7.10.2020

Úradný vestník Európskej únie

L 325/26

VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2020/1408

zo 6. októbra 2020,

ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo a s konečnou platnosťou vyberá predbežné clo uložené na dovoz určitých plechov a zvitkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za tepla s pôvodom v Indonézii, Čínskej ľudovej republike a na Taiwane

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1036 z 8. júna 2016 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskej únie (1) (ďalej len „základné nariadenie“), a najmä na jeho článok 9 ods. 4,

keďže:

1. POSTUP

1.1. Začatie

(1)

Dňa 12. augusta 2019 Európska komisia (ďalej len „Komisia“) začala antidumpingové prešetrovanie týkajúce sa dovozu určitých plechov a zvitkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za tepla (ďalej len „prešetrovaný výrobok“) s pôvodom v Indonézii, Čínskej ľudovej republike (ďalej len „ČĽR“ alebo „Čína“) a na Taiwane (ďalej len „dotknuté krajiny“) do Únie na základe článku 5 nariadenia (EÚ) 2016/1036. Komisia uverejnila oznámenie o začatí konania v Úradnom vestníku Európskej únie (2) (ďalej len „oznámenie o začatí konania“).

(2)

Komisia začala prešetrovanie na základe podnetu, ktorý 28. júna 2019 podalo Európske združenie oceliarskeho priemyslu (ďalej len „Eurofer“ alebo „navrhovateľ“) v mene štyroch výrobcov z Únie zastupujúcich celkovú výrobu prešetrovaného výrobku v Únii. Podnet obsahoval dôkazy o existencii dumpingu v dotknutých krajinách a výslednej značnej ujme, ktoré boli dostatočné na odôvodnenie začatia prešetrovania.

1.2. Registrácia

(3)	Komisia vykonávacím nariadením (EÚ) 2020/104 (3) zaviedla registráciu dovozu prešetrovaného výrobku s pôvodom v dotknutých krajinách a odosielaného z dotknutých krajín. Registrácia dovozu sa skončila nadobudnutím účinnosti predbežných opatrení uvedených v odôvodnení 5.

1.3. Predbežné opatrenia

(4)

V súlade s článkom 19a základného nariadenia Komisia 18. marca 2020 poskytla stranám súhrn navrhovaných ciel a podrobné údaje o výpočte dumpingových rozpätí a rozpätí primeraných na odstránenie ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie. Zainteresované strany boli vyzvané, aby sa do troch pracovných dní vyjadrili k správnosti výpočtov. Na základe doručených pripomienok boli opravené výpočty v prípade jedného taiwanského vyvážajúceho výrobcu. Na základe pripomienok, ktoré predložili indonézski a čínski vyvážajúci výrobcovia, nedošlo k zmene výpočtov.

(5)	Dňa 8. apríla 2020 Komisia uložila vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2020/508 (4) (ďalej len „predbežné nariadenie“) na dovoz plechov a zvitkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za tepla s pôvodom v Indonézii, ČĽR a na Taiwane do Únie predbežné antidumpingové clo.

(6)

Ako je uvedené v odôvodnení 27 predbežného nariadenia, prešetrovanie dumpingu a ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. júla 2018 do 30. júna 2019 (ďalej len „obdobie prešetrovania“ alebo „OP“) a preskúmanie trendov relevantných z hľadiska posúdenia ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2016 do konca obdobia prešetrovania (ďalej len „posudzované obdobie“).

1.4. Ďalší postup

(7)

Po poskytnutí informácií o základných skutočnostiach a úvahách, na základe ktorých bolo uložené predbežné antidumpingové clo (ďalej len „predbežné poskytnutie informácií“), navrhovateľ, jeden používateľ dotknutého výrobku, jedno združenie dovozcov, dvaja indonézski, traja čínski a dvaja taiwanskí vyvážajúci výrobcovia, ako aj čínska a indonézska vláda písomne vyjadrili svoje stanoviská k predbežným zisteniam v lehote stanovenej v článku 2 ods. 1 predbežného nariadenia.

(8)

Stranám, ktoré o to požiadali, bola poskytnutá možnosť vypočutia. Vypočutie navrhovateľa sa uskutočnilo 5. mája 2020 a vypočutie vyvážajúceho výrobcu Walsin Lihwa Co. (ďalej len „Walsin“) sa uskutočnilo 22. apríla 2020. Komisia 19. mája 2020 zaslala jednému výrobcovi z Únie dodatočné poskytnutie informácií, ktoré sa týkalo individuálneho výpočtu cieľovej ceny. Pripomienky k tomuto dodatočnému poskytnutiu informácií boli doručené 25. mája 2020.

(9)

Komisia informovala všetky zainteresované strany o základných skutočnostiach a úvahách, na základe ktorých zamýšľa uložiť konečné antidumpingové clo na dovoz plechov a zvitkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za tepla s pôvodom v Indonézii, ČĽR a na Taiwane do Únie (ďalej len „konečné poskytnutie informácií“). Všetkým stranám sa poskytla lehota, v ktorej mohli ku konečnému poskytnutiu informácií predložiť pripomienky.

(10)

Pripomienky doručili čínska a indonézska vláda, dvaja vyvážajúci výrobcovia z Indonézie, dvaja z Číny a jeden z Taiwanu, navrhovateľ a jeden používateľ. Navrhovateľ dostal možnosť dvoch vypočutí, jedno pred útvarmi Komisie a jedno 12. augusta 2020 za prítomnosti úradníka pre vypočutie. Okrem tohto vypočutia bolo navrhovateľovi umožnené aj dodatočné konečné poskytnutie informácií o prvku analýzy, ktorý sa týkal vplyvu na dodávateľské reťazce európskych spoločností v rámci testu záujmu Únie v súlade s článkom 7 ods. 2b základného nariadenia (pozri oddiel 6.2.3.3). Na základe doručených pripomienok bolo čínskym vyvážajúcim výrobcom Fujian Fuxin Special Steel Co., Ltd (ďalej len „FSS“) a Shanxi Taigang Stainless Steel Co., Ltd (ďalej len „STSS“) umožnené dodatočné konečné poskytnutie informácií o výpočte cenového podhodnotenia a predaja pod cieľovú cenu. Okrem toho boli spoločnosti FSS poskytnuté dodatočné konečné informácie s výpočtom revidovaného dumpingového rozpätia, keďže Komisia prijala tvrdenie spoločnosti uvedené v odôvodnení 143.

1.5. Výber vzorky

(11)	Keďže k výberu vzorky neboli predložené pripomienky, potvrdili sa odôvodnenia 9 až 19 predbežného nariadenia.

1.6. Obdobie prešetrovania a posudzované obdobie

(12)	Keďže neboli predložené pripomienky týkajúce sa obdobia prešetrovania a posudzovaného obdobia, potvrdilo sa odôvodnenie 26 predbežného nariadenia.

1.7. Úplnosť predbežného a konečného poskytnutia informácií

(13)

Čínsky vyvážajúci vývozca FSS požiadal o poskytnutie informácií o percentuálnom podiele predajných, všeobecných a administratívnych nákladov, ktorý bol použitý na stanovenie cieľovej ceny výrobného odvetvia Únie. Spoločnosť FSS a vyvážajúci výrobca STSS navyše požiadali o poskytnutie informácií o objemoch predaja, jednotkových predajných cenách a cenách nespôsobujúcich ujmu výrobcov z Únie, ako aj o sumách cenového podhodnotenia a predaja pod cieľovú cenu na model, pričom tvrdili, že ide o bežnú prax pri prešetrovaniach na ochranu obchodu. Uvedené tvrdenia boli zamietnuté, pretože väčšinu druhov výrobkov vyrába jeden výrobca zaradený do vzorky, prípadne dvaja takíto výrobcovia. Poskytnutie informácií o objemoch predaja alebo cenách podľa druhu výrobku by preto znamenalo zverejnenie dôverných údajov spoločnosti. Pokiaľ ide o predajné, všeobecné a administratívne náklady výrobcov zaradených do vzorky, zo samotného charakteru týchto údajov, ktoré poskytli spolupracujúci výrobcovia z Únie a ktoré overila Komisia, vyplýva, že sú dôverné, a preto ich nemožno zverejniť so zreteľom na článok 19 základného nariadenia.

(14)

Po konečnom poskytnutí informácií čínski vyvážajúci výrobcovia FSS a STSS znovu požiadali o poskytnutie ďalších podrobností o výpočte cenového podhodnotenia a predaja pod cieľovú cenu, pričom konkrétne žiadali o informácie o objemoch predaja a predajných cenách jednotlivých druhov výrobkov a o mierach cenového podhodnotenia a predaja pod cieľovú cenu za jednotlivé druhy výrobkov výrobného odvetvia Únie. Obom žiadajúcim stranám bolo v rámci obmedzení týkajúcich sa ochrany dôverných údajov poskytnutých inými stranami umožnené dodatočné poskytnutie informácií v podobe indexov alebo rozsahov. Potom už neboli doručené žiadne ďalšie pripomienky.

2. DOTKNUTÝ VÝROBOK A PODOBNÝ VÝROBOK

2.1. Tvrdenia týkajúce sa vymedzenia výrobku

(15)

Po predbežnom poskytnutí informácií používateľ Marcegaglia Specialities S.p.A. (ďalej len „Marcegaglia“) zopakoval svoje tvrdenie uvedené v odôvodnení 39 predbežného nariadenia, že čierne zvitky by sa mali vylúčiť z rozsahu prešetrovania. Spoločnosť Marcegaglia pripomenula rozdiely týkajúce sa drsnosti povrchu a povrchovej úpravy a odlišnosti medzi čiernymi a bielymi zvitkami, pokiaľ ide o estetický vzhľad. So zreteľom na poslednú vetu odôvodnenia 44 predbežného nariadenia spoločnosť Marcegaglia tvrdila, že pokiaľ ide o zameniteľnosť, čiernymi zvitkami nemožno nahradiť biele zvitky v prípade relevantných priemyselných využití. Spoločnosť Marcegaglia v tejto súvislosti dodala, že čierne zvitky nespĺňajú požiadavky, ktoré musia spĺňať biele zvitky, pokiaľ ide o odolnosť voči vysokému tlaku a koróziu.

(16)

Spoločnosť Marcegaglia navyše tvrdila, že akékoľvek riziko obchádzania uvedené v odôvodnení 44 predbežného nariadenia sa javí ako nepravdepodobné, keďže čierne a biele zvitky sú určené pre rôzne kategórie zákazníkov, a tak si navzájom priamo nekonkurujú, sú priamo rozpoznateľné a Komisia by mohla zaviesť osobitné kódy TARIC pre obidva kódy výrobku, aby sa zabránilo možnému riziku obchádzania.

(17)

So zreteľom na odôvodnenie 45 predbežného nariadenia spoločnosť Marcegaglia požiadala Komisiu, aby poskytla informácie o množstvách čiernych zvitkov, ktoré výrobné odvetvie Únie predáva iným zákazníkom ako spoločnosti Marcegaglia. Komisia nemá k dispozícii informácie na úrovni druhu výrobku za celé výrobné odvetvie Únie; tieto informácie má k dispozícii, len pokiaľ ide o výrobcov zaradených do vzorky. V každom prípade sú informácie o predaji na úrovni druhu výrobku už na základe ich podstaty dôverné v zmysle článku 19 ods. 1 základného nariadenia, a preto ich nemožno zverejniť.

(18)

V rovnakej súvislosti indonézski vývozcovia ITSS a GCNS tvrdili, že Komisia by mala použiť rozpätie zisku výrobného odvetvia Únie týkajúce sa čiernych zvitkov len na účely výpočtu samostatného rozpätia ujmy, pretože indonézsky vývoz tvoria takmer výlučne čierne zvitky, v prípade ktorých je rozpätie zisku nižšie, keďže čierne zvitky sú polovýrobky.

(19)

Komisia so zreteľom na uvedené tvrdenia poznamenala, že prešetrovaný výrobok bol vymedzený v oddiele 2 oznámenia o začatí konania na základe vymedzenia uvedeného v podnete. Navrhovateľ identifikoval výrobky, ktoré vyrába a predáva dotknuté výrobné odvetvie a ktorých dovoz z dotknutých krajín je dumpingový a spôsobuje ujmu.

(20)	Čo sa týka tvrdení o vylúčení čiernych zvitkov, v odôvodneniach 44 až 46 predbežného nariadenia Komisia vysvetlila, prečo takéto vylúčenie nie je opodstatnené.

(21)

V nadväznosti na odôvodnenie uvedené v predbežnom nariadení predstavoval počas obdobia prešetrovania predaj čiernych zvitkov na voľnom trhu [20 až 30] % (5) celkového predaja na voľnom trhu. Vylúčenie čiernych zvitkov z rozsahu prešetrovania by navyše ohrozilo celý ekologický obehový obchodný model výrobného odvetvia Únie, v rámci ktorého sa dotknutý výrobok má vyrábať zo šrotu z nehrdzavejúcej ocele na predaj alebo na ďalšie spracovanie a výrobu výrobkov v ďalšom článku výrobného reťazca. Za týchto okolností je zrejmé, že pravdepodobne by bola zásadným spôsobom nepriaznivo ovplyvnená aj životaschopnosť výroby bielych zvitkov z nehrdzavejúcej ocele a výrobkov výrobného odvetvia Únie v ďalšom článku výrobného reťazca, pretože biele zvitky by sa v Únii čoraz viac vyrábali z dumpingových čiernych zvitkov, ktoré boli v dotknutých krajinách vyrobené spôsobom menej šetrným k životnému prostrediu. Vzhľadom na rýchly nárast dumpingového dovozu pri takomto vývoji by v strednodobom až dlhodobom horizonte bolo nutné v rámci výrobného odvetvia Únie uzavrieť dôležité výrobné linky. Tieto vážne dôsledky by teda neboli obmedzené len na výrobu čiernych zvitkov zo šrotu z nehrdzavejúcej ocele, pretože používatelia bielych zvitkov a aj ďalších výrobkov v ďalšom článku výrobného reťazca by mali aj naďalej možnosť nakupovať tieto výrobky so značne dumpingovým obsahom. Ak by čierne zvitky boli vylúčené, došlo by k výraznému narušeniu spravodlivých podmienok hospodárskej súťaže na trhu s plechmi a zvitkami z nehrdzavejúcej ocele valcovanými za tepla v Únii a na príslušných trhoch v rámci ďalších článkov výrobného reťazca, v neprospech výrobného odvetvia Únie.

(22)

Okrem toho Komisia uviedla, že v rámci zavedenej prípadovej praxe v rámci prešetrovaní na ochranu obchodu rozdeľuje prešetrovaný výrobok na rôzne modely a druhy (kontrolné čísla výrobku, ďalej len „PCN“), aby sa umožnilo spravodlivé porovnanie na účely stanovenia dumpingu a ujmy. Na základe výsledných PCN možno zvyčajne rozlíšiť modely rôznej veľkosti a s rôznymi vlastnosťami, ale všetky sú súčasťou prešetrovaného výrobku. V tomto prípade možno povrchovú úpravu plechov a zvitkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za tepla takisto identifikovať podľa predposledného znaku PCN, t. j. B znamená čierne (black) a W znamená biele (white). Preto je zaručené spravodlivé porovnanie na účely stanovenia cenového podhodnotenia, predaja pod cieľovú cenu a dumpingu, keďže čierne zvitky sa neporovnávajú s bielymi a naopak.

(23)

Komisia napokon uviedla, že výrobcovia z Únie, ako aj vyvážajúci výrobcovia v dotknutých krajinách majú vertikálne integrovaný obchodný model, ktorý zahŕňa výrobu čiernych aj bielych zvitkov. To znamená, že každý takýto výrobca si môže vybrať, či na voľnom trhu bude predávať čierne alebo biele zvitky.

(24)

Po konečnom poskytnutí informácií spoločnosť Marcegaglia opätovne požiadala o poskytnutie informácií o počte zákazníkov výrobcov z Únie a množstve čiernych zvitkov, ktoré výrobné odvetvie Únie predalo v roku 2018 a v období prešetrovania iným spoločnostiam zaoberajúcim sa prevalcovaním ako spoločnosti Marcegaglia. Komisia pripomenula, že tieto informácie majú dôverný charakter. Mohla však poskytnúť zmysluplné zhrnutie, z ktorého vyplýva, že v období prešetrovania výrobcovia z Únie zaradení do vzorky ([1 až 2]) predali [2 až 4] zákazníkom [150 000 až 180 000] (6) ton čiernych zvitkov.

(25)

Spoločnosť Marcegaglia ďalej tvrdila, že pri prešetrovaní sa potvrdilo, že s jedinou výnimkou spoločnosti Marcegaglia neexistoval v Únii prakticky žiadny voľný trh s čiernymi zvitkami, a kritizovala Komisiu za to, že z tejto mimoriadne dôležitej okolnosti nevyvodila žiadne závery. Zistilo sa, že táto kritika je neodôvodnená. Zo samotnej skutočnosti, že Marcegaglia je najvýznamnejším používateľom čiernych zvitkov na trhu Únie, nemožno odôvodniť osobitné zaobchádzanie, pokiaľ ide o čierne zvitky, ani vylúčenie čiernych zvitkov z rozsahu pôsobnosti dotknutého výrobku.

(26)

Po konečnom poskytnutí informácií sa spoločnosť Marcegaglia odvolala aj na odôvodnenie 21 tohto nariadenia, pričom tvrdila, že čierne zvitky, ktoré dováža, sa používali výlučne ako surovina na výrobu výrobkov v ďalšom článku výrobného reťazca (výrobky z nehrdzavejúcej ocele valcované za studena, rúry z nehrdzavejúcej ocele). Spoločnosť Marcegaglia nepoužívala čierne zvitky na výrobu bielych zvitkov, ktoré boli určené na predaj na voľnom trhu Únie. Vzhľadom na uvedené tvrdila, že je ťažké považovať za relevantné tvrdenie Komisie, že v prípade vylúčenia čiernych zvitkov z rozsahu pôsobnosti nariadení sa v Únii zvýši výroba bielych zvitkov z dumpingových čiernych zvitkov vyrábaných v dotknutých krajinách spôsobom menej šetrným k životnému prostrediu.

(27)

Toto tvrdenie sa muselo zamietnuť. Ak by sa na čierne zvitky neuložili žiadne clá, výrobcovia z Únie by boli pravdepodobne aspoň v minimálnej miere poškodení na dolnom trhu, na ktorom konkurujú spoločnosti Marcegaglia. Potom možno očakávať aj zvýšenie kapacity Únie v oblasti žíhania a morenia, čo je proces, ktorým sa čierne zvitky menia na biele, a to konkrétne na základe zmeny lacných dovážaných čiernych zvitkov na biele v neprospech výrobného odvetvia Únie, ktoré investovalo značné prostriedky na dosiahnutie úplnej integrácie. Ak výrobné odvetvie Únie z tohto dôvodu prestane byť konkurencieschopné, bude donútené siahnuť po lacnom a dumpingovom dovoze, a tým sa vzdať svojho integrovaného obchodného modelu, ktorý je šetrnejší k životnému prostrediu.

(28)	Tvrdenia zamerané na vylúčenie čiernych zvitkov z rozsahu prešetrovania sa preto zamietajú.

(29)	Niekoľko strán zopakovalo tvrdenie, že z rozsahu prešetrovania treba vylúčiť zvitky so šírkou presahujúcou 1 800 mm. Podľa týchto strán má šírka vplyv na vlastnosti, ako je odolnosť proti tlaku.

(30)	Tieto tvrdenia sa z dôvodov uvedených v odôvodneniach 47 a 48 predbežného nariadenia zamietajú.

2.2. Záver

(31)	Keďže neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky týkajúce sa vymedzenia výrobku, Komisia potvrdila závery uvedené v odôvodneniach 39 až 46 predbežného nariadenia, ako sa objasňuje v odôvodneniach 19 až 30.

3. DUMPING

3.1. Indonézia

(32)

Po predbežnom poskytnutí informácií boli Komisii doručené pripomienky od indonézskych vyvážajúcich výrobcov PT Indonesia Guang Ching Nickel a Stainless Steel Industry (ďalej len „GCNS“) a PT Indonesia Tsingshan Stainless Steel (ďalej len „ITSS“) a od navrhovateľa združenia Eurofer (ďalej len „podanie zo 4. mája 2020“), ktoré sa týkajú zistení o dumpingu so zreteľom na indonézskych vyvážajúcich výrobcov. Združenie Eurofer okrem toho 7. februára 2020 predložilo pripomienky k výpočtu dumpingu indonézskych vyvážajúcich výrobcov (ďalej len „podanie zo 7. februára 2020“), ku ktorým sa nebolo možné vyjadriť v predbežnom nariadení vzhľadom na časový harmonogram prešetrovania.

(33)	Toto nariadenie sa zaoberá všetkými pripomienkami zahrnutými v podaniach uvedených v odôvodnení 32.

3.1.1. Vyvážajúci výrobcovia

(34)	Keďže neboli predložené žiadne pripomienky týkajúce sa opisu indonézskych vyvážajúcich výrobcov a ich prepojených dodávateľov usadených v priemyselnom parku Indonesia Morowali Industrial Park (ďalej len „IMIP“), Komisia potvrdila svoje závery uvedené v odôvodneniach 50 a 51 predbežného nariadenia.

3.1.2. Uplatňovanie článku 18 základného nariadenia

(35)	Podrobnosti o dôvodoch uplatnenia článku 18 základného nariadenia boli uvedené v odôvodneniach 52 až 63 predbežného nariadenia.

(36)

Združenie Eurofer v podaní zo 7. februára 2020 tvrdilo, že by sa nemali brať do úvahy žiadne informácie poskytnuté indonézskymi vyvážajúcimi výrobcami, pretože ich nemožno považovať za spoľahlivé, keďže neboli poskytnuté žiadne komplexné informácie prepojených podnikov a nebola zabezpečená spolupráca identifikovaných prepojených podnikov, ktoré sa zaoberajú výrobou a predajom dotknutého výrobku alebo dodávkou surovín používaných vo výrobnom procese.

(37)	Združenie Eurofer okrem toho tvrdilo, že Komisia by nemala uplatniť ustanovenia článku 18 ods. 3 základného nariadenia. V tejto súvislosti sa navrhovateľ odvolal na predchádzajúcu judikatúru Súdneho dvora Európskej únie (7) a Odvolacieho orgánu Svetovej obchodnej organizácie (ďalej len „WTO“) (8).

(38)

Tieto tvrdenia boli zamietnuté. Komisia sa domnievala, že vyvážajúci výrobcovia vyvinuli značné úsilie, aby poskytli dostatočné informácie o vzťahu so svojimi dodávateľmi a zákazníkmi. Napriek tomu, vzhľadom na rozhodnutia ich väčšinového akcionára a prepojenia menšinových akcionárov na určitých prepojených zákazníkov, bolo ich úsilie len čiastočne úspešné. Komisia overila, že dodávatelia a zákazníci, ktorých vyvážajúci výrobcovia identifikovali ako prepojených, boli skutočne prepojení. Neistota, pokiaľ ide o vzťah k dodávateľom a zákazníkom, ktorí boli identifikovaní ako neprepojení, bola zohľadnená pri výpočte dumpingového rozpätia, t. j. v opodstatnených prípadoch boli informácie poskytnuté vyvážajúcimi výrobcami upravené alebo zamietnuté a nahradené dostupnými skutočnosťami.

3.1.3. Normálna hodnota

(39)	Podrobnosti o výpočte normálnej hodnoty boli uvedené v odôvodneniach 64 až 85 predbežného nariadenia.

(40)

Združenie Eurofer v podaní zo 7. februára 2020 tvrdilo, že Komisia by nemala prihliadať na kúpnu cenu niklovej rudy, ktorú oznámili indonézski vyvážajúci výrobcovia. Podľa združenia Eurofer to možno odôvodniť skutočnosťou, že vyvážajúci výrobcovia neposkytli Komisii potrebné prvky na posúdenie toho, či sa niklová ruda kupovala za nezávislú trhovú cenu. Združenie okrem toho navrhlo, aby Komisia použila ako dostupné skutočnosti cenu porovnateľnej niklovej rudy na Filipínach, ktorá je uvedená v podnete, alebo cenu niklu kótovanú na Londýnskej burze kovov (London Metal Exchange, ďalej len „LME“).

(41)

Ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 52 až 54, 60, 68, 80 a 82 až 85 predbežného nariadenia, Komisia skutočne použila dostupné skutočnosti týkajúce sa cien niklovej rudy, ktoré platia vyvážajúci výrobcovia. Komisia sa však v tomto prípade domnievala, že aspekty uvedených cien (okrem vzťahu s dodávateľom) možno zväčša považovať za spoľahlivé. Komisia preto pri stanovovaní nezávislej trhovej ceny niklovej rudy použila informácie poskytnuté vyvážajúcimi výrobcami ako dostupné skutočnosti, pričom zohľadnila transakcie s najvyššou kúpnou cenou, pretože tieto transakcie s najväčšou pravdepodobnosťou neboli ovplyvnené možným vzťahom s dodávateľom. Ako sa stanovuje v článku 2 ods. 5 základného nariadenia, Komisia pokiaľ možno uprednostňuje náklady stanovené na základe záznamov vedených stranou, ktorá je predmetom prešetrovania, ak tieto záznamy primerane odrážajú náklady spojené s výrobou a predajom prešetrovaného výrobku. Komisia preto toto tvrdenie združenia Eurofer zamietla.

(42)

Združenie Eurofer v podaní zo 4. mája 2020 tvrdilo, že Komisia neupravila náklady na niklovú rudu v zmysle článku 2 ods. 3 a 5 základného nariadenia napriek tomu, že zistila, že Indonézia využívala niekoľko mechanizmov, ktoré narúšali trh s niklovou rudou, ako sa opisuje v odôvodnení 342 predbežného nariadenia. Na podporu tohto tvrdenia sa združenie Eurofer odvolalo na predchádzajúcu prax Komisie (9) a judikatúru WTO (10).

(43)

Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 41, Komisia nahradila cenu niklovej rudy ovplyvnenú vzťahom medzi vyvážajúcimi výrobcami a ich dodávateľmi v zmysle článku 2 ods. 3 a 5 základného nariadenia, t. j. stanovila nezávislú trhovú kúpnu cenu. Komisia navyše uviedla, že účinkom zásahov indonézskej vlády sa zaoberala samostatne v zmysle článku 7 ods. 2a základného nariadenia, ako sa opisuje v oddiele 6 predbežného a tohto nariadenia.

(44)

Po konečnom poskytnutí informácií združenie Eurofer zopakovalo svoje stanovisko, že Komisia mala upraviť náklady na niklovú rudu na kompenzáciu vládou vyvolaných deformácií. Po prvé, združenie Eurofer tvrdilo, že nahradenie nákladov na niklovú rudu uvedených v odôvodneniach 41 a 43 sa neuskutočnilo podľa článku 2 ods. 5 základného nariadenia, ale podľa článku 18 základného nariadenia. Po druhé, toto združenie uviedlo, že Komisia mala právo nahradiť náklady ovplyvnené vládou vyvolanými deformáciami podľa článku 2 ods. 5 základného nariadenia aj v rámci povinností, ktoré Únii vyplývajú z členstva v organizácii WTO. S týmto cieľom združenie Eurofer tvrdilo, že v najnovšej judikatúre organizácie WTO (11) sa nevylučuje, že podľa článku 2.2.1.1 antidumpingovej dohody WTO možno náklady vyvážajúceho výrobcu nahradiť aj za iných okolností ako dvoch uvedených v článku.

(45)

Po prvé, Komisia pripomína, že náklady na niklovú rudu zakúpenú od prepojených dodávateľov boli naozaj nahradené podľa článku 2 ods. 5 základného nariadenia. Článok 18 základného nariadenia sa uplatnil iba na metodiku a transakcie použité pri stanovovaní nezávislej trhovej kúpnej ceny, pretože vzťah medzi vyvážajúcimi výrobcami a ich dodávateľmi nebol vždy zrejmý. Po druhé, ako sa vysvetľuje v oddiele 6 tohto nariadenia, Komisia trvá na svojom stanovisku, že v tomto prípade bolo vhodné uložiť antidumpingové clo na úrovni rozpätia ujmy, ktorá bola nižšia ako dumpingové rozpätie. V tomto zmysle je potrebné uviesť, že rozpätie ujmy stanovené pre indonézskych vyvážajúcich výrobcov bolo naozaj nižšie ako ich vážený priemer dumpingového rozpätia. Každé ďalšie zvýšenie nákladov na niklovú ruku by preto znamenalo iba ďalšie zvýšenie dumpingového rozpätia, čiže by nijako neovplyvnilo úroveň opatrení. Následne Komisia zistila, že tvrdenie združenia Eurofer uvedené v odôvodnení 44 sa stalo bezpredmetným.

(46)

So zreteľom na metodiku stanovenia nezávislej trhovej ceny niklovej rudy vyvážajúci výrobcovia uvítali, že Komisia stanovila nezávislú trhovú cenu na základe skutočných údajov poskytnutých podnikmi. Tvrdili však, že metóda uplatnená Komisiou bola nepomerná a viedla k nadsadeniu nezávislej trhovej ceny niklovej rudy. Vyvážajúci výrobcovia poukázali najmä na to, že kúpne ceny niklovej rudy sa značne líšia, ak je rozdiel obsahu niklu na úrovni 0,01 percentuálneho bodu. Vyvážajúci výrobcovia preto navrhli, že Komisia by pri úprave nákladov mala zohľadniť obsah niklu s presnosťou na dve desatinné miesta namiesto len jedného desatinného miesta.

(47)

Komisia preskúmala toto tvrdenie a zistila, že na