|
STANOVISKO
|
|
Európsky hospodársky a sociálny výbor
|
|
Digitálna transformácia a maloobchod
|
|
_____________
|
|
Príležitosti digitálnej transformácie pre maloobchodné spoločnosti
a jej výhody pre európskych spotrebiteľov
(stanovisko z vlastnej iniciatívy)
|
|
|
|
INT/946
|
|
|
|
Spravodajca: Felipe MEDINA MARTÍN
|
|
Rozhodnutie plenárneho zhromaždenia
|
25/03/2021
|
|
Právny základ
|
článok 32 ods. 2 rokovacieho poriadku
|
|
|
stanovisko z vlastnej iniciatívy
|
|
Príslušná sekcia
|
sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu
|
|
Prijaté v sekcii
|
18/11/2021
|
|
Prijaté v pléne
|
09/12/2021
|
|
Plenárne zasadnutie č.
|
565
|
|
Výsledok hlasovania
(za/proti/zdržalo sa)
|
190/1/4
|
1.Závery a odporúčania
1.1Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) víta skutočnosť, že maloobchod sa v rámci revízie európskej priemyselnej stratégie, ktorú nedávno predstavila Európska komisia, považuje za strategický ekosystém pre európsku obnovu. Domnieva sa, že ekosystémový prístup predstavuje vhodný rámec, ktorý na jednej strane odzrkadľuje zložité prepojenia medzi odvetviami a podnikmi na jednotnom trhu v daných hodnotových reťazcoch a na druhej strane potrebu podporovať ich, aby pozitívne prijímali digitálnu a udržateľnú transformáciu a prispievali k stratégii obnovy. EHSV berie na vedomie význam, rozmanitosť a rozsah iniciatív, ktoré uskutočnili maloobchodné spoločnosti na podporu zelenej a digitálnej transformácie investovaním do nových technológií s cieľom reagovať na nové požiadavky a potreby spotrebiteľov.
1.2Európsky maloobchod ako najväčší súkromný zamestnávateľ v Európe prechádza digitálnou transformáciou, ktorú pandémia COVID-19 radikálne urýchlila. Digitálna transformácia zásadne pretvára maloobchodné modely, ale aj meniacu sa interakciu so zákazníkmi, pričom najúspešnejšie spoločnosti plynule integrujú online a offline prostredie a fungujú prostredníctvom viacerých kanálov. EHSV konštatuje, že dve tretiny maloobchodníkov nemali pred pandémiou COVID-19 zriadené žiadne online prevádzky a počas pandémie sa ukázalo, aká je viackanálová stratégia dôležitá na prežitie mnohých spoločností, najmä malých a stredných podnikov (MSP), ale nielen ich.
1.3EHSV zdôrazňuje, že jedným z hlavných problémov, pred ktorým maloobchod stojí, je absencia rovnakých podmienok online pre obchodníkov z tretích krajín; vytvára sa tak nekalá súťaž z pohľadu obchodníkov so sídlom v EÚ, ktorí dodržiavajú pravidlá EÚ požadujúce, aby boli výrobky predávané spotrebiteľom bezpečné a aby sa rešpektovali práva spotrebiteľa.
1.4EHSV súhlasí s tým, že Európa potrebuje dôslednú a ambicióznu digitálnu politiku pre maloobchod, aby sa využili príležitosti, ktoré digitálne inovácie ponúkajú, pokiaľ ide o zlepšenie konkurencieschopnosti Európy. Zelená transformácia súčasne maloobchodu poskytuje príležitosť pomôcť spotrebiteľom prijímať udržateľnejšie rozhodnutia týkajúce sa ich spotreby. EHSV zdôrazňuje skutočnosť, že skutočný jednotný trh a účinná a efektívna cezhraničná legislatíva umožní maloobchodu a veľkoobchodu reagovať na požiadavky spotrebiteľov a súťažiť v globálne konkurencieschopnom a digitálne rozvinutejšom prostredí.
