(1)

Podľa článku 75 ods. 1 smernice (EÚ) 2018/1972 má Komisia prostredníctvom delegovaného aktu stanoviť jednotnú maximálnu sadzbu za ukončenie hlasového volania v mobilnej sieti platnú v celej Únii, ako aj jednotnú maximálnu sadzbu za ukončenie hlasového volania v pevnej sieti platnú v celej Únii s cieľom znížiť regulačné zaťaženie pri konzistentnom riešení problémov hospodárskej súťaže týkajúcich sa veľkoobchodných služieb ukončenia hlasového volania v celej Únii. Zásady, kritériá a parametre, ktoré by mala Komisia pri prijímaní delegovaného aktu dodržať, sú stanovené v prílohe III k uvedenej smernici.

(2)

Týmto nariadením nie sú dotknuté právomoci národných regulačných orgánov vymedzovať relevantné trhy primerané vnútroštátnym okolnostiam, vykonávať test troch kritérií a ukladať iné prostriedky nápravy, ako je regulácia cien v súlade s článkom 64 ods. 3 a článkami 67 a 68 kódexu. V dôsledku toho necenové záväzky v súčasnosti uložené národnými regulačnými orgánmi prevádzkovateľom s významným vplyvom na trhu v súvislosti so službami za ukončenie volania v pevných alebo mobilných sieťach, nebudú ovplyvnené nadobudnutím účinnosti tohto nariadenia a budú teda naďalej platné, až kým nebudú prehodnotené v súlade s pravidlami Únie a vnútroštátnymi pravidlami.

(3)

Regulačné postupy ukazujú, že číslo, na ktorom bolo volanie v mobilnej alebo pevnej sieti ukončené, zohráva kľúčovú úlohu pri nahraditeľnosti dopytu a dynamike hospodárskej súťaže, pokiaľ ide o ukončenie hlasového volania, a preto je hlavným prvkom, z ktorého vyplýva monopol na ukončenie volania, čo odôvodňuje potrebu regulácie. Hlavným kritériom používaným na vymedzenie služieb ukončenia volania by preto mali byť číselné množiny, a teda to, či bolo volanie doručené na mobilné číslo v prípade služby ukončenia hlasového volania v mobilnej sieti, alebo na iné typy čísel, ako sú geografické čísla a určité negeografické čísla v prípade služieb ukončenia hlasového volania v pevnej sieti.

(4)

Služby ukončenia volania by mali zahŕňať služby poskytované akoukoľvek technológiou používanou na ukončenie hlasového volania poskytovateľom ukončenia volania, a to napríklad v sieti 2G, 3G, 4G alebo 5G, a/alebo cez bezdrôtovú miestnu počítačovú sieť alebo akýkoľvek druh pevnej siete bez ohľadu na pôvod volania.

(5)

Ktorákoľvek služba ukončenia volania v mobilnej alebo pevnej sieti zahŕňa sieť prevádzkovateľa ukončenia volania, ktorá sa prepája aspoň s jednou sieťou okrem jeho vlastnej siete. Za poskytovateľov služieb ukončenia volania by sa preto mali považovať tí, ktorí majú technickú kontrolu a vymáhateľné právo používať volané číslo a presmerovať volanie na príjemcu.

(6)

Služba ukončenia volania by nemala zahŕňať pridružené zariadenia, ktoré by mohli vyžadovať istí prevádzkovatelia alebo by v niektorých členských štátoch mohli byť vyžadované na poskytnutie služieb ukončenia volania. Prepojovacie porty, ktoré sú však v súčasnosti regulované v mnohých členských štátoch, sú základnými prvkami služieb ukončenia volania každého prevádzkovateľa, keďže je z dôvodu zvýšenej prevádzky potrebná zvýšená kapacita prepojenia, a preto by sa tieto porty mali zahrnúť do vymedzenia služieb ukončenia volania. Poskytovateľ služieb ukončenia hlasového volania by nemal za službu ukončenia volania využitú v plnom rozsahu používateľom v jeho sieti účtovať iné náklady, ako sú relevantné sadzby stanovené týmto nariadením.

