(1)

Rozhodnutím 95/196/ES (1) Komisia schválila dlhodobú vnútroštátnu schému pomoci pre poľnohospodárstvo v severných regiónoch Fínska (ďalej len „schéma severskej pomoci“), ktorú oznámilo Fínsko v súlade s článkom 143 aktu o pristúpení na účely povolenia podľa článku 142 aktu o pristúpení. Rozhodnutie 95/196/ES bolo nahradené rozhodnutím Komisie K(2009)3067 z 30. apríla 2009 (2). Uvedené rozhodnutie bolo nahradené rozhodnutím Komisie (EÚ) 2018/672 (3).

(2)

Keďže platnosť povolenia na vykonávanie severskej schémy pomoci v prípade Fínska, ako sa stanovuje v rozhodnutí (EÚ) 2018/672, uplynie 31. decembra 2021, je potrebné prijať nové rozhodnutie.

(3)

Cieľom dlhodobej štátnej pomoci uvedenej v článku 142 aktu o pristúpení je zabezpečiť udržanie poľnohospodárskej činnosti v severných regiónoch, ako stanovila Komisia.

(4)

So zreteľom na faktory uvedené v článku 142 ods. 1 a 2 aktu o pristúpení by sa vnútroštátna pomoc podľa uvedeného článku mala obmedziť na oblasti, ktoré sa nachádzajú severne od 62. rovnobežky alebo v jej blízkosti a sú vystavené vplyvu porovnateľných klimatických podmienok, ktoré obzvlášť sťažujú poľnohospodársku činnosť. Za príslušnú administratívnu jednotku by sa mala zvoliť obec (kunta), čo platí aj pre obce obklopené inými obcami v takých oblastiach, a to aj v prípade, že nespĺňajú tie isté požiadavky.

(5)

S cieľom uľahčiť správu schémy a skoordinovať ju s podporou podľa nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1305/2013 (4) a (EÚ) č. 1307/2013 (5), ako aj s vnútroštátnymi schémami pomoci je vhodné zahrnúť do oblastí prijímajúcich pomoc v zmysle tohto rozhodnutia rovnaké obce ako tie, ktoré patria do oblasti vymedzenej podľa článku 32 ods. 2 druhého pododseku nariadenia (EÚ) č. 1305/2013 v rámci programu rozvoja vidieka pevninského Fínska na roky 2014 – 2020.

(6)

Referenčné obdobie, vo vzťahu ku ktorému by sa mal posudzovať rozvoj poľnohospodárskej výroby a úroveň celkovej podpory, by pri využití dostupných vnútroštátnych štatistík ako základu malo zostať rovnaké ako v rozhodnutí (EÚ) 2018/672 a malo by sa týkať rokov 1991, 1992 a 1993, pokiaľ ide o poľnohospodársku výrobu.

(7)

V súlade s článkom 142 aktu o pristúpení by celková výška poskytnutej pomoci mala byť dostatočná na udržanie poľnohospodárskej činnosti v severných regiónoch Fínska, nesmie však viesť k celkovej podpore prevyšujúcej úroveň podpory v predvstupovom referenčnom období. Preto je pri určovaní maximálne povolenej výšky pomoci podľa uvedeného článku potrebné zohľadniť podporu príjmov v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky. Na základe údajov z roku 2020 by sa maximálna ročná výška pomoci, ktorá sa vypočíta ako priemer za 6-ročné obdobie od 1. januára 2022 do 31. decembra 2027, mala stanoviť na 574,5 milióna EUR.

(8)

Maximálna priemerná ročná výška pomoci by sa mala rozdeliť medzi kategórie pomoci, ktorými sú chov hospodárskych zvierat, rastlinná výroba a iná severská pomoc. V prípade produkcie kravského mlieka je vhodné stanoviť samostatnú maximálnu priemernú ročnú výšku pomoci, ktorá je dostatočná na zachovanie produkcie v severných regiónoch Fínska.

(9)

Pomoc by sa mala vyplácať ročne na základe výrobných faktorov (dobytčích jednotiek a hektárov) v rámci celkových limitov stanovených v tomto rozhodnutí.

(10)

Pomoc pre soby by sa mala vyplácať na zviera a mala by byť obmedzená na tradičný počet sobov v severných regiónoch Fínska. Pokiaľ ide o skladovanie lesných plodov a húb, malo by sa umožniť vyplácanie pomoci na kg a v prípade prepravy mlieka a mäsa a nenahraditeľných služieb pre chov hospodárskych zvierat by sa pomoc mala vyplácať podľa vzniknutých nákladov po odpočítaní akýchkoľvek iných verejných platieb na pokrytie tých istých nákladov.

(11)

V prípade kravského mlieka by sa malo umožniť vyplácať pomoc na kg/mlieka, aby sa zachovali stimuly na efektívnu produkciu.

(12)

S cieľom urýchliť reakcie na nestálosť a udržať poľnohospodársku činnosť v severných regiónoch Fínska je vhodné povoliť Fínsku, aby na každý kalendárny rok určilo výšku pomoci na sektor v rámci kategórie pomoci a na výrobnú jednotku.

(13)

V tejto súvislosti by Fínsko malo rozlišovať pomoc vo svojich severných regiónoch a stanoviť ročnú výšku pomoci v závislosti od závažnosti prírodných znevýhodnení a iných objektívnych a transparentných odôvodnených kritérií týkajúcich sa cieľov uvedených v článku 142 ods. 3 treťom pododseku aktu o pristúpení, ktoré spočívajú v udržiavaní tradičnej prvovýroby a spracovania osobitne prispôsobených klimatickým podmienkam dotknutých regiónov, v zlepšení štruktúr výroby, odbytu a spracovania poľnohospodárskych výrobkov, uľahčení nakladania s nimi a zabezpečení ochrany životného prostredia a zachovania krajiny.

(14)

V záujme zabezpečenia pravidelných platieb v priebehu kalendárneho roku by sa Fínsku malo umožniť vyplácať pomoc za daný rok prostredníctvom záloh na základe počiatočných odhadov počtu výrobných faktorov a výrobných jednotiek a vyplácať pomoc na produkciu mlieka v mesačných splátkach na základe skutočnej produkcie.

(15)

Malo by sa zabrániť nadmernej kompenzácii výrobcov spätným získavaním neoprávnených platieb, a to najneskôr do 1. júna nasledujúceho roku.

(16)

Podľa článku 142 ods. 3 aktu o pristúpení by pomoc poskytovaná v zmysle tohto rozhodnutia nemala viesť k zvýšeniu celkovej produkcie nad rámec tradičnej úrovne produkcie v oblasti, na ktorú sa vzťahuje schéma severskej pomoci.

(17)

Preto je potrebné stanoviť maximálny ročný počet oprávnených výrobných faktorov pre každú kategóriu pomoci vrátane samostatného maximálneho počtu dojníc na úroveň zodpovedajúcu úrovni v referenčných obdobiach alebo nižšej úrovni.

(18)

Pokiaľ ide o počet dojníc, mal by sa zohľadňovať vývoj objemu produkcie podľa výrobného faktora od referenčných období. Maximálny oprávnený počet dojníc bol preto stanovený v rozhodnutí (EÚ) 2018/672.

(19)

Pomoc na chov sobov, ich spracovanie a uvádzanie na trh by sa mala vyplácať tak, aby sa zabránilo nadmernej kompenzácii v spojení s pomocou poskytnutou v súlade s článkom 213 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013 (6).

(20)

Pokiaľ ide o rastlinnú výrobu, maximálna povolená plocha by mala byť 944 300 ha, čím by sa umožnilo flexibilné využívanie poľnohospodárskej pôdy medzi rôznymi sektormi výroby, pričom uvedená plocha môže pozostávať z maximálne 481 200 ha trávneho porastu.

(21)

V prípade skleníkovej produkcie by sa mala stanoviť samostatná maximálne povolená plocha na 203 ha, čo zodpovedá tradičnej ploche výroby v severných regiónoch Fínska.

(22)

Ak počet výrobných faktorov v kategórii presahuje maximálny počet v danom roku, počet oprávnených výrobných faktorov by sa mal znížiť o zodpovedajúci počet výrobných faktorov v kalendárnom roku nasledujúcom po roku, v ktorom bol maximálny počet prekročený.

(23)

V súlade s článkom 143 ods. 2 aktu o pristúpení má Fínsko poskytnúť Komisii informácie o vykonávaní a účinkoch pomoci. Aby bolo možné lepšie posúdiť dlhodobé účinky pomoci a s cieľom stanoviť úrovne pomoci ako 6-ročné priemery, je vhodné predkladať správy o sociálno-ekonomických účinkoch pomoci a každoročne predkladať správy obsahujúce finančné a iné informácie o vykonávaní schémy potrebné na zabezpečenie plnenia podmienok stanovených v tomto rozhodnutí.

(24)

Fínsko by malo zaistiť prijatie vhodných kontrolných opatrení vo vzťahu k prijímateľom pomoci. S cieľom zabezpečiť účinnosť uvedených opatrení a transparentnosť pri vykonávaní schémy by tieto kontrolné opatrenia mali byť čo najviac zosúladené s tými, ktoré sa vykonávajú v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky.

(25)

Keďže severská pomoc úzko súvisí s inými podpornými opatreniami v oblasti poľnohospodárstva, rozvoja vidieka a lesného hospodárstva, podľa návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovujú pravidlá týkajúce sa strategických plánov, ktoré majú zostaviť členské štáty v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky (strategické plány SPP) a ktoré sú financované z Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF) a Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV), a ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1305/2013 a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1307/2013 (7), by sa obdobie uplatňovania tohto rozhodnutia malo zosúladiť s uvedeným nariadením.

(26)

V záujme jasnosti by sa rozhodnutie (EÚ) 2018/672 malo zrušiť s účinnosťou od 1. januára 2022. Ustanovenia o informačných a kontrolných opatreniach by sa však mali naďalej uplatňovať do 1. júna 2022,

(1)

Rozhodnutím Komisie (EÚ) 2020/491 (3) sa do 31. decembra 2021 povoľuje oslobodenie od dovozných ciel a od dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) pri dovoze tovaru potrebného na boj proti následkom šírenia ochorenia COVID-19.

(2)

Komisia 8. novembra 2021 konzultovala s členskými štátmi o tom, či je potrebné predĺženie, na základe čoho Belgicko, Grécko, Chorvátsko, Lotyšsko, Maďarsko, Poľsko, Portugalsko, Rakúsko, Rumunsko, Slovinsko a Španielsko podali 12. novembra 2021 žiadosti o pokračovanie v uplatňovaní opatrenia stanovujúceho oslobodenie od dovozných ciel a oslobodenie od DPH pri dovoze tovaru. Írsko podalo žiadosť 16. novembra 2021, Bulharsko, Fínsko, Holandsko, Malta, Nemecko, Švédsko a Taliansko 17. novembra 2021, Estónsko 18. novembra 2021, Dánsko a Luxembursko 19. novembra 2021 a Česko 23. novembra 2021 (ďalej len „žiadajúce členské štáty“).

(3)

Dovoz, ktorý žiadajúce členské štáty uskutočňujú podľa rozhodnutia (EÚ) 2020/491, pomáha štátnym organizáciám alebo organizáciám schváleným príslušnými orgánmi v členských štátoch získavať prístup k potrebným liekom, zdravotníckemu vybaveniu a osobným ochranným prostriedkom, ktoré sú nedostatkové. Obchodné štatistiky týkajúce sa takéhoto tovaru naznačujú, že súvisiaci dovoz má klesajúci trend, ale zostáva významný a kolíše v závislosti od dopytu po tovare potrebnom na boj proti pandémii COVID-19. Napriek tomu, že v členských štátoch prebieha očkovanie a boli prijaté viaceré opatrenia na zamedzenie šírenia vírusu, počet infekcií COVID-19 v členských štátoch je stále rizikový z hľadiska verejného zdravia. Keďže žiadajúce členské štáty stále vykazujú nedostatok tovaru potrebného na boj proti pandémii COVID-19, je vhodné povoliť oslobodenie od splatných dovozných ciel pri tovare dovážanom na účely opísané v článku 74 nariadenia (ES) č. 1186/2009 a oslobodenie od splatnej DPH pri tovare dovážanom na účely opísané v článku 51 smernice 2009/132/ES.

(4)

Žiadajúce členské štáty by mali Komisiu informovať o povahe a množstve rôzneho tovaru, ktorý oslobodili od dovozných ciel a od DPH s cieľom bojovať proti následkom šírenia ochorenia COVID-19, o organizáciách, ktoré schválili na účely distribúcie alebo sprístupnenia tohto tovaru, ako aj o opatreniach, ktoré prijali s cieľom zabrániť použitiu tohto tovaru na iné účely, ako je boj proti následkom šírenia tohto ochorenia. Žiadajúce členské štáty by mali zabezpečiť, aby sa takéto oslobodenie od cla a oslobodenie od DPH správne uplatňovalo v súlade s colnými predpismi a právnymi predpismi v oblasti DPH a aby sa zabránilo akýmkoľvek podvodom, daňovým únikom, vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam alebo zneužívaniu.

(5)

Vzhľadom na extrémne výzvy, ktorým čelia žiadajúce členské štáty, by sa oslobodenie od dovozných ciel a oslobodenie od DPH malo povoliť v prípade dovozu, ktorý sa uskutočňuje od 1. januára 2022. Oslobodenie by malo zostať v platnosti do 30. júna 2022.

(6)

Dňa 3. decembra 2021 sa uskutočnili konzultácie s členskými štátmi v súlade s článkom 76 prvým odsekom nariadenia (ES) č. 1186/2009 a článkom 53 prvým odsekom smernice 2009/132/ES,

a)

zoznam organizácií schválených príslušnými orgánmi v členských štátoch, ktoré sa uvádzajú v článku 1 ods. 1 písm. c);

b)

konsolidované informácie o povahe a množstve rôzneho tovaru oslobodeného od dovozných ciel a od DPH podľa článku 1;

c)

opatrenia prijaté na zabezpečenie súladu s článkami 78, 79 a 80 nariadenia (ES) č. 1186/2009 a článkami 55, 56 a 57 smernice 2009/132/ES v súvislosti s tovarom patriacim do rozsahu pôsobnosti tohto rozhodnutia.

(1)

Žiadosť o registráciu európskej iniciatívy občanov s názvom „INICIATÍVA EVE ZA ZAVEDENIE PRÁVA ROZHODOVAŤ“ bola Komisii predložená 9. septembra 2021.

(2)

Rozhodnutím z 5. októbra 2021 vo forme listu [C(2021) 7294 final] v súlade s článkom 6 ods. 4 nariadenia (EÚ) 2019/788 Komisia informovala skupinu organizátorov, že požiadavky na registráciu stanovené v článku 6 ods. 3 prvom pododseku písm. a), d) a e) uvedeného nariadenia boli splnené a že článok 6 ods. 3 prvý pododsek písm. b) sa neuplatňuje. Komisia však takisto podotkla, že iniciatíva nespĺňa požiadavku uvedenú v článku 6 ods. 3 prvom pododseku písm. c) nariadenia (EÚ) 2019/788. Komisia preto vyzvala skupinu organizátorov, aby v súlade s článkom 6 ods. 4 prvým pod odsekom nariadenia (EÚ) 2019/788 svoju iniciatívu zmenili. Komisia skupinu organizátorov upozornila na skutočnosť, že nariadenie (EÚ) 2019/788 neumožňuje iniciatívam občanov predkladať návrhy na revíziu zmlúv. Okrem toho skupinu organizátorov vyzvala, aby uviedli, ktorý právny akt Únie by podľa nich mala Komisia navrhnúť, a aby objasnili obsah tohto právneho aktu, resp. týchto právnych aktov.

(3)

Dňa 19. októbra 2021 zaslala skupina organizátorov útvarom Komisie list, v ktorom sa chceli informovať o (i) požiadavke predložiť „návrh“, pričom tvrdili, že úlohou Komisie je vypracúvať legislatívne návrhy; a (ii) o preskúmaní iniciatívy a možnosti stretnutia so zástupcami Komisie s cieľom spoločne posúdiť navrhovaný projekt EVE (ktorý by mal prispieť k vytvoreniu nového „práva rozhodovať“) a navrhnúť obsah iniciatívy [s nesprávnym odkazom na článok 15 nariadenia (EÚ) 2019/788, ktorý sa vzťahuje len na platné iniciatívy]. Útvary Komisie vo svojej odpovedi z 5. novembra 2021 zopakovali, že ciele iniciatívy musia spĺňať podmienky stanovené v článku 6 ods. 3 nariadenia (EÚ) 2019/788.

(4)

Dňa 17. novembra 2021 skupina organizátorov iniciatívu opätovne predložila. Hoci bola iniciatíva preformulovaná, jej podstata sa nezmenila, a to aj napriek tomu, že Komisia vo svojom rozhodnutí z 5. októbra 2021 požiadala, o zohľadnenie jej posúdenia.

(5)

Ciele iniciatívy sú vyjadrené takto: „Vzhľadom na dokumentáciu pripojenú k dokumentu s názvom „NÁVRH iniciatívy EVE“ žiadame Európsku komisiu, aby pripravila akýkoľvek akt alebo právny predpis, ktorý môže byť potrebný na to, aby Európska komisia zaviedla (ľudské) právo rozhodovať a previesť ho na verejné inštitúcie. Tým by sa vytvoril systém priamej demokracie, v rámci ktorého by občania mohli súdržne rozhodovať o otázkach spoločného alebo verejného záujmu, a uplatňovať tak zvrchovanosť ľudu so zástupcami aj bez nich. Vzhľadom na rozsah tejto požiadavky predložila iniciatíva predbežný návrh, ktorý by sa mohol použiť na zavedenie práva rozhodovať. Preto tiež žiada, aby sa zvážili tieto tri možnosti: 1. EÚ a jej inštitúcie by mohli zaviesť právo požadované iniciatívou na základe vlastnej iniciatívy; 2. EÚ by mohla vytvoriť osobitný spôsob, ako vopred posúdiť uskutočniteľnosť návrhu a následne zabezpečiť, aby sa návrh vypracoval so všetkými možnými príslušnými stranami v rámci EÚ; 3. EÚ by mohla udeliť povolenie na vypracovanie a verejné testovanie návrhu; čo by prebiehalo prostredníctvom jednej konkrétnej strany, iba pre túto stranu alebo iba pre tento konkrétny návrh.“ V iniciatíve sa ďalej uvádza, že sa snaží o dosiahnutie celkového cieľa „vypracovať akt alebo opatrenie potrebné na vytvorenie predmetu európskej iniciatívy občanov“, čím pravdepodobne odkazuje na vytváranie obsahu a/alebo uplatňovanie (projektu vedúceho k zavedeniu) „práva rozhodovať“.

(6)

Skupina organizátorov prostredníctvom tejto iniciatívy vyzýva Komisiu, aby predložila návrh nového základného práva, ktorým by sa mal vytvoriť „systém priamej demokracie“ na úrovni orgánov Únie, v rámci ktorého by občania mohli „súdržne“ rozhodovať „o otázkach spoločného alebo verejného záujmu“, a tak spoločne uplatňovať „zvrchovanosť ľudu“. Podľa skupiny organizátorov by sa to malo dosiahnuť buď 1. „na základe vlastnej iniciatívy EÚ“; 2. „‚schválením‘ rozvoja cieľa pre súkromného zástupcu iniciatívy a projektu EVE“, alebo 3. „v spojení s projektom EVE“. Skupina organizátorov objasňuje, že z takéhoto návrhu môžu vyplývať zmeny v zmluvách, ale že podľa ich názoru nariadenie (EÚ) 2019/788 umožňuje iniciatívam občanov Komisiu o predloženie takéhoto návrhu požiadať. V rámci možností č. 2 alebo 3 skupina organizátorov navrhuje, aby Komisia „schválila“ súkromný projekt („projekt EVE“), ktorého cieľom by bolo prispieť k zavedeniu nového základného práva. Ostatné ciele uvedené v sprievodnom dokumente slúžia celkovému cieľu zavedenia tohto nového práva.

