|
STANOVISKO
|
|
Európsky hospodársky a sociálny výbor
|
|
Európske misie
|
|
_____________
|
|
Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov o európskych misiách
[COM(2021) 609 final]
|
|
|
|
INT/967
|
|
|
|
Spravodajca: Paul RÜBIG
Pomocná spravodajkyňa: Małgorzata Anna BOGUSZ
|
|
Konzultácia
|
Európska komisia, 01/12/2021
|
|
Právny základ
|
článok 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
|
|
Príslušná sekcia
|
sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu
|
|
Prijaté v sekcii
|
03/02/2022
|
|
Prijaté v pléne
|
23/02/2022
|
|
Plenárne zasadnutie č.
|
567
|
|
Výsledok hlasovania
(za/proti/zdržalo sa)
|
214/1/3
|
1.Závery a odporúčania
1.1Hoci Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) uznáva, že päť misií prezentovaných v oznámení je pre EÚ vysokou prioritou, za veľmi dôležité pre Európu považuje aj nasledujúcich päť výziev a cieľov.
Vypracovanie a vykonávanie misií a opatrení s cieľom:
1.udržať krok s USA a Áziou v celosvetovej hospodárskej súťaži v oblasti výskumu, technológií a inovácií,
2.vyrovnať sa s výzvami spojenými so starnúcou spoločnosťou EÚ,
3. vymedziť stratégie na úspešnú integráciu vysokého počtu migrantov prichádzajúcich do EÚ,
4.zlepšiť pripravenosť na núdzové situácie,
5.riešiť potreby pacientov s neprenosnými chorobami zasiahnutých pandémiou ochorenia COVID-19, najmä tých, ktorí trpia kardiovaskulárnymi ochoreniami.
1.2V oznámení sa uvádza a rieši päť prioritných misií EÚ:
1.Adaptácia na zmenu klímy
2.Rakovina
3.Obnoviť naše oceány a vody do roku 2030 vrátane sanitácie
4.100 klimaticky neutrálnych a inteligentných miest do roku 2030 vrátane inteligentných obcí
5.Dohoda o pôde pre Európu
1.3EHSV rozhodne súhlasí s myšlienkou podporiť 150 referenčných regiónov v celej Európe v ich úsilí o dosiahnutie odolnosti voči zmene klímy. To si však bude vyžadovať obrovský rozpočet na výskum a vývoj. EHSV preto dôrazne odporúča zvýšiť v rámci regionálnych rozpočtov EÚ podiel vyčlenený na výskum a vývoj zo súčasných 5 % na minimálne 10 %.
1.4EHSV víta skutočnosť, že EÚ sa zameriava na boj proti rakovine ako na jeden z najdôležitejších zdravotných problémov, a vyzýva inštitúcie EÚ, aby podnikli podobné kroky v súvislosti s kardiovaskulárnymi ochoreniami, ktoré sú najčastejšou príčinou úmrtí v Európe a vo svete.
2.Všeobecné pripomienky
2.1Misie prinesú výsledky prostredníctvom novej úlohy pre výskum a inovácie v rámci programu Horizont Európa v kombinácii s koordinovaným komplexným prístupom a novým vzťahom s občanmi. V plnej miere zmobilizujú a zapoja verejné a súkromné subjekty, ako sú členské štáty EÚ, regionálne a miestne samosprávy, výskumné ústavy, podnikatelia a verejní a súkromní investori, s cieľom dosiahnuť skutočný a dlhodobý účinok.
2.2EHSV by rád zdôraznil, že pre splnenie misií EÚ je veľmi dôležitá konkurencieschopnosť európskeho priemyslu. EHSV preto víta odkaz na obnovený program konkurencieschopnosti priemyslu. EHSV zároveň zdôrazňuje, že je dôležité zohľadniť vplyv na občanov EÚ, a nabáda Komisiu, aby tieto činnosti úzko prepojila so sociálnymi politikami a Európskym pilierom sociálnych práv, a to najmä so zreteľom na osobitné potreby starších a zraniteľných občanov EÚ.
