(1)

V reakcii na globálnu finančnú krízu v rokoch 2008 – 2009 Únia začala rozsiahlu reformu prudenciálneho rámca pre inštitúcie v zmysle vymedzenia v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 (4), s cieľom zvýšiť odolnosť bankového sektora Únie. Jedným z hlavných prvkov reformy bola implementácia medzinárodných štandardov dohodnutých v roku 2010 Bazilejským výborom pre bankový dohľad (ďalej len „BCBS“), konkrétne tzv. reformy Bazilej III a výsledných štandardov Bazilej III. Vďaka tejto reforme bola pozícia bankového sektora Únie na začiatku krízy spôsobenej ochorením COVID-19 odolná. Hoci je v súčasnosti celková úroveň kapitálu v inštitúciách v Únii všeobecne uspokojivá, niektoré problémy, ktoré boli zistené v dôsledku globálnej finančnej krízy, ešte potrebné vyriešiť.

(2)

Na vyriešenie týchto problémov, zabezpečenie právnej istoty a signalizovanie záväzku Únie jej medzinárodným partnerom v G20 je mimoriadne dôležité poctivo implementovať do práva Únie zostávajúce prvky reformy Bazilej III dohodnuté v roku 2017 (ďalej len „konečný rámec Bazilej III“). Pri tejto implementácii by sa zároveň malo zabrániť výraznému zvýšeniu celkových kapitálových požiadaviek pre bankový systém Únie ako celok a mali by sa zohľadniť špecifiká hospodárstva Únie. Ak je to možné, úpravy medzinárodných štandardov by sa mali uplatňovať na prechodnom základe. Implementácia by mala pomôcť vyhnúť sa znevýhodneniam v rámci hospodárskej súťaže pre inštitúcie v Únii, najmä v oblasti obchodných aktivít, kde tieto inštitúcie priamo súťažia so svojimi medzinárodnými partnermi. Okrem toho Únia implementáciou konečného rámca Bazilej III dokončuje desaťročný reformný proces. V tejto súvislosti by Únia mala vykonať celkové posúdenie svojho bankového systému, pričom by mala zohľadniť všetky relevantné rozmery. Komisia by sa mala poveriť vykonaním holistického preskúmania rámca pre prudenciálne požiadavky a požiadavky dohľadu. V tomto preskúmaní by sa mali zohľadniť rôzne druhy podnikových foriem, štruktúr a obchodných modelov v celej Únii. Mala by sa v ňom zohľadniť aj implementácia spodnej hranice pre výstupné hodnoty ako súčasť prudenciálnych pravidiel týkajúcich sa kapitálu a likvidity, ako aj úroveň jej uplatňovania. V preskúmaní by sa malo posúdiť, či spodná hranica pre výstupné hodnoty a úroveň jej uplatňovania zabezpečujú primeranú úroveň ochrany vkladateľov a chránia finančnú stabilitu v Únii, pričom sa zohľadní vývoj v celej Únii aj vývoj bankovej únie vo všetkých jej rozmeroch. V tejto súvislosti Komisia náležite zváži príslušné vyhlásenia a závery Európskeho parlamentu aj Európskej rady o bankovej únii.

(3)

Komisia sa 27. júna 2023 zaviazala vykonať holistické, spravodlivé a vyvážené posúdenie stavu bankového systému a uplatniteľných regulačných rámcov a rámcov dohľadu na jednotnom trhu. Pritom zohľadní vplyv zmien nariadenia (EÚ) č. 575/2013 zavedených týmto nariadením, ako aj stav bankovej únie vo všetkých jej rozmeroch. V rámci otázok, ktoré sa majú analyzovať, Komisia preskúma implementáciu spodnej hranice pre výstupné hodnoty vrátane úrovne jej uplatňovania. Toto posúdenie vykoná na základe informácií od Európskeho orgánu dohľadu (Európskeho orgánu pre bankovníctvo) (ďalej len „EBA“), zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 (5), ako aj od Európskej centrálnej banky a jednotného mechanizmu dohľadu a bude konzultovať so zainteresovanými stranami s cieľom zabezpečiť primerané zohľadnenie rôznych perspektív. Komisia vo vhodných prípadoch predloží legislatívny návrh založený na tejto správe.

(4)

Nariadenie (EÚ) č. 575/2013 umožňuje inštitúciám vypočítať si svoje požiadavky na vlastné zdroje buď s použitím štandardizovaných prístupov, alebo s použitím prístupov interného modelu. V prípade štandardizovaných prístupov sa vyžaduje, aby inštitúcie vypočítavali požiadavky na vlastné zdroje s použitím fixných parametrov, ktoré sú založené na relatívne konzervatívnych predpokladoch a ktoré sú stanovené v nariadení (EÚ) č. 575/2013. Prístupy interných modelov, ktoré majú schvaľovať príslušné orgány, umožňujú inštitúciám, aby samy odhadovali väčšinu alebo všetky parametre potrebné na výpočet požiadaviek na vlastné zdroje. Výbor BCBS sa v decembri 2017 rozhodol zaviesť súhrnnú spodnú hranicu pre výstupné hodnoty. Toto rozhodnutie sa zakladalo na analýze realizovanej po globálnej finančnej kríze v rokoch 2008 – 2009, pri ktorej sa zistilo, že interné modely majú tendenciu podceňovať riziká, ktorým sú inštitúcie vystavené, najmä pri určitých druhoch expozícií a rizík, a preto sú ich výsledkom zvyčajne nedostatočné požiadavky na vlastné zdroje. V porovnaní s požiadavkami na vlastné zdroje vypočítanými s použitím štandardizovaných prístupov vytvárajú interné modely v priemere nižšie požiadavky na vlastné zdroje pre rovnaké expozície.

(5)

Spodná hranica pre výstupné hodnoty predstavuje jedno z kľúčových opatrení reformy Bazilej III. Jej cieľom je obmedziť neopodstatnenú variabilitu požiadaviek na vlastné zdroje vytvorených internými modelmi a nadmerné zníženie kapitálu, ktoré môže inštitúcia používajúca interné modely vyvodiť v porovnaní s inštitúciou používajúcou štandardizované prístupy. Stanovením dolnej hranice požiadaviek na vlastné zdroje, ktoré vytvárajú interné modely inštitúcií, na 72,5 % požiadaviek na vlastné zdroje, ktoré by sa uplatňovali, ak by tieto inštitúcie používali štandardizované prístupy, sa spodnými hranicami pre výstupné hodnoty obmedzuje riziko nadmerných znížení kapitálu. Na tento účel by mali inštitúcie používajúce interné modely vypočítať dva súbory celkových požiadaviek na vlastné zdroje, pričom ani jeden zo súborov agregujúcich celkové požiadavky na vlastné zdroje nezahŕňa dvakrát započítané položky. Dôsledným uplatňovaním spodnej hranice pre výstupné hodnoty by sa zvýšila porovnateľnosť ukazovateľov kapitálu inštitúcií, obnovila dôveryhodnosť interných modelov a zabezpečili by sa rovnaké podmienky medzi inštitúciami, ktoré na výpočet požiadaviek na vlastné zdroje používajú rôzne prístupy.

(6)

S cieľom zabezpečiť, aby boli vlastné zdroje primerane rozdelené a v prípade potreby dostupné na ochranu úspor, spodná hranica pre výstupné hodnoty by sa mala uplatňovať na všetkých úrovniach konsolidácie, pokiaľ sa členský štát nedomnieva, že sa tento cieľ dá účinne dosiahnuť inak, najmä pokiaľ ide o skupiny, ako sú kooperatívne skupiny s ústredným orgánom a pridruženými inštitúciami v tomto členskom štáte. V takýchto prípadoch by členský štát mal mať možnosť rozhodnúť sa neuplatňovať spodnú hranicu pre výstupné hodnoty na individuálnom alebo subkonsolidovanom základe na inštitúcie v tomto členskom štáte, ak na najvyššej úrovni konsolidácie v tomto členskom štáte materská inštitúcia týchto inštitúcií v tomto členskom štáte dodržiava spodnú hranicu pre výstupné hodnoty na základe svojej konsolidovanej situácie.

(7)

Výbor BCBS zistil, že súčasný štandardizovaný prístup pre kreditné riziko (ďalej len „SA-CR“) nie je dostatočne citlivý na riziko v mnohých oblastiach, čo vedie k nepresnému alebo neprimeranému – buď príliš vysokému, alebo príliš nízkemu – stanovovaniu kreditného rizika, a teda aj požiadaviek na vlastné zdroje. Ustanovenia týkajúce sa prístupu SA-CR by sa preto mali zrevidovať, aby sa zvýšila citlivosť tohto prístupu na riziko vo vzťahu k viacerým kľúčovým aspektom.

(8)

Pre expozície s ratingom voči iným inštitúciám by sa niektoré rizikové váhy mali prepracovať v súlade so štandardmi Bazilej III. Okrem toho by sa zaobchádzanie s expozíciami voči inštitúciám bez ratingu na základe rizikovej váhy malo spresniť a oddeliť od rizikovej váhy uplatniteľnej na ústrednú vládu členského štátu, v ktorom má požičiavajúca si inštitúcia sídlo, keďže by sa už viac nemala predpokladať implicitná vládna podpora pre takéto inštitúcie.

(9)

Pre podriadené a prudenciálne asimilované dlhové expozície, ako aj pre kapitálové expozície je potrebné podrobnejšie a prísnejšie zaobchádzanie na základe rizikovej váhy, aby sa zohľadnilo vyššie riziko straty podriadených dlhových a kapitálových expozícií v porovnaní s dlhovými expozíciami a aby sa predišlo regulačnej arbitráži medzi neobchodnou knihou a obchodnou knihou. Inštitúcie v Únii majú dlhodobé strategické kapitálové investície vo finančných a nefinančných podnikateľských subjektoch. Keďže štandardná riziková váha pre kapitálové expozície sa počas 5-ročného prechodného obdobia zvyšuje, existujúce strategické kapitálové podiely v podnikateľských subjektoch a určitých poisťovniach pod kontrolou alebo významným vplyvom inštitúcie by sa mali zachovať, aby sa predišlo rušivým účinkom a aby sa zachovala úloha inštitúcií v Únii ako dlhodobých strategických kapitálových investorov. Vzhľadom na prudenciálne záruky a dohľad na podporu integrácie finančného sektora by sa pre kapitálové podiely v iných inštitúciách v rámci tej istej skupiny alebo kryté rovnakým systémom inštitucionálnej ochrany mal zachovať súčasný režim. Navyše s cieľom posilniť súkromné a verejné iniciatívy na poskytovanie dlhodobého kapitálu nekótovaným spoločnostiam v Únii by sa investície realizované priamo alebo nepriamo, napríklad prostredníctvom spoločností s rizikovým kapitálom, nemali považovať za špekulatívne, ak sa uskutočňujú s pevným úmyslom vrcholového manažmentu držať ich aspoň tri roky.

(10)

Na stimulovanie určitých sektorov hospodárstva sa v štandardoch Bazilej III ustanovuje diskrečná právomoc orgánov pri vykonávaní ich úloh v oblasti dohľadu, ktorá inštitúciám umožňuje v rámci určitých limitov uplatňovať preferenčné zaobchádzanie na kapitálové podiely nadobudnuté podľa legislatívnych programov, ktoré sú spojené s významnými dotáciami na investície a zahŕňajú vládny dohľad a obmedzenia týkajúce sa kapitálových investícií. Uplatňovanie tejto diskrečnej právomoci v práve Únie by takisto malo pomôcť pri podpore dlhodobých kapitálových investícií.

(11)

Úvery podnikom v Únii poskytujú predovšetkým inštitúcie, ktoré na výpočet svojich požiadaviek na vlastné zdroje používajú pre kreditné riziko prístup na základe interných ratingov (ďalej len „prístup IRB“). Pri implementácii spodnej hranice pre výstupné hodnoty budú tieto inštitúcie musieť uplatňovať aj prístup SA-CR, ktorý sa pri určovaní kreditnej kvality podnikového dlžníka opiera o ratingové hodnotenia poskytované nominovanými externými ratingovými agentúrami (ďalej len „ECAI“). Priradenie medzi externými ratingmi a rizikovými váhami uplatniteľnými na podnikateľské subjekty s ratingom by malo byť podrobnejšie s cieľom uviesť takéto priradenie do súladu s medzinárodnými štandardmi v tejto oblasti.

(12)

Väčšina podnikateľských subjektov v Únii však externé úverové ratingy nevyhľadáva. Aby sa predišlo rušivému vplyvu na bankové úvery pre podnikateľské subjekty bez ratingu a aby sa poskytol dostatok času na vytvorenie verejných alebo súkromných iniciatív zameraných na zvýšenie dostupnosti externých úverových ratingov, treba stanoviť prechodné obdobie. Počas tohto prechodného obdobia by inštitúcie využívajúce prístup IRB mali mať možnosť uplatniť priaznivé zaobchádzanie pri výpočte svojej spodnej hranice pre výstupné hodnoty pre expozície investičného stupňa voči podnikateľským subjektom bez ratingu, pričom by sa mali zaviesť iniciatívy na podporu širokého používania úverových ratingov. Akékoľvek predĺženie prechodného obdobia by malo byť odôvodnené a obmedzené najviac na štyri roky.

(13)

Po prechodnom období by inštitúcie mali mať možnosť použiť pri výpočte požiadaviek na vlastné zdroje pre významnú časť svojich expozícií voči podnikateľským subjektom ratingové hodnotenia od nominovaných ECAI. Orgán EBA, Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov) (ďalej len „EIOPA“), zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1094/2010 (6), a Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy) (ďalej len „ESMA“), zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010 (7), (spoločne ďalej len „európske orgány dohľadu“) by mali monitorovať využívanie prechodnej úpravy a mali by zohľadňovať relevantný vývoj a trendy na trhu ECAI, prekážky dostupnosti ratingových hodnotení od nominovaných ECAI, najmä v prípade podnikateľských subjektov, a možné opatrenia na riešenie týchto prekážok. Prechodné obdobie by sa malo využiť na výrazné rozšírenie dostupnosti ratingov pre podnikateľské subjekty z Únie. Na tento účel by sa mali vypracovať ratingové riešenia nad rámec v súčasnosti existujúceho ratingového ekosystému s cieľom stimulovať najmä väčšie podniky v Únii, aby získali externé hodnotenie. Okrem pozitívnych externalít vytvorených ratingovým procesom podporí širšie ratingové pokrytie okrem iného aj úniu kapitálových trhov. Na dosiahnutie tohto cieľa je potrebné zvážiť požiadavky týkajúce sa externých ratingových hodnotení alebo zriadenie ďalších inštitúcií poskytujúcich takéto hodnotenia, čo by mohlo znamenať značné implementačné úsilie. Členské štáty by mali v úzkej spolupráci so svojimi centrálnymi bankami posúdiť, či by s cieľom zvýšiť pokrytie externými ratingmi mohla byť žiaduca žiadosť o uznanie ich centrálnej banky za ECAI v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1060/2009 (8) a o poskytovanie ratingov podnikov centrálnou bankou na účely nariadenia (EÚ) č. 575/2013.

(14)

V prípade expozícií zabezpečených nehnuteľným majetkom určeným na bývanie a expozícií zabezpečených nehnuteľným majetkom určeným na podnikanie vyvinul výbor BCBS prístupy citlivejšie na riziko s cieľom lepšie zohľadniť rôzne modely a fázy financovania v procese výstavby.

(15)

Globálna finančná kríza v rokoch 2008 – 2009 odhalila niekoľko nedostatkov súčasného zaobchádzania v rámci štandardizovaného prístupu s expozíciami zabezpečeným nehnuteľným majetkom určeným na bývanie a expozíciami zabezpečenými nehnuteľným majetkom určeným na podnikanie. Tieto nedostatky sa riešili v štandardoch Bazilej III. V štandardoch Bazilej III sa rozlišujú expozície, pri ktorých je splatenie podstatne závislé od peňažných tokov generovaných nehnuteľným majetkom, a expozície, pri ktorých to tak nie je. Prvé z týchto expozícií by mali podliehať osobitnému zaobchádzaniu na základe rizikovej váhy s cieľom presnejšie zohľadňovať riziko spojené s týmito expozíciami, ale aj s cieľom zlepšiť súlad so zaobchádzaním s nehnuteľnosťami generujúcimi príjem v rámci prístupu IRB.

(16)

V prípade expozícií zabezpečených nehnuteľným majetkom určeným na bývanie a expozícií zabezpečených nehnuteľným majetkom určeným na podnikanie by sa mal zachovať prístup rozdelenia úverov, keďže tento prístup je citlivý na typ dlžníka a zohľadňujú sa ním účinky kolaterálu vo forme nehnuteľného majetku na zmiernenie rizika v príslušných rizikových váhach, a to aj v prípade expozícií s vysokými pomermi úveru k hodnote. Prístup rozdelenia úverov by sa však mal upraviť v súlade so štandardmi Bazilej III, keďže sa zistilo, že pre určité hypotéky s veľmi nízkymi pomermi úveru k hodnote je príliš konzervatívny.

(17)

Aby sa zabezpečilo, že vplyv spodnej hranice pre výstupné hodnoty na hypotekárne úvery s nízkym rizikom na kúpu nehnuteľností určených na bývanie poskytovaných inštitúciami, ktoré používajú prístup IRB, bude rozložený na dostatočne dlhé obdobie, a tak sa predíde narušeniam tohto typu úverov, ktoré by mohlo spôsobiť náhle zvýšenie požiadaviek na vlastné zdroje, je potrebné stanoviť osobitnú prechodnú úpravu. Počas trvania prechodného obdobia by mali mať inštitúcie používajúce prístup IRB možnosť uplatniť pri výpočte spodnej hranice pre výstupné hodnoty nižšiu rizikovú váhu na časť svojich expozícií zabezpečených hypotékou na nehnuteľný majetok určený na bývanie podľa prístupu SA-CR. Aby sa zabezpečilo, že prechodná úprava bude dostupná len pre nízkorizikové expozície v prípade hypoték, mali by sa stanoviť vhodné kritériá prípustnosti založené na zavedených koncepciách, ktoré sa používajú v rámci prístupu SA-CR. Súlad s týmito kritériami by mali overovať príslušné orgány. Keďže trhy s nehnuteľnosťami určenými na bývanie sa môžu v jednotlivých členských štátoch líšiť, rozhodnutie o tom, či uplatniť prechodnú úpravu, by sa malo ponechať na jednotlivé členské štáty. Používanie prechodnej úpravy by mal monitorovať orgán EBA. Akékoľvek predĺženie prechodného obdobia by malo byť odôvodnené a obmedzené najviac na štyri roky.

(18)

V dôsledku nedostatočnej jasnosti a citlivosti súčasného zaobchádzania so špekulatívnym financovaním nehnuteľného majetku na riziko sa požiadavky na vlastné zdroje týkajúce sa týchto expozícií často považujú za príliš vysoké alebo príliš nízke. Toto zaobchádzanie by sa preto malo nahradiť osobitným zaobchádzaním v prípade expozícií voči nadobudnutiu pozemku, rozvoju a výstavbe, ktoré zahŕňajú úvery podnikom alebo účelovo vytvoreným subjektom financujúcim akékoľvek nadobudnutie pozemkov na účely rozvoja a výstavby alebo rozvoj a výstavbu akéhokoľvek nehnuteľného majetku určeného na bývanie alebo nehnuteľného majetku určeného na podnikanie.

(19)

Dôležité je znížiť vplyv cyklických účinkov na ocenenie nehnuteľného majetku zabezpečujúceho úver a udržať požiadavky na vlastné zdroje týkajúce sa hypoték na stabilnejšej úrovni. V prípade precenenia nad hodnotu v čase poskytnutia úveru za predpokladu, že sú k dispozícii dostatočné údaje, hodnota nehnuteľného majetku uznaného na prudenciálne účely by preto nemala presiahnuť priemernú hodnotu porovnateľného majetku meranú za dostatočne dlhé obdobie, pokiaľ úpravy tohto majetku jednoznačne nezvýšia jeho hodnotu. Aby sa predišlo neželaným dôsledkom pre fungovanie trhov s krytými dlhopismi, príslušné orgány by mali mať možnosť povoliť inštitúciám pravidelné preceňovanie nehnuteľného majetku bez uplatňovania týchto obmedzení na zvýšenie hodnoty. Úpravy, ktoré zlepšujú energetickú hospodárnosť alebo odolnosť, ochranu a adaptáciu na fyzické riziká budov a bytových jednotiek, by sa mohli považovať za úpravy zvyšujúce hodnotu nehnuteľného majetku.

(20)

Špecializované financovanie sa vykonáva pomocou účelovo vytvorených subjektov, ktoré zvyčajne slúžia ako požičiavajúce si subjekty, pre ktoré je výnos z investícií primárnym zdrojom splácania získaných financií. Zmluvné dojednania pri modeli špecializovaného financovania poskytujú veriteľovi podstatnú mieru kontroly nad financovanými aktívami, pričom primárnym zdrojom splácania záväzku je príjem generovaný uvedenými aktívami. Na presnejšie zohľadnenie súvisiaceho rizika by preto táto forma úverovania mala podliehať osobitným požiadavkám na vlastné zdroje na pokrytie kreditného rizika. V súlade so štandardmi Bazilej III o priraďovaní rizikových váh expozíciám vo forme špecializovaného financovania by sa v rámci prístupu SA-CR mala zaviesť osobitná trieda expozícií vo forme špecializovaného financovania, čím sa zlepší súlad s už existujúcim osobitným zaobchádzaním s expozíciami vo forme špecializovaného financovania podľa prístupu IRB. Malo by sa zaviesť osobitné zaobchádzanie s expozíciami vo forme špecializovaného financovania, pričom by sa malo rozlišovať medzi „financovaním projektov“, „financovaním predmetov“ a „financovaním komodít“, s cieľom lepšie zohľadniť inherentné riziká týchto podtried triedy expozícií vo forme špecializovaného financovania.

(21)

Zatiaľ čo nové štandardizované zaobchádzanie s expozíciami vo forme špecializovaného financovania bez ratingu stanovené v štandardoch Bazilej III je podrobnejšie ako súčasné štandardizované zaobchádzanie s expozíciami voči podnikateľským subjektom, štandardizované zaobchádzanie s expozíciami vo forme špecializovaného financovania bez ratingu nie je dostatočne citlivé na riziko, aby dokázalo zohľadniť účinky komplexných zabezpečovacích balíkov a prísľubov zvyčajne spojených s týmito expozíciami v Únii, ktoré umožňujú veriteľom kontrolovať budúce peňažné toky, ktoré sa majú generovať počas trvania projektu alebo životnosti aktíva. V dôsledku nedostatočného externého ratingového krytia expozícií vo forme špecializovaného financovania v Únii môže uvedené nové zaobchádzanie vytvárať aj stimuly pre inštitúcie, aby prestali financovať určité projekty alebo aby prijímali vyššie riziko v prípade expozícií, s ktorými sa inak zaobchádza podobne a ktoré majú rôzne rizikové profily. Zatiaľ čo expozície vo forme špecializovaného financovania väčšinou financujú inštitúcie používajúce prístup IRB, ktoré majú pre tieto expozície zavedené interné modely, vplyv môže byť obzvlášť významný v prípade expozícií v oblasti financovania predmetov, pri ktorých by v konkrétnom kontexte uplatňovania spodnej hranice pre výstupné hodnoty mohlo hroziť prerušenie činností. Aby sa predišlo neúmyselným dôsledkom nedostatočnej citlivosti na riziko v prípade štandardov Bazilej III pre expozície v oblasti financovania predmetov bez ratingu, na expozície v oblasti financovania predmetov, ktoré spĺňajú súbor kritérií schopných znížiť ich rizikový profil na vysokokvalitné štandardy kompatibilné s obozretným a konzervatívnym riadením finančných rizík, by sa mala uplatňovať znížená riziková váha na prechodnom základe. Táto prechodná úprava by sa mala posúdiť v správe, ktorú vypracuje orgán EBA.

(22)

Klasifikácia retailových expozícií podľa prístupu SA-CR a prístupu IRB by sa mala ďalej zosúladiť, aby sa zabezpečilo konzistentné uplatňovanie zodpovedajúcich rizikových váh na rovnaký súbor expozícií. V súlade so štandardmi Bazilej III by sa mali ustanoviť pravidlá pre diferencované zaobchádzanie s revolvingovými retailovými expozíciami, ktoré spĺňajú súbor podmienok splácania alebo použitia schopných znížiť ich rizikový profil. Tieto expozície by sa mali vymedziť ako expozície voči transakčným partnerom. Expozíciám voči jednej alebo viacerým fyzickým osobám, ktoré nespĺňajú všetky podmienky na to, aby sa mohli považovať za retailové expozície, by sa podľa prístupu SA-CR mala priradiť riziková váha 100 %.

(23)

Štandardmi Bazilej III sa zavádza konverzný faktor úverov 10 % na bezpodmienečne zrušiteľné prísľuby v rámci prístupu SA-CR. To bude mať pravdepodobne významný vplyv na dlžníkov, ktorí sa spoliehajú na flexibilnú povahu bezpodmienečne zrušiteľných prísľubov pri financovaní svojich činností v prípade riešenia sezónnych výkyvov vo svojom podnikaní alebo v prípade riadenia neočakávaných krátkodobých zmien potrieb pracovného kapitálu, najmä počas zotavovania sa z pandémie ochorenia COVID-19. Je teda vhodné stanoviť prechodné obdobie, počas ktorého by mali mať inštitúcie možnosť naďalej uplatňovať nižší konverzný faktor úverov na svoje bezpodmienečne zrušiteľné prísľuby, a následne posúdiť, či je zaručené potenciálne postupné zvyšovanie príslušných konverzných faktorov úverov, aby sa inštitúciám umožnilo prispôsobiť ich prevádzkové postupy a produkty bez toho, aby sa obmedzila dostupnosť úverov pre dlžníkov inštitúcií.

(24)

Inštitúcie by mali zohrávať kľúčovú úlohu pri prispievaní k obnove po pandémii ochorenia COVID-19, a to aj rozšírením proaktívnych opatrení zameraných na reštrukturalizáciu dlhu v prípade vhodných dlžníkov, ktorí čelia alebo v blízkej budúcnosti budú čeliť ťažkostiam pri plnení svojich finančných záväzkov. V tejto súvislosti by sa inštitúcie nemali odrádzať od poskytovania zmysluplných úľav dlžníkom, ak sa to uzná za vhodné v dôsledku možnej a neopodstatnenej klasifikácie protistrán ako protistrán v stave zlyhania, ak sa takýmito úľavami môže obnoviť pravdepodobnosť, že títo dlžníci splatia zvyšnú časť svojich dlhových záväzkov. Pri vypracúvaní usmernení k vymedzeniu zlyhania dlžníka alebo kreditnej facility by mal orgán EBA náležite zvážiť potrebu poskytnúť inštitúciám primeranú flexibilitu.

(25)

Globálne finančná kríza v rokoch 2008 – 2009 odhalila, že v niektorých prípadoch inštitúcie použili prístup IRB aj na portfóliá nevhodné na modelovanie z dôvodu nedostatočných údajov, čo malo nepriaznivé dôsledky na spoľahlivosť výsledkov. Je preto vhodné neukladať inštitúciám povinnosť používať prístup IRB pre všetky ich expozície a uplatňovať požiadavku na zavedenie na úrovni tried expozícií. Zároveň je vhodné obmedziť používanie prístupu IRB pre triedy expozícií, v prípade ktorých je spoľahlivé modelovanie zložitejšie, aby sa zvýšila porovnateľnosť a spoľahlivosť požiadaviek na vlastné zdroje na pokrytie kreditného rizika v rámci prístupu IRB.

(26)

Expozície inštitúcií voči iným inštitúciám, iným subjektom finančného sektora a veľkým podnikateľským subjektom zvyčajne vykazujú nízku mieru zlyhania. V prípade takýchto portfólií s nízkym rizikom zlyhania je pre inštitúcie náročné získať spoľahlivé odhady straty v prípade zlyhania (ďalej len „LGD“), a to v dôsledku nedostatočného počtu pozorovaných zlyhaní pri týchto portfóliách. Tento problém mal za následok nežiaducu úroveň rozptylu medzi inštitúciami v úrovni odhadovaného rizika. Inštitúcie by preto mali pre tieto portfóliá expozícií s nízkym rizikom zlyhania používať skôr regulačné hodnoty LGD ako interné odhady LGD.

(27)

Inštitúcie, ktoré používajú interné modely na odhadovanie požiadaviek na vlastné zdroje na pokrytie kreditného rizika v súvislosti s kapitálovými expozíciami, zvyčajne zakladajú svoje posudzovanie rizika na verejne dostupných údajoch, pri ktorých možno predpokladať, že k nim majú všetky inštitúcie rovnaký prístup. Za týchto okolností nemožno odôvodniť rozdiely v požiadavkách na vlastné zdroje. Kapitálové expozície držané v neobchodnej knihe tvoria okrem toho veľmi malú zložku súvah inštitúcií. Na zvýšenie porovnateľnosti požiadaviek na vlastné zdroje inštitúcií a na zjednodušenie regulačného rámca by preto inštitúcie mali vypočítavať svoje požiadavky na vlastné zdroje na pokrytie kreditného rizika v súvislosti s kapitálovými expozíciami použitím prístupu SA-CR a používanie prístupu IRB by sa na tento účel nemalo umožniť.

(28)

Malo by sa zabezpečiť, aby odhady pravdepodobnosti zlyhania, LGD a konverzné faktory úverov jednotlivých expozícií inštitúcií, ktoré môžu používať interné modely na výpočet požiadaviek na vlastné zdroje na pokrytie kreditného rizika, nedosiahli nevhodne nízke úrovne. Je preto primerané zaviesť minimálne hodnoty pre vlastné odhady a inštitúciám uložiť povinnosť, aby spomedzi svojich vlastných odhadov parametrov rizika a minimálnych hodnôt pre tieto odhady používali tie, ktoré sú vyššie. Tieto minimálne hodnoty pre parametre rizika (ďalej len „spodné hranice pre vstupné hodnoty“) by mali predstavovať záruku, ktorou sa zabezpečí, že požiadavky na vlastné zdroje neklesnú pod obozretnú úroveň. Okrem toho by takéto spodné hranice pre vstupné hodnoty mali zmierniť riziko modelu spôsobené faktormi, ako je nesprávna špecifikácia modelu, chyba merania a obmedzenia údajov. Zlepšili by takisto porovnateľnosť kapitálovej primeranosti medzi inštitúciami. Aby sa tieto výsledky mohli dosiahnuť, spodné hranice pre vstupné hodnoty by mali byť nastavené dostatočne konzervatívnym spôsobom.

(29)

Spodné hranice pre vstupné hodnoty, ktoré sú nastavené príliš konzervatívne, by mohli odrádzať inštitúcie od prijatia prístupu IRB a súvisiacich štandardov v oblasti riadenia rizík. Inštitúcie by mohli byť takisto motivované k presunu svojich portfólií do vyšších rizikových expozícií, aby sa vyhli obmedzeniam vyplývajúcim zo spodných hraníc pre vstupné hodnoty. Aby sa predišlo takýmto neúmyselným dôsledkom, spodné hranice pre vstupné hodnoty by mali primerane odrážať určité rizikové charakteristiky podkladových expozícií, a to najmä tým, že sa vo vhodných prípadoch použijú rôzne hodnoty pre rôzne typy expozícií.

(30)

Expozície vo forme špecializovaného financovania majú rizikové charakteristiky, ktoré sa líšia od rizikových charakteristík všeobecných expozícií voči podnikateľským subjektom. Je preto vhodné stanoviť prechodné obdobie, počas ktorého sa znížia spodné hranice pre vstupné hodnoty LGD uplatniteľné na expozície vo forme špecializovaného financovania. Akékoľvek predĺženie prechodného obdobia by malo byť odôvodnené a obmedzené najviac na štyri roky.

(31)

V súlade so štandardmi Bazilej III by mal prístup IRB v prípade triedy expozícií voči štátnym dlhopisom zostať do značnej miery nedotknutý z dôvodu osobitnej povahy a rizík súvisiacich s podkladovými dlžníkmi. Expozície voči štátnym dlhopisom by predovšetkým nemali podliehať spodným hraniciam pre vstupné hodnoty.

(32)

S cieľom zabezpečiť jednotný prístup v prípade všetkých expozícií voči regionálnym vládam, miestnym orgánom a subjektom verejného sektora by sa mali vytvoriť dve nové triedy expozícií voči regionálnym vládam, miestnym orgánom a subjektom verejného sektora, nezávislé od tried expozícií voči štátom a inštitúciám. Zaobchádzanie s asimilovanými expozíciami voči regionálnym vládam, miestnym orgánom a subjektom verejného sektora, ktoré by sa podľa prístupu SA-CR kvalifikovali na zaobchádzanie ako s expozíciami voči ústredným vládam a centrálnym bankám, by sa nemalo zaradiť do týchto nových tried expozícií podľa prístupu IRB a nemalo by podliehať spodným hraniciam pre vstupné hodnoty. Pre expozície voči regionálnym vládam, miestnym orgánom a subjektom verejného sektora, ktoré nie sú asimilované, by sa okrem toho mali v rámci prístupu IRB nastaviť osobitné nižšie spodné hranice pre vstupné hodnoty, aby sa primerane zohľadnil ich rizikový profil v porovnaní s expozíciami voči podnikateľským subjektom.

(33)

Malo by sa objasniť, ako by sa mal uznať účinok záruky pre zaručenú expozíciu, s ktorou sa zaobchádza podľa prístupu IRB s použitím vlastných odhadov LGD, ak ručiteľ patrí k druhu expozícií, s ktorými sa zaobchádza podľa prístupu IRB, ale bez použitia vlastných odhadov LGD. Predovšetkým použitie substitučného prístupu, pri ktorom sa parametre rizika týkajúce sa podkladovej expozície nahrádzajú parametrami rizika ručiteľa, alebo metódy, pri ktorej sa pravdepodobnosť zlyhania alebo LGD podkladového dlžníka upraví pomocou špecifického prístupu modelovania, aby sa zohľadnil vplyv záruky, by nemalo viesť k upravenej rizikovej váhe, ktorá je nižšia ako riziková váha uplatniteľná na porovnateľnú priamu expozíciu voči ručiteľovi. V dôsledku toho, ak sa s ručiteľom zaobchádza podľa prístupu SA-CR, uznanie záruky podľa prístupu IRB by malo všeobecne viesť k tomu, že sa zaručenej expozícii priradí riziková váha ručiteľa podľa prístupu SA-CR.

(34)

Podľa konečného rámca Bazilej III sa už nevyžaduje, aby inštitúcia, ktorá prijala prístup IRB pre jednu triedu expozícií, prijala tento prístup pre všetky svoje expozície v neobchodnej knihe. Aby sa zaručili rovnaké podmienky medzi inštitúciami, ktoré v súčasnosti zaobchádzajú s niektorými expozíciami podľa prístupu IRB, a inštitúciami, ktoré tento prístup nepoužívajú, prechodná úprava by mala umožniť inštitúciám návrat k menej sofistikovaným prístupom v rámci zjednodušeného postupu. Tento postup by mal umožniť príslušným orgánom napadnúť žiadosti o návrat k menej sofistikovanému prístupu predložené s cieľom zapojiť sa do regulačnej arbitráže. Na účely tohto postupu by sa za dostatočné pre napadnutie žiadosti z dôvodu regulačnej arbitráže nemala považovať výlučne skutočnosť, že návrat k menej sofistikovanému prístupu vedie k zníženiu požiadaviek na vlastné zdroje určených pre príslušné expozície.

(35)

V súvislosti s odstránením neopodstatnenej variability požiadaviek na vlastné zdroje by sa existujúce pravidlá diskontovania uplatňované na umelé peňažné toky mali zrevidovať s cieľom odstrániť akékoľvek neúmyselné dôsledky. Orgán EBA by mal byť poverený revíziou svojich usmernení o návrate do stavu bez zlyhania.

(36)

Zavedenie spodnej hranice pre výstupné hodnoty by mohlo mať významný vplyv na požiadavky na vlastné zdroje pre sekuritizačné pozície držané inštitúciami, ktoré používajú prístup k sekuritizácii na základe interných ratingov alebo prístup interného hodnotenia. Hoci sú takéto pozície v porovnaní s inými expozíciami vo všeobecnosti malé, zavedenie spodnej hranice pre výstupné hodnoty by mohlo ovplyvniť hospodársku životaschopnosť sekuritizačnej operácie z dôvodu nedostatočného prudenciálneho prínosu presunu rizika. K tomu by mohlo dôjsť v prípade, keď je rozvoj sekuritizačného trhu súčasťou akčného plánu pre úniu kapitálových trhov stanoveného v oznámení Komisie z 24. septembra 2020 s názvom „Únia kapitálových trhov pre ľudí a podniky – nový akčný plán“ (ďalej len „akčný plán únie kapitálových trhov“), ako aj vtedy, keď by inštitúcie, ktoré sú originátormi, mohli potrebovať rozsiahlejšie využívanie sekuritizácie s cieľom aktívnejšie riadiť svoje portfóliá, ak sa stanú viazanými spodnou hranicou pre výstupné hodnoty. Počas prechodného obdobia by inštitúcie, ktoré používajú prístup k sekuritizácii na základe interných ratingov alebo prístup interného hodnotenia, mali mať na účely výpočtu svojej spodnej hranice pre výstupné hodnoty možnosť uplatňovať priaznivé zaobchádzanie na svoje sekuritizačné pozície, ktoré sú rizikovo vážené na základe použitia niektorého z uvedených dvoch prístupov. Orgán EBA by mal Komisii podať správu o potrebe prípadného preskúmania prudenciálneho zaobchádzania so sekuritizačnými transakciami s cieľom zvýšiť citlivosť prudenciálneho zaobchádzania na riziká.

(37)

Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/876 (9) sa zmenilo nariadenie (EÚ) č. 575/2013 s cieľom zaviesť štandardy Bazilej III týkajúce sa základného preskúmania obchodnej knihy finalizované výborom BCBS v roku 2019 (ďalej len „konečné štandardy FRTB“) len na účely podávania správ. Zavedenie záväzných požiadaviek na vlastné zdroje na základe týchto štandardov bolo po posúdení ich vplyvu na inštitúcie v Únii ponechané na samostatný legislatívny návrh.

(38)

Konečné štandardy FRTB vo vzťahu k hranici medzi obchodnou knihou a neobchodnou knihou by sa mali implementovať do práva Únie, keďže majú významný vplyv na výpočet požiadaviek na vlastné zdroje na pokrytie trhového rizika. V súlade so štandardmi Bazilej III by implementácia požiadaviek v súvislosti s touto hranicou mala zahŕňať zoznamy nástrojov, ktoré sa majú zaradiť do obchodnej knihy alebo neobchodnej knihy, ako aj výnimku umožňujúcu inštitúciám zaradiť na základe schválenia príslušným orgánom určité nástroje zvyčajne držané v obchodnej knihe vrátane kótovaných akcií do neobchodnej knihy, ak pozície v týchto nástrojoch nie sú držané s úmyslom obchodovania alebo nezaisťujú pozície držané s úmyslom obchodovania.

(39)

S cieľom zabrániť značnému prevádzkovému zaťaženiu inštitúcií v Únii by všetky požiadavky, ktorými sa implementujú konečné štandardy FRTB na účely výpočtu požiadaviek na vlastné zdroje na pokrytie trhového rizika, mali mať rovnaký dátum začatia uplatňovania. Dátum začatia uplatňovania obmedzeného počtu požiadaviek FRTB, ktoré už boli zavedené nariadením (EÚ) 2019/876, by sa preto mal zosúladiť s dátumom začatia uplatňovania tohto nariadenia. Orgán EBA vydal 27. februára 2023 stanovisko, že ak ustanovenia uvedené v článku 3 ods. 6 nariadenia (EÚ) 2019/876 nadobudnú účinnosť a v uplatniteľnom právnom rámci sa ešte nestanovuje uplatňovanie prístupov inšpirovaných FRTB na účely výpočtu kapitálu, príslušné orgány uvedené v nariadení (EÚ) č. 1093/2010 by nemali uprednostniť žiadne opatrenie v oblasti dohľadu alebo presadzovania v súvislosti s týmito požiadavkami, kým sa nedosiahne úplná implementácia FRTB, čo sa očakáva od 1. januára 2025.

(40)

S cieľom dokončiť reformný program zavedený po globálnej finančnej kríze v rokoch 2008 – 2009 a vyriešiť nedostatky súčasného rámca trhového rizika by sa do práva Únie mali zaviesť záväzné požiadavky na vlastné zdroje na pokrytie trhového rizika založené na konečných štandardoch FRTB. Z nedávnych odhadov vplyvu konečných štandardov FRTB na inštitúcie v Únii vyplynulo, že zavedenie týchto štandardov v Únii povedie k veľkému zvýšeniu požiadaviek na vlastné zdroje na pokrytie trhového rizika pre určité obchodné činnosti a činnosti súvisiace s tvorbou trhu, ktoré sú dôležité pre hospodárstvo Únie. S cieľom zmierniť tento vplyv a zachovať dobré fungovanie finančných trhov v Únii by sa do implementácie konečných štandardov FRTB do práva Únie mali zaviesť cielené úpravy.

(41)

Obchodné činnosti inštitúcií na veľkoobchodných trhoch možno ľahko realizovať cez hranice, a to aj medzi členskými štátmi a tretími krajinami. Implementácia konečných štandardov FRTB by sa preto mala v rámci jurisdikcií čo najviac zbližovať, a to z hľadiska podstaty aj načasovania. V opačnom prípade by nebolo možné zabezpečiť na medzinárodnej úrovni pre tieto činnosti rovnaké podmienky. Komisia by preto mala monitorovať implementáciu konečných štandardov FRTB v jurisdikciách iných členských štátov BCBS. S cieľom zaoberať sa v prípade potreby možnými narušeniami implementácie konečných štandardov FRTB by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“). Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (10). Predovšetkým sa v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako expertom z členských štátov a experti Európskeho parlamentu a Rady majú systematický prístup na zasadnutia skupín expertov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov. Opatrenia zavedené prostredníctvom delegovaných aktov by mali zostať dočasné. Ak je vhodné, aby sa takéto opatrenia uplatňovali trvale, Komisia by mala Európskemu parlamentu a Rade predložiť legislatívny návrh.

(42)

Komisia by mala pri výpočte požiadaviek na vlastné zdroje na pokrytie trhového rizika pre inštitúcie so stredne veľkým rozsahom činností v obchodnej knihe zohľadniť zásadu proporcionality a tieto požiadavky podľa toho nastaviť. Inštitúcie so stredne veľkým rozsahom činností v obchodnej knihe by preto mali mať možnosť používať zjednodušený štandardizovaný prístup na výpočet požiadaviek na vlastné zdroje na pokrytie trhového rizika v súlade s medzinárodne dohodnutými štandardmi. Okrem toho by kritériá prípustnosti na identifikáciu inštitúcií so stredne veľkým rozsahom činností v obchodnej knihe mali zostať v súlade s kritériami na oslobodenie takýchto inštitúcií od požiadaviek na podávanie správ o FRTB stanovených v nariadení (EÚ) 2019/876.

(43)

Vzhľadom na aktualizovanú koncepciu trhu Únie s emisnými kvótami uhlíka, jeho stabilitu v posledných rokoch a obmedzenú volatilitu cien uhlíkových kreditov by sa v rámci alternatívneho štandardizovaného prístupu mala zaviesť osobitná riziková váha pre expozície voči obchodovaniu s uhlíkom v rámci systému EÚ na obchodovanie s emisiami (ďalej len „EU ETS“).

(44)

V rámci alternatívneho štandardizovaného prístupu sa na expozície voči nástrojom, ktoré nesú reziduálne riziká, vzťahuje navýšenie pre reziduálne riziko, aby sa zohľadnili riziká, ktoré nie sú kryté metódou založenou na citlivostiach. Podľa štandardov Bazilej III možno nástroj a jeho hedžing na účely tejto požiadavky vzájomne započítať len vtedy, ak sa dokonale kompenzujú. Inštitúcie sú však schopné vo veľkej miere hedžovať na trhu reziduálne riziko niektorých nástrojov, na ktoré sa vzťahuje navýšenie pre reziduálne riziko, čím sa zníži celkové riziko ich portfólií, hoci tieto hedžingy nemusia dokonale kompenzovať riziko pôvodnej pozície. S cieľom umožniť inštitúciám pokračovať v hedžingu bez neprimeraných demotivačných faktorov a uznávajúc ekonomické opodstatnenie zníženia celkového rizika by zavedenie navýšenia pre reziduálne riziko malo za prísnych podmienok a so súhlasom orgánu dohľadu dočasne umožniť, aby sa navýšenie pre reziduálne riziko nevzťahovalo na hedžingy tých nástrojov, ktoré možno hedžovať na trhu.

(45)

Výbor BCBS zrevidoval medzinárodný štandard pre operačné riziko s cieľom riešiť nedostatky, ktoré sa objavili v dôsledku globálnej finančnej krízy v rokoch 2008 – 2009. Okrem nedostatočnej citlivosti na riziko v štandardizovaných prístupoch bola zistená nedostatočná porovnateľnosť vyplývajúca zo širokej škály postupov interného modelovania v rámci pokročilého prístupu merania. V záujme zjednodušenia rámca operačného rizika sa preto všetky existujúce prístupy odhadovania požiadaviek na vlastné zdroje na pokrytie operačného rizika nahradili jednou metódou, ktorá nie je založená na modeli, a to novým štandardizovaným prístupom k operačnému riziku. Nariadenie (EÚ) č. 575/2013 by sa malo zosúladiť s konečným rámcom Bazilej III s cieľom prispieť k rovnakým podmienkam na medzinárodnej úrovni pre inštitúcie usadené v Únii, ktoré však pôsobia aj mimo Únie, a zabezpečiť, aby rámec operačného rizika na úrovni Únie zostal účinný.

(46)

V novom štandardizovanom prístupe k operačnému riziku, ktorý zaviedol výbor BCBS, sa kombinuje ukazovateľ, ktorý sa opiera o rozsah činnosti inštitúcie, s ukazovateľom, ktorým sa zohľadňuje história strát danej inštitúcie. Konečný rámec Bazilej III predpokladá určitú mieru vlastného rozhodovania o tom, ako možno zaviesť ukazovateľ, ktorým sa zohľadňuje história strát inštitúcie. Jurisdikcie majú možnosť nezohľadňovať historické straty pri výpočte požiadaviek na vlastné zdroje na pokrytie operačného rizika pre všetky relevantné inštitúcie alebo zohľadňovať údaje o historických stratách aj v prípade inštitúcií, ktoré nedosahujú určitý rozsah činnosti. S cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky v rámci Únie a zjednodušiť výpočet požiadaviek na vlastné zdroje na pokrytie operačného rizika by sa toto vlastné rozhodovanie malo v prípade minimálnych požiadaviek na vlastné zdroje uplatňovať harmonizovaným spôsobom, a to tak, že sa nebudú zohľadňovať historické údaje o operačných stratách za všetky inštitúcie.

(47)

Pri výpočte požiadaviek na vlastné zdroje na pokrytie operačného rizika by sa poistné zmluvy mohli v budúcnosti používať ako účinná technika zmierňovania rizika. Na tento účel by mal orgán EBA informovať Komisiu o tom, či je vhodné uznať poistné zmluvy ako účinnú techniku zmierňovania rizika, a o podmienkach, kritériách a štandardnom vzorci, ktoré sa majú v takýchto prípadoch použiť.

(48)

Mimoriadne a bezprecedentné tempo sprísňovania menovej politiky po pandémii ochorenia COVID-19 by mohlo viesť k značnej miere volatility na finančných trhoch. Spolu so zvýšenou neistotou vedúcou k zvýšeným výnosom v prípade verejného dlhu by to zase mohlo viesť k nerealizovaným stratám z podielov niektorých inštitúcií na verejnom dlhu. S cieľom zmierniť značný negatívny vplyv volatility na trhoch s dlhmi ústrednej vlády na vlastné zdroje inštitúcií, a teda na schopnosť inštitúcií poskytovať úvery, by sa mal opätovne zaviesť dočasný prudenciálny filter, ktorým by sa tento vplyv čiastočne neutralizoval.

(49)

Verejné financovanie prostredníctvom emisie štátnych dlhopisov denominovaných v domácej mene iného členského štátu môže byť naďalej potrebné na podporu verejných opatrení na boj proti dôsledkom závažného, dvojitého hospodárskeho otrasu spôsobeného pandémiou ochorenia COVID-19 a útočnou vojnou Ruska proti Ukrajine. S cieľom vyhnúť sa obmedzeniam pre inštitúcie, ktoré investujú do takýchto dlhopisov, je vhodné opätovne zaviesť prechodný mechanizmus pre expozície voči ústredným vládam alebo centrálnym bankám, ak sú tieto expozície denominované v domácej mene iného členského štátu, na účely zaobchádzania s takýmito expozíciami v medziach rámca kreditného rizika.

(50)

Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/630 (11) sa zaviedla požiadavka minimálneho krytia strát pri problémových expozíciách, takzvaný prudenciálny zabezpečovací mechanizmus. Cieľom tohto opatrenia bolo zabrániť opätovnému vzniku problémových expozícií v držbe inštitúcií a zároveň podporiť proaktívne riadenie problémových expozícií zlepšením efektívnosti reštrukturalizačných alebo vynucovacích konaní inštitúcií. V tejto súvislosti by sa niektoré cielené zmeny mali vzťahovať na problémové expozície zaručené agentúrami pre vývozné úvery alebo verejnými ručiteľmi. Okrem toho určité inštitúcie, ktoré spĺňajú prísne podmienky a ktoré sa špecializujú na nadobúdanie problémových expozícií, by mali byť vylúčené z uplatňovania prudenciálneho zabezpečovacieho mechanizmu.

(51)

Informácie o množstve a kvalite splácaných expozícií, problémových expozícií a expozícií s pozmenenou splatnosťou, ako aj analýzu starnutia účtovníctva expozícií po splatnosti by mali zverejňovať aj kótované malé a menej zložité inštitúcie a iné inštitúcie. Táto povinnosť zverejňovať informácie nepredstavuje pre tieto inštitúcie dodatočné zaťaženie, keďže zverejňovanie takéhoto obmedzeného súboru informácií už orgán EBA zaviedol na základe akčného plánu Rady z roku 2017 na riešenie nesplácaných úverov v Európe, v ktorom sa orgán EBA vyzval, aby zlepšil požiadavky na zverejňovanie informácií o kvalite aktív a nesplácaných úveroch pre všetky inštitúcie. Táto povinnosť zverejňovať informácie je aj plne v súlade s oznámením Komisie zo 16. decembra 2020 s názvom „Riešenie nesplácaných úverov v období po pandémii ochorenia COVID-19“.

(52)

Je potrebné znížiť zaťaženie vyplývajúce z dodržiavania predpisov na účely zverejňovania informácií a zlepšiť porovnateľnosť zverejňovaných informácií. Orgán EBA by preto mal zriadiť centralizovanú webovú platformu, ktorá umožní zverejňovanie informácií a údajov predložených inštitúciami. Táto centralizovaná webová platforma by mala slúžiť ako jednotné prístupové miesto k informáciám zverejneným inštitúciami, pričom vlastníctvo informácií a údajov a zodpovednosť za ich presnosť by mali zostať na inštitúciách, ktoré ich vytvárajú. Centralizácia uverejňovania zverejňovaných informácií by mala byť plne v súlade s akčným plánom únie kapitálových trhov. Okrem toho by táto centralizovaná webová platforma mala byť interoperabilná s jednotným európskym miestom prístupu.

(53)

Aby sa umožnila väčšia integrácia podávania správ na účely dohľadu a zverejňovania informácií, orgán EBA by mal uverejňovať informácie zverejňované inštitúciami centralizovaným spôsobom, pričom by sa malo rešpektovať právo všetkých inštitúcií, aby údaje a informácie uverejňovali samy. Takéto centralizované zverejňovanie informácií by malo orgánu EBA umožniť uverejňovať informácie zverejňované malými a menej zložitými inštitúciami, a to na základe informácií, ktoré tieto inštitúcie oznamujú príslušným orgánom, čím by sa malo výrazne znížiť administratívne zaťaženie, ktorému malé a menej zložité inštitúcie podliehajú. Centralizácia zverejňovaných informácií by zároveň nemala mať žiadny vplyv na náklady iných inštitúcií a mala by sa ňou zvýšiť transparentnosť a znížiť náklady účastníkov trhu na prístup k prudenciálnym informáciám. Takáto zvýšená transparentnosť by mala uľahčiť porovnateľnosť údajov medzi inštitúciami a podporiť trhovú disciplínu.

(54)

Naplnenie environmentálnych a klimatických ambícií Európskej zelenej dohody, stanovených v oznámení Komisie z 11. decembra 2019, a prispenie k Agende Organizácie Spojených národov 2030 pre udržateľný rozvoj si vyžaduje, aby sa veľký objem investícií zo súkromného sektora nasmeroval do udržateľných investícií v Únii. V nariadení (EÚ) č. 575/2013 by sa mala odzrkadľovať dôležitosť environmentálnych a sociálnych faktorov a faktorov v oblasti správy a riadenia (ďalej len „ESG“) a plné pochopenie rizík spojených s expozíciami voči činnostiam, ktoré súvisia s celkovou udržateľnosťou alebo cieľmi ESG. Na zabezpečenie konvergencie v rámci Únie a jednotného chápania faktorov a rizík ESG by sa mali ustanoviť všeobecné vymedzenia pojmov. Faktory ESG môžu mať pozitívny alebo negatívny vplyv na finančnú výkonnosť alebo platobnú schopnosť subjektu, štátu alebo jednotlivca. K bežným príkladom faktorov ESG patria v oblasti životného prostredia emisie skleníkových plynov, biodiverzita a využívanie a spotreba vody; v sociálnej oblasti ľudské práva a aspekty týkajúce sa práce a pracovnej sily a v oblasti správy a riadenia práva a povinnosti vedúcich pracovníkov a odmeňovanie. Aktíva alebo činnosti, ktoré podliehajú vplyvu environmentálnych alebo sociálnych faktorov, by sa mali vymedziť odkazom na ambíciu Únie stať sa do roku 2050 klimaticky neutrálnou, ako sa stanovuje v nariadeniach Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1119 (12) a nariadení Európskeho parlamentu a Rady o obnove prírody a zmene nariadenia (EÚ) 2022/869, ako aj na príslušné ciele Únie v oblasti udržateľnosti. Technické kritériá preskúmania v súvislosti so zásadou „výrazne nenarušiť“ prijaté v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/852 (13), ako aj osobitné právne akty Únie na odvrátenie zmeny klímy, zhoršovania životného prostredia a straty biodiverzity by sa mali použiť na identifikáciu aktív alebo expozícií na účely posúdenia osobitného prudenciálneho zaobchádzania a rozdielov v riziku.

(55)

Expozície voči rizikám ESG nie sú nevyhnutne úmerné veľkosti a zložitosti inštitúcie. Úrovne expozícií voči rizikám ESG sú v Únii aj dosť heterogénne, pričom niektoré členské štáty vykazujú potenciálne mierne transformačné vplyvy a iné vykazujú potenciálne vysoké transformačné vplyvy na expozície súvisiace s činnosťami, ktoré majú významný negatívny vplyv najmä na životné prostredie. Požiadavky v oblasti transparentnosti, ktoré sa vzťahujú na inštitúcie, a požiadavky na zverejňovanie informácií, pokiaľ ide o udržateľnosť, stanovené v iných existujúcich právnych aktoch Únie, budú o niekoľko rokov poskytovať podrobnejšie údaje. Na správne posúdenie rizík ESG, ktorým môžu inštitúcie čeliť, je však nevyhnutné, aby trhy a príslušné orgány získali primerané údaje od všetkých subjektov vystavených týmto rizikám. Inštitúcie by mali byť schopné systematicky identifikovať a zabezpečovať primeranú transparentnosť, pokiaľ ide o ich expozície voči činnostiam, ktoré sa považujú za výrazne narúšajúce jeden z environmentálnych cieľov v zmysle nariadenia (EÚ) 2020/852. S cieľom zabezpečiť, aby príslušné orgány mali k dispozícii údaje, ktoré sú podrobné, komplexné a porovnateľné na účely účinného dohľadu, by sa informácie o expozíciách voči rizikám ESG mali zahrnúť do správ, ktoré inštitúcie podávajú na účely dohľadu. Aby sa zaručila komplexná transparentnosť voči trhom, zverejňovanie rizík ESG by sa malo rozšíriť na všetky inštitúcie. Podrobnosť týchto informácií by mala byť v súlade so zásadou proporcionality, a to so zreteľom na veľkosť a zložitosť dotknutej inštitúcie a významnosť jej expozícií voči rizikám ESG. Pri revízii vykonávacích technických predpisov, pokiaľ ide o zverejňovanie rizík ESG, by mal orgán EBA posúdiť prostriedky na zlepšenie zverejňovania rizík ESG krycích súborov krytých dlhopisov a zvážiť, či by sa informácie o príslušných expozíciách skupín úverov, ktoré sú podkladom krytých dlhopisov emitovaných inštitúciami, či už priamo, alebo prostredníctvom prevodu úverov na účelovo vytvorený subjekt, mali zahrnúť buď do revidovaných vykonávacích technických predpisov, alebo do regulačného rámca a rámca zverejňovania krytých dlhopisov.

(56)

Keďže prechod hospodárstva Únie na udržateľný hospodársky model sa zrýchľuje, riziká udržateľnosti sa stávajú výraznejšími a potenciálne si vyžadujú ďalšie zváženie. Primerané posúdenie dostupnosti a prístupnosti spoľahlivých a konzistentných údajov ESG by malo tvoriť základ pre vytvorenie úplného prepojenia medzi rizikovými faktormi ESG a tradičnými kategóriami finančných rizík a súbormi expozícií. Orgán ESMA by mal takisto prispieť k tomuto zhromažďovaniu dôkazov podávaním správ o tom, či sú riziká ESG primerane zohľadnené v ratingoch kreditného rizika protistrán alebo expozícií, ktoré by inštitúcie mohli mať. V kontexte rýchleho a nepretržitého vývoja v súvislosti s identifikáciou a kvantifikáciou rizík ESG inštitúciami aj orgánmi dohľadu je takisto potrebné presunúť na dátum nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia časť mandátu orgánu EBA týkajúcu sa posúdenia, či by bolo odôvodnené osobitné prudenciálne zaobchádzanie s expozíciami súvisiacimi s aktívami alebo činnosťami, ktoré sú vo veľkej miere spojené s environmentálnymi alebo sociálnymi cieľmi, a podania príslušnej správy. Existujúci mandát orgánu EBA by sa mal rozdeliť do série správ vzhľadom na zdĺhavosť a zložitosť práce na posúdení, ktorá sa má vykonať. Do konca roka 2024 a 2025 by sa preto mali vypracovať dve po sebe nasledujúce a výročné správy orgánu EBA o následných opatreniach. Podľa Medzinárodnej agentúry pre energiu sa v záujme dosiahnutia cieľa uhlíkovej neutrality do roku 2050 nemôže uskutočniť žiadny prieskum nových ložísk fosílnych palív ani rozširovanie ich ťažby. To znamená, že expozície voči fosílnym palivám môžu predstavovať vyššie riziko na mikroúrovni, keďže hodnota takýchto aktív sa má časom znižovať, ako aj na makroúrovni, keďže financovanie činností súvisiacich s fosílnymi palivami ohrozuje cieľ obmedziť zvýšenie globálnej teploty na 1,5 oC v porovnaní s predindustriálnou úrovňou, a preto ohrozuje finančnú stabilitu. Príslušné orgány a účastníci trhu by preto mali mať prospech zo zvýšenej transparentnosti inštitúcií, pokiaľ ide o ich expozície voči subjektom sektora fosílnych palív vrátane ich činnosti v súvislosti s obnoviteľnými zdrojmi energie.

(57)

S cieľom zabezpečiť, aby akékoľvek úpravy expozícií voči infraštruktúre neoslabovali ambície Únie v oblasti klímy, by nové expozície získali zľavu z rizikovej váhy len vtedy, ak financované aktíva pozitívne prispievajú k jednému alebo viacerým environmentálnym cieľom stanoveným v nariadení (EÚ) 2020/852 a výrazne nenarúšajú ostatné ciele stanovené v uvedenom nariadení, alebo ak financované aktíva výrazne nenarúšajú žiadny z environmentálnych cieľov stanovených v uvedenom nariadení.

(58)

Pre orgány dohľadu je nevyhnutné, aby mali potrebné právomoci na komplexné posudzovanie a meranie rizík, ktorým je banková skupina vystavená na konsolidovanej úrovni, a aby mali flexibilitu na prispôsobenie svojich prístupov v oblasti dohľadu novým zdrojom rizika. Je dôležité vyhnúť sa medzerám medzi prudenciálnou a účtovnou konsolidáciou, ktoré môžu viesť k transakciám zameraným na presun aktív mimo pôsobnosti prudenciálnej konsolidácie, aj keď riziká v bankovej skupine zostávajú. Nedostatočná súdržnosť vo vymedzení pojmov „materská spoločnosť“, „dcérska spoločnosť“ a „kontrola“ a nedostatočná jasnosť vo vymedzení pojmov „podnik pomocných služieb“, „finančná holdingová spoločnosť“ a „finančná inštitúcia“ sťažujú orgánom dohľadu konzistentne uplatňovať uplatniteľné pravidlá v Únii a odhaľovať a primerane riešiť riziká na konsolidovanej úrovni. Tieto vymedzenia pojmov by sa preto mali zmeniť a ďalej objasniť. Okrem toho sa považuje za primerané, aby orgán EBA ďalej skúmal, či tieto právomoci orgánov dohľadu môžu byť neúmyselne obmedzené akýmikoľvek zostávajúcimi nezrovnalosťami alebo medzerami v regulačných ustanoveniach alebo v ich interakcii s uplatniteľným účtovným rámcom.

(59)

Trhy s kryptoaktívami v posledných rokoch rýchlo rástli. S cieľom riešiť potenciálne riziká pre inštitúcie spôsobené ich kryptoaktívovými expozíciami, ktoré nie sú dostatočne kryté existujúcim prudenciálnym rámcom, výbor BCBS uverejnil v decembri 2022 komplexný štandard prudenciálneho zaobchádzania s kryptoaktívovými expozíciami. Odporúčaným dátumom začatia uplatňovania uvedeného štandardu je 1. január 2025, ale niektoré technické prvky štandardu sa na úrovni výboru BCBS v rokoch 2023 a 2024 ďalej rozvíjali. Vzhľadom na prebiehajúci vývoj na trhoch s kryptoaktívami a uznávajúc význam úplnej implementácie štandardu Bazilej týkajúcich sa kryptoaktívových expozícií inštitúcií do práva Únie by Komisia mala do 30. júna 2025 predložiť legislatívny návrh na implementáciu uvedeného štandardu a mala by upresniť prudenciálne zaobchádzanie uplatniteľné na tieto expozície počas prechodného obdobia až do implementácie uvedeného štandardu. Prechodné prudenciálne zaobchádzanie by malo zohľadňovať právny rámec zavedený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/1114 (14) pre emitentov kryptoaktív a v jeho rámci by sa malo upresniť prudenciálne zaobchádzanie s týmito kryptoaktívami. Počas prechodného obdobia by sa preto tokenizované tradičné aktíva vrátane tokenov elektronických peňazí mali považovať za aktíva predstavujúce podobné riziká ako tradičné aktíva a kryptoaktíva, ktoré sú v súlade s uvedeným nariadením, a odkazovanie na tradičné aktíva iné než jedna fiat mena by malo podliehať prudenciálnemu zaobchádzaniu v súlade s požiadavkami uvedeného nariadenia. Expozíciám voči iným kryptoaktívam vrátane tokenizovaných derivátov na kryptoaktíva, ktoré sa líšia od tých, ktoré sa kvalifikujú na priaznivejšie kapitálové zaobchádzanie, by sa mala priradiť riziková váha 1 250 %.

(60)

Nejasnosť určitých aspektov rámca spodnej hranice minimálnych haircutov pre transakcie financovania prostredníctvom cenných papierov, ktorý výbor BCBS vypracoval ako súčasť konečného rámca Bazilej III, ako aj výhrady k ekonomickému odôvodneniu jeho uplatňovania na určité typy transakcií financovania prostredníctvom cenných papierov nastolili otázku, či sa prudenciálne ciele tohto rámca dajú dosiahnuť bez vzniku nežiaducich následkov. Komisia by preto mala prehodnotiť implementáciu rámca spodnej hranice minimálnych haircutov pre transakcie financovania prostredníctvom cenných papierov v práve Únie. S cieľom poskytnúť Komisii dostatočné dôkazy by mal orgán EBA v úzkej spolupráci s orgánom ESMA podávať Komisii správy o vplyve tohto rámca a o najvhodnejšom prístupe k jeho vykonávaniu v práve Únie.

(61)

Podľa konečného rámca Bazilej III nemusí byť veľmi krátkodobá povaha financovania prostredníctvom cenných papierov dostatočne zohľadnená v prístupe SA-CR, čo vedie k tomu, že požiadavky na vlastné zdroje vypočítané podľa tohto prístupu môžu byť nepomerne vyššie ako požiadavky na vlastné zdroje vypočítané podľa prístupu IRB. V dôsledku toho a aj vzhľadom na zavedenie spodnej hranice pre výstupné hodnoty by sa mohli požiadavky na vlastné zdroje vypočítané pre uvedené expozície výrazne zvýšiť, čo ovplyvní likviditu dlhových trhov a trhov s cennými papiermi vrátane trhov so štátnymi cennými papiermi. Orgán EBA by mal preto podať správu o vhodnosti a vplyve štandardov kreditného rizika pre transakcie financovania prostredníctvom cenných papierov a najmä o tom, či by bola úprava prístupu SA-CR pre tieto expozície opodstatnená, aby sa zohľadnila ich krátkodobá povaha.

(62)

Komisia by do práva Únie mala implementovať revidované štandardy Bazilej III pre požiadavky na vlastné zdroje na pokrytie rizika úpravy ocenenia pohľadávok, ktoré zverejnil výbor BCBS v júli 2020, keďže tieto štandardy celkovo zlepšujú výpočet požiadaviek na vlastné zdroje na pokrytie rizika úpravy ocenenia pohľadávok tým, že riešia niekoľko predtým pozorovaných problémov, najmä to, že existujúci rámec požiadaviek na vlastné zdroje na pokrytie rizika úpravy ocenenia pohľadávok nedokáže primerane zachytiť riziko úpravy ocenenia pohľadávok.

(63)

Pri implementácii pôvodných štandardov Bazilej III týkajúcich sa zaobchádzania s rizikom úpravy ocenenia pohľadávok v práve Únie boli určité transakcie vyňaté z výpočtu požiadaviek na vlastné zdroje na pokrytie rizika úpravy ocenenia pohľadávok. Tieto výnimky boli dohodnuté s cieľom zabrániť potenciálne nadmernému zvýšeniu nákladov na niektoré derivátové transakcie vyvolané zavedením požiadaviek na vlastné zdroje na pokrytie rizika úpravy ocenenia pohľadávok, najmä keď inštitúcie nemohli zmierniť riziko úpravy ocenenia pohľadávok niektorých klientov, ktorí neboli schopní vymeniť kolaterál. Podľa odhadovaných vplyvov, ktoré vypočítal orgán EBA, by požiadavky na vlastné zdroje na pokrytie rizika úpravy ocenenia pohľadávok podľa revidovaných štandardov Bazilej III zostali pre transakcie s týmito klientmi, na ktoré sa vzťahuje výnimka, neprimerane vysoké. Aby sa zabezpečilo, že títo klienti budú aj naďalej vykonávať hedžing svojich finančných rizík prostredníctvom derivátových transakcií, tieto výnimky by sa pri implementácii revidovaných štandardov Bazilej III mali zachovať.

(64)

Skutočné riziko úpravy ocenenia pohľadávok transakcií, na ktoré sa vzťahuje výnimka, by však mohlo byť zdrojom značného rizika pre inštitúcie, ktoré tieto výnimky uplatňujú. Ak sa tieto riziká naplnia, príslušné inštitúcie by mohli utrpieť značné straty. Ako orgán EBA zdôraznil vo svojej správe o úpravách ocenenia pohľadávok z 25. februára 2015, riziko úpravy ocenenia pohľadávok pri transakciách, na ktoré sa vzťahuje výnimka, vyvoláva prudenciálne obavy, ktoré sa v rámci nariadenia (EÚ) č. 575/2013 neriešia. S cieľom pomôcť orgánom dohľadu monitorovať riziko úpravy ocenenia pohľadávok vyplývajúce z transakcií, na ktoré sa vzťahuje výnimka, by inštitúcie mali oznámiť výpočet požiadaviek na vlastné zdroje na pokrytie rizika úpravy ocenenia pohľadávok v prípade transakcií, na ktoré sa vzťahuje výnimka, ktoré by sa vyžadovali, keby sa na tieto transakcie výnimka nevzťahovala. Okrem toho by orgán EBA mal vypracovať usmernenia, ktoré orgánom dohľadu pomôžu identifikovať nadmerné riziko úpravy ocenenia pohľadávok a zlepšiť harmonizáciu činností dohľadu v tejto oblasti v celej Únii.

(65)

Komisia by mala byť splnomocnená prijať regulačné technické predpisy vypracované orgánom EBA, pokiaľ ide o ukazovatele na určenie mimoriadnych okolností pre dodatočné úpravy ocenenia; metódu na určenie hlavného rizikového faktora pre pozíciu a toho, či ide o dlhú alebo krátku pozíciu; postup výpočtu a monitorovania čistých krátkych kreditných alebo čistých krátkych akciových pozícií v neobchodnej knihe; zaobchádzanie s hedžingom devízového rizika podielov kapitálu; kritériá, ktoré majú inštitúcie použiť na priraďovanie podsúvahových položiek; kritériá pre expozície financovania projektov a predmetov s vysokou kvalitou v kontexte špecializovaného financovania, pre ktoré nie je k dispozícii priamo uplatniteľné ratingové hodnotenie; typy faktorov, ktoré sa majú zohľadniť pri posudzovaní primeranosti rizikových váh; pojem „rovnocenný právny mechanizmus, ktorým sa zabezpečí, že sa nehnuteľný majetok vo výstavbe dokončí v primeranom časovom rámci“; podmienky posudzovania relevantnosti používania existujúceho ratingového systému; metodiku posudzovania súladu s požiadavkami na používanie prístupu IRB; kategorizáciu financovania projektov, financovania predmetov a financovania komodít; bližšie určenie tried expozícií podľa prístupu IRB; faktory špecializovaného financovania; výpočet hodnôt rizikovo vážených expozícií v prípade rizika zníženia kvality odkúpených pohľadávok z iných ako kreditných dôvodov; posúdenie integrity procesu priraďovania; metodiku inštitúcie na odhad pravdepodobnosti zlyhania; porovnateľný majetok; deltu kúpnych a predajných opcií na účely dohľadu; zložky ukazovateľa obchodovania; úpravu ukazovateľa obchodovania; vymedzenie pojmu neprimerane zaťažujúce v kontexte výpočtu ročnej straty z operačného rizika; taxonómiu rizika v prípade operačného rizika; posúdenie zo strany príslušných orgánov týkajúce sa výpočtu ročnej straty z operačného rizika; úpravy údajov o stratách; riadenie operačného rizika; výpočet požiadaviek na vlastné zdroje na pokrytie trhového rizika pre pozície v neobchodnej knihe, ktoré podliehajú devízovému riziku alebo komoditnému riziku; metodiku posudzovania pre príslušné orgány v prípade alternatívneho štandardizovaného prístupu; obchodné knihy podnikov kolektívneho investovania; kritériá pre výnimku týkajúcu sa navýšenia pre reziduálne riziko; podmienky a ukazovatele použité na určenie toho, či nastali mimoriadne okolnosti; kritériá používania vstupných údajov v modeli merania rizika; kritériá na posúdenie modelovateľnosti faktorov rizika; podmienky a kritériá, podľa ktorých môže byť inštitúcii povolené nezapočítavať prekročenie; kritériá, ktorými sa špecifikuje, či sú teoretické zmeny v hodnote portfólia trading desku buď blízke, alebo dostatočne blízke hypotetickým zmenám; podmienky a kritériá na posúdenie rizika úpravy ocenenia pohľadávok vyplývajúceho z transakcií financovania prostredníctvom reálne ocenených cenných papierov; proxy rozpätia; posúdenie rozšírení a zmien štandardizovaného prístupu k riziku úpravy ocenenia pohľadávok a technické prvky potrebné na to, aby inštitúcie mohli vypočítať svoje požiadavky na vlastné zdroje v súvislosti s určitými kryptoaktívami. Komisia by mala prijať uvedené regulačné technické predpisy prostredníctvom delegovaných aktov na základe článku 290 ZFEÚ a v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

(66)

Komisia by mala byť splnomocnená prijať vykonávacie technické predpisy vypracované orgánom EBA, pokiaľ ide o postup spoločného rozhodovania pre prístup IRB predložený materskými inštitúciami v EÚ, materskými finančnými holdingovými spoločnosťami v EÚ a materskými zmiešanými finančnými holdingovými spoločnosťami v EÚ; položky ukazovateľa obchodovania priradením týchto položiek k príslušným bunkám na vykazovanie; jednotné formáty zverejňovania informácií, súvisiace pokyny, informácie o politike opätovného predkladania informácií a IT riešenia pre zverejňovanie informácií; a zverejňovanie ESG. Komisia by mala prijať uvedené vykonávacie technické predpisy prostredníctvom vykonávacích aktov podľa článku 291 ZFEÚ a v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

(67)

Keďže cieľ tohto nariadenia, a to zabezpečenie jednotných prudenciálnych požiadaviek, ktoré sa vzťahujú na inštitúcie v celej Únii, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodu jeho rozsahu a účinkov ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(68)

Nariadenie (EÚ) č. 575/2013 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

1.

Článok 4 sa mení takto:

2.

Článok 5 sa mení takto:

3.

Vkladá sa tento článok:

(*8)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/1114 z 31. mája 2023 o trhoch s kryptoaktívami a o zmene nariadení (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 1095/2010 a smerníc 2013/36/EÚ a (EÚ) 2019/1937 (Ú. v. EÚ L 150, 9.6.2023, s. 40)."

(*9)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/49/EÚ zo 16. apríla 2014 o systémoch ochrany vkladov (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 149)."

(*10)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2341 zo 14. decembra 2016 o činnostiach inštitúcií zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia (IZDZ) a o dohľade nad nimi (Ú. v. EÚ L 354, 23.12.2016, s. 37)."

(*11)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1238 z 20. júna 2019 o celoeurópskom osobnom dôchodkovom produkte (PEPP) (Ú. v. EÚ L 198, 25.7.2019, s. 1)."

(*12)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (Ú. v. EÚ L 166, 30.4.2004, s. 1)."

(*13)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo 16. septembra 2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (Ú. v. EÚ L 284, 30.10.2009, s. 1).“ "

4.

Článok 10a sa nahrádza takto:

5.

V článku 13 ods. 1 sa druhý pododsek nahrádza takto:

„Veľké dcérske spoločnosti materských inštitúcií v EÚ zverejňujú informácie uvedené v článkoch 437, 438, 440, 442, 449a, 449b, 450, 451, 451a a 453 na individuálnom základe alebo v príslušných prípadoch v súlade s týmto nariadením a smernicou 2013/36/EÚ na subkonsolidovanom základe.“

6.

Článok 18 sa mení takto:

7.

Článok 19 sa mení takto:

8.

Článok 20 sa mení takto:

9.

Článok 22 sa nahrádza takto:

10.

V článku 27 ods. 1 písm. a) sa vypúšťa bod v).

11.

Článok 34 sa nahrádza takto:

12.

Článok 36 sa mení takto:

13.

V článku 46 ods. 1 písm. a) sa bod ii) nahrádza takto:

14.

Článok 47c sa mení takto:

15.

V článku 48 sa odsek 1 mení takto:

16.

V článku 49 sa odsek 4 nahrádza takto:

17.

V článku 60 ods. 1 písm. a) sa bod ii) nahrádza takto:

18.

V článku 62 prvom odseku sa písmeno d) nahrádza takto:

19.

V článku 70 ods. 1 písm. a) sa bod ii) nahrádza takto:

20.

V článku 72b ods. 3 prvom pododseku sa úvodná časť nahrádza takto:

„Popri záväzkoch uvedených v odseku 2 tohto článku môže orgán pre riešenie krízových situácií povoliť, aby sa záväzky kvalifikovali ako nástroje oprávnených záväzkov až do súhrnnej hodnoty, ktorá nepresahuje 3,5 % celkovej hodnoty rizikovej expozície vypočítanej v súlade s článkom 92 ods. 3, a to za predpokladu, že:“.

21.

V článku 72i ods. 1 písm. a) sa bod ii) nahrádza takto:

22.

Článok 74 sa nahrádza takto:

23.

Článok 84 sa mení takto:

24.

V článku 85 sa odsek 1 mení takto:

25.

V článku 87 sa odsek 1 mení takto:

26.

Vkladá sa tento článok:

27.

Článok 89 sa mení takto:

28.

Článok 92 sa mení takto:

29.

V článku 92a ods. 1 sa písmeno a) nahrádza takto:

30.

Článok 94 sa mení takto:

31.

V článku 95 ods. 2 sa písmeno a) nahrádza takto:

32.

V článku 96 ods. 2 sa písmeno a) nahrádza takto:

33.

V článku 102 sa odsek 4 nahrádza takto:

34.

Článok 104 sa nahrádza takto:

35.

Článok 104a sa mení takto:

36.

Článok 104b sa mení takto:

37.

Vkladá sa tento článok:

38.

Článok 106 sa mení takto:

39.

V článku 107 sa odseky 1, 2 a 3 nahrádzajú takto:

40.

Článok 108 sa nahrádza takto:

41.

Vkladá sa tento článok:

42.

Článok 111 sa nahrádza takto:

43.

Článok 112 sa mení takto:

44.

Článok 113 sa mení takto:

45.

Článok 115 sa mení takto:

46.

Článok 116 sa mení takto:

47.

V článku 117 ods. 1 sa prvý pododsek nahrádza takto:

„Expozíciám voči multilaterálnym rozvojovým bankám, ktoré nie sú uvedené v odseku 2 a pre ktoré je k dispozícii ratingové hodnotenie nominovanej ECAI, sa priraďuje riziková váha v súlade s tabuľkou 1. Expozíciám voči multilaterálnym rozvojovým bankám, ktoré nie sú uvedené v odseku 2 a pre ktoré nie je k dispozícii ratingové hodnotenie nominovanej ECAI, sa priraďuje riziková váha 50 %.

Tabuľka 1

“

48.

V článku 119 sa vypúšťajú odseky 2 a 3.

49.

V článku 120 sa odseky 1 a 2 nahrádzajú takto:

50.

Článok 121 sa nahrádza takto:

51.

Článok 122 sa mení takto:

52.

Vkladá sa tento článok:

53.

Článok 123 sa nahrádza takto:

54.

Vkladá sa tento článok:

55.

Články 124, 125 a 126 sa nahrádzajú takto:

56.

Vkladá sa tento článok:

57.

Článok 127 sa mení takto:

58.

Článok 128 sa nahrádza takto:

59.

Článok 129 sa mení takto:

60.

V článku 132a ods. 3 sa prvý pododsek nahrádza takto:

„Odchylne od článku 92 ods. 4 písm. e) inštitúcie, ktoré vypočítavajú hodnotu rizikovo váženej expozície pre expozície PKI v súlade s odsekom 1 alebo 2 tohto článku, môžu vypočítať požiadavku na vlastné zdroje pre riziko úpravy ocenenia pohľadávky derivátových expozícií uvedeného PKI ako sumu, ktorá sa rovná 50 % požiadavky na vlastné zdroje pre uvedené derivátové expozície vypočítané v súlade s kapitolou 6 oddielom 3, 4 alebo 5 tejto hlavy, podľa konkrétneho prípadu.“

61.

V článku 132b sa odsek 2 nahrádza takto:

62.

V článku 132c ods. 2 sa prvý pododsek nahrádza takto:

„Inštitúcie vypočítajú hodnotu expozície záväzku minimálnej hodnoty, ktorý spĺňa podmienky stanovené v odseku 3 tohto článku, ako diskontovanú súčasnú hodnotu garantovanej sumy s použitím diskontného koeficientu, ktorý je odvodený od bezrizikovej sadzby podľa článku 325l ods. 2 alebo 3. Inštitúcie môžu znížiť hodnotu expozície záväzku minimálnej hodnoty o všetky straty uznané v súvislosti so záväzkom minimálnej hodnoty podľa uplatniteľného účtovného štandardu.“

63.

Článok 133 sa nahrádza takto:

64.

V článku 134 sa odsek 3 nahrádza takto:

65.

V článku 135 sa dopĺňa tento odsek:

66.

Článok 138 sa mení takto:

67.

V článku 139 ods. 2 sa písmená a) a b) nahrádzajú takto:

68.

Článok 141 sa nahrádza takto:

69.

V článku 142 sa odsek 1 mení takto:

70.

Článok 143 sa mení takto:

71.

Článok 144 sa mení takto:

72.

Článok 147 sa mení takto: