SK

TEN/750

Nariadenie o zavádzaní infraštruktúry pre alternatívne palivá

STANOVISKO

sekcia pre dopravu, energetiku, infraštruktúru a informačnú spoločnosť

Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady
o zavádzaní infraštruktúry pre alternatívne palivá
a o zrušení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/94/EÚ

[COM(2021) 559 final – 2021/0223(COD)]

Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Strategický plán zavádzania, ktorým sa navrhuje súbor doplnkových opatrení na podporu rýchleho zavádzania infraštruktúry pre alternatívne palivá

[COM(2021) 560 final]

Kontakt

ten@eesc.europa.eu  

Administrátor

António RIBEIRO PEREIRA

Dátum dokumentu

16/11/2021

Spravodajca: John COMER

Konzultácie

Rada Európskej únie, 30/07/2021

Európsky parlament, 13/09/2021

Európska komisia, 13/09/2021

Právny základ

články 90, 91, 170, 171 a 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

Príslušná sekcia

sekcia pre dopravu, energetiku, infraštruktúru a informačnú spoločnosť

Prijaté v sekcii

09/11/2021

Prijaté v pléne

DD/MM/YYYY

Plenárne zasadnutie č.

…

Výsledok hlasovania
(za/proti/zdržalo sa)

.../.../...



1.Závery a odporúčania

1.1Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) víta návrh nariadenia o zavádzaní infraštruktúry pre alternatívne palivá.

1.2Zdá sa, že väčšina výrobcov uprednostňuje v súvislosti s automobilovou dopravou elektrické vozidlá na batérie. Nedostatok (pravdepodobne krátkodobý) lítia a jeho stúpajúca cena je pre rýchle zavádzanie elektrických vozidiel na batérie problémom. Možnosti ďalšieho výskumu a technologického vývoja však môžu pomôcť zmierniť tieto súčasné problémy.

1.3Na celom svete existujú veľké zásoby lítia. Najväčšie známe zásoby lítia sa nachádzajú v Čile a po nej v Austrálii a Číne. Na zmiernenie súčasných obmedzení dodávok sú potrebné investície do nových baní. Ťažba spôsobuje environmentálne problémy spojené najmä s vysokou spotrebou vody a potenciálnym znečistením spôsobeným toxickými látkami. V EÚ existuje možnosť ťažby lítia v Portugalsku za predpokladu, že sa vyriešia environmentálne otázky. Pozri stanovisko CCMI, CCMI/177.

1.4Rozsiahle zavádzanie infraštruktúry pre alternatívne palivá v celej EÚ má zásadný význam a budovanie infraštruktúry pre alternatívne palivá si vyžaduje dôveru investorov. Verejné orgány musia zabezpečiť dostupnosť alternatívnych palív a nabíjacích staníc tam, kde je to potrebné, a najmä v oblastiach, v ktorých ešte nie je poskytovanie takejto infraštruktúry ekonomicky životaschopné.

1.5EHSV poukazuje na významnú úlohu obnoviteľných palív, vrátane biopalív, ktoré sú okamžite dostupným a cenovo prijateľným riešením, najmä pre ťažké úžitkové vozidlá a cestnú nákladnú dopravu na dlhé vzdialenosti. Pozornosť sa musí venovať uhlíkovej stope všetkých alternatívnych a obnoviteľných palív.

1.6Modernizácia elektrizačnej sústavy musí byť bezprostrednou prioritou, aby sa umožnilo budovanie rýchlych nabíjacích staníc, ako aj výroba vodíka a iných alternatívnych palív. Okrem toho je potrebná inštalácia obojsmerných inteligentných meradiel, aby mohol tok elektriny prúdiť oboma smermi. Musia sa preskúmať plánovacie a regulačné požiadavky, aby sa zabránilo oneskoreniam pri modernizácii sústavy.

1.7Dekarbonizácia dopravy je v rozhodujúcej miere spojená s rýchlym nárastom výroby ekologickej elektrickej energie. EHSV odporúča, aby sa zvýšili investície do ekologickej elektrickej energie.

1.8Treba podporovať rozsiahle verejné investície do výskumu a vývoja v oblasti vedeckej a technologickej práce s cieľom vylepšiť batérie, najmä pokiaľ ide o ich veľkosť, kapacitu a dobu trvania. Ak by sa vďaka výskumu podarilo znížiť množstvo lítia nevyhnutného pre batérie do vozidiel, znížila by sa tým aj naša závislosť od obmedzených svetových dodávok surovín, ktoré pochádzajú z krajín mimo EÚ. Táto možnosť by zlepšila schopnosť EÚ rýchlo zavádzať obnoviteľné zdroje energie v doprave, čo by viedlo k udržateľnej mobilite. Takisto je naliehavo potrebný výskum a vývoj a technologický rozvoj, aby sa vyhodnotili a podporovali všetky možné alternatívne palivá a zvážili všetky druhy dopravy. Nebolo by rozumné stať sa závislým len od jedného systému. Mal by sa preskúmať najmä potenciál čistého vodíka.

1.9Prevažná väčšina spotrebiteľov bude presvedčená o nákupe elektrických vozidiel na batérie len vtedy, keď si bude istá, že k dispozícii je primeraná nabíjacia infraštruktúra. Dokonca aj spotrebitelia, ktorí len zriedka cestujú autom na dlhé vzdialenosti, musia mať istotu, že v prípade potreby môžu na dlhú vzdialenosť použiť elektrické vozidlo na batériu. Preto je toto nariadenie také dôležité a musí sa v plnej miere vykonávať v celej EÚ.

1.10EHSV zdôrazňuje, že je nevyhnutné zabezpečiť, aby v celej EÚ bola infraštruktúra v každom ohľade plne interoperabilná. Nemôže nastať situácia, keď vodiči budú musieť prepravovať vo svojich vozidlách rôzne adaptéry, aby v rôznych členských štátoch mohli využívať infraštruktúru pre alternatívne palivá.

1.11Možnosť generovať a použiť QR kód (Quick Response Code) pre ad hoc platby nie je platobným systémom, ktorý sa v EÚ bežne používa, aj napriek vyhláseniu Komisie v článku 5 ods. 2. EHSV predpokladá, že využívanie tejto možnosti spôsobí mnohým skupinám používateľov problémy s prístupnosťou. EHSV nesúhlasí s tým, aby jediným spôsobom uskutočnenia ad hoc platby bolo použitie QR kódu. Pre všetky ad hoc platby musia byť k dispozícii čítačky platobných kariet.

1.12EHSV odporúča vytvoriť nezávislú expertnú skupinu, ktorá by overovala skutočné emisie skleníkových plynov z palív používaných v rôznych druhoch dopravy.

2.Zhrnutie návrhu Komisie

2.1Hospodársky a sociálny blahobyt občanov EÚ závisí od efektívneho a účinného systému mobility v celej EÚ.

2.2Doprava produkuje približne 25 % emisií skleníkových plynov EÚ a má závažný vplyv aj na kvalitu ovzdušia v mestských centrách.

2.3V decembri 2019 Komisia prijala oznámenie o Európskej zelenej dohode, v ktorom vyzýva na 90 % zníženie emisií skleníkových plynov z dopravy do roku 2050, pričom sa zároveň bude vyvíjať úsilie o dosiahnutie cieľa nulového znečistenia. V septembri 2020 Komisia prijala návrh európskeho právneho predpisu v oblasti klímy s cieľom znížiť do roku 2030 čisté emisie skleníkových plynov aspoň o 55 % – balík „Fit for 55“.

2.4V decembri 2020 Komisia prijala oznámenie o stratégii pre udržateľnú a inteligentnú mobilitu, v ktorej sa kladú základy pre transformáciu dopravy v EÚ v snahe dosiahnuť inteligentnú a udržateľnú budúcnosť.

2.5Týmto návrhom sa stanovuje nové nariadenie o zavádzaní infraštruktúry pre alternatívne palivá a zrušuje sa ním smernica 2014/94/EÚ.

2.6Smernica 2014/94/EÚ nadobudla účinnosť v roku 2014 a predstavuje spoločný rámec opatrení na zavedenie infraštruktúry pre alternatívne palivá s cieľom uľahčiť zníženie emisií skleníkových plynov z dopravy. Stanovujú sa v nej minimálne požiadavky na vytvorenie infraštruktúry pre alternatívne palivá s nabíjacími stanicami pre elektrické vozidlá a čerpacími miestami na zemný plyn a vodík, ktoré sa majú zaviesť do praxe pomocou nezáväzných národných politických rámcov. Cieľom tejto stratégie je umožniť cezhraničný pohyb všetkých druhov dopravy v rámci sietí TEN-T.

2.7V nedávnej správe o uplatňovaní tejto smernice Komisia zaznamenala určitý pokrok v jej vykonávaní, ale dospela k záveru, že v rámci EÚ neexistuje komplexná a úplná sieť infraštruktúry pre alternatívne palivá.

2.8Komisia vykonala hodnotenie ex post uvedenej smernice. V hodnotení sa zistilo, že smernica nie je vhodná na to, aby slúžila ambicióznejšiemu klimatickému cieľu do roku 2030.

2.9Toto navrhované nariadenie je súčasťou celkového súboru vzájomne prepojených politík v rámci balíka „Fit for 55“, v ktorom sa stanovujú opatrenia potrebné vo všetkých sektoroch na dosiahnutie klimatického cieľa do roku 2030.

2.10Konkrétnymi cieľmi navrhovaného nariadenia je:

2.10.1zabezpečiť minimálnu infraštruktúru pre alternatívne palivá s cieľom prispôsobiť vozidlá s pohonom na alternatívne palivo vo všetkých druhoch dopravy a vo všetkých členských štátoch;

2.10.2zabezpečiť úplnú interoperabilitu infraštruktúry;

2.10.3zabezpečiť kompletné informácie pre používateľov a všetky možnosti platby.

2.11Komisia sa domnieva, že ciele dekarbonizácie odvetvia dopravy vo všetkých druhoch dopravy a vo všetkých členských štátoch možno dosiahnuť súdržným a koherentným spôsobom len pomocou spoločného európskeho legislatívneho rámca.

2.12Na základe rozsiahlej správy o posúdení vplyvu sa Komisia rozhodla prijať možnosť 2. V rámci tejto možnosti sa na základe vozových parkov stanovili povinné cieľové hodnoty pre nabíjacie body pre ľahké vozidlá a cieľové hodnoty vzdialenosti pre všetky cestné vozidlá pre sieť TEN-T vrátane infraštruktúry mestských uzlov pre ťažké úžitkové vozidlá. Uvádzajú sa aj podrobné ustanovenia pre prístavy a letiská v sieti TEN-T, ale nestanovujú sa žiadne záväzné ciele. Táto možnosť prináša väčšiu harmonizáciu spôsobov platby, fyzických a komunikačných noriem a práv spotrebiteľov. Posilnila by sa tým cenová transparentnosť a informácie pre používateľov vrátane označovania nabíjacej a čerpacej infraštruktúry.

2.13Nariadenie sa považovalo za najvhodnejšiu možnosť na dosiahnutie želaných cieľov vo všetkých členských štátoch EÚ.

2.14Členské štáty budú musieť prijať zrevidovaný vnútroštátny politický rámec na rozvoj trhu s alternatívnymi palivami v odvetví dopravy a zaviesť príslušnú infraštruktúru v súlade s posilnenými ustanoveniami a záväznými cieľmi. Návrh obsahuje aj ustanovenia o formulovaní stratégie zavádzania alternatívnych palív v iných druhoch dopravy, pre ktoré neexistujú žiadne záväzné požiadavky.

2.15Členské štáty budú Komisiu pravidelne informovať. Komisia bude monitorovať pokrok v každom členskom štáte a podávať o ňom správy.

2.16Nariadenie obsahuje ustanovenia, podľa ktorých musia členské štáty zabezpečiť inštaláciu minimálneho pobrežného zásobovania elektrickou energiou pre niektoré námorné lode v námorných prístavoch a pre plavidlá vnútrozemskej vodnej dopravy s určitými jasne stanovenými výnimkami.

2.17Minimálne ustanovenia sú stanovené pre dodávanie elektrickej energie všetkým stojacim lietadlám na letiskách základnej a súhrnnej siete TEN-T.

2.18V článku 3 sa stanovujú cieľové hodnoty elektrickej nabíjacej infraštruktúry pre ľahké vozidlá.

2.19V článku 4 sa stanovujú cieľové hodnoty elektrickej nabíjacej infraštruktúry pre ťažké úžitkové vozidlá.

2.20Cieľové hodnoty vodíkovej čerpacej infraštruktúry pre cestné vozidlá sa uvádzajú v článku 6.

2.21Stanovené sú ciele pre primeraný počet verejne prístupných čerpacích miest pre skvapalnený zemný plyn (LNG) v rámci základnej siete TEN-T do januára 2025 v oblastiach, kde existuje dopyt.

2.22Cieľové hodnoty pobrežného zásobovania elektrickou energiou v námorných prístavoch a prístavoch na vnútrozemských vodných cestách sa stanovujú v článkoch 9 a 10.

2.23Cieľové hodnoty dodávok LNG v námorných prístavoch sa uvádzajú v článku 11.

2.24Cieľové hodnoty dodávania elektriny stojacim lietadlám sa uvádzajú v článku 12.

2.25V článku 5 ods. 2 písm. a) návrhu Komisia odporúča, aby boli nízkopríkonové nabíjacie stanice vybavené platobným nástrojom, „ktorý sa v Únii bežne používa“, aby spotrebitelia mohli uskutočňovať ad hoc platby. Týmto platobným nástrojom môže byť buď 1) čítačka platobných kariet, 2) bezkontaktný čítač kariet alebo 3) osobitný QR kód, ktorý umožňuje platobnú transakciu.

2.26V oznámení Komisie [COM(2021) 560 final] Komisia načrtáva strategický plán zavádzania doplnkových opatrení na podporu rýchleho zavedenia infraštruktúry pre alternatívne palivá.

2.27Prostredníctvom Nástroja na prepájanie Európy 2021 – 2027 (NPE II) sa bude riešiť zmena klímy. Na tento účel sa v rámci NPE II vytvorí nástroj pre alternatívne palivá na financovanie infraštruktúry pre alternatívne palivá kombináciou grantov v rámci NPE a financovania zo strany finančných inštitúcií s cieľom dosiahnuť väčší vplyv na investície.

2.28Európsky fond regionálneho rozvoja a Kohézny fond sú určené na podporu investícií do výskumu, inovácií a zavádzania infraštruktúry pre alternatívne palivá v menej rozvinutých členských štátoch a regiónoch.

2.29Podľa Komisie je teraz pri tvorbe otvorenej, transparentnej a interoperabilnej infraštruktúry s plynulými službami infraštruktúry potrebná účinná a efektívna cezhraničná a medziodvetvová spolupráca medzi všetkými zainteresovanými stranami z verejného a súkromného sektora.

3.Všeobecné pripomienky

3.1Odvetvie dopravy je zodpovedné za 22,3 % celkových emisií skleníkových plynov v EÚ, pričom na cestnú dopravu pripadá 21 % emisií skleníkových plynov. Osobné vozidlá sú v EÚ zodpovedné za 12,8 % emisií skleníkových plynov, ľahké úžitkové vozidlá za 2,5 % a ťažké úžitkové vozidlá a autobusy za 5,6 % (zdroj: Európska environmentálna agentúra 2017, s výnimkou emisií z medzinárodnej a námornej dopravy). Emisie z odvetvia dopravy EÚ sa podľa správy Európskej komisie z roku 2018 zvýšili zo 14,8 % v roku 1990 na 24,6 % v roku 2018. Na dosiahnutie cieľov stanovených v Európskej zelenej dohode je nevyhnutná rýchla dekarbonizácia odvetvia dopravy. EHSV víta toto nariadenie ako pozitívny krok vpred pri dekarbonizácii dopravy. Počas celého procesu dekarbonizácie sa musí zachovať kvalita všetkých dopravných služieb.

3.2Mimoriadne dôležité je, aby sa výroba ekologickej elektrickej energie rýchlo zvyšovala v snahe znížiť emisie skleníkových plynov z nabíjania elektrických vozidiel a z výroby alternatívnych palív s nulovými a nízkymi emisiami.

3.3Rozsiahle zavádzanie elektrických vozidiel si bude časom vyžadovať zvýšenie výroby elektrickej energie a modernizáciu rozvodnej sústavy tak, aby vyhovovala rýchlemu nabíjaniu, najmä v prípade elektrických nákladných vozidiel na batérie.

3.4V nariadení sa uvádza, že obojsmerné inteligentné meracie systémy musia umožňovať tok elektriny v oboch smeroch: zo siete do vozidla a z vozidla do siete. Tieto kapacity sa musia výrazne rozšíriť, aby sa vyriešil nedostatok dodávok počas špičky dopytu po elektrickej energii.

3.5Je potrebné zaviesť viacero inteligentných elektrických systémov, aby sa uľahčili nasledujúce aspekty:

3.5.1po pripojení vozidlo nezačne nabíjanie, kým nedostane signál zo siete a nabíjanie môže byť lacnejšie z dôvodu nižšieho poplatku účtovaného mimo špičiek;

3.5.2technológia energetického prepojenia vozidla a siete známa ako V2G by umožnila vozidlám, ktoré sa nabíjajú počas dňa, prijímať prebytočnú energiu z obnoviteľných zdrojov, a v čase špičky dopytu by elektrické vozidlo naopak vrátilo časť tejto akumulovanej energie do siete. Hneď ako sa dopyt zníži, elektrické vozidlo by sa nabilo. Táto metóda by bola vhodná najmä pre školské autobusy a iné vozidlá, ktoré sú nečinné dlhé časové úseky, a z ekonomického hľadiska by to muselo byť výhodné pre dodávateľa energie.

3.6EHSV víta ciele, ktoré boli stanovené pre zavedenie infraštruktúry pre alternatívne palivá, pretože sa tým zvýši dôvera subjektov investujúcich do alternatívnych palív, ako aj potenciálnych kupujúcich vozidiel s nulovými a nízkymi emisiami. Alternatívne palivá, ako aj obnoviteľné palivá, vrátane udržateľmých biopalív, sú mimoriadne dôležité pre ťažké úžitkové vozidlá, najmä pokiaľ ide o cestnú nákladnú dopravu na dlhé vzdialenosti.

3.7Politickými opatreniami sa musí zabezpečiť, aby sa na nabíjacích staniciach nevytvárali dlhé rady a aby neboli nabíjacie body pomalé. Inak spotrebitelia nebudú systému nabíjania dôverovať.

3.8Komisia v zelenej dohode konštatuje, že do roku 2025 bude v EÚ potrebných jeden milión verejných nabíjacích bodov a čerpacích staníc a stanovila cieľ 30 miliónov vozidiel s nulovými emisiami do roku 2030. Ide o veľmi ambiciózne ciele a ak sa majú dosiahnuť, budú si vyžadovať veľké odhodlanie vlád členských štátov a Komisie, ako aj podporu verejnosti.

3.9Bude potrebné odbúrať rôzne prekážky, ktoré bránia dosiahnutiu týchto cieľov:

3.9.1odstrániť akékoľvek neprimerané požiadavky na plánovanie vzhľadom na veľkosť a rozsah potrebnej infraštruktúry nabíjacích a čerpacích staníc;

3.9.2zabezpečiť, aby právne predpisy v oblasti plánovania umožňovali výrobu vodíka na mieste;

3.9.3skrátiť celkový čas pripojení do elektrizačnej sústavy;

3.9.4pripraviť plány na urýchlenie modernizácie elektrizačnej sústavy.

3.10Na dekarbonizáciu leteckej a námornej dopravy sú popri zabezpečení najvhodnejších alternatívnych palív potrebné ambicióznejšie ciele a rozhodnejšie úsilie, pokiaľ ide o ďalší výskum a vývoj v týchto sektoroch.

4.Konkrétne pripomienky

4.1Lítium je základným zemským kovom a kritickou surovinou pre moderné dobíjateľné batérie. Podľa Reuters sa v porovnávacej analýze trhu Benchmark Mineral Intelligence (BMI) predpovedá od roku 2022 akútny nedostatok lítia. To by mohlo spôsobiť spomalenie výroby elektrických vozidiel. Lukasz Bednarski vo svojej novej knihe s názvom Lithium (vydavateľstvo Hurst) tvrdí, že lítium bude v priemyselných ekonomikách 21. storočia rovnako dôležité ako ropa v 20. storočí. Preto bude nutné preskúmať a podporovať iné palivá s nízkymi emisiami a palivá s nulovými emisiami, aby sa spotrebiteľom poskytli rôzne možnosti a uľahčilo sa čo najrýchlejšie zníženie emisií skleníkových plynov v doprave.

4.2Bude potrebné preskúmať a podporovať hybridné, plug-in hybridné vozidlá, e-palivá a vozidlá na vodíkový pohon s cieľom zistiť ich potenciál čo najrýchlejšie znížiť emisie skleníkových plynov z dopravy.

4.3Spaľovacie motory sa budú ešte určitý čas používať. V tejto súvislosti treba preskúmať a podporovať potenciál e-palív. E-palivá sa môžu používať v spaľovacích motoroch a plug-in hybridných vozidlách a môžu využívať existujúcu sieť čerpacích staníc.

4.4EHSV poukazuje na významnú úlohu obnoviteľných palív, vrátane biopalív, ktoré sú okamžite dostupným a cenovo prijateľným riešením, najmä pre ťažké úžitkové vozidlá a cestnú nákladnú dopravu na dlhé vzdialenosti. Pozornosť treba venovať uhlíkovej stope pri výrobe biopalív, rovnako ako napríklad pri výrobe elektriny dodávanej do elektrických vozidiel a pri výrobe vodíka.

4.5Pri použití vo vozidle je uhlíková stopa biopalív menšia ako uhlíková stopa fosílnych palív. Problémom je proces výroby biopalív, pri ktorom môžu vznikať značné emisie skleníkových plynov, a ktorý má škodlivý vplyv na využívanie pôdy, najmä ak vedie k odlesňovaniu. Napríklad používanie palmového oleja nie je udržateľné. Preto by sa mal využívať predovšetkým drevný odpad.

4.6EHSV odporúča, aby sa propagovali biopalivá s najnižšími emisiami skleníkových plynov tak pri výrobe, ako aj pri používaní v doprave.

4.7Vidiecke oblasti sú z dôvodu nedostatku verejnej dopravy viac závislé od automobilovej dopravy než mestské oblasti. Vidiecke sídla sú vo všeobecnosti veľmi rozptýlené, takže v mnohých takýchto oblastiach nie je možné zabezpečiť rozsiahly systém verejnej dopravy. Bez realizovateľných alternatívnych spôsobov dopravy budú obyvatelia vidieka výrazne zasiahnutí v dôsledku vysokých uhlíkových daní z benzínu a motorovej nafty. Európska organizácia spotrebiteľov (BEUC) v správe uverejnenej v apríli 2021 uvádza, že prechod na elektrické vozidlá na batérie prináša vodičom s vysokým počtom najazdených kilometrov, ktorí žijú vo vidieckych oblastiach, hmatateľné výhody, najmä ak sa vlastníctvo elektrického vozidla na batériu kombinuje s elektrickou energiou z obnoviteľných zdrojov vyrobenou na mieste. Vyhlásenie BEUC má význam za predpokladu, že na vysoké počiatočné náklady by sa poskytla pomoc vo forme príspevku.

