NAT/841
Ciele v oblasti obnovy prírody v rámci stratégie EÚ v oblasti biodiverzity
STANOVISKO
sekcia pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a životné prostredie
Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o obnove prírody
[COM(2022) 304 final – 2022/0195 (COD)]
Spravodajca: Arnold PUECH D'ALISSAC
|
Žiadosť o konzultáciu
|
Rada Európskej únie, 11/07/2022
Európsky parlament, 05/07/2022
|
|
Právny základ
|
článok 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
|
|
|
|
|
Príslušná sekcia
|
sekcia pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a životné prostredie
|
|
Prijaté v sekcii
|
10/01/2023
|
|
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)
|
50/1/4
|
|
Prijaté v pléne
|
DD/MM/YYYY
|
|
Plenárne zasadnutie č.
|
…
|
|
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)
|
.../.../...
|
1.Závery a odporúčania
1.1EHSV súhlasí s Komisiou a Európskym parlamentom, že prístup a opatrenia, ktoré sa doteraz prijali na podporu biodiverzity, nie sú účinné, a víta všeobecný zámer zintenzívniť úsilie o obnovu prírody s cieľom zastaviť stratu biodiverzity a nasmerovať biodiverzitu v Európe k obnove. Členské štáty teda budú mať právne záväzné povinnosti. EHSV konštatuje, že prijatý prístup je v súlade s rozhodnutiami COP 15 v Montreale.
1.2EHSV má však niekoľko pripomienok a obáv v súvislosti s formuláciou cieľov a metodiky, ktoré vymedzila Komisia. Najzávažnejším nedostatkom je, že sa takmer vôbec neberie do úvahy hospodársky vplyv opatrení, ktoré sa musia nevyhnutne prijať, na užívateľov pôdy, najmä súkromných. EHSV už vo svojom stanovisku na tému Stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030 poukázal na to, „že ochrana biodiverzity nesmie pre poľnohospodárov a vlastníkov lesov predstavovať záťaž z hospodárskeho hľadiska. Poskytovanie tohto „verejného statku a verejných hodnôt“ sa pre poľnohospodárov musí skôr stať zaujímavou príjmovou príležitosťou. Domnieva sa, že v novom pláne hospodárskej obnovy by sa mohol klásť konkrétny dôraz na túto otázku pomocou investícií do personálu a vybavenia zameraných na ochranu v rámci tejto stratégie“. Komisia ani členské štáty nezohľadnili toto odporúčanie. V predchádzajúcich stanoviskách výbor okrem iného kritizoval katastrofálne nedostatočné financovanie opatrení sústavy Natura 2000. Výbor je pevne presvedčený, že aj tento nový prístup, ktorý teraz prijala Komisia, zlyhá, ak nebudú k dispozícii dostatočné finančné prostriedky. Tie sú nevyhnutné na kompenzáciu finančných strát (a tiež na odmeňovanie služieb v oblasti biodiverzity), ktoré vzniknú užívateľom pôdy, keď budú uplatňovať extenzívnejšie formy využívania pôdy, aby preukázateľne dosiahli väčšiu „biodiverzitu“. EHSV preto vyzýva na vytvorenie európskeho fondu zameraného na biodiverzitu a na preskúmanie nových spôsobov pre rôzne politiky EÚ (SPP, energetika, bývanie, doprava atď.) s cieľom prispieť k dosiahnutiu záväzných cieľov nariadenia.
1.3Pokiaľ ide o finančné aspekty, EHSV žiada, aby sa vopred posúdila presná plocha poľnohospodárskej pôdy, lesov a vodných tokov, na ktorú sa vzťahujú návrhy nariadenia. EHSV okrem toho upozorňuje Komisiu na potrebu vyčleniť finančné prostriedky najmä na kompenzáciu poľnohospodárov a vlastníkov lesov, ktorým hrozí úplná strata produkčných plôch.
1.4Hoci je obnova prírody v chránených územiach potrebná z dôvodu ich zhoršujúceho sa stavu, nie všetky obnovené územia sa musia stať chránenými územiami. Väčšina území by sa mala zamerať na rehabilitáciu svojich ekosystémov tak, aby sa nevylučovalo vykonávanie hospodárskej činnosti. Rehabilitácia je vedecký a politický pojem prispôsobený na zabezpečenie rovnováhy medzi životom a produkciou. EHSV odporúča opustiť pojem „obnova“ v prospech pojmu „rehabilitácia“. Z mnohých štúdií totiž vyplýva, že opatrenia renaturalizácie predstavujú značné náklady bez toho, aby boli skutočne schopné zabezpečiť reálnu obnovu. Toto zistenie vedie k sémantickej reflexii: cieľom nariadenia by nemala byť obnova prirodzeného stavu prostredí, ale obnova ich ekosystémových služieb, a tým aj podpora udržateľného a multifunkčného využívania príslušných oblastí. Keďže človek prírodu menil celé roky, je vedecky nemožné dosiahnuť „obnovu prírody“. Progresívna zmena klímy môže byť tiež faktorom, prečo už nie je možné dosiahnuť podmienky niektorých ekosystémov z minulosti. Naopak, zabezpečenie udržateľnosti prostredí podporou životaschopnosti ekosystémových služieb je realistickým cieľom. Tento významový odtienok je veľmi dôležitý pre terminológiu zvolenú Komisiou. EHSV podporuje realizáciu cieľov rehabilitácie prírody takým spôsobom, aby sa zabezpečili ekologické funkcie prispôsobené potrebám našich spoločností, čo je vecou politických rozhodnutí.
1.5Pevný harmonogram a pevné štandardné hodnoty nie sú vhodné pre takú neobsiahnuteľnú oblasť, akou je príroda. Stanovenie prísnych lehôt členským štátom je neprimerané; prístup by sa mal prispôsobiť reálnym podmienkam. Je potrebná väčšia flexibilita, aby bolo možné uznať presné potreby, podmienky, príležitosti a východiskové pozície každej krajiny. V navrhovanom nariadení sa ignoruje význam starostlivého stanovenia priorít a rozdelenia opatrení zameraných na obnovu, čo by mali urobiť členské štáty, a preto hrozí, že sa kvalitné výsledky nedosiahnu nákladovo efektívnym spôsobom. Rozhodovanie na úrovni členských štátov je jednoznačne opodstatnenou zásadou, pretože zabezpečuje aj rešpektovanie práv vlastníkov pôdy a odráža zásady subsidiarity a proporcionality. Tento prístup by sa mal skôr prispôsobiť konkrétnym danostiam pôdy, pričom by sa mal zohľadniť aj budúci vývoj a potreby, ako sú zaistenie potravinovej bezpečnosti a klimatické podmienky.
1.6Dokument Komisie je sklamaním, pokiaľ ide o celkové posúdenie vplyvu, ktoré by sa malo zamerať najmä na hospodárske, sociálne a potravinové otázky. EHSV preto požaduje doplňujúce posúdenie vplyvu.
1.7EHSV odporúča, aby sa do 10 % pokrytia zahrnuli aj priľahlé oblasti, ktoré boli pôvodne neproduktívne, ale ktoré takisto majú celkový význam pre biodiverzitu. EHSV zdôrazňuje, že v texte sa stanovujú pre poľnohospodárov obzvlášť ambiciózne ciele, a pripomína, že je dôležité vziať do úvahy všetky prírodné prostredia priaznivé pre dané druhy. Do zlepšovania našich ekosystémov je však dôležité zapojiť celú spoločnosť. EHSV v tejto súvislosti pripomína zásadu proporcionality opatrení (spravodlivé rozdelenie zaťaženia, ale aj výhod) medzi jednotlivé subjekty.
1.8EHSV podporuje stanovený cieľ, pretože sa týka strategickej ambície pre budúcnosť EÚ, a odporúča posilniť ciele podporou, najmä prostredníctvom rozsiahlej poľnohospodárskej činnosti, obnovy všetkých vodných prostredí vrátane opätovného zavlažovania rašelinísk.
1.9EHSV si uvedomuje, že v Európe potrebujeme úplne novú politiku v oblasti vodného hospodárstva. Po stáročia uplatňovaná politika čo najrýchlejšieho odvádzania vody z krajiny mala mnoho negatívnych dôsledkov na biodiverzitu, ale medzitým, čiastočne v dôsledku zmeny klímy, bol zjavný aj negatívny vplyv na lesné hospodárstvo a poľnohospodárstvo (sucho/požiare) a na obyvateľov (záplavy). EHSV preto zdôrazňuje, že voda sa musí vrátiť do prírody, resp. byť tam zadržiavaná, pričom sa nesmie zabúdať na to, že ľudská činnosť zostáva prospešná v mnohých situáciách, najmä pokiaľ ide o udržiavanie riek.
1.10EHSV odporúča obmedziť záber pôdy na úkor prírodných oblastí. Podporuje tiež vytváranie zelených plôch v mestách a nahrádzanie mestských nepriepustných plôch priepustnými plochami s cieľom úspešne zmierniť vplyv zmeny klímy do roku 2030.
1.11EHSV podporuje vytvorenie ochranného mechanizmu v rámci spoločnej rybárskej politiky, pokiaľ ide o ciele obnovy morského prostredia. Podporuje aj vytvorenie európskej finančnej podpory s cieľom podnietiť hľadanie inovatívnych riešení a zlepšovanie znalostí týkajúcich sa týchto ekosystémov.
1.12EHSV zdôrazňuje, že v kontexte obnovy prírody sa musí plne zohľadniť hospodárska a sociálna perspektíva. Uznanie a zabezpečenie hospodárskej a sociálnej udržateľnosti je nevyhnutným predpokladom prijateľnosti navrhovaných právnych predpisov a ich úspešného vykonávania, keďže výsledky budú vo veľkej miere závisieť od motivácie, podpory a budúceho zapojenia vlastníkov pôdy a iných aktérov na mieste. Je mimoriadne dôležité rešpektovať práva vlastníkov pozemkov prostredníctvom otvorenej komunikácie, aktívneho zapojenia a plnej finančnej kompenzácie všetkých prípadných hospodárskych strát. V tejto súvislosti EHSV zdôrazňuje potenciál prístupov založených na dobrovoľných krokoch a hospodárskych stimuloch.
1.13EHSV odporúča, aby sa vytvoril európsky mechanizmus na podporu vzniku a zavádzania lesníckych odvetví vo všetkých fázach od výsadby po spracovanie stromu, čo umožní zvýšiť hospodársku hodnotu agrolesníctva.
1.14EHSV varuje pred rizikom negatívnych vplyvov na generačnú výmenu v poľnohospodárstve a opakovane odporúča posilniť príťažlivosť dedín a vidieckych oblastí tým, že sa zabezpečia možnosti pokračovať v hospodársky životaschopnom živobytí, ktoré bude založené na udržateľnom využívaní prírodných zdrojov.
2.Úvod
2.1V globálnom kontexte vedeckých zistení, ktoré varujú pred dôsledkami globálneho otepľovania pre budúcnosť našich spoločností, Európska komisia prejavila svoj záväzok prostredníctvom vypracovania stratégie biodiverzity a jej ambicióznych cieľov pre všetky členské štáty do roku 2030 a 2050. Komisia 22. júna 2022 prijala návrh nariadenia o obnove prírody. Zatiaľ čo ochrana a obnova prírody v rámci EÚ sa doteraz riadili najmä smernicami o biotopoch a vtáctve a cieľmi z Aiči, Komisia zvolila nový záväzný rámec, aby sa zabezpečilo účinné vykonávanie opatrení zameraných na obnovu členskými štátmi.
2.2V rámci EÚ práca Európskej environmentálnej agentúry potvrdila, že 81 % chránených oblastí je v súčasnosti v zlom stave. Len 9 % z nich zaznamenalo zlepšenie. Okrem toho 84 % rašelinísk, ktoré sú nevyhnutné na zachytávanie a ukladanie uhlíka, ako aj na filtrovanie vody, je v zlom stave ochrany a za posledné desaťročie došlo k poklesu populácií rýb o 71 % a populácií obojživelníkov o 60 %. Viac ako polovica svetového HDP však závisí od prírody a služieb, ktoré poskytuje, a viac ako 75 % celosvetových druhov potravinových plodín závisí od opeľovania živočíchmi.
2.3Okrem toho navrhovaný právny predpis EÚ patrí do rámca Dekády OSN pre obnovu ekosystémov, ktorú vedú UNEP a Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo. Ide o široké globálne hnutie na urýchlenie projektov obnovy a zabezpečenie toho, aby bol svet na ceste k udržateľnej budúcnosti. Obnova poškodených ekosystémov je kľúčom na dosiahnutie cieľov udržateľného rozvoja, najmä tých, ktoré sa týkajú zmeny klímy, odstraňovania chudoby a potravinovej bezpečnosti.
2.4Prístup Komisie, ktorý bol pôvodne založený na stratégii v oblasti biodiverzity do roku 2030 obsahujúcej dobrovoľné ciele, sa rýchlo posilnil prostredníctvom návrhov záväzných textov pre členské štáty. Takisto ako medzinárodné spoločenstvo, aj Komisia bola nútená rýchlo reagovať na zistenia poklesu biodiverzity a dôsledky zdôraznené aj v nedávnych publikáciách IPCC. Uprostred medzinárodných rokovaní v rámci Dohovoru o biologickej diverzite sa preto Komisia rozhodla hrať vedúcu úlohu s cieľom priviesť Európu na cestu obnovy všetkých jej ekosystémov do roku 2050.