2.3EHSV by chcel poukázať na to, že hlavným zameraním európskych misií je síce dosahovanie vplyvu pre EÚ prostredníctvom novej a významnejšej úlohy výskumu a inovácií, no v rámci týchto európskych misií musí zohrávať významnú úlohu aj hospodársky rozmer (globálna konkurencieschopnosť, kvalitné pracovné miesta atď.), ako aj sociálny rozmer. Pokiaľ ide o sociálny rozmer, EHSV by chcel vyzdvihnúť skutočnosť, že okrem významu sociálnych práv a zaručenia systému sociálneho zabezpečenia a spravodlivých pracovných podmienok pre všetkých zamestnancov je potrebné venovať osobitnú pozornosť špeciálnym potrebám zraniteľných skupín v EÚ (starších ľudí, chorých atď.).
2.4EHSV s potešením víta skutočnosť, že výskum a inovácie sa v dokumente EÚ o misiách považujú za kľúčovú otázku. EHSV je presvedčený, že zložité výzvy, ktorým EÚ čelí, možno riešiť predovšetkým prostredníctvom výskumu a inovácií.
2.5EHSV prijal svoje stanovisko na tému Nový EVP pre výskum a inovácie v marci 2021, stanovisko na tému Pakt pre výskum a inováciu v Európe vo februári 2022 a stanovisko na tému Akčný plán pre oblasť duševného vlastníctva na podporu obnovy a odolnosti EÚ. Predkladané stanovisko je potrebné vnímať v kontexte týchto troch uvedených stanovísk EHSV.
2.6EHSV v plnej miere súhlasí s tým, že vzhľadom na súčasné výzvy „[z]achovávanie súčasného stavu nie je riešením“. Európa potrebuje „nový druh politiky v oblasti výskumu a inovácií“: ak bude EÚ pokračovať vo svojej „starej“ politike v oblasti výskumu a inovácií, nebude schopná vyrovnať sa s obrovskými výzvami, ktorým čelí, najmä pokiaľ ide o tvrdú konkurenciu z Ázie. EHSV na tento aspekt veľmi jasne poukázal vo svojom stanovisku na tému Nový EVP pre výskum a inovácie.
2.7V súvislosti s podnikmi sa v oznámení uvádza, že európske misie plne zmobilizujú a zapoja verejné a súkromné zainteresované strany, ako sú členské štáty EÚ, regionálne a miestne samosprávy, výskumné ústavy, podnikatelia a verejní a súkromní investori, občania EÚ a občianska spoločnosť, s cieľom dosiahnuť skutočný a trvalý vplyv a zohľadniť pritom priemysel a podniky, najmä mikropodniky, malé a stredné podniky.
2.8Konkurencieschopnosť priemyslu EÚ z hľadiska technológií na dekarbonizáciu výroby elektriny, ako aj iných priemyselných odvetví s vysokými emisiami CO2 je rozhodujúcim faktorom, aby sa zrealizovala misia EÚ č. 1 – Adaptácia na zmenu klímy. Ak EÚ neuspeje, príde v týchto odvetviach o milióny pracovných miest.
2.9EHSV tiež súhlasí s tým, že misie EÚ musia byť v plnej miere v súlade s cieľmi udržateľného rozvoja Organizácie Spojených národov.
2.10EHSV uznáva, že týchto päť misií je pre EÚ vysokou prioritou, za veľmi dôležité pre Európu však považuje aj päť výziev a misií uvedených v bode 4.
2.11EHSV odporúča, aby Európska komisia zároveň uprednostňovala misie a opatrenia, ktoré vytvárajú nové vysokokvalitné pracovné miesta, podniky, príjem, bohatstvo a vysokokvalitné životné podmienky pre občanov EÚ. Medzi ne patrí udržiavanie konkurencieschopnosti európskych technologických produktov voči čoraz tvrdšej svetovej konkurencii (najmä zo strany Číny, Južnej Kórey atď.).
2.12Značná časť pracovných miest a bohatstva Európy pochádza z vývozu európskych technologických produktov (automobily, stroje, materiály atď.). Ďalším dôležitým zdrojom nových pracovných miest v Európe sú mikropodniky, malé a stredné podniky, inovačné startupy, scaleupy a oblasť vysokoškolského vzdelávania.
3.Konkrétne pripomienky
3.1Misia č. 1 – Adaptácia na zmenu klímy
3.1.1Zmena klímy je jednou z najväčších výziev pre ľudstvo v 21. storočí. Tvorcovia politík budú musieť predvídať budúce zmeny s cieľom chrániť najviac ohrozené odvetvia a skupiny, a to aj so zreteľom na zamestnanosť.
3.1.2Takmer všetky opatrenia Zelenej dohody prinesú občanom EÚ zvýšenie cien elektriny, palív, výdavkov na vykurovanie domácností atď. Toto zvýšenie cien má obzvlášť veľký vplyv na stovky miliónov ľudí v členských štátoch EÚ s nízkymi a strednými príjmami a vo všeobecnosti na zraniteľné skupiny, ktoré často tvoria občania EÚ s nízkymi príjmami. To znamená, že všetky opatrenia Zelenej dohody majú významný sociálny vplyv a treba ich vykonávať opatrne. Musia zvýšiť prosperitu namiesto marginalizácie tých, ktorí potrebujú pomoc, aby dokázali zvládnuť túto zmenu.
3.1.3Príklady nových technológií, ktoré bezpochyby zohrajú veľmi dôležitú úlohu pri znižovaní emisií CO2:
-dekarbonizácia výroby elektriny,
-dekarbonizácia priemyselných odvetví produkujúcich CO2, napr. oceliarsky priemysel, cementárenský priemysel atď.,
-zachytávanie a ukladanie CO2 (CCS) a napríklad čistiarne odpadových vôd,
-veľkokapacitné uskladňovanie elektrickej energie pri nízkych osobitných nákladoch,
-elektromobilita,
-inteligentné siete a vysokonapäťové energetické siete,
-inteligentné mestá atď.
3.1.4Tieto technológie sa síce dajú ľahko uviesť na papieri, no ich zavádzanie je v praxi nepochybne obrovskou výzvou vzhľadom na rozsah, ktorý bude potrebný pre všetkých 27 členských štátov EÚ, ako aj na celom svete.
3.1.5Jednou z kľúčových otázok v rámci tejto celosvetovej konkurencie nových technológií bude dostupnosť veľkého počtu výskumníkov a inžinierov. Pre Európu je to určite ohromná výzva. V ázijských krajinách sa za posledných 20 rokov výrazne zvýšil počet študentov fyziky, informačných a komunikačných technológií a inžinierstva, zatiaľ čo v Európe tento počet viac-menej stagnuje. Európske misie by mali nielen podporovať zvýšenie počtu týchto študentov, ale EÚ by mala podporovať zmenu od súčasného „úniku mozgov“ vysokokvalifikovaných ľudí k „prílevu mozgov“ do EÚ.
3.1.6EHSV dôrazne odporúča, aby Komisia určila opatrenia, ktoré by v priebehu nadchádzajúcich 20 rokov viedli v Európe k výraznému zlepšeniu základných zručností a nárastu počtu študentov fyziky, informačných a komunikačných technológií a inžinierstva, ako aj medicíny a farmakológie. Bez tohto odborného inžinierskeho potenciálu bude Európa naďalej zaostávať vo všetkých technológiách potrebných na boj proti zmene klímy.
3.2Misia č. 2 – Rakovina
3.2.1EÚ27 zaznamenáva neustále sa zvyšujúci počet prípadov rakoviny. Musí preto spolupracovať na zlepšení diagnostiky, terapie, prístupu k personalizovanej medicíne, liečby a prevencie, ako už bolo zdôraznené v stanovisku EHSV na tému Európsky plán na boj proti rakovine z júna 2021. EHSV z tohto dôvodu víta skutočnosť, že výskum na účely prevencie a liečby rakoviny bol označená za jednu z piatich misií EÚ.
3.2.2EHSV by rád zdôraznil, že jednou z najťažších výziev bude vyrovnať rozdiely v prístupe k liečbe rakoviny v jednotlivých krajinách. EHSV odporúča, aby sa osobitná pozornosť venovala zraniteľným skupinám v rámci EÚ.
3.2.3Ako sa uvádza v stanovisku EHSV na tému Európsky plán na boj proti rakovine, prístup k najpokrokovejším liečebným postupom a zavádzanie očkovacích kampaní, ktoré umožnia znížiť počet prípadov rakoviny spôsobených vírusovými infekciami, zohrávajú jedinečnú úlohu.
3.2.4EHSV chce zdôrazniť potrebu aktívnejšieho prístupu k prevencii rakoviny z povolania. EHSV v súlade s požiadavkou vo svojom stanovisku na tému Európsky plán na boj proti rakovine vyzýva na posilnenie výskumu vystavenia karcinogénom, mutagénom a endokrinným disruptorom pri práci a príčin rakoviny z povolania.
3.2.5EHSV by chcel zdôrazniť, že sociálni partneri, skupiny presadzujúce záujmy pacientov a organizácie občianskej spoločnosti zohrávajú neodmysliteľnú úlohu pri šírení osvedčených postupov a poskytovaní relevantných informácií o príčinách rakoviny a špecifických otázkach týkajúcich sa napríklad pohlavia alebo zraniteľných skupín.
3.3Misia č. 3 – Obnoviť naše oceány a vody do roku 2030
3.3.1Čistá voda má veľký význam pre poľnohospodárstvo EÚ a jej odvetvie rybolovu. Pre túto misiu je opäť kľúčový výskum a technológie čistenia vody vrátane využívania odpadových vôd, sanitácie a čistenia odpadových vôd.
3.3.2Prístup k čistej vode je navyše ešte stále problémom pre mnohých občanov. EHSV nabáda Komisiu, aby prostredníctvom právnych nástrojov realizovala ľudské právo na vodu a hygienické podmienky.
3.4Misia č. 4 – 100 klimaticky neutrálnych a inteligentných miest do roku 2030
3.4.1Viac ako 65 % svetovej populácie žije vo veľkomestách a tento percentuálny podiel sa neustále zvyšuje. Veľkomestá prinášajú čoraz väčšie výzvy, pokiaľ ide o infraštruktúru (zásobovanie vodou, kanalizácia, doprava, zásobovanie energiou atď.) a kvalitu života. Mnohé z týchto výziev možno vyriešiť iba pomocou výskumu a špičkových riešení. Plánovanie týchto inteligentných miest a vidieckych obcí v oblasti špičkových technológií si bude v budúcnosti vyžadovať oveľa viac vysokokvalifikovaných inžinierov.
3.4.2Podiel starších ľudí v mestách rýchlo rastie (tzv. starnutie spoločnosti). Potreby starších a zraniteľných ľudí sa od potrieb mladých ľudí líšia: potrebujú intenzívnejšiu lekársku starostlivosť, sociálnu starostlivosť atď. V dôsledku demografickej zmeny v spoločnosti nebude v blízkej budúcnosti dostatok mladých ľudí na poskytovanie všetkých týchto služieb, čo znamená, že v prípade niektorých služieb pre starších ľudí budú musieť existovať inteligentné riešenia (napr. roboty).
3.4.3Mnohé núdzové situácie v posledných rokoch preukázali, že moderné spoločnosti sú relatívne zraniteľné, a preto je veľmi dôležité zvýšiť pripravenosť na núdzové situácie:
-katastrofy v jadrových elektrárňach vo Fukušime, v Černobyle, Three Mile Island atď.,
-výpadky dodávok elektriny a komunikačných služieb,
-nedostatok a prudký nárast cien všetkých zdrojov energie vrátane zemného plynu,
-búrky a rozsiahle povodne, pri ktorých zahynuli stovky ľudí,
-pandémie, ako napr. pandémia COVID-19, vírus Zika a budúce pandémie,
-kybernetické útoky (s výrazne sa zvyšujúcou mierou digitalizácie vo verejnom živote, v súkromnom živote a podnikaní prudko rastie aj hrozba kybernetických útokov).
3.4.4Východná a južná Európa sa 8. januára 2021 tesne vyhla obrovskému výpadku elektrickej energie. Hlavnou príčinou narastajúcej zraniteľnosti z hľadiska dodávok energie v Európe je zvyšujúci sa podiel energie z obnoviteľných zdrojov, ktorú nemožno predvídať ani plánovať, ako sú veterné turbíny a solárna energia. Európa na výpadky elektriny nie je pripravená: v prípade výpadku sa dodávky energie do súkromných domácností a priemyslu prerušia okamžite, komunikácia sa preruší v priebehu niekoľkých minút alebo hodín, dodávky pitnej vody sa prerušia v krátkom čase atď. Obnova po veľkom výpadku elektrickej energie nie je jednoduchá.
3.5Misia č. 5 – Dohoda o pôde pre Európu
3.5.1Popri čistej vode, ako už bolo uvedené, je zdravá pôda na pestovanie základných zložiek potravy jedným z najdôležitejších zdrojov pre všetky živé tvory vrátane ľudí a zvierat. Svetová populácia rastie: do konca storočia bude na udržateľnom základe potrebné nasýtiť približne 10 miliárd ľudí. Konvenčné potraviny a poľnohospodárstvo patria medzi hlavné zdroje skleníkových plynov CO2 a metánu. To znamená, že na výskum a vývoj klimaticky neutrálneho poľnohospodárstva na udržateľnú výrobu potravín pre 10 miliárd ľudí je potrebný rozsiahly výskum a vývoj. V súčasnosti sa približne 10 % rozpočtu EÚ vyčleneného na poľnohospodárstvo vynakladá na výskum a vývoj. EHSV odporúča zvýšiť tento podiel na minimálne 20 % s cieľom posilniť výskum a vývoj nových a udržateľných poľnohospodárskych technológií vrátane robotiky v odvetví poľnohospodárstva a potravinárstva.
4.Päť doplnkových misií
4.1Hoci EHSV považuje päť misií uvedených v oznámení za naliehavé priority EÚ, domnieva sa, že veľký význam má aj päť výziev a misií, ktoré sa opisujú ďalej.
4.2Doplnková misia EÚ č. 1 – Udržanie kroku s USA a Áziou v celosvetovej konkurencii v oblasti výskumu, technológií a inovácií
4.2.1Je dôležité vymedziť a vykonávať misie a opatrenia, ktoré zabránia tomu, aby EÚ zaostávala za Áziou vo výskume, v technológiách, inováciách a patentoch, najmä v porovnaní s Čínou a Južnou Kóreou. Pokiaľ ide o výskum, technológie a inovácie, EÚ približne od roku 2000 čoraz viac zaostáva za Čínou a Južnou Kóreou.
4.2.2Ak bude EÚ v oblasti výskumu, technológií a inovácií aj naďalej zaostávať za USA a Áziou, príde Európa v dlhodobom horizonte (20 až 50 rokov) o milióny pracovných miest a značné bohatstvo. Deficit v EÚ27 je skutočne kritický, najmä v oblasti kľúčových podporných technológií (KET) a vznikajúcich technológií a technológií budúcnosti (FET), ako je umelá inteligencia, strojové učenie, hĺbkové učenie, robotika, genetické inžinierstvo, komunikačné technológie (napr. 5G sieť), výroba počítačových čipov, výroba kľúčových komponentov pre elektromobilitu (napr. batérie, palivové články a vodík) atď. Nové materiály vždy boli a vždy budú hnacou silou inovácií: napríklad grafén a jeho široké priemyselné využitie má pre Európu významný potenciál v oblasti výskumu a inovácií.
4.3Doplnková misia EÚ č. 2 – Vyrovnávanie sa s výzvami spojenými so starnúcou spoločnosťou EÚ
4.3.1Spoločnosť EÚ rýchlo starne, čo prinesie niekoľko nových výziev pre všetky členské štáty EÚ.
4.3.2Potreby starších a zraniteľných ľudí sa od potrieb mladých ľudí líšia: potrebujú väčšie množstvo a nové druhy liekov (proti demencii, Alzheimerovej chorobe atď.), intenzívnejšiu lekársku a sociálnu starostlivosť, ako aj odbornú prípravu a vzdelávanie špeciálne určené pre starších a zraniteľných ľudí.
4.3.3Výskum a inovácie (v oblasti medicíny, farmácie, spoločenských vied, technických odborov, osobitných odborných kurzov atď.) budú nepochybne zohrávať významnú úlohu pri riešení problému starnúcej spoločnosti v EÚ.
