(1)

V nariadení (EÚ) 2018/841 sú členské štáty oprávnené získať kompenzáciu za špecifické nadmerné emisie a znižovanie záchytov. V súlade s uvedeným nariadením sa takéto emisie a záchyty musia pripísať buď dlhodobému vplyvu zmeny klímy, ktorá vedie k nadmerným emisiám alebo znižovaniu záchytov, ktoré sú mimo kontroly členských štátov a nepovažujú sa za prírodné škodlivé činitele, alebo účinkom minulých postupov obhospodarovania v členských štátoch s mimoriadne vysokým podielom organických pôd na ich obhospodarovanej pôde.

(2)

V súlade s článkom 13b ods. 8 nariadenia (EÚ) 2018/841 sa aridita považuje za environmentálnu charakteristiku na identifikáciu oblastí postihnutých dlhodobým vplyvom zmeny klímy. Pri analýze zmeny pomeru medzi potrebou vody a dostupnosťou vody počas dlhých časových období je preto vhodné vychádzať z indexu aridity. Geografické rozloženie biómov a produktivity obhospodarovanej pôdy sú neoddeliteľne spojené s ariditou. Keďže index aridity zahŕňa základné premenné. t. j. zrážky a potenciálnu evapotranspiráciu, a netýka sa miestneho vplyvu ľudskej činnosti, je spoľahlivým prostriedkom na analýzu zmien v pomere medzi potrebou vody a dostupnosťou vody počas dlhého obdobia.

(3)

Oblasti, ktorých trieda aridity sa zmenila z humídnej alebo suchej subhumídnej na poloaridnú, aridnú alebo hyperaridnú v zmysle Dohovoru OSN o boji proti dezertifikácii, alebo oblasti klasifikované ako poloaridné, aridné alebo hyperaridné, ktorých príslušný index aridity sa znížil, čelia obmedzeniam spôsobeným nedostatkom vody. Narastajúci nedostatok vody môže spôsobiť zmeny, ktoré sa vyznačujú napríklad slabším vegetačným krytom, nízkym obsahom organického uhlíka v pôde, zhoršenou štruktúrou pôdy, stratou biodiverzity pôdy a urýchľovaním pôdnej erózie. Tento vývoj má za následok znižovanie potenciálu pôdy na sekvestráciu uhlíka, ako aj jej odolnosti proti zmene klímy. Oblasť, kde došlo k takejto zmene, by sa teda mala považovať za oblasť postihnutú dlhodobým vplyvom zmeny klímy.

(4)

S cieľom umožniť využívanie potenciálne kvalitnejších údajov potvrdených vedeckou obcou by členské štáty mali mať možnosť používať na určenie oblastí postihnutých dlhodobým vplyvom zmeny klímy aj iné indexy, než je index aridity, za predpokladu, že preukážu súvislosť medzi dlhodobými vplyvmi zmeny klímy a zníženou schopnosťou sekvestrácie uhlíka.

(5)

Vo vedeckej komunite sa výskyt prírodných javov nad 85. percentilom početnosti bežne označuje ako mimoriadny. Preto je vhodné považovať podiel organických pôd na obhospodarovanej pôde členského štátu za mimoriadne vysoký v porovnaní s priemerom Únie, pokiaľ je rovný alebo vyšší ako 85. percentil rozdelenia početnosti takýchto podielov vo všetkých členských štátoch.

(6)

Účinky minulých postupov obhospodarovania na organické pôdy, ako je odvodňovanie alebo zalesňovanie rašelinísk, môžu urýchliť degradáciu organických pôd, a tým z dlhodobého hľadiska vytvárať pôdne emisie, ktoré majú za následok zníženie odolnosti ekosystémov. Aj oblasti s negatívnymi vplyvmi takýchto minulých postupov obhospodarovania by sa teda mali považovať za oblasti postihnuté účinkami minulých opatrení.

(7)

Aby nedošlo k ohrozeniu integrity nariadenia (EÚ) 2018/841 a úsilia členských štátov o dosiahnutie cieľov do roku 2030 stanovených v uvedenom nariadení, členské štáty, ktoré sa snažia využiť dodatočnú kompenzáciu stanovenú v uvedenom nariadení, by mali predložiť dôkazy o opatreniach, ktoré prijali na zlepšenie výkonnosti v oblasti klímy v postihnutých oblastiach, a to z hľadiska zmierňovania zmeny klímy, ako aj z hľadiska odolnosti proti zmene klímy. Takéto politické opatrenia sú nutným predpokladom na využívanie mechanizmu flexibility. V prípade dlhodobých účinkov zmeny klímy by preto úsilie dotknutého členského štátu malo zahŕňať postupy a technológie udržateľného obhospodarovania pôdy a v prípade výskytu účinkov minulých postupov obhospodarovania na organické pôdy by úsilie malo zahŕňať reguláciu úrovne hladiny podzemnej vody alebo rovnocenné postupy obhospodarovania určené na minimalizovanie negatívnych dôsledkov minulých opatrení, pričom sa zohľadní odolnosť postihnutých oblastí.

(8)

Na poskytnutie dôkazov o nadmerných emisiách a znižovaní záchytov je vhodné použiť porovnanie. S cieľom pochopiť rozsah dlhodobých účinkov zmeny klímy alebo účinkov minulých postupov obhospodarovania na organické pôdy v tonách ekvivalentu CO2, by sa oblasť mala porovnať s nepostihnutou oblasťou s rovnakými základnými vlastnosťami, ako je rozloha, využívanie pôdy, podnebie, konfigurácia terénu a typ pôdy.

(9)

Keďže dlhodobé účinky zmeny klímy, ako aj účinky minulých postupov obhospodarovania na organické pôdy si vyžadujú zvrátenie negatívnych trendov pevninských záchytov, je vhodné predložiť dôkazy o takomto úsilí na začiatku obdobia plnenia záväzkov 2026 – 2030.

(10)

S cieľom zabezpečiť súlad s predkladaním inventúry skleníkových plynov podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1999 (2) by údaje použité na poskytnutie dôkazov o výške kompenzácie za nadmerné emisie a znižovanie záchytov mali byť v súlade s normami transparentnosti, presnosti, konzistentnosti, porovnateľnosti a úplnosti uplatňovanými na preskúmanie inventúr skleníkových plynov vykonávané podľa článku 38 uvedeného nariadenia.

(11)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Výboru pre zmenu klímy,

1.

„index aridity“ je pomer medzi zrážkami a potenciálnou evapotranspiráciou;

2.

„trieda aridity“ je ktorákoľvek z nasledujúcich kategórií, ktoré slúžia na klasifikáciu podľa indexu aridity:

3.

„organická pôda“ je pôda, ktorá buď zodpovedá vymedzeniu na základe schválených vnútroštátnych noriem používaných na podávanie správ v rámci Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC), alebo, v prípade absencie takýchto noriem, vymedzeniu na základe kritérií uvedených v usmerneniach Medzivládneho panelu o zmene klímy z roku 2006 (IPCC) (príloha 3A.5. Základná klasifikácia klímy a pôdy, kapitola 3, zväzok 4).