2.5Cieľom návrhu je teda uložiť členským štátom právne záväzné ciele. Celkovým cieľom je dosiahnuť do roku 2050 dobrý stav ochrany ekosystémov na celom území. Členské štáty preto budú musieť bezodkladne zaviesť účinné opatrenia na obnovu, ktoré sa zamerajú na jednotlivé oblasti a ktoré budú do roku 2030 spoločne pokrývať aspoň 20 % pevninských a morských oblastí Únie a do roku 2050 všetky ekosystémy, ktoré potrebujú obnovu.
2.6Tieto ustanovenia zohľadňujú ciele stanovené v smerniciach o biotopoch a vtáctve, v rámcovej smernici o vode, v rámcovej smernici o morskej stratégii, v nariadení o inváznych nepôvodných druhoch, v cieľoch SPP, v cieľoch iniciatívy EÚ zameranej na opeľovače alebo aj v novej stratégii EÚ pre lesy do roku 2030 a sú s nimi spojené.
2.7Tento text, ktorý sa má začleniť priamo do vnútroštátnych politík členských štátov, prináša inovácie tým, že sa zaoberá otázkami klímy a otázkami súvisiacimi s biodiverzitou. Hoci boli politici už dlho upozorňovaní na výzvy globálneho otepľovania, vedci len nedávno zdôraznili priamu súvislosť medzi zmenou klímy a hlavnými vplyvmi na biodiverzitu. Pomerne bezprecedentným spôsobom Komisia podporuje zohľadnenie týchto otázok ako celku a prekračuje rámec doteraz vykonávaných sektorových politík.
3.Analýza návrhu nariadenia
3.1Návrh vyvoláva určité množstvo zásadných otázok a obáv z hľadiska výberu cieľov, ktoré sa majú dosiahnuť v obmedzenom časovom rámci, ako aj výberu vymedzení a ukazovateľov. Hoci uvedené zistenie nenecháva žiadne pochybnosti o potrebe konať, faktom zostáva, že metodika prijatá Komisiou sa môže ukázať ako idealistická. Cieľom návrhu európskeho nariadenia je napríklad posilniť environmentálne právo členských štátov. Niektoré opatrenia však vychádzajú z pojmov odvodených z práva prírody. Na lepšie pochopenie by sa naň preto malo v návrhu nariadenia odkazovať. Okrem toho by sa malo objasniť, v akom rozsahu sa zachováva subsidiarita členských štátov, pokiaľ ide o určitý obsah. Najmä pokiaľ ide o článok 10, ktorý obsahuje ukazovatele obnovy lesných ekosystémov, treba poznamenať, že zodpovednosť za lesné hospodárstvo v zásade nesú členské štáty.
3.2Sformulovanie stanoviska k návrhu nariadenia zameraného na obnovu stavu ekosystémov členských štátov bez presnej znalosti výziev a úsilia, ktoré členské štáty čakajú, má svoje obmedzenia. Návrh textu totiž počíta s vytvorením a vykonávaním „národných plánov obnovy prírody“, ktoré budú vypracované na základe najnovších vnútroštátnych vedeckých analýz.
3.3Pojmy zvolené v návrhu nariadenia majú najväčší význam v tom, že harmonizujú a určujú pre členské štáty základ cieľov, ktoré sa majú dosiahnuť. Hoci pojmy ako „dobrý stav“, „priaznivá referenčná plocha“ a „dostatočná kvalita a kvantita biotopu druhu“ by mali vychádzať zo spoločne dohodnutého vedeckého jazyka, ich skutočné vykonávanie má svoje obmedzenia. V skutočnosti sa za týmito vedeckými pojmami skrývajú politické úvahy. Ako vybrať „priaznivú referenčnú plochu“? Kto určí „dostatočnú kvalitu a kvantitu biotopu druhu“? Neexistencia predchádzajúcej referenčnej štandardnej hodnoty obmedzuje jasnosť cieľov a formuláciu informovaného stanoviska k textu. EHSV zdôrazňuje, že pri definovaní priaznivej referenčnej plochy nie je vedecky odôvodnené prihliadať na posledných 70 rokov a okrem toho takáto referenčná hodnota nezaručuje rovnaký prístup k členskými štátom. Okrem toho, ak sa v návrhu textu stanovuje neprestajné zlepšovanie ekosystémov, ale súčasný stav sa musí posúdiť každé tri roky, čo s ekosystémami, ktorých rehabilitácia si vyžaduje určitý čas? Je otázne, či v týchto krátkych vykazovaných obdobiach možno merať významné zlepšenia. Budú potom členské štáty odsúdené, zatiaľ čo príroda jednoducho potrebuje viac času na svoj vývoj?
3.4EHSV sa domnieva, že pri obnove je dôležité uprednostniť oblasti nachádzajúce sa v existujúcej sieti chránených oblastí, najmä lokality sústavy Natura 2000, s cieľom uvoľniť plný potenciál týchto oblastí. Tým sa najlepšie podporí cieľ dosiahnuť dobrý stav biotopov uvedených v prílohe I k smernici o biotopoch. Zameranie opatrení na obnovu na chránené oblasti nielenže zabezpečuje dlhodobé prínosy opatrení na obnovu, ale pomáha tiež predchádzať možným protichodným záujmom pri využívaní pôdy. EHSV sa preto domnieva, že veľmi široká a prísna požiadavka, aby sa nezhoršoval stav biotopov, ktoré sa nachádzajú aj mimo sústavy chránených oblastí, je nevyvážená a neprimeraná.
3.5Mechanizmus zodpovednosti členských štátov pri uplatňovaní opatrení zameraných na obnovu a dosahovaní cieľov obsahuje málo podrobností týkajúcich sa monitorovania plnenia cieľov. Táto nedostatočná presnosť vyvoláva obavy, pokiaľ ide o spravodlivosť opatrení medzi členskými štátmi, rôznymi odvetviami a skupinami obyvateľov. Hoci rozhodnutie zvoliť formu nariadenia predstavuje skutočné výhody z hľadiska harmonizácie úsilia členských štátov, neponecháva členským štátom dostatočný priestor na rozhodovanie o obnove na základe ich vnútroštátnych potrieb a okolností. Napriek tomu, že ciele musí dopĺňať mechanizmus monitorovania a podávania správ, treba minimalizovať akúkoľvek ďalšiu administratívnu záťaž. V čo najväčšej miere by sa mali využívať existujúce vnútroštátne mechanizmy a mechanizmy EÚ na priebežné hodnotenie a podávanie správ o pokroku.
4.Výzvy pre poľnohospodárstvo a lesníctvo EÚ
4.1Všeobecné ciele obnovy poľnohospodárskych ekosystémov
EHSV konštatuje, že väčšina cieľov obnovy sa týka súkromnej poľnohospodárskej pôdy. Úspešná realizácia cieľov bude preto možná len s úplným súhlasom poľnohospodárov. Dodatočné regulačné požiadavky týkajúce sa hospodárenia, ktoré bude potrebné zaviesť, ak sa má zvýšiť biodiverzita na poľnohospodárskej pôde, budú predstavovať ďalšie obmedzenia už aj tak prísne regulovaných poľnohospodárskych činností. EHSV zdôrazňuje, že ochrana biodiverzity nesmie pre poľnohospodárov a vlastníkov lesov predstavovať záťaž z hospodárskeho hľadiska. Poskytovanie tohto „verejného statku a verejných hodnôt“ sa pre poľnohospodárov musí skôr stať zaujímavou príjmovou príležitosťou. Úspech cieľov obnovy bude nevyhnutne závisieť od pevnej a trvalej podpory mužov a žien, ktorí pracujú na zabezpečovaní výživy Európy. Práve tu je návrh Komisie sklamaním, keďže túto kľúčovú hospodársku otázku opomína rovnako ako predchádzajúce stratégie a akčné programy Komisie v oblasti biodiverzity. Takže sa dá očakávať zlyhanie aj tohto nariadenia.
4.2Cieľ opätovného zavlažovania odvodnených rašelinísk stanovený v článku 9 nariadenia
Tento cieľ bude mať významný hospodársky vplyv na pracovné činnosti a týka sa najmä niektorých regiónov v niektorých členských štátoch. V prípade týchto regiónov by navrhovaný cieľ mohol byť príliš ambiciózny z hľadiska vyváženia rôznych cieľov. EHSV poukazuje na to, že ďalšie produktívne využívanie obnovených a opätovne zavlažovaných rašelinísk alternatívnymi spôsobmi si vyžaduje hospodársku životaschopnosť. Okrem toho, pokiaľ ide o harmonogram na dosiahnutie tohto cieľa, v roku 2012 sa v štúdii vykonanej výskumnými pracovníkmi na viac ako 620 lokalitách ekologickej obnovy uskutočnených v mokradiach zistilo, že aj po sto rokoch umožňovali tieto operácie v priemere obnoviť len 65 až 70 % pôvodnej biodiverzity a rôznych hydrologických a ekologických funkcií (filtrácia vody, ukladanie uhlíka) v porovnaní s vhodným nepoškodeným referenčným ekosystémom. To vyvoláva otázky, pokiaľ ide o časový rámec obnovy predpokladaný harmonogramom Komisie a ekologický cieľ. Kým však rašeliniská predstavujú len 3 % zemského povrchu, zachytávajú tretinu oxidu uhličitého zachyteného v pôde. Predstavujú preto strategické odvetvie najvyššieho významu v boji proti zmene klímy.
4.3Cieľ obnovy prirodzeného prepojenia riek stanovený v článku 7
Nepriaznivá zmena klímy a problémy s hospodárením s vodami vytvárajú čoraz viac poškodené životné prostredie. Voda má význam a hodnotu nielen z hľadiska prírody, ale je aj výzvou pre udržateľnosť, a teda bezpečnosť. Niekedy ide o odčerpanie prebytočnej vody, inokedy o jej zadržiavanie a napomáhanie prirodzeným kolobehom. EHSV súhlasí s tým, že v záujme obnovenia prirodzeného prepojenia riek a prirodzených funkcií súvisiacich záplavových oblastí je možné pod prísnym technickým dohľadom transformovať bariéry brániace pozdĺžnemu a bočnému prepojeniu povrchových vôd. EHSV však upozorňuje na riziko povodní, ktoré môže byť dôsledkom odstránenia vodohospodárskej infraštruktúry. Obnova biodiverzity si vyžaduje vodu, takže strategické zásahy môžu poskytnúť príležitosť hospodáriť s vodou a nasmerovať ju do oblastí, ktoré ju potrebujú. Je potrebné zachovať vodu v krajine a zabrániť jej príliš rýchlemu odtekaniu. Leto 2022 bolo pre Európu jasným príkladom rizík sucha, ktorým čelíme. EHSV odporúča viesť dialóg na túto tému za účasti organizácií občianskej spoločnosti. EHSV takisto odporúča povzbudiť členské štáty, aby realizovali projekty zelenej infraštruktúry, ktoré môžu pomôcť spojiť zlepšenie protipovodňovej ochrany a ochranu citlivých vodných oblastí dôležitých pre biodiverzitu v celej Európe s rozvojom hospodárstva a cestovného ruchu. V tejto súvislosti EHSV pripomína prípad riek ako Dunaj alebo Labe, kde povodne spôsobili značné škody.
4.4Cieľ zvrátiť úbytok opeľovačov
EHSV môže len podporiť toto opatrenie, ktoré predstavuje veľkú výzvu pre potravinovú bezpečnosť. Výbor však konštatuje, že v návrhu nariadenia sa nestanovuje žiadne opatrenie týkajúce sa dostupných zdrojov potravy pre opeľovače. Dlhodobú životaschopnosť týchto druhov nemožno zabezpečiť bez vybudovania dostatočnej medonosnej infraštruktúry, ktorá by zaručila udržateľný zdroj potravy pre opeľovače. Nevyhnutné sú aj miesta pre úle a netoxické prostredie.
4.5Poľnohospodárske ciele uvedené v článku 9 nariadenia
EHSV vyjadruje znepokojenie nad cieľom pokryť 10 % využívanej poľnohospodárskej plochy krajinnými prvkami s vysokým stupňom rozmanitosti. Je obzvlášť problematické, že podľa prílohy IV sa tieto plochy nesmú využívať v poľnohospodárskej výrobe (vrátane pastvy a produkcie krmovín). Nemalo by sa zabúdať na to, že v mnohých oblastiach je to práve pestovanie (najmä pastva na vysokohorských pasienkoch, senových alebo trávnych lúkach), ktoré v prvom rade umožňujú veľkú biologickú diverzitu. Preto je prehnané hneď na začiatku vylúčiť spravovanie týchto oblastí a táto podmienka by sa mala vypustiť. Začiatok roka 2022 nám osobitne pripomenul dôležitosť potravinovej sebestačnosti pri riešení mnohých budúcich rizík. Ak by sa však 10 % využívanej poľnohospodárskej plochy zameralo na tento účel, síce by to zabezpečilo zlepšenie biodiverzity, ktorá je nevyhnutná pre poľnohospodársku produktivitu, ale viedlo by to aj k značnej strate výnosov. Bolo by preto vhodné nezameriavať cieľ 10 % len na poľnohospodárske pozemky, ale rozptýliť ho aj na ich okolie. Napríklad okraje ciest a okraje poľných ciest sú pre biodiverzitu veľmi zaujímavé. Na týchto plochách by sa mohli nachádzať kvetinové pásy priaznivé pre opeľovače a užitočné organizmy. Okrem toho budú tieto krajinné prvky plne účinné len vtedy, ak budú usporiadané v sieti. Zo štúdií teda vyplýva, že je výhodnejšie vysadiť niekoľko kvetinových pásov v sieti ako jeden veľký ostrov kvetov. Napokon, EHSV takisto pripomína, že rovnakú pozornosť treba venovať všetkým prírodným prostrediam, aby z nich mali úžitok všetky druhy žijúce v rôznych prostrediach. Napríklad cíbik chochlatý či škovránok poľný nemajú zo živého plotu či okraja cesty prakticky žiadny úžitok. Politika ochrany sa preto musí vzťahovať na celú plochu alebo využitie plochy mimo poľnohospodárskych a lesných plôch, pričom sa zohľadnia rôzne potreby našich spoločností.
4.6Ciele lesného hospodárstva uvedené v článku 10 nariadenia
Obnova lesného prostredia v Európe je hlavnou výzvou pre adaptáciu našich spoločností na zmenu klímy a prínos hospodárskych činností k dosiahnutiu cieľov biodiverzity. Ciele navrhovaných nariadení, ktoré sú už presadzované na medzinárodnej úrovni, sú súčasťou globálneho prístupu v celosvetovom meradle. EHSV podporuje politickú vôľu Komisie povzbudiť členské štáty, aby obnovili svoje lesné prostredie. Výbor však zdôrazňuje, že je dôležité začleniť túto obnovu do krajinného kontextu dotknutých zemepisných oblastí a zohľadniť klimatické katastrofy, ktorým Európa v súčasnosti čelí (požiare, megapožiare atď.). Využívanie pôdy v krajine je vzájomne prepojené, a preto musí spĺňať environmentálne aj sociálno-ekonomické požiadavky. Opatrenia na zalesňovanie na úkor poľnohospodárskej pôdy môžu napríklad spôsobiť hospodárske straty pre miestne komunity a nemusia byť udržateľné, zatiaľ čo začlenenie pôvodných druhov stromov do agrolesníckeho prístupu by mohlo byť vhodnejšie a dosiahnuť podporu na miestnej úrovni. Preto je dôležité orientovať členské štáty na metódy územného plánovania, ktoré v sebe spájajú ochranu prírodných zdrojov a hospodársky rozvoj. Dosiahnutie cieľa v oblasti lesného hospodárstva nebude možné bez trvalej podpory vzniku a zavádzania odvetví vo všetkých fázach od výsadby po spracovanie stromu, čo umožní zvýšenie hospodárskej hodnoty agrolesníctva.
5.Výzvy pre mestské komunity EÚ
5.1Výzva navrátenia prírody do miest je základným cieľom, ktorý EHSV podporuje. O význame ekologizácie našich európskych miest pre blaho našich spoluobčanov a pre životaschopnosť našej biodiverzity niet pochýb. Horúce teploty, ktoré Európa zažila v júli 2022, sú pripomienkou zásadnej úlohy stromov pri znižovaní teploty v mestách. Stromy totiž umožňujú znížiť povrchovú teplotu až o 12 °C.
5.2Okrem toho dnes európske mestá zaberajú značné územia a bránia pohybu druhov a poškodzujú ich biotopy. Je nevyhnutné viesť členské štáty k opatreniam na obmedzenie zástavby prírodných oblastí. Tieto opatrenia by sa nemali opierať o programy navrhujúce výmenu území.
5.3Napokon, cieľ obnovy biodiverzity by sa mal v mestách posilniť prostredníctvom vytvorenia zelenej infraštruktúry ako integrálnej súčasti rozvoja oblastí biotopov. Parky, aleje alebo vegetačné strechy a steny predstavujú nákladovo efektívne zlepšovanie kvality mestskej klímy. V tejto súvislosti EHSV pripomína odporúčania uvedené v rámci stanoviska NAT/607.
