VÝZVA NA PREDKLADANIE PODKLADOV NA ÚČELY KONTROLY VHODNOSTI
Názov iniciatívy	Kontrola vhodnosti, ktorou sa hodnotí architektúra energetickej bezpečnosti EÚ
Vedúce GR – zodpovedný útvar	Generálne riaditeľstvo pre energetiku, oddelenie B4 – Zabezpečenie dodávok energie a bezpečnosť energie
Pravdepodobný druh iniciatívy	Kontrola vhodnosti
Predbežný dátum prijatia	1. štvrťrok 2025
Doplňujúce informácie	https://energy.ec.europa.eu/topics/energy-security/security-electricity-supply_en https://energy.ec.europa.eu/topics/energy-security/security-gas-supply_en

A. Politický kontext, vymedzenie problému a kontrola subsidiarity

Politický kontext

Cieľom európskej energetickej politiky je poskytnúť všetkým Európanom cenovo dostupnú, bezpečnú a udržateľnú energiu. Energetická bezpečnosť je teda jedným z troch cieľov energetickej politiky, popri cenovej dostupnosti a environmentálnej udržateľnosti, a jedným z piatich rozmerov energetickej únie. Niektoré dôležité udalosti vrátili energetickú bezpečnosť na vrchol politickej agendy. Po prvé, energetická kríza v rokoch 2022/2023 spôsobená neodôvodnenou a nevyprovokovanou vojenskou inváziou Ruska na Ukrajinu. Po druhé, plán na postupné zrušenie závislosti EÚ od dovozu energie z Ruska a po tretie, rýchlo sa vyvíjajúce geopolitické faktory (napr. konflikty a porušovanie ľudských práv na Blízkom východe), klimatické faktory (napr. častejšie extrémne výkyvy počasia) a ekonomické faktory (prostredie, napr. hospodárska konkurencia s inými veľkými blokmi) vrátili energetickú bezpečnosť na vrchol politickej agendy, čo viedlo k viacerým politickým výzvam na prijatie opatrení:

·Počas rokovaní o balíku o vodíku a dekarbonizovanom plyne Parlament a Rada vyzvali na dôkladnejšiu revíziu nariadenia o bezpečnosti dodávok plynu.

·Európska rada 22. marca 2024 zdôraznila nevyhnutnú potrebu posilnenej a koordinovanej vojenskej a civilnej pripravenosti a vyzvala Komisiu, aby „navrhla opatrenia na posilnenie pripravenosti a reakcie na krízy na úrovni EÚ“ ( 1 ).

·Vo svojich záveroch z 30. mája o infraštruktúre elektrických sietí Rada požiadala Komisiu, aby „vykonala cielené legislatívne preskúmanie s cieľom ďalej posilniť štruktúru EÚ v oblasti bezpečnosti dodávok elektrickej energie z dlhodobého hľadiska“ ( 2 ).

Enrico Letta vo svojej správe z apríla 2024 navyše vyzval aj na „systematické preskúmanie rámca bezpečnosti dodávok plynu“ ( 3 ).

Revízia rámca energetickej bezpečnosti EÚ prispeje aj k plneniu priorít uvedených v politických usmerneniach pre budúcu Európsku komisiu na roky 2024 – 2029, ako je budovanie novej čistej priemyselnej únie a únie pripravenej na krízy.

Účel a rozsah

EÚ už má komplexnú, aj keď sektorovo rozdelenú architektúru energetickej bezpečnosti. Kľúčovými piliermi pripravenosti EÚ, bezpečnosti dodávok a odolnosti voči možným energetickým krízam sú najmä nariadenie o bezpečnosti dodávok plynu (EÚ) 2017/1938 a nariadenie o pripravenosti na riziká v sektore elektrickej energie (EÚ) 2019/941.

Plán REPowerEU a dočasné núdzové nariadenia založené na článku 122 ods. 1 ZFEÚ počas energetickej krízy riešili určité nedostatky rámca.

Nariadenie o bezpečnosti dodávok plynu je účinné od roku 2017 a nariadenie o pripravenosti na riziká v sektore elektrickej energie od roku 2019, čo znamená, že uplynul dostatočný čas na vykonanie kontroly vhodnosti s cieľom identifikovať synergie v rámci legislatívneho rámca na jednej strane a na druhej strane na štrukturálnu internalizáciu skúseností získaných z krízy spojenej s ochorením COVID-19 a energetickej krízy, ako aj z meniaceho sa prostredia v dôsledku transformácie energetiky.

Cieľom tejto kontroly vhodnosti je najmä zhodnotiť účinnosť, efektívnosť, súdržnosť, relevantnosť a pridanú hodnotu EÚ vyplývajúcu z uvedených nariadení. Kontrola vhodnosti umožní Komisii najmä posúdiť výkonnosť architektúry energetickej bezpečnosti EÚ počas energetickej krízy, podporiť transformáciu na čistú energiu a identifikovať možné nedostatky, ako aj synergie a zvýšenie efektívnosti v jej legislatívnom rámci. Mohla by prospieť prebiehajúcej sektorovej integrácii, ako aj znížiť administratívnu záťaž. V posúdení sa Komisia bude zaoberať aj tým, ako fungovala spolupráca so susedmi, najmä so zmluvnými stranami Energetického spoločenstva.

Okrem hodnotenia toho, ako architektúra energetickej bezpečnosti EÚ fungovala v minulosti, sa kontrola vhodnosti zameriava aj na jej trvalú relevantnosť, pričom berie do úvahy dynamické zmeny prebiehajúce v energetickom systéme EÚ. Napríklad dekarbonizácia a elektrifikácia energetického systému môže priniesť nové príležitosti, ale aj nové výzvy: viac distribuovanej a decentralizovanej výroby energie, zvýšená koncentrácia výroby energie na viac variabilných zdrojov energie a zraniteľnosť kritickej energetickej infraštruktúry voči prírodným katastrofám alebo katastrofám spôsobeným človekom. Zlepšená medzisektorová a cezhraničná integrácia môže priniesť aj nové výzvy a riziká (zvýšená pravdepodobnosť kaskádových zlyhaní), ako aj možné výhody pre energetickú bezpečnosť.

B. Lepšia právna regulácia

Konzultačná stratégia

V období od augusta do novembra 2024 sa predpokladá 12-týždňová verejná konzultácia vo všetkých úradných jazykoch EÚ. Verejná konzultácia sa doplní organizovaním stretnutí so zainteresovanými stranami prostredníctvom špecializovaných fór na cielenejšie zhromažďovanie podkladov, napríklad prostredníctvom expertných skupín Komisie (koordinačná skupina pre elektrinu a koordinačná skupina pre plyn).

Na zabezpečenie dostatočného počtu odpovedí na dotazník v rámci verejnej konzultácie sa plánuje široká škála informačných aktivít (napr. oslovenie expertných skupín, tlačové správy, využitie sociálnych médií atď.). Hoci možno očakávať zapojenie zainteresovaných strán s najväčším záujmom o politiku energetickej bezpečnosti EÚ, komunikácia sa zameriava aj na zabezpečenie zapojenia nedostatočne zastúpených zainteresovaných strán, ktoré sú tradične menej priamo dotknuté alebo zainteresované, ako sú občania EÚ a mimovládne organizácie.

V súlade s politikou Európskej komisie v oblasti lepšej právnej regulácie, ktorej cieľom je posudzovať politiky na základe najlepších dostupných poznatkov, vyzývame aj vedeckých výskumníkov, ako aj akademické organizácie, think-tanky, učené spoločnosti a vedecké združenia s odbornými znalosťami v oblasti energetickej bezpečnosti, aby predložili relevantný zverejnený aj doteraz nezverejnený vedecký výskum, analýzy a údaje. Osobitne privítame materiály, v ktorých sa zhŕňajú súčasné poznatky v relevantnej(-ých) oblasti(-iach).

Účel konzultácie

V nadväznosti na politiku Komisie založenú na faktoch je cieľom tejto výzvy na predkladanie podkladov poskytnúť zainteresovaným stranám a občanom príležitosť poskytnúť spätnú väzbu o súčasnej štruktúre energetickej bezpečnosti EÚ a o potenciálnych problémoch, ako aj o zlepšeniach alebo doplneniach, ktoré by sa v nej mohli vykonať. Ďalej obsahuje štruktúrovaný dotazník, na ktorý majú občania a zainteresované strany odpovedať počas 14 týždňov, niekoľko uzavretých otázok a niekoľko otvorených otázok, aby zainteresované strany a občania mohli slobodne vyjadriť svoje názory.

Cieľová skupina

Snahou výzvy na predkladanie podkladov je získať názory od širokej škály zainteresovaných strán, a to tak tých, ktoré pôsobia v oblasti energetiky/energetickej bezpečnosti/obrany a bezpečnosti, ako aj tých, ktoré sa týmito témami nezaoberajú každý deň.

Zber údajov a metodika

Pri kontrole vhodnosti sa použijú najmä informácie a údaje z posúdenia vplyvu z roku 2016, ktoré je sprievodným dokumentom návrhu nariadenia o bezpečnosti dodávok plynu [SWD(2016) 25 final], z posúdenia vplyvu z roku 2016, ktoré je sprievodným dokumentom návrhu nariadenia o pripravenosti na riziká [SWD(2016) 410 final], ako aj zo správ Komisie o preskúmaní uplatňovania nariadenia o bezpečnosti dodávok plynu [COM(2023) 572 final], o niektorých aspektoch týkajúcich sa uskladňovania plynu [COM(2024) 89 final], o fungovaní koordinovaného znižovania dopytu po plyne [COM(2024) 88 final] a o preskúmaní nariadenia o solidarite [COM(2023) 547 final].

Kontrola vhodnosti bude vychádzať aj z nadchádzajúcej aktualizácie celoeurópskej simulácie bezpečnosti dodávok plynu, ktorú má vykonať sieť ENTSOG do konca roka 2024 podľa článku 7 nariadenia o bezpečnosti dodávok plynu (predchádzajúcu verziu simulácie nájdete tu). Do kontroly vhodnosti by mohli byť zahrnuté aj sezónne výhľady ENTSO pre elektrinu a výhľady posudzovania primeranosti zdrojov na európskej úrovni, ako aj najnovšie scenáre v rámci desaťročného plánu rozvoja siete. Ako zdroj kvantitatívnych a kvalitatívnych informácií sa môžu použiť aj výročné správy agentúry ACER o monitorovaní bezpečnosti dodávok elektrickej energie v EÚ, ktoré sú stanovené v článku 15 nariadenia o ACER ( 4 ).

V prípade potreby by sa do kvantitatívneho hodnotenia mohli zapojiť interné modelovacie činnosti, na ktorých by sa podieľali odborníci zo Spoločného výskumného centra Komisie (JRC) a iných útvarov. Útvary Komisie, najmä s podporou Spoločného výskumného centra, budú takisto vykonávať činnosti sekundárneho výskumu s cieľom zhromažďovať údaje a informácie z akademických publikácií, verejne prístupných správ od uznávaných subjektov, ako aj zo špecializovaných databáz.

Táto výzva na predkladanie podkladov by mala prispieť k získaniu väčšieho množstva informácií a poznatkov o vykonávaní nariadenia o pripravenosti na riziká v sektore elektrickej energie, ale najmä aj o jeho interakciách s nariadením o bezpečnosti dodávok plynu.