|
STANOVISKO
|
|
Európsky hospodársky a sociálny výbor
|
|
Potravinová bezpečnosť a udržateľné potravinové systémy
|
|
_____________
|
|
Potravinová bezpečnosť a udržateľné potravinové systémy
(prieskumné stanovisko na žiadosť francúzskeho predsedníctva Rady EÚ)
|
|
|
|
NAT/844
|
|
|
|
Spravodajca: Arnold PUECH D'ALISSAC
Pomocný spravodajca: Peter SCHMIDT
|
|
Konzultácia
|
list francúzskeho predsedníctva Rady EÚ, 21/09/2021
|
|
Právny základ
|
článok 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
|
|
Príslušná sekcia
|
sekcia pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a životné prostredie
|
|
Prijaté v sekcii
|
07/01/2022
|
|
Prijaté v pléne
|
19/01/2022
|
|
Plenárne zasadnutie č.
|
566
|
|
Výsledok hlasovania
(za/proti/zdržalo sa)
|
165/2/2
|
1.Závery a odporúčania
1.1EHSV je prvou inštitúciou EÚ, ktorá požaduje komplexnú potravinovú politiku EÚ zameranú na podporu zdravého stravovania na základe udržateľných potravinových systémov, prepojenie poľnohospodárstva s výživou a ekosystémovými službami a zabezpečenie dodávateľských reťazcov, ktoré by chránili zdravie všetkých vrstiev európskej spoločnosti. Táto politika, ktorá je teraz zohľadnená v stratégii „z farmy na stôl“, by mala lepšie zosúladiť oblasti politiky súvisiace s potravinami, zvýšiť povedomie o hodnote potravín a podporiť udržateľné potravinové systémy.
1.2V odpovedi na žiadosť francúzskeho predsedníctva o toto prieskumné stanovisko EHSV identifikuje tieto kľúčové opatrenia, ktoré sa majú použiť na úrovni EÚ na zabezpečenie konkurencieschopnosti európskych výrobcov s cieľom zaistiť európsku potravinovú bezpečnosť a udržateľnosť, ako aj dostupné ceny pre spotrebiteľov:
I.podpora otvorenej strategickej autonómie pre potravinovú bezpečnosť a udržateľnosť;
II.vývoj inovačných technológií a osív s cieľom byť schopný za každých okolností poskytovať riešenia poľnohospodárom, ktorí čelia obmedzeniam v súvislosti s existujúcimi nástrojmi;
III.zabezpečenie širokopásmového pokrytia a digitalizácie ako predpokladu presného poľnohospodárstva a robotiky a podpora investícií do takýchto udržateľných technológií;
IV.podpora a uľahčovanie prístupu poľnohospodárskych výrobcov, najmä mladých poľnohospodárov, k odbornej príprave v oblasti nových technológií;
V.zabezpečenie reciprocity noriem a rovnakých podmienok začlenením stratégie „z farmy na stôl“ a stratégie v oblasti biodiverzity, ktoré sú súčasťou zelenej dohody, a ich zásad ako globálnych noriem udržateľnosti do všetkých budúcich obchodných dohôd EÚ a dohôd Svetovej obchodnej organizácie (WTO);
VI.propagovanie hodnoty potravín podporovaním vzdelávania spotrebiteľov o potravinách, ktoré prispieva k priblíženiu poľnohospodárskeho sektora spoločnosti;
VII.zabezpečenie spravodlivých cien, rozdelenia príjmov v celom reťazci a väčšej ochoty spotrebiteľov platiť za potraviny zodpovedajúce ceny s cieľom konzumovať menej, ale kvalitnejšie, a zákaz nekalých obchodných praktík prostredníctvom ambicióznych právnych predpisov;
VIII.zosúladenie postupov a činností potravinárskych podnikov s cieľmi OSN v oblasti udržateľného rozvoja;
IX.zabezpečenie štruktúrovaného zapojenia a účasti občianskej spoločnosti a všetkých zainteresovaných strán v celom potravinovom dodávateľskom reťazci, a to aj prostredníctvom Európskej rady pre potravinovú politiku – podpora spolupráce namiesto podpory hospodárskej súťaže.
1.3Okrem toho EHSV identifikuje tieto kľúčové opatrenia, ktoré pomôžu zmenšiť závislosť od rôznych vstupov vrátane syntetických a zlepšiť bielkovinovú sebestačnosť EÚ:
I.EÚ by mala podporovať metódy s nízkymi vstupmi, najmä pokiaľ ide o fosílne palivá a pesticídy, a zvýšiť kapacitu výroby poľnohospodárskych vstupov v Európe;
II.zlepšenie bielkovinovej sebestačnosti EÚ je žiaduce zo všetkých hľadísk. Dovoz sóje z tretích krajín môže spôsobovať odlesňovanie, degradáciu lesov a ničenie prirodzených ekosystémov v niektorých krajinách jej výroby. Vývoj strukovín s vysokým obsahom bielkovín v Únii by obmedzil využívanie dovozu a tým by mal pozitívny vplyv na klímu a životné prostredie;
III.organizovanie a podpora sektora bielkovín s cieľom podporiť výrobu a presvedčiť poľnohospodárov, najmä prostredníctvom ambicióznej spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP);
IV.zvýšenie produkcie olejnatých semien a olejninových výliskov. Primárnym cieľom výroby potravín je zhodnotenie olejnín, ktoré je založené na zhodnotení oleja a zhodnotení výliskov, a tieto zhodnotenia nemožno oddeliť. Tým sa umožní posilniť udržateľnú výrobu potravín a energie;
V.posilnenie činností EÚ v oblasti ochrany a obnovy svetových lesov, najmä prostredníctvom zlepšenia súčasného certifikačného systému (PEFC, FSC) na schvaľovanie výrobkov, ktoré neprispievajú k odlesňovaniu;
VI.rozvoj krátkych, spravodlivých a transparentných dodávateľských reťazcov a zabezpečenie toho, aby sa prechod na udržateľné poľnohospodárstvo uskutočňoval progresívnym prístupom s cieľom zachovať existujúcu rovnováhu;
VII.zabezpečenie uplatňovania práva na výživu pre všetkých a najmä pre osoby v ekonomickej a sociálnej neistote, a uľahčenie experimentovania v oblasti sociálnej inovácie. Potravinová pomoc musí zostať v členských štátoch povinnou politikou;
VIII.zabezpečenie toho, aby sa potraviny mohli vyrábať vo všetkých častiach EÚ.
1.4EHSV víta „Plán pre nepredvídané udalosti na zabezpečenie dodávok potravín a potravinovej bezpečnosti v čase krízy“ a navrhované vytvorenie Európskeho mechanizmu pripravenosti a reakcie na krízu potravinovej bezpečnosti (EFSCM) a odporúča, aby sa ustanovenia plánu začlenili do komplexnej potravinovej politiky. EHSV žiada, aby mohol zohrávať aktívnu úlohu v špecializovanej skupine expertov.
2.Úvod
2.1EHSV je prvou inštitúciou EÚ, ktorá požaduje komplexnú potravinovú politiku EÚ zameranú na podporu zdravého stravovania na základe udržateľných potravinových systémov, prepojenie poľnohospodárstva s výživou a ekosystémovými službami a zabezpečenie dodávateľských reťazcov, ktoré by chránili zdravie všetkých vrstiev európskej spoločnosti. Táto politika, ktorá je teraz zohľadnená v stratégii „z farmy na stôl“, by mala lepšie zosúladiť oblasti politiky súvisiace s potravinami, zvýšiť povedomie o hodnote potravín a podporiť udržateľné potravinové systémy.
2.2Európska zelená dohoda prostredníctvom zásad uvedených v stratégii „z farmy na stôl“ a stratégii biodiverzity ponúka príležitosť na opätovné potvrdenie „sociálnej potravinovej zmluvy“ medzi EÚ a jej občanmi a na podporu spravodlivého, zdravého a ekologického potravinového systému v kontexte stavu klimatickej a environmentálnej núdze.
2.3Pandémia COVID-19 mala bezprecedentné dôsledky pre spoločnosť a hospodárstvo. Poľnohospodári a aktéri v potravinovom reťazci zostávajú v celej EÚ mobilizovaní, aby zachovali výrobu a nasýtili obyvateľstvo, a to aj napriek ťažkostiam a prekážkam, s ktorými sa stretávajú. Agropotravinársky sektor EÚ preukázal odolnosť pri poskytovaní bezpečných a vysokokvalitných potravín, hoci došlo k narušeniam dodávateľských reťazcov.
2.4Francúzska národná potravinová rada (NFC) prijala v júli 2021 stanovisko (č. 89) o poznatkoch z krízy COVID-19 za obdobie prvých celoštátnych opatrení na obmedzenie pohybu vo Francúzsku. V stanovisku sa dospelo k záveru, že vypuknutie krízy COVID-19 zväčšilo potrebu vyvinúť systémovejšiu víziu potravinových systémov zavedením prístupu „jedno zdravie“ na všetkých úrovniach potravinového dodávateľského reťazca. V tomto integrovanom prístupe k zdraviu sa zdôrazňujú interakcie medzi zvieratami, ľuďmi a ich prostredím. Kríza niekedy spôsobila alebo zväčšila hospodársku a sociálnu neistotu, čím poukázala aj na veľké rozdiely v prístupe k potravinám, ktoré sú nezlučiteľné s udržateľným potravinovým systémom, čo podnietilo úvahy o práve na potraviny a potravinovej demokracii. Prístup k zdravým, legálne vyrobeným a cenovo dostupným potravinám pre všetkých obyvateľov EÚ je kľúčový pre splnenie cieľov stanovených v zelenej dohode. EHSV sa domnieva, že cieľ, aby sa do roku 2030 vyčlenilo 25 % poľnohospodárskej pôdy v EÚ na ekologickú poľnohospodársku pôdu, je veľmi ambiciózny, a žiada, aby sa na jeho dosiahnutie vypracovala celoeurópska propagačná stratégia, pričom sa nesmie zabúdať na to, že nasledovať musí spotreba.
2.5Z krízy ďalej vyplynulo, že je potrebné zintenzívniť koordináciu a zlepšiť krízové plánovanie s cieľom pripraviť sa na riziká, ktoré môžu ohroziť dodávky potravín a potravinovú bezpečnosť EÚ. Cieľom je vyhnúť sa opakovaniu skúsenosti s pandémiou COVID-19, pri ktorej sa koordinačné opatrenia na úrovni EÚ museli prijať ad hoc a uplatňovať lokálne. Na dosiahnutie tohto cieľa Komisia nedávno zverejnila oznámenie s názvom „Plán pre nepredvídané udalosti na zabezpečenie dodávok potravín a potravinovej bezpečnosti v čase krízy“. Načrtávajú sa v ňom oblasti na zlepšenie, ktoré boli určené uprostred pandémie COVID-19, zásady, ktoré by sa mali dodržiavať v čase krízy, a vytvorenie EFSCM. Súčasťou opatrení je zriadenie osobitnej skupiny expertov zahŕňajúcej verejné orgány z členských štátov a krajín mimo EÚ, ako aj ďalšie zainteresované strany.
2.6Podľa vymedzenia FAO je udržateľný potravinový systém taký „potravinový systém, ktorý zabezpečuje potravinovú bezpečnosť a výživu pre všetkých takým spôsobom, aby neboli ohrozené hospodárske, sociálne a environmentálne základy na vytváranie potravinovej bezpečnosti a výživy pre budúce generácie“. V stratégii „z farmy na stôl“ sa musia zohľadniť dôsledky krízy, ale aj poskytnúť potrebné záruky na zabezpečenie potravinovej bezpečnosti EÚ. Potravinové systémy EÚ by mali „zaručiť kvantitu a kvalitu zásobovania obyvateľstva podporou konkurencieschopnosti potravinárskeho sektora a zohľadnením výziev udržateľnosti“. Stratégia by mala podporovať aj sociálnu inováciu.
2.7Spoločné výskumné centrum Európskej komisie (JRC) zverejnilo v auguste 2021 správu s názvom „Modelovanie environmentálnych a klimatických ambícií v poľnohospodárstve pomocou modelu CAPRI“, v ktorej sa simuluje vplyv niektorých kvantifikovaných cieľov zahrnutých v stratégii „z farmy na stôl“ a stratégii biodiverzity na poľnohospodárstvo a trhy EÚ (zníženie používania prípravkov na ochranu rastlín, zníženie strát živín, zväčšenie plôch využívaných na ekologické poľnohospodárstvo a zvýšenie počtu oblastí záujmu). Zdá sa, že tieto ciele by mohli viesť k zníženiu výroby v EÚ o 10 až 15 %, zníženiu príjmov poľnohospodárov a zvýšeniu cien, ako aj k súbežnému nárastu dovozu. Vo výsledkoch v správe sa zdôrazňuje význam spoločného zváženia poľnohospodárskej a potravinovej transformácie. Ako sa uvádza v stratégii „z farmy na stôl“, zníženie potravinových strát a plytvania potravinami by mohlo zabrániť takémuto vývoju. Vhodným nástrojom by mohlo byť efektívne rozdelenie dostupných potravinových zdrojov.
2.8Vývoj stravovania je neoddeliteľnou súčasťou transformácie poľnohospodárskeho a potravinového systému ako celku tak, ako sú jej súčasťou rôzne politiky, napríklad v obchodnej oblasti, v oblasti hospodárskej súťaže, zdravia, vzdelávania, životného prostredia a ochrany spotrebiteľov.
2.9Francúzske predsedníctvo Rady EÚ požiadalo EHSV, aby pripravil prieskumné stanovisko, ktoré by bolo zamerané najmä na:
·opatrenia na úrovni EÚ na zabezpečenie konkurencieschopnosti európskych výrobcov s cieľom zaistiť európsku potravinovú bezpečnosť a cenovú dostupnosť potravín pre spotrebiteľov;
·opatrenia, ktoré môžu pomôcť znížiť závislosť od rôznych vstupov vrátane syntetických a zlepšiť bielkovinovú sebestačnosť EÚ v rámci podpory transformácie poľnohospodárstva a zabezpečiť udržateľnú transformáciu európskych potravinových systémov.
3.Opatrenia na úrovni EÚ na zabezpečenie konkurencieschopnosti európskych výrobcov s cieľom zaistiť európsku potravinovú bezpečnosť (a udržateľnosť) a cenovú dostupnosť potravín pre spotrebiteľov
3.1Ako EHSV uviedol vo svojich predchádzajúcich stanoviskách, na to, aby komplexná európska potravinová politika bola skutočne relevantná pre európskych spotrebiteľov, je nevyhnutné zabezpečiť konkurencieschopnosť cien a kvality potravín udržateľne vyrábaných v EÚ. To znamená, že európske poľnohospodársko-potravinárske odvetvie musí byť schopné dodávať spotrebiteľom potraviny za ceny, ktoré budú zahŕňať zvýšené náklady na plnenie takých kritérií, ako je udržateľnosť, dobré životné podmienky zvierat, bezpečnosť potravín a ich výživová hodnota, ale aj zabezpečenie primeraných príjmov poľnohospodárov, a musí byť schopné zachovať si svoje postavenie dodávateľa uprednostňovaného veľkou väčšinou spotrebiteľov.