(7)

Služby ukončenia hlasového volania pre volania na určité negeografické čísla, ako sú čísla, ktoré sa používajú pri službách so zvýšenou tarifou, bezplatné služby a služby so zdieľanými nákladmi (známe aj ako „služby s pridanou hodnotou“) sa nesprávajú ako „tradičné“ služby ukončenia volania tam, kde je monopol prevádzkovateľov, ktorí ukončujú volania. Poskytovatelia takých služieb majú istú vyjednávaciu pozíciu a sú schopní vyjednať sadzbu za ukončenie volania ako súčasť dohody o rozdelení zisku. Poskytovatelia ukončenia volania teda pri stanovovaní sadzieb za ukončenie volania na týchto negeografických číslach čelia obmedzeniam, na rozdiel od stanovovania sadzieb za ukončenie volania na geografických alebo mobilných číslach. Ukončenie volaní na takých číslach by teda malo byť vyňaté z rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia. Číselné množiny špecifické pre komunikáciu M2M nie sú vo väčšine prípadov používané na poskytovanie interpersonálnej komunikácie, keďže ide o prenos údajov a nie o prenos hlasu, a preto by nemali byť zahrnuté v rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, ktoré sa obmedzuje na hlasovú komunikáciu.

(8)

Služby ukončenia volania v prípade volaní na iné druhy negeografických čísel, ako sú čísla používané na prenosné služby v pevnej sieti a na prístup k záchranným službám, spĺňajú charakteristiky monopolu na ukončenie volania a poskytujú sa prostredníctvom pevnej infraštruktúry. Mali by preto patriť do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia a mali by sa považovať za služby ukončenia hlasového volania v pevnej sieti.

(9)

Niektoré hlasové služby poskytované prevádzkovateľmi nemožno klasifikovať ako čisto mobilné ani čisto pevné služby, možno ich však označiť za hybridné služby. Služby v „zóne bydliska“ sú príkladom hybridných služieb, pri ktorých sú volania zvyčajne doručené na číslo pevnej siete prostredníctvom mobilnej siete. V súlade s vymedzením služieb ukončenia hlasového volania, pri ktorých je volané číslo rozhodujúcim kritériom, by mali byť uvedené hybridné služby v závislosti od volaného čísla považované za služby ukončovania volania v mobilnej alebo pevnej sieti.

(10)

Regulované sadzby za služby ukončenia hlasového volania by sa mali uplatňovať na volania prichádzajúce z čísel zahrnutých v národných číslovacích plánoch a ukončené na takých číslach, ktoré zodpovedajú kódom krajín E.164 pre zemepisné oblasti patriace na územie Únie (čísla Únie). Čísla tretích krajín sú všetky čísla okrem čísel Únie. Zahrnutie volaní prichádzajúcich z čísel tretích krajín, ktoré sú ukončené na číslach Únie, v prípade, že prevádzkovatelia z tretích krajín účtujú za ukončenie volania sadzby, ktoré sú vyššie ako sú jednotné maximálne sadzby za ukončenie hlasového volania platné v celej Únii, alebo ak nie sú také sadzby za ukončenia volania regulované podľa zásad nákladovej efektívnosti, ktoré sú rovnaké ako zásady stanovené v článku 75 kódexu a prílohe III ku kódexu, by predstavovalo riziko ohrozenia cieľov tohto nariadenia, najmä cieľov týkajúcich sa zabezpečenia integrácie vnútorného trhu.

(11)

Kombinácia nízkych regulovaných sadzieb za ukončenie volaní z čísel tretích krajín a ukončených na číslach Únie s vysokými a nákladovo neefektívnymi sadzbami za ukončenie volaní na čísla tretích krajín by pravdepodobne mala za následok vyššie sadzby za ukončenie volaní prichádzajúcich z čísel Únie a ukončených na číslach tretích krajín, čo by malo negatívny vplyv na maloobchodné tarify v Únii a na štruktúru nákladov prevádzkovateľov Únie. Rôzne stupne vystavenia prevádzkovateľov Únie volaniam ukončeným uvedenými prevádzkovateľmi z tretích krajín, ktorí účtujú vysoké a nákladovo neefektívne sadzby za ukončenie volania, by viedli k nerovnováhe v štruktúrach nákladov prevádzkovateľov Únie, a to kvôli faktorom, ktoré samotní prevádzkovatelia nemôžu ovplyvniť. Toto by pravdepodobne zabránilo vzniku celoeurópskych maloobchodných ponúk, ktoré by zahŕňali volania na určité čísla tretích krajín, a to z dôvodu vyšších sadzieb za ukončenie volaní do tých krajín, čo by mohlo mať negatívny vplyv na zákazníkov, a najmä na podniky v Únii. Okrem toho by to narušilo hospodársku súťaž, keďže neprimeraný vplyv vystavenia vysokým sadzbám za ukončenie volaní na číslach tretích krajín by mal za následok rôzne podmienky hospodárskej súťaže, ktorým by čelili rôzni prevádzkovatelia v Únii, čo by takisto v konečnom dôsledku narušilo investičnú schopnosť a investičné stimuly v Únii (investície do prevádzkovateľov, ako aj investície zo strany prevádzkovateľov). Všetky tieto vplyvy by boli jasne v rozpore s cieľmi tohto nariadenia, ktorými sú podpora integrácie jednotného trhu prostredníctvom odstraňovania narušení hospodárskej súťaže medzi prevádzkovateľmi, ktoré vznikajú z dôvodu sadzieb za ukončenie volaní účtovaných vysoko nad úrovňou nákladov.

(12)

S cieľom uplatňovať jednotné maximálne sadzby za ukončenie hlasového volania platné v celej Únii otvoreným, transparentným a nediskriminačným spôsobom, a obmedziť mieru vylúčenia volaní prichádzajúcich z čísel tretích krajín na úroveň, ktorá je nevyhnutná na zabezpečenie dosiahnutia cieľov vnútorného trhu a s cieľom zabezpečiť proporcionalitu, by sa mali sadzby stanovené v tomto nariadení uplatňovať na volania prichádzajúce z čísel tretích krajín, ktoré sú ukončené na číslach Únie, a to ak sú sadzby za ukončenie volania uplatnené poskytovateľmi služieb ukončenia volania z tretích strán na volania z čísel Únie rovnaké alebo nižšie, ako je úroveň maximálnych sadzieb za ukončenie hlasového volania stanovená v tomto nariadení. Počas prechodného obdobia pre sadzby za ukončenie hlasového volania v pevnej sieti v roku 2021 a počas „zostupovej dráhy“ pre sadzby za ukončenie hlasového volania v mobilnej sieti (od roku 2021 do roku 2023) budú príslušné maximálne sadzby za ukončenie volania v mobilnej sieti, ktoré spustia tento mechanizmus, stanovené v odsekoch 2 až 5 článku 4 nariadenia. Príslušné maximálne sadzby za ukončenie volania v pevnej sieti, ktoré spustia tento mechanizmus v roku 2021, budú stanovené v článku 5 ods. 2 delegovaného nariadenia. Poskytovatelia služieb ukončenia hlasového volania v Únii by mali uvedené sadzby uplatňovať na základe sadzieb, ktoré uplatňujú alebo navrhujú poskytovatelia služieb ukončenia hlasového volania v tretích krajinách.

(13)

Vzhľadom na to, že poskytovatelia služieb ukončenia hlasového volania v Únii nemusia vždy poznať úroveň sadzieb za ukončenie volania, ktorú uplatňujú prevádzkovatelia z tretích krajín, by druhí menovaní prevádzkovatelia mali poskytnúť overiteľné informácie dokazujúce úroveň ponúknutej sadzby za ukončenie volania. Ak poskytovatelia služieb tranzitu (alebo iní sprostredkovatelia) ďalej predávajú služby ukončenia volania prevádzkovateľom v Únii, sadzba za ukončenie volania, ktorú uplatňujú alebo ponúkajú títo poskytovatelia služieb tranzitu, bude relevantná na určenie toho, či je táto sadzba rovnaká alebo nižšia, ako sú maximálne sadzby za ukončenie hlasového volania stanovené v tomto nariadení.

(14)

Ak prevádzkovatelia z tretích krajín účtujú sadzby za ukončenie volaní prichádzajúcich z čísel Únie a ukončených na číslach tretích strán, ktoré sú vyššie ako sadzby za ukončenie volania platné v celej Únii, sadzby stanovené týmto nariadením by sa mali uplatňovať aj na volania z čísel tretích krajín a ukončené na číslach Únie, a to ak Komisia na základe informácií, ktoré jej boli poskytnuté takými tretími krajinami určí, že regulácia sadzieb za ukončenie volania v týchto krajinách ja založená na zásadách, ktoré sú rovnocenné zásadám stanoveným v článku 75 smernice (EÚ) 2018/1972 a v prílohe III k tomuto nariadeniu. Zoznam tretích krajín, ktoré uvedené požiadavky spĺňajú, by sa mal následne zahrnúť do tohto nariadenia a mal by sa náležite aktualizovať.

(15)

Keďže na základe pôvodu volania sa určí, či sa uplatňujú sadzby za ukončenie volania platné v celej Únii alebo nie, pre prevádzkovateľov v Únii je zásadné vedieť identifikovať krajinu pôvodu volajúceho. Na tento účel sa môžu prevádzkovatelia spoliehať na kód krajiny v rámci identifikácie čísla volajúceho (CLI). S cieľom zabezpečiť správne uplatňovanie tohto nariadenia by prevádzkovatelia v Únii mali dostávať platnú CLI, ktorá je priradená každému prichádzajúcemu volaniu. Prevádzkovatelia v Únii by teda neboli povinní uplatňovať sadzby za ukončenie volania platné v celej Únii v prípade, že identifikácia volajúceho chýba, je neplatná alebo podvodná.

(16)

S cieľom odhadnúť efektívne náklady na ukončenie hlasového volania v hypotetickej mobilnej alebo pevnej sieti v Únii v súlade so zásadami stanovenými v článku 75 ods. 1 smernice (EÚ) 2018/1972 a v prílohe III k tejto smernici boli vyvinuté dva nákladové modely pre ukončenie volania z mobilnej a pevnej siete, pričom sa brali do úvahy náklady v každom členskom štáte.

(17)

Na základe spätnej väzby v súvislosti s nákladmi v každom členskom štáte získanej v rámci procesu konzultácií boli dokončené nákladové modely pre mobilné a pevné siete. Podľa prílohy III k smernici (EÚ) 2018/1972 zabezpečili nákladové modely sadzby, ktoré sa zakladajú na pokrytí nákladov vynaložených efektívnym prevádzkovateľom. Preto sú sadzby založené len na prírastkových nákladoch za poskytovanie veľkoobchodnej služby ukončenia hlasového volania, čo sú len náklady súvisiace s prevádzkou, ktorým by sa dalo predísť, keby sa veľkoobchodná služba ukončenia hlasového volania neposkytovala.

(18)

Jednotné maximálne sadzby za ukončenie hlasového volania v mobilnej a pevnej sieti platné v celej Únii boli stanovené vzhľadom na efektívne náklady v krajine s najvyššími nákladmi podľa zadaných nákladových modelov, čím sa zabezpečila zásada návratnosti nákladov v rámci Únie a následne sa pridala menšia bezpečnostná prirážka na zohľadnenie možných nezrovnalostí v nákladových modeloch.

(19)

Jednotné maximálne sadzby za ukončenie hlasového volania platné v celej Únii stanovené týmto nariadením by sa mali začať uplatňovať dva mesiace po tom, ako toto nariadenie nadobudne účinnosť, s cieľom zabezpečiť, aby prevádzkovatelia mali potrebný čas prispôsobiť svoje informačné, fakturačné a účtovné systémy a vykonať nevyhnutné zmeny v dohodách o prepojení.

(20)

V prípade, že súčasné priemerné sadzby za ukončenie hlasového volania v Únii sú výrazne vyššie ako sadzby, ktoré sa majú uplatňovať v budúcnosti, teda nákladovo efektívne jednotné maximálne sadzby za ukončenie hlasového volania platné v celej Únii stanovené v tomto nariadení, by sa mala uplatniť „zostupová dráha“, ktorá predstavuje bežný regulačný postup. V takých prípadoch by mala „zostupová dráha“ poskytnúť účinný nástroj na hladšie uplatňovanie nižších sadzieb v súlade s princípom proporcionality.

(21)

Pri zvážení súčasných priemerných sadzieb za ukončenie hlasového volania v mobilnej sieti v členských štátoch by sa mala „zostupová dráha“ navrhnúť s cieľom dosiahnuť jednotnú maximálnu sadzbu za ukončenie hlasového volania v mobilnej sieti platnú v celej Únii. S cieľom dosiahnuť rovnováhu medzi rýchlym zavedením a potrebou vyhnúť sa významným narušeniam prevádzky prevádzkovateľov by sa mala „zostupová dráha“ začínať na úrovni, ktorá sa blíži k súčasným priemerným sadzbám za ukončenie volania v mobilnej sieti, a počas obdobia troch rokov by mala každoročne klesať, kým v roku 2024 nedosiahne hodnotu jednotnej maximálnej sadzby za ukončenie hlasového volania v mobilnej sieti platnej v celej Únii.

(22)

Týmto nariadením sa preto stanovuje trojročná „zostupová dráha“, ktorá v roku 2024 dosiahne nákladovo efektívnu jednotnú maximálnu sadzbu za ukončenie hlasového volania v mobilnej sieti platnú v celej Únii. V prípade poskytovateľov v členských štátoch, ktorí uplatňujú vyššie sadzby, ako sú jednotné maximálne sadzby za ukončenie hlasového volania v mobilnej sieti platné v celej Únii za rok 2021, by nemalo byť prechodné obdobie potrebné, keďže „zostupová dráha“ spĺňa cieľ zmierňovania vplyvu uplatňovania jednotnej maximálnej sadzby za ukončenie hlasového volania v mobilnej sieti platnej v celej Únii.

(23)

V niektorých členských štátoch sú v dôsledku „zostupovej dráhy“ súčasné regulované maximálne sadzby za ukončenie hlasového volania v mobilnej sieti nižšie ako sadzby za ukončenie hlasového volania v mobilnej sieti stanovené na rok 2021, 2022 a 2023 a ich sadzby sú blízko jednotnej maximálnej sadzby za ukončenie volania v mobilnej sieti platnej v celej Únii. S cieľom zabrániť potenciálnym navýšeniam maloobchodných cien v daných členských štátoch, ktoré by vyplývali z dočasného zvýšenia regulovaných sadzieb za ukončenie volania v mobilnej sieti, by malo byť možné, aby sa v daných členských štátoch aj naďalej mohli uplatňovať súčasné regulované sadzby za ukončenie hlasového volania v mobilnej sieti, a to až do roka, v ktorom bude maximálna sadzba za ukončenie volania v mobilnej sieti stanovená týmto nariadením za daný rok rovnaká alebo nižšia ako súčasné sadzby za ukončenie volania v mobilnej sieti uvedených členských štátov za daný rok.

(24)

Keďže rozdiel medzi priemernou výškou súčasných sadzieb za ukončenie volania v pevnej sieti a jednotnou maximálnou sadzbou za ukončenie hlasového volania v pevnej sieti platnou v celej Únii stanovenou v tomto nariadení je menší ako rozdiel v sadzbách za ukončenie volania v mobilnej sieti, „zostupová dráha“ by v prípade ukončenia hlasového volania v pevnej sieti nemala byť potrebná. Udelenie prechodného obdobia určitým členským štátom by však malo byť primerané na zabezpečenie plynulého prechodu na jednotnú maximálnu sadzbu za ukončenie hlasového volania v pevnej sieti platnú v celej Únii a na zabránenie akémukoľvek zbytočnému zdržaniu pri uplatňovaní tejto sadzby.

(25)

Na základe súčasných úrovní sadzieb za ukončenie volania v pevnej sieti v určitých členských štátoch a úrovne jednotnej maximálnej sadzby za ukončenie hlasového volania v pevnej sieti platnej v celej Únii stanovenej v tomto nariadení sa považuje udelenie prechodného obdobia niektorým členským štátom za odôvodnené. Prechodné obdobie by sa malo začať dátumom začiatku uplatňovania tohto nariadenia a malo by sa skončiť 31. decembra 2021. Počas prechodného obdobia sa v dotknutých členských štátoch môžu uplatňovať osobitné sadzby, ktoré sú odlišné od jednotnej maximálnej sadzby za ukončenie hlasového volania platnej v celej Únii.

(26)

V členských štátoch, v ktorých sú súčasné sadzby za ukončenie hlasového volania v pevnej sieti výrazne vyššie, ako je jednotná maximálna sadzba za ukončenie hlasového volania platná v celej Únii, je odôvodnené udeliť prechodné obdobie s cieľom umožniť postupné prispôsobenie sa týmto sadzbám. Vo všetkých členských štátoch s výnimkou dvoch, v ktorých sú súčasné sadzby za ukončenie hlasového volania v pevnej sieti vyššie ako 0,0875 eurocenta (jednotná maximálna sadzba za ukončenie hlasového volania v pevnej sieti platná v celej Únii plus 25 %), by mala byť maximálna sadzba za ukončenie hlasového volania v roku 2021 rovnaká, ako sú ich súčasné sadzby znížené o 20 %. V Poľsku a vo Fínsku, ktoré doposiaľ nedodržiavali zásady stanovené v odporúčaní Komisie 2009/396/ES (2) a v súčasnosti majú veľmi vysoké sadzby za ukončenie volania v pevnej sieti, by pokles o 20 % nebol dostatočným krokom k dosiahnutiu jednotnej maximálnej sadzby za ukončenie hlasového volania v pevnej sieti platnej v celej Únii. Ich sadzbou počas prechodného obdobia by preto mala byť sadzba členského štátu s najvyššou sadzbou počas prechodného obdobia, s výnimkou týchto dvoch členských štátov. Pre zvyšné členské štáty, v ktorých sú súčasné sadzby za ukončenie volania v pevnej sieti nižšie, ako je jednotná maximálna sadzba za ukončenie hlasového volania v pevnej sieti platná v celej Únii, alebo ak by v nich pokles sadzieb o 20 % zabezpečil rovnakú alebo nižšiu úroveň jednotnej maximálnej sadzby za ukončenie hlasového volania v pevnej sieti, by nemalo byť stanovené žiadne prechodné obdobie.

(27)

V súlade s článkom 75 ods. 1 smernice (EÚ) 2018/1972 sa uskutočnili konzultácie s Orgánom európskych regulátorov pre elektronické komunikácie, ktorý vydal stanovisko 15. októbra 2020,

(1)

V prílohe III k nariadeniu (ES) č. 1210/2003 sa uvádza zoznam fyzických a právnických osôb, verejných inštitúcií, spoločností a agentúr a subjektov predchádzajúcej vlády Iraku, na ktoré sa podľa uvedeného nariadenia vzťahuje zmrazenie finančných prostriedkov a hospodárskych zdrojov, ktoré boli umiestnené mimo Iraku k 22. máju 2003.

(2)

Dňa 15. apríla 2021 sankčný výbor Bezpečnostnej rady OSN rozhodol o vypustení šiestich subjektov zo zoznamu osôb a subjektov, na ktoré by sa malo uplatňovať zmrazenie finančných prostriedkov a hospodárskych zdrojov.

(3)

Príloha III k nariadeniu (ES) č. 1210/2003 by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

(1)

Podľa článku 50 ods. 2 písm. b) nariadenia (EÚ) č. 1151/2012 bola v Úradnom vestníku Európskej únie (2) uverejnená žiadosť Slovinska o zápis názvu „Slovenska potica“ do registra ako zaručenej tradičnej špeciality (ZTŠ).

(2)

Komisii bolo 29. júna 2020 doručené oznámenie o námietke a súvisiaca odôvodnená námietka Rakúska. Komisia 3. júla 2020 postúpila oznámenie o námietke a odôvodnenú námietku Rakúska Slovinsku.

(3)

Komisia preskúmala námietku Rakúska a uznala ju za prípustnú. V námietke sa uvádza, že v Rakúsku sa názov „Potize“/„Putize“ stále používa pre podobné výrobky vyrábané v Rakúsku a používanie tohto názvu je zákonné a uznávané už celé generácie. Ďalej sa v nej tvrdí, že výroba „Potize“/„Putize“ má v Rakúsku veľký hospodársky význam, najmä pre spoločnosti, ktoré ho vyrábajú a ktoré majú sídlo v južnom Rakúsku. Rakúsko sa preto domnieva, že vyhradenie názvu výlučne pre výrobky tohto názvu vyrobené v Slovinsku (v súlade so slovinskou tradíciou) sa musí zamietnuť. Rakúsko v každom prípade dospelo k záveru, že je potrebné zabezpečiť, aby bola naďalej možná výroba a používanie názvu „Potize“ alebo „Putize“, ktorý sa v Rakúsku tradične používa pre výrobok vyrobený v súlade s rakúskou tradíciou. Stručne povedané podľa námietky je názov navrhnutý na zápis do registra zákonný, známy a hospodársky významný pre podobné poľnohospodárske výrobky alebo potraviny v súlade s článkom 21 ods. 1 písm. b) nariadenia (EÚ) č. 1151/2012.

(4)

Komisia v liste z 28. júla 2020 vyzvala zainteresované strany, aby začali príslušné konzultácie s cieľom dosiahnuť vzájomnú dohodu v súlade so svojimi vnútroštátnymi postupmi.

(5)

Slovinsko a Rakúsko dospeli k dohode, ktorú v stanovenej lehote oznámili Komisii 5. októbra 2020.

(6)

Slovinsko a Rakúsko sa dohodli, že používanie výrazov „Potize“ a „Putize“ nepredstavuje nesprávne použitie, napodobnenie ani vyvolanie mylnej predstavy, pokiaľ ide o označenie „Slovenska potica“ ako zaručenej tradičnej špeciality (ZTŠ).

(7)

Okrem toho sa zhodli na tom, že názvy „Slovenska potica“ na jednej strane a „Potize“ a „Putize“ na strane druhej sú legitímne. Slovinsko potvrdilo, že zápis názvu „Slovenska potica“ ako zaručenej tradičnej špeciality (ZTŠ) do registra by nenarušil právo rakúskych výrobcov používať výrazy „Potize“ a „Putize“. Rakúski výrobcovia však nesmú na obale používať žiadne prvky týkajúce sa Slovinska, napr. vlajky, farby atď.

(8)

Z dohody možno vyvodiť, že Slovinsko uznalo právo rakúskych výrobcov naďalej používať názvy „Potize“ a „Putize“, a preto nemá v úmysle chrániť výraz „potica“, ktorý je súčasťou zloženého názvu „Slovenska potica“, pre ktorý sa ochrana žiada. V dôsledku toho by mal byť názov „Slovenska potica“ chránený ako celok, zatiaľ čo výraz „Potica“ by sa mal naďalej používať v prípade výrobkov, ktoré nie sú v súlade so špecifikáciou výrobku „Slovenska potica“ na území Únie za predpokladu, že sa dodržia zásady a pravidlá platné v jej právnom poriadku.

(9)

Dohoda medzi Slovinskom a Rakúskom si nevyžaduje zmenu špecifikácie výrobku uverejnenej v súlade s článkom 50 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1151/2012.

(10)

Názov „Slovenska potica“ by sa preto mal zapísať do registra zaručených tradičných špecialít (ZTŠ),

(1)

Podľa článku 50 ods. 2 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 1151/2012 bola v Úradnom vestníku Európskej únie (2) uverejnená žiadosť Rumunska o zápis názvu „Caşcaval de Săveni“ do registra ako chráneného zemepisného označenia (CHZO).

(2)

Komisii bolo 30. marca 2020 doručené oznámenie o námietke a súvisiaca odôvodnená námietka Bulharska. Komisia 2. apríla 2020 postúpila Rumunsku oznámenie o námietke a odôvodnenú námietku Bulharska.

(3)

Komisia preskúmala námietku Bulharska a uznala ju za prípustnú. Slovo „кашкавал“, ktoré bolo uvedené vo vyhlásení Bulharska ako prepis „kashkaval“ alebo „kaschaval“, je homonymné s názvom „caşcaval“, ktorý je súčasťou zloženého názvu „Caşcaval de Săveni“. Výraz „кашкавал“ je názov používaný v Bulharsku pre základné mliečne výrobky, ktoré sa v Bulharsku vyrábajú a uvádzajú na trh v komerčnom rozsahu. V námietke sa uvádzalo, že zápisom navrhovaného názvu do registra by sa ohrozila existencia názvu „кашкавал“ alebo ochranných známok obsahujúcich výraz „кашкавал“ a existencia výrobkov, ktoré boli v súlade s právnymi predpismi na bulharskom trhu aspoň päť rokov pred dátumom uverejnenia žiadosti o zápis názvu „Caşcaval de Săveni“ do registra.

(4)

Komisia v liste z 28. mája 2020 vyzvala zainteresované strany, aby začali príslušné konzultácie s cieľom dosiahnuť vzájomnú dohodu v súlade s svojimi vnútroštátnymi postupmi.

(5)

Rumunsko a Bulharsko dospeli k dohode, ktorú Rumunsko v stanovenej lehote oznámilo Komisii 28. augusta 2020.

(6)

Rumunsko a Bulharsko dospeli k záveru, že zápis názvu „Caşcaval de Săveni“ do registra chránených označení pôvodu a chránených zemepisných označení by nemal mať negatívny vplyv na budúce žiadosti Bulharska o zápis zloženého názvu obsahujúceho výraz „кашкавал“ do registra v rámci systémov kvality EÚ.

(7)

Obsah dohody, ktorú uzatvorili Rumunsko a Bulharsko, by sa mal brať do úvahy, pretože je v súlade s ustanoveniami nariadenia (EÚ) č. 1151/2012 a právnymi predpismi EÚ.

(8)

Komisii bolo 8. apríla 2020 doručené oznámenie o námietke a súvisiaca odôvodnená námietka Grécka. Komisia 16. apríla 2020 zaslala oznámenie o tejto námietke Rumunsku.

(9)

Komisia preskúmala námietku Grécka a uznala ju za prípustnú. V námietke sa uvádza, že zápisom navrhovaného názvu do registra by sa ohrozila existencia úplne alebo čiastočne zhodného názvu alebo ochrannej známky alebo existenciu výrobkov, ktoré boli v súlade s právnymi predpismi na gréckom trhu aspoň päť rokov pred dátumom uverejnenia žiadosti o zápis názvu „Caşcaval de Săveni“ do registra.

(10)

Komisia v liste z 2. júna 2020 vyzvala zainteresované strany, aby začali príslušné konzultácie s cieľom dosiahnuť vzájomnú dohodu v súlade s svojimi vnútroštátnymi postupmi.

(11)

Rumunsko predložilo 28. augusta 2020 v súlade s článkom 51 ods. 3 posledným pododsekom nariadenia (EÚ) č. 1151/2012 žiadosť o predĺženie lehoty na konzultácie s Gréckom v rámci námietkového konania v súvislosti s uvedenou žiadosťou, ktorej Komisia vyhovela.

(12)

Rumunsko a Grécko dospeli k dohode, ktorú Rumunsko v rámci predĺženej lehoty oznámilo Komisii 27. novembra 2020.

(13)

Rumunsko a Grécko sa dohodli, že ochrana označenia „Caşcaval de Săveni“ by sa nemala vzťahovať na samostatný názov „caşcaval“, ale iba na zložený názov „Caşcaval de Săveni“ ako celok. Navyše dospeli k záveru, že nariadenie, ktorým sa do registra chránených označení pôvodu a chránených zemepisných označení zapisuje názov „Caşcaval de Săveni“, by malo spresňovať rozsah ďalšieho používania výrazu „caşcaval“.

(14)

Obsah dohody, ktorú uzatvorili Rumunsko a Grécko, by sa mal brať do úvahy, pretože je v súlade s ustanoveniami nariadenia (EÚ) č. 1151/2012 a právnymi predpismi EÚ.

(15)

Označenie pôvodu „Caşcaval de Săveni“ (CHZO) by preto malo byť chránené ako celok, zatiaľ čo výraz „caşcaval“ sa môže naďalej používať na území Únie pri označeniach alebo prezentáciách za predpokladu, že sa dodržia zásady a pravidlá platné v jej právnom poriadku,

(1)

V nariadení (ES) č. 1831/2003 sa stanovuje povoľovanie doplnkových látok určených na používanie vo výžive zvierat, ako aj dôvody a postupy udeľovania takýchto povolení. V článku 4 ods. 1 uvedeného nariadenia sa stanovuje povoľovanie doplnkových látok.

(2)

V súlade s článkom 4 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1831/2003 v spojení s jeho článkom 7 bola predložená žiadosť o povolenie esenciálneho oleja z pamajoránu Origanum vulgare L subsp. hirtum (Link) letsw. Var. Vulkan (DOS 00001) ako kŕmnej doplnkovej látky pre všetky druhy zvierat.

(3)

Žiadateľ požiadal o zaradenie doplnkovej látky do kategórie doplnkových látok „senzorické doplnkové látky“. K tejto žiadosti boli priložené údaje a doklady vyžadované podľa článku 7 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1831/2003.

(4)

Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (ďalej len „úrad“) v stanoviskách z 29. novembra 2017 (2) a 4. júla 2019 (3) skonštatoval, že esenciálny olej z pamajoránu Origanum vulgare L subsp. hirtum (Link) letsw. Var. Vulkan (DOS 00001) nemá za navrhovaných podmienok používania negatívny účinok na zdravie zvierat, zdravie spotrebiteľov ani životné prostredie. Takisto dospel k záveru, že doplnková látka sa považuje za potenciálne dráždivú pre pokožku a oči a za potenciálny respiračný a kožný senzibilizátor u vnímavých jedincov. Komisia sa preto domnieva, že by sa mali prijať primerané ochranné opatrenia s cieľom zabrániť negatívnym účinkom na zdravie ľudí, najmä používateľov doplnkovej látky. Úrad nepovažuje za potrebné stanoviť osobitné požiadavky na monitorovanie po umiestnení na trh. Zároveň overil správu o metódach analýzy kŕmnych doplnkových látok v krmive predloženú referenčným laboratóriom zriadeným nariadením (ES) č. 1831/2003.

(5)

V článku 5 ods. 2 písm. b) nariadenia (ES) č. 1831/2003 sa stanovuje, že doplnkové látky nesmú byť uvádzané spôsobom, ktorý môže zavádzať používateľa. Týka sa to najmä uvádzania účinkov doplnkovej látky so zreteľom na kategóriu a skupinu, pre ktorú bola povolená. Predmetná doplnková látka obsahuje niektoré zložky, ako sú karvakrol a tymol, v prípade ktorých sa v určitých už povolených doplnkových látkach preukázali zootechnické účinky. Aby sa zabránilo prekročeniu navrhovanej úrovne používania 150 mg/kg kompletného krmiva, ktoré by malo taký účinok, pre ktorý táto doplnková látka nie je povolená, je potrebné stanoviť maximálny obsah ako podmienku používania doplnkovej látky v krmive.

(6)

Z posúdenia uvedenej látky vyplýva, že podmienky povolenia stanovené v článku 5 nariadenia (ES) č. 1831/2003 sú splnené. Používanie esenciálneho oleja z pamajoránu Origanum vulgare L subsp. hirtum (Link) letsw. Var. Vulkan (DOS 00001) by sa preto malo povoliť podľa prílohy k tomuto nariadeniu.

(7)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá,

1.

2.

3.

4.

5.

„2.

—

konfiškáciu dopravných prostriedkov použitých na spáchanie trestného činu;

—

zákaz vykonávania profesionálnej činnosti priamo alebo cez sprostredkovateľa, pri výkone ktorej bol spáchaný trestný čin;

—

deportáciu.“

„2.

—

konfiškácia dopravných prostriedkov použitých na spáchanie trestného činu;

—

zákaz vykonávania profesionálnej činnosti priamo alebo cez sprostredkovateľa, pri výkone ktorej bol spáchaný trestný čin;

—

deportáciu.“

6.

7.

8.