Európsky hospodársky a sociálny výbor
REX/486
Kľúčová úloha obchodu a investícií pri dosahovaní
a realizácii cieľov udržateľného rozvoja
STANOVISKO
Európsky hospodársky a sociálny výbor
Kľúčová úloha obchodu a investícií pri dosahovaní a realizácii cieľov udržateľného rozvoja
Spravodajca: Jonathan PEEL (UK – I)
Pomocný spravodajca: Christophe QUAREZ (FR – II)
|
Rozhodnutie plenárneho zhromaždenia
|
26/01/2017
|
|
Právny základ
|
článok 29 ods. 2 rokovacieho poriadku
|
|
|
stanovisko z vlastnej iniciatívy
|
|
|
|
|
Príslušná sekcia
|
REX
|
|
Prijaté v sekcii
|
07/11/2017
|
|
Prijaté v pléne
|
07/12/2017
|
|
Plenárne zasadnutie č.
|
530
|
|
Výsledok hlasovania
(za/proti/zdržalo sa)
|
163/0/1
|
1.Závery a odporúčania
1.1Plnenie a realizácia cieľov udržateľného rozvoja (SDG) sa považuje za hlavnú globálnu prioritu. Na splnenie termínu do roku 2013 bude nevyhnutné odteraz udržať tempo.
1.1.1Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) sa domnieva, že ciele udržateľného rozvoja, ako aj parížska dohoda (COP 21)
zásadne zmenia program svetového obchodu, najmä v oblasti obchodu s priemyselným tovarom a poľnohospodárstvom. Nutnosť uplatňovať tieto zásadné dohody musí byť stredobodom všetkých budúcich obchodných rokovaní EÚ.
1.2EÚ má jedinečné postavenie, pokiaľ ide o podporu realizácie cieľov udržateľného rozvoja. Má dôveryhodnosť na to, aby zohrávala účinnú úlohu premostenia medzi rozvinutými a rozvojovými krajinami. Väčší dôraz treba pripísať rozvoju opatrení načrtnutých v oznámení Komisie „Ďalšie kroky“
a úplnej integrácii cieľov udržateľného rozvoja „v rámci európskej politiky a súčasných priorít Komisie“, prípadne v spolupráci s členskými štátmi.
1.2.1Uznáva, že tento záväzok vyplýva z Lisabonskej zmluvy
. Mala by jestvovať intenzívna synergia v podpore a dosahovaní SDG a v propagácii európskych hodnôt na celom svete.
1.3O obchode bola v miléniových rozvojových cieľoch (MRC) len jedna zmienka
, ale existuje deväť konkrétnych zmienok o obchode v rámci SDG. Okrem priamych krokov na dosiahnutie SDG vyzývame EÚ, aby sa zamerala na obchod a investície ktoré budú „priaznivé pre SDG“. Existuje mnoho spôsobov, ako k nim môžu obchod a investície pozitívne prispieť, hoci niekedy nepriamo.
1.4Konkrétnym zámerom v rámci cieľa č. 17 (revitalizovať Globálne partnerstvo pre trvalo udržateľný rozvoj) je „univerzálny, otvorený, nediskriminačný a spravodlivý multilaterálny obchodný systém v rámci WTO“. EÚ dlhodobo zdôrazňuje multilateralizmus a kľúčovú úlohu WTO: v súčasnosti sa musia podniknúť aktívne kroky v tomto smere.
1.5EHSV konštatuje, že SDG nie sú právne záväzné, neexistuje mechanizmus riešenia sporov, EÚ musí vykonávať kroky prostredníctvom svojich politík a činností na ich ďalšiu realizáciu.
1.5.1Vítame zámer EÚ poskytnúť výročné aktualizácie. Máme však obavy, že EÚ sa často viac zaujíma o spôsob ako preukázať, ako sú jej súčasné politiky v súlade s SDG a prekrývajú sa s nimi, než ako získať maximálny synergický efekt prostredníctvom zamerania a prispôsobenia týchto politík a činností. Lepšie výsledky by prinieslo väčšie zameranie EÚ na dosiahnutie SDG.
1.5.2Existuje niekoľko kľúčových oblastí politiky, v ktorých sa podľa nás EÚ musí usilovať zabezpečiť plnú synergiu s SDG. Patria medzi ne obnovenie Dohody o partnerstve AKT – EÚ z Cotonou, ako aj väčšia interakcia EÚ s týmito regiónmi. Konkrétne by to malo zahŕňať cielené budovanie kapacít na podporu a pomoc pri vykonávaní dohody o uľahčení obchodu, ako aj širšiu spoločnú stratégiu EÚ/členských štátov pre pomoc obchodu. Toto je základný príspevok k iniciatíve WTO Pomoc pre obchod a zároveň je jej zásadným prvkom, pričom jej cieľom je posilniť kapacitu rozvojových krajín, a tak využiť príležitosti ponúkané obchodnými dohodami. Dôležitým bude príspevok k šiestemu globálnemu preskúmaniu WTO zameraný na SDG.
1.5.3Obchod by sa tiež mal cielenejšie využívať ako prostriedok na podporu regionálnej integrácie, ako aj SDG, najmä v tých regiónoch, v ktorých sa ešte neuzatvorili dohody o hospodárskom partnerstve, a to napriek tomu, že tieto dohody zatiaľ plne nenaplnili včasnejšie sľuby.
1.5.4EÚ by takisto mala zvážiť vybudovanie väčšej súčinnosti medzi 27 kľúčovými dohovormi týkajúcimi sa programu GSP + a SDG, a to v miere, v akej jej to umožňujú právomoci.
1.6Výbor tiež vyzýva EÚ, aby podporovala realizáciu SDG vždy, keď je to možné, prostredníctvom svojich dvojstranných vzťahov. Ukážkovým príkladom je interakcia s Čínou v súvislosti s jej iniciatívou „Jedno pásmo, jedna cesta“, ktorej vykonávanie, ako sa zdôraznilo na nedávnom stretnutí za okrúhlym stolom EÚ – Čína
, by malo prispieť k uskutočňovaniu programu OSN do roku 2030 a jeho cieľov trvalo udržateľného rozvoja.
1.7EHSV zdôrazňuje kľúčovú úlohu zodpovedného správania podnikov pri pomoci plniť SDG. Vplyv súkromného sektora tu bude kľúčový a výrazný: podľa odhadov výboru OSN pre obchod a rozvoj (UNCTAD)
bude ročne potrebných ďalších 2,5 bilióna dolárov. Súkromný sektor by mal prispieť tretinou tejto sumy. Mnohé spoločnosti už majú stratégie pre SDG, ale treba ich všetky povzbudiť, aby prevzali zodpovednosť za svoj vplyv na spoločnosť prostredníctvom náležitej starostlivosti vychádzajúcej z analýzy rizík. EHSV konštatuje, že mobilizáciu zdrojov uľahčuje aj medzinárodná daňová politika na podporu investícií na realizáciu cieľov udržateľného rozvoja.
1.8Cieľ 17 tiež stanovuje, že úspešný program trvalo udržateľného rozvoja si vyžaduje partnerstvá medzi vládami, súkromným sektorom a občianskou spoločnosťou. EHSV preto naliehavo žiada, aby všetky budúce mandáty pre kapitoly o obchode a udržateľnom rozvoji počas rokovaní EÚ o obchode a partnerstve povinne zahŕňali špecifické ustanovenie vyžadujúce, aby obe strany každého monitorovacieho mechanizmu občianskej spoločnosti spolupracovali pri podpore SDG a sledovali jeho vplyvy.
1.8.1Tieto kapitoly o obchode a trvalo udržateľnom rozvoji (najmä keďže sa týkajú SDG, Parížskej dohody a dodržiavania dohovorov MOP) musia mať rovnakú váhu ako tie, ktoré sa vzťahujú na obchodné, technické alebo colné záležitosti.
1.9Nakoniec EHSV pripomína EÚ svoje predchádzajúce odporúčanie
, aby uskutočnila dôsledné hodnotenie vplyvu pravdepodobných účinkov, ktoré bude mať plnenie cieľov udržateľného rozvoja a Parížska dohoda na obchodnú politiku EÚ vrátane poľnohospodárstva. Dobrá politika začína dobrou analýzou.
2.Súvislosti: Ciele trvalo udržateľného rozvoja (SDG)
2.1Vykonávanie rozsiahleho Programu trvalo udržateľného rozvoja OSN do roku 2030, a najmä jeho ústredná téma – SDG, zostane významnou globálnou prioritou až do stanoveného dátumu. Sedemnásť SDG je sprevádzaných ďalšími 169 konkrétnymi cieľmi.
2.1.1SDG majú globálnu povahu, sú univerzálne uplatniteľné a prepojené, čiže všetky krajiny musia byť spoločne zodpovedné za ich dosiahnutie. Vedú k novému spôsobu globálnej činnosti, ktorá bude rozsiahlejšia, participatívnejšia a konzultatívnejšia: už viac ako 90 krajín požiadalo o pomoc s dosahovaním týchto cieľov iné krajiny a subjekty, najmä EÚ.
2.2Význam SDG výrazne podporila Parížska dohoda, ktorá už nadobudla účinnosť. Značnú neistotu však odvtedy vyvolal úmysel americkej vlády odstúpiť od dohody a následky, ktoré by to mohlo mať v praxi. Toto otvára cestu pre EÚ, aby prevzala vedúcu úlohu pri zabezpečovaní, že ciele udržateľného rozvoja, ako aj ciele Parížskej dohody zostanú hlavnými prioritami, pričom bude vychádzať z veľkého záujmu Číny a ďalších rastúcich ekonomík o tieto dohody. Mnohé rýchlo sa rozvíjajúce ekonomiky doteraz nevyvinuli žiadne významné úsilie s cieľom pomôcť ďalším krajinám, ktoré zaostávajú v rozvoji.
2.3V oznámení Komisie o ďalších krokoch smerom k udržateľnej európskej budúcnosti z novembra 2016 sa uvádza, že SDG sa majú úplne začleniť do rámca európskej politiky a medzi súčasné priority Komisie, k čomu je aj zaviazaná podľa Lisabonskej zmluvy. Túto iniciatívu, ktorá sa v súčasnosti pripravuje, uvítal výbor vo svojom stanovisku na tému Poľnohospodárstvo v obchodných rokovaniach, v ktorom tiež odporúča, aby EÚ vykonala úplné posúdenie vplyvu pravdepodobných dosahov na obchodnú politiku EÚ.
2.3.1V oznámení sa uvádza sa, že SDG budú „prierezovým rozmerom“ pri implementácii celkovej stratégie EÚ. Poukázalo sa v ňom na to, že EÚ bola prínosom pri formovaní tejto agendy. Mala by sa dosiahnuť intenzívna synergia v podpore a dosahovaní SDG a v propagácii európskych hodnôt na celom svete, aj keď tieto ciele priamo nepodporujú dobrú správu vecí verejných, ani právny štát.
2.4Ciele trvalo udržateľného rozvoja a Parížska dohoda zásadne menia program svetového obchodu, najmä v oblasti obchodu s priemyselným tovarom a v poľnohospodárstve. Nutnosť uplatňovať tieto dohody musí byť stredobodom všetkých budúcich obchodných rokovaní EÚ.
2.4.1EÚ má dôveryhodnosť na to, aby zohrávala účinnú úlohu premostenia medzi rozvinutými a rozvojovými krajinami. EHSV už v minulosti poukázal na to, že EÚ má jedinečnú pozíciu na napredovanie tohto programu:
-je jedným z hlavných svetových vývozcov a dovozcov,
-už nie je vnímaná ako primárne defenzívna v oblasti poľnohospodárstva,
-preukazuje trvalý záujem o obchod a rozvoj a
-predovšetkým na ministerskej konferencii WTO v roku 2015 v Nairobi ukázala, že je schopná moderne a vyvážene uvažovať.
3.SDG: významná úloha pre obchod a investície
3.1Nadácia OSN uverejnila 1. mája na Twitteri „Zabezpečenie dobrého vzdelania, zdravotníctva a riadenia pre všetkých znižuje pravdepodobnosť konfliktov.
@OSN
stanovila 17
#globálnych cieľov
v tomto smere.
http://bit.ly/UN2030
". Ide o základné požiadavky, pokiaľ sa majú plniť SDG, pričom najväčšími výzvami ostávajú vojna a korupcia.
3.2Obchod a investície však zohrávajú veľmi dôležitú úlohu, ak sa SDG majú dosiahnuť. Obchod bol uvedený v miléniových rozvojových cieľoch iba raz, ale deväťkrát v SDG. Na internetovej stránke WTO sa osobitne upozorňuje na ciele č. 2 (odstrániť hlad, dosiahnuť potravinovú bezpečnosť a lepšiu výživu a podporovať udržateľné poľnohospodárstvo), č. 3 (zabezpečiť zdravý život a podporovať blahobyt pre všetkých v každom veku), č. 8 (podporovať inkluzívny a udržateľný hospodársky rast, zamestnanosť a dôstojnú prácu pre všetkých), č. 10 (znižovať nerovnosti medzi krajinami a v rámci nich), č. 14 (zachovať a udržateľne využívať oceány, moria a morské zdroje) a č. 17 (oživiť globálne partnerstvo pre udržateľný rozvoj). K týmto cieľom by sa mali pridať cieľ č. 7 (zabezpečiť prístup k dostupnej, spoľahlivej, udržateľnej a modernej energii pre všetkých) a č. 9 (budovať odolnú infraštruktúru, podporiť udržateľnú industrializáciu a posilniť inovácie). Tieto musia byť tiež v plnej súčinnosti s inými relevantnými krokmi, najmä v oblasti rozvoja.
3.2.1Obchod v poľnohospodárstve bude tiež zohrávať kľúčovú úlohu pri dosahovaní SDG, najmä pokiaľ ide o cieľ č. 12 (zabezpečiť udržateľné modely spotreby a výroby) a č. 15 (udržateľne hospodáriť s lesmi, bojovať proti dezertifikácii a zastaviť a zvrátiť degradáciu pôdy a zastaviť stratu biodiverzity), ako aj č. 1 (odstrániť chudobu vo všetkých podobách a všade), č. 13 (vykonať naliehavé opatrenia na boj proti zmene klímy a jej vplyvom) a č. 5 (dosiahnuť rodovú rovnosť a posilniť postavenie všetkých žien a dievčat).
3.2.2SDG na rozdiel od miléniových rozvojových cieľov konkrétne označujú „prostriedky vykonávania“ prostredníctvom ich 169 konkrétne určených cieľov. Taký veľký počet cieľov sťažuje určovanie priorít alebo získanie podpory. Napriek tomu hlavnú pozornosť treba venovať zaručeniu, že budú naďalej inkluzívne a že sa žiadna sociálna skupina nebude odsúvať na okraj.
3.3EHSV je znepokojený tým, že sa ešte účinne nevymedzili dostatočné opatrenia resp. politiky a neurčili kľúčové medzery, ktoré je potrebné vyplniť.
3.3.1Bude potrebné podrobne preskúmať, aký obchod sám o sebe môže prispieť. Okrem priamych krokov by sa mali zahrnúť aj investície a obchod priaznivé pre SDG, napríklad prostredníctvom využívania čistých technológií. Existuje mnoho spôsobov, ako obchod a investície môžu pozitívne, aj keď nepriamo prispieť, hoci nie vždy môžu byť hlavnou hnacou silou pri dosahovaní SDG, ani nemôžu ponúknuť systematický prístup.
3.4Podľa definície by mal byť obchod udržateľný, hoci v praxi to nie je vždy tak, najmä ak sa hodnotí podľa súčasných kritérií udržateľnosti vrátane uhlíkovej stopy. V minulosti sa v Európe obchodovalo s potravinami a tovarom, ktoré región nedokázal sám vyprodukovať. Ďalšími dvomi dôležitými faktormi boli kľúčové, základné spracovateľské zručnosti získané dlhoročnou praxou a jednoduchá doprava. Mimoriadne dôležitý bol prístup k vode, pretože pozemná doprava bola omnoho nákladnejšia a menej spoľahlivá.
3.4.1Tieto faktory sú naďalej dôležité. Politika nahrádzania dovozu pravidelne zlyháva. Medzinárodná dôvera v obchodovanie má zásadný význam pre to, aby sa odstránili zbytočné bariéry. Preto je dôležitý celosvetový systém obchodovania, ktorý budú medzinárodná tvorba pravidiel a systém riešenia sporov podporovať. V tejto súvislosti je úloha WTO naďalej zásadná, a to aj napriek možným problémom zo strany americkej administratívy.
3.4.2Osobitnou úlohou v rámci cieľa č. 17 je „univerzálny, otvorený, nediskriminačný a spravodlivý multilaterálny obchodný systém v rámci WTO“. WTO preto musí zohrávať kľúčovú úlohu. EÚ musí túto koncepciu naďalej povzbudzovať a podporovať.
3.4.3Vo vyhlásení z ministerskej konferencie WTO v Nairobi sa uvádza, že medzinárodný obchod môže zohrávať dôležitú úlohu pri dosahovaní udržateľného, výrazného a vyváženého rastu pre všetkých, pričom sa zdôraznilo, že by to bolo oveľa ťažšie bez účinného multilaterálneho obchodného mechanizmu. Zdôraznil sa tiež význam iniciatívy Pomoc pre obchod, ktorá by mal zohrávať kľúčovú úlohu pri dosahovaní mnohých SDG.
3.4.4Záväzok WTO zrušiť vývozné dotácie pre poľnohospodársky vývoz, ku ktorému sa dospelo v Nairobi, splní kľúčový cieľ trvalo udržateľného rozvoja č. 2 (úplné odstránenie hladu). Súčasné rokovania WTO o dotáciách v oblasti rybolovu sú relevantné v súvislosti s cieľom č. 14 (oceány, moria a morské zdroje) zakázať do roku 2020 tie, ktoré prispievajú k nadmernej kapacite a nadmernému rybolovu. Vkladáme nádej do nadchádzajúcej ministerskej konferencie WTO v Buenos Aires, že sa dosiahne takáto dohoda.
3.4.5Od roku 1947 sa najskôr GATT a v súčasnosti WTO usilujú o odstraňovanie prekážok. Okrem potravín, poľnohospodárskych výrobkov, textilu, oblečenia, obuvi a keramiky sa v súčasnosti zameranie presunulo z odstránenia ciel na necolné prekážky. Ako už EHSV uviedol „Obchod pomáha odstraňovať nerovnováhu v dopyte a ponuke, môže podstatne zlepšiť potravinovú bezpečnosť a výživu zvýšením dostupnosti potravín, podporovaním účinného využívania zdrojov a zvýšením investícií, zväčšením trhových príležitostí a hospodárskeho rastu, čím prináša pracovné miesta, príjmy a prosperitu“.
3.5So zvyšovaním celkových príjmov sa zvyšuje dopyt po nebývalých možnostiach výberu a rozmanitosť potravín a spotrebného tovaru. Patria sem výrobky z bavlny, obilniny a hovädzie mäso, ktoré si pri produkcii vyžadujú značné množstvo vody – a voda je na mnohých miestach nedostatkovou komoditou. Udržateľné využívanie vody a pôdy (a zabránenie znečisteniu ovzdušia) sú kľúčové pri realizácii mnohých cieľov udržateľného rozvoja. Racionalizácia produkcie bude čoraz dôležitejšou otázkou: napríklad Uzbekistan (ktorý ešte nie je členom WTO) sa výrazne spolieha na produkciu bavlny, hoci je suchou krajinou a bavlna je plodina, ktorá potrebuje veľa vody a značné využitie pesticídov.
3.6Dohoda o uľahčení obchodu (TFA), ktorá nadobudla účinnosť začiatkom roka 2017, by mala tiež predovšetkým zvyšovať udržateľnosť v medzinárodnom obchode, a to prostredníctvom odstránenia oneskorení a zbytočných prekážok na hraniciach. Kľúčovou úlohou pre EÚ je budovanie kapacít.
3.7Vplyv obchodu a investícií na zmenu klímy je významný. Rokovania o plurilaterálnej dohode o environmentálnych statkoch (EGA) sľubujú byť dôležitým krokom k integrácii klimatických zmien do mnohostrannej obchodnej politiky, ale ešte je potrebná ďalšia multilaterálna činnosť na propagáciu väčšieho súladu.
3.8Úloha investícií pri plnení SDG je takisto veľmi dôležitá, a to najmä v Afrike prostredníctvom pomoci pri poskytovaní primeranej infraštruktúry (cieľ č. 9), dostatočne veľkého počtu zariadení na druhotné spracovanie a zvýšenia schopnosti dostať výsledné produkty do dopravných uzlov a na trhy.
3.8.1Ako sa uvádza v stanovisku výboru o samostatných investičných dohodách „Kľúčovou oblasťou pôsobnosti zmluvných strán investičnej dohody bude uľahčovať investície prostredníctvom poskytovania potrebnej a udržateľnej infraštruktúry. Vlády sú zodpovedné za poskytnutie pevného právneho základu pre infraštruktúru, .... s cieľom zabezpečiť účinnú a efektívnu energetickú, vodnú a dopravnú sieť, a to prostredníctvom poskytnutia účinných systematických základov pre takéto siete.“ Energetické a vodné siete a rozvody si vyžadujú komplexný návrh a ich úplné zavedenie môže trvať desaťročie alebo aj dlhšie“.
4.Úloha EÚ a jej právomoci
4.1Ako už bolo uvedené, oznámenie Komisie o ďalších krokoch smerom k udržateľnej európskej budúcnosti, uvádza, že SDG sa majú úplne začleniť do rámca európskej politiky a medzi súčasné priority Komisie.
4.1.1Komisia vo svojom oznámení „Globálna Európa: svetová konkurencia“ z roku 2006 uviedla, že je dôležité zabezpečiť, aby sa výhody liberalizácie obchodu „preniesli na občanov. Pri presadzovaní sociálnej spravodlivosti a súdržnosti na domácej pôde by sme sa mali snažiť presadzovať naše hodnoty vrátane sociálnych a environmentálnych noriem a kultúrnej rozmanitosti na celom svete“.
4.1.2V Lisabonskej zmluve sa stanovuje, že o všetkých krokoch EÚ v oblasti obchodu, rozvoja a širšej vonkajšej činnosti sa vzájomne informuje. Už sme sa vyjadrili sklamanie z toho, že o SDG bola v oznámení Komisie „Obchod pre všetkých“ len stručná zmienka, hoci bolo uverejnené krátko po ich prijatí v OSN. Pri vykonávaní svojej stratégie „Obchod pre všetkých“ musí EÚ venovať zvláštnu pozornosť zabezpečeniu toho, aby budúce obchodné dohody a dohody o partnerstve dodržiavali základné normy MOP, záväzky COP21 a zabezpečili ochranu spotrebiteľa.
4.1.3Ako však ukázal nedávny rozsudok Súdneho dvora
o voľnom obchode medzi EÚ a Singapurom, právomoc EÚ v oblasti investícií je obmedzená, pričom má plnú právomoc v obchodných záležitostiach.
4.2SDG samy osebe nie sú právne záväzné, ani podložené mechanizmom riešenia sporov. Úspech bude závisieť od vlastnej politiky v oblasti udržateľného rozvoja a programov jednotlivých krajín. OSN zdôrazňuje, že sú potrebné partnerstvá medzi vládami, súkromným sektorom a občianskou spoločnosťou. Na jej internetovej stránke
je zoznam opatrení, ktoré majú vykonať jednotlivci.
4.3EÚ sa musí naďalej zameriavať na svoju vlastnú politiku a činnosti s cieľom určiť, ako môže čo najlepšie prispieť k dosiahnutiu SDG, a to nielen prostredníctvom obchodu. Obávame sa, že EÚ sa často zdá byť pripravená skôr preukázať, akým spôsobom sa súčasné politiky prekrývajú s SDG, než prispôsobiť tieto politiky s cieľom získať maximálnu synergiu. Tiež nás treba presvedčiť, že Komisia uplatnila pri kľúčových otázkach úplný krížový prístup so zahrnutím ostatných GR. Lepšie výsledky by prinieslo väčšie zameranie na dosiahnutie SDG vrátane obchodnej politiky.
4.3.1Tieto oblasti by mali zahŕňať nadchádzajúce obnovenie Dohody o partnerstve AKT – EÚ z Cotonou a väčšiu interakciu EÚ s týmito regiónmi. Podobne ako cielené budovanie kapacít s cieľom podporiť dohodu o uľahčení obchodu by tiež mala byť základom akéhokoľvek prebiehajúceho preskúmania spoločnej stratégie EÚ/členských štátov pre pomoc obchodu
, ktorá je kľúčovým prvkom iniciatívy WTO Pomoc pre obchod. Je vytvorená s cieľom posilniť kapacitu rozvojových krajín, a tak využiť príležitosti ponúkané obchodnými dohodami, čo bude naopak kľúčové pre dosiahnutie mnohých cieľov.
4.3.2Obchod by sa tiež mal cielenejšie využívať ako prostriedok na podporu regionálnej integrácie, ako aj SDG, najmä v tých regiónoch, v ktorých sa ešte neuzatvorili dohody o hospodárskom partnerstve, hoci s poľutovaním konštatujeme, že sa zatiaľ plne nenaplnili včasnejšie sľuby dohôd.
4.3.3Pokiaľ to právomoci umožňujú, EÚ by tiež mala zvážiť vytvorenie väčšej synergie medzi SDG a 27 povinnými environmentálnymi dohovormi a dohovormi MOP týkajúcich sa programu všeobecného systému preferencií plus (VSP+), ako aj požiadavky programu EBA pre najmenej rozvinuté krajiny.
4.3.4V záverečnom júlovom vyhlásení zo 14. zasadnutia hospodárskych a sociálnych záujmových skupín EÚ – AKT v Yaoundé
sa uvádza, že všetky dostupné finančné zdroje treba venovať na plnenie cieľov udržateľného rozvoja v rámci riadneho, transparentného riadenia financií, so zapojením súkromného sektora.
4.4Výbor sa tiež domnieva, že EÚ by mala podporovať realizáciu SDG vždy, keď je to možné, prostredníctvom svojich dvojstranných vzťahov. Ukážkovým príkladom je interakcia s Čínou v súvislosti jej iniciatívou „Jedno pásmo, jedna cesta“, ktorej vykonávanie, ako sa zdôraznilo na nedávnom stretnutí za okrúhlym stolom EÚ – Čína
, by malo prispieť k plneniu cieľov trvalo udržateľného rozvoja a vykonávaniu Parížskej dohody o zmene klímy. Odzrkadlilo to nedávne pripomienky generálneho tajomníka OSN.
4.4.1EHSV však opakuje svoje pevné presvedčenie o význame toho, aby Čína a iné krajiny dodržiavali dohovory Medzinárodnej organizácie práce (ILO).
4.5EHSV sa domnieva, že EÚ musí začleniť aj stratégiu Európa 2020 do spoločných cieľov SDG s cieľom vytvoriť podmienky pre inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast.
4.6EHSV v stanovisku na tému Trvalo udržateľný rozvoj: Mapovanie vnútorných a vonkajších politík EÚ
konštatoval, že „Program OSN do roku 2030 by sa mal zmeniť na aktívny, transformačný a pozitívny príbeh Európy. Tento proces pritom musí vychádzať zo silnej politickej vôle a odhodlania vytvoriť trvalo udržateľnú Európsku úniu tým, že naše hospodárstva budeme viesť smerom k odolnému a konkurencieschopnému, nízkouhlíkovému a sociálne inkluzívnemu vývoju s efektívnym využívaním zdrojov. Tento strategický zámer by taktiež pomohol prekonať nebývalý nedostatok dôvery občanov EÚ v projekt EÚ a najmä by preň zabezpečil podporu mladých ľudí. EÚ by mala program OSN do roku 2030 využívať týmto spôsobom, aby občanom EÚ predstavila novú víziu Európy: sociálnu zmluvu 21. storočia.“
5.Úloha súkromného sektora
5.1Podľa odhadov Konferencie OSN pre obchod a rozvoj (UNCTAD) bude na splnenie 17 SDG (a ich 169 cieľov) potrebných ďalších 2,5 bilióna amerických dolárov ročne. Pričom aspoň tretinu tejto sumy má podľa očakávaní poskytnúť súkromný sektor, ktorého úloha sa zdôrazňuje v cieli č. 17 spolu s úlohou občianskej spoločnosti.
5.2Väčšina bude pochádzať z intenzívnejšieho obchodu a vyšších investícií, najmä z potreby budovať mestá a následnej infraštruktúry, škôl, nemocníc a ciest. Nepriamo je to už súčasťou čínskej iniciatívy „Jedno pásmo, jedna cesta“.
5.3Ako už bolo uvedené, mimoriadne dôležité bude vybudovanie infraštruktúry v Afrike. Vnútorný obchod v rámci Afriky je na nízkej úrovni a tvorí 10 – 15 % celkového afrického obchodu. Ako už EHSV uviedol „umožniť africkým krajinám, aby rozšírili obchod v poľnohospodárstve spojený s SDG, ktoré sa týkajú infraštruktúry, regionálnej integrácie a prehĺbenia vnútorných trhov, a to aj prostredníctvom zvýšeného druhotného spracovania, bude základom toho, aby sa Afrike umožnila pozitívna účasť na poľnohospodárskom obchode a zlepšenie potravinovej bezpečnosti“.
5.4EHSV tiež uviedol, že regulačné prostredie sa musí plánovať dlhodobo. Takisto spoločnosti musia plánovať v dlhodobom horizonte, najmä ak majú byť investície úspešné. Nesplnenie podmienok jednou alebo druhou stranou neprinesie prospech nikomu. Významní aktéri z vládneho a súkromného sektora budú musieť vybudovať nové synergie a naučiť sa novým formám zapojenia. Kľúčovú úlohu by tu mala zohrať aj účasť občianskej spoločnosti, a to najmä na úrovni sociálnych partnerov.
5.5Účinné riadenie globálnych hodnotových a dodávateľských reťazcov (globálnych hodnotových reťazcov, globálnych dodávateľských reťazcov) bude mať zásadný význam, ako na to poukázal EHSV vo svojom stanovisku na tému Dôstojná práca v globálnych dodávateľských reťazcoch
. Globálne hodnotové reťazce pokrývajú všetky činnosti od návrhu produktu až po konečného spotrebiteľa. Globálne dodávateľské reťazce sú súčasťou globálnych hodnotových reťazcov zameraných na navrhovanie alebo distribúciu.
5.5.1EHSV uviedol, že jeho cieľom je „podporovať praktické a vhodné prístupy orientované na riziko, ktoré budú zohľadňovať špecifický charakter globálneho hodnotového reťazca a globálneho dodávateľského reťazca (lineárna alebo modulárna, jednoduchá alebo komplexná, krátka alebo dlhá organizácia).“
5.5.2Vplyv súkromného sektora bude výrazný. Môže byť dôležitým katalyzátorom sociálnej, hospodárskej a kultúrnej obnovy, v neposlednom rade prostredníctvom podpory a rozvoja kľúčových zručností a zabezpečenia väčšej diverzifikácie. Mnohé spoločnosti už majú svoje vlastné stratégie v oblasti SDG. Napriek tomu zodpovedné správanie podnikov bude dôležité pri pomoci plniť SDG, nielen prostredníctvom podnecovania všetkých podnikov, aby prevzali vlastnú zodpovednosť za vplyv na spoločnosť. Malo by to byť založené na náležitej starostlivosti vychádzajúcej z analýzy rizík., najmä pokiaľ ide o globálne hodnotové reťazce a globálne dodávateľské reťazce, ktoré zahŕňajú negatívne vplyvy a riziká a aktívnu podporu prínosov. Zároveň treba zabezpečiť, aby sa žiadna sociálna skupina neodsúvala na okraj. Vďaka tomu by sa mali rozšíriť povolenia spoločností na prevádzku a pritom by sa maximalizovali inovácie a udržateľný hospodársky rast.
5.6Zabezpečenie väčšej súčinnosti medzi SDG a súkromným sektorom bude zahŕňať tieto prvky:
-podpora sociálnej zodpovednosti podnikov, normy ISO 26000 a vypracovania medzinárodných rámcových dohôd medzi nadnárodnými podnikmi a medzinárodnými odborovými organizáciami (vo všetkých odvetviach, najmä v priemyselných);
-rozvoj nefinančného ratingu spoločností (sociálny a environmentálny) a podpora sociálne zodpovedných investícií;
-sociálna a environmentálna zodpovednosť v hodnotovom reťazci medzi dodávateľom a subdodávateľom.
5.6.1EHSV sa domnieva, že akákoľvek budúca dohoda EÚ o obchode alebo partnerská dohoda by sa mala usilovať o podporu zásad sociálnej zodpovednosti podnikov a noriem, a prihliadať na presadzovanie vnútroštátnych právnych predpisov v tejto oblasti, najmä v oblasti mimofinančného výkazníctva. Mali by trvať na tom, že každá signatárska strana bude aktívne podporovať, aby spoločnosti dodržiavali usmernenia OECD pre nadnárodné spoločnosti a iniciatívy OSN Global Compact, že sa zachová právo na kolektívne vyjednávanie a sociálny dialóg bude pokračovať.
5.6.2Vo svojej informačnej správe o sociálnej zodpovednosti podnikov výbor takisto zdôraznil význam hlavných zásad OSN v oblasti podnikania a ľudských práv z roku 2011, ako kľúčového kroku v oblasti sociálnej zodpovednosti podnikov, pričom poukázal na ľudské práva v rámci spoločenského piliera. V súčasnosti sa vďaka OSN ďalej rozvíja smerom k záväznej zmluve pre nadnárodné korporácie a iné podniky, pokiaľ ide o ľudské práva.
5.6.3Ostatné príslušné stanoviská EHSV zahŕňajú stanoviská o úlohe súkromného sektora v rozvoji a o zriadení záruky EFSD a záručného fondu EFSD.
5.7Dosiahnutie cieľa 17 by malo zahŕňať vládne obstarávanie, ako aj to, aby vlády spolupracovali so súkromným sektorom. EÚ by mala úzko spolupracovať s UNCTAD a UNECE, ktorá podporuje úlohu verejno-súkromných partnerstiev (PPP). Hoci vo všeobecnosti EHSV podporuje verejno-súkromné partnerstvá, poukázal na určité obavy, pričom uviedol, že verejno-súkromné partnerstvá „sa môžu stať dôležitým nástrojom na uskutočňovanie rozvojových stratégií, za predpokladu, že budú správne nastavené a zainteresované strany budú navzájom komunikovať“.
5.8Výbor už zdôraznil obrovský potenciál elektronického obchodu pre malé a stredné podniky a iné špecializovanejšie spoločnosti, čo umožňuje im a miestnym podnikom prístup na trhy, ktoré boli doteraz neprístupné. Vzhľadom na to, že MSP sú hlavnou hybnou silou inovácií, kľúčom k zachovaniu a rozvoju udržateľnosti a vytvárajú 70 – 80 % pracovných miest, EHSV vyzýva Komisiu, aby venovala osobitnú pozornosť podpore takýchto podnikov pri plnení SDG.
6.Úloha občianskej spoločnosti
6.1Cieľ č. 17 sa konkrétne zmieňuje o úlohe občianskej spoločnosti, pričom sa uvádza, že úspešný program trvalo udržateľného rozvoja si vyžaduje partnerstvá medzi vládami, súkromným sektorom a občianskou spoločnosťou. Tieto globálne partnerstvá sú potrebné na celosvetovej, regionálnej, národnej a miestnej úrovni. Následne odkazuje na hodnotiace a monitorovacie rámce. Po prvýkrát v histórii OSN SDG uvádzajú, že vlády sa zodpovedajú občanom. Na splnenie SDG bude potrebné priame zapojenie občianskej spoločnosti, ktorá by mala podporovať najmä zásady právneho štátu a boj proti korupcii. Ak sa občianska spoločnosť bojí prispieť, opak je pravdou. V otvorenej spoločnosti je jej hlas hybnou silou veľkých domácich zmien, otvorenosti a plurality.
6.1.1Od roku 2011, kedy bola podpísaná dohoda o voľnom obchode medzi EÚ a Južnou Kóreou, je cieľom všetkých obchodných dohôd a dohôd o hospodárskom partnerstve zahŕňať aj kapitoly o obchode a trvalo udržateľnom rozvoji
s monitorovacími mechanizmami občianskej spoločnosti. Tieto kapitoly sa v súčasnosti preskúmavajú. Mali by sa posilniť a tam, kde je to možné, prispôsobiť na podporu plnenia SDG. Budúce rokovacie mandáty EÚ musia zahŕňať v kapitolách o obchode a udržateľnom rozvoji konkrétny odkaz na SDG.
6.2Tieto mechanizmy majú veľký potenciál pri podpore hodnôt EÚ vrátane sociálnych a environmentálnych noriem. Môžu priniesť konkrétne výsledky. Sú dôležitým nástrojom na spoluprácu a posilnenie postavenia občianskej spoločnosti z partnerských krajín.
6.2.1Tieto spoločné mechanizmy občianskej spoločnosti musia byť schopné zasiahnuť na podporu realizácie SDG a prijatie opatrení voči nepriaznivému vývoju. Sme presvedčení, že tieto kapitoly o obchode a udržateľnom rozvoji musia byť vykonateľné rovnakým spôsobom ako ostatné obchodné doložky. V tejto súvislosti vyzývame Európsku komisiu, aby pri každej budúcej dohode rokovala o opatreniach, ktoré umožnia úplné monitorovanie vykonávania kapitol o obchode a udržateľnom rozvoji, a aby v prípade potreby vykonala takéto opatrenia.
6.3EHSV tiež víta dôraz, ktorý sa kladie na význam sociálneho hospodárstva pre vytváranie pracovných miest a udržateľný rozvoj v rámci „Nového globálneho partnerstva pre odstránenie chudoby a trvalo udržateľný rozvoj po roku 2015 “, ktoré Rada prijala v máji 2015
. Organizácie sociálneho hospodárstva majú takisto potenciál stať sa kľúčovými subjektmi pri podpore plnenia/napomáhaní plniť SDG. Vo svojom nedávnom stanovisku o sociálnom hospodárstve
EHSV zdôrazňuje, že sociálna ekonomika má významné miesto v každodennom živote a produktívnych činnostiach veľkých regiónoch Afriky, Ameriky a Ázie a významne celkovo prispieva k zlepšeniu životných a pracovných podmienok.
V Bruseli 7. decembra 2017
Georges DASSIS
predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru
_____________