1.5EHSV podporuje spoločné vyhlásenie o vytvorení európskeho obchodného paktu v Európe, ktoré vypracovali sociálni partneri v maloobchode a veľkoobchode pre EÚ, aby tomuto odvetviu pomohli zväčšiť jeho dlhodobú odolnosť zavedením cielených podporných opatrení a urýchlením digitálnej a zelenej transformácie, a uznáva úlohu maloobchodných predajní pri udržiavaní aktivít v mestských centrách a vidieckych spoločenstvách. Vyzýva Európsku komisiu, aby preskúmala spôsoby, ako vytvoriť integrovanú stratégiu obnovy a priemyselnú stratégiu postavenú na plánoch obnovy, ktoré budú odzrkadľovať vzájomne sa dopĺňajúcu úlohu služieb a výroby pri podpore rastu a účinného fungovania hospodárstva EÚ a podpore digitalizácie maloobchodu s osobitným zameraním na MSP.
1.6EHSV dôrazne žiada inštitúcie EÚ a členské štáty, aby prepracovali opatrenia na podporu zamestnanosti a zručností a investovali do súborov zručností budúcich pracovníkov v maloobchode zlepšovaním odbornej prípravy a vzdelávania, podporou individuálneho učenia a odvetvia sociálneho hospodárstva, účtov zameraných na nové pracovné miesta, a podporou spoločností tak, aby si mohli udržať veľkú časť svojej pracovnej sily tým, že jej poskytnú odbornú prípravu v oblasti používania digitálnych technológií. Ostatným pracovníkom môže rekvalifikácia sprístupniť pracovné príležitosti v iných odvetviach. EHSV súhlasí s tým, že umelá inteligencia a robotika rozšíria a znásobia vplyv digitalizácie hospodárstva na trhy práce a môžu prispieť k hospodárskemu a sociálnemu pokroku.
2.Úvod
2.1Maloobchod, ktorý zahŕňa maloobchodné predajne a veľkoobchodné spoločnosti, je najväčším súkromným zamestnávateľom v Európe. Poskytuje každé siedme pracovné miesto a pôsobí v ňom každá štvrtá európska spoločnosť. Maloobchodníci a veľkoobchodníci prepájajú producentov a výrobcov a 450 miliónov spotrebiteľov v EÚ.
2.2Maloobchod je odvetvím, ktoré sa riadi spotrebiteľským dopytom. Ide o rozmanité odvetvie online a kamenných predajní, ktoré predávajú potravinové a nepotravinové výrobky spotrebiteľom a ktoré sa rýchlo spájajú do viackanálového obchodného modelu pre spotrebiteľov. Až 99 % podnikov v tomto odvetví tvoria MSP, ktoré sa snažia nájsť si svoje miesto na jednotnom trhu, prežiť na vysokokonkurenčnom trhu, ponúkať flexibilitu pri inovácii a experimentovaní a robiť to, čo vedia najlepšie: slúžiť svojim zákazníkom.
2.3Európsky maloobchod prechádza digitálnou transformáciou. Pandémia COVID-19 túto transformáciu radikálne urýchlila. Mnohí spotrebitelia museli nepotravinové výrobky nakupovať online, pretože predajne boli zatvorené. Obchody s potravinami často mohli zostať otvorené, ale podliehali prísnym obmedzeniam, čo spôsobilo vysoké náklady na zaistenie bezpečnosti spotrebiteľov a zamestnancov. Mnohí maloobchodníci, ktorí predtým nemali internetový obchod, museli začať ponúkať svoje produkty online, aby si tak počas zákazu vychádzania znova získali zákazníkov. Online trhoviská boli často jediným spôsobom, ako MSP mohli rýchlo ponúkať svoje výrobky na internete, a očakáva sa, že sa tento trend v blízkej budúcnosti zintenzívni.
2.4Zelená transformácia je zároveň pre maloobchod príležitosťou, keďže mu umožňuje prehodnotiť obchodné modely, ponúkať alternatívne výrobky a podporovať ľudí a nasmerovať ich k udržateľnejšiemu životnému štýlu. Reaguje na spoločenské zmeny a zároveň k nim prispieva. Okrem rastúceho dopytu spotrebiteľov a regulačných orgánov po udržateľnejších alternatívach je zelená transformácia príležitosťou prehodnotiť spôsob, akým spoločnosť výrobky produkuje, vyrába, predáva, používa a vyraďuje.
