Európsky hospodársky a sociálny výbor
ECO/497
Hospodárska politika eurozóny (2019)
(doplňujúce stanovisko)
STANOVISKO
Európsky hospodársky a sociálny výbor
Hospodárska politika v eurozóne na rok 2019 (doplňujúce stanovisko)
[COM(2018) 759 final]
Spravodajca: Petr ZAHRADNÍK
|
Rozhodnutie predsedníctva EHSV
Právny základ
|
14/05/2019
článok 32 ods. 1 rokovacieho poriadku a článok 29 písm. a) vykonávacích predpisov rokovacieho poriadku
|
|
|
|
|
Príslušná sekcia
|
sekcia pre hospodársku a menovú úniu, hospodársku a sociálnu súdržnosť
|
|
Prijaté v sekcii
|
17/10/2019
|
|
Prijaté v pléne
|
30/10/2019
|
|
Plenárne zasadnutie č.
|
547
|
|
Výsledok hlasovania
(za/proti/zdržalo sa)
|
137/0/4
|
Preambula
Toto stanovisko je súčasťou dvoch nadväzujúcich stanovísk týkajúcich sa ročného prieskumu rastu [COM(2018) 770 final]) a odporúčania Rady o hospodárskej politike v eurozóne [COM(2018) 759 final]. Ich zámerom je aktualizovať a rozpracovať predchádzajúce návrhy EHSV s prihliadnutím na nedávny vývoj a hospodárske prognózy pre EÚ a eurozónu, ako aj na rôzne správy a odporúčania uverejnené v rámci prebiehajúceho európskeho semestra. Tento súbor stanovísk predstavuje celkový príspevok občianskej spoločnosti EÚ k hospodárskej, sociálnej a environmentálnej politike v ďalšom cykle európskeho semestra, ktorý sa začne v novembri 2019. EHSV vyzýva Európsku komisiu a Radu, aby tento príspevok zohľadnili v rámci nadchádzajúceho jesenného balíka opatrení týkajúceho sa európskeho semestra a následného medziinštitucionálneho rozhodovacieho procesu.
1.Závery a odporúčania
1.1EHSV rešpektuje pozitívny vývoj ekonomiky EÚ a eurozóny v uplynulých rokoch. Zároveň si však veľmi dobre uvedomuje riziká, ktoré môžu viesť k zvráteniu tejto trajektórie. EHSV konštatuje, že v súčasnosti hospodárstvo EÚ a hospodárstvo eurozóny relatívne viac než obvykle ovplyvňujú vonkajšie riziká. V tejto súvislosti možno za zásadné prvky neistoty považovať brexit, najmä ak sa uskutoční spontánnym spôsobom bez dohody, a vyhrocovanie obchodných vojen.
1.2EHSV je presvedčený, že súčasnou prioritou hospodárskej politiky EÚ a eurozóny je obmedziť a zmierniť riziko recesie a nasmerovať hospodárstvo EÚ na cestu udržateľného rastu. V tomto záujme je nevyhnutné, aby fiškálna politika sprevádzala expanzívnu menovú politikou Európskej centrálnej banky (ECB) pozitívnym fiškálnym postojom v rámci eurozóny aj EÚ, pričom by sa zároveň zachovali zásady fiškálnej disciplíny. EHSV je presvedčený o tom, že je naliehavo potrebné zvýšiť odolnosť a udržať potenciál pre budúci rast a že nastal čas túto otázku riešiť.
1.3EHSV berie do úvahy, že súčasné tempo rastu investícií je vyššie ako rast HDP EÚ aj eurozóny, vďaka čomu dosiahla miera investícií v roku 2018 (20,5 %) svoju najvyššiu hodnotu od roku 2008 (22,8 %). Napriek tomu sa domnieva, že potreba investícií je vyššia a že na prekonanie tohto investičného deficitu treba venovať viac prostriedkov na účely verejných aj súkromných investícií, najmä vzhľadom na skutočnosť, že tieto investície sú v Číne alebo USA vyššie.
1.4EHSV si však plne uvedomuje, že tento hospodársky vývoj nebol na celom území EÚ a eurozóny rovnomerný a že dosahovanie konvergencie je naďalej neuspokojivé. Takisto otázka udržateľnosti zostáva pre EÚ čoraz zložitejšou výzvou.
1.5EHSV víta skutočnosť, že výrazne lepšia fiškálna disciplína otvára priestor väčšej fiškálnej expanzii, a to pri zachovaní všetkých pravidiel fiškálnej obozretnosti. Tento priestor sa otvára na úrovni jednotlivých členských štátov, ako aj EÚ ako celku. EHSV víta návrh rozpočtového nástroja pre konvergenciu a konkurencieschopnosť (BICC), ktorý je pilotným projektom zameraným na posilnenie fiškálnej politiky na úrovni eurozóny, a jeho úzke prepojenie s programom na podporu reforiem. EHSV očakáva od BICC a programu na podporu reforiem, že výrazne podporia reformy a investície v krajinách eurozóny aj mimo nej. EHSV sa však celkovo domnieva, že návrh Európskej komisie týkajúci sa VFR na roky 2021 – 2027 nemusí postačovať na úspešnú realizáciu prioritných programov, a opakuje svoju výzvu na zvýšenie objemu zdrojov na tento účel.
1.6EHSV zároveň vyzýva, aby sa naďalej realizovali účinné štrukturálne reformy s dobre zameranými investičnými stratégiami, pričom podporuje a oceňuje dodržiavanie tzv. „účinného trojuholníka“ súčasných hospodársko-politických priorít, ktorý je založený na vyváženosti a vzájomnej podmienenosti podpory investícií, realizácii štrukturálnych reforiem a zabezpečení fiškálnej zodpovednosti a obozretnosti. Vzhľadom na obmedzený objem verejných prostriedkov EHSV zdôrazňuje zásadný význam súkromných investícií, ktorých dlhodobý rast priamo závisí od dôveryhodnej hospodárskej politiky a zníženia fiškálnych nerovnováh. K urýchleniu tempa rastu investícií prostredníctvom efektívnejších a flexibilnejších kapitálových tokov môže prispieť banková únia a únia kapitálových trhov. EHSV vyjadruje znepokojenie nad oneskorením vo vykonávaní ich zostávajúcich prvkov.
1.7EHSV si pozorne a znepokojene všíma široké spektrum makroekonomických nerovnováh v rámci EÚ a eurozóny. EHSV vyzýva Európsku komisiu a členské štáty, aby vyvinuli spoločné úsilie na zblíženie postojov členských štátov pri riešení problému vonkajšej nerovnováhy, najmä vzhľadom na vyššiu mieru vonkajších rizík v budúcnosti.
1.8EHSV sa plne stotožňuje so zásadou, že investície a reformy sa musia realizovať ruka v ruke, ako aj so zásadami zodpovednosti a subsidiarity.
1.9EHSV zastáva názor, že priority európskeho hospodárstva by sa mali v súčasnosti vo väčšej miere zamerať na podporu domáceho dopytu. Zároveň sa domnieva, že veľmi priaznivé vonkajšie saldo európskeho obchodu s tovarom a so službami by malo byť rovnomernejšie rozložené medzi viacero členských štátov.
1.10EHSV dôrazne podporuje ďalšie kroky na zvýšenie funkčnosti a homogenity jednotného vnútorného trhu, najmä v segmentoch, ktoré ešte neboli výraznejšie integrované, ako aj v tých, kde sa prejavujú odstredivé tendencie. So znepokojením berie na vedomie aj problém nedostatku pracovníkov a nesúlad medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami pracovníkov.
2.Kontext
2.1Aktuálny hospodársky vývoj v eurozóne a EÚ: odhad Európskej komisie na jar a leto
2.1.1Ekonomika EÚ a eurozóny už siedmy rok rastie, ale prognózy vykazujú znaky budúceho zhoršovania hospodárskej výkonnosti. To však neznamená, že rast bol rovnomerný na celom území EÚ a eurozóny. Podľa hospodárskej prognózy Európskej komisie na jar a leto by sa mala úroveň rastu hospodárstva EÚ aj eurozóny udržať v tomto aj v nasledujúcom roku, avšak tempo by malo byť pomalšie, pričom riziká spomalenia sa podľa letnej prognózy zvyšujú.
2.1.2K spomaleniu výrazne prispelo vonkajšie prostredie a oslabenie schopnosti EÚ udržať rekordný objem vývozu. Medzi hlavné rizikové faktory patria dôsledky brexitu, najmä ak sa uskutoční bez dohody, a vyhrocovanie obchodných vojen vo svetovom hospodárstve – tieto faktory sa teraz vnímajú intenzívnejšie než napríklad pred rokom.
2.1.3Medzi najdôležitejšie endogénne faktory patria ťažkosti pri dosahovaní sociálnej a environmentálnej udržateľnosti a nedostatočný pokrok v konvergencii v rámci EÚ, ako aj nevyvážené rozdelenie príjmov a bohatstva. Za významné možno považovať aj zmeny, ktoré prebiehajú v dôležitých odvetviach (napríklad v automobilovom priemysle alebo energetike). Určité obavy môže vyvolávať očakávané spomalenie tempa rastu úverov z 3,7 % medziročne na 3,0 % v priebehu roka 2019.
2.1.4EHSV vo svojom stanovisku na tému Hospodárska politika eurozóny (2019) varoval pred rizikami novej hospodárskej krízy a vyzval európske a národné orgány, aby postupovali koordinovane pri ich identifikácii, ako aj pri posilňovaní odolnosti európskeho hospodárstva, najmä vzhľadom na skutočnosť, že dve z významných európskych ekonomík sa v priebehu druhého polroka 2019 môžu ocitnúť v recesii.
2.1.5Napriek tomu, že sa tempo rastu investícií, ako aj ich objem priblížili úrovniam spred krízy alebo ich aj dosiahli, je potreba investícií v EÚ aj eurozóne stále väčšia, než je ich súčasná úroveň. Z tohto hľadiska možno stále hovoriť o pretrvávajúcom investičnom deficite v EÚ a eurozóne. Znepokojenie vyvoláva aj prudké spomalenie tempa rastu investícií v nasledujúcom období. V roku 2018 sa objem investícií EÚ medziročne zvýšil o 3,7 %. Na tento rok sa daný rast odhaduje už len na 2,3 % pre EÚ aj eurozónu. Miera investícií dosiahla v roku 2018 úroveň 20,5 % HDP a bola najvyššia od roku 2008 (22,8 %). Aj v tomto kontexte by Európa potrebovala vzhľadom na budúcnosť vyčleniť oveľa vyšší objem finančných prostriedkov, najmä na strategicky významné činnosti a odvetvia, ktoré jej môžu zabezpečiť dlhodobú konkurenčnú výhodu na svetovej scéne.
2.1.6Zamestnanosť sa výrazne zvýšila, a to až do takej miery, že mnohé štáty čelia problému nedostatku disponibilnej pracovnej sily, ktorý oslabuje ich rastový potenciál. Táto situácia zároveň podnecuje urýchľovanie inovačných procesov a postupov založených na automatizácii a virtualizácii hospodárskych činností bez toho, aby bola potrebná fyzická, manuálna a jednoduchá pracovná sila (tzv. ekonomický decoupling), ako aj intenzívnejšiu prípravu pracovnej sily na nové výzvy, ako aj na riešenie problému štrukturálnej nezamestnanosti. Výrazné rozdiely medzi členskými štátmi sa prejavujú aj na trhu práce: v niektorých krajinách je miera nezamestnanosti na úrovni vyše 10 %, v mnohých prípadoch je alarmujúco vysoká miera nezamestnanosti mladých ľudí. Obavy môže vyvolávať aj slabý alebo negatívny rast reálnych miezd v niektorých členských štátoch alebo problém chudoby zamestnaných osôb.
2.2Fiškálna politika
2.2.1Zlepšujúca sa fiškálna disciplína v podmienkach veľmi nízkych úrokových sadzieb vytvára priaznivé predpoklady na financovanie a príležitosti pre podporné fiškálne opatrenia v niektorých členských štátoch, čo má pozitívny dosah na domáci dopyt. EHSV dodáva, že zodpovedná rozpočtová politika sa týka aj príjmovej strany rozpočtu, a teda účinného boja proti daňovým podvodom, ktorý môže priniesť dodatočné zdroje na financovanie verejných investícií.
2.2.2Otvára sa aj priestor na posilnenie fiškálnej úlohy eurozóny – významný krokom v tomto smere je návrh rozpočtového nástroja pre konvergenciu a konkurencieschopnosť (BICC), ktorý má prostredníctvom finančnej podpory reforiem a investícií v jednotlivých členských štátoch prispieť k zlepšeniu hospodárskej odolnosti HMÚ. EHSV opakuje tézu, ktorá už bola zverejnená v stanovisku na tému Viacročný finančný rámec na obdobie po roku 2020, o nedostatočnej úrovni rozpočtových zdrojov v rámci navrhovaného VFR na roky 2021 – 2027, čo sa týka aj prostriedkov vyčlenených na štrukturálne reformy alebo podporu konvergencie a konkurencieschopnosti v eurozóne. EHSV už podobne ako Európsky parlament a Výbor regiónov žiadal, aby boli zdroje budúceho VFR na úrovni 1,3 % HND.
2.2.3Jeho kľúčovou súčasťou má byť rámec na stanovovanie stratégií v oblasti reforiem a investícií, ktoré by mal nástroj podporovať. Rada EÚ (po rokovaniach v rámci Euroskupiny) stanoví na základe návrhu Európskej komisie stratégiu reformných a investičných priorít pre eurozónu ako celok. V nadväznosti na to Rada EÚ prijme odporúčanie, ktoré bude zahŕňať politické usmernenia pre jednotlivé štáty eurozóny týkajúce sa reforiem a investícií, ktoré má nástroj BICC podporiť vo forme dotácií.
2.3Hospodárska a menová politika
2.3.1Účinné štrukturálne reformy spojené s dobre cielenými investičnými stratégiami a zodpovedný fiškálny prístup sú pri dodržiavaní zásad udržateľného rozvoja kľúčom hospodárskej politiky EÚ, eurozóny a jednotlivých členských štátov pre budúci minimálne strednodobý horizont.
2.3.2Pre samit Euroskupiny bol zverejnený bilančný dokument o stave a perspektíve eurozóny. O otázke eurozóny sa diskutovalo aj v kontexte úsilia o posilnenie medzinárodnej pozície eura. Zdá sa, že členská základňa eurozóny sa môže rozšíriť, keď po minuloročnom úsilí Bulharska prijať formálne kroky potrebné na vstup do prostredia jednotnej európskej meny sa k tomu v tomto roku pridalo aj Chorvátsko. EHSV zároveň nabáda ostatné členské štáty, ktoré nepatria do eurozóny, aby vypracovali a realizovali plány udržateľného posunu smerom k eurozóne v blízkej budúcnosti.
2.3.3Z posledných krokov, ktoré prispeli k posilneniu eurozóny, nemožno vynechať napríklad zavedenie spoločného zabezpečovacieho mechanizmu pre jednotný fond na riešenie krízových situácií (Single Resolution Fund), ktorého zásady boli odsúhlasené ešte v roku 2012; tým sa posilnila úloha Európskeho mechanizmu pre stabilitu (EMS). Definovali sa kroky smerujúce k vytvoreniu európskeho systému ochrany vkladov, čo predstavuje zásadný počin z hľadiska dobudovania bankovej únie. Načrtli sa obrysy rozpočtového nástroja pre konvergenciu a konkurencieschopnosť pre eurozónu, ktorý má byť súčasťou budúceho rozpočtu EÚ. Určitý pokrok sa dosiahol smerom k posilneniu medzinárodnej úlohy eura, ale spoločným úsilím členských štátov a európskych inštitúcií sa dá dosiahnuť oveľa viac.
2.4Štrukturálna politika a reformy
2.4.1V tohtoročných odporúčaniach pre jednotlivé krajiny je zjavná snaha presadzovať tzv. účinný trojuholník, ktorý zahŕňa podporu investícií, uskutočňovanie štrukturálnych reforiem a zabezpečovanie zodpovedných fiškálnych politík, ktoré by sa mali podľa možnosti zameriavať na osobitné potreby jednotlivých členských štátov.
2.4.2Otázka riešenia štrukturálnych nedostatkov a problémov ekonomík EÚ, zvýšenie ich odolnosti a napĺňanie ich dlhodobého rastového potenciálu v kontexte zvyšujúcich sa globálnych hospodárskych rizík vedie k potrebe formulovať prioritné reformy (na úrovni členských štátov a celej EÚ) a urýchliť a zintenzívniť ich realizáciu.
2.4.3Predmetom záujmu je aj dosiahnuť symetrickejšie obnovenie rovnováhy v EÚ a eurozóne. Potreba nápravy makroekonomických nerovnováh je veľmi rôznorodá. Niektoré krajiny vykazujú okrem problémov so svojím vonkajším saldom, najmä bežnými účtami, aj ďalšie prejavy makroekonomických nerovnováh, ktoré sa týkajú napríklad vysokého zadlženia verejného a súkromného sektora, dynamického rastu cien nehnuteľností, zvyšovania jednotkových nákladov práce alebo rôznych druhov vonkajších nerovnováh.
2.4.4Štrukturálne reformy sa týkajú aj posilňovania prostredia a kvality jednotného vnútorného trhu a zlepšovania komplementárnosti politiky v oblasti jednotného vnútorného trhu s národnými štrukturálnymi reformami, v rámci čoho by sa mala dosiahnuť maximálna možná úroveň súladu.
2.5Správa eurozóny
2.5.1Súčasťou odporúčaní pre jednotlivé krajiny sú aj pokyny a usmernenia, ako posilniť výkonnosť a správu HMÚ, a v súlade s odporúčaním o hospodárskej politike eurozóny na rok 2019 aj odolnosť ekonomík eurozóny, a ako pokročiť v sociálnom zbližovaní v súlade s európskym pilierom sociálnych práv. V každom prípade sa zdá, že EÚ opäť vstupuje do fázy, keď sú opatrenia hospodárskej politiky úzko spojené s prostredím eurozóny a zotrvávanie mimo nej sa môže spájať so zvýšeným rizikom marginalizácie príslušného členského štátu, najmä v situácii, keď sa zdá byť čoraz zjavnejšie presadzovanie silnejšej línie eurozóny v budúcom viacročnom finančnom rámci EÚ. EHSV kladie dôraz na vyváženosť všetkých pilierov HMÚ, o ktorých sa bližšie hovorí v stanovisku na tému Nová vízia na dobudovanie hospodárskej a menovej únie.
3.Všeobecné pripomienky
3.1EHSV sa domnieva, že v čase prebiehajúcich zmien na kľúčových pozíciách v inštitúciách EÚ je stav európskeho hospodárstva v lepšom stave ako pri poslednej porovnateľnej zmene obsadenia dôležitých postov EÚ v roku 2014. EHSV si zároveň veľmi dobre uvedomuje riziká (pozri body 2.1.1 až 2.1.3), ktoré môžu tento vývoj zvrátiť, a všíma si strategické výzvy, ktoré treba vzhľadom na budúci hospodársky vývoj riešiť.
3.2Avšak súčasné spomalenie rastu (ktoré aktuálne potvrdili napríklad nízke septembrové hodnoty indexu dôvery v ekonomiku), ktorý navyše nikdy nebol v eurozóne mimoriadne silný, a zvýšenie rizikových krízových faktorov by mali v súčasnosti viesť európske inštitúcie a členské štáty k tomu, aby prijali kroky, ktoré napĺňajú hlavný ekonomický cieľ európskej hospodárskej politiky, t. j. vypracovanie účinných preventívnych opatrení na zabránenie návratu do všeobecnej recesie a preorientovanie hospodárstva eurozóny a EÚ na cestu udržateľného rastu. Preto je zásadne dôležité zosúladiť fiškálnu a menovú politiku. Ako sa domnieva ECB, akomodačná menová politika sa nemôže v ďalšom období sprísniť, pretože by to malo negatívny dosah na hospodársky rast. Avšak priestor pre fiškálnu politiku priaznivú pre rast je vytvorený. Členské štáty s veľkým prebytkom bežného účtu by mali vyvinúť takéto fiškálne úsilie vo väčšom rozsahu, čo môže mať v prípade realizácie udržateľných investícií dodatočný prínos pre ich hospodárstvo a spoločnosť. Menová a fiškálna politika, ktorá podporuje rast a najmä investície, a štrukturálne reformy posilňujúce hospodársku odolnosť by mali podľa EHSV predstavovať tri osi hospodárskej politiky reagujúcej na aktuálnu situáciu.
3.3EHSV preto podporuje posilnenie odolnosti hospodárstva EÚ a eurozóny voči celosvetovo negatívnym faktorom, ktoré ohrozujú bezproblémové obchodné a investičné podmienky na svete, zvyšujú neistotu a sprísňujú podmienky na medzinárodných finančných trhoch. EHSV odporúča, aby sa priority európskeho hospodárstva v strednodobom horizonte vo väčšej miere zamerali na uspokojovanie domáceho dopytu. Zároveň by veľmi priaznivé vonkajšie saldo obchodu s tovarom a so službami malo byť rovnomernejšie rozložené medzi viacero členských štátov. Mnohé z nich budú musieť uskutočniť veľké štrukturálne reformy, pretože ich súčasná výkonnosť v mnohých ukazovateľoch konkurencieschopnosti je z tohto pohľadu riziková.
3.4EHSV je presvedčený, že potreba zvyšovať odolnosť európskeho hospodárstva a potenciálu jeho budúceho rastu sa ukazuje ako naliehavá a časovo relevantná. Nižší hospodársky výkon v blízkej budúcnosti môže prehĺbiť pretrvávajúce štrukturálne problémy a nedostatky vrátane nadväzujúcich sociálnych dôsledkov. Z hľadiska fiškálnej zodpovednosti je zásadné nájsť veľmi krehkú a tenkú rovnováhu medzi úsilím vysoko zadlžených krajín znížiť svoju mieru zadlženia a vytvoriť si fiškálnu rezervu na jednej strane a schopnosťou využívať fiškálny priestor na investície, najmä verejnej povahy, v prípade krajín s prebytkom alebo fiškálne neutrálnych krajín na druhej strane.
3.5EHSV víta návrh rozpočtového nástroja BICC. Požaduje však jeho skoré konkrétne vymedzenie a nájdenie funkčnej väzby medzi ním a novo navrhnutým nástrojom programu na podporu reforiem. Kľúčové je predovšetkým to, aby sa z programu na podporu reforiem mohla zabezpečiť výrazná podpora reforiem a investícií v krajinách mimo eurozóny bez toho, aby sa ohrozili osobitné, na eurozónu zamerané ciele BICC. EHSV takisto vyzýva Európsku komisiu, aby vypracovala transparentné ukazovatele, ktoré by sa využívali v rámci nástroja BICC a ktorými by sa hodnotila jeho výkonnosť a výsledky. V tejto súvislosti EHSV požaduje väčšie zapojenie Európskeho parlamentu, sociálnych partnerov a občianskej spoločnosti v duchu záverov stanoviska na tému Nová vízia na dobudovanie hospodárskej a menovej únie.
3.6EHSV považuje za veľmi pozitívnu skutočnosť, že nástroj BICC má byť tiež integrálnou súčasťou procesu európskeho semestra, keďže predmetom podpory sa majú stáť primárne odporúčania obsiahnuté v európskom semestri.
3.7EHSV súhlasí s hlavným cieľom BICC, ktorým je dosiahnuť vyšší stupeň konvergencie a zlepšiť konkurencieschopnosť vďaka posilnenej koordinácii reforiem a investičných plánov v eurozóne. V záujme dosiahnutia tohto cieľa EHSV vyzýva Európsku komisiu, aby vypracovala koncepciu prideľovania finančných prostriedkov jednotlivým krajinám na základe transparentnej metodiky.
3.8EHSV víta skutočnosť, že odporúčania pre jednotlivé krajiny z tohto roka sú veľmi výrazne prispôsobené potrebám cielených investičných stratégií. Odporúčania pre jednotlivé krajiny a európsky semester vo všeobecnosti by navyše mali od budúceho roka zohrávať úlohu strategického hospodárskeho usmernenia EÚ, pretože platnosť stratégie Európa 2020 sa skončí a na obzore ešte nie je žiadny nový nástupca. Európsky semester by mal v tejto súvislosti rešpektovať aj ciele Európskeho piliera sociálnych práv a stratégiu udržateľného rozvoja do roku 2030.
3.9EHSV berie na vedomie a rešpektuje závery hodnotiaceho samitu Euroskupiny z 21. júna, na ktorom sa nielen objektívne vymedzilo, kam sa eurozóna od listu piatich predsedov z roku 2015 posunula, ale kde sa predovšetkým stanovili nové ciele týkajúce sa najmä významného zvýšenia významu eurozóny v budúcom novom viacročnom finančnom rámci EÚ.
3.10EHSV je presvedčený, že eurozóna z jesene roku 2019 je niečo úplne iné, než bola eurozóna presne pred 10 rokmi, keď nepripravená čelila bezprecedentne tvrdej kríze, ktorú s vtedajším konštrukčným vybavením ani nemohla úspešne zvládnuť. Ale aj za uplynulých štyri až päť rokov eurozóna preukázala, že je silnejšia. Z krízy sa poučila a v tomto smere plánuje ambiciózne pokračovať. To by malo zahŕňať nielen schopnosť plánovať v horizonte niekoľkých nasledujúcich rokov, ale aj realisticky vyčleniť nevyhnutné prostriedky na to, aby sa zvýšila odolnosť európskeho hospodárstva (čo sa vždy nedeje).
3.11EHSV zastáva názor, že týmto obdobím sa na jednej strane končí éra zavádzania konštrukčných súčiastok súkolesia eurozóny, ktoré citeľne a fatálne chýbali v čase krízy, ale že EÚ zároveň ambiciózne kráča vpred v snahe výrazne posilniť fiškálnu pozíciu eurozóny (t. j. to, čo stúpenci aj odporcovia menovej integrácie v Európe takmer zhodne považujú za dosiaľ veľmi nedostatočné). Navrhovaný program na podporu reforiem by sa spolu s Európskym nástrojom stabilizácie investícií mohli stať pilotným projektom, na základe ktorého sa eurozóna významne a prelomovým spôsobom podpíše do podoby budúceho európskeho rozpočtu. Ak sa to v praxi uskutoční, jeho určité (hoci zatiaľ výrazne minoritné) kapitoly by už mali byť dostupné len pre členov eurozóny.
3.12EHSV sa domnieva, že v rámci bežných účtov platobných bilancií je situácia medzi členskými štátmi EÚ veľmi odlišná, pričom výklad v súvislosti s nástrojmi a cieľmi hospodárskej politiky je nekonsenzuálny. Faktom je, že viaceré krajiny, ktoré v minulosti mávali chronicky deficit bežného účtu, svoj deficit výrazne znížili. Faktom však je aj to, že v prípade niekoľkých členských štátov pretrvávajú veľké prebytky bežného účtu. Je dôležité obidve skupiny krajín zblížiť, inak hrozí vysoké riziko duality európskeho hospodárstva, ktoré môže trvať veľmi dlho. Cesty k zbližovaniu by mali spočívať v tom, že štáty s deficitom by mali vo väčšej miere prijímať opatrenia na podporu svojej konkurencieschopnosti a produktivity (podľa ukazovateľov, ktoré sa využívajú v rámci európskeho semestra) a krajiny s prebytkom by sa mali viac zamerať na faktory zvyšujúce agregátny dopyt, napríklad rozsiahlejšími investíciami s pozitívnym vplyvom na tvorbu kvalitných pracovných miest.
3.13EHSV súhlasí so všeobecným cieľom odporúčaní pre jednotlivé krajiny na roky 2019 – 2020 podnietiť členské štáty, aby modernizovali svoje hospodárstvo, a tým zvyšovali svoj rastový potenciál a posilňovali svoju odolnosť. Nemalo by sa zabúdať na mnohokrát značné vnútroštátne sociálno-hospodárske rozdiely, ktoré existujú v niektorých krajinách. Ich hospodársky rozvoj je veľmi nerovnomerný, čo je hlavnou prekážkou ich budúceho hospodárskeho rastu. Rozhodujúca je aj aktivácia nástrojov zameraných na zníženie sociálnej nerovnosti a posilnenie sociálnej súdržnosti.
3.14EHSV zastáva názor, že investície a reformy musia ísť ruka v ruke, čo je obzvlášť dôležité v čase, keď sa definitívne schvaľuje viacročný finančný rámec EÚ na roky 2021 – 2027. Členské štáty by mali v plnej miere rešpektovať aj zásady zodpovednosti a subsidiarity. Hoci rozpočet EÚ nie je všeliekom, ktorý má vyriešiť všetky zistené investičné potreby, vhodné zameranie jeho zdrojov môže významne prispieť k riešeniu konkrétnych zistených prípadov nedostatku investícií, ktorým sa v tohtoročných odporúčaniach pre jednotlivé krajiny venovala detailná pozornosť. Aj tu sa ponúka možnosť oveľa užšej väzby medzi budúcim rozpočtom EÚ a európskym semestrom, aby sa mohli lepšie prepojiť obmedzené finančné prostriedky so skutočnými potrebami, pričom by sa zároveň dodržiavali kritéria výkonnosti a kvantifikovaných výsledkov.
3.15Vzhľadom na obmedzený objem verejných prostriedkov EHSV zdôrazňuje zásadný význam investícií v súkromnom sektore, ktorých dlhodobý rast je priamo úmerný dôveryhodnej hospodárskej politike a zníženiu fiškálnych nerovnováh.
4.Konkrétne pripomienky
4.1Vzhľadom na globálnu hospodársku, obchodnú a investičnú neistotu sa zvyšuje potreba spoliehať sa sám sa seba, a to posilňovaním fungovania jednotného vnútorného trhu. EHSV je presvedčený, že aj funkčnosť a homogénnosť jednotného vnútorného trhu môžu prispieť k odstráneniu niektorých zistených nerovnováh. Na trhoch so službami je stupeň integrácie relatívne nižší; pri technologicky nových činnostiach hrozí, že bez vhodných právnych predpisov sa tieto činnosti rozšíria len v niektorých krajinách, resp. že riešenia prijímané len v niektorých krajinách budú v rámci EÚ vzájomne nekompatibilné. Takisto voľný pohyb kapitálu by mal byť vďaka bankovej únii a únii kapitálových trhov efektívnejší a flexibilnejší. EHSV zároveň vyjadruje určité znepokojenie nad oneskorením pri zavádzaní zostávajúcich prvkov bankovej únie a únie kapitálových trhov. Plánovaná finančná únia predstavuje dôležitú platformu na presadenie alternatívnych foriem a možností financovania. Najväčší priestor, pokiaľ ide o potrebu integrovať jednotný vnútorný trh, zostáva na trhu práce a v oblasti daní a daňových pravidiel (doterajšia výlučná národná autonómia v prípade priamych daní).
4.2EHSV konštatuje, že európsky semester kladie v tomto roku veľký dôraz na investičnú činnosť, čo pomohlo členským štátom lepšie si vymedziť svoje investičné priority v oblastiach s najvyššou mierou makroekonomickej návratnosti. Zároveň boli zistené regulačné a štrukturálne prekážky na úrovni členských štátov a celej EÚ, ktoré predstavujú kľúčový faktor v súvislosti s nenapĺňaním dlhodobého rastového potenciálu európskeho hospodárstva.
4.3Pre zdravú a racionálne založenú investičnú stratégiu má podľa EHSV zásadný význam atmosféra podnikateľskej dôvery, predvídateľnosti a právnej istoty, pričom sa musia dodržiavať zásady právneho štátu a sociálnej spravodlivosti.
4.4EHSV stále považuje za obrovskú prekážku zbytočnú administratívnu záťaž. Riešenie môže spočívať v zavedení systémov digitalizácie verejných služieb; digitalizácia sa náležite považuje za kľúčový faktor produktivity, konkurencieschopnosti a rastu. Pri jej zavádzaní sa musí rešpektovať spoločenský konsenzus a výsledky sociálneho dialógu na túto tému.
4.5EHSV považuje nedostatok kvalifikovaných pracovníkov a nesúlad medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami pracovníkov za momentálnu prekážku zvýšenia objemu investovaných prostriedkov.
4.6EHSV zdôrazňuje, že je dôležité, aby bola investičná činnosť čoraz prepojenejšia s intenzívnou výskumnou a inovačnou činnosťou; nejde len o objem investovaných prostriedkov, ale aj o podstatné zlepšenie kvalitatívnych parametrov uskutočnených investícií. Pritom aj objem kapitálových investičných potrieb sa v jednotlivých územných celkoch EÚ líši; značné investície sú potrebné nielen v zaostávajúcich regiónoch, ale aj v tých, ktoré prechádzajú veľkými technologickými zmenami, ako aj v tých, ktoré sú v príslušných odvetviach svetovými lídrami a snažia sa si túto pozíciu udržať.
V Bruseli 30. októbra 2019
Luca JAHIER
predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru
_____________