(1)

Parížska dohoda prijatá na základe Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy, ktorú Únia schválila 5. októbra 2016 (2) (ďalej len „Parížska dohoda“) je zameraná na posilnenie odozvy na zmenu klímy, okrem iného zosúladením investičných tokov s prechodom na nízke emisie skleníkových plynov a na vývoj odolný proti zmenám klímy.

(2)

Komisia 11. decembra 2019 prijala oznámenie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov pod názvom „Európsky zelený dohovor“ (3). Uvedená európska zelená dohoda predstavuje novú stratégiu rastu, ktorej cieľom je transformovať Úniu na spravodlivú a prosperujúcu spoločnosť s moderným a konkurencieschopným hospodárstvom, ktoré efektívne využíva zdroje, kde budú do roku 2050 čisté emisie skleníkových plynov na nule a kde hospodársky rast nezávisí od využívania zdrojov. Vykonávanie európskej zelenej dohody si vyžaduje, aby investori mali jasné a dlhodobé signály s cieľom vyhnúť sa uviaznutým aktívam a získať udržateľné financie.

(3)

V nariadení (EÚ) 2016/1011 sa od správcov referenčných hodnôt vyžaduje, aby vo vyhlásení o referenčnej hodnote vysvetlili, ako sa environmentálne, sociálne a správne (ESG) faktory odzrkadľujú v jednotlivých poskytnutých a uverejnených referenčných hodnotách alebo skupine referenčných hodnôt.

(4)

Rôzne spôsoby vysvetlenia toho, ako sa zohľadňujú faktory ESG, by viedli k nedostatočnej porovnateľnosti medzi referenčnými hodnotami a nedostatočnej jasnosti, pokiaľ ide o rozsah a ciele faktorov ESG. Preto treba spresniť obsah tohto vysvetlenia a stanoviť vzor, ktorý sa má používať.

(5)

S cieľom lepšie prispôsobiť informácie pre investorov by sa v požiadavke vysvetliť, ako kľúčové prvky metodiky odzrkadľujú faktory ESG pre každú referenčnú hodnotu alebo skupinu poskytnutých a uverejnených referenčných hodnôt, mali zohľadňovať podkladové aktíva, na ktorých sú založené referenčné hodnoty. Toto nariadenie by sa nemalo uplatňovať na referenčné hodnoty, ktorých podkladové aktíva nemajú vplyv na zmenu klímy, ako sú referenčné hodnoty úrokovej sadzby a devízové referenčné hodnoty.

(6)

Vo vysvetlení toho, ako sa zohľadňujú faktory ESG, by sa malo zobraziť zodpovedajúce hodnotenie príslušných faktorov ESG vo vzťahu k referenčnej hodnote so súhrnnou váženou priemernou hodnotou. Takéto hodnotenie by sa nemalo zverejniť v prípade každej zložky referenčných hodnôt. Správcovia referenčných hodnôt by mali mať možnosť poskytnúť dodatočné informácie o ESG, ak je to relevantné a vhodné.

(7)

Mali by sa stanoviť osobitné požiadavky na zverejňovanie, pokiaľ ide o referenčné hodnoty EÚ pre investície do transformácie hospodárstva v súvislosti so zmenou klímy a referenčné hodnoty EÚ pre investície v súlade s Parížskou dohodou, ako aj o významné dlhopisové a akciové referenčné hodnoty, a to vzhľadom na ich charakteristiky a ciele.

(8)

Správcovia referenčných hodnôt by mali aktualizovať poskytnuté informácie s cieľom poskytnúť používateľom referenčných hodnôt presné a aktuálne informácie, ktoré odzrkadľujú všetky zmeny urobené vo vyhlásení o referenčnej hodnote, a mali by uviesť dôvod aktualizácie a dátumy, kedy boli informácie aktualizované,

(1)

Parížska dohoda prijatá na základe Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy, ktorú Únia schválila 5. októbra 2016 (2) (ďalej len „Parížska dohoda“) je zameraná na posilnenie odozvy na zmenu klímy, okrem iného zosúladením investičných tokov s prechodom na nízke emisie skleníkových plynov a na vývoj odolný proti zmenám klímy.

(2)

Komisia 11. decembra 2019 prijala oznámenie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov pod názvom „Európska zelená dohoda“ (3). Európska zelená dohoda predstavuje novú stratégiu rastu, ktorej cieľom je transformovať Úniu na spravodlivú a prosperujúcu spoločnosť s moderným a konkurencieschopným hospodárstvom, ktoré efektívne využíva zdroje, kde budú do roku 2050 čisté emisie skleníkových plynov na nule a kde hospodársky rast nezávisí od využívania zdrojov. Vykonávanie európskej zelenej dohody si vyžaduje, aby investori dostali jasné a dlhodobé signály s cieľom zabrániť uviaznutým aktívam a získať udržateľné financie.

(3)

V nariadení (EÚ) 2016/1011 sa od správcov referenčných hodnôt vyžaduje, aby vysvetlili, ako sa v prípade každej poskytnutej a uverejnenej referenčnej hodnoty v kľúčových prvkoch metodiky referenčnej hodnoty zohľadňujú environmentálne, sociálne a správne (ESG) faktory.

(4)

Rôzne spôsoby vysvetlenia toho, ako sa v prípade každej referenčnej hodnoty alebo skupiny referenčných hodnôt v kľúčových prvkoch metodiky referenčnej hodnoty odzrkadľujú faktory ESG, by viedli k nedostatočnej porovnateľnosti medzi referenčnými hodnotami a nedostatočnej jasnosti, pokiaľ ide o rozsah a ciele faktorov ESG. Preto treba stanoviť minimálny obsah takýchto vysvetlení, ako aj vzor, ktorý sa má používať.

(5)

S cieľom lepšie prispôsobiť informácie pre investorov by sa v požiadavke vysvetliť, ako kľúčové prvky metodiky odzrkadľujú faktory ESG pre každú referenčnú hodnotu alebo skupinu poskytnutých a uverejnených referenčných hodnôt, mali zohľadňovať podkladové aktíva, na ktorých sú založené referenčné hodnoty. Toto nariadenie by sa nemalo uplatňovať na referenčné hodnoty, ktoré nemajú podkladové aktíva, ktoré majú vplyv na zmenu klímy, ako sú referenčné hodnoty úrokovej sadzby a devízové referenčné hodnoty. V súlade s článkom 19 nariadenia (EÚ) 2016/1011 by sa toto nariadenie nemalo uplatňovať na komoditné referenčné hodnoty.

(6)

Vysvetlenie toho, ako sa v kľúčových prvkoch metodiky referenčnej hodnoty odzrkadľujú faktory ESG, by sa malo robiť v súhrnnej váženej priemernej hodnote a nemalo by sa uvádzať pre každú zložku referenčných hodnôt. Správcovia referenčných hodnôt by mali mať možnosť poskytnúť dodatočné informácie o ESG, ak je to relevantné a vhodné.

(7)

S cieľom poskytnúť používateľom referenčných hodnôt presné a aktuálne informácie by správcovia referenčných hodnôt mali poskytnuté informácie vo vzore aktualizovať, aby odzrkadľovali všetky zmeny urobené v metodike, a mali by uviesť dôvod aktualizácie a dátumy, ku ktorým boli informácie aktualizované.

(8)

S cieľom poskytnúť investorom maximálnu transparentnosť by správcovia referenčných hodnôt mali jasne uviesť, či sledujú ciele ESG alebo nie,

(1)

Parížska dohoda prijatá na základe Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy, ktorú Únia schválila 5. októbra 2016 (2) (ďalej len „Parížska dohoda“) je zameraná na posilnenie odozvy na zmenu klímy, okrem iného zosúladením investičných tokov s prechodom na nízke emisie skleníkových plynov a na vývoj odolný proti zmenám klímy.

(2)

Komisia 11. decembra 2019 prijala Oznámenie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom „Európsky ekologický dohovor“ (3). Európska zelená dohoda predstavuje novú stratégiu rastu, ktorej cieľom je transformovať Úniu na spravodlivú a prosperujúcu spoločnosť s moderným a konkurencieschopným hospodárstvom, ktoré efektívne využíva zdroje, kde budú do roku 2050 čisté emisie skleníkových plynov na nule a kde hospodársky rast nezávisí od využívania zdrojov. Vykonávanie európskej zelenej dohody si vyžaduje, aby investori mali jasné a dlhodobé signály s cieľom vyhnúť sa uviaznutým aktívam a získať udržateľné financie.

(3)

Nariadením (EÚ) 2016/1011 sa vytvárajú referenčné hodnoty EÚ pre investície do transformácie hospodárstva v súvislosti so zmenou klímy a referenčné hodnoty EÚ pre investície v súlade s Parížskou dohodou. Metodika týchto referenčných hodnôt je založená na záväzkoch stanovených v Parížskej dohode. Treba bližšie určiť minimálne normy uplatniteľné na oba druhy referenčných hodnôt. Referenčné hodnoty EÚ pre investície do transformácie hospodárstva v súvislosti so zmenou klímy a referenčné hodnoty EÚ pre investície v súlade s Parížskou dohodou sledujú podobné ciele, odlišujú sa však v úrovniach ambícií. Väčšina minimálnych noriem by preto mala byť spoločná pre oba druhy referenčných hodnôt, ale prahové hodnoty by sa mali odlišovať v závislosti od druhu referenčnej hodnoty.

(4)

V súčasnosti nie je k dispozícii dostatok údajov na posúdenie uhlíkovej stopy, ktorá je výsledkom rozhodnutí štátnych subjektov. Emisie štátnych subjektov by preto nemali byť oprávnenými zložkami referenčných hodnôt EÚ pre investície do transformácie hospodárstva v súvislosti so zmenou klímy a referenčných hodnôt EÚ pre investície v súlade s Parížskou dohodou.

(5)

Keďže metodika EÚ pre referenčné hodnoty EÚ pre investície do transformácie hospodárstva v súvislosti so zmenou klímy a referenčné hodnoty EÚ pre investície v súlade s Parížskou dohodou je založená na záväzkoch stanovených v Parížskej dohode, treba použiť scenár otepľovania o 1,5 °C so žiadnym alebo obmedzeným prekročením, ako sa uvádza v osobitnej správe Medzivládneho panelu o zmene klímy (IPCC) o globálnom otepľovaní o 1,5 °C (4) (ďalej len „scenár IPCC“). Tento scenár IPCC je v súlade s cieľom Komisie dosiahnuť do roku 2050 nulové emisie skleníkových plynov, ako sa stanovuje v európskej zelenej dohode. Aby boli investície v súlade so scenárom IPCC, mali by sa prerozdeliť z činností závislých od fosílnych palív na ekologické alebo obnoviteľné činnosti a vplyv uvedených investícií na klímu by sa mal každý rok zlepšovať.

(6)

Odvetvia uvedené v oddieloch A až H a v oddiele L prílohy I k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1893/2006 (5) vrátane odvetví ropy, plynu, ťažby a dopravy sú odvetvia, ktoré vo veľkej miere prispievajú k zmene klímy. S cieľom zabezpečiť, aby referenčné hodnoty EÚ pre investície do transformácie hospodárstva v súvislosti so zmenou klímy a referenčné hodnoty EÚ pre investície v súlade s Parížskou dohodou poskytli realistický obraz reálneho hospodárstva vrátane odvetví, ktoré by mali aktívne znižovať emisie skleníkových plynov, v záujme dosiahnutia cieľov Parížskej dohody by expozícia uvedených referenčných hodnôt voči uvedeným odvetviam nemala byť nižšia ako expozícia ich podkladového prostredia vhodného na investície. Uvedená požiadavka by sa však mala vzťahovať len na referenčné hodnoty EÚ pre investície do transformácie hospodárstva v súvislosti so zmenou klímy a referenčné hodnoty EÚ pre investície v súlade s Parížskou dohodou, ktoré sú akciovými referenčnými hodnotami, aby sa zabezpečilo, že kapitáloví investori, ktorí podporujú ciele Parížskej dohody, si prostredníctvom zapojenia a hlasovania zachovajú svoj vplyv na prechod spoločnosti k udržateľnejším činnostiam.

(7)

Výpočet emisií skleníkových plynov by mal byť porovnateľný a konzistentný. Preto treba stanoviť pravidlá týkajúce sa toho, ako často by sa uvedené výpočty mali aktualizovať, a prípadne aj meny, ktorá sa má použiť.

(8)

Dekarbonizácia len na základe emisií skleníkových plynov rozsahu 1 a 2 by mohla viesť k neintuitívnym výsledkom. Preto by sa malo objasniť, že minimálne normy pre referenčné hodnoty EÚ pre investície do transformácie hospodárstva v súvislosti so zmenou klímy a referenčné hodnoty EÚ pre investície v súlade s Parížskou dohodou nezohľadňujú len priame emisie spoločností, ale aj emisie posudzované na základe životného cyklu-, a teda aj emisie skleníkových plynov rozsahu 3. V dôsledku nedostatočnej kvality údajov, ktoré sú v súčasnosti k dispozícii v prípade emisií skleníkových plynov rozsahu 3, treba stanoviť primeraný harmonogram postupného zavádzania a umožniť používanie zásob fosílnych palív na obmedzené časové obdobie. Uvedený harmonogram postupného zavádzania by mal byť založený na zozname hospodárskych činností stanovenom v nariadení (ES) č. 1893/2006.

(9)

Správcovia referenčných hodnôt by mali mať možnosť dať v referenčných hodnotách vyššiu váhu spoločnostiam, ktorých činnosť vychádza z cieľov v oblasti dekarbonizácie, ktoré si sami stanovili. Mali by sa preto stanoviť osobitné pravidlá týkajúce sa cieľov v oblasti dekarbonizácie, ktoré vykazujú jednotlivé spoločnosti.

(10)

Referenčnými hodnotami EÚ pre investície do transformácie hospodárstva v súvislosti so zmenou klímy a referenčnými hodnotami EÚ pre investície v súlade s Parížskou dohodou by sa mala preukázať schopnosť spoločností znižovať emisie uhlíka z jedného roka na druhý. Uvedený minimálny postup vedúci k dekarbonizácii by sa mal vypočítať použitím scenára IPCC. Okrem toho by sa mali bližšie určiť podmienky na odchýlenie sa od postupu vedúceho k dekarbonizácii a na právo naďalej označovať referenčnú hodnotu ako referenčnú hodnotu EÚ pre investície do transformácie hospodárstva v súvislosti so zmenou klímy alebo ako referenčnú hodnotu EÚ v súlade s Parížskou dohodou.

(11)

Hlavným parametrom na výpočet postupu vedúceho k dekarbonizácii by mala byť intenzita emisií skleníkových plynov, pretože uvedený parameter zabezpečuje porovnateľnosť medzi odvetviami a je objektívny voči konkrétnemu odvetviu. Na výpočet intenzity emisií skleníkových plynov treba poznať trhovú kapitalizáciu príslušnej spoločnosti. Ak sa však referenčné hodnoty uplatňujú na nástroje spoločnosti s fixným príjmom-, trhová kapitalizácia nemusí byť možná pre spoločnosti, ktoré nemajú nástroje, ktoré sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu. Preto by sa malo stanoviť, že ak sa referenčné hodnoty EÚ pre investície do transformácie hospodárstva v súvislosti so zmenou klímy alebo referenčné hodnoty EÚ pre investície v súlade s Parížskou dohodou uplatňujú na nástroje spoločnosti s fixným príjmom, správcom referenčných hodnôt by sa malo umožniť, aby používali emisie skleníkových plynov vypočítané na absolútnom základe, a nie na základe intenzity emisií skleníkových plynov.

(12)

Na zabezpečenie porovnateľnosti a konzistentnosti údajov o emisiách skleníkových plynov by sa mali stanoviť pravidlá týkajúce sa spôsobu výpočtu zmien intenzity emisií skleníkových plynov alebo emisií skleníkových plynov v absolútnom vyjadrení.

(13)

Dosiahnutie cieľov Parížskej dohody si vyžaduje, aby referenčné hodnoty EÚ pre investície do transformácie hospodárstva v súvislosti so zmenou klímy a referenčné hodnoty EÚ pre investície v súlade s Parížskou dohodou mali základné percentuálne zníženie, pokiaľ ide o expozíciu voči aktívam s vysokou intenzitou emisií skleníkových plynov v porovnaní s ich materskými referenčnými hodnotami alebo podkladovými prostrediami vhodnými na investície. Toto percentuálne zníženie by však malo byť výraznejšie v prípade referenčných hodnôt EÚ pre investície v súlade s Parížskou dohodou, ktoré sú svojou koncepciou ambicióznejšie než referenčné hodnoty EÚ pre investície do transformácie hospodárstva v súvislosti so zmenou klímy.

(14)

Referenčné hodnoty EÚ pre investície v súlade s Parížskou dohodou by nemali prispievať k podpore investícií do finančných nástrojov emitovaných spoločnosťami, ktoré porušujú globálne normy, ako sú napríklad zásady globálneho paktu Organizácie Spojených národov (UNGC). Preto treba stanoviť osobitné kritériá vylúčenia, ktoré sú založené na faktoroch súvisiacich s klímou alebo iných environmentálnych, sociálnych a správnych (ESG) faktoroch. Referenčné hodnoty EÚ pre investície do transformácie hospodárstva v súvislosti so zmenou klímy by mali spĺňať uvedené kritériá vylúčenia do 31. decembra 2022 v súlade s harmonogramom stanoveným v nariadení (EÚ) 2016/1011.

(15)

S cieľom podporiť zníženie využívania zdrojov energie, ktoré znečisťujú životné prostredie, a riadny prechod na obnoviteľné zdroje energie je takisto vhodné, aby spoločnosti, ktorých percentuálny podiel príjmov z uhlia, ropy alebo plynu je vyšší, než bol stanovený, boli vylúčené z referenčných hodnôt EÚ pre investície v súlade s Parížskou-dohodou. Pri stanovení týchto osobitných výnimiek by sa mali zohľadniť zmeny podielu týchto zdrojov energie na celkových dodávkach primárnej energie od roku 2020 do roku 2050, ako sa očakáva v prípade scenára IPCC. Najmä podľa tabuľky 2.6 osobitnej správy Medzivládneho panelu o zmene klímy (IPCC) o globálnom otepľovaní o 1,5 °C sa očakáva, že v rokoch 2020 – 2050 sa využívanie uhlia zníži o 57 % až 99 % a využívanie ropy poklesne o 9 % až 93 %, pričom sa očakáva, že využívanie plynu sa zvýši o 85 % alebo sa zníži o 88 %. Plyn sa môže využívať počas prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo najmä ako náhrada uhlia, čím sa vysvetľuje širšie očakávané rozpätie, pričom očakávaný mediánový pokles jeho využívania je 40 %. Z rovnakého dôvodu treba vylúčiť spoločnosti, ktoré dosahujú vyšší percentuálny podiel príjmov z činností na výrobu elektrickej energie, než bol stanovený.

(16)

S cieľom zabezpečiť transparentnosť týkajúcu sa metodiky, ktorá sa používa pre referenčné hodnoty EÚ pre investície do transformácie hospodárstva v súvislosti so zmenou klímy a referenčné hodnoty EÚ pre investície v súlade s Parížskou dohodou, je vhodné stanoviť pravidlá týkajúce sa potrebných zverejnení informácií o postupe vedúcom k dekarbonizácii a zdrojov údajov pre obe kategórie referenčných hodnôt. Z toho istého dôvodu je vhodné stanoviť požiadavky na zverejňovanie informácií v prípade správcov referenčných hodnôt, ktorí používajú odhady údajov o emisiách skleníkových plynov, bez ohľadu na to, či ich poskytli externí poskytovatelia údajov, alebo nie.

(17)

Na podporu harmonizácie metodiky pre referenčné hodnoty EÚ pre investície do transformácie hospodárstva v súvislosti so zmenou klímy a referenčné hodnoty EÚ pre investície v súlade s Parížskou dohodou je vhodné stanoviť pravidlá týkajúce sa kvality a presnosti zdrojov údajov,

(1)

V prílohe II k nariadeniu (ES) č. 1333/2008 je stanovený zoznam Únie obsahujúci prídavné látky schválené na používanie v potravinách a podmienky ich používania.

(2)

Uvedený zoznam možno aktualizovať v súlade so spoločným postupom uvedeným v článku 3 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1331/2008 (2), a to buď na podnet Komisie, alebo na základe žiadosti.

(3)

Podľa prílohy II k nariadeniu (ES) č. 1333/2008, zmenenému nariadením Komisie (EÚ) č. 232/2012 (3), sú farbivá žltá FCF/pomarančovožltá S (E 110) a ponceau 4R, košenilová červená A (E 124), v súčasnosti povolené ako prídavné látky v potravinách v kategórii potravín 09.2 „Spracované ryby a produkty rybolovu vrátane mäkkýšov a kôrovcov“, a to v najvyššom množstve 200 mg/kg, na použitie iba v nepravom lososovi na báze rýb druhu Theragra chalcogramma a Pollachius virens. Dňa 15. júla 2014 a 23. septembra 2009 vydal úrad stanoviská, ktoré stanovili prijateľný denný príjem (ADI) pre farbivo žltá FCF/pomarančovožltá S (E 110) (4) na 4 mg/kg telesnej hmotnosti/deň a prijateľný denný príjem pre farbivo ponceau 4R, košenilová červená (E 124) (5), na 0,7 mg/kg telesnej hmotnosti/deň. Vo svojich stanoviskách z 15. júla 2014 a z 21. apríla 2015 (6) úrad dospel k záveru, že žiadny z odhadov expozície pre uvedené prídavné látky neprekračuje ich príslušný prijateľný denný príjem pre žiadnu skupinu obyvateľstva.

(4)

Dňa 4. februára 2019 bola predložená žiadosť o zmenu podmienok používania žltej FCF/pomarančovožltej S (E 110) a ponceau 4R, košenilovej červenej (E 124), obsiahnutých v kategórii potravín 09.2 „Spracované ryby a produkty rybolovu vrátane mäkkýšov a kôrovcov“ s cieľom povoliť používanie týchto látok v nepravom lososovi na báze rýb druhu Clupea harengus. V žiadosti sa vyžaduje súčasné najvyššie množstvo 200 mg/kg, ale objasňuje sa v nej, že skutočné prípustné množstvá sú v prípade oboch látok oveľa nižšie, a to v rozmedzí od jednej do dvoch desatín najvyššieho množstva. Podľa článku 4 nariadenia (ES) č. 1331/2008 bola žiadosť sprístupnená členským štátom.

(5)

Ak sa žltá FCF/pomarančovožltá S (E 110) a ponceau 4R, košenilová červená A (E 124), používajú ako farbivá, dodávajú nepravému lososovi na báze rýb druhu Clupea harengus požadovaný stabilný odtieň, zlepšujú organoleptické vlastnosti a robia ho vizuálne príťažlivejším.

(6)

Podľa článku 3 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1331/2008 musí Komisia požiadať Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (ďalej len „úrad“) o stanovisko s cieľom aktualizovať zoznam Únie obsahujúci prídavné látky v potravinách stanovený v prílohe II k nariadeniu (ES) č. 1333/2008 s výnimkou prípadov, keď by predmetná aktualizácia nemala mať vplyv na ľudské zdravie.

(7)

Žltá FCF/pomarančovožltá S (E 110) a ponceau 4R, košenilová červená A (E 124), sú povolené na použitie v širokej škále potravín. Z najnovších posúdení expozície vykonaných úradom, ako sa uvádza v odôvodnení 3, vyplynulo, že celková expozícia je výrazne pod úrovňou prijateľného denného príjmu uvedených farbív, a to aj v prípade najkonzervatívnejšieho regulačného prístupu, pokiaľ ide o najvyššie prípustné množstvá. Do uvedených odhadov expozície boli zahrnuté povolené použitia v nepravom lososovi na báze Theragra chalcogramma a Pollachius virens. Keďže nepravý losos na báze druhu Clupea harengus je určený ako alternatíva k nepravému lososovi na báze druhov Theragra chalcogramma a Pollachius virens, spotreba nepravého lososa zo strany spotrebiteľov by sa nemala výrazne zmeniť. Okrem toho prípustné množstvá použitia žltej FCF/pomarančovožltej S (E 110) a ponceau 4R, košenilovej červenej (E 124), potrebné na dosiahnutie želaného účinku v nepravom lososovi na báze Clupea harengus, sú podstatne nižšie ako povolené najvyššie prípustné množstvá. Neočakáva sa preto, že navrhované použitie bude mať významný vplyv na celkovú expozíciu spotrebiteľov uvedeným prídavným látkam v potravinách, ktoré by teda mali zostať pod úrovňou prijateľného denného príjmu.

(8)

Zápisy týkajúce sa skupiny II, skupiny III a lykopénu (E 160d) v kategórii potravín 09.2 „Spracované ryby a produkty rybolovu vrátane mäkkýšov a kôrovcov“ sa v súčasnosti vzťahujú len na „nepravého lososa“. V záujme zabezpečenia jasnosti a právnej istoty, pokiaľ ide o tento výraz, by sa znenie týchto zápisov malo zmeniť s cieľom uviesť, že povolené použitie sa týka „nepravého lososa“ na báze druhu rýb druhu Theragra chalcogramma, Pollachius virens alebo Clupea harengus.

(9)

Preto je vhodné zmeniť kategóriu potravín 09.2 „Spracované ryby a produkty rybolovu vrátane mäkkýšov a kôrovcov“ v časti E prílohy II k nariadeniu (ES) č. 1333/2008 s cieľom povoliť použitie farbiva žltá FCF/pomarančovožltá S (E 110) a ponceau 4R, košenilová červená (E 124), v nepravom lososovi na báze druhu Clupea harengus a v zápisoch týkajúcich sa skupiny II, skupiny III a lykopénu (E 160d) uviesť druhy rýb, na báze ktorých sa môže vyrábať „nepravý losos“.

(10)

Príloha II k nariadeniu (ES) č. 1333/2008 by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(11)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá,

(1)

V nariadení (EÚ) 2015/2283 sa stanovuje, že na trh v Únii možno umiestňovať iba nové potraviny, ktoré sú povolené a zaradené do únijného zoznamu.

(2)

V súlade s článkom 8 nariadenia (EÚ) 2015/2283 bolo prijaté vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2017/2470 (2), ktorým sa zriaďuje únijný zoznam povolených nových potravín.

(3)

Spoločnosť Kemin Foods L.C. (ďalej len „žiadateľ“) predložila Komisii 20. decembra 2018 v súlade s článkom 10 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2015/2283 žiadosť o umiestnenie sušených celých buniek riasy Euglena gracilis ako novej potraviny na trh Únie. V žiadosti sa žiadalo, aby sa sušená celá bunka riasy Euglena gracilis mohla používať ako nová potravina vo viacerých kategóriách potravín pre bežnú populáciu, a to týchto: raňajkové, granolové a proteínové tyčinky, jogurt, jogurtové nápoje, ovocné šťavy, smoothies a nektáre, zeleninové šťavy, nápoje s ovocnou príchuťou, nápoje nahradzujúce jedlo. Žiadateľ takisto žiadal, aby sa sušená celá bunka riasy Euglena gracilis používala vo výživových doplnkoch vymedzených v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2002/46/ES (3) okrem výživových doplnkov pre dojčatá a v celkovej náhrade stravy na účely regulácie hmotnosti v zmysle vymedzenia v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 609/2013 (4), s výnimkou celkovej náhrady stravy na účely regulácie hmotnosti pre dojčatá.

(4)

Žiadateľ takisto požiadal Komisiu o ochranu údajov, ktoré sú predmetom priemyselného vlastníctva, pokiaľ ide o viacero štúdií priložených k žiadosti ako podporná dokumentácia, t. j. štúdie fermentácie in vitro (5), skúška na reverznú mutáciu (6), mikronukleový test in vivo (7), štúdia akútnej toxicity u potkanov (8), 14-dňová štúdia dietetickej toxicity/palatability u potkanov (9), 90-dňová štúdia dietetickej toxicity u potkanov (10).

(5)

V súlade s článkom 10 ods. 3 nariadenia (EÚ) 2015/2283 sa Komisia 13. mája 2019 obrátila na Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (ďalej len „úrad“) a požiadala ho o vedecké stanovisko na základe posúdenia sušenej riasy Euglena gracilis ako novej potraviny.

(6)

Úrad prijal 25. marca 2020„Vedecké stanovisko k bezpečnosti sušenej celej bunky riasy Euglena gracilis ako novej potraviny podľa nariadenia (EÚ) 2015/2283“ (11). Uvedené stanovisko spĺňa požiadavky článku 11 nariadenia (EÚ) 2015/2283.

(7)

V uvedenom stanovisku úrad dospel k záveru, že sušená riasa Euglena gracilis je pri navrhovaných spôsoboch použitia a v navrhovaných množstvách bezpečná. Na základe stanoviska úradu možno odôvodnene konštatovať, že sušená riasa Euglena gracilis za konkrétnych podmienok používania spĺňa požiadavky článku 12 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2015/2283.

(8)

V súlade s delegovaným nariadením Komisie (EÚ) 2017/1798 (12) sú celkové náhrady stravy na účely regulácie hmotnosti potraviny určené pre zdravé dospelé osoby s nadváhou alebo obezitou, ktoré majú v úmysle dosiahnuť zníženie hmotnosti. Preto sa sušená riasa Euglena gracilis môže povoliť na použitie pri celkovej náhrade stravy na účely regulácie hmotnosti len pre dospelých, s výnimkou dojčiat, detí a dospievajúcich.

(9)

Úrad vo svojom stanovisku dospel k záveru, že údaje z 90-dňovej štúdie dietetickej toxicity u potkanov slúžili ako základ na stanovenie bezpečnosti novej potraviny. Preto sa dospelo k záveru, že zistenia o bezpečnosti sušenej riasy Euglena gracilis sa nemohli dosiahnuť bez údajov z nepublikovanej správy o spomínanej štúdii.

(10)

Komisia požiadala žiadateľa, aby podrobnejšie objasnil odôvodnenie poskytnuté v súvislosti s jeho vlastníckym tvrdením týkajúcim sa 90-dňovej štúdie dietetickej toxicity u potkanov a objasnil svoje tvrdenie o výhradnom práve na používanie tejto štúdie, ako sa uvádza v článku 26 ods. 2 písm. b) nariadenia (EÚ) 2015/2283.

(11)

Žiadateľ vyhlásil, že v čase podania žiadosti bol držiteľom vlastníckych práv, ako aj výhradného práva na používanie informácií obsiahnutých v tejto štúdii podľa vnútroštátnych právnych predpisov; z tohto dôvodu tretie strany k tejto štúdii nemajú zákonný prístup, ani ju nemôžu využívať či odkazovať na údaje v nej uvedené.

(12)

Komisia posúdila všetky informácie, ktoré poskytol žiadateľ, a usúdila, že žiadateľ dostatočne preukázal splnenie požiadaviek stanovených v článku 26 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2015/2283. Preto by úrad nemal 90-dňovú štúdiu dietetickej toxicity u potkanov obsiahnutú v dokumentácii žiadateľa používať v prospech následného žiadateľa počas piatich rokov od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia. V dôsledku toho by sa malo umiestnenie sušenej riasy Euglena gracilis na trh Únie obmedziť počas obdobia piatich rokov na žiadateľa.

(13)

Obmedzenie povolenia sušenej riasy Euglena gracilis a používania údajov zo štúdie obsiahnutých v dokumentácii žiadateľa na výhradné použitie žiadateľom však nebráni v tom, aby sa o povolenie umiestniť na trh rovnakú novú potravinu neuchádzali iní žiadatelia, pokiaľ sa ich žiadosť zakladá na zákonne získaných informáciách, ktoré slúžia ako podklad na získanie takéhoto povolenia podľa nariadenia (EÚ) 2015/2283.

(14)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá,

(1)

V nariadení (EÚ) 2015/2283 sa stanovuje, že na trh v Únii možno umiestňovať iba nové potraviny, ktoré sú povolené a zaradené do únijného zoznamu.

(2)

V súlade s článkom 8 nariadenia (EÚ) 2015/2283 bolo prijaté vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2017/2470 (2), ktorým sa zriaďuje únijný zoznam povolených nových potravín.

(3)

Podľa článku 12 nariadenia (EÚ) 2015/2283 má Komisia predložiť návrh vykonávacieho aktu, ktorým sa povoľuje umiestnenie novej potraviny na trh Únie a aktualizuje únijný zoznam.

(4)

Spoločnosť NuLiv Science (ďalej len „žiadateľ“) predložila Komisii 7. júna 2018 v súlade s článkom 10 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2015/2283 žiadosť o umiestnenie extraktu z Panax notoginseng a Astragalus membranaceus na trh Únie ako novej potraviny. Žiadateľ požiadal o používanie extraktu z Panax notoginseng a Astragalus membranaceus ako novej potraviny vo výživových doplnkoch vymedzených v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2002/46/ES (3) pre bežnú dospelú populáciu s výnimkou výživových doplnkov pre tehotné ženy. Žiadateľ predložil Komisii aj žiadosť o ochranu údajov, ktoré sú predmetom priemyselného vlastníctva.

(5)

V súlade s článkom 10 ods. 3 nariadenia (EÚ) 2015/2283 sa Komisia 22. októbra 2018 obrátila na Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (ďalej len „úrad“) a požiadala ho o vedecké stanovisko na základe posúdenia extraktu z Panax notoginseng a Astragalus membranaceus ako novej potraviny.

(6)

Úrad prijal 24. marca 2020 vedecké stanovisko k bezpečnosti rastlinného extraktu získaného z Panax notoginseng a Astragalus membranaceus (AstraGinTM) ako novej potraviny podľa nariadenia (EÚ) 2015/2283 (4). Uvedené stanovisko spĺňa požiadavky článku 11 nariadenia (EÚ) 2015/2283.

(7)

Úrad vo svojom stanovisku dospel k záveru, že extrakt z Panax notoginseng a Astragalus membranaceus je bezpečný pri úrovni príjmu 0,5 mg/kg telesnej hmotnosti na deň, čo zodpovedá maximálnemu príjmu 35 mg/deň pre cieľovú populáciu, t. j. dospelých s výnimkou tehotných žien.

(8)

Stanovisko úradu poskytuje dostatočné dôvody na vyvodenie záveru, že extrakt z Panax notoginseng a Astragalus membranaceus je za posudzovaných podmienok použitia v súlade s článkom 12 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2015/2283.

(9)

Úrad vo svojom stanovisku usúdil, že toxikologické údaje získané z 28-dňovej štúdie orálnej toxicity po opakovanej dávke AstraGinTM žalúdočnou sondou u potkanov (5), zo skúšky bakteriálnej reverznej mutácie (Amesov test) pre AstraGinTM (6), z 90-dňovej štúdie orálnej toxicity po opakovanej dávke Astragin® u potkanov kmeňa Wistar (7), z mikronukleového testu in vitro v bunkách CHO-K1 uskutočneného s extraktom z Panax notoginseng, na ktorý sa vzťahujú práva priemyselného vlastníctva (8), a z mikronukleového testu in vitro v bunkách CHO-K1 uskutočneného s extraktom z Astragalus membranaceus (9) slúžili ako základ na stanovenie bezpečnosti novej potraviny. Preto možno konštatovať, že k záverom o bezpečnosti extraktu z Panax notoginseng a Astragalus membranaceus by nebolo možné dospieť bez údajov z nezverejnených správ o týchto štúdiách.

(10)

V nadväznosti na stanovisko úradu Komisia požiadala žiadateľa, aby podrobnejšie objasnil odôvodnenie poskytnuté v súvislosti s jeho tvrdením, ktoré je predmetom priemyselného vlastníctva, týkajúcim sa 28-dňovej štúdie orálnej toxicity po opakovanej dávke AstraGinTM žalúdočnou sondou u potkanov, skúšky bakteriálnej reverznej mutácie (Amesov test) pre AstraGinTM, 90-dňovej štúdie orálnej toxicity po opakovanej dávke Astragin® u potkanov kmeňa Wistar, mikronukleového testu in vitro v bunkách CHO-K1 uskutočneného s extraktom z Panax notoginseng, na ktorý sa vzťahujú práva priemyselného vlastníctva, a mikronukleového testu in vitro v bunkách CHO-K1 uskutočneného s extraktom z Astragalus membranaceus, a aby objasnil svoje tvrdenie o výhradnom práve na používanie týchto údajov, ako sa uvádza v článku 26 ods. 2 písm. b) nariadenia (EÚ) 2015/2283.

(11)

Žiadateľ vyhlásil, že v čase podania žiadosti bol držiteľom výhradného práva na používanie informácií obsiahnutých v týchto štúdiách, ktoré sú predmetom priemyselného vlastníctva. Z tohto dôvodu tretie strany k týmto štúdiám nemajú zákonný prístup, ani ich nemôžu využívať či odkazovať na údaje v nich uvedené.

(12)

Komisia posúdila všetky informácie, ktoré poskytol žiadateľ, a usúdila, že žiadateľ dostatočne preukázal splnenie požiadaviek stanovených v článku 26 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2015/2283. Toxikologické údaje zo štúdií obsiahnutých v spise žiadateľa, ktoré slúžili úradu ako základ na stanovenie bezpečnosti novej potraviny a na vyvodenie jeho záverov o bezpečnosti extraktu z Panax notoginseng a Astragalus membranaceus a bez ktorých by úrad nemohol novú potravinu posúdiť, by preto úrad nemal použiť v prospech žiadneho následného žiadateľa počas piatich rokov od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia. Umiestnenie extraktu z Panax notoginseng a Astragalus membranaceus na trh Únie ako novej potraviny by sa teda v danom období malo obmedzovať na súčasného žiadateľa.

(13)

Obmedzenie povolenia extraktu z Panax notoginseng a Astragalus membranaceus a používania štúdií obsiahnutých v spise žiadateľa na výhradné použitie žiadateľom však nebráni iným žiadateľom v tom, aby požiadali o povolenie umiestniť na trh rovnakú novú potravinu, pokiaľ sa ich žiadosť zakladá na zákonne získaných informáciách, ktoré slúžia ako podklad na získanie povolenia podľa nariadenia (EÚ) 2015/2283.

(14)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá,

(1)

V nariadení (EÚ) 2015/2283 sa stanovuje, že na trh v Únii možno umiestňovať iba nové potraviny, ktoré sú povolené a zaradené do únijného zoznamu.

(2)

V súlade s článkom 8 nariadenia (EÚ) 2015/2283 bolo prijaté vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2017/2470 (2), ktorým sa zriaďuje únijný zoznam povolených nových potravín.

(3)

Vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2019/760 (3) sa v súlade s nariadením (EÚ) 2015/2283 povolilo umiestnenie biomasy kvasiniek Yarrowia lipolytica na trh ako novej potraviny na použitie vo výživových doplnkoch v zmysle vymedzenia v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2002/46/ES (4), okrem výživových doplnkov pre dojčatá a malé deti.

(4)

Spoločnosť Skotan S.A. (ďalej len „žiadateľ“) predložila Komisii 22. augusta 2018 v súlade s článkom 10 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2015/2283 žiadosť o umiestnenie biomasy kvasiniek Yarrowia lipolytica s obsahom chrómu ako novej potraviny na trh Únie. Žiadateľ požiadal o schválenie biomasy kvasiniek Yarrowia lipolytica obohatenej o chróm ako novej potraviny na použitie vo výživových doplnkoch, okrem výživových doplnkov pre dojčatá a malé deti. Najvyššie prípustné množstvá navrhované žiadateľom sú 2 g denne pre deti vo veku od 3 do 9 rokov a 4 g denne pre dospievajúcich a dospelých.

(5)

V súlade s článkom 10 ods. 3 nariadenia (EÚ) 2015/2283 sa Komisia 18. februára 2019 obrátila na Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (ďalej len „úrad“) a požiadala ho, aby vykonal posúdenie biomasy kvasiniek (Yarrowia lipolytica) s obsahom chrómu ako novej potraviny a vydal vyplývajúce vedecké stanovisko.

(6)

Úrad prijal 23. januára 2020„Vedecké stanovisko k bezpečnosti biomasy kvasiniek Yarrowia lipolytica s obsahom chrómu ako novej potraviny podľa nariadenia (EÚ) 2015/2283“ (5). Uvedené stanovisko spĺňa požiadavky článku 11 nariadenia (EÚ) 2015/2283.

(7)

V uvedenom stanovisku úrad dospel k záveru, že biomasa s obsahom chrómu (Yarrowia lipolytica) je pri navrhovaných spôsoboch použitia a navrhovaných množstvách bezpečná, ak sa používa vo výživových doplnkoch určených pre bežnú populáciu vo veku nad 3 roky.

(8)

Stanovisko úradu poskytuje dostatočné dôvody na to, aby bolo možné stanoviť, že biomasa kvasiniek (Yarrowia lipolytica) s obsahom chrómu za navrhovaných podmienok použitia je v súlade s článkom 12 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2015/2283.

(9)

Nariadenie (EÚ) 2017/2470 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(10)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá,

(1)

Nariadením (ES) č. 1331/2008 sa stanovujú opatrenia postupu aktualizácie zoznamov látok, ktorých uvádzanie na trh je v Únii schválené v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1333/2008 (2), nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1332/2008 (3) a nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1334/2008 (4) (ďalej len „sektorálne potravinárske právne predpisy“).

(2)

V nariadení Komisie (EÚ) č. 234/2011 (5) sa stanovujú ustanovenia, pokiaľ ide o obsah, vypracovanie a predkladanie žiadostí o aktualizáciu zoznamov Únie v rámci každého sektorálneho potravinárskeho právneho predpisu. V uvedenom nariadení sa stanovujú podrobné opatrenia na kontrolu platnosti žiadostí o prídavné látky v potravinách, potravinárske enzýmy a potravinárske arómy a druhy informácií, ktoré by sa mali zahrnúť do stanoviska Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (ďalej len „úrad“).

(3)

Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1381 (6) sa zmenilo nariadenie (EÚ) č. 178/2002 (7) a nariadenie (ES) č. 1331/2008. Tieto zmeny sú zamerané na posilnenie transparentnosti a udržateľnosti hodnotenia rizika EÚ vo všetkých oblastiach potravinového reťazca, v ktorých úrad poskytuje vedecké hodnotenie rizika, a to aj v oblasti potravinárskych prídavných látok, potravinárskych enzýmov a potravinárskych aróm.

(4)

Pokiaľ ide o umiestnenie prídavných látok v potravinách, potravinárskych enzýmov a potravinárskych aróm a zložiek s aromatickými vlastnosťami na použitie v potravinách na trh, zmenami nariadenia (ES) č. 178/2002 sa zaviedli nové ustanovenia, ktoré sa okrem iného týkajú: všeobecného poradenstva poskytnutého zamestnancami úradu pred predložením žiadosti, a to na žiadosť potenciálneho žiadateľa, a povinnosti oznamovať štúdie, ktoré zadali alebo vykonali prevádzkovatelia podnikov na podporu žiadosti, a dôsledkov nedodržania tejto povinnosti. Zaviedli sa v ňom aj ustanovenia o zverejňovaní všetkých vedeckých údajov, štúdií a iných informácií podporujúcich žiadosti zo strany úradu s výnimkou dôverných informácií v ranom štádiu procesu hodnotenia rizika, po ktorých nasledovala konzultácia s tretími stranami. Zmenami sa takisto stanovujú osobitné procedurálne požiadavky na predkladanie žiadostí o zachovanie dôvernosti a ich posúdenie úradom v súvislosti s informáciami, ktoré predložil žiadateľ, ak Komisia žiada úrad o stanovisko.

(5)

Nariadením (EÚ) 2019/1381 sa zmenilo aj nariadenie (ES) č. 1331/2008 s cieľom zahrnúť ustanovenia, ktorými sa zabezpečí súlad s úpravami nariadenia (ES) č. 178/2002 a zohľadnia sa špecifickosti odvetvia, pokiaľ ide o dôverné informácie.

(6)

Vzhľadom na rozsah a uplatňovanie všetkých týchto zmien by sa nariadenie (EÚ) č. 234/2011 malo upraviť tak, aby zohľadňovalo zmeny, pokiaľ ide o obsah, vypracovanie a predkladanie žiadostí o aktualizáciu zoznamov Únie v rámci každého sektorálneho potravinárskeho právneho predpisu, opatrenia týkajúce sa kontroly platnosti žiadostí a informácie, ktoré by mali byť zahrnuté v stanovisku úradu. V nariadení (EÚ) č. 234/2011 by sa mal predovšetkým uviesť odkaz na štandardné formáty údajov a malo by sa v ňom vyžadovať, aby žiadosti obsahovali informácie preukazujúce súlad s notifikačnou povinnosťou stanovenou v článku 32b nariadenia (ES) č. 178/2002. Takisto by sa v ňom malo objasniť, že posúdenie súladu s notifikačnou povinnosťou je súčasťou overovania platnosti žiadosti.

(7)

Okrem toho vzhľadom na skutočnosť, že úrad je zodpovedný za správu databázy štúdií v súlade s článkom 32b nariadenia (ES) č. 178/2002, Komisia by mala mať takisto možnosť konzultovať úrad v rámci overovania platnosti žiadostí s cieľom uistiť sa, že žiadosť spĺňa príslušné požiadavky stanovené v uvedenom článku.

(8)

Ak sa počas hodnotenia rizika v súlade s článkom 32c ods. 2 nariadenia (ES) č. 178/2002 vykonávajú verejné konzultácie, stanovisko úradu by malo obsahovať aj výsledky týchto konzultácií v súlade s požiadavkami na transparentnosť, ktorým úrad podlieha.

(9)

Toto nariadenie by sa malo uplatňovať od 27. marca 2021 a na žiadosti predložené od uvedeného dátumu, t. j. od dátumu uplatňovania nariadenia (EÚ) 2019/1381.

(10)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá,

(1)

V nariadení (EÚ) 2015/2283 sa stanovujú pravidlá umiestňovania nových potravín na trh v Únii a ich používania v Únii.

(2)

Vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2017/2468 (2) sa stanovujú požiadavky administratívneho a vedeckého charakteru na tradičné potraviny z tretích krajín.

(3)

Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1381 (3) bolo zmenené nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 (4) a nariadenie (EÚ) 2015/2283. Uvedené zmeny sú zamerané na posilnenie transparentnosti a udržateľnosti hodnotenia rizika EÚ vo všetkých oblastiach potravinového reťazca, v ktorých Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (ďalej len „úrad“) poskytuje vedecké hodnotenie rizika, a to aj v oblasti tradičných potravín z tretích krajín.

(4)

Pokiaľ ide o uvádzanie tradičných potravín z tretích krajín na trh, zmenami nariadenia (ES) č. 178/2002 boli zavedené nové ustanovenia týkajúce sa okrem iného: všeobecného poradenstva poskytnutého zamestnancami úradu pred predložením žiadosti, a to na žiadosť potenciálneho žiadateľa alebo oznamovateľa, a povinnosti oznamovať štúdie, ktoré zadali alebo vykonali prevádzkovatelia podnikov na podporu žiadosti alebo oznámenia, a dôsledkov nedodržania tejto povinnosti. Zaviedli sa v ňom aj ustanovenia, podľa ktorých úrad musí zverejniť všetky vedecké údaje, štúdie a iné informácie podporujúce žiadosti s výnimkou dôverných informácií v ranom štádiu procesu hodnotenia rizika, po ktorých nasleduje konzultácia s tretími stranami. Zmenami sa takisto stanovili osobitné procedurálne požiadavky na predkladanie žiadostí o zachovanie dôvernosti a ich posúdenie úradom v súvislosti s informáciami, ktoré predložil žiadateľ, ak Komisia žiada úrad o stanovisko.

(5)

Nariadením (EÚ) 2019/1381 bolo takisto zmenené nariadenie (EÚ) 2015/2283, a to zavedením povinnosti pre úrad, aby zverejňoval oznámenia, ak predkladá riadne odôvodnené námietky k bezpečnosti, a zahrnutím ustanovení, ktorými sa zabezpečuje súlad s úpravami nariadenia (ES) č. 178/2002 a zohľadňujú sa sektorové špecifiká, pokiaľ ide o dôverné informácie.

(6)

Vzhľadom na rozsah a uplatňovanie všetkých týchto zmien by sa vykonávacie nariadenie (EÚ) 2017/2468 malo upraviť tak, aby zohľadňovalo zmeny, pokiaľ ide o obsah, vypracovanie a predkladanie oznámení a žiadostí uvedené v článkoch 14 a 16 nariadenia (EÚ) 2015/2283, opatrenia týkajúce sa overovania platnosti oznámení a žiadostí a informácie, ktoré by mali byť zahrnuté v stanovisku úradu. Konkrétne by vykonávacie nariadenie (EÚ) 2017/2468 malo odkazovať na štandardné formáty údajov a vyžadovať, aby sa v žiadostiach uvádzali informácie preukazujúce súlad s oznamovacou povinnosťou stanovenou v článku 32b nariadenia (ES) č. 178/2002. Malo by sa v ňom tiež objasniť, že posúdenie súladu s oznamovacou povinnosťou je súčasťou overovania platnosti žiadosti.

(7)

Okrem toho vzhľadom na skutočnosť, že úrad je zodpovedný za správu databázy štúdií v súlade s článkom 32b nariadenia (ES) č. 178/2002, Komisia by mala mať možnosť konzultovať s úradom v rámci overovania platnosti oznámení a žiadostí, najmä s cieľom uistiť sa, že oznámenie alebo žiadosť spĺňajú príslušné požiadavky stanovené v uvedenom článku.

(8)

Ak sa počas hodnotenia rizika v súlade s článkom 32c ods. 2 nariadenia (ES) č. 178/2002 vykonávajú verejné konzultácie, stanovisko úradu by malo obsahovať aj výsledky týchto konzultácií v súlade s požiadavkami na transparentnosť, ktorým úrad podlieha.

(9)

Toto nariadenie by sa malo uplatňovať od 27. marca 2021, a to na oznámenia a žiadosti predložené od uvedeného dátumu, ktorý je dátumom uplatňovania nariadenia (EÚ) 2019/1381.

(10)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá,

(1)

V článku 7 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2019/2072 (2) v spojení s prílohou VI k uvedenému nariadeniu sa stanovuje zoznam rastlín, rastlinných produktov a iných predmetov, ktorých uvedenie na územie Únie je zakázané, spolu s tretími krajinami, skupinami tretích krajín alebo osobitnými oblasťami tretích krajín, na ktoré sa vzťahuje zákaz podľa článku 40 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2016/2031.

(2)

V článku 8 ods. 1 vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2019/2072 v spojení s prílohou VII k uvedenému nariadeniu sa stanovuje zoznam rastlín, rastlinných produktov a iných predmetov s pôvodom v tretích krajinách a zodpovedajúce osobitné požiadavky na ich uvedenie na územie Únie podľa článku 41 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2016/2031.

(3)

V článku 8 ods. 2 vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2019/2072 v spojení s prílohou VIII k uvedenému nariadeniu sa ďalej stanovuje zoznam rastlín, rastlinných produktov a iných predmetov s pôvodom na území Únie a zodpovedajúce osobitné požiadavky na ich premiestňovanie v rámci územia Únie podľa článku 41 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2016/2031.

(4)

Od prijatia vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2019/2072 sa ukázalo, že v niektorých výnimočných prípadoch treba prijať určité vykonávacie akty, ktorými sa stanovujú dočasné zákazy alebo osobitné požiadavky týkajúce sa uvedenia určitých rastlín, rastlinných produktov alebo iných predmetov na územie Únie alebo ich premiestňovania v rámci územia Únie podľa článku 28 ods. 1, článku 30 ods. 1, článku 40 ods. 2, článku 41 ods. 2, článku 42 ods. 3, článku 42 ods. 4 alebo článku 49 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2016/2031 s cieľom riešiť konkrétne rastlinolekárske riziká, ktoré neboli dostatočne posúdené. Umožní to ďalšie posúdenie rastlinolekárskych rizík, ktoré sa riešia uvedenými zákazmi alebo osobitnými požiadavkami, s cieľom určiť ich rastlinolekársky stav.

(5)

V článkoch 7 a 8 vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2019/2072 by sa preto malo uviesť, že príslušné zákazy alebo osobitné požiadavky sa majú uplatňovať bez toho, aby boli dotknuté uvedené akty.

(6)

Vykonávacie nariadenie (EÚ) 2019/2072 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(7)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá,

(1)

Rada podľa článku 6 ods. 1 jednotnej akcie 2008/851/SZBP poverila Politický a bezpečnostný výbor prijímať príslušné rozhodnutia o vymenovaní veliteľa ozbrojených síl EÚ pre vojenskú operáciu Európskej únie na podporu odradzovania od pirátskych činov a ozbrojených lúpeží pri somálskom pobreží, prevencie pred nimi a ich potláčania (ďalej len „Atlanta“).

(2)

Politický a bezpečnostný výbor prijal 25. júna 2020 rozhodnutie (SZBP) 2020/895 (2), ktorým bol kontraadmirál Riccardo MARCHIÒ vymenovaný za veliteľa ozbrojených síl EÚ pre Atalanta.

(3)

Veliteľ operácie EÚ odporučil, aby bol za nového veliteľa ozbrojených síl EÚ pre Atalanta od 3. decembra 2020 vymenovaný kapitán Diogo ARROTEIA.

(4)

Vojenský výbor EÚ 22. októbra 2020 podporil uvedené odporúčanie.

(5)

Rozhodnutie (SZBP) 2020/895 by sa preto malo zrušiť.

(6)

V súlade s článkom 5 Protokolu č. 22 o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o fungovaní Európskej únie, sa Dánsko nezúčastňuje na vypracovaní a vykonávaní rozhodnutí a opatrení Európskej únie s obrannými dôsledkami,

(1)

Komisii bola doručená 28. novembra 2014 formálna sťažnosť, ktorú predložil nemecký výrobca skla GMB Glasmanufaktur Brandenburg GmbH (ďalej len „GMB“) a jeho materská spoločnosť Interfloat Corporation (ďalej len „Interfloat Group“) registrovaná v Lichtenštajnsku (ďalej spolu len „sťažovateľ“). Sťažovateľ tvrdil, že jeho priamy konkurent, spoločnosť Ducatt NV (ďalej len „spoločnosť Ducatt“), poberal neoprávnenú štátnu pomoc, ktorá bola nezlučiteľná s vnútorným trhom, od Flámskeho regiónu v Belgicku.

(2)

Komisia listom z 19. mája 2016 informovala Belgicko, že rozhodla o začatí konania stanoveného v článku 108 ods. 2 prvom pododseku Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“), pokiaľ ide o údajnú štátnu pomoc poskytnutú spoločnosti Ducatt (ďalej len „rozhodnutie o začatí konania“).

(3)

Rozhodnutie o začatí konania bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie (2). Komisia vyzvala zainteresované strany, aby predložili pripomienky k opatreniam uvedeným v rozhodnutí o začatí konania.

(4)

Belgické orgány predložili svoje pripomienky týkajúce sa rozhodnutia o začatí konania 20. júna 2016 (3) a 19. júla 2016.

(5)

Komisii boli doručené pripomienky od sťažovateľa 17. júna 2016, 18. augusta 2016, 13. septembra 2016 a 6. októbra 2016. Postúpila ich belgickým orgánom, ktoré k nim predložili pripomienky listom z 23. januára 2017.

(6)

30. januára 2017 Komisia požiadala Belgicko o dodatočné informácie, belgické orgány ich predložili 27. marca 2017.

(7)

Belgické orgány 14. júna 2017 informovali Komisiu o konkurze spoločnosti Ducatt k 20. máju 2017, Komisia sa následne stretla so zástupcami Belgicka 23. júna 2017.

(8)

Komisia sa 5. júla 2017 stretla so sťažovateľom a jeho právnymi zástupcami.

(9)

Belgické orgány 10. júla 2017 predložili Komisii dodatočné informácie, o ktoré požiadala na stretnutí 23. júna 2017.

(10)

Komisia požiadala Belgicko o ďalšie informácie 20. novembra 2017, 22. júna 2018 a 31. januára 2020. Belgické orgány odpovedali 15. decembra 2017, 27. augusta 2018, 4. marca 2020 a 12. mája 2020.

(11)

Komisia požiadala o dodatočné informácie aj správcov konkurznej podstaty spoločnosti Ducatt, a to 18. júla 2017, 25. júla 2017, 7. a 9. marca 2018, 16. mája 2018 a 28. januára 2019. Správcovia odpovedali 22. júla 2017, 6. marca 2018, 9. marca 2018, 30. marca 2018, 30. mája 2018 a 29. januára 2019.

(12)

Komisia korešpondovala so sťažovateľom aj v týchto listoch: boli jej doručené listy od sťažovateľa 3. apríla 2018, 2. apríla 2019 a 26. januára 2020, odpovedala na ne 24. apríla 2018, 6. mája 2019 a 10. februára 2020. Medzi Komisiou a sťažovateľom sa takisto uskutočnili dva telefonické hovory, 26. júla 2018 a 27. marca 2019.

(13)

Komisii bol 26. marca 2020 doručený list od sťažovateľa s formálnou žiadosťou konať podľa článku 265 ods. 2 ZFEÚ.

(14)

Spoločnosť Ducatt je spin-off spoločnosťou zo spoločnosti Emgo NV (ďalej len „Emgo“), ktorá je spoločným podnikom s účasťou 50/50 spoločností Philips a Osram, ktorý bol založený v roku 1966 ako výrobca sklenených bánk na výrobu žiaroviek a sklenených trubičiek na výrobu žiariviek. Spoločnosť Ducatt bola založená v novembri 2010 (vtedajším) manažérom pre inovácie spoločnosti Emgo (prostredníctvom spoločnosti Vercundus BVBA) a (vtedajším) manažérom pre financie a účtovníctvo spoločnosti Emgo (prostredníctvom spoločnosti ArsiCO BVBA).

(15)

V dôsledku zmien v právnych predpisoch Európskej únie, ktoré zakazujú predaj žiaroviek od 1. septembra 2009, bol podnik so sklenými žiarovkami Emgo rozdelený a zlúčený so spoločnosťou Ducatt v januári 2011 s cieľom zachovať pracovné miesta a chrániť svoje know how v odvetví výroby skla. Cieľom manažmentu spoločnosti Ducatt bolo vstúpiť na trh so sklom pre solárne panely a od roku 2011 začala spoločnosť významne investovať do potrebných strojov.

(16)

Okrem dvoch zakladajúcich spoločností, Vercundus BVBA a ArsiCO BVBA, spoločnosť Ducatt do rôznej miery spoluvlastnia alebo spoluvlastnili tieto právne subjekty: Limburgse Reconversie Maatschappij („LRM“), Participatie Maatschappij Vlaanderen („PMV“), Capricorn Cleantech Fund („CCF“), Quest for Growth („QFG“), Belfius, VF Capital („VFC“), VMF a Aro. Okrem toho určitý počet akcií istý čas vlastnila fyzická osoba, konkrétne […] (*).

(17)

Sťažovateľ je výrobca skla pre solárne panely a priamy konkurent údajného príjemcu pomoci, spoločnosti Ducatt. Sťažovateľ tvrdí, že spoločnosti Ducatt bola poskytnutá neoprávnená štátna pomoc vo výške približne 70 miliónov EUR, ktorá je nezlučiteľná s vnútorným trhom, od štátom vlastnenej banky Belfius a od dvoch investičných spoločností, LRM a PMV, ktoré sú vo vlastníctve Flámskeho regiónu.

(18)

Podľa sťažovateľa mala údajná pomoc formu poskytnutia úverov a navýšenia kapitálu za netrhových podmienok v čase založenia spoločnosti Ducatt v roku 2011. Táto pomoc bola použitá na vytvorenie spoločnosti a spustenie jej výroby a na priebežné pokrývanie jej strát.

(19)

Komisia začala formálne vyšetrovacie konanie s cieľom posúdiť, či tieto opatrenia v prospech spoločnosti Ducatt predstavovali štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ, a ak áno, či boli zlučiteľné s vnútorným trhom.

(20)

V rozhodnutí o začatí konania Komisia vyjadrila pochybnosti, či boli tieto navýšenia kapitálu spoločnosťami LRM a PMV vo výške 32,44 milióna EUR poskytnuté za trhových podmienok:

(21)

V rozhodnutí o začatí konania Komisia vyjadrila pochybnosti, či okrem úverov konvertovaných na kapitál, ako je uvedené v predchádzajúcom odôvodnení (20), boli tieto úvery od spoločností LRM a PMV vo výške […] EUR poskytnuté za trhových podmienok:

(22)

V rozhodnutí o začatí konania Komisia vyjadrila okrem iného pochybnosti, či sa navýšenie kapitálu a reštrukturalizácia akcionárskych úverov v novembri 2015 uskutočnili za trhových podmienok. Išlo na jednej strane o navýšenie kapitálu v hotovosti spoločnosťou LRM vo výške […] EUR (nad rámec konverzie […] EUR z úveru 13) a na druhej strane o prevzatie nesplatených častí úveru 10 od ďalších strán spoločnosťou LRM, ako aj o odpísanie častí istín a úrokov z úverov 10, 11 a 12 spoločnosťou LRM.

(23)

11. mája 2017 bola vyhlásená platobná neschopnosť spoločnosti Solarworld, hlavného zákazníka spoločnosti Ducatt, ktorý generoval približne 30 % obratu spoločnosti Ducatt.

(24)

Správna rada spoločnosti Ducatt následne 20. mája 2017 rozhodla o začatí konkurzného konania spoločnosti Ducatt. Na spoločnosť Ducatt bol 20. mája 2017 vyhlásený konkurz na základe súdneho rozhodnutia v konkurznom konaní vydaného Obchodným súdom mesta Hasselt 23. mája 2017, ktorý takisto vymenoval troch správcov konkurznej podstaty.

(25)

V júli 2017 bola s konečnou platnosťou ukončená všetka obchodná činnosť spoločnosti Ducatt, a to po vypovedaní zmlúv všetkým jej zamestnancom a po zastavení výroby (4).

(26)

Keďže neboli predložené žiadne ponuky na odkúpenie aktivít spoločnosti Ducatt s predpokladom nepretržitého pokračovania v činnosti, v auguste 2017 správcovia konkurznej podstaty odpredali aktíva, ktoré neboli spojené s výrobou (nábytok, počítače, náhradné diely, dopravné zariadenia, zásoby, obalový materiál, čistiace stroje atď.) prostredníctvom online aukcie viacerým rôznym kupcom.

(27)

Hlavné výrobné aktíva si spoločnosť Ducatt prenajímala formou lízingu od tretích strán, ktoré si v dôsledku konkurzu tieto výrobné aktíva prevzali. Konkrétne, priestory a časť strojov (výrobná hala so sklárskou pecou, kancelárie a logistické priestory) boli prevzaté lízingovou spoločnosťou LRM Lease NV, kým linky na spracovanie skla (pre sklo zo sklenárskej pece) boli prevzaté lízingovými spoločnosťami ING Equipment Lease, KBC Lease a ES Finance.

(28)

Podľa informácií, ktoré poskytlo Belgicko, sú výrobné priestory a kancelárie v súčasnosti prázdne, kým časti logistických priestorov sa prenajímajú rôznym logistickým spoločnostiam ako skladovacie priestory. V pláne je zbúranie výrobnej haly spolu s kanceláriami s cieľom rekultivovať pozemok, na ktorom sú vybudované, a naďalej prenajímať priestory logistickým spoločnostiam. Sklárska pec bola odstránená z výrobnej haly a bola demontovaná, pričom kamenné časti pece sa predali cez online aukciu uchádzačom s najvyššou ponukou a ďalšie komponenty pece boli vyradené po neúspešných pokusoch predať ich cez online aukciu.

(29)

Belgicko preukázalo, že záväzky spoločnosti Ducatt v konkurze dosahujú výšku asi 33,8 milióna EUR, pričom výška záväzkov spoločnosti Ducatt voči prednostným veriteľom (prevažne voči personálu, sociálnej poisťovni, bankám a lízingovým spoločnostiam) dosahuje 14,3 milióna EUR. Aktíva spoločnosti Ducatt v konkurze dosahujú výšku približne 3,6 milióna EUR.

(30)

Okrem toho, ak by aj Komisia považovala štátnu pomoc Belgicka pre spoločnosť Ducatt za neoprávnenú a nezlučiteľnú s vnútorným trhom a nariadila by vrátenie takejto štátnej pomoci, nárok Belgicka na vrátenie štátnej pomoci v rámci konkurzného konania spoločnosti Ducatt by nebol podľa belgických zákonov o platobnej neschopnosti preferenčný. Keďže aktíva zďaleka nepostačujú na vyplatenie prednostných veriteľov, nie je realistické predpokladať, že by mohli byť uspokojené neprednostné pohľadávky, a to ani čiastočne.

(31)

Nevyhnutnú likvidáciu spoločnosti Ducatt odsúva len množstvo prebiehajúcich právnych konaní, ktoré sa týkajú nárokov veriteľov a niektorých zamestnancov. Výsledok týchto konaní nezmení nič na tom, že súhrn prednostných nárokov prevyšuje aktíva spoločnosti Ducatt.

(32)

Komisia pripomína, že podľa článku 107 a článku 108 ZFEÚ je účelom právomocí Komisie zabrániť poskytnutiu pomoci nezlučiteľnej s vnútorným trhom. Pokiaľ ide o vymáhanie pomoci, súd zastáva vo svojej jurisprudencii stabilne stanovisko, že účelom právomoci Komisie nariadiť členským štátom vymáhanie pomoci, ktorú Komisia považuje za nezlučiteľnú s vnútorným trhom, je obnoviť situáciu pred udelením štátnej pomoci, ktorá je nezlučiteľná s vnútorným trhom (5).

(33)

Inými slovami, jedným z cieľov kontroly štátnej pomoci je zabrániť poskytovaniu štátnej pomoci, ktorá je neoprávnená alebo nezlučiteľná s vnútornými trhom. Ďalším cieľom je zabezpečiť, aby sa obnovila situácia pred narušením hospodárskej súťaže v dôsledku štátnej pomoci nezlučiteľnej s vnútorným trhom.

(34)

V tomto prípade nie je možné poskytnúť spoločnosti Ducatt už žiadnu pomoc. Rozhodnutie, v ktorom sa vyhlasujú už poskytnuté opatrenia za nezlučiteľné s vnútorným trhom a nariaďuje sa vrátenie pomoci, by v žiadnom prípade neviedlo k vráteniu pomoci (takéto vrátenie je zjavne nemožné) a nemalo by žiadny vplyv na platbu nárokov ďalších veriteľov.

(35)

Konkrétnejšie Komisia poznamenáva, že obchodná činnosť spoločnosti Ducatt bola s konečnou platnosťou ukončená v dôsledku i) vypovedania všetkých zmlúv so zamestnancami spoločnosti Ducatt, ktorí sú teraz prevažne zamestnaní u iných zamestnávateľov; ii) demontovania výrobných zariadení spoločnosti Ducatt a predaja všetkých jej aktív, ktoré nesúvisia s výrobou, viacerým rôznym kupcom.

(36)

Komisia navyše poznamenáva, že hlavné výrobné aktívum spoločnosti Ducatt, konkrétne sklárska pec, ktorú prevzala spoločnosť LRM Lease, bola demontovaná, a preto ju už nie je možné ponúknuť žiadnemu prevádzkovateľovi na trhu, a zároveň priestory, ktoré prevzala spoločnosť LRM Lease, sa nepoužívajú na účely týkajúce sa obchodnej činnosti spoločnosti Ducatt. Komisia napokon poznamenáva, že linky na spracovanie skla sú v držbe súkromných spoločností nezávislých od spoločnosti Ducatt a Flámskeho regiónu, ktorých obchodnou stratégiou je prenájom majetku a nie vykonávanie výrobnej činnosti porovnateľnej s činnosťou spoločnosti Ducatt. Z uvedených dôvodov sa Komisia domnieva, že je možné vylúčiť možnosť, že by iný podnik pokračoval v obchodnej činnosti spoločnosti Ducatt.

(37)

Komisia ďalej poznamenáva, že príkaz na vymáhanie štátnej pomoci by nemal žiadny vplyv na platbu pohľadávok štátnej pomoci, ani žiadnych iných pohľadávok. Podľa belgických zákonov o konkurze by žiadosť o vrátenie štátnej pomoci v prípade záporného rozhodnutia Komisie týkajúceho sa vrátenia bola zaznamenaná ako nárok neprednostného veriteľa v rámci záväzkov spoločnosti Ducatt. Prednostné nároky veriteľov spoločnosti Ducatt v konkurznom konaní výrazne prevyšujú výšku aktív spoločnosti Ducatt v konkurze. Preto aj keby Komisia zistila, že spoločnosť Ducatt dostala protiprávnu a s vnútorným trhom nezlučiteľnú štátnu pomoc, nebolo by možné na základe tohto rozhodnutia ju vymáhať a rozhodnutie by nijako neovplyvnilo výsledok úhrady pohľadávok neprednostných veriteľov spoločnosti Ducatt.

(38)

Jediným dôvodom zachovania spoločnosti Ducatt bez toho, aby vykonávala akúkoľvek obchodnú činnosť, je že sa čaká na výsledky niekoľkých prebiehajúcich právnych konaní týkajúcich sa pohľadávok veriteľov a zamestnancov. Po skončení týchto konaní bude spoločnosť Ducatt nevyhnutne zlikvidovaná a vymazaná z obchodného registra.

(39)

Za týchto okolností by rozhodnutie Komisie, ktorým by kvalifikovala dotknuté opatrenia ako nezlučiteľnú pomoc, nemalo žiadny praktický účinok a formálne vyšetrovacie konanie začaté podľa článku 108 ods. 2 prvého pododseku ZFEÚ v súvislosti s dotknutými opatreniami už neslúži žiadnemu účelu,