3.2Vzhľadom na uvedené vymedzenia pojmov potravinová bezpečnosť, udržateľný potravinový systém a konkurencieschopnosť by zachovanie konkurencieschopnosti európskych hospodárskych subjektov a spravodlivých hodnotových reťazcov malo viesť k spravodlivej odmene pre poľnohospodárov, ktorou by sa podporovali alebo uznávali ich poctivé postupy. Potravinový systém okrem svojej úlohy v oblasti výživy poskytuje skutočné riešenie klimatickej výzvy, najmä prispôsobením výrobných systémov, ukladaním uhlíka v pôde, pôdnymi a agroekologickými infraštruktúrami, prirodzenou filtráciou pitnej vody, ako aj zvyšovaním a udržiavaním biodiverzity. V stratégii „z farmy na stôl“ však Európska komisia navrhuje málo konkrétnych opatrení na posilnenie agropotravinárskeho sektora a zlepšenie príjmov prvovýrobcov a žiadnym z nich sa neposilňuje konkurencieschopnosť sektora. Tieto kľúčové otázky by mali byť jadrom vykonávania stratégie, keďže od nich závisí jej úspech.
3.3Cielené výskumno-vývojové programy a rozvoj prenosu poznatkov sú nevyhnutné na podporu kvality a zabezpečenie produktivity pri súčasnom zabezpečení udržateľnosti. Úsilie sa musí zamerať na poskytovanie praktických, dostupných a nákladovo efektívnych technologických riešení poľnohospodárom (napr. presné poľnohospodárstvo, nástroje na rozhodovanie atď.) a nástrojov na podporu agroekologickej a miestnej výroby vrátane podpory skupín, ktoré nemajú znalosti o udržateľnej výrobe.
3.4EÚ musí tiež zabezpečiť, aby existovalo pevné odhodlanie uplatňovať základné práva všetkých pracovníkov potravinového reťazca (výroba, spracovanie, distribúcia). V tomto zmysle by sa EÚ mala zaviazať, že bude účinne chrániť základné sociálne práva pracovníkov a najmä rešpektovať príslušné ustanovenia Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach (CESCR) a príslušné dohovory a odporúčania Medzinárodnej organizácie práce.
3.5Nasledujúce body by sa mohli považovať za opatrenia na zabezpečenie konkurencieschopnosti európskych výrobcov s cieľom zaistiť európsku potravinovú bezpečnosť, udržateľnosť a cenovú dostupnosť potravín pre spotrebiteľov:
3.5.1Podpora otvorenej strategickej autonómie pre potravinovú bezpečnosť a udržateľnosť
I.EHSV už navrhol vymedzenie pojmu otvorená strategická autonómia uplatňovaného na potravinové systémy založené na výrobe potravín, pracovnej sile a spravodlivom obchode s hlavným cieľom zabezpečiť potravinovú bezpečnosť a udržateľnosť pre všetkých občanov EÚ prostredníctvom spravodlivých, zdravých, udržateľných a odolných dodávok potravín.
II.EHSV tiež zdôraznil, že je nevyhnutné harmonizovať výrobné normy, aby sa zabránilo narúšaniu hospodárskej súťaže a aby každá krajina mohla vyrábať základné potraviny. Všeobecné ochranné doložky WTO aj ochranné doložky v dvojstranných dohodách týkajúce sa poľnohospodárstva sa musia vylepšiť podľa rôznych kritérií, ktoré EHSV uvádza v tomto stanovisku. Musí sa zabezpečiť spravodlivá hospodárska súťaž a udržateľnosť agropotravinárstva EÚ a zaručiť potravinová suverenita EÚ, jej výrobcov aj spotrebiteľov. Táto potreba potravinovej suverenity sa vo veľkej miere potvrdila počas pandémie COVID-19. Súčasné doložky sú neúčinné vzhľadom na príliš dlhý čas potrebný na ich zavedenie do praxe. Vďaka digitalizácii hospodárstva však môžu byť údaje k dispozícii do niekoľkých hodín. Sledovanie objemov a cien je v súčasnosti účinné a umožňuje rýchlu reakciu.
III.Predovšetkým by potravinové systémy v EÚ mali byť diverzifikovanejšie, mala by sa posilniť pracovná sila v poľnohospodárstve najmä zvýšením atraktívnosti povolania pre mladých ľudí a zabezpečením dôstojných pracovných podmienok a príjmov a mali by sa zosúladiť obchodné politiky s normami EÚ v oblasti potravinovej udržateľnosti a konkurencie.
3.5.2Zabezpečenie reciprocity noriem začlenením stratégie „z farmy na stôl“ a stratégie v oblasti biodiverzity, ktoré sú súčasťou zelenej dohody, ako globálnych noriem udržateľnosti do všetkých budúcich obchodných dohôd EÚ
I.EHSV navrhol, aby všetky budúce obchodné dohody EÚ zahŕňali stratégiu „z farmy na stôl“ a stratégiu v oblasti biodiverzity, ktoré sú súčasťou zelenej dohody, ako aj stratégiu „Fit for 55“ ako globálne normy udržateľnosti, pričom uznáva, že zahrnutie cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja a prísnejších noriem do multilaterálnych obchodných dohôd a ich uplatňovanie v rámci takýchto dohôd je mimoriadne náročné. V dvojstranných obchodných dohodách sa v krátkodobom horizonte javí ako možné dosiahnuť väčší pokrok v oblasti týchto cieľov udržateľného rozvoja a základných environmentálnych a sociálnych noriem. Je dobre známe, že obchod s poľnohospodárskymi výrobkami zohráva kľúčovú úlohu pri realizácii väčšiny, ak nie všetkých cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja, že WTO musí zohrávať významnú úlohu pri ich plnení a že by to bolo oveľa náročnejšie bez účinného multilaterálneho obchodného mechanizmu. Uzavretie hraníc počas krízy zvyčajne krízu zhoršuje a nie je riešením. EHSV zastáva názor, že EÚ by mala vykonávať právne predpisy, ktorými sa spoločnostiam v celom dodávateľskom reťazci ukladá povinnosť náležitej starostlivosti s cieľom identifikovať environmentálne a sociálne riziká, ako aj prípady porušovania ľudských práv, predchádzať im a zmierňovať ich. EÚ musí zaručiť, že obchodné dohody nebudú externalizovať tieto problémy a zintenzívňovať napríklad odlesňovanie v iných krajinách. Všetky obchodné dohody EÚ musia byť v súlade s ustanoveniami týkajúcimi sa sanitárnych a fytosanitárnych noriem EÚ a so zásadou predbežnej opatrnosti.
