(1)

Kľúčom k zabezpečeniu dlhodobej konkurencieschopnosti hospodárstva Únie je prechod na nízkouhlíkové, udržateľnejšie a obehové hospodárstvo, ktoré efektívne využíva zdroje, v súlade s cieľmi udržateľného rozvoja. Únia v roku 2016 uzavrela Parížsku dohodu (2). V článku 2 ods. 1 písm. c) Parížskej dohody sa stanovuje cieľ posilniť reakciu na zmenu klímy okrem iného zosúladením finančných tokov s cestou k nízkym emisiám skleníkových plynov a vývoju odolnému proti zmenám klímy.

(2)

Komisia túto výzvu uznala a v decembri 2019 predložila európsku zelenú dohodu (3). Európska zelená dohoda predstavuje novú stratégiu rastu, ktorej cieľom je transformovať Úniu na spravodlivú a prosperujúcu spoločnosť s moderným a konkurencieschopným hospodárstvom, ktoré efektívne využíva zdroje, kde budú do roku 2050 čisté emisie skleníkových plynov na nule a kde hospodársky rast nezávisí od využívania zdrojov. Uvedený cieľ si vyžaduje, aby sa investorom v súvislosti s ich investíciami poskytovali jasné signály s cieľom zabrániť uviaznutiu aktív a zvýšiť udržateľné financovanie.

(3)

Komisia v marci 2018 uverejnila oznámenie s názvom „Akčný plán: Financovanie udržateľného rastu“ (4), v ktorom stanovila ambicióznu a komplexnú stratégiu v oblasti udržateľného financovania. Jedným z cieľov stanovených v akčnom pláne je presmerovanie kapitálových tokov do udržateľných investícií s cieľom dosiahnuť udržateľný a inkluzívny rast. V posúdení vplyvu uverejnenom v máji 2018 (5), z ktorého vychádzali následné legislatívne iniciatívy, sa preukázala potreba objasniť, že investičné spoločnosti by v rámci svojich povinností voči klientom a potenciálnym klientom mali zohľadňovať faktory udržateľnosti. Investičné spoločnosti by preto mali priebežne zohľadňovať nielen všetky relevantné finančné riziká, ale aj všetky relevantné riziká ohrozujúce udržateľnosť uvedené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2088 (6), ktoré by v prípade, že nastanú, mohli mať skutočný alebo potenciálny zásadný negatívny vplyv na hodnotu investície. V delegovanom nariadení Komisie (EÚ) 2017/565 (7) sa riziká ohrozujúce udržateľnosť výslovne neuvádzajú. Z tohto dôvodu a s cieľom zabezpečiť riadne zavedenie a dodržiavanie vnútorných postupov a organizačných opatrení treba objasniť, že postupy, systémy a vnútorné kontroly investičných spoločností by mali odrážať riziká ohrozujúce udržateľnosť a že na analýzu týchto rizík je potrebná technická spôsobilosť a vedomosti.

(4)

S cieľom zachovať vysokú úroveň ochrany investorov by investičné spoločnosti mali pri identifikácii druhov konfliktov záujmov, ktorých existencia môže poškodiť záujmy klienta alebo potenciálneho klienta, zahrnúť tie druhy konfliktov záujmov, ktoré vyplývajú zo začlenenia preferencií klienta z hľadiska udržateľnosti. V prípade existujúcich klientov, pri ktorých sa už vykonalo posúdenie vhodnosti, by investičné spoločnosti mali mať možnosť určiť individuálne preferencie klienta z hľadiska udržateľnosti pri najbližšej pravidelnej aktualizácii existujúceho posúdenia vhodnosti.

(5)

Investičné spoločnosti, ktoré poskytujú investičné poradenstvo a zabezpečujú správu portfólia, by mali vedieť odporučiť svojim klientom a potenciálnym klientom vhodné finančné nástroje, a preto by mali vedieť klásť otázky zamerané na určenie individuálnych preferencií klienta z hľadiska udržateľnosti. V súlade s povinnosťou investičnej spoločnosti konať v najlepšom záujme klientov by mali odporúčania klientom a potenciálnym klientom odrážať finančné ciele aj prípadné preferencie z hľadiska udržateľnosti, ktoré títo klienti vyjadrili. Preto je nevyhnutné objasniť, že investičné spoločnosti by mali mať zavedené vhodné mechanizmy, ktorými sa zabezpečí, aby začlenenie faktorov udržateľnosti do postupu poradenstva a správy portfólia neviedlo k nekalému predaju alebo nesprávnej prezentácii finančných nástrojov alebo stratégií vytvorením dojmu, že spĺňajú preferencie z hľadiska udržateľnosti, hoci ich nespĺňajú. S cieľom zabrániť takýmto praktikám alebo nesprávnej prezentácii by mali investičné spoločnosti poskytujúce investičné poradenstvo najskôr posúdiť iné investičné ciele klienta alebo potenciálneho klienta, časový horizont a individuálne okolnosti pred tým, ako sa ho opýtajú na jeho potenciálne preferencie z hľadiska udržateľnosti.

(6)

Doposiaľ boli vyvinuté finančné nástroje s rôznou úrovňou ambícií v oblasti udržateľnosti. Aby mohli klienti alebo potenciálni klienti pochopiť tieto rôzne úrovne udržateľnosti a prijať informované investičné rozhodnutia v súvislosti s udržateľnosťou, investičné spoločnosti poskytujúce investičné poradenstvo a služby správy portfólia by mali vysvetliť rozdiel medzi finančnými nástrojmi, v rámci ktorých sa v plnej miere alebo čiastočne realizujú udržateľné investície do hospodárskych činností, ktoré sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/852 (8) označujú za environmentálne udržateľné, udržateľnými investíciami v zmysle vymedzenia v článku 2 bode 17 nariadenia (EÚ) 2019/2088 a finančnými nástrojmi, v rámci ktorých sa zohľadňujú hlavné nepriaznivé vplyvy na faktory udržateľnosti, ktoré by mohli spĺňať kritériá na odporúčanie ako nástroje spĺňajúce individuálne preferencie klientov z hľadiska udržateľnosti, na jednej strane a inými finančnými nástrojmi bez uvedených osobitných vlastností, ktoré by nemali spĺňať kritériá na odporúčanie klientom alebo potenciálnym klientom, ktorí majú individuálne preferencie z hľadiska udržateľnosti, na druhej strane.

(7)

Treba riešiť obavy týkajúce sa „greenwashingu“, t. j. najmä praktík získania nespravodlivej konkurenčnej výhody odporúčaním finančného nástroja ako nástroja šetrného k životnému prostrediu alebo udržateľného nástroja, keď tento finančný nástroj v skutočnosti nespĺňa základné environmentálne alebo iné normy týkajúce sa udržateľnosti. S cieľom zabrániť nekalému predaju a greenwashingu by investičné spoločnosti nemali odporúčať finančné nástroje ako nástroje, ktoré spĺňajú individuálne preferencie z hľadiska udržateľnosti, ani rozhodnúť o obchodovaní s nimi ako s takýmito nástrojmi, ak tieto finančné nástroje nespĺňajú uvedené preferencie. Investičné spoločnosti by mali svojim klientom alebo potenciálnym klientom vysvetliť dôvody, prečo tieto nástroje neodporúčajú, a viesť záznamy o týchto dôvodoch.

(8)

Treba objasniť, že investičné spoločnosti môžu finančné nástroje, ktoré nespĺňajú kritériá v prípade individuálnych preferencií z hľadiska udržateľnosti, naďalej odporúčať, nie však ako nástroje, ktoré spĺňajú individuálne preferencie z hľadiska udržateľnosti. S cieľom umožniť ďalšie odporúčania klientom alebo potenciálnym klientom, ak finančné nástroje nespĺňajú preferencie klienta z hľadiska udržateľnosti, by klient mal mať možnosť upraviť informácie o svojich preferenciách z hľadiska udržateľnosti. S cieľom zabrániť nekalému predaju a greenwashingu by investičné spoločnosti mali viesť záznamy o rozhodnutí klienta spolu s vysvetlením klienta týkajúcim sa danej úpravy.

(9)

Delegované nariadenie (EÚ) 2017/565 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(10)

Príslušným orgánom a investičným spoločnostiam by sa mal poskytnúť dostatočný čas na to, aby sa prispôsobili novým požiadavkám uvedených v tomto nariadení. Začatie jeho uplatňovania by sa preto malo odložiť,

(1)

V článku 1 ods. 1 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2017/565 (2) sa vyskytli chyby, keďže sa v ňom vyžadovalo uplatňovanie článku 59 ods. 4, článku 60 a kapitoly IV uvedeného nariadenia, a nie článku 64 ods. 4, článku 65 a kapitoly VIII.

(2)

Vo viacerých krížových odkazoch v prílohe I k delegovanému nariadeniu (EÚ) 2017/565 sa vyskytli chyby, a to konkrétne v rámci kategórií „Posúdenie klienta“, „Spracovanie pokynov“, „Pokyny a transakcie klientov“, „Podávanie správ klientom“, „Komunikácia s klientmi“ a „Organizačné požiadavky“.

(3)

Delegované nariadenie (EÚ) 2017/565 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom opraviť,

(1)

Kľúčom k zabezpečeniu dlhodobej konkurencieschopnosti hospodárstva Únie je prechod na nízkouhlíkové, udržateľnejšie a obehové hospodárstvo, ktoré efektívne využíva zdroje, v súlade s cieľmi udržateľného rozvoja. Únia v roku 2016 uzavrela Parížsku dohodu (2). V článku 2 ods. 1 písm. c) Parížskej dohody sa stanovuje cieľ posilniť reakciu na zmenu klímy okrem iného zosúladením finančných tokov s cestou k nízkym emisiám skleníkových plynov a vývoju odolnému proti zmenám klímy.

(2)

Komisia túto výzvu uznala a v decembri 2019 predložila európsku zelenú dohodu (3). Európska zelená dohoda predstavuje novú stratégiu rastu, ktorej cieľom je transformovať Úniu na spravodlivú a prosperujúcu spoločnosť s moderným a konkurencieschopným hospodárstvom, ktoré efektívne využíva zdroje, kde budú do roku 2050 čisté emisie skleníkových plynov na nule a kde hospodársky rast nezávisí od využívania zdrojov. Uvedený cieľ si vyžaduje, aby sa investorom v súvislosti s ich investíciami poskytovali jasné signály s cieľom zabrániť uviaznutiu aktív a zvýšiť udržateľné financovanie.

(3)

Komisia v marci 2018 uverejnila oznámenie s názvom „Akčný plán: Financovanie udržateľného rastu“ (4), v ktorom stanovila ambicióznu a komplexnú stratégiu v oblasti udržateľného financovania. Jedným z cieľov stanovených v akčnom pláne je presmerovanie kapitálových tokov do udržateľných investícií s cieľom dosiahnuť udržateľný a inkluzívny rast. V posúdení vplyvu uverejnenom v máji 2018 (5), z ktorého vychádzali následné legislatívne iniciatívy, sa preukázala potreba objasniť, že správcovia alternatívnych investičných fondov („správcovia AIF“) by v rámci svojich povinností voči investorom mali zohľadňovať faktory udržateľnosti. Správcovia AIF by preto mali priebežne posudzovať nielen všetky relevantné finančné riziká, ale aj všetky relevantné riziká ohrozujúce udržateľnosť uvedené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2088 (6), ktoré by v prípade, že nastanú, mohli mať skutočný alebo potenciálny zásadný negatívny vplyv na hodnotu investície. V delegovanom nariadení Komisie (EÚ) č. 231/2013 (7) sa riziká ohrozujúce udržateľnosť výslovne neuvádzajú. Z tohto dôvodu a s cieľom zabezpečiť riadne zavedenie a dodržiavanie vnútorných postupov a organizačných opatrení treba objasniť, že postupy, systémy a vnútorné kontroly správcov AIF zohľadňujú riziká ohrozujúce udržateľnosť a že na analýzu týchto rizík je potrebná technická spôsobilosť a vedomosti.

(4)

Správcovia AIF, ktorí sú povinní zohľadniť hlavné nepriaznivé vplyvy investičných rozhodnutí na faktory udržateľnosti alebo ktorí tieto hlavné nepriaznivé vplyvy zohľadňujú dobrovoľne, sú podľa nariadenia (EÚ) 2019/2088 povinní zverejniť, ako sú uvedené hlavné nepriaznivé vplyvy zohľadnené v ich politikách v oblasti náležitej starostlivosti. S cieľom zabezpečiť súlad medzi nariadením (EÚ) 2019/2088 a delegovaným nariadením (EÚ) č. 231/2013 by sa táto povinnosť mala zohľadniť v delegovanom nariadení (EÚ) č. 231/2013.

(5)

V záujme zachovania vysokej úrovne ochrany investorov by správcovia AIF pri identifikovaní druhov konfliktov záujmov, ktorých existencia môže poškodiť záujmy AIF, mali zohľadňovať konflikty záujmov, ktoré môžu vzniknúť v dôsledku začlenenia rizík ohrozujúcich udržateľnosť do ich postupov, systémov a vnútorných kontrol. Uvedené konflikty môžu zahŕňať konflikty vyplývajúce z odmeňovania alebo z osobných transakcií príslušných zamestnancov, konflikty záujmov, ktoré by mohli viesť k environmentálne klamlivej reklame (greenwashing), nekalému predaju alebo skresľovaniu investičných stratégií, a konflikty záujmov medzi jednotlivými AIF spravovanými tým istým správcom.

