DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.KONTEXT DELEGOVANÉHO AKTU

Únia a jej členské štáty rozhodne podporujú zámer ICAO, aby sa v celosvetovom meradle uviedlo do platnosti globálne trhové opatrenie pre medzinárodnú leteckú dopravu s cieľom prispieť k boju proti zmene klímy. Toto tvrdenie podporuje aj skutočnosť, že Európsky parlament a Rada trikrát zmenili systém obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v EÚ (EU ETS), aby uľahčili pokrok ICAO v súvislosti s jej globálnym trhovým opatrením, ako aj značnými finančnými a odbornými príspevkami, ktoré Únia a jej členské štáty 1  poskytli sekretariátu ICAO za posledných šesť rokov s cieľom prispieť k úspechu ICAO. Únia patrí medzi prvé jurisdikcie, ktoré prijmú právne záväzné legislatívne ustanovenia na účely vykonávania systému ICAO s názvom „CORSIA“, a to aj prostredníctvom tohto delegovaného aktu, zatiaľ čo sa očakáva, že aj ostatné štáty pristúpia k vykonávaniu na vnútroštátnej úrovni.

Všetky odvetvia hospodárstva musia prispieť k riešeniu zmeny klímy. Stanovenie ceny emisií skleníkových plynov je dôležité na využitie trhových síl a na dosiahnutie nákladovo efektívneho zníženia emisií. Od roku 2005 je EU ETS základným kameňom politiky Európskej Únie v oblasti klímy a je kľúčovým nástrojom na podstatné znižovanie emisií skleníkových plynov (GHG) v súlade so záväzkom Únie podľa Parížskej dohody, ktorého cieľom je obmedziť zvyšovanie teploty na úroveň výrazne pod 2 °C, podľa možnosti pod 1,5 °C. Zahrnutie vnútroeurópskych letov do systému EU ETS prinieslo zníženie emisií/kompenzácie vo výške približne 100 miliónov ton CO2 v rokoch 2012 až 2018 2 . V roku 2017 bola smernica o EU ETS revidovaná tak, aby riadne prispievala k cieľom v oblasti klímy a energetiky 3 na rok 2030 a aby sa pripravila na vykonávanie systému ICAO 4 .

Vypracúvajú sa právne predpisy Únie, ktorými sa bude systém ICAO vykonávať v dvoch krokoch. Po prvé, vhodné ustanovenia sú zahrnuté do troch vykonávacích a delegovaných právnych predpisov: tento delegovaný akt, vykonávacie nariadenie Komisie o monitorovaní a nahlasovaní emisií skleníkových plynov 5  a vykonávacie nariadenie Komisie o overovaní správ o údajoch a o akreditácii overovateľov 6 . Druhý krok je stanovený v článku 28b smernice a týka sa zmien systému EU ETS uskutočnených Európskym parlamentom a Radou prostredníctvom riadneho legislatívneho postupu.

Súbežne s týmto delegovaným aktom sa uskutočnili revízie nariadenia Komisie o monitorovaní a nahlasovaní (MRR) a nariadenia Komisie o overovaní správ o emisiách skleníkových plynov, správ o tonokilometroch a akreditácii overovateľov (AVR), aby sa zohľadnili ustanovenia systému monitorovania, nahlasovania a overovania (MRV) v rámci noriem a odporúčaných postupov (SARP). EÚ zhromažďovala od roku 2010 skúsenosti s monitorovaním, nahlasovaním a overovaním emisií z leteckej dopravy v rámci smernice o EU ETS a existuje veľká podobnosť medzi ustanoveniami systému ICAO a uvedenými dvoma nariadeniami. Súčasne s prijatím tohto delegovaného aktu sa 1. januára 2018 pri nadobudnutí účinnosti odstránilo niekoľko zostávajúcich rozdielov, a to prostredníctvom vykonávacích právomocí podľa smernice.

V článku 28c smernice 2003/87/ES sa vyžaduje, aby Komisia prijala ustanovenia o primeranom monitorovaní emisií, podávaní správ o emisiách a overovaní emisií na vykonávanie globálneho trhového opatrenia ICAO na všetkých trasách, na ktoré sa vzťahuje. Uvedené ustanovenia majú vychádzať z príslušných nástrojov prijatých v ICAO, musia zabrániť akémukoľvek narušeniu hospodárskej súťaže a musia byť v súlade so zásadami monitorovania a nahlasovania systému EU ETS. Správy o emisiách musia byť overené v súlade so zásadami a kritériami overovania uvedenými v smernici o EU ETS. Delegovaný akt dopĺňa nahlasovanie podľa uvedených nariadení, pokiaľ ide o lety a prevádzky, na ktoré sa v súčasnosti nevzťahuje smernica o EU ETS (napr. lety medzi EHP a tretími krajinami, lety medzi EHP a rôznymi inými regiónmi a lety výlučne medzi tretími krajinami alebo medzi tretími krajinami a závislými či zámorskými územiami). Keďže viacero prevádzkovateľov lietadiel nahlásilo v minulosti overené emisie z letov do, z a medzi letiskami nachádzajúcimi sa v Európskom hospodárskom priestore (EHP) vrátane ich najvzdialenejších regiónov, závislých alebo zámorských území, vzorové dokumenty na nahlasovanie týchto emisií už existujú a budú aktualizované, aby sa dali používať vzhľadom na podrobnejšie informácie o emisiách, ktoré sú relevantné pre systém ICAO. Na rozdiel od nariadení o monitorovaní, nahlasovaní, overovaní a akreditácii slúži tento delegovaný akt výlučne na účely poskytovania informácií sekretariátu ICAO. Vychádza čo najviac z existujúcich pravidiel a rámcov s cieľom minimalizovať administratívne zaťaženie prevádzkovateľov lietadiel, overovateľov a iných zainteresovaných strán a špecifikuje, ako sa informácie nahlásené v súlade s nariadeniami o monitorovaní, nahlasovaní, overovaní a akreditácii postúpia sekretariátu a ICAO.

Druhý krok je stanovený v článku 28b ods. 1, 2 a 3 smernice a týka sa zmien EU ETS, ktoré môže prijať iba Európsky parlament a Rada prostredníctvom riadneho legislatívneho postupu. Komisia je povinná predložiť správu Európskemu parlamentu a Rade o pokroku v rokovaniach v rámci ICAO. Týka sa to najmä relevantných medzinárodných nástrojov 7 , odporúčaní, ktoré schválila Rada, vytvorenia globálneho registra, vnútroštátnych opatrení, ktoré prijali tretie krajiny s cieľom vykonať globálne trhové opatrenie, dôsledkov výhrad tretích krajín a ďalšieho relevantného medzinárodného vývoja a uplatniteľných nástrojov. Komisia v súlade s globálnym hodnotením v rámci UNFCCC podá správu aj o úsilí splniť ambiciózny dlhodobý cieľ odvetvia leteckej dopravy znížiť úrovne emisií CO2 z leteckej dopravy v porovnaní s rokom 2005 o polovicu 8 . Komisia predloží správu Európskemu parlamentu a Rade, v ktorej posúdi spôsoby vykonania uvedených nástrojov prostredníctvom revízie smernice o EU ETS, pričom posúdi aj pravidlá týkajúce sa letov v rámci EHP.

V správe sa preskúma aj ambícia a celková environmentálna integrita globálneho trhového opatrenia, jeho všeobecná ambícia vo vzťahu k cieľom v rámci Parížskej dohody, miera účasti, jeho vynútiteľnosť, transparentnosť, sankcie za nedodržiavanie pravidiel, postupy pre účasť verejnosti, kvalita kompenzačných kreditov, monitorovanie, nahlasovanie a overovanie emisií, registre, zodpovednosť, ako aj pravidlá používania biopalív. Komisia môže k správe uvedenej v odseku 2 tohto článku pripojiť legislatívny návrh Európskemu parlamentu a Rade na zmenu, vypustenie, predĺženie platnosti alebo nahradenie výnimiek uvedených v článku 28a smernice o EU ETS, ktorý bude v súlade so záväzkom Únie do roku 2030 znížiť emisie skleníkových plynov v celom hospodárstve s cieľom zachovať environmentálnu integritu a účinnosť opatrení Únie v oblasti klímy. Smernica takisto jasne uvádza, že sa v správe zváži, či treba revidovať právny základ 9 pre tento delegovaný akt.

Smernica 2003/87/ES sa uplatňuje bez ohľadu na štátnu príslušnosť prevádzkovateľa leteckej spoločnosti a v zásade sa vzťahuje na lety s odletom z letiska alebo s príletom na letisko, ktoré sa nachádza na území členského štátu. V článku 28a sa na emisie z letov na letiská nachádzajúce sa v krajinách mimo EHP a z týchto letísk v každom kalendárnom roku do roku 2023 uplatňuje výnimka. Rovnaké zaobchádzanie s prevádzkovateľmi lietadiel na trasách je nevyhnutné na zabránenie narušeniu hospodárskej súťaže a je označené aj ako dôležitá otázka v rezolúcii ICAO z roku 2016. Lety v rámci EHP prevádzkuje viac ako 500 prevádzkovateľov lietadiel vrátane viac ako 100 prevádzkovateľov komerčných lietadiel so sídlom mimo EHP, ktorí dosahujú mimoriadne vysokú úroveň dodržiavania predpisov. Rozsah pôsobnosti smernice 2003/87/ES by mohol zmeniť len Európsky parlament a Rada 10 .

Týmto delegovaným aktom sa uplatňuje rovnaké zaobchádzanie v súlade s článkom 28c smernice o EU ETS. Komisia predloží sekretariátu ICAO iba informácie týkajúce sa letov, ktoré sa očakávajú v rámci systému ICAO, a prevádzkovatelia lietadiel so značným množstvom emisií vo všetkých ostatných krajinách by mali svoje emisie nahlásiť sekretariátu ICAO prostredníctvom iných krajín. Je v záujme prevádzkovateľov lietadiel nahlasovať svoje údaje o emisiách za medzinárodné lety 11 v rokoch 2019 a 2020, pretože to zníži emisie, ktoré budú musieť kompenzovať neskôr. V rámci noriem a odporúčaných postupov sa v prípade nenahlásenia údajov počíta s použitím iných zdrojov informácií s cieľom doplniť chýbajúce údaje.

2.KONZULTÁCIE PRED PRIJATÍM AKTU

Dňa 13. júla 2018 sa v kontexte expertnej skupiny pre zmenu klímy uskutočnilo stretnutie zainteresovaných strán, na ktorom sa zúčastnili zástupcovia priemyslu, občianskej spoločnosti a členských štátov. Pred prijatím delegovaného aktu sa 3. decembra 2018 uskutočnilo druhé stretnutie, na ktorom sa preskúmalo znenie delegovaného aktu a širší kontext vykonávacích pravidiel monitorovania, nahlasovania, overovania a akreditácie systému EU ETS. Okrem toho sa na portáli pre lepšiu právnu reguláciu počas štyroch týždňov od 28. novembra do 26. decembra 2018 zhromažďovala online spätná väzba k zneniu delegovaného nariadenia. Združenia leteckých dopravcov poskytli päť príspevkov. Po prijatí bude delegovaný akt počas dvoch mesiacov predmetom preskúmania zo strany Európskeho parlamentu a Rady.

3.PRÁVNE PRVKY DELEGOVANÉHO AKTU

Rozsah pôsobnosti delegovaného aktu je stanovený v revidovanej smernici o EU ETS. Nariadenie sa považuje za vhodný nástroj. Ako sa už uviedlo, je v záujme prevádzkovateľov lietadiel, aby dodržiavali toto nariadenie na účely stanovenia východiskovej základnej hodnoty emisií podľa systému ICAO.

Článok 1

V tomto článku sa stanovuje, na ktorých prevádzkovateľov lietadiel sa vzťahuje toto nariadenie, a uplatňuje sa výnimka na niektoré typy nekomerčných letov, ktoré môžu prevádzkovať.

Článok 2

V odsekoch 1 a 2 tohto článku sa stanovujú dodatočné informácie o overených emisiách, ktoré majú prevádzkovatelia lietadiel nahlasovať s cieľom doplniť už overené emisie nahlásené podľa MRR. Nahlasovanie emisií podľa MRR a uvedených odsekov je povinné, a ak sa neuskutoční, uplatnia sa donucovacie opatrenia v zmysle článku 16 smernice EU ETS.

Prvá kategória dodatočných informácií o emisiách je uvedená v odseku 1 písm. a) pre lety medzi letiskami nachádzajúcimi sa v EHP a letiskami v tretích krajinách (napr. Paríž – Marrákeš).

Druhá kategória dodatočných informácií o emisiách v odseku 1 písm. b) sa týka letov medzi letiskami nachádzajúcimi sa v EHP a letiskami nachádzajúcimi sa v najvzdialenejších regiónoch iných členských štátov EHP (napr. Dublin – Lanzarote) a v závislých územiach či na územiach daných členských štátov 12 (napr. Írsko – Grónsko). Treba poznamenať, že systém ICAO sa nevzťahuje na vnútroštátne lety ako Madrid – Lanzarote, a preto nie sú súčasťou tohto delegovaného aktu.

Tretia kategória dodatočných informácií o emisiách v odseku 1 písm. c) sa týka letov medzi letiskami nachádzajúcimi sa v najvzdialenejších regiónoch, na územiach kolónií alebo na územiach členských štátov EHP a letiskami nachádzajúcimi sa v tretích krajinách alebo v závislých územiach či na územiach iných členských štátov (napr. Grónsko – Kanada).

V odseku 2 sa objasňuje, že požiadavky uvedené v odseku 1 sa vzťahujú aj na prevádzkovateľov lietadiel, ktorí prevádzkujú menej ako 243 letov počas troch po sebe nasledujúcich štvormesačných období s odletom z letiska alebo príletom na letisko, ktoré sa nachádza na území členského štátu [s odkazom na písmeno j) v rámci činnosti „Letecká doprava“ v prílohe 1 k smernici 2003/87/ES].

Odsek 3 sa týka nahlasovania údajov o overených emisiách z letov medzi letiskami nachádzajúcimi sa v dvoch rôznych tretích krajinách, t. j. medzi letiskami nachádzajúcimi sa mimo EHP a letiskami nachádzajúcimi sa v iných krajinách mimo EHP (napr. Mexiko – Rio de Janeiro). Pokiaľ ide o túto kategóriu, odporúča sa nahlasovanie emisií. V správe Európskemu parlamentu a Rade by sa mala preskúmať otázka vhodnosti väčších právomocí.

Odsekom 4 sa zabezpečuje zrozumiteľnosť, pokiaľ ide o typy letov, ktoré sa majú nahlasovať na účely systému ICAO.

Článok 3

V odseku 1 tohto článku sa potvrdzuje, že nahlasovanie emisií podľa článku 2 má spĺňať normy stanovené v príslušných ustanoveniach smernice o EU ETS a MRR.

V odseku 2 sa odkazuje na elektronické vzorové dokumenty, ktoré sa majú používať pri nahlasovaní. Použilo ich viac ako 900 prevádzkovateľov lietadiel na účely nahlasovania overených emisií, ako aj na podávanie žiadosti o bezodplatné prideľovanie kvót podľa systému EÚ na obchodovanie s emisiami. Komisia aktualizuje vzorové dokumenty na účely systému ICAO.

Článok 4

V tomto článku sa uvádza, že na nahlasovanie emisií podľa článku 2 sa uplatňujú normy stanovené v príslušných ustanoveniach smernice o EU ETS a AVR.

Článok 5

V tomto článku sa stanovuje, že členský štát uvedený v článku 18a smernice 2003/87/ES je riadiaci členský štát vo vzťahu k prevádzkovateľovi lietadiel. Nie všetci prevádzkovatelia, ktorí majú podávať správy podľa tohto nariadenia, budú uvedení v prílohe k nariadeniu Komisie (ES) č. 748/2009. V takýchto prípadoch by mal prevádzkovateľ lietadla nahlásiť svoje overené emisie členskému štátu, ktorý mu vydal osvedčenie leteckého prevádzkovateľa, resp. v prípadoch, ak členský štát nevydal takéto osvedčenie, by mal prevádzkovateľ podať správu členskému štátu, v ktorom má svoje miesto súdnej registrácie.

Článok 6

Tento článok umožňuje Komisii požiadať o pomoc organizáciu Eurocontrol, aby doplnila údaje o emisiách s využitím databáz, ku ktorým má prístup, s cieľom presne nahlasovať príslušné emisie. To nevylučuje použitie iných zdrojov údajov.

Článok 7

V tomto článku sa vyžaduje, aby Komisia zaslala príslušné údaje o overených emisiách sekretariátu ICAO. Týka sa to len údajov prevádzkovateľov lietadiel, od ktorých sekretariát ICAO očakáva, že získa údaje o emisiách z Únie (napr. európske letecké spoločnosti). Pred zaslaním údajov sa očakáva, že ich príslušný členský štát potvrdí po tom, ako vykoná kontrolu spoľahlivosti údajov vrátane údajov z Eurocontrolu.

Úloha Európskeho parlamentu a Rady pri rozhodovaní o zmenách práva Únie sa plne rešpektuje, a preto nie je týmto článkom výslovne dotknutá úloha Európskeho parlamentu a Rady v súvislosti s posúdením spôsobov, ako vykonávať systém ICAO v práve Únie prostredníctvom budúcej revízie smernice EU ETS.

V EU ETS existujú tri emisné faktory pre letecké palivo:

Palivo

Emisný faktor (t CO2/t palivo)

Letecký benzín (AvGas)

3,10

Benzín pre prúdové motory (Jet B)

3,10

Petrolej pre prúdové motory (Jet A1 alebo Jet A)

3,15

V systéme ICAO je emisný faktor petroleja pre prúdové motory (Jet A1 alebo Jet A) 3,16. Pri zaslaní údajov sekretariátu ICAO sa použije tento emisný faktor. V správe podľa článku 28b smernice sa zváži, či by sa malo toto opatrenie revidovať, a Európsky parlament a Rada by mohli podľa potreby prijať opatrenia vrátane zmeny emisného faktora petroleja pre prúdové motory v rámci EU ETS.

DELEGOVANÉ NARIADENIE KOMISIE (EÚ) …/…

z 6. 3. 2019,

ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES, pokiaľ ide o opatrenia prijaté Medzinárodnou organizáciou civilného letectva na monitorovanie, nahlasovanie a overovanie emisií z leteckej dopravy na účely vykonávania globálneho trhového opatrenia

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES z 13. októbra 2003 o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Únii, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 96/61/ES, a najmä na jej článok 28c,

keďže:

(1)Článkom 28c smernice 2003/87/ES sa Komisii udeľuje právomoc prijímať ustanovenia na primerané monitorovanie, nahlasovanie a overovanie emisií na účely vykonávania globálneho trhového opatrenia Medzinárodnej organizácie civilného letectva (ICAO) na všetkých trasách, na ktoré sa toto opatrenie vzťahuje. Z dôvodu právnej istoty a jasnosti treba určiť lety, na ktoré sa vzťahujú tieto ustanovenia, a to prostredníctvom odkazov na príslušné trasy a prevádzkovateľov lietadiel.

(2)Na účely systému EÚ na obchodovanie s emisiami sa v súlade s nariadením Komisie (EÚ) č. 601/2012 13 a v súlade s vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2018/2067 14 uplatňujú opatrenia na monitorovanie a nahlasovanie emisií, ako aj na overovanie správ o emisiách. Uvedené opatrenia boli aktualizované a ďalej rozšírené, pokiaľ ide o monitorovanie a nahlasovanie emisií, prostredníctvom vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2018/2066 15 , ktoré sa uplatňuje od 1. januára 2021. Vykonávacie nariadenia (EÚ) 2018/2066 a (EÚ) 2018/2067 zohľadňujú prvé vydanie medzinárodných noriem a odporúčaných postupov, ktoré prijala ICAO 27. júna 2018. Z dôvodu administratívnej efektívnosti a minimalizácie nákladov prevádzkovateľov na dodržiavanie predpisov je vhodné zosúladiť ustanovenia na vykonávanie globálneho trhového opatrenia ICAO s ustanoveniami stanovenými v nariadení (EÚ) č. 601/2012 a v uvedených vykonávacích nariadeniach.

(3)Podľa nariadenia Komisie (EÚ) č. 601/2012 môžu členské štáty predpísať používanie elektronických vzorových dokumentov a špecifických formátov súborov na účely nahlasovania emisií z činností leteckej dopravy podľa smernice 2003/87/ES. Komisia by mala uverejniť osobitný formát elektronickej výmeny údajov na zabezpečenie toho, aby prevádzkovatelia lietadiel mohli spĺňať uvedené požiadavky aj pri nahlasovaní emisií na účely globálneho trhového opatrenia ICAO.

(4)Uplatňovanie požiadaviek na monitorovanie, nahlasovanie a overovanie na určité lety len vo vzťahu k prevádzkovateľom lietadiel so sídlom v EHP sa nepovažuje za narušenie hospodárskej súťaže. Takéto požiadavky sa preto môžu prijať na základe článku 28c smernice 2003/87/ES.

(5)Aby sa zabezpečila presná identifikácia všetkých príslušných emisií, Komisia by mala mať možnosť požiadať o pomoc Eurocontrol, aby v prípade potreby doplnil údaje o emisiách.

(6)Komisia by mala príslušné údaje o overených emisiách zaslať sekretariátu ICAO s cieľom zabezpečiť úplné a včasné nahlasovanie údajov o emisiách týkajúcich sa všetkých príslušných letov.

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

1.Povinnosť nahlasovania stanovená v článku 2 sa vzťahuje iba na prevádzkovateľov lietadiel, ktorí spĺňajú tieto podmienky:

a)sú držiteľmi osvedčenia leteckého prevádzkovateľa vydaného členským štátom alebo sú registrovaní v členskom štáte vrátane najvzdialenejších regiónov, závislých území a území daného členského štátu;

b)produkujú ročné emisie CO2 väčšie ako 10 000 ton z použitia letúnov s maximálnou vzletovou hmotnosťou presahujúcou 5 700 kg, prevádzkujú lety medzi letiskami nachádzajúcimi sa v rôznych štátoch Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP) alebo lety uvedené v článku 2 ods. 1 od 1. januára 2019.

2.Na účely odseku 1 písm. b) sa neberú do úvahy emisie z týchto typov letov:

a)štátne lety;

b)humanitárne lety;

c)lety na zdravotnícke účely;

d)vojenské lety;

e)protipožiarne lety.

Článok 2

1.Prevádzkovatelia lietadiel musia podávať správy o emisiách z týchto letov:

a)lety medzi letiskami nachádzajúcimi sa v členských štátoch a letiskami nachádzajúcimi sa v tretích krajinách;

b)lety medzi letiskami nachádzajúcimi sa v členských štátoch a letiskami nachádzajúcimi sa v najvzdialenejších regiónoch, závislých územiach alebo na územiach iných členských štátov;

c)lety medzi letiskami nachádzajúcimi sa v najvzdialenejších regiónoch, závislých územiach alebo na územiach členských štátov a letiskami nachádzajúcimi sa v tretích krajinách alebo závislých územiach či na územiach iných členských štátov.

2.Odsek 1 sa uplatňuje aj vo vzťahu k prevádzkovateľom komerčnej leteckej dopravy, ktorí prevádzkujú menej ako 243 letov počas troch po sebe nasledujúcich štvormesačných období s odletom z letiska alebo príletom na letisko, ktoré sa nachádza na území členského štátu.

3.Prevádzkovateľom lietadiel sa odporúča, aby overovali emisie a podávali správy o emisiách aj z letov medzi letiskami nachádzajúcimi sa v dvoch rôznych tretích krajinách.

4.Odseky 1 a 3 sa uplatňujú so zreteľom na emisie z akéhokoľvek typu letu s výnimkou letov uvedených v článku 1 ods. 2, vrátane:

a)letov na účely výcviku, pátrania a záchrany;

b)letov podľa pravidiel letu za viditeľnosti;

c)letov na účely vedeckého výskumu a testovania;

d)letov v rámci záväzkov vyplývajúcich zo služby vo verejnom záujme.

Článok 3

1.Na účely nahlasovania svojich emisií podľa článku 2 tohto nariadenia sa na prevádzkovateľov lietadiel vzťahujú rovnaké požiadavky, ako sú požiadavky stanovené v článku 14 smernice 2003/87/ES a v nariadení (EÚ) č. 601/2012. Od 1. januára 2021 sa nich vzťahujú rovnaké požiadavky, ako sú požiadavky stanovené vo vykonávacom nariadení (EÚ) 2018/2066.

2.Komisia uverejní formát elektronickej výmeny údajov na účely nahlasovania emisií z letov uvedených v článku 2. Prevádzkovatelia lietadiel použijú tento formát elektronickej výmeny údajov.

Článok 4

Na overovanie údajov o emisiách, ktoré sa majú nahlasovať podľa článku 2 tohto nariadenia, a na akreditáciu overovateľov vykonávajúcich overovanie sa vzťahujú rovnaké požiadavky, ako sú požiadavky stanovené v článku 15 smernice 2003/87/ES a v časti B prílohy V k tejto smernici, ako aj vo vykonávacom nariadení (EÚ) 2018/2067.

Článok 5

Prevádzkovateľ lietadla, ktorý je uvedený v prílohe k nariadeniu Komisie (ES) č. 748/2009 16 , nahlási svoje emisie svojmu riadiacemu členskému štátu uvedenému v danej prílohe.

Prevádzkovateľ lietadla, ktorý nie je uvedený v prílohe k nariadeniu (ES) č. 748/2009, nahlási svoje emisie členskému štátu, ktorý mu vydal osvedčenie leteckého prevádzkovateľa, resp. ak osvedčenie leteckého prevádzkovateľa nevydal členský štát, členskému štátu, v ktorom má daný prevádzkovateľ svoje miesto súdnej registrácie.

Článok 6

Komisia môže v prípade potreby požiadať o pomoc organizáciu Eurocontrol s cieľom zvýšiť presnosť údajov o emisiách nahlásených podľa článku 2.

Článok 7

Bez toho, aby bola dotknutá revízia smernice 2003/87/ES Európskym parlamentom a Radou, Komisia zašle sekretariátu Medzinárodnej organizácie pre civilné letectvo príslušné údaje o emisiách, ktoré boli nahlásené podľa článku 14 smernice 2003/87 ES a podľa tohto nariadenia. Príslušné orgány vykonajú kontrolu spoľahlivosti údajov pred ich zaslaním.

Emisný faktor petroleja pre prúdové motory (Jet A1 alebo Jet A) uvedený v prílohe 16 zväzku IV k Dohovoru o medzinárodnom civilnom letectve podpísanému 7. decembra 1944 (Chicagsky dohovor) sa použije na účely zaslania údajov o emisiách podľa prvého odseku tohto článku.

Článok 8

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 6. 3. 2019

   Za Komisiu

   predseda
   Jean-Claude JUNCKER

(1)    To zahŕňa finančnú podporu vo výške viac ako 15 miliónov EUR na projekty budovania kapacít EÚ v rozvojových krajinách; pracovný čas zamestnancov Komisie, agentúry EASA a EUROCONTROLU, ktorí sú zapojení do práce ICAO; intenzívne zapojenie vládnych a priemyselných expertov a vyslanie zamestnancov na sekretariát ICAO.
(2)    Ďalšie informácie nájdete v spoločnej európskej časti štátneho akčného plánu ICAO pre Rakúsko na zníženie emisií tu https://www.icao.int/environmental-protection/Lists/ActionPlan/Attachments/78/CO2%20Reduction%20Action%20Plan_Austria_July%202018.pdf , s. 45 – 49.
(3)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/410 zo 14. marca 2018, ktorou sa mení smernica 2003/87/ES s cieľom zlepšiť nákladovo efektívne znižovanie emisií a investície do nízkouhlíkových technológií a rozhodnutie (EÚ) 2015/1814, Ú. v. EÚ L 76, 19.3.2018, s. 3.
(4)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2392 z 13. decembra 2017, ktorým sa mení smernica 2003/87/ES na účely pokračovania súčasných obmedzení rozsahu pôsobnosti v súvislosti s činnosťami leteckej dopravy a na účely prípravy na vykonávanie globálneho trhového opatrenia od roku 2021, Ú. v. EÚ L 350, 29.12.2017, s. 7.
(5)    Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2018/2066 z 19. decembra 2018 o monitorovaní a nahlasovaní emisií skleníkových plynov podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES, ktorým sa mení nariadenie Komisie (EÚ) č. 601/2012, Ú. v. EÚ L 334, 31.12.2018, s. 1 – 93.
(6)    Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2018/2067 z 19. decembra 2018 o overovaní údajov a o akreditácii overovateľov podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES, Ú. v. EÚ L 334, 31.12.2018, s. 94 – 134.
(7)    Pozri štúdiu Komisie o možných právnych štruktúrach na vykonávanie globálneho trhového opatrenia uplatňovaného v prípade emisií z medzinárodnej leteckej dopravy: https://ec.europa.eu/clima/sites/clima/files/transport/aviation/docs/gmbm_legal_study_en.pdf.
(8)    Pozri odôvodnenie 11 nariadenia Rady (EÚ) 2017/2392 z 13. decembra 2017.
(9)    Pozri článok 28b ods. 2 nariadenia Rady (EÚ) 2017/2392 z 13. decembra 2017.
(10)    S výnimkou ustanovení delegovaného aktu podľa článku 25a smernice 2003/87/ES.
(11)    Medzinárodné lety tvoria približne 60 % celosvetových emisií z leteckej dopravy, zatiaľ čo zvyšných 40 % sa týka vnútroštátnych letov. Mandát ICAO sa nevzťahuje na vnútroštátnu leteckú dopravu, pozri https://www.icao.int/environmental-protection/Documents/STATEMENTS/cop4.PDF.
(12)    Úplný zoznam týchto letov nájdete v odpovedi č. 5 v často kladených otázkach: https://ec.europa.eu/clima/sites/clima/files/transport/aviation/docs/faq_aviation_2013-2016_en.pdf.
(13)    Nariadenie Komisie (EÚ) č. 601/2012 z 21. júna 2012 o monitorovaní a nahlasovaní emisií skleníkových plynov podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES (Ú. v. EÚ L 181, 12.7.2012, s. 30).
(14)    Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2018/2067 z 19. decembra 2018 o overovaní údajov a o akreditácii overovateľov podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES (Ú. v. EÚ L 334, 31.12.2018, s. 94).
(15)    Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2018/2066 z 19. decembra 2018 o monitorovaní a nahlasovaní emisií skleníkových plynov podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES, ktorým sa mení nariadenie Komisie (EÚ) č. 601/2012 (Ú. v. EÚ L 334, 31.12.2018, s. 1).
(16)    Nariadenie Komisie (ES) č. 748/2009 z 5. augusta 2009 o zozname prevádzkovateľov lietadiel, ktorí vykonávali činnosť leteckej dopravy uvedenú v prílohe I k smernici 2003/87/ES k 1. januáru 2006 alebo po tomto dátume, v ktorom sa každému prevádzkovateľovi lietadiel určuje riadiaci členský štát (Ú. v. EÚ L 219, 22.8.2009, s. 1).