II.EHSV tiež zdôraznil, že bez zmien v obchodnej politike EÚ sa ciele stratégie nedosiahnu. Stratégia „z farmy na stôl“ a akčný plán zahŕňajú dôležité kroky na posilnenie ustanovení o udržateľnosti v dvojstranných dohodách o voľnom obchode EÚ a presadzovania týchto pravidiel. Dá sa však urobiť viac na zaistenie súladu s medzinárodnými dohodami a zjednodušenie postupov oznamovania a konania o porušeniach záväzkov v oblasti udržateľnosti. V súlade s návrhmi Európskej komisie a Európskeho parlamentu pre ostatné sektory analyzovanými v stanovisku NAT/834 by sa mal zvážiť mechanizmus kompenzácie uhlíka na hraniciach (CBAM) pre dovezené poľnohospodárske výrobky.
III.EHSV navrhuje vytvorenie agentúry EÚ pre certifikáciu dovážaných výrobkov podľa noriem EÚ v oblasti udržateľnosti.
IV.Okrem toho naliehavo vyzýva EÚ, aby zabezpečila skutočnú reciprocitu noriem v preferenčných obchodných dohodách, najmä pokiaľ ide o dobré životné podmienky zvierat, udržateľnosť a vysledovateľnosť „z farmy na stôl“ (označovanie pôvodu surovín, prísad v spracovaných výrobkoch a všetkých zložiek potravín), pričom vychádza z toho, čo sa dosiahlo v niektorých nedávnych dvojstranných dohodách. Je tiež dôležité nájsť nové udržateľné metódy, ktoré môžu využívať poľnohospodári a ktoré podporujú udržateľné postupy a zabezpečia, aby drobní poľnohospodári v EÚ a rozvojových krajinách mohli využívať nové príležitosti na udržateľnú výrobu. Tieto úvahy by sa mali presadzovať skôr na multilaterálnych fórach, napríklad vo Výbore OSN pre svetovú potravinovú bezpečnosť (CFS) a v rámci Codex Alimentarius, než sa obmedzovať len na bilaterálne rokovania, kde je účasť poľnohospodárov a občianskej spoločnosti obmedzená, nerovnováha moci značná a konečným cieľom je liberalizácia obchodu. Východiskovým bodom môže byť plánovaný legislatívny rámec pre udržateľné potravinové systémy. Musí slúžiť na vytvorenie jasného vymedzenia udržateľných potravinových systémov v súlade s existujúcimi vymedzeniami environmentálnej udržateľnosti EÚ.
3.5.3Propagovanie hodnoty potravín
I.V roku 2019 podľa najnovších údajov zverejnených Eurostatom tvorila časť rozpočtu domácností venovaná na potraviny a nealkoholické nápoje 13 % celkových výdavkov na spotrebu. To predstavuje výrazný pokles v porovnaní so stavom na začiatku uplatňovania SPP. Tento podiel sa líši v závislosti od krajiny a tvorí tretiu kategóriu výdavkov domácností v EÚ po kategórii „bývanie, voda, elektrina a palivá“, ktorá predstavovala 23,5 %, a kategórii „doprava“, ktorá predstavovala 13,1 %. Nárast úrovne obezity vo svete zároveň WHO označila za „epidémiu“. V roku 2017 v EÚ postihovala obezita 17 % dospelých. Vo všeobecnosti malo nadváhu alebo obezitu 52 % Európanov, čiže každý druhý dospelý a takmer každé tretie dieťa. Európa teda sleduje svetové trendy, pribúdajú spracované potraviny, ale aj mastné, sladké a slané jedlá.
II.Na riešenie tejto situácie sa dá použiť niekoľko hlavných opatrení: EHSV zdôrazňuje, že spoločný prístup EÚ pri označovaní potravín, ktorý by zohľadňoval usmernenia o udržateľnom stravovaní, by zlepšil transparentnosť a odradil od používania zbytočne lacných surovín, ktoré nie sú ani zdravé ani udržateľné (napr. transformované tuky, palmový olej a nadmerný obsah cukru). Rozšírenie označovania potravín aj na environmentálne a sociálne aspekty by bolo prínosom pre spotrebiteľov. Pomohlo by im vyberať si zdravšie a udržateľnejšie možnosti.
III.Cena je určite silným hnacím prvkom pre spotrebiteľov, o to viac v čase krízy, no kvalita je rovnako dôležitá, podľa niektorých prieskumov niekedy dôležitejšia. Spotrebitelia musia mať na pamäti, že požiadavky, ktoré poľnohospodári v EÚ spĺňajú, hoci len prostredníctvom regulačného základu, sú prísnejšie ako požiadavky mimo EÚ. Tieto požiadavky sú zárukou kvality, zdravotnej neškodnosti, bezpečnosti a udržateľnosti našich výrobkov.
3.5.4Zabezpečenie spravodlivých cien a zákaz nekalých obchodných praktík
I.Skutočne fungujúci potravinový dodávateľský reťazec je taký silný ako jeho najslabší článok a príliš dlho je najslabším článkom poľnohospodár. Smernica EÚ o nekalých obchodných praktikách v potravinovom dodávateľskom reťazci je dôležitým krokom vpred. Prvýkrát sa podarilo dosiahnuť dohodu o záväzných pravidlách na reguláciu niektorých nekalých obchodných praktík. Cieľom smernice je poskytnúť väčšiu ochranu poľnohospodárom v EÚ, ich organizáciám výrobcov a maloobchodným dodávateľom. Rovnováhu síl v potravinovom dodávateľskom reťazci možno dosiahnuť len prostredníctvom záväzného legislatívneho rámca. Dôležitou podmienkou je aj organizácia sektorov a poľnohospodárov, a to všetko s cieľom priniesť spotrebiteľovi kvalitné potravinárske výrobky. V konečnom dôsledku sa musí zabezpečiť, aby každý, kto sa podieľa na výrobe potravín, mohol dosahovať spravodlivý a primeraný príjem, a aby sa spotrebiteľom ponúkali kvalitné a zdravé výrobky za primerané ceny.
3.5.5Zosúladenie postupov a činností potravinárskych podnikov s cieľmi OSN v oblasti udržateľného rozvoja
I.V Európskej zelenej dohode a pláne obnovy EÚ sa poukazuje na potrebu oddeliť hospodársky rast od neudržateľných praktík. Z rozhodnutia Rady EÚ o klimatických cieľoch do roku 2030 vyplýva, že EÚ môže v tejto oblasti zohrávať vedúcu úlohu. Musí sa to však robiť v širšom kontexte cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja. Postupy a činnosti potravinárskych podnikov zosúladené s týmito cieľmi sú nevyhnutným predpokladom ich splnenia tým, že tieto ciele sa stávajú stredobodom stratégií (prostredníctvom činností a ambicióznych cieľov, hodnotením vplyvov a transparentnou komunikáciou o výsledkoch).
3.5.6Zabezpečenie štruktúrovaného zapojenia a účasti občianskej spoločnosti a všetkých subjektov celého potravinového dodávateľského reťazca, a to aj prostredníctvom Európskej rady pre potravinovú politiku – podpora spolupráce namiesto podpory hospodárskej súťaže
I.EHSV sa už dlho zasadzuje za celospoločenský prístup, ktorý by zahŕňal participatívnejšie nástroje, aby sa zabezpečilo, že občianska spoločnosť a najmä mladí ľudia sa budú môcť viac zapojiť do rozhodovania o udržateľnosti a zúčastňovať sa na ňom. Toto spoločné vytváranie možno uskutočniť prostredníctvom Európskej rady pre potravinovú politiku, čo EHSV dôrazne podporuje.
4.Opatrenia, ktoré môžu pomôcť znížiť závislosť od rôznych vstupov vrátane syntetických a zlepšiť bielkovinovú sebestačnosť EÚ
4.1Zníženie závislosti od vstupov, najmä syntetických
4.1.1Ako je vysvetlené v správe Európskeho parlamentu o distribučnom reťazci poľnohospodárskych vstupov: štruktúra a dôsledky, veľká nestálosť poľnohospodárskych surovín a cien poľnohospodárskych vstupov podnecuje neistotu poľnohospodárskych príjmov a bráni poľnohospodárom v dlhodobých investíciách. Poľnohospodárom zároveň veľmi chýbajú nástroje a alternatívy, čo je dôsledkom výskumu, v ktorom tieto témy nie sú dostatočne zahrnuté. Existuje významná potreba spoľahlivej mobilizácie a finančných investícií napríklad do agroekológie, výskumu nových odolných odrôd, nových metód biokontroly a presného poľnohospodárstva.
4.1.2Pokiaľ ide o antibiotiká v živočíšnej výrobe, treba pripomenúť značné úsilie, ako to urobila Európska agentúra pre lieky, ktorá poukázala na pokles predaja veterinárnych antibiotík o 32,5 % v rokoch 2011 až 2017. Cieľ EÚ znížiť používanie antibiotík pri zvieratách o ďalších 50 % by mohol mať vážne dôsledky pre zdravie a dobré životné podmienky zvierat a ohroziť bezpečnosť potravín. Poľnohospodári a veterinári si skutočne uvedomujú, že s podporou vlád presadzujú primerané a odôvodnené používanie antibiotík, ktoré by sa malo zachovať. Mali by sa vyvinúť a ponúknuť účinné a cenovo dostupné alternatívy k antibiotikám, keďže súčasné úrovne používania antibiotík tiež vyvolávajú obavy. EHSV plne podporuje delegovaný akt navrhnutý Európskou komisiou v rámci nariadenia EÚ 2019/6, v ktorom sa stanovuje vyhradenie určitých antimikrobiálnych látok pre humánnu medicínu. Nevyhnutné sú tri nástroje:
-investovanie do dobrých životných podmienok zvierat (viac priestoru na jedno zviera);
-posilnenie prevencie očkovaním a interným očkovaním;
-udržanie a zabezpečenie prístupu k potravinovým doplnkom.
