26.1.2021

Úradný vestník Európskej únie

L 24/1

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2021/56

z 20. januára 2021,

ktorým sa stanovujú riadiace, ochranné a kontrolné opatrenia platné v oblasti dohovoru Medziamerickej komisie pre tropické tuniaky a ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 520/2007

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 43 ods. 2,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (2),

keďže:

(1)	Cieľom spoločnej rybárskej politiky v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1380/2013 (3) je zaistiť také využívanie morských biologických zdrojov, ktorým sa zabezpečia udržateľné hospodárske, environmentálne a sociálne podmienky.

(2)

Rozhodnutím Rady 98/392/ES (4) Únia schválila Dohovor Organizácie Spojených národov o morskom práve z 10. decembra 1982 a dohodu o uplatňovaní tohto dohovoru v súvislosti s ochranou a využívaním transzonálnych populácií rýb a populácií rýb migrujúcich na veľké vzdialenosti (5), ktoré obsahujú zásady a pravidlá ochrany živých morských zdrojov a hospodárenia s nimi. Únia sa v rámci svojich širších medzinárodných záväzkov podieľa na úsilí o ochranu populácií rýb v medzinárodných vodách.

(3)	Rozhodnutím Rady 2006/539/ES (6) Únia schválila Dohovor o posilnení Medziamerickej komisie pre tropické tuniaky ustanovenej dohovorom medzi Spojenými štátmi americkými a Kostarickou republikou v roku 1949 (ďalej len „dohovor“).

(4)

Medziamerická komisia pre tropické tuniaky (ďalej len „IATTC“) má právomoc prijímať rozhodnutia (ďalej len „uznesenia“), ktorými sa má zabezpečiť dlhodobá ochrana a udržateľné využívanie rybolovných zdrojov v oblasti dohovoru. Uznesenia sú pre zmluvné strany záväzné. Uznesenia sú v prvom rade určené zmluvným stranám dohovoru, ale môžu sa nimi ukladať aj povinnosti pre súkromných prevádzkovateľov (napríklad kapitánov plavidiel). Uznesenia nadobúdajú platnosť 45 dní po ich prijatí a Únia je povinná transponovať ich čo najskôr do práva Únie.

(5)	Rozhodnutím Rady 2005/938/ES (7) Únia schválila Dohodu o medzinárodnom programe na záchranu delfínov (ďalej len „dohoda“), ktorou sa vytvoril medzinárodný program na záchranu delfínov (IDCP).

(6)	Podľa článku XIV dohody má mať IATTC hlavnú úlohu pri koordinácii vykonávania dohody a pri vykonávaní opatrení, ktoré sa prijmú v rámci IATTC.

(7)	V rámci IDCP zodpovedá stretnutie strán za prijímanie opatrení na postupné znižovanie náhodného úhynu delfínov pri love tuniakov vakovou sieťou v oblasti pôsobnosti dohody na úroveň blížiacu sa k nule, a to stanovením ročných limitov. Takéto opatrenia sa stávajú pre Úniu záväznými.

(8)	Uznesenia boli naposledy vykonané prostredníctvom nariadenia Rady (ES) č. 520/2007 (8).

(9)

Vzhľadom na to, že uznesenia sa pravdepodobne budú meniť na výročných zasadnutiach IATTC a v záujme ich rýchleho začlenenia do práva Únie, zabezpečenia rovnakých podmienok a pokračujúcej podpory dlhodobo udržateľného hospodárenia s populáciami by sa na Komisiu mala delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pokiaľ ide o tieto aspekty: technické špecifikácie šnúr na lov žralokov, obdobia zákazu rybolovu, harmonogram hlásení o zariadeniach na zhlukovanie rýb (FAD), ustanovenia týkajúce sa konštrukcie a umiestňovania zariadení FAD, lehoty na zber údajov, oblasti a zmierňujúce opatrenia na ochranu morských vtákov, prítomnosť vedeckých pozorovateľov, informácie týkajúce sa regionálneho registra plavidiel, odkazy na tabuľku s údajmi z lodných denníkov a záznamov o vykládke, štatistické doklady o pôvode úlovkov tuniaka okatého, niekoľko nahlasovacích lehôt, usmernenia k úmrtnosti korytnačiek. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni odborníkov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (9). Predovšetkým, v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov, sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako odborníkom z členských štátov, a odborníci Európskeho parlamentu a Rady majú systematicky prístup na zasadnutia skupín odborníkov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(10)	Delegovaním právomoci stanoveným v tomto nariadení by nemala byť dotknutá transpozícia budúcich uznesení do práva Únie prostredníctvom riadneho legislatívneho postupu.

(11)	Keďže týmto nariadením sa vykonávajú všetky opatrenia IATTC, článok 3 ods. 3, článok 4 ods. 3 a hlava IV nariadenia (ES) č. 520/2007 by sa mali vypustiť,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

KAPITOLA I

Všeobecné ustanovenia

Článok 1

Predmet úpravy

Týmto nariadením sa stanovujú riadiace, ochranné a kontrolné opatrenia súvisiace s rybolovom v oblasti, na ktorú sa vzťahuje dohovor, pokiaľ ide o populácie tuniakov a makrelovitých rýb, iných druhov rýb ulovených plavidlami loviacimi tuniaky a makrelovité ryby a druhov patriacich do toho istého ekosystému, ktoré sú dotknuté rybolovom populácií rýb, na ktoré sa vzťahuje dohovor, alebo ktoré sú na týchto populáciách závislé alebo sú s nimi spojené.

Článok 2

Rozsah pôsobnosti

1. Toto nariadenie sa vzťahuje na rybárske plavidlá Únie, ktoré sa používajú alebo sú určené na použitie na účely rybolovu v oblasti, na ktorú sa vzťahuje dohovor.

2. Pokiaľ nie je v tomto nariadení ustanovené inak, uplatňuje sa bez toho, aby boli dotknuté platné nariadenia v odvetví rybolovu, najmä nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2403 (10) a nariadenia Rady (ES) č. 1005/2008 (11), (ES) č. 1224/2009 (12) a (ES) č. 1185/2003 (13).

Článok 3

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

1.	„dohovor“ je Dohovor o posilnení Medziamerickej komisie pre tropické tuniaky ustanovenej dohovorom medzi Spojenými štátmi americkými a Kostarickou republikou v roku 1949;

2.	„oblasť dohovoru“ je geografická oblasť, na ktorú sa dohovor vzťahuje podľa článku III dohovoru;

3.	„druhy IATTC“ sú populácie tuniakov a makrelovitých rýb a iných druhov rýb ulovené plavidlami loviacimi tuniaky a makrelovité ryby v oblasti dohovoru;

„rybárske plavidlo Únie“ je plavidlo plaviace sa pod vlajkou členského štátu používané alebo určené na používanie na účely komerčného využívania rybolovných zdrojov vrátane podporných lodí, plavidiel na spracovanie rýb, plavidiel vykonávajúcich prekládku a nákladných plavidiel vybavených na prepravu produktov rybolovu okrem kontajnerových plavidiel;

5.	„zmluvná strana“ je zmluvná strana dohovoru;

6.	„vaková sieť“ je akákoľvek obchvatná sieť, ktorej spodná časť sa sťahuje sťahovacím lanom v spodnej časti siete, ktoré je prevlečené cez sériu kruhov pozdĺž spodného lana a ktorým sa sieť sťahuje a uzatvára;

7.	„tropické tuniaky“ sú tuniak okatý, tuniak žltoplutvý a tuniak pruhovaný;

8.	„dátové bóje“ sú unášané alebo ukotvené telesá na hladine, ktoré vládne alebo uznané vedecké organizácie alebo subjekty používajú na účely elektronického zberu environmentálnych údajov, a nie na podporu rybolovných činností, a ktoré boli nahlásené sekretariátu IATTC;

„zariadenie na zhlukovanie rýb“ alebo „FAD“ je akékoľvek ukotvené, unášané, nachádzajúce sa na hladine alebo ponorené teleso, ktoré umiestňujú alebo ktorého polohu sledujú plavidlá, okrem iného aj pomocou rádiových alebo satelitných bójí, na účely zhlukovania cieľových druhov tuniakov pri operáciách rybolovu vakovou sieťou;

10.	„interakcia“ s dátovými bójami je okrem iného obkolesenie bóje rybárskym výstrojom, priviazanie alebo pripojenie plavidla, rybárskeho výstroja alebo časti či segmentu plavidla na dátovú bóju, alebo preseknutie jej kotvového lana;

11.	„prevádzkovateľ“ je fyzická alebo právnická osoba, ktorá prevádzkuje alebo vlastní akýkoľvek podnik vykonávajúci akékoľvek činnosti súvisiace s ktoroukoľvek etapou výroby, spracovania, obchodovania, distribúcie a maloobchodného predaja produktov rybolovu a akvakultúry;

12.	„SAC“ je Vedecký poradný výbor zriadený na základe článku XI dohovoru;

13.	„prekládka“ je vyloženie všetkých alebo niektorých produktov rybolovu z paluby jedného plavidla na iné plavidlo;

14.	„regionálny register plavidiel“ je register plavidiel, ktorý vedie IATTC;

15.	„uznesenie“ sú záväzné opatrenia prijaté IATTC na základe článku VII dohovoru;

16.	„formulár IATTC na vyhlásenie o prekládke“ je dokument uvedený v prílohe 2 k uzneseniu C-12-07;

17.	„pozorovateľ“ je osoba, ktorú členský štát alebo zmluvná strana oprávnila a osvedčila na pozorovanie, monitorovanie a zhromažďovanie informácií na palube rybárskych plavidiel;

18.	„lovná šnúra“ je rybársky výstroj, ktorý pozostáva z hlavnej šnúry, ku ktorej sú pripevnené početné háčiky na nadväzných šnúrach (nadväzcoch), ktorých dĺžka a odstupy sa líšia v závislosti od cieľového druhu;

19.	„šnúry na lov žralokov“ sú jednotlivé lovné šnúry upevnené na plavákovú šnúru alebo priamo na plaváky používané na cielený lov žralokov podľa znázornenia na obrázku 1 v uznesení C-16-05;

20.	„veľký kruhový háčik“ je háčik, ktorého špička je kolmo zahnutá smerom k ramienku, takže má v zásade kruhový alebo oválny tvar, pričom špička háčika je od osi háčika vyhnutá o maximálne 10 stupňov;

21.	„dohoda“ je Dohoda o medzinárodnom programe na ochranu delfínov (AIDCP);

22.	„zapečatené nádrže“ sú akékoľvek priestory na palube lode určené na mrazenie, uchovávanie alebo skladovanie rýb, do ktorých bol zablokovaný prístup s cieľom zamedziť ich používaniu na uvedené účely;

23.	„WPFC“ je Komisia pre rybolov v západnom a strednom Tichom oceáne zriadená na základe Dohovoru o ochrane populácií rýb migrujúcich na veľké vzdialenosti a hospodárení s nimi v západnom a strednom Tichom oceáne (14);

24.

„oblasť spoločných kompetencií“ je oblasť, v ktorej sa prekrývajú geografické oblasti spravované IATTC a WCPFC. Uvedená oblasť leží v Tichom oceáne a je vymedzená týmito hranicami: rovnobežka 50° j. š. od priesečníka s poludníkom 150° z. d. po priesečník s poludníkom 130° z. d. a rovnobežka 4° j. š od priesečníka s poludníkom 150° z. d. po priesečník s poludníkom 130° z. d.

KAPITOLA II

Ochranné a riadiace opatrenia

Článok 4

Obdobia zákazu rybolovu pre plavidlá loviace tropických tuniakov vakovou sieťou

1. Na realizáciu zákazu rybolovu pre plavidlá na lov vakovou sieťou každý členský štát:

do 15. júna každého roka informuje Komisiu, ktoré z dvoch období zákazu rybolovu sa bude vzťahovať na jeho plavidlá, t. j. buď obdobie od 29. júla do 8. októbra, alebo obdobie od 9. novembra do 19. januára. Komisia do 15. júla každého roka oznámi sekretariátu IATTC uplatňované obdobie zákazu rybolovu;

b)	informuje o tomto období zákazu rybolovu všetky zainteresované strany vo svojom odvetví lovu tuniaka;

c)	do 15. júna každého roku informuje Komisiu o uskutočnení týchto krokov;

d)	zabezpečí, aby plavidlá, ktoré sa plavia pod jeho vlajkou, nelovili v oblasti dohovoru počas celého trvania obdobia zákazu rybolovu.

2. V prípade, že rybárske plavidlo Únie nemôže vyplávať na more v období mimo obdobia zákazu uvedeného v odseku 1 písm. a) následkom udalosti spôsobenej vyššou mocou, ktorá spočíva v znefunkčnení rybárskeho plavidla počas operácií rybolovu mechanickým poškodením, poškodením konštrukcie, požiarom alebo explóziou, počas aspoň 75 po sebe nasledujúcich dní, príslušný členský štát môže zaslať Komisii žiadosť o výnimku pre rybolov počas obdobia zákazu rybolovu spolu s dôkazmi, na základe ktorých môže preukázať, že plavidlo nevyplávalo na more z dôvodov vyššej moci. Žiadosť treba Komisii zaslať najneskôr dva týždne po pozastavení rybolovných činností, ku ktorému došlo z dôvodov vyššej moci. Komisia žiadosť posúdi a v relevantných prípadoch ju postúpi sekretariátu IATTC na posúdenie IATTC najneskôr jeden mesiac po pozastavení rybolovných činností, ku ktorému došlo z dôvodov vyššej moci.

3. Ak Komisia oznámi členskému štátu, že IATTC žiadosť uvedenú v odseku 2 schválila:

v prípade, že plavidlo nedodržalo obdobie zákazu rybolovu v tom istom roku, keď sa vyskytli dôvody vyššej moci, plavidlo musí dodržať skrátené obdobie zákazu rybolovu v trvaní 40 po sebe nasledujúcich dní v jednom z dvoch období zákazu rybolovu v danom roku, a nie počas celého trvania zákazu rybolovu stanoveného v odseku 1 písm. a); Komisia o zvolenom období zákazu rybolovu okamžite informuje sekretariát IATTC, alebo

v prípade, že plavidlo už dodržalo obdobie zákazu rybolovu v tom istom roku, keď sa vyskytli dôvody vyššej moci, plavidlo musí dodržať skrátené obdobie zákazu rybolovu v trvaní 40 po sebe nasledujúcich dní v nasledujúcom roku v jednom z dvoch období zákazu rybolovu pre daný rok, a Komisiu treba o tom informovať najneskôr 15. júla daného roku.

4. Každé plavidlo, ktoré dostalo výnimku stanovenú v odseku 3, musí mať na palube oprávneného pozorovateľa.

5. Okrem zákazu rybolovu uvedeného v odseku 1 sa rybolov tropických tuniakov v oblasti medzi 96° a 110° z. d. a medzi 4° s. š. a 3° j. š. zakazuje aj od 9. októbra do 8. novembra každého roka.

Článok 5

Zákaz rybolovu pomocou dátových bójí

1. Kapitáni plavidiel zabezpečia, aby ich plavidlá neboli v interakcii s dátovými bójami v oblasti dohovoru.

2. Zakazuje sa používať rybársky výstroj v zóne do jednej námornej míle od dátovej bóje ukotvenej v oblasti dohovoru.

3. Zakazuje sa vziať na palubu dátovú bóju, pokiaľ členský štát, zmluvná strana alebo vlastník, ktorí sú zodpovední za danú bóju, to výslovne nepovolí alebo o to nepožiada.

4. Ak sa rybársky výstroj zakliesni do štruktúry dátovej bóje, zakliesnený rybársky výstroj sa odstráni tak, aby sa dátová bója čo možno najmenej poškodila.

5. Rybárske plavidlá Únie môžu vykonávať vedecké výskumné programy, ktoré boli formálne oznámené IATTC, aj v zóne do jednej námornej míle od dátovej bóje, pokiaľ nedôjde k interakcii uvedených plavidiel s dátovou bójou ani nepoužijú rybársky výstroj v zmysle odsekov 1 a 2.

Článok 6

Zariadenia na zhlukovanie rýb (FAD)

1. Zariadenia FAD sa aktivujú výhradne na palube plavidiel Únie na lov vakovou sieťou.

2. Zariadenie FAD sa považuje za aktívne, keď sa umiestni na mori, začne vysielať svoju polohu a jeho polohu sleduje plavidlo, jeho vlastník alebo jeho prevádzkovateľ.

3. Rybárske plavidlá Únie nahlasujú Komisii každodenné informácie o všetkých aktívnych zariadeniach FAD, pričom časový interval medzi jednotlivými hláseniami musí byť minimálne 60 dní a maximálne 90 dní. Komisia bezodkladne postúpi dané informácie sekretariátu IATTC.

4. Prevádzkovatelia rybárskych plavidiel Únie zaznamenávajú a nahlasujú členským štátom každú interakciu so zariadeniami FAD. Pre každú takúto interakciu sa zaznamenávajú tieto informácie:

a)	poloha zariadenia FAD;

b)	dátum a hodina umiestnenia zariadenia FAD;

c)	identifikácia zariadenia FAD podľa IATTC (napríklad označenie zariadenia FAD alebo identifikácia signalizačného majáka; typ bóje alebo akákoľvek inú informácia, vďaka ktorej možno identifikovať vlastníka);

d)	typ zariadenia FAD (ako sú ukotvené zariadenie FAD, unášané prírodné zariadenie FAD, unášané umelé zariadenie FAD);

e)	konštrukčné vlastnosti zariadenia FAD (rozmery a materiál plávajúcej časti a štruktúry pod hladinou);

f)	typ činnosti (nahodenie siete v blízkosti zariadenia FAD, umiestnenie zariadenia FAD alebo vytiahnutie, vyhľadanie, strata, zásah do elektronického vybavenia atď.);

g)	ak je činnosťou nahodenie siete, aj výsledky záťahu z hľadiska úlovkov a vedľajších úlovkov a

h)	vlastnosti akejkoľvek pripojenej bóje alebo lokalizačného vybavenia (systém určovania polohy, prítomnosť alebo neprítomnosť sonaru atď.).

5. Členské štáty zašlú Komisii údaje zozbierané za predchádzajúci kalendárny rok najneskôr 75 dní pred každým pravidelným zasadnutím SAC. Komisia postúpi tieto informácie sekretariátu IATTC najneskôr 60 dní pred zasadnutím SAC.

6. Identifikácia a konštrukcia a umiestnenie zariadení FAD rybárskymi plavidlami Únie musia byť v súlade s prílohami I a II k uzneseniu C-19-01.

Článok 7

Prekládky v prístave

Všetky prekládky druhov IATTC v oblasti dohovoru sa musia uskutočňovať v prístave.

KAPITOLA III

Ochrana morských druhov

Oddiel 1

Druhy pásožiabrovcov

Článok 8

Žralok dlhoplutvý

1. Zakazuje sa ponechávať na palube, prekladať, vyloďovať, uskladňovať, predávať alebo ponúkať na predaj časti tiel alebo celé telá jedincov žraloka dlhoplutvého (Carcharhinus longimanus).

2. Ak boli jedince žraloka dlhoplutvého dotiahnuté k boku plavidla, musia sa v rámci možností nezranené urýchlene vypustiť do mora.

3. Členské štáty zaznamenávajú, okrem iného prostredníctvom programov pozorovateľov, počet odhodených a vypustených jedincov žraloka dlhoplutvého s uvedením stavu (mŕtve alebo živé) vrátane tých, ktoré boli vypustené do mora na základe odseku 2.

Článok 9

Mobulovité

1. Zakazuje sa ponechávať na palube, prekladať, vyloďovať, uskladňovať, predávať alebo ponúkať na predaj časti tiel alebo celé telá jedincov mobulovitých (ku ktorým patria aj manty a mobuly) ulovených v oblasti dohovoru.

2. Ak sa jedince mobulovitých neúmyselne ulovia a zmrazia v rámci operácie plavidla na lov vakovou sieťou, toto plavidlo odovzdá celé telá týchto jedincov zodpovedným orgánom v mieste vylodenia. Jedince mobulovitých odovzdané uvedeným spôsobom sa nesmú predať ani byť predmetom výmenného obchodu, možno ich však darovať na účely domácej ľudskej spotreby.

3. Neúmyselne ulovené jedince mobulovitých sa musia v rámci možností nezranené urýchlene vypustiť do mora hneď po spozorovaní ich prítomnosti v sieti, na háčiku alebo na palube. Vypustenie do mora sa musí v zmysle usmernení v prílohe 1 k uzneseniu IATTC C-15-04 vykonať tak, aby sa minimalizovali zranenia ulovených jedincov mobulovitých a bez toho, aby bola ohrozená bezpečnosť osôb.

4. Členské štáty zaznamenávajú, okrem iného prostredníctvom programov pozorovateľov, počet odhodených a vypustených jedincov mobulovitých s uvedením stavu (mŕtve alebo živé) vrátane tých, ktoré boli vypustené do mora na základe odseku 2.

Článok 10

Žralok hodvábny

1. Zakazuje sa ponechávať na palube, prekladať, vyloďovať, uskladňovať, predávať alebo ponúkať na predaj časti tiel alebo celé telá jedincov žraloka hodvábneho (Carcharhinus falciformis) ulovených v oblasti dohovoru plavidlami na lov vakovou sieťou.

2. Ak sa jedince žraloka hodvábneho neúmyselne ulovia a zmrazia v rámci operácií plavidla na lov vakovou sieťou a ak sú v mieste vylodenia prítomné vládne orgány, odovzdajú sa im celé telá jedincov žraloka hodvábneho. Ak vládne orgány nie sú k dispozícii, celé telá odovzdaných jedincov žraloka hodvábneho sa nesmú predať ani byť predmetom výmenného obchodu, možno ich však darovať na účely domácej ľudskej spotreby. Jedince žraloka hodvábneho odovzdané týmto spôsobom sa musia nahlásiť sekretariátu IATTC.

3. Plavidlá na lov lovnou šnúrou, ktoré náhodne lovia žraloky, musia obmedziť vedľajšie úlovky žraloka hodvábneho na maximálne 20 % hmotnosti celkového úlovku získaného pri jednom rybárskom výjazde.

4. Rybárske plavidlá Únie nesmú loviť žraloka hodvábneho v miestach rodenia identifikovaných komisiou IATTC.

Článok 11

Veľžralok bodkovaný

1. Rybárske plavidlá Únie nesmú použiť vakovú sieť na lov v húfoch tuniakov, ktoré sú sprievodným druhom veľžraloka bodkovaného (Rhincodon typus), ak sa tento živočích spozoruje ešte pred nasadením siete.

2. V prípade, že jedince veľžraloka bodkovaného nie sú úmyselne obkolesené vo vakovej sieti, kapitán plavidla:

a)	zabezpečí, aby sa podnikli všetky primerané kroky na ich bezpečné vypustenie do mora, a

nahlásiť túto udalosť členskému štátu, vrátane počtu predmetných jedincov, podrobností o spôsobe, dôvodoch a mieste obkolesenia, krokoch podniknutých na ich bezpečné vypustenie do mora a posúdenia stavu jedincov pri vypustení do mora (vrátane informácie, či boli niektoré jedince vypustené do mora živé, ale následne uhynuli).

3. Na vyslobodenie jedincov žraloka bodkovaného z vakovej siete sa nesmie použiť ťahanie motorovým člnom.

Článok 12

Bezpečné vypustenie žralokov plavidlami na lov vakovou sieťou

1. Rybárske plavidlá Únie musia (živé alebo mŕtve) ulovené zranené žraloky, ktoré neponechávajú na palube v nezranenom stave, v rámci možností urýchlene vypustiť do mora hneď po spozorovaní ich prítomnosti v sieti alebo na palube bez toho, aby bola ohrozená bezpečnosť osôb.

2. Ak je žralok pri ulovení vakovou sieťou živý a neponechá sa na palube, musí sa vypustiť do mora nasledujúcim spôsobom, alebo rovnako účinným spôsobom:

a)	žraloky sa zo siete vyslobodia tak, že sa do oceánu vypustia priamo zo sieťového podberáka;

b)	žraloky, ktoré nemožno vypustiť do mora bez toho, aby bola ohrozená bezpečnosť osôb pred ich vyložením na palubu, sa do mora vrátia čím skôr, buď použitím rampy, ktorá vedie do otvoru na boku lode, alebo havarijným záchranným otvorom, a

c)	ak nie je k dispozícii ani rampa, ani havarijný záchranný otvor, žraloky sa spustia do vody pomocou popruhov alebo nakladacej siete s použitím palubného žeriavu alebo iného zariadenia, pokiaľ je k dispozícii.

Pri manipulácii so žralokmi sa zakazuje používať vylovovacie háky, háky alebo podobné nástroje. Žraloky sa nesmú dvíhať za hlavu, chvost, žiabrové štrbiny, spirákulum, ani pomocou viazacieho drôtu ovinutého okolo tela žraloka alebo zavedeného to tela žraloka, a telo žraloka sa nesmie prepichovať (napríklad na prevlečenie kábla na zdvihnutie žraloka).

Článok 13

Zákaz používania šnúr na lov žralokov plavidlami na lov lovnou šnúrou

Rybárske plavidlá Únie na lov lovnou šnúrou nesmú používať šnúry na lov žralokov.

Článok 14

Zber údajov o druhoch žralokov

1. Kapitáni rybárskych plavidiel Únie zbierajú údaje o úlovkoch žraloka hodvábneho a mlatkohlavovitých a zasielajú ich členským štátom, ktoré ich do 31. marca každého roku zašlú Komisii. Komisia postúpi údaje sekretariátu IATTC.

2. Pozorovatelia prítomní na rybárskych plavidlách Únie zaznamenávajú počet a stav (mŕtve alebo živé) jedincov žraloka hodvábneho a mlatkohlavovitých, ktoré boli ulovené a vypustené do mora.

Oddiel 2

Iné druhy

Článok 15

Morské vtáky

1. Plavidlá na lov lovnou šnúrou, ktoré používajú hydraulické, mechanické alebo elektrické systémy a ktoré lovia druhy, na ktoré sa vzťahuje dohovor, v oblasti severne od 23° s. š. a južne od 30° j. š., a v oblasti severne od 23° s. š. a južne od 30° j. š., ako aj v oblasti ohraničenej pobrežím na 2° s. š., západne po 2°s. š.-95° z. d., južne po 15° j. š. – 95° z. d., východne po 15° j. š. – 85° z. d. a južne po 30° j. š.. musia uplatniť aspoň dve zo zmierňujúcich opatrení uvedených v tabuľke v prílohe k tomuto nariadeniu, z čoho aspoň jedno musí byť opatrenie uvedené v stĺpci A. Plavidlá nesmú použiť to isté opatrenie, ktoré je uvedené v stĺpci A aj v stĺpci B.

2. Bez ohľadu na odsek 1 nahadzovanie lovnej šnúry z boku plavidla s použitím záveskovej bariéry a zaťažených nadväzných šnúr je povolené len v oblasti severne od 23° s. š. až dovtedy, kým výskum nepotvrdí užitočnosť tohto opatrenia vo vodách južne od 30° j. š. Bočné nahadzovanie lovnej šnúry s použitím záveskovej bariéry a zaťažených nadväzných šnúr zo stĺpca A sa považuje za dve zmierňujúce opatrenia.

3. Ak sa šnúra tori vyberie zo stĺpca A aj stĺpca B, považuje sa to za súbežné používanie dvoch (t. j. párových) šnúr tori.

Článok 16

Morské korytnačky

1. Rybárske plavidlá Únie musia bezodkladne vypustiť do mora všetky morské korytnačky spôsobom, pri ktorom sa v rámci možností minimalizuje ich zranenie, a to bez toho, aby bola ohrozená bezpečnosť osôb. Aspoň jeden člen posádky rybárskeho plavidla Únie musí byť vyškolený v technikách manipulácie s morskými korytnačkami a ich vypúšťania do mora, aby sa zvýšila pravdepodobnosť ich prežitia po vypustení.

2. Členské štáty pokračujú v účasti na výskume a v jeho podpore s cieľom identifikovať techniky na účinnejšiu elimináciu vedľajších úlovkov korytnačiek pri love všetkými typmi výstroja používaného vo východnom Tichom oceáne.

3. Kapitán plavidla je povinný:

zamedzovať v rámci možností obkoleseniu morských korytnačiek a mať na palube a v prípade potreby použiť nástroje na bezpečné vypustenie morských korytnačiek do mora a prijať všetky primerané opatrenia v prípade spozorovania prítomnosti morskej korytnačky vo vakovej sieti s cieľom zabezpečiť ich bezpečné vypustenie do mora;

b)	prijať opatrenia potrebné na monitorovanie prípadného výskytu zakliesnenia morských korytnačiek v zariadeniach FAD a zabezpečiť, aby sa všetky korytnačky zakliesnené v zariadeniach FAD vypustili do mora;

c)	zaznamenávať každú spozorovanú interakciu s morskými korytnačkami, ku ktorej došlo pri operáciách rybolovu vakovou sieťou, a nahlásiť takéto informácie vnútroštátnym orgánom.

4. Kapitáni plavidiel na lov lovnou šnúrou sú povinní:

a)	mať na palube a v prípade interakcie s morskou korytnačkou použiť potrebné vybavenie (napríklad nástroje na odstraňovanie háčikov, rezačky šnúr a podberáky) na urýchlené vypustenie náhodne ulovených morských korytnačiek do mora;

b)	v prípade, že väčšina háčikov sa nachádza v hĺbke menej ako 100 metrov, použiť jedno z týchto dvoch zmierňujúcich opatrení: veľké kruhové háčiky alebo ako návnady použiť len ryby;

c)	nahlásiť každú interakciu vnútroštátnym orgánom.

5. Členské štáty musia podporovať výskum a vývoj modifikácií konštrukcie zariadení FAD, ktorých cieľom je znížiť výskyt zakliesňovania morských korytnačiek, ako aj prijímať opatrenia na propagáciu používania takých konštrukcií, ktoré sa v tomto smere považujú za účinné.

Článok 17

Ochrana delfínov

Iba rybárske plavidlá Únie, ktoré pôsobia za podmienok stanovených v dohode a ktorým sa pridelil limit úhynu delfínov (LÚD), sú oprávnené obkolesiť húfy alebo skupiny delfínov vakovou sieťou pri love tuniaka žltoplutvého v oblasti dohovoru.

KAPITOLA IV

Vedeckí pozorovatelia

Článok 18

Vedeckí pozorovatelia na plavidlách na lov lovnou šnúrou

1. Členské štáty zabezpečia, aby plavidlá na lov lovnou šnúrou plaviace sa pod ich vlajkou mali na palube vedeckého pozorovateľa, ktorý pokryje aspoň 5 % rybolovného úsilia ich plavidiel s najväčšou dĺžkou viac ako 20 metrov.

2. Vedeckí pozorovatelia zaznamenávajú úlovky cieľových druhov rýb, zloženie úlovku podľa druhov a všetky ostatné dostupné biologické informácie, ako aj každú interakciu s necieľovými druhmi, ako sú morské korytnačky, morské vtáky a žraloky.

3. Vedeckí pozorovatelia na palube rybárskych plavidiel Únie zasielajú orgánom členského štátu správu o týchto pozorovaniach najneskôr 15 dní po ukončení každého rybárskeho výjazdu. Správu treba zaslať Komisii v súlade s článkom 25 ods. 5

Článok 19

Bezpečnosť vedeckých pozorovateľov na mori

1. Týmto článkom nie sú dotknuté povinnosti pozorovateľov a povinnosti kapitána plavidla stanovené v prílohe II k dohode.

2. Kapitán plavidla:

a)	prijme všetky potrebné opatrenia, ktorými sa zabezpečí, aby pozorovatelia mohli kompetentne a bezpečne plniť svoje úlohy;

b)	vynasnaží sa zabezpečiť, aby pozorovatelia neboli stále vysielaní na rovnaké plavidlo;

c)	v rámci možností zabezpečí, aby mal pozorovateľ počas svojej prítomnosti na palube vhodnú stravu a ubytovanie na rovnakej úrovni, ako majú k dispozícii dôstojníci;

d)	zabezpečí, aby všetka potrebná spolupráca s pozorovateľmi prebiehala tak, aby mohli bezpečne plniť svoje úlohy; okrem iného sa im v prípade potreby poskytne prístup k úlovkom ponechaným na palube aj úlovkov, ktoré sa majú odhodiť.

3. Členské štáty prijmú opatrenia na zabezpečenie bezpečnosti pozorovateľov a členov posádky v súlade s uznesením IATTC C-11-08 o zvýšení bezpečnosti pozorovateľov na mori, ako aj v súlade s relevantnými únijnými a medzinárodnými pracovnými normami, najmä so smernicou Rady 89/391/EHS (15), smernicou Rady (EÚ) 2017/159 (16), Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce o práci v odvetví rybolovu z roku 2007 (č.188) a Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce o násilí a obťažovaní z roku 2019 (č. 190).

4. Členské štáty zabezpečia, aby pozorovatelia spĺňali kvalifikačné kritériá stanovené v prílohe II k dohovoru.

5. V prípade úmrtia, nezvestnosti alebo pravdepodobného spadnutia pozorovateľa cez palubu kapitán plavidla:

a)	zabezpečí, aby rybárske plavidlo Únie okamžite pozastavilo všetky operácie rybolovu;

b)	zabezpečí, aby rybárske plavidlo Únie v prípade nezvestnosti alebo pravdepodobného spadnutia pozorovateľa cez palubu okamžite začalo pátraciu a záchrannú operáciu, pričom pátranie musí trvať aspoň 72 hodín, pokiaľ vlajkový členský štát nevydá pokyn v pátraní pokračovať;

c)	okamžite informuje vlajkový členský štát a vysielajúci subjekt;

d)	okamžite upozorní ďalšie plavidlá v blízkosti všetkými dostupnými komunikačnými prostriedkami;

e)	v plnej miere spolupracuje pri každej pátracej a záchrannej operácii a po ukončení takej pátracej a záchrannej operácii vydá rozkaz, aby sa plavidlo doplavilo do najbližšieho prístavu na účely ďalšieho vyšetrovania, v súlade s dohodou medzi vlajkovým štátom a vysielajúcim subjektom;

f)	poskytne správu o incidente vysielajúcemu subjektu a vlajkovému členskému štátu a

g)	v plnej miere spolupracuje pri každom úradnom vyšetrovaní tohto incidentu, uchová všetky potenciálne dôkazy a osobné veci a ponechá v pôvodnom stave priestory, v ktorých bol ubytovaný zosnulý alebo nezvestný pozorovateľ.

6. V prípade úmrtia pozorovateľa kapitán plavidla v najväčšej možnej miere zabezpečí uchovanie tela dobrom stave na účely pitvy a vyšetrovania.

7. V prípade, že pozorovateľ trpí vážnym ochorením alebo utrpí vážne zranenie, ktoré ohrozuje jeho život alebo zdravie či bezpečnosť z dlhodobého hľadiska, kapitán plavidla:

a)	zabezpečí, aby rybárske plavidlo Únie okamžite pozastavilo operácie rybolovu;

b)	okamžite informuje vlajkový členský štát a vysielajúci subjekt;

c)	prijme všetky primerané opatrenia na zabezpečenie starostlivosti o pozorovateľa a poskytnutie takého lekárskeho ošetrenia, ktoré je dostupné a realizovateľné na palube, a v relevantných prípadoch sa snaží získať externé lekárske poradenstvo;

v prípade, že dostane pokyny od vysielajúceho subjektu a ešte nedostal pokyny od vlajkového členského štátu, uľahčí čo najskoršie vylodenie pozorovateľa a jeho prevoz do zdravotníckeho zariadenia vybaveného na poskytnutie potrebnej starostlivosti vyplývajúcej z pokynov vlajkového členského štátu alebo vysielajúceho subjektu, a

e)	v plnej miere spolupracuje pri každom vyšetrovaní príčiny choroby alebo zranenia.

8. Bez toho, aby boli dotknuté povinnosti kapitána plavidla, a na účely odsekov 5 až 7, vlajkový členský štát zabezpečí, aby bolo bezodkladne informované príslušné námorné záchranné koordinačné stredisko, vysielajúci subjekt a sekretariát IATTC, a poskytne im správu o prijatých opatreniach.

9. V prípade, že existuje dôvodné podozrenie, že pozorovateľa niekto napadol, zastrašoval, vyhrážal sa mu alebo ho obťažoval tak, že to spôsobilo ohrozenie zdravia alebo bezpečnosti pozorovateľa, a pozorovateľ alebo vysielajúci subjekt požiada, aby vlajkový členský štát uvoľnil pozorovateľa z rybárskeho plavidla Únie, má kapitán plavidla tieto povinnosti:

a)	okamžite prijme opatrenia na zachovanie bezpečnosti pozorovateľa a upokojí a vyrieši situáciu na palube;

b)	okamžite o situácii informuje vlajkový členský štát a vysielajúci subjekt, pričom uvedie aj stav pozorovateľa a miesto, kde sa nachádza;

c)	uľahčí bezpečné vylodenie pozorovateľa takým spôsobom a na takom mieste, ako sa dohodli členský štát a vysielajúci subjekt, pričom musí ísť o miesto, kde sa dá vykonať potrebné lekárske ošetrenie, a

d)	v plnej miere spolupracuje pri každom úradnom vyšetrovaní daného incidentu.

10. V prípade, že existuje dôvodné podozrenie, že pozorovateľa niekto napadol, zastrašoval, vyhrážal sa mu alebo ho obťažoval tak, že to spôsobilo ohrozenie zdravia alebo bezpečnosti pozorovateľa, ale ani pozorovateľ, ani vysielajúci subjekt nepožiada vlajkový členský štát o uvoľnenie pozorovateľa z rybárskeho plavidla, má kapitán plavidla tieto povinnosti:

a)	okamžite prijme opatrenia na zachovanie bezpečnosti pozorovateľa a upokojí a vyrieši situáciu na palube;

b)	okamžite o situácii informuje vlajkový členský štát a vysielajúci subjekt a

c)	v plnej miere spolupracuje pri každom úradnom vyšetrovaní daného incidentu.

11. V prípade, že po vylodení pozorovateľa z rybárskeho plavidla vysielajúci subjekt identifikuje, napríklad pri podávaní hlásenia pozorovateľa, incident súvisiaci s útokom na pozorovateľa alebo jeho obťažovaním, ku ktorému došlo počas jeho prítomnosti na palube rybárskeho plavidla, vysielajúci subjekt o tom písomne informuje vlajkový členský štát a sekretariát IATTC.

12. Po prijatí oznámenia uvedeného v odseku 10 písm. b) vlajkový členský štát:

a)	vyšetrí incident na základe informácií od vysielajúceho subjektu, na základe toho vyhotoví správu o incidente a v reakcii na výsledky vyšetrovania prijme všetky náležité opatrenia;

b)	v plnej miere spolupracuje pri každom úradnom vyšetrovaní, ktoré vedie vysielajúci subjekt, a okrem iného poskytne správu o výsledkoch vyšetrovania incidentu vysielajúcemu subjektu a príslušným orgánom a

c)	oboznámi vysielajúci subjekt a IATTC s výsledkami vyšetrovania a so všetkými opatreniami, ktoré prípadne prijal.

13. Vnútroštátny pozorovateľ má tieto povinnosti:

a)	v prípade úmrtia, nezvestnosti alebo pravdepodobnom spadnutí pozorovateľa cez palubu pri plnení si povinností okamžite informuje vlajkový členský štát;

b)	v plnej miere spolupracuje pri každej pátracej a záchrannej operácii;

c)	v plnej miere spolupracuje pri každom úradnom vyšetrovaní incidentu týkajúceho sa pozorovateľa;

d)	v prípade vážnej choroby alebo vážneho zranenia pozorovateľa uľahčí čo možno najrýchlejšie vylodenie a nahradenie tohto pozorovateľa;

e)	v prípade, že pozorovateľa niekto napadol, zastrašoval, vyhrážal sa mu alebo ho obťažoval tak, že si želá opustiť plavidlo, uľahčí čo možno najrýchlejšie vylodenie tohto pozorovateľa, a

f)	na požiadanie poskytne členskému štátu kópiu správy pozorovateľa o údajných incidentoch týkajúcich sa napadnutia alebo obťažovania pozorovateľa.

14. Príslušné vysielajúce subjekty a členské štáty spolupracujú pri nimi vedených vyšetrovaniach a okrem iného si poskytujú správy o incidentoch uvedených v odsekoch 5 až 11 s cieľom a uľahčiť v relevantných prípadoch vyšetrovanie.

KAPITOLA V

Požiadavky na plavidlá

Článok 20

Regionálny register plavidiel

1. Za každé plavidlo pod svojou právomocou, ktoré sa má zapísať do regionálneho registra plavidiel, členské štáty poskytnú Komisii tieto informácie:

a)	názov rybárskeho plavidla Únie, registračné číslo, predchádzajúce názvy (ak sú známe) a prístav registrácie;

b)	fotografia plavidla, na ktorej vidno jeho registračné číslo;

c)	prípadná predchádzajúca vlajka (ak je známa);

d)	prípadný medzinárodný rádiový volací znak;

e)	meno a adresa vlastníka alebo vlastníkov;

f)	dátum a miesto výroby;

g)	dĺžka, šírka a bočná výška;

h)	typ a kapacita mraziarenského zariadenia (v metroch kubických);

i)	počet a kapacita nákladových priestorov na ryby (v metroch kubických) a v prípade plavidiel na lov vakovou sieťou podľa možnosti aj rozdelenie kapacity podľa nákladových priestorov na ryby;

j)	v relevantných prípadoch meno a adresa prevádzkovateľa (prevádzkovateľov) a správcu (správcov);

k)	typ plavidla;

l)	typ metódy alebo metód rybolovu;

m)	hrubá priestornosť;

n)	výkon hlavného motora alebo motorov;

o)	hlavné cieľové druhy a

p)	číslo pridelené Medzinárodnou námornou organizáciou (IMO).

2. Každý členský štát urýchlene oznámi Komisii všetky zmeny informácií týkajúcich sa prvkov uvedených v odseku 1. Komisia bezodkladne postúpi tieto informácie sekretariátu IATTC.

3. Každý členský štát zároveň urýchlene oznámi Komisii:

a)	všetky informácie doplnené do záznamu;

všetky informácie vymazané zo záznamu z týchto dôvodov:

i)	vlastník alebo prevádzkovateľ plavidla sa dobrovoľne vzdal oprávnenia na rybolov alebo ho neobnovil;

ii)	došlo k odobratiu oprávnenia na rybolov udeleného plavidlu;

iii)	plavidlo už nie je oprávnené plaviť sa pod jeho vlajkou;

iv)	došlo k likvidácii, vyradeniu z prevádzky alebo strate plavidla a

c)	všetky ďalšie vymazané informácie, ktoré nie sú uvedené v písmene b).

4. Členské štáty nahlásia Komisii do 30. mája každého roku rybárske plavidlá Únie zapísané v regionálnom registri plavidiel, ktoré sa plavia sa pod ich vlajkou a ktoré od 1. januára do 31. decembra predchádzajúceho roku aktívne lovili v oblasti dohovoru druhy, na ktoré sa vzťahuje dohovor. Komisia bezodkladne postúpi tieto informácie sekretariátu IATTC.

5. Komisia požiada členské štáty o poskytnutie kompletných údajov pre plavidlá plaviace sa pod ich vlajkou v súlade s odsekom 1, ak uvedené členské štáty neposkytli všetky požadované informácie.

Článok 21

Zapečatené nádrže

1. Zapečatená nádrž sa musí fyzicky uzavrieť tak, aby sa s ňou nedalo manipulovať a aby nebola prepojená s akýmkoľvek iným priestorom na palube, a aby sa nedala používať na akýkoľvek iný druh uskladnenia.

2. Členské štáty prijmú potrebné opatrenia na kontrolu a overenie nádrží, ktoré sa zapečaťujú prvýkrát.

3. Každé plavidlo, ktoré má jednu alebo viac nádrží zapečatených na zníženie ich objemu zaznamenaného v regionálnom registri plavidiel, musí mať na palube pozorovateľa z AIDCP.

4. Zapečatené nádrže je možné otvoriť iba v prípade núdzovej situácie. Ak sa zapečatená nádrž otvorí na mori, pri jej otvorení aj opätovnom zapečatení musí byť prítomný pozorovateľ.

5. Každé mraziarenské zariadenie v zapečatenej nádrži sa musí znefunkčniť.

6. Kapitán plavidla informuje pozorovateľov, že na palube sú zapečatené nádrže. Pozorovatelia nahlásia sekretariátu IATTC každý prípad, keď bola zapečatená nádrž použitá na uskladnenie rýb.

KAPITOLA VI

Údaje a štatistický doklad

Článok 22

Poskytovanie údajov

1. Členské štáty zabezpečia, aby sa Komisii každoročne poskytovali všetky relevantné informácie o úlovkoch za všetky ich plavidlá, ktoré lovia druhy patriace do rozsahu pôsobnosti dohovoru.

2. Členské štáty poskytujú na základe lodných denníkov a záznamov o vykládke údaje v rámci možností buď rozčlenené podľa druhov rýb a rybárskeho výstroja, alebo v súhrnnej forme ako v tabuľke uvedenej v uznesení IATTC C-03-05, pričom údaje o úlovkoch a rybolovnom úsilí sa uvádzajú minimálne na úrovni 3 a v rámci možností sa tieto údaje spolu s údajmi o dĺžkovej štruktúre úlovkov uvádzajú na úrovniach 1 a 2.

3. Súhrnné údaje za každý rok vo forme tabuľky podľa odseku 2 sa Komisii musia poskytnúť do 31. mája nasledujúceho roku. Komisia postúpi dané informácie sekretariátu IATTC do 30. júna.

Článok 23

Štatistický doklad o pôvode úlovkov tuniaka okatého

1. Všetky jedince tuniaka okatého, ktoré sa dovážajú na územie Únie, musia mať ako sprievodný doklad buď štatistický doklad o pôvode úlovkov tuniaka okatého alebo prípadne osvedčenie IATTC o opätovnom vývoze, ktoré v oboch prípadoch vystaví IATTC (17). Na jedince tuniaka okatého, ktoré boli ulovené vakovými sieťami a loďami s návnadou a sú primárne určené na ďalšie spracovanie v konzervárni, sa požiadavka týkajúca sa štatistického dokladu nevzťahuje.

2. Štatistický doklad IATTC o pôvode úlovkov tuniaka okatého musia potvrdiť orgány vlajkového členského štátu plavidla, ktoré tuniaky ulovilo. Osvedčenie IATTC o opätovnom vývoze tuniaka okatého musia potvrdiť orgány členského štátu, ktorý tuniaky opätovne vyviezol.

3. Členské štáty, ktoré dovážajú tuniaka okatého, každoročne nahlásia Komisii obchodné údaje zozbierané ich orgánmi, a to do 1. apríla za obdobie od 1. júla do 31. decembra predchádzajúceho roka a do 1. októbra za obdobie od 1. januára do 30. júna aktuálneho roka. Komisia bezodkladne postúpi tieto informácie sekretariátu IATTC.

4. Členské štáty, ktoré vyvážajú tuniaka okatého, preskúmajú obchodné údaje po získaní údajov o dovoze uvedených v odseku 3 a výsledky nahlásia Komisii. Komisia bezodkladne postúpi tieto informácie sekretariátu IATTC.

5. Členské štáty potvrdia štatistické doklady súvisiace s prekládkou v prístave, ktorú vykonali plavidlá na lov lovnou šnúrou, ktoré sa plavia pod ich vlajkou v prípade, že prekládka prebehla v súlade s týmto nariadením, a na základe informácií získaných vďaka programu pozorovateľov IATTC.

6. Členské štáty, ktoré potvrdzujú štatistický doklad v súvislosti s prekládkami vykonanými plavidlom na lov lovnou šnúrou, ktoré sa plaví pod jeho vlajkou, zabezpečia, aby informácie zodpovedali úlovkom nahláseným za každé plavidlo na lov lovnou šnúrou.

7. Všetky tuniaky a makrelovité ryby a žraloky vylodené v Únii alebo dovezené do Únie, či už nespracované, alebo po spracovaní na palube, a ktorých prekládka sa uskutočnila na mori, musí až do prvého predaja sprevádzať vyhlásenie ICCAT o prekládke.

KAPITOLA VII

Záverečné ustanovenia

Článok 24

Oblasť spoločných kompetencií

1. Rybárske plavidlá Únie, ktoré sú zapísané iba v registri IATTC, musia pri rybolove v oblasti spoločných kompetencií uplatňovať ochranné a riadiace opatrenia IATTC.

2. V prípade plavidiel, ktoré sú zapísané v registri WCPFC aj v registri IATTC, musia vlajkové členské štáty skôr, ako tieto plavidlá začnú vykonávať rybolov v oblasti spoločných kompetencií, oznámiť Komisii, ktorý z dvoch súborov ochranných a riadiacich opatrení prijatých týmito organizáciami budú plavidlá plaviace sa pod ich vlajkou uplatňovať pri rybolove v oblasti spoločných kompetencií. Takého oznámenie musí mať platnosť minimálne tri roky.

Článok 25

Podávanie správ

1. Členské štáty predkladajú Komisii do 15. júna každého roku vnútroštátnu správu za predchádzajúci rok, ktorá sa týka ich systému dodržiavania predpisov a opatrení prijatých na vykonávanie opatrení IATTC vrátane všetkých kontrol, ktoré uložili ich flotilám, a všetkých opatrení na monitorovanie, kontrolu a dodržiavanie predpisov, ktoré prijali na zabezpečenie zhody s takýmito kontrolami.

2. Členské štáty každoročne do 15. apríla nahlasujú za predchádzajúci rok údaje o úlovkoch, údaje o rybolovnom úsilí rozčlenené podľa typu výstroja, údaje o vylodeniach žralokov a obchode so žralokmi rozčlenené podľa druhu, údaje týkajúce sa žraloka dlhoplutvého uvedené v článku 8 ods. 3, mobulovitých uvedené v článku 9 ods. 4 a žraloka hodvábneho uvedené v článku 10. Komisia postúpi uvedené údaje sekretariátu IATTC do 1. mája.

3. Členské štáty predkladajú do 15. júna každého roku správu za predchádzajúci rok, ktorá sa týka vykonávania článku 15 a interakcií s morskými vtákmi počas rybolovných operácií riadených podľa dohovoru vrátane vedľajších úlovkov morských vtákov, informácií o druhoch morských vtákov a všetkých relevantných informácií získaných od pozorovateľov aj prostredníctvom iných programov monitorovania. Komisia postúpi dané informácie sekretariátu IATTC do 30. júna.

4. Členské štáty predkladajú do 15. júna každého roku správu za predchádzajúci rok, ktorá sa týka vykonávania článku 16 a usmernení Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo k znižovaniu úmrtnosti morských korytnačiek počas operácií rybolovu (2009) (18) vrátane zozbieraných informácií o interakcii s korytnačkami počas rybolovných operácií riadených podľa dohovoru. Komisia postúpi uvedené informácie sekretariátu IATTC do 30. júna.

5. V prípade plavidiel na lov lovnou šnúrou členské štáty zašlú do 15. marca správu vedeckého pozorovateľa uvedenú v článku 18 ods. 3 za predchádzajúci rok. Komisia postúpi dané informácie sekretariátu IATTC do 30. marca.

Článok 26

Podozrenie z nedodržiavania predpisov nahlásené zo strany IATTC

1. Ak sekretariát IATTC poskytne Komisii informácie o podozrení, že členský štát alebo rybárske plavidlo Únie nedodržiava dohovor alebo uznesenia, Komisia dané informácie bezodkladne postúpi dotknutému členskému štátu.

2. Členský štát začne vyšetrovanie v súvislosti s nahlásenými informáciami o porušovaní pravidiel a poskytne Komisii výsledky takéhoto vyšetrovania a informuje ju o všetkých opatreniach, ktoré boli prijaté na odstránenie nesúladu s požiadavkami, a to aspoň 75 dní pred výročným zasadnutím Výboru na posudzovanie vykonávania opatrení (ďalej len „výbor“).

3. Komisia postúpi tieto informácie sekretariátu IATTC aspoň 60 dní pred zasadnutím výboru.

Článok 27

Dôvernosť

Členské štáty, kapitáni plavidiel a pozorovatelia zabezpečia okrem povinností stanovených v článkoch 112 a 113 nariadenia (ES) č. 1224/2009 dôverné zaobchádzanie s elektronickými hláseniami a správami zaslanými sekretariátu IATTC a prijatými od sekretariátu IATTC podľa článku 10 ods. 2, článku 19 ods. 5 a 8 a článku 21 ods. 6 tohto nariadenia.

Článok 28

Splnomocnenie na zmeny

1. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 29, ktorými sa zmení toto nariadenie s cieľom prispôsobiť ho opatreniam prijatým IATTC, ktoré sú záväzné pre Úniu a jej členské štáty a týkajú sa:

a)	vyhlásenia o prekládke uvedeného v článku 3 bode 16;

b)	odkazu na zobrazenie šnúr na lov žralokov uvedeného v článku 3 bode 19;

c)	obdobia zákazu rybolovu uvedeného v článku 4 ods. 1 písm. a) a článku 4 ods. 5;

d)	harmonogramu hlásení o zariadeniach FAD podľa článku 6 ods. 3;

e)	informácií, ktoré sa majú zbierať pri love, pri ktorom sa používajú zariadenia FAD, vymenovaných v článku 6 ods. 4;

f)	ustanovení článku 6 ods. 6 týkajúcich sa konštrukcie a umiestňovania zariadení FAD;

g)	lehoty na zber údajov uvedenej v článku 14 ods. 1;

h)	oblastí a zmierňujúcich opatrení na ochranu morských vtákov uvedených v článku 15 ods. 1 a 2;

i)	5 %-ného pokrytia vedeckými pozorovateľmi uvedeného v článku 18 ods. 1;

j)	informácií týkajúcich sa regionálneho registra plavidiel vymenovaných v článku 20 ods. 1;

k)	odkazu na tabuľku, do ktorej sa majú vypĺňať údaje z lodných denníkov a záznamov o vykládke, uvedenú v článku 22 ods. 2;

l)	odkazu na štatistický doklad o pôvode úlovkov tuniaka okatého, uvedený v článku 23 ods. 1;

m)	lehôt zasielania hlásení uvedených v článku 25;

n)	odkazu na usmernenia na zníženie úmrtnosti morských korytnačiek uvedené v článku 25 ods. 4;

o)	prílohy k tomuto nariadeniu.

2. Všetky zmeny prijaté v súlade s odsekom 1 sa obmedzujú výlučne na transpozíciu pozmenených alebo nových uznesení do práva Únie.

Článok 29

Vykonávanie delegovania právomoci

1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 28 sa Komisii udeľuje na obdobie piatich rokov od 15. februára 2021. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.

3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 28 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4. Komisia pred prijatím delegovaného aktu konzultuje s odborníkmi určenými jednotlivými členskými štátmi v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva.

5. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po jeho prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

6. Delegovaný akt prijatý podľa článku 28 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

Článok 30

Zmeny nariadenia (ES) č. 520/2007

Vypúšťa sa článok 3 ods. 3, článok 4 ods. 3 a hlava IV nariadenia (ES) č. 520/2007.

Článok 31

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 20. januára 2021

Za Európsky parlament

predseda

D. M. SASSOLI

Za Radu

predsedníčka

A. P. ZACARIAS

(1) Stanovisko z 2. decembra 2020 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku).

(2) Pozícia Európskeho parlamentu z 15. decembra 2020 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady z 13. januára 2021.

(3) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1380/2013 z 11. decembra 2013 o spoločnej rybárskej politike, ktorým sa menia nariadenia Rady (ES) č. 1954/2003 a (ES) č. 1224/2009 a zrušujú nariadenia Rady (ES) č. 2371/2002 a (ES) č. 639/2004 a rozhodnutie Rady 2004/585/ES (Ú. v. EÚ L 354, 28.12.2013, s. 22).

(4) Rozhodnutie Rady 98/392/ES z 23. marca 1998 o uzatvorení Dohovoru Organizácie Spojených národov z 10. decembra 1982 o morskom práve a Dohody z 28. júla 1994 o vykonávaní jeho časti XI Európskym spoločenstvom (Ú. v. ES L 179, 23.6.1998, s. 1).

(5) Rozhodnutie Rady 98/414/ES z 8. júna 1998 o ratifikácii Dohody o vykonávaní ustanovení Dohovoru Spojených národov o morskom práve z 10. decembra 1982 týkajúceho sa zachovania a riadenia násad rýb žijúcich na oboch stranách mora a násad veľmi sťahovavých rýb Európskym spoločenstvom (Ú. v. ES L 189, 3.7.1998, s. 14).

(6) Rozhodnutie Rady 2006/539/ES z 22. mája 2006 o uzavretí Dohovoru v mene Európskeho spoločenstva o posilnení Medziamerickej komisie pre tropické tuniaky ustanovenej dohovorom medzi Spojenými štátmi americkými a Kostarickou republikou v roku 1949 (Ú. v. EÚ L 224, 16.8.2006, s. 22).

(7) Rozhodnutie Rady 2005/938/ES z 8. decembra 2005 o schválení v mene Európskeho spoločenstva Dohody o medzinárodnom programe na záchranu delfínov (Ú. v. EÚ L 348, 30.12.2005, s. 26).

(8) Nariadenie Rady (ES) č. 520/2007 zo 7. mája 2007, ktorým sa ustanovujú technické opatrenia na ochranu určitých zásob druhov migrujúcich na veľké vzdialenosti a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 973/2001 (Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2007, s. 3).

(9) Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.

(10) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2403 z 12. decembra 2017, o udržateľnom riadení vonkajších rybárskych flotíl, ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1006/2008 (Ú. v. EÚ L 347, 28.12.2017, s. 81).

(11) Nariadenie Rady (ES) č. 1005/2008 z 29. septembra 2008, ktorým sa ustanovuje systém Spoločenstva na zabraňovanie nezákonnému, nenahlásenému a neregulovanému rybolovu, na odrádzanie od neho a jeho odstránenie, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (EHS) č. 2847/93, (ES) č. 1936/2001 a (ES) č. 601/2004 a ktorým sa zrušujú nariadenia (ES) č. 1093/94 a (ES) č. 1447/1999 (Ú. v. EÚ L 286, 29.10.2008, s. 1).

(12) Nariadenie Rady (ES) č. 1224/2009 z 20. novembra 2009, ktorým sa zriaďuje systém kontroly Únie na zabezpečenie dodržiavania pravidiel spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva a ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (ES) č. 847/96, (ES) č. 2371/2002, (ES) č. 811/2004, (ES) č. 768/2005, (ES) č. 2115/2005, (ES) č. 2166/2005, (ES) č. 388/2006, (ES) č. 509/2007, (ES) č. 676/2007, (ES) č. 1098/2007, (ES) č. 1300/2008, (ES) č. 1342/2008 a ktorým sa zrušujú nariadenia (EHS) č. 2847/93, (ES) č. 1627/94 a (ES) č. 1966/2006 (Ú. v. EÚ L 343, 22.12.2009, s. 1).

(13) Nariadenie Rady (ES) č. 1185/2003 z 26. júna 2003 o odstraňovaní plutiev žralokov na palube plavidiel (Ú. v. EÚ L 167, 4.7.2003, s. 1).

(14) Rozhodnutie Rady 2005/75/ES z 26. apríla 2004 o pristúpení Spoločenstva k Dohovoru o zachovaní a riadení zdrojov veľmi sťahovavých druhov rýb v západnom a strednom Tichom oceáne (Ú. v. EÚ L 32, 4.2.2005, s. 1).

(15) Smernica Rady 89/391/EHS z 12. júna 1989 o zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov pri práci (Ú. v. ES L 183, 29.6.1989, s. 1).

(16) Smernica Rady (EÚ) 2017/159 z 19. decembra 2016, ktorou sa vykonáva Dohoda o vykonaní Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce o práci v odvetví rybolovu z roku 2007 uzavretá 21. mája 2012 medzi Všeobecnou konfederáciou poľnohospodárskych družstiev v Európskej únii (Cogeca), Európskou federáciou pracovníkov v doprave (ETF) a Združením národných organizácií rybárskych podnikov v Európskej únii (Europêche) (Ú. v. EÚ L 25, 31.1.2017, s. 12).

(17) Príloha 1 k uzneseniu C-03-01 v prípade štatistického dokladu o pôvode úlovkov tuniaka okatého a príloha 2 k uzneseniu C-03-01 v prípade osvedčenia o opätovnom vývoze tuniaka okatého.

(18) http://www.fao.org/docrep/012/i0725e/i0725e.pdf.

PRÍLOHA

Tabuľka 1: Zmierňujúce opatrenia

Stĺpec A	Stĺpec B
Bočné nahadzovanie šnúry v kombinácii so záveskovými bariérami a zaťaženými nadväznými šnúrami	Šnúra tori
Nočná rybolovná operácia pri minimálnom palubnom osvetlení	Zaťažené nadväzné šnúry
Šnúra tori	Namodro zafarbená návnada
Zaťažené nadväzné šnúry	Delo na hlbokovodné nahadzovanie šnúry
	Žľab na podhladinové nahadzovanie návnady
	Cielené odhadzovanie odpadu z rýb

26.1.2021

Úradný vestník Európskej únie

L 24/19

NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2021/57

z 25. januára 2021,

ktorým sa mení príloha XVII k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemikálií (REACH), pokiaľ ide o olovo v strelive používanom v mokradiach alebo v ich okolí

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 z 18. decembra 2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemikálií (REACH) a o zriadení Európskej chemickej agentúry, o zmene a doplnení smernice 1999/45/ES a o zrušení nariadenia Rady (EHS) č. 793/93 a nariadenia Komisie (ES) č. 1488/94, smernice Rady 76/769/EHS a smerníc Komisie 91/155/EHS, 93/67/EHS, 93/105/ES a 2000/21/ES (1), a najmä na jeho článok 68 ods. 1,

keďže:

(1)	V prílohe XVII k nariadeniu (ES) č. 1907/2006 sa stanovujú obmedzenia výroby, uvádzania na trh a používania určitých nebezpečných látok, zmesí a výrobkov. Záznam č. 63 uvedenej prílohy obsahuje obmedzenia týkajúce sa olova (CAS č. 7439-92-1, ES č. 231-100-4) a zlúčenín olova.

(2)

Únia a 23 členských štátov sú zmluvnými stranami Dohody o ochrane africko-euroázijských druhov vodného sťahovavého vtáctva (2) (AEWA). Na základe odseku 4.1.4 akčného plánu pripojeného k AEWA sa od zmluvných strán požaduje, aby čo najskôr v súlade s vlastnými a zverejnenými harmonogramami postupne ukončili používanie olovených brokov pri love v mokradiach.

(3)	V článku 4 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES (3) sa od členských štátov vyžaduje, aby pri prijímaní ochranných opatrení v súvislosti s pravidelne sa vyskytujúcimi sťahovavými druhmi venovali osobitnú pozornosť ochrane mokradí, a najmä mokradí medzinárodného významu.

(4)

Komisia požiadala 3. decembra 2015 Európsku chemickú agentúru (ďalej len „agentúra“) v súlade s článkom 69 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1907/2006 o prípravu dokumentácie na účely rozšírenia obmedzenia olova a zlúčenín olova v prílohe XVII k uvedenému nariadeniu s cieľom kontrolovať riziko pre životné prostredie a ľudské zdravie, ktoré predstavuje používanie olova alebo zlúčenín olova v strelive používanom pri streľbe v mokradiach (ďalej len „dokumentácia podľa prílohy XV“). Komisia zároveň požiadala agentúru, aby začala zhromažďovať informácie o iných druhoch použitia olovenej munície vrátane lovu v oblastiach mimo mokradí a športovej streľby a o používaní olovených závaží na rybolov.

(5)

Agentúra 21. júna 2017 uverejnila dokumentáciu podľa prílohy XV (4), v ktorej navrhla zavedenie obmedzenia používania olova a zlúčenín olova v strelive určenom na streľbu brokovými zbraňami v rámci mokradí alebo na územiach, v prípade ktorých hrozí, že sa odpálené strelivo dostane do oblasti mokradí. Agentúra takisto navrhla, aby sa zaviedlo obmedzenie držby streliva s koncentráciou olova rovnajúcou sa alebo vyššou ako 1 % („olovené strelivo“) v mokradiach s cieľom zvýšiť vykonateľnosť navrhovaného obmedzenia používania olova v strelive určenom na streľbu. Agentúra dospela k záveru, že používanie olova v strelive v mokradiach vedie k riziku pre vodné vtáctvo, ktoré odpálené olovené strelivo požíva, čo vedie k toxikologickým účinkom vrátane úhynu.

(6)

Podľa odhadov dochádza v Únii v dôsledku otravy olovom každoročne k úhynu rádovo jedného milióna vodných vtákov. Používanie olova v strelive vedie takisto k riziku pre druhy, ktoré požijú vtáky kontaminované oloveným strelivom, a k riziku pre ľudí, ktorí skonzumujú vodné vtáky zastrelené oloveným strelivom, hoci posledné menované riziko agentúra vyhodnotila iba kvalitatívne. Expozícia ľudí olovu je spájaná s účinkami na vývoj nervovej sústavy, poruchou funkcie obličiek a poruchou plodnosti, hypertenziou, nepriaznivými priebehom tehotenstva, ako aj smrťou.

(7)

Agentúra dospela k záveru, že bezolovnaté alternatívy streliva, napríklad z ocele alebo bizmutu, sú široko dostupné, technicky uskutočniteľné a majú lepší profil rizika pre ľudské zdravie, environmentálnu nebezpečnosť a rizikový profil ako olovené strelivo. Okrem toho je oceľové strelivo, alternatíva, ktorej použitie sa javí ako najpravdepodobnejšie, dostupné za cenu porovnateľnú s cenou oloveného steliva.

(8)

Ustanovenia zakazujúce alebo obmedzujúce používanie olova v strelive v mokradiach existujú vo väčšine členských štátov, rozdiely medzi nimi však vedú k rôznym úrovniam zníženia rizika. Migračné trasy sťahovavého vtáctva navyše zvyčajne prechádzajú cez viaceré členské štáty, vtáky sú teda vystavené riziku požitia odpáleného oloveného streliva v členských štátoch, v ktorých nie sú zavedené žiadne alebo sú zavedené len obmedzené opatrenia. V dokumentácii podľa prílohy XV sa preukázalo, že na riešenie rizík vyplývajúcich z používania olova v strelive v mokradiach harmonizovaným spôsobom je potrebné opatrenie na úrovni Únie. Harmonizačné právne predpisy by však mali byť založené na vysokej úrovni ochrany. Výsledkom harmonizácie by preto nemalo byť uloženie povinnosti členským štátom, ktoré majú prísnejšie vnútroštátne ustanovenia, pokiaľ ide o olovo v strelive, uvedené ustanovenia zrušiť, pretože by to malo za následok zníženie úrovne ochrany životného prostredia a zdravia v daných členských štátoch.

(9)	Agentúra navrhla na zavedenie obmedzenia obdobie troch rokov.

(10)

Výbor agentúry pre hodnotenie rizík (RAC) prijal 9. marca 2018 stanovisko podľa článku 70 nariadenia (ES) č. 1907/2006 týkajúce sa dokumentácie podľa prílohy XV. V uvedenom stanovisku výbor RAC súhlasil so záverom agentúry, že požívanie odpáleného oloveného streliva vodným vtáctvom spôsobuje toxikologické účinky vrátane úhynu. Pokiaľ ide o zdravie ľudí, výbor RAC dospel k záveru, že olovo je vysoko toxické a pre účinky na vývoj nervovej sústavy v prípade detí ani účinky na krvný tlak alebo funkciu obličiek v prípade dospelých nebola stanovená žiadna prahová hodnota, preto akákoľvek expozícia olovu predstavuje riziko. Výbor RAC dospel k záveru, že navrhované obmedzenie je vhodným opatrením na úrovni Únie na riešenie zistených rizík.

(11)	Výbor RAC sa dôrazne zasadil za kratšie obdobie ako tri roky, ktoré navrhla agentúra. Argumentoval pritom tým, že každý rok odkladu by mal za následok vypustenie dodatočných približne 4 000 ton olova do mokraďových oblastí, čo by spôsobilo úhyn rádovo 1 milióna vtákov.

(12)

Výbor agentúry pre sociálno-ekonomickú analýzu (SEAC) prijal 14. júna 2018 podľa článku 71 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1907/2006 stanovisko, v ktorom dospel k záveru, že navrhované obmedzenie je vhodným opatrením na úrovni Únie na riešenie zistených rizík vzhľadom na skutočnosť, že sociálno-ekonomické prínosy opatrenia by boli primerané sociálno-ekonomickým nákladom. Okrem toho výbor SEAC dospel k záveru, že náklady na navrhované obmedzenie by znášali hlavne poľovníci a že zvýšenie nákladov pre poľovníkov by bolo primerané.

(13)

Výbor SEAC sa vyjadril, že kratšie obdobie než tri roky navrhnuté v dokumentácii podľa prílohy XV by mohlo predstavovať výzvu z hľadiska vykonávania pre tie členské štáty, ktoré majú v súčasnosti len obmedzený zákaz používania oloveného streliva v mokradiach alebo nemajú žiadny zákaz, súčasne však uznal, že kratšie prechodné obdobie by mohlo byť realizovateľné vzhľadom na skutočnosť, že bezolovnaté strelivo je už dostupné na trhu a že pokiaľ ide o zvýšené náklady na skoré nahradenie zbraní, kratšie obdobie by malo len malý vplyv.

(14)	Počas postupu obmedzovania bola vykonaná konzultácia v súlade s článkom 77 ods. 4 písm. h) nariadenia (ES) č. 1907/2006 s fórom na výmenu informácií o presadzovaní právnych predpisov o chemikáliách a jeho odporúčania boli zohľadnené.

(15)	Agentúra predložila Komisii stanoviská výborov RAC a SEAC (5)17. augusta 2018.

(16)

Vzhľadom na dokumentáciu podľa prílohy XV, stanoviská výborov RAC a SEAC, sociálno-ekonomický dosah a dostupnosť alternatív sa Komisia domnieva, že odpaľovanie oloveného streliva v mokradiach alebo v ich okolí predstavuje neprijateľné riziko pre životné prostredie a potenciálne riziko pre ľudské zdravie, ktoré je potrebné riešiť na úrovni Únie. Je preto vhodné zaviesť obmedzenie na odpaľovanie oloveného streliva v mokradiach alebo v ich okolí.

(17)

Vzhľadom na to, že je pre orgány presadzovania práva neľahké prichytiť poľovníkov pri samotnom akte odpaľovania streliva, obmedzenie by malo zahŕňať aj nosenie oloveného streliva počas streľby. Vďaka tomu bude možné presadzovať obmedzenie odpaľovania streliva oveľa účinnejšie, a tým sa zabezpečí účinnosť obmedzenia pri riešení zistených rizík pre životné prostredie a ľudské zdravie. Obmedzenie by nemalo byť spojené s vlastníckymi právami. Pojem „nosenie“ by sa preto mal používať namiesto pojmu „držba“, ktorý navrhla agentúra.

(18)

Obmedzenie nosenia oloveného streliva by sa však malo uplatňovať konkrétne na nosenie počas streľby, na rozdiel od nosenia v iných súvislostiach, napríklad pri preprave streliva cez mokrade, ktoré je však určené na dodanie inde. Komisia sa okrem toho domnieva, že obmedzenie týkajúce sa nosenia by malo byť priamo spojené s konkrétnym druhom streľby v rozsahu pôsobnosti obmedzenia (streľba v mokradiach alebo v ich okolí). Dôvodom je skutočnosť, že v pripomienkach predložených počas verejnej konzultácie k dokumentácii podľa prílohy XV sa uvádza, že v niektorých členských štátoch sa poľovníci venujúci sa iným druhom streľby pohybujú počas bežného dňa streľby po rôznych územiach vrátane mokradí a iných území. Komisia sa tiež domnieva, že na účely jednoduchšieho presadzovania práva by sa obmedzenie nosenia nemalo vzťahovať len na nosenie počas streľby v mokradiach, ale aj na nosenie počas cesty na účely streľby v mokradiach, inými slovami, ak existuje úzke prepojenie so samotnou streľbou. Zahŕňalo by to napríklad nosenie počas cesty na účely streľby v mokradiach alebo počas cesty z takejto streľby vrátane nosenia osobou, ktorá pomáha poľovníkom počas ich streleckej výpravy.

(19)

Vzhľadom na praktické ťažkosti pri dokazovaní konkrétneho typu streľby, ktorú má osoba, v prípade ktorej sa zistilo, že nosí olovené strelivo, v úmysle vykonávať, je vhodné stanoviť právny predpoklad, že v prípade kohokoľvek, kto nosí pri streľbe alebo ceste na účely streľby v mokradiach alebo v ich okolí olovené strelivo, sa predpokladá, že nosí uvedené strelivo počas streľby v mokradiach alebo počas cesty na účel streľby. Inými slovami, bolo by na tejto osobe, aby preukázala, že v skutočnosti zamýšľa ísť strieľať na iné miesto a len prechádza cez oblasť mokradí, aby mohla strieľať niekde inde.

(20)

Pokiaľ ide o geografický rozsah pôsobnosti, agentúra navrhla, aby sa obmedzenie na odpaľovanie oloveného streliva uplatňovalo nielen v mokradiach, ale aj na územiach, v prípade ktorých hrozí, že sa odpálené strelivo dostane do oblasti mokradí. Komisia poznamenáva, že vo výbore RAC existovala určitá podpora kvantitatívneho vymedzenia pevne stanoveného ochranného pásma v okolí mokradí namiesto skúšania, kam až by odpálené strelivo dopadlo. Komisia súhlasí s tým, že pevne stanovené ochranné pásmo pravdepodobne uľahčí dodržiavanie a presadzovanie obmedzenia. Obmedzenie by sa preto malo uplatňovať na odpaľovanie oloveného streliva nielen v mokradiach, ale aj v pevne stanovenom ochrannom pásme v okolí mokradí, ktoré by sa kvantitatívne vymedzilo. Vzhľadom na potrebu zabezpečiť proporcionalitu by sa veľkosť pevne stanoveného ochranného pásma mala vymedziť na vzdialenosť 100 metrov v okolí mokradí.

(21)

Vzhľadom na výhody a účinnosť obmedzenia z hľadiska presadzovania, keďže nie je nutné prichytiť poľovníkov pri samotnom akte odpaľovania oloveného streliva, Komisia považuje za vhodné, aby sa obmedzenie nosenia oloveného streliva uplatňovalo nielen na nosenie v mokradiach, ale aj na nosenie v pevne stanovenom ochrannom pásme v okolí mokradí.

(22)

Keďže strelivo vo všeobecnosti nie je určené ani uvádzané na trh špecificky alebo výlučne na použitie v mokradiach alebo v okolí mokradí, obmedzenie uvádzania olova v strelive na trh by malo dosah na streľbu na všetkých územiach. Obmedzenie by sa preto malo obmedziť na odpaľovanie a nosenie oloveného streliva.

(23)

Obmedzenie by sa malo vzťahovať na strelivo s koncentráciou olova rovnajúcou sa alebo vyššou ako 1 %. 1 % je koncentračný limit uplatňovaný na účely procesu schvaľovania „netoxického“ streliva v Spojených štátoch amerických s cieľom zabrániť značnému ohrozeniu sťahovavého vtáctva a iných voľne žijúcich druhov alebo ich biotopov z dôvodu toxicity. Okrem toho koncentračná prahová hodnota na úrovni 1 % pre dané obmedzenie sa považuje za dostatočnú na riešenie rizík, ktoré predstavuje strelný materiál obsahujúci olovo, pričom je takisto okamžite dosiahnuteľná výrobcami alternatívneho streliva, keďže niektoré z týchto alternatív môžu obsahovať olovo ako nečistotu.

(24)

Na účely obmedzenia je vhodné prevziať vymedzenie pojmu „mokrade“, ako sa používa v Dohovore o mokradiach majúcich medzinárodný význam (Ramsarský dohovor), podpísanom v Ramsare 2. februára 1971, ako to navrhla agentúra a potvrdili stanoviská výborov RAC a SEAC, keďže toto vymedzenie je komplexné a vzťahuje sa na všetky druhy mokradí (vrátane rašelinísk, v ktorých takisto žijú mnohé druhy vodného vtáctva) a keďže Ramsarský dohovor obsahuje aj klasifikačný systém pre druhy mokradí s cieľom pomôcť pri identifikácii mokradí.

(25)

Zainteresovaným stranám by sa mal poskytnúť dostatočný čas na prijatie vhodných opatrení na dosiahnutie súladu s obmedzením a členským štátom by sa mal poskytnúť dostatočný čas na prípravu jeho presadzovania. Vzhľadom na stanoviská výborov RAC a SEAC, pokiaľ ide o uskutočniteľnosť a primeranosť kratšieho obdobia ako tri roky, ktoré navrhla agentúra, a s prihliadnutím najmä na odhadovaný každoročný vplyv zamorovania mokradí olovom z oloveného streliva, by sa uplatňovanie tohto obmedzenia malo odložiť o 24 mesiacov.

(26)

V septembri 2018 agentúra uverejnila výsledky správy z prešetrovania (6), v rámci ktorého preskúmala dostupné informácie o rôznych použitiach olova, okrem iného aj v strelive určenom na použitie v oblastiach mimo mokradí, konkrétne v suchozemských oblastiach. Vzhľadom na to, že v správe z prešetrovania sa okrem iného uvádza, že dostupné informácie naznačujú, že používanie oloveného streliva v suchozemských prostrediach predstavuje riziko pre ľudské zdravie, ako aj životné prostredie, Komisia v roku 2019 požiadala agentúru, aby pripravila dokumentáciu podľa prílohy XV v záujme možného obmedzenia uvádzania olova v munícii a rybárskom náčiní na trh a jeho používania (7).

(27)

Okrem toho výbory RAC a SEAC vo svojich stanoviskách k dokumentácii podľa prílohy XV o používaní olova v strelive na streľbu v mokradiach vyjadrili svoj súhlas s názorom agentúry, že zákaz uvádzania oloveného streliva na trh a jeho používania na všetkých územiach by viedol k vyššej úrovni ochrany životného prostredia a bol by účinnejší z hľadiska praktickosti a vykonateľnosti.

(28)

V niektorých členských štátoch môže obmedzenie zavedené týmto nariadením spôsobiť osobitné ťažkosti v dôsledku špecifických geografických podmienok v daných členských štátoch. Pre členské štáty s významným podielom mokradí na svojom území by zákaz odpaľovania a nosenia oloveného streliva v mokradiach a v okolí mokradí mohol mať v praxi podobný účinok ako úplný zákaz akejkoľvek streľby na celom území, keďže by bolo takmer nevyhnutné, že poľovníci každého typu by sa častokrát nachádzali v mokradiach alebo v okolí mokradí. Okrem toho zdroje, ktoré by sa mali vyčleniť na presadzovanie obmedzenia zameraného len na oblasti v mokradiach a v okolí mokradí, by neboli oveľa menšie a mohli by byť v skutočnosti vyššie ako zdroje potrebné na presadzovanie obmedzenia vzťahujúceho sa na ich územie ako celok.

(29)

Vzhľadom na opísané ťažkosti, potrebu, aby opatrenie bolo nielen účinné, ale aj jednoduché a spravodlivé, pokiaľ ide o poľovnícku komunitu ako celok, ako aj výsledky správy agentúry z prešetrovania a stanoviská výborov RAC a SEAC sa Komisia domnieva, že členské štáty, v ktorých je pravdepodobné, že vzniknú takéto ťažkosti, by mali mať možnosť zaviesť na svojom území odlišné obmedzenie, ktorým by sa zakázalo odpaľovanie a nosenie oloveného streliva, ako aj jeho uvádzanie na trh na celom ich území, nielen v mokradiach, a to v súvislosti s akýmkoľvek typom streľby.

(30)

V záujme právnej istoty je dôležité jasne určiť členské štáty, ktoré majú byť oprávnené využívať túto možnosť. Táto možnosť by mala byť k dispozícii tým členským štátom, v ktorých aspoň 20 % ich územia tvoria mokrade. Prahová hodnota 20 % by sa mala vzťahovať na tie členské štáty, v prípade ktorých je pravdepodobné, že budú mať ťažkosti z dôvodu špecifických geografických podmienok.

(31)

Keďže obmedzenie, ktoré by mohli uložiť uvedené členské štáty, by bolo prísnejšie ako obmedzenie týkajúce sa len oblastí v mokradiach a v okolí mokradí, je vhodné stanoviť dlhšie obdobie na zavedenie tohto obmedzenia. Toto obdobie by sa malo stanoviť na 36 mesiacov, čo zodpovedá obdobiu, ktoré pôvodne navrhla agentúra v dokumentácii podľa prílohy XV.

(32)

Z dôvodov transparentnosti a právnej istoty by sa od členských štátov využívajúcich túto možnosť malo vyžadovať, aby v stanovených lehotách oznámili Komisii svoj zámer, ako aj opatrenia, ktoré prijali s cieľom zrealizovať tento zámer, a Komisia by mala bezodkladne zverejniť oznámenia o zámere, ako aj znenia prijatých vnútroštátnych opatrení.

(33)

Viaceré členské štáty majú zavedené vnútroštátne ustanovenia zakazujúce alebo obmedzujúce používanie olova v strelive na ochranu životného prostredia alebo ľudského zdravia, ktoré sú prísnejšie, než ustanovenia stanovené v tomto nariadení. Nútenie týchto členských štátov k zníženiu existujúcej úrovne ochrany s cieľom dosiahnuť súlad s týmto nariadením by mohlo viesť k zvýšeniu používania olova v strelive v týchto členských štátoch. Takýto výsledok by nebol v súlade s vysokou úrovňou ochrany vyžadovanou v článku 114 ods. 3 zmluvy. Členským štátom by sa preto malo umožniť zachovať takéto prísnejšie ustanovenia.

(34)	Nariadenie (ES) č. 1907/2006 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(35)	Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom výboru zriadeného podľa článku 133 nariadenia (ES) č. 1907/2006,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Príloha XVII k nariadeniu (ES) č. 1907/2006 sa mení v súlade s prílohou k tomuto nariadeniu.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 25. januára 2021

Za Komisiu

predsedníčka

Ursula VON DER LEYEN

(1) Ú. v. EÚ L 396, 30.12.2006, s. 1.

(2) https://www.unep-aewa.org/sites/default/files/basic_page_documents/agreement_text_english_final.pdf.

(3) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES z 30. novembra 2009 o ochrane voľne žijúceho vtáctva (Ú. v. EÚ L 20, 26.1.2010, s. 7).

(4) https://echa.europa.eu/documents/10162/6ef877d5-94b7-a8f8-1c49-8c07c894fff7.

(5) https://echa.europa.eu/documents/10162/b092e670-3266-fb5d-6296-544eaccb5d4a.

(6) https://echa.europa.eu/documents/10162/13641/lead_ammunition_investigation_report_en.pdf/efdc0ae4-c7be-ee71-48a3-bb8abe20374a.

(7) https://echa.europa.eu/documents/10162/13641/rest_lead_ammunition_COM_request_en.pdf/f607c957-807a-3b7c-07ae-01151001d939.

PRÍLOHA

V prílohe XVII k nariadeniu (ES) č. 1907/2006 sa v zázname č. 63 v stĺpci 2 dopĺňajú tieto odseky:

„11.

V mokradiach alebo v pásme do 100 metrov od mokradí sa po 15. februári 2023 zakazuje:

a)	odpaľovanie streliva s koncentráciou olova (vyjadreného ako kov) rovnajúcou sa alebo vyššou ako 1 % hmotnostného;

b)	nosenie akéhokoľvek takéhoto streliva počas streľby v mokradiach alebo počas cesty na účely streľby v mokradiach.

Na účely prvého pododseku:

a)	„v pásme do 100 metrov od mokradí“ je v pásme do 100 metrov od ktoréhokoľvek vonkajšieho hraničného bodu mokradí;

b)	„streľba v mokradiach“ je streľba v mokradiach alebo v pásme do 100 metrov od mokradí;

c)	ak sa zistí, že osoba nesie v mokradiach alebo v pásme do 100 metrov od mokradí strelivo, pričom sa zúčastňuje streľby v mokradiach alebo je na ceste na účely takejto streľby, predpokladá sa, že ide o streľbu v mokradiach, pokiaľ daná osoba nepreukáže, že ide o iný druh streľby.

Obmedzenie uvedené v prvom pododseku sa v členskom štáte neuplatňuje, ak daný členský štát oznámi Komisii v súlade s odsekom 12, že má v úmysle využiť možnosť poskytnutú v uvedenom odseku.

12.

Ak aspoň 20 % územia s výnimkou pobrežných vôd členského štátu zaberajú mokrade, tento členský štát môže namiesto obmedzenia uvedeného v prvom pododseku odseku 11 zakázať na celom svojom území od 15. februára 2024 tieto činy:

a)	uvádzanie streliva s koncentráciou olova (vyjadreného ako kov) rovnajúcou sa alebo vyššou ako 1 % hmotnostného na trh;

b)	odpaľovanie akéhokoľvek takéhoto streliva;

c)	nosenie akékoľvek takéhoto streliva počas streľby alebo počas cesty na účely streľby.

Každý členský štát, ktorý má v úmysle využiť možnosť poskytnutú v prvom pododseku, oznámi tento zámer Komisii do 15. augusta 2021. Príslušný členský štát bezodkladne a v každom prípade do 15. augusta 2023 oznámi Komisii znenie vnútroštátnych opatrení, ktoré prijal. Komisia bezodkladne zverejňuje všetky takéto oznámenia o zámere a znenia vnútroštátnych opatrení, ktoré sú jej doručené.

13.

Na účely výkladu odsekov 11 a 12:

a)	„mokrade“ sú oblasti močiarov, slatín, rašelinísk alebo vody, či už prírodné alebo umelé, trvalé alebo dočasné, so stojatou alebo tečúcou vodou, sladkovodné, brakické alebo slané, vrátane oblastí s morskou vodou, ktorých hĺbka pri odlive nepresahuje šesť metrov;

b)	„strelivo“ sú broky, ktoré sa používajú alebo sú určené na použitie v jednej náplni alebo v jednom náboji do brokových zbraní;

c)	„broková zbraň“ je palná zbraň s hladkým vývrtom hlavne s výnimkou vzduchoviek;

d)	„streľba“ je akákoľvek streľba brokovou zbraňou;

e)	„nosenie“ je akýmkoľvek spôsobom mať pri sebe alebo niesť alebo prevážať akýmikoľvek inými prostriedkami;

pri určovaní toho, či osoba, v prípade ktorej sa zistí, že má pri sebe strelivo, nesie toto strelivo „počas cesty na účely streľby“:

i)	sa zohľadňujú všetky okolnosti prípadu;

ii)	osoba, v prípade ktorej sa zistí, že má pri sebe strelivo, nemusí byť nevyhnutne tou istou osobou ako osoba vykonávajúca streľbu.

14.

Členské štáty môžu zachovať vnútroštátne ustanovenia na ochranu životného prostredia alebo ľudského zdravia, ktoré sú v platnosti k 15. februáru 2021, a prísnejšie obmedziť používanie olova v strelive, než ako sa uvádza v odseku 11.

Príslušný členský štát bezodkladne oznámi Komisii znenie takýchto vnútroštátnych ustanovení. Komisia bezodkladne zverejňuje všetky takéto znenia vnútroštátnych ustanovení, ktoré sú jej doručené.“

		ISSN 1977-0790
Úradný vestník Európskej únie		L 24

Slovenské vydanie	Právne predpisy	Ročník 64 26. januára 2021

Obsah		I Legislatívne akty	Strana
		NARIADENIA
	*	Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/56 z 20. januára 2021, ktorým sa stanovujú riadiace, ochranné a kontrolné opatrenia platné v oblasti dohovoru Medziamerickej komisie pre tropické tuniaky a ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 520/2007	1

	II Nelegislatívne akty
	NARIADENIA
*	Nariadenie Komisie (EÚ) 2021/57 z 25. januára 2021, ktorým sa mení príloha XVII k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemikálií (REACH), pokiaľ ide o olovo v strelive používanom v mokradiach alebo v ich okolí ( 1 )	19