23.5.2022

Úradný vestník Európskej únie

L 143/11

VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2022/802

z 20. mája 2022,

ktorým sa ukladá predbežné antidumpingové clo na dovoz výrobkov z elektrolyticky pochrómovanej ocele s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a Brazílii

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1036 z 8. júna 2016 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskej únie (1), a najmä na jeho článok 7,

po konzultácii s členskými štátmi,

keďže:

1. POSTUP

1.1. Začatie

(1)

Európska komisia (ďalej len „Komisia“) začala 24. septembra 2021 antidumpingové prešetrovanie týkajúce sa dovozu elektrolyticky pochrómovanej ocele (ďalej len „ECCS“, z angl. electrolytic chromium coated steel) s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „ČĽR“ alebo „Čína“) a Brazílii (spoločne ďalej len „dotknuté krajiny“) na základe článku 5 nariadenia (EÚ) 2016/1036 (ďalej len „základné nariadenie“). Komisia uverejnila oznámenie o začatí konania v Úradnom vestníku Európskej únie (2) (ďalej len „oznámenie o začatí konania“).

(2)	Komisia začala prešetrovania na základe podnetu, ktorý 13. augusta 2021 podalo Európske združenie výrobcov ocele (ďalej len „Eurofer“ alebo „navrhovateľ“). Podnet obsahoval dôkazy o existencii dumpingu a výslednej značnej ujme, ktoré boli dostatočné na odôvodnenie začatia prešetrovania.

(3)

Podnet bol podaný v mene týchto výrobcov z Únie: ArcelorMittal Atlantique et Lorraine (Francúzsko), ArcelorMittal Etxebarri S.A. (Španielsko) a ThyssenKrupp Rasselstein GmbH (Nemecko), ktorí údajne predstavujú 100 % výrobného odvetvia Únie. Počas prešetrovania bola Komisia upozornená na existenciu ďalšieho výrobcu ECCS z Únie, a to spoločnosti Acciaierie d’Italia. Keďže navrhovatelia aj tak predstavovali [85 – 95] % výroby a predaja výrobného odvetvia Únie, podnet sa považoval za podaný výrobným odvetvím Únie v súlade s článkom 5 ods. 4 základného nariadenia.

1.2. Zainteresované strany

(4)

V oznámení o začatí konania Komisia vyzvala zainteresované strany, aby sa na ňu obrátili s cieľom zúčastniť sa na prešetrovaní. Komisia okrem toho osobitne o začatí prešetrovania informovala navrhovateľa, známych výrobcov z Únie, známych vyvážajúcich výrobcov a orgány ČĽR a Brazílie, známych dovozcov, dodávateľov a používateľov, obchodníkov a združenia, o ktorých bolo známe, že sa ich prešetrovanie týka, a vyzvala ich, aby sa na ňom zúčastnili.

1.3. Pripomienky týkajúce sa začatia prešetrovania

(5)	Zainteresované strany mali možnosť vyjadriť sa k začatiu prešetrovania a požiadať o vypočutie pred Komisiou a/alebo úradníkom pre vypočutie v obchodných konaniach.

(6)

Čínske združenie výrobcov železa a ocele (ďalej len „CISA“) predložilo 5. novembra 2021 pripomienky k začatiu konania. Združenie CISA spolu so spoločnosťami Baoshan Iron & Steel Co., Ltd., China a GDH Zhongyue (Zhongshan) Tinplate Industry Co., Ltd. okrem toho požiadali o vypočutie útvarmi Komisie. Žiadosť podali v stanovených lehotách a vypočutie sa uskutočnilo 24. januára 2022.

(7)	Vo svojich podaniach a počas vypočutia okrem iného tvrdili, že podnet sa príliš opieral o dôverné informácie, najmä pokiaľ ide o náklady, a že verzia, ktorá nemá dôverných charakter, bola preto nedostatočná na to, aby umožnila náležite pochopiť podkladové dôkazy podnetu.

(8)

Komisia usúdila, že verzia podnetu, ktorá nemá dôverný charakter a je dostupná v spise, ktorý je zainteresovaným stranám k dispozícii na nahliadnutie, obsahuje všetky základné dôkazy a zhrnutia dôverných údajov, ktoré nemajú dôverný charakter, ktoré zainteresovaným stranám umožňujú riadne si uplatniť práva na obhajobu. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

1.4. Výber vzorky

(9)	V oznámení o začatí konania Komisia uviedla, že v súlade s článkom 17 základného nariadenia môže vybrať vzorku zainteresovaných strán.

1.4.1. Výber vzorky výrobcov z Únie

(10)	Komisia v oznámení o začatí konania uviedla, že predbežne vybrala vzorku výrobcov z Únie. Vzhľadom na malý počet výrobcov v Únii sa však Komisia rozhodla poslať dotazníky všetkým v tom čase známym výrobcom z Únie.

(11)

O vyplnenie dotazníka boli požiadaní a na prešetrovaní sa zúčastnili títo výrobcovia z Únie:

—	ArcelorMittal Atlantique et Lorraine, Francúzsko,

—	ArcelorMittal Etxebarri S.A., Španielsko,

—	ThyssenKrupp Rasselstein GmbH, Nemecko

(12)

Ako sa vysvetlilo v odôvodnení 3, počas prešetrovania bola Komisia upozornená na existenciu tretieho výrobcu z Únie. Keďže spolupracujúci výrobcovia z Únie predstavovali v období prešetrovania [85 – 95] % celkovej výroby a predaja prešetrovaného výrobku, Komisia 16. marca 2022 vydala záznam do spisu, ktorým informovala strany, že sa rozhodla obmedziť prešetrovania na týchto výrobcov v súlade s článkom 17 ods. 1 základného nariadenia a vyzvala strany, aby predložili pripomienky. Neboli doručené žiadne pripomienky.

1.4.2. Výber vzorky dovozcov

(13)	S cieľom rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť Komisia požiadala neprepojených dovozcov, aby poskytli informácie uvedené v oznámení o začatí konania.

(14)	Len jeden neprepojený dovozca poskytol takéto informácie. Žiadny výber vzorky neprepojených dovozcov teda nebol potrebný. Tento neprepojený dovozca sa však rozhodol, že neposkytne odpovede na dotazník. Preto teda žiadny neprepojený dovozca nespolupracoval na tomto prešetrovaní.

1.4.3. Výber vzorky vyvážajúcich výrobcov v ČĽR a Brazílii

(15)

S cieľom rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť Komisia požiadala všetkých známych vyvážajúcich výrobcov v ČĽR a Brazílii o poskytnutie informácií uvedených v oznámení o začatí konania. Komisia okrem toho požiadala zastúpenie ČĽR pri Európskej únii a zastúpenie Brazílie pri Európskej únii, aby identifikovali ďalších prípadných vyvážajúcich výrobcov, ktorí by mohli mať záujem zúčastniť sa na prešetrovaní, alebo aby sa s nimi skontaktovali.

(16)

Pokiaľ ide o ČĽR, štyria vyvážajúci výrobcovia poskytli požadované informácie a súhlasili so svojím zaradením do vzorky. Komisia v súlade s článkom 17 ods. 1 základného nariadenia vybrala vzorku dvoch vyvážajúcich výrobcov na základe najväčšieho reprezentatívneho objemu vývozu do Únie, ktorý by mohol byť primerane prešetrený v stanovenej lehote. V súlade s článkom 17 ods. 2 základného nariadenia konzultovala výber vzorky so všetkými známymi dotknutými vyvážajúcimi výrobcami a orgánmi dotknutej krajiny. K vzorke neboli doručené žiadne pripomienky.

(17)	Pokiaľ ide o Brazíliu, iba jeden vyvážajúci výrobca, ktorý predstavuje prakticky všetok dovoz z Brazílie, poskytol požadované informácie a súhlasil so zaradením do vzorky. Komisia preto rozhodla, že výber vzorky nie je potrebný.

1.5. Individuálne preskúmanie

(18)

Jeden vyvážajúci výrobca v Číne [GDH Zhongyue (ďalej len „Zhongshan“) Tinplate Industry Co., Ltd.] požiadal o individuálne preskúmanie podľa článku 17 ods. 3 základného nariadenia a vyplnený dotazník poskytol v stanovenej lehote. Komisia usúdila, že preskúmanie tejto žiadosti počas predbežnej fázy prešetrovania by predstavovalo neprimeranú záťaž, najmä preto, že bolo treba zorganizovať krížové kontroly na diaľku pre dve krajiny a jeden z vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky mal viac pobočiek nachádzajúcich sa v Európskej únii. Komisia rozhodne, či umožní individuálne preskúmanie v konečnej fáze antidumpingového prešetrovania.

1.6. Vyplnené dotazníky a overovanie na mieste

(19)	Komisia zaslala vláde Čínskej ľudovej republiky (ďalej len „čínska vláda“) dotazník týkajúci sa existencie výrazných deformácií v ČĽR v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia.

(20)

Navrhovateľ navyše v podnete poskytol dostatočné dôkazy o tom, že v Číne existujú deformácie na trhu so surovinami, pokiaľ ide o prešetrovaný výrobok. Prešetrovanie sa preto týkalo uvedených deformácií trhu so surovinami, ako bolo uvedené v oznámení o začatí konania, aby bolo možné určiť, či treba vo vzťahu k ČĽR uplatniť ustanovenia článku 7 ods. 2a a 2b základného nariadenia. Z tohto dôvodu Komisia zaslala čínskej vláde v tejto súvislosti dodatočný dotazník.

(21)	Komisia poslala dotazníky trom výrobcom z Únie, navrhovateľovi, jednému neprepojenému dovozcovi a známym používateľom a trom vyvážajúcim výrobcom v dotknutých krajinách. Tie isté dotazníky boli v deň začatia konania sprístupnené aj online (3).

(22)

Vzhľadom na pandémiu ochorenia COVID-19 a opatrenia na obmedzenie pohybu zavedené rôznymi členskými štátmi, ako aj rôznymi tretími krajinami Komisia nemohla vykonať overovania na mieste podľa článku 16 základného nariadenia. Namiesto toho v súlade so svojím oznámením o dôsledkoch vypuknutia ochorenia COVID-19 na antidumpingové a antisubvenčné prešetrovania (4) na diaľku krížovo skontrolovala všetky informácie, ktoré považovala za potrebné pre svoje predbežné zistenia.

(23)

Komisia vykonala krížové kontroly na diaľku v prípade týchto spoločností/strán:

Výrobcovia z Únie

—	ArcelorMittal Atlantique et Lorraine, Francúzsko,

—	ArcelorMittal Etxebarri S.A., Španielsko,

—	ThyssenKrupp Rasselstein GmbH, Nemecko

Vyvážajúci výrobcovia

v ČĽR:

—	Baoshan Iron & Steel Co., Ltd., Čína (ďalej len „Baosteel“),

—	Handan Jintai Packing Material Co., Ltd., Čína (ďalej len „Jintai“),

v Brazílii:

—	Companhia Siderúrgica Nacional, Brazília (ďalej len „CSN“).

1.7. Obdobie prešetrovania a posudzované obdobie

(24)

Prešetrovanie dumpingu a ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. júla 2020 do 30. júna 2021 (ďalej len „obdobie prešetrovania“ alebo „OP“). Preskúmanie trendov relevantných z hľadiska posúdenia ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2018 do konca obdobia prešetrovania (ďalej len „posudzované obdobie“).

2. DOTKNUTÝ VÝROBOK A PODOBNÝ VÝROBOK

2.1. Dotknutý výrobok

(25)	Dotknutým výrobkom sú ploché valcované výrobky zo železa alebo z nelegovanej ocele pokovované alebo potiahnuté oxidmi chrómu alebo chrómom a oxidmi chrómu s pôvodom v ČĽR a Brazílii, ktoré v súčasnosti patria pod číselné znaky KN 7210 50 00 a 7212 50 20 (ďalej len „dotknutý výrobok“).

(26)

ECCS sa používa na najrôznejšie účely, zvyčajne na výrobu spotrebiteľských a priemyselných obaly. Najčastejšie sa používa na balenie potravín, napríklad ako veká a dná plechoviek, skrutky a zaváracie viečka, pútka atď. K iným druhom použitia patria vonkajšie časti domácich spotrebičov, kazety fotografických filmov, ochranný materiál na ochranu optických vláken alebo elektrické a elektronické súčiastky.

2.2. Podobný výrobok

(27)

Z prešetrovania vyplynulo, že nasledujúce výrobky majú rovnaké základné fyzické, chemické a technické vlastnosti, ako aj rovnaké základné použitia:

—	dotknutý výrobok,

—	výrobok vyrábaný a predávaný na domácom trhu v ČĽR a Brazílii a

—	výrobok vyrábaný a predávaný v Únii výrobným odvetvím Únie.

(28)	Komisia v tejto fáze rozhodla, že uvedené výrobky sú preto podobnými výrobkami v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia.

2.3. Registrácia

(29)

Podľa článku 14 ods. 5a základného nariadenia by Komisia mala počas obdobia skorého predbežného poskytnutia informácií registrovať dovoz podliehajúci antidumpingovému prešetrovaniu, pokiaľ nemá dostatočné dôkazy v zmysle článku 5 o tom, že požiadavky uvedené v článku 10 ods. 4 písm. c) alebo d) nie sú splnené.

(30)

Jedna z týchto požiadaviek uvedená v článku 10 ods. 4 písm. d) základného nariadenia spočíva v tom, že existuje ďalšie podstatné zvýšenie dovozu popri úrovni dovozu, ktorý spôsobil ujmu počas obdobia prešetrovania. Ako vyplýva z tabuľky 1, dovoz ECCS s pôvodom v dotknutých krajinách vykázal počas štyroch mesiacov od začatia konania pokles o 8 % v porovnaní s obdobím prešetrovania (ďalej len „OP“), t. j. od 1. júla 2020 do 30. júna 2021.

(31)

Všetky údaje sa uvádzajú vo forme indexov alebo ako rozpätia, aby sa chránili dôverné údaje, ktoré poskytli traja výrobca z Únie zaradení do vzorky, spomedzi ktorých dvaja patria do tej istej skupiny.

Tabuľka 1

	Obdobie prešetrovania	Mesačný priemer v období prešetrovania	Október 2021 – január 2022	Mesačný priemer október 2021 – január 2022
Dovoz z Brazílie do EÚ	[13 000 – 16 000 ]	[1 200 – 1 300 ]	[8 000 – 9 000 ]	[2 000 – 3 000 ]
Dovoz z Číny do EÚ	[64 000 – 75 000 ]	[5 500 – 6 500 ]	[15 000 – 18 000 ]	[4 000 – 5 000 ]
Dovoz z dotknutých krajín do EÚ	[77 000 – 91 000 ]	[6 500 – 7 500 ]	[23 000 – 27 000 ]	[6 000 – 7 000 ]
Zdroj: Eurostat a databáza Surveillance.

(32)

Keďže nič v spise nenaznačovalo, že by dovoz výrobkov ECCS vymedzených v odôvodnení 25 podliehal sezónnym výkyvom, Komisia nepovažovala za potrebné porovnať úroveň dovozu v období od októbra 2021 do januára 2022 aj s úrovňou dovozu počas rovnakých mesiacov predchádzajúceho roka. Údaje o dovoze po začatí konania sa porovnali s mesačným priemerným dovozom z dotknutých krajín za štyri mesiace v období prešetrovania.

(33)	Z dôvodov uvedených v odôvodnení 140 sa Komisia rozhodla kumulovať dovoz z dotknutých krajín na účely analýzy opísanej v predchádzajúcich odôvodneniach. Ako vyplýva s uvedenej tabuľky, po OP kumulovaný dovoz z dotknutých krajín nevykázal ďalšie podstatné zvýšenie.

(34)	Komisia v dôsledku toho dospela k záveru, že požiadavky na registráciu podľa článku 14 ods. 5a základného nariadenia neboli splnené.

3. DUMPING

3.1. Čínska ľudová republika

3.1.1. Postup na určenie normálnej hodnoty podľa článku 2 ods. 6a základného nariadenia

(35)	Keďže pri začatí prešetrovania boli k dispozícii dôkazy poukazujúce na existenciu výrazných deformácií v ČĽR v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia, Komisia považovala za vhodné začať prešetrovanie so zreteľom na článok 2 ods. 6a základného nariadenia.

(36)

Komisia preto v záujme zhromaždenia údajov potrebných na prípadné uplatnenie článku 2 ods. 6a základného nariadenia vyzvala v oznámení o začatí konania všetkých vyvážajúcich výrobcov v ČĽR, aby poskytli informácie o vstupoch použitých na výrobu ECCS. Dvaja vyvážajúci výrobcovia predložili príslušné informácie.

(37)

Komisia okrem toho zaslala dotazník čínskej vláde. V bode 5.3.2 oznámenia o začatí konania Komisia navyše vyzvala všetky zainteresované strany, aby do 37 dní odo dňa uverejnenia oznámenia o začatí konania v Úradnom vestníku Európskej únie oznámili svoje stanoviská, predložili informácie a poskytli podporné dôkazy v súvislosti s uplatnením článku 2 ods. 6a základného nariadenia. Čínska vláda vyplnený dotazník nedoručila a v stanovenej lehote nebolo doručené ani nijaké podanie týkajúce sa uplatnenia článku 2 ods. 6a základného nariadenia.

(38)	V oznámení o začatí konania Komisia takisto uviedla, že vzhľadom na dostupné dôkazy by mohlo byť potrebné vybrať vhodnú reprezentatívnu krajinu podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia na účely určenia normálnej hodnoty na základe nedeformovaných cien alebo referenčných hodnôt.

(39)

Komisia 12. novembra 2021 prostredníctvom záznamu do spisu (ďalej len „prvý záznam“) informovala zainteresované strany o príslušných zdrojoch, ktoré zamýšľa použiť na určenie normálnej hodnoty. Komisia v uvedenom zázname poskytla zoznam všetkých výrobných faktorov, ako sú suroviny, práca a energia, ktoré sa používajú pri výrobe ECCS. Komisia okrem toho na základe kritérií výberu nedeformovaných cien alebo referenčných hodnôt identifikovala ako možné vhodné reprezentatívne krajiny Brazíliu, Kolumbiu, Mexiko, Thajsko a Turecko. Komisii boli doručené pripomienky k prvému záznamu od združenia CISA a spoločnosti Baosteel. Tieto pripomienky potvrdili Brazília alebo Turecko ako možné vhodné reprezentatívne krajiny.

(40)

Komisia 6. januára 2022 prostredníctvom druhého záznamu do spisu (ďalej len „druhý záznam“) informovala zainteresované strany o relevantných zdrojoch, ktoré zamýšľa použiť na určenie normálnej hodnoty, pričom ako reprezentatívnu krajinu použije Brazíliu. Zainteresované strany takisto informovala o tom, že stanoví predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk na základe ľahko dostupných informácií o spoločnosti CSN, ktorá je jediným známym výrobcom ECCS v Brazílii.

(41)

Komisii boli doručené pripomienky k druhému záznamu od združenia CISA a spoločnosti Baosteel. Ani jeden z nich nesúhlasil s tým, že by sa ceny ocele valcovanej za tepla a ceny ocele valcovanej za studena na brazílskom domácom trhu mohli vybrať ako reprezentatívne ceny, pretože boli neobvykle vysoké. Týmto tvrdením sa zaoberajú odôvodnenia 91 a 92.

3.1.2. Normálna hodnota

(42)	Podľa článku 2 ods. 1 základného nariadenia „normálna hodnota je spravidla založená na cenách zaplatených alebo obvykle platených v bežnom obchode nezávislými zákazníkmi v krajine vývozu“.

(43)

Podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia, „ak sa […] zistí, že vzhľadom na existenciu výrazných deformácií v zmysle písmena b) vo vyvážajúcej krajine nie je vhodné použiť domáce ceny a náklady v tejto krajine, normálna hodnota sa vytvorí výlučne na základe nákladov na výrobu a predaj odrážajúcich nedeformované ceny alebo referenčné hodnoty,“ a táto vytvorená normálna hodnota „musí zahŕňať nedeformovanú a primeranú sumu na administratívne, predajné a všeobecné náklady a zisk“ (ďalej sa „administratívne, predajné a všeobecné náklady“ označujú len ako „PVA“).

(44)	Ako sa bližšie vysvetľuje ďalej v texte, Komisia v súčasnom prešetrovaní dospela k záveru, že na základe dostupných dôkazov bolo uplatnenie článku 2 ods. 6a základného nariadenia primerané.

3.1.3. Existencia výrazných deformácií

(45)

Pri nedávnych prešetrovaniach týkajúcich sa odvetvia ocele v ČĽR (5), keďže oceľ je hlavným výrobným faktorom ECCS, Komisia zistila, že existujú výrazné deformácie v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia. Komisia dospela v tomto prešetrovaní k záveru, že na základe dostupných dôkazov bolo uplatnenie článku 2 ods. 6a základného nariadenia takisto primerané.

(46)

Pri uvedených prešetrovaniach Komisia zistila, že existujúce značné zasahovanie vlády v ČĽR má za následok deformáciu efektívneho rozdeľovania zdrojov v súlade s trhovými zásadami (6). Komisia najmä dospela k záveru, že v odvetví ocele, ktorá je hlavnou surovinou na výrobu prešetrovaného výrobku, nielen pretrváva výrazná miera vlastníctva čínskou vládou v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) prvej zarážky základného nariadenia (7), ale čínska vláda je prostredníctvom prítomnosti štátu vo firmách takisto schopná ovplyvňovať ceny a náklady v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) druhej zarážky základného nariadenia (8). Komisia ďalej zistila, že na trh má ďalší deformujúci účinok prítomnosť štátu na finančných trhoch a jeho zasahovanie do nich, ako aj do poskytovania surovín a vstupov. V skutočnosti systém plánovania v ČĽR celkovo vedie ku koncentrácii zdrojov v odvetviach, ktoré čínska vláda určila za strategické alebo ich inak politicky významné, namiesto toho, aby sa prideľovali v súlade s trhovými silami (9). Komisia okrem toho dospela k záveru, že čínske predpisy v oblasti konkurzného a majetkového práva nefungujú tak, ako by mali, v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) štvrtej zarážky základného nariadenia, čo spôsobuje deformácie, najmä keď sa platobne neschopné firmy sa udržiavajú nad vodou, a pri udeľovaní práv na využívanie pôdy v ČĽR (10). V rovnakom duchu Komisia zistila v odvetví ocele deformácie v oblasti mzdových nákladov v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) piatej zarážky základného nariadenia (11), ako aj deformácie na finančných trhoch v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) šiestej zarážky základného nariadenia, najmä pokiaľ ide o prístup obchodných subjektov ku kapitálu v ČĽR (12).

(47)

V podnete sa v tomto prípade odkazuje na správu, najmä na zistenia týkajúce sa odvetvia ocele vo všeobecnosti, na veľký počet štátom vlastnených podnikov v odvetví ocele, usmerňovanie rozvoja odvetvia zo strany štátu (napríklad rozhodnutie Číny konsolidovať odvetvie ocele do roku 2025), prítomnosť buniek Komunistickej strany Číny v podnikoch vyrábajúcich oceľ a rôzne plánovacie a usmerňovacie dokumenty týkajúce sa odvetvia ocele. V podnete sú navyše uvedené konkrétne deformácie v oblasti surovín používaných na výrobu ECCS: plochej ocele lisovanej za tepla (ďalej len „HRFS“), chrómu, železnej rudy a koksu. Pokiaľ ide o HRFS, uvedené odkazy zahŕňajú zistenia nedávneho antisubvenčného prešetrovania v odvetví (13) a zistenia v správe ministrov skupiny G20 Globálneho fóra pre nadmernú kapacitu ocele. Pokiaľ ide o chróm, v podnete sa uvádza, že v 13. päťročnom pláne minerálnych zdrojov (na roky 2016 – 2020) sa chróm, ktorý je vybraným „strategickým“ prvkom, reguluje. Okrem toho sa v podnete vysvetľuje, že Katalóg tovaru podliehajúceho vývoznému povoleniu Ministerstva obchodu Čínskej ľudovej republiky (MOFCOM) obsahuje v zozname výrobkov, ktoré podliehajú vývoznému povoleniu, ferochróm, surový chróm, práškovitý chróm, chrómový šrot a ostatný chróm a výrobky z neho. Podnet okrem toho obsahoval informácie o vývozných clách na chróm, železnú rudu a koks, ktoré majú deformujúci účinok na ceny.

(48)

V súčasnom prešetrovaní Komisia preskúmala, či je vzhľadom na existenciu výrazných deformácií v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia vhodné použiť ceny a náklady na domácom trhu v ČĽR alebo nie. Komisia toto preskúmanie vykonala na základe dôkazov dostupných v spise vrátane dôkazov uvedených v správe, ktorá vychádza z verejne dostupných zdrojov. Uvedená analýza bola zameraná na preskúmanie značného zasahovania vlády do hospodárstva ČĽR vo všeobecnosti, ale aj konkrétnej situácie na trhu v danom odvetví vrátane prešetrovaného výrobku. Komisia tieto dôkazové prvky ďalej doplnila o svoj vlastný výskum týkajúci sa rôznych kritérií relevantných na potvrdenie existencie výrazných deformácií v ČĽR.

(49)

Značná miera vlastníctva čínskej vlády pretrváva najmä v odvetví ocele, ktorá je hlavnou surovinou na výrobu prešetrovaného výrobku. Mnohí z najväčších výrobcov ocele sú vo vlastníctve štátu. Napríklad vyvážajúci výrobca zaradený do vzorky, spoločnosť Baosteel, je významným čínskym štátom vlastneným podnikom, ktorý sa zaoberá výrobou ocele a je súčasťou nedávno konsolidovanej spoločnosti China Baowu Steel Group Co. Ltd. (predtým Baosteel Group a Wuhan Iron & Steel), v konečnom dôsledku v 100 % vlastníctve ústrednej Komisie pre správu aktív vo vlastníctve štátu a dohľad nad nimi (14). Spoločnosť Baowu má tiež v súčasnosti v držbe 62,7 % podiel v inom štátom vlastnenom oceliarskom podniku, a to Shanxi Taiyuan Iron & Steel Co. Ltd. (ďalej len „Tisco“), vďaka čomu je ústredná Komisia pre správu aktív vo vlastníctve štátu a dohľad nad nimi jeho ovládajúcim akcionárom, a to v dôsledku bezplatného transferu 51 % podielu v spoločnosti TISCO Komisiou pre správu aktív vo vlastníctve štátu a dohľad nad nimi provincie Shanxi spoločnosti Baowu v auguste 2020 (15). Hoci je podľa odhadov počet štátom vlastnených podnikov a súkromných spoločností v nominálnom vyjadrení takmer rovnaký, z piatich čínskych výrobcov ocele, ktorí patria do prvej desiatky najväčších svetových výrobcov ocele, sú štyria štátom vlastnené podniky (16). Hoci podiel desiatich najväčších výrobcov na celkovej produkcii odvetvia predstavoval v roku 2016 len približne 36 %, čínska vláda si zároveň v tom istom roku stanovila cieľ do roku 2025 konsolidovať 60 až 70 % výroby ocele približne do desiatich veľkých podnikov (17). Čínska vláda zopakovala tento zámer v apríli 2019, keď oznámila vydanie usmernení o konsolidácii oceliarskeho priemyslu (18). Takáto konsolidácia môže zahŕňať nútené fúzie ziskových súkromných spoločností so štátom vlastnenými podnikmi, ktoré dosahujú horšie výsledky (19).

(50)

Okrem toho sú v odvetví ocele mnohí z najväčších výrobcov konkrétne uvedení v Pláne na prispôsobenie a modernizáciu oceliarskeho priemyslu na roky 2016 – 2020. Spoločnosť Tisco na svojom webovom sídle napríklad uvádza, že je „obrovským železiarskym a oceliarskym gigantom“, z ktorého „sa stal výnimočne rozsiahly železiarsky a oceliarsky komplex, ktorý je prepojený s podnikaním v oblasti ťažby železnej rudy, výroby, spracúvania, dodávok železa a ocele a obchodovania so železom a s oceľou“ (20).

(51)

Pokiaľ ide o to, že čínska vláda môže zasahovať do cien a nákladov prostredníctvom prítomnosti štátu vo firmách v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) druhej zarážky základného nariadenia, prešetrovaním sa odhalila existencia osobných prepojení medzi výrobcami dotknutého výrobku a Komunistickou stranou Číny, napríklad že členovia Komunistickej strany Číny sú členmi vrcholového manažmentu alebo predstavenstva hlavných výrobcov ECCS, konkrétne spoločností Baosteel a Jintai. Existencia osobných prepojení medzi Komunistickou stranou Číny a manažmentom by sa mohla zistiť aj v združení CISA (výkonný predseda predstavenstva je súčasne tajomníkom strany). V konkrétnom príklade je predseda predstavenstva spoločnosti Baowu súčasne tajomníkom straníckeho výboru a generálny riaditeľ je zástupcom tajomníka straníckeho výboru (21). Podobne predseda predstavenstva spoločnosti Baosteel zastáva funkciu tajomníka straníckeho výboru, zatiaľ čo výkonný riaditeľ je zástupcom tajomníka straníckeho výboru (22). Tento trend sa zvykne uplatňovať aj v súkromných podnikoch. V spoločnosti Jintai je predseda predstavenstva zároveň členom zhromaždenia ľudových zástupcov provincie Che-pej. Všeobecnejšie možno vzhľadom na všeobecnú uplatniteľnosť právnych predpisov o prítomnosti Komunistickej strany Číny v spoločnostiach dospieť k záveru, že schopnosť čínskej vlády zasahovať do cien a nákladov prostredníctvom prítomnosti štátu vo firmách je významná v odvetví ocele vo všeobecnosti, ako aj konkrétne, pokiaľ ide o vyvážajúcich výrobcov, ktorých sa týka toto prešetrovanie.

(52)

Verejne aj súkromne vlastnené podniky v sektore ECCS podliehajú politickému dohľadu a usmerňovaniu. Nasledujúce príklady ilustrujú opísaný trend rastúcej miery zasahovania čínskej vlády do odvetvia ECCS. Mnohí výrobcovia prešetrovaného výrobku na svojich webových sídlach výslovne zdôrazňujú činnosti budovania strany, majú členov strany vo vedení spoločnosti a vyzdvihujú svoje spojenie s Komunistickou stranou Číny. Pri prešetrovaní sa ukázali činnosti budovania strany v spoločnosti Baosteel. Na oficiálnom webovom sídle sa uvádza, že Komunistická strana Číny má v skupine China Baowu (23) (holdingovej spoločnosti Baosteel) je 301 výborov a 85 437 členov. Skupina okrem toho o budovaní Komunistickej strany Číny v podniku uvádza: „Posilnenie integrácie vedúceho postavenia strany zlepšovaním správy a riadenia spoločnosti, zlepšenie systému moderného podniku. Skupina China Baowu v plnej miere uskutočňuje požiadavky ,stanovísk o posilňovaní vedúceho postavenia strany pri zlepšovaní správy a riadenia centrálnych podnikov,“ [...] Revidovaný a zlepšený systém rozhodovania o veľkých veciach ďalej zlepšil rozhodovaciu právomoc straníckeho výboru, predstavenstva, manažérov a ostatných riadiacich orgánov, rozhodovanie predstavenstva je dôležité a formuje oprávnených predstavenstvom […]. [...] „Skupina Baowu dodržiava a uskutočňuje súčasné plánovanie budovania strany a reformy podniku, súčasné zakladanie straníckych organizácií a prevádzkových subjektov, súčasné rozdeľovanie osôb poverených straníckymi organizáciami a pracovníkov poverených straníckymi úlohami.“ (24) Spoločnosť Baosteel opisuje činnosti budovania Komunistickej strany Číny takto: „Prevziať hlavnú zodpovednosť za prísne a komplexné riadenie strany; viesť ideologickú a politickú prácu spoločnosti, prácu jednotného frontu, budovanie duchovnej civilizácie, budovanie firemnej kultúry a práca s masami, ako sú odbory a Komunistický zväz mládeže; viesť budovanie poctivej vlády straníckeho štýlu, podporovať disciplinárne výbory v tom, aby si účinne plnili svoje dozorné povinnosti.“ (25).

(53)	Ďalej sú v odvetví ECCS zavedené politiky diskriminujúce v prospech domácich výrobcov alebo inak ovplyvňujúce trh v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) tretej zarážky základného nariadenia.

(54)

Oceliarsky priemysel, ktorý je hlavnou zložkou výroby ECCS, považuje čínska vláda (26) za kľúčové odvetvie. Túto skutočnosť potvrdzuje množstvo plánov, smerníc a iných dokumentov týkajúcich sa ocele, ktoré sa vydávajú na celoštátnej, regionálnej a komunálnej úrovni, napríklad Plán na prispôsobenie a modernizáciu oceliarskeho priemyslu na roky 2016 – 2020. V tomto pláne sa uvádza, že oceliarsky priemysel je „dôležitým, zásadným odvetvím čínskeho hospodárstva, národným základným kameňom“ (27). Hlavné úlohy a ciele stanovené v tomto pláne sa vzťahujú na všetky aspekty rozvoja tohto priemyselného odvetvia (28).

(55)

V 13. päťročnom pláne hospodárskeho a sociálneho rozvoja (29) sa plánuje podpora pre podniky vyrábajúce druhy oceľových výrobkov vyššej kategórie (30). Tento plán sa zameriava aj na zabezpečenie kvality výrobku, jeho trvanlivosti a spoľahlivosti prostredníctvom podporovania spoločností, ktoré využívajú technológie čistej výroby ocele, presného valcovania a zvyšovania kvality (31).

(56)

V „Katalógu na usmernenie reštrukturalizácie priemyslu (verzia z roku 2019)“ (32) schválenom dekrétom Národnej komisie Čínskej ľudovej republiky pre rozvoj a reformy č. 29 z 27. augusta 2019, ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2020 (ďalej len „katalóg“), sa oceľ uvádza medzi podporovanými odvetviami.

(57)

Čínska vláda ďalej usmerňuje rozvoj odvetvia v súlade so širokou škálou politických nástrojov a smerníc, ktoré sa okrem iného týkajú zloženia a reštrukturalizácie trhu, surovín, investícií, odstraňovania kapacít, sortimentu výrobkov, premiestňovania, modernizácie atď. Prostredníctvom týchto a ďalších prostriedkov čínska vláda riadi a kontroluje prakticky každý aspekt rozvoja a fungovania odvetvia (33). Súčasný problém nadmernej kapacity je zrejme najjednoznačnejším prejavom dôsledkov politík čínskej vlády a následných deformácií.

(58)

Celkovo možno zhrnúť, že čínska vláda má zavedené opatrenia na podnietenie subjektov k tomu, aby sa riadili cieľmi verejnej politiky zameranými na posilnenie podporovaných odvetví vrátane výroby ocele, ako hlavnej suroviny používanej na výrobu ECCS. Takéto opatrenia bránia voľnému fungovaniu trhových síl.

(59)

Pri tomto prešetrovaní sa nezistil žiadny dôkaz o tom, že by diskriminačné uplatňovanie alebo nedostatočné presadzovanie právnych predpisov v oblasti konkurzného práva a majetkového práva podľa článku 2 ods. 6a písm. b) štvrtej zarážky základného nariadenia v odvetví ECCS uvedených v odôvodnení 46 neovplyvnili výrobcov prešetrovaného výrobku.

(60)

Odvetvie ECCS nepriaznivo ovplyvňujú aj deformácie mzdových nákladov v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) piatej zarážky základného nariadenia, ako bolo uvedené aj v odôvodnení 46. Tieto deformácie ovplyvňujú odvetvie jednak priamo (pri výrobe prešetrovaného výrobku alebo hlavných vstupov), ako aj nepriamo (pri prístupe ku kapitálu alebo k vstupom od spoločností, ktoré podliehajú rovnakému systému pracovného práva v ČĽR) (34).

(61)

Navyše pri tomto prešetrovaní nebol predložený žiadny dôkaz, ktorý by preukazoval, že odvetvie ECCS nie je ovplyvnené zasahovaním vlády do finančného systému v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) šiestej zarážky základného nariadenia, ako bolo uvedené aj v odôvodnení 46. Značné zasahovanie vlády do finančného systému preto vedie k závažnému ovplyvňovaniu trhových podmienok na všetkých úrovniach. Prešetrovaním sa okrem toho zistilo, že obaja vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky mali počas obdobia prešetrovania u čínskych veriteľov nesplatené úvery v značnej výške.

(62)

Počas prešetrovania sa totiž odhalilo, že výrobcovia ECCS získavajú od vlády dodatočnú podporu. Napríklad jedna zo spoločností zaradených do vzorky, spoločnosť Jintai, je v zozname (druhej skupiny) podnikov s vyspelými technológiami provincie Che-pej z roku 2020. Táto spoločnosť má konkrétne v zozname (35) číslo štyri, čiže jej bolo udelené osobitné zaobchádzanie a podpora vlády. V 13. päťročnom pláne provincie Che-pej na roky 2016 – 2020 sa navyše nachádza viacero ustanovení na podporu odvetvia ocele: „Podporí vývoj a inováciu pilierov: [Che-pej] vytvorí sériu inovatívnych vlajkových podnikov v oblasti priemyslu, [Che-pej] sa zameria na stovku popredných podnikov a čo najlepšie využije ich inovatívnu energiu v konkurencieschopných odvetviach, podporí ich úsilie na rozšírenie vstupov výskumu a vývoja, […]. [Che-pej] podporí popredné podniky v odvetviach ocele, vybavenia, stavebných materiálov, liečiv, chemikálií, potravinárskych výrobkov.“ 14. päťročný plán na roky 2021 – 2025 (spoločnosť Jintai Packaging má sídlo v provincii Che-pej) stanovuje toto: „Posilní vedúce postavenie konkurencieschopných odvetví: oceliarsky priemysel: […] podporí transformáciu a modernizáciu oceliarskych závodov v hlavnej mestskej oblasti. […] posilní medzinárodnú spoluprácu v oblasti výrobných kapacít, zameria sa na výstavbu Tang-šanu , priemyselné klastre vysokokvalitnej ocele v meste Handan.“ Navyše 14. päťročný plán strategického a vznikajúceho priemyslu provincie Che-pej na roky 2021 – 2025 obsahuje aj ustanovenia na podporu výroby ocele: „Rozhodne vyvíjať pokrokové oceľové materiály na vysokokvalitné výrobky, napr. ako oceľ na základné časti, oceľ na nástroje a formy, oceľ na ložiská, oceľ pokročilých tried na potrubia, kovový prášok na aditívnu výrobu.“

(63)

Komisia napokon pripomenula, že na výrobu prešetrovaného výrobku sú okrem ocele potrebné viaceré vstupy. Keď výrobcovia prešetrovaného výrobku nakupujú alebo zazmluvňujú tieto vstupy vrátane ocele, zaplatené ceny (ktoré sa zaznamenávajú ako ich náklady) sú vystavené rovnakým systémovým deformáciám, aké už boli spomenuté. Napríklad dodávatelia vstupov zamestnávajú pracovnú silu, ktorá je ovplyvnená uvedenými deformáciami; môžu si požičať peniaze, ktoré podliehajú deformáciám vo finančnom sektore, resp. pri prideľovaní kapitálu; a podliehajú systému plánovania, ktorý sa uplatňuje na všetkých úrovniach štátnej správy a vo všetkých odvetviach.

(64)

V dôsledku toho nielenže nie je vhodné použiť v zmysle článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia ceny predaja prešetrovaného výrobku na domácom trhu, ale cenotvorba všetkých nákladov na vstupy (vrátane surovín, energie, pozemkov, financovania, práce atď.) je podobne ovplyvnená značným zasahovaním vlády, ako sa uvádza v častiach A a B správy. Zásahy vlády opísané v súvislosti s prideľovaním kapitálu, pôdou, prácou, energiou a surovinami sú totiž prítomné v celej ČĽR. To napríklad znamená, že vstup, ktorý bol sám osebe vyrobený v ČĽR kombináciou rôznych výrobných faktorov, je vystavený výrazným deformáciám. To isté platí aj pre vstupy používané na výrobu takéhoto vstupu atď.

(65)

Združenie CISA vo svojich pripomienkach k prvému záznamu predložilo viacero pripomienok, ktoré boli podporené a potvrdené aj pripomienkami spoločnosti Baosteel. Po prvé, združenie CISA tvrdilo, že v článku 2.2 antidumpingovej dohody WTO sa pojem výrazných deformácií neuznáva, keďže uvedeným článkom sa umožňuje vytvorenie normálnej hodnoty len vtedy, ak nedochádza k predaju v bežnom obchode. Združenie CISA poznamenalo, že v tomto článku sa neuvádzajú výrazné deformácie, ktoré umožňujú vytvorenie normálnej hodnoty. Po druhé, združenie CISA tvrdilo, že každú vytvorenú hodnotu treba vypočítať v súlade s článkom 2.2.1.1 antidumpingovej dohody a výkladom Odvolacieho orgánu WTO v spore EÚ – bionafta, ako aj správou poroty WTO v spore EÚ – Metodiky úpravy nákladov II (Rusko) (DS494), v ktorých sa neuvádza pojem výrazných deformácií ani možnosť nezohľadniť údaje vyvážajúcej spoločnosti.

(66)

Komisia usúdila, že ustanovenia článku 2 ods. 6a sú plne v súlade so záväzkami Európskej únie v rámci WTO a judikatúrou, ktorú združenie CISA cituje. Po prvé, členovia WTO nemusia vo svojich vykonávacích právnych predpisoch používať presné termíny z dohôd o založení WTO. Skutočnosť, že sa pojem výrazných deformácií ako taký v antidumpingovej dohode WTO nevyskytuje, preto Úniu neobmedzujte v tom, aby uvedený pojem používala. Komisia ďalej zastáva názor, že v súlade s rozhodnutím poroty WTO a odvolacieho orgánu WTO v spore EÚ – bionafta (DS473) ustanovenia základného nariadenia, ktoré sa vo všeobecnosti uplatňujú na všetkých členov WTO, napríklad článok 2 ods. 5 druhý pododsek, umožňujú použitie údajov z tretej krajiny, ktoré sú náležite upravené, pokiaľ sú tieto úpravy nevyhnutné a opodstatnené. Existencia výrazných deformácií spôsobuje náklady a ceny vo vyvážajúcej krajine, ktoré nie sú vhodné na vytvorenie normálnej hodnoty. Za týchto okolností sa článkom 2 ods. 6a predpokladá, že náklady na výrobu a predaj sa vytvoria na základe nedeformovaných cien alebo referenčných hodnôt vrátane cien a hodnôt vo vhodnej reprezentatívnej krajine, ktorá má podobnú úroveň rozvoja ako vyvážajúca krajina. Komisia preto toto tvrdenie zamietla.

(67)

V súvislosti s vecou EÚ – Metodiky úpravy nákladov II (Rusko) (DS494) Komisia pripomína, že tak EÚ, ako aj Ruská federácia sa odvolali proti zisteniam poroty, ktoré nie sú konečné, a teda podľa ustálenej judikatúry WTO nemajú právny štatút v systéme WTO, keďže ich prostredníctvom rozhodnutia členov WTO nepotvrdil orgán na urovnávanie sporov. V každom prípade sa v správe poroty v tomto spore osobitne usúdilo, že ustanovenia článku 2 ods. 6a základného nariadenia presahujú rámec predmetu sporu. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(68)

Po druhé, združenie CISA tvrdilo, že neexistujú dostatočné dôkazy o údajných „výrazných deformáciách“ týkajúcich sa čínskeho odvetvia ECCS. Podľa združenia CISA správa o Číne, z ktorej Komisia vychádza, nespĺňa normy nestranných a objektívnych dôkazov a nemá dostatočnú dôkaznú hodnotu. Združenie CISA ďalej tvrdilo, že vzhľadom na to, že správa o Číne bola uverejnená v roku 2017, nemohla sa uplatniť na obdobie prešetrovania, ktoré sa vzťahuje na obdobie od júla 2020 do júna 2021. Združenie CISA nakoniec poznamenalo, že správa o Číne sa nezaoberá čínskym odvetvím ECCS ako takým, ale len čínskym oceliarskym priemyslom vo všeobecnosti.

(69)

Komisia poznamenala, že správa o Číne je komplexným dokumentom, ktorý je založený na obsiahlych objektívnych dôkazoch vrátane právnych predpisov, nariadení a iných oficiálnych politických dokumentov, ktoré uverejnila čínska vláda, správ tretích strán od medzinárodných organizácií, akademických štúdií a článkov vedeckých pracovníkov, ako aj ďalších spoľahlivých nezávislých zdrojov. Správa bola verejne prístupná od decembra 2017, takže všetky zainteresované strany mali dostatočnú príležitosť vyvrátiť, doplniť alebo pripomienkovať správu a dôkazy, na ktorých je založená, a ani čínska vláda ani žiadne iné strany nepredložili argumenty ani dôkazy na vyvrátenie zdrojov zahrnutých v správe o Číne. Podobne, pokiaľ ide o tvrdenie, že správa je zastaraná, Komisia predovšetkým poznamenala, že hlavné politické dokumenty a dôkazy obsiahnuté v správe vrátane príslušných päťročných plánov a právnych predpisov uplatniteľných na prešetrovaný výrobok boli počas OP väčšinou stále relevantné a že ani Čínska obchodná komora dovozcov a vývozcov kovov, minerálov a chemických látok (CCCMC), ani iné strany nepreukázali, že to tak už nebolo. Čína začala uverejňovať nové päťročné plány až počas roka 2021 a mnohé z týchto plánov boli uverejnené až v druhom polroku, teda po období prešetrovania. Potvrdilo sa to aj výskumom, ktorý v danom prípade viedla Komisia a ktorý je zhrnutý vyššie.

(70)

Pokiaľ ide o tvrdenie, že správa o Číne neobsahuje osobitnú kapitolu o ECCS, Komisia poznamenala, že existencia výrazných deformácií, ktoré viedli k uplatneniu článku 2 ods. 6a základného nariadenia, nesúvisí s existenciou osobitnej sektorovej kapitoly vzťahujúcej sa na dotknutý výrobok. Správa opisuje rôzne typy deformácií prítomných v ČĽR, ktoré sú prierezové a relevantné v celom čínskom hospodárstve a ovplyvňujú ceny a/alebo suroviny a náklady na výrobu dotknutého výrobku. Okrem toho, správa nie je jediným zdrojom dôkazov, ktoré Komisia použila na určenie deformácií, keďže v tomto bode tohto nariadenia sa zaoberá dodatočnými najnovšími dôkazmi o deformáciách týkajúcich sa odvetvia ocele vrátane výroby ECCS, surovín používaných na výrobu ECCS, ako aj vyvážajúcich výrobcov ECCS, ktorých sa toto prešetrovanie vzťahuje Tieto tvrdenia sa preto zamietli.

(71)

Po tretie, združenie CISA poznamenalo, že podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia by sa existencia výrazných deformácií mala vyhodnotiť pre každého vyvážajúceho výrobcu osobitne. Komisia teda bola povinná zanalyzovať situáciu každého čínskeho výrobcu zaradeného do vzorky a rozhodnúť, či v ich jednotlivých prípadoch sú niektoré faktory výrobných a predajných nákladov deformované. Združenie CISA tvrdilo, že by nemali byť možné „celoštátne“ alebo „celoodvetvové“ zistenia a v tomto prípade vzhľadom na výber vzorky bolo prinajmenšom potrebné určiť deformácie samostatne pri každom výrobcovi zaradenom do vzorky a pri každom výrobnom faktore, ktorý použil.

(72)

Komisia poznamenala, že existencia výrazných deformácií, ktorá vedie k uplatneniu článku 2 ods. 6a základného nariadenia, bola stanovená na úrovni celej krajiny. Ako je ale v tomto bode dokázané, Komisia analyzovala aj osobitnú situáciu vyvážajúcich výrobcov a zistila, že týmito výraznými deformáciami bol ovplyvnený každý výrobca zaradený do vzorky. Okrem toho, článkom 2 ods. 6a základného nariadenia sa stanovuje, že domáce náklady každého výrobcu možno použiť, ak sa stanoví, že nie sú ovplyvnené výraznými deformáciami, čo ale nebol prípad v tomto prešetrovaní. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(73)

Združenie CISA v odpovedi na druhý záznam o výrobných faktoroch zopakovalo pripomienky, ktoré uviedlo v reakcii na uverejnenie prvého záznamu o výrobných faktoroch. K pripomienkam ešte doplnilo, že pojem výrazné deformácie by nemal byť v prešetrovaní vopred určený. Združenie CISA tvrdilo, že Komisia by nemala začínať konanie na základe článku 2 ods. 6a základného nariadenia skôr, ako skutočne s určitosťou stanoví existenciu výrazných deformácií. Podľa CISA by preto Komisia nemala podnikať kroky, ako je zaslanie dotazníkov podľa článku 2 ods. 6a, a začať zisťovať údaje o normálnej hodnote z alternatívnych zdrojov, kým sa s určitosťou nepreukáže existencia výrazných deformácií. Tvrdenia združenia CISA podporila aj spoločnosť Baosteel v odpovedi na druhý záznam o výrobných faktoroch.

(74)

Komisia objasnila, že zatiaľ čo k určeniu skutočnej existencie výrazných deformácií a následnému použitiu metodiky stanovenej v článku 2 ods. 6a písm. a) dochádza až v čase predbežného a/alebo konečného poskytnutia informácií a následného prijatia príslušného právneho aktu, článkom 2 ods. 6a písm. e) sa stanovuje povinnosť zhromažďovať údaje potrebné na uplatňovanie tejto metodiky, keď sa prešetrovanie začalo na tomto základe. V tomto prípade Komisia považovala dôkazy o výrazných deformáciách, ktoré predložil navrhovateľ, za dostatočné na začatie prešetrovania na tomto základe. V oznámení o začatí konania sa to jasne uvádzalo v oddiele 3 v súlade s touto povinnosťou v článku 2 ods. 6a písm. e) základného nariadenia. Komisia preto podnikla kroky potrebné na to, aby v prípade, že sa počas prešetrovania potvrdí existencia výrazných deformácií, mohla uplatniť metodiku podľa článku 2 ods. 6a základného nariadenia. Tento postup zahŕňa rozposlanie dotazníkov vyvážajúcim výrobcom a čínskej vláde, ako aj hľadanie možných vhodných reprezentatívnych krajín. V článku 2 ods. 6a písm. e) druhom pododseku sa Komisii ďalej ukladá ďalšia povinnosť okamžite po začatí konania informovať strany o relevantných zdrojoch, ktoré v tejto súvislosti plánuje použiť. Predstavuje to právny základ pre informácie požadované v dotazníkoch týkajúcich sa záznamov o výrobných faktoroch, ako sa podrobne uvádza vyššie. Komisia na základe všetkých týchto skutočností toto tvrdenie zamietla.

(75)

Celkovo z dostupných dôkazov vyplynulo, že ceny dotknutého výrobku alebo náklady naň vrátane nákladov na suroviny, energiu a prácu nie sú výsledkom voľného pôsobenia síl na trhu, pretože sú ovplyvňované značným zasahovaním vlády v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia, ako ukazuje skutočný alebo možný vplyv jedného alebo viacerých relevantných prvkov, ktoré sú v ňom uvedené. Na základe toho a vzhľadom na skutočnosť, že čínska vláda nespolupracovala, Komisia dospela k záveru, že na stanovenie normálnej hodnoty nie je v tomto prípade vhodné použiť ceny a náklady na domácom trhu. Komisia preto pristúpila k vytvoreniu normálnej hodnoty výlučne na základe nákladov na výrobu a predaj odrážajúcich nedeformované ceny alebo referenčné hodnoty, čiže v tomto prípade postupovala na základe zodpovedajúcich nákladov na výrobu a predaj vo vhodnej reprezentatívnej krajine v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia.

3.1.4. Reprezentatívna krajina

3.1.4.1. Všeobecné poznámky

(76)

Výber reprezentatívnej krajiny bol založený na týchto kritériách v zmysle článku 2 ods. 6a základného nariadenia:

—	úroveň hospodárskeho rozvoja podobná ČĽR. Komisia na tento účel analyzovala krajiny, ktoré majú podľa databázy Svetovej banky (36) podobný hrubý národný dôchodok na obyvateľa ako ČĽR,

—	výroba prešetrovaného výrobku v danej krajine,

—	dostupnosť príslušných ľahko dostupných údajov v reprezentatívnej krajine,

—	ak je možných reprezentatívnych krajín viac, v relevantnom prípade sa uprednostnila krajina s náležitou úrovňou sociálnej a environmentálnej ochrany.

(77)

Ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 39 a 40, Komisia vydala dva záznamy do spisu týkajúce sa zdrojov na určenie normálnej hodnoty. V týchto záznamoch sa opisujú skutočnosti a dôkazy, z ktorých vychádzajú relevantné kritériá, a takisto sa v nich rozoberajú pripomienky, ktoré k týmto prvkom a k relevantným zdrojom strany doručili. V druhom zázname o výrobných faktoroch Komisia informovala zainteresované strany o svojom zámere považovať za vhodnú reprezentatívnu krajinu v tomto prípade Brazíliu, ak by sa potvrdila existencia výrazných deformácií podľa článku 2 ods. 6a základného nariadenia.

3.1.4.2. Úroveň hospodárskeho rozvoja podobná ČĽR

(78)

V prvom zázname o výrobných faktoroch Komisia identifikovala Brazíliu, Kolumbiu, Mexiko, Thajsko a Turecko ako krajiny s podobnou úrovňou hospodárskeho rozvoja ako Čína podľa Svetovej banky, čo znamená, že Svetová banka všetky uvedené krajiny klasifikuje ako krajiny s vyšším stredným príjmom na základe hrubého národného dôchodku, pričom je známe, že sa v týchto krajinách vyrába prešetrovaný výrobok.

(79)	Doručené pripomienky k prvému záznamu potvrdili Brazíliu alebo Turecko ako možné vhodné reprezentatívne krajiny.

3.1.4.3. Dostupnosť príslušných ľahko dostupných údajov v reprezentatívnej krajine

(80)	Vo svojom prvom zázname Komisia overovala dostupnosť potrebných údajov o krajinách identifikovaných ako krajiny, v ktorých sa vyrába prešetrovaný výrobok, t. j. v Brazílii, Kolumbii, Mexiku, Thajsku a Turecku, najmä pokiaľ ide o finančné údaje o výrobcoch podobného výrobku.

(81)

Komisia identifikovala dve spoločnosti, ktoré sú podľa všetkého výrobcami prešetrovaného výrobku a ktoré boli ziskové v roku 2020 (období, ktoré sa čiastočne prekrýva s OP): Companhia Siderúrgica Nacional (ďalej len „CSN“) z Brazílie a Ereğli Demir ve Çelik Fabrikaları (ďalej len „Erdemir“) z Turecka. Komisia zistila, že o týchto dvoch spoločnostiach existujú ľahko dostupné konsolidované finančné údaje na úrovni skupiny za rok 2020.

(82)

Zainteresované strany vo svojich pripomienkach k prvému záznamu upozornili, že v prípade spoločnosti Companhia Siderúrgica Nacional (CSN) nie sú finančné údaje dostupné len na úrovni skupiny, ale aj osobitne pre odvetvie „výroby ocele“. Na rozdiel od toho, v prípade tureckého výrobcu ECCS, spoločnosti Ereğli Demir ve Çelik Fabrikaları (Erdemir), finančné údaje na sektorové úrovni nebolo možné nájsť. Komisia teda usúdila, že ľahko dostupné finančné údaje z Brazílie predstavujú najrelevantnejšie údaje týkajúce sa predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku.

(83)

Vzhľadom na uvedené úvahy Komisia v druhom zázname informovala zainteresované strany o tom, že zamýšľa použiť Brazíliu ako vhodnú reprezentatívnu krajinu a spoločnosť CSN v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) prvou zarážkou základného nariadenia na získanie nedeformovaných cien alebo referenčných hodnôt na výpočet normálnej hodnoty.

(84)	Zainteresované strany boli vyzvané, aby predložili pripomienky k vhodnosti Brazílie ako reprezentatívnej krajiny a spoločnosti CSN ako výrobcu v reprezentatívnej krajine.

(85)	Od zainteresovaných strán neboli doručené žiadne pripomienky, ktoré by vyvracali vhodnosť Brazílie ako reprezentatívnej krajiny a spoločnosti CSN ako výrobcu v reprezentatívnej krajine.

3.1.4.4. Úroveň sociálnej a environmentálnej ochrany

(86)	Po určení Brazílie ako vhodnej reprezentatívnej krajiny na základe všetkých uvedených prvkov nebolo potrebné vykonať posúdenie úrovne sociálnej a environmentálnej ochrany v súlade s poslednou vetou článku 2 ods. 6a písm. a) prvej zarážky základného nariadenia.

3.1.4.5. Záver

(87)	Vzhľadom na uvedenú analýzu Brazília vyhovuje kritériám uvedeným v článku 2 ods. 6a písm. a) prvej zarážke základného nariadenia, aby ju bolo možné považovať za vhodnú reprezentatívnu krajinu.

3.1.5. Zdroje použité na stanovenie nedeformovaných nákladov

(88)

V prvom zázname Komisia uviedla zoznam výrobných faktorov, ako sú materiály, energia a práca, ktoré vyvážajúci výrobcovia spotrebujú pri výrobe prešetrovaného výrobku, a vyzvala zainteresované strany, aby predložili pripomienky a navrhli ľahko dostupné informácie o nedeformovaných hodnotách za každý výrobný faktor.

(89)

V druhom zázname Komisia následne informovala zainteresované strany o tom, že na stanovenie nedeformovaných nákladov použije pri väčšine výrobných faktorov databázu Global Trade Atlas (ďalej len „GTA“). V prípade ocele valcovanej za tepla a ocele valcovanej za studena však viac než 90 % dovozu týchto výrobkov do Brazílie pochádzalo z Číny. Komisia túto záležitosť preskúmala a skonštatovala, že množstvá týchto výrobkov dovážané z iných tretích krajín do Brazílie sú malé a neboli by dostatočne reprezentatívne. Komisia preto uvažovala o inej možnej referenčnej hodnote namiesto ceny týchto surovín v Brazílii a predbežne použila odhady cien na brazílskom domácom trhu podľa publikácie Metal Bulletin (ceny agentúry Fastmarkets).

(90)

Komisia okrem toho uviedla, že na stanovenie nedeformovaných nákladov práce využije štatistiky Medzinárodnej organizácia práce (ďalej len „MOP“) (37), na stanovenie nedeformovaných nákladov na elektrinu ceny spoločnosti EDP Brasil, jedného z najväčších dodávateľov elektriny v Brazílii (38), na stanovenie nedeformovaných nákladov na plyn ceny zemného plynu účtované najväčším distribútorom plynu v Brazílii, spoločnosťou Comgas (39) a na stanovenie nedeformovaných nákladov na vodu ceny spoločnosti Sabesp, zodpovednej za zásobovanie vodou, zber a čistenie odpadových vôd v štáte Sao Paulo (40).

(91)

Združenie CISA v nadväznosti na druhý záznam tvrdilo, že ceny plochých výrobkov z ocele na brazílskom domácom trhu by sa nemali používať ako referenčná cena, pretože sú výrazne vyššie než ceny na iných trhoch, napríklad v Európe, Indii alebo Turecku. Namiesto toho by Komisia mala použiť dovozné ceny z databázy GTA alebo medzinárodnú referenčnú hodnotu, ako sa uvádza na stránkach SBB/S&P Platts.

(92)

Komisia zopakovala, že ako uviedla v druhom zázname o výrobných faktoroch (pozri odôvodnenie 89), dovozné ceny podľa databázy GTA nemohla použiť. Komisia takisto poznamenala, že použité ceny z publikácie Metal Bulletin sú podobné ako údaje SBB/S&P Platts (s odchýlkou menej ako 5 %). Vzhľadom na uvedené sa Komisia rozhodla zamietnuť tvrdenie združenia CISA a potvrdiť použitie cien ocele na brazílskom domácom trhu, ako sú vykázané v publikácii Metal Bulletin.

3.1.6. Nedeformované náklady a referenčné hodnoty

3.1.6.1. Výrobné faktory

(93)

Na základe všetkých informácií, ktoré mala Komisia k dispozícii, na účely určenia normálnej hodnoty v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia boli identifikované tieto výrobné faktory a ich zdroje:

Tabuľka 2

Výrobné faktory ECCS

Výrobný faktor (VF)	Spoločná nomenklatúra Mercosur (NCM)	Nedeformovaná hodnota v čínskych jüanoch (CNY)	Merná jednotka	Zdroj informácií
Železná ruda v prášku na spekanie	260111	1,112	kg	databáza GTA
Oxid chrómu	281910	18,319	kg	databáza GTA
Oceľ valcovaná za tepla	720827	5,774	kg	Metal Bulletin
Pelety zo železnej rudy	26011210	1,209	kg	databáza GTA
Plynové uhlie	270112	1,230	kg	Metal Bulletin
Oceľový šrot/vedľajšie produkty	720449	2,392	kg	databáza GTA
Práškové uhlie	270111	0,706	kg	databáza GTA
Feromolybdén	720270	113,684	kg	databáza GTA
Mangán	81110010 , 81110020 ,81110090	13,210	kg	databáza GTA
Koks	27040011 ,27040012	2,027	kg	databáza GTA
Koksovateľné uhlie	270112	1,230	kg	Metal Bulletin
Železná ruda v prášku	260111	1,112	kg	databáza GTA
Plynové mastné uhlie (z angl. Gas-Fat Coal)	270112	1,230	kg	Metal Bulletin
Mastné uhlie	270112	1,230	kg	Metal Bulletin
Bituminózne uhlie	270111	0,706	kg	databáza GTA
Zmesový oceľový šrot	720449	2,392	kg	databáza GTA
Ťažký oceľový šrot	720449	2,392	kg	databáza GTA
Oxid vápenatý	252210	0,850	kg	databáza GTA
Kontinuálne liaty bram	720719	3,126	kg	databáza GTA
Kontinuálne žíhané zvitky valcované za studena	720918	6,597	kg	Metal Bulletin
Železný blok lisovaný za tepla	732690 ,73269010 , 73269090	94,693	kg	databáza GTA
Triediace sito	27040011 , 27040012 , 27040090	2,030	kg	databáza GTA
Pelety zo železnej rudy	26011210	1,209	kg	databáza GTA
Kusová ruda	260111	1,112	kg	databáza GTA
Železná ruda v prášku	260111	1,112	kg	databáza GTA
Troskové železo s vysokou čistotou	261900	0,747	kg	databáza GTA
Kremíkový oceľový šrot	720449	2,392	kg	databáza GTA
Blok šrotu obalového materiálu	720449	2,392	kg	databáza GTA
Zvyšky	720449	2,392	kg	databáza GTA
Hliníkové výlisky	760429	51,287	kg	databáza GTA
Recyklovaný železný prášok	260111	0,961	kg	databáza GTA
Recyklované okoviny	261900	0,750	kg	databáza GTA
Recyklovaná granulovaná troska	261800	0,785	kg	databáza GTA
Recyklovaná železná troska s vysokou čistotou	261900	0,750	kg	databáza GTA
Recyklovaný ťažký oceľový šrot	720449	2,392	kg	databáza GTA
Recyklovaný zmesový oceľový šrot	720449	2,392	kg	databáza GTA
Plyn		2,257	m3	Boletim Mensal de Acompanhamento da Industria de Gas Natural (Brazília)
Elektrina		5,034	kWh	EDP Brasil
Práca		51 600 27,112	rok hodina	štatistiky MOP

3.1.6.2. Suroviny

(94)

S cieľom stanoviť nedeformovanú cenu surovín na úrovni dodania do závodu výrobcovi z reprezentatívnej krajiny Komisia použila ako základ vážený priemer dovoznej ceny do reprezentatívnej krajiny, ako bol vykázaný v databáze GTA, ku ktorému pripočítala dovozné clá a náklady na dopravu. Dovozná cena v reprezentatívnej krajine bola stanovená ako vážený priemer jednotkových cien dovozu zo všetkých tretích krajín okrem ČĽR a z krajín, ktoré nie sú členskými krajinami WTO a ktoré sú uvedené v prílohe I k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/755 (41). Komisia sa rozhodla vyňať dovoz z ČĽR do reprezentatívnej krajiny, keďže dospela k záveru, že z dôvodu existencie výrazných deformácií podľa článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia nie je vhodné použiť ceny a náklady na domácom trhu v ČĽR. Keďže neexistujú žiadne dôkazy o tom, že tie isté deformácie nemajú rovnaký vplyv aj na výrobky určené na vývoz, Komisia usúdila, že tie isté deformácie ovplyvňujú aj vývozné ceny. Po vylúčení dovozu do reprezentatívnej krajiny z Číny a krajín s iným ako trhovým hospodárstvom Komisia zistila, že dovoz hlavných surovín z iných tretích krajín zostal reprezentatívny.

(95)	Komisia sa odchýlila od opísanej metodiky pri obmedzenom počte surovín.

(96)

V prípade železnej rudy Komisia vychádzala z vývozných cien z Brazílie uvedených v databáze GTA. Komisia poznamenala, že dovozné ceny železnej rudy podľa databázy GTA boli výrazne nižšie ako všeobecne pozorované ceny železnej rudy používanej na výrobu ocele. Z toho dôvodu Komisia tieto ceny analyzovala porovnaním s vývoznými cenami Brazílie (ktorá je jedným z najväčších výrobcov železnej rudy na svete), ktoré tiež našla v databáze GTA. Touto analýzou sa potvrdilo, že dovozné ceny neboli v súlade s cenami, ktoré sa zaznamenali pri vývoze, čo naznačuje, že boli nezvyčajne nízke na to, aby boli reprezentatívne pre ceny v Brazílii. Komisia tieto dovozné ceny porovnala aj s cenami, ktoré zaplatili vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky, ako aj s cenami vykázanými v publikácii Metal Bulletin, čo ju doviedlo k rovnakému záveru. Zistila, že dovozné ceny železnej rudy do Brazílie teda nemožno považovať za reprezentatívnu referenčnú hodnotu.

(97)

Pokiaľ ide o viaceré uhoľné výrobky, ktoré vykázal vyvážajúci výrobca v Číne (plynové uhlie, koksovateľné uhlie, plynové mastné uhlie, mastné uhlie), Komisia usúdila, že podobne ako v prípade jej zistení vo vykonávacom nariadení Komisie (EÚ) 2022/58 (42) dovozné ceny do Brazílie, ktoré boli zaznamenané v databáze GTA, nie sú reprezentatívne. Tieto dovozné ceny sa totiž vymykali cenám zaznamenaným pre takéto výrobky v správach o cenách komodít, ako sú správy Bloomberg alebo Metal Bulletin, a cenám, ktoré zaplatil vyvážajúci výrobca v Číne. Komisia usúdila, že cena prémiového tvrdého koksovateľného uhlia vykázaná v publikácii Metal Bulletin je vhodnou referenčnou cenou. Zodpovedá druhu metalurgického uhlia, ktorý sa používa na výrobu železa a ocele. Táto referenčná hodnota sa použila v predchádzajúcich prešetrovaniach týkajúcich sa výrobkov z ocele, ako napríklad v spomenutom prešetrovaní.

(98)

V prípade veľkého počtu výrobných faktorov skutočné náklady, ktoré spolupracujúcim vyvážajúcim výrobcom vznikli v období prešetrovania, predstavovali jednotlivo zanedbateľný podiel nákladov na výrobu prešetrovaného výrobku. Komisia sa preto rozhodla, že tieto faktory, ktoré spolu predstavovali menej než 4 % výrobných nákladov, bude v predbežnej fáze považovať za spotrebný materiál.

(99)

Výrobné faktory z vlastnej produkcie, ktoré mali iba zanedbateľnú váhu v celkových výrobných nákladoch vyvážajúcich výrobcov aj na úrovni druhu výrobku, boli spojené do jednej skupiny ako spotrebný materiál. Komisia vypočítala percentuálny podiel spotrebných materiálov na celkových nákladoch na suroviny a tento percentuálny podiel uplatnila na prepočítané náklady na suroviny, keď použila zistené nedeformované ceny.

3.1.6.3. Práca

(100)

MOP uverejňuje podrobné informácie o mzdách v rôznych hospodárskych odvetviach v Brazílii (43). Komisia využila štatistiky MOP o mesačných mzdách zamestnancov vo výrobnom sektore a o priemernom čase odpracovanom v hodinách za týždeň v Brazílii v roku 2020. Pripočítala dodatočné náklady súvisiace s prácou (44) (sociálne zabezpečenie a príspevky do fondu nezamestnanosti, ktoré znáša zamestnávateľ). Na tomto základe sa vypočítala hodinová sadzba.

3.1.6.4. Elektrina

(101)

Cenu elektrickej energie pre spoločnosti (priemyselných používateľov) v Brazílii za roky 2020 a 2021 uverejnila spoločnosť EDP Brasil. Komisia použila údaje o priemyselných cenách elektrickej energie v príslušnom pásme spotreby v CNY/kWh uverejnené od júla 2020 do júna 2021.

3.1.6.5. Zemný plyn

(102)

Na stanovenie referenčnej hodnoty pre náklady na plyn Komisia použila štatistické údaje brazílskeho ministerstva energetiky. Použité ceny sú priemernou jednotkovou cenou priemyselných používateľov za plyn uvádzanou v mesačnom spravodajcovi ministerstva energetiky. V týchto spravodajcoch sa uvádzali historické údaje od roku 2018 do apríla 2021. Komisia použila priemer za obdobie od júla 2020 do apríla 2021.

3.1.6.6. Režijné náklady spojené s výrobou, predajné, všeobecné a administratívne náklady, zisk a odpisovanie

(103)

Hodnota režijných nákladov spojených s výrobou sa musí stanoviť tak, aby sa pokryli náklady, ktoré nie sú zahrnuté v uvedených výrobných faktoroch. Režijné náklady spojené s výrobou, ktoré vznikli spolupracujúcim vyvážajúcim výrobcom, boli vyjadrené ako podiel na priamych výrobných nákladoch, ktoré skutočne vznikli vyvážajúcim výrobcom. Tento percentuálny podiel sa uplatnil na nedeformované priame výrobné náklady.

(104)

Podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia „vytvorená normálna hodnota musí zahŕňať nedeformovanú a primeranú sumu na administratívne, predajné a všeobecné náklady a zisk“. Pri stanovení nedeformovanej a primeranej výšky predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku Komisia vychádzala z finančných údajov spoločnosti CSN za rok 2020 uvedených v integrovanej správe CSN za rok 2020 (45).

3.1.6.7. Výpočet

(105)

Na základe uvedených skutočností Komisia vytvorila normálnu hodnotu jednotlivých druhov výrobku na základe cien zo závodu v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia.

(106)

Ako prvé Komisia stanovila nedeformované priame výrobné náklady. Komisia uplatnila nedeformované jednotkové náklady na skutočnú spotrebu jednotlivých výrobných faktorov spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu. Tieto údaje o miere spotreby sa overili na základe dokumentov a krížovými kontrolami na diaľku. Komisia vynásobila jednotkové spotreby nedeformovanými jednotkovými nákladmi zistenými v reprezentatívnej krajine (tabuľka 2).

(107)

Režijné náklady spojené s výrobou, ktoré sú vysvetlené v odôvodnení 103 a predstavovali spolu menej ako 10 % priamych výrobných nákladov, Komisia pripočítala k nedeformovaným priamym výrobným nákladom s cieľom dospieť k nedeformovaným výrobným nákladom.

(108)

Na výrobné náklady, ktoré boli stanovené, ako je opísané v predchádzajúcom odôvodnení, Komisia uplatnila predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk spoločnosti CSN, ako sa uvádza v odôvodnení 104. Predajné, všeobecné a administratívne náklady vyjadrené ako percentuálny podiel nákladov na predaný tovar a uplatnené na nedeformované výrobné náklady dosiahli 6,51 %. Zisk vyjadrený ako percentuálny podiel nákladov na predaný tovar a uplatnený na nedeformované výrobné náklady dosiahol 10,65 %.

(109)

Na tomto základe Komisia vytvorila normálnu hodnotu jednotlivých druhov výrobku na základe cien zo závodu v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia.

3.1.6.8. Vývozná cena

(110)

Jeden spolupracujúci vyvážajúci výrobca zaradený do vzorky, spoločnosť Jintai, vyvážal prešetrovaný výrobok priamo nezávislým zákazníkom v Únii. V prípade tohto predaja bola vývoznou cenou cena skutočne zaplatená alebo splatná za prešetrovaný výrobok pri jeho predaji na vývoz do Únie v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia.

(111)

Druhý spolupracujúci vyvážajúci výrobca zaradený do vzorky, spoločnosť Baosteel, vyvážal prešetrovaný výrobok prostredníctvom prepojených spoločností v Únii, ktoré konali ako dovozcovia a predajné dcérske spoločnosti. V prípade tohto predaja sa vývozná cena vytvorila v súlade s článkom 2 ods. 9 základného nariadenia na základe ceny, za ktorú bol dovážaný výrobok prvýkrát opätovne predaný nezávislým zákazníkom v Únii. Úpravy vykonané s cieľom zohľadniť všetky náklady vzniknuté medzi dovozom a ďalším predajom vrátane predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a dosiahnutého zisku.

3.1.6.9. Porovnanie

(112)

Komisia porovnala normálnu hodnotu a vývoznú cenu spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu na základe cien zo závodu.

(113)

Ak to bolo odôvodnené potrebou zabezpečiť spravodlivé porovnanie, Komisia v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia upravila normálnu hodnotu a/alebo vývoznú cenu s cieľom zohľadniť rozdiely, ktoré ovplyvňujú ceny a porovnateľnosť cien. Vykonali sa úpravy nákladov na prepravu, poistenie, manipuláciu a nakládku, úverových nákladov a iných príspevkov (poistenie vývozného úveru).

3.1.6.10. Dumpingové rozpätia

(114)

V prípade spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky Komisia v súlade s článkom 2 ods. 11 a 12 základného nariadenia porovnala vážený priemer normálnej hodnoty každého druhu podobného výrobku s váženou priemernou vývoznou cenou zodpovedajúceho druhu prešetrovaného výrobku.

(115)

Na základe toho sú predbežné vážené priemery dumpingového rozpätia vyjadrené ako percentuálny podiel ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, takéto:

Spoločnosť	Predbežné dumpingové rozpätie
Baoshan Iron & Steel Co. Ltd.	43,3 %
Handan Jintai Packing Material Co., Ltd.	53,9 %

(116)

Pokiaľ ide o spolupracujúce spoločnosti mimo vzorky, Komisia vypočítala vážený priemer dumpingových rozpätí oboch vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky. V prípade všetkých ostatných vyvážajúcich výrobcov v Číne Komisia stanovila dumpingové rozpätie na základe dostupných skutočností v súlade s článkom 18 základného nariadenia. Na tento účel Komisia určila úroveň spolupráce vyvážajúcich výrobcov. Úroveň spolupráce je objem vývozu spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov do Únie vyjadrený ako podiel na celkovom objeme dovozu z dotknutej krajiny do Únie počas OP, ktorý bol stanovený na základe obchodných údajov z databázy Comext a overených vyplnených dotazníkov spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov.

(117)

Úroveň spolupráce je v tomto prípade nízka, pretože dovoz spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov tvoril približne len polovicu celkového vývozu do Únie počas OP. Komisia sa na základe toho rozhodla, že je vhodné stanoviť reziduálne dumpingové rozpätie na úrovni najvyššieho dumpingového rozpätia, ktoré sa zistilo v prípade druhov výrobkov predávaných v reprezentatívnych množstvách spolupracujúcim vyvážajúcim výrobcom zaradeným do vzorky s najvyšším dumpingovým rozpätím.

(118)

Predbežné dumpingové rozpätia, vyjadrené ako percentuálny podiel ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, sú takéto:

Spoločnosť	Predbežné dumpingové rozpätie
Baoshan Iron & Steel Co. Ltd.	43,3 %
Handan Jintai Packing Material Co., Ltd.	53,9 %
Ostatné spolupracujúce spoločnosti	45,1 %
Všetky ostatné spoločnosti	77,9 %

3.2. Brazília

3.2.1. Normálna hodnota

(119)

Komisia najskôr preskúmala, či je celkový objem predaja spoločnosti CSN na domácom trhu reprezentatívny v súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia. Predaj na domácom trhu je reprezentatívny, ak celkový objem predaja podobného výrobku na domácom trhu nezávislým zákazníkom na domácom trhu predstavoval počas obdobia prešetrovania najmenej 5 % jej celkového objemu predaja prešetrovaného výrobku na vývoz do Únie. Celkový predaj spoločnosti CSN nad domácom trhu tak bol reprezentatívny.

(120)

Komisia následne identifikovala druhy výrobku predávané na domácom trhu, ktoré boli rovnaké alebo porovnateľné s druhmi výrobku predávanými na vývoz do Únie s reprezentatívnym predajom na domácom trhu.

(121)

Komisia potom preskúmala, či bol predaj spoločnosti CSN na domácom trhu pre každý druh výrobku, ktorý je rovnaký alebo porovnateľný s druhom výrobku predávaným na vývoz do Únie, reprezentatívny v súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia. Predaj určitého druhu výrobku na domácom trhu je reprezentatívny, ak celkový objem predaja daného druhu výrobku nezávislým zákazníkom na domácom trhu počas obdobia prešetrovania predstavuje aspoň 5 % celkového objemu predaja rovnakého alebo porovnateľného druhu výrobku na vývoz do Únie. Komisia určila, že pri malom počte druhov výrobkov, ktoré sa vyvážali do Únie počas obdobia prešetrovania, buď neexistoval vôbec žiadny predaj na domácom trhu, alebo predaj daného druhu výrobku na domácom trhu nedosahoval 5 % objemu, a tak nebol reprezentatívny.

(122)

Následne Komisia vymedzila podiel ziskového predaja nezávislým zákazníkom na domácom trhu pre každý druh výrobku počas obdobia prešetrovania s cieľom rozhodnúť o tom, či na výpočet normálnej hodnoty v súlade s článkom 2 ods. 4 základného nariadenia použiť skutočný predaj na domácom trhu.

(123)

Normálna hodnota je založená na skutočnej cene jednotlivých druhov výrobku na domácom trhu bez ohľadu na to, či je tento predaj ziskový alebo nie, ak:

a)	objem predaja druhu výrobku, ktorý sa realizoval za čistú predajnú cenu rovnakú alebo vyššiu ako vypočítané výrobné náklady, predstavoval viac ako 80 % celkového objemu predaja tohto druhu výrobku, a

b)	vážený priemer predajných cien daného druhu výrobku je rovnaký alebo vyšší ako jednotkové výrobné náklady.

(124)

V tomto prípade je normálna hodnota váženým priemerom cien celého objemu predaja daného druhu výrobku na domácom trhu počas obdobia prešetrovania.

(125)

Normálna hodnota je skutočná cena jednotlivých druhov výrobku na domácom trhu len v prípade ziskového predaja daných druhov výrobku na domácom trhu počas obdobia prešetrovania, ak:

a)	objem ziskového predaja daného druhu výrobku predstavuje najviac 80 % celkového objemu predaja tohto druhu, alebo

b)	vážený priemer cien tohto druhu výrobku je nižší ako jednotkové výrobné náklady.

(126)

Z analýzy predaja na domácom trhu vyplýva, že 91 % všetkého predaja na domácom trhu bolo ziskových a že vážený priemer predajných cien bol vyšší ako výrobné náklady.

(127)

V prípade druhov výrobku, ktoré sa na domácom trhu nepredávali v reprezentatívnych množstvách, sa priemerné predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk z transakcií uskutočnených v bežnom obchode na domácom trhu pripočítali k priamym výrobným nákladom. V prípade druhov výrobku, ktoré sa na domácom trhu nepredávali vôbec, sa vážený priemer predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku zo všetkých transakcií uskutočnených v bežnom obchode na domácom trhu pripočítal k priamym výrobným nákladom.

3.2.2. Vývozná cena

(128)

Spolupracujúci vyvážajúci výrobca vyvážal prešetrovaný výrobok do Únie priamo nezávislým zákazníkom. Vývozná cena bola preto skutočne zaplatená cena alebo splatná cena za prešetrovaný výrobok pri jeho predaji na vývoz do Únie v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia.

3.2.3. Porovnanie

(129)

Komisia porovnala normálnu hodnotu a vývoznú cenu spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu na základe cien zo závodu.

(130)

Ak to bolo odôvodnené potrebou zabezpečiť spravodlivé porovnanie, Komisia v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia upravila normálnu hodnotu a/alebo vývoznú cenu s cieľom zohľadniť rozdiely, ktoré ovplyvňujú ceny a porovnateľnosť cien. Vykonali sa úpravy o náklady na dopravu, poistenie, manipuláciu a nakladanie, náklady na balenie, náklady na úver a bankové poplatky, rabaty a ostatné príspevky.

3.2.4. Dumpingové rozpätie

(131)

V prípade spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu Komisia v súlade s článkom 2 ods. 11 a 12 základného nariadenia porovnala vážený priemer normálnej hodnoty každého druhu podobného výrobku s váženou priemernou vývoznou cenou zodpovedajúceho druhu prešetrovaného výrobku.

(132)

Úroveň spolupráce je v tomto prípade vysoká, pretože vývoz spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu počas obdobia prešetrovania predstavoval takmer 100 % celkového objemu dovozu. Komisia sa na základe uvedeného usúdila, že je vhodné stanoviť dumpingové rozpätie pre nespolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov na úrovni spolupracujúcej spoločnosti.

(133)

Predbežné dumpingové rozpätia, vyjadrené ako percentuálny podiel ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, sú takéto:

Spoločnosť	Predbežné dumpingové rozpätie
Companhia Siderúrgica Nacional	66,8 %
Všetky ostatné spoločnosti	66,8 %

4. UJMA

4.1. Definícia výrobného odvetvia Únie a výroby v Únii

(134)

Podobný výrobok vyrábali počas obdobia prešetrovania v Únii štyria výrobcovia. Títo výrobcovia predstavujú „výrobné odvetvie Únie“ v zmysle článku 4 ods. 1 základného nariadenia.

(135)

Ako je vysvetlené v odôvodnení 31, keďže údaje týkajúce sa posúdenia ujmy boli odvodené predovšetkým z údajov týkajúcich sa troch výrobcov z Únie zaradených do vzorky, pričom dvaja z nich patria do tej istej skupiny, všetky údaje sa uvádzajú vo forme indexov alebo ako rozpätia, aby sa chránila dôvernosť poskytnutých údajov.

(136)

Celková výroba v Únii počas obdobia prešetrovania bola stanovená na [439 000 – 513 000] ton. Komisia tento údaj stanovila na základe všetkých dostupných informácií o výrobnom odvetví Únie, napríklad vyplnených makroekonomických dotazníkov. Ako sa uvádza v odôvodnení 12, všetci traja spolupracujúci výrobcovia z Únie predstavovali [85 – 95] % celkovej výroby podobného výrobku v Únii.

4.2. Spotreba v Únii

(137)

Komisia stanovila spotrebu v Únii na základe objemu celkového predaja výrobného odvetvia Únie v Únii, ku ktorému pripočítala dovoz z tretích krajín do Únie. Celkový predaj výrobného odvetvia Únie stanovila na základe údajov získaných od výrobcov z Únie zaradených do vzorky a informácií, ktoré jej o výrobcovi nezaradenom do vzorky poskytlo združenie Eurofer. Objemy dovozu sa získali z údajov Eurostatu.

(138)

Spotreba v Únii sa vyvíjala takto:

Tabuľka 3

Spotreba v Únii (v tonách)

	2018	2019	2020	Obdobie prešetrovania
Celková spotreba v Únii	[522 000 – 611 000 ]	[508 000 – 595 000 ]	[506 000 – 593 000 ]	[505 000 – 591 000 ]
Index	100	97	97	97
Zdroj: Eurostat, Eurofer a overené vyplnené dotazníky.

(139)

Spotreba v Únii v rokoch 2018 a 2019 klesla o 3 % a potom zostala do konca OP stabilná. Dopyt na trhu Únie v posudzovanom období kolísal len minimálne a dal sa považovať za celkovo stabilný.

4.3. Dovoz z dotknutých krajín

4.3.1. Súhrnné vyhodnotenie účinkov dovozu z dotknutých krajín

(140)

Komisia preskúmala, či by sa dovoz ECCS s pôvodom v dotknutých krajinách mal vyhodnotiť súhrnne v súlade s článkom 3 ods. 4 základného nariadenia.

(141)

Dumpingové rozpätie stanovené v súvislosti s dovozom z ČĽR a Brazílie bolo nad úrovňou de minimis stanovenou v článku 9 ods. 3 základného nariadenia. Objem dovozu z jednotlivých dotknutých krajín nebol zanedbateľný v zmysle článku 5 ods. 7 základného nariadenia. Podiely na trhu v období prešetrovania boli [12 – 13] % a [2 – 3] %.

(142)

Podmienky hospodárskej súťaže medzi dumpingovým dovozom z ČĽR a Brazílie a medzi dumpingovým dovozom z dotknutých krajín a podobným výrobkom boli podobné. Konkrétnejšie, dovážané výrobky si konkurovali navzájom a konkurovali s ECCS vyrobenou v Únii, pretože sa predávajú prostredníctvom rovnakých predajných kanálov a podobným kategóriám zákazníkov.

(143)

Všetky kritériá stanovené v článku 3 ods. 4 základného nariadenia teda boli splnené a dovoz z ČĽR a Brazílie sa na účely stanovenia ujmy hodnotil súhrnne.

4.3.2. Objem a podiel dovozu z dotknutých krajín na trhu

(144)

Komisia stanovila objem dovozu na základe údajov Eurostatu. Podiel dovozu na trhu bol stanovený na základe zastúpenia podielu tohto dovozu na celkovej spotrebe v Únii.

(145)

Dovoz z dotknutých krajín sa vyvíjal takto:

Tabuľka 4

Objem dovozu (v tonách) a jeho podiel na trhu (v %)

	2018	2019	2020	Obdobie prešetrovania
Objem dovozu z ČĽR	[56 000 – 66 000 ]	[66 000 – 77 000 ]	[80 000 – 94 000 ]	[64 000 – 75 000 ]
Index	100	118	143	114
Objem dovozu z Brazílie	[12 000 – 14 000 ]	[3 000 – 4 600 ]	[8 000 – 10 000 ]	[14 000 – 16 000 ]
Index	100	32	70	113
Objem dovozu z dotknutých krajín	[68 000 – 80 000 ]	[69 000 – 82 000 ]	[88 000 – 104 000 ]	[78 000 – 91 000 ]
Index	100	102	129	113
Podiel ČĽR na trhu (%)	[10 – 11 ]	[12,5 – 13,5 ]	[15 – 16 ]	[12 – 13 ]
Index	100	121	147	117
Podiel Brazílie na trhu (%)	[2 – 3 ]	[0,5 – 1,5 ]	[1 – 2 ]	[2 – 3 ]
Index	100	33	72	117
Podiel dotknutých krajín na trhu (%)	[12 – 14 ]	[13 – 15 ]	[16 – 18 ]	[14 – 16 ]
Index	100	105	133	117
Zdroj: Eurostat.

(146)

Objem dovozu z dotknutých krajín sa od roku 2018 do OP zvýšil o 13 % a jeho podiel na trhu v tom istom období sa zvýšil o 17 %. Objem dovozu do roku 2020 nepretržito rástol a následne v OP klesol, hlavne pre problémy v doprave a logistike súvisiace s dovozom z Číny v druhej polovici OP. Objem dovozu z dotknutých krajín bol v OP v každom prípade v porovnaní s rokom 2018 aj rokom 2019 vyšší.

4.3.3. Ceny dovozu z dotknutých krajín a cenové podhodnotenie

(147)

Komisia stanovila ceny dovozu na základe údajov Eurostatu. Podhodnotenie ceny dovozu bolo stanovené na základe údajov, ktoré poskytli spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia a spolupracujúci výrobcovia z Únie.

(148)

Vážený priemer ceny dovozu z dotknutých krajín sa vyvíjal takto:

Tabuľka 5

Dovozné ceny (EUR/t)

	2018	2019	2020	Obdobie prešetrovania
Dovozná cena ČĽR	771	761	701	721
Index	100	99	91	93
Dovozná cena Brazília	701	654	619	690
Index	100	93	88	98
Dovozná cena – dotknuté krajiny	759	755	693	715
Index	100	99	91	94
Zdroj: Eurostat.

(149)

Priemerná dovozná cena dovozu z dotknutých krajín počas posudzovaného obdobia klesla o 6 %, hoci sa cena hlavných surovín (železnej rudy a pásov valcovaných za tepla) v tom istom období zvýšila. Dovozné ceny boli nižšie než ceny výrobného odvetvia Únie, ako vyplýva z tabuľky 9.

(150)

Komisia určila podhodnotenie ceny v období prešetrovania tak, že porovnala:

1.	vážené priemerné predajné ceny jednotlivých druhov výrobku výrobcov z Únie zaradených do vzorky účtované neprepojeným zákazníkom na trhu Únie, upravené na úroveň cien zo závodu, a

zodpovedajúce vážené priemerné ceny jednotlivých druhov výrobku z dovozu od spolupracujúcich výrobcov z ČĽR zaradených do vzorky a spolupracujúceho brazílskeho výrobcu prvému nezávislému zákazníkovi na trhu Únie stanovené na základe nákladov, poistenia a prepravného (CIF) s primeranými úpravami zohľadňujúcimi clá a náklady po dovoze.

(151)

Cenové porovnanie sa uskutočnilo podľa jednotlivých druhov výrobku pri transakciách na rovnakej úrovni obchodu, v prípade potreby s primeranými úpravami, a po odpočítaní rabatov a zliav. Výsledok porovnania bol vyjadrený ako percentuálny podiel teoretického obratu výrobcov z Únie zaradených do vzorky počas obdobia prešetrovania. Vážený priemer rozpätia podhodnotenia ceny dosiahol 1,9 a 13,7 % v prípade Číny a 21,8 % v prípade Brazílie.

(152)

Používateľ Eviosys tvrdil, že ceny dotknutého výrobku z ČĽR nie sú priamo porovnateľné s cenami výrobného odvetvia Únie vzhľadom na otázky kvality. Toto tvrdenie však nebolo podložené dôkazmi. Bolo preto predbežne zamietnuté.

4.4. Hospodárska situácia výrobného odvetvia Únie

4.4.1. Všeobecné poznámky

(153)

V súlade s článkom 3 ods. 5 základného nariadenia preskúmanie vplyvu dumpingového dovozu na výrobné odvetvie Únie zahŕňalo hodnotenie všetkých ekonomických ukazovateľov, ktoré mali vplyv na stav výrobného odvetvia Únie počas posudzovaného obdobia.

(154)

Ako sa uvádza v odôvodnení 12, na stanovenie možnej ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, sa použil výber vzorky.

(155)

Na účely určenia ujmy Komisia rozlišovala medzi makroekonomickými a mikroekonomickými ukazovateľmi ujmy. Komisia vyhodnotila makroekonomické ukazovatele na základe údajov z vyplneného makroekonomického dotazníka. Údaje sa týkali všetkých výrobcov z Únie. Komisia vyhodnotila mikroekonomické ukazovatele na základe údajov z vyplnených dotazníkov od výrobcov z Únie zaradených do vzorky. Údaje sa týkali výrobcov z Únie zaradených do vzorky. Konštatovalo sa, že z hľadiska hospodárskej situácie výrobného odvetvia Únie sú obidva súbory týchto údajov reprezentatívne.

(156)

Makroekonomické ukazovatele sú: výroba, výrobná kapacita, využitie kapacity, objem predaja, podiel na trhu, rast, zamestnanosť, produktivita, veľkosť dumpingového rozpätia a zotavenie z minulého dumpingu.

(157)

Mikroekonomické ukazovatele sú: priemerné jednotkové ceny, jednotkové náklady, náklady práce, zásoby, ziskovosť, peňažný tok, investície, návratnosť investícií a schopnosť získať kapitál.

4.4.2. Makroekonomické ukazovatele

4.4.2.1. Výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity

(158)

Celková výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity v Únii sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 6

Výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity

	2018	2019	2020	Obdobie prešetrovania
Objem výroby (v tonách)	[480 000 – 562 000 ]	[464 000 – 544 000 ]	[428 000 – 501 000 ]	[439 000 – 513 000 ]
Index	100	97	89	91
Výrobná kapacita (v tonách)	[581 000 – 680 000 ]	[581 000 – 680 000 ]	[581 000 – 680 000 ]	[581 000 – 680 000 ]
Index	100	100	100	100
Využitie kapacity (v %)	[82 – 89 ]	[80 – 86 ]	[73 – 79 ]	[75 – 81 ]
Index	100	97	89	91
Zdroj: Eurofer a výrobcovia z Únie zaradení do vzorky.

(159)

Objem výroby výrobného odvetvia Únie sa v priebehu posudzovaného obdobia znížil.

(160)

Zatiaľ čo výrobná kapacita výrobného odvetvia Únie zostala počas posudzovaného obdobia stabilná, využitie kapacity sledovalo rovnaký negatívny trend ako výroba a od roku 2018 do OP kleslo o 9 %.

4.4.2.2. Objem predaja a podiel na trhu

(161)

Objem predaja a podiel na trhu výrobného odvetvia Únie sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka 7

Objem predaja a podiel na trhu

	2018	2019	2020	Obdobie prešetrovania
Objem predaja na trhu Únie (v tonách)	[336 000 – 394 000 ]	[336 000 – 394 000 ]	[317 000 – 371 000 ]	[337 000 – 394 000 ]
Index	100	100	94	100
Podiel na trhu (v %)	[61 – 66 ]	[63 – 68 ]	[60 – 64 ]	[64 – 68 ]
Index	100	103	97	104
Zdroj: Eurofer a výrobcovia z Únie zaradení do vzorky.

(162)

Objem predaja výrobného odvetvia Únie na trhu Únie zostal počas posudzovaného obdobia celkovo stabilný, v roku 2020 sa pozorovalo jeho zníženie o 6 %. Podiel výrobného odvetvia Únie na trhu sa v uvedenom období mierne zvýšil o 4 %.

4.4.2.3. Zamestnanosť a produktivita

(163)

Zamestnanosť a produktivita sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 8

Zamestnanosť a produktivita

	2018	2019	2020	Obdobie prešetrovania
Počet zamestnancov	[680 – 790 ]	[820 – 960 ]	[840 – 980 ]	[770 – 900 ]
Index	100	122	124	113
Produktivita (v tonách na zamestnanca)	[658 – 770 ]	[523 – 612 ]	[473 – 553 ]	[530 – 621 ]
Index	100	79	72	81
Zdroj: Eurofer a výrobcovia z Únie zaradení do vzorky.

(164)

Zatiaľ čo sa počet zamestnancov od roku 2018 do OP zvýšil o 13 %, produktivita klesla o 19 %. Pokles produktivity je spôsobený hlavne znížením objemu výroby v posudzovanom období. Klesajúca produktivita poukazuje na zvýšené náklady práce na tonu vyrobenej ECCS.

4.4.2.4. Rast

(165)

Ako sa vysvetlilo v bodoch 4.4.2.1 až 4.4.2.3, objem výroby a využitie kapacity výrobného odvetvia Únie v posudzovanom období klesli o 9 %, čo malo za následok vyššie fixné náklady na jednotku výroby a nižšiu produktivitu. Tento pokles prevýšil pokles spotreby v Únii, ako sa uvádza v odôvodnení 139.

(166)

Hoci objem predaja výrobného odvetvia Únie na trhu Únie zostal stabilný a jeho podiel na trhu sa od roku 2018 do OP zvýšil o 4 %, jeho finančná výkonnosť sa zhoršila. Ako sa vysvetľuje v bode 4.4.3, odvetvie malo vyššie výrobné náklady, ktorým nedokázalo prispôsobiť predajné ceny.

(167)

Preto boli ohrozené perspektívy rastu výrobného odvetvia Únie.

4.4.2.5. Veľkosť dumpingového rozpätia a zotavenie z minulého dumpingu

(168)

Všetky dumpingové rozpätia boli výrazne nad úrovňou de minimis. Vplyv veľkosti skutočných dampingových rozpätí na výrobné odvetvie Únie bol vzhľadom na objem a ceny dovozu z dotknutých krajín podstatný.

(169)

Ide o prvé antidumpingové prešetrovanie týkajúce sa prešetrovaného výrobku. Neboli preto k dispozícii žiadne údaje na posúdenie vplyvu možného minulého dumpingu.

4.4.3. Mikroekonomické ukazovatele

4.4.3.1. Ceny a faktory ovplyvňujúce ceny

(170)

Vážený priemer jednotkových predajných cien výrobcov z Únie zaradených do vzorky účtovaných neprepojeným zákazníkom v Únii sa v posudzovanom období vyvíjal takto:

Tabuľka 9

Predajné ceny v Únii (EUR/t)

	2018	2019	2020	Obdobie prešetrovania
Priemerná jednotková predajná cena na celkovom trhu v Únii	[780 – 910 ]	[800 – 930 ]	[760 – 890 ]	[780 – 910 ]
Index	100	102	97	100
Jednotkové výrobné náklady	[770 – 900 ]	[810 – 950 ]	[810 – 940 ]	[840 – 980 ]
Index	100	106	105	109
Zdroj: Výrobcovia z Únie zaradení do vzorky.

(171)

Priemerné predajné ceny výrobného odvetvia Únie zostali v posudzovanom období celkovo stabilné, hoci priemerné výrobné náklady sa od roku 2018 do OP zvýšili o 9 %. Výrobné odvetvie Únie nedokázalo zvýšiť predajné ceny tak, aby pokryli zvýšené výrobné náklady.

(172)

Predaj podobného výrobku výrobného odvetvia Únie na trhu Únie bol založený na ročných zmluvách so zákazníkmi, v ktorých sa stanovili množstvá a ceny na nasledujúci rok. Hoci výrobné odvetvie Únie má určitý minimálny priestor na zvýšenie predajných cien v súvislosti s rastúcimi cenami surovín počas uplatňovania ročnej zmluvy, v zásade by malo byť schopné zvýšiť svoje predajné ceny, keď rokuje o zmluvách na nasledujúci rok. Počas posudzovaného obdobia sa to však pre cenový tlak dovozu výrobnému odvetviu Únie nepodarilo. Viedlo to k zníženiu ziskovosti výrobného odvetvia Únie, ako sa vysvetlilo v bode 4.4.3.4.

4.4.3.2. Náklady práce

(173)

Priemerné náklady práce výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 10

Priemerné náklady práce na zamestnanca (v EUR)

	2018	2019	2020	Obdobie prešetrovania
Priemerné náklady práce na zamestnanca	[71 000 – 83 000 ]	[72 000 – 85 000 ]	[68 000 – 80 000 ]	[71 000 – 83 000 ]
Index	100	102	96	100
Zdroj: Výrobcovia z Únie zaradení do vzorky.

(174)

Priemerné náklady práce na zamestnanca výrobného odvetvia Únie zostali počas posudzovaného obdobia celkovo stabilné s malým zvýšením v roku 2019 a znížením o 4 % v roku 2020, hlavne z dôvodu prerušenia výroby pre pandémiu COVID-19. Počas OP priemerné náklady práce klesli na úroveň roku 2018.

4.4.3.3. Zásoby

(175)

Úroveň zásob výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa v posudzovanom období vyvíjala takto:

Tabuľka 11

Zásoby

	2018	2019	2020	Obdobie prešetrovania
Konečný stav zásob (v tonách)	[37 900 – 44 400 ]	[41 800 – 48 900 ]	[22 700 – 26 600 ]	[33 700 – 39 500 ]
Index	100	110	60	89
Konečný stav zásob ako percentuálny podiel výroby (v %)	[7 – 9 ]	[9 – 11 ]	[5 – 7 ]	[7 – 9 ]
Index	100	115	68	98
Zdroj: Výrobcovia z Únie zaradení do vzorky.

(176)

Zásoby sa spočiatku v roku 2019 zvýšili o 10 % a potom v roku 2020 drasticky klesli. Celkovo od roku 2018 do OP klesli o 11 %. Ako je vysvetlené v odôvodnení 172, pre odvetvie ECCS v Únii sú charakteristické ročné rámcové zmluvy medzi výrobcami a zákazníkmi, v ktorých sa stanovujú množstvá a ceny. Tieto rámcové zmluvy sa vykonávajú prostredníctvom objednávok podľa potreby zákazníka. V dôsledku toho môže výrobné odvetvie Únie plánovať výrobu a stav zásob. Zásoby preto nie sú hlavným ukazovateľom pri tomto hodnotení výkonnosti výrobného odvetvia Únie.

4.4.3.4. Ziskovosť, peňažný tok, investície, návratnosť investícií a schopnosť získať kapitál

(177)

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka 12

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií

	2018	2019	2020	Obdobie prešetrovania
Ziskovosť predaja v Únii neprepojeným zákazníkom (v % z obratu z predaja)	[1 – 3 ]	[(–1 ) – (–3 )]	[(–7 ) – (–9 )]	[(–8 ) – (–10 )]
Index	100	– 137	– 414	– 505
Peňažný tok (v EUR)	[10 000 000 – 11 700 000 ]	[1 000 000 – 2 000 000 ]	[(–5 400 000 ) – (–6 300 000 )]	[(–9 500 000 ) –(–11 150 000 )]
Index	100	9	–54	–95
Investície (v EUR)	[16 820 000 – 19 690 000 ]	[22 750 000 – 26 630 000 ]	[28 400 000 – 33 250 000 ]	[30 000 000 – 35 130 000 ]
Index	100	135	169	178
Návratnosť investícií (v %)	[1 – 2 ]	[(–1 ) – (–2 )]	[(–3 ) – (–4 )]	[(–4 ) – (–5 )]
Index	100	– 137	– 373	– 461
Zdroj: Výrobcovia z Únie zaradení do vzorky.

(178)

Komisia stanovila ziskovosť výrobcov z Únie zaradených do vzorky tak, že vyjadrila čistý zisk pred zdanením z predaja podobného výrobku neprepojeným zákazníkom v Únii ako percentuálny podiel obratu z tohto predaja.

(179)

Ziskovosť výrobného odvetvia Únie klesala a od roku 2019 prešla do straty, ktorá sa v OP ďalej zvyšovala. Hoci si výrobné odvetvie Únie udržalo objemy výroby v snahe pokryť vysoké fixné náklady, v skutočnosti nedokázalo zvýšiť svoje predajné ceny tak, aby pokryli jeho výrobné náklady, a stalo sa tak stratovým.

(180)

Čistý peňažný tok predstavuje schopnosť výrobcov z Únie financovať svoju činnosť z vlastných zdrojov. Trend čistého peňažného toku mal klesajúcu tendenciu s poklesom približne 200 % počas posudzovaného obdobia a v OP bol záporný. Výrobné odvetvie Únie preto zažilo ťažkosti v oblasti financovania z vlastných zdrojov, čo je ďalším ukazovateľom jeho zhoršenej finančnej situácie.

(181)

Návratnosť investícií je zisk vyjadrený ako percentuálny podiel z čistej účtovnej hodnoty investícií. Sledovala podobný klesajúci trend ako ziskovosť a čistý peňažný tok. Návratnosť investícií výrazne klesala od roku 2018 do OP a v OP bola záporná. Výrobné odvetvie Únie preto nebolo schopné vytvárať dostatočný zisk na pokrytie svojich investícií. Výrobné odvetvie Únie počas posudzovaného obdobia skutočne zvyšovalo svoje investície, najčastejšie z dôvodov nevyhnutnej potreby dosiahnuť súlad s právnymi požiadavkami a nebolo schopné dosiahnuť návratnosť týchto investícií. Negatívny vývoj návratnosti investícií počas posudzovaného obdobia ďalej naznačil, že celková finančná situácia výrobného odvetvia Únie sa do významnej miery zhoršuje.

(182)

Schopnosť výrobcov z Únie zaradených do vzorky získať kapitál bola ovplyvnená ich zhoršenou finančnou situáciou. Značné zníženie ziskovosti a čistého peňažného toku poukazovalo na vážne obavy týkajúce sa stavu likvidity výrobného odvetvia Únie a jeho schopnosti získať kapitál na financovanie svojej prevádzkovej činnosti a potrebných investícií.

4.4.4. Záver o ujme

(183)

Ekonomické ukazovatele tak na makroúrovni, ako aj mikroúrovni sa v posudzovanom období zhoršili.

(184)

Hoci výrobná kapacita výrobného odvetvia Únie zostala stabilná, využitie kapacity od roku 2018 po OP kleslo o 9 %, čo malo za následok vyššie fixné náklady na tonu ECCS. Aj keď objem predaja výrobného odvetvia Únie zostal celkovo stabilný a výrobné odvetvie Únie dokonca v posudzovanom období získalo určitý podiel na trhu, hlavne z dôvodu poklesu dovozu z iných tretích krajín (o 21 % z hľadiska podielu na trhu), jeho objem výroby v rovnakom období klesol o 9 %.

(185)

Napriek skutočnosti, že výrobné odvetvie Únie si celkovo zachovalo postavenie na trhu počas posudzovaného obdobia, jeho finančná situácia sa zhoršovala hlavne z dôvodu zvýšených výrobných nákladov, ktoré sa nedali pokryť zodpovedajúcim zvýšením predajných cien.

(186)

Priemerné predajné ceny výrobného odvetvia Únie zostali počas posudzovaného obdobia stabilné, hoci sa v rovnakom období priemerné výrobné náklady zvýšili o 9 %. Výrazné stlačenie cien spôsobované dumpingovým dovozom viedlo od roku 2019 k stratám, ktoré sa v OP ešte prehĺbili. Ziskovosť výrobného odvetia Únie klesla z [1 – 3] % v roku 2018 na záporné hodnoty [(–8) – (–10)] % v OP, čo znamená, že sa znížila šesťnásobne. Zatiaľ čo sa čisté investícií zvýšili o 78 %, návratnosť investícií sa za posudzované obdobie stala zápornou, z [1 – 2] % v roku 2018 klesla na [(–4) – (–5)] % v OP, čo znamená, že sa päťnásobne znížila. Aj peňažný tok sa stal záporným, čo ovplyvnilo schopnosť výrobného odvetvia Únie samostatne financovať svoju prevádzku. V rovnakom období sa počet zamestnancov zvýšil o 13 %, ale produktivita klesla o 19 % v dôsledku vyšších nákladov práce na tonu ECCS.

(187)

Ako už bolo uvedené, ekonomické ukazovatele ako ziskovosť, peňažný tok a návratnosť investícií sa počas posudzovaného obdobia výrazne zhoršili. To negatívne ovplyvnilo schopnosť výrobného odvetvia Únie samostatne financovať prevádzku, potrebné investície a získavať kapitál, čo bránilo jeho rastu a dokonca ohrozilo jeho prežitie.

(188)

Na základe uvedeného Komisia predbežne dospela k záveru, že výrobné odvetvie Únie utrpelo značnú ujmu v zmysle článku 3 ods. 5 základného nariadenia.

5. PRÍČINNÁ SÚVISLOSŤ

(189)

V súlade s článkom 3 ods. 6 základného nariadenia Komisia skúmala, či dumpingový dovoz z dotknutých krajín spôsobil výrobnému odvetviu Únie značnú ujmu. V súlade s článkom 3 ods. 7 základného nariadenia Komisia takisto skúmala, či výrobnému odvetviu Únie mohli súbežne s tým spôsobiť ujmu aj iné známe faktory. Komisia zabezpečila, aby prípadná ujma spôsobená inými faktormi ako dumpingovým dovozom z dotknutých krajín nebola pripísaná tomuto dumpingovému dovozu. Týmito faktormi sú: dovoz z iných tretích krajín, pandémia COVID-19, vývoj výrobných nákladov, vývozná výkonnosť výrobného odvetvia Únie a vplyv ročných zmlúv.

5.1. Vplyv dumpingového dovozu

5.1.1. Objem a podiel dumpingového dovozu z dotknutej krajiny na trhu

(190)

Komisia preskúmala vývoj objemu dovozu z dotknutých krajín a jeho vplyv na výrobné odvetvie Únie, ako sa vyžaduje v článku 3 ods. 2 základného nariadenia.

(191)

Dovážané množstvo z dotknutých krajín počas posudzovaného obdobia naďalej rástlo, hoci v období prešetrovania sa pozoroval jeho pokles, hlavne z dôvodu prerušenia medzinárodnej dopravy, a teda aj dodávok ECCS v roku 2021. Kumulovaný objem dovozu z dotknutých krajín sa zvýšil zo [68 000 – 80 000] ton v roku 2018 na [78 000 – 91 000] ton v období prešetrovania, čo predstavovalo zvýšenie o 13,5 %.

(192)

Podiel dovozu z dotknutých krajín na trhu sa zvýšil z 13,1 % v roku 2018 na 15,4 % počas OP, t. j. zvýšenie o 17,5 %. V dôsledku toho došlo k výraznému zvýšeniu dumpingového dovozu v zmysle článku 3 ods. 3 základného nariadenia.

5.1.2. Cena dumpingového dovozu z dotknutých krajín a cenový efekt

(193)

Priemerná dovozná cena dovozu z dotknutých krajín počas posudzovaného obdobia klesla o 6 %, hoci sa cena hlavných surovín (železnej rudy alebo pásov valcovaných za tepla) v tom istom období zvýšila. Priemerné dovozné ceny boli výrazne nižšie ako priemerné predajné ceny výrobného odvetvia Únie na trhu Únie (715 EUR/t oproti 780 – 910 EUR/t v OP). Ako je vysvetlené v odôvodnení 151, dovoz z dotknutých krajín podhodnocoval ceny výrobného odvetvia Únie v prípade Číny o 1,9 – 13,7 % a v prípade Brazílie o 21,8 %. Bez ohľadu na cenové podhodnotenie značné objemy dovozu za nízke ceny stláčali ceny výrobného odvetvia Únie, ktoré nemohli pokryť výrobné náklady, čo spôsobilo straty.

5.1.3. Príčinná súvislosť medzi dumpingovým dovozom z dotknutých krajín a značnou ujmou výrobného odvetvia Únie

(194)

Zvýšené množstvo dovozu z dotknutých krajín v kombinácii s jeho nízkymi priemernými predajnými cenami malo negatívny vplyv na finančnú situáciu výrobného odvetvia Únie. Výrobné odvetvie Únie nemohlo zvýšiť svoje predajné ceny, aby tak vyššie náklady na suroviny prenieslo na zákazníkov, pretože čelilo nekalej konkurencii dovozu dotknutého výrobku. Stratégiou výrobného odvetvia Únie bolo udržať objemy výroby a podiel na trhu s cieľom pokryť vysoké fixné náklady na úkor svojej ziskovosti. V zmysle článku 3 ods. 3 základného nariadenia teda dovoz z dotknutých krajín za nízke ceny bránil tomu, aby výrobné odvetvie Únie zvýšilo ceny, a tak spôsobil stlačenie cien.

(195)

Používateľ Eviosys tvrdil, že dovoz spôsobuje veľmi obmedzený, ak vôbec nejaký, konkurenčný tlak na výrobné odvetvie Únie, pričom sa odvolal na rozhodnutie Komisie o fúzii (46). Na základe toho istého rozhodnutia používateľ a združenie CISA tvrdili, že dovoz, a to hlavne z Číny, sa pre jeho nízku kvalitu zväčša využíva v nenáročných aplikáciách a že zákazníci z Únie uprednostňujú získavanie svojich výrobkov z miestnych zdrojov, pretože dovoz znamená dlhšie dodacie lehoty, vyššie náklady na dopravu, ako aj nižšie úrovne kvality a dlhšie dodacie lehoty.

(196)

Rozhodnutia Komisie vo veciach fúzií majú rôzne ciele a sú založené na rozličných druhoch posúdenia. V každom prípade rozhodnutie, na ktoré sa používateľ odvolal, malo oveľa širšie vymedzenie výrobku ako ECCS a vzťahovalo sa na viacero ďalších výrobkov z ocele, z ktorých niektoré už podliehajú antidumpingovým clám. Okrem toho, v tých častiach rozhodnutia o fúzii, na ktoré sa používateľ odvolával, Komisia vykonala spoločnú analýzu trhu s cínovým plechom a ECCS. Analýza dovozu vykonaná pri tomto rozhodnutí sa navyše týkala obdobia pred posudzovaným obdobím. Napokon tvrdenie, ktoré sa týka dlhších dodacích lehôt, nižších úrovní kvality a vyšších nákladov na dopravu nebolo podložené dôkazmi. Komisia v dôsledku toho toto tvrdenie predbežne zamietla.

(197)

Vzhľadom na uvedené úvahy Komisia predbežne zistila, že značná ujma, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, bola zapríčinená dumpingovým dovozom z dotknutých krajín v zmysle článku 3 ods. 6 základného nariadenia.

5.2. Vplyv ostatných faktorov

5.2.1. Dovoz z tretích krajín

(198)

Objem dovozu z iných tretích krajín sa v posudzovanom období vyvíjal takto:

Tabuľka 13

Dovoz z tretích krajín

Krajina		2018	2019	2020	Obdobie prešetrovania
Spojené kráľovstvo	Objem (v tonách)	[67 000 –78 000 ]	[68 000 –78 000 ]	[73 000 –80 000 ]	[60 000 –85 000 ]
	Index	100	102	109	91
	Podiel na trhu (v %)	[11 –14 ]	[12 –15 ]	[13 –16 ]	[11 –14 ]
	Index	100	105	112	94
	Priemerná cena (v EUR/t)	850	854	837	839
	Index	100	100	98	98
Japonsko	Objem (v tonách)	[8 900 – 10 500 ]	[11 800 – 13 900 ]	[14 400 – 17 000 ]	[13 400 – 15 800 ]
	Index	100	132	161	150
	Podiel na trhu (v %)	[1 –2 ]	[2 –3 ]	[2,5 –3,5 ]	[2 –3 ]
	Index	100	135	166	155
	Priemerná cena (v EUR/t)	850	848	777	776
	Index	100	100	91	91
Južná Kórea	Objem (v tonách)	[11 600 -13 600 ]	[4 300 -5 100 ]	[3 900 -4 500 ]	[4 700 -5 500 ]
	Index	100	36	33	40
	Podiel na trhu (v %)	[2 -3 ]	[0,5 -1,5 ]	[0,5 -1,5 ]	[0,5 -1,5 ]
	Index	100	38	34	42
	Priemerná cena (v EUR/t)	802	855	771	763
	Index	100	107	96	95
Ostatné tretie krajiny	Objem (v tonách)	[29 000 -34 000 ]	[17 000 -20 000 ]	[8 000 -9 000 ]	[11 000 -13 000 ]
	Index	100	59	29	37
	Podiel na trhu (v %)	[5 -7 ]	[3 -5 ]	[1 -3 ]	[2 -4 ]
	Index	100	60	29	38
	Priemerná cena (v EUR/t)	869	805	732	812
	Index	100	93	84	93
Všetky tretie krajiny okrem dotknutých krajín spolu	Objem (v tonách)	[117 000 - 137 000 ]	[101 000 - 119 000 ]	[100 000 - 117 000 ]	[90 000 - 105 000 ]
	Index	100	87	85	77
	Podiel na trhu (v %)	[21 -24 ]	[18 -21 ]	[18 -21 ]	[16 -19 ]
	Index	100	89	88	79
	Priemerná cena (v EUR/t)	850	845	817	822
	Index	100	99	96	97
Zdroj: Eurostat.

(199)

V roku 2018 predstavoval objem dovozu z iných tretích krajín podiel na trhu 22,4 % a v OP 17,8 %. Objem tohto dovozu v priebehu posudzovaného obdobia klesol o 23 % a jeho podiel na trhu sledoval rovnaký vývoj a klesol o 21 %. Priemerná dovozná cena tohto dovozu v posudzovanom období mierne klesla o 3 %. Jeho cenové úrovne však zostali blízke priemernej predajnej cene výrobného odvetvia Únie (822 EUR/t v porovnaní s cenou 780 – 910 EUR/t v OP) a boli výrazne vyššie než priemerná dovozná cena dovozu z dotknutých krajín (822 EUR/t v porovnaní s cenou 715 EUR/t v OP). Jedinou krajinou, ktorej dovoz do Únie v posudzovanom období narástol, bolo Japonsko. Jeho dovoz sa však v OP oproti roku 2020 znížil a jeho cenové úrovne zostali výrazne vyššie než ceny dovozu z dotknutých krajín.

(200)

Združenie CISA tvrdilo, že dovoz zo Spojeného kráľovstva vzhľadom na množstvá dovezené z tejto krajiny vyvracia príčinnú súvislosť medzi dovozom z ČĽR a zistenou ujmou. Dovoz zo Spojeného kráľovstva sa však uskutočnil za oveľa vyššie ceny ako dovoz z ČĽR alebo Brazílie a v posudzovanom období sa znížil o 6 %. Komisia preto toto tvrdenie predbežne zamietla.

(201)

Komisia preto predbežne dospela k záveru, že dovoz z iných tretích krajín neprispel k ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

5.2.2. Pandémia COVID-19

(202)

Používateľ Eviosys a združenie CISA tvrdili, že kríza spôsobená pandémiou COVID-19, ktorá mala za následok prirodzené zvýšenie nákladov v kombinácii s poklesom dopytu, bola príčinou nesúladu medzi vývojom nákladov a cien počas tohto obdobia. Združenie CISA takisto tvrdilo, že pandémia COVID-19 by sa mala považovať za faktor „vyvracajúci príčinnú súvislosť“.

(203)

V tejto súvislosti mala pandémia COVID-19 skutočne nepriaznivý vplyv na výrobné odvetvie Únie, najmä v roku 2020, keď boli výrobné lokality výrobného odvetvia Únie dočasne zatvorené. Je preto možné, že pandémia COVID-19 mohla prispieť k ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(204)

Zhoršovanie situácie výrobného odvetvia Únie sa však začalo už pred pandémiou a pokračovalo po obnovení výroby výrobného odvetvia Únie v období prešetrovania. V skutočnosti sa finančná situácia výrobného odvetvia Únie v OP ďalej zhoršovala. Ziskovosť v roku 2020 bola (–7) – (–9) %, zatiaľ čo v OP klesla na (–8) – (–10) %. Peňažný tok a návratnosť investícií sledovali rovnaký trend.

(205)

Komisia preto predbežne dospela k záveru, že pandémia COVID-19 nebola dostatočná na oslabenie príčinnej súvislosti medzi dumpingovým dovozom z dotknutých krajín a značnou ujmou spôsobenou výrobnému odvetviu Únie.

5.2.3. Vývoj výrobných nákladov

(206)

Ako už bolo vysvetlené v bode 4.4.3.1, hoci priemerné výrobné náklady výrobného odvetvia Únie sa od roku 2018 do OP zvýšili o 9 %, priemerná predajná cena výrobného odvetvia Únie na trhu Únie zostala stabilná.

(207)

Používateľ Eviosys a združenie CISA tvrdili, že k zhoršeniu výkonnosti výrobného odvetvia Únie prispelo zvýšenie nákladov na suroviny, ako aj nákladov na dopravu. Používateľ Eviosys poukazoval na negatívne „cenovo-nákladové vplyvy“, ktoré sú typické pre oceliarsky priemysel z dôvodu časového posunu medzi zvýšením nákladov na suroviny a zvýšením predajných cien.

(208)

V tejto súvislosti, ako je vysvetlené v odôvodneniach 172 a 194, výrobné odvetvie Únie nebolo schopné upravovať svoje predajné ceny počas celého posudzovaného obdobia. Tento vzorec sa pozoroval počas dlhého časového úseku, a preto ho nebolo možné vysvetliť iba zvýšením nákladov na suroviny. Táto nemožnosť upraviť predajné ceny sa časovo zhoduje s nárastom dumpingového dovozu z dotknutých krajín, a to na značných úrovniach cenového podhodnotenia, čím sa stlačili predajné ceny výrobného odvetvia Únie a spôsobilo klesanie ziskovosti.

(209)

Komisia preto predbežne dospela k záveru, že samotný vývoj nákladov nemohol spôsobiť ujmu, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

5.2.4. Vývozná výkonnosť výrobného odvetvia Únie

(210)

Objem vývozu výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa v posudzovanom období vyvíjal takto:

Tabuľka 14

Vývozná výkonnosť výrobcov z Únie zaradených do vzorky

	2018	2019	2020	Obdobie prešetrovania
Objem vývozu (v tonách)	[105 000 -123 000 ]	[110 000 -128 000 ]	[109 000 -127 000 ]	[98 000 -115 000 ]
Index	100	104	103	93
Priemerná cena (v EUR/t)	[750 -880 ]	[760 -890 ]	[710 -840 ]	[720 -840 ]
Index	100	101	95	94
Zdroj: Eurofer pre objemy vývozu a priemernú cenu od výrobcov z Únie zaradených do vzorky.

(211)

Predaj na vývoz neprepojeným zákazníkom v OP predstavoval 22,5 % celkovej výroby výrobného odvetvia Únie. Počas posudzovaného obdobia objemy vývozu kolísali – najprv sa v rokoch 2018 a 2019 zvýšili o 4 % a potom v roku 2020 klesli a opäť v OP. Celkovo predaj na vývoz v posudzovanom období poklesol o 7 %.

(212)

Podľa výrobného odvetvia Únie predaj na vývoz predstavuje objemy, ktoré sa nepodarilo predať na trhu Únie. Ako bolo uvedené v odôvodnení 194, výrobné odvetvie Únie totiž potrebuje udržať vysoké a stabilné objemy výroby a využitie kapacít, aby pokrylo vysoké fixné náklady.

(213)

V OP predalo výrobné odvetvie Únie vyše 75 % svojej výroby na trhu Únie. Komisia preto predbežne usúdila, že hoci pokles vývoznej výkonnosti mohol prispieť k ujme, ktorú výrobné odvetvie Únie utrpelo, so zreteľom na vysoký podiel predaja v Únii v porovnaní s predajom na vývoz to nestačí na oslabenie príčinnej súvislosti medzi dumpingovým dovozom z dotknutých krajín a ujmou spôsobenou výrobnému odvetviu Únie.

5.2.5. Vplyv ročných zmlúv

(214)

Predaj podobného výrobku výrobného odvetvia Únie na trhu Únie bol založený na ročných zmluvách so zákazníkmi, v ktorých sa stanovujú množstvá a ceny na nasledujúci rok. Výrobné odvetvie Únie má určitý minimálny priestor na zvýšenie predajných cien v súvislosti s rastúcimi cenami surovín počas uplatňovania ročnej zmluvy. V zásade by malo byť schopné zvýšiť svoje predajné ceny, keď rokuje o zmluvách na nasledujúci rok. Výrobné odvetvie Únie však nedokázalo zvýšiť svoje predajné ceny počas celého posudzovaného obdobia, ako je vysvetlené v odôvodnení 208. Táto schéma sa zaznamenala počas dlhého časového úseku, a teda ju nemožno vysvetliť iba zvýšením nákladov na suroviny.

(215)

Nezdá sa preto, že by časový posun medzi zvýšením nákladov na suroviny a zvýšením predajných cien splatných podľa ročných zmlúv bránil výrobnému odvetviu Únie prispôsobiť svoje predajné ceny zvyšujúcim sa výrobným nákladom počas posudzovaného obdobia. Komisia preto predbežne dospela k záveru, že stanovenie predajných cien v ročných zmluvách neoslabilo príčinnú súvislosť medzi dumpingovým dovozom a zistenou ujmou.

5.2.6. Spotreba

(216)

Používateľ Eviosys a združenie CISA tvrdili, že ujmu výrobnému odvetviu Únie spôsobil pokles dopytu na trhu Únie s ECCS.

(217)

Ako už bolo uvedené v odôvodnení 139, spotreba v Únii klesla v posudzovanom období o [17 000 – 20 000] ton, t. j. 3 %. Údaje týkajúce sa predaja v Únii však zostali rovnaké. Príčinou ujmy výrobného odvetvia Únie bolo preto stlačenie cien spôsobené dumpingovými dovozmi za nízke, a nie strata objemov v dôsledku poklesu spotreby.

(218)

Komisia preto predbežne usúdila, že pokles dopytu na trhu o 3 % nemožno považovať za príčinu ujmy, ktorá by oslabovala príčinnú súvislosť medzi dumpingovým dovozom a zistenou ujmou. Tieto tvrdenia preto boli predbežne zamietnuté.

5.2.7. Záver o príčinnej súvislosti

(219)

Zhoršovanie finančnej situácie výrobného odvetvia Únie sa časovo zhodovalo s rastúcimi objemami dovozu ECCS z dotknutých krajín, ktoré sa uskutočňovali za dumpingové ceny, ktoré počas posudzovaného obdobia dokonca klesli, ako sa uvádza v bode 5.1.

(220)

Komisia rozlíšila a oddelila účinky všetkých známych faktorov na situáciu výrobného odvetvia Únie od účinkov dumpingového dovozu spôsobujúcich ujmu. Vplyv dovozu z iných tretích krajín, pandémia COVID-19, vývoj výrobných nákladov, vývozná výkonnosť výrobného odvetvia Únie a vplyv dlhodobých zmlúv na negatívny vývoj výrobného odvetvia Únie, pokiaľ ide o objemy výroby, predajné ceny a ziskovosť boli len obmedzené.

(221)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Komisia predbežne dospela k záveru, že dumpingový dovoz z dotknutých krajín spôsobil výrobnému odvetviu Únie značnú ujmu a že iné faktory, jednotlivo alebo spoločne, nestačia na oslabenie príčinnej súvislosti medzi dumpingovým dovozom a značnou ujmou.

6. ÚROVEŇ OPATRENÍ

(222)

Na stanovenie úrovne opatrení Komisia preskúmala, či by clo nižšie než dumpingové rozpätie stačilo na odstránenie ujmy, ktorú dumpingový dovoz spôsobil výrobnému odvetviu Únie.

(223)

Navrhovateľ tvrdil, že existujú deformácie trhu so surovinami v zmysle článku 7 ods. 2a základného nariadenia. V záujme vykonania posúdenia týkajúceho sa vhodnej úrovne opatrení preto Komisia najskôr stanovila výšku cla potrebnú na odstránenie ujmy, ktorú by výrobné odvetvie Únie utrpelo, ak by neexistovali deformácie podľa článku 7 ods. 2a základného nariadenia. Následne preskúmala, či by dumpingové rozpätie vyvážajúceho výrobcu zaradeného do vzorky, o ktorého hlavnej surovine sa zistilo, že je predmetom deformácie, bolo vyššie ako jeho rozpätie predaja pod cieľovú cenu (pozri bod 6.2).

6.1. Výpočet rozpätia predaja pod cieľovú cenu

(224)

Komisia najprv stanovila výšku cla potrebného na odstránenie ujmy, ktorú by výrobné odvetvie Únie utrpelo, ak by neexistovali deformácie podľa článku 7 ods. 2a základného nariadenia. V tomto prípade by sa ujma odstránila, ak by výrobné odvetvie Únie bolo schopné pokryť svoje výrobné náklady vrátane nákladov vyplývajúcich z mnohostranných environmentálnych dohôd a protokolov k nim, ktorých je Únia zmluvnou stranou, a dohovorov MOP uvedených v prílohe Ia, a bolo schopné dosiahnuť primeraný zisk („cieľový zisk“).

(225)

V súlade s článkom 7 ods. 2c základného nariadenia Komisia pri určovaní cieľového zisku zohľadnila tieto faktory: úroveň ziskovosti pred nárastom dovozu z prešetrovaných krajín a úroveň ziskovosti potrebnej na pokrytie celkových nákladov a investícií, výskum a vývoj a inováciu. Takéto ziskové rozpätie by nemalo byť nižšie ako 6 %.

(226)

Ako prvý krok Komisia stanovila základný zisk pokrývajúci všetky náklady za bežných podmienok hospodárskej súťaže. Komisia v tejto súvislosti zohľadnila zisk, ktorý malo výrobné odvetvie Únie pred nárastom dovozu z dotknutých krajín a ktorý bol [1 – 3] %. Keďže zisk bol nižší ako 6 %, Komisia predbežne použila zisk 6 % v súlade s článkom 7 ods. 2c základného nariadenia.

(227)

Na základe toho je cena nespôsobujúca ujmu [850 – 990] EUR/t vyplývajúca z uplatnenia uvedeného ziskového rozpätia 6 % na výrobné náklady výrobcov z Únie zaradených do vzorky počas OP.

(228)

Ako druhý krok v súlade s článkom 7 ods. 2d základného nariadenia Komisia posúdila budúce náklady vyplývajúce z mnohostranných environmentálnych dohôd a protokolov k nim, ktorých je Únia zmluvnou stranou, a z dohovorov MOP uvedených v prílohe Ia k základnému nariadeniu, ktoré výrobnému odvetviu Únie vzniknú v období uplatňovania opatrení podľa článku 11 ods. 2. Na základe dostupných dôkazov Komisia predbežne stanovila dodatočné budúce náklady na [10 – 20] EUR/t. Tieto dodatočné náklady pripočítala k cene nespôsobujúcej ujmu uvedenej v odôvodnení 227.

(229)

Tieto náklady obsahovali tieto prvky:

a)	dodatočné budúce náklady na zabezpečenie súladu so systémom obchodovania s emisnými kvótami v Únii (ďalej len „ETS“), a to pokiaľ ide o náklady na nákup povolení na emisie, ako aj budúce nepriame náklady spojené so systémom ETS v súvislosti s nákupom elektriny

(230)

Politika ETS je základným kameňom politiky Únie v oblasti plnenia environmentálnych povinností vyplývajúcich z Parížskej dohody (47) a kľúčovým nástrojom na znižovanie emisií skleníkových plynov. Dodatočné náklady súvisiace s nákupom povolení sa vypočítali na základe priemerných odhadovaných dodatočných emisných kvót, ktoré sa budú musieť nakúpiť počas platnosti opatrení. Emisné kvóty použité vo výpočte nezahŕňali bezplatné dostupné kvóty a podobne ako všetky výrobné náklady boli overené, aby sa zabezpečilo, že boli správne prisúdené prešetrovanému výrobku. Náklady na emisné kvóty boli extrapolované tak, aby zohľadňovali očakávané zmeny cien počas trvania opatrení. Komisia stanovila predpokladané ceny príspevkov do systému ETS s použitím výňatku zo správy Bloomberg New Energy Finance z 10. februára 2022. Priemerná predpokladaná cena emisných kvót za toto obdobie predstavuje 71,30 EUR/t vyprodukovaného CO2.

(231)

Pokiaľ ide o budúce náklady spojené s nákupom elektriny, Komisia vzala do úvahy budúci vývoj nákladov na emisie CO2 súvisiace so spotrebou elektriny. Pri výpočte budúcich nákladov Komisia náležite zohľadnila všetky náhrady, ktoré prijali výrobcovia z Únie. Na určenie budúcich nákladov súvisiacich s CO2 použila Komisia predpokladané ceny z výňatku zo správy Bloomberg New Energy Finance uvedeného v odôvodnení 231.

b)	budúce náklady vyplývajúce z investícií na zníženie emisií CO2

(232)

Politika Únie v oblasti znižovania emisií CO2 je takisto v súlade so záväzkami Únie podľa Parížskej dohody. Pri výpočte budúcich nákladov Komisia zohľadnila dodatočné budúce náklady z hľadiska odpisovania takýchto investícií.

(233)

Komisia na základe toho vypočítala pre výrobné odvetvie Únie cenu podobného výrobku nespôsobujúcu ujmu tak, že na výrobné náklady výrobcov z Únie zaradených do vzorky počas obdobia prešetrovania uplatnila uvedené cieľové ziskové rozpätie a potom pripočítala úpravy podľa článku 7 ods. 2d podľa jednotlivých druhov. Komisia ešte analyzuje informácie v spise týkajúce sa investícií, ktoré by mohli byť relevantné podľa článku 7 ods. 2c prípadne 2d základného nariadenia.

(234)

Komisia potom určila rozpätie predaja pod cieľovú cenu na základe porovnania váženej priemernej dovoznej ceny spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky v dotknutých krajinách, stanovenej na účely výpočtov cenového podhodnotenia, s váženou priemernou cenou podobného výrobku nespôsobujúcou ujmu, ktorý počas obdobia prešetrovania predávali výrobcovia z Únie zaradení do vzorky na trhu Únie. Všetky rozdiely vyplývajúce z tohto porovnania boli vyjadrené ako percentuálny podiel váženého priemeru hodnoty CIF dovozu. Pokiaľ ide o spolupracujúce spoločnosti mimo vzorky, v prípade ČĽR Komisia použila vážený priemer dumpingových rozpätí oboch vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky.

Krajina	Spoločnosť	Predbežné dumpingové rozpätie	Predbežné rozpätie predaja pod cieľovú cenu
Čínska ľudová republika	Baoshan Iron & Steel Co., Ltd.	43,3 %	33,2 %
	Handan Jintai Packing Material Co., Ltd.	53,9 %	23,7 %
	Ostatné spolupracujúce spoločnosti	45,1 %	31,6 %
Brazília	Companhia Siderúrgica Nacional	66,8 %	52,0 %

6.2. Preskúmanie rozpätia primeraného na odstránenie ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie vo vzťahu k ČĽR

(235)

Na základe uvedeného Komisia dospela k záveru, že je nutné posúdiť, či v súvislosti s prešetrovaným výrobkom existujú deformácie v zmysle článku 7 ods. 2a základného nariadenia, v dôsledku ktorých by clo nižšie ako dumpingové rozpätie nebolo postačujúce na odstránenie ujmy spôsobenej dumpingovým dovozom prešetrovaného výrobku.

(236)

Ako je vysvetlené v oznámení o začatí konania, navrhovateľ poskytol dostatočné dôkazy o tom, že v ČĽR môžu v súvislosti s prešetrovaným výrobkom existovať deformácie trhu so surovinami. Komisia preto v súlade s článkom 7 ods. 2a základného nariadenia preskúmala údajné deformácie s cieľom posúdiť, či by bolo na odstránenie ujmy postačujúce clo nižšie ako dumpingové rozpätie.

(237)

Podľa dôkazov uvedených v podnete plochá oceľ valcovaná za tepla, ktorá predstavuje významnú časť výrobných nákladov prešetrovaného výrobku, podlieha v Číne zrušeniu vrátenia DPH.

(238)

Ako teda bolo uvedené v oznámení o začatí konania, Komisia v súlade s článkom 7 ods. 2a základného nariadenia preskúmala vplyv deformácií trhu so surovinami na výrobu ECCS v Číne.

(239)

Komisia poznamenala, že jeden čínsky výrobca zaradený do vzorky, spoločnosť Jintai, kupoval zvitky valcované za tepla, kým druhý čínsky výrobca zaradený do vzorky, spoločnosť Baosteel, tento výrobok nekupoval vôbec. V súlade s podnetom, v ktorom boli uvedené deformácie trhu so surovinami, sa Komisia pri analýze v predbežnej fáze zamerala na zvitky valcované za tepla, avšak v ďalšom prešetrovaní preskúma podľa článku 7 ods. 2a základného nariadenia aj možné deformácie v prípade ďalších surovín.

(240)

Komisia potvrdila, že zvitky valcované za tepla predstavovali viac ako 17 % výrobných nákladov spoločnosti Jintai. Na účely tohto výpočtu sa v predbežnej fáze použila nedeformovaná cena suroviny tak, ako bola stanovená v Brazílii.

(241)

Komisia následne preskúmala, či je cena zvitkov valcovaných za tepla deformovaná jedným z opatrení uvedených v článku 7 ods. 2a základného nariadenia. Na tento účel Komisia použila databázy sadzieb vývoznej DPH a vrátenia DPH Čínskej ľudovej republiky a súvisiace oznámenie čínskeho ministerstva financií a Štátnej daňovej správy. Komisia stanovila, že na zvitky valcované za tepla sa najmenej od roku 2019 vzťahuje zrušenie vrátenia DPH.

(242)

Komisia následne porovnala cenu zvitkov valcovaných za tepla v Číne s cenami na reprezentatívnych medzinárodných trhoch. V predbežnej fáze Komisia porovnala ceny, ktoré zaplatila spoločnosť Jintai, s cenami za zvitky valcované za tepla na rôznych trhoch podľa publikácie Metal Bulletin, vrátane cien zo závodu v Brazílii, keďže sa o týchto cenách predbežne súdilo, že sú v súlade s cenami na reprezentatívnych medzinárodných trhoch. Komisia tak zistila, že ceny na reprezentatívnych medzinárodných trhoch sú o [10 – 30] až [30 – 50] % vyššie ako ceny v dotknutej krajine, čo sa považovalo za významný rozdiel.

(243)

Komisia preto dospela k predbežnému záveru, že zvitky valcované za tepla podliehajú deformáciám v zmysle článku 7 ods. 2a základného nariadenia.

7. ZÁUJEM ÚNIE

7.1. Záujem Únie podľa článku 7 ods. 2b základného nariadenia

(244)

Komisia v súlade s článkom 7 ods. 2a základného nariadenia preskúmala, či môže jednoznačne dospieť k záveru, že určenie výšky predbežných ciel v súlade s článkom 7 ods. 2a základného nariadenia je v záujme Únie. Určenie záujmu Únie bolo založené na vyhodnotení všetkých relevantných informácií týkajúcich sa tohto prešetrovania vrátane údajov o voľných kapacitách vo vyvážajúcej krajine, hospodárskej súťaži v oblasti surovín a vplyve dodávateľských reťazcov na spoločnosti z Únie.

7.1.1. Voľné kapacity vo vyvážajúcej krajine

(245)

Navrhovatelia odhadli čínsku domácu kapacitu výroby ECCS približne na 990 000 ton a produkciu ECCS v roku 2018 približne na 650 000 ton (48). Znamená to odhadované využitie kapacity 66 %. Okrem toho, v prípade oboch vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky dosahovalo využitie kapacity priemerne [70 – 90] %. Je vyššie než odhad navrhovateľov pre celú krajinu. Dokonca aj ak by sa priemerná voľná kapacita týchto dvoch spoločností zaradených do vzorky (ktorá dosahuje [10 – 30 %]) extrapolovala na dotknutú krajinu, voľná kapacita v Číne by dosiahla [100 000 – 300 000] ton, čo predstavuje významný podiel na spotrebe v Únii v OP.

(246)

Komisia preto usúdila, že významná voľná kapacita v Číne existuje a ak by sa využila, táto voľná kapacita by mala potenciál zvýšiť celkové dodávky prešetrovaného výrobku, stláčať ceny nadol a v dôsledku toho ohroziť účinnosť opatrenia, ak sa nestanoví na úroveň dumpingu.

7.1.2. Hospodárska súťaž v oblasti surovín

(247)

Vo všeobecnosti globálne odvetvie ocele je odvetvie so značnou nadmernou kapacitou do veľkej miery spôsobenou priemyselnou politikou Číny. Výrobky z ocele sú široko dostupné na trhu v EÚ aj v Číne.

(248)

Komisia stanovila, že cena zvitkov valcovaných za tepla v Číne je výrazne nižšia než cena zvitkov valcovaných za tepla na reprezentatívnych medzinárodných trhoch (pozri odôvodnenie 242). Pre výrobné odvetvie Únie sa tým vytvára komparatívna nevýhoda v porovnaní s vyvážajúcimi výrobcami v Číne. Komisia preto dospela k záveru, že hoci sú zvitky valcované za tepla pre výrobné odvetvie Únie dostupné, sú dostupné za vyššiu cenu než pre ich konkurentov v Číne. Výrobné odvetvie Únie je teda v nevýhodnom postavení oproti čínskym vyvážajúcim výrobcom.

7.1.3. Vplyv na dodávateľské reťazce spoločností z Únie

(249)

Ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 262 a 263, výrobné odvetvie Únie má dostatočnú kapacitu na uspokojenie celkového dopytu po prešetrovanom výrobku v Únii.

(250)

Používatelia z Únie by napokon mohli prešetrovaný výrobok získavať z iných tretích krajín. Celkový objem dovozu z iných tretích krajín klesol počas posudzovaného obdobia o 23 %, zatiaľ čo jeho podiel na trhu klesol o 21 %. Najmä predaj z Južnej Kórey klesol z [11 600 – 13 600] ton v roku 2018 na [4 700 – 5 500] ton v OP, t. j. o 60 %. V prípade, že by nedochádzalo k dumpingovému dovozu z dotknutých krajín, by sa dovoz z iných tretích krajín zvýšil, keďže predajné ceny na trhu Únie by boli atraktívnejšie.

(251)

Používatelia by teda mali k ECCS dostatočný prístup, a to aj v prípade, keby sa dovoz z Číny znížil z dôvodu vyššieho cla. V dôsledku toho sa neočakávajú prerušenia hodnotových reťazcov používateľov v Únii.

7.1.4. Záver o záujme Únie podľa článku 7 ods. 2b základného nariadenia

(252)

Po posúdení všetkých relevantných informácií týkajúcich sa tohto prešetrovania Komisia dospela k záveru, že je v záujme Únie určiť výšku predbežných ciel vo vzťahu k spoločnosti Handan Jintai Packing Material Co., Ltd. v súlade s článkom 7 ods. 2a základného nariadenia.

(253)

Vzhľadom na uvedenú analýzu Komisia dospela k záveru, že v súlade s článkom 7 ods. 2a základného nariadenia je v záujme Únie stanoviť úroveň predbežných ciel na základe úrovne dumpingu, s výhradou ďalších úvah v kontexte článku 21 uvedených v bode 7.2.

7.2. Záujem Únie podľa článku 21 základného nariadenia

(254)

Potom, ako Komisia posúdila záujem Únie podľa článku 7 od. 2b základného nariadenia, preskúmala, či v súlade s článkom 21 základného nariadenia môže dospieť k jednoznačnému záveru, že v tomto prípade napriek určeniu existencie dumpingu spôsobujúceho ujmu prijatie opatrení nie je v záujme Únie. Určenie záujmu Únie bolo založené na vyhodnotení všetkých jednotlivých dotknutých záujmov vrátane záujmov výrobného odvetvia Únie, dovozcov a používateľov.

7.2.1. Záujem výrobného odvetvia Únie

(255)

Antidumpingové opatrenia budú mať kladný vplyv na výrobcov z Únie, keďže opatrenia umožnia výrobnému odvetviu Únie prispôsobiť svoje predajné ceny tak, aby pokryli zvýšené výrobné náklady. Výrobné odvetvie Únie by sa tak vrátilo do udržateľnej situácie, ktorá mu umožní uskutočniť budúce investície, najmä na splnenie environmentálnych a sociálnych požiadaviek.

(256)

V prípade neexistencie opatrení bude výrobné odvetvie Únie ďalej trpieť značnou ujmou a očakáva sa, že jeho finančná situácia, najmä pokiaľ ide o ziskovosť, návratnosť investícií a peňažný tok, sa bude ďalej zhoršovať, čo ohrozí jeho životaschopnosť.

7.2.2. Záujem používateľov a neprepojených dovozcov a obchodníkov

(257)

ECCS sa používa najmä na výrobu potravinárskych obalov, napr. potravinových plechoviek.

(258)

Iba jeden používateľ, konkrétne spoločnosť Eviosys, predložil vyplnený dotazník. Je najväčším výrobcom potravinových obalov v Únii, a teda najdôležitejším používateľom prešetrovaného výrobku.

(259)

Okrem toho, konzorcium šiestich obchodníkov a používateľov, ako aj dvaja ďalší používatelia nepredložili vyplnené dotazníky, ale predložili pripomienky k ujme a záujmu Únie, v ktorých namietali proti prijatiu antidumpingových opatrení.

(260)

Používatelia a obchodníci uviedli nasledujúce argumenty.

(261)

Po prvé, tvrdili, že výrobcovia z Únie mali ťažkosti zabezpečiť dostatočné množstvo ECCS, najmä po brexite, ktorým sa z výrobného odvetvia Únie vylúčila spoločnosť Tata Steel. Okrem toho tvrdili, že výrobné odvetvie Únie má tendenciu vyvážať väčšinu svojej výroby (približne 50 %) do tretích krajín, a to údajne preto, že predaj na vývoz je ziskovejší ako predaj v Únii. Uloženie opatrení proti dovozu z dotknutých krajín, ktorý predstavuje polovicu celkového dovozu, by preto narušilo dodávateľský reťazec používateľov z Únie a nové zdroje dodávok by nemuseli byť spoľahlivé.

(262)

V OP bola celková spotreba ECCS v Únii [505 000 – 591 000] ton. Celková kapacita výrobného odvetvia Únie bola [581 000 – 680 000] ton. Celková výroba výrobného odvetvia Únie bola [439 000 – 513 000] ton a predaj výrobného odvetvia Únie na vývoz v OP bol [98 000 – 115 000] ton, zatiaľ čo objem dovozu z dotknutých krajín bol [78 000 – 91 000] ton. Z týchto údajov vyplýva, že výrobné odvetvie Únie má dostatočnú výrobnú kapacitu na pokrytie celkového dopytu po ECCS v Únii.

(263)

V dôsledku toho sa tvrdenia používateľov z Únie, pokiaľ ide o nedostatok ECCS na trhu Únie z dôvodov nedostatočnej kapacity výrobného odvetvia Únie, alebo že sa polovica produkcie Únie vyváža, nejavili ako dobre podložené.

(264)

Po druhé, niektorí používatelia tvrdili, že uloženie ciel by výrazne zvýšilo ich výrobné náklady a že by takéto zvýšenie cien nemohli preniesť na svojich zákazníkov. Tvrdili, že cena je rozhodujúcim faktorom na odberateľskom trhu a že opatrenia by mali vážny dosah na ich postavenie v hospodárskej súťaži. Na používateľov v Únii by mohla mať vplyv aj konkurencia používateľov v tretích krajinách, ktorí by mohli získavať lacnejšiu ECCS nepodliehajúcu antidumpingovým clám. Okrem toho, podľa používateľa Eviosys by zvýšenie cien potravinových obalov malo za účinok ďalšie zvyšovanie cien potravín, ktoré by sa dotklo najmä domácností s nižším príjmom, ktoré sú viac závislé od potravín v plechovkách.

(265)

Používatelia a obchodníci z Únie už pokrývajú približne 70 % svojich potrieb po ECCS dodávkami od výrobného odvetvia Únie. Dovoz z dotknutých krajín predstavoval v OP na trhu Únie podiel [14 – 16] % a dovoz z iných tretích krajín mal cenu veľmi podobnú predajnej cene výrobného odvetvia Únie. Z údajov Eviosys, jediného používateľa, ktorý poskytol vyplnený dotazník, vyplynulo, že bude schopný absorbovať možné zvýšenie nákladov vzhľadom na jeho súčasnú ziskovosť predaja výrobkov s použitím ECCS a podiel dovozu z dotknutých krajín v jeho portfóliu zabezpečovania surovín. Tvrdenie sa preto predbežne zamietlo.

(266)

Pokiaľ ide o vplyv na ceny potravín, používateľ Eviosys neodôvodnil svoje tvrdenie s cieľom preukázať, že zvýšenie cien ECCS by malo za následok zvýšenie cien obalov potravín a v konečnom dôsledku zvýšenie cien potravín, alebo že by k takému potenciálnemu zvýšeniu došlo v rovnakej miere ako v prípade zvýšenia cien ECCS. Okrem toho sa ECCS používajú len na veká a dná plechoviek, zatiaľ čo na plechovky ako také sa používa pocínovaný plech, ktorý je drahší. Ako sa napokon vysvetlilo v odôvodnení 265, používateľ bude schopný absorbovať možné zvýšenie nákladov spôsobené opatreniami. Je preto nepravdepodobné, že akékoľvek samotné potenciálne zvýšenie cien ECCS ovplyvní ceny obalov potravín, a ak, tak len vo veľmi malom rozsahu. Komisia v dôsledku toho toto tvrdenie predbežne zamietla.

(267)

Po tretie, používateľ Eviosys a združenie CISA tvrdili, že pre trh s ECCS v Únii je charakteristický duopol, pri ktorom by sa výber výrobku a vyjednávacia sila používateľov na odberateľskom trhu ohrozili uložením antidumpingových opatrení a odkázali na rozhodnutie Komisie o fúzii uvedené v odôvodnení 195.

(268)

V tejto súvislosti, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 196, Komisia pri posudzovaní prípadov fúzie sledovala odlišné ciele. V každom prípade malo citované rozhodnutie oveľa širšie vymedzenie výrobku ako ECCS a týkalo sa väčšieho počtu ďalších oceľových výrobkov ako napr. cínového plechu a analýza dovozu vykonaná v tomto rozhodnutí sa týkala obdobia pred posudzovaným obdobím. Tvrdenie sa preto zamietlo.

(269)

Ostatní dvaja používatelia a združenie CISA napokon poukázali na existujúce ochranné opatrenia týkajúce sa dovozu oceľových výrobkov vrátane ECCS, ktoré už dostatočne chránia výrobné odvetvie Únie, a uviedli že kvóty na dovoz týchto výrobkov z Číny sa nevyužívajú v maximálnej miere. Ďalej tvrdili, že po zvýšení z dôvodov vyšších nákladov na dopravu a zrušenia 13 % rabatu DPH na vývoz ECCS v Číne boli ceny čínskeho dovozu v rokoch 2020 a 2021 veľmi podobné cenám výrobcov z Únie.

(270)

V tejto súvislosti ochranné opatrenia nemajú účel a nemôžu chrániť pred dumpingovým dovozom. Hoci sa dovozné ceny z Číny v OP zvýšili oproti roku 2020 o 2,8 %, stále boli o [7,5 – 20,7] % nižšie ako predajné ceny Únie na trhu Únie v OP. Nejaví sa preto, že by v dôsledku nárastu nákladov na dopravu a zrušenia 13 % rabatu DPH z vývozu ECCS v Číne, na ktoré sa používatelia odvolávajú, došlo k odstráneniu dumpingu. Tvrdenia sa preto predbežne zamietli.

(271)

Združenie CISA takisto požiadalo Komisiu, aby prihliadla na vývoj po OP. Združenie CISA v tejto súvislosti predložilo 31. marca 2022 pripomienky k vývoju po OP a k dôsledkom možných opatrení pre odberateľské odvetvia EÚ.

(272)

Pripomienky boli doručené po lehote na pripomienky uvedenej v oznámení o začatí konania a budú sa riešiť v konečnej fáze.

7.2.3. Záver o záujme Únie

(273)

Účinok opatrení na výrobcov z Únie by bol pozitívny. Riziká potenciálneho negatívneho vplyvu na používateľov a neprepojených dovozcov/obchodníkov, najmä pokiaľ ide o zásobovanie, by zmiernila voľná dostupná kapacita výrobného odvetvia Únie, ako aj dovoz z iných krajín. Obnovenie spravodlivej hospodárskej súťaže a rovnakých podmienok by v prípade, že by nedochádzalo k dumpingového dovozu, prospelo zdravému rozvoju celého trhu a výrobnému odvetviu Únie umožní dodržať náklady vyplývajúce zo záväzkov Únie a členských štátov podľa medzinárodných dohôd.

(274)

Na základe uvedených skutočností Komisia dospela k predbežnému záveru, že v tejto fáze prešetrovania neexistujú žiadne presvedčivé dôvody domnievať sa, že uloženie opatrení na dovoz ECCS s pôvodom v dotknutých krajinách nie je v záujme Únie.

8. PREDBEŽNÉ ANTIDUMPINGOVÉ OPATRENIA

(275)

Na základe záverov, ku ktorým dospela Komisia vo vzťahu k dumpingu, ujme, príčinnej súvislosti, úrovni opatrení alebo a záujmu Únie, by sa mali uložiť predbežné opatrenia, aby sa predišlo ďalšej ujme, ktorú výrobnému odvetviu Únie spôsobuje dumpingový dovoz.

(276)

Vzhľadom na uvedené posúdenie sa predbežné antidumpingové clá stanovujú pre spoločnosti Baoshan Iron & Steel Co., Ltd. a Companhia Siderúrgica Nacional v súlade s článkom 7 ods. 2 základného nariadenia na úrovni rozpätia ujmy.

(277)

Pokiaľ ide o spoločnosť Handan Jintai Packing Material Co., Ltd, Komisia preskúmala, či by na odstránenie ujmy bolo postačujúce clo nižšie ako dumpingové rozpätie. Keďže Komisia v súvislosti s dotknutým výrobkom skonštatovala deformácie trhu so surovinami v zmysle článku 7 ods. 2 základného nariadenia, najmä formou zrušení vrátenia DPH v prípade zvitkov valcovaných za tepla, dospela k záveru, že v súlade s článkom 7 ods. 2b základného nariadenia by bolo v záujme Únie stanoviť výšku cla na úrovni dumpingového rozpätia, keďže clo nižšie ako rozpätie dumpingu by nebolo postačujúce na odstránenie ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(278)

Predbežné clo pre ostatné spolupracujúce spoločnosti v ČLR nezaradené do vzorky je založené na váženom priemere rozpätia ujmy, ktoré sa stanovilo pre obe spoločnosti v ČĽR zaradené do vzorky a ktoré je nižšie než vážené priemery dumpingového rozpätia pre obe spoločnosti v ČĽR zaradené do vzorky.

(279)

Vzhľadom na nízku úroveň spolupráce výrobcov v ČĽR a skutočnosť, že úroveň cla pre spoločnosť Jintai bola založená na dumpingovom rozpätí zistenom v súlade s článkom 7 ods. 2a základného nariadenia, úroveň cla pre celú krajinu bola založená na najvyšších dumpingových rozpätiach zistených pre každý druh výrobku predávaný v reprezentatívnych množstvách spoločnosťou Jintai. Z dôvodu zistení výrazných deformácií podľa článku 7 ods. 2a Komisia nemusela v prípade nespolupracujúcich spoločností vypočítať rozpätie predaja pod cieľovú cenu ani rozpätie ujmy.

(280)

Spolupráca v Brazílii bola na vysokej úrovni a v dôsledku toho bolo reziduálne clo stanovené na rovnakej úrovni ako clo uplatniteľné na spoločnosť Companhia Siderúrgica Nacional.

(281)

Podrobné údaje sa uvádzajú v nasledujúcej tabuľke. Na základe uvedeného by mali byť sadzby predbežného antidumpingového cla (uvedené v poslednom stĺpci) vyjadrené ako cena CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, takéto:

Krajina	Spoločnosť	Predbežné dumpingové rozpätie	Dočasné rozpätie ujmy	Predbežné antidumpingové clo
Čínska ľudová republika	Baoshan Iron & Steel Co., Ltd.	43,3 %	33,2 %	33,2 %
	Handan Jintai Packing Material Co., Ltd.	53,9 %	53,9 %	53,9 %
	Ostatné spolupracujúce spoločnosti	45,1 %	36,7 %	36,7 %
	Všetky ostatné spoločnosti	77,9 %	77,9 %	77,9 %
Brazília	Companhia Siderúrgica Nacional	66,8 %	52,0 %	52,0 %
	Všetky ostatné spoločnosti	66,8 %	52,0 %	52,0 %

(282)

Individuálne antidumpingové colné sadzby pre jednotlivé spoločnosti vymedzené v tomto nariadení sa stanovili na základe zistení v rámci tohto prešetrovania. Odzrkadľujú preto situáciu zistenú počas tohto prešetrovania, pokiaľ ide o tieto spoločnosti. Tieto colné sadzby sú uplatniteľné výlučne na dovoz dotknutého výrobku, ktorý vyrábajú uvedené právnické osoby. Na dovoz dotknutého výrobku vyrobeného akoukoľvek inou spoločnosťou, ktorá nie je osobitne uvedená v normatívnej časti tohto nariadenia, vrátane subjektov prepojených s danými osobitne uvedenými subjektmi by sa mala uplatňovať sadzba cla vzťahujúca sa na „všetky ostatné spoločnosti“. Nemala by sa naň uplatňovať žiadna individuálna antidumpingová colná sadzba.

(283)

S cieľom zabezpečiť riadne presadzovanie antidumpingových ciel by sa antidumpingové clo pre všetky ostatné spoločnosti nemalo vzťahovať iba na vyvážajúcich výrobcov, ktorí pri tomto prešetrovaní nespolupracovali, ale aj na výrobcov, ktorí počas obdobia prešetrovania nevyvážali do Únie.

(284)

S cieľom minimalizovať riziko obchádzania vzhľadom na rozdiel v colných sadzbách je potrebné prijať osobitné opatrenia, ktorými sa zabezpečí uplatňovanie individuálnych antidumpingových ciel. Spoločnosti, na ktoré sa vzťahujú individuálne antidumpingové clá, musia colným orgánom členských štátov predložiť platnú obchodnú faktúru. Faktúra musí spĺňať požiadavky stanovené v článku 1 ods. 3 tohto nariadenia. Na tovar, ktorý sa dovezie bez takejto faktúry, by sa malo vzťahovať antidumpingové clo uplatňované na „všetky ostatné spoločnosti“.

(285)

Hoci je predloženie tejto faktúry nevyhnutné na to, aby colné orgány členských štátov mohli na dovoz uplatňovať individuálne sadzby antidumpingového cla, nejde o jediný prvok, ktorý majú zohľadňovať. Colné orgány členských štátov totiž aj v prípade, že sa tovar predkladá s faktúrou spĺňajúcou všetky požiadavky stanovené v článku 1 ods. 3 tohto nariadenia, musia vykonať svoje zvyčajné kontroly a môžu si podobne ako vo všetkých ostatných prípadoch vyžiadať ďalšie doklady (prepravné doklady atď.), aby mohli overiť správnosť údajov uvedených vo vyhlásení a zabezpečiť, že následné uplatnenie nižšej colnej sadzby je odôvodnené v súlade s colnými predpismi.

(286)

Ak by sa po uložení príslušných opatrení výrazne zvýšil objem vývozu jednej zo spoločností, na ktoré sa vzťahujú nižšie individuálne colné sadzby, takéto zvýšenie objemu by sa mohlo samo osebe považovať za zmenu v štruktúre obchodu v dôsledku uloženia opatrení v zmysle článku 13 ods. 1 základného nariadenia. Za takýchto okolností a za predpokladu splnenia podmienok sa môže začať prešetrovanie obchádzania opatrení. V tomto prešetrovaní sa môže okrem iného preskúmať potreba odňatia individuálnej colnej sadzby (sadzieb) a následného uloženia cla pre celú krajinu.

9. INFORMÁCIE V PREDBEŽNEJ FÁZE

(287)

Komisia v súlade s článkom 19a základného nariadenia 25. apríla 2022 informovala zainteresované strany o plánovanom uložení predbežných ciel. Tieto informácie sa sprístupnili aj širokej verejnosti na webovom sídle GR TRADE. Zainteresovaným stranám mali tri pracovné dni na predloženie pripomienok k presnosti výpočtov, o ktorých boli osobitne informované. Na základe prijatých pripomienok Komisia v odôvodnených prípadoch výpočty upravila.

10. ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

(288)

V záujme riadneho úradného postupu Komisia vyzve zainteresované strany, aby v stanovenej lehote predložili písomné pripomienky a/alebo požiadali o vypočutie Komisiou. Zainteresované strany tiež môžu požiadať o vypočutie úradníkom pre vypočutie v obchodných konaniach.

(289)

Zistenia týkajúce sa uloženia predbežných ciel sú predbežné a v konečnej fáze prešetrovania ich možno zmeniť,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

1. Ukladá sa predbežné antidumpingové clo na dovoz plochých valcovaných výrobkov zo železa alebo z nelegovanej ocele, pokovovaných alebo potiahnutých oxidmi chrómu alebo chrómom a oxidmi chrómu, označovaných tiež ako výrobky z elektrolyticky pochrómovanej ocele, v súčasnosti patriacich pod číselné znaky KN 7210 50 00 a 7212 50 20 a s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a Brazílii.

2. Sadzby predbežného antidumpingového cla uplatniteľné na čistú frankocenu na hranici Únie pred preclením sú pre výrobok opísaný v odseku 1, ktorý vyrobili nižšie uvedené spoločnosti, takéto:

Krajina	Spoločnosť	Predbežné antidumpingové clo	Doplnkový kód TARIC
Čínska ľudová republika	Baoshan Iron & Steel Co., Ltd	33,2 %	C039
	Handan Jintai Packing Material Co., Ltd.	53,9 %	C862
	Ostatné spolupracujúce spoločnosti: GDH Zhongyue (Zhongshan) Tinplate Industry Co.,Ltd. Shougang Jingtang United Iron & Steel Co., Ltd.	36,7 %	C137
	Všetky ostatné spoločnosti	77,9 %	C999
Brazília	Companhia Siderúrgica Nacional	52,0 %	C212
	Všetky ostatné spoločnosti	52,0 %	C999

3. Uplatňovanie individuálnych colných sadzieb stanovených pre spoločnosti uvedené v odseku 2 je podmienené predložením platnej obchodnej faktúry colným orgánom členských štátov, ktorá musí obsahovať vyhlásenie s dátumom a podpisom pracovníka subjektu, ktorý takúto faktúru vystavil, s uvedením jeho mena a funkcie, v tomto znení: „Ja, podpísaný(-á), potvrdzujem, že (objem) (dotknutého výrobku) predaných na vývoz do Európskej únie, na ktoré sa vzťahuje táto faktúra, vyrobila spoločnosť (názov a adresa spoločnosti) (doplnkový kód TARIC) v [dotknutej krajine]. Vyhlasujem, že informácie uvedené v tejto faktúre sú úplné a správne.“ Ak sa takáto faktúra nepredloží, uplatňuje sa clo uplatňované na všetky ostatné spoločnosti.

4. Prepustenie výrobku uvedeného v odseku 1 do voľného obehu v Únii je podmienené zložením zábezpeky, ktorá sa rovná výške predbežného cla.

5. Pokiaľ nie je stanovené inak, uplatňujú sa platné ustanovenia týkajúce sa cla.

Článok 2

1. Zainteresované strany predložia Komisii svoje písomné pripomienky k tomuto nariadeniu do 15 kalendárnych dní odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.

2. Zainteresované strany, ktoré chcú požiadať o vypočutie Komisiou, tak urobia do piatich kalendárnych dní odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.

3. Zainteresované strany, ktoré chcú požiadať o vypočutie úradníkom pre vypočutie v obchodných konaniach, sa vyzývajú k tomu, aby tak urobili do piatich kalendárnych dní odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia. Úradník pre vypočutie môže preskúmať žiadosti predložené po tejto lehote a ak je to vhodné, môže rozhodnúť, či také žiadosti prijme.

Článok 3

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 1 sa uplatňuje počas obdobia šiestich mesiacov.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 20. mája 2022

Za Komisiu

predsedníčka

Ursula VON DER LEYEN

(1) Ú. v. EÚ L 176, 30.6.2016, s. 21.

(2) Oznámenie o začatí antidumpingového konania týkajúceho sa dovozu výrobkov z elektrolyticky pochrómovanej ocele (ECCS) s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a Brazílii (Ú. v. EÚ C 387, 24.9.2021, s. 2).

(3) K dispozícii na adrese https://trade.ec.europa.eu/tdi/case_details.cfm?id=2549.

(4) Ú. v. EÚ C 86, 16.3.2020, s. 6.

(5) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2022/191 zo 16. februára 2022, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz určitých spojovacích materiálov zo železa alebo z ocele s pôvodom v Čínskej ľudovej republike; vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2021/2239 z 15. decembra 2021, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz určitých priemyselných oceľových stožiarov pre veterné turbíny s pôvodom v Čínskej ľudovej republike, vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2021/635 zo 16. apríla 2021, ktorým sa po revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti podľa článku 11 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1036 ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz určitých zváraných rúrok a rúr zo železa alebo nelegovanej ocele s pôvodom v Bielorusku, Čínskej ľudovej republike a Rusku, a vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2020/508 zo 7. apríla 2020, ktorým sa ukladá predbežné antidumpingové clo na dovoz určitých plechov a zvitkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za tepla s pôvodom v Indonézii, Čínskej ľudovej republike a na Taiwane.

(6) Pozri vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2022/191, odôvodnenia 206 – 208, vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2021/2239, odôvodnenie 135, vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2021/635, odôvodnenia 149 – 150 a vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2020/508, odôvodnenia 158 – 159.

(7) Pozri vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2022/191, odôvodnenie 192, vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2021/2239, odôvodnenia 58 – 61, vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2021/635, odôvodnenia 115 – 118 a vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2020/508, odôvodnenia 122 – 127.

(8) Pozri vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2022/191, odôvodnenia 193 – 194, vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2021/2239, odôvodnenia 62 – 66, vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2021/635, odôvodnenia 119 – 122 a vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2020/508, odôvodnenia 128 – 132. Aj keď právo príslušných štátnych orgánov vymenúvať a odvolávať kľúčových riadiacich pracovníkov v štátom vlastnených podnikoch v súlade s čínskymi právnymi predpismi možno považovať za prostriedok na výkon príslušných vlastníckych práv, bunky Komunistickej strany Číny v podnikoch (a to štátnych, ako aj súkromných) sú ďalším významným kanálom, cez ktorý môže štát zasahovať do obchodných rozhodnutí. Podľa práva obchodných spoločností ČĽR sa má v každej spoločnosti zriadiť podniková organizácia Komunistickej strany Číny (najmenej s troma členmi Komunistickej strany Číny, ako sa uvádza v stanovách strany), pričom daná spoločnosť je povinná zabezpečiť na činnosť tejto straníckej organizácie potrebné podmienky. Táto požiadavka podľa všetkého nebola v minulosti vždy dodržiavaná ani striktne presadzovaná. Prinajmenšom od roku 2016 však Komunistická strana Číny dôraznejšie uplatňuje svoje požiadavky na kontrolu obchodných rozhodnutí v štátnom vlastnených podnikoch s tým, že ide o politickú zásadu. Objavujú sa aj informácie, že Komunistická strana Číny vyvíja tlak na súkromné spoločnosti, aby kládli patriotizmus na prvé miesto a dodržiavali stranícku disciplínu. Podľa informácií z roku 2017 pôsobili stranícke bunky v 70 % z približne 1,86 milióna súkromných spoločností, pričom sa vyvíja čoraz väčší tlak, aby tieto organizácie Komunistickej strany Číny mali pri obchodných rozhodnutiach spoločností, v ktorých pôsobia, posledné slovo. Tieto pravidlá sa uplatňujú všeobecne v celom čínskom hospodárstve, vo všetkých jeho odvetviach vrátane výrobcov valcovaného drôtu a dodávateľov ich vstupov.

(9) Pozri vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2022/191, odôvodnenia 195 – 201, vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2021/2239, odôvodnenia 67 – 74, vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2021/635, odôvodnenia 123 – 129 a vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2020/508, odôvodnenia 133 – 138.

(10) Pozri vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2022/191, odôvodnenie 202, vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2021/2239, odôvodnenie 75, vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2021/635, odôvodnenia 130 – 133 a vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2020/508, odôvodnenia 139 – 142.

(11) Pozri vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2022/191, odôvodnenie 203, vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2021/2239, odôvodnenie 76, vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2021/635, odôvodnenia 134 – 135 a vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2020/508, odôvodnenia 143 – 144.

(12) Pozri vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2022/191, odôvodnenie 203, vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2021/2239, odôvodnenie 76, vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2021/635, odôvodnenia 136 – 145 a vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2020/508, odôvodnenia 145 – 154.

(13) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2017/969 z 8. júna 2017, ktorým sa ukladajú konečné vyrovnávacie clá na dovoz určitých plochých výrobkov zo železa, z nelegovanej ocele alebo ostatnej legovanej ocele valcovaných za tepla s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a ktorým sa mení vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2017/649, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz určitých plochých výrobkov zo železa, z nelegovanej ocele alebo ostatnej legovanej ocele valcovaných za tepla s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (Ú. v. EÚ L 146, 9.6.2017, s. 17).

(14) Baowu, profil spoločnosti, http://www.baowugroup.com/en/contents/5273/102759.html (online stav k 6. máju 2021).

(15) Pozri 202041312652.pdf (sohu.com), online stav k 7. aprílu 2022.

(16) Správa – kapitola 14, s. 358: 51 % súkromných spoločností a 49 % štátom vlastnených podnikov z hľadiska produkcie a 44 % štátom vlastnených podnikov a 56 % súkromných spoločností z hľadiska kapacity.

(17) K dispozícii na adrese:

www.gov.cn/zhengce/content/2016-02/04/content_5039353.htm (online stav k 6. máju 2021),

https://policycn.com/policy_ticker/higher-expectations-for-large-scale-steel-enterprise/?iframe=1&secret=c8uthafuthefra4e (online stav k 6. máju 2021), a

www.xinhuanet.com/english/2019-04/23/c_138001574.htm (online stav k 6. máju 2021).

(18) K dispozícii na adresách: http://www.xinhuanet.com/english/2019-04/23/c_138001574.htm (online stav k 6. máju 2021) a http://www.jjckb.cn/2019-04/23/c_137999653.htm (online stav k 6. máju 2021).

(19) Tak to bolo aj v prípade fúzie súkromnej spoločnosti Rizhao so štátom vlastneným podnikom Shandong Iron and Steel v roku 2009. Pozri Beijing steel report (správu o oceliarskom odvetví), s. 58 a pokiaľ ide o získanie väčšinového podielu spoločnosťou China Baowu Steel Group v spoločnosti Magang Steel v júni 2019, pozri https://www.ft.com/content/a7c93fae-85bc-11e9-a028-86cea8523dc2 (online stav k 6. máju 2021).

(20) TISCO, profil spoločnosti, http://en.tisco.com.cn/CompanyProfile/20151027095855836705.html (online stav k 2. marcu 2020).

(21) Pozri webové sídlo skupiny dostupné na adrese: http://www.baowugroup.com/about/board_of_directors (online stav k 28. marcu 2022).

(22) Pozri webové sídlo spoločnosti dostupné na adrese: https://www.baosteel.com/about/manager (online stav k 28. marcu 2022).

(23) http://www.baowugroup.com/party_building/overview.

(24) Tamže.

(25) Pozri stanovy spoločnosti Baosteel, článok 133.4:

http://static.sse.com.cn//disclosure/listedinfo/announcement/c/2021-01-08/600019_20210108_8.pdf (online stav k 6. máju 2021).

(26) Správa – časť III, kapitola 14, s. 346 a nasl.

(27) Úvod k Plánu na prispôsobenie a modernizáciu oceliarskeho priemyslu.

(28) Správa – kapitola 14, s. 347.

(29) 13. päťročný plán hospodárskeho a sociálneho rozvoja Čínskej ľudovej republiky (na roky 2016 – 2020), k dispozícii na adrese

https://en.ndrc.gov.cn/newsrelease_8232/201612/P020191101481868235378.pdf (online stav k 2. marcu 2020).

(30) Správa – kapitola 14, s. 349.

(31) Správa – kapitola 14, s. 352.

(32) „Katalóg na usmernenie reštrukturalizácie priemyslu (verzia z roku 2019)“ schválený dekrétom Národnej komisie Čínskej ľudovej republiky pre rozvoj a reformy č. 29 z 27. augusta 2019 http://www.gov.cn/xinwen/2019-11/06/5449193/files/26c9d25f713f4ed5b8dc51ae40ef37af.pdf (online stav k 11. aprílu 2022).

(33) Správa – kapitola 14, s. 375 – 376.

(34) Pozri vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2021/635 odôvodnenie 134 a 135 a vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2020/508 odôvodnenie 143 a 144.

(35) Úplný zoznam je dostupný na adrese:

https://view.officeapps.live.com/op/view.aspx?src=https%3A%2F%2Fkjt.hebei.gov.cn%2Fwww%2Fxwzx15 %2Ftzgg35 %2Fsttz15 %2F227382 %2F2020102009523655218.doc&wdOrigin=BROWSELINK.

(36) Otvorené dáta Svetovej banky – Vyšší stredný príjem, https://data.worldbank.org/income-level/upper-middle-income.

(37) https://ilostat.ilo.org/.

(38) http://www.edp.com.br/distribuicao-es/saiba-mais/informativos/tarifas-aplicadas-a-clientes-atendidos-em-alta-e-media-tensao-(grupo-a).

(39) https://www.comgas.com.br/tarifas/historico-de-tarifas/.

(40) http://site.sabesp.com.br/site/interna/Default.aspx?secaoId=183.

(41) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/755 z 29. apríla 2015 o spoločných pravidlách na dovozy z určitých tretích krajín (Ú. v. EÚ L 123, 19.5.2015, s. 33). Podľa článku 2 ods. 7 základného nariadenia sa ceny na domácom trhu v uvedených krajinách nemôžu použiť na účely stanovenia normálnej hodnoty, no údaje o takomto dovoze boli v každom prípade zanedbateľné.

(42) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2022/58 zo 14. januára 2022, ktorým sa po revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz určitých plochých valcovaných výrobkov s orientovanou štruktúrou z kremíkovej elektroocele s pôvodom v Čínskej ľudovej republike, Japonsku, Kórejskej republike, Ruskej federácii a Spojených štátoch amerických (Ú. v. EÚ L 10, 17.1.2022, s. 17).

(43) https://ilostat.ilo.org/.

(44) K dispozícii na adrese https://establishbrazil.com/articles/whats-real-cost-employee (online stav k 8. aprílu 2022).

(45) https://www.csn.com.br/wp-content/uploads/sites/452/2021/07/Relato-Integrado-2020-EN.pdf.

(46) Rozhodnutie Komisie vo veci M.8713 – Tata steel/ThyssenKrupp/JV z 11. júna 2019, odôvodnenia 384, 388 a 390.

(47) Parížska dohoda je dohoda v rámci Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy.

(48) Antidumpingový podnet z 12. augusta 2021, bod 32.

		ISSN 1977-0790
Úradný vestník Európskej únie		L 143

Slovenské vydanie	Právne predpisy	Ročník 65 23. mája 2022

Obsah		II Nelegislatívne akty	Strana
		NARIADENIA
	*	Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2022/799 z 20. mája 2022, ktorým sa opravuje grécke znenie vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2020/683, ktorým sa vykonáva nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/858, pokiaľ ide o správne požiadavky na schvaľovanie motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel, ako aj systémov, komponentov a samostatných technických jednotiek určených pre takéto vozidlá a na dohľad nad trhom s nimi	1
	*	Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2022/800 z 20. mája 2022, ktorým sa mení vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 540/2011, pokiaľ ide o podmienky schválenia účinných látok parafínové oleje s CAS č. 64742-46-7, CAS č. 72623-86-0 a CAS č. 97862-82-3 ( 1 )	4
	*	Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2022/801 z 20. mája 2022, ktorým sa mení vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 540/2011 s cieľom aktualizovať zoznam účinných látok, ktoré sú schválené alebo sa považujú za schválené podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 ( 1 )	7
	*	Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2022/802 z 20. mája 2022, ktorým sa ukladá predbežné antidumpingové clo na dovoz výrobkov z elektrolyticky pochrómovanej ocele s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a Brazílii	11


	(1) Text s významom pre EHP