Európsky hospodársky a sociálny výbor
ECO/495
Európsky semester a politika súdržnosti –
príprava novej európskej stratégie po roku 2020
STANOVISKO
Európsky hospodársky a sociálny výbor
Európsky semester a politika súdržnosti – príprava novej európskej stratégie po roku 2020
[stanovisko z vlastnej iniciatívy]
Spravodajca: Etele Baráth
Pomocný spravodajca: Petr Zahradník
|
Právny základ
|
článok 32 ods. 2 rokovacieho poriadku
|
|
|
|
|
Rozhodnutie plenárneho zhromaždenia
|
20/02/2019
|
|
|
|
|
Príslušná sekcia
|
sekcia pre hospodársku a menovú úniu, hospodársku a sociálnu súdržnosť
|
|
Prijaté v sekcii
|
02/07/2019
|
|
Prijaté v pléne
|
17/07/2019
|
|
Plenárne zasadnutie č.
|
545
|
|
Výsledok hlasovania
(za/proti/zdržalo sa)
|
154/1/5
|
1.Závery a odporúčania
1.1Nadchádzajúce nové politické a finančné obdobie v EÚ poskytuje príležitosť ukázať väčšie odhodlanie, dosiahnuť lepšie výsledky a čo najlepšie využiť nové príležitosti. Je potrebná revitalizovaná, ambicióznejšia a dynamickejšia stratégia do roku 2030 pre udržateľnú, konkurencieschopnú, chrániacu a spravodlivú Európu.
1.1.1Jedným z najväčších ponaučení, ako aj úspechov v nedávnom riadení hospodárskej politiky EÚ v dôsledku krízy bolo zavedenie a praktické vykonávanie európskeho semestra. Táto nová forma koordinácie hospodárskych politík zahŕňa hĺbkové monitorovanie a analýzu, praktické koordinované riadenie a rad obmedzení a sankcií, ktoré úzko súvisia s hospodárskou výkonnosťou členských štátov. Výsledky by sa mali prejaviť vo forme prísnejšej disciplíny, väčšej zodpovednosti a jasnejšieho zamerania na kľúčové strategické otázky. Ako taký by mohol slúžiť ako spoľahlivá platforma pre nové intervencie v oblasti politiky súdržnosti.
1.2Európsky semester dopĺňa systém nástrojov politiky súdržnosti, ktorý funguje už desaťročia. Prepojenia medzi európskym semestrom a politikou súdržnosti EÚ (a možno aj väčšinou programov VFR) majú obrovský potenciál na zlepšenie koordinácie a riadenia hospodárskej politiky EÚ. Je to znak lepšej správy vecí verejných a prístupu založeného na výkonnosti. Táto otázka má nielen racionálne a technokratické, ale aj politické pozadie (vzhľadom na európske voľby, rozdelenie právomocí medzi národnou a európskou úrovňou, riadenie prístupu zdola nahor a prístupu zhora nadol a dosiahnutie rovnováhy medzi nimi). Prostredníctvom svojho koordinačného charakteru spája realizáciu strategických hospodárskych, sociálnych a environmentálnych cieľov, politických priorít a interakciu medzi krátkodobými a dlhodobými úlohami.
1.3Vzhľadom na neustále sa rozširujúcu prax a samoregulačnú filozofiu je semester v skutočnosti jedinou pracovnou štruktúrou, ktorá je vybavená viacúčelovým mechanizmom, ktorý umožňuje merať prostredníctvom odporúčaní pre jednotlivé krajiny interakciu medzi veľmi rozdielnymi postupmi a merať uplatňovanie približne tridsiatich dvoch európskych politík. EHSV verí v európsky semester a navrhuje, aby bolo možné vyváženejšie uplatňovanie stimulov a diferencovaných, odôvodnených a starostlivo zvážených sankcií s cieľom koordinovať plnenie hospodárskych, sociálnych a environmentálnych cieľov, a to podľa možnosti meraním krátkodobého pokroku v dosahovaní dlhodobých cieľov.