(6)

Delegované nariadenie (EÚ) č. 231/2013 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(7)

Príslušné orgány a správcovia AIF by mali mať dostatok času na prispôsobenie sa novým požiadavkám uvedeným v tomto nariadení. Jeho uplatňovanie by sa preto malo odložiť,

(1)

Kľúčom k zabezpečeniu dlhodobej konkurencieschopnosti hospodárstva Únie je prechod na nízkouhlíkové, udržateľnejšie a obehové hospodárstvo, ktoré efektívne využíva zdroje, v súlade s cieľmi udržateľného rozvoja. Únia v roku 2016 uzavrela Parížsku dohodu (2). V článku 2 ods. 1 písm. c) Parížskej dohody sa stanovuje cieľ posilniť reakciu na zmenu klímy okrem iného zosúladením finančných tokov s cestou k nízkym emisiám skleníkových plynov a vývoju odolnému proti zmenám klímy.

(2)

Komisia túto výzvu uznala a v decembri 2019 predložila európsku zelenú dohodu (3). Európska zelená dohoda predstavuje novú stratégiu rastu, ktorej cieľom je transformovať Úniu na spravodlivú a prosperujúcu spoločnosť s moderným a konkurencieschopným hospodárstvom, ktoré efektívne využíva zdroje, kde budú v roku 2050 čisté emisie skleníkových plynov na nule a kde hospodársky rast nezávisí od využívania zdrojov. Vyžaduje si to aj poskytnutie jasných, dlhodobých signálov s cieľom usmerniť investorov, vyhnúť sa uviaznutiu aktív a zvýšiť udržateľné financovanie.

(3)

Komisia v marci 2018 uverejnila oznámenie s názvom „Akčný plán: Financovanie udržateľného rastu“ (4), v ktorom stanovila ambicióznu a komplexnú stratégiu v oblasti udržateľného financovania. Jedným z cieľov stanovených v uvedenom akčnom pláne je presmerovanie kapitálových tokov do udržateľných investícií s cieľom dosiahnuť udržateľný a inkluzívny rast. V posúdení vplyvu uverejnenom v máji 2018 (5), z ktorého vychádzali následné legislatívne iniciatívy, sa preukázala potreba objasniť, že poisťovne a zaisťovne by v rámci svojich povinností voči poistníkom mali zohľadňovať faktory udržateľnosti. Poisťovne a zaisťovne by preto mali priebežne posudzovať nielen všetky relevantné finančné riziká, ale aj všetky relevantné riziká ohrozujúce udržateľnosť uvedené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2088 (6), ktoré by v prípade, že nastanú, mohli mať skutočný alebo potenciálny zásadný negatívny vplyv na hodnotu investície alebo záväzku. V delegovanom nariadení Komisie (EÚ) 2015/35 (7) sa riziká ohrozujúce udržateľnosť výslovne neuvádzajú. Z tohto dôvodu a s cieľom zabezpečiť, aby sa systém správy a riadenia náležite vykonával a dodržiaval, je potrebné objasniť, že systém správy a riadenia poisťovní a zaisťovní a posúdenie celkových potrieb týchto podnikov v oblasti solventnosti by mali zohľadňovať riziká ohrozujúce udržateľnosť.

(4)

Poisťovne, ktoré zverejňujú hlavné nepriaznivé vplyvy na faktory udržateľnosti v súlade s nariadením (EÚ) 2019/2088, by mali prispôsobiť aj svoje postupy, systémy a vnútorné kontroly, pokiaľ ide o uvedené zverejnenia.

(5)

Vzhľadom na ambície Komisie zabezpečiť riadenie klimatického a environmentálneho rizika a jeho začlenenie do finančného systému a význam politík odmeňovania pri zabezpečovaní toho, aby zamestnanci poisťovní a zaisťovní účinne riadili riziká identifikované systémom riadenia rizík, by politiky poisťovní a zaisťovní týkajúce sa odmeňovania mali obsahovať informácie o tom, ako tieto politiky zohľadňujú začlenenie rizík ohrozujúcich udržateľnosť do systému riadenia rizík.

(6)

Podľa zásady obozretnej osoby stanovenej v článku 132 smernice 2009/138/ES sa vyžaduje, aby poisťovne a zaisťovne investovali len do aktív, ktorých riziká môžu riadne identifikovať, merať, monitorovať, riadiť, kontrolovať a oznamovať. S cieľom zabezpečiť, aby poisťovne a zaisťovne účinne riadili klimatické a environmentálne riziká, by sa pri vykonávaní zásady obozretnej osoby mali zohľadňovať riziká ohrozujúce udržateľnosť a poisťovne a zaisťovne by mali vo svojom investičnom procese zohľadňovať preferencie svojich zákazníkov z hľadiska udržateľnosti zohľadňované v procese schvaľovania produktu.

(7)

Delegované nariadenie (EÚ) 2015/35 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(8)

Orgánom dohľadu a poisťovniam a zaisťovniam by sa mal poskytnúť dostatočný čas na prispôsobenie sa novým požiadavkám uvedeným v tomto nariadení. Jeho uplatňovanie by sa preto malo odložiť,

(1)

Kľúčom k zabezpečeniu dlhodobej konkurencieschopnosti hospodárstva Únie je prechod na nízkouhlíkové, udržateľnejšie a obehové hospodárstvo, ktoré efektívne využíva zdroje, v súlade s cieľmi udržateľného rozvoja. Únia v roku 2016 uzavrela Parížsku dohodu (2). V článku 2 ods. 1 písm. c) Parížskej dohody sa stanovuje cieľ posilniť reakciu na zmenu klímy okrem iného zosúladením finančných tokov s cestou k nízkym emisiám skleníkových plynov a vývoju odolnému proti zmenám klímy.

(2)

Komisia túto výzvu uznala a v decembri 2019 predložila európsku zelenú dohodu (3). Európska zelená dohoda predstavuje novú stratégiu rastu, ktorej cieľom je transformovať Úniu na spravodlivú a prosperujúcu spoločnosť s moderným a konkurencieschopným hospodárstvom, ktoré efektívne využíva zdroje, kde budú do roku 2050 čisté emisie skleníkových plynov na nule a kde hospodársky rast nezávisí od využívania zdrojov. Uvedený cieľ si vyžaduje, aby sa investorom v súvislosti s ich investíciami poskytovali jasné signály s cieľom zabrániť uviaznutiu aktív a zvýšiť udržateľné financovanie.

(3)

Komisia v marci 2018 uverejnila oznámenie s názvom „Akčný plán: Financovanie udržateľného rastu“ (4), v ktorom stanovila ambicióznu a komplexnú stratégiu v oblasti udržateľného financovania. Jedným z cieľov stanovených v akčnom pláne je presmerovanie kapitálových tokov do udržateľných investícií s cieľom dosiahnuť udržateľný a inkluzívny rast.

(4)

Riadne vykonávanie akčného plánu podporuje dopyt investorov po udržateľných investíciách. Preto je potrebné objasniť, že faktory udržateľnosti a ciele súvisiace s udržateľnosťou by sa mali zohľadňovať v rámci požiadaviek týkajúcich sa správy produktov stanovených v delegovanom nariadení Komisie (EÚ) 2017/2358 (5).

(5)

Poisťovne a sprostredkovatelia poistenia, ktoré, resp. ktorí vytvárajú poistné produkty, by mali zohľadňovať faktory udržateľnosti v rámci procesu schvaľovania každého poistného produktu a v rámci iných mechanizmov dohľadu nad produktmi a ich správy pri každom poistnom produkte, ktorý je učený na distribúciu zákazníkom hľadajúcim poistné produkty s udržateľným profilom.

(6)

Keďže cieľový trh by sa mal stanoviť na dostatočne podrobnej úrovni, nemalo by postačovať všeobecné tvrdenie, že poistný produkt má udržateľný profil. Poisťovňa alebo sprostredkovateľ poistenia, ktorý, resp. ktorá poistný produkt vytvára, by skôr mali určiť, ktorej skupine zákazníkov so špecifickými preferenciami z hľadiska udržateľnosti sa má daný poistný produkt distribuovať.

(7)

S cieľom zabezpečiť, aby boli poistné produkty s faktormi udržateľnosti aj naďalej ľahko dostupné aj pre zákazníkov, ktorí nemajú preferencie z hľadiska udržateľnosti, by sa od poisťovní a sprostredkovateľov poistenia vytvárajúcich poistné produkty nemalo vyžadovať, aby identifikovali skupiny zákazníkov, s ktorých potrebami, charakteristickými znakmi a cieľmi poistný produkt s faktormi udržateľnosti nie je zlučiteľný.

(8)

Faktory udržateľnosti poistného produktu by sa mali prezentovať transparentným spôsobom, aby distribútor poistenia mohol poskytovať svojim zákazníkom alebo potenciálnym zákazníkom relevantné informácie.

(9)

V posúdení vplyvu uverejnenom v máji 2018 (6), z ktorého vychádzali následné legislatívne iniciatívy, sa preukázala potreba objasniť, že sprostredkovatelia poistenia a poisťovne, ktorí, resp. ktoré distribuujú investičné produkty založené na poistení, by v rámci svojich povinností voči zákazníkom a potenciálnym zákazníkom mali zohľadňovať faktory udržateľnosti.

(10)

S cieľom zachovať vysoký štandard ochrany investora by mali sprostredkovatelia poistenia a poisťovne, ktorí, resp. ktoré distribuujú investičné produkty založené na poistení, pri identifikácii druhov konfliktov záujmov, ktorých existencia môže poškodiť záujmy zákazníka alebo potenciálneho zákazníka, zohľadňovať tie druhy konfliktov záujmov, ktoré vyplývajú zo začlenenia preferencií zákazníka z hľadiska udržateľnosti. Pri existujúcich zákazníkoch, v prípade ktorých sa už vykonalo posúdenie vhodnosti, by sprostredkovatelia poistenia a poisťovne mali mať možnosť identifikovať individuálne preferencie zákazníka z hľadiska udržateľnosti pri najbližšej pravidelnej aktualizácii existujúceho posúdenia vhodnosti.

(11)

Sprostredkovatelia poistenia a poisťovne, ktorí, resp. ktoré poskytujú poradenstvo týkajúce sa investičných produktov založených na poistení, by mali mať možnosť odporučiť svojim zákazníkom alebo potenciálnym zákazníkom vhodné investičné produkty založené na poistení, a preto by mali mať možnosť klásť otázky s cieľom identifikovať individuálne preferencie zákazníka z hľadiska udržateľnosti. V súlade s povinnosťou vykonávať distribučné činnosti v súlade s najlepším záujmom spotrebiteľov by odporúčania pre zákazníkov alebo potenciálnych zákazníkov mali odrážať finančné ciele, ako aj všetky preferencie z hľadiska udržateľnosti, ktoré títo zákazníci vyjadrili. Preto treba objasniť, že začlenenie faktorov udržateľnosti do procesu poradenstva nesmie viesť k praktikám nekalého predaja ani nesprávnej prezentácii poistných produktov založených na poistení ako produktov, ktoré spĺňajú preferencie z hľadiska udržateľnosti, ak ich nespĺňajú. S cieľom zabrániť takýmto praktikám alebo nesprávnej prezentácii by sprostredkovatelia poistenia a poisťovne, ktorí, resp. ktoré poskytujú poradenstvo týkajúce sa investičných produktov založených na poistení, mali najprv posúdiť iné investičné ciele zákazníka alebo potenciálneho zákazníka a individuálne okolnosti predtým, ako požiadajú o jeho možné preferencie v oblasti udržateľnosti.

(12)

Doposiaľ boli vyvinuté investičné produkty založené na poistení s rôznou úrovňou ambícií. Aby mohli zákazníci alebo potenciálni zákazníci pochopiť rôzne úrovne udržateľnosti a prijať informované investičné rozhodnutia v súvislosti s udržateľnosťou, sprostredkovatelia poistenia a poisťovne, ktorí, resp. ktoré distribuujú investičné produkty založené na poistení, by mali vysvetliť rozdiel medzi investičnými produktmi založenými na poistení, v rámci ktorých sa v plnej miere alebo čiastočne realizujú udržateľné investície do hospodárskych činností, ktoré sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/852 (7) označujú za environmentálne udržateľné, udržateľnými investíciami v zmysle vymedzenia v článku 2 bode 17 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2088 (8) a investičnými produktmi založenými na poistení, pri ktorých sa zohľadňujú hlavné nepriaznivé vplyvy na faktory udržateľnosti, ktoré by mohli spĺňať kritériá na odporúčanie ako produkty spĺňajúce individuálne preferencie zákazníkov z hľadiska udržateľnosti, na jednej strane a inými investičnými produktmi založenými na poistení bez uvedených osobitných vlastností, ktoré by nemali spĺňať kritériá na odporúčanie zákazníkom alebo potenciálnym zákazníkom, ktorí majú individuálne preferencie z hľadiska udržateľnosti, na druhej strane.

(13)

Treba riešiť obavy týkajúce sa „greenwashingu“, t. j. najmä praktík získania nespravodlivej konkurenčnej výhody odporúčaním investičného produktu založeného na poistení ako produktu šetrného k životnému prostrediu alebo udržateľného produktu, keď investičný produkt založený na poistení v skutočnosti nespĺňa základné environmentálne alebo iné normy týkajúce sa udržateľnosti. S cieľom zabrániť nekalému predaju a greenwashingu by sprostredkovatelia poistenia a poisťovne, ktorí, resp. ktoré distribuujú investičné produkty založené na poistení, nemali odporúčať investičné produkty založené na poistení ako produkty spĺňajúce individuálne preferencie z hľadiska udržateľnosti, ak tieto produkty uvedené preferencie nespĺňajú. Sprostredkovatelia poistenia a poisťovne, ktorí, resp. ktoré distribuujú investičné produkty založené na poistení, by mali svojim zákazníkom alebo potenciálnym zákazníkom vysvetliť dôvody, prečo dané produkty neodporúčajú, a viesť záznamy o týchto dôvodoch.

(14)

Treba objasniť, že sprostredkovatelia poistenia a poisťovne, ktorí, resp. ktoré distribuujú investičné produkty založené na poistení, môžu investičné produkty založené na poistení, ktoré nespĺňajú kritériá v prípade individuálnych preferencií z hľadiska udržateľnosti, naďalej odporúčať, nie však ako produkty, ktoré spĺňajú individuálne preferencie z hľadiska udržateľnosti. S cieľom umožniť ďalšie odporúčania zákazníkom alebo potenciálnym zákazníkom, ak investičné produkty založené na poistení nespĺňajú preferencie zákazníka z hľadiska udržateľnosti, by zákazník mal mať možnosť upraviť informácie o svojich preferenciách z hľadiska udržateľnosti. S cieľom zabrániť nekalému predaju a greenwashingu by sprostredkovatelia poistenia a poisťovne, ktorí, resp. ktoré distribuujú investičné produkty založené na poistení, mali viesť záznamy o rozhodnutí zákazníka spolu s vysvetlením zákazníka týkajúcim sa danej úpravy.

(15)

Ustanovenia tohto nariadenia úzko súvisia navzájom, ako aj s ustanoveniami nariadenia (EÚ) 2019/2088, keďže sa nimi zriaďuje komplexný systém zverejňovania informácií o aspektoch udržateľnosti. S cieľom umožniť jednotný výklad a uplatňovanie týchto ustanovení a zabezpečiť, aby im účastníci trhu a príslušné orgány, ako aj investori komplexne porozumeli a mali k nim ľahký prístup, je žiaduce, aby sa zhrnuli do jedného právneho aktu.

(16)

Delegované nariadenia Komisie (EÚ) 2017/2358 a (EÚ) 2017/2359 (9) by sa preto mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(17)

Príslušným orgánom, sprostredkovateľom poistenia a poisťovniam by sa mal poskytnúť dostatočný čas na to, aby sa prispôsobili novým požiadavkám uvedeným v tomto nariadení. Jeho uplatňovanie by sa preto malo odložiť,

(1)

V súlade s článkom 50 ods. 2 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 1151/2012 bola v Úradnom vestníku Európskej únie uverejnená žiadosť Maďarska o zápis názvu „Őrségi tökmagolaj“ do registra (2).

(2)

Vzhľadom na to, že Komisii nebola oznámená žiadna námietka v zmysle článku 51 nariadenia (EÚ) č. 1151/2012, názov „Őrségi tökmagolaj“ by sa mal zapísať do registra,

(1)

V súlade s článkom 50 ods. 2 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 1151/2012 bola v Úradnom vestníku Európskej únie uverejnená žiadosť Maďarska o zápis názvu „Tuzséri alma“ do registra (2).

(2)

Vzhľadom na to, že Komisii nebola oznámená žiadna námietka v zmysle článku 51 nariadenia (EÚ) č. 1151/2012, názov „Tuzséri alma“ by sa mal zapísať do registra,

(1)

V súlade s článkom 53 ods. 1 prvým pododsekom nariadenia (EÚ) č. 1151/2012 Komisia preskúmala žiadosť Talianska o schválenie zmeny špecifikácie chráneného označenia pôvodu „Pera Mantovana“ zapísaného do registra na základe vykonávacieho nariadenia Komisie (ES) č. 134/98 (2).

(2)

Vzhľadom na to, že nejde o nepodstatnú zmenu v zmysle článku 53 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1151/2012, Komisia danú žiadosť o zmenu uverejnila v zmysle článku 50 ods. 2 písm. a) uvedeného nariadenia v Úradnom vestníku Európskej únie (3).

(3)

Vzhľadom na to, že Komisii nebola oznámená žiadna námietka v zmysle článku 51 nariadenia (EÚ) č. 1151/2012, zmena špecifikácie by sa mala schváliť,

(1)

V súlade s článkom 50 ods. 2 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 1151/2012 bola v Úradnom vestníku Európskej únie (2) uverejnená žiadosť Talianska o zápis názvu „Olio di Roma“ do registra.

(2)

Vzhľadom na to, že Komisii nebola oznámená žiadna námietka v zmysle článku 51 nariadenia (EÚ) č. 1151/2012, názov „Olio di Roma“ by sa mal zapísať do registra,

(1)

Komisia preskúmala žiadosť o schválenie zmien špecifikácie chráneného označenia pôvodu „Iaşi“, ktorú predložilo Rumunsko v súlade s článkom 105 nariadenia (EÚ) č. 1308/2013.

(2)

V zmysle článku 97 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 1308/2013 (2) Komisia túto žiadosť o schválenie zmien špecifikácie uverejnila v Úradnom vestníku Európskej únie.

(3)

Komisii nebola oznámená žiadna námietka v zmysle článku 98 nariadenia (EÚ) č. 1308/2013.

(4)

Zmeny špecifikácie by sa preto v súlade s článkom 99 nariadenia (EÚ) č. 1308/2013 mali schváliť.

(5)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Výboru pre spoločnú organizáciu poľnohospodárskych trhov,

(1)

Komisia v súlade s článkom 97 ods. 2 a 3 nariadenia (EÚ) č. 1308/2013 preskúmala žiadosť o zápis názvu „Muškat momjanski/Moscato di Momiano“ do registra, ktorú jej postúpilo Chorvátsko a uverejnila ju v Úradnom vestníku Európskej únie (2).

(2)

Komisii nebola oznámená žiadna námietka v zmysle článku 98 nariadenia (EÚ) č. 1308/2013.

(3)

V súlade s článkom 99 nariadenia (EÚ) č. 1308/2013 by mal byť názov „Muškat momjanski/Moscato di Momiano“ chránený a zapísaný do registra uvedeného v článku 104 daného nariadenia.

(4)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Výboru pre spoločnú organizáciu poľnohospodárskych trhov,

(1)

Komisia preskúmala žiadosť o schválenie zmeny špecifikácie chráneného označenia pôvodu „Coteaux du Libron“, ktorú predložilo Francúzsko v súlade s článkom 105 nariadenia (EÚ) č. 1308/2013. Medzi zmeny patrí zmena názvu „Coteaux du Libron“ na názov „Coteaux de Béziers“.

(2)

Komisia danú žiadosť o schválenie zmeny špecifikácie uverejnila v zmysle článku 97 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 1308/2013 v Úradnom vestníku Európskej únie (2).

(3)

Komisii nebola oznámená žiadna námietka v zmysle článku 98 nariadenia (EÚ) č. 1308/2013.

(4)

Zmena špecifikácie by sa preto mala schváliť v súlade s článkom 99 nariadenia (EÚ) č. 1308/2013 v spojení s článkom 15 ods. 2 delegovaného nariadenia (EÚ) 2019/33.

(5)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Výboru pre spoločnú organizáciu poľnohospodárskych trhov,

(1)

Komisia v súlade s článkom 17 ods. 5 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 110/2008 (2) preskúmala žiadosť Nemecka zo 7. júna 2019 o zápis zemepisného označenia „Bayerischer Bärwurz“ do registra.

(2)

Nariadenie (EÚ) 2019/787, ktorým sa nahrádza nariadenie (ES) č. 110/2008, nadobudlo účinnosť 25. mája 2019. V súlade s článkom 49 ods. 1 uvedeného nariadenia sa kapitola III nariadenia (ES) č. 110/2008 týkajúca sa zemepisných označení zrušuje s účinnosťou od 8. júna 2019.

(3)

Komisia dospela k záveru, že žiadosť je v súlade s nariadením (ES) č. 110/2008, a preto v zmysle článku 17 ods. 6 uvedeného nariadenia uverejnila v Úradnom vestníku Európskej únie (3) hlavné špecifikácie technickej dokumentácie v súlade s článkom 50 ods. 4 prvým pododsekom nariadenia (EÚ) 2019/787.

(4)

Komisii nebola oznámená žiadna námietka v zmysle článku 27 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2019/787.

(5)

Preto by sa označenie „Bayerischer Bärwurz“ malo zapísať do registra ako zemepisné označenie,

(1)

Nariadením (ES) č. 599/2009 (2) Rada uložila konečné antidumpingové clo vo výške 0 EUR až 198 EUR na tonu na dovoz monoalkylesterov mastných kyselín a/alebo parafínových plynových olejov získaných syntézou a/alebo hydrogenizáciou, nefosílneho pôvodu, bežne známych ako „bionafta“, v čistom stave alebo v podobe zmesi s obsahom viac ako 20 % hmotnosti monoalkylesterov mastných kyselín a/alebo parafínových plynových olejov získaných syntézou a/alebo hydrogenizáciou, nefosílneho pôvodu, ktoré v tom čase patrili pod číselné znaky KN ex 1516 20 98 (kód TARIC 1516209820), ex 1518 00 91 (kód TARIC 1518009120), ex 1518 00 99 (kód TARIC 1518009920), ex 2710 19 41 (kód TARIC 2710194120), ex 3824 90 91, ex 3824 90 97 (kód TARIC 3824 90 97 87), s pôvodom v Spojených štátoch amerických (ďalej len „USA“ alebo „dotknutá krajina“). Antidumpingové clo uložené uvedeným nariadením sa ďalej označuje ako „pôvodné opatrenia“. Prešetrovanie, ktoré viedlo k uloženiu pôvodných opatrení, sa ďalej uvádza ako „pôvodné prešetrovanie“.

(2)

Vykonávacím nariadením Rady (EÚ) č. 444/2011 (3) Rada po prešetrovaní obchádzania opatrení rozšírila konečné antidumpingové clo uložené nariadením (ES) č. 599/2009 aj na dovoz bionafty odosielanej z Kanady bez ohľadu na to, či má alebo nemá deklarovaný pôvod v Kanade, s výnimkou dovozu bionafty, ktorú vyrobili spoločnosti BIOX Corporation, Oakville a Rothsay Biodiesel, Guelph, obe so sídlom v provincii Ontario v Kanade. Tým istým nariadením Rada rozšírila aj konečné antidumpingové clo uložené nariadením Rady (ES) č. 599/2009 na dovoz bionafty v podobe zmesi s obsahom najviac 20 % hmotnosti monoalkylesterov mastných kyselín a/alebo parafínových plynových olejov získaných syntézou a/alebo hydrogenizáciou, nefosílneho pôvodu, s pôvodom v USA.

(3)

Vykonávacím nariadením (EÚ) 2015/1518 (4) Európska komisia opätovne uložila konečné antidumpingové opatrenia na dovoz bionafty s pôvodom v USA po revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti (ďalej len „predchádzajúce revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti“).

(4)

Okrem toho sa nariadením (EÚ) 2015/1518, zmeneným nariadením (EÚ) 2016/676 (5), rozšírilo aj konečné antidumpingové clo na dovoz bionafty odosielanej z Kanady bez ohľadu na to, či má alebo nemá deklarovaný pôvod v Kanade, s výnimkou dovozu bionafty, ktorú vyrobili spoločnosti BIOX Corporation, Oakville a Rothsay Biodiesel, Guelph, obe so sídlom v provincii Ontario v Kanade, ako aj spoločnosť DSM Nutritional Products Canada Inc, Dartmouth, Nova Scotia, Kanada. Tým istým nariadením Európska komisia rozšírila aj konečné antidumpingové clo na dovoz bionafty v podobe zmesi s obsahom najviac 20 % hmotnosti monoalkylesterov mastných kyselín a/alebo parafínových plynových olejov získaných syntézou a/alebo hydrogenizáciou, nefosílneho pôvodu, s pôvodom v USA.

(5)

V súčasnosti platné antidumpingové clá sú pevne stanovené vo výške 0 EUR až 198 EUR na tonu na dovoz od vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky, 115,6 EUR na tonu na dovoz od spolupracujúcich spoločností nezaradených do vzorky a pevne stanovené vo výške 172,2 EUR na tonu na dovoz od všetkých ostatných spoločností.

(6)

Nariadenie (EÚ) 2015/1518 bolo navyše zmenené vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2017/1598 (6) tak, že sa spoločnostiam, ktoré nevyvážali bionaftu v pôvodnom období prešetrovania, umožnilo požiadať o revízne prešetrovanie toho, či sa na ne môže vzťahovať colná sadzba uložená pre spolupracujúce spoločnosti nezaradené do vzorky.

(7)

Nariadenie (EÚ) 2015/1518 bolo po žiadosti o štatút nového vyvážajúceho výrobcu zmenené vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2018/1121 (7) tak, že sa do prílohy I doplnila spoločnosť Organic Technologies, Coshocton (Ohio), USA, v dôsledku čoho sa na ňu vzťahuje vážené priemerné clo 115,6 EUR na tonu uplatniteľné na spolupracujúce spoločnosti nezaradené do vzorky.

(8)

Po uverejnení oznámenia o blížiacom sa uplynutí platnosti (8) bola Európskej komisii (ďalej len „Komisia“) doručená žiadosť o revízne prešetrovanie podľa článku 11 ods. 2 základného nariadenia.

(9)

Žiadosť o revízne prešetrovanie podala 11. júna 2020 Európska rada pre bionaftu (ďalej len „EBB“ alebo „žiadateľ“) v mene výrobcov z Únie, ktorých výroba predstavuje viac ako 25 % celkovej výroby bionafty v Únii. Žiadosť o revízne prešetrovanie sa odôvodnila tým, že uplynutie platnosti opatrení by pravdepodobne viedlo k opätovnému výskytu dumpingu a opätovnému výskytu ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie.

(10)

Keďže Komisia po porade s výborom zriadeným článkom 15 ods. 1 základného nariadenia stanovila, že existujú dostatočné dôkazy na začatie revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti, 14. septembra 2020 začala revízne prešetrovanie, pokiaľ ide o dovoz bionafty s pôvodom v USA, na základe článku 11 ods. 2 základného nariadenia. Komisia uverejnila oznámenie o začatí revízneho prešetrovania v Úradnom vestníku Európskej únie (9) (ďalej len „oznámenie o začatí revízneho prešetrovania“).

(11)

V ten istý deň Komisia začala samostatné revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti platných antisubvenčných opatrení týkajúcich sa dovozu bionafty s pôvodom v USA (10).

(12)

Kanadská vláda sa vyjadrila k tomuto začatiu prešetrovania poznámkou, že ak majú byť dané opatrenia dodržané, malo by sa zachovať oslobodenie od cla poskytnuté trom kanadským výrobcom bionafty. Oslobodenie bolo zachované v článku 2 tohto nariadenia.

(13)

Prešetrovanie pokračovania alebo opätovného výskytu dumpingu sa vzťahuje na obdobie od 1. júla 2019 do 30. júna 2020 (ďalej len „obdobie revízneho prešetrovania“ alebo „ORP“). Preskúmanie trendov relevantných z hľadiska posúdenia pravdepodobnosti pokračovania alebo opätovného výskytu ujmy sa vzťahuje na obdobie od 1. januára 2017 do konca obdobia revízneho prešetrovania (ďalej len „posudzované obdobie“).

(14)

Konanie v tejto veci sa začalo 14. septembra 2020, čiže v prechodnom období dohodnutom medzi Spojeným kráľovstvom a EÚ, počas ktorého sa na Spojené kráľovstvo naďalej vzťahovalo právo Únie. Toto obdobie sa skončilo 31. decembra 2020. Od 1. januára 2021 sa už teda spoločnosti a združenia zo Spojeného kráľovstva nepovažujú za zainteresované strany tohto konania.

(15)

Komisia poznámkou do spisu (11) z 15. januára 2021 vyzvala subjekty zo Spojeného kráľovstva, ktoré by sa napriek tomu naďalej považovali za zainteresované strany, aby ju kontaktovali. Spoločnosti BP OIL International Limited a Argent Energy požiadali, aby boli naďalej považované za zainteresované strany, a toto právo im bolo poskytnuté na základe predložených dôkazov. Obe spoločnosti predovšetkým poskytli dôkaz o existencii prepojených subjektov v rámci príslušnej skupiny pôsobiacej na trhu Únie. Na druhej strane, materskú spoločnosť Valero Energy Limited zo Spojeného kráľovstva nahradila jej írska dcérska spoločnosť Valero Energy Limited Ireland, keďže tá pôsobí na trhu Únie.

(16)

V oznámení o začatí revízneho prešetrovania boli zainteresované strany vyzvané, aby sa obrátili na Komisiu s cieľom zúčastniť sa na prešetrovaní. Komisia okrem toho výslovne informovala žiadateľa, ostatných známych výrobcov z Únie, známych výrobcov v USA a orgány USA, známych dovozcov, používateľov, obchodníkov, ako aj združenia, o ktorých je známe, že sa ich to týka, o začatí revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti a vyzvala ich na účasť.

(17)

Zainteresované strany mali možnosť vyjadriť svoje pripomienky k začatiu revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti a požiadať o vypočutie Komisiou a/alebo úradníkom pre vypočutie v obchodných konaniach. Neboli doručené žiadne žiadosti o vypočutie.

(18)

Komisia v oznámení o začatí revízneho prešetrovania uviedla, že v súlade s článkom 17 základného nariadenia môže použiť výber vzorky.

(19)

Dňa 14. septembra 2020 Komisia oznámila zainteresovaným stranám predbežnú vzorku výrobcov z Únie podľa oddielu 5.4 oznámenia o začatí revízneho prešetrovania. Vzorku vybrala na základe veľkosti objemu výroby a predaja podobného výrobku v roku 2019, ako aj geografickej polohy výrobcov podobného výrobku. Táto vzorka pozostávala z troch výrobcov z Únie. Výrobcovia z Únie zaradení do vzorky predstavovali 17,5 % odhadovaných objemov celkovej výroby podobného výrobku v Únii a vzorka zaistila aj dobré geografické rozloženie. Komisia vyzvala zainteresované strany, aby predložili pripomienky k predbežnej vzorke. V stanovenej lehote 7 dní neboli predložené žiadne pripomienky k oznámeniu predbežnej vzorky výrobcov z Únie.

(20)

S cieľom rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť Komisia požiadala neprepojených dovozcov, aby poskytli informácie uvedené v oznámení o začatí revízneho prešetrovania.

(21)

Iba jeden neprepojený dovozca, Shell Trading Rotterdam BV, poskytol požadované informácie a Komisia následne rozhodla, že výber vzorky nie je potrebný.

(22)

S cieľom rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť Komisia požiadala všetkých známych vyvážajúcich výrobcov v USA, aby poskytli informácie uvedené v oznámení o začatí revízneho prešetrovania. Komisia okrem toho požiadala orgány dotknutej krajiny, aby identifikovali a/alebo kontaktovali iných vyvážajúcich výrobcov, ak existujú, ktorí by mohli mať záujem zúčastniť sa na prešetrovaní.

(23)

Pri začatí prešetrovania bola kópia dotazníkov sprístupnená v spise, ktorý je zainteresovaným stranám k dispozícii na nahliadnutie, a na webovom sídle Generálneho riaditeľstva pre obchod.

(24)

Traja vyvážajúci výrobcovia v USA sa prihlásili a vyjadrili svoju ochotu spolupracovať s Komisiou pri prešetrovaní. Komisia vzhľadom na tento nízky počet rozhodla, že výber vzorky nie je potrebný. Všetky tri spoločnosti, ktoré sa prihlásili, boli teda požiadané, aby vyplnili dotazník a predložili ho Komisii v stanovenej lehote.

(25)

Dňa 15. októbra 2020 jedna z týchto troch spoločností informovala e-mailom Komisiu, že už ďalej nebude spolupracovať. Okrem toho ani jedna z ďalších dvoch spoločností neposkytla požadované informácie vyplnením a vrátením vyplnených dotazníkov v požadovanej lehote.

(26)

Komisia 10. novembra 2020 zaslala list, ktorým informovala všetky tri spoločnosti o zámere uplatniť článok 18 základného nariadenia a založiť zistenia prešetrovania na dostupných skutočnostiach. O tomto zámere boli informované aj orgány USA. Lehota na predloženie pripomienok k uvedenému listu bola stanovená na 17. novembra 2020. Neboli doručené žiadne pripomienky.

(27)

Keďže žiadny z týchto troch vyvážajúcich výrobcov v USA nespolupracoval pri revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti, rozhodlo sa o uplatnení ustanovení článku 18 základného nariadenia a o založení zistení na dostupných skutočnostiach.

(28)

Pri začatí prešetrovania bola kópia dotazníkov sprístupnená v spise, ktorý je zainteresovaným stranám k dispozícii na nahliadnutie, a na webovom sídle Generálneho riaditeľstva pre obchod.

(29)

Vyplnené dotazníky doručili traja výrobcovia z Únie zaradení do vzorky, ako aj neprepojený dovozca z Únie.

(30)

Vzhľadom na pandémiu ochorenia COVID-19 a opatrenia na obmedzenie pohybu zavedené rôznymi členskými štátmi, ako aj rôznymi tretími krajinami Komisia nemohla vykonať overovania na mieste podľa článku 16 základného nariadenia. Namiesto toho v súlade so svojím oznámením o dôsledkoch vypuknutia ochorenia COVID-19 na antidumpingové a antisubvenčné prešetrovania na diaľku krížovo skontrolovala všetky informácie, ktoré považovala za potrebné pre svoje zistenia (12). Komisia vykonala overenie na diaľku porovnaním týchto spoločností/strán:

(31)

Komisia 21. mája 2021 poskytla základné skutočnosti a úvahy, na základe ktorých zamýšľala zachovať platné antidumpingové clá. Všetkým stranám sa poskytla lehota, v rámci ktorej mohli k tomuto poskytnutiu informácií predložiť pripomienky.

(32)

Pripomienky zainteresovaných strán Komisia posúdila a v náležitých prípadoch zohľadnila. Strany, ktoré o to požiadali, boli vypočuté.

(33)

Dotknutý výrobok je rovnaký ako v pôvodnom prešetrovaní a predchádzajúcom revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti, a to monoalkylestery mastných kyselín a/alebo parafínové plynové oleje získané syntézou a/alebo hydrogenizáciou, nefosílneho pôvodu, bežne známe ako „bionafta“, v čistom stave alebo v podobe zmesi s obsahom viac ako 20 % hmotnosti monoalkylesterov mastných kyselín a/alebo parafínových plynových olejov získaných syntézou a/alebo hydrogenizáciou, nefosílneho pôvodu, s pôvodom v USA, ktoré v súčasnosti patria pod číselné znaky KN ex 1516 20 98 (kód TARIC 1516209829), ex 1518 00 91 (kód TARIC 1518009129), ex 1518 00 99 (kód TARIC 1518009929), ex 2710 19 43 (kód TARIC 2710194329), ex 2710 19 46 (kód TARIC 2710194629), ex 2710 19 47 (kód TARIC 2710194729), ex 2710 20 11 (kód TARIC 2710201129), ex 2710 20 16 (kód TARIC 2710201629), ex 3824 99 92 (kód TARIC 3824999212), ex 3826 00 10 (kódy TARIC 3826001029, 3826001059, 3826001099), ex 3826 00 90 (kód TARIC 3826009019) (ďalej len „dotknutý výrobok“).

(34)

Bionafta je palivo z obnoviteľných zdrojov vyrábané zo širokej škály surovín, t. j. z rastlinných olejov, ako je repkový olej, sójový olej, palmový olej, z použitých olejov na vyprážanie, zo živočíšnych tukov alebo z biomasy.

(35)

Bionafta sa používa v odvetví dopravy, najmä zmiešaná s minerálnou naftou (t. j. s ropnou/konvenčnou naftou), a veľmi obmedzene v čistom stave (B100).

(36)

Ako sa zistilo v pôvodnom prešetrovaní a v predchádzajúcom revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti, aj týmto revíznym prešetrovaním pred uplynutím platnosti sa potvrdilo, že rovnaké základné fyzické, chemické a [technické] vlastnosti, ako aj rovnaké základné použitia majú tieto výrobky:

(37)

Tieto výrobky sa preto považujú za podobné výrobky v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia.

(38)

Švédska spoločnosť Preem AB a spoločnosť Valero Energy Ltd Ireland, výrobcovia a dodávatelia paliva, a teda aj používatelia dotknutého výrobku, tvrdili, že bionafta z metylesteru mastných kyselín (FAME) a bionafta z hydrogenačne rafinovaného rastlinného oleja (HVO) sú dva rozličné druhy bionafty a že HVO by sa mala vylúčiť zo súčasného vymedzenia výrobku. V nariadení z roku 2009, ktorým sa uložili predbežné opatrenia (13), sa všetky typy bionafty a zmesí bionafty považovali za bionaftové palivá. Obe bionafty, FAME aj HVO, sa môžu zmiešavať s naftou a napriek určitým rozdielom vo fyzických vlastnostiach je konečné použitie výrobku rovnaké a oba výrobky vyrába výrobné odvetvie Únie. Okrem toho v podnete v rámci pôvodného prešetrovania bolo naftové palivo vyrobené z HVO výslovne definované ako súčasť dotknutého výrobku a žiadna zo strán v tom čase tento výklad nenapadla. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(39)

V súlade s článkom 11 ods. 2 základného nariadenia Komisia skúmala, či je pravdepodobné, že by uplynutie platnosti existujúcich opatrení viedlo k pokračovaniu alebo opätovnému výskytu dumpingu.

(40)

Pre chýbajúcu spoluprácu, ako bolo vysvetlené v odôvodneniach 25 až 27, nebolo možné vykonať analýzu na základe overených údajov poskytnutých výrobcami z USA.

(41)

V dôsledku toho boli v súlade s článkom 18 základného nariadenia zistenia týkajúce sa pravdepodobnosti pokračovania alebo opätovného výskytu dumpingu založené na dostupných skutočnostiach. Komisia preto použila tieto zdroje informácií: žiadosť o revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti a následné podania od žiadateľa, Eurostat, databáza Global Trade Atlas a webové sídla Úradu Spojených štátov pre energetické informácie (U.S. Energy Information Administration, EIA) a Ministerstva poľnohospodárstva USA.

(42)

Po uložení opatrení v roku 2009 dovoz bionafty z USA do Únie klesol od roku 2013 takmer na nulu. Napríklad počas ORP (od 1. júla 2019 do 30. júna 2020) bolo z USA dovezených približne 156 ton. Tieto objemy predstavujú iba 0,04 % celkového vývozu z USA a ešte menej zo spotreby v Únii. Komisia tak dospela k záveru, že tieto nízke objemy neposkytujú dostatočný základ pre pokračovanie analýzy dumpingu. Preto Komisia zamerala svoje prešetrovanie na pravdepodobnosť opätovného výskytu dumpingu, ak by sa umožnilo uplynutie platnosti opatrení.

(43)

Komisia analyzovala, či je pravdepodobné, že by sa dumping opätovne vyskytol, ak by uplynula platnosť opatrenia. Analyzovali sa predovšetkým tieto prvky: vzťah medzi cenami výrobku, ktorý sa vyrába a predáva v Únii a v USA, vzťah medzi vývoznými cenami do tretích krajín a cenami v USA, vzťah medzi vývoznými cenami do tretích krajín a cenovou úrovňou v Únii, nevyužitá kapacita v USA a praktiky obchádzania a absorpcie.

(44)

Útvary Komisie využili dva zdroje informácií na stanovenie predajných cien na domácom trhu bionafty v USA počas ORP: i) informácie poskytnuté Ministerstvom poľnohospodárstva USA a ii) informácie v žiadosti o revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti.

(45)

Informácie, ktoré poskytlo Ministerstvo poľnohospodárstva USA, ukázali za ORP predajnú cenu na domácom trhu na úrovni ceny zo závodu vo výške 909,05 USD za tonu. Pri priemernom výmennom kurze eura voči doláru počas ORP (1 EUR = 1,105 USD) táto suma zodpovedá predajnej cene na domácom trhu v USA vo výške 822,31 EUR za tonu. To sa blíži informácii poskytnutej v žiadosti o revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti, v ktorej je uvedená predajná cena na domácom trhu vo výške 918,06 USD (820 EUR) za tonu. Komisia považovala za primerané považovať cenu na domácom trhu v USA (822,31 EUR) za cenu stanovenú na účely svojej analýzy opätovného výskytu dumpingu.

(46)

Priemerná cena zo závodu bionafty predávanej v Únii výrobcami z Únie počas ORP, ako sa uvádza v tabuľke 1, bola 771 EUR za tonu.

(47)

Výrobcovia z USA by pri opätovnom vstupe na trh Únie museli predávať za cenu takmer 771 EUR za tonu alebo nižšiu. Ich konečná cena by mala zahŕňať aj náklady na námornú nákladnú prepravu a poistenie, a takisto platné clo (6,5 %), ktorá sa uplatňuje na bionaftu. Na základe údajov získaných počas prešetrovania by tieto položky predstavovali približne 92 EUR za tonu. Komisia pri stanovení tejto sumy vychádzala z výšky a) dopravného a prepravného, ako ju vypočítal žiadateľ, a b) cla (6,5 %) uplatniteľného na dovoznú cenu bionafty z USA, ako ju vypočítala Komisia po oboznámení sa s verejne dostupnými informáciami, napríklad v databáze Global Trade Atlas, a zaokrúhlila ju na 106 EUR, aby boli pokryté aj niektoré ďalšie náklady po dovoze.

(48)

V dôsledku toho, ak by výrobcovia z USA obnovili vývoz do Únie za konkurencieschopné ceny, s najväčšou pravdepodobnosťou by to museli urobiť za cenu zo závodu nižšiu než 665 EUR za tonu, čo by bola nižšia cena než ich predajná cena na domácom trhu v USA, a teda za cenu dumpingovej úrovne.

(49)

Komisia ďalej analyzovala cenový model vývozu bionafty z USA do tretích krajín počas ORP.

(50)

Preštudovala si verejne dostupné informácie, ako napríklad databázu Global Trade Atlas, a získala z nich údaje o objemoch a hodnotách vývozu bionafty pod kódom HS 3826 00 za ORP. Vyvezené množstvá (v tonách) do všetkých krajín (vrátane EÚ) predstavujú 389 075 ton, z toho 14 ton bolo vyvezených do Únie.

(51)

V nasledujúcej tabuľke sa porovnáva priemerná predajná cena v amerických dolároch za tonu, náležite upravená na úroveň cien zo závodu (odpočítaním 82,52 USD za tonu za vnútrozemskú nákladnú dopravu, ako je uvedené v žiadosti o revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti), s priemernou cenou na domácom trhu v USA pre šesť krajín (mimo EÚ), do ktorých USA vyviezli viac ako 0,1 % svojho celkového vývozu počas ORP.

Tabuľka 1

Objem vývozu a ceny USA počas ORP

(52)

Z tabuľky vyplýva, že vo všetkých šiestich krajinách vývozu výrobcovia z USA predávajú za ceny nižšie, než sú ceny ich predaja na domácom trhu, a to v rozsahu 5 % až 65 %. Okrem toho sú značné rozdiely vo vývozných cenách medzi jednotlivými krajinami, do ktorých USA počas ORP vyvážali najviac.

(53)

A napokon z tabuľky vyplýva, že najvyššie priemerné vývozné ceny sú ceny vývozu do krajín ako Kanada a Nórsko, do ktorých USA predávajú 92 % svojho celkového vývozu. V žiadosti sa v tejto súvislosti uvádza, že drahšia “...b ionafta vyvážaná do Kanady sa vyrába z osobitných druhov surovín, ktoré majú lepšiu odolnosť voči nízkym teplotám, ako napríklad kanola, alebo to môže byť aj bionafta HVO, ktorá má skvelé nízkoteplotné vlastnosti...“. Tieto vyššie priemerné vývozné ceny do uvedených dvoch krajín sa preto vysvetľujú vyššími cenami surovín (ako je kanola).

(54)

Trh EÚ je atraktívnym trhom pre vývoz bionafty z USA. Na základe databázy Global Trade Atlas uvedenej v odôvodnení 49 bola následne vypočítaná jednoduchá priemerná vývozná cena do všetkých krajín určenia počas ORP (pozri odôvodnenie 55) so zohľadnením týchto prvkov:

(55)

So zohľadnením všetkých uvedených prvkov Komisia vypočítala priemernú vývoznú cenu vo výške 682 USD za tonu (617 EUR). Táto priemerná vývozná cena 617 EUR je cena na úrovni „vyplatené na loď“ (cena FOB), ku ktorej je potrebné pripočítať náklady na námornú nákladnú prepravu a poistenie, čím sa dosiahne cena zahŕňajúca náklady, poistenie a prepravné (cena CIF). Tieto náklady boli v žiadosti o revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti odhadované na približne 52 USD za tonu (47 EUR).

(56)

Komisia zastáva názor, že 47 EUR za tonu je primeraný údaj pre dodatočné náklady na námornú nákladnú prepravu a poistenie do iných miest určenia. Priemerná vývozná cena USA do tretích krajín tak bola stanovená na 617 EUR (FOB), čo znamená, že aj po pripočítaní nákladov na námornú nákladnú prepravu a poistenie a platného cla (6,5 %) (celkovo zaokrúhlené na 104 EUR za tonu, aby boli pokryté aj niektoré ďalšie náklady po dovoze) z USA do EÚ (celkovo približne 721 EUR) by to bola výrazne nižšia suma, než je cena zo závodu výrobného odvetvia Únie (771 EUR za tonu).

(57)

Z tohto teda vyplýva, že vyvážajúci výrobcovia z USA by mohli predávať za cenu nižšiu než 771 EUR za tonu s cieľom preniknúť na trh Únie a že by to bolo pre nich motiváciou, aby časť súčasného vývozu do tretích krajín presmerovali na trh Únie, keďže ten je cenovo atraktívnejší než trhy niektorých iných tretích krajín.

(58)

Pre chýbajúcu spoluprácu výrobcov z USA Komisia stanovila výrobnú kapacitu USA na základe dostupných informácií na webovom sídle Úradu Spojených štátov pre energetické informácie.

(59)

Výrobcovia bionafty z USA musia vykazovať svoju súčasnú a plánovanú výrobnú kapacitu, ako aj objem výroby, vstupov, zásob a predaja bionafty tomuto orgánu (údaje za rok a mesačné výkazy).

Podľa údajov zozbieraných Úradom Spojených štátov pre energetické informácie bola kapacita výrobcov bionafty z USA počas ORP 8 412 000 ton.

(60)

Skutočná výroba bionafty v USA počas ORP bola 5 718 000 ton (údaje Úradu Spojených štátov pre energetické informácie), čo znamená využitie kapacity na úrovni 68 % a voľnú kapacitu vo výške 32 % alebo približne 2 694 000 ton. Táto značná voľná kapacita výrobcov z USA predstavuje motiváciu zvyšovať výrobu a predávať bionaftu za dumpingové ceny na trhu Únie, a preto je pravdepodobné, že ak by sa umožnilo uplynutie platnosti opatrení, bola by táto kapacita využitá na zásobovanie trhu Únie. Výrobcovia z USA skutočne môžu ľahko zvýšiť svoju výrobu a vývoz do EÚ a získať tak ekonomickú výhodu zo zvýšenia miery využitia kapacity a zníženia jednotkových výrobných nákladov. Umožnenie preniknutia voľnej kapacity USA na trh Únie by malo významný vplyv, pretože predstavuje takmer 18 % spotreby v Únii počas ORP.

(61)

Okrem toho počas ORP bola výroba bionafty v USA (5 718 000 ton) nižšia než spotreba (5 934 000 ton). Dovoz bionafty do USA bol teda vyšší než jej vývoz. Celkový dovoz bionafty počas ORP predstavoval 629 000 ton a celkový vývoz 428 000 ton. Ak sa však dostupná výrobná kapacita počas posudzovaného obdobia nepoužila na uspokojenie domáceho dopytu, je nepravdepodobné, že by sa táto dostupná výrobná kapacita v budúcnosti použila na rovnaký účel. Výrobná kapacita USA uvádzaná počas ORP (8 412 000 ton, pozri predchádzajúce odôvodnenie) bola výrazne vyššia než domáca spotreba. To znamená, že ak sa otvoria možnosti vývozného trhu, výrobcovia z USA pravdepodobne využijú svoju voľnú kapacitu skôr na predaj na vývoz než na domácu spotrebu.

(62)

Je nepravdepodobné, že by sa voľná kapacita využila na zvýšenie vývozu do tretích krajín iných ako EÚ. Veľké trhy tretích krajín (Brazília, Indonézia, Argentína, Čína, Thajsko) sú sebestačné, pokiaľ ide o domácu výrobu bionafty, a USA napriek svojej voľnej kapacite doteraz nevyvážali veľké objemy do týchto krajín. Nie je dôvod domnievať sa, že sa to v budúcnosti zmení.

(63)

Je preto pravdepodobné, že výrobcovia z USA by využili podstatnú časť svojej voľnej kapacity na dodatočný predaj do EÚ, ktorá je veľmi atraktívnym trhom, keďže je najväčší na svete s mnohými stimulmi na podporu spotreby bionafty.

(64)

Ako sa uvádza v odôvodnení 1, bolo zistené, že antidumpingové opatrenia uložené v roku 2009 boli obchádzané prostredníctvom prekládok cez Kanadu a zmenou zloženia zmesi. Existencia takýchto praktík ukazuje záujem niektorých výrobcov z USA vstúpiť na trh Únie, dokonca aj po uložení opatrení, a preto sa považuje za znak atraktívnosti trhu Únie pre výrobcov bionafty z USA.

(65)

Trh Únie je veľmi atraktívny, keďže je najväčším trhom na svete a existujú tu významné stimuly EÚ, ako aj vnútroštátne stimuly na podporu spotreby bionafty. Pre výrobcov z USA by preto bolo výhodné využiť v plnom rozsahu svoju voľnú kapacitu a presmerovať istý objem svojho predaja určeného na vývoz do iných, menej rentabilných tretích krajín na trh Únie.

(66)

Na základe tabuľky v odôvodnení 51 Komisia dospela k záveru, že výrobcovia z USA celkovo predávajú do tretích krajín za ceny nižšie, než sú ich ceny na domácom trhu.

(67)

Vzhľadom na značnú voľnú kapacitu daného odvetvia v USA v kombinácii s atraktívnosťou trhu Únie, pokiaľ ide o jeho veľkosť a predajnú cenu, a najmä vzhľadom na cenovú úroveň vývozu z USA do tretích krajín a záznamy o praktikách obchádzania v minulosti, Komisia v tejto súvislosti dospela k záveru, že ak by sa umožnilo uplynutie platnosti existujúcich opatrení, pravdepodobne by došlo k opakovanému dumpingovému dovozu z USA.

(68)

Podľa údajov, ktoré poskytol žiadateľ, podobný výrobok vyrábalo počas posudzovaného obdobia 49 výrobcov v Únii. Títo výrobcovia predstavujú „výrobné odvetvie Únie“ v zmysle článku 4 ods. 1 základného nariadenia.

(69)

Celková výroba v Únii počas obdobia revízneho prešetrovania bola stanovená približne na 14 miliónov ton. Komisia stanovila tento údaj na základe informácií poskytnutých výrobným odvetvím Únie. Ako sa uvádza v odôvodnení 19, do vzorky boli zaradení traja výrobcovia z Únie, ktorí predstavujú 17,5 % celkovej výroby podobného výrobku v Únii.

(70)

Komisia stanovila spotrebu v Únii na základe informácií výrobného odvetvia a údajov o dovoze z databázy Comext.

(71)

Spotreba v Únii sa vyvíjala takto:

Tabuľka 2

Spotreba v Únii (v tonách)  (14)

(72)

Spotreba bionafty v Únii vypočítaná ako súhrn dovozu bionafty a celkového predaja výrobného odvetvia Únie na trhu EÚ sa počas obdobia revízneho prešetrovania zvýšila o 22 %, teda z 13,8 milióna ton v roku 2017 na 16,9 milióna ton.

(73)

Komisia stanovila objem dovozu na základe informácií poskytnutých Eurostatom (databázou Comext). Podiel dovozu na trhu sa stanovil na základe údajov poskytnutých žiadateľom, pokiaľ ide o predaj výrobného odvetvia Únie na domácom trhu, a databázou Comext v prípade obchodných údajov.

(74)

Dovoz z dotknutej krajiny sa vyvíjal takto:

Tabuľka 3

Objem dovozu (v tonách), podiel na trhu a ceny (15)

(75)

Od uloženia opatrení v roku 2009 sa dovoz z USA prakticky zastavil a počas ORP predstavoval iba 156 ton (v porovnaní s vyše 1 137 000 ton v pôvodnom období prešetrovania).

(76)

Počas obdobia revízneho prešetrovania prakticky neexistoval dovoz bionafty z USA do Únie, ktorý by sa dal použiť ako spoľahlivý základ pre výpočet podhodnotenia.

(77)

Komisia určila cenové podhodnotenie počas obdobia revízneho prešetrovania iným spôsobom tak, že porovnala:

(78)

Výsledkom porovnania bolo cenové podhodnotenie 6,4 %.

(79)

Dovoz z tretích krajín počas ORP predstavoval 3 750 000 ton alebo približne 22 % celkovej spotreby v Únii. Hlavnými zdrojmi dovozu bionafty inými ako USA boli Argentína (24 % dovozu do EÚ), Malajzia (18 %), Singapur (13 %) a Indonézia (5 %).

(80)

(Súhrnný) objem dovozu, ako aj podiel na trhu a cenové trendy dovozu bionafty z iných tretích krajín sa vyvíjali takto:

Tabuľka 4

Dovoz z tretích krajín  (16)

(81)

Antidumpingové clá na dovoz z Argentíny a Indonézie – dvoch významných krajín vyvážajúcich bionaftu – boli zrušené v roku 2018. Následne sa dovoz z tretích krajín v roku 2018 zvýšil a v roku 2019 a počas ORP zostal na úrovni približne 3,8 milióna ton. Celkovo sa dovoz z tretích krajín okrem USA počas posudzovaného obdobia zvýšil o 145 %. Navyše sa ich podiel na trhu počas posudzovaného obdobia zvýšil z 11 % na 22 %.

(82)

Pokiaľ ide o ceny, situácia sa v jednotlivých krajinách líši.

(83)

Vo februári 2019 Komisia uložila konečné antisubvenčné opatrenia na dovoz bionafty z Argentíny, ktorá bola hlavným zdrojom dovozu, a zároveň prijala rozhodnutie, ktorým uznala minimálne cenové záväzky ôsmich argentínskych výrobcov a Argentínskej komory pre biopalivá (Cámara Argentina de Biocombustibles, CARBIO). To viedlo k výraznému zvýšeniu cien za rok 2019 (o 14 % v porovnaní s rokom 2018) a počas ORP (o 17 % v porovnaní s rokom 2018).

(84)

Pokiaľ ide o Indonéziu, Európska komisia v roku 2019 uložila vyrovnávacie clo na dovoz subvencovanej bionafty z tejto krajiny. To viedlo k výraznému poklesu dovozu bionafty s pôvodom v Indonézii za rok 2020.

(85)

Ceny v prípade Indonézie a Malajzie klesali. Zároveň v prípade ostatných tretích krajín ceny výrazne rástli. Celkovo sa priemerné predajné ceny dovozu z tretích krajín iných ako USA počas posudzovaného obdobia zvýšili o 11 %. Tento trend je v súlade s trendom zisteným v prípade dovozu z dotknutých krajín v tabuľke 3. Tento cenový trend je však odlišný v porovnaní s predajnými cenami výrobného odvetvia Únie na trhu Únie, uvedenými v tabuľke 8. Ceny výrobcov z Únie zaradených do vzorky klesali v súlade s poklesom výrobných nákladov. Dôsledkom je, že cenový rozdiel medzi vývozcami z tretích krajín a výrobcami z Únie zaradenými do vzorky sa zmenšil, čo viedlo k zvýšeniu konkurencieschopnosti výrobného odvetvia Únie.

(86)

Posúdenie hospodárskej situácie výrobného odvetvia Únie zahŕňalo vyhodnotenie všetkých hospodárskych ukazovateľov, ktoré mali počas posudzovaného obdobia vplyv na stav výrobného odvetvia Únie.

(87)

Ako sa uvádza v odôvodneniach 18 a 19, na posúdenie hospodárskej situácie výrobného odvetvia Únie sa použil výber vzorky.

(88)

Na účely určenia ujmy Komisia rozlišovala medzi makroekonomickými a mikroekonomickými ukazovateľmi ujmy. Makroekonomické ukazovatele hodnotila na základe údajov, ktoré poskytlo výrobné odvetvie EÚ, a ďalších makroekonomických údajov špecifických pre dané odvetvie, ako sú údaje Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) a Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD). Mikroekonomické ukazovatele hodnotila na základe údajov z vyplnených dotazníkov od výrobcov z Únie zaradených do vzorky. O obidvoch súboroch údajov sa konštatovalo, že sú z hľadiska hospodárskej situácie výrobného odvetvia Únie reprezentatívne.

(89)

Makroekonomické ukazovatele sú: výroba, výrobná kapacita, využitie kapacity, objem predaja, podiel na trhu, rast, zamestnanosť, produktivita, veľkosť dumpingového rozpätia a zotavenie z minulého dumpingu.

(90)

Mikroekonomické ukazovatele sú: priemerné jednotkové ceny, jednotkové náklady, náklady práce, zásoby, ziskovosť, peňažný tok, investície, návratnosť investícií a schopnosť získať kapitál.

(91)

Celková výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity v Únii sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 5

Výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity

(92)

Výroba v Únii sa zvýšila z 12,6 milióna ton v roku 2017 na 14,0 milióna ton počas ORP, čo predstavuje nárast počas posudzovaného obdobia o 11 %. V situácii, keď sa spotreba počas posudzovaného obdobia zvýšila o 22 %, výrobné odvetvie Únie reagovalo pozitívne zvýšením výroby.

(93)

Počas posudzovaného obdobia sa zároveň zvýšila výrobná kapacita o 9 % a dosiahla počas ORP objem 17,5 milióna ton. Výrobné odvetvie Únie rozvíja svoju kapacitu v reakcii na rastúci dopyt. Podľa správy (18) sa toto rozšírenie kapacity týka najmä výroby hydrogenačne rafinovaného rastlinného oleja (HVO).

(94)

Súbežný rast výroby a výrobnej kapacity spôsobil, že využitie kapacity počas posudzovaného obdobia bolo stabilné, na úrovni približne 80 %.

(95)

Objem predaja a podiel na trhu výrobného odvetvia Únie sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka 6

Objem predaja a podiel na trhu

(96)

Výrobné odvetvie Únie zvýšilo svoj predaj na trhu Únie z 12,3 milióna ton v roku 2017 na 13,2 milióna ton počas ORP (+ 7 %).

(97)

Keďže spotreba v Únii sa zvýšila o 22 %, vzhľadom na nižší rast skutočného objemu predaja klesol podiel výrobného odvetvia Únie na trhu z približne 89 % v roku 2017 na 78 % počas ORP. Tento pokles podielu na trhu je spojený so zvýšením dovozu z tretích krajín, predovšetkým od roku 2018 (odôvodnenie 80).

(98)

Viaceré ukazovatele (výroba, výrobná kapacita, predaj, zamestnanosť) ukazujú pozitívny rast výrobného odvetvia Únie počas daného obdobia. Rast je však mierny v porovnaní s vývojom spotreby bionafty počas rovnakého obdobia. V skutočnosti podiel výrobného odvetvia Únie na trhu počas uvádzaného obdobia vlastne klesol.

(99)

Zamestnanosť a produktivita sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 7

Zamestnanosť a produktivita

(100)

Počas posudzovaného obdobia vzrástla zamestnanosť z 2 643 na 3 909, čo predstavuje nárast o 48 %.

(101)

Keďže výroba stúpla v menšej miere (+ 11 %), prejavilo sa to poklesom produktivity (–25 %).

(102)

Ako je vysvetlené v odôvodnení 42, stanovenie dumpingu počas obdobia revízneho prešetrovania nebolo možné. Prešetrovanie bolo preto zamerané na pravdepodobnosť opätovného výskytu dumpingu v prípade zrušenia antidumpingových opatrení.

(103)

V predchádzajúcom revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti výrobné odvetvie Únie vykazovalo známky zotavenia z minulého dumpingu. Počas posudzovaného obdobia v rámci súčasného revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti pokračoval proces zotavovania, čo dokazuje priaznivý vývoj hlavných ukazovateľov ujmy pre výrobné odvetvie Únie.

(104)

Vážený priemer jednotkových predajných cien výrobcov z Únie zaradených do vzorky, ktoré sa účtovali neprepojeným zákazníkom v Únii, sa v posudzovanom období vyvíjal takto:

Tabuľka 8

Predajné ceny v Únii

(105)

Výrobné náklady klesli počas posudzovaného obdobia o 9 % (z 828 EUR za tonu na 755 EUR za tonu). Čiastočne to spôsobil pokles ceny rastlinných olejov počas daného obdobia. Aj keď nie všetky biopalivá sa vyrábajú z rastlinných olejov, cena rastlinných olejov je dobrým zástupným údajom pre cenu hlavnej vstupnej suroviny na výrobu bionafty.

(106)

Priemerná predajná cena klesla o 8 % z 834 EUR za tonu v roku 2017 na 771 EUR za tonu počas ORP. Môže to súvisieť so zaznamenaným poklesom ceny výroby.

(107)

Priemerné náklady práce výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 9

Priemerné náklady práce na zamestnanca

(108)

Priemerné náklady práce v spoločnostiach zaradených do vzorky vzrástli počas ORP o 14 %. Vplyv tejto zmeny je pomerne malý vzhľadom na skutočnosť, že náklady práce predstavujú iba približne 3 % celkových výrobných nákladov.

(109)

Úroveň zásob výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa v posudzovanom období vyvíjala takto:

Tabuľka 10

Zásoby

(110)

Úroveň zásob stabilne predstavovala približne 1 % výroby. Je to veľmi nízky podiel, čo naznačuje, že výrobné odvetvie je schopné pracovať podľa dopytu a obmedzovať zásoby. Toto je potrebné aj na predchádzanie degradácii bionafty.

(111)

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka 11

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií

(112)

Komisia stanovila ziskovosť výrobcov z Únie zaradených do vzorky tak, že vyjadrila čistý zisk pred zdanením z predaja podobného výrobku neprepojeným zákazníkom v Únii ako percentuálny podiel obratu z tohto predaja. Ziskovosť zostávala na nízkej úrovni. Napriek tomu sa počas posudzovaného obdobia ukazoval mierne pozitívny trend s rastom 1 % až 3 %. Súviselo to s klesajúcimi výrobnými nákladmi spoločností zaradených do vzorky (–9 %). Za týmto priemerom sú však veľké rozdiely medzi výrobcami z Únie zaradenými do vzorky, keď niektoré spoločnosti nedosahovali vôbec žiadny zisk.

(113)

Čistý peňažný tok predstavuje schopnosť výrobcov z Únie samostatne financovať svoje činnosti. Trend čistého peňažného toku sa vyvíjal pozitívne ku koncu posudzovaného obdobia (v roku 2019 a v prvej polovici roku 2020), ale v roku 2018 došlo k prudkému poklesu peňažného toku. Tento pokles v roku 2018 bol ovplyvnený najmä konkrétnou situáciou jednej zo spoločností zaradených do vzorky, ktorá mala špeciálny obchodný model. V prípade ďalších dvoch spoločností zaradených do vzorky bol trend relatívne stabilný.

(114)

Investície v spoločnostiach zaradených do vzorky nevykazovali počas posudzovaného obdobia jednoznačný trend. Investícia jednej alebo druhej spoločnosti zaradených do vzorky, alebo neexistencia takejto investície môže spôsobiť nárast alebo pokles úrovne investícií z jedného roka na druhý. Investície počas posudzovaného obdobia predstavovali približne 1 – 2 % obratu, čo je značne obmedzená úroveň.

(115)

Návratnosť investícií je zisk vyjadrený ako percentuálny podiel z čistej účtovnej hodnoty investícií. Počas posudzovaného obdobia sa vyvíjala pozitívne a počas ORP zostala vysoká. Táto vysoká návratnosť investícií však súvisí najmä s nízkou čistou účtovnou hodnotou investícií a nie s vysokým ziskom.

(116)

V kontexte takmer neexistujúceho dovozu z USA počas posudzovaného obdobia výrazne stúpli objemy dovozu z tretích krajín (o 145 %), ale vzrástla aj ich cenová úroveň (o 11 %). Zároveň poklesli ceny výrobného odvetvia Únie (o 8 %) v súlade s poklesom výrobných nákladov (o 9 %). V dôsledku toho sa zmenšil cenový rozdiel medzi vývozcami z tretích krajín a výrobcami z Únie zaradenými do vzorky, čo viedlo k zvýšeniu konkurencieschopnosti výrobného odvetvia Únie.

(117)

Ukazovatele ujmy celkovo naznačovali počas posudzovaného obdobia pozitívny trend, najmä pokiaľ ide o výrobu (+ 11 %), výrobnú kapacitu (+ 9 %) a predaj (+ 7 %), a ukázali, že odvetvie bionafty v Únii sa pomaly zotavuje z ujmy v minulosti. Analýzou ukazovateľov ujmy sa preukázalo, že výrobné odvetvie Únie v súčasnosti netrpí značnou ujmou. Niektoré ukazovatele, najmä nízka ziskovosť (≤ 3 %), však naznačujú, že hospodárska situácia je napriek tomu stále neistá.

(118)

Komisia na základe uvedených skutočností dospela k záveru, že výrobné odvetvie Únie neutrpelo počas obdobia revízneho prešetrovania značnú ujmu v zmysle článku 3 ods. 5 základného nariadenia.

(119)

Komisia v súlade s článkom 11 ods. 2 základného nariadenia posúdila, či by v prípade uplynutia platnosti opatrení existovala pravdepodobnosť opätovného výskytu ujmy spôsobenej dumpingovým dovozom z USA.

(120)

Komisia v tejto súvislosti skúmala výrobnú kapacitu a voľnú kapacitu v USA, pravdepodobné cenové úrovne dovozu z USA v prípade neexistujúcich antidumpingových opatrení a ich vplyv na výrobné odvetvie Únie vrátane podhodnotenia bez antidumpingových opatrení.

(121)

Ako sa opisuje v oddiele 3.3.4, množstvá, ktoré by mohli vyvážať výrobcovia bionafty z USA, sú značné v porovnaní s veľkosťou trhu Únie. Voľné kapacity počas ORP v skutočnosti predstavovali 18 % spotreby v Únii. Komisia v dôsledku toho dospela k záveru, že dostupné voľné kapacity sú značné.

(122)

Ako sa opisuje v oddiele 3.3.2, na základe súčasného cenového správania na vývozných trhoch tretích krajín výrobcovia z USA vyvážali na svoje hlavné trhy tretích krajín za ceny nižšie, než sú ceny na domácom trhu v USA. Okrem toho, ako bolo uvedené v odôvodneniach 77 – 78, tieto ceny sú zároveň podhodnotené oproti cenám výrobného odvetvia Únie na trhu Únie v priemere o 6,4 %. Ak sa teda vezme do úvahy úroveň cien vývozu z USA na trhy ostatných tretích krajín, vývoz do Únie je pre vývozcov z USA potenciálne oveľa atraktívnejší. Ako sa uvádza v oddiele 3.3.6, trh Únie je navyše veľmi atraktívny, keďže je najväčším trhom na svete a existujú tu významné stimuly EÚ, ako aj vnútroštátne stimuly na podporu spotreby bionafty.

(123)

Preto v prípade, že by sa umožnilo uplynutie platnosti opatrení, značné objemy bionafty za dumpingové ceny z USA by vyvinuli veľmi silný tlak na znižovanie cien v Únii a mali by významný vplyv na hospodársku situáciu výrobného odvetvia Únie. Je pravdepodobné, že v dôsledku toho by došlo k zníženiu objemu výroby a predaja výrobného odvetvia Únie a v súčasnosti dosahované nízke zisky odvetvia by sa zmenili na straty.

(124)

Komisia ďalej posudzovala možný vplyv dovozu modelovaním dvoch možných scenárov, ak by sa umožnilo uplynutie platnosti opatrení, a to 1. prudký nárast dovozu z USA a 2. pokles cien v EÚ v dôsledku nárastu konkurencie, pričom ostatné veci by zostali rovnaké.

(125)

V rámci prvého scenára Komisia modelovala dve možné úrovne dovozu z USA. Prvá možnosť znamenala, že dovoz z USA by dosiahol historicky najvyššie objemy (počas počiatočného obdobia prešetrovania (20)), čo predstavuje 1,1 milióna ton. V dôsledku zvýšenia dovozu z USA a následného poklesu predaja výrobného odvetvia Únie by ziskovosť výrobného odvetvia Únie klesla o 0,14 percentuálneho bodu, teda z +2,84 % na +2,70 %. Druhá možnosť zohľadňovala veľmi výrazný nárast veľkosti trhu EÚ zo 6,6 milióna ton počas počiatočného obdobia prešetrovania na 17 miliónov ton počas ORP (+ 158 %). V tejto súvislosti Komisia modelovala prudký nárast dovozu zodpovedajúci rovnakému podielu USA na trhu vo výške 17,2 % ako počas počiatočného obdobia prešetrovania. Výsledkom bolo, že ziskovosť výrobného odvetvia Únie by klesla o 0,41 percentuálneho bodu, z +2,84 % na +2,43 %. V oboch prípadoch sa vplyv prudkého nárastu dovozu z USA, pri konštantných cenách, dá opísať ako mierny. Súvisí to s vysokým podielom variabilných nákladov v odvetví bionafty.

(126)

V rámci druhého scenára sa zistilo, že vplyv poklesu cien by mal potenciálne veľmi nepriaznivé dôsledky. V prípade poklesu cien v Únii na úroveň vývozných cien z USA do tretích krajín (721 EUR za tonu) by zisk klesol z +2,84 % na –3,88 %. V prípade poklesu cien v Únii o 10 %, teda zo 771 EUR za tonu na 694 EUR za tonu, by zisk klesol z +2,84 % na –7,94 %. Akýkoľvek pokles ceny vyšší než –2,9 % by v každom prípade spôsobil nulový zisk výrobného odvetvia Únie.

(127)

V skutočnosti je veľmi pravdepodobné, že ak by sa umožnilo uplynutie platnosti existujúcich opatrení, na trhu by došlo ku kombinácii uvedených dvoch scenárov. Predovšetkým by sa dalo očakávať, že na trh Únie sa dostanú značné objemy bionafty s pôvodom v USA a za nižšie ceny, než sú ceny výrobného odvetvia Únie. V dôsledku toho by klesol podiel výrobného odvetvia Únie na trhu, ako aj jeho ceny. To by viedlo k výrazným stratám výrobného odvetvia Únie.

(128)

Na základe týchto skutočností a s ohľadom na súčasnú neistú situáciu výrobného odvetvia Únie Komisia dospela k záveru, že neexistencia opatrení by s najväčšou pravdepodobnosťou viedla k výraznému zvýšeniu dumpingového dovozu z USA za ceny spôsobujúce ujmu a pravdepodobne by opätovne došlo k značnej ujme.

(129)

V súlade s článkom 21 základného nariadenia Komisia preskúmala, či by zachovanie existujúcich antidumpingových opatrení bolo v rozpore so záujmom Únie ako celku. Určenie záujmu Únie bolo založené na vyhodnotení všetkých jednotlivých dotknutých záujmov vrátane záujmov výrobného odvetvia Únie, dovozcov a používateľov. V súlade s článkom 21 ods. 1 treťou vetou základného nariadenia sa osobitná pozornosť venovala potrebe chrániť výrobné odvetvie pred negatívnymi vplyvmi dumpingu spôsobujúceho ujmu.

(130)

V prípade uplynutia platnosti existujúcich opatrení bude výrobné odvetvie Únie takmer určite čeliť silnejšej nekalej súťaži zo strany výrobcov bionafty z USA, čo by s najväčšou pravdepodobnosťou spôsobilo náhle zastavenie prebiehajúceho zotavovania výrobného odvetvia Únie.

(131)

Komisia dospela k záveru, že pokračovanie opatrení by bolo v záujme výrobného odvetvia Únie.

(132)

Žiadny dovozca nenamietal proti predĺženiu opatrení.

(133)

Spoločnosť Shell Trading Rotterdam tvrdila, že opatrenia obmedzujúce zásobovanie trhu Únie povedú k zvyšovaniu cien. Uviedla aj dostupnosť bionafty z iných trhov.

(134)

Opatrenia zrejme výrazne neovplyvnili dovozcov, keďže sú k dispozícii alternatívne zdroje dodávok. Potvrdzuje to významný podiel dovozu z tretích krajín na trhu.

(135)

Komisia preto dospela k záveru, že pokračovanie opatrení by vážne nepoškodilo záujem dovozcov.

(136)

Účasť používateľov na prešetrovaní bola obmedzená.

(137)

Dvaja používatelia, spoločnosť Preem, ktorá je najväčšou palivovou spoločnosťou vo Švédsku, ako aj spoločnosť Valero Energy Ltd Ireland tvrdili, že predĺženie opatrení bude priamou prekážkou ekologického rozvoja odvetvia dopravy v Európe. Spoločnosti Preem a Valero Energy Ltd Ireland konkrétne požadovali, aby bionafta HVO bola vylúčená zo súčasného vymedzenia výrobku, keďže v nadchádzajúcich rokoch očakávajú nedostatok HVO. Spoločnosť Valero Energy Ltd. Ireland sa osobitne odvolala na ciele EÚ v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov pre dopravu do roku 2030 a tvrdila, že tieto ciele sa pri súčasnej výrobe v EÚ nedosiahnu.

(138)

Komisia zistila, že výrobcovia z Únie majú dostatočnú kapacitu na uspokojenie súčasného dopytu a dokonca aj voľnú kapacitu na uspokojenie budúceho nárastu dopytu a na vývoz, pokiaľ to bude potrebné. Okrem toho bolo príliš skoro na to, aby sa hodnoverne posúdilo, či je pravdepodobné, že v roku 2030 dôjde k nedostatkom, najmä vzhľadom na nedávne rozšírenie kapacity EÚ. Treba však dodať, že Komisia bude možno schopná lepšie posúdiť situáciu, ak bude o päť rokov požiadaná o vykonanie revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(139)

Neexistujú žiadne náznaky, že existujúce platné opatrenia negatívne ovplyvnili používateľov bionafty v Únii, a najmä neexistuje žiadny dôkaz, že by mali nepriaznivý vplyv na ich ziskovosť.

(140)

Komisia preto dospela k záveru, že pokračovanie opatrení by nepoškodilo záujem používateľov.

(141)

Na základe uvedeného Komisia dospela k záveru, že neexistujú žiadne presvedčivé dôvody týkajúce sa záujmu Únie, ktoré by svedčili proti zachovaniu existujúcich opatrení na dovoz bionafty s pôvodom v USA.

(142)

Zo záverov, ku ktorým dospela Komisia v súvislosti s pravdepodobnosťou pokračovania alebo opätovného výskytu dumpingu a ujmy, vyplýva, že v súlade s článkom 11 ods. 2 základného nariadenia by mali byť zachované antidumpingové opatrenia uplatniteľné na dovoz bionafty s pôvodom v USA, ktoré boli uložené vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2015/1518, zmeneným nariadením (EÚ) 2016/676.

(143)

Ako sa uvádza v odôvodnení 1, platné antidumpingové clo na dovoz bionafty z USA sa rozšírilo aj na dovoz toho istého výrobku odosielaného z Kanady bez ohľadu na to, či má, alebo nemá deklarovaný pôvod v Kanade, a na dovoz bionafty v podobe zmesi s obsahom najviac 20 % hmotnosti monoalkylesterov mastných kyselín a/alebo parafínových plynových olejov získaných syntézou a/alebo hydrogenizáciou, nefosílneho pôvodu, s pôvodom v USA.

(144)

Antidumpingové clo, ktoré sa má zachovať, zostáva rozšírené na dovoz bionafty odosielanej z Kanady bez ohľadu na to, či má, alebo nemá deklarovaný pôvod v Kanade, ako aj na dovoz bionafty v podobe zmesi s obsahom najviac 20 % hmotnosti monoalkylesterov mastných kyselín a/alebo parafínových plynových olejov získaných syntézou a/alebo hydrogenizáciou, nefosílneho pôvodu, s pôvodom v USA.

(145)

Vyvážajúci výrobcovia z Kanady, ktorí boli oslobodení od opatrení rozšírených vykonávacím nariadením (EÚ) 2015/1518, majú byť takisto oslobodení od opatrení uložených týmto nariadením.

(146)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom výboru zriadeného článkom 15 ods. 1 základného nariadenia.

(147)

Podľa článku 109 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 (21), ak sa má v nadväznosti na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vrátiť určitá suma, sadzbou úroku, ktorá sa má zaplatiť, by mala byť sadzba, ktorú Európska centrálna banka uplatňuje na svoje hlavné refinančné operácie, uverejnená v sérii C Úradného vestníka Európskej únie v prvý kalendárny deň každého mesiaca,

(1)

Nariadením (ES) č. 598/2009 (2) Rada uložila konečné vyrovnávacie clo vo výške 211,2 EUR až 237 EUR na tonu čistej hmotnosti na dovoz monoalkylesterov mastných kyselín a/alebo parafínových plynových olejov získaných syntézou a/alebo hydrogenizáciou, nefosílneho pôvodu, bežne známych ako „bionafta“, v čistom stave alebo v podobe zmesi s obsahom viac ako 20 % hmotnosti monoalkylesterov mastných kyselín a/alebo parafínových plynových olejov získaných syntézou a/alebo hydrogenizáciou, nefosílneho pôvodu, ktoré v tom čase patrili pod číselné znaky KN ex 1516 20 98 (kód TARIC 1516209820), ex 1518 00 91 (kód TARIC 1518009120), ex 1518 00 99 (kód TARIC 1518009920), ex 2710 19 41 (kód TARIC 2710194120), ex 3824 90 91, ex 3824 90 97 (kód TARIC 3824 90 97 87), s pôvodom v Spojených štátoch amerických (ďalej len „USA“ alebo „dotknutá krajina“). Vyrovnávacie clo uložené týmto nariadením sa ďalej uvádza ako „pôvodné opatrenia“. Prešetrovanie, ktoré viedlo k uloženiu pôvodných opatrení, sa ďalej uvádza ako „pôvodné prešetrovanie“.

(2)

Vykonávacím nariadením (EÚ) č. 443/2011 (3) Rada po prešetrovaní obchádzania rozšírila konečné vyrovnávacie clo uložené nariadením Rady (ES) č. 598/2009 aj na dovoz bionafty odosielanej z Kanady bez ohľadu na to, či má alebo nemá deklarovaný pôvod v Kanade, s výnimkou dovozu bionafty, ktorú vyrobili spoločnosti BIOX Corporation, Oakville a Rothsay Biodiesel, Guelph, Ontário, Kanada. Tým istým nariadením Rada rozšírila aj konečné vyrovnávacie clo uložené nariadením Rady (ES) č. 598/2009 na dovoz bionafty v podobe zmesi s obsahom najviac 20 % hmotnosti monoalkylesterov mastných kyselín a/alebo parafínových plynových olejov získaných syntézou a/alebo hydrogenizáciou, nefosílneho pôvodu, s pôvodom v USA.

(3)

Vykonávacím nariadením (EÚ) 2015/1519 (4) Európska komisia opätovne uložila konečné vyrovnávacie opatrenia na dovoz bionafty s pôvodom v USA po revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti (ďalej len „predchádzajúce revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti“).

(4)

Okrem toho sa nariadením (EÚ) 2015/1519 zmeneným nariadením (EÚ) 2016/675 (5) rozšírilo konečné vyrovnávacie clo aj na dovoz bionafty odosielanej z Kanady bez ohľadu na to, či má alebo nemá deklarovaný pôvod v Kanade, s výnimkou dovozu bionafty, ktorú vyrobili spoločnosti BIOX Corporation, Oakville a Rothsay Biodiesel, Guelph, obe so sídlom v provincii Ontário v Kanade, ako aj spoločnosť DSM Nutritional Products Canada Inc., Dartmouth, Nové Škótsko, Kanada. Tým istým nariadením Európska komisia rozšírila aj konečné vyrovnávacie clo na dovoz bionafty v podobe zmesi s obsahom najviac 20 % hmotnosti monoalkylesterov mastných kyselín a/alebo parafínových plynových olejov získaných syntézou a/alebo hydrogenizáciou, nefosílneho pôvodu, s pôvodom v USA.

(5)

V súčasnosti platné konečné vyrovnávacie clá sú pevne stanovené vo výške od 211,2 EUR do 237 EUR na tonu čistej hmotnosti na dovoz od vyvážajúcich výrobcov.

(6)

Po uverejnení oznámenia o blížiacom sa uplynutí platnosti (6) bola Európskej komisii (ďalej len „Komisia“) doručená žiadosť o revízne prešetrovanie v súlade s článkom 18 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1037 z 8. júna 2016 o ochrane pred subvencovanými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskej únie (ďalej len „základné nariadenie“).

(7)

Žiadosť o revízne prešetrovanie podala 11. júna 2020 Európska rada pre bionaftu (ďalej len „EBB“ alebo „žiadateľ“) v mene výrobcov z Únie, ktorých výroba predstavuje viac ako 25 % celkovej výroby bionafty v Únii. Žiadosť o revízne prešetrovanie bola odôvodnená tým, že uplynutie platnosti opatrení by pravdepodobne viedlo k pokračovaniu alebo opätovnému výskytu vstupu subvencovanej bionafty do Únie a opätovnému výskytu ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie.

(8)

Keďže Komisia po porade s výborom zriadeným podľa článku 15 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1036 (7), stanovila, že existujú dostatočné dôkazy na začatie revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti, na základe článku 18 ods. 1 základného nariadenia Rady začala 14. septembra 2020 revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti týkajúce sa dovozu bionafty s pôvodom v USA. Komisia uverejnila oznámenie o začatí revízneho prešetrovania v Úradnom vestníku Európskej únie (8) (ďalej len „oznámenie o začatí revízneho prešetrovania“).

(9)

V ten istý deň, čiže 14. septembra 2020, Komisia súbežne začala revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti platných antidumpingových opatrení týkajúcich sa dovozu bionafty s pôvodom v USA.

(10)

Kanadská vláda sa vyjadrila k tomuto začatiu prešetrovania poznámkou, že ak majú byť dané opatrenia dodržané, malo by sa zachovať oslobodenie od cla poskytnuté trom kanadským výrobcom bionafty. Komisia ponechala oslobodenie uvedené v článku 2 tohto nariadenia.

(11)

Prešetrovanie pokračovania alebo opätovného výskytu subvencovania sa vzťahovalo na obdobie od 1. júla 2019 do 30. júna 2020 (ďalej len „obdobie revízneho prešetrovania“ alebo „ORP“). Preskúmanie trendov relevantných z hľadiska posúdenia pravdepodobnosti pokračovania alebo opätovného výskytu ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2017 do konca obdobia revízneho prešetrovania (ďalej len „posudzované obdobie“).

(12)

Konanie v tejto veci sa začalo 14. septembra 2020, čiže v prechodnom období dohodnutom medzi Spojeným kráľovstvom a EÚ, počas ktorého sa na Spojené kráľovstvo naďalej vzťahovalo právo Únie. Toto obdobie sa skončilo 31. decembra 2020. Od 1. januára 2021 sa už teda spoločnosti a združenia zo Spojeného kráľovstva nepovažujú za zainteresované strany tohto konania.

(13)

Komisia poznámkou do spisu (9) z 15. januára 2021 vyzvala subjekty zo Spojeného kráľovstva, ktorí sa naďalej považovali za zainteresované strany, aby ju kontaktovali. Spoločnosti BP OIL International Limited a Argent Energy požiadali, aby boli naďalej považované za zainteresované strany, a toto právo im bolo poskytnuté na základe predložených dôkazov. Obe spoločnosti predovšetkým poskytli dôkaz o existencii prepojených subjektov v rámci príslušnej skupiny pôsobiacej na trhu Únie. Na druhej strane, materskú spoločnosť Valero Energy Limited zo Spojeného kráľovstva nahradila jej írska dcérska spoločnosť Valero Energy Limited Ireland, keďže tá pôsobí na trhu Únie.

(14)

V oznámení o začatí revízneho prešetrovania boli zainteresované strany vyzvané, aby sa obrátili na Komisiu s cieľom zúčastniť sa na prešetrovaní. Komisia okrem toho výslovne informovala žiadateľa, ostatných známych výrobcov z Únie, známych výrobcov v USA a orgány USA, známych dovozcov, používateľov, obchodníkov, ako aj združenia, o ktorých je známe, že sa ich to týka, o začatí revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti a vyzvala ich na účasť.

(15)

Zainteresované strany mali možnosť vyjadriť sa k začatiu revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti a požiadať o vypočutie pred Komisiou a/alebo úradníkom pre vypočutie v obchodných konaniach.

(16)

Komisia v oznámení o začatí revízneho prešetrovania uviedla, že v súlade s článkom 27 základného nariadenia môže použiť výber vzorky.

(17)

Dňa 14. septembra 2020 Komisia oznámila zainteresovaným stranám predbežnú vzorku výrobcov z Únie podľa oddielu 5.3 oznámenia o začatí revízneho prešetrovania. Vzorku vybrala na základe veľkosti objemu výroby a predaja podobného výrobku v roku 2019, ako aj geografickej polohy výrobcov podobného výrobku. Táto vzorka pozostávala z troch výrobcov z Únie. Výrobcovia z Únie zaradení do vzorky predstavovali 17,5 % odhadovaných objemov celkovej výroby podobného výrobku v Únii a vzorka zaisťuje aj dobré geografické rozloženie. Komisia vyzvala zainteresované strany, aby predložili pripomienky k predbežnej vzorke. V stanovenej lehote 7 dní neboli predložené žiadne pripomienky k oznámeniu predbežnej vzorky výrobcov z Únie.

(18)

S cieľom rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť Komisia požiadala neprepojených dovozcov, aby poskytli informácie uvedené v oznámení o začatí revízneho prešetrovania.

(19)

Iba jeden neprepojený dovozca, Shell Trading Rotterdam BV, poskytol požadované informácie a Komisia následne rozhodla, že výber vzorky nie je potrebný.

(20)

S cieľom rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť Komisia požiadala všetkých vyvážajúcich výrobcov v USA, aby poskytli informácie uvedené v oznámení o začatí revízneho prešetrovania. Komisia okrem toho požiadala orgány vyvážajúcej krajiny, aby identifikovali a/alebo kontaktovali iných vyvážajúcich výrobcov, ak existujú, ktorí by mohli mať záujem o účasť na prešetrovaní.

(21)

Traja vyvážajúci výrobcovia v USA sa prihlásili a vyjadrili svoju ochotu spolupracovať s Komisiou pri prešetrovaniach. Komisia vzhľadom na tento nízky počet rozhodla, že výber vzorky nie je potrebný, a všetky tri spoločnosti vyzvala na predloženie vyplnených dotazníkov.

(22)

Dňa 15. októbra 2020 poslala jedna z pôvodne spolupracujúcich spoločností Komisii e-mail: s informáciou, že nebude v spolupráci pokračovať. Okrem toho ani ostatné dve spoločnosti neposkytli požadované informácie vyplnením a vrátením dotazníkov v stanovenej lehote.

(23)

Komisia 10. novembra 2020 zaslala list, ktorým informovala všetky tri spoločnosti o svojom zámere uplatniť článok 28 základného nariadenia a založiť zistenia prešetrovania na dostupných skutočnostiach. O tomto zámere boli informované aj orgány USA. Lehota na predloženie pripomienok k uvedenému listu bola stanovená na 17. novembra 2020. Neboli doručené žiadne pripomienky.

(24)

Okrem toho Komisia v čase začatia revízneho prešetrovania verbálnou nótou zo 14. septembra 2020 požiadala orgány USA o vyplnenie a doručenie antisubvenčného dotazníka určeného pre vládu USA. V stanovenej lehote odpoveď nedostala.

(25)

Komisia 10. novembra 2020 zaslala verbálnu nótu, ktorou informovala vládu USA o svojom zámere vzhľadom na nedostatočnú spoluprácu uplatniť článok 28 základného nariadenia a založiť zistenia prešetrovania na dostupných skutočnostiach.

(26)

Lehota na predloženie pripomienok k uvedenej verbálnej nóte bola stanovená na 17. novembra 2020. Neboli doručené žiadne pripomienky.

(27)

Komisia vzhľadom na to dospela k záveru, že žiadny z vyvážajúcich výrobcov ani vláda USA nespolupracovali pri revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti. Preto sa rozhodla uplatniť ustanovenia článku 28 základného nariadenia a založiť svoje zistenia, či už pozitívne alebo negatívne, na dostupných skutočnostiach.

(28)

Pri začatí prešetrovania bola kópia dotazníkov sprístupnená v spise, ktorý je zainteresovaným stranám k dispozícii na nahliadnutie, a na webovom sídle Generálneho riaditeľstva pre obchod.

(29)

Vyplnené dotazníky doručili traja výrobcovia z Únie zaradení do vzorky, ako aj neprepojený dovozca z Únie.

(30)

Vzhľadom na pandémiu ochorenia COVID-19 a opatrenia na obmedzenie pohybu zavedené rôznymi členskými štátmi, ako aj rôznymi tretími krajinami Komisia nemohla vykonať overovania na mieste podľa článku 26 základného nariadenia. Namiesto toho v súlade so svojím oznámením o dôsledkoch vypuknutia ochorenia COVID-19 na antidumpingové a antisubvenčné prešetrovania na diaľku krížovo skontrolovala všetky informácie, ktoré považovala za potrebné pre svoje zistenia (10). Komisia vykonala overenie na diaľku porovnaním týchto spoločností/strán: