(1)

Európsky námorný, rybolovný a akvakultúrny fond (ďalej len „ENRAF“) by sa mal zriadiť na obdobie od 1. januára 2021 do 31. decembra 2027, aby sa jeho trvanie zosúladilo s trvaním viacročného finančného rámca (ďalej len „VFR na roky 2021 – 2027“) stanoveným v nariadení Rady (EÚ, Euratom) 2020/2093 (4). Týmto nariadením by sa mali stanoviť priority ENRAF, jeho rozpočet a osobitné pravidlá poskytovania finančných prostriedkov Únie, ktorými sa dopĺňajú všeobecné pravidlá, ktoré sa vzťahujú na ENRAF podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1060 (5). ENRAF by sa mal zamerať na cielené poskytovanie finančných prostriedkov z rozpočtu Únie na podporu spoločnej rybárskej politiky (SRP), námornej politiky Únie a medzinárodných záväzkov Únie v oblasti správy oceánov. Takéto financovanie je kľúčovým faktorom udržateľného rybolovu a ochrany morských biologických zdrojov, potravinovej bezpečnosti prostredníctvom dodávok morských potravinových produktov, rastu udržateľného modrého hospodárstva a zdravých, bezpečných, chránených, čistých a udržateľne spravovaných morí a oceánov.

(2)

Ako globálny aktér v oblasti oceánov a jeden z najväčších producentov morských potravín na svete nesie Únia veľkú zodpovednosť za ochranu, zachovanie a udržateľné využívanie oceánov a ich zdrojov. Ochrana morí a oceánov má pre rýchlo rastúcu svetovú populáciu obrovský význam. Je v záujme Únie aj zo sociálno-ekonomického hľadiska, pretože udržateľné modré hospodárstvo podporuje investície, pracovné miesta a rast, posilňuje výskum a inováciu a prispieva k energetickej bezpečnosti prostredníctvom energie z oceánov. Okrem toho účinná kontrola hraníc a celosvetový boj proti námornej trestnej činnosti sú nevyhnutné pre bezpečné a chránené moria a oceány, čiže na riešenie bezpečnostných obáv občanov.

(3)

Nariadenie (EÚ) 2021/1060 bolo prijaté s cieľom zlepšiť koordináciu a harmonizovať implementáciu podpory z fondov v rámci zdieľaného riadenia (ďalej len „fondy“), pričom hlavným zámerom je zjednodušenie jednotnej realizácie politík. Uvedené nariadenie sa uplatňuje na tú časť ENRAF, na ktorú sa vzťahuje zdieľané riadenie. Fondy sledujú komplementárne ciele a majú rovnaký spôsob riadenia. Preto sa v nariadení (EÚ) 2021/1060 stanovuje súbor spoločných všeobecných cieľov a všeobecných zásad, ako je partnerstvo a viacúrovňové riadenie. Obsahuje aj spoločné prvky strategického plánovania a programovania vrátane ustanovení o partnerskej dohode, ktorá sa má uzavrieť s každým členským štátom, a stanovuje sa ním spoločný prístup týkajúci sa orientácie fondov na výkonnosť. V tejto súvislosti sa v ňom stanovujú vhodné podmienky, preskúmanie výkonnosti a postupy monitorovania, podávania správ a hodnotenia. Stanovuje aj spoločné ustanovenia týkajúce sa pravidiel oprávnenosti a osobitné postupy, ktoré sa týkajú finančných nástrojov, využívania Programu InvestEU, zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/523 (6), miestneho rozvoja vedeného komunitou (ďalej len „CLLD“ - community-led local development) a finančného riadenia. Spoločné pre všetky fondy sú aj niektoré postupy týkajúce sa riadenia a kontroly. V súlade s nariadením (EÚ) 2021/1060 by mala byť komplementarita medzi fondmi vrátane ENRAF a inými programami Únie opísaná v partnerskej dohode.

(4)

Na ENRAF sa vzťahuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 (7) (ďalej len „nariadenie o rozpočtových pravidlách“). Nariadenie o rozpočtových pravidlách stanovuje pravidlá plnenia rozpočtu Únie vrátane pravidiel, ktoré sa týkajú grantov, cien, verejného obstarávania, nepriameho riadenia, finančných nástrojov, rozpočtových záruk, finančnej pomoci a refundácie výdavkov externých expertov.

(5)

Na toto nariadenie sa vzťahujú horizontálne rozpočtové pravidlá prijaté Európskym parlamentom a Radou na základe článku 322 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“). Tieto pravidlá sú ustanovené v nariadení o rozpočtových pravidlách a určujú najmä postup zostavovania a plnenia rozpočtu prostredníctvom grantov, cien, nepriameho hospodárenia, finančných nástrojov, rozpočtových záruk, finančnej pomoci a náhrad pre externých odborníkov a zabezpečujú kontroly zodpovednosti účastníkov finančných operácií. Pravidlá prijaté na základe článku 322 ZFEÚ zahŕňajú aj všeobecný režim podmienenosti na ochranu rozpočtu Únie.

(6)

V rámci priameho riadenia by mal ENRAF rozvíjať synergiu a komplementaritu s inými relevantnými fondmi a programami Únie. Okrem toho by mal umožňovať financovanie vo forme finančných nástrojov v rámci operácií kombinovaného financovania vykonávaných podľa nariadenia (EÚ) 2021/523.

(7)

Podpora z ENRAF by mala mať jasnú európsku pridanú hodnotu, pričom by mala byť okrem iného zameraná na primerané riešenie zlyhaní trhu alebo suboptimálnych investičných situácií a nemala by zdvojovať ani vytláčať súkromné financovanie ani narúšať hospodársku súťaž na vnútornom trhu.

(8)

Na pomoc, ktorú členské štáty poskytujú podľa tohto nariadenia podnikom v odvetví rybolovu a akvakultúry, by sa mali uplatňovať články 107, 108 a 109 ZFEÚ. Vzhľadom na osobitné charakteristiky odvetvia by sa však uvedené články nemali uplatňovať na platby, ktoré členské štáty uskutočňujú podľa tohto nariadenia a ktoré patria do rozsahu pôsobnosti článku 42 ZFEÚ.

(9)

Typy financovania a metódy vykonávania podľa tohto nariadenia by sa mali vyberať na základe ich schopnosti dosiahnuť priority stanovené pre príslušné akcie a dosiahnuť výsledky s prihliadnutím najmä na náklady na kontroly, administratívne zaťaženie a očakávané riziko nedodržiavania. V tejto súvislosti by sa malo zvážiť aj použitie jednorazových platieb, paušálnych sadzieb a jednotkových nákladov, ako aj financovanie, ktoré nie je spojené s nákladmi, ako sa uvádza v článku 125 ods. 1 nariadenia o rozpočtových pravidlách.

(10)

Vo VFR na roky 2021 – 2027 sa stanovuje, že rozpočet Únie má aj naďalej podporovať rybársku a námornú politiku. Rozpočet ENRAF by mal v bežných cenách predstavovať 6 108 000 000 EUR. Zdroje z ENRAF by sa mali rozdeliť medzi zdieľané riadenie a priame a nepriame riadenie. Na podporu v rámci zdieľaného riadenia by sa malo prideliť 5 311 000 000 EUR a na podporu v rámci priameho a nepriameho riadenia 797 000 000 EUR. S cieľom zabezpečiť stabilitu, najmä pokiaľ ide o dosahovanie cieľov SRP, by sa národné pridelenia v rámci zdieľaného riadenia v programovom období 2021 – 2027 mali vymedziť na základe podielov na roky 2014 – 2020 stanovených podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 508/2014 o Európskom námornom a rybárskom fonde (8) (ďalej len „ENRF“). Osobitné sumy by sa mali vyhradiť pre najvzdialenejšie regióny, kontrolu, presadzovanie, zber a spracovanie údajov na účely riadenia rybolovu a vedecké účely, zatiaľ čo sumy na určité investície do rybárskych plavidiel a na trvalé ukončenie a dočasné zastavenie rybolovných činností by sa mali obmedziť.

(11)

Európske námorné odvetvie zamestnáva viac ako päť miliónov ľudí a každoročne vytvára obrat takmer 750 000 000 000 EUR a hrubú pridanú hodnotu 218 000 000 000 EUR, pričom má potenciál vytvoriť ešte oveľa viac pracovných miest. Produkcia globálneho morského hospodárstva sa v súčasnosti odhaduje na 1 300 000 000 000 EUR a do roku 2030 by sa mohla viac ako zdvojnásobiť. Potreba splniť cieľové hodnoty emisií CO2, zvýšiť efektívnosť využívania zdrojov a znížiť environmentálnu stopu modrého hospodárstva je hnacím motorom inovácie v iných odvetviach, ako je napríklad námorné vybavenie, stavba lodí, pozorovanie morí, bagrovanie pod vodou, ochrana pobreží a námorná výstavba. Zdrojom investícií do námorného hospodárstva sú štrukturálne fondy Únie, najmä Európsky fond regionálneho rozvoja a ENRAF. Na naplnenie rastového potenciálu námorného odvetvia by sa mohli využiť nové investičné nástroje ako Program InvestEU.

(12)

ENRAF by mal byť založený na štyroch prioritách: podpora udržateľného rybolovu a obnova a ochrana vodných biologických zdrojov; podpora udržateľných akvakultúrnych činností a spracovania a uvádzania produktov rybolovu a akvakultúry na trh, čím sa prispeje k potravinovej bezpečnosti v Únii; podpora udržateľného modrého hospodárstva v pobrežných, ostrovných a vnútrozemských oblastiach a posilnenie rozvoja rybolovných a akvakultúrnych komunít; posilnenie medzinárodnej správy oceánov a podpora bezpečných, chránených, čistých a udržateľne spravovaných morí a oceánov. Tieto priority by sa mali plniť prostredníctvom zdieľaného, priameho a nepriameho riadenia.

(13)

ENRAF by sa mal zakladať na jednoduchej štruktúre bez toho, aby sa vopred príliš normatívne na úrovni Únie vymedzovali opatrenia a podrobné pravidlá oprávnenosti. Namiesto toho by sa v rámci každej priority mali opísať rozsiahle špecifické ciele. Členské štáty by preto mali pripraviť svoje programy, v ktorých uvedú najvhodnejšie prostriedky na dosiahnutie týchto cieľov. Podľa pravidiel stanovených v tomto nariadení a v nariadení (EÚ) 2021/1060 by sa mohli podporovať rôzne opatrenia určené členskými štátmi v rámci týchto programov, pokiaľ sa na ne vzťahujú špecifické ciele stanovené v tomto nariadení. Je však potrebné stanoviť zoznam neoprávnených operácií, aby sa predišlo škodlivým vplyvom na ochranu rybolovu. Okrem toho by investície a kompenzácie pre flotily mali byť prísne podmienené ich súladom s ochrannými cieľmi SRP.

(14)

V Agende 2030 pre udržateľný rozvoj, ktorá vznikla na pôde OSN (ďalej len „Agenda 2030“), sa ochrana a udržateľné využívanie oceánov určili za jeden zo 17 cieľov udržateľného rozvoja, a to cieľ č. 14 („zachovať a udržateľne využívať oceány, moria a morské zdroje na účely udržateľného rozvoja“). Únia sa plne zasadzuje za tento cieľ a jeho plnenie. V tejto súvislosti sa zaviazala podporovať udržateľné modré hospodárstvo, ktoré je v súlade s námorným priestorovým plánovaním, ochranou biologických zdrojov a dosiahnutím dobrého environmentálneho stavu, ako sa uvádza v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2008/56/ES (9), ako aj zakázať určité formy dotácií v odvetví rybolovu, ktoré prispievajú k nadmernej kapacite a nadmernému rybolovu, zrušiť dotácie, ktoré prispievajú k nezákonnému, nenahlásenému a neregulovanému (NNN) rybolovu, a upustiť od zavedenia nových dotácií tohto druhu. Posledné uvedené by malo vyplynúť z rokovaní v rámci Svetovej obchodnej organizácie (WTO) o dotáciách v odvetví rybolovu. K odstráneniu dotácií, ktoré prispievajú k nadmernej kapacite a nadmernému rybolovu, sa Únia zaviazala aj v rámci rokovaní WTO na Svetovom summite o udržateľnom rozvoji v roku 2002 a na konferencii OSN o udržateľnom rozvoji v roku 2012 (Rio+20).

(15)

Akcie realizované podľa tohto nariadenia by vzhľadom na význam boja proti zmene klímy v súlade so záväzkami Únie vykonávať Parížsku dohodu a na záväzok plniť ciele OSN v oblasti udržateľného rozvoja mali prispieť k dosiahnutiu cieľa, ktorým je vynaloženie 30 % všetkých výdavkov VFR na roky 2021 – 2027 na zohľadňovanie cieľov v oblasti klímy, a mali by prispieť k ambícii poskytnúť 7,5 % ročných výdavkov v rámci VFR na roky 2021 – 2027 na ciele v oblasti biodiverzity v roku 2024 a 10 % ročných výdavkov v rámci VFR na roky 2021 – 2027 na ciele v oblasti biodiverzity v rokoch 2026 a 2027, pričom sa zohľadní existujúce prekrývanie medzi cieľmi v oblasti klímy a cieľmi v oblasti biodiverzity.

(16)

ENRAF by mal prispievať k plneniu cieľov, ktoré si Únia stanovila v oblasti životného prostredia, zmiernenia zmeny klímy a adaptácie na túto zmenu. Toto prispievanie by sa malo sledovať uplatňovaním environmentálnych a klimatických ukazovateľov Únie a mali by sa o ňom pravidelne podávať správy v súlade s nariadením (EÚ) 2021/1060.

(17)

V súlade s článkom 42 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1380/2013 (10) by finančná pomoc Únie v rámci ENRAF mala byť podmienená dodržiavaním pravidiel SRP. Žiadosti prevádzkovateľov, ktorí sa dopustili závažného porušenia pravidiel SRP, by nemali byť prípustné.

(18)

S cieľom riešiť osobitné podmienky SRP uvedené v nariadení (EÚ) č. 1380/2013 a prispieť k dodržiavaniu pravidiel SRP by sa mali stanoviť dodatočné ustanovenia k pravidlám prerušenia, pozastavenia a finančných opráv uvedeným v nariadení (EÚ) 2021/1060. Ak si členský štát nesplní záväzky vyplývajúce zo SRP alebo ak má Komisia dôkazy o takomto nesplnení, Komisia by mala mať možnosť preventívne prerušiť platobné lehoty. Okrem možnosti prerušenia platobnej lehoty a s cieľom vyhnúť sa zjavnému riziku uhradenia neoprávnených výdavkov by Komisia mala mať v prípadoch závažného porušenia pravidiel SRP zo strany členského štátu možnosť pozastaviť platby a uložiť finančné opravy.

(19)

V uplynulých rokoch sa podnikli kroky zamerané na obnovenie zdravej úrovne populácií rýb, zvýšenie ziskovosti odvetvia rybolovu v Únii a na ochranu morských ekosystémov. Naďalej však pretrvávajú značné výzvy, pokiaľ ide o úplné dosiahnutie sociálno-ekonomických a environmentálnych cieľov SRP, najmä pokiaľ ide o ciele obnovy a zachovania populácií lovených druhov nad úrovňami, pri ktorých možno dosiahnuť maximálny udržateľný výnos (ďalej len „MSY“ - maximum sustainable yield), eliminácie nechcených úlovkov a vytvorenia oblastí na obnovu populácií rýb. Dostihnutie týchto cieľov si vyžaduje trvalú podporu po roku 2020, najmä v morských oblastiach, v ktorých je pokrok pomalší.

(20)

ENRAF by mal prispieť k dosiahnutiu environmentálnych, hospodárskych a sociálnych cieľov SRP, ako aj cieľov SRP v oblasti zamestnanosti, ktoré sa stanovujú v článku 2 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013, najmä k cieľom obnovy a zachovania populácií lovených druhov nad úrovňami, pri ktorých možno dosiahnuť MSY, zabránenia nechceným úlovkom a čo najväčšiemu zníženiu týchto úlovkov a minimalizovania negatívnych vplyvov rybolovných činností na morský ekosystém. Takouto podporou by sa malo zabezpečiť, aby boli rybolovné činnosti dlhodobo environmentálne udržateľné a riadené spôsobom, ktorý je v súlade s cieľmi stanovenými v článku 2 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013, s cieľom dosiahnuť hospodársky a sociálny prínos a prínos v oblasti zamestnanosti, prispieť k dostupnosti dodávok zdravých potravín a prispieť k primeranej životnej úrovni tých, ktorí sú závislí od rybolovných činností, a to so zreteľom na pobrežný rybolov a sociálno-ekonomické aspekty. Táto podpora by sa mala vzťahovať aj na inovácie a investície týkajúce sa rybolovných postupov a techník, ktoré majú malý vplyv, sú selektívne, odolné voči zmene klímy a nízkouhlíkové.

(21)

Rybolov má rozhodujúci význam pri zachovaní živobytia a kultúrneho dedičstva mnohých pobrežných komunít v Únii, najmä tam, kde zohráva dôležitú úlohu maloobjemový pobrežný rybolov. Keďže priemerný vek v rámci mnohých rybárskych komunít je viac ako 50 rokov, výzvou je stále generačná obnova a diverzifikácia činností. Tvorba a rozvoj nových hospodárskych činností v odvetví rybolovu zo strany mladých rybárov sú finančne náročné a predstavujú prvok, ktorý by sa mal zohľadniť pri prideľovaní a zacieľovaní finančných prostriedkov z ENRAF. Takýto rozvoj má pre konkurencieschopnosť odvetvia rybolovu v Únii zásadný význam. Preto by sa mala mladým rybárom, ktorí začínajú vykonávať rybolovné činnosti, poskytovať podpora, aby sa mohli ľahšie usadiť. Aby sa zaistila životaschopnosť nových hospodárskych činností podporovaných z ENRAF, podpora by sa mala podmieniť nadobudnutím primeraných skúseností alebo kvalifikácií. Ak sa v rámci podpory na začatie podnikania financuje nadobudnutie rybárskeho plavidla, mala by táto podpora prispievať len na nadobudnutie prvého rybárskeho plavidla alebo jeho kontrolného podielu.

(22)

Jednou z hlavných výziev SRP je zamedzenie nechceným úlovkom. V tejto súvislosti zákonná povinnosť vylodiť všetky úlovky priniesla odvetviu značné a významné zmeny rybolovných postupov, ktoré si niekedy vyžiadali významné finančné náklady. Preto by malo byť možné podporovať z ENRAF inovácie a investície, ktoré prispievajú k úplnému vykonávaniu povinnosti vylodiť úlovky, ako aj k vypracovaniu a vykonávaniu ochranných opatrení prispievajúcich k selektívnosti. Na investície do selektívneho rybárskeho výstroja, do zlepšenia prístavných infraštruktúr a do obchodovania s nechcenými úlovkami by malo byť možné udeľovať pomoc s vyššou intenzitou ako v prípade iných operácií. Okrem toho by malo byť možné poskytnúť pomoc s maximálnou intenzitou vo výške 100 % pri navrhovaní, vývoji, monitorovaní, hodnotení a riadení transparentných systémov výmeny rybolovných možností medzi členskými štátmi (ďalej len „výmena kvót“) s cieľom zmierniť účinok „blokačných druhov“ spôsobený povinnosťou vylodenia.

(23)

Z ENRAF by malo byť možné podporovať inovácie a investície na palubách rybárskych plavidiel Únie. Táto podpora by mala zahŕňať akcie zamerané na zlepšenie zdravia, bezpečnosti a pracovných podmienok, energetickej účinnosti a kvality úlovkov. Nemala by zahŕňať nadobúdanie vybavenia, ktoré zlepšuje schopnosť rybárskeho plavidla nájsť ryby. Takáto podpora by takisto nemala viesť k zvýšeniu rybolovnej kapacity žiadneho plavidla okrem prípadov, keď priamo vyplýva zo zvýšenia hrubej priestornosti rybárskeho plavidla, ktoré je potrebné na zlepšenie bezpečnosti, pracovných podmienok alebo energetickej účinnosti V takýchto prípadoch by sa zvýšenie rybolovnej kapacity jednotlivých plavidiel malo kompenzovať predchádzajúcim zrušením aspoň rovnakej rybolovnej kapacity bez verejnej pomoci z rovnakého segmentu flotily alebo zo segmentu flotily, v ktorom rybolovná kapacita nie je v rovnováhe s dostupnými rybolovnými možnosťami, aby toto zvýšenie neviedlo k zvýšeniu rybolovnej kapacity na úrovni flotily. Okrem toho by sa podpora nemala poskytovať len na splnenie požiadaviek, ktorých dodržiavanie je povinné podľa práva Únie, s výnimkou požiadaviek, ktoré členský štát uložil na účely vykonávania nepovinných ustanovení podľa smernice Rady (EÚ) 2017/159 (11), a len v súvislosti s nákupom, inštaláciou a riadením určitých zariadení na kontrolné účely. V rámci štruktúry bez normatívnych opatrení by rozhodnutie o stanovení presných pravidiel oprávnenosti týchto investícií malo byť na členských štátoch. Pokiaľ ide o zdravie, bezpečnosť a pracovné podmienky na palube rybárskych plavidiel, mala by sa povoliť vyššia intenzita pomoci ako v prípade iných operácií.

(24)

Je potrebné stanoviť osobitné pravidlá oprávnenosti pre niektoré ďalšie investície do rybárskej flotily podporované z ENRAF, aby tieto investície neprispievali k nadmernej kapacite alebo nadmernému rybolovu. Na podporu prvého nadobudnutia použitého plavidla mladým rybárom a na výmenu alebo modernizáciu motora rybárskeho plavidla by sa mali tiež vzťahovať podmienky vrátane tej, že plavidlo musí patriť do segmentu flotily, ktorý je v rovnováhe s rybolovnými možnosťami dostupnými pre daný segment, a tej, že nový alebo modernizovaný motor nesmie mať väčší výkon v kilowatoch (kW) ako nahrádzaný motor.

(25)

Investície do ľudského kapitálu zohrávajú kľúčovú úlohu z hľadiska konkurencieschopnosti a hospodárskej výkonnosti rybolovného, akvakultúrneho a námorného odvetvia. Preto by malo byť možné z ENRAF podporovať poradenské služby, spoluprácu medzi vedcami a rybármi, odbornú prípravu, celoživotné vzdelávanie, ako aj presadzovanie sociálneho dialógu a šírenie poznatkov.

(26)

Kontrola rybolovu je pre vykonávanie SRP mimoriadne dôležitá. Preto by sa v rámci zdieľaného riadenia mal z ENRAF podporovať rozvoj a vykonávanie systému Únie na kontrolu rybolovu ako sa stanovuje v nariadení Rady (ES) č. 1224/2009 (12). Niektoré povinnosti stanovené v uvedenom nariadení, a to povinné systémy lokalizácie plavidiel a systémy elektronického nahlasovania, povinné systémy diaľkového elektronického monitorovania a povinné nepretržité meranie a zaznamenávanie výkonu hnacieho motora, sú dôvodom na osobitnú podporu z ENRAF. Okrem toho by sa investície členských štátov do kontrolných prostriedkov mohli použiť aj na účely námorného dozoru a spolupráce v oblasti pobrežných stráží.

(27)

Úspech SRP závisí od dostupnosti vedeckých odporúčaní na účely riadenia rybolovu, a teda od dostupnosti údajov o rybolove. Vzhľadom na výzvy a náklady súvisiace so získavaním spoľahlivých a úplných údajov je potrebné podporiť akcie členských štátov zamerané na zber a spracovanie údajov v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1004 (13) a na prispievanie k najlepším dostupným vedeckým odporúčaniam. Táto podpora by mala umožniť synergiu so zberom a spracovaním ostatných druhov námorných údajov.

(28)

Z ENRAF by sa malo podporovať účinné vykonávanie a riadenie SRP založené na poznatkoch v rámci priameho aj nepriameho riadenia prostredníctvom poskytovania vedeckých odporúčaní, regionálnej spolupráce v súvislosti s ochrannými opatreniami, vývoja a realizácie systému Únie na kontrolu rybolovu, pôsobenia poradných rád a dobrovoľných príspevkov medzinárodným organizáciám.

(29)

S cieľom posilniť hospodársky, sociálne a environmentálne udržateľné rybolovné činnosti by z ENRAF malo byť možné podporovať operácie zamerané na riadenie rybolovu a rybárskych flotíl v súlade s článkami 22 a 23 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 a s jeho prílohou II, ako aj úsilie členských štátov zamerané na optimalizáciu prideľovania dostupnej rybolovnej kapacity s ohľadom na potreby ich flotily a bez toho, aby sa zvýšila ich celková rybolovná kapacita.

(30)

Vzhľadom na výzvy spojené s dosahovaním ochranných cieľov SRP je vo vzťahu k niektorým segmentom flotily a morským oblastiam naďalej potrebná podpora na prispôsobenie flotily. Táto podpora by mala byť jednoznačne zameraná na zlepšenie riadenia flotily a na ochranu a udržateľné využívanie morských biologických zdrojov a jej cieľom by malo byť dosiahnutie rovnováhy medzi rybolovnou kapacitou a dostupnými rybolovnými možnosťami. Preto by malo byť možné podporovať z ENRAF trvalé ukončenie rybolovných činností v tých segmentoch flotily, v ktorých rybolovná kapacita nie je v rovnováhe s dostupnými rybolovnými možnosťami. Táto podpora by mala byť nástrojom akčných plánov na prispôsobenie segmentov flotily so zistenou nadmernou štrukturálnou kapacitou v zmysle článku 22 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 a mala by sa implementovať buď likvidáciou rybárskeho plavidla, alebo jeho vyradením z prevádzky a dodatočným vybavením na iné činnosti. Ak by dodatočné vybavenie viedlo k zvýšeniu tlaku rekreačného rybolovu na morský ekosystém, podpora by sa mala poskytnúť len vtedy, ak je to v súlade so SRP a cieľmi stanovenými v relevantných viacročných plánoch.

(31)

S cieľom prispieť k ochranným cieľom SRP alebo zmierniť určité mimoriadne okolnosti by z ENRAF malo byť možné podporovať kompenzáciu za dočasné zastavenie rybolovných činností spôsobené vykonávaním určitých ochranných opatrení, vykonávaním núdzových opatrení, prerušením uplatňovania dohody o partnerstve v odvetví udržateľného rybolovu (ďalej len „SFPA“ - sustainable fisheries partnership agreement) z dôvodov vyššej moci, prírodnou katastrofou, environmentálnou nehodou alebo zdravotnou krízou. Podpora v prípade dočasného zastavenia spôsobeného ochrannými opatreniami by sa mala poskytovať len vtedy, ak je na základe vedeckých odporúčaní potrebné znížiť rybolovné úsilie v záujme dosiahnutia cieľov uvedených v článku 2 ods. 2 a článku 2 ods. 5 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 1380/2013.

(32)

Vzhľadom na to, že rybári sú vystavení rastúcim hospodárskym a environmentálnym rizikám, okrem iného v dôsledku zmeny klímy a cenovej volatility, z ENRAF by malo byť možné podporovať akcie, ktoré posilňujú odolnosť odvetvia rybolovu okrem iného prostredníctvom vzájomných fondov, poistných nástrojov alebo iných kolektívnych systémov, ktoré zvyšujú schopnosť odvetvia riadiť riziká a reagovať na nepriaznivé okolnosti.

(33)

Maloobjemový pobrežný rybolov vykonávajú námorné a vnútrozemské rybárske plavidlá s celkovou dĺžkou menej ako 12 metrov, ktoré nepoužívajú vlečený rybársky výstroj, a rybári loviaci z brehu vrátane zberačov mäkkýšov, kôrovcov a ostnatokožcov. Toto odvetvie predstavuje takmer 75 % všetkých rybárskych plavidiel registrovaných v Únii a takmer polovicu všetkých zamestnancov v odvetví rybolovu. Prevádzkovatelia malooobjemového pobrežného rybolovu sú obzvlášť závislí od zdravých populácií rýb, ktoré predstavujú hlavný zdroj ich príjmu. V záujme podpory udržateľných rybolovných postupov by mali mať títo prevádzkovatelia v rámci ENRAF preferenčné zaobchádzanie v podobe maximálnej miery intenzity pomoci vo výške 100 % s výnimkou operácií súvisiacich s prvým nadobudnutím rybárskeho plavidla, výmenou alebo modernizáciou motora a operáciami, ktorými sa zvyšuje hrubá priestornosť rybárskeho plavidla na účely zlepšenia bezpečnosti, pracovných podmienok alebo energetickej účinnosti. Okrem toho by členské štáty mali vo svojom programe zohľadniť osobitné potreby maloobjemového pobrežného rybolovu a opísať druhy akcií, ktoré zvažujú na účely rozvoja maloobjemového pobrežného rybolovu.

(34)

Maximálna miera spolufinancovania z ENRAF na jeden špecifický cieľ by mala byť 70 % oprávnených verejných výdavkov s výnimkou kompenzácie dodatočných nákladov v najvzdialenejších regiónoch, v prípade ktorých by mala byť 100 %.

(35)

Maximálna miera intenzity pomoci by mala byť 50 % celkových oprávnených výdavkov s možnosťou stanoviť v určitých prípadoch odchylné sadzby.

(36)

Najvzdialenejšie regióny čelia osobitným výzvam súvisiacim s ich odľahlosťou, topografickými a klimatickými podmienkami, ako sa uvádza v článku 349 ZFEÚ, ale majú aj osobitné prednosti, na základe ktorých sa môže rozvíjať udržateľné modré hospodárstvo. Preto by sa v prípade každého najvzdialenejšieho regiónu mal k programu dotknutých členských štátov priložiť akčný plán rozvoja odvetví udržateľného modrého hospodárstva vrátane udržateľného rybolovu a akvakultúry a malo by sa vyčleniť pridelenie finančných prostriedkov na podporu vykonávania týchto akčných plánov. Z ENRAF by malo byť možné podporovať aj kompenzáciu dodatočných nákladov, ktorým čelia prevádzkovatelia z najvzdialenejších regiónov z dôvodu polohy alebo ostrovného charakteru týchto regiónov. Táto podpora by mala byť obmedzená na určitý percentuálny podiel z celkového pridelenia finančných prostriedkov. Okrem toho by sa na najvzdialenejšie regióny mala uplatňovať vyššia miera intenzity pomoci ako v prípade iných operácií. Členské štáty by mali mať možnosť poskytnúť dodatočné financovanie na vykonávanie uvedenej podpory. Ako štátna pomoc by sa takéto financovanie malo oznámiť Komisii, ktorá ho môže schváliť podľa tohto nariadenia ako súčasť uvedenej podpory.

(37)

V rámci zdieľaného riadenia by malo byť možné podporovať z ENRAF ochranu a obnovu vodnej biodiverzity a vodných ekosystémov, a to aj vo vnútrozemských vodách. Na tento účel by mala byť k dispozícii podpora z ENRAF na kompenzáciu pre rybárov okrem iného za pasívny zber stratených rybárskych výstrojov a morského odpadu z mora vrátane zberu morských rias rodu Sargassum a podpora pre investície do prístavov s cieľom poskytnúť primerané prijímacie zariadenia pre stratený rybársky výstroj a morský odpad. Podpora by mala byť k dispozícii aj na akcie zamerané na dosiahnutie alebo udržanie dobrého environmentálneho stavu morského prostredia v zmysle smernice 2008/56/ES, na vykonávanie opatrení priestorovej ochrany stanovených podľa uvedenej smernice, na spravovanie, obnovu a monitorovanie oblastí sústavy NATURA 2000 v súlade s prioritnými akčnými rámcami vytvorenými podľa smernice Rady 92/43/EHS (14), na ochranu druhov najmä podľa smernice 92/43/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES (15), ako aj na obnovu vnútrozemských vôd v súlade s programom opatrení stanoveným podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES (16). V rámci priameho riadenia by sa z ENRAF malo podporovať presadzovanie čistých a zdravých morí a vykonávanie Európskej stratégie pre plasty v obehovom hospodárstve, ktorá sa vypracovala v rámci oznámenia Komisie zo 16. januára 2018, a to v súlade s cieľom dosiahnuť alebo udržať dobrý environmentálny stav morského prostredia.

(38)

Rybolov a akvakultúra prispievajú k potravinovej bezpečnosti a výžive. Odhaduje sa však, že Únia v súčasnosti dováža viac ako 60 % svojich dodávok produktov rybolovu , a preto je vo veľkej miere závislá od tretích krajín. Dôležitou výzvou je podnietiť spotrebu rybích bielkovín vyrábaných v Únii, ktoré spĺňajú vysoké normy kvality a sú dostupné spotrebiteľom za prijateľné ceny.

(39)

Z ENRAF by malo byť možné financovať podporu a udržateľný rozvoj akvakultúry vrátane sladkovodnej akvakultúry na účely chovu vodných živočíchov a pestovania vodných rastlín určených na výrobu potravín a iných surovín. V niektorých členských štátoch platia aj naďalej zložité administratívne postupy, ako napríklad problematický prístup do priestoru a zaťažujúce postupy udeľovania licencií, ktoré sťažujú odvetviu zlepšenie imidžu a konkurencieschopnosti produktov akvakultúry. Podpora z ENRAF by mala byť v súlade s viacročnými národnými strategickými plánmi pre akvakultúru vypracovanými na základe nariadenia (EÚ) č. 1380/2013. Oprávnená by mala byť predovšetkým podpora environmentálnej udržateľnosti, produktívnych investícií, inovácie, získavania odborných zručností, zlepšovania pracovných podmienok a kompenzačných opatrení, ktorými sa zabezpečujú kritické služby v oblasti manažmentu krajiny a prírody. Oprávnené by mali byť aj akcie v oblasti verejného zdravia, systémov poistenia akvakultúrnych obsádok, ako aj v oblasti zdravia a dobrých životných podmienok zvierat.

(40)

Potravinová bezpečnosť sa opiera o efektívne a dobre organizované trhy, ktoré zlepšujú transparentnosť, stabilitu, kvalitu a rozmanitosť dodávateľského reťazca, ako aj informácie pre spotrebiteľov. Na tento účel by malo byť možné podporovať z ENRAF obchodovanie s produktmi rybolovu a akvakultúry v súlade s cieľmi stanovenými v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1379/2013 (17). V prvom rade by mala byť k dispozícii podpora na zakladanie organizácií výrobcov, vykonávanie výrobných a marketingových plánov, podporu nových trhových odbytísk a rozvoj a šírenie informácií o trhu.

(41)

Spracovateľské odvetvie je dôležité z hľadiska dostupnosti a kvality produktov rybolovu a akvakultúry. Malo by byť možné podporovať z ENRAF cielené investície v tomto odvetví za predpokladu, že prispejú k dosiahnutiu cieľov nariadenia o spoločnej organizácii trhov. V prípade podnikov, ktoré nie sú malými a strednými podnikmi (MSP), by sa takáto podpora mala poskytovať len prostredníctvom finančných nástrojov a prostredníctvom Programu InvestEU, a nie prostredníctvom grantov.

(42)

Z ENRAF by malo byť možné podporovať kompenzácie pre prevádzkovateľov z odvetvia rybolovu a akvakultúry v prípade mimoriadnych udalostí spôsobujúcich závažné narušenie trhov.

(43)

Vytváranie pracovných miest v pobrežných regiónoch závisí od miestneho rozvoja udržateľného modrého hospodárstva, ktoré oživuje sociálnu štruktúru týchto regiónov. Námorné odvetvia a služby pravdepodobne prekonajú rast globálneho hospodárstva a do roku 2030 významne prispejú k zamestnanosti a rastu. Z hľadiska udržateľnosti závisí modrý rast od inovácií a investícií v oblasti nových námorných podnikov a biohospodárstva vrátane modelov udržateľného cestovného ruchu, obnoviteľnej energie z oceánov, inovatívnej a špičkovej stavby lodí a nových prístavných služieb, ktoré môžu vytvárať pracovné miesta a súčasne zlepšiť miestny rozvoj. Zatiaľ čo verejné investície do udržateľného modrého hospodárstva by mali byť podporované prostredníctvom rozpočtu Únie, podpora z ENRAF by sa mala osobitne zameriavať na vytváranie vhodných podmienok pre rozvoj udržateľného modrého hospodárstva a na odstránenie prekážok s cieľom uľahčiť investície a rozvoj nových trhov, technológií alebo služieb. Podpora rozvoja udržateľného modrého hospodárstva by sa mala poskytovať prostredníctvom zdieľaného, priameho a nepriameho riadenia.

(44)

Rozvoj udržateľného modrého hospodárstva sa vo veľkej miere opiera o partnerstvá medzi miestnymi zainteresovanými stranami, ktoré prispievajú k životaschopnosti pobrežných a vnútrozemských komunít a hospodárstiev. ENRAF by mal poskytnúť nástroje na podporu takýchto partnerstiev. Na tento účel by mala byť v rámci zdieľaného riadenia k dispozícii podpora prostredníctvom CLLD. Tento prístup by mal posilniť hospodársku diverzifikáciu v miestnom kontexte prostredníctvom rozvoja pobrežného a vnútrozemského rybolovu, akvakultúry a udržateľného modrého hospodárstva. Stratégie CLLD by mali zabezpečiť, aby miestne komunity v oblastiach rybolovu a akvakultúry lepšie využívali príležitosti, ktoré ponúka udržateľné modré hospodárstvo, prostredníctvom zhodnocovania a posilňovania environmentálnych, kultúrnych, sociálnych a ľudských zdrojov. Každé miestne partnerstvo by preto malo zodpovedať hlavnému zameraniu svojej stratégie tým, že zabezpečí vyvážené zapojenie a zastúpenie všetkých príslušných zainteresovaných strán z miestneho udržateľného modrého hospodárstva.

(45)

V rámci zdieľaného riadenia by malo byť možné podporovať z ENRAF posilňovanie udržateľného spravovania morí a oceánov prostredníctvom zberu, správy a využívania údajov na účely prehĺbenia poznatkov o stave morského prostredia. Táto podpora by sa mala zamerať na plnenie požiadaviek smerníc 92/43/EHS a 2009/147/ES, na podporu námorného priestorového plánovania a na zvyšovanie kvality a výmeny údajov prostredníctvom Európskej námornej monitorovacej a dátovej siete.

(46)

V rámci priameho a nepriameho riadenia by sa mala podpora z ENRAF zameriavať na vhodné podmienky pre udržateľné modré hospodárstvo prostredníctvom podpory integrovanej správy a integrovaného riadenia námornej politiky, posilnenia transferu a využívania výsledkov výskumu a inovácie a technológií v udržateľnom modrom hospodárstve, zlepšenia námorných zručností, úrovne poznatkov o oceánoch a spoločného využívania sociálno-ekonomických údajov o udržateľnom modrom hospodárstve, podpory udržateľného modrého hospodárstva, ktoré je nízkouhlíkové a odolné voči zmene klímy, a rozvoja plánov realizácie projektov a inovačných finančných nástrojov. V súvislosti s uvedenými oblasťami by sa mala venovať náležitá pozornosť osobitnej situácii najvzdialenejších regiónov.

(47)

60 % oceánov sa nachádza mimo hraníc jurisdikcie jednotlivých štátov. Zodpovednosť za ne má teda spoločný medzinárodný charakter. Väčšina problémov, ktorým čelia oceány, napríklad nadmerné využívanie zdrojov, zmena klímy, acidifikácia, znečisťovanie a pokles biodiverzity, má cezhraničnú povahu, a preto si vyžaduje spoločnú reakciu. Podľa Dohovoru Organizácie Spojených národov o morskom práve, ktorého je Únia zmluvnou stranou podľa rozhodnutia Rady 98/392/ES (18), vznikli mnohé jurisdikčné práva, inštitúcie a osobitné rámce na reguláciu a riadenie ľudskej činnosti v oceánoch. V posledných rokoch sa dospelo ku globálnemu konsenzu, že morské prostredie a námorné ľudské činnosti by sa mali riadiť efektívnejšie, aby sa riešil rastúci tlak na oceány.

(48)

Únia ako celosvetový aktér je pevne odhodlaná podporovať medzinárodnú správu oceánov v súlade so spoločným oznámením Komisie a vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 10. novembra 2016 s názvom „Medzinárodná správa oceánov: program pre budúcnosť našich oceánov“. Politika Únie v oblasti správy oceánov pristupuje k oceánom integrovaným spôsobom. Medzinárodná správa oceánov je podstatná nielen z hľadiska dosiahnutia Agendy 2030, a najmä cieľa udržateľného rozvoja č. 14, ale aj z hľadiska zaručenia bezpečných, chránených, čistých a udržateľne spravovaných morí a oceánov pre budúce generácie. Únia musí splniť tieto medzinárodné záväzky a byť hnacím motorom snahy o zlepšenie medzinárodnej správy oceánov na bilaterálnej, regionálnej a multilaterálnej úrovni, čo zahŕňa zabraňovanie NNN rybolovu, odrádzanie od neho a jeho odstránenie, zlepšenie rámca pre medzinárodnú správu oceánov, zníženie tlaku na oceány a moria, vytvorenie podmienok pre udržateľné modré hospodárstvo a posilnenie medzinárodného výskumu a údajov o oceánoch.

(49)

Akcie na podporu medzinárodnej správy oceánov v rámci ENRAF majú za cieľ zlepšiť celkový rámec medzinárodných a regionálnych procesov, dohôd, pravidiel a inštitúcií na reguláciu a riadenie ľudskej činnosti v oceánoch. Z ENRAF by sa mali podporiť medzinárodné dohody, ktoré Únia uzavrela v oblastiach, na ktoré sa nevzťahujú SFPA, ktoré boli uzavreté s rôznymi tretími krajinami, ako aj členský príspevok Únie v rámci regionálnych organizácií pre riadenie rybolovu (ďalej len „RFMO“ - regional fisheries management organisations). SFPA a RFMO budú naďalej financované z rôznych oblastí rozpočtu Únie.

(50)

Pokiaľ ide o bezpečnosť a obranu, je nevyhnutné zlepšiť ochranu hraníc a ochranu námornej dopravy. V rámci stratégie námornej bezpečnosti Európskej únie, ktorú prijala Rada Európskej únie 24. júna 2014, a jej akčného plánu prijatého 16. decembra 2014 je kľúčom k dosiahnutiu týchto cieľov výmena informácií a spolupráca na úrovni európskej pohraničnej a pobrežnej stráže, ktorá sa realizuje medzi Európskou agentúrou pre kontrolu rybárstva, Európskou námornou bezpečnostnou agentúrou a Európskou agentúrou pre pohraničnú a pobrežnú stráž. Z ENRAF by sa preto mala v rámci zdieľaného i priameho riadenia podporovať spolupráca v oblasti námorného dozoru a pobrežnej stráže, okrem iného aj nákupom tovaru pre viacúčelové námorné operácie. Okrem toho by mal umožniť príslušným agentúram, aby implementovali podporu v oblasti námorného dozoru a ochrany námornej dopravy prostredníctvom nepriameho riadenia.

(51)

V rámci zdieľaného riadenia by mal každý členský štát pripraviť jeden program, ktorý by mala schváliť Komisia. Komisia by mala návrhy programov posúdiť s ohľadom na maximalizáciu ich príspevku k prioritám ENRAF a k cieľom v oblasti odolnosti, zelenej transformácie a digitálnej transformácie. Pri posudzovaní návrhu programov by Komisia mala zohľadniť aj ich prínos k rozvoju udržateľného maloobjemového pobrežného rybolovu a k environmentálnej, hospodárskej a sociálnej udržateľnosti, k plneniu environmentálnych a sociálno-ekonomických výziev SRP, k sociálno-ekonomickej výkonnosti udržateľného modrého hospodárstva, k ochrane a obnove morských ekosystémov, k zníženiu morského odpadu a k zmierneniu zmeny klímy a adaptácii na ňu.

(52)

V kontexte regionalizácie a s cieľom podnietiť členské štáty, aby pri príprave programov uplatňovali strategický prístup, by Komisia mala pri posudzovaní návrhov programov v príslušných prípadoch zohľadniť analýzu regionálnej morskej oblasti vypracovanú Komisiou, v ktorej sa uvádzajú spoločné silné a slabé stránky z hľadiska dosahovania cieľov SRP. Táto analýza by mala usmerňovať členské štáty aj Komisiu pri rokovaniach o jednotlivých programoch s prihliadnutím na regionálne výzvy a potreby.

(53)

Výkonnosť ENRAF v členských štátoch by sa mala posudzovať na základe ukazovateľov. Členské štáty by mali podávať správy o pokroku pri dosahovaní stanovených čiastkových a konečných cieľov v súlade s nariadením (EÚ) 2021/1060. Na tento účel by sa mal zriadiť rámec monitorovania a hodnotenia.

(54)

Na účely poskytovania informácií o podpore poskytovanej z ENRAF na environmentálne a klimatické ciele v súlade s nariadením (EÚ) 2021/1060 by sa mala stanoviť metodika založená na typoch intervencií. Táto metodika by mala spočívať v priradení konkrétneho koeficientu poskytovanej podpore na úrovni, ktorá odráža rozsah, v akom táto podpora prispieva k plneniu environmentálnych a klimatických cieľov.

(55)

Podľa bodov 22 a 23 Medziinštitucionálnej dohody z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (19) by sa ENRAF mal hodnotiť na základe informácií získaných v súlade s osobitnými požiadavkami na monitorovanie, pričom by sa malo predchádzať administratívnemu zaťaženiu, najmä vo vzťahu k členským štátom, a nadmernej regulácii. V prípade potreby by uvedené požiadavky mali zahŕňať merateľné ukazovatele ako základ hodnotenia účinkov ENRAF v praxi.

(56)

Komisia by mala vykonávať informačné a komunikačné činnosti v súvislosti s ENRAF a jeho akciami a výsledkami. Finančné zdroje pridelené na ENRAF by mali zároveň prispievať k inštitucionálnej komunikácii o politických prioritách Únie, pokiaľ súvisia s prioritami ENRAF.

(57)

V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách, nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 (20), a nariadeniami Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 (21), (Euratom, ES) č. 2185/96 (22) a (EÚ) 2017/1939 (23) sa finančné záujmy Únie majú chrániť prostredníctvom primeraných opatrení vrátane opatrení týkajúcich sa: prevencie, odhaľovania, opravy a vyšetrovania nezrovnalostí vrátane podvodov; vymáhania stratených, neoprávnene vyplatených alebo nesprávne použitých finančných prostriedkov; a uloženia administratívnych sankcií v náležitých prípadoch. Konkrétne má Európsky úrad pre boj proti podvodom (ďalej len „OLAF“) právomoc vykonávať v súlade s nariadeniami (Euratom, ES) č. 2185/96 a (EÚ, Euratom) č. 883/2013 administratívne vyšetrovania vrátane kontrol a inšpekcií na mieste s cieľom zistiť, či nedošlo k podvodu, ku korupcii alebo k akémukoľvek inému protiprávnemu konaniu poškodzujúcemu finančné záujmy Únie. Európska prokuratúra je v súlade s nariadením (EÚ) 2017/1939 splnomocnená vyšetrovať a stíhať trestné činy poškodzujúce finančné záujmy Únie, ako sa ustanovuje v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371 (24). V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách má každá osoba alebo každý subjekt, ktoré prijímajú finančné prostriedky Únie, v plnej miere spolupracovať pri ochrane finančných záujmov Únie, udeliť potrebné práva a prístup Komisii, OLAF-u, Dvoru audítorov a, pokiaľ ide o tie členské štáty, ktoré sa zúčastňujú na posilnenej spolupráci podľa nariadenia (EÚ) 2017/1939, Európskej prokuratúre a zabezpečiť, aby všetky tretie strany zúčastňujúce sa na implementácii finančných prostriedkov Únie udelili rovnocenné práva. Členské štáty by mali predchádzať akýmkoľvek nezrovnalostiam vrátane podvodov zo strany prijímateľov, odhaľovať ich a účinne ich riešiť. Členské štáty by mali Komisii podávať správy o akýchkoľvek odhalených nezrovnalostiach vrátane podvodov a o akýchkoľvek následných krokoch, ktoré podnikli v súvislosti s takými nezrovnalosťami a v súvislosti s akýmikoľvek vyšetrovaniami vykonávanými OLAF-om.

(58)

S cieľom zvýšiť transparentnosť využívania fondov Únie a ich správneho finančného riadenia, najmä z hľadiska posilnenia verejnej kontroly používaných finančných prostriedkov, by sa niektoré informácie o operáciách financovaných z ENRAF mali uverejniť na webovom sídle členského štátu v súlade s nariadením (EÚ) 2021/1060. Keď členský štát uverejňuje informácie o operáciách financovaných z ENRAF, je potrebné dodržiavať pravidlá o ochrane osobných údajov stanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 (25).

(59)

S cieľom doplniť určité nepodstatné prvky tohto nariadenia by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať delegované akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o určenie prahovej hodnoty, po ktorej prekročení je žiadosť neprípustná, a obdobia neprípustnosti v súvislosti s kritériami prípustnosti žiadostí, a dĺžky trvania tohto obdobia, pokiaľ ide o opatrenia na vymáhanie poskytnutej pomoci v prípade závažných porušení, pokiaľ ide o príslušné dátumy začatia alebo ukončenia obdobia neprípustnosti žiadostí a podmienky pre skrátené obdobie neprípustnosti a pokiaľ ide o vymedzenie kritérií na výpočet dodatočných nákladov vyplývajúcich z osobitných znevýhodnení najvzdialenejších regiónov. S cieľom zmeniť určité nepodstatné prvky tohto nariadenia by sa mala na Komisiu delegovať aj právomoc prijímať delegované akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, ktoré umožnia zaviesť dodatočné kľúčové ukazovatele výkonnosti. S cieľom uľahčiť hladký prechod zo systému zavedeného nariadením (EÚ) č. 508/2014 na systém zavedený týmto nariadením by sa mala na Komisiu delegovať aj právomoc prijímať delegované akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, ktorými sa toto nariadenie doplní stanovením prechodných ustanovení. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva. Predovšetkým, v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov, sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako expertom z členských štátov, a experti Európskeho parlamentu a Rady majú systematický prístup na zasadnutia skupín expertov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(60)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci, pokiaľ ide o pracovné programy, identifikáciu energeticky účinných technológií a stanovenie metodických prvkov na meranie zníženia emisií CO2 z motorov rybárskych plavidiel, výskyt výnimočnej udalosti, vymedzenie prípadov nedodržiavania zo strany členských štátov, ktoré môžu viesť k prerušeniu lehoty na platbu, pozastavenie platieb v dôsledku závažného porušenia pravidiel zo strany členského štátu, finančné opravy a určenie príslušných údajov o implementácii na úrovni operácie a ich prezentáciu. S výnimkou pracovných programov vrátane technickej pomoci a výskytu výnimočnej udalosti by sa uvedené právomoci mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (26).

(61)

V súlade s článkom 193 ods. 2 nariadenia o rozpočtových pravidlách by malo byť možné udeliť grant aj na akciu, ktorá sa už začala, ak žiadateľ dokáže preukázať potrebu začať akciu pred podpísaním dohody o grante. Náklady, ktoré vznikli pred dátumom predloženia žiadosti o grant, však nie sú oprávnené, s výnimkou riadne odôvodnených výnimočných prípadov. S cieľom predísť akémukoľvek narušeniu podpory Únie, ktoré by mohlo poškodiť záujmy Únie, by počas obmedzeného obdobia na začiatku VFR na roky 2021 – 2027 a len v riadne odôvodnených prípadoch malo byť možné stanoviť v rozhodnutí o financovaní oprávnenosť činností a nákladov od začiatku rozpočtového roka 2021, a to aj v prípade, že tieto činnosti boli vykonané a tieto náklady vznikli pred podaním žiadosti o grant. Z rovnakých dôvodov a za rovnakých podmienok je potrebné odchýliť sa od článku 193 ods. 4 nariadenia o rozpočtových pravidlách, pokiaľ ide o granty na prevádzku.

(62)

Keďže ciele tohto nariadenia nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov ich rozsahu a dôsledkov ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(63)

S cieľom zabezpečiť kontinuitu pri poskytovaní podpory v príslušnej oblasti politiky a umožniť vykonávanie od začiatku VFR na roky 2021 – 2027 je potrebné ustanoviť uplatňovanie tohto nariadenia so spätnou účinnosťou, pokiaľ ide o podporu v rámci priameho a nepriameho riadenia od 1. januára 2021. Toto nariadenie by preto malo nadobudnúť účinnosť čo najskôr, a to dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie,

(1)

Delegovaným nariadením Komisie (EÚ) 2020/687 (2) sa stanovujú pravidlá, ktorými sa dopĺňa nariadenie (EÚ) 2016/429, pokiaľ ide o prevenciu a kontrolu určitých chorôb zo zoznamu, konkrétne chorôb kategórií A, B a C v súlade s vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2018/1882 (3). Presnejšie ide o to, že v delegovanom nariadení (EÚ) 2020/687 sú stanovené obmedzenia a podmienky premiestňovania zvierat a produktov z nich v rámci reštrikčných pásiem a z nich ako súčasť opatrení na kontrolu šírenia chorôb kategórie A.

(2)

Pravidlá stanovené v delegovanom nariadení (EÚ) 2020/687 dopĺňajú pravidlá v nariadení (EÚ) 2016/429. Zahŕňajú rôzne technické aspekty opatrení, ktoré sa majú prijať v prípade podozrenia na choroby alebo ich potvrdenia, ako sa uvádza v článku 9 ods. 1 písm. a) nariadenia (EÚ) 2016/429. Keďže tieto pravidlá navzájom súvisia, boli stanovené spoločne v delegovanom nariadení (EÚ) 2020/687. V záujme jednoznačnosti a ich účinného uplatňovania je vhodné, aby boli pravidlá, ktorými sa mení delegované nariadenie (EÚ) 2020/687, takisto stanovené v jednom delegovanom akte, ktorý bude obsahovať komplexný súbor technických opatrení na kontrolu príslušných chorôb zo zoznamu.

(3)

V zmysle článku 21 ods. 3 delegovaného nariadenia (EÚ) 2020/687 môže príslušný orgán rozhodnúť o tom, či za určitých okolností reštrikčné pásmo zriadi alebo nezriadi. Súčasné znenie tohto článku by mohlo byť zavádzajúce, pretože by sa mohlo vykladať rôznymi spôsobmi. Uvedený článok by sa preto mal zmeniť tak, aby v ňom táto možnosť bola jasne stanovená.

(4)

Opatrenia na kontrolu chorôb stanovené v delegovanom nariadení (EÚ) 2020/687 by mali byť primerané príslušným rizikám. Preto by sa obmedzenia a podmienky mali vzťahovať len na tie druhy zvierat a produkty z nich, ktoré predstavujú riziko šírenia konkrétnej choroby kategórie A, podľa druhov zvierat, ktoré sú uvedené v zozname pre príslušnú chorobu kategórie A.

(5)

V článku 22 ods. 5 delegovaného nariadenia (EÚ) 2020/687 sa stanovuje povinnosť vydávať certifikát zdravia zvierat na premiestňovanie zásielok vedľajších živočíšnych produktov, ktoré pochádzajú z reštrikčného pásma a premiestňujú sa mimo neho, bez uvedenia druhov zvierat, na ktoré sa uvedené ustanovenie vzťahuje. Uvedený odsek by sa preto mal zmeniť tak, aby sa táto povinnosť obmedzila na zásielky vedľajších živočíšnych produktov získaných zo zvierat druhov uvedených v zozname pre príslušnú chorobu kategórie A.

(6)

Článkom 272 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2016/429 sa stanovujú prechodné opatrenia týkajúce sa zrušenia viacerých existujúcich smerníc, konkrétne smerníc Rady 92/66/EHS (4), 2000/75/ES (5), 2001/89/ES (6), 2002/60/ES (7), 2003/85/ES (8) a 2005/94/ES (9). Hlavne je v ňom stanovená možnosť, aby sa uvedené smernice naďalej uplatňovali namiesto príslušných článkov uvedeného nariadenia počas troch rokov od dátumu jeho uplatňovania alebo skoršieho dátumu, ktorý sa určí v delegovanom akte. V súlade s týmto ustanovením sa v článku 112 delegovaného nariadenia (EÚ) 2020/687 stanovuje, že smernice 92/66/EHS, 2001/89/ES, 2003/85/ES a 2005/94/ES sa od 21. apríla 2021 prestanú uplatňovať, keďže v uvedenom delegovanom nariadení sa stanovujú pravidlá zodpovedajúce tým, ktoré už v týchto smerniciach boli stanovené.

(7)

Delegovaným nariadením (EÚ) 2020/687 sa stanovujú aj pravidlá týkajúce sa opatrení na kontrolu všetkých chorôb kategórie A vrátane afrického moru ošípaných. Preto by sa mal zmeniť článok 112 delegovaného nariadenia (EÚ) 2020/687 doplnením smernice Rady 2002/60/ES, ktorou sa stanovujú osobitné ustanovenia na kontrolu afrického moru ošípaných, do zoznamu smerníc, ktoré sa prestanú uplatňovať od 14. júla 2021.

(8)

Okrem toho sú v delegovanom nariadení Komisie (EÚ) 2020/689 (10) stanovené aj pravidlá týkajúce sa dohľadu, eradikačných programov a štatútu bez výskytu choroby v prípade určitých chorôb zo zoznamu vrátane infekcie vírusom katarálnej horúčky oviec. Tieto pravidlá sa budú uplatňovať od 21. apríla 2021. Preto by sa mal zmeniť článok 112 delegovaného nariadenia (EÚ) 2020/687 doplnením smernice 2000/75/ES, ktorou sa stanovujú špecifické ustanovenia na kontrolu a eradikáciu katarálnej horúčky oviec, do zoznamu smerníc, ktoré sa prestanú uplatňovať od 14. júla 2021, s cieľom vyhnúť sa duplicite a nesúladu platných pravidiel dohľadu nad výskytom katarálnej horúčky oviec, jej eradikácie a štatútu bez výskytu tejto choroby v Únii.

(9)

Článkom 27 delegovaného nariadenia (EÚ) 2020/687 sa stanovujú zákazy, ktoré má príslušný orgán zaviesť v ochranných pásmach a pásmach dohľadu v prípade výskytu ohniska chorôb kategórie A na účely kontroly ich šírenia. Tieto zákazy sú uvedené v prílohe VI k uvedenému delegovanému nariadeniu. Zákaz premiestňovania zásielok vedľajších živočíšnych produktov z ochranných pásiem a pásiem dohľadu je však neúplný, pretože sa vzťahuje len na niektoré vedľajšie živočíšne produkty. To by mohlo predstavovať riziko šírenia choroby počas vykonávania opatrení na kontrolu chorôb stanovených v uvedenom delegovanom nariadení. V prílohe VI k delegovanému nariadeniu (EÚ) 2020/687 by sa malo objasniť, že akékoľvek premiestňovanie zásielok vedľajších živočíšnych produktov z ochranných pásiem a pásiem dohľadu je zakázané.

(10)

Delegované nariadenie (EÚ) 2020/687 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(11)

Delegované nariadenie (EÚ) 2020/687 sa uplatňuje od 21. apríla 2021. V záujme právnej istoty by toto nariadenie malo nadobudnúť účinnosť čo najskôr,

(1)

Africký mor ošípaných je infekčná vírusová choroba, ktorá postihuje držané a voľne žijúce ošípané a môže mať závažný vplyv na dotknutú populáciu zvierat a ziskovosť chovu, keďže môže narušiť premiestňovanie zásielok uvedených zvierat a produktov z nich v rámci Únie a vývoz do tretích krajín.

(2)

Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2021/605 (2) bolo prijaté v rámci nariadenia (EÚ) 2016/429 a stanovujú sa v ňom osobitné opatrenia na kontrolu chorôb v súvislosti s africkým morom ošípaných, ktoré majú členské štáty uvedené v prílohe I k danému nariadeniu (dotknuté členské štáty) uplatňovať počas obmedzeného obdobia v reštrikčných pásmach I, II a III uvedených v danej prílohe.

(3)

Oblasti uvedené ako reštrikčné pásma I, II a III v prílohe I k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2021/605 vychádzajú z epidemiologickej situácie v súvislosti s africkým morom ošípaných v Únii. Príloha I k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2021/605 bola naposledy zmenená vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2021/1090 (3) z dôvodu zmien epidemiologickej situácie v súvislosti s danou chorobou v Poľsku a na Slovensku.

(4)

Akékoľvek zmeny reštrikčných pásiem I, II a III v prílohe I k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2021/605 by mali vychádzať z epidemiologickej situácie v súvislosti s africkým morom ošípaných v oblastiach postihnutých danou chorobou a z celkovej epidemiologickej situácie afrického moru ošípaných v dotknutom členskom štáte, z úrovne rizika ďalšieho šírenia danej choroby, ako aj z vedecky podložených zásad a kritérií geografického vymedzenia pásiem v dôsledku afrického moru ošípaných a usmernení Únie dohodnutých s členskými štátmi v rámci Stáleho výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá, ktoré sú verejne dostupné na webovej stránke Komisie (4). V takýchto zmenách by sa mali zároveň zohľadňovať medzinárodné normy, medzi ktoré patrí Kódex zdravia suchozemských zvierat (5) Svetovej organizácie pre zdravie zvierat či odôvodnenia týkajúce sa pásiem, ktoré poskytli príslušné orgány dotknutých členských štátov.

(5)

Od dátumu prijatia vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2021/1090 sa v Poľsku vyskytli nové ohniská afrického moru ošípaných u držaných ošípaných, ako aj u voľne žijúcej ošípanej na Slovensku.

(6)

V júni a júli 2021 boli v okresoch siemiatycki, sulęciński, wschowski a zagański v Poľsku zaznamenané viaceré ohniská afrického moru ošípaných u držaných ošípaných v oblastiach, ktoré sú v súčasnosti v prílohe I k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2021/605 uvedené ako reštrikčné pásma II. Tieto ohniská afrického moru ošípaných u držaných ošípaných predstavujú zvýšenú mieru rizika, ktorá by sa mala v uvedenej prílohe zohľadniť. Tieto oblasti Poľska, ktoré sú v súčasnosti v danej prílohe uvedené ako reštrikčné pásma II a ktoré boli postihnuté týmto nedávnym výskytom ohnísk afrického moru ošípaných, by sa preto mali teraz v uvedenej prílohe uvádzať ako reštrikčné pásma III, a nie ako reštrikčné pásma II, pričom v záujme zohľadnenia tohto nedávneho výskytu ohnísk je potrebné nanovo vymedziť súčasné hranice reštrikčných pásiem II.

(7)

V júni 2021 bolo okrem toho v okrese olsztyński v Poľsku zaznamenané jedno ohnisko afrického moru ošípaných u držaných ošípaných v oblasti, ktorá je v prílohe I k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2021/605 v súčasnosti uvedená ako reštrikčné pásmo III a ktorá sa nachádza v tesnej blízkosti oblasti v súčasnosti uvedenej v reštrikčnom pásme II. Toto nové ohnisko afrického moru ošípaných u držaných ošípaných predstavuje zvýšenú mieru rizika, ktorá by sa mala v uvedenej prílohe zohľadniť. Táto oblasť Poľska, ktorá je v súčasnosti v danej prílohe uvedená ako reštrikčné pásmo II a ktorá sa nachádza v tesnej blízkosti oblasti uvedenej v reštrikčnom pásme III a postihnutej týmto nedávnym výskytom ohniska afrického moru ošípaných, by sa preto mala teraz v uvedenej prílohe uvádzať ako reštrikčné pásmo III, a nie ako reštrikčné pásmo II, pričom je v záujme zohľadnenia tohto nedávneho výskytu ohniska potrebné nanovo vymedziť súčasné hranice reštrikčného pásma II.

(8)

Okrem toho bolo v júli 2021 v okrese nowotomyski v Poľsku zaznamenané jedno ohnisko afrického moru ošípaných u držaných ošípaných v oblasti, ktorá je v súčasnosti v prílohe I k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2021/605 uvedená ako reštrikčné pásmo I. Toto ohnisko afrického moru ošípaných u držaných ošípaných predstavuje zvýšenú mieru rizika, ktorá by sa mala v uvedenej prílohe zohľadniť. Táto oblasť Poľska, ktorá je v súčasnosti v danej prílohe uvedená ako reštrikčné pásmo I a ktorá bola postihnutá týmto nedávnym výskytom ohniska afrického moru ošípaných, by sa preto mala teraz v uvedenej prílohe uvádzať ako reštrikčné pásmo III, a nie ako reštrikčné pásmo I, pričom v záujme zohľadnenia tohto nedávneho výskytu ohniska je potrebné nanovo vymedziť súčasné hranice reštrikčných pásiem I.

(9)

V júni 2021 bol okrem toho v okrese Poprad na Slovensku zaznamenaný jeden prípad afrického moru ošípaných u voľne žijúcej ošípanej v oblasti, ktorá je v prílohe I k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2021/605 v súčasnosti uvedená ako reštrikčné pásmo II a ktorá sa nachádza v tesnej blízkosti oblasti v súčasnosti uvedenej v reštrikčnom pásme I. Tento nový prípad afrického moru ošípaných u voľne žijúcej ošípanej predstavuje zvýšenú mieru rizika, ktorá by sa mala v uvedenej prílohe zohľadniť. Táto oblasť Slovenska, ktorá je v súčasnosti v danej prílohe uvedená ako reštrikčné pásmo I a ktorá sa nachádza v tesnej blízkosti oblasti uvedenej v reštrikčnom pásme II a postihnutej týmto nedávnym výskytom ohniska afrického moru ošípaných, by sa preto mala teraz v uvedenej prílohe uvádzať ako reštrikčné pásmo II, a nie ako reštrikčné pásmo I, pričom je v záujme zohľadnenia tohto nedávneho výskytu ohniska potrebné nanovo vymedziť súčasné hranice reštrikčného pásma I.

(10)

V nadväznosti na tieto nedávne ohniská afrického moru ošípaných u držaných ošípaných v Poľsku a u voľne žijúcej ošípanej na Slovensku a vzhľadom na súčasnú epidemiologickú situáciu, pokiaľ ide o africký mor ošípaných v Únii, sa vymedzenie pásiem v daných členských štátoch prehodnotilo a aktualizovalo. Okrem toho sa prehodnotili a aktualizovali aj zavedené opatrenia na riadenie rizík. Tieto zmeny by sa mali zohľadniť v prílohe I k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2021/605.

(11)

S cieľom zohľadniť najnovší vývoj epidemiologickej situácie afrického moru ošípaných v Únii, ako aj s cieľom proaktívne bojovať proti rizikám spojeným so šírením tejto choroby by sa v prípade Poľska a Slovenska mali vymedziť nové, dostatočne veľké reštrikčné pásma, ktoré by sa v prílohe I k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2021/605 mali náležite uviesť ako reštrikčné pásma I, II a III. Keďže situácia v súvislosti s africkým morom ošípaných je v Únii veľmi dynamická, pri vymedzovaní týchto nových reštrikčných pásiem sa zohľadnila situácia v okolitých oblastiach.

(12)

Vzhľadom na naliehavosť epidemiologickej situácie v Únii v súvislosti so šírením afrického moru ošípaných je dôležité, aby zmeny, ktoré sa majú vykonať v prílohe I k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2021/605 na základe tohto vykonávacieho nariadenia, nadobudli účinnosť čo najskôr.

(13)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá,