NAT/821
Zosúladenie stratégií a prevádzky potravinárskych podnikov s cieľmi OSN v oblasti udržateľného rozvoja v záujme udržateľnej obnovy po pandémii COVID-19
STANOVISKO
sekcia pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a životné prostredie
Zosúladenie stratégií a prevádzky potravinárskych podnikov s cieľmi OSN v oblasti udržateľného rozvoja v záujme udržateľnej obnovy po pandémii COVID-19
[stanovisko z vlastnej iniciatívy]
Spravodajca: Andreas THURNER
Pomocný spravodajca: Peter SCHMIDT
|
|
|
|
Rozhodnutie plenárneho zhromaždenia
|
25/03/2021
|
|
Právny základ
|
článok 32 ods. 2 rokovacieho poriadku
|
|
|
stanovisko z vlastnej iniciatívy
|
|
|
|
|
Príslušná sekcia
|
sekcia pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a životné prostredie
|
|
Prijaté v sekcii
|
25/11/2021
|
|
Prijaté v pléne
|
DD/MM/YYYY
|
|
Plenárne zasadnutie č.
|
…
|
|
Výsledok hlasovania
(za/proti/zdržalo sa)
|
68/0/2
|
1.Závery a odporúčania
Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV):
1.1uznáva, že potravinárske podniky v celom dodávateľskom reťazci (vrátane európskych poľnohospodárov a rybárov, družstiev, agropotravinárskych podnikov, maloobchodníkov a veľkoobchodníkov a ďalších typov podnikov) sa už teraz usilujú o to, aby v oblasti udržateľnosti pokročili a aby v súlade s Európskou zelenou dohodou spotrebiteľom ponúkali zdravé a udržateľné výrobky. Musí sa však urobiť viac, aby bolo možné splniť ciele udržateľného rozvoja;
1.2zdôrazňuje, že je nevyhnutné vytvoriť priaznivý rámec pre inovácie, ktorým sa prevádzkovateľom podnikov poskytnú primerané nástroje a riešenia pri ich prechode na udržateľnejšie obchodné postupy. Prekážky brániace inováciám sa musia odstrániť;
1.3konštatuje, že prevádzkovatelia podnikov v súčasnosti často vnímajú požiadavky na udržateľnosť skôr ako zložité a zaťažujúce, než ako príležitosť, a preto odporúča vypracovať zrozumiteľnejší jazyk (tzv. „Grammar for Sustainability“), aby sa tento stav zmenil;
1.4za účinné východiskové body vedúce k väčšej udržateľnosti považuje zníženie potravinových strát a potravinového odpadu, udržateľné získavanie surovín, vylepšené baliace a logistické systémy, obehové potravinové reťazce efektívne využívajúce zdroje, ako aj riešenia v oblasti biohospodárstva;
1.5vyzdvihuje dôležitú úlohu spotrebiteľa v tejto súvislosti. Informačné a vzdelávacie opatrenia v kombinácii s transparentnými postupmi označovania potravín umožnia spotrebiteľom zvoliť si udržateľnejšie možnosti. Európska komisia by tiež mala zaviesť opatrenia na podporu cenovej dostupnosti zdravých a udržateľne vyrábaných, spracovávaných a distribuovaných potravín;
1.6víta Kódex správania EÚ pre zodpovedné obchodovanie s potravinami a marketingové postupy. Väčšina zúčastnených strán vo všeobecnosti považuje vypracovanie dobrovoľného kódexu za hodnotný proces, ktorý viedol k väčšej konvergencii medzi partnermi v potravinovom dodávateľskom reťazci. Iniciatíva je prvým krokom a mala by aj naďalej slúžiť ako platforma spolupráce pre zodpovedné a udržateľné obchodné postupy. EHSV najmä:
·poukazuje na obmedzenia dobrovoľného prístupu a vyzýva na prijatie pravidiel a právnych predpisov v snahe zabezpečiť rýchly prechod na udržateľnosť,
·odporúča posilnenie sociálneho rozmeru, kolektívneho vyjednávania a sociálnej ochrany v kódexe správania. Zapojiť sa musia sociálni partneri,
·zdôrazňuje, že vykonávanie kódexu správania v praxi musí podliehať dôkladnému procesu preskúmania a že treba sledovať, či sa plnia individuálne záväzky a prísľuby týkajúce sa ambicióznych cieľov, pretože skúsenosti ukazujú, že len to, čo sa meria a monitoruje, sa zrealizuje. Celkovo bude pre úspech zásadné aj väčšie zapojenie občianskej spoločnosti a sociálny dialóg,
·berie na vedomie, že doteraz podpísali kódex správania najmä väčšie a nadnárodné spoločnosti, a poukazuje na nutnosť vytvoriť priaznivé prostredie – najmä pre malé a stredné podniky (MSP) – s cieľom podporiť a uľahčiť dôslednejší záväzok k programu cieľov udržateľného rozvoja. Zatiaľ čo mnohé väčšie podniky majú samostatné oddelenia zodpovedné za otázky udržateľnosti, zdá sa, že MSP často disponujú len obmedzenými zdrojmi a kapacitami na začlenenie aspektu udržateľnosti do svojej podnikateľskej činnosti;
1.7považuje za dôležité, aby členské štáty urýchlene zaviedli do praxe smernicu EÚ o nekalých obchodných praktikách a ďalšie podporné politiky s cieľom podnietiť udržateľnejšie a odolnejšie potravinové systémy;
1.8víta iniciatívu Európskej komisie vypracovať rámcové právne predpisy pre udržateľný potravinový systém EÚ a začleniť udržateľnosť do všetkých politík týkajúcich sa potravín. Je zrejmé, že na zabezpečenie dôveryhodnosti a rovnakých podmienok je potrebná regulácia a určitý stupeň štandardizácie a harmonizácie;
1.9opakuje požiadavku adresovanú Komisii, aby dohliadla na to, že rôzne sektorové politiky (okrem iného v oblasti klímy, životného prostredia, obchodu, hospodárskej súťaže) budú z politického hľadiska súdržné. Prevádzkovatelia potravinárskych podnikov by tak mohli ľahšie prijímať udržateľné obchodné rozhodnutia. Legislatívny rámec by mal zabezpečiť skutočne rovnaké podmienky;
1.10odkazuje na svoje odporúčanie zvážiť zriadenie mnohostrannej a viacúrovňovej európskej rady pre potravinovú politiku, ktorá by zahŕňala viaceré zainteresované strany a úrovne a ktorá by okrem iného mohla uľahčiť zapojenie občianskej spoločnosti do monitorovania kódexu správania;
1.11poukazuje na to, že udržateľnosť je založená na troch pilieroch: hospodárskom, environmentálnom a sociálnom. Vzhľadom na odlišné rámcové podmienky treba uznať, že univerzálny prístup nebude fungovať. Rámcové právne predpisy by preto mali umožňovať a uľahčovať individualizované riešenia, napr. prostredníctvom sebahodnotenia a mechanizmov referenčného porovnávania;
1.12odporúča ľahko zrozumiteľný rámec založený na pravidlách, usmerneniach a stimuloch. Právne predpisy o udržateľnom financovaní (taxonómii), ktoré sa v súčasnosti vypracúvajú, nesmú byť príliš zložité.
2.Úvod
2.1Stratégia „z farmy na stôl“ (F2F) je kľúčovým prvkom Európskej zelenej dohody. Ponúka komplexné riešenia výziev súvisiacich s udržateľnosťou potravinových systémov, pričom sa v nej uznáva priama súvislosť medzi zdravím ľudí, zdravím spoločností a zdravím planéty. Stratégia je aj centrálnym prvkom agendy Komisie na splnenie cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja. EHSV už roky zaujíma vedúcu úlohu pri presadzovaní komplexnej potravinovej politiky EÚ. Bol prvou európskou inštitúciou, ktorá požadovala komplexný prístup, čím pripravila podmienky pre stratégiu F2F.
2.2V stratégii F2F sa uznáva, že spracovatelia potravín, poskytovatelia stravovacích služieb a maloobchodníci sa podieľajú na štruktúrovaní trhu a ovplyvňujú rozhodovanie spotrebiteľov v otázke stravovania, a to prostredníctvom typov potravín, ktoré vyrábajú, voľby dodávateľov, výrobných postupov a balenia, prepravy a marketingových postupov. V záujme presadzovania tejto myšlienky Komisia vypracovala Kódex správania EÚ pre zodpovedné obchodovanie s potravinami a marketingové postupy spolu s monitorovacím rámcom, ktorý spustila 5. júla 2021.
2.3Na medzinárodnej úrovni sa na samite OSN o potravinových systémoch, ktorý generálny tajomník OSN zvolal v septembri 2021, zdôraznil význam udržateľných potravinových systémov a stanovilo smerovanie na obdobie nasledujúcich rokov. Cieľom je zaviesť odvážne nové opatrenia na zmenu spôsobu, akým svet produkuje a konzumuje potraviny.
2.4Potravinárske podniky môžu výrazne prispieť k udržateľnejším, spravodlivejším a bezpečnejším potravinovým systémom, ak fungujú v súlade s cieľmi udržateľného rozvoja a Parížskou dohodou o zmene klímy. Vedúci predstavitelia mnohých potravinárskych podnikov už podnikli významné kroky v tomto smere, je však potrebné urobiť omnoho viac. Nevyhnutné zmeny sú zložité a budú si vyžadovať spoločné, holistické, kolaboratívne a kooperatívne dlhodobé stratégie, do ktorých musia byť zapojení všetci aktéri v celom potravinovom reťazci, ako aj pridružené odvetvia.
2.5Európske odvetvie rybného hospodárstva, poľnohospodári a agropotravinárske podniky sa v súlade s Európskou zelenou dohodou už usilujú o to, aby v oblasti udržateľnosti pokročili a aby spotrebiteľom ponúkali výrobky, ktoré prispievajú k zdravému a udržateľnému stravovaniu. Táto transformácia si vyžaduje investície a v niektorých prípadoch čas na dosiahnutie výsledkov. Po stanovení cieľov by mali podniky disponovať potrebnou flexibilitou pri rozvíjaní svojho príspevku k naplneniu týchto cieľov bez ich spochybňovania. Nevyhnutná zelená transformácia musí byť okrem toho zlučiteľná s hospodárskou situáciou európskych občanov, najmä v období po kríze spôsobenej ochorením COVID-19.
2.6V nedávno uverejnenej správe Spoločného výskumného centra, ako aj v ďalších nedávnych štúdiách sa dospelo k záveru, že plnenie cieľov stanovených v stratégii F2F bude mať významný vplyv na poľnohospodársku výrobu v EÚ. V týchto záveroch sa zdôrazňuje, že sú potrebné spoľahlivé a vedecky podložené posúdenia vplyvu ex ante, ktoré zohľadňujú udržateľnosť z hospodárskeho, sociálneho a environmentálneho hľadiska v každom legislatívnom návrhu týkajúcom sa stratégie F2F. Primeraný podporný rámec (okrem iného prístup k financiám, inováciám a digitalizácii) bude mať zásadný význam pre to, aby sa poľnohospodárom napomohlo dosiahnuť ciele stratégie F2F.
3.Hlavné oblasti činnosti
3.1Podpora inovácie a jednoduchší prístup MSP k inováciám
3.1.1Výskum a inovácie môžu prispievať k udržateľnejšiemu využívaniu vstupov a surovín (napr. prostredníctvom presného poľnohospodárstva, nových metód šľachtenia a lepšieho využívania agroekologických postupov), udržateľnejším vnútorným procesom (napr. využívanie energie z obnoviteľných zdrojov pri výrobe, spracovaní alebo dodávkach potravín) a k zníženiu externalít (napr. pomocou udržateľných obalov). Inovácie sú potrebné nielen v oblasti environmentálnych otázok, ale aj so zreteľom na sociálne aspekty (zdravie, rod, detská a nútená práca, bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci, sloboda združovania a kolektívne vyjednávanie, spravodlivé životné minimum a príjem). Inovácie sú takisto nevyhnutné na dosiahnutie spravodlivej miery návratnosti v primeranom čase.
3.1.2Okrem technologických inovácií majú rozhodujúci význam aj organizačné a sociálne inovácie z hľadiska väčšej udržateľnosti podnikov (zmena organizačných štruktúr a interných postupov napríklad tým, že sa venuje väčšia pozornosť antidiskriminačným politikám a politikám rovnosti) a z hľadiska budovania nových vzťahov so zainteresovanými stranami (napr. využívaním digitálneho marketingu). Na podporu takýchto inovácií je zásadná digitalizácia a ďalší rozvoj vnútornej organizačnej kultúry. Do organizačných a riadiacich procesov treba začleniť aj udržateľnosť.
3.1.3Potravinárske podniky sú často fragmentované, malé a nedostatočne horizontálne a vertikálne integrované. Preto je pre ne ťažké získať prístup k inovačnému ekosystému. Verejné investície do vodohospodárstva, logistiky a digitálnej infraštruktúry spolu s väčším objemom zdrojov na výskum a vývoj sú potrebné na to, aby sa podnikom – vrátane malých a stredných podnikov –umožnil prístup k inovačnému ekosystému a aby mohli v plnej miere využívať svoje inovačné možnosti.
3.1.4Ďalej sú nevyhnutné nové mechanizmy na uľahčenie vzťahov medzi podnikmi a inovačnými centrami a propagovanie spolutvorby (napr. živé laboratóriá a majáky) spolu s novými odbornými osobnosťami, ktoré dokážu pôsobiť ako kontakt medzi podnikmi a výskumnými a inovačnými centrami (ako sú napr. sprostredkovatelia inovácií). Na podporu takýchto investícií je kľúčové silné prepojenie medzi národnými plánmi obnovy a odolnosti, ukazovateľmi európskych štrukturálnych a investičných fondov a ukazovateľmi cieľov udržateľného rozvoja, ktoré by aj v budúcnosti malo byť prioritou.
3.1.5Vďaka partnerstvám medzi súkromným sektorom, inštitúciami, akademickou obcou a inovačnými centrami, rozšírenejšiemu využívaniu spolutvorby a väčšiemu zameraniu finančných inštitúcií môžu vzniknúť tvorivé inovačné ekosystémy. Takéto partnerstvá môžu byť užitočné aj pri podpore miestnych inovácií, ktoré sú obzvlášť sľubné v potravinových systémoch, keďže pre spotrebiteľov je dôležité, aby výroba a spracovanie potravín boli prepojené s miestnym kontextom a kultúrou. Inovatívne a úspešné spoločnosti môžu byť cenným príkladom nových udržateľných riešení a pri podpore šírenia osvedčených postupov medzi hospodárskymi subjektmi.
3.2Podpora obehových potravinových reťazcov efektívne využívajúcich zdroje a posilnenie biohospodárstva
3.2.1Optimalizované obehové potravinové reťazce efektívne využívajúce zdroje budú zohrávať významnú úlohu pri prechode na udržateľnejšie potravinové systémy. Existuje mnoho východiskových bodov, napríklad efektívne využívanie prírodných zdrojov, znižovanie odpadu, recyklovateľné, opätovne použiteľné a kompostovateľné obaly alebo predchádzanie používaniu jednorazových plastových výrobkov. Európska platforma pre obehové hospodárstvo je dobrou sieťou pre inšpiráciu, inovatívne nápady a riešenia v tejto oblasti.
3.2.2Obehové biohospodárstvo je prístup prospešný pre všetky strany. Zhodnocovaním a opätovným použitím biomasy sa zvyšuje udržateľnosť výroby a vytvárajú sa možnosti pre vznik nových podnikov a nových zdrojov príjmov pre poľnohospodárov, rybárstvo a celý potravinový systém. Z tohto dôvodu sa musí venovať veľká pozornosť celému cyklu hospodárenia s biomasou (výroba, spracovanie, zhodnocovanie a opätovné použitie, vytváranie viacvýstupových výrobných reťazcov spojených s oblasťou medicíny, materiálov, biorafinérií a energie, vytvorenie trhu s výstupmi). Do tohto procesu sú zapojení mnohí aktéri, a to nielen poľnohospodári a rybári, spracovatelia potravín a maloobchodní predajcovia, ale aj občania, miestne orgány, lesníci, spoločnosti odpadového hospodárstva, kompostárne, technici, inovátori a energetické spoločnosti.
3.3Udržateľné získavanie surovín
3.3.1Vedúce potravinové reťazce by mali naďalej podporovať environmentálne, sociálne a hospodársky udržateľné postupy dodávateľov. V tejto súvislosti môže byť užitočné uplatňovať prístup náležitej starostlivosti. Hlavné spoločnosti by mali prevziať vedúcu úlohu a zaviazať sa k udržateľnému získavaniu surovín, ktoré by malo byť súčasťou ich systému riadenia. Mali by tiež posúdiť skutočný a potenciálny vplyv svojho reťazca získavania surovín a stanoviť súvisiace ciele. Mali by si preto určiť metodiku (vrátane ukazovateľov, kritérií a cieľov) na meranie výkonnosti hodnotového reťazca a zabezpečiť, aby bola v súlade s medzinárodne uznávanými normami. Mali by tiež riadne zverejňovať plánované ciele a dosiahnuté výsledky.
3.3.2Európska komisia sa zaviazala podporovať udržateľné potravinové systémy v Európe a na celom svete. To bude možné dosiahnuť len vtedy, ak legislatívny rámec bude zabezpečovať skutočne rovnaké podmienky pre podniky EÚ, ktoré vyrábajú udržateľné potraviny, aj podniky z tretích krajín, čím sa umožní intenzívna, odolná a udržateľná výroba. Obchodná politika EÚ musí zaručiť, aby dovoz spĺňal prísne európske normy sociálnej a environmentálnej udržateľnosti. Obchodné dohody prispievajú k zaisteniu rovnakých podmienok pre vnútorný trh aj dovoz, ochrane konkurencieschopnosti európskych výrobcov udržateľných potravín a k zaručeniu spravodlivého príjmu.
3.4Úloha dobre navrhnutých dodávateľských reťazcov: zlepšenie obalových a logistických systémov v záujme dosiahnutia cieľov klimatickej neutrality
3.4.1V kontexte prevažne globálnych dodávateľských reťazcov prispieva miestne získavanie surovín, aj diverzifikáciou dodávateľov, k znižovaniu vplyvu potravinových hodnotových reťazcov na životné prostredie, a to nielen z hľadiska logistiky, a podporuje miestne ekonomiky. V dôsledku pandémie COVID-19 sa miestne potraviny čoraz viac považujú za synonymum kvality a spotrebitelia tomuto aspektu prisudzujú väčšiu dôležitosť. Okrem toho správna rovnováha medzi dovážanými a lokálne vyrobenými potravinami sa zdá byť vhodnou stratégiou na dosiahnutie spoľahlivejších a odolnejších potravinových systémov.
3.4.2Udržateľné obaly znamenajú používanie biologicky rozložiteľných a opätovne použiteľných materiálov a u spotrebiteľov podporujú recykláciu. Nové objavy v chemickom priemysle a ich začlenenie do obchodných postupov prinášajú inovatívne riešenia environmentálnych problémov. Už existujú viaceré skupiny úplne biologicky rozložiteľných a kompostovateľných bioplastov, ktoré sa vyrábajú z poľnohospodárskej biomasy a vytvárajú úplne obehový tok. Biologicky rozložiteľné materiály niekedy prispievajú aj k dlhšej trvanlivosti výrobkov, čo vedie k ešte väčšej pridanej hodnote.
3.4.3Zníženie nepriamych emisií z potravinového reťazca možno dosiahnuť aj prechodom na nízkoemisné vozidlá v logistike, rozvojom účinnejších, lepšie organizovaných a v prípade potreby kratších dodávateľských reťazcov, zvýšením počtu predajní potravín, rozsiahlejšou digitalizáciou a zlepšením logistickej infraštruktúry.
3.5Podpora vzdelávania a transparentného označovania
3.5.1Zodpovednejšia spotreba a väčšia pozornosť verejných orgánov, podnikov a spotrebiteľov venovaná udržateľnému a zdravému stravovaniu (ako je stredomorská strava) sú dôležitým predpokladom pre dosiahnutie udržateľnejších potravinových systémov. Ide tiež o lepšie pochopenie ekologických vzťahov a „hodnoty potravín“: vplyv potravinových strát a plytvania potravinami, úloha regionálnych hospodárskych spoločenstiev, logistika dopravy, význam pre strategickú potravinovú sebestačnosť atď.
3.5.2Vzdelávacie systémy plnia v úsilí o presadzovanie takejto zmeny rozhodujúcu úlohu. Významnú rolu môžu zohrávať aj potravinárske podniky, ak sa zaviažu vzdelávať spotrebiteľov, a najmä deti, o význame udržateľnej výroby a spotreby potravín. Musia pokračovať vo svojom úsilí o udržateľnejšie a zdravšie výrobky. Mali by tiež prijať zodpovedné kódexy správania pre marketingové postupy. Potravinárske podniky môžu taktiež propagovať zdravý a udržateľný životný štýl prostredníctvom svojich označení, marketingových kampaní, sociálnych médií, závodných jedální a podnikových komunikačných politík. Pri označovaní výrobkov by sa malo poukázať na prínos každého výrobku k zdravej a udržateľnej strave. V tejto súvislosti by transparentný rámec označovania potravinových výrobkov pomohol spotrebiteľom rozhodovať sa informovane a nakupovať udržateľnejšie výrobky.
3.6Prehodnotenie financovania
3.6.1Finančné inštitúcie musia potravinové systémy analyzovať so zreteľom na osobitosti sektora. Potravinárske podniky nemôžu byť – ako to bolo doteraz – posudzované podľa rovnakých kritérií ako ostatné sektory, pretože prístup k úverom a návratnosť investícií nezohľadňujú kritériá dlhodobej udržateľnosti. Táto požiadavka je ešte dôležitejšia, ak vezmeme do úvahy priemernú veľkosť potravinárskych podnikov a rastúci význam udržateľnosti. Pre MSP je ťažšie dostať sa k finančným prostriedkom a podávať správy o dosiahnutých výsledkoch v oblasti udržateľnosti.
