INT/972
Akčný plán pre sociálne hospodárstvo
STANOVISKO
sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu
Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade,
Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov
Budovanie hospodárstva, ktoré pracuje v prospech ľudí: akčný plán pre sociálne hospodárstvo
[COM(2021) 778 final]
Spravodajca: Giuseppe GUERINI
|
Konzultácia
|
Komisia, 21/01/2022
|
|
Právny základ
|
článok 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
|
|
Príslušná sekcia
|
sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu
|
|
Prijaté v sekcii
|
06/04/2022
|
|
Prijaté v pléne
|
DD/MM/YYYY
|
|
Plenárne zasadnutie č.
|
…
|
|
Výsledok hlasovania
(za/proti/zdržalo sa)
|
…/…/…
|
1.Závery a odporúčania
1.1Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) víta akčný plán pre sociálne hospodárstvo (Social Economy Action Plan – SEAP), do ktorého boli zahrnuté mnohé kľúčové body, na ktoré výbor v priebehu rokov upozornil, počnúc svojím stanoviskom INT/447 z roku 2009. V SEAP sa jasne uvádza, že európske inštitúcie musia podporovať a uznávať rôzne právne formy, ktoré charakterizujú ekosystém sociálneho hospodárstva, v neposlednom rade z dôvodu jeho osobitnej úlohy pri podpore miestneho hospodárstva a blízkosti k miestnym územiam a komunitám.
1.2Násilná vojnová agresia na Ukrajine a s ňou spojený masový odchod utečencov poukazujú na veľký sklon k solidarite národov Európy a organizácií občianskej spoločnosti, ktoré pôsobia v oblasti prijímania utečencov a riadenia humanitárnej pomoci, a ktoré tak potvrdzujú dôležitú úlohu sociálneho hospodárstva pri organizovaní solidárnych reakcií počas humanitárnych kríz.
1.3Sociálne hospodárstvo zostáva v mnohých členských štátoch nevyužitým potenciálom. Preto je potrebné, aby bol SEAP doplnený o strednodobé a dlhodobé opatrenia nasmerovaním a koordináciou potrebných opatrení a posilnením príslušného právneho rámca. EHSV v tejto súvislosti plne podporuje úsilie o predloženie osobitného odporúčania Európskej rady, ktoré je naplánované na rok 2023.
1.4EHSV navrhuje, aby bol SEAP v záujme jeho zefektívnenia posilnený konkrétnymi návrhmi v štyroch oblastiach záujmu: i) spolupráca medzi orgánmi verejnej správy a subjektmi sociálneho hospodárstva; ii) otázka štátnej pomoci; iii) investície a finančné nástroje; iv) zdaňovanie. Týmto spôsobom sa SEAP užšie prepojí s európskou stratégiou do roku 2030 s osobitným zameraním na úlohu, ktorú môže sociálne hospodárstvo zohrávať pri podpore zelenej, digitálnej a sociálnej transformácie.
1.5EHSV dúfa, že SEAP podporí cielenejšie investovanie európskych zdrojov vyčlenených na národné plány obnovy a odolnosti do dosahovania cieľov sociálneho začlenenia, vzdelávania a podpory zamestnanosti s osobitným zameraním na mladých ľudí, rodiny a zraniteľné osoby, pričom sa odporúča, aby sa osobitná pozornosť venovala odbornej príprave v oblasti digitálnych zručností pre znevýhodnené osoby.
1.6V snahe propagovať osvedčené postupy spolupráce medzi verejnými orgánmi a subjektmi sociálneho hospodárstva EHSV odporúča vytvoriť nástroje kolaboratívneho územného riadenia a nástroje spoločnej správy, ktoré sú najlepším spôsobom, ako zapojiť rôzne zainteresované strany, a posilniť tak kultúru subsidiarity.
1.7EHSV víta, že v rámci SEAP sa navrhuje zintenzívniť úsilie orientovať verejné obstarávanie a koncesie na dosahovanie sociálnych a environmentálnych cieľov a odporúča posilniť formy verejno-súkromného partnerstva.
1.8EHSV nabáda Komisiu, aby v súlade s tým, čo sa uvádza v SEAP o zdaňovaní, venovala osobitnú pozornosť zdaňovaniu subjektov sociálneho hospodárstva v rámci legislatívnej iniciatívy Business in Europe: Framework for Income Taxation(Podnikanie v Európe: Rámec pre zdaňovanie príjmov) (BEFIT), ktorá sa očakáva v nadchádzajúcich mesiacoch.
2.Všeobecné pripomienky a súvislosti
2.1V akčnom pláne pre sociálne hospodárstvo sa navrhuje viacročná perspektíva do roku 2030 a prílohou k nemu sú dva pracovné dokumenty. Prvý poskytuje ďalšie údaje pre oznámenie „Budovanie hospodárstva, ktoré pracuje v prospech ľudí: akčný plán pre sociálne hospodárstvo“ v súlade s implementáciou Európskeho piliera sociálnych práv. Druhý dokument s názvom „Scenáre k spoločnej realizácii prechodu na odolnejší, udržateľnejší a digitálnejší priemyselný ekosystém založený na blízkosti a sociálnom hospodárstve“ je naopak prepojený s novou európskou priemyselnou stratégiou, v ktorej môže sociálne hospodárstvo zohrávať inovatívnu úlohu smerom k spravodlivej a vyváženej transformácii v strategických sektoroch, ako sú digitálne a zelené hospodárstvo.
2.2EHSV víta rozhodnutie pokračovať v konvergencii akčného plánu pre sociálne hospodárstvo tak smerom k Európskemu pilieru sociálnych práv, ako aj k novej európskej priemyselnej stratégii, kde ako inovatívna vyniká voľba určiť jeden špecifický „ekosystém“ sociálneho hospodárstva. V tejto súvislosti je dôležité, aby sa strednodobé a dlhodobé ciele lepšie vymedzili aj na obdobie po roku 2023. Sociálne hospodárstvo môže byť skutočne veľmi užitočné pri riešení hlavných výziev, ktorým Európa čelí: znižovanie nerovností, demografický tlak, poskytovanie podpory mladým generáciám, riadenie prijímania utečencov a migrantov a udržateľnosť systémov zdravotnej starostlivosti a európskeho modelu sociálneho zabezpečenia.
2.3EHSV sa domnieva, že SEAP by mal podporovať aj opatrenia koordinované s plánom pre „jednotný kapitálový trh“, ako sa odporúča v stanoviskách ECO/533 a INT/965, v ktorých sa vyžaduje, aby únia kapitálových trhov zohľadňovala špecifiká finančných nástrojov pre sektor sociálneho hospodárstva.
2.4Akčný plán, hoci sa vyhýba právnemu vymedzeniu pojmu „sociálne hospodárstvo“, identifikuje charakteristické črty jeho subjektov: i) prednosť ľudí a sociálnych cieľov pred ziskom; ii) opätovné investovanie všetkých alebo väčšiny ziskov na vykonávanie činností zameraných na kolektívny záujem alebo v prospech pridružených členov a príjemcov v kontexte všeobecného záujmu; iii) demokratické a participatívne riadenie.
2.5EHSV súhlasí s týmito zásadami a nabáda Komisiu a členské štáty, aby prijali odvážnejšie a koordinovanejšie iniciatívy na stanovenie spoločného a koordinovaného právneho rámca pre sociálne hospodárstvo, ktorý by konsolidoval tri uvedené zásady, a zabránil tak nejasnostiam a neistote. Vymedzenie, ktoré by identifikovalo rôzne medzičasom konsolidované organizačné a podnikateľské modely, by tiež umožnilo dosiahnuť cieľ poskytnúť združeniam, vzájomným spoločnostiam a nadáciám európsky štatút, a to najmä tým, ktoré potrebujú pôsobiť v cezhraničnom rozmere.
2.6EHSV víta, že Komisia navrhuje pomôcť členským štátom pri definovaní opatrení v prospech sociálneho hospodárstva s cieľom podporiť udržateľnejší, inkluzívnejší a inovatívnejší model hospodárskeho a sociálneho rozvoja. Komisia má v úmysle intervenovať priamo alebo spolu s členskými štátmi najmä v troch prioritných oblastiach: i) vytvorenie správnych podmienok pre sociálne hospodárstvo; ii) ponuka príležitostí na začatie a rozšírenie činností; iii) zabezpečenie uznania sociálneho hospodárstva.
2.7V tejto súvislosti EHSV oceňuje, že akčný plán vyzýva na využitie viacerých politických opatrení, medzi ktoré patrí zdaňovanie, regulácia verejných trhov, hospodárska súťaž a štátna pomoc, primeraná regulácia pracovných podmienok, vzdelávanie a výskum. V tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu podporovať kvalitu práce a zlepšovať postupy na informovanie a zapájanie pracovníkov do strategických rozhodnutí subjektov sociálneho hospodárstva.
2.8Medzi odvetvia, v ktorých subjekty sociálneho hospodárstva pôsobia, patria sociálne a zdravotnícke služby, starostlivosť, vzdelávanie a odborná príprava, kultúra a ochrana životného prostredia a všeobecnejšie mnohé služby všeobecného hospodárskeho záujmu uvedené v Európskom pilieri sociálnych práv, teda odvetvia, ktoré v čoraz väčšom rozsahu vytvárajú hospodárske hodnoty a pracovné miesta.
2.9Subjekty sociálneho hospodárstva pôsobia vo všetkých odvetviach hospodárstva v mnohých európskych krajinách: od priemyselnej a remeselnej výroby po obehové hospodárstvo, od udržateľného cestovného ruchu až po výrobu energie z obnoviteľných zdrojov, od dopravy až po komunikačné a informačné služby. Plnia rozhodujúce funkcie pri sociálnej inovácii a rozšírenom transfere technológií v prospech znevýhodnených skupín alebo území. Vzhľadom na množstvo právnych a organizačných foriem je potrebné vyhnúť sa „univerzálnemu“ prístupu, no nemalo by sa pritom upustiť od koordinácie pod vedením Komisie.
2.10Podniky sociálneho hospodárstva sa väčšinou etablujú na miestnej úrovni, kde prispievajú k sociálnej súdržnosti, vďaka čomu sú územia odolnejšie a inkluzívnejšie. Podniky sociálneho hospodárstva sa vzhľadom na svoju tendenciu pôsobiť v blízkosti občanov, obzvlášť účinne zapájajú aj do zelenej a digitálnej transformácie, pričom všetkým osobám vrátane najzraniteľnejších osôb a osôb, ktorým hrozí sociálne vylúčenie, uľahčujú prístup k digitálnym technológiám, najmä podporným technológiám, ktoré umožňujú účasť osôb so zdravotným postihnutím na trhu práce.
2.11Osobitná pozornosť by sa mala venovať aj zapojeniu a posilneniu postavenia mladých ľudí, ktorí by sa mali podporiť opatreniami odbornej prípravy zameranými na podnietenie podnikateľského ducha mladých generácií.
2.12Na využitie tohto potenciálu je potrebné rozšíriť prístup subjektov sociálneho hospodárstva k investičnému kapitálu, a to najmä s cieľom lepšie rozvíjať investície do sociálnej infraštruktúry (cenovo dostupné bývanie, dlhodobá zdravotná a sociálna starostlivosť, vzdelávanie a celoživotné vzdelávanie, znižovanie chudoby a lepšia dostupnosť). Takéto infraštruktúry je potrebné posilniť, aby sa znížili nerovnosti a sociálne vylúčenie, ktoré sa v Európe po pandémii zvýšili.
2.13Akčný plán je príležitosťou na rozvoj sociálneho hospodárstva prostredníctvom zlepšenia priemyselnej politiky a na uznanie úlohy, ktorú zohrávajú najmä družstvá v oblasti európskych služieb a priemyslu, kde zároveň vytvárajú dôležité výrobné klastre a vysokú inovačnú kapacituschopnosť inovácie.
2.14EHSV považuje za dôležitý záväzok Komisie zrealizovať štúdie a výskumy o sociálnom hospodárstve s cieľom predložiť odporúčanie Európskej rady v roku 2023, a rovnako víta skutočnosť, že v roku 2025 sa počíta s hodnotením vykonávania akčného plánu. Aby však boli štúdie a hodnotenia účinné, v SEAP by mali lepšie objasniť očakávané strednodobé a dlhodobé ciele, ktoré pomôžu špecifikovať očakávané sociálne vplyvy, a to aj vo vzťahu k európskej stratégii do roku 2030.
2.15EHSV oceňuje a podporuje ciele Komisie pri presadzovaní cezhraničných vzťahov a internacionalizácie sociálneho hospodárstva podporou a povzbudzovaním zapojenia podnikov sociálneho hospodárstva do európskych platforiem partnerstva prostredníctvom zriadenia jednotného kontaktného miesta pre sociálne hospodárstvo.
2.16V rámci iniciatív na podporu podnikateľskej kultúry a najmä na zvýšenie zapojenia mladých ľudí do vytvárania nových podnikov je nevyhnutné zlepšiť poznatky o potenciáli sociálneho hospodárstva v študijných programoch stredných a vysokých škôl. Výbor preto podporuje návrh otvoriť novú akadémiu pre podnikanie mladých ľudí, ktorá by zahŕňala aj sociálne hospodárstvo.
3.Konkrétne pripomienky
3.1Vzťahy medzi orgánmi verejnej správy a subjektmi sociálneho hospodárstva
3.1.1V SEAP sa uznáva potenciál sociálneho hospodárstva pre budúcnosť sociálnych a priemyselných politík a zdôrazňuje sa význam úloh všeobecného záujmu, ku ktorým sociálne hospodárstvo prispieva. Preto je dôležité stanoviť ciele na zlepšenie spolupráce medzi orgánmi verejnej správy, subjektmi sociálneho hospodárstva a aktérmi sociálneho dialógu.
3.1.2V tejto súvislosti považuje EHSV za potrebné investovať do posilnenia spoločnej správy medzi verejnými orgánmi a sociálnymi podnikmi, ktoré sa usilujú o dosiahnutie cieľov spoločného záujmu, a zároveň pritom rešpektujú špecifické oblasti pôsobnosti a autonómiu. Preto by sa mali podporovať formy plánovania a navrhovania s inkluzívnym riadením, ktoré uznáva úlohu subjektov sociálneho hospodárstva, najmä v územných systémoch spolupráce medzi sociálnym hospodárstvom a miestnou správou. Tieto inovatívne formy musia byť nevyhnutne budované s ohľadom na požiadavky transparentnosti, podmienok rovnakého zaobchádzania, hospodárnosti a otvorenosti voči rôznym zainteresovaným stranám v súlade so zásadou subsidiarity.
3.1.3Tieto formy spolupráce sa zdajú byť obzvlášť účinné, pokiaľ ide o poskytovanie služieb všeobecného záujmu, pretože umožňujú vhodnejšie riadenie konkurencieschopnosti, pričom rozvíjajú a zlepšujú spoluprácu a pozitívne sociálne vplyvy vytvorené s pozorným ohľadom na spoločné statky.
3.1.4EHSV preto súhlasí so zámerom Komisie pracovať na zlepšení prístupu subjektov sociálneho hospodárstva na trh verejného obstarávania. V tejto súvislosti sa vďaka smerniciam o verejnom obstarávaní z roku 2014 dosiahol značný pokrok. EHSV však dúfa, že Komisia pri revízii smernice o verejnom obstarávaní – a najmä článku 77 o zmiernenom režime pre sociálne služby – zavedie jasnejšie rozlíšenie medzi sledovaním všeobecného záujmu a vytvorením jednotného trhu, aby sa poskytol lepší právny základ pre vymedzenie dohôd o spolupráci medzi orgánmi verejnej správy a subjektmi sociálneho hospodárstva.
3.2Štátna pomoc
3.2.1Je dobre známe, že niektoré odvetvia, v ktorých pôsobia subjekty sociálneho hospodárstva (najmä sociálna starostlivosť, zdravotníctvo, vzdelávanie a podpora kultúry) potrebujú primeranú finančnú podporu z verejných zdrojov. Ak však služby poskytované subjektmi sociálneho hospodárstva poskytujú aj komerčné podniky, verejná pomoc by sa v každom prípade mala poskytovať bez narušenia trhových pravidiel.
3.2.2Cieľom kontroly štátnej pomoci je zachovať rovnováhu medzi podporou a spravodlivou hospodárskou súťažou. V akčnom pláne sa zdôrazňuje, že verejné orgány a príjemcovia často nevyužívajú čo najviac z existujúcich možností, pokiaľ ide o flexibilitu štátnej pomoci. To je určite pravda a riešením by boli cielené investície do špecializovaného vzdelávania pre orgány verejnej správy s ohľadom na európske pravidlá štátnej pomoci, najmä tie, ktoré sa týkajú služieb všeobecného hospodárskeho záujmu (SVHZ).
3.2.3Pravidlá hospodárskej súťaže však nie sú vždy adekvátne na riešenie problémov, akými sú manažment sociálnych služieb, najmä zdravotníckych a opatrovateľských služieb, ktoré sa neriadia logikou trhu, ale solidárnosťou. EHSV už vo svojom stanovisku TEN/605 poukázal na to, že „nedostatok istoty alebo značné náklady na plnenie požiadaviek vytvárajú prekážky, ktoré príslušným orgánom do značnej miery bránia v plnom vykonávaní politiky SVHZ“. SEAP preto musí byť príležitosťou na zlepšenie dialógu medzi Komisiou, členskými štátmi, orgánmi miestnej samosprávy a zástupcami sociálnych partnerov a sociálneho hospodárstva.
3.2.4Pravidlá EÚ určené pre SVHZ zaručujú dostatočnú flexibilitu, pokiaľ ide o pravidlá štátnej pomoci. Mnohé verejné orgány sa však vzdávajú možnosti uplatňovať právny rámec pre verejnú pomoc na služby všeobecného hospodárskeho záujmu.
3.2.5Návrh Komisie na uľahčenie primeraného oboznamovania sa s formami prístupu k štátnej pomoci prostredníctvom špecializovaných webinárov a workshopov je vítaný, ale nedostatočný. V skutočnosti by bol potrebný ráznejší regulačný zásah, a to aj prostredníctvom právne nezáväzných nástrojov (soft law), ktoré by objasnili požiadavky na prístup k štátnej pomoci dostupnej pre subjekty sociálneho hospodárstva a jej význam, najmä pokiaľ ide o sektor SVHZ na jednej strane a pomoc pri nábore znevýhodnených osôb podľa všeobecného nariadenia o skupinových výnimkách na strane druhej.
3.2.6Okrem toho by sa granty vyplácané subjektom sociálneho hospodárstva, ktoré prispievajú k realizácii všeobecného záujmu, mali uznať za zlučiteľné s vnútorným trhom. Z tohto dôvodu by bolo užitočné prehodnotiť aj prahové hodnoty „de minimis“ týkajúce sa intervencií na podporu podnikov sociálneho hospodárstva, keď vykonávajú intervencie a sociálne služby všeobecného záujmu.
3.3Investície a finančné nástroje
3.3.1Podľa odhadov uvedených v akčnom pláne sa počas programového obdobia 2014 – 2020 zmobilizovalo najmenej 2,5 miliardy z rozpočtu EÚ na podporu sociálneho hospodárstva prostredníctvom rôznych európskych programov a fondov. EHSV víta zámer Komisie ďalej zvyšovať úroveň podpory na obdobie rokov 2021 – 2027 odstránením prekážok prístupu subjektov sociálneho hospodárstva k európskym fondom.
3.3.2Z tohto dôvodu sa zdá byť dôležitý cieľ zaviesť nové finančné produkty v rámci programu InvestEU už v roku 2022 s cieľom mobilizovať súkromné financovanie zamerané na potreby spoločností sociálneho hospodárstva.
3.3.3Okrem podpory investícií a finančných nástrojov je aj jednoduchý prístup k bankovým úverom pre mnohé subjekty sociálneho hospodárstva naďalej problémom. Z tohto dôvodu sa EHSV domnieva, že sú potrebné nástroje záruk prístupu k úverom, ktoré sa už rozsiahlo otestovali v prípade MSP, a mali by sa tiež systematicky rozšíriť na subjekty sociálneho hospodárstva.
3.3.4EHSV navrhuje nabádať každý členský štát k tomu, aby aj s podporou nástroja InvestEU vytvoril osobitný „záručný fond“ venovaný subjektom sociálneho hospodárstva, ktorý by sa riadil osobitnými kritériami hodnotenia úverovej bonity, a zároveň by podporoval zavedenie vhodných ukazovateľov na hodnotenie investícií do sociálneho hospodárstva, čo by bolo užitočné tiež v záujme podpory inovatívnych finančných nástrojov.
3.3.5EHSV rovnako ako Komisia v SEAP oceňuje skúsenosti s odkupovaním podnikov pracovníkmi (workers buyout), pričom poukazuje na významnú úlohu družstiev tvorených pracovníkmi, ktorí obnovujú činnosť insolventných podnikov vo forme družstiev. Tieto skúsenosti sú úspešné, ak sa pracovníci združení v družstve môžu spoľahnúť na špecifické mechanizmy financovania a na vytváranie fondov na kapitalizáciu týchto spoločností. Popri finančných nástrojoch je však nevyhnutné, aby pracovníci boli primerane podporovaní opatreniami v oblasti vzdelávania a rozvoja zručností. EHSV tiež vyzýva Komisiu, aby naďalej úzko spolupracovala s členskými štátmi s cieľom nájsť nástroje a riešenia na odstránenie prekážok a urýchlenie právnych postupov na prevod vlastníctva podniku po jeho zatvorení na zamestnancov prostredníctvom zamestnaneckých družstiev alebo iných foriem podnikov sociálneho hospodárstva, ktoré vlastnia pracovníci.
3.4Fiškálna politika, ktorá uznáva funkcie všeobecného záujmu
3.4.1Fiškálny rámec, v rámci ktorého fungujú subjekty sociálneho hospodárstva, je roztrieštený a do značnej miery vymedzený členskými štátmi. EHSV víta skutočnosť, že akčný plán obsahuje zmienku o potrebe osobitnej daňovej politiky pre sociálne hospodárstvo, pričom konštatuje, že len málo členských štátov doteraz vytvorilo špecifický a koherentný fiškálny rámec pre sociálne podniky.
3.4.2Koordinovaná harmonizácia daní inšpirovaná najlepšími postupmi v členských štátoch by bola prospešná a žiaduca, najmä pokiaľ ide o určité oslobodenia od dane z nerozdelených ziskov, zníženie sadzieb DPH, zníženie alebo oslobodenie od nákladov na sociálne poistenie a zníženie dane v prípade darov.
3.4.3EHSV víta, že sa v SEAP navrhuje zverejnenie usmernení, ktoré objasňujú pravidlá daňového zaobchádzania s cezhraničnými darmi, ktoré sú určené pre verejnoprospešné iniciatívy a špecifickú štúdiu o filantropickom darcovstve v EÚ; v tejto súvislosti sa domnieva, že tieto usmernenia by mali obsahovať odporúčania pre členské štáty na rozpoznávanie porovnateľnosti verejnoprospešných organizácií so sídlom v danom členskom štáte s organizáciami so sídlom v inej krajine EÚ.
3.4.4Napokon je dôležité, aby sa akčný plán pre sociálne hospodárstvo stal strategickým nástrojom tvoreným konkrétnymi opatreniami v prospech subjektov sociálneho hospodárstva a miestnych komunít, doplnenými o fiškálnu politiku v súlade so stanovenými sociálnymi cieľmi.
V Bruseli 6. apríla 2022
Alain COHEUR
predseda sekcie pre jednotný trh, výrobu a spotrebu
_____________