a)

poistné zmluvy vrátane zaistných zmlúv, ktoré vystavuje;

b)

zaistné zmluvy, ktoré má v držbe; a

c)

investičné zmluvy s prvkami voliteľnosti plnenia, ktoré vystavuje, a to za predpokladu, že účtovná jednotka vystavuje aj poistné zmluvy.

a)

zaistné zmluvy v držbe, s výnimkou:

b)

investičné zmluvy s prvkami voliteľnosti plnenia podľa odseku 3 písm. c), s výnimkou odkazu na poistné zmluvy uvedené v odseku 3 písm. c) a ako je uvedené v odseku 71.

a)

záruky, ktoré poskytuje výrobca, predajca alebo maloobchodník v súvislosti s predajom svojho tovaru alebo poskytovaním svojich služieb zákazníkovi (pozri IFRS 15 Výnosy zo zmlúv so zákazníkmi);

b)

aktíva a záväzky zamestnávateľov vyplývajúcich z programu zamestnaneckých požitkov (pozri IAS 19 Zamestnanecké požitky a IFRS 2 Platby na základe podielov) a na záväzky v rámci penzijných programov vykazované v penzijných programoch so stanovenými požitkami (pozri IAS 26 Účtovanie a vykazovanie penzijných programov);

c)

zmluvné práva alebo zmluvné záväzky, ktoré sú podmienené budúcim používaním, alebo právom na používanie, nefinančnej položky (napríklad niektoré licenčné poplatky, tantiémy, variabilné a iné podmienené lízingové platby a podobné položky: pozri IFRS 15, IAS 38 Nehmotný majetok a IFRS 16 Lízingy);

d)

záruky reziduálnej hodnoty poskytované výrobcom, predajcom alebo maloobchodníkom a záruky reziduálnej hodnoty nájomcu, ak sú obsiahnuté v lízingu (pozri IFRS 15 a IFRS 16);

e)

zmluvy o finančnej záruke s výnimkou prípadu, keď subjekt vystavujúci finančnú záruku vopred výslovne vyhlásil, že takéto zmluvy považuje za poistné zmluvy a použil účtovanie uplatniteľné na poistné zmluvy. Subjekt vystavujúci finančnú záruku si v prípade takýchto zmlúv o finančnej záruke zvolí, či na ne bude uplatňovať buď IFRS 17 alebo IAS 32 Finančné nástroje: prezentácia, IFRS 7 Finančné nástroje: zverejňovanie a IFRS 9 Finančné nástroje. Subjekt vystavujúci finančnú záruku sa takto môže rozhodnúť pri každej individuálnej zmluve, no takéto rozhodnutie je pri každej zmluve neodvolateľné;

f)

splatné alebo získateľné podmienené úhrady v rámci podnikovej kombinácie (pozri IFRS 3 Podnikové kombinácie);

g)

poistné zmluvy, v ktorých účtovná jednotka vystupuje ako poistník, s výnimkou prípadu, keď sú uvedené zmluvy zaistnými zmluvami v držbe [pozri odsek 3 písm. b)];

h)

zmluvy o kreditných kartách alebo podobné zmluvy, ktoré poskytujú úverové alebo platobné dohody, ktoré spĺňajú definíciu poistnej zmluvy v prípade a vtedy a len vtedy, ak účtovná jednotka nezohľadňuje posúdenie poistného rizika súvisiaceho s individuálnym zákazníkom pri stanovovaní ceny zmluvy s týmto zákazníkom (pozri IFRS 9 a ostatné uplatniteľné štandardy IFRS). Avšak, výlučne vtedy, ak sa v štandarde IFRS 9 vyžaduje, aby účtovná jednotka oddelila komponent poistného krytia [pozri odsek 21 písm. e) bod iv) štandardu IFRS 9], ktorý je vložený do takejto zmluvy, účtovná jednotka uplatňuje na tento komponent štandard IFRS 17.

a)

účtovná jednotka pri stanovovaní ceny zmluvy s individuálnym zákazníkom nezohľadňuje posúdenie rizika súvisiaceho s týmto zákazníkom;

b)

zákazníkovi sa na základe zmluvy ako odmena namiesto hotovostných platieb poskytujú služby; a

c)

poistné riziko prevádzané na základe zmluvy vyplýva primárne z toho, že zákazník využíva služby, a nie z neistoty súvisiacej s nákladmi na uvedené služby.

a)

uplatňuje štandard IFRS 9 na určenie toho, či existuje vložený derivát, ktorý treba oddeliť, a ak takýto vložený derivát existuje, ako ho účtovať;

b)

oddeľuje od hostiteľskej poistnej zmluvy investičný komponent, a to výlučne vtedy, ak je uvedený investičný komponent odlišný (pozri odseky B31 až B32). Na účtovanie oddeleného investičného komponentu uplatňuje účtovná jednotka štandard IFRS 9 s výnimkou prípadu, keď ide o investičnú zmluvu s prvkami voliteľnosti plnenia patriacu do rozsahu pôsobnosti štandardu IFRS 17 [pozri odsek 3 písm. c)].

a)

uplatňuje štandard IFRS 15 na priradenie prílevov peňažných tokov medzi poistný komponent a akékoľvek prísľuby poskytnúť odlišný tovar alebo služby iné než služby poistnej zmluvy; a

b)

priradí odlevy peňažných tokov medzi poistný komponent a akýkoľvek prisľúbený tovar alebo služby iné než služby poistnej zmluvy účtované uplatňovaním štandardu IFRS 15 tak, aby:

a)

skupinu zmlúv, ktoré sú pri prvotnom vykázaní nevýhodné, ak také existujú;

b)

skupinu zmlúv, na ktoré sa pri prvotnom vykázaní neviaže významná možnosť, že by sa následne stali nevýhodnými, ak také existujú; a

c)

skupinu zostávajúcich zmlúv v portfóliu, ak také existujú.

a)

na základe pravdepodobnosti zmien v predpokladoch, ktoré – ak by k nim došlo – by viedli k tomu, že by sa zmluvy stali nevýhodnými;

b)

na základe informácií o odhadoch poskytnutých z interného výkazníctva účtovnej jednotky. Pri posudzovaní toho, či sa na zmluvy, ktoré nie sú pri prvotnom vykázaní nevýhodné, neviaže významná možnosť, že sa stanú nevýhodnými:

a)

viac skupín, ktoré pri prvotnom vykázaní nie sú nevýhodné, ak interné výkazníctvo účtovnej jednotky poskytuje informácie, prostredníctvom ktorých sa rozlišuje medzi:

b)

viac než jednu skupinu zmlúv, ktoré sú pri prvotnom vykázaní nevýhodné, ak interné výkazníctvo účtovnej jednotky poskytuje na podrobnejšej úrovni informácie o rozsahu nevýhodnosti zmlúv.

a)

začiatok obdobia krytia skupiny zmlúv;

b)

dátum, ku ktorému nastane splatnosť prvej platby od poistníka v skupine; a

c)

pri skupine nevýhodných zmlúv, keď sa skupina stane nevýhodnou.

a)

pri skupinách poistných zmlúv, ktoré spĺňajú ktorékoľvek z kritérií uvedených v odseku 53, môže účtovná jednotka zjednodušiť oceňovanie skupiny pomocou metódy alokácie poistného podľa odsekov 55 až 59;

b)

pri skupinách zaistných zmlúv v držbe účtovná jednotka uplatňuje odseky 32 až 46, ako sa vyžaduje v odsekoch 63 až 70A. Odsek 45 (o poistných zmluvách s prvkami priamej účasti) a odseky 47 až 52 (o nevýhodných zmluvách) sa neuplatňujú na skupiny zaistných zmlúv v držbe;

c)

pri skupinách investičných zmlúv s prvkami voliteľnosti plnenia účtovná jednotka uplatňuje odseky 32 až 52, ako sa upravuje v odseku 71.

a)

peňažných tokov vyplývajúcich z poistnej zmluvy, ktoré pozostávajú z:

b)

zmluvnej servisnej marže ocenenej na základe uplatnenia odsekov 38 až 39.

a)

zahŕňajú, nezaujatým spôsobom, všetky primerané a preukázateľné informácie, dostupné bez neprimeraných výdavkov alebo úsilia, o výške, načasovaní a neistote uvedených budúcich peňažných tokov (pozri odseky B37 až B41). Na to musí účtovná jednotka odhadnúť očakávanú hodnotu (t. j. priemer vážený pravdepodobnosťou) celého rozsahu možných výsledkov;

b)

zohľadňujú perspektívu účtovnej jednotky za predpokladu, že odhady všetkých relevantných trhových premenných sú konzistentné s pozorovateľnými trhovými cenami uvedených premenných (pozri odseky B42 až B53);

c)

musia byť aktuálne – v odhadoch sa musia zohľadňovať podmienky existujúce k dátumu oceňovania vrátane predpokladov k uvedenému dátumu, ktoré sa týkajú budúcnosti (pozri odseky B54 až B60);

d)

musia byť explicitné – účtovná jednotka odhaduje úpravu o nefinančné riziká oddelene od ostatných odhadov (pozri odsek B90). Účtovná jednotka zároveň odhaduje peňažné toky oddelene od úpravy o časovú hodnotu peňazí a finančné riziko s výnimkou prípadu, keď najvhodnejšia technika oceňovania v sebe kombinuje tieto odhady (pozri odsek B46).

a)

účtovná jednotka má praktickú schopnosť prehodnotiť riziká príslušného poistníka a v dôsledku toho dokáže stanoviť cenu alebo úroveň dávok, v ktorých sú plne zohľadnené uvedené riziká; alebo

b)

sú splnené obe tieto kritériá:

a)

musia odzrkadľovať časovú hodnotu peňazí, charakteristické vlastnosti peňažných tokov a likviditné vlastnosti poistných zmlúv;

b)

musia byť konzistentné s pozorovateľnými aktuálnymi trhovými cenami (ak existujú) finančných nástrojov s peňažnými tokmi, ktorých charakteristické vlastnosti sú konzistentné s vlastnosťami poistných zmlúv, napríklad pokiaľ ide o načasovanie, menu a likviditu; a

c)

nesmú zahŕňať účinok faktorov, ktoré ovplyvňujú takéto pozorovateľné trhové ceny, no neovplyvňujú budúce peňažné toky daných poistných zmlúv.

a)

prvotného vykázania sumy peňažných tokov vyplývajúcich z poistnej zmluvy, ocenených uplatnením odsekov 32 až 37;

b)

akýchkoľvek peňažných tokov vyplývajúcich zo zmlúv v danej skupine k uvedenému dátumu;

c)

ukončenia vykazovania k dátumu prvotného vykázania:

a)

záväzku zostávajúceho krytia, ktorý pozostáva z:

b)

záväzku zo vzniknutých poistných nárokov, ktorý pozostáva z peňažných tokov vyplývajúcich z poistnej zmluvy súvisiacich s minulou službou, priradených do skupiny k uvedenému dátumu, ocenených uplatnením odsekov 33 až 37 a B36 až B92.

a)

poistné výnosy – za zníženie záväzku zostávajúceho krytia z dôvodu služieb poskytnutých za dané obdobie, ocenené uplatnením odsekov B120 až B124;

b)

výdavky na poistnú službu – za straty zo skupín nevýhodných zmlúv a zrušenie takýchto strát (pozri odseky 47 až 52); a

c)

príjmy alebo výdavky financovania poistenia – za účinok časovej hodnoty peňazí a účinok finančného rizika podľa odseku 87.

a)

výdavky na poistnú službu – za zvýšenie záväzku z dôvodu poistných nárokov a výdavkov vzniknutých v danom období, okrem akýchkoľvek investičných komponentov;

b)

výdavky na poistnú službu – za akékoľvek následné zmeny peňažných tokov vyplývajúcich z poistnej zmluvy súvisiacich so vzniknutými poistnými nárokmi a vzniknutými výdavkami; a

c)

príjmy alebo výdavky financovania poistenia – za účinok časovej hodnoty peňazí a účinok finančného rizika podľa odseku 87.

a)

účinok akýchkoľvek nových zmlúv pridaných do skupiny (pozri odsek 28);

b)

úrok naakumulovaný z účtovnej hodnoty zmluvnej servisnej marže počas obdobia vykazovania ocenený diskontnými sadzbami podľa odseku B72 písm. b);

c)

zmeny peňažných tokov vyplývajúcich z poistnej zmluvy súvisiacich s budúcou službou podľa odsekov B96 až B100, s výnimkou prípadu, keď:

d)

účinok akýchkoľvek kurzových rozdielov na zmluvnú servisnú maržu; a

e)

sumu vykázanú ako poistné výnosy z dôvodu prevodu služieb poistnej zmluvy v danom období, určenú alokáciou zmluvnej servisnej marže zostávajúcej ku koncu obdobia vykazovania (pred všetkými alokáciami) počas aktuálneho a zostávajúceho obdobia krytia pri uplatnení odseku B119.

a)

účinok akýchkoľvek nových zmlúv pridaných do skupiny (pozri odsek 28);

b)

zmenu hodnoty podielu účtovnej jednotky na zmene reálnej hodnoty podkladových položiek [pozri odsek B104 písm. b) bod i)], s výnimkou prípadu, keď:

c)

zmeny peňažných tokov vyplývajúcich z poistnej zmluvy súvisiacich s budúcou službou podľa odsekov B101 až B118, s výnimkou prípadu, keď:

d)

účinok akýchkoľvek kurzových rozdielov vznikajúcich pre zmluvnú servisnú maržu; a

e)

sumu vykázanú ako poistné výnosy z dôvodu prevodu služieb poistnej zmluvy v danom období, určenú alokáciou zmluvnej servisnej marže zostávajúcej ku koncu obdobia vykazovania (pred všetkými alokáciami) počas aktuálneho a zostávajúceho obdobia krytia pri uplatnení odseku B119.

a)

nepriaznivé zmeny súvisiace s budúcou službou v peňažných tokoch vyplývajúcich z poistnej zmluvy, priradených do skupiny, vyplývajúce zo zmien v odhadoch budúcich peňažných tokov a rizikovej úpravy o nefinančné riziká; a

b)

pri skupine poistných zmlúv s prvkami priamej účasti zníženie hodnoty podielu účtovnej jednotky na reálnej hodnote podkladových položiek.

a)

následne zmeny v peňažných tokoch vyplývajúcich z poistnej zmluvy záväzku zostávajúceho krytia podľa odseku 51 systematicky medzi:

b)

výlučne do komponentu straty až dovtedy, kým uvedený komponent nie je znížený na nulu:

Uplatňujúc odsek 44 písm. c) bod ii), odsek 45 písm. b) bod iii) a odsek 45 písm. c) bod iii) účtovná jednotka upravuje zmluvnú servisnú maržu len o výšku, o ktorú zníženie presahuje sumu priradenú do komponentu straty.

a)

odhady súčasnej hodnoty budúcich peňažných tokov pre poistné nároky a výdavky uvoľnené zo záväzku zostávajúceho krytia z dôvodu vzniknutých výdavkov na poistnú službu;

b)

zmeny v rizikovej úprave o nefinančné riziká vykázané vo výsledku hospodárenia z dôvodu uvoľnenia rizika; a

c)

príjmy alebo výdavky financovania poistenia.

a)

účtovná jednotka primerane očakáva, že takéto zjednodušenie bude viesť k oceneniu záväzku zostávajúceho krytia pre danú skupiny, ktoré by sa významné nelíšilo od ocenenia, ktoré by sa dosiahlo pri uplatnení požiadaviek podľa odsekov 32 až 52; alebo

b)

obdobie krytia každej zmluvy v skupine (vrátane služieb poistnej zmluvy vyplývajúcich zo všetkého poistného v rozsahu zmluvy určeného k uvedenému dátumu pri uplatnení odseku 34) je jeden rok alebo menej.

a)

rozsahu budúcich peňažných tokov týkajúcich sa akýchkoľvek derivátov vložených do zmlúv; a

b)

dĺžky obdobia krytia skupiny zmlúv.

a)

pri prvotnom vykázaní je účtovnou hodnotou záväzku:

b)

ku koncu každého následného obdobia vykazovania je účtovnou hodnotou záväzku účtovná hodnota na začiatku obdobia vykazovania:

a)

účtovnou hodnotou záväzku zostávajúceho krytia určenou pri uplatnení odseku 55; a

b)

peňažnými tokmi vyplývajúcim z poistnej zmluvy, ktoré sa týkajú zostávajúceho krytia skupiny, pri uplatnení odsekov 33 až 37 a B36 až B92. Ak však pri uplatňovaní odseku 59 písm. b) účtovná jednotka neupraví záväzok zo vzniknutých poistných nárokov o časovú hodnotu peňazí a o účinok finančného rizika, do peňažných tokov vyplývajúcich z poistnej zmluvy nezahŕňa žiadnu takúto úpravu.

a)

sa môže rozhodnúť, že vykáže akékoľvek peňažné toky súvisiace so začiatočnými nákladmi ako výdavky, keď jej uvedené náklady vzniknú, za predpokladu, že obdobie krytia každej zmluvy v skupine pri prvotnom vykázaní je najviac jeden rok;

b)

oceňuje záväzok zo vzniknutých poistných nárokov pri danej skupine poistných zmlúv vo výške peňažných tokov vyplývajúcich z poistnej zmluvy súvisiacich so vzniknutými poistnými nárokmi tak, že uplatňuje odseky 33 až 37 a B36 až B92. Od účtovnej jednotky sa však nevyžaduje, aby upravovala budúce peňažné toky o časovú hodnotu peňazí a o účinok finančného rizika, ak sa očakáva, že uvedené peňažné toky budú zaplatené alebo prijaté v priebehu jedného roka alebo menej od dátumu vzniku poistných nárokov.

a)

začiatok obdobia krytia skupiny zaistných zmlúv v držbe; a

b)

dátum, keď účtovná jednotka vykazuje nevýhodnú skupinu podkladových poistných zmlúv pri uplatnení odseku 25 písm. c), ak účtovná jednotka uzavrela súvisiacu zaistnú zmluvu v držbe v skupine zaistných zmlúv v držbe v daný deň alebo pred týmto dátumom.

a)

peňažných tokov vyplývajúcich z poistnej zmluvy;

b)

sumy akéhokoľvek aktíva alebo záväzku, ktorá bola predtým vykazovaná pri peňažných tokoch súvisiacich so skupinou zaistných zmlúv v držbe;

c)

a akýchkoľvek peňažných tokov vyplývajúcich z poistnej zmluvy k uvedenému dátumu; a

d)

akéhokoľvek príjmu vykázaného vo výsledku hospodárenia pri uplatnení odseku 66A.

a)

účinok akýchkoľvek nových zmlúv pridaných do skupiny (pozri odsek 28);

b)

úrok naakumulovaný z účtovnej hodnoty zmluvnej servisnej marže, ocenený diskontnými sadzbami podľa odseku B72 písm. b);

ba)

príjem vykázaný vo výsledku hospodárenia v období vykazovania pri uplatnení odseku 66A;

bb)

zrušenia komponentu vymáhania straty vykázaného pri uplatnení odseku 66B (pozri odsek B119F) v rozsahu, v akom tieto zrušenia nepredstavujú zmeny v peňažných tokoch vyplývajúcich z poistnej zmluvy skupiny zaistných zmlúv v držbe;

c)

zmeny v peňažných tokoch vyplývajúcich z poistnej zmluvy, ocenené diskontnými sadzbami podľa odseku B72 písm. c), v rozsahu, v akom sa zmena týka budúcej služby, s výnimkou prípadu, keď:

d)

účinok akýchkoľvek kurzových rozdielov vznikajúcich pre zmluvnú servisnú maržu; a

e)

sumu vykázanú vo výsledku hospodárenia z dôvodu služieb prijatých v danom období, určenú alokáciou zmluvnej servisnej marže zostávajúcej ku koncu obdobia vykazovania (pred všetkými alokáciami) počas aktuálneho a zostávajúceho obdobia krytia skupiny zaistných zmlúv v držbe pri uplatnení odseku B119.

a)

účtovná jednotka primerane očakáva, že výsledné ocenenie sa nebude významne líšiť od výsledku, ktorý by sa získal po uplatnení požiadaviek odsekov 63 až 68; alebo

b)

obdobie krytia každej zmluvy v skupine zaistných zmlúv v držbe (vrátane poistného krytia vyplývajúceho zo všetkého poistného v rozsahu zmluvy určeného k uvedenému dátumu pri uplatnení odseku 34) je jeden rok alebo menej.

a)

rozsahu budúcich peňažných tokov týkajúcich sa akýchkoľvek derivátov vložených do zmlúv; a

b)

dĺžky obdobia krytia skupiny zaistných zmlúv v držbe.

a)

dátumom prvotného vykázania (pozri odseky 25 a 28) je dátum, ku ktorému sa účtovná jednotka stane zmluvnou stranou zmluvy;

b)

rozsah zmluvy (pozri odsek 34) je upravený tak, aby peňažné toky patrili do rozsahu zmluvy, ak sú výsledkom podstatnej povinnosti účtovnej jednotky dodať hotovosť k súčasnému alebo budúcemu dátumu. Účtovná jednotka nemá podstatnú povinnosť dodať hotovosť, ak má praktickú schopnosť stanoviť cenu za prísľub dodať hotovosť, ktorý plne odzrkadľuje prisľúbenú sumu hotovosti a súvisiace riziká;

c)

alokácia zmluvnej servisnej marže [pozri odsek 44 písm. e) a odsek 45 písm. e)] sa upravuje tak, aby účtovná jednotka vykazovala zmluvnú servisnú maržu počas trvania skupiny zmlúv systematickým spôsobom, v ktorom sa odzrkadľuje prevod investičných služieb na základe zmluvy.

a)

ak upravené podmienky boli zahrnuté do zmluvy pri jej vzniku:

b)

pôvodná zmluva spĺňala definíciu poistnej zmluvy s prvkami priamej účasti, ale upravená zmluva už uvedenú definíciu nespĺňa, alebo naopak; alebo

c)

účtovná jednotka uplatnila metódu alokácie poistného podľa odsekov 53 až 59 alebo podľa odsekov 69 až 70 na pôvodnú zmluvu, ale úpravy znamenajú, že zmluva už nespĺňa kritériá oprávnenosti pre uvedenú metódu podľa odseku 53 alebo odseku 69.

a)

poistná zmluva zanikne, t. j. ak platnosť povinnosti uvedenej v poistnej zmluve uplynie alebo ak sa povinnosť splní alebo zruší; alebo

b)

sú splnené ktorékoľvek z podmienok uvedených v odseku 72.

a)

peňažné toky vyplývajúce z poistnej zmluvy priradené do skupiny sú upravené tak, aby sa nimi eliminovala súčasná hodnota budúcich peňažných tokov a riziková úprava o nefinančné riziká týkajúce sa práv a povinností, ktorých vykazovanie v skupine sa ukončilo, pri uplatnení odseku 40 písm. a) bodu i) a odseku 40 písm. b);

b)

zmluvná servisná marža skupiny je upravená o zmenu peňažných tokov vyplývajúcich z poistnej zmluvy, opísanú v písmene a), pokiaľ si to vyžaduje odsek 44 písm. c) a odsek 45 písm. c), s výnimkou prípadu, keď sa uplatňuje odsek 77; a

c)

počet jednotiek krytia na očakávané zostávajúce služby poistnej zmluvy sa upraví tak, aby sa zohľadnili jednotky krytia, ktorých vykazovanie v skupine sa ukončilo, pričom suma zmluvnej servisnej marže vykázaná vo výsledku hospodárenia v danom období je založená na uvedenom upravenom počte, pričom sa uplatňuje odsek B119.

a)

upraví zmluvnú servisnú maržu skupiny, v ktorej bol vykazovanie danej zmluvy ukončené, a to v rozsahu požadovanom na základe odseku 44 písm. c) a odseku 45 písm. c), o rozdiel medzi bodom i) a buď bodom ii) pri zmluvách prevedených na tretiu stranu, alebo bodom iii) pri zmluvách, ktorých vykazovanie sa ukončilo, pri uplatnení odseku 72:

b)

ocení novú zmluvu vykazovanú pri uplatnení odseku 72 tak, že predpokladá, že účtovná jednotka dostala k dátumu úpravy poistné opísané v písmene a) bode iii).

a)

vystavených poistných zmlúv, ktoré sú aktívami;

b)

vystavených poistných zmlúv, ktoré sú záväzkami;

c)

zaistných zmlúv v držbe, ktoré sú aktívami; a

d)

zaistných zmlúv v držbe, ktoré sú záväzkami.

a)

výsledok poistnej služby (odseky 83 až 86), ktorý pozostáva z poistných výnosov a výdavkov na poistnú službu; a

b)

príjmy alebo výdavky financovania poistenia (odseky 87 až 92).

a)

zaobchádzať s peňažnými tokmi zo zaistenia, ktoré sú podmienené poistnými nárokmi z podkladových zmlúv, ako so súčasťou poistných nárokov, ktoré budú podľa očakávaní preplatené v rámci zaistnej zmluvy v držbe;

b)

zaobchádzať so sumami od zaisťovateľa, ktoré podľa vlastných očakávaní dostane a ktoré nie sú podmienené poistnými nárokmi z podkladových zmlúv (napríklad niektoré druhy provízií z postúpenia), ako so znížením poistného, ktoré má byť zaplatené zaisťovateľovi;

ba)

zaobchádzať so sumami vykázanými v súvislosti s vymáhaním strát pri uplatnení odseku 66 písm. c) bodov i) a ii) a odsekov 66A až 66B ako so sumami vymoženými od zaisťovateľa; a

c)

nesmie prezentovať alokovanie zaplateného poistného ako zníženie výnosov.

a)

účinku časovej hodnoty peňazí a zmien časovej hodnoty peňazí; a

b)

účinku finančného rizika a zmien finančného rizika; ale

c)

nezahŕňajú akékoľvek takéto zmeny pri skupinách poistných zmlúv s prvkami priamej účasti, ktorými by sa upravila zmluvná servisná marža, ale ktorými sa táto marža neupravuje, ak sa uplatňuje odsek 45 písm. b) bod ii), odsek 45 písm. b) bod iii), odsek 45 písm. c) bod ii) alebo odsek 45 písm. c) bod iii). Tieto sa zahŕňajú do výdavkov na poistnú službu.

a)

odsek B117A na príjmy alebo výdavky financovania poistenia vyplývajúce z uplatňovania odseku B115 (zmierňovanie rizika); a

b)

odseky 88 a 89 na všetky ostatné príjmy alebo výdavky financovania poistenia.

a)

toho, že príjmy alebo výdavky financovania poistenia za dané obdobie zahrnie do výsledku hospodárenia; alebo

b)

toho, že rozčlení príjmy alebo výdavky financovania poistenia za obdobie tak, aby vo výsledku hospodárenia zahrnula sumu určenú systematickým alokovaním očakávaných celkových príjmov alebo výdavkov financovania poistenia počas trvania skupiny zmlúv pri uplatnení odsekov B130 až B133.

a)

toho, že príjmy alebo výdavky financovania poistenia za dané obdobie zahrnie do výsledku hospodárenia; alebo

b)

toho, že rozčlení príjmy alebo výdavky financovania poistenia za obdobie tak, aby do výsledku hospodárenia zahrnula sumu, ktorou eliminuje účtovné nesúlady súvisiace s príjmami alebo výdavkami zahrnutými do výsledku hospodárenia súvisiacimi s podkladovými položkami v držbe, pri uplatnení odsekov B134 až B136.

a)

preklasifikuje do výsledku hospodárenia ako reklasifikačnú úpravu (pozri IAS 1 Prezentácia účtovnej závierky) všetky zostávajúce sumy za skupinu (alebo zmluvu), ktoré boli predtým vykazované v ostatných súčastiach komplexného výsledku, pretože účtovná jednotka si zvolila účtovnú politiku uvedenú v odseku 88 písm. b);

b)

nepreklasifikuje do výsledku hospodárenia ako reklasifikačnú úpravu (pozri IAS 1) žiadne zostávajúce sumy za skupinu (alebo zmluvu), ktoré boli predtým vykazované v ostatných súčastiach komplexného výsledku, pretože účtovná jednotka si zvolila účtovnú politiku uvedenú v odseku 89 písm. b).

a)

sumách vykazovaných v jej účtovnej závierke v súvislosti so zmluvami patriacimi do rozsahu pôsobnosti štandardu IFRS 17 (pozri odseky 97 až 116);

b)

významných úsudkoch a zmenách týchto úsudkov, ku ktorým sa dospelo pri uplatňovaní štandardu IFRS 17 (pozri odseky 117 až 120); a

c)

povahe a rozsahu rizík vyplývajúcich zo zmlúv patriacich do rozsahu pôsobnosti štandardu IFRS 17 (pozri odseky 121 až 132).

a)

druh zmluvy (napríklad hlavné produktové línie);

b)

geografická oblasť (napríklad krajina alebo región); alebo

c)

vykazovateľný segment v zmysle vymedzenia v štandarde IFRS 8 Prevádzkové segmenty.

a)

ktoré z kritérií uvedených v odsekoch 53 a 69 tiež splnila;

b)

či uskutočňuje úpravu o časovú hodnotu peňazí a o účinok finančného rizika pri uplatnení odseku 56, odseku 57 písm. b) a odseku 59 písm. b); a

c)

metódu, ktorú si zvolila na vykazovanie peňažných tokov súvisiacich so začiatočnými nákladmi pri uplatnení odseku 59 písm. a).

a)

zverejňuje v tabuľke zosúhlasenia uvedené v odsekoch 100 až 105B; a

b)

pre každé zosúhlasenie prezentuje čistú účtovnú hodnotu na začiatku a na konci daného obdobia, rozčlenenú na celkovú hodnotu za skupiny portfólií, ktoré sú aktívami, a celkovú hodnotu za skupiny portfólií, ktoré sú záväzkami, ktoré sa rovnajú sumám prezentovaným vo výkaze o finančnej situácii pri uplatnení odseku 78.

a)

čisté záväzky (alebo aktíva) za komponent zostávajúceho krytia bez zahrnutia prípadného komponentu straty;

b)

prípadný komponent straty (pozri odseky 47 až 52 a 57 až 58);

c)

záväzky zo vzniknutých poistných nárokov. Pri poistných zmluvách, na ktoré bola uplatnená metóda alokácie poistného opísaná v odsekoch 53 až 59 alebo odsekoch 69 až 70A, účtovná jednotka zverejňuje zosúhlasenia oddelene za:

a)

odhady súčasnej hodnoty budúcich peňažných tokov;

b)

riziková úprava o nefinančné riziká; a

c)

zmluvná servisná marža.

a)

poistné výnosy.

b)

výdavky na poistnú službu, pričom oddelene uvádza:

c)

investičné komponenty nezahrnuté do poistných výnosov a výdavkov na poistnú službu [kombinované s náhradou za poistné s výnimkou prípadu, keď sú náhrady za poistné prezentované ako súčasť peňažných tokov v období opísanom v odseku 105 písm. a) bode i)].

a)

zmeny týkajúce sa budúcej služby pri uplatnení odsekov B96 až B118, pričom oddelene uvádza:

b)

zmeny týkajúce sa súčasnej služby, t. j.:

c)

zmeny týkajúce sa minulej služby, t. j. zmeny peňažných tokov vyplývajúcich z poistnej zmluvy týkajúcich sa vzniknutých poistných nárokov [pozri odsek B97 písm. b) a odsek B113 písm. a)].

a)

peňažné toky za dané obdobie vrátane:

b)

účinok zmien v riziku neplnenia zo strany subjektu vystavujúceho zaistné zmluvy v držbe;

c)

príjmy alebo výdavky financovania poistenia; a

d)

akékoľvek dodatočné riadkové položky, ktoré môžu byť nevyhnutné na pochopenie zmeny čistej účtovnej hodnoty poistných zmlúv.

a)

súm týkajúcich sa zmien záväzku zostávajúceho krytia v zmysle odseku B124, pričom oddelene vykazuje:

b)

alokovania tej časti poistného, ktoré sa týka vymoženia peňažných tokov súvisiacich so začiatočnými nákladmi (pozri odsek B125).

a)

odhady súčasnej hodnoty budúcich odlevov peňažných prostriedkov, pričom uvedie oddelene sumu peňažných tokov súvisiacich so začiatočnými nákladmi;

b)

odhady súčasnej hodnoty budúcich príjmov peňažných prostriedkov;

c)

riziková úprava o nefinančné riziká; a

d)

zmluvná servisná marža.

a)

zmlúv nadobudnutých od iných účtovných jednotiek pri prevodoch poistných zmlúv alebo podnikových kombináciách; a

b)

skupín zmlúv, ktoré sú nevýhodné.

a)

dôvod, prečo bola účtovná jednotka povinná zmeniť základ rozčlenenia;

b)

výšku akejkoľvek úpravy za každú ovplyvnenú riadkovú položku účtovnej závierky; a

c)

účtovnú hodnotu skupiny poistných zmlúv, na ktorú sa zmena vzťahovala k dátumu zmeny.

a)

poistné zmluvy, ktoré existovali k dátumu prechodu a na ktoré účtovná jednotka uplatnila upravený retrospektívny prístup;

b)

poistné zmluvy, ktoré existovali k dátumu prechodu a na ktoré účtovná jednotka uplatnila metódu reálnej hodnoty; a

c)

všetky ostatné poistné zmluvy.

a)

metód použitých na ocenenie poistných zmlúv patriacich do rozsahu pôsobnosti štandardu IFRS 17 a procesov použitých na odhadnutie vstupov pre tieto metódy. Pokiaľ to nie je nevykonateľné, účtovná jednotka uvedie o týchto vstupoch aj kvantitatívne informácie.

b)

akýchkoľvek zmien metód a procesov použitých na odhadnutie vstupov použitých na ocenenie zmlúv, dôvodov každej zmeny a druhu ovplyvnených zmlúv.

c)

v rozsahu, v akom to nepokrýva písmeno a), prístupu použitého:

a)

expozície voči rizikám a ako vznikajú;

b)

ciele účtovnej jednotky, jej postupy a procesy riadenia rizík a metódy používané na oceňovanie rizík; a

c)

všetky zmeny v písmene a) alebo b) v porovnaní s predchádzajúcim obdobím.

a)

súhrnné kvantitatívne informácie o svojej expozícii voči tomuto riziku na konci obdobia vykazovania. Toto zverejnenie je založené na informáciách, ktoré boli interne poskytnuté kľúčovým riadiacim pracovníkom účtovnej jednotky;

b)

zverejnenia požadované podľa odsekov 127 až 132 v rozsahu, v akom neboli poskytnuté pri uplatnení písmena a) tohto odseku.

a)

analýzu citlivosti, v ktorej sa ukáže, ako by zisk alebo strata a vlastné imanie boli ovplyvnené zmenami rizikových premenných, ktoré boli primerane možné na konci obdobia vykazovania:

b)

metódy a predpoklady použité pri príprave analýzy citlivosti; a

c)

zmeny metód a predpokladov použitých na prípravu analýzy citlivosti oproti predchádzajúcemu obdobiu a dôvody takýchto zmien.

a)

vysvetlenie metódy použitej pri príprave tejto analýzy citlivosti a vysvetlenie hlavných parametrov a predpokladov, ktoré tvoria základ poskytnutých informácií; a

b)

vysvetlenie cieľa použitej metódy a akýchkoľvek obmedzení, ktoré môžu mať za následok poskytnutie daných informácií.

a)

sumu, ktorá najlepšie zodpovedá jej maximálnej expozícii voči kreditnému riziku na konci obdobia vykazovania, a to oddelene za vystavené poistné zmluvy a zaistné zmluvy v držbe; a

b)

informácie o kreditnej kvalite zaistných zmlúv v držbe, ktoré sú aktívami.

a)

opis toho, akým spôsobom riadi riziko likvidity;

b)

oddelené analýzy splatnosti za portfóliá vystavených poistných zmlúv, ktoré sú záväzkami, a portfóliá zaistných zmlúv v držbe, ktoré sú záväzkami a ktoré minimálne ukazujú čisté peňažné toky portfólií za každý z prvých piatich rokov po dátume vykazovania a v súhrne za obdobie po týchto prvých piatich rokoch. Účtovná jednotka nemusí do týchto analýz zahŕňať záväzky zostávajúceho krytia ocenené pri uplatnení odsekov 55 až 59 a odsekov 69 až 70A. Analýzy môžu mať formu:

c)

sumy, ktoré sú splatné na požiadanie, pričom vysvetlí súvzťažnosť medzi takýmito sumami a účtovnou hodnotou súvisiacich skupín portfólií, ak nie je zverejnená pri uplatnení písmena b) tohto odseku.

a)

neistá budúca udalosť (pozri odseky B3 až B5);

b)

nepeňažné plnenia (pozri odsek B6);

c)

rozlišovanie medzi poistným rizikom a inými rizikami (pozri odseky B7 až B16);

d)

významné poistné riziko (pozri odseky B17 až B23);

e)

zmeny úrovne poistného rizika (pozri odseky B24 až B25); a

f)

príklady poistných zmlúv (pozri odseky B26 až B30).

a)

pravdepodobnosť výskytu poistenej udalosti;

b)

kedy k poistenej udalosti dôjde; alebo

c)

koľko bude účtovná jednotka musieť zaplatiť, ak k poistenej udalosti dôjde.

a)

stratu schopnosti spoplatňovať poistníka za budúce služby. Napríklad v prípade zmluvy o životnom poistení prepojenej s investíciou znamená smrť poistníka, že účtovná jednotka už nemôže poskytovať služby správy investície a poberať poplatok za takéto služby. Táto ekonomická strata však pre účtovnú jednotku nevyplýva z poistného rizika, rovnako ako manažér spoločného fondu nepreberá poistné riziko vo vzťahu k prípadnému úmrtiu klienta. Pri hodnotení veľkosti poistného rizika prevádzaného zmluvou sa teda neprihliada na potenciálnu stratu budúcich poplatkov zo správy investícií;

b)

v prípade úmrtia vzdanie sa poplatkov, ku ktorým by došlo pri zrušení alebo odkúpení. Keďže k vzniku takýchto poplatkov došlo v súvislosti so zmluvou, vzdanie sa nárokov na ne nepredstavuje kompenzáciu poskytnutú poistníkovi za vopred existujúce riziko. Pri hodnotení veľkosti poistného rizika prevádzaného zmluvou sa teda na ne neprihliada;

c)

platbu podmienenú udalosťou, ktorá držiteľovi zmluvy nespôsobí významnú škodu. Predstavme si napríklad zmluvu, ktorá od subjektu vystavujúceho zmluvu vyžaduje, aby zaplatil jeden milión menových jednotiek (MJ) (1), ak dôjde k fyzickému poškodeniu aktíva, ktoré držiteľovi spôsobí zanedbateľnú ekonomickú stratu 1 MJ. V rámci tejto zmluvy držiteľ prevádza na subjekt vystavujúci zmluvu nevýznamné riziko straty 1 MJ. Zmluvou sa súčasne vytvára nepoistné riziko, že subjekt vystavujúci zmluvu bude musieť zaplatiť 999 999 MJ, ak dôjde k špecifikovanej udalosti. Keďže neexistuje scenár, v rámci ktorého poistená udalosť spôsobuje držiteľovi zmluvy významnú stratu, subjekt vystavujúci zmluvu neakceptuje od držiteľa významné poistné riziko a táto zmluva nie je poistnou zmluvou;

d)

možné vymožiteľné sumy zo zaistenia. Účtovná jednotka účtuje takéto sumy oddelene.

a)

poistenie proti krádeži alebo poškodeniu majetku;

b)

poistenie zodpovednosti za výrobky, odbornej zodpovednosti, občianskej zodpovednosti alebo právnych nákladov;

c)

životné poistenie a predplatené pohrebné výdavky (aj keď smrť je istou udalosťou, je neisté, kedy k nej dôjde, alebo – v rámci niektorých typov životného poistenia – či k nej dôjde v rámci obdobia krytého poistením);

d)

anuity a dôchodky podmienené prežitím, t. j. zmluvy, na základe ktorých sa poskytuje kompenzácia za neistú budúcu udalosť – prežitie príjemcu anuity alebo dôchodcu – s cieľom poskytnúť príjemcovi anuity alebo dôchodcovi určitú úroveň príjmu, ktorá by inak v prípade jeho alebo jej prežitia mohla byť nepriaznivo ovplyvnená. [Záväzky zamestnávateľov, ktoré vyplývajú z programov zamestnaneckých požitkov a povinností z dôchodkových programov, ktoré sa vykazujú v rámci penzijných programov so stanovenými požitkami, sú mimo rozsahu pôsobnosti štandardu IFRS 17, ak sa uplatňuje odsek 7 písm. b)];

e)

poistenie invalidity a zdravotných nákladov;

f)

garančné listiny, vernostné cenné papiere, výkonové záruky a ponukové cenné papiere, t. j. zmluvy, ktorými sa držiteľovi poskytuje kompenzácia, ak druhá strana zlyhá v plnení zmluvnej povinnosti; napríklad povinnosť postaviť budovu;

g)

záruky za výrobky. Záruky za výrobky vystavené inou stranou na tovar predávaný výrobcom, predajcom alebo malopredajcom patria do rozsahu pôsobnosti štandardu IFRS 17. Záruky za výrobky vystavené priamo výrobcom, predajcom alebo maloobchodníkom sú však mimo rozsahu pôsobnosti štandardu IFRS 17, ak sa uplatňuje odsek 7 písm. a), a namiesto toho patria do rozsahu pôsobnosti štandardu IFRS 15 alebo štandardu IAS 37 Rezervy, podmienené záväzky a podmienené aktíva;

h)

poistenie vlastníckeho práva (poistenie proti zisteniu nedostatkov vo vlastníckom práve na pozemok alebo budovy, ktoré neboli zjavné v dobe vystavovania poistnej zmluvy). V takomto prípade je poistenou udalosťou zistenie nedostatkov vo vlastníckom práve, nie nedostatky ako také;

i)

cestovné poistenie (peňažná alebo nepeňažná kompenzácia za ujmy, ktoré poistníci utrpeli pred cestou alebo počas nej);

j)

dlhopisy vydané na krytie živelných pohrôm, ktoré umožňujú obmedzené výplaty istiny, úroku alebo oboch, ak špecifická udalosť nepriaznivo ovplyvní emitenta takéhoto dlhopisu (s výnimkou prípadu, ak špecifikované udalosti nevytvoria významné poistné riziko; napríklad ak je udalosťou zmena úrokovej miery výmenného kurzu);

k)

poistné swapy a iné zmluvy, v rámci ktorých sa vyžadujú platby, ktoré závisia od zmien klimatických, geologických alebo iných fyzikálnych premenných, ktoré sú špecifické pre danú zmluvnú stranu.

a)

investičné zmluvy, ktoré majú právnu formu poistnej zmluvy, no neprevádza sa nimi významné poistné riziko na subjekt vystavujúci zmluvu. Napríklad zmluvy o životnom poistení, v rámci ktorých účtovná jednotka neznáša žiadne významné riziko úmrtnosti alebo chorobnosti, nie sú poistnými zmluvami; takéto zmluvy sú finančnými nástrojmi alebo zmluvami o poskytnutí služby – pozri odsek B28. Investičné zmluvy s prvkami voliteľnosti plnenia nespĺňajú definíciu poistnej zmluvy; patria však do rozsahu pôsobnosti štandardu IFRS 17 za predpokladu, že ich vystaví účtovná jednotka, ktorá vystavuje aj poistné zmluvy, pri uplatnení odseku 3 písm. c);

b)

zmluvy, ktoré majú právnu formu poistenia, no ktorými sa všetko významné poistné riziko prenáša späť na poistníka prostredníctvom nezrušiteľných a vymožiteľných mechanizmov, ktorými sa upravujú budúce platby poistníka v prospech subjektu vystavujúceho zmluvu v priamom dôsledku poistených strát. Napríklad určitými zmluvami o finančnom zaistení alebo určitými skupinovými zmluvami sa všetko významné poistné riziko vracia späť poistníkom; takéto zmluvy sú obvykle finančnými nástrojmi alebo zmluvami o poskytnutí služby (pozri odsek B28);

c)

samopoistenie (t. j. ponechanie si rizika, ktoré mohlo byť kryté poistením). V takýchto situáciách neexistuje žiadna poistná zmluva, pretože neexistuje žiadna dohoda s inou stranou. Ak teda účtovná jednotka vystaví poistnú zmluvu svojej materskej spoločnosti, dcérskej spoločnosti alebo sesterskej spoločnosti, v konsolidovanej účtovnej závierke nefiguruje žiadna poistná zmluva, pretože neexistuje zmluva s inou stranou. V individuálnej alebo samostatnej účtovnej závierke subjektu vystavujúceho zmluvu alebo držiteľa však poistná zmluva figuruje;

d)

zmluvy (napríklad špekulatívne zmluvy), v rámci ktorých sa vyžaduje platba, ak dôjde k špecifikovanej neistej budúcej udalosti, no medzi zmluvnými podmienkami platby nie je požiadavka, aby mala táto udalosť nepriaznivý vplyv na poistníka. Táto skutočnosť však nevylučuje z definície poistnej zmluvy také zmluvy, v ktorých sa stanovuje vopred určené vyplatenie na účely kvantifikácie straty spôsobenej špecifikovanou udalosťou, akou je napríklad úmrtie alebo nehoda (pozri odsek B12);

e)

deriváty, ktoré stranu vystavujú finančnému riziku, no nie poistnému riziku, pretože tieto deriváty od takejto strany vyžadujú, aby vykonala (alebo jej dávajú právo prijať) platbu výlučne na základe zmien jednej alebo viacerých špecifikovaných úrokových sadzieb, cien finančných nástrojov, cien komodít, kurzov cudzích mien, indexov cien alebo sadzieb, úverových ratingov alebo úverových indexov alebo akýchkoľvek iných premenných za predpokladu, že v prípade nefinančnej premennej takáto premenná nie je špecifická pre danú zmluvnú stranu;

f)

záruky vzťahujúce sa na úver, na základe ktorých sa vyžadujú platby aj napriek tomu, že držiteľ neutrpel stratu v dôsledku platobného zlyhania dlžníka v stanovenom termíne; takéto zmluvy sa účtujú uplatnením štandardu IFRS 9 Finančné nástroje (pozri odsek B29);

g)

zmluvy, na základe ktorých sa vyžaduje platba závisiaca od klimatických, geologických alebo akýchkoľvek iných fyzikálnych premenných, ktoré nie sú špecifické pre zmluvnú stranu (bežne označované ako deriváty na počasie);

h)

zmluvy, ktoré umožňujú znížené platby istiny, úrokov alebo oboch a ktoré závisia od klimatickej, geologickej alebo akejkoľvek inej fyzikálnej premennej, ktorej účinok nie je špecifický pre zmluvnú stranu (bežne označované ako dlhopisy vydané na krytie živelných pohrôm).

a)

bez ohľadu na to, či má protistrana v držbe podkladový dlhový nástroj; alebo

b)

pri zmene úverového ratingu alebo úverového indexu, a nie pri platobnom zlyhaní špecifikovaného dlžníka v stanovenom termíne.

a)

investičný komponent a poistný komponent vzájomne vysoko nesúvisia;

b)

zmluvu s rovnocennými podmienkami predávajú, alebo by mohli predávať, oddelene na tom istom trhu alebo v tej istej jurisdikcii buď účtovné jednotky, ktoré vystavujú poistné zmluvy, alebo iné strany. Účtovná jednotka zohľadňuje pri tomto určovaní všetky primerane dostupné informácie. Účtovná jednotka nie je povinná uskutočniť vyčerpávajúci prieskum, aby identifikovala, či sa investičný komponent predáva oddelene.

a)

účtovná jednotka nedokáže oceniť jeden komponent bez toho, aby zvážila komponent druhý. Ak sa teda hodnota jedného komponentu líši v závislosti od hodnoty druhého komponentu, účtovná jednotka účtuje o kombinovanom investičnom a poistnom komponente tak, že uplatňuje štandard IFRS 17; alebo

b)

poistník nedokáže využívať jeden komponent bez toho, aby bol prítomný aj druhý komponent. Ak teda odstúpenie od zmluvy alebo dosiahnutie splatnosti jedného komponentu v zmluve spôsobuje odstúpenie od zmluvy alebo dosiahnutie splatnosti druhého komponentu, účtovná jednotka účtuje o kombinovanom investičnom a poistnom komponente tak, že uplatňuje štandard IFRS 17.

a)

peňažné toky a riziká súvisiace s tovarom alebo službou vzájomne vysoko súvisia s peňažnými tokmi a rizikami súvisiacimi s poistnými komponentmi zmluvy; a

b)

účtovná jednotka poskytuje významnú službu pri integrácii tovaru alebo služby s poistnými komponentmi.

a)

peňažných tokov súvisiacich so začiatočnými nákladmi priamo priraditeľných do skupiny poistných zmlúv:

b)

peňažných tokov súvisiacich so začiatočnými nákladmi priamo priraditeľných do portfólia poistných zmlúv, iných než tie, ktoré sú uvedené v písmene a), do skupín zmlúv v portfóliu.

a)

účtovná jednotka vykazuje stratu zo zníženia hodnoty vo výsledku hospodárenia a znižuje účtovnú hodnotu aktíva za peňažné toky súvisiace so začiatočnými nákladmi tak, aby účtovná hodnota aktíva nepresahovala očakávané čisté príjmy peňažných prostriedkov pre príslušnú skupinu poistných zmlúv, určené uplatnením odseku 32 písm. a);

b)

ak účtovná jednotka prideľuje peňažné toky súvisiace so začiatočnými nákladmi do skupín poistných zmlúv uplatňujúc odsek B35A písm. a) bod ii), tak vykazuje stratu zo zníženia hodnoty vo výsledku hospodárenia a znižuje účtovnú hodnotu súvisiacich aktív peňažné toky súvisiace so začiatočnými nákladmi v rozsahu, v akom:

a)

nezaujaté využívanie všetkých primeraných a preukázateľných informácií dostupných bez neprimeraných výdavkov alebo úsilia (pozri odseky B37 až B41);

b)

trhové premenné a netrhové premenné (pozri odseky B42 až B53);

c)

využívanie súčasných odhadov (pozri odseky B54 až B60); a

d)

peňažné toky patriace do rozsahu zmluvy (pozri odseky B61 až B71).

a)

informácií o poistných nárokoch, ktoré poistníci už nahlásili;

b)

iných informácií o známych alebo odhadovaných charakteristických znakoch daných poistných zmlúv;

c)

historických údajov o vlastných skúsenostiach účtovnej jednotky, doplnených (ak je to nutné) o historické údaje z iných zdrojov. Historické údaje sa upravujú tak, aby zohľadňovali súčasné podmienky, napríklad ak:

d)

súčasných cenových informácií, ak sú dostupné, o zaistných zmluvách a iných finančných nástrojoch (ak existujú), ktorými sa kryjú podobné riziká, ako napríklad dlhopisy vydané na krytie živelných pohrôm a deriváty na počasie, a nedávnych trhových cien prevodov poistných zmlúv. Tieto informácie sa upravujú tak, aby sa zohľadnili rozdiely medzi peňažnými tokmi vyplývajúcimi z uvedených zaistných zmlúv alebo z iných finančných nástrojov, a peňažnými tokmi, ktoré by vyplynuli počas toho, ako účtovná jednotka plní podkladové zmluvy s poistníkom.

a)

trhové premenné – premenné, ktoré možno pozorovať na trhoch alebo ich z trhov priamo odvodzovať (napríklad ceny verejne obchodovaných cenných papierov a úrokové sadzby); a

b)

netrhové premenné – všetky ostatné premenné (napríklad frekvencia a závažnosť poistných nárokov a úmrtnosť).

a)

interné štatistiky úmrtnosti môžu byť presvedčivejšie než celoštátne údaje o úmrtnosti, ak sú celoštátne údaje odvodené z rozsiahlej populácie, ktorá nie je reprezentatívna pre poistenú populáciu. Môže to byť tak preto, lebo napríklad demografické vlastnosti poistenej populácie by sa mohli výrazne líšiť od vlastností celoštátnej populácie, čo znamená, že účtovná jednotka by musela prisúdiť väčšiu váhu interným údajom a menšiu váhu celoštátnym štatistikám;

b)

ak sú na druhej strane interné štatistiky odvodené z malej populácie s charakteristickými vlastnosťami, ktoré sú podľa presvedčenia účtovnej jednotky podobné vlastnostiam celoštátnej populácie, a celoštátne štatistiky sú súčasné, účtovná jednotka prisudzuje väčšiu váhu celoštátnym štatistikám.

a)

aktualizované odhady verne reprezentujú podmienky ku koncu obdobia vykazovania;

b)

zmeny v odhadoch verne reprezentujú zmeny podmienok počas obdobia. Predpokladajme napríklad, že odhady boli začiatkom daného obdobia na jednom konci primeraného rozsahu. Ak sa podmienky nezmenili, presun odhadov na druhý koniec daného rozsahu ku koncu obdobia by verne reprezentoval to, čo sa počas obdobia stalo. Ak sú najaktuálnejšie odhady účtovnej jednotky odlišné od jej predchádzajúcich odhadov, ale k zmene podmienok nedošlo, účtovná jednotka posudzuje, či sú nové pravdepodobnosti priradené každému scenáru opodstatnené. Pri aktualizácii svojich odhadov uvedených pravdepodobností účtovná jednotka zvažuje tak dôkazy, ktoré podporovali jej predchádzajúce odhady, ako aj všetky novo dostupné dôkazy, pričom väčšiu váhu prisúdi presvedčivejším dôkazom.

a)

trvalejších zmien úmrtnosti;

b)

zmien charakteristických znakov poistenej populácie (napríklad zmeny v upisovaní alebo distribúcii alebo selektívne odstúpenia od zmluvy poistníkov pri neobvykle dobrom zdraví);

c)

náhodných výkyvov; alebo

d)

identifikovateľných neopakujúcich sa príčin.

a)

odkúpia svoje zmluvy, ak existuje určitá pravdepodobnosť, že niektorí z poistníkov tak neurobia; alebo

b)

ponechajú si zmluvy v platnosti, ak existuje určitá pravdepodobnosť, že niektorí z poistníkov tak neurobia.

a)

poistné (vrátane úprav poistného a splátkového poistného) od poistníka a akékoľvek dodatočné peňažné toky, ktoré sú výsledkom uvedeného poistného;

b)

platby v prospech (alebo v mene) poistníka vrátane poistných nárokov, ktoré už boli nahlásené, ale ešte neboli uhradené (t. j. nahlásené poistné nároky), vzniknuté poistné nároky za udalosti, ku ktorým došlo, ale pre ktoré poistné nároky neboli nahlásené, a všetky budúce poistné nároky, v súvislosti s ktorými má účtovná jednotka podstatnú povinnosť (pozri odsek 34);

c)

platby v prospech (alebo v mene) poistníka, ktoré sa menia v závislosti od výnosnosti podkladových položiek;

d)

platby v prospech (alebo v mene) poistníka vyplývajúce z derivátov, napríklad opcií a záruk vložených v zmluve, pokiaľ uvedené opcie a záruky nie sú oddelené od poistnej zmluvy [pozri odsek 11 písm. a)];

e)

alokovanie peňažných tokov súvisiacich so začiatočnými nákladmi priraditeľných do portfólia, do ktorého patrí daná zmluva;

f)

náklady na likvidáciu poistných nárokov (t. j. náklady, ktoré účtovnej jednotke vzniknú pri prešetrovaní, spracúvaní a riešení poistných nárokov v rámci existujúcich poistných zmlúv, vrátane právnych poplatkov a poplatkov likvidátorov poistných udalostí a interných nákladov na prešetrovanie poistných nárokov a spracovanie úhrad poistných nárokov);

g)

náklady, ktoré účtovnej jednotke vzniknú pri poskytovaní zmluvného plnenia, ktoré sa vyrovnáva nepeňažným spôsobom;

h)

náklady na správu a údržbu poistenia, ako napríklad náklady na zmeny účtovania poistného a politiku likvidácie poistných udalostí (napríklad prepočty a opakované vykazovanie položiek). Takéto náklady zahŕňajú aj opakujúce sa provízie, ktoré sa majú podľa očakávaní vyplatiť sprostredkovateľom, ak konkrétny poistník pokračuje v platení poistného patriaceho do rozsahu poistnej zmluvy;

i)

dane z jednotlivých transakcií (ako napríklad dane z poistného, dane z pridanej hodnoty a dane z tovaru a služieb) a poplatky (ako napríklad poplatky za protipožiarne služby a posúdenia záručného fondu), ktoré vyplývajú priamo z existujúcich poistných zmlúv alebo ktoré k nim možno priradiť na primeranom a konzistentnom základe;

j)

platby poistiteľa v jeho fiduciárnej funkcii s cieľom splniť daňové povinnosti, ktoré vznikli poistníkovi, a súvisiace príjmy;

k)

potenciálne príjmy peňažných prostriedkov z vymožiteľných súm (ako napríklad regresy) z budúcich poistných nárokov krytých v rámci existujúcich poistných zmlúv, pokiaľ nespĺňajú podmienky na vykazovanie ako oddelené aktíva, potenciálne príjmy peňažných prostriedkov z vymožiteľných súm z minulých poistných nárokov;

ka)

náklady, ktoré účtovnej jednotke vzniknú:

l)

alokovanie fixných a premenlivých režijných nákladov (ako napríklad náklady na účtovníctvo, ľudské zdroje, informačné technológie a podporu, odpisovanie budov, nájomné a údržbu a úžitkové služby) priamo priraditeľné plneniu poistných zmlúv. Takéto režijné náklady sa alokujú do skupín zmlúv pomocou metód, ktoré sú systematické a racionálne, a konzistentne sa používajú na všetky náklady, ktoré majú podobné charakteristické vlastnosti;

m)

akékoľvek iné náklady, ktoré sú fakturovateľné príslušnému poistníkovi podľa podmienok zmluvy.

a)

výnosnosť investícií. Investície sa vykazujú, oceňujú a prezentujú oddelene;

b)

peňažné toky (platby alebo príjmy), ktoré vyplývajú zo zaistných zmlúv v držbe. Zaistné zmluvy v držbe sa vykazujú, oceňujú a prezentujú oddelene;

c)

peňažné toky, ktoré môžu vyplynúť z budúcich poistných zmlúv, t. j. peňažné toky mimo rozsahu existujúcich zmlúv (pozri odseky 34 až 35);

d)

peňažné toky týkajúce sa nákladov, ktoré nemožno priamo priradiť do portfólia poistných zmlúv, ktoré obsahujú danú zmluvu, ako napríklad určité náklady na vývoj produktov a odbornú prípravu. Takéto náklady sa vykazujú vo výsledku hospodárenia v čase ich vzniku;

e)

peňažné toky, ktoré vyplývajú z nadmernej spotreby mzdových nákladov alebo iných zdrojov, ktoré sa využívajú na plnenie zmluvy. Takéto náklady sa vykazujú vo výsledku hospodárenia v čase ich vzniku;

f)

platby a príjmy dane z príjmu, ktoré poisťovateľ neplatí alebo neprijíma vo svojej fiduciárnej funkcii alebo ktoré nie sú fakturovateľné príslušnému poistníkovi podľa podmienok zmluvy;

g)

peňažné toky medzi rozličnými komponentmi vykazujúcej účtovnej jednotky, ako napríklad finančné prostriedky poistníka a finančné prostriedky akcionárov, ak sa uvedenými peňažnými tokmi nemení suma, ktorá sa zaplatí poistníkom;

h)

peňažné toky vyplývajúce z komponentov oddelených od poistnej zmluvy a účtovaných pomocou iných príslušných štandardov (pozri odseky 10 až 13).

a)

sa poistník rozdelil s poistníkmi v rámci iných zmlúv o výnosy z rovnakého určeného súboru podkladových položiek; a

b)

buď:

a)

zahŕňajú platby vyplývajúce z podmienok existujúcich zmlúv v prospech poistníkov so zmluvami v iných skupinách, a to bez ohľadu na to, či sa uvedené platby podľa očakávaní uskutočnia v prospech súčasných alebo budúcich poistníkov; a

b)

nezahŕňajú platby poistníkom v skupine, ktoré pri uplatnení písmena a) boli zahrnuté do peňažných tokov vyplývajúcich z poistnej zmluvy inej skupiny.

a)

na oceňovanie peňažných tokov vyplývajúcich z poistnej zmluvy – súčasné diskontné sadzby pri uplatnení odseku 36;

b)

na určenie úroku, ktorý sa bude akumulovať zo zmluvnej servisnej marže pri uplatnení odseku 44 písm. b) pre poistných zmluvách bez prvkov priamej účasti – diskontné sadzby určené k dátumu prvotného vykázania skupiny zmlúv, pričom na nominálne peňažné toky, ktoré sa nemenia v závislosti od výnosnosti akýchkoľvek podkladových položiek, sa uplatňuje odsek 36;

c)

na oceňovanie zmien zmluvnej servisnej marže pri uplatňovaní odseku B96 písm. a) až odseku B96 písm. b) a odseku B96 písm. d) pri poistných zmluvách bez prvkov priamej účasti – diskontné sadzby pri uplatnení odseku 36 určené pri prvotnom vykázaní;

d)

pre skupiny zmlúv, pri ktorých sa uplatňuje metóda alokácie poistného a ktoré majú významný komponent financovania, na úpravu účtovnej hodnoty záväzku zostávajúceho krytia pri uplatnení odseku 56 – diskontné sadzby pri uplatnení odseku 36 určené pri prvotnom vykázaní;

e)

ak sa účtovná jednotka rozhodne, že rozčlení príjmy alebo výdavky financovania poistenia medzi výsledok hospodárenia a ostatné súčasti komplexného výsledku (pozri odsek 88), aby určila výšku príjmov alebo výdavkov financovania poistenia zahrnutú do výsledku hospodárenia:

a)

peňažné toky, ktoré sa nemenia v závislosti od výnosnosti akýchkoľvek podkladových položiek, sa diskontujú sadzbami, ktoré neodzrkadľujú žiadnu takúto variabilitu;

b)

peňažné toky, ktoré sa menia v závislosti od výnosnosti akýchkoľvek finančných podkladových položiek, musia byť:

c)

nominálne peňažné toky (t. j. peňažné toky, ktoré zahŕňajú účinok inflácie) sa diskontujú sadzbami, ktoré zahŕňajú účinok inflácie; a

d)

reálne peňažné toky (t. j. peňažné toky, ktoré nezahŕňajú účinok inflácie) sa diskontujú sadzbami, ktoré nezahŕňajú účinok inflácie.

a)

maximalizuje používanie pozorovateľných vstupov (pozri odsek B44) a zohľadní všetky primerané a preukázateľné informácie o netrhových premenných dostupné bez neprimeraných výdavkov alebo úsilia, a to tak externé, ako aj interné (pozri odsek B49). Použité diskontné sadzby najmä nesmú byť v rozpore s akýmikoľvek dostupnými a relevantnými trhovými údajmi, pričom akékoľvek použité netrhové premenné nesmú byť v rozpore s pozorovateľnými trhovými premennými;

b)

zohľadňuje súčasné trhové podmienky z pohľadu účastníka trhu;

c)

uplatňuje úsudok na posúdenie stupňa podobnosti medzi prvkami poistných zmlúv, ktoré sa oceňujú, a prvkami nástroja, pre ktorý sú dostupné pozorovateľné trhové ceny, a upraví uvedené ceny tak, aby sa v nich zohľadňovali rozdiely medzi nimi.