(1)

Smernica Rady 98/83/ES (4) bola opakovane podstatným spôsobom zmenená (5). Pri príležitosti ďalších zmien je z dôvodu prehľadnosti vhodné uvedenú smernicu prepracovať.

(2)

Smernicou 98/83/ES sa stanovuje právny rámec na ochranu ľudského zdravia pred nepriaznivými účinkami akejkoľvek kontaminácie vody určenej na ľudskú spotrebu zabezpečením jej zdravotnej nezávadnosti a čistoty. Touto smernicou by sa mal sledovať ten istý cieľ a mal by sa ňou zlepšovať prístup k takejto vode pre všetkých v Únii. V záujme jeho dosiahnutia je potrebné na úrovni Únie stanoviť minimálne požiadavky, ktoré by mala spĺňať voda určená na tento účel. Členské štáty by mali prijať potrebné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby voda určená na ľudskú spotrebu neobsahovala žiadne mikroorganizmy či parazity a ani žiadne látky, ktoré v niektorých prípadoch v množstvách alebo koncentráciách predstavujú možnú hrozbu pre ľudské zdravie, a aby spĺňala uvedené minimálne požiadavky.

(3)

Z rozsahu pôsobnosti tejto smernice je potrebné vylúčiť prírodné minerálne vody a vody, ktoré sú liekmi, pretože na takéto typy vody sa vzťahujú smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/54/ES (6) a 2001/83/ES (7). Smernica 2009/54/ES sa však zaoberá prírodnými minerálnymi vodami aj pramenitými vodami a z rozsahu pôsobnosti tejto smernice by sa mali vyňať len prírodné minerálne vody. V súlade s článkom 9 ods. 4 tretím pododsekom smernice 2009/54/ES by pramenité vody mali byť v súlade s touto smernicou, a pokiaľ ide o mikrobiologické požiadavky, mala by byť pramenitá voda v súlade so smernicou 2009/54/ES. V prípade vody určenej na ľudskú spotrebu plnenej do fliaš alebo nádob určených na predaj alebo používaných pri výrobe, príprave alebo spracovaní potravín by takáto voda mala byť zo zásady naďalej v súlade s touto smernicou až po miesto zhody, a to vodovodný kohútik, a za týmto miestom by sa mala považovať za potravinu, ak je určená na ľudskú spotrebu alebo ak sa odôvodnene predpokladá, že je na ňu určená, v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 (8).

Okrem toho by prevádzkovatelia potravinárskych podnikov, ktorí majú svoj vlastný zdroj vody a používajú ho na osobitné účely svojho podniku, mali môcť byť vyňatí z uplatňovania tejto smernice za predpokladu, že dodržiavajú príslušné povinnosti, najmä pokiaľ ide o zásady analýzy nebezpečenstva a kritických kontrolných bodov, ako aj nápravné opatrenia podľa príslušných právnych predpisov Únie v oblasti potravín. Prevádzkovatelia potravinárskych podnikov, ktorí majú svoj vlastný zdroj vody a pôsobia ako dodávatelia vody, by mali dodržiavať túto smernicu tak ako každý iný dodávateľ vody.

(4)

Na základe záverov európskej iniciatívy občanov o práve na vodu (ďalej len „iniciatíva Right2Water“) Komisia začala celoúniovú verejnú konzultáciu a vykonala v rámci Programu regulačnej vhodnosti a efektívnosti (REFIT) hodnotenie smernice 98/83/ES. Z toho vyplynulo, že niektoré ustanovenia uvedenej smernice je potrebné aktualizovať. Zistilo sa, že v štyroch oblastiach existuje priestor na zlepšenie, konkrétne ide o zoznam kvalitatívnych parametrických hodnôt, obmedzené používanie prístupu založeného na riziku, nepresné ustanovenia o informáciách pre spotrebiteľov a rozdiely v systémoch schvaľovania materiálov, ktoré prichádzajú do kontaktu s vodou určenou na ľudskú spotrebu, a dôsledky týchto rozdielov pre ľudské zdravie. Okrem toho sa v rámci iniciatívy Right2Water zistilo, že výrazným problémom je skutočnosť, že časť obyvateľstva, najmä marginalizované skupiny, nemá prístup k vode určenej na ľudskú spotrebu a zabezpečenie takéhoto prístupu je jeden zo záväzkov cieľa 6 z cieľov udržateľného rozvoja Agendy 2030 Organizácie Spojených národov pre udržateľný rozvoj.

Posledným identifikovaným problémom je celkovo chýbajúce povedomie o stratách vody spôsobených nedostatočnými investíciami do údržby a obnovy vodárenskej infraštruktúry, ako sa tiež uvádza v osobitnej správe Európskeho dvora audítorov č. 12/2017 z 5. júla 2017 s názvom „Vykonávanie smernice o pitnej vode: zvýšenie kvality vody a zlepšenie prístupu k nej v Bulharsku, Maďarsku a Rumunsku, investičné potreby však stále zostávajú značné“.

(5)

Regionálny úrad Svetovej zdravotníckej organizácie (ďalej len „WHO“) pre Európu v roku 2017 podrobne preskúmal zoznam parametrov a parametrických hodnôt stanovených v smernici 98/83/ES, aby zistil, či je potrebné tento zoznam prispôsobiť technickému a vedeckému pokroku. Z výsledkov tohto preskúmania vyplýva, že by sa mali kontrolovať črevné patogény a baktérie rodu Legionella a doplniť by sa malo šesť chemických parametrov alebo skupín parametrov. Na základe ďalších najnovších vedeckých stanovísk a zásady predbežnej opatrnosti by sa v prípade štyroch zo šiestich nových parametrov alebo skupín parametrov mali stanoviť parametrické hodnoty, ktoré sú prísnejšie ako hodnoty, ktoré navrhuje WHO, avšak napriek tomu sú dosiahnuteľné. V prípade jedného z nových parametrov by sa mal počet reprezentatívnych látok znížiť a hodnota upraviť. Hodnotu pre chróm ešte stále preveruje WHO a preto by sa malo uplatňovať prechodné obdobie 15 rokov, kým začne platiť prísnejšia hodnota. Okrem toho WHO odporučila, aby sa tri reprezentatívne endokrinné disruptory mohli považovať za referenčné hodnoty pre posúdenie výskytu endokrinných disruptorov a účinnosti ich úpravy, a to s hodnotami 0,1 μg/l v prípade bisfenolu A, 0,3 μg/l v prípade nonylfenolu a 1 ng/l v prípade beta-estradiolu.

Na základe stanoviska Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA) z roku 2015 sa však rozhodlo, že by sa do tejto smernice mal doplniť jeden z uvedených troch disruptorov, a to bisfenol A s parametrickou hodnotou 2,5 μg/l stanovenou na základe jeho vplyvu na zdravie. Navyše nonylfenol a beta-estradiol by sa mali zaradiť do zoznamu sledovaných látok, ktorý má vypracovať Komisia podľa tejto smernice.

(6)

Pokiaľ ide o olovo, WHO odporučila, aby sa zachovala súčasná parametrická hodnota, skonštatovala však, že koncentrácie by mali byť také nízke, ako sa len dá rozumne dosiahnuť. Preto by malo byť možné ponechať 15 rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice v platnosti súčasnú hodnotu 10 μg/l. Najneskôr do konca tohto prechodného obdobia by parametrická hodnota pre olovo mala byť 5 μg/l. Keďže navyše existujúce olovené potrubie v domoch a budovách je pretrvávajúcim problémom a členské štáty nemajú vždy potrebnú právomoc uložiť požiadavku na nahradenie tohto potrubia, malo by sa, pokiaľ ide o povinnosti týkajúce sa domových rozvodných systémov, vyvíjať úsilie o dosiahnutie hodnoty 5 μg/l. V prípade všetkých nových materiálov, ktoré prichádzajú do kontaktu s vodou určenou na ľudskú spotrebu, bez ohľadu na to, či sa majú použiť v systémoch zásobovania alebo domových rozvodných systémoch, ktoré sa majú povoliť v súlade s touto smernicou, by sa však vo vodovodnom kohútiku mala uplatňovať hodnota 5 μg/l.

(7)

S cieľom vyriešiť rastúce obavy verejnosti v súvislosti s účinkami nových zlúčenín, ako sú endokrinné disruptory, liečivá a mikroplasty, na ľudské zdravie prostredníctvom používania vody určenej na ľudskú spotrebu a zaoberať sa novými zlúčeninami v systéme zásobovania by sa v tejto smernici mal zaviesť mechanizmus zoznamu sledovaných látok. Uvedený mechanizmus umožní reagovať na rastúce obavy dynamickým a flexibilným spôsobom. Umožní tiež reagovať na nové poznatky o relevantnosti týchto nových zlúčenín pre ľudské zdravie, a na nové poznatky o najvhodnejších prístupoch a metodikách monitorovania. Tento mechanizmus zoznamu sledovaných látok v prípade vody určenej na ľudskú spotrebu je súčasťou reakcie na rôzne relevantné politiky Únie, ako sú stanovené v oznámení Komisie z 11. marca 2019 s názvom „Strategický prístup Európskej únie k liekom v životnom prostredí“, v oznámení Komisie zo 7. novembra 2018 s názvom „Tvorba komplexného rámca Európskej únie v oblasti endokrinných disruptorov“ a v záveroch Rady z 26. júna 2019 s názvom „Na ceste k stratégii Únie pre politiku v oblasti chemických látok vyrábaných a používaných udržateľným spôsobom“.

(8)

WHO tiež odporučila, aby sa tri parametrické hodnoty zmiernili a aby sa päť parametrov vypustilo zo zoznamu parametrov a parametrických hodnôt uvedenom v smernici 98/83/ES. Nie všetky z týchto zmien sa však považujú za nevyhnutné, pretože prístup založený na riziku zavedený v smernici Komisie (EÚ) 2015/1787 (9) umožňuje dodávateľom vody, aby za istých podmienok vypustili parameter zo zoznamu parametrov, ktoré sa majú monitorovať. Postupy úpravy na splnenie týchto parametrických hodnôt sa už zaviedli.

(9)

Parametrické hodnoty stanovené v tejto smernici vychádzajú z dostupných vedeckých poznatkov a zásady predbežnej opatrnosti a vyberajú sa s cieľom zaručiť, aby sa voda určená na ľudskú spotrebu mohla bezpečne konzumovať počas celého života, čím sa zabezpečí vysoká úroveň ochrany zdravia.

(10)

Mala by sa dosiahnuť rovnováha, aby sa zabránilo mikrobiologickým aj chemickým rizikám, a na tento účel a s ohľadom na budúcu revíziu parametrických hodnôt by sa pri stanovovaní parametrických hodnôt uplatniteľných na vodu určenú na ľudskú spotrebu malo vychádzať z aspektov týkajúcich sa verejného zdravia a z metódy posúdenia rizika.

(11)

Indikačné parametre nemajú priamy vplyv na verejné zdravie. Sú však dôležité ako prostriedok na určenie toho, ako fungujú zariadenia na výrobu a distribúciu vody určenej na ľudskú spotrebu, a na hodnotenie kvality vody. Takéto parametre môžu pomôcť odhaliť nedostatky pri úprave vody a zohrávajú dôležitú úlohu pri zvyšovaní a udržiavaní dôvery spotrebiteľov v kvalitu vody. Preto by členské štáty mali zabezpečiť, aby sa takéto parametre monitorovali.

(12)

Od členských štátov by sa malo na základe zásady predbežnej opatrnosti vyžadovať, aby určili hodnoty doplňujúcich parametrov, ktoré nie sú zahrnuté v prílohe I, ak je to potrebné na ochranu ľudského zdravia na ich územiach.

(13)

Bezpečná voda určená na ľudskú spotrebu sa vyznačuje nielen neprítomnosťou škodlivých mikroorganizmov a látok, ale aj prítomnosťou určitých množstiev prírodných minerálov a esenciálnych prvkov vzhľadom na to, že dlhodobá konzumácia demineralizovanej vody alebo vody s veľmi nízkym obsahom esenciálnych prvkov, ako je vápnik a horčík, môže ohrozovať ľudské zdravie. Určité množstvo takýchto minerálov je nevyhnutné aj na zabezpečenie toho, aby voda určená na ľudskú spotrebu nebola agresívna ani korozívna, a na zlepšenie chuti takejto vody. Minimálne koncentrácie takýchto minerálov v zmäkčenej alebo demineralizovanej vode by sa mohli zvažovať v súlade s miestnymi podmienkami.

(14)

Preventívne plánovanie bezpečnosti a prvky založené na riziku sa v smernici 98/83/ES brali do úvahy len v obmedzenej miere. Prvé prvky prístupu založeného na riziku sa zaviedli v roku 2015 v smernici (EÚ) 2015/1787, ktorou sa povolilo členským štátom odchýliť sa od ich vypracovaných monitorovacích programov, pokiaľ sa vykonali dôveryhodné posúdenia rizika, ktoré by mohli byť založené na usmerneniach WHO pre kvalitu pitnej vody (ďalej len „usmernenia WHO“). Usmernenia WHO, v ktorých sa stanovuje prístup nazývaný „plán bezpečnosti pitnej vody“, a to aj pre malé komunity, sú spolu s normou EN 15975-2 týkajúcou sa bezpečnosti dodávok pitnej vody medzinárodne uznávanými zásadami, na ktorých sa zakladá výroba a distribúcia vody určenej na ľudskú spotrebu, a monitorovanie a analýza parametrov takejto vody. Uvedené prvé prvky prístupu založeného na riziku by sa mali prevziať do tejto smernice.

(15)

Aby sa zabezpečilo, že sa prvky prístupu založeného na riziku zavedené v smernici (EÚ) 2015/1787 neobmedzia len na aspekty monitorovania, aby sa čas a zdroje sústredili na relevantné riziká a na nákladovo efektívne opatrenia na úrovni zdroja a aby sa predišlo analýzam nepodstatných otázok a úsiliu vynaloženému v nepodstatných otázkach je vhodné zaviesť úplný prístup k bezpečnosti vody založený na riziku, ktorý sa bude vzťahovať na celý dodávateľský reťazec od plochy povodia cez odber, úpravu, akumuláciu a distribúciu vody až po miesto zhody. Tento prístup by mal byť založený na získaných vedomostiach a činnostiach vykonávaných podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES (10) a mal by účinnejšie zohľadňovať vplyv zmeny klímy na vodné zdroje. Uvedený prístup založený na riziku by mal pozostávať z troch zložiek. Po prvé, identifikácia nebezpečenstiev súvisiacich s plochami povodia pre miesta odberu (ďalej len „posúdenie rizika a riadenie rizika v súvislosti s plochami povodia pre miesta odberu vody určenej na ľudskú spotrebu“) v súlade s usmerneniami WHO a príručkou k plánom bezpečnosti pitnej vody (Water Safety Plan Manual). Po druhé, možnosť, aby dodávateľ vody prispôsobil monitorovanie hlavným rizikám a prijal potrebné opatrenia na riadenie rizík identifikovaných v dodávateľskom reťazci od odberu vody cez jej úpravu, akumuláciu, až po jej distribúciu (ďalej len „posúdenie rizika a riadenie rizika systému zásobovania“). Po tretie, posúdenie možných rizík súvisiacich s domovými rozvodnými systémami, ako sú baktérie rodu Legionella alebo olovo (ďalej len „posúdenie rizika domových rozvodných systémov“) s osobitným zameraním na prioritné priestory. Tieto posúdenia by sa mali pravidelne preskúmavať, okrem iného v reakcii na ohrozenia vyplývajúce z extrémnych poveternostných javov súvisiacich so zmenou klímy, na známe zmeny činnosti človeka v oblasti odberu alebo v reakcii na incidenty súvisiace so zdrojom. Prístupom založeným na riziku by sa mala zabezpečiť nepretržitá výmena informácií medzi príslušnými orgánmi a dodávateľmi vody.

(16)

S cieľom znížiť potenciálne administratívne zaťaženie pre dodávateľov vody dodávajúcich v priemere od 10 m3 do 100 m3 vody za deň alebo zásobujúcich od 50 do 500 osôb by členské štáty za predpokladu, že sa vykonáva pravidelné monitorovanie v súlade s touto smernicou, mali mať možnosť oslobodiť týchto dodávateľov vody od povinnosti uskutočniť posúdenie rizika systému zásobovania. Ako výnimka by sa malo vykonávanie prístupu založeného na riziku prispôsobiť osobitným obmedzeniam námorných plavidiel, ktoré odsoľujú vodu a prepravujú cestujúcich. Námorné plavidlá plávajúce pod vlajkou Únie pri plavbe v medzinárodných vodách dodržiavajú medzinárodný regulačný rámec. Malo by sa zabezpečiť, aby sa v prvom rade uplatňovali existujúce medzinárodné právne predpisy alebo medzinárodne uznávané normy, ako je program sanitácie na plavidlách vypracovaný Úradom Spojených štátov amerických pre verejné zdravie, ktoré sú podrobnejšie a prísnejšie a ktoré sa uplatňujú na lode v medzinárodných vodách.

(17)

V rámci posúdenia a riadenia rizika v súvislosti s plochami povodia pre miesta odberu by sa mal uplatňovať holistický prístup a uvedené posúdenie a riadenie by sa malo zameriavať na znižovanie úrovne úpravy požadovanej pri produkcii vody určenej na ľudskú spotrebu, napríklad znížením tlakov spôsobujúcich znečistenie vodných útvarov používaných na odber vody určenej na ľudskú spotrebu alebo znížením rizika znečistenia týchto útvarov. Členské štáty by na tento účel mali charakterizovať plochy povodia pre miesta odberu a identifikovať nebezpečenstvá a nebezpečné udalosti, ktoré by mohli zhoršiť kvalitu vody, ako napríklad zdroje možného znečistenia spojené s týmito plochami povodia.

Ak je to potrebné na identifikáciu nebezpečenstiev, členské štáty by mali monitorovať znečisťujúce látky, ktoré identifikujú ako relevantné, ako napríklad dusičnany, pesticídy alebo liečivá v zmysle smernice 2000/60/ES, alebo z dôvodu ich prirodzenej prítomnosti v oblasti odberu vody, ako napríklad v prípade arzénu, alebo na základe informácií od dodávateľov vody, napríklad v súvislosti s náhlym zvýšením koncentrácie určitého parametra v surovej vode. Ak sa povrchové vody používajú na vodu určenú na ľudskú spotrebu, mali by členské štáty venovať v ich posúdení rizika osobitnú pozornosť mikroplastom a endokrinným disruptorom, ako je napríklad nonylfenol a beta-estradiol, a v prípade potreby by mali vyžadovať, aby dodávatelia vody takisto monitorovali tieto a iné parametre zahrnuté do zoznamu sledovaných látok a v prípade potreby vykonali úpravu týchto a iných parametrov, ak sa domnievajú, že predstavujú možnú hrozbu pre ľudské zdravie. Na základe posúdenia rizika v súvislosti s plochami povodia pre miesta odberu by sa mali prijať riadiace opatrenia na prevenciu alebo kontrolu identifikovaných rizík s cieľom zabezpečiť kvalitu vody určenej na ľudskú spotrebu. Ak členský štát zistí prostredníctvom identifikovania nebezpečenstiev a nebezpečných udalostí, že určitý parameter nie je v plochách povodia pre miesta odberu prítomný, napríklad preto, že sa táto látka v podzemných útvaroch alebo útvaroch povrchových vôd nikdy nevyskytuje, členský štát by mal informovať príslušných dodávateľov vody a mal by mať možnosť im umožniť znížiť frekvenciu monitorovania tohto parametra alebo vypustiť tento parameter zo zoznamu parametrov, ktoré sa majú monitorovať, a to bez vykonania posúdenia rizika systému zásobovania.

(18)

V smernici 2000/60/ES sa vyžaduje, aby členské štáty určili vodné útvary používané na odber vody určenej na ľudskú spotrebu, monitorovali ich a prijali potrebné opatrenia, aby nedošlo k zhoršeniu ich kvality s cieľom znížiť úroveň úpravy vody čistením, ktorá sa požaduje pri produkcii vody vhodnej na ľudskú spotrebu. Aby sa zabránilo zdvojovaniu povinností, mali by členské štáty pri identifikácii nebezpečenstiev a nebezpečných udalostí využívať dostupné výsledky monitorovania reprezentatívne pre plochy povodia získané podľa článkov 7 a 8 smernice 2000/60/ES alebo iných príslušných právnych predpisov Únie. V prípadoch, keď takéto údaje získané monitorovaním nie sú dostupné, by sa však mohlo zaviesť monitorovanie relevantných parametrov, látok alebo znečisťujúcich látok s cieľom lepšie charakterizovať plochy povodia a posúdiť možné riziká. Pri zavádzaní takéhoto monitorovania by sa mala zohľadniť miestna situácia a zdroje znečistenia.

(19)

Parametrické hodnoty stanovené v tejto smernici na účely posúdenia kvality vody určenej na ľudskú spotrebu musia byť dodržané na mieste, kde voda vyteká z vodovodných kohútikov bežne slúžiacich na vodu určenú na ľudskú spotrebu. Kvalitu vody určenej na ľudskú spotrebu však môžu ovplyvniť domové rozvodné systémy. Podľa WHO spôsobujú baktérie rodu Legionella v Únii najväčšiu zdravotnú záťaž spomedzi všetkých patogénov prenášaných vodou. Prenáša sa vdýchnutím z rozvodov teplej vody, napríklad pri sprchovaní. Je teda evidentne naviazaná na domové rozvodné systémy. Zavedenie jednostrannej povinnosti monitorovať tento patogén vo všetkých súkromných a verejných priestoroch by viedlo k neprimerane vysokým nákladom, a preto je na riešenie tohto problému vhodnejšie posúdenie rizika domových rozvodných systémov. Okrem toho by sa pri uvedenom posúdení rizika mali vziať do úvahy aj možné riziká vyplývajúce z výrobkov a materiálov, ktoré prichádzajú do kontaktu s vodou určenou na ľudskú spotrebu. Súčasťou posúdenia rizika domových rozvodných systémov by teda okrem iného malo byť i cielené monitorovanie prioritných priestorov, ako ich vymedzujú členské štáty, ako sú napríklad nemocnice, zdravotnícke zariadenia, domovy dôchodcov, zariadenia starostlivosti o deti, školy, vzdelávacie inštitúcie, ubytovacie zariadenia, reštaurácie, bary, športové a nákupné centrá, voľnočasové a rekreačné zariadenia, výstavné priestory, nápravné zariadenia a kempingy, a na posúdenie rizík pochádzajúcich z domových rozvodných systémov a súvisiacich výrobkov a materiálov. Členské štáty by na základe posúdenia rizika mali prijať všetky potrebné opatrenia, aby zabezpečili okrem iného zavedenie náležitých kontrolných a riadiacich opatrení, napríklad v prípade výskytu ochorení, v súlade s usmerneniami WHO a aby migrácia potenciálne škodlivých látok zo stavebných výrobkov neohrozovala ľudské zdravie.

(20)

Ustanoveniami smernice 98/83/ES o zabezpečení kvality úpravy, vybavenia a materiálov sa nepodarilo vytvoriť jednotné hygienické požiadavky na výrobky, ktoré prichádzajú do kontaktu s vodou určenou na ľudskú spotrebu. V dôsledku toho sa uplatňuje vnútroštátne schvaľovanie výrobkov, pričom požiadavky sa v jednotlivých členských štátoch líšia. Pre výrobcov je preto ťažké a nákladné obchodovať so svojimi výrobkami v celej Únii a nákladné je to aj pre členské štáty. Navyše to sťažuje spotrebiteľom a dodávateľom vody zistiť, či výrobky spĺňajú zdravotné požiadavky. Stanovenie harmonizovaných minimálnych požiadaviek v tejto smernici na materiály, ktoré prichádzajú do kontaktu s vodou určenou na ľudskú spotrebu, prispeje k dosiahnutiu jednotnej úrovne ochrany zdravia v celej Únii, ako aj k lepšiemu fungovaniu vnútorného trhu. Okrem toho sa v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1020 (11) stanovuje všeobecný celoúniový mechanizmus dohľadu nad trhom pre výrobky s cieľom zabezpečiť, aby sa na trhu Únie sprístupňovali iba vyhovujúce výrobky, ktoré spĺňajú požiadavky zabezpečujúce vysokú úroveň ochrany verejných záujmov, ako je zdravie a bezpečnosť vo všeobecnosti, zdravie a bezpečnosť na pracovisku, ochrana spotrebiteľov, ochrana životného prostredia a bezpečnosť verejnosti. V uvedenom nariadení sa uvádza, že ak sa prijmú nové harmonizačné právne predpisy Únie, bude sa v nich musieť stanoviť, či sa na ne nariadenie (EÚ) 2019/1020 tiež uplatňuje. S cieľom zabezpečiť, aby sa mohli prijať náležité opatrenia v oblasti dohľadu nad trhom, pokiaľ ide o výrobky, na ktoré sa ešte nariadenie (EÚ) 2019/1020 nevzťahuje, ale ktoré by boli dotknuté touto smernicou, je vhodné stanoviť, že na tieto výrobky sa uvedené nariadenie uplatňuje.

(21)

Povaha materiálov, ktoré prichádzajú do kontaktu s vodou určenou na ľudskú spotrebu, môže mať vplyv na kvalitu takejto vody migráciou potenciálne škodlivých látok, podporou mikrobiálneho rastu alebo ovplyvnením pachu, farby či chuti takejto vody. Z hodnotenia smernice 98/83/ES vyplynulo, že ustanovenia týkajúce sa zabezpečenia kvality úpravy, vybavenia a materiálov umožňoval príliš veľkú právnu flexibilitu, ktorá viedla v rámci Únie k rôznym vnútroštátnym systémom schvaľovania materiálov, ktoré prichádzajú do kontaktu s vodou určenou na ľudskú spotrebu. Preto je potrebné stanoviť konkrétnejšie minimálne hygienické požiadavky na materiály, ktoré sú určené na použitie na účely odberu, úpravy, akumulácie alebo distribúcie vody určenej na ľudskú spotrebu v nových zariadeniach alebo v existujúcich zariadeniach v prípade opráv alebo rekonštrukcie s cieľom zaručiť, že nebudú priamo či nepriamo ohrozovať ľudské zdravie, nepriaznivo ovplyvňovať farbu, pach alebo chuť vody, podporovať mikrobiálny rast vo vode alebo spôsobovať, že sa z nich budú do vody uvoľňovať kontaminanty vo väčšom rozsahu, ako je nevyhnutné na určený účel. Na tento účel by sa v tejto smernici mali stanoviť špecifické minimálne hygienické požiadavky na materiály, a to stanovením metodík testovania a schvaľovania východiskových látok, zmesí a zložiek, európskych zoznamov povolených východiskových látok, zmesí a zložiek, metód a postupov na zaradenie východiskových látok, zmesí alebo zložiek do európskych zoznamov povolených látok alebo preskúmanie ich zaradenia, a stanovením postupov a metód testovania a schvaľovania konečných materiálov používaných vo výrobku zhotovenom z kombinácií východiskových látok, zmesí alebo zložiek uvedených na európskych zoznamoch povolených látok.

S cieľom nebrániť inovácii by Komisia mala zabezpečiť, aby boli takéto postupy primerané a nevytvárali neprimerané zaťaženie hospodárskych subjektov, najmä malých a stredných podnikov. Tieto postupy by sa mali v čo najväčšej možnej miere zosúladiť s existujúcimi právnymi predpismi Únie o výrobkoch, aby sa zabránilo dvojitému zaťaženiu, ktoré by hospodárskym subjektom ukladalo povinnosť vykonávať rôzne posudzovania zhody v prípade toho istého výrobku.

(22)

Európske zoznamy povolených látok sú zoznamy východiskových látok, zmesí alebo zložiek v závislosti od typu materiálov, a to organické, cementové, kovové, smaltované a keramické či iné anorganické materiály, povolených na použitie pri výrobe materiálov, a tieto zoznamy by mali podľa potreby obsahovať podmienky ich používania a migračné limity. Na zaradenie východiskovej látky, zmesi alebo zložky do európskych zoznamov povolených látok by sa malo vyžadovať posúdenie rizika samotnej východiskovej látky, zmesi alebo zložky, ako aj relevantných nečistôt a predvídateľných reakčných a degradačných produktov pri zamýšľanom použití. Posúdenie rizika zo strany žiadateľa alebo vnútroštátneho orgánu by malo zahŕňať zdravotné riziká vyplývajúce z možnej migrácie za najhorších predvídateľných podmienok používania a z toxicity. S cieľom zaručiť bezpečnosť konečného materiálu, ktorý sa má použiť vo výrobku, ktorý prichádza do kontaktu s vodou určenou na ľudskú spotrebu, by sa mali v prípade potreby v európskych zoznamoch povolených látok stanoviť na základe posúdenia rizika špecifikácie pre východiskovú látku, zmes alebo zložku a obmedzenia používania, kvantitatívne obmedzenia alebo migračné limity pre východiskovú látku, zmes alebo zložku, možné nečistoty a reakčné produkty alebo zložky.

Na účely vypracovania prvých európskych zoznamov povolených látok by sa Európskej chemickej agentúre zriadenej podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 (12) (ďalej len „agentúra ECHA“) mali sprístupniť vnútroštátne zoznamy povolených východiskových látok, zmesí a zložiek alebo iné vnútroštátne predpisy, metodiky, na základe ktorých sa takéto vnútroštátne zoznamy a predpisy vypracovali, a sprievodné posúdenia rizika v prípade každej východiskovej látky, zmesi a zložky. Agentúra ECHA by na tomto základe mala odporučiť vypracované zoznamy Komisii. Agentúra ECHA by mala látky, zmesi a zložky na prvých európskych zoznamoch povolených látok včas preskúmať a vydať k nim stanovisko, aby Komisia mohla tieto zoznamy preskúmať do 15 rokov od ich prijatia. Na účely aktualizácie európskych zoznamov povolených látok by agentúra ECHA mala vydávať stanoviská k zaradeniu alebo vypusteniu látok, zmesí alebo zložiek.

(23)

S cieľom uľahčiť jednotné testovanie výrobkov na súlad s požiadavkami tejto smernice by Komisia mala požiadať Európsky výbor pre normalizáciu (CEN), aby vypracoval normy pre jednotné testovanie a posudzovanie výrobkov, ktoré prichádzajú do kontaktu s vodou určenou na ľudskú spotrebu. Pri vypracúvaní a aktualizácii európskeho zoznamu povolených látok by Komisia mala zabezpečiť, aby všetky príslušné akty alebo mandáty v oblasti normalizácie, ktoré prijíma podľa iných právnych predpisov Únie, boli v súlade s touto smernicou.

(24)

Ďalej by sa najneskôr deväť rokov po konečnom termíne na transpozíciu tejto smernice malo fungovanie systému zavedeného touto smernicou preskúmať s cieľom posúdiť, či je ľudské zdravie chránené v celej Únii a či je riadne ochránené fungovanie vnútorného trhu, pokiaľ ide o výrobky, ktoré prichádzajú do kontaktu s vodou určenou na ľudskú spotrebu a pri ktorých výrobe sa použili schválené materiály. Okrem toho by sa malo posúdiť, či je potrebný akýkoľvek iný legislatívny návrh v tejto oblasti, a to najmä so zreteľom na výsledky hodnotení nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1935/2004 (13) a (EÚ) č. 305/2011 (14).

(25)

Výrobky, ktoré prichádzajú do kontaktu s vodou určenou na ľudskú spotrebu, by mali pozostávať z materiálu alebo kombinácie materiálov schválených v súlade s touto smernicou. Táto smernica sa však zaoberá len zdravotnými a hygienickými aspektmi materiálov a látok používaných vo výrobkoch, pokiaľ ide o ich vplyv na kvalitu vody určenej na ľudskú spotrebu, a pravidlami testovania zhody a kontroly kvality konečných výrobkov. Táto smernica sa však nezaoberá ďalšími požiadavkami, ako sú pravidlá týkajúce sa spôsobu vyjadrenia výkonnosti výrobkov alebo pravidlá týkajúce sa štrukturálnej bezpečnosti, ktoré sa môžu upraviť harmonizačnými právnymi predpismi Únie, ako je nariadenie (EÚ) č. 305/2011 alebo nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/426 (15), alebo ktoré z takýchto predpisov môžu vyplývať. Koexistencia aspektov týkajúcich sa zdravotného a hygienického rizika, ktoré sú harmonizované podľa tejto smernice, a aspektov týkajúcich sa bezpečnosti alebo iných rizík, na ktoré sa vzťahujú harmonizačné právne predpisy Únie, by neviedla k žiadnym konfliktom za predpokladu, že sa riziká, na ktoré sa táto smernica a uvedené predpisy vzťahujú, neprekrývajú. Medzi nariadením (EÚ) č. 305/2011 a touto smernicou existuje potenciálny konflikt vzhľadom na to, že zabránenie uvoľňovania nebezpečných látok do pitnej vody alebo látok, ktoré majú iný negatívny vplyv na pitnú vodu, sa uvádza v prílohe I k nariadeniu (EÚ) č. 305/2011 ako jedna zo základných požiadaviek na stavby. Toto prekrývanie sa však neprejaví, ak sa v súlade s nariadením (EÚ) č. 305/2011 nevydá žiaden mandát na vypracovanie noriem týkajúci sa zdravotných a hygienických aspektov výrobkov, ktoré prichádzajú do kontaktu s vodou určenou na ľudskú spotrebu.

(26)

Je potrebné zabezpečiť na úrovni Únie účinné rozhodovanie, koordináciu a riadenie technických, vedeckých a administratívnych aspektov tejto smernice v súvislosti s materiálmi, ktoré prichádzajú do kontaktu s vodou určenou na ľudskú spotrebu. Agentúra ECHA by mala vykonávať úlohy upresnené v tejto smernici, pokiaľ ide o hodnotenie látok a zmesí materiálov, ktoré prichádzajú do kontaktu s vodou určenou na ľudskú spotrebu. Vykonávanie určitých úloh, ktorými bola podľa tejto smernice poverená agentúra ECHA, by preto mal uľahčiť Výbor agentúry ECHA pre posúdenie rizík zriadený podľa článku 76 ods. 1 písm. c) nariadenia (ES) č. 1907/2006, a to poskytovaním stanovísk.

(27)

Na úpravu surovej vody s cieľom získať vodu vhodnú na ľudskú spotrebu by sa mohli používať chemikálie na úpravu vody a filtračné médiá. Chemikálie na úpravu vody a filtračné médiá však môžu predstavovať riziká pre bezpečnosť vody určenej na ľudskú spotrebu. Preto by sa prostredníctvom postupov úpravy a dezinfekcie vody určenej na ľudskú spotrebu malo zabezpečiť, aby sa používali účinné, bezpečné a náležite riadené chemikálie na úpravu vody a filtračné médiá, aby sa predišlo nepriaznivým účinkom na zdravie spotrebiteľov. Chemikálie na úpravu vody a filtračné médiá je preto potrebné posudzovať podľa ich vlastností, hygienických požiadaviek a čistoty, a mali by sa používať len v nevyhnutnej miere, aby sa predišlo rizikám pre ľudské zdravie. Chemikálie na úpravu vody a filtračné médiá by nemali podporovať mikrobiálny rast, a to okrem prípadov, keď je zamýšľaný, ako napríklad na posilnenie mikrobiálnej denitrifikácie.

Členské štáty by mali zaručiť zabezpečenie kvality chemikálií na úpravu vody a filtračných médií bez toho, aby bolo dotknuté nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 528/2012 (16), a využívajúc existujúce európske normy, ak sú k dispozícii. Je nevyhnutné zabezpečiť, aby každý výrobok, ako aj nádoby s chemickými činidlami a filtračnými médiami, ktoré prichádzajú do kontaktu s vodou určenou na ľudskú spotrebu mali pri ich uvedení na trh ľahko čitateľné a nezmazateľné označenie, ktoré spotrebiteľov, dodávateľov vody, inštalatérov, orgány a regulátorov informuje o tom, že daný výrobok je vhodný na použitie, pri ktorom dochádza ku kontaktu s vodou určenou na ľudskú spotrebu. V súlade s nariadením (EÚ) č. 528/2012 by členské štáty mali mať navyše možnosť obmedziť alebo zakázať používanie biocídnych výrobkov v zásobovaní verejnosti pitnou vodou, a to aj v rámci jednotlivých dodávok.

(28)

S cieľom minimalizovať potenciálnu prítomnosť olova vo vode určenej na ľudskú spotrebu je možné v domových rozvodných systémoch nahradiť komponenty vyrobené z olova, najmä v prípade opráv alebo rekonštrukcie existujúcich zariadení. Tieto komponenty by sa mali nahradiť materiálmi, ktoré spĺňajú minimálne požiadavky na materiály, ktoré prichádzajú do kontaktu s vodou určenou na ľudskú spotrebu, ako sú stanovené v tejto smernici. S cieľom urýchliť uvedený proces by členské štáty mali zvážiť a v prípade potreby prijať opatrenia na nahradenie komponentov vyrobených z olova v existujúcich domových rozvodných systémoch, ak je to ekonomicky a technicky možné.

(29)

Každý členský štát by mal zabezpečiť, aby boli vytvorené programy monitorovania s cieľom kontrolovať, či voda určená na ľudskú spotrebu spĺňa požiadavky tejto smernice. Väčšinu monitorovania, ktoré sa má na účely tejto smernice vykonať, budú vykonávať dodávatelia vody. Dodávateľom vody by sa mala poskytnúť istá flexibilita, pokiaľ ide o parametre, ktoré monitorujú na účely posúdenia rizika a riadenia rizika systému zásobovania. Ak sa určitý parameter nezistí, dodávatelia vody by mali mať možnosť znížiť frekvenciu monitorovania alebo monitorovanie daného parametra úplne zastaviť. Posúdenie rizika a riadenie rizika systému zásobovania by sa malo vykonať na väčšinu parametrov. Základné parametre by sa však mali stále monitorovať s určenou minimálnou frekvenciou. Táto smernica v zásade obsahuje ustanovenia o frekvencii monitorovania na účely kontrol súladu a iba obmedzené ustanovenia o monitorovaní na prevádzkové účely. Na zabezpečenie správneho fungovania úpravy vody by mohlo byť nevyhnutné dodatočné monitorovanie na prevádzkové účely. Takéto dodatočné monitorovanie by sa malo vykonávať na základe voľného uváženia dodávateľov vody. Z tohto hľadiska by sa dodávatelia vody mohli odvolať na usmernenia WHO a príručku k plánom bezpečnosti pitnej vody.

(30)

Prístup založený na riziku by mali uplatňovať všetci dodávatelia vody vrátane malých dodávateľov vody, keďže hodnotenie smernice 98/83/ES ukázalo, že v jej vykonávaní uvedenými dodávateľmi sú nedostatky, ktoré niekedy vyplynuli z nákladov na vykonanie nepotrebného monitorovania. Pri uplatňovaní prístupu založeného na riziku by sa mali zohľadniť bezpečnostné otázky.

(31)

V prípade nesúladu s požiadavkami uloženými touto smernicou by dotknutý členský štát mal okamžite preskúmať príčinu a zabezpečiť, aby sa čo najskôr prijali nápravné opatrenia nevyhnutné na obnovu kvality dodávanej vody. V prípade, že dodávka vody predstavuje možnú hrozbu pre ľudské zdravie, by sa dodávka takejto vody mala zakázať alebo by sa malo obmedziť jej používanie. Okrem toho by v prípade nesplnenia minimálnych požiadaviek na hodnoty týkajúce sa mikrobiologických a chemických parametrov mali členské štáty považovať toto nesplnenie za možnú hrozbu pre ľudské zdravie, s výnimkou prípadov, keď sa nesúlad považuje za bezvýznamný. V prípade, že na obnovu kvality vody určenej na ľudskú spotrebu sú potrebné nápravné opatrenia, v súlade s článkom 191 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) by sa mali uprednostniť opatrenia, ktorými sa odstráni problém pri zdroji.

(32)

Členské štáty by mali byť oprávnené za istých podmienok a v náležite odôvodnených prípadoch naďalej povoľovať odchýlky od tejto smernice a v tejto súvislosti je potrebné vytvoriť vhodný rámec pre takéto odchýlky, a to za predpokladu, že uvedené odchýlky nepredstavujú možnú hrozbu pre ľudské zdravie a že v dotknutej oblasti nie je možné pokračovať v dodávaní vody určenej na ľudskú spotrebu žiadnymi inými primeranými prostriedkami. Uvedené odchýlky by sa mali obmedziť na špecifické prípady. Odchýlky udelené členskými štátmi podľa smernice 98/83/ES, ktoré sú po konečnom termíne na transpozíciu tejto smernice stále platné, by sa mali naďalej uplatňovať až do skončenia danej odchýlky a podľa tejto smernice by sa mali obnoviť, len ak sa ešte nepovolila druhá odchýlka.

(33)

Komisia vo svojom oznámení z 19. marca 2014 o európskej iniciatíve občanov s názvom „Voda a sanitácia sú ľudským právom! Voda je verejným statkom, nie komoditou!“ vyzvala členské štáty, aby všetkým občanom zabezpečili prístup k minimálnej dodávke vody v súlade s odporúčaniami WHO. Zaviazala sa tiež, že „prostredníctvom politík životného prostredia bude pokračovať vo zvyšovaní a zlepšovaní prístupu k bezpečnej pitnej vode […] pre všetkých obyvateľov“. Je to v súlade s cieľom udržateľného rozvoja č. 6 a s ním súvisiacim zámerom zabezpečiť všeobecný a spravodlivý prístup k bezpečnej a cenovo dostupnej pitnej vode pre všetkých. S cieľom riešiť aspekty týkajúce sa prístupu k vode, ktoré súvisia s kvalitou a dostupnosťou, v rámci reakcie na iniciatívu Right2Water a prispieť k plneniu zásady č. 20 Európskeho piliera sociálnych práv, ktorou je, že „každý má právo na prístup ku kvalitným základným službám vrátane dodávky vody“, by sa členské štáty mali venovať problematike prístupu k vode na vnútroštátnej úrovni, pričom by mali mať istú voľnosť, pokiaľ ide o presný druh opatrení, ktoré sa majú vykonať. Malo by sa to vykonať prostredníctvom opatrení zameraných na zlepšenie prístupu k vode určenej na ľudskú spotrebu pre všetkých, najmä inštaláciou vonkajších a vnútorných zariadení vo verejných priestoroch tam, kde je to technicky možné, ako aj prostredníctvom opatrení zameraných na podporu používania vody z vodovodu, napríklad podporovaním bezplatného poskytovania vody určenej na ľudskú spotrebu vo verejných administratívnych a verejných budovách alebo bezplatne či za nízky servisný poplatok zákazníkom v reštauráciách, jedálňach a v rámci stravovacích služieb.

(34)

Únia a členské štáty sa v rámci svojich príslušných právomocí zaviazali k dosiahnutiu cieľov udržateľného rozvoja, pričom uznávajú, že primárnu zodpovednosť za nadväzujúce opatrenia a preskúmanie pokroku pri dosahovaní týchto cieľov na vnútroštátnej, regionálnej a globálnej úrovni nesú členské štáty. Niektoré z cieľov udržateľného rozvoja a právo na vodu nepatria do rozsahu environmentálnej ani sociálnej politiky Únie, ktorá má obmedzený a doplnkový charakter. S prihliadnutím na obmedzenia právomocí Únie je však vhodné zabezpečiť, aby pokračujúce záväzky členských štátov v súvislosti s právom na vodu boli v súlade s touto smernicou, pričom sa bude dodržiavať zásada subsidiarity. V tejto súvislosti členské štáty v súčasnosti vynakladajú značné úsilie na zlepšenie prístupu k vode určenej na ľudskú spotrebu. Okrem toho je cieľom Protokolu Európskej hospodárskej komisie Organizácie Spojených národov (EHK OSN) a Regionálneho úradu WHO pre Európu o vode a zdraví k Dohovoru o ochrane a využívaní hraničných vodných tokov a medzinárodných jazier z roku 1992, ktorého zmluvnými stranami je aj mnoho členských štátov, chrániť ľudské zdravie prostredníctvom lepšieho hospodárenia s vodami a znižovania ochorení súvisiacich s vodou. Členské štáty by mohli využívať usmernenia vypracované v rámci uvedeného protokolu na posúdenie politických súvislostí a východiskového stavu v súvislosti s prístupom k vode a na vymedzenie potrebných opatrení na zlepšenie spravodlivého prístupu k vode určenej na ľudskú spotrebu pre všetkých.

(35)

Európsky parlament vo svojom uznesení z 8. septembra 2015 k ďalšiemu postupu nadväzujúcemu na európsku iniciatívu občanov Right2Water (17) požadoval, aby členské štáty venovali osobitnú pozornosť potrebám zraniteľných skupín spoločnosti. Osobitná situácia menšinových kultúr, ako sú Rómovia a Travelleri, či už ide o skupiny žijúce usadene alebo nie, a najmä to, že nemajú prístup k vode určenej na ľudskú spotrebu, sa uznala aj v oznámení Komisie z 2. apríla 2014 s názvom „Správa o realizácii rámca EÚ pre vnútroštátne stratégie integrácie Rómov“ a v odporúčaní Rady z 9. decembra 2013 o účinných opatreniach na integráciu Rómov v členských štátoch. Vzhľadom na tento všeobecný kontext je vhodné, aby členské štáty venovali osobitnú pozornosť zraniteľným a marginalizovaným skupinám a prijali potrebné opatrenia s cieľom zlepšiť prístup týchto skupín k vode určenej na ľudskú spotrebu. Bez toho, aby bolo dotknuté právo členských štátov vymedziť tieto skupiny, by bolo dôležité, aby medzi ne patrili utečenci, kočovné komunity, osoby bez domova a menšinové kultúry, ako sú Rómovia a Travelleri, či už ide o skupiny žijúce usadene alebo nie. K takýmto opatreniam na zlepšenie prístupu, ktoré sa ponechávajú na uváženie členských štátov, by mohlo patriť napríklad poskytovanie alternatívnych systémov zásobovania, ako sú napríklad individuálne úpravne vody, poskytovanie vody s použitím zásobníkov prostredníctvom používania vozidiel, ako sú nákladné vozidlá a cisterny, a zabezpečenie potrebnej infraštruktúry pre tábory.

(36)

S cieľom zvyšovať povedomie spotrebiteľov o dôsledkoch spotreby vody by spotrebitelia mali ľahko prístupnou formou, napríklad na ich faktúrach alebo prostredníctvom inteligentnej aplikácie, dostávať informácie o objeme spotreby za rok, zmenách v spotrebe, porovnanie s priemernou spotrebou domácností, ak má dodávateľ vody takéto informácie k dispozícii, ako aj o cene za liter vody určenej na ľudskú spotrebu, čím sa umožní porovnanie s cenami fľaškovej vody.

(37)

V 7. environmentálnom akčnom programe do roku 2020 s názvom „Dobrý život v rámci možností našej planéty“ (18) sa požaduje, aby verejnosť mala na vnútroštátnej úrovni prístup k jasným informáciám o životnom prostredí. V smernici 98/83/ES sa stanovuje len pasívny prístup k informáciám, čo znamená, že členské štáty mali len zabezpečiť dostupnosť týchto informácií. Uvedené ustanovenia by sa preto mali nahradiť, aby sa zabezpečilo, že aktualizované informácie budú spotrebiteľom dostupné online, a to používateľsky ústretovým a prispôsobeným spôsobom. Spotrebitelia by tiež mali mať možnosť požiadať na základe odôvodnenej žiadosti o prístup k týmto informáciám inými spôsobmi.

(38)

Aktualizované informácie, ktoré sa majú poskytovať podľa tejto smernice, by mali zahŕňať výsledky programov monitorovania, informácie o typoch úpravy vody a použitej dezinfekcii, informácie o prekročení parametrických hodnôt, ktoré sú relevantné pre ľudské zdravie, relevantné informácie o posúdení a riadení rizík systému zásobovania, poradenstvo týkajúce sa toho, ako znížiť spotrebu vody a vyhnúť sa zdravotným rizikám súvisiacim so stagnujúcou vodou, ale aj dodatočné informácie, ktoré by mohli byť pre verejnosť užitočné, ako napríklad informácie o ukazovateľoch, ako sú železo, tvrdosť a minerály, ktoré majú často vplyv na to, ako spotrebitelia vnímajú vodu z vodovodu. Okrem toho by sa spotrebiteľom zaujímajúcim sa o problematiku vody mal na požiadanie poskytnúť prístup k dostupným historickým údajom o výsledkoch monitorovania a prekročení hodnôt.

(39)

V prípade dodávateľov vody, ktorí denne dodávajú aspoň 10 000 m3 alebo zásobujú aspoň 50 000 ľudí, by mali byť spotrebiteľom online k dispozícii ďalšie informácie okrem iného o efektívnosti dodávok, miere strát, vlastníckej štruktúre a štruktúre ceny.

(40)

Účelom lepšej informovanosti spotrebiteľov o relevantných informáciách a väčšej transparentnosti by malo byť zvýšenie dôvery občanov k vode, ktorá sa im dodáva, ako aj k vodárenským službám, a malo by to viesť k zvýšenému používaniu vody z vodovodu ako pitnej vody, čo by mohlo prispieť k menšiemu používaniu plastov a k menšej tvorbe plastového odpadu a emisií skleníkových plynov, a mať pozitívny vplyv na zmiernenie zmeny klímy a životné prostredie ako celok.

(41)

Vďaka lepším monitorovacím technikám sú čoraz zjavnejšie miery strát vody. S cieľom zlepšiť efektívnosť vodárenskej infraštruktúry, ako aj s cieľom predchádzať nadmernému využívaniu obmedzených zdrojov vody určenej na ľudskú spotrebu, by úrovne strát vody mali posudzovať všetky členské štáty a v prípade, že prekročia určitú prahovú hodnotu, by sa mali znížiť.

(42)

Cieľom smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/4/ES (19) je zaručiť v členských štátoch právo na prístup k informáciám o životnom prostredí v súlade s Aarhuským dohovorom z roku 1998 o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (20) (ďalej len „Aarhuský dohovor“). Aarhuský dohovor zahŕňa širšie povinnosti týkajúce sa sprístupnenia informácií o životnom prostredí na požiadanie a aktívneho šírenia takýchto informácií. Aj smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/2/ES (21) má široký rozsah pôsobnosti a pokrýva zdieľanie priestorových informácií vrátane súborov s údajmi o rôznych environmentálnych témach. Je dôležité, aby ustanovenia tejto smernice týkajúce sa prístupu k informáciám a opatrení o zdieľaní údajov dopĺňali uvedené smernice a nevytvárali osobitný právny režim. Preto by smernice 2003/4/ES a 2007/2/ES nemali byť dotknuté ustanoveniami tejto smernice týkajúcimi sa informácií pre verejnosť a informácií o monitorovaní vykonávania.

(43)

V smernici 98/83/ES sa pre malých dodávateľov vody neurčovali povinnosti týkajúce sa podávania správ. Na nápravu tohto stavu a s cieľom vyhovieť potrebe získať informácie o vykonávaní a dodržiavaní súladu by sa preto mal zaviesť v tejto smernici nový systém, v ktorom by sa od členských štátov požadovalo zriadiť, aktualizovať a sprístupniť Komisii a Európskej environmentálnej agentúre (ďalej len „agentúra EEA“) súbory obmedzené na relevantné údaje, ako napríklad o prekročení parametrických hodnôt a o incidentoch určitého významu. Zabezpečilo by sa tým čo najväčšie obmedzenie administratívneho zaťaženia všetkých subjektov. Na zabezpečenie existencie riadnej infraštruktúry pre verejný prístup, nahlasovanie a zdieľanie údajov medzi verejnými orgánmi by členské štáty mali pri špecifikáciách údajov vychádzať zo smernice 2007/2/ES a jej vykonávacích aktov.

(44)

Údaje, ktoré nahlasujú členské štáty, sú nielen potrebné na účely kontroly súladu, ale aj nevyhnutné, aby Komisia mohla monitorovať a hodnotiť túto smernicu, pokiaľ ide o ciele, ktoré sa ňou sledujú, čo poslúži ako základ pre ďalšie hodnotenie tejto smernice v súlade s bodom 22 Medziinštitucionálnej dohody z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (22). V tomto kontexte sú potrebné relevantné údaje, ktoré umožnia lepšie posúdiť efektívnosť, účinnosť, relevantnosť a pridanú hodnotu tejto smernice na úrovni Únie, a z toho vyplýva aj potreba zabezpečiť, aby existovali vhodné mechanizmy podávania správ, ktoré môžu slúžiť aj ako ukazovatele v budúcich hodnoteniach tejto smernice.

(45)

Podľa bodu 22 Medziinštitucionálnej dohody o lepšej tvorbe práva by Komisia mala vykonať hodnotenie tejto smernice v rámci určitého obdobia po lehote stanovenej na jej transpozíciu. Uvedené hodnotenie by malo vychádzať zo skúseností získaných a údajov zozbieraných počas vykonávania tejto smernice, zo všetkých dostupných odporúčaní WHO, ako aj z relevantných vedeckých, analytických a epidemiologických údajov.

(46)

Táto smernica dodržiava základné práva a rešpektuje zásady uznané Chartou základných práv Európskej únie. Usiluje sa najmä podporovať zásady týkajúce sa zdravotnej starostlivosti, prístupu k službám všeobecného hospodárskeho záujmu, ochrany životného prostredia a ochrany spotrebiteľa.

(47)

Účinnosť tejto smernice a jej cieľ, ktorým je ochrana ľudského zdravia v kontexte politiky Únie v oblasti životného prostredia, si vyžaduje, aby sa fyzické či právnické osoby alebo prípadne ich riadne vytvorené organizácie mohli v rámci súdnych konaní na ňu odvolávať a aby vnútroštátne súdy mohli túto smernicu brať do úvahy ako prvok práva Únie, okrem iného v záujme prípadného preskúmania rozhodnutí vnútroštátneho orgánu. Okrem toho podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora na základe zásady lojálnej spolupráce stanovenej v článku 4 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“) je na súdoch členských štátov, aby zabezpečili súdnu ochranu práv osôb podľa práva Únie. Článok 19 ods. 1 Zmluvy o EÚ navyše členským štátom ukladá povinnosť stanoviť prostriedky nápravy potrebné na zabezpečenie účinnej súdnej ochrany v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje právo Únie.

Toto platí predovšetkým pre smernicu, ktorej cieľom je chrániť ľudské zdravie pred nepriaznivými účinkami akejkoľvek kontaminácie vody určenej na ľudskú spotrebu. Okrem toho v súlade s Aarhuským dohovorom by mali dotknuté osoby z radov verejnosti mať prístup k spravodlivosti s cieľom prispievať k ochrane práva na život v prostredí, ktoré je primerané pre zdravie a blaho človeka. Rozhodnutím Rady (EÚ) 2018/881 (23) bola Komisia požiadaná, aby do 30. septembra 2019 vykonala štúdiu, a prípadne vzhľadom na uvedenú štúdiu predložila do 30. septembra 2020 návrh na zmenu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1367/2006 (24) s cieľom reagovať na zistenia Výboru pre dodržiavanie Aarhuského dohovoru vo veci ACCC/C/2008/32. Komisia predložila uvedenú štúdiu v stanovenej lehote a vo svojom oznámení z 11. decembra 2019 s názvom Európsky ekologický dohovor uviedla, že „zváži revíziu nariadenia o Aarhuskom dohovore s cieľom zlepšiť prístup k administratívnemu a súdnemu preskúmaniu na úrovni EÚ pre občanov a mimovládne organizácie, ktoré majú obavy o zákonnosť rozhodnutí s účinkami na životné prostredie“. Je dôležité, aby Komisia tiež prijala opatrenia na zlepšenie prístupu občanov a mimovládnych organizácií k spravodlivosti, pokiaľ ide o vnútroštátne súdy vo všetkých členských štátoch.

(48)

S cieľom prispôsobiť túto smernicu vedeckému a technickému pokroku by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o stanovenie prahovej hodnoty pre straty, stanovenie postupu posudzovania zhody pre výrobky, ktoré prichádzajú do kontaktu s vodou určenou na ľudskú spotrebu, stanovenie postupu podávania žiadostí agentúre ECHA týkajúcich sa doplnenia východiskových látok, zmesí alebo zložiek na európske zoznamy povolených látok alebo ich vypustenia z uvedených zoznamov, zavedenie označenia výrobkov, ktoré prichádzajú do kontaktu s vodou, prijatie metodiky merania mikroplastov, zmenu prílohy III a zmenu parametrickej hodnoty pre bisfenol A v prílohe I časti B. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni odborníkov, a aby tieto konzultácie viedla v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva. Predovšetkým v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako odborníkom z členských štátov, a odborníci Európskeho parlamentu a Rady majú systematicky prístup na zasadnutia skupín odborníkov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov. Okrem toho splnomocnenie stanovené v poznámke 10 časti C prílohy I k smernici 98/83/ES na stanovenie frekvencií a metód monitorovania rádioaktívnych látok sa z dôvodu prijatia smernice Rady 2013/51/Euratom (25) stalo obsolétnym, a preto by sa malo vypustiť. Splnomocnenie stanovené v druhom pododseku časti A prílohy III k smernici 98/83/ES týkajúce sa zmien smernice už nie je potrebné a malo by sa vypustiť.

(49)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tejto smernice by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci, pokiaľ ide o prijímanie metodík testovania a schvaľovania východiskových látok, zmesí a zložiek, európskych zoznamov povolených východiskových látok, zmesí a zložiek a postupov a metód testovania a schvaľovania konečných materiálov vyrobených z týchto východiskových látok, zmesí a zložiek. Na Komisiu by sa mali preniesť vykonávacie právomoci aj pokiaľ ide o prijatie formátu a spôsobu predkladania informácií o vykonávaní tejto smernice, ktoré majú poskytovať členské štáty a ktoré má zostavovať agentúra EEA, ako aj o zostavovanie a aktualizáciu zoznamu sledovaných látok. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (26).

(50)

Bez toho, aby bola dotknutá smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/99/ES (27), by členské štáty mali stanoviť pravidlá týkajúce sa sankcií za porušenie vnútroštátnych ustanovení prijatých podľa tejto smernice a mali by prijať všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie ich uplatňovania. Sankcie by mali byť účinné, primerané a odrádzajúce.

(51)

V súvislosti s novými parametrami by sa malo zaviesť prechodné obdobie v dĺžke troch rokov, aby mali dodávatelia vody v čase, keď začnú vykonávať posúdenie rizika a riadenie rizika systémov zásobovania, k dispozícii úplný súbor údajov. Tým sa členským štátom umožní, aby počas týchto prvých troch rokov po konečnom termíne na transpozíciu tejto smernice identifikovali nebezpečenstvá a nebezpečné udalosti a poskytli dodávateľom vody údaje týkajúce sa nových parametrov, čím by sa predišlo akémukoľvek zbytočnému monitorovaniu zo strany dodávateľov vody, ak sa na základe prvej identifikácie nebezpečenstiev a nebezpečných udalostí zistí, že daný parameter nie je potrebné monitorovať. Dodávatelia vody by však počas týchto prvých troch rokov mali vykonávať posúdenie rizika systému zásobovania alebo využiť existujúce posúdenia rizika vykonané podľa smernice (EÚ) 2015/1787, pokiaľ ide o parametre, ktoré boli súčasťou prílohy I k smernici 98/83/ES, vzhľadom na to, že keď táto smernica nadobudne účinnosť, údaje týkajúce sa týchto parametrov už budú dostupné.

(52)

V smernici 2013/51/Euratom sa stanovujú osobitné pravidlá na monitorovanie rádioaktívnych látok vo vode určenej na ľudskú spotrebu. Preto by sa v tejto smernici nemali stanovovať parametrické hodnoty týkajúce sa rádioaktivity.

(53)

Keďže ciele tejto smernice, a to ochranu ľudského zdravia a zlepšenie prístupu k vode určenej na ľudskú spotrebu, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov rozsahu a dôsledkov činnosti ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o EÚ. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(54)

Povinnosť transponovať túto smernicu do vnútroštátneho práva by sa mala obmedziť na tie ustanovenia, ktoré predstavujú podstatnú zmenu v porovnaní s predchádzajúcimi smernicami. Povinnosť transponovať ustanovenia, ktoré sa nezmenili, vyplýva z predchádzajúcich smerníc.

(55)

Táto smernica by sa nemala dotýkať povinností členských štátov týkajúcich sa lehôt na transpozíciu do vnútroštátneho práva tých smerníc, ktoré sú uvedené v prílohe VI časti B,

(1)

Komisia v máji 2003 prijala oznámenie Európskemu parlamentu a Rade s názvom „Vynútiteľnosť práva, správa a obchod v lesnom hospodárstve (FLEGT): návrh akčného plánu EÚ“. V akčnom pláne stanovenom v uvedenom oznámení (ďalej len „akčný plán FLEGT“) sa požaduje prijatie opatrení na zamedzenie nezákonnej ťažby dreva vypracovaním dobrovoľných dohôd o partnerstve s krajinami produkujúcimi drevo. Závery Rady týkajúce sa akčného plánu FLEGT boli prijaté v októbri 2003 a uznesenie Európskeho parlamentu v tejto veci bolo prijaté 11. júla 2005.

(2)

Rada 5. decembra 2005 poverila Komisiu, aby začala rokovania o dohodách o partnerstve s krajinami produkujúcimi drevo s cieľom vykonávať akčný plán FLEGT.

(3)

Rada 20. decembra 2005 prijala nariadenie (ES) č. 2173/2005 (1), ktorým sa vytvoril licenčný systém FLEGT na dovoz dreva do Únie z krajín, s ktorými Únia uzavrela dobrovoľné dohody o partnerstve.

(4)

Rokovania s Honduraskou republikou týkajúce sa Dobrovoľnej dohody o partnerstve medzi Európskou úniou a Honduraskou republikou o vynútiteľnosti práva a správe v lesnom hospodárstve a obchode s výrobkami z dreva, ktoré sa dovážajú do Európskej únie (ďalej len „dohoda“), boli úspešne uzavreté parafovaním dohody 14. júna 2018.

(5)

Dohoda by sa mala podpísať v mene Únie s výhradou jej uzavretia k neskoršiemu dátumu,

(1)

Dohodu o vystúpení Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z Európskej únie a z Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (ďalej len „dohoda o vystúpení“) uzavrela Únia 30. januára 2020 rozhodnutím Rady (EÚ) 2020/135 (1) a dohoda nadobudla platnosť 1. februára 2020.

(2)

Podľa článku 166 dohody o vystúpení má Spoločný výbor zriadený článkom 164 dohody o vystúpení (ďalej len „Spoločný výbor“) právomoc prijímať rozhodnutia v súvislosti so všetkými záležitosťami, v prípade ktorých je to tak stanovené v dohode o vystúpení. Protokol o Írsku/Severnom Írsku (ďalej len „protokol“) je neoddeliteľnou súčasťou dohody o vystúpení.

(3)

V článku 12 ods. 2 protokolu sa stanovuje, že Únia má právo byť prítomná pri akýchkoľvek činnostiach Spojeného kráľovstva, ktoré sa týkajú vykonávania a uplatňovania ustanovení práva Únie uplatniteľných na základe protokolu, ako aj pri činnostiach, ktoré sa týkajú vykonávania a uplatňovania článku 5 protokolu. Konkrétne sa v ňom stanovuje právo požiadať orgány Spojeného kráľovstva o informácie o takýchto činnostiach a právo požiadať tieto orgány, aby vykonali kontrolné opatrenia.

(4)

V článku 12 ods. 3 protokolu sa stanovuje, že Spoločný výbor prijme rozhodnutie stanovujúce praktické pracovné dojednania týkajúce sa uplatňovania práv, ktoré boli v tejto súvislosti udelené protokolom. Týmito pracovnými dojednaniami by sa malo zabezpečiť, aby zástupcovia Únie mohli účinne uplatňovať práva stanovené v článku 12 ods. 2 protokolu.

(5)

Prítomnosť Únie stanovená v protokole si vyžaduje, aby boli zohľadnené jedinečné okolnosti na ostrove Írsko a práva zástupcov Únie by sa mali uplatňovať tak, aby sa pritom náležite prihliadalo na rešpektovanie cudzej zvrchovanosti, a najmä Veľkopiatkovej alebo Belfastskej dohody z 10. apríla 1998.

(6)

Je vhodné stanoviť pozíciu, ktorá sa má v mene Únie zaujať v Spoločnom výbore,

(1)

Únia podpísala Zmluvu o založení Dopravného spoločenstva (ďalej len „zmluva“) v súlade s rozhodnutím Rady (EÚ) 2017/1937 (1). Únia 4. marca 2019 schválila zmluvu rozhodnutím Rady (EÚ) 2019/392 (2). Platnosť nadobudla 1. mája 2019.

(2)

V súlade s článkom 35 zmluvy regionálny riadiaci výbor Dopravného spoločenstva (ďalej len „riadiaci výbor“) každoročne prijíma rozpočet Dopravného spoločenstva. Podľa článku 35 zmluvy je riadiaci výbor tiež oprávnený prijímať rozhodnutia stanovujúce postup plnenia rozpočtu.

(3)

Riadiaci výbor má na svojom zasadnutí v decembri 2020 prijať rozhodnutie o rozpočte Dopravného spoločenstva na rok 2021 alebo ak sa na uvedenom zasadnutí nebude rokovať o tomto bode, tak na nasledujúcom zasadnutí.

(4)

Navrhovaný rozpočet Dopravného spoločenstva na rok 2021 je nevyhnutný na riadne fungovanie orgánov Dopravného spoločenstva. Zahŕňa náklady na ľudské zdroje, cestovné výdavky, IT vybavenie a softvér, ako aj prevádzkové výdavky ako štúdie, technickú pomoc a organizovanie konferencií a zasadnutí.

(5)

Je vhodné stanoviť pozíciu, ktorá sa má zaujať v mene Únie v riadiacom výbore, keďže takéto rozhodnutie je potrebné pre fungovanie stáleho sekretariátu Dopravného spoločenstva a vo vzťahu k Únii bude mať právne účinky,

(1)

Rada 10. novembra 2008 prijala jednotnú akciu 2008/851/SZBP (1), ktorou sa stanovuje vojenská operácia EÚ Atalanta.

(2)

Rozhodnutím Rady (SZBP) 2018/1083 (2) bola 30. júla 2018 jednotná akcia 2008/851/SZBP zmenená a operácia Atalanta bola predĺžená do 31. decembra 2020.

(3)

V Dohovore Organizácie Spojených národov proti nedovolenému obchodu s omamnými a psychotropnými látkami, ktorý bol podpísaný 20. decembra 1988, sa stanovuje, že zmluvné strany majú v čo najväčšej možnej miere spolupracovať pri potláčaní nedovoleného obchodovania po mori v súlade s medzinárodným morským právom.

(4)

Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov (ďalej len „BR OSN“) 15. novembra 2019 vo svojej rezolúcii č. 2498 (2019) opätovne potvrdila, že na účely nastolenia mieru a stability v Somálsku majú všetky štáty uplatňovať embargo na zbrane a vojenské vybavenie do Somálska, ktoré bolo pôvodne uložené bodom 5 jej rezolúcie č. 733 (1992) a bodmi 1 a 2 jej rezolúcie č. 1425 (2002).

(5)

BR OSN vo svojej rezolúcii č. 2498 (2019) tiež odsúdila akýkoľvek vývoz drevného uhlia zo Somálska v rozpore s úplným zákazom vývozu drevného uhlia a opätovne potvrdila svoje rozhodnutie týkajúce sa zákazu dovozu a vývozu somálskeho drevného uhlia, ako sa uvádza v bode 22 jej rezolúcie č. 2036 (2012) a v bodoch 11 až 21 jej rezolúcie č. 2182 (2014).

(6)

BR OSN 4. decembra 2019 vo svojej rezolúcii č. 2500 (2019) opätovne vyzvala štáty a regionálne organizácie, ktoré tak môžu urobiť, aby sa zapojili do boja proti pirátstvu a ozbrojeným lúpežiam na mori pri pobreží Somálska, vyzvala všetky štáty, aby spolupracovali pri vyšetrovaní a stíhaní všetkých osôb, ktoré sú zodpovedné za takéto činy alebo sú s nimi spojené, a vzala na vedomie úspešné stíhanie prípadov pirátstva Seychelami.

(7)

BR OSN vo svojej rezolúcii č. 2500 (2019) ďalej vyjadrila vážne znepokojenie nad správami o nezákonnom, nenahlásenom a neregulovanom (NNN) rybolove vo výhradnej hospodárskej zóne Somálska a konštatovala, že NNN rybolov môže prispieť k destabilizácii pobrežných komunít.

(8)

Operácia Agénor, ktorá je vojenskou zložkou iniciatívy na zvýšenie informovanosti o námornej situácii v Hormuzskom prielive (EMASOH), dosiahla 25. februára 2020 plnú operačnú kapacitu.

(9)

BR OSN 12. novembra 2020 vo svojej rezolúcii č. 2551 (2020) obnovila povolenia udelené v rezolúcii č. 2182 (2014) s cieľom zabezpečiť prísne vykonávanie zbrojného embarga voči Somálsku a zákazu dovozu a vývozu somálskeho drevného uhlia a nabádala operáciu Atalanta, aby zvýšila svoj príspevok k regionálnej spolupráci v oblasti reakcie na nelegálne námorné toky a narúšala všetky formy obchodovania s legálnym a nelegálnym tovarom, ktorým sa môžu financovať teroristické činnosti v Somálsku.

(10)

Strategické preskúmanie operácie Atalanta v roku 2020 viedlo k záveru, že mandát operácie by sa mal predĺžiť do 31. decembra 2022 a mal by sa zmeniť tak, aby sa zaviedla sekundárna nevýkonná úloha monitorovania obchodovania s omamnými látkami, obchodovania so zbraňami, NNN rybolovu a nedovoleného obchodovania s drevným uhlím pri pobreží Somálska.

(11)

Strategické preskúmanie operácie Atalanta v roku 2020 tiež viedlo k záveru, že sekundárne výkonné úlohy v oblasti boja proti obchodovaniu s drogami a obchodovaniu so zbraňami by sa po ich vymedzení mali začleniť do mandátu operácie Atalanta v súlade s uplatniteľným právnym rámcom. Politický a bezpečnostný výbor sa 1. decembra 2020 dohodol, že uvedené úlohy bude vykonávať operácia Atalanta a že potrebné dojednania sa vymedzia v plánovacích dokumentoch operácie.

(12)

Jednotná akcia 2008/851/SZBP by sa mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(13)

V súlade s článkom 5 Protokolu č. 22 o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o fungovaní Európskej únie, sa Dánsko nezúčastňuje na vypracovaní a vykonávaní rozhodnutí a opatrení Únie s obrannými dôsledkami. Dánsko sa nezúčastňuje na vykonávaní tohto rozhodnutia, a teda neprispieva na financovanie operácie Atalanta,

„h)

predaj, dodávky alebo vývoz zbraní a iného súvisiaceho smrtiaceho vybavenia, ktoré sa neuvádzajú v článku 2 ods. 1 písm. g), a poskytovanie súvisiacej pomoci bezpečnostným silám Stredoafrickej republiky vrátane štátnych civilných inštitúcií presadzovania práva, ak sú takéto zbrane a vybavenie určené výhradne na podporu alebo použitie v rámci reformy sektora bezpečnosti v Stredoafrickej republike, ktoré vopred schválil výbor; alebo“,

„h)

predaj, dodávky, transfer alebo vývoz zbraní a iného súvisiaceho smrtiaceho vybavenia, ktoré sa neuvádzajú v článku 2 ods. 1 písm. g), a poskytovanie súvisiacej pomoci bezpečnostným silám Stredoafrickej republiky vrátane štátnych civilných inštitúcií presadzovania práva, ak sú takéto zbrane a vybavenie určené výhradne na podporu alebo použitie v rámci reformy sektora bezpečnosti v Stredoafrickej republike, ktoré vopred schválil výbor; alebo“.