(1)

Únia a jej členské štáty sú zmluvnými stranami Dohovoru Európskej hospodárskej komisie Organizácie Spojených národov (EHK OSN) o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (ďalej len „Aarhuský dohovor“) (3), pričom každej zmluvnej strane prislúchajú jej vlastné, ako aj spoločné povinnosti a záväzky vyplývajúce z uvedeného dohovoru.

(2)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1367/2006 (4) bolo prijaté s cieľom prispieť k plneniu záväzkov vyplývajúcich z Aarhuského dohovoru, a to stanovením pravidiel jeho uplatňovania na inštitúcie a orgány Únie.

(3)

Vo svojom oznámení z 11. decembra 2019 o európskej zelenej dohode sa Komisia zaviazala zvážiť revíziu nariadenia (ES) č. 1367/2006 s cieľom zlepšiť prístup občanov a environmentálnych mimovládnych organizácií, ktorí majú konkrétne obavy o zlučiteľnosť správnych aktov, ktoré majú účinky na životné prostredie, s právom životného prostredia, k správnemu a súdnemu preskúmaniu na úrovni Únie. Komisia sa taktiež zaviazala podniknúť kroky na zlepšenie prístupu občanov a mimovládnych organizácií k spravodlivosti na vnútroštátnych súdoch vo všetkých členských štátoch. Na uvedený účel vydala oznámenie zo 14. októbra 2020 s názvom „Zlepšovanie prístupu k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia v EÚ a jej členských štátoch“, v ktorom potvrdzuje, že „prístup k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia prostredníctvom Súdneho dvora EÚ (ďalej len „SDEÚ“) a vnútroštátnych súdov ako súdov Únie predstavuje dôležité podporné opatrenie prispievajúce k dosiahnutiu transformácie podľa európskej zelenej dohody a spôsob, ako posilniť úlohu strážcu, ktorú občianska spoločnosť môže v demokratickom priestore zohrávať“.

(4)

Bez toho, aby bola dotknutá výsada Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“) na rozdelenie trov konania, podľa nariadenia (ES) č. 1367/2006 nesmú byť súdne konania podľa článku 9 ods. 4 Aarhuského dohovoru neúmerne drahé. Inštitúcie a orgány Únie sa budú preto usilovať, aby im v takýchto konaniach vznikali iba primerané trovy a žiadať iba o náhradu takýchto trov.

(5)

S prihliadnutím na ustanovenia článku 9 ods. 3 a 4 Aarhuského dohovoru a na zistenia a odporúčania Výboru pre súlad s Aarhuským dohovorom vo veci ACCC/C/2008/32 by sa právo Únie malo zosúladiť s ustanoveniami Aarhuského dohovoru o prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia, a to spôsobom zlučiteľným so základnými zásadami práva Únie a jej systémom súdneho preskúmania.

(6)

Rada si rozhodnutím (EÚ) 2018/881 (5) vyžiadala vypracovanie štúdie o možnostiach Únie preskúmať zistenia Výboru pre súlad s Aarhuským dohovorom vo veci ACCC/C/2008/32, po ktorej by v prípade potreby nasledoval návrh na zmenu nariadenia (ES) č. 1367/2006. Európsky parlament navyše vo svojich uzneseniach z 15. novembra 2017 o Akčnom pláne pre ľudí, prírodu a hospodárstvo (6), z 16. novembra 2017 o preskúmaní vykonávania právnych predpisov EÚ v oblasti životného prostredia (7) a z 15. januára 2020 o európskom ekologickom dohovore (8) požiadal o zmenu nariadenia (ES) č. 1367/2006.

(7)

V článku 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru sa stanovuje, že každá zmluvná strana v rámci svojho vnútroštátneho práva zabezpečí, aby príslušníci verejnosti, ak spĺňajú kritériá stanovené v jej vnútroštátnom práve, mali prístup k súdnym alebo iným postupom preskúmania s cieľom napadnúť vecnú a procesnú zákonnosť akéhokoľvek rozhodnutia, aktu alebo nečinnosti, ktoré sú v rozpore s ustanoveniami jej vnútroštátneho práva týkajúcimi sa životného prostredia. Postupom správneho preskúmania uvedeným v nariadení (ES) č. 1367/2006 sa dopĺňa všeobecný systém súdneho preskúmania Únie, ktorý verejnosti umožňuje preskúmanie správnych aktov priamymi súdnymi podnetmi na úrovni Únie, konkrétne podľa článku 263 štvrtého odseku Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“), a v súlade s článkom 267 ZFEÚ prostredníctvom vnútroštátnych súdov. Zásadnými prvkami uvedeného systému sú právo a povinnosť vnútroštátnych súdov podať Súdnemu dvoru návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ. Podľa článku 267 ZFEÚ, ako ho vykladá Súdny dvor, tvoria vnútroštátne súdy členských štátov neoddeliteľnú súčasť systému súdnej ochrany Únie v úlohe všeobecných súdov právneho poriadku Únie (9).

(8)

Obmedzenie vnútorného preskúmania stanovené v nariadení (ES) č. 1367/2006 na správne akty individuálneho určenia je hlavným dôvodom neprípustnosti žiadostí o vnútorné preskúmanie podaných environmentálnymi mimovládnymi organizáciami podľa článku 10 uvedeného nariadenia, a to aj v prípade správnych aktov širšieho určenia. Preto je potrebné rozsah postupu vnútorného preskúmania stanoveného v uvedenom nariadení rozšíriť tak, aby zahŕňal aj nelegislatívne akty všeobecného určenia.

(9)

Do rozsahu pôsobnosti nariadenia (ES) č. 1367/2006 patria akty prijaté podľa práva životného prostredia. Článok 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru sa naopak vzťahuje na podnety voči aktom alebo nečinnosti, ktoré sú „v rozpore“ s právom životného prostredia. Preto je potrebné objasniť, že vnútorné preskúmanie by sa malo vykonávať s cieľom overiť, či je správny akt v rozpore s právom životného prostredia.

(10)

Pri posudzovaní toho, či správny akt obsahuje ustanovenia, ktoré by vzhľadom na svoje účinky mohli byť v rozpore s právom životného prostredia, je potrebné zvážiť, či by takéto ustanovenia mohli mať negatívny vplyv na dosiahnutie cieľov politiky Únie v oblasti životného prostredia stanovených v článku 191 ZFEÚ. V uvedenom prípade by sa postup vnútorného preskúmania mal vzťahovať aj na akty, ktoré boli prijaté pri vykonávaní iných politík, než je politika Únie v oblasti životného prostredia.

(11)

Podľa výkladu článku 263 ZFEÚ Súdnym dvorom sa má za to, že akt má vonkajšie účinky, a teda môže byť predmetom žiadosti o preskúmanie, ak má mať právne účinky voči tretím stranám. Prípravné akty, odporúčania, stanoviská a iné nezáväzné akty, ktoré nemajú právne účinky voči tretím stranám a o ktorých sa preto nemožno domnievať, že majú vonkajšie účinky, by teda v súlade s judikatúrou Súdneho dvora nemali byť považované za správne akty podľa nariadenia (ES) č. 1367/2006 (10).

(12)

S cieľom zabezpečiť právnu konzistentnosť sa akt považuje za akt s právnymi účinkami a podľa výkladu Súdneho dvora (11) môže teda byť predmetom žiadosti o preskúmanie v súlade s článkom 263 ZFEÚ. Ak sa má za to, že akt má právne účinky, znamená to, že tento akt môže byť predmetom žiadosti o preskúmanie bez ohľadu na jeho formu, pretože o jeho povahe sa usudzuje z hľadiska jeho účinkov, cieľa a obsahu (12).

(13)

S cieľom poskytnúť dostatok času na postup náležitého preskúmania je vhodné predĺžiť lehoty stanovené v nariadení (ES) č. 1367/2006 na podanie žiadosti o správne preskúmanie, ako aj lehoty pre inštitúcie a orgány Únie na poskytnutie odpovede na takéto žiadosti.

(14)

V súlade s judikatúrou Súdneho dvora (13) sa od mimovládnych environmentálnych organizácií alebo ďalších príslušníkov verejnosti, ktorí žiadajú o vnútorné preskúmanie správneho aktu, vyžaduje, aby pri odôvodňovaní svojej žiadosti o preskúmanie predložili zásadné skutkové okolnosti alebo právne tvrdenia, ktoré môžu vyvolať dôvodné, teda podstatné pochybnosti.

(15)

Do pôsobnosti postupov preskúmania podľa nariadenia (ES) č. 1367/2006 by mala spadať tak vecná, ako aj procesná zákonnosť napadnutého aktu. V súlade s judikatúrou Súdneho dvora sa postupy podľa článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ a článku 12 nariadenia (ES) č. 1367/2006 nemôžu zakladať na dôvodoch alebo dôkazoch, ktoré nie sú uvedené v žiadosti o preskúmanie, pretože inak by bol účel požiadavky uvedený v článku 10 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1367/2006 týkajúci sa odôvodnenia žiadosti o preskúmanie zbytočný a predmet postupu začatého na základe žiadosti by sa zmenil (14).

(16)

Akty prijaté verejnými orgánmi členských štátov vrátane vnútroštátnych vykonávacích opatrení prijatých na úrovni členských štátov, ktoré sa vyžadujú na základe nelegislatívneho aktu prijatého podľa práva Únie, nepatria do rozsahu pôsobnosti nariadenia (ES) č. 1367/2006 v súlade so zmluvami a so zásadou nezávislosti vnútroštátnych súdov.

(17)

Environmentálne mimovládne organizácie a ďalší príslušníci verejnosti by mali mať právo požiadať inštitúcie a orgány Únie o vnútorné preskúmanie správnych aktov a nečinnosti v súlade s podmienkami stanovenými v nariadení (ES) č. 1367/2006 zmenenom týmto nariadením.

(18)

Pri preukazovaní porušenia svojich práv by príslušníci verejnosti mali preukázať, že ich práva boli porušené. Sem môže patriť neodôvodnené obmedzenie alebo prekážka výkonu takýchto práv.

(19)

Príslušníci verejnosti nie sú povinní preukázať, že sú priamo a individuálne dotknutí v zmysle článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ, ako ho vykladá Súdny dvor (15). Aby sa však zamedzilo neobmedzenému právu príslušníkov verejnosti žiadať o vnútorné preskúmanie (actio popularis), ktoré sa podľa Aarhuského dohovoru nevyžaduje, mali by preukázať, že v porovnaní so širokou verejnosťou sú priamo dotknutí, napríklad v prípade bezprostrednej hrozby pre ich vlastné zdravie a bezpečnosť alebo poškodenia práva, na ktoré majú nárok podľa právnych predpisov Únie, vyplývajúcich z údajného porušenia práva životného prostredia v súlade s judikatúrou Súdneho dvora (16).

(20)

Pri preukazovaní dostatočného verejného záujmu by príslušníci verejnosti mali kolektívne preukázať existenciu verejného záujmu na zachovaní, ochrane a zlepšení kvality životného prostredia, ochrane ľudského zdravia, rozvážneho a racionálneho využívania prírodných zdrojov alebo v boji proti zmene klímy, ako aj toho, že ich žiadosť o preskúmanie má podporu dostatočného počtu fyzických alebo právnických osôb v celej Únii zhromaždením ich podpisov, či už fyzicky alebo digitálne.

(21)

S cieľom zabezpečiť účinné postupy vnútorného preskúmania, a najmä to, aby žiadosti o preskúmanie spĺňali prípadné kritériá stanovené v nariadení (ES) č. 1367/2006, a predložiť zásadné skutkové okolnosti alebo právne tvrdenia, ktoré môžu vyvolať dôvodné, teda podstatné pochybnosti, čo sa týka posúdenia inštitúcie alebo orgánu Únie (17), by príslušníci verejnosti mali byť zastúpení buď environmentálnou mimovládnou organizáciou, ktorá spĺňa kritériá stanovené v nariadení (ES) č. 1367/2006 zmenenom týmto nariadením, alebo právnikom s oprávnením vykonávať činnosť na súde členského štátu.

(22)

Ak inštitúcia alebo orgán Únie dostane viacero žiadostí o preskúmanie toho istého aktu alebo nečinnosti a tieto žiadosti spojí s cieľom posúdiť ich v rámci jedného postupu, inštitúcia alebo orgán Únie by vo svojej odpovedi mali každú žiadosť zvažovať samostatne. Predovšetkým, ak sa takáto žiadosť považuje za neprípustnú z procesných dôvodov alebo ak je zamietnutá vo veci samej, nemalo by to mať vplyv na posúdenie ostatných žiadostí o preskúmanie posudzovaných v rámci toho istého postupu.

(23)

S cieľom zabezpečiť účinné riešenie prípadov by sa inštitúcie a orgány Únie mali usilovať o konzistentné uplatňovanie kritérií stanovených v článku 11 nariadenia (ES) č. 1367/2006.

(24)

V záujme transparentnosti a účinného vybavovania prípadov by inštitúcie a orgány Únie mali mať možnosť zaviesť online systémy na prijímanie žiadostí o vnútorné preskúmanie.

(25)

Keďže cieľ tohto nariadenia, a to stanovenie podrobných pravidiel uplatňovania ustanovení Aarhuského dohovoru na inštitúcie a orgány Únie, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov jeho rozsahu a dôsledkov ho možno dosiahnuť len na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“). V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(26)

V tomto nariadení sa rešpektujú základné práva a dodržiavajú zásady uznané Chartou základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“), najmä potreba integrovať vysokú úroveň ochrany životného prostredia do politík Únie (článok 37), právo na dobrú správu vecí verejných (článok 41) a právo na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces (článok 47). Toto nariadenie prispieva k účinnosti systému Únie pre správne a súdne preskúmanie, čím posilňuje uplatňovanie článkov 37, 41 a 47 charty, a tak prispieva k upevňovaniu právneho štátu v zmysle článku 2 Zmluvy o EÚ.

(27)

Nariadenie (ES) č. 1367/2006 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

1.

V článku 2 ods. 1 sa písmená g) a h) nahrádzajú takto:

2.

Článok 10 sa mení takto:

3.

Článok 11 sa mení takto:

4.

Vkladá sa tento článok:

5.

Článok 12 ods. 2 sa nahrádza takto:

6.

V celom texte nariadenia sa odkazy na ustanovenia Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva (Zmluva o ES) nahrádzajú odkazmi na zodpovedajúce ustanovenia ZFEÚ v príslušnom gramatickom tvare.

7.

V celom texte nariadenia vrátane nadpisu sa slovo „Spoločenstvo“ nahrádza slovom „Únia“ v príslušnom gramatickom tvare.

(1)

Produkt na hnojenie, ktorý spĺňa požiadavky stanovené v prílohách I a II k nariadeniu (EÚ) 2019/1009 pre príslušnú kategóriu produktov podľa účinku (PFC) a príslušnú kategóriu komponentných materiálov (CMC), ktorý bol označený v súlade s prílohou III k uvedenému nariadeniu a ktorý úspešne prešiel postupom posudzovania zhody stanoveným v prílohe IV k nariadeniu (EÚ) 2019/1009, môže byť označený označením CE a môže sa voľne pohybovať na vnútornom trhu ako EÚ produkt na hnojenie.

(2)

Nariadením (EÚ) 2019/1009 sa Komisia splnomocňuje zmeniť prílohu I (čiastočne) a prílohy II, III a IV k uvedenému nariadeniu.

(3)

V rámci prípravy na prechod k novým harmonizačným pravidlám členské štáty, ako aj zainteresované strany informovali Komisiu o nutnosti prispôsobiť niektoré technické ustanovenia v prílohách k nariadeniu (EÚ) 2019/1009. Niektoré z uvedených zmien sú nevyhnutné z hľadiska dosiahnutia súladu s inými právnymi predpismi Únie, aby sa tak uľahčil prístup bezpečných a agronomicky účinných produktov na hnojenie na vnútorný trh a ich voľný pohyb. Niektoré zmeny sú zas potrebné na zaistenie vysokej úrovne ochrany, ktorá je cieľom nariadenia (EÚ) 2019/1009, čím sa zabezpečí, aby EÚ produkty na hnojenie, ktoré majú prístup na vnútorný trh podľa uvedeného nariadenia, neohrozovali zdravie, bezpečnosť ani životné prostredie. Ďalšie zmeny sú potrebné na to, aby sa zabránilo situáciám, že sa dôležité kategórie produktov na hnojenie neúmyselne vylúčia z harmonizačných pravidiel. Uvedenými zmenami sa zaistí, aby produkty na hnojenie, ktoré sú agronomicky účinné, bezpečné a s ktorými sa už na trhu obchoduje vo veľkom rozsahu, mali prístup na vnútorný trh.

(4)

V nariadení (EÚ) 2019/1009 sa stanovujú pravidlá pre EÚ produkty na hnojenie obsahujúce látku s maximálnymi limitnými hodnotami rezíduí pre potraviny a krmivá stanovenými v súlade s nariadením Rady (EHS) č. 315/93 (2), v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 396/2005 (3), v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 470/2009 (4) alebo v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2002/32/ES (5). Výrobca je povinný poskytnúť návod na použitie s cieľom zabezpečiť, aby zamýšľané použitie EÚ produktu na hnojenie neviedlo k prekročeniu maximálnych limitných hodnôt pre potraviny a krmivá. Výrobca musí do technickej dokumentácie zahrnúť okrem toho aj výsledky výpočtov, ktorými sa preukazuje súlad s touto požiadavkou. Z diskusií o tom, ako túto povinnosť vykonávať, jasne vyplynulo, že pre výrobcov je splnenie tejto povinnosti nemožné, čo bráni tomu, aby agronomicky účinné a bezpečné produkty na hnojenie, s ktorými sa už vo veľkom rozsahu obchoduje, prešli posúdením zhody a získali prístup na vnútorný trh podľa nariadenia (EÚ) 2019/1009. Uvedené povinnosti by sa preto mali nahradiť povinnosťami, ktoré sú primeranejšie a vykonateľnejšie z nasledujúcich dvoch hľadísk.

(5)

Po prvé, prekročeniu uvedených maximálnych limitov alebo hladín v plodinách sa dá zabrániť tak, že sa koncovému používateľovi poskytnú správne informácie na etikete. Nariadenie (EÚ) 2019/1009 by sa preto malo zmeniť tak, aby sa výrobcovi uložila povinnosť informovať koncového používateľa vždy, keď EÚ produkt na hnojenie obsahuje komponentný materiál, ktorý by v prípade jeho uvedenia na trh ako potraviny alebo krmiva prekročil maximálne limity alebo hladiny stanovené v nariadeniach (ES) č. 470/2009 alebo (ES) č. 396/2005 v súlade s nariadením (EHS) č. 315/93 alebo v smernici 2002/32/ES. Okrem toho by sa v záujme zabezpečenia vysokej úrovne ochrany zdravia ľudí, zdravia zvierat a životného prostredia v súvislosti s kŕmnymi doplnkovými látkami malo doplniť nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1831/2003 (6). Koncový používateľ tak bude schopný prijať všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby bola plodina v súlade s pravidlami pre potraviny a krmivá.

(6)

Po druhé je nutné zaviesť dodatočné opatrenia týkajúce sa niektorých farmakologicky účinných látok, na ktoré sa už vzťahuje nariadenie (ES) č. 470/2009. Prístup by sa mal líšiť v závislosti od toho, či ide o povolenú látku uvedenú v tabuľke 1 prílohy k nariadeniu Komisie (EÚ) č. 37/2010 (7), pre ktorú bolo možné stanoviť maximálny limit rezíduí, alebo či ide o nepovolenú látku s referenčnou hodnotou na prijatie opatrení stanovenou v nariadení Komisie (EÚ) 2019/1871 (8). Rezíduá povolenej látky môžu byť prítomné v EÚ produkte na hnojenie len vtedy, keď je daná látka uvedená v tabuľke 1 v prílohe k nariadeniu (EÚ) č. 37/2010. Nepovolená farmakologicky účinná látka, ktorá je pre zdravie spotrebiteľa nebezpečnejšia, keď sa nachádza v potravinách, by však ani v EÚ produkte na hnojenie nemala byť prítomná nad svojou referenčnou hodnotou na prijatie opatrení.

(7)

EÚ produkt na hnojenie môže obsahovať aj účinné látky v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 (9). Keďže sa nariadenie (EÚ) 2019/1009 nevzťahuje na prípravky na ochranu rastlín, v znení uvedeného nariadenia by sa malo jasne uviesť, že EÚ produkt na hnojenie obsahujúci účinnú látku nesmie slúžiť na ochranu rastlín v zmysle nariadenia (ES) č. 1107/2009. Toto objasnenie je potrebné na účely zabezpečenia súladu s nariadením (ES) č. 1107/2009, vďaka čomu sa uľahčí vykonávanie harmonizačných pravidiel hospodárskymi subjektmi aj vnútroštátnymi orgánmi a uľahčí sa tak prístup na vnútorný trh na základe nariadenia (EÚ) 2019/1009.

(8)

Nariadenie (EÚ) 2019/1009 obsahuje presne vymedzený zoznam typológií jednozložkového anorganického hnojiva s obsahom mikroživiny, ako aj ich zodpovedajúce opisy a minimálny obsah mikroživín. V prípade hnojiva s obsahom mikroživiny vo forme soli tvorí 10 hm. % hnojiva mikroživina rozpustná vo vode. Existujú však hnojivá aj na báze uhličitanových alebo fosfátových solí, ktoré obsahujú mikroživiny, ktoré nie sú rozpustné vo vode. To však nemá vplyv na ich účinnosť ako hnojiva ani na absorpciu živín v plodine. Takýmto hnojivám s obsahom mikroživiny vo forme soli by sa preto mal umožniť prístup na vnútorný trh tak, že sa odstráni podmienka rozpustnosti vo vode. V prípade chelátov, ktoré sú látkami UVCB (10), sa uvádzajú len cheláty železa. Chelátmi, ktoré sú látkami UVCB, však môžu byť aj iné mikroživiny, pričom uvedené mikroživiny sa môžu pomaly uvoľňovať do rastlín. Hnojivá s pomalým uvoľňovaním živín sú užitočné pri predchádzaní znečisteniu pôd živinami, keďže mikroživiny uvoľňujú pomaly, čím sa zvyšuje pravdepodobnosť ich absorpcie rastlinami. Tieto produkty pre špecifickú skupinu zákazníkov je preto vhodné začleniť do rozsahu pôsobnosti harmonizačných pravidiel a podporovať ich voľný pohyb na vnútornom trhu.

(9)

V nariadení (EÚ) 2019/1009 sa stanovujú limitné hodnoty pre kontaminanty (vrátane niklu) v pestovateľskom substráte, ktorý je EÚ produktom na hnojenie iným než pôda in situ a ktorého funkciou je podporovať rast rastlín alebo húb, ktoré sa v ňom majú pestovať. V nariadení (EÚ) 2019/1009 sa stanovujú harmonizačné pravidlá pre tento typ produktu na hnojenie. Na trhu už existuje mnoho druhov pestovateľských substrátov, ktoré vychádzajú z vnútroštátnych pravidiel a majú veľmi rôznorodé vlastnosti. Tieto pestovateľské substráty by sa mohli stať EÚ produktmi na hnojenie. Limitná hodnota pre nikel, ktorá je v nariadení (EÚ) 2019/1009 stanovená pre všetky typy pestovateľských substrátov, však spôsobuje ťažkosti v prípade niektorých pestovateľských substrátov obsahujúcich výlučne zložky minerálneho pôvodu. Takéto produkty sú produktmi pre špecifickú skupinu zákazníkov, ktoré dodržiavajú zásady obehového hospodárstva a spĺňajú už aj kritériá environmentálnej značky EÚ stanovené pre pestovateľské substráty rozhodnutím Komisie (EÚ) 2015/2099 (11). V uvedenom rozhodnutí sa rozlišuje medzi minerálnymi pestovateľskými substrátmi a inými kategóriami pestovateľských substrátov z hľadiska metód určovania obsahu kontaminantov vrátane niklu. V prípade všetkých pestovateľských substrátov s výnimkou minerálnych pestovateľských substrátov sa tak musí určovať celkový obsah kontaminantu, zatiaľ čo v prípade minerálnych pestovateľských substrátov sa musí určovať len biologicky dostupný obsah kontaminantu. Toto rozlíšenie sa zdôvodňuje tým, že minerálne pestovateľské substráty sa zvyčajne vyrábajú pri vysokých teplotách, takže dochádza k vytvoreniu silnej chemickej väzby kontaminantov so štruktúrou minerálnych zložiek, čím sa obmedzuje miera, do akej sú takéto kontaminanty biologicky dostupné. V nariadení (EÚ) 2019/1009 však takéto rozlíšenie chýba. Na základe dostupných informácií by minerálne pestovateľské substráty dostupné na trhu síce spĺňali limitnú hodnotu pre nikel stanovenú v nariadení (EÚ) 2019/1009, pokiaľ by sa mal určovať iba biologicky dostupný obsah kontaminantu, tento istý limit však už splniť nedokážu, ak sa musí určovať celkový obsah, ako sa to vyžaduje v súčasnosti. Preto je dôležité zabezpečiť súlad medzi požiadavkami na označenie CE uvedených produktov na základe nariadenia (EÚ) 2019/1009 a uplatňovaním environmentálnej značky, aby sa predišlo neželanej situácii, že sa produkty, ktoré sú bezpečné pre životné prostredie, a teda majú environmentálnu značku, vylúčili z rozsahu pôsobnosti harmonizačných pravidiel. Limitná hodnota pre nikel stanovená v prílohe I k nariadeniu (EÚ) 2019/1009 by sa preto mala v prípade minerálnych pestovateľských substrátov uplatňovať len na biologicky dostupný obsah.

(10)

Ako ochranné opatrenie by sa uvedené pravidlo malo uplatňovať len vtedy, ak sa používanie týchto produktov obmedzuje na profesionálne použitie v záhradníctve, na vegetačných strechách alebo na vegetačných stenách. Zabezpečilo by sa tak lepšie nakladanie s použitými pestovateľskými substrátmi, ako aj vyššia miera ich zhodnocovania, keďže by existovali reálne možnosti na recykláciu materiálov po použití. Výrobca by mal okrem toho spolupracovať aj s používateľom, aby sa zaistila bezpečná likvidácia výrobkov, keď sa prestanú používať. Produkt by sa navyše nemal dostať do priameho kontaktu s pôdou, aby neprispieval k akumulácii kontaminantov v pôde.

(11)

EÚ produkty na hnojenie môžu obsahovať len komponentné materiály, ktoré spĺňajú požiadavky stanovené pre jednu z kategórií komponentných materiálov v prílohe II k nariadeniu (EÚ) 2019/1009. Produkty na hnojenie, a najmä hnojivá často obsahujú technické prídavné látky na báze polymérov, ktoré zohrávajú dôležitú úlohu pri zabezpečovaní ich účinnosti a bezpečného používania. Uvedené prídavné látky nepatria do žiadnej z existujúcich kategórií komponentných materiálov. Na hnojivá, ktoré ich obsahujú, sa však vzťahujú harmonizačné pravidlá stanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2003/2003 (12). Takýmito technickými prídavnými látkami sú napríklad protihrudkové činidlá zabraňujúce tvorbe hrudiek a protiprašné činidlá, ktoré bránia uvoľňovaniu emisií prachu z produktu na hnojenie pri jeho použití. Protihrudkové činidlá sú nevyhnutné z hľadiska účinného využívania živín, keďže bez takýchto činidiel by sa hnojivo nerozptýlilo rovnomerne a koncový používateľ by tak použil viac hnojiva v snahe zaistiť, aby sa hnojivo dostalo ku všetkým rastlinám. Z hľadiska ochrany zdravia používateľov sú veľmi dôležité aj protiprašné činidlá. Polyméry, ktoré nevyvolávajú žiadne environmentálne obavy, by sa preto mali zaradiť medzi komponentné materiály povolené v produktoch na hnojenie podľa nariadenia (EÚ) 2019/1009. Zabezpečí sa tak, aby mali významné kategórie produktov s vylepšenou agronomickou účinnosťou a bezpečnosťou aj naďalej prístup na vnútorný trh.

(12)

S cieľom určiť, ktoré polyméry nevyvolávajú žiadne environmentálne obavy, je vhodné zohľadniť vedecké stanoviská vydané výborom pre hodnotenie rizík (13) a výborom pre sociálno-ekonomickú analýzu Európskej chemickej agentúry v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 (14) o zámerne pridávaných mikroplastových časticiach do výrobkov akéhokoľvek druhu používaných na spotrebiteľské alebo profesionálne použitie.

(13)

Zaradením týchto kategórií polymérov do CMC 1 (Pôvodné látky a zmesi) a CMC 11 (Vedľajšie produkty v zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES (15)) sa okrem toho zabezpečí, že sa budú tieto polyméry registrovať podľa nariadenia (ES) č. 1907/2006, pričom dokumentácia bude zahŕňať aj správu o bezpečnosti ich používania ako produktu na hnojenie. Tým by sa zabezpečilo, že sa vykoná podrobné posúdenie všetkých rizík vyplývajúcich z používania týchto prídavných látok v produktoch na hnojenie a že produkty na hnojenie, ktorým bol podľa tejto zmeny udelený prístup na vnútorný trh, sú preto bezpečné pre ľudské zdravie aj životné prostredie.

(14)

Hnojivá s mikroživinami môžu obsahovať chelátotvorné alebo komplexotvorné činidlá, čo sú látky určené na podporu dlhodobej dostupnosti mikroživín pre rastliny.

(15)

V nariadení (EÚ) 2019/1009 sa vyžaduje, aby produkty na hnojenie obsahujúce chelátotvorné činidlá zostali stabilné v štandardnom Hoaglandovom roztoku s pH 7 a 8 počas najmenej troch dní s cieľom zabezpečiť, aby sa mikroživiny do rastlín uvoľňovali pomaly. Zloženie poľnohospodárskych pôd a výkyvy pH môžu stabilitu týchto produktov narušiť. Vďaka najnovšiemu technickému pokroku možno tieto potenciálne interferencie posúdiť a stanoviť rozpätie pH, v ktorom produkty zostávajú stabilné na poľnohospodárske účely. Na základe uvedených skutočností môže produkt zostať stabilný aj v inom rozpätí pH než pH 7 a 8 a naďalej plniť svoj účel, t. j. zabezpečovať dlhodobú dostupnosť mikroživín. Nariadenie (EÚ) 2019/1009 by sa preto malo zmeniť, aby sa povolili aj iné rozpätia pH, v ktorých tieto produkty zostávajú stabilné. Harmonizačné pravidlá by sa tak uplatňovali na viac produktov, ktoré pomaly uvoľňujú mikroživiny do rastlín, vďaka čomu sa obmedzuje unikanie živín do pôd. Ako dodatočné opatrenie by sa na etikete malo uviesť rozpätie pH, v ktorom sú EÚ produkty na hnojenie stabilné, aby sa zabezpečilo, že sa koncovému používateľovi poskytnú správne informácie.

(16)

V nariadení (EÚ) 2019/1009 sa vyžaduje deklarovanie percentuálneho podielu každej mikroživiny uvedenej do formy chelátu každým chelátotvorným činidlom, prípadne každej mikroživiny uvedenej do formy komplexu každým komplexotvorným činidlom. Produkty s mikroživinami môžu obsahovať zmes chelátotvorných činidiel alebo komplexotvorných činidiel, resp. oboje. V takýchto prípadoch sa pomocou dostupných analytických metód nedá stanoviť presný percentuálny podiel každej mikroživiny uvedenej do formy chelátu alebo do formy komplexu každým jednotlivým činidlom. Nariadenie (EÚ) 2019/1009 by sa preto malo zmeniť tak, aby sa výrobcom umožnilo splniť tieto požiadavky na označovanie, čím sa uľahčí ich prístup na vnútorný trh.

(17)

V niektorých produktoch na hnojenie, ako napríklad pestovateľské substráty, sa ako hlavná zložka používa rašelina. V rámci boja proti zmene klímy je dôležité podporovať využívanie alternatív rašeliny, aby sa predchádzalo predovšetkým stratám uhlíka a emisiám skleníkových plynov a aby sa chránili krehké ekosystémy. Ako čiastočná náhrada za rašelinu by sa v pestovateľských substrátoch mohli použiť rastlinné vlákna. Avšak na to, aby sa zvýšil potenciál neošetrených rastlinných vlákien, je nutné tieto vlákna transformovať na vlákna z jemnejších častíc, pretože sa tým zlepší miera ich biologickej rozložiteľnosti, ich interakcia so živinami, ako aj zadržiavanie vody. Spracovanie surových rastlinných vlákien za použitia rôznych fyzikálnych predbežných úprav na účely rozvlákňovania by sa malo zahrnúť do presne vymedzeného zoznamu spracovaní v CMC 2 (Rastliny, časti rastlín alebo výťažky z rastlín). Ako ochranné opatrenie by sa mali do spracovateľských metód pridať určité obmedzenia, ako je maximálna teplota a zákaz prídavných látok s výnimkou vody.

(18)

V CMC 3 (Kompost) a v CMC 5 (Iný digestát ako digestát z čerstvých plodín) sa stanovuje presne vymedzený zoznam vstupných materiálov, ktoré sa môžu použiť. Uvedený zoznam zahŕňa odvodené produkty uvedené v článku 32 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1069/2009 (16) a vedľajšie živočíšne produkty, ktoré možno považovať za mŕtve organizmy, v prípadoch, keď sa koncový bod výrobného reťazca určil v súlade s článkom 5 ods. 2 tretím pododsekom uvedeného nariadenia.

(19)

V nariadení (EÚ) 2019/1009 sa po prvýkrát stanovujú harmonizačné pravidlá pre kompost a digestát ako komponentné materiály v EÚ produktoch na hnojenie. Tieto materiály sú však prítomné na trhu na základe vnútroštátnych pravidiel. Vedľajšie živočíšne produkty, ktoré nemožno považovať za mŕtve organizmy (najmä nespracovaný hnoj), sa v súčasnosti často používajú ako vstupné materiály pre kompost a digestát. Týmto spôsobom sa takéto materiály transformujú na produkty na hnojenie s čistou ekonomickou a environmentálnou pridanou hodnotou. Používanie kompostovaných exkrementov zvierat vrátane hydinového trusu a kompostovaného maštaľného hnoja, ako aj digestátu obsahujúceho vedľajšie živočíšne produkty, ktoré sú digestované spolu s materiálom rastlinného alebo živočíšneho pôvodu, je zahrnuté do presne vymedzeného zoznamu hnojív, pôdnych pomocných látok a živín povolených v ekologickom poľnohospodárstve v prílohe I k nariadeniu Komisie (ES) č. 889/2008 (17). Preto je vhodné udeliť prístup na vnútorný trh pre produkty na hnojenie, ktoré obsahujú kompost alebo digestát s takýmito vedľajšími živočíšnymi produktmi ako vstupnými materiálmi. Zabezpečil by sa tým aj súlad so vstupnými materiálmi povolenými v nedávno zavedených kategóriách CMC 12 (Vyzrážané fosfátové soli a deriváty), CMC 13 (Termooxidačné materiály a deriváty) a CMC 14 (Materiály pyrolýzy a splyňovania).

(20)

Aj kategórie CMC 3 a 5 vylučujú zo svojich vstupných materiálov živé alebo mŕtve organizmy získané z organickej časti zmiešaného komunálneho odpadu z domácností. Na rozdiel od toho kategórie CMC 12, 13 a 14 vylučujú zo svojich vstupných materiálov živé alebo mŕtve organizmy z materiálov zo zmiešaného komunálneho odpadu, a nielen z odpadu z domácností. Cieľom uvedených ustanovení je podporovať separovaný zber odpadu v obciach tým, že sa neposkytujú príležitosti na využívanie zmiešaného odpadu. Dôvody sú pritom rovnaké bez ohľadu na to, či odpad produkujú domácnosti alebo reštaurácie či iné prevádzky v obciach. Nie je žiadny dôvod, aby sa zakázalo len používanie zmiešaného odpadu z domácností ako vstupného materiálu v komposte a digestáte. S cieľom zabezpečiť koherentný a prísny prístup k zhodnocovaniu zmiešaného komunálneho odpadu, a tým posilniť ochranu životného prostredia, je preto potrebné zosúladiť ustanovenia v kategóriách CMC 3 a 5 s ustanoveniami nedávno zavedených kategórií CMC 12, 13 a 14.

(21)

V nariadení (EÚ) 2019/1009 sa stanovuje povinnosť, aby výrobca uviedol na etikete všetky zložky, ktoré prekračujú 5 % hmotnosti produktu. Prvok, na ktorý sa uplatňuje 5 % limit, by sa však mal prispôsobiť fyzikálnym vlastnostiam príslušného produktu na hnojenie, takže by sa malo povoliť aj deklarovanie zložiek predstavujúcich 5 % objemu. Uvádzanie zložiek predstavujúcich 5 % objemu je vhodnejšie najmä v prípade produktov, kde sa množstvo uvádza ako objem, keďže relatívna hmotnosť zložiek na hmotnosť produktu nie je vždy známa. Uľahčil by sa tým prístup takýchto produktov na vnútorný trh. Pokiaľ ide o EÚ produkt na hnojenie v kvapalnej forme, je vhodné označovať zložky prekračujúce 5 % hmotnosti sušiny, pretože v opačnom prípade by mohli nastať situácie, že by sa ako zložka uvádzala len voda. Zabezpečilo by sa tým, aby mali produkty prístup na vnútorný trh na základe nariadenia (EÚ) 2019/1009 len vtedy, ak budú používatelia riadne informovaní o ich zložkách, aby mohli produkty bezpečne používať.

(22)

Na etikete organicko-minerálneho hnojiva, tuhého alebo kvapalného anorganického hnojiva s obsahom makroživiny a anorganického hnojiva s obsahom mikroživiny sa majú uvádzať názvy a chemické symboly deklarovaných mikroživín, za ktorými nasledujú názvy ich protiiónov. V niektorých prípadoch môže byť deklarovateľná úroveň mikroživín prirodzene prítomná v komponentných materiáloch EÚ produktov na hnojenie. Týka sa to najmä hnojív z vyťažených materiálov. Keďže majú tieto mikroživiny prirodzený pôvod, vzhľadom na analytické alebo technické obmedzenia nie vždy je možné určiť názvy ich protiiónov. Preto by sa malo povoliť deklarovanie mikroživín, ktoré nie sú zámerne pridané do EÚ produktu na hnojenie, aj keď nie je možné určiť zodpovedajúce protiíóny. V opačnom prípade by sa anorganické hnojivá s obsahom mikroživiny z vyťažených materiálov nemohli uvádzať na trh podľa nariadenia (EÚ) 2019/1009, keďže výrobca by nemohol splniť túto požiadavku na označovanie. Deklarovanie obsahu mikroživín v organicko-minerálnych a anorganických hnojivách s obsahom makroživiny bez zodpovedajúcich protiiónov je okrem toho prínosom tak pre koncového používateľa, ktorý by mohol prispôsobiť plán hnojenia aj s prihliadnutím na obsah mikroživín, ako aj pre životné prostredie, pretože by sa mohlo predchádzať nadmernému hnojeniu. To, že sa na etikete neuvedú protiióny, nemá vplyv ani na účinnosť ani na bezpečnosť hnojiva.

(23)

Výrobca tuhého anorganického hnojiva s obsahom makroživiny je povinný uviesť na etikete formu fyzickej jednotky odkazom na jednu zo štyroch rôznych foriem uvedených v nariadení, konkrétne prášok, granuly, prily a pelety. V niektorých prípadoch sa však nedá použiť len jedna z uvedených osobitných foriem, keďže fyzická forma produktu je kombináciou dvoch z týchto štyroch foriem. Aby mohol výrobca splniť túto požiadavku na označovanie, opis fyzickej jednotky by preto nemal byť obmedzený len na jednu možnú formu, ale mal by umožňovať aj použitie kombinácie foriem. Vymedzenie fyzických jednotiek by sa malo vzťahovať na všetky typy hnojív a nemalo by obmedzovať uvádzanie takých produktov na trh, ktoré inak spĺňajú požiadavky nariadenia (EÚ) 2019/1009.

(24)

V nariadení (EÚ) 2019/1009 sa stanovujú pravidlá odchýlok pre každú kategóriu produktov podľa účinku (PFC) pre rôzne hodnoty deklarované na etikete. V nariadení (EÚ) 2019/1009 sa stanovujú jednak záporné odchýlky (skutočná hodnota by nemala byť nižšia ako deklarovaná hodnota znížená o zápornú odchýlku), ako aj kladné odchýlky (čo znamená, že skutočná hodnota nemôže byť vyššia ako deklarovaná hodnota zvýšená o príslušnú odchýlku). Pri deklarovaní živín je to obzvlášť dôležité, keďže výrobca musí zabezpečiť, aby sa deklarovaný obsah živín nepohyboval ani pod deklarovanou hodnotou ani nad deklarovanou hodnotou po započítaní odchýlok, aby sa tak zabránilo nedostatočnému, ako aj nadmernému hnojeniu.

(25)

Niektoré odchýlky stanovené pre anorganické hnojivá sú vzhľadom na existujúce technické kapacity veľmi malé. Platí to najmä v prípade deklarovaných živín, pri ktorých môže byť obsah živiny relatívne nízky v porovnaní s celým produktom. Nízky obsah živiny znamená, že odchýlka od deklarovanej hodnoty je takisto malá, keďže sa uvádza ako percentuálny podiel obsahu živiny. Odchýlky v prípade niektorých požiadaviek na anorganické hnojivá by sa preto mali rozšíriť, aby sa zabezpečila spravodlivá rovnováha medzi technickými kapacitami výrobcu a potrebou poskytnúť koncovému používateľovi správne informácie.

(26)

Okrem toho by sa mala rozšíriť aj odchýlka obsahu organického uhlíka v pôdnej pomocnej látke v absolútnom vyjadrení. Pôdne pomocné látky môžu mať značne vysoký obsah organického uhlíka, čo samo osebe nie je problematické, keďže organický uhlík v skutočnosti zlepšuje kvalitu pôd tým, že obohacuje obsah ich organickej hmoty. V takýchto prípadoch je povolenie odchýlky v absolútnom vyjadrení len o jeden percentuálny bod veľmi reštriktívne. Preto je vhodné umožniť väčšiu odchýlku v absolútnom vyjadrení a zároveň zachovať existujúcu relatívnu odchýlku.

(27)

Mali by sa pridať odchýlky pre množstvo rastlinného biostimulátora a zmesi produktov na hnojenie, keďže sa uvádzanie týchto informácií vyžaduje na etikete. V prípade zmesi produktov na hnojenie by sa malo rozlišovať medzi zmesou dvoch EÚ produktov na hnojenie, v ktorej možno určiť pomer každého z týchto dvoch produktov v zmesi, a preto priemer už stanovených odchýlok pre každý z produktov v závislosti od ich podielu v zmesi možno vypočítať a uplatniť na celú zmes, a funkčnou zmesou, kde jeden a ten istý materiál prešiel posúdením zhody za oba EÚ produkty na hnojenie patriace do dvoch rôznych PFC a nie je možné objektívne určiť podiel každého z nich v zmesi. V druhom prípade by sa mala na celú zmes uplatňovať prísnejšia odchýlka pre množstvo zložky PFC. Výrobca musí preukázať súlad s požiadavkami každej PFC, čo zahŕňa uvedenie množstva každej PFC v súlade s príslušnou odchýlkou. Keďže každá PFC predstavuje v tomto konkrétnom prípade 100 % zmesi, zmes ako celok bude musieť spĺňať prísnejšiu odchýlku.

(28)

Na základe nariadenia (EÚ) 2019/1009 existujú štyri postupy posudzovania zhody uplatniteľné na EÚ produkty na hnojenie, a to s rôznou úrovňou zložitosti v závislosti od ich CMC a od PFC: Moduly A, A1, B+C a D1.

(29)

Modul D1 bol upravený tak, aby odrážal špecifické aspekty EÚ produktov na hnojenie získaných z odpadu. Výrobca môže použiť moduly B+C pri posudzovaní zhody inhibítora (PFC 5) alebo rastlinného biostimulátora (PFC 6) bez ohľadu na ich komponentné materiály. Preto nič nebráni uplatňovaniu modulov B+C, a to ani v prípade posudzovania inhibítora alebo rastlinného biostimulátora, ktorý obsahuje komponentné materiály, pre ktoré je povinný prísnejší modul D1, čo je neúmyselný účinok, ktorý vznikol pri vypracovávaní prílohy IV k nariadeniu (EÚ) 2019/1009. Prísny postup posudzovania zhody je vhodné uplatňovať vždy, keď EÚ produkt na hnojenie obsahuje komponentné materiály pochádzajúce z odpadu, a to bez ohľadu na jeho PFC. Aby sa zabezpečila vysoká a konzistentná úroveň ochrany, moduly B+C by sa preto mali povoliť pre inhibítory a rastlinné biostimulátory len vtedy, ak neobsahujú takéto komponentné materiály.

(30)

Výrobca musí v rámci postupov posudzovania zhody poskytnúť v technickej dokumentácii informácie týkajúce sa okrem iného celkového obsahu chrómu vždy, keď prekračuje 200 mg/kg. V nariadení (EÚ) 2019/1009 sa neuvádza, či sa má toto obmedzenie uplatňovať na sušinu alebo čerstvú hmotu. Túto povinnosť nemožno v Únii plniť jednotným spôsobom, ak nie je jasné, ako sa má vypočítať 200 mg/kg. Pri stanovovaní limitných hodnôt pre kontaminanty vrátane šesťmocného chrómu (Cr VI) sa v nariadení (EÚ) 2019/1009 berie do úvahy sušina. Z dôvodu koherentnosti by sa mal preto obsah celkového chrómu vypočítať s ohľadom na sušinu.

(31)

Konzultácie o zmenách nariadenia (EÚ) 2019/1009 sa uskutočnili v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (18). Konzultácie sa uskutočnili s expertnou skupinou Komisie pre produkty na hnojenie.

(32)

Vzhľadom na to, že požiadavky stanovené v prílohách I, II, III a IV k nariadeniu (EÚ) 2019/1009 sa majú uplatňovať s účinnosťou od 16. júla 2022, je potrebné odložiť uplatňovanie tohto nariadenia na rovnaký dátum,

1.

príloha I sa mení v súlade s prílohou I k tomuto nariadeniu;

2.

príloha II sa mení v súlade s prílohou II k tomuto nariadeniu;

3.

príloha III sa mení v súlade s prílohou III k tomuto nariadeniu;

4.

príloha IV sa mení v súlade s prílohou IV k tomuto nariadeniu.

(1)

Nariadením Rady (EÚ) 2021/90 (2) sa stanovujú rybolovné možnosti na rok 2021.

(2)

Podľa informácií, ktoré Komisia dostala, sa maximálne povolené rybolovné úsilie stanovené pre krevetu Aristaeomorpha foliacea v geografických podoblastiach 9, 10 a 11, ktoré patria pod právomoc Všeobecnej rybárskej komisie pre Stredozemné more (GFCM), ktoré platí pre plavidlá plaviace sa pod vlajkou Talianska alebo zaregistrované v Taliansku s najväčšou dĺžkou 18 metrov alebo viac a menej ako 24 metrov, považuje za dosiahnuté v roku 2021.

(3)

V prípade danej skupiny populácií je preto nevyhnutné zakázať určité rybolovné činnosti,

(1)

Nariadením Rady (EÚ) 2021/90 (2) sa stanovujú rybolovné možnosti na rok 2021.

(2)

Podľa informácií, ktoré Komisia dostala, sa maximálne povolené rybolovné úsilie stanovené pre krevetu Aristaeomorpha foliacea v geografických podoblastiach 9, 10 a 11, ktoré patria pod právomoc Všeobecnej rybárskej komisie pre Stredozemné more (GFCM), ktoré platí pre plavidlá plaviace sa pod vlajkou Talianska alebo zaregistrované v Taliansku s najväčšou dĺžkou 12 metrov alebo viac a menej ako 18 metrov, považuje za dosiahnuté v roku 2021.

(3)

V prípade danej skupiny populácií je preto nevyhnutné zakázať určité rybolovné činnosti,

(1)

Produkty rastlinného a živočíšneho pôvodu, na ktoré sa vzťahujú maximálne hladiny rezíduí pesticídov (ďalej len „MRL“) stanovené v nariadení (ES) č. 396/2005, sú, v závislosti od ustanovení uvedeného nariadenia, uvedené v zozname v prílohe I k danému nariadeniu.

(2)

Nariadením Komisie (EÚ) 2018/62 (2) sa okrem iného v časti B prílohy I zaviedla komodita „listy reďkovky siatej“ a dala sa do súvislosti s komoditou „kel“ v časti A uvedenej prílohy. Preto sa MRL pre kel vzťahujú aj na listy reďkovky siatej.

(3)

Keďže v čase prijatia nariadenia (EÚ) 2018/62 neboli k dispozícii údaje zo skúšok na rezíduá, ktoré by potvrdili adekvátnosť tejto klasifikácie, nariadením Komisie (EÚ) 2018/1049 (3) sa stanovilo prechodné obdobie. S cieľom umožniť členským štátom generovať takéto údaje bola vložená poznámka pod čiarou týkajúca sa komodity „listy reďkovky siatej“, na základe ktorej sa táto komodita vyníma z uplatňovania MRL pre „kel“ do 31. decembra 2021.

(4)

Keďže členské štáty, ktoré takéto údaje generujú, nedávno informovali Komisiu, že generovanie údajov sa oneskorilo, príslušné prechodné obdobie by sa malo predĺžiť o ďalšie tri roky, aby sa umožnilo dokončenie skúšok a ich posúdenie.

(5)

Príslušná poznámka pod čiarou v prílohe I k nariadeniu (ES) č. 396/2005 by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(6)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá,

„(3)

MRL sa na listy reďkovky siatej uplatňujú od 1. januára 2025.“