22.12.2020

Úradný vestník Európskej únie

LI 433/1

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ, Euratom) 2020/2092

zo 16. decembra 2020

o všeobecnom režime podmienenosti na ochranu rozpočtu Únie

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 322 ods. 1 písm. a),

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu, a najmä na jej článok 106a,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Dvora audítorov (1) ,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (2),

keďže:

(1)

Únia je založená na hodnotách úcty k ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti, právneho štátu a rešpektovania ľudských práv vrátane práv osôb patriacich k menšinám, ako je zakotvené v článku 2 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“). Ako sa uvádza v článku 2 Zmluvy o EÚ, tieto hodnoty sú spoločné členským štátom v spoločnosti, v ktorej prevláda pluralizmus, nediskriminácia, tolerancia, spravodlivosť, solidarita a rovnosť medzi ženami a mužmi.

(2)

Európska rada vo svojich záveroch z 21. júla 2020 uviedla, že finančné záujmy Únie sa majú chrániť v súlade so všeobecnými zásadami zakotvenými v zmluvách, najmä s hodnotami stanovenými v článku 2 Zmluvy o EÚ. Zdôraznila tiež význam ochrany finančných záujmov Únie a dôležitosť dodržiavania právneho štátu.

(3)

Právny štát si vyžaduje, aby všetky subjekty verejnej moci konali v rámci obmedzení stanovených zákonom, v súlade s hodnotami demokracie a rešpektovali základné práva, ako sa uvádza v Charte základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“) a v iných uplatniteľných dokumentoch, a pod kontrolou nezávislých a nestranných súdov. Vyžaduje si najmä to, aby sa dodržiavala (3) zásada zákonnosti (4) implikujúca transparentný, zodpovedný, demokratický a pluralistický zákonodarný proces; zásada právnej istoty (5); zásada zákazu svojvoľnosti výkonných právomocí (6); zásada účinnej súdnej ochrany zo strany nezávislých a nestranných súdov vrátane prístupu k spravodlivosti (7); a zásada oddelenia právomocí (8).

(4)

Prístupové kritériá stanovené Európskou radou na jej zasadnutí v roku 1993 v Kodani a posilnené Európskou radou na jej zasadnutí v roku 1995 v Madride sú základnými podmienkami, ktoré musí spĺňať kandidátska krajina, aby sa stala členským štátom Únie. Uvedené kritériá sú teraz zakotvené v článku 49 Zmluvy o EÚ.

(5)

Ak sa kandidátska krajina stane členským štátom, pripojí sa k právnej konštrukcii spočívajúcej v základom predpoklade, že každý členský štát zdieľa so všetkými ostatnými členskými štátmi určitý súbor spoločných hodnôt, na ktorých je Únia založená, ako je spresnené v článku 2 Zmluvy o EÚ, a uznáva, že ostatné členské štáty s ním tieto hodnoty zdieľajú. Tento predpoklad znamená a odôvodňuje existenciu vzájomnej dôvery členských štátov v uznanie týchto hodnôt, a tým aj v dodržiavanie práva Únie, ktoré tieto hodnoty uplatňuje (9). Právne predpisy a postupy členských štátov by mali byť naďalej v súlade so spoločnými hodnotami, na ktorých je Únia založená.

(6)

Hoci neexistuje hierarchia hodnôt Únie, dodržiavanie právneho štátu je základným predpokladom pre ochranu ďalších základných hodnôt, na ktorých je Únia založená, ako sú sloboda, demokracia, rovnosť a dodržiavanie ľudských práv. Dodržiavanie právneho štátu prirodzene súvisí s dodržiavaním demokracie a základných práv. Bez dodržiavania právneho štátu nie je možná demokracia ani dodržiavanie základných práv a naopak.

(7)

Vždy, keď členské štáty plnia rozpočet Únie vrátane zdrojov alokovaných prostredníctvom Nástroja Európskej únie na obnovu zriadeného podľa nariadenia Rady (EÚ) 2020/2094 (10), ako aj prostredníctvom úverov a iných nástrojov zaručených rozpočtom Únie, bez ohľadu na to, aký spôsob plnenia sa rozhodnú použiť, dodržiavanie právneho štátu je nevyhnutným predpokladom pre súlad so zásadami správneho finančného riadenia zakotvenými v článku 317 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“).

(8)

Správne finančné riadenie môžu členské štáty zabezpečiť len vtedy, ak orgány verejnej moci konajú v súlade so zákonom, ak sú prípady podvodov vrátane daňových podvodov, daňových únikov, korupcie, konfliktu záujmov alebo iných porušení zákona účinne stíhané vyšetrovacími zložkami a prokuratúrou, a ak svojvoľné alebo nezákonné rozhodnutia orgánov verejnej moci vrátane orgánov presadzovania práva môžu byť predmetom účinného súdneho preskúmania zo strany nezávislých súdov a Súdneho dvora Európskej únie.

(9)

Nezávislosť a nestrannosť súdnictva by mala byť zaručená vždy a vyšetrovacie zložky a prokuratúra by mali mať možnosť náležite vykonávať svoje funkcie. Súdnictvo a vyšetrovacie zložky a prokuratúra by mali disponovať dostatočnými finančnými a ľudskými zdrojmi a postupmi na to, aby mohli konať účinne a spôsobom, ktorý plne dodržiava právo na spravodlivý proces vrátane dodržiavania práva na obhajobu. Konečné rozsudky by sa mali účinne vykonávať. Uvedené podmienky sa vyžadujú ako minimálna záruka proti nezákonným a svojvoľným rozhodnutiam orgánov verejnej moci, ktoré by mohli poškodiť finančné záujmy Únie.

(10)

V rámci nezávislosti súdnictva sa predpokladá najmä to, že dotknutý súdny orgán dokáže vykonávať v rámci príslušných pravidiel aj v praxi svoje súdne funkcie úplne autonómne bez toho, aby podliehal akémukoľvek hierarchickému obmedzovaniu, alebo aby bol podriadený akémukoľvek inému orgánu, a bez toho, aby dostával príkazy alebo pokyny z akéhokoľvek iného zdroja, čím je chránený pred vonkajšími zásahmi alebo tlakmi spôsobujúcimi zhoršenie nezávislého úsudku jeho členov a ovplyvňovanie ich rozhodovania. Záruka nezávislosti a záruka nestrannosti si vyžadujú pravidlá, najmä pokiaľ ide o zloženie orgánu a vymenúvanie, dĺžku funkčného obdobia a dôvody zamietnutia alebo odvolania jeho členov, aby sa odstránili akékoľvek oprávnené pochybnosti v mysli osôb, pokiaľ ide o neovplyvniteľnosť tohto orgánu vonkajšími faktormi a jeho neutralitu vo vzťahu k záujmom presadzovaným pred ním.

(11)

Dodržiavanie právneho štátu nemá zásadný význam len pre občanov Únie, ale aj pre podnikateľské iniciatívy, inováciu, investície, hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť a riadne fungovanie vnútorného trhu, ktoré budú najväčšmi prekvitať vtedy, ak bude existovať solídny právny a inštitucionálny rámec.

(12)

V článku 19 Zmluvy o EÚ, v ktorom sa konkretizuje hodnota právneho štátu stanovená v článku 2 Zmluvy o EÚ, sa od členských štátov vyžaduje, aby poskytovali účinnú právnu ochranu v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje právo Únie, a to aj v tých oblastiach, ktoré sa týkajú plnenia rozpočtu Únie. Samotná existencia účinného súdneho preskúmania určeného na zabezpečenie súladu s právom Únie je podstatou právneho štátu a vyžaduje si existenciu nezávislých súdov (11). Zachovávanie nezávislosti súdov má zásadný význam, čo sa potvrdzuje aj v článku 47 druhom odseku charty (12). Platí to najmä pre súdne preskúmanie platnosti opatrení, zmlúv alebo iných nástrojov, na základe ktorých vznikajú verejné výdavky alebo dlhy, okrem iného v kontexte postupov verejného obstarávania, ktoré takisto možno predložiť na súd.

(13)	Existuje teda jasný vzťah medzi dodržiavaním právneho štátu a efektívnym plnením rozpočtu Únie v súlade so zásadami správneho finančného riadenia.

(14)

Únia vypracovala rôzne nástroje a procesy, ktoré podporujú právny štát a jeho uplatňovanie vrátane finančnej podpory pre organizácie občianskej spoločnosti, Európskeho mechanizmu právneho štátu a porovnávacieho prehľadu EÚ v oblasti justície, a zabezpečujú účinnú reakciu inštitúcií Únie na porušenia právneho štátu prostredníctvom konania o nesplnení povinnosti a postupu stanoveného v článku 7 Zmluvy o EÚ. Mechanizmus stanovený v tomto nariadení dopĺňa tieto nástroje ochraňovaním rozpočtu Únie pred porušeniami zásad právneho štátu, ktoré majú vplyv na jeho správne finančné riadenie alebo ochranu finančných záujmov Únie.

(15)

Porušenia zásad právneho štátu, najmä tie, ktoré majú vplyv na riadne fungovanie orgánov verejnej moci a účinné súdne preskúmanie, môžu vážne poškodiť finančné záujmy Únie. Týka sa to jednotlivých porušení zásad právneho štátu a ešte viac porušení, ktoré sú rozšírené, alebo sú dôsledkom opakujúcich sa praktík alebo opomenutí zo strany orgánov verejnej moci, alebo dôsledkom všeobecných opatrení prijatých takýmito orgánmi.

(16)

Identifikácia porušení zásad právneho štátu si vyžaduje dôkladné kvalitatívne posúdenie zo strany Komisie. Takéto posúdenie by malo byť objektívne, nestranné a spravodlivé a mali by sa v ňom zohľadniť relevantné informácie z dostupných zdrojov a uznaných inštitúcií vrátane rozsudkov Súdneho dvora Európskej únie, správ Dvora audítorov, výročnej správy Komisie o právnom štáte a jej porovnávacieho prehľadu EÚ v oblasti justície, správ Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF) a prípadne Európskej prokuratúry, ako aj záverov a odporúčaní príslušných medzinárodných organizácií a sietí, a to aj orgánov Rady Európy ako sú Skupina štátov Rady Európy proti korupcii (GRECO) a Benátska komisia, najmä jej zoznam kritérií právneho štátu, a európske siete najvyšších súdov a súdnych rád. Komisia by mohla v prípade potreby na účely vypracovania dôkladného kvalitatívneho posúdenia konzultovať s Agentúrou Európskej únie pre základné práva a Benátskou komisiou.

(17)

Opatrenia podľa tohto nariadenia sú potrebné najmä v prípadoch, keď by iné postupy stanovené v právnych predpisoch Únie neumožnili účinnejšiu ochranu rozpočtu Únie. V právnych predpisoch Únie o rozpočtových pravidlách a v uplatniteľných pravidlách pre jednotlivé sektory a rozpočtových pravidlách sa stanovujú rôzne možnosti ochrany rozpočtu Únie vrátane prerušení, pozastavení alebo finančných opráv súvisiacich s nezrovnalosťami alebo so závažnými nedostatkami v systémoch riadenia a kontroly. Mali by sa určiť opatrenia, ktoré sa majú prijať v prípade porušení zásad právneho štátu, ako aj postup prijímania takých opatrení. Uvedené opatrenia by mali zahŕňať pozastavenie platieb a záväzkov, pozastavenie platenia splátok alebo predčasného splatenia úverov, zníženie financovania v rámci existujúcich záväzkov a zákaz prijímať nové záväzky týkajúce sa príjemcov finančných prostriedkov alebo uzatvárať nové dohody o úveroch alebo iných nástrojoch zaručených rozpočtom Únie.

(18)

Pri určovaní opatrení, ktoré sa majú prijať, by sa mala uplatňovať zásada proporcionality, a to najmä tak, že sa zohľadní závažnosť situácie, čas, ktorý uplynul od začatia príslušného konania, trvanie a opakovanie sa konania, úmysel, úroveň spolupráce dotknutého členského štátu pri ukončení porušovaní zásad právneho štátu a účinky na správne finančné riadenie rozpočtu Únie alebo finančné záujmy Únie.

(19)

Je nevyhnutné, aby sa náležite chránili oprávnené záujmy konečných príjemcov finančných prostriedkov a prijímateľov pri prijímaní opatrení v prípade porušení zásad právneho štátu. Pri zvažovaní opatrení, ktoré sa majú prijať, by Komisia mala zohľadniť ich potenciálny vplyv na konečných príjemcov finančných prostriedkov a prijímateľov. Vzhľadom na to, že v rámci zdieľaného riadenia sú platby Komisie členským štátom právne nezávislé od platieb vnútroštátnych orgánov prijímateľom, príslušné opatrenia podľa tohto nariadenia by sa nemali považovať za opatrenia ovplyvňujúce dostupnosť finančných prostriedkov na platby prijímateľom v súlade s platobnými lehotami stanovenými podľa uplatniteľných pravidiel pre jednotlivé sektory a rozpočtových pravidiel. Rozhodnutia prijaté podľa tohto nariadenia a povinnosti voči konečným príjemcom finančných prostriedkov alebo prijímateľom stanovené v tomto nariadení sú súčasťou uplatniteľného práva Únie, pokiaľ ide o implementáciu financovania v rámci zdieľaného riadenia. Členské štáty, ktorých sa opatrenia týkajú, by mali Komisii pravidelne podávať správy o dodržiavaní svojich povinností voči konečným príjemcom finančných prostriedkov alebo prijímateľom. Podávanie správ o dodržiavaní platobných povinností voči prijímateľom stanovených v uplatniteľných pravidlách pre jednotlivé sektory a rozpočtových pravidlách by malo Komisii umožniť overiť, či rozhodnutia podľa tohto nariadenia nemajú žiadny priamy ani nepriamy vplyv na platby, ktoré sa majú uskutočniť podľa uplatniteľných pravidiel pre jednotlivé sektory a rozpočtových pravidiel.

V záujme posilnenia ochrany konečných príjemcov finančných prostriedkov alebo prijímateľov by Komisia mala poskytnúť informácie a usmernenia na webovom sídle alebo internetovom portáli spolu s vhodnými nástrojmi, aby ju mohli informovať o akomkoľvek porušení zákonnej povinnosti subjektov verejnej správy a členských štátov pokračovať v platbách po prijatí opatrení podľa tohto nariadenia. Komisia by mala na základe týchto informácií overiť, či boli dodržané uplatniteľné pravidlá, najmä článok 63, článok 68 ods. 1 písm. b) a článok 98 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/... z ..., ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde plus, Kohéznom fonde, Fonde na spravodlivú transformáciu a Európskom námornom a rybárskom fonde a rozpočtové pravidlá pre uvedené fondy, ako aj pre Fond pre azyl a migráciu, Fond pre vnútornú bezpečnosť a Nástroj na riadenie hraníc a víza (13). S cieľom zabezpečiť, aby akákoľvek suma splatná vládnymi subjektmi alebo členskými štátmi bola skutočne vyplatená konečným príjemcom finančných prostriedkov alebo prijímateľom, by mala Komisia v prípade potreby vymáhať uhradené platby alebo prípadne vykonať finančnú opravu znížením podpory Únie na program v súlade s uplatniteľnými pravidlami pre jednotlivé sektory a rozpočtovými pravidlami.

(20)	S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávanie tohto nariadenia a s ohľadom na dôležitosť finančných účinkov opatrení prijatých podľa tohto nariadenia by sa mali na Radu preniesť vykonávacie právomoci, pričom Rada by mala konať na základe návrhu Komisie.

(21)

Komisia by pred tým, ako navrhne prijatie akéhokoľvek opatrenia podľa tohto nariadenia, mala dotknutý členský štát informovať o tom, prečo sa domnieva, že v tomto členskom štáte možno dochádza k porušeniam zásad právneho štátu. Komisia by mala bezodkladne informovať Európsky parlament a Radu o každom takomto oznámení a jeho obsahu. Dotknutý členský štát by mal mať možnosť predložiť svoje pripomienky. Komisia by tieto pripomienky mala zohľadniť.

(22)	Komisia by mala pri stanovení lehôt pre dotknutý členský štát v súlade s týmto nariadením zohľadniť najmä množstvo poskytnutých a požadovaných informácií, zložitosť relevantných skutočností a ich posúdenia, ako aj administratívnu kapacitu dotknutého členského štátu.

(23)

Ak Komisia po analýze pripomienok dotknutého členského štátu usúdi, že podmienky na prijatie opatrení sú splnené, mala by Rade predložiť návrh na prijatie vhodných opatrení. Rada by mala konať na základe návrhu Komisie s cieľom prijať vhodné opatrenia prostredníctvom vykonávacieho rozhodnutia v lehote jedného mesiaca, ktorú možno výnimočne predĺžiť najviac o ďalšie dva mesiace. S cieľom zabezpečiť, aby Rada prijala rozhodnutie v uvedených lehotách, by Komisia mala čo najvhodnejšie využiť svoje práva podľa článku 237 ZFEÚ a rokovacieho poriadku Rady (14).

(24)	Po prijatí akýchkoľvek opatrení podľa tohto nariadenia by Komisia mala pravidelne monitorovať situáciu v dotknutom členskom štáte. Komisia by mala opätovne posúdiť situáciu, keď dotknutý členský štát prijme nové nápravné opatrenia, alebo v každom prípade najneskôr jeden rok po prijatí opatrení.

(25)	Rada, konajúc na návrh Komisie, by mala zrušiť opatrenia, ktoré majú odkladný účinok, ak došlo k dostatočnému napraveniu situácie, ktorá viedla k uloženiu uvedených opatrení.

(26)

Postup prijímania a zrušenia opatrení by mal rešpektovať zásady objektivity, nediskriminácie a rovnakého zaobchádzania s členskými štátmi a mal by sa vykonávať na základe nestranného prístupu založeného na dôkazoch. Ak sa výnimočne dotknutý členský štát domnieva, že došlo k závažným porušeniam uvedených zásad, môže požiadať predsedu Európskej rady, aby túto záležitosť postúpil nasledujúcemu zasadnutiu Európskej rady. Za takýchto výnimočných okolností by sa žiadne rozhodnutie týkajúce sa opatrení nemalo prijať dovtedy, kým Európska rada záležitosť neprerokuje. Tento proces nesmie trvať spravidla dlhšie ako tri mesiace po tom, ako Komisia predložila svoj návrh Rade.

(27)	Komisia by mala Európsky parlament priebežne informovať o všetkých opatreniach navrhnutých, prijatých a zrušených podľa tohto nariadenia.

(28)

Komisia by mala Európskemu parlamentu a Rade predložiť správu o uplatňovaní tohto nariadenia. Pri predkladaní správ Európskemu parlamentu a Rade by Komisia mala okrem účinnosti prijatých opatrení posúdiť celkovú účinnosť postupu stanoveného v tomto nariadení a doplnkovosť tohto nástroja voči ostatným nástrojom.

(29)	Toto nariadenie by nemalo mať vplyv na právomoc Európskej prokuratúry ani na povinnosti členských štátov, ktoré sa nezúčastňujú na posilnenej spolupráci stanovenej nariadením Rady (EÚ) 2017/1939 (15),

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Predmet úpravy

Týmto nariadením sa stanovujú pravidlá nevyhnutné na ochranu rozpočtu Únie v prípade porušení zásad právneho štátu v členských štátoch.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

„právny štát“ odkazuje na hodnotu Únie zakotvenú v článku 2 Zmluvy o EÚ. Zahŕňa zásady, ktorými sú zásada zákonnosti implikujúca transparentný, zodpovedný, demokratický a pluralistický zákonodarný proces; zásada právnej istoty; zásada zákazu svojvoľnosti výkonných právomocí; zásada účinnej súdnej ochrany zo strany nezávislých a nestranných súdov vrátane prístupu k spravodlivosti, a to aj pokiaľ ide o základné práva; zásada oddelenia právomocí; a zásada nediskriminácie a rovnosti pred zákonom. Právny štát sa chápe so zreteľom na ostatné hodnoty a zásady Únie zakotvené v článku 2 Zmluvy o EÚ;

„subjekt verejnej správy“ je orgán verejnej moci na akejkoľvek úrovni verejnej správy vrátane vnútroštátnych, regionálnych a miestnych orgánov, ako aj organizácie členských štátov v zmysle článku 2 bodu 42 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 (16) (ďalej len „nariadenie o rozpočtových pravidlách“).

Článok 3

Porušenia zásad právneho štátu

Na účely tohto nariadenia môžu nasledujúce skutočnosti naznačovať porušenia zásad právneho štátu:

a)	ohrozovanie nezávislosti súdnictva;

nezabránenie svojvoľným alebo nezákonným rozhodnutiam orgánov verejnej moci vrátane orgánov presadzovania práva, nenapravenie alebo nepotrestanie takýchto rozhodnutí, neposkytnutie finančných a ľudských zdrojov ovplyvňujúce riadne fungovanie uvedených orgánov, alebo nezabezpečenie toho, aby nedochádzalo ku konfliktom záujmov;

c)	obmedzovanie dostupnosti a účinnosti právnych prostriedkov nápravy, a to aj reštriktívnymi procesnými pravidlami, a nedostatočné vykonávanie rozsudkov alebo obmedzovanie účinného vyšetrovania, stíhania alebo trestania porušení zákona.

Článok 4

Podmienky prijímania opatrení

1. Vhodné opatrenia sa prijmú vtedy, ak sa podľa článku 6 preukáže, že porušenia zásad právneho štátu v členskom štáte dostatočne priamym spôsobom ovplyvňuje správne finančné riadenie rozpočtu Únie alebo ochranu finančných záujmov Únie, alebo že existuje závažné riziko takého ovplyvňovania.

2. Na účely tohto nariadenia sa porušenia zásad právneho štátu týkajú jednej alebo viacerých z týchto oblastí:

a)	riadne fungovanie orgánov, ktoré plnia rozpočet Únie, vrátane úverov a iných nástrojov zaručených rozpočtom Únie, najmä v kontexte postupov verejného obstarávania alebo udeľovania grantov;

b)	riadne fungovanie orgánov vykonávajúcich finančnú kontrolu, monitorovanie a audit a riadne fungovanie účinných a transparentných systémov finančného riadenia a zodpovednosti;

c)	riadne fungovanie vyšetrovacích zložiek a prokuratúry vo vzťahu k vyšetrovaniu a stíhaniu podvodov vrátane daňových podvodov, korupcie alebo iných porušení práva Únie v súvislosti s plnením rozpočtu Únie alebo ochranou finančných záujmov Únie;

d)	účinné súdne preskúmanie konania alebo nekonania orgánov uvedených v písmenách a), b) a c) nezávislými súdmi;

predchádzanie podvodom vrátane daňových podvodov, korupcii alebo iným porušeniam práva Únie v súvislosti s plnením rozpočtu Únie alebo ochranou finančných záujmov Únie a ich trestanie, ako aj ukladanie účinných a odrádzajúcich sankcií príjemcom finančných prostriedkov vnútroštátnymi súdmi alebo správnymi orgánmi;

f)	spätné získanie neoprávnene vyplatených prostriedkov;

g)	účinná a včasná spolupráca s OLAF-om a, za predpokladu účasti dotknutého členského štátu, s Európskou prokuratúrou pri ich vyšetrovaniach alebo stíhaniach podľa uplatniteľných aktov Únie v súlade so zásadou lojálnej spolupráce;

h)	iné situácie alebo konanie orgánov, ktoré sú relevantné z hľadiska správneho finančného riadenia rozpočtu Únie alebo ochrany finančných záujmov Únie.

Článok 5

Opatrenia na ochranu rozpočtu Únie

1. Za predpokladu, že sú splnené podmienky stanovené v článku 4 tohto nariadenia, možno v súlade s postupom stanoveným v článku 6 tohto nariadenia prijať jedno alebo viaceré z týchto vhodných opatrení:

ak Komisia plní rozpočet Únie v rámci priameho alebo nepriameho riadenia podľa článku 62 ods. 1 písm. a) a c) nariadenia o rozpočtových pravidlách a ak je príjemcom finančných prostriedkov subjekt verejnej správy:

i)	pozastavenie platieb alebo plnenia právneho záväzku alebo ukončenie právneho záväzku podľa článku 131 ods. 3 nariadenia o rozpočtových pravidlách;

ii)	zákaz prijímať nové právne záväzky;

iii)	pozastavenie vyplácania splátok v plnej výške alebo čiastočne alebo predčasné splatenie úverov zaručených rozpočtom Únie;

iv)	pozastavenie alebo zníženie hospodárskej výhody v rámci nástroja zaručeného rozpočtom Únie;

v)	zákaz uzatvárať nové dohody o úveroch alebo iných nástrojoch zaručených rozpočtom Únie;

ak Komisia plní rozpočet Únie v rámci zdieľaného riadenia s členskými štátmi podľa článku 62 ods. 1 písm. b) nariadenia o rozpočtových pravidlách:

i)	pozastavenie schvaľovania jedného alebo viacerých programov alebo zmena takého pozastavenia;

ii)	pozastavenie záväzkov;

iii)	zníženie záväzkov, a to aj prostredníctvom finančných opráv alebo transferov v prospech iných výdavkových programov;

iv)	zníženie predbežného financovania;

v)	prerušenie platobných termínov;

vi)	pozastavenie platieb.

2. Pokiaľ sa v rozhodnutí, ktorým sa prijímajú opatrenia, nestanovuje inak, uloženie vhodných opatrení nemá vplyv na povinnosti subjektov verejnej správy uvedených v odseku 1 písm. a) alebo členských štátov uvedených v odseku 1 písm. b) implementovať program alebo fond, ktorých sa dané opatrenie týka, a najmä nemá vplyv na povinnosti, ktoré majú voči konečným príjemcom finančných prostriedkov alebo prijímateľom vrátane povinnosti uskutočňovať platby podľa tohto nariadenia a uplatniteľných pravidiel pre jednotlivé sektory alebo rozpočtových pravidiel. Pri implementácii fondov Únie v rámci zdieľaného riadenia členské štáty, ktorých sa týkajú opatrenia prijaté podľa tohto nariadenia, podávajú Komisii každé tri mesiace od prijatia uvedených opatrení správu o ich plnení týchto povinností.

Komisia overí, či sa dodržali uplatniteľné právne predpisy, a v prípade potreby prijme všetky vhodné opatrenia na ochranu rozpočtu Únie v súlade s pravidlami pre jednotlivé sektory a rozpočtovými pravidlami.

3. Prijaté opatrenia musia byť proporcionálne. Určia sa na základe skutočného alebo potenciálneho vplyvu porušení zásad právneho štátu na správne finančné riadenie rozpočtu Únie alebo na finančné záujmy Únie. Náležite sa zohľadní povaha, trvanie, závažnosť a rozsah porušení zásad právneho štátu. Opatrenia sa v čo najväčšej možnej miere zameriavajú na činnosti Únie ovplyvnené porušeniami.

4. Komisia poskytuje prostredníctvom webového sídla alebo internetového portálu informácie a usmernenia v prospech konečných príjemcov finančných prostriedkov alebo prijímateľov, pokiaľ ide o povinnosti členských štátov uvedené v odseku 2. Komisia na tom istom webovom sídle alebo internetovom portáli poskytne aj vhodné nástroje pre konečných príjemcov finančných prostriedkov alebo prijímateľov, aby ju mohli informovať o akomkoľvek porušení týchto povinností, ktoré ich podľa ich názoru priamo ovplyvňuje. Tento odsek sa uplatňuje spôsobom, ktorým sa zabezpečí ochrana osôb nahlasujúcich porušenia práva Únie, v súlade so zásadami stanovenými v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1937 (17). K informáciám poskytnutým konečnými príjemcami finančných prostriedkov alebo prijímateľmi v súlade s týmto odsekom sa pripojí dôkaz o tom, že dotknutý konečný príjemca finančných prostriedkov alebo prijímateľ podal formálnu sťažnosť príslušnému orgánu dotknutého členského štátu.

5. Na základe informácií, ktoré poskytli koneční príjemcovia finančných prostriedkov alebo prijímatelia v súlade s odsekom 4 tohto článku, Komisia vyvinie maximálne úsilie na zabezpečenie toho, aby sa akákoľvek suma splatná subjektmi verejnej správy alebo členskými štátmi uvedenými v odseku 2 tohto článku skutočne vyplatila konečným príjemcom finančných prostriedkov alebo prijímateľom, a to najmä v súlade s článkom 63, článkom 68 ods. 1 písm. b) a článkom 98 nariadenia (EÚ) 2020/... z ..., ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde plus, Kohéznom fonde, Fonde na spravodlivú transformáciu a Európskom námornom a rybárskom fonde a rozpočtové pravidlá pre uvedené fondy, ako aj pre Fond pre azyl a migráciu, Fond pre vnútornú bezpečnosť a Nástroj na riadenie hraníc a víza..

Článok 6

Postup

1. Ak Komisia zistí, že má opodstatnené dôvody domnievať sa, že sú splnené podmienky stanovené v článku 4, a pokiaľ sa nedomnieva, že iné postupy stanovené v právnych predpisoch Únie by jej umožnili účinnejšie chrániť rozpočet Únie, zašle dotknutému členskému štátu písomné oznámenie, v ktorom uvedie skutkové okolnosti a konkrétne dôvody, na ktorých založila svoje zistenia. Komisia bezodkladne informuje Európsky parlament a Radu o takomto oznámení a jeho obsahu.

2. Na základe informácií získaných podľa odseku 1 môže Európsky parlament vyzvať Komisiu na štruktúrovaný dialóg o jej zisteniach.

3. Pri posudzovaní toho, či sú splnené podmienky stanovené v článku 4, Komisia zohľadní relevantné informácie z dostupných zdrojov vrátane rozhodnutí, záverov a odporúčaní inštitúcií Únie, iných relevantných medzinárodných organizácií a iných uznaných inštitúcií.

4. Komisia si môže vyžiadať akékoľvek dodatočné informácie, ktoré potrebuje na vykonanie posúdenia uvedeného v odseku 3, a to pred, ako aj po zaslaní písomného oznámenia podľa odseku 1.

5. Dotknutý členský štát poskytne požadované informácie a môže vzniesť pripomienky, ktoré sa týkajú zistení uvedených v oznámení uvedenom v odseku 1, v lehote, ktorú stanoví Komisia a ktorá musí byť aspoň jeden mesiac a nie dlhšia ako tri mesiace odo dňa oznámenia zistení. Členský štát môže vo svojich pripomienkach navrhnúť prijatie nápravných opatrení na riešenie zistení uvedených v oznámení Komisie.

6. Komisia pri rozhodovaní o tom, či predloží návrh na vykonávacie rozhodnutie o vhodných opatreniach, zohľadní prijaté informácie a akékoľvek pripomienky dotknutého členského štátu, ako aj primeranosť akýchkoľvek navrhovaných nápravných opatrení. Komisia vykoná svoje posúdenie v orientačnej lehote jedného mesiaca odo dňa, keď jej boli od dotknutého členského štátu doručené akékoľvek informácie alebo pripomienky, alebo, ak žiadne informácie alebo pripomienky neboli doručené, od uplynutia lehoty stanovenej v súlade s odsekom 5, a v každom prípade v primeranej lehote.

7. Ak má Komisia v úmysle predložiť návrh podľa odseku 9, poskytne predtým členskému štátu príležitosť predložiť do jedného mesiaca pripomienky, najmä k proporcionalite plánovaných opatrení.

8. Pri posudzovaní proporcionality opatrení, ktoré sa majú uložiť, Komisia zohľadní informácie a usmernenia uvedené v odseku 3.

9. Ak sa Komisia domnieva, že sú splnené podmienky stanovené v článku 4, a že sa nápravnými opatreniami, ktoré prípadne členský štát navrhol podľa odseku 5, primerane neriešia zistenia uvedené v oznámení Komisie, predloží návrh vykonávacieho rozhodnutia o vhodných opatreniach Rade do jedného mesiaca od doručenia pripomienok členského štátu alebo v prípade, že neboli vznesené žiadne pripomienky, bez zbytočného odkladu a v každom prípade do jedného mesiaca od uplynutia lehoty stanovenej v odseku 7. V návrhu Komisia uvedie konkrétne dôvody a dôkazy, na ktorých sa zakladajú jej zistenia.

10. Rada prijme vykonávacie rozhodnutie uvedené v odseku 9 tohto článku do jedného mesiaca od doručenia návrhu Komisie. V prípade výnimočných okolností sa lehota na prijatie uvedeného vykonávacieho rozhodnutia môže predĺžiť najviac o dva mesiace. S cieľom zabezpečiť včasné rozhodnutie Komisia využije svoje práva podľa článku 237 ZFEÚ, ak to považuje za vhodné.

11. Rada, konajúc kvalifikovanou väčšinou, môže návrh Komisie zmeniť a zmenené znenie prijať prostredníctvom vykonávacieho rozhodnutia.

Článok 7

Zrušenie opatrení

1. Dotknutý členský štát môže kedykoľvek prijať nové nápravné opatrenia a Komisii predložiť písomné oznámenie vrátane dôkazov o tom, že podmienky stanovené v článku 4 už nie sú splnené.

2. Na žiadosť dotknutého členského štátu alebo z vlastnej iniciatívy a najneskôr jeden rok po prijatí opatrení Radou Komisia opätovne posúdi situáciu v dotknutom členskom štáte, pričom zohľadní všetky dôkazy, ktoré dotknutý členský štát predložil, ako aj primeranosť akýchkoľvek nových nápravných opatrení prijatých dotknutým členským štátom.

Ak Komisia usúdi, že podmienky stanovené v článku 4 už nie sú splnené, predloží Rade návrh vykonávacieho rozhodnutia, ktorým sa prijaté opatrenia zrušia.

Ak Komisia usúdi, že situácia, ktorá viedla k prijatiu opatrení, sa čiastočne napravila, predloží Rade návrh vykonávacieho rozhodnutia, ktorým sa prijaté opatrenia upravia.

Ak sa Komisia domnieva, že situácia, ktorá viedla k prijatiu opatrení, sa nenapravila, zašle dotknutému členskému štátu odôvodnené rozhodnutie a informuje o tom Radu.

Ak dotknutý členský štát predloží písomné oznámenie podľa odseku 1, Komisia predloží svoj návrh alebo prijme svoje rozhodnutie do jedného mesiaca od doručenia tohto oznámenia. Táto lehota sa môže za riadne odôvodnených okolností predĺžiť, pričom v takom prípade Komisia bezodkladne informuje dotknutý členský štát o dôvodoch predĺženia.

Postup uvedený v článku 6 ods. 3, 4, 5, 6, 9, 10 a 11 sa uplatňuje analogicky podľa potreby.

3. Ak dôjde k zrušeniu opatrení týkajúcich sa pozastavenia schvaľovania jedného alebo viacerých programov alebo zmien takého pozastavenia uvedeného v článku 5 ods. 1 písm. b) bode i) alebo týkajúcich sa pozastavenia záväzkov uvedeného v článku 5 ods. 1 písm. b) bode ii), sumy zodpovedajúce pozastaveným záväzkom sa zahrnú do rozpočtu Únie podľa článku 5 nariadenia Rady (EÚ, Euratom) 2020/2093 (18). Pozastavené záväzky z roku n nemožno zahrnúť do rozpočtu po roku n + 2.

Článok 8

Informovanie Európskeho parlamentu

Komisia bezodkladne informuje Európsky parlament o akýchkoľvek opatreniach navrhnutých, prijatých alebo zrušených podľa článkov 5, 6 a 7.

Článok 9

Podávanie správ

Komisia do 12. januára 2024 podá správu Európskemu parlamentu a Rade o uplatňovaní tohto nariadenia, najmä o účinnosti prijatých opatrení.

Článok 10

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 1. januára 2021.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 16. decembra 2020

Za Európsky parlament

predseda

D. M. SASSOLI

Za Radu

predseda

M. ROTH

(1) Ú. v. EÚ C 291, 17.8.2018, s. 1.

(2) Pozícia Európskeho parlamentu zo 4. apríla 2019 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a pozícia Rady v prvom čítaní zo 14. decembra 2020. Pozícia Európskeho parlamentu zo 16. decembra 2020 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku).

(3) Oznámenie Komisie „Nový rámec EÚ na posilnenie právneho štátu“, COM(2014)0158 final, príloha I.

(4) Rozsudok Súdneho dvora z 29. apríla 2004, CAS Succhi di Frutta, C-496/99 P, ECLI:EU:C:2004:236, bod 63.

(5) Rozsudok Súdneho dvora z 12. novembra 1981, Amministrazione delle finanze dello Stato proti Srl Meridionale Industria Salumi a ďalší, Ditta Italo Orlandi & Figlio a Ditta Vincenzo Divella proti Amministrazione delle finanze dello Stato. Spojené veci 212 až 217/80, ECLI:EU:C:1981:270, bod 10.

(6) Rozsudok Súdneho dvora z 21. septembra 1989, Hoechst, spojené veci 46/87 a 227/88, ECLI:EU:C:1989:337, bod 19.

(7) Rozsudok Súdneho dvora z 27. februára 2018, Associação Sindical dos Juízes Portugueses proti Tribunal de Contas C-64/16, ECLI:EU:C:2018:117, body 31, 40 – 41; rozsudok Súdneho dvora z 25. júla 2018, LM, C-216/18 PPU, ECLI:EU:C:2018:586, body 63 – 67.

(8) Rozsudok Súdneho dvora z 10. novembra 2016, Kovalkovas, C-477/16, ECLI:EU:C:2016:861, bod 36; rozsudok Súdneho dvora z 10. novembra 2016, PPU Poltorak, C-452/16, ECLI:EU:C:2016:858, bod 35; a rozsudok Súdneho dvora z 22. decembra 2010, DEB, C-279/09, ECLI:EU:C:2010:811, bod 58.

(9) Stanovisko 2/13, EU:C:2014:2454, bod 168.

(10) Nariadenie Rady (EÚ) 2020/2094 zo 14. decembra 2020, ktorým sa zriaďuje Nástroj Európskej únie na obnovu s cieľom podporiť obnovu po kríze COVID-19 (pozri stranu 23 tohto úradného vestníka).

(11) Vec C-64/16, body 32 – 36.

(12) Vec C-64/16, body 40 – 41.

(13) Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku.

(14) Rozhodnutie Rady 2009/937/EÚ z 1. decembra 2009, ktorým sa prijíma rokovací poriadok Rady (Ú. v. EÚ L 325, 11.12.2009, s. 35).

(15) Nariadenie Rady (EÚ) 2017/1939 z 12. októbra 2017, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely zriadenia Európskej prokuratúry (Ú. v. EÚ L 283, 31.10.2017, s. 1).

(16) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 z 18. júla 2018 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, o zmene nariadení (EÚ) č. 1296/2013, (EÚ) č. 1301/2013, (EÚ) č. 1303/2013, (EÚ) č. 1304/2013, (EÚ) č. 1309/2013, (EÚ) č. 1316/2013, (EÚ) č. 223/2014, (EÚ) č. 283/2014 a rozhodnutia č. 541/2014/EÚ a o zrušení nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (Ú. v. EÚ L 193, 30.7.2018, s. 1).

(17) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1937 z 23. októbra 2019 o ochrane osôb, ktoré nahlasujú porušenia práva Únie (Ú. v. EÚ L 305, 26.11.2019, s. 17).

(18) Nariadenie Rady (EÚ, Euratom) 2020/2093 zo 17. decembra 2020, ktorým sa stanovuje viacročný finančný rámec na roky 2021 až 2027 (pozri stranu 11 tohto úradného vestníka).

22.12.2020

Úradný vestník Európskej únie

LI 433/11

NARIADENIE RADY (EÚ, Euratom) 2020/2093

zo 17. decembra 2020,

ktorým sa stanovuje viacročný finančný rámec na roky 2021 až 2027

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 312,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu, a najmä na jej článok 106a,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

so zreteľom na súhlas Európskeho parlamentu (1),

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

po porade s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom,

po porade s Výborom regiónov,

konajúc v súlade s mimoriadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)	Vzhľadom na potrebu primeranej úrovne predvídateľnosti pri príprave a realizácii strednodobých investícií by sa trvanie viacročného finančného rámca (ďalej len „VFR“) malo stanoviť na sedem rokov počnúc 1. januárom 2021.

(2)

Hospodárske dôsledky krízy spôsobenej pandémiou COVID-19 si vyžadujú, aby Únia stanovila dlhodobý finančný rámec, ktorým sa pripravia podmienky pre spravodlivú a inkluzívnu transformáciu na zelenú a digitálnu budúcnosť, podporí sa dlhodobejšia strategická autonómia Únie a zabezpečí sa odolnosť Únie voči otrasom v budúcnosti.

(3)

Ročné stropy pre viazané rozpočtové prostriedky podľa kategórie výdavkov a ročné stropy pre platobné rozpočtové prostriedky zavedené týmto nariadením majú dodržiavať príslušné stropy pre záväzky a vlastné zdroje, ktoré sú stanovené v súlade s platným rozhodnutím Rady o systéme vlastných zdrojov Európskej únie prijatým v súlade s článkom 311 tretím odsekom Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) (ďalej len „rozhodnutie o vlastných zdrojoch“).

(4)

Ak je potrebné mobilizovať záruky, ktoré sú poskytnuté zo všeobecného rozpočtu Únie, za finančnú pomoc členským štátom oprávneným v súlade s článkom 220 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 (2) (ďalej len „nariadenie o rozpočtových pravidlách“), potrebná suma by sa mala mobilizovať nad rámec stropov pre viazané a platobné rozpočtové prostriedky VFR, mal by sa však dodržať strop pre vlastné zdroje.

(5)	Vo VFR by sa nemal brať ohľad na rozpočtové položky financované z pripísaných príjmov v zmysle nariadenia o rozpočtových pravidlách.

(6)	VFR by sa mal stanoviť v cenách roku 2018. Zároveň by sa mali stanoviť pravidlá pre ročné technické úpravy VFR na účely prepočítania stropov a disponibilných rezerv.

(7)

Mali by sa stanoviť pravidlá pre ďalšie situácie, ktoré by si mohli vyžadovať úpravy VFR. Takéto úpravy by mohli byť dôsledkom oneskoreného prijatia nových pravidiel alebo programov v rámci zdieľaného riadenia, dôsledkom opatrení, ktoré súvisia s riadnou správou hospodárskych záležitostí alebo opatrení prijatých podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o všeobecnom režime podmienenosti na ochranu rozpočtu Únie. Mali by sa stanoviť aj pravidlá týkajúce sa mechanizmu úprav špecifických pre program.

(8)	S cieľom umožniť Únii, aby si plnila svoje záväzky v súlade s článkom 323 ZFEÚ, by sa mala v maximálnej možnej miere uplatňovať špecifická flexibilita.

(9)

Na to, aby mohla Únia reagovať na osobitné nepredvídané okolnosti alebo dôsledky, a tým umožniť plynulé vykonávanie rozpočtového postupu, sú potrebné tieto tematické osobitné nástroje: Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii, rezerva na solidaritu a núdzovú pomoc a pobrexitová adaptačná rezerva. Účelom rezervy na solidaritu a núdzovú pomoc nie je reagovať na následky kríz súvisiacich s trhom, ktoré majú vplyv na poľnohospodársku výrobu alebo distribúciu.

(10)

Na ďalšie zvýšenie flexibility sú potrebné tieto netematické osobitné nástroje: nástroj jednotnej rezervy a nástroj flexibility. Nástroj jednotnej rezervy by mal umožňovať presuny rezerv dostupných pod úrovňou stropov pre viazané a platobné rozpočtové prostriedky medzi rozpočtovými rokmi a v prípade viazaných rozpočtových prostriedkov medzi okruhmi VFR bez toho, aby sa prekročili celkové sumy stropov VFR pre viazané a platobné rozpočtové prostriedky na celé obdobie VFR. Nástroj flexibility by mal umožňovať financovanie osobitných nepredvídaných výdavkov na daný rozpočtový rok.

(11)	Malo by sa prijať osobitné ustanovenie, ktoré by v prípade potreby použitia osobitných nástrojov umožnilo zahrnúť do rozpočtu viazané a zodpovedajúce platobné rozpočtové prostriedky nad rámec stropov stanovených vo VFR.

(12)	Revíziu VFR je potrebné stanoviť v prípade revízie zmlúv, ktorá má rozpočtové dôsledky, opätovného zjednotenia Cypru alebo rozšírenia Únie, ako aj vzhľadom na plnenie rozpočtu.

(13)	Revízia tohto nariadenia by mohla byť potrebná aj z dôvodu nepredvídaných okolností, ktoré nie je možné riešiť v rámci limitov stanovených vo VFR. V takýchto prípadoch je preto potrebné stanoviť revíziu VFR.

(14)

Osobitné pravidlá sú potrebné aj v súvislosti s riešením veľkých projektov, ktorých životnosť výrazne presahuje trvanie VFR. Je potrebné stanoviť maximálnu výšku príspevkov na tieto projekty zo všeobecného rozpočtu Únie, čím sa zabezpečí, že nebudú mať žiaden vplyv na iné projekty financované z tohto rozpočtu.

(15)	Je nevyhnutné stanoviť všeobecné pravidlá medziinštitucionálnej spolupráce v priebehu rozpočtového postupu, pričom je potrebné rešpektovať rozpočtové právomoci Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (ďalej len „inštitúcie“) ustanovené v zmluvách, ako aj požiadavky na transparentnosť.

(16)

Návrh nového viacročného finančného rámca by mala Komisia predložiť do 1. júla 2025, aby ho inštitúcie mohli prijať v dostatočnom časovom predstihu pred začatím nasledujúceho viacročného finančného rámca. Ak pred uplynutím obdobia uplatňovania VFR stanoveného v tomto nariadení nie je prijatý nový viacročný finančný rámec, stropy zodpovedajúce poslednému roku VFR stanoveného v tomto nariadení sa v súlade s článkom 312 ods. 4 ZFEÚ budú uplatňovať naďalej,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

KAPITOLA 1

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 1

Viacročný finančný rámec

Týmto nariadením na stanovuje viacročný finančný rámec na roky 2021 až 2027 (ďalej len „VFR“).

Článok 2

Dodržiavanie stropov VFR

1. Európsky parlament, Rada a Komisia (ďalej len „inštitúcie“) dodržiavajú v priebehu každého rozpočtového postupu a pri plnení rozpočtu v danom roku ročné stropy výdavkov stanovené v prílohe I (ďalej len „stropy VFR“).

Čiastkový strop okruhu 3 uvedený v prílohe I je stanovený bez toho, aby tým bola dotknutá flexibilita medzi dvomi piliermi spoločnej poľnohospodárskej politiky (ďalej len „SPP“). Upravený strop, ktorý sa po presunoch medzi Európskym poľnohospodárskym fondom pre rozvoj vidieka a priamymi platbami uplatní na I. pilier SPP, sa stanoví v príslušnom právnom akte a VFR sa zodpovedajúcim spôsobom upraví na základe technických úprav stanovených v článku 4 tohto nariadenia.

2. Ak je potrebné použiť zdroje z osobitných nástrojov uvedených v článkoch 8, 9, 10 a 12, viazané a zodpovedajúce platobné rozpočtové prostriedky sa zahrnú do rozpočtu nad rámec príslušných stropov VFR.

Ak je potrebné použiť zdroje z nástroja jednotnej rezervy uvedeného v článku 11, viazané a zodpovedajúce platobné rozpočtové prostriedky sa zahrnú do rozpočtu nad rámec príslušných stropov VFR na daný rok.

3. Ak je potrebné mobilizovať záruku za finančnú pomoc členským štátom oprávneným v súlade s článkom 220 ods. 1 nariadenia o rozpočtových pravidlách, potrebná suma sa mobilizuje nad rámec stropov VFR.

Článok 3

Dodržiavanie stropu vlastných zdrojov

1. V žiadnom z rokov, na ktoré sa vzťahuje VFR, nesmú celkové požadované platobné rozpočtové prostriedky po ročnej úprave a po zohľadnení všetkých ostatných úprav a revízií, ako aj po uplatnení článku 2 ods. 2 a 3, viesť k takej sadzbe uplatňovanej na vlastné zdroje, v dôsledku ktorej by sa presiahol strop vlastných zdrojov stanovený v platnom rozhodnutí Rady o systéme vlastných zdrojoch Európskej únie prijatým v súlade s článkom 311 tretím odsekom ZFEÚ (ďalej len „rozhodnutie o vlastných zdrojoch“).

2. V prípade potreby sa stropy VFR znížia, aby sa dodržal strop vlastných zdrojov stanovený v rozhodnutí o vlastných zdrojoch.

KAPITOLA 2

ÚPRAVY VFR

Článok 4

Technické úpravy

1. Komisia každý rok pred začatím rozpočtového postupu na rok n+1 vykoná tieto technické úpravy VFR:

a)	prehodnotenie stropov a celkovej výšky viazaných a platobných rozpočtových prostriedkov v cenách roku n+1;

b)	výpočet rezervy, ktorá je k dispozícii v rámci stropu vlastných zdrojov stanoveného v rozhodnutí o vlastných zdrojoch;

c)	výpočet sumy viazaných rozpočtových prostriedkov, ktoré sú k dispozícii v rámci nástroja jednotnej rezervy, ako sa uvádza v článku 11 ods. 1 prvom pododseku písm. a), ako aj celkovej maximálnej sumy uvedenej v článku 11 ods. 2 prvom pododseku písm. a);

d)	výpočet úpravy stropu platobných rozpočtových prostriedkov v rámci nástroja jednotnej rezervy, ako sa uvádza v článku 11 ods. 1 prvom pododseku písm. b), ako aj maximálnej sumy uvedenej v článku 11 ods. 2 prvom pododseku písm. b);

e)	výpočet dodatočných pridelených rozpočtových prostriedkov na špecifické programy uvedených v článku 5 ods. 1 a výsledok ročnej úpravy uvedenej v článku 5 ods. 2

2. Komisia vykoná technické úpravy uvedené v odseku 1 na základe fixného deflátora na úrovni 2 % ročne.

3. Výsledky technických úprav uvedených v odseku 1 oznámi Komisia spolu s príslušnými hospodárskymi prognózami Európskemu parlamentu a Rade.

4. Bez toho, aby boli dotknuté články 6 a 7, sa nesmú vykonať žiadne ďalšie technické úpravy týkajúce sa dotknutého roka, a to ani počas daného roka, ani formou následných korekcií počas nasledujúcich rokov.

Článok 5

Úprava špecifická pre program

1. Suma rovnocenná príjmom z pokút uložených inštitúciami Únie podľa nariadení Rady (ES) č. 1/2003 (3) a (ES) č. 139/2004 (4), ktorá sa zahrnie do rozpočtu roku n-1 v súlade s článkom 107 nariadenia o rozpočtových pravidlách, po odrátaní sumy na rok n-1 uvedenej v článku 141 ods. 1 Dohody o vystúpení Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z Európskej únie a z Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (5) bude k dispozícii na dodatočné pridelenie:

a)	viazaných rozpočtových prostriedkov na rok n+1, počnúc rokom 2022 a končiac v roku 2027, na programy uvedené v prílohe II v súlade s percentuálnymi hodnotami stanovenými pre tieto programy v stĺpci „Distribučný kľúč“ tabuľky v prílohe II a

b)	platobných rozpočtových prostriedkov na rok n+1, počnúc rokom 2022 a končiac v roku 2027.

Celková suma dodatočných pridelených rozpočtových prostriedkov na obdobie 2022 až 2027 na viazané rozpočtové prostriedky a platobné rozpočtové prostriedky je 11 000 miliónov EUR (v cenách roku 2018). Na každý z rokov 2022 až 2026 je ročná suma dodatočných pridelených rozpočtových prostriedkov na viazané rozpočtové prostriedky a platobné rozpočtové prostriedky najmenej 1 500 miliónov EUR (v cenách roku 2018) a nesmie presiahnuť 2 000 miliónov EUR (v cenách roku 2018).

Celková suma dodatočných pridelených rozpočtových prostriedkov na viazané rozpočtové prostriedky na programy v období 2022 až 2027 je stanovená v stĺpci „Celkové dodatočné pridelenie viazaných rozpočtových prostriedkov podľa článku 5“ tabuľky v prílohe II.

2. Stropy pre viazané rozpočtové prostriedky príslušných okruhov na rok n+1, počnúc rokom 2022 a končiac v roku 2027, sa upravia smerom nahor o sumy zodpovedajúce dodatočným prideleným rozpočtovým prostriedkom stanoveným v odseku 1 v súlade s percentuálnymi hodnotami stanovenými pre tieto okruhy v stĺpci „Distribučný kľúč“ tabuľky v prílohe II. Strop platobných rozpočtových prostriedkov na rok n+1, počnúc rokom 2022 a končiac v roku 2027, sa automaticky upraví smerom nahor o sumy zodpovedajúce dodatočným prideleným rozpočtovým prostriedkom stanoveným v odseku 1.

Článok 6

Úpravy súvisiace s opatreniami spojenými s riadnou správou hospodárskych záležitostí alebo s všeobecným režimom podmienenosti na ochranu rozpočtu Únie

1. Ak sa v súlade s príslušnými základnými aktmi zruší pozastavenie rozpočtových záväzkov týkajúcich sa fondov Únie, ku ktorému došlo v kontexte opatrení, ktoré súvisia s riadnou správou hospodárskych záležitostí alebo opatrení prijatých na základe nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o všeobecnom režime podmienenosti na ochranu rozpočtu Únie, sumy zodpovedajúce pozastaveným záväzkom sa presunú do nasledujúcich rokov a príslušné stropy VFR sa zodpovedajúcim spôsobom upravia.

2. Komisia oznámi Európskemu parlamentu a Rade výsledky akýchkoľvek úprav uvedených v odseku 1.

3. Pozastavené záväzky z roku n nemožno opäť zahrnúť do všeobecného rozpočtu Únie po roku n+2.

Článok 7

Úprava v dôsledku nových pravidiel alebo programov v rámci zdieľaného riadenia

1. Ak sa po 1. januári 2021 prijmú nové pravidlá alebo programy v rámci zdieľaného riadenia pre štrukturálne fondy, Kohézny fond, Fond na spravodlivú transformáciu, Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka, Európsky námorný a rybársky fond, Fond pre azyl a migráciu, Fond pre vnútornú bezpečnosť a nástroj pre riadenie hraníc a víza v rámci Fondu pre integrované riadenie hraníc, sumy zodpovedajúce prideleným prostriedkom, ktoré sa v roku 2021 nepoužili, sa rovnomerným dielom presunú do každého z rokov 2022 až 2025 a príslušné stropy VFR sa zodpovedajúcim spôsobom upravia.

2. Komisia oznámi Európskemu parlamentu a Rade výsledky akýchkoľvek úprav uvedených v odseku 1.

KAPITOLA 3

OSOBITNÉ NÁSTROJE

Oddiel 1

Tematické osobitné nástroje

Článok 8

Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii

1. Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii, ktorého ciele a rozsah pôsobnosti sú vymedzené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady o európskom fonde na prispôsobenie sa globalizácii, nesmie presiahnuť maximálnu ročnú sumu 186 miliónov EUR (v cenách roku 2018).

2. Rozpočtové prostriedky pre Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii sa do všeobecného rozpočtu Únie zahrnú ako rezerva.

Článok 9

Rezerva na solidaritu a núdzovú pomoc

1. Rezerva na solidaritu a núdzovú pomoc sa môže použiť na financovanie:

a)	pomoci pri reakcii na núdzové situácie vyplývajúce z veľkých katastrof, na ktoré sa vzťahuje Fond solidarity Európskej únie, ktorého ciele a rozsah pôsobnosti sú stanovené v nariadení Rady (ES) č. 2012/2002 (6), a

rýchlej reakcie na konkrétne naliehavé potreby v rámci Únie alebo v tretích krajinách, ktoré vznikli v dôsledku udalostí, ktoré sa nedali predvídať pri zostavovaní rozpočtu, a to predovšetkým na núdzové reakcie a podporné operácie v nadväznosti na prírodné katastrofy, na ktoré sa nevzťahuje písmeno a), katastrofy spôsobené ľudskou činnosťou, humanitárne krízy v prípade rozsiahleho ohrozenia verejného zdravia a veterinárnych alebo rastlinolekárskych hrozieb, ako aj v mimoriadne naliehavých situáciách na vonkajších hraniciach Únie vyplývajúcich z migračných tokov, ak si to okolnosti vyžadujú.

2. Rezerva na solidaritu a núdzovú pomoc nepresiahne maximálnu ročnú sumu 1 200 miliónov EUR (v cenách roku 2018). Akákoľvek časť ročnej sumy, ktorá sa nepoužije v roku n, sa môže použiť do roku n+1. Časť ročnej sumy, ktorá pochádza z predchádzajúceho roka, sa čerpá ako prvá. Akákoľvek časť ročnej sumy z roku n, ktorá sa nepoužije v roku n+1, prepadne.

3. Rozpočtové prostriedky pre rezervu na solidaritu a núdzovú pomoc sa do všeobecného rozpočtu Únie zahrnú ako rezerva.

4. Najmenej jedna štvrtina ročnej sumy uvedenej v odseku 2 zostane každý rok k 1. októbru k dispozícii na krytie potrieb, ktoré vzniknú do konca uvedeného roka.

Bez toho, aby bol dotknutý prvý pododsek, z celkovej sumy, ktorá je k dispozícii do 1. septembra každého roka, možno mobilizovať najviac tieto percentuálne podiely:

—	50 % na pomoc podľa odseku 1 písm. a). Suma vyplývajúca z tohto výpočtu sa zníži o akúkoľvek sumu mobilizovanú v predchádzajúcom roku uplatnením odseku 5,

—	35 % na pomoc tretím krajinám podľa odseku 1 písm. b),

—	15 % na pomoc v rámci Únie podľa odseku 1 písm. b).

Bez toho, aby bol dotknutý prvý pododsek, od 1. septembra každého roka sa zvyšná časť dostupnej sumy môže použiť na akúkoľvek pomoc uvedenú v druhom pododseku na pokrytie potrieb, ktoré vzniknú do konca toho roka.

5. Vo výnimočných prípadoch a v prípade, že zostávajúce finančné zdroje dostupné v rezerve na solidaritu a núdzovú pomoc nie sú dostatočné na pokrytie súm, ktoré sa považujú za potrebné na pomoc podľa odseku 1 písm. a) v roku výskytu katastrofy, ako sa uvádza v uvedenom písmene, Komisia môže navrhnúť, aby sa tento rozdiel financoval z ročných súm, ktoré sú k dispozícii pre rezervu na solidaritu a núdzovú pomoc v nasledujúcom roku, a to až do maximálnej sumy 400 miliónov EUR (v cenách roku 2018).

Článok 10

Pobrexitová adaptačná rezerva

1. Pobrexitová adaptačná rezerva poskytne pomoc pri riešení nepredvídaných a nepriaznivých dôsledkov v členských štátoch a odvetviach, ktoré sú najviac postihnuté vystúpením Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z Európskej únie a Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu, a to v súlade s podmienkami stanovenými v príslušnom nástroji.

2. Pobrexitová adaptačná rezerva nepresiahne sumu 5 000 miliónov EUR (v cenách roku 2018).

3. Rozpočtové prostriedky na pobrexitovú adaptačnú rezervu sa do všeobecného rozpočtu Únie zahrnú ako rezerva.

ODDIEL 2

Netematické osobitné nástroje

Článok 11

Nástroj jednotnej rezervy

1. Nástroj jednotnej rezervy tvoria:

a)	od roku 2022 sumy zodpovedajúce ponechaným rezervám pod úrovňou stropov VFR pre viazané rozpočtové prostriedky z roku n-1, ktoré sa majú sprístupniť nad rámec stropov VFR pre viazané rozpočtové prostriedky na roky 2022 až 2027;

b)	od roku 2022 sumy zodpovedajúce rozdielu medzi vykonanými platbami a stropom VFR pre platby na rok n-1 s cieľom upraviť smerom nahor strop platieb na roky 2022 až 2027, a

dodatočné sumy, ktoré môžu byť sprístupnené nad rámec stropov VFR v danom roku pre viazané alebo platobné rozpočtové prostriedky, prípadne oboje za predpokladu, že sa v plnom rozsahu kompenzujú rezervami v jednom alebo viacerých okruhoch VFR pre súčasný alebo budúce rozpočtové roky, pokiaľ ide o viazané rozpočtové prostriedky, a v plnom rozsahu sa kompenzujú rezervami v rámci stropu platieb na budúce rozpočtové roky, pokiaľ ide o platobné rozpočtové prostriedky.

Sumy sa môžu mobilizovať podľa prvého pododseku písm. c) len vtedy, ak príslušné sumy dostupné podľa uvedeného pododseku písm. a) a b) sú nedostatočné a v každom prípade ako posledná možnosť reakcie na nepredvídané okolnosti.

Uplatnením prvého pododseku písm. c) sa nesmú presiahnuť celkové sumy stropov VFR pre viazané a platobné rozpočtové prostriedky na súčasný rozpočtový rok a budúce rozpočtové roky. Akékoľvek sumy kompenzované v súlade s uvedeným písmenom sa preto v rámci VFR už nesmú viac mobilizovať.

2. Využitím nástroja jednotnej rezervy podľa odseku 1 prvého pododseku písm. a) a c) sa v žiadnom danom roku nesmie presiahnuť súčet:

a)	sumy vo výške 0,04 % hrubého národného dôchodku Únie vo viazaných rozpočtových prostriedkoch, podľa výpočtu v ročnej technickej úprave VFR uvedenej v článku 4;

b)	sumy vo výške 0,03 % hrubého národného dôchodku Únie v platobných rozpočtových prostriedkoch, podľa výpočtu v ročnej technickej úprave VFR uvedenej v článku 4.

Využitie nástroja jednotnej rezervy v ktoromkoľvek danom roku musí byť v súlade so stropmi vlastných zdrojov stanovenými v rozhodnutí o vlastných zdrojoch.

3. Ročné úpravy uvedené v odseku 1 prvom pododseku písm. b) nepresiahnu nasledujúce maximálne sumy (v cenách roku 2018) na roky 2025 až 2027 v porovnaní s pôvodným stropom platieb príslušných rokov:

—	2025 – 8 000 miliónov EUR,

—	2026 – 13 000 miliónov EUR,

—	2027 – 15 000 miliónov EUR.

Sumy uvedené v článku 5 ods. 2 druhom pododseku sú dodatočné k maximálnym sumám uvedeným v prvom pododseku tohto odseku.

Akákoľvek úprava smerom nahor sa v plnom rozsahu kompenzuje zodpovedajúcim znížením stropu platieb na rok n-1.

4. Sumy uvedené v písmenách a) a c) prvého pododseku odseku 1 tohto článku môžu Európsky parlament a Rada mobilizovať v rámci rozpočtového postupu stanoveného v článku 314 ZFEÚ s cieľom umožniť financovanie výdavkov, ktoré sa nemohli financovať v rámci limitov príslušných stropov VFR dostupných v danom roku.

Úpravu smerom nahor uvedenú v písmene b) prvom pododseku odseku 1 tohto článku vykonáva Komisia počnúc rokom 2022 ako súčasť technickej úpravy uvedenej v článku 4.

Článok 12

Nástroj flexibility

1. Nástroj flexibility sa môže použiť na financovanie osobitných nepredvídaných výdavkov vo viazaných rozpočtových prostriedkoch a zodpovedajúcich platobných rozpočtových prostriedkoch na daný rozpočtový rok, ktoré nemožno financovať v rámci stropov, ktoré sú k dispozícii pre jeden alebo viacero iných okruhov. Strop pre ročnú sumu dostupnú pre nástroj flexibility je 915 miliónov EUR (v cenách roku 2018).

2. Nepoužitú časť ročnej sumy nástroja flexibility možno použiť do roku n+2. Akákoľvek časť ročnej sumy, ktorá pochádza z predchádzajúcich rokov, sa použije ako prvá, a to v chronologickom poradí. Akákoľvek časť ročnej sumy z roku n, ktorá sa nepoužije do roku n+2, prepadne.

KAPITOLA 4

REVÍZIA VFR

Článok 13

Revízia VFR

1. Bez toho, aby bol dotknutý článok 3 ods. 2 a články 14 až 17, možno v prípade nepredvídaných okolností vykonať revíziu VFR, a to pri dodržaní stropu vlastných zdrojov stanoveného v rozhodnutí o vlastných zdrojoch.

2. Každý návrh na revíziu VFR v súlade s odsekom 1 sa spravidla predkladá a prijíma pred začatím rozpočtového postupu pre daný rok alebo pre prvý z daných rokov.

3. V každom návrhu na revíziu VFR v súlade s odsekom 1 sa preskúma možnosť prerozdelenia výdavkov medzi programy zahrnuté do okruhu, ktorý je predmetom revízie, a to s osobitným zreteľom na očakávané nedostatočné použitie rozpočtových prostriedkov.

4. Pri každej revízii VFR v súlade s odsekom 1 sa zohľadní možnosť kompenzácie každého zvýšenia stropu jedného okruhu znížením stropu iného okruhu.

5. Pri každej revízii VFR v súlade s odsekom 1 sa zachová primeraný pomer medzi viazanými a platobnými rozpočtovými prostriedkami.

Článok 14

Revízia v súvislosti s plnením

Pri oznamovaní výsledkov technických úprav VFR Európskemu parlamentu a Rade predkladá Komisia v náležitých prípadoch aj návrh na revíziu celkových platobných rozpočtových prostriedkov, ktorú považuje z hľadiska plnenia za potrebnú, aby tak zabezpečila správne riadenie v súvislosti s ročnými stropmi platieb, a najmä ich riadny vývoj vzhľadom na viazané rozpočtové prostriedky.

Článok 15

Revízia v prípade revízie zmlúv

V prípade revízie zmlúv, ktorá bude mať vplyv na rozpočet, sa zodpovedajúcim spôsobom vykoná aj revízia VFR.

Článok 16

Revízia v prípade rozšírenia Únie

V prípade pristúpenia jedného alebo viacerých štátov k Únii sa vykoná revízia VFR, v ktorej sa zohľadnia požiadavky na výdavky vyplývajúce z tohto pristúpenia.

Článok 17

Revízia v prípade opätovného zjednotenia Cypru

V prípade opätovného zjednotenia Cypru sa vykoná revízia VFR, v ktorej sa zohľadní komplexné riešenie cyperskej otázky a potreba dodatočných finančných prostriedkov vyplývajúca z opätovného zjednotenia.

KAPITOLA 5

PRÍSPEVOK NA FINANCOVANIE VEĽKÝCH PROJEKTOV

Článok 18

Príspevok na financovanie veľkých projektov

1. Na veľké projekty podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovuje vesmírny program Únie a Agentúra Európskej únie pre vesmírny program, je zo všeobecného rozpočtu Únie na roky 2021 až 2027 k dispozícii suma v maximálnej výške 13 202 miliónov EUR (v cenách roku 2018).

2. Na projekt medzinárodného termonukleárneho experimentálneho reaktora (ITER) je zo všeobecného rozpočtu Únie na roky 2021 až 2027 k dispozícii suma v maximálnej výške 5 000 miliónov EUR (v cenách roku 2018).

KAPITOLA 6

MEDZIINŠTITUCIONÁLNA SPOLUPRÁCA V PRIEBEHU ROZPOČTOVÉHO POSTUPU

Článok 19

Medziinštitucionálna spolupráca v priebehu rozpočtového postupu

1. Inštitúcie prijmú opatrenia na uľahčenie ročného rozpočtového postupu.

2. Inštitúcie v priebehu tohto postupu spolupracujú v dobrej viere s cieľom zosúladiť svoje pozície. Inštitúcie spolupracujú vo všetkých fázach tohto postupu prostredníctvom príslušných medziinštitucionálnych kontaktov s cieľom monitorovať dosiahnutý pokrok a analyzovať mieru zbližovania názorov.

3. Inštitúcie zabezpečia, aby boli ich pracovné harmonogramy v čo najväčšej možnej miere zosúladené, aby mohol tento postup prebehnúť koherentným a konvergentným spôsobom a aby následne viedol ku konečnému prijatiu všeobecného rozpočtu Únie.

4. Vo všetkých fázach tohto postupu sa môžu uskutočniť trialógy, a to na rôznych úrovniach zastúpenia, v závislosti od charakteru očakávanej diskusie. Každá inštitúcia vymenuje v súlade so svojim rokovacím poriadkom na každé zasadnutie svojich účastníkov, stanoví svoj mandát na rokovania a v dostatočnom časovom predstihu informuje ostatné inštitúcie o podrobnostiach zasadnutia.

Článok 20

Zásada jednotnosti rozpočtu

Do všeobecného rozpočtu Únie sa v súlade s článkom 7 nariadenia o rozpočtových pravidlách zahrnú všetky výdavky a príjmy Únie a Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu vrátane výdavkov vyplývajúcich z akéhokoľvek príslušného rozhodnutia, ktoré prijme Rada jednomyseľne po porade s Európskym parlamentom podľa článku 332 ZFEÚ.

KAPITOLA 7

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 21

Prechod na nový viacročný finančný rámec

Komisia predloží do 1. júla 2025 návrh nového viacročného finančného rámca.

Článok 22

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť tretím dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 1. januára 2021.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 17. decembra 2020

Za Radu

predsedníčka

S. SCHULZE

(1) Súhlas zo 16. decembra 2020 (zatiaľ neuverejnený v úradnom vestníku).

(2) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 z 18. júla 2018 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, o zmene nariadení (EÚ) č. 1296/2013, (EÚ) č. 1301/2013, (EÚ) č. 1303/2013, (EÚ) č. 1304/2013, (EÚ) č. 1309/2013, (EÚ) č. 1316/2013, (EÚ) č. 223/2014, (EÚ) č. 283/2014 a rozhodnutia č. 541/2014/EÚ a o zrušení nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (Ú. v. EÚ L 193, 30.7.2018, s. 1).

(3) Nariadenie Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 Zmluvy (Ú. v. ES L 1, 4.1.2003, s. 1).

(4) Nariadenie Rady (ES) č. 139/2004 z 20. januára 2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi (nariadenie ES o fúziách) (Ú. v. EÚ L 24, 29.1.2004, s. 1).

(5) Ú. v. EÚ L 29, 31.1.2020, s. 7.

(6) Nariadenie Rady (ES) č. 2012/2002 z 11. novembra 2002, ktorým sa zriaďuje fond solidarity Európskej únie (Ú. v. ES L 311, 14.11.2002, s. 3).

PRÍLOHA I

VIACROČNÝ FINANČNÝ RÁMEC (EÚ27)

(v miliónoch EUR, v cenách roku 2018)

Viazané rozpočtové prostriedky

2021

2022

2023

2024

2025

2026

2027

Spolu

2021-2027

1.	Jednotný trh, inovácie a digitálna ekonomika

19 712

19 666

19 133

18 633

18 518

18 646

18 473

132 781

2.	Súdržnosť, odolnosť a hodnoty

49 741

51 101

52 194

53 954

55 182

56 787

58 809

377 768

2a.	Hospodárska, sociálna a územná súdržnosť

45 411

45 951

46 493

47 130

47 770

48 414

49 066

330 235

2b.	Odolnosť a hodnoty

4 330

5 150

5 701

6 824

7 412

8 373

9 743

47 533

3.	Prírodné zdroje a životné prostredie

55 242

52 214

51 489

50 617

49 719

48 932

48 161

356 374

z toho: Výdavky súvisiace s trhom a priame platby

38 564

38 115

37 604

36 983

36 373

35 772

35 183

258 594

4.	Migrácia a riadenie hraníc

2 324

2 811

3 164

3 282

3 672

3 682

3 736

22 671

5.	Bezpečnosť a obrana

1 700

1 725

1 737

1 754

1 928

2 078

2 263

13 185

6.	Susedstvo a svet

15 309

15 522

14 789

14 056

13 323

12 592

12 828

98 419

7.	Európska verejná správa

10 021

10 215

10 342

10 454

10 554

10 673

10 843

73 102

z toho: Administratívne výdavky inštitúcií

7 742

7 878

7 945

7 997

8 025

8 077

8 188

55 852

CELKOVÉ VIAZANÉ ROZPOČTOVÉ PROSTRIEDKY

154 049

153 254

152 848

152 750

152 896

153 390

155 113

1 074 300

CELKOVÉ PLATOBNÉ ROZPOČTOVÉ PROSTRIEDKY

156 557

154 822

149 936

1 061 058

PRÍLOHA II

ÚPRAVA ŠPECIFICKÁ PRE PROGRAM – ZOZNAM PROGRAMOV, DISTRIBUČNÝ KĽÚČ A CELKOVÉ DODATOČNÉ PRIDELENIE VIAZANÝCH ROZPOČTOVÝCH PROSTRIEDKOV

(v miliónoch EUR, v cenách roku 2018)

Distribučný kľúč

Celkové dodatočné pridelenie viazaných rozpočtových prostriedkov podľa článku 5

1.	Jednotný trh, inovácie a digitálna ekonomika

36,36 %

4 000

Horizont Európa

27,27 %

3 000

Fond InvestEU

9,09 %

1 000

2b.	Odolnosť a hodnoty

54,55 %

6 000

EU4Health

26,37 %

2 900

Erasmus+

15,46 %

1 700

Kreatívna Európa

5,45 %

600

Práva a hodnoty

7,27 %

800

4.	Migrácia a riadenie hraníc

9,09 %

1 000

Fond pre integrované riadenie hraníc

9,09 %

1 000

SPOLU

100,00 %

11 000

22.12.2020

Úradný vestník Európskej únie

LI 433/23

NARIADENIE RADY (EÚ) 2020/2094

zo 14. decembra 2020,

ktorým sa zriaďuje Nástroj Európskej únie na obnovu s cieľom podporiť obnovu po kríze COVID-19

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 122,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

keďže:

(1)	S cieľom obmedziť šírenie COVID-19, ktoré Svetová zdravotnícka organizácia 11. marca 2020 vyhlásila za pandémiu, prijali členské štáty súbor bezprecedentných opatrení.

(2)

Bezprecedentné opatrenia prijaté v reakcii na výnimočnú situáciu spôsobenú COVID-19, ktorá je mimo kontroly členských štátov, spôsobili výrazné narušenia hospodárskej činnosti, ktoré sa odrazili v prudkom poklese hrubého domáceho produktu a mali výrazný vplyv na zamestnanosť, sociálne podmienky, chudobu a nerovnosť. Uvedené opatrenia narušili najmä dodávateľské reťazce a výrobu a spôsobili neprítomnosť zamestnancov na pracovisku. Poskytovanie mnohých služieb bolo navyše veľmi zložité alebo nemožné. Zároveň sa znížil dopyt spotrebiteľov. Mnohé podniky trpia nedostatkom likvidity a je ohrozená ich platobná schopnosť, pričom situácia na finančných trhoch sa vyznačuje vysokou volatilitou. Obzvlášť výrazne sú zasiahnuté kľúčové odvetvia, ako je cestovanie a cestovný ruch. Všeobecnejšie uvedené opatrenia už viedli alebo povedú k výraznému zhoršeniu finančnej situácie mnohých podnikov v Únii.

(3)

Kríza spôsobená COVID-19 sa rýchlo rozšírila v Únie a v tretích krajinách. V roku 2020 sa v Únii očakáva prudký prepad rastu. Riziká ohrozujúce obnovu v jednotlivých členských štátoch sú nerovnomerné, čo prehlbuje rozdiely medzi vnútroštátnymi hospodárstvami. Rozdielne fiškálne schopnosti členských štátov poskytnúť finančnú pomoc tam, kde je najviac potrebná na podporu obnovy, a nejednotnosť opatrení členských štátov ohrozujú jednotný trh, ako aj sociálnu a územnú súdržnosť.

(4)

Je potrebný komplexný súbor opatrení na podporu hospodárskej obnovy. Uvedený súbor opatrení si vyžaduje rozsiahle verejné a súkromné investície, ktoré Úniu spoľahlivo nasmerujú na cestu udržateľnej a odolnej obnovy, vytvoria kvalitné pracovné miesta, podporia sociálne začlenenie a zaistia nápravu bezprostredných škôd spôsobených krízou COVID-19 a zároveň podporia priority Únie v environmentálnej a digitálnej oblasti.

(5)

Výnimočná situácia spôsobená ochorením COVID-19, ktorá je mimo kontroly členských štátov, si vyžaduje koherentný a jednotný prístup na úrovni Únie. Aby sa predišlo ďalšiemu zhoršeniu stavu hospodárstva, zamestnanosti a sociálnej súdržnosti a aby sa podporila udržateľná a odolná obnova hospodárskej činnosti, mal by sa v duchu solidarity medzi členskými štátmi zaviesť výnimočný a koordinovaný program hospodárskej a sociálnej podpory, a to najmä pre členské štáty, ktoré boli obzvlášť výrazne zasiahnuté.

(6)	Keďže toto nariadenie je výnimočnou reakciou na dočasné, no mimoriadne okolnosti, podpora poskytovaná v jeho rámci by sa mala poskytovať len na účely riešenia nepriaznivých hospodárskych následkov krízy COVID-19 alebo na bezodkladné potreby financovania s cieľom zabrániť návratu krízy COVID-19.

(7)

Podpora v rámci nástroja zriadeného týmto nariadením (ďalej len „nástroj“) by sa mala zamerať predovšetkým na opatrenia na obnovenie trhov práce a sociálnej ochrany, ako aj systémov poskytovania zdravotnej starostlivosti, na oživenie potenciálu udržateľného rastu a zamestnanosti s cieľom posilniť súdržnosť medzi členskými štátmi a podporiť ich prechod k zelenému a digitálnemu hospodárstvu, na poskytovanie podpory podnikom, ktoré sú zasiahnuté vplyvom krízy COVID-19, najmä malým a stredným podnikom, ako aj na podporu investícií do činností, ktoré sú nevyhnutné na posilnenie udržateľného rastu v Únii vrátane priamych finančných investícií do podnikov, opatrenia pre výskum a inovácie v reakcii na krízu COVID-19, na budovanie kapacít na úrovni Únie na posilnenie budúcej pripravenosti na krízy, na pokračovanie v úsilí na zabezpečenie spravodlivého prechodu na klimaticky neutrálne hospodárstvo a podporu poľnohospodárstva a rozvoja vidieckych oblastí pri riešení vplyvu krízy COVID-19.

(8)

V záujme zaistenia udržateľnej a odolnej obnovy v celej Únii a uľahčenia implementácie hospodárskej podpory sa majú využiť osvedčené mechanizmy výdavkov prostredníctvom programov Únie v rámci viacročného finančného rámca. Podpora v rámci uvedených programov sa má poskytovať vo forme nenávratnej podpory, úverov a tvorby rezerv na rozpočtové záruky. Finančné zdroje by sa mali prideľovať v závislosti od toho, do akej miery sú uvedené programy schopné prispieť k dosahovaniu cieľov nástroja. Príspevky na uvedené programy v rámci nástroja by mali podliehať prísnemu súladu s cieľmi nástroja, ktoré súvisia s podporou obnovy po kríze COVID-19.

(9)

Vzhľadom na povahu opatrení, ktoré sa majú financovať, by sa jedna časť prostriedkov v rámci nástroja mala použiť na úvery členským štátom, zatiaľ čo druhá časť prostriedkov by mala predstavovať vonkajšie pripísané príjmy na účely článku 21 ods. 5 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 (1) (ďalej len „nariadenie o rozpočtových pravidlách“) a mala by sa použiť na nenávratnú podporu, podporu prostredníctvom finančných nástrojov alebo tvorbu rezerv na rozpočtové záruky a súvisiace výdavky Únie. Na tento účel je v rámci potrebných opatrení podľa tohto nariadenia vhodné umožniť, aby článok 21 ods. 5 nariadenia o rozpočtových pravidlách zahŕňal možnosť pripísať podľa tohto nariadenia ako základného právneho aktu časť príjmov poskytnutých na základe výnimočného a dočasného splnomocnenia stanoveného v rozhodnutí Rady o systéme vlastných zdrojov Európskej únie a o zrušení rozhodnutia Rady 2014/335/EÚ, Euratom (2) (ďalej len „rozhodnutie o vlastných zdrojoch“).

(10)

Hoci sa na viazané a platobné rozpočtové prostriedky sprístupnené v súvislosti s vonkajšími pripísanými príjmami podľa tohto nariadenia vzťahuje článok 12 ods. 4 písm. c) a článok 14 ods. 3 nariadenia o rozpočtových pravidlách, vzhľadom na lehoty stanovené pre rôzne druhy podpory by sa viazané rozpočtové prostriedky vyplývajúce z týchto vonkajších pripísaných príjmov nemali automaticky prenášať do obdobia po uplynutí príslušných konečných dátumov, s výnimkou viazaných rozpočtových prostriedkov, ktoré sú potrebné na technickú a administratívnu pomoc pri vykonávaní opatrení stanovených v nástroji.

(11)

Viazané rozpočtové prostriedky na nenávratnú podporu by sa mali automaticky sprístupniť do schválenej výšky. Likvidita by sa mala účinne riadiť tak, aby sa finančné prostriedky získavali len vtedy, keď je potrebné plniť právne záväzky prostredníctvom zodpovedajúcich platobných rozpočtových prostriedkov.

(12)	Vzhľadom na to, že je dôležité, aby sa prostriedky využili v prvých rokoch vykonávania nástroja, je vhodné preskúmať pokrok dosiahnutý pri vykonávaní nástroja a využívanie podpory pridelenej v súlade s týmto nariadením. Komisia by mala na tento účel vypracovať správu do 31. októbra 2022.

(13)

V článku 135 ods. 2 Dohody o vystúpení Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z Európskej únie a z Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (3) (ďalej len „dohoda o vystúpení“) sa stanovuje, že zmeny rozhodnutia 2014/335/EÚ, Euratom, ktoré sa prijmú k dátumu nadobudnutia platnosti dohody o vystúpení alebo po tomto dátume, sa na Spojené kráľovstvo nemajú vzťahovať, pokiaľ majú tieto zmeny vplyv na finančné záväzky Spojeného kráľovstva. Podpora podľa tohto nariadenia a zodpovedajúce zvýšenie stropu vlastných zdrojov Únie by mali vplyv na finančné záväzky Spojeného kráľovstva. Článok 143 ods. 1 dohody o vystúpení obmedzuje zodpovednosť Spojeného kráľovstva za jeho podiel na podmienených finančných záväzkoch Únie na tie podmienené finančné záväzky Únie, ktoré vyplývajú z finančných operácií, o ktorých Únia rozhodla pred dátumom nadobudnutia platnosti dohody o vystúpení. Všetky podmienené finančné záväzky Únie vyplývajúce z podpory podľa tohto nariadenia by vznikli po dátume nadobudnutia platnosti dohody o vystúpení. Toto nariadenie by sa preto na Spojené kráľovstvo a v Spojenom kráľovstve nemalo uplatňovať,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Predmet a rozsah

1. S cieľom podporiť obnovu po kríze COVID-19 sa týmto nariadením zriaďuje Nástroj Európskej únie na obnovu (ďalej len „nástroj“).

2. Podporou v rámci nástroja sa financujú predovšetkým tieto opatrenia na riešenie nepriaznivých hospodárskych následkov krízy COVID-19 alebo bezodkladné potreby financovania s cieľom zabrániť návratu tejto krízy:

a)	opatrenia na obnovenie zamestnanosti a tvorby pracovných miest;

b)	opatrenia vo forme reforiem a investícií na oživenie potenciálu udržateľného rastu a zamestnanosti, posilnenie súdržnosti medzi členskými štátmi a zvýšenie ich odolnosti;

c)	opatrenia pre podniky zasiahnuté hospodárskym vplyvom krízy COVID-19, najmä opatrenia v prospech malých a stredných podnikov, ako aj podpora investícií do činností, ktoré sú nevyhnutné na posilnenie udržateľného rastu v Únii, vrátane priamych finančných investícií do podnikov;

d)	opatrenia pre výskum a inovácie v reakcii na krízu COVID-19;

opatrenia na zvýšenie úrovne pripravenosti Únie na krízy a na umožnenie rýchlej a účinnej reakcie Únie v prípade závažných mimoriadnych udalostí vrátane opatrení, akými je vytváranie zásob základných potrieb a zdravotníckeho vybavenia a nadobúdanie potrebnej infraštruktúry na rýchlu reakciu v prípade krízy;

f)	opatrenia na zabezpečenie toho, aby kríza COVID-19 nenarušila spravodlivý prechod na klimaticky neutrálne hospodárstvo;

g)	opatrenia na riešenie vplyvu krízy COVID-19 na poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka.

3. Opatrenia uvedené v odseku 2 sa vykonávajú v rámci osobitných programov Únie a v súlade s príslušnými aktmi Únie, ktorými sa stanovujú pravidlá pre tieto programy, pričom sa plne rešpektujú ciele nástroja. Uvedené opatrenia zahŕňajú technickú a administratívnu pomoc pri ich vykonávaní.

Článok 2

Financovanie nástroja a rozdelenie finančných prostriedkov

1. Nástroj sa financuje sumou do výšky 750 miliárd EUR v cenách roku 2018 na základe splnomocnenia uvedeného v článku 5 rozhodnutia o vlastných zdrojoch.

Na účely vykonávania podľa osobitných programov Únie sa suma uvedená v prvom pododseku upraví na základe fixného deflátora vo výške 2 % ročne. Uvedený deflátor sa pre viazané rozpočtové prostriedky uplatňuje na ročné splátky.

2. Suma uvedená v odseku 1 sa rozdelí takto:

podpora do výšky 384, 4 miliárd EUR v cenách roku 2018 vo forme nenávratnej podpory a návratnej podpory prostredníctvom finančných nástrojov sa rozdelí takto:

i)	do výšky 47,5 miliárd EUR v cenách roku 2018 na štrukturálne programy a programy politiky súdržnosti viacročného finančného rámca na roky 2014 – 2020 v jeho posilnenej podobe do roku 2022 vrátane podpory prostredníctvom finančných nástrojov;

ii)	do výšky 312,5 miliárd EUR v cenách roku 2018 na program financovania obnovy a hospodárskej a sociálnej odolnosti prostredníctvom podpory reforiem a investícií;

iii)	do výšky 1,9 miliárd EUR v cenách roku 2018 na programy týkajúce sa civilnej ochrany;

iv)	do výšky 5 miliárd EUR v cenách roku 2018 na programy týkajúce sa výskumu a inovácie vrátane podpory prostredníctvom finančných nástrojov;

v)	do výšky 10 miliárd EUR v cenách roku 2018 na programy podporujúce územia pri ich prechode na klimaticky neutrálne hospodárstvo;

vi)	do výšky 7,5 miliárd EUR v cenách roku 2018 na rozvoj vidieckych oblastí;

b)	úvery do výšky 360 miliárd EUR v cenách roku 2018 na program financovania obnovy a hospodárskej a sociálnej odolnosti prostredníctvom podpory reforiem a investícií;

c)	do výšky 5,6 miliárd EUR v cenách roku 2018 na tvorbu rezerv na rozpočtové záruky a na súvisiace výdavky na programy zamerané na podporu investičných operácií v oblasti vnútorných politík Únie.

Článok 3

Pravidlá plnenia rozpočtu

1. Na účely článku 21 ods. 5 nariadenia o rozpočtových pravidlách suma vo výške EUR 384,4 miliárd EUR v cenách roku 2018 z prostriedkov uvedených v článku 2 ods. 1 tohto nariadenia predstavuje vonkajšie pripísané príjmy programov Únie uvedených v článku 2 ods. 2 písm. a) tohto nariadenia a suma vo výške 5,6 miliárd EUR v cenách roku 2018 z uvedených prostriedkov predstavuje vonkajšie pripísané príjmy programov Únie uvedených v článku 2 ods. 2 písm. c) tohto nariadenia.

2. Suma vo výške 360 miliárd EUR v cenách roku 2018 z prostriedkov uvedených v článku 2 ods. 1 sa použije na úvery poskytované členským štátom v rámci programov Únie uvedených v článku 2 ods. 2 písm. b).

3. Viazané rozpočtové prostriedky na pokrytie podpory programov Únie uvedených v článku 2 ods. 2 písm. a) a c) sa sprístupnia automaticky do výšky zodpovedajúcich súm uvedených v uvedených písmenách odo dňa nadobudnutia účinnosti rozhodnutia o vlastných zdrojoch, v ktorom sa stanovuje splnomocnenie uvedené v článku 2 ods. 1 tohto nariadenia.

4. Právne záväzky, na základe ktorých vznikajú výdavky na podporu uvedenú v článku 2 ods. 2 písm. a) a v náležitých prípadoch v článku 2 ods. 2 písm. c), prijme Komisia alebo jej výkonné agentúry do 31. decembra 2023. Právne záväzky vo výške aspoň 60 % sumy uvedenej v článku 2 ods. 2 písm. a) sa prijmú do 31. decembra 2022.

5. Rozhodnutia o poskytnutí úverov uvedených v článku 2 ods. 2 písm. b) sa prijmú do 31. decembra 2023.

6. Rozpočtové záruky Únie do výšky, ktorá v súlade s príslušnou mierou tvorby rezerv stanovenou v príslušných základných aktoch zodpovedá tvorbe rezerv na rozpočtové záruky uvedené v článku 2 ods. 2 písm. c) v závislosti od rizikových profilov podporovaných operácií financovania a investičných operácií, sa poskytujú len na podporu operácií, ktoré protistrany schválili do 31. decembra 2023. Príslušné dohody o rozpočtových zárukách musia obsahovať ustanovenia vyžadujúce, aby finančné operácie zodpovedajúce aspoň 60 % sumy týchto rozpočtových záruk protistrany schválili do 31. decembra 2022. Ak sa tvorba rezerv na rozpočtové záruky používa v prípade nenávratnej podpory súvisiacej s finančnými a investičnými operáciami uvedenými v článku 2 ods. 2 písm. c), súvisiace právne záväzky sa prijmú Komisiou do 31. decembra 2023.

7. Odseky 4 až 6 tohto článku sa nevzťahujú na technickú a administratívnu pomoc uvedenú v článku 1 ods. 3

8. Náklady vyplývajúce z technickej a administratívnej pomoci na vykonávanie nástroja, ako sú prípravné, monitorovacie, kontrolné, audítorské a hodnotiace činnosti vrátane systémov informačných technológií na úrovni inštitúcií na účely tohto nariadenia, sa financujú z rozpočtu Únie.

9. Platby súvisiace s prijatými právnymi záväzkami, prijatými rozhodnutiami a s tvorbou rezerv týkajúca sa schválených finančných operácií v súlade s odsekmi 4 až 6 tohto článku sa vykonajú do 31. decembra 2026 s výnimkou technickej a administratívnej pomoci uvedenej v článku 1 ods. 3 a výnimočných prípadov, keď napriek tomu, že sa právny záväzok alebo rozhodnutie prijali alebo operácia schválila za podmienok, ktoré sú v súlade s lehotou uplatniteľnou podľa tohto odseku, sú platby po roku 2026 potrebné na to, aby si Únia mohla plniť povinnosti voči tretím stranám, okrem iného aj v dôsledku právoplatného rozsudku proti Únii.

Článok 4

Podávanie správ

Komisia do 31. októbra 2022 predloží Rade správu o pokroku dosiahnutom pri vykonávaní nástroja a o využívaní finančných prostriedkov pridelených v súlade s článkom 2 ods. 2

Článok 5

Uplatniteľnosť

1. Toto nariadenie sa neuplatňuje na Spojené kráľovstvo ani v Spojenom kráľovstve.

2. Odkazy na „členské štáty“ v tomto nariadení sa nepovažujú za odkazy na Spojené kráľovstvo.

Článok 6

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 14. decembra 2020

Za Radu

predseda

M. ROTH

(1) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 z 18. júla 2018 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, o zmene nariadení (EÚ) č. 1296/2013, (EÚ) č. 1301/2013, (EÚ) č. 1303/2013, (EÚ) č. 1304/2013, (EÚ) č. 1309/2013, (EÚ) č. 1316/2013, (EÚ) č. 223/2014, (EÚ) č. 283/2014 a rozhodnutia č. 541/2014/EÚ a o zrušení nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (Ú. v. EÚ L 193, 30.7.2018, s. 1).

(2) Rozhodnutie Rady 2014/335/EÚ, Euratom z 26. mája 2014 o systéme vlastných zdrojov Európskej únie (Ú. v. EÚ L 168, 7.6.2014, s. 105).

(3) Ú. v. EÚ L 29, 31.1.2020, s. 7.

22.12.2020

Úradný vestník Európskej únie

LI 433/28

MEDZIINŠTITUCIONÁLNA DOHODA MEDZI EURÓPSKYM PARLAMENTOM, RADOU EURÓPSKEJ ÚNIE A EURÓPSKOU KOMISIOU O ROZPOČTOVEJ DISCIPLÍNE, SPOLUPRÁCI V ROZPOČTOVÝCH ZÁLEŽITOSTIACH A SPRÁVNOM FINANČNOM RIADENÍ, AKO AJ O NOVÝCH VLASTNÝCH ZDROJOCH VRÁTANE PLÁNU NA ZAVEDENIE NOVÝCH VLASTNÝCH ZDROJOV

MEDZIINŠTITUCIONÁLNA DOHODA

zo 16. decembra 2020

medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Európskou komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových záležitostiach a správnom finančnom riadení, ako aj o nových vlastných zdrojoch vrátane plánu na zavedenie nových vlastných zdrojov

EURÓPSKY PARLAMENT, RADA EURÓPSKEJ ÚNIE A EURÓPSKA KOMISIA,

ďalej len „inštitúcie“,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 295,

SA DOHODLI TAKTO:

Účelom tejto dohody je implementovať rozpočtovú disciplínu, zlepšiť fungovanie ročného rozpočtového postupu a spoluprácu medzi inštitúciami v rozpočtových záležitostiach, ako aj zabezpečiť správne finančné riadenie, spolupracovať a stanoviť plán na zavedenie nových vlastných zdrojov v období viacročného finančného rámca na roky 2021 – 2027 (ďalej len „VFR 2021-2027“), ktoré budú dostatočné na pokrytie splácania Nástroja Európskej únie na obnovu zriadeného nariadením Rady (EÚ) 2020/2094 (1) (ďalej len „nariadenie o EURI“).

Rozpočtová disciplína uvedená v tejto dohode sa vzťahuje na všetky výdavky. Táto dohoda je počas svojej platnosti pre inštitúcie záväzná. Prílohy k tejto dohode sú jej neoddeliteľnou súčasťou.

Touto dohodou sa nemenia príslušné rozpočtové a legislatívne právomoci inštitúcií, ktoré sú stanovené v zmluvách, v nariadení Rady (EÚ, Euratom) 2020/2093 (2) (ďalej len „nariadenie o VFR“), nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 (3) (ďalej len „nariadenie o rozpočtových pravidlách“) a rozhodnutí Rady (EÚ, Euratom) 2020/2053 (4) (ďalej len „rozhodnutie o vlastných zdrojoch“) a nie sú ňou dotknuté právomoci národných parlamentov týkajúce sa vlastných zdrojov.

Akákoľvek zmena tejto dohody si vyžaduje vzájomnú dohodu inštitúcií.

Táto dohoda pozostáva zo štyroch častí:

—	časť I obsahuje ustanovenia týkajúce sa viacročného finančného rámca (ďalej len „VFR“) a tematických a netematických osobitných nástrojov,

—	časť II sa týka medziinštitucionálnej spolupráce v rozpočtových záležitostiach,

—	časť III obsahuje ustanovenia týkajúce sa správneho finančného riadenia finančných prostriedkov Únie,

—	časť IV obsahuje ustanovenia týkajúce sa kvality a porovnateľnosti údajov o prijímateľoch v kontexte ochrany rozpočtu Únie.

Táto dohoda nadobúda platnosť 16. decembra 2020 a nahrádza Medziinštitucionálnu dohodu z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení (5).

ČASŤ I

VFR A OSOBITNÉ NÁSTROJE

A. USTANOVENIA TÝKAJÚCE SA VFR

Inštitúcie na účely správneho finančného riadenia v čo najväčšej miere zabezpečia, aby v priebehu rozpočtového postupu a počas prijímania všeobecného rozpočtu Únie zostali k dispozícii dostatočné rezervy v rámci stropov jednotlivých okruhov VFR, s výnimkou podokruhu Hospodárska, sociálna a územná súdržnosť.

Aktualizácia prognóz týkajúcich sa platobných rozpočtových prostriedkov

Komisia každoročne vykoná aktualizáciu prognóz platobných rozpočtových prostriedkov na obdobie aspoň do roku 2027. V tejto aktualizácii sa zohľadnia všetky relevantné informácie vrátane skutočnej implementácie viazaných rozpočtových prostriedkov a platobných rozpočtových prostriedkov, ako aj prognózy implementácie. Zohľadnia sa takisto pravidlá určené na zaistenie riadneho vývoja platobných rozpočtových prostriedkov v porovnaní s viazanými rozpočtovými prostriedkami a prognózami rastu hrubého národného dôchodku (HND) Únie.

B. USTANOVENIA TÝKAJÚCE SA TEMATICKÝCH A NETEMATICKÝCH OSOBITNÝCH NÁSTROJOV

Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii

Ak sú splnené podmienky pre mobilizáciu prostriedkov Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii stanovené v príslušnom základnom akte, Komisia predloží návrh na ich mobilizáciu, a rozhodnutie o mobilizácii prostriedkov Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii prijmú spoločne Európsky parlament a Rada.

Súčasne s predložením svojho návrhu rozhodnutia o mobilizácii prostriedkov Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade návrh na presun prostriedkov do príslušných rozpočtových riadkov.

Presuny týkajúce sa Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii sa vykonajú v súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách.

Rezerva na solidaritu a núdzovú pomoc

10.

Ak Komisia usúdi, že sú splnené podmienky pre mobilizáciu rezervy na solidaritu a núdzovú pomoc, predloží Európskemu parlamentu a Rade návrh na presun prostriedkov z tejto rezervy do príslušných rozpočtových riadkov v súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách.

Rozhodnutie mobilizovať sumy podľa článku 9 ods. 1 písm. a) nariadenia o VFR prijmú spoločne Európsky parlament a Rada na návrh Komisie v súlade s príslušným základným aktom.

Pred akýmkoľvek návrhom na presun z rezervy na solidaritu a núdzovú pomoc na účely pomoci podľa článku 9 ods. 1 písm. b) nariadenia o VFR Komisia preskúma možnosti prerozdelenia rozpočtových prostriedkov.

Pobrexitová adaptačná rezerva

11.

Ak sú splnené podmienky pre mobilizáciu prostriedkov z pobrexitovej adaptačnej rezervy stanovené v príslušnom nástroji, Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade návrh na presun prostriedkov do príslušných rozpočtových riadkov.

Presuny týkajúce sa pobrexitovej adaptačnej rezervy sa vykonajú v súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách.

Nástroj jednotnej rezervy

12.

Komisia môže v súvislosti s návrhom rozpočtu alebo návrhom opravného rozpočtu navrhnúť mobilizáciu súm zodpovedajúcich všetkým alebo niektorým z rezerv uvedených v článku 11 ods. 1 prvom pododseku písm. a) a c) nariadenia o VFR. Mobilizáciu akýchkoľvek súm uvedených v článku 11 ods. 1 prvom pododseku písm. c) uvedeného nariadenia navrhuje Komisia po dôkladnej analýze všetkých ostatných finančných možností.

Európsky parlament a Rada môžu tieto sumy mobilizovať v rámci rozpočtového postupu stanoveného v článku 314 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“).

Nástroj flexibility

13.

Komisia predloží návrh na mobilizáciu nástroja flexibility po tom, čo preskúma všetky možnosti na prerozdelenie rozpočtových prostriedkov v rámci okruhu, v ktorom sa vyžadujú dodatočné výdavky.

V uvedenom návrhu sa stanovia potreby, ktoré sa majú pokryť, a príslušná suma. Takýto návrh sa môže predložiť v súvislosti s návrhom rozpočtu alebo návrhom opravného rozpočtu.

Európsky parlament a Rada môžu mobilizovať nástroj flexibility v rámci rozpočtového postupu stanoveného v článku 314 ZFEÚ.

ČASŤ II

ZLEPŠENIE MEDZIINŠTITUCIONÁLNEJ SPOLUPRÁCE V ROZPOČTOVÝCH ZÁLEŽITOSTIACH

A. POSTUP MEDZIINŠTITUCIONÁLNEJ SPOLUPRÁCE

14.

Podrobnosti týkajúce sa medziinštitucionálnej spolupráce v priebehu rozpočtového postupu sa uvádzajú v prílohe I.

15.

V súlade s článkom 312 ods. 5 ZFEÚ prijmú inštitúcie všetky opatrenia potrebné na uľahčenie prijatia nového VFR alebo jeho revízie v súlade s mimoriadnym legislatívnym postupom stanoveným v článku 312 ods. 2 ZFEÚ. Takéto opatrenia budú zahŕňať pravidelné zasadnutia a výmenu informácií medzi Európskym parlamentom a Radou a z iniciatívy Komisie stretnutia predsedov inštitúcií, ako sa stanovuje v článku 324 ZFEÚ, v záujme podpory konzultácií a zblíženia pozícií inštitúcií. Ak sa predloží návrh nového VFR alebo jeho podstatnej revízie, budú sa inštitúcie usilovať stanoviť osobitné dojednania pre vzájomnú spoluprácu a dialóg počas celého procesu vedúceho k prijatiu návrhu.

Rozpočtová transparentnosť

16.

Komisia vypracuje výročnú správu, ktorá sa pripojí k všeobecnému rozpočtu Únie, a v ktorej sa zhromaždia dostupné informácie, ktoré nemajú dôverný charakter, týkajúce sa:

a)	aktív a pasív Únie vrátané tých, ktoré vyplývajú z operácií prijímania a poskytovania úverov vykonávaných Úniou v súlade s jej právomocami podľa zmlúv;

b)	príjmov, výdavkov, aktív a pasív Európskeho rozvojového fondu (6), Európskeho nástroja finančnej stability, Európskeho mechanizmu pre stabilitu a iných prípadných budúcich mechanizmov;

c)	výdavkov, ktoré členské štáty vynaložili v rámci posilnenej spolupráce, pokiaľ nie sú zahrnuté do všeobecného rozpočtu Únie;

výdavkov v oblasti klímy, a to na základe účinnej metodiky, ktorú stanovila Komisia, a v prípade potreby v súlade s odvetvovými právnymi predpismi, na účely monitorovania vynakladania výdavkov v oblasti klímy a ich výkonnosti, aby sa dosiahol celkový cieľ vynaložiť aspoň 30 % celkovej sumy rozpočtu Únie a Nástroja Európskej únie na obnovu na výdavky podporujúce ciele v oblasti klímy pričom sa zohľadnia účinky postupného ukončenia financovania v rámci Nástroja Európskej únie na obnovu a bude sa rozlišovať medzi zmierňovaním zmeny klímy a adaptáciou na ňu, ak je to možné.

V prípade, že sa v jednom alebo vo viacerých príslušných programoch nedosiahne dostatočný pokrok pri dosahovaní cieľa týkajúceho sa výdavkov v oblasti klímy, inštitúcie v súlade so svojimi zodpovednosťami a príslušnými právnymi predpismi uskutočnia vzájomné konzultácie o vhodných opatreniach, ktoré sa majú prijať s cieľom zabezpečiť, aby výdavky Únie na ciele v oblasti klímy počas celého VFR 2021 – 2027 zodpovedali aspoň 30 % celkovej sumy rozpočtu Únie a výdavkov v rámci Nástroja Európskej únie na obnovu;

výdavkov prispievajúcich k zastaveniu a zvráteniu poklesu biodiverzity na základe účinnej, transparentnej a komplexnej metodiky stanovenej Komisiou v spolupráci s Európskym parlamentom a Radou a prípadne v súlade s odvetvovými právnymi predpismi v záujme dosiahnutia cieľa, aby sa v roku 2024 vynaložilo na ciele v oblasti biodiverzity 7,5 % ročných výdavkov v rámci VFR a v rokoch 2026 a 2027 10 % ročných výdavkov v rámci VFR, pričom sa zohľadní existujúce prekrývanie medzi cieľmi v oblasti klímy a biodiverzity;

podpory rovnosti medzi ženami a mužmi, ako aj práv a rovnakých príležitostí pre všetkých počas implementácie a monitorovania príslušných programov, a uplatňovania týchto cieľov, ako aj uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti, a to aj tým, že v rámci lepšej tvorby práva sa v posúdeniach vplyvu a hodnoteniach posilnení posudzovanie vplyvu na rodovú rovnosť. Komisia preskúma, ako vypracovať metodiku na meranie príslušných výdavkov na úrovni programu vo VFR 2021 – 2027. Komisia začne túto metodiku používať hneď ako bude k dispozícii. Komisia najneskôr do 1. januára 2023 zavedie túto metodiku pre niektoré centrálne riadené programy s cieľom otestovať jej použiteľnosť. V polovici obdobia sa preskúma, či sa táto metodika môže rozšíriť aj na iné programy na zvyšné obdobie platnosti VFR 2021-2027;

g)	plnenia cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja vo všetkých príslušných programoch Únie VFR 2021 – 2027.

Účinné metodiky uvedené v písmenách d) a e) prvého odseku budú, pokiaľ je to možné, obsahovať odkaz na príspevok rozpočtu Únie k Európskej zelenej dohode, čo zahŕňa zásadu „nespôsobovať škodu“.

Účinná metodika uvedená v písmene d) prvého odseku bude transparentná, komplexná, orientovaná na výsledky a založená na výkonnosti, bude zahŕňať každoročné konzultácie Komisie s Európskym parlamentom a Radou a bude určovať príslušné opatrenia, ktoré sa majú prijať v prípade nedostatočného pokroku pri dosahovaní príslušných cieľov.

Žiadna z metodík uvedených v tomto bode by nemala viesť k nadmernému administratívnemu zaťaženiu realizátorov ani prijímateľov projektov.

17.

Komisia vypracuje výročnú správu o implementácii Nástroja Európskej únie na obnovu. V uvedenej výročnej správe sa zhromaždia dostupné informácie, ktoré nemajú dôverný charakter a týkajú sa:

—	aktív a pasív vyplývajúcich z operácií prijímania a poskytovania úverov vykonávaných podľa článku 5 rozhodnutia o vlastných zdrojoch,

—	súhrnného objemu získaných finančných prostriedkov pripísaných na programy Únie v rámci implementácie Nástroja Európskej únie na obnovu v predchádzajúcom roku, rozčlenených podľa jednotlivých programov a rozpočtových riadkov,

—	prínosu vypožičaných finančných prostriedkov k dosiahnutiu cieľov Nástroja Európskej únie na obnovu a osobitných programov Únie.

B. ZAČLENENIE FINANČNÝCH USTANOVENÍ DO LEGISLATÍVNYCH AKTOV

18.

Všetky legislatívne akty, ktoré sa týkajú viacročných programov, prijaté v súlade s riadnym legislatívnym postupom, obsahujú ustanovenie, v ktorom zákonodarca stanovuje finančné krytie príslušného programu.

Táto suma predstavuje pre Európsky parlament a Radu v priebehu ročného rozpočtového postupu hlavnú referenčnú sumu.

V prípade programov uvedených v prílohe II k nariadeniu o VFR sa hlavná referenčná suma automaticky zvýši o dodatočné pridelené prostriedky uvedené v článku 5 ods. 1 nariadenia o VFR.

Európsky parlament a Rada, ako aj Komisia pri zostavovaní návrhu rozpočtu, sa zaväzujú, že sa od tejto sumy neodchýlia o viac ako 15 %, a to počas celého obdobia trvania príslušného programu, ak sa nevyskytnú nové, objektívne a dlhodobé okolnosti, ktoré budú jasne a presne odôvodnené, pričom sa zohľadnia výsledky dosiahnuté pri implementácii programu, najmä na základe hodnotení. Žiadne zvýšenie vyplývajúce z takejto zmeny neprekročí existujúci strop príslušného okruhu, a to bez toho, aby bolo dotknuté použitie nástrojov uvedených v nariadení o VFR a v tejto dohode.

Štvrtý odsek sa nevzťahuje na dodatočné pridelené prostriedky uvedené v treťom odseku.

Tento bod sa nevzťahuje na rozpočtové prostriedky pre súdržnosť, ktoré sú prijaté v súlade s riadnym legislatívnym postupom a vopred pridelené pre členské štáty, a v prípade ktorých sa stanovuje finančné krytie na celé obdobie trvania programu, ani na prostriedky pre veľké projekty uvedené v článku 18 nariadenia o VFR.

19.

Právne záväzné akty Únie, ktoré sa týkajú viacročných programov a ktoré nie sú prijaté v súlade s riadnym legislatívnym postupom, neobsahujú „sumu považovanú za potrebnú“.

Ak by si Rada želala zahrnúť finančnú referenčnú sumu, táto suma sa považuje za vyjadrenie vôle zákonodarcu a nie sú ňou dotknuté rozpočtové právomoci Európskeho parlamentu a Rady stanovené v ZFEÚ. Do všetkých právne záväzných aktov Únie, ktoré obsahujú takúto finančnú referenčnú sumu, sa musí zahrnúť ustanovenie na tento účel.

C. VÝDAVKY TÝKAJÚCE SA RYBÁRSKYCH DOHÔD

20.

Výdavky týkajúce sa rybárskych dohôd podliehajú nasledujúcim osobitným pravidlám.

Komisia sa zaväzuje, že bude Európsky parlament pravidelne informovať o príprave a priebehu rokovaní o rybárskych dohodách vrátane vplyvov týchto dohôd na rozpočet.

Inštitúcie sa zaväzujú, že v priebehu legislatívneho postupu, ktorý sa týka rybárskych dohôd, vynaložia všetko úsilie na to, aby všetky postupy prebehli čo najrýchlejšie.

Sumy stanovené v rozpočte na nové rybárske dohody alebo na predĺženie platnosti rybárskych dohôd, ktoré nadobúdajú platnosť po 1. januári príslušného rozpočtového roka, sa zahrnú do rezervy.

Ak sa ukáže, že rozpočtové prostriedky týkajúce sa rybárskych dohôd vrátane rezervy sú nedostatočné, Komisia poskytne Európskemu parlamentu a Rade potrebné informácie o príčinách tejto situácie a opatreniach, ktoré možno prijať podľa stanovených postupov. V prípade potreby Komisia navrhne vhodné opatrenia.

Komisia štvrťročne predkladá Európskemu parlamentu a Rade podrobné informácie o vykonávaní platných rybárskych dohôd a finančnú prognózu na zostávajúcu časť roka.

21.

Bez toho, aby boli dotknuté príslušné postupy, ktorými sa riadi rokovanie o rybárskych dohodách, sa Európsky parlament a Rada v rámci rozpočtovej spolupráce zaväzujú, že dosiahnu včasnú dohodu o primeranom financovaní rybárskych dohôd.

D. FINANCOVANIE SPOLOČNEJ ZAHRANIČNEJ A BEZPEČNOSTNEJ POLITIKY (SZBP)

22.

Celková suma operačných výdavkov na SZBP sa v plnej výške zahrnie do jednej rozpočtovej kapitoly s názvom SZBP. Táto suma pokrýva skutočné predvídateľné potreby stanovené v rámci zostavovania návrhu rozpočtu na základe prognóz, ktoré každoročne vypracúva vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (ďalej len „vysoký predstaviteľ“). Na pokrytie nepredvídaných akcií sa ponechá primeraná rezerva. Žiadne finančné prostriedky sa nesmú zahrnúť do rezervy.

23.

V prípade výdavkov na SZBP, ktoré sa hradia z rozpočtu Únie v súlade s článkom 41 Zmluvy o Európskej únii, sa inštitúcie snažia v zmierovacom výbore uvedenom v článku 314 ods. 5 ZFEÚ a na základe návrhu rozpočtu vypracovaného Komisiou dospieť každý rok k dohode o výške operačných výdavkov a o rozdelení tejto sumy medzi články rozpočtovej kapitoly SZBP. Ak sa dohoda nedosiahne, Európsky parlament a Rada zahrnú do rozpočtu sumu uvedenú v predchádzajúcom rozpočte alebo sumu navrhnutú v návrhu rozpočtu, podľa toho, ktorá z týchto súm je nižšia.

Celková suma operačných výdavkov na SZBP sa rozdelí medzi články rozpočtovej kapitoly SZBP, ako sa navrhuje v treťom odseku. Každý článok zahŕňa už prijaté akcie, plánované akcie, ktoré zatiaľ neboli prijaté, a sumy pre budúce – teda nepredvídané – akcie, ktoré má Rada prijať počas dotknutého rozpočtového roka.

V rámci rozpočtovej kapitoly SZBP by mohli byť články, do ktorých sa zahrnú akcie SZBP, označené takto:

—	jednotlivé hlavné misie, ako sa uvádza v článku 52 ods. 1 písm. g) nariadenia o rozpočtových pravidlách,

—	iné misie (na účely operácií krízového riadenia, predchádzania konfliktom, ich riešenia a stabilizácie, monitorovania a zavádzania mierových a bezpečnostných procesov),

—	nešírenie zbraní a odzbrojenie,

—	núdzové opatrenia,

—	prípravné a následné opatrenia,

—	osobitní zástupcovia Európskej únie.

Keďže Komisia je na základe nariadenia o rozpočtových pravidlách oprávnená autonómne presúvať rozpočtové prostriedky medzi článkami v rámci rozpočtovej kapitoly SZBP, zabezpečí sa tak flexibilita, ktorá sa považuje za nevyhnutnú na rýchlu implementáciu akcií SZBP. Ak suma v rozpočtovej kapitole SZBP počas rozpočtového roka nie je dostatočná na pokrytie potrebných výdavkov, Európsky parlament a Rada sa na návrh Komisie usilujú urýchlene nájsť riešenie.

24.

Vysoký predstaviteľ každý rok vedie s Európskym parlamentom konzultácie o výhľadovom dokumente, ktorý sa predkladá do 15. júna príslušného roku a v ktorom sa stanovujú hlavné aspekty a základné rozhodnutia SZBP vrátane finančných vplyvov na rozpočet Únie, hodnotenia opatrení zavedených v roku n-1 a posúdenia koordinácie a komplementarity SZBP s ostatnými externými finančnými nástrojmi Únie. Vysoký predstaviteľ okrem toho v rámci pravidelného politického dialógu pravidelne informuje Európsky parlament o SZBP na spoločných konzultačných zasadnutiach, ktoré sa konajú aspoň päťkrát za rok a ktoré sa dohodnú najneskôr do 30. novembra každého roku. Účasť na uvedených zasadnutiach určí samostatne Európsky parlament a Rada, pričom zohľadnia ciele a povahu informácií prerokovávaných na týchto zasadnutiach.

Komisia sa vyzve, aby sa na týchto zasadnutiach zúčastnila.

Ak Rada prijme rozhodnutie v oblasti SZBP, ktoré je spojené so vznikom výdavkov, vysoký predstaviteľ zašle bezodkladne, a v každom prípade najneskôr do piatich pracovných dní odo dňa prijatia rozhodnutia, Európskemu parlamentu odhad predpokladaných nákladov (ďalej len „finančný výkaz“), a to najmä nákladov, ktoré sa týkajú časového rámca, zamestnancov, využívania priestorov a inej infraštruktúry, dopravných zariadení, požiadaviek na odborné vzdelávanie a bezpečnostných opatrení.

Komisia štvrťročne informuje Európsky parlament a Radu o implementácii akcií SZBP a o finančných prognózach na zostávajúcu časť rozpočtového roka.

E. ZAPOJENIE INŠTITÚCIÍ, POKIAĽ IDE O OTÁZKY ROZVOJOVEJ POLITIKY

25.

Komisia nadviaže neformálny dialóg s Európskym parlamentom o otázkach rozvojovej politiky.

ČASŤ III

SPRÁVNE FINANČNÉ RIADENIE FINANČNÝCH PROSTRIEDKOV ÚNIE

A. FINANČNÝ PLÁN

26.

Komisia dvakrát za rok, prvý raz spolu s dokumentmi pripojenými k návrhu rozpočtu a druhý raz po prijatí všeobecného rozpočtu Únie, predloží úplný finančný plán pre okruhy 1, 2 (okrem podokruhu „Hospodárska, sociálna a územná súdržnosť“), 3 („Životné prostredie a ochrana klímy“ a „Námorná politika a rybárstvo“), 4, 5 a 6 VFR. V tomto pláne, rozdelenom podľa okruhov, oblastí politík a rozpočtových riadkov, by mali byť uvedené:

platné právne predpisy s rozlíšením medzi viacročnými programami a ročnými akciami:

i)	v prípade viacročných programov by Komisia mala uviesť postup, na základe ktorého boli prijaté (riadny alebo mimoriadny legislatívny postup), ich trvanie, celkové finančné krytie a sumy pridelené na administratívne výdavky;

ii)	v prípade viacročných programov uvedených v prílohe II k nariadeniu o VFR by Komisia mala transparentne uviesť dodatočne pridelené prostriedky podľa článku 5 nariadenia o VFR;

iii)	v prípade ročných akcií (týkajúcich sa pilotných projektov, prípravných akcií a agentúr) a akcií financovaných na základe výsadných práv Komisie by Komisia mala uviesť viacročné odhady;

b)	prerokúvané legislatívne návrhy: prerokúvané návrhy Komisie s najnovšou aktualizáciou.

Komisia by mala zvážiť možnosť krížových odkazov medzi jej finančným a legislatívnym plánom, aby sa dosiahli presnejšie a spoľahlivejšie prognózy. Komisia by pri každom legislatívnom návrhu mala uviesť, či je zahrnutý do plánu oznámeného v čase predloženia návrhu rozpočtu alebo po konečnom prijatí rozpočtu. Komisia by mala informovať Európsky parlament a Radu najmä o:

a)	všetkých nových prijatých legislatívnych aktoch a všetkých prerokúvaných návrhoch, ktoré boli predložené, ale neboli zahrnuté do plánu oznámeného v čase predloženia návrhu rozpočtu alebo po konečnom prijatí rozpočtu (s príslušnými sumami);

b)	právnych predpisoch zahrnutých do ročného legislatívneho pracovného programu Komisie, pričom sa uvedie, či je pravdepodobné, že akcie budú mať finančný vplyv.

V prípade potreby by mala Komisia vždy uviesť zmenu plánu vyplývajúcu z nových legislatívnych návrhov.

B. AGENTÚRY A EURÓPSKE ŠKOLY

27.

Komisia pred predložením návrhu na zriadenie novej agentúry vypracuje spoľahlivé, úplné a objektívne posúdenie vplyvu, v ktorom okrem iného zohľadní nevyhnutný počet zamestnancov a kompetencie, aspekty nákladov a prínosov, subsidiaritu a proporcionalitu, dôsledky na vnútroštátne činnosti a činnosti Únie a rozpočtové vplyvy na príslušný výdavkový okruh. Na základe týchto informácií a bez toho, aby boli dotknuté legislatívne postupy upravujúce zriadenie agentúry, sa Európsky parlament a Rada v rámci rozpočtovej spolupráce zaväzujú, že dosiahnu včasnú dohodu o financovaní navrhovanej agentúry.

Postup zahŕňa tieto kroky:

—	po prvé, Komisia systematicky predkladá každý návrh na zriadenie novej agentúry na prvom zasadnutí trialógu, ktoré sa koná po prijatí jej návrhu, predloží finančný výkaz pripojený k legislatívnemu návrhu na zriadenie agentúry, a uvedie jeho dôsledky na zostávajúce obdobie finančného plánu;

—	po druhé, Komisia počas legislatívneho procesu pomáha zákonodarcovi pri posudzovaní finančných dôsledkov navrhovaných zmien. Takéto finančné dôsledky by sa mali zohľadniť počas príslušných legislatívnych trialógov;

—

po tretie, Komisia pred uzavretím legislatívneho procesu predloží aktualizovaný finančný výkaz, pričom zohľadní prípadné zmeny zo strany zákonodarcu; uvedený konečný finančný výkaz sa zaradí do programu záverečného legislatívneho trialógu a formálne ho schváli zákonodarca. Zaradí sa aj do programu následného rozpočtového trialógu (v naliehavých prípadoch v zjednodušenej forme) s cieľom dosiahnuť dohodu o financovaní;

—	po štvrté, dohoda dosiahnutá počas trialógu sa pri zohľadnení rozpočtového posúdenia zo strany Komisie, pokiaľ ide o obsah legislatívneho procesu, potvrdí v spoločnom vyhlásení. Uvedená dohoda podlieha schváleniu Európskym parlamentom a Radou v súlade s ich rokovacími poriadkami.

Rovnaký postup sa uplatní v prípade akejkoľvek zmeny právneho aktu týkajúceho sa agentúry, ktorá by mala vplyv na zdroje danej agentúry.

Ak sa úlohy agentúry podstatne zmenia bez zmeny právneho aktu, ktorým sa daná agentúra zriaďuje, Komisia informuje Európsky parlament a Radu prostredníctvom revidovaného finančného výkazu, a to tak, aby Európsky parlament a Rada mohli dosiahnuť včasnú dohodu o financovaní agentúry.

28.

V rozpočtovom postupe by sa mali náležite zohľadniť relevantné ustanovenia spoločného prístupu pripojeného k spoločnému vyhláseniu Európskeho parlamentu, Rady Európskej únie a Európskej komisie o decentralizovaných agentúrach podpísanému 19. júla 2012.

29.

Ak Rada guvernérov zamýšľa zriadiť novú európsku školu, v súvislosti s vplyvom na rozpočet Únie sa primerane uplatní podobný postup.

ČASŤ IV

OCHRANA ROZPOČTU ÚNIE: KVALITA A POROVNATEĽNOSŤ ÚDAJOV O PRIJÍMATEĽOCH

30.

V súlade s požiadavkami Európskeho parlamentu a s ohľadom na bod 24 záverov Európskej rady zo 17. až 21. júla 2020 sa inštitúcie zhodli na tom, že s cieľom posilniť ochranu rozpočtu Únie a Nástroja Európskej únie na obnovu pred podvodmi a nezrovnalosťami sa na účely kontroly a auditu zavedú štandardizované opatrenia na zber, porovnávanie a zhrnutie informácií a číselných údajov o konečných príjemcoch a prijímateľoch finančných prostriedkov Únie.

31.

Na zabezpečenie účinných kontrol a auditov je potrebný zber údajov o tých, ktorí majú v konečnom dôsledku priamy alebo nepriamy prospech z finančných prostriedkov Únie v rámci zdieľaného riadenia a z projektov a reforiem podporovaných podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti, vrátane údajov o konečných užívateľoch výhod príjemcov finančných prostriedkov. Pravidlá týkajúce sa zberu a spracúvania takýchto údajov budú musieť byť v súlade s platnými pravidlami ochrany údajov.

32.

Aby sa posilnila ochrana rozpočtu Únie, Komisia sprístupní integrovaný a interoperabilný informačný a monitorovací systém vrátane jednotného nástroja na hĺbkovú analýzu údajov a hodnotenie rizika s cieľom posúdiť a analyzovať údaje uvedené v bode 31 na účely všeobecného používania zo strany členských štátov. Týmto systémom by sa zabezpečili účinné kontroly konfliktu záujmov, nezrovnalostí a problémov s dvojitým financovaním, ako aj akéhokoľvek zneužívania finančných prostriedkov. Komisia, Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) a ďalšie vyšetrovacie a kontrolné orgány Únie by mali mať nevyhnutný prístup k týmto údajom, aby mohli vykonávať svoju funkciu dohľadu nad kontrolami a auditmi, ktoré majú v prvom rade vykonávať členské štáty s cieľom odhaliť nezrovnalosti a viesť administratívne vyšetrovania zneužitia dotknutých finančných prostriedkov Únie, ako aj získať presný prehľad o ich rozdelení.

33.

Bez toho, aby boli dotknuté výsadné práva inštitúcií podľa zmlúv, v priebehu legislatívneho postupu týkajúceho sa príslušných základných aktov sa inštitúcie zaväzujú lojálne spolupracovať v záujme zabezpečenia opatrení nadväzujúcich na závery Európskej rady zo 17. až 21. júla 2020 v súlade s prístupom opísaným v tejto časti.

V Bruseli 16. decembra 2020

Za Európsky parlament

predseda

David Maria SASSOLI

Za Radu

predseda

Michael ROTH

Za Komisiu

v mene predsedníčky

Johannes HAHN

(1) Nariadenie Rady (EÚ) 2020/2094 zo 14. decembra 2020, ktorým sa zriaďuje Nástroj Európskej únie na obnovu s cieľom podporiť obnovu po kríze COVID-19 (pozri stranu 23 tohto úradného vestníka).

(2) Nariadenie Rady (EÚ, Euratom) 2020/2093 zo 17. decembra 2020, ktorým sa stanovuje viacročný finančný rámec na roky 2021 až 2027 (pozri stranu 11 tohto úradného vestníka).

(3) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 z 18. júla 2018 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, o zmene nariadení (EÚ) č. 1296/2013, (EÚ) č. 1301/2013, (EÚ) č. 1303/2013, (EÚ) č. 1304/2013, (EÚ) č. 1309/2013, (EÚ) č. 1316/2013, (EÚ) č. 223/2014, (EÚ) č. 283/2014 a rozhodnutia č. 541/2014/EÚ a o zrušení nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (Ú. v. EÚ L 193, 30.7.2018, s. 1).

(4) Rozhodnutie Rady (EÚ, Euratom) 2020/2053 zo 14. decembra 2020 o systéme vlastných zdrojov Európskej únie a o zrušení rozhodnutia 2014/335/EÚ, Euratom (Ú. v. EÚ L 424, 15.12.2020, s. 1).

(5) Ú. v. EÚ C 373, 20.12.2013, s. 1.

(6) Ako sa stanovuje vo Vnútornej dohode medzi zástupcami vlád členských štátov Európskej únie zasadajúcimi v Rade o financovaní pomoci Európskej únie na základe viacročného finančného rámca na obdobie rokov 2014 – 2020 v súlade s Dohodou o partnerstve AKT – EÚ a o poskytnutí finančnej pomoci zámorským krajinám a územiam, na ktoré sa vzťahuje štvrtá časť Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. v. EÚ L 210, 6.8.2013, s. 1), a v predchádzajúcich vnútorných dohodách.

PRÍLOHA I

MEDZIINŠTITUCIONÁLNA SPOLUPRÁCA V PRIEBEHU ROZPOČTOVÉHO POSTUPU

Časť A. Harmonogram rozpočtového postupu

Inštitúcie sa každý rok v dostatočnom predstihu pred začiatkom rozpočtového postupu dohodnú na základe súčasnej praxe na pragmatickom harmonograme.

S cieľom zabezpečiť, aby Európsky parlament a Rada mohli účinne vykonávať svoje rozpočtové právomoci, predkladajú sa rozpočtové pozície, presuny a iné oznámenia, ktoré sú spojené s aktiváciu lehôt, s náležitým prihliadnutím na obdobia, počas ktorých sa v týchto inštitúciách nekonajú zasadnutia, pričom o ich dátumoch sa navzájom informujú s dostatočným predstihom prostredníctvom svojich príslušných útvarov.

Časť B. Priority rozpočtového postupu

V dostatočnom predstihu pred tým, než Komisia prijme návrh rozpočtu, sa zvolá trialóg, na ktorom sa prediskutujú možné priority rozpočtu na nasledujúci rozpočtový rok a akékoľvek otázky vyplývajúce z plnenia rozpočtu v súčasnom rozpočtovom roku, a to na základe informácií poskytnutých Komisiou v súlade s bodom 37.

Časť C. Zostavenie návrhu rozpočtu a aktualizácia odhadov

Inštitúcie s výnimkou Komisie sa vyzývajú, aby do konca marca prijali svoj výkaz odhadov.

Komisia každý rok predloží návrh rozpočtu zodpovedajúci skutočným požiadavkám Únie na financovanie.

Zohľadní:

a)	prognózy členských štátov v súvislosti so štrukturálnymi fondmi;

b)	schopnosť využitia rozpočtových prostriedkov, pričom sa snaží zachovať striktnú vzájomnú súvislosť medzi viazanými rozpočtovými prostriedkami a platobnými rozpočtovými prostriedkami;

možnosti zavedenia nových politík prostredníctvom pilotných projektov, nových prípravných akcií či pilotných projektov aj prípravných akcií alebo pokračovania v implementácii končiacich sa viacročných akcií, pričom najprv posúdi, či bude možné zabezpečiť prijatie základného aktu v zmysle nariadenia o rozpočtových pravidlách (vymedzenie základného aktu, nevyhnutnosť základného aktu v záujme implementácie a výnimiek);

d)	potrebu zabezpečiť, aby akákoľvek zmena výdavkov v porovnaní s predchádzajúcim rokom bola v súlade so zásadami rozpočtovej disciplíny.

Pokiaľ to bude možné, inštitúcie sa vyhnú vytváraniu rozpočtových položiek so zanedbateľnými sumami operačných výdavkov.

Európsky parlament a Rada sa zároveň zaväzujú, že zohľadnia posúdenie možností plnenia rozpočtu, ktoré uvádza Komisia v jej návrhoch a v súvislosti s plnením rozpočtu v súčasnom rozpočtovom roku.

V záujme správneho finančného riadenia a vzhľadom na dôsledky zásadných zmien v hlavách a kapitolách rozpočtovej nomenklatúry pre zodpovednosť útvarov Komisie, pokiaľ ide o predkladanie správ o riadení, sa Európsky parlament a Rada zaväzujú prediskutovať s Komisiou všetky takéto zásadné zmeny počas zmierovacieho postupu.

Európsky parlament a Rada sa v záujme lojálnej a dobrej spolupráce medzi inštitúciami zaväzujú, že v priebehu celého rozpočtového postupu, a najmä počas celého zmierovacieho obdobia, budú prostredníctvom svojich vyjednávačov udržiavať pravidelné a aktívne kontakty na všetkých úrovniach s cieľom dosiahnuť dohodu. Európsky parlament a Rada sa zaväzujú, že zabezpečia včasnú a neustálu vzájomnú výmenu relevantných informácií a dokumentov na formálnej aj neformálnej úrovni a že počas zmierovacieho obdobia uskutočnia v prípade potreby v spolupráci s Komisiou technické alebo neformálne rokovania. Komisia zabezpečí, aby mali Európsky parlament a Rada včasný a rovnaký prístup k informáciám a dokumentom.

10.

V súlade s článkom 314 ods. 2 ZFEÚ môže Komisia až do zvolania Zmierovacieho výboru v prípade potreby predložiť opravné listy k návrhu rozpočtu, ako aj opravný list, ktorým sa aktualizujú odhady výdavkov v oblasti poľnohospodárstva. Komisia predloží informácie o týchto aktualizáciách Európskemu parlamentu a Rade na posúdenie hneď, ako sú k dispozícii. Komisia poskytne Európskemu parlamentu a Rade všetky náležite opodstatnené odôvodnenia, ktoré si od nej prípadne vyžiadajú.

Časť D. Rozpočtový postup pred zmierovacím postupom

11.

Trialóg sa zvolá v dostatočnom predstihu pred čítaním v Rade, aby mali inštitúcie možnosť vymeniť si svoje názory na návrh rozpočtu.

12.

Na to, aby mohla Komisia v dostatočnom predstihu posúdiť vykonateľnosť zmien, ktoré plánujú Európsky parlament a Rada a ktorými sa zriaďujú nové prípravné akcie alebo pilotné projekty alebo ktorými sa predlžuje trvanie existujúcich prípravných akcií alebo pilotných projektov, Európsky parlament a Rada informujú Komisiu o svojich zámeroch v tomto ohľade tak, aby sa prvá diskusia mohla uskutočniť už na tomto trialógu.

13.

Trialóg sa môže zvolať pred hlasovaním Európskeho parlamentu v pléne.

Časť E. Zmierovací postup

14.

Ak Európsky parlament prijme pozmeňujúce návrhy k pozícii Rady, predseda Rady vezme na tom istom plenárnom zasadnutí na vedomie rozdiely v pozíciách týchto dvoch inštitúcií a oznámi predsedovi Európskeho parlamentu svoj súhlas s bezodkladným zvolaním Zmierovacieho výboru. List, ktorým sa zvoláva Zmierovací výbor, sa odošle najneskôr prvý pracovný deň týždňa nasledujúceho po skončení parlamentnej schôdze, na ktorej sa hlasovalo v pléne, a zmierovacie obdobie začne plynúť nasledujúci deň. Obdobie v dĺžke 21 dní sa vypočíta v súlade s nariadením Rady (EHS, Euratom) č. 1182/71 (1).

15.

Ak Rada nemôže súhlasiť so všetkými pozmeňujúcimi návrhmi prijatými Európskym parlamentom, potvrdí svoju pozíciu listom, ktorý zašle pred prvým zasadnutím naplánovaným počas zmierovacieho obdobia. Zmierovací výbor v takom prípade postupuje v súlade s podmienkami stanovenými v nasledujúcich bodoch.

16.

Zmierovaciemu výboru predsedajú spoločne zástupcovia Európskeho parlamentu a Rady. Zasadnutiam Zmierovacieho výboru predsedá spolupredseda z tej inštitúcie, ktorá zasadnutie organizuje. Každá inštitúcia vymenuje v súlade so svojím rokovacím poriadkom účastníkov na každé zasadnutie a stanoví ich mandát na rokovanie. Európsky parlament a Rada sú v Zmierovacom výbore zastúpené na primeranej úrovni, aby mohla každá delegácia prijať politické záväzky za svoju inštitúciu a aby mohol byť dosiahnutý skutočný pokrok smerom ku konečnej dohode.

17.

V súlade s článkom 314 ods. 5 druhým pododsekom ZFEÚ sa Komisia zúčastňuje na rokovaniach Zmierovacieho výboru a vyvíja všetky potrebné iniciatívy s cieľom zblížiť pozície Európskeho parlamentu a Rady.

18.

Počas celého zmierovacieho postupu sa konajú trialógy na rôznych úrovniach zastúpenia s cieľom vyriešiť zostávajúce otvorené otázky a pripraviť podmienky pre dosiahnutie dohody v Zmierovacom výbore.

19.

Zasadnutia Zmierovacieho výboru a trialógy sa striedavo konajú v priestoroch Európskeho parlamentu a Rady s cieľom rovnomerného využívania priestorov vrátane tlmočníckeho vybavenia.

20.

Inštitúcie sa vopred dohodnú na dátumoch zasadnutí Zmierovacieho výboru a trialógov.

21.

Zmierovaciemu výboru sa poskytne jednotný súbor dokumentov (ďalej len „podkladové dokumenty“), v ktorých sa porovnávajú jednotlivé etapy rozpočtového postupu (2). Tieto dokumenty obsahujú sumy podľa jednotlivých rozpočtových riadkov, celkové sumy podľa okruhov VFR a súhrnný dokument so sumami a poznámkami k všetkým rozpočtovým riadkom, ktoré sa považujú za technicky „otvorené“. Bez toho, aby bolo dotknuté konečné rozhodnutie Zmierovacieho výboru, sa v osobitnom dokumente uvedú všetky rozpočtové riadky, ktoré sa považujú za technicky uzavreté (3). Tieto dokumenty sa členia podľa rozpočtovej nomenklatúry.

K podkladovým dokumentom pre Zmierovací výbor sa pripoja aj ďalšie dokumenty vrátane listu Komisie o vykonateľnosti pozície Rady a pozmeňujúcich návrhov Európskeho parlamentu a akýchkoľvek listov od ostatných inštitúcií týkajúcich sa pozície Rady alebo pozmeňujúcich návrhov Európskeho parlamentu.

22.

S cieľom dosiahnuť dohodu do konca zmierovacieho obdobia sa v rámci trialógov:

a)	vymedzí rozsah rokovaní o rozpočtových otázkach, ktoré je potrebné riešiť;

b)	schváli zoznam rozpočtových riadkov, ktoré sa považujú za technicky uzavreté s výhradou dosiahnutia konečnej dohody o celom rozpočte na rozpočtový rok;

c)	prerokujú otázky uvedené v písmene a) s cieľom dosiahnuť možné dohody, ktoré má schváliť Zmierovací výbor;

d)	riešia tematické otázky, a to aj podľa okruhov VFR.

Počas každého trialógu alebo ihneď po jeho skončení sa spoločne vypracujú predbežné závery a zároveň sa dohodne program ďalšieho zasadnutia. Tieto závery zaznamená inštitúcia, ktorá organizuje zasadnutie trialógu, pričom po uplynutí 24 hodín sa tieto závery považujú za predbežne schválené, a to bez toho, aby bolo dotknuté konečné rozhodnutie Zmierovacieho výboru.

23.

Zmierovací výbor má na svojich zasadnutiach k dispozícii závery z trialógov a dokument určený na prípadné schválenie spolu s rozpočtovými riadkami, na ktorých bola počas trialógov dosiahnutá predbežná dohoda.

24.

Spoločný návrh podľa článku 314 ods. 5 ZFEÚ zostavia sekretariáty Európskeho parlamentu a Rady s pomocou Komisie. Tvorí ho sprievodný list, ktorý predsedovia oboch delegácií adresujú predsedovi Európskeho parlamentu a predsedovi Rady a ktorý obsahuje dátum dosiahnutia dohody v Zmierovacom výbore, a prílohy, ktoré zahŕňajú:

a)	sumy podľa jednotlivých riadkov za všetky rozpočtové položky a celkové sumy podľa okruhov VFR,

b)	súhrnný dokument uvádzajúci sumy a konečné znenie všetkých riadkov, ktoré sa počas zmierovacieho postupu zmenili,

c)	zoznam riadkov, ktoré sa v porovnaní s návrhom rozpočtu alebo pozíciou Rady k nemu nezmenili.

Zmierovací výbor môže tiež schváliť závery a prípadné spoločné vyhlásenia týkajúce sa rozpočtu.

25.

Spoločný návrh sa preloží do úradných jazykov inštitúcií Únie (útvarmi Európskeho parlamentu) a predloží sa Európskemu parlamentu a Rade na schválenie v lehote 14 dní odo dňa dosiahnutia dohody o spoločnom návrhu uvedenom v bode 24.

Po prijatí spoločného návrhu sa rozpočet reviduje z právneho a lingvistického hľadiska, pričom prílohy spoločného návrhu sa začlenia do rozpočtových riadkov, ktoré sa počas zmierovacieho postupu nezmenili.

26.

Inštitúcia, ktorá organizuje zasadnutie (trialóg alebo zasadnutie Zmierovacieho výboru), zabezpečí na zasadnutiach Zmierovacieho výboru úplný jazykový režim a na trialógoch tlmočenie do jazykov podľa potreby.

Inštitúcia, ktorá organizuje zasadnutie, zabezpečí kopírovanie a distribúciu dokumentov na zasadnutie.

Útvary inštitúcií spolupracujú pri zaznamenávaní výsledkov rokovaní s cieľom finalizovať spoločný návrh.

Časť F. Opravné rozpočty

Všeobecné zásady

27.

Vzhľadom na to, že predmetom opravných rozpočtov sú často osobitné a niekedy naliehavé otázky, inštitúcie sa dohodli na nasledujúcich zásadách, aby zabezpečili primeranú medziinštitucionálnu spoluprácu v záujme hladkého a rýchleho rozhodovacieho procesu v prípade opravných rozpočtov, a aby sa zároveň podľa možností vyhli potrebe zvolať kvôli opravným rozpočtom zmierovacie zasadnutie.

28.

Inštitúcie sa podľa možností usilujú obmedziť počet opravných rozpočtov.

Harmonogram

29.

Komisia vopred informuje Európsky parlament a Radu o možných termínoch prijatia návrhov opravných rozpočtov, a to bez toho, aby bol dotknutý konečný dátum prijatia.

30.

Európsky parlament a Rada sa v súlade so svojimi vnútornými rokovacími poriadkami usilujú o to, aby návrh opravného rozpočtu vypracovaný Komisiou preskúmali čo najskôr po jeho prijatí Komisiou.

31.

V záujme urýchlenia postupu Európsky parlament a Rada zabezpečia, aby boli ich pracovné harmonogramy v čo najväčšej možnej miere zosúladené, aby mohol tento postup prebehnúť koherentným a konvergentným spôsobom. Usilujú sa preto o to, aby sa čo najskôr zostavil orientačný časový plán jednotlivých fáz, ktoré povedú ku konečnému prijatiu opravného rozpočtu.

Európsky parlament a Rada zohľadnia relatívnu naliehavosť opravného rozpočtu, ako aj potrebu schváliť ho včas, aby sa mohol uplatňovať počas príslušného rozpočtového roka.

Spolupráca počas čítaní

32.

Inštitúcie počas celého tohto postupu spolupracujú v dobrej viere a vytvárajú podľa možností čo najlepšie predpoklady na to, aby boli opravné rozpočty prijaté v počiatočnej fáze tohto postupu.

V prípade potreby a potenciálnych názorových rozdielov môže Európsky parlament alebo Rada pred prijatím svojej konečnej pozície k opravnému rozpočtu alebo Komisia kedykoľvek navrhnúť zvolanie osobitného trialógu s cieľom diskutovať o rozdieloch a pokúsiť sa dosiahnuť kompromis.

33.

Všetky návrhy opravných rozpočtov, ktoré vypracovala Komisia a ktoré neboli s konečnou platnosťou schválené, sa pravidelne zaraďujú do programu trialógov plánovaných v rámci ročného rozpočtového postupu. Komisia predloží návrhy opravných rozpočtov a Európsky parlament a Rada podľa možností oznámia svoje pozície pred konaním trialógu.

34.

Ak sa počas trialógu dosiahne kompromis, Európsky parlament a Rada sa zaväzujú, že pri rokovaní o opravnom rozpočte v súlade so ZFEÚ a svojimi rokovacími poriadkami zohľadnia výsledky trialógu.

Spolupráca po čítaní

35.

Ak Európsky parlament schváli pozíciu Rady bez pozmeňujúcich návrhov, opravný rozpočet sa príjme v súlade so ZFEÚ.

36.

Ak Európsky parlament prijme pozmeňujúce návrhy väčšinou svojich poslancov, uplatňuje sa článok 314 ods. 4 písm. c) ZFEÚ. Pred zasadnutím Zmierovacieho výboru sa však zvolá trialóg:

a)	ak sa počas tohto trialógu dosiahne dohoda a Európsky parlament a Rada vyjadria s výsledkami trialógu súhlas, zmierovací postup sa ukončí výmenou listov bez zasadnutia Zmierovacieho výboru,

ak sa počas tohto trialógu nedosiahne žiadna dohoda, Zmierovací výbor zasadne a vzhľadom na okolnosti si zorganizuje prácu tak, aby ukončil rozhodovací proces pokiaľ možno pred uplynutím 21-dňovej lehoty stanovenej v článku 314 ods. 5 ZFEÚ. Zmierovací výbor môže ukončiť svoju činnosť výmenou listov.

Časť G. Plnenie rozpočtu, platby a neuhradené záväzky (RAL)

37.

Vzhľadom na to, že je potrebné zabezpečiť riadny vývoj celkových platobných rozpočtových prostriedkov vo vzťahu k viazaným rozpočtovým prostriedkom a zabrániť tak akémukoľvek nadmernému presúvaniu neuhradených záväzkov z jedného roku do druhého, inštitúcie sa dohodli, že prognózy platieb a výšku neuhradených záväzkov budú podrobne monitorovať, aby obmedzili riziko, že implementácia programov Únie bude na konci VFR ohrozená kvôli nedostatku platobných rozpočtových prostriedkov.

V záujme zabezpečenia zvládnuteľnej úrovne a profilu platieb vo všetkých okruhoch sa vo všetkých okruhoch prísne uplatňujú pravidlá na zrušenie viazanosti, a to najmä pravidlá na automatické zrušenie viazanosti.

Inštitúcie sa v priebehu rozpočtového postupu pravidelne stretávajú s cieľom spoločne posúdiť aktuálny stav a výhľad plnenia rozpočtu v súčasnom rozpočtovom roku a v budúcich rozpočtových rokoch. Uvedené posúdenie sa uskutočňuje formou osobitných medziinštitucionálnych zasadnutí na primeranej úrovni, pred ktorými Komisia poskytne podrobné informácie o aktuálnom stave, členené podľa finančných prostriedkov a členských štátov, týkajúce sa plnenia platieb, presunov, doručených žiadostí o refundáciu a revidovaných prognóz a v príslušných prípadoch vrátane dlhodobých prognóz. S cieľom zabezpečiť, aby Únia v súlade s článkom 323 ZFEÚ dokázala v období rokov 2021 – 2027 plniť všetky svoje finančné záväzky vyplývajúce z existujúcich a budúcich záväzkov, Európsky parlament a Rada analyzujú a prerokúvajú odhady Komisie z hľadiska požadovanej výšky platobných rozpočtových prostriedkov.

Časť H. Spolupráca týkajúca sa Nástroja Európskej únie na obnovu (4)

38.

Výlučne na účely riešenia dôsledkov krízy spôsobenej pandémiou COVID-19 bude Komisia splnomocnená požičať si v mene Únie na kapitálových trhoch finančné prostriedky do výšky 750 000 miliónov EUR v cenách roku 2018, z ktorých sa finančné prostriedky do výšky 390 000 miliónov EUR v cenách roku 2018 môžu použiť na výdavky a do výšky 360 000 miliónov EUR v cenách roku 2018 na poskytovanie úverov v súlade s článkom 5 ods. 1 rozhodnutia o vlastných zdrojoch. Ako sa stanovuje v nariadení o EURI, suma, ktorá sa má použiť na výdavky, predstavuje vonkajší pripísaný príjem na účely článku 21 ods. 5 nariadenia o rozpočtových pravidlách.

39.

Inštitúcie súhlasia s tým, že úlohu Európskeho parlamentu a Rady ako rozpočtového orgánu je vo vzťahu k vonkajším pripísaným príjmom v rámci Nástroja Európskej únie na obnovu potrebné posilniť s cieľom zabezpečiť náležitý dohľad nad používaním takýchto príjmov a zapojenie sa do tohto používania príjmov v rámci obmedzení stanovených v nariadení o EURI a prípadne v príslušných odvetvových právnych predpisoch. Inštitúcie sa tiež zhodli na tom, že je potrebné zabezpečiť úplnú transparentnosť a viditeľnosť všetkých finančných prostriedkov v rámci Nástroja Európskej únie na obnovu.

Vonkajšie pripísané príjmy v rámci Nástroja Európskej únie na obnovu

40.

Vzhľadom na potrebu zabezpečiť primerané zapojenie Európskeho parlamentu a Rady do riadenia vonkajších pripísaných príjmov v rámci Nástroja Európskej únie na obnovu sa inštitúcie dohodli na postupe stanovenom v bodoch 41 až 46.

41.

Komisia poskytne v rámci rozpočtového postupu podrobné informácie spolu so svojím návrhom odhadov. Takéto informácie zahŕňajú podrobné odhady viazaných rozpočtových prostriedkov a platobných rozpočtových prostriedkov, ako aj právnych záväzkov, rozčlenené podľa jednotlivých okruhov a programov prijímajúcich pripísané príjmy podľa nariadenia o EURI. Komisia poskytne všetky ďalšie relevantné informácie, o ktoré požiada Európsky parlament alebo Rada. Komisia pripojí k návrhu rozpočtu dokument obsahujúci všetky relevantné informácie týkajúce sa Nástroja Európskej únie na obnovu vrátane súhrnných tabuliek, v ktorých budú zhrnuté rozpočtové prostriedky a pripísané príjmy z Nástroja Európskej únie na obnovu. Uvedený dokument bude súčasťou prílohy k všeobecnému rozpočtu Únie o vonkajších pripísaných príjmoch stanovenej v bode 44.

42.

Komisia bude informácie uvedené v bode 41 počas celého rozpočtového roka a aspoň pred každým osobitným zasadnutím uvedeným v bode 45 pravidelne aktualizovať. Komisia sprístupní relevantné informácie Európskemu parlamentu a Rade včas na to, aby sa umožnili zmysluplné diskusie a rokovania o príslušných plánovacích dokumentoch, a to aj pred tým, ako Komisia prijme príslušné rozhodnutia.

43.

Inštitúcie sa budú v rámci rozpočtového postupu pravidelne stretávať s cieľom spoločne posúdiť implementáciu vonkajších pripísaných príjmov v rámci Nástroja Európskej únie na obnovu, najmä aktuálny stav a výhľad, a diskutovať o ročných odhadoch poskytnutých spolu s príslušnými návrhmi rozpočtov a ich rozdelením, s náležitým ohľadom na obmedzenia a podmienky stanovené v nariadení o EURI a prípadne v príslušných odvetvových právnych predpisoch.

44.

Európsky parlament a Rada pripoja k všeobecnému rozpočtu Únie vo forme prílohy dokument, v ktorom uvedú všetky rozpočtové riadky, v ktorých sa zaznamenávajú pripísané príjmy v rámci Nástroja Európskej únie na obnovu. Okrem toho budú využívať rozpočtovú štruktúru na zaznamenávanie pripísaných príjmov v rámci Nástroja Európskej únie na obnovu, a najmä rozpočtové poznámky, s cieľom vykonávať riadnu kontrolu používania uvedených príjmov. V súlade s článkom 22 nariadenia o rozpočtových pravidlách Európsky parlament a Rada zahrnú do výkazu výdavkov poznámky vrátane všeobecných poznámok, v ktorých sa uvedie, do ktorých rozpočtových riadkov možno zaznamenať rozpočtové prostriedky zodpovedajúce príjmom pripísaným na základe nariadenia o EURI, a v ktorých sa uvedú príslušné sumy. Komisia sa zaväzuje, že pri výkone svojej zodpovednosti za implementáciu pripísaných príjmov takéto poznámky náležite zohľadní.

45.

Inštitúcie sa dohodli na organizovaní osobitných medziinštitucionálnych zasadnutí na vhodnej úrovni s cieľom posúdiť aktuálny stav a výhľad, pokiaľ ide o vonkajšie pripísané príjmy v rámci Nástroja Európskej únie na obnovu. Uvedené zasadnutia sa budú konať aspoň trikrát v rozpočtovom roku v termíne blízkom pred konaním rozpočtových trialógov alebo po ich konaní. Okrem toho sa inštitúcie stretnú na ad hoc základe, ak jedna z nich predloží odôvodnenú žiadosť. Európsky parlament a Rada môžu kedykoľvek predložiť písomné pripomienky týkajúce sa implementácie vonkajších pripísaných príjmov. Komisia sa zaväzuje náležite zohľadniť všetky pripomienky a návrhy Európskeho parlamentu a Rady. Na uvedených zasadnutiach sa môžu v súlade s bodom 46 riešiť značné odchýlky vo výdavkoch v rámci Nástroja Európskej únie na obnovu.

46.

Komisia poskytne v prípade značnej odchýlky pred osobitným medziinštituciálnym zasadnutím uvedeným v bode 45 a na ad hoc základe podrobné informácie o každej odchýlke od svojich pôvodných prognóz. Odchýlka od predpokladaných výdavkov v rámci Nástroja Európskej únie na obnovu je značná, ak sa výdavky v danom rozpočtovom roku a danom programe odchyľujú od prognózy o viac ako 10 %. V prípade značných odchýlok od počiatočných prognóz inštitúcie prediskutujú túto záležitosť, ak o to požiada Európsky parlament alebo Rada do dvoch týždňov od oznámenia takejto značnej odchýlky. Inštitúcie záležitosť spoločne posúdia s cieľom nájsť spoločné riešenie do troch týždňov od predloženia žiadosti o zvolanie zasadnutia. Komisia v čo najväčšej miere zohľadní všetky doručené pripomienky. Komisia sa zaväzuje, že neprijme žiadne rozhodnutie, kým sa neuzavrú rokovania alebo neuplynie lehota troch týždňov. V prípade prijatia rozhodnutia po uplynutí lehoty troch týždňov Komisia svoje rozhodnutie riadne odôvodní. V naliehavých prípadoch sa inštitúcie môžu dohodnúť na skrátení lehôt o jeden týždeň.

Úvery poskytované v rámci Nástroja Európskej únie na obnovu

47.

S cieľom zabezpečiť informovanie v plnom rozsahu, ako aj transparentnosť a viditeľnosť, pokiaľ ide o úverovú zložku Nástroja Európskej únie na obnovu, Komisia poskytne podrobné informácie o úveroch poskytnutých členským štátom v rámci Nástroja Európskej únie na obnovu spolu so svojimi návrhmi odhadov, pričom bude venovať osobitnú pozornosť citlivým informáciám, ktoré sú chránené.

48.

Informácie o úveroch poskytnutých v rámci Nástroja Európskej únie na obnovu sa v súlade s požiadavkami uvedenými v článku 52 ods. 1 písm. d) nariadenia o rozpočtových pravidlách uvedú v rozpočte, ktorý bude obsahovať aj prílohu uvedenú v bode iii) uvedeného písmena d).

(1) Nariadenie Rady (EHS, Euratom) č. 1182/71 z 3. júna 1971, ktorým sa stanovujú pravidlá pre lehoty, dátumy a termíny (Ú. v. ES L 124, 8.6.1971, s. 1).

(2) Tieto jednotlivé etapy zahŕňajú: rozpočet na bežný rozpočtový rok (vrátane prijatých opravných rozpočtov); pôvodný návrh rozpočtu; pozíciu Rady k návrhu rozpočtu; pozmeňujúce návrhy Európskeho parlamentu k pozícii Rady a opravné listy predložené Komisiou (ak ich inštitúcie ešte v celom rozsahu neschválili).

(3) Za technicky uzavretý sa považuje taký rozpočtový riadok, v súvislosti s ktorým neexistuje medzi Európskym parlamentom a Radou žiaden rozpor a v súvislosti s ktorým nebol predložený žiaden opravný list.

(4) Ak Komisia predloží návrh aktu Rady podľa článku 122 ZFEÚ, ktorý by mohol mať významné rozpočtové dôsledky, uplatní sa postup stanovený v spoločnom vyhlásení Európskeho parlamentu, Rady a Komisie zo 16. decembra 2020 o rozpočtovej kontrole nových návrhov založených na článku 122 ZFEÚ s možnými významnými dôsledkami pre rozpočet Únie (Ú. v. EÚ C 444, 22.12.2020, s 5).

PRÍLOHA II

MEDZIINŠTITUCIONÁLNA SPOLUPRÁCA NA PLÁNE NA ZAVEDENIE NOVÝCH VLASTNÝCH ZDROJOV

Preambula

A.	Inštitúcie sa zaväzujú lojálne a transparentne spolupracovať a pracovať na realizácii plánu na zavedenie nových vlastných zdrojov počas trvania VFR 2021 – 2027.

B.	Inštitúcie uznávajú význam kontextu Nástroja Európskej únie na obnovu, v ktorom by sa mali zaviesť nové vlastné zdroje.

Výlučne na účely riešenia dôsledkov krízy spôsobenej ochorením COVID-19 bude Komisia podľa článku 5 ods. 1 rozhodnutia o vlastných zdrojoch splnomocnená požičať si v mene Únie na kapitálových trhoch finančné prostriedky do výšky 750 000 miliónov EUR v cenách roku 2018, z ktorých sa prostriedky do výšky 390 000 miliónov EUR v cenách roku 2018 môžu použiť na výdavky v súlade s článkom 5 ods. 1 písm. b) uvedeného rozhodnutia.

Splácanie istiny takýchto finančných prostriedkov, ktoré sa majú použiť na výdavky v rámci Nástroja Európskej únie na obnovu, a súvisiaceho splatného úroku sa bude musieť financovať zo všeobecného rozpočtu Únie vrátane dostatočných výnosov z nových vlastných zdrojov zavedených po roku 2021. Všetky súvisiace záväzky sa splatia v plnej výške najneskôr do 31. decembra 2058, ako sa stanovuje v článku 5 ods. 2 druhom pododseku rozhodnutia o vlastných zdrojoch. Ročné splatné sumy budú závisieť od splatnosti emitovaných dlhopisov a od stratégie splácania dlhu, pričom sa má dodržať limit splácania istiny finančných prostriedkov uvedený v treťom pododseku uvedeného odseku a stanovený na 7,5 % maximálnej sumy, ktorá sa má použiť na výdavky uvedené v článku 5 ods. 1 písm. b) uvedeného rozhodnutia.

E.	Výdavky z rozpočtu Únie súvisiace so splácaním Nástroja Európskej únie na obnovu by nemali viesť k neprimeranému obmedzeniu výdavkov na programy alebo investičných nástrojov v rámci VFR. Je tiež žiaduce, aby sa z hľadiska členských štátov zmiernilo zvýšenie vlastného zdroja založeného na HND.

Z tohto dôvodu a na účely posilnenia dôveryhodnosti a udržateľnosti plánu splácania Nástroja Európskej únie na obnovu budú inštitúcie pracovať na zavedení dostatočných nových vlastných zdrojov s cieľom pokryť sumu zodpovedajúcu očakávaným výdavkom súvisiacim so splácaním. V súlade so zásadou všeobecnosti by to neviedlo k vyčleneniu alebo pripísaniu žiadneho konkrétneho vlastného zdroja na pokrytie konkrétneho druhu výdavkov.

Inštitúcie uznávajú, že zavedením súboru nových vlastných zdrojov by sa malo podporiť primerané financovanie výdavkov Únie vo VFR a zároveň by sa mal znížiť podiel národných príspevkov založených na HND na financovaní ročného rozpočtu Únie. Diverzifikáciou zdrojov príjmov by sa zase mohlo napomôcť k dosiahnutiu lepšieho zamerania výdavkov na úrovni Únie na prioritné oblasti a na spoločné verejné statky so značnými úsporami súvisiacimi s vyššou efektívnosťou v porovnaní s vnútroštátnymi výdavkami.

H.	Nové vlastné zdroje by sa preto mali zosúladiť s cieľmi politík Únie a mali by podporovať priority Únie, ako je napríklad Európska zelená dohoda a Európa pripravená na digitálny vek, a mali by prispievať k spravodlivému zdaňovaniu a posilňovaniu boja proti daňovým podvodom a daňovým únikom.

I.	Inštitúcie súhlasia s tým, že nové vlastné zdroje by sa mali prednostne vytvárať spôsobom, ktorým sa umožní generovať „nové peniaze“. Zároveň sa zameriavajú na zníženie byrokracie a zaťaženia, ktorým čelia podniky, najmä malé a stredné podniky (ďalej len „MSP“), a občania.

J.	Nové vlastné zdroje by mali spĺňať kritériá jednoduchosti, transparentnosti, predvídateľnosti a spravodlivosti. Výpočet, prevod a kontrola nových vlastných zdrojov by nemali viesť k nadmernému administratívnemu zaťaženiu inštitúcií Únie a vnútroštátnych správnych orgánov.

K.	Pokiaľ ide o prísne procedurálne požiadavky na zavedenie nových vlastných zdrojov, inštitúcie súhlasia s tým, že potrebná reforma systému vlastných zdrojov by sa mala dosiahnuť obmedzeným počtom revízií rozhodnutia o vlastných zdrojoch.

L.	Inštitúcie sa preto dohodli na spolupráci v období rokov 2021 – 2027, ktorá sa bude zakladať na zásadách stanovených v tejto prílohe, s cieľom pracovať na zavedení nových vlastných zdrojov v súlade s plánom stanoveným v časti B a s lehotami, ktoré sa v ňom stanovujú.

M.	Inštitúcie tiež uznávajú význam nástrojov lepšej tvorby práva, ktoré sa uvádzajú v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (1), najmä posúdenia vplyvu.

Časť A. Zásady vykonávania

Komisia predloží potrebné legislatívne návrhy týkajúce sa nových vlastných zdrojov a potenciálnych ďalších nových vlastných zdrojov, ako sa uvádza v bode 10, v súlade so zásadami lepšej tvorby práva. V tejto súvislosti náležite zohľadní návrhy Európskeho parlamentu a Rady. K uvedeným legislatívnym návrhom sa pripoja príslušné vykonávacie právne predpisy týkajúce sa vlastných zdrojov.

Inštitúcie sa dohodli na týchto usmerňujúcich zásadách pre zavedenie súboru nových vlastných zdrojov:

získanie sumy prostredníctvom nových vlastných zdrojov, ktorá je dostatočná na pokrytie úrovne celkových očakávaných výdavkov na splácanie istiny a úroku z finančných prostriedkov požičaných na výdavky uvedené v článku 5 ods. 1 písm. b) rozhodnutia o vlastných zdrojoch, a to pri dodržiavaní zásady všeobecnosti. Príjmy z vlastných zdrojov, ktoré presahujú potrebu splácania, v súlade so zásadou všeobecnosti naďalej financujú rozpočet Únie ako všeobecné príjmy;

b)	výdavky pokrývajúce náklady na financovanie Nástroja Európskej únie na obnovu sa zameriavajú na to, aby sa neznižoval objem výdavkov určených pre programy a fondy Únie;

c)	zosúladenie vlastných zdrojov s prioritami Únie, ako je napríklad boj proti zmene klímy, obehové hospodárstvo, Európa pripravená na digitálny vek a prispievanie k spravodlivému zdaňovaniu a posilňovanie boja proti daňovým podvodom a daňovým únikom;

d)	dodržiavanie kritérií jednoduchosti, transparentnosti a spravodlivosti;

e)	zabezpečenie stability a predvídateľnosti toku príjmov;

f)	zabránenie nadmernému administratívnemu zaťaženiu inštitúcií Únie a vnútroštátnych správnych orgánov;

g)	prednostne sa majú generovať dodatočné „nové“ príjmy;

h)	zároveň je potrebné znižovať byrokraciu a zaťaženie, ktorým čelia podniky, najmä MSP, a občania.

Európsky parlament a Rada budú v súlade so svojimi vnútornými postupmi legislatívne návrhy uvedené v bode 1 analyzovať, diskutovať o nich a bez zbytočného odkladu sa nimi ďalej zaoberať s cieľom uľahčiť rýchle prijatie rozhodnutia. Po tom, ako Komisia predloží svoje návrhy, sa poslanci Európskeho parlamentu a zástupcovia Rady stretnú v rámci svojich rokovaní v prítomnosti zástupcov Komisie, aby sa navzájom informovali o aktuálnom stave na každej strane. Inštitúcie okrem toho nadviažu pravidelný dialóg s cieľom zhodnotiť pokrok súvisiaci s plánom.

Časť B. Plán na zavedenie nových vlastných zdrojov

Prvý krok: 2021

Ako prvý krok sa zavedie nový vlastný zdroj, ktorý sa bude uplatňovať od 1. januára 2021 a ktorý bude pozostávať z podielu na príjmoch z národných príspevkov vypočítaného z hmotnosti nerecyklovaného odpadu z plastových obalov, ako sa stanovuje v rozhodnutí o vlastných zdrojoch. Uvedené rozhodnutie má – pod podmienkou, že ho členské štáty schvália v súlade so svojimi príslušnými ústavnými požiadavkami – nadobudnúť účinnosť v januári 2021.

Komisia zintenzívni svoju prácu a v nadväznosti na posúdenia vplyvu, ktoré sa začali v roku 2020, predloží do júna 2021 návrhy týkajúce sa mechanizmu kompenzácie uhlíka na hraniciach a digitálnej dane, ako aj sprievodný návrh na zavedenie nových vlastných zdrojov na tomto základe, s cieľom zaviesť ich najneskôr do 1. januára 2023.

Komisia na jar 2021 preskúma systém EÚ na obchodovanie s emisiami vrátane jeho možného rozšírenia na leteckú a námornú dopravu. Do júna 2021 navrhne vlastný zdroj na základe systému EÚ na obchodovanie s emisiami.

Inštitúcie súhlasia s tým, že mechanizmus kompenzácie uhlíka na hraniciach a systém EÚ na obchodovanie s emisiami sú tematicky prepojené, a preto by bolo opodstatnené diskutovať o nich v rovnakom duchu.

Druhý krok: 2022 a 2023

V súlade s postupmi uplatniteľnými podľa zmlúv a s výhradou schválenia zo strany členských štátov v súlade s ich príslušnými ústavnými požiadavkami sa predpokladá, že tieto nové vlastné zdroje sa zavedú do 1. januára 2023.

Rada prerokuje tieto nové vlastné zdroje najneskôr do 1. júla 2022 s cieľom zaviesť ich do 1. januára 2023.

Tretí krok: 2024 – 2026

10.

Komisia na základe posúdení vplyvu navrhne ďalšie nové vlastné zdroje, ktoré by mohli zahŕňať daň z finančných transakcií a finančný príspevok súvisiaci s podnikovým sektorom alebo nový spoločný základ dane z príjmov právnických osôb. Komisia sa bude snažiť predložiť návrh do júna 2024.

11.

V súlade s postupmi uplatniteľnými podľa zmlúv a s výhradou schválenia zo strany členských štátov v súlade s ich príslušnými ústavnými požiadavkami sa predpokladá, že takéto ďalšie nové vlastné zdroje sa zavedú do 1. januára 2026.

12.

Rada prerokuje tieto nové vlastné zdroje najneskôr do 1. júla 2025 s cieľom zaviesť ich do 1. januára 2026.

(1) Medziinštitucionálna dohoda medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Európskou komisiou z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1).

		ISSN 1977-0790
Úradný vestník Európskej únie		L 433I

Slovenské vydanie	Právne predpisy	Ročník 63 22. decembra 2020

Obsah		I Legislatívne akty	Strana
		NARIADENIA
	*	Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2020/2092 zo 16. decembra 2020 o všeobecnom režime podmienenosti na ochranu rozpočtu Únie	1
	*	Nariadenie Rady (EÚ, Euratom) 2020/2093 zo 17. decembra 2020, ktorým sa stanovuje viacročný finančný rámec na roky 2021 až 2027	11

	II Nelegislatívne akty
	NARIADENIA
*	Nariadenie Rady (EÚ) 2020/2094 zo 14. decembra 2020, ktorým sa zriaďuje Nástroj Európskej únie na obnovu s cieľom podporiť obnovu po kríze COVID-19	23
	MEDZIINŠTITUCIONÁLNE DOHODY
*	Medziinštitucionálna dohoda medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Európskou komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových záležitostiach a správnom finančnom riadení, ako aj o nových vlastných zdrojoch vrátane plánu na zavedenie nových vlastných zdrojov Medziinštitucionálna dohoda zo 16. decembra 2020 medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Európskou komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových záležitostiach a správnom finančnom riadení, ako aj o nových vlastných zdrojoch vrátane plánu na zavedenie nových vlastných zdrojov	28