(1)

Cieľom Únie je posilniť jej vedeckú a technologickú základňu prostredníctvom posilnenia Európskeho výskumného priestoru, v rámci ktorého je zaručený voľný pohyb výskumných pracovníkov, vedeckých poznatkov a technológií, a podnecovania k zvyšovaniu jej konkurencieschopnosti vrátane konkurencieschopnosti priemyslu a zároveň podporovania všetkých výskumných a inovačných činností v záujme dosiahnutia strategických priorít a záväzkov Únie, ktorých konečným cieľom je presadzovanie mieru, hodnôt Únie a blaha jej národov.

(2)

Na dosiahnutie vedeckého, technologického, hospodárskeho, environmentálneho a spoločenského vplyvu v snahe o splnenie tohto všeobecného cieľa a na dosiahnutie čo najväčšej pridanej hodnoty investícií Únie do výskumu a inovácií by Únia mala investovať do výskumu a inovácií prostredníctvom programu Horizont Európa – rámcového programu pre výskum a inovácie na obdobie rokov 2021 – 2027 (ďalej len „program“). Program by mal podporovať tvorbu, lepšie šírenie a prenos kvalitných a excelentných vedomostí a kvalitných technológií v Únii, prilákať talenty na všetkých úrovniach a prispieť k plnému zapojeniu základne talentov Únie, uľahčiť prepojenia týkajúce sa spolupráce a posilniť vplyv výskumu a inovácií pri vývoji, podpore a vykonávaní politík Únie, podporiť a posilniť využívanie a zavádzanie inovačných a udržateľných riešení v hospodárstve Únie, najmä v malých a stredných podnikoch (ďalej len „MSP“), ako aj v spoločnosti, riešiť globálne výzvy vrátane zmeny klímy a cieľov udržateľného rozvoja Organizácie Spojených národov, vytvoriť pracovné miesta, posilniť hospodársky rast, podporiť konkurencieschopnosť priemyslu a zvýšiť atraktívnosť Únie v oblasti výskumu a inovácií. Programom by sa mali podporovať všetky formy inovácií vrátane prelomových inovácií, zlepšiť uvádzanie inovačných riešení na trh a optimalizovať realizáciu takýchto investícií v záujme zvýšeného vplyvu v rámci posilneného Európskeho výskumného priestoru.

(3)

Program by sa mal zriadiť na obdobie trvania viacročného finančného rámca (ďalej len „VFR“) na roky 2021 – 2027, ako sa stanovuje v nariadení Rady (EÚ, Euratom) 2020/2093 (4), bez toho, aby boli dotknuté lehoty stanovené v nariadení Rady (EÚ) 2020/2094 (5).

(4)

Program by mal prispieť k zvýšeniu verejných a súkromných investícií do výskumu a inovácií v členských štátoch, a tým pomôcť, aby celkový investičný cieľ pre výskum a vývoj dosiahol aspoň 3 % hrubého domáceho produktu (ďalej len „HDP“) Únie. Dosiahnutie uvedeného cieľa by si vyžadovalo, aby členské štáty a súkromný sektor doplnili program vlastnými posilnenými investičnými opatreniami v oblasti výskumu, vývoja a inovácií.

(5)

V záujme dosiahnutia cieľov programu a pri rešpektovaní zásady excelentnosti by mal byť program zameraný okrem iného na posilnenie prepojení týkajúcich sa spolupráce v Európe, a tým prispievať k zmierňovaniu rozdielov v oblasti výskumu a inovácií.

(6)

S cieľom pomôcť dosiahnuť ciele politiky Únie by činnosti podporované v rámci tohto programu mali v relevantných prípadoch a v súlade so zásadou inovácií, využívať právne predpisy podporujúce inovácie a mali by podnecovať k ich vytváraniu s cieľom podporiť rýchlejšiu a intenzívnejšiu transformáciu významného vedomostného kapitálu Únie na inovácie.

(7)

Koncepcie „otvorenej vedy“, „otvorených inovácií“ a „otvorenosti svetu“ by mali zabezpečiť excelentnosť a vplyv investícií Únie do výskumu a inovácií a zároveň chrániť záujmy Únie.

(8)

Otvorená veda vrátane otvoreného prístupu k vedeckým publikáciám a výskumným údajom, ako aj optimálne šírenie a využívanie vedomostí majú potenciál zvýšiť kvalitu, vplyv a prínosy vedy. Majú tiež potenciál urýchliť rozvoj vedomostí tým, že zvyšujú ich spoľahlivosť, účinnosť a presnosť, ako aj ich lepšiu zrozumiteľnosť pre spoločnosť a zlepšujú schopnosť reagovať na spoločenské výzvy. Mali by sa stanoviť ustanovenia, ktorými sa zabezpečí, aby prijímatelia poskytli otvorený prístup k odborne recenzovaným vedeckým publikáciám. Podobne by sa malo zabezpečiť, aby prijímatelia poskytovali otvorený prístup k výskumným údajom podľa zásady „čo najotvorenejší, ale obmedzený podľa potreby“, pričom by sa mala zabezpečiť možnosť výnimiek s ohľadom na oprávnené záujmy prijímateľov. Väčší dôraz by sa mal predovšetkým klásť na zodpovedné spravovanie výskumných údajov, ktoré by malo byť v súlade so zásadami „vyhľadateľnosti“, „prístupnosti“, „interoperability“ a „opätovnej použiteľnosti“ (ďalej len „zásady FAIR“), a to najmä širším uplatňovaním plánov správy údajov. Ak je to vhodné, prijímatelia by mali využívať možnosti, ktoré ponúka európsky cloud pre otvorenú vedu (ďalej len „EOSC“ – European Open Science Cloud) a európska dátová infraštruktúra, a dodržiavať ďalšie zásady a postupy otvorenej vedy. Vo všetkých dohodách o pridružení a spolupráci s tretími krajinami by sa mala podnecovať reciprocita v oblasti otvorenej vedy.

(9)

Prijímateľom programu, najmä MSP, sa odporúča, aby využívali príslušné existujúce nástroje Únie, ako je európska asistenčná služba pre otázky duševného vlastníctva, ktorá podporuje MSP a iných účastníkov programu pri ochrane a presadzovaní ich práv duševného vlastníctva.

(10)

Koncepcia a návrh programu by mali byť odpoveďou na potrebu dosiahnuť kritický objem podporovaných činností v rámci Únie tým, že budú nabádať všetky členské štáty na účasť založenú na excelentnosti, a prostredníctvom medzinárodnej spolupráce, v súlade s Agendou 2030 pre udržateľný rozvoj (ďalej len „Agenda 2030“), cieľmi udržateľného rozvoja a Parížskou dohodou prijatou na základe Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (6) (ďalej len „Parížska dohoda”). Vykonávaním programu by sa malo zintenzívniť úsilie o dosiahnutie cieľov udržateľného rozvoja a záväzku Únie a jej členských štátov vykonávať Agendu 2030 so zámerom dosiahnuť jeho tri rozmery – hospodársky, sociálny a environmentálny – koherentným a integrovaným spôsobom.

(11)

Činnosťami podporovanými v rámci programu by sa malo prispievať k plneniu cieľov, priorít a medzinárodných záväzkov Únie.

(12)

V rámci programu by sa mala využívať komplementárnosť s príslušnými existujúcimi európskymi plánmi a stratégiami v oblasti výskumu a inovácií a v relevantných prípadoch aj s dôležitými projektmi spoločného európskeho záujmu, ak sú súvisiace výskumné a inovačné potreby určené v strategickom plánovaní programu.

(13)

Programom by sa mala zabezpečiť transparentnosť verejného financovania a zodpovednosť zaň vo výskumných a inovačných projektoch, čím sa zabezpečí ochrana verejného záujmu.

(14)

Programom by sa mali podporovať výskumné a inovačné činnosti v oblasti spoločenských a humanitných vied. To zahŕňa prehlbovanie vedeckých poznatkov v uvedenej oblasti a využívanie poznatkov a pokroku z oblasti spoločenských a humanitných vied s cieľom zvýšiť hospodársky a spoločenský vplyv programu. V rámci piliera „Globálne výzvy a konkurencieschopnosť európskeho priemyslu“ by sa spoločenské a humanitné vedy mali plne integrovať do všetkých klastrov. Okrem presadzovania spoločenských a humanitných vied v rámci projektov by sa ich integrácia mala podporovať aj prostredníctvom začleňovania nezávislých externých expertov z oblasti spoločenských a humanitných vied do odborných výborov a hodnotiacich komisií vždy, keď je to vhodné, ako aj prostredníctvom včasného monitorovania spoločenských a humanitných vied v rámci financovaných výskumných akcií a podávania správ o nich. V rámci programu by sa mala monitorovať najmä úroveň uplatňovania hľadiska spoločenských a humanitných vied.

(15)

V rámci programu by sa mal zachovať vyvážený prístup medzi výskumom na jednej strane a inováciami na druhej strane, ako aj medzi financovaním zdola nahor (zameraným na bádateľov alebo inovátorov) a zhora nadol (určeným na základe strategicky vymedzených priorít) podľa povahy zapojených výskumných a inovačných komunít v rámci Únie i podľa druhov a účelu vykonávaných činností a vplyvov, ktoré sa majú dosiahnuť. Od kombinácie uvedených faktorov by mal závisieť výber prístupu pre príslušné časti programu, z ktorých všetky prispievajú k plneniu všetkých všeobecných a špecifických cieľov programu.

(16)

Celkový rozpočet na zložku „Rozširovanie účasti a šírenie excelentnosti“ v časti „Rozširovanie účasti a posilňovanie Európskeho výskumného priestoru“ programu by mal dosahovať aspoň 3,3 % celkového rozpočtu programu a mal by byť určený najmä právnym subjektom usadeným v krajinách, ktorých sa týka rozširovanie účasti.

(17)

Cieľom iniciatív zameraných na excelentnosť by malo byť posilnenie excelentnosti v oblasti výskumu a inovácií v oprávnených krajinách, a to aj prostredníctvom podpory odbornej prípravy na účely zlepšenia manažérskych schopností v oblasti výskumu a inovácií, ocenení, posilnenia inovačných ekosystémov, ako aj vytvárania sietí výskumu a inovácií, a to aj na základe výskumných infraštruktúr financovaných zo strany Únie. Na to, aby žiadatelia boli oprávnení požiadať o financovanie v zložke „Rozširovanie účasti a šírenie excelentnosti“ v časti „Rozširovanie účasti a posilňovanie Európskeho výskumného priestoru“ programu, mali by jasne preukázať, že projekty sú prepojené s vnútroštátnymi a/alebo regionálnymi stratégiami výskumu a inovácií.

(18)

S cieľom umožniť malým konzorciám pre spoluprácu, ktoré vykonávajú akcie od základného výskumu až po uplatnenie na trhu, rýchlejší prístup zdola nahor k finančným prostriedkom by malo byť možné uplatniť postup urýchlenia procesu výskumu a inovácií, pri ktorom by čas medzi podaním žiadosti a udelením grantu nemal presiahnuť šesť mesiacov.

(19)

Prostredníctvom programu by sa mali podporovať všetky fázy výskumu a inovácií, najmä v rámci projektov spolupráce, a podľa potreby v rámci misií a európskych partnerstiev. Základný výskum má mimoriadny význam pre posilnenie schopnosti Únie prilákať najlepších vedcov a je dôležitou podmienkou tohto posilnenia, aby sa Únia stala globálnym centrom excelentnosti. V programe by sa mala zabezpečiť rovnováha medzi základným a aplikovaným výskumom. Uvedená rovnováha spolu s inováciami podporí konkurencieschopnosť hospodárstva, rast a vytváranie pracovných miest v Únii.

(20)

Z dôkazov vyplýva, že akceptovanie rozmanitosti vo všetkých významoch má pre dobrý vedecký výskum kľúčový význam, keďže veda z rozmanitosti ťaží. Rozmanitosť a inkluzívnosť prispievajú k excelentnosti v oblasti výskumu a inovácií založených na spolupráci: spolupráca, ktorá sa uskutočňuje medzi rôznymi disciplínami, sektormi a v rámci celého Európskeho výskumného priestoru, umožňuje lepší výskum a vyššiu kvalitu návrhov projektov, môže viesť k vyššej miere využívania v spoločnosti a môže podporiť prínosy inovácií, a tým napredovanie Európy.

(21)

S cieľom zabezpečiť, aby bol vplyv programu čo najväčší, by sa osobitná pozornosť mala venovať multidisciplinárnym, interdisciplinárnym a transdisciplinárnym prístupom ako kľúčovým prvkom významného vedeckého pokroku.

(22)

Výskumné činnosti uskutočňované v rámci piliera „Excelentná veda“ by sa mali určiť na základe potrieb a príležitostí v oblasti vedy a mala by sa nimi podporovať vedecká excelentnosť. Výskumný program by sa mal stanoviť v úzkej spolupráci s vedeckou komunitou a mal by sa v ňom klásť dôraz na prilákanie nových talentov z oblasti výskumu a inovácií, ako aj začínajúcich výskumných pracovníkov, pričom sa má posilňovať Európsky výskumný priestor, zabraňovať úniku mozgov a zároveň podporovať ich cirkulácia.

(23)

Program by mal podporovať Úniu a jej členské štáty pri získavaní najlepších talentov a zručností, berúc do úvahy realitu veľmi intenzívnej medzinárodnej konkurencie.

(24)

Pilier „Globálne výzvy a konkurencieschopnosť európskeho priemyslu“ by sa mal vytvoriť prostredníctvom klastrov výskumných a inovačných činností s cieľom maximalizovať integráciu v rámci príslušných tematických oblastí a zároveň zaistiť vysokú a udržateľnú úroveň vplyvu pre Úniu z hľadiska vynaložených zdrojov. Tým by sa podporila spolupráca presahujúca hranice disciplín, odvetví, politík a štátov v snahe o dosahovanie cieľov udržateľného rozvoja prostredníctvom dodržiavania zásad Agendy 2030, Parížskej dohody a konkurencieschopnosti priemyslu Únie. Realizáciou rozsiahlych iniciatív s vysokými ambíciami vo forme výskumných a inovačných misií by sa umožnilo, aby program dosiahol pre spoločnosť transformačný a systémový vplyv, pokiaľ ide o podporu cieľov udržateľného rozvoja, a to aj prostredníctvom medzinárodnej spolupráce a vedeckej diplomacie. Činnosti v rámci tohto piliera by mali zahŕňať celú škálu výskumných a inovačných činností, aby sa zabezpečilo, že Únia zostane na špičkovej pozícii v strategicky vymedzených prioritných oblastiach.

(25)

Klaster „Kultúra, kreativita a inkluzívna spoločnosť“ by mal podstatne prispievať k výskumu týkajúcemu sa kultúrneho a kreatívneho sektora vrátane kultúrneho dedičstva Únie a najmä umožniť vytvorenie priestoru pre spoluprácu v oblasti európskeho kultúrneho dedičstva.

(26)

Úplné a včasné zapojenie všetkých druhov priemyselných subjektov do programu, od jednotlivých podnikateľov a malých a stredných podnikov až po veľké podniky, by výrazne prispelo k naplneniu cieľov programu, a to najmä pokiaľ ide o vytváranie udržateľných pracovných miest a rastu v Únii. Výsledkom takéhoto zapojenia zo strany priemyslu by mala byť jeho účasť na akciách podporovaných na úrovniach, ktoré prinajmenšom zodpovedajú úrovniam činností podľa rámcového programu Horizont 2020 zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1291/2013 (7) (ďalej len „Horizont 2020“).

(27)

Akciami v rámci programu by sa významne prispelo k uvoľneniu potenciálu strategických odvetví Únie vrátane kľúčových podporných technológií, v ktorých sa odrážajú ciele stratégie pre priemyselnú politiku Únie.

(28)

Konzultácie viacerých zainteresovaných strán vrátane občianskej spoločnosti a priemyslu by mali prispieť k perspektívam a prioritám stanoveným prostredníctvom strategického plánovania. Výsledkom toho by mali byť pravidelné strategické plány v oblasti výskumu a inovácií prijímané prostredníctvom vykonávacích aktov na účely vypracovania obsahu pracovných programov.

(29)

V pracovnom programe by sa mal v súvislosti s konkrétnou činnosťou, na ktorú sa majú poskytnúť finančné prostriedky, zohľadniť výsledok konkrétnych predchádzajúcich projektov, ako aj stav vedy, technológie a inovácie na vnútroštátnej úrovni, na úrovni Únie a na medzinárodnej úrovni, a relevantný politický a spoločenský vývoj a vývoj na trhoch.

(30)

Je dôležité podporiť priemysel Únie, aby si zachoval alebo získal vedúce svetové postavenie v oblasti inovácie, digitalizácie a klimatickej neutrality, najmä prostredníctvom investícií do kľúčových podporných technológií, ktoré budú oporou pre podnikanie v budúcnosti. Akciami programu by sa mali riešiť zlyhania trhu alebo prípady suboptimálnych investícií, primerane a transparentne posilňovať investície bez toho, aby dochádzalo k zdvojovaniu súkromných investícií alebo ich vytlačeniu, a mala by sa nimi vytvárať jednoznačná európska pridaná hodnota a zabezpečovať návratnosť investícií pre verejnosť. Tým sa zaistí súlad medzi akciami programu a pravidlami Únie pre štátnu pomoc s cieľom stimulovať inovácie a zabrániť neprimeraným narušeniam hospodárskej súťaže na vnútornom trhu.

(31)

Programom by sa mali podporovať výskum a inovácie integrovaným spôsobom pri dodržaní všetkých príslušných ustanovení v rámci Svetovej obchodnej organizácie. Koncepcia výskumu vrátane experimentálneho vývoja by sa mala používať v súlade s manuálom Frascati, ktorý vypracovala Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (ďalej len „OECD“), zatiaľ čo koncepcia inovácie by sa mala používať v súlade s manuálom Oslo vypracovaným OECD a Eurostatom, ktorý sleduje všeobecný prístup zahŕňajúci sociálnu inováciu a dizajn. Rovnako ako v programe Horizont 2020 by sa pri klasifikácii činností technického výskumu, vývoja výrobkov a demonštračných činností, ako aj pri vymedzení typov akcií, ktoré sú k dispozícii vo výzvach na predkladanie návrhov, mali aj naďalej zohľadňovať vymedzenia OECD týkajúce sa úrovne technickej pripravenosti. Na akcie, ktorých činnosti presahujú úroveň technickej pripravenosti 8 (TRL 8), by sa nemali udeľovať granty. V pracovnom programe pre danú výzvu v rámci piliera „Globálne výzvy a konkurencieschopnosť európskeho priemyslu“ by malo byť možné poskytovanie grantov na rozsiahle overovanie výrobkov a ich prvé uplatnenie na trhu.

(32)

Program by mal prispieť k cieľom v oblasti vesmíru na úrovni výdavkov, ktorá je aspoň proporčne porovnateľná s úrovňou v programe Horizont 2020.

(33)

V oznámení Komisie z 11. januára 2018 s názvom „Priebežné hodnotenie programu Horizont 2020: ako maximalizovať vplyv výskumu a inovácií EÚ“, uznesení Európskeho parlamentu z 13. júna 2017 o hodnotení vykonávania programu Horizont 2020 so zreteľom na jeho predbežné hodnotenie a návrh deviateho rámcového programu (8) a v záveroch Rady z 1. decembra 2017 s názvom „Od priebežného hodnotenia programu Horizont 2020 k deviatemu rámcovému programu“ sa uvádza súbor odporúčaní pre program vrátane jeho pravidiel týkajúcich sa účasti a šírenia. Uvedené odporúčania vychádzajú zo skúseností získaných z programu Horizont 2020 a informácií od inštitúcií Únie a zainteresovaných strán. Medzi uvedené odporúčania patrí návrh opatrení na podporu cirkulácie mozgov a uľahčenie otvorenosti sietí výskumu a inovácií pre ambicióznejšie investície s cieľom dosiahnuť kritické množstvo a maximalizovať vplyv; podporovať prelomovú inováciu; uprednostňovať investície Únie do výskumu a inovácií v oblastiach s vysokou pridanou hodnotou, a to najmä zameraním sa na konkrétne misie, plným, dobre informovaným a včasným zapojením občanov, ako aj širokou komunikáciou; racionalizovať prostredie financovania v Únii s cieľom v plnej miere využívať potenciál v oblasti výskumu a inovácií vrátane výskumných infraštruktúr v celej Únii, napríklad efektívnym obmedzením rozsahu európskych partnerských iniciatív a systémov spolufinancovania; rozvíjať viac konkrétnych synergií medzi rôznymi finančnými nástrojmi Únie, najmä prostredníctvom odstránenia nekomplementárnych intervenčných logík a prekonania zložitosti rôzneho financovania a iných nariadení, a tiež s cieľom pomôcť mobilizovať nevyužitý potenciál výskumu a inovácií v celej Únii; posilniť medzinárodnú spoluprácu a zabezpečiť väčšiu otvorenosť, pokiaľ ide o účasť tretích krajín; a pokračovať v zjednodušovaní na základe skúseností získaných pri vykonávaní programu Horizont 2020.

(34)

Vzhľadom na to, že osobitnú pozornosť je potrebné venovať koordinácii a komplementárnosti medzi rôznymi politikami Únie, program by sa mal usilovať o synergie s inými programami Únie, a to od ich navrhovania a strategického plánovania po výber projektov, spravovanie, oznamovanie, šírenie a využívanie výsledkov, monitorovanie, audit a riadenie. Pokiaľ ide o financovanie činností v oblasti výskumu a inovácií, synergiami by sa malo umožniť v čo najväčšej miere zosúladiť pravidlá vrátane pravidiel oprávnenosti nákladov. S cieľom zabrániť duplicite alebo prekrývaniu, zvýšiť pákový efekt financovania zo strany Únie a znížiť administratívne zaťaženie žiadateľov a prijímateľov by sa malo umožniť presadzovať synergie najmä alternatívnym, kombinovaným a kumulatívnym financovaním a prevodom zdrojov.

(35)

V súlade s nariadením (EÚ) 2020/2094 a v medziach zdrojov, ktoré sú v ňom pridelené, by sa mali opatrenia v rámci programu týkajúce sa obnovy a odolnosti vykonávať s cieľom riešiť bezprecedentné dôsledky krízy spôsobenej ochorením COVID-19. Tieto dodatočné zdroje by sa mali použiť takým spôsobom, aby sa zabezpečilo dodržiavanie lehôt stanovených v nariadení (EÚ) 2020/2094. Tieto dodatočné zdroje by sa mali prideliť výlučne na akcie výskumu a inovácií zamerané na riešenie dôsledkov krízy spôsobenej ochorením COVID-19, a najmä jej hospodárskych, sociálnych a spoločenských dôsledkov.

(36)

Na dosiahnutie čo najväčšieho možného vplyvu financovania z prostriedkov Únie a najefektívnejšieho príspevku k cieľom politiky Únie a jej záväzkom by Únia mala mať možnosť nadviazať európske partnerstvá so subjektmi súkromného a/alebo verejného sektora. K takýmto partnerom patrí priemysel, MSP, univerzity, výskumné organizácie, zainteresované strany z oblasti výskumu a vývoja, subjekty s verejnoprávnym poslaním na miestnej, regionálnej, vnútroštátnej alebo medzinárodnej úrovni alebo organizácie občianskej spoločnosti vrátane nadácií a mimovládnych organizácií, ktoré podporujú a/alebo vykonávajú výskum a inovácie, za predpokladu, že žiadaný vplyv môže Únia efektívnejšie dosiahnuť v partnerstve než sama.

(37)

V závislosti od rozhodnutia členského štátu by malo byť možné, aby sa príspevky z programov spolufinancovaných z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR), Európskeho sociálneho fondu plus (ESF+), Európskeho námorného, rybolovného a akvakultúrneho fondu (ENRAF) a Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) považovali za príspevok zúčastneného členského štátu na európske partnerstvá v rámci programu. Uvedenou možnosťou by však nemala byť dotknutá potreba dodržiavať všetky ustanovenia uplatniteľné na uvedené príspevky stanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde plus, Kohéznom fonde, Fonde na spravodlivú transformáciu a Európskom námornom, rybolovnom a akvakultúrnom fonde a rozpočtové pravidlá pre uvedené fondy, ako aj pre Fond pre azyl, migráciu a integráciu, Fond pre vnútornú bezpečnosť a Nástroj finančnej podpory na riadenie hraníc a vízovú politiku na roky 2021 až 2027 (ďalej len „nariadenie o spoločných ustanoveniach na roky 2021 – 2027“) a v nariadeniach o jednotlivých fondoch.

(38)

Programom by sa mala posilniť spolupráca medzi európskymi partnerstvami a partnermi zo súkromného a/alebo verejného sektora na medzinárodnej úrovni, a to aj spájaním výskumných a inovačných programov a cezhraničných investícií do výskumu a inovácií, z ktorých získajú vzájomné prínosy občania aj podniky, a to pri zabezpečení zachovania záujmov Únie v strategických oblastiach.

(39)

Hlavné iniciatívy vznikajúcich technológií a technológií budúcnosti (ďalej len „FET“ – Future Emerging Technologies) sa osvedčili ako účinný a efektívny nástroj, ktorý spoločnosti prináša výhody na základe spoločného, koordinovaného úsilia Únie a jej členských štátov. Činnosti vykonávané v rámci hlavných iniciatív FET týkajúcich sa grafénu, projektu s názvom Ľudský mozog a kvantovej technológie, ktoré sa podporujú v rámci programu Horizont 2020, sa budú naďalej podporovať aj v rámci programu prostredníctvom výziev na predkladanie návrhov zahrnutých do pracovného programu. Prípravné akcie podporované v rámci časti hlavné iniciatívy FET programu Horizont 2020 budú podkladom pre strategické plánovanie v rámci programu, ako aj zdrojom informácií pri práci na misiách, spolufinancovaných a/alebo spoločne programovaných európskych partnerstvách a pravidelných výzvach na predkladanie návrhov.

(40)

Spoločné výskumné centrum (ďalej len „JRC“ – Joint Research Centre) by malo naďalej prispievať nezávislými vedeckými dôkazmi zameranými na klienta a technickou podporou k tvorbe politík Únie počas celého politického cyklu. Priame akcie JRC by sa mali implementovať flexibilným, účinným a transparentným spôsobom, a to pri zohľadnení potrieb politík Únie a príslušných potrieb používateľov JRC a pri zabezpečení ochrany finančných záujmov Únie. JRC by malo naďalej tvoriť ďalšie zdroje.

(41)

V rámci piliera „Inovatívna Európa“ by sa mal prijať súbor opatrení na poskytovanie integrovanej podpory na účely reagovania na potreby podnikateľov a podnikania zamerané na realizáciu a urýchlenie prelomovej inovácie v záujme rýchleho rastu trhu, ako aj na presadzovanie strategickej autonómie Únie pri zachovaní otvoreného hospodárstva. Tiež by sa v rámci neho malo vytvoriť jednotné kontaktné miesto s cieľom prilákať a podporovať inovátorov a inovačné podniky všetkých druhov, ako sú napríklad MSP vrátane startupov a vo výnimočných prípadoch malých spoločností so strednou trhovou kapitalizáciou, ktorí majú potenciál rozšírenia na úrovni Únie, ako aj na medzinárodnej úrovni. Pilier by mal poskytovať rýchle a flexibilné granty a možnosti spoločných investícií, a to aj so súkromnými investormi. V záujme naplnenia týchto cieľov by mala byť zriadená Európska rada pre inovácie (ďalej len „EIC“ – European Innovation Council). Z piliera by sa mal podporovať aj Európsky inovačný a technologický inštitút (ďalej len „EIT“ – European Institute of Innovation and Technology) a európske inovačné ekosystémy všeobecne, a to najmä európskymi partnerstvami s aktérmi podporujúcimi inovácie na celoštátnej a regionálnej úrovni.

(42)

Na účely tohto nariadenia a najmä v prípade činností vykonávaných v rámci EIC by sa „startup“ mal chápať ako MSP v ranom štádiu svojho životného cyklu vrátane tých, ktoré sú vytvorené ako spin-off podniky z univerzitných výskumných činností, ktorý je zameraný na hľadanie inovačných riešení a podnikateľských modelov s možnosťou rozvíjania a ktorý je samostatný v zmysle článku 3 prílohy k odporúčaniu Komisie 2003/361/ES (9); „spoločnosť so strednou trhovou kapitalizáciou“ by sa mala chápať ako podnik, ktorý nie je MSP a ktorý má od 250 do 3 000 zamestnancov, pričom ich počet sa počíta v súlade s hlavou I článkami 3 až 6 prílohy k uvedenému odporúčaniu; a „malá spoločnosť so strednou trhovou kapitalizáciou“ by sa mala chápať ako spoločnosť so strednou trhovou kapitalizáciou, ktorá má do 499 zamestnancov.

(43)

Politické ciele programu sa majú riešiť aj prostredníctvom finančných nástrojov a rozpočtovej záruky Programu InvestEU, pričom sa budú presadzovať synergie medzi týmito dvoma programami.

(44)

EIC by mala spolu s ostatnými zložkami programu podporovať všetky formy inovácie, od prírastkovej po prelomovú a disruptívnu inováciu, a mala by sa zameriavať najmä na inováciu vytvárajúcu trhové príležitosti. Prostredníctvom svojich nástrojov Prieskumník a Akcelerátor by sa EIC mala usilovať o identifikáciu, rozvoj a zavádzanie vysokorizikových inovácií všetkých druhov vrátane prírastkových inovácií, pričom by sa mala zamerať najmä na prelomové, disruptívne a špičkové technologické inovácie, ktoré majú potenciál stať sa inováciami vytvárajúcimi trhové príležitosti. Poskytovaním koherentnej a účinnej podpory by EIC mala vyplniť súčasné vákuum, pokiaľ ide o verejnú podporu prelomových inovácií a súkromných investícií do nich. Nástroje EIC si vyžadujú osobitné právne a riadiace prvky, aby sa zohľadnili jej ciele, najmä akciu nasadzovania na trh.

(45)

Nástroj Akcelerátor je určený na preklenutie tzv. údolia smrti medzi výskumom, fázou pred masovou komercializáciou a fázou rozšírenia spoločností. Prostredníctvom nástroja Akcelerátor sa bude poskytovať podpora operáciám s vysokým potenciálom, ktoré predstavujú také technologické, vedecké, finančné, riadiace alebo trhové riziká, že sa ešte nepovažujú za financovateľné bankami, a preto nedokážu na trhu získať významné investície, a tak sa uvedeným nástrojom doplní Program InvestEU.

(46)

V úzkej súčinnosti s programom InvestEU by mal nástroj Akcelerátor v rámci svojich foriem podpory poskytovanej kombinovaným financovaním a kapitálovým financovaním financovať projekty realizované MSP vrátane startupov a vo výnimočných prípadoch aj malými spoločnosťami so strednou trhovou kapitalizáciou, ktoré buď ešte nedokážu generovať príjmy alebo nie sú ešte ziskové, prípadne nedokážu prilákať dostatočné investície na to, aby v plnom rozsahu realizovali podnikateľský plán svojho projektu. Takéto oprávnené subjekty by sa považovali za nefinancovateľné bankami, zatiaľ čo časť ich investičných potrieb mohol alebo by mohol zabezpečiť jeden alebo viacerí investori, ako napríklad súkromná alebo verejná banka, rodinný investičný subjekt, fond rizikového kapitálu alebo podnikateľský anjel. Uvedeným spôsobom je nástroj Akcelerátor určený na prekonanie zlyhania trhu a na financovanie sľubných, ale bankami ešte nefinancovateľných subjektov, ktoré realizujú prelomové inovačné projekty vytvárajúce trhové príležitosti. Keď sa tieto projekty stanú financovateľnými bankami, mohli by sa financovať z programu InvestEU.

(47)

Aj keď by sa rozpočet nástroja Akcelerátor mal rozdeliť najmä cez kombinované financovanie, na účely článku 48 by mala byť podpora z nástroja Akcelerátor poskytovaná MSP vrátane startupov len vo forme grantov zodpovedať podpore poskytovanej z rozpočtu nástroja pre MSP v rámci programu Horizont 2020.

(48)

EIT by sa mal najmä prostredníctvom svojich znalostných a inovačných spoločenstiev a rozšírením svojho regionálneho inovačného programu usilovať o posilňovanie inovačných ekosystémov, ktoré sa zameriavajú na globálne výzvy. To by sa malo dosiahnuť podporou integrácie inovácií, výskumu, vysokoškolského vzdelávania a podnikania. V súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady o Európskom inovačnom a technologickom inštitúte (ďalej len „nariadenie o EIT“) a so svojim strategickým inovačným programom uvedeným v rozhodnutí Európskeho parlamentu a Rady o strategickom inovačnom programe Európskeho inovačného a technologického inštitútu (EIT) na roky 2021 – 2027 by mal EIT prostredníctvom svojich činností podporovať inovácie a podstatne zintenzívniť svoju podporu integrácie vysokoškolského vzdelávania v rámci inovačného ekosystému, a to najmä stimulovaním podnikateľského vzdelávania a podporou pevnej nedisciplinárnej spolupráce medzi priemyslom a akademickou obcou, ako aj identifikáciou potenciálnych zručností vrátane pokročilých digitálnych a inovačných zručností pre budúcich inovátorov na účely riešenia globálnych výziev. Systémy podpory zo strany EIT by mali prinášať výhody pre prijímateľov podpory EIC, zatiaľ čo startupy vznikajúce zo znalostných a inovačných spoločenstiev EIT by mali mať zjednodušený, a teda rýchlejší prístup k akciám EIC. Aj keď sa EIT zameriava na inovačné ekosystémy, čím by sa mal prirodzene zaradiť do piliera „Inovatívna Európa“, mal by podľa potreby podporovať aj ostatné piliere. Malo by sa zabrániť zbytočnej duplicite medzi znalostnými a inovačnými spoločenstvami a ostatnými nástrojmi v tej istej oblasti, najmä ostatnými európskymi partnerstvami.

(49)

Mali by sa zabezpečiť a zachovať rovnaké podmienky pre spoločnosti, ktoré si konkurujú na danom trhu, keďže je to kľúčová podmienka pre všetky druhy inovácií vrátane prelomových, disruptívnych a prírastkových inovácií, čím sa v prvom rade umožní, aby si veľký počet malých a stredných inovátorov vybudoval výskumnú a inovačnú kapacitu, profitoval zo svojich investícií a získal podiel na trhu.

(50)

Programom by sa mala podporovať a integrovať spolupráca s tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami a iniciatívami na základe záujmov Únie, vzájomných prínosov, medzinárodných záväzkov, vedeckej diplomacie a podľa možností aj reciprocity. Medzinárodná spolupráca by mala mať za cieľ posilniť excelentnosť Únie v oblasti výskumu a inovácií, jej atraktívnosť, schopnosť udržať najväčšie talenty a konkurencieschopnosť hospodárstva a priemyslu, riešiť globálne výzvy vrátane cieľov udržateľného rozvoja, a to prostredníctvom dodržiavania zásad Agendy 2030 a Parížskej dohody, ako aj podporovať vonkajšie politiky Únie. Mal by sa presadzovať prístup všeobecnej otvorenosti pre medzinárodnú účasť a cielené akcie medzinárodnej spolupráce, a to aj prostredníctvom vhodnej oprávnenosti na financovanie subjektov usadených v krajinách s nízkymi až strednými príjmami. Únia by sa mala usilovať o uzatváranie medzinárodných dohôd o spolupráci v oblasti výskumu a inovácií s tretími krajinami. Zároveň by sa malo presadzovať pridružovanie tretích krajín, najmä v rámci častí programu založených na spolupráci, v súlade s dohodami o pridružení a so zameraním na pridanú hodnotu pre Úniu. Pri prideľovaní finančných príspevkov pridružených krajín na program by Komisia mala zohľadniť úroveň účasti právnych subjektov uvedených tretích krajín na jednotlivých častiach programu.

(51)

S cieľom prehĺbiť vzťah medzi vedou a spoločnosťou a maximalizovať výhody, ktoré vyplývajú z ich interakcie, by sa v rámci programu malo vynakladať úsilie o zapojenie a zahrnutie všetkých spoločenských aktérov, ako sú občania a organizácie občianskej spoločnosti, do spolupráce pri navrhovaní a vytváraní programov, obsahu a procesov zodpovedného výskumu a inovácií, ktoré reagujú na obavy, potreby a očakávania občanov a občianskej spoločnosti, pri podpore vedeckého vzdelávania, sprístupňovaní vedeckých poznatkov pre verejnosť a pri uľahčovaní účasti občanov a organizácií občianskej spoločnosti na jeho činnostiach. To by sa malo uskutočňovať v rámci celého programu a prostredníctvom cielených činností v časti „Rozširovanie účasti a posilňovanie Európskeho výskumného priestoru“. Zapojenie občanov a občianskej spoločnosti do výskumu a inovácií by malo byť spojené s osvetovými činnosťami pre verejnosť na účely podnietenia a udržania verejnej podpory programu. V rámci programu by sa mala tiež vynakladať snaha o odstránenie prekážok a zintenzívnenie synergií medzi vedou, technikou, kultúrou a humanitnými smermi s cieľom dosiahnuť novú kvalitu udržateľnej inovácie. Opatrenia prijaté na zlepšenie zapojenia občanov a občianskej spoločnosti do podporovaných projektov by sa mali monitorovať.

(52)

Vo vhodných prípadoch by sa v programe mali zohľadniť osobitné charakteristiky najvzdialenejších regiónov uvedených v článku 349 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) a v súlade s oznámením Komisie z 24. októbra 2017 s názvom „Silnejšie a obnovené strategické partnerstvo s najvzdialenejšími regiónmi EÚ“, ktoré Rada uvítala.

(53)

V súlade s článkami 2 a 3 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“) a článkami 8 a 157 ZFEÚ by sa činnosti vyvíjané v rámci programu mali zameriavať na odstraňovanie rodových predsudkov a nerovností, posilňovanie rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom a presadzovanie rovnosti žien a mužov v oblasti výskumu a inovácií vrátane zásady rovnosti odmeňovania bez diskriminácie na základe pohlavia. Rodový rozmer by sa mal začleniť do obsahovej náplne výskumu a inovácií a zohľadňovať vo všetkých štádiách výskumného cyklu. Okrem toho by sa činnosti v rámci programu mali zameriavať na odstránenie nerovností a podporu rovnosti a rozmanitosti vo všetkých aspektoch výskumu a inovácií, pokiaľ ide o vek, zdravotné postihnutie, rasu a etnický pôvod, náboženstvo alebo vieru a sexuálnu orientáciu.

(54)

Vzhľadom na osobitosti odvetvia obranného priemyslu by mali byť podrobné ustanovenia o financovaní výskumných projektov v oblasti obrany z prostriedkov Únie stanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/697 (10) (ďalej len „Európsky obranný fond“), v ktorom sa vymedzujú pravidlá účasti na výskume v oblasti obrany. Činnosti, ktoré sa majú vykonávať v rámci Európskeho obranného fondu, by sa mali zameriavať výlučne na výskum a vývoj v oblasti obrany, zatiaľ čo činnosti vykonávané v rámci osobitného programu zriadeného rozhodnutím Rady (EÚ) 2021/764 (11) (ďalej len „osobitný program“) a EIT by sa mali zameriavať výlučne na civilné aplikácie. Malo by sa zabrániť zbytočnej duplicite.

(55)

Týmto nariadením sa na celé obdobie trvania programu stanovuje finančné krytie, ktoré má predstavovať hlavnú referenčnú hodnotu v zmysle bodu 18 Medziinštitucionálnej dohody zo 16. decembra 2020 medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Európskou komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových záležitostiach a správnom finančnom riadení, ako aj o nových vlastných zdrojoch vrátane plánu na zavedenie nových vlastných zdrojov (12) pre Európsky parlament a Radu v priebehu ročného rozpočtového postupu. Uvedené finančné krytie zahŕňa sumu 580 000 000 EUR v bežných cenách na osobitný program zriadený rozhodnutím (EÚ) 2021/764 a na EIT v súlade so spoločným vyhlásením Európskeho parlamentu, Rady a Komisie zo 16. decembra 2020 o posilnení osobitných programov a prispôsobení základných aktov (13).

(56)

Na tento program sa vzťahuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 (14) (ďalej len „nariadenie o rozpočtových pravidlách“). Nariadenie o rozpočtových pravidlách stanovuje pravidlá plnenia rozpočtu Únie vrátane pravidiel, ktoré sa týkajú grantov, cien, verejného obstarávania, nepriameho riadenia, finančných nástrojov, rozpočtových záruk, finančnej pomoci a refundácie výdavkov externých expertov.

(57)

V súlade s článkom 193 ods. 2 nariadenia o rozpočtových pravidlách sa grant môže udeliť na akciu, ktorá sa už začala, za predpokladu, že žiadateľ je schopný preukázať potrebu začať akciu pred podpísaním dohody o grante. Náklady, ktoré vznikli pred dátumom predloženia žiadosti o grant, však s výnimkou riadne odôvodnených výnimočných prípadov nie sú oprávnené. S cieľom predísť akémukoľvek narušeniu podpory Únie, ktoré by mohlo poškodiť záujmy Únie, by malo byť možné v rozhodnutí o financovaní stanoviť, že počas obmedzeného obdobia na začiatku VFR na roky 2021 – 2027 a len v riadne odôvodnených prípadoch sú činnosti a náklady oprávnené od začiatku rozpočtového roka 2021, a to aj v prípade, že boli vykonané a vznikli pred podaním žiadosti o grant.

(58)

V rámci celého programu by sa mala nepretržite vyvíjať snaha o administratívne zjednodušenie, najmä zníženie administratívneho zaťaženia pre prijímateľov. Komisia by mala svoje nástroje a usmernenia ešte viac zjednodušiť, a to do takej miery, aby pre prijímateľov predstavovali len minimálne zaťaženie. Komisia by mala najmä zvážiť vydanie skrátenej verzie usmernenia.

(59)

Dobudovanie Jednotného digitálneho trhu a rastúce príležitosti vyplývajúce z konvergencie digitálnych a fyzických technológií si vyžadujú zvýšenie investícií. Program by mal prispieť k tomuto úsiliu výrazným zvýšením výdavkov na hlavné digitálne výskumné a inovačné činnosti v porovnaní s programom Horizont 2020 (15). Tým by sa malo zabezpečiť, aby Európa zostala na čele globálneho výskumu a inovácií v digitálnej oblasti.

(60)

Kvantový výskum v rámci klastra „Digitalizácia, priemysel a vesmír“ v rámci piliera II by mal mať prioritu vzhľadom na jeho kľúčovú úlohu pri digitálnej transformácii, a to najmä rozšírením vedúceho postavenia a excelentnosti Európy v oblasti kvantových technológií, čo umožní dosiahnuť plánovaný rozpočet stanovený v roku 2018.

(61)

V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách, nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 (16) a nariadeniami Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 (17), (Euratom, ES) č. 2185/96 (18) a (EÚ) 2017/1939 (19) sa finančné záujmy Únie majú chrániť prostredníctvom primeraných opatrení vrátane opatrení týkajúcich sa prevencie, odhaľovania, nápravy a vyšetrovania nezrovnalostí vrátane podvodov; vymáhania stratených, neoprávnene vyplatených alebo nesprávne použitých finančných prostriedkov; a uloženia administratívnych sankcií v náležitých prípadoch.

Konkrétne má Európsky úrad pre boj proti podvodom (ďalej len „OLAF“) právomoc vykonávať v súlade s nariadeniami (Euratom, ES) č. 2185/96 a (EÚ, Euratom) č. 883/2013 administratívne vyšetrovania vrátane kontrol a inšpekcií na mieste s cieľom zistiť, či nedošlo k podvodu, ku korupcii alebo k akémukoľvek inému protiprávnemu konaniu poškodzujúcemu finančné záujmy Únie. Európska prokuratúra je v súlade s nariadením (EÚ) 2017/1939 splnomocnená vyšetrovať a stíhať trestné činy poškodzujúce finančné záujmy Únie, ako sa stanovuje v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371 (20). V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách má každá osoba alebo každý subjekt, ktoré prijímajú finančné prostriedky Únie, v plnej miere spolupracovať pri ochrane finančných záujmov Únie, udeliť potrebné práva a prístup Komisii, OLAF-u, Dvoru audítorov a, pokiaľ ide o tie členské štáty, ktoré sa zúčastňujú na posilnenej spolupráci podľa nariadenia (EÚ) 2017/1939, Európskej prokuratúre a zabezpečiť, aby všetky tretie strany zúčastňujúce sa na implementácii finančných prostriedkov Únie udelili rovnocenné práva.

(62)

Tretie krajiny, ktoré sú členmi Európskeho hospodárskeho priestoru (ďalej len „EHP“), sa môžu zapojiť do programov Únie v rámci spolupráce zriadenej podľa Dohody o Európskom hospodárskom priestore (21), ktorá umožňuje vykonávanie týchto programov na základe rozhodnutia prijatého podľa uvedenej dohody. Tretie krajiny sa môžu zapojiť aj na základe iných právnych nástrojov. V tomto nariadení by sa malo zaviesť osobitné ustanovenie vyžadujúce od tretích krajín, aby udelili potrebné práva a prístup zodpovednému povoľujúcemu úradníkovi, OLAF-u a Dvoru audítorov na riadne vykonávanie ich príslušných právomocí.

(63)

Podľa článku 94 rozhodnutia Rady 2013/755/EÚ (22) osoby a subjekty usadené v zámorských krajinách alebo na zámorských územiach sú oprávnené získať financovanie v súlade s pravidlami a cieľmi programu a prípadnými dojednaniami uplatniteľnými na členský štát, s ktorým je zámorská krajina alebo územie spojené.

(64)

Podľa bodov 22 a 23 Medziinštitucionálnej dohody z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (23) by sa tento program mal hodnotiť na základe informácií získaných v súlade s osobitnými požiadavkami na podávanie správ a na monitorovanie, pričom by sa malo predchádzať nadmernej regulácii a administratívnemu zaťaženiu, najmä vo vzťahu k členským štátom a prijímateľom v rámci programu. V prípade potreby by uvedené požiadavky mali zahŕňať merateľné ukazovatele ako základ hodnotenia účinkov programu v praxi.

(65)

S cieľom zabezpečiť účinné posúdenie pokroku programu pri plnení jeho cieľov by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o zmenu prílohy V v súvislosti s ukazovateľmi spôsobu dosahovania vplyvu, keď sa považujú za potrebné, a stanovenie východiskových a cieľových hodnôt, ako aj doplnenie tohto nariadenia o ustanovenia o zriadení rámca na monitorovanie a hodnotenie. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva. Predovšetkým v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako expertom z členských štátov, a experti Európskeho parlamentu a Rady majú systematicky prístup na zasadnutia skupín expertov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(66)

Koherentnosťou a synergiami medzi programom a vesmírnym programom Únie sa prispeje k podpore konkurencieschopného a inovačného európskeho vesmírneho sektora v globálnom meradle, posilní sa nezávislosť Európy, pokiaľ ide o prístup ku vesmíru a jeho využívanie v chránenom a bezpečnom prostredí, a posilní sa postavenie Európy ako celosvetového aktéra. Excelentnosť vo výskume, prelomové riešenia a následní používatelia v rámci programu sa budú podporovať prostredníctvom údajov a služieb poskytovaných v rámci vesmírneho programu Únie.

(67)

Koherenciou a synergiami medzi programom a programom Erasmus+ sa podporí využívanie výsledkov výskumu prostredníctvom činností odbornej prípravy, šírenie inovačného ducha vo vzdelávacom systéme a zabezpečí sa, aby sa činnosti v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy zakladali na najaktuálnejších výskumných a inovačných činnostiach. V tejto súvislosti a v nadväznosti na pilotné akcie začaté v rámci programu Erasmus+ 2014 – 2020 týkajúce sa európskych univerzít bude program v prípade potreby synergickým spôsobom dopĺňať podporu, ktorá sa európskym univerzitám poskytuje v rámci programu Erasmus+.

(68)

S cieľom zvýšiť vplyv programu pri plnení priorít Únie by sa mali podnecovať a hľadať synergie s programami a nástrojmi zameranými na riešenie vznikajúcich potrieb Únie, okrem iného s Mechanizmom spravodlivej transformácie, Mechanizmom na podporu obnovy a odolnosti a programom EU4Health.

(69)

Pravidlá týkajúce sa účasti na programe a jeho šírenia by mali primerane odrážať potreby programu, a to pri zohľadnení obáv a odporúčaní, ktoré vyjadrili rôzne zainteresované strany a ktoré tiež vyplynuli z priebežného hodnotenia programu Horizont 2020 vykonaného za pomoci nezávislých externých expertov.

(70)

Spoločnými pravidlami v rámci celého programu by sa mal zabezpečiť súdržný rámec, ktorým sa uľahčí účasť na programoch s finančnou podporou z rozpočtu programu vrátane účasti na programoch riadených financujúcimi orgánmi, ako sú EIT, spoločné podniky alebo akékoľvek iné štruktúry podľa článku 187 ZFEÚ, a účasti na programoch realizovaných členskými štátmi podľa článku 185 ZFEÚ. Mala by existovať možnosť prijímať osobitné pravidlá, ale takéto výnimky by sa mali obmedziť na nevyhnutne potrebné a riadne odôvodnené prípady.

(71)

Akcie, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti programu, by mali rešpektovať základné práva a dodržiavať zásady uznané najmä v Charte základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“). Takéto akcie by mali byť v súlade so všetkými právnymi záväzkami vrátane medzinárodného práva a so všetkými príslušnými rozhodnutiami Komisie, ako je oznámenie Komisie z 28. júna 2013 (24), ako aj s etickými zásadami, ku ktorým patrí zabránenie akémukoľvek porušovaniu etiky vo výskume. V príslušných prípadoch by sa mali zohľadňovať stanoviská Európskej skupiny pre etiku vo vede a v nových technológiách, Agentúry Európskej únie pre základné práva a európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov. Pri výskumných činnostiach by sa mal zohľadňovať aj článok 13 ZFEÚ a malo by sa obmedziť využívanie zvierat na výskum a testovanie s cieľom úplne nahradiť ich využívanie.

(72)

S cieľom zaručiť vedeckú excelentnosť a v súlade s článkom 13 charty by mal program presadzovať rešpektovanie akademickej slobody vo všetkých krajinách, ktoré využívajú jeho finančné prostriedky.

(73)

V súlade s cieľmi medzinárodnej spolupráce stanovenými v článkoch 180 a 186 ZFEÚ by sa mala presadzovať účasť právnych subjektov usadených v tretích krajinách a účasť medzinárodných organizácií na základe vzájomných prínosov a záujmov Únie. Vykonávanie programu by malo byť v súlade s opatreniami prijatými podľa článkov 75 a 215 ZFEÚ a malo by byť v súlade s medzinárodným právom. Pokiaľ ide o akcie, ktoré súvisia so strategickými aktívami, záujmami, s autonómiou alebo bezpečnosťou Únie, malo by byť možné obmedziť účasť na osobitných akciách programu iba na právne subjekty usadené v členských štátoch alebo na právne subjekty, ktoré okrem toho, že sú usadené v členských štátoch, sú usadené v určených pridružených alebo iných tretích krajinách. Pri akomkoľvek vylúčení právnych subjektov usadených v Únii alebo v pridružených krajinách, ktoré podliehajú priamej alebo nepriamej kontrole tretích krajín, ktoré nie sú k programu pridružené, alebo právnych subjektov tretích krajín, ktoré nie sú k programu pridružené, by sa malo prihliadnuť na riziká, ktoré by začlenenie takýchto subjektov predstavovalo, na jednej strane, a na prínosy, ktoré by ich účasť priniesla, na strane druhej.

(74)

Program uznáva, že zmena klímy je jednou z najväčších globálnych a spoločenských výziev a zohľadňuje význam boja proti zmene klímy v súlade so záväzkom Únie vykonávať Parížsku dohodu, ako aj v súlade s cieľmi udržateľného rozvoja. Program by tak mal prispieť k začleňovaniu akcií v oblasti klímy a k dosiahnutiu celkového cieľa, v rámci ktorého má 30 % rozpočtových výdavkov Únie prispievať k plneniu cieľov v oblasti klímy. Začleňovanie problematiky zmeny klímy by sa malo primerane integrovať do obsahovej náplne výskumu a inovácií a malo by sa uplatňovať vo všetkých štádiách výskumného cyklu.

(75)

V súvislosti so spôsobom dosahovania vplyvu, pokiaľ ide o klímu, by Komisia mala informovať o výsledkoch, inováciách a súhrnných odhadovaných účinkoch projektov, ktoré sú relevantné z hľadiska klímy, a to aj podľa častí programu a spôsobu vykonávania. Komisia by pri vykonávaní svojej analýzy mala zohľadniť dlhodobé hospodárske, spoločenské a environmentálne náklady a prínosy pre občanov Únie vyplývajúce z činností vykonávaných v rámci programu vrátane využívania inovačných riešení na zmiernenie zmeny klímy a prispôsobenie sa tejto zmene, odhadovaný vplyv na pracovné miesta a vytváranie podnikov, hospodársky rast a konkurencieschopnosť, čistú energiu, zdravie a dobré životné podmienky vrátane kvality ovzdušia, pôdy a vody. Výsledky uvedenej analýzy vplyvu by sa mali zverejniť, mali by sa posúdiť v kontexte cieľov Únie v oblasti klímy a energetiky a mali by prispieť k následnému strategickému plánovaniu a k budúcim pracovným programom.

(76)

Vzhľadom na dôležitosť boja proti dramatickej strate biodiverzity by výskumné a inovačné činnosti v rámci programu mali prispievať k zachovaniu a obnove biodiverzity a k dosiahnutiu celkového cieľa, ktorým je zabezpečiť, aby sa v roku 2024 vynaložilo 7,5 % ročných výdavkov v rámci VFR na ciele v oblasti biodiverzity a aby sa v rokoch 2026 a 2027 na ciele v oblasti biodiverzity vynaložilo 10 % ročných výdavkov v rámci VFR, pričom sa zároveň zohľadní existujúce prekrývanie cieľov v oblasti klímy a cieľov v oblasti biodiverzity v súlade s Medziinštitucionálnou dohodou zo 16. decembra 2020 medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Európskou komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových záležitostiach a správnom finančnom riadení, ako aj o nových vlastných zdrojoch vrátane plánu na zavedenie nových vlastných zdrojov.

(77)

Na toto nariadenie sa vzťahujú horizontálne rozpočtové pravidlá prijaté Európskym parlamentom a Radou na základe článku 322 ZFEÚ. Uvedené pravidlá sú stanovené v nariadení o rozpočtových pravidlách a určujú najmä postup zostavovania a plnenia rozpočtu prostredníctvom grantov, verejného obstarávania, cien a nepriameho plnenia a zabezpečujú kontroly zodpovednosti finančných aktérov. Pravidlá prijaté na základe článku 322 ZFEÚ zahŕňajú aj všeobecný režim podmienenosti na ochranu rozpočtu Únie.

(78)

Využívanie citlivých podkladových informácií alebo prístup neoprávnených osôb k citlivým výsledkom môže mať nepriaznivý vplyv na záujmy Únie alebo jedného či viacerých členských štátov. Zaobchádzanie s dôvernými údajmi a utajovanými skutočnosťami by sa preto malo riadiť všetkými príslušnými ustanoveniami práva Únie vrátane vnútorných predpisov inštitúcií, akým je napríklad rozhodnutie Komisie (EÚ, Euratom) 2015/444 (25).

(79)

Je nevyhnutné stanoviť minimálne podmienky účasti, a to ako všeobecné pravidlo, keď by členom konzorcia mal byť aspoň jeden právny subjekt z niektorého členského štátu, ako aj s ohľadom na osobitosti konkrétnych typov akcií v rámci programu.

(80)

Je potrebné stanoviť podmienky poskytovania finančných prostriedkov Únie účastníkom akcií v rámci programu. Hlavnou formou podpory v rámci programu by mali byť granty. V záujme ďalšieho zjednodušenia by sa pri ich implementácii mali zohľadňovať všetky formy príspevkov stanovené v nariadení o rozpočtových pravidlách vrátane jednorazových platieb, paušálnych sadzieb alebo jednotkových nákladov. V dohode o grante by sa mali stanoviť práva a povinnosti prijímateľov a v prípade potreby aj poslanie a úlohy koordinátora. Pri vypracovaní vzorových dohôd o grante a ich akejkoľvek podstatnej zmene v záujme, okrem iného, ďalšieho zjednodušenia pre prijímateľov, by sa mala zabezpečiť úzka spolupráca s expertmi z členských štátov.

(81)

Miery financovania v tomto nariadení predstavujú maximálne sumy, aby sa splnila zásada spolufinancovania.

(82)

V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách by sa mal prostredníctvom programu poskytnúť základ pre širšie akceptovanie bežných postupov nákladového účtovníctva prijímateľov, pokiaľ ide o náklady na zamestnancov a jednotkové náklady v prípade vnútropodnikovej fakturácie tovarov a služieb, a to aj pre veľké výskumné infraštruktúry v zmysle programu Horizont 2020. Všetci prijímatelia by mali mať možnosť rozhodnúť sa pre používanie jednotkových nákladov v prípade vnútropodnikovej fakturácie tovarov a služieb, vypočítaných podľa bežných účtovných postupov prijímateľov zahŕňajúcich kombináciu priamych a nepriamych nákladov. V uvedenej súvislosti by prijímatelia mali mať možnosť zahrnúť skutočné nepriame náklady vypočítané na základe kľúčov na určenie príspevkov do takýchto jednotkových nákladov na vnútropodnikovo fakturované tovary a služby.

(83)

Aktuálny systém úhrady skutočných nákladov na zamestnancov by sa mal ďalej zjednodušiť na základe prístupu projektového odmeňovania vypracovaného v rámci programu Horizont 2020 a ešte viac zosúladiť s nariadením o rozpočtových pravidlách, a to s cieľom zmenšiť rozdiely v odmeňovaní medzi výskumnými pracovníkmi Únie zapojenými do programu.

(84)

Preukázalo sa, že účastnícky záručný fond zriadený podľa programu Horizont 2020 a spravovaný Komisiou je dôležitým ochranným mechanizmom, ktorý zmierňuje riziká spojené so splatnými sumami, ktoré nerefundovali neplatiaci účastníci. Účastnícky záručný fond premenovaný na vzájomný poisťovací mechanizmus (ďalej len „mechanizmus“) by sa preto mal naďalej zachovať a rozšíriť sa o ďalšie financujúce orgány, najmä o iniciatívy podľa článku 185 ZFEÚ. Malo by byť možné rozšíriť mechanizmus na prijímateľov akýchkoľvek iných programov Únie s priamym riadením. Na základe dôkladného monitorovania možných negatívnych výnosov z investícií realizovaných mechanizmom by Komisia mala prijať vhodné zmierňujúce opatrenia s cieľom umožniť, aby bolo v rámci mechanizmu možné pokračovať v intervenciách na ochranu finančných záujmov Únie a vrátiť príspevky prijímateľom pri platbe zostatku.

(85)

Mali by sa stanoviť pravidlá upravujúce využívanie a šírenie výsledkov s cieľom zabezpečiť, aby prijímatelia podľa potreby chránili, využívali a šírili tieto výsledky a poskytovali k nim prístup. Väčší dôraz by sa mal klásť na využívanie uvedených výsledkov a Komisia by mala určiť a pomôcť prijímateľom maximalizovať príležitosti na využívanie výsledkov najmä v Únii. Využívanie výsledkov by malo zohľadňovať zásady programu vrátane podpory inovácií v Únii a posilnenia Európskeho výskumného priestoru.

(86)

Kľúčové prvky programu Horizont 2020, pokiaľ ide o jeho systém hodnotenia a výberu návrhov s osobitným zameraním na excelentnosť a v príslušných prípadoch na vplyv a na kvalitu a účinnosť implementácie, by mali ostať zachované. Návrhy by sa mali naďalej vyberať na základe hodnotenia nezávislých externých expertov. Proces hodnotenia by mal byť navrhnutý tak, aby sa zabránilo konfliktom záujmov a zaujatosti. Mala by sa zohľadniť možnosť dvojstupňového postupu predkladania a tam, kde je to vhodné, by sa v prvej fáze hodnotenia mohli hodnotiť anonymizované návrhy. Komisia by mala v prípade potreby aj naďalej zapájať do procesu hodnotenia nezávislých pozorovateľov. V prípade činností nástroja Prieskumník, misií a v iných náležite odôvodnených prípadoch, ktoré sa uvádzajú v pracovnom programe, sa môže zohľadniť potreba zabezpečiť celkovú súdržnosť portfólia projektov za predpokladu, že návrhy splnili uplatniteľné prahové hodnoty. Ciele a postupy na tento účel by sa mali vopred uverejniť. V súlade s článkom 200 ods. 7 nariadenia o rozpočtových pravidlách by žiadatelia mali dostať spätnú väzbu v súvislosti s hodnotením ich návrhu, v relevantnom prípade vrátane najmä dôvodov zamietnutia.

(87)

V súlade s článkom 126 a článkom 127 nariadenia o rozpočtových pravidlách by sa mali, ak je to možné, v súvislosti so všetkými časťami programu systematicky vzájomne využívať posúdenia a audity spolu s inými programami Únie, aby sa znížilo administratívne zaťaženie prijímateľov finančných prostriedkov Únie. Toto vzájomné využívanie by sa malo výslovne zabezpečiť tým, že sa zvážia aj ďalšie prvky uistenia, ako sú systémové a procesné audity.

(88)

Osobitné výzvy v oblastiach výskumu a inovácií by sa mali riešiť prostredníctvom udeľovania cien, a to prípadne aj prostredníctvom udeľovania spoločných alebo spojených cien, organizovaného Komisiou alebo príslušným financujúcim orgánom s ďalšími orgánmi Únie, pridruženými krajinami, inými tretími krajinami, medzinárodnými organizáciami alebo neziskovými právnymi subjektmi. Ceny by mali podporovať dosahovanie cieľov programu.

(89)

Typy financovania a spôsoby plnenia uvedené v tomto nariadení by sa mali zvoliť na základe ich schopnosti splniť špecifické ciele akcií a dosiahnuť výsledky, berúc do úvahy najmä náklady na kontroly, administratívne zaťaženie a očakávané riziko nesúladu. Malo by sa pri tom zvážiť použitie jednorazových platieb, paušálnych sadzieb a stupníc jednotkových nákladov.

(90)

V záujme zabezpečenia kontinuity v poskytovaní podpory v príslušnej oblasti politiky a umožnenia začatia vykonávania od začiatku VFR na roky 2021 – 2027 by toto nariadenie malo nadobudnúť účinnosť čo najskôr a malo by sa uplatňovať so spätnou účinnosťou od 1. januára 2021.

(91)

Keďže ciele tohto nariadenia nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov zabránenia zdvojovaniu, dosiahnutia kritického objemu v kľúčových oblastiach a maximalizovania pridanej hodnoty Únie ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o EÚ. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(92)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1290/2013 (26) a nariadenie (EÚ) č. 1291/2013 by sa preto mali zrušiť,

(1)

Vesmírne technológie, dáta a služby sa stali nevyhnutnou súčasťou každodenného života Európanov a zohrávajú zásadnú úlohu pri ochrane mnohých strategických záujmov. Vesmírny priemysel Únie je už teraz jedným z najkonkurencieschopnejších na svete. Nástupom nových hráčov a vývojom nových technológií sa však zásadne menia tradičné priemyselné modely. Preto, aby Únia zostala jedným z popredných hráčov na medzinárodnej scéne a mala v oblasti vesmíru značnú slobodu konania, je nevyhnutné, aby podnecovala vedecký a technický pokrok a podporovala konkurencieschopnosť a inovačnú schopnosť odvetví vesmírneho sektora Únie, najmä malých a stredných podnikov (ďalej len „MSP“), startupov a inovačných podnikov.

(2)

Možnosti, ktoré vesmír ponúka z hľadiska bezpečnosti Únie a jej členských štátov, je potrebné využiť, ako sa uvádza najmä v Globálnej stratégii pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie z júna 2016, a zároveň zachovať civilný charakter Vesmírneho programu Únie (ďalej len „VPÚ“) a rešpektovať možné ustanovenia o neutralite alebo nepripájaní sa stanovené v ústavnom práve členských štátov. Vývoj vesmírneho sektora je historicky spätý s bezpečnosťou. Zariadenia, komponenty a nástroje, ktoré sa používajú vo vesmírnom sektore, ako aj vesmírne dáta a služby, sú v mnohých prípadoch položkami s dvojakým použitím. Bezpečnostná a obranná politika Únie sa však vymedzuje v rámci spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky v súlade s hlavou V Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“).

(3)

Únia od konca 90. rokov minulého storočia vyvíja vlastné vesmírne iniciatívy a programy, konkrétne Európsku geostaciárnu navigačnú prekryvnú službu (ďalej len „EGNOS“) a následne Galileo a Copernicus, ktoré reagujú na potreby občanov Únie a na požiadavky vyplývajúce z verejných politík. Treba zaistiť kontinuitu týchto iniciatív a programov a zlepšiť služby, ktoré ponúkajú, aby vyhovovali novým potrebám používateľov, naďalej zostali v popredí, pokiaľ ide o vývoj nových technológií a transformácie v digitálnej oblasti a oblasti informačných a komunikačných technológií, a boli schopné plniť politické priority týkajúce sa napríklad zmeny klímy vrátane monitorovania zmien v polárnej oblasti, dopravy, bezpečnosti a obrany.

(4)

Je potrebné využívať synergie medzi dopravným, vesmírnym a digitálnym sektorom s cieľom podporiť širšie využívanie nových technológií, napríklad eCall, digitálny tachograf, dohľad nad dopravou a jej riadenie, autonómne šoférovanie a bezpilotné vozidlá a lietadlá a odpovedať na potrebu bezpečného a plynulého prepojenia, spoľahlivej lokalizácie, intermodality a interoperability. Takéto využívanie synergií by zvýšilo konkurencieschopnosť dopravných služieb a priemyslu.

(5)

Na účely plného využitia prínosov VPÚ vo všetkých členských štátoch a zo strany všetkých ich občanov je zároveň nevyhnutné presadzovať využívanie a uplatnenie poskytovaných dát, informácií a služieb, ako aj podporovať rozvoj odberateľských aplikácií založených na týchto dátach, informáciách a službách. V záujme toho by členské štáty, Komisia a zodpovedné subjekty mohli predovšetkým pravidelne uskutočňovať informačné kampane o prínosoch VPÚ.

(6)

Ak má Únia dosiahnuť ciele, ktorými sú sloboda konania, nezávislosť a bezpečnosť, je nevyhnutné, aby mala k dispozícii autonómny prístup do vesmíru a bola schopná ho bezpečne využívať. Preto je nevyhnutné, aby Únia podporovala autonómny, spoľahlivý a nákladovo efektívny prístup do vesmíru, najmä pokiaľ ide o kritickú infraštruktúru a technológie, verejnú bezpečnosť a bezpečnosť Únie a jej členských štátov. Komisia by preto mala mať v súlade s článkom 189 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) možnosť združovať služby vynášania na obežnú dráhu na európskej úrovni, a to tak pre vlastné potreby, ako aj pre potreby iných subjektov vrátane členských štátov na ich žiadosť. Ak chce Únia zostať na rýchlo sa vyvíjajúcom trhu naďalej konkurencieschopná, je zároveň veľmi dôležité, aby mala aj naďalej prístup k modernej, účinnej a flexibilnej infraštruktúre vynášania na obežnú dráhu a využívala vhodné nosné systémy. Preto bez toho, aby boli dotknuté opatrenia prijaté členskými štátmi alebo Európskou vesmírnou agentúrou (ďalej len „ESA“), malo by byť možné v rámci VPÚ podporovať úpravy vesmírnej pozemnej infraštruktúry vrátane nového vývoja, ktoré sú potrebné na vykonávanie VPÚ, a úpravy vesmírnych nosných systémov vrátane technologického vývoja, ktoré sú potrebné na vynášanie družíc na obežnú dráhu vrátane alternatívnych technológií a inovačných systémov na účely vykonávania zložiek VPÚ. Tieto činnosti by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 (2) (ďalej len „nariadenie o rozpočtových pravidlách“) a s cieľom dosiahnuť lepšiu nákladovú efektívnosť VPÚ. Vzhľadom na to, že neexistuje osobitný rozpočet, akciami na podporu prístupu do vesmíru by nemalo byť dotknuté vykonávanie zložiek VPÚ.

(7)

V záujme posilnenia konkurencieschopnosti vesmírneho priemyslu Únie a zvýšenia kapacity v oblasti navrhovania, budovania a prevádzkovania jej vlastných systémov by Únia mala podporovať vytváranie, rast a rozvoj celého vesmírneho priemyslu. Zavádzanie modelu, ktorý podnecuje podnikanie a inováciu, by sa malo na európskej, regionálnej a vnútroštátnej úrovni podporovať prostredníctvom iniciatív, ako sú vesmírne dátové centrá, ktoré spájajú vesmírny, digitálny a ďalšie sektory, ako aj používateľov. Tieto vesmírne dátové centrá by mali byť zamerané na podporu podnikania a zručností a mali by sa usilovať o synergie s centrami digitálnych inovácií. Únia by mala podporovať vytváranie a expanziu vesmírnych spoločností so sídlom v Únii, aby im pomohla uspieť, a to aj tým, že ich bude podporovať pri prístupe k rizikovému financovaniu, keďže vesmírne startupy nemajú v rámci Únie dostatočný prístup k súkromnému kapitálu, a že bude zvyšovať dopyt známy ako prístup prvej zákazky.

(8)

Vesmírny hodnotový reťazec je vo všeobecnosti rozdelený medzi dodávateľské (upstream) činnosti a odberateľské (downstream) činnosti. Dodávateľské činnosti zahŕňajú činnosti vedúce k funkčnému vesmírnemu systému vrátane vývoja, výroby a vynášania na obežnú dráhu, ako aj prevádzku takéhoto systému. Odberateľské činnosti zahŕňajú poskytovanie vesmírnych služieb a produktov používateľom. Digitálne platformy sú dôležitým prvkom, ktorý podporuje rozvoj vesmírneho sektora. Umožňujú prístup k dátam a produktom, ako aj k súborom nástrojov, ukladaniu a výpočtovým zariadeniam.

(9)

Únia vykonáva svoje právomoci v oblasti vesmíru v súlade s článkom 4 ods. 3 ZFEÚ. Komisia by mala zabezpečiť súlad činností vykonávaných v rámci VPÚ.

(10)

Keďže vo viacerých členských štátoch majú aktívne odvetvia súvisiace s vesmírom svoju tradíciu, je potrebné uznať potrebu rozvoja a zdokonaľovania vesmírnych odvetví v členských štátoch so vznikajúcimi spôsobilosťami, ako aj potrebu reagovať na výzvy, ktorým čelia tradičné vesmírne odvetvia a ktoré prináša koncept tzv. „New Space“. Mali by sa podporovať akcie zamerané na rozvoj kapacity vesmírneho priemyslu v celej Únii a na uľahčenie spolupráce v rámci vesmírneho priemyslu vo všetkých členských štátoch.

(11)

Akcie v rámci VPÚ by mali vychádzať a ťažiť z vnútroštátnych a európskych kapacít, ktoré existujú v čase vykonávania danej akcie.

(12)

Vzhľadom na dosah VPÚ a jeho potenciál pomáhať pri riešení globálnych výziev majú vesmírne činnosti výrazný medzinárodný rozmer. V úzkej koordinácii s členskými štátmi a s ich súhlasom sa môžu príslušné orgány VPÚ zúčastňovať na záležitostiach týkajúcich sa VPÚ, na medzinárodnej spolupráci a spolupracovať na pôde príslušných sektorových orgánov Organizácie Spojených národov (ďalej len „OSN“). Pokiaľ ide o záležitosti týkajúce sa VPÚ, Komisia môže v mene Únie a v oblasti svojej pôsobnosti koordinovať činnosti na medzinárodnej scéne, najmä obhajovať záujmy Únie a jej členských štátov na medzinárodných fórach, a to aj v oblasti frekvencií, pokiaľ ide o VPÚ, bez toho, aby boli dotknuté právomoci členských štátov v tejto oblasti. Je osobitne dôležité, aby Únia zastúpená Komisiou spolupracovala v rámci orgánov medzinárodného programu Cospas-Sarsat.

(13)

Medzinárodná spolupráca je mimoriadne dôležitá z hľadiska podpory úlohy Únie ako globálneho aktéra v rámci vesmírneho sektora a podpory technológií a priemyslu Únie, posilnenia spravodlivej hospodárskej súťaže na medzinárodnej úrovni, majúc na zreteli potrebu zabezpečiť reciprocitu práv a povinností zainteresovaných strán a podnecovať spoluprácu v oblasti odbornej prípravy. Medzinárodná spolupráca je zásadným prvkom Stratégie pre Európu v oblasti kozmického priestoru stanovenej Komisiou v svojom oznámení z 26. októbra 2016. Komisia by mala využívať VPÚ na to, aby prostredníctvom iniciatív prispievala k medzinárodnému úsiliu a ťažila z neho, propagovala európske technológie a priemysel na medzinárodnej úrovni, napríklad prostredníctvom bilaterálnych dialógov, priemyselných seminárov a podpory internacionalizácie MSP, uľahčovala prístup na medzinárodné trhy a posilňovala spravodlivú hospodársku súťaž, pričom využije aj iniciatívy v oblasti hospodárskej diplomacie. Európske iniciatívy v oblasti vesmírnej diplomacie by mali byť plne súdržné a mali by sa dopĺňať s existujúcimi politikami, prioritami a nástrojmi Únie, pričom Únia by v snahe zachovať si líderskú pozíciu na medzinárodnej scéne mala spolu s členskými štátmi zohrávať kľúčovú úlohu.

(14)

Bez toho, aby boli dotknuté právomoci členských štátov, by Komisia spolu s vysokým predstaviteľom Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (ďalej len „vysoký predstaviteľ“) a v úzkej koordinácii s členskými štátmi mala pri vykonávaní VPÚ presadzovať zodpovedné správanie vo vesmíre vrátane obmedzovania narastajúceho množstva vesmírneho odpadu. Komisia by tiež mala preskúmať možnosť Únie prijať práva a povinnosti stanovené v príslušných dohodách a dohovoroch OSN a v prípade potreby predložiť vhodné návrhy.

(15)

VPÚ má podobné ciele ako iné programy Únie, najmä program Horizont Európa zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/695 (3), Program InvestEU zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/523 (4), Európsky obranný fond zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/697 (5) a fondy podľa nariadenia (EÚ), ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde plus, Kohéznom fonde, Fonde na spravodlivú transformáciu a Európskom námornom, rybolovnom a akvakultúrnom fonde a rozpočtové pravidlá pre uvedené fondy, ako aj pre Fond pre azyl, migráciu a integráciu, Fond pre vnútornú bezpečnosť a Nástroj finančnej podpory na riadenie hraníc a víza (ďalej len „nariadenie o všeobecných ustanoveniach“). Preto by sa malo stanoviť kumulatívne financovanie z týchto programov za predpokladu, že sa skutočne nevzťahujú na rovnaké nákladové položky, a to najmä prostredníctvom opatrení na doplnkové financovanie z programov Únie, pri ktorých to spôsoby riadenia umožňujú, a to buď následne, striedavo, alebo prostredníctvom kombinácie fondov, ako aj opatrení na spoločné financovanie akcií, ktoré podľa možnosti umožňuje inovatívne partnerstvá a operácie kombinovaného financovania. Komisia by preto mala počas vykonávania VPÚ podporovať synergie s ďalšími súvisiacimi programami a finančnými nástrojmi Únie, ktoré by podľa možnosti umožnili využívanie prístupu k rizikovému financovaniu, inovatívnym partnerstvám a kumulatívnemu alebo kombinovanému financovaniu. Komisia by mala zároveň zabezpečiť synergie a súdržnosť medzi riešeniami vypracovanými v rámci týchto programov, najmä programu Horizont Európa, a riešeniami vypracovanými v rámci VPÚ.

(16)

V súlade s článkom 191 ods. 3 nariadenia o rozpočtových pravidlách nie je za žiadnych okolností možné financovať z rozpočtu Únie tie isté náklady dvakrát.

(17)

Politické ciele VPÚ by tiež patrili medzi oblasti oprávnené na financovanie a investície prostredníctvom finančných nástrojov a rozpočtovej záruky Programu InvestEU, najmä v rámci jeho segmentov politiky v oblasti udržateľnej infraštruktúry a výskumu, inovácie a digitalizácie. Finančná podpora by sa mala primerane použiť na riešenie zlyhaní trhu alebo suboptimálnych investičných podmienok, pričom akcie by sa nemali zameriavať na tie isté oblasti ako súkromné financovanie, vytláčať takéto financovanie ani narúšať hospodársku súťaž na vnútornom trhu. Akcie by mali mať jednoznačnú európsku pridanú hodnotu.

(18)

Koherentnosť a synergie medzi programom Horizont Európa a VPÚ by mali podnietiť existenciu konkurencieschopného a inovatívneho európskeho vesmírneho sektora, zvýšiť nezávislosť Európy, pokiaľ ide o prístup do vesmíru a jeho využívanie v chránenom a bezpečnom prostredí a posilniť postavenie Európy ako celosvetového aktéra. Prelomové riešenia v rámci programu Horizont Európa by sa podporili dátami a službami, ktoré výskumnej a inovačnej komunite poskytne VPÚ.

(19)

Na maximalizáciu sociálno-ekonomického prínosu VPÚ je nevyhnutné udržiavať najmodernejšie systémy, modernizovať ich tak, aby spĺňali vyvíjajúce sa potreby používateľov a zabezpečiť, aby sa v odberateľskom sektore vesmírnych aplikácií zohľadňoval nový vývoj. Únia by mala podporovať činnosti súvisiace s vývojom v oblasti výskumu a technológií alebo skoré fázy vývoja v súvislosti s infraštruktúrami zriadenými v rámci VPÚ, ako aj činnosti v oblasti výskumu a vývoja súvisiace s aplikáciami a službami založenými na systémoch vytvorených v rámci VPÚ, a tak stimulovať dodávateľské a odberateľské hospodárske činnosti. Vhodným nástrojom na úrovni Únie na financovanie týchto výskumných a inovačných činností je program Horizont Európa. Veľmi špecifická časť činností v oblasti vývoja by sa však mala financovať z rozpočtu vyčleneného v rámci tohto nariadenia na Galileo a EGNOS, najmä ak sa tieto činnosti týkajú základných prvkov, akými sú čipové súbory a prijímače kompatibilné so systémom Galileo, ktoré by uľahčili vývoj aplikácií v rozličných odvetviach hospodárstva. Takéto financovanie by však nemalo ohroziť rozmiestňovanie alebo využívanie infraštruktúr vznikajúcich v rámci daných programov.

(20)

V záujme zabezpečenia konkurencieschopnosti európskeho vesmírneho priemyslu v budúcnosti by sa mal v rámci VPÚ podporovať rozvoj pokročilých zručností v oblastiach týkajúcich sa vesmíru, ako aj vzdelávanie a odborná príprava, a presadzovať pritom rovnaké príležitosti vrátane rodovej rovnosti s cieľom využiť plný potenciál občanov Únie v tejto oblasti.

(21)

V súvislosti s infraštruktúrou určenou pre potreby VPÚ by mohol byť potrebný ďalší výskum a inovácia, ktoré by sa mohli podporovať z programu Horizont Európa, pričom snahou bude dosiahnuť súlad s činnosťami, ktoré v tejto oblasti uskutočňuje ESA. Synergiami s programom Horizont Európa by sa malo zabezpečiť, aby sa potreby vesmírneho sektora v oblasti výskumu a inovácií identifikovali a stanovovali v rámci procesu strategického plánovania výskumu a inovácie. Vesmírne dáta a služby voľne sprístupnené v rámci VPÚ by sa využívali na vývoj prelomových riešení prostredníctvom výskumu a inovácie, a to aj v rámci programu Horizont Európa, v záujme podpory priorít politík Únie. V procese strategického plánovania v rámci programu Horizont Európa by sa identifikovali činnosti v oblasti výskumu a inovácie, pri ktorých by sa mali využívať infraštruktúry vlastnené Úniou, ako sú Galileo, EGNOS a Copernicus. Výskumné infraštruktúry, hlavne siete pre pozorovania in situ, by tvorili základné prvky infraštruktúry na pozorovanie in situ, ktorá podporuje služby systému Copernicus.

(22)

Je dôležité, aby Únia bola vlastníkom všetkého hnuteľného a nehnuteľného majetku vytvoreného alebo vyvinutého na základe verejného obstarávania, ktoré financuje v rámci VPÚ. Aby sa zaistilo, že sa budú v plnej miere dodržiavať všetky základné práva spojené s vlastníctvom, mali by sa uzavrieť potrebné dohody so všetkými existujúcimi vlastníkmi. Takýmto vlastníctvom Únie by nemala byť dotknutá možnosť, aby Únia v súlade s týmto nariadením a tam, kde sa to na základe individuálneho posúdenia považuje za vhodné, sprístupnila takýto majetok tretím stranám alebo sa ho zbavila.

(23)

V záujme podpory čo najširšieho možného využívania služieb ponúkaných VPÚ by bolo užitočné zdôrazniť, že dáta, informácie a služby sa poskytujú bez záruky, a to bez toho, aby tým boli dotknuté povinnosti vyplývajúce z právne záväzných ustanovení.

(24)

Komisia by mala mať možnosť pri plnení niektorých svojich úloh neregulačnej povahy v prípade potreby využiť v nevyhnutnom rozsahu technickú pomoc určitých externých strán. Rovnakú technickú pomoc by mali mať možnosť pri plnení úloh, ktoré im boli zverené podľa tohto nariadenia, využívať aj iné subjekty zapojené do verejnej správy VPÚ.

(25)

Týmto nariadením sa na celé obdobie trvania VPÚ stanovuje finančné krytie, ktoré má pre Európsky parlament a Radu v priebehu ročného rozpočtového postupu predstavovať hlavnú referenčnú sumu v zmysle bodu 18 Medziinštitucionálnej dohody zo 16. decembra 2020 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových záležitostiach a správnom finančnom riadení, ako aj o nových vlastných zdrojoch vrátane plánu na zavedenie nových vlastných zdrojov (6).

(26)

Vzhľadom na význam boja proti zmene klímy v súlade so záväzkami Únie vykonávať Parížsku dohodu prijatú na základe Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (7) a záväzkom plniť ciele OSN v oblasti udržateľného rozvoja akcie podľa tohto nariadenia by mali prispieť k zohľadňovaniu opatrení v oblasti klímy a k dosahovaniu všeobecného cieľa, aby sa klimatické ciele podporovali aspoň 30 % rozpočtových výdavkov Únie. Príslušné akcie by sa mali určiť počas prípravy a vykonávania VPÚ a opätovne posúdiť v rámci príslušných postupov hodnotenia a preskúmania. Európsky parlament, Rada a Komisia budú spolupracovať na účinnej, transparentnej a komplexnej metodike, ktorú stanoví Komisia, aby sa posúdili výdavky v rámci všetkých programov viacročného finančného rámca na ciele v oblasti biodiverzity s ohľadom na existujúce prekrývanie cieľov v oblasti klímy a biodiverzity.

(27)

Príjmy vytvorené zložkami VPÚ by mali pripadnúť Únii, aby sa čiastočne vykompenzovali investície, ktoré už uskutočnila, a mali by sa použiť na podporu dosahovania cieľov VPÚ. Z rovnakého dôvodu by malo byť možné stanoviť v zmluvách uzatvorených so subjektmi zo súkromného sektora mechanizmus rozdeľovania príjmov.

(28)

Na VPÚ sa vzťahuje nariadenie o rozpočtových pravidlách. Nariadenie o rozpočtových pravidlách stanovuje pravidlá plnenia rozpočtu Únie vrátane pravidiel, ktoré sa týkajú grantov, cien, verejného obstarávania, nepriameho riadenia, finančných nástrojov, rozpočtových záruk, finančnej pomoci a refundácie výdavkov externých expertov.

(29)

Keďže VPÚ v zásade financuje Únia, mali by byť verejné zákazky uzatvárané v rámci VPÚ na činnosti financované z VPÚ v súlade s pravidlami Únie. V tejto súvislosti by mala byť Únia zároveň zodpovedná za vymedzenie cieľov, ktoré sa majú sledovať v súvislosti s verejným obstarávaním. V nariadení o rozpočtových pravidlách sa stanovuje, že na základe výsledkov ex ante posúdenia má Komisia možnosť využívať systémy a postupy osôb alebo subjektov implementujúcich finančné prostriedky Únie. Konkrétne potrebné úpravy týchto systémov a postupov, ako aj opatrenia na predĺženie existujúcich zákaziek by sa mali vymedziť v zodpovedajúcej rámcovej dohode o finančnom partnerstve (ďalej len „FFPA“) alebo dohode o príspevku.

(30)

VPÚ sa opiera o zložité technológie, ktoré sa neustále menia. Z toho vyplýva neistota a riziko, pokiaľ ide o verejné zákazky uzatvárané v rámci VPÚ, ak takéto zákazky zahŕňajú dlhodobé záväzky vo vzťahu k zariadeniam alebo službám. Preto sú okrem pravidiel stanovených v nariadení o rozpočtových pravidlách potrebné aj osobitné opatrenia týkajúce sa verejných zákaziek. Malo by byť teda možné zadať zákazku vo forme zmluvy rozdelenej na podmienené časti, za určitých podmienok pripojiť k zmluve v rámci jej plnenia dodatok alebo stanoviť minimálny podiel subdodávateľského plnenia, najmä s cieľom umožniť účasť MSP a startupov. A napokon, vzhľadom na neistotu súvisiacu s technológiami, ktorá je príznačná pre zložky VPÚ, nemožno vždy zmluvné ceny dopredu presne stanoviť, a preto by malo byť možné uzatvoriť zmluvy bez stanovenia presnej a konečnej ceny a začleniť doložky o ochrane finančných záujmov Únie.

(31)

Na podporu verejného dopytu a inovácie vo verejnom sektore by sa malo v rámci VPÚ presadzovať využívanie jeho dát, informácií a služieb na podporu tvorby prispôsobených riešení zo strany priemyslu a MSP na regionálnej a miestnej úrovni prostredníctvom inovačných partnerstiev súvisiacich s vesmírom, ako sa uvádza v bode 7 prílohy 1 k nariadeniu o rozpočtových pravidlách, čím by sa umožnilo pokrytie všetkých fáz od vývoja až po zavádzanie a verejné obstarávanie prispôsobených interoperabilných vesmírnych riešení pre verejné služby.

(32)

V záujme splnenia cieľov VPÚ je dôležité, aby bolo možné v prípade potreby využiť kapacity, ktoré ponúkajú verejné a súkromné subjekty z Únie pôsobiace v oblasti vesmíru, a zároveň spolupracovať na medzinárodnej úrovni s tretími krajinami alebo medzinárodnými organizáciami. Z tohto dôvodu by sa mala stanoviť možnosť využitia všetkých relevantných nástrojov a metód riadenia stanovených v ZFEÚ a v nariadení o rozpočtových pravidlách a postupov spoločného verejného obstarávania.

(33)

Najmä v prípade grantov zo skúseností vyplýva, že uplatnenie u používateľov a na trhu a celkový dosah fungujú lepšie, keď sa postupuje decentralizovaným spôsobom, než keď Komisia uplatňuje prístup zhora nadol. Poukazy, ktoré sú formou finančnej podpory od prijímateľa grantov tretím stranám, patria dosiaľ medzi najúspešnejšie opatrenia vo vzťahu k novým účastníkom a MSP. Ich využívanie však brzdí strop finančnej podpory stanovený v nariadení o rozpočtových pravidlách. Uvedený strop by sa mal preto v prípade VPÚ zvýšiť, aby bolo možné udržať tempo s rastúcim potenciálom trhových aplikácií vo vesmírnom sektore.

(34)

Formy financovania a spôsoby vykonávania podľa tohto nariadenia by sa mali vyberať na základe toho, či dokážu plniť špecifické ciele akcií a priniesť výsledky, pričom by sa malo prihliadať najmä na náklady na kontroly, administratívnu záťaž a očakávané riziko nedodržiavania. Pritom by sa malo zvážiť aj využívanie jednorazových platieb, paušálnych sadzieb a jednotkových nákladov, ako aj financovania, ktoré nie je spojené s nákladmi, ako sa uvádza v článku 125 ods. 1 nariadenia o rozpočtových pravidlách.

(35)

Podľa rozhodnutia Rady 2013/755/EÚ (8) osoby a subjekty usadené v zámorských krajinách alebo územiach sú oprávnené získať financovanie v súlade s pravidlami a cieľmi VPÚ a prípadnými dojednaniami uplatniteľnými na členský štát, s ktorým sú zámorská krajina alebo územie spojené.

(36)

Na toto nariadenie sa vzťahujú horizontálne rozpočtové pravidlá prijaté Európskym parlamentom a Radou na základe článku 322 ZFEÚ. Uvedené pravidlá sú stanovené v nariadení o rozpočtových pravidlách a určujú najmä postup zostavovania a plnenia rozpočtu prostredníctvom grantov, verejného obstarávania, cien a nepriameho plnenia a zabezpečujú kontroly zodpovednosti finančných aktérov. Pravidlá prijaté na základe článku 322 ZFEÚ zahŕňajú aj všeobecný režim podmienenosti na ochranu rozpočtu Únie.

(37)

V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách, nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 (9) a nariadeniami Rady (Euratom, ES) č. 2988/95 (10), (Euratom, ES) 2185/96 (11) a (EÚ) 2017/1939 (12) sa finančné záujmy Únie majú chrániť prostredníctvom primeraných opatrení vrátane opatrení týkajúcich sa: prevencie, odhaľovania, nápravy a vyšetrovania nezrovnalostí vrátane podvodov; vymáhania stratených, neoprávnene vyplatených alebo nesprávne použitých finančných prostriedkov; a uloženia administratívnych sankcií v náležitých prípadoch. Konkrétne má Európsky úrad pre boj proti podvodom (ďalej len „OLAF“) právomoc vykonávať v súlade s nariadeniami (Euratom, ES) č. 2185/96 a (EÚ, Euratom) č. 883/2013 administratívne vyšetrovania vrátane kontrol a inšpekcií na mieste s cieľom zistiť, či nedošlo k podvodu, ku korupcii alebo k akémukoľvek inému protiprávnemu konaniu poškodzujúcemu finančné záujmy Únie. Európska prokuratúra je v súlade s nariadením (EÚ) 2017/1939 splnomocnená vyšetrovať a stíhať trestné činy poškodzujúce finančné záujmy Únie, ako sa stanovuje v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371 (13). V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách má každá osoba alebo každý subjekt, ktoré prijímajú finančné prostriedky Únie, v plnej miere spolupracovať pri ochrane finančných záujmov Únie, udeliť potrebné práva a prístup Komisii, OLAF-u, Dvoru audítorov a, pokiaľ ide o tie členské štáty, ktoré sa zúčastňujú na posilnenej spolupráci podľa nariadenia (EÚ) 2017/1939, Európskej prokuratúre, a zabezpečiť, aby všetky tretie strany zúčastňujúce sa na implementácii finančných prostriedkov Únie udelili rovnocenné práva.

(38)

Členovia Európskeho združenia voľného obchodu (ďalej len „EZVO“), ktorí sú členmi Európskeho hospodárskeho priestoru (ďalej len „EHP“), pristupujúce krajiny, kandidátske krajiny a potenciálni kandidáti, ako aj krajiny európskej susedskej politiky, sa v súlade so svojimi príslušnými dohodami môžu zúčastňovať na VPÚ s výnimkou zložiek Galileo, EGNOS, GOVSATCOM a podzložky SST. Na VPÚ s výnimkou zložiek Galileo, EGNOS, GOVSATCOM a podzložky SST sa môžu na základe dohody, ktorá sa uzavrie v súlade s článkom 218 ZFEÚ, zúčastňovať aj iné tretie krajiny. Zložky Galileo a EGNOS by mali byť otvorené pre účasť členov EZVO, ktorí sú členmi EHP, v súlade s podmienkami stanovenými v Dohode o Európskom hospodárskom priestore (14). V prípade zložiek Galileo a EGNOS sa na VPÚ môžu zúčastniť aj iné tretie krajiny na základe dohody, ktorá sa uzavrie v súlade s článkom 218 ZFEÚ. Zložka GOVSATCOM by mala byť otvorená pre akúkoľvek tretiu krajinu len na základe dohody, ktorá sa uzavrie v súlade s článkom 218 ZFEÚ.

(39)

V tomto nariadení by sa malo zaviesť osobitné ustanovenie, ktorým sa bude od tretích krajín vyžadovať, aby udelili potrebné práva a prístup zodpovednému povoľujúcemu úradníkovi, OLAF-u a Dvoru audítorov, aby mohli riadne vykonávať svoje príslušné právomoci.

(40)

Od medzinárodných organizácií, ktoré nemajú hlavné sídlo v Únii, a ktoré si želajú pristúpiť k službám SST, ktoré nie sú verejne dostupné, by sa malo vyžadovať uzavretie dohody v súlade s článkom 218 ZFEÚ. Medzinárodné organizácie, ktoré majú hlavné sídlo v Únii a sú verejnými vlastníkmi a prevádzkovateľmi vesmírnych plavidiel, by sa mali považovať za kmeňových používateľov služieb SST.

(41)

Za verejne dostupné informácie pre služby SST by sa mali považovať akékoľvek informácie, ktoré používatelia môžu odôvodnene považovať za zákonne prístupné. Služby SST zamerané na zabránenie kolíziám, návrat do atmosféry a rozpad sú založené na externých verejne prístupných informáciách SST, ktoré sú k dispozícii na základe žiadosti o prístup. Služby SST zamerané na zabránenie kolíziám, návrat do atmosféry a rozpad by sa preto mali považovať za verejne dostupné služby a nemali by si vyžadovať uzavretie dohody v súlade s článkom 218 ZFEÚ. Prístup k nim by mal byť k dispozícii na základe žiadosti potenciálneho používateľa.

(42)

Riadna verejná správa VPÚ si vyžaduje jasné rozdelenie povinností a úloh medzi jednotlivé zúčastnené subjekty, aby sa predišlo zbytočnému prekrývaniu a obmedzilo prekračovanie nákladov a meškanie. Všetci aktéri správy VPÚ by mali v rámci svojej pôsobnosti a v súlade so svojimi povinnosťami podporovať dosahovanie cieľov VPÚ.

(43)

Členské štáty pôsobia v oblasti vesmíru už dlho. Majú systémy, infraštruktúru, vnútroštátne agentúry a orgány spojené s vesmírnou oblasťou. Môžu preto výrazne prispieť k VPÚ, najmä k jeho vykonávaniu. Môžu spolupracovať s Úniou pri presadzovaní služieb a aplikácií VPÚ. Komisia by mohla mať možnosť mobilizovať prostriedky, ktorými disponujú členské štáty, využívať ich pomoc a po vzájomnej dohode na podmienkach by im mohla zveriť neregulačné úlohy pri vykonávaní VPÚ. Dotknuté členské štáty by okrem toho mali prijať všetky opatrenia potrebné na zaistenie ochrany pozemných staníc zriadených na svojich územiach. Členské štáty a Komisia by sa navyše mali v súlade s rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 243/2012/EÚ (15), prostredníctvom vzájomnej spolupráce, ako aj spolupráce s príslušnými medzinárodnými subjektmi a regulačnými orgánmi snažiť zabezpečiť, aby boli k dispozícii frekvencie potrebné pre VPÚ a aby boli tieto frekvencie chránené na primeranej úrovni tak, aby bolo možné v plnej miere vyvíjať a zavádzať aplikácie založené na ponúkaných službách.

(44)

Keďže Komisia presadzuje všeobecný záujem Únie, zodpovedá za vykonávanie VPÚ, nesie celkovú zodpovednosť a propaguje jeho využívanie. V záujme optimálneho využitia zdrojov a kompetencií rôznych zainteresovaných strán by Komisia mala mať možnosť zveriť určité úlohy za odôvodnených okolností iným subjektom. Keďže Komisia nesie celkovú zodpovednosť za VPÚ, mala by určiť hlavné technické a prevádzkové požiadavky na vykonávanie vývoja systémov a služieb. Mala by tak urobiť po konzultácii s expertmi členských štátov, používateľmi a inými relevantnými zainteresovanými stranami. Napokon, vzhľadom na to, že v súlade s článkom 4 ods. 3 ZFEÚ výkon právomoci Únie v oblasti vesmíru nebráni členským štátom vykonávať ich právomoci, by Komisia mala zabezpečiť súlad činností vykonávaných v kontexte VPÚ.

(45)

Poslaním Agentúry Európskej únie pre vesmírny program (ďalej aj „agentúra“), ktorá nahrádza Agentúru pre európsky GNSS zriadenú nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 912/2010 (16) a je jej nástupkyňou, je prispievať k VPÚ, najmä pokiaľ ide o bezpečnostnú akreditáciu, ako aj vývoj trhových a odberateľských aplikácií. Agentúre by sa preto mali prideliť určité úlohy spojené s týmito oblasťami. Najmä v súvislosti s bezpečnosťou by agentúra vzhľadom na svoje skúsenosti v tejto oblasti mala byť zodpovedná za úlohy v oblasti bezpečnostnej akreditácie pri všetkých akciách Únie vo vesmírnom sektore. Na základe pozitívnych výsledkov pri presadzovaní uplatnenia systémov Galileo a EGNOS u používateľov a na trhu by sa agentúre mali zveriť aj činnosti zamerané na uplatnenie iných zložiek VPÚ u používateľov, než sú Galileo a EGNOS, ako aj činnosti v oblasti vývoja odberateľských aplikácií v rámci všetkých zložiek VPÚ. To by umožnilo využiť úspory z rozsahu a poskytlo príležitosť na vývoj aplikácií na základe viacerých zložiek VPÚ (integrované aplikácie). Uvedené činnosti by však nemali mať vplyv na činnosti zamerané na uplatnenie služieb a na uplatnenie u používateľov, ktorými Komisia poverila subjekty systému Copernicus. Poverenie agentúry vývojom odberateľských aplikácií nebráni tomu, aby odberateľské aplikácie vyvíjali aj iné poverené subjekty. Okrem toho by agentúra mala plniť úlohy, ktoré jej Komisia zverí prostredníctvom jednej alebo viacerých dohôd o príspevku podľa FFPA, ktoré sa vzťahujú na iné určité úlohy spojené s VPÚ. Pri poverovaní agentúry úlohami by sa jej mali poskytnúť primerané ľudské, administratívne a finančné zdroje.

(46)

Za určitých riadne odôvodnených okolností by agentúra mala mať možnosť poveriť určitými úlohami členské štáty alebo skupinu členských štátov. Toto poverenie by sa malo obmedziť na činnosti, na ktorých vykonávanie nemá agentúra kapacity, a nemalo by mať vplyv na správu VPÚ a pridelenie úloh podľa tohto nariadenia.

(47)

Galileo a EGNOS sú zložité systémy, ktoré si vyžadujú intenzívnu koordináciu. Vzhľadom na to, že sú zložkami Únie, túto koordináciu by mala vykonávať inštitúcia alebo orgán. Na základe odborných znalostí nadobudnutých počas uplynulých rokov je agentúra najvhodnejším orgánom na koordináciu všetkých operačných úloh súvisiacich s využívaním týchto systémov, s výnimkou medzinárodnej spolupráce. Agentúra by preto mala byť poverená riadením využívania systémov EGNOS a Galileo. To však neznamená, že by agentúra mala všetky úlohy súvisiace s využívaním systémov vykonávať sama. Mohla by využívať odborné znalosti iných subjektov, najmä ESA. Tieto znalosti by mali zahŕňať činnosti týkajúce sa navrhovania a vývoja častí pozemného segmentu a družíc, ktoré by sa mali zveriť ESA. Pri prideľovaní úloh iným subjektom sa vychádza z kompetencií týchto subjektov a malo by sa zabrániť duplicite práce.

(48)

ESA je medzinárodná organizácia s rozsiahlymi odbornými znalosťami v oblasti vesmíru, ktorá v roku 2004 uzavrela rámcovú dohodu s Európskym spoločenstvom (17) (ďalej len „rámcová dohoda z roku 2004“). Je preto pri vykonávaní VPÚ dôležitým partnerom, s ktorým by sa mali nadviazať náležité vzťahy. V tejto súvislosti a v súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách by Komisia mala uzavrieť s ESA a s agentúrou FFPA, ktorou sa upravia všetky finančné vzťahy medzi Komisiou, agentúrou a ESA, zabezpečí sa ich konzistentnosť a je v súlade s rámcovou dohodou z roku 2004, najmä s jej článkami 2 a 5. Keďže však ESA nie je orgánom Únie a nepodlieha právnym predpisom Únie, v tejto dohode sa musí stanoviť, že ESA prijme primerané opatrenia na zabezpečenie ochrany záujmov Únie a jej členských štátov a pokiaľ ide o plnenie rozpočtu, že úlohy, ktoré sa jej zveria, budú v súlade s rozhodnutiami prijatými Komisiou. Dohoda by mala zároveň obsahovať všetky doložky potrebné na ochranu finančných záujmov Únie.

(49)

Fungovanie Satelitného strediska Európskej únie (ďalej len „SATCEN“) ako európskej autonómnej spôsobilosti poskytujúcej prístup k informáciám a službám, ktoré sú výsledkom využívania príslušných vesmírnych prostriedkov a nevyhnutných doplnkových dát, sa už uznalo v rámci vykonávania rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 541/2014/EÚ (18).

(50)

S cieľom štrukturálne začleniť zastúpenie používateľov do správy služby GOVSATCOM a zoskupovať potreby a požiadavky používateľov naprieč hranicami jednotlivých štátov a hranicou medzi civilnou a vojenskou sférou môžu príslušné subjekty Únie, ktoré majú úzke vzťahy s používateľmi, ako je Európska obranná agentúra, Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž (ďalej len „Frontex“), Európska námorná bezpečnostná agentúra, Európska agentúra pre kontrolu rybárstva, Agentúra Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva, útvar pre plánovanie a vedenie vojenských operácií/útvar pre plánovanie a vedenie civilných operácií a Koordinačné centrum pre reakcie na núdzové situácie, zohrávať koordinačnú úlohu vo vzťahu ku konkrétnym skupinám používateľov. Na súhrnnej úrovni by agentúra mala koordinovať používateľské aspekty pre komunity civilných používateľov a môže monitorovať prevádzkové využívanie, dopyt, dodržiavanie požiadaviek a meniace sa potreby a požiadavky.

(51)

Vzhľadom na význam činností súvisiacich s vesmírom pre hospodárstvo Únie a život jej občanov a na dvojakú povahu systémov a aplikácií založených na týchto systémoch by jednou z hlavných priorít VPÚ malo byť dosiahnutie a zachovanie vysokej úrovne bezpečnosti, najmä s cieľom chrániť záujmy Únie a jej členských štátov, a to aj pokiaľ ide o utajované a iné citlivé neutajované skutočnosti.

(52)

Bez toho, aby boli dotknuté právomoci členských štátov v oblasti národnej bezpečnosti, by Komisia a vysoký predstaviteľ mali v rámci svojich oblastí pôsobnosti zaistiť bezpečnosť VPÚ v súlade s týmto nariadením a v relevantných prípadoch s rozhodnutím Rady (SZBP) 2021/698 (19).

(53)

Keďže Európska služba pre vonkajšiu činnosť (ďalej len „ESVČ“) disponuje špecifickými odbornými znalosťami a udržiava pravidelný kontakt s orgánmi tretích krajín a medzinárodnými organizáciami, môže pomáhať Komisii pri plnení niektorých jej úloh týkajúcich sa bezpečnosti VPÚ v oblasti vonkajších vzťahov v súlade s rozhodnutím Rady 2010/427/EÚ (20).

(54)

Bez toho, aby bola dotknutá výlučná zodpovednosť členských štátov v oblasti národnej bezpečnosti, ako sa stanovuje v článku 4 ods. 2 Zmluvy o EÚ, a právo členských štátov chrániť základné záujmy svojej bezpečnosti v súlade s článkom 346 ZFEÚ, malo by sa v záujme hladkého vykonávania VPÚ zriadiť osobitné riadenie v oblasti bezpečnosti. Toto riadenie by sa malo opierať o tri hlavné zásady. Po prvé, je nevyhnutné, aby sa v čo najväčšej možnej miere zohľadnili rozsiahle a jedinečné skúsenosti členských štátov v otázkach bezpečnosti. Po druhé, s cieľom predchádzať konfliktom záujmu a akýmkoľvek nedostatkom pri uplatňovaní bezpečnostných predpisov by mali byť prevádzkové funkcie oddelené od funkcií v oblasti bezpečnostnej akreditácie. Po tretie, subjekt zodpovedný za riadenie všetkých alebo niektorých zložiek VPÚ má zároveň najlepšie predpoklady na riadenie bezpečnosti úloh, ktoré mu boli zverené. Bezpečnosť VPÚ by vychádzala zo skúseností získaných počas uplynulých rokov pri vykonávaní systémov Galileo, EGNOS a Copernicus. Primerané riadenie bezpečnosti si takisto vyžaduje, aby sa úlohy vhodne rozdelili medzi jednotlivých aktérov. Keďže za VPÚ zodpovedá Komisia, bez toho, aby boli dotknuté právomoci členských štátov v oblasti národnej bezpečnosti, mala by stanoviť všeobecné bezpečnostné požiadavky vzťahujúce sa na jednotlivé zložky VPÚ.

(55)

Kybernetická bezpečnosť európskych vesmírnych infraštruktúr, pozemných i vesmírnych, je kľúčom k zabezpečeniu kontinuity prevádzky systémov a služieb. Pri stanovovaní bezpečnostných požiadaviek by sa preto mala náležite zohľadňovať potreba chrániť systémy a ich služby pred kybernetickými útokmi, a to aj pomocou nových technológií.

(56)

Komisia by mala v náležitých prípadoch po analýze rizík a hrozieb určiť štruktúru monitorovania bezpečnosti. Uvedená štruktúra monitorovania bezpečnosti by mala byť subjektom reagujúcim na pokyny vypracované v rámci rozsahu pôsobnosti rozhodnutia (SZBP) 2021/698. V prípade systému Galileo by týmto orgánom malo byť Stredisko na monitorovanie bezpečnosti systému Galileo. Pokiaľ ide o vykonávanie rozhodnutia (SZBP) 2021/698 úloha rady pre bezpečnostnú akreditáciu by sa mala obmedziť na poskytovanie vstupov Rade alebo vysokému predstaviteľovi v súvislosti s bezpečnostnou akreditáciou systému.

(57)

Vzhľadom na jedinečnosť a zložitosť VPÚ a jeho súvis s bezpečnosťou by sa mali pri bezpečnostnej akreditácii dodržiavať uznávané a ustálené zásady. Je preto nevyhnutné, aby sa činnosti v oblasti bezpečnostnej akreditácie vykonávali na základe kolektívnej zodpovednosti za bezpečnosť Únie a jej členských štátov, pričom by sa malo vyvíjať úsilie o dosiahnutie konsenzu a zapojenie všetkých, ktorých sa týka otázka bezpečnosti, a aby sa zaviedol postup neustáleho monitorovania rizík. Tiež je nevyhnutné, aby sa technické činnosti bezpečnostnej akreditácie zverili riadne kvalifikovaným odborníkom na akreditáciu zložitých systémov s bezpečnostnou previerkou na príslušnej úrovni.

(58)

S utajovanými skutočnosťami EÚ (ďalej len „EUCI“) sa má nakladať v súlade s bezpečnostnými predpismi stanovenými v rozhodnutí Rady 2013/488/EÚ (21) a rozhodnutí Komisie (EÚ, Euratom) 2015/444 (22). V súlade s rozhodnutím 2013/488/EÚ majú členské štáty dodržiavať zásady a minimálne normy, ktoré sú v ňom stanovené, aby sa zabezpečila rovnaká úroveň ochrany EUCI.

(59)

V záujme bezpečnej výmeny informácií by sa mali uzavrieť vhodné dohody na zabezpečenie ochrany EUCI, ktoré sa v kontexte VPÚ poskytujú tretím krajinám a medzinárodným organizáciám.

(60)

Jedným z hlavných cieľov VPÚ je zaistiť bezpečnosť a posilniť strategickú autonómiu v rámci kľúčových technológií a hodnotových reťazcov a zároveň zachovať otvorené hospodárstvo vrátane voľného a spravodlivého obchodu a využívať možnosti, ktoré vesmír ponúka z hľadiska bezpečnosti Únie a jej členských štátov. Tento cieľ si v osobitných prípadoch vyžaduje stanovenie požadovaných podmienok oprávnenosti a účasti, aby sa zabezpečila ochrana integrity, bezpečnosti a odolnosti operačných systémov Únie. Nemalo by to ohroziť potrebu konkurencieschopnosti a nákladovej efektívnosti. Pri hodnotení právnych subjektov, ktoré podliehajú kontrole tretej krajiny alebo subjektu z tretej krajiny, by Komisia mala zohľadniť zásady a kritériá stanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/452 (23).

(61)

V kontexte VPÚ existujú určité informácie, s ktorými, aj keď nie sú utajované, sa má nakladať v súlade s právnymi aktmi Únie alebo s vnútroštátnymi zákonmi, pravidlami a predpismi, čo zahŕňa okrem iného aj obmedzenia ich šírenia.

(62)

Systémy satelitnej navigácie a pozorovania Zeme sa stále intenzívnejšie využívajú v čoraz väčšom počte kľúčových odvetví hospodárstva, najmä v odvetví dopravy, telekomunikácií, poľnohospodárstva a energetiky. V rámci VPÚ by sa mali využívať synergie medzi týmito odvetviami, pričom by sa mali zohľadňovať prínosy vesmírnych technológií pre tieto odvetvia, mal by sa podporovať vývoj kompatibilných zariadení a presadzovať vývoj príslušných noriem a certifikácií. Zvyšuje sa aj synergia medzi činnosťami v oblasti vesmíru a činnosťami spojenými s bezpečnosťou a obranou Únie a jej členských štátov. Plná kontrola nad satelitnou navigáciou by preto mala zaručiť technologickú nezávislosť Únie, a to aj z dlhodobejšieho hľadiska, pokiaľ ide o komponenty zariadení infraštruktúry, a zabezpečiť jej strategickú autonómiu.

(63)

Cieľom systému Galileo je zriadiť a prevádzkovať prvú globálnu infraštruktúru satelitnej navigácie a lokalizácie, ktorá bude osobitne určená na civilné účely a ktorú budú môcť používať rôzne verejné a súkromné subjekty v Európe i vo svete. Galileo funguje nezávisle od iných existujúcich či potenciálnych systémov, čím okrem iného prispieva k strategickej autonómii Únie. Do roku 2030 by sa mala postupne zavádzať druhá generácia systému Galileo, spočiatku s obmedzenou prevádzkovou kapacitou.

(64)

Cieľom systému EGNOS je zlepšiť kvalitu otvorených signálov vysielaných existujúcimi globálnymi systémami satelitnej navigácie, najmä tých, ktoré vysiela Galileo. Služby poskytované systémom EGNOS by mali najneskôr do roku 2026 prednostne pokrývať územia členských štátov, ktoré sa geograficky nachádzajú v Európe, pričom na tento účel sa za takéto územia považujú aj Cyprus, Azory, Kanárske ostrovy a Madeira. V letectve by mali mať všetky tieto územia možnosť využívať EGNOS v oblasti leteckých navigačných služieb na všetkých úrovniach výkonu, ktoré EGNOS podporuje. Geografické pokrytie služieb poskytovaných systémom EGNOS by sa mohlo pod podmienkou technickej uskutočniteľnosti a z dôvodu ochrany ľudského života (Safety of Life) na základe medzinárodných dohôd rozšíriť na ďalšie regióny sveta. Bez toho, aby bolo dotknuté nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1139 (24) a nevyhnutné monitorovanie kvality služieb systému Galileo na účely letectva, treba uviesť, že hoci sa signály vysielané systémom Galileo môžu používať na účinnú lokalizáciu lietadiel v každej fáze letu prostredníctvom nevyhnutných spresňujúcich systémov vrátane regionálnej, miestnej a palubnej avioniky, za služby riadenia letovej prevádzky (ATM) a letecké navigačné služby (ANS) sa môžu považovať len regionálne alebo miestne systémy spresňovania signálu, ako napríklad EGNOS v Európe. Služba systému EGNOS v oblasti ochrany ľudského života (Safety of Life) by sa mala poskytovať v súlade s príslušnými normami Medzinárodnej organizácie civilného letectva (ďalej len „normy ICAO“).

(65)

Je nevyhnutné zabezpečiť udržateľnosť systémov Galileo a EGNOS a kontinuitu, dostupnosť, presnosť, spoľahlivosť a bezpečnosť ich služieb. V meniacom sa prostredí a na rýchlo sa rozvíjajúcom trhu by sa malo pokračovať aj vo vývoji týchto systémov a mali by sa pripraviť ich nové generácie, ktoré budú zohľadňovať aj súvisiaci vývoj vesmírneho a pozemného segmentu.

(66)

Pojem „komerčná služba“ použitý v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1285/2013 (25), už nie je vzhľadom na vývoj tejto služby vhodný. Namiesto toho sa určili dve samostatné služby vo vykonávacom rozhodnutie Komisie (EÚ) 2017/224 (26), a to služba vysokej presnosti a služba overovania.

(67)

V záujme optimalizácie využívania poskytovaných služieb by služby poskytované systémami Galileo a EGNOS mali byť podľa možnosti kompatibilné a interoperabilné navzájom, a to aj na úrovni používateľov, pokiaľ možno aj s ďalšími systémami satelitnej navigácie a s konvenčnými prostriedkami rádiovej navigácie, ak je takáto kompatibilita a interoperabilita stanovená v medzinárodnej dohode, a to bez toho, aby bol dotknutý cieľ strategickej autonómie Únie.

(68)

Vzhľadom na význam pozemnej infraštruktúry systémov Galileo a EGNOS pre tieto systémy a jej vplyv na ich bezpečnosť by o umiestnení tejto infraštruktúry mala rozhodovať Komisia. Rozmiestňovanie pozemnej infraštruktúry týchto systémov by sa malo naďalej uskutočňovať v rámci otvoreného a transparentného procesu, do ktorého by mohla byť v náležitých prípadoch zapojená agentúra na základe rozsahu svojej pôsobnosti.

(69)

V záujme maximalizácie sociálno-ekonomických prínosov systémov Galileo a EGNOS, ktoré prispievajú k strategickej autonómii Únie, najmä v citlivých odvetviach a v oblasti bezpečnosti a ochrany, by sa malo presadzovať využívanie služieb poskytovaných týmito systémami aj v iných oblastiach politiky Únie, v odôvodnených a prínosných prípadoch aj regulačnými prostriedkami. Dôležitou súčasťou tohto procesu sú aj opatrenia na podnecovanie využívania týchto služieb vo všetkých členských štátoch.

(70)

Zložky VPÚ by mali stimulovať uplatňovanie digitálnych technológií vo vesmírnych systémoch, v distribúcii dát a služieb, ako aj odberateľský vývoj. V tejto súvislosti by sa osobitná pozornosť mala venovať iniciatívam a akciám, ktoré Komisia navrhla vo svojich oznámeniach zo 14. septembra 2016 s názvom Pripojenie pre konkurencieschopný jednotný digitálny trh – smerom k európskej gigabitovej spoločnosti a zo 14. septembra 2016 s názvom 5G pre Európu: akčný plán.

(71)

Copernicus by mal zabezpečovať autonómny prístup k poznatkom o životnom prostredí a kľúčovým technológiám pre služby pozorovania Zeme a geoinformačné služby, a tak podporovať Úniu v tom, aby mohla nezávisle rozhodovať a nezávisle konať v oblastiach, okrem iných, životného prostredia, zmeny klímy, morí, námornej oblasti, pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, zachovania kultúrneho dedičstva, civilnej ochrany, monitorovania krajiny a infraštruktúry, bezpečnosti, ako aj digitálnej ekonomiky.

(72)

Copernicus by mal stavať na činnostiach a úspechoch dosiahnutých na základe nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 377/2014 (27), ktorým sa zriaďuje program Únie pre pozorovanie a monitorovanie Zeme (Copernicus), ako aj nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 911/2010 (28), ktorým sa zriadil predchádzajúci program globálneho monitorovania pre životné prostredie a bezpečnosť (GMES) a stanovili sa pravidlá zabezpečovania jeho počiatočnej prevádzky, a mal by na tieto činnosti nadväzovať a zdokonaľovať ich, pričom by sa mali zohľadňovať najnovšie trendy vo výskume, technologický pokrok a inovácia, ktoré ovplyvňujú pozorovanie Zeme, ako aj vývoj v oblastiach analýzy veľkých dát a umelej inteligencie a súvisiace stratégie a iniciatívy na úrovni Únie ako uvádza Komisia vo svojej Bielej knihe z 19. februára 2020 o umelej inteligencii s názvom Európsky prístup k excelentnosti a dôvere a vo svojom oznámení z 19. februára 2020 s názvom Európska dátová stratégia. Pri vývoji nových aktív by mala Komisia úzko spolupracovať s členskými štátmi, ESA, Európskou organizáciou pre využitie meteorologických družíc (ďalej len „EUMETSAT“) a v náležitých prípadoch aj s inými subjektmi, ktoré vlastnia relevantné vesmírne aktíva a aktíva in situ. V čo najväčšej možnej miere by Copernicus mal využívať kapacity vesmírnych pozorovaní Zeme členských štátov, ESA, EUMETSAT-u, ako aj iných subjektov vrátane komerčných iniciatív v Únii, a taktiež takto prispievať k rozvoju životaschopného komerčného vesmírneho sektora v Európe. V uskutočniteľných a vhodných prípadoch by Copernicus mal využívať aj dostupné dáta in situ a pomocné dáta poskytované hlavne členskými štátmi v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2007/2/ES (29). Komisia by mala spolupracovať s členskými štátmi a Európskou environmentálnou agentúrou s cieľom zaistiť pre Copernicus účinný prístup k dátovým súborom in situ a ich účinné využívanie.

(73)

Copernicus by sa mal vykonávať v súlade s cieľmi smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/98/ES (30), a to najmä pokiaľ ide o transparentnosť, vytvorenie podmienok podporujúcich rozvoj služieb a prispievanie k hospodárskemu rastu a tvorbe pracovných miest v Únii. Dáta a informácie zo systému Copernicus by mali byť dostupné bezplatne a otvorene.

(74)

Plný potenciál systému Copernicus pre spoločnosť a hospodárstvo Únie nad rámec priamych prijímateľov by sa mal využiť prostredníctvom zintenzívnenia opatrení zameraných na jeho uplatnenie u používateľov, čo si vyžaduje ďalšie opatrenia na produkovanie dát, ktoré môžu využiť aj laici, čím sa podporí rast, tvorba pracovných miest a prenos vedomostí.

(75)

Copernicus vychádza z potrieb používateľov. Jeho vývoj by mal byť preto založený na vyvíjajúcich sa požiadavkách kmeňových používateľov systému Copernicus, pričom by sa mal zároveň zohľadniť aj vznik nových komunít používateľov, či už verejných alebo súkromných. Copernicus by mal vychádzať z analýzy možností naplnenia vyvíjajúcich sa potrieb používateľov vrátane tých, ktoré sa týkajú vykonávania, a z monitorovania politík Únie, čo si vyžaduje neustále a účinné zapojenie používateľov, najmä pokiaľ ide o vymedzenie a validáciu požiadaviek.

(76)

Copernicus je už v prevádzke. Je preto dôležité zaistiť kontinuitu infraštruktúry a služieb, ktoré sú už zavedené, a zároveň sa prispôsobiť meniacim sa potrebám používateľov, trhovému prostrediu, najmä nástupu súkromných subjektov v oblasti vesmíru a sociálno-politickému vývoju, na ktorý treba rýchlo reagovať. To si vyžaduje rozvoj funkčnej štruktúry systému Copernicus, aby lepšie odrážala posun od prvej fázy prevádzkových služieb k poskytovaniu pokročilých a cielenejších služieb novým komunitám používateľov a posilnenie odberateľských trhov s pridanou hodnotou. Na tento účel by sa pri jeho ďalšom vykonávaní mal prijať prístup sledujúci dátový hodnotový reťazec, t. j. získavanie dát, spracovávanie, distribúcia a využívanie dát a informácií, činnosti zamerané na uplatnenie u používateľov a na trhu a na budovanie kapacít, zatiaľ čo prostredníctvom procesu strategického plánovania v rámci programu Horizont Európa by sa určili výskumné a inovačné činnosti, pri ktorých by sa mal využívať Copernicus.

(77)

Pokiaľ ide o získavanie dát, cieľom činností v rámci systému Copernicus by malo byť doplnenie a udržiavanie existujúcej vesmírnej infraštruktúry, príprava dlhodobého nahrádzania družíc na konci ich životnosti, ako aj iniciovanie nových misií zameraných predovšetkým na nové systémy pozorovania, ktoré budú podporovať riešenie výzvy spojenej s globálnou zmenou klímy, ako je monitorovanie antropogénnych emisií CO2 a emisií ďalších skleníkových plynov. V rámci systému Copernicus by sa malo rozšíriť pokrytie globálneho monitorovania na polárne oblasti a podporovať zabezpečenie dodržiavania environmentálnych predpisov, monitorovanie životného prostredia a podávanie správ o ňom na základe zákonných povinností, ako aj inovatívne environmentálne aplikácie v pôdohospodárstve, lesníctve, v oblasti riadenia vodných a morských zdrojov a kultúrneho dedičstva, ako je monitorovanie plodín, hospodárenie s vodami a rozšírené monitorovanie požiarov. Pritom by sa mali v rámci systému Copernicus mobilizovať a čo najlepšie využívať investície uskutočnené v predchádzajúcom období financovania (2014 – 2020) vrátane tých, ktoré uskutočnili členské štáty, ESA a EUMETSAT, a zároveň by sa mali preskúmať nové prevádzkové a obchodné modely na ďalšie doplnenie kapacít systému Copernicus. Copernicus môže zároveň stavať na úspešných partnerstvách s členskými štátmi, aby sa ďalej rozvíjal jeho bezpečnostný rozmer v rámci vhodných mechanizmov riadenia a aby bolo možné reagovať na vyvíjajúce sa potreby používateľov v oblasti bezpečnosti.

(78)

V rámci funkcie spracovávania dát a informácií by Copernicus mal zabezpečiť dlhodobú udržateľnosť a ďalší rozvoj služieb systému Copernicus, ktoré by mali poskytovať informácie na účely uspokojenia potrieb verejného sektora a potrieb vyplývajúcich z medzinárodných záväzkov Únie, ako aj na účely maximalizácie príležitostí na komerčné využitie. Konkrétne by mal Copernicus na európskej, vnútroštátnej, miestnej a celosvetovej úrovni poskytovať informácie o zložení atmosféry a kvalite ovzdušia; informácie o stave a dynamike oceánov; informácie na podporu monitorovania krajiny a ľadu, ktorými sa podporuje vykonávanie únijných, vnútroštátnych a miestnych politík; informácie na podporu adaptácie na zmenu klímy a jej zmierňovania; geopriestorové informácie na podporu riadenia núdzových situácií, okrem iného aj prostredníctvom preventívnych opatrení, zaistenia dodržiavania environmentálnych predpisov, ako aj civilnej bezpečnosti vrátane podpory vonkajšej činnosti Únie. Komisia by mala určiť vhodné zmluvné dojednania na posilnenie udržateľnosti poskytovania služieb.

(79)

Pri vykonávaní služieb systému Copernicus by sa Komisia mala opierať o kompetentné subjekty, príslušné agentúry Únie, zoskupenia alebo konzorciá vnútroštátnych orgánov, alebo akýkoľvek relevantný orgán oprávnený na uzavretie dohody o príspevku. Pri výbere týchto subjektov by Komisia mala zabezpečiť, aby nedochádzalo k narušeniu operácií a poskytovania služieb, a pokiaľ ide o dáta citlivé z hľadiska bezpečnosti, aby dotknuté subjekty mali spôsobilosti včasného varovania a monitorovania kríz v kontexte spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, a najmä spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky. V súlade s článkom 154 ods. 2 nariadenia o rozpočtových pravidlách sú osoby a subjekty poverené implementovaním finančných prostriedkov Únie povinné dodržiavať zásadu nediskriminácie vo vzťahu ku všetkým členským štátom. Dodržiavanie tejto zásady by sa malo zabezpečiť prostredníctvom príslušných dohôd o príspevku týkajúcich sa poskytovania služieb systému Copernicus.

(80)

Zavádzaním služieb systému Copernicus by sa malo podporiť uplatnenie služieb v radoch verejnosti, keďže používatelia by mali byť schopní predvídať dostupnosť a vývoj služieb, ako aj spoluprácu s členskými štátmi a ďalšími stranami. Na tento účel by Komisia a jej poverené subjekty poskytujúce služby mali pri ďalšom rozvoji portfólia služieb a informácií systému Copernicus nadviazať úzku spoluprácu s komunitami kmeňových používateľov systému Copernicus v celej Európe s cieľom zabezpečiť naplnenie meniacich sa potrieb verejného sektora a jednotlivých politík, a tak maximalizovať uplatnenie údajov získaných pozorovaním Zeme. Komisia a členské štáty by mali spolupracovať na vývoji zložky in situ systému Copernicus a mali by uľahčovať integráciu dát in situ systému Copernicus s dátovými súbormi z vesmíru v záujme modernizovaných služieb systému Copernicus.

(81)

Politika bezplatných, úplných a otvorených dát v rámci systému Copernicus bola vyhodnotená ako jeden z najúspešnejších prvkov vykonávania systému Copernicus a zohrala zásadnú úlohu pri podnecovaní silného dopytu po jeho dátach a informáciách, vďaka čomu sa Copernicus stal jedným z najväčších poskytovateľov údajov získaných pozorovaním Zeme na svete. Je jednoznačne potrebné zaručiť dlhodobú a bezpečnú kontinuitu poskytovania bezplatných, úplných a otvorených dát a zabezpečiť prístup k nim s cieľom splniť ambiciózne ciele stanovené v Stratégii pre Európu v oblasti kozmického priestoru. Dáta systému Copernicus sa vytvárajú predovšetkým pre Európanov a vďaka celosvetovej bezplatnej dostupnosti sa maximalizujú možnosti pre podniky a akademickú obec v Únii, čo prispieva k vytváraniu účinného európskeho vesmírneho ekosystému. Akékoľvek obmedzenie prístupu k dátam systému Copernicus a informáciám systému Copernicus by malo byť v súlade s dátovou politikou systému Copernicus, ako sa uvádza v tomto nariadení a delegovanom nariadení Komisie (EÚ) č. 1159/2013 (31).

(82)

Dáta a informácie vytvorené v rámci systému Copernicus by sa mali sprístupniť v plnom rozsahu, otvorene a bezplatne s výhradou primeraných podmienok a obmedzení, aby sa podporilo ich používanie a zdieľanie a aby sa posilnili európske trhy v oblasti pozorovania Zeme, najmä odberateľský sektor, čím sa umožní rast a tvorba pracovných miest v Únii. Dáta a informácie by sa naďalej mali poskytovať s vysokou mierou konzistentnosti, kontinuity, spoľahlivosti a kvality. To si vyžaduje rozsiahly a používateľsky ústretový prístup, spracovanie a využívanie dát systému Copernicus a informácií systému Copernicus s rôznou mierou aktuálnosti, pričom by Komisia v tejto súvislosti mala naďalej uplatňovať integrovaný prístup na úrovni Únie aj členských štátov, ktorý umožní aj integráciu s inými zdrojmi dát a informácií. Komisia by preto mala prostredníctvom vhodných opatrení zabezpečiť, aby dáta systému Copernicus a informácie systému Copernicus boli ľahko a účinne prístupné a použiteľné, najmä prostredníctvom podpory služieb prístupu k dátam a informáciám (ďalej len „DIAS“) v rámci členských štátov a podľa možnosti aj zvyšovaním interoperability medzi existujúcimi európskymi infraštruktúrami pre údaje získané pozorovaním Zeme s cieľom vytvoriť synergie s týmito aktívami v záujme maximalizovania a posilnenia uplatnenia dát systému Copernicus a informácií systému Copernicus na trhu.

(83)

Komisia by mala v spolupráci s poskytovateľmi dát dohodnúť licenčné podmienky pre dáta tretích strán s cieľom uľahčiť ich využívanie v rámci systému Copernicus v súlade s týmto nariadením a uplatniteľnými právami tretích strán. Keďže niektoré dáta a informácie systému Copernicus vrátane snímok s vysokým rozlíšením môžu mať vplyv na bezpečnosť Únie alebo členských štátov, v riadne odôvodnených prípadoch sa môžu prijať opatrenia na riešenie rizík a hrozieb pre bezpečnosť Únie alebo členských štátov.

(84)

S cieľom podporovať a uľahčovať využívanie údajov získaných pozorovaním Zeme a súvisiacich technológií vnútroštátnymi, regionálnymi a miestnymi orgánmi, MSP, vedeckými a výskumnými pracovníkmi by sa prostredníctvom činností zameraných na uplatnenie u používateľov mali presadzovať špecializované siete na distribúciu dát systému Copernicus, ktoré zahŕňajú vnútroštátne a regionálne subjekty, ako napríklad Copernicus Relays a Copernicus Academies. Komisia a členské štáty by sa mali na tento účel snažiť nadviazať užšie prepojenia medzi systémom Copernicus s politikami Únie a členských štátov s cieľom stimulovať dopyt po komerčných aplikáciách a službách a umožniť podnikom, najmä MSP a startupom, vyvíjať aplikácie založené na dátach systému Copernicus a informáciách systému Copernicus, aby v Európe vznikol konkurencieschopný ekosystém údajov získaných pozorovaním Zeme.

(85)

Na medzinárodnej úrovni by mal Copernicus poskytovať presné a spoľahlivé informácie na účely spolupráce s tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami a na podporu vonkajšej politiky Únie a jej politiky rozvojovej spolupráce. Copernicus by sa mal považovať za európsky príspevok ku Globálnej sústave systémov pozorovania Zeme, Výboru pre satelitné pozorovanie Zeme, Konferencii zmluvných strán Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy z roku 1992, k dosiahnutiu cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja a sendaiskému rámcu pre znižovanie rizika katastrof. Komisia by mala nadviazať alebo udržiavať primeranú spoluprácu s príslušnými odvetvovými orgánmi OSN a Svetovou meteorologickou organizáciou.

(86)

Komisia by sa pri vykonávaní systému Copernicus mala vo vhodných prípadoch opierať o európske medzinárodné organizácie, s ktorými už nadviazala partnerstvá, a to najmä o ESA, pokiaľ ide o vývoj, koordináciu, vykonávanie a rozvoj vesmírnych zložiek, vo vhodných prípadoch prístup k dátam tretích strán a realizáciu špecializovaných misií, ak ich už nevykonávajú iné subjekty. Komisia by sa okrem toho mala opierať aj o organizáciu EUMETSAT, a to pokiaľ ide o realizáciu špecializovaných misií alebo ich častí a v náležitých prípadoch prístup k dátam z podporných misií v súlade s jej odbornými znalosťami a mandátom.

(87)

V oblasti služieb by Komisia mala náležite využívať osobitné kapacity poskytované agentúrami Únie, ako je Európska environmentálna agentúra, Európska námorná bezpečnostná agentúra, Frontex, SATCEN, ako aj medzivládne Európske centrum pre strednodobé predpovede počasia a už uskutočnené európske investície do služieb monitorovania morského prostredia prostredníctvom spoločnosti Mercator Ocean. V oblasti bezpečnosti by sa spolu s vysokým predstaviteľom hľadal komplexný prístup na úrovni Únie. Spoločné výskumné centrum (ďalej len „JRC“) Komisie sa aktívne zapája už od začiatku iniciatívy GMES a podporuje vývoj v súvislosti so systémom Galileo a podzložkou SWE. Podľa nariadenia (EÚ) č. 377/2014 JRC riadi službu riadenia mimoriadnych situácií systému Copernicus a globálnu zložku služby monitorovania krajiny systému Copernicus, prispieva ku skúmaniu kvality a vhodnosti dát a informácií na príslušný účel a k budúcemu vývoju. Komisia by sa mala pri vykonávaní VPÚ aj naďalej opierať o vedecké a technické poradenstvo JRC.

(88)

V nadväznosti na žiadosti Európskeho parlamentu a Rady rozhodnutím č. 541/2014/EÚ zriadila Únia rámec na podporu dohľadu nad kozmickým priestorom a sledovania tohto priestoru (ďalej len „SST“). Vesmírny odpad sa stal vážnou hrozbou pre bezpečnosť, ochranu a udržateľnosť činností vo vesmíre. SST je preto základným predpokladom zachovania kontinuity zložiek VPÚ a ich príspevkov k politikám Únie. Snahou zabrániť zvyšovaniu množstva vesmírneho odpadu prispieva SST k zabezpečeniu udržateľného a garantovaného prístupu do vesmíru a jeho využívania, čo je spoločným globálnym cieľom. V uvedenom kontexte by sa týmto spôsobom mohla podporiť príprava európskych projektov na vyčistenie obežnej dráhy Zeme.

(89)

V rámci SST by sa mala ďalej rozvíjať výkonnosť a autonómia spôsobilostí. Na tento účel by SST malo viesť k vytvoreniu autonómneho európskeho katalógu vesmírnych objektov na základe dát zo siete senzorov SST. V náležitých prípadoch by Únia mohla zvážiť možnosť sprístupniť niektoré zo svojich dát na komerčné, nekomerčné a výskumné účely. SST by mala tiež naďalej podporovať prevádzku a poskytovanie služieb SST. Keďže služby SST vychádzajú z potrieb používateľov, mali by sa zaviesť vhodné mechanizmy na zhromažďovanie požiadaviek používateľov vrátane tých, ktoré sa týkajú bezpečnosti a prenosu relevantných informácií z verejných inštitúcií a do nich, aby sa zlepšila účinnosť systému, pričom sa musia rešpektovať politiky národnej bezpečnosti a ochrany.

(90)

Poskytovanie služieb SST by malo byť založené na spolupráci medzi Úniou a členskými štátmi a na využívaní existujúcich, ako aj budúcich odborných znalostí a prostriedkov jednotlivých štátov vrátane tých, ktoré sa vyvinuli prostredníctvom ESA alebo ktoré vyvinula Únia. Malo by byť možné poskytovať finančnú podporu na vývoj nových senzorov SST. Vzhľadom na citlivú povahu SST by si kontrolu nad senzormi jednotlivých štátov a ich prevádzkou, údržbou a obnovou a nad spracovaním dát, ktoré vedie k poskytovaniu služieb SST, mali ponechať členské štáty zúčastnené na SST.

(91)

Členské štáty, ktoré vlastnia náležité spôsobilosti, ktoré sú k dispozícii pre SST, alebo k nim majú prístup, by mali mať možnosť zúčastniť sa na poskytovaní služieb SST. V prípade členských štátov zúčastnených na konzorciu zriadenom podľa rozhodnutia č. 541/2014/EÚ, by sa malo vlastníctvo náležitých spôsobilostí, ktoré sú k dispozícii pre SST, alebo prístup k nim považovať za splnené. Členské štáty, ktoré sa chcú zúčastniť na poskytovaní služieb SST, by mali predložiť jeden spoločný návrh a preukázať súlad s ďalšími prvkami týkajúcimi sa prevádzkovej štruktúry. Na účely výberu a organizácie týchto členských štátov by sa mali stanoviť vhodné pravidlá.

(92)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci týkajúce sa prijatia podrobných postupov a prvkov na stanovenie účasti členských štátov na poskytovaní služieb SST. Ak sa nepredloží žiaden spoločný návrh členských štátov, ktoré sa chcú zúčastniť na poskytovaní služieb SST, alebo ak sa Komisia domnieva, že takýto návrh nespĺňa stanovené kritériá, Komisia by mala mať možnosť spustiť druhú fázu výberu účasti členských štátov na poskytovaní služieb SST. V rámci postupov a prvkov tejto druhej fázy by sa mali vymedziť obežné dráhy, ktoré sa majú pokryť, a zohľadniť potreba maximalizovať účasť členských štátov na poskytovaní služieb SST. Ak sa v rámci týchto postupov a prvkov predpokladá, že Komisia môže vybrať viacero návrhov na pokrytie všetkých obežných dráh, mali by sa zabezpečiť aj vhodné mechanizmy koordinácie medzi skupinami členských štátov a účinné riešenie na pokrytie všetkých služieb SST. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (32).

(93)

SST by mal po zriadení rešpektovať zásady komplementárnosti činností a kontinuity vysokokvalitných služieb SST vychádzajúcich z potrieb používateľov a mala by vychádzať z najlepších odborných znalostí. V súvislosti s SST je preto potrebné predísť zbytočnej duplicite. Nadbytočné spôsobilosti by mali zabezpečiť kontinuitu, kvalitu a odolnosť služieb SST. Pri predchádzaní takejto zbytočnej duplicite by mali pomôcť činnosti tímov expertov.

(94)

SST by okrem toho mal podporovať existujúce zmierňujúce opatrenia, ako sú usmernenia COPUOS pre znižovanie objemu vesmírneho odpadu a usmernenia pre dlhodobú udržateľnosť vesmírnych činností, alebo iné iniciatívy s cieľom zaistiť ochranu, bezpečnosť a udržateľnosť činností vo vesmíre. V záujme zníženia rizika zrážky by sa v rámci SST mali hľadať aj synergie s iniciatívami aktívneho odstraňovania a pasivizácie vesmírneho odpadu. SST by mal prispievať k zabezpečeniu mierového využitia a výskumu vesmíru. Zintenzívnenie vesmírnych činností môže mať vplyv na medzinárodné iniciatívy v oblasti riadenia vesmírnej prevádzky (STM- Space Traffic Management). Únia by mala tento vývoj monitorovať a môže ho zohľadniť v kontexte preskúmania súčasného viacročného finančného rámca v polovici obdobia.

(95)

Pri činnostiach súvisiacich s SST, SWE a NEO by sa mal brať ohľad na spoluprácu s medzinárodnými partnermi, najmä Spojenými štátmi americkými, medzinárodnými organizáciami a ďalšími tretími stranami, a to najmä s cieľom predísť zrážkam vo vesmíre, zabrániť zvyšovaniu množstva vesmírneho odpadu a zvýšiť pripravenosť na účinky extrémnych javov vesmírneho počasia a objektov v blízkosti Zeme.

(96)

Bezpečnostný výbor Rady odporučil vytvoriť štruktúru riadenia rizík na zabezpečenie riadneho zohľadňovania záležitostí týkajúcich sa bezpečnosti dát pri vykonávaní rozhodnutia č. 541/2014/EÚ. Na tento účel a s prihliadnutím na vykonanú prácu by členské štáty zúčastnené na SST mali vytvoriť primerané štruktúry a postupy riadenia rizík.

(97)

Extrémne a závažné javy vesmírneho počasia môžu ohroziť bezpečnosť občanov a narušiť prevádzku vesmírnej a pozemnej infraštruktúry. Preto by sa mala v rámci VPÚ vytvoriť podzložka venovaná SWE, v rámci ktorej by sa mali posudzovať riziká spojené s vesmírnym počasím a súvisiace potreby používateľov, zvyšovať informovanosť o rizikách spojených s vesmírnym počasím, zabezpečovať poskytovanie služieb SWE vychádzajúcich z potrieb používateľov a zlepšovať spôsobilosti členských štátov poskytovať služby SWE. Komisia by mala určiť odvetvia, ktorým sa majú prioritne poskytovať operatívne služby SWE, pričom by mala zohľadniť potreby používateľov, riziká a technologickú pripravenosť. Z dlhodobého hľadiska sa môžu pokryť aj potreby ďalších odvetví. Poskytovanie služieb na úrovni Únie podľa potrieb používateľov by si vyžadovalo cielené, koordinované a nepretržité činnosti v oblasti výskumu a vývoja zamerané na podporu rozvoja služieb SWE. Poskytovanie služieb SWE by malo byť založené na existujúcich spôsobilostiach jednotlivých štátov a Únie a malo by umožňovať širokú účasť členských štátov, európskych a medzinárodných organizácií a zapojenie súkromného sektora.

(98)

V Bielej knihe Komisie z 1. marca 2017 o budúcnosti Európy, Rímskej deklarácii hláv štátov a vlád 27 členských štátov EÚ z 25. marca 2017 a vo viacerých uzneseniach Európskeho parlamentu sa pripomína, že Únia zohráva významnú úlohu pri zaisťovaní chránenej, bezpečnej a odolnej Európy, ktorá je schopná čeliť výzvam, ako sú regionálne konflikty, terorizmus, kybernetické hrozby a rastúce migračné tlaky. Zabezpečený a garantovaný prístup k satelitnej komunikácii je pre aktérov z oblasti bezpečnosti nevyhnutným nástrojom a združovaním a spoločným využívaním tohto kľúčového bezpečnostného zdroja na úrovni Únie sa posilňuje Únia, ktorá chráni svojich občanov.

(99)

Európska rada v záveroch zo svojho zasadnutia, ktoré sa konalo 19. – 20. decembra 2013, uvítala, že prebiehajú prípravy prostredníctvom úzkej spolupráce medzi členskými štátmi, Komisiou a ESA na ďalšiu generáciu vládnej satelitnej komunikácie (GOVSATCOM). GOVSATCOM bol označený aj za jeden z prvkov Globálnej stratégie pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie z júna 2016. GOVSATCOM by mal prispievať k reakcii EÚ na hybridné hrozby a poskytovať podporu v súvislosti so stratégiou námornej bezpečnosti EÚ a politikou EÚ pre Arktídu.

(100)

GOVSATCOM je program s výrazným bezpečnostným rozmerom zameraný na používateľov. Prípady využívania GOVSATCOM by malo byť možné rozdeliť na základe relevantných aktérov do troch hlavných skupín: krízové riadenie, ktoré môže zahŕňať civilné a vojenské misie a operácie v rámci spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky, prírodné a človekom spôsobené katastrofy, humanitárne krízy a núdzové situácie na mori; dohľad, ktorý môže zahŕňať hraničný dozor, dozor v predhraničnom pásme, dozor nad námornými hranicami, námorný dozor a sledovanie nelegálneho obchodovania; a kľúčové infraštruktúry, ktoré môžu zahŕňať diplomatickú sieť, policajnú komunikáciu, digitálnu infraštruktúru, ako sú dátové centrá a servery, kritické infraštruktúry, ako sú energetické a dopravné infraštruktúry a vodné bariéry, ako sú priehrady, a vesmírne infraštruktúry.

(101)

Kapacity a služby GOVSATCOM by sa mali používať v rámci kritických misií a operácií v oblasti bezpečnosti a ochrany, ktoré vykonávajú aktéri Únie a členských štátov. Preto je potrebné zabezpečiť primeranú úroveň nezávislosti od tretích strán (tretích krajín a subjektov z tretích krajín), ktorá zahŕňa všetky prvky GOVSATCOM, ako sú vesmírne a pozemné technológie na úrovni zložiek, subsystémov a systémov, výrobné odvetvia, vlastníci a prevádzkovatelia vesmírnych systémov, a fyzické umiestnenie zložiek pozemného systému.

(102)

Satelitná komunikácia je obmedzený zdroj limitovaný satelitnou kapacitou, frekvenciou a geografickým pokrytím. Preto je v záujme nákladovej efektívnosti a využitia úspor z rozsahu potrebné, aby sa dosiahla optimálna zhoda medzi dopytom zo strany používateľov GOVSATCOM a ponukou zabezpečovanou na základe zmlúv o satelitných kapacitách a službách uzatvorených v rámci GOVSATCOM. Keďže sa dopyt aj potenciálna ponuka v priebehu času menia, je potrebné služby GOVSATCOM neustále monitorovať a flexibilne prispôsobovať.

(103)

Prevádzkové požiadavky by mali vychádzať z analýzy prípadov využívania. Na základe týchto prevádzkových požiadaviek v kombinácii s bezpečnostnými požiadavkami by sa malo vyvinúť portfólio služieb. Portfólio služieb by malo predstavovať uplatniteľné východisko pre služby GOVSATCOM. S cieľom zachovať čo najväčšiu možnú zhodu medzi dopytom a poskytovanými službami by malo byť možné potrebné portfólio služieb GOVSATCOM pravidelne aktualizovať.

(104)

V prvej fáze GOVSATCOM, približne do roku 2025, by sa využívali existujúce kapacity. V tejto súvislosti by Komisia mala obstarať kapacity GOVSATCOM od členských štátov, ktoré disponujú vnútroštátnymi systémami a vesmírnymi kapacitami, a od poskytovateľov komerčných satelitných komunikácií alebo služieb, pričom by mala zohľadniť základné bezpečnostné záujmy Únie. Počas tejto prvej fázy by sa služby zavádzali postupne. Ak sa v priebehu prvej fázy na základe podrobnej analýzy budúcej ponuky a dopytu ukáže, že tento prístup na pokrytie vyvíjajúceho sa dopytu nepostačuje, malo by byť možné rozhodnúť sa prejsť k druhej fáze a rozvíjať ďalšie individualizované vesmírne infraštruktúry alebo kapacity prostredníctvom jedného alebo viacerých verejno-súkromných partnerstiev, napríklad so satelitnými operátormi z Únie.

(105)

S cieľom optimalizovať dostupné zdroje satelitnej komunikácie, zaručiť prístup v nepredvídateľných situáciách, ako sú prírodné katastrofy, a zaistiť prevádzkovú efektívnosť a krátke časy odozvy je potrebný pozemný segment, ako sú centrá GOVSATCOM a možno aj ďalšie pozemné prvky. Pozemný segment by mal byť navrhnutý na základe prevádzkových a bezpečnostných požiadaviek. V záujme zmiernenia rizík môže centrum GOVSATCOM pozostávať z viacerých fyzických lokalít. Môžu byť potrebné aj ďalšie prvky pozemného segmentu, ako napríklad základňové stanice.

(106)

Pre používateľov satelitných komunikácií sú kľúčovým prevádzkovým rozhraním používateľské zariadenia. Prístup ku GOVSATCOM by mal väčšine používateľom umožňovať, aby mohli na služby GOVSATCOM aj naďalej využívať svoje existujúce používateľské zariadenia.

(107)

Používatelia uviedli, že v záujme prevádzkovej efektívnosti je dôležité usilovať sa o interoperabilitu používateľských zariadení a o používateľské zariadenia, ktoré dokážu využívať rôzne satelitné systémy. V tejto oblasti môže byť potrebný výskum a vývoj.

(108)

Na úrovni vykonávania by sa mali úlohy a zodpovednosti rozdeliť medzi špecializované subjekty, ako je EDA, ESVČ, ESA, agentúra, a iné agentúry Únie tak, aby boli v súlade s ich hlavnou úlohou, najmä pokiaľ ide o aspekty súvisiace s používateľmi.

(109)

Príslušný orgán pre GOVSATCOM zohráva dôležitú úlohu, pretože monitoruje, či používatelia a iné vnútroštátne subjekty, ktoré zohrávajú úlohu v súvislosti s GOVSATCOM, dodržiavajú pravidlá zdieľania a prioritizácie a bezpečnostné postupy stanovené v bezpečnostných požiadavkách. Členský štát, ktorý si neurčil príslušný orgán pre GOVSATCOM, by si mal v každom prípade určiť kontaktné miesto pre riešenie akéhokoľvek zisteného rušenia, ktoré má vplyv na GOVSATCOM.

(110)

Členské štáty, Rada, Komisia a ESVČ by mali mať možnosť zapojiť sa do GOVSATCOM, pokiaľ sa rozhodnú autorizovať používateľov GOVSATCOM alebo poskytnúť kapacity, lokality alebo zariadenia. Vzhľadom na to, že o autorizácii používateľov GOVSATCOM alebo o poskytnutí kapacít, lokalít alebo zariadení rozhoduje členský štát, členským štátom by nebolo možné ukladať povinnosť zapojiť sa do GOVSATCOM ani povinnosť umiestniť na svojom území infraštruktúru GOVSATCOM. GOVSATCOM by preto nebolo dotknuté právo členských štátov nezapojiť sa do GOVSATCOM, a to aj v súlade s ich vnútroštátnym právom alebo ústavnými požiadavkami vo vzťahu k politikám, ktoré sa týkajú nepripájania sa k vojenským alianciám a neúčasti na nich.

(111)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci týkajúce sa prijatia prevádzkových požiadaviek na služby GOVSATCOM a portfólio služieb pre služby GOVSATCOM. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením (EÚ) č. 182/2011.

(112)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci týkajúce sa podrobných pravidiel zdieľania a prioritizácie pri využívaní združených kapacít satelitnej komunikácie v rámci GOVSATCOM. Pri vymedzovaní podrobných pravidiel zdieľania a prioritizácie by Komisia mala zohľadniť prevádzkové a bezpečnostné požiadavky, ako aj analýzu rizík a očakávaného dopytu zo strany účastníkov GOVSATCOM. Hoci služby GOVSATCOM by sa v zásade mali používateľom GOVSATCOM poskytovať bezplatne, ak sa v analýze dospeje k záveru, že existuje nedostatok kapacít, mohla by sa na základe tohto záveru, ako aj v záujme zabránenia narušeniu trhu vypracovať v rámci podrobných pravidiel zdieľania a prioritizácie cenová politika. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením (EÚ) č. 182/2011.

(113)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci týkajúce sa umiestnenia infraštruktúry pozemného segmentu GOVSATCOM. Komisia by mala mať možnosť zohľadniť pri výbere takýchto lokalít prevádzkové a bezpečnostné požiadavky, ako aj existujúcu infraštruktúru. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením (EÚ) č. 182/2011.

(114)

Nariadením (EÚ) č. 912/2010 sa zriadila agentúra Únie s názvom Agentúra pre európsky GNSS na riadenie určitých aspektov systémov satelitnej navigácie Galileo a EGNOS. V tomto nariadení sa zverujú Agentúre pre európsky GNSS nové úlohy, najmä bezpečnostná akreditácia, a to nielen v súvislosti so systémami Galileo a EGNOS, ale aj s ďalšími zložkami VPÚ. Názov Agentúry pre európsky GNSS, jej úlohy a organizačné aspekty by sa preto mali zodpovedajúcim spôsobom upraviť.

(115)

V súlade s rozhodnutím 2010/803/EÚ (33) je sídlom agentúry Praha. V rámci plnenia úloh agentúry môžu byť zamestnanci agentúry umiestnení v jednom z pozemných centier systémov Galileo alebo EGNOS uvedených vo vykonávacom rozhodnutí Komisie (EÚ) 2016/413 (34) na účely vykonávania činností VPÚ stanovených v príslušnej dohode. Navyše, aby agentúra fungovala čo najefektívnejšie a najúčinnejšie, obmedzený počet zamestnancov by mohol byť umiestnený v miestnych kanceláriách v jednom alebo vo viacerých členských štátoch. Takéto umiestnenie zamestnancov mimo sídla agentúry alebo pozemných centier systémov Galileo a EGNOS by nemalo viesť k presunu kmeňových činností agentúry do takýchto miestnych kancelárií.

(116)

Vzhľadom na rozšírený rozsah činnosti Agentúry pre európsky GNSS, ktorý už by nemal byť obmedzený iba na Galileo a EGNOS, by sa jej názov mal zmeniť. V rámci agentúry by sa však mala zabezpečiť kontinuita činností Agentúry pre európsky GNSS, a to aj pokiaľ ide o práva a povinnosti, zamestnancov a platnosť všetkých prijatých rozhodnutí.

(117)

Vzhľadom na mandát agentúry a úlohu Komisie pri vykonávaní VPÚ je vhodné stanoviť, že niektoré rozhodnutia prijímané správnou radou by sa nemali prijímať bez súhlasného hlasovania zástupcov Komisie.

(118)

Bez toho, aby boli dotknuté právomoci Komisie, správna rada, rada pre bezpečnostnú akreditáciu a výkonný riaditeľ by mali byť pri výkone svojich povinností nezávislí a konať vo verejnom záujme.

(119)

Je možné a rozhodne pravdepodobné, že niektoré zložky VPÚ by boli založené na využívaní citlivej alebo bezpečnostnej infraštruktúry jednotlivých štátov. Pre taký prípad je z dôvodov národnej bezpečnosti potrebné stanoviť, že na zasadnutiach správnej rady a rady pre bezpečnostnú akreditáciu sa zúčastňujú zástupcovia členských štátov a Komisie na základe potreby poznania. V správnej rade sa na hlasovaní zúčastňujú len zástupcovia tých členských štátov, ktoré vlastnia príslušnú infraštruktúru, a zástupca Komisie. V rokovacom poriadku správnej rady a rady pre bezpečnostnú akreditáciu by sa mali uviesť situácie, v ktorých sa uplatňuje tento postup.

(120)

Podľa bodov 22 a 23 Medziinštitucionálnej dohody z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (35) by sa VPÚ mal hodnotiť na základe informácií získaných v súlade s osobitnými požiadavkami na monitorovanie, pričom by sa malo predchádzať administratívnemu zaťaženiu, najmä vo vzťahu k členským štátom, a nadmernej regulácii. V prípade potreby by uvedené požiadavky mali zahŕňať merateľné ukazovatele ako základ hodnotenia účinkov VPÚ.

(121)

Využívanie služieb systému Copernicus a systému Galileo by malo mať podľa prognóz vo všeobecnosti významný vplyv na európske hospodárstvo. Zdá sa však, že v súčasnosti prevládajú ad hoc merania a prípadové štúdie. Komisia (Eurostat) by mala vymedziť relevantné štatistické merania a ukazovatele, ktoré by predstavovali základ systematického a autoritatívneho monitorovania vplyvu vesmírnych činností Únie.

(122)

Európsky parlament a Rada by mali byť bezodkladne informovaní o pracovných programoch.

(123)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci týkajúce sa prerozdelenia finančných prostriedkov medzi kategóriami výdavkov rozpočtu VPÚ, prijatia rozhodnutí o dohodách o príspevku, určenia technických a prevádzkových požiadaviek potrebných pre vykonávanie a rozvoj zložiek VPÚ a služieb, ktoré poskytujú, rozhodovania o FFPA, prijatia opatrení potrebných pre bezproblémové fungovanie systémov Galileo a EGNOS a ich prijatia trhom, prijatia podrobných ustanovení o prístupe k službám SST a príslušných postupoch, prijatia viacročného plánu a kľúčových ukazovateľov pre rozvoj služieb SST Únie, prijatia podrobných pravidiel o fungovaní organizačného rámca účasti členských štátov na SST, výberu služieb SWE a prijatia pracovných programov. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením (EÚ) č. 182/2011. Komisii by mal pomáhať programový výbor, ktorý by sa mal schádzať v špecifickom zložení.

(124)

Keďže zložky VPÚ sú orientované na používateľa, na vykonávanie a rozvoj si vyžadujú nepretržité a účinné zapájanie používateľov, najmä pokiaľ ide o vymedzovanie a validáciu požiadaviek na služby. V záujme zvýšenia hodnoty pre používateľov by sa mali aktívne získavať ich podnety prostredníctvom pravidelných konzultácií s konečnými používateľmi z verejného a súkromného sektora členských štátov a v náležitých prípadoch s medzinárodnými organizáciami. Na tieto účely by sa mala zriadiť pracovná skupina (ďalej len „fórum používateľov“), ktorá by programovému výboru pomáhala identifikovať požiadavky používateľov, overovať súlad služieb a zisťovať nedostatky poskytovaných služieb. V rokovacom poriadku programového výboru by sa mala stanoviť organizácia fóra používateľov, aby sa zohľadnili osobitosti jednotlivých zložiek VPÚ a jednotlivých služieb v rámci zložiek. Členské štáty by mali vždy, keď je to možné, prispievať do fóra používateľov na základe systematických a koordinovaných konzultácií s používateľmi na vnútroštátnej úrovni.

(125)

Keďže riadna verejná správa si vyžaduje jednotné riadenie VPÚ, rýchlejšie rozhodovanie a rovnaký prístup k informáciám, zástupcovia subjektov, ktorým boli zverené úlohy v súvislosti s VPÚ, by mohli mať možnosť zúčastňovať sa ako pozorovatelia na práci programového výboru zriadeného podľa nariadenia (EÚ) č. 182/2011. Z rovnakých dôvodov by mohli mať možnosť zúčastňovať sa na práci programového výboru zástupcovia tretích krajín a medzinárodných organizácií, ktoré uzavreli s Úniou medzinárodnú dohodu, ktorá sa týka VPÚ alebo jeho zložiek alebo podzložiek, s výhradou bezpečnostných obmedzení a v súlade s ustanoveniami takejto dohody. Zástupcovia subjektov, ktorým boli zverené úlohy v súvislosti s VPÚ, zástupcovia tretích krajín a zástupcovia medzinárodných organizácií by nemali byť oprávnení zúčastňovať sa na hlasovaní programového výboru. Podmienky účasti pozorovateľov a ad hoc účastníkov by sa mali stanoviť v rokovacom poriadku programového výboru.

(126)

S cieľom zabezpečiť účinné posúdenie pokroku VPÚ pri plnení jeho cieľov by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o doplnenie ustanovení o dátach systému Copernicus a informáciách systému Copernicus, ktoré sa majú poskytnúť užívateľom systému Copernicus v súvislosti so špecifikáciami a podmienkami a postupmi prístupu k takýmto dátam a informáciám a ich použitia, pokiaľ ide o zmenu prílohy k tomuto nariadeniu v súvislosti s ukazovateľmi a pokiaľ ide o doplnenie ustanovenia o zriadení rámca na monitorovanie a hodnotenie. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva. Predovšetkým, v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov, sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako expertom z členských štátov, a experti Európskeho parlamentu a Rady majú systematicky prístup na zasadnutia skupín expertov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(127)

Keďže cieľ tohto nariadenia nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov jeho rozsahu a dôsledkov akcie, ktorá presahuje finančné a technické kapacity jednotlivých členských štátov, ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o EÚ. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(128)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania bezpečnostných požiadaviek VPÚ by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením (EÚ) č. 182/2011. Členské štáty by mali mať možnosť vykonávať maximálnu kontrolu nad bezpečnostnými požiadavkami VPÚ. Pri prijímaní vykonávacích aktov v oblasti bezpečnosti VPÚ by Komisii mal pomáhať programový výbor, ktorý by sa schádzal v osobitnom bezpečnostnom zložení. Vzhľadom na citlivosť bezpečnostných záležitostí by sa predseda programového výboru mal usilovať nájsť riešenia, ktoré majú vo výbore čo najširšiu podporu. V prípadoch, keď programový výbor nezaujme žiadne stanovisko, by Komisia nemala prijímať vykonávacie akty, ktorými sa určujú všeobecné bezpečnostné požiadavky VPÚ.

(129)

VPÚ by sa mal zriadiť na obdobie siedmich rokov, aby sa jeho trvanie zosúladilo s trvaním viacročného finančného rámca na roky 2021 až 2027 stanoveným v nariadení Rady (EÚ, Euratom) 2020/2093 (36) (ďalej len „VFR na roky 2021 – 2027“). Toto časové obmedzenie by sa nemalo vzťahovať na agentúru, ktorá si plní vlastné úlohy.

(130)

S cieľom zabezpečiť kontinuitu pri poskytovaní podpory v príslušnej oblasti politiky a umožniť začať vykonávanie od začiatku VFR na roky 2021 – 2027, toto nariadenie by malo nadobudnúť účinnosť čo najskôr a malo by sa uplatňovať so spätnou účinnosťou od 1. januára 2021.

(131)

Nariadenia (EÚ) č. 912/2010, (EÚ) č. 1285/2013 a (EÚ) č. 377/2014 a rozhodnutie č. 541/2014/EÚ by sa preto mali zrušiť,