6.Výzvy pre morské prostredie EÚ
6.1Ciele obnovy morského prostredia sú nevyhnutné na zachovanie biodiverzity vzhľadom na počet druhov a ekosystémov, ktoré obsahuje, a ich strategický význam v súvislosti so zmenou klímy. EHSV podporuje ciele navrhnuté na obnovu tohto prostredia, v ktorom sa ukázalo, že ľudská činnosť viedla k nerovnováhe v ekosystémoch. Okrem ochrany druhov a obnovy biotopov je potrebné prijať aj opatrenia pre zodpovedný rybolov a na zníženie znečistenia. EHSV podporuje vytvorenie ochranného mechanizmu v rámci spoločnej rybárskej politiky, pokiaľ ide o riadenie negatívnych vplyvov na životné prostredie. Dosiahnutie cieľov pre morské prostredie si skutočne vyžaduje, aby sa členské štáty dohodli na spoločnom riadení rybolovných zdrojov. Vzhľadom na dôležitosť opatrení v prospech tohto prostredia by však Komisia mala mať možnosť zasahovať, aby zabezpečila dosiahnutie cieľov ochrany a obnovy.
6.2EHSV okrem toho zdôrazňuje zásadnú úlohu morského prostredia v boji proti zmene klímy. Zachovanie schopnosti oceánov zachytávať uhlík je pre našu budúcnosť strategické. V dôsledku toho musí EÚ poskytnúť finančnú podporu inováciám a výskumu, aby sa podporilo hľadanie inovatívnych riešení a zlepšenie znalostí o týchto ekosystémoch. Pri prácach sa napríklad preukázala dôležitosť pobrežných plytčín, ktoré predstavujú nevyhnutné biotopy pre mnohé druhy rýb, ktoré v nich vyrastajú, kým sa nepremiestnia do oblastí, kde žijú v dospelosti. Tieto oblasti sú však často poškodzované zástavbou pobrežných oblastí (prístavy, hrádze a pod.), a preto si vyžadujú hľadanie nových riešení. V prístave Toulon a starom prístave v La Seyne-sur-Mer sa preto uskutočnili pokusy spočívajúce v upevnení umelých útesov a umelej vegetácie pod vodou. Celkovou ekologickou výzvou tejto akcie je oživenie ekologických funkcií pobrežného prostredia.
7.Finančné výzvy obnovy prírody
7.1EHSV zdôrazňuje pozoruhodnú politickú vôľu, ktorú Komisia preukázala týmto ambicióznym a inovatívnym nariadením pre EÚ. Pripomína však, že politická vôľa narazí na svoje hranice, keď ju nepodporia finančné ambície zodpovedajúce záväzkom. V tejto súvislosti poskytuje práca Komisie zameraná na ďalšie špecifikovanie potenciálnych nákladov na obnovu ekosystémov prvú víziu záväzku, ktorý budú musieť členské štáty preukázať, no napriek tomu vyvoláva otázky. Tieto práce totiž naznačujú pomer nákladov a prínosov 1 : 8 pre zachovanie biodiverzity, ale neinformujú nás o hospodárskom, sociálnom a kultúrnom vplyve dosiahnutia cieľov. Aký bude hospodársky a sociálny vplyv zavedených opatrení zameraných na obnovu na pôdu? EHSV požaduje, aby sa vopred posúdila presná plocha poľnohospodárskej pôdy, lesov a vodných tokov, na ktorú sa vzťahujú návrhy nariadenia. EHSV takisto pripomína poznámky uvedené v stanovisku NAT/786, v ktorých sa požaduje, aby finančné potreby zodpovedali výzvam. Napríklad sústava Natura 2000, ktorá v Európe ponúka jedinečnú príležitosť na zlepšenie kvality pozoruhodných prírodných biotopov, poskytuje len 20 % prisľúbených prostriedkov potrebných na tieto opatrenia. EHSV venuje osobitnú pozornosť finančným záväzkom oznámeným Komisiou. Pripomína, že je dôležité poskytovať finančné prostriedky zodpovedajúce úrovni očakávaní, inak dodatočná regulácia neprinesie žiadne výsledky.
7.2EHSV varuje pred rizikom chýbajúcej generačnej výmeny v poľnohospodárstve. Stanovenie cieľov nezlučiteľných s realitou poľnohospodárskeho života povedie k veľkým finančným ťažkostiam pre toto odvetvie, ktoré už teraz zápasí s prípravou nových odborníkov. Komisia musí venovať osobitnú pozornosť finančnému vplyvu na tieto poľnohospodárske podniky s cieľom zabezpečiť dlhodobú životaschopnosť a zároveň podporovať rozvoj postupov, ktoré zohľadňujú klimatické otázky.
V Bruseli 10. januára 2023
Peter Schmidt
predseda sekcie pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a životné prostredie