4.1.3V stratégii „z farmy na stôl“ Európska komisia podporuje znižovanie používania prípravkov na ochranu rastlín a antibiotík a znižovanie strát živín v dôsledku nadmerného hnojenia s cieľom zlepšiť ochranu životného prostredia, chrániť zdravie, zväčšiť plochy využívané na ekologické poľnohospodárstvo a bojovať proti antibiotickej rezistencii. Biostimulanty môžu ponúknuť udržateľné alternatívy k syntetickým prípravkom na ochranu rastlín a regulačné orgány EÚ by mali umožniť MSP vyvíjať a registrovať takéto výrobky. Okrem negatívnych environmentálnych a zdravotných vplyvov neudržateľného využívania poľnohospodárskych vstupov existuje aj ekonomický dôvod na zníženie závislosti poľnohospodárskych podnikov od rôznych vstupov vrátane syntetických a od fosílnych palív za predpokladu, že existujú účinné, spoľahlivé a odolné alternatívy. Zvýšenie nákladov na vstupy má priamy vplyv na výrobné náklady a buď negatívne ovplyvní príjmy poľnohospodárskych podnikov, alebo ak sa náklady dajú preniesť do nasledujúcich častí reťazca, tak ceny poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov. EHSV zdôrazňuje potrebu minimalizovať vstupy na kilogram výrobku (chemické vstupy, práca, ropa, energia, povrch, počet zvierat atď.). EHSV okrem toho trvá na tom, že je potrebné maximalizovať prítomnosť agroekologických infraštruktúr v našich produktívnych ekosystémoch, aby sme mohli využívať ich mnohé služby a najmä činnosť organizmov uľahčujúcich poľnohospodársku výrobu, ktoré sa v týchto ekosystémoch nachádzajú.
4.2Zlepšovanie bielkovinovej sebestačnosti EÚ
4.2.1EÚ má veľký deficit rastlinných bielkovín, pričom dováža väčšinu toho, čo poľnohospodársky sektor EÚ potrebuje, najmä krmivové suroviny, ako je sója. Napriek zvýšeniu hodnoty svojej poľnohospodárskej výroby a vývozu bola EÚ v roku 2018 z hľadiska energetického obsahu výrobkov čistým dovozcom (15 % závislosť od dovozu). Vysoká úroveň výroby mliečnych výrobkov a mäsa je možná vďaka masívnemu dovozu bielkovinových plodín (najmä sójového zrna a sójových výliskov) z amerického kontinentu. Závislosť od dovážaných potravín má korene v povojnových obchodných dohodách medzi EÚ a USA. USA akceptovali ochranu trhov EÚ s pšenicou a mliečnymi výrobkami a za odplatu EÚ oslobodila od ciel americké výrobky z kukurice a sóje. V dôsledku toho sa olejnaté semená a múčky dostali do EÚ za ceny na svetovom trhu. Zatiaľ čo domáca produkcia sóje stagnuje na veľmi nízkej úrovni v dôsledku nerentabilných ekonomických marží pri sóji bez genetickej modifikácie a nevhodnej klímy v severnej Európe, dovoz sójového zrna a sójovej múčky sa masívne zvýšil (+49 % pri zrne a +87 % pri múčke v rokoch 1986 až 2013).
4.2.2Zlepšenie bielkovinovej sebestačnosti EÚ je žiaduce zo všetkých hľadísk. Dovoz sóje z tretích krajín môže byť zodpovedný za odlesňovanie, degradáciu lesov a ničenie prirodzených ekosystémov v niektorých krajinách jej výroby. Vývoj strukovín s vysokým obsahom bielkovín v Únii by obmedzil využívanie dovozu a tým by mal pozitívny vplyv na klímu a životné prostredie. Pestovanie strukovín zároveň podporuje biodiverzitu a znižuje používanie dusíkatých hnojív. Napokon zlepšenie autonómie systémov pestovania polykultúr rastlinných bielkovín znižuje vystavenie poľnohospodárskych podnikov nestálosti svetových cien týchto surovín potrebných na výrobu krmív.
4.2.3Európsky parlament prijal v apríli 2018 správu, v ktorej požaduje európsku stratégiu na podporu európskych bielkovinových plodín a Európska komisia zverejnila koncom roka 2018 správu o vývoji rastlinných bielkovín v EÚ, nazývanú aj „európsky bielkovinový plán“. Európska komisia nedávno zverejnila plány na pozastavenie dovozu určitých výrobkov, ak ich výroba spôsobuje nezákonnú ťažbu dreva.
4.2.4V stratégii „z farmy na stôl“ Európska komisia zdôraznila potrebu oveľa viac podporovať rastlinné bielkoviny vypestované v EÚ, ako aj zvýšiť dostupnosť a zdroje alternatívnych bielkovín, ako sú mikrobiálne, morské bielkoviny a bielkoviny získavané z hmyzu. Okrem toho alternatívne krmivové suroviny, ako je hmyz, krmivá z morských zdrojov (napr. morské riasy) a vedľajšie produkty z biohospodárstva (napr. odpad z rýb), môžu zohrávať dôležitú úlohu pri prechode na udržateľnú bielkovinovú sebestačnosť. Kľúčovou je podpora vývoja každodenného stravovania spoločnosti EÚ. Táto bielkovinová diverzifikácia by sa mala uskutočniť v prospech surových a miestnych poľnohospodárskych výrobkov, aby sa podporila územná dynamika rastlinných bielkovín. V opačnom prípade hrozí zvýšenie dovozu a dodávok spracovaných výrobkov, ktoré sa prezentujú ako náhrady mäsa a často sú nutrične nevyhovujúce.
4.2.5Rozvoj výroby rastlinných bielkovín v EÚ môže priniesť nielen ekonomické výhody pre poľnohospodárov a výrobcov potravín a krmív, ale aj širokú škálu environmentálnych a klimatických výhod. Bielkovinové plodiny najmä prispievajú k viazaniu atmosférického dusíka v pôde, a preto zohrávajú dôležitú úlohu v udržateľnejšom kolobehu dusíka. Na druhej strane poľnohospodári opäť čelia výraznému nedostatku aplikovaného výskumu odolných, dostatočne výnosných a adaptovaných odrôd.
4.2.6Na zlepšenie bielkovinovej sebestačnosti EÚ by sa mohli využiť tieto opatrenia:
I.zvýšenie produkcie olejnatých semien a olejninových výliskov. Primárnym cieľom výroby potravín je zhodnotenie olejnín, ktoré je založené na zhodnotení oleja a zhodnotení výliskov a tieto zhodnotenia nemožno oddeliť. Tým sa umožní posilniť udržateľnú výrobu potravín a energie. V tejto súvislosti vyvoláva obavy nedostupnosť európskej repky olejnej: z úrovne 3,80 mil. ton čistých bielkovín v pestovateľskom roku 2017/2018 na 2,66 mil. ton čistých bielkovín v pestovateľskom roku 2020/2021. Takýto vývoj sa odráža v dovoze semien a múčok, najmä sójového zrna. Pokles objemu produkcie repky olejnej v Európe je dôsledkom nepriaznivých klimatických podmienok, ako aj ťažkostí pri jej pestovaní spôsobených sprísnením regulačných obmedzení a znížením dostupných výrobných prostriedkov. Výrobcovia mimo Európy majú v tejto súvislosti významné konkurenčné výhody, ako napríklad používanie selektívnych techník, odrôd odolných voči herbicídom atď. V tomto ohľade sú nevyhnutné recipročné doložky;
II.organizovanie a podpora sektora bielkovín s cieľom podporiť výrobu a presvedčiť poľnohospodárov, najmä prostredníctvom ambicióznej SPP. SPP už poskytuje sériu opatrení, ktoré v posledných rokoch priamo alebo nepriamo podporili produkciu rastlinných bielkovín v EÚ, je však potrebný strategickejší a ambicióznejší prístup. Rozpočet SPP nie je dostatočný na to, aby vyvážil ekonomické hľadiská, ktoré neprospievajú produkcii rastlinných bielkovín v Európe. V súlade s tým by bolo potrebné celkovo zvýšiť rozpočet SPP.
III.spoliehanie na výskum:
a.optimalizovať príjem bielkovín v krmive pre hospodárske zvieratá a zdôrazniť úlohu pasienkov a pestovaných ďatelín ako dôležitého zdroja bielkovín pre prežúvavce,
b.určiť úlohu, ktorú môžu zohrávať morské plody, pretože napr. ryby z farmového chovu a morské plody generujú nižšiu uhlíkovú stopu ako živočíšna výroba na pevnine a sekvestrujú uhlík. Na trhu sú už dostupné chuťovky vyrobené na báze morských rias. Tie však absorbujú veľa minerálov, ako je železo, a preto by sa malo dbať na to, aby sa nenarušila rovnováha vo vodách. Akvakultúra tak môže zohrávať dôležitú úlohu v bielkovinovej sebestačnosti EÚ prostredníctvom výroby udržateľných potravín a krmív a vývoja nových bioproduktov, ako sú potravinárske prísady a nové materiály na báze rias a iných morských organizmov. Okrem toho má modré hospodárstvo čoraz väčší potenciál pri posilňovaní hospodárstva EÚ, zvyšovaní kvality pracovných miest a zabezpečovaní blahobytu na rôznych miestach s osobitnými prínosmi pre pobrežné a vidiecke oblasti;
c.poľnohospodári musia viac využívať výhody vyplývajúce z prenosu poznatkov a zvyšovania informovanosti o pestovaní a produkcii strukovín na viacerých úrovniach: výnos, výber odrôd, útoky škodcov, riešenia atď.
IV.Propagovanie extenzívneho chovu hospodárskych zvierat môže tiež predstavovať spôsob výroby udržateľných živočíšnych bielkovín a zároveň podporovať potenciál pasienkov na zachytávanie uhlíka a súvisiacej agroekologickej infraštruktúry. Extenzívne a lesné poľnohospodárstvo môže zvýšiť odolnosť proti lesným požiarom.
4.2.7EHSV plánuje vypracovať návrh stratégie na dosiahnutie udržateľnej otvorenej autonómie v oblasti bielkovín a olejov v EÚ analýzou potenciálu rastlín pestovaných v EÚ, akvakultúry, extenzívneho chovu hospodárskych zvierat a ďalších zdrojov bielkovín, ako sú riasy a hmyz, ako aj potenciálu mestských potravinových systémov.
V Bruseli 19. januára 2022
Christa Schweng
predsedníčka Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru
_____________