4.8Zásadný význam má podpora infraštruktúry pre alternatívne palivá s cieľom prispôsobiť sa potrebám vidieckych oblastí. Okrem podpory zavádzania elektrických vozidiel musíme presadzovať aj znižovanie emisií skleníkových plynov v existujúcom vozovom parku propagovaním udržateľných biopalív, e-palív, hybridných a plug-in hybridných vozidiel. Zvýšiť sa musí aj potenciál čistého vodíka.

4.9V oblasti dopravy ťažkých úžitkových vozidiel sa musí skutočne konať s rozhodnosťou, aby sa zaviedla infraštruktúra pre alternatívne palivá. Približne 98 % nákladných vozidiel v EÚ27 jazdí na naftu. Doteraz sa pozornosť sústredila viac na ľahké úžitkové vozidlá než na ťažké úžitkové vozidlá.

4.10Bude nutné výrazne zvýšiť používanie nákladných vozidiel na batérie, ako aj hybridných a plug-in hybridných nákladných vozidiel. K tomu môže dôjsť len vtedy, ak v každom členskom štáte budú k dispozícii primerané možnosti nabíjania. Bude si to vyžadovať aj dostatočné finančné prostriedky, aby sa mohol zmysluplne nahradiť vozový park.

4.11Nákladné vozidlá si vyžadujú vysokovýkonné nabíjanie, rýchle nabíjanie v depách a na cestných nabíjacích staniciach. Veľmi užitočné by bolo mať možnosť vopred si rezervovať miesto na nabíjacej stanici. Nabíjačky s výkonom do 350 kW boli pilotované, ale na skrátenie času nabíjania treba vyvinúť nabíjačky s výkonom do 1 MW.

4.12Elektrizačná sústava musí byť vopred pripravená tak, aby spĺňala tieto požiadavky na vysoký výkon potrebný na rýchle nabíjanie nákladných vozidiel.

4.13Vodík sa považuje za sľubné riešenie pre diaľkovú dopravu. EHSV víta ciele stanovené pre zavedenie vodíkových čerpacích staníc. Z dlhodobého hľadiska sa pozornosť musí zamerať skôr na zelený vodík než na modrý vodík. V prípade vodíka vyrobeného z metánu by sa mal zohľadniť vysoký únik metánu v celom reťazci od ťažby až po prepravu.

4.14S menšími úpravami sa vodík môže použiť aj na pohon vozidiel so spaľovacím motorom. Na konkrétnejšiu realizáciu tohto návrhu je potrebný ďalší výskum.

4.15EHSV víta návrh Komisie štandardizovať tlak vodíka na 700 barov. Vodík má nízku energetickú hustotu, takže si vyžaduje oveľa väčšie skladovanie nádrže.

4.16Ideálnym riešením by bola výroba vodíka na mieste tam, kde je to možné. Akékoľvek prekážky plánovania takéhoto vývoja sa musia preskúmať s náležitým ohľadom na vyššiu úroveň opatrení v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia, ktoré sa vyžadujú pri zaobchádzaní s vodíkom.

4.17Vodík sa môže prepravovať nákladnými automobilmi a potrubiami. Vzhľadom na jeho nízku energetickú hustotu by si dodávky nákladnými vozidlami vyžadovali oveľa viac jázd než je to pri dodávkach benzínu a nafty.

4.18Je potrebné zriadiť nezávislú expertnú skupinu, ktorá určí množstvo emisií skleníkových plynov spojených s rôznymi alternatívnymi palivami. Nemôžeme si byť istí, či sú tvrdenia výrobcov týkajúce sa emisií skleníkových plynov presné, a preto treba nezávislé odborné posúdenie.

4.19Zabezpečenie rýchleho zavedenia infraštruktúry pre alternatívne palivá si bude vyžadovať značné počiatočné financovanie, aby sa systém stal ekonomicky životaschopným pre investorov do nabíjacích a čerpacích staníc.

V Bruseli 9. novembra 2021

Baiba MILTOVIČA
predsedníčka sekcie pre dopravu, energetiku, infraštruktúru a informačnú spoločnosť

_____________