ISSN 1977-0790

Úradný vestník

Európskej únie

L 88

European flag  

Slovenské vydanie

Právne predpisy

Ročník 65
16. marca 2022


Obsah

 

I   Legislatívne akty

Strana

 

 

SMERNICE

 

*

Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/431 z 9. marca 2022, ktorou sa mení smernica 2004/37/ES o ochrane pracovníkov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou karcinogénom alebo mutagénom pri práci

1

 

 

II   Nelegislatívne akty

 

 

NARIADENIA

 

*

Vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) 2022/432 z 15. marca 2022, ktorým sa mení vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 282/2011, pokiaľ ide o potvrdenie o oslobodení od DPH a/alebo spotrebnej dane

15

 

*

Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2022/433 z 15. marca 2022, ktorým sa ukladajú konečné vyrovnávacie clá na dovoz plochých výrobkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za studena s pôvodom v Indii a Indonézii a mení vykonávacie nariadenie (EÚ) 2021/2012, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo a s konečnou platnosťou vyberá predbežné clo uložené na dovoz plochých výrobkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za studena s pôvodom v Indii a Indonézii

24

 

*

Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2022/434 z 15. marca 2022, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2019/159, ktorým sa ukladajú konečné ochranné opatrenia týkajúce sa dovozu určitých výrobkov z ocele

181

 

 

ROZHODNUTIA

 

*

Rozhodnutie Európskej centrálnej banky (EÚ) 2022/435 z 8. marca 2022, ktorým sa mení rozhodnutie 2010/275/EÚ o správe združených dvojstranných pôžičiek v prospech Helénskej republiky (ECB/2022/9)

196

SK

Akty, ktoré sú vytlačené obyčajným písmom, sa týkajú každodennej organizácie poľnohospodárskych záležitostí a sú spravidla platné len obmedzenú dobu.

Názvy všetkých ostatných aktov sú vytlačené tučným písmom a je pred nimi hviezdička.


I Legislatívne akty

SMERNICE

16.3.2022   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 88/1


SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2022/431

z 9. marca 2022,

ktorou sa mení smernica 2004/37/ES o ochrane pracovníkov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou karcinogénom alebo mutagénom pri práci

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 153 ods. 2 písm. b) v spojení s jej článkom 153 ods. 1 písm. a),

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

po porade s Výborom regiónov,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (2),

keďže:

(1)

Cieľom smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/37/ES (3) je ochrana zdravia a bezpečnosti pracovníkov pred rizikami z expozície karcinogénom alebo mutagénom na pracovisku. V uvedenej smernici sa ustanovuje konzistentná úroveň ochrany pred rizikami z expozície karcinogénom a mutagénom pri práci prostredníctvom rámca všeobecných zásad s cieľom umožniť členským štátom zabezpečovať konzistentné uplatňovanie minimálnych požiadaviek. Cieľom týchto minimálnych požiadaviek je chrániť pracovníkov na úrovni Únie. Členské štáty môžu stanoviť prísnejšie ustanovenia.

(2)

Stanovením minimálnych požiadaviek na ochranu pracovníkov v celej Únii sa smernicou 2004/37/ES zvyšuje zrozumiteľnosť a prispieva k vyrovnanejším podmienkam pre hospodárske subjekty v odvetviach, v ktorých sa používajú látky patriace do rozsahu pôsobnosti uvedenej smernice, čo svedčí o význame opatrení Únie v tejto oblasti.

(3)

Podľa najnovších vedeckých dôkazov môžu byť reprodukčne toxické látky príčinou nepriaznivých účinkov na pohlavné funkcie a plodnosť dospelých mužov a žien, ako aj na vývoj potomstva. Reprodukčne toxické látky, podobne ako karcinogény alebo mutagény, patria medzi látky vzbudzujúce veľmi veľké obavy a môžu mať vážne a nezvratné účinky na zdravie pracovníkov. Reprodukčne toxické látky by sa preto mali regulovať aj smernicou 2004/37/ES s cieľom zlepšiť súlad okrem iného aj s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 (4) a zabezpečiť podobnú úroveň minimálnej ochrany na úrovni Únie.

(4)

V prípade väčšiny reprodukčne toxických látok je vedecky možné určiť úrovne, pod ktorými by expozícia neviedla k nepriaznivým účinkom na zdravie. Požiadavky na minimalizáciu expozície stanovené v smernici 2004/37/ES by sa mali vzťahovať len na tie reprodukčne toxické látky, pri ktorých nie je možné určiť bezpečnú úroveň expozície, a ktoré sú v stĺpci pre poznámky v prílohe III k smernici 2004/37/ES označené ako bezprahové látky. Pokiaľ ide o všetky ostatné reprodukčne toxické látky, zamestnávatelia by mali zabezpečiť, aby sa riziko expozície pracovníkov znížilo na minimum.

(5)

Podľa najnovších vedeckých údajov môžu byť na ochranu pracovníkov pred expozíciou niektorým karcinogénom, mutagénom alebo reprodukčne toxickým látkam v osobitných prípadoch potrebné biologické medzné hodnoty. Do smernice 2004/37/ES by sa preto mali zahrnúť biologické medzné hodnoty a príslušné s tým súvisiace ustanovenia.

(6)

Podľa zásady 10 Európskeho piliera sociálnych práv (5), ktorý spoločne vyhlásili Európsky parlament, Rada a Komisia na Sociálnom samite pre spravodlivé pracovné miesta a rast 17. novembra 2017, majú pracovníci právo na vysokú úroveň ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci, ktorá zahŕňa aj ochranu pred expozíciou karcinogénom, mutagénom a reprodukčne toxickým látkam na pracovisku.

(7)

Záväzné limitné hodnoty expozície pri práci sú dôležitou súčasťou všeobecných opatrení na ochranu pracovníkov, ktoré sa stanovujú v smernici 2004/37/ES, a nesmú sa prekročiť. Limitné hodnoty a ostatné priamo súvisiace ustanovenia by sa mali stanoviť pre všetky karcinogény, mutagény a reprodukčne toxické látky, kde to umožňujú dostupné informácie vrátane aktuálnych vedecko-technických údajov.

(8)

V prípade mutagénov a väčšiny karcinogénov nie je vedecky možné určiť úrovne, pod ktorými by expozícia neviedla k nepriaznivým účinkom na zdravie. Hoci sa stanovením limitných hodnôt expozície karcinogénom a mutagénom na pracovisku v smernici 2004/37/ES úplne neodstránia riziká pre zdravie a bezpečnosť pracovníkov z expozície pri práci (reziduálne riziká), prispeje sa tým k výraznému zníženiu rizík z takejto expozície, a to prostredníctvom prístupu založeného na postupných krokoch a vytyčovaní cieľov, ktorý bol prijatý v uvedenej smernici.

(9)

Záväznými limitnými hodnotami expozície pri práci nie sú dotknuté iné povinnosti zamestnávateľov podľa smernice 2004/37/ES, ako je napríklad zníženie používania karcinogénov, mutagénov a reprodukčne toxických látok na pracovisku, predchádzanie expozície pracovníkov karcinogénom, mutagénom a reprodukčne toxickým látkam alebo zníženie tejto expozície, alebo opatrenia, ktoré by sa mali na uvedený účel zaviesť. Pokiaľ je to technicky možné, uvedené opatrenia by mali zahŕňať nahradenie karcinogénu, mutagénu a reprodukčne toxickej látky látkou, zmesou alebo procesom, ktoré nie sú nebezpečné alebo ktoré sú menej nebezpečné pre zdravie pracovníkov, ako aj využívanie uzavretého systému alebo iné opatrenia zamerané na zníženie úrovne expozície pracovníkov.

(10)

Je potrebné, aby pracovníci absolvovali dostatočnú a primeranú odbornú prípravu, ak sú exponovaní alebo by mohli byť exponovaní karcinogénom, mutagénom alebo reprodukčne toxickým látkam vrátane tých, ktoré sa nachádzajú v určitých nebezpečných liekoch. Odborná príprava, ktorú je zamestnávateľ povinný poskytovať podľa článku 11 smernice 2004/37/ES, by mala byť prispôsobená tak, aby zohľadňovala nové alebo zmenené riziko, najmä ak sú pracovníci exponovaní novým karcinogénom, mutagénom alebo reprodukčne toxickým látkam alebo viacerým rôznym karcinogénom, mutagénom alebo reprodukčne toxickým látkam, a to aj v nebezpečných liekoch, alebo v prípade zmeny okolností súvisiacich s prácou.

(11)

Niektoré nebezpečné lieky obsahujú jednu alebo viacero látok, ktoré spĺňajú kritériá pre klasifikáciu ako karcinogénne (kategória 1A alebo 1B), mutagénne (kategória 1A alebo 1B) alebo reprodukčne toxické (kategória 1A alebo 1B) podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1272/2008 (6), a preto patria do rozsahu pôsobnosti smernice 2004/37/ES. Pracovníci, zamestnávatelia alebo orgány presadzovania práva však nemajú jednoduchý prístup k jasným a najnovším informáciám o tom, či liek uvedené kritériá spĺňa. S cieľom zabezpečiť riadne vykonávanie smernice 2004/37/ES a objasniť používanie uvedených nebezpečných liekov a riziká súvisiace s manipuláciou s uvedenými nebezpečnými liekmi je potrebné prijať kroky na pomoc zamestnávateľom pri ich identifikácii. Komisia má v súlade so svojím oznámením z 28. júna 2021 o strategickom rámci EÚ v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci na roky 2021 – 2027 poskytnúť usmernenia, a to aj usmernenia k odbornej príprave, protokolom, dohľadu a monitorovaniu slúžiace na ochranu pracovníkov pred expozíciou nebezpečným liekom.

(12)

Pokiaľ ide o posudzovanie rizík stanovené v článku 3 smernice 2004/37/ES, pri posudzovaní expozície nebezpečným liekom, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti uvedenej smernice, by zamestnávatelia mali venovať osobitnú pozornosť tomu, aby zabezpečili, že požiadavka na nahradenie takýchto liekov nebude na úkor zdravia pacientov.

(13)

Touto smernicou sa posilňuje ochrana zdravia a bezpečnosť pracovníkov na pracovisku. V smernici 2004/37/ES by sa mali stanoviť nové limitné hodnoty na základe dostupných informácií vrátane aktuálnych vedecko-technických údajov a mali by byť založené aj na dôkladnom posúdení sociálno-ekonomického vplyvu a dostupnosti protokolov a techník na meranie expozície na pracovisku. Uvedené informácie by podľa možností mali obsahovať údaje o reziduálnych rizikách pre zdravie pracovníkov, stanoviská Výboru pre hodnotenie rizík (RAC) Európskej chemickej agentúry zriadenej nariadením (ES) č. 1907/2006 (ECHA), ako aj stanoviská Poradného výboru pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci zriadeného rozhodnutím Rady z 22. júla 2003 (7) (ACSH). Informácie o reziduálnych rizikách, ktoré sú verejne dostupné na úrovni Únie, sú dôležité pre budúcu prácu na obmedzovaní rizík vyplývajúcich z expozície karcinogénom, mutagénom a reprodukčne toxickým látkam pri práci.

(14)

Komisia by mala poveriť Poradný výbor pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, aby na základe dostupných informácií vrátane vedecko-technických údajov ďalej skúmal možnosť prijať metodiku založenú na hodnotení rizika s cieľom stanoviť limitné hodnoty pre úrovne expozície, ktoré zodpovedajú riziku vzniku nepriaznivého účinku na zdravie, ako je rakovina, vrátane možnosti ich stanovenia v rozsahu od hornej po dolnú úroveň rizika.

(15)

Limitné hodnoty expozície pri inhalácii sa na základe odporúčaní Výboru pre hodnotenie rizík a Poradného výboru pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci podľa možnosti určujú z časovo váženého priemeru za referenčný čas osem hodín (limitné hodnoty dlhodobej expozície) a v prípade určitých karcinogénov, mutagénov a reprodukčne toxických látok z časovo váženého priemeru za kratší referenčný čas, vo všeobecnosti 15 minút (limitné hodnoty krátkodobej expozície), s cieľom čo najviac obmedziť účinky krátkodobej expozície.

(16)

Na zabezpečenie čo najlepšej úrovne ochrany je potrebné okrem inhalácie zvážiť aj iné cesty vstupu všetkých karcinogénov, mutagénov a reprodukčne toxických látok vrátane možnosti absorpcie cez pokožku. Ďalšie upozornenia k nebezpečným látkam a zmesiam sú stanovené v nariadení (ES) č. 1272/2008.

(17)

Posudzovanie zdravotných účinkov karcinogénov, ktoré sú predmetom tejto smernice, vychádza z relevantných vedeckých poznatkov poskytnutých Výborom pre hodnotenie rizík. Podľa dohody o úrovni poskytovaných služieb medzi Generálnym riaditeľstvom Komisie pre zamestnanosť, sociálne záležitosti a začlenenie a agentúrou ECHA poskytuje Výbor pre hodnotenie rizík vedecké hodnotenia toxikologického profilu každej z vybraných prioritných chemických látok vo vzťahu k ich nepriaznivým účinkom na zdravie pracovníkov.

(18)

Akrylonitril spĺňa kritériá na klasifikáciu ako karcinogénna látka (kategória 1B) podľa nariadenia (ES) č. 1272/2008, a preto je karcinogénom v zmysle smernice 2004/37/ES. Na základe dostupných informácií vrátane vedecko-technických údajov je pre uvedený karcinogén možné stanoviť dlhodobú a krátkodobú limitnú hodnotu. Akrylonitril sa môže absorbovať aj cez pokožku. Je preto vhodné stanoviť limitnú hodnotu pre akrylonitril v rámci rozsahu pôsobnosti smernice 2004/37/ES a priradiť k nemu poznámku „koža“. Na základe stanoviska Výboru pre hodnotenie rizík sa Poradný výbor pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci zhodol na tom, že biologické monitorovanie akrylonitrilu by bolo užitočné. To by sa malo vziať do úvahy pri príprave usmernení o praktickom využívaní biologického monitorovania.

(19)

V prípade akrylonitrilu môže byť v krátkodobom horizonte ťažké dodržať limitnú hodnotu 1 mg/m3 (0,45 ppm) a krátkodobú limitnú hodnotu 4 mg/m3 (1,8 ppm). Malo by sa zaviesť prechodné obdobie štyroch rokov od nadobudnutia účinnosti tejto smernice, po ktorom by sa uplatňovali uvedené limitné hodnoty expozície pri práci (OEL).

(20)

Zlúčeniny niklu spĺňajú kritériá na klasifikáciu ako karcinogény (kategória 1A) podľa nariadenia (ES) č. 1272/2008, a preto sú v zmysle smernice 2004/37/ES karcinogénmi. Na základe dostupných informácií vrátane vedecko-technických údajov je pre uvedenú skupinu karcinogénov možné stanoviť limitné hodnoty. Expozícia zlúčeninám niklu na pracovisku môže viesť aj k dermálnej a k respiračnej senzibilizácii. Je preto vhodné stanoviť limitné hodnoty pre inhalovateľnú aj respirabilnú frakciu zlúčenín niklu v rámci rozsahu pôsobnosti smernice 2004/37/ES a uviesť poznámku pre dermálnu a respiračnú senzibilizáciu.

(21)

Pokiaľ ide o zlúčeniny niklu, môže byť ťažké dodržať limitné hodnoty 0,01 mg/m3 pre respirabilnú frakciu a 0,05 mg/m3 pre inhalovateľnú frakciu vo viacerých odvetviach alebo procesoch, najmä pri tavení, rafinácii a zváraní. Keďže rovnaké opatrenia riadenia rizík možno použiť tak pre šesťmocný chróm, ako aj pre zlúčeniny niklu, prechodné opatrenia na zníženie expozície týmto dvom skupinám karcinogénov by sa mali zosúladiť. Preto by sa malo zaviesť prechodné obdobie do 17. januára 2025 vrátane, počas ktorého by sa pre inhalovateľnú frakciu zlúčenín niklu mala uplatňovať limitná hodnota 0,01 mg/m3. Toto prechodné obdobie by zabezpečilo zosúladenie s dátumom uplatňovania limitných hodnôt expozície pri práci pre zlúčeniny šesťmocného chrómu prijatých v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2398 (8).

(22)

Benzén spĺňa kritériá na klasifikáciu ako karcinogén (kategória 1A) podľa nariadenia (ES) č. 1272/2008, a preto je v zmysle smernice 2004/37/ES karcinogénom. Benzén sa môže absorbovať aj cez pokožku. Vzhľadom na novšie vedecké údaje by sa limitná hodnota stanovená v prílohe III k smernici 2004/37/ES pre benzén mala prehodnotiť, pričom poznámku „koža“ je vhodné ponechať. Poradný výbor pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci sa na základe stanoviska Výboru pre hodnotenie rizík zhodol na tom, že biologické monitorovanie benzénu by bolo užitočné. To by sa malo vziať do úvahy pri príprave usmernení o praktickom využití biologického monitorovania.

(23)

V prípade benzénu môže byť v niektorých odvetviach ťažké dodržať v krátkodobom horizonte revidovanú limitnú hodnotu 0,2 ppm (0,66 mg/m3). Preto by sa malo zaviesť prechodné obdobie štyroch rokov od nadobudnutia účinnosti tejto smernice. Ako prechodné opatrenie by sa mala naďalej uplatňovať limitná hodnota 1 ppm (3,25 mg/m3) stanovená v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/130 (9) do 5. apríla 2024 a prechodná limitná hodnota 0,5 ppm (1,65 mg/m3) by sa mala uplatňovať od 5. apríla 2024 do 5. apríla 2026.

(24)

Limitná hodnota pre respirabilný prach kryštalického oxidu kremičitého stanovená v prílohe III k smernici (EÚ) 2017/2398 by sa mala zrevidovať na základe hodnotení Komisie podľa smernice 2004/37/ES a aktuálnych vedecko-technických údajov.

(25)

Komisia vykonala dvojfázovú poradu so sociálnymi partnermi na úrovni Únie v súlade s článkom 154 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Konzultovala aj s Poradným výborom pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, ktorý prijal stanoviská pre všetky prioritné látky, na ktoré sa táto smernica vzťahuje, odporučil jednu alebo niekoľko záväzných limitných hodnôt expozície pri práci pre každú z nich a podľa potreby aj upozornenia.

(26)

Limitné hodnoty stanovené v tejto smernici sa majú pravidelne kontrolovať a revidovať, aby sa zabezpečil súlad s nariadením (ES) č. 1907/2006. Najmä pokiaľ ide o benzén, Komisia v úzkej spolupráci s Poradným výborom pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci posúdi možnosť ďalšieho zníženia limitných hodnôt expozície pri práci s ohľadom na stanovisko Výboru pre hodnotenie rizík z roku 2018 a všetky nové relevantné informácie.

(27)

Keďže cieľ tejto smernice, a to ochrana pracovníkov pred rizikami pre ich zdravie a bezpečnosť v dôsledku alebo v pravdepodobnom dôsledku expozície karcinogénom, mutagénom alebo reprodukčne toxickým látkam pri práci vrátane prevencie pred takýmito rizikami, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodu jeho rozsahu a účinkov ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(28)

Keďže sa táto smernica týka ochrany zdravia a bezpečnosti pracovníkov na pracovisku, mala by sa transponovať v lehote do dvoch rokov od dátumu nadobudnutia jej účinnosti.

(29)

Smernica 2004/37/ES by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

Článok 1

Zmeny smernice 2004/37/ES

Smernica 2004/37/ES sa mení takto:

1.

Názov sa nahrádza takto:

„Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/37/ES z 29. apríla 2004 o ochrane pracovníkov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou karcinogénom, mutagénom alebo reprodukčne toxickým látkam pri práci (šiesta samostatná smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice Rady 89/391/EHS)“

2.

V článku 1 ods. 1 sa prvý pododsek nahrádza takto:

„1.   Cieľom tejto smernice je ochrana pracovníkov pred rizikami pre ich zdravie a bezpečnosť, ktoré vznikajú alebo pravdepodobne vznikajú pri práci expozíciou karcinogénom, mutagénom alebo reprodukčne toxickým látkam, a to vrátane prevencie pred takýmito rizikami.“

3.

Článok 2 sa mení takto:

a)

vkladajú sa tieto písmená:

„ba)

„reprodukčne toxická látka“ je látka alebo zmes, ktorá spĺňa kritériá pre klasifikáciu ako reprodukčne toxická látka kategórie 1A alebo 1B podľa prílohy I k nariadeniu (ES) č. 1272/2008;

bb)

„bezprahová reprodukčne toxická látka“ je reprodukčne toxická látka, pre ktorú neexistuje úroveň expozície bezpečná pre zdravie pracovníkov a ktorá je ako taká označená v stĺpci pre poznámky v prílohe III;

bc)

„prahová reprodukčne toxická látka“ je reprodukčne toxická látka, pre ktorú existuje bezpečná úroveň expozície, pod ktorou nie je riziko pre zdravie pracovníkov a ktorá je ako taká označená v stĺpci pre poznámky v prílohe III;“;

b)

písmeno c) sa nahrádza takto:

„c)

„limitná hodnota“ je, pokiaľ nie je uvedené inak, limit časovo váženého priemeru koncentrácie pre karcinogén, mutagén alebo reprodukčne toxickú látku vo vzduchu v dýchacej zóne pracovníka vzhľadom k definovanému referenčnému času podľa prílohy III;“;

c)

dopĺňajú sa tieto písmená:

„d)

„biologická medzná hodnota“ je limitná hodnota koncentrácie príslušného faktora, jeho metabolitu alebo indikátora účinku v príslušnom biologickom materiáli;

e)

„zdravotný dohľad“ je hodnotenie konkrétneho pracovníka s cieľom určiť jeho zdravotný stav vo vzťahu k expozícii špecifickým karcinogénom, mutagénom alebo reprodukčne toxickým látkam pri práci.“

4.

Článok 3 sa mení takto:

a)

odsek 1 sa nahrádza takto:

„1.   Táto smernica sa uplatňuje na činnosti, pri ktorých pracovníci sú alebo môžu byť pri práci vystavení karcinogénom, mutagénom alebo reprodukčne toxickým látkam.“;

b)

v odseku 2 sa prvý a druhý pododsek nahrádzajú takto:

„2.   V prípade akejkoľvek činnosti, pri ktorej môže vzniknúť riziko expozície karcinogénom, mutagénom alebo reprodukčne toxickým látkam, sa musí zistiť povaha, miera a trvanie expozície pracovníkov, aby bolo možné posúdiť akékoľvek riziko pre zdravie alebo bezpečnosť týchto pracovníkov a stanoviť opatrenia, ktoré sa majú vykonať.

Toto posudzovanie sa musí pravidelne opakovať a vždy, keď nastane zmena podmienok, ktorá môže mať vplyv na expozíciu pracovníkov karcinogénom, mutagénom alebo reprodukčne toxickým látkam.“;

c)

odsek 4 sa nahrádza takto:

„4.   Zamestnávatelia sú pri posudzovaní rizika povinní venovať osobitnú pozornosť všetkým účinkom na zdravie alebo bezpečnosť pracovníkov s osobitným rizikom, a okrem iného musia brať do úvahy, či je vhodné zamestnať takýchto pracovníkov v priestoroch, kde môžu prísť do styku s karcinogénmi, mutagénmi alebo reprodukčne toxickými látkami.“

5.

V článku 4 sa odsek 1 nahrádza takto:

„1.   Zamestnávateľ je povinný znížiť používanie karcinogénu, mutagénu alebo reprodukčne toxickej látky na pracovisku najmä tak, že ich, ak je to technicky možné, nahradí látkou, zmesou alebo procesom, ktoré pri dodržaní podmienok ich používania nie sú nebezpečné pre zdravie alebo bezpečnosť pracovníkov, alebo sú menej nebezpečné.“

6.

Článok 5 sa mení takto:

a)

odseky 2, 3 a 4 sa nahrádzajú takto:

„2.   Ak nie je technicky možné nahradiť karcinogén, mutagén alebo reprodukčne toxickú látku látkou, zmesou alebo procesom, ktoré nie sú pri dodržaní podmienok ich používania nebezpečné alebo sú menej nebezpečné pre zdravie alebo bezpečnosť, je zamestnávateľ povinný zabezpečiť, ak je to technicky možné, aby sa karcinogén, mutagén alebo reprodukčne toxická látka vyrábali a používali v uzavretom systéme.

3.   Ak použitie uzavretého systému nie je technicky možné, zamestnávateľ zabezpečí, aby sa úroveň expozície pracovníkov karcinogénu, mutagénu alebo bezprahovej reprodukčne toxickej látke znížila na technicky čo najnižšiu možnú úroveň.

3a.   Ak prahovú reprodukčne toxickú látku nie je technicky možné používať alebo vyrábať v uzavretom systéme, zamestnávateľ zabezpečí, aby sa riziko spojené s expozíciou pracovníkov tejto prahovej reprodukčne toxickej látke znížilo na minimum.

3b.   Pokiaľ ide o reprodukčne toxické látky iné ako bezprahové reprodukčne toxické látky a prahové reprodukčne toxické látky, zamestnávateľ uplatní odsek 3a tohto článku. V takom prípade zamestnávateľ pri hodnotení rizika uvedenom v článku 3 náležite zohľadní možnosť, že pre takúto reprodukčne toxickú látku nemusí existovať úroveň expozície, ktorá je bezpečná pre zdravie pracovníkov, a v tejto súvislosti stanoví vhodné opatrenia.

4.   Expozícia nesmie presiahnuť limitnú hodnotu pre karcinogén, mutagén alebo reprodukčne toxickú látku stanovenú v prílohe III.“;

b)

odsek 5 sa mení takto:

i)

úvodná časť sa nahrádza takto:

„5.   Zamestnávateľ vždy, keď sa používa karcinogén, mutagén alebo reprodukčne toxická látka, vykoná tieto opatrenia:“;

ii)

písmeno a) sa nahrádza takto:

„a)

obmedzenie množstva karcinogénu, mutagénu alebo reprodukčne toxickej látky na pracovisku;“;

iii)

písmená c), d) a e) sa nahrádzajú takto:

„c)

návrh pracovných postupov a opatrení technickej kontroly s cieľom predísť úniku karcinogénov, mutagénov alebo reprodukčne toxických látok na pracovisku alebo tento únik minimalizovať;

d)

odstraňovanie karcinogénov, mutagénov alebo reprodukčne toxických látok pri zdroji, lokálny odsávací systém alebo celková ventilácia, pričom všetky tieto metódy sú primerané a zlučiteľné s potrebou chrániť verejné zdravie a životné prostredie;

e)

použitie vhodných existujúcich meracích postupov pre karcinogény, mutagény alebo reprodukčne toxické látky, najmä na včasné zistenie nadmerných expozícií v dôsledku nepredvídateľnej udalosti alebo nehody;“;

iv)

písmeno j) sa nahrádza takto:

„j)

ohraničenie nebezpečných priestorov a používanie vhodných výstražných a bezpečnostných značiek vrátane značky „fajčenie zakázané“ v priestoroch, v ktorých pracovníci sú alebo môžu byť exponovaní karcinogénom, mutagénom alebo reprodukčne toxickým látkam;“

7.

V článku 6 prvom odseku sa písmená a) a b) nahrádzajú takto:

„a)

vykonávaných činnostiach a/alebo použitých výrobných postupoch vrátane dôvodov použitia karcinogénov, mutagénov alebo reprodukčne toxických látok;

b)

množstvá vyrábaných alebo používaných látok alebo zmesí, ktoré obsahujú karcinogény, mutagény alebo reprodukčne toxické látky;“

8.

V článku 10 sa odsek 1 mení takto:

a)

úvodná časť sa nahrádza takto:

„1.   Zamestnávatelia sú povinní vykonať vhodné opatrenia pre všetky činnosti, pri ktorých hrozí nebezpečenstvo kontaminácie karcinogénmi, mutagénmi alebo reprodukčne toxickými látkami, aby zabezpečili, že:“;

b)

písmeno a) sa nahrádza takto:

„a)

pracovníci nejedia, nepijú, ani nefajčia na pracoviskách, na ktorých hrozí nebezpečenstvo kontaminácie karcinogénmi, mutagénmi alebo reprodukčne toxickými látkami;“

9.

Článok 11 sa mení takto:

a)

v odseku 1 sa druhý pododsek nahrádza takto:

„Toto školenie sa musí:

prispôsobiť novým rizikám alebo zmeneným rizikám, najmä ak pracovníci sú alebo môžu byť exponovaní novým karcinogénom, mutagénom alebo reprodukčne toxickým látkam alebo viacerým rôznym karcinogénom, mutagénom alebo reprodukčne toxickým látkam vrátane tých, ktoré sa nachádzajú v nebezpečných liekoch, alebo ak sa zmenia okolnosti súvisiace s prácou,

poskytovať pravidelne v zdravotníckom prostredí všetkým pracovníkom, ktorí sú exponovaní karcinogénom, mutagénom alebo reprodukčne toxickým látkam, najmä ak sa používajú nové nebezpečné lieky obsahujúce uvedené látky, a

v prípade potreby pravidelne opakovať pri zmene pracovných podmienok.“;

b)

odsek 2 sa nahrádza takto:

„2.   Zamestnávatelia informujú pracovníkov o zariadeniach a príslušných kontajneroch, ktoré obsahujú karcinogény, mutagény alebo reprodukčne toxické látky, zabezpečia, aby všetky kontajnery, balenia a zariadenia, ktoré obsahujú karcinogény, mutagény alebo reprodukčne toxické látky, boli zreteľne a čitateľne označené, a umiestnia zreteľne viditeľné výstražné a bezpečnostné značky.

Ak je v prílohe IIIa stanovená biologická medzná hodnota, podľa postupov stanovených v uvedenej prílohe je pre prácu s príslušnými karcinogénmi, mutagénmi alebo reprodukčne toxickými látkami povinný zdravotný dohľad. Pracovníci musia byť o tejto požiadavke informovaní pred pridelením úlohy, ktorá v sebe obsahuje riziko expozície uvedenému karcinogénu, mutagénu alebo reprodukčne toxickej látke.“

10.

Článok 14 sa mení takto:

a)

v odseku 3 sa prvý pododsek nahrádza takto:

„3.   Ak sa zistí, že nejaký pracovník trpí odchýlkou zdravotného stavu, o ktorej sa predpokladá, že je dôsledkom expozície karcinogénom, mutagénom alebo reprodukčne toxickým látkam, alebo ak sa zistí prekročenie biologickej medznej hodnoty, môže lekár alebo orgán zodpovedný za zdravotný dohľad nad pracovníkmi požadovať, aby sa ďalší pracovníci s podobnou expozíciou podrobili zdravotnému dohľadu.“;

b)

odsek 4 sa nahrádza takto:

„4.   V prípadoch, keď sa vykonáva zdravotný dohľad, založí sa osobný zdravotný záznam a lekár alebo orgán zodpovedný za zdravotný dohľad navrhne všetky ochranné alebo preventívne opatrenia, ktoré je potrebné vykonať pre každého pracovníka. Súčasťou zdravotného dohľadu môže byť biologické monitorovanie a súvisiace požiadavky.“;

c)

v odseku 8 sa prvý pododsek nahrádza takto:

„8.   Všetky prípady ochorenia na rakovinu, nepriaznivých účinkov na pohlavné funkcie a plodnosť dospelých pracovníkov a pracovníčok alebo vývojovej toxicity u potomstva, ktoré boli zistené podľa vnútroštátneho práva alebo praxe ako dôsledok expozície karcinogénu, mutagénu alebo reprodukčne toxickej látke pri práci, sa oznámia príslušnému orgánu.“

11.

V článku 15 sa odsek 1 nahrádza takto:

„1.   Pokiaľ ide o karcinogény a mutagény, zoznam uvedený v článku 12 písm. c) a zdravotný záznam uvedený v článku 14 ods. 4 sa podľa vnútroštátneho práva alebo praxe uchovávajú najmenej 40 rokov po skončení expozície.

1a.   Pokiaľ ide o reprodukčne toxické látky, zoznam uvedený v článku 12 písm. c) a zdravotný záznam uvedený v článku 14 ods. 4 sa podľa vnútroštátneho práva alebo praxe uchovávajú najmenej päť rokov po skončení expozície.“

12.

Článok 16 sa mení takto:

a)

odsek 1 sa nahrádza takto:

„1.   Európsky parlament a Rada v súlade s postupom uvedeným v článku 153 ods. 2 písm. b) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) stanovia v smerniciach na základe dostupných informácií vrátane vedecko-technických údajov limitné hodnoty pre všetky karcinogény, mutagény alebo reprodukčne toxické látky, pre ktoré je to možné, a v prípade potreby ďalšie priamo s tým súvisiace ustanovenia.“;

b)

dopĺňajú sa tieto odseky:

„3.   Európsky parlament a Rada v súlade s postupom uvedeným v článku 153 ods. 2 písm. b) ZFEÚ stanovia v smerniciach na základe dostupných informácií vrátane vedecko-technických údajov biologické medzné hodnoty spolu s ďalšími relevantnými informáciami o zdravotnom dohľade.

4.   Biologické medzné hodnoty a iné informácie o zdravotnom dohľade sú stanovené v prílohe IIIa.“

13.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 16a

Identifikácia bezprahových reprodukčne toxických látok a prahových reprodukčne toxických látok

Európsky parlament a Rada v súlade s postupom uvedeným v článku 153 ods. 2 písm. b) ZFEÚ uvedú na základe dostupných vedecko-technických údajov v stĺpci pre poznámky v prílohe III k tejto smernici, či reprodukčne toxická látka je bezprahovou reprodukčne toxickou látkou alebo prahovou reprodukčne toxickou látkou.“

14.

V článku 17 sa prvý odsek nahrádza takto:

„Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 17a s cieľom vykonávať čisto technické zmeny prílohy II, a tak zohľadniť technický pokrok, zmeny v medzinárodných predpisoch alebo špecifikáciách a nové zistenia v súvislosti s karcinogénmi, mutagénmi alebo reprodukčne toxickými látkami.“

15.

Článok 18a sa nahrádza takto:

„Článok 18a

Hodnotenie

Komisia pri ďalšom hodnotení vykonávania tejto smernice v rámci hodnotenia uvedeného v článku 17a smernice 89/391/EHS vyhodnotí aj potrebu upraviť limitnú hodnotu pre respirabilný prach kryštalického oxidu kremičitého. Komisia začne tento proces v roku 2022 a v prípade potreby následne navrhne potrebné zmeny a úpravy súvisiace s uvedenou látkou v neskoršej revízii tejto smernice.

Komisia najneskôr do 11. júla 2022 posúdi možnosť zmeniť túto smernicu tak, že sa do nej doplnia ustanovenia o kombinácii limitnej hodnoty expozície v pracovnom ovzduší a biologickej medznej hodnoty pre kadmium a jeho anorganické zlúčeniny.

Komisia najneskôr 31. decembra 2022, podľa potreby po konzultácii s Poradným výborom pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a pri zohľadnení súčasných odporúčaní jednotlivých agentúr, zainteresovaných strán a Svetovej zdravotníckej organizácie o prioritných karcinogénoch, mutagénoch a reprodukčne toxických látkach, pre ktoré sú potrebné limitné hodnoty, predloží akčný plán na dosiahnutie nových alebo revidovaných limitných hodnôt expozície pri práci pre najmenej 25 látok, skupín látok alebo látok vznikajúcich počas procesu. Komisia pri zohľadnení tohto akčného plánu, najnovšieho vývoja vedeckých poznatkov a po konzultácii s Poradným výborom pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci podľa potreby bezodkladne predloží legislatívne návrhy podľa článku 16.

Komisia v prípade potreby a najneskôr 5. apríla 2025 pri zohľadnení najnovšieho vývoja vedeckých poznatkov a po príslušných konzultáciách s relevantnými zainteresovanými stranami vypracuje definíciu a zavedie orientačný zoznam nebezpečných liekov alebo v nich obsiahnutých látok, ktoré spĺňajú kritériá pre klasifikáciu ako karcinogén kategórie 1A alebo 1B podľa prílohy I k nariadeniu (ES) č. 1272/2008, mutagén alebo reprodukčne toxická látka.

Komisia po náležitej konzultácii s relevantnými zainteresovanými stranami najneskôr 31. decembra 2022 pripraví usmernenia Únie pre prípravu, podávanie a zneškodňovanie nebezpečných liekov na pracovisku. Uvedené usmernenia sa uverejnia na webovom sídle agentúry EU-OSHA a vo všetkých členských štátoch ich šíria relevantné príslušné orgány.

Komisia podľa potreby, po prijatí stanoviska Poradného výboru pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a pri zohľadnení platnej metodiky stanovenia limitných hodnôt karcinogénov v niektorých členských štátoch a stanoviska Poradného výboru pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, vymedzí hornú a dolnú úroveň rizika. Komisia pripraví najneskôr 12 mesiacov po prijatí stanoviska Poradného výboru pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a po náležitej konzultácii s relevantnými zainteresovanými stranami usmernenia Únie k metodike na stanovenie limitných hodnôt založených na hodnotení rizika. Uvedené usmernenia sa uverejnia na webovom sídle agentúry EU-OSHA a vo všetkých členských štátoch ich šíria relevantné príslušné orgány.

Komisia najneskôr 31. decembra 2024 pri zohľadnení najnovšieho vývoja vedeckých poznatkov a po príslušných konzultáciách s relevantnými zainteresovanými stranami navrhne v prípade potreby limitnú hodnotu pre kobalt a anorganické zlúčeniny kobaltu.“

16.

V prílohe II sa bod 1 nahrádza takto:

„1.

Lekár a/alebo orgán zodpovedný za zdravotný dohľad nad pracovníkmi exponovanými karcinogénom, mutagénom alebo reprodukčne toxickým látkam musí byť oboznámený s podmienkami alebo okolnosťami expozície každého pracovníka.“

17.

Príloha III sa mení v súlade s prílohou k tejto smernici.

Článok 2

Transpozícia

1.   Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou do 5. apríla 2024. Znenie týchto opatrení bezodkladne oznámia Komisii.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

2.   Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných opatrení vnútroštátneho práva, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 3

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 4

Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom.

V Štrasburgu 9. marca 2022

Za Európsky parlament

Za Radu

R. METSOLA

Predsedníčka

predseda

C. BEAUNE


(1)  Ú. v. EÚ C 56, 16.2.2021, s. 63.

(2)  Pozícia Európskeho parlamentu zo 17. februára 2022 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady z 3. marca 2022.

(3)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/37/ES z 29. apríla 2004 o ochrane pracovníkov pred rizikami z vystavenia účinkom karcinogénov alebo mutagénov pri práci (šiesta samostatná smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice Rady 89/391/EHS) (Ú. v. EÚ L 158, 30.4.2004, s. 50).

(4)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 z 18. decembra 2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemikálií (REACH) a o zriadení Európskej chemickej agentúry, o zmene a doplnení smernice 1999/45/ES a o zrušení nariadenia Rady (EHS) č. 793/93 a nariadenia Komisie (ES) č. 1488/94, smernice Rady 76/769/EHS a smerníc Komisie 91/155/EHS, 93/67/EHS, 93/105/ES a 2000/21/ES (Ú. v. EÚ L 396, 30.12.2006, s. 1).

(5)  Ú. v. EÚ C 428, 13.12.2017, s. 10.

(6)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1272/2008 zo 16. decembra 2008 o klasifikácii, označovaní a balení látok a zmesí, o zmene, doplnení a zrušení smerníc 67/548/EHS a 1999/45/ES a o zmene a doplnení nariadenia (ES) č. 1907/2006 (Ú. v. EÚ L 353, 31.12.2008, s. 1).

(7)  Rozhodnutie Rady z 22. júla 2003 o zriadení Poradného výboru pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (Ú. v. EÚ C 218, 13.9.2003, s. 1).

(8)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2398 z 12. decembra 2017, ktorou sa mení smernica 2004/37/ES o ochrane pracovníkov pred rizikami z vystavenia účinkom karcinogénov alebo mutagénov pri práci (Ú. v. EÚ L 345, 27.12.2017, s. 87).

(9)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/130 zo 16. januára 2019, ktorou sa mení smernica 2004/37/ES o ochrane pracovníkov pred rizikami z vystavenia účinkom karcinogénov alebo mutagénov pri práci (Ú. v. EÚ L 30, 31.1.2019, s. 112).


PRÍLOHA

Prílohy k smernici 2004/37/ES sa menia takto:

1.

V prílohe III sa bod A mení takto:

a)

riadok týkajúci sa benzénu sa nahrádza takto:

Názov chemického faktora

Č. EC (1)

Č. CAS (2)

Limitné hodnoty

Poznámka

Prechodné opatrenia

8-hodinová expozícia (3)

Krátkodobá expozícia (4)

mg/m3 (5)

ppm (6)

f/ml (7)

mg/m3

ppm

f/ml

„Benzén

200-753-7

71-43-2

0,66

0,2

koža (8)

Limitná hodnota 1 ppm (3,25 mg/m3) do 5. apríla 2024. Limitná hodnota 0,5 ppm (1,65 mg/m3) od 5. apríla 2024 do 5. apríla 2026.“

b)

dopĺňajú sa tieto riadky:

Názov chemického faktora

Č. EC  (1)

Č. CAS  (2)

Limitné hodnoty

Poznámka

Prechodné opatrenia

8-hodinová expozícia  (3)

Krátkodobá expozícia  (4)

mg/m3  (5)

ppm  (6)

f/ml  (7)

mg/m3

ppm

f/ml

„Akrylonitril

203-466-5

107-13-1

1

0,45

4

1,8

koža  (8)

dermálna senzibilizácia  (9)

Limitné hodnoty sa uplatňujú od 5. apríla 2026.

Zlúčeniny niklu

0,01  (10)

0,05  (11)

dermálna a respiračná senzibilizácia  (12)

Limitná hodnota  (10) sa uplatňuje od 18. januára 2025.

Limitná hodnota  (11) sa uplatňuje od 18. januára 2025. Dovtedy sa uplatňuje limitná hodnota 0,1 mg/m3  (11).

Anorganické olovo a jeho zlúčeniny

 

 

0,15

 

 

 

 

 

 

 

N,N-dimetylacetamid

204-826-4

127-19-5

36

10

 

72

20

 

koža  (8)

 

Nitrobenzén

202-716-0

98-95-3

1

0,2

 

 

 

 

koža  (8)

 

N,N-dimetylformamid

200-679-5

68-12-2

15

5

 

30

10

 

koža  (8)

 

2-metoxyetanol

203-713-7

109-86-4

 

1

 

 

 

 

koža  (8)

 

(2-metoxyetyl)-acetát

203-772-9

110-49-6

 

1

 

 

 

 

koža  (8)

 

2-etoxyetanol

203-804-1

110-80-5

8

2

 

 

 

 

koža  (8)

 

2-etoxyetylacetát

203-839-2

111-15-9

11

2

 

 

 

 

koža  (8)

 

1-metyl-2-pyrolidón

212-828-1

872-50-4

40

10

 

80

20

 

koža  (8)

 

Ortuť a dvojmocné anorganické zlúčeniny ortuti vrátane oxidu ortuťnatého a chloridu ortuťnatého (merané ako ortuť)

 

 

0,02

 

 

 

 

 

 

 

Bisfenol A; 4,4′-izopropylidéndifenol

201-245-8

80-05-7

2  (13)

 

 

 

 

 

 

 

Oxid uhoľnatý

211-128-3

630-08-0

23

20

 

117

100

 

 

 

2.

Vkladá sa táto príloha:

„PRÍLOHA IIIa

BIOLOGICKÉ MEDZNÉ HODNOTY A OPATRENIA ZDRAVOTNÉHO DOHĽADU

(Článok 16 ods. 4)

1.

Olovo a jeho iónové zlúčeniny

1.1.

Súčasťou biologického monitorovania musí byť meranie hladiny olova v krvi (PbB) absorpčnou spektrometriou alebo metódou s rovnocennými výsledkami. Záväzná biologická medzná hodnota je:

70 μg Pb/100 ml krvi

1.2.

Zdravotný dohľad sa vykonáva v prípade expozície olovu vo vzduchu pri koncentrácii vyššej ako 0,075 mg/m3 vypočítanej ako časovo vážený priemer za 40 hodín týždenne alebo ak sa u jednotlivých pracovníkov nameria v krvi hladina olova vyššia ako 40 μg Pb/100 ml.


(1)  Č. EC, t. j. Einecs, ELINCS alebo NLP, je oficiálnym číslom látky používaným v Európskej únii podľa vymedzenia v časti 1 oddiele 1.1.1.2 v prílohe VI k nariadeniu (ES) č. 1272/2008.

(2)  Č. CAS: Registračné číslo služby chemických abstraktov.

(3)  Merané alebo vypočítané ako časovo vážený priemer (TWA) počas 8-hodinového referenčného času.

(4)  Limitná hodnota krátkodobej expozície (STEL). Limitná hodnota expozície, ktorá by nemala byť prekročená, a ak nie je stanovené inak, vzťahuje sa na 15-minútový referenčný čas.

(5)  mg/m3 = miligram na meter kubický vzduchu pri teplote 20 °C a tlaku 101,3 kPa (tlak 760 mm ortuťového stĺpca).

(6)  ppm = objem vyjadrený v milióntinách z celkového objemu vzduchu (ml/m3).

(7)  f/ml = vlákna na mililiter.

(8)  K celkovému zaťaženiu organizmu môže významne prispieť expozícia cez kožu.

(9)  Látka môže spôsobiť dermálnu senzibilizáciu.

(10)  Respirabilná frakcia meraná ako nikel.

(11)  Inhalovateľná frakcia meraná ako nikel.

(12)  Látka môže spôsobiť senzibilizáciu kože a dýchacích ciest.

(13)  Inhalovateľná frakcia.“


Spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu a Rady o rozsahu pôsobnosti smernice 2004/37/ES

Európsky parlament a Rada sa zhodujú na tom, že nebezpečné lieky, ktoré obsahujú jednu alebo viacero látok spĺňajúcich kritériá klasifikácie ako karcinogénne látky (kategórie 1A alebo 1B), mutagénne látky (kategórie 1A alebo 1B) alebo látky poškodzujúce reprodukciu (kategórie 1A alebo 1B) v súlade s nariadením (ES) č. 1272/2008, patria do rozsahu pôsobnosti smernice 2004/37/ES. V dôsledku tohto sa všetky požiadavky smernice 2004/37/ES uplatňujú na nebezpečné lieky.


II Nelegislatívne akty

NARIADENIA

16.3.2022   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 88/15


VYKONÁVACIE NARIADENIE RADY (EÚ) 2022/432

z 15. marca 2022,

ktorým sa mení vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 282/2011, pokiaľ ide o potvrdenie o oslobodení od DPH a/alebo spotrebnej dane

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na smernicu Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (1), a najmä na jej článok 397,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

keďže:

(1)

Smernica 2006/112/ES a smernica Rady 2008/118/ES (2) boli zmenené smernicou Rady (EÚ) 2019/2235 (3), ktorou sa zaviedli oslobodenia od DPH a spotrebnej dane na účely obranného úsilia vyvíjaného na základe rámca Únie. Uvedené oslobodenia od dane mali členské štáty začať uplatňovať 1. júla 2022.

(2)

Smernica 2006/112/ES bola ďalej zmenená smernicou Rady (EÚ) 2021/1159 (4), ktorou sa zaviedli nové oslobodenia od DPH týkajúce sa opatrení prijatých na úrovni Únie v reakcii na pandémiu ochorenia COVID-19. Vzhľadom na naliehavosť situácie súvisiacej s pandémiou ochorenia COVID-19 mali členské štáty tieto oslobodenia uplatňovať so spätnou účinnosťou od 1. januára 2021.

(3)

Potvrdenie o oslobodení od DPH a/alebo spotrebnej dane uvedené v prílohe II k vykonávaciemu nariadeniu Rady (EÚ) č. 282/2011 (5) (ďalej len „potvrdenie“) slúži na potvrdenie, že transakcia spĺňa podmienky na oslobodenie od DPH a/alebo spotrebnej dane podľa článku 151 smernice 2006/112/ES. Potvrdenie by sa malo zmeniť s cieľom umožniť členským štátom uplatňovať jednotným spôsobom nové oslobodenie od DPH na účely obranného úsilia vyvíjaného na základe rámca Únie a nové oslobodenia od DPH týkajúce sa opatrení prijatých na úrovni Únie v reakcii na pandémiu ochorenia COVID-19.

(4)

Pokiaľ ide o nové oslobodenia od DPH týkajúce sa opatrení prijatých na úrovni Únie v reakcii na pandémiu ochorenia COVID-19, potvrdenie by sa malo zmeniť tak, aby ako oprávnenú organizáciu zahŕňalo Komisiu alebo akúkoľvek agentúru alebo orgán zriadené podľa práva Únie, ak Komisia alebo uvedená agentúra alebo orgán vykonáva svoje úlohy v reakcii na pandémiu ochorenia COVID-19. S cieľom vyhnúť sa zbytočnému administratívnemu zaťaženiu v prípadoch, keď dodania oslobodené od dane už boli spracované s použitím súčasnej verzie potvrdenia, je vhodné, aby sa potvrdenie zmenené týmto nariadením neuplatňovalo so spätnou účinnosťou.

(5)

Pokiaľ ide o nové oslobodenie od DPH na účely obranného úsilia vyvíjaného na základe rámca Únie, potvrdenie by sa malo zmeniť tak, aby ako oprávnené organizácie zahŕňalo Komisiu alebo akúkoľvek agentúru alebo orgán zriadené podľa práva Únie, ak Komisia alebo uvedená agentúra alebo orgán vykonáva svoje úlohy v reakcii na pandémiu ochorenia COVID-19, a ozbrojené sily členského štátu, ktoré sa podieľajú na činnosti Únie v rámci spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (SBOP). Na tento účel a v súlade s dátumom začatia uplatňovania zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení potrebných pre členské štáty na dosiahnutie súladu so smernicou (EÚ) 2019/2235 by sa potvrdenie malo zmeniť s účinnosťou od 1. júla 2022.

(6)

Vzhľadom na retroaktívny účinok nových oslobodení od DPH týkajúcich sa opatrení prijatých na úrovni Únie v reakcii na pandémiu ochorenia COVID-19 by toto nariadenie malo nadobudnúť účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie.

(7)

Vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 282/2011 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 282/2011 sa mení takto:

1.

Príloha II sa nahrádza textom uvedeným v prílohe I k tomuto nariadeniu.

2.

Príloha II sa nahrádza textom uvedeným v prílohe II k tomuto nariadeniu.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 1 bod 1 sa uplatňuje do 30. júna 2022.

Článok 1 bod 2 sa uplatňuje od 1. júla 2022.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 15. marca 2022

Za Radu

predseda

B. LE MAIRE


(1)  Ú. v. EÚ L 347, 11.12.2006, s. 1.

(2)  Smernica Rady 2008/118/ES zo 16. decembra 2008 o všeobecnom systéme spotrebných daní a o zrušení smernice 92/12/EHS (Ú. v. EÚ L 9, 14.1.2009, s. 12).

(3)  Smernica Rady (EÚ) 2019/2235 zo 16. decembra 2019, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty a smernica 2008/118/ES o všeobecnom systéme spotrebných daní, pokiaľ ide o obranné úsilie v rámci Únie (Ú. v. EÚ L 336, 30.12.2019, s. 10).

(4)  Smernica Rady (EÚ) 2021/1159 z 13. júla 2021, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES, pokiaľ ide o dočasné oslobodenia od dane pri dovoze a pri určitých dodaniach v reakcii na pandémiu ochorenia COVID-19 (Ú. v. EÚ L 250, 15.7.2021, s. 1).

(5)  Vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) č. 282/2011 z 15. marca 2011, ktorým sa ustanovujú vykonávacie opatrenia smernice 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 77, 23.3.2011, s. 1).


PRÍLOHA I

„PRÍLOHA II

Článok 51 tohto nariadenia

EURÓPSKA ÚNIA

POTVRDENIE O OSLOBODENÍ OD DPH A/ALEBO SPOTREBNEJ DANE (*)

(článok 151 smernice 2006/112/ES a článok 13 smernice 2008/118/ES)


Sériové číslo (nepovinné):

1.

OPRÁVNENÁ ORGANIZÁCIA ALEBO JEDNOTLIVEC

Názov alebo meno

Ulica, číslo domu

PSČ, miesto

(Hostiteľský) členský štát

2.

PRÍSLUŠNÝ ÚRAD ZODPOVEDNÝ ZA POTVRDENIE PEČIATKOU (názov, adresa a telefónne číslo)

3.

VYHLÁSENIE OPRÁVNENEJ ORGANIZÁCIE ALEBO JEDNOTLIVCA

Oprávnená organizácia alebo jednotlivec (1) týmto vyhlasuje:

a)

že tovar a/alebo služby uvedené v kolónke 5 sú určené (2)

na úradné použitie

na osobnú spotrebu

 

zahraničnej diplomatickej misie

 

príslušníka zahraničnej diplomatickej misie

 

zahraničného konzulárneho úradu

 

príslušníka zahraničného konzulárneho úradu

 

európskeho orgánu, na ktorý sa vzťahuje Protokol o výsadách a imunitách Európskej únie

 

 

 

medzinárodnej organizácie

 

zamestnancov medzinárodnej organizácie

 

ozbrojených síl štátu, ktorý je stranou Severoatlantickej zmluvy (síl NATO)

 

 

ozbrojených síl Spojeného kráľovstva rozmiestnených na ostrove Cyprus

 

na použitie Európskej komisie alebo akejkoľvek agentúry alebo orgánu zriadených podľa práva Únie, ak Komisia alebo uvedená agentúra alebo orgán vykonáva svoje úlohy v reakcii na pandémiu ochorenia COVID-19

 

 

(názov inštitúcie) (pozri kolónku 4)

b)

že tovar alebo služby uvedené v kolónke 5 spĺňajú podmienky a obmedzenia, ktoré sa v hostiteľskom členskom štáte uvedenom v kolónke 1 vzťahujú na oslobodenie od dane, a

c)

že vyššie uvedené údaje sú poskytované v dobrej viere.

Oprávnená organizácia alebo jednotlivec sa týmto zaväzuje, že členskému štátu, z ktorého bol tovar odoslaný alebo z ktorého bol tovar dodaný a/alebo služby poskytované, zaplatí DPH a/alebo spotrebnú daň, ktorá by bola splatná, ak by tovar a/alebo služby nespĺňali podmienky oslobodenia od dane alebo ak by sa tovar a/alebo služby nepoužili zamýšľaným spôsobom.

Miesto, dátum

Meno a postavenie podpísaného

Podpis

4.

PEČIATKA ORGANIZÁCIE (pri oslobodení od dane na osobnú spotrebu)

Miesto, dátum

Pečiatka

Meno a postavenie podpísaného

Podpis

5.

OPIS TOVARU A/ALEBO SLUŽIEB, V SÚVISLOSTI S KTORÝMI SA POŽADUJE OSLOBODENIE OD DPH A/ALEBO SPOTREBNEJ DANE

A.

Údaje o dodávateľovi/oprávnenom majiteľovi skladu

1.

meno a adresa:

2.

členský štát

3.

číslo pre DPH/spotrebnú daň alebo daňové registračné číslo

B.

Údaje o tovare a/alebo službách:

Číslo

Podrobný opis tovaru a/alebo služieb (3) (alebo odkaz na priložený formulár objednávky)

Množstvo alebo počet

Hodnota bez DPH a spotrebnej dane

Mena

 

 

 

Hodnota za jednotku

Celková hodnota

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Celková suma

 

6.

POTVDENIE PRÍSLUŠNÝCH ÚRADOV HOSTITEĽSKÉHO ČLENSKÉHO ŠTÁTU

Zásielka/dodanie tovaru a/alebo poskytovanie služieb uvedených v kolónke 5 vyhovuje:

v plnom rozsahu

až do množstva

(príp. počtu) (4)

podmienkam na oslobodenie od DPH a/alebo spotrebnej dane

Miesto, dátum

Pečiatka

Meno a postavenie podpísaného

Podpis

7.

POVOLENIE NA OSLOBODENIE OD POVINOSTI ZÍSKAŤ PEČIATKU V KOLÓNKE 6 (len pri oslobodení od dane na úradné použitie)

Listom č.:

 

zo dňa:

 

oprávnená inštitúcia s názvom:

je

 

príslušným orgánom v hostiteľskom členskom štáte:

oslobodená od povinnosti získať pečiatku v kolónke 6

 

Miesto, dátum

Pečiatka

Meno a postavenie podpísaného

Podpis

(*)

Nehodiace sa škrtnite.

Vysvetlivky

1.

Dodávateľovi a/alebo oprávnenému majiteľovi skladu slúži toto potvrdenie ako podklad na oslobodenie od dane z dodania tovaru a poskytovania služieb alebo zásielok tovaru oprávneným organizáciám alebo jednotlivcom podľa článku 151 smernice 2006/112/ES a článku 13 smernice 2008/118/ES. Podľa toho sa má pre každého dodávateľa/majiteľa skladu vyhotoviť potvrdenie. Dodávateľ/majiteľ skladu musí okrem toho potvrdenie uchovať vo svojich záznamoch podľa platných predpisov, ktoré platia v jeho členskom štáte.

2.

a)

Všeobecné vlastnosti papiera, ktorý sa má použiť, sú stanovené v  Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev (C 164, 1. 7. 1989, s. 3).

Všetky výtlačky sa majú vyhotoviť na bielom papieri. Formát by mal byť 210 × 297 mm; najvyššia prípustná odchýlka v dĺžke je o 5 mm menej, príp. o 8 mm viac.

Potvrdenie o oslobodení od spotrebnej dane sa vyhotovuje v dvoch výtlačkoch:

výtlačok, ktorý zostáva u odosielateľa,

a výtlačok, ktorý sprevádza pohyb výrobkov podliehajúcich spotrebnej dani.

b)

Nepoužitý priestor v kolónke 5.B sa musí preškrtnúť, aby sa doň nedalo nič dopísať.

c)

Doklad sa musí vyplniť čitateľne a zápisy musia byť nezmazateľné. Vymazávanie ani prepisovanie nie sú prípustné. Potvrdenie sa vyplní v niektorom z jazykov uznaných hostiteľským členským štátom.

d)

Ak sa opis tovaru a/alebo služieb (kolónka 5.B potvrdenia) odvoláva na formulár objednávky na kúpu, ktorý nie je vyplnený v niektorom z jazykov uznávaných hostiteľským členským štátom, musí oprávnená organizácia alebo jednotlivec priložiť preklad.

e)

Ak je potvrdenie vyhotovené v jazyku, ktorý nie je uznaný členským štátom dodávateľa/majiteľa skladu, musí oprávnená organizácia alebo jednotlivec priložiť preklad údajov o tovare a službách uvedených v kolónke 5.B.

f)

Pod pojmom uznaný jazyk sa rozumie niektorý z úradne používaných jazykov v príslušnom členskom štáte alebo niektorý iný úradný jazyk Únie, ktorý členský štát vyhlási za použiteľný na tento účel.

3.

Svojím vyhlásením v kolónke 3 potvrdenia poskytuje oprávnená organizácia alebo jednotlivec údaje, ktoré sú potrebné na posúdenie žiadosti o oslobodenie od dane v hostiteľskom členskom štáte.

4.

Svojím vyhlásením v kolónke 4 potvrdenia potvrdzuje organizácia informácie uvedené v kolónkach 1 a 3 písm. a) dokumentu a potvrdzuje, že oprávnený jednotlivec je zamestnancom organizácie.

5.

a)

Odkaz na formulár objednávky na kúpu (v kolónke 5.B potvrdenia) obsahuje aspoň dátum a číslo objednávky. Formulár objednávky by mal obsahovať všetky údaje, ktoré sú uvedené v kolónke 5 potvrdenia. Ak musí byť potvrdenie opatrené pečiatkou príslušného úradu hostiteľského členského štátu, opečiatkuje sa aj formulár objednávky.

b)

Uvedenie čísla pre spotrebnú daň vymedzeného v článku 2 bode 12 nariadenia Rady (EÚ) č. 389/2012 z 2. mája 2012 o administratívnej spolupráci v oblasti spotrebných daní a zrušení nariadenia (ES) č. 2073/2004 je dobrovoľné, identifikačné číslo pre DPH alebo daňové registračné číslo sa uviesť musí.

c)

Meny sa majú označovať kódom zloženým z troch písmen v súlade s normou ISO 4217 stanovenou Medzinárodnou organizáciou pre normalizáciu (5).

6.

Uvedené vyhlásenie oprávnenej organizácie alebo jednotlivca musí byť v kolónke 6 potvrdené pečiatkou príslušného úradu hostiteľského členského štátu. Uvedený úrad môže schválenie podmieniť súhlasom iného úradu svojho členského štátu. Prislúcha príslušnému daňovému úradu, aby taký súhlas získal.

7.

Na účel zjednodušenia konania môže príslušný úrad oslobodiť oprávnenú organizáciu od povinnosti požiadať o pečiatku v prípade oslobodenia od dane v súvislosti s úradným použitím. Oprávnená organizácia by mala toto oslobodenie od povinnosti uviesť v kolónke 7 potvrdenia..

(1)  Nehodiace sa škrtnite.

(2)  Zaškrtnite hodiace sa políčko.

(3)  Nepoužité políčka preškrtnite. Platí to, aj keď sú priložené formuláre objednávky.

(4)  Tovar a/alebo služby, ktoré neoprávňujú na oslobodenie od dane, sa v kolónke 5 alebo v priloženom formulári objednávky preškrtnú.

(5)  Niektoré kódy mien, ktoré sa v súčasnosti používajú: EUR (euro), BGN (lev), CZK (česká koruna), DKK (dánska koruna), GBP (britská libra šterling), HUF (forint), LTL (litas), PLN (zloty), RON (rumunský lei), SEK (švédska koruna), USD (americký dolár).


PRÍLOHA II

„PRÍLOHA II

Článok 51 tohto nariadenia

EURÓPSKA ÚNIA

POTVRDENIE O OSLOBODENÍ OD DPH A/ALEBO SPOTREBNEJ DANE (*)

(článok 151 smernice 2006/112/ES a článok 13 smernice 2008/118/ES)


Sériové číslo (nepovinné):

1.

OPRÁVNENÁ ORGANIZÁCIA ALEBO JEDNOTLIVEC

Názov alebo meno

Ulica, číslo domu

PSČ, miesto

(Hostiteľský) členský štát

2.

PRÍSLUŠNÝ ÚRAD ZODPOVEDNÝ ZA POTVRDENIE PEČIATKOU (názov, adresa a telefónne číslo)

3.

VYHLÁSENIE OPRÁVNENEJ ORGANIZÁCIE ALEBO JEDNOTLIVCA

Oprávnená organizácia alebo jednotlivec (1) týmto vyhlasuje:

a)

že tovar a/alebo služby uvedené v kolónke 5 sú určené (2)

na úradné použitie

na osobnú spotrebu

 

zahraničnej diplomatickej misie

 

príslušníka zahraničnej diplomatickej misie

 

zahraničného konzulárneho úradu

 

príslušníka zahraničného konzulárneho úradu

 

európskeho orgánu, na ktorý sa vzťahuje Protokol o výsadách a imunitách Európskej únie

 

 

 

medzinárodnej organizácie

 

zamestnancov medzinárodnej organizácie

 

ozbrojených síl štátu, ktorý je stranou Severoatlantickej zmluvy (síl NATO)

 

 

ozbrojených síl členského štátu, ktoré sa podieľajú na činnosti Únie v rámci spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (SBOP)

 

 

ozbrojených síl Spojeného kráľovstva rozmiestnených na ostrove Cyprus

 

na použitie Európskej komisie alebo akejkoľvek agentúry alebo orgánu zriadených podľa práva Únie, ak Komisia alebo uvedená agentúra alebo orgán vykonáva svoje úlohy v reakcii na pandémiu ochorenia COVID-19

 

 

(názov inštitúcie) (pozri kolónku 4)

b)

že tovar alebo služby uvedené v kolónke 5 spĺňajú podmienky a obmedzenia, ktoré sa v hostiteľskom členskom štáte uvedenom v kolónke 1 vzťahujú na oslobodenie od dane, a

c)

že vyššie uvedené údaje sú poskytované v dobrej viere.

Oprávnená organizácia alebo jednotlivec sa týmto zaväzuje, že členskému štátu, z ktorého bol tovar odoslaný alebo z ktorého bol tovar dodaný a/alebo služby poskytované, zaplatí DPH a/alebo spotrebnú daň, ktorá by bola splatná, ak by tovar a/alebo služby nespĺňali podmienky oslobodenia od dane alebo ak by sa tovar a/alebo služby nepoužili zamýšľaným spôsobom.

Miesto, dátum

Meno a postavenie podpísaného

Podpis

4.

PEČIATKA ORGANIZÁCIE (pri oslobodení od dane na osobnú spotrebu)

Miesto, dátum

Pečiatka

Meno a postavenie podpísaného

Podpis

5.

OPIS TOVARU A/ALEBO SLUŽIEB, V SÚVISLOSTI S KTORÝMI SA POŽADUJE OSLOBODENIE OD DPH A/ALEBO SPOTREBNEJ DANE

A.

Údaje o dodávateľovi/oprávnenom majiteľovi skladu

1.

meno a adresa:

2.

členský štát

3.

číslo pre DPH/spotrebnú daň alebo daňové registračné číslo

B.

Údaje o tovare a/alebo službách:

Číslo

Podrobný opis tovaru a/alebo služieb (3) (alebo odkaz na priložený formulár objednávky)

Množstvo alebo počet

Hodnota bez DPH a spotrebnej dane

Mena

 

 

 

Hodnota za jednotku

Celková hodnota

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Celková suma

 

6.

POTVDENIE PRÍSLUŠNÝCH ÚRADOV HOSTITEĽSKÉHO ČLENSKÉHO ŠTÁTU

Zásielka/dodanie tovaru a/alebo poskytovanie služieb uvedených v kolónke 5 vyhovuje:

v plnom rozsahu

až do množstva

(príp. počtu) (4)

podmienkam na oslobodenie od DPH a/alebo spotrebnej dane

Miesto, dátum

Pečiatka

Meno a postavenie podpísaného

Podpis

7.

POVOLENIE NA OSLOBODENIE OD POVINOSTI ZÍSKAŤ PEČIATKU V KOLÓNKE 6 (len pri oslobodení od dane na úradné použitie)

Listom č.:

 

zo dňa:

 

oprávnená inštitúcia s názvom:

je

 

príslušným orgánom v hostiteľskom členskom štáte:

oslobodená od povinnosti získať pečiatku v kolónke 6

 

Miesto, dátum

Pečiatka

Meno a postavenie podpísaného

Podpis

(*)

Nehodiace sa škrtnite.

Vysvetlivky

1.

Dodávateľovi a/alebo oprávnenému majiteľovi skladu slúži toto potvrdenie ako podklad na oslobodenie od dane z dodania tovaru a poskytovania služieb alebo zásielok tovaru oprávneným organizáciám alebo jednotlivcom podľa článku 151 smernice 2006/112/ES a článku 13 smernice 2008/118/ES. Podľa toho sa má pre každého dodávateľa/majiteľa skladu vyhotoviť potvrdenie. Dodávateľ/majiteľ skladu musí okrem toho potvrdenie uchovať vo svojich záznamoch podľa platných predpisov, ktoré platia v jeho členskom štáte.

2.

a)

Všeobecné vlastnosti papiera, ktorý sa má použiť, sú stanovené v  Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev (C 164, 1. 7. 1989, s. 3).

Všetky výtlačky sa majú vyhotoviť na bielom papieri. Formát by mal byť 210 × 297 mm; najvyššia prípustná odchýlka v dĺžke je o 5 mm menej, príp. o 8 mm viac.

Potvrdenie o oslobodení od spotrebnej dane sa vyhotovuje v dvoch výtlačkoch:

výtlačok, ktorý zostáva u odosielateľa,

a výtlačok, ktorý sprevádza pohyb výrobkov podliehajúcich spotrebnej dani.

b)

Nepoužitý priestor v kolónke 5.B sa musí preškrtnúť, aby sa doň nedalo nič dopísať.

c)

Doklad sa musí vyplniť čitateľne a zápisy musia byť nezmazateľné. Vymazávanie ani prepisovanie nie sú prípustné. Potvrdenie sa vyplní v niektorom z jazykov uznaných hostiteľským členským štátom.

d)

Ak sa opis tovaru a/alebo služieb (kolónka 5.B potvrdenia) odvoláva na formulár objednávky na kúpu, ktorý nie je vyplnený v niektorom z jazykov uznávaných hostiteľským členským štátom, musí oprávnená organizácia alebo jednotlivec priložiť preklad.

e)

Ak je potvrdenie vyhotovené v jazyku, ktorý nie je uznaný členským štátom dodávateľa/majiteľa skladu, musí oprávnená organizácia alebo jednotlivec priložiť preklad údajov o tovare a službách uvedených v kolónke 5.B.

f)

Pod pojmom uznaný jazyk sa rozumie niektorý z úradne používaných jazykov v príslušnom členskom štáte alebo niektorý iný úradný jazyk Únie, ktorý členský štát vyhlási za použiteľný na tento účel.

3.

Svojím vyhlásením v kolónke 3 potvrdenia poskytuje oprávnená organizácia alebo jednotlivec údaje, ktoré sú potrebné na posúdenie žiadosti o oslobodenie od dane v hostiteľskom členskom štáte.

4.

Svojím vyhlásením v kolónke 4 potvrdenia potvrdzuje organizácia informácie uvedené v kolónkach 1 a 3 písm. a) dokumentu a potvrdzuje, že oprávnený jednotlivec je zamestnancom organizácie.

5.

a)

Odkaz na formulár objednávky na kúpu (v kolónke 5.B potvrdenia) obsahuje aspoň dátum a číslo objednávky. Formulár objednávky by mal obsahovať všetky údaje, ktoré sú uvedené v kolónke 5 potvrdenia. Ak musí byť potvrdenie opatrené pečiatkou príslušného úradu hostiteľského členského štátu, opečiatkuje sa aj formulár objednávky.

b)

Uvedenie čísla pre spotrebnú daň vymedzeného v článku 2 bode 12 nariadenia Rady (EÚ) č. 389/2012 z 2. mája 2012 o administratívnej spolupráci v oblasti spotrebných daní a zrušení nariadenia (ES) č. 2073/2004 je dobrovoľné, identifikačné číslo pre DPH alebo daňové registračné číslo sa uviesť musí.

c)

Meny sa majú označovať kódom zloženým z troch písmen v súlade s normou ISO 4217 stanovenou Medzinárodnou organizáciou pre normalizáciu (5).

6.

Uvedené vyhlásenie oprávnenej organizácie alebo jednotlivca musí byť v kolónke 6 potvrdené pečiatkou príslušného úradu hostiteľského členského štátu. Uvedený úrad môže schválenie podmieniť súhlasom iného úradu svojho členského štátu. Prislúcha príslušnému daňovému úradu, aby taký súhlas získal.

7.

Na účel zjednodušenia konania môže príslušný úrad oslobodiť oprávnenú organizáciu od povinnosti požiadať o pečiatku v prípade oslobodenia od dane v súvislosti s úradným použitím. Oprávnená organizácia by mala toto oslobodenie od povinnosti uviesť v kolónke 7 potvrdenia..

(1)  Nehodiace sa škrtnite.

(2)  Zaškrtnite hodiace sa políčko.

(3)  Nepoužité políčka preškrtnite. Platí to, aj keď sú priložené formuláre objednávky.

(4)  Tovar a/alebo služby, ktoré neoprávňujú na oslobodenie od dane, sa v kolónke 5 alebo v priloženom formulári objednávky preškrtnú.

(5)  Niektoré kódy mien, ktoré sa v súčasnosti používajú: EUR (euro), BGN (lev), CZK (česká koruna), DKK (dánska koruna), GBP (britská libra šterling), HUF (forint), LTL (litas), PLN (zloty), RON (rumunský lei), SEK (švédska koruna), USD (americký dolár).


16.3.2022   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 88/24


VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2022/433

z 15. marca 2022,

ktorým sa ukladajú konečné vyrovnávacie clá na dovoz plochých výrobkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za studena s pôvodom v Indii a Indonézii a mení vykonávacie nariadenie (EÚ) 2021/2012, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo a s konečnou platnosťou vyberá predbežné clo uložené na dovoz plochých výrobkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za studena s pôvodom v Indii a Indonézii

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1037 z 8. júna 2016 o ochrane pred subvencovanými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskej únie (ďalej len „základné nariadenie“) (1), a najmä na jeho článok 15 a článok 24 ods. 1,

keďže:

1.   POSTUP

1.1.   Začatie

(1)

Európska komisia (ďalej len „Komisia“) začala 17. februára 2021 antisubvenčné prešetrovanie týkajúce sa dovozu plochých výrobkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za studena (ďalej aj „prešetrovaný výrobok“) s pôvodom v Indii a Indonézii (ďalej spolu „dotknuté krajiny“). Komisia uverejnila oznámenie o začatí konania v Úradnom vestníku Európskej únie (2) (ďalej len „oznámenie o začatí konania“).

(2)

Komisia začala prešetrovanie na základe podnetu, ktorý 4. januára 2021 podalo Európske združenie oceliarskeho priemyslu (ďalej len „EUROFER“ alebo „navrhovateľ“) v mene výrobného odvetvia výroby Únie vyrábajúceho ploché výrobky z nehrdzavejúcej ocele valcované za studena v zmysle článku 10 ods. 6 základného nariadenia. Podnet obsahoval dôkazy o existencii subvencovania a výslednej ujme, ktoré boli dostatočné na odôvodnenie začatia prešetrovania.

(3)

Pred začatím antisubvenčného prešetrovania Komisia oznámila vláde Indie (ďalej len „indická vláda“) (3) a vláde Indonézie (ďalej len „indonézska vláda“) (4), že jej bol doručený riadne doložený podnet, a vyzvala indickú vládu a indonézsku vládu na konzultácie v súlade s článkom 10 ods. 7 základného nariadenia. Konzultácie s indickou vládou sa uskutočnili 10. februára 2021 a s indonézskou vládou 15. februára 2021. Ani s jednou z týchto vlád sa však nepodarilo dospieť k vzájomne prijateľnému riešeniu.

(4)

Komisia 18. novembra 2021 uložila konečné antidumpingové clá a s konečnou platnosťou vybrala predbežné clá uložené na dovoz rovnakého výrobku s pôvodom v Indii a v Indonézii (5) (ďalej len „antidumpingové nariadenie“) v rámci prešetrovania, ktoré sa začalo na základe oznámenia o začatí konania zverejneného 30. septembra 2020 (ďalej len „samostatné antidumpingové prešetrovanie“) (6).

(5)

Analýzy ujmy, príčinnej súvislosti a záujmu Únie vykonané počas tohto antisubvenčného prešetrovania a samostatného antidumpingového prešetrovania sú mutatis mutandis zhodné, keďže definícia výrobného odvetvia Únie, výrobcovia z Únie zaradení do vzorky, posudzované obdobie a obdobie prešetrovania sú v obidvoch prešetrovaniach rovnaké.

1.2.   Registrácia

(6)

Navrhovateľ 7. apríla 2021 predložil žiadosť o registráciu dovozu. Komisia zanalyzovala žiadosť ale zistila, že v dotknutých krajinách nedošlo v pomerne krátkom období k masívnym dovozom výrobku zvýhodneného napadnuteľnými subvenciami. Dovoz plochých výrobkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za studena z Indie a Indonézie sa počas siedmich mesiacov po začatí konania znížil o 46 % v porovnaní s dovozom počas obdobia prešetrovania. Podmienky na registráciu dovozu podľa článku 24 ods. 5 základného nariadenia preto neboli splnené a Komisia nezaviedla registráciu dovozu dotknutého výrobku.

1.3.   Obdobie prešetrovania a posudzované obdobie

(7)

Prešetrovanie subvencovania a ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. júla 2019 do 30. júna 2020 (ďalej len „obdobie prešetrovania“). Preskúmanie trendov relevantných z hľadiska posúdenia ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2017 do konca obdobia prešetrovania (ďalej len „posudzované obdobie“). Obe obdobia sú totožné s obdobiami v rámci samostatného antidumpingového prešetrovania.

1.4.   Zainteresované strany

(8)

V oznámení o začatí konania Komisia vyzvala zainteresované strany, aby sa na ňu obrátili s cieľom zúčastniť sa na prešetrovaní. Komisia okrem toho o začatí prešetrovania osobitne informovala navrhovateľa, indickú vládu, indonézsku vládu, známych vyvážajúcich výrobcov v dotknutých krajinách, známych dovozcov a používateľov v Únii a vyzvala ich, aby sa na ňom zúčastnili.

(9)

Zainteresované strany mali možnosť vyjadriť sa k začatiu prešetrovania a požiadať o vypočutie pred Komisiou a/alebo úradníkom pre vypočutie v obchodných konaniach. Uskutočnili sa vypočutia združenia EUROFER a ďalšej spoločnosti.

(10)

Komisia v oznámení o začatí konania takisto vyzvala orgány Čínskej ľudovej republiky (ďalej len „čínska vláda“), aby sa zúčastnili na prešetrovaní ako zainteresovaná strana. Komisia okrem toho informovala čínsku vládu o začatí prešetrovania a odvolala sa konkrétne na výzvu, aby sa ho zúčastnila ako zainteresovaná strana, uvedenú v oznámení o začatí konania. Čínska vláda následne informovala Komisiu, že sa zaregistrovala ako zainteresovaná strana v rámci tohto prešetrovania.

(11)

Komisia 11. októbra 2021 zaslala čínskej vláde žiadosť o informácie.

(12)

Čínska vláda na žiadosť Komisie o informácie neodpovedala a namiesto toho 21. októbra 2021 predložila svoje pripomienky k samotnej žiadosti o informácie.

(13)

Čínska vláda na jednej strane vo svojom podaní uviedla, že postupy Komisie môžu byť v rozpore s pravidlami WTO a s právom EÚ.

(14)

Po prvé, čínska vláda uviedla, že ju Komisia neinformovala o podaní podnetu, že s ňou pred začatím konania neuskutočnila konzultácie, neinformovala ju o začatí konania a priamo ju nevyzvala, aby sa stala zainteresovanou stranou v rámci prešetrovania. Keďže čínska vláda nie je vyvážajúcou krajinou, nie je zainteresovaným členom ani stranou v zmysle pravidiel WTO a na výzvu chýba právny základ a základné procesné požiadavky.

(15)

Komisia uviedla, že tieto tvrdenia sú vecne nesprávne. Komisia v skutočnosti po tom, ako bola výzva stať sa zainteresovanou stranou zahrnutá do oznámenia o začatí konania, ktoré bolo zverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie17. februára 2021, v ten istý deň zaslala toto oznámenie o začatí konania čínskej vláde a výslovne ju na túto výzvu upozornila. Čínska vláda pôvodne požiadala o prístup k verejne prístupnému spisu e-mailom z 19. februára 2021. Komisia v ten istý deň v odpovedi na uvedený e-mail opätovne výslovne požiadala čínsku vládu, či sa žiadosťou o prístup k verejne prístupnému spisu zamýšľa zaregistrovať ako zainteresovaná strana. Čínska vláda v ten istý deň potvrdila, že sa zaregistrovala ako zainteresovaná strana. Celá e-mailová komunikácia je k dispozícii vo verejne prístupnom spise. Komisia teda priamo informovala čínsku vládu o oznámení o začatí konania a vyzvala ju, aby sa stala zainteresovanou stranou, a to dokonca dvakrát. Komisia okrem toho nevyzvala čínsku vládu, aby sa zúčastnila na konzultáciách pred začatím konania, keďže Komisia očakávala, že indonézska vláda objasní zapojenie čínskej vlády do nepriameho poskytovania finančnej podpory vyvážajúcim výrobcom v Indonézii. Keďže Komisia teda nemala v úmysle prešetrovať potenciálne napadnuteľné subvencie poskytnuté Čínskou ľudovou republikou, ale len subvencie, ktoré poskytla indonézska vláda prostredníctvom finančnej podpory čínskej vlády, neexistovala žiadna právna požiadavka, za základe ktorej sa mali viesť s čínskou vládou konzultácie pred začatím konania.

(16)

Po druhé, čínska vláda uviedla, že požiadala o sledovanie vývoja prípadu z obavy, že by Komisia mohla porušiť pravidlá WTO a právo EÚ, ale čínska vláda nie je predmetom tohto prešetrovania a nie je povinná poskytovať v rámci prešetrovania žiadne informácie. Podľa čínskej vlády Komisia už totiž porušila Dohodu WTO o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach (ďalej len „Dohoda o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach“) a základné nariadenie, a to v rámci antisubvenčného prešetrovania týkajúceho sa dovozu určitých tkaných a/alebo stehovaných textílií zo sklenených vlákien s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „ČĽR“ alebo „Čína“) a Egypte, ktoré sa začalo 16. mája 2019 (7) a ktorého výsledkom bolo uloženie konečných vyrovnávacích ciel zverejnené 15. júna 2020 (8) (ďalej len „antisubvenčné prešetrovanie týkajúce sa textílií zo sklenených vlákien“), tým, že zahrnula bežnú dvojstrannú hospodársku a obchodnú spoluprácu medzi Čínou a Egyptom do rozsahu tzv. cezhraničných subvencií.

(17)

Komisia pripomenula, že to nebola čínska vláda, kto požiadal o sledovanie vývoja prípadu, ale že to bola samotná Komisia, ktorá v oznámení o začatí konania vyzvala čínsku vládu, aby sa zaregistrovala ako zainteresovaná strana. Pokiaľ ide o tvrdenia v súvislosti s antisubvenčným prešetrovaním týkajúcim sa textílií zo sklenených vlákien, Komisia ich považuje za všeobecné a nepodložené a okrem toho nie sú predmetom tohto prešetrovania. Komisia v každom prípade skonštatovala, že finančná podpora, ktorú poskytla čínska vláda, v rozsahu, v akom ju možno pripísať indonézskej vláde, patrí do rozsahu pôsobnosti tohto prešetrovania. Informácie o finančnej podpore poskytnutej čínskou vládou sú preto v tomto kontexte potrebné.

(18)

Po tretie, čínska vláda poznamenala, že jej Komisia počas prvých ôsmich mesiacov od začatia konania nezaslala žiadnu žiadosť o informácie, čo je v rozpore s požiadavkou WTO, podľa ktorej by prešetrujúce orgány mali čo najskôr stanoviť informácie požadované od zainteresovaných strán, a že lehota na odpoveď bola 10 dní namiesto 37 dní stanovených v článku 12.1.1 Dohody o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach a v článku 11 ods. 2 základného nariadenia.

(19)

Komisia poznamenala, že načasovanie zaslania žiadosti o informácie čínskej vláde bolo dané vývojom prešetrovania. Prvky, ktoré sa požadovali od čínskej vlády, neboli na začiatku prešetrovania úplne zrejmé a požadované informácie vychádzali z aspektov, ktoré si po prvej krížovej kontrole na diaľku s indonézskymi účastníkmi vyžadovali ďalšie prešetrenie. Komisia okrem toho vo svojej odpovedi uviedla, že čínskej vláde zaslala „žiadosť o informácie“ a nie „dotazník“. Požiadavky týkajúce sa lehôt, na ktoré odkazuje čínska vláda, sa týkajú len dotazníkov. Lehota stanovená v žiadosti o informácie bola dostatočná na poskytnutie požadovaných informácií. V každom prípade, ak by čínska vláda považovala lehotu za príliš striktnú, mohla požiadať o jej predĺženie, čo však neurobila.

1.5.   Pripomienky k začatiu konania

1.5.1.   Pripomienky indickej vlády týkajúce sa začatia konania

(20)

Indická vláda nepredložila písomné pripomienky pred konzultáciami pred začatím konania ani po nich. Indická vláda však počas konzultácií tvrdila, že podnet vo všeobecnosti neobsahuje dostatočné dôkazy o existencii údajných programov subvencovania.

(21)

Komisia zohľadnila pripomienky indickej vlády. Ako sa však podrobne uvádza v správe o dostatočnosti dôkazov (9), Komisia po preskúmaní tvrdení o subvenciách dospela k záveru, že podnet spolu s dôkazmi, ktoré mala Komisia k dispozícii a ktoré sú uvedené v správe o dostatočnosti dôkazov, obsahoval dostatočné dôkazy, ktoré poukazovali na existenciu subvencovania v prípade dotknutého výrobku s pôvodom v Indii.

1.5.2.   Pripomienky indonézskej vlády týkajúce sa začatia konania

(22)

Indonézska vláda 15. februára 2021 predložila písomnú verziu svojich vyhlásení vydaných v rámci konzultácií pred začatím konania, ktoré sa uskutočnili v ten istý deň. V uvedenom podaní tvrdila, že podnet vo všeobecnosti neobsahuje dostatočné dôkazy o existencii údajných programov subvencovania.

(23)

Komisia zohľadnila uvedené podanie vo fáze prípravy správy o dostatočnosti dôkazov a zdvorilo vyjadrila svoj nesúhlas s pripomienkami indonézskej vlády. Komisia totiž dospela k záveru, že podnet spolu s dôkazmi, ktoré mala Komisia k dispozícii a ktoré sa uvádzajú v správe o dostatočnosti dôkazov, obsahoval dostatočné dôkazy, ktoré poukazovali na existenciu subvencovania. V každom prípade sa prvkom, na ktoré počas prešetrovania upozornila indonézska vláda, venovala osobitná pozornosť.

1.6.   Výber vzorky

(24)

V oznámení o začatí konania Komisia uviedla, že v súlade s článkom 27 základného nariadenia môže vybrať vzorku zainteresovaných strán.

1.6.1.   Výber vzorky výrobcov z Únie

(25)

Komisia v oznámení o začatí konania uviedla, že sa pri prešetrovaní rozhodla obmedziť počet výrobcov z Únie na primeraný počet uplatnením výberu vzorky a že predbežne vybrala vzorku výrobcov z Únie. Komisia v rámci analýzy posudzovania reprezentatívnosti pred začatím prešetrovania vybrala predbežnú vzorku na základe výroby a objemov predaja v Únii, ktoré vykázali výrobcovia z Únie, pričom zohľadnila aj ich geografickú polohu. Takto vytvorená predbežná vzorka pozostávala z troch výrobcov z Únie, ktorí predstavujú viac ako 60 % výroby a približne 70 % predaja podobného výrobku v Únii a nachádzajú sa v štyroch rôznych členských štátoch. Podrobné údaje o tejto predbežnej vzorke boli sprístupnené v spise, ktorý je zainteresovaným stranám k dispozícii na nahliadnutie, aby ich mohli pripomienkovať. Neboli predložené žiadne pripomienky.

(26)

Keďže v predpísanej lehote neboli doručené žiadne pripomienky, predbežná vzorka výrobcov z Únie sa potvrdila. Pozostávala zo spoločností Acciai Speciali Terni S.p.A., Aperam Stainless Europe a Outokumpu Stainless OY. Konečná vzorka je reprezentatívnou vzorkou výrobného odvetvia Únie. Táto vzorka sa zhodovala so vzorkou výrobcov z Únie v samostatnom antidumpingovom prešetrovaní.

1.6.2.   Výber vzorky dovozcov

(27)

S cieľom rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť Komisia požiadala všetkých známych neprepojených dovozcov, aby poskytli informácie uvedené v oznámení o začatí konania.

(28)

Jeden neprepojený dovozca sa prihlásil ako zainteresovaná strana a poskytol požadované informácie. Vzhľadom na malý počet doručených odpovedí výber vzorky nebol potrebný. K tomuto rozhodnutiu neboli predložené žiadne pripomienky. Tento dovozca bol vyzvaný, aby vyplnil dotazník.

1.6.3.   Výber vzorky vyvážajúcich výrobcov v dotknutých krajinách

(29)

Vzhľadom na možný veľký počet vyvážajúcich výrobcov v dotknutých krajinách sa v oznámení o začatí konania stanovil výber vzorky v Indii a Indonézii. Komisia preto požiadala všetkých známych vyvážajúcich výrobcov v Indii a Indonézii o poskytnutie informácií uvedených v oznámení o začatí konania, aby mohla rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť.

(30)

Komisia okrem toho požiadala zastúpenie Indie pri Európskej únii a veľvyslanectvo Indonézskej republiky v Bruseli, aby identifikovali a/alebo kontaktovali ďalších vyvážajúcich výrobcov, ak existujú, ktorí by mohli mať záujem zúčastniť sa na prešetrovaní.

1.6.3.1.   India

(31)

Dve indické spoločnosti (skupiny indických spoločností) predložili v stanovenej lehote odpoveď v súvislosti s výberom vzorky. Títo dvaja dotknutí vyvážajúci výrobcovia: spoločnosť Chromeni Steels Private Limited (ďalej len „Chromeni“) a skupina Jindal Group predstavovali 100 % indického objemu vývozu plochých výrobkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za studena z Indie do Únie počas obdobia prešetrovania. Komisia preto v súvislosti s Indiou od výberu vzorky upustila.

(32)

Časť skupiny Jindal Group (India), ktorá je zapojená do výroby a predaja plochých výrobkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za studena, pozostáva z dvoch vyvážajúcich výrobcov, dvoch obchodníkov, jedného poskytovateľa služieb a jedného dodávateľa surovín.

(33)

Skupina Jindal Group je vertikálne integrovaná, a to od výroby koksu, plynu a ferochrómu, cez výrobu tekutej nehrdzavejúcej ocele, brám, zvitkov valcovaných za tepla až po výrobu plochých výrobkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za studena.

(34)

Spoločnosť Chromeni nie je vertikálne integrovaná. S výrobou plochých výrobkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za studena začína zo zvitkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za tepla.

1.6.3.2.   Indonézia

(35)

Traja vyvážajúci výrobcovia alebo skupiny vyvážajúcich výrobcov v Indonézii poskytli požadované informácie a súhlasili so zaradením do vzorky. V súlade s článkom 27 ods. 1 základného nariadenia Komisia vybrala vzorku dvoch skupín vyvážajúcich výrobcov na základe najväčšieho reprezentatívneho objemu vývozu z Indonézie do Únie počas obdobia prešetrovania, ktorý mohol byť primerane prešetrený v rámci dostupného času: spoločnosť PT. Indonesia Ruipu Nickel and Chrome Alloy (ďalej len „IRNC“) a spoločnosť PT. Jindal Stainless Indonesia (ďalej len „Jindal Indonesia“). Skupiny vyvážajúcich výrobcov zaradené do vzorky predstavovali 71 % odhadovaného celkového objemu vývozu plochých výrobkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za studena z Indonézie do Únie počas obdobia prešetrovania.

(36)

IRNC je vertikálne integrovaná spoločnosť. S výrobou plochých výrobkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za studena začína od niklovej rudy, a preto má vlastné huty. Spoločnosť IRNC je okrem toho súčasťou skupiny spoločností, ktoré vyrábajú iné druhy výrobkov z ocele a ktoré sú takisto vertikálne integrované (s výrobou začínajú od niklovej rudy, a preto majú vlastné huty) a dodávajú spoločnosti IRNC výrobky z ocele v predchádzajúcom článku výrobného reťazca na výrobu plochých výrobkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za studena. Tieto spoločnosti (ďalej spolu so spoločnosťou IRNC len „IRNC Group“) sú PT. Indonesia Guang Ching Nickel and Stainless Steel Industry (ďalej len „GCNS“), PT Indonesia Tsingshan Stainless Steel (ďalej len „ITSS“), PT. Sulawesi Mining Investment (ďalej len „SMI“) a PT. Tsingshan Steel Indonesia (ďalej len „TSI“). Všetky tieto spoločnosti sa nachádzajú v priemyselnom parku Morowali v Indonézii.

(37)

Spoločnosť Jindal Indonesia nie je vertikálne integrovaná. S výrobou plochých výrobkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za studena začína od zvitkov z nehrdzavejúcej ocele.

(38)

V súlade s článkom 27 ods. 2 základného nariadenia Komisia konzultovala výber vzorky so všetkými známymi dotknutými vyvážajúcimi výrobcami, ako aj s indonézskou vládou. Keďže neboli doručené žiadne pripomienky, vzorka sa potvrdila.

1.7.   Individuálne preskúmanie

(39)

Tretí indonézsky vyvážajúci výrobca, ktorý zaslal späť vyplnený formulár na výber vzorky, informoval Komisiu, že nemá v úmysle požiadať o individuálne preskúmanie podľa článku 27 ods. 3 základného nariadenia. Komisia napriek tomu tohto vyvážajúceho výrobcu nezaradeného do vzorky informovala, že pokiaľ chce byť individuálne preskúmaný, požaduje sa od neho, aby predložil vyplnený dotazník. Tento výrobca však vyplnený dotazník nedoručil. V dôsledku toho neboli možné žiadne individuálne preskúmania.

1.8.   Vyplnené dotazníky

(40)

Komisia zaslala dotazníky trom výrobcom z Únie zaradeným do vzorky, navrhovateľovi, jednému neprepojenému dovozcovi, ktorý sa prihlásil, a štyrom vyvážajúcim výrobcom v dotknutých krajinách. Rovnaké dotazníky boli v deň začatia konania sprístupnené aj online (10).

(41)

Vyplnené dotazníky boli doručené od troch výrobcov z Únie zaradených do vzorky, navrhovateľa, jedného neprepojeného dovozcu, dvoch vyvážajúcich výrobcov z Indie a dvoch vyvážajúcich výrobcov z Indonézie zaradených do vzorky.

(42)

Komisia zaslala dotazník aj indickej vláde a indonézskej vláde.

(43)

Dotazník pre indickú vládu zahŕňal osobitné dotazníky určené i) akejkoľvek finančnej inštitúcii, ktorá poskytla pôžičky alebo vývozné úvery prešetrovaným spoločnostiam alebo ich kupujúcim (v kontexte vývozných úverov poskytovaných kupujúcim); ii) desiatim najväčším výrobcom a distribútorom vstupných materiálov, ktoré boli údajne poskytované dvom indickým vyvážajúcim výrobcom na výrobu prešetrovaného výrobku za nižšiu než primeranú odplatu (chrómová ruda a železná ruda).

(44)

Dotazník pre indonézsku vládu zahŕňal osobitný dotazník pre Lembaga Pembiayaan Ekspor Indonesia (ďalej len „indonézska Eximbanka“). Táto finančná inštitúcia bola v podnete výslovne uvedená ako verejný orgán alebo orgán, ktorý indonézska vláda poverila poskytovaním subvencií alebo riadila na účely poskytovania subvencií. Indonézska vláda bola okrem toho v záujme administratívneho zjednodušenia požiadaná, aby preposlala osobitné dotazníky i) akejkoľvek ďalšej finančnej inštitúcii, ktorá poskytla pôžičky alebo vývozné úvery spoločnostiam zaradeným do vzorky alebo nákupcom spoločností zaradených do vzorky (v kontexte vývozných úverov kupujúcim) (11); ii) desiatim najväčším výrobcom a distribútorom hlavných vstupných materiálov na výrobu prešetrovaného výrobku, ako aj akýmkoľvek ďalším výrobcom vstupov a distribútorom daných materiálov, ktorí poskytli vstupy dvom spoločnostiam zaradeným do vzorky; a iii) spoločnosti PT. Asuransi Asei Indonesia (ďalej len „ASEI“), ktorá je v podnete výslovne uvedená ako poskytovateľ poistenia vývozných úverov za zvýhodnených podmienok, potenciálne aj výrobcom prešetrovaného výrobku.

(45)

Dotazník pre indonézsku vládu zahŕňal okrem toho osobitný dotazník pre spoločnosť PT. Indonesia Morowali Industrial Park (ďalej len „IMIP“), ktorá prevádzkuje priemyselný park, v ktorom sa nachádza spoločnosť IRNC, jeden z vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky. Keďže IMIP je spoločnosť prepojená so spoločnosťou IRNC, IRNC bola takisto požiadaná, aby rovnaký dotazník preposlala spoločnosti IMIP.

(46)

Indonézska vláda bola požiadaná, aby zozbierala vyplnené dotazníky poskytnuté týmito subjektmi a zaslala ich priamo Komisii.

(47)

Komisii boli doručené vyplnené dotazníky od indickej vlády, ktoré však nezahŕňali odpovede na osobitné dotazníky uvedené v odôvodnení 43, ako aj od indonézskej vlády, ktoré zahŕňali odpovede indonézskej Eximbanky, troch ďalších finančných inštitúcií, jedenástich dodávateľov vstupov: štyroch spoločností ťažiacich uhlie (PT. Sungai Danau Jaya, PT. Tanah Bumbu Resources, PT. Wahana Baratama Mining a PT. Bukit Asam Tbk), troch spoločností ťažiacich niklovú rudu (PT. GAG Nikel, PT. Ceria Nugraha Indotama a PT. Tiran Indonesia), štyroch obchodníkov s niklovou rudou a uhlím (PT. Ekasa Yad Resouces, PT. Batu Bara Global Energy, PT. Rwood Resources Indonesia a PT. Bumi Nusantara Jaya), spoločností ASEI a IMIP. Komisii bol doručený ten istý vyplnený dotazník spoločnosti IMIP aj od spoločnosti IRNC.

1.9.   Overovanie na mieste

(48)

Vzhľadom na pandémiu ochorenia COVID-19 a opatrenia na obmedzenie pohybu zavedené rôznymi členskými štátmi, ako aj rôznymi tretími krajinami Komisia nemohla v predbežnej fáze vykonať overovania na mieste podľa článku 16 základného nariadenia. Namiesto toho v súlade so svojím oznámením o dôsledkoch vypuknutia ochorenia COVID-19 na antidumpingové a antisubvenčné prešetrovania (12) na diaľku krížovo skontrolovala všetky informácie, ktoré považovala za potrebné pre svoje predbežné zistenia.

(49)

Bez toho, aby bolo dotknuté uplatňovanie článku 28 základného nariadenia, Komisia na diaľku krížovo skontrolovala prostredníctvom videokonferencie vyplnené dotazníky indickej a indonézskej vlády. Úradníci z príslušných ministerstiev sa zúčastnili na krížovej kontrole na diaľku. Krížová kontrola na diaľku v prípade indonézskej vlády zahŕňala aj krížovú kontrolu na diaľku informácií, ktoré poskytla indonézska Eximbanka a dvaja dodávatelia vstupov, konkrétne PT. Gag Nikel a PT. Sungai Danau Jaya.

(50)

Komisia okrem toho vykonala krížové kontroly na diaľku v prípade týchto spoločností/strán:

a)

únijné združenie zastupujúce troch výrobcov z Únie zaradených do vzorky:

Európske združenie oceliarskeho priemyslu (EUROFER), Brusel, Belgicko;

b)

vyvážajúci výrobcovia z Indie:

Chromeni Steels Private Limited (ďalej len „Chromeni“), Ahmadábád,

Jindal Stainless Limited (ďalej len „JSL“), Naí Dillí a Jindal Stainless Hisar Limited (ďalej len „JSHL“), Naí Dillí, a ich prepojené spoločnosti, najmä prepojení obchodníci: Jindal Stainless Steelway Limited (ďalej len „JSS“), Gurugram a Jindal Steelitalia Limited (ďalej len „JSI“), Gurgaon, poskytovateľ služieb: Jindal United Steel Limited (ďalej len „JUSL“), Naí Dillí a dodávateľ surovín: Jindal Coke Limited (ďalej len „JCL“), Naí Dillí (spoločne ďalej len „Jindal Group“);

c)

vyvážajúci výrobcovia v Indonézii:

PT. Indonesia Ruipu Nickel and Chrome Alloy (ďalej len „IRNC“), Jakarta a jej prepojené spoločnosti, najmä jej štyria hlavní prepojení indonézski dodávatelia vstupov PT. Indonesia Guang Ching Nickel and Stainless Steel Industry (ďalej len „GCNS“), Jakarta, PT. Indonesia Tsingshan Stainless Steel (ďalej len „ITSS“), Jakarta, PT. Sulawesi Mining Investment (ďalej len „SMI“), Jakarta a PT. Tsingshan Steel Indonesia (ďalej len „TSI“), Jakarta (ďalej spolu so spoločnosťou IRNC len „IRNC Group“), a prepojený priemyselný park PT. Indonesia Morowali Industrial Park (ďalej len „IMIP“), Jakarta, v ktorom sa nachádza skupina IRNC Group,

PT. Jindal Stainless Indonesia (ďalej len „Jindal Indonesia“), Gresik.

1.10.   Neuloženie predbežných opatrení a ďalší postup

(51)

Komisia v súlade s článkom 29a ods. 2 základného nariadenia 20. októbra 2021 informovala zainteresované strany, že má v úmysle neuložiť predbežné opatrenia a pokračovať v prešetrovaní.

(52)

Komisia pokračovala vo vyhľadávaní a overovaní všetkých informácií, ktoré považovala za potrebné pre svoje konečné zistenia.

1.11.   Konečné poskytnutie informácií

(53)

Komisia 17. decembra 2021 informovala všetky strany o základných skutočnostiach a úvahách, na základe ktorých zamýšľala uložiť konečné vyrovnávacie clo na dovoz dotknutého výrobku (ďalej len „konečné poskytnutie informácií“). Všetkým stranám sa poskytla lehota, v rámci ktorej mohli k tomuto poskytnutiu informácií predložiť pripomienky. Zainteresované strany mali možnosť vyjadriť sa k začatiu prešetrovania a požiadať o vypočutie Komisiou a/alebo úradníkom pre vypočutie v obchodných konaniach.

