|
VÝZVA NA PREDKLADANIE PODKLADOV V SÚVISLOSTI S INICIATÍVOU (bez posúdenia vplyvu) |
|
|
Cieľom tohto dokumentu je informovať verejnosť a zainteresované strany o činnosti Komisie, aby sa k nej mohli vyjadriť a účinne sa zapojiť do konzultácií. |
|
|
Názov iniciatívy |
Stratégia pre európsku dátovú úniu |
|
Vedúce GR – zodpovedný útvar |
GR CNECT, oddelenie G1 |
|
Pravdepodobný druh iniciatívy |
Oznámenie Komisie |
|
Predbežný dátum prijatia |
3. štvrťrok 2025 |
|
Doplňujúce informácie |
– |
|
Tento dokument je určený výhradne na informačné účely. Nie je ním dotknuté konečné rozhodnutie Komisie o tom, či sa bude táto iniciatíva realizovať, ani o jej konečnom obsahu. Všetky prvky iniciatívy opísanej v tomto dokumente vrátane jej načasovania sa môžu zmeniť. |
|
|
A. Politický kontext, vymedzenie problému a kontrola subsidiarity |
|
Politický kontext |
|
Táto iniciatíva nadväzuje na opatrenia uvedené v dátovej stratégii z roku 2020, v ktorej sa stanovuje vytvorenie vnútorného trhu, kde môžu údaje voľne prúdiť. Vzhľadom na technologický a geopolitický vývoj, ktorý sa odvtedy udial, je potrebný aktualizovaný prístup. V Draghiho správe sa uvádza, že EÚ nemá veľké súbory údajov a musí podporovať medziodvetvovú koordináciu a spoločné využívanie údajov s cieľom urýchliť integráciu umelej inteligencie, najmä generatívnej umelej inteligencie, do európskeho priemyslu. V Lettovej správe z apríla 2024 sa zdôraznilo, že na vytvorenie skutočného vnútorného trhu s údajmi je potrebné urobiť viac. V akčnom pláne pre kontinent umelej inteligencie sa ako kľúčové opatrenie na uvoľnenie potenciálu umelej inteligencie zdôrazňuje stratégia pre dátovú úniu. V politických usmerneniach pre Európsku komisiu na roky 2024 – 2029 sa ďalej zdôrazňuje silná potreba „využiť nevyužitý potenciál údajov“. Napokon sa v oznámení Komisie s názvom „Kompas konkurencieschopnosti pre EÚ“ uverejnenom v januári 2025 uvádza, že sa navrhne stratégia pre dátovú úniu s cieľom zlepšiť a uľahčiť bezpečnú výmenu súkromných a verejných údajov prostredníctvom transparentných procesov, zjednodušiť regulačný režim a jeho uplatňovanie a urýchliť vývoj nových systémov alebo aplikácií, a to pri rešpektovaní základných práv. |
|
Problém, ktorý sa má v rámci iniciatívy riešiť |
|
Dátová stratégia EÚ z roku 2020 priniesla určité výsledky: vytvorenie spoločných európskych dátových priestorov ako decentralizovaných rámcov na suverénne zdieľanie a združovanie údajov spoločnosťami, napr. s pomocou služieb sprostredkovania údajov regulovaných podľa aktu o správe údajov; nové práva na prístup k priemyselným údajom a ich zdieľanie podľa aktu o údajoch a zdravotné údaje podľa nariadenia o európskom priestore pre zdravotné údaje. Vzhľadom na zrýchľujúce sa tempo revolúcie v oblasti umelej inteligencie je však pre sprístupnenie priemyselných údajov a údajov z nedostatočne zastúpených jazykov potrebné spraviť viac. Hospodárstvo EÚ, ktoré sa vyznačuje silnými spoločnosťami v tradičných odvetviach, ale len niekoľkými veľkými aktérmi v odvetví technológií, čelí v procese digitalizácie výzvam. Veľkí technologickí aktéri z krajín mimo EÚ sa zároveň snažia vstúpiť do tradičných priemyselných odvetví a ponúkajú sa ako partneri digitalizácie. V európskom priemysle chýbajú alternatívy pre projekty digitalizácie, okrem iného vrátane vývoja a využívania umelej inteligencie. Na rozdiel od hospodárstva založeného na osobných údajoch sú priemyselné údaje špecifické pre jednotlivé oblasti a uchovávajú ich mnohí rôzni aktéri, ktorí pri zdieľaní a združovaní údajov čelia regulačným výzvam. Niektoré údaje sú špecifické pre jednotlivé jazyky a môžu existovať len v malom množstve. V dôsledku toho inovačné spoločnosti nie sú schopné trénovať alebo neustále zlepšovať základné modely pre rôzne priemyselné oblasti alebo európske jazyky. Okrem prístupu k údajom zostáva výzvou aj prístup k talentom, výpočtovým zariadeniam a kapitálu. Regulačné prostredie používania údajov v EÚ sa vyznačuje komplexnou kombináciou všeobecných a odvetvových právnych predpisov, ktorých vzájomné pôsobenie je pre podniky často ťažko pochopiteľné a ktoré presadzujú rôzne subjekty alebo orgány, čo vedie k neefektívnosti a neistote pre podniky a orgány verejnej správy. Napriek úsiliu o harmonizáciu pravidiel spracúvania osobných údajov sa členské štáty môžu od týchto pravidiel odchýliť na základe ustanovení o otvorení alebo práv na špecifické výnimky. Čoraz väčší počet požiadaviek na podávanie správ a oznamovanie vo všetkých druhoch právnych predpisov má vplyv na konkurencieschopnosť. Zatiaľ čo medzinárodné toky údajov nadobúdajú v celom hospodárstve čoraz väčší význam, existujú aj výzvy. Európske spoločnosti sa často stretávajú s neistotou, pokiaľ ide o prenos údajov z krajín mimo EÚ naspäť do EÚ. Určité kategórie údajov EÚ nie sú dostatočne chránené pred nepriateľskými aktérmi. Nedávne geopolitické napätie vyvoláva otázky týkajúce sa hospodárskej bezpečnosti EÚ v prípade nadmernej závislosti od iných krajín, napr. závislosti od relevantných údajov pre určité oblasti generatívnej umelej inteligencie, ktorá bráni EÚ zabezpečiť svoju dlhodobú konkurencieschopnosť. |
|
Základ opatrení na úrovni EÚ (právny základ a kontrola subsidiarity) |
|
Európa má potenciál byť na čele dátového hospodárstva a bezpečne využívať údaje s cieľom posilniť dôveryhodnú, nediskriminačnú umelú inteligenciu a zvýšiť svoju konkurencieschopnosť na svetovom trhu – za predpokladu, že sa zvážia ďalšie opatrenia. Stratégia môže pomôcť európskym spoločnostiam a občanom účinnejšie využívať údaje vytvorené na celom kontinente a zároveň minimalizovať právnu neistotu. |
|
Právny základ |
|
Samotné oznámenie vychádza z článku 114 Zmluvy o Európskej únii. Očakáva sa, že v oznámení sa oznámi celý rad iniciatív a opatrení s rôznymi právnymi základmi. V závislosti od obsahu a rozsahu ohlásených možných legislatívnych a nelegislatívnych nástrojov sa právne základy vhodné pre tieto právne nástroje náležite uvedú pri ich vypracúvaní. |
|
Praktická potreba opatrení na úrovni EÚ |
|
Cezhraničný charakter trhov s údajmi predstavuje pre jednotlivé členské štáty výzvy, keďže hrozí, že nezávislé opatrenia povedú k regulačnej fragmentácii a fragmentácii trhu. Aby sa tomu zabránilo, narastá potreba koordinovaného prístupu, ktorý zohľadňuje celý vnútorný trh EÚ. Takýto prístup by umožnil dosiahnuť úspory z rozsahu, vytvoril by ekosystém dôveryhodných nástrojov EÚ, posilnil postavenie európskych spoločností a podporil súdržnejší, konkurencieschopnejší, nediskriminačný a dôveryhodnejší európsky trh s údajmi a umelou inteligenciou. Medzinárodné toky údajov sú dôležitým aspektom konkurencieschopnosti spoločností EÚ a účinne sa riešia na úrovni EÚ, pričom jednotný prístup posilňuje vyjednávaciu silu Európy, zabezpečuje regulačnú konzistentnosť globálnych záväzkov a zabraňuje fragmentácii medzi členskými štátmi. Administratívnu záťaž spôsobujú nielen vnútroštátne právne predpisy, ale jej zdrojom býva aj legislatívny rámec EÚ. Zníženie tejto záťaže by podporilo širšie ciele Európy v oblasti konkurencieschopnosti. |
|
B. Ciele iniciatívy a spôsob ich dosiahnutia |
|
Prvým cieľom je stimulovať investície do dátových technológií a sprístupniť určité dátové aktíva prostredníctvom dobrovoľných opatrení alebo financovania s cieľom umožniť rozšírené využívanie a dostupnosť údajov, t. j. na vývoj generatívnej umelej inteligencie. Mohlo by to zahŕňať opatrenia na zlepšenie prístupu startupov k údajom, ako je jednotné kontaktné miesto pre prístup na požiadanie k ďalším zdrojom údajov a ďalšie opatrenia na uľahčenie dobrovoľného zdieľania údajov. Druhým cieľom je zjednodušenie. Malo by sa dosiahnuť 1. zjednodušením existujúcich pravidiel a 2. vývojom dátových nástrojov na zníženie administratívnej záťaže. S cieľom konsolidovať existujúci rámec sa tento rámec vyhodnotí a v prípade potreby sa navrhnú cielené úpravy, aby nástroje spoločne fungovali čo najlepšie v záujme účinného dátového hospodárstva vrátane účinných mechanizmov riadenia. Mali by sa rozvíjať a zavádzať digitálne infraštruktúry s cieľom umožniť automatické dodržiavanie povinností podávania správ. Mohlo by sa takisto zvážiť zavedenie povinného digitálneho podávania správ v budúcich legislatívnych iniciatívach a uľahčenie digitálneho podávania správ v existujúcich právnych predpisoch. Tretím cieľom je vypracovanie „medzinárodnej dátovej stratégie“, ktorá by mala zahŕňať opatrenia na ochranu exportu údajov EÚ, ako aj opatrenia na stimuláciu importu údajov do EÚ. Vyžaduje si to integrovaný prístup, ktorý okrem iného zohľadňuje vnútorné acquis EÚ v oblasti údajov, ako aj vonkajšiu politiku EÚ v oblasti digitálneho obchodu. Okrem toho by sa v medzinárodnej dátovej stratégii mal zvážiť aj prístup k spoločným európskym dátovým priestorom a mali by sa určiť opatrenia na prioritné zapojenie na bilaterálnej a multilaterálnej úrovni, ako aj vypracovanie medzinárodných pravidiel vedúcich k zdieľaniu údajov na zmluvnom základe. |
|
Pravdepodobné vplyvy |
|
Očakáva sa, že hospodársky vplyv opatrenia sa prejaví v službách a produktoch viac založených na údajoch, najmä službách a produktoch umelej inteligencie, ktoré budú navrhnuté podľa potrieb používateľov. Výsledkom stratégie bude ďalší rozvoj dôveryhodného a prosperujúceho dátového hospodárstva, čím sa pravdepodobne zvýši hodnota údajov v súlade s normami ochrany údajov a kybernetickej bezpečnosti. Integrovanejší jednotný trh s posilneným digitálnym rozmerom umožní podnikom EÚ vrátane MSP rozšíriť sa a čo najlepšie využiť trh a zároveň umožní verejnej správe riešiť príslušné spoločenské výzvy vo všetkých oblastiach. Zjednodušením legislatívneho rámca sa zníži regulačné zaťaženie podnikov. Zníženie administratívnej záťaže bude mať pozitívny vplyv na celé hospodárstvo, ale najmä na menšie a stredné podniky, ktoré majú menej kapacít na plnenie úloh súvisiacich s dodržiavaním predpisov a kde je administratívna záťaž často najväčšou výzvou vo vzťahu k investíciám. Riešením medzinárodných tokov iných ako osobných údajov na úrovni EÚ by sa posilnila úloha Európy ako globálneho lídra v oblasti digitálnych technológií, podporila by sa regulačná súdržnosť, prilákali by sa toky údajov do EÚ a zabezpečili by sa silnejšie záruky bezpečnej a konkurencieschopnej výmeny údajov EÚ s tretími krajinami. |
|
Monitorovanie v budúcnosti |
|
Vzhľadom na povahu iniciatívy – širšie politické oznámenie – bude monitorovanie iniciatívy nasledovať neskôr, keď sa vykonajú rôzne opatrenia. Komisia včas posúdi stratégiu najprv prostredníctvom Európskeho dátového inovačného výboru a expertnej skupiny pre otázky údajov a jej rôznorodej skupiny zainteresovaných strán ako monitorovacieho mechanizmu a bude pravidelne podávať správy príslušnej pracovnej skupine Rady a parlamentným výborom. Komisia takisto posúdi vykonávanie stratégie prostredníctvom rôznych opatrení, ktoré z nej vyplynú. Všetky legislatívne opatrenia budú sprevádzané dôkladným posúdením a vhodnými hodnotiacimi mechanizmami. |
|
C. Lepšia právna regulácia |
|
Posúdenie vplyvu |
|
Keďže v oznámení sa stanovuje stratégia a prehľad, pre tento typ opatrení sa nevyžadujú žiadne posúdenia vplyvu a priori. Legislatívne návrhy, potenciálne opatrenia alebo iné návrhy a iniciatívy, ktoré budú mať pravdepodobne významný vplyv, a možnosti politiky, ktoré sú oznámené v stratégii, budú v prípade potreby doplnené o posúdenia vplyvu. Cieľom stratégie pre dátovú úniu je stanoviť všeobecný prístup, v prípade ktorého neexistujú identifikovateľné vplyvy. |
|
Konzultačná stratégia |
|
Súčasťou konzultačných činností budú: verejná konzultácia (pozri ďalej uvedené informácie); cielené dotazníky pre členské štáty a vybraných expertov; cielené konzultácie, a to aj o MSP; odvetvové semináre; rozhovory s expertmi; podujatia na vysokej úrovni a návštevy krajín. Na komunitu MSP sa zameria priamo Európsky dátový inovačný výbor a jeho zástupcovia MSP, ako aj sieť Enterprise Europe Network. V súlade s cieľom politiky Komisie v oblasti lepšej právnej regulácie, ktorým je rozvíjať iniciatívy na základe najlepších dostupných poznatkov, pozývame vedeckých výskumných pracovníkov, ako aj akademické organizácie, odborné spoločnosti a vedecké združenia s odbornými znalosťami v oblasti dátovej politiky, umelej inteligencie a/alebo znižovania administratívnej záťaže, aby predložili relevantný vedecký výskum, analýzy a údaje, a to zverejnené a v predtlači. |
|
V rámci tejto výzvy na predkladanie podkladov začíname verejnú konzultáciu na portáli Vyjadrite svoj názor, do ktorej môže každý prispieť svojou odpoveďou. Konzultáciu možno nájsť na tomto odkaze: stránka verejných konzultácií. Dotazník je k dispozícii v angličtine, francúzštine a nemčine, pričom odpovedať možno v ktoromkoľvek z 24 úradných jazykov EÚ. Verejná konzultácia pozostáva z dotazníka a k dispozícii bude aj možnosť pripojiť samostatný dokument. Verejná konzultácia bude prebiehať 8 týždňov. Po 8 týždňoch od ukončenia konzultácie sa na webovej stránke konzultácie uverejní jej vecné zhrnutie. Komisia takisto včas a po ukončení konzultácie pripraví súhrnnú správu, v ktorej zhrnie všetky konzultačné činnosti. |
|
Účel konzultácie |
|
Cieľom konzultačného procesu je poskytnúť zainteresovaným stranám príležitosť vyjadriť svoje názory a pomôcť pri zostavovaní budúceho politického programu týkajúceho sa dátového hospodárstva EÚ. Bude tiež podkladom pre možné budúce iniciatívy Komisie v tejto oblasti politiky a zároveň vezme na vedomie príspevky všetkých zainteresovaných strán s dôrazom na spoluprácu a inklúziu. |
|
Cieľová skupina |
|
Zainteresované strany budú rozdelené do týchto skupín: ·občania/široká verejnosť, ·poskytovatelia údajov verejného sektora, ·poskytovatelia technológií a komerční používatelia, ·príslušné vnútroštátne orgány, ·poskytovatelia spracovania údajov, ·poskytovatelia služieb sprostredkovania údajov, ·poskytovatelia údajov, ·priemysel, MSP a podniky súvisiace s poskytovaním, používaním a zaobchádzaním s údajmi; patria sem aj priemyselné združenia, medzinárodné organizácie pôsobiace v danej oblasti záujmu, spoločnosti poskytujúce generatívnu umelú inteligenciu a predajcovia syntetizačných riešení, ·obchodné združenia, ·výskumní pracovníci a akademická obec, ·zástupcovia platforiem, ·organizácie občianskej spoločnosti a spotrebiteľské združenia, ·experti a think-tanky: patria sem výskumní pracovníci a špecialisti, ktorí pracujú na rôznych témach záujmu, ako aj výskumné inštitúcie. |