6.7.2021

Úradný vestník Európskej únie

L 238/5

NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2021/1098

z 2. júla 2021,

ktorým sa menia prílohy II, III a IV k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 396/2005, pokiaľ ide o maximálne hladiny rezíduí 24-epibrassinolidu, extraktu z cibuliek Allium cepa L., cyflumetofénu, fludioxonylu, fluroxypyru, nátrium-5-nitroguajakolátu, nátrium-o-nitrofenolátu a nátrium-p-nitrofenolátu v určitých produktoch alebo na nich

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 396/2005 z 23. februára 2005 o maximálnych hladinách rezíduí pesticídov v alebo na potravinách a krmivách rastlinného a živočíšneho pôvodu a o zmene a doplnení smernice Rady 91/414/EHS (1), a najmä na jeho článok 5 ods. 1 a článok 14 ods. 1 písm. a),

keďže:

(1)

Maximálne hladiny rezíduí (ďalej len „MRL“) fludioxonylu, fluroxypyru, nátrium-5-nitroguajakolátu, nátrium-o-nitrofenolátu a nátrium-p-nitrofenolátu boli stanovené v prílohe II k nariadeniu (ES) č. 396/2005. V prípade cyflumetofénu boli MRL stanovené v časti A prílohy III k uvedenému nariadeniu. V prípade 24-epibrassinolidu a extraktu z cibuliek Allium cepa L. neboli v nariadení (ES) č. 396/2005 stanovené žiadne osobitné MRL, a tieto látky ani neboli zahrnuté do prílohy IV k uvedenému nariadeniu, preto sa uplatňuje štandardná hodnota 0,01 mg/kg stanovená v článku 18 ods. 1 písm. b) daného nariadenia.

(2)

V súlade s článkom 6 ods. 1 nariadenia (ES) č. 396/2005 bola v rámci postupu povoľovania použitia prípravku na ochranu rastlín s obsahom účinnej látky cyflumetofén na citrusových plodoch, marhuliach, broskyniach, rajčiakoch, baklažánoch, uhorkách šalátových a na chmeli podaná žiadosť o úpravu existujúcich MRL.

(3)

V prípade fludioxonylu bola takáto žiadosť podaná v súvislosti s plodmi bazy čiernej. V prípade fluroxypyru bola takáto žiadosť podaná v súvislosti s cesnakom pažítkovým, zelerovou vňaťou, petržlenom, tymianom, bazalkou a jedlými kvetmi. Pokiaľ ide o nátrium-5-nitroguajakolát, nátrium-o-nitrofenolát a nátrium-p-nitrofenolát, takáto žiadosť bola podaná v súvislosti so stolovými olivami a olivami na výrobu oleja.

(4)	V súlade s článkom 8 nariadenia (ES) č. 396/2005 príslušné členské štáty dané žiadosti vyhodnotili a zaslali Komisii hodnotiace správy.

(5)

Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (ďalej len „úrad“) žiadosti a hodnotiace správy posúdil, pričom preskúmal najmä riziká pre spotrebiteľov a v relevantných prípadoch aj pre zvieratá, a k navrhovaným MRL vydal odôvodnené stanoviská (2). Uvedené stanoviská zaslal žiadateľom, Komisii a členským štátom a sprístupnil ich verejnosti.

(6)

Pri všetkých žiadostiach úrad dospel k záveru, že všetky požiadavky na údaje sú splnené a úpravy MRL požadované žiadateľmi sú na základe posúdenia expozície spotrebiteľov v prípade 27 špecifických európskych spotrebiteľských skupín prijateľné z hľadiska bezpečnosti spotrebiteľov. Zohľadnil najaktuálnejšie informácie o toxikologických vlastnostiach daných látok. Riziko prekročenia prijateľného denného príjmu alebo akútnej referenčnej dávky sa nepreukázalo ani pri expozícii účinkom týchto látok v priebehu života konzumáciou všetkých potravín, ktoré ich môžu obsahovať, ani pri krátkodobej expozícii spôsobenej zvýšenou konzumáciou príslušných produktov.

(7)

V kontexte schvaľovania účinnej látky 24-epibrassinolid bola žiadosť týkajúca sa MRL zahrnutá do súhrnnej dokumentácie v súlade s článkom 8 ods. 1 písm. g) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 (3). Príslušný členský štát uvedenú žiadosť vyhodnotil v súlade s článkom 11 ods. 2 uvedeného nariadenia. Úrad žiadosť posúdil a predložil záver o partnerskom preskúmaní danej účinnej látky z hľadiska posúdenia rizika pesticídov, v ktorom odporúča zaradiť 24-epibrassinolid do prílohy IV k nariadeniu (ES) č. 396/2005 (4).

(8)

Extrakt z cibuliek Allium cepa L. bol vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2021/81 schválený ako základná látka (5). Očakáva sa, že používanie tejto látky za stanovených podmienok nepovedie k prítomnosti takých rezíduí v potravinových alebo krmivových komoditách, ktoré môžu predstavovať riziko pre spotrebiteľa. Preto je vhodné zaradiť extrakt z cibuliek Allium cepa L. do prílohy IV k nariadeniu (ES) č. 396/2005.

(9)	Na základe odôvodnených stanovísk a záverov úradu a s prihliadnutím na faktory týkajúce sa predmetnej záležitosti požadované úpravy MRL spĺňajú požiadavky článku 14 ods. 2 nariadenia (ES) č. 396/2005.

(10)	Nariadenie (ES) č. 396/2005 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(11)	Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Prílohy II, III a IV k nariadeniu (ES) č. 396/2005 sa menia v súlade s prílohou k tomuto nariadeniu.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 2. júla 2021

Za Komisiu

predsedníčka

Ursula VON DER LEYEN

(1) Ú. v. EÚ L 70, 16.3.2005, s. 1.

(2) Vedecké správy EFSA sú k dispozícii online: http://www.efsa.europa.eu:

Odôvodnené stanovisko k úprave existujúcich maximálnych hladín rezíduí cyflumetofénu v rôznych plodinách (Reasoned opinion on the modification of the existing maximum residue levels for cyflumetofen in various crops). Vestník EFSA (EFSA Journal) 2021;19(2):6373.

Odôvodnené stanovisko k úprave existujúcich maximálnych hladín rezíduí fludioxonylu v plodoch bazy čiernej (Reasoned opinion on the modification of the existing maximum residue levels for fludioxonil in elderberries). Vestník EFSA (EFSA Journal) 2020;18(7):6175.

Odôvodnené stanovisko k úprave existujúcich maximálnych hladín rezíduí fluroxypyru v cesnaku pažítkovom, zelerovej vňati, petržlene, tymiane a v bazalke a jedlých kvetoch (Reasoned opinion on the modification of the existing maximum residue levels for fluroxypyr in chives, celery leaves, parsley, thyme and basil and edible flowers). Vestník EFSA (EFSA Journal) 2020;18(10):6273.

Odôvodnené stanovisko k úprave existujúcich maximálnych hladín rezíduí nátrium-5-nitroguajakolátu, nátrium-o-nitrofenolátu a nátrium-p-nitrofenolátu (nitrozlúčeniny sodíka) v stolových olivách a olivách na výrobu oleja [Reasoned opinion on the modification of the existing maximum residue levels for sodium 5-nitroguaiacolate, sodium o-nitrophenolate and sodium p-nitrophenolate (sodium nitrocompounds) in table olives and olives for oil production]. Vestník EFSA (EFSA Journal) 2020;18(11):6313.

(3) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 z 21. októbra 2009 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh a o zrušení smerníc Rady 79/117/EHS a 91/414/EHS (Ú. v. EÚ L 309, 24.11.2009, s. 1).

(4) Záver o partnerskom preskúmaní účinnej látky 24-epibrassinolid z hľadiska posúdenia rizika pesticídov (Conclusion on the peer review of the pesticide risk assessment of the active substance 24-epibrassinolide). Vestník EFSA (EFSA Journal) 2020;18(6):6132.

(5) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2021/81 z 27. januára 2021, ktorým sa v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh schvaľuje základná látka extrakt z cibuliek Allium cepa L. a ktorým sa mení príloha k vykonávaciemu nariadeniu Komisie (EÚ) č. 540/2011 (Ú. v. EÚ L 29, 28.1.2021, s. 12).

PRÍLOHA

Prílohy II, III a IV k nariadeniu (ES) č. 396/2005 sa menia takto:

V prílohe II sa stĺpce týkajúce sa fludioxonylu, fluroxypyru, nátrium-5-nitroguajakolátu, nátrium-o-nitrofenolátu a nátrium-p-nitrofenolátu nahrádzajú takto:

„ Rezíduá pesticídov a maximálne hladiny rezíduí (mg/kg)

Číslo kódu

Skupiny a príklady jednotlivých výrobkov, na ktoré sa uplatňujú MRL (1)

Fludioxonyl (R) (F)

Fluroxypyr (suma fluroxypyru, jeho solí, jeho esterov a jeho konjugátov vyjadrených ako fluroxypyr) (R) (A)

Nátrium-5-nitroguajakolát, nátrium-o-nitrofenolát a nátrium-p-nitrofenolát (suma nátrium-5-nitroguajakolátu, nátrium-o-nitrofenolátu a nátrium-p-nitrofenolátu vyjadrená ako nátrium-5-nitroguajakolát)

(1)

(2)

(3)

(4)

(5)

0100000

ČERSTVÉ ALEBO MRAZENÉ OVOCIE, ORECHY

0110000

Citrusové plody

0,01 (*1)

0,03 (*1)

0110010

grapefruity

0110020

pomaranče

0110030

citróny

0110040

limety

0110050

mandarínky

0110990

iné (2)

0120000

Orechy stromové

0,01 (*1)

0,03 (*1)

0120010

mandle

0,01 (*1)

0120020

para orechy

0,01 (*1)

0120030

kešu orechy

0,01 (*1)

0120040

gaštany jedlé

0,01 (*1)

0120050

kokosové orechy

0,01 (*1)

0120060

lieskovce

0,01 (*1)

0120070

makadamové orechy

0,01 (*1)

0120080

pekanové orechy

0,01 (*1)

0120090

píniové oriešky

0,01 (*1)

0120100

pistáciové orechy

0,2

0120110

vlašské orechy

0,01 (*1)

0120990

iné (2)

0,01 (*1)

0130000

Jadrové ovocie

0,03 (*1)

0130010

jablká

0,05 (*1)(+)

0130020

hrušky

0,01 (*1)

0130030

dule

0,01 (*1)

0130040

mišpule

0,01 (*1)

0130050

mišpuľník japonský, lokvát

0,01 (*1)

0130990

iné (2)

0,01 (*1)

0140000

Kôstkové ovocie

0,01 (*1)

0,03 (*1)

0140010

marhule

0140020

čerešne (čerešňa vtáčia)

0140030

broskyne

0140040

slivky

0140990

iné (2)

0,01 (*1)

0150000

Bobuľové a drobné ovocie

0,01 (*1)

0,03 (*1)

0151000

hrozno

0151010

stolové hrozno

0151020

muštové hrozno

0152000

jahody

0153000

c)	krovité ovocné druhy

0153010

ostružiny

0153020

ostružina ožinová

0153030

maliny (červené a žlté)

0153990

iné (2)

0154000

d)	iné drobné a bobuľové ovocie

0154010

čučoriedky

0154020

brusnice

0154030

ríbezle (čierne, červené a biele)

0154040

egreše (zelené, červené a žlté)

0154050

šípky

0,01 (*1)

0154060

moruše (čierne a biele)

0,01 (*1)

0154070

plody hlohu azarolského

0,01 (*1)

0154080

plody bazy čiernej

0154990

iné (2)

0,01 (*1)

0160000

Rôzne ovocie s/so

0,01 (*1)

0161000

a)	jedlou šupou

0,01 (*1)

0161010

datle

0,03 (*1)

0161020

figy

0,03 (*1)

0161030

stolové olivy

0,12

0161040

kumkváty

0,03 (*1)

0161050

karambola

0,03 (*1)

0161060

ebenovník rajčiakový

0,03 (*1)

0161070

klinčekovec jambolanový

0,03 (*1)

0161990

iné (2)

0,03 (*1)

0162000

b)	nejedlou šupou, malé

0,03 (*1)

0162010

kivi (zelené, červené, žlté)

0162020

dvojslivka – liči

0,01 (*1)

0162030

mučenka jedlá/plody marakuje

0,01 (*1)

0162040

plody opuncie (nopál)/plody kaktusov (kaktusová figa)

0,01 (*1)

0162050

zlatolist jablkový

0,01 (*1)

0162060

ebenovník virgínsky

0,01 (*1)

0162990

iné (2)

0,01 (*1)

0163000

c)	nejedlou šupou, veľké

0,03 (*1)

0163010

avokáda

1,5

0163020

banány

0,01 (*1)

0163030

mangá

0163040

papáje

0,01 (*1)

0163050

granátové jablká

0163060

cherimoya

0,01 (*1)

0163070

guavy

0,5

0163080

ananásy

0163090

plody chlebovníka

0,01 (*1)

0163100

duriany

0,01 (*1)

0163110

anona mäkoostnatá/quanabana

0,01 (*1)

0163990

iné (2)

0,01 (*1)

0200000

ČERSTVÁ ALEBO MRAZENÁ ZELENINA

0210000

Koreňová a hľuzová zelenina

0,01 (*1)

0,03 (*1)

0211000

zemiaky

0212000

b)	tropická koreňová a hľuzová zelenina

0212010

korene kasavy (manioku jedlého)/maniok

0,01 (*1)

0212020

sladké zemiaky

0212030

jamy

0212040

korene maranty trsťovitej

0,01 (*1)

0212990

iné (2)

0,01 (*1)

0213000

c)	iná koreňová a hľuzová zelenina okrem cukrovej repy

0213010

repa obyčajná

0213020

mrkva

0213030

zeler

0,2

0213040

chren

0213050

jeruzalemské artičoky

0,01 (*1)

0213060

paštrnák

0213070

koreň petržlenu

0213080

reďkovka

0,3

0213090

kozia brada

0213100

kapusta repková kvaková/kvaka

0,01 (*1)

0213110

okrúhlica

0,01 (*1)

0213990

iné (2)

0,01 (*1)

0220000

Cibuľová zelenina

0,03 (*1)

0220010

cesnak

0,5

0,05 (*1)(+)

0220020

cibuľa

0,5

0,05 (*1)(+)

0220030

šalotka

0,5

0,05 (*1)(+)

0220040

cesnak zimný/cibuľa zimná

0,01 (*1)

0220990

iné (2)

0,5

0,01 (*1)

0230000

Plodová zelenina

0,01 (*1)

0,03 (*1)

0231000

ľuľkovité

0231010

rajčiaky

0231020

sladká paprika

0231030

baklažán

0,4

0231040

okra/ibištek jedlý

0,01 (*1)

0231990

iné (2)

0,01 (*1)

0232000

b)	tekvicovité s jedlou šupou

0,4

0232010

uhorky šalátové

0232020

uhorky nakladačky

0232030

cukety

0232990

iné (2)

0233000

c)	tekvicovité s nejedlou šupou

0,3

0233010

melóny

0233020

tekvica

0233030

dyňa červená (vodový melón)

0233990

iné (2)

0234000

d)	kukurica siata cukrová/cukrová kukurica

0,01 (*1)

0239000

e)	iná plodová zelenina

0,01 (*1)

0240000

Hlúbová zelenina (okrem koreňov a mladých rastlín plodín z čeľade kapustovitých)

0,01 (*1)

0,03 (*1)

0241000

a)	hlúbová zelenina so zdužinatenými súkvetiami

0241010

brokolica

0,7

0241020

karfiol

0,01 (*1)

0241990

iné (2)

0,01 (*1)

0242000

b)	hlávková hlúbová zelenina

0242010

ružičkový kel

0,01 (*1)

0242020

hlávková kapusta

0242990

iné (2)

0,01 (*1)

0243000

c)	listová hlúbová zelenina

0243010

kapusta čínska/pe-tsai

0243020

kel

0,01 (*1)

0243990

iné (2)

0,01 (*1)

0244000

kaleráb

0,01 (*1)

0250000

Listová zelenina, bylinky a jedlé kvety

0251000

a)	šalát a podobné listové zeleniny

0,01 (*1)

0,03 (*1)

0251010

valeriánka poľná

0251020

hlávkový šalát

0251030

čakanka štrbáková širokolistá/endívia širokolistá

0251040

žerucha siata a iné klíčky a výhonky

0251050

barborka jarná

0251060

rukola/eruka

0251070

červená horčica

0251080

mladé rastliny pestovaných plodín (vrátane druhov z čeľade kapustovitých)

0251990

iné (2)

0252000

b)	špenát a podobné špenátové plodiny (listy)

0,01 (*1)

0,03 (*1)

0252010

špenát

0252020

portulaka zeleninová

0252030

listová repa, špenátová repa

0252990

iné (2)

0253000

c)	listy viniča a podobné druhy

0,01 (*1)

0,03 (*1)

0254000

d)	potočnica lekárska

0,01 (*1)

0,03 (*1)

0255000

e)	čakanka obyčajná listnatá (šalátová)

0,02

0,01 (*1)

0,03 (*1)

0256000

f)	bylinky a jedlé kvety

0,06 (*1)

0256010

trebuľka

0,02 (*1)

0256020

cesnak pažítkový

0,5

0256030

zelerová vňať

0,3

0256040

petržlen

0,3

0256050

šalvia

0,02 (*1)

0256060

rozmarín

0,02 (*1)

0256070

tymian

2(+)

0256080

bazalka a jedlé kvety

0,3

0256090

vavrínový/bobkový list

0,02 (*1)

0256100

estragón

0,02 (*1)

0256990

iné (2)

0,02 (*1)

0260000

Strukoviny

0,01 (*1)

0,03 (*1)

0260010

fazuľa (so strukmi)

0260020

fazuľa (bez strukov)

0,4

0260030

hrach (so strukmi)

0260040

hrach (bez strukov)

0,3

0260050

šošovica

0,05

0260990

iné (2)

0,01 (*1)

0270000

Stonková zelenina

0,03 (*1)

0270010

špargľa

0,01 (*1)

0270020

artičoky bodliakové (kardy)

0,01 (*1)

0270030

zeler

1,5

0,01 (*1)

0270040

fenikel obyčajný

1,5

0,01 (*1)

0270050

artičoky pravé

0,01 (*1)

0270060

pór

0,01 (*1)

0,3 (+)

0270070

rebarbora

0,7

0,01 (*1)

0270080

bambusové výhonky

0,01 (*1)

0270090

rastový vrchol paliem

0,01 (*1)

0270990

iné (2)

0,01 (*1)

0280000

Huby, machy a lišajníky

0,01 (*1)

0,03 (*1)

0280010

pestované huby

0280020

divorastúce huby

0280990

machy a lišajníky

0290000

Riasy a prokaryotické organizmy

0,01 (*1)

0,03 (*1)

0300000

STRUKOVINY

0,01 (*1)

0,03 (*1)

0300010

fazuľa

0,5

0300020

šošovica

0,4

0300030

hrach

0,4

0300040

lupiny

0,4

0300990

iné (2)

0,4

0400000

OLEJNATÉ SEMENÁ A PLODY

0,01 (*1)

0401000

Olejnaté semená

0,03 (*1)

0401010

ľanové semená

0,3

0401020

arašidy

0,01 (*1)

0401030

mak siaty

0,01 (*1)

0401040

sezamové semená

0,3

0401050

slnečnicové semená

0,01 (*1)

0401060

semená repky

0,3

0401070

sója fazuľová

0,2

0401080

horčicové semená

0,3

0401090

semená bavlníka

0,01 (*1)

0401100

semená tekvice

0,01 (*1)

0401110

semená požltu farbiarskeho

0,01 (*1)

0401120

semená boráka lekárskeho

0,3

0401130

semená ľaničníka siateho

0,3

0401140

semená konopy siatej

0,3

0401150

bôby ricínu obyčajného

0,01 (*1)

0401990

iné (2)

0,01 (*1)

0402000

Olejnaté plody

0,01 (*1)

0402010

olivy na výrobu oleja

0,12

0402020

jadrá palmy olejnej

0,03 (*1)

0402030

plody palmy olejnej

0,03 (*1)

0402040

kapok

0,03 (*1)

0402990

iné (2)

0,03 (*1)

0500000

OBILNINY

0,01 (*1)

0,03 (*1)

0500010

jačmeň

0,1 (+)

0500020

pohánka a iné pseudoobilniny

0,01 (*1)

0500030

kukurica

0,05 (*1)(+)

0500040

proso siate

0,01 (*1)

0500050

ovos

0,1 (+)

0500060

ryža

0,01 (*1)

0500070

raž

0,1 (+)

0500080

cirok

0,05 (*1)(+)

0500090

pšenica

0,1 (+)

0500990

iné (2)

0,01 (*1)

0600000

ČAJE, KÁVA, BYLINNÉ NÁLEVY, KAKAO A KAROB

0,15 (*1)

0610000

Čaje

0,05 (*1)

0620000

Kávové bôby

0,05 (*1)

0630000

Bylinné nálevy z/zo

0631000

kvetov

0,05 (*1)

2(+)

0631010

rumanček kamilkový

(+)

0631020

ibištek

(+)

0631030

ruža

(+)

0631040

jazmín

(+)

0631050

lipa

(+)

0631990

iné (2)

(+)

0632000

b)	listov a bylín

0,05 (*1)

0632010

jahoda

0632020

rooibos

0632030

mate/maté

0632990

iné (2)

0633000

koreňov

0,05 (*1)

0633010

valeriána lekárska

0633020

všehoj (ženšen)

0633990

iné (2)

0639000

d)	akýchkoľvek iných častí rastlín

0,05 (*1)

0640000

Kakaové bôby

0,05 (*1)

0650000

Karob/rohovník obyčajný/svätojánsky chlieb

0,05 (*1)

0700000

CHMEĽ

0,05 (*1)

0,3 (*1)

0800000

KORENINY

0810000

Koreniny zo semien

0,05 (*1)

0,15 (*1)

0810010

aníz/anízové semeno

0810020

černuška siata

0810030

zeler

0810040

koriander

0810050

rasca

0810060

kôpor

0810070

fenikel

0810080

senovka grécka

0810090

muškátový oriešok

0810990

iné (2)

0820000

Plodové koreniny

0,05 (*1)

0,15 (*1)

0820010

nové korenie

0820020

sečuánske korenie

0820030

rasca lúčna

0820040

kardamon

0820050

bobule borievky obyčajnej

0820060

korenie (čierne, zelené a biele)

0820070

vanilka

0820080

tamarinda

0820990

iné (2)

0830000

Koreniny získané z kôry

0,05 (*1)

0,15 (*1)

0830010

škorica

0830990

iné (2)

0840000

Koreňové a podzemkové koreniny

0840010

sladké drievko

0,05 (*1)

0,15 (*1)

0840020

zázvor (10)

0840030

kurkuma

0,05 (*1)

0,15 (*1)

0840040

chren dedinský (11)

0840990

iné (2)

0,05 (*1)

0,15 (*1)

0850000

Koreniny z púčikov

0,05 (*1)

0,15 (*1)

0850010

klinčeky

0850020

kapara tŕnitá

0850990

iné (2)

0860000

Koreniny z piestika kvetov

0,05 (*1)

0,15 (*1)

0860010

šafran

0860990

iné (2)

0870000

Koreniny z mieška

0,05 (*1)

0,15 (*1)

0870010

muškátový kvet

0870990

iné (2)

0900000

TECHNICKÉ PLODINY NA VÝROBU CUKRU (CUKRODÁRNE PLODINY)

0,01 (*1)

0,03 (*1)

0900010

koreň cukrovej repy

0,01 (*1)

0900020

cukrová trstina

0,05 (*1)(+)

0900030

korene čakanky

0,01 (*1)

0900990

iné (2)

0,01 (*1)

1000000

PRODUKTY ŽIVOČÍŠNEHO PÔVODU – SUCHOZEMSKÉ ŽIVOČÍCHY

1010000

Tkanivá z

0,03 (*1)

1011000

ošípaných

1011010

svalovina

0,02

0,01 (*1)(+)

1011020

tukové tkanivo

0,02

0,04 (+)

1011030

pečeň

0,1

0,04 (+)

1011040

obličky

0,10,1

0,06 (+)

1011050

jedlé vedľajšie jatočné produkty (iné ako pečeň a obličky)

0,1

0,06 (+)

1011990

iné (2)

0,02

0,01 (*1)(+)

1012000

b)	hovädzieho dobytka

1012010

svalovina

0,02

0,01 (*1)(+)

1012020

tukové tkanivo

0,02

0,06 (+)

1012030

pečeň

0,1

0,07 (+)

1012040

obličky

0,1

0,3 (+)

1012050

jedlé vedľajšie jatočné produkty (iné ako pečeň a obličky)

0,1

0,3 (+)

1012990

iné (2)

0,02

0,01 (*1)(+)

1013000

oviec

1013010

svalovina

0,02

0,01 (*1)(+)

1013020

tukové tkanivo

0,02

0,06 (+)

1013030

pečeň

0,1

0,07 (+)

1013040

obličky

0,1

0,3 (+)

1013050

jedlé vedľajšie jatočné produkty (iné ako pečeň a obličky)

0,1

0,3 (+)

1013990

iné (2)

0,02

0,01 (*1)(+)

1014000

kôz

1014010

svalovina

0,02

0,01 (*1)(+)

1014020

tukové tkanivo

0,02

0,06 (+)

1014030

pečeň

0,1

0,07 (+)

1014040

obličky

0,1

0,3 (+)

1014050

jedlé vedľajšie jatočné produkty (iné ako pečeň a obličky)

0,1

0,3 (+)

1014990

iné (2)

0,02

0,01 (*1)(+)

1015000

e)	koňovitých

1015010

svalovina

0,02

0,01 (*1)

1015020

tukové tkanivo

0,02

0,06

1015030

pečeň

0,1

0,07

1015040

obličky

0,1

0,3

1015050

jedlé vedľajšie jatočné produkty (iné ako pečeň a obličky)

0,1

0,3

1015990

iné (2)

0,02

0,01 (*1)

1016000

hydiny

0,01 (*1)

1016010

svalovina

0,01 (*1)

1016020

tukové tkanivo

0,01 (*1)

1016030

pečeň

0,1

1016040

obličky

0,1

1016050

jedlé vedľajšie jatočné produkty (iné ako pečeň a obličky)

0,1

1016990

iné (2)

0,01 (*1)

1017000

g)	iných hospodárskych suchozemských zvierat

1017010

svalovina

0,02

0,01 (*1)

1017020

tukové tkanivo

0,02

0,06

1017030

pečeň

0,1

0,07

1017040

obličky

0,1

0,3

1017050

jedlé vedľajšie jatočné produkty (iné ako pečeň a obličky)

0,1

0,3

1017990

iné (2)

0,02

0,01 (*1)

1020000

Mlieko

0,04

0,06 (+)

0,03 (*1)

1020010

dobytok

(+)

1020020

ovce

(+)

1020030

kozy

(+)

1020040

kone

(+)

1020990

iné (2)

(+)

1030000

Vtáčie vajcia

0,02

0,01 (*1)

0,03 (*1)

1030010

slepačie

1030020

kačacie

1030030

husacie

1030040

prepeličie

1030990

iné (2)

1040000

Med a iné včelárske produkty (7)

0,05 (*1)

0,15 (*1)

1050000

Obojživelníky a plazy

0,01 (*1)

0,03 (*1)

1060000

Suchozemské bezstavovce

0,01 (*1)

0,03 (*1)

1070000

Voľne žijúce suchozemské stavovce

0,02

0,01 (*1)

0,03 (*1)

1100000

PRODUKTY ŽIVOČÍŠNEHO PÔVODU – RYBY, RYBIE PRODUKTY A AKÉKOĽVEK INÉ POTRAVINOVÉ PRODUKTY Z MORSKÝCH A SLADKOVODNÝCH ŽIVOČÍCHOV (8)

1200000

PLODINY ALEBO ČASTI PLODÍN POUŽÍVANÉ VÝLUČNE NA VÝROBU KRMIVA PRE ZVIERATÁ (8)

1300000

SPRACOVANÉ POTRAVINOVÉ VÝROBKY (9)

Fludioxonyl (R) (F)

(R) Definícia rezídua je odlišná pri týchto kombináciách pesticíd – kód: Fludioxonyl – kód 1000000 okrem 1040000: suma fludioxonylu a jeho metabolitov oxidovaných na metabolit kyseliny 2,2-difluór-benzo[1,3]dioxol-4-karboxylovej vyjadrená ako fludioxonyl

(F) Rozpustný v tuku

Fluroxypyr (suma fluroxypyru, jeho solí, jeho esterov a jeho konjugátov vyjadrených ako fluroxypyr) (R) (A)

(R) Definícia rezídua je odlišná pri týchto kombináciách pesticíd – kód: Fluroxypyr – kód 1000000 okrem 1040000: fluroxypyr (suma fluroxypyru a jeho solí vyjadrená ako fluroxypyr)

(A) Referenčné laboratóriá EÚ zistili, že referenčný štandard v prípade konjugátov fluoxypyru nie je dostupný na trhu. Komisia pri preskúmaní MRL zohľadní komerčnú dostupnosť referenčného štandardu uvedeného v prvej vete do 1. júla 2016, alebo v prípade, že uvedený referenčný štandard do uvedeného dátumu nebude komerčne dostupný, zohľadní skutočnosť, že nie je dostupný.

Európsky úrad pre bezpečnosť potravín zistil, že niektoré informácie o analytických metódach a analytickej metóde použitej pri skúškach týkajúcich sa rezíduí nie sú k dispozícii. Komisia pri preskúmaní MRL zohľadní informácie uvedené v prvej vete, ak sa poskytnú do 1. júla 2017, alebo v prípade, že sa do uvedeného dátumu neposkytnú, zohľadní skutočnosť, že nie sú k dispozícii.

0500010 jačmeň

0500030 kukurica

0500050 ovos

0500070 raž

0500080 cirok

0500090 pšenica

0900020 cukrová trstina

Európsky úrad pre bezpečnosť potravín zistil, že niektoré informácie o analytických metódach, metabolizme a analytickej metóde použitej pri skúškach týkajúcich sa rezíduí nie sú k dispozícii. Komisia pri preskúmaní MRL zohľadní informácie uvedené v prvej vete, ak sa poskytnú do 1. júla 2017, alebo v prípade, že sa do uvedeného dátumu neposkytnú, zohľadní skutočnosť, že nie sú k dispozícii.

0270060 pór

Európsky úrad pre bezpečnosť potravín zistil, že niektoré informácie o analytických metódach, metabolizme, obdobiach pred zberom úrody a skúškach týkajúcich sa rezíduí nie sú k dispozícii. Komisia pri preskúmaní MRL zohľadní informácie uvedené v prvej vete, ak sa poskytnú do 1. júla 2017, alebo v prípade, že sa do uvedeného dátumu neposkytnú, zohľadní skutočnosť, že nie sú k dispozícii.

0220010 cesnak

0220030 šalotka

Európsky úrad pre bezpečnosť potravín zistil, že niektoré informácie o analytických metódach, metabolizme, stabilite pri skladovaní a skúškach týkajúcich sa rezíduí nie sú k dispozícii. Komisia pri preskúmaní MRL zohľadní informácie uvedené v prvej vete, ak sa poskytnú do 1. júla 2017, alebo v prípade, že sa do uvedeného dátumu neposkytnú, zohľadní skutočnosť, že nie sú k dispozícii.

0220020 cibuľa

Európsky úrad pre bezpečnosť potravín zistil, že niektoré informácie o analytických metódach, stabilite pri skladovaní, obdobiach pred zberom úrody a skúškach týkajúcich sa rezíduí nie sú k dispozícii. Komisia pri preskúmaní MRL zohľadní informácie uvedené v prvej vete, ak sa poskytnú do 1. júla 2017, alebo v prípade, že sa do uvedeného dátumu neposkytnú, zohľadní skutočnosť, že nie sú k dispozícii.

0130010 jablká

Európsky úrad pre bezpečnosť potravín zistil, že niektoré informácie o stabilite pri skladovaní a metabolizme nie sú k dispozícii. Komisia pri preskúmaní MRL zohľadní informácie uvedené v prvej vete, ak sa poskytnú do 1. júla 2017, alebo v prípade, že sa do uvedeného dátumu neposkytnú, zohľadní skutočnosť, že nie sú k dispozícii.

1011000 a) ošípaných

1011010 svalovina

1011020 tukové tkanivo

1011030 pečeň

1011040 obličky

1011050 jedlé vedľajšie jatočné produkty (iné ako pečeň a obličky)

1011990 iné (2)

1012000 b) hovädzieho dobytka

1012010 svalovina

1012020 tukové tkanivo

1012030 pečeň

1012040 obličky

1012050 jedlé vedľajšie jatočné produkty (iné ako pečeň a obličky)

1012990 iné (2)

1013000 c) oviec

1013010 svalovina

1013020 tukové tkanivo

1013030 pečeň

1013040 obličky

1013050 jedlé vedľajšie jatočné produkty (iné ako pečeň a obličky)

1013990 iné (2)

1014000 d) kôz

1014010 svalovina

1014020 tukové tkanivo

1014030 pečeň

1014040 obličky

1014050 jedlé vedľajšie jatočné produkty (iné ako pečeň a obličky)

1014990 iné (2)

1020000 Mlieko

1020010 dobytok

1020020 ovce

1020030 kozy

1020040 kone

1020990 iné (2)

Európsky úrad pre bezpečnosť potravín zistil, že niektoré informácie o analytickej metóde použitej pri skúškach týkajúcich sa rezíduí nie sú k dispozícii. Komisia pri preskúmaní MRL zohľadní informácie uvedené v prvej vete, ak sa poskytnú do 1. júla 2017, alebo v prípade, že sa do uvedeného dátumu neposkytnú, zohľadní skutočnosť, že nie sú k dispozícii.

0256070 tymian

0631000 a) kvetov

0631010 rumanček kamilkový

0631020 ibištek

0631030 ruža

0631040 jazmín

0631050 lipa

0631990 iné (2)“

V časti A prílohy III sa stĺpec týkajúci sa cyflumetofénu nahrádza takto:

„ Rezíduá pesticídov a maximálne hladiny rezíduí (mg/kg)

Číslo kódu

Skupiny a príklady jednotlivých výrobkov, na ktoré sa uplatňujú MRL (2)

Cyflumetofén

(1)

(2)

(3)

0100000

ČERSTVÉ ALEBO MRAZENÉ OVOCIE, ORECHY

0110000

Citrusové plody

0,5

0110010

grapefruity

0110020

pomaranče

0110030

citróny

0110040

limety

0110050

mandarínky

0110990

iné (2)

0120000

Orechy stromové

0,01 (*2)

0120010

mandle

0120020

para orechy

0120030

kešu orechy

0120040

gaštany jedlé

0120050

kokosové orechy

0120060

lieskovce

0120070

makadamové orechy

0120080

pekanové orechy

0120090

píniové oriešky

0120100

pistáciové orechy

0120110

vlašské orechy

0120990

iné (2)

0130000

Jadrové ovocie

0,4

0130010

jablká

0130020

hrušky

0130030

dule

0130040

mišpule

0130050

mišpuľník japonský, lokvát

0130990

iné (2)

0140000

Kôstkové ovocie

0140010

marhule

0,3

0140020

čerešne (čerešňa vtáčia)

0140030

broskyne

0,3

0140040

slivky

0140990

iné (2)

0150000

Bobuľové a drobné ovocie

0151000

hrozno

0,6

0151010

stolové hrozno

0151020

muštové hrozno

0152000

jahody

0,6

0153000

c)	krovité ovocné druhy

0153010

ostružiny

0153020

ostružina ožinová

0153030

maliny (červené a žlté)

0153990

iné (2)

0154000

d)	iné drobné a bobuľové ovocie

0154010

čučoriedky

0154020

brusnice

0154030

ríbezle (čierne, červené a biele)

0154040

egreše (zelené, červené a žlté)

0154050

šípky

0154060

moruše (čierne a biele)

0154070

plody hlohu azarolského

0,4

0154080

plody bazy čiernej

0154990

iné (2)

0160000

Rôzne ovocie s/so

0161000

a)	jedlou šupou

0161010

datle

0161020

figy

0161030

stolové olivy

0161040

kumkváty

0161050

karambola

0161060

ebenovník rajčiakový

0,4

0161070

klinčekovec jambolanový

0161990

iné (2)

0162000

b)	nejedlou šupou, malé

0162010

kivi (zelené, červené, žlté)

0162020

dvojslivka – liči

0162030

mučenka jedlá/plody marakuje

0162040

plody opuncie (nopál)/plody kaktusov (kaktusová figa)

0162050

zlatolist jablkový

0162060

ebenovník virgínsky

0162990

iné (2)

0163000

c)	nejedlou šupou, veľké

0163010

avokáda

0163020

banány

0163030

mangá

0163040

papáje

0163050

granátové jablká

0163060

cherimoya

0163070

guavy

0163080

ananásy

0163090

plody chlebovníka

0163100

duriany

0163110

anona mäkoostnatá/quanabana

0163990

iné (2)

0200000

ČERSTVÁ ALEBO MRAZENÁ ZELENINA

0210000

Koreňová a hľuzová zelenina

0211000

zemiaky

0212000

b)	tropická koreňová a hľuzová zelenina

0212010

korene kasavy (manioku jedlého)/maniok

0212020

sladké zemiaky

0212030

jamy

0212040

korene maranty trsťovitej

0212990

iné (2)

0213000

c)	iná koreňová a hľuzová zelenina okrem cukrovej repy

0213010

repa obyčajná

0213020

mrkva

0213030

zeler

0213040

chren

0213050

jeruzalemské artičoky

0213060

paštrnák

0213070

koreň petržlenu

0213080

reďkovka

0213090

kozia brada

0213100

kapusta repková kvaková/kvaka

0213110

okrúhlica

0213990

iné (2)

0220000

Cibuľová zelenina

0220010

cesnak

0220020

cibuľa

0220030

šalotka

0220040

cesnak zimný/cibuľa zimná

0220990

iné (2)

0230000

Plodová zelenina

0231000

ľuľkovité

0231010

rajčiaky

0,4

0231020

sladká paprika

0231030

baklažán

0,4

0231040

okra/ibištek jedlý

0231990

iné (2)

0232000

b)	tekvicovité s jedlou šupou

0232010

uhorky šalátové

0,4

0232020

uhorky nakladačky

0232030

cukety

0232990

iné (2)

0233000

c)	tekvicovité s nejedlou šupou

0233010

melóny

0233020

tekvica

0233030

dyňa červená (vodový melón)

0233990

iné (2)

0234000

d)	kukurica siata cukrová/cukrová kukurica

0239000

e)	iná plodová zelenina

0240000

Hlúbová zelenina (okrem koreňov a mladých rastlín plodín z čeľade kapustovitých)

0241000

a)	hlúbová zelenina so zdužinatenými súkvetiami

0241010

brokolica

0241020

karfiol

0241990

iné (2)

0242000

b)	hlávková hlúbová zelenina

0242010

ružičkový kel

0242020

hlávková kapusta

0242990

iné (2)

0243000

c)	listová hlúbová zelenina

0243010

kapusta čínska/pe-tsai

0243020

kel

0243990

iné (2)

0244000

kaleráb

0250000

Listová zelenina, bylinky a jedlé kvety

0251000

a)	šalát a podobné listové zeleniny

0251010

valeriánka poľná

0251020

hlávkový šalát

0251030

čakanka štrbáková širokolistá/endívia širokolistá

0251040

žerucha siata a iné klíčky a výhonky

0251050

barborka jarná

0251060

rukola/eruka

0251070

červená horčica

0251080

mladé rastliny pestovaných plodín (vrátane druhov z čeľade kapustovitých)

0251990

iné (2)

0252000

b)	špenát a podobné špenátové plodiny (listy)

0252010

špenát

0252020

portulaka zeleninová

0252030

listová repa, špenátová repa

0252990

iné (2)

0253000

c)	listy viniča a podobné druhy

0254000

d)	potočnica lekárska

0255000

e)	čakanka obyčajná listnatá (šalátová)

0256000

f)	bylinky a jedlé kvety

0256010

trebuľka

0256020

cesnak pažítkový

0256030

zelerová vňať

0256040

petržlen

0256050

šalvia

0256060

rozmarín

0256070

tymian

0256080

bazalka a jedlé kvety

0256090

vavrínový/bobkový list

0256100

estragón

0256990

iné (2)

0260000

Strukoviny

0260010

fazuľa (so strukmi)

0260020

fazuľa (bez strukov)

0260030

hrach (so strukmi)

0260040

hrach (bez strukov)

0260050

šošovica

0260990

iné (2)

0270000

Stonková zelenina

0270010

špargľa

0270020

artičoky bodliakové (kardy)

0270030

zeler

0270040

fenikel obyčajný

0270050

artičoky pravé

0270060

pór

0270070

rebarbora

0270080

bambusové výhonky

0270090

rastový vrchol paliem

0270990

iné (2)

0280000

Huby, machy a lišajníky

0280010

pestované huby

0280020

divorastúce huby

0280990

machy a lišajníky

0290000

Riasy a prokaryotické organizmy

0300000

STRUKOVINY

0300010

fazuľa

0300020

šošovica

0300030

hrach

0300040

lupiny

0300990

iné (2)

0400000

OLEJNATÉ SEMENÁ A PLODY

0401000

Olejnaté semená

0401010

ľanové semená

0401020

arašidy

0401030

mak siaty

0401040

sezamové semená

0401050

slnečnicové semená

0401060

semená repky

0401070

sója fazuľová

0401080

horčicové semená

0401090

semená bavlníka

0401100

semená tekvice

0401110

semená požltu farbiarskeho

0401120

semená boráka lekárskeho

0401130

semená ľaničníka siateho

0401140

semená konopy siatej

0401150

bôby ricínu obyčajného

0401990

iné (2)

0402000

Olejnaté plody

0402010

olivy na výrobu oleja

0402020

jadrá palmy olejnej

0402030

plody palmy olejnej

0402040

kapok

0402990

iné (2)

0500000

OBILNINY

0500010

jačmeň

0500020

pohánka a iné pseudoobilniny

0500030

kukurica

0500040

proso siate

0500050

ovos

0500060

ryža

0500070

raž

0500080

cirok

0500090

pšenica

0500990

iné (2)

0600000

ČAJE, KÁVA, BYLINNÉ NÁLEVY, KAKAO A KAROB

0610000

Čaje

0620000

Kávové bôby

0630000

Bylinné nálevy z/zo

0631000

kvetov

0631010

rumanček kamilkový

0631020

ibištek

0631030

ruža

0631040

jazmín

0631050

lipa

0631990

iné (2)

0632000

b)	listov a bylín

0632010

jahoda

0632020

rooibos

0632030

mate/maté

0632990

iné (2)

0633000

koreňov

0633010

valeriána lekárska

0633020

všehoj (ženšen)

0633990

iné (2)

0639000

d)	akýchkoľvek iných častí rastlín

0640000

Kakaové bôby

0650000

Karob/rohovník obyčajný/svätojánsky chlieb

0700000

CHMEĽ

0800000

KORENINY

0810000

Koreniny zo semien

0810010

aníz/anízové semeno

0810020

černuška siata

0810030

zeler

0810040

koriander

0810050

rasca

0810060

kôpor

0810070

fenikel

0810080

senovka grécka

0810090

muškátový oriešok

0810990

iné (2)

0820000

Plodové koreniny

0820010

nové korenie

0820020

sečuánske korenie

0820030

rasca lúčna

0820040

kardamon

0820050

bobule borievky obyčajnej

0820060

korenie (čierne, zelené a biele)

0820070

vanilka

0820080

tamarinda

0820990

iné (2)

0830000

Koreniny získané z kôry

0830010

škorica

0830990

iné (2)

0840000

Koreňové a podzemkové koreniny

0840010

sladké drievko

0840020

zázvor (10)

0840030

kurkuma

0840040

chren dedinský (11)

0840990

iné (2)

0850000

Koreniny z púčikov

0850010

klinčeky

0850020

kapara tŕnitá

0850990

iné (2)

0860000

Koreniny z piestika kvetov

0860010

šafran

0860990

iné (2)

0870000

Koreniny z mieška

0870010

muškátový kvet

0870990

iné (2)

0900000

TECHNICKÉ PLODINY NA VÝROBU CUKRU (CUKRODÁRNE PLODINY)

0900010

koreň cukrovej repy

0900020

cukrová trstina

0900030

korene čakanky

0900990

iné (2)

1000000

PRODUKTY ŽIVOČÍŠNEHO PÔVODU – SUCHOZEMSKÉ ŽIVOČÍCHY

1010000

Tkanivá z

1011000

ošípaných

1011010

svalovina

0,01 (*2)

1011020

tukové tkanivo

0,01 (*2)

1011030

pečeň

0,02

1011040

obličky

0,02

1011050

jedlé vedľajšie jatočné produkty (iné ako pečeň a obličky)

0,02

1011990

iné (2)

0,01 (*2)

1012000

b)	hovädzieho dobytka

1012010

svalovina

0,01 (*2)

1012020

tukové tkanivo

0,01 (*2)

1012030

pečeň

0,02

1012040

obličky

0,02

1012050

jedlé vedľajšie jatočné produkty (iné ako pečeň a obličky)

0,02

1012990

iné (2)

0,01 (*2)

1013000

oviec

1013010

svalovina

0,01 (*2)

1013020

tukové tkanivo

0,01 (*2)

1013030

pečeň

0,02

1013040

obličky

0,02

1013050

jedlé vedľajšie jatočné produkty (iné ako pečeň a obličky)

0,02

1013990

iné (2)

0,01 (*2)

1014000

kôz

1014010

svalovina

0,01 (*2)

1014020

tukové tkanivo

0,01 (*2)

1014030

pečeň

0,02

1014040

obličky

0,02

1014050

jedlé vedľajšie jatočné produkty (iné ako pečeň a obličky)

0,02

1014990

iné (2)

0,01 (*2)

1015000

e)	koňovitých

1015010

svalovina

0,01 (*2)

1015020

tukové tkanivo

0,01 (*2)

1015030

pečeň

0,02

1015040

obličky

0,02

1015050

jedlé vedľajšie jatočné produkty (iné ako pečeň a obličky)

0,02

1015990

iné (2)

0,01 (*2)

1016000

hydiny

1016010

svalovina

1016020

tukové tkanivo

1016030

pečeň

1016040

obličky

1016050

jedlé vedľajšie jatočné produkty (iné ako pečeň a obličky)

1016990

iné (2)

1017000

g)	iných hospodárskych suchozemských zvierat

1017010

svalovina

0,01 (*2)

1017020

tukové tkanivo

0,01 (*2)

1017030

pečeň

0,02

1017040

obličky

0,02

1017050

jedlé vedľajšie jatočné produkty (iné ako pečeň a obličky)

0,02

1017990

iné (2)

0,01 (*2)

1020000

Mlieko

0,01 (*2)

1020010

dobytok

1020020

ovce

1020030

kozy

1020040

kone

1020990

iné (2)

1030000

Vtáčie vajcia

1030010

slepačie

1030020

kačacie

1030030

husacie

1030040

prepeličie

1030990

iné (2)

1040000

Med a iné včelárske produkty (7)

1050000

Obojživelníky a plazy

1060000

Suchozemské bezstavovce

1070000

Voľne žijúce suchozemské stavovce

1100000

PRODUKTY ŽIVOČÍŠNEHO PÔVODU – RYBY, RYBIE PRODUKTY A AKÉKOĽVEK INÉ POTRAVINOVÉ PRODUKTY Z MORSKÝCH A SLADKOVODNÝCH ŽIVOČÍCHOV (8)

1200000

PLODINY ALEBO ČASTI PLODÍN POUŽÍVANÉ VÝLUČNE NA VÝROBU KRMIVA PRE ZVIERATÁ (8)

1300000

SPRACOVANÉ POTRAVINOVÉ VÝROBKY (9)

3.	Do prílohy IV sa v abecednom poradí vkladajú tieto zápisy: „24-epibrassinolid“ a „extrakt z cibuliek Allium cepa L.“.

(*1) Označuje dolnú hranicu analytického stanovenia.

(1) Pokiaľ ide o úplný zoznam výrobkov rastlinného a živočíšneho pôvodu, na ktoré sa uplatňujú MRL, mal by sa uviesť odkaz na prílohu I.

(*2) Označuje dolnú hranicu analytického stanovenia.

(2) Pokiaľ ide o úplný zoznam výrobkov rastlinného a živočíšneho pôvodu, na ktoré sa uplatňujú MRL, mal by sa uviesť odkaz na prílohu I.“

6.7.2021

Úradný vestník Európskej únie

L 238/32

VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2021/1100

z 5. júla 2021,

ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo a s konečnou platnosťou sa vyberá predbežné clo uložené na dovoz určitých plochých výrobkov zo železa, z nelegovanej ocele alebo ostatnej legovanej ocele valcovaných za tepla s pôvodom v Turecku

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1036 z 8. júna 2016 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskej únie (1) (ďalej len „základné nariadenie“), a najmä na jeho článok 9 ods. 4,

keďže:

1. POSTUP

1.1. Začatie

(1)

Európska komisia (ďalej len „Komisia“) 14. mája 2020 začala antidumpingové prešetrovanie týkajúce sa dovozu určitých plochých výrobkov zo železa, z nelegovanej ocele alebo ostatnej legovanej ocele valcovaných za tepla (ďalej len „prešetrovaný výrobok“) s pôvodom v Turecku (ďalej len „dotknutá krajina“) na základe článku 5 základného nariadenia (2).

(2)	Komisia začala 12. júna 2020 antisubvenčné prešetrovanie týkajúce sa dovozu toho istého výrobku s pôvodom v Turecku (3).

1.2. Registrácia

(3)	V nadväznosti na žiadosť navrhovateľa podloženú požadovanými dôkazmi Komisia vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2020/1686 (4) (ďalej len „nariadenie o registrácii“) podľa článku 14 ods. 5 základného nariadenia zaviedla registráciu dovozu dotknutého výrobku.

1.3. Predbežné opatrenia

(4)

V súlade s článkom 19a základného nariadenia Komisia 17. decembra 2020 stranám poskytla súhrn navrhovaných predbežných ciel a podrobné údaje o výpočte dumpingových rozpätí a rozpätí primeraných na odstránenie ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie. Ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 215 a 216 predbežného nariadenia, pripomienky predložené stranami neviedli k zmene rozpätí, keďže sa nepovažovali za pripomienky administratívneho charakteru.

(5)	Komisia 7. januára 2021 uložila vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2021/9 (5) (ďalej len „predbežné nariadenie“) predbežné antidumpingové clo.

1.4. Ďalší postup

(6)

Po poskytnutí informácií o základných skutočnostiach a úvahách, na základe ktorých sa uložilo predbežné antidumpingové clo (ďalej len „predbežné poskytnutie informácií“) predložili navrhovatelia, konzorcium zastupujúce záujmy niektorých používateľov, používateľ, ktorý dovážal dlhé oceľové výrobky, vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky, dovozca prepojený s jedným vyvážajúcim výrobcom zaradeným do vzorky, turecké združenie vývozcov ocele (ďalej len „ÇİB“) a vláda Turecka písomné podania, v ktorých sa vyjadrili k predbežným zisteniam. Dvaja vyvážajúci výrobcovia požiadali o ďalšie informácie o výpočte ich rozpätí ujmy a tieto informácie im boli poskytnuté.

(7)	Stranám, ktoré o to požiadali, bola poskytnutá možnosť vypočutia. Uskutočnilo sa vypočutie troch vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky a vlády Turecka.

(8)	Komisia pokračovala v získavaní a overovaní všetkých informácií, ktoré považovala za potrebné pre svoje konečné zistenia. Komisia pri práci na svojich konečných zisteniach vzala do úvahy pripomienky predložené zainteresovanými stranami a vo vhodných prípadoch zrevidovala svoje predbežné závery.

(9)

Komisia informovala všetky zainteresované strany o základných skutočnostiach a úvahách, na základe ktorých zamýšľala uložiť konečné antidumpingové clo na dovoz určitých plochých výrobkov zo železa, z nelegovanej ocele alebo ostatnej legovanej ocele valcovaných za tepla s pôvodom v Turecku (ďalej len „konečné poskytnutie informácií“). Všetkým stranám bola poskytnutá lehota, v rámci ktorej mohli ku konečnému poskytnutiu informácií predložiť pripomienky.

(10)	Stranám, ktoré o to požiadali, sa takisto poskytla možnosť vypočutia. Uskutočnilo sa vypočutie troch vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky. Jeden vyvážajúci výrobca zaradený do vzorky sa navyše obrátil na úradníka pre vypočutie v súvislosti s uplatňovaním článku 18 základného nariadenia.

(11)

Komisia po konečnom poskytnutí informácií zistila administratívnu chybu vo výpočte konečného dumpingového rozpätia jedného z vyvážajúcich výrobcov. Preto dotknutému vyvážajúcemu výrobcovi zaslala dodatočné konečné poskytnutie informácií a daný vyvážajúci výrobca predložil ďalšie pripomienky k dodatočnému poskytnutiu informácií.

(12)	Pripomienky, ktoré predložili zainteresované strany, boli posúdené a v náležitých prípadoch zohľadnené v tomto nariadení.

1.5. Výber vzorky

(13)	Keďže k výberu vzorky neboli predložené žiadne pripomienky, potvrdili sa odôvodnenia 7 až 18 predbežného nariadenia.

1.6. Individuálne preskúmanie

(14)	Keďže k tomuto oddielu neboli predložené žiadne pripomienky, potvrdilo sa odôvodnenie 19 predbežného nariadenia.

1.7. Obdobie prešetrovania a posudzované obdobie

(15)	Keďže k obdobiu prešetrovania (ďalej len „OP“) a posudzovanému obdobiu neboli predložené žiadne pripomienky, potvrdilo sa odôvodnenie 27 predbežného nariadenia.

1.8. Zmena zemepisného rozsahu a procedurálne tvrdenia

(16)

Od 1. januára 2021 už Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska (ďalej len „Spojené kráľovstvo“) nie je súčasťou Európskej únie. V tomto nariadení sa preto vychádza z údajov týkajúcich sa Európskej únie bez Spojeného kráľovstva (ďalej len „EÚ27“). Komisia preto požiadala navrhovateľa a výrobcov z Únie zaradených do vzorky, aby predložili určité časti svojich pôvodných vyplnených dotazníkov iba s údajmi týkajúcimi sa EÚ27. Navrhovateľ a výrobcovia z Únie zaradení do vzorky požadované údaje predložili. Keďže rozdiel medzi makroekonomickými ukazovateľmi uverejnenými v predbežnom nariadení a makroekonomickými údajmi týkajúcimi sa EÚ27 je spôsobený vylúčením údajov jediného výrobcu zo Spojeného kráľovstva, v niektorých tabuľkách v tomto nariadení sa údaje uvádzajú v rozpätiach, aby sa neposkytli dôverné informácie týkajúce sa tejto zainteresovanej strany.

(17)	Pokiaľ ide o dumping, pri výpočte konečných dumpingových rozpätí sa zohľadnil iba predaj vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky na vývoz do EÚ27.

(18)

Napokon na účely posúdenia záujmu Únie Komisia zisťovala aj informácie o vplyve vystúpenia Spojeného kráľovstva na vyplnené dotazníky predložené používateľmi a dovozcami, konkrétne spoločnosťami Marcegaglia Carbon Steel SpA, San Polo Lamiere a subjektmi, ktoré zastupuje skupina Network Steel. Spoločnosť San Polo Lamiere na žiadosť Komisie nereagovala. Ostatné strany uviedli, že vystúpenie Spojeného kráľovstva nemalo žiadny vplyv na informácie, ktoré už poskytli.

(19)

Komisia 12. januára 2021 prostredníctvom záznamu do spisu (6) informovala spoločnosti a združenia zo Spojeného kráľovstva, že v konaniach na ochranu obchodu sa už nebudú považovať za zainteresované strany. Na záznam reagovalo iba Medzinárodné združenie obchodu s oceľou, ktoré je stranou so sídlom v Spojenom kráľovstve zastupujúcou záujmy dovozcov a používateľov a bolo zaregistrované ako zainteresovaná strana, pričom predložilo odôvodnenú žiadosť o to, aby v tomto konaní naďalej bolo zainteresovanou stranou. Vzhľadom na to, že strana má centrum v Nemecku, ktoré zastupuje relevantné podniky z EÚ v rámci EÚ27, Komisia s jej žiadosťou súhlasila.

(20)

Vláda Turecka sa domnievala, že vystúpením Spojeného kráľovstva sa stali predbežné opatrenia uložené 7. januára 2021 nepodloženými a nezákonnými, keďže vychádzali z údajov týkajúcich sa EÚ28. Vláda Turecka 29. januára 2021 požiadala Komisiu, aby zrušila predbežné opatrenia a vykonala analýzu na základe údajov, z ktorých sa vylúčia údaje týkajúce sa Spojeného kráľovstva. Komisia považovala žiadosť vlády Turecka za neodôvodnenú, keďže predbežné opatrenia sa zakladali na zisteniach, ktoré boli zainteresovaným stranám predbežne poskytnuté v roku 2020, teda v čase, keď Únia stále mala 28 členských štátov.

(21)

Vláda Turecka a dvaja vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky navyše tvrdili, že vzhľadom na článok 11 ods. 2 Dohody medzi Európskym spoločenstvom uhlia a ocele a Tureckou republikou o obchode s výrobkami, na ktoré sa vzťahuje Zmluva o založení Európskeho spoločenstva uhlia a ocele (ďalej len „dohoda medzi Tureckom a ESUO“) (7), by žiadne predbežné opatrenia nemali zostať v platnosti dlhšie ako tri mesiace. Komisia však zastávala názor, že ustanovenia článku 11 dohody medzi Tureckom a ESUO sú relevantné iba v prípade, že sa na tento článok osobitne odvolala strana, ktorá utrpela ujmu. Komisia sa v tomto prešetrovaní na ustanovenia článkov 10 ani 11 dohody medzi Tureckom a ESUO neodvolala, takže sa od nej nevyžaduje, aby uložila predbežné opatrenia s trvaním kratším ako šesť mesiacov, ako sa stanovuje v základnom nariadení.

2. DOTKNUTÝ VÝROBOK A PODOBNÝ VÝROBOK

2.1. Tvrdenia týkajúce sa vymedzenia výrobku

(22)

Výrobca vysokozdvižných vozíkov a komponentov pre vysokozdvižné vozíky a stavebné stroje v predbežnej fáze požadoval vylúčenie výrobkov z tyčovej ocele valcovanej za tepla z vymedzenia výrobku v rámci prešetrovania. Komisia v predbežnom nariadení predbežne stanovila, že výrobky z tyčovej ocele valcovanej za tepla nepatria do rozsahu tohto prešetrovania, pretože 6 – 12 m dlhá tyč valcovaná za tepla je dlhý výrobok a nie plochý oceľový výrobok.

(23)

Po predbežnom poskytnutí informácií strana svoju požiadavku zopakovala. Poznamenala, že na dotknuté výrobky sa stále vzťahuje vymedzenie výrobku, takže podliehajú opatreniam. Požiadala preto o vylúčenie „výrobkov dlhších ako 6 000 mm“ v záujme vylúčenia rovnakých výrobkov, t. j. určitých dlhých tyčových výrobkov valcovaných za tepla v súčasnosti patriacich pod číselný znak KN 7226 91 91, teda jeden z číselných znakov KN, na ktoré sa vzťahujú opatrenia. Komisia zistila, že vylúčenie navrhované stranou nie je možné uplatniť, keďže by sa týkalo aj určitých plochých výrobkov zo železa, z nelegovanej ocele alebo ostatnej legovanej ocele valcovaných za tepla, na ktoré sa opatrenia mali vzťahovať. Navrhovateľ v tejto súvislosti poznamenal, že dĺžka 10 000 mm sa môže vzťahovať na zvitky patriace medzi ploché výrobky zo železa, z nelegovanej ocele alebo ostatnej legovanej ocele valcované za tepla a dokonca aj na určité ploché výrobky zo železa, z nelegovanej ocele alebo ostatnej legovanej ocele valcované za tepla rezané na dĺžku, takže nie je výlučnou vlastnosťou výrobkov uvedených v žiadosti o vylúčenie. Navrhovateľ však súhlasil, že dané výrobky z tyčovej ocele valcované za tepla nemajú byť zahrnuté do rozsahu prešetrovania.

(24)

Komisia zistila, že výrobky uvedené v žiadosti výrobcu vysokozdvižných vozíkov majú odlišné základné vlastnosti ako ploché výrobky zo železa, z nelegovanej ocele alebo ostatnej legovanej ocele valcované za tepla, ktoré sa však netýkajú dĺžky, ale hrúbky a šírky a na základe ktorých sú odlišnými výrobkami s odlišným použitím. Došlo teda k vylúčeniu „výrobkov a) so šírkou 350 mm alebo menej a b) s hrúbkou 50 mm alebo viac bez ohľadu na dĺžku výrobku“.

(25)

Po predbežnom poskytnutí informácií požiadala spoločnosť Erdemir Romania S.R.L. o vylúčenie tzv. magnetických výrobkov z kremíka s neorientovanou štruktúrou valcovaných za tepla, patriacich pod číselný znak KN 7225 19 10, pretože tieto výrobky nakupuje iba od svojej materskej spoločnosti Erdemir v Turecku z dôvodu údajných praktík výrobcov z Únie (t. j. vysokých cien a obmedzenej ponuky) a údajnej neexistencie hospodárskej súťaže s výrobcami z Únie. Spoločnosť Erdemir Romania S.R.L tvrdila, že ak dané výrobky nebudú vylúčené, bude to mať negatívny vplyv na samotnú spoločnosť, ako aj na rumunské hospodárstvo ako celok.

(26)

Uvedená žiadosť o vylúčenie sa týka dodávok vstupných plochých výrobkov zo železa, z nelegovanej ocele alebo ostatnej legovanej ocele valcovaných za tepla výrobcovi elektrotechnickej ocele v Rumunsku jeho materskou spoločnosťou Erdemir z Turecka. Komisia zistila, že tieto vstupné materiály sa od iných druhov plochých výrobkov zo železa, z nelegovanej ocele alebo ostatnej legovanej ocele valcovaných za tepla, ktoré podliehajú opatreniam, nelíšia, ale majú s nimi spoločné prvky, pokiaľ ide o ich základné fyzické, technické a chemické vlastnosti, konečné použitie a vzájomnú zameniteľnosť. Komisia preto zamietla žiadosť o vylúčenie tzv. magnetických výrobkov z kremíka s neorientovanou štruktúrou valcovaných za tepla, patriacich pod číselný znak KN 7225 19 10. Tzv. magnetické výrobky z kremíka s neorientovanou štruktúrou valcované za tepla navyše vyrábajú viacerí výrobcovia z Únie a dochádza tak k priamej konkurencii s dovážanými výrobkami. Pokiaľ ide o vplyv na žiadajúcu stranu, Komisia vzhľadom na výšku antidumpingového cla uplatniteľného na materskú spoločnosť nevidela dôvod, prečo by malo byť nevylúčenie „katastrofické“, ako táto strana tvrdila.

2.2. Záver

(27)	Keďže k vymedzeniu výrobku neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky, Komisia potvrdila závery uvedené v odôvodneniach 28 až 33 predbežného nariadenia upravené v odôvodnení 24.

3. DUMPING

(28)	V nadväznosti na predbežné a konečné poskytnutie informácií boli Komisii doručené písomné pripomienky troch vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky a navrhovateľa k predbežným a konečným zisteniam o dumpingu.

3.1. Uplatňovanie článku 18 základného nariadenia

(29)	Podrobnosti o uplatňovaní článku 18 základného nariadenia na informácie poskytnuté dvoma prepojenými vyvážajúcimi výrobcami, ktoré sa týkali nákladov na dopravu vykázaných v súvislosti s predajom na domácom trhu, sa uviedli v odôvodneniach 26 a 56 až 59 predbežného nariadenia.

(30)

Po predbežnom poskytnutí informácií dvaja prepojení vyvážajúci výrobcovia namietali proti predbežnému uplatňovaniu článku 18 základného nariadenia v súvislosti so svojimi nákladmi na vnútroštátnu dopravu a tvrdili, že v tomto prípade neboli splnené podmienky na uplatnenie daného článku. Takisto tvrdili, že ak Komisia dospela k inému záveru, náklady na vnútroštátnu dopravu mohla upraviť iba v prípade tých trás dodávok, pri ktorých sa informácie spoločností považovali za nesprávne.

(31)	Navrhovateľ vo svojich pripomienkach predložených po predbežnom poskytnutí informácií namietal proti tvrdeniu vyvážajúcich výrobcov a podporil Komisiu pri predbežnom uplatňovaní článku 18 základného nariadenia vo vzťahu k nákladom na dopravu vynaloženým danými vyvážajúcimi výrobcami.

(32)

Po konečnom poskytnutí informácií daní vyvážajúci výrobcovia svoje tvrdenia zopakovali. Po prvé, tvrdili, že určenie nákladov vynaložených na dopravu plochých výrobkov zo železa, z nelegovanej ocele alebo ostatnej legovanej ocele valcovaných za tepla medzi výrobcom a inou spoločnosťou v skupine už nie je potrebné, keďže Komisia sa rozhodla vypočítať dumpingové rozpätia pre oboch vyvážajúcich výrobcov v skupine oddelene. Po druhé, tvrdili, že Komisia mala použiť informácie uvedené v odpovedi na list podľa článku 18 a náklady na dopravu prispôsobiť iba v prípade trás dodávok, ktorých súčasťou bol sklad/prístav prepojenej spoločnosti v skupine ako sprostredkovateľské predajné miesto alebo miesto dodania. V tejto súvislosti sa spoločnosť obrátila aj na úradníka pre vypočutie a vypočutie sa uskutočnilo 6. mája 2021.

(33)

Komisia tvrdenie analyzovala a dospela k záveru, že uplatnenie článku 18 základného nariadenia v súvislosti s nákladmi na vnútroštátnu dopravu vynaloženými vyvážajúcimi výrobcami bolo odôvodnené. Po prvé, hoci sa v nadväznosti na pripomienky oboch spoločností k predbežnému poskytnutiu informácií vykonali pre tieto spoločnosti samostatné výpočty, naďalej boli prepojenými stranami, takže náklady na vnútroštátnu dopravu boli stále relevantné. Po druhé, v dokumentoch predložených spoločnosťami na podporu ich tvrdenia sa neuvádzali žiadne nové informácie a neposkytlo sa jasné a úplné rozdelenie všetkých trás dodávok v rámci predaja prešetrovaného výrobku na domácom trhu, ktoré by Komisii umožnilo jasne identifikovať, a teda krížovo skontrolovať všetky transakcie, ktorých súčasťou bol sklad/prístav prepojenej spoločnosti ako sprostredkovateľské predajné alebo distribučné miesto. Na základe informácií v spise nebolo možné s dostatočnou istotou vylúčiť, že neexistovali aj ďalšie trasy dodávok, pri ktorých by bolo takisto potrebné vylúčiť niektoré náklady na vnútroštátnu dopravu.

(34)

V nadväznosti na odporúčania úradníka pre vypočutie Komisia opätovne posúdila primeranosť úpravy nákladov vyvážajúcich výrobcov na vnútroštátnu dopravu. Komisia poznamenala, že uplatňovanie článku 18 základného nariadenia sa týkalo iba obmedzeného počtu predajných transakcií na domácom trhu (približne 10 % v prípade jedného vyvážajúceho výrobcu, približne 20 % v prípade druhého vyvážajúceho výrobcu v skupine) a že opravila iba predajné transakcie dodané zákazníkovi. Úpravy v prípade väčšiny predajných transakcií na domácom trhu teda zostali nedotknuté. Komisia navyše síce uplatnila dostupné skutočnosti, ale úpravu v podobe nákladov na dopravu úplne nezamietla. Namiesto toho použila skutočné údaje poskytnuté spoločnosťami s cieľom odhadnúť náklady na dopravu v prípade trás, pri ktorých nebolo zapojenie prepojeného sprostredkovateľského miesta zrejmé. Komisia sa preto domnievala, že vzhľadom na skutočnosti a na to, že vyvážajúci výrobcovia museli podložiť požadované úpravy, bol prístup, ktorý zaujala v súvislosti s určením úpravy v podobe nákladov na dopravu v prípade predajných transakcií na domácom trhu, primeraný a nebol neopodstatnený.

(35)	Tvrdenie sa preto zamietlo a Komisia potvrdila svoje závery uvedené v odôvodneniach 56 až 59 predbežného nariadenia.

3.2. Normálna hodnota

(36)	Podrobnosti o výpočte normálnej hodnoty boli uvedené v odôvodneniach 38 až 49 predbežného nariadenia.

(37)	Jeden vyvážajúci výrobca tvrdil, že Komisia by mala pri určovaní jeho výrobných nákladov zosúladiť prepočítané náklady na zakúpený vstup s jeho účtovnými záznamami.

(38)

Komisia tvrdenie posúdila a považovala ho za odôvodnené. Metodika, ktorú Komisiu uplatnila v predbežnej fáze na prerozdelenie nákladov na zakúpený vstup s cieľom odzrkadliť rozdiel v nákladoch vyplývajúci z rozdielnych technických vlastností, viedla k vyšším celkovým nákladom na daný vstup, čo nezodpovedalo účtovným záznamom vyvážajúceho výrobcu. Tvrdenie bolo preto prijaté a Komisia v konečnom výpočte náklady na zakúpený vstup náležite upravila.

(39)

Jeden vyvážajúci výrobca tvrdil, že Komisia mala pri stanovení jeho výrobných nákladov prijať kompenzáciu týkajúcu sa elektriny, ktorú vykázal. Uviedol, že Komisia v predbežných záveroch nesprávne pochopila úlohu spoločnosti na tureckom trhu s elektrinou a celkové fungovanie systému YEKDEM, ktorý je mechanizmom na podporu energie z obnoviteľných zdrojov v Turecku. Vyvážajúci výrobca vysvetlil, že elektrinu vyrábanú z obnoviteľných zdrojov účastníkom trhu predáva organizátor trhu (EPIAS) za určitú cenu. Ak sa však následne ukázalo, že trhová cena, za ktorú spoločnosť EPIAS túto elektrinu zakúpila, bola nižšia, rozdiel sa kupujúcim elektriny nahradil. Spoločnosť preto tvrdila, že kompenzácia týkajúca sa elektriny je nevyhnutná na vyjadrenie jej čistých nákladov na elektrinu so zohľadnením náhrady.

(40)	Komisia analyzovala nové poskytnuté vysvetlenia a dospela k záveru, že tvrdenie je odôvodnené. Tvrdenie sa preto prijalo a kompenzácia týkajúca sa elektriny sa pri konečnom výpočte dumpingu spoločnosti zahrnula do výrobných nákladov.

(41)

Jeden vyvážajúci výrobca tvrdil, že Komisia nemala pri výpočte nákladov na výrobu plochých výrobkov zo železa, z nelegovanej ocele alebo ostatnej legovanej ocele valcovaných za tepla zlúčiť obidva poskytnuté súbory údajov o nákladoch a stanoviť tak jedny náklady na výrobu týchto výrobkov, ale mala brať do úvahy iba náklady na ploché výrobky zo železa, z nelegovanej ocele alebo ostatnej legovanej ocele valcované za tepla predávané na domácom trhu, ktoré tento výrobca poskytol oddelene od nákladov na tieto výrobky vyvážané do Únie. Spoločnosť tvrdila, že sa neprihliadalo na to, že sortiment výrobkov v rámci jedného druhu výrobku vymedzeného kontrolným číslom výrobku (ďalej len „PCN“) sa môže líšiť v závislosti od cieľového trhu.

(42)

Navrhovateľ vo svojich pripomienkach predložených po predbežnom poskytnutí informácií namietal proti tvrdeniu vyvážajúceho výrobcu a tvrdil, že ak dva alebo viaceré výrobky patria pod rovnaké PCN, mali by mať rovnaké výrobné náklady, aj keď ich výrobca vo svojom vlastnom systéme nákladového účtovníctva považuje za rozdielne. Preto by sa mali vykazovať v rovnakej tabuľke výrobných nákladov.

(43)	Po konečnom poskytnutí informácií vyvážajúci výrobca zopakoval tvrdenie, že pri výpočte normálnej hodnoty sa mali zohľadňovať iba výrobné náklady týkajúce sa predaja na domácom trhu, ktoré boli vykázané oddelene od výrobných nákladov týkajúcich sa predaja do Únie.

(44)

Komisia sa domnievala, že vyvážajúci výrobca nepreukázal žiadne faktické rozdiely vo výrobných nákladoch v závislosti od cieľového trhu, ktoré by odôvodňovali oddelený výpočet nákladov. Údajné rozdiely v nákladoch vznikli, pretože spoločnosť uviedla výrobné náklady na základe svojich vnútorných kódov, nie na základe PCN. Komisia usúdila, že ak neexistujú faktické rozdiely vo výrobnom procese, neexistuje ani dôvod na rozlišovanie medzi nákladmi na výrobu výrobkov predávaných na domácom trhu a nákladmi na výrobu vyvážaných výrobkov. Keďže vyvážajúci výrobca nepredložil žiadne dôkazy toho, že sa výrobný proces pri výrobkoch na vývoz a výrobkoch na predaj na domácom trhu v rámci rovnakého PCN líši, Komisia dospela k záveru, že dva súbory nákladov nemôže prijať. Tvrdenie sa preto zamietlo.

(45)

Traja vyvážajúci výrobcovia predložili pripomienky k výpočtu svojich predajných, všeobecných a administratívnych nákladov na domácom trhu, najmä k vylúčeniu alebo predbežnému prerozdeleniu niektorých finančných položiek, ako sú finančné príjmy, kurzové zisky a straty a mimoriadne príjmy a straty, na účely výpočtu predajných, všeobecných a administratívnych nákladov.

(46)

Navrhovateľ vo svojich pripomienkach predložených po predbežnom poskytnutí informácií namietal proti tvrdeniam vyvážajúcich výrobcov a uviedol, že vylúčené sumy sa nespájali s výrobou alebo predajom prešetrovaného výrobku, ale s výsledkom iných činností vykonávaných spoločnosťami, ako sú bankové vklady a operácie precenenia.

(47)	Po konečnom poskytnutí informácií traja vyvážajúci výrobcovia svoje tvrdenia v súvislosti s výpočtom predajných, všeobecných a administratívnych nákladov zopakovali.

(48)

Dvaja prepojení vyvážajúci výrobcovia spochybnili skutočnosť, že Komisia preradila niektoré výdavky z nákladov na predaný tovar do predajných, všeobecných a administratívnych nákladov alebo výrobných nákladov (napríklad výdavky na nevyužitú kapacitu, zabezpečenie neaktívneho materiálu), pričom to isté neurobila v prípade určitých iných výdavkov vykázaných v rámci nákladov na predaný tovar. Spoločnosti ďalej tvrdili, že Komisia mala zohľadniť realizované kurzové zisky/straty, ako aj zisky/straty vyplývajúce z rozdielov v oceňovaní. Spoločnosti napokon tvrdili, že čiastočné preradenie predajných, všeobecných a administratívnych nákladov spojených s dopravou do celkových predajných, všeobecných a administratívnych nákladov sa v prípade prepojeného obchodníka v skupine uskutočniť nemalo, keďže nevynakladal náklady na vnútroštátnu dopravu. Toto tvrdenie sa zopakovalo po dodatočnom konečnom poskytnutí informácií. Vyvážajúci výrobcovia predovšetkým tvrdili, že otázka sa nemohla týkať prepojeného obchodníka, pretože predstavoval poslednú časť dopravného toku.

(49)

Pokiaľ ide o preradenie výdavkov vykázaných v rámci nákladov na predaný tovar, spoločnosť vykázala určité výdavky, ktoré neboli zahrnuté vo výrobných nákladoch, ani v predajných, všeobecných a administratívnych nákladoch. Komisia teda zistila, že ak by sa tieto výdavky nepreradili do žiadnej z týchto kategórií, boli by nesprávne vylúčené z určenia normálnej hodnoty. Komisia sa zároveň domnievala, že výdavky, ktoré neboli preradené, sa buď netýkali výroby a/alebo predaja prešetrovaného výrobku (napr. derivátové transakcie), alebo bolo ich prepojenie s výrobou a/alebo predajom prešetrovaného výrobku nejasné (napr. rozdiely v cenách surovín).

(50)

Pokiaľ ide o kurzové zisky/straty, Komisia sa domnievala, že zisky/straty z oceňovania boli výsledkom uzatváraných operácií, a preto nesúviseli s výrobou a/alebo predajom prešetrovaného výrobku. Spoločnosti navyše vysvetlili, že kurzové zisky/straty vyplývali z operácií v EUR alebo TRY, keďže ich účtovnou menou je USD. Keďže sa predaj na domácom trhu uskutočňoval v USD, Komisia sa domnievala, že realizované kurzové zisky/straty nebolo možné pripísať predaju na domácom trhu, takže sa mali vziať do úvahy pri určení predajných, všeobecných a administratívnych nákladov použitých v teste bežného obchodu.

(51)

Napokon v súvislosti s preradením nákladov na vnútroštátnu dopravu, na ktoré sa uplatnili ustanovenia článku 18 základného nariadenia, ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 29 až 35, vo vzťahu k prepojenému obchodníkovi sa Komisia domnievala, že ide o otázku na úrovni skupiny spoločností vrátane úrovne operácií prepojeného obchodníka. Komisia v súvislosti s týmto prepojeným obchodníkom poznamenala, že spoločnosť má priestory na štyroch miestach. Preto nebolo možné vylúčiť, že tovar sa najprv dopravil na niektoré z iných miest a potom sa doručil zákazníkovi alebo si ho zákazník vyzdvihol.

(52)	Komisia teda potvrdila svoj prístup použitý v rámci predbežnej fázy a zamietla tvrdenia predložené týmito dvoma prepojenými vyvážajúcimi výrobcami.

(53)

Jeden vyvážajúci výrobca nesúhlasil s tým, že Komisia zamietla kurzové zisky/straty, mimoriadne príjmy a finančné príjmy, ktoré spoločnosť vykázala v rámci svojich predajných, všeobecných a administratívnych nákladov. Okrem toho tvrdil, že Komisia z predajných, všeobecných a administratívnych nákladov odstránila finančné príjmy, ale nie finančné výdavky.

(54)

Dotknutá spoločnosť v súlade so svojimi účtovnými postupmi nemohla oddelene vykázať realizované kurzové zisky/straty, ktoré priamo súvisia s výrobou a/alebo predajom prešetrovaného výrobku. Komisia preto nemohla určiť skutočnú sumu vykázaných kurzových ziskov/strát, ktoré by sa mohli vziať do úvahy pri výpočte predajných, všeobecných a administratívnych nákladov.

(55)

Pokiaľ ide o mimoriadne príjmy, Komisia poznamenala, že v pripomienkach k predbežnému poskytnutiu informácií spoločnosť tvrdila, že mimoriadne príjmy sa týkali predajných a výrobných činností súvisiacich s prešetrovaným výrobkom. Spoločnosť však na podporu tohto tvrdenia nepredložila žiadne dôkazy. Komisia okrem toho objasnila, že zamietla iba jednu položku vykázanú v rámci mimoriadnych príjmov, ktorej povahu na základe informácií poskytnutých spoločnosťou nebolo možné stanoviť.

(56)

Komisia napokon starostlivo zvážila aj informácie vykázané v rámci finančných príjmov a finančných výdavkov. Komisia zamietla tvrdenie spoločnosti v súvislosti s finančnými príjmami, keďže sa netýkali každodenných výrobných a predajných činností spoločnosti, ale finančných operácií, ktoré nesúviseli s výrobou a/alebo predajom prešetrovaného výrobku. V prípade finančných výdavkov vynaložených danou spoločnosťou sa Komisia na základe informácií poskytnutých spoločnosťou naopak domnievala, že sa týkajú jej výrobných a predajných činností spojených s plochými výrobkami zo železa, z nelegovanej ocele alebo ostatnej legovanej ocele valcovanými za tepla.

(57)	Komisia teda potvrdila svoj prístup použitý v rámci predbežnej fázy a zamietla tvrdenia predložené vyvážajúcim výrobcom.

(58)

Jeden vyvážajúci výrobca tvrdil, že Komisia mala prihliadať na informácie, ktoré predložil v predbežnej fáze, pretože pokiaľ sú informácie predložené v lehotách prešetrovania a zainteresovaná strana, ktoré tieto informácie predložila, s Komisiou spolupracuje, neexistuje časová výnimka, ktorá by Komisii umožnila opak.

(59)

Daný vyvážajúci výrobca v predbežnej fáze namietal proti predbežným opravám Komisie týkajúcim sa krížovo skontrolovaných predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a predložil v tejto súvislosti ďalšie podrobnosti. Komisia prerozdelila určité predajné, všeobecné a administratívne náklady, ktoré spoločnosť najprv priradila k iným výrobkom vrátane vstupov na výrobu plochých výrobkov zo železa, z nelegovanej ocele alebo ostatnej legovanej ocele valcovaných za tepla vyrábaných samotnou spoločnosťou. Komisia dodatočné poskytnuté informácie dôkladne preskúmala a dospela k záveru, že nepreukazovali, že metóda použitá Komisiou na prerozdelenie predajných, všeobecných a administratívnych nákladov bola nevhodná alebo neprimeraná, a to najmä vzhľadom na skutočnosť, že výrobca počas krížovej kontroly na diaľku tieto predajné, všeobecné a administratívne náklady neuviedol a náležite nepriradil a že vo svojich pripomienkach k predbežnému poskytnutiu informácií súhlasil, že predajné, všeobecné a administratívne náklady súvisiace so vstupmi použitými na výrobu prešetrovaného výrobku sa môžu priradiť k prešetrovanému výrobku. Komisia preto toto tvrdenie zamietla.

(60)

Jedna skupina vyvážajúcich výrobcov namietala proti predbežnému rozhodnutiu zlúčiť údaje o nákladoch a predaji dvoch výrobných subjektov v skupine na účel výpočtu dumpingového rozpätia skupiny. Tvrdila, že Komisia mala namiesto toho najprv vypočítať individuálne dumpingové rozpätia pre týchto dvoch prepojených výrobcov na základe ich vlastných normálnych hodnôt a vývozných cien a potom mala na tomto základe vypočítať jeden vážený priemer dumpingového rozpätia pre celú skupinu.

(61)	Navrhovateľ vo svojich pripomienkach predložených po predbežnom poskytnutí informácií namietal proti tvrdeniu vyvážajúceho výrobcu a uviedol, že Komisia vzhľadom na povahu hospodárskych činností skupiny so spoločnosťami správne zaobchádzala ako s jedným subjektom.

(62)

Komisia dospela k záveru, že vzhľadom na to, že obaja vyvážajúci výrobcovia v skupine predložili vlastné údaje o nákladoch a predaji spôsobom, ktorý umožňoval rozlíšiť a sledovať tok nákladov a predaja výrobkov vyrábaných každým z týchto dvoch vyvážajúcich výrobcov samostatne, bolo možné a presnejšie vypočítať dve samostatné dumpingové rozpätia a až potom ich zlúčiť do jedného váženého priemeru dumpingového rozpätia pre celú skupinu. Tvrdenie skupiny sa preto prijalo a jej dumpingové rozpätie sa vypočítalo v súlade s ním.

(63)	Jeden vyvážajúci výrobca tvrdil, že Komisia sa mýlila, keď do jeho výrobných nákladov predbežne zahrnula niektoré výdavky na nevyužitú kapacitu, a uviedol, že tieto výdavky sa týkali iba iných výrobkov, ako je prešetrovaný výrobok.

(64)

Komisia analyzovala informácie, ktoré poskytol vyvážajúci výrobca, a zistila, že tvrdenie je odôvodnené. Predbežné začlenenie týchto výdavkov na nevyužitú kapacitu do nákladov na prešetrovaný výrobok bolo v skutočnosti spôsobené nedorozumením v súvislosti s kategóriou výrobkov, ktorej sa tieto výdavky týkali. Tvrdenie sa preto prijalo a súvisiace výdavky na nevyužitú kapacitu sa z výrobných nákladov vyvážajúceho výrobcu odstránili.

(65)

Jeden vyvážajúci výrobca zopakoval tvrdenie týkajúce sa zohľadnenia skutočných nákladov na výrobu brám (vstupný materiál na výrobu plochých výrobkov zo železa, z nelegovanej ocele alebo ostatnej legovanej ocele valcovaných za tepla) vynaložených jeho prepojeným dodávateľom namiesto nákupnej ceny účtovanej prepojeným dodávateľom. Spoločnosť okrem toho poznamenala, že takýto prístup je primeraný, keďže Komisia v predbežnej fáze zlúčila údaje poskytnuté dvoma prepojenými výrobcami a vykonala jeden výpočet dumpingového rozpätia.

(66)

Navrhovateľ vo svojich pripomienkach predložených po predbežnom poskytnutí informácií namietal proti tvrdeniu vyvážajúceho výrobcu a tvrdil, že náklady na bramy by sa mali vykázať vo výške, v akej ich vynaložil vyvážajúci výrobca. Vzhľadom na to, že k transferu brám nedochádzalo na úrovni nákladov, ale na vyššej úrovni, zohľadnenie nákladov prepojeného dodávateľa na bramy by viedlo k deformáciám.

(67)

Komisia poznamenala, že podľa článku 2 ods. 5 základného nariadenia náklady použité pri výpočte normálnej hodnoty musia primerane odrážať náklady spojené s výrobou a predajom prešetrovaného výrobku, ako sú vykázané v účtovných záznamoch spoločnosti. V účtovných záznamoch vyvážajúceho výrobcu, ktorý uviedol dané tvrdenie, boli náklady na bramy účtované na úrovni nákupnej ceny zaplatenej prepojenému dodávateľovi. Predajná cena brám pri predaji vyvážajúcemu výrobcovi bola porovnateľná s predajnou cenou pri predaji neprepojeným stranám, takže Komisia usúdila, že primerane odráža náklady spojené s výrobou a predajom prešetrovaného výrobku. Komisia navyše považovala týchto dvoch výrobcov za samostatné subjekty a vykonala dva samostatné výpočty dumpingu, takže dodatočný argument týkajúci sa zlúčeného výpočtu v predbežnej fáze nebol relevantný. Komisia preto potvrdila zistenia z predbežnej fázy.

(68)

Jeden vyvážajúci výrobca tvrdil, že Komisia spravila chybu, keď pri stanovovaní jeho nákladov na výrobu plochých výrobkov zo železa, z nelegovanej ocele alebo ostatnej legovanej ocele valcovaných za tepla predbežne upravila náklady na pelety zo železnej rudy. Táto úprava sa vykonala, pretože sa náklady na tieto pelety zakladali na nákupných cenách pri nákupe od prepojených strán, t. j. neodrážali skutočnú trhovú cenu. Vyvážajúci výrobca takisto tvrdil, že ak sa úprava má vykonať, k výrobe prešetrovaného výrobku možno priradiť len časť výsledných dodatočných nákladov, keďže pelety zo železnej rudy sa používajú aj na výrobu iných výrobkov.

(69)	Navrhovateľ vo svojich pripomienkach predložených po predbežnom poskytnutí informácií namietal proti tvrdeniu vyvážajúceho výrobcu a podporil úpravu nákladov na pelety zo železnej rudy vykonanú Komisiou, keďže nákupné ceny vyplácané prepojeným subjektom neboli nezávislé.

(70)

Komisia potvrdila svoj predbežný záver, že podľa článku 2 ods. 5 základného nariadenia bola úprava nákladov vyvážajúceho výrobcu na pelety zo železnej rudy nevyhnutná, pretože sa nakupovali takmer výlučne od prepojených strán za ceny, pri ktorých sa zistilo, že nie sú nezávislé. Nahradili sa preto neprepojenou nákupnou cenou, ktorú poskytla spoločnosť. Tvrdenie, že k výrobe prešetrovaného výrobku by sa mala priradiť iba časť výsledných dodatočných nákladov, sa neodzrkadľovalo vo vyplnenom dotazníku spoločnosti a presnosť týchto informácií v takej neskorej fáze prešetrovania nebolo možné krížovo skontrolovať. Tvrdenie sa preto zamietlo.

(71)

Vyvážajúci výrobca po konečnom poskytnutí informácií zopakoval argument, že nákupná cena peliet zo železnej rudy pri nákupe od prepojených strán bola nezávislá, a namietal proti spôsobu, akým Komisia vypočítala túto úpravu priradením všetkých dodatočných nákladov k prešetrovanému výrobku, pričom tvrdil, že pelety zo železnej rudy sa používajú aj na výrobu iných výrobkov. V súvislosti s týmto posledným bodom spoločnosť namietala aj proti záveru Komisie, že informácie poskytnuté k rozdeleniu výdavkov boli nové a nedali sa krížovo skontrolovať.

(72)

Komisia znovu dôkladne posúdila argumenty a informácie, ktoré spoločnosť poskytla v pripomienkach ku konečnému poskytnutiu informácií. Zistila, že prepojený dodávateľ peliet zo železnej rudy skutočne surovinu vyvážajúcemu výrobcovi predával s prirážkou. Napriek tomu však bola prirážka oveľa nižšia, ako tvrdil vyvážajúci výrobca, a oveľa nižšia, ako prirážka uplatňovaná na predaj medzi spoločnosťami v skupine v súlade s politikou transferového oceňovania skupiny, preto sa nezdalo, že by odrážala prirážku v rámci nezávislej transakcie. Okrem toho spoločnosť nepredložila žiadne ďalšie dôkazy, ktoré by preukazovali, že táto prirážka odrážala primeranú úroveň požadovanú nezávislou obchodnou spoločnosťou. Pokiaľ ide o podiel zakúpených peliet zo železnej rudy použitý pri výrobe plochých výrobkov zo železa, z nelegovanej ocele alebo ostatnej legovanej ocele valcovaných za tepla, Komisia poznamenala, že spoločnosť oddelene vykázala nákup železnej rudy vo viacerých podobách. Náklady na železnú rudu použitú pri výrobe plochých výrobkov zo železa, z nelegovanej ocele alebo ostatnej legovanej ocele valcovaných za tepla však spoločnosť vykázala bez ďalšieho rozčlenenia, takže nebolo možné potvrdiť podrobnejšiu spotrebu peliet zo železnej rudy pri výrobe týchto výrobkov. Z údajov v správe o kapacite, ktorú vyvážajúci výrobca predložil ako prílohu k pôvodnému vyplnenému dotazníku, navyše vyplývalo, že všetky zakúpené pelety zo železnej rudy sa používali na výrobu plochých výrobkov zo železa, z nelegovanej ocele alebo ostatnej legovanej ocele valcovaných za tepla, a to celé množstvo vykázané spoločnosťou. Komisia preto toto tvrdenie s konečnou platnosťou zamietla.

(73)

Jeden vyvážajúci výrobca po konečnom poskytnutí informácií tvrdil, že Komisia by k jeho predaju na domácom trhu uskutočnenom prostredníctvom prepojeného výrobcu v skupine nemala pripočítavať dodatočné predajné, všeobecné a administratívne náklady s cieľom zohľadniť zapojenie prepojeného obchodníka. Tento vyvážajúci výrobca predovšetkým tvrdil, že prepojená spoločnosť zapojená do predaja na domácom trhu fakturovala vynaložené predajné a všeobecné náklady vrátane prirážky v súlade s politikou transferového oceňovania skupiny. Podľa vyvážajúceho výrobcu už teda náklady vynaložené prepojeným obchodníkom boli zohľadnené v jeho predajných, všeobecných a administratívnych nákladoch. Vyvážajúci výrobca na tento účel odkázal na náklady na služby v skupine účtované prepojenou spoločnosťou.

(74)

Komisia v prvom rade poznamenala, že s cieľom zohľadniť predajné, všeobecné a administratívne náklady obchodníka zapojeného do predaja na domácom trhu zaujala konzervatívny prístup, keďže nepoužila skutočné predajné, všeobecné a administratívne náklady prepojeného vyvážajúceho výrobcu, ale tieto náklady inej prepojenej spoločnosti v skupine, ktorá vystupovala výlučne ako obchodník v určitých predajných transakciách na domácom trhu. V tejto súvislosti sa Komisia domnievala, že predajné, všeobecné a administratívne náklady prepojeného vyvážajúceho výrobcu by boli neprimerane vysoké, zatiaľ čo predajné, všeobecné a administratívne náklady prepojeného obchodníka by sa mohli považovať za primerané pre funkcie, ktoré prepojený výrobca vykonával v rámci predaja na domácom trhu. Komisia okrem toho zistila, že prepojený vyvážajúci výrobca skutočne dotknutému vyvážajúcemu výrobcovi účtoval služby v skupine. Komisia na základe informácií poskytnutých spoločnosťami nemohla dospieť k záveru, či sa služby fakturované vyvážajúcemu výrobcovi skutočne týkali nákladov vynaložených pri ďalšom predaji prešetrovaného výrobku na domácom trhu, keďže transakcie účtované v účtovníctve a/alebo vo vystavených faktúrach boli všetky označené iba ako služby v skupine. Výdavky na služby v skupine účtované v účtovníctve vyvážajúceho výrobcu a priradené k prešetrovanému výrobku navyše predstavovali zanedbateľnú časť čistých výnosov. Vzhľadom na neistotu v súvislosti s povahou služieb v skupine účtovaných v účtovníctve dotknutého vyvážajúceho výrobcu a konzervatívny prístup, ktorý Komisia uplatňovala už od začiatku, Komisia tvrdenie zamietla.

3.3. Vývozná cena

(75)	Podrobnosti o výpočte vývoznej ceny sa uvádzali v odôvodneniach 50 a 51 predbežného nariadenia. Keďže k tomuto oddielu neboli predložené žiadne pripomienky, Komisia potvrdila svoje predbežné závery.

3.4. Porovnanie

(76)	Podrobnosti o porovnaní normálnej hodnoty a vývoznej ceny boli uvedené v odôvodneniach 52 až 68 predbežného nariadenia.

(77)

Jeden vyvážajúci výrobca zopakoval svoje tvrdenie, že so svojím prepojeným obchodníkom nachádzajúcim sa v Turecku, ktorý počas OP predával prešetrovaný výrobok do Únie, predstavuje jeden hospodársky subjekt, a preto namietal proti predbežným úpravám svojej vývoznej ceny podľa článku 2 ods. 10 písm. i) základného nariadenia. Spoločnosť odkázala na predchádzajúce veci Súdneho dvora, najmä v súvislosti s existenciou obmedzeného priameho vývozu výrobcu, pričom tvrdila, že na zamietnutie tvrdenia o jednom hospodárskom subjekte nie sú dostatočné. Spoločnosť takisto tvrdila, že existencia priameho predaja výrobcu na domácom trhu z hľadiska určenia toho, či existuje jeden hospodársky subjekt v rámci vývozu, nie je relevantná a že kľúčovým aspektom, ktorý treba pri posudzovaní tohto tvrdenia zvážiť, je skutočnosť, že výrobca kontroluje prepojeného obchodníka.

(78)

Navrhovateľ vo svojich pripomienkach predložených po predbežnom poskytnutí informácií namietal proti tvrdeniu vyvážajúceho výrobcu, pričom uviedol, že z existencie priameho predaja výrobného subjektu vyplýva, že obchodník vystupuje ako prepojený ďalší predajca, a podporil úpravy vývoznej ceny vykonané Komisiou.

(79)

Komisia analyzovala pripomienky a dôkazy v spise, najmä rámcovú zmluvu medzi výrobcom a jeho prepojeným obchodníkom. Komisia poznamenala, že v tejto rámcovej zmluve sa stanovuje provízia vyplácaná za predaný tovar a že povinnosti, ktoré sú bežne spojené s oddelením predaja, zostali výrobcovi, zatiaľ čo povinnosti prepojeného obchodníka zodpovedali povinnostiam zástupcu poskytujúceho služby v súvislosti s vývozom výrobcu. To bolo takisto v súlade s pomerne veľkými výdavkami na predaj vynaloženými vyvážajúcim výrobcom. Neboli poskytnuté žiadne ďalšie informácie o zmluvnom vzťahu medzi výrobcom a prepojeným obchodníkom. Komisia preto dospela k záveru, že v rámcovej zmluve sa uvádzali ustanovenia, ktoré neboli v súlade s tvrdením, že hospodárska realita vzťahu medzi prepojeným obchodníkom a výrobcom odrážala vzťah medzi výrobcom a vnútorným oddelením predaja. Výrobca naopak zabezpečoval predaj priamo, zatiaľ čo prepojený obchodník vykonával činnosti týkajúce sa vývozu v mene výrobcu a výmenou za províziu. V spojení so zisteniami z predbežnej fázy, podľa ktorých výrobca uskutočňoval aj priamy predaj, Komisia dospela k záveru, že tvrdenie o jednom hospodárskom subjekte sa musí zamietnuť. Komisia preto potvrdila svoje predbežné zistenia uvedené v odôvodneniach 54 až 55 predbežného nariadenia.

(80)	V súvislosti s významom priameho predaja na vývoz vyvážajúci výrobca po konečnom poskytnutí informácií v podstate zopakoval argumenty uvedené v pripomienkach k predbežnému poskytnutiu informácií, ktoré sa riešili v odôvodnení 54 predbežného nariadenia a v odôvodnení 79 v predchádzajúcom texte.

(81)

Vyvážajúci výrobca takisto uviedol, že daný predaj na vývoz by vo väčšine prípadov nepredstavoval skutočný predaj na vývoz, ale išlo by o predaj kupujúcim na domácom trhu v rámci osobitných právnych alebo colných režimov. Komisia poznamenala, že právny režim spojený s predajom na vývoz nie je určujúci z hľadiska posúdenia toho, či predaj predstavuje predaj na vývoz, a skutočnosť, že sa okrem predaja na domácom trhu uskutočňoval takýto priamy predaj, je dôkazom toho, že si výrobca ponechal predajné funkcie.

(82)

Vyvážajúci výrobca ďalej tvrdil, že skutočnosť, že všetok predaj na domácom trhu uskutočňoval priamo výrobca bez zapojenia prepojeného obchodníka, nie je relevantná z hľadiska určenia existencie jedného hospodárskeho subjektu v rámci predaja na vývoz. Komisia poznamenala, že táto skutočnosť preukazuje existenciu plnohodnotného vnútorného oddelenia predaja výrobcu, čo je relevantný faktor, pričom jeho význam uznal Všeobecný súd (8).

(83)

Vyvážajúci výrobca uviedol viaceré argumenty v súvislosti s rámcovou zmluvou, ktorú uzavrel so svojím prepojeným obchodníkom. Tvrdil, že dôvodom existencie takejto zmluvy medzi vyvážajúcim výrobcom a prepojeným obchodníkom je „zaistenie listinných dôkazov pre prípad vládnych/daňových auditov a pravidiel transferového oceňovania“. Komisia v tejto súvislosti poznamenala, že hoci zmluva medzi vyvážajúcim výrobcom a jeho prepojeným obchodníkom mohla mať význam aj z daňových dôvodov, nemení to nič na skutočnosti, že v zmluve sa jasne stanovuje, že prepojený obchodník poskytuje služby v oblasti vývozu za províziu na základe uskutočneného predaja. Vyvážajúci výrobca takisto potvrdil, že v zmluve sa jasne stanovuje, že úlohou vyvážajúceho výrobcu (výrobcu) je získavať zákazníkov a uzatvárať s nimi potrebné zmluvy a dohody. Tým sa podľa názoru Komisie preukázalo, že vyvážajúci výrobca má vlastné plne funkčné oddelenie predaja pre predaj na vývoz a že prepojený obchodník teda nekoná ako vnútorné oddelenie predaja vyvážajúceho vývozcu. Okrem toho zrejme vyvážajúci výrobca svojím argumentom naznačuje, že úpravu podľa článku 2 ods. 10 písm. i) základného nariadenia by bolo možné vykonať iba v situáciách, keď je prepojený obchodník poverený vykonávaním súboru úplných činností, ktoré bežne vykonáva oddelenie predaja. Tento predpoklad nie je správny. Článok 2 ods. 10 písm. i) základného nariadenia sa týka provízií „zaplatených vo vzťahu k zamýšľanému predaju“ (v tomto prípade k predaju na vývoz) bez akéhokoľvek ďalšieho spresnenia druhu poskytovaných služieb. Účelom úpravy podľa článku 2 ods. 10 písm. i) základného nariadenia je zabezpečiť, aby sa riadne upravila každá provízia vyplatená zástupcovi pre predaj na vývoz ako odmena za služby poskytnuté daným zástupcom v súvislosti s týmito predajnými činnosťami bez ohľadu na to, v čom tieto služby spočívajú, s cieľom zaistiť porovnateľnosť s predajom na domácom trhu. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(84)

Vyvážajúci výrobca takisto tvrdil, že ustanovenie v zmluve, podľa ktorého zisk alebo strata z operácií týkajúcich sa vývozu výrobkov nemôže zostať u prepojeného obchodníka, nie je zlučiteľné s tvrdením, že prepojený obchodník by mal podobné funkcie ako zástupca, ktorý vykonáva prácu za províziu, pretože zástupca by neprijal, aby sa jeho (úplný) zisk previedol naspäť výrobnej spoločnosti a jemu by sa nahradili iba výdavky spojené s kontrolou akreditívov, so zabezpečením dokumentov na colné konanie, s prípravou potrebnej vývoznej dokumentácie a so zaistením výberu platby. Komisia poznamenala, že finančné dohody medzi vyvážajúcim výrobcom a prepojeným obchodníkom zohľadňujú činnosti a funkcie, ktoré sa prepojený obchodník podľa zmluvy zaviazal vykonávať za odmenu. Úprava, ktorú Komisia vykonala, pričom analogicky uplatnila článok 2 ods. 9 základného nariadenia, bola stanovená tak, aby zodpovedala týmto funkciám a odrážala náležitú odmenu za služby poskytnuté na nezávislom základe. Preto skutočnosť, či prepojený obchodník dostáva odmenu v podobe provízie, ktorá sa vzťahuje na služby v oblasti vývozu poskytované vyvážajúcemu výrobcovi, preukazuje, že prepojený obchodník poskytuje dohodnuté služby v mene vyvážajúceho výrobcu, ale bez primeranej odmeny vrátane primeraného zisku. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(85)

Podľa vyvážajúceho výrobcu navyše skutočnosť, že vykonával určité povinnosti, ktoré sa bežne spájajú s oddelením predaja, nebráni zisteniu o existencii jedného hospodárskeho subjektu. Vyvážajúci výrobca uviedol, že podľa ustálenej judikatúry môže výrobca a obchodná spoločnosť stále predstavovať jeden hospodársky subjekt, aj keď výrobca plní určité predajné funkcie sám. Komisia poznamenala, že podľa podmienok zmluvy vyvážajúci výrobca v skutočnosti vykonával väčšinu povinností, ktoré sa bežne spájajú s oddelením predaja, ak nie všetky tieto povinnosti. Ako sa už uvádza v odôvodnení 83, uvedené je v rozpore s tvrdením vyvážajúceho výrobcu, že prepojený obchodník sa má považovať za jeho vnútorné oddelenie predaja. Ako naopak pripomenul samotný vyvážajúci výrobca, prepojený obchodník plní dodatočné funkcie v oblasti predaja na vývoz za odmenu alebo províziu. Práve z dôvodu týchto provízií sa vykonala úprava podľa článku 2 ods. 10 písm. i) základného nariadenia.

(86)

Komisia poznamenala, že vyvážajúci výrobca opakovane odkázal na faktické skutočnosti, ktoré boli určujúce v prešetrovaní a rozsudku vo veci Musim Mas (9). Vyvážajúci výrobca v podstate zrejme naznačoval, že keďže sa jeho faktická situácia nepodobá situácii vo veci Musim Mas, úprava podľa článku 2 ods. 10 písm. i) základného nariadenia nie je opodstatnená. Komisia nesúhlasila. Podstata úpravy podľa článku 2 ods. 10 písm. i) základného nariadenia sa musí preskúmať na základe určujúcich skutočností v každom konkrétnom prípade a na základe všetkých dôkazov, ktoré má Komisia k dispozícii. V rozsudku vo veci Musim Mas sa nestanovil minimálny štandard, ktorý by musel byť v každom prípade splnený. Súdny dvor vo veci Musim Mas naopak súhlasil s posúdením, ktoré Rada vykonala na základe skutočností zistených v danej veci. Ako sa pripomína vyššie, viaceré relevantné skutočnosti, ktoré existovali vo veci Musim Mas, v každom prípade existujú aj v situácii vyvážajúceho výrobcu, predovšetkým existencia zmluvy, ktorá je nezlučiteľná s názorom, že prepojený obchodník je de facto vnútorným oddelením predaja skupiny.

(87)

Vyvážajúci výrobca takisto tvrdil, že relevantnými faktormi pri určení existencie jedného hospodárskeho subjektu sú existencia kontroly vyvážajúceho výrobcu nad prepojeným obchodníkom, skutočnosť, že prepojený obchodník nenakupuje od neprepojených dodávateľov, ako aj to, že vyvážajúci výrobca a prepojený obchodník sídlia na rovnakej adrese.

(88)

Komisia v tejto súvislosti poznamenala, že nie je potrebné, aby všetky faktory samostatne preukazovali neexistenciu jedného hospodárskeho subjektu tvoreného vyvážajúcim výrobcom a prepojeným obchodníkom. Komisia musí naopak zohľadniť súhrn podmienok, ktorými sa riadi vzťah medzi vyvážajúcim výrobcom a prepojeným obchodníkom. Z hľadiska zistenia, že prepojený obchodník nie je vnútorným oddelením predaja, ale naopak poskytuje rôzne druhy služieb v skupine, v tomto prípade služieb súvisiacich s vývozom, nie je existencia kontroly určujúca. Zo skutočnosti, že prepojený obchodník poskytuje služby v oblasti vývozu výmenou za províziu výlučne vyvážajúcemu výrobcovi, ako aj z jeho sídla vyplýva iba to, že prepojený obchodník v tejto fáze neposkytuje rovnaké služby iným zákazníkom. To neznamená, že prepojený obchodník je vnútorným oddelením predaja vyvážajúceho výrobcu.

(89)

Na základe uvedených skutočností teda Komisia v tomto prípade usúdila, že prepojený obchodník plnil funkcie zástupcu zabezpečujúceho vývozné činnosti vyvážajúceho výrobcu, pričom išlo najmä o kontrolu prijatých akreditívov, zabezpečenie a kontrolu dokumentov súvisiacich s colným konaním a nakladaním, prípravu potrebnej vývoznej dokumentácie po naložení a vykonávanie postupov spojených s vývozom, ako je zaistenie výberu nákladov na tovar. Prepojený obchodník bol platený prostredníctvom provízie na základe uskutočneného predaja. Keďže bola táto odmena ovplyvnená vzťahom v rámci skupiny a analogicky sa uplatnil článok 2 ods. 9 základného nariadenia, považovalo sa za vhodné použiť primerané ziskové rozpätie s cieľom vyhnúť sa rušivým vplyvom, ktoré by mohli vyplývať z vnútorných dohôd medzi vyvážajúcim výrobcom a prepojeným obchodníkom (10).

(90)	Na záver teda možno skonštatovať, že zo všetkých dôvodov uvedených v odôvodnení 54 predbežného nariadenia a v odôvodneniach 79 až 88 v predchádzajúcom texte sa toto tvrdenie zamietlo.

(91)	Dvaja vyvážajúci výrobcovia zopakovali tvrdenie, že Komisia by mala počítať dumping na štvrťročnom základe.

(92)

Navrhovateľ vo svojich pripomienkach predložených po predbežnom poskytnutí informácií namietal proti tvrdeniam vyvážajúcich výrobcov a uviedol, že štvrťročný výpočet dumpingu v tomto prípade nie je opodstatnený, pretože existencia malého kolísania nákladov ani inflácia a znehodnotenie tureckej líry použitie štvrťročného prístupu neodôvodňujú.

(93)	Komisia dospela k záveru, že vzhľadom na to, že dve spoločnosti nepredložili žiadne nové dôkazy na podloženie svojho tvrdenia, ktoré by zmenili posúdenie Komisie, predbežné zistenia uvedené v odôvodneniach 64 až 68 predbežného nariadenia sa potvrdili a tvrdenie sa zamietlo.

(94)

Po konečnom poskytnutí informácií jeden vyvážajúci výrobca zopakoval žiadosť o štvrťročný výpočet dumpingu. Spoločnosť navyše porovnala kolísanie cien a priemerné miery inflácie a devalvácie tureckej líry so zistenými rozpätiami podhodnotenia ceny s cieľom preukázať ich údajný význam. Spoločnosť napokon poznamenala, že hoci Komisia stanovuje mechanizmus indexácie cien surovín v každom postupe záväzku, v tomto prípade sa takéto kolísanie cien na účel výpočtu dumpingového rozpätia nezohľadnilo.

(95)

Spoločnosť neposkytla žiadne nové informácie na podporu svojho tvrdenia. Ako sa uviedlo v odôvodnení 68 predbežného nariadenia, Komisia sa domnievala, že na rozdiel od tvrdenia vyvážajúceho výrobcu kolísanie štvrťročných výrobných nákladov ovplyvnilo hlavne jeden štvrťrok OP, kým predaj prešetrovaného výrobku sa uskutočňoval počas celého OP, a že celkové kolísanie nákladov, miera inflácie a devalvácia tureckej líry neboli také závažné, aby boli dôvodom odchýlenia sa od bežnej praxe Komisie vypočítať dumpingové rozpätie ročne. Porovnanie úrovne rozpätí podhodnotenia ceny a rozdielov v nákladoch, inflácie a devalvácie počas OP vykonané vyvážajúcim výrobcom neplatilo, pretože sa týkalo dvoch úplne iných posúdení, ktoré priamo nesúviseli. Pokiaľ ide o mechanizmy indexácie cien v záväzkoch, Komisia poznamenáva, že sú nevyhnutné na zachovanie primeranej minimálnej dovoznej ceny, aby sa predišlo zneužívaniu a obchádzaniu a primerane sa tak odstránil stanovený dumping a stanovená ujma. Stanovenie dumpingu a ujmy sa týka skúmania minulého obdobia a tieto dve situácie preto nie sú porovnateľné.

(96)

Jeden vyvážajúci výrobca a dvaja prepojení vyvážajúci výrobcovia namietali proti predbežnému zamietnutiu úpravy týkajúcej sa prepočtov meny, ktorú požadovali vzhľadom na hedžingové zmluvy týkajúce sa ich predaja do Únie. Tvrdenie sa týka výmenného kurzu, ktorý sa má použiť pri prepočte hodnoty predaja v cudzej mene (v tomto prípade v eurách) na menu vyvážajúcej krajiny (turecká líra alebo TRY). Spoločnosti odkazovali na ustanovenia článku 2 ods. 10 písm. j) základného nariadenia, podľa ktorého „[…] keď je predaj zahraničnej meny na termínových trhoch priamo spojený s príslušným vývozom, […] použije [sa] výmenný kurz budúceho predaja“.

(97)

Navrhovateľ vo svojich pripomienkach predložených po predbežnom poskytnutí informácií namietal proti tvrdeniam vyvážajúcich výrobcov a uviedol, že hedžing je vnútorný postup a spoločnosti nemôžu tvrdiť, že bez hedžingu by bola predajná cena vyššia, pretože nie je zrejmé, že by zákazníci vyššiu cenu zaplatili.

(98)

Komisia poznamenala, že článok 2 ods. 10 písm. j) základného nariadenia sa uplatňuje v situáciách, keď je prepočet meny potrebný na účely porovnania normálnej hodnoty a vývoznej ceny. Je dlhodobou praxou vykonať takéto porovnanie v mene dotknutej krajiny. V tomto prípade teda Komisia použila ako menu porovnania tureckú líru. Obe spoločnosti tvrdili, že úpravou týkajúcou sa prepočtu meny sa zaisťovali tie transakcie v rámci predaja na vývoz, ktoré boli denominované v eurách. Riziko prepočtu mien vyplývajúce z týchto transakcií bolo vo všetkých prípadoch zaistené voči americkému doláru. Keďže sa porovnanie uskutočnilo v tureckých lírach a všetky transakcie v eurách sa prepočítali priamo na tureckú líru bez medziprepočtu na americký dolár a rovnako sa všetok predaj na domácom trhu uskutočňoval v tureckých lírach, Komisia sa domnievala, že konverzný kurz medzi EUR a USD dohodnutý v hedžingových zmluvách nebol na účely porovnania relevantný. Komisia preto tvrdenie troch vyvážajúcich výrobcov zamietla.

(99)

Traja vyvážajúci výrobcovia po konečnom poskytnutí informácií zopakovali svoje tvrdenia o úprave týkajúcej sa prepočtu meny v prípade predaja do Únie vzhľadom na operácie hedžingu menového rizika vyplývajúceho z transakcií v eurách. Zopakovali argument, že zisk alebo strata vyplývajúce z konverzného kurzu v čase hedžingu majú bez ohľadu na menu použitú pri porovnaní cien významný vplyv na porovnanie cien. Predovšetkým predložili teoretický príklad objednávky v rámci predaja na domácom trhu s jednotkovou cenou v USD dohodnutou v konkrétny deň a objednávky v rámci predaja na vývoz s ekvivalentnou jednotkovou cenou v EUR dohodnutou v ten istý deň. Z výpočtu spoločností vyplynulo, že ak sú tieto obchodné objednávky doručené v ten istý deň a fakturovaná hodnota sa prepočíta priamo z meny vo faktúre na TRY, porovnanie by viedlo k dumpingu, aj keď bola dohodnutá cena v dvoch obchodných objednávkach v deň zadania týchto objednávok rovnaká. Potom tvrdili, že úprava vzhľadom na hedžing by sa mala vykonať buď na základe článku 2 ods. 10 písm. j), alebo článku 2 ods. 10 písm. k) základného nariadenia.

(100)

Komisia analyzovala tvrdenie, najmä teoretický príklad, ktorý údajne preukazoval, že výmenný kurz v hedžingových zmluvách by sa na účel porovnania cien mal vziať do úvahy. Po prvé, Komisia poznamenala, že hoci bol príklad matematicky správny, neodrážal realitu obchodných činností spoločností ani výpočet dumpingového rozpätia. V príklade sa predovšetkým naznačovalo, že dumpingové rozpätie sa počíta prostredníctvom porovnania dvoch samostatných transakcií vykonaných v rovnakom čase, čo nie je pravda, keďže Komisia porovnáva priemernú normálnu hodnotu a priemernú vývoznú cenu určenú pre jednotlivé druhy výrobkov počas OP. Po druhé, v príklade sa predpokladalo, že všetky obchodné objednávky zadané v určitý deň sa plnia v podobnom čase, čo sa preukázalo ako nesprávne. Jeden z vyvážajúcich výrobcov v skutočnosti uviedol samostatné tvrdenie, že obdobie od dokončenia výroby do vyzdvihnutia tovaru zákazníkom je na domácom trhu oveľa dlhšie ako v prípade predaja na vývoz. Preto sa zistilo, že príklad uvedený spoločnosťami bol v prípade danej situácie nepresný. Žiadna zo spoločností navyše nepredložila dôkazy o tom, že ich transakcie v rámci predaja na vývoz denominované v EUR boli pôvodne dohodnuté v cene v USD. Kúpne zmluvy a/alebo obchodné objednávky boli v prípade týchto transakcií v rámci predaja na vývoz naopak priamo denominované v EUR bez akéhokoľvek odkazu na USD. Prepočet z EUR na TRY cez USD sa preto nepovažoval za relevantný. Komisia teda požadovanú úpravu na základe článku 2 ods. 10 písm. j) základného nariadenia zamietla.

(101)

Navyše hoci spoločnosti tvrdili, že dokážu prepojiť vývozné transakcie s jednotlivými hedžingovými operáciami, tie mohli byť a v mnohých prípadoch boli upravené po predaji v závislosti od vývoja finančného výhľadu a s cieľom maximalizovať návratnosť spoločností. Komisia sa preto nedomnievala, že hedžing by mohol byť priamo prepojený s dotknutým predajom na vývoz a že zohľadnením budúcej predajnej ceny by sa riskovala deformácia skutočnej vývoznej ceny.

(102)

Komisia zamietla aj tvrdenie na základe článku 2 ods. 10 písm. k), keďže spoločnosti nepredložili žiadne dôkazy o tom, že ich hedžingové činnosti viedli k tomu, že zákazníci na domácom trhu stabilne platili odlišné ceny.

(103)

Dvaja vyvážajúci výrobcovia namietali proti predbežnému zamietnutiu niektorých úprav, ktoré požadovali v prípade predaja na domácom trhu, pričom jedna sa týkala existencie systému vrátenia cla a druhá nákladov na držanie zásob. Jeden z nich takisto namietal proti platobným podmienkam, ktoré Komisia použila na výpočet jeho úverových nákladov na domácom trhu.

(104)

Navrhovateľ vo svojich pripomienkach predložených po predbežnom poskytnutí informácií namietal proti tvrdeniam vyvážajúcich výrobcov. Pokiaľ ide o vrátenie cla, uviedol, že čisto teoretické náklady nemožno použiť ako úpravu, keďže nie je možné stanoviť jasné prepojenie medzi vyvážanými výrobkami a clami na dovezené vstupy, ktoré nie sú zaplatené. Pokiaľ ide o náklady na držanie zásob, navrhovateľ podporil zamietnutie takejto úpravy zo strany Komisie, keďže dotknutá spoločnosť nepreukázala, že ceny na domácom trhu sú vyššie v prípade výrobkov, ktoré strávia viac času v sklade.

(105)

Vzhľadom na to, že spoločnosti nepredložili žiadne nové dôkazy o úprave týkajúcej sa vrátenia cla, ktoré by zmenili predbežné posúdenie Komisie, zistenia uvedené v odôvodneniach 60 až 63 predbežného nariadenia sa potvrdili a tvrdenie sa zamietlo. Úprava týkajúca sa nákladov na držanie zásob, ktorú požadoval jeden vyvážajúci výrobca podľa článku 2 ods. 10 písm. k) základného nariadenia, súvisí so skutočnosťou, že v niektorých prípadoch predaja na domácom trhu sa zákazníci omeškali s vyzdvihnutím tovaru, ktorý preto zostal dlhšie v sklade spoločnosti. Komisia v súvislosti s týmto tvrdením dospela k záveru, že vzhľadom na to, že spoločnosť nedokázala prepojiť tieto údajné náklady s jednotlivými predajnými transakciami alebo s konkrétnymi zákazníkmi ani nedokázala preukázať, že ceny na domácom trhu sú ovplyvnené nákladmi na držanie zásob, tvrdenie sa musí zamietnuť. Pokiaľ ide o platobné podmienky použité pri výpočte úverových nákladov na domácom trhu, dotknutá spoločnosť neposkytla žiadne nové dôkazy, ktoré by zmenili predbežný prístup Komisie spočívajúci v náhrade oznámených platobných podmienok, v prípade ktorých sa pri krížovej kontrole na diaľku zistilo, že nie sú v súlade s podmienkami dohodnutými pri súvisiacich kúpnych zmluvách, presnejším súborom platobných podmienok, ktorý poskytla spoločnosť a ktorý sa skontroloval počas krížovej kontroly na diaľku. Tvrdenie sa preto zamietlo.

(106)

Jeden vyvážajúci výrobca po konečnom poskytnutí informácií zopakoval tvrdenie, že by sa vo vzťahu k jeho predaju na domácom trhu mali vziať do úvahy úpravy týkajúce sa vrátenia cla a nákladov na držanie zásob, a znovu namietal proti platobným podmienkam, ktoré Komisia použila na výpočet jeho úverových nákladov na domácom trhu.

(107)

Pokiaľ ide o úpravu týkajúcu sa vrátenia cla, zopakoval tvrdenie, že bez ohľadu na to, či bolo dovozné clo skutočne zaplatené alebo nie, má existencia dovozného cla na vstupný materiál vplyv na cenu účtovanú domácimi dodávateľmi daného vstupného materiálu.

(108)

V súvislosti s úpravou týkajúcou sa nákladov na držanie zásob spoločnosť zopakovala argument, že úprava týkajúca sa týchto nákladov je podobná ako úprava v prípade úverových nákladov, keďže obe sa spájajú s oneskorením platby. Ďalej tvrdila, že zamietnutie takejto úpravy na domácom trhu nie je v súlade s prijatím úpravy pri vývoze, pokiaľ ide o zdržné pri jej predaji do Únie, a uviedla, že v oboch prípadoch dochádza k omeškaniu príchodu tovaru, ktoré vedie k dodatočným nákladom.

(109)

Pokiaľ ide o platobné podmienky použité pri výpočte úverových nákladov na domácom trhu, spoločnosť zopakovala, že Komisia mala úverové náklady vypočítať na základe dohodnutých platobných podmienok a nie na základe toho, kedy k platbám skutočne dôjde, pretože na určenie ceny môžu mať vplyv jedine dohodnuté platobné podmienky.

(110)

V reakcii na tieto pripomienky k údajnej úprave týkajúcej sa vrátenia cla a v nadväznosti na predbežné úvahy Komisie, podľa ktorých nemožno pri výpočte vziať do úvahy teoretické náklady, sa ukázalo, že v rozpore s tvrdeniami spoločnosti sa v predajných cenách na domácom trhu, ktoré účtoval vyvážajúci výrobca, nezohľadňovala suma údajného vrátenia cla, čo by inak spôsobilo, že predaj by bol stratový. Tvrdenie sa preto zamietlo.

(111)

Pokiaľ ide o úpravu v súvislosti s nákladmi na držanie zásob, Komisia poznamenala, že zatiaľ čo sú už dodatočné výdavky na skladovanie tovaru, ktorý si zákazníci vyzdvihli oneskorene, zahrnuté v celkových predajných nákladoch, požadovanú úpravu na pokrytie výsledného odkladu platby, ktorú spoločnosť porovnávala s úpravou v prípade úverových nákladov, nemožno poskytnúť, pretože spoločnosť možné oneskorené vyzdvihnutie nezohľadnila pri uzatváraní kúpnej zmluvy ani ho nedokázala prepojiť so žiadnym zákazníkom alebo konkrétnou transakciou, čím potvrdila, že požadovaná úprava nebola zohľadnená v predajnej cene. Na rozdiel od zdržného, ktoré spoločnosť priradila iba k tým vývozným transakciám, pri ktorých skutočne k zaplateniu zdržného došlo, spoločnosť nevedela priradiť uvádzané náklady na držanie zásob k skutočným transakciám, ktoré boli údajne dotknuté. Tvrdenie sa preto zamietlo.

(112)

Pokiaľ ide o platobné podmienky použité pri výpočte úverových nákladov na domácom trhu, Komisia sa domnievala, že skutočné platobné podmienky poskytnuté spoločnosťou boli presnejšie, keďže sa zistilo, že platobné podmienky, ktoré boli oznámené ako podmienky dohodnuté v obchodných objednávkach, nie sú v súlade s platobnými podmienkami, ktoré boli skutočne dohodnuté v súvisiacich obchodných objednávkach vo vzorke transakcií. Tvrdenie sa preto zamietlo.

(113)

Jedna skupina vyvážajúcich výrobcov namietala proti predbežnému zamietnutiu žiadosti o úpravu týkajúcu sa fakturácie v prípade predaja na domácom trhu podľa článku 2 ods. 10 písm. c) základného nariadenia s cieľom zohľadniť rabaty údajne poskytnuté po vystavení faktúr.

(114)

Spoločnosť v priebehu prešetrovania, a to aj vtedy, keď o to bola počas krížovej kontroly na diaľku požiadaná, vysvetlila, že nedokáže prepojiť úpravu týkajúcu sa fakturácie zaznamenanú v účtovníctve s jednotlivými transakciami. Nedokázala napríklad identifikovať dobropisy alebo oznámenia o dlhu spojené s konkrétnymi faktúrami, ktorých hodnotu mali dané úpravy týkajúce sa fakturácie upraviť. Komisia preto dospela k záveru, že požadovaná úprava nie je dostatočne odôvodnená, a potvrdila zamietnutie žiadosti.

(115)

Dvaja prepojení vyvážajúci výrobcovia spochybnili predbežný výpočet úverových nákladov v prípade predaja do Únie. Spoločnosti predovšetkým tvrdili, že Komisia nesprávne uplatnila rovnaké úrokové sadzby pre EUR a USD Tureckej centrálnej banky na všetkých vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky, keďže nezohľadnila skutočnosť, že úrokové sadzby pri úveroch závisia od osobitných vlastností a finančnej situácie spoločností. Tvrdili, že sa mali namiesto toho použiť skutočné úrokové sadzby uplatniteľné na úvery spoločností.

(116)

Navrhovateľ vo svojich pripomienkach predložených po predbežnom poskytnutí informácií namietal proti tvrdeniu vyvážajúcich výrobcov a uviedol, že predbežné rozhodnutie Komisie uplatniť rovnaké úrokové sadzby Tureckej centrálnej banky je transparentné a objektívne a malo by sa zachovať.

		ISSN 1977-0790
Úradný vestník Európskej únie		L 238

Slovenské vydanie	Právne predpisy	Ročník 64 6. júla 2021

Obsah		II Nelegislatívne akty	Strana
		NARIADENIA
	*	Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2021/1096 z 21. apríla 2021, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/787, pokiaľ ide o ustanovenia o označovaní scelených zmesí	1
	*	Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2021/1097 z 1. júla 2021, ktorým sa schvaľuje podstatná zmena špecifikácie názvu zapísaného do registra chránených označení pôvodu a chránených zemepisných označení [Garbanzo de Fuentesaúco (CHZO)]	4
	*	Nariadenie Komisie (EÚ) 2021/1098 z 2. júla 2021, ktorým sa menia prílohy II, III a IV k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 396/2005, pokiaľ ide o maximálne hladiny rezíduí 24-epibrassinolidu, extraktu z cibuliek Allium cepa L., cyflumetofénu, fludioxonylu, fluroxypyru, nátrium-5-nitroguajakolátu, nátrium-o-nitrofenolátu a nátrium-p-nitrofenolátu v určitých produktoch alebo na nich ( 1 )	5
	*	Nariadenie Komisie (EÚ) 2021/1099 z 5. júla 2021, ktorým sa menia prílohy II a III k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1223/2009 o kozmetických výrobkoch ( 1 )	29
	*	Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2021/1100 z 5. júla 2021, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo a s konečnou platnosťou sa vyberá predbežné clo uložené na dovoz určitých plochých výrobkov zo železa, z nelegovanej ocele alebo ostatnej legovanej ocele valcovaných za tepla s pôvodom v Turecku	32
		ROZHODNUTIA
	*	Rozhodnutie Rady (EÚ) 2021/1101 z 20. mája 2021 o pozícii, ktorá sa má v mene Európskej únie zaujať na sedemdesiatom štvrtom zasadnutí Svetového zdravotníckeho zhromaždenia	79
	*	Rozhodnutie Rady (EÚ) 2021/1102 z 28. júna 2021, ktorým sa Komisia žiada, aby predložila štúdiu o situácii a možnostiach v Únii týkajúcich sa introdukcie, hodnotenia, produkcie, uvádzania na trh a používania bezchordátov ako agensov biologickej kontroly na území Únie a prípadný návrh, ak je to vhodné vzhľadom na výsledky štúdie	81
	*	Vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2021/1103 z 5. júla 2021, ktorým sa právne opatrenia a opatrenia dohľadu a presadzovania Brazílie uplatňované na derivátové transakcie, ktoré uzatvárajú brazílske inštitúcie regulované Centrálnou bankou Brazílie, uznávajú za rovnocenné s určitými požiadavkami článku 11 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 o mimoburzových derivátoch, centrálnych protistranách a archívoch obchodných údajov ( 1 )	84
	*	Vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2021/1104 z 5. júla 2021, ktorým sa právne opatrenia a opatrenia dohľadu a presadzovania Kanady uplatňované na derivátové transakcie, ktoré sa vykonávajú pod dohľadom Úradu pre dohľad nad finančnými inštitúciami, uznávajú za rovnocenné s určitými požiadavkami článku 11 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 o mimoburzových derivátoch, centrálnych protistranách a archívoch obchodných údajov ( 1 )	89
	*	Vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2021/1105 z 5. júla 2021, ktorým sa právne opatrenia a opatrenia dohľadu a presadzovania Singapuru uplatňované na derivátové transakcie, ktoré sa vykonávajú pod dohľadom Menového orgánu Singapuru, uznávajú za rovnocenné s určitými požiadavkami článku 11 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 o mimoburzových derivátoch, centrálnych protistranách a archívoch obchodných údajov ( 1 )	94
	*	Vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2021/1106 z 5. júla 2021, ktorým sa právne opatrenia a opatrenia dohľadu a presadzovania Austrálie uplatňované na derivátové transakcie, ktoré sa vykonávajú pod dohľadom Austrálskeho orgánu pre prudenciálnu reguláciu, uznávajú za rovnocenné s určitými požiadavkami článku 11 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 o mimoburzových derivátoch, centrálnych protistranách a archívoch obchodných údajov ( 1 )	99
	*	Vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2021/1107 z 5. júla 2021, ktorým sa právne opatrenia a opatrenia dohľadu a presadzovania Hongkongu uplatňované na derivátové transakcie, ktoré sa vykonávajú pod dohľadom Hongkonského menového orgánu, uznávajú za rovnocenné s určitými požiadavkami článku 11 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 o mimoburzových derivátoch, centrálnych protistranách a archívoch obchodných údajov ( 1 )	104
	*	Vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2021/1108 z 5. júla 2021, ktorým sa právne opatrenia a opatrenia dohľadu a presadzovania Spojených štátov amerických v súvislosti s derivátovými transakciami, nad ktorými vykonávajú dohľad Rada guvernérov Federálneho rezervného systému, Úrad kontrolóra meny, Federálna spoločnosť pre poistenie vkladov, Správa poľnohospodárskych úverov a Federálna agentúra pre financovanie bývania, uznávajú za rovnocenné s určitými požiadavkami článku 11 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 o mimoburzových derivátoch, centrálnych protistranách a archívoch obchodných údajov ( 1 )	109