3.Digitálna transformácia
3.1Digitálna transformácia zásadne mení maloobchodné modely: mení interakciu so zákazníkmi, marketing, samotný dodávateľský reťazec, informácie prúdiace dodávateľským reťazcom a mnoho ďalších aspektov. Maloobchod tradične ďalej predáva výrobky, čoraz častejšie sa však stáva sprostredkovateľom podporných služieb v oblasti ďalšieho predaja, hlavným tvorcom a spracovateľom údajov a významným používateľom umelej inteligencie. Je to nevyhnutné z toho dôvodu, aby bolo možné reagovať na dopyt spotrebiteľov a poskytovať relevantnejšie a prispôsobenejšie ponuky.
3.2Aj keď mnohí stále hovoria o online a offline predajných kanáloch, najúspešnejšie spoločnosti plynule integrujú online a offline prostredie do viackanálového modelu, v dôsledku čoho môžu ponúkať spotrebiteľom jednotnú skúsenosť. To prispieva k zintenzívneniu hospodárskej súťaže medzi rôznymi obchodnými modelmi, poskytovaniu väčšieho výberu a transparentnosti pre spotrebiteľov a vytváraniu pracovných miest a rastu.
3.3Jedným z hlavných problémov, pred ktorým maloobchod stojí, je absencia rovnakých podmienok v online prostredí pre obchodníkov z tretích krajín. Niektoré z týchto problémov sa už riešia v rôznych iniciatívach Európskej komisie. Médiá pravidelne prinášajú správy, že výrobky z krajín mimo EÚ, ktoré predávajú online obchodníci z tretích krajín, nie sú v súlade s pravidlami EÚ, alebo ide dokonca o nebezpečné výrobky. Vytvára sa tak nekalá súťaž z pohľadu obchodníkov so sídlom v EÚ, ktorí dodržiavajú pravidlá EÚ požadujúce, aby boli výrobky predávané spotrebiteľom bezpečné a aby sa rešpektovali práva spotrebiteľa. Tento problém ešte zhoršuje nedostatočný dohľad nad trhom a colné kontroly, ako aj vysoké náklady obchodníkov dodržiavajúcich predpisy. Pre spotrebiteľov je ťažké odolať pokušeniu nižších cien. V štúdii z roku 2020 sa naznačuje, že takmer 70 % spotrebiteľov v EÚ, ktorí nakupujú cezhranične, si zakúpilo výrobky z Číny. V roku 2014 predstavoval tento podiel približne 15 %
.
3.4Maloobchodníci a veľkoobchodníci inovujú, prispôsobujú sa a experimentujú v snahe preskúmať nové výrobky, služby a obchodné modely, aby tak udržali krok s dopytom zákazníkov. Viac ako dve tretiny maloobchodníkov nemali pred pandémiou COVID-19 zriadené žiadne online prevádzky. Počas pandémie sa ukázalo, aké sú viackanálové modely dôležité na prežitie mnohých spoločností, najmä MSP, ale nielen ich.
3.5Digitálne inovácie zvyšujú konkurencieschopnosť Európy vo svete. Polovica európskych zákazníkov už nakupuje na internete, kde minie 424 miliárd EUR ročne
. Podiel online nákupov sa však výrazne líši v závislosti od druhu výrobku – iba 15 % zákazníkov v súčasnosti nakupuje za hranicami a iba 7 % MSP predáva mimo vlastnej krajiny. Toto odvetvie potrebuje pevnú a ambicióznu európsku digitálnu politiku, aby sa tieto príležitosti mohli využiť a aby sa zabezpečilo, že všetky spoločnosti budú zahrnuté do zodpovedajúceho procesu, že sa zlepšia pracovné podmienky ich pracovníkov a že spotrebitelia budú považovať digitalizáciu maloobchodu v celej Európe za prínosnú, pri súčasnom zachovaní vysokej úrovne ochrany spotrebiteľa v rámci všetkých predajných kanálov.
4.Zelená transformácia
4.1Kríza spôsobená ochorením COVID-19 odhalila zvýšený dopyt spotrebiteľov po udržateľných výrobkoch a spôsoboch podnikania. Maloobchodníci a veľkoobchodníci pôsobili ako významné prepojenie s koncovými spotrebiteľmi a zohrávali kľúčovú úlohu pri predvídaní a podpore dopytu po udržateľnejších, recyklovateľných a/alebo opakovane použiteľných výrobkoch a obaloch. Maloobchodníci a veľkoobchodníci dlhé roky podporovali udržateľnú spotrebu a znižovanie emisií CO2 vo svojich prevádzkach a dodávateľských reťazcoch. Pri podpore tejto transformácie však v odvetví s vysokými fixnými nákladmi a nízkymi maržami čelili množstvu problémov.
4.2Maloobchod významne prispieva k zberu a recyklácii odpadu. Systémy rozšírenej zodpovednosti výrobcov vychádzajú z objemu daného toku odpadu, ktorý spoločnosť produkuje na trhu, na ktorom pôsobí. Táto zodpovednosť nie je dostatočne jasná, ak obchodníci, ktorí nemajú fyzické sídlo v EÚ, dodávajú výrobky na trh EÚ, alebo ak tak robia spotrebitelia priamym dovozom. V týchto prípadoch sa odpad z výrobkov vstupujúci do toku odpadu recykluje alebo odstraňuje na náklady európskych maloobchodníkov. Týka sa to aj odpadu vytvoreného prevádzkovateľmi z tretích krajín, na ktorých sa nevzťahujú žiadne poplatky. Je potrebná intenzívnejšia spolupráca medzi systémami nakladania s odpadom z elektrických a elektronických zariadení (OEEZ ) a online predajcami so sídlom mimo EÚ, ako aj kroky na oboznámenie týchto spoločností s ich povinnosťami v rámci systémov rozšírenej zodpovednosti výrobcov. Aby boli účinky online nakupovania transparentnejšie, dôležitá je aj informovanosť spotrebiteľov o recyklácii a nákladoch na ňu.
5.Zručnosti
5.1EHSV podporuje spoločné vyhlásenie z 8. apríla o vytvorení európskeho obchodného paktu, ktoré vydali sociálni partneri v maloobchode a veľkoobchode: UNI-Europa a EuroCommerce
. Poukázali v ňom na bezprecedentný vplyv krízy spôsobenej ochorením COVID-19 na životaschopnosť maloobchodníkov a veľkoobchodníkov a odolnosť ich pracovnej sily. Tradícia sociálneho partnerstva a všeobecné uplatňovanie prispôsobených dohôd o pracovných podmienkach v tomto odvetví, často prostredníctvom kolektívnych zmlúv, umožnili spoločnostiam účinne sa vyrovnať s náhlou a radikálnou adaptáciou na „nový normál“. Sociálni partneri navrhli vytvoriť „európsky obchodný pakt“ pre orgány EÚ a vládne orgány, aby sa cielenými podpornými opatreniami a urýchlením digitálnej a zelenej transformácie odvetviu pomohlo zväčšiť jeho dlhodobú odolnosť.
5.2Podľa nedávnej správy inštitútu McKinsey Global Institute ochorenie COVID-19 v kombinácii s automatizáciou ohrozujú v maloobchode a veľkoobchode viac ako päť miliónov pracovných miest
. To by mohlo ovplyvniť mnoho zamestnaných žien a mladých ľudí. EÚ a členské štáty musia okrem stabilizácie hospodárstva investovať aj do zručností týchto pracovníkov, napr. zlepšovaním odborného vzdelávania a prípravy, individuálnych vzdelávacích účtov a rekvalifikácie. Cielené zvyšovanie úrovne zručností by tomuto odvetviu umožnilo udržať si väčšiu časť svojej pracovnej sily tým, že jej poskytne odbornú prípravu v oblasti používania digitálnych technológií, zatiaľ čo ostatným pracovníkom môže rekvalifikácia umožniť prístup k pracovným príležitostiam v iných odvetviach.
5.3Opatrenia na podporu zamestnanosti a zručností EÚ je preto potrebné prepracovať tak, aby umožňovali ľahký a rýchly prístup k finančným prostriedkom na reštrukturalizáciu tohto odvetvia a aby sa dokázali vyrovnať s meniacimi sa potrebami v oblasti zručností, ktoré sú spôsobené zrýchlením zmien na trhu v dôsledku pandémie COVID-19. Plány obnovy sa musia použiť na zvýšenie kvalifikácie pracovníkov maloobchodu aj veľkoobchodu rovnakým spôsobom ako v prípade pracovníkov verejného sektora.
6.Priemyselná stratégia – maloobchodný ekosystém
6.1Aktualizovaná priemyselná stratégia, ktorú nedávno predstavila Európska komisia, prináša nové zameranie na dôležité ekosystémy vrátane maloobchodu a agropotravinárstva
. Maloobchodníci a veľkoobchodníci zohrávajú zásadnú úlohu v európskom hospodárstve a vo fungovaní mnohých ďalších ekosystémov, napríklad logistiky. Digitálna a zelená transformácia musia prispieť k podpore obnovy po skončení pandémie COVID-19 a maloobchodníci a veľkoobchodníci musia byť uznaní ako dôležitá súčasť viacerých ekosystémov, napríklad elektronického obchodu a logistiky. Logistika je nevyhnutným priemyselným prvkom elektronického obchodu, pričom fungujú v symbióze, keďže ani jeden z týchto dvoch subsystémov nemôže vykonávať svoju činnosť bez príspevku toho druhého. Z tohto dôvodu je vo všeobecnom záujme, aby odvetvie logistiky rástlo v súlade potrebami pracovníkov, spotrebiteľov a životného prostredia.
6.2Európska komisia uznala, že maloobchodný a veľkoobchodný ekosystém je jedným z najzasiahnutejších odvetví a je na druhom mieste, pokiaľ ide o potrebu investičnej podpory. Maloobchodníci a veľkoobchodníci fungujú s vysokým obratom, vysokými fixnými nákladmi a nízkymi maržami (1 – 3 %), čo znamená, že sú zvlášť ohrození problémami s likviditou. V máji 2020 odhadované straty súvisiace s prvou vlnou pandémie dosiahli v maloobchodnom predaji nepotravinových výrobkov 16 – 20 % ročného obratu (250 – 320 miliárd EUR). Veľký počet podnikov v maloobchodnom a veľkoobchodnom ekosystéme bol priamo alebo nepriamo drasticky zasiahnutý vládnymi obmedzeniami napr. v dôsledku toho, že ich zákazníci museli dodržiavať zákaz vychádzania alebo iné obmedzenia mobility. Tí, ktorí mali zriadené online prevádzky, dokázali časť strát zmierniť, ale len vo veľmi obmedzenej miere. Online predaj výrazne vzrástol a očakáva sa, že bude rásť aj naďalej, keďže spotrebitelia v tomto smere nadobúdajú skúsenosti.
6.3Ekosystémový prístup poskytuje vhodný rámec, ktorý odzrkadľuje zložité prepojenia medzi odvetviami a podnikmi na jednotnom trhu v daných hodnotových reťazcoch, ako aj potrebu podporovať ich pri tom, aby pozitívne prijímali digitálne a udržateľnú transformáciu a prispievali k stratégii obnovy. Keďže súkromná spotreba tvorí viac ako 50 % HDP EÚ, maloobchodníci a veľkoobchodníci zabezpečujú prístup výrobcov na spotrebiteľské a profesionálne trhy; zákazníci si môžu kúpiť to, čo potrebujú, čím prispievajú k tvorbe nepretržitého a dôležitého dodávateľského reťazca.
7.Úloha maloobchodu pri udržiavaní aktivít v mestských centrách a vo vidieckych spoločenstvách
7.1Maloobchodníci si už mnoho rokov budujú dôveru u európskych spotrebiteľov a poskytujú im vysokokvalitné výrobky za konkurencieschopné ceny, pričom sa neustále usilujú vytvárať a poskytovať im nové úrovne efektívnosti a pomáhať zvyšovať kúpnu silu spotrebiteľov. Maloobchodníci síce produkujú výrobky šetrné k životnému prostrediu, ktoré vedú k udržateľnej spotrebe, treba však urobiť viac.
7.2Maloobchodné predajne sú takisto zásadným prvkom pre udržanie života v mestských centrách a vo vidieckych spoločenstvách. To tiež dokazuje, aké dôležité sú a budú tradičné kamenné predajne pre spoločnosť. Maloobchodníci môžu slúžiť ako pošta, banka a lekáreň a môžu tiež pomôcť miestnym komunitám zachovať v nich pulzujúci život. Prázdne maloobchodné predajné priestory v obchodných uliciach nezadržateľne odsudzujú mestá k pomalému úpadku vedúcemu k vandalizmu a kriminalite, zatiaľ čo predajne na vidieku môžu byť zlomom medzi životaschopnou vidieckou komunitou a komunitou, ktorá prichádza o svoje obyvateľstvo.
7.3Aby si európski maloobchodníci zachovali konkurencieschopnosť, musia byť schopní zvýšiť a urýchliť svoje investície do automatizácie, spotrebiteľských rozhraní a umelej inteligencie. Podpora takýchto investícií a rozšírenia online predaja, a najmä pomoc pre MSP v maloobchode a malé prevádzky v mestských centrách pri umiestňovaní ich výrobkov na internet, by mala transformačný účinok na ich miestne komunity i na prežitie a odolnosť mnohých maloobchodných spoločností, ktoré čelia intenzívnej a čoraz globálnejšej konkurencii.
8.Rovnaké podmienky pre maloobchod v Európe
8.1EÚ má so 450 miliónmi spotrebiteľov obrovský potenciál fungovať ako digitálny vnútorný trh. Stratégia pre jednotný európsky digitálny trh bola navrhnutá tak, aby stimulovala cezhraničný elektronický obchod medzi krajinami EÚ. Cezhraničný elektronický obchod v rámci EÚ však nerastie tak rýchlo ako elektronický obchod z tretích krajín. Európsky trh s digitálnymi službami jednoznačne zaostáva za USA a Čínou, najmä pokiaľ ide o pôsobenie na globálnom trhu, dôsledkom čoho je prudký nárast online predaja z niektorých krajín mimo EÚ, najmä z Číny, európskym spotrebiteľom. V posledných rokoch sa ukázalo, že v týchto krajinách vzniká čoraz viac inovačných digitálnych formátov a technológií. EÚ a jej členské štáty musia zintenzívniť svoje úsilie o vytvorenie vhodného rámca, v ktorom budú môcť spoločnosti súťažiť, inovovať, slúžiť svojim zákazníkom a zabezpečovať ochranu spotrebiteľa. Najlepší spôsob, ako to dosiahnuť, je zabezpečiť, aby bolo investovanie a podnikanie v EÚ atraktívnejšie než kdekoľvek inde vo svete.
8.2Online predaj je najrýchlejšie rastúcou časťou maloobchodného trhu a v mnohých nepotravinárskych odvetviach nadobúda veľký význam napriek tomu, že je v porovnaní s offline predajom stále relatívne obmedzený. Maloobchodníci už nie sú jedinou vstupnou bránou k zákazníkom. Aj výrobcovia začínajú využívať elektronický obchod na predaj a iné interakcie priamo so spotrebiteľmi. Úspory z rozsahu a rozsiahla mechanizácia procesov, ako aj sieťové účinky a schopnosť ponúkať takmer neobmedzený sortiment výrobkov, priniesli výhody veľkým online hráčom a platformám, ktorých rastúce podiely na trhu začínajú replikovať tradičnú úlohu miestnych obchodov ako sprostredkovateľov.
8.3Všetok tovar predávaný v EÚ musí byť v súlade s pravidlami EÚ a všetci obchodníci predávajúci spotrebiteľom v EÚ sú povinní zabezpečiť splnenie tejto požiadavky. Priamy dovoz priniesol nové výzvy, pokiaľ ide o súlad s právnymi predpismi EÚ, predstavuje pre európskych spotrebiteľov zdravotné a bezpečnostné riziká a vystavuje obchodníkov z EÚ nekalej súťaži. V tejto súvislosti je nevyhnutne potrebné zabezpečiť, že bez ohľadu na to, kde sa spoločnosť nachádza, musí byť tovar predávaný v rámci EÚ v súlade s pravidlami, a to nezávisle od jeho hodnoty. Významnú úlohu bude okrem iného zohrávať aj navrhovaný akt o digitálnych službách, revízia smernice o všeobecnej bezpečnosti výrobkov, dôsledné vykonávanie a presadzovanie nariadenia o dohľade nad trhom a ďalšie právne predpisy EÚ.
8.4Je dôležité, aby toto odvetvie a jednotný trh fungovali správne, pretože to maloobchodu a veľkoobchodu umožní reagovať na požiadavky spotrebiteľov a súťažiť v globálne konkurencieschopnom a digitálnejšom prostredí. EHSV sa domnieva, že opatrenia na úrovni EÚ sú mimoriadne dôležité, aby sa zabránilo ďalšej fragmentácii vnútorného trhu, zavádzaniu nových, často protekcionistických národných pravidiel pre výrobky a služby, ako aj odlišnému vykonávaniu a výkladu práva EÚ.
9.Umelá inteligencia v maloobchode a veľkoobchode
9.1Maloobchodníci a veľkoobchodníci už dlhšie využívajú automatizáciu v rôznych oblastiach, ako je doprava, správa objednávok a skladových zásob, alebo pri interakcii so spotrebiteľmi. Využívaním umelej inteligencie sa automatizácia stala oveľa sofistikovanejšou, čo umožňuje lepší prehľad a vyššiu efektívnosť. Umelá inteligencia ovplyvňuje maloobchod a veľkoobchod v mnohých ohľadoch, a to pokiaľ ide o zlepšenie interakcie so zákazníkmi, zrýchlenie doručovania balíkov, predpovedanie správania zákazníkov, optimalizáciu skladových zásob, odhaľovanie podvodov a zvyšovanie udržateľnosti odvetvia.
9.2Každý rok dochádza k prudkému nárastu podielu využívania umelej inteligencie v maloobchode. V roku 2016 využívali technológie umelej inteligencie iba 4 % maloobchodníkov, pričom v roku 2017 sa ich podiel zvýšil na 17 % a v roku 2018 na 28 %. Nie je prekvapením, že podiel využívania bol najvyšší u veľkých maloobchodníkov a veľkoobchodníkov s ročným obratom 10 miliárd USD a viac. Umelú inteligenciu využívajú maloobchodníci v oblasti automobilového priemyslu (19 %), elektroniky a domácich spotrebičov (25 %), renovácie bývania (26 %), potravín a potravinárskych výrobkov (29 %), odevov a obuvi (33 %) a zmiešaného tovaru (42 %).
9.3Ako EHSV podrobne uvádza vo svojom stanovisku k umelej inteligencii, umelá inteligencia a robotika rozšíria a znásobia vplyv digitalizácie hospodárstva na trhy práce a môžu prispieť k hospodárskemu a sociálnemu pokroku
. V posledných rokoch sa umelá inteligencia stala stredobodom záujmu podnikov, orgánov s rozhodovacou právomocou a spoločnosti. Umelá inteligencia ponúka nekonečné možnosti pre maloobchodné a veľkoobchodné spoločnosti, aby mohli operatívne rásť, zlepšovať dodávateľské reťazce, pomáhať pri rozhodovaní, porozumieť potrebám spotrebiteľov a zlepšovať skúsenosti zákazníkov. To sú len niektoré z mnohých dôvodov, prečo toľko maloobchodníkov a veľkoobchodníkov skúma príležitosti, ktoré umelá inteligencia ponúka, a investuje do nich.
9.4Mnohé uplatnenia umelej inteligencie nemajú žiadny vplyv na jednotlivcov. Umelá inteligencia používaná na lekársku diagnostiku a umelá inteligencia používaná na skenovanie políc v skladoch môžu byť podobnými technológiami, ktoré sa rozhodujú na základe komplexných súborov údajov, v zásade však prinášajú rozdielne riziká a vyžadujú si rozdielne záruky. Umelá inteligencia si vyžaduje reguláciu, ktorá by sa zameriavala na rôzne úrovne rizika spojeného s využívaním systémov umelej inteligencie, a zaistila by tak bezpečnosť a dôveru spotrebiteľov v systémy.
V Bruseli 9. decembra 2021
Christa SCHWENG
predsedníčka Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru
_____________