(1)

Systém vlastných zdrojov Únie musí zabezpečovať primerané zdroje na riadny rozvoj politík Únie, a to pri dodržaní prísnej rozpočtovej disciplíny. Rozvoj systému vlastných zdrojov môže a mal by tiež prispievať v čo najväčšej možnej miere k rozvoju politík Únie.

(2)

Lisabonskou zmluvou sa zaviedli zmeny v ustanoveniach týkajúcich sa systému vlastných zdrojov Únie, ktoré umožňujú zrušenie existujúcej kategórie vlastných zdrojov a zavedenie novej kategórie.

(3)

Európska rada na zasadnutí 7. a 8. februára 2013 vyzvala Radu, aby pokračovala v práci na návrhu Komisie týkajúcom sa nového vlastného zdroja založeného na dani z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“), a to tak, aby bol čo najjednoduchší a najtransparentnejší, s cieľom posilniť väzbu na politiku Únie v oblasti DPH a na skutočné príjmy z DPH a zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie s daňovníkmi vo všetkých členských štátoch.

(4)

V júni 2017 prijala Komisia diskusný dokument o budúcnosti financií EÚ. Komisia v ňom navrhla spektrum možností, ktoré jasnejšie prepájajú vlastné zdroje s politikami Únie, najmä s jednotným trhom a udržateľným rastom. Podľa tohto dokumentu by sa pri zavádzaní nových vlastných zdrojov mala venovať pozornosť ich transparentnosti, jednoduchosti a stabilite, ich konzistentnosti s cieľmi politík Únie, ich vplyv na konkurencieschopnosť a udržateľný rast a ich spravodlivé rozdelenie medzi členskými štátmi.

(5)

Súčasný systém stanovovania vlastného zdroja založeného na DPH bol opakovane kritizovaný Dvorom audítorov, Európskym parlamentom a členskými štátmi ako príliš zložitý. Európska rada preto na zasadnutí 17. až 21. júla 2020 dospela k záveru, že je vhodné výpočet uvedeného vlastného zdroja zjednodušiť.

(6)

S cieľom lepšie zosúladiť finančné nástroje Únie s jej politickými prioritami, lepšie zohľadniť úlohu všeobecného rozpočtu Únie (ďalej len „rozpočet Únie“) pri fungovaní jednotného trhu, lepšie podporovať ciele politík Únie a znížiť príspevky členských štátov založené na hrubom národnom dôchodku (ďalej len „HND“) do ročného rozpočtu Únie dospela Európska rada na zasadnutí 17. až 21. júla 2020 k záveru, že v nasledujúcich rokoch bude Únia pracovať na zreformovaní systému vlastných zdrojov a zavedie nové vlastné zdroje.

(7)

Ako prvý krok by sa mala zaviesť nová kategória vlastných zdrojov založená na príspevku každého členského štátu vypočítaného na základe nerecyklovaného odpadu z plastových obalov. V súlade s európskou stratégiou v oblasti plastov môže rozpočet Únie prispieť k zníženiu znečisťovania odpadom z plastových obalov. Vlastný zdroj, ktorý je založený na príspevkoch každého členského štátu, ktoré sú pomerné k množstvu odpadu z plastových obalov, ktorý v jednotlivých členských štátoch nebol recyklovaný, bude slúžiť ako stimul na zníženie spotreby plastov na jedno použitie, podporí recykláciu a posilní obehové hospodárstvo. Členské štáty budú zároveň môcť v súlade so zásadou subsidiarity prijímať najvhodnejšie opatrenia na dosiahnutie týchto cieľov. Aby sa zabránilo nadmerne regresívnemu vplyvu na národné príspevky, mal by sa na príspevky členských štátov s HND na obyvateľa v roku 2017 pod priemerom EÚ uplatniť mechanizmus úpravy s ročným paušálnym znížením. Zníženie by malo zodpovedať hmotnosti 3,8 kilogramov vynásobenej počtom obyvateľov dotknutých členských štátov v roku 2017.

(8)

Európska rada na zasadnutí 17. až 21. júla 2020 vzala na vedomie, že ako základ pre ďalšie vlastné zdroje Komisia v prvom polroku 2021 predloží návrhy na mechanizmus kompenzácie uhlíka na hraniciach a na digitálnu daň s cieľom zaviesť ich najneskôr do 1. januára 2023. Európska rada vyzvala Komisiu, aby predložila revidovaný návrh týkajúci sa systému EÚ na obchodovanie s emisiami s jeho prípadným rozšírením na oblasť leteckej a námornej dopravy. Dospela k záveru, že v priebehu viacročného finančného rámca na obdobie 2021 – 2027 (ďalej len „VFR na obdobie 2021 – 2027“) bude Únia pracovať na zavedení ďalších vlastných zdrojov, ktoré môžu zahŕňať daň z finančných transakcií.

(9)

Európska rada na zasadnutí 17. až 21. júla 2020 dospela k záveru, že dojednania týkajúce sa vlastných zdrojov by sa mali riadiť celkovými cieľmi jednoduchosti, transparentnosti a rovnosti vrátane spravodlivého rozdelenia zaťaženia. Taktiež dospela k záveru, že Dánsko, Holandsko, Rakúsko a Švédsko a v kontexte podpory obnovy a odolnosti aj Nemecko budú v období 2021 – 2027 benefitovať z paušálnych korekcií ich ročných príspevkov založených na HND.

(10)

Členské štáty by si na pokrytie nákladov na výber mali ponechať 25 % zo súm tradičných vlastných zdrojov, ktoré vyberú.

(11)

Začlenenie Európskeho rozvojového fondu do rozpočtu Únie by malo byť sprevádzané zvýšením stropov vlastných zdrojov stanovených v tomto rozhodnutí. Dostatočná rezerva medzi platbami a stropom vlastných zdrojov je potrebná, aby sa zaistilo, že Únia je za akýchkoľvek okolností schopná plniť svoje finančné záväzky, a to aj v časoch hospodárskeho poklesu.

(12)

V rámci stropov vlastných zdrojov by sa pre Úniu mala zachovať dostatočná rezerva na pokrytie všetkých jej finančných zväzkov a podmienených záväzkov splatných v ktoromkoľvek danom roku. Celková suma vlastných zdrojov pridelená Únii na pokrytie ročných platobných rozpočtových prostriedkov by nemala presiahnuť 1,40 % súčtu HND všetkých členských štátov. Celková ročná suma viazaných rozpočtových prostriedkov zahrnutá do rozpočtu Únie by nemala presiahnuť 1,46 % súčtu HND všetkých členských štátov.

(13)

S cieľom udržať bezo zmeny výšku finančných zdrojov, ktoré sú Únii dané k dispozícii, je vhodné upraviť strop vlastných zdrojov pre platobné rozpočtové prostriedky a viazané rozpočtové prostriedky vyjadrené ako percento HND pre prípad, ak by došlo k zmenám nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 549/2013 (2), ktoré povedú k významným zmenám úrovne HND.

(14)

Hospodársky vplyv krízy COVID-19 zvyšuje význam zabezpečenia dostatočnej finančnej kapacity pre Úniu pre prípad hospodárskych otrasov. Únia si potrebuje zaistiť prostriedky na dosiahnutie svojich cieľov. Aby sa dôsledky krízy COVID-19 vyriešili bez zvýšenia tlaku na financie členských štátov v čase, keď sú ich rozpočty už aj tak pod obrovským tlakom v súvislosti s financovaním vnútroštátnych hospodárskych a sociálnych opatrení v reakcii na krízu, sú potrebné finančné prostriedky vo výnimočnom objeme. Preto by reakcia na úrovni Únie mala byť výnimočná. Z uvedeného dôvodu je vhodné splnomocniť Komisiu, aby si na kapitálových trhoch výnimočne a dočasne vypožičala v mene Únie sumu až do výšky 750 miliárd EUR v cenách roku 2018. Z vypožičaných finančných prostriedkov by sa malo až do výšky 360 miliárd EUR v cenách roku 2018 použiť na poskytnutie úverov a až do výšky 390 miliárd EUR v cenách roku 2018 z vypožičaných finančných prostriedkov by sa malo použiť na výdavky, v oboch prípadoch výhradne na riešenie dôsledkov krízy COVID-19.

(15)

Táto výnimočná reakcia by mala riešiť dôsledky krízy COVID-19 a zabrániť jej opätovnému výskytu. Podpora by preto mala byť časovo obmedzená a väčšina finančných prostriedkov by sa mala poskytnúť bezprostredne po kríze, čo znamená, že právne záväzky v rámci programu financovaného z týchto dodatočných zdrojov by sa mali prijať do 31. decembra 2023. Schvaľovanie platieb v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti bude podmienené uspokojivým plnením príslušných čiastkových cieľov a cieľových hodnôt stanovených v pláne podpory obnovy a odolnosti, ktoré sa posúdia v súlade s príslušným postupom stanoveným v nariadení o zriadení Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, čo zohľadňuje závery Európskej rady zo 17. až 21. júla 2020.

(16)

Výnimočné a dočasné zvýšenie stropov vlastných zdrojov je potrebné na to, aby bolo možné niesť zodpovednosť spojenú s plánovaným vypožičiavaním si finančných prostriedkov. Strop platobných rozpočtových prostriedkov a strop viazaných rozpočtových prostriedkov by sa preto mal v oboch prípadoch zvýšiť o 0,6 percentuálneho bodu, a to výlučne na účely pokrytia všetkých záväzkov Únie vyplývajúcich z jej vypožičania si na riešenie dôsledkov krízy COVID-19. Splnomocnenie Komisie, aby si v mene Únie vypožičala na kapitálových trhoch finančné prostriedky výlučne na účely financovania opatrení na riešenie dôsledkov krízy COVID-19, úzko súvisí so zvýšením stropov vlastných zdrojov stanoveným v tomto rozhodnutí a v konečnom dôsledku s fungovaním systému vlastných zdrojov Únie. Uvedené splnomocnenie by sa preto malo zahrnúť do tohto rozhodnutia. Bezprecedentná povaha tejto operácie a výnimočná suma finančných prostriedkov, ktoré sa majú vypožičať, si vyžadujú istotu, pokiaľ ide o celkový objem záväzku Únie a základné črty jeho splácania, a vyžadujú si aj vykonávanie diverzifikovanej stratégie vypožičiavania si.

(17)

Zvýšenie stropov vlastných zdrojov je potrebné, pretože tieto stropy by inak neboli dostatočné na zabezpečenie sprístupnenia primeraných zdrojov, ktoré Únia potrebuje na to, aby splnila záväzky vyplývajúce z výnimočného a dočasného splnomocnenia vypožičať si finančné prostriedky. Aj potreba použiť tieto dodatočné finančné prostriedky bude len dočasná, pretože ako sa vypožičané finančné prostriedky budú splácať a ako budú poskytnuté úvery dosahovať splatnosť, budú sa príslušné finančné záväzky a podmienené záväzky znižovať. Zvýšenie by preto malo skončiť vtedy, keď budú splatené všetky vypožičané finančné prostriedky a zaniknú všetky podmienené záväzky týkajúce sa úverov poskytnutých na základe týchto finančných prostriedkov, čo by malo byť najneskôr do 31. decembra 2058.

(18)

Činnosti Únie zamerané na riešenie dôsledkov krízy COVID-19 musia byť významné a musia sa uskutočniť v relatívne krátkom čase. Vypožičiavanie si finančných prostriedkov sa musí riadiť týmto časovým rámcom. Preto by sa toto nové čisté vypožičiavanie si malo ukončiť najneskôr na konci roka 2026. Po roku 2026 by sa operácie vypožičiavania si mali prísne obmedziť na operácie refinancovania, aby sa zabezpečilo účinné riadenie dlhu. Komisia by pri vykonávaní operácií na základe diverzifikovanej stratégie financovania mala čo najlepšie využiť kapacitu trhov na absorpciu takýchto objemných vypožičaných súm finančných prostriedkov s rôznymi splatnosťami vrátane krátkodobého financovania na účely riadenia hotovostných finančných prostriedkov a mala by zabezpečiť čo najvýhodnejšie podmienky splácania. Komisia by okrem toho mala pravidelne a komplexne informovať Európsky parlament a Radu o všetkých aspektoch svojho riadenia dlhu. Keď budú známe harmonogramy platieb pre politiky, ktoré sa majú financovať prostredníctvom vypožičaných finančných prostriedkov, Komisia oznámi Európskemu parlamentu a Rade emisný kalendár, ktorý bude obsahovať očakávané dátumy emisií a očakávané objemy na nadchádzajúci rok, ako aj plán, v ktorom sa stanovia očakávané splátky istiny a platby úrokov. Komisia by mala uvedený kalendár pravidelne aktualizovať.

(19)

Splácanie finančných prostriedkov vypožičaných na účely poskytnutia nenávratnej podpory, poskytnutia návratnej podpory prostredníctvom finančných nástrojov alebo tvorby rezerv na rozpočtové záruky, ako aj platba splatných úrokov, by sa mali financovať z rozpočtu Únie. Vypožičané finančné prostriedky, ktoré sú použité na poskytnutie úverov členským štátom, by sa mali splatiť sumami získanými od prijímateľských členských štátov. Je potrebné prideliť a sprístupniť Únii zdroje potrebné na to, aby mohla pokryť všetky svoje finančné záväzky a podmienené záväzky vyplývajúce z výnimočného a dočasného splnomocnenia vypožičať si finančné prostriedky v ktoromkoľvek danom roku a za akýchkoľvek okolností v súlade s článkom 310 ods. 4 a článkom 323 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“).

(20)

Sumy, ktoré sa nepoužijú na plánované platby úrokov, sa použijú na predčasné splácanie pred skončením VFR na obdobie 2021 – 2027, a to v minimálnej výške, pričom je možné ich nad túto úroveň zvýšiť, ak sa po roku 2021 zavedú nové vlastné zdroje v súlade s postupom stanoveným v článku 311 treťom odseku ZFEÚ. Všetky záväzky vyplývajúce z výnimočného a dočasného splnomocnenia vypožičať si finančné prostriedky by sa mali v plnej výške splatiť do 31. decembra 2058. S cieľom zabezpečiť účinné rozpočtové riadenie rozpočtových prostriedkov potrebných na pokrytie splácania vypožičaných finančných prostriedkov je vhodné stanoviť možnosť rozdelenia príslušných rozpočtových záväzkov na ročné splátky.

(21)

Harmonogram splácania by mal rešpektovať zásadu správneho finančného riadenia a mal by sa vzťahovať na celkový objem finančných prostriedkov vypožičaných na základe splnomocnenia Komisie s cieľom dosahovať stabilné a predvídateľné znižovanie záväzkov počas celého obdobia. Na uvedený účel by sumy, ktoré má Únia zaplatiť v danom roku ako splácanie istiny, nemali presiahnuť 7,5 % maximálnej sumy 390 miliárd EUR na výdavky.

(22)

Vzhľadom na črty výnimočného, dočasného a obmedzeného splnomocnenia Komisie vypožičať si finančné prostriedky na účely riešenia dôsledkov krízy COVID-19 by sa malo objasniť, že Únia by spravidla nemala používať finančné prostriedky vypožičané na kapitálových trhoch na financovanie operačných výdavkov.

(23)

Aby sa zaistilo, že Únia je vždy schopná včas plniť svoje právne záväzky voči tretím stranám, mali by sa v tomto rozhodnutí stanoviť osobitné pravidlá oprávňujúce Komisiu počas obdobia dočasného zvýšenia stropov vlastných zdrojov požiadať členské štáty, aby predbežne sprístupnili príslušné hotovostné finančné zdroje, ak schválené rozpočtové prostriedky zahrnuté do rozpočtu Únie nie sú dostatočné na pokrytie záväzkov vyplývajúcich z vypožičiavania si spojeného s týmto dočasným zvýšením. S cieľom včas zabezpečiť súlad s povinnosťami Únie voči veriteľom by Komisia mala mať ako svoju poslednú alternatívu možnosť požiadať o hotovostné finančné zdroje, len ak nemôže získať potrebnú likviditu aktivovaním iných opatrení aktívneho riadenia hotovostných finančných prostriedkov, a to v prípade potreby ani prostredníctvom krátkodobého financovania na kapitálových trhoch. Je vhodné stanoviť, aby takéto požiadavky Komisia oznamovala členským štátom v dostatočnom časovom predstihu a aby boli striktne pomerné k odhadovaným rozpočtovým príjmom od každého členského štátu a v každom prípade, aby boli obmedzené na ich podiel na dočasnom zvýšení stropu vlastných zdrojov, ktoré predstavuje 0,6 % HDP členských štátov. Ak však členský štát úplne alebo čiastočne nesplní svoju požiadavku načas, alebo ak Komisii oznámi, že nebude môcť túto požiadavku splniť, Komisia by mala byť napriek tomu dočasne oprávnená obrátiť sa s dodatočnými požiadavkami na pomernom základe na ostatné členské štáty. Je vhodné stanoviť maximálnu sumu, ktorú môže Komisia každoročne požadovať od jednotlivých členských štátov. Očakáva sa, že Komisia predloží potrebné návrhy na účely zahrnutia výdavkov krytých sumami hotovostných finančných zdrojov predbežne poskytnutých členskými štátmi do rozpočtu Únie, s cieľom zabezpečiť, aby sa tieto zdroje čo najskôr zohľadnili na účely pripísania na účty vlastných zdrojov členskými štátmi, t. j. v súlade s uplatniteľným právnym rámcom, a teda na základe príslušných kľúčov založených na HND a bez toho, aby tým boli dotknuté iné vlastné zdroje alebo iné príjmy.

(24)

V zmysle článku 311 štvrtom odseku ZFEÚ sa prostredníctvom nariadenia Rady prijmú vykonávacie opatrenia pre systém vlastných zdrojov Únie. Uvedené opatrenia by mali zahŕňať ustanovenia všeobecnej a technickej povahy, ktoré sú uplatniteľné na všetky kategórie vlastných zdrojov. Uvedené opatrenia by mali zahŕňať podrobné pravidlá výpočtu zostatku a jeho zahrnutia do rozpočtu, ako aj ustanovenia a dojednania potrebné na kontrolu výberu vlastných zdrojov a dohľad nad ním.

(25)

Toto rozhodnutie by malo nadobudnúť účinnosť až po jeho schválení všetkými členskými štátmi v súlade s ich príslušnými ústavnými požiadavkami, teda pri plnom rešpektovaní štátnej zvrchovanosti. Európska rada na zasadnutí 17. až 21. júla 2020 vzala na vedomie, že členské štáty majú v úmysle čo najskôr pristúpiť k schváleniu tohto rozhodnutia.

(26)

Z dôvodu konzistentnosti, kontinuity a právnej istoty treba prijať ustanovenia, ktoré by zaistili bezproblémový prechod zo systému zavedeného rozhodnutím Rady 2014/335/EÚ, Euratom (3), na systém stanovený v tomto rozhodnutí.

(27)

Rozhodnutie 2014/335/EÚ, Euratom by sa malo zrušiť.

(28)

Na účely tohto rozhodnutia by sa všetky peňažné sumy mali vyjadrovať v eurách.

(29)

Vzhľadom na potrebu urýchlene umožniť vypožičiavanie si na účely financovania opatrení na riešenie dôsledkov krízy COVID-19 by toto rozhodnutie malo nadobudnúť účinnosť prvým dňom prvého mesiaca nasledujúceho po doručení posledného oznámenia o ukončení postupov na prijatie tohto rozhodnutia.

(30)

S cieľom zabezpečiť prechod na revidovaný systém vlastných zdrojov a zosúladiť toto rozhodnutie s rozpočtovým rokom, by sa toto rozhodnutie malo uplatňovať od 1. januára 2021,

a)

postup na výpočet ročného zostatku rozpočtu a jeho zahrnutie do rozpočtu, ako sa uvádza v článku 8;

b)

ustanovenia a dojednania potrebné na kontrolu výberu vlastných zdrojov uvedených v článku 2 ods. 1 a dohľad nad ním a akékoľvek príslušné požiadavky na podávanie správ.

(1)

Dohodu medzi Európskym hospodárskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou (ďalej len „dohoda“) uzavrela Únia nariadením Rady (EHS) č. 2840/72 (1) a dohoda nadobudla platnosť 1. januára 1973.

(2)

Dohoda zahŕňa protokol 3, ktorý sa týka vymedzenia pojmu „pôvodné výrobky“ a metód administratívnej spolupráce (ďalej len „protokol 3“). Podľa článku 3 protokolu 3 môže spoločný výbor zriadený článkom 29 dohody (ďalej len „spoločný výbor“) rozhodnúť o zmene ustanovení protokolu 3.

(3)

Spoločný výbor prijme na svojom nadchádzajúcom zasadnutí pred koncom roka 2023 rozhodnutie, ktorým sa mení dohoda nahradením protokolu 3 (ďalej len „rozhodnutie“).

(4)

Je vhodné stanoviť pozíciu, ktorá sa má v mene Únie zaujať v spoločnom výbore, keďže rozhodnutie bude mať pre Úniu právne záväzné účinky.

(5)

Regionálny dohovor o paneuro-stredomorských preferenčných pravidlách pôvodu (ďalej len „dohovor“) uzavrela Únia rozhodnutím Rady 2013/94/EÚ (2) a dohovor nadobudol platnosť vo vzťahu k Únii 1. mája 2012. Dohovor obsahuje ustanovenia o pôvode tovaru, s ktorým sa obchoduje podľa príslušných bilaterálnych dohôd o voľnom obchode uzavretých medzi zmluvnými stranami dohovoru, pričom uvedené ustanovenia sa uplatňujú bez toho, aby boli dotknuté zásady stanovené v uvedených bilaterálnych dohodách.

(6)

V článku 6 dohovoru sa stanovuje, že každá zmluvná strana má prijať primerané opatrenia na zabezpečenie účinného uplatňovania dohovoru. Na tento účel rozhodnutie zavedie dynamický odkaz na dohovor v protokole 3 tak, aby vždy odkazoval na najnovšiu platnú verziu dohovoru.

(7)

Rokovania o zmene dohovoru viedli k vzniku nového súboru modernizovaných a flexibilnejších pravidiel pôvodu, ktorý sa má začleniť do dohovoru. Do uzavretia zmeny dohovoru a nadobudnutia jej platnosti sa Únia a Švajčiarsko dohodli, že budú, akonáhle to bude možné, uplatňovať alternatívny súbor pravidiel pôvodu založený na pravidlách v zmenenom dohovore, ktoré môžu bilaterálne slúžiť ako alternatívne pravidlá pôvodu k pravidlám stanoveným v dohovore (ďalej len „prechodné pravidlá“). Na tento účel, rozhodnutie stanoví aj prechodné pravidlá.

(8)

V zóne kumulácie vytvorenej štátmi EZVO, Faerskými ostrovmi, Úniou, Tureckou republikou, účastníkmi procesu stabilizácie a pridruženia, Moldavskou republikou, Gruzínskom a Ukrajinou by sa mala zachovať možnosť používať sprievodné osvedčenia EUR.1 alebo vyhlásenia o pôvode tovaru namiesto sprievodných osvedčení EUR-MED alebo vyhlásení o pôvode EUR-MED ako výnimka z ustanovení dohovoru uplatniteľných na diagonálnu kumuláciu medzi týmito účastníkmi.

(9)

Pozícia Únie v spoločnom výbore by preto mala byť založená na návrhu rozhodnutia,

(1)

Dohodu medzi Európskym spoločenstvom na jednej strane a vládou Dánska a miestnou vládou Faerských ostrovov na strane druhej (ďalej len „dohoda“) uzavrela Únia rozhodnutím Rady 97/126/ES (1) a dohoda nadobudla platnosť 1. januára 1997.

(2)

Dohoda zahŕňa protokol 3, ktorý sa týka vymedzenia pojmu „pôvodné výrobky“ a metód administratívnej spolupráce (ďalej len „protokol 3“). Podľa článku 3 protokolu 3 môže spoločný výbor zriadený článkom 31 dohody (ďalej len „spoločný výbor“) rozhodnúť o zmene ustanovení protokolu 3.

(3)

Spoločný výbor prijme na svojom nadchádzajúcom zasadnutí pred koncom roka 2023 rozhodnutie, ktorým sa mení dohoda nahradením protokolu 3 (ďalej len „rozhodnutie“).

(4)

Je vhodné stanoviť pozíciu, ktorá sa má v mene Únie zaujať v spoločnom výbore, keďže rozhodnutie bude mať pre Úniu právne záväzné účinky.

(5)

Regionálny dohovor o paneuro-stredomorských preferenčných pravidlách pôvodu (ďalej len „dohovor“) uzavrela Únia rozhodnutím Rady 2013/94/EÚ (2) a dohovor nadobudol platnosť vo vzťahu k Únii 1. mája 2012. Dohovor obsahuje ustanovenia o pôvode tovaru, s ktorým sa obchoduje podľa príslušných bilaterálnych dohôd o voľnom obchode uzavretých medzi zmluvnými stranami dohovoru, pričom uvedené ustanovenia sa uplatňujú bez toho, aby boli dotknuté zásady stanovené v uvedených bilaterálnych dohodách.

(6)

V článku 6 dohovoru sa stanovuje, že každá zmluvná strana má prijať primerané opatrenia na zabezpečenie účinného uplatňovania dohovoru. Na tento účel rozhodnutie zavedie dynamický odkaz na dohovor v protokole 3 tak, aby vždy odkazoval na najnovšiu platnú verziu dohovoru.

(7)

Rokovania o zmene dohovoru viedli k vzniku nového súboru modernizovaných a flexibilnejších pravidiel pôvodu, ktorý sa má začleniť do dohovoru. Do uzavretia zmeny dohovoru a nadobudnutia jej platnosti sa Únia a Faerské ostrovy dohodli, že budú, akonáhle to bude možné, uplatňovať alternatívny súbor pravidiel pôvodu založený na pravidlách v zmenenom dohovore, ktoré môžu bilaterálne slúžiť ako alternatívne pravidlá pôvodu k pravidlám stanoveným v dohovore (ďalej len „prechodné pravidlá“). Na tento účel, rozhodnutie stanoví aj prechodné pravidlá.

(8)

V zóne kumulácie vytvorenej štátmi EZVO, Faerskými ostrovmi, Úniou, Tureckou republikou, účastníkmi procesu stabilizácie a pridruženia, Moldavskou republikou, Gruzínskom a Ukrajinou by sa mala zachovať možnosť používať sprievodné osvedčenia EUR.1 alebo vyhlásenia o pôvode tovaru namiesto sprievodných osvedčení EUR-MED alebo vyhlásení o pôvode EUR-MED ako výnimka z ustanovení dohovoru uplatniteľných na diagonálnu kumuláciu medzi týmito účastníkmi.

(9)

Pozícia Únie v spoločnom výbore by preto mala byť založená na návrhu rozhodnutia,

(1)

Dohodu medzi Európskym hospodárskym spoločenstvom a Nórskym kráľovstvom (ďalej len „dohoda“) uzavrela Únia nariadením Rady (EHS) č. 1691/73 (1) a dohoda nadobudla platnosť 1. júla 1973.

(2)

Dohoda zahŕňa protokol č. 3, ktorý sa týka vymedzenia pojmu „pôvodné výrobky“ a metód administratívnej spolupráce (ďalej len „protokol č. 3“). Podľa článku 3 protokolu č. 3 môže spoločný výbor zriadený článkom 29 dohody (ďalej len „spoločný výbor“) rozhodnúť o zmene ustanovení protokolu č. 3.

(3)

Spoločný výbor prijme na svojom nadchádzajúcom zasadnutí pred koncom roka 2023 rozhodnutie, ktorým sa mení dohoda nahradením protokolu č. 3 (ďalej len „rozhodnutie“).

(4)

Je vhodné stanoviť pozíciu, ktorá sa má v mene Únie zaujať v spoločnom výbore, keďže rozhodnutie bude mať pre Úniu právne záväzné účinky.

(5)

Regionálny dohovor o paneuro-stredomorských preferenčných pravidlách pôvodu (ďalej len „dohovor“) uzavrela Únia rozhodnutím Rady 2013/94/EÚ (2) a dohovor nadobudol platnosť vo vzťahu k Únii 1. mája 2012. Dohovor obsahuje ustanovenia o pôvode tovaru, s ktorým sa obchoduje podľa príslušných bilaterálnych dohôd o voľnom obchode uzavretých medzi zmluvnými stranami dohovoru, pričom uvedené ustanovenia sa uplatňujú bez toho, aby boli dotknuté zásady stanovené v uvedených bilaterálnych dohodách.

(6)

V článku 6 dohovoru sa stanovuje, že každá zmluvná strana má prijať primerané opatrenia na zabezpečenie účinného uplatňovania dohovoru. Na tento účel rozhodnutie zavedie dynamický odkaz na dohovor v protokole č. 3 tak, aby vždy odkazoval na najnovšiu platnú verziu dohovoru.

(7)

Rokovania o zmene dohovoru viedli k vzniku nového súboru modernizovaných a flexibilnejších pravidiel pôvodu, ktorý sa má začleniť do dohovoru. Do uzavretia zmeny dohovoru a nadobudnutia jej platnosti sa Únia a Nórsko dohodli, že budú, akonáhle to bude možné, uplatňovať alternatívny súbor pravidiel pôvodu založený na pravidlách v zmenenom dohovore, ktoré môžu bilaterálne slúžiť ako alternatívne pravidlá pôvodu k pravidlám stanoveným v dohovore (ďalej len „prechodné pravidlá“). Na tento účel, rozhodnutie stanoví aj prechodné pravidlá.

(8)

V zóne kumulácie vytvorenej štátmi EZVO, Faerskými ostrovmi, Úniou, Tureckou republikou, účastníkmi procesu stabilizácie a pridruženia, Moldavskou republikou, Gruzínskom a Ukrajinou by sa mala zachovať možnosť používať sprievodné osvedčenia EUR.1 alebo vyhlásenia o pôvode tovaru namiesto sprievodných osvedčení EUR-MED alebo vyhlásení o pôvode EUR-MED ako výnimka z ustanovení dohovoru uplatniteľných na diagonálnu kumuláciu medzi týmito účastníkmi.

(9)

Pozícia Únie v spoločnom výbore by preto mala byť založená na návrhu rozhodnutia,

(1)

Dohodu medzi Európskym hospodárskym spoločenstvom a Islandskou republikou (ďalej len „dohoda“) uzavrela Únia nariadením Rady (EHS) č. 2842/72 (1) a dohoda nadobudla platnosť 1. apríla 1973.

(2)

Dohoda zahŕňa protokol č. 3, ktorý sa týka vymedzenia pojmu „pôvodné výrobky“ a metód administratívnej spolupráce (ďalej len „protokol č. 3“). Podľa článku 3 protokolu č. 3 môže spoločný výbor zriadený článkom 30 dohody (ďalej len „spoločný výbor“) rozhodnúť o zmene ustanovení protokolu č. 3.

(3)

Spoločný výbor prijme na svojom nadchádzajúcom zasadnutí pred koncom roka 2023 rozhodnutie, ktorým sa mení dohoda nahradením protokolu č. 3 (ďalej len „rozhodnutie“).

(4)

Je vhodné stanoviť pozíciu, ktorá sa má v mene Únie zaujať v spoločnom výbore, keďže rozhodnutie bude mať pre Úniu právne záväzné účinky.

(5)

Regionálny dohovor o paneuro-stredomorských preferenčných pravidlách pôvodu (ďalej len „dohovor“) uzavrela Únia rozhodnutím Rady 2013/94/EÚ (2) a dohovor nadobudol platnosť vo vzťahu k Únii 1. mája 2012. Dohovor obsahuje ustanovenia o pôvode tovaru, s ktorým sa obchoduje podľa príslušných bilaterálnych dohôd o voľnom obchode uzavretých medzi zmluvnými stranami dohovoru, pričom uvedené ustanovenia sa uplatňujú bez toho, aby boli dotknuté zásady stanovené v uvedených bilaterálnych dohodách.

(6)

V článku 6 dohovoru sa stanovuje, že každá zmluvná strana má prijať primerané opatrenia na zabezpečenie účinného uplatňovania dohovoru. Na tento účel rozhodnutie zavedie dynamický odkaz na dohovor v protokole č. 3 tak, aby vždy odkazoval na najnovšiu platnú verziu dohovoru.

(7)

Rokovania o zmene dohovoru viedli k vzniku nového súboru modernizovaných a flexibilnejších pravidiel pôvodu, ktorý sa má začleniť do dohovoru. Do uzavretia zmeny dohovoru a nadobudnutia jej platnosti sa Únia a Island dohodli, že budú, akonáhle to bude možné, uplatňovať alternatívny súbor pravidiel pôvodu založený na pravidlách v zmenenom dohovore, ktoré môžu bilaterálne slúžiť ako alternatívne pravidlá pôvodu k pravidlám stanoveným v dohovore (ďalej len „prechodné pravidlá“). Na tento účel, rozhodnutie stanoví aj prechodné pravidlá.

(8)

V zóne kumulácie vytvorenej štátmi EZVO, Faerskými ostrovmi, Úniou, Tureckou republikou, účastníkmi procesu stabilizácie a pridruženia, Moldavskou republikou, Gruzínskom a Ukrajinou by sa mala zachovať možnosť používať sprievodné osvedčenia EUR.1 alebo vyhlásenia o pôvode tovaru namiesto sprievodných osvedčení EUR-MED alebo vyhlásení o pôvode EUR-MED ako výnimka z ustanovení dohovoru uplatniteľných na diagonálnu kumuláciu medzi týmito účastníkmi.

(9)

Pozícia Únie v spoločnom výbore by preto mala byť založená na návrhu rozhodnutia,

(1)

Dohodu o Európskom hospodárskom priestore (ďalej len „dohoda o EHP“) uzavrela Únia rozhodnutím Rady a Komisie 94/1/ESUO, ES (1) a dohoda nadobudla platnosť 1. januára 1994.

(2)

Protokol 4 k dohode o EHP stanovuje pravidlá pôvodu. Podľa článku 98 dohody o EHP môže Spoločný výbor EHP zriadený článkom 92 dohody o EHP (ďalej len „spoločný výbor“) rozhodnúť o zmene ustanovení protokolu 4.

(3)

Spoločný výbor prijme na svojom nadchádzajúcom zasadnutí pred koncom roka 2023 rozhodnutie, ktorým sa mení protokol 4 (ďalej len „rozhodnutie“).

(4)

Je vhodné stanoviť pozíciu, ktorá sa má v mene Únie zaujať v spoločnom výbore, keďže rozhodnutie bude mať pre Úniu právne záväzné účinky.

(5)

Regionálny dohovor o paneuro-stredomorských preferenčných pravidlách pôvodu (ďalej len „dohovor“) uzavrela Únia rozhodnutím Rady 2013/94/EÚ (2) a dohovor nadobudol platnosť vo vzťahu k Únii 1. mája 2012. Dohovor obsahuje ustanovenia o pôvode tovaru, s ktorým sa obchoduje podľa príslušných bilaterálnych dohôd o voľnom obchode uzavretých medzi zmluvnými stranami dohovoru, pričom uvedené ustanovenia sa uplatňujú bez toho, aby boli dotknuté zásady stanovené v uvedených bilaterálnych dohodách.

(6)

Rokovania o zmene dohovoru viedli k vzniku nového súboru modernizovaných a flexibilnejších pravidiel pôvodu, ktorý sa má začleniť do dohovoru. Do uzavretia zmeny dohovoru a nadobudnutia jej platnosti sa zmluvné strany dohody o EHP dohodli, že budú, akonáhle to bude možné, uplatňovať alternatívny súbor pravidiel pôvodu založený na pravidlách v zmenenom dohovore, ktoré môžu bilaterálne slúžiť ako alternatívne pravidlá pôvodu k pravidlám stanoveným v dohovore (ďalej len „prechodné pravidlá“). Na tento účel, rozhodnutie stanoví aj prechodné pravidlá.

(7)

Pozícia Únie v spoločnom výbore by preto mala byť založená na návrhu rozhodnutia,

(1)

Dočasná dohoda o partnerstve medzi Európskym spoločenstvom na jednej strane a tichomorskými štátmi na druhej strane (1) (ďalej len „dohoda“) podpísaná 30. júla 2009 stanovuje rámec pre dohodu o hospodárskom partnerstve. Dohodu predbežne vykonáva Nezávislý štát Papua-Nová Guinea od 20. decembra 2009 a Fidžijská republika od 28. júla 2014. Samojský nezávislý štát dohodu predbežne vykonáva od 31. decembra 2018 a Šalamúnove ostrovy od 17. mája 2020 v nadväznosti na pristúpenie týchto krajín k dohode.

(2)

Podľa článku 68 dohody a článku 41 protokolu II týkajúceho sa vymedzenia pojmu „výrobky s pôvodom“ a metód administratívnej spolupráce (ďalej len „protokol“) môže Výbor pre obchod zriadený dohodou (ďalej len „Výbor EÚ a tichomorských štátov pre obchod“) rozhodnúť o zmene ustanovení protokolu II.

(3)

Výbor EÚ a tichomorských štátov pre obchod má na svojom ôsmom zasadnutí prijať rozhodnutie o zmene určitých ustanovení Protokolu II.

(4)

Je vhodné stanoviť pozíciu, ktorá sa má v mene Únie zaujať vo Výbore EÚ a tichomorských štátov pre obchod, keďže pripravované rozhodnutie bude pre Úniu záväzné.

(5)

Je potrebné zmeniť určité ustanovenia Protokolu II s cieľom zohľadniť najnovší vývoj v oblasti pravidiel pôvodu, zabezpečiť flexibilnejšie a jednoduchšie pravidlá pôvodu, ktoré by uľahčovali obchodu pre hospodárske subjekty a optimalizovať mieru využívania preferenčného zaobchádzania.

(6)

Je potrebné zmeniť položky a opisy určitých výrobkov uvedených v prílohe II k protokolu II k dohode s cieľom zosúladiť ich s aktualizáciami Svetovej colnej organizácie vo vydaniach nomenklatúry harmonizovaného systému (HS) z roku 2012 a 2017 a zabezpečiť konzistentnosť opisov výrobkov a klasifikácie HS.

(7)

Zmluva o pristúpení Chorvátskej republiky k Európskej únii bola podpísaná 9. decembra 2011 a platnosť nadobudla 1. júla 2013. Dohoda sa vzťahuje na jednej strane na územia, na ktoré sa vzťahuje Zmluva o fungovaní Európskej únie a za podmienok stanovených v uvedenej zmluve, a na druhej strane na územia signatárskych tichomorských štátov. Príloha IV k protokolu II by sa preto mala zmeniť tak, aby zahŕňala chorvátske znenie fakturačného vyhlásenia.

(8)

V prílohe VIII k protokolu II sa uvádza zoznam zámorských krajín a území Únie. V zmysle protokolu II „zámorské krajiny a územia“ znamenajú krajiny a územia uvedené vo štvrtej časti Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva. Zoznam v prílohe VIII k protokolu II by sa mal aktualizovať s cieľom zohľadniť nedávne zmeny statusu niektorých zámorských krajín a území.

(9)

V nadväznosti na pristúpenie Samojského nezávislého štátu a Šalamúnových ostrovov k dohode by sa mali oba štáty vyňať zo zoznamu „Iné štáty AKT“ uvedeného v prílohe X k protokolu II,

(1)

Dočasná dohoda o partnerstve medzi Európskym spoločenstvom na jednej strane a tichomorskými štátmi na druhej strane (1) (ďalej len „dohoda“), ktorou sa stanovuje rámec pre dohodu o hospodárskom partnerstve, bola podpísaná v Londýne 30. júla 2009. Dohoda sa predbežne vykonáva Nezávislým štátom Papua-Nová Guinea od 20. decembra 2009 a Fidžijskou republikou od 28. júla 2014.

(2)

V článku 80 dohody sa možnosť pristúpiť k dohode stanovuje aj pre iné tichomorské ostrovné štáty. Rada schválila pristúpenie Samojského nezávislého štátu (ďalej len „Samoa“) k dohode rozhodnutím (EÚ) 2018/1908 (2) a pristúpenie Šalamúnových ostrovov rozhodnutím (EÚ) 2020/409 (3). Samoa pristúpila k dohode 21. decembra 2018 a predbežne ju vykonáva od 31. decembra 2018. Šalamúnove ostrovy pristúpili k dohode 7. mája 2020 a predbežne ju vykonávajú od 17. mája 2020.

(3)

V nadväznosti na pristúpenie Samoy a Šalamúnových ostrovov je potrebné zmeniť prílohu II k dohode s cieľom uviesť v uvedenej prílohe ponuky týchto krajín na prístup na trh.

(4)

V článku 68 dohody sa stanovuje, že Výbor pre obchod sa má zaoberať všetkými záležitosťami, ktoré sú nevyhnutné na vykonávanie dohody.

(5)

Rozhodnutím (EÚ) 2019/1707 (4) Rada určila pozíciu, ktorá sa má v mene Únie zaujať vo Výbore pre obchod, pokiaľ ide o uvedené zmeny. Výbor pre obchod na svojom siedmom zasadnutí konanom 3. až 4. októbra 2019 prijal odporúčanie pre zmluvné strany dohody, v ktorom im okrem iného odporúča zmeniť dohodu, aby sa zohľadnilo pristúpenie Samoy a budúce pristúpenia ďalších tichomorských ostrovných štátov.

(6)

V článku 13 dohody sa stanovuje, že Výbor pre obchod môže na základe dohody meniť prílohu II spôsobom, aký uzná za vhodný. Výbor pre obchod na svojom ôsmom zasadnutí tak bude môcť zahrnúť do dohody technickú zmenu s cieľom zohľadniť pristúpenie Samoy a Šalamúnových ostrovov.

(7)

Únia by mala určiť pozíciu, ktorá sa má zaujať vo Výbore pre obchod na jeho ôsmom zasadnutí, pokiaľ ide o navrhovanú zmenu.

(8)

Pozícia Únie vo Výbore pre obchod na jeho ôsmom zasadnutí by preto mala byť založená na návrhu rozhodnutia Výboru pre obchod,

(1)

Únia 30. júla 2009 podpísala dočasnú dohodu o partnerstve medzi Európskym spoločenstvom na jednej strane a tichomorskými štátmi na druhej strane (1) (ďalej len „dohoda“), ktorou sa stanovuje rámec pre dohodu o hospodárskom partnerstve. Papua-Nová Guinea dohodu predbežne vykonáva od 20. decembra 2009, Fidži od 28. júla 2014, Samoa od 31. decembra 2018 a Šalamúnove ostrovy od 17. mája 2020.

(2)

V článku 68 dohody sa zriaďuje Výbor pre obchod (ďalej len „Výbor EÚ a tichomorských štátov pre obchod“), ktorý sa má zaoberať všetkými záležitosťami, ktoré sú nevyhnutné na vykonávanie dohody.

(3)

Podľa článku 68 dohody má Výbor EÚ a tichomorských štátov pre obchod stanoviť svoj rokovací poriadok a môže zriadiť osobitné výbory, na ktoré deleguje konkrétne vykonávacie a rozhodovacie právomoci, ako sa stanovuje v príslušných ustanoveniach dohody.

(4)

Výbor EÚ a tichomorských štátov pre obchod prijme na svojom ôsmom zasadnutí svoj rokovací poriadok a rokovací poriadok osobitných výborov.

(5)

Únia by mala určiť pozíciu, ktorá sa má zaujať vo Výbore EÚ a tichomorských štátov pre obchod v súvislosti s prijatím takéhoto rokovacieho poriadku,

(1)

Stabilizačnú a asociačnú dohodu medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Albánskou republikou na strane druhej (ďalej len „dohoda“) uzavrela Únia rozhodnutím Rady a Komisie 2009/332/ES, Euratom (1) a dohoda nadobudla platnosť 1. apríla 2009.

(2)

Dohoda zahŕňa protokol 4, ktorý sa týka vymedzenia pojmu „pôvodné výrobky“ a metód administratívnej spolupráce (ďalej len „protokol 4“). Podľa článku 3 protokolu 4 môže Stabilizačná a asociačná rada zriadená článkom 116 dohody (ďalej len „Stabilizačná a asociačná rada“) rozhodnúť o zmene ustanovení protokolu 4.

(3)

Stabilizačná a asociačná rada prijme na svojom nadchádzajúcom zasadnutí pred koncom roka 2023 rozhodnutie, ktorým sa mení dohoda nahradením protokolu 4 (ďalej len „rozhodnutie“).

(4)

Je vhodné stanoviť pozíciu, ktorá sa má v mene Únie zaujať v Stabilizačnej a asociačnej rade, keďže rozhodnutie bude mať pre Úniu právne záväzné účinky.

(5)

Regionálny dohovor o paneuro-stredomorských preferenčných pravidlách pôvodu (ďalej len „dohovor“) uzavrela Únia rozhodnutím Rady 2013/94/EÚ (2) a dohovor nadobudol platnosť vo vzťahu k Únii 1. mája 2012. Dohovor obsahuje ustanovenia o pôvode tovaru, s ktorým sa obchoduje podľa príslušných bilaterálnych dohôd o voľnom obchode uzavretých medzi zmluvnými stranami dohovoru, pričom uvedené ustanovenia sa uplatňujú bez toho, aby boli dotknuté zásady stanovené v uvedených bilaterálnych dohodách.

(6)

V článku 6 dohovoru sa stanovuje, že každá zmluvná strana má prijať primerané opatrenia na zabezpečenie účinného uplatňovania dohovoru. Na tento účel rozhodnutie zavedie dynamický odkaz na dohovor v protokole 4 tak, aby vždy odkazoval na najnovšiu platnú verziu dohovoru.

(7)

Rokovania o zmene dohovoru viedli k vzniku nového súboru modernizovaných a flexibilnejších pravidiel pôvodu, ktorý sa má začleniť do dohovoru. Do uzavretia zmeny dohovoru a nadobudnutia jej platnosti sa Únia a Albánska republika dohodli, že budú, akonáhle to bude možné, uplatňovať alternatívny súbor pravidiel pôvodu založený na pravidlách v zmenenom dohovore, ktoré môžu bilaterálne slúžiť ako alternatívne pravidlá pôvodu k pravidlám stanoveným v dohovore (ďalej len „prechodné pravidlá“). Na tento účel, rozhodnutie stanoví aj prechodné pravidlá.

(8)

V zóne kumulácie vytvorenej štátmi EZVO, Faerskými ostrovmi, Úniou, Tureckou republikou, účastníkmi procesu stabilizácie a pridruženia, Moldavskou republikou, Gruzínskom a Ukrajinou by sa mala zachovať možnosť používať sprievodné osvedčenia EUR.1 alebo vyhlásenia o pôvode tovaru namiesto sprievodných osvedčení EUR-MED alebo vyhlásení o pôvode EUR-MED ako výnimka z ustanovení dohovoru uplatniteľných na diagonálnu kumuláciu medzi týmito účastníkmi.

(9)

Pozícia Únie v Stabilizačnej a asociačnej rade by preto mala byť založená na návrhu rozhodnutia,

(1)

Dohodu o stabilizácii a pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Bosnou a Hercegovinou na strane druhej (ďalej len „dohoda“) uzavrela Únia rozhodnutím Rady a Komisie (EÚ, Euratom) 2015/998 (1) a dohoda nadobudla platnosť 1. júna 2015.

(2)

Dohoda zahŕňa protokol 2, ktorý sa týka vymedzenia pojmu „pôvodné výrobky“ a metód administratívnej spolupráce (ďalej len „protokol 2“). Podľa článku 3 protokolu 2 môže Rada pre stabilizáciu a pridruženie zriadená článkom 115 dohody (ďalej len „Rada pre stabilizáciu a pridruženie“) rozhodnúť o zmene ustanovení protokolu 2.

(3)

Rada pre stabilizáciu a pridruženie prijme na svojom nadchádzajúcom zasadnutí pred koncom roka 2023 rozhodnutie, ktorým sa mení dohoda nahradením protokolu 2 (ďalej len „rozhodnutie“).

(4)

Je vhodné stanoviť pozíciu, ktorá sa má v mene Únie zaujať v Rade pre stabilizáciu a pridruženie, keďže rozhodnutie bude mať pre Úniu právne záväzné účinky.

(5)

Regionálny dohovor o paneuro-stredomorských preferenčných pravidlách pôvodu (ďalej len „dohovor“) uzavrela Únia rozhodnutím Rady 2013/94/EÚ (2) a dohovor nadobudol platnosť vo vzťahu k Únii 1. mája 2012. Dohovor obsahuje ustanovenia o pôvode tovaru, s ktorým sa obchoduje podľa príslušných bilaterálnych dohôd o voľnom obchode uzavretých medzi zmluvnými stranami dohovoru, pričom uvedené ustanovenia sa uplatňujú bez toho, aby boli dotknuté zásady stanovené v uvedených bilaterálnych dohodách.

(6)

V článku 6 dohovoru sa stanovuje, že každá zmluvná strana má prijať primerané opatrenia na zabezpečenie účinného uplatňovania dohovoru. Na tento účel rozhodnutie zavedie dynamický odkaz na dohovor v protokole 2 tak, aby vždy odkazoval na najnovšiu platnú verziu dohovoru.

(7)

Rokovania o zmene dohovoru viedli k vzniku nového súboru modernizovaných a flexibilnejších pravidiel pôvodu, ktorý sa má začleniť do dohovoru. Do uzavretia zmeny dohovoru a nadobudnutia jej platnosti sa Únia a Bosna a Hercegovina dohodli, že budú, akonáhle to bude možné, uplatňovať alternatívny súbor pravidiel pôvodu založený na pravidlách v zmenenom dohovore, ktoré môžu bilaterálne slúžiť ako alternatívne pravidlá pôvodu k pravidlám stanoveným v dohovore (ďalej len „prechodné pravidlá“). Na tento účel, rozhodnutie stanoví aj prechodné pravidlá.

(8)

V zóne kumulácie vytvorenej štátmi EZVO, Faerskými ostrovmi, Úniou, Tureckou republikou, účastníkmi procesu stabilizácie a pridruženia, Moldavskou republikou, Gruzínskom a Ukrajinou by sa mala zachovať možnosť používať sprievodné osvedčenia EUR.1 alebo vyhlásenia o pôvode tovaru namiesto sprievodných osvedčení EUR-MED alebo vyhlásení o pôvode EUR-MED ako výnimka z ustanovení dohovoru uplatniteľných na diagonálnu kumuláciu medzi týmito účastníkmi.

(9)

Pozícia Únie v Rade pre stabilizáciu a pridruženie by preto mala byť založená na návrhu rozhodnutia,

(1)

Euro-stredomorskú dohodu o pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Egyptskou arabskou republikou na strane druhej (ďalej len „dohoda“) uzavrela Únia rozhodnutím Rady 2004/635/ES (1) a dohoda nadobudla platnosť 1. júna 2006.

(2)

Dohoda zahŕňa protokol 4, ktorý sa týka vymedzenia pojmu „pôvodné výrobky“ a metód administratívnej spolupráce (ďalej len „protokol 4“). Podľa článku 3 protokolu 4 môže Rada o pridružení zriadená článkom 74 ods. 1 dohody (ďalej len „Rada o pridružení“) rozhodnúť o zmene ustanovení protokolu 4.

(3)

Rada o pridružení prijme na svojom nadchádzajúcom zasadnutí pred koncom roka 2023 rozhodnutie, ktorým sa mení dohoda nahradením protokolu 4 (ďalej len „rozhodnutie“).

(4)

Je vhodné stanoviť pozíciu, ktorá sa má v mene Únie zaujať v Rade o pridružení, keďže rozhodnutie bude mať pre Úniu právne záväzné účinky.

(5)

Regionálny dohovor o paneuro-stredomorských preferenčných pravidlách pôvodu (ďalej len „dohovor“) uzavrela Únia rozhodnutím Rady 2013/94/EÚ (2) a dohovor nadobudol platnosť vo vzťahu k Únii 1. mája 2012. Dohovor obsahuje ustanovenia o pôvode tovaru, s ktorým sa obchoduje podľa príslušných bilaterálnych dohôd o voľnom obchode uzavretých medzi zmluvnými stranami dohovoru, pričom uvedené ustanovenia sa uplatňujú bez toho, aby boli dotknuté zásady stanovené v uvedených bilaterálnych dohodách.

(6)

V článku 6 dohovoru sa stanovuje, že každá zmluvná strana má prijať primerané opatrenia na zabezpečenie účinného uplatňovania dohovoru. Na tento účel rozhodnutie zavedie dynamický odkaz na dohovor v protokole 4 tak, aby vždy odkazoval na najnovšiu platnú verziu dohovoru.

(7)

Rokovania o zmene dohovoru viedli k vzniku nového súboru modernizovaných a flexibilnejších pravidiel pôvodu, ktorý sa má začleniť do dohovoru. Do uzavretia zmeny dohovoru a nadobudnutia jej platnosti sa Únia a Egyptská arabská republika dohodli, že budú, akonáhle to bude možné, uplatňovať alternatívny súbor pravidiel pôvodu založený na pravidlách v zmenenom dohovore, ktoré môžu bilaterálne slúžiť ako alternatívne pravidlá pôvodu k pravidlám stanoveným v dohovore (ďalej len „prechodné pravidlá“). Na tento účel, rozhodnutie stanoví aj prechodné pravidlá.

(8)

Pozícia Únie v Rade o pridružení by preto mala byť založená na návrhu rozhodnutia,

(1)

Dohodu o pridružení medzi Európskou úniou a Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu a ich členskými štátmi na jednej strane a Gruzínskom na strane druhej (ďalej len „dohoda“) uzavrela Únia rozhodnutím Rady 2014/495/Euratom (1) a dohoda nadobudla platnosť 1. júla 2016.

(2)

Dohoda zahŕňa protokol I, ktorý sa týka vymedzenia pojmu „pôvodné výrobky“ a metód administratívnej spolupráce (ďalej len „protokol I“). Podľa článku 3 protokolu I môže Podvýbor pre clá zriadený článkom 74 ods. 1 dohody (ďalej len „Podvýbor pre clá“) rozhodnúť o zmene ustanovení protokolu I.

(3)

Podvýbor pre clá prijme na svojom nadchádzajúcom zasadnutí pred koncom roka 2023 rozhodnutie, ktorým sa mení dohoda nahradením protokolu I (ďalej len „rozhodnutie“).

(4)

Je vhodné stanoviť pozíciu, ktorá sa má v mene Únie zaujať v Podvýbore pre clá, keďže rozhodnutie bude mať pre Úniu právne záväzné účinky.

(5)

Regionálny dohovor o paneuro-stredomorských preferenčných pravidlách pôvodu (ďalej len „dohovor“) uzavrela Únia rozhodnutím Rady 2013/94/EÚ (2) a dohovor nadobudol platnosť vo vzťahu k Únii 1. mája 2012. Dohovor obsahuje ustanovenia o pôvode tovaru, s ktorým sa obchoduje podľa príslušných bilaterálnych dohôd o voľnom obchode uzavretých medzi zmluvnými stranami dohovoru, pričom uvedené ustanovenia sa uplatňujú bez toho, aby boli dotknuté zásady stanovené v uvedených bilaterálnych dohodách.

(6)

V článku 6 dohovoru sa stanovuje, že každá zmluvná strana má prijať primerané opatrenia na zabezpečenie účinného uplatňovania dohovoru. Na tento účel rozhodnutie zavedie dynamický odkaz na dohovor v protokole I tak, aby vždy odkazoval na najnovšiu platnú verziu dohovoru.

(7)

Rokovania o zmene dohovoru viedli k vzniku nového súboru modernizovaných a flexibilnejších pravidiel pôvodu, ktorý sa má začleniť do dohovoru. Do uzavretia zmeny dohovoru a nadobudnutia jej platnosti sa Únia a Gruzínsko dohodli, že budú, akonáhle to bude možné, uplatňovať alternatívny súbor pravidiel pôvodu založený na pravidlách v zmenenom dohovore, ktoré môžu bilaterálne slúžiť ako alternatívne pravidlá pôvodu k pravidlám stanoveným v dohovore (ďalej len „prechodné pravidlá“). Na tento účel, rozhodnutie stanoví aj prechodné pravidlá.

(8)

V zóne kumulácie vytvorenej štátmi EZVO, Faerskými ostrovmi, Úniou, Tureckou republikou, účastníkmi procesu stabilizácie a pridruženia, Moldavskou republikou, Gruzínskom a Ukrajinou by sa mala zachovať možnosť používať sprievodné osvedčenia EUR.1 alebo vyhlásenia o pôvode tovaru namiesto sprievodných osvedčení EUR-MED alebo vyhlásení o pôvode EUR-MED ako výnimka z ustanovení dohovoru uplatniteľných na diagonálnu kumuláciu medzi týmito účastníkmi.

(9)

Pozícia Únie v Podvýbore pre clá by preto mala byť založená na návrhu rozhodnutia,

(1)

Euro-stredomorskú dohodu, ktorou sa zakladá pridruženie medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Izraelským štátom na strane druhej (ďalej len „dohoda“) uzavrela Únia rozhodnutím Rady a Komisie 2000/384/ES, ESUO (1) a dohoda nadobudla platnosť 1. júna 2000.

(2)

Dohoda zahŕňa protokol č. 4, ktorý sa týka vymedzenia pojmu „pôvodné výrobky“ a metód administratívnej spolupráce (ďalej len „protokol č. 4“). Podľa článku 39 protokolu č. 4 môže asociačná rada zriadená článkom 67 dohody (ďalej len „asociačná rada“) rozhodnúť o zmene ustanovení protokolu č. 4.

(3)

Asociačná rada prijme na svojom nadchádzajúcom zasadnutí pred koncom roka 2023 rozhodnutie, ktorým sa mení dohoda nahradením protokolu č. 4 (ďalej len „rozhodnutie“).

(4)

Je vhodné stanoviť pozíciu, ktorá sa má v mene Únie zaujať v asociačnej rade, keďže rozhodnutie bude mať pre Úniu právne záväzné účinky.

(5)

Regionálny dohovor o paneuro-stredomorských preferenčných pravidlách pôvodu (ďalej len „dohovor“) uzavrela Únia rozhodnutím Rady 2013/94/EÚ (2) a dohovor nadobudol platnosť vo vzťahu k Únii 1. mája 2012. Dohovor obsahuje ustanovenia o pôvode tovaru, s ktorým sa obchoduje podľa príslušných bilaterálnych dohôd o voľnom obchode uzavretých medzi zmluvnými stranami dohovoru, pričom uvedené ustanovenia sa uplatňujú bez toho, aby boli dotknuté zásady stanovené v uvedených bilaterálnych dohodách.

(6)

V článku 6 dohovoru sa stanovuje, že každá zmluvná strana má prijať primerané opatrenia na zabezpečenie účinného uplatňovania dohovoru. Na tento účel rozhodnutie zavedie dynamický odkaz na dohovor v protokole č. 4 tak, aby vždy odkazoval na najnovšiu platnú verziu dohovoru.

(7)

Rokovania o zmene dohovoru viedli k vzniku nového súboru modernizovaných a flexibilnejších pravidiel pôvodu, ktorý sa má začleniť do dohovoru. Do uzavretia zmeny dohovoru a nadobudnutia jej platnosti sa Únia a Izraelský štát dohodli, že budú, akonáhle to bude možné, uplatňovať alternatívny súbor pravidiel pôvodu založený na pravidlách v zmenenom dohovore, ktoré môžu bilaterálne slúžiť ako alternatívne pravidlá pôvodu k pravidlám stanoveným v dohovore (ďalej len „prechodné pravidlá“). Na tento účel, rozhodnutie stanoví aj prechodné pravidlá.

(8)

Pozícia Únie v asociačnej rade by preto mala byť založená na návrhu rozhodnutia,

(1)

Euro-stredomorskú dohodu ustanovujúca pridruženie medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Jordánskym hášimovským kráľovstvom na strane druhej (ďalej len „dohoda“) uzavrela Únia rozhodnutím Rady a Komisie 2002/357/ES, ESUO (1) a dohoda nadobudla platnosť 1. mája 2002.

(2)

Dohoda zahŕňa protokol 3, ktorý sa týka vymedzenia pojmu „pôvodné výrobky“ a metód administratívnej spolupráce (ďalej len „protokol 3“). Podľa článku 39 protokolu 3 môže Asociačná rada zriadená článkom 89 dohody (ďalej len „Asociačná rada“) rozhodnúť o zmene ustanovení protokolu 3.

(3)

Asociačná rada prijme na svojom nadchádzajúcom zasadnutí pred koncom roka 2023 rozhodnutie, ktorým sa mení dohoda nahradaním protokolu 3 (ďalej len „rozhodnutie“).

(4)

Je vhodné stanoviť pozíciu, ktorá sa má v mene Únie zaujať v Asociačnej rade, keďže rozhodnutie bude mať pre Úniu právne záväzné účinky.

(5)

Regionálny dohovor o paneuro-stredomorských preferenčných pravidlách pôvodu (ďalej len „dohovor“) uzavrela Únia rozhodnutím Rady 2013/94/EÚ (2) a dohovor nadobudol platnosť vo vzťahu k Únii 1. mája 2012. Dohovor obsahuje ustanovenia o pôvode tovaru, s ktorým sa obchoduje podľa príslušných bilaterálnych dohôd o voľnom obchode uzavretých medzi zmluvnými stranami dohovoru, pričom uvedené ustanovenia sa uplatňujú bez toho, aby boli dotknuté zásady stanovené v uvedených bilaterálnych dohodách.

(6)

V článku 6 dohovoru sa stanovuje, že každá zmluvná strana má prijať primerané opatrenia na zabezpečenie účinného uplatňovania dohovoru. Na tento účel rozhodnutie zavedie dynamický odkaz na dohovor v protokole 3 tak, aby vždy odkazoval na najnovšiu platnú verziu dohovoru.

(7)

Rokovania o zmene dohovoru viedli k vzniku nového súboru modernizovaných a flexibilnejších pravidiel pôvodu, ktorý sa má začleniť do dohovoru. Do uzavretia zmeny dohovoru a nadobudnutia jej platnosti sa Únia a Jordánske hášimovské kráľovstvo dohodli, že budú, akonáhle to bude možné, uplatňovať alternatívny súbor pravidiel pôvodu založený na pravidlách v zmenenom dohovore, ktoré môžu bilaterálne slúžiť ako alternatívne pravidlá pôvodu k pravidlám stanoveným v dohovore (ďalej len „prechodné pravidlá“). Na tento účel, rozhodnutie stanoví aj prechodné pravidlá.

(8)

Pozícia Únie v Asociačnej rade by preto mala byť založená na návrhu rozhodnutia,

(1)

Dohodu o stabilizácii a pridružení medzi Európskou úniou a Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu na jednej strane a Kosovom (*) na strane druhej (ďalej len „dohoda“), uzavrela Únia rozhodnutím Rady (EÚ) 2016/342 (1) a dohoda nadobudla platnosť 1. apríla 2016.

(2)

Dohoda zahŕňa protokol III, ktorý sa týka pojmu „pôvodné výrobky“(ďalej len „protokol III“). Podľa článku 4 protokolu III môže Rada pre stabilizáciu a pridruženie zriadená článkom 126 dohody (ďalej len „Rada pre stabilizáciu a pridruženie“) rozhodnúť o zmene ustanovení protokolu III.

(3)

Rada pre stabilizáciu a pridruženie prijme na svojom nadchádzajúcom zasadnutí pred koncom roka 2023 rozhodnutie, ktorým sa mení dohoda nahradením protokolu III (ďalej len „rozhodnutie“).

(4)

Je vhodné stanoviť pozíciu, ktorá sa má v mene Únie zaujať v Rade pre stabilizáciu a pridruženie, keďže rozhodnutie bude mať pre Úniu právne záväzné účinky.

(5)

Regionálny dohovor o paneuro-stredomorských preferenčných pravidlách pôvodu (ďalej len „dohovor“) uzavrela Únia rozhodnutím Rady 2013/94/EÚ (2) a dohovor nadobudol platnosť vo vzťahu k Únii 1. mája 2012. Dohovor obsahuje ustanovenia o pôvode tovaru, s ktorým sa obchoduje podľa príslušných bilaterálnych dohôd o voľnom obchode uzavretých medzi zmluvnými stranami dohovoru, pričom uvedené ustanovenia sa uplatňujú bez toho, aby boli dotknuté zásady stanovené v uvedených bilaterálnych dohodách.

(6)

V článku 6 dohovoru sa stanovuje, že každá zmluvná strana má prijať primerané opatrenia na zabezpečenie účinného uplatňovania dohovoru. Na tento účel rozhodnutie zavedie dynamický odkaz na dohovor v protokole III tak, aby vždy odkazoval na najnovšiu platnú verziu dohovoru.

(7)

Rokovania o zmene dohovoru viedli k vzniku nového súboru modernizovaných a flexibilnejších pravidiel pôvodu, ktorý sa má začleniť do dohovoru. Do uzavretia zmeny dohovoru a nadobudnutia jej platnosti sa Únia a Kosovo (*) dohodli, že budú, akonáhle to bude možné, uplatňovať alternatívny súbor pravidiel pôvodu založený na pravidlách v zmenenom dohovore, ktoré môžu bilaterálne slúžiť ako alternatívne pravidlá pôvodu k pravidlám stanoveným v dohovore (ďalej len „prechodné pravidlá“). Na tento účel, rozhodnutie stanoví aj prechodné pravidlá.

(8)

V zóne kumulácie vytvorenej štátmi EZVO, Faerskými ostrovmi, Úniou, Tureckou republikou, účastníkmi procesu stabilizácie a pridruženia, Moldavskou republikou, Gruzínskom a Ukrajinou by sa mala zachovať možnosť používať sprievodné osvedčenia EUR.1 alebo vyhlásenia o pôvode tovaru namiesto sprievodných osvedčení EUR-MED alebo vyhlásení o pôvode EUR-MED ako výnimka z ustanovení dohovoru uplatniteľných na diagonálnu kumuláciu medzi týmito účastníkmi.

(9)

Pozícia Únie v Rade pre stabilizáciu a pridruženie by preto mala byť založená na návrhu rozhodnutia,

(1)

Euro-stredomorskú dohodu o pridružení medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Libanonskou republikou na strane druhej (ďalej len „dohoda“) uzavrela Únia rozhodnutím Rady 2006/356/ES (1) a dohoda nadobudla platnosť 1. apríla 2006.

(2)

Dohoda zahŕňa protokol č. 4, ktorý sa týka vymedzenia pojmu „pôvodné výrobky“ a metód administratívnej spolupráce (ďalej len „protokol č. 4“). Podľa článku 38 protokolu č. 4 môže asociačná rada zriadená článkom 74 ods. 1 dohody (ďalej len „Asociačná rada“) rozhodnúť o zmene ustanovení protokolu č. 4.

(3)

Asociačná rada prijme na svojom nadchádzajúcom zasadnutí pred koncom roka 2023 rozhodnutie, ktorým sa mení dohoda nahradením protokolu č. 4 (ďalej len „rozhodnutie“).

(4)

Je vhodné stanoviť pozíciu, ktorá sa má v mene Únie zaujať v asociačnej rade, keďže rozhodnutie bude mať pre Úniu právne záväzné účinky.

(5)

Regionálny dohovor o paneuro-stredomorských preferenčných pravidlách pôvodu (ďalej len „dohovor“) uzavrela Únia rozhodnutím Rady 2013/94/EÚ (2) a dohovor nadobudol platnosť vo vzťahu k Únii 1. mája 2012. Dohovor obsahuje ustanovenia o pôvode tovaru, s ktorým sa obchoduje podľa príslušných bilaterálnych dohôd o voľnom obchode uzavretých medzi zmluvnými stranami dohovoru, pričom uvedené ustanovenia sa uplatňujú bez toho, aby boli dotknuté zásady stanovené v uvedených bilaterálnych dohodách.

(6)

V článku 6 dohovoru sa stanovuje, že každá zmluvná strana má prijať primerané opatrenia na zabezpečenie účinného uplatňovania dohovoru. Na tento účel rozhodnutie zavedie dynamický odkaz na dohovor v protokole č. 4 tak, aby vždy odkazoval na najnovšiu platnú verziu dohovoru.

(7)

Rokovania o zmene dohovoru viedli k vzniku nového súboru modernizovaných a flexibilnejších pravidiel pôvodu, ktorý sa má začleniť do dohovoru. Do uzavretia zmeny dohovoru a nadobudnutia jej platnosti sa Únia a Libanonská republika dohodli, že budú, akonáhle to bude možné, uplatňovať alternatívny súbor pravidiel pôvodu založený na pravidlách v zmenenom dohovore, ktoré môžu bilaterálne slúžiť ako alternatívne pravidlá pôvodu k pravidlám stanoveným v dohovore (ďalej len „prechodné pravidlá“). Na tento účel, rozhodnutie stanoví aj prechodné pravidlá.

(8)

Pozícia Únie v asociačnej rade by preto mala byť založená na návrhu rozhodnutia,

(1)

Dohodu o stabilizácii a pridružení medzi Európskym spoločenstvom na jednej strane a Bývalou juhoslovanskou republikou Macedónsko na strane druhej (ďalej len „dohoda“) uzavrela Únia rozhodnutím Rady a Komisie 2004/239/ES, Euratom (1) a dohoda nadobudla platnosť 1. apríla 2004.

(2)

Dohoda zahŕňa protokol 4, ktorý sa týka vymedzenia pojmu „pôvodné výrobky“ a metód administratívnej spolupráce (ďalej len „protokol 4“). Podľa článku 3 protokolu 4 môže Stabilizačná a asociačná rada zriadená článkom 108 dohody (ďalej len „Stabilizačná a asociačná rada“) rozhodnúť o zmene ustanovení protokolu 4.

(3)

Stabilizačná a asociačná rada prijme na svojom nadchádzajúcom zasadnutí pred koncom roka 2023 rozhodnutie, ktorým sa mení dohoda nahradením protokolu 4 (ďalej len „rozhodnutie“).

(4)

Je vhodné stanoviť pozíciu, ktorá sa má v mene Únie zaujať v Stabilizačnej a asociačnej rade, keďže rozhodnutie bude mať pre Úniu právne záväzné účinky.

(5)

Regionálny dohovor o paneuro-stredomorských preferenčných pravidlách pôvodu (ďalej len „dohovor“) uzavrela Únia rozhodnutím Rady 2013/94/EÚ (2) a dohovor nadobudol platnosť vo vzťahu k Únii 1. mája 2012. Dohovor obsahuje ustanovenia o pôvode tovaru, s ktorým sa obchoduje podľa príslušných bilaterálnych dohôd o voľnom obchode uzavretých medzi zmluvnými stranami dohovoru, pričom uvedené ustanovenia sa uplatňujú bez toho, aby boli dotknuté zásady stanovené v uvedených bilaterálnych dohodách.

(6)

V článku 6 dohovoru sa stanovuje, že každá zmluvná strana má prijať primerané opatrenia na zabezpečenie účinného uplatňovania dohovoru. Na tento účel rozhodnutie zavedie dynamický odkaz na dohovor v protokole 4 tak, aby vždy odkazoval na najnovšiu platnú verziu dohovoru.

(7)

Rokovania o zmene dohovoru viedli k vzniku nového súboru modernizovaných a flexibilnejších pravidiel pôvodu, ktorý sa má začleniť do dohovoru. Do uzavretia zmeny dohovoru a nadobudnutia jej platnosti sa Únia a Severomacedónska republika dohodli, že budú, akonáhle to bude možné, uplatňovať alternatívny súbor pravidiel pôvodu založený na pravidlách v zmenenom dohovore, ktoré môžu bilaterálne slúžiť ako alternatívne pravidlá pôvodu k pravidlám stanoveným v dohovore (ďalej len „prechodné pravidlá“). Na tento účel, rozhodnutie stanoví aj prechodné pravidlá.

(8)

V zóne kumulácie vytvorenej štátmi EZVO, Faerskými ostrovmi, Úniou, Tureckou republikou, účastníkmi procesu stabilizácie a pridruženia, Moldavskou republikou, Gruzínskom a Ukrajinou by sa mala zachovať možnosť používať sprievodné osvedčenia EUR.1 alebo vyhlásenia o pôvode tovaru namiesto sprievodných osvedčení EUR-MED alebo vyhlásení o pôvode EUR-MED ako výnimka z ustanovení dohovoru uplatniteľných na diagonálnu kumuláciu medzi týmito účastníkmi.

(9)

Pozícia Únie v Stabilizačnej a asociačnej rade by preto mala byť založená na návrhu rozhodnutia,

(1)

Dohodu o pridružení medzi Európskou úniou a Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu a ich členskými štátmi na jednej strane a Moldavskou republikou na strane druhej (ďalej len „dohoda“) uzavrela Únia rozhodnutím Rady 2014/493/Euratom (1) a dohoda nadobudla platnosť 1. júla 2016.

(2)

Dohoda zahŕňa protokol II, ktorý sa týka vymedzenia pojmu „pôvodné výrobky“ a metód administratívnej spolupráce (ďalej len „protokol II“). Podľa článku 3 protokolu II môže Podvýbor pre clá zriadený článkom 200 dohody (ďalej len „Podvýbor pre clá“) rozhodnúť o zmene ustanovení protokolu II.

(3)

Podvýbor pre clá prijme na svojom nadchádzajúcom zasadnutí pred koncom roka 2023 rozhodnutie, ktorým sa mení dohoda nahradením protokolu II (ďalej len „rozhodnutie“).

(4)

Je vhodné stanoviť pozíciu, ktorá sa má v mene Únie zaujať v Podvýbore pre clá, keďže rozhodnutie bude mať pre Úniu právne záväzné účinky.

(5)

Regionálny dohovor o paneuro-stredomorských preferenčných pravidlách pôvodu (ďalej len „dohovor“) uzavrela Únia rozhodnutím Rady 2013/94/EÚ (2) a dohovor nadobudol platnosť vo vzťahu k Únii 1. mája 2012. Dohovor obsahuje ustanovenia o pôvode tovaru, s ktorým sa obchoduje podľa príslušných bilaterálnych dohôd o voľnom obchode uzavretých medzi zmluvnými stranami dohovoru, pričom uvedené ustanovenia sa uplatňujú bez toho, aby boli dotknuté zásady stanovené v uvedených bilaterálnych dohodách.

(6)

V článku 6 dohovoru sa stanovuje, že každá zmluvná strana má prijať primerané opatrenia na zabezpečenie účinného uplatňovania dohovoru. Na tento účel rozhodnutie zavedie dynamický odkaz na dohovor v protokole II tak, aby vždy odkazoval na najnovšiu platnú verziu dohovoru.

(7)

Rokovania o zmene dohovoru viedli k vzniku nového súboru modernizovaných a flexibilnejších pravidiel pôvodu, ktorý sa má začleniť do dohovoru. Do uzavretia zmeny dohovoru a nadobudnutia jej platnosti sa Únia a Moldavská republika dohodli, že budú, akonáhle to bude možné, uplatňovať alternatívny súbor pravidiel pôvodu založený na pravidlách v zmenenom dohovore, ktoré môžu bilaterálne slúžiť ako alternatívne pravidlá pôvodu k pravidlám stanoveným v dohovore (ďalej len „prechodné pravidlá“). Na tento účel, rozhodnutie stanoví aj prechodné pravidlá.

(8)

V zóne kumulácie vytvorenej štátmi EZVO, Faerskými ostrovmi, Úniou, Tureckou republikou, účastníkmi procesu stabilizácie a pridruženia, Moldavskou republikou, Gruzínskom a Ukrajinou by sa mala zachovať možnosť používať sprievodné osvedčenia EUR.1 alebo vyhlásenia o pôvode tovaru namiesto sprievodných osvedčení EUR-MED alebo vyhlásení o pôvode EUR-MED ako výnimka z ustanovení dohovoru uplatniteľných na diagonálnu kumuláciu medzi týmito účastníkmi.

(9)

Pozícia Únie v Podvýbore pre clá by preto mala byť založená na návrhu rozhodnutia,

(1)

Dohodu o stabilizácii a pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Srbskou republikou na strane druhej (ďalej len „dohoda“) uzavrela Únia rozhodnutím Rady a Komisie 2013/490/EÚ, Euratom (1) a dohoda nadobudla platnosť 1. septembra 2013.

(2)

Dohoda zahŕňa protokol 3, ktorý sa týka vymedzenia pojmu „pôvodné výrobky“ a metód administratívnej spolupráce (ďalej len „protokol 3“). Podľa článku 3 protokolu 3 môže Rada pre stabilizáciu a pridruženie zriadená článkom 119 dohody (ďalej len „Rada pre stabilizáciu a pridruženie“) rozhodnúť o zmene ustanovení protokolu 3.

(3)

Rada pre stabilizáciu a pridruženie prijme na svojom nadchádzajúcom zasadnutí pred koncom roka 2023 rozhodnutie, ktorým sa mení dohoda nahradením protokolu 3 (ďalej len „rozhodnutie“).

(4)

Je vhodné stanoviť pozíciu, ktorá sa má v mene Únie zaujať v Rade pre stabilizáciu a pridruženie, keďže rozhodnutie Rady pre stabilizáciu a pridruženie bude mať pre Úniu právne záväzné účinky.

(5)

Regionálny dohovor o paneuro-stredomorských preferenčných pravidlách pôvodu (ďalej len „dohovor“) uzavrela Únia rozhodnutím Rady 2013/94/EÚ (2) a dohovor nadobudol platnosť vo vzťahu k Únii 1. mája 2012. Dohovor obsahuje ustanovenia o pôvode tovaru, s ktorým sa obchoduje podľa príslušných bilaterálnych dohôd o voľnom obchode uzavretých medzi zmluvnými stranami dohovoru, pričom uvedené ustanovenia sa uplatňujú bez toho, aby boli dotknuté zásady stanovené v uvedených bilaterálnych dohodách.

(6)

V článku 6 dohovoru sa stanovuje, že každá zmluvná strana má prijať primerané opatrenia na zabezpečenie účinného uplatňovania dohovoru. Na tento účel rozhodnutie zavedie dynamický odkaz na dohovor v protokole 3 tak, aby vždy odkazoval na najnovšiu platnú verziu dohovoru.

(7)

Rokovania o zmene dohovoru viedli k vzniku nového súboru modernizovaných a flexibilnejších pravidiel pôvodu, ktorý sa má začleniť do dohovoru. Do uzavretia zmeny dohovoru a nadobudnutia jej platnosti sa Únia a Srbská republika dohodli, že budú, akonáhle to bude možné, uplatňovať alternatívny súbor pravidiel pôvodu založený na pravidlách v zmenenom dohovore, ktoré môžu bilaterálne slúžiť ako alternatívne pravidlá pôvodu k pravidlám stanoveným v dohovore (ďalej len „prechodné pravidlá“). Na tento účel, rozhodnutie stanoví aj prechodné pravidlá.

(8)

V zóne kumulácie vytvorenej štátmi EZVO, Faerskými ostrovmi, Úniou, Tureckou republikou, účastníkmi procesu stabilizácie a pridruženia, Moldavskou republikou, Gruzínskom a Ukrajinou by sa mala zachovať možnosť používať sprievodné osvedčenia EUR.1 alebo vyhlásenia o pôvode tovaru namiesto sprievodných osvedčení EUR-MED alebo vyhlásení o pôvode EUR-MED ako výnimka z ustanovení dohovoru uplatniteľných na diagonálnu kumuláciu medzi týmito účastníkmi.

(9)

Pozícia Únie v Rade pre stabilizáciu a pridruženie by preto mala byť založená na návrhu rozhodnutia,

(1)

Rozhodnutie Asociačnej rady ES – Turecko č. 1/98 z 25. februára 1998 o obchodnom režime pre poľnohospodárske produkty (1) (ďalej len „rozhodnutie“) uzavrela Únia rozhodnutím Rady 98/223/ES a rozhodnutie Asociačnej rady nadobudlo platnosť 1. januára 1998.

(2)

Rozhodnutie zahŕňa protokol 3, ktorý sa týka vymedzenia pojmu „pôvodné výrobky“ a metód administratívnej spolupráce (ďalej len „protokol 3“). Protokol 3 bol nahradený novým protokolom podľa rozhodnutia Asociačnej rady ES – Turecko č. 3/2006 (2). Podľa článku 39 protokolu 3 môže Asociačná rada rozhodnúť o zmene ustanovení protokolu 3.

(3)

Asociačná rada prijme na svojom nadchádzajúcom zasadnutí pred koncom roka 2023 rozhodnutie, ktorým sa mení rozhodnutie nahradením protokolu 3 (ďalej len „rozhodnutie“).

(4)

Je vhodné stanoviť pozíciu, ktorá sa má v mene Únie zaujať v Asociačnej rade, keďže rozhodnutie bude mať pre Úniu právne záväzné účinky.

(5)

Regionálny dohovor o paneuro-stredomorských preferenčných pravidlách pôvodu (ďalej len „dohovor“) uzavrela Únia rozhodnutím Rady 2013/94/EÚ (3) a dohovor nadobudol platnosť vo vzťahu k Únii 1. mája 2012. Dohovor obsahuje ustanovenia o pôvode tovaru, s ktorým sa obchoduje podľa príslušných bilaterálnych dohôd o voľnom obchode uzavretých medzi zmluvnými stranami dohovoru, pričom uvedené ustanovenia sa uplatňujú bez toho, aby boli dotknuté zásady stanovené v uvedených bilaterálnych dohodách.

(6)

V článku 6 dohovoru sa stanovuje, že každá zmluvná strana má prijať primerané opatrenia na zabezpečenie účinného uplatňovania dohovoru. Na tento účel rozhodnutie zavedie dynamický odkaz na dohovor v protokole 3 tak, aby vždy odkazoval na najnovšiu platnú verziu dohovoru.

(7)

Rokovania o zmene dohovoru viedli k vzniku nového súboru modernizovaných a flexibilnejších pravidiel pôvodu, ktorý sa má začleniť do dohovoru. Do uzavretia zmeny dohovoru a nadobudnutia jej platnosti sa Únia a Turecko dohodli, že budú akonáhle to bude možné, uplatňovať alternatívny súbor pravidiel pôvodu založený na pravidlách v zmenenom dohovore, ktoré môžu bilaterálne slúžiť ako alternatívne pravidlá pôvodu k pravidlám stanoveným v dohovore (ďalej len „prechodné pravidlá“). Na tento účel, rozhodnutie stanoví aj prechodné pravidlá.

(8)

V zóne kumulácie vytvorenej štátmi EZVO, Faerskými ostrovmi, Úniou, Tureckou republikou, účastníkmi procesu stabilizácie a pridruženia, Moldavskou republikou, Gruzínskom a Ukrajinou by sa mala zachovať možnosť používať sprievodné osvedčenia EUR.1 alebo vyhlásenia o pôvode tovaru namiesto sprievodných osvedčení EUR-MED alebo vyhlásení o pôvode EUR-MED ako výnimka z ustanovení dohovoru uplatniteľných na diagonálnu kumuláciu medzi týmito účastníkmi.

(9)

Pozícia Únie v Asociačnej rade by preto mala byť založená na návrhu rozhodnutia,

(1)

Dohodu medzi Európskym spoločenstvom uhlia a ocele a Tureckou republikou o obchode s výrobkami, na ktoré sa vzťahuje Zmluva o založení Európskeho spoločenstva uhlia a ocele (ďalej len „dohoda“) uzavrela Únia rozhodnutím Komisie 96/528/ESUO (1) a dohoda nadobudla platnosť 1. augusta 1996.

(2)

Dohoda zahŕňa protokol 1, ktorý sa týka vymedzenia pojmu „pôvodné výrobky“ a metód administratívnej spolupráce (ďalej len „protokol 1“). Podľa článku 39 protokolu 1 môže spoločný výbor zriadený článkom 14 ods. 1 dohody (ďalej len „spoločný výbor“) rozhodnúť o zmene ustanovení protokolu 1.

(3)

Spoločný výbor prijme na svojom nadchádzajúcom zasadnutí pred koncom roka 2023 rozhodnutie, ktorým sa mení dohoda nahradením protokolu 1 (ďalej len „rozhodnutie“).

(4)

Je vhodné stanoviť pozíciu, ktorá sa má v mene Únie zaujať v spoločnom výbore, keďže rozhodnutie bude mať pre Úniu právne záväzné účinky.

(5)

Regionálny dohovor o paneuro-stredomorských preferenčných pravidlách pôvodu (ďalej len „dohovor“) uzavrela Únia rozhodnutím Rady 2013/94/EÚ (2) a dohovor nadobudol platnosť vo vzťahu k Únii 1. mája 2012. Dohovor obsahuje ustanovenia o pôvode tovaru, s ktorým sa obchoduje podľa príslušných bilaterálnych dohôd o voľnom obchode uzavretých medzi zmluvnými stranami dohovoru, pričom uvedené ustanovenia sa uplatňujú bez toho, aby boli dotknuté zásady stanovené v uvedených bilaterálnych dohodách.

(6)

V článku 6 dohovoru sa stanovuje, že každá zmluvná strana má prijať primerané opatrenia na zabezpečenie účinného uplatňovania dohovoru. Na tento účel rozhodnutie zavedie dynamický odkaz na dohovor v protokole 1 tak, aby vždy odkazoval na najnovšiu platnú verziu dohovoru.

(7)

Rokovania o zmene dohovoru viedli k vzniku nového súboru modernizovaných a flexibilnejších pravidiel pôvodu, ktorý sa má začleniť do dohovoru. Do uzavretia zmeny dohovoru a nadobudnutia jej platnosti sa Únia a Turecká republika dohodli, že budú, akonáhle to bude možné, uplatňovať alternatívny súbor pravidiel pôvodu založený na pravidlách v zmenenom dohovore, ktoré môžu bilaterálne slúžiť ako alternatívne pravidlá pôvodu k pravidlám stanoveným v dohovore (ďalej len „prechodné pravidlá“). Na tento účel, rozhodnutie stanoví aj prechodné pravidlá.

(8)

V zóne kumulácie vytvorenej štátmi EZVO, Faerskými ostrovmi, Úniou, Tureckou republikou, účastníkmi procesu stabilizácie a pridruženia, Moldavskou republikou, Gruzínskom a Ukrajinou by sa mala zachovať možnosť používať sprievodné osvedčenia EUR.1 alebo vyhlásenia o pôvode tovaru namiesto sprievodných osvedčení EUR-MED alebo vyhlásení o pôvode EUR-MED ako výnimka z ustanovení dohovoru uplatniteľných na diagonálnu kumuláciu medzi týmito účastníkmi.

(9)

Pozícia Únie v spoločnom výbore by preto mala byť založená na návrhu rozhodnutia,

(1)

Dohodu o pridružení medzi Európskou úniou a Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu a ich členskými štátmi na jednej strane a Ukrajinou na strane druhej (ďalej len „dohoda“) uzavrela Únia rozhodnutím Rady 2014/670/Euratom (1) a dohoda nadobudla platnosť 1. septembra 2017.

(2)

Dohoda zahŕňa protokol I, ktorý sa týka vymedzenia pojmu „pôvodné výrobky“ a metód administratívnej spolupráce (ďalej len „protokol I“). Podľa článku 3 protokolu I môže Podvýbor pre clá zriadený článkom 83 dohody (ďalej len „Podvýbor pre clá“) rozhodnúť o zmene ustanovení protokolu I.

(3)

Podvýbor pre clá prijme na svojom nadchádzajúcom zasadnutí pred koncom roka 2023 rozhodnutie, ktorým sa mení dohoda nahradením protokolu I (ďalej len „rozhodnutie“).

(4)

Je vhodné stanoviť pozíciu, ktorá sa má v mene Únie zaujať v Podvýbore pre clá, keďže rozhodnutie bude mať pre Úniu právne záväzné účinky.

(5)

Regionálny dohovor o paneuro-stredomorských preferenčných pravidlách pôvodu (ďalej len „dohovor“) uzavrela Únia rozhodnutím Rady 2013/94/EÚ (2) a dohovor nadobudol platnosť vo vzťahu k Únii 1. mája 2012. Dohovor obsahuje ustanovenia o pôvode tovaru, s ktorým sa obchoduje podľa príslušných bilaterálnych dohôd o voľnom obchode uzavretých medzi zmluvnými stranami dohovoru, pričom uvedené ustanovenia sa uplatňujú bez toho, aby boli dotknuté zásady stanovené v uvedených bilaterálnych dohodách.

(6)

V článku 6 dohovoru sa stanovuje, že každá zmluvná strana má prijať primerané opatrenia na zabezpečenie účinného uplatňovania dohovoru. Na tento účel rozhodnutie zavedie dynamický odkaz na dohovor v protokole I tak, aby vždy odkazoval na najnovšiu platnú verziu dohovoru.

(7)

Rokovania o zmene dohovoru viedli k vzniku nového súboru modernizovaných a flexibilnejších pravidiel pôvodu, ktorý sa má začleniť do dohovoru. Do uzavretia zmeny dohovoru a nadobudnutia jej platnosti sa Únia a Ukrajina dohodli, že budú, akonáhle to bude možné, uplatňovať alternatívny súbor pravidiel pôvodu založený na pravidlách v zmenenom dohovore, ktoré môžu bilaterálne slúžiť ako alternatívne pravidlá pôvodu k pravidlám stanoveným v dohovore (ďalej len „prechodné pravidlá“). Na tento účel, rozhodnutie stanoví aj prechodné pravidlá.

(8)

V zóne kumulácie vytvorenej štátmi EZVO, Faerskými ostrovmi, Úniou, Tureckou republikou, účastníkmi procesu stabilizácie a pridruženia, Moldavskou republikou, Gruzínskom a Ukrajinou by sa mala zachovať možnosť používať sprievodné osvedčenia EUR.1 alebo vyhlásenia o pôvode tovaru namiesto sprievodných osvedčení EUR-MED alebo vyhlásení o pôvode EUR-MED ako výnimka z ustanovení dohovoru uplatniteľných na diagonálnu kumuláciu medzi týmito účastníkmi.

(9)

Pozícia Únie v Podvýbore pre clá by preto mala byť založená na návrhu rozhodnutia,

(1)

Rada 10. decembra 2019 prijala rozhodnutie (EÚ) 2019/2157 (1), 20. januára 2020 rozhodnutie (EÚ) 2020/102 (2), 3. februára 2020 rozhodnutie (EÚ) 2020/144 (3) a 26. marca 2020 rozhodnutie (EÚ) 2020/511 (4), ktorými sa vymenúvajú členovia a náhradníci Výboru regiónov na obdobie od 26. januára 2020 do 25. januára 2025. Rada 8. júna 2020 prijala rozhodnutie (EÚ) 2020/766, ktorým sa vymenúvajú členovia a náhradníci Výboru regiónov na obdobie od 1. februára 2020 do 25. januára 2025 (5). Rada 30. júla 2020 prijala ďalšie rozhodnutie (EÚ) 2020/1153, ktorým sa vymenúvajú členovia a náhradníci Výboru regiónov (6).

(2)

V dôsledku skončenia funkčného obdobia pani Monicy MARINIOVEJ sa uvoľnilo jedno miesto náhradníka Výboru regiónov.

(3)

V dôsledku skončenia mandátu sa uvoľnilo jedno miesto náhradníka Výboru regiónov, na základe čoho bol navrhnutý pán Nicola MARINI (Sindaco del Comune di Albano Laziale (RM)),

—

pán Nicola MARINI, Consigliere comunale di Albano Laziale (RM) (zmena mandátu),

—

pán Enrico ROSSI, Assessore del Comune di Signa (FI).

(1)

Dohodu medzi Európskym spoločenstvom a Kanadou o spolupráci a vzájomnej pomoci v colných záležitostiach (ďalej len „dohoda CMAA“) uzavrela Únia rozhodnutím Rady 98/18/ES (1) a uvedená dohoda nadobudla platnosť 1. januára 1998.

(2)

V článku 2 dohody CMAA sa colné orgány vyzývajú, aby rozvíjali spoluprácu v colnej oblasti v najširšom možnom rozsahu.

(3)

Podľa článku 20 dohody CMAA bol zriadený Spoločný výbor pre colnú spoluprácu (ďalej len „výbor JCCC“), ktorý má prijať opatrenia potrebné na spoluprácu v colnej oblasti.

(4)

Dohodu medzi Európskou úniou a Kanadou o spolupráci v colnej oblasti v záležitostiach súvisiacich s bezpečnosťou dodávateľského reťazca (ďalej len „dohoda SCSA“) uzavrela Únia rozhodnutím Rady 2014/941/EÚ (2) a uvedená dohoda nadobudla platnosť 1. novembra 2013.

(5)

Podľa článku 5 dohody SCSA je výbor JCCC oprávnený prijímať rozhodnutia o vzájomnom uznávaní metód riadenia rizika, noriem v oblasti rizika, bezpečnostných kontrol a programov obchodného partnerstva.

(6)

Výbor JCCC má v úmysle prijať na svojom piatom zasadnutí rozhodnutie a v každom prípade pred koncom roku 2022 o vzájomnom uznávaní programu Kanady Partners in Protection a programu schválených hospodárskych subjektov Európskej únie.

(7)

Je vhodné stanoviť pozíciu, ktorá sa má zaujať v mene Únie vo výbore JCCC, keďže rozhodnutie o vzájomnom uznávaní programu Kanady Partners in Protection a programu schválených hospodárskych subjektov Európskej únie bude mať právne účinky v Únii.

(8)

Pozícia Únie vo výbore JCCC o vzájomnom uznávaní programu Kanady Partners in Protection a programu schválených hospodárskych subjektov Európskej únie by mala byť založená na návrhu rozhodnutia výboru JCCC,