(54)

Zainteresovaným stranám bolo následne 21. januára 2022 doručené dodatočné konečné poskytnutie informácií (ďalej len „dodatočné konečné poskytnutie informácií“) a bola im poskytnutá lehota, v rámci ktorej mohli k nemu predložiť pripomienky. Zainteresované strany mali možnosť požiadať o vypočutie Komisiou a/alebo úradníkom pre vypočutie v obchodných konaniach.

(55)

Pripomienky boli doručené od navrhovateľa, indickej vlády, indonézskej vlády, čínskej vlády, vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky, neprepojeného dovozcu LSI a konzorcia dovozcov a distribútorov Euranimi.

(56)

Stranám, ktoré o to požiadali, sa takisto poskytla možnosť vypočutia. Vypočuli sa skupina IRNC Group a konzorcium Euranini.

(57)

Pripomienky, ktoré zainteresované strany predložili, boli posúdené a v náležitých prípadoch zohľadnené v tomto nariadení.

(58)

Skupina IRNC Group tvrdila, že bolo porušené jej právo na obhajobu, pretože jej nebol poskytnutý dostatočný čas na prípravu pripomienok ku konečnému poskytnutiu informácií. Komisia vo svojej odpovedi zdôraznila, že skupine IRNC Group bola pôvodne poskytnutá 18-dňová lehota na predloženie pripomienok, čo je oveľa viac ako zákonná lehota desiatich dní, ktorú je Komisia povinná poskytnúť zainteresovaným stranám po konečnom poskytnutí informácií. Komisia okrem toho na žiadosť skupiny túto lehotu predĺžila o tri dni. Komisia sa preto domnieva, že skupine IRNC Group bol poskytnutý dostatočný čas na predloženie pripomienok ku konečnému poskytnutiu informácií, a jej žiadosť bola zamietnutá.

(59)

Skupina Jindal Group a spoločnosť Jindal Indonesia požiadali Komisiu, aby navrhované vyrovnávacie clá a ochranné opatrenia na oceľ neboli kumulované, ako je tomu v antidumpingovom nariadení.

(60)

Táto otázka je predmetom odôvodnení 1083 a 1084.

(61)

Skupina Jindal Group a spoločnosť Jindal Indonesia v záujme právnej istoty takisto požiadali Komisiu, aby zahrnula navrhované nariadenie, ktorým sa ukladajú antisubvenčné clá, do nariadenia (EÚ) 2019/1382 (13).

(62)

Komisia poznamenala, že článok 3 sa už zaoberá otázkou vzájomného pôsobenia medzi clami vyberanými podľa tohto nariadenia a clami vyberanými podľa nariadenia (EÚ) 2019/159 (14). V poslednej zmene nariadenia (EÚ) 2019/1382 Komisia už oznámila, že v budúcnosti bude každé nariadenie, ktorým sa ukladá antidumpingové a/alebo antisubvenčné clo týkajúce sa výrobkov z ocele, na ktoré sa vzťahuje aj ochranné opatrenie, obsahovať osobitné ustanovenia, ktoré zabránia ich súbežnému uplatňovaniu s ochranným clom pri prekročení kvóty (15).

(63)

Konzorcium Euranimi a dovozca LSI po konečnom poskytnutí informácií tvrdili, že Komisia by mala v súlade s článkom 24 ods. 4 základného nariadenia opatrenia pozastaviť.

(64)

Komisia uznala prijatie informácií poskytnutých týmito stranami a pripomenula im, že môže, ak to bude považovať za vhodné, rozhodnúť o pozastavení opatrení v prípade dočasnej zmeny trhových podmienok, pokiaľ je nepravdepodobné, že by v dôsledku pozastavenia opätovne došlo k ujme, a ak je takéto pozastavenie v záujme Únie.

2.   DOTKNUTÝ VÝROBOK A PODOBNÝ VÝROBOK

2.1.   Dotknutý výrobok

(65)

Dotknutým výrobkom, ktorý je predmetom tohto prešetrovania, sú ploché valcované výrobky z nehrdzavejúcej ocele, ktoré nie sú inak spracované než valcovaním za studena (úberom za studena), v súčasnosti patriace pod číselné znaky KN 7219 31 00, 7219 32 10, 7219 32 90, 7219 33 10, 7219 33 90, 7219 34 10, 7219 34 90, 7219 35 10, 7219 35 90, 7219 90 20, 7219 90 80, 7220 20 21, 7220 20 29, 7220 20 41, 7220 20 49, 7220 20 81, 7220 20 89, 7220 90 20 a 7220 90 80 a s pôvodom v Indii a Indonézii. Číselné znaky KN sa uvádzajú len pre informáciu.

2.2.   Podobný výrobok

(66)

Z prešetrovania vyplynulo, že nasledujúce výrobky majú rovnaké základné fyzické, chemické a technické vlastnosti, ako aj rovnaké základné použitia:

dotknutý výrobok,

výrobok vyrábaný a predávaný na domácom trhu dotknutých krajín a

výrobok vyrábaný a predávaný v Únii výrobným odvetvím Únie.

(67)

Komisia dospela k záveru, že uvedené výrobky sú preto podobnými výrobkami v zmysle článku 2 písm. c) základného nariadenia.

2.3.   Tvrdenia týkajúce sa vymedzenia výrobku

(68)

Jeden výrobca z Únie, ktorý zároveň pôsobil ako dovozca a koncový používateľ, požiadal o vylúčenie výrobkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za studena z ocele triedy 200 a 201 z vymedzenia výrobku. Prešetrovaním sa zistilo, že takéto výrobky sú vzájomne zameniteľné, pokiaľ ide o vlastnosti. Komisia takisto dospela k záveru, že vyhovenie tejto žiadosti o vylúčenie by skutočne predstavovalo neprimeranú záťaž pre colné orgány, ktoré by museli vykonať laboratórny test a skontrolovať konečné použitie pri každej zásielke. Okrem toho z údajov, ktoré spoločnosť poskytla v súvislosti s nákupmi výrobkov z ocele triedy 200 a 201 a iných výrobkov z dotknutých krajín, vyplýva, že z týchto krajín kúpila aj iné výrobky patriace do vymedzenia výrobku súčasného prešetrovania, čo vo svojej podstate prináša riziko krížovej kompenzácie. Navyše, hoci spoločnosť tvrdí, že tieto triedy ocele majú iba jedno konečné použitie, nemožno vylúčiť, že môžu mať aj iné použitia.

(69)

Komisia preto dospela k záveru, že by nebolo vhodné vyhovieť tejto žiadosti o vylúčenie výrobku, a preto bola zamietnutá.

3.   SUBVENCOVANIE: INDIA

3.1.   Subvencie a programy subvencovania v rozsahu pôsobnosti týchto prešetrovaní

(70)

Na základe informácií uvedených v podnete, v oznámení o začatí konania a vo vyplnených dotazníkoch Komisie sa prešetrilo údajné subvencovanie prostredníctvom týchto subvencií od indickej vlády:

i)

priamy a potenciálny priamy prevod finančných prostriedkov:

úverové financovanie pred odoslaním a po odoslaní,

systém vyrovnávania úrokov pri financovaní vývozu,

stimuly poskytované agentúrami pre vývozné úvery,

preferenčné úvery Štátnej banky Indie (State Bank of India, ďalej len „SBI“) a Fondu pre rozvoj oceliarskeho priemyslu (Steel Development Fund, ďalej len „SDF“),

granty SDF a ministerstva pre oceliarsky priemysel v oblasti výskumu a vývoja;

ii)

ušlé alebo nevybrané príjmy vlády, ktoré sú za iných okolností splatné:

systémy oslobodenia od cla a odpustenia cla

a)

systém vopred udeľovaných povolení (Advanced Authorization Scheme, ďalej len „AAS“);

b)

systém povolení na bezcolný dovoz (Duty Free Import Authorisation Scheme, ďalej len „DFIA“);

c)

systém vrátenia cla (Duty Drawback Scheme, ďalej len „DDS“);

d)

systém podpory vývozu prostredníctvom bezcolného dovozu kapitálového tovaru (Export Promotion of Capital Goods Scheme, ďalej len „EPCGS“);

e)

systém vývozu tovaru z Indie (Merchandise Export from India Scheme, ďalej len „MEIS“);

f)

podpora vývozu prostredníctvom oslobodenia od cla a daní – zamýšľaný vývoz,

stimuly pre jednotky orientované na vývoz (Export Oriented Units, ďalej len „EOU“) a osobitné hospodárske zóny (Special Economic Zones, ďalej len „SEZ“),

stimuly v oblasti dane z príjmov;

iii)

poskytovanie tovaru alebo služieb za nižšiu než primeranú odplatu:

poskytovanie chrómovej rudy za nižšiu než primeranú odplatu,

poskytovanie železnej rudy za nižšiu než primeranú odplatu;

iv)

nákup tovaru prostredníctvom politík vládneho obstarávania;

v)

stimuly poskytované Eximbankou vo forme úverov kupujúcim;

vi)

stimuly poskytované v rámci miestnych schém subvencovania štátu Gudžarát.

3.2.   Systémy, v prípade ktorých nebol zistený dôkaz o subvencovaní

–   Úverové financovanie pred odoslaním a po odoslaní

(71)

Navrhovateľ tvrdil, že indické banky poskytujú financovanie vývozu pred odoslaním vývozcom, ktorí požadujú platbu za predaný tovar pred odoslaním tohto tovaru. Podobne sa financovanie vývozu po odoslaní považuje za úver, ktorý finančné inštitúcie poskytujú vývozcom. Tento systém riadi Reserve Bank of India (RBI), indická centrálna banka. Ďalej sa tvrdilo, že indická vláda prostredníctvom svojej centrálnej banky poveruje súkromné indické banky alebo im nariaďuje, aby poskytovali finančný príspevok vo forme priameho prevodu finančných prostriedkov [článok 3 ods. 1 písm. a) bod i) a článok 3 ods. 1 písm. a) bod iv) základného nariadenia]. Aby vývozca mohol využívať tieto systémy, musí predložiť len dôkaz o vývoze bez toho, aby sa vyžadovalo akékoľvek posúdenie rizika. Výhodou pre vývozcu je preto rozdiel medzi takto získanou preferenčnou sadzbou a trhovou sadzbou pre podobné úvery v Indii.

(72)

Jeden z indických vyvážajúcich výrobcov využíval v obmedzenej miere počas obdobia prešetrovania úvery pred odoslaním.

(73)

Táto spoločnosť využívala úvery pred odoslaním v rámci nástrojov prevádzkového kapitálu (úverových liniek) otvorených verejnými a súkromnými bankami. Uplatňované úrokové sadzby sa stanovili v súlade s trhovými podmienkami a na úrovni účtovanej inými verejnými a súkromnými bankami (vrátane medzinárodných bánk), v ktorých mala spoločnosť otvorené úverové linky. Úroková sadzba bola založená na referenčnej diskontnej sadzbe v prípade vývozných úverov v INR alebo na sadzbe LIBOR v prípade vývozných úverov v USD. V oboch prípadoch bolo pridané rozpätie na základe posúdenia úverového ratingu spoločnosti. Tie isté úverové linky sa použili aj na domáce krátkodobé financovanie.

(74)

Daní dvaja indickí vyvážajúci výrobcovia nevyužili počas OP vývozné úvery po odoslaní.

(75)

V dôsledku toho Komisia nemusela tieto systémy ďalej prešetrovať.

–   Systém vyrovnávania úrokov pri financovaní vývozu

(76)

Navrhovateľ tvrdil, že v rámci systému vyrovnávania úrokov (Interest Equalization Scheme, ďalej len „IES“) sa vývozcom poskytuje finančný príspevok vo forme priameho prevodu finančných prostriedkov poskytnutím kompenzácie veriteľom týchto vývozcov vo výške 3 % až 5 % hodnoty úrokov, ktoré by inak boli splatné z určitých úverov.

(77)

Daní dvaja indickí vyvážajúci výrobcovia nevyužili počas OP systém IES.

(78)

V dôsledku toho Komisia nemusela tento systém ďalej prešetrovať.

–   Stimuly poskytované agentúrami pre vývozné úvery

(79)

Indická vláda má v úplnom vlastníctve dve agentúry pre vývozné úvery: Export Credit Guarantee Corporation of India Ltd (ďalej len „ECGC“) a Eximbanka Indie. Hlavným cieľom oboch agentúr je podpora indického vývozu. Navrhovateľ tvrdil, že stimuly poskytované týmito agentúrami prinášajú vývozcom výhody, pretože poskytujú poistenie, záruky na úvery, úverové linky a vývozné úvery za menej prísnych podmienok ako sú podmienky na trhu.

(80)

Daní dvaja indickí vyvážajúci výrobcovia nevyužili záruky na úvery, vývozné úvery ani úverové linky poskytované agentúrou ECGC alebo Eximbankou.

(81)

Dvaja výrobcovia skupiny Jindal Group však boli krytí poistnými zmluvami agentúry ECGC. Komisia však nezistila, že by sa tieto poistné zmluvy odchyľovali od bežných trhových podmienok. Výška poistných poplatkov závisela od maximálneho krytia škôd, krajín a kupujúcich, na ktorých sa poistka vzťahovala, a od predchádzajúcich „minulých nárokov na odškodnenie“, t. j. od rizikového profilu spoločností. Komisia overila, že všetky platby poistného a poplatky za útraty boli zaplatené.

(82)

V dôsledku toho Komisia nemusela tento systém ďalej prešetrovať.

–   Preferenčné úvery Štátnej banky Indie (State Bank of India, ďalej len „SBI“) a Fondu pre rozvoj oceliarskeho priemyslu (Steel Development Fund, ďalej len „SDF“)

(83)

Navrhovateľ tvrdil, že indická vláda poskytuje výrobcom nehrdzavejúcej ocele preferenčné úvery špecifické pre dané odvetvie prostredníctvom Štátnej banky Indie (SBI) a Fondu pre rozvoj oceliarskeho priemyslu (SDF).

(84)

SBI bola jednou z bánk, ktoré poskytli skupine Jindal Group dlhodobé úvery, ale Komisia ich nepovažovala za špecifické pre dané odvetvie ani preferenčné. Úroková sadzba bola stanovená na základe referenčnej diskontnej sadzby + rozpätie. Úroková sadzba, ktorú účtovala SBI, bola v skutočnosti o niečo vyššia ako úrokové sadzby účtované súkromnými bankami, ktoré poskytli skupine Jindal Group dlhodobé úvery s podobným trvaním.

(85)

Daní dvaja indickí vyvážajúci výrobcovia nezískali počas OP úvery z Fondu pre rozvoj oceliarskeho priemyslu.

(86)

V dôsledku toho Komisia nemusela tento systém ďalej prešetrovať.

–   Granty SDF a ministerstva pre oceliarsky priemysel v oblasti výskumu a vývoja

(87)

Navrhovateľ tvrdil, že indická vláda poskytuje prostredníctvom SDF výrobcom ocele granty v oblasti výskumu a vývoja. Tie možno získať aj priamo od ministerstva pre oceliarsky priemysel.

(88)

Daní dvaja indickí vyvážajúci výrobcovia nezískali granty v oblasti výskumu a vývoja počas OP ani granty, ktoré by mohli byť priradené k OP.

(89)

V dôsledku toho Komisia nemusela tento systém ďalej prešetrovať.

–   Systémy oslobodenia od cla a odpustenia cla

(90)

Navrhovateľ tvrdil, že výrobcovia prešetrovaného výrobku využívajú viaceré systémy vrátenia cla pred vývozom a po ňom, v rámci ktorých môžu byť dovážané suroviny alebo kapitálový tovar oslobodené od ciel a dovozných daní. Tieto systémy poskytujú vyvážajúcim výrobcom výhodu v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) a článku 3 ods. 2 základného nariadenia rovnajúcu sa výške ušlých príjmov vlády, a teda výške nevybraných ciel a daní.

(91)

Ako sa uvádza v odôvodneniach 117 až 205 ďalej, jeden alebo obaja indickí vyvážajúci výrobcovia využili niektorý zo systémov oslobodenia od cla a odpustenia cla, konkrétne: AAS, DDS, EPCGS a MEIS.

(92)

Ani jeden z dvoch vyvážajúcich výrobcov však nevyužil počas OP systém DFIA ani neuskutočnil predajné transakcie na domácom trhu, ktoré boli klasifikované ako zamýšľaný vývoz. Tieto dva systémy preto Komisia nemusela ďalej prešetrovať.

–   Stimuly pre jednotky orientované na vývoz (Export Oriented Units, ďalej len „EOU“) a osobitné hospodárske zóny (Special Economic Zones, ďalej len „SEZ“)

(93)

Navrhovateľ tvrdil, že výrobcovia prešetrovaného výrobku využívajú viaceré daňové stimuly tým, že boli zaregistrovaní ako EOU alebo sa nachádzali v SEZ.

(94)

Ani jeden z dvoch indických vyvážajúcich výrobcov však nebol počas OP zaregistrovaný ako EOU ani nevyužíval ako EOU žiadne predchádzajúce subvencie na kapitálový tovar, ktoré by mohli byť priradené k OP. Ani jeden z dvoch indických vyvážajúcich výrobcov sa okrem toho nenachádza v SEZ.

(95)

V dôsledku toho Komisia nemusela tieto systémy ďalej prešetrovať.

–   Stimuly v oblasti dane z príjmov

(96)

Navrhovateľ tvrdil, že výrobcovia prešetrovaného výrobku využívajú odpočty z dane z príjmov a oslobodenia od dane z príjmov vyplývajúce z viacerých programov vrátane:

zníženej sadzby dane z príjmov pre novozaložené spoločnosti,

odpočty nákladov na výskum a vývoj z dane z príjmov,

odpočty ziskov z veľkých priemyselných projektov z dane z príjmov,

odpočty ziskov podnikov osobitnej kategórie z dane z príjmov,

odpočty investícií do nových závodov a strojov z dane z príjmov.

(97)

Daní dvaja indickí vyvážajúci výrobcovia nevyužili počas OP žiadne oslobodenia od dane z príjmov, odpočty ani znížené sadzby dane.

(98)

V dôsledku toho Komisia nemusela tento systém ďalej prešetrovať.

–   Poskytovanie železnej rudy za nižšiu než primeranú odplatu

(99)

Navrhovateľ tvrdil, že indická vláda zaviedla politiku zameranú na stanovenie vysokých vývozných daní na železnú rudu. Vláda tak zabezpečila zvýšenie domácej ponuky týchto výrobkov a zaručila, že ceny železa zostanú výrazne pod medzinárodnými úrovňami. Tieto vývozné clá spolu s ďalšími prvkami viedli k tomu, že indická vláda poverila výrobcov surovín alebo im nariadila, aby indickým výrobcom poskytovali vstupy za nižšiu než primeranú odplatu.

(100)

Ani jeden z dvoch indických vyvážajúcich výrobcov však vo svojom výrobnom procese nevyužíva železnú rudu. Komisia preto nemusela tento systém ďalej prešetrovať.

–   Nákup tovaru prostredníctvom politík vládneho obstarávania

(101)

Navrhovateľ tvrdil, že indická vláda podporovala odvetvie nehrdzavejúcej ocele valcovanej za studena prostredníctvom vládneho obstarávania. Tvrdilo sa, že vládne agentúry sú povinné uplatňovať pri svojom obstarávaní minimálny percentuálny podiel indickej ocele a železa (medzi 15 % a 50 %). Okrem toho, ak najnižšiu cenu ponúkne zahraničný uchádzač, môže získať len polovičnú objednávku z hľadiska množstva. Druhá časť musí byť zadaná miestnemu dodávateľovi, ktorý je schopný ponúknuť cenu v rozmedzí do 20 % nad cenou zahraničného uchádzača. Iba v prípade, že ani jeden miestny dodávateľ nedokáže ponúknuť cenu v rozmedzí do 20 % najnižšej ceny (čo je vzhľadom na veľké rozpätie nepravdepodobné), môže efektívnejší zahraničný uchádzač získať zvyšok zákazky.

(102)

Jeden z indických vyvážajúcich výrobcov sa počas OP úspešne uchádzal o zákazku v rámci postupov vládneho obstarávania.

(103)

Komisia overila všetky postupy obstarávania a ponuky súvisiace s predmetnou indickou spoločnosťou počas OP. Neboli však zistené žiadne prvky konkrétneho subvencovania.

(104)

Ponuky zákaziek sa zverejňujú online na webových sídlach príslušných indických správnych jednotiek, inštitúcií alebo verejných spoločností (napríklad indických železníc) a spoločnosti môžu slobodne predkladať svoje ponuky. Objem zadávanej zákazky sa štandardne rozdeľuje medzi dve spoločnosti. Spoločnosti, ktorá ponúkla najnižšiu cenu, sa zadá 60 % zákazky a spoločnosti, ktorá ponúkla druhú najnižšiu cenu, sa zadá zvyšných 40 % zákazky, pod podmienkou, že upraví svoju cenu na úroveň ponúknutú víťazným uchádzačom. Toto pravidlo sa uplatňuje aj vtedy, ak jedna alebo obe dotknuté spoločnosti sú zahraničnými uchádzačmi.

(105)

Je pravda, že niektoré postupy obstarávania sú otvorené len pre domáce spoločnosti. Ak je však postup obstarávania otvorený pre zahraničných uchádzačov, neexistuje cenová diskriminácia, ako tvrdí navrhovateľ. Cenové zvýhodnenie (20 %) pre domácich dodávateľov existuje len v prípade obstarávania týkajúceho sa kapitálového tovaru (16).

(106)

Komisia overila, že vo všetkých postupoch verejného obstarávania zadaných indickému výrobcovi plochých výrobkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za studena počas OP, či už otvorených pre zahraničných uchádzačov alebo nie, vybraná spoločnosť ponúkla najnižšiu cenu alebo ako spoločnosť s druhou najlepšou ponukou musela prispôsobiť svoju cenu najnižšej ponúknutej cene.

(107)

Navrhovateľ po konečnom poskytnutí informácií tvrdil, že vylúčenie zahraničných uchádzačov z niektorých postupov verejného obstarávania viedlo k obmedzeniu hospodárskej súťaže, a teda k vyšším celkovým cenám, čo sa rovnalo finančnému príspevku prostredníctvom nákupu tovaru za vyššiu než primeranú odplatu.

(108)

Navrhovateľ okrem toho poznamenal, že vylúčením dovozu z určitých ponúk indické pravidlá verejného obstarávania zaručujú indickým výrobcom isté objemy nákupov, čo je pre nich samo osebe výhodou.

(109)

Komisia súhlasí, že vylúčenie zahraničných uchádzačov potenciálne obmedzuje hospodársku súťaž a môže viesť k vytvoreniu trhu len pre domácich uchádzačov. Objemy predané skupinou Jindal Group prostredníctvom zadávania verejných zákaziek však boli zanedbateľné vzhľadom na celkový predaj skupiny na domácom trhu počas OP. Komisia okrem toho pri analýze postupov verejného obstarávania zákaziek zadaných indickému výrobcovi plochých výrobkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za studena počas OP nezaznamenala podstatné rozdiely v cenových úrovniach medzi víťaznými ponukami v obstarávaniach otvorených pre zahraničné spoločnosti a v obstarávaniach, na ktorých sa takéto spoločnosti nezúčastnili. Z uvedeného vyplýva, že Komisia v tomto konkrétnom prípade nezistila žiadnu značnú výhodu v zmysle článku 3 ods. 1 písm. b) základného nariadenia.

–   Stimuly poskytované Eximbankou vo forme úverov kupujúcim

(110)

Navrhovateľ tvrdil, že Eximbanka ponúka úverové linky a úvery kupujúcim. Tieto stimuly sa neposkytujú vývozcom, ale zahraničným vládam, zahraničným rozvojovým bankám a zámorským finančným inštitúciám, komerčným bankám v zahraničí alebo iným subjektom. Toto financovanie im umožňuje nakupovať od indických vývozcov za podmienok výnosov budúcich období.

(111)

Žiadny z predajov prešetrovaných vyvážajúcich výrobcov na vývoz nebol počas OP krytý úverovými linkami ani úverom kupujúcemu od Eximbanky.

(112)

V dôsledku toho Komisia nemusela tieto systémy ďalej prešetrovať.

–   Stimuly poskytované v rámci miestnych schém subvencovania štátu Gudžarát

(113)

Navrhovateľ tvrdil, že okrem subvencií poskytovaných indickou vládou môžu niektorí výrobcovia plochých výrobkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za studena využívať schémy subvencovania na úrovni štátu poskytované vládou štátu Gudžarát. V podnete sa uvádzajú štyri miestne schémy:

schéma stimulov pre priemyselné odvetvia na roky 2016 – 2021, v rámci ktorej sa novým spoločnostiam zakladaným v štáte Gudžarát poskytujú daňové stimuly,

schéma odpustenia DPH v štáte Gudžarát: gudžarátsky podnik môže získať späť DPH zaplatenú zo svojich nakúpených vstupov vo forme daňového úveru na vstupy,

zákon o osobitnej hospodárskej zóne: oslobodenie od dane v prípade kolkovného a registračného poplatku,

oslobodenie od dane v prípade predaja a iných štátnych daní pri nákupe vstupov pre osobitnú hospodársku zónu alebo jednotku v rámci osobitnej hospodárskej zóny.

(114)

Len jeden z prešetrovaných indických vyvážajúcich výrobcov sa nachádza v štáte Gudžarát a mohol by potenciálne využívať uvedené miestne schémy subvencovania. Zistilo sa však, že táto spoločnosť nevyužívala počas OP žiadnu z uvedených schém.

(115)

V dôsledku toho Komisia nemusela tieto schémy ďalej prešetrovať.

–   Odpočet za elektrickú energiu (vláda štátu Gudžarát)

(116)

Komisia zistila, že počas OP využil toto opatrenie jeden vyvážajúci výrobca. Keďže sa však ukázalo, že výhoda poskytnutá tejto spoločnosti bola zanedbateľná (0,02 %), Komisia sa rozhodla toto opatrenie ďalej neprešetrovať.

3.3.   Systémy, v prípade ktorých bol zistený dôkaz o subvencovaní

3.3.1.   Systémy oslobodenia od cla a odpustenia cla

(117)

Systémy AAS, EPCGS a MEIS sa zakladajú na zákone o zahraničnom obchode (rozvoj a regulácia) z roku 1992 (č. 22 z roku 1992), ktorý nadobudol účinnosť 7. augusta 1992 (ďalej len „zákon o zahraničnom obchode“). Zákon o zahraničnom obchode oprávňuje indickú vládu vydávať oznámenia súvisiace s politikou vývozu a dovozu. Tieto oznámenia sú zhrnuté v dokumentoch politiky zahraničného obchodu, ktoré za normálnych okolností vydáva ministerstvo obchodu každých päť rokov a ktoré sa pravidelne aktualizujú.

(118)

Relevantným dokumentom politiky zahraničného obchodu pre OP je Foreign Trade Policy 2015 – 20 (Politika zahraničného obchodu na obdobie 2015 – 2020) (ďalej len „FTP 2015 – 2020“). Indická vláda takisto stanovuje postupy, ktorými sa riadi FTP 2015 – 2020, v príručke Handbook of Procedures, 2015 – 20 (Príručka postupov, 2015 – 2020) (ďalej len „HOP 2015 – 2020“).

(119)

Systém DDS vychádza z oddielu 75 colného zákona z roku 1962, z oddielu 37 zákona o centrálnej spotrebnej dani z roku 1944, z oddielov 93A a 94 finančného zákona z roku 1994 a z pravidiel vrátenia cla, centrálnej spotrebnej dane a dane zo služieb z roku 1995. Sadzby vrátenia sa pravidelne uverejňujú.

(120)

Ako všeobecná poznámka sa uvádza, že Komisia nebola schopná v primeranej lehote dokončiť krížovú kontrolu na diaľku určitých dokumentov týkajúcich sa vývozných/dovozných transakcií v rámci systémov vrátenia cla opísaných v tomto pododdiele, ako sa požadovalo a dohodlo počas krížových kontrol na diaľku. V tejto súvislosti Komisia použila na základe článku 28 ods. 3 základného nariadenia v prípade zistených nezrovnalostí medzi údajmi oznámenými spoločnosťami a indickou vládou najlepšie dostupné skutočnosti.

(121)

Po konečnom poskytnutí informácií jeden z indických vyvážajúcich výrobcov tvrdil, že účelom systémov AAS, DDS a MEIS je neutralizovať clá, ktoré spoločnosť platí za dovoz surovín používaných vo vyvážaných výrobkoch, a preto tieto tri systémy neposkytujú spoločnosti výhodu.

(122)

V rozpore s týmto tvrdením však výhody, ktoré spoločnosti získali v rámci systémov DDS a MEIS, nemajú žiadnu priamu súvislosť s clami splatnými z dovozu surovín, ktoré spoločnosť používa vo vyvážaných výrobkoch.

(123)

Pokiaľ ide o systém DDS, vyvážajúca spoločnosť dostáva platby v hotovosti, ktoré sú viazané len na hodnotu FOB jej vývozu. Predmetná spoločnosť nie je povinná dovážať žiadne suroviny.

(124)

Pokiaľ ide o systém MEIS, vyvážajúci výrobca dostáva poukazy, ktoré sa môžu predať na trhu alebo použiť na vyrovnanie budúcich splatných dovozných ciel, ale toto vyrovnanie sa neobmedzuje na suroviny použité pri výrobe vyvážaných výrobkov, na ktoré sa poukazy v systéme MEIS dostali. Poukazy v systéme MEIS sa teda môžu použiť na vyrovnanie akýchkoľvek splatných dovozných ciel vrátane dovozných ciel týkajúcich sa kapitálového tovaru. Môžu byť vyplatené aj vtedy, ak spoločnosť vôbec nič nedováža.

(125)

Len v prípade systému AAS existuje priame prepojenie medzi oslobodením od dovozných ciel na suroviny dovážané spoločnosťou a vyvážanými výrobkami. Komisia preto nepovažuje oslobodenie od cla za výhodu pre spoločnosť za predpokladu, že spoločnosť môže preukázať, že suroviny dovezené v rámci systému AAS sa skutočne spotrebovali pri výrobe vyvážaných konečných výrobkov.

–   Systém vopred udeľovaných povolení (Advanced Authorisation Scheme, ďalej len „AAS“)

(126)

Komisia zistila, že jeden indický vyvážajúci výrobca využil počas OP systém AAS.

a)   Právny základ

(127)

Podrobný opis systému je uvedený v odsekoch 4.03 až 4.24 FTP 2015 – 2020 a v kapitolách 4.04 až 4.52 príručky HOP 2015 – 2020 a aktualizovanej príručky HOP 2015 – 2020.

b)   Oprávnenosť

(128)

Systém AAS tvorí šesť podsystémov, ktoré sú podrobnejšie opísané v nasledujúcom oddiele. Tieto podsystémy sa okrem iného líšia v rozsahu oprávnenosti. Výrobcovia-vývozcovia a obchodníci-vývozcovia „naviazaní“ na podporných výrobcov sú oprávnení na využitie podsystém AAS pre fyzický vývoz a na podsystém AAS pre každoročnú požiadavku. Výrobcovia-vývozcovia, ktorí zásobujú konečného vývozcu, sú oprávnení na systém AAS pre dodávky medziproduktov. Hlavní dodávatelia, ktorí zásobujú kategórie „zamýšľaného vývozu“ uvedené v odseku 7.02 dokumentu FTP 2015 – 2020, ako sú napríklad dodávatelia pre jednotku orientovanú na vývoz (Export Oriented Unit, ďalej len „EOU“), sú oprávnení z hľadiska podsystému AAS pre zamýšľaný vývoz. Napokon dodávatelia medziproduktov pre výrobcov-vývozcov sú oprávnení na výhody v súvislosti so „zamýšľaným vývozom“ na základe podsystémov predbežného príkazu na uvoľnenie (Advance Release Order) a domáceho dokumentárneho akreditívu.

c)   Vykonávanie v praxi

(129)

Povolenia sa v rámci systému AAS môžu vydať v situáciách uvedených ďalej.

(130)

Fyzický vývoz: toto je hlavný podsystém. Umožňuje bezcolný dovoz vstupných materiálov na výrobu konkrétneho vyvážaného konečného výrobku. „Fyzický“ v tomto kontexte znamená, že výrobok na vývoz musí opustiť územie Indie. Dovozná úľava a vývozná povinnosť vrátane druhu vyvážaného výrobku sú uvedené v licencii.

(131)

Každoročná požiadavka: toto povolenie nie je naviazané na konkrétny vyvážaný výrobok, ale na širšiu skupinu výrobkov (napríklad chemické a príbuzné výrobky). Držiteľ licencie môže (do určitého hodnotového prahu určeného podľa jeho vývoznej výkonnosti v minulosti) dovážať bez cla každý vstup, ktorý sa má použiť pri výrobe akejkoľvek položky, ktorá patrí do takejto skupiny výrobkov. Môže sa rozhodnúť vyviezť ktorýkoľvek výsledný výrobok patriaci do skupiny výrobkov vyrobených použitím takéhoto materiálu oslobodeného od cla.

(132)

Dodávky medziproduktov: tento podsystém sa vzťahuje na prípady, keď dvaja výrobcovia plánujú vyrábať jeden výrobok na vývoz a rozdelia si výrobný proces. Výrobca-vývozca, ktorý vyrába medziprodukt, môže dovážať vstupné materiály bez cla a na tento účel môže získať povolenie AAS pre dodávky medziproduktov. Konečný vývozca výrobu finalizuje a je povinný hotový výrobok vyviezť.

(133)

Zamýšľaný vývoz: tento podsystém umožňuje hlavnému dodávateľovi doviezť od cla oslobodené vstupné materiály, ktoré sú potrebné pri výrobe tovaru, ktorý sa má predávať ako „zamýšľaný vývoz“. Podľa indickej vlády sa za zamýšľaný vývoz považujú také transakcie, pri ktorých dodávaný tovar neopustí krajinu. Niektoré kategórie dodávok sa považujú za zamýšľaný vývoz za predpokladu, že tovar je vyrobený v Indii, napr. dodávka tovaru pre EOU alebo spoločnosť, ktorá sa nachádza v osobitnej hospodárskej zóne (ďalej len „SEZ“).

(134)

Predbežný príkaz na uvoľnenie (Advance Release Order, ďalej len „ARO“): držiteľ povolenia v rámci AAS, ktorý má v úmysle získavať vstupné materiály z domácich zdrojov namiesto priameho dovozu, má možnosť získavať ich na základe ARO. V takýchto prípadoch sú vopred udelené povolenia schválené ako ARO a sú potvrdené domácemu dodávateľovi pri dodaní položiek, ktoré sú v nich uvedené. Potvrdenie ARO oprávňuje domáceho dodávateľa na výhody v rámci zamýšľaného vývozu, ako sa uvádza v odseku 7.03 dokumentu FTP 2015 – 2020 (t. j. AAS pre dodávky medziproduktov/zamýšľaný vývoz, vrátenie cla pri zamýšľanom vývoze a náhrada konečnej spotrebnej dane). Mechanizmom ARO sa dodávateľovi nahrádzajú dane a clá namiesto toho, aby sa nahrádzali konečnému vývozcovi vo forme vrátenia/náhrady ciel. Náhrada daní/ciel je k dispozícii pre domáce vstupy, ako aj pre dovážané vstupy.

(135)

Domáci dokumentárny akreditív: aj tento podsystém sa vzťahuje na tuzemské dodávky držiteľovi vopred udeleného povolenia. Držiteľ vopred udeleného povolenia môže požiadať banku o otvorenie domáceho akreditívu v prospech domáceho dodávateľa. Banka schváli platnosť povolenia na priamy dovoz iba pre tú hodnotu a objem položiek, ktoré namiesto dovozu budú pochádzať z domácich zdrojov. Domáci dodávateľ bude mať nárok na výhody týkajúce sa zamýšľaného vývozu, ako sa stanovuje v odseku 7.03 dokumentu FTP 2015 – 2020 (t. j. AAS pre dodávky medziproduktov/zamýšľaný vývoz, vrátenie cla pri zamýšľanom vývoze a náhradu konečnej spotrebnej dane).

(136)

Komisia zistila, že jeden vyvážajúci výrobca, ktorý využíval tento systém, získal počas OP úľavy v rámci prvého podsystému, t. j. AAS pre fyzický vývoz. Nie je preto potrebné stanoviť napadnuteľnosť zvyšných nevyužitých podsystémov.

(137)

Držiteľ vopred udeleného povolenia je na účely overenia zo strany indických orgánov zo zákona povinný viesť „skutočný a riadny stav spotreby a využívania bezcolne dovezeného/na domácom trhu obstaraného tovaru“ v špecifickom formáte (kapitola 4.51 príručky HOP 2015 – 2020 a dodatok 4H k nej), t. j. evidenciu skutočnej spotreby. Túto evidenciu musí overiť externý autorizovaný účtovník/účtovník nákladov a prác, ktorý vydá osvedčenie, v ktorom uvedie, že predpísaná evidencia a príslušné záznamy boli preskúmané a informácie poskytnuté podľa dodatku 4H sú vo všetkých aspektoch pravdivé a správne.

(138)

Pokiaľ ide o podsystém, ktorý počas OP využívala dotknutá spoločnosť, t. j. fyzický vývoz, objem a hodnotu dovoznej colnej úľavy a vývoznej povinnosti stanovuje indická vláda a tieto informácie sa zaznamenávajú v povolení. Štátni úradníci okrem toho musia v čase dovozu a vývozu zdokumentovať príslušné transakcie v povolení. Objem povoleného dovozu v rámci systému AAS stanovuje indická vláda na základe štandardných noriem vstupov/výstupov (Standard Input Output Norms, ďalej len „normy SION“), ktoré existujú v prípade väčšiny výrobkov vrátane prešetrovaného výrobku.

(139)

Dovezené vstupné materiály sú neprevoditeľné a musia sa použiť na výrobu výsledného výrobku určeného na vývoz. Vývozná povinnosť sa musí splniť v predpísanom časovom rámci po vydaní licencie (18 mesiacov s dvoma možnými predĺženiami, zakaždým o 6 mesiacov).

(140)

Medzi dovezenými vstupmi a vyvezenými hotovými výrobkami neexistuje úzka spojitosť. Oprávnené vstupné materiály sa môžu dovážať a používať aj v prípade iných výrobkov, ako je prešetrovaný výrobok. Navyše licencie na rôzne výrobky sa môžu spojiť. To znamená, že na základe vývozu jedného výrobku v rámci licencie AAS môže vzniknúť nárok na bezcolný dovoz vstupov v rámci licencie AAS pre iný výrobok.

(141)

Prešetrovanie ukázalo, že žiadna z licencií AAS, ktoré vyvážajúci výrobca použil, nebola uzavretá. Vyvážajúci výrobca preto nebol schopný predložiť žiadne dodatky 4H pre svoje licencie AAS. Vyvážajúci výrobca okrem toho priznal, že jeho evidencia spotreby neumožňuje stanoviť skutočnú spotrebu dovážaných surovín a prepojiť ju s vyrábanými a vyvážanými konečnými výrobkami. Treba poznamenať, že daný výrobca je vertikálne integrovaný na viacerých úrovniach:

 

fáza 1: výroba koksu a ferochrómu

 

fáza 2: výroba tekutej nehrdzavejúcej ocele

 

fáza 3: výroba brám

 

fáza 4: výroba zvitkov valcovaných za tepla

 

fáza 5: výroba plochých výrobkov valcovaných za studena (dotknutý výrobok),

a dovezené suroviny sa používajú vo fáze 2, v ktorej sa miešajú so surovinami vyrobenými vo fáze 1 alebo kúpenými na domácom trhu.

d)   Záver týkajúci sa systému AAS

(142)

Oslobodenie od dovozných ciel je subvenciou v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) a článku 3 ods. 2 základného nariadenia, t. j. predstavuje finančný príspevok od indickej vlády, pretože ide o ušlý príjem z cla, ktoré by inak bolo splatné, a poskytuje prešetrovanému vývozcovi výhodu, pretože zvyšuje jeho likviditu.

(143)

Okrem toho je podsystém AAS pre fyzický vývoz zo zákona jasne podmienený uskutočnením vývozu, a preto sa považuje za špecifický a napadnuteľný podľa článku 4 ods. 4 prvého pododseku písm. a) základného nariadenia. Bez vývozného záväzku nemôže spoločnosť získať výhody vyplývajúce z tohto systému.

(144)

Podsystém využívaný v tomto prípade nemožno považovať za prípustný systém vrátenia cla alebo systém vrátenia cla pri náhrade dovezených vstupov domácimi v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) základného nariadenia. Nespĺňa pravidlá stanovené v bode i) prílohy I, v prílohe II (vymedzenie a pravidlá vrátenia cla) a v prílohe III (vymedzenie a pravidlá vrátenia cla pri náhrade) k základnému nariadeniu. Indická vláda účinne neuplatňovala kontrolný systém ani postup na potvrdenie toho, či a v akých množstvách sa vstupy spotrebovali pri výrobe vyvážaného výrobku (bod 4 prílohy II k základnému nariadeniu a v prípade systémov vrátenia cla pri náhrade, oddiel II bod 2 prílohy III k základnému nariadeniu). Zároveň sa konštatuje, že normy SION pre prešetrovaný výrobok neboli dostatočne presné a že tieto normy samy osebe nemôžu predstavovať kontrolný systém skutočnej spotreby, pretože koncepcia týchto štandardných noriem neumožňuje indickej vláde dostatočne presne skontrolovať, aké množstvá vstupov sa spotrebovali pri výrobe vyvážaných výrobkov. Okrem toho indická vláda nevykonala žiadne ďalšie preskúmanie na základe skutočne použitých vstupov, i keď by to pri absencii účinne uplatňovaného kontrolného systému bolo potrebné (bod 5 prílohy II a oddiel II bod 3 prílohy III k základnému nariadeniu).

(145)

Tento podsystém je preto napadnuteľný.

e)   Výpočet výšky subvencie

(146)

Keďže neexistujú prípustné systémy vrátenia cla ani možnosť overiť skutočnú mieru spotreby príslušných vstupov, celková výška ušlých dovozných ciel (základné clo a colné poplatky) sa považuje za nadmerné odpustenie, ktoré by predstavovalo napadnuteľnú subvenciu v súlade s článkom 3 ods. 1 písm. a) bodom ii) základného nariadenia.

(147)

Vyvážajúci výrobca bol listom z 22. novembra 2021 informovaný o úmysle Komisie uplatniť v tejto súvislosti článok 28 základného nariadenia a najlepšie dostupné skutočnosti.

(148)

V rozpore s ďalšími tvrdeniami spoločnosti, že takáto metodika výpočtu výhody v rámci systému AAS sa odchyľuje od predchádzajúcej praxe Komisie a je založená len na predpokladoch a úsudkoch, je potrebné zopakovať, že spoločnosť neposkytla žiadne údaje, ktoré by umožnili výpočet skutočného nadmerného odpustenia.

(149)

V súlade s článkom 7 ods. 1 písm. a) základného nariadenia sa poplatky, ktoré spoločnosti vznikli v súvislosti so získaním subvencie, odpočítali od celkovej výšky subvencie, ak sa o ňu žiadalo.

(150)

V súlade s článkom 7 ods. 2 základného nariadenia by sa nadmerné odpustenie malo rozložiť na celkový vývozný obrat ako vhodný menovateľ, pretože subvencia závisí od uskutočnenia vývozu.

(151)

Miera subvencie stanovená v súvislosti s týmto systémom počas OP predstavuje 0,05 %.

(152)

Po konečnom poskytnutí informácií daný indický vyvážajúci výrobca zopakoval svoje tvrdenia v súvislosti s neoprávneným uplatňovaním článku 28 základného nariadenia a s metodikou výpočtu výhody spoločnosti v rámci tohto systému, ktorú použila Komisia.

(153)

Neboli však predložené žiadne nové argumenty. Treba pripomenúť, že Komisia nemala inú možnosť, ako sa odvolať na najlepšie dostupné skutočnosti, keďže spoločnosť neposkytla žiadne údaje, ktoré by umožnili štandardný výpočet nadmerného odpustenia v rámci tohto systému. V každom prípade, vzhľadom na stanovenú mieru subvencie, ako sa uvádza v odôvodnení 151, sa Komisia rozhodla zanedbateľnú výhodu poskytnutú skupine Jindal Group v rámci systému AAS nenapadnúť.

–   Systém vrátenia cla (Duty Drawback Scheme, ďalej len „DDS“)

(154)

Komisia zistila, že systém DDS využil počas OP jeden indický vyvážajúci výrobca.

a)   Právny základ

(155)

Právnym základom uplatňovaným počas obdobia revízneho prešetrovania boli pravidlá vrátenia cla a centrálnej spotrebnej dane z roku 1995 (Custom & Central Excise Duties Drawback Rules 1995, ďalej len „pravidlá DDS z roku 1995“), zmenené v roku 2006 (17), ktoré boli neskôr nahradené pravidlami vrátenia cla a centrálnej spotrebnej dane z roku 2017 (18) (Customs and Central Excise Duties Drawback Rules, 2017, ďalej len „pravidlá z roku 2017“), ktoré nadobudli účinnosť 1. októbra 2017. Pravidlom 3 ods. 2 pravidiel DDS z roku 1995 sa upravuje spôsob výpočtu tohto systému vrátenia cla. Pravidlom 12 ods. 1 písm. a) bodom ii) uvedených pravidiel DDS sa riadi vyhlásenie, ktoré musia vyvážajúci výrobcovia podať, aby mohli využívať daný systém. Tieto pravidlá zostali v pravidlách DDS z roku 2017 identické a zodpovedajú pravidlu 3 ods. 2 a pravidlu 13 ods. 1 písm. a) bodu ii).

(156)

Obežník č. 24/2001 (19) okrem toho obsahuje osobitné pokyny pre uplatňovanie pravidla 3 ods. 2 a vyhlásenia, ktoré musia vývozcovia predložiť na základe pravidla 12 ods. 1 písm. a) bodu ii).

(157)

Pravidlom 4 pravidiel DDS z roku 1995 sa stanovuje, že ústredná vláda môže revidovať sumu alebo sadzby určené na základe pravidla 3. Vláda vykonala viacero zmien, pričom poslednou revíziou sadzieb bolo oznámenie č. 95/2018 – CUSTOMS a oznámenie č. 07/2020 – CUSTOMS. V dôsledku toho boli sadzby DDS pre prešetrovaný výrobok vo výške 1,8 % hodnoty FOB vyvážaných výrobkov v prvej časti OP a vo výške 1,6 % hodnoty FOB vyvážaných výrobkov v druhej časti OP (20). Rovnaké sadzby DDS sa uplatňujú na výrobky z nehrdzavejúcej ocele valcované za tepla vyvážané dotknutou indickou spoločnosťou.

b)   Oprávnenosť

(158)

Tento systém sú oprávnení využívať všetci výrobcovia-vývozcovia alebo obchodníci-vývozcovia.

c)   Vykonávanie v praxi

(159)

Na základe tohto systému má každá spoločnosť vyvážajúca oprávnené výrobky nárok na sumu zodpovedajúcu percentuálnemu podielu deklarovanej hodnoty FOB vyvážaného výrobku. V pravidle 3 ods. 2 uvedenom v pravidlách vrátenia cla a centrálnej spotrebnej dane sa stanovuje výpočet výšky subvencie:

„2.

Pri určovaní výšky alebo sadzby vrátenia podľa tohto pravidla ústredná vláda prihliada na:

a)

priemerné množstvo alebo hodnotu každej triedy alebo opis materiálov, z ktorých sa v Indii bežne zhotovuje alebo vyrába konkrétna kategória tovaru;

b)

priemerné množstvo alebo hodnotu dovážaných materiálov alebo materiálov podliehajúcich spotrebnej dani používaných na zhotovovanie alebo výrobu konkrétnej kategórie tovaru v Indii;

c)

priemernú výšku zaplatených ciel na dovážané materiály alebo materiály podliehajúce spotrebnej dani používané pri výrobe polovýrobkov, komponentov a medziproduktov, ktoré sa používajú pri výrobe tovarov;

d)

priemernú hodnotu zaplatených ciel na materiály spotrebované pri procese výroby a katalyzátory: ak sa akýkoľvek takýto odpad alebo katalyzátor opätovne použije pri akomkoľvek procese výroby alebo sa predá, odpočíta sa takisto priemerná výška ciel na opätovne použitý alebo predaný odpad alebo katalyzátor;

e)

priemernú výšku zaplatených ciel na dovážané materiály alebo materiály podliehajúce spotrebnej dani používané na uchovávanie alebo balenie vyvážaného tovaru;

f)

všetky ostatné informácie, ktoré môže ústredná vláda považovať za relevantné alebo užitočné na daný účel.“

(160)

Inými slovami, indická vláda založila vratnú sumu na celoodvetvových priemerných hodnotách príslušných ciel platených na dovážané suroviny a priemernej odvetvovej miere spotreby získanej od subjektov, ktoré vláda Indie považuje za reprezentatívnych výrobcov oprávnených vyvážaných výrobkov. Indická vláda potom sumu, ktorá sa má vrátiť, vyjadruje ako percentuálny podiel priemernej hodnoty vývozu oprávnených vyvážaných výrobkov.

(161)

Indická vláda pomocou tohto percentuálneho podielu vypočítava výšku vráteného cla, na ktoré majú nárok všetci oprávnení vývozcovia. V rámci tohto systému stanovuje indická vláda sadzbu pre jednotlivé výrobky.

(162)

Na to, aby bola spoločnosť oprávnená využívať výhody tohto systému, musí uskutočňovať vyvoz. Pri zápise údajov o odoslaní v serveri colného úradu sa uvádza informácia, že vývoz sa uskutočňuje v rámci systému DDS, a neodvolateľne sa stanoví suma DDS. Po tom, ako dopravná spoločnosť dodá všeobecný zoznam vyvážaného tovaru a colný úrad s uspokojivým výsledkom porovná tento doklad s údajmi na vývoznom nákladnom doklade, sú splnené všetky podmienky na schválenie vyplatenia sumy vráteného cla prostredníctvom priamej platby na bankový účet vývozcu alebo prostredníctvom príkazu na výplatu.

(163)

Vývozca musí takisto predložiť dôkaz o pripísaní výnosu z vývozu prostredníctvom potvrdenia o vykonaní bankového prevodu (Bank Realisation Certificate). Tento dokument môže byť poskytnutý po vyplatení sumy vráteného cla, ale ak vývozca nepredloží potvrdenie o vykonaní bankového prevodu v stanovenej lehote, indická vláda bude vyplatenú sumu vymáhať.

(164)

Sumu vráteného cla možno použiť na akýkoľvek účel a podľa indických účtovných štandardov je na základe časového rozlíšenia možné sumu zaúčtovať ako príjem v rámci obchodných účtov, keď dôjde k splneniu vývoznej povinnosti.

(165)

Príslušnými právnymi predpismi a administratívnymi pokynmi sa stanovuje, že indická colná správa by nemala vyžadovať dôkaz, že vývozcovi žiadajúcemu o vrátenie cla musela vzniknúť alebo mu vznikne colná povinnosť v súvislosti s dovozom surovín potrebných na výrobu vyvážaného výrobku. Počas krížovej kontroly na diaľku indická vláda okrem toho potvrdila, že plná sadzba vypočítaná na základe uvedeného pravidla 3 ods. 2 sa bude vzťahovať aj na spoločnosti, ktoré by všetky suroviny získavali z domácich zdrojov.

d)   Záver týkajúci sa systému DDS

(166)

Zo systému DDS sa poskytujú subvencie v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu i) a článku 3 ods. 2 základného nariadenia. Suma vráteného cla je finančným príspevkom od indickej vlády, pretože má podobu priameho prevodu finančných prostriedkov indickou vládou. Neexistujú obmedzenia, pokiaľ ide o použitie týchto finančných prostriedkov. Suma vráteného cla okrem toho poskytuje vývozcovi výhodu, pretože zvyšuje jeho likviditu.

(167)

Sadzbu vrátenia cla pri vývoze stanovuje indická vláda pre jednotlivé výrobky. Napriek tomu, že subvencia sa uvádza ako vrátenie cla, tento systém nemá všetky vlastnosti prípustného systému vrátenia cla alebo systému vrátenia cla pri náhrade v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) základného nariadenia; systém nespĺňa ani pravidlá stanovené v bode I) prílohy I, v prílohe II (vymedzenie vrátenia cla a jeho pravidlá) a v prílohe III (vymedzenie vrátenia cla pri náhrade a jeho pravidlá) k základnému nariadeniu. Platby v hotovosti vývozcovi nie sú nevyhnutne viazané na skutočné platby dovozných ciel na suroviny a nie sú dobropismi na clo na vyrovnanie dovozných ciel za minulý alebo budúci dovoz surovín. Okrem toho neexistuje žiadny systém ani postup na potvrdenie toho, ktoré vstupy sa spotrebúvajú pri výrobe vyvážaných výrobkov a v akých množstvách. Indická vláda okrem toho nevykonala žiadne ďalšie preskúmanie na základe skutočne použitých vstupov, i keď by to pri absencii účinne uplatňovaného kontrolného systému bolo potrebné (bod 5 prílohy II a oddiel II bod 3 prílohy III k základnému nariadeniu).

(168)

Platba od indickej vlády po vývoze uskutočnenom vývozcami je podmienená uskutočnením vývozu, a preto sa tento systém považuje za špecifický a napadnuteľný podľa článku 4 ods. 4 písm. a) základného nariadenia.

(169)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa dospelo k záveru, že systém DDS je napadnuteľný.

e)   Výpočet výšky subvencie

(170)

Komisia v súlade s článkom 3 ods. 2 a článkom 5 základného nariadenia vypočítala výšku napadnuteľných subvencií na základe výhody poskytnutej príjemcovi, o ktorej sa zistilo, že existovala počas OP. Komisia v tejto súvislosti zistila, že výhoda je príjemcovi poskytnutá v čase, keď dôjde k vývoznej transakcii v rámci tohto systému. V danom momente je indická vláda zodpovedná za vyplatenie sumy vráteného cla, ktorá predstavuje finančný príspevok v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu i) základného nariadenia. Len čo colné orgány vydajú vývozný nákladný doklad, na ktorom sa okrem iného uvádza výška vráteného cla, ktoré sa má pre túto vývoznú transakciu poskytnúť, indická vláda už nemá diskrečnú právomoc rozhodovať o tom, či sa subvencia poskytne alebo nie.

(171)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Komisia považovala za vhodné posudzovať výhodu v rámci systému DDS ako súčet súm vráteného cla získaných z vývozných transakcií uskutočnených v rámci tohto systému počas OP. Komisia zohľadnila sumy vráteného cla získané zo všetkých vývozných transakcií indického vyvážajúceho výrobcu, keďže spoločnosť vyváža len prešetrovaný výrobok a výrobky z nehrdzavejúcej ocele valcované za tepla, ktoré sú polovýrobkami na výrobu prešetrovaného výrobku, na ktorý sa vzťahujú rovnaké sadzby DDS.

(172)

Komisia v súlade s článkom 7 ods. 2 základného nariadenia rozložila tieto výšky subvencií na celkový obrat z vývozu spoločnosti počas OP ako vhodný menovateľ, pretože subvencia je podmienená uskutočnením vývozu a nebola poskytnutá na základe vyrobeného, vyprodukovaného, vyvezeného alebo prepraveného množstva.

(173)

Miera subvencie stanovená v súvislosti s týmto systémom počas OP pre skupinu Jindal Group predstavuje 1,65 %.

–   Systém podpory vývozu kapitálového tovaru (Export Promotion of Capital Goods Scheme, ďalej len „EPCGS“)

(174)

Komisia zistila, že dvaja indickí vyvážajúci výrobcovia získali počas OP v rámci systému EPCGS úľavy, ktoré možno priradiť k dotknutému výrobku.

a)   Právny základ

(175)

Podrobný opis systému EPCGS sa nachádza v kapitole 5 dokumentu FTP 2015 – 2020, ako aj v kapitole 5 príručky HOP 2015 – 2020.

b)   Oprávnenosť

(176)

Toto opatrenie sú oprávnení využívať výrobcovia-vývozcovia a obchodníci-vývozcovia „viazaní“ na podporných výrobcov a poskytovateľov služieb.

c)   Vykonávanie v praxi

(177)

Pod podmienkou vývozného záväzku môže spoločnosť doviezť kapitálový tovar [nový aj použitý kapitálový tovar (z druhej ruky) nie starší ako 10 rokov] so zníženou sadzbou cla. Na tento účel indická vláda vydáva (na žiadosť a po uhradení poplatku) licenciu pre systém EPCGS. V tomto systéme sa ukladá znížená sadzba dovozného cla uplatniteľná na všetok kapitálový tovar dovezený v rámci systému. Na účely splnenia vývoznej povinnosti sa dovezený kapitálový tovar musí použiť na výrobu určitého množstva tovaru zamýšľaného ako tovar na vývoz počas určitého obdobia. V zmysle FTP 2015 – 2020 a aktualizovanej FTP 2015 – 2020 sa v rámci systému EPCGS môže kapitálový tovar dovážať s nulovou sadzbou cla. V prípade kapitálového tovaru dovezeného pred rokom 2015 však bola alternatívou aj 3 % sadzba cla – v takom prípade bola lehota na splnenie vývoznej povinnosti dlhšia. Vývozná povinnosť, ktorá zodpovedá šesťnásobku ušetreného cla, sa musí splniť v priebehu maximálne šesť rokov.

(178)

Držiteľ licencie systému EPCGS môže získavať kapitálový tovar aj z tuzemských zdrojov. V takom prípade môže domáci výrobca kapitálového tovaru využiť výhodu na bezcolný dovoz komponentov potrebných na výrobu takéhoto kapitálového tovaru. Domáci výrobca si v súvislosti s dodávkou kapitálového tovaru držiteľovi licencie na používanie systému EPCGS môže alternatívne uplatniť nárok na výhodu pre zamýšľaný vývoz.

d)   Záver týkajúci sa systému EPCGS

(179)

Systémom EPCGS sa poskytujú subvencie v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) a článku 3 ods. 2 základného nariadenia. Zníženie cla predstavuje finančný príspevok od indickej vlády, keďže takáto úľava znižuje jej príjem z cla, ktoré by inak bolo splatné. Okrem toho zníženie cla poskytuje vývozcovi výhodu, pretože clá ušetrené pri dovoze zvyšujú likviditu spoločnosti.

(180)

Systém EPCGS je okrem toho zo zákona podmienený uskutočnením vývozu, keďže takéto licencie nemožno získať bez záväzku uskutočniť vývoz. Považuje sa preto za špecifický a napadnuteľný podľa článku 4 ods. 4 prvého pododseku písm. a) základného nariadenia.

(181)

Systém EPCGS nemožno považovať za prípustný systém vrátenia cla ani za systém vrátenia cla pri náhrade v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) základného nariadenia. Na kapitálový tovar sa takéto prípustné systémy nevzťahujú, ako sa uvádza v bode i) prílohy I k základnému nariadeniu, pretože sa nespotrebúva pri výrobe vyvážaných výrobkov.

e)   Výpočet výšky subvencie

(182)

Výška napadnuteľných subvencií sa vypočítala v súlade s článkom 7 ods. 3 základného nariadenia na základe nezaplateného cla za dovezený kapitálový tovar rozloženého na obdobie, ktoré zodpovedá bežnému obdobiu odpisovania tohto kapitálového tovaru v dotknutom odvetví. Takto vypočítaná výška, ktorá sa vzťahuje na OP, bola upravená pripočítaním úroku za toto obdobie, aby zodpovedala celkovej hodnote peňazí v čase. Na tento účel sa za primeranú považovala komerčná úroková sadzba v Indii počas obdobia prešetrovania.

(183)

V súlade s článkom 7 ods. 1 písm. a) základného nariadenia sa poplatky, ktoré spoločnostiam vznikli v súvislosti so získaním subvencie, odpočítali od celkovej výšky subvencie, ak sa o ňu žiadalo.

(184)

V súlade s článkom 7 ods. 2 a článkom 7 ods. 3 základného nariadenia sa táto výška subvencie rozložila na príslušný obrat z vývozu počas OP ako vhodný menovateľ, pretože subvencia je podmienená uskutočnením vývozu a nebola poskytnutá na základe vyrobeného, vyprodukovaného, vyvezeného alebo prepraveného množstva. V prípade jednej z indických spoločností sa ako menovateľ použil obrat z vývozu prešetrovaného výrobku, keďže táto spoločnosť používa stroje zakúpené v rámci EPCGS len na výrobu dotknutého výrobku.

(185)

Jeden z indických vyvážajúcich výrobcov požadoval úpravu obratu z vývozu, ktorý sa použil vo výpočtoch ako menovateľ. Táto spoločnosť tvrdila, že výrobu počas OP len začala a dosiahla iba 15 % svojej kapacity. Spoločnosť preto požiadala o extrapoláciu svojho obratu z vývozu s cieľom zohľadniť plné využitie svojej kapacity.

(186)

Výpočet mier subvencií však vždy vychádza zo skutočných obratov. Nie je možné predpokladať, že po počiatočnej fáze bude spoločnosť plne využívať svoju kapacitu. Pomer budúceho rozdelenia medzi domáci a vývozný obrat by bol takisto len špekuláciou. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(187)

Spoločnosť po konečnom poskytnutí informácií zopakovala toto tvrdenie, pričom zdôraznila skutočnosť, že EPCGS je neopakujúcou sa subvenciou a výpočet bez úpravy menovateľa preto korektne neodráža výhodu poskytnutú spoločnosti, ktorá je v počiatočnej fáze prevádzky.

(188)

EPCGS je skutočne neopakujúcou sa subvenciou a Komisia ju za takú považuje: výška výhody v rámci tohto systému bola priradená OP s prihliadnutím na obdobie odpisovania dotknutého kapitálového tovaru. Komisia však nemôže upraviť menovateľ na základe predpokladov týkajúcich sa potenciálneho vývozného obratu spoločnosti, ako už bolo zdôraznené v odôvodnení 186. Metodika výpočtu sa preto zachováva.

(189)

Miera subvencie stanovená v súvislosti s týmto systémom predstavovala 5,69 % pre spoločnosť Chromeni a 0,36 % pre skupinu Jindal Group podľa rozloženia na OP.

–   Systém vývozu tovaru z Indie (Merchandise Export from India Scheme, ďalej len „MEIS“)

(190)

Komisia zistila, že dvaja indickí vyvážajúci výrobcovia využili počas OP systém MEIS.

a)   Právny základ

(191)

Podrobný opis MEIS je uvedený v kapitole 3 FTP 2015 – 2020 a aktualizovanej FTP 2015 – 2020 a v kapitole 3 príručky HOP 2015 – 2020 a aktualizovanej príručky HOP 2015 – 2020.

b)   Oprávnenosť

(192)

Tento systém sú oprávnení využívať všetci výrobcovia-vývozcovia alebo obchodníci-vývozcovia.

c)   Vykonávanie v praxi

(193)

Systém MEIS môžu využívať oprávnené spoločnosti na základe vývozu konkrétnych výrobkov do konkrétnych krajín, ktoré sú zaradené do skupiny A („tradičné trhy“ vrátane všetkých členských štátov EÚ), skupiny B („rozvíjajúce sa trhy a orientované trhy“) a do skupiny C („ostatné trhy“). Krajiny, ktoré patria do týchto skupín, a zoznam výrobkov s príslušnými sadzbami odmeňovania sú uvedené v dodatku 3B k aktualizovanej príručke HOP.

(194)

Výhody majú podobu dobropisu na clo zodpovedajúceho percentuálnemu podielu hodnoty vývozu FOB. Miera MEIS dosiahla v OP 2 % (21).

(195)

Podľa odseku 3.06 FTP 2015 – 2020 sú určité druhy vývozu z tohto systému vylúčené, napr. vývoz dovážaného tovaru alebo prekladaného tovaru, zamýšľaný vývoz, vývoz služieb a obrat z vývozu jednotiek pôsobiacich v osobitných hospodárskych zónach/jednotiek orientovaných na vývoz.

(196)

Dobropisy na clo v rámci systému MEIS sú voľne prevoditeľné a platné 18 mesiacov od dátumu vydania, zatiaľ čo colné poukazy vydané 1. januára 2016 alebo po tomto dátume sú podľa odseku 3.13 aktualizovanej príručky HOP 2015 – 2020 platné 24 mesiacov od dátumu vydania.

(197)

Možno ich použiť na: i) platbu ciel za dovoz vstupov alebo tovaru vrátane kapitálového tovaru; ii) platbu spotrebných daní z domáceho obstarávania vstupov alebo tovaru vrátane kapitálového tovaru a platby; iii) platbu dane zo služieb na obstarávanie služieb.

(198)

Žiadosť o uplatnenie výhod v rámci systému MEIS sa musí predložiť online na webovom sídle generálneho riaditeľstva pre zahraničný obchod. K online žiadosti sa musia priložiť príslušné doklady (nákladné doklady, potvrdenie o vykonaní bankového prevodu a doklad o vylodení). Príslušný regionálny orgán indickej vlády vydá dobropis na clo po preskúmaní uvedených dokladov. Pokiaľ vývozca poskytne príslušné doklady, regionálny orgán nemá žiadnu diskrečnú právomoc rozhodovať o poskytovaní dobropisov na clo.

d)   Záver týkajúci sa systému MEIS

(199)

Systémom MEIS sa poskytujú subvencie v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) a článku 3 ods. 2 základného nariadenia. Dobropis na clo poskytnutý v rámci systému MEIS predstavuje finančný príspevok od indickej vlády, keďže sa napokon použije na vyrovnanie dovozných ciel platených za kapitálový tovar, čím sa zníži príjem indickej vlády z cla, ktoré by inak bolo splatné. Dobropisom na clo v rámci systému MEIS sa okrem toho poskytuje výhoda vývozcovi, ktorý nepodlieha platbe týchto dovozných ciel.

(200)

Systém MEIS je navyše zo zákona podmienený uskutočnením vývozu, a preto sa považuje za špecifický a napadnuteľný podľa článku 4 ods. 4 prvého pododseku písm. a) základného nariadenia.

(201)

Treba poznamenať, že platnosť systému MEIS sa skončila po OP, a to k 1. januáru 2021. Spoločnosti však môžu do konca roka 2021 stále žiadať o poukazy v rámci systému MEIS pre vývozné transakcie uskutočnené v roku 2020. Spoločnosti môžu okrem toho do 15. septembra 2023 používať poukazy MEIS získané v roku 2021 na vyrovnanie splatných dovozných ciel. Výhody v rámci tohto systému sa teda získali počas OP a v ich využívaní sa bude pokračovať aj po uložení opatrení.

e)   Výpočet výšky subvencie

(202)

Komisia v súlade s článkom 3 ods. 2 a článkom 5 základného nariadenia vypočítala výšku napadnuteľných subvencií na základe výhody poskytnutej príjemcovi, o ktorej sa zistilo, že existovala počas OP. Komisia v tejto súvislosti zistila, že výhoda je príjemcovi poskytnutá v čase, keď dôjde k vývoznej transakcii v rámci tohto systému. V tomto momente indická vláda vydáva dobropis na clo, ktorý si vyvážajúci výrobca rezervuje ako pohľadávku, ktorú môže kedykoľvek započítať. Predstavuje to finančný príspevok v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) základného nariadenia. Keď colné úrady vydajú vývozný nákladný doklad, indická vláda už nemá diskrečnú právomoc rozhodovať o tom, či sa subvencia poskytne alebo nie. Vzhľadom na uvedené skutočnosti Komisia považovala za vhodné posudzovať výhodu v rámci systému MEIS ako súčet súm získaných z vývozných transakcií uskutočnených v rámci tohto systému počas OP. Komisia zohľadnila sumy v rámci systému MEIS získané zo všetkých vývozných transakcií indických vyvážajúcich výrobcov, keďže spoločnosti vyvážajú len prešetrovaný výrobok a výrobky z nehrdzavejúcej ocele valcované za tepla, ktoré sú polovýrobkami určenými na výrobu prešetrovaného výrobku, na ktorý sa vzťahujú rovnaké sadzby MEIS.

(203)

V súlade s článkom 7 ods. 1 písm. a) základného nariadenia sa poplatky, ktoré spoločnostiam vznikli v súvislosti so získaním subvencie, odpočítali od celkovej výšky subvencie, ak sa o ňu žiadalo.

(204)

Komisia v súlade s článkom 7 ods. 2 a 3 základného nariadenia rozložila túto výšku subvencie na obrat z vývozu spoločností počas OP ako vhodný menovateľ, pretože subvencia je podmienená uskutočnením vývozu a nebola poskytnutá na základe vyrobeného, vyprodukovaného, vyvezeného alebo prepraveného množstva.

(205)

Miera subvencie stanovená v súvislosti s týmto systémom predstavovala počas OP 1,87 % pre spoločnosť Chromeni a 1,92 % pre skupinu Jindal Group.

3.3.2.   Poskytovanie chrómovej rudy za nižšiu než primeranú odplatu

3.3.2.1.   Podnet a schéma subvencovania

(206)

Navrhovateľ tvrdil, že indická vláda zabezpečuje umelé zníženie nákladov na kľúčové vstupy miestneho odvetvia tým, že prostredníctvom viacerých regulačných opatrení vrátane vývozných obmedzení (ako napríklad vývozná daň, vývozné licencie a účasť štátnych obchodných podnikov na vývoze) núti spoločnosti ťažiace chrómovú rudu v Indii poskytovať chrómovú rudu indickému odberateľskému odvetviu výroby plochých výrobkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za studena za nižšiu než primeranú odplatu.

(207)

Navrhovateľ ďalej tvrdil, že indická vláda plne kontroluje ťažobný priemysel, pokiaľ ide o chrómovú rudu v Indii. Indická vláda prostredníctvom svojich zákonov a nariadení stanovuje, kto ťaží chróm (ťažobné spoločnosti na základe licencie). Štát je takisto vlastníkom ťažobných spoločností a/alebo je v nich prítomný. Indická vláda tak ťažobným spoločnostiam zverila právomoc sledovať politické ciele tejto vlády.

(208)

Keďže sa chrómová ruda používa hlavne na výrobu ferochrómu, ktorý sa v podstate používa pri výrobe nehrdzavejúcej ocele, uvedená výhoda bola poskytnutá indickým výrobcom plochých výrobkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za studena, ktorí vyrábajú ferochróm, ako aj nehrdzavejúcu oceľ.

3.3.2.2.   Právny základ

(209)

Politiku v oblasti ťažby týkajúcu sa chrómovej rudy spravuje ministerstvo baníctva. Vývoz nerastných surovín spravuje aj ministerstvo obchodu a priemyslu.

(210)

Tak ústredná vláda, ako aj regionálne vlády zohrávajú v ťažobnom priemysle vrátane ťažby chrómovej rudy zásadnú úlohu tým, že stanovujú vnútroštátne politiky, normy, usmernenia a kritériá v oblasti ťažby, ako aj rozhodujú o postupoch udeľovania povolení na ťažbu.

(211)

Právnym základom príslušných pravidiel a predpisov sú:

zákon o baniach a nerastných surovinách (rozvoj a regulácia), 1957 (22),

pravidlá týkajúce sa nerastných surovín (dôkaz o obsahu nerastných surovín), 2015 (23),

pravidlá týkajúce sa nerastných surovín (aukcia), 2015 (24),

pravidlá týkajúce sa nerastných surovín (nevýhradné povolenia na prieskum), 2015 (25),

pravidlá Národného fondu na prieskum nerastných surovín, 2015 (26),

pravidlá týkajúce sa nerastných surovín (ťažba štátnou spoločnosťou), 2015 (27),

pravidlá týkajúce sa baní a nerastných surovín (príspevok do okresného fondu nerastných surovín), 2015 (28),

pravidlá týkajúce sa udeľovania koncesií na atómové nerastné suroviny, 2016 (29),

pravidlá týkajúce sa udeľovania koncesií na ťažbu nerastných surovín (okrem nerastných surovín atómovej a uhľovodíkovej energie), 2016 (30),

pravidlá týkajúce sa ochrany a rozvoja nerastných surovín, 2017 (31),

národná politika v oblasti nerastov, 2019 (32),

3.3.2.3.   Zistenia prešetrovania

(212)

Komisia zistila, že jeden vertikálne integrovaný indický vyvážajúci výrobca plochých výrobkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za studena kúpil na domácom trhu chrómovú rudu na výrobu ferochrómu, ktorý tento výrobca použil na výrobu brám, následne na výrobu zvitkov valcovaných za tepla a v konečnom dôsledku na výrobu plochých výrobkov valcovaných za studena.

(213)

Prevažná väčšina nákupov chrómovej rudy, ktoré spoločnosť uskutočnila počas OP, pochádzala od štátom vlastneného podniku Odisha Mining Corporation (ďalej len „OMC“). Boli nahlásené aj menšie nákupy od dvoch údajne súkromných ťažobných spoločností a jednej obchodnej spoločnosti.

a)   Uplatňovanie ustanovení článku 28 ods. 1 základného nariadenia

(214)

Komisia informovala indickú vládu, že pri preskúmavaní existencie a rozsahu údajných subvencií poskytovaných odvetviu plochých výrobkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za studena okrem iného poskytovaním chrómovej rudy za nižšiu než primeranú odplatu možno bude musieť pristúpiť k použitiu dostupných skutočností podľa článku 28 ods. 1 základného nariadenia.

(215)

Komisia vo svojom dotazníku, v písomnom upozornení na nedostatky a počas krížovej kontroly na diaľku požiadala indickú vládu, aby poskytla určité informácie súvisiace s dodávateľmi a fungovaním domáceho trhu s chrómovou rudou v Indii. Tieto žiadosti o informácie zahŕňali okrem iného otázky o právnom a inštitucionálnom rámci, organizácii trhu s chrómovou rudou, podnikoch ťažiacich chrómovú rudu v Indii, systémoch stanovovania cien a cenách, ako aj o akciových podieloch spoločností.

(216)

Komisia vo fáze začatia požiadala indickú vládu, aby dodatok B pripojený k antisubvenčnému dotazníku (dotazníku pre dodávateľov chrómovej rudy) preposlala desiatim najväčším podnikom ťažiacim chrómovú rudu a distribútorom chrómovej rudy, ako aj akýmkoľvek ďalším podnikom ťažiacim chrómovú rudu a distribútorom chrómovej rudy, ktorí dodávali chrómovú rudu vyvážajúcim výrobcom. Dodatok B pozostával z dokumentu programu Word (s názvom Appendix B_Input supplier) a zo súboru programu Excel (s názvom Appendix B - Input suppliers tables). K dodatku B neboli doručené žiadne odpovede.

(217)

Komisia vo svojom písomnom upozornení na nedostatky z 25. augusta 2021 adresovanom indickej vláde poukázala na to, že nedostala žiadnu odpoveď na dodatok B k dotazníku.

(218)

Komisia počas krížovej kontroly na diaľku a po nej informovala indickú vládu, že jej stále chýbajú informácie týkajúce sa celkovej ťažby a spotreby chrómovej rudy na indickom trhu. Indická vláda takisto uviedla, že nebola schopná poskytnúť cenové štatistiky o indických cenách predmetnej suroviny na domácom trhu. Okrem toho zostali otvorené otázky týkajúce sa štruktúry a účastníkov trhu, ako aj toho, či ide o štátne alebo súkromné subjekty. Napokon Komisii stále chýbal správny právny základ týkajúci sa vývozných daní na chrómovú rudu.

(219)

Komisia preto 8. decembra 2021 informovala indickú vládu, že má v úmysle pristúpiť k využitiu dostupných skutočností podľa článku 28 ods. 1 základného nariadenia. Indická vláda po tomto liste najskôr poskytla veľmi malú časť chýbajúcich informácií, najmä o štruktúre trhu, vlastníctve niektorých ťažobných spoločností a právnom základe pre vývoznú daň. Poskytnuté informácie pozostávali len z niekoľkých strán a chýbali podporné dôkazy. Indická vláda následne poslala dodatočný list, v ktorom namietala proti uplatňovaniu článku 28 ods. 1 základného nariadenia vo všeobecnosti, a tvrdila, že Komisia by mala zohľadniť poskytnuté dodatočné informácie, a teda upustiť od využitia dostupných skutočností.

(220)

Komisia vo svojej odpovedi najprv skonštatovala, že indická vláda opakovane neposkytla uvedené informácie, keď bola o to požiadaná v priebehu prešetrovania, a že dodatočné informácie boli doručené vo veľmi neskorej fáze prešetrovania, takže ich nebolo možné zohľadniť. Komisia medzitým získala príslušné chýbajúce informácie o vlastníctve ťažobných spoločností a o vývozných daniach na chrómovú rudu z verejných zdrojov. Komisia preto uviedla, že indická vláda neposkytla potrebné informácie, ako sa stanovuje v článku 28 ods. 1 prvej vete základného nariadenia, a že informácie, ktoré indická vláda poskytla tak neskoro v rámci prešetrovania, nebolo možné použiť podľa podmienok uvedených v článku 28 ods. 3 základného nariadenia. Komisia musela v každom prípade ešte doplniť veľmi obmedzené informácie, ktoré poskytla indická vláda, o ďalšie dostupné skutočnosti týkajúce sa chýbajúcich častí, najmä pokiaľ ide o stanovovanie cien, ako aj úlohu indickej vlády a jej vplyvu na dodávateľov (vrátane súkromných účastníkov) na trhu s chrómovou rudou. Komisia preto trvala na tom, že sa musela spoliehať na článok 28 ods. 1 a že musela pristúpiť k použitiu dostupných skutočností.

(221)

Indická vláda po konečnom poskytnutí informácií zopakovala svoje stanovisko, že uplatnenie článku 28 základného nariadenia je neopodstatnené, pretože všetky informácie, ktoré Komisia požadovala, boli poskytnuté.

(222)

Ako však bolo podrobne vysvetlené v odôvodnení 220, uvedené informácie sa dostali ku Komisii vo veľmi neskorej fáze prešetrovania alebo boli neúplné. Týkalo sa to najmä takých kľúčových prvkov, ako je štruktúra trhu s chrómovou rudou, metodika stanovovania cien alebo vlastná spotreba chrómovej rudy. Z tohto dôvodu, hoci Komisia v rámci možností využila informácie poskytnuté indickou vládou, musela zároveň využiť ďalšie zdroje a najlepšie dostupné skutočnosti.

b)   Analýza

(223)

S cieľom zistiť existenciu napadnuteľnej subvencie musia byť podľa článku 3 a 4 základného nariadenia prítomné tri prvky: i) finančný príspevok; ii) výhoda a iii) špecifickosť (článok 3 základného nariadenia).

i)   Finančný príspevok

Ťažobné spoločnosti konajúce ako verejný orgán

(224)

Počas prešetrovania sa najskôr posúdilo, či indická vláda poskytovala chrómovú rudu výrobcom výrobkov z nehrdzavejúcej ocele prostredníctvom ťažobných spoločností konajúcich ako „verejný orgán“. Príslušná právna norma a výklad na účely tohto posúdenia podľa článku 3 ods. 1 písm. a) a článku 2 písm. b) základného nariadenia vychádzajú z judikatúry WTO týkajúcej sa pojmu „verejný orgán“.

(225)

Podľa príslušnej judikatúry WTO (33) je verejným orgánom subjekt, ktorý „má alebo vykonáva vládnu právomoc alebo mu vládna právomoc bola zverená“. Prešetrovanie verejného orgánu sa musí viesť na individuálnom základe s náležitým prihliadnutím na „základné vlastnosti a funkcie príslušného subjektu“, na jeho „vzťah s vládou“ a na „právne a hospodárske prostredie prevládajúce v krajine, v ktorej prešetrovaný subjekt pôsobí“. V závislosti od konkrétnych okolností každého prípadu môžu relevantné dôkazy zahŕňať: i) dôkazy, že „subjekt v skutočnosti vykonáva vládne funkcie“, najmä ak takéto dôkazy „poukazujú na sústavnú a systematickú prax“; ii) dôkazy týkajúce sa „rozsahu vládnych politík týkajúcich sa odvetvia, v ktorom prešetrovaný subjekt pôsobí“, a iii) dôkazy, že vláda vykonáva „významnú kontrolu nad subjektom a jeho konaním“. Prešetrovací orgán musí pri prešetrovaní verejného orgánu „zhodnotiť a náležite zohľadniť všetky príslušné charakteristiky subjektu“ a preskúmať všetky druhy dôkazov, ktoré môžu byť pre toto hodnotenie relevantné; mal by sa pritom vyhnúť „výlučnému alebo neprimeranému zameraniu sa na jednu charakteristiku bez toho, aby sa náležite zohľadnili ostatné charakteristiky, ktoré môžu byť relevantné“.

(226)

Aby bolo možné v konkrétnom prípade správne charakterizovať subjekt ako verejný orgán, môže byť relevantné zvážiť, „či sa funkcie alebo konanie [subjektu] v právnom poriadku príslušného člena bežne klasifikujú ako vládne“, ako aj klasifikáciu a funkcie subjektov u členov WTO vo všeobecnosti. Preto skutočnosť, či sú funkcie alebo konanie takými, ktoré sa v právnom poriadku príslušného člena bežne klasifikujú ako vládne, môže byť relevantným hľadiskom na určenie toho, či konkrétny subjekt je alebo nie je verejným orgánom.

(227)

Existuje množstvo rôznych spôsobov, ako by mohla vláda v úzkom zmysle poskytnúť subjektu právomoc. Na preukázanie skutočnosti, že takáto právomoc bola udelená konkrétnemu subjektu, teda môžu byť relevantné rôzne druhy dôkazov. Dôkazy, že subjekt v skutočnosti vykonáva vládne funkcie, môžu slúžiť ako dôkaz, že má vládnu právomoc alebo mu vládna právomoc bola zverená, najmä ak takéto dôkazy poukazujú na sústavnú a systematickú prax.

(228)

Dôkaz, že vláda vykonáva významnú kontrolu nad subjektom a jeho konaním, môže za určitých okolností slúžiť ako dôkaz, že príslušný subjekt má vládnu právomoc a vykonáva ju pri plnení vládnych funkcií. Vlastníctvo subjektu vládou síce nie je rozhodujúcim kritériom, ale v spojení s inými prvkami môže slúžiť ako dôkaz. Je však nepravdepodobné, že by samotná existencia formálnych väzieb medzi subjektom a vládou v úzkom zmysle slova stačila na stanovenie vládnej právomoci. Preto napríklad samotná skutočnosť, že vláda je sama osebe väčšinovým akcionárom subjektu, nepreukazuje, že vláda vykonáva významnú kontrolu nad konaním tohto subjektu, a už vôbec nie, že vláda mu zverila vládnu právomoc. V niektorých prípadoch, keď z dôkazov vyplýva, že formálne náznaky vládnej kontroly sú mnohonásobné, a existuje aj dôkaz, že takáto kontrola sa vykonáva významným spôsobom, však potom možno na základe takýchto dôkazov vyvodiť, že príslušný subjekt vykonáva vládnu právomoc.

(229)

Ústredným zámerom prešetrovania verejného orgánu nie je to, či konanie, ktoré údajne vedie k finančnému príspevku, je logicky spojené s identifikovanou „funkciou vlády“. V tejto súvislosti právna norma na určenie verejného orgánu (verejnej právnej inštitúcie) podľa článku 1.1 písm. a) ods. 1 Dohody o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach nestanovuje spojenie konkrétneho stupňa alebo povahy, ktoré musí byť nevyhnutne zistené medzi identifikovanou funkciou vlády a konkrétnym finančným príspevkom v danej veci. Príslušné prešetrovanie skôr závisí od subjektu, ktorý sa zapája do takéhoto konania, jeho základných vlastností a jeho vzťahu s vládou. Toto zameranie sa na subjekt, a to na rozdiel od konania, ktoré údajne vedie k finančnému príspevku, je v súlade so skutočnosťou, že „vláda“ (v užšom zmysle) a „verejný orgán“ majú spoločný „stupeň zhody alebo prekrývania sa ich základných charakteristík“ – t. j oba majú „vládny“ charakter.

(230)

Povaha konania alebo praxe subjektu môže určite predstavovať dôkaz relevantný pre prešetrovanie verejného orgánu. Konanie subjektu – najmä ak poukazuje na „sústavnú a systematickú prax“ – je jedným z rôznych druhov dôkazov, ktoré v závislosti od okolností každého prešetrovania môžu objasniť základné vlastnosti subjektu a jeho vzťah s vládou v užšom zmysle. Cieľom posudzovania takýchto dôkazov je však odpovedať na ústrednú otázku, či samotný subjekt má základné vlastnosti a funkcie, na základe ktorých by sa mohol považovať za verejný orgán. Napríklad v kontexte čínskych štátom vlastnených komerčných bánk boli pri urovnávaní sporu č. 379 v rámci WTO relevantnými informáciami na posúdenie toho, či subjekt je verejným orgánom, tie, ktoré preukazovali, že: i) „generálni riaditelia ústredí štátom vlastnených komerčných bánk sú vymenovaní vládou a že [Komunistická strana Číny] si ponecháva významný vplyv pri ich výbere“, a ii) štátom vlastneným komerčným bankám stále chýbajú primerané riadenie rizika a analytické zručnosti“. Tieto dôkazy sa neobmedzovali na veriteľskú činnosť štátom vlastnených komerčných bánk ako takú, ale skôr poukazovali na ich organizačné znaky, reťazce rozhodovacích právomocí a celkový vzťah s čínskou vládou. Odvolací orgán preto pri urovnávaní sporu č. 379 poznamenal, že hoci Ministerstvo obchodu Spojených štátov amerických zohľadnilo dôkazy týkajúce sa konania štátom vlastnených komerčných bánk [„poskytovanie úverov“], urobilo tak v rámci svojho prešetrovania základných vlastností týchto subjektov a ich vzťahu s čínskou vládou. Tieto štátom vlastnené komerčné banky vykonávali vládne funkcie v mene čínskej vlády.

(231)

Odvolací orgán okrem toho kládol dôraz aj na skutočnosť, že daná vláda nespolupracovala počas prešetrovania. Odvolací orgán pri urovnávaní sporu č. 379 skutočne potvrdil zistenie Ministerstva obchodu Spojených štátov amerických, že štátom vlastnené komerčné banky predstavovali pri prešetrovaní prípadu natieraných voľných listov papiera „verejné orgány“, a to vzhľadom na tieto úvahy: i) takmer úplné štátne vlastníctvo bankového sektora v Číne; ii) v článku 34 zákona o komerčnom bankovníctve sa uvádza, že od bánk sa požaduje, aby „poskytovali úvery na základe potrieb národného hospodárstva a sociálneho rozvoja a v súlade s usmernením štátnych priemyselných politík“; iii) dôkazné záznamy o tom, že štátom vlastneným komerčným bankám stále chýbajú primerané riadenie rizika a analytické zručnosti, a iv) skutočnosť, že „počas [uvedeného] prešetrovania [Ministerstvo obchodu Spojených štátov amerických] nedostalo dôkazy potrebné na komplexné zdokumentovanie postupu, v rámci ktorého sa žiadali, poskytovali a hodnotili úvery papierenskému priemyslu“ (34).

(232)

Napokon na to, aby sa štátom vlastnené podniky mohli v danej veci považovať za verejné orgány, nemuseli by nevyhnutne byť kontrolované čínskou vládou pri každom predaji vstupov výrobcom v ďalšom článku výrobného reťazca.

(233)

Možno teda zhrnúť, že to, či sú ťažobné spoločnosti v Indii dodávajúce chrómovú rudu „verejnými orgánmi“, by sa malo preskúmať prešetrením základných vlastností a funkcií týchto spoločností a ich vzťahu s indickou vládou. Dôkazmi o štátnom vlastníctve, priamej kontrole zo strany štátu, zásahu indickej vlády na trhu v snahe dosiahnuť určité politické ciele možno preukázať, a to aj v kontexte, kde neexistuje žiadna spolupráca zo strany danej vlády, že ťažobné spoločnosti vykonávajú vládne funkcie v mene indickej vlády.

Základné vlastnosti ťažobných spoločností a ich vzťah s indickou vládou

(234)

Komisia sa najskôr usilovala získať informácie o štátnom vlastníctve, ako aj o iných formálnych znakoch vládnej kontroly v štátom vlastnených spoločnostiach ťažiacich chrómovú rudu. Na tento účel sa Komisia mohla spoliehať iba na informácie, ktoré poskytla spoločnosť OMC – jediná ťažobná spoločnosť, ktorá spolupracovala pri prešetrovaní aspoň v štádiu krížovej kontroly na diaľku a ktorá bola takmer výhradným dodávateľom indického vyvážajúceho výrobcu plochých výrobkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za studena, ktorý počas OP nakupoval chrómovú rudu na domácom trhu, ako sa uvádza v odôvodnení 212.

(235)

Indická vláda uviedla, že počas OP existovali dva aktívne štátom vlastnené podniky ťažiace chrómovú rudu, spoločnosť OMC a spoločnosť Industrial Development Corporation of Orissa Ltd., ktoré predstavovali 21 % celkovej ťažby. Druhá verejná spoločnosť na ťažbu chrómovej rudy mala počas OP iba minimálnu produkciu.

(236)

Údaje indickej vlády sa týkali aj šiestich súkromných ťažobných spoločností, konkrétne Misrilal Mines Ltd., B.C. Mohanty & Sons Ltd, Ferro Alloys Corporation Ltd, Indian Metals and Ferro Alloys Ltd., Balasore Alloys Ltd. a Tata Steel Mining. Podľa verejne dostupných informácií však štyri z nich ťažia chrómovú rudu na použitie ferochrómu na vlastnú spotrebu, a preto nepôsobia na voľnom trhu. Okrem toho dvom zvyšným ťažobným spoločnostiam uplynul počas OP prenájom na ťažbu. Ich prenájom odkúpila spoločnosť Tata Steel Mining, aby doplnila expanziu svojej vlastnej výroby ferochrómu. Prvá z týchto spoločností mala počas OP stále obmedzenú výrobu (9 % celkovej ťažby).

(237)

V dôsledku toho sa v Indii trh s chrómovou rudou, ktorý neslúži na vlastnú spotrebu, obmedzuje na dve ťažobné štátom vlastnené spoločnosti, pričom jedna z nich je okrajovým aktérom (0,1 % celkovej ťažby), čo v skutočnosti robí zo spoločnosti OMC jediného dodávateľa chrómovej rudy na voľnom trhu.

(238)

Prešetrovaním sa zistilo, že spoločnosť OMC je v 100 % vlastníctve štátu. Podľa stanov spoločnosti sú okrem toho predseda predstavenstva, výkonný riaditeľ a jeden z riaditeľov členmi indickej administratívnej služby (útvar verejných podnikov verejnej správy) a jeden riaditeľ zastupuje útvar financií verejnej správy. Okrem toho podľa stanov spoločnosti všetkých riaditeľov vymenúva a platí guvernér štátu Urísa.

(239)

Napokon podľa článku 54A stanov spoločnosti OMC „guvernér môže priebežne vydávať také smernice a pokyny, ktoré považuje za vhodné, a to v súvislosti s financiami a riadením podnikania a záležitosťami spoločnosti, a riaditelia takéto smernice alebo pokyny riadne plnia a realizujú“.

(240)

Komisia na základe uvedených skutočností dospela k záveru, že na trhu s chrómovou rudou, ktorý neslúži na vlastnú spotrebu, dominuje jedna spoločnosť, spoločnosť OMC, ktorá je v úplnom vlastníctve štátu a je aj riadená a kontrolovaná štátom. Indická vláda skutočne prostredníctvom svojho vlastníctva, prítomnosťou vo vedení spoločnosti, ako aj usmerňovaním jej podnikateľských rozhodnutí vykonáva významnú kontrolu nad spoločnosťou OMC a jej konaním.

Funkcie ťažobných spoločností v Indii

(241)

Komisia posudzovala, či ťažobné spoločnosti, a najmä spoločnosť OMC, majú vládnu právomoc a či túto právomoc vykonávajú pri výkone vládnych funkcií.

(242)

Silný vplyv indickej vlády a významná kontrola vlády nad spoločnosťou OMC sa odrážajú aj vo veľmi regulovanom prostredí, pokiaľ ide o chrómovú rudu, ktoré indická vláda vytvorila v minulých rokoch a ktoré zahŕňalo obmedzenia vývozu v kombinácii s požiadavkami ťažobných licencií v prospech ťažby na vlastnú spotrebu a vykonávaním kontroly nad dodávateľskými a predajnými cenami na domácom trhu prostredníctvom štátnom vlastnených prevádzkovateľov. Dôkazy ukázali, že ťažobné spoločnosti vrátane spoločnosti OMC, pokiaľ ide o chrómovú rudu, sa riadia politickými cieľmi indickej vlády, a teda vykonávajú vládne funkcie.

(243)

Už v roku 2005 expertná skupina, ktorú vytvorilo ministerstvo pre oceliarsky priemysel na formulovanie usmernení k preferenčnému udeľovaniu prenájmu na ťažbu, vydala správu (ďalej len „Dangova správa“) (35) s niekoľkými relevantnými zisteniami a odporúčaniami.

(244)

Vtedy sa upozornilo na to, že:

„Železná ruda, mangánová ruda a chrómová ruda sú kritickými surovinovými vstupmi pre oceliarsky priemysel. Ich včasná a zaručená dostupnosť v primeranom množstve a kvalite z dlhodobého hľadiska je nevyhnutnou podmienkou rýchleho a plynulého rastu oceliarskeho a železiarskeho priemyslu, ktorý je kľúčovým odvetvím národného hospodárstva“ (36).

Porovnanie nákladov na ťažbu s čistým predajom z vývozu pri týchto cenách odhaľuje neočakávané zisky hŕstky indických vývozcov chrómu za cenu zachovania vzácnych neobnoviteľných nerastných zdrojov. Hoci má India menej ako 1 % svetovo známych zásob chrómovej rudy, jej podiel na globálnom obchode s chrómovou rudou je veľmi neúmerných 35 %. V Indii sa päť hlavných výrobcov, a to M/s. TISCO, M/s. Orissa Mining Corporation Ltd., Balasore Alloys Ltd., Ferro Alloys Corporation Ltd. Jindal Strips Ltd., podieľa vyše 90 % na výrobe. … Vzhľadom na veľmi obmedzené zásoby vysokokvalitnej chrómovej rudy je zrejmé, že je nevyhnutné obmedziť vývoz takejto prírodnej rudy, po ktorej je medzi domácimi výrobcami ocele a zliatin veľký dopyt …“ (37).

(Zvýraznenie bolo doplnené).

„Iba s 1 % zo 122 svetových zásobární predstavuje vývoz indickej chrómovej rudy veľmi neúmerných 35 % svetového obchodu. Jednoznačne ide o anomáliu spôsobenú veľkými ziskovými rozpätiami medzi nákladmi na ťažbu a čistým výnosom z vývozu. Vývoz prírodnej chrómovej rudy sa musí úplne zastaviť.“ (38)

(Zvýraznenie bolo doplnené).

„Vzhľadom na veľký rozdiel medzi nákladmi na ťažbu a vývoznými cenami by vláda mala zvážiť vyberanie odstupňovaných vývozných ciel na celý vývoz chrómu vrátane koncentrátov, ak je vôbec povolený.“ (39)

„V súlade s účelmi zákona o rozvoji a regulácii baní a nerastov a podobne ako v prípade železnej rudy musia dostať domáce závody, ktoré potrebujú chrómovú rudu na výrobu ferozliatin/chrómových ocelí s pridanou hodnotou, absolútnu prednosť pri udeľovaní prenájmu na ťažbu chrómu.“ (40)

Po poskytnutí prvej preferencie výrobcom ocele, a to prostredníctvom ťažby na úplnú/čiastočnú vlastnú spotrebu, je nevyhnutné zaviesť politické opatrenia na podporu globálne konkurencieschopného ťažobného priemyslu ako takého, ktorý pracuje podľa svetových kritérií vedeckej ťažby, optimálneho využívania celého vyťaženého materiálu, obohacovania, systematického a časovo vymedzeného vyhľadávania a ochrany životného prostredia a biodiverzity. Takéto profesionálne ťažobné podniky, či už vo verejnom alebo súkromnom sektore, musia v prvom rade vyčleniť určitý minimálny podiel výroby (povedzme 70 %) na uspokojovanie potrieb používateľov na domácom trhu.“ (41)

(Zvýraznenie bolo doplnené).

(245)

V Dangovej správe sa teda poukazuje na to, že chrómová ruda sa považovala za kritický zdroj domáceho oceliarskeho odvetvia, že vývozné ceny sa považovali za príliš vysoké v porovnaní s cenami na domácom trhu a že v záujme udržania primeraných cien na domácom trhu bola opodstatnená kombinácia obmedzení vývozu a preferenčných ťažobných prenájmov na výrobu pre vlastnú spotrebu. Z Dangovej správy ďalej vyplýva zámer indickej vlády výrazne regulovať odvetvie chrómovej rudy ako „kľúčové odvetvie národného hospodárstva“.

(246)

V správe pracovnej skupiny týkajúcej sa oceliarstva pre dvanásty päťročný plán vydanej v novembri 2011 (42) sa ešte výslovne uvádza, že:

„Chromit sa používa najmä v hutníctve pri výrobe ferozliatin, napríklad ferochrómu, nábojového chrómu a silikochrómu, ktoré sa používajú ako prísady pri výrobe nehrdzavejúcej ocele a špeciálnej legovanej ocele“ (43).

Oceliarstvo sa snažilo obmedziť vývoz chromitových rúd. Vláda zaviedla fiškálny rámec, aby odradila od nadmerného vývozu chromitových rúd“ (44).

(Zvýraznenie bolo doplnené).

„Nasledujú hlavné odporúčania pre rozvoj sektora chromitu v Indii: …. v) Zásoby chromitu v krajine nie sú bohaté. Krajina má iba 1,8 % celosvetových zásob chromitovej rudy, ale vývoz predstavuje 30 – 35 % svetového obchodu. Z tohto dôvodu existuje naliehavá potreba zachovať tento kritický vstup pre potreby domáceho priemyslu a zaviesť fiškálne opatrenia proti jeho vývozu“ (45).

(247)

Napokon v národnej politike indickej vlády v oblasti nerastov z roku 2019 sa takisto uvádza, že sa vynaloží úsilie na podporu domáceho priemyslu a že v súvislosti s prenájmom na ťažbu sa vynaloží úsilie, aby sa zabezpečilo neprerušené dodávanie rudy odberateľskému odvetviu.

(248)

Komisia potom posúdila, ako sa tento politický zámer uskutočnil z legislatívneho a regulačného hľadiska. Po prvé, pokiaľ ide o obmedzenia vývozu, indická vláda prijala niekoľko opatrení, aby odradila od vývozu chrómovej rudy, ktoré možno overiť na webovom sídle ministerstva pre oceliarsky priemysel (46) a v databáze OECD o obmedzeniach vývozu priemyselných surovín (ďalej len „databáza OECD“) (47).

(249)

Hlavným opatrením je vývozná daň uložená pôvodne v roku 2008 vo forme špecifického cla vo výške 2 000 INR za tonu (48). Forma tejto dane sa v roku 2012, na začiatku 12. päťročného plánu, zmenila na valorické clo vo výške 30 % za tonu a na tejto úrovni je dodnes (49). Podľa databázy OECD je deklarovaným účelom tohto opatrenia „zabezpečenie ponuky na domácom trhu; podpora ďalšieho spracovávania/pridanej hodnoty“.

(250)

Medzi ďalšie obmedzenia vývozu patria licenčné požiadavky a zoznam oprávnených vývozcov (v praxi obmedzený na štátny obchodný podnik Metal and Mineral Trading Corporation) pre určité triedy chrómovej rudy, ako aj príplatok za preťaženie uložený na základné prepravné sadzby indických železníc v železničnej preprave chrómovej rudy do Bangladéša a Pakistanu (ako jediné krajiny majú železničné spojenie s Indiou).

(251)

Najviditeľnejším účinkom tejto politiky bolo pozoruhodné zníženie objemu vývozu chrómovej rudy v dôsledku zavedenia cielených obmedzení vývozu v roku 2008 a potom opäť po ich rozšírení v roku 2012. Vývoj vývozu chrómovej rudy je znázornený v nasledujúcom grafe:

IND, vývoz chrómu (HS 261000)

Image 1L0882022SK110120220309SK0001.0002141141Spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu a Rady o rozsahu pôsobnosti smernice 2004/37/ESEurópsky parlament a Rada sa zhodujú na tom, že nebezpečné lieky, ktoré obsahujú jednu alebo viacero látok spĺňajúcich kritériá klasifikácie ako karcinogénne látky (kategórie 1A alebo 1B), mutagénne látky (kategórie 1A alebo 1B) alebo látky poškodzujúce reprodukciu (kategórie 1A alebo 1B) v súlade s nariadením (ES) č. 1272/2008, patria do rozsahu pôsobnosti smernice 2004/37/ES. V dôsledku tohto sa všetky požiadavky smernice 2004/37/ES uplatňujú na nebezpečné lieky.

(252)

Cielené obmedzenia vývozu tak dosiahli cieľ, o ktorý sa usilovala indická vláda a ktorým bolo odradiť od vývozu chrómovej rudy a ponechať ju dostupnú pre domáce odberateľské odvetvie.

(253)

Tieto objemy vývozu treba vnímať na pozadí spotreby chrómovej rudy na domácom trhu. Indická vláda poskytla vo svojej odpovedi iba obmedzené údaje týkajúce sa vývozu chrómovej rudy (rozpočtový rok 2018/2019 (50) až rozpočtový rok 2020/2021), zatiaľ čo údaje týkajúce sa domácej ťažby a spotreby na domácom trhu sa poskytli za rozpočtový rok 2016/2017 až rozpočtový rok 2019/2020. Oba súbory týchto údajov boli poskytnuté ako dôverné. Napriek tomu je možné na tomto základe urobiť porovnanie objemov vývozu a spotreby na domácom trhu za rozpočtový rok 2019/2020 (zahŕňajúci 9 mesiacov OP) a predchádzajúci rozpočtový rok 2018/2019. Objemy vývozu v oboch rozpočtových rokoch nepresiahli 1,5 % spotreby na domácom trhu. Treba poznamenať, že podiel dovozu na domácom trhu bol takisto zanedbateľný.

(254)

Indický trh takisto vykazoval stálu a iracionálnu nadmernú kapacitu výroby v porovnaní so súčtom spotreby na domácom trhu a vývozu mínus dovoz. Túto nadmernú kapacitu nevedela indická vláda vysvetliť. Takúto nadmernú kapacitu možno teda vysvetliť len skutočnosťou, že ťažobné spoločnosti v odvetví chrómovej rudy, vrátane spoločnosti OMC, vykonávali vládne funkcie (najmä zabezpečenie primeranej ponuky chrómovej rudy v súlade s politickými cieľmi indickej vlády na podporu odberateľského odvetvia a zaistenie pridanej hodnoty pre dodávateľský reťazec).

(255)

Po druhé, Komisia zistila, že podľa pravidiel indickej vlády týkajúcich sa udeľovania koncesií na ťažbu nerastných surovín z roku 2016 majú bane, v ktorých sa ťaží pre vlastnú spotrebu, po skončení prenájmu na ťažbu prednostné právo. V článku 8a zákona o rozvoji baní a nerastných surovín z roku 1957 (v znení zmien z roku 2015) sa takisto stanovujú predĺžené obdobia prenájmov na ťažbu pre používateľov vyrábajúcich pre vlastnú spotrebu a opätovne sa v ňom uvádza prednostné právo pri aukciách prenájmov na ťažbu pre používateľov vyrábajúcich pre vlastnú spotrebu. Tým sa umožňuje, aby prenájmy na ťažbu zostali prevažne v rukách výrobcov ferochrómu v nadväzujúcich článkoch výrobného reťazca, ktorí vyrábajú pre vlastnú spotrebu, a to v súlade s vyhláseniami v odôvodnení 244. De facto Komisia takisto zistila, ako sa uvádza v odôvodnení 236, že všetci súkromní vlastníci ťažiaci chrómovú rudu skutočne využívali túto rudu na výrobu pre vlastnú spotrebu. V dôsledku uzavretia vonkajších hraníc a preferenčného prideľovania prenájmov na ťažbu na používanie na vlastnú spotrebu tak na trhu existuje len jeden dominantný štátom vlastnený subjekt, spoločnosť OMC, ktorý tak má kontrolu nad množstvami a cenami chrómovej rudy, ktorá je dostupná na domácom trhu neurčenom na vlastnú spotrebu. Ako dominantný dodávateľ chrómovej rudy na indickom trhu musí spoločnosť OMC plniť politické ciele indickej vlády tým, že podporuje odberateľské odvetvie prostredníctvom nízkych cien, ako je ďalej vysvetlené v nasledujúcom oddiele, a teda vykonáva vládne funkcie.

Poskytovanie chrómovej rudy ťažobnými spoločnosťami za nižšiu než primeranú odplatu

(256)

V ďalšom kroku Komisia overila, či sa chrómová ruda prakticky poskytovala za nižšiu než primeranú odplatu, najmä zo strany spoločnosti OMC.

(257)

Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 213, indická vláda nebola schopná poskytnúť informácie o stanovovaní cien ani cenovej štatistike týkajúcej sa indických cien chrómovej rudy na domácom trhu. Prevažnú väčšinu predaja chrómovej rudy na indickom trhu neurčenom na vlastnú spotrebu realizuje spoločnosť OMC, a to je aj prípad veľkej väčšiny nákupov skupiny Jindal Group. Tento predaj sa teda považoval za reprezentatívny pre celý indický voľný trh.

(258)

Túto chrómovú rudu predáva spoločnosť OMC prostredníctvom elektronickej aukcie. Prešetrovaním sa však zistilo, že spoločnosť OMC obmedzila prístup k týmto elektronickým aukciám: 70 % mesačnej výroby je zaručených pre tzv. dlhodobých odberateľov so sídlom v štáte Urísa. Ako dlhodobí odberatelia sú oprávnení iba nadväzujúci výrobcovia ferochrómu a zaručené kvóty nemôžu prekročiť konkrétne výrobné kapacity ferochrómu danej spoločnosti. Týmto sa ukazuje, že spoločnosť OMC pri výkone vládnych funkcií prakticky uplatňuje v inej forme preferenčné prideľovanie množstiev chrómovej rudy výrobcom ferochrómu v nadväzujúcom článku výrobného reťazca, ako sa to už robí aj na úrovni prideľovania prenájmov na ťažbu. Zvyšných 30 % je takisto vyhradených pre domácich výrobcov v nadväzujúcom článku výrobného reťazca mimo štátu Urísa (okrem obchodníkov).

(259)

Ponuku chrómovej rudy na voľnom trhu teda kontroluje spoločnosť OMC a smeruje ju prevažne do odberateľského odvetvia v súlade s celkovým zámerom a legislatívnym rámcom indickej vlády, ako sa zdôrazňuje v odôvodneniach 242 až 255.

(260)

Napriek tomu existovali dôkazy svedčiace o tom, že stanovovanie cien za malé množstvá ponúkané prostredníctvom elektronickej aukcie nie je založené na ponukách spoločností v rámci voľného predkladania ponúk. Aukcia sa začína základnou cenou, o ktorej svojvoľne rozhoduje predstavenstvo spoločnosti OMC. Indická vláda vysvetlila, že v období po OP bola táto základná cena stanovená ako zlomok (zodpovedajúca 13,5 %) medzinárodnej ceny výrobku v ďalšom článku výrobného/distribučného reťazca, t. j. ferochrómu. Indická vláda však nevedela vysvetliť, ako sa tento zlomok/korekčný faktor určil. Komisia po ďalšej analýze zistila, že korekčný faktor cien po OP bol v skutočnosti založený na historickom priemere cien chrómovej rudy stanovenom rozhodnutím predstavenstva spoločnosti OMC. Komisia nezískala prístup k predchádzajúcim rozhodnutiam predstavenstva a indická vláda nevedela vysvetliť zásady, od ktorých sa tieto rozhodnutia odvíjali. Komisia takisto nemohla nájsť žiadnu objektívnu súvislosť medzi korekčným faktorom a nákladmi na premenu chrómovej rudy na ferochróm. Pokiaľ ide o cenu chrómovej rudy, Komisia preto musela použiť dostupné skutočnosti na základe článku 28 ods. 1 základného nariadenia.

(261)

V tejto súvislosti Komisia poznamenala, že ako pripustila indická vláda, základná cena bola v porovnaní s medzinárodnými cenami svojvoľne nízka, a to bezdôvodne. Je zrejmé, že takéto umelo nízke ceny sú v súlade s politikou indickej vlády poskytovať lacnú domácu chrómovú rudu pre odberateľské odvetvie. Komisia okrem toho preskúmala empirické dôkazy. Pri nákupných cenách danej suroviny, ktoré spoločnosť OMC poskytla skupine Jindal Group, Komisia zistila, že tieto ceny, a to v závislosti od druhu chrómovej rudy, boli o 15 – 40 % nižšie ako zodpovedajúce vývozné ceny chrómovej rudy s pôvodom z Turecka (ktorá sa najviac podobá indickej chrómovej rude) pre jeho hlavný exportný trh – Čínu. Komisia na tomto základe dospela k záveru, že základná cena chrómovej rudy predávanej v elektronickej aukcii bola stanovená na umelo nízkej úrovni vzhľadom na trhové ceny chrómovej rudy. Ceny chrómovej rudy boli takisto príliš nízke v porovnaní s výrobkom v ďalšom článku výrobného/distribučného reťazca (ferochróm). Tvrdenia indickej vlády a spoločnosti OMC, že ceny ferochrómu boli relevantné pre ceny chrómovej rudy, sa teda zamietli.

(262)

Dôkazy preto naznačovali, že spoločnosť OMC, dominantný dodávateľ chrómovej rudy na voľnom trhu, od ktorej indický vyvážajúci výrobca nakupoval túto surovinu na jej ďalšie použitie v procese výroby plochých výrobkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za studena, sa nesprávala ako účastník trhu; presnejšie povedané, spoločnosť OMC pri poskytovaní chrómovej rudy vykonávala vládne funkcie v mene indickej vlády a v súlade s politickými cieľmi indickej vlády uprednostňovala odberateľské odvetvie.

Záver

(263)

Z právneho a hospodárskeho prostredia v Indii vyplýva, že ťažobné spoločnosti, ktoré dodávajú chrómovú rudu, a to najmä štátom vlastnená spoločnosť OMC, majú vládnu právomoc, vykonávajú ju alebo je im zverená. Chrómová ruda, podobne ako iné nerasty v Indii, je prírodným zdrojom, ktorý indická vláda spravuje ako kľúčové odvetvie svojho národného hospodárstva. Indická vláda zaviedla najmä súbor opatrení (konkrétne uloženie obmedzení vývozu, ktoré viedli k nadmernej ponuke a nízkym cenám na domácom trhu, a stanovenie základných cien aukcií rudy na umelo nízkych úrovniach pre týchto výrobcov), ktoré dokazujú, že dodávatelia chrómovej rudy, a to najmä spoločnosť OMC, sú pri výkone vládnych funkcií pod významnou kontrolou indickej vlády. Komisia teda na základe dostupných dôkazov dospela k záveru, že indická vláda poskytovala chrómovú rudu odvetviu nehrdzavejúcej ocele za nižšiu než primeranú odplatu v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu iii) základného nariadenia, ako sú vykladané a uplatňované v súlade s príslušnou normou WTO podľa článku 1.1 písm. a) bodu iii) Dohody o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach.

(264)

Skupina Jindal Group po konečnom poskytnutí informácií poznamenala, že cieľom aukčného systému nie je poskytovať chrómovú rudu za nízku cenu, ale maximalizovať príjem vlády predajom chrómovej rudy za čo najvyššiu možnú cenu. Skupina okrem toho uviedla, že indická vláda neriadi cenu chrómovej rudy, ale stanovuje iba minimálnu cenu aukcie.

(265)

Skupina sa napokon odvolala na skutočnosť, že indické vývozné ceny ferochrómu boli vyššie ako vývozné ceny ferochrómu z Južnej Afriky, Kazachstanu a Turecka, čo podľa nej znamená, že skupina Jindal Group nemá výhodu zo subvencovanej chrómovej rudy používanej na výrobu ferochrómu.

(266)

Prvé dva argumenty, ktoré uviedla skupina, však nevyvracajú hlavný záver Komisie v súvislosti s aukciami chrómovej rudy, ako sa opisuje v odôvodneniach 258 až 261, a to konkrétne, že prístup k aukcii a objemy predaja sú obmedzené, o minimálnej cene svojvoľne rozhoduje predstavenstvo spoločnosti OMC a jej úroveň je umelo nízka. Všetky uvedené skutočnosti vedú ku konečnej aukčnej cene, ktorá je skutočne vyššia ako minimálna cena, ale stále nie je trhová, ako ukazuje najmä porovnanie s tureckými cenami (odôvodnenie 261).

(267)

Treba takisto poznamenať, že chrómová ruda poskytovaná za nižšiu než primeranú odplatu skupine Jindal Group ovplyvňuje výrobné náklady ferochrómu, ktorý spoločnosť neskôr používa na vlastnú spotrebu vo výrobe nehrdzavejúcej ocele. V každom prípade sa finančný príspevok indickej vlády poskytuje na úrovni chrómovej rudy, nie na úrovni výrobku v ďalšom článku výrobného/distribučného reťazca, ferochrómu. Porovnanie vývozných cien indického ferochrómu s vývoznými cenami ferochrómu s pôvodom v iných krajinách je preto irelevantné.

(268)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa potvrdzuje záver v odôvodnení 263.

ii)   Výhoda a výpočet výšky subvencie

(269)

Komisia v súlade s článkom 3 ods. 2 a článkom 5 základného nariadenia stanovila existenciu výhody a vypočítala výšku napadnuteľných subvencií z hľadiska výhody poskytnutej príjemcovi, o ktorej sa zistilo, že existovala počas obdobia prešetrovania.

(270)

Len jeden z prešetrovaných indických vyvážajúcich výrobcov (skupina Jindal Group) nakupoval chrómovú rudu na výrobu ferochrómu a v konečnom dôsledku aj na výrobu plochých výrobkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za studena.

(271)

Ako prvý krok Komisia stanovila objemy a vážené priemerné ceny všetkých nákupov chrómovej rudy, ktoré skupina Jindal Group vykonala počas OP, rozdelené podľa druhu rudy, ktorý spoločnosť stanovila podľa formy (napríklad drobivá alebo koncentrát) a obsahu oxidu chrómového. Tieto dva parametre ovplyvňujú cenové rozdiely rôznych druhov chrómovej rudy.

(272)

V druhom kroku Komisia nahradila skutočné ceny každého druhu nakúpenej chrómovej rudy primeranou referenčnou cenou.

(273)

Komisia poznamenala, že všetky prevládajúce trhové podmienky v Indii sú ovplyvnené štruktúrou trhu. Okrem toho, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 257, jeden dominantný aktér – v podstate so 100 % podielom na voľnom trhu – pôsobiaci ako verejný orgán, presadzuje svoju cenu. Preto nebolo možné stanoviť nedeformovanú cenu chrómovej rudy v prípade indického výrobcu plochých výrobkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za studena ani inde na indickom trhu. Neboli preto žiadne ceny na domácom trhu v Indii, ktoré by sa mohli použiť ako vhodná referenčná hodnota.

(274)

Z tohto dôvodu a v súlade s článkom 6 písm. d) druhým pododsekom základného nariadenia Komisia využila inú krajinu ako externú referenčnú hodnotu, ktorú náležite upravila podľa prevládajúcich trhových podmienok v Indii.

(275)

Komisia sa pokúsila určiť nedeformovanú cenu chrómovej rudy ťaženej v bani zástupcu inej krajiny a napodobniť situáciu, ako by sa takáto baňa skutočne nachádzala v Indii. Celosvetovo sa väčšina chrómovej rudy vyváža z Južnej Afriky do Číny. Komisia preto považovala vývoznú cenu z Južnej Afriky do Číny za možnú referenčnú cenu. Zistilo sa však, že chrómová ruda s pôvodom v Južnej Afrike sa veľmi líši od chrómovej rudy s pôvodom v Indii, a to pokiaľ ide o dva najdôležitejšie parametre: obsah oxidu chrómového a pomer chrómu a železa (ďalej len „pomer Cr:Fe“) (51).

(276)

Alternatívnou referenčnou hodnotou, ktorú navrhol navrhovateľ, bola vývozná cena chrómovej rudy z Turecka (ktoré je takisto jedným z najväčších svetových výrobcov) do Číny. Komisia poznamenala, že oba parametre uvedené v odôvodnení 275 sa oveľa viac približujú, keď porovnáme tureckú a indickú chrómovú rudu, ako keď porovnávame juhoafrickú a indickú chrómovú rudu (52).

(277)

Po konečnom poskytnutí informácií skupina Jindal Group spochybnila zistenia Komisie, že podľa takých parametrov, ako sú obsah oxidu chrómového a pomer Cr:Fe, sa indická chrómová ruda viac podobá tureckej než juhoafrickej chrómovej rude. Skupina uviedla, že je dôležité porovnať pomer Cr:Fe chrómových rúd s podobnými obsahmi oxidu chrómového. Podľa skupiny má turecká chrómová ruda s obsahom 40 – 42 % pomer Cr:Fe 2,6 – 2,8, čo je oveľa viac ako v prípade indickej alebo juhoafrickej rudy s rovnakým obsahom.

(278)

Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 281, Komisia nepoužila na stanovenie základnej referenčnej hodnoty chrómovú rudu s obsahom 40 – 42 %, na ktorú odkazuje skupina Jindal Group. Základná referenčná hodnota, ktorú Komisia zvolila, má obsah chrómovej rudy 46 – 48 % s pomerom Cr:Fe 2,5 (53). Je preto veľmi podobná indickej rude s porovnateľným obsahom oxidu chrómového, ako potvrdila samotná skupina Jindal Group vo svojom podaní:

„Indická chrómová ruda bude mať pomer Cr:Fe 2,4 len pri úrovni Cr2O3 zodpovedajúcej 46 %“ (54).

„Aby mala indická chrómová ruda pomer Cr:Fe 2,6 až 2,8, indická ruda by musela mať oveľa vyšší obsah Cr2O3, a to 48 – 50 % alebo viac“ (55).

Uvedená skutočnosť potvrdzuje, že indická ruda sa so svojím pomerom Cr:Fe 1,3 až 1,5 (56) oveľa viac podobá tureckej rude ako juhoafrickej rude.

(279)

Okrem toho, podľa špecifikácie chromitu pre hutníctvo podľa normy IS:10818-1984 Úradu indických noriem (57) je normálny pomer Cr:Fe na výrobu ferochrómu s vysokým obsahom uhlíka používaného pri výrobe nehrdzavejúcej ocele okolo 2,8. Znamená to, že referenčná hodnota, ktorú vybrala Komisia, je reprezentatívnejšia ako juhoafrická alternatíva takisto z hľadiska konečného použitia chrómovej rudy skupinou Jindal Group. Týmto použitím sa myslí transformácia na ferochróm s vysokým obsahom uhlíka na výrobu nehrdzavejúcej ocele.

(280)

Komisia okrem toho vzala na vedomie tvrdenia indického vyvážajúceho výrobcu týkajúce sa rozdielov, ktoré stále existujú medzi tureckou a indickou chrómovou rudou, a to pokiaľ ide o ich fyzickú formu a obsah oxidu chrómového. Tieto rozdiely sa však riešili úpravami, ktoré sú opísané v odôvodnení 289.

(281)

Komisia následne použila váženú priemernú tureckú vývoznú cenu do Číny počas OP ako základnú referenčnú hodnotu (58). Základná referenčná hodnota vo výške 209 USD za tonu sa vzťahovala na chrómovú rudu s obsahom oxidu chrómového 46 – 48 %, vo forme koncentrátu, dodávanú na základe dodacích podmienok CIF.

(282)

Komisia takisto zohľadnila rozhodnutie Odvolacieho orgánu, že úpravy nákladov na dodanie musia vyjadrovať všeobecne uplatniteľné náklady na dodanie vzťahujúce sa na daný tovar v krajine poskytnutia (59). Nákupné ceny chrómovej rudy, ktoré oznámila skupina Jindal Group, boli v 99,96 % založené na dodacích podmienkach zo závodu, z bane.

(283)

Komisia preto upravila základnú referenčnú cenu na úroveň zo závodu. Cena CIF sa znížila o náklady na námornú dopravu a poistenie (60) a náklady na vnútroštátnu dopravu v Turecku (61).

(284)

Indická vláda po konečnom poskytnutí informácií uviedla, že údaje OECD, ktoré Komisia použila na úpravu vývoznej ceny CIF medzi Tureckom a Čínou na úroveň zo závodu, boli dostupné len do roku 2016. Indická vláda ďalej tvrdila, že extrapoláciu príslušného ukazovateľa pre OP nemožno považovať za objektívne preskúmanie cien.

(285)

Komisia však neextrapolovala len pomer CIF-FOB, ako ho poskytla OECD za rok 2016. Úprava pre OP sa zakladala na skutočných rozdieloch v nákladoch na dopravu a poistenie medzi rokom 2016 a OP podľa Baltského suchého indexu (ďalej len „baltský index“) pre dvadsať hlavných námorných trás. Skupina Jindal Group dostala podrobný výpočet základnej referenčnej ceny zo závodu v rámci poskytnutia osobitných informácií.

(286)

Po poskytnutí informácií skupina Jindal Group vo svojom podaní namietala aj proti výpočtu úprav nákladov na dopravu a poistenie, ktorý vykonala Komisia. Skupina navrhla alternatívny zdroj údajov na úpravu vývoznej ceny CIF medzi Tureckom a Čínou na dodacie podmienky FOB (62). Podľa skupiny Jindal Group tento zdroj údajov lepšie ukázal skutočné náklady na prepravu medzi Tureckom a Čínou počas OP ako údaje OECD a baltského indexu, ktoré sú „váženým priemerom všetkých trás lodnej dopravy“.

(287)

Kotácia, ktorú poskytla skupina Jindal Group, sa však vzťahuje len na jeden mesiac OP, a to na dopravu medzi Tureckom a „severovýchodnou Áziou“ vo všeobecnosti a na dopravu uhličitanu sodného, nie chrómovej rudy. Základný pomer OECD pre CIF-FOB, ktorý použila Komisia, zohľadňuje celý rok, konkrétnu námornú trasu (Turecko – Čína) a konkrétny výrobok (chrómovú rudu a koncentráty). Jedine úprava nákladov podľa baltského indexu medzi rokom 2016 a OP sa vzťahuje na priemer niekoľkých námorných trás.

(288)

So zreteľom na uvedené skutočnosti sa metodika použitá na úpravu základnej referenčnej ceny zo závodu zachováva.

(289)

Komisia ďalej upravila základnú referenčnú cenu zo závodu, pokiaľ ide o fyzickú formu rudy a obsah oxidu chrómového, s cieľom zistiť konkrétne referenčné ceny pre každý druh rudy, ktorú skupina Jindal Group kúpila počas OP. Úprava týkajúca sa fyzickej formy bola založená na nákladoch na briketovanie (drobivá ruda) a peletizáciu plus náklady na spekanie (koncentrát rudy), ktoré poskytla skupina Jindal Group. Úprava týkajúca sa obsahu oxidu chrómového bola založená na ukazovateli nákladov na tavenie chrómu, ktorý poskytol navrhovateľ (63). Neuskutočnili sa žiadne úpravy týkajúce sa rozdielov v pomere Cr:Fe, pretože tento parameter pri porovnaní s tureckou a indickou rudou veľmi podobný. Ide o konzervatívny prístup, pretože v skutočnosti je pomer Cr:Fe indickej rudy o niečo vyšší, čo by normálne viedlo k vyššej cene rudy v rovnakej forme a s rovnakým obsahom oxidu chrómového.

(290)

Keďže turecká chrómová ruda nie je ovplyvnená vládnymi opatreniami, ktoré deformujú indický trh, a keďže prevládajúce trhové podmienky v týchto dvoch krajinách vrátane kvality, dostupnosti, predajnosti, dopravy a iných podmienok nákupu alebo predaja sú porovnateľné, Komisia usúdila, že cena chrómovej rudy v Turecku je porovnateľná s cenou, ktorá by prevládala v Indii bez deformujúcich opatrení indickej vlády.

(291)

Komisia napokon porovnala skutočné náklady na nákup domácej chrómovej rudy, ktoré počas OP vynaložila skupina Jindal Group, s nákladmi, ktoré by sa zaplatili, ak by sa ceny podľa druhu rudy nahradili príslušnými referenčnými cenami.

(292)

Celková suma rozdielu predstavuje „úspory“ získané indickým výrobcom, ktorý nakupoval chrómovú rudu na indickom deformovanom trhu, v porovnaní s cenou, ktorú by zaplatil v prípade, ak by deformácia neexistovala. Táto celková suma v konečnom dôsledku predstavuje výhodu, ktorú indická vláda počas OP poskytla indickým výrobcom.

(293)

Daný indický vyvážajúci výrobca dostal podrobné výpočty referenčných hodnôt a poskytnutých výhod v rámci poskytnutia osobitných informácií.

(294)

Komisia v súlade s článkom 7 ods. 2 základného nariadenia rozložila túto výšku subvencie na celkový obrat skupiny počas OP ako vhodný menovateľ, pretože touto subvenciou sa poskytla výhoda na celú výrobu dotknutého výrobku a jeho výrobku v predchádzajúcom článku výrobného/distribučného reťazca (zvitky valcované za tepla), a nie iba na výrobu určenú na vývoz.

iii)   Špecifickosť

(295)

Zasahovanie indickej vlády, pokiaľ ide o poskytovanie chrómovej rudy za nižšiu než primeranú odplatu, je zamerané na poskytnutie výhody určitým odvetviam, najmä odvetviu nehrdzavejúcej ocele vrátane výrobcov plochých výrobkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za studena. Subvencia je preto podľa článku 4 ods. 2 písm. a) základného nariadenia špecifická. Prirodzené vlastnosti chrómovej rudy obmedzujú možné využitie subvencie na určité odvetvie, čo však neznamená, že na to, aby bola subvencia špecifická, musí byť ešte obmedzená na podmnožinu tohto odvetvia (64).

(296)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Komisia usúdila, že zásahy indickej vlády sú v zmysle článku 4 ods. 2 písm. a) základného nariadenia špecifické pre výrobcov plochých výrobkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za studena.

c)   Závery o poskytovaní chrómovej rudy za nižšiu než primeranú odplatu

(297)

Vzhľadom na všetky uvedené prvky Komisia zistila, že poskytovanie chrómovej rudy indickou vládou by sa malo považovať za špecifickú subvenciu v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu iii) a článku 3 ods. 2 základného nariadenia vo forme poskytnutia tovaru, ktorým sa poskytuje výhoda prijímajúcim spoločnostiam.

(298)

Výška subvencie stanovená pre skupinu Jindal Group predstavovala 0,45 %.

3.3.3.   Prenesenie subvencií v prípade predchádzajúcich článkov výrobného/distribučného reťazca

(299)

Po konečnom poskytnutí informácií navrhovateľ poznamenal, že zistenia Komisie odhalili, že veľká väčšina subvencií určených pre integrovaných vyvážajúcich výrobcov ovplyvňuje predchádzajúce články výrobného procesu plochých výrobkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za studena. Podľa navrhovateľa to znamená, že neintegrovaný indický výrobca plochých výrobkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za studena – spoločnosť Chromeni – takisto mohol mať výhodu zo subvencií poskytnutých indickým a/alebo indonézskym výrobcom na nižšom článku výrobného reťazca. Mohlo sa to stať v prípade predaja výrobkov v predchádzajúcom článku výrobného/distribučného reťazca na domácom trhu od skupiny Jindal Group (India) spoločnosti Chromeni alebo v prípade nákupov subvencovaných výrobkov indonézskeho pôvodu spoločnosťou Chromeni v predchádzajúcom článku výrobného/distribučného reťazca.

(300)

Komisia na základe analýzy výrobného procesu spoločnosti Chromeni a jej nákupov surovín počas OP dospela k záveru, že spoločnosť nemohla mať výhodu z nákupov subvencovaných výrobkov indického pôvodu v predchádzajúcom článku výrobného/distribučného reťazca.

(301)

Spoločnosť Chromeni však nakúpila výrobky v predchádzajúcom článku výrobného/distribučného reťazca, najmä zvitky valcované za tepla, od prepojenej spoločnosti v Indonézii, ktorá mohla mať výhodu z poskytovania niklovej rudy indonézskou vládou za nižšiu než primeranú odplatu (pozri oddiel 4.3). V tejto súvislosti Komisia nemohla vyvodiť žiadne závery, pretože v spise neboli žiadne prvky, na základe ktorých by mohla v tejto veci vykonať príslušné posúdenie.

3.4.   Výška napadnuteľných subvencií

(302)

Výšky napadnuteľných subvencií sa stanovili takto:

Spoločnosť

Systém DDS

Systém EPCGS

Systém MEIS

Vývozné subvencie celkom

Chrómová ruda za nižšiu než primeranú odplatu

SPOLU

Chromeni

5,69  %

1,87  %

7,56  %

7,56  %

Jindal Group

1,65  %

0,36  %

1,92  %

3,93  %

0,45  %

4,37  %

(303)

Komisia so zreteľom na vysokú úroveň (100 %) spolupráce indických výrobcov považovala za vhodné stanoviť výšku zostatkovej subvencie Indie na úrovni najväčšej individuálnej výšky subvencie, teda 7,56 %.

4.   SUBVENCOVANIE: INDONÉZIA

4.1.   Subvencie a programy subvencovania v rozsahu pôsobnosti týchto prešetrovaní

(304)

Na základe informácií uvedených v podnete, v oznámení o začatí konania a vo vyplnených dotazníkoch Komisie sa prešetrilo údajné subvencovanie prostredníctvom týchto subvencií od indonézskej vlády:

i)

priamy prevod finančných prostriedkov

poskytovanie preferenčných úverov;

ii)

poskytovanie tovaru alebo služieb za nižšiu než primeranú odplatu

poskytovanie niklovej rudy a odpadu z nehrdzavejúcej ocele za nižšiu než primeranú odplatu,

poskytovanie uhlia za nižšiu než primeranú odplatu,

poskytovanie pozemkov za nižšiu než primeranú odplatu,

poskytovanie zemného plynu za nižšiu než primeranú odplatu,

poskytovanie elektriny za nižšiu než primeranú odplatu;

iii)

ušlé alebo nevybrané príjmy vlády, ktoré sú inak splatné

stimuly v oblasti dane z príjmov,

oslobodenie od dovozného cla,

oslobodenie vstupov a strojov od DPH,

daň z pozemkov a zo stavieb týkajúca sa ťažobného priemyslu,

oslobodenie od (dovoznej) dane z príjmov;

iv)

subvencie spojené s rozvojom indonézskeho priemyslu prostredníctvom čínskych investícií.

4.2.   Prevodové pomery

(305)

Po konečnom poskytnutí informácií skupina IRNC Group vo svojich pripomienkach tvrdila, že na výpočet prevodových pomerov pre dve prepojené spoločnosti sa použili nesprávne údaje o predaji.

(306)

Zistilo sa, že toto tvrdenie bolo opodstatnené, a preto Komisia príslušné prevodové pomery zodpovedajúcim spôsobom upravila.

4.3.   Súvislosti týkajúce sa preferenčných politík pre domáce odvetvie nehrdzavejúcej ocele

(307)

Indonézia má značné zdroje niklu. V roku 2020 sa jej zdroje odhadovali na 21 miliónov ton niklu (65) (1,1 miliardy ton niklovej rudy), čo je približne 20 % známych svetových zásob niklovej rudy.

(308)

Historicky bola Indonézia jedným z najväčších producentov niklovej rudy. Keďže však Indonézia mala na domácom trhu obmedzené kapacity na spracovanie niklovej rudy (iba dve huty, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 315), tradične vyvážala väčšinu svojej niklovej rudy, a to väčšinou do Číny.

(309)

Tempo ťažby niklovej rudy v Indonézii sa výrazne zvýšilo, a to približne z 5 miliónov ton v roku 1996 približne na 10 miliónov ton v roku 2007 a ďalej na 70 miliónov ton v roku 2013. Hnacou silou tohto zrýchlenia bol dopyt čínskych závodov/hút vyrábajúcich niklové surové železo. Ide o zliatinu železa a niklu s nízkym obsahom niklu. Indonézska niklová ruda je obzvlášť vhodná pre čínsku technológiu výroby niklového surového železa.

Tabuľka 1

Indonézsky vývoz niklovej rudy (v tonách)

 

2005

2006

2007

2008

2009

Čína

73 353

660 206

5 432 401

6 594 319

7 604 354

Vývoz celkom

3 703 515

4 394 125

9 026 850

10 592 151

10 437 126

Zdroj: Databáza Global Trade Atlas (ďalej len „databáza GTA“).

(310)

Indonézska vláda si tak postupne uvedomovala, že vývoz prevažnej väčšiny jej zásob niklovej rudy obmedzuje možné prínosy pre krajinu z tejto vzácnej suroviny. Prínosy by mohli byť pre krajinu oveľa väčšie, ak by indonézska vláda dokázala zvýšiť pridanú hodnotu vytvorenú zásobami niklovej rudy na domácej úrovni. Na dosiahnutie tohto cieľa sa indonézska vláda zamerala na domáci rozvoj celého priemyselného hodnotového reťazca s použitím niklovej rudy až po odberateľské odvetvia, najmä huty a odvetvie nehrdzavejúcej ocele ako konečného používateľa tejto suroviny. To by na rozdiel od samotného vývozu niklovej rudy umožnilo Indonézii získať oveľa väčšie domáce prínosy.

(311)

Dosiahnutie tohto cieľa však pre samu Indonéziu nebolo jednoduché. Hlavnými problémami, ktorým indonézska vláda čelila, boli podstatné finančné požiadavky na zriadenie hút a odberateľských odvetví (t. j. počiatočné investície vo výške niekoľkých miliárd eur) a pomerný nedostatok know-how a technológií na výrobu nehrdzavejúcej ocele z niklového surového železa, ktoré by zodpovedali kvalite niklovej rudy, ktorá sa v Indonézii ťaží. Indonézska vláda preto kontaktovala možné partnerské krajiny, ktoré by jej mohli pomôcť dosiahnuť tento cieľ (66). Prirodzená voľba padla na Čínu, a to pre historické väzby a geografickú blízkosť, a čo je dôležitejšie, pre skutočnosť, že čínski výrobcovia nehrdzavejúcej ocele už používali indonézsku niklovú rudu. Čína bola okrem toho dokonalým kandidátom pre indonézsku vládu, aby ju vlákala do preferenčného dvojstranného rámca s cieľom maximalizovať domácu pridanú hodnotu plynúcu z indonézskych zásob niklovej rudy, keďže Čína mala k dispozícii značné finančné prostriedky a špecifické preferenčné politiky podporujúce odvetvie nehrdzavejúcej ocele vrátane investícií v zahraničí v rámci dlhodobej politiky „otvárania sa navonok“, ako aj požadované technológie a know-how na efektívne využívanie indonézskej niklovej rudy. Výsledkom bol dlhodobý rámec spolupráce až do súčasnosti. Hlavné míľniky a príslušné oficiálne dokumenty sú zhrnuté v nasledujúcich odôvodneniach.

(312)

Pokusy indonézskej vlády prilákať čínske investície do indonézskeho niklového priemyslu siahajú prinajmenšom do roku 2005, keď sa Indonézia zaviazala vybudovať „priaznivú investičnú klímu“ (67) pre investorov z Číny. V júni 2005, počas návštevy Pekingu, indonézsky minister pre koordináciu hospodárstva navrhol čínskemu podpredsedovi vlády investičné vyhliadky v štyroch odvetviach indonézskeho hospodárstva vrátane prírodných zdrojov a „takisto dúfal, že viac čínskych podnikov by mohlo ísť do Indonézie kvôli investíciám s tým, že indonézska vláda by vytvorila priaznivé prostredie s cieľom napomôcť čínskym investorom“ (68). V reakcii na túto ponuku čínsky podpredseda vlády požiadal Indonéziu, aby zaručila, že čínske investície v Indonézii budú výhodné (69). Indonézski predstavitelia okrem toho vyjadrili Číne vďaku za poskytnutie „bezplatných a preferenčných úverov Indonézii“. (70)

(313)

Výsledkom bolo, že indonézska a čínska vláda podpísali v roku 2005 spoločné vyhlásenie, ktorým sa začala ich spolupráca v baníctve a hutníctve. Na základe tohto spoločného vyhlásenia indonézska a čínska vláda podpísali v roku 2010 akčný plán, ktorý obsahuje plán na podporu čínskych investícií do odvetví založených na zdrojoch v Indonézii vrátane baníctva, ako sa ďalej vysvetľuje v odôvodneniach 563 a 584. Už tieto prvotné dohody ukazujú hlavné podmienky špecifického rámca spolupráce medzi oboma vládami a spôsob, akým vlády plánovali vykonávať svoju stratégiu, a to spoliehaním sa na súkromných investorov, ktorí by mali výhody z množstva preferenčných politík a podpory, ktorým vlády venovali značnú pozornosť.

(314)

Indonézska vláda predložila v roku 2007 zákon č. 27 o dlhodobom národnom pláne rozvoja na roky 2005 – 2025. Priemysel sa v uvedenom pláne označil za motor rastu na posilnenie štruktúry hospodárstva. Tento cieľ mal podporiť okrem iného ťažobný priemysel. Zlepšenie pridanej hodnoty v primárnom sektore vrátane ťažby sa zdôrazňovalo ako hlavný cieľ na presadzovanie miestnej a medzinárodnej konkurencieschopnosti a posilňovanie národnej priemyselnej základne.

(315)

V odvetví niklu znamenalo zvýšenie pridanej hodnoty výstavbu hút v Indonézii. V tom čase (a až do roku 2016) sa v Indonézii nachádzali iba dve huty: niklová huta patriaca spoločnosti PT Vale s kapacitou približne 80 000 ton niklu a feroniklová huta patriaca štátom vlastnenej spoločnosti PT. Aneka Tambang (ďalej len „Antam“) s výrobnou kapacitou 26 000 ton niklu.

(316)

Samotné náklady na výstavbu huty môžu v závislosti od technológie a výrobnej kapacity dosiahnuť 1 miliardu EUR. Ako už bolo uvedené, Indonézia nemala ani finančné zdroje, ani správnu technológiu na vybudovanie hút, kým Čína mala oboje a zároveň potrebovala indonézsku niklovú rudu na výrobu výrobkov z nehrdzavejúcej ocele.

(317)

Jedným z hlavných opatrení na spečatenie tohto rámca spolupráce medzi indonézskou a čínskou vládou a na umožnenie toho, aby indonézska vláda dosiahla svoj cieľ, bolo zavedenie zákona č. 4 z roku 2009 o ťažbe nerastov a uhlia (ďalej len „zákon o ťažbe z roku 2009“) v roku 2009, ktorý nahradil zákon č. 11 z roku 1967 o ťažbe (71). Indonézska vláda tradične značne kontrolovala ťažobný priemysel. Už v článku 1 zákona č. 11 z roku 1967 o ťažbe sa indonézskej vláde udelila dominantná úloha a právomoci na reguláciu tohto odvetvia, pričom sa v ňom uvádza, že „všetky nerasty nájdené v indonézskej banskej jurisdikcii vo forme prírodných zdrojov ako požehnanie všemohúceho Boha sú národným bohatstvom indonézskeho ľudu, a preto ich kontroluje a využíva štát na dosiahnutie maximálneho blaha ľudu“. V preambule zákona o ťažbe z roku 2009 sa ďalej uvádza, že „nerasty a uhlie, ktoré sú ukryté pod zemou v banskej jurisdikcii Indonézie, predstavujú neobnoviteľné prírodné bohatstvo, ktoré je darom všemohúceho Boha a ktoré zohráva dôležitú úlohu pri napĺňaní životných potrieb mnohých ľudí, preto musí byť správa týchto zdrojov pod kontrolou štátu, aby sa národnému hospodárstvu poskytla spravodlivým spôsobom skutočná pridaná hodnota v snahe dosiahnuť prosperitu a bohatstvo pre spoločenstvo“. Najmä v článku 4 zákona o ťažbe z roku 2009 sa uvádza, že „1. Nerasty a uhlie ako neobnoviteľné prírodné zdroje predstavujú národné bohatstvo kontrolované štátom v záujme čo najväčšieho prospechu blaha ľudu“ a „2. Kontrolu nerastov a uhlia štátom podľa odseku 1 realizuje ústredná vláda a/alebo regionálne vlády“. Dôležité je, že podľa článku 103 zákona o ťažbe z roku 2009 sa vyžadovalo, aby sa spracovanie nerastných surovín ako pridanej hodnoty nerastu vykonávalo v Indonézii. V objasnení uvedeného článku 103 sa v odseku 1 uvádza, že povinnosť vykonávať spracovávanie a rafináciu na domácom trhu má okrem iného za cieľ a) zvýšiť hodnotu ťažby prostredníctvom jej komodít; b) poskytnúť priemyslu suroviny; c) zabezpečiť zamestnanosť a d) zvýšiť príjem štátu. Inými slovami, uvedené ustanovenia ukladali povinnosť všetkým spoločnostiam ťažiacim niklovú rudu buď vybudovať svoje vlastné zariadenie na spracovávanie/čistenie niklu, alebo predávať svoju niklovú rudu takémuto domácemu zariadeniu, aby sa dosiahol celkový cieľ zvýšiť domácu pridanú hodnotu niklovej rudy, a to prostredníctvom preferenčných politík zameraných na odberateľské odvetvie nehrdzavejúcej ocele. V článku 170 zákona o ťažbe z roku 2009 sa okrem toho stanovilo päťročné „obdobie odkladu“. Cieľom „obdobia odkladu“ bolo pripraviť ťažobný priemysel na povinnosť spracovávania na domácom trhu a umožniť spoločnostiam vybudovať čistiace zariadenia potrebné na preberanie dodávok niklovej rudy.

(318)

V súvislosti so zákonom o ťažbe z roku 2009, a najmä jeho požiadavkami na spracovávanie na domácom trhu, indonézsky vývoz niklovej rudy prudko stúpol, pričom takmer celý vývoz pripadal na Čínu, ako sa uvádza v nasledujúcej tabuľke.

Tabuľka 2

Indonézsky vývoz niklovej rudy (v tonách)

 

2010

2011

2012

2013

2014

2015

Čína

14 346 464

36 142 281

43 095 682

58 604 652

3 989 894

0

Vývoz celkom

17 566 047

40 792 165

48 449 392

64 802 857

4 160 121

0

Zdroj: Databáza GTA.

(319)

Keďže cieľ indonézskej vlády vytvoriť v Indonézii spracovateľské kapacity sa nedosiahol, 11. januára 2014 indonézska vláda prostredníctvom niekoľkých nariadení zakázala vývoz niklovej rudy z Indonézie (ďalšie podrobnosti o obmedzeniach vývozu a zákaze vývozu niklovej rudy možno nájsť v odôvodneniach 405 – 413).

(320)

V roku 2017 indonézska vláda trochu uvoľnila zákaz vývozu povolením vývozu niklovej rudy s obsahom niklu nižším ako 1,7 %, a to v určitých množstvách. Tento vývoz podliehal 10 % vývoznému clu, pričom vývozcovia museli takisto preukázať, že výstavba ich spracovateľského zariadenia prebieha podľa plánu. Dôvodom bolo, že v tom čase Indonézia nemala technológiu na spracovávanie niklovej rudy s obsahom niklu nižším ako 1,7 % na výrobky s pridanou hodnotou, ktorá bola vhodnejšia na výrobu batérií do elektrických vozidiel než pre oceľ (pozri ďalej v oddiele 4.4). V roku 2020 však indonézska vláda úplne zakázala vývoz všetkej niklovej rudy. Dôvodom opätovného zavedenia zákazu v prípade rudy s nízkym obsahom bolo to, že čínske spoločnosti plánovali postaviť huty na tento druh niklovej rudy, ktorý by sa mohol používať na výrobu batérií do elektrických vozidiel.

(321)

V priebehu rokov a vďaka požiadavke na nutné spracovávanie na domácom trhu a obmedzeniam vývozu, ktoré na vývoz niklovej rudy uložila indonézska vláda, sa postavilo niekoľko hút na niklovú rudu. Domáca potreba niklovej rudy sa zvýšila aj vďaka opatreniam indonézskej vlády, ktoré viedli k tomu, že hutnícke kapacity, ktoré sa v minulosti vybudovali v Číne, sa presunuli do Indonézie. Prostredníctvom povinných ročných pracovných plánov a rozpočtov, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 414, indonézska vláda v skutočnosti kontroluje ťažbu niklovej rudy. Indonézska vláda takisto udržuje cenu na domácom trhu výrazne pod medzinárodnými cenami v prospech hút a výrobcov nehrdzavejúcej ocele.

Tabuľka 3

Niklová ruda Indonézie (v miliónoch ton)

 

2014

2015

2016

2017

2018

2019

2020

Výroba

7,81

7,84

20,92

26,0

32,0

61,0

48,0

Vývoz

4,16

0

0

4,88

19,7

32,3

0

Zdroj: Vyplnený dotazník indonézskej vlády a https://www.statista.com/statistics/707267/production-of-nickel-ore-in-indonesia/.

(322)

Dvojstranná spolupráca, ktorú indonézska vláda iniciovala s čínskou vládou o preferenčnom zaobchádzaní s cieľom pripraviť a podporiť vytvorenie a rozvoj indonézskeho domáceho odvetvia nehrdzavejúcej ocele, siaha až do začiatku roka 2000. Pozostáva z niekoľkých dvojstranných dokumentov, ktorými sa stanovuje právny a politický rámec vedúci k prijatiu niekoľkých špecifických podporných politík a preferenčných programov, ktoré predstavujú napadnuteľné subvencie, na ktoré sa vzťahuje toto prešetrovanie (pozri hlavné dvojstranné dokumenty v odôvodnení 548).

(323)

Dvojstranná spolupráca sa konkrétne uskutočňovala v indonézskom priemyselnom parku Morowali (ďalej len „park Morowali“). Ide o priemyselný park v oblasti Sulawesi, v ktorom sa Indonézia a Čína rozhodli rozvíjať odvetvie nehrdzavejúcej ocele.

(324)

Správcovskou spoločnosťou zodpovednou za vykonávanie dvojstrannej spolupráce v parku Morowali je čínsko-indonézska spoločnosť IMIP. Táto spoločnosť oficiálne začala svoju činnosť v októbri 2013.

4.4.   Poskytovanie niklovej rudy za nižšiu než primeranú odplatu

4.4.1.   Podnet a schéma subvencovania

(325)

Navrhovateľ tvrdil, že indonézska vláda kontroluje odvetvie niklovej rudy a že ceny niklovej rudy sú v Indonézii deformované v dôsledku zasahovania indonézskej vlády. Nikel, ktorý sa nachádza v niklovej rude, je kľúčovou zložkou nehrdzavejúcej ocele a hlavným faktorom jej ceny. Podľa navrhovateľa zasahovaním na trhu s niklovou rudou indonézska vláda zabezpečila, že cena surovín na výrobu nehrdzavejúcej ocele je stále podstatne nižšia ako medzinárodné ceny, a to v prospech vyvážajúcich výrobcov plochých výrobkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za studena v Indonézii.

4.4.2.   Právny základ

(326)

Politiku ťažby niklovej rudy spravuje ministerstvo energetiky a nerastných zdrojov (ďalej len „MEMR“), ktoré zastupuje generálny riaditeľ pre nerastné suroviny a uhlie. Vývoz nerastov spravuje aj ministerstvo obchodu zastúpené generálnym riaditeľom pre zahraničný obchod.

(327)

Tak ústredná vláda, ako aj regionálne vlády zohrávajú v ťažobnom priemysle zásadnú úlohu tým, že stanovujú národné politiky, normy, usmernenia a kritériá v oblasti ťažby, ako aj rozhodujú o postupoch na udeľovanie povolení na ťažbu. Indonézska vláda sa okrem toho aktívne podieľa na rozvoji, kontrole, hodnotení a riešení konfliktov v tomto odvetví.

(328)

Ťažobný priemysel je v Indonézii výrazne regulovaný. Ako sa uvádza ďalej, veľký počet predpisov, ktoré sa neustále menia a ktoré vydávajú rôzne vládne orgány, monitoruje každý aspekt odvetvia ťažby a dohliada naň. Právnym základom relevantných pravidiel a predpisov sú:

zákon č. 27 o dlhodobom národnom pláne rozvoja na roky 2005 – 2025,

zákon č. 4 z roku 2009 o ťažbe nerastov a uhlia (ďalej len „zákon o ťažbe z roku 2009“) zmenený zákonom č. 3 z roku 2020 (ďalej len „zákon o ťažbe z roku 2020“),

nariadenie vlády č. 55 z roku 2010 (ďalej len „nariadenie vlády č. 55/2010“) o usmernení k vykonávaniu riadenia podnikania v oblasti ťažby nerastov a uhlia a dohľadu nad ním,

nariadenie vlády č. 23 z roku 2010 (ďalej len „nariadenie vlády č. 23/2010“) zmenené nariadením vlády č. 24 z roku 2012 (ďalej len „nariadenie vlády č. 24/2012“) o vykonávaní podnikateľských činností v oblasti ťažby nerastov a uhlia,

nariadenie ministerstva energetiky a nerastných zdrojov č. 27 z roku 2013 o postupoch a stanovovaní cien pri odpredaji akcií a zmene kapitálových investícií v odvetví uhlia a ťažby (ďalej len „MEMR č. 27/2013“),

nariadenie vlády č. 1 z roku 2014 (ďalej len „nariadenie vlády č. 1/2014“) o druhej zmene nariadenia vlády č. 23/2010 následne zmeneného nariadením vlády č. 24/2012 o vykonávaní podnikateľských činností v oblasti ťažby nerastov a uhlia,

nariadenie ministerstva energetiky a nerastných zdrojov č. 1/2014 (ďalej len „MEMR č. 1/2014“) o zlepšení pridanej hodnoty nerastov prostredníctvom spracovávania a rafinácie nerastov v krajine,

nariadenie vlády č. 77 z roku 2014 (ďalej len „nariadenie vlády č. 77/2014“), tretia zmena nariadenia vlády č. 23/2010,

nariadenie vlády č. 1 z roku 2017 (ďalej len „nariadenie vlády č. 1/2017“), štvrtá zmena nariadenia vlády č. 23/2010 o riadení nerastov a uhlia,

nariadenie ministerstva obchodu č. 01/M-DAG/PER/1/2017 o vývozných opatreniach v prípade spracovávaných a čistených ťažobných výrobkov,

nariadenie ministerstva energetiky a nerastných zdrojov č. 5 z roku 2017 (ďalej len „MEMR č. 5/2017“) o zlepšení pridanej hodnoty nerastov prostredníctvom činností spracovávania a rafinácie nerastov v krajine,

nariadenie ministerstva energetiky a nerastných zdrojov č. 7 z roku 2017 (ďalej len „MEMR č. 7/2017“) o postupe pri stanovení referenčnej ceny na predaj nerastov a uhlia,

nariadenie ministerstva energetiky a nerastných zdrojov č. 9 z roku 2017 o postupoch pri odpredaji a mechanizme na stanovovanie pevných cien pri odpredaji akcií pri podnikaní v oblasti ťažby nerastov a uhlia (ďalej len „MEMR č. 9/2017“) zmenené nariadením MEMR č. 43/2018,

nariadenie vlády č. 48 z roku 2017 (ďalej len „nariadenie vlády č. 48/2017“),

nariadenie ministerstva financií PMK č. 13/PMK.010/2017 a nariadenie ministerstva financií PMK č. 164/PMK.010/2018, ktorými sa stanovujú sadzby vývozného cla pre rôzne formy spracovaných nerastov kovov,

vyhláška ministerstva energetiky a nerastných zdrojov č. 2946 K/30/MEM/2017 o vzorci výpočtu na stanovenie referenčnej ceny kovov a nerastov,

nariadenie ministerstva energetiky a nerastných zdrojov č. 25 z roku 2018 (ďalej len „MEMR č. 25/2018“) o podnikoch na ťažbu nerastov a uhlia (ktorým sa zrušilo nariadenie MEMR č. 5/2017),

nariadenie ministerstva energetiky a nerastných zdrojov č. 26 z roku 2018 (ďalej len „MEMR č. 26/2018“) o vykonávaní osvedčených ťažobných postupov a dohľade nad ťažbou nerastov a uhlia,

nariadenie ministerstva energetiky a nerastných zdrojov č. 11 z roku 2018 (ďalej len „MEMR č. 11/2018“) o postupe pri poskytovaní oblasti ťažby, udeľovaní licencií a vykazovaní podnikateľskej činnosti v oblasti ťažby nerastov a uhlia, ktoré sa nahradilo nariadením ministerstva energetiky a nerastných zdrojov č. 7 z roku 2020 (ďalej len „MEMR č. 7/2020“) o postupe pri poskytovaní regiónu (prideľovaní oblasti ťažby), udeľovaní licencií a vykazovaní podnikateľskej činnosti v oblasti ťažby nerastov a uhlia,

nariadenie ministerstva energetiky a nerastných zdrojov č. 22 z roku 2018 (ďalej len „MEMR č. 22/2018“) o zmene nariadenia MEMR č. 11/2018 o postupe pri poskytovaní oblasti ťažby, udeľovaní licencií a vykazovaní podnikateľskej činnosti v oblasti ťažby nerastov a uhlia,

nariadenie ministerstva energetiky a nerastných zdrojov č. 11 z roku 2019 (ďalej len „MEMR č. 11/2019“), druhá zmena nariadenia MEMR č. 25/2018 o podnikoch na ťažbu nerastov a uhlia,

nariadenie ministerstva energetiky a nerastných zdrojov č. 7 z roku 2020 o postupoch pri poskytovaní regiónu (prideľovaní oblasti ťažby), udeľovaní licencií a vykazovaní podnikateľskej činnosti v oblasti ťažby nerastov a uhlia (ďalej len „MEMR č. 7/2020“),

nariadenie ministerstva energetiky a nerastných zdrojov č. 11 z roku 2020 (ďalej len „MEMR č. 11/2020“) o tretej zmene nariadenia MEMR č. 7/2017 o postupe pri stanovení určujúcich referenčných cien pre predaj nerastných kovov a uhlia, a

rozhodnutie ministerstva energetiky a nerastných zdrojov č. 84 K/32/MEM/2020 o usmernení k vykonávaniu ponuky, hodnotenia a výpočtu cien pri odpredaji akcií v oblasti ťažby nerastov a uhlia.

4.4.3.   Zistenia prešetrovania

(329)

Na úvod Komisia poznamenala, že jeden vyvážajúci výrobca plochých výrobkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za studena nakupoval niklovú rudu na domácom trhu buď od prepojených, alebo neprepojených spoločností, aby ju roztavil a používal na výrobu plochých výrobkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za studena.

(330)

Poskytovanie niklovej rudy za nižšiu než primeranú odplatu je jedným z kľúčových opatrení, ktoré indonézska vláda zaviedla v kontexte spolupráce s čínskou vládou s cieľom zabezpečiť rozvoj celého hodnotového reťazca odvetvia nehrdzavejúcej ocele v Indonézii.

(331)

Indonézska vláda predstavila v roku 2007 zákon č. 27 o dlhodobom národnom pláne rozvoja (72) na roky 2005 – 2025. Priemysel sa v uvedenom pláne označil za motor rastu na posilnenie štruktúry hospodárstva. Tento cieľ mal podporiť okrem iného ťažobný priemysel vrátane ťažby niklovej rudy. Zlepšenie pridanej hodnoty v primárnom sektore vrátane ťažby sa zdôrazňovalo ako hlavný cieľ v snahe o presadzovanie miestnej a medzinárodnej konkurencieschopnosti a posilňovanie národnej priemyselnej základne. Rozvoj hodnotového reťazca prostredníctvom spracovávania a diverzifikácie výrobkov (rozvoj nadväzujúcich odvetví, smerom nadol), prehlbovania štruktúry (rozvoj dodávateľských odvetví, smerom nahor) a vertikálnej integrácie (rozvoj oboma smermi) bol výslovne uvedený v dlhodobom národnom pláne rozvoja. Rozvoj odvetvia výroby by sa zameral na pododvetvia, ktoré spĺňali niekoľko kritérií, okrem iného spracovávanie domácich prírodných zdrojov a disponovanie potenciálom na rozvoj vývozu.

(332)

Ako sa opisuje v odôvodnení 317 a nasl., indonézska vláda v súlade so svojím cieľom zvýšiť pridanú hodnotu nerastných surovín v Indonézii v roku 2009 zaviedla zákon o ťažbe z roku 2009. Indonézska vláda vydala niekoľko vykonávacích nariadení vrátane viacerých zmien v záujme plnenia cieľov zákona o ťažbe z roku 2009. Zákonom o ťažbe z roku 2009 sa zaviedlo viacero významných regulačných zmien systému udeľovania licencií, licenčných poplatkov, zahraničného vlastníctva a vývozu surovín. Zákon o ťažbe z roku 2009 bol v roku 2020 zmenený zákonom o ťažbe z roku 2020, ktorý bol schválený 10. júna 2020. Týmto novým zákonom, ktorý je pre toto prešetrovanie podstatný len v obmedzenej miere, keďže bol účinný až na úplnom konci OP, sa potvrdili alebo ďalej rozšírili určité požiadavky uplatňované na ťažobné spoločnosti.

(333)

Zákonom o ťažbe z roku 2009 sa ústrednej vláde aj regionálnym vládam udelila právomoc udeľovať licencie v závislosti od polohy ťažobnej oblasti, pôvodu licencie a charakteru investícií vynaložených ťažobnou spoločnosťou.

(334)

Zákonom o ťažbe z roku 2009 sa zaviedol nový systém udeľovania licencií, ktorý nahradil starý systém zmlúv o uskutočnení prác a miestny systém Kuasa Pertambangan alebo systém práv na ťažbu. V rámci nového systému existujú dva druhy komerčne významných povolení na ťažbu:

a)

ťažobná obchodná licencia (ďalej len „IUP“) je povolenie na podnikanie v oblasti ťažby potrebné na výkon ťažobných činností v rámci vymedzenej oblasti IUP, ktoré sa rozdeľuje na: i) prieskumnú IUP s maximálnou platnosťou osem rokov pre bane na ťažbu kovov; ii) prevádzkovo-výrobnú IUP (ďalej len „IUP-OP“) s maximálnou platnosťou 20 rokov pre bane na ťažbu kovov, určité bane na ťažbu nekovových nerastných surovín a uhoľné bane, ktorú možno predĺžiť o ďalšie dve desaťročné obdobia. Zákonom o ťažbe z roku 2009 sa tak poskytuje istota, že držiteľom povolení na prieskum budú udelené výrobné povolenia;

b)

špeciálna ťažobná obchodná licencia (ďalej len „IUPK“) je špeciálne povolenie na podnikanie v oblasti ťažby, ktoré MEMR vydáva pre oblasti považované za štátne chránené územia, ktoré sa rozdeľuje na: i) prieskumnú IUPK s maximálnou platnosťou osem rokov pre bane na ťažbu kovov a ii) prevádzkovo-výrobnú IUPK (ďalej len „IUPK-OP“) s maximálnou platnosťou 20 rokov pre bane na ťažbu kovov. Podľa zákona o ťažbe z roku 2009 sa IUPK musí najskôr ponúknuť formou verejnej súťaže štátom alebo regiónom vlastneným podnikom. Ak tieto strany nemajú záujem, IUPK možno ponúknuť v rámci súťaže súkromnému sektoru. IUPK sa vydávajú len na jeden konkrétny druh nerastnej suroviny a ak sa v rovnakej povolenej oblasti má ťažiť iný druh nerastnej suroviny, sú potrebné samostatné IUP.

(335)

V zákone o ťažbe z roku 2009 sa nerozlišovalo medzi prevádzkovo-výrobnými IUP/IUPK, ktoré sú spojené s taviarensko-spracovateľskými zariadeniami, a prevádzkovo-výrobnými IUP/IUPK, ktoré nie sú spojené s takýmito zariadeniami. Všetky prevádzkovo-výrobné IUP boli udelené na maximálne obdobie 20 rokov, ktoré sa mohlo predĺžiť o ďalšie dve desaťročné obdobia.

(336)

Podľa priemyselných právnych predpisov bola priemyselná obchodná licencia (ďalej len „IUI“) vo všeobecnosti akceptovaná ako hlavná licencia pre priemyselné podniky s výrobou akéhokoľvek druhu výrobkov. IUI vydáva a spravuje ministerstvo pre priemysel. V roku 2013 zaviedla ústredná vláda formou ministerských nariadení (najnovším z nich je nariadenie MEMR č. 7/2020) nový druh licencie – prevádzkovo-výrobnú IUP na spracovanie a rafináciu (tavenie). Táto licencia upravuje budovanie a prevádzku hutníckych zariadení a v rámci svojej právomoci ju vydáva MEMR. Spracovateľské spoločnosti tak vykonávajú svoju činnosť na základe dvoch licencií.

(337)

V zákone o ťažbe z roku 2009 sa takisto ustanovujú správne sankcie pre držiteľov licencií IUP, IPR alebo IUPK za porušovanie ustanovení uvedených okrem iného v článkoch 102 a 103. Tieto správne sankcie majú formu: „a) písomných napomenutí; b) dočasného pozastavenia časti alebo všetkých prieskumných činností alebo výrobných činností a/alebo c) zrušenia licencií IUP, IPR alebo IUPK“ (článok 151 zákona). Napokon sa zákonom o ťažbe zavádzajú trestné sankcie pre spoločnosti, ktoré nedodržiavajú rôzne ustanovenia uvedeného zákona, a to až do výšky 10 (desiatich) rokov odňatia slobody, a maximálna pokuta 10 000 000 000 IDR (desať miliárd rupií) za predkladanie nepravdivých správ o ťažobných a predajných činnostiach (pozri článok 159) a za predaj alebo spracovanie nerastných surovín od subjektov, ktoré nemajú platnú licenciu (pozri článok 161).

4.4.3.1.   Uplatňovanie ustanovení článku 28 ods. 1 základného nariadenia

(338)

Komisia informovala indonézsku vládu, že pri preskúmavaní existencie a rozsahu údajnej podpory poskytovanej odvetviu ocele okrem iného poskytovaním niklovej rudy za nižšiu než primeranú odplatu možno bude musieť pristúpiť k použitiu dostupných skutočností podľa článku 28 ods. 1 základného nariadenia.

(339)

Komisia vo svojom dotazníku, v písomnom upozornení na nedostatky a počas krížovej kontroly na diaľku požiadala indonézsku vládu, aby poskytla určité informácie súvisiace s dodávateľmi (t. j. s ťažobnými spoločnosťami) a fungovaním domáceho trhu s niklovou rudou v Indonézii. Tieto žiadosti o informácie zahŕňali okrem iného otázky o právnom a inštitucionálnom rámci, organizácii trhu s niklovou rudou, podnikoch ťažiacich niklovú rudu v Indonézii, systémoch stanovovania domácich a vývozných cien a cenách, ako aj o akciových podieloch spoločností.

(340)

Komisia vo fáze začatia požiadala indonézsku vládu, aby dodatok B pripojený k antisubvenčnému dotazníku (dotazníku pre dodávateľov niklovej rudy) preposlala desiatim najväčším podnikom ťažiacim niklovú rudu a distribútorom niklovej rudy, ako aj akýmkoľvek ďalším podnikom ťažiacim niklovú rudu a distribútorom niklovej rudy, ktorí dodávali niklovú rudu vyvážajúcim výrobcom. Dodatok B pozostával z dokumentu programu Word (s názvom Appendix B_Input supplier) a zo súboru programu Excel (s názvom Appendix B - Input suppliers tables). Indonézska vláda preposlala osobitný dotazník určený dodávateľom vstupných materiálov známym dodávateľom v Indonézii.

(341)

Komisia vo svojom písomnom upozornení na nedostatky zo 4. októbra 2021 adresovanom indonézskej vláde poukázala na to, že od žiadneho z najväčších indonézskych dodávateľov niklovej rudy nedostala odpoveď na dodatok B k dotazníku. Odpoveď neposkytli ani prepojení dodávatelia niklovej rudy.

(342)

V dôsledku toho Komisia dostala odpoveď len od prepojeného obchodníka s niklovou rudou (PT. Ekasa Yad Resources), ktorý aj tak zaslal svoju odpoveď ako podnik prepojený so skupinou IRNC Group, a len jedného neprepojeného podniku ťažiaceho niklovú rudu (PT GAG Nikel), a to napriek tomu, že v Indonézii existuje viac než 290 spoločností ťažiacich niklovú rudu, ako sa uvádza v odôvodnení 378. Indonézska vláda v odpovedi na písomné upozornenie na nedostatky poskytla len dve dodatočné odpovede podnikov ťažiacich niklovú rudu (PT Tiran Indonesia a PT Ceria Nugraha Indotama).

(343)

Odpovede troch spoločností ťažiacich niklovú rudu mali značné nedostatky. Spoločnosť PT GAG Nikel odmietla poskytnúť kópiu svojej licencie a zápisnicu zo stretnutia akcionárov a predstavenstva počas OP tvrdiac, že sú dôverné.

(344)

Spoločnosť PT Ceria Hugraha poskytla stanovy a obchodné povolenie len v indonézštine. Hoci poskytla niekoľko verzií stanov, všetky boli v indonézštine a vo formáte obrázku, ktorý sa nedal počítačovo preložiť, a preto ich Komisia nebola schopná prečítať.

(345)

Spoločnosť PT Tiran Indonesia ani nezaslala odpoveď na dokument programu Word s názvom Appendix B_Input supplier. Zaslala len prezentáciu spoločnosti v indonézštine, návrh účtovných závierok za roky 2019 a 2020 a súbor programu Excel s názvom Appendix B - Input suppliers tables. Spoločnosť nepredložila svoje stanovy ani licenciu.

(346)

Pokiaľ ide o spoločnosť PT. GAG Nikel, ktorá bola podrobená krížovej kontrole, indonézska vláda nepredložila jej RKAB (povinné ročné pracovné plány a rozpočty) za roky 2019 a 2020 ani štvrťročné, polročné a výročné správy o ťažbe a predaji predložené MEMR za roky 2019 a 2020. Po krížovej kontrole spoločnosti GAG Nikel na diaľku indonézska vláda predložila zakladateľskú listinu spoločnosti GAG Nikel, no len v indonézštine a vo formáte, ktorý nebolo možné preložiť pomocou počítača, a preto ju Komisia nemohla použiť.

(347)

Indonézska vláda napokon tvrdila, že objem ťažby uvedený v RKAB, ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 414 až 424, bol stanovený v súlade s objemami uvedenými v štúdiách uskutočniteľnosti. Poskytla však len niekoľko strán zo štúdií uskutočniteľnosti a z analýzy environmentálneho vplyvu spoločností, ku ktorým predložila RKAB s niekoľkými číselnými údajmi, zatiaľ čo text súvisiaci s týmito údajmi bol bez akéhokoľvek vysvetlenia začiernený, čo naznačuje, že indonézska vláda zámerne bránila Komisii v posúdení toho, ako ťažobné spoločnosti stanovovali svoje ročné objemy ťažby.

(348)

Komisia okrem toho zaznamenala nezrovnalosti súvisiace s celkovou spotrebou niklovej rudy na indonézskom trhu. Komisia nebola schopná zosúladiť tieto údaje s nákupmi niklovej rudy vyvážajúcimi výrobcami výrobkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za studena. Indonézska vláda neposkytla ani štatistiky o indonézskych cenách niklovej rudy na domácom trhu, hoci podľa platných právnych predpisov tieto informácie zbiera.

(349)

Po doručení listu týkajúceho sa možného uplatňovania článku 28 základného nariadenia (ďalej len „list týkajúci sa článku 28“) si indonézska vláda vyložila list týkajúci sa článku 28 ako písomné upozornenie na nedostatky a predložila niekoľko ďalších dokumentov spoločnosti GAG Nikel, ako napríklad RKAB spoločnosti GAG Nikel za roky 2019 a 2020, žiadosť/správu na účely získania RKAB spoločnosti GAG Nikel za roky 2019 a 2020 a štvrťročné správy o ťažbe a predaji niklovej rudy za roky 2019 a 2020. Všetky tieto dokumenty boli len v indonézštine. Indonézska vláda takisto predložila odpoveď na dodatok B za spoločnosť Antam.

(350)

Vzhľadom na veľmi oneskorené predloženie týchto dokumentov, skutočnosť, že neboli predložené v angličtine, a skutočnosť, že právnym kontextom bol postup podľa článku 28, a nie postup uplatňovaný v prípade nedostatkov, ako aj skutočnosť, že Komisia by v žiadnom prípade nebola v postavení overiť tieto informácie a požiadať o objasnenia týchto dokumentov, nemožno ich použiť v prešetrovaní. Komisia sa preto rozhodla nezohľadňovať tieto informácie, ako sa stanovuje v článku 28 ods. 3 základného nariadenia, a namiesto toho použiť dostupné skutočnosti.

(351)

Pokiaľ ide o rozporuplné údaje o spotrebe niklovej rudy v Indonézii, indonézska vláda trvala na tom, že tieto údaje sú presné a že vychádzajú z množstva niklovej rudy spotrebovaného skupinou IRNC Group, keďže táto skupina je jediným výrobcom nehrdzavejúcej ocele, ktorý používa niklovú rudu ako vstup. Treba podotknúť, že indonézska vláda bola požiadaná o predloženie celkovej spotreby niklovej rudy v Indonézii, a nielen spotreby niklovej rudy výrobcami nehrdzavejúcej ocele. Napriek tomu, ako sa zdôrazňuje v liste týkajúcom sa článku 28 adresovanom indonézskej vláde, tieto údaje nie sú v súlade s údajmi o nákupe niklovej rudy skupinou IRNC Group podrobenými krížovej kontrole.

(352)

Indonézska vláda ďalej tvrdila, že nemá záznamy o cenách niklovej rudy v Indonézii, hoci štvrťročné správy predkladané spoločnosťou GAG Nikel a žiadosť o RKAB svedčia o opaku. V týchto dokumentoch spoločnosť GAG Nikel vykazovala indonézskej vláde celkový predaj niklovej rudy podľa jednotlivých transakcií, čím indonézskej vláde poskytla informácie o objeme predaja, predajných cenách niklovej rudy, ako aj názvy (mená) svojich zákazníkov.

(353)

Pre nedostatočnú spoluprácu Komisia nemohla získať všetky informácie, ktoré považovala za dôležité pre svoje zistenia v tomto prešetrovaní. Nespolupráca spoločností ťažiacich niklovú rudu Komisii takisto bránila získať dodatočné dokumenty a požiadať o ďalšie informácie, konkrétne informácie o dohodách o udelení licencie medzi ťažobnými spoločnosťami a indonézskou vládou vrátane základných podmienok, licenčných poplatkov a odkazov na právny kontext, ktorý ich upravuje. Indonézska vláda teda neposkytla potrebné informácie a dôkazy týkajúce sa údajného poskytovania niklovej rudy za nižšiu než primeranú odplatu zo strany vlády, ako požadovala Komisia vo svojom dotazníku a počas krížovej kontroly na diaľku.

(354)

Keďže Komisia nemala od indonézskej vlády k dispozícii opačné informácie, pri svojich zisteniach týkajúcich sa uvedených aspektov prešetrovania sa preto v súlade s článkom 28 základného nariadenia čiastočne opierala o dostupné skutočnosti.

(355)

V pripomienkach ku konečnému poskytnutiu informácií indonézska vláda vysvetlila, že stanovy spoločnosti GAG Nikel predložila ako súčasť zakladacej listiny, ktorú zaslala listom z 19. novembra 2021. Komisia potvrdila, že stanovy sú súčasťou zakladacej listiny. Komisia však konštatovala, že boli predložené vo veľmi neskorej fáze prešetrovania, a najmä že stanovy boli predložené len v indonézštine. Komisia preto nebola schopná ich použiť.

(356)

Okrem toho sa indonézska vláda vyjadrila, že preklad stanov spoločnosti PT. Ceria Hugraha si vyžaduje čas. Indonézska vláda v každom prípade tvrdila, že Komisia nevyžadovala preklad všetkých dokumentov do angličtiny, a tak by chýbajúce preklady nemali brániť v prešetrovaní. Pokiaľ ide o formát súborov, indonézska vláda tvrdila, že nebol spresnený.

(357)

Komisia konštatovala, že v pokynoch k antisubvenčnému dotazníku, ku ktorému bola priložená príloha pre dodávateľa vstupov, sa jasne uvádza: „Predložte anglický preklad všetkých dokumentov a podkladových materiálov, ktoré predkladáte v odpovedi na tento dotazník.“ Antisubvenčný dotazník bol navyše zaslaný indonézskej vláde 18. mája 2021, a preto mala indonézska vláda viac než dostatok času na preklad stanov spoločnosti PT. Ceria Hugraha. Pokiaľ ide o formát súborov, Komisia mala pripomienku k formátu dokumentu v odôvodnení 344, pretože neumožňoval preklad pomocou počítača, a preto dokument nebolo možné použiť. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(358)

Pokiaľ ide o RKAB, indonézska vláda pripomenula, že ich predložila ako prílohy k listu z 8. decembra 2021. Komisia pripomenula, že v liste z 19. novembra 2021 (pričom tento dátum bol lehotou, v ktorej mala indonézska vláda predložiť dôkazy z krížovej kontroly na diaľku) indonézska vláda informovala Komisiu, že na základe interného rozhodnutia sa spoločnosť GAG Nikel rozhodla neposkytnúť RKAB. List z 8. decembra 2021 bol zaslaný v reakcii na list týkajúci sa článku 28. Komisia konštatovala, že tento dátum už bol v príliš pokročilej fáze prešetrovania na to, aby Komisia zohľadnila nové dokumenty. Čo je dôležitejšie, proces vyplývajúci z článku 28 a pripomienky, ktoré zainteresované strany môžu prekladať, súvisia s neposkytnutím informácií, a strany ich nemôžu využiť ako príležitosť na poskytnutie nových informácií, ktoré už mali byť poskytnuté v skoršej fáze prešetrovania alebo v rámci procesu uplatňovaného v prípade nedostatkov. Komisia preto toto tvrdenie zamietla.

(359)

Indonézska vláda takisto vysvetlila, že text nesúvisiaci s údajmi o objeme ťažby, resp. výroby začiernila s cieľom zjednodušiť čítanie textu.

(360)

Komisia konštatovala, že indonézska vláda bola požiadaná, aby predložila úplné dokumenty a aby nezačierňovala žiadne časti textu. Na to, aby Komisia mohla riadne posúdiť úplné informácie obsiahnuté v RKAB na účely svojich zistení, by musela mať prístup k celému textu. Tento argument sa preto zamietol.

(361)

Pokiaľ ide o štatistické údaje o spotrebe, indonézska vláda tvrdila, že keďže Komisia uplatnila výber vzorky, údaje o domácej spotrebe nemohla zosúladiť s niklovou rudou zakúpenou spoločnosťou IRNC. Komisia zdôraznila a objasnila, že množstvo niklovej rudy zakúpené spoločnosťou IRNC bolo výrazne vyššie v porovnaní s údajmi o domácej spotrebe predloženými indonézskou vládou. Preto sa zdá, že v údajoch predložených indonézskou vládou sa výrazne podhodnocuje domáca ťažba niklovej rudy. Indonézska vláda nepredložila žiadne skutočnosti na vyvrátenie týchto zistení. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(362)

Indonézska vláda takisto vysvetlila, že v čase uplynutia lehoty sa ešte pokúšala poskytnúť informácie a údaje, keďže Komisia v liste týkajúcom sa článku 28 uviedla, že by zvážila uplatnenie článku 28. Indonézska vláda tvrdila, že ani ona, ani spoločnosť GAG Nikel nemali dostatočný čas na preklad dokumentov a že počas krížovej kontroly na diaľku Komisia neuviedla, že je potrebné preložiť dokumenty do angličtiny. Pokiaľ ide o preklad, Komisia sa odvolala na pokyny k dotazníku a pripomenula, že nemusí pri každej žiadosti o dokument opakovať, že dokument musí byť preložený. Neposkytnutie informácií v angličtine môže viesť k uplatneniu dostupných skutočností, keďže predložené dokumenty nemožno použiť. Komisia pripomína, že indonézska vláda nepredložila žiadnu žiadosť o predĺženie lehoty ani nenaznačila, že pracuje na dokumentoch, ktoré boli neskôr predložené v odpovedi na list týkajúci sa článku 28. Komisia ďalej pripomenula, že indonézska vláda sa zúčastnila na viacerých antisubvenčných prešetrovaniach, a preto dobre vedela, že v rámci týchto prešetrovaní sa dokumenty musia predkladať v angličtine. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(363)

Indonézska vláda zopakovala obsah svojho listu z 8. decembra 2021 v súvislosti s otázkou údajov o spotrebe niklovej rudy v Indonézii, pričom uviedla, že poskytla údaje o spotrebe niklovej rudy za odvetvie nehrdzavejúcej ocele. Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 361, Komisia opäť pripomenula, že indonézska vláda bola požiadaná o predloženie celkovej spotreby niklovej rudy v Indonézii, a nielen spotreby niklovej rudy za odvetvie nehrdzavejúcej ocele.

(364)

Indonézska vláda takisto tvrdila, že ani ona, ani ťažobné spoločnosti nikdy neodmietli poskytnúť dôkazy o štátnych akciových podieloch, kontrole a rozhodovacích procesoch. Indonézska vláda uznala, že spoločnosť Antam nadobudla akcionára spoločnosti GAG Nikel, pripomenula však, že spoločnosť GAG Nikel sa ešte stále uvádza ako zahraničný subjekt, ako sa vysvetlilo počas krížovej kontroly na diaľku.

(365)

Komisia sa domnieva, že odpoveď na dotazník neobsahovala žiadne dôkazy o štátnom vlastníctve väčšinového vlastníka spoločnosti GAG Nikel, čo bolo spomenuté až počas krížovej kontroly na diaľku. Okrem toho skutočnosť, že spoločnosť GAG Nikel sa uvádza ako zahraničný subjekt, nijako nesúvisí s jej štátnym vlastníctvom. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(366)

Indonézska vláda ďalej vysvetlila, že spoločnosť PT. Vale nebola na zozname desiatich najväčších výrobcov vstupov, pretože dotazník pre dodávateľov vstupov preposlala len dodávateľom vstupov pre spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov. Spoločnosť PT. Vale preto nebola uvedená na predloženom zozname desiatich najväčších výrobcov vstupov.

(367)

Komisia pripomína, že v pokynoch v dotazníku týkajúcom sa zoznamu desiatich najväčších výrobcov vstupov sa od indonézskej vlády jasne vyžaduje, aby „predložila zoznam obsahujúci nasledujúce informácie o desiatich najväčších výrobcoch každého z týchto vstupných materiálov“. V pokynoch sa neuvádzalo nič o dodávaní vstupných materiálov vyvážajúcim výrobcom, a preto mal zoznam obsahovať desať celkovo najväčších výrobcov vstupov v Indonézii.

(368)

Všetky tieto tvrdenia boli nakoniec zamietnuté. Komisia v každom prípade konštatovala, že žiadne z týchto pripomienok by samostatne ani spoločne neviedli k odvolaniu zistení o nespolupráci alebo akýchkoľvek iných aspektov prešetrovania, ktoré tak boli potvrdené.

4.4.3.2.   Analýza

(369)

S cieľom zistiť existenciu napadnuteľnej subvencie musia byť podľa článku 3 a 4 základného nariadenia prítomné tri prvky: a) finančný príspevok indonézskej vlády prostredníctvom verejného orgánu a/alebo poverenia alebo riadenia súkromných subjektov, aby poskytovali niklovú rudu na domácom trhu; b) výhoda pre príjemcu a c) špecifickosť.

4.4.3.2.1.   Finančný príspevok

(370)

Pokiaľ ide o prvý prvok, Komisia analyzovala, či súbor opatrení prijatý indonézskou vládou viedol k finančnému príspevku vo forme poskytovania niklovej rudy vládou za nižšiu než primeranú odplatu indonézskym vyvážajúcim výrobcom výrobkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za studena prostredníctvom verejného orgánu alebo poverenia alebo riadenia súkromných subjektov v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) základného nariadenia.

i)   Ťažobné spoločnosti konajúce ako verejný orgán

(371)

Počas prešetrovania sa najskôr posúdilo, či indonézska vláda poskytovala niklovú rudu výrobcom výrobkov z nehrdzavejúcej ocele prostredníctvom ťažobných spoločností konajúcich ako „verejný orgán“. Príslušná právna norma a výklad na účely tohto posúdenia podľa článku 3 ods. 1 písm. a) základného nariadenia vychádzajú z judikatúry WTO týkajúcej sa pojmu „verejný orgán“, ako už bolo vysvetlené v odôvodneniach 225 až 232.

(372)

Možno teda zhrnúť, že to, či sú ťažobné spoločnosti v Indonézii „verejné orgány“, by sa malo preskúmať prešetrením základných vlastností a funkcií týchto spoločností a ich vzťahu s indonézskou vládou.

Základné vlastnosti a funkcie ťažobných spoločností v Indonézii

(373)

Indonézska vláda zriadila regulačný mechanizmus, ktorým sa spoločnostiam ťažiacim niklovú rudu udeľuje právomoc vykonávať vládne funkcie.

(374)

Ťažba a riadenie nerastných surovín v Indonézií sa v Indonézii klasifikujú ako vládne činnosti. V tejto súvislosti sa v článku 33 ods. 3 ústavy z roku 1945 vyhlasuje, že pôda, voda a prírodné bohatstvo, ktoré je ukryté pod zemou, majú byť pod kontrolou štátu a majú sa využívať v záujme čo najväčšej prosperity spoločenstva. Ako sa uvádza v preambule zákona o ťažbe z roku 2009, „správa týchto zdrojov musí byť pod kontrolou štátu, aby sa národnému hospodárstvu poskytla spravodlivým spôsobom skutočná pridaná hodnota v snahe dosiahnuť prosperitu a bohatstvo pre spoločenstvo.“ Všetky nerastné suroviny v Indonézii sú preto verejnými prírodnými zdrojmi, ktoré kontroluje a využíva štát.

(375)

Indonézska vláda prostredníctvom viacerých zákonov a právnych predpisov rozhoduje o tom, ktorá spoločnosť smie ťažiť niklovú rudu a odkiaľ (konkrétne oblasti ťažby). Na to, aby ťažobné spoločnosti mohli ťažiť niklovú rudu, musia mať licenciu. Indonézska vláda takisto stanovuje množstvo niklovej rudy, ktoré ťažobné spoločnosti môžu vyťažiť. Podľa článku 5 ods. 3 zákona o ťažbe z roku 2009 indonézska vláda „má právomoc určiť ročné množstvo ťažby každej komodity v každej provincii“. Takisto podľa článku 5 ods. 1 a článku 5 ods. 5 zákona o ťažbe z roku 2009 môže indonézska vláda kontrolovať ťažbu a vývoz nerastných surovín v národnom záujme. Indonézska vláda takisto vyžaduje, aby ťažobné spoločnosti zvyšovali pridanú hodnotu nerastných surovín požadovaním ďalšieho spracovania a čistenia niklovej rudy, a určuje, komu môžu ťažobné spoločnosti niklovú rudu predávať na toto ďalšie spracovanie (články 102 až 104 zákona o ťažbe z roku 2009). V článku 119 zákona o ťažbe z roku 2009 sa ďalej uvádza, že licenciu „môže zrušiť minister, guvernér, regent/starosta podľa svojich právomocí v prípade, že: a) držiteľ [licencie] si neplní svoje povinnosti vopred stanovené v [licencii] a zákonoch a právnych predpisoch“.

(376)

Z právneho a hospodárskeho prostredia prevládajúceho v Indonézii, ktoré je bližšie opísané v odôvodneniach 396 až 400, teda vyplýva, že ťažobné spoločnosti ťažiace niklovú rudu sú úzko prepojené s vládou, pokiaľ ide o výkon vládnych funkcií. Účelom ťažobných spoločností, ktoré sú často vlastnené štátom, je najmä uplatňovať indonézske politiky týkajúce sa hospodárenia s prírodnými zdrojmi spôsobom, ktorý najviac slúži národnému rozvoju a prispieva k nemu.

Vzťah s indonézskou vládou: vlastníctvo a formálne znaky kontroly zo strany indonézskej vlády

(377)

Komisia sa najskôr usilovala získať informácie o štátnom vlastníctve, ako aj o iných formálnych znakoch vládnej kontroly v štátom vlastnených spoločnostiach ťažiacich niklovú rudu. Komisia sa na tento účel musela spoliehať takmer výlučne na dostupné skutočnosti podľa článku 28 základného nariadenia v dôsledku toho, že indonézska vláda a spoločnosti ťažiace nikel odmietli poskytnúť dôkazy o vlastníctve, kontrole a rozhodovacom procese, ktorý viedol k poskytovaniu niklovej rudy za nižšiu než primeranú odplatu, ako sa uvádza v odôvodneniach 338 až 354.

(378)

Indonézska vláda uviedla, že počas obdobia prešetrovania pôsobilo v Indonézii viac ako 290 podnikov ťažiacich niklovú rudu. Indonézska vláda predložila zoznam desiatich najväčších podnikov ťažiacich niklovú rudu a uviedla, že len jeden z nich je vlastnený štátom, t. j. spoločnosť Antam. Indonézska vláda ďalej tvrdila, že nevlastní, nekontroluje ani nemá žiadny vzťah k spoločnostiam, ktoré sú klasifikované ako súkromné. Okrem toho indonézska vláda tvrdila, že členom predstavenstva spoločnosti PT Aneka Tambang nie je žiadny vládny úradník. Treba poznamenať, že spoločnosť Antam v stanovenej lehote nepredložila odpoveď na dodatok B uvedený v odôvodnení 340. Indonézska vláda predložila odpoveď na dodatok B za spoločnosť Antam po tom, ako bola informovaná o uplatňovaní článku 28, ako sa uvádza v odôvodnení 349, a preto už nebolo možné podrobiť ju krížovej kontrole.

(379)

Indonézska vláda takisto uviedla, že 6 % domácej výroby niklu v roku 2019 a 4 % v roku 2020 vyprodukovali štátom vlastnené podniky.

(380)

V písomnom upozornení na nedostatky Komisia požiadala indonézsku vládu, aby predložila trhový podiel každého z desiatich najväčších podnikov ťažiacich niklovú rudu alebo, ak nie je k dispozícii, ich príslušné obraty. V odpovedi na túto otázku indonézska vláda skutočne poskytla ďalší zoznam desiatich najväčších spoločností ťažiacich niklovú rudu na základe objemu ich ťažby niklovej rudy v rokoch 2019 a 2020. Tieto spoločnosti v uvedených rokoch predstavovali spolu 37 %, resp. 42 % celkovej domácej ťažby. Len dvaja výrobcovia sa vyskytovali na obidvoch zoznamoch desiatich najväčších podnikov ťažiacich niklovú rudu.

(381)

V písomnom upozornení na nedostatky Komisia takisto požiadala indonézsku vládu, aby predložila akcionársku štruktúru desiatich najväčších podnikov ťažiacich niklovú rudu uvedených vo vyplnenom dotazníku. Komisia takisto požiadala indonézsku vládu, aby predložila akcionársku štruktúru desiatich podnikov ťažiacich niklovú rudu, ktorých identifikovala ako veľkých dodávateľov spoločnosti IRNC.

(382)

Indonézska vláda odpovedala, že okrem spoločnosti Antam, ktorá je kótovanou spoločnosťou, nebola žiadna zo spoločností kótovaná na indonézskej burze, a preto nemohla získať informácie týkajúce sa ich akcionárskej štruktúry. Okrem toho indonézska vláda predložila akcionársku štruktúru dvoch spoločností z druhého zoznamu desiatich najväčších podnikov ťažiacich niklovú rudu, z ktorej vyplynulo, že tieto dve spoločnosti sú v súkromnom vlastníctve. Okrem toho, pokiaľ ide o zoznam spoločností poskytnutý Komisiou, indonézska vláda predložila akcionársku štruktúru šiestich spoločností, v ktorej sa uvádzali ako súkromné spoločnosti. Indonézska vláda napokon uviedla, že jediný vyvážajúci výrobca, ktorý nakupoval niklovú rudu v Indonézii, získaval niklovú rudu výlučne od súkromných dodávateľov.

(383)

Pri prešetrovaní sa zistilo, že vyhlásenie indonézskej vlády, že nemá informácie týkajúce sa akcionárskej štruktúry spoločností ťažiacich nikel, bolo fakticky nesprávne. V rozpore s tým Komisia zistila, že indonézska vláda dôkladne monitoruje vlastníctvo ťažobných spoločností. Po prvé, keď spoločnosť požiada o poskytnutie ťažobnej licencie (napríklad IUP alebo IUPK), musí príslušným indonézskym orgánom predložiť akcionársku štruktúru, keďže na zahraničné vlastníctvo sa vzťahujú určité obmedzenia. Podľa nariadenia vlády č. 77/2014 (73) môžu mať prieskumné IUP a IUPK zahraničné vlastníctvo až do výšky 75 %. Percentuálne podiely zahraničného vlastníctva IUP/IUPK začínajú na úrovni 49 % a postupne sa zvyšujú na 60 %, ak prevádzka uskutočňuje spracovateľské alebo rafinérske činnosti, a následne na 70 %, ak ide o podzemnú prevádzku. Po druhé, akcionárska štruktúra je takisto potrebná na to, aby indonézska vláda mohla vykonávať požiadavku týkajúcu sa odčlenenia podľa zákona o ťažbe z roku 2009 uplatňovaného v zmysle nariadenia vlády č. 1/2017 a nariadenia MEMR č. 9/2017 (zmeneného nariadením MEMR č. 43/2018), ako sa uvádza v odôvodneniach 425 až 433. Napokon, od schválenia zákona o ťažbe z roku 2009 indonézska vláda vydala viacero nariadení, na základe ktorých si zmena akcionárov a členov predstavenstva ťažobných spoločností vyžaduje schválenie ústrednou alebo regionálnou vládou. MEMR č. 27/2013 bolo prvým nariadením, ktorým sa zaviedla požiadavka schválenia zmeny akcionárov a členov predstavenstva pre držiteľov IUP. V uvedenom nariadení sa v zásade vyžadovalo schválenie zmeny akcionárov a členov predstavenstva ťažobných spoločností, ktoré sú držiteľmi IUP, zo strany MEMR alebo predsedov regionálnych vlád (v závislosti od ich príslušnej právomoci). Najnovším nariadením v tejto súvislosti je nariadenie vlády č. 48/2017 (74). Okrem toho akcionárska štruktúra spoločnosti GAG Nikel bola zahrnutá v žiadosti/správe na účely získania RKAB spoločnosti GAG Nikel predloženej indonézskou vládou v odpovedi na uplatňovanie článku 28, ako sa uvádza v odôvodnení 349. Preto každý rok, keď ťažobná spoločnosť žiada o RKAB, musí v rámci balíka informácií predloženého na tento účel predložiť MEMR svoju akcionársku štruktúru. Komisia preto musela pristúpiť k použitiu dostupných skutočností na základe článku 28 základného nariadenia, aby doplnila informácie o vlastníctve a kontrole ťažobných spoločností chýbajúce v dôsledku nedostatočnej spolupráce zo strany indonézskej vlády.

(384)

Komisia najskôr prešetrovala veľmi obmedzené informácie o vlastníctve a kontrole ťažobných spoločností predložené počas prešetrovania. V odpovedi spoločnosti PT GAG Nikel na dodatok B sa uvádza, že spoločnosť Antam bola menšinovým akcionárom a že väčšinu akcií vlastnila iná spoločnosť. Indonézska vláda vo svojom vyplnenom dotazníku neposkytla žiadne konkrétne informácie o verejnom charaktere akcionárov tejto spoločnosti. Podľa verejných zdrojov nájdených Komisiou (75) sa však ukázalo, že skutočným akcionárom tejto spoločnosti bola v skutočnosti indonézska vláda, ktorá mala výlučné vlastníctvo. To sa následne potvrdilo počas krížovej kontroly spoločnosti PT GAG Nikel na diaľku. V dôsledku toho bolo jasné, že indonézska vláda neposkytla úplné a presné informácie o skutočnom konečnom vlastníctve tejto spoločnosti.

(385)

Okrem toho treba poznamenať, že indonézska vláda nezahrnula spoločnosť PT Vale do zoznamu najväčších spoločností ťažiacich niklovú rudu v Indonézii. Na základe verejne dostupných informácií však spoločnosť PT Vale v roku 2019 vyťažila približne 4,2 milióna (76) ton niklovej rudy, čo je viac, než v roku 2019 vyťažila najväčšia spoločnosť ťažiaca niklovú rudu podľa správ predložených indonézskou vládou. Okrem toho štát prostredníctvom spoločnosti PT Indonesia Asahan Aluminium (Inalum) (77) takisto vlastní 20 % podiel v spoločnosti PT Vale Indonesia (78). Indonézska vláda sa stala akcionárom spoločnosti PT Vale v roku 2020 v rámci požiadavky indonézskej vlády na odčlenenie podielov v spoločnostiach vlastnených zahraničnými subjektmi. Indonézska vláda v odpovedi na list týkajúci sa článku 28 ďalej uviedla, že spoločnosť PT Vale nie je štátom vlastnený podnik (nespomenula však 20 % podiel indonézskeho štátu v spoločnosti PT Vale) a že neťažila a nepredávala niklovú rudu, ale niklový kamienok. Aj keď je spoločnosť PT Vale skutočne výrobcom niklového kamienka, táto spoločnosť má v Indonézii takisto baňu na niklovú rudu (79) a ťaží niklovú rudu na použitie na vlastnú spotrebu.

(386)

Z toho vyplýva, že indonézska vláda poskytla nepresné informácie týkajúce sa najväčších dodávateľov v oblasti ťažby niklu a takisto si protirečila, pokiaľ ide o jej vyhlásenia vo vyplnenom dotazníku a v odpovedi na písomné upozornenie na nedostatky a vysvetlenia počas krížovej kontroly na diaľku. Indonézska vláda okrem toho nielenže predložila nespoľahlivé údaje o spotrebe niklovej rudy, ako je vysvetlené v odôvodnení 351, ale objem ťažby niklovej rudy je takisto nespoľahlivý, keďže indonézska vláda nezapočítala ťažbu niklovej rudy na použitie na vlastnú spotrebu. Tieto očividné nezrovnalosti vyvolávajú pochybnosti o presnosti a spoľahlivosti indonézskej vlády v týchto aspektoch prešetrovania.

(387)

S cieľom doplniť významné množstvo všetkých chýbajúcich informácií týkajúcich sa štátneho vlastníctva a vykonávania kontroly v spoločnostiach ťažiacich niklovú rudu vzhľadom na obmedzené a rozporuplné informácie poskytnuté indonézskou vládou Komisia vykonala výskum na základe verejne dostupných zdrojov. Verejne dostupných informácií o vlastníctve a kontrole ťažobných spoločností, a to aj veľkých, žiaľ bolo len málo. Napriek tomu z uvedeného výskumu vyplynulo, že štát okrem spoločnosti Antam (80) takisto vlastní akcie v spoločnostiach PT GAG Nikel a PT WEDA Bay Nickel (81) prostredníctvom spoločnosti Antam, hoci indonézska vláda tvrdila, že nemá informácie o akcionárskej štruktúre spoločnosti PT WEDA Bay Nickel.

(388)

Z výskumu Komisie okrem toho vyplynulo, že ďalší štátom vlastnený podnik, t. j. PT Timah TbK, vykonáva ťažbu niklu prostredníctvom svojej dcérskej spoločnosti PT Tim Nikel Sejahtera v provincii Juhovýchodný Sulawesi (82). Akcionárom spoločnosti PT Tonia Mitra Sejahtera, jednej zo spoločností uvedených indonézskou vládou, je indonézske ministerstvo pre obchod.

(389)

Komisia následne prepočítala podiel štátom vlastnených podnikov na základe percentuálnych podielov domácej ťažby, ktoré počas prešetrovania predložila indonézska vláda. Aj so zohľadnením dostupných verejných informácií o veľmi malom počte spoločností (piatich) v porovnaní s celkovým počtom ťažobných spoločností uvedených indonézskou vládou (viac ako 290) možno dospieť k záveru, že podiel štátom vlastnených podnikov na celkovej ťažbe v roku 2020 bol viac než 27 % (83) (podiely spoločností PT Vale a PT Tim Nikel Sejahtera neboli zahrnuté v informáciách poskytnutých indonézskou vládou). Už tento podiel sám osebe predstavuje značný trhový podiel spoločností vlastnených štátom a mal by sa považovať za podhodnotený, keďže je veľmi pravdepodobné, že medzi mnohými ďalšími ťažobnými spoločnosťami, o ktorých neboli dostupné verejné informácie, sa nachádzali ďalšie štátom vlastnené podniky. Na základe článku 28 Komisia preto mohla usúdiť, že prevažný podiel ťažobných spoločností ťažiacich niklovú rudu bol v skutočnosti vlastnený štátom. Vzhľadom na povinnosť odčlenenia vysvetlenú v odôvodneniach 425 až 434 sa tento percentuálny podiel môže len zvýšiť.

(390)

Komisia musela v dôsledku nedostatočnej spolupráce indonézskej vlády vychádzať z vlastného prieskumu, aj pokiaľ ide o riadenie a kontrolu ťažobných spoločností. Opäť boli verejne dostupné len obmedzené informácie. Pokiaľ ide o spoločnosť Antam, Komisia zistila, že podľa jej výročných správ sa rada komisárov skladá z piatich členov a predstavenstvo zo štyroch členov. Zdá sa, že indonézska vláda v spoločnosti Antam priamo vlastní len akcie série A s „vlastníctvom Dwiwarna“. Všetci ostatní akcionári vlastnia akcie série B. Akcionári/zástupcovia Dwiwarna majú výlučné práva vymenúvať riaditeľov a radu komisárov. V roku 2018 boli na návrh indonézskej vlády a jej „zástupcov“ prepustení a nahradení dvaja z piatich členov rady komisárov a traja zo štyroch členov predstavenstva. Rovnako aj v roku 2019 boli na návrh indonézskej vlády a jej „zástupcov“ prepustení a nahradení hlavný komisár, riaditeľ predstavenstva a dvaja ďalší riaditelia. Okrem toho súčasný hlavný komisár je bývalým členom ozbrojených síl, ďalší komisár je súčasným členom štátnej spravodajskej agentúry a ďalší je pracovníkom MEMR. Len dvaja z piatich komisárov spĺňajú kvalifikáciu „nezávislých komisárov“. Napokon v rade komisárov je jeden riaditeľ bývalým zamestnancom spoločnosti GAG Nikel, ďalší je bývalým zamestnancom spoločnosti Inalum a ďalší je takisto bývalým zamestnancom iného štátom vlastneného podniku. Len jeden riaditeľ pochádza zo súkromného sektora.

(391)

Okrem toho rada komisárov spoločnosti GAG Nikel sa skladá z dvoch členov, zatiaľ čo predstavenstvo sa skladá z dvoch členov podľa vyplneného dotazníka spoločnosti GAG Nikel alebo troch členov podľa výročnej správy spoločnosti Antam za rok 2020. Jedným zo súčasných členov rady komisárov spoločnosti GAG Nikel je bývalý riaditeľ finančnej správy pre nerastné suroviny a uhlie MEMR, zatiaľ čo bývalý (do 20. júna 2020) hlavný komisár bol zamestnancom spoločnosti Antam. Súčasný riaditeľ predstavenstva spoločnosti GAG Nikel a ďalší riaditeľ sú zamestnancami spoločnosti Antam, tretí riaditeľ je zamestnancom spoločnosti Inalum.

(392)

Predstavenstvo spoločnosti PT Vale sa skladá z piatich členov a rada komisárov z desiatich členov. Súčasným podpredsedom rady komisárov je súčasný riaditeľ strategických služieb spoločnosti Inalum (84). Ďalším členom rady komisárov je bývalý indonézsky minister pre komunikáciu a informácie a zástupca výkonného riaditeľa elektrárenskej spoločnosti PT. PLN vlastnenej indonézskym štátom. Ďalším členom rady komisárov je bývalý generálny riaditeľ MEMR a bývalý hlavný komisár spoločnosti Antam a súčasný asistent ministra priemyslu pre záležitosti týkajúce sa kovov, zemného plynu a prírodných zdrojov.

(393)

Komisia na základe informácií v spise a svojho vlastného výskumu v dôsledku rozsiahlej nespolupráce zo strany indonézskej vlády dospela k záveru, že ťažobné spoločnosti, ktoré predstavujú značnú časť ťažby niklovej rudy, sú úplne alebo čiastočne vlastnené štátom a takisto riadené a/alebo kontrolované štátom v úzkom vzťahu s indonézskou vládou.

Vládna právomoc a vykonávanie významnej kontroly zo strany indonézskej vlády

(394)

Okrem štátneho vlastníctva a formálnych väzieb medzi štátom a ťažobnými spoločnosťami Komisia posudzovala, či majú ťažobné spoločnosti vládnu právomoc a či uplatňujú túto právomoc pri vykonávaní vládnych funkcií.

(395)

Pri prešetrovaní sa potvrdilo, že všetky ťažobné spoločnosti bez ohľadu na ich vlastníctvo podliehajú viacerým opatreniam nariadeným vládou týkajúcim sa poskytovania niklovej rudy a musia ich vykonávať, a to konkrétne: 1. povinnosť spracovania na domácom trhu; 2. obmedzenia vývozu a/alebo zákaz vývozu; 3. povinný ročný pracovný plán a rozpočet (RKAB); 4. povinnosti odčlenenia; 5. povinný mechanizmus stanovovania cien. Z týchto povinností jasne vyplýva, že ťažobné spoločnosti vykonávajú vládne funkcie.

(396)

V rámci podkladových informácií relevantných pre všetky tieto opatrenia Komisia pripomína, že podľa článku 4 zákona o ťažbe z roku 2009 nerastné suroviny kontroluje štát. Okrem toho je kľúčovým cieľom zákona o ťažbe z roku 2009 maximalizovať pridanú hodnotu zásob niklovej rudy pre indonézske hospodárstvo. Na tento účel sa v právnych predpisoch ustanovuje štátna kontrola činností súvisiacich s ťažbou uhlia a nerastných surovín. V článku 2 ods. 2 sa uvádza, že „[k]ontrolu nerastov a uhlia štátom podľa odseku 1 realizuje ústredná vláda a/alebo regionálne vlády.“ Indonézska vláda môže takisto stanoviť politiku v oblasti nerastných surovín, v rámci ktorej sa uprednostňujú domáce záujmy, a to najmä prostredníctvom kontroly výroby a vývozu. V článku 5 ods. 2 sa uvádza, že „[n]árodné záujmy uvedené v odseku 1 možno sledovať prostredníctvom kontroly výroby a vývozu.“ Indonézska vláda má právomoc stanovovať ročnú výrobu každej komodity pre každú provinciu. V článku 5 ods. 3 sa uvádza, že „[p]ri výkone kontroly uvedenej v odseku 2 má vláda právomoc stanovovať ročnú výrobu každej komodity pre každú provinciu.“ Podľa článku 144 indonézska vláda dôkladne dohliada na správu ťažobných podnikateľských činností. Na účely vykonávania uvedeného článku indonézska vláda schválila nariadenie vlády č. 55/2010 týkajúce sa usmernenia a dohľadu nad vykonávaním správy ťažobných činností. V článku 22 sa uvádza, že dohľad indonézskej vlády sa okrem iného týka „uskutočňovania ťažby a predaja vrátane kvality a množstva a ceny nerastných surovín a uhlia“.

