(1)

Niektoré K-faktory v zmysle článku 4 ods. 1 bodu 26 nariadenia (EÚ) 2019/2033 si nevyžadujú ďalšie spresnenia, keďže v uvedenom nariadení sa podrobne opisujú metódy ich merania. Ide o prípad K-faktora „riziko čistej pozície“ (K-NPR), ktorý je odvodený z nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 (2), ako aj K-faktora „riziko koncentrácie“ (K-CON) a K-faktora „zlyhanie obchodnej protistrany“ (K-TCD), ktoré používajú zjednodušené uplatňovanie zodpovedajúcich požiadaviek podľa uvedeného nariadenia. V iných prípadoch, ako sú K-faktory „spravované aktíva“ (AUM), „peniaze klienta v držbe“ (CMH), „vykonané pokyny klienta“ (COH), „aktíva v úschove a správe“ (ASA) a „denný obchodný tok“ (DTF), by však ďalšie objasnenia boli prospešné pre metódy merania týchto faktorov.

(2)

Všetky činnosti vykonávané investičnou spoločnosťou by mali byť zachytené K-faktormi, aby primerane odrážali riziká. Keďže viazaný sprostredkovateľ je fyzická alebo právnická osoba, ktorá koná len v mene určitej investičnej spoločnosti a na plnú a bezpodmienečnú zodpovednosť tejto investičnej spoločnosti, treba zabezpečiť, aby akákoľvek činnosť viazaného sprostredkovateľa bola zahrnutá do K-faktorov AUM, ASA, CMH a COH investičnej spoločnosti.

(3)

Investičná služba „investičné poradenstvo“ uvedená v oddiele A bode 5 prílohy I k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ (3) sa odlišuje od vedľajšej služby „podnikové poradenstvo o kapitálovej štruktúre, priemyselnej stratégii a súvisiacich záležitostiach a poradenstvo a služby spojené s fúziami a kúpou podnikov“ uvedenej v oddiele B bode 3 prílohy I k uvedenej smernici. V tejto súvislosti a aj na základe vymedzenia pojmu „priebežné investičné poradenstvo“ v článku 4 ods. 1 bode 21 nariadenia (EÚ) 2019/2033, ak uvedená vedľajšia služba nie je zahrnutá, treba spresniť, že na účely výpočtu K-AUM by sa mali vylúčiť všetky spravované aktíva súvisiace s uvedenou vedľajšou službou.

(4)

S cieľom zabezpečiť jednotné meranie AUM a ASA pri výpočte K-AUM a K-ASA by sa finančné nástroje mali oceňovať svojou reálnou hodnotou v súlade s uplatniteľnými účtovnými štandardmi, aby sa umožnilo zohľadnenie trhovej hodnoty finančných nástrojov, ak sú k dispozícii.

(5)

Keďže kalibrácia koeficientu CMH v tabuľke 1 článku 15 nariadenia (EÚ) 2019/2033 už zohľadňuje riziko pre klientov spojené so správou peňažnej hotovosti, sumy zahrnuté do merania CMH by sa nemali zahŕňať do merania AUM. Navyše, aby sa zabránilo dvojitému započítaniu pri výpočte kapitálových požiadaviek, sumy, ktoré sa už zohľadnili pri meraní CMH, by sa nemali zahŕňať do merania ASA.

(6)

Vo vymedzení pojmu CMH v článku 4 ods. 1 bode 28 nariadenia (EÚ) 2019/2033 spolu s odôvodnením 24 uvedeného nariadenia sa objasňujú sumy, ktoré sa majú zohľadňovať pri meraní CMH. Preto stačí bližšie spresniť zostávajúce prevádzkové aspekty metódy merania CMH s cieľom zabezpečiť spoľahlivosť údajov CMH, a to najmä tak, že sa zabráni nadmernému spoliehaniu sa na externé vykazovanie a pozornosť sa upriami na interné účtovné záznamy a údaje investičnej spoločnosti použité na interné zosúhlasovanie.

(7)

Metódy merania súm, ktoré sa majú zahŕňať do prijímania a postúpenia pokynov a vykonávania pokynov v COH, by mali zahŕňať osobitné pravidlá pre prípad, keď trhové ceny nie sú ľahko dostupné, pretože nie sú obsiahnuté v pokynoch. Treba zohľadniť rozdiely medzi prípadom vykonávania pokynov a prípadom prijímania a postúpenia pokynov, keďže ceny a načasovanie, pri ktorých by sa pokyny mali zaznamenávať na účely merania COH, sa môžu v oboch prípadoch líšiť. Okrem toho, pokiaľ ide najmä o prijímanie a postúpenie pokynov, postúpené pokyny sú na tento účel lepším referenčným bodom než prijaté pokyny, keďže prijaté pokyny nemusia byť postúpené.

(8)

Keďže investičná služba „prijímanie a postúpenie pokynov týkajúcich sa jedného alebo viacerých finančných nástrojov“ uvedená v oddiele A bode 1 prílohy I k smernici 2014/65/EÚ sa odlišuje od investičných činností „prevádzkovanie MTF alebo prevádzkovanie OTF“ uvedených v oddiele A bodoch 8 a 9 prílohy I k uvedenej smernici, treba objasniť, že nákup a predaj účastí združených v MTF a OTF prevádzkovaných investičnou spoločnosťou sa nemá zahŕňať do výpočtu K-COH obchodov v hotovosti alebo K-COH derivátov.

(9)

Keďže kapitálové požiadavky na investičné spoločnosti podľa nariadenia (EÚ) 2019/2033 sú založené na K-faktoroch, ktoré sa vzťahujú na všetky služby a činnosti zahrnuté v prílohe I k smernici 2014/65/EÚ, treba stanoviť pravidlá úpravy týchto metód v prípadoch, keď by inak mohlo dôjsť k dvojitému započítaniu. Týka sa to najmä určitých vedľajších služieb, ktoré sa môžu vykonávať len v spojení so službami a činnosťami uvedenými v oddiele A prílohy I k uvedenej smernici. Preto by sa pokyny súvisiace s vedľajšou službou uvedenou v oddiele B bode 3 prílohy I k smernici 2014/65/EÚ (podnikové poradenstvo o kapitálovej štruktúre, priemyselnej stratégii a súvisiacich záležitostiach a poradenstvo a služby spojené s fúziami a kúpou podnikov), ktoré sa týkajú poradenstva o transakciách medzi investormi v prípade transakcií s podnikovými financiami alebo súkromným kapitálom, nemali zahŕňať do merania AUM ani COH, keďže tieto K-faktory sa už pri meraní zohľadňujú.

(10)

V článku 15 nariadenia (EÚ) 2019/2033 sa tabuľke 1 stanovujú dva rôzne koeficienty na meranie COH, jeden pre obchody v hotovosti a jeden samostatný pre deriváty. Mali by sa poskytnúť ďalšie objasnenia týkajúce sa spôsobu priraďovania obchodov do týchto dvoch tried nástrojov a zároveň by sa mala stanoviť metóda oceňovania, ktorá sa má používať v oboch prípadoch. Deriváty by sa mali zahŕňať najmä do merania K-faktorov založených na nominálnej hodnote a obchodov v hotovosti založených na trhovej hodnote, pretože koeficienty K-faktorov sú kalibrované na tomto základe.

(11)

Treba spresniť výpočet pomyselnej hodnoty derivátu, pretože nariadenie (EÚ) 2019/2033 neobsahuje pravidlá týkajúce sa spôsobu jej výpočtu. Keďže v článku 29 ods. 3 nariadenia (EÚ) 2019/2033 sa stanovujú pravidlá výpočtu pomyselnej hodnoty derivátov na účely výpočtu TCD, ako aj s cieľom zabezpečiť jednotnosť merania TCD a DTF by sa uvedené pravidlá merania pomyselnej hodnoty derivátu mali uplatňovať aj na meranie DTF.

(12)

Toto nariadenie vychádza z návrhu regulačných technických predpisov, ktorý Komisii predložil Európsky orgán pre bankovníctvo (EBA).

(13)

Orgán EBA uskutočnil otvorené verejné konzultácie o návrhu regulačných technických predpisov, z ktorých vychádza toto nariadenie, analyzoval možné súvisiace náklady a prínosy a požiadal o poradenstvo Skupinu zainteresovaných strán v bankovníctve zriadenú v súlade s článkom 37 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 (4). Pred predložením návrhu technických predpisov, z ktorých toto nariadenie vychádza, orgán EBA uskutočnil konzultáciu aj s Európskym orgánom pre cenné papiere a trhy,

(1)

Oddelené účty sú vymedzené v článku 4 ods. 1 bode 49 nariadenia (EÚ) 2019/2033 na účely tabuľky 1 v článku 15 ods. 2 uvedeného nariadenia. Aby investičné spoločnosti mohli uplatňovať nižšie koeficienty na výpočet požiadavky na vlastné zdroje „peniaze klienta v držbe“, ak sú peniaze klienta v držbe na oddelených účtoch, mal by sa bližšie určiť pojem oddelené účty ako pojem zahŕňajúci podmienky, ktorými sa zabezpečuje ochrana peňazí klienta v prípade zlyhania investičnej spoločnosti. Keďže tieto podmienky sú stanovené v článku 2 ods. 1 delegovanej smernice Komisie (EÚ) 2017/593 (2), na účely spresnenia pojmu oddelené účty podľa tohto nariadenia je vhodné odkazovať na rovnaké podmienky. V tomto nariadení by sa preto mal stanoviť súbor podobných požiadaviek, ako sú požiadavky stanovené v článku 2 ods. 1 delegovanej smernice (EÚ) 2017/593.

(2)

Toto nariadenie vychádza z návrhu regulačných technických predpisov, ktorý Komisii predložil Európsky orgán pre bankovníctvo.

(3)

Európsky orgán pre bankovníctvo uskutočnil otvorené verejné konzultácie o návrhu regulačných technických predpisov, z ktorého toto nariadenie vychádza, analyzoval potenciálne súvisiace náklady a prínosy a požiadal o poradenstvo Skupinu zainteresovaných strán v bankovníctve zriadenú v súlade s článkom 37 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 (3),

a)

záznamy a účty sa vedú tak, aby sa investičným spoločnostiam umožnilo kedykoľvek a bezodkladne rozlíšiť finančné prostriedky držané pre jedného klienta od finančných prostriedkov držaných pre ktoréhokoľvek iného klienta, ako aj od ich vlastných zdrojov;

b)

záznamy a účty sa vedú tak, aby bola zabezpečená ich presnosť a aby predovšetkým zodpovedali finančným prostriedkom držaným pre klientov, pričom sa musia dať použiť ako audítorský záznam;

c)

sa pravidelne uskutočňujú zosúhlasenia medzi internými účtami a záznamami investičných spoločností a internými účtami a záznamami všetkých tretích strán, ktoré tieto finančné prostriedky majú v držbe;

d)

sa podnikli potrebné kroky na zabezpečenie toho, aby uložené finančné prostriedky klienta boli držané na účte alebo účtoch identifikovaných oddelene od akýchkoľvek účtov používaných na držbu finančných prostriedkov patriacich investičnej spoločnosti;

e)

sa zaviedli primerané organizačné opatrenia na minimalizáciu rizika straty alebo úbytku finančných prostriedkov klienta alebo oslabenia práv spojených s týmito finančnými prostriedkami v dôsledku zneužitia finančných prostriedkov, podvodu, nekvalitnej správy, nevhodného vedenia záznamov či nedbanlivosti.

(1)

Nariadením (EÚ) č. 236/2012 sa stanovuje povinnosť oznamovať príslušným orgánom významné čisté krátke pozície v súvislosti s emitovaným akciovým kapitálom spoločnosti, ktorej akcie boli prijaté na obchodovanie na obchodnom mieste Únie, ak daná pozícia dosiahne príslušnú prahovú hodnotu na oznámenie alebo klesne pod túto prahovú hodnotu. Je potrebné, aby Komisia monitorovala, či je takáto príslušná prahová hodnota na oznamovanie stále primeraná vzhľadom na vývoj na finančných trhoch, a aby posúdila, či treba uvedenú prahovú hodnotu upraviť v súlade s článkom 5 ods. 4 uvedeného nariadenia.

(2)

Začiatkom roka 2020 – v dôsledku vypuknutia globálnej pandémie COVID-19 – boli zaznamenané značné tlaky na predaj a nezvyčajná volatilita, čo viedlo k výrazným špirálam poklesu cien, ktoré mali vplyv na emitentov zo všetkých sektorov na všetkých finančných trhoch. Európsky orgán pre cenné papiere a trhy (ESMA) využil svoje intervenčné právomoci za výnimočných okolností na dočasné zníženie príslušnej prahovej hodnoty na oznamovanie významných čistých krátkych pozícií v akciách s cieľom zlepšiť monitorovaciu činnosť orgánu ESMA a regulačných orgánov v súvislosti s takýmito pozíciami, určiť, či by mohli byť vhodné prísnejšie opatrenia, a poskytnúť možnosť rýchlej reakcie.

(3)

Keďže nižšia príslušná prahová hodnota na oznamovanie významných čistých krátkych pozícií v akciách, ktorá bola v platnosti dvanásť po sebe nasledujúcich mesiacov, sa v dôsledku čiastočne zlepšených trhových podmienok už nemohla ďalej predlžovať vo forme núdzového opatrenia, je vhodné posúdiť vplyv takéhoto opatrenia a určiť, či by sa malo stať trvalým tak, že sa nahradí existujúca prahová hodnota. V tejto súvislosti Komisia zohľadňuje stanovisko (2), ktoré orgán ESMA vydal 13. mája 2021.

(4)

Nedávny vývoj na finančných trhoch, ktorý zaznamenala Komisia, ako je nestabilita spôsobená globálnou pandémiou ochorenia COVID-19, čo viedlo k častejšiemu využívaniu núdzových opatrení týkajúcich sa predaja nakrátko regulačnými orgánmi a orgánom ESMA, ako aj k nárastu rizika zapájania sa retailových investorov do vytesňovania krátkych pozícií (short squeeze), zdôraznili význam zhromažďovania dodatočných informácií o významných čistých krátkych pozíciách v akciách na trvalom základe, čo je kritické na účely dohľadu nad trhom. V tejto súvislosti sa v stanovisku orgánu ESMA dospelo k záveru, že po prijatí nižšej príslušnej prahovej hodnoty na oznamovanie sa výrazne zlepšila transparentnosť a monitorovanie významných čistých krátkych pozícií v akciách na individuálnej, sektorovej a celotrhovej úrovni, čo viedlo k zvýšeniu regulačnej efektívnosti. Orgán ESMA takisto konštatoval, že hraničné náklady na zavedenie zo strany účastníkov trhu by mali byť zanedbateľné, a to vzhľadom na to, že takúto prahovú hodnotu už niekoľko mesiacov uplatňujú. Komisia sa okrem toho domnieva, že by sa malo zabrániť neistote, pokiaľ ide o regulačnú oznamovaciu povinnosť, a pravidlá a povinnosti v tomto ohľade by mali byť stabilné. Na tomto základe a s prihliadnutím na odporúčania uvedené v stanovisku ESMA, s ktorými Komisia súhlasí, je vhodné zmeniť súčasnú príslušnú prahovú hodnotu na oznamovanie a natrvalo ju stanoviť na 0,1 %.

(5)

Nariadenie (EÚ) č. 236/2012 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

(1)

Africký mor ošípaných je infekčná vírusová choroba, ktorá postihuje držané a voľne žijúce ošípané a môže mať závažný vplyv na dotknutú populáciu zvierat a ziskovosť chovu, keďže môže narušiť premiestňovanie zásielok uvedených zvierat a produktov z nich v rámci Únie a vývoz do tretích krajín.

(2)

V prípade výskytu ohniska afrického moru ošípaných u voľne žijúcich ošípaných existuje vážne riziko šírenia uvedenej choroby na iné voľne žijúce ošípané a do zariadení pre držané ošípané.

(3)

Delegovaným nariadením Komisie (EÚ) 2020/687 (2) sa dopĺňajú pravidlá kontroly chorôb zo zoznamu uvedených v článku 9 ods. 1 písm. a), b) a c) nariadenia (EÚ) 2016/429 a vymedzených ako choroby kategórie A, B a C vo vykonávacom nariadení Komisie (EÚ) 2018/1882 (3). Konkrétne sa v článkoch 63 až 66 delegovaného nariadenia (EÚ) 2020/687 stanovujú určité opatrenia, ktoré sa majú prijať v prípade úradne potvrdeného výskytu ohniska choroby kategórie A postihujúcej voľne žijúce zvieratá vrátane afrického moru ošípaných u voľne žijúcich ošípaných. V uvedených článkoch sa stanovuje najmä zriadenie infekčného pásma a zákaz premiestňovania voľne žijúcich zvierat druhov zo zoznamu a produktov živočíšneho pôvodu z týchto zvierat.

(4)

Vo vykonávacom nariadení Komisie (EÚ) 2021/605 (4) sa stanovujú osobitné opatrenia na kontrolu afrického moru ošípaných. Konkrétne sa v článku 3 písm. b) uvedeného vykonávacieho nariadenia stanovuje zriadenie infekčného pásma v prípade výskytu ohniska uvedenej choroby u voľne žijúcich ošípaných v oblasti členského štátu v súlade s článkom 63 delegovaného nariadenia (EÚ) 2020/687. Okrem toho sa v článku 6 uvedeného vykonávacieho nariadenia stanovuje, že sa takáto oblasť zaradí do časti II prílohy I ako reštrikčné pásmo II a že infekčné pásmo zriadené v súlade s článkom 63 delegovaného nariadenia (EÚ) 2020/687 sa má bezodkladne upraviť tak, aby zahŕňalo aspoň príslušné reštrikčné pásmo II. Osobitné kontrolné opatrenia týkajúce sa afrického moru ošípaných stanovené vo vykonávacom nariadení (EÚ) 2021/605 zahŕňajú okrem iného zákaz premiestňovania zásielok ošípaných držaných v reštrikčných pásmach II a produktov z nich mimo uvedených reštrikčných pásiem.

(5)

Taliansko informovalo Komisiu o aktuálnej situácii v súvislosti s africkým morom ošípaných na svojom území po výskyte ohniska uvedenej choroby v regióne Piemont, ktorý bol potvrdený 6. januára 2022. Príslušný orgán uvedeného členského štátu je preto povinný zriadiť infekčné pásmo v súlade s delegovaným nariadením (EÚ) 2020/687 a vykonávacím nariadením (EÚ) 2021/605.

(6)

S cieľom predísť zbytočnému narušeniu obchodu v rámci Únie a vytváraniu neodôvodnených prekážok obchodu tretími krajinami je nevyhnutné v spolupráci s Talianskom vymedziť na úrovni Únie v uvedenom členskom štáte infekčné pásmo v súvislosti s africkým morom ošípaných.

(7)

S cieľom zabrániť ďalšiemu šíreniu afrického moru ošípaných, kým dôjde k zaradeniu danej oblasti Talianska postihnutej nedávnym výskytom ohniska do reštrikčného pásma II v časti II prílohy I k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2021/605, by sa osobitné opatrenia na kontrolu afrického moru ošípaných stanovené v uvedenom nariadení, ktoré sa uplatňujú na premiestňovanie zásielok ošípaných držaných v reštrikčných pásmach II a produktov z nich mimo uvedených pásiem, mali uplatňovať aj na premiestňovanie uvedených zásielok z infekčného pásma zriadeného Talianskom po uvedenom nedávnom výskyte ohniska choroby, a to popri opatreniach stanovených v článkoch 63 až 66 delegovaného nariadenia (EÚ) 2020/687.

(8)

Uvedené infekčné pásmo by sa preto malo uviesť v prílohe k tomuto rozhodnutiu a malo by podliehať osobitným opatreniam na kontrolu afrického moru ošípaných, ktoré sa uplatňujú na reštrikčné pásma II stanovené vo vykonávacom nariadení (EÚ) 2021/605. V dôsledku tejto novej epidemiologickej situácie v súvislosti s africkým morom ošípaných a vzhľadom na zvýšené bezprostredné riziko ďalšieho šírenia tejto choroby by sa však premiestňovanie zásielok držaných ošípaných a produktov z nich z infikovaného pásma do iných členských štátov a do tretích krajín nemalo v súlade s uvedeným vykonávacím nariadením povoliť. V tomto rozhodnutí by sa malo stanoviť aj trvanie vymedzenia tohto pásma.

(9)

S cieľom zmierniť riziká vyplývajúce z nedávneho výskytu afrického moru ošípaných u voľne žijúcich ošípaných v Taliansku by preto Taliansko nemalo do dátumu uplynutia platnosti tohto rozhodnutia povoliť premiestňovanie zásielok ošípaných držaných v infekčnom pásme a produktov z nich do iných členských štátov a tretích krajín.

(10)

Vzhľadom na naliehavosť epidemiologickej situácie v Únii, pokiaľ ide o šírenie afrického moru ošípaných, je dôležité, aby sa opatrenia stanovené v tomto vykonávacom rozhodnutí uplatňovali čo najskôr.

(11)

Preto až do prijatia stanoviska Stáleho výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá by sa malo v Taliansku bezodkladne zriadiť infekčné pásmo, malo by sa uviesť v zozname v prílohe k tomuto rozhodnutiu a malo by sa stanoviť trvanie vymedzenia tohto pásma.

(12)

Toto rozhodnutie sa má prehodnotiť na ďalšom zasadnutí Stáleho výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá,