(1)

Cieľom nariadenia Rady (EÚ) 2022/1369 (1) je dobrovoľné a v prípade potreby povinné znižovanie dopytu Únie po plyne, uľahčenie plnenia plynových zásobníkov a zabezpečenie lepšej pripravenosti na akékoľvek ďalšie prerušenia dodávok. Nariadenie (EÚ) 2022/1369 bolo prijaté na základe článku 122 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) vzhľadom na bezprostrednú krízu dodávok plynu spôsobenú nevyprovokovanou a neodôvodnenou inváziou Ruska na Ukrajinu vo februári 2022 a vzhľadom na potrebu Únie reagovať formou dočasných opatrení v duchu solidarity medzi členskými štátmi.

(2)

Podľa nariadenia (EÚ) 2022/1369 mali členské štáty vynaložiť maximálne úsilie, aby v období od 1. augusta 2022 do 31. marca 2023 znížili svoju spotrebu plynu o 15 %. Ak by sa preukázalo, že dobrovoľné opatrenia na zníženie dopytu nie sú dostatočné na odstránenie rizika závažného nedostatku dodávok, Rada by bola na návrh Komisie splnomocnená vyhlásiť stav pohotovosti Únie, čím by sa zaviedla povinnosť zníženia dopytu. V uplynulých mesiacoch členské štáty svedomito pracovali a prijali opatrenia zamerané na zníženie svojho dopytu po plyne o 15 %. Výsledkom bolo skutočné zníženie dopytu po plyne v období od augusta 2022 do januára 2023 v celej Únii o viac ako 15 %.

(3)

Pri zaisťovaní bezpečnosti dodávok však pretrvávajú vážne ťažkosti. Globálna situácia na trhu s plynom sa od februára 2022 nezlepšila a Únia sa pri uspokojovaní svojho celkového dopytu po plyne naďalej spolieha na určité objemy ruského plynu, a to napriek zníženiu dopytu dosiahnutého podľa nariadenia (EÚ) 2022/1369. V uplynulom roku sa vďaka účinným opatreniam týkajúcim sa dopĺňania zásobníkov a znižovania dopytu podarilo zabrániť obmedzeniu dopytu po energii pre občanov Únie. Jedenásť členských štátov má však stále vyhlásenú úroveň včasného varovania a jeden členský štát má vyhlásenú úroveň pohotovosti v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1938 (2). Keďže ceny plynu sú stále mimoriadne vysoké a globálna ponuka sa nezlepšila od augusta 2022, keď bolo prijaté nariadenie (EÚ) 2022/1369, je nevyhnutné predĺžiť opatrenia, ktoré pomohli obmedziť vplyv krízy, a to najmä pokračovať v znižovaní dopytu. Ukončenie opatrení na zníženie dopytu by prinieslo zmeny krehkej stability, ktorú Únia doteraz dosiahla, a zhoršilo by odolnosť voči pravdepodobnému budúcemu vývoju, akým je úplné zastavenie ruského dovozu. Preto treba nevyhnutne aj ďalej brániť tomu, aby Únia čelila nedostatku plynu a vysokej cenovej volatilite.

(4)

V uplynulom roku sa výrazne znížil dovoz ruského plynu cez plynovod, v dôsledku čoho sa schopnosť Únie dopĺňať zásobníky v súčasnosti značne znížila, a to aj v porovnaní so situáciou v lete 2022. Hoci energetická kríza sa začala v roku 2022, bola Únia schopná doviezť z Ruska približne 60 miliárd m3 plynu na naplnenie zásobníkov v priebehu daného roku vrátane tranzitu cez plynovod NordStream 1. Rusko však v lete 2022 prerušilo a nakoniec úplne zastavilo dodávky plynu cez tento plynovod, ktorý bol v septembri 2022 v dôsledku sabotáže poškodený do takej miery, že sa ním v súčasnosti nemôže a v dohľadnom čase ani nebude môcť prepravovať žiaden plyn. Pri súčasnej úrovni dovozu plynu cez plynovod bude dovoz z Ruska do Únie predstavovať maximálne 20 miliárd m3, pokiaľ sa tento nespoľahlivý dovoz úplne nepreruší. Existuje preto vážne riziko, že počas zimy 2023 – 2024 dôjde v Únii k výpadkom dodávok plynu.

(5)

Tieto vážne ťažkosti ešte zhoršuje niekoľko ďalších rizík a nových faktorov vrátane oživenia ázijského dopytu po skvapalnenom zemnom plyne (LNG), ktoré znižuje dostupnosť plynu na svetovom trhu s plynom, poveternostných podmienok, ktoré sa nedávno ešte zhoršili, čo spôsobilo nízku hladinu vody a následne ovplyvnilo prečerpávacie vodné elektrárne a výrobu jadrovej energie, nového technického vývoja, ktorý zvyšuje neistoty, pokiaľ ide o dostupnosť existujúcich jadrových elektrární, a vyžaduje si vyššiu mieru využívania výroby energie pomocou plynu a ďalších možných prerušení dodávok plynu vrátane úplného zastavenia dovozu plynu z Ruska.

(6)

Uvedené pretrvávajúce a nové závažné ťažkosti ovplyvňujú schopnosť Únie uspokojovať dopyt po plyne, najmä včasné a efektívne napĺňanie podzemných zásobníkov pre zimu 2023 – 2024, ako aj primeranosť medzi ponukou a dopytom počas zimy 2023 – 2024.

(7)

Komisia v súlade s nariadením (EÚ) 2022/1369 vykonala preskúmanie daného nariadenia, ktorého výsledky sú zhrnuté v správe, ktorú Komisia predložila Rade. V správe sa analyzujú rôzne scenáre s predĺžením úsilia o zníženie dopytu podľa nariadenia (EÚ) 2022/1369 a bez tohto predĺženia, vrátane sedem-mesačného predĺženia od apríla do októbra 2023, osem-mesačného predĺženia od augusta 2023 do marca 2024 a ročného predĺženia od apríla 2023 do marca 2024. V správe sa konštatuje, že bez pokračovania znižovania dopytu by úrovne zásob do konca októbra 2023 dosiahli iba 69 miliárd m3, čo je výrazne pod cieľovou hodnotou 90 % (89,4 miliardy m3), ktorá sa má dosiahnuť do 1. novembra, stanovenou v nariadení (EÚ) 2017/1938, a že úrovne zásob by sa úplne vyčerpali do februára 2024.

(8)

Pokiaľ ide o rôzne scenáre posudzované v správe, v prípade sedem-mesačného predĺženia od apríla do októbra 2023 by boli zásobníky dostatočne naplnené koncom leta 2023 (95 miliárd m3 koncom októbra 2023, čím by sa dosiahol cieľ 90 %). Keďže dopyt po plyne je aj počas bežnej zimy dvakrát vyšší ako v lete, zásobníky by sa takmer úplne vyprázdnili ku koncu zimy 2023 – 2024 (9 miliárd m3 koncom marca 2024). Vznikajú tak mimoriadne vážne obavy o bezpečnosť dodávok a sťažuje sa tým dostatočné naplnenie zásobníkov na nasledujúcu zimu. V prípade osem-mesačného predĺženia od augusta 2023 do marca 2024 by sa zásobníky napĺňali príliš pomaly a koncom októbra 2023 by dosiahli úroveň iba 80 miliárd m3, čo je výrazne pod cieľovou hodnotou, a úrovne zásob by koncom zimy 2023 – 2024 klesli pod 30 % (menej ako 28 miliárd m3), čo by spôsobilo vážne obavy o bezpečnosť dodávok a sťažilo by dostatočné naplnenie zásobníkov na nasledujúcu zimu. Iba v prípade predĺženia o jeden rok od apríla 2023 do marca 2024 s pokračujúcim znížením dopytu o 15 % by úrovne zásob dosiahli k 1. novembru cieľovú hodnotu 90 % (89,4 miliardy m3 do 1. novembra 2023) a členské štáty by mohli byť na dobrej ceste k zabezpečeniu dodávok na zimu 2023 – 2024, pričom na úrovni Únie by bolo koncom marca 2024 uskladnených 43 miliárd m3 plynu.

(9)

Vzhľadom na tieto scenáre, záverom správy je, že pokračovanie zníženia dopytu o 15 % počas obdobia 12 mesiacov do konca marca 2024 je potrebné, aby sa zaručila schopnosť členských štátov dodržať cieľovú hodnotu stavu naplnenia zásobníkov na 90 % stanovenú v nariadení (EÚ) 2017/1938, ktorá je nevyhnutnou podmienkou pre bezpečnosť dodávky plynu, a aby sa počas zimy 2023 – 2024 zabránilo akémukoľvek nedostatku zásob.

(10)

Členské štáty majú možnosť rozhodnúť, ktoré opatrenia sú na zabezpečenie splnenia cieľových hodnôt stavu naplnenia zásobníkov vhodnejšie, nemožno ho však dosiahnuť bez opatrení na zníženie dopytu. Záverom správy je, že na trhu nie je dostatočné množstvo plynu na to, aby si svoje povinnosti splnili všetky členské štáty. To znamená, že niektoré členské štáty nie sú fyzicky schopné naplniť zásobníky na primerané úrovne, čo povedie na konci zimy 2023 – 2024 k vážnym problémom v oblasti bezpečnosti dodávok.

(11)

V správe sa takisto uvádza, že počas obdobia od 1. apríla 2023 do 31. marca 2024 je potrebné znižovanie spotreby plynu úmerné zníženiu ustanovenému v nariadení (EÚ) 2022/1369. Potrebné predĺženie znižovania by zodpovedalo zníženiu o 15 % v období od 1. apríla 2023 do 31. marca 2024 v porovnaní s referenčným obdobím od 1. apríla 2017 do 31. marca 2022. Predĺženie opatrení na zníženie dopytu a predĺženie obdobia znižovania by takisto poskytli trhu flexibilitu s cieľom obmedziť volatilitu cien plynu a zabrániť prudkým nárastom cien podobným tým, ktoré nastali v roku 2022.

(12)

Vzhľadom na súčasnú napätú rovnováhu medzi ponukou a dopytom môže aj mierne narušenie dodávok plynu dramaticky ovplyvniť trh s plynom a spôsobiť vážne a trvalé škody hospodárstvu a občanom Únie. Povinnosť naplniť zásobníky plynu platí, pokiaľ nie je vyhlásený stav núdze na regionálnej úrovni alebo na úrovni Únie v súlade s nariadením (EÚ) 2017/1938. Pokiaľ nebude pokračovať dobrovoľné koordinované znižovanie dopytu, náhly výpadok 10 % dovozu plynu do Únie cez plynovod by preto znamenal buď zavedenie drastických izolovaných opatrení členskými štátmi, aby mohli splniť svoje povinnosti naplnenia zásobníkov, alebo by viedol k vyhláseniu stavu núdze na regionálnej úrovni alebo na úrovni Únie. Takéto predĺženie koordinovaného znižovania dopytu zo strany všetkých členských štátov v duchu solidarity je nevyhnutné pre účinné doplnenie uskladňovacích kapacít a s minimálnymi narušeniami trhu, čo má aj naďalej zásadný význam pre bezpečnosť dodávky plynu pred zimou 2023 – 2024.

(13)

Predĺženie nariadenia (EÚ) 2022/1369 predstavuje núdzové opatrenie v reakcii na pretrvávajúce a nové závažné ťažkosti s dodávkami energie, ktoré so sebou prinášajú riziko bezprostrednej krízy a vyžadujú si prispôsobenie obdobia zníženia dopytu po plyne s cieľom predĺžiť dobrovoľné zníženie dopytu po plyne, ako aj s zabezpečiť možnosť vyhlásiť stav pohotovosti Únie a zaviesť zodpovedajúce povinné zníženie dopytu po plyne po marci 2023.

(14)

V dôsledku súčasnej krízy je celá Únia vystavená rizikám nedostatku energie a vysokých cien energie. Keďže Únia je jednotný trh, nedostatok plynu v jednom členskom štáte by mal vážne dôsledky vo všetkých ostatných členských štátoch, a to v podobe fyzického nedostatku zásob plynu, cenovej volatility alebo narušenia priemyselných reťazcov v dôsledku možných obmedzení konkrétnych priemyselných odvetví v členskom štáte. Všetky členské štáty môžu v duchu solidarity naďalej prispievať k znižovaniu rizika nedostatku energie a obmedziť volatilitu cien plynu tým, že znížia svoj dopyt. Pozitívny vplyv tohto solidárneho správania sa za uplynulý rok ešte výrazne zvýšil v dôsledku rozvoja nových prepojovacích kapacít smerom na východ a dodatočných dovozných kapacít skvapalneného zemného plynu, ktoré fyzicky či fakticky lepšie prepájajú členské štáty so zariadeniami na spätné splyňovanie LNG. Pokračovanie v koordinovanej činnosti prostredníctvom opatrení na zníženie dopytu prijatých na úrovni Únie bude preto prínosné pre všetky členské štáty, keďže sa ním zníži riziko závažnejšieho vplyvu na ich hospodárstva.

(15)

Treba konať urýchlene, pretože vtlačná sezóna plynových zásobníkov sa začína v apríli. Vzhľadom na uvedené pretrvávajúce a nové vážne ťažkosti by nepredĺženie koordinovaného znižovania dopytu dostatočne včas pred napĺňaním zásobníkov malo okamžitý vplyv na trajektórie plnenia zásobníkov, trhové podmienky, ktoré ovplyvňujú bezpečnosť dodávok, a cenovú volatilitu.

(16)

Článok 122 ods. 1 ZFEÚ umožňuje Rade na návrh Komisie a v duchu solidarity medzi členskými štátmi rozhodnúť o vhodných opatreniach z hľadiska hospodárskej situácie, a to predovšetkým, ak sa vyskytnú vážne ťažkosti v dodávke určitých produktov, najmä v oblasti energetiky. Vzhľadom na uvedené skutočnosti takúto situáciu predstavuje súčasná kríza dodávok plynu, t. j. energetického výrobku. Reakcia na súčasnú situáciu v duchu solidarity medzi členskými štátmi si preto vyžaduje dočasné predĺženie, ako aj cielené zmeny nariadenia (EÚ) 2022/1369. Založiť potrebný právny nástroj na článku 122 ods. 1 ZFEÚ je preto opodstatnené.

(17)

Ustanovenia nariadenia (EÚ) 2022/1369, v ktorých sa uznávajú osobitné vnútroštátne okolnosti v prípade povinného zníženia dopytu v stave pohotovosti Únie, by sa mali uplatňovať naďalej. Členské štáty majú naďalej možnosť dočasne obmedziť povinné znižovanie dopytu v prípade, že členský štát čelí kríze dodávok elektriny, ako sa uvádza v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/941 (3). Takýto scenár môže zahŕňať obmedzenie úmerné významnému zvýšenému využívaniu plynu na výrobu energie, ktoré je potrebné na vývoz podstatne väčšieho množstva elektriny do susedného členského štátu v dôsledku výnimočných okolností, ako je nízka dostupnosť vodnej alebo jadrovej energie v dotknutom členskom štáte alebo v susednom členskom štáte, do ktorého sa vyváža podstatne viac elektriny. Toto obmedzenie by nemalo presiahnuť objem plynu zodpovedajúci uvedenému nadmernému vývozu. Členské štáty by mali zohľadniť toto obmedzenie pri podávaní správ o rozdelení spotreby plynu podľa sektora.

(18)

Členské štáty, ktoré zavádzajú významné opatrenia na dekarbonizáciu prechodom z uhlia na plyn pri diaľkovom vykurovaní, by mali mať možnosť tieto objemy plynu odpočítať od povinnosti znížiť svoj dopyt za predpokladu, že tieto objemy plynu možno priamo pripísať prechodu z uhlia na plyn.

(19)

Členské štáty by mali Komisii podávať správy o ich spotrebe plynu aspoň každé dva mesiace a najneskôr do 15. dňa nasledujúceho mesiaca, a to prostredníctvom Eurostatu. Členské štáty sa nabádajú, aby podávali správy o svojej spotrebe plynu na účely posúdenia dosiahnutého zníženia dopytu každý mesiac, čím sa zabezpečia aktuálne údaje. Ak sa Únia vyhlási stav pohotovosti, správy by sa mali podávať mesačne. V záujme lepšieho zacielenia opatrení na zníženie dopytu a zlepšenia monitorovania spotreby plynu sa členské štáty nabádajú, aby do svojich správ zahŕňali rozčlenenie spotreby plynu podľa sektorov, vrátane dodávok plynu na výrobu elektriny a tepla, spotreby plynu v priemysle a spotreby plynu v domácnostiach a službách v súlade s vymedzeniami a štatistickými konvenciami ustanovenými v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1099/2008 (4) o energetickej štatistike.

(20)

V súlade s nariadením (EÚ) 2022/1369 má Komisia vykonať preskúmanie a na základe zistení z neho je oprávnená navrhnúť predĺženie obdobia uplatňovania uvedeného nariadenia. S cieľom zohľadniť ďalšie predĺženie obdobia uplatňovania nariadenia (EÚ) 2022/1369 by sa mal stanoviť nový dátum preskúmania na 1. marca 2024.

(21)

Predĺžené a upravené opatrenia na zníženie dopytu by mali byť dočasné a mali by zostať v platnosti do konca zimy 2023 – 2024. Na základe nového preskúmania, ktoré sa má vykonať do 1. marca 2024, by Komisia v prípade potreby mala mať možnosť navrhnúť predĺženie obdobia ich uplatňovania.

(22)

Toto nariadenie nadobúda účinnosť 1. apríla 2023 vzhľadom na potrebu zabezpečiť nepretržité znižovanie dopytu o 15 % počas obdobia 12 mesiacov od 1. apríla 2023 do 31. marca 2024 a aby sa hospodárskym subjektom, členským štátom a Komisii umožnilo prijať opatrenia potrebné na dosiahnutie uvedeného cieľa.

(23)

Keďže cieľ tohto nariadenia nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(24)

Nariadenie (EÚ) 2022/1369 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

(1)

V častiach 2 až 5 prílohy I k nariadeniu (ES) č. 1272/2008 sa uvádzajú harmonizované kritériá klasifikácie látok, zmesí a niektorých výrobkov v triedach nebezpečnosti a v členeniach uvedených tried nebezpečnosti a stanovujú ustanovenia o tom, ako sa majú tieto kritériá splniť, ako aj zodpovedajúce požiadavky na označovanie. Časť 3 prílohy I k nariadeniu (ES) č. 1272/2008 obsahuje kritériá nebezpečnosti pre zdravie a časť 4 uvedenej prílohy obsahuje kritériá nebezpečnosti pre životné prostredie.

(2)

V Európskej zelenej dohode (2) sa stanovuje cieľ lepšie chrániť zdravie ľudí a životné prostredie, ktorý je súčasťou ambiciózneho prístupu k boju proti znečisťovaniu zo všetkých zdrojov a k prechodu na netoxické životné prostredie.

(3)

Potreba stanoviť právne záväznú identifikáciu nebezpečenstva endokrinných disruptorov na základe vymedzenia stanoveného Svetovou zdravotníckou organizáciou v roku 2002 (3) a vychádzajúc z už vypracovaných kritérií pre prípravky na ochranu rastlín (4) a biocídne výrobky (5), ako aj potreba uplatňovať ich vo všetkých právnych predpisoch Únie sa zdôrazňuje v oznámení Komisie Chemikálie – stratégia udržateľnosti Na ceste k životnému prostrediu bez toxických látok (6). V uvedenom oznámení sa poukazuje aj na potrebu zahrnúť nové triedy nebezpečnosti a kritériá do nariadenia (ES) č. 1272/2008 na úplné riešenie problému toxicity pre životné prostredie, perzistencie, mobility a bioakumulácie.

(4)

Komisia uskutočnila posúdenie vplyvu doplnenia nových tried nebezpečnosti a kritérií do nariadenia (ES) č. 1272/2008, ktorého súčasťou bola otvorená verejná konzultácia, ako aj konzultácia so zainteresovanými stranami. Komisia konzultovala aj s expertnou skupinou Európskej chemickej agentúry pre perzistentné, bioakumulatívne a toxické chemikálie, príslušným orgánmi pre nariadenia REACH a CLP (CARACAL), ako aj s podskupinou pre endokrinné disruptory uvedenej expertnej skupiny, pokiaľ ide o nové triedy nebezpečnosti a kritériá klasifikácie a označovania látok a zmesí, pričom zohľadnila ich vedecké poradenstvo.

(5)

Na základe skúseností a rozšírených vedeckých poznatkov získaných pri identifikácii látok ako látok vzbudzujúcich veľmi veľké obavy vzhľadom na ich vlastnosti endokrinného disruptora, ako aj pri identifikovaní látok ako PBT (perzistentných, bioakumulatívnych a toxických), vPvB (veľmi perzistentných a veľmi bioakumulatívnych), PMT (perzistentných, mobilných a toxických) a vPvM (veľmi perzistentných a veľmi mobilných) látok podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 (7) je potrebné prispôsobiť nariadenie (ES) č. 1272/2008 technickému a vedeckému pokroku zavedením nových tried nebezpečnosti a kritérií. Vedecké kritériá, podľa ktorých sa majú posúdiť dostupné dôkazy pre klasifikáciu do týchto tried nebezpečnosti, by mali odrážať súčasné vedecké poznatky.

(6)

Látky a zmesi s vlastnosťami endokrinného disruptora vyvolávajú obavy, pokiaľ ide o verejné zdravie a životné prostredie. Bolo preukázané, že endokrinná disrupcia môže viesť k určitým ochoreniam u ľudí, okrem iného k vrodeným chybám, vývojovým a reprodukčným poruchám alebo poruchám neurologického vývoja, rakovine, cukrovke a obezite, a tieto choroby a poruchy majú vysokú a zvyšujúcu sa incidenciu u detí aj dospelých. Takisto sa preukázalo, že vlastnosti endokrinného disruptora môžu nepriaznivo ovplyvniť populácie zvierat.

(7)

Zo skúseností vyplýva, že látky a zmesi s vlastnosťami PBT alebo vPvB vyvolávajú veľmi veľké obavy. Nie sú ľahko rozložiteľné v životnom prostredí a majú tendenciu sa akumulovať v živých organizmoch v rámci celej potravovej siete. Je ťažké zvrátiť akumuláciu týchto látok v životnom prostredí, keďže ich environmentálnu koncentráciu nie je možné len tak zmenšiť znížením ich emisií, a účinky tejto akumulácie sa z dlhodobého hľadiska zle odhadujú. Okrem toho určité PBT a vPvB látky, ktoré sa prepravujú na dlhé vzdialenosti, majú potenciál kontaminovať vzdialené nedotknuté oblasti. Je ťažké zvrátiť expozíciu týmto látkam po ich vypustení do životného prostredia, čo vedie ku kumulatívnej expozícii zvierat aj ľudí prostredníctvom životného prostredia.

(8)

PMT a vPvM látky vyvolávajú obavy, pretože v dôsledku ich vysokej perzistencie v kombinácii s vysokou mobilitou, ktorá je dôsledkom ich nízkeho potenciálu adsorpcie, sa môžu dostať do vodného cyklu vrátane pitnej vody a šíriť sa na veľké vzdialenosti. Mnohé PMT a vPvM látky sa dajú len čiastočne odstrániť procesmi úpravy odpadových vôd a sú schopné preniknúť aj cez najvyspelejšie procesy čistenia vody v zariadeniach na úpravu pitnej vody. Takéto neúplné odstránenie v spojení s novými emisiami znamená, že koncentrácia týchto PMT a vPvM látok v životnom prostrední sa časom zvyšuje. Je ťažké zvrátiť expozíciu PMT a vPvM látkam po ich vypustení do životného prostredia, čo vedie ku kumulatívnej expozícii zvierat aj ľudí prostredníctvom životného prostredia. Akékoľvek účinky tejto expozície sú z dlhodobého hľadiska nepredvídateľné.

(9)

Vzhľadom na čoraz lepšie vedecké poznatky a skúsenosti získané pri identifikácii endokrinných disruptorov pre zdravie ľudí a životné prostredie, ako aj PBT, vPvB, PMT a vPvM látok a zmesí je vhodné pre tieto látky a zmesi zaviesť triedy nebezpečnosti a požiadavky na označovanie a zodpovedajúce vedecké kritériá na ich identifikáciu.

(10)

Úroveň dôkazov, pokiaľ ide o vlastnosti endokrinného disruptora, môže mať rozdielnu vedeckú silu. Preto je vhodné vytvoriť dve kategórie endokrinných disruptorov: známe alebo predpokladané endokrinné disruptory (kategória 1) a suspektné endokrinné disruptory (kategória 2) pre zdravie ľudí aj životné prostredie.

(11)

Pri vývoji usmernenia k uplatňovaniu kritérií endokrinných disruptorov môže Európska chemická agentúra využiť skúsenosti získané pri vykonávaní právnych predpisov týkajúcich sa prípravkov na ochranu rastlín a biocídnych výrobkov, ako aj iné vedecké zdôvodnenia, aby poskytla usmernenia s cieľom objasniť, ktoré účinky, ktoré nevedú k chronickým dôsledkom pre zdravie ľudí a životné prostredie, by nemuseli spadať do definície nepriaznivého účinku.

(12)

Vnútorné vlastnosti PBT a vPvB látok a zmesí vykazujú podobnosti, ale pokiaľ ide o kritérium toxicity, výrazne sa líšia. Preto je vhodné vytvoriť novú triedu nebezpečnosti s členením a zároveň stanoviť spoločné pravidlá pre vedecké posúdenie vnútorných vlastností týkajúcich sa perzistencie a bioakumulácie.

(13)

Vnútorné vlastnosti PMT a vPvM látok a zmesí vykazujú podobnosti, ale pokiaľ ide o kritérium toxicity, výrazne sa líšia. Preto je vhodné vytvoriť novú triedu nebezpečnosti s členením a zároveň stanoviť spoločné pravidlá pre vedecké posúdenie vnútorných vlastností týkajúcich sa perzistencie a mobility.

(14)

V záujme umožnenia vhodnej klasifikácie látok a zmesí ako PBT a vPvB, bez ohľadu na to, či sú alebo nie sú zaregistrované podľa nariadenia (ES) č. 1907/2006, by sa súčasné kritériá identifikácie PBT a vPvB látok uvedené v oddiele 1 prílohy XIII k nariadeniu (ES) č. 1907/2006 mali zahrnúť do nariadenia (ES) č. 1272/2008. V tejto súvislosti by zavedenie kategórií nebezpečnosti pre PBT a vPvB látky v nariadení (ES) č. 1272/2008 nebolo vhodné vzhľadom na potrebu veľkej vedeckej sily dôkazov na splnenie kritérií pre PBT a vPvB látky, ktoré zodpovedajú kritériám doteraz uvedeným v prílohe XIII k nariadeniu č. 1907/2006. Okrem toho informácie o skríningu uvedené v danej prílohe, ktoré sa posudzujú na účely skríningu vlastností P, vP, B, vB a T, slúžia na iný účel ako na identifikáciu a klasifikáciu nebezpečnosti. Navyše vývoj kritérií pre ďalšie kategórie nebezpečnosti na základe uvedených informácií o skríningu by viedol k nevhodnej klasifikácii a k značnému prekrývaniu so súčasnou environmentálnou klasifikáciou. Preto by nebolo vhodné v nariadení (ES) č. 1272/2008 zaviesť dodatočné kategórie nebezpečnosti pre PBT a vPvB.

(15)

Kritériá klasifikácie v prípade M/vM sa týkajú najmä hodnoty log Koc (pôdneho adsorpčného koeficientu). Hodnota Koc predstavuje rozdeľovací koeficient organický uhlík/voda a odráža schopnosť látky byť adsorbovaná na organickú frakciu pevných zložiek životného prostredia, ako je pôda, kal a usadeniny, a preto je nepriamo úmerná potenciálu látok prenikať do podzemnej vody. Preto je vhodné posúdiť kritérium mobility v porovnaní s hodnotou log Koc látky, pričom nízka hodnota Koc naznačuje vysokú mobilitu.

(16)

Stanovenie nových tried nebezpečnosti znamená zaviesť tieto triedy s ich názvom, príslušnými výstražnými upozorneniami a príslušnými kódmi kategórií nebezpečnosti. Preto je potrebné zahrnúť tieto triedy nebezpečnosti, výstražné upozornenia a kódy kategórií do príloh I, III a VI k nariadeniu (ES) č. 1272/2008. „EUH upozornenia“ – (výstražné upozornenia EÚ) – by mali byť zahrnuté a mali by fungovať ako „H upozornenia“ (ďalej len „hlavné“ výstražné upozornenia).

(17)

Piktogramy sú základným nástrojom na oznamovanie informácií o nebezpečenstve. Mali by sa doplniť do informácií o nebezpečnosti pri nových triedach nebezpečnosti po ich prijatí v GHS, aby sa zabránilo interferencii s používaním existujúcich piktogramov pokrývajúcich súčasné nebezpečnosti. V prípade, že sa pre tieto nové triedy nebezpečnosti vytvoria nové piktogramy, mali by sa najprv dohodnúť v rámci GHS, aby sa mohli uplatňovať vo všetkých členských štátoch GHS.

(18)

S cieľom zabezpečiť, aby dodávatelia látok a zmesí mali čas prispôsobiť sa novým požiadavkám týkajúcim sa klasifikácie a označovania, mali by sa do prílohy I k nariadeniu (ES) č. 1272/2008 vložiť ustanovenia o odklade uplatňovania povinnosti klasifikovať a označovať látky a zmesi v súlade s týmto nariadením. Uvedená príloha by okrem toho mala obsahovať možnosť, aby bolo v prípade látok a zmesí, ktoré už sú uvedené na trh pred skončením uvedeného obdobia odkladu, povolené pokračovať v ich uvádzaní na trh bez toho, aby sa museli klasifikovať a označiť v súlade s týmto nariadením, aby sa predišlo dodatočnému zaťaženiu dodávateľov látok a zmesí.

(19)

V súlade s prechodnými ustanoveniami stanovenými v nariadení (ES) č. 1272/2008, ktoré umožňujú skoršie uplatňovanie nových ustanovení na dobrovoľnom základe, by dodávatelia mali mať možnosť uplatňovať nové ustanovenia o klasifikácii a označovaní už pred dátumom uplatňovania povinností klasifikovať a označovať látky a zmesi v súlade s týmto nariadením.

(20)

Nariadenie (ES) č. 1272/2008 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

(1)

Spoločnosť Veltek Associates Inc. Europe predložila 20. decembra 2018 v súlade s článkom 43 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 528/2012 Európskej chemickej agentúre (ďalej len „agentúra“) žiadosť o autorizáciu Únie pre skupinu biocídnych výrobkov s názvom „HYPO-CHLOR Product Family“, ktoré patria medzi výrobky typu 2 opísané v prílohe V k uvedenému nariadeniu, a poskytla písomné potvrdenie o tom, že príslušný orgán Francúzska s vykonaním hodnotenia žiadosti súhlasil. Žiadosť bola zaregistrovaná v registri pre biocídne výrobky pod číslom BC-EF047438-44.

(2)

„HYPO-CHLOR Product Family“ obsahuje aktívny chlór uvoľňovaný z chlórnanu sodného ako účinnú látku, ktorá je zaradená do zoznamu schválených účinných látok Únie podľa článku 9 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 528/2012 pre výrobky typu 2.

(3)

Hodnotiaci príslušný orgán predložil 24. augusta 2021 v súlade s článkom 44 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 528/2012 hodnotiacu správu a závery svojho hodnotenia agentúre.

(4)

Agentúra predložila Komisii 23. marca 2022 stanovisko (2) vrátane návrhu zhrnutia charakteristík biocídnych výrobkov patriacich do skupiny biocídnych výrobkov „HYPO-CHLOR Product Family“ a záverečnej hodnotiacej správy o tejto skupine biocídnych výrobkov v súlade s článkom 44 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 528/2012.

(5)

Agentúra vo svojom stanovisku dospela k záveru, že „HYPO-CHLOR Product Family“ je skupina biocídnych výrobkov v zmysle článku 3 ods. 1 písm. s) nariadenia (EÚ) č. 528/2012, pre ktorú možno udeliť autorizáciu Únie podľa článku 42 ods. 1 uvedeného nariadenia, a že pri súlade s návrhom zhrnutia charakteristík biocídnych výrobkov spĺňa podmienky uvedené v článku 19 ods. 1 a 6 uvedeného nariadenia.

(6)

Agentúra predložila Komisii 12. apríla 2022 návrh zhrnutia charakteristík biocídnych výrobkov vo všetkých úradných jazykoch Únie v súlade s článkom 44 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 528/2012.

(7)

Komisia súhlasí so stanoviskom agentúry, a preto sa domnieva, že je vhodné udeliť autorizáciu Únie pre „HYPO-CHLOR Product Family“.

(8)

Agentúra vo svojom stanovisku odporúča, aby držiteľ autorizácie ako podmienku autorizácie vykonal test dlhodobej stability pri skladovaní pri teplote okolia v prípade výrobkov v skupine meta-SPC 2A a 2B v komerčnom balení, v ktorom sa výrobky sprístupňujú na trhu. Test by sa mal zaoberať relevantnými fyzikálnymi, chemickými a technickými vlastnosťami uvedených výrobkov pred aj po uskladnení, aby sa potvrdila doba skladovateľnosti 24 mesiacov. Komisia súhlasí s uvedeným odporúčaním a domnieva sa, že predloženie výsledkov tohto testu by malo byť podmienkou súvisiacou so sprístupnením na trhu a používaním skupiny biocídnych výrobkov „HYPO-CHLOR Product Family“ podľa článku 22 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 528/2012. Komisia sa takisto domnieva, že skutočnosť, že údaje sa majú poskytnúť po udelení autorizácie, nemá vplyv na záver o splnení podmienky podľa článku 19 ods. 1 písm. d) uvedeného nariadenia na základe existujúcich údajov.

(9)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre biocídne výrobky,

(1)

Nariadením Komisie (ES) č. 1484/95 (3) sa stanovili pravidlá uplatňovania systému dodatkových dovozných ciel a reprezentatívne ceny v sektoroch hydinového mäsa a vajec a pre vaječný albumín.

(2)

Z pravidelnej kontroly údajov, z ktorých sa vychádza pri stanovovaní reprezentatívnych cien výrobkov v sektoroch hydinového mäsa a vajec a pre vaječný albumín, vyplýva, že reprezentatívne ceny pre dovoz niektorých výrobkov treba zmeniť a zohľadniť pritom rozdiely v cenách v závislosti od pôvodu.

(3)

Nariadenie (ES) č. 1484/95 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(4)

Treba zabezpečiť, aby sa toto opatrenie začalo uplatňovať čo najskôr po sprístupnení aktualizovaných údajov, a preto by toto nariadenie malo nadobudnúť účinnosť dňom jeho uverejnenia,

(1)

Maximálne hladiny rezíduí (ďalej len „MRL“) chloridazónu, fénpropimorfu a tralkoxydímu sa stanovili v prílohe II k nariadeniu (ES) č. 396/2005. V prípade bromopropylátu boli MRL stanovené v prílohe II a v časti B prílohy III k uvedenému nariadeniu v závislosti od produktu. V prípade imazachínu boli MRL stanovené v časti A prílohy III k uvedenému nariadeniu.

(2)

Bromopropylát nebol v Únii nikdy schválený ako účinná látka v prípravkoch na ochranu rastlín. MRL pre uvedenú látku sú stanovené na úrovni limitu detekcie (LD). Preto by sa mali zaradiť do prílohy V k nariadeniu (ES) č. 396/2005.

(3)

Platnosť schválení účinných látok chloridazón a imazachín sa skončila 31. decembra 2018, platnosť schválení fénpropimorfu a tralkoxydímu uplynula 30. apríla 2019 (2).

(4)

Všetky existujúce povolenia prípravkov na ochranu rastlín s obsahom účinných látok chloridazón, fénpropimorf, imazachín a tralkoxydím boli zrušené. Preto je vhodné vypustiť existujúce MRL pre tieto účinné látky stanovené v prílohách II a III k nariadeniu (ES) č. 396/2005 v súlade s článkom 17 uvedeného nariadenia v spojení s jeho článkom 14 ods. 1 písm. a) a článkom 14 ods. 2. Niektoré MRL možno zachovať, najmä tie, ktoré sú založené na žiadostiach o dovoznú toleranciu, ktoré sú bezpečné pre spotrebiteľov, a tie, ktoré sú založené na maximálnych limitoch rezíduí podľa kódexu (ďalej len „CXL“), ktoré neboli stanovené na základe už zastaraných použití v Únii a ktoré sú bezpečné pre spotrebiteľov.

(5)

MRL pre fénpropimorf v banánoch zodpovedá žiadosti Venezuely o dovoznú toleranciu a je bezpečný pre spotrebiteľov (3). MRL fénpropimorfu v jačmeni, ovse, raži, pšenici, koreni cukrovej repy, vo všetkých tkanivách cicavcov a v mlieku zodpovedajú CXL, ktoré sú bezpečné pre spotrebiteľov (4). Uvedené MRL by sa mali zachovať na existujúcich úrovniach podľa článku 3 ods. 2 písm. g) a článku 14 ods. 2 písm. a), c) a e) nariadenia (ES) č. 396/2005. V prípade všetkých ostatných produktov je vhodné znížiť existujúce MRL stanovené pre fénpropimorf v prílohe II k nariadeniu (ES) č. 396/2005 na LD v súlade s článkom 14 ods. 1 písm. a) v spojení s článkom 17 uvedeného nariadenia.

(6)

Komisia viedla s referenčnými laboratóriami Európskej únie pre rezíduá pesticídov konzultácie o potrebe upraviť určité LD. Tieto laboratóriá odporučili analyticky dosiahnuteľné LD v prípade všetkých látok a produktov.

(7)

V rámci Svetovej obchodnej organizácie prebehli konzultácie o nových MRL s obchodnými partnermi Únie, ktorých pripomienky boli zohľadnené.

(8)

Nariadenie (ES) č. 396/2005 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(9)

Pri všetkých účinných látkach, na ktoré sa toto nariadenie vzťahuje, by sa v záujme normálneho fungovania predaja, spracovania a spotreby produktov nemali ustanovenia nariadenia uplatňovať na produkty v Únii vyrobené alebo do Únie dovezené skôr, ako sa začnú uplatňovať upravené MRL, pri ktorých z informácií vyplýva, že je zachovaná vysoká úroveň ochrany spotrebiteľa.

(10)

Predtým ako sa začnú upravené MRL uplatňovať, mala by sa poskytnúť primeraná lehota s cieľom umožniť členským štátom, tretím krajinám a prevádzkovateľom potravinárskych podnikov, aby sa pripravili na plnenie nových požiadaviek, ktoré z úprav MRL vyplynú.

(11)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá,