ISSN 1977-0790

Úradný vestník

Európskej únie

L 34

European flag  

Slovenské vydanie

Právne predpisy

Ročník 64
1. februára 2021


Obsah

 

II   Nelegislatívne akty

Strana

 

 

MEDZINÁRODNÉ DOHODY

 

*

Rozhodnutie Rady (EÚ) 2021/99 z 25. januára 2021 o uzavretí Dohody vo forme výmeny listov medzi Európskou úniou a Mauritánskou islamskou republikou o predĺžení platnosti protokolu, ktorým sa stanovujú rybolovné možnosti a finančný príspevok podľa Dohody o spolupráci v sektore rybolovu medzi Európskym spoločenstvom a Mauritánskou islamskou republikou a ktorého platnosť uplynie 15. novembra 2020

1

 

 

NARIADENIA

 

*

Nariadenie Rady (Euratom) 2021/100 z 25. januára 2021, ktorým sa zriaďuje účelový program financovania na vyraďovanie jadrových zariadení z prevádzky a nakladanie s rádioaktívnym odpadom a ktorým sa zrušuje nariadenie (Euratom) č. 1368/2013

3

 

*

Nariadenie Rady (EÚ) 2021/101 z 25. januára 2021, ktorým sa zriaďuje program pomoci na vyraďovanie jadrovej elektrárne Ignalina v Litve z prevádzky a ktorým sa zrušuje nariadenie (EÚ) č. 1369/2013

18

 

 

ROZHODNUTIA

 

*

Rozhodnutie Rady (EÚ) 2021/102 z 25. januára 2021, ktorým sa stanovuje pozícia, ktorá sa má v mene Únie zaujať v spoločnom výbore zriadenom Euro-stredomorskou leteckou dohodou medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Marockým kráľovstvom na strane druhej, pokiaľ ide o prijatie rokovacieho poriadku spoločného výboru

29

 

*

Vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2021/103 z 29. januára 2021, ktorým sa neschvaľuje oxid uhličitý ako existujúca účinná látka na používanie v biocídnych výrobkoch typu 19 ( 1 )

31

 


 

(1)   Text s významom pre EHP

SK

Akty, ktoré sú vytlačené obyčajným písmom, sa týkajú každodennej organizácie poľnohospodárskych záležitostí a sú spravidla platné len obmedzenú dobu.

Názvy všetkých ostatných aktov sú vytlačené tučným písmom a je pred nimi hviezdička.


II Nelegislatívne akty

MEDZINÁRODNÉ DOHODY

1.2.2021   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 34/1


ROZHODNUTIE RADY (EÚ) 2021/99

z 25. januára 2021

o uzavretí Dohody vo forme výmeny listov medzi Európskou úniou a Mauritánskou islamskou republikou o predĺžení platnosti protokolu, ktorým sa stanovujú rybolovné možnosti a finančný príspevok podľa Dohody o spolupráci v sektore rybolovu medzi Európskym spoločenstvom a Mauritánskou islamskou republikou a ktorého platnosť uplynie 15. novembra 2020

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 43 v spojení s článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a),

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

so zreteľom na súhlas Európskeho parlamentu (1),

keďže:

(1)

Na základe rozhodnutia Rady (EÚ) 2020/1704 (2) bola 15. novembra 2020 podpísaná Dohoda vo forme výmeny listov medzi Európskou úniou a Mauritánskou islamskou republikou o predĺžení platnosti protokolu, ktorým sa stanovujú rybolovné možnosti a finančný príspevok podľa Dohody o spolupráci v sektore rybolovu medzi Európskym spoločenstvom a Mauritánskou islamskou republikou a ktorého platnosť uplynie 15. novembra 2020 (ďalej len „dohoda vo forme výmeny listov“).

(2)

Cieľom dohody vo forme výmeny listov je umožniť Únii a Mauritánskej islamskej republike naďalej spolupracovať na účely podpory politiky udržateľného rybolovu, zodpovedného využívania rybolovných zdrojov v mauritánskych vodách a umožniť plavidlám Únie vykonávať rybolovné činnosti v daných vodách.

(3)

Dohoda vo forme výmeny listov by sa mala schváliť,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Týmto sa v mene Únie schvaľuje Dohoda vo forme výmeny listov medzi Európskou úniou a Mauritánskou islamskou republikou o predĺžení platnosti protokolu, ktorým sa stanovujú rybolovné možnosti a finančný príspevok podľa Dohody o spolupráci v sektore rybolovu medzi Európskym spoločenstvom a Mauritánskou islamskou republikou a ktorého platnosť uplynie 15. novembra 2020 (3).

Článok 2

Predseda Rady vykoná v mene Únie oznámenie podľa bodu 6 dohody vo forme výmeny listov (4).

Článok 3

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom jeho prijatia.

V Bruseli 25. januára 2021

Za Radu

predseda

J. BORRELL FONTELLES


(1)  Súhlas zo 14. decembra 2020 (zatiaľ neuverejnený v úradnom vestníku).

(2)  Rozhodnutie Rady (EÚ) 2020/1704 z 23. októbra 2020 o podpise v mene Európskej únie a predbežnom vykonávaní Dohody vo forme výmeny listov medzi Európskou úniou a Mauritánskou islamskou republikou o predĺžení platnosti protokolu, ktorým sa stanovujú rybolovné možnosti a finančný príspevok podľa Dohody o spolupráci v sektore rybolovu medzi Európskym spoločenstvom a Mauritánskou islamskou republikou a ktorého platnosť uplynie 15. novembra 2020 (Ú. v. EÚ L 383, 16.11.2020, s. 1).

(3)  Text dohody vo forme výmeny listov je uverejnený v Ú. v. EÚ L 383 zo 16. novembra 2020.

(4)  Dátum nadobudnutia platnosti dohody vo forme výmeny listov uverejní Generálny sekretariát Rady v Úradnom vestníku Európskej únie.


NARIADENIA

1.2.2021   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 34/3


NARIADENIE RADY (Euratom) 2021/100

z 25. januára 2021,

ktorým sa zriaďuje účelový program financovania na vyraďovanie jadrových zariadení z prevádzky a nakladanie s rádioaktívnym odpadom a ktorým sa zrušuje nariadenie (Euratom) č. 1368/2013

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu, a najmä na jej článok 203,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu (1),

keďže:

(1)

V súlade s Rímskou deklaráciou vedúcich predstaviteľov 27 členských štátov a Európskej rady, Európskeho parlamentu a Európskej komisie z 25. marca 2017 by rozpočet Únie mal umožniť existenciu bezpečnej a chránenej Európy. Programy vyraďovania jadrových zariadení z prevádzky už k tomuto cieľu prispievajú a môžu k nemu prispievať aj naďalej. Hlavným pozitívnym vplyvom, ktorý sa má dosiahnuť po odstavení jadrového zariadenia, je postupné znižovanie rádiologického rizika pre pracovníkov, verejnosť a životné prostredie v dotknutých členských štátoch, ako aj v celej Únii.

(2)

Účelový program financovania môže vytvoriť dodatočnú pridanú hodnotu EÚ tým, že v rámci Únie poslúži ako vzor, pokiaľ ide o bezpečné riešenie technických problémov pri vyraďovaní jadrových zariadení z prevádzky a šírenie znalostí. Finančná pomoc na základe takéhoto programu financovania by sa mala poskytovať na základe ex ante hodnotenia, v ktorom sa identifikujú osobitné potreby a preukáže sa pridaná hodnota EÚ, s cieľom podporiť vyraďovanie jadrových zariadení z prevádzky a bezpečné nakladanie s rádioaktívnym odpadom.

(3)

Činnosti, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, by mali byť v súlade s uplatniteľným právom Únie a vnútroštátnym právom. Finančná pomoc podľa tohto nariadenia by mala byť naďalej výnimočná bez toho, aby boli dotknuté zásady a ciele vyplývajúce z práva Únie v oblasti jadrovej bezpečnosti, najmä smernice Rady 2009/71/Euratom (2), a o nakladaní s odpadom, najmä smernice Rady 2011/70/Euratom (3). Podľa článku 4 ods. 1 a článku 7 ods. 1 smernice 2011/70/Euratom konečnú zodpovednosť za bezpečné nakladanie s vyhoretým palivom a vyprodukovaným rádioaktívnym odpadom nesú členské štáty.

(4)

V súlade s Protokolom o podmienkach a spôsobe prijatia Bulharskej republiky a Rumunska do Európskej únie (4), ktorý je pripojený k Zmluve o pristúpení Bulharskej republiky a Rumunska k Európskej únii (5) (ďalej len „Zmluva o pristúpení“), sa Bulharsko zaviazalo uzavrieť bloky 1 a 2 jadrovej elektrárne Kozloduj do 31. decembra 2002 a bloky 3 a 4 uvedenej elektrárne do 31. decembra 2006 a následne vyradiť uvedené bloky z prevádzky. Vyraďovanie z prevádzky viedlo k značnému finančnému zaťaženiu Bulharska priamymi aj nepriamymi nákladmi. Bulharsko v súlade so svojimi záväzkami v príslušných lehotách odstavilo všetky dotknuté bloky.

(5)

V súlade s Protokolom č. 9 o bloku 1 a bloku 2 jadrovej elektrárne Bohunice V1 na Slovensku, ktorý je pripojený k Aktu o podmienkach pristúpenia Českej republiky, Estónskej republiky, Cyperskej republiky, Lotyšskej republiky, Litovskej republiky, Maďarskej republiky, Maltskej republiky, Poľskej republiky, Slovinskej republiky a Slovenskej republiky a o úpravách zmlúv, na ktorých je založená Európska únia (6) (ďalej len „Akt o pristúpení“), sa Slovensko zaviazalo uzavrieť blok 1 jadrovej elektrárne Bohunice V1 do 31. decembra 2006 a blok 2 uvedenej elektrárne do 31. decembra 2008 a následne vyradiť uvedené bloky z prevádzky. Vyraďovanie z prevádzky viedlo k značnému finančnému zaťaženiu Slovenska priamymi aj nepriamymi nákladmi. Slovensko v súlade so svojimi záväzkami v príslušných lehotách odstavilo všetky dotknuté bloky.

(6)

V súlade so záväzkami vyplývajúcimi v prípade Bulharska zo Zmluvy o pristúpení a v prípade Slovenska z Aktu o pristúpení a s pomocou Únie urobilo Bulharsko významný pokrok smerom k vyradeniu jadrovej elektrárne Kozloduj z prevádzky a Slovensko urobilo významný pokrok smerom k vyradeniu jadrovej elektrárne Bohunice V1 z prevádzky. Je potrebné pokračovať v práci, aby sa bezpečne dosiahol konečný stav vyradenia z prevádzky. Na základe súčasných plánov vyraďovania z prevádzky je dokončenie prác súvisiacich s vyraďovaním z prevádzky naplánované do konca roka 2030 pre jadrovú elektráreň Kozloduj a do roku 2025 pre jadrovú elektráreň Bohunice V1.

(7)

Spoločné výskumné centrum (ďalej len „JRC“ – Joint Research Centre) Európskej komisie bolo zriadené článkom 8 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (ďalej len „Zmluva o Euratome“). Pri uplatňovaní uvedeného článku sa v období 1960 – 1962 podpísali dohody o lokalitách medzi Spoločenstvom, Nemeckom, Belgickom, Talianskom a Holandskom. V prípade Talianska a Holandska sa národné jadrové zariadenia previedli na Spoločenstvo. V štyroch lokalitách sa zriadila infraštruktúra zameraná na jadrový výskum, ktorá obsahovala aj nové zariadenia. Niektoré z uvedených zariadení sa stále používajú, zatiaľ čo iné boli odstavené, v niektorých prípadoch pred vyše 20 rokmi a sú už prevažne zastarané.

(8)

Na základe článku 8 Zmluvy o Euratome a podľa článku 7 smernice 2011/70/Euratom má JRC, ako držiteľ licencie, spravovať svoje historické jadrové záväzky a vyradiť svoje jadrové zariadenia, ktoré už boli odstavené, z prevádzky v súlade s príslušnými vnútroštátnym právnymi predpismi. Oznámením Európskemu parlamentu a Rade bol preto v roku 1999 v JRC spustený program na vyraďovanie jadrových zariadení z prevádzky a nakladanie s odpadom a Komisia odvtedy poskytuje pravidelné aktualizované informácie o pokroku v uvedenom programe.

(9)

Komisia dospela k záveru, že najlepšou možnosťou na splnenie požiadaviek vyplývajúcich z článku 5 ods. 1 písm. f) a článku 7 smernice 2011/70/Euratom je vykonávanie stratégie spájajúcej činnosti vyraďovania z prevádzky a nakladania s odpadom spolu s iniciovaním diskusií medzi JRC a hostiteľskými členskými štátmi o možnom prevode záväzkov súvisiacich s vyraďovaním z prevádzky a nakladaním s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom v prípade vzájomných dohôd medzi Komisiou a hostiteľskými členskými štátmi. JRC by malo zabezpečiť a udržiavať primerané zdroje na plnenie svojich povinností týkajúcich sa vyraďovania z prevádzky a bezpečnosti nakladania s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom.

(10)

Týmto nariadením sa reaguje na potreby stanovené na obdobie viacročného finančného rámca od 1. januára 2021 do 31. decembra 2027 a stanovuje finančné krytie na celé obdobie trvania programov pomoci na vyraďovanie jadrových zariadení z prevádzky pre bloky 1 až 4 jadrovej elektrárne Kozloduj v Bulharsku (ďalej len „program Kozloduj“) a bloky 1 a 2 jadrovej elektrárne Bohunice V1 na Slovensku (ďalej len „program Bohunice“) a na vyraďovanie z prevádzky a nakladanie s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom v súvislosti s jadrovými zariadeniami Komisie v lokalitách JRC, a to konkrétne JRC Geel v Belgicku, JRC Karlsruhe v Nemecku, JRC Ispra v Taliansku a JRC Petten v Holandsku (ďalej len „program JRC na vyraďovanie z prevádzky a nakladanie s odpadom“). Uvedené finančné krytie má pre Európsky parlament a Radu v priebehu ročného rozpočtového postupu predstavovať hlavnú referenčnú hodnoty v zmysle bodu 17 Medziinštitucionálnej dohody z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení (7).

(11)

Na účelový program financovania na vyraďovanie jadrových zariadení z prevádzky a nakladanie s rádioaktívnym odpadom (ďalej len „program“) sa vzťahuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 (8) (ďalej len „nariadenie o rozpočtových pravidlách“). Nariadenie o rozpočtových pravidlách stanovuje pravidlá plnenia rozpočtu Únie vrátane pravidiel, ktoré sa týkajú grantov, cien, verejného obstarávania, nepriameho riadenia, finančných nástrojov, rozpočtových záruk, finančnej pomoci a refundácie výdavkov externých odborníkov.

(12)

V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách, nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 (9) a nariadeniami Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 (10), (Euratom, ES) č. 2185/96 (11) a (EÚ) 2017/1939 (12) sa finančné záujmy Únie majú chrániť prostredníctvom primeraných opatrení vrátane opatrení týkajúcich sa: prevencie, odhaľovania, opravy a vyšetrovania nezrovnalostí vrátane podvodov; vymáhania stratených, neoprávnene vyplatených alebo nesprávne použitých finančných prostriedkov; a uloženia administratívnych sankcií v náležitých prípadoch. Konkrétne má Európsky úrad pre boj proti podvodom (ďalej len „OLAF“) právomoc vykonávať v súlade s nariadeniami (Euratom, ES) č. 2185/96 a (EÚ, Euratom) č. 883/2013 administratívne vyšetrovania vrátane kontrol a inšpekcií na mieste s cieľom zistiť, či nedošlo k podvodu, ku korupcii alebo k akémukoľvek inému protiprávnemu konaniu poškodzujúcemu finančné záujmy Únie.

Európska prokuratúra je v súlade s nariadením (EÚ) 2017/1939 splnomocnená vyšetrovať a stíhať trestné činy poškodzujúce finančné záujmy Únie, ako sa stanovuje v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371 (13). V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách má každá osoba alebo každý subjekt, ktoré prijímajú finančné prostriedky Únie, v plnej miere spolupracovať pri ochrane finančných záujmov Únie, udeliť potrebné práva a prístup Komisii, OLAF-u, Dvoru audítorov a, pokiaľ ide o tie členské štáty, ktoré sa zúčastňujú na posilnenej spolupráci podľa nariadenia (EÚ) 2017/1939, Európskej prokuratúre a zabezpečiť, aby všetky tretie strany zúčastňujúce sa na implementácii finančných prostriedkov Únie udelili rovnocenné práva.

(13)

Týmto nariadením nie je dotknutý výsledok žiadnych budúcich postupov štátnej pomoci, ktoré by sa mohli uplatňovať v súlade s článkami 107 a 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“).

(14)

Na základe výsledkov priebežnej hodnotiacej správy a záverečnej hodnotiacej správy sa môže prehodnotiť výška rozpočtových prostriedkov vyčlenených na program, ako aj programové obdobie a rozdelenie finančných prostriedkov medzi činnosti. Dodatočnú rozpočtovú flexibilitu by malo byť možné dosiahnuť prerozdelením finančných prostriedkov medzi činnosti podľa potreby, a to tak, že sa uprednostnia činnosti, ktoré prispievajú k riešeniu bezpečnostných výziev spojených s vyraďovaním blokov 1 až 4 jadrovej elektrárne Kozloduj v Bulharsku a blokov 1 a 2 jadrovej elektrárne Bohunice V1 na Slovensku z prevádzky a s nakladaním s rádioaktívnym odpadom z nich bez toho, aby boli dotknuté iné činnosti vykonávané podľa tohto nariadenia a v súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách.

(15)

Program by mal tiež zahŕňať získavanie znalostí a výmenu skúseností. Znalosti, skúsenosti a poznatky v súvislosti s procesom vyraďovania jadrových zariadení z prevádzky získané v rámci programu by sa mali v Únii šíriť v koordinácii a synergii s programom Únie pre činnosti vyraďovania z prevádzky v Litve, keďže takéto opatrenia prinášajú najväčšiu pridanú hodnotu EÚ a prispievajú k bezpečnosti pracovníkov a širokej verejnosti, ako aj k ochrane životného prostredia. Rozsah, postup a hospodárske aspekty spolupráce by mali byť podrobne opísané vo viacročnom pracovnom programe a mohli by tiež podliehať dohodám medzi členskými štátmi a/alebo s Komisiou.

(16)

JRC by malo uľahčovať šírenie znalostí medzi rôznymi zainteresovanými stranami v Únii koordinovaným spôsobom, napríklad vykonávaním analýz trhu, skúmaním a posudzovaním potrieb v oblasti znalostí v Únii, identifikovaním potenciálneho smerovania spolupráce, zainteresovaných strán a oblastí, v ktorých by znalosti získané pri implementácii programu priniesli čo najväčšiu pridanú hodnotu, a vyvíjaním formátov na výmenu znalostí. Šírenie získaných znalostí by malo financovať JRC. Každý členský štát by mal mať možnosť iniciovať rozvoj väzieb a výmen na šírenie znalostí.

(17)

S cieľom zaistiť bezpečnosť a čo najvyššiu efektívnosť pri vyraďovaní jadrových zariadení z prevádzky a nakladaní s rádioaktívnym odpadom, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, by sa mali využívať čo najkvalitnejšie dostupné technické odborné znalosti a malo by sa náležite prihliadať na povahu a technologické špecifikácie zariadení, ktoré sa majú vyradiť z prevádzky, čím sa zároveň zohľadnia medzinárodné najlepšie postupy.

(18)

Bulharsko, Slovensko a Komisia by mali zaistiť účinné monitorovanie a kontrolu vývoja procesu vyraďovania z prevádzky, aby sa zabezpečila čo najvyššia pridaná hodnota EÚ vyplývajúca z finančných prostriedkov pridelených podľa tohto nariadenia, aj keď konečnú zodpovednosť za vyraďovanie z prevádzky majú tieto dva dotknuté členské štáty. Zahŕňa to účinné meranie pokroku a výkonnosti a vykonanie nápravných opatrení v prípade potreby. Na uvedený účel by sa mal zriadiť výbor s monitorovacími a informačnými funkciami, ktorému by spolupredsedal zástupca Komisie a dotknutého členského štátu. Podobne by programu JRC na vyraďovanie z prevádzky a nakladanie s odpadom pomáhala skupina nezávislých odborníkov z členských štátov, ktorých vymenuje Komisia.

(19)

Podľa bodov 22 a 23 Medziinštitucionálnej dohody z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (14) by sa program mal hodnotiť na základe informácií získaných v súlade s osobitnými požiadavkami na monitorovanie, pričom by sa malo predchádzať administratívnemu zaťaženiu, najmä vo vzťahu k členským štátom, a nadmernej regulácii. V prípade potreby by uvedené požiadavky mali zahŕňať merateľné ukazovatele ako základ hodnotenia účinkov programu v praxi.

(20)

Činnosti v rámci programu Kozloduj a programu Bohunice by sa mali určiť na základe vymedzení uvedených v plánoch vyraďovania z prevádzky, ktoré predložili Bulharsko a Slovensko v súlade s nariadením Rady (Euratom) č. 1368/2013 (15). V rámci uvedených plánov sa vymedzuje rozsah pôsobnosti uvedených programov, ako aj konečný stav vyradenia z prevádzky, cieľové termíny a konečné termíny. Plány sa tiež týkajú činností vyraďovania z prevádzky, ich súvisiaceho harmonogramu, nákladov a potrebných ľudských zdrojov.

(21)

Činnosti v rámci programu Kozloduj a programu Bohunice by sa mali realizovať spoločným finančným úsilím Únie a Bulharska a Slovenska v súlade s praxou spolufinancovania zavedenou počas príslušných predchádzajúcich programov.

(22)

Nariadenie (Euratom) č. 1368/2013 by sa preto malo zrušiť.

(23)

Náležite sa zohľadnila osobitná správa Dvora audítorov č. 22/2016 s názvom „Programy pomoci EÚ na vyraďovanie jadrových zariadení z prevádzky v Litve, Bulharsku a na Slovensku: od roku 2011 sa dosiahol určitý pokrok, ale prichádzajú závažné výzvy“.

(24)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (16).

(25)

Na toto nariadenie sa vzťahujú horizontálne rozpočtové pravidlá prijaté Európskym parlamentom a Radou na základe článku 322 ZFEÚ. Uvedené pravidlá sú stanovené v nariadení o rozpočtových pravidlách a určujú najmä postup zostavovania a plnenia rozpočtu prostredníctvom grantov, verejného obstarávania, cien a nepriameho plnenia a zabezpečujú kontroly zodpovednosti finančných aktérov. Pravidlá prijaté na základe článku 322 ZFEÚ sa týkajú aj všeobecného režimu kondicionality na ochranu rozpočtu Únie.

(26)

Spôsoby plnenia a formy financovania z prostriedkov Únie stanovené v tomto nariadení by sa mali zvoliť na základe ich schopnosti dosiahnuť špecifické ciele činností a výsledky s osobitným zreteľom na náklady na kontroly, administratívne zaťaženie a očakávané riziko nesúladu. Pritom by sa malo zvážiť použitie jednorazových platieb, paušálnych sadzieb a jednotkových nákladov, ako aj financovania, ktoré nie je spojené s nákladmi, ako sa uvádza v článku 125 ods. 1 písm. a) nariadenia o rozpočtových pravidlách,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti

1.   Týmto nariadením sa stanovuje účelový program financovania na vyraďovanie jadrových zariadení z prevádzky a nakladanie s rádioaktívnym odpadom (ďalej len „program“) na obdobie od 1. januára 2021 do 31. decembra 2027 zameraný na aktuálne potreby. Programom sa podporuje:

a)

bezpečné vyradenie z prevádzky blokov 1 až 4 jadrovej elektrárne Kozloduj v Bulharsku a blokov 1 a 2 jadrovej elektrárne Bohunice V1 na Slovensku vrátane nakladania s rádioaktívnym odpadom v súlade s potrebami identifikovanými v príslušnom pláne vyraďovania z prevádzky a

b)

vykonávanie procesu vyraďovania z prevádzky jadrových zariadení Komisie v lokalitách Spoločného výskumného centra (ďalej len „JRC“ – Joint Research Centre), a to konkrétne JRC Geel v Belgicku, JRC Karlsruhe v Nemecku, JRC Ispra v Taliansku a JRC Petten v Holandsku a nakladanie s rádioaktívnym odpadom.

2.   Toto nariadenie stanovuje ciele programu, rozpočet programu na obdobie od 1. januára 2021 do 31. decembra 2027, spôsoby plnenia a formy financovania z prostriedkov Únie.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

1.

„vyraďovanie z prevádzky“ sú administratívne a technické opatrenia v súlade s vnútroštátnym právom, ktoré umožňujú vyňatie jadrového zariadenia spod niektorých alebo všetkých regulačných kontrol a ktorých cieľom je zabezpečiť dlhodobú ochranu verejnosti a životného prostredia a okrem iného aj znížiť úrovne reziduálnych rádionuklidov v materiáloch a v areáli jadrového zariadenia;

2.

„plán vyraďovania z prevádzky“ je dokument, ktorý obsahuje podrobné informácie o navrhovanom vyraďovaní z prevádzky a ktorým sa upravuje: zvolená stratégia vyraďovania z prevádzky; harmonogram, typ a postupnosť činností vyraďovania z prevádzky; použitá stratégia nakladania s odpadom vrátane uvoľnenia; navrhovaný konečný stav; skladovanie a uloženie odpadu pochádzajúceho z vyraďovania z prevádzky; časový rámec vyraďovania z prevádzky; odhady nákladov na dokončenie vyraďovania z prevádzky; a ciele, očakávané výsledky, čiastkové ciele, cieľové termíny, ako aj zodpovedajúce kľúčové ukazovatele výkonnosti, prípadne vrátane ukazovateľov založených na získanej hodnote. Plán vyraďovania z prevádzky vypracúva držiteľ licencie pre jadrové zariadenie a zohľadňuje sa vo viacročných pracovných programoch v rámci programu;

3.

„program Kozloduj“ je časť programu, ktorá sa týka vyraďovania z prevádzky blokov 1 až 4 jadrovej elektrárne Kozloduj, ktorá sa nachádza v Kozloduji v Bulharsku;

4.

„program Bohunice“ je časť programu, ktorá sa týka vyraďovania z prevádzky blokov 1 a 2 jadrovej elektrárne Bohunice V1, ktorá sa nachádza v Jaslovských Bohuniciach na Slovensku;

5.

„program JRC na vyraďovanie z prevádzky a nakladanie s odpadom“ je časť programu, ktorá sa týka vyraďovania jadrových zariadení z prevádzky a nakladania s rádioaktívnym odpadom v súvislosti s jadrovými zariadeniami Komisie v lokalitách JRC, a to konkrétne JRC Geel v Belgicku, JRC Karlsruhe v Nemecku, JRC Ispra v Taliansku a JRC Petten v Holandsku.

Článok 3

Ciele programu

1.   Všeobecným cieľom programu je poskytovať finančné prostriedky na vyraďovanie jadrových zariadení z prevádzky a nakladanie s rádioaktívnym odpadom v súlade s potrebami identifikovanými v príslušnom pláne vyraďovania z prevádzky.

2.   Na základe súčasných potrieb na obdobie od 1. januára 2021 do 31. decembra 2027 sa program okrem získavania znalostí o procese vyraďovania jadrových zariadení z prevádzky a o nakladaní s rádioaktívnym odpadom, ktoré vyplývajú z činností vyraďovania z prevádzky, zameriava najmä na:

a)

pomoc Bulharsku pri vykonávaní programu Kozloduj a Slovensku pri vykonávaní programu Bohunice vrátane nakladania s rádioaktívnym odpadom a jeho skladovania v súlade s potrebami identifikovanými v príslušnom pláne vyraďovania z prevádzky s osobitným dôrazom na riadenie súvisiacich bezpečnostných výziev; a

b)

podporu programu JRC na vyraďovanie z prevádzky a nakladanie s odpadom.

3.   Špecifické ciele programu sú:

a)

vykonávanie činností zahrnutých v príslušných plánoch vyraďovania z prevádzky, demontáž a dekontaminácia blokov 1 až 4 jadrovej elektrárne Kozloduj a blokov 1 a 2 jadrovej elektrárne Bohunice vrátane súvisiacich systémov, štruktúr a súčastí a pomocných budov, bezpečné nakladanie s rádioaktívnym odpadom v súlade s potrebami identifikovanými v príslušných plánoch vyraďovania z prevádzky, podpora ľudských zdrojov a úsilie o vyňatie blokov 1 až 4 jadrovej elektrárne Kozloduj a blokov 1 a 2 jadrovej elektrárne Bohunice z regulačných kontrol;

b)

podpora plánu vyraďovania z prevádzky a v súlade s vnútroštátnym právom hostiteľského členského štátu vykonávanie činností demontáže a dekontaminácie jadrových zariadení Komisie v lokalitách JRC, vykonávanie bezpečného nakladania so súvisiacim rádioaktívnym odpadom a v prípade potreby príprava na dobrovoľný prevod súvisiacich jadrových záväzkov z JRC na hostiteľský členský štát;

c)

v prípade JRC rozvíjanie väzieb a výmen medzi zainteresovanými stranami Únie v oblasti vyraďovania jadrových zariadení z prevádzky s cieľom zabezpečiť šírenie znalostí a výmenu skúseností vo všetkých relevantných oblastiach, ako sú výskum a inovácia, regulácia a odborná príprava, a rozvíjanie potenciálnych synergií na úrovni Únie.

Prevod uvedený v písmene b) prvého pododseku sa neuloží žiadnemu hostiteľskému členskému štátu ako povinnosť a podlieha vzájomnej dvojstrannej dohode uzavretej medzi Komisiou a hostiteľským členským štátom. Vo vzájomnej dvojstrannej dohode sa uvedie, že všetky náklady na vyradenie jadrových zariadení Komisie z prevádzky v lokalitách JRC a na skladovanie súvisiaceho rádioaktívneho odpadu hradí Únia a sú v plnom súlade so smernicou Rady 2011/70/Euratom.

4.   Podrobný opis špecifických cieľov je uvedený v prílohách I, II a III. Komisia môže na základe výsledkov hodnotení vykonaných v súlade s článkom 11 vykonávacími aktmi meniť prílohu I alebo II v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 13 ods. 2

Článok 4

Rozpočet programu

1.   Finančné krytie na implementáciu programu na obdobie od 1. januára 2021 do 31. decembra 2027 sa stanovuje na 466 000 000 EUR v bežných cenách.

2.   Suma uvedená v prvom odseku 1 sa rozdelí na tieto kategórie výdavkov:

a)

63 000 000 EUR na činnosti v rámci programu Kozloduj;

b)

55 000 000 EUR na činnosti v rámci programu Bohunice;

c)

348 000 000 EUR na činnosti v rámci programu JRC na vyraďovanie z prevádzky a nakladanie s rádioaktívnym odpadom vrátane činností na splnenie špecifického cieľa stanoveného v článku 3 ods. 3 písm. c).

3.   Rozpočtová flexibilita sa môže dosiahnuť prerozdelením finančných prostriedkov medzi činnosti v rámci programu, a to po hodnoteniach vykonaných v súlade s článkom 11 a podľa nariadenia o rozpočtových pravidlách, uprednostnením činností, ktoré prispievajú k riešeniu bezpečnostných výziev v súvislosti s vyraďovaním z prevádzky a s nakladaním s rádioaktívnym odpadom.

4.   Suma uvedená v odseku 1 sa môže použiť na výdavky spojené s činnosťami zahrnutými do príslušných plánov vyraďovania z prevádzky na účely implementácie programu, ako sú prípravné, monitorovacie, kontrolné, audítorské a hodnotiace činnosti vrátane systémov informačných technológií na úrovni organizácií.

5.   Rozpočtové záväzky, ktoré sa vzťahujú na činnosti trvajúce viac ako jeden rozpočtový rok, sa môžu rozdeliť na ročné čiastkové platby počas viacerých rokov.

Článok 5

Šírenie znalostí

1.   Znalosti získané pri implementácii programu sa šíria na úrovni Únie.

2.   Činnosti zamerané na vykonávanie činnosti uvedenej v odseku 1 sa financujú v rámci programu JRC na vyraďovanie z prevádzky a nakladanie s odpadom. JRC koordinuje štruktúrovanie znalostí a ich šírenie v členských štátoch.

3.   Proces šírenia znalostí sa zahrnie do pracovných programov uvedených v článku 9 a vymedzí sa v nich.

Článok 6

Spôsoby plnenia a formy financovania z prostriedkov Únie

1.   Program sa plní v rámci priameho riadenia v súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách alebo v rámci nepriameho riadenia so subjektmi uvedenými v článku 62 ods. 1 písm. c) nariadenia o rozpočtových pravidlách.

2.   Financovanie z prostriedkov Únie podľa programu sa môže poskytovať v akejkoľvek forme stanovenej v nariadení o rozpočtových pravidlách.

Článok 7

Oprávnené činnosti

Na financovanie z prostriedkov Únie sú oprávnené len činnosti, ktorými sa plnia ciele stanovené v článku 3.

Článok 8

Miery spolufinancovania

Bez toho, aby bol dotknutý článok 190 ods. 1 nariadenia o rozpočtových pravidlách, nesmie byť maximálna miera spolufinancovania Únie uplatniteľná na obdobie uvedené v článku 4 ods. 1 tohto nariadenia pre program Kozloduj a program Bohunice vyššia ako 50 %. Zostávajúce spolufinancovanie poskytne Bulharsko a Slovensko. Činnosti potrebné na šírenie znalostí podľa článku 5 tohto nariadenia financuje Únia vo výške 100 %.

Článok 9

Pracovné programy

1.   Program Kozloduj a program Bohunice sa implementujú prostredníctvom viacročných pracovných programov uvedených v článku 110 nariadenia o rozpočtových pravidlách. Viacročné pracovné programy sa prijmú v súlade s postupom uvedeným v článku 13 ods. 2

2.   Program JRC na vyraďovanie z prevádzky a nakladanie s odpadom sa implementuje prostredníctvom viacročných pracovných programov a prijme sa v súlade s postupom stanoveným v článku 4 rozhodnutia Komisie 96/282/Euratom (17).

3.   Vo viacročných pracovných programoch uvedených v odsekoch 1 a 2 sa odzrkadľujú plány vyraďovania z prevádzky, ktoré slúžia ako základ pre monitorovanie a hodnotenie programu Kozloduj a programu Bohunice.

4.   Vo viacročných pracovných programoch uvedených v odsekoch 1 a 2 sa špecifikuje súčasný stav, ciele, očakávané výsledky, súvisiace ukazovatele výkonnosti a harmonogram využívania finančných prostriedkov a uvádzajú sa v nich podrobnosti šírenia znalostí.

Článok 10

Podávanie správ a monitorovanie

1.   Ukazovatele na účely podávania správ o pokroku programu pri dosahovaní cieľov stanovených v článku 3 sú uvedené v prílohe IV.

2.   Systémom podávania správ o výkonnosti sa zabezpečí, aby sa údaje na monitorovanie implementácie a výsledkov programu získavali efektívne, účinne a včas. Na uvedený účel sa príjemcom finančných prostriedkov Únie a prípadne členským štátom ukladajú požiadavky na podávanie správ, ktoré sú primerané celkovým nákladom a rizikám súvisiacim s programom.

3.   Na konci každého roka Komisia vypracuje správu o pokroku v implementácii činností vykonaných v predchádzajúcich rokoch vrátane podielu činností vyplývajúcich z výziev na predkladanie ponúk a predloží ju Európskemu parlamentu a Rade.

Článok 11

Hodnotenie

1.   Hodnotenia sa vykonávajú včas, aby sa mohli využiť v rozhodovacom procese.

2.   Priebežné hodnotenie programu sa vykoná po získaní dostatočných informácií o implementácii programu, najneskôr však štyri roky po začiatku obdobia uvedeného v článku 1 ods. 1 Priebežné hodnotenie sa vzťahuje aj na rozsah zmeny viacročných pracovných programov uvedených v článku 9.

3.   Na konci implementácie programu, najneskôr však päť rokov po uplynutí obdobia uvedeného v článku 1 ods. 1, Komisia vykoná záverečné hodnotenie programu.

4.   Komisia oznámi závery týchto hodnotení spolu so svojimi pripomienkami Európskemu parlamentu a Rade.

Článok 12

Audity

Základ celkového uistenia v zmysle článku 127 nariadenia o rozpočtových pravidlách tvoria audity použitia príspevku Únie a príspevku členského štátu osobami alebo subjektmi vrátane osôb alebo subjektov, ktoré neboli poverené inštitúciami alebo orgánmi Únie.

Článok 13

Výbor

1.   Komisii pomáha výbor. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Ak sa má stanovisko výboru získať písomným postupom, tento postup sa ukončí bez výsledku, ak tak v rámci lehoty na vydanie stanoviska rozhodne predseda výboru alebo ak o to požiada jednoduchá väčšina členov výboru.

Článok 14

Poskytovanie informácií, komunikácia a zverejňovanie

1.   Príjemcovia finančných prostriedkov Únie musia priznať pôvod uvedených finančných prostriedkov Únie a zabezpečiť viditeľnosť finančných prostriedkov Únie, najmä pri propagácii akcií a ich výsledkov, a to tým, že poskytnú ucelené, účinné a primerané cielené informácie rôznym cieľovým skupinám vrátane médií a verejnosti.

2.   Komisia implementuje informačné a komunikačné akcie v súvislosti s programom, činnosťami vykonávanými v rámci programu a dosiahnutými výsledkami.

3.   Finančné zdroje vyčlenené na program zároveň prispievajú k inštitucionálnej komunikácii o politických prioritách Únie, pokiaľ sa uvedené priority týkajú cieľov stanovených v článku 3.

Článok 15

Zrušenie

Nariadenie (Euratom) č. 1368/2013 sa zrušuje.

Článok 16

Prechodné ustanovenia

1.   Toto nariadenie nemá vplyv na pokračovanie ani zmenu činností začatých podľa nariadenia (Euratom) č. 1368/2013, ktoré sa na uvedené činnosti aj naďalej vzťahuje až do ich ukončenia.

2.   Z finančného krytia programu sa môžu uhrádzať aj výdavky na technickú a administratívnu pomoc potrebné na zabezpečenie prechodu medzi programom Kozloduj a programom Bohunice a opatreniami prijatými podľa nariadenia (Euratom) č. 1368/2013.

3.   V prípade potreby možno rozpočtové prostriedky na pokrytie výdavkov uvedených v článku 4 ods. 3 zahrnúť do rozpočtu Únie na obdobie po roku 2027, aby sa umožnilo riadenie činností, ktoré sa neskončia do 31. decembra 2027.

Článok 17

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 1. januára 2021.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 25. januára 2021

Za Radu

predseda

J. BORRELL FONTELLES


(1)  Stanovisko zo 16. januára 2019 (Ú. v. EÚ C 411, 27.11.2020, s. 494).

(2)  Smernica Rady 2009/71/Euratom z 25. júna 2009, ktorou sa zriaďuje rámec Spoločenstva pre jadrovú bezpečnosť jadrových zariadení (Ú. v. EÚ L 172, 2.7.2009, s. 18).

(3)  Smernica Rady 2011/70/Euratom z 19. júla 2011, ktorou sa zriaďuje rámec Spoločenstva pre zodpovedné a bezpečné nakladanie s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom (Ú. v. EÚ L 199, 2.8.2011, s. 48).

(4)  Ú. v. EÚ L 157, 21.6.2005, s. 29.

(5)  Ú. v. EÚ L 157, 21.6.2005, s. 11.

(6)  Ú. v. EÚ L 236, 23.9.2003, s. 33.

(7)  Ú. v. EÚ C 373, 20.12.2013, s. 1.

(8)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 z 18. júla 2018 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, o zmene nariadení (EÚ) č. 1296/2013, (EÚ) č. 1301/2013, (EÚ) č. 1303/2013, (EÚ) č. 1304/2013, (EÚ) č. 1309/2013, (EÚ) č. 1316/2013, (EÚ) č. 223/2014, (EÚ) č. 283/2014 a rozhodnutia č. 541/2014/EÚ a o zrušení nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (Ú. v. EÚ L 193, 30.7.2018, s. 1).

(9)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 z 11. septembra 2013 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF), ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 a nariadenie Rady (Euratom) č. 1074/1999 (Ú. v. EÚ L 248, 18.9.2013, s. 1).

(10)  Nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 z 18. decembra 1995 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev (Ú. v. ES L 312, 23.12.1995, s. 1).

(11)  Nariadenie Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 z 11. novembra 1996 o kontrolách a inšpekciách na mieste, vykonávaných Komisiou s cieľom ochrany finančných záujmov Európskych spoločenstiev pred spreneverou a inými podvodmi (Ú. v. ES L 292, 15.11.1996, s. 2).

(12)  Nariadenie Rady (EÚ) 2017/1939 z 12. októbra 2017, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely zriadenia Európskej prokuratúry (Ú. v. EÚ L 283, 31.10.2017, s. 1).

(13)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371 z 5. júla 2017 o boji proti podvodom, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie, prostredníctvom trestného práva(Ú. v. EÚ L 198, 28.7.2017, s. 29).

(14)  Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.

(15)  Nariadenie Rady (Euratom) č. 1368/2013 z 13. decembra 2013, o podpore Únie pre programy pomoci na vyraďovanie jadrových zariadení z prevádzky v Bulharsku a na Slovensku a o zrušení nariadení (Euratom) č. 549/2007 a (Euratom) č. 647/2010 (Ú. v. EÚ L 346, 20.12.2013 s 1).

(16)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).

(17)  Rozhodnutie Komisie 96/282/Euratom z 10. apríla 1996 o reorganizácii Spoločného výskumného centra (Ú. v. ES L 107, 30.4.1996, s. 12).


PRÍLOHA I

Podrobný opis cieľov programu Kozloduj

1.

Všeobecným cieľom programu Kozloduj je pomôcť Bulharsku pri zvládaní bezpečnostných výziev spojených s vyraďovaním blokov 1 až 4 jadrovej elektrárne Kozloduj z prevádzky. Hlavné bezpečnostné výzvy, ktoré sa majú riešiť v rámci programu Kozloduj, sú:

a)

demontáž a dekontaminácia reaktorových budov a súčastí reaktorov v súlade s plánmi vyraďovania z prevádzky. Pokrok dosiahnutý v súvislosti s týmto cieľom sa má merať množstvom a typom odstránených materiálov, ako aj získanou hodnotou;

b)

bezpečné nakladanie s odpadom z vyraďovania a rádioaktívnym odpadom v súlade s potrebami identifikovanými v príslušnom pláne vyraďovania z prevádzky a s aktivovaným materiálom a materiálom na demontáž vrátane ich dekontaminácie až po fázu dočasného skladovania alebo uloženia (v závislosti od kategórie odpadu), ako aj v prípade potreby dokončenie infraštruktúry na nakladanie s odpadom a materiálmi. Tento cieľ sa musí dosiahnuť v súlade s plánom vyraďovania z prevádzky a za podmienky dodržania nevyhnutných zásad pre nakladanie s rádioaktívnym odpadom. Pokrok dosiahnutý v súvislosti s týmto cieľom sa má merať množstvom a typom materiálu vyňatého spod regulačnej kontroly a bezpečne uskladneného alebo uloženého odpadu, ako aj získanou hodnotou; a

c)

ďalšie znižovanie rádiologických rizík. Pokrok dosiahnutý v súvislosti s týmto cieľom sa má merať hodnoteniami bezpečnosti činností a zariadenia, pričom sa určí, ako by mohlo dôjsť k potenciálnemu ožiareniu, a odhadne sa pravdepodobnosť a rozsah potenciálneho ožiarenia. V programe Kozloduj sa vyňatie zariadení z regulačnej kontroly až do zodpovedajúcich úrovní bez akejkoľvek regulačnej kontroly má uskutočniť do konca roku 2030.

2.

Všeobecný cieľ programu Kozloduj sa dopĺňa cieľom zvýšiť pridanú hodnotu EÚ uvedeného programu prispením k šíreniu znalostí o procese vyraďovania z prevádzky (získaných v rámci programu) vo všetkých členských štátoch. V období financovania, ktoré sa začína v roku 2021, musí program Kozloduj plniť tieto úlohy:

a)

rozvíjať väzby a výmeny medzi zainteresovanými stranami Únie (ako sú členské štáty, bezpečnostné orgány, prevádzkovatelia verejnoprospešných služieb a subjekty vykonávajúce vyraďovanie z prevádzky);

b)

dokumentovať explicitné znalosti a sprístupniť ich prostredníctvom viacstranných prenosov znalostí o otázkach riadenia vyraďovania z prevádzky a nakladania s odpadom, o najlepších postupoch v oblasti riadenia a o technologických výzvach a procesoch vyraďovania z prevádzky na prevádzkovej aj organizačnej úrovni s cieľom rozvíjať potenciálne synergie v rámci Únie.

Tieto činnosti môžu byť financované z prostriedkov Únie vo výške 100 %.

Pokrok dosiahnutý v súvislosti s týmto cieľom sa má merať množstvom vytvorených znalostných produktov a ich dosahom.

3.

Uloženie vyhoretého paliva a rádioaktívneho odpadu v hlbinných geologických úložiskách a ich príprava sú vylúčené z finančného krytia uvedeného v článku 4 ods. 1


PRÍLOHA II

Podrobný opis cieľov programu Bohunice

1.

Všeobecným cieľom programu Bohunice je pomôcť Slovensku pri zvládaní bezpečnostných výziev spojených s vyraďovaním blokov 1 a 2 jadrovej elektrárne Bohunice V1 z prevádzky. Hlavné bezpečnostné výzvy, ktoré sa majú riešiť v rámci programu Bohunice, sú:

a)

demontáž a dekontaminácia reaktorových budov a súčastí reaktorov v súlade s plánmi vyraďovania z prevádzky. Pokrok dosiahnutý v súvislosti s týmto cieľom sa má merať množstvom a typom odstránených materiálov, ako aj získanou hodnotou;

b)

bezpečné nakladanie s odpadom z vyraďovania a rádioaktívnym odpadom v súlade s potrebami identifikovanými v príslušnom pláne vyraďovania z prevádzky a s aktivovaným materiálom a materiálom na demontáž vrátane ich dekontaminácie až po fázu dočasného skladovania alebo uloženia (v závislosti od kategórie odpadu), ako aj v prípade potreby dokončenie infraštruktúry na nakladanie s odpadom a materiálmi. Tento cieľ sa musí dosiahnuť v súlade s plánom vyraďovania z prevádzky a za podmienky dodržania nevyhnutných zásad pre nakladanie s rádioaktívnym odpadom. Pokrok dosiahnutý v súvislosti s týmto cieľom sa má merať množstvom a typom materiálu vyňatého spod regulačnej kontroly a bezpečne uskladneného alebo uloženého odpadu, ako aj získanou hodnotou; a

c)

ďalšie znižovanie rádiologických rizík. Pokrok dosiahnutý v súvislosti s týmto cieľom sa má merať hodnoteniami bezpečnosti činností a zariadenia, pričom sa určí, ako by mohlo dôjsť k potenciálnemu ožiareniu, a odhadne sa pravdepodobnosť a rozsah potenciálneho ožiarenia. V programe Bohunice sa vyňatie zariadení z regulačnej kontroly až do zodpovedajúcich úrovní bez akejkoľvek regulačnej kontroly má uskutočniť do roku 2025.

2.

Všeobecný cieľ programu Bohunice sa dopĺňa cieľom zvýšiť pridanú hodnotu EÚ uvedeného programu prispením k šíreniu znalostí o procese vyraďovania z prevádzky (získaných v rámci programu) vo všetkých členských štátoch. V období financovania, ktoré sa začína v roku 2021, musí program Bohunice plniť tieto úlohy:

a)

rozvíjať väzby a výmeny medzi zainteresovanými stranami Únie (ako sú členské štáty, bezpečnostné orgány, prevádzkovatelia verejnoprospešných služieb a subjekty vykonávajúce vyraďovanie z prevádzky);

b)

dokumentovať explicitné znalosti a sprístupniť ich prostredníctvom viacstranných prenosov znalostí o otázkach riadenia vyraďovania z prevádzky a nakladania s odpadom, o najlepších postupoch v oblasti riadenia a o technologických výzvach a procesoch vyraďovania z prevádzky na prevádzkovej aj organizačnej úrovni s cieľom rozvíjať potenciálne synergie v rámci Únie.

Tieto činnosti môžu byť financované z prostriedkov Únie vo výške 100 %.

Pokrok dosiahnutý v súvislosti s týmto cieľom sa má merať množstvom vytvorených znalostných produktov a ich dosahom.

3.

Uloženie vyhoretého paliva a rádioaktívneho odpadu v hlbinných geologických úložiskách a ich príprava sú vylúčené z finančného krytia uvedeného v článku 4 ods. 1


PRÍLOHA III

Podrobný opis cieľov programu JRC na vyraďovanie z prevádzky a nakladanie s odpadom

1.

Všeobecným cieľom programu JRC na vyraďovanie z prevádzky a nakladanie s odpadom je vyradiť z prevádzky jadrové zariadenia Komisie v lokalitách JRC, a to konkrétne JRC Geel v Belgicku, JRC Karlsruhe v Nemecku, JRC Ispra v Taliansku a JRC Petten v Holandsku a bezpečne naložiť s vyhoretým palivom, jadrovým materiálom a rádioaktívnym odpadom. Všeobecný cieľ programu JRC na vyraďovanie z prevádzky a nakladanie s odpadom sa dopĺňa cieľom zvýšiť pridanú hodnotu EÚ uvedeného programu prispením k šíreniu znalostí o procese vyraďovania z prevádzky (získaných v rámci programu) vo všetkých členských štátoch. V období financovania, ktoré sa začína v roku 2021, musí program JRC na vyraďovanie z prevádzky a nakladanie s odpadom plniť tieto úlohy:

1.1.

Vo všetkých lokalitách:

a)

bezpečne nakladať s rádioaktívnym odpadom, jadrovým materiálom a vyhoretým palivom;

b)

preskúmať a rozpracovať možnosti prevodu záväzkov súvisiacich s vyraďovaním z prevádzky a nakladaním s odpadom na hostiteľský členský štát na základe vzájomnej dvojstrannej dohody uzavretej medzi Komisiou hostiteľským členským štátom;

c)

rozvíjať väzby a výmeny medzi zainteresovanými stranami Únie (ako sú členské štáty, bezpečnostné orgány, prevádzkovatelia verejnoprospešných služieb a subjekty vykonávajúce vyraďovanie z prevádzky);

d)

dokumentovať explicitné znalosti a sprístupniť ich prostredníctvom viacstranných prenosov znalostí o otázkach riadenia vyraďovania z prevádzky a nakladania s odpadom, o najlepších postupoch v oblasti riadenia a o technologických výzvach a procesoch vyraďovania z prevádzky na prevádzkovej aj organizačnej úrovni s cieľom rozvíjať potenciálne synergie v rámci Únie.

1.2.

V lokalite JRC Ispra (v závislosti od udelenia príslušných povolení talianskymi bezpečnostnými orgánmi a) v súlade s vnútroštátnym právom:

a)

zozbierať, spracovať a bezpečne uskladniť historický odpad;

b)

zozbierať, spracovať a bezpečne uskladniť jadrový materiál a vyhoreté palivo;

c)

vyradiť odstavené zariadenia z prevádzky.

1.3.

V lokalite JRC Karlsruhe (v závislosti od udelenia príslušných povolení nemeckými bezpečnostnými orgánmi a) v súlade s vnútroštátnym právom:

a)

vyradiť zastarané vybavenie z prevádzky;

b)

minimalizovať zásoby rádioaktívneho odpadu, jadrového materiálu a vyhoretého paliva;

c)

vyradiť odstavené zariadenia z prevádzky a uskladniť súvisiaci rádioaktívny odpad;

d)

uskutočniť prípravné fázy vyraďovania častí budov z prevádzky.

1.4.

V lokalite JRC Petten (v závislosti od udelenia príslušných povolení holandskými bezpečnostnými orgánmi a) v súlade s vnútroštátnym právom:

a)

minimalizovať zásoby rádioaktívneho odpadu, jadrového materiálu a vyhoretého paliva;

b)

zozbierať a spracovať historický rádioaktívny odpad a bezpečne s ním naložiť;

c)

uskutočniť prípravné fázy vyraďovania reaktora s vysokým tokom neutrónov z prevádzky;

d)

vyradiť zariadenia s reaktorom s vysokým tokom neutrónov z prevádzky a bezpečne naložiť so súvisiacim rádioaktívnym odpadom.

1.5.

V lokalite JRC Geel (v závislosti od udelenia príslušných povolení belgickými bezpečnostnými orgánmi a) v súlade s vnútroštátnym právom:

a)

vyradiť zastarané vybavenie z prevádzky;

b)

minimalizovať zásoby rádioaktívneho odpadu a jadrového materiálu;

c)

uskutočniť prípravné fázy vyraďovania častí budov z prevádzky.

Pokrok dosiahnutý v súvislosti s týmto cieľom sa má podľa vhodnosti merať množstvom a typom bezpečne uskladneného alebo uloženého odpadu, množstvom a typom bezpečne uskladneného alebo uloženého jadrového materiálu a vyhoretého paliva, ako aj množstvom a typom odstránených materiálov. Pokrok v rámci programu JRC na vyraďovanie z prevádzky a nakladanie s odpadom sa má vo všeobecnosti merať cez očakávané výsledky, čiastkové ciele, cieľové termíny, ako aj cez zodpovedajúce kľúčové ukazovatele výkonnosti podľa potreby aj vrátane ukazovateľov založených na získanej hodnote.

2.

Všeobecný cieľ programu JRC na vyraďovanie z prevádzky a nakladanie s odpadom sa dopĺňa cieľom zvýšiť pridanú hodnotu EÚ uvedeného programu prispením k šíreniu znalostí o procese vyraďovania z prevádzky (získaných v rámci programu) vo všetkých členských štátoch. V období financovania, ktoré sa začína v roku 2021, musí program JRC na vyraďovanie z prevádzky a nakladanie s odpadom plniť tieto úlohy:

2.1.

rozvíjať väzby a výmeny medzi zainteresovanými stranami Únie (ako sú členské štáty, bezpečnostné orgány, prevádzkovatelia verejnoprospešných služieb a subjekty vykonávajúce vyraďovanie z prevádzky);

2.2.

dokumentovať explicitné znalosti a sprístupniť ich prostredníctvom viacstranných prenosov znalostí o otázkach riadenia vyraďovania z prevádzky a nakladania s odpadom, o najlepších postupoch v oblasti riadenia a o technologických výzvach a procesoch vyraďovania z prevádzky na prevádzkovej aj organizačnej úrovni s cieľom rozvíjať potenciálne synergie v rámci Únie.

Pokrok dosiahnutý v súvislosti s týmto cieľom sa má merať množstvom vytvorených znalostných produktov a ich dosahom.

3.

Uloženie vyhoretého paliva a rádioaktívneho odpadu v hlbinných geologických úložiskách je zahrnuté do rozsahu pôsobnosti programu JRC na vyraďovanie z prevádzky a nakladanie s odpadom, ako sa vyžaduje v smernici 2011/70/Euratom.


PRÍLOHA IV

Ukazovatele na účely podávania správ o pokroku programu pri dosahovaní cieľov stanovených v článku 3

1.

Nakladenie s rádioaktívnym odpadom:

množstvo a typ bezpečne uskladneného alebo uloženého odpadu, s ročnými cieľmi podľa typu, za súčasného splnenia čiastkových cieľov programu

2.

Demontáž a dekontaminácia:

množstvo a typ odstránených materiálov, s ročnými cieľmi podľa typu, za súčasného splnenia čiastkových cieľov programu.


1.2.2021   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 34/18


NARIADENIE RADY (EÚ) 2021/101

z 25. januára 2021,

ktorým sa zriaďuje program pomoci na vyraďovanie jadrovej elektrárne Ignalina v Litve z prevádzky a ktorým sa zrušuje nariadenie (EÚ) č. 1369/2013

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Akt o pristúpení z roku 2003, a najmä na jeho článok 56 a na článok 3 protokolu č. 4 k tomuto aktu,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

keďže:

(1)

V súlade s Protokolom č. 4 o jadrovej elektrárni Ignalina v Litve (1) (ďalej len „protokol č. 4“) pripojeným k Aktu o podmienkach pristúpenia Českej republiky, Estónskej republiky, Cyperskej republiky, Lotyšskej republiky, Litovskej republiky, Maďarskej republiky, Maltskej republiky, Poľskej republiky, Slovinskej republiky a Slovenskej republiky a o úpravách zmlúv, na ktorých je založená Európska únia (2) (ďalej len „akt o pristúpení“), sa Litva zaviazala uzavrieť blok 1 jadrovej elektrárne Ignalina do 31. decembra 2004 a blok 2 uvedenej elektrárne do 31. decembra 2009 a následne vyradiť uvedené bloky z prevádzky.

(2)

V súlade so záväzkami v zmysle Aktu o pristúpení a za pomoci Únie Litva v príslušných lehotách odstavila tieto dva bloky a dosiahla významný pokrok v ich vyraďovaní z prevádzky. Na ďalšie zníženie úrovne rádiologického rizika treba pokračovať v práci. Na základe dostupných odhadov sú na tento účel potrebné ďalšie finančné zdroje po roku 2020.

(3)

Činnosti, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, by mali byť v súlade s platným právom Únie a jednotlivých členských štátov. Vyraďovanie jadrovej elektrárne Ignalina by sa malo vykonávať v súlade s právnymi predpismi Únie o jadrovej bezpečnosti, najmä so smernicou Rady 2009/71/Euratom (3), a o nakladaní s odpadom, najmä so smernicou Rady 2011/70/Euratom (4). Podľa článku 4 ods. 1 a článku 7 ods. 1 smernice 2011/70/Euratom nesú konečnú zodpovednosť za bezpečné nakladanie s vyhoretým palivom a vzniknutým rádioaktívnym odpadom členské štáty.

(4)

Predčasné odstavenie a následné vyradenie z prevádzky jadrovej elektrárne Ignalina s dvoma reaktormi typu RBMK s výkonom 1 500 MW, ako dedičstva po Sovietskom zväze, nemá obdobu a pre Litvu predstavuje výnimočnú finančnú záťaž, ktorá je v nepomere k veľkosti a hospodárskej sile krajiny. V protokole č. 4 sa uvádza, že finančná pomoc Únie na podporu Litvy pri odstavení s cieľom zmierniť následky uzavretia a odstavenia jadrovej elektrárne Ignalina sa má naďalej neprerušene poskytovať aj po roku 2006 na obdobia ďalších finančných výhľadov.

(5)

Týmto nariadením sa na celé obdobie trvania programu pomoci na vyraďovanie jadrovej elektrárne Ignalina v Litve z prevádzky (ďalej len „program“) stanovuje finančné krytie, ktoré má predstavovať hlavnú referenčnú hodnotu v zmysle bodu 17 Medziinštitucionálnej dohody z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení (5), pre Európsky parlament a Radu v priebehu ročného rozpočtového postupu.

(6)

Program by sa mal ustanoviť na obdobie siedmich rokov, aby sa jeho trvanie zosúladilo s trvaním viacročného finančného rámca stanoveným v nariadení Rady (EÚ, Euratom) 2020/2093 (6).

(7)

Na program sa vzťahuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 (7) (ďalej len „nariadenie o rozpočtových pravidlách“). Nariadenie o rozpočtových pravidlách stanovuje pravidlá plnenia rozpočtu Únie vrátane pravidiel, ktoré sa týkajú grantov, cien, verejného obstarávania, nepriameho riadenia, finančných nástrojov, rozpočtových záruk, finančnej pomoci a refundácie výdavkov externých odborníkov.

(8)

V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách, nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 (8) a nariadeniami Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 (9), (Euratom, ES) č. 2185/96 (10) a (EÚ) 2017/1939 (11) sa finančné záujmy Únie majú chrániť prostredníctvom primeraných opatrení vrátane opatrení týkajúcich sa: prevencie, odhaľovania, opravy a vyšetrovania nezrovnalostí vrátane podvodov; vymáhania stratených, neoprávnene vyplatených alebo nesprávne použitých finančných prostriedkov; a uloženia administratívnych sankcií v náležitých prípadoch. Konkrétne má Európsky úrad pre boj proti podvodom (ďalej len „OLAF“) právomoc vykonávať v súlade s nariadeniami (Euratom, ES) č. 2185/96 a (EÚ, Euratom) č. 883/2013 administratívne vyšetrovania vrátane kontrol a inšpekcií na mieste s cieľom zistiť, či nedošlo k podvodu, ku korupcii alebo k akémukoľvek inému protiprávnemu konaniu poškodzujúcemu finančné záujmy Únie.

Európska prokuratúra je v súlade s nariadením (EÚ) 2017/1939 splnomocnená vyšetrovať a stíhať trestné činy poškodzujúce finančné záujmy Únie, ako sa stanovuje v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371 (12). V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách má každá osoba alebo každý subjekt, ktoré prijímajú finančné prostriedky Únie, v plnej miere spolupracovať pri ochrane finančných záujmov Únie, udeliť potrebné práva a prístup Komisii, OLAF-u, Dvoru audítorov a, pokiaľ ide o tie členské štáty, ktoré sa zúčastňujú na posilnenej spolupráci podľa nariadenia (EÚ) 2017/1939, Európskej prokuratúre a zabezpečiť, aby všetky tretie strany zúčastňujúce sa na implementácii finančných prostriedkov Únie udelili rovnocenné práva.

(9)

Týmto nariadením nie je dotknutý výsledok žiadnych budúcich postupov štátnej pomoci, ktoré by sa mohli uplatňovať v súlade s článkami 107 a 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ).

(10)

Financovanie podľa tohto nariadenia by sa malo sústrediť na činnosti, ktorými sa vykonávajú bezpečnostné ciele vyraďovania z prevádzky.

(11)

Program by mal zahŕňať aj získavanie znalostí a výmenu skúseností. Znalosti, skúsenosti a poznatky získané v rámci programu v súvislosti s procesom vyraďovania jadrových zariadení z prevádzky by sa mali v Únii šíriť v koordinácii a synergii s ďalšími príslušnými programami Únie pre činnosti vyraďovania jadrových zariadení z prevádzky v Bulharsku a na Slovensku a v rámci jadrových zariadení Komisie v Spoločnom výskumnom centre (ďalej len „JRC“ – Joint Research Centre), keďže takéto opatrenia prinášajú najväčšiu pridanú hodnotu EÚ a prispievajú k bezpečnosti pracovníkov a širokej verejnosti, ako aj k ochrane životného prostredia. Rozsah, postup a hospodárske aspekty spolupráce by mali byť podrobne opísané vo viacročnom pracovnom programe a mohli by tiež podliehať dohodám medzi členskými štátmi a/alebo s Komisiou.

(12)

JRC by malo uľahčovať šírenie znalostí medzi rôznymi zainteresovanými stranami v Únii koordinovaným spôsobom (napríklad vykonávaním analýz trhu, skúmaním a posudzovaním potrieb v oblasti znalostí v Únii, identifikovaním potenciálneho smerovania spolupráce, zainteresovaných strán a oblastí, v ktorých by znalosti získané pri implementácii programu priniesli čo najväčšiu pridanú hodnotu, alebo vyvíjaním formátov na výmenu znalostí). Šírenie získaných znalostí by malo financovať JRC. Každý členský štát by mal byť schopný iniciovať rozvoj väzieb a výmen na šírenie znalostí.

(13)

S cieľom zaistiť bezpečnosť a čo najvyššiu efektívnosť pri vyraďovaní jadrovej elektrárne Ignalina z prevádzky by sa mali využívať čo najkvalitnejšie dostupné technické odborné znalosti a malo by sa náležite prihliadať na povahu a technologické špecifikácie zariadení, ktoré sa majú vyradiť z prevádzky, čím sa zároveň zohľadnia medzinárodné najlepšie postupy.

(14)

Litva a Komisia by mali zaistiť účinné monitorovanie a kontrolu vývoja procesu vyraďovania z prevádzky, aby sa zabezpečila čo najvyššia pridaná hodnota EÚ vyplývajúca z finančných prostriedkov pridelených podľa tohto nariadenia, aj keď konečnú zodpovednosť za vyraďovanie z prevádzky má Litva. To zahŕňa účinné meranie pokroku a výkonnosti a v prípade potreby prijatie nápravných opatrení. Na tento účel by sa mal zriadiť výbor s monitorovacími a informačnými funkciami, ktorému by spolupredsedal zástupca Komisie a Litvy.

(15)

Podľa bodov 22 a 23 Medziinštitucionálnej dohody z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (13) by sa tento program mal hodnotiť na základe informácií získaných v súlade s osobitnými požiadavkami na monitorovanie, pričom by sa malo predchádzať administratívnemu zaťaženiu, najmä vo vzťahu k členským štátom, a nadmernej regulácii. V prípade potreby by uvedené požiadavky mali zahŕňať merateľné ukazovatele ako základ hodnotenia účinkov programu v praxi.

(16)

Na základe výsledkov správy z priebežného hodnotenia by malo byť možné prehodnotiť výšku rozpočtových prostriedkov vyčlenených na program, ako aj programové obdobie.

(17)

Činnosti spolufinancované podľa tohto nariadenia by mali byť určené hranicami uvedenými v pláne vyraďovania z prevádzky, ktorý predložila Litva v súlade s nariadením Rady (EÚ) č. 1369/2013 (14). V tomto pláne sa vymedzuje rozsah pôsobnosti programu, ako aj konečný stav vyradenia z prevádzky a konečný termín. Zahŕňa aj činnosti súvisiace s vyraďovaním z prevádzky, ich súvisiaci harmonogram, náklady a potrebné ľudské zdroje. Litva by v prípade potreby mala Komisii predložiť na zohľadnenie pri príprave pracovných programov aktualizované verzie plánu vyraďovania z prevádzky.

(18)

Činnosti v rámci programu by sa mali realizovať spoločným finančným úsilím Únie a Litvy. Maximálna prahová hodnota spolufinancovania Únie by sa mala stanoviť v súlade s postupmi spolufinancovania stanovenými v predchádzajúcich programoch. S prihliadnutím na prax pri porovnateľných programoch Únie a na posilnenú litovskú ekonomiku by od vzniku programu až po ukončenie vykonávania činností financovaných podľa tohto nariadenia miera spolufinancovania Únie mala byť 86 % oprávnených nákladov. Zvyšný objem financovania by mala poskytnúť Litva a zdroje mimo rozpočtu Únie, napríklad medzinárodné finančné inštitúcie a ďalší darcovia.

(19)

Nariadenie (EÚ) č. 1369/2013 by sa preto malo zrušiť.

(20)

Náležite sa zohľadnila osobitná správa Dvora audítorov č. 22/2016 s názvom Programy pomoci EÚ na vyraďovanie jadrových zariadení z prevádzky v Litve, Bulharsku a na Slovensku: od roku 2011 sa dosiahol určitý pokrok, ale prichádzajú závažné výzvy, v nej uvedené odporúčania, ako aj odpoveď Komisie.

(21)

Vzalo sa na vedomie legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. januára 2019 o návrhu nariadenia Rady, ktorým sa stanovuje program pomoci na vyraďovanie jadrovej elektrárne Ignalina v Litve z prevádzky (program Ignalina) a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (EÚ) č. 1369/2013.

(22)

Program patrí do rozsahu pôsobnosti litovského národného programu na vykonávanie politiky nakladania s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom podľa smernice 2011/70/Euratom.

(23)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (15).

(24)

Na toto nariadenie sa vzťahujú horizontálne rozpočtové pravidlá prijaté Európskym parlamentom a Radou na základe článku 322 ZFEÚ. Uvedené pravidlá sú stanovené v nariadení o rozpočtových pravidlách a určujú najmä postup zostavovania a plnenia rozpočtu prostredníctvom grantov, verejného obstarávania, cien a nepriameho plnenia a zabezpečujú kontroly zodpovednosti finančných aktérov. Pravidlá prijaté na základe článku 322 ZFEÚ sa týkajú aj všeobecného režimu kondicionality na ochranu rozpočtu Únie.

(25)

Spôsoby plnenia a formy financovania z prostriedkov Únie stanovené v tomto nariadení by sa mali zvoliť na základe ich schopnosti dosiahnuť špecifické ciele činností a výsledky s osobitným zreteľom na náklady na kontroly, administratívne zaťaženie a očakávané riziko nesúladu. Pritom by sa malo zvážiť použitie jednorazových platieb, paušálnych sadzieb a jednotkových nákladov, ako aj financovania, ktoré nie je spojené s nákladmi, ako sa uvádza v článku 125 ods. 1 písm. a) nariadenia o rozpočtových pravidlách,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

KAPITOLA I

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 1

Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti

1.   Týmto nariadením sa stanovuje program pomoci na vyraďovanie jadrovej elektrárne Ignalina v Litve z prevádzky (ďalej len „program“) na obdobie od 1. januára 2021 do 31. decembra 2027.

2.   Stanovujú sa v ňom ciele programu, jeho rozpočet na obdobie od. 1. januára 2021 do 31. decembra 2027, spôsoby plnenia a formy financovania z prostriedkov Únie.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

1.

„vyraďovanie z prevádzky“ sú administratívne a technické opatrenia v súlade s vnútroštátnym právom, ktoré umožňujú vyňatie jadrového zariadenia spod niektorých alebo všetkých regulačných kontrol a ktorých cieľom je zabezpečiť dlhodobú ochranu verejnosti a životného prostredia a okrem iného aj znížiť úrovne reziduálnych rádionuklidov v materiáloch a v areáli jadrového zariadenia;

2.

„plán vyraďovania z prevádzky“ je dokument, ktorý obsahuje podrobné informácie o navrhovanom vyraďovaní z prevádzky a ktorým sa upravuje: zvolená stratégia vyraďovania z prevádzky; harmonogram, typ a postupnosť činností vyraďovania z prevádzky; použitá stratégia nakladania s odpadom vrátane uvoľnenia; navrhovaný konečný stav; skladovanie a uloženie odpadu pochádzajúceho z vyraďovania z prevádzky; časový rámec vyraďovania z prevádzky; odhady nákladov na dokončenie vyraďovania z prevádzky; a ciele, očakávané výsledky, čiastkové ciele, cieľové termíny, ako aj zodpovedajúce kľúčové ukazovatele výkonnosti, prípadne vrátane ukazovateľov založených na získanej hodnote. Plán vyraďovania z prevádzky vypracúva držiteľ licencie pre jadrové zariadenie a zohľadňuje sa vo viacročných pracovných programoch v rámci programu.

Článok 3

Ciele programu

1.   Všeobecným cieľom programu je pomôcť Litve s vyraďovaním jadrovej elektrárne Ignalina z prevádzky s osobitným dôrazom na zvládanie súvisiacich bezpečnostných výziev, a pritom prostredníctvom programu získavať znalosti o procese vyraďovania jadrových zariadení z prevádzky a o nakladaní s rádioaktívnym odpadom, ktoré vyplývajú z činností vyraďovania z prevádzky.

2.   Špecifickým cieľom programu je demontáž a dekontaminácia vybavenia a reaktorových šácht jadrovej elektrárne Ignalina v súlade s plánom vyraďovania z prevádzky vrátane naloženia s rádioaktívnym odpadom pochádzajúcim z činností vyraďovania z prevádzky a pokračovanie v bezpečnom nakladaní s odpadom pochádzajúcim z vyraďovania z prevádzky a so starým odpadom.

3.   Podrobný opis špecifických cieľov programu je uvedený v prílohe I. Komisia môže vykonávacími aktmi meniť prílohu I v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 13 ods. 2

Článok 4

Rozpočet programu

1.   Finančné krytie na implementáciu programu na obdobie od 1. januára 2021 do 31. decembra 2027 sa stanovuje na 552 000 000 EUR v bežných cenách.

2.   Suma uvedená v odseku 1 sa môže okrem činností uvedených v prílohe I použiť na výdavky spojené s technickou a administratívnou pomocou určenou na implementáciu programu, ako sú prípravné, monitorovacie, kontrolné, audítorské a hodnotiace činnosti vrátane systémov informačných technológií na úrovni organizácií. Tieto výdavky sa zdokumentujú.

3.   Rozpočtové záväzky, ktoré sa vzťahujú na činnosti trvajúce viac ako jeden rozpočtový rok, sa môžu rozdeliť na ročné čiastkové platby počas viacerých rokov.

Článok 5

Šírenie znalostí

1.   Znalosti získané pri implementácii programu sa šíria na úrovni Únie.

2.   Činnosti zamerané na vykonávanie činnosti uvedenej v odseku 1 sa financujú v rámci programu JRC na vyraďovanie z prevádzky a nakladanie s odpadom vymedzeného v článku 2 bode 5 nariadenia Rady (Euratom) 2021/100 (16). JRC koordinuje štruktúrovanie znalostí a ich šírenie v členských štátoch.

3.   Proces šírenia znalostí sa zahrnie do pracovného programu uvedeného v článku 9 a vymedzí sa v ňom.

Článok 6

Spôsoby plnenia a formy financovania z prostriedkov Únie

1.   Program sa implementuje v rámci priameho riadenia v súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách alebo v rámci nepriameho riadenia so subjektmi uvedenými v článku 62 ods. 1 písm. c) nariadenia o rozpočtových pravidlách.

2.   Financovanie z prostriedkov Únie v rámci programu sa môže poskytovať v akejkoľvek forme stanovenej v nariadení o rozpočtových pravidlách.

KAPITOLA II

OPRÁVNENOSŤ

Článok 7

Oprávnené činnosti

Na financovanie z prostriedkov Únie sú oprávnené len činnosti, ktorými sa plnia ciele uvedené v článku 3.

Článok 8

Miery spolufinancovania

Treba vynaložiť maximálne úsilie na to, aby sa pokračovalo v praxi spolufinancovania zavedenej v rámci predvstupovej pomoci a pomoci poskytovanej v rámci predchádzajúcich viacročných finančných programov na podporu úsilia Litvy pri vyraďovaní zariadení z prevádzky a aby sa prípadne prilákali iné zdroje spolufinancovania.

Celková maximálna miera spolufinancovania Únie platná pre tento program je 86 %. Zvyšný objem financovania poskytne Litva a ďalšie zdroje mimo rozpočtu Únie. Činnosti potrebné na šírenie znalostí uvedené v článku 5 sa financujú z prostriedkov Únie vo výške 100 %.

KAPITOLA III

PROGRAMOVANIE, MONITOROVANIE, HODNOTENIE A KONTROLA

Článok 9

Pracovný program

1.   Program sa implementuje prostredníctvom viacročného pracovného programu uvedeného v článku 110 nariadenia o rozpočtových pravidlách. Viacročný pracovný program sa prijíma v súlade s postupom uvedeným v článku 13 ods. 2

2.   Vo viacročnom pracovnom programe uvedenom v odseku 1 sa odzrkadľuje plán vyraďovania z prevádzky, ktorý slúži ako základ pre monitorovanie a hodnotenie programu.

3.   Vo viacročnom pracovnom programe uvedenom v odseku 1 sa špecifikuje súčasný stav, ciele, očakávané výsledky, súvisiace ukazovatele výkonnosti a harmonogram využívania finančných prostriedkov a vymedzujú sa v ňom podrobnosti šírenia znalostí.

Článok 10

Podávanie správ a monitorovanie

1.   Ukazovatele na účely podávania správ o pokroku programu pri dosahovaní cieľov stanovených v článku 3 sú uvedené v prílohe II.

2.   Systémom podávania správ o výkonnosti sa zabezpečí, aby sa údaje na monitorovanie implementácie a výsledkov programu získavali efektívne, účinne a včas. Na uvedený účel sa príjemcom finančných prostriedkov Únie a prípadne členským štátom ukladajú požiadavky na podávanie správ, ktoré sú primerané celkovým nákladom a rizikám spojeným s programom.

3.   Na konci každého roka Komisia vypracuje správu o pokroku v implementácii činností vykonaných v predchádzajúcich rokoch vrátane podielu činností vyplývajúcich z výziev na predkladanie ponúk a predloží ju Európskemu parlamentu a Rade.

Článok 11

Hodnotenie

1.   Hodnotenia sa vykonávajú včas, aby sa mohli využiť v rozhodovacom procese.

2.   Priebežné hodnotenie programu sa vykoná hneď, ako sú k dispozícii dostatočné informácie o implementácii programu, najneskôr však štyri roky po začiatku obdobia uvedeného v článku 1 ods. 1 Priebežné hodnotenie sa vzťahuje aj na rozsah zmeny viacročného pracovného programu uvedeného v článku 9.

3.   Na konci implementácie programu, najneskôr však päť rokov po uplynutí obdobia uvedeného v článku 1 ods. 1, Komisia vykoná záverečné hodnotenie programu.

4.   Komisia oznámi závery týchto hodnotení spolu so svojimi pripomienkami Európskemu parlamentu a Rade.

Článok 12

Audity

Základ celkového uistenia v zmysle článku 127 nariadenia o rozpočtových pravidlách tvoria audity použitia príspevku Únie a štátneho príspevku osobami alebo subjektmi vrátane osôb alebo subjektov, ktoré neboli poverené inštitúciami alebo orgánmi Únie.

Článok 13

Výbor

1.   Komisii pomáha výbor. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Ak sa má stanovisko výboru získať písomným postupom, tento postup sa ukončí bez výsledku, ak tak v rámci lehoty na vydanie stanoviska rozhodne predseda výboru alebo ak o to požiada jednoduchá väčšina členov výboru.

KAPITOLA IV

PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 14

Poskytovanie informácií, komunikácia a zverejňovanie

1.   Príjemcovia finančných prostriedkov Únie musia priznať pôvod uvedených finančných prostriedkov a zabezpečiť viditeľnosť finančných prostriedkov Únie, najmä pri propagácii činností a ich výsledkov a to tým, že poskytnú ucelené, účinné a primerané cielené informácie rôznym cieľovým skupinám vrátane médií a verejnosti.

2.   Komisia implementuje informačné a komunikačné činnosti v súvislosti s programom, činnosťami vykonávanými v rámci programu a dosiahnutými výsledkami.

3.   Finančné zdroje vyčlenené na program zároveň prispievajú k inštitucionálnej komunikácii o politických prioritách Únie, pokiaľ sa uvedené priority týkajú cieľov stanovených v článku 3.

Článok 15

Zrušenie

Nariadenie (EÚ) č. 1369/2013 sa zrušuje.

Článok 16

Prechodné ustanovenia

1.   Toto nariadenie nemá vplyv na pokračovanie ani zmenu činností začatých podľa nariadenia (EÚ) č. 1369/2013, ktoré sa na uvedené činnosti aj naďalej vzťahuje až do ich ukončenia.

2.   Z finančného krytia programu sa môžu uhrádzať aj výdavky na technickú a administratívnu pomoc potrebné na zabezpečenie prechodu medzi programom a opatreniami prijatými podľa nariadenia (EÚ) č. 1369/2013.

3.   V prípade potreby možno rozpočtové prostriedky na pokrytie výdavkov uvedených v článku 4 ods. 2 zahrnúť do rozpočtu Únie na obdobie po roku 2027, aby sa umožnilo riadenie činností, ktoré sa neskončia do 31. decembra 2027.

Článok 17

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 1. januára 2021.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 25. januára 2021

Za Radu

predseda

J. BORRELL FONTELLES


(1)  Ú. v. EÚ L 236, 23.9.2003, s. 944.

(2)  Ú. v. EÚ L 236, 23.9.2003, s. 33.

(3)  Smernica Rady 2009/71/Euratom z 25. júna 2009, ktorou sa zriaďuje rámec Spoločenstva pre jadrovú bezpečnosť jadrových zariadení (Ú. v. EÚ L 172, 2.7.2009, s. 18).

(4)  Smernica Rady 2011/70/Euratom z 19. júla 2011, ktorou sa zriaďuje rámec Spoločenstva pre zodpovedné a bezpečné nakladanie s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom (Ú. v. EÚ L 199, 2.8.2011, s. 48).

(5)  Ú. v. EÚ C 373, 20.12.2013, s. 1.

(6)  Nariadenie Rady (EÚ, Euratom) 2020/2093 zo 17. decembra 2020, ktorým sa stanovuje viacročný finančný rámec na roky 2021 až 2027 (Ú. v. EÚ L 433 I, 22.12.2020, s. 11).

(7)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 z 18. júla 2018 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, o zmene nariadení (EÚ) č. 1296/2013, (EÚ) č. 1301/2013, (EÚ) č. 1303/2013, (EÚ) č. 1304/2013, (EÚ) č. 1309/2013, (EÚ) č. 1316/2013, (EÚ) č. 223/2014, (EÚ) č. 283/2014 a rozhodnutia č. 541/2014/EÚ a o zrušení nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (Ú. v. EÚ L 193, 30.7.2018, s. 1).

(8)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 z 11. septembra 2013 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF), ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 a nariadenie Rady (Euratom) č. 1074/1999 (Ú. v. EÚ L 248, 18.9.2013, s. 1).

(9)  Nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 z 18. decembra 1995 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev (Ú. v. ES L 312, 23.12.1995, s. 1).

(10)  Nariadenie Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 z 11. novembra 1996 o kontrolách a inšpekciách na mieste, vykonávaných Komisiou s cieľom ochrany finančných záujmov Európskych spoločenstiev pred spreneverou a inými podvodmi (Ú. v. ES L 292, 15.11.1996, s. 2).

(11)  Nariadenie Rady (EÚ) 2017/1939 z 12. októbra 2017, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely zriadenia Európskej prokuratúry (Ú. v. EÚ L 283, 31.10.2017, s. 1).

(12)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371 z 5. júla 2017 o boji proti podvodom, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie, prostredníctvom trestného práva (Ú. v. EÚ L 198, 28.7.2017, s. 29).

(13)  Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.

(14)  Nariadenie Rady (EÚ) č. 1369/2013 z 13. decembra 2013 o podpore Únie pre program pomoci na vyraďovanie jadrových zariadení z prevádzky v Litve a o zrušení nariadenia (ES) č. 1990/2006 (Ú. v. EÚ L 346, 20.12.2013, s. 7).

(15)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).

(16)  Nariadenie Rady (Euratom) 2021/100 z 25. januára 2021, ktorým sa stanovuje účelový program financovania na vyraďovanie jadrových zariadení z prevádzky a nakladanie s rádioaktívnym odpadom a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (Euratom) č. 1368/2013 (pozri stranu 3 tohto úradného vestníka).


PRÍLOHA I

Podrobný opis cieľov programu

1.

Všeobecným cieľom programu je pomôcť Litve s vyraďovaním jadrovej elektrárne Ignalina z prevádzky s osobitným dôrazom na zvládanie súvisiacich bezpečnostných výziev. Keďže je dokončené odstraňovanie kaziet s vyhoretým palivom z reaktorových budov, ďalší významný bezpečnostný projekt v rámci programu je demontáž aktívnej zóny reaktorov a pokračovanie v bezpečnom nakladaní s odpadom pochádzajúcim z vyraďovania z prevádzky a so starým odpadom.

2.

Vo finančnom období začínajúcom rokom 2021 sa prostredníctvom programu budú podporovať najmä tieto činnosti zahrnuté do plánu vyraďovania z prevádzky, ktorý predložila Litva v súlade s nariadením Rady (EÚ) č. 1369/2013:

a)

demontáž a dekontaminácia vrchných a spodných zón reaktorových šácht a vybavenia v súlade s plánom vyraďovania z prevádzky. Pokrok pri plnení tohto cieľa sa má merať množstvom a typom odstránených materiálov, ako aj získanou hodnotou;

b)

návrh demontáže a dekontaminácie centrálnych zón reaktorových šácht (grafitové jadrá). Pokrok pri plnení tohto cieľa sa má merať získanou hodnotou. Tento cieľ sa má splniť do roku 2027, keď sa udelia príslušné povolenia na realizáciu samotnej demontáže a dekontaminácie naplánovanej po roku 2027;

c)

bezpečné nakladanie s odpadom pochádzajúcim z vyraďovania z prevádzky a so starým odpadom až po dočasné skladovanie alebo uloženie (v závislosti od kategórie odpadu) vrátane dokončenia infraštruktúry na nakladanie s odpadom, ak je to potrebné. Tento cieľ sa má splniť v súlade s plánom vyraďovania z prevádzky. Pokrok pri plnení tohto cieľa sa má merať množstvom a typom bezpečne uskladneného alebo uloženého odpadu, ako aj získanou hodnotou;

d)

vykonávanie programu demolácie budov. Pokrok pri plnení tohto cieľa sa má merať množstvom zdemolovaných budov, ako aj získanou hodnotou;

e)

získanie povolenia na vyradenie z prevádzky po odstránení paliva z bloku 1 a bloku 2 jadrovej elektrárne Ignalina;

f)

znižovanie rádiologických rizík. Pokrok pri plnení tohto cieľa sa má merať prostredníctvom hodnotení bezpečnosti činností a zariadení, pričom sa určí, ako by mohlo dôjsť k potenciálnemu ožiareniu, a odhadne sa pravdepodobnosť a rozsah potenciálneho ožiarenia.

3.

V pláne vyraďovania jadrovej elektrárne Ignalina z prevádzky sa stanovil rozpis prác v rámci programu (hierarchická štruktúra rozdelenia činností a projektov vyraďovania jadrovej elektrárne Ignalina z prevádzky). Prvá úroveň tejto štruktúry sa skladá z týchto šiestich položiek:

a)

P.0 „Organizácia podnikovej činnosti“;

b)

P.1 „Príprava na vyraďovanie z prevádzky“;

c)

P.2 „Demontáž/demolácia zariadenia a obnova lokality“;

d)

P.3 „Nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom“;

e)

P.4 „Nakladanie s odpadom“;

f)

P.5 „Poprevádzkový program“.

Položka P.0 „Organizácia podnikovej činnosti“ zahŕňa podnikové riadenie, dohľad a zabezpečovanie kvality, monitorovanie žiarenia a životného prostredia, fyzickú bezpečnosť, inžinierske poradenstvo a právnu podporu pre podnikové činnosti a komunikáciu s verejnosťou.

Položka P.1 „Príprava na vyraďovanie z prevádzky“ zahŕňa zabezpečenie predbežných podmienok pre vyraďovanie z prevádzky (napríklad inventúra vybavenia a rádiologická charakteristika), zmeny infraštruktúry, inštaláciu vybavenia a výstavbu zariadení, izolovanie systémov a vybavenia a dekontamináciu procesných systémov, vybavenia a zariadení.

Položka P.2 „Demontáž/demolácia zariadenia a obnova lokality“ zahŕňa demontáž reaktorov, demontáž procesného vybavenia/systémov a prípravu na spracovanie odpadu, demoláciu zariadení a obnovu lokality.

Položka P.3 „Nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom“ zahŕňa nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom a jeho skladovanie.

Položka P.4 „Nakladanie s odpadom“ zahŕňa úpravu spracovania, skladovanie a uloženie rádioaktívneho odpadu s veľmi nízkou, nízkou a strednou úrovňou rádioaktivity pochádzajúceho z prevádzkových činností a činností vyraďovania z prevádzky.

Položka P.5 „Poprevádzkový program“ zahŕňa prevádzku a údržbu zariadení, zdrojov energie, zásobovanie vodou, úpravu odpadových a iných vôd.

4.

Hlavné bezpečnostné výzvy vo finančnom období od 1. januára 2021 do 31. decembra 2027 sa riešia činnosťami v položkách P.1, P.2 a P.4. Demontáž aktívnych zón reaktorov je konkrétne zahrnutá v položke P.2. Menej náročné výzvy sú zahrnuté v položke P.3 a v položkách P.0 a P.5 sú zahrnuté podporné činnosti pri vyraďovaní z prevádzky.

5.

Bez toho, aby bol dotknutý článok 8, Komisia v úzkej spolupráci s Litvou zváži pri vypracovaní viacročného pracovného plánu rozdelenie dostupných prostriedkov podľa priorít určených v tabuľke 1.

Tabuľka 1

#

Položka

Priorita

P.0

Organizácia podnikovej činnosti

II

P.1

Príprava na vyraďovanie z prevádzky

I

P.2

Demontáž/demolácia zariadenia a obnova lokality

I

P.3

Nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom

II

P.4

Nakladanie s odpadom

I

P.5

Poprevádzkový program

III

6.

Znalosti, skúsenosti a poznatky získané v rámci programu v súvislosti s procesom vyraďovania sa šíria medzi zainteresovanými stranami Únie, čím sa zvýši pridaná hodnota EÚ programu. Tieto činnosti môžu zahŕňať:

rozvoj väzieb a výmen medzi zainteresovanými stranami Únie vrátane tých, ktoré iniciovali členské štáty,

zdokumentovanie explicitných znalostí a ich sprístupnenie prostredníctvom viacstranných prenosov znalostí o otázkach riadenia vyraďovania z prevádzky a nakladania s odpadom, o najlepších postupoch v oblasti riadenia a o technologických výzvach a procesoch vyraďovania z prevádzky na prevádzkovej aj organizačnej úrovni s cieľom dosiahnuť potenciálne synergie na úrovni EÚ.

Uvedené činnosti sú financované z prostriedkov Únie vo výške 100 % oprávnených nákladov.

O pokroku dosiahnutom v súvislosti s uvedenými činnosťami informuje JRC a meria sa na základe ukazovateľov určených v jeho viacročnom pracovnom programe.

7.

Uloženie vyhoretého paliva a rádioaktívneho odpadu v hlbinných geologických úložiskách a ich príprava sú vylúčené z finančného krytia uvedeného v článku 4 ods. 1


PRÍLOHA II

Ukazovatele na účely podávania správ o pokroku programu pri dosahovaní cieľov stanovených v článku 3

1.

Nakladenie s rádioaktívnym odpadom:

množstvo a typ bezpečne uskladneného alebo uloženého odpadu, s ročnými cieľmi podľa typu, za súčasného splnenia čiastkových cieľov programu

2.

Demontáž a dekontaminácia:

množstvo a typ odstránených materiálov, s ročnými cieľmi podľa typu, za súčasného splnenia čiastkových cieľov programu.


ROZHODNUTIA

1.2.2021   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 34/29


ROZHODNUTIE RADY (EÚ) 2021/102

z 25. januára 2021,

ktorým sa stanovuje pozícia, ktorá sa má v mene Únie zaujať v spoločnom výbore zriadenom Euro-stredomorskou leteckou dohodou medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Marockým kráľovstvom na strane druhej, pokiaľ ide o prijatie rokovacieho poriadku spoločného výboru

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 100 ods. 2 v spojení s článkom 218 ods. 9,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

keďže:

(1)

Euro-stredomorskú leteckú dohodou medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Marockým kráľovstvom na strane druhej (1) (ďalej len „dohoda“) uzavrela Únia rozhodnutím Rady (EÚ) 2018/146 (2) a dohoda nadobudla platnosť 19. marca 2018.

(2)

Článkom 22 dohody sa zriaďuje spoločný výbor zložený zo zástupcov zmluvných strán (ďalej len „spoločný výbor“), ktorý má zabezpečiť správu a riadne vykonávanie dohody.

(3)

V článku 22 ods. 6 dohody sa stanovuje, že spoločný výbor má prijať svoj rokovací poriadok.

(4)

Aby sa zabezpečilo riadne vykonávanie dohody, mal by sa prijať rokovací poriadok spoločného výboru.

(5)

Je vhodné stanoviť pozíciu, ktorá sa má zaujať v mene Únie na prvom zasadnutí spoločného výboru, keďže rozhodnutie spoločného výboru, ktorým prijíma svoj rokovací poriadok, bude mať pre Úniu právne účinky. Pozícia Únie v spoločnom výbore by mala byť založená na návrhu rozhodnutia spoločného výboru,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Pozícia, ktorá sa má v mene Únie zaujať na prvom zasadnutí spoločného výboru zriadeného podľa článku 22 Euro-stredomorskej leteckej dohody medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Marockým kráľovstvom na strane druhej, pokiaľ ide o prijatie rokovacieho poriadku spoločného výboru, je založená na návrhu rozhodnutia spoločného výboru (3).

Zástupcovia Únie v spoločnom výbore môžu odsúhlasiť menšie zmeny návrhu rozhodnutia spoločného výboru bez ďalšieho rozhodnutia Rady.

Článok 2

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom jeho prijatia.

V Bruseli 25. januára 2021

Za Radu

predseda

J. BORRELL FONTELLES


(1)  Euro-stredomorská letecká dohoda medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Marockým kráľovstvom na strane druhej (Ú. v. EÚ L 386, 29.12.2006, s. 57).

(2)  Rozhodnutie Rady (EÚ) 2018/146 z 22. januára 2018 o uzavretí Euro-stredomorskej leteckej dohody medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Marockým kráľovstvom na strane druhej v mene Únie (Ú. v. EÚ L 26, 31.1.2018, s. 4).

(3)  Pozrite dokument ST 14010/20 na tejto adrese: http://register.consilium.europa.eu.


1.2.2021   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 34/31


VYKONÁVACIE ROZHODNUTIE KOMISIE (EÚ) 2021/103

z 29. januára 2021,

ktorým sa neschvaľuje oxid uhličitý ako existujúca účinná látka na používanie v biocídnych výrobkoch typu 19

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 528/2012 z 22. mája 2012 o sprístupňovaní biocídnych výrobkov na trhu a ich používaní (1), a najmä na jeho článok 89 ods. 1 tretí pododsek,

keďže:

(1)

Delegovaným nariadením Komisie (EÚ) č. 1062/2014 (2) sa stanovuje zoznam existujúcich účinných látok, ktoré sa majú hodnotiť z hľadiska ich prípadného schválenia na používanie v biocídnych výrobkoch. Tento zoznam obsahuje oxid uhličitý (číslo EC: 204-696-9; číslo CAS: 124-38-9). Tento zoznam obsahuje aj oxid uhličitý získaný z propánu, butánu alebo zo zmesi týchto dvoch plynov spaľovaním. Na tento oxid uhličitý sa toto vykonávacie rozhodnutie nevzťahuje.

(2)

Všetci účastníci odstúpili od podpory používania oxidu uhličitého v biocídnych výrobkoch typu 19 – repelentoch a atraktantoch. Európska chemická agentúra uverejnila otvorenú výzvu na prevzatie úlohy účastníka v súlade s článkom 14 ods. 1 písm. a) delegovaného nariadenia (EÚ) č. 1062/2014. V zmysle článku 17 uvedeného nariadenia nebolo predložené žiadne oznámenie. V súlade s článkom 20 prvým odsekom písmenom b) delegovaného nariadenia (EÚ) č. 1062/2014 by sa malo prijať rozhodnutie o neschválení účinných látok, ktoré už nie sú podporované v rámci kontrolného programu pre príslušný typ výrobku.

(3)

Oxid uhličitý (číslo EC: 204-696-9, číslo CAS: 124-38-9) by sa preto nemal schváliť ako účinná látka na používanie v biocídnych výrobkoch typu 19.

(4)

Existujúce biocídne výrobky typu 19 s obsahom oxidu uhličitého sa môžu naďalej sprístupňovať na trhu a používať do dátumov stanovených v článku 89 ods. 2 druhom pododseku nariadenia (EÚ) č. 528/2012.

(5)

Oxid uhličitý je v každom prípade uvedený v kategórii 6 prílohy I k nariadeniu (EÚ) č. 528/2012. Biocídne výrobky typu 19 s obsahom oxidu uhličitého sa preto môžu sprístupňovať na trhu a používať za predpokladu, že boli autorizované v súlade s uvedeným nariadením a spĺňajú podmienky a špecifikácie týkajúce sa oxidu uhličitého stanovené v prílohe I.

(6)

Opatrenia stanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre biocídne výrobky,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Oxid uhličitý (číslo EC: 204-696-9, číslo CAS: 124-38-9) sa neschvaľuje ako účinná látka na používanie v biocídnych výrobkoch typu 19.

Článok 2

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

V Bruseli 29. januára 2021

Za Komisiu

predsedníčka

Ursula VON DER LEYEN


(1)  Ú. v. EÚ L 167, 27.6.2012, s. 1.

(2)  Delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 1062/2014 zo 4. augusta 2014 o pracovnom programe na systematické skúmanie všetkých existujúcich účinných látok nachádzajúcich sa v biocídnych výrobkoch uvedených v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 528/2012 (Ú. v. EÚ L 294, 10.10.2014, s. 1).