(1)

Dohoda medzi Európskou úniou, Spojenými štátmi americkými, Islandom a Nórskym kráľovstvom týkajúca sa časových obmedzení dohôd o poskytovaní lietadiel s posádkou (2) (ďalej len „dohoda“) bola v súlade s rozhodnutím Rady (EÚ) 2019/1580 (3) podpísaná 27. augusta 2019, s výhradou jej neskoršieho uzavretia. Dohoda, ktorá je pripojená k rozhodnutiu (EÚ) 2019/1580 spolu s memorandom o konzultáciách (4), sa vykonáva na predbežnom základe od dátumu jej podpisu.

(2)

Ako sa uvádza v spoločnom vyhlásení, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou dohody, a v rozhodnutí (EÚ) 2019/1580, dohoda, ktorá bola podpísaná v anglickom jazyku, bola vyhotovená aj v iných úradných jazykoch Únie, a tieto dodatočné jazykové verzie majú byť autentifikované výmenou listov medzi zmluvnými stranami.

(3)

Dohoda by sa mala schváliť,

(1)

Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/695 (3) sa zriaďuje Horizont Európa – rámcový program pre výskum a inovácie (ďalej len „program Horizont Európa“). Časti programu Horizont Európa sa môžu vykonať prostredníctvom európskych partnerstiev s partnermi zo súkromného a/alebo verejného sektora s cieľom dosiahnuť čo najväčší vplyv financovania z prostriedkov Únie a čo najúčinnejší prínos k cieľom politík Únie.

(2)

V súlade s nariadením (EÚ) 2021/695 sa podpora môže poskytnúť spoločným podnikom zriadeným v rámci programu Horizont Európa. Takéto partnerstvá by sa mali vykonávať iba v prípade, ak by iné časti programu Horizont Európa vrátane iných foriem európskych partnerstiev nedosiahli jeho ciele alebo očakávané potrebné vplyvy, a ak je to odôvodnené dlhodobou perspektívou a vysokým stupňom integrácie. Podmienky vytvárania týchto partnerstiev sa stanovujú v uvedenom nariadení.

(3)

Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/694 (4) sa zriaďuje program Digitálna Európa. Programom Digitálna Európa sa podporuje vykonávanie projektov spoločného záujmu s cieľom nadobúdať, zavádzať a prevádzkovať supervýpočtovú, kvantovú a dátovú infraštruktúru na svetovej úrovni, federovať a prepájať supervýpočtové služby a rozširovať ich používanie a rozvíjať kľúčové zručnosti.

(4)

Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1153 (5) sa zriaďuje Nástroj na prepájanie Európy. Nástroj na prepájanie Európy umožňuje, aby sa v rámci politiky transeurópskych sietí v sektoroch dopravy, telekomunikácií a energetiky pripravovali a realizovali projekty spoločného záujmu. Nástroj na prepájanie Európy podporuje najmä realizáciu tých projektov spoločného záujmu, ktoré sú zamerané na vývoj a výstavbu nových infraštruktúr a služieb alebo na modernizáciu existujúcich infraštruktúr a služieb v sektoroch dopravy, telekomunikácií a energetiky. Nástroj na prepájanie Európy prispieva k podpore infraštruktúr spoločného záujmu v oblasti digitálnej konektivity, ktoré prinášajú významné vedľajšie spoločenské výhody.

(5)

V oznámení Komisie z 19. februára 2020 s názvom Európska dátová stratégia je načrtnutá európska stratégia politických opatrení a investícií na nasledujúcich päť rokov, ktoré majú umožniť budovať dátové hospodárstvo. Zdôrazňuje sa v ňom vytvorenie spoločných európskych dátových priestorov, ktoré budú podporovať rast a vytvárať hodnoty. Podpora vytvárania takýchto spoločných európskych dátových priestorov a federovaných zabezpečených cloudových infraštruktúr by zabezpečila, aby bolo k dispozícii väčšie množstvo dát na použitie v hospodárstve a spoločnosti, a to pri zachovaní kontroly jednotlivcov a podnikov nad údajmi, ktoré vytvárajú. Vysokovýkonná výpočtová technika a kvantová výpočtová technika sú základné zložky plynulého poskytovania výpočtových zdrojov s rozdielnymi výkonnostnými charakteristikami, ktoré sú potrebné na maximalizáciu rastu a využitia spoločných európskych dátových priestorov a federovaných zabezpečených cloudových infraštruktúr pre verejné, priemyselné a vedecké aplikácie.

(6)

Oznámenie Komisie z 19. februára 2020 s názvom „Formovanie digitálnej budúcnosti Európy“ predstavuje európsku digitálnu stratégiu a zameriava sa na kľúčové ciele, ktoré majú zabezpečiť, aby digitálne riešenia pomáhali Európe napredovať po vlastnej ceste k digitálnej transformácii, ktorá bude slúžiť v prospech ľudí. Medzi kľúčové opatrenia, ktoré sa v ňom navrhujú, patrí investovanie do budovania a zavádzania špičkových spoločných digitálnych kapacít vrátane supervýpočtových a kvantových technológií, ako aj rozširovanie európskej supervýpočtovej kapacity s cieľom vyvíjať inovačné riešenia pre medicínu, dopravu a životné prostredie.

(7)

V oznámení Komisie z 10. marca 2020 s názvom „Nová priemyselná stratégia pre Európu“ sa uvádza ambiciózna priemyselná stratégia pre Európu na účely súbežného prechodu ku klimatickej neutralite a k vedúcemu postaveniu v digitálnej oblasti. V oznámení sa okrem iného zdôrazňuje podpora rozvoja kľúčových podporných technológií, ktoré sú strategicky dôležité pre priemyselnú budúcnosť Európy, vrátane vysokovýkonnej výpočtovej techniky a kvantových technológií.

(8)

V oznámení Komisie z 27. mája 2020 s názvom „Správny čas pre Európu: náprava škôd a príprava budúcnosti pre ďalšie generácie“ bolo niekoľko strategických digitálnych kapacít a spôsobilostí vrátane technológií vysokovýkonných výpočtov a kvantových technológií označených za prioritu v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, Fondu InvestEU a Nástroja pre strategické investície.

(9)

Vedúce postavenie Európy v oblasti dátového hospodárstva, jej vedecká excelentnosť a sila priemyslu čoraz viac závisia od jej schopnosti vyvíjať kľúčové technológie vysokovýkonnej výpočtovej techniky, poskytovať prístup k supervýpočtovej a dátovej infraštruktúre svetovej úrovne, ako aj udržiavať svoje súčasné vedúce postavenie v oblasti aplikácií vysokovýkonnej výpočtovej techniky. Vysokovýkonná výpočtová technika je hlavnou technológiou pre digitálnu transformáciu európskeho hospodárstva, ktorá umožní mnohým tradičným priemyselným odvetviam inovovať výrobkami a službami s vyššou hodnotou. Vysokovýkonná výpočtová technika spoločne s ďalšími pokročilými digitálnymi technológiami, ako sú umelá inteligencia, veľké dáta a cloudové technológie, pripravuje pôdu pre inovačné spoločenské a priemyselné aplikácie v oblastiach, ktoré sú pre Európu kľúčové, napríklad v oblastiach personalizovanej medicíny, predpovedania počasia a zmeny klímy, inteligentného a ekologického rozvoja a dopravy, nových materiálov v oblasti čistej energie, vývoja a virtuálneho testovania liečiv, udržateľného poľnohospodárstva alebo inžinierstva a výroby.

(10)

Vysokovýkonná výpočtová technika je strategickým zdrojom pre tvorbu politík a aplikácií umožňujúcich pochopiť a navrhovať účinné riešenia mnohých komplexných globálnych výziev a pre krízové riadenie. Vysokovýkonná výpočtová technika prispieva k realizácii kľúčových politík, ako je Európska zelená dohoda, prostredníctvom modelov a nástrojov na premenu čoraz väčšieho počtu zložitých výziev v oblasti životného prostredia na príležitosti pre sociálne inovácie a hospodársky rast. Príkladom je iniciatíva Destinácia Zem ohlásená v oznámení Komisie z 11. decembra 2019 s názvom „Európska zelená dohoda“ a v oznámeniach z 19. februára 2020 s názvom „Európska dátová stratégia“ a „Formovanie digitálnej budúcnosti Európy“.

(11)

Svetové udalosti ako pandémia ochorenia COVID-19 poukázali na význam investícií do vysokovýkonnej výpočtovej techniky a modelovacích platforiem a nástrojov v oblasti zdravia, pretože zohrávajú kľúčovú úlohu v boji proti pandémii, často v kombinácií s ďalšími digitálnymi technológiami, ako sú veľké dáta a umelá inteligencia. Vysokovýkonná výpočtová technika sa používa na urýchlenie identifikácie a výroby liečiv vrátane vakcín, na predpovedanie šírenia vírusu, pomoc pri plánovaní distribúcie zdravotníckych potrieb a prostriedkov a na simuláciu opatrení po skončení epidémie s cieľom vyhodnotiť rozličné scenáre. Modelovacie platformy a nástroje založené na vysokovýkonnej výpočtovej technike sú kľúčovými nástrojmi v prípade súčasnej pandémie i pandémií v budúcnosti a budú zohrávať zásadnú úlohu v zdravotníctve a personalizovanej medicíne.

(12)

Nariadením Rady (EÚ) 2018/1488 (6) bol zriadený spoločný podnik pre európsku vysokovýkonnú výpočtovú techniku (ďalej len „ spoločný podnik EuroHPC“), ktorého úlohou je vývoj, zavádzanie, rozširovanie a údržba integrovanej supervýpočtovej a dátovej infraštruktúry svetovej úrovne v Únii a rozvoj a podpora vysoko konkurencieschopného a inovatívneho ekosystému vysokovýkonnej výpočtovej techniky.

(13)

Vzhľadom na vývoj vysokovýkonnej výpočtovej techniky je potrebné vykonať revíziu nariadenia (EÚ) 2018/1488, aby sa zabezpečilo pokračovanie iniciatívy s cieľom určiť novú úlohu a ciele spoločného podniku EuroHPC, pričom sa zohľadní analýza kľúčových sociálno-ekonomických a technologických hnacích síl s vplyvom na budúci vývoj vysokovýkonnej výpočtovej techniky a dátových infraštruktúr, technológií a aplikácií v Únii a na celom svete a poznatky získané počas súčasných aktivít spoločného podniku EuroHPC. Revízia by umožnila aj zjednotenie pravidiel spoločného podniku EuroHPC s novým právnym rámcom, najmä s nariadením (EÚ) 2021/695, ako aj s nariadeniami (EÚ) 2021/694 a (EÚ) 2021/1153.

(14)

V záujme vybavenia Únie výpočtovým výkonom potrebným na zachovanie špičkovej úrovne jej výskumných a priemyselných kapacít by sa investície členských štátov do vysokovýkonnej výpočtovej techniky a kvantovej výpočtovej techniky mali koordinovať a malo by sa posilniť zavádzanie technológií vysokovýkonnej výpočtovej techniky a kvantovej výpočtovej techniky v priemysle a na trhu, a to vo verejnom i súkromnom sektore. Únia by mala zvýšiť účinnosť premeny technologického pokroku na európske systémy vysokovýkonnej výpočtovej techniky a kvantovej výpočtovej techniky najvyššej kvality, ktoré sú orientované na dopyt, a ktorých hnacím motorom sú aplikácie, mala by vytvoriť účinné prepojenie medzi ponukou technológií, spoločným navrhovaním s používateľmi a spoločným obstarávaním systémov svetovej úrovne a vytvoriť ekosystém technológií a aplikácií vysokovýkonnej výpočtovej techniky a kvantovej výpočtovej techniky svetovej úrovne v celej Európe. Zároveň by Únia mala poskytnúť svojmu dodávateľskému odvetviu príležitosť využiť pákový efekt takýchto investícií, čo povedie k zavádzaniu v rozsiahlych a vznikajúcich oblastiach aplikácie, ako je napríklad personalizovaná medicína, zmena klímy, prepojená a automatizovaná jazda alebo iné vedúce trhy, ktorých základom je umelá inteligencia, technológie blockchainu, takzvaný edge-computing (decentralizované využívanie výpočtovej techniky na „okraji“ cloudu), alebo všeobecnejšie digitalizácia európskeho priemyslu.

(15)

S cieľom dosiahnuť vedúce postavenie v oblasti kľúčových digitálnych technológií, ako je vysokovýkonná výpočtová technika a kvantová výpočtová technika, by mali Únia a jej členské štáty investovať do nízkopríkonových a energeticky efektívnych supervýpočtových technológií ďalšej generácie, inovačného softvéru a pokročilých superpočítačových systémov pre exaflopové a poexaflopové výpočty a kvantové výpočty, ako aj pre inovačné supervýpočtové a dátové aplikácie. To by malo európskemu dodávateľskému odvetviu umožniť prosperovať v širokej škále kľúčových technologických a aplikačných oblastí, ktoré presahujú rámec vysokovýkonnej výpočtovej techniky a kvantovej výpočtovej techniky, a z dlhodobého hľadiska uspokojovať týmito technológiami širšie trhy IKT. Zároveň by sa tým podporila digitálna transformácia a zvýšil by sa inovačný potenciál vedy a používateľského odvetvia v oblasti vysokovýkonnej výpočtovej techniky a kvantovej výpočtovej techniky.

(16)

Vykonávanie spoločnej strategickej vízie Únie v oblasti vysokovýkonnej výpočtovej techniky a kvantovej výpočtovej techniky je kľúčové pre naplnenie ambície Únie a jej členských štátov zabezpečiť vedúce postavenie v oblasti digitálneho hospodárstva. Cieľom by bolo vytvoriť v Európe hyperprepojený, federovaný a zabezpečený ekosystém služieb vysokovýkonnej výpočtovej techniky a kvantovej výpočtovej techniky a dátovej infraštruktúry svetovej úrovne, ako aj dokázať vyrábať inovačné a konkurencieschopné systémy vysokovýkonnej výpočtovej techniky a kvantovej výpočtovej techniky na základe dodávateľského reťazca, ktorý je odolnejší a zabezpečí dostupnosť komponentov, technológií a znalostí a obmedzí riziko narušení.

(17)

Spoločný podnik je najlepší nástroj schopný vykonávať strategickú víziu EÚ v oblasti vysokovýkonnej výpočtovej techniky a kvantovej výpočtovej techniky a súčasne tak zabezpečiť, že Únia bude disponovať spôsobilosťami v oblasti supervýpočtov, kvantových výpočtov a dát na svetovej úrovni, ktoré zodpovedajú jej ekonomickému potenciálu a potrebám európskych používateľov. Spoločný podnik je najlepší nástroj na prekonanie súčasných obmedzení, pričom ponúka najvyššiu mieru hospodárskeho, spoločenského a environmentálneho vplyvu a najlepšie háji záujmy Únie v oblasti vysokovýkonnej výpočtovej techniky a kvantovej výpočtovej techniky. Má schopnosť združovať zdroje z Únie, členských štátov a tretích krajín pridružených k programu Horizont Európa, programu Digitálna Európa alebo Nástroju na prepájanie Európy, ako aj zo súkromného sektora. Má schopnosť vykonávať rámec obstarávania a prevádzkovať systémy vysokovýkonnej výpočtovej techniky a kvantovej výpočtovej techniky na svetovej úrovni. Môže spúšťať výskumné a inovačné programy na vývoj európskych technológií a ich následnú integráciu do superpočítačových systémov svetovej úrovne.

(18)

Spoločný podnik bude súčasťou portfólia inštitucionalizovaných partnerstiev v rámci programu Horizont Európa, ktorý by sa mal usilovať o posilnenie vedeckých kapacít Únie s cieľom riešiť vznikajúce hrozby a budúce výzvy v posilnenom európskom výskumnom priestore, o zabezpečenie hodnotových reťazcov Únie založených na udržateľnosti a strategickej autonómii Únie a o rozšírenie zavádzania inovačných riešení klimatických, environmentálnych, zdravotných a ďalších svetových spoločenských výziev v súlade so strategickými prioritami Únie vrátane cieľa dosiahnuť klimatickú neutralitu v Únii do roku 2050.

(19)

Spoločný podnik by sa mal financovať z programov Únie v rámci viacročného finančného rámca na roky 2021 – 2027 (ďalej len „VFR na roky 2021 – 2027“). Mal by sa zriadiť v roku 2021 a pôsobiť do 31. decembra 2033 s cieľom poskytnúť Únii federovanú, zabezpečenú a hyperprepojenú supervýpočtovú infraštruktúru svetovej úrovne, vyvíjať potrebné technológie, aplikácie a zručnosti na dosiahnutie exaflopových spôsobilostí v rozmedzí rokov 2022 – 2024 a poexaflopových spôsobilostí v rozmedzí rokov 2025 – 2027 a súčasne podporovať európsky inovačný ekosystém v oblasti vysokovýkonnej výpočtovej techniky a kvantovej výpočtovej techniky na svetovej úrovni. V súlade s článkom 10 ods. 2 písm. c) nariadenia (EÚ) 2021/695 majú mať spoločné podniky jasný prístup založený na životnom cykle. S cieľom primerane chrániť finančné záujmy Únie by sa mal spoločný podnik zriadiť na obdobie, ktoré sa skončí 31. decembra 2033, aby mohol vykonávať svoje povinnosti, pokiaľ ide o plnenie grantov až do dokončenia posledných začatých nepriamych akcií a dokončenie činností súvisiacich s prevádzkou superpočítačov EuroHPC.

(20)

Verejno-súkromné partnerstvo v podobe spoločného podniku by malo spájať finančné a technické prostriedky, ktoré sú nevyhnutné na zvládnutie zložitosti čoraz rýchlejšieho tempa inovácií v tejto oblasti. Členmi spoločného podniku by preto mali byť Únia, členské štáty a tretie krajiny pridružené k programu Horizont Európa, programu Digitálna Európa alebo Nástroju na prepájanie Európy, ktoré sa dohodnú na spoločnej európskej iniciatíve v oblasti vysokovýkonnej výpočtovej techniky a kvantovej výpočtovej techniky, a združenia zastupujúce svojich konštituentov, a iné organizácie, ktoré sa výslovne a aktívne angažujú pri dosahovaní výsledkov vo výskumnej a inovačnej činnosti, rozvoji a zavádzaní spôsobilostí vysokovýkonnej výpočtovej techniky a kvantovej výpočtovej techniky, alebo prispievaní k riešeniu nedostatkov v zručnostiach a zachovaní know-how v oblasti vysokovýkonnej výpočtovej techniky a kvantovej výpočtovej techniky v Európe. Spoločný podnik by mal byť otvorený pre nových členov.

(21)

V súlade s prílohou III k nariadeniu (EÚ) 2021/695 by finančné príspevky od iných členov ako Únia mali predstavovať aspoň 50 % a malo by im byť umožnené dosiahnuť až 75 % celkových rozpočtových záväzkov spoločného podniku. Príspevok Únie vrátane akýchkoľvek dodatočných finančných prostriedkov od tretích krajín pridružených k programu Horizont Európa, programu Digitálna Európa alebo Nástroju na prepájanie Európy by však nemal presiahnuť 50 % celkových rozpočtových záväzkov spoločného podniku.

(22)

Príspevok Únie by mal pokrývať administratívne náklady spoločného podniku.

(23)

V súlade s článkom 10 ods. 1 písm. c) nariadenia (EÚ) 2021/695 by mal spoločný podnik vykonávať centrálne riadenie všetkých finančných príspevkov koordinovaným prístupom. Každý zúčastnený štát by preto mal uzavrieť so spoločným podnikom jednu alebo viaceré administratívne dohody, v ktorých sa stanoví koordinačný mechanizmus na úhradu príspevkov žiadateľom usadeným v danom zúčastnenom štáte a podávanie správ o týchto príspevkoch. Zúčastneným štátom by sa malo poskytnúť právo veta pri využívaní ich vnútroštátnych finančných príspevkov pre žiadateľov, ktorí sú usadení v týchto zúčastnených štátoch, aby bolo možné zabezpečiť súlad s ich vnútroštátnymi strategickými prioritami. S cieľom minimalizovať administratívnu záťaž prijímateľov, dosiahnuť zjednodušenie a zabezpečiť účinnejšie vykonávanie by sa mal každý zúčastnený štát usilovať zosúladiť svoj harmonogram platieb, podávanie správ a audity so spoločným podnikom a zblížiť svoje pravidlá oprávnenosti nákladov s pravidlami programu Horizont Európa. Prijímatelia usadení v zúčastnených štátoch, ktorí zverili platobné činnosti spoločnému podniku, by mali podpísať so spoločným podnikom jednotnú dohodu o grante podľa pravidiel programu Horizont Európa.

(24)

Zainteresované strany z priemyselných a výskumných odvetví v združení Európska technologická platforma pre vysokovýkonnú výpočtovú techniku (ETP4HPC) uzatvorili v roku 2014 s Úniou zmluvné verejno-súkromné partnerstvo s cieľom opätovne získať vedúce postavenie v oblasti technológií vysokovýkonnej výpočtovej techniky a vyvinúť pre Úniu úplný ekosystém vysokovýkonnej výpočtovej techniky a kvantovej výpočtovej techniky. Jeho úlohou je vybudovať európsky hodnotový reťazec technológií vysokovýkonnej výpočtovej techniky svetovej úrovne, ktorý by bol konkurencieschopný na celosvetovej úrovni, a podporovať synergické účinky medzi tromi hlavnými zložkami ekosystému vysokovýkonnej výpočtovej techniky, konkrétne vývojom technológií, aplikáciami a supervýpočtovou infraštruktúrou. Združenie ETP4HPC by vzhľadom na svoje odborné znalosti a úlohu, ktorou je spájať dôležité zainteresované strany zo súkromného sektora v oblasti vysokovýkonnej výpočtovej techniky, malo mať nárok na členstvo v spoločnom podniku.

(25)

Zainteresované strany z priemyselných a výskumných odvetví v združení Big Data Value Association (Združenie pre hodnotu veľkých dát – BDVA) uzatvorili v roku 2014 s Úniou zmluvné verejno-súkromné partnerstvo s cieľom posilniť dátový hodnotový reťazec, podporiť budovanie komunít v oblasti dát a vytvoriť v Únii podmienky pre prosperujúce dátové hospodárstvo. Združenie BDVA zmenilo v roku 2020 svoj názov na Data, AI and Robotics (Dáta, umelá inteligencia a robotika – DAIRO). Združenie DAIRO by vzhľadom na svoje odborné znalosti a úlohu, ktorou je spájať dôležité zainteresované strany zo súkromného sektora v oblasti veľkých dát, malo mať nárok na členstvo v spoločnom podniku.

(26)

Súkromné združenia ETP4HPC a DAIRO písomne vyjadrili ochotu prispieť k viacročnému strategickému programu spoločného podniku a poskytnúť svoje odborné znalosti na účely dosiahnutia jeho cieľov. Je vhodné, aby uvedené súkromné združenia prijali stanovy uvedené v prílohe k tomuto nariadeniu formou písomného súhlasu.

(27)

Spoločný podnik by sa mal zaoberať jasne vymedzenými témami, ktoré by akademickej obci a európskemu priemyslu ako celku umožnili navrhovať, vyvíjať a používať najinovatívnejšie technológie v oblasti vysokovýkonnej výpočtovej techniky a kvantovej výpočtovej techniky a vytvoriť integrovanú a federovanú, zabezpečenú zosieťovanú infraštruktúru v celej Únii so spôsobilosťou vysokovýkonnej výpočtovej techniky a kvantovej výpočtovej techniky svetovej úrovne, vysokorýchlostnou konektivitou a najmodernejšími aplikáciami a dátovými a softvérovými službami pre svojich vedcov a iných hlavných priemyselných používateľov vrátane malých a stredných podnikov (ďalej len „MSP“) a verejného sektora. Spoločný podnik by sa mal zamerať na vývoj a používanie prvotriednych technológií a infraštruktúr pri riešení náročných požiadaviek európskych používateľov z vedeckého, priemyselného a verejného sektora.

(28)

Úloha spoločného podniku by mala byť rozdelená do jedného administratívneho piliera a šiestich technických pilierov, ktoré sa budú zaoberať činnosťami v oblasti infraštruktúry, činnosťami na federáciu supervýpočtových služieb, činnosťami súvisiacimi s technológiami, činnosťami súvisiacimi s aplikáciami supervýpočtov, činnosťami zameranými na rozšírenie využívania a zručností a činnosťami medzinárodnej spolupráce. Program Digitálna Európa by sa mal použiť na financovanie piliera infraštruktúry, časti piliera na federáciu supervýpočtových služieb a piliera na rozšírenie využívania a zručností. Nástroj na prepájanie Európy by sa mal použiť na financovanie zostávajúcich činností piliera na federáciu supervýpočtových služieb, t. j. prepojenia zdrojov vysokovýkonnej výpočtovej techniky, kvantovej výpočtovej techniky a dát, ako aj prepojenia so spoločnými európskymi dátovými priestormi Únie a zabezpečenými cloudovými infraštruktúrami. Program Horizont Európa by sa mal použiť na financovanie technologického piliera, piliera aplikácií a piliera medzinárodnej spolupráce.

(29)

Spoločný podnik by mal mať možnosť spolupracovať so združením Partnerstvo pre pokročilé výpočty v Európe (PRACE), pokiaľ ide o poskytovanie a správu prístupu k federovanej vzájomne prepojenej supervýpočtovej a dátovej infraštruktúre a jej službám, ako aj pokiaľ ide o zariadenia na odbornú prípravu a príležitosti na rozvoj zručností. Mal by tiež mať možnosť spolupracovať so sieťou GÉANT, pokiaľ ide o prepojenia medzi superpočítačmi spoločného podniku, ako aj s inými európskymi supervýpočtovými a dátovými štruktúrami.

(30)

Spoločný podnik by mal prispievať k znižovaniu nedostatku konkrétnych zručností v Únii pomocou opatrení na zvyšovanie informovanosti a budovaním nových znalostí a ľudského kapitálu. To zahŕňa aj koncipovanie a podporu osobitných činností v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy v úzkej spolupráci s príslušnými verejnými a súkromnými aktérmi.

(31)

V súlade s cieľmi vonkajšej politiky a medzinárodnými záväzkami Únie by spoločný podnik mal uľahčovať spoluprácu medzi Úniou a medzinárodnými aktérmi vymedzením stratégie spolupráce, ako aj identifikáciou a propagáciou oblastí spolupráce vo výskume a vývoji a v rozvoji zručností a vykonávaním vzájomne prospešných akcií, ako aj zabezpečením politiky prístupu k príslušným spôsobilostiam a aplikáciám vysokovýkonnej výpočtovej techniky a kvantovej výpočtovej techniky, a to najmä na základe reciprocity.

(32)

Spoločný podnik by sa mal zamerať na propagáciu využívania všetkých výsledných technológií v oblasti vysokovýkonnej výpočtovej techniky v Únii. Zároveň by sa mal zamerať na ochranu investícií do superpočítačov, ktoré nadobúda. Pritom by mal prijať primerané opatrenia na zaistenie bezpečnosti dodávateľského reťazca nadobudnutých technológií, ktoré by mali pokryť celú životnosť týchto superpočítačov.

(33)

Spoločný podnik by mal položiť základy dlhodobejšej vízie a vybudovať prvú hybridnú infraštruktúru vysokovýkonnej výpočtovej techniky v Európe integráciou klasických výpočtových architektúr s kvantovými výpočtovými zariadeniami. Na to, aby výskumné tímy a európske priemyselné odvetvia dosahovali výsledky svetovej úrovne na zaistenie rýchleho a širokého celoúnijného priemyselného využitia európskeho výskumu a technológií, ktoré vytvorí dôležité externality pre spoločnosť, a na spoločné znášanie rizika a spojenie síl pri zlaďovaní stratégií a investícií na účely spoločného európskeho záujmu je potrebná štruktúrovaná a koordinovaná finančná podpora na európskej úrovni.

(34)

Spoločný podnik by mal na dosiahnutie svojich cieľov spočívajúcich v navrhovaní, vyvíjaní a využívaní najinovačnejších technológií vysokovýkonnej výpočtovej techniky a kvantovej výpočtovej techniky poskytovať finančnú podporu najmä vo forme grantov a zadávania zákaziek na základe otvorených a súťažných výziev na predkladanie návrhov a výziev na predkladanie ponúk založených na ročných pracovných programoch. Takáto finančná podpora by mala byť zacielená najmä na dokázané zlyhania trhu, ktoré bránia rozvoju daného programu, nemala by vytláčať súkromné investície a mala by mať stimulačný účinok, ktorý mení správanie príjemcu.

(35)

Spoločný podnik by mal na dosiahnutie svojich cieľov spočívajúcich vo zvýšení inovačného potenciálu priemyslu, a najmä MSP, prispievaní k zníženiu nedostatku konkrétnych zručností, podporovaní rastu znalostí a ľudského kapitálu a rozširovaní spôsobilosti vysokovýkonnej výpočtovej techniky a kvantovej výpočtovej techniky podporovať zriaďovanie, a najmä prepájanie a koordináciu národných kompetenčných centier v oblasti vysokovýkonnej výpočtovej techniky vo všetkých zúčastnených štátoch. Uvedené kompetenčné centrá by mali poskytovať služby vysokovýkonnej výpočtovej techniky a kvantovej výpočtovej techniky priemyslu, akademickej obci a verejným správam, a to na ich požiadanie. V prvom rade by mali podporovať a umožňovať prístup k inovačnému ekosystému vysokovýkonnej výpočtovej techniky, uľahčovať prístup k superpočítačom a kvantovým počítačom, riešiť veľký nedostatok kvalifikovaných technických odborníkov zvyšovaním povedomia, odbornou prípravou a osvetovými činnosťami a nadväzovať kontakty so zainteresovanými stranami a ostatnými národnými kompetenčnými centrami v oblasti vysokovýkonnej výpočtovej techniky s cieľom podporiť širšie inovácie, napríklad prostredníctvom výmeny a propagácie prípadov využitia najlepších postupov alebo skúseností z aplikácií, spoločného využívania svojich vzdelávacích zariadení a skúseností, uľahčovania spoločného vývoja a výmeny kódov na paralelné výpočty alebo podpory zdieľania inovačných aplikácií a nástrojov pre verejných a súkromných používateľov, predovšetkým pre MSP.

(36)

Spoločným podnikom by sa mal zabezpečiť rámec, ktorý bude orientovaný na dopyt a bude vychádzať z potrieb používateľov, a umožniť prístup založený na spoločnom navrhovaní v oblasti nadobúdania prvotriednej integrovanej, federovanej, zabezpečenej a hyperprepojenej infraštruktúry služieb a dát v oblasti vysokovýkonných výpočtov a kvantových výpočtov v Únii s cieľom vybaviť používateľov strategickými výpočtovými prostriedkami potrebnými na vývoj nových inovačných riešení a na riešenie spoločenských, environmentálnych, hospodárskych a bezpečnostných výziev. Na uvedený účel by mal spoločný podnik prispievať k nadobúdaniu superpočítačov svetovej úrovne. Superpočítače spoločného podniku vrátane kvantových počítačov by mali byť inštalované v zúčastnenom štáte, ktorý je členským štátom.

(37)

Spoločný podnik by mal na účely nákladovo efektívneho plnenia úlohy spoločného podniku, ktorou je zabezpečiť v Únii vývoj, zavádzanie, rozširovanie a udržiavanie supervýpočtového ekosystému svetovej úrovne, vo vhodných prípadoch využiť príležitosť na modernizáciu superpočítačov, ktoré vlastní. Takáto modernizácia by mala viesť k predĺženiu životnosti superpočítačov, zvýšeniu ich prevádzkovej výkonnosti a zabezpečeniu nových funkcií na plnenie vyvíjajúcich sa potrieb používateľov. Spoločný podnik by na modernizáciu svojich superpočítačov mal mať možnosť vyhlásiť výzvu na vyjadrenie záujmu v rámci piliera infraštruktúry. Vo výzvach na vyjadrenie záujmu by sa mali vymedziť osobitné podmienky účasti, ktoré by sa mali uplatňovať na hostiteľský subjekt, ktorý už zabezpečuje hostiteľské služby pre superpočítač EuroHPC.

(38)

Spoločný podnik by mal prostredníctvom najnovších sieťových technológií hyperprepojiť všetky superpočítače a dátové infraštruktúry, ktorých je vlastníkom alebo spoluvlastníkom, sprístupniť ich v širokej miere v celej Únii a mal by prepojiť a federovať svoju dátovú infraštruktúru supervýpočtov a kvantových výpočtov, ako aj národné, regionálne a iné výpočtové infraštruktúry prostredníctvom spoločnej platformy. S cieľom zabezpečiť plynulé poskytovanie služby širokej škále verejných a súkromných používateľov v celej Európe by mal spoločný podnik zabezpečiť aj prepojenie federovaných a zabezpečených infraštruktúr služieb a dát v oblasti supervýpočtov a kvantových výpočtov so spoločnými európskymi dátovými priestormi vrátane európskeho cloudu pre otvorenú vedu a federovanými a zabezpečenými cloudovými infraštruktúrami, ktoré sa uvádzajú v oznámení Komisie z 19. februára 2020 s názvom „Európska dátová stratégia“.

(39)

Programy Horizont Európa a Digitálna Európa by podporou synergických účinkov s Európskym fondom regionálneho rozvoja (EFRR), Európskym sociálnym fondom plus (ESF+), Európskym námorným, rybolovným a akvakultúrnym fondom (ENRAF) a Európskym poľnohospodárskym fondom pre rozvoj vidieka (EPFRV), ako aj Mechanizmom na podporu obnovy a odolnosti mali prispieť k preklenutiu rozdielov v oblasti výskumu a inovácií v Únii a k zavádzaniu širokej škály supervýpočtových spôsobilostí. Spoločný podnik by sa preto mal usilovať o nadviazanie úzkej súčinnosti s uvedenými fondmi, ktoré môžu konkrétne pomôcť posilniť miestne, regionálne a národné výskumné a inovačné kapacity.

(40)

Spoločný podnik by mal vytvoriť priaznivý rámec pre zúčastnené štáty, ktoré sú členskými štátmi, na to, aby finančné príspevky v rámci programov spolufinancovaných z EFRR, ESF+, ENRAF a EPFRV použili na nadobudnutie infraštruktúr vysokovýkonnej výpočtovej techniky a kvantovej výpočtovej techniky a dátových infraštruktúr a na ich prepojenie. Využívanie týchto finančných príspevkov na činnosti spoločného podniku má zásadný význam pre to, aby sa v Únii vyvinula integrovaná, federovaná, zabezpečená a hyperprepojená infraštruktúra služieb a dát v oblasti vysokovýkonnej výpočtovej techniky a kvantovej výpočtovej techniky svetovej úrovne, pretože takáto infraštruktúra prinesie výhody nielen používateľom z členských štátov. Ak sa členské štáty rozhodnú použiť uvedené finančné príspevky na činnosti spoločného podniku, takéto príspevky by sa mali považovať za vnútroštátne príspevky zúčastnených štátov, ktoré sú členskými štátmi, do rozpočtu spoločného podniku, ak bude dodržaný článok 106 a ostatné uplatniteľné ustanovenia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1060 (7) a osobitné predpisy týkajúce sa jednotlivých fondov.

(41)

Spoločný podnik môže zúčastneným štátom, ktoré sú členskými štátmi, uľahčiť využívanie finančných prostriedkov z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti. Finančné prostriedky z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti môžu dopĺňať akcie financované spoločným podnikom, ak je podpora z mechanizmu doplnením podpory spoločného podniku z prostriedkov Únie a ak sa nepoužije na krytie tých istých nákladov. Používanie Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti by sa nemalo účtovať ako vnútroštátny príspevok do rozpočtu spoločného podniku, najmä pokiaľ ide o infraštruktúru služieb a dát v oblasti vysokovýkonnej výpočtovej techniky a kvantovej výpočtovej techniky, ako aj projekty v oblasti technológií, aplikácií a rozvoja zručností.

(42)

Príspevok Únie z finančných prostriedkov programu Digitálna Európa by mal čiastočne pokryť nadobúdacie náklady na špičkové superpočítače, kvantové počítače, priemyselné superpočítače a superpočítače strednej triedy, aby sa dosiahol súlad s cieľom spoločného podniku prispievať k združovaniu zdrojov určených na vybavenie Únie najkvalitnejšími superpočítačmi a kvantovými počítačmi. Doplnkové náklady na tieto superpočítače a kvantové počítače by mali znášať zúčastnené štáty, súkromní členovia alebo konzorciá súkromných partnerov. Podiel Únie na čase na prístup k týmto superpočítačom alebo kvantovým počítačom by mal byť priamo úmerný výške finančného príspevku Únie na nadobudnutie týchto superpočítačov a kvantových počítačov a nemal by presiahnuť 50 % celkového času na prístup k týmto superpočítačom alebo kvantovým počítačom.

(43)

Spoločný podnik by mal byť vlastníkom špičkových superpočítačov a kvantových počítačov, ktoré nadobudol. Prevádzka každého špičkového superpočítača alebo kvantového počítača by sa mala zveriť hostiteľskému subjektu. Hostiteľský subjekt by mal mať možnosť zastupovať jeden zúčastnený štát, ktorý je členským štátom, alebo hostiteľské konzorcium zúčastnených štátov. Hostiteľský subjekt by mal byť schopný poskytnúť presný odhad a overiť prevádzkové náklady na superpočítač tým, že zabezpečí napríklad funkčné oddelenie a, pokiaľ je to možné, fyzické oddelenie špičkových superpočítačov alebo kvantových počítačov spoločného podniku a akýchkoľvek národných alebo regionálnych výpočtových systémov, ktoré prevádzkuje. Hostiteľský subjekt by mala vybrať správna rada spoločného podniku (ďalej len „správna rada“) po výzve na vyjadrenie záujmu, ktorú vyhodnotia nezávislí experti. Po výbere hostiteľského subjektu by mal mať zúčastnený štát, v ktorom je hostiteľský subjekt usadený, alebo hostiteľské konzorcium možnosť rozhodnúť, že požiada ostatné zúčastnené štáty, aby sa zapojili a prispeli k financovaniu špičkového superpočítača alebo kvantového počítača, ktorý sa má inštalovať vo vybranom hostiteľskom subjekte. Ak sa k zvolenému hostiteľskému konzorciu pripoja ďalšie zúčastnené štáty, nemal by tým byť dotknutý čas Únie na prístup k superpočítačom. Príspevky zúčastnených štátov hostiteľského konzorcia na superpočítač alebo kvantový počítač by sa mali odzrkadliť v podieloch ich času na prístup k tomuto superpočítaču alebo kvantovému počítaču. Zúčastnené štáty by sa mali medzi sebou dohodnúť na rozdelení svojich podielov času na prístup k superpočítaču alebo kvantovému počítaču.

(44)

Spoločný podnik by mal zostať vlastníkom superpočítačov alebo kvantových počítačov, ktoré nadobudne, až do ich odpísania. Spoločný podnik by mal byť schopný previesť toto vlastníctvo na hostiteľský subjekt na účely vyradenia z prevádzky, scudzenia alebo akéhokoľvek iného použitia. Keď sa vlastníctvo prevádza na hostiteľský subjekt alebo keď sa spoločný podnik likviduje, hostiteľský subjekt by mal uhradiť spoločnému podniku zostatkovú hodnotu superpočítača alebo kvantového počítača.

(45)

Spoločný podnik by mal spoločne so zúčastnenými štátmi nadobudnúť superpočítače strednej triedy. Prevádzka každého superpočítača strednej triedy by sa mala zveriť hostiteľskému subjektu. Hostiteľský subjekt by mal mať možnosť zastupovať jeden zúčastnený štát, ktorý je členským štátom, alebo hostiteľské konzorcium zúčastnených štátov. Spoločný podnik by mal vlastniť časť, ktorá zodpovedá podielu finančného príspevku Únie na nadobúdacie náklady z finančných prostriedkov programu Digitálna Európa. Hostiteľský subjekt by mala vybrať správna rada po výzve na vyjadrenie záujmu, ktorú vyhodnotia nezávislí experti. Podiel Únie na čase na prístup ku každému superpočítaču strednej triedy by mal byť priamo úmerný finančnému príspevku Únie z finančných prostriedkov programu Digitálna Európa na nadobúdacie náklady na daný superpočítač strednej triedy. Spoločný podnik by mal byť schopný previesť svoje vlastníctvo na hostiteľský subjekt najskôr päť rokov po tom, ako spoločný podnik vykoná úspešnú preberaciu skúšku, alebo keď sa spoločný podnik likviduje. Hostiteľský subjekt by mal uhradiť spoločnému podniku zostatkovú hodnotu superpočítača.

(46)

Na podporu spravodlivého a vyváženého rozdelenia superpočítačov EuroHPC v celej Únii a vzniku prístupu k ekosystému federovanej infraštruktúry by sa vo výzvach na vyjadrenie záujmu o superpočítač EuroHPC mali vymedziť podmienky účasti, ktoré sa majú vzťahovať na zúčastnený štát, ktorý už superpočítač EuroHPC prevádzkuje.

(47)

Spoločný podnik by mal byť schopný spoločne s konzorciom súkromných partnerov nadobudnúť priemyselné superpočítače. Prevádzka každého takéhoto superpočítača by sa mala zveriť existujúcemu hostiteľskému subjektu. Hostiteľský subjekt by mal byť schopný sa združiť s konzorciom súkromných partnerov s cieľom nadobudnúť a prevádzkovať takýto superpočítač. Spoločný podnik by mal vlastniť časť, ktorá zodpovedá podielu finančného príspevku Únie na nadobúdacie náklady z finančných prostriedkov programu Digitálna Európa. Hostiteľský subjekt a k nemu pridružené konzorcium súkromných partnerov by mala vybrať správna rada po výzve na vyjadrenie záujmu, ktorú vyhodnotia nezávislí experti. Podiel Únie na čase na prístup ku každému takémuto superpočítaču by mal byť priamo úmerný finančnému príspevku Únie z finančných prostriedkov programu Digitálna Európa na nadobúdacie náklady na daný priemyselný superpočítač. Spoločný podnik by mal byť schopný uzavrieť dohodu s konzorciom súkromných partnerov o predaji takéhoto superpočítača inému subjektu alebo o jeho vyradení z prevádzky. Spoločný podnik by prípadne mal byť schopný previesť vlastníctvo takého superpočítača na konzorcium súkromných partnerov. V uvedenom prípade alebo pri likvidácií spoločného podniku by konzorcium súkromných partnerov malo spoločnému podniku uhradiť zostatkovú hodnotu podielu Únie na danom superpočítači. Ak spoločný podnik a konzorcium súkromných partnerov rozhodnú o vyradení superpočítača z prevádzky po úplnom odpísaní, tieto náklady by malo znášať konzorcium súkromných partnerov.

(48)

Pokiaľ ide o priemyselné superpočítače, spoločný podnik by mal zohľadňovať konkrétne potreby priemyselných používateľov, ako sú prístupové postupy, kvalita a typ služieb, ochrana údajov, ochrana priemyselných inovácií, ako aj duševné vlastníctvo, použiteľnosť, dôvera a iné požiadavky na dôvernosť a zabezpečenie.

(49)

Pri navrhovaní a prevádzke superpočítačov podporovaných spoločným podnikom by sa mala zohľadňovať energetická efektívnosť a environmentálna udržateľnosť, napríklad použitím nízkopríkonovej technológie, dynamickej úspory energie a techník opakovaného použitia, ako sú pokročilé chladenie a recyklácia tepla.

(50)

Využívanie superpočítačov spoločného podniku by sa malo zamerať na civilné aplikácie pre verejných a súkromných používateľov, ktorí majú pobyt v členskom štáte alebo v tretej krajine pridruženej k programu Digitálna Európa alebo k programu Horizont Európa, sú v nich usadení alebo sa v nich nachádzajú, vrátane aplikácií v oblasti kybernetickej bezpečnosti, ktoré môžu mať dvojaké použitie. Požívateľom by sa mal udeľovať podiel na čase Únie na prístup na základe pravidiel politiky prístupu stanovených správnou radou. Používanie týchto superpočítačov by malo rešpektovať aj medzinárodné dohody uzavreté Úniou.

(51)

Pridelenie času na prístup k superpočítačom spoločného podniku by malo byť pre verejných používateľov bezplatné. Malo by byť bezplatné aj pre súkromných používateľov na aplikácie súvisiace s výskumnými a inovačnými činnosťami, ktoré sú financované z programu Horizont Európa alebo programu Digitálna Európa, a vo vhodných prípadoch aj na súkromné inovačné činnosti MSP. Takéto prideľovanie času na prístup by malo v prvom rade vychádzať z otvorených výziev na vyjadrenie záujmu, ktoré organizuje spoločný podnik a ktoré hodnotia nezávislí experti. S výnimkou používateľov MSP vykonávajúcich súkromné inovačné činnosti by všetci používatelia využívajúci bezplatný čas na prístup k superpočítačom spoločného podniku mali prijať prístup otvorenej vedy a šíriť poznatky získané prostredníctvom tohto prístupu v súlade s nariadením (EÚ) 2021/695. Používateľom na hospodárske činnosti iné ako súkromné inovačné činnosti MSP, ktoré čelia osobitným zlyhaniam trhu, by sa čas na prístup mal poskytovať na báze platieb za jednotlivé využitia, a to na základe trhových cien. Prideľovanie času na prístup na takéto hospodárske činnosti by malo byť povolené, ale len v obmedzenej miere, a o výške poplatku, ktorý sa má uhradiť, by mala rozhodnúť správna rada. Práva na prístup by sa mali udeľovať transparentne. Správna rada by v prípade potreby mala vymedziť osobitné pravidlá bezplatného prideľovania času na prístup bez výzvy na vyjadrenie záujmu pre iniciatívy, ktoré Únia považuje za strategické. Medzi reprezentatívne príklady strategických iniciatív Únie patria: Destinácia Zem, vlajkový projekt Ľudský mozog, iniciatíva Najmenej jeden milión genómov, spoločné európske dátové priestory pôsobiace v oblastiach verejného záujmu, a najmä priestor pre údaje týkajúce sa zdravia, centrá excelentnosti v oblasti vysokovýkonnej výpočtovej techniky, národné kompetenčné centrá v oblasti vysokovýkonnej výpočtovej techniky a centrá digitálnych inovácií.

Na žiadosť Únie by spoločný podnik mal dočasne alebo natrvalo udeliť čas na priamy prístup strategickým iniciatívam a platformám pre existujúce alebo budúce aplikácie, ktoré považuje za kľúčové pri poskytovaní služieb v oblasti zdravia alebo iných kritických služieb núdzovej podpory pre verejné blaho, na riadenie krízových a núdzových situácií alebo v prípadoch, ktoré Únia považuje za zásadné pre svoju bezpečnosť a obranu. Spoločný podnik by mal mať možnosť vykonávať niektoré obmedzené hospodárske činnosti na obchodné účely. Prístup by sa mal udeľovať používateľom, ktorí majú pobyt v členskom štáte alebo v tretej krajine pridruženej k programu Digitálna Európa alebo k programu Horizont Európa, sú v nich usadení alebo sa v nich nachádzajú. Práva na prístup by sa všetkým používateľom mali udeľovať spravodlivo a transparentne. Správna rada by mala vymedziť a monitorovať práva na prístup k podielu Únie na čase na prístup ku každému superpočítaču.

(52)

Prístup k podielu Únie na čase na prístup k predchodcom exaflopových a petaflopových superpočítačov nadobudnutých spoločným podnikom EuroHPC zriadeným podľa nariadenia (EÚ) 2018/1488 by sa mal aj naďalej udeľovať používateľom usadeným v Únii alebo tretej krajine pridruženej k programu Horizont 2020.

(53)

Superpočítače spoločného podniku by sa mali prevádzkovať a používať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 (8) a smernicami Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES (9) a (EÚ) 2016/943 (10).

(54)

Správu spoločného podniku by mali zabezpečovať dva orgány: správna rada a priemyselná a vedecká poradná rada. Správna rada by mala byť zložená zo zástupcov Únie a zúčastnených štátov. Správna rada by mala byť zodpovedná za tvorbu strategickej politiky a rozhodovanie o financovaní týkajúce sa činností spoločného podniku vrátane všetkých činností verejného obstarávania. Priemyselná a vedecká poradná rada by mala byť zložená zo zástupcov akademickej obce a priemyslu v úlohe používateľov a dodávateľov technológií. Mala by správnej rade poskytovať nezávislé poradenstvo týkajúce sa strategického programu v oblasti výskumu a inovácií, nadobúdania a prevádzky superpočítačov vo vlastníctve spoločného podniku, programu činností na budovanie spôsobilostí a rozširovanie, ako aj programu činností týkajúcich sa federácie, konektivity a medzinárodnej spolupráce.

(55)

Pokiaľ ide o všeobecné administratívne úlohy spoločného podniku, hlasovacie práva zúčastnených štátov by sa medzi ne mali rozdeliť rovnomerne. Pokiaľ ide o úlohy súvisiace s vypracovaním časti pracovného programu týkajúcej sa nadobúdania superpočítačov a kvantových počítačov, výberu hostiteľského subjektu, činností spoločného podniku v oblasti federácie a konektivity a v oblasti výskumu a inovácií, hlasovacie práva zúčastnených štátov, ktoré sú členskými štátmi, by mali byť založené na zásade kvalifikovanej väčšiny. Zúčastnené štáty, ktoré patria medzi tretie krajiny pridružené k programu Horizont Európa, programu Digitálna Európa alebo Nástroju na prepájanie Európy, by takisto mali mať hlasovacie práva, pokiaľ ide o príslušné činnosti, ktoré sú podporované z rozpočtových balíkov každého z uvedených programov. Pokiaľ ide o úlohy súvisiace s nadobúdaním a prevádzkou superpočítačov a kvantových počítačov, hlasovacie práva by mali mať len tie zúčastnené štáty a Únia, ktoré na uvedené úlohy prispievajú zdrojmi.

(56)

Finančný príspevok Únie by sa mal spravovať v súlade so zásadou správneho finančného riadenia a s príslušnými pravidlami nepriameho riadenia stanovenými v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 (11). V rozpočtových pravidlách spoločného podniku by sa mali stanoviť pravidlá upravujúce začatie postupu verejného obstarávania.

(57)

Spoločný podnik by mal v záujme podpory inovačného a konkurencieschopného ekosystému európskej vysokovýkonnej výpočtovej techniky a kvantovej výpočtovej techniky s uznávanou excelentnosťou v celej Európe vhodne využívať postupy verejného obstarávania a grantové nástroje, a to aj spoločné obstarávanie, obstarávanie vo fáze pred komerčným využitím a verejné obstarávanie inovačných riešení. Cieľom je vytvoriť prepojenia medzi technológiami primárne vyvinutými v Únii, spolunavrhovať s používateľmi a nadobúdať systémy na supervýpočty a kvantové výpočty, ktoré budú prvé svojho druhu a na svetovej úrovni.

(58)

Pri posudzovaní celkového vplyvu spoločného podniku by sa investície súkromných členov do nepriamych akcií mali zohľadniť ako nepeňažné príspevky pozostávajúce z oprávnených nákladov, ktoré im vznikli pri vykonávaní akcií, po odčítaní príspevkov spoločného podniku, zúčastnených štátov alebo akýchkoľvek iných príspevkov Únie na tieto náklady. Pri posudzovaní celkového vplyvu spoločného podniku by sa investície súkromných členov do iných akcií mali zohľadniť ako nepeňažné príspevky pozostávajúce z oprávnených nákladov, ktoré im vznikli pri vykonávaní akcií, mínus príspevky spoločného podniku, zúčastnených štátov alebo akékoľvek iné príspevky Únie na tieto náklady.

(59)

V snahe zachovať rovnaké podmienky pre všetky podniky pôsobiace na vnútornom trhu by financovanie z programov Únie malo byť v súlade so zásadami štátnej pomoci, aby sa zaručila účinnosť verejných výdavkov a predchádzalo sa takým narušeniam trhu ako vytláčanie súkromného financovania, vytváranie neefektívnych trhových štruktúr, zachovávanie nevýkonných podnikov alebo vytváranie kultúry spoliehania sa na subvencie.

(60)

Účasť na nepriamych akciách, ktoré financuje spoločný podnik, by mala byť v súlade s nariadením (EÚ) 2021/695. Spoločný podnik by mal navyše zabezpečiť jednotné uplatňovanie týchto pravidiel na základe príslušných opatrení prijatých Komisiou. S cieľom zabezpečiť primerané spolufinancovanie nepriamych akcií zúčastnenými štátmi v súlade s nariadením (EÚ) 2021/695 by zúčastnené štáty mali prispievať sumou aspoň vo výške úhrady, ktorú poskytuje spoločný podnik za oprávnené náklady, ktoré v akciách vznikli prijímateľom. Na tento účel by správna rada mala v súlade s článkom 34 nariadenia (EÚ) 2021/695 stanoviť maximálne miery financovania uvedené v ročnom pracovnom programe spoločného podniku.

(61)

S cieľom zabezpečiť správnu rovnováhu účasti zainteresovaných strán na akciách financovaných spoločným podnikom je potrebná výnimka z článku 34 nariadenia (EÚ) 2021/695, aby sa umožnila diferenciácia sadzieb úhrad v závislosti od typu účastníka, konkrétne malých a stredných podnikov (MSP), a od typu akcie, ktorá sa má uplatňovať rovnako na všetkých prijímateľov zo všetkých zúčastnených štátov. Pokiaľ ide o činnosti financované v rámci programu Digitálna Európa, spoločný podnik by mal umožniť, aby sa sadzby úhrad v závislosti od typu účastníka, konkrétne malých a stredných podnikov (MSP), a typu akcie uplatňovali rovnako na všetkých prijímateľov zo všetkých zúčastnených štátov.

(62)

Poskytovanie finančnej podpory z programu Digitálna Európa na činnosti by malo byť v súlade s pravidlami stanovenými v nariadení (EÚ) 2021/694. Najmä pokiaľ ide o utajované skutočnosti, akcie financované v rámci programu Digitálna Európa by mali byť v súlade s článkom 12 ods. 1 uvedeného nariadenia.

(63)

Poskytovanie finančnej podpory na činnosti z Nástroja na prepájanie Európy by malo byť v súlade s nariadením (EÚ) 2021/1153.

(64)

Prijímatelia z tretích krajín pridružených k programu Horizont Európa, programu Digitálna Európa alebo Nástroju na prepájanie Európy, ktoré sú zúčastnenými štátmi, by mali byť oprávnení na účasť na akciách len vtedy, ak je zúčastnený štát treťou krajinou pridruženou k jednému alebo viacerým programom týkajúcim sa danej akcie.

(65)

Finančné záujmy Únie a ostatných členov spoločného podniku by mali byť chránené primeranými opatreniami počas celého výdavkového cyklu vrátane predchádzania nezrovnalostiam, ich odhaľovania a vyšetrovania, vymáhania stratených, neoprávnene vyplatených alebo nesprávne použitých finančných prostriedkov a tam, kde to je primerané, uplatnenia administratívnych a finančných sankcií v súlade s nariadením (EÚ, Euratom) 2018/1046.

(66)

Spoločný podnik by mal fungovať otvorene a transparentne, mal by včas poskytovať všetky náležité informácie a propagovať svoje činnosti, okrem iného informačnými aktivitami a šírením informácií v radoch širokej verejnosti. Rokovací poriadok orgánov spoločného podniku by sa mal zverejniť.

(67)

Na účely zjednodušenia by sa pre všetky zúčastnené strany malo znížiť administratívne zaťaženie. Malo by sa predchádzať zdvojeným auditom, neprimerane rozsiahlej dokumentácii a neprimerane rozsiahlemu podávaniu správ.

(68)

Vnútorný audítor Komisie by mal mať vo vzťahu k spoločnému podniku rovnaké právomoci, aké má vo vzťahu ku Komisii.

(69)

Komisia, spoločný podnik, Dvor audítorov, Európsky úrad pre boj proti podvodom (ďalej len „OLAF“) a Európska prokuratúra (ďalej len „EPPO“) by mali mať prístup k všetkým potrebným informáciám a priestorom na vykonávanie auditov a vyšetrovaní grantov, zmlúv a dohôd, ktoré podpísal spoločný podnik.

(70)

Vo všetkých výzvach na predkladanie návrhov a výzvach na predkladanie ponúk podľa tohto nariadenia by sa podľa potreby malo zohľadňovať trvanie programu Horizont Európa, programu Digitálna Európa a Nástroja na prepájanie Európy, okrem náležite odôvodnených prípadov. Postupy obstarávania na nadobudnutie superpočítačov a kvantových počítačov spoločného podniku by mali byť v súlade s príslušnými ustanoveniami programu Digitálna Európa. V náležite odôvodnených prípadoch, ktoré súvisia s dostupnosťou zostávajúceho rozpočtu pochádzajúceho z VFR na roky 2021 – 2027, by spoločný podnik mal mať možnosť vyhlasovať výzvy na predkladanie návrhov alebo výzvy na predkladanie ponúk do 31. decembra 2028.

(71)

Komisia by s pomocou nezávislých expertov mala uskutočniť priebežné hodnotenie a záverečné hodnotenie spoločného podniku. V duchu transparentnosti by sa príslušná správa nezávislých expertov mala sprístupniť verejnosti v súlade s uplatniteľnými pravidlami.

(72)

Keďže ciele tohto nariadenia, a to posilnenie výskumných a inovačných spôsobilostí, rozvoj činností na budovanie spôsobilostí a rozširovanie v oblasti superpočítačov, federáciu, konektivitu a medzinárodnú spoluprácu, ako aj nadobudnutie superpočítačov svetovej úrovne a prístup k infraštruktúre služieb a dát v oblasti vysokovýkonnej výpočtovej techniky a kvantovej výpočtovej techniky v celej Únii prostredníctvom spoločného podniku, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov zamedzenia zbytočnému zdvojovaniu, zachovania kritického množstva a zabezpečenia optimálneho využitia verejných financií ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“). V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov,

(1)

V súlade s článkom 53 ods. 1 prvým pododsekom nariadenia (EÚ) č. 1151/2012 Komisia preskúmala žiadosť Talianska o schválenie zmeny špecifikácie chráneného zemepisného označenia „Asparago di Badoere“ zapísaného do registra na základe vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) č. 923/2010 (2).

(2)

Vzhľadom na to, že nejde o nepodstatnú zmenu v zmysle článku 53 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1151/2012, Komisia danú žiadosť o zmenu uverejnila v zmysle článku 50 ods. 2 písm. a) uvedeného nariadenia v Úradnom vestníku Európskej únie (3).

(3)

Vzhľadom na to, že Komisii nebola oznámená žiadna námietka v zmysle článku 51 nariadenia (EÚ) č. 1151/2012, zmena špecifikácie by sa mala schváliť,

(1)

V prílohe II k nariadeniu (ES) č. 1333/2008 je stanovený zoznam Únie obsahujúci prídavné látky schválené na používanie v potravinách a podmienky ich používania.

(2)

Uvedený zoznam možno aktualizovať v súlade so spoločným postupom uvedeným v článku 3 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1331/2008 (2), a to buď na podnet Komisie, alebo na základe žiadosti.

(3)

Dňa 18. decembra 2018 bola predložená žiadosť o schválenie používania polyolov ako sladidla v tvrdých cukrovinkách (cukríky a lízanky) so zníženou energetickou hodnotou, mäkkých cukrovinkách (žuvacie cukríky, ovocné žuvačky a penové výrobky z cukru/marshmallows) so zníženou energetickou hodnotou, sladkom drievku so zníženou energetickou hodnotou, nugáte so zníženou energetickou hodnotou a marcipáne so zníženou energetickou hodnotou a v silne ochutených osviežujúcich pastilkách na hrdlo a drobných cukríkoch na osvieženie dychu. Žiadosť bola následne sprístupnená členským štátom podľa článku 4 nariadenia (ES) č. 1331/2008.

(4)

Polyoly sú nízkokalorické sladidlá, ktoré sa môžu používať ako čiastočná alebo úplná náhrada kalorických cukrov v určitých cukrovinkách. Tým sa zníži ich energetická hodnota a spotrebitelia tak majú na výber výrobky so zníženou energetickou hodnotou v súlade s článkom 7 nariadenia (ES) č. 1333/2008. Vďaka kombinácii polyolov a cukrov v cukrovinkách so zníženou energetickou hodnotou výrobky získavajú sladkú chuť a požadované funkcie a organoleptické vlastnosti, ktoré nemožno dosiahnuť inými zložkami alebo len použitím polyolov.

(5)

Obmedzené používanie polyolov ako sladidiel v potravinách sa považuje za prijateľné, pokiaľ sa zohľadnia ich laxatívne účinky (3). Nariadenie (ES) č. 1333/2008 vo všeobecnosti neumožňuje používanie polyolov v nápojoch z dôvodu ich možných laxatívnych účinkov. Ak sa však polyoly používajú v potravinách tuhej konzistencie, ako sú cukrovinky, ktorých sa žiadosť týka, nie je pravdepodobné, že by vyvolali nežiaduce laxatívne účinky pri konzumácii menej ako 20 g polyolov denne zo všetkých zdrojov (4). Preto je už v nariadení (ES) č. 1333/2008 schválené používať ich v quantum satis v kategórii potravín 05.2 „Iné cukrovinky vrátane drobných cukríkov na osvieženie dychu“, okrem iného na účely úplnej náhrady cukrov vo výrobkoch bez prídavku cukru. Navrhované rozšírenie použitia sa týka len čiastočnej náhrady cukrov v rovnakých druhoch výrobkov, a polyoly by sa teda používali v množstve, ktoré nie je spojené s nežiaducimi laxatívnymi účinkami.

(6)

Podľa článku 3 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1331/2008 má Komisia požiadať úrad o vydanie stanoviska, aby mohla aktualizovať zoznam Únie obsahujúci prídavné látky v potravinách stanovený v prílohe II k nariadeniu (ES) č. 1333/2008, s výnimkou prípadov, keď by takáto aktualizácia nemala mať vplyv na ľudské zdravie. Schválenie používania polyolov ako sladidiel v cukrovinkách so zníženou energetickou hodnotou spolu s ich už schváleným používaním v cukrovinkách bez prídavku cukru predstavuje aktualizáciu uvedeného zoznamu, ktorá by nemala mať vplyv na ľudské zdravie Preto nie je potrebné požiadať úrad o vydanie stanoviska. S cieľom poskytnúť spotrebiteľom primerané informácie musí označenie potravín obsahujúcich viac ako 10 % prídavku polyolov schválených podľa prílohy II k nariadeniu (ES) č. 1333/2008 obsahovať povinné vyhlásenie „nadmerná konzumácia môže vyvolať laxatívne účinky“ v súlade s prílohou III k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1169/2011 (5).

(7)

Je teda vhodné schváliť používanie polyolov ako sladidla v určitých výrobkoch so zníženou energetickou hodnotou uvedených v prvej vete odôvodnenia 3, ktoré patria do podkategórie potravín 05.2 „Iné cukrovinky vrátane drobných cukríkov na osvieženie dychu“ v quantum satis.

(8)

Príloha II k nariadeniu (ES) č. 1333/2008 by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(9)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá,

(1)

V nariadení (ES) č. 999/2001 sa stanovujú pravidlá prevencie, kontroly a eradikácie prenosných spongiformných encefalopatií (ďalej len „TSE“) u zvierat. Členské štáty, tretie krajiny alebo ich regióny sa v závislosti od ich rizika spongiformnej encefalopatie hovädzieho dobytka (BSE) zaraďujú do kategórií so zanedbateľným rizikom BSE, s kontrolovaným rizikom BSE a neurčeným rizikom BSE.

(2)

V prílohe III k nariadeniu (ES) č. 999/2001 sa stanovujú pravidlá týkajúce sa monitorovacieho systému na účely prevencie TSE vrátane monitorovania oviec a kôz. V kapitole A časti II bode 8 prílohy III k nariadeniu (ES) č. 999/2001 sa stanovuje povinná genotypizácia pozitívnych prípadov TSE u oviec a povinnosť okamžite nahlásiť Komisii každý prípad TSE zistený u oviec s genotypom ARR/ARR. Ovce s genotypom ARR/ARR sa považujú za odolné voči klasickej klusavke, a preto každý prípad choroby u takýchto oviec predstavuje neočakávaný nález, ktorý si vyžaduje pozornosť. Z tohto dôvodu by sa mal okamžite oznámiť, aby mohol byť predmetom ďalšieho vyšetrenia.

(3)

Nariadenie Komisie (ES) č. 999/2001 bolo zmenené nariadením Komisie (EÚ) 2020/772 (2) v súlade s odporúčaniami vedeckého stanoviska Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (ďalej len „úrad EFSA“) z 5. júla 2017 týkajúcimi sa genetickej odolnosti kôz voči prenosným spongiformným encefalopatiám (TSE) (3) s cieľom zohľadniť, že aj kozy môžu byť geneticky odolné voči kmeňom klasickej klusavky, o ktorých sa vie, že sa prirodzene vyskytujú v populáciách kôz v EÚ, ak majú alely K222, D146 alebo S146. Nariadením (EÚ) 2020/772 sa zmenila príloha VII k nariadeniu (ES) č. 999/2001 tak, že sa zaviedli pravidlá, ktorými sa usmrcovanie a likvidácia kôz v stáde, v ktorom bol potvrdený prípad klasickej klusavky, obmedzujú len na tie kozy, ktoré sú na túto chorobu vnímavé. Zmeny prílohy VII k nariadeniu (ES) č. 999/2001 vykonané nariadením (EÚ) 2020/772 sa však nevzťahovali na genotypizáciu pozitívnych prípadov TSE u kôz. Kapitola A časť II bod 8 a kapitola B časť I oddiel A bod 8 prílohy III by sa preto mali zmeniť tak, aby sa zabezpečilo primerané monitorovanie a podávanie správ o genotype pozitívnych prípadov TSE u kôz.

(4)

V nariadení (ES) č. 999/2001 sa takisto stanovujú pravidlá týkajúce sa špecifikovaného rizikového materiálu a okrem iného sa v ňom stanovuje, že špecifikovaný rizikový materiál sa má odstrániť a zlikvidovať v súlade s prílohou V k uvedenému nariadeniu a s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1069/2009 (4). Konkrétnejšie sa v bode 1 písm. b) prílohy V k nariadeniu (ES) č. 999/2001 vymedzuje špecifikovaný rizikový materiál v prípade oviec a kôz starších ako 12 mesiacov, ktorý sa má odstrániť a zlikvidovať v súlade s prílohou V k uvedenému nariadeniu a s nariadením (ES) č. 1069/2009.

(5)

Vzhľadom na špecifickosť chovu oviec a kôz možno len zriedka určiť presný dátum ich narodenia, a preto sa takéto údaje neuvádzajú v registri v chove, ako sa vyžaduje v súlade s nariadením Rady (ES) č. 21/2004 (5). Preto sa pred zmenou prílohy V k nariadeniu (ES) č. 999/2001 nariadením Komisie (EÚ) 2018/969 (6) vyžadovalo odstránenie špecifikovaného rizikového materiálu v prípade oviec a kôz starších ako 12 mesiacov alebo oviec a kôz, ktoré majú trvalé rezáky prerezané cez ďasno.

(6)

Nariadením (EÚ) 2018/969 sa zmenila príloha V k nariadeniu (ES) č. 999/2001 tak, že sa doplnila možnosť používať na identifikáciu oviec a kôz starších ako 12 mesiacov metódu schválenú príslušným orgánom členského štátu, v ktorom sa zabíjanie vykonáva. Táto možnosť bola doplnená v roku 2018, ale od uvedenej zmeny ju žiadny členský štát nevyužil. Táto možnosť sa okrem toho mala uplatňovať len v členských štátoch, a nemala byť rozšírená na tretie krajiny. V záujme právnej istoty a jasnosti je preto teraz vhodné ju vypustiť. Z bodu 1 písm. b) prílohy V k nariadeniu (ES) č. 999/2001 by sa preto mala vypustiť možnosť používať na identifikáciu oviec a kôz starších ako 12 mesiacov metódu schválenú príslušným orgánom členského štátu, v ktorom sa zabíjanie vykonáva.

(7)

V prílohe VII k nariadeniu (ES) č. 999/2001 sa stanovujú opatrenia na kontrolu a eradikáciu TSE vrátane atypickej klusavky. Konkrétne sa v kapitole B uvedenej prílohy stanovujú opatrenia, ktoré sa majú uplatňovať po potvrdení prítomnosti TSE u hovädzieho dobytka, oviec a kôz. Nariadením Komisie (EÚ) č. 630/2013 (7) sa zmenila príloha VII k nariadeniu (ES) č. 999/2001 tak, že sa zrušili všetky obmedzujúce opatrenia týkajúce sa premiestňovania oviec a kôz pri potvrdenom prípade atypickej klusavky, ale zachoval sa zvýšený dohľad nad týmito stádami alebo čriedami počas dvoch rokov s cieľom získať viac vedeckých údajov o atypickej klusavke. Od prijatia nariadenia (EÚ) č. 630/2013 sa zhromaždilo značné množstvo údajov. Opatrenie stanovené v kapitole B bode 2.2.3 prílohy VII k nariadeniu (ES) č. 999/2001, ktoré nesúvisí s obavami týkajúcimi sa verejného zdravia, by sa preto teraz malo vypustiť.

(8)

V kapitole C prílohy IX k nariadeniu (ES) č. 999/2001 sa stanovujú požiadavky na dovoz produktov z hovädzieho dobytka, oviec a kôz do Únie. Tieto požiadavky sa líšia v závislosti od štatútu BSE krajiny alebo regiónu pôvodu produktov, ako aj v závislosti od štatútu BSE krajiny alebo regiónu pôvodu zvierat, z ktorých boli produkty získané. Štatút krajín alebo regiónov podľa rizika BSE je stanovený v rozhodnutí Komisie 2007/453/ES (8), v ktorom uvádzajú zoznamy krajín alebo regiónov so zanedbateľným rizikom BSE a s kontrolovaným rizikom BSE a stanovuje sa v ňom, že všetky ostatné krajiny alebo regióny sa považujú za krajiny alebo regióny s neurčeným rizikom BSE.

(9)

V kapitole C oddiele B písm. g) a h) prílohy IX k nariadeniu (ES) č. 999/2001 sú stanovené osobitné požiadavky pre prípad dovozu produktov z krajiny alebo regiónu so zanedbateľným rizikom BSE získaných zo zvierat pochádzajúcich z krajiny alebo regiónu s neurčeným rizikom BSE: v bode g) sa stanovuje, že zvieratá nesmeli byť kŕmené mäsovou a kostnou múčkou ani oškvarkami, a v bode h) sa stanovuje, že produkty museli byť vyrobené a muselo sa s nimi zaobchádzať spôsobom, ktorým sa zabezpečuje, aby neobsahovali nervové a lymfatické tkanivá obnažené počas vykosťovacieho procesu, ani nimi neboli kontaminované.

(10)

Osobitné požiadavky stanovené v kapitole C oddiele B písm. g) a h) prílohy IX k nariadeniu (ES) č. 999/2001 sú v súlade s požiadavkami stanovenými v oddiele D bode 1 písm. a) a bode 1 písm. c) podbode ii) uvedenej kapitoly, ktoré sa týkajú priameho dovozu z krajiny alebo regiónu s neurčeným rizikom BSE do Únie. Uvedené osobitné požiadavky však v súčasnosti nie sú stanovené v kapitole C oddiele C prílohy IX k nariadeniu (ES) č. 999/2001, v ktorom sa stanovujú požiadavky na dovoz z krajiny alebo regiónu s kontrolovaným rizikom BSE. V dôsledku tohto neúmyselného opomenutia je preto v súčasnosti povolené dovážať do Únie z krajiny alebo regiónu s kontrolovaným rizikom BSE produkty získané zo zvierat pochádzajúcich z krajiny alebo regiónu s neurčeným rizikom BSE, ktoré nespĺňajú uvedené osobitné požiadavky. Osobitné požiadavky stanovené v kapitole C oddiele B písm. g) a h) prílohy IX k nariadeniu (ES) č. 999/2001 by sa preto mali vložiť do kapitoly C oddielu C uvedenej prílohy.

(11)

Prílohy III, V, VII a IX k nariadeniu (ES) č. 999/2001 by sa preto mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(12)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá,

(1)

Vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2015/408 (2) sa zostavil zoznam účinných látok, ktoré spĺňajú kritériá stanovené v bode 4 prílohy II k nariadeniu (ES) č. 1107/2009 na to, aby sa považovali za látky, ktoré sa majú nahradiť. Propoxykarbazón bol zaradený do uvedeného zoznamu, pretože sa v súlade s bodom 4 druhou zarážkou prílohy II k nariadeniu (ES) č. 1107/2009 považoval za látku spĺňajúcu dve z troch kritérií na to, aby sa považoval za perzistentnú, bioakumulatívnu a toxickú (PBT) látku.

(2)

Vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2017/1115 (3) sa obnovilo schválenie propoxykarbazónu ako účinnej látky, nie však ako látky, ktorá sa má nahradiť. Novým hodnotením sa totiž nepotvrdila perzistencia tejto látky, čo viedlo k tomu, že táto látka už nespĺňa dve z kritérií na to, aby sa považovala za PBT látku. Preto bola zaradená do časti B prílohy k vykonávaciemu nariadeniu Komisie (EÚ) č. 540/2011 (4).

(3)

Keďže propoxykarbazón sa už nemá považovať za látku, ktorá sa má nahradiť, s cieľom zabrániť nedorozumeniam by sa mal vypustiť aj z prílohy k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2015/408, v ktorej sa uvádzajú účinné látky, ktoré sa majú považovať za látky, ktoré sa majú nahradiť.

(4)

Vykonávacie nariadenie (EÚ) 2015/408 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(5)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá,

(1)

V nariadení (EÚ) 2016/429, ktoré sa uplatňuje od 21. apríla 2021, sa okrem iného stanovujú požiadavky na zdravie zvierat na účely vstupu zásielok zvierat, zárodočných produktov a produktov živočíšneho pôvodu do Únie. Jednou z uvedených požiadaviek na zdravie zvierat je, že takéto zásielky musia pochádzať z tretej krajiny alebo územia, resp. ich pásma či kompartmentu, ktoré sú uvedené v zozname v súlade s článkom 230 ods. 1 uvedeného nariadenia.

(2)

Delegovaným nariadením Komisie (EÚ) 2020/692 (2) sa dopĺňa nariadenie (EÚ) 2016/429, pokiaľ ide o požiadavky na zdravie zvierat stanovené na účely vstupu do Únie, ktoré sa vzťahujú na zásielky určitých druhov a kategórií zvierat, zárodočných produktov a produktov živočíšneho pôvodu z tretích krajín alebo území, resp. ich pásiem či kompartmentov v prípade živočíchov akvakultúry, a takisto sa uplatňuje od 21. apríla 2021. V článku 3 písm. a) delegovaného nariadenia (EÚ) 2020/692 sa stanovuje, že vstup zásielok zvierat, zárodočných produktov a produktov živočíšneho pôvodu, ktoré patria do rozsahu jeho pôsobnosti, do Únie sa môže povoliť len za predpokladu, že dané zásielky pochádzajú z tretej krajiny alebo územia, resp. jej pásma či kompartmentu uvedených v zozname pre konkrétne druhy zvierat, zárodočných produktov a produktov živočíšneho pôvodu v súlade s požiadavkami na zdravie zvierat stanovenými v uvedenom delegovanom nariadení.

(3)

Vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2021/404 (3) sa navyše stanovujú zoznamy tretích krajín, území alebo ich pásiem, ako aj ich kompartmentov v prípade živočíchov akvakultúry, z ktorých je povolený vstup do Únie, pokiaľ ide o tie druhy a kategórie zvierat a kategórie zárodočných produktov a produktov živočíšneho pôvodu, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti delegovaného nariadenia (EÚ) 2020/692.

(4)

Vykonávacie nariadenie (EÚ) 2021/404 sa takisto uplatňuje od 21. apríla 2021 a zoznamy tretích krajín, území či pásiem stanovené v prílohách k uvedenému nariadeniu slúžia na rovnaký účel ako podobné zoznamy, ktoré boli predtým stanovené v niekoľkých aktoch Komisie, ktoré boli zrušené a nahradené uvedeným vykonávacím nariadením s účinnosťou od daného dátumu. Viaceré zmeny zoznamov v uvedených predchádzajúcich aktoch Komisie však nie sú zohľadnené v zoznamoch, ktoré sú teraz stanovené vo vykonávacom nariadení (EÚ) 2021/404. Dôvodom je najmä to, že takéto zoznamy sa zvyčajne často menia tak, aby zohľadňovali skutočnosti, ktoré nastali v tretích krajinách alebo na územiach, ako napríklad meniacu sa epidemiologickú situáciu, pokiaľ ide o choroby zvierat alebo hygienické podmienky alebo záruky týkajúce sa zdravia zvierat alebo verejného zdravia.

(5)

Nariadenie Komisie (ES) č. 798/2008 (4), ktorým sa ustanovil zoznam tretích krajín, území, oblastí alebo jednotiek, z ktorých možno do Únie dovážať alebo cez jej územie prevážať hydinu a výrobky z hydiny. Uvedené nariadenie bolo zrušené a nahradené vykonávacím nariadením (EÚ) 2021/404 a v prílohách V a XIV k uvedenému nariadeniu sa teraz stanovujú zoznamy tretích krajín, území alebo ich pásiem, z ktorých sa povoľuje vstup zásielok hydiny, zárodočných produktov z hydiny, čerstvého mäsa z hydiny a pernatej zveri do Únie. Viaceré zmeny zoznamu v nariadení (ES) č. 798/2008 však neboli zahrnuté do zoznamov uvedených v prílohách V a XIV k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2021/404. Konkrétne bolo nariadenie (ES) č. 798/2008 zmenené vykonávacím nariadením (EÚ) 2020/626 (5), pokiaľ ide o zápis týkajúci sa Severomacedónskej republiky, vykonávacím nariadením (EÚ) 2020/1166 (6), pokiaľ ide o zápis týkajúci sa Spojených štátov, vykonávacím nariadením (EÚ) 2020/1752 (7), pokiaľ ide o zápis týkajúci sa Austrálie, vykonávacím nariadením (EÚ) 2020/2083 (8), pokiaľ ide o zápis týkajúci sa Japonska, vykonávacím nariadením (EÚ) 2021/460 (9), pokiaľ ide o zápis týkajúci sa Ukrajiny, a vykonávacím nariadením (EÚ) 2021/568 (10), pokiaľ ide o zápis týkajúci sa Spojeného kráľovstva. Vykonávacie nariadenie (EÚ) 2021/404 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť s cieľom zohľadniť uvedené zmeny v zozname uvedenom v nariadení (ES) č. 798/2008.

(6)

Austrália okrem toho predložila aktualizované informácie o epidemiologickej situácii na svojom území po výskyte ohniska vysokopatogénnej aviárnej influenzy (HPAI), ktorá bola potvrdená 31. júla 2020 v chove hydiny na jej území, ako aj o opatreniach, ktoré prijala, aby zabránila ďalšiemu šíreniu uvedenej choroby. Po výskyte ohniska choroby HPAI Austrália vykonala politiku likvidácie zvierat s cieľom kontrolovať a obmedziť šírenie uvedenej choroby. Okrem toho po vykonaní politiky likvidácie zvierat v chove hydiny, ktorý bol predtým na jej území nakazený, Austrália dokončila požadované opatrenia na čistenie a dezinfekciu.

(7)

Komisia vyhodnotila informácie predložené Austráliou, a dospela k záveru, že ohnisko choroby HPAI bolo odstránené a že už neexistuje žiadne riziko spojené s vstupom hydinových komodít z uvedenej tretej krajiny do Únie.

(8)

Spojené kráľovstvo okrem toho predložilo aktualizované informácie o epidemiologickej situácii na svojom území v súvislosti s výskytom ohnísk choroby HPAI, ktoré boli potvrdené v chovoch hydiny 27. januára 2021 na ostrove Anglesey vo Walese, 8. februára 2021 v meste Redcar a Cleveland v Anglicku, 12. februára 2021 v meste Glenrothes v oblasti Fife v Škótsku a 29. marca 2021 v grófstve Staffordshire, ako aj o opatreniach, ktoré prijalo na zabránenie ďalšiemu šíreniu uvedenej choroby. Po výskyte ohnísk choroby HPAI Spojené kráľovstvo vykonalo politiku likvidácie zvierat s cieľom kontrolovať a obmedziť šírenie uvedenej choroby. Po vykonaní politiky likvidácie zvierat v chovoch hydiny, ktoré boli na jej území nakazené, Spojené kráľovstvo navyše dokončilo požadované opatrenia na čistenie a dezinfekciu.

(9)

Komisia vyhodnotila informácie predložené Spojeným kráľovstvom a dospela k záveru, že ohniská choroby HPAI v chovoch hydiny na ostrove Anglesey vo Walese, v meste Redcar a Cleveland v Anglicku, v meste Glenrothes v oblasti Fife v Škótsku a v grófstve Staffordshire boli odstránené a že už neexistuje žiadne riziko spojené s vstupom hydinových komodít z oblastí Spojeného kráľovstva, z ktorých bol v dôsledku uvedených ohnísk pozastavený vstup hydinových komodít do Únie.

(10)

Položky týkajúce sa Austrálie a Spojeného kráľovstva v tabuľke v časti 1 príloh V a XIV k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2021/404 by preto mali odrážať aj súčasnú epidemiologickú situáciu v týchto tretích krajinách.

(11)

Okrem toho sa v prílohe VI k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2021/404 stanovuje zoznam tretích krajín, území alebo ich pásiem, z ktorých sa povoľuje vstup zásielok vtákov chovaných v zajatí a zárodočných produktov vtákov chovaných v zajatí do Únie. V uvedenom zozname by sa mal zohľadniť zoznam tretích krajín, z ktorých je povolený dovoz vtákov chovaných v zajatí do Únie, stanovený v prílohe I k vykonávaciemu nariadeniu Komisie (EÚ) č. 139/2013 (11) zrušenému vykonávacím nariadením (EÚ) 2020/692. Príloha VI k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2021/404 by sa preto mala zmeniť tak, aby zahŕňala Argentínu a Filipíny.

(12)

Určité tretie krajiny predložili Komisii aj odpovede na dotazník týkajúci sa vstupu čistených čriev do Únie, a to z hľadiska zdravia zvierat a verejného zdravia. Tieto tretie krajiny poskytli Komisii dostatočné dôkazy a záruky na ich zaradenie do zoznamu tretích krajín, území alebo ich pásiem, z ktorých je povolený vstup zásielok čistených čriev do Únie. Mali by sa preto zaradiť do zoznamu tretích krajín, území alebo ich pásiem, z ktorých je povolený vstup zásielok čistených čriev do Únie, stanoveného v prílohe XVI k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2021/404 a uvedená príloha by sa mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(13)

V prílohe XVII k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2021/404 sa stanovuje zoznam tretích krajín, území alebo ich pásiem, z ktorých je povolený vstup surového mlieka, mledziva, výrobkov na báze mledziva, mliečnych výrobkov získaných zo surového mlieka a mliečnych výrobkov, ktoré nepodliehajú špecifickému ošetreniu na zmiernenie rizika súvisiaceho so slintačkou a krívačkou, do Únie. V uvedenom zozname by sa mal zohľadniť zoznam tretích krajín alebo ich častí, z ktorých je povolený vstup zásielok surového mlieka, mliečnych výrobkov, mledziva a výrobkov na báze mledziva do Európskej únie, ako aj uviesť druh tepelného ošetrenia vyžadovaného pre takéto komodity podľa prílohy I k vykonávaciemu nariadeniu Komisie (EÚ) č. 605/2010 (12), keďže vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 605/2010 bolo zrušené a nahradené vykonávacím nariadením (EÚ) 2021/404. Príloha XVII k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2021/404 by sa preto mala zmeniť tak, aby zahŕňala Bosnu a Hercegovinu.

(14)

V prílohe XVIII k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2021/404 sa stanovuje zoznam tretích krajín, území alebo ich pásiem, z ktorých je povolený vstup mliečnych výrobkov, ktoré podliehajú špecifickému ošetreniu na zmiernenie rizika v súvislosti so slintačkou a krívačkou, do Únie. Zoznam stanovený v prílohe XVIII k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2021/404 by mal odrážať zoznam v stĺpci C prílohy I k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) č. 605/2010, ktoré sa uplatňovalo do 20. apríla 2021. Moldavsko bolo zaradené do stĺpca C prílohy I k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) č. 605/2010 zmenenému vykonávacím nariadením (EÚ) 2021/645 (13). Príloha XVIII k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2021/404 by sa preto mala zmeniť tak, aby zahŕňala Moldavsko.

(15)

V prílohe XXII sa stanovuje zoznam tretích krajín, území alebo ich pásiem, z ktorých je za osobitných podmienok povolený tranzit cez Úniu. S cieľom zabrániť akémukoľvek neprimeranému narušeniu obchodu by tieto osobitné podmienky mali odrážať podmienky stanovené v pravidlách Únie platných pred dátumom začatia uplatňovania vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2021/404. Príloha XXII k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2021/404 by sa preto mala zmeniť s cieľom prispôsobiť určité osobitné podmienky tranzitu zásielok určitých mäsových výrobkov z Bosny a Hercegoviny cez Úniu.

(16)

Prílohy V, VI, XIV, XVI, XVII, XVIII a XXII k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2021/404 by sa preto mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(17)

Keďže vykonávacie nariadenie (EÚ) 2021/404 sa uplatňuje od 21. apríla 2021, v záujme právnej istoty by toto nariadenie malo nadobudnúť účinnosť čo najskôr.

(18)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá,