(1)

Únia by mala pri vytváraní priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti zabezpečiť absenciu kontrol osôb na vnútorných hraniciach, tvoriť spoločnú politiku v oblasti azylu a migrácie, kontroly vonkajších hraníc a návratov a zabrániť neoprávnenému pohybu medzi členskými štátmi, a to na základe solidarity a spravodlivého rozdelenia zodpovednosti medzi členskými štátmi, spôsobom, ktorý bude tiež spravodlivý voči štátnym príslušníkom tretích krajín a osobám bez štátnej príslušnosti a plne dodržiavať základné práva.

(2)

Cieľom tohto nariadenia je zefektívniť, zjednodušiť a harmonizovať procesné pravidlá členských štátov stanovením konania o návrate na hraniciach. Uvedené konanie by sa malo uplatňovať na štátnych príslušníkov tretích krajín a osoby bez štátnej príslušnosti, ktorých žiadosť bola zamietnutá v rámci konania o azyle na hraniciach stanoveného v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1348 (4) (ďalej len „konanie o azyle na hraniciach“).

(3)

V prípade členských štátov, ktoré nie sú viazané nariadením (EÚ) 2024/1348, by sa odkazy v tomto nariadení na ustanovenia nariadenia (EÚ) 2024/1348 mali chápať ako odkazy na rovnocenné ustanovenia, ktoré mohli zaviesť do svojho vnútroštátneho práva.

(4)

Pokiaľ ide o zaobchádzanie s osobami, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, členské štáty sú viazané povinnosťami podľa nástrojov medzinárodného práva, ktorých zmluvnými stranami sú.

(5)

Pri uplatňovaní ustanovení tohto nariadenia, ktoré môžu mať vplyv na maloleté osoby, by členské štáty mali mať v prvom rade na zreteli najlepší záujem dieťaťa.

(6)

Mnohé prejavy vôle podať žiadosť o medzinárodnú ochranu sa robia na vonkajšej hranici alebo v tranzitnom priestore členského štátu, a to aj zo strany osôb zadržaných v súvislosti s neoprávneným prekročením vonkajšej hranice, teda v samotnom čase neoprávneného prekročenia vonkajšej hranice alebo v blízkosti tejto vonkajšej hranice po jej prekročení, alebo zo strany osôb vylodených v dôsledku pátracej a záchrannej operácie. Aby bolo možné vykonať identifikáciu osôb, bezpečnostné kontroly a kontroly zdravotného stavu na vonkajších hraniciach a nasmerovať štátnych príslušníkov tretích krajín a osoby bez štátnej príslušnosti do príslušných konaní, je potrebné zaviesť preverovanie. Po preverení by štátni príslušníci tretích krajín a osoby bez štátnej príslušnosti mali byť nasmerované do príslušných konaní o azyle alebo návrate alebo by sa im mal odoprieť vstup. Preto by sa mala zaviesť fáza pred vstupom pozostávajúca z preverovania a konaní o azyle a prípadne návrate na hraniciach. Všetky fázy príslušných konaní pre všetky neoprávnené príchody by mali byť plynulo a účinne prepojené.

(7)

Vstup na územie sa nepovoľuje, ak žiadateľ nemá právo zotrvať, ak nepožiadal o povolenie zotrvať na účely konania o opravnom prostriedku stanoveného v nariadení (EÚ) 2024/1348 alebo ak súd rozhodol, že by sa mu nemalo povoliť zotrvať dovtedy, kým sa nerozhodne v tomto konaní o opravnom prostriedku. V takýchto prípadoch by sa v záujme zabezpečenia kontinuity medzi konaním o azyle a konaním o návrate malo konanie o návrate takisto uskutočniť v rámci konania na hraniciach v lehote nepresahujúcej 12 týždňov. Uvedená lehota by sa mala počítať od chvíle, keď žiadateľ, štátny príslušník tretej krajiny alebo osoba bez štátnej príslušnosti už nemajú právo zotrvať alebo im nie je povolené zotrvať.

(8)

S cieľom zaručiť rovnaké zaobchádzanie so všetkými štátnymi príslušníkmi tretích krajín a osobami bez štátnej príslušnosti, ktorých žiadosť bola zamietnutá v rámci konania na hraniciach, ak sa členský štát rozhodne neuplatňovať ustanovenia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES (5) na základe príslušnej výnimky v nej stanovenej na štátnych príslušníkov tretích krajín a osoby bez štátnej príslušnosti a dotknutému štátnemu príslušníkovi tretej krajiny nevydá rozhodnutie o návrate, zaobchádzanie s dotknutým žiadateľom, so štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo s osobou bez štátnej príslušnosti a úroveň ich ochrany by mali byť v súlade s ustanoveniami smernice 2008/115/ES o priaznivejších ustanoveniach, pokiaľ ide o štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sú vyňatí z rozsahu pôsobnosti uvedenej smernice, a mali by byť rovnocenné so zaobchádzaním a s úrovňou ochrany, ktoré sa uplatňujú v prípade osôb, na ktoré sa vzťahuje rozhodnutie o návrate.

(9)

Pri uplatňovaní konania o návrate na hraniciach by sa mali uplatňovať určité ustanovenia smernice 2008/115/ES, keďže upravujú prvky konania o návrate na hraniciach, ktoré nie sú stanovené v tomto nariadení, najmä prvky, ktoré sa týkajú vymedzenia pojmov, priaznivejších ustanovení, zásady zákazu vyhostenia alebo vrátenia, najlepšieho záujmu dieťaťa, rodinného života a zdravotného stavu, rizika úteku, povinnosti spolupracovať, lehoty na dobrovoľný odchod, rozhodnutia o návrate, odsunu, odkladu odsunu, návratu a odsunu maloletých osôb bez sprievodu, zákazu vstupu, záruk v období pred návratom, zaistenia, podmienok zaistenia, zaistenia maloletých osôb a rodín a mimoriadnych situácií. S cieľom znížiť riziko neoprávneného vstupu a pohybu neoprávnene sa zdržiavajúcich štátnych príslušníkov tretích krajín a osôb bez štátnej príslušnosti, na ktorých sa vzťahuje konanie o návrate na hraniciach, by sa mala poskytnúť lehota na dobrovoľný odchod. Uvedená lehota na dobrovoľný odchod by sa mala poskytnúť len na požiadanie a nemala by presiahnuť 15 dní, ani zakladať právo na vstup na územie dotknutého členského štátu. Dotknuté osoby by mali príslušným orgánom odovzdať všetky platné cestovné doklady, ktoré vlastnia, na také dlhé obdobie, aké je potrebné na zabránenie úteku. Ustanoveniami o návrate stanovenými v tomto nariadení nie je dotknutá možnosť členských štátov kedykoľvek rozhodnúť o udelení samostatného povolenia na pobyt alebo iného oprávnenia priznávajúceho štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý sa neoprávnene zdržiava na ich území, právo zdržiavať sa, a to z dôvodov hodných osobitného zreteľa, z humanitárnych dôvodov, alebo iných dôvodov.

(10)

Ak sa neoprávnene zdržiavajúci štátny príslušník tretej krajiny alebo osoba bez štátnej príslušnosti nevrátia alebo nie sú odsunutí v maximálnej lehote konania o návrate na hraniciach, konanie o návrate by malo pokračovať, ako je stanovené v smernici 2008/115/ES.

(11)

Ak žiadateľ, štátny príslušník tretej krajiny alebo osoba bez štátnej príslušnosti, ktorí boli zaistení počas konania o azyle na hraniciach stanoveného v nariadení (EÚ) 2024/1348, už nemajú právo zotrvať a nie je im povolené zotrvať, členské štáty by mali mať možnosť pokračovať v zaistení s cieľom zabrániť vstupu na územie a viesť konanie o návrate pri dodržaní záruk a podmienok zaistenia stanovených v smernici 2008/115/ES. Malo by tiež byť možné zaistiť žiadateľa, štátneho príslušníka tretej krajiny alebo osobu bez štátnej príslušnosti, ktorí neboli zaistení počas takéhoto konania o azyle na hraniciach a ktorí už nemajú právo zotrvať a nie je im povolené zotrvať, ak existuje riziko úteku, ak sa vyhýbajú alebo bránia návratu alebo ak predstavujú riziko pre verejný poriadok, verejnú bezpečnosť alebo národnú bezpečnosť. Takéto zaistenie by malo trvať čo najkratšie a nemalo by presiahnuť maximálne trvanie konania o návrate na hraniciach. Ak sa neoprávnene sa zdržiavajúci štátny príslušník tretej krajiny alebo osoba bez štátnej príslušnosti nevrátia alebo nie sú odsunutí v uvedenej lehote a konanie o návrate na hraniciach sa prestane uplatňovať, mala by sa uplatňovať smernica 2008/115/ES. Maximálne obdobie zaistenia stanovené v uvedenej smernici by malo zahŕňať obdobie zaistenia uplatnené počas konania o návrate na hraniciach.

(12)

Konaním o návrate na hraniciach by sa mal v krízovej situácii v zmysle vymedzenia v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1359 (6), uľahčiť návrat neoprávnene sa zdržiavajúcich štátnych príslušníkov tretích krajín alebo osôb bez štátnej príslušnosti, ktorých žiadosti boli v rámci konania o azyle na hraniciach v čase krízy zamietnuté a ktorí nemajú právo zotrvať a nie je im povolené zotrvať, a to tak, že sa príslušným vnútroštátnym orgánom poskytnú potrebné nástroje a dostatočný časový rámec na to, aby sa konania o návrate uskutočnili s náležitou starostlivosťou. Aby bolo možné účinne reagovať na krízové situácie v čase krízy, by malo byť tiež možné uplatňovať konanie o návrate na hraniciach aj na žiadateľov, štátnych príslušníkov tretích krajín a osoby bez štátnej príslušnosti, na ktorých sa vzťahuje konanie o návrate na hraniciach, ktorých žiadosti boli zamietnuté pred prijatím vykonávacieho rozhodnutia Rady stanoveného v nariadení (EÚ) 2024/1359 o tom, že členský štát čelí krízovej situácii, a ktorí po prijatí takéhoto rozhodnutia nemajú právo zotrvať a nie je im povolené zotrvať.

(13)

V súlade s článkom 72 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) nie je týmto nariadením dotknutý výkon právomocí členských štátov vo veci udržiavania verejného poriadku a zabezpečovania vnútornej bezpečnosti.

(14)

S cieľom zabezpečiť jednotné vykonávanie ustanovení o konaní o návrate na hraniciach stanovených v tomto nariadení v čase jeho uplatňovania by sa mali vypracovať a vykonávať implementačné plány na úrovni Únie a na vnútroštátnej úrovni, v ktorých sa identifikujú nedostatky a operačné kroky pre každý členský štát.

(15)

Uplatňovanie tohto nariadenia by sa malo hodnotiť v pravidelných intervaloch.

(16)

Politickým cieľom Nástroja finančnej podpory na riadenie hraníc a vízovú politiku (ďalej len „BMVI“), ktorý bol ako súčasť Fondu pre integrované riadenie hraníc zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1148 (7), je zabezpečiť silné a účinné európske integrované riadenie hraníc na vonkajších hraniciach, a to aj predchádzaním nelegálnemu prisťahovalectvu a jeho odhaľovaním a účinným riadením migračných tokov. Umožnenie financovania podpory solidárnych akcií v rámci uvedeného nástroja a v kontexte nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1351 (8) by prispelo k dosiahnutiu cieľov nariadenia (EÚ) 2021/1148. Nariadenie (EÚ) 2021/1148 by sa preto malo zmeniť.

(17)

Malo by byť možné mobilizovať zdroje z nástroja BMVI a iných príslušných fondov Únie (ďalej len „fondy“) na podporu členských štátov v ich úsilí uplatňovať nariadenie (EÚ) 2024/1351 v súlade s pravidlami, ktorými sa riadi využívanie fondov, a bez toho, aby boli dotknuté iné priority podporované z fondov. V tej súvislosti by členské štáty mali mať možnosť využiť pridelené prostriedky v rámci svojich príslušných programov, a to vrátane súm, ktoré budú k dispozícii po preskúmaní v polovici trvania. Malo by byť možné sprístupniť dodatočnú podporu v rámci príslušných tematických nástrojov najmä tým členským štátom, ktoré by mohli potrebovať zvýšiť svoje kapacity na hraniciach.

(18)

Nariadenie (EÚ) 2021/1148 by sa malo zmeniť s cieľom zaručiť plný príspevok z rozpočtu Únie na celkové oprávnené výdavky na solidárne akcie, ako aj zaviesť osobitné požiadavky na podávanie správ v súvislosti s týmito akciami ako súčasť existujúcich povinností podávania správ o implementácii fondov. Uvedené nariadenie by sa malo zmeniť aj s cieľom umožniť členským štátom poskytovať finančné príspevky do nástroja BMVI vo forme vonkajších pripísaných príjmov.

(19)

Keďže ciele tohto nariadenia, a to zavedenie konania o návrate na hraniciach s cieľom stanoviť osobitné dočasné pravidlá na zabezpečenie toho, aby členské štáty mohli riešiť krízové situácie, a umožniť financovanie podpory pre solidárne akcie podľa nariadenia (EÚ) 2021/1148 a v kontexte nariadenia (EÚ) 2024/1351, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov rozsahu a dôsledkov tohto nariadenia ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“). V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(20)

V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu č. 22 o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o EÚ a ZFEÚ, sa Dánsko nezúčastňuje na prijatí tohto nariadenia, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu. Vzhľadom na to, že toto nariadenie je založené na schengenskom acquis, sa Dánsko v súlade s článkom 4 uvedeného protokolu rozhodne do šiestich mesiacov po rozhodnutí Rady o tomto nariadení, či ho bude transponovať do svojho vnútroštátneho práva.

(21)

Toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis, na ktorom sa Írsko nezúčastňuje v súlade s rozhodnutím Rady 2002/192/ES (9); Írsko sa preto nezúčastňuje na prijatí tohto nariadenia, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.

(22)

Pokiaľ ide o Island a Nórsko, toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle dohody uzavretej medzi Radou Európskej únie a Islandskou republikou a Nórskym kráľovstvom o pridružení Islandskej republiky a Nórskeho kráľovstva pri vykonávaní, uplatňovaní a rozvoji schengenského acquis (10), ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bode A rozhodnutia Rady 1999/437/ES (11).

(23)

Pokiaľ ide o Švajčiarsko, toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Dohody medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis (12), ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bode A rozhodnutia 1999/437/ES v spojení s článkom 3 rozhodnutia Rady 2008/146/ES (13).

(24)

Pokiaľ ide o Lichtenštajnsko, toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Protokolu medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom, Švajčiarskou konfederáciou a Lichtenštajnským kniežatstvom o pristúpení Lichtenštajnského kniežatstva k Dohode medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis (14), ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bode A rozhodnutia 1999/437/ES v spojení s článkom 3 rozhodnutia Rady 2011/350/EÚ (15).

(25)

Toto nariadenie rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznané predovšetkým v Charte základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“). Cieľom tohto nariadenia je najmä zabezpečiť úplné rešpektovanie ľudskej dôstojnosti a podporovať uplatňovanie článkov 1, 4, 8, 18, 19, 21, 23, 24 a 47 charty,