1.4EHSV s poľutovaním konštatuje, že napriek dobre definovanému viacstupňovému postupu (ročné prieskumy rastu, odporúčania pre jednotlivé krajiny, národné programy reforiem, partnerské dohody) je úroveň plnenia dohôd veľmi odlišná v závislosti od makroekonomického vývoja v jednotlivých krajinách. Realizácia viacročných politík je vo všeobecnosti nízka (medzi 40 a 50 %). Je zrejmé, že ciele sociálnej politiky patria medzi najmenej plnené záväzky vrátane: miezd a stanovovania miezd, zdravotnej a dlhodobej starostlivosti, vzdelávania, odbornej prípravy, celoživotného vzdelávania a kvalitných pracovných miest (najmä pokiaľ ide o mladých ľudí).
1.5EHSV konštatuje, že hlavným prvkom koordinácie hospodárskej politiky by mal byť posilnený proces európskeho semestra, ktorý nestratí zo zreteľa svoje pôvodné ciele, čo mu umožní dokončiť programy stability a konvergenčné programy a prípadne sa stať centrálnym koordinačným prvkom dobre cieleného investičného postupu, zintenzívniť vykonávanie reforiem, merať rovnováhu medzi hospodárskou výkonnosťou a politikou súdržnosti, ako aj plniť sociálne ciele. Medzi kľúčové otázky patrí implementácia európskeho piliera sociálnych práv, udržateľná zamestnanosť, zavedenie minimálnych sociálnych noriem v členských štátoch na základe spoločného európskeho rámca stanoveného v rámci európskeho semestra, ako aj ambicióznejšie klimatické ciele a lepšia ochrana biodiverzity.
1.6EHSV sa domnieva, že ak má Európa dosiahnuť udržateľný rast, ktorý bude sociálne a environmentálne životaschopný, bude musieť hlbšie preskúmať a účinne využívať miestne zdroje. Nová stratégia Európa 2030 musí vybudovať realizovateľné prepojenia medzi miestnymi, regionálnymi a vnútroštátnymi cieľmi a cieľmi lepšie prepojenej Európy.
1.7EHSV sa domnieva, že lepšia koordinácia medzi európskymi fondmi (Kohézny fond, fond InvestEU atď.) by mohla pomôcť rýchlejšie prilákať účasť súkromných subjektov a súkromných investícií. Na zvýšenie produktivity a súkromných investícií je potrebné zlepšiť investičné prostredie, pričom sa ako samozrejmosť zohľadnia fiškálne opatrenia prevládajúce v príslušných členských štátoch. V najlepšom prípade by zlepšené investičné prostredie mohlo zvýšiť úroveň vzťahu medzi európskym riadením a rôznymi typmi zodpovednosti.
1.8EHSV navrhuje, aby sa v obnovenom systéme európskej správy založenom na stratégii EÚ do roku 2030 zvýšilo zameranie na výsledky a stanovilo menej priorít, uľahčil sa prístup k administratívnym postupom a aby sa do väčšej miery opieral o pochopenie občianskej spoločnosti a o spoluprácu s ňou. Súčasťou tohto všetkého musí byť rozvoj systémov monitorovania a hodnotenia. Jedným z dôležitých spôsobov posilnenia európskej správy je posilnenie viacúrovňovej verejnej správy a otvorenejšia účasť na nej.
1.9EHSV si musí nájsť nové miesto v príprave a vo vykonávaní európskej politiky a stratégie, pričom by mal zaujať nové a silnejšie postavenie v európskom riadení s cieľom zaručiť osobitnú sprostredkovateľskú úlohu medzi vnímaním reality zo strany občianskej spoločnosti a jej budúcimi zámermi. EHSV sa usiluje o lepšie porozumenie posilnením pravidelného a štruktúrovaného dialógu so sociálnymi partnermi a s občianskou spoločnosťou.
1.10EHSV sa musí lepšie zoznámiť s novými informačnými systémami vrátane digitalizovaných a sociálnych sietí spojených s občianskou spoločnosťou a lepšie ich využívať EHSV môže tento cieľ dosiahnuť, ak bude zapojený do procesu európskeho semestra a získa skúsenosti so spracovávaním prijatých informácií.
1.11EHSV poukazuje na to, že jednou z najvýznamnejších súčasných prekážok spustenia európskeho rozvoja je nízka úroveň faktickej a nepretržitej komunikácie medzi hospodárskymi a sociálnymi partnermi a európskym riadením. Aj tu musíme pochopiť systém vzťahov EHSV.
1.12EHSV sa domnieva, že pomocou priebežného hodnotenia komplexných cieľov s využitím komplexných partnerských dohôd, budovania hlbokej občianskej podpory a merania globálneho prostredia Európskej únie sa bude môcť semester zamerať na znižovanie rizika krízových situácií v budúcnosti a vytvorenie udržateľného, zmysluplného a citlivého hospodárskeho a sociálneho prostredia.
2.Všeobecné a konkrétne pripomienky
2.1Európa dosiahla bod obratu
2.1.1Európa dosiahla nový bod obratu. Desať rokov po hlbokej hospodárskej kríze a napriek silnému oživeniu v Európe žijeme v stave politického a spoločenského nepokoja a v novej globálnej neistote. Jedným z najväčších ponaučení, ako aj úspechov v nedávnom riadení hospodárskej politiky EÚ v dôsledku krízy bolo zavedenie a praktické vykonávanie európskeho semestra. Táto nová forma koordinácie hospodárskych politík zahŕňa hĺbkové monitorovanie a analýzu, praktické koordinované riadenie a rad obmedzení a sankcií, ktoré úzko súvisia s hospodárskou výkonnosťou členských štátov. Výsledky by sa mali prejaviť vo forme prísnejšej disciplíny, väčšej zodpovednosti a jasnejšieho zamerania na kľúčové strategické otázky. Ako taký by semester mohol slúžiť ako spoľahlivá platforma pre nové intervencie v oblasti politiky súdržnosti.
2.1.2V čase, keď sa má začať nový politický päťročný cyklus európskeho riadenia a nové sedemročné finančné obdobie pre koordinovaný európsky rozvoj a keď sa blíži koniec stratégie Európa 2020 pre inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast, bude EÚ musieť prehodnotiť systémy riadenia: tieto musia vychádzať z novej, komplexnej stratégie vykonávania na nasledujúcich desať rokov ako kompasu pre udržateľnú budúcnosť.
2.1.3Existuje široká podpora myšlienke, že jednou z najdôležitejších podmienok úspešného zavedenia nového „viacúrovňového a viacstranného riadenia“ je plné zapojenie hospodárskych a sociálnych partnerov do rozhodovacieho procesu a procesu vykonávania.
2.1.4EHSV na základe skúseností s pridanou hodnotou silného princípu partnerstva v politike súdržnosti opätovne zdôrazňuje význam viacúrovňového riadenia, ktoré posilňuje štrukturálnu účasť organizácií občianskej spoločnosti a iných zainteresovaných strán v procese programovania, vykonávania, hodnotenia a monitorovania využívania finančných prostriedkov. To isté by sa malo uplatňovať v rámci makroekonomického programovania v členských štátoch.
2.1.5EHSV v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je potrebné zaviesť spoločný európsky rámec, ktorý je podobný partnerskej dohode v rámci štrukturálnych fondov EÚ a ktorý zaručí intenzívnu a zmysluplnú účasť sociálnych partnerov a občianskej spoločnosti vo všeobecnosti vo všetkých fázach navrhovania a vykonávania semestra EÚ. Bude to znamenať väčšiu zodpovednosť vnútroštátnych orgánov, ako aj efektívnejšie a zmysluplnejšie využívanie politík a odporúčaní.
2.1.6Európska renesancia musí byť postavená na rovnakej sile kontinuity, na ktorej sa zakladajú európske hodnoty, ako je sloboda, bezpečnosť, spravodlivosť, právny štát a ľudské práva, pričom sa musí neustále obnovovať a spĺňať kritériá trvalo udržateľného rozvoja.
2.2Semester a jeho komplexnosť
2.2.1Komisia za posledných desať rokov vyvinula veľké a podľa všetkého úspešné úsilie o vytvorenie viacúrovňového systému riadenia hospodárskych záležitostí: európsky semester. Zahŕňa rôzne politiky a stratégie vzťahujúce sa na celoodvetvové a horizontálne otázky vo všetkých hospodárskych, sociálnych a environmentálnych oblastiach. Týmto novým procesom Európska komisia prekonala starý systém „otvorenej metódy koordinácie“.
2.2.2Semester bol v posledných rokoch posilnený a doplnený o dôležité sociálne a environmentálne prvky stratégie EÚ 2020, ktoré sú priamo spojené s odporúčaniami politiky súdržnosti. Medzi správou hospodárskych záležitostí, implementáciou politiky súdržnosti a novým konceptom európskeho rozvoja: investičným plánom pre Európu je viditeľná silná väzba.
2.2.3EHSV vo viacerých stanoviskách obhajoval štrukturálne reformy, ktoré zvyšujú produktivitu, rast, kvalitu pracovných miest, istotu zamestnania a sociálnu ochranu, a zároveň podporujú investície a posilňujú kolektívne vyjednávanie založené na autonómii sociálnych partnerov a sociálnom dialógu. EHSV sa zároveň „domnieva, že naviazanie tohto programu na podporu reforiem na európsky semester môže byť ešte pevnejšie a bezprostrednejšie, než sa predpokladá v návrhu nariadenia“.
2.3Udržateľná budúcnosť Európy
2.3.1Začiatkom tohto roka Komisia uverejnila svoj diskusný dokument o udržateľnej budúcnosti Európy, ktorý pripravil pôdu pre komplexnú stratégiu vykonávania do roku 2030. V tomto dokumente sa stanovuje postup pre ďalší rozvoj vízie udržateľného rozvoja EÚ a zameranie sektorových politík po roku 2020, pričom sa pripravuje na dlhodobé vykonávanie cieľov udržateľného rozvoja. Výbor požaduje ambicióznejšie klimatické ciele, ktoré budú začlenené do európskeho semestra, pretože semester je relatívne slabý, pokiaľ ide o nebezpečenstvo, ktoré predstavuje zmena klímy, a pokrok EÚ pri dosahovaní parížskych cieľov. Okrem toho vo svete poznačenom zmenou klímy EHSV opakovane predložil odporúčania na zlepšenie ochrany biodiverzity a životne dôležitých zdrojov nevyhnutných pre našu existenciu.
2.3.2Diskusný dokument ponúka tri scenáre, ktoré majú rozprúdiť diskusiu o tom, ako nadviazať na ciele udržateľného rozvoja v rámci EÚ:
·zastrešujúca stratégia EÚ zameraná na udržateľný rozvoj, ktorá bude usmerňovať postup EÚ a jej členských štátov,
·pokračovanie v zapracúvaní stratégií do všetkých relevantných politík EÚ, ale členské štáty sa nebudú musieť angažovať,
·zvýšený dôraz na vonkajšiu činnosť a zároveň konsolidácia súčasných ambícií v oblasti udržateľnosti na úrovni EÚ.
2.3.3Inteligentné prelínanie prvých dvoch scenárov do európskeho semestra by malo zohrávať rozhodujúcu úlohu pri plnení rozpočtov EÚ a ich rámcov financovania (napríklad štrukturálnych a investičných fondov EÚ), pričom by sa v maximálnej miere využila flexibilita nového VFR a zabezpečil by sa silný vzťah medzi politikou súdržnosti a ostatnými politikami.
2.3.4Mohlo by sa uvažovať o tom, že európsky semester, ktorý bude doplnený novým participatívnym modelom, by mohol pri rozvoji Únie zohrávať účinnejšiu a efektívnejšiu úlohu.
2.3.5Príspevky môžu pochádzať z investičného plánu EÚ, ak bude primerane financovaný, ako aj z rozpočtu politiky súdržnosti EÚ v súlade s odporúčaniami pre jednotlivé krajiny. Vyžaduje si to však primeranú flexibilitu v Pakte stability a rastu. Okrem toho si to vyžaduje kontinuálne primerané financovanie politiky súdržnosti z rozpočtu EÚ, ako EHSV uviedol v predchádzajúcom stanovisku.
2.4Politika súdržnosti a európsky semester
2.4.1Súbor návrhov nariadení o VFR na roky 2021 –2027 (zastrešujúci návrh, ako aj návrhy odvetvových nariadení) priniesol niekoľko nových prvkov, ktoré by mohli pomôcť zlepšiť koordináciu a výkonnosť hospodárskej politiky EÚ a účinnosť intervencií v rámci politiky súdržnosti. Jedným z najdôležitejších prvkov je vymedzenie jasného vzťahu medzi politikou súdržnosti a procesom európskeho semestra a niekoľko príslušných krokov.
2.4.2Návrhy nariadení však zostávajú dosť otvorené na to, aby sa na riešenie tohto problému v praxi využil dostatočný priestor pre invenciu a tvorivosť. Toto stanovisko by mohlo ponúknuť niekoľko nápadov, ako to dosiahnuť. Po prvé, politiku súdržnosti a európsky semester možno považovať za vzájomne súvisiace. Sú úzko prepojené a majú obrovský potenciál na zlepšenie súčasnej situácie.
2.4.3Investície a intervencie v oblasti politiky súdržnosti by sa mohli zamerať najmä na oblasti, na ktoré poukázal európsky semester, najmä v prípadoch, keď sa zistil nedostatok investícií pomocou štatistických platforiem, ako je napr. sociálny prehľad. Je potrebné upraviť časové rámce na realizáciu cieľov politiky (vo všeobecnosti sedemročné obdobie v prípade politiky súdržnosti v porovnaní s kratším, zvyčajne ročným alebo jedenapolročným obdobím pre odporúčania pre jednotlivé krajiny).
2.4.4Pre konkrétny členský štát by sa dali identifikovať pomocou hodnotiacej tabuľky hlavných makroekonomických, fiškálnych a štrukturálnych ukazovateľov, ktorá sa uverejňuje každoročne v novembri, keď sa začína nový cyklus európskeho semestra, a najmä s použitím postupu národných programov reforiem, ktoré sa následne premietnu do správ o odporúčaniach pre jednotlivé krajiny.
2.4.5Nový návrh VFR na roky 2021 – 2027 by mal byť založený aj na posilnenej flexibilite a tematickej koncentrácii. Nástroje politiky súdržnosti by sa preto mohli flexibilne prispôsobiť osobitným potrebám konkrétneho členského štátu.
2.4.6Protichodné smery v rámci vzájomných vzťahov však môžu naznačovať, že výkonnosť európskeho semestra môže slúžiť ako nástroj na stimulovanie dobrej výkonnosti alebo na stanovenie jasne diferencovaného, primeraného prístupu k sankciám v prípade slabej výkonnosti. Krajiny s dobrou výkonnosťou v rámci európskeho semestra, ktoré si zachovávajú makroekonomickú disciplínu a zodpovedne reagujú na odporúčania pre jednotlivé krajiny, by sa mohli podporiť určitým bonusom prostredníctvom dodatočných prostriedkov pridelených z fondov politiky súdržnosti (EFRR, ESF+ alebo KF); finančná základňa krajín so slabou výkonnosťou a tých, ktoré ignorujú odporúčania pre jednotlivé krajiny, by sa mohla primerane znížiť.
2.4.7Nový návrh VFR na roky 2021–2027 sa vo veľkej miere týka aj synergií medzi niekoľkými kapitolami a programami VFR. V európskom semestri sa identifikujú najdôležitejšie potreby v oblasti reforiem z pohľadu každého členského štátu. Jedným návrhom sa dokonca zavádza nový program na podporu reforiem; bolo by viac ako potrebné prijať spoločný systém riadenia nástrojov politiky súdržnosti a programov na podporu reforiem v praxi, najlepšie na úrovni konkrétneho operačného programu politiky súdržnosti. V takom prípade by sa mohli vytvoriť optimálne podmienky pre synergie.
2.4.7.1To isté platí pre program InvestEU (čiastočne založený aj na dobrovoľnom prideľovaní prostriedkov členských štátov z financovania na politiku súdržnosti na tento centralizovaný finančný nástroj).
2.4.8V prípade viacročného finančného rámca na roky 2021 – 2027 by mohlo dôjsť k strategickému znevýhodneniu, pretože stratégia Európa 2020 už nebude mať pokračovanie. Musíme si položiť otázku, či má diskusný dokument o udržateľnej budúcnosti Európy nejaké skutočné ambície plniť túto funkciu. V poslednom čase zohral významnú úlohu pri vymedzovaní budúcich investičných priorít politiky súdržnosti špecifických pre jednotlivé krajiny (správy o krajinách uverejnené vo februári 2019) a investičných potrieb (prognóza z jari, máj 2019).
2.4.8.1V rámci semestra a v ostatných politických nástrojoch sú v súčasnosti hlavnými cieľmi stratégie EÚ hlavné body merania pokroku a pôsobia ako východisko pre novú stratégiu do roku 2030.
2.4.9V prípade neskorej prípravy novej stratégie do roku 2030 by sa mohlo odporučiť, aby sa v prechodnom období zaviedla prax prípravy strednodobej (dlhodobej) stratégie ako súčasti krokov, na ktorých bude založený európsky semester (napr. náčrt takejto stratégie pre rok 2021 a nasledujúce roky, ktorý sa má uverejniť v roku 2020, a niektoré správy o stave skutočnej výkonnosti a výsledkoch, ktoré sa majú zverejňovať každé dva alebo tri roky).
2.4.10EHSV preto zvažuje nový strategický prístup, ktorého výsledkom bude politika súdržnosti, ktorá sa výrazne zameriava na skutočné priority (založené na výkonnosti a orientované na výsledky), ktoré sú tematicky koncentrované, dobre vyvážené a integrované, dôveryhodné (založené na analýze), odborne realizované a ktoré sa týkajú zodpovednosti všetkých príslušných zainteresovaných strán.
2.5Úloha semestra pri vykonávaní sociálnej súdržnosti
2.5.1Posilnenie sociálnej súdržnosti a obnovenie dôvery európskej verejnosti sú dva prvky, ktoré sú úzko spojené.
2.5.2Európsky pilier sociálnych práv významne prispieva k obom prvkom okrem iného podporou a usmerňovaním členských štátov pri uplatňovaní reforiem zameraných na vytváranie udržateľných, vysokokvalitných pracovných miest so značnou pridanou hodnotou.
2.5.3V tejto súvislosti by sa mal sociálny prehľad a jeho ukazovatele používať ako hlavný nástroj nielen na meranie výkonnosti regiónu alebo členského štátu v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje európsky pilier sociálnych práv, ale aj na identifikáciu všetkých prípadných chýbajúcich investícií a na financovanie prostredníctvom ESF+ najúčinnejším spôsobom.
2.5.4Štatistický odkaz by sa mal používať na identifikáciu chýbajúcich investícií v jednotlivých členských štátoch a na zameranie investičných a politických odporúčaní tam, kde budú najužitočnejšie z hľadiska sociálneho začlenenia.
2.5.5Veľká pozornosť by sa mala venovať nedávnej práci, rodovej nerovnosti, boju proti nezamestnanosti a najmä mladým ľuďom a osobám, ktoré sú najviac vzdialené od trhu práce, ako sú osoby so zdravotným postihnutím a osoby s osobitnými potrebami. Osobitná pozornosť by sa mala venovať aj osobám s malými alebo chýbajúcimi vedomosťami o výpočtovej technike a digitálnej technológií.
2.5.6Pilier sociálnych práv by sa mal využívať ako prostriedok na meranie odporúčaní pre členské štáty. Súbor 20 zásad piliera by sa mal využívať ako referencia na posúdenie úspešnosti krajín pri začlenení ich záväzku týkajúceho sa sociálneho piliera do svojich hospodárskych politík.
2.5.7Mohla by vyvstať otázka, ako by sa mal európsky pilier sociálnych práv uplatňovať pri vykonávaní európskeho semestra, aby sa tento proces posilnil a upevnil, a nie preťažil.
2.5.8Znovu sa ponúka kladná odpoveď: je potrebná dobre vymedzená stratégia s horizontálnymi, prierezovými prepojeniami medzi uvedenými politikami. Táto nová európska komplexná stratégia pre udržateľnú budúcnosť Európy by bola schopná zaručiť implementáciu prostredníctvom silného koordinačného mechanizmu semestra.
2.6Musíme zabezpečiť poriadok v rozmanitosti
2.6.1Dodatok k nariadeniu o spoločných ustanoveniach obsahuje obsiahly súbor rôznych európskych politík, v prípade ktorých sa v súlade so sedemnástimi cieľmi udržateľného rozvoja ukazuje, že je takmer nemožné zabezpečiť koordináciu medzi nimi. Okrem toho existuje dvadsať cieľov európskeho piliera sociálnych práv. S cieľom objasniť a zjednodušiť situáciu sa politika regionálneho rozvoja a súdržnosti na obdobie po roku 2020 pevne zamerala na päť investičných priorít:
·inteligentnejšia Európa prostredníctvom inovácií, digitalizácie, hospodárskej transformácie a podpory pre malé a stredné podniky,
·ekologickejšia, bezuhlíková Európa, implementácia Parížskej dohody a investície do transformácie energetiky, obnoviteľných zdrojov energie a boja proti zmene klímy,
·prepojenejšia Európa so strategickou dopravou a s digitálnymi sieťami,
·sociálnejšia Európa, ktorá plní európsky pilier sociálnych práv a podporuje kvalitné pracovné miesta, vzdelávanie, zručnosti (podľa názoru EHSV je odborné vzdelávanie a celoživotné vzdelávanie osobitne dôležité), sociálne začlenenie a rovnaký prístup k zdravotnej starostlivosti,
·Európa, ktorá je bližšie k svojim občanom, podporuje rozvojové stratégie vedené na miestnej úrovni a udržateľný rozvoj miest (EHSV by chcel zdôrazniť rozvoj okrajových a vidieckych oblastí) v celej EÚ.
2.6.2V snahe poukázať na zložitú úlohu spojenú s vypracovaním novej komplexnej stratégie pre Európu do roku 2030 sa v diskusnom dokumente stanovili tieto hlavné témy vízie udržateľného rozvoja EÚ:
·udržateľný rozvoj pre lepšie životné podmienky ľudí (EHSV v tejto súvislosti zdôrazňuje význam pracovných podmienok): konkurenčné výhody Európy,
·EÚ a globálne výzvy, ktoré treba riešiť,
·posun smerom k udržateľnej Európe do roku 2030 (podrobnosti pozri v dodatku II),
·EÚ v úlohe globálneho priekopníka udržateľného rozvoja,
·scenáre pre budúcnosť
.
2.7Potreba novej koordinácie správy
2.7.1Využitím nadchádzajúcej veľkej príležitosti, ktorú predstavuje nová Komisia, bude komplexná stratégia po roku 2020 s novými, čerstvými impulzmi a zameraním sa na udržateľný rozvoj predstavovať akčný nástroj a bude vychádzať z procesu semestra a novej štruktúry správy v Komisii.
2.7.2Vzhľadom na súčasný demokratický a implementačný deficit, ktorý je stále zreteľnejší v súvislosti so stratégiou Európa 2030, narastajúci počet zainteresovaných strán vyjadril potrebu väčšmi participatívnej demokracie, lepších pracovnoprávnych vzťahov (lepšia účasť pracovníkov), demokracie vo všetkých odvetviach hospodárstva a účinného plnenia cieľov stratégie. Obnovená dlhodobá stratégia by mohla zohrávať kľúčovú úlohu pri vykonávaní európskej správy hospodárskych záležitostí zameranej na zvýšenie konkurencieschopnosti a rozvoja, pokiaľ by bola riadne koordinovaná v rámci semestra.
2.7.3To sa dá dosiahnuť len prijatím rozhodných a starostlivo navrhnutých opatrení na zaručenie aktívneho zapojenia organizovanej občianskej spoločnosti do tohto procesu. V rámci štruktúry EHSV by sa preto bez toho, aby tým vznikla ďalšia administratívna alebo finančná záťaž mohlo zriadiť informačné centrum typu jednotného kontaktného miesta, platforma na výmenu informácií alebo nejaký druh virtuálneho a fyzického centra kompetencií, ktorého úlohou by bolo zamerať sa na riešenie problémov súvisiacich s implementáciou stratégie EÚ 2030 (ako je napríklad slabá zodpovednosť jednotlivých štátov, nejasné inštitucionálne rámce a podriadenosť sociálneho piliera). S cieľom zabezpečiť účinnú koordináciu a racionalizáciu by sa súvisiace úlohy, postupy a riadenie spolupráce medzi agentúrami mali koordinovať na celoeurópskej a vnútroštátnej úrovni.
2.7.4Model jednotného kontaktného miesta by sa mohol vhodne uplatňovať v každej oblasti, kde je zaručený jednotný prístupový bod ako základ pre integrovanú platformu na výmenu informácií a konzultácie, čo uľahčí ďalší proces tvorby politiky a rozhodovania. Vzhľadom na poradný charakter úloh zverených EHSV, jeho dobre zavedenú sieť národných HSV a medziinštitucionálne vzťahy by mohol byť model jednotného kontaktného miesta jedinečným nástrojom na uskutočňovanie konzultácií a uľahčenie vykonávania stratégie EÚ do roku 2030. Mohol by zahŕňať najširšiu škálu zainteresovaných strán z občianskej spoločnosti pri získavaní a výmene informácií o dosahovaní priorít stratégie EÚ 2030 na regionálnej/vnútroštátnej, ako aj celoeurópskej úrovni.
2.7.5Informačné centrum EHSV založené na modeli jednotného kontaktného miesta by sa mohlo zaoberať implementáciou, ako aj otázkami demokratického deficitu v súvislosti so spôsobom fungovania EÚ. Vytvorenie skupiny Európsky semester v rámci štruktúry sekcie ECO bolo prvým krokom k dosiahnutiu nového typu informačného centra s cieľom zabezpečiť väčšiu viditeľnosť pre EHSV v inštitucionálnom prostredí.
V Bruseli 17. júla 2019
Luca JAHIER
predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru
*
*
*
Pozn.: Prílohy na nasledujúcich stranách.
Príloha I
*
*
*
PRÍLOHA II
Obsah kapitoly 3 diskusného dokumentu o udržateľnej Európe do roku 2030 –
Smerom k udržateľnej Európe do roku 2030
3.1
Politické základy pre udržateľnú budúcnosť
3.1.1
Od lineárneho k obehovému hospodárstvu
3.1.2
Trvalá udržateľnosť „z farmy na vidličku“
3.1.3
Energia, budovy a mobilita pripravené na budúcnosť
3.1.4
Zabezpečenie sociálne spravodlivého prechodu
3.2
Horizontálne faktory umožňujúce prechod na udržateľnosť
3.2.1
Vzdelávanie, veda, technológia, výskum, inovácie a digitalizácia
3.2.2
Financovanie, cenotvorba, zdaňovanie a hospodárska súťaž
3.2.3
Zodpovedné obchodné správanie, sociálna zodpovednosť podnikov a nové obchodné modely
3.2.4
Otvorený obchod založený na pravidlách
3.2.5
Správa a zabezpečenie súdržnosti politík na všetkých úrovniach
_____________