(397)

Na účely vykonávania zákona o ťažbe z roku 2009 indonézska vláda takisto schválila nariadenie vlády č. 23/2010 zmenené nariadením vlády č. 24/2012. Na základe článku 89 ods. 1 „[m]inister kontroluje ťažbu nerastných surovín a uhlia uskutočňovanú držiteľmi výrobno-prevádzkových ťažobných povolení na nerastné suroviny a uhlie a držiteľmi špeciálnych výrobno-prevádzkových ťažobných povolení na nerastné suroviny a uhlie“ a na základe článku 89 ods. 2 „[k]ontrola ťažby nerastných surovín a uhlia v zmysle odseku 1 sa uskutočňuje s cieľom: a) spĺňať environmentálne požiadavky; b) chrániť zdroje nerastných surovín a uhlia; c) kontrolovať ceny nerastných surovín a uhlia.“ Okrem toho podľa článku 90 ods. 1 „[m]inister určuje domáce množstvo ťažby nerastných surovín a uhlia na úrovni provincie“ a podľa článku 90 ods. 2 „[m]inister môže delegovať právomoc guvernérom, ktorí určia množstvo ťažby nerastných surovín a uhlia pre príslušné okresy/mestá.“ V článku 84 sa ďalej stanovuje, že „1. Držitelia výrobno-prevádzkových ťažobných povolení a držitelia špeciálnych výrobno-prevádzkových ťažobných povolení musia uprednostňovať domáce potreby týkajúce sa nerastných surovín a/alebo uhlia. 2. Minister určuje domáce potreby týkajúce sa nerastných surovín a uhlia v zmysle odseku 1, medzi ktoré patria potreby spracovateľských odvetví a priame domáce použitie.“

(398)

Kontrola ťažby sa ďalej uskutočňuje súbežne s kontrolou predaja na domácom trhu a cien nerastných surovín. V článku 92 ods. 1 uvedeného nariadenia sa minister poveruje „kontrolou predaja nerastných surovín a uhlia uskutočňovaného držiteľmi výrobno-prevádzkových ťažobných povolení na nerastné suroviny a uhlie a držiteľmi špeciálnych výrobno-prevádzkových ťažobných povolení na nerastné suroviny a uhlie“. Okrem toho sa v článku 92 ods. 2 uvádza, že „[c]ieľom kontroly predaja nerastných surovín alebo uhlia v zmysle odseku 1 je: a) uprednostňovať uspokojovanie potrieb týkajúcich sa nerastných surovín a uhlia na domácom trhu, a b) stabilizovať ceny nerastných surovín a uhlia.“

(399)

Okrem objemu ťažby indonézska vláda prísne dohliada na všetky predajné transakcie na domácom trhu. V článku 10 nariadenia MEMR č. 7/2017 sa uvádza, že „[d]ržitelia výrobno-prevádzkových IUP na kovy, výrobno-prevádzkových IUP na uhlie, výrobno-prevádzkových IUPK na kovy a výrobno-prevádzkových IUPK na uhlie musia ministrovi predložiť všetky kúpne zmluvy týkajúce sa kovov alebo uhlia, a to prostredníctvom generálneho riaditeľa alebo guvernéra v súlade s ich právomocou.“ V článku 11 sa ďalej uvádza: „1. Držitelia výrobno-prevádzkových IUP na kovy, výrobno-prevádzkových IUP na uhlie, výrobno-prevádzkových IUPK na kovy a výrobno-prevádzkových IUPK na uhlie sú povinní každý mesiac najneskôr 5 (päť) kalendárnych dní po konci každého mesiaca podávať ministrovi správy o vykonávaných činnostiach týkajúcich sa predaja kovov alebo uhlia, a to prostredníctvom generálneho riaditeľa alebo guvernéra v súlade s jeho právomocou. 2. Správa o predaji kovov alebo uhlia uvedená v odseku 1 obsahuje aspoň predajnú cenu, objem predaja, množstvo predaných kovov a uhlia, predajné miesto a krajinu alebo región predaja.“

(400)

Už tieto opatrenia sú dôkazom výrazného zasahovania a kontroly ústrednej vlády v ťažobnom odvetví vrátane niklovej rudy, okrem iného pokiaľ ide o ciele v oblasti ťažby a predaja, kontroly cien a dôraz na domáce potreby týkajúce sa nerastných surovín ťažených v Indonézii. Nejde o obyčajný regulačný rámec pre ťažobnú obchodnú činnosť, ale o rámec udeľujúci ťažobným spoločnostiam právomoc, ktorá im umožňuje vykonávať vládne funkcie súvisiace s predajom a dodávkou ťažobných produktov s cieľom dosiahnuť príslušné vládne ciele. Z nasledujúcich opatrení špecifických pre odvetvie niklovej rudy ďalej vyplýva, ako indonézska vláda vykonáva svoju právomoc a kontrolu nad ťažobnými spoločnosťami.

Povinnosť spracovania na domácom trhu

(401)

Podľa článku 102 zákona o ťažbe z roku 2009 „[d]ržitelia licencie IUP a IUPK sú povinní zvyšovať pridanú hodnotu zdrojov nerastných surovín a/alebo uhlia pri vykonávaní rozvoja, spracovania a čistenia, ako aj využívaní nerastných surovín a uhlia.“ Podľa článku 103 ods. 1 takisto „[d]ržiteľ výrobno-prevádzkovej IUP a IUPK je povinný vykonávať spracúvanie a čistenie domácich ťažobných produktov“ a podľa článku 103 ods. 2 „[d]ržiteľ výrobno-prevádzkovej IUP a IUPK, ako sa uvádza v odseku 1, môže spracúvať a čistiť ťažobné produkty iných držiteľov IUP a IUPK.“

(402)

Povinnosť vykonávať spracovávanie a rafináciu na domácom trhu má okrem iného za cieľ a) zvýšiť hodnotu ťažby prostredníctvom jej komodít; b) poskytnúť priemyslu suroviny; c) zabezpečiť zamestnanosť a d) zvýšiť príjem štátu. Inými slovami, všetkým spoločnostiam ťažiacim niklovú rudu sa uvedenými ustanoveniami uložila povinnosť buď vybudovať svoje vlastné zariadenie na spracovanie/čistenie niklu, alebo predávať svoj výrobok takémuto domácemu zariadeniu.

(403)

V článku 170 zákona o ťažbe z roku 2009 sa okrem toho stanovilo päťročné „obdobie odkladu“: „Držiteľ pracovnej zmluvy […], ktorý už začal výrobu, je povinný začať čistenie, ako sa uvádza v článku 103 ods. 1, najneskôr 5 (päť) rokov od schválenia tohto zákona“. V článku 112 ods. 4 nariadenia vlády č. 23/2010 zmeneného nariadením vlády č. 24/2012 sa potvrdzuje, že držitelia ťažobnej obchodnej licencie musia vykonávať spracovávanie a rafináciu na domácom trhu najneskôr päť rokov od schválenia zákona o ťažbe z roku 2009: „Povolenia na ťažbu, regionálne povolenia na ťažbu a povolenia na ťažbu v malom rozsahu udelené podľa právnych predpisov a nariadení pred vydaním tohto nariadenia vlády zostávajú platné až do uplynutia ich platnosti a musia: […]c) vykonávať spracovanie a/alebo rafináciu/tavenie na domácom trhu najneskôr 5 (päť) rokov od nadobudnutia účinnosti zákona č. 4 z roku 2009 týkajúceho sa ťažby nerastných surovín a uhlia“.

(404)

Tieto povinnosti sú dôkazom toho, že ťažobné spoločnosti nemôžu svojvoľne organizovať svoje ťažobné a spracovateľské činnosti na základe obchodných úvah. Namiesto toho musia dodržiavať povinnosti ťažiť a spracúvať rudu na domácom trhu s cieľom zvýšiť pridanú hodnotu v Indonézii. Preto sa im udeľuje vládna právomoc, v dôsledku čoho vykonávajú činnosti z poverenia vlády.

Obmedzenia vývozu

(405)

Indonézska vláda 11. januára 2014 vydala nariadenie vlády č. 1/2014, ktorým sa zmenil článok 112 nariadenia vlády č. 24/2012 a doplnil sa nový článok 112C. Kľúčovou zmenou článku 112 bolo vymazanie článku 112 ods. 4 písm. c) nariadenia vlády č. 23/2010, podľa ktorého bol držiteľ ťažobnej obchodnej licencie (IUP) alebo licencie na ťažbu v malom rozsahu (IPR) povinný vykonávať spracovanie a rafináciu nerastných surovín na domácom trhu do piatich rokov po schválení zákona o ťažbe z roku 2009 vzhľadom na to, že táto lehota uplynula. V tomto doplnenom článku 112C boli tieto kľúčové podmienky: 1. držitelia zmlúv o uskutočnení prác, ako sa uvádzajú v článku 170 zákona o ťažbe z roku 2009, musia rafinovať svoje ťažobné produkty na domácom trhu a 2. držitelia prevádzkovo-výrobných ťažobných obchodných licencií (IUPOP), ako sa uvádza v článku 112 ods. 4 písm. a) daného nariadenia, musia spracúvať a rafinovať svoje ťažobné produkty na domácom trhu (85).

(406)

V ten istý deň bolo vydané nariadenie MEMR č. 1/2014 (86) ako vykonávacie nariadenie nariadenia vlády č. 1/2014. V nariadení MEMR č. 1/2014 sa stanovovali usmernenia na úrovni spracovania alebo rafinácie, ktoré sa musia splniť pred vývozom. V nariadení MEMR č. 1/2014 sa vymedzilo jedenásť nerastov kovov, ktorých vývoz bol od januára 2014 zakázaný. Šesť kovov vrátane niklu sa mohlo vyvážať len v spracovanej forme.

(407)

V snahe o zmiernenie vplyvu zákazu vývozu nespracovaných alebo nedostatočne spracovaných nerastných surovín na ťažobné spoločnosti a príjmy krajiny z vývozu indonézska vláda vydala nariadenie vlády č. 1/2017 umožňujúce ťažobným spoločnostiam naďalej vyvážať polovýrobok a určité druhy rúd na päťročné obdobie od 11. januára 2017 za podmienok stanovených vo vykonávacích nariadeniach. V článku 4 nariadenia ministerstva obchodu 01/M-DAG/PER/1/2017 sa uvádza: „Ťažobné produkty uvedené v dodatku III v zmysle článku 3 ods. 1 možno vyvážať len v súlade s týmito ustanoveniami: a) spoločnosť vlastniaca výrobno-prevádzkovú IUP na nikel alebo výrobno-prevádzkovú IUPK na nikel: 1. používa rudu s obsahom niklu < 1,7 % (menej než jedna celá sedem desatín percenta) v rámci najmenej 30 % (tridsať percent) celkovej vstupnej kapacity zariadenia na spracovanie a čistenie niklu v jej vlastníctve a 2. vybudovala alebo buduje čistiace zariadenie nezávisle alebo v spolupráci s inými stranami“.

(408)

Na základe nariadenia MEMR č. 25/2018 sa na kovy spĺňajúce určité kritériá uplatňovali osobitné pravidlá (t. j. ruda s obsahom niklu < 1,7 %). V článku 46 ods. 1 sa uvádza, že „[d]ržitelia výrobno-prevádzkovej ťažobnej obchodnej licencie (IUP) alebo špeciálnej výrobno-prevádzkovej ťažobnej obchodnej licencie (IUPK) môžu vykonávať predaj rudy s obsahom niklu <1,7 % (menej než jedna celá sedem percenta) alebo prepraného bauxitu s obsahom Al2O3 >= 42 % (štyridsaťdva percent alebo viac) v zahraničí v špecifických množstvách s použitím tarifnej pozície/HS (harmonizovaného systému) v súlade s ustanoveniami právnych predpisov a nariadení najneskôr z 11. januára 2022“, a v článku 46 ods. 2 sa uvádza, že „[p]redaj rudy s obsahom niklu <1,7 % (menej než jedna celá sedem percenta) alebo prepraného bauxitu s obsahom Al2O3 >=42 % (štyridsaťdva percent alebo viac), ako sa uvádza v odseku 1, sa vykonáva v súlade s týmito ustanoveniami: a) má alebo buduje zariadenie na čistenie a b) platí vývozné clo v súlade s ustanoveniami právnych predpisov a nariadení.“ Rafinérske/hutnícke zariadenie sa môže vybudovať buď samostatne, alebo spoločne s inými stranami.

(409)

Vývoz týchto výrobkov možno vykonávať len po postupe preskúmania inšpektorom a udelení súhlasu generálneho riaditeľstva pre zahraničný obchod v nadväznosti na odporúčanie MEMR. Účelom preskúmania bolo zabezpečiť, že ťažobné produkty spĺňajú minimálne požiadavky na spracovanie a/alebo rafináciu.

(410)

Minister financií vydal vo februári 2017 nariadenie PMK č. 13/PMK.010/2017 (87) (následne zmenené nariadením ministerstva financií PMK č. 164/PMK.010/2018), ktorým sa stanovujú sadzby vývozného cla pre rôzne formy spracovaných nerastov kovov. Pre niklovú rudu s obsahom niklu <1,7 % bola vývozná daň na úrovni 10 %.

(411)

Podľa nariadenia MEMR č. 11/2019 zákaz vývozu niklovej rudy s obsahom niklu menej ako 1,7 % začal platiť skôr, a to už 31. decembra 2019. Každé vývozné odporúčanie MEMR na vývoz niklovej rudy s obsahom niklu menej ako 1,7 % vydané pred vydaním MEMR č. 11/2019 zostalo platné. Platnosť tohto odporúčania však uplynula 31. decembra 2019. Nariadenie MEMR č. 11/2019 nadobudlo účinnosť 1. januára 2020. MEMR mohlo ďalej vydávať odporúčanie na vývoz niklovej rudy s obsahom niklu menej ako 1,7 % až do 31. decembra 2019.

(412)

Preto je od 1. januára 2020 zakázaný vývoz všetkých druhov niklovej rudy.

(413)

Tieto vývozné obmedzenia a zákaz vývozu niklovej rudy značne obmedzujú slobodu ťažobných spoločností, pokiaľ ide o predaj niklovej rudy nákupcom z celého sveta ponúkajúcim najvyššiu cenu. Tieto spoločnosti môžu uskutočňovať predaj len na indonézskom trhu v prospech odberateľského odvetvia, najmä odvetvia nehrdzavejúcej ocele, napriek tomu, že zdroje niklovej rudy na celom svete sú nedostatočné a Indonézia je veľmi veľkým producentom. Tieto obmedzenia vedú k veľmi obmedzenému počtu domácich zákazníkov ako odvetvia používateľov a takisto k zníženým cenám niklovej rudy na domácom trhu. Z toho opäť vyplýva, že ťažobné spoločnosti, ktoré ani z ďaleka nie sú účastníkmi voľného trhu, sú „verejnými orgánmi“, ktoré prakticky vykonávajú vládne činnosti.

Ročné pracovné plány a rozpočet (RKAB)

(414)

Podľa článku 101 nariadenia vlády č. 23/2010 zmeneného nariadením vlády č. 24/2012 „[d]ržitelia ťažobných povolení a špeciálnych ťažobných povolení musia predkladať všetky údaje získané z prieskumných a výrobno-prevádzkových činností príslušnému ministrovi, guvernérom alebo regentom/starostom.“ Okrem toho podľa článku 103 „[s]právy v zmysle článku 101 sú správami o postupe prác v stanovenom časovom rámci a v rámci stanovenej činnosti predloženými držiteľmi prieskumných ťažobných povolení a prieskumných špeciálnych ťažobných povolení, ako aj držiteľmi výrobno-prevádzkových ťažobných povolení a držiteľmi špeciálnych výrobno-prevádzkových ťažobných povolení.“ Okrem toho „[r]očné pracovné plány a rozpočet (RKAB) v zmysle článku 101 sa predkladajú príslušnému ministrovi, guvernérom alebo regentom/starostom najneskôr 45 (štyridsaťpäť) pracovných dní pred koncom každého kalendárneho roka“.

(415)

V nariadení MEMR č. 11/2018 (88) (zmenenom nariadením MEMR č. 22/2018 a nariadením MEMR č. 51/2018) sa ročný RKAB vymedzuje ako „ročný pracovný a rozpočtový plán v odvetví ťažby nerastných surovín a uhlia zaoberajúci sa obchodným, technickým a environmentálnym aspektom“. Nariadením MEMR č. 11/2018 sa držiteľom ťažobnej obchodnej licencie ukladá povinnosť vypracúvať a predkladať ročný RKAB ministrovi alebo guvernérovi v súlade s ich právomocou udeliť súhlas [článok 61 ods. 1 písm. b)]. Okrem ustanovenia tejto povinnosti sa nariadením MEMR č. 11/2018 držiteľom ťažobnej obchodnej licencie zakazuje vykonávať činnosti týkajúce sa stavby, ťažby, spracovania a/alebo rafinácie, ako aj prepravy a predaja pred schválením ich ročného RKAB.

(416)

Držitelia ťažobnej obchodnej licencie a špeciálnej ťažobnej obchodnej licencie musia predložiť ročný RKAB aspoň 90 kalendárnych dní, najneskôr však 45 kalendárnych dní pred koncom daňového roka, čo takisto zahŕňa odsúhlasenie ročného RKAB.

(417)

Generálne riaditeľstvo pre nerastné suroviny a uhlie v mene MEMR alebo guvernéra vykoná hodnotenie ročného RKAB a udelí súhlas s ročným RKAB alebo naň poskytne odpoveď najneskôr 14 pracovných dní od dátumu úplného a riadneho doručenia ročného RKAB. Držitelia licencie IUP sú povinní zaslať revidovanú verziu ročného RKAB, ktorá musí byť upravená podľa odpovede Generálneho riaditeľstva pre nerastné suroviny a uhlie, najneskôr päť dní od dátumu doručenia odpovede od Generálneho riaditeľstva pre nerastné suroviny a uhlie. Generálne riaditeľstvo pre nerastné suroviny a uhlie odsúhlasí revidovanú verziu ročného RKAB najneskôr 14 pracovných dní od dátumu úplného a riadneho doručenia revidovaného ročného RKAB. Držitelia prieskumných licencií IUP a IUPK, licencií IUP-OP, IUPK-OP alebo IUP-OP konkrétne na spracovanie a/alebo rafináciu môžu v prípade zmeny ich výrobnej kapacity požiadať o jednu zmenu ročného RKAB za aktuálny rok. Žiadosť o zmenu ročného RKAB sa predloží po tom, ako držiteľ licencie IUP predložil svoju druhú štvrťročnú správu, pričom sa musí predložiť najneskôr do 31. júla aktuálneho roka. V prípade, že nastanú zmeny technických, hospodárskych alebo environmentálnych premenných charakteristík, držitelia licencií IUP-OP a IUPK-OP musia predložiť zmeny svojich správ o štúdii uskutočniteľnosti v súlade s ustanoveniami platných pravidiel a právnych predpisov. Držitelia prieskumných licencií IUP a IUPK, licencií IUP-OP, IUPK-OP alebo IUP-OP konkrétne na spracovanie a/alebo rafináciu musia nahlásiť akékoľvek zmeny vo využívaní ich podnikov vykonávajúcich ťažobné služby v aktuálnom roku.

(418)

Nariadenie MEMR č. 11/2018 bolo zrušené a nahradené nariadením MEMR č. 7/2020 (89). Nariadenie MEMR č. 7/2020 obsahuje podobné ustanovenia ako MEMR č. 11/2018, pokiaľ ide o požiadavku mať ročný RKAB.

(419)

Indonézska vláda počas prešetrovania predložila štyri RKAB spoločností ťažiacich niklovú rudu. Komisia konštatovala, že RKAB obsahuje podrobné kvantitatívne, kvalitatívne a finančné informácie týkajúce sa prieskumnej činnosti, zdrojov a zásob, ťažobných činností, objemu spracovania a rafinácie, predaja a prepravy na vývoz, ako aj o domácich trhoch, životnom prostrední, bezpečnosti, pracovnej sile, finančných odhadoch (predaj, licenčné poplatky príjem, daň z príjmov).

(420)

Indonézska vláda žiaľ neposkytla štúdie uskutočniteľnosti ako také a vyhýbala sa diskusiám týkajúcim sa spôsobu, akým sa pre každú spoločnosť stanovujú výrobné ciele a ako indonézska vláda monitoruje skutočne dosiahnutú výrobu za obdobie, na ktoré sa vzťahuje štúdia uskutočniteľnosti, a ako v tejto súvislosti následne koná. V dôsledku nedostatočnej spolupráce v tomto dôležitom ohľade sa Komisia musela spoliehať na úsudky na základe článku 28 základného nariadenia.

(421)

Indonézska vláda predložila objem ťažby niklovej rudy v Indonézii za roky 2017 až 2020, ako aj domácu spotrebu niklovej rudy v tom istom období. Z údajov vyplynul výrazný nesúlad medzi objemom ťažby a objemom spotreby niklovej rudy. Okrem toho objem domácej spotreby niklovej rudy predložený indonézskou vládou nezodpovedal objemu niklovej rudy nakúpenej spoločnosťou IRNC, ktorý bol krížovo skontrolovaný počas krížovej kontroly na diaľku, z čoho zdanlivo vyplýva, že indonézska vláda predložila chybné informácie týkajúce sa spotreby niklovej rudy.

(422)

Treba takisto konštatovať, že okrem požiadavky na predloženie ročného RKAB vysvetlenej v odôvodneniach 414 až 419 sa v nariadení MEMR č. 11/2018 od držiteľov licencie IUP takisto vyžaduje predloženie troch ďalších správ: a) pravidelnej správy; b) záverečnej správy a c) osobitnej správy s rôznymi úrovňami požiadaviek v závislosti od druhu držiteľa licencie IUP. Jedným z druhov informácií, ktoré sú držitelia licencie IUP povinní predložiť, sú informácie o výrobných a predajných činnostiach.

(423)

Počas krížovej kontroly na diaľku spoločnosť GAG Nikel potvrdila, že predkladala štvrťročné, polročné a výročné správy o objeme ťažby, ako aj o objeme a hodnote predaja niklovej rudy. Komisia požiadala túto spoločnosť, aby predložila tieto správy za obdobie prešetrovania. Komisia dala indonézskej vláde niekoľko dní po ukončení krížovej kontroly na diaľku na to, aby predložila tieto informácie. Indonézska vláda však predložila tieto údaje až po tom, ako Komisia informovala indonézsku vládu o uplatňovaní článku 28 základného nariadenia, ako sa uvádza v odôvodnení 349.

(424)

Z pravidiel týkajúcich sa RKAB vyplýva ešte jeden aspekt významnej a prísnej kontroly, ktorú má indonézska vláda v súvislosti s výrobnými cieľmi každej ťažobnej spoločnosti každý rok. Komisia dospela k záveru, že v dôsledku týchto pravidiel týkajúcich sa RKAB sú základnými vlastnosťami a funkciami ťažobných spoločností poskytovanie niklovej rudy v súlade s vládnym cieľom podporovať odberateľské odvetvie nehrdzavejúcej ocele. Stupeň zhody hlavných vlastností ťažobných spoločností s cieľmi a funkciami indonézskej vlády v odvetví nerastných surovín alebo ich prekrývanie naznačuje, že tieto ťažobné spoločnosti majú, vykonávajú alebo plnia vládnu právomoc.

Povinnosť odčlenenia

(425)

Podľa zákona o ťažbe z roku 2009 ťažobné spoločnosti v zahraničnom vlastníctve sa musia zbaviť svojich podielov v prospech indonézskych strán, aby sa podporovali domáce investície do ťažobného odvetvia. V zákone o ťažbe z roku 2009 sa neuvádzajú žiadne informácie o úrovni akciových podielov, ktoré sa musia odčleniť, v dôsledku čoho ich presnejšie upravuje ústredná vláda v príslušných vykonávacích nariadeniach.

(426)

Od vydania zákona o ťažbe z roku 2009 ústredná vláda postupne zmenila minimálny percentuálny podiel vzťahujúci sa na požiadavku odčlenenia. V súčasnosti prevláda minimálna požiadavka odčlenenia 51 % uplatňovaná podľa štvrtej zmeny nariadenia vlády č. 23/2010 z roku 2017 (nariadenie vlády č. 1/2017) (90) a nariadenia MEMR č. 9/2017 (91) (zmeneného nariadením MEMR č. 43/2018 (92)).

(427)

Podľa článku 97 „[d]ržitelia ťažobných povolení a držitelia špeciálnych ťažobných povolení pôsobiaci v rozsahu zahraničných investícií sa musia po 5 (piatich) rokoch výroby postupne zbaviť svojich podielov tak, aby v desiatom roku aspoň 51 % (päťdesiatjeden percent) ich podielov vlastnili indonézski účastníci.“ Okrem toho „[o]dčlenenie podielov v zmysle odseku 1 sa uskutočňuje v prospech indonézskych účastníkov, medzi ktorých patrí vláda, provinčné vlády alebo okresné/mestské správy, štátom vlastnené subjekty, regiónom vlastnené subjekty alebo národné súkromné subjekty“.

(428)

Podiely vo vlastníctve zahraničných investorov možno predať indonézskym súkromným spoločnostiam iba v prípade, že vláda, provinčné vlády alebo okresné/mestské správy, štátom vlastnené subjekty, regiónom vlastnené subjekty odmietli podiely kúpiť ako prvé. Odčlenenie sa môže uskutočniť vydaním nových podielov a/alebo prevodom alebo predajom existujúcich podielov, či už priamo alebo nepriamo. Treba poznamenať, že huty na rozdiel od ťažobných spoločností nepodliehajú žiadnej povinnosti odčlenenia.

(429)

V nariadení MEMR č. 9/2017 sa stanovuje, že cena odčlenenia podielov je založená na „primeranej trhovej hodnote“ bez zohľadnenia hodnoty nerastných surovín v čase, keď sa odčlenenie uskutočňuje. Toto ustanovenie týkajúce sa ceny odčlenenia podielov bolo zmenené v nariadení MEMR č. 43/2018, v ktorom sa uvádza, že pri primeranej trhovej hodnote sa nezohľadňujú zásoby nerastných surovín ani uhlia, s výnimkou tých, ktoré možno vyťažiť v období pre licencie IUP-OP alebo IUPK-OP. Okrem toho sa výpočet primeranej trhovej hodnoty vykonáva metódou diskontovaného peňažného toku, pričom sa použijú ekonomické výhody v rámci obdobia realizácie odčlenenia až do konca IUP-OP alebo IUPK-OP a/alebo referenčného porovnávania trhových údajov.

(430)

Na základe nariadenia MEMR č. 9/2017 bude regulovaná cena odčlenenia podielov: a) maximálna cena, ktorá sa má ponúknuť ústrednej vláde, provinčnej vláde alebo regentstvu/mestskej samospráve; alebo b) minimálna cena, ktorá sa má ponúknuť štátom vlastnenej spoločnosti (ďalej len „BUMN“), regiónom vlastnenej spoločnosti (ďalej len „BUMD“) alebo národnému súkromnému podnikateľskému subjektu.

(431)

V PerMen 43/2018 sa uvedené ustanovenie zmenilo a stanovilo sa, že regulovaná cena odčlenenia podielov bude: a) maximálna cena, ktorá sa má ponúknuť ústrednej vláde, provinčnej vláde alebo regentstvu/mestskej samospráve, BUMN, BUMD alebo účelovo vytvorenému subjektu, ktorý zriadila alebo vymenovala vláda prostredníctvom MEMR, spolu s provinčnou vládou alebo regentstvom/mestskou samosprávou, BUMN a/alebo BUMD; alebo b) minimálna cena, ktorá sa má ponúknuť národnému súkromnému podnikateľskému subjektu prostredníctvom verejnej súťaže.

(432)

Vláda (prostredníctvom MEMR) môže poveriť nezávislého hodnotiteľa, aby vyhodnotil cenu odčlenenia podielov. Ak dohodu o cene odčlenenia podielov nebude možné dosiahnuť, v nariadení MEMR č. 9/2017 sa stanovilo, že odčlenené podiely budú ponúknuté na základe ceny odčlenenia podielov vypočítanej vo vzťahu k hodnoteniu, ktoré vykonala vláda. Uvedené ustanovenie bolo teraz v nariadení MEMR č. 43/2018 odstránené.

(433)

V zákone o ťažbe z roku 2020 sa zachovala požiadavka na odčlenenie zahraničného vlastníctva a konkrétne sa stanovilo, že zahraniční investori sa musia zbaviť určitého počtu podielov potrebných na zabezpečenie toho, aby aspoň 51 % celkových podielov spoločnosti vlastnili indonézski investori. Táto minimálna požiadavka na odčlenenie je v súlade so súčasnými požiadavkami na odčlenenie, ktoré platia podľa nariadenia vlády č. 23/2010. Pokiaľ ide o načasovanie a postupy takéhoto odčlenenia, v zákone o ťažbe z roku 2020 sa stanovuje, že tieto aspekty budú podliehať príslušným nariadeniam vlády (v súčasnosti nariadenie vlády č. 23/2010), v ktorých sa vyžaduje, aby sa proces odčlenenia začal po 5. výročí ťažby bane.

(434)

Z týchto ustanovení vyplýva, že indonézska vláda sa snaží zvýšiť svoju významnú kontrolu nad ťažobnými spoločnosťami zvýšením svojej prítomnosti a vytlačením ťažobných spoločností v zahraničnom vlastníctve. Aby sa zabezpečilo splnenie jej hlavného cieľa poskytovať niklovú rudu domácemu odberateľskému odvetviu, tieto subjekty sú povinné po relatívne krátkom období vzdať sa vlastníctva s prvým právom nadobudnutia udeleným indonézskej vláde a iným verejným spoločnostiam. Existujú aj osobitné pravidlá oceňovania podielov, ktoré sa nezdajú v súlade s bežnými trhovými rokovaniami, ktoré by medzi subjektmi prebiehali bez týchto ustanovení. Na základe toho Komisia dospela k záveru, že z povinností odčlenenia vyplýva, ako si indonézska vláda udržuje významnú kontrolu vlastníctva a riadenia ťažobných spoločností, aby sa zabezpečilo, že budú naďalej vykonávať vládne funkcie v súlade s politickými cieľmi indonézskej vlády.

Povinný mechanizmus stanovovania cien

(435)

Z prešetrovania vyplynulo, že stanovovanie cien niklovej rudy podliehalo vládnemu mechanizmu, ktorý bránil bežnej trhovej dynamike ponuky a dopytu pri určovaní ceny. Z vývoja príslušných právnych predpisov o stanovovaní cien vyplýva, že indonézska vláda aktívne monitoruje ceny niklovej rudy pomocou špecifických opatrení od roku 2010. V prvých dňoch indonézska vláda tvrdila, že mechanizmus stanovovania cien sa uplatňoval najmä v kontexte výberu licenčných poplatkov. Následne sa zásah indonézskej vlády v oblasti cien v priebehu rokov posilnil až do formálneho zavedenia špecifického povinného mechanizmu stanovovania cien do právnych predpisov, ktorými sa kodifikoval mechanizmus stanovovania cien, ktorý už de facto existoval. Tento mechanizmus bol v priebehu rokov a hlavne od roku 2017 vždy určený na stanovenie ceny s významným znížením v porovnaní s prevládajúcou cenou na medzinárodnom trhu, aby sa podporil rozvoj odvetvia nehrdzavejúcej ocele podľa dohody a dvojstrannej spolupráce s čínskou vládou.

(436)

Hlavným cieľom mechanizmu stanovovania cien je zabezpečiť, aby sa niklová ruda dodávala, v prospech odvetvia nehrdzavejúcej ocele, za významne zníženú cenu v porovnaní s medzinárodnými cenami. V prípade tejto regulovanej ceny je zároveň snahou zohľadňovať aj záujmy ťažobných spoločností, aby sa zabezpečila kontinuita dodávok za túto zníženú cenu a predchádzalo konkurzom a sociálnym nepokojom. Napokon sa ňou zabezpečuje minimálna úroveň štátnych príjmov, hoci oveľa nižšia než v prípade neexistencie znížených cien v porovnaní s medzinárodnou cenou. Potvrdil to úradujúci generálny riaditeľ pre nerastné suroviny a uhlie, ktorý uviedol, ako je uvedené ďalej, že jej účelom je zaistiť „spravodlivosť pre huty, ktoré chcú najnižšie možné ceny. Na druhej strane však musí zabezpečiť, aby činnosti spojené s ťažbou niklu poskytovali pre ťažbu dostatočné rozpätie.“ (93)

(437)

Na základe všetkých dostupných dôkazov Komisia dospela k záveru, že prostredníctvom regulovanej ceny mala indonézska vláda osobitne v úmysle zabezpečiť, aby cena niklovej rudy priniesla významné zníženie v porovnaní s cenami na medzinárodnom trhu v prospech odvetvia nehrdzavejúcej ocele. Indonézska vláda prostredníctvom tohto mechanizmu vykonávala významnú kontrolu nad schopnosťou ťažobných spoločností inak stanovovať ceny na inej úrovni na základe bežnej ponuky a dopytu na trhu.

Označenie ťažobných spoločností za „subjekty národného významu“

(438)

Ďalším dôkazom, že ťažobné spoločnosti majú vládnu právomoc, je ich formálne označenie za „subjekty národného významu“.

(439)

Z prešetrovania vyplynulo, že spoločnosti ťažiace nikel, spoločnosti PT. Antam TBK UPBN Southeast Sulawesi, PT. Ceria Nugraha Indotama, PT Vale, sú formálne uznané za subjekty národného významu v odvetví nerastných surovín a uhlia (94). Treba pripomenúť, že spoločnosť Antam je štátom vlastnená spoločnosť a štát vlastní podiely aj v spoločnosti PT Vale, zatiaľ čo spoločnosť PT Ceria Nugraha Indotama je súkromná spoločnosť.

(440)

Tento štatút vychádza z vyhlášky MEMR číslo 202.K/HK.02/MEM.S/2021 o druhej zmene vyhlášky ministra energetiky a nerastných zdrojov číslo 77 K/90/MEMILIKI/2019 o subjektoch národného významu v oblasti energetiky a nerastných zdrojov z 18. októbra 2021 (95). Tridsaťštyri spoločností v odvetví nerastných surovín a uhlia je uvedených ako subjekty národného významu.

(441)

Spoločnosti, ktoré majú na toto uznanie nárok, sú podniky životne dôležité pre hospodársky rozvoj krajiny alebo zdroje štátnych príjmov strategického charakteru. Pre odvetvie nerastných surovín a uhlia. Pokiaľ ide o bezpečnostnú pomoc v prípade akéhokoľvek narušenia prevádzky alebo hrozby, subjekty národného významu budú mať zo strany indonézskych národných policajných síl prvú prioritu. Podľa nariadenia č. 63 z roku 2004 o bezpečnosti subjektov národného významu „[s]právca subjektov národného významu je zodpovedný za ochranu subjektov národného významu, pričom každý z nich je založený na princípe vnútornej bezpečnosti“. Okrem toho „[š]tátna polícia Indonézskej republiky je povinná poskytnúť bezpečnostnú pomoc subjektom národného významu“ a „[š]tátna polícia Indonézskej republiky nasadila jednotku ochrany subjektov národného významu na základe potreby a odhadu hrozby a/alebo poruchy, ktorá môže nastať.“ Štátny zásah je zabezpečený aj v prípade konania odborových zväzov (96).

(442)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Komisia dospela k záveru, že skutočnosť, že ťažobné spoločnosti pôsobiace v oblasti niklovej rudy – či už verejné alebo súkromné – majú nárok na to, aby boli formálne uznané za „subjekty národného významu“, svedčí o tom, že majú, vykonávajú alebo plnia vládnu právomoc.

Záver

(443)

Z uvedeného celkového právneho prostredia a posúdenia vyplýva, že ťažobné spoločnosti poskytujúce niklovú rudu sú „verejné orgány“. Právne a hospodárske prostredie prevládajúce v Indonézii svedčí o tom, že ťažobné spoločnosti vykonávajú vládne funkcie poskytovaním niklovej rudy v mene indonézskej vlády. Niklová ruda, podobne ako iné nerastné suroviny v Indonézii, sú totiž prírodné zdroje, ktoré plne kontroluje a spravuje indonézska vláda. Napriek rozsiahlemu nedostatku spolupráce zo strany indonézskej vlády z prešetrovania vyplýva, že niekoľko ťažobných spoločností, ktoré predstavujú podstatnú domácu produkciu niklovej rudy, je úplne alebo čiastočne vo vlastníctve štátu a/alebo že ich riadi a/alebo kontroluje indonézska vláda.

(444)

Okrem formálnych znakov kontroly vytvorila indonézska vláda kompletný normatívny rámec, ktorý musia ťažobné spoločnosti dodržiavať. Základné vlastnosti ťažobných spoločností ako také preukazujú, že spoločnosti ťažiace nikel namiesto toho, aby boli bežnými účastníkmi trhu, jednoducho vykonávajú rámec, ktorý stanovila indonézska vláda, pri výkone vládnych funkcií v súvislosti s odvetvím plochých výrobkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za studena. Sústavná a systematická povaha všetkých opatrení, ktoré prijala indonézska vláda, zahŕňa všetky aspekty ťažby a spracovania, predaja, obmedzení vývozu a stanovovania trhovej ceny niklovej rudy, ako aj prísnu kontrolu nad zahraničnými spoločnosťami prostredníctvom povinností odčlenenia a formálneho označenia domácich ťažobných spoločností za národné strategické subjekty.

(445)

Komisia preto dospela k záveru, že indonézska vláda poskytuje finančný príspevok vo forme poskytovania niklovej rudy hutám prepojeným s výrobcami nehrdzavejúcej ocele prostredníctvom domácich ťažobných spoločností, ktoré konajú ako verejné orgány v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu iii) základného nariadenia.

ii)   Ťažobné spoločnosti poverené alebo riadené indonézskou vládou

(446)

Okrem zistení, že ťažobné spoločnosti sú na účely článku 3 ods. 1 písm. a) základného nariadenia „verejným orgánom“, Komisia takisto alternatívne preskúmala, či indonézska vláda poskytla finančný príspevok tým, že poverila alebo nariadila spoločnostiam ťažiacim niklovú rudu (ako súkromným subjektom), aby predávali niklovú rudu výrobcom nehrdzavejúcej ocele za nižšiu než primeranú odplatu, ako sa stanovuje v článku 3 ods. 1 písm. a) bode iv) základného nariadenia.

Právna norma

(447)

V článku 3 ods. 1 písm. a) bode iv) druhej zarážke základného nariadenia sa konštatuje, že finančný príspevok existuje, ak vláda: „poverí či nariadi súkromnému subjektu, aby vykonával jednu alebo viacero funkcií uvedených v bodoch i), ii) a iii), ktoré by za normálnych okolností plnila vláda, a prax sa v žiadnom smere nelíši od bežnej vládnej praxe“. K druhu funkcií opísaných v článku 3 ods. 1 písm. a) bode iii) základného nariadenia dochádza, keď „vláda poskytuje tovary alebo služby iné, než je všeobecná infraštruktúra, alebo nakupuje tovary…“. Uvedené ustanovenia odzrkadľujú body iii) a iv) článku 1.1 písm. a) ods. 1 Dohody o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach a mali by sa vykladať a uplatňovať so zreteľom na príslušnú judikatúru WTO.

(448)

Porota WTO vo veci vývozných obmedzení USA rozhodla, že bežný význam týchto dvoch slov „poveriť“ (z angl. entrust) a „usmerniť“ (z angl. direct, tento pojem je v základnom nariadení preložený ako „nariadiť“) v článku 1.1 písm. a) ods. 1 bode iv) Dohody o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach si vyžaduje, aby činnosť vlády zahŕňala pojem delegovania (v prípade poverenia) alebo prikazovania (v prípade usmernenia). Zamietla tvrdenie USA o „príčine a následku“ a trvala na výslovnom a súhlasnom úkone delegovania alebo prikazovania. V nasledujúcej veci USA – vyrovnávacie clá na DRAMS však Odvolací orgán rozhodol, že nahradenie slov „poveruje“ a „usmerňuje“ slovami „deleguje“ a „prikazuje“ je ako štandard príliš prísne. Podľa Odvolacieho orgánu k „povereniu“ dochádza vtedy, keď vláda dáva súkromnému subjektu zodpovednosť, a „usmernenie“ odkazuje na situácie, v ktorých vláda vykonáva nad súkromným subjektom svoju právomoc. V oboch prípadoch vláda používa súkromný subjekt ako zástupcu pri poskytovaní finančného príspevku a „vo väčšine prípadov by sa dalo očakávať, že poverenie alebo usmernenie súkromného subjektu bude zahŕňať určitú formu hrozby alebo donútenia“.

(449)

Podľa článku 1.1 písm. a) ods. 1 bodu iv) Dohody o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach sa zároveň neumožňuje členom ukladať vyrovnávacie opatrenia na výrobky v prípadoch, „keď vláda len vykonáva svoje všeobecné regulačné právomoci“ alebo keď zásah vlády „môže alebo nemusí mať konkrétny výsledok jednoducho vzhľadom na dané faktické okolnosti alebo realizáciu slobodnej vôle subjektov na trhu“. Naopak, poverenie a usmernenie znamená „aktívnejšiu úlohu vlády než iba pobádanie“. WTO navyše nezastáva názor, že „ponechanie priestoru na voľné uváženie súkromného subjektu je nevyhnutne v rozpore s poverením súkromného subjektu alebo jeho usmernením […]. Hoci sa môžu vyskytnúť prípady, keď rozsah priestoru ponechaného na voľné uváženie súkromného subjektu je taký, že je nemožné oprávnene dospieť k záveru, že súkromný subjekt je poverený alebo bol usmernený (vykonávať konkrétnu úlohu), je to skutkový/dôkazný stav, ktorým je potrebné sa zaoberať jednotlivo.“ V súlade s týmito rozhodnutiami WTO nie sú všetky vládne opatrenia, ktoré môžu poskytnúť výhody, to isté ako finančný príspevok podľa článku 3 základného nariadenia a článku 1.1 písm. a) Dohody o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach.

(450)

Stručne povedané, v príslušných rozhodnutiach WTO sa stanovuje, že:

i)

pri určovaní, či ide o „finančný príspevok“ podľa článku 1.1 písm. a) ods. 1 Dohody o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach, je potrebné zamerať sa na povahu vládneho opatrenia, a nie na účinky alebo výsledky vládneho opatrenia. Inými slovami, je dobre známe, že vlády zasahujú na trhu ako regulátori a vyvolávajú pritom účinky na trh a jeho účastníkov. V tomto zmysle môže vláda oprávnene ukladať vývozné dane s cieľom vytvárať príjem v prípade veľmi konkurencieschopnej komodity na medzinárodných trhoch. Naopak, o takéto oprávnené uloženie vývozných obmedzení nejde, ak je zrejmé, že použitie takého nástroja spoločne s ďalšími mechanizmami na udržanie komodít na domácom trhu, a prinútenie dodávateľov, aby predávali za ceny nižšie než trhové ceny, je súčasťou širšieho systému vypracovaného vládou na podporu určitého odvetvia alebo skupiny odvetví s cieľom posilniť ich konkurencieschopnosť. Pri posudzovaní prvku finančného príspevku je teda dôležitá povaha vládneho opatrenia vrátane jeho kontextu, predmetu a účelu;

ii)

„poverenie“ alebo „usmernenie“ zahŕňa výslovné a súhlasné opatrenie určené konkrétnej strane vo vzťahu k určitej úlohe alebo povinnosti, čo je značne odlišné od situácie, keď vláda zasahuje na trhu určitým spôsobom, ktorý môže alebo nemusí mať konkrétny výsledok vzhľadom na faktické okolnosti alebo realizáciu slobodnej vôle subjektov na trhu. Napokon, kľúčovou otázkou súvisiacou s pojmami poverenie alebo usmernenie je, či dané konanie, t. j. finančný príspevok vo forme poskytovania tovaru za nižšiu než primeranú odplatu, môže byť pripisované vláde, alebo je to stále slobodná vôľa súkromných subjektov s ohľadom na trhové faktory, ako sú regulačné obmedzenia;

iii)

článok 1.1 písm. a) ods. 1 bod iv) Dohody o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach je v podstate ustanovením proti obchádzaniu, a teda zistenie poverenia alebo usmernenia si vyžaduje, aby vláda dávala súkromnému subjektu zodpovednosť alebo vykonávala svoju právomoc nad súkromným subjektom s cieľom poskytovať finančný príspevok. Vo väčšine prípadov by bolo možné očakávať, že poverenie alebo usmernenie súkromného subjektu bude zahŕňať určitú formu hrozby alebo donútenia, čo môže následne slúžiť ako dôkaz o poverení alebo usmernení. Vlády však pravdepodobne majú k dispozícii ďalšie prostriedky na vykonávanie právomoci nad súkromným subjektom, z ktorých niektoré môžu byť „subtílnejšie“ než prikazovanie alebo nemusia zahŕňať rovnakú mieru nátlaku;

iv)

musí existovať „preukázateľná súvislosť“ medzi konaním vlády a správaním súkromného subjektu. Nie je dôvod, prečo by vec poverenia alebo usmernenia zo strany vlády nemala byť založená na nepriamych dôkazoch (ako sú implicitné a neformálne akty delegovania alebo prikazovania) za predpokladu, že takéto dôkazy sú preukazné a presvedčivé. V tejto súvislosti dôkaz o zámere vlády podporiť odberateľské odvetvie (napríklad prostredníctvom verejne stanovených politík alebo vládnych rozhodnutí alebo iných vládnych opatrení) alebo o existencii iných vládnych opatrení zabezpečujúcich konkrétny výsledok na trhu (napr. obmedzenie vývozu spolu s vládnym opatrením, ktoré bráni prevádzkovateľom, ktorí podliehajú týmto obmedzeniam, skladovať svoje výrobky, alebo regulácia cien vládou s cieľom udržať ceny dotknutého výrobku na domácom trhu nízke) môže byť relevantný na určenie existencie „finančného príspevku“ podľa článku 1.1 písm. a) ods. 1 bodu iv) Dohody o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach [najmä ako nepriamy spôsob, akým vláda dodáva tovar, ako je uvedené v bode iii)]. Za určitých okolností „usmernenie“ vládou (z angl. guidance) môže predstavovať nariadenie. Napokon, v závislosti od okolností sa môže súkromný subjekt rozhodnúť nevykonávať funkciu, ktorou bol poverený alebo ktorej vykonávanie mu bolo nariadené, napriek možným negatívnym dôsledkom, ktoré môžu nasledovať. Z toho samotného však nevyplýva, že súkromný subjekt nebol poverený ani že mu vykonávanie nebolo nariadené.

(451)

V súlade s touto judikatúrou Komisia preskúmala povahu zásahu indonézskej vlády, t. j. či zásah indonézskej vlády zahŕňa poverenie alebo riadenie podnikov ťažiacich niklovú rudu, aby poskytovali niklovú rudu hutám za nižšiu než primeranú odplatu; povahu poverených alebo riadených subjektov, t. j. či sú podniky ťažiace niklovú rudu súkromnými subjektmi v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu iv) základného nariadenia; a činnosť poverených alebo riadených subjektov, t. j. či poverené alebo riadené podniky ťažiace niklovú rudu poskytujú niklovú rudu indonézskym hutám za nižšiu než primeranú odplatu, a teda konajú ako zástupcovia indonézskej vlády. Komisia okrem toho posudzovala, či by vykonávanú funkciu za normálnych okolností plnila vláda, t. j. či je poskytovanie niklovej rudy hutám v Indonézii bežnou činnosťou vlády, a či sa takáto funkcia v žiadnom smere nelíši od praxe, ktorú bežne vykonávajú vlády, t. j. či sa líši skutočné poskytovanie niklovej rudy ťažobnými spoločnosťami v nejakom smere od toho, čo by vláda robila sama.

Posúdenie

(452)

Vzhľadom na judikatúru WTO uvedenú v predchádzajúcej časti Komisia najskôr analyzovala, či podpora zo strany indonézskej vlády indonézskemu oceliarskemu priemyslu vo forme poskytovania niklovej rudy za nižšiu než primeranú odplatu je skutočne cieľom rôznych predmetných vládnych opatrení a nie len „vedľajším účinkom“ výkonu všeobecnej regulačnej právomoci. V rámci prešetrovania sa skúmalo najmä to, či zistené nižšie ceny niklovej rudy boli súčasťou cieľov vlády alebo či nižšie ceny boli skôr „neúmyselným“ vedľajším dôsledkom všeobecného vládneho regulovania. Komisia dospela k záveru, že cieľom rôznych zásahov zo strany indonézskej vlády bola podpora odvetvia nehrdzavejúcej ocele a že zamýšľaným cieľom týchto opatrení boli nižšie ceny niklovej rudy.

(453)

Indonézska vláda prijala v priebehu rokov množstvo opatrení na dosiahnutie svojho politického cieľa. V oddiele 4.4 sa podrobne opisujú relevantné súvislosti a kontext, ktoré viedli k rozhodnutiu indonézskej vlády maximalizovať pridanú hodnotu z významných zásob niklovej rudy rozvojom odvetvia hutníctva a odberateľského odvetvia nehrdzavejúcej ocele na domácom trhu. Súčasťou tejto celkovej politiky indonézskej vlády bolo motivovať huty, aby budovali a udržiavali hutnícke kapacity v Indonézii, okrem iného zabezpečením nízkych cien niklovej rudy pre tieto huty, a to najmä prostredníctvom vývozných obmedzení v kombinácii s ďalšími vládnymi opatreniami; najmä požiadavkami na spracovanie na domácom trhu a povinným mechanizmom stanovovania cien, ktorým sa udržiavajú ceny umelo nízke.

(454)

Predovšetkým v zákone o ťažbe z roku 2009 sa všetkým spoločnostiam ťažiacim niklovú rudu uložila povinnosť buď vybudovať svoje vlastné zariadenie na spracovanie/čistenie niklu, alebo predávať svoj produkt takémuto domácemu zariadeniu. To predstavovalo de facto zákaz vývozu nespracovanej niklovej rudy. Jedným z hlavných cieľov zákona o ťažbe z roku 2009 v tejto súvislosti je: „podporovať a zväčšovať rozširovanie vnútroštátnych kapacít tak, aby sa dosiahla väčšia konkurencieschopnosť na vnútroštátnej, regionálnej a medzinárodnej úrovni“ [článok 3 písm. d)]. Zákon o ťažbe z roku 2009 potvrdzuje cieľ indonézskej vlády vybudovať odberateľské odvetvia spracovania nerastných surovín a zabezpečiť, aby mali konkurenčnú výhodu na medzinárodnej úrovni. Keďže hlavným využitím niklovej rudy je výroba nehrdzavejúcej ocele, je jasné, že zo zákona o ťažbe z roku 2009 majú najväčší prospech vyvážajúci výrobcovia.

(455)

Ako je podrobne vysvetlené v predchádzajúcom oddiele o ťažobných spoločnostiach konajúcich ako verejné orgány, indonézska vláda zaviedla najmä tieto opatrenia týkajúce sa niklovej rudy, ktoré sa vzťahujú na všetky ťažobné spoločnosti bez ohľadu na to, či sú v štátnom alebo súkromnom vlastníctve:

i)

povinnosť spracovania na domácom trhu (pozri odôvodnenia 401 až 404);

ii)

obmedzenia vývozu do roku 2019 a úplný zákaz vývozu od 1. januára 2020 (pozri odôvodnenia 405 až 413);

iii)

povinný mechanizmus stanovovania cien (pozri odôvodnenia 435 až 437).

(456)

Stručne povedané, povinnosť povinného spracovania si vyžadovala, aby huty spracovávali niklovú rudu na domácom trhu, čo dokazuje, že zámerom indonézskej vlády bolo zabezpečiť, aby sa niklová ruda ťažila a spracovávala na domácom trhu a aby sa nevyvážala. Konkrétnym zámerom následných de facto alebo de jure vývozných obmedzení a zákazov vývozu niklovej rudy účinných od roku 2014, po prechodnom období začínajúcom sa v roku 2009, a najmä úplného zákazu vývozu od 1. januára 2020 bolo zabezpečiť, aby sa niklová ruda okrem toho, že sa musela spracúvať na domácom trhu, nemohla vyvážať. Namiesto toho sa musela ponechať na domácom trhu v prospech odvetvia nehrdzavejúcej ocele, čo viedlo k nižším domácim cenám niklovej rudy.

(457)

Nízke ceny niklovej rudy, ktoré sú výsledkom vývozných obmedzení (a požiadavky na spracovanie na domácom trhu), boli ďalej podporené povinným mechanizmom stanovovania cien, ktorý bol zavedený v roku 2020.

(458)

Indonézska vláda začala regulovať určité aspekty cien niklovej rudy už v roku 2010 prostredníctvom článku 85 nariadenia vlády č. 23/2010. Právna úprava obsahovala referenčnú cenu najmä na účely výpočtu výšky licenčných poplatkov splatných indonézskej vláde. Transakčné ceny medzi ťažobnými spoločnosťami a hutami ešte v nej neboli regulované. V týchto prvých dňoch sa referenčná cena vzťahovala len na domáce transakcie súvisiace s niklovou rudou. Indonézska vláda chcela zabezpečiť, aby vzhľadom na potenciálne nízku úroveň cien na domácom trhu v porovnaní s vývoznými cenami bola vláda schopná vyberať primeranú úroveň licenčných poplatkov za predaj na domácom trhu. Mechanizmus stanovovania cien vymedzený v článku 85 bol v roku 2017 predmetom dôležitej zmeny prostredníctvom nariadenia vlády č. 1/2017, na základe ktorej začala indonézska vláda regulovať nielen cenu niklovej rudy, pokiaľ ide o licenčné poplatky, ale aj skutočnú transakčnú cenu. Zmenená verzia článku 85, ako sa uvádza v nariadení vlády č. 1/2017, znie takto: „1. Držitelia výrobno-prevádzkovej IUP na nerastné suroviny aj uhlie, ktorí predávajú nerastné suroviny a uhlie, musia uplatňovať referenčnú cenu 2. Cenu uvedenú v bode 1 stanovuje: a) minister pre kovy a uhlie; b) guvernér alebo regent/starosta, v závislosti od jeho úlohy, pre nekovové nerastné suroviny a horniny. 3. Cena uvedená v bode 1 je stanovená trhovým mechanizmom a/alebo v závislosti od ceny akceptovanej na medzinárodnom trhu. 4. Podrobnosti o určovaní cien kovových nerastných surovín a uhlia sú upravené nariadením ministra.“ (97)

(459)

Indonézska vláda stanovila samotný mechanizmus na určenie referenčných cien pre transakcie medzi ťažobnými spoločnosťami a hutami prostredníctvom svojich osobitných nariadení s cieľom dosiahnuť významné zníženie ceny niklovej rudy v porovnaní s medzinárodnými trhmi. Referenčná cena niklu (HPM) bola určená na základe vzorca stanoveného vo vyhláške MEMR 2946K/30/MEM/2017 takto: HPM niklovej rudy = % Ni x KF x HMA niklu. „1. HPM niklovej rudy je referenčná cena kovovej nerastnej suroviny vo forme niklovej rudy v USD/DMT 2. % Ni je obsah Ni v niklovej rude. 3. KF je korekčný faktor predstavujúci výšku percentuálneho podielu, v ktorom je zohľadnené zníženie ceny alebo výška prémie na základe kvality predávanej komodity, pričom: a) KF v prípade niklovej rudy obsahujúcej 1,9 % Ni = 20 % a b) pri každom zvýšení obsahu Ni o 0,1 % sa KF zvýši/zníži o 1 %.“ V nariadení MEMR č. 7/2017 sa HPM vymedzuje ako „cena kovových nerastných surovín určená na predajnom mieste, vyplatená na loď (FOB), za každú kovovú nerastnú surovinu predstavujúcu ťažobnú komoditu“ a HMA ako „cena odvodená z priemerných zverejnených cien kovových nerastných surovín v predchádzajúcom mesiaci alebo cena platná v deň predmetnej transakcie podľa cenovej ponuky na základe zverejnených cien kovových nerastných surovín“. Výšku HMA určuje každý mesiac minister a odvíja sa od medzinárodných cien, napríklad od ceny niklu na Londýnskej burze kovov.

(460)

Hoci vzorec na výpočet regulovanej HPM niklovej rudy je skutočne naviazaný na medzinárodnú cenu niklovej rudy, tento vzorec obsahuje významný korekčný faktor, ktorý zabezpečuje, že cena niklovej rudy na domácom trhu v Indonézii je výrazne nižšia ako medzinárodné ceny.

(461)

Nariadenie o stanovovaní cien takisto konkrétne ukazuje zámer indonézskej vlády regulovať ceny v prospech domáceho odvetvia nehrdzavejúcej ocele na úrovni nižšej, ako sú bežné trhové podmienky. Cieľom mechanizmu bolo dosiahnuť cenu s významným znížením v porovnaní s cenou na medzinárodnom trhu. Potvrdili to rôzne vyhlásenia indonézskej vlády. Tento mechanizmus stanovovania cien bol dôležitý aj pre politické ciele indonézskej vlády, keďže sa ním zaisťovalo, že ťažobné spoločnosti mohli pokračovať v ťažbe a zásobovaní odberateľského odvetvia, pretože zaujatosť politiky indonézskej vlády v prospech hút ohrozila životaschopnosť niekoľkých ťažobných spoločností.

(462)

V tlačovej správe MEMR č. 253.Pers/04/SJI/2020 o novom nariadení o referenčnej cene nerastnej rudy (98) sa potvrdzuje skutočnosť, že prostredníctvom mechanizmu regulovaných cien má indonézska vláda v úmysle udržiavať nízku úroveň ceny niklovej rudy v prospech domáceho odvetvia hutníctva ako svoj hlavný cieľ a zároveň zabezpečiť, aby cena umožnila pokračovanie v ťažbe niklovej rudy. Úradujúci generálny riaditeľ pre nerastné suroviny a uhlie otvorene vysvetľuje, že „vláda stanovila HPM nižšiu ako medzinárodnú cenu, aby zvýšila úspory z rozsahu hút,“ a že „čím je HPM nižšia, tým sú huty hospodárnejšie. Vždy nastavujeme HPM nižšiu ako medzinárodnú trhovú cenu.“ Riaditeľ spoločnosti Mineral Fostering and Enterprise, Yunus Saefulhak, uviedol príklad nastavenia HPM nižšej ako medzinárodná cena. „Napríklad, ak je medzinárodná cena 60 USD (za mokrú metrickú tonu alebo WMT), naša cena (v Indonézii) je 30 USD (za WMT)“ (99).

(463)

Aj ďalší komentátori uvádzajú, že indonézska vláda pri stanovovaní ceny niklovej rudy pozorne sledovala záujem hút. Úradujúci generálny riaditeľ pre nerastné suroviny a uhlie potvrdil, že jej účelom je zaistiť „spravodlivosť pre huty, ktoré chcú najnižšie možné ceny. Na druhej strane však musí zabezpečiť, aby činnosti spojené s ťažbou niklu poskytovali pre ťažbu dostatočné rozpätie“ (100) a dodal, že „[s]amozrejme, všimnite si, že po prepočítaní je priemerná cena nerastnej suroviny stále nižšia ako medzinárodná cena o 30 percent. Cieľom je podporiť investičnú klímu hút na vybudovanie spracovateľských a rafinačných zariadení v Indonézii.“ (101) Regulovaná cena niklovej rudy, ktorá nesúvisí s trhovými podmienkami, môže fungovať len pri súbežnom uplatňovaní zákazu vývozu brániaceho ťažobným spoločnostiam v iných predajných príležitostiach a možnosti obchádzať cenové obmedzenia predajom svojich výrobkov do zahraničia za vyššiu cenu.

(464)

Keďže indonézska vláda uložila na ťažobné spoločnosti obmedzenia vývozu niklovej rudy a zároveň platili ďalšie vládne opatrenia, najmä vrátane i) cenovej regulácie, ktorá umelo udržiavala ceny niklovej rudy na nízkej úrovni, a ii) požiadaviek na spracovanie na domácom trhu, ktoré viedli k nadmernej ponuke a stláčaniu cien nadol, spoločnosti ťažiace nikel sa dostali do ekonomicky iracionálnej situácie, v ktorej boli nútené predávať niklovú rudu na domácom trhu za ceny umelo stlačené nadol v porovnaní s podstatne vyššími cenami, ktoré by inak mohli získať od omnoho väčšieho počtu potenciálnych zákazníkov, ak by nepodliehali licenčným povinnostiam a ak by neexistoval daný mechanizmus stanovovania cien. Spoločnosti ťažiace niklovú rudu preto nemajú možnosť racionálneho obchodného výberu a sú nútené plniť politický cieľ indonézskej vlády, ktorým je zvýhodnenie odvetvia nehrdzavejúcej ocele.

(465)

Na základe údajov, ktoré poskytla indonézska vláda o ťažbe a spotrebe niklovej rudy v Indonézii, pokiaľ sú tieto údaje presné, ako indonézska vláda tvrdí (pozri odôvodnenia 348 a 351), ťažba niklovej rudy výrazne prevyšuje jej spotrebu.

(466)

Inými slovami, tieto opatrenia spolu predstavujú výslovné a súhlasné konanie indonézskej vlády pozostávajúce z delegovania alebo prikázania spoločnostiam ťažiacim niklovú rudu, aby poskytovali hutám niklovú rudu za nižšiu než primeranú odplatu. Úloha indonézskej vlády výrazne prekračovala rámec bežného zasahovania z pozície regulátora trhu v odvetví ťažby. Príslušné opatrenia nielenže regulovali všeobecné aspekty trhu, ale viedli ťažobné spoločnosti k špecifickému správaniu tým, že im ukladali povinnosť spracúvať rudu na domácom trhu, zatvorili sa na základe nich vývozné trhy a ceny sa regulovali významným znížením v porovnaní s medzinárodným trhom. Všetky tieto opatrenia boli prijaté preto, aby ťažobné spoločnosti poskytovali niklovú rudu za nižšiu než primeranú odplatu v prospech odberateľského odvetvia. Tento zámer bol jasne vyjadrený prostredníctvom mnohých politických vyhlásení a opatrení.

(467)

Keďže indonézska vláda ťažobným spoločnostiam uložila povinnosť dodržiavať uvedené opatrenia (aj prostredníctvom sankcií a zrušenia licencií, pozri odôvodnenia 337 – 375), zbavila ich možnosti slobodne si vybrať ťažobné a predajné stratégie na základe trhových hľadísk. Inými slovami, uvedené opatrenia jednoznačne predstavujú „preukázateľnú súvislosť“ medzi konaním vlády a správaním súkromných ťažobných spoločností. Indonézska vláda využívala ťažobné spoločnosti ako zástupcu na podporu hút a výrobcov nehrdzavejúcej ocele. Komisia okrem toho už poznamenala, že indonézska vláda riadi a kontroluje ťažbu prírodných zdrojov vrátane niklovej rudy ako súčasť svojich vládnych funkcií (pozri odôvodnenie 374). Poskytovanie niklovej rudy sa preto môže považovať za funkciu, ktorou je za normálnych okolností poverená vláda na základe výkonu jej regulačných právomocí.

(468)

Namiesto toho, aby indonézska vláda svoje ciele verejnej politiky, ktorými je motivovanie na zvýšenie hutníckej kapacity prostredníctvom nízkych cien niklovej rudy, dosahovala poskytovaním niklovej rudy za nižšiu než primeranú odplatu priamo odvetviu nehrdzavejúcej ocele, postupovala tak, že viedla ťažobné spoločnosti k tomu, aby takto konali v jej mene, a to prostredníctvom súboru starostlivo cielených zákonov a iných právnych predpisov.

(469)

V pripomienkach ku konečnému poskytnutiu informácií indonézska vláda po prvé namietala, že odkaz na ústavu z roku 1945 v odôvodnení 374 je v kontexte stanovenia finančného príspevku úplne irelevantný. V tejto súvislosti indonézska vláda pripomenula zásadu štátnej zvrchovanosti, ktorá zahŕňa zásadu zvrchovanosti nad národnými zdrojmi, ako ju uznala porota WTO vo veci Čína – suroviny (102).

(470)

Komisia na úvod poznamenala, že odkazom na ústavu z roku 1945 nie je dotknutá zásada štátnej zvrchovanosti, a to ani zásada zvrchovanosti nad prírodnými zdrojmi. Komisia totiž nespochybnila možnosť ani schopnosť indonézskej vlády prijímať politické a regulačné rozhodnutia. Jediným zistením, ktoré Komisia v odôvodnení 374 vyvodila z ústavy z roku 1945 v spojení so zákonom o ťažbe z roku 2009, je, že všetky nerasty v Indonézii sú verejnými prírodnými zdrojmi, ktoré kontroluje a využíva štát. Komisia na základe citovania ústavy z roku 1945, ktoré sa obmedzovalo len na jej článok 33 ods. 2, nepreukázala, že indonézska vláda poskytla finančný príspevok v kontexte poskytovania niklovej rudy za nižšiu než primeranú odplatu. Relevantnosť ústavy z roku 1945 je odôvodnená skutočnosťou, že článok 33 je dvakrát spomenutý v preambule zákona o ťažbe z roku 2009, ktorým sa v skutočnosti reguluje odvetvie ťažby a zaisťuje vykonávanie zásady zakotvenej v ústave z roku 1945. Komisia ďalej poznamenala, že zásada štátnej zvrchovanosti nevylučuje, že určité politické a regulačné rozhodnutia, ktoré indonézska vláda slobodne prijala, by sa spolu so všetkými ostatnými dostupnými dôkazmi mohli považovať za poskytnutie finančného príspevku na účely plnenia záväzkov indonézskej vlády v rámci WTO. Porota vo veci Čína – suroviny na jednej strane totiž uznala, že „schopnosť uzatvárať medzinárodné dohody – akou je Dohoda o založení WTO – je základným príkladom výkonu zvrchovanosti“ (103), zároveň však pripomenula, že „členovia musia uplatňovať svoju zvrchovanosť nad prírodnými zdrojmi v súlade so svojimi záväzkami v rámci WTO“ (104). V nadväznosti na to, pokiaľ ide o predmet sporu vo veci Čína – suroviny, porota vydala odporúčanie (105) – ktoré bolo potvrdené Odvolacím orgánom (106) –, aby Čína zosúladila svoje vývozné clo a vývoznú kvótu na určité suroviny so svojimi záväzkami v rámci WTO. Komisia preto považovala odkaz na ústavu za relevantný na pochopenie právneho kontextu a túto námietku zamietla.

(471)

Indonézska vláda ďalej tvrdila, že zákony, iné právne predpisy a politiky v oblasti ťažby, ktoré Komisia citovala, sú v súvislosti so stanovením finančného príspevku irelevantné, pretože nezasahujú do obchodných transakcií medzi podnikateľskými subjektmi. Indonézska vláda tvrdila, že Komisia nesprávne vyložila význam slova „kontrola“ použitého vo viacerých ustanoveniach, ktoré má v skutočnosti odkazovať na činnosti riadenia ťažobných podnikov a dohľadu nad nimi alebo na činnosti zamerané na boj proti nezákonnej ťažbe, predchádzanie environmentálnym škodám spôsobeným ťažobnými činnosťami a zabezpečenie toho, aby bol ťažobný prieskum plne v súlade s osvedčenými ťažobnými postupmi. V tejto súvislosti indonézska vláda odkázala na vymedzenie pojmov vedenie, dohľad, verejná ochrana a vykonávacie usmernenia uvedené v kapitole XIX zákona o ťažbe z roku 2009 a v článku 3 nariadenia vlády č. 55/2010, pričom na Komisiu naliehala, aby zohľadnila všetky právne predpisy vrátane vykonávacích opatrení, najmä nariadenie vlády č. 55/2010. Podľa názoru indonézskej vlády uvedené ustanovenia nepreukazujú, že zasahuje do súkromných obchodných transakcií a nariaďuje ťažobným spoločnostiam, aby poskytovali niklovú rudu za nižšiu než primeranú odplatu.

(472)

Konkrétnejšie indonézska vláda spochybnila úlohu, ktorú jej Komisia pripísala v odôvodnení 327, na trhu s niklovou rudou odkazom na preambulu nariadenia MEMR č. 26/2018 o vykonávaní osvedčených ťažobných postupov a dohľade nad ťažbou nerastov a uhlia, ktorým sa vykonáva nariadenie vlády č. 55/2010, a tvrdí, že úlohou indonézskej vlády je len dohliadať na vykonávanie osvedčených ťažobných zásad a postupov a poskytovať v tomto smere usmernenia.

(473)

Indonézska vláda takisto reagovala na zistenie uvedené v odôvodnení 374, že kontroluje všetky prírodné zdroje, pričom tvrdila, že musí vykonávať kontrolu nad odvetvím ťažby, aby zabránila negatívnemu vplyvu ťažobných činností ako zhoršovanie životného prostredia a znečistenie v rámci ťažobných oblastí.

(474)

Komisia sa v prvom rade domnievala, že na vyvodenie záveru o finančnom príspevku v súvislosti s poskytovaním niklovej rudy za nižšiu než primeranú odplatu musela zohľadniť každý relevantný právny predpis alebo nariadenie týkajúce sa odvetvia ťažby vrátane vykonávacieho nariadenia. Právne posúdenie založené len na čiastočných informáciách a dôkazoch v spise, v ktorom sa prehliadajú potenciálne relevantné informácie a dôkazy, by znížilo presnosť a primeranosť zistení Komisie. Komisia mala preto v rozpore s tvrdením indonézskej vlády právnu povinnosť analyzovať všetky relevantné dôkazy. Tento argument sa preto zamietol.

(475)

Pokiaľ ide o ostatné argumenty, len tvrdením, že Komisia nesprávne chápe význam slova „kontrola“, a uvádzaním čiastočných, obmedzených citácií z určitých právnych predpisov závery Komisie nemožno zmeniť.

(476)

Komisia totiž nespochybňuje skutočnosť, že kontrola indonézskej vlády prostredníctvom riadenia a dohľadu sa vykonáva aj s cieľom bojovať proti nezákonnej ťažbe, predchádzať environmentálnym škodám a zaistiť osvedčené ťažobné postupy. Kontrola indonézskej vlády sa však neobmedzuje len na tieto činnosti. Ako sa na základe prešetrovania a dôkazov dostatočne preukázalo, kontrola indonézskej vlády sa vykonáva aj na účely splnenia všeobecného cieľa rozvíjať domáci spracovateľský priemysel, a to okrem iného kontrolou ťažby a predajných cien niklovej rudy. To, že kontrola môže mať iné súbežné a/alebo vedľajšie ciele, túto skutočnosť nespochybňuje. Uvedené by už stačilo na zamietnutie tohto tvrdenia.

(477)

Kvôli úplnosti Komisia analyzovala aj vymedzenie pojmov vedenie, dohľad a verejná ochrana v kapitole XIX zákona o ťažbe z roku 2009. Komisia poznamenala, že odkazujú na činnosť vedenia a dohľadu, ktorú ústredná indonézska vláda vykonáva v rámci svojich právomocí v oblasti riadenia odvetvia ťažby nad provinčnou a okresnou/mestskou úrovňou. Jasne to vyplýva z odsekov obsahujúcich vymedzenie daných pojmov, ktoré uvádza indonézska vláda, konkrétne z článku 139: „Minister dáva pokyny na riadenie podnikania v oblasti ťažby, ktoré v rámci svojich právomocí vykonávajú provinčné verejné správy a okresné/mestské samosprávy“ a z článku 140 ods. 1: „Minister dohliada na riadenie podnikania v oblasti ťažby, ktoré v rámci svojich právomocí vykonávajú provinčné verejné správy a okresné/mestské samosprávy“. Potvrdzuje sa to aj v článku 6 ods. 1 písm. n) zákona o ťažbe z roku 2009, v ktorom sa ústrednej indonézskej vláde pripisuje úloha „viesť riadenie ťažby nerastných surovín a uhlia, ktoré vykonávajú regionálne vlády, a dohliadať naň“. Činnosť vedenia a dohľadu, ako aj vymedzenie týchto pojmov sa preto vzťahujú na vedenie a dohľad zo strany ústrednej indonézskej vlády vo vzťahu k úrovniam miestnej samosprávy. Predstavuje to však len jednu z úloh pripísaných ústrednej indonézskej vláde. Komisia napríklad poznamenáva, že indonézska vláda vo svojich tvrdeniach neuviedla odkaz na kapitolu III zákona o ťažbe z roku 2009, ktorá je výslovne nazvaná „Kontrola nerastných surovín a uhlia“. Táto kontrola sa vykonáva na všetkých úrovniach indonézskej vlády (článok 4 ods. 2: „je vykonávaná vládou a/alebo regionálnymi vládami“) na rozdiel od vedenia a dohľadu uvedených v kapitole XIX, ktoré vykonáva osobitne minister pre energetiku a nerastné zdroje. Navyše pojmu kontrola sa podrobnejšie venuje článok 5 zákona o ťažbe z roku 2009, v ktorom sa uvádza, že „vláda… môže v národnom záujme… prijať politiku uprednostňovania potrieb domáceho trhu v oblasti nerastných surovín a/alebo uhlia“ (odsek 1), že „národné záujmy… sa môžu realizovať vykonávaním dohľadu nad výrobou a vývozom“ (odsek 2) a že „vláda má pri vykonávaní dohľadu… právomoc v prípade akejkoľvek komodity pre ktorúkoľvek provinciu stanoviť ročný objem výroby“ (odsek 3). Dohľad uvedený v článku 5 sa veľmi líši od dohľadu uvedeného v kapitole XIX. Vo vymedzení dohľadu, na ktoré poukazuje indonézska vláda, podľa článku 141 kapitoly XIX zákona o ťažbe z roku 2009 sa totiž vôbec nespomína výroba a vývoz. Indonézska vláda neposkytla žiadny dôkaz o tom, že pojem kontrola sa v článku 141 vymedzuje ako dohľad, ani o tom, že dohľad uvedený v článku 5 je vymedzený v článku 141. Vo vymedzení dohľadu v článku 141 sa totiž jasne odkazuje na „dohľad v zmysle článku 140“, t. j. na dohľad ústrednej indonézskej vlády nad úrovňami miestnej samosprávy pri riadení odvetvia ťažby.

(478)

Indonézska vláda, aj s ohľadom na odkaz na článok 3 nariadenia vlády č. 55/2010, opäť vykladá právne predpisy čiastočným spôsobom. Hoci Komisia nespochybňuje vymedzenie usmerňovania obsiahnuté v článku 3, poznamenáva, že na účely posúdenia kontroly to nie je relevantné. Relevantná je namiesto toho napríklad skutočnosť, že „[m]inister, guvernér alebo regent/starosta v súlade so svojimi právomocami dohliada na vykonávanie riadenia ťažobných podnikov…“ (článok 13 ods. 2), že „[d]ohľad uvedený v článku 13 ods. 2 sa vykonáva v týchto oblastiach: … b) uvádzanie na trh“ [článok 16 písm. b)] a napokon že „[d]ohľad nad uvádzaním na trh, ako sa uvádza v článku 16 písm. b), by sa mal vzťahovať najmenej na: a) uskutočňovanie ťažby a predaja vrátane kvality a množstva a ceny nerastných surovín a uhlia“ (článok 22). Indonézska vláda sa nevyjadrila k žiadnemu z týchto jasných právnych základov kontroly, ktorú vykonáva, a jej zasahovania do stanovovania cien niklovej rudy.

(479)

Okrem toho, pokiaľ ide o nariadenie MEMR č. 26/2018, Komisia nespochybnila, že podľa preambuly uvedeného nariadenia je úlohou indonézskej vlády len dohliadať na vykonávanie osvedčených ťažobných zásad a postupov a poskytovať v tomto smere usmernenia. Komisia sa domnieva, že toto samotné vyhlásenie na opísanie úlohy indonézskej vlády nestačí. Naopak, je potrebné poznamenať, že vymedzenie osvedčených ťažobných postupov „zahŕňa… b) riadenie podnikania v oblasti ťažby“ [článok 3 ods. 2 písm. b)], ktoré zasa „zahŕňa vykonávanie v týchto oblastiach: a) uvádzanie na trh“ [článok 3 ods. 4 písm. a)]. Uvedené ustanovenia o uvádzaní na trh vykonávajú držitelia licencií IUP a IUPK na účely výrobnej prevádzky a „pozostávajú najmenej z/zo: … c) predajnej ceny nerastných surovín a uhlia, ktorá sa riadi referenčnou cenou nerastnej suroviny, referenčnou cenou uhlia alebo predajnou cenou stanovenou ministrom; d) stanovovania cien v príslušných kúpnych zmluvách, ktoré sa riadi referenčnou cenou nerastnej suroviny alebo referenčnou cenou uhlia“ [článok 30 ods. 1 písm. c) a d)]. Aj v tomto prípade indonézska vláda vychádzala zo selektívnych citácií a úmyselne sa nezaoberala najrelevantnejšími ustanoveniami právnych predpisov, z ktorých vo svojom podaní citovala. Tieto tvrdenia sa preto zamietli.

(480)

Indonézska vláda ďalej tvrdila, že spoločnosti ťažiace niklovú rudu a huty rokujú o svojich obchodných transakciách, ako aj o cene niklovej rudy úplne slobodne a nezávisle od indonézskej vlády. Podľa indonézskej vlády bolo účelom HPM zabezpečiť i) platby licenčných poplatkov a ii) spravodlivosť podnikania, pričom HPM slúžila aj ako povinná minimálna cena niklovej rudy.

(481)

Komisia na úvod poznamenala, že je samo osebe rozporuplné, keď indonézska vláda na jednej strane tvrdí, že spoločnosti ťažiace niklovú rudu a huty môžu úplne slobodne rokovať o cene niklovej rudy, a na druhej strane uvádza, že HPM slúžila ako povinná minimálna cena. Samotná existencia HPM a jej úloha dokazujú, že spoločnosti ťažiace niklovú rudu a huty nie sú pri rokovaní o cene niklovej rudy úplne slobodné. Okrem toho tvrdenie, že HPM predstavuje minimálnu cenu, je v rozpore s veľkým množstvom dôkazov v spise, z ktorých vyplýva, že v praxi ceny niklovej rudy počas celého obdobia zodpovedali HPM v prípade transakcií medzi prepojenými aj medzi neprepojenými stranami (pozri odôvodnenie 518). Z toho vyplýva, že HPM bola regulovaným a povinným cenovým mechanizmom, ktorý dodržiavali všetky strany, a že jej fungovanie na základe svojvoľného korekčného faktora bolo navrhnuté a implementované tak, aby sa v porovnaní s medzinárodnými cenami niklovej rudy zabezpečilo významné zníženie ceny. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(482)

V reakcii na zistenie, že cena na domácom indonézskom trhu sa udržuje na výrazne nižšej úrovni než medzinárodné ceny, indonézska vláda tvrdila, že takýmto spôsobom neprebieha žiadne regulačné zasahovanie. Indonézska vláda naopak tvrdila, že podľa nariadenia MEMR č. 7/2017 bola HPM určená na základe prevládajúcej trhovej ceny a že jej povinné zavedenie podľa nariadenia MEMR č. 11/2020 dokazuje, ako indonézska vláda dodržiava medzinárodnú cenu, keďže HPM zahŕňa HMA, v ktorej je začlenený prvok medzinárodnej ceny. Napriek tomu indonézska vláda trvala na tom, že obchodné rozhodnutia pri transakciách v plnej miere záviseli od príslušných strán a indonézska vláda do nich nijako nezasahovala.

(483)

Komisia dôrazne zamietla tvrdenie indonézskej vlády ako neopodstatnené. Hoci je pravda, že HPM je prepojená s HMA, ktorá odráža medzinárodnú cenu niklu na Londýnskej burze kovov, HMA sa následne upravuje na základe svojvoľného korekčného faktora, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 460. Týmto korekčným faktorom sa zavádza významné „zníženie ceny alebo výška prémie na základe kvality predávanej komodity“ (príloha k vyhláške MEMR č. 2946 K/30/MEM/2017), čím sa zabezpečuje, aby sa ceny niklovej rudy na domácom trhu vždy udržiavali pod úrovňou medzinárodných cien. Tento argument sa preto zamietol.

(484)

Pokiaľ ide o úlohu ťažobných spoločností, ktoré konajú ako verejný orgán, indonézska vláda, odkazujúc na odôvodnenie 373, tvrdila, že ťažobné spoločnosti nikdy nesplnomocnila na vykonávanie vládnych funkcií a v spise o tom neexistuje žiadny dôkaz.

(485)

Indonézska vláda takisto v reakcii na odôvodnenie 375 spresnila, že nikdy neurčila, komu mali ťažobné spoločnosti predávať niklovú rudu na ďalšie spracovanie. Indonézska vláda konkrétne odkázala na článok 104 ods. 1 zákona o ťažbe z roku 2009, v ktorom formulácia „môžu spolupracovať s“ znamená, že ťažobné spoločnosti môžu slobodne spolupracovať s inými podnikateľskými subjektmi.

(486)

Komisia poznamenala, že zistenie, že spoločnosti ťažiace niklovú rudu konajú ako verejné orgány, vyplýva z rozsiahleho súboru dôkazov a z následných zistení uvedených v odôvodneniach 371 – 445. Pokiaľ ide o pokyny týkajúce sa toho, komu by ťažobné spoločnosti mali niklovú rudu predávať, Komisia uznala, že indonézska vláda priamo nenúti ťažobné spoločnosti spolupracovať s inými držiteľmi povolenia na ťažbu alebo špeciálneho povolenia na ťažbu. Ťažobné spoločnosti však podľa článku 102 zákona o ťažbe z roku 2009 podliehajú povinnosti zvýšiť pridanú hodnotu svojej produkcie. Následne, ak to nedokážu samy, musia spolupracovať s inými držiteľmi povolenia na ťažbu alebo špeciálneho povolenia na ťažbu. Keď sa rozhodnú pre spoluprácu, zákon o ťažbe z roku 2009 podstatne obmedzuje počet potenciálnych spolupracujúcich strán, keďže v článku 103 sa uvádza, že produkcia sa musí spracovať na domácom trhu v Indonézii, pričom účasť na spracovaní produkcie sa obmedzuje len na držiteľov povolenia na ťažbu alebo špeciálneho povolenia na ťažbu. Povolenia na ťažbu alebo špeciálne povolenia na ťažbu navyše vydáva indonézska vláda. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(487)

Indonézska vláda ďalej tvrdila, že nikdy neurčila, ktoré spoločnosti môžu ťažiť niklovú rudu a v akých oblastiach. Uviedla, že povolenia na ťažbu majú kontrolnú a regulačnú funkciu s cieľom zabezpečiť, aby činnosti neboli navzájom v rozpore a nedošlo k zneužitiu udelených povolení. Na podporu tohto tvrdenia sa indonézska vláda odvolávala na nariadenie MEMR č. 7/2020, v ktorom sa uvádza, že účelom povolení na ťažbu je zaručiť právnu istotu, zabezpečiť účinnosť a efektívnosť ťažobných činností a podporiť rozvoj podnikania. Indonézska vláda opäť požiadala Komisiu, aby zohľadnila aj vykonávacie nariadenia ako nariadenie MEMR č. 25/2018 o podnikoch ťažiacich nerastné suroviny a uhlie, v ktorom sa vysvetľuje plánovanie a administratívne kroky pri ťažbe niklovej rudy. Pokiaľ ide o RKAB, indonézska vláda pripomenula najmä to, že množstvo niklovej rudy, ktoré sa má vyťažiť, závisí od zistení prieskumu a štúdie uskutočniteľnosti vypracovanej spoločnosťami. Indonézska vláda RKAB schváli, pokiaľ je v súlade so štúdiou uskutočniteľnosti, a od ťažobných spoločností vyžaduje len to, aby nerastnú surovinu ďalej spracovali na určitú úroveň čistoty. Indonézska vláda tvrdila, že ide o bežnú požiadavku, ktorá nie je odvodená z odvetvia nehrdzavejúcej ocele.

(488)

Komisia poznamenala, že rôzne ciele vydávania povolení na ťažbu nemajú vplyv na zistenie, že indonézska vláda prostredníctvom povolení na ťažbu určuje, ktoré spoločnosti môžu niklovú rudu ťažiť. Komisia okrem toho poznamenáva, že indonézska vláda nespochybnila zistenie, že indonézska vláda prostredníctvom plánovania rozhodovania na celoštátnej a miestnej úrovni určuje, v ktorých oblastiach je povolená ťažba niklovej rudy. Komisia ďalej potvrdila, že nariadenie MEMR č. 25/2018 vo svojej analýze zohľadnila a že to neviedlo k iným zisteniam, než sú zistenia v tomto nariadení. Napokon, pokiaľ ide o RKAB, Komisia poznamenala, že indonézska vláda neposkytla úplné štúdie uskutočniteľnosti a vyhýbala sa diskusiám týkajúcim sa spôsobu, akým sa pre každú spoločnosť stanovujú výrobné ciele a ako monitoruje skutočne dosiahnutú výrobu za obdobie, na ktoré sa vzťahuje štúdia uskutočniteľnosti, a ako následne koná. V dôsledku nedostatočnej spolupráce v tomto dôležitom ohľade sa Komisia musela spoliehať na úsudky na základe článku 28 základného nariadenia. Preto boli tieto tvrdenia, ktoré nie sú ako také ďalej podložené, zamietnuté.

(489)

V reakcii na záver uvedený v odôvodnení 393, že indonézska vláda vlastní veľkú časť spoločností ťažiacich niklovú rudu, indonézska vláda pripomenula, že podľa článku 2 zákona č. 19 z roku 2003 sa štátom vlastnené podniky zriaďujú s cieľom maximalizovať zisky z ich obchodných činností.

(490)

V tejto súvislosti indonézska vláda tvrdila, že na stanovenie poverenia a riadenia ťažobných spoločností by bol potrebný písomný právny predpis, pričom v tomto prípade taký predpis neexistuje. Indonézska vláda poukázala na príklad uhoľného odvetvia, v ktorom sa vyhláškou MEMR č. 261 z roku 2019 zaviedla maximálna cena uhlia určeného na výrobu verejnej elektrickej energie. Indonézska vláda tvrdila, že v prípade niklovej rudy ani nehrdzavejúcej ocele takýto strop, naopak, neexistuje. Indonézska vláda zopakovala, že jedinou požiadavkou je dodatočné spracovanie niklovej rudy s cieľom dosiahnuť určitú minimálnu úroveň čistoty v súlade s nariadením MEMR č. 25/2018.

(491)

Indonézska vláda tvrdila, že v tomto prípade nemožno potvrdiť žiadny z troch prvkov existencie poverenia a riadenia, ako určila porota vo veci USA – vývozné obmedzenia (107). Dodala, že poverenie a riadenie nemožno potvrdiť ani na základe hospodárskych účinkov vládneho opatrenia, pričom odkazovala na rozhodnutie poroty vo veci USA – vyrovnávacie opatrenia vzťahujúce sa na ihličnaté drevo z Kanady (108).

(492)

Komisia poznamenala, že skutočnosť, že štátom vlastnené podniky sa podľa právnych predpisov zriaďujú s cieľom maximalizovať zisky, nespochybňuje vlastníctvo štátu a všetky ostatné prvky, na ktorých sa zakladá záver, že spoločnosti ťažiace niklovú rudu konali ako verejný orgán. Existencia opatrení týkajúcich sa povinností povinného spracovania na domácom trhu, vývozných obmedzení a povinného cenového mechanizmu spolu naznačuje, že tieto štátom vlastnené podniky a iné ťažobné spoločnosti, ktorých účelom ani zďaleka nie je maximalizácia zisku, boli nútené pridŕžať sa iracionálneho ekonomického správania, keďže boli povinné spracúvať rudu na domácom trhu a nesmeli vyvážať, čím sa dosahovala vyššia cena na medzinárodných trhoch. Dokonca aj na domácom trhu mohli predávať len za nízku cenu určenú vládou (t. j. za HPM). Právne prostredie vytvorené indonézskou vládou je preto objektívne nezlučiteľné s údajným legislatívne podloženým účelom týchto spoločností, ktorým je maximalizovanie ich zisku.

(493)

Pokiaľ ide o poverenie a riadenie, Komisia na úvod poznamenala, že vo svojich hlavných zisteniach dospela k záveru, že spoločnosti ťažiace niklovú rudu konali ako verejné orgány. Preto, aj keby bolo toto tvrdenie indonézskej vlády opodstatnené, quod non, nemalo by to žiadny vplyv na záver týkajúci sa finančného príspevku vlády alebo verejného orgánu. Komisia v podstate v odôvodneniach 446 až 499 preukázala existenciu poverenia a riadenia zo strany indonézskej vlády vo vzťahu k ťažobným spoločnostiam. Zistené dôkazy sa považovali za spĺňajúce podmienky a požiadavky uvedené v príslušnej judikatúre WTO. Ako Komisia pripomenula v odôvodnení 448, zistenia vo veci USA – vývozné obmedzenia sa musia vykladať spolu so zisteniami Odvolacieho orgánu, ako to uznala aj porota vo veci USA – vyrovnávacie opatrenia vzťahujúce sa na ihličnaté drevo z Kanady. Opatrenia prijaté indonézskou vládou vrátane povinností spracovania na domácom trhu, vývozných obmedzení a povinného mechanizmu stanovovania cien spolu s vyhláseniami v súvislosti s uvedenými opatreniami preukázali, že indonézska vláda tieto opatrenia implementovala zámerne s cieľom poveriť alebo riadiť dodávateľov niklovej rudy, aby dodávali niklovú rudu za nižšiu než primeranú odplatu. Účinky, ktoré sa týmito opatreniami dosiahli, preto neboli neúmyselné alebo len vedľajším dôsledkom hospodárskych účinkov týchto politík. Tieto tvrdenia sa preto zamietli.

(494)

Pokiaľ ide o zákaz vývozu uvedený v odôvodneniach 405 až 413, indonézska vláda tvrdila, že nebol koncipovaný na to, aby deformoval cenu niklovej rudy v Indonézii. Jeho účelom bola namiesto toho ochrana zásob nerastných surovín a životného prostredia. Indonézska vláda zároveň zopakovala, že transakcie s niklovou rudou sa uskutočňovali nezávisle, bez zasahovania indonézskej vlády a s uplatňovaním HPM ako minimálnej ceny, ktorá bola určená na základe prevládajúcej medzinárodnej trhovej ceny a postupov.

(495)

V tejto súvislosti indonézska vláda pripomenula rozhodnutie poroty vo veci USA – vývozné obmedzenia, v ktorej sa konštatovalo, že zaobchádzanie s vývoznými obmedzeniami ako s finančným príspevkom len na základe reakcie na opatrenie nie je v súlade s Dohodou o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach (109). Porota uviedla, že existencia finančného príspevku by sa mala preukázať odkazom na konanie vlády. Indonézska vláda tvrdila, že v tomto prípade jednoducho vykonáva svoje funkcie a že jej politika v oblasti niklovej rudy nie je opatrením určeným na poskytovanie subvencií. Indonézska vláda tvrdila, že zistenia Komisie sa týkajú reakcie alebo účinku politiky v oblasti niklovej rudy.

(496)

Komisia sa odvolala na svoje argumenty v odôvodnení 493 a poznamenala, že jej zistenia o existencii finančného príspevku nie sú založené len na zákaze vývozu zavedeného Indonéziou, ale na súbore opatrení a mechanizmov, ktoré prijala indonézska vláda, najmä pokiaľ ide o povinnosť spracovania na domácom trhu, povinný ročný pracovný plán a rozpočet, povinnosť odčlenenia, mechanizmus stanovovania cien niklovej rudy a označenie ťažobných spoločností za „subjekty národného významu“. Spoločné uplatňovanie všetkých týchto opatrení naznačuje zámerné konanie indonézskej vlády s cieľom dosiahnuť svoj politický cieľ zvýhodniť odvetvie spracovania niklu, najmä výrobcov plochých výrobkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za studena. Tvrdenie bolo preto považované za neopodstatnené a zamietlo sa.

(497)

V reakcii na zistenie uvedené v odôvodnení 330 týkajúce sa vzťahu medzi politikou indonézskej vlády v oblasti niklovej rudy a spoluprácou medzi indonézskou vládou a čínskou vládou indonézska vláda tvrdila, že dohoda medzi indonézskou a čínskou vládou o rozširovaní a prehlbovaní dvojstrannej hospodárskej a obchodnej spolupráce nemá žiadnu súvislosť s poskytovaním niklovej rudy za nižšiu než primeranú odplatu. Podľa indonézskej vlády sa spolupráca s čínskou vládou totiž neobmedzuje na odvetvie nehrdzavejúcej ocele. V každom prípade indonézska vláda pripomenula, že vykonávanie akejkoľvek medzinárodnej dohody podlieha indonézskym právnym predpisom, ktoré sa vzťahujú na všetkých účastníkov trhu v Indonézii.

(498)

Komisia poznamenala, že spolupráca medzi čínskou a indonézskou vládou, ako vyplynulo z tohto prešetrovania, poukazuje na to, že prístup k indonézskej niklovej rude je jedným z hlavných faktorov motivujúcich Čínu na spoluprácu v projekte Morowali. Dohoda medzi indonézskou a čínskou vládou o rozšírení a prehĺbení dvojstrannej hospodárskej a obchodnej spolupráce vznikla v roku 2011, teda v čase, keď vývoz niklovej rudy do Číny bol na vysokej úrovni, ako vyplýva z tabuľky 2, a keď ešte neplatil zákaz vývozu zavedený v roku 2014. V dohode sa však už odkazovalo na „oceliarsky priemysel“ (článok III) ako na jednu z oblastí spolupráce, keďže v zákone o ťažbe z roku 2009 už bola stanovená povinnosť spracovania na domácom trhu, na ktorú sa vzťahovalo päťročné obdobie odkladu. V každom prípade motivácia čínskej spolupráce nemá žiadny vplyv na zistenia o napadnuteľnosti poskytovania niklovej rudy za nižšiu než primeranú odplatu, keďže sa týkala len kontextu, v ktorom bol uvedený program realizovaný. Pre zistenie týkajúce sa tohto programu boli relevantné opatrenia, ktoré prijala indonézska vláda. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

Záver

(499)

Komisia preto dospela k záveru, že existuje dostatok dôkazov o tom, že konkrétnym účelom opatrení prijatých indonézskou vládou bolo poveriť alebo riadiť spoločnosti ťažiace nikel, aby napĺňali politické ciele spočívajúce vo zvýhodnení odvetvia nehrdzavejúcej ocele spôsobom, ktorý predstavuje napadnuteľnú subvenciu, ako sa uvádza v článku 3 ods. 1 písm. a) bodoch iv) a iii) základného nariadenia, ako sa vykladajú a uplatňujú v súlade s príslušnou normou WTO podľa článku 1.1 písm. a) bodov iv) a iii) Dohody o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach.

4.4.3.2.2.   Výhoda

(500)

Komisia dospela k záveru, že spoločnosti ťažiace niklovú rudu predstavujú verejný orgán a/alebo ich indonézska vláda poverila alebo im nariadila, aby poskytovali niklovú rudu odvetviu nehrdzavejúcej ocele.

(501)

V ďalšom kroku Komisia posúdila, či ťažobné spoločnosti konajúce ako verejné orgány, resp. ako subjekty poverené alebo riadené indonézskou vládou, skutočne poskytovali niklovú rudu za nižšiu než primeranú odplatu. Vyžadovalo si to podrobnú analýzu vývoja trhu v Indonézii v porovnaní s primeranou referenčnou hodnotou.

(502)

V súlade s článkom 3 ods. 2, článkom 5 a článkom 6 písm. d) základného nariadenia Komisia posúdila výšku napadnuteľných subvencií z hľadiska výhody poskytnutej príjemcovi, o ktorej sa zistilo, že existovala počas obdobia prešetrovania.

(503)

Komisia preto najprv posúdila, či by ceny stanovené ťažobnými spoločnosťami v Indonézii mohli predstavovať primeranú referenčnú hodnotu.

(504)

Ako sa uvádza v odôvodneniach 435 – 437, prešetrovaním sa preukázalo, že tvorba cien niklovej rudy podliehala mechanizmu stanovovania cien zavedenému vládou a ďalšiemu vládnemu zasahovaniu, ktoré bránilo bežnej trhovej dynamike ponuky a dopytu pri určovaní ceny.

(505)

Ako sa pripomenulo v odôvodnení 458, indonézska vláda začala regulovať určité aspekty cien niklovej rudy už v roku 2010.

(506)

S postupným zavádzaním vývozných obmedzení a ďalších opatrení od roku 2014 s cieľom dosiahnuť svoj cieľ vybudovať na domácom trhu odberateľské odvetvie nehrdzavejúcej ocele a podporiť toto budovanie odvetvia okrem iného prostredníctvom nízkych cien niklovej rudy indonézska vláda postupne menila spôsob, akým sa určovala cena. Vďaka týmto politikám indonézskej vlády sa úspešne podarilo splniť cieľ, ktorým bolo vytvoriť na indonézskom trhu nadmernú ponuku niklovej rudy, aby sa zvýhodnilo odvetvie nehrdzavejúcej ocele. V dôsledku toho toto odvetvie získalo vo vzťahu k ťažobným spoločnostiam významné postavenie pri stanovovaní cien a výrazne tak stláčalo ceny niklovej rudy v Indonézii nadol.

(507)

V tejto súvislosti, ako už bolo vysvetlené, sa mechanizmus stanovovania cien stanovený v článku 85 zmenil v roku 2017, keď indonézska vláda začala regulovať nielen cenu niklovej rudy z hľadiska licenčných poplatkov, ale aj skutočnú transakčnú cenu.

(508)

Pripomína sa, že indonézska vláda stanovila samotný mechanizmus na určenie referenčných cien pre transakcie medzi ťažobnými spoločnosťami a hutami prostredníctvom svojich osobitných nariadení s cieľom dosiahnuť významné zníženie ceny niklovej rudy v porovnaní s medzinárodnými trhmi. Referenčná cena niklu (HPM) bola určená na základe vzorca stanoveného vo vyhláške MEMR 2946K/30/MEM/2017 (ďalej len „MEMR č. 7/2017“) takto: HPM niklovej rudy = % Ni x KF x HMA niklu. „1. HPM niklovej rudy je cena kovovej nerastnej suroviny vo forme niklovej rudy v USD/DMT 2. % Ni je obsah Ni v niklovej rude. 3. KF je korekčný faktor predstavujúci výšku percentuálneho podielu, v ktorom je zohľadnené zníženie ceny alebo výška prémie na základe kvality predávanej komodity, pričom: a) KF v prípade niklovej rudy obsahujúcej 1,9 % Ni = 20 % a b) pri každom zvýšení obsahu Ni o 0,1 % sa KF zvýši/zníži o 1 %.“ V nariadení MEMR č. 7/2017 sa HPM vymedzuje ako „cena kovových nerastných surovín určená na predajnom mieste, vyplatená na loď (FOB), za každú kovovú nerastnú surovinu predstavujúcu ťažobnú komoditu“ a HMA ako „cena odvodená z priemerných zverejnených cien kovových nerastných surovín v predchádzajúcom mesiaci alebo cena platná v deň predmetnej transakcie podľa cenovej ponuky na základe zverejnených cien kovových nerastných surovín“. Výšku HMA určuje každý mesiac minister a odvíja sa od medzinárodných cien, napríklad od ceny niklu na Londýnskej burze kovov.

(509)

Ďalej článok 2 nariadenia MEMR č. 7/2017 znie: „1. Držitelia výrobno-prevádzkovej IUP na kovové nerastné suroviny, výrobno-prevádzkovej IUP na uhlie, výrobno-prevádzkovej IUPK na kovové nerastné suroviny a výrobno-prevádzkovej IUPK na uhlie musia pri predaji vyťažených kovových nerastných surovín alebo uhlia prihliadať na cenu HPM alebo HPB kovov.“

(510)

Indonézska vláda tvrdila, že HPM je naviazaná na medzinárodné ceny a mala by sa považovať za minimálnu cenu na účely skutočnej transakcie medzi subjektmi ťažiacimi niklovú rudu a nákupcami niklovej rudy. Komisia poznamenáva, že hoci vzorec na výpočet regulovanej HPM niklovej rudy je skutočne naviazaný na medzinárodnú cenu niklovej rudy, tento vzorec obsahuje významný korekčný faktor, ktorý zabezpečuje, že cena niklovej rudy na domácom trhu v Indonézii je výrazne nižšia ako medzinárodné ceny. Zo samotného fungovania tohto mechanizmu vyplýva, že skutočná cena transakcií musí zabezpečiť významné zníženie v porovnaní s medzinárodnými cenami.

(511)

Hoci HPM v tom čase nepredstavovala povinnú cenu, bolo