ECO/513
Posilniť udržateľný hospodársky rast v celej EÚ
STANOVISKO
sekcia pre hospodársku a menovú úniu, hospodársku a sociálnu súdržnosť
Posilnenie udržateľného hospodárskeho rastu v celej EÚ
[stanovisko z vlastnej iniciatívy]
|
Kontakt
|
eco@eesc.europa.eu
|
|
Administrátorka
|
Krisztina PERLAKY-TÓTH
|
|
Dátum dokumentu
|
30/06/2020
|
Spravodajca: Philip VON BROCKDORFF
|
Rozhodnutie plenárneho zhromaždenia
|
20/02/2020
|
|
Právny základ
|
článok 32 ods. 2 rokovacieho poriadku
|
|
|
|
|
Príslušná sekcia
|
sekcia pre hospodársku a menovú úniu, hospodársku a sociálnu súdržnosť
|
|
Prijaté v sekcii
|
24/06/2020
|
|
Prijaté v pléne
|
DD/MM/YYYY
|
|
Plenárne zasadnutie č.
|
…
|
|
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)
|
…/…/…
|
1.Závery a odporúčania
1.1Dôsledky pandémie ochorenia COVID-19 zasiahli Európsku úniu, rovnako ako aj ďalšie krajiny vo svete. Európska komisia reagovala na túto krízu prijatím širokého balíka nástrojov zameraných na zmiernenie tohto vonkajšieho otrasu. Tento balík obsahoval okrem iného nástroj podpory v rámci Európskeho mechanizmu pre stabilitu (EMS) vzhľadom na krízu spôsobenú pandémiou, ako aj dočasné úvery na financovanie vnútroštátnych režimov skráteného pracovného času a podobných opatrení na ochranu pracovných miest v členských štátoch EÚ v rámci iniciatívy SURE. Európska investičná banka (EIB) poskytla podnikom pomoc v podobe likvidity. Európska komisia nedávno navrhla nový nástroj v hodnote 750 miliárd EUR s názvom Next Generation EU (EÚ pre ďalšie generácie), ktorý má pomôcť členským štátom zotaviť sa z hospodárskej krízy.
1.2V tejto súvislosti sa EHSV domnieva, že kríza spôsobená ochorením COVID-19 by nemala odvádzať pozornosť EÚ od jej strednodobých a dlhodobých cieľov, ako sa uvádza v európskej zelenej dohode, stratégii udržateľného rastu 2020 a Európskom pilieri sociálnych práv. V týchto cieľoch sa v každom prípade uznáva potreba prebudovať európske hospodárstvo s cieľom zabezpečiť v ďalších rokoch udržateľný rast postavený na pilieroch environmentálnej udržateľnosti, zvyšovania produktivity, spravodlivosti a sociálneho pokroku a makroekonomickej stability.
1.3Na zabezpečenie dodávateľských reťazcov, ktoré sa podľa EHSV ukázali počas krízy ako zraniteľné, je potrebné, aby prevádzkovatelia v EÚ prehodnotili stratégie týchto dodávateľských reťazcov vrátane ich diverzifikácie, ale aj ich preskupenia naprieč viacerými sektormi. Rovnako dôležité a potrebné je, aby EÚ zohrávala významnejšiu úlohu vo svetovom obchode, čo má zásadný význam pre podniky v EÚ a ich obchodné vyhliadky. EHSV sa tiež domnieva, že na svetové firmy pôsobiace na globálnom trhu by sa v širokom spektre aspektov (v neposlednom rade medzinárodné pracovné normy, spravodlivá hospodárska súťaž a dodržiavanie cieľov v oblasti zmeny klímy) mali uplatňovať rovnaké podmienky. Nie je možné vylúčiť podniky z EÚ, ktoré v rámci EÚ premiestňujú svoje výrobné zariadenia (minimálne v prípade základných výrobkov), aby sa vyhli problémom s dodávateľským reťazcom.
1.4Globalizácia so všetkými svojimi vedľajšími účinkami viedla k investíciám naprieč krajinami, ktoré sa však nie vždy realizujú s cieľom budovať kapitálové investície, ale skôr s cieľom hľadať krajiny s najnižšími daňami. Podľa názoru EHSV hospodárske problémy a ďalšie dôsledky krízy spôsobenej ochorením COVID-19 naznačujú, že je nevyhnutná zmena spôsobu fungovania podnikov v EÚ aj vo svete. Odporúčanie EHSV, aby sa v daňových otázkach postupne prešlo na hlasovanie kvalifikovanou väčšinou a aby členské štáty zrýchlili zavádzanie riešení v oblasti daňových únikov a vyhýbania sa daňovým povinnostiam, sa teraz javí ešte relevantnejšie.
1.5Politika vlád a podpora z ich strany nadobudla počas krízy väčší význam. Predovšetkým fiškálna politika je rozhodujúca nielen pre hospodársku stabilitu, ale rovnako aj v súvislosti s podporou podnikov zo strany vlád formou stimulov povolených v rámci právnych predpisov EÚ. EHSV sa preto domnieva, že akékoľvek pokusy o dosahovanie a posilňovanie udržateľného rastu si vyžadujú usmerňovanie a reguláciu zo strany vlád vo všetkých oblastiach hospodárskej činnosti a ochrany životného prostredia s dôrazom na uplatňovanie hľadiska ochrany životného prostredia pri hospodárskej činnosti. Samozrejme, na stanovenie hospodárskeho smerovania je aj naďalej kľúčový otvorený dialóg so sociálnym partnermi a občianskou spoločnosťou.
1.6Obrovský dopyt po úveroch na zabezpečenie podpory príjmov a úverových záruk pre podniky zmrazených obmedzeniami počas krízy bezpochyby povedie k obmedzeniu miery, do akej budú vlády schopné poskytovať stimuly na opätovné oživenie hospodárskej činnosti. Takisto sa tým obmedzí množstvo finančných prostriedkov potrebných na podporu ochrany životného prostredia aj produktívnych investícií. Vlády budú preto musieť nájsť tvorivé spôsoby podpory výdavkov zameraných na udržateľný hospodársky rast pri súčasnom zabezpečení dlhodobej udržateľnosti verejných financií.
1.7Prechod na udržateľnejšie hospodárstvo musí zahŕňať rozvoj ekologických odvetví, ako aj ekologizáciu existujúcich obchodných modelov a odvetví nad rámec tradičných ekologických odvetví v čo najvyššej miere. EHSV a preto domnieva, že pomoc poskytovaná podnikom na vnútroštátnej úrovni aj na úrovni EÚ musí byť podmienená dosahovaním cieľov stanovených v európskej zelenej dohode a v stratégii udržateľného rastu 2020, ako aj preukázateľného sociálneho pokroku.
1.8Pri určovaní stratégií potrebných na hospodárske oživenie, investície a udržateľnosť je aktivovanie všeobecnej únikovej doložky v rámci Paktu stability a rastu zo strany Komisie, ktorým sa umožňuje krajinám eurozóny dočasne pozastaviť úpravy požadované na plnenie strednodobých fiškálnych cieľov, krokom správnym smerom. EHSV sa však nazdáva, že revízia existujúcich pravidiel bude možno potrebná vzhľadom na to, že vstupujeme do fázy obnovy po odznení pandémie ochorenia COVID-19.
1.9Podľa názoru EHSV musí byť základným kameňom udržateľného hospodárskeho rastu v EÚ vytvorenie a rozvoj skutočného obehového hospodárstva, v ktorom sa bude maximalizovať a udržiavať hodnota v rámci celých hodnotových reťazcov pri súčasnej minimalizácii odpadu a snahe o efektívne nakladanie so zdrojmi. Obchodné modely obehového hospodárstva ponúkajú významný potenciál na podporu európskej konkurencieschopnosti, a to nielen z hľadiska ochrany prírodného prostredia, ale aj pokiaľ ide o vytváranie vysokokvalitných pracovných miest a rozvoj pridružených odvetví.
1.10Úlohu inovácií a digitalizácie, ako aj sústavných investícií do ľudského kapitálu v snahe uľahčiť prechod na udržateľný rast ani nie je možné dostatočne zdôrazniť. Súčasná pandémia však takisto ešte väčšmi vyzdvihla význam zamerania na individuálne zdravie a blahobyt, a nielen na produktivitu a hospodársky rast. Produktivita zohráva kľúčovú úlohu pri dosahovaní udržateľného hospodárskeho rastu. EHSV sa domnieva, že ak má hospodárstvo aj v budúcnosti naďalej udržateľne rásť, musí zvýšiť svoju rastovú kapacitu, ale len do tej miery, že tento rast prináša hospodárstvu pridanú hodnotu zvyšovaním miezd, ako aj prebytkov, čím zväčšuje dopyt na jednotnom trhu bez toho, aby sa porušovali nadobudnuté práva, ako sú sociálna ochrana a kolektívne vyjednávanie.
2.Odolnosť voči hospodárskym šokom (skúsenosť z krízy spôsobenej ochorením COVID-19)
2.1EHSV v záveroch svojho stanoviska k Európskemu nástroju stabilizácie investícií konštatoval, že v prípade hospodárskej krízy, ktorá by zasiahla viaceré členské štáty, by Európsky nástroj stabilizácie investícií (EISF), ktorého cieľom je väčšia stabilizácia vnútroštátnych fiškálnych politík v prípade hospodárskych otrasov, nebol dostatočne účinný vzhľadom na veľkosť tohto fondu. Aj keď EHSV uznal EISF za krok smerom k užšej integrácii eurozóny, zároveň vyjadril názor, že efektívnejším ako navrhovaný EISF by bol dobre vypracovaný systém celoeurópskeho poistenia, ktorý by v čase makroekonomických otrasov plnil úlohu automatického stabilizátora.
2.2V posledných mesiacoch Európsku úniu spolu s ďalšími krajinami vo svete negatívne zasiahlo šírenie nákazlivej choroby COVID-19. Táto kríza odhalila slabiny vo vnútri EÚ: jej vedenie, aspoň zo začiatku, sa javilo ako neschopné reagovať na závažné hospodárske a sociálne dôsledky krízy spôsobenej pandémiou ochorenia COVID-19 účinne a koordinovaným spôsobom. Systémy zdravotnej starostlivosti, najmä v Taliansku a Španielsku, zápasili s veľkým počtom infikovaných osôb a všeobecná reakcia mala ironicky skôr charakter „každý národ za seba“, ktorý zastáva aj krajná pravica a nacionalisti.
2.3Dalo by sa povedať, že nedávna kríza je najväčšou skúškou projektu EÚ, jej inštitúcií a samotnej architektúry, o ktorú sa opiera euro. V roku 2008 bol stredobodom krízy bankový sektor. Európska centrálna banka (ECB) zabezpečila likviditu pre finančné trhy a poskytla pomoc bankám. Vtedy mali rozhodujúci význam menové nástroje, ale nedávna kríza bola výzvou úplne iného charakteru, keď sa fiškálnymi opatreniami mala zabezpečiť odolnosť systémov verejného zdravotníctva a zároveň poskytnúť pomoc zraniteľným podnikom a ich zamestnancom. ECB nepriamo poskytla pomoc, keď vládam umožnila vydávať dlhopisy a požičiavať si finančné prostriedky na svoje výdavky vrátane výdavkov určených na programy sociálneho rozvoja a sociálneho zabezpečenia.
2.4Hospodárske dôsledky spôsobené pandémiou ochorenia COVID-19 zasiahli všetkých členov menového bloku. Neexistuje však žiadny mechanizmus, ktorý by vládam eurozóny umožnil spoločne reagovať na takýto otras. V dôsledku toho boli politické reakcie na pandémiu v drvivej väčšine prípadov vnútroštátneho charakteru – čím sa ešte väčšmi zvýraznili rozdiely namiesto toho, aby sa Európa v čase tejto krízy viac spojila. Eurozóna reagovala na symetrický otras asymetricky. Rozdiely vo fiškálnych podmienkach jednotlivých členských štátov spôsobili výrazné rozdiely v politických reakciách. EHSV vo viacerých svojich stanoviskách načrtol význam väčšej konvergencie v oblasti hospodárskej aj sociálnej politiky a koordinovaného prístupu k fiškálnej politike vrátane zdaňovania, ale súčasná kríza opäť preukázala, že existujú zásadné rozdiely v tom, ako fiškálne politiky jednotlivých krajín na ňu reagujú v závislosti od stavu verejných financií. Silnejšie ekonomiky eurozóny reagovali na situáciu v súvislosti s pandémiou ochorenia COVID-19 ráznym zvýšením objemu úverov na financovanie záchranných balíkov. Zraniteľnejšie ekonomiky nemajú taký veľký finančný priestor a na krízu odpovedali skromnejšími záchrannými balíkmi. To ukazuje, aké veľké sú rozdiely medzi ekonomikami eurozóny. Čím dlhšie kríza trvala, tým viditeľnejšie sa tieto rozdiely prejavovali.
2.5V reakcii na krízu ECB ohlásila výnimočný nový program nákupu aktív na stabilizáciu európskych trhov. Prvotná reakcia európskych hlavných miest bola predvídateľná: keď sa trhy upokojili a rizikové prirážky k dlhopisom sa medzi krajinami čiastočne vyrovnali, vnímanie potreby spoločných fiškálnych opatrení sa vytratilo. Každá krajina zamerala pozornosť na domáce záchranné balíky. Ďalšia práca Komisie, Euroskupiny a Európskej rady v oblasti plánu obnovy poskytla členským štátom veľmi potrebný impulz. Stále je však potrebné urobiť oveľa viac, aby bolo možné účinne reagovať na túto krízu, a to aj vypracovaním spoločného dlhového nástroja zameraného na spoločné využívanie investícií potrebných na oživenie hospodárstva a odvrátenie straty miliónov pracovných miest v celej EÚ.
2.6To nás privádza k Európskemu mechanizmu pre stabilitu (EMS) a jeho úverovej kapacite 410 miliárd EUR. Členské štáty majú zvyčajne trochu rezervovaný postoj k využívaniu EMS, keďže všetky úvery majú svoje podmienky. Okrem toho, aj keď sa tieto podmienky odpustia alebo upravia, ako sa rozhodlo na zasadnutí Euroskupiny 9. apríla 2020, tzv. syntetické dlhopisy EMS len ďalej kopírujú fragmentovanú povahu eurozóny. Táto fragmentácia sa v súčasnom rámci pre hospodársky a fiškálny dohľad, najmä čo sa týka reforiem v podobe balíka šiestich legislatívnych aktov a balíka dvoch legislatívnych aktov, nerieši a je hlavným dôvodom nedávneho oznámenia Európskej komisie. Cieľom tohto preskúmania je v zásade zistiť, čo je potrebné na to, aby sa dosiahol hospodársky rast a súčasne zachovali udržateľné verejné financie a zabránilo sa makroekonomickým nerovnováham prostredníctvom užšej koordinácie hospodárskych politík a konvergencie v oblasti hospodárskej výkonnosti členských štátov. To by mohlo byť dôležitým krokom správnym smerom, pokiaľ sa buď v rámci postupu pri makroekonomickej nerovnováhe alebo európskeho semestra identifikujú základné príčiny nerovnováh s dôrazom na účinnejšie politiky vrátane politík zameraných na zlepšenie systémov sociálnej ochrany.
2.7Európska komisia 9. apríla 2020 ohlásila rozsiahly balík nástrojov zameraných na zmiernenie šoku v dôsledku krízy spôsobenej ochorením COVID-19 vo výške 540 miliárd EUR. Jeho súčasťou je aj nový nástroj podpory vzhľadom na krízu spôsobenú pandémiou prostredníctvom EMS v objeme až do 240 miliárd EUR zameraný na podporu štátov eurozóny pri vnútroštátnom financovaní nákladov súvisiacich s priamou aj nepriamou zdravotnou starostlivosťou, liečbou a prevenciou ochorenia COVID-19 so stropom vo výške 2 % HDP každej krajiny za rok 2019. Balík takisto zahŕňa dočasné úvery v objeme 100 miliárd EUR na financovanie programov skráteného pracovného času a podobných opatrení na ochranu pracovných miest v členských štátoch EÚ v rámci iniciatívy SURE, pričom záruky poskytujú krajiny EÚ. Okrem toho Európska investičná banka (EIB) zabezpečí podporu likvidity až do výšky 200 miliárd EUR pre podniky v celej Európe so zameraním na MSP. Ďalej 27. apríla 2020 Európska rada v zásade odsúhlasila vytvorenie fondu na obnovu pre potreby EÚ v objeme spolu aspoň 1 bilión EUR a vyzvala Komisiu, aby vypracovala návrh, ako by sa takýto fond mohol vytvoriť a využívať.
2.8O mesiac neskôr, 27. mája 2020, Komisia navrhla nový nástroj v hodnote 750 miliárd EUR s názvom Next Generation EU (EÚ pre ďalšie generácie), ktorý má pomôcť členským štátom zotaviť sa z hospodárskej krízy vyvolanej krízou spôsobenou pandémiou ochorenia COVID-19. Nový balík, ktorý je súčasťou budúceho dlhodobého rozpočtu EÚ na roky 2021 – 2027, zahŕňa finančné prostriedky v objeme 500 miliárd EUR vo forme grantov a v objeme 250 miliárd EUR vo forme úverov a bude financovaný cez úvery na finančných trhoch, čo si vyžaduje dočasné zvýšenie stropu vlastných zdrojov Komisie na 2 % hrubého národného dôchodku EÚ. Program obnovy zahŕňa 560 miliárd EUR na podporu investícií a reforiem v členských štátoch v súvislosti so zeleným hospodárstvom, digitalizáciou a odolnosťou hospodárstva (310 miliárd EUR vo forme grantov a 250 miliárd EUR vo forme úverov), ďalších 55 miliárd EUR na posilnenie existujúcich programov politiky súdržnosti a navýšenie objemu prostriedkov fondu na spravodlivú transformáciu o 40 miliárd EUR, ako aj ďalšie investície vo výške 15 miliárd EUR pre Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka. Cieľom je aj mobilizácia súkromných investícií prostredníctvom nového Nástroja na podporu platobnej schopnosti pre európske podniky s rozpočtom vo výške 31 miliárd EUR, spolu s modernizáciou investičného programu EÚ InvestEU v objeme 15,3 miliardy EUR a s dodatočným Nástrojom pre strategické investície vo výške 15 miliárd EUR (súčasť fondu InvestEU), ktorým sa majú vytvárať investície v strategických sektoroch EÚ, najmä v súvislosti s budovaním odolnosti, ekologickou a digitálnou transformáciou a kľúčovými hodnotovými reťazcami.
2.9Vzhľadom na tento vývoj by nedávna kríza nemala odvrátiť pozornosť EÚ od jej dlhodobých cieľov načrtnutých v európskej zelenej dohode a v stratégii udržateľného rastu na rok 2020. Tieto ciele sú nezvyčajne predvídavé v tom, že sa v nich uznáva potreba prebudovať európske hospodárstvo s cieľom zabezpečiť v ďalších rokoch udržateľný rast postavený na pilieroch environmentálnej udržateľnosti, zvyšovania produktivity, spravodlivosti a sociálneho pokroku a makroekonomickej stability.
3.Globálna vzájomná závislosť, medzinárodný rozmer EÚ a budúcnosť globalizácie
3.1Hoci globalizácia viedla k zvýšeniu priamych zahraničných investícií (PZI), ktoré sa od roku 1990 zvyšujú ročne priemerne o 10 % oproti priemernému rastu 5 % v rámci svetového obchodu, je potrebné zohľadniť aj jej vedľajšie účinky, najmä vedľajšie účinky na pracovné a sociálne podmienky. Je pravdou, že globalizácia podporila prenos technológií, reštrukturalizáciu priemyslu a rast globálnych spoločností, avšak dialo sa to často na úkor sociálnych práv a kolektívneho vyjednávania. Globalizácia umožnila veľkým podnikom dosahovať úspory z rozsahu a znižovať tak náklady a ceny, to však v domácej konkurencii poškodilo mnohé malé podniky EÚ.
3.2Pokiaľ ide o obchod medzi krajinami, ich čoraz väčšia vzájomná závislosť priniesla množstvo pozitívnych účinkov a v neposlednom rade aj uvedomenie si, že konflikty medzi národmi by pri vojenských kapacitách, akými disponujú napríklad Čína, USA alebo Rusko, znamenali koniec sveta v súčasnej podobe. To však nie je všetko. Často sa ignorujú negatívne dôsledky globalizácie, ako sú nadmerné znečisťovanie životného prostredia alebo neprimerané pracovné podmienky. Zároveň platí, že ak kríza zasiahne ekonomiky, ako sú Čína alebo USA, má to vplyv na veľký počet krajín a môže to priniesť regionálnu aj globálnu nestabilitu. Sú tu aj mnohé ďalšie nástrahy spôsobené globalizáciou, v neposlednom rade aj skutočnosť, že nadnárodné a globálne firmy sa vzhľadom na svoj domáci vplyv často považujú za ohrozenie štátnej suverenity.
3.3Relevantnou otázkou v tejto fáze je, do akej miery pandémia ochorenia COVID-19 a súvisiaci nápor hospodárskej krízy zmenia spôsob fungovania spoločností pôsobiacich v cezhraničnom obchode a službách v určitých odvetviach – najmä v odvetví cestovného ruchu a leteckej dopravy. Finančné dôsledky tejto krízy sú obrovské a podniky – vrátane tých vo výrobnom sektore – čelia obmedzeniam v oblasti dodávateľských reťazcov a vývozu a zároveň aj poklesu dopytu a odlivu zákazníkov, čo možno opísať ako opak exponenciálneho rastu alebo šírenie (negatívnych) otrasov vo výrobných sieťach. Táto kríza nám pripomenula, že globalizované hospodárstvo sa opiera o rozsiahlu sieť dodávateľských zmlúv.
3.4Expanzia svetového obchodu v poslednej štvrtine 20. storočia bola možná vďaka dvom vzájomne nesúvisiacim faktorom: rozšíreniu intermodálnej nákladnej dopravy (napr. vďaka preprave v kontajneroch) a rozsiahlemu upúšťaniu od kontroly kapitálu začiatkom 80. rokov. Keďže toky kapitálu sa v súčasnosti väčšmi regulujú, ostávajú miazgou pre investície a obchodné toky po celom svete. Tretím dôvodom expanzie svetového obchodu bola liberalizácia obchodu a s ňou súvisiace obchodné dohody, a asi najmä pristúpenie Číny k WTO. Obchod má pre EÚ nesmierny význam pri akýchkoľvek snahách zameraných na posilnenie udržateľného hospodárskeho rastu a zvýšenie obchodných tokov medzi EÚ a jej obchodnými partnermi prináša očividné výhody, ale kríza spôsobená ochorením COVID-19 zvýraznila aj zraniteľné miesta globálnych dodávateľských reťazcov. Narušenie obchodu môže mať vplyv na udržateľný hospodársky rast. Preto musí EÚ prostredníctvom svojich medzinárodných zmlúv vynaložiť väčšie úsilie na zabezpečenie dodávateľských reťazcov s cieľom minimalizovať ich narušenie vplyvom hospodárskych otrasov. To zahŕňa aj prehodnotenie stratégií dodávateľských reťazcov vrátane ich diverzifikácie, ale aj ich preskupenia naprieč viacerými sektormi. Znamenalo by to aj určitú formu odvetvovej deglobalizácie, v rámci ktorej by podniky z EÚ premiestili svoje výrobné závody (minimálne v prípade základných výrobkov) do EÚ, aby sa predišlo problémom v dodávateľskom reťazci.
3.5Pre túto tému je relevantný medzinárodný rozmer EÚ a jej vzťahy so svetovými aktérmi, najmä s Čínou, USA a Ruskom. Keďže pre budúce hospodárske vyhliadky EÚ a jej meny má rozhodujúci význam medzinárodná diplomacia, EÚ potrebuje zohrávať oveľa progresívnejšiu a významnejšiu úlohu v medzinárodných záležitostiach vrátane obchodných rokovaní s konkurenčnými krajinami. EHSV sa stále prihovára za mnohostranné obchodné rokovania a mal by v tom aj pokračovať, ale je jasné, že Čína, USA a Rusko pozíciu EÚ v oblasti mnohostranného obchodu ignorujú. Ak má EÚ zohrávať vo svetovom obchode významnejšiu úlohu, čo má pre podniky v EÚ a ich obchodné vyhliadky zásadný význam, potom je potrebné aby EÚ vyvinula oveľa väčšie úsilie a priviedla ostatné krajiny späť k okrúhlemu stolu na mnohostranné rokovania, v opačnom prípade totiž nevyhnutne nadobudne väčší význam dvojstranný obchod. V rámci globalizácie v budúcich podmienkach po kríze sa musí zabezpečiť, že na svetové firmy pôsobiace na globálnom trhu sa v širokom spektre aspektov (daňovej súťaže, dodržiavania pracovných noriem a cieľov v oblasti zmeny klímy) budú vzťahovať rovnaké podmienky. V opačnom prípade EÚ riskuje čoraz väčšiu zraniteľnosť a závislosť od vývoja obchodných sporov medzi USA a Čínou.
3.6Pokiaľ ide o cezhraničné investície, je celkom zjavné, že tieto sa nie vždy realizujú s cieľom budovať kapitálové investície, ale skôr s cieľom hľadať krajiny s najnižšími daňami. Určitá forma globalizácie môže byť aj po skončení krízy nevyhnutná, hospodárske problémy a ďalšie dôsledky tejto krízy však naznačujú, že je nevyhnutná zmena spôsobu fungovania podnikov v EÚ aj po celom svete. Stanovisko EHSV, aby sa v daňových otázkach postupne prešlo na hlasovanie kvalifikovanou väčšinou a aby členské štáty zrýchlili postupy riešenia daňových únikov a vyhýbania sa daňovým povinnostiam, sa teraz javí ako relevantnejšie.
4.Prehodnotenie úlohy vlád
4.1Niet pochýb, že kríza spôsobená ochorením COVID-19 opäť priniesla na svetlo význam úlohy vlád pri riešení zdravotných a hospodárskych kríz. Aj tá má osobitný význam pre cieľ dosahovania udržateľného hospodárskeho rastu. Nikto v EÚ teraz nespochybňuje úlohu vlád pri zabezpečovaní účinných systémov a programov zdravotnej starostlivosti, ktoré nepriamo podporujú hospodársku činnosť. Rovnako sa nespochybňuje ani úloha vlád pri presadzovaní regulácie bánk a finančného sektora v dôsledku finančnej krízy v roku 2008. Je však čoraz jasnejšie, že vlády stále zohrávajú kľúčovú úlohu pri stanovovaní hospodárskeho smerovania, a ešte väčšmi to platí počas kríz. To by malo platiť aj v prípade viacúrovňového riadenia, kde je rozhodujúce zapojenie miestnych a regionálnych samospráv do hospodárskej politiky centrálnej vlády. Ako sme už vysvetlili, fiškálna politika je nevyhnutná nielen pre hospodársku stabilitu, ale rovnako aj v súvislosti s podporou podnikov zo strany vlád formou stimulov povolených v rámci právnych predpisov EÚ. Akékoľvek pokusy o dosahovanie a posilňovanie udržateľného rastu si vyžadujú usmerňovanie a reguláciu zo strany vlád vo všetkých oblastiach hospodárskej činnosti a ochrany životného prostredia s dôrazom na uplatňovanie hľadiska ochrany životného prostredia pri hospodárskej činnosti. Samozrejme, na stanovenie hospodárskeho smerovania je aj naďalej kľúčový otvorený dialóg so sociálnym partnermi a občianskou spoločnosťou.
4.2V situácii po kríze nadobudne fiškálna politika väčší význam, v neposlednom rade aj vzhľadom na masívny objem úverov nad rámec prognóz z času pred krízou. Obrovský dopyt po úveroch na zabezpečenie podpory príjmov a úverových záruk pre podniky zmrazené obmedzeniami v súvislosti s ochorením COVID-19 bezpochyby povedie k obmedzeniu miery, do akej budú vlády schopné poskytovať stimuly na opätovné oživenie hospodárskej činnosti. Takisto sa tým obmedzí množstvo finančných prostriedkov potrebných na podporu ochrany životného prostredia aj produktívnych investícií. Vlády budú preto musieť nájsť tvorivé spôsoby podpory výdavkov zameraných na udržateľný hospodársky rast pri súčasnom zabezpečení dlhodobej udržateľnosti verejných financií. Stanovisko Komisie, že oživenie by malo byť v súlade so zelenou dohodou, je krokom správnym smerom, keďže nasvedčuje tomu, že aj samotná reakcia na krízu musí mať udržateľný charakter.
4.3Príkladom mimorozpočtového zdroja financovania infraštruktúry sú medzinárodné finančné inštitúcie a súkromné firmy najmä vo forme verejno-súkromných partnerstiev. Za predpokladu, že verejno-súkromné partnerstvá sú riadené transparentne a podliehajú demokratickej kontrole, mohli by sa považovať za jednu z možností v pokrízovom scenári s cieľom podporovať financovanie projektov v oblasti infraštruktúry a životného prostredia, pretože ponúkajú riešenia problémov súvisiacich s financovaním, vytváraním pracovných miest a investovaním do veľkých projektov bez toho, aby sa museli obetovať verejné financie určené na kľúčové politiky.
4.4EÚ by sa mala tiež usilovať o rýchlejšie nasadenie nástrojov a iniciatív navrhnutých v rámci európskej zelenej dohody, v ktorej sa výslovne uznáva, že ústrednú úlohu v úsilí o transformáciu na skutočne udržateľnú Európu musí zohrávať EÚ spolu s národnými vládami a v súčinnosti so súkromným sektorom. Medzi tieto nástroje a iniciatívy patria rôzne nástroje financovania, ktoré tvoria súčasť Mechanizmu spravodlivej transformácie, so zameraním na MSP a zraniteľné odvetvia s cieľom pomôcť im v hospodárskom oživení a zároveň zlepšiť ich udržateľnosť a odolnosť voči budúcim šokom, pričom sa ponechá určitý priestor na individuálny prístup z hľadiska požiadaviek na kolaterál a spoločné financovanie podľa aktuálnych okolností. V kontexte súčasnej krízy spôsobenej ochorením COVID-19 táto idea ešte väčšmi rezonuje a treba ju vnímať ako príležitosť na opätovné rozprúdenie sociálneho a hospodárskeho rozvoja so zreteľom na princípy zelenej dohody. V súčasnom kontexte je koncepcia celoeurópskej solidarity relevantná tak, ako ešte nikdy predtým.
5.Stratégie hospodárskeho oživenia, investícií a udržateľnosti
5.1To nás privádza k určeniu stratégií potrebných na hospodárske oživenie, investície a udržateľnosť. Po poklese ekonomík v dôsledku obmedzení v súvislosti s ochorením COVID-19 je oživenie hospodárstva na predkrízovú úroveň nesmierne náročnou úlohou. Potrvá niekoľko mesiacov, kým sa podarí aspoň priblížiť k úrovni, na ktorej sa eurozóna a ekonomiky EÚ nachádzali pred krízou. Navyše, vlády si prostriedky na pokrytie neočakávaného a kolosálneho zvýšenia verejných výdavkov požičiavajú z rôznych zdrojov, a preto je pravdepodobné, že budú znižovať výdavky a prípadne znova zavádzať úsporné opatrenia, čo povedie k obmedzeniu spotreby, a teda aj výkonnosti. Napríklad uplatňovanie úsporných opatrení v Grécku dostalo túto krajinu na kolená, keď za osem rokov prišla až o štvrtinu hrubého domáceho produktu (HDP) a nezamestnanosť prudko stúpla na viac ako 27 %. Opakovanie úsporných opatrení by bolo kontraproduktívne. Aktivovanie všeobecnej únikovej doložky v rámci Paktu stability a rastu zo strany Komisie, ktorým sa umožňuje krajinám eurozóny dočasne pozastaviť úpravy požadované na plnenie strednodobých fiškálnych cieľov, je krokom správnym smerom. Revízia pravidiel týkajúcich sa Paktu stability a rastu bude možno potrebná vzhľadom na to, že vstupujeme do fázy obnovy po odznení pandémie ochorenia COVID-19.
5.2Aj keď celkové ciele načrtnuté v oznámení Európskej komisie o jej ročnej stratégii udržateľného rastu sa považujú za rozhodujúce pre dosiahnutie udržateľného hospodárskeho rastu, nemožno ho dosiahnuť úspornými opatreniami, ktoré by uškodili najzraniteľnejším sociálno-ekonomickým skupinám v našich komunitách.
5.3Namiesto toho musia vlády v EÚ navrhnúť stratégie hospodárskeho oživenia, ktorými podporia produktívnejšie a udržateľnejšie hospodárske činnosti. Situácia po skončení krízy spôsobenej ochorením COVID-19 je príležitosťou na prehodnotenie kľúčových hospodárskych odvetví, ktoré sa ukázali ako osobitne neodolné. Hospodárstvo sa bude stále do veľkej miery opierať o malé a stredné podniky, môže to však byť príležitosť na ďalšiu podporu startupov a prehodnotenie úlohy podnikov sociálneho hospodárstva ako dôležitej súčasti sociálneho hospodárstva. Aj keď hlavnou motiváciou sociálnych podnikov nie je zisk, pri ich udržateľnosti príjmy stále zohrávajú zásadnú úlohu. Všetky podniky sociálneho hospodárstva môžu byť stále vysoko ziskové a jednou z ich priorít je reinvestícia ziskov do podniku namiesto ich vyplácania akcionárom. V neposlednom rade môžu podniky sociálneho hospodárstva vyvážiť napätie medzi plnením sociálneho poslania svojej organizácie a maximalizáciou produktivity podnikateľskej činnosti na zabezpečenie jej udržateľnosti. Preto sú takéto štruktúry ideálne do hospodárstva, ktoré sa usiluje dosiahnuť a posilniť udržateľný hospodársky rast.
5.4Vlády sa budú usilovať o rýchle oživenie po kríze a v niektorých odvetviach, ktoré sa ukázali ako odolné, sa bude očakávať samovoľné oživenie, ale vlády budú čeliť pokušeniu stimulovať odvetvia, ktoré sa pred krízou javili ako neudržateľné alebo ktorých činnosť bola v rozpore s cieľmi v oblasti zmeny klímy a ochrany životného prostredia, ktoré sú stanovené v európskej zelenej dohode. Namiesto toho by vlády mali preskúmať možnosti investovať viac do projektov zameraných na efektívne využívanie energie a alternatívnej energie prostredníctvom už spomenutých modelov financovania, čím sa vytvoria obchodné príležitosti pre veľké spoločnosti, MSP aj podniky sociálneho hospodárstva. Ekologická transformácia musí zahŕňať nielen rozvoj ekologických odvetví, ale aj ekologizáciu existujúcich obchodných modelov a odvetví nad rámec tradičných ekologických odvetví v čo najväčšej miere. Pomoc poskytovaná podnikom na vnútroštátnej úrovni aj na úrovni EÚ musí byť preto podmienená dosahovaním cieľov stanovených v európskej zelenej dohode a v stratégii udržateľného rastu na rok 2020.
5.5Základným kameňom udržateľného hospodárskeho rastu v EÚ musí byť vytvorenie a rozvoj skutočného obehového hospodárstva, v rámci ktorého sa bude maximalizovať a udržiavať hodnota v rámci celých hodnotových reťazcov pri súčasnej minimalizácii odpadu a snahe o efektívne nakladanie so zdrojmi. Obchodné modely obehového hospodárstva ponúkajú významný potenciál na podporu európskej konkurencieschopnosti, a to nielen z hľadiska ochrany prírodného prostredia, ale aj pokiaľ ide o vytváranie vysokokvalitných pracovných miest a rozvoj pridružených odvetví. Okrem toho, obchodné modely obehového hospodárstva pomáhajú rozvíjať väčšiu odolnosť voči takým otrasom v dodávateľských reťazcov, aké nastali v dôsledku pandémie ochorenia COVID-19, a súčasne zmierňovať nestálosť cien surovín a ich dostupnosti v dôsledku environmentálneho a geopolitického vývoja vrátane vplyvu zmien klímy a obchodných sporov. Úlohu inovácií a digitalizácie, ako aj sústavných investícií do ľudského kapitálu v snahe uľahčiť túto transformáciu ani nie je možné dostatočne zdôrazniť a treba sa o ne usilovať s novou vervou prostredníctvom podpory výskumu a vývoja a s väčším dôrazom na komercializáciu. Vplyv digitalizácie na trh práce sa však musí komplexne vyhodnotiť, aby sa čo najviac minimalizovali straty pracovných miest a pomohlo sa tým, ktorých sa to týka, pokiaľ ide o rekvalifikáciu a inú odbornú orientáciu.
5.6Súčasná pandémia ešte väčšmi vyzdvihla význam zamerania na individuálne zdravie a blahobyt, a nielen na produktivitu a hospodársky rast, ktoré, ako sa uvádza v stratégii udržateľného rastu na rok 2020, nie sú cieľom samy osebe. Hlavnou prioritou EÚ by malo byť zlepšenie kvality aj dostupnosti systémov verejného zdravotníctva vo všetkých krajinách pri súčasnom riešení nerovností v prístupe k zdravotnej starostlivosti a veľkého objemu neuhrádzaných výdavkov, ktoré tieto rozdiely ešte väčšmi prehlbujú. Rovnako ako v iných odvetviach je takisto potrebné usilovať sa o investície do digitalizácie a využívania umelej inteligencie v systémoch zdravotnej starostlivosti. Nástup veľkoplošných hospodárskych šokov takisto zvýrazňuje rozhodujúcu úlohu dobrej správy vecí verejných pri budovaní odolnosti a navrhovaní primeraných odpovedí na dôsledky krízy. Snaha o udržateľný a spravodlivý hospodársky rast preto stojí a padá na kvalite vnútroštátnych a miestnych inštitúcií v členských štátoch a závisí od toho, či EÚ dokáže aktívne zabezpečiť, že krajiny budú chrániť a podporovať zásady demokracie, tolerancie, a právneho štátu. Je pozitívne, že európsky semester sa teraz zaoberá kvalitou verejnej správy a riadenia oveľa systematickejším spôsobom.
5.7Posledný bod sa týka úlohy produktivity pri dosahovaní udržateľného hospodárskeho rastu. Ak má hospodárstvo aj v budúcnosti naďalej udržateľne rásť, je potrebné posilniť jeho rastovú kapacitu, ale len do takej miery, aby tento rast prinášal hospodárstvu a jeho občanom pridanú hodnotu. Zahŕňa to lepšie mzdy a pracovné podmienky, najmä prostredníctvom kolektívneho vyjednávania, ale rozhodne nie na úkor spravodlivejšieho rozdelenia príjmov. Preto sa stratégie zamerané na väčšiu hospodársku udržateľnosť musia rozvíjať na základe produktivity, ale nemôžu sa realizovať na úkor práv pracovníkov a sociálneho rozvoja. Vyššia produktivita preto nie je sama osebe cieľom, ale prostriedkom na zlepšenie miezd, zvýšenie celkového dopytu v hospodárstvach EÚ, a tým aj zlepšenie životnej úrovne. Vyššia produktivita zároveň povedie k vývoju nových a lepších produktov a služieb a umožní tak firmám preorientovať sa na kvalitnejšie hodnotové reťazce tovarov a služieb a pomôže EÚ získať konkurenčnú výhodu na globálnom trhu. Ako už bolo uvedené, vyššia produktivita by mala jednoznačne súvisieť s cieľom dosahovania udržateľného hospodárskeho rastu, a nemala by sa dosahovať na úkor pracovných podmienok, sociálneho rozvoja alebo environmentálnych politík. Naopak, je potrebné sa držať celkových cieľov stanovených v Európskom pilieri sociálnych práv, najmä sociálnej ochrany a posilňovania procesu kolektívneho vyjednávania. To isté platí aj v prípade cieľov stanovených v zelenej dohode a cieľov EÚ v oblasti zmeny klímy. Skutočne európska odpoveď na krízu spôsobenú ochorením COVID-19, ako aj akékoľvek zjednotené pokusy o podporu udržateľného rastu v celom bloku krajín si takisto vyžadujú odmietnutie mentality cezhraničnej súťaže o najnižšiu daň, ktorá v praxi len odrádza od spolupráce medzi členskými štátmi a podnecuje nacionalistické tendencie. Namiesto toho je potrebné sa zamerať na pomoc krajinám pri rozvoji ich ľudského kapitálu a zvyšovaní produktivity so súčasným riešením regionálnych rozdielov v oblasti rastu a pracovných príležitostí prostredníctvom cielených investícií a pri tom všetkom riešiť kľúčové štrukturálne nedostatky, ktoré prekážajú v podnikaní.
V Bruseli 24. júna 2020
Stefano PALMIERI
predseda sekcie pre hospodársku a menovú úniu, hospodársku a sociálnu súdržnosť
_____________