4.3.4Spoločnosť ako celok potrebuje ambicióznu európsku stratégiu v oblasti starostlivosti.
4.4Doplnková misia EÚ č. 3 – Stratégie na podporu úspešnej integrácie vysokého počtu migrantov prichádzajúcich do EÚ
4.4.1EÚ musí navrhnúť misie a opatrenia na integráciu tohto vysokého počtu migrantov v členských štátoch EÚ. EÚ ako rýchlo starnúca spoločnosť potrebuje viac mladých a vzdelaných ľudí. Preto sú nevyhnutné inovatívne koncepcie vzdelávania a odbornej prípravy migrantov. Socioekonomický výskum môže pomôcť lepšie pochopiť, čo treba pre úspešnú integráciu týchto miliónov ľudí.
4.5Doplnková misia EÚ č. 4 – Pripravenosť na núdzové situácie
4.5.1Pripravenosť na núdzové situácie zahŕňa vypracovanie a vykonávanie misií a opatrení na zabezpečenie stabilných dodávok energie a zabránenie výpadkom elektriny pri súčasnej dekarbonizácii energetického systému EÚ. V tejto súvislosti pozri bod
3.4.
4, ktorý sa zaoberá problematikou pripravenosti na núdzové situácie, najmä problémom výpadkov elektriny a komunikačných služieb. Kľúčom k riešeniu týchto výziev sú opäť výskum a inovácie, predovšetkým v technických odboroch.
4.5.2Medzi ďalšie núdzové situácie patria povodne, suchá, pandémie, ale aj hospodárske núdzové situácie, napr. blokovanie globálnych dodávateľských reťazcov (napr. blokovanie Suezského prieplavu v roku 2021 atď.).
4.6Doplnková misia EÚ č. 5 – Riešenie potrieb pacientov s neprenosnými chorobami zasiahnutých pandémiou ochorenia COVID-19, najmä tých, ktorí trpia kardiovaskulárnymi ochoreniami, ktoré sú hlavnou príčinou úmrtí ľudí v Európe i vo svete
4.6.1Po odznení pandémie je potrebné viac sa zamerať na neprenosné choroby. V EÚ žije 60 miliónov ľudí so srdcovo-cievnymi ochoreniami, ktoré sú hlavnou príčinou úmrtí európskych občanov. V rokoch mimo pandémie COVID-19 boli kardiovaskulárne ochorenia najčastejšou príčinou úmrtí v EÚ, ktorým sa dalo predísť. Počas pandémie bolo toto ochorenie mnohým pacientom diagnostikované príliš neskoro alebo k jeho diagnostikovaniu nedošlo vôbec.
4.6.2Mali by sme sa zaoberať otázkou rovnosti v oblasti zdravia v EÚ a prispieť tak k zníženiu rozdielov v tejto oblasti, a to vrátane zdravotnej starostlivosti podľa osobitných potrieb mužov a žien (rodová medicína). Hoci sa táto iniciatíva zameriava na propagáciu a prevenciu, mala by tiež podporovať lepšie znalosti a údaje, skríning a včasnú detekciu, diagnostiku a riadenie liečby, ako aj kvalitu života pacienta. Ďalším cieľom by mala byť pomoc krajinám EÚ pri prenose osvedčených postupov, vypracúvaní usmernení a zavádzaní inovačných prístupov atď. To zároveň znamená, že EÚ by mala určiť ďalšiu európsku misiu na vybudovanie systémov zdravotnej starostlivosti, ktoré budú odolnejšie voči pandémiám, pokiaľ ide o kardiovaskulárne ochorenia, a to v súlade s úsilím misie zameranej na boj proti rakovine, čím by sa v konečnom dôsledku riešila otázka dvoch neprenosných chorôb najviac zaťažujúcich európske obyvateľstvo. Považujeme tiež za potrebné venovať sa iným ochoreniam, najmä tým, ktoré majú výrazný vplyv na európsky HDP, napr. muskuloskeletálne ochorenia.
V Bruseli 23. februára 2022
Christa SCHWENG
predsedníčka Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru
_____________