Európsky hospodársky a sociálny výbor
SOC/585
Situácia rómskych žien
STANOVISKO
sekcia pre zamestnanosť, sociálne veci a občianstvo
Situácia rómskych žien
[prieskumné stanovisko na žiadosť Európskeho parlamentu]
|
Administrátorka
|
Sabrina BORG
|
|
Dátum dokumentu
|
20/11/2018
|
Spravodajca: Ákos TOPOLÁNSZKY
|
Konzultácia
|
Európsky parlament 30/05/2018
|
|
Právny základ
|
článok 29 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
|
|
|
|
|
Príslušná sekcia
|
sekcia pre zamestnanosť, sociálne veci a občianstvo
|
|
Prijaté v sekcii
|
07/11/2018
|
|
Prijaté v pléne
|
DD/MM/YYYY
|
|
Plenárne zasadnutie č.
|
...
|
|
Výsledok hlasovania
(za/proti/zdržalo sa)
|
…/…/…
|
1.Závery a odporúčania
1.1Významná časť rómskych žien (a dievčat) je vystavená viacnásobnej a medziodvetvovej diskriminácii, ktoré pre nich znamená trvalé obmedzovanie ich práv. Rómske ženy sú najzraniteľnejšou menšinovou skupinou EÚ. Skoncovanie s týmto stavom je veľkým dlhom a povinnosťou európskych demokracií.
1.2Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) vyjadruje vďaku za preukázanú odhodlanosť veľkému počtu rómskych žien, ktoré v minulosti alebo v súčasnosti odvážne vystúpili proti štruktúram diskriminácie a inštitucionálnemu násiliu v záujme slobodného európskeho súžitia bez diskriminácie.
1.3Segregované vzdelávanie, ktoré je z dôvodu diskriminácie na nízkej úrovni, sa musí urýchlene zrušiť a zároveň treba rómskym dievčatám poskytnúť všetky prvky kvalitného verejného vzdelávania. Pravidlá týkajúce sa pomocných škôl a kvalifikačných postupov sa takisto musia dôkladne a bezodkladne preskúmať.
1.4EHSV od členských štátov očakáva, že ich prioritou bude zrušenie lekárskych postupov, ktoré porušujú etické požiadavky a právne predpisy, a že protiprávne postupy porušujúce právne predpisy, ako je napr. nútená sterilizácia alebo odopieranie zdravotnej starostlivosti na základe etnickej príslušnosti, resp. poskytovanie menej kvalitných služieb, sa budú kvalifikovať ako trestný čin.
1.5Diskriminačné formy a nástroje zamestnávania musia členské štáty okamžite zrušiť a musia zároveň zaviesť komplexnú politiku zvyšujúcu šance rómskych žien na získanie zamestnania.
1.6Bývanie a minimálna prijateľná úroveň služieb vo verejnej správe musia byť stanovené a prijaté ako základne právo, pokiaľ možno takisto v ústavách členských štátov, a toto právo sa musí presadzovať.
1.7Je nutné rozhodne a nediskriminačne vystupovať proti všetkým formám obchodovania s ľuďmi a trestných činov z nenávisti, ktorým sú Rómovia, a osobitne rómske ženy, vystavovaní.
1.8Rómske ženy majú obmedzenú možnosť vytvárať a posudzovať politické opatrenia, ktoré ovplyvňujú ich život. Ich účasť na takýchto programoch musí byť zabezpečená vo vhodnom rozsahu.
1.9V rámci rozvojových stratégií EÚ a členských štátov na obdobie po roku 2020 by sa mala, na rozdiel od súčasnej situácie vo väčšie členských štátov, venovať zvýšená pozornosť postojom a záujmom rómskych žien.
2.Situácia rómskych žien v Európskej únii
2.1Významná časť rómskych žien (a dievčat) je vystavená viacnásobnej a medziodvetvovej diskriminácii, ktorá pre nich znamená trvalé obmedzovanie ich práv. Rómske ženy sú najzraniteľnejšou menšinovou skupinou EÚ. Túto situáciu treba považovať za systematické porušovanie pravidiel demokracie, právneho štátu a základných ľudských práv, ktoré závažným spôsobom oslabuje európsku myšlienku založenú na hodnotách stanovených v článku 2 Zmluvy o EÚ
, ako aj v Európskej charte základných práv
. V tejto oblasti sa za posledné obdobie dosiahol len malý pokrok.
2.2Napriek tomu, že vo väčšine členských štátov nie sú k dispozícii žiadne údaje rozčlenené podľa etnika a pohlavia, Agentúra Európskej únie pre základné práva (FRA) poskytuje presný obraz o znevýhodnenom postavení rómskych žien (najmä v rámci prieskumu EÚ-MIDIS II). Rómske ženy sú znevýhodňované nielen v porovnaní s väčšinovou spoločnosťou, ale aj v porovnaní s rómskymi mužmi.
2.3EHSV je presvedčený, že vyššie uvedená európska myšlienka je presne taká silná, nakoľko ju môžu využívať najslabší. Preto je náprava situácie rómskych žien a dievčat a posilnenie ich postavenia nielen povinnosťou inštitúcií a členských štátov EÚ, ale je zároveň i testom ich demokratickej organizácie a zrelosti ich právneho štátu.
3.Všeobecné pripomienky
3.1V článku 2 Zmluvy o Európskej únii sa medzi najdôležitejšími hodnotami európskej myšlienky uvádza okrem iného dodržiavanie rovnosti a rešpektovanie ľudských práv vrátane práv osôb patriacich k menšinám. O skutočnom uplatňovaní práv môžeme hovoriť iba vtedy, pokiaľ zaisťuje hmatateľné zmeny aj najviac marginalizovaným a najdiskriminovanejším sociálnym skupinám, keďže diskriminácia, segregácia a protirómske postoje znamenajú jednoznačné odmietnutie týchto hodnôt.
3.2Zabezpečenie rodovej rovnosti rómskych žien je predpokladom zlepšenia ich hospodárskej situácie a ich ústavne zaručených ľudských práv a základných slobôd v politickej, hospodárskej, sociálnej, kultúrnej a občianskej oblasti.
3.3Ako sa výbor už vyjadril vo svojich predchádzajúcich stanoviskách, v tejto súvislosti podporuje ciele európskej rámcovej stratégie, ale zároveň dôrazne upozorňuje na potrebu ich dôsledného plnenia, respektíve na nedostatočnosť dosiahnutých výsledkov.
3.4Takisto poukazuje na to, že protirómske zmýšľanie sa vyskytuje takmer na všetkých úrovniach fungovania členských štátov, či už na úrovni orgánov, alebo inštitúcií, v dôsledku čoho sa Rómom odopiera rovný prístup k štátnym službám a znemožňuje sa im uplatňovať svoju rovnoprávnosť a svoje požiadavky na rovnaké zaobchádzanie, aby sa podľa svojho podielu na celkovom počte obyvateľov a s ohľadom na svoju zainteresovanosť mohli podieľať na prijímaní politických rozhodnutí a aby sa mohli brániť pred dôsledkami diskriminačných postupov. To všetko platí vo väčšej miere v prípade rómskych žien.
3.5EHSV naliehavo žiada, aby sa v záujme odhalenia systematického porušovania zákona, ktorého obeťami sú rómske ženy, za účasti nezávislých a dôveryhodných rómskych občianskych organizácií vypracovali tzv. biele knihy, ktoré by sa následne mali konzultovať a verejne prijať, čo by mohlo byť základom historického zmierenia.
3.6EHSV vyjadruje vďaku za preukázanú odhodlanosť veľkému počtu rómskych žien, ktoré v minulosti alebo v súčasnosti odvážne vystúpili proti štruktúram diskriminácie a inštitucionálnemu násiliu v záujme slobodného európskeho súžitia bez diskriminácie.
4.Osobitné oblasti verejnej politiky
4.1Vzdelávanie
4.1.1Segregované vzdelávanie je vždy protiprávne a nevyhnutne vedie k nežiaducim výsledkom. Negatívne dôsledky segregovaného vzdelávania majú kumulatívny vplyv na rómske dievčatá a uzatvárajú ich cestu k sociálnej mobilite. Preto je nutné s využitím všetkých dostupných právnych nástrojov, cielenej podpory verejnej politiky a potrebných dodatočných nákladov splniť očakávania EÚ a odstrániť nízku úroveň segregovaného vzdelávania, ktorú je možné pričítať diskriminácii, a zároveň je nutné sprístupniť rómskym dievčatám všetky prvky kvalitného verejného vzdelávania. Vlády musia zabezpečiť zodpovedajúce ľudské zdroje a odbornú a pedagogickú prípravu.
4.1.2Neopodstatnená klasifikácia rómskych detí ako mentálne zaostalých a ich segregácia vo vzdelávaní sa považuje za jedno z najzávažnejších porušení práv a za okrádanie ich budúcnosti, a preto je potrebné tieto klasifikácie pravidelne prehodnocovať nezávislými odbornými inštitúciami. Je potrebné zabezpečiť, aby sa na žiadosť ktorejkoľvek zainteresovanej strany, najmä rodičov, opatrovníka alebo školy mohol tento postup bez problémov preskúmať.
4.1.3V prípade podozrenia z opakovanej a najmä systémovo nesprávnej klasifikácie, ktorej cieľom či výsledkom je segregácia, musia mať členské štáty povinnosť bezodkladne preskúmať jej dôvody, zverejniť výsledky preskúmania, posúdiť ich v rámci mechanizmov členských štátov na boj proti segregácii a v súlade s nimi prijať príslušné legislatívne opatrenia, resp. opatrenia na ich uplatnenie.
4.1.4Dovtedy je nutné zabezpečiť, aby sa úroveň vzdelávania špeciálnych tried priblížila úrovni vzdelávania v bežných školách, aby sa z týchto tried nestávali len pedagogické „odkladiská“.
4.1.5EHSV vyzýva na to, aby sa obmedzili, zmrazili a v prípade systémových problémov odňali európske zdroje od štátov, v ktorých sa miera segregovaného vzdelávania nezníži alebo sa dokonca zvýši. EHSV očakáva, že sa v rovnakých situáciách budú účinne a rýchlo uplatňovať mechanizmy Európskej únie pre právnu ochranu (článok 7 a mechanizmus právneho štátu).
4.1.6Pre rómske ženy je v záujme zvyšovania ich príležitostí na vzdelávanie, ako aj znižovania rizík spojených s predčasným ukončením školskej dochádzky, potrebné vytvoriť systém programov druhej šance pre ďalšie vzdelávanie a odbornú prípravu, aby pre nich na trhu práce nezostali k dispozícii len programy verejnoprospešných prác, druhoradé a neštandardné formy zamestnaní a možnosti zamestnania v rámci sivej ekonomiky, čo ich zbavuje príležitostí v rámci sociálnej mobility.
4.2Zdravotníctvo
4.2.1Rómske ženy žijúce často v segregovaných alebo v ťažko prístupných oblastiach sa v rámci zdravotnej starostlivosti veľakrát stretávajú s fyzickým a psychickým odmietnutím, ponižovaním a niekedy dokonca i s násilím. Majú obmedzený prístup ku kvalitne zdravotnej starostlivosti v reprodukčnej oblasti. EHSV naliehavo žiada, aby členské štáty pre osoby žijúce v segregácii vytvorili a prevádzkovali mobilné jednotky s primeraným vybavením a kapacitou. Takisto naliehavo žiada, aby sa preskúmalo poskytovanie starostlivosti v tehotenstve a pri pôrode a aby sa prijali potrebné nápravné opatrenia.
4.2.2EHSV od členských štátov očakáva, že ich prioritou bude zrušenie lekárskych postupov, ktoré porušujú primerané etické požiadavky a príslušné právne predpisy, a že budú takéto prípady dôsledne postihovať. Treba im zaručiť bezplatnú a ľahko dostupnú možnosť domáhať sa práv v oblasti zdravotnej starostlivosti, ako aj zaviesť osobitné služby, ktoré budú odrážať skutočné potreby príslušných osôb, napr. vytvoriť zdravotnícke informačné strediská, vzdelávať zdravotníckych mediátorov a zaradiť ich do systému alebo realizovať iniciatívy verejného zdravotníctva, ktoré sa dostanú aj k osobám žijúcim v segregácii.
4.2.3 Je naliehavo potrebné, aby sa vlády jednoznačne a verejne zaviazali k tomu, že zaručia rovnaký prístup k zdravotnej starostlivosti a budú ho reálne uplatňovať a budú vystupovať proti praktikám, ktoré by tento záväzok porušovali, a že sa začnú realizovať osvetové programy vo všetkých pridružených aspektoch tejto otázky. Rómskym ženám a deťom, ktoré nemajú základné zdravotné poistenie, je nutné takéto poistenie zaručiť prostredníctvom zákonných prostriedkov.
4.3Násilná sterilizácia
4.3.1V mnohých krajinách, v ktorých v minulosti dochádzalo k systematickému porušovaniu reprodukčných práv žien a v ktorých sa bez súhlasu vykonávali násilné sterilizácie veľkej skupiny žien, ktoré boli využívané ako nástroj štátnej politiky, sa doposiaľ nikto neospravedlnil a nikto za tieto činy neprijal zodpovednosť. Aj tam, kde sa to uskutočnilo, neboli poskytnuté právne a finančné kompenzácie. EHSV odporúča, aby sa európsky zákonodarca v plnej miere zasadil za to, aby v rámci harmonizácie európskej trestnoprávnej legislatívy členské štáty pre tieto trestné činy (s ohľadom na ich totožnú povahu analogickú k trestným činom proti ľudskosti) výrazne predĺžili ich premlčaciu lehotu, alebo pri nich možnosť premlčania trestnej zodpovednosti vylúčili, a aby vytvorili osobitné právne predpisy, aby obete mohli dostať skutočnú morálnu satisfakciu, ako aj finančnú kompenzáciu.
4.3.2V týchto veciach treba zistiť skutočný a celkový stav a treba postupovať transparentne, vďaka čomu môže dôjsť k zmiereniu a v budúcnosti sa znemožní páchanie trestných činov zo strany verejných orgánov. EHSV preto taktiež navrhuje, aby boli v príslušných členských štátoch zriadené nezávislé komisie historikov, ktoré budú za účasti obetí a ich zástupcov aj v tomto kontexte odhaľovať trestné činy spáchané v minulosti a budú o nich informovať v rámci procesu spoločenského zmierenia, ako to bolo vo Švédsku v prípade takzvanej bielej knihy.
4.4Zamestnanosť
4.4.1Rómske ženy sú na trhu práce znevýhodnené aj v porovnaní s rómskymi mužmi a všetky ich ukazovatele zamestnanosti sú extrémne nízke.
4.4.2EHSV vyzýva členské štáty, aby v záujme zlepšenia ekonomickej situácie a posilnenia postavenia rómskych žien prijali cielené a komplexné opatrenia. V boji proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu je mimoriadne dôležitá podpora sociálnych podnikov, zabezpečenie programov na poskytovanie mikroúverov a neobmedzený a nediskriminačný prístup k trhu práce.
4.4.3Podnikatelia sa tak stali dôležitejšími aktérmi, pokiaľ ide o pracovné príležitosti, ktoré ponúkajú, a kľúčovými aktérmi v oblasti blahobytu miestnych a regionálnych spoločenstiev. Toto je obzvlášť dôležité pre rómske komunity. Politiky zaoberajúce sa potrebami rómskych podnikateliek a malých a stredných podnikov si vyžadujú konkrétne opatrenia nielen v záujme posilnenia postavenia rómskych žien, ale aj s cieľom podporiť ich iniciatívy v oblasti komunitných projektov a začínajúcich podnikateľských subjektov. Vo väčšine členských štátov v súčasnosti vôbec neexistuje politika špecificky zameraná na podporu rómskych žien, a EHSV preto vyzýva na záväzné využívanie potenciálu, ktorý ponúka táto oblasť.
4.4.4Výbor vyzýva orgány na všetkých úrovniach spoločnosti, aby zaviedli odbornú prípravu na trhu práce a v potrebnej miere vytvárali pracovné miesta a podporované formy pracovného pomeru. Uvedené orgány by mali poskytnúť podporu na cestovanie, ďalšie vzdelávanie a odbornú prípravu a prostredníctvom uplatňovania cielených nástrojov verejnej politiky podporovať príležitosti a šance na zosúladenie rodinného a pracovného života rómskych žien patriacich k zraniteľným skupinám.
4.4.5Členské štáty by mali urobiť všetko preto, aby odstránili zraniteľné postavenie rómskych žien na trhu práce, (kvázi) nútené, sivé a nezákonné formy zamestnania.
4.4.6Je potrebné riešiť tieto problémy a uznať význam rómskych žien na trhu práce, vytvoriť programy zamestnanosti typu druhej šance, poskytovať mediačnú pomoc, podporovať cestovanie a odbornú prípravu a vynaložiť maximálne úsilie na odstránenie diskriminácie na pracovisku a na senzibilizáciu vedúcich pracovníkov podnikov.
4.5Bývanie a verejné služby
4.5.1Žalostné dôsledky segregácie majú najväčší dosah práve na ženy a deti. EHSV preto zdôrazňuje potrebu stanoviť minimálne prijateľné normy pre bývanie, verejné služby a starostlivosť aj v týchto oblastiach a malo by sa to presadzovať ako základné právo, pokiaľ možno aj zakotvením v ústavách členských štátov.
4.5.2EHSV navrhuje, aby vytvorenie takýchto potrieb (napr. zásobovanie pitnou vodou, dodávka elektrickej energie, likvidácia alebo čistenie odpadových vôd, asfaltované vozovky, odvoz odpadu, dostupnosť verejných služieb atď.) bolo nevyhnutným predpokladom pre ďalšie investície do rozvoja obcí, ako aj získavanie a využívanie dotácií.
4.5.3Musí sa skoncovať s neopodstatneným a protiprávnym vysťahovávaním a rómskym ženám by sa mala v prípade, že k takejto situácii dôjde, poskytovať osobitná dostupná a prístupná právna ochrana. Ženám, ktoré boli traumatizované núteným vysťahovaním, treba poskytnúť podporu.
4.6Odstránenie štruktúr násilia
4.6.1Rómske ženy a dievčatá sú osobitne ohrozené v dôsledku diskriminácie a segregácie a môžu sa ľahko stať obeťami násilného trestného činu. Všetky známe formy vykorisťovania a obchodovania s ľuďmi ich môžu postihnúť v neprimeranej miere.
4.6.2EHSV súhlasí s tým, že všetky formy obchodovania s ľuďmi a násilie páchané na rómskych ženách znamená hrubé porušovanie ľudských práv, čo sa v Charte základných práv Európskej únie vyslovene zakazuje, a členské štáty musia konať v súlade s týmito zásadami. Ide o závažné trestné činy, ktoré sa riadia dopytom, a vo svojich mnohých podobách predstavujú mimoriadne lukratívny druh medzinárodnej organizovanej trestnej činnosti, pričom ich obeťami sa v neúmerne vysokej miere stávajú rómske ženy a deti.
4.6.3EHSV očakáva, že členské štáty do svojich právnych systémov bezodkladne zapracujú trestnú postihnuteľnosť týchto neustále sa meniacich foriem trestnej činnosti a že vytvoria nástroje cieleného a koordinovaného boja proti nim, prerušia toky ziskov z týchto násilných činov, a pokiaľ to bude možné, aj ich odstránia. Je potrebné odhaliť širší sociálno-ekonomický kontext týchto trestných činov, určiť situácie chudoby, diskriminácie a zraniteľnosti a na ich odstránenie je nutné dôsledne používať nástroje sociálnej politiky (strategické, zákonodarné, finančné, vzdelávacie, výskumné a ďalšie).
4.6.4Násilie voči rómskym ženám môže byť páchané zo strany väčšinovej spoločnosti, ako aj ich vlastnej komunity. V každom prípade je potrebné odhodlane bojovať proti ojedinelým i organizovaným formám násilia, poskytovať rodovo špecifickú ochranu obetiam, pričom treba mať na zreteli osobitnú zraniteľnosť žien a detí a prioritu ich ochrany, a uplatňovať prístup založený na ľudských právach.
4.6.5EHSV víta, že EÚ sa prostredníctvom podpisu Európskej komisie stala členom Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu, ktorý je známy pod názvom Istanbulský dohovor. Výbor naliehavo žiada, aby k nemu pristúpili všetky členské štáty EÚ a aby sa stal záväzným bez výhrad, s náležitým ohľadom na osobitnú zraniteľnosť rómskych žien v tejto oblasti.
4.6.6Rómske ženy a dievčatá sú takisto v neprimeranej miere terčmi a obeťami prejavov nenávisti vrátane trestných činov týkajúcich sa nenávistných prejavov. Treba prijať opatrenia na uľahčenie prístupu obetí k spravodlivosti a s pomocou občianskych organizácií vytvoriť nástroje na zvýšenie povedomia o tom, ako odhaľovať trestné činy tohto druhu.
4.6.7Podporuje geografické rozšírenie a zavedenie spoločného programu JUSTROM Rady Európy a Európskej komisie v záujme zabezpečenia prístupu rómskych žien k presadzovaniu práv.
4.6.8Upozorňuje na to, že všetky formy protirómskych prejavov a segregácie možno označiť za jednu z podôb násilných trestných činov. Zdôrazňuje potrebu ochrany pred takýmito trestnými činmi v rámci štátnej a štátom podporovanej inštitucionálnej starostlivosti (inštitúcie na ochranu detí, sociálnej a zdravotnej starostlivosti) a v štátnych organizáciách proti násiliu (polícia, trestné súdnictvo a orgány činné v trestnom konaní), pretože pri takejto trestnej činnosti sú rómske ženy obzvlášť zraniteľné. Upozorňuje na to, že v týchto prípadoch je dôležité zabezpečiť bezproblémový a bezplatný prístup k právnej ochrane.
4.6.9Vo vnútroštátnych a v medzinárodných právnych predpisoch je potrebné vymedziť pojem vynúteného manželstva maloletých ako formu obchodovania s ľuďmi a konať v súlade s tým. Pre maloleté obete vynútených manželstiev by sa mali sprístupniť všetky preventívne a ochranné nástroje a programy využívané v boji proti obchodovaniu s ľuďmi.
4.7Zapojenie a účasť
4.7.1Rómske ženy majú obmedzenú možnosť vytvárať a posudzovať politické opatrenia, ktoré ovplyvňujú ich budúcnosť. EHSV preto zdôrazňuje, že na základe zásady „nič o nás bez nás“ je nutné zapojiť zodpovedajúci podiel rómskych žien do vytvárania, plánovania, vykonávania a hodnotenia programov, ktoré sa akýmkoľvek spôsobom týkajú ich samotných alebo ich komunít. EHSV navrhuje, aby sa rómske ženy aktívne podieľali na programoch zameraných osobitne na rómske ženy aspoň vo väčšinovom počte, pričom v prípade programov zameraných na rómske komunity aspoň v pomere 30 %. Treba vyvinúť taký hodnotiaci systém, ktorý je dokáže spoľahlivo merať tieto podiely.
4.7.2EHSV navrhuje, aby sa tieto podiely presadzovali overiteľným spôsobom v orgánoch zodpovedných za vládnu a regionálnu politiku začleňovania (vládne, regionálne, okresné koordinačné rady, antisegregačné výbory atď.).
4.7.3Vyzýva vlády a orgány, aby viedli skutočný a vecný politický dialóg so zástupkyňami rómskych žien na všetkých úrovniach spoločnosti a aby pre takýto dialóg vytvorili aj inštitucionálny rámec. Na tento účel navrhuje vytvoriť právne inštitúcie, ako napríklad ženské výbory v rámci národných platforiem pre otázky Rómov, v ktorých budú mať rómske ženy vlastné cielené zastúpenie, alebo zriadiť úrad nezávislej rómskej ombudsmanky.
4.7.4Upozorňuje na to, že tak ako v súčasnej európskej rámcovej stratégii aj vo stratégiách jednotlivých členských štátov v oblasti integrácie Rómov chýba hľadisko rómskych žien alebo je tam zastúpené iba v malej miere. Názor zástupkýň rómskych žien musí byť v omnoho väčšej miere zohľadnený tak ako v procesoch v období po roku 2020, ako aj pri vytváraní ďalších stratégií pre sociálne začleňovanie Rómov.
V Bruseli 7. novembra 2018
Christa SCHWENG
predsedníčka sekcie pre zamestnanosť, sociálne veci a občianstvo
_____________