3.6.2V spojitosti s udržateľným financovaním MSP by sa malo poukázať na to, že byrokratické a zložité technické kritériá preskúmania taxonómie by sa pre podniky – najmä pre MSP – mohli ukázať ako prekážka toho, aby vstúpili na cestu udržateľnosti alebo v nej pokračovali.
3.7Zameranie na malé podniky
3.7.1Rámce v oblasti zodpovednosti a mechanizmy monitorovania sú spravidla vhodné pre veľké spoločnosti. Platí to aj v oblasti udržateľnosti.
3.7.2Potravinové systémy v Európe tvoria najmä MSP. To znamená, že že potravinárske podniky potrebujú v prechodnej fáze ad hoc podporu. Táto podpora zahŕňa zavedenie nástrojov sebahodnotenia, propagovanie vytvárania sietí medzi podnikmi, vzdelávacie programy v oblasti podnikania a udržateľnosti, budovanie praktických komunít, propagovanie osvedčených postupov, ľahší prístup k inovačným ekosystémom, daňové a finančné stimuly umožňujúce rast podniku a ľahší prístup na trhy a k informáciám o trhu.
3.7.3Poskytovaním podpory a usmernení, a to aj v oblasti IT hardvérových a softvérových technológií, sa môže podporiť rozvoj a konsolidácia MSP v dodávateľskom reťazci a lepšie začlenenie cieľov udržateľného rozvoja do ich stratégií.
3.8Referenčné hodnoty: sebahodnotenie, monitorovanie, angažovanosť a dialóg
3.8.1Pre každý podnik sú nástroje sebahodnotenia nevyhnutné z hľadiska zosúladenia s Agendou 2030. Takéto nástroje musia podporovať podniky všetkých veľkostí a nesmú poškodzovať najmenšie podniky.
3.8.2V prípade väčších podnikov sú potrebné komplexnejšie a štandardizovanejšie prístupy, ktoré umožnia porovnávanie. Menším podnikom sa musí poskytnúť ad hoc podpora. S prihliadnutím na osobitosti tohto odvetvia má zásadný význam úzky dialóg medzi rôznymi aktérmi v potravinovom systéme (podnikmi, inštitúciami, investormi, spotrebiteľmi, inovátormi, investormi).
3.9Občianske zapojenie
3.9.1Vzhľadom na sociálnu úlohu potravín a ich vplyv na environmentálnu a sociálnu udržateľnosť by sa pri stanovovaní európskych, národných a regionálnych politík, ako aj podnikových stratégií malo konzultovať s občanmi. Občianske zapojenie je mimoriadne dôležité na miestnej úrovni, aby sa potraviny úzko prepojili so životom v mestách a regiónoch. K dosiahnutiu tohto cieľa prispievajú aj miestne potravinové politiky, pretože k potravinám môžu pristupovať komplexne, využívať lokálne osobitosti a podnecovať iniciatívy v oblasti spolutvorby.
3.9.2Príklad iniciatívy LEADER ukazuje, že miestne akčné skupiny môžu v tomto smere účinne prispieť. Zriadenie rád pre potravinovú politiku je ďalším príkladom toho, že občianske zapojenie vedie k udržateľnejším riešeniam.
4.Gramatika udržateľnosti – nájsť správny jazyk, ako komunikovať o udržateľnosti pri plnení cieľov udržateľného rozvoja v potravinárskom priemysle
4.1Spotrebitelia, široká verejnosť, regulačné orgány, investori, tvorcovia politík a občianska spoločnosť žiadajú potravinárske podniky, aby sa stali udržateľnejšími. Udržateľnosť je pre podniky aj dobrou trhovou príležitosťou. Otázkou preto nie je, či, ale ako zosúladiť potravinársky priemysel s Agendou 2030 a Parížskou dohodou o zmene klímy.
4.2V súčasnosti však nie je jednoduché merať udržateľnosť, keďže v potravinárskom odvetví neexistuje jeden komplexný ukazovateľ udržateľnosti. Neexistuje ani univerzálne riešenie, keďže jednotlivé pododvetvia sa líšia a formálny prístup k udržateľnosti závisí od veľkosti podniku. Menšie podniky preto často nepovažujú udržateľnosť za príležitosť, ale za možný zdroj dodatočnej administratívnej záťaže.
4.3Vzhľadom na ťažkosti pri hľadaní presných opatrení na zosúladenie s cieľmi udržateľného rozvoja sa v súčasnej fáze hodnotenia zvyčajne zameriavajú skôr na komplexnosť vykonávaných procesov a na stupeň zverejňovania informácií než na konkrétne výsledky. Sebahodnotenie v každom prípade pomáha podniku identifikovať oblasti, v ktorých môže zabezpečiť lepšie zosúladenie s cieľmi udržateľného rozvoja a zlepšiť svoje systémy plánovania. Prispieva aj k šíreniu kultúry udržateľnosti v rámci podniku.
4.4Po naplánovaní cieľov by si potravinárske podniky mali stanoviť koherentné ukazovatele, referenčné hodnoty a konkrétne ciele udržateľnosti, ktoré sa majú dosiahnuť v krátkodobom a dlhodobom horizonte, a stanoviť postupy zverejňovania výsledkov. Vzhľadom na rozdiely medzi rámcami zodpovednosti však stále nie je ľahké porovnávať stanovovanie cieľov a súvisiace postupy merania.
4.5Najmä v prípade MSP by sa sebahodnotenia mali vykonávať konštruktívnym spôsobom, aby sa ľudia oboznámili s „gramatikou udržateľnosti“ namiesto stanovenia referenčných hodnôt.
4.6Podniky by tiež mali do svojich systémov správy a riadenia začleniť flexibilné ukazovatele udržateľnosti a ciele. Bez odkazov na ciele udržateľnosti v rozpočtových cykloch, kľúčové ukazovatele výkonnosti, mechanizmy monitorovania a kariérny postup je veľmi ťažké zlepšiť výkonnosť v oblasti udržateľnosti. Zohľadnenie spomínaných aspektov nie je ľahká úloha, najmä pre MSP. Zároveň ide o dobrú príležitosť preskúmať a posilniť tieto systémy.
4.7Podniky, ktoré sa úspešne zapájajú do udržateľnosti, by mali propagovať svoje osvedčené postupy. Vďaka tomu možno ukázať, že potravinárske podniky, a najmä MSP, môžu byť udržateľné a súčasne ziskové, čo by mohlo motivovať aj iné podniky k tomu, aby nasledovali ich príklad. Výsledkom toho môže byť zároveň veľká viditeľnosť a cenné trhové príležitosti.
4.8Iniciatíva Business of Food initiative Siete pre riešenia udržateľného rozvoja po dôkladnej analýze najpoužívanejších celosvetových noriem udržateľnosti, rámcov a iniciatív vymedzila analytický rámec založený na štyroch pilieroch zosúladenia s cieľmi udržateľného rozvoja určený pre podniky. Ide o tieto piliere:
·výrobky a stratégie, ktoré podporujú zdravé a udržateľné stravovanie,
·udržateľné obchodné činnosti a vnútorné procesy,
·udržateľné dodávateľské a hodnotové reťazce,
·dobré podnikové občianstvo.
4.9Každý pilier je rozdelený na niekoľko rôznych tém. Tieto témy sú výsledkom prebiehajúceho procesu zahŕňajúceho výskum správ o udržateľnosti významných celosvetových potravinárskych podnikov, početných interakcií s veľkými, stredne veľkými a malými podnikmi a združeniami (vo forme rozhovorov, seminárov a prieskumov) a analýzy najlepších postupov v oblasti udržateľnosti.
4.10Rámec viedol k vytvoreniu nástroja na sebahodnotenie, ktorý môžu podniky použiť pri identifikácii oblastí, v ktorých je potrebné zlepšenie.
4.11Iniciatíva Fixing the Business of Food takisto poskytuje základ pre digitálnu platformu na podporu osvedčených postupov. Rámec štyroch pilierov poskytuje konkrétne príklady zámerov, cieľov, ukazovateľov a kritérií osobitne vybraných pre potravinárske podniky v súlade s Agendou 2030. Okrem toho môže pomôcť podnikom pri identifikácii ich kľúčových ukazovateľov výkonnosti, investorom pri monitorovaní opatrení a pokroku potravinárskych podnikov a subjektom zodpovedným za správy o udržateľnosti pri ich príprave. Vzhľadom na špecifiká osobitných pododvetví bol rámec upravený pre malé poľnohospodárske podniky, podniky pôsobiace v oblasti akvakultúry a výrobcov vína.
5.Politický rámec pre zosúladenie potravinárskych podnikov s cieľmi udržateľného rozvoja
5.1EHSV víta Kódex správania EÚ pre zodpovedné obchodovanie s potravinami a marketingové postupy ako dôležitý prvok pri vykonávaní stratégie F2F. Väčšina zúčastnených strán považuje vypracovanie dobrovoľného kódexu celkovo za hodnotný proces, ktorý viedol k väčšej konvergencii medzi partnermi v potravinovom dodávateľskom reťazci. Iniciatíva je prvým krokom a mala by aj naďalej slúžiť ako platforma spolupráce pre zodpovedné a udržateľné obchodné postupy.
5.2EHSV však aj na základe spätnej väzby získanej od podnikov a zainteresovaných strán upozorňuje na obmedzenia dobrovoľného prístupu a zdôrazňuje, že v záujme zabezpečenia rýchleho prechodu na udržateľnosť je potrebné prijať pravidlá a právne predpisy. Zahŕňa to aj preskúmanie pravidiel hospodárskej súťaže s cieľom ďalej podporovať spoluprácu a udržateľnosť v celom dodávateľskom reťazci.
5.3EHSV okrem toho poukazuje na to, že kódex správania je nedostatočný, pokiaľ ide o sociálny rozmer, a vyjadruje poľutovanie nad tým, že sa v ňom nehovorí o kolektívnom vyjednávaní. Sociálny dialóg je veľmi dôležitý a sociálni partneri by mali byť zapojení do celého reťazca. Cesta k udržateľnosti by mala mať pozitívny vplyv aj na mzdy a pracovné podmienky.
5.4Kódex neobsahuje ani opatrenia na zvýšenie cenovej dostupnosti zdravých a udržateľných potravín. Cenová dostupnosť zdravých a udržateľných potravín by spotrebiteľom pomohla pri osvojení zdravého a udržateľného stravovania.
5.5V kódexe správania absentuje spoľahlivý monitorovací mechanizmus na posúdenie relevantnosti, vykonávania a vplyvu záväzkov. Musí sa zaviesť spoľahlivý proces preskúmania vykonávania kódexu správania v praxi s cieľom monitorovať, či sa realizujú individuálne záväzky a prísľuby týkajúce sa ambicióznych cieľov. Skúsenosti ukazujú, že len to, čo sa meria a monitoruje, sa v skutočnosti aj zrealizuje. Vo všeobecnosti bude pre úspech kľúčové aj väčšie zapojenie občianskej spoločnosti (sociálny dialóg). Európska rada pre potravinovú politiku, ktorú EHSV navrhol v predchádzajúcich stanoviskách
a ktorá by zahŕňala viaceré zainteresované strany a úrovne, by okrem iného mohla uľahčiť zapojenie občianskej spoločnosti do monitorovania kódexu správania.
5.6Kódex správania doteraz podpísali najmä väčšie a nadnárodné spoločnosti. Aby sa MSP stali prioritou potravinových politík EÚ, musí sa vytvoriť priaznivé prostredie, ktorým sa podporí a uľahčí dôslednejší záväzok k programu cieľov udržateľného rozvoja. Zatiaľ čo mnohé väčšie podniky majú samostatné oddelenia zodpovedné za otázky udržateľnosti, zdá sa, že MSP často disponujú len obmedzenými zdrojmi a kapacitami na začlenenie aspektu udržateľnosti do svojej podnikateľskej činnosti.
5.7EHSV poukazuje na závery vo svojich predchádzajúcich stanoviskách, v ktorých vyzýva na spravodlivejší potravinový dodávateľský reťazec a uznáva výnimočnú povahu fungovania potravinového dodávateľského reťazca v celej Európe, ktorý všetkým občanom každodenne zaisťuje prístup ku vysokokvalitným potravinám. Členské štáty musia urýchlene zaviesť do praxe smernicu EÚ o nekalých obchodných praktikách a ďalšie podporné politiky s cieľom podnietiť udržateľnejšie a odolnejšie potravinové systémy
.
5.8Komisia nedávno prijala plán na vytvorenie rámcových právnych predpisov pre udržateľný potravinový systém EÚ a na začlenenie udržateľnosti do všetkých politík súvisiacich s potravinami
, ako sa stanovuje v stratégii F2F. EHSV víta túto iniciatívu ako krok správnym smerom, keďže na zabezpečenie dôveryhodnosti a rovnakých podmienok je zjavne potrebná regulácia a určitý stupeň štandardizácie a harmonizácie. V tejto súvislosti pripomína svoje odporúčanie podporovať komplexnú potravinovú politiku EÚ.
V Bruseli 25. novembra 2021
Peter Schmidt
predseda sekcie pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a životné prostredie
_____________