(7)

Podľa článku 11 ods. 4 prvého pododseku ZEÚ a článku 1 nariadenia (EÚ) 2019/788 je európska iniciatíva občanov iniciatíva, ktorou sa Komisia vyzýva, aby v rámci svojich právomocí predložila príslušný návrh vo veciach, o ktorých sa občania domnievajú, že na účely uplatňovania zmlúv je potrebný právny akt Únie, a ktorú podporil najmenej jeden milión oprávnených signatárov pochádzajúcich najmenej z jednej štvrtiny všetkých členských štátov. Podľa článku 6 ods. 3 prvého pododseku písm. c) nariadenia (EÚ) 2019/788 Komisia nezaregistruje iniciatívu občanov, ak „je zjavne mimo rámca právomocí Komisie predložiť návrh právneho aktu Únie na účely vykonávania zmlúv“.

(8)

Všeobecný súd vo svojom rozsudku vo veci T-611/19 rozhodol, že pojem právny akt v zmysle článku 11 ZEÚ a článku 2 bodu 1 a článku 4 ods. 2 písm. b) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 211/2011 (2) sa v súlade s článkom 288 ZFEÚ vzťahuje na nariadenia, smernice, rozhodnutia, odporúčania a stanoviská prijaté inštitúciami. Nariadenie (EÚ) č. 211/2011 bolo 1. januára 2020 zrušené a nahradené nariadením (EÚ) 2019/788. Rozsah iniciatívy občanov a právne podmienky registrácie sa však nezmenili. Nariadenie (EÚ) 2019/788 neumožňuje iniciatívam občanov požadovať od Komisie, aby navrhla zmeny zmlúv, pretože im umožňuje Komisiu požiadať len o to, aby v rámci svojich právomocí navrhla akty sekundárneho práva na vykonávanie zmlúv.

(9)

Samotná skupina organizátorov pripúšťa, že cieľ iniciatívy by sa musel dosiahnuť prostredníctvom zmien zmlúv a nemohol by sa dosiahnuť právnymi aktmi, ako sú akty uvedené v článku 288 ZFEÚ. Keďže iniciatíva okrem toho ponúka spustenie súkromného projektu („projekt EVE“), ktorého cieľom by bolo prispieť k vytvoreniu nového „práva rozhodovať“, Komisia poznamenáva, že by sa to žiadneho návrhu takéhoto aktu netýkalo.

(10)

Z týchto dôvodov je iniciatíva s názvom „Iniciatíva EVE za zavedenie práva rozhodovať“ zjavne mimo rámca právomocí Komisie predložiť návrh právneho aktu Únie na účely vykonávania zmlúv v zmysle článku 6 ods. 4 tretieho pododseku písm. c) nariadenia (EÚ) 2019/788.

(11)

Žiadosť o registráciu by sa preto mala zamietnuť,

(1)

V článku 29 ods. 1 smernice 96/23/ES sa vyžaduje, aby tretie krajiny, z ktorých majú členské štáty povolené dovážať zvieratá a živočíšne produkty, na ktoré sa vzťahuje uvedená smernica, predložili plány monitorovania rezíduí, ktoré poskytujú požadované záruky (ďalej len „plány“). Dané plány by sa mali vzťahovať prinajmenšom na skupiny rezíduí a látok uvedené v prílohe I k smernici 96/23.

(2)

Rozhodnutím Komisie 2011/163/EÚ (2) sa schvaľujú plány predložené určitými tretími krajinami, ktoré sa týkajú zvierat a živočíšnych produktov uvedených v prílohe k danému rozhodnutiu.

(3)

Tretie krajiny, z ktorých je v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/429 (3) povolený vstup určitých mäsových výrobkov a ošetrených žalúdkov, mechúrov a čriev na ľudskú spotrebu do Únie, sú obsiahnuté v zozname uvedenom vo vykonávacom nariadení Komisie (EÚ) 2021/404 (4). Tretie krajiny, z ktorých je v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/625 (5) povolený vstup určitých mäsových výrobkov do Únie, sú obsiahnuté v zozname uvedenom vo vykonávacom nariadení Komisie (EÚ) 2021/405 (6).

(4)

Albánsko, Argentína, Austrália, Bielorusko, Brazília, Čile, Čína, Egypt, India, Irán, Japonsko, Kolumbia, Libanon, Maroko, Mongolsko, Nový Zéland, Pakistan, Paraguaj, Rusko, Spojené kráľovstvo (7), Srbsko, Sýria, Švajčiarsko, Tunisko, Turecko, Ukrajina, Uruguaj a Uzbekistan predložili osobitný plán monitorovania rezíduí v črevách a Komisia jednotlivé plány vyhodnotila ako uspokojujúce. Všetky predložené plány poskytujú dostatočné záruky a mali by sa schváliť. Zápis týkajúci sa čriev z týchto tretích krajín by sa preto mal zodpovedajúcim spôsobom zahrnúť do zoznamu v prílohe k rozhodnutiu 2011/163/EÚ.

(5)

Stĺpec „Akvakultúra“ v prílohe k rozhodnutiu 2011/163/EÚ by sa mal rozdeliť na štyri podstĺpce, konkrétne „Ryby“, „Produkty z rýb“, „Kôrovce“ a „Mäkkýše“, v záujme zosúladenia s kategóriami používanými v certifikátoch stanovených vo vykonávacom nariadení Komisie (EÚ) 2020/2235 (8) a so zoznamami krajín, z ktorých je povolený vstup určitých produktov do Únie stanovených v prílohách VIII a IX k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2021/405.

(6)

S cieľom zohľadniť rôzne produkty akvakultúry, ktoré vyvážajú tretie krajiny, Komisia vyhodnotila ich plán monitorovania rezíduí a zodpovedajúcim spôsobom vyplnila štyri podstĺpce, konkrétne „Ryby“, „Produkty z rýb“, „Kôrovce“ a „Mäkkýše“, na základe informácií uvedených v ich predložených plánoch monitorovania rezíduí v akvakultúre.

(7)

Albánsko, Argentína, Arménsko, Bielorusko, Bosna a Hercegovina, Čierna Hora, Faerské ostrovy, Falklandské ostrovy, Izrael, Japonsko, Keňa, Maroko, Maurícius, Moldavsko, Nový Zéland, Ostrov Man, Severné Macedónsko, Singapur, Spojené kráľovstvo, Srbsko, Turecko, Uganda, Ukrajina a Uruguaj predložili osobitný plán monitorovania rezíduí obmedzený len na jednu podkategóriu akvakultúry –„ryby“ – a Komisia jednotlivé plány vyhodnotila ako uspokojujúce. Všetky tieto plány poskytujú dostatočné záruky a mali by sa schváliť. Zápis týkajúci sa týchto tretích krajín by sa preto mal zodpovedajúcim spôsobom zahrnúť do podstĺpca pre ryby v zozname uvedenom v prílohe k rozhodnutiu 2011/163/EÚ.

(8)

Austrália, Irán a Madagaskar predložili osobitný plán monitorovania rezíduí týkajúci sa podkategórie produktov akvakultúry „produkty z rýb“ a Komisia jednotlivé plány vyhodnotila ako uspokojujúce. Všetky tieto plány poskytujú dostatočné záruky a mali by sa schváliť. Zápis týkajúci sa týchto tretích krajín by sa preto mal zodpovedajúcim spôsobom zahrnúť do podstĺpca pre produkty z rýb v zozname uvedenom v prílohe k rozhodnutiu 2011/163/EÚ.

(9)

Belize, Brunej, Guatemala, Kuba, Mozambik, Nigéria, Nikaragua, Nová Kaledónia, Tanzánia a Venezuela predložili osobitný plán monitorovania rezíduí, obmedzený len na jednu podkategóriu akvakultúry – „kôrovce“ – a Komisia jednotlivé plány vyhodnotila ako uspokojujúce. Všetky tieto plány poskytujú dostatočné záruky a mali by sa schváliť. Zápis týkajúci sa týchto tretích krajín by sa preto mal zodpovedajúcim spôsobom zahrnúť do podstĺpca pre kôrovce v zozname uvedenom v prílohe k rozhodnutiu 2011/163/EÚ.

(10)

Mexiko nepredložilo Komisii plán pre výrobky z bravčového mäsa. Mexiko však poskytlo záruky, pokiaľ ide o výrobky z bravčového mäsa pochádzajúce buď z členských štátov, alebo z tretích krajín, ktoré sú majú povolené vyvážať takéto výrobky do Únie. Zápis týkajúci sa Mexika by sa mal preto zodpovedajúcim spôsobom a s príslušnou poznámkou pod čiarou doplniť do stĺpca pre ošípané v zozname uvedenom v prílohe k rozhodnutiu 2011/163/EÚ.

(11)

Spojené arabské emiráty nepredložili Komisii plán pre ryby. Spojené arabské emiráty však poskytli záruky, pokiaľ ide o ryby pochádzajúce buď z členských štátov, alebo z tretích krajín, ktoré majú povolené vyvážať takéto produkty do Únie. Zápis týkajúci sa Spojených arabských emirátov by sa mal preto zodpovedajúcim spôsobom a s príslušnou poznámkou pod čiarou doplniť do podstĺpca pre ryby v zozname uvedenom v prílohe k rozhodnutiu 2011/163/EÚ.

(12)

Tretie krajiny môžu získavať spracované produkty živočíšneho pôvodu obsiahnuté v zmiešaných výrobkoch buď z členských štátov, alebo z iných tretích krajín, z ktorých je povolený dovoz takýchto spracovaných produktov do Únie, s cieľom použiť ich len na prípravu zmiešaných výrobkov určených na vývoz do Únie. Do zoznamu v prílohe k rozhodnutiu 2011/163/EÚ by sa preto mal zodpovedajúcim spôsobom a s príslušnou poznámkou pod čiarou doplniť zápis týkajúci sa tretích krajín vyžadujúcich použitie takéhoto spracovaného produktu živočíšneho pôvodu obsiahnutého v zmiešaných výrobkoch.

(13)

Albánsko nie je schopné poskytnúť plán monitorovania rezíduí v mlieku, ktorý by bol rovnocenný plánu požadovanému v článku 7 smernice 96/23/ES. Albánsko však prostredníctvom vyhlásenia v súlade s článkom 2 rozhodnutia 2011/163/EÚ poskytlo záruky, že v zmiešanom výrobku, ktorý sa má vyviezť do Únie, bude používať len mlieko pochádzajúce buď z členských štátov, alebo tretích krajín, ktoré majú povolené vyvážať takéto výrobky do Únie. Zápis týkajúci sa mlieka z Albánska by sa preto mal zodpovedajúcim spôsobom doplniť do zoznamu uvedeného v prílohe k rozhodnutiu 2011/163/EÚ.

(14)

Egypt nie je schopný poskytnúť plán monitorovania rezíduí v mlieku, ktorý by bol rovnocenný plánu požadovanému v článku 7 smernice 96/23/ES. Egypt však prostredníctvom vyhlásenia v súlade s článkom 2 rozhodnutia 2011/163/EÚ poskytol záruky, že v zmiešanom výrobku, ktorý sa má vyviezť do Únie, bude používať len mlieko pochádzajúce buď z členských štátov, alebo tretích krajín, ktoré majú povolené vyvážať takéto produkty do Únie. Zápis týkajúci sa mlieka z Egypta by sa preto mal zodpovedajúcim spôsobom doplniť do zoznamu uvedeného v prílohe k rozhodnutiu 2011/163/EÚ.

(15)

Indonézia nie je schopná poskytnúť plán monitorovania rezíduí v mlieku a vo vajciach, ktorý by bol rovnocenný plánu požadovanému v článku 7 smernice 96/23/ES. Indonézia však prostredníctvom vyhlásenia v súlade s článkom 2 rozhodnutia 2011/163/EÚ poskytla záruky, že v zmiešanom výrobku, ktorý sa má vyviezť do Únie, bude používať len mlieko a vajcia pochádzajúce buď z členských štátov, alebo tretích krajín, ktoré majú povolené vyvážať takéto produkty do Únie. Zápis týkajúci sa mlieka a vajec z Indonézie by sa preto mal zodpovedajúcim spôsobom doplniť do zoznamu uvedeného v prílohe k rozhodnutiu 2011/163/EÚ.

(16)

Japonsko nie je schopné poskytnúť plán monitorovania rezíduí v mede, ktorý by bol rovnocenný plánu požadovanému v článku 7 smernice 96/23/ES. Japonsko však prostredníctvom vyhlásenia v súlade s článkom 2 rozhodnutia 2011/163/EÚ poskytlo záruky, že v zmiešanom výrobku, ktorý sa má vyviezť do Únie, bude používať len med pochádzajúci buď z členských štátov, alebo tretích krajín, ktoré majú povolené vyvážať takéto produkty do Únie. Zápis týkajúci sa medu z Japonska by sa preto mal zodpovedajúcim spôsobom doplniť do zoznamu uvedeného v prílohe k rozhodnutiu 2011/163/EÚ.

(17)

Mexiko nie je schopné poskytnúť plán monitorovania rezíduí v mlieku, ktorý by bol rovnocenný plánu požadovanému v článku 7 smernice 96/23/ES. Mexiko však prostredníctvom vyhlásenia v súlade s článkom 2 rozhodnutia 2011/163/EÚ poskytlo záruky, že v zmiešanom výrobku, ktorý sa má vyviezť do Únie, bude používať len mlieko pochádzajúce buď z členských štátov, alebo tretích krajín, ktoré majú povolené vyvážať takéto produkty do Únie. Zápis týkajúci sa mlieka z Mexika by sa preto mal zodpovedajúcim spôsobom doplniť do zoznamu uvedeného v prílohe k rozhodnutiu 2011/163/EÚ.

(18)

Maroko nie je schopné poskytnúť plán monitorovania rezíduí v mlieku, kôrovcoch a vo vajciach, ktorý by bol rovnocenný plánu požadovanému v článku 7 smernice 96/23/ES. Maroko však prostredníctvom vyhlásenia v súlade s článkom 2 rozhodnutia 2011/163/EÚ poskytlo záruky, že v zmiešanom výrobku, ktorý sa má vyviezť do Únie, bude používať len mlieko, kôrovce a vajcia pochádzajúce buď z členských štátov, alebo tretích krajín, ktoré majú povolené vyvážať takéto produkty do Únie. Zápis týkajúci sa mlieka, kôrovcov a vajec z Maroka by sa preto mal zodpovedajúcim spôsobom doplniť do zoznamu uvedeného v prílohe k rozhodnutiu 2011/163/EÚ.

(19)

Omán nie je schopný poskytnúť plán monitorovania rezíduí v mlieku, vo vajciach a v mede, ktorý by bol rovnocenný plánu požadovanému v článku 7 smernice 96/23/ES. Omán však prostredníctvom vyhlásenia v súlade s článkom 2 rozhodnutia 2011/163/EÚ poskytol záruky, že v zmiešanom výrobku, ktorý sa má vyviezť do Únie, bude používať len mlieko, vajcia a med pochádzajúce buď z členských štátov, alebo tretích krajín, ktoré majú povolené vyvážať takéto produkty do EÚ. Zápis týkajúci sa mlieka, vajec a medu z Ománu by sa preto mal zodpovedajúcim spôsobom doplniť do zoznamu uvedeného v prílohe k rozhodnutiu 2011/163/EÚ.

(20)

Taiwan nie je schopný poskytnúť plán monitorovania rezíduí v mlieku, ktorý by bol rovnocenný plánu požadovanému v článku 7 smernice 96/23/ES. Taiwan však prostredníctvom vyhlásenia v súlade s článkom 2 rozhodnutia 2011/163/EÚ poskytol záruky, že v zmiešanom výrobku, ktorý sa má vyviezť do Únie, bude používať len mlieko pochádzajúce buď z členských štátov, alebo tretích krajín, ktoré majú povolené vyvážať takéto produkty do Únie. Zápis týkajúci sa mlieka z Taiwanu by sa preto mal zodpovedajúcim spôsobom doplniť do zoznamu uvedeného v prílohe k rozhodnutiu 2011/163/EÚ.

(21)

Vietnam nie je schopný poskytnúť plán monitorovania rezíduí v mlieku a vo vajciach, ktorý by bol rovnocenný plánu požadovanému v článku 7 smernice 96/23/ES. Vietnam však prostredníctvom vyhlásenia v súlade s článkom 2 rozhodnutia 2011/163/EÚ poskytol záruky, že v zmiešanom výrobku, ktorý sa má vyviezť do Únie, bude používať len mlieko a vajcia pochádzajúce buď z členských štátov, alebo tretích krajín, ktoré majú povolené vyvážať takéto produkty do Únie. Zápis týkajúci sa mlieka a vajec z Vietnamu by sa preto mal zodpovedajúcim spôsobom doplniť do zoznamu uvedeného v prílohe k rozhodnutiu 2011/163/EÚ.

(22)

Austrália predložila Komisii plán pre vajcia. Uvedený plán poskytuje dostatočné záruky a mal by sa schváliť. Zápis týkajúci sa vajec z Austrálie by sa preto mal zodpovedajúcim spôsobom zahrnúť do zoznamu v prílohe k rozhodnutiu 2011/163/EÚ.

(23)

Ghana je v súčasnosti zahrnutá v zozname schválených krajín, ktorý je uvedený v prílohe k rozhodnutiu 2011/163/EÚ, pokiaľ ide o med. Ghana predložila Komisii plán pre med, ktorý neposkytuje dostatočné záruky. Zápis týkajúci sa medu z Ghany by sa preto mal vypustiť zo zoznamu uvedeného v prílohe k rozhodnutiu 2011/163/EÚ.

(24)

Irán je v súčasnosti zahrnutý v zozname schválených krajín, ktorý je uvedený v prílohe k rozhodnutiu 2011/163/EÚ, pokiaľ ide o produkty akvakultúry, s výnimkou rýb. Irán predložil Komisii plán pre produkty z rýb a kôrovce. Tento plán poskytuje dostatočné záruky. Zápis týkajúci sa Iránu, len pokiaľ ide o produkty z rýb a kôrovce, by sa preto mal zodpovedajúcim spôsobom zahrnúť do zoznamu v prílohe k rozhodnutiu 2011/163/EÚ.

(25)

Omán je v súčasnosti zahrnutý v zozname schválených krajín, ktorý je uvedený v prílohe k rozhodnutiu 2011/163/EÚ, pokiaľ ide o produkty akvakultúry, s výnimkou kôrovcov. Omán predložil Komisii plán pre ryby, ktorý neposkytuje dostatočné záruky. Zápis týkajúci sa rýb z Ománu by sa preto mal zodpovedajúcim spôsobom vypustiť zo zoznamu uvedeného v prílohe k rozhodnutiu 2011/163/EÚ.

(26)

Tunisko je v súčasnosti zahrnuté v zozname schválených krajín, ktorý je uvedený v prílohe k rozhodnutiu 2011/163/EÚ, pokiaľ ide o voľne žijúcu zver. Tunisko nepredložilo Komisii plán pre voľne žijúcu zver a uviedlo, že voľne žijúcu zver už mnoho rokov neprodukuje. Zápis týkajúci sa voľne žijúcej zveri z Tuniska by sa preto mal zodpovedajúcim spôsobom vypustiť zo zoznamu uvedeného v prílohe k rozhodnutiu 2011/163/EÚ.

(27)

Wallis a Futuna predložilo Komisii plán pre med. Uvedený plán poskytuje dostatočné záruky a mal by sa schváliť. Zápis týkajúci sa medu z ostrovov Wallis a Futuna by sa preto mal zodpovedajúcim spôsobom zahrnúť do zoznamu v prílohe k rozhodnutiu 2011/163/EÚ.

(28)

Rozhodnutie 2011/163/EÚ by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(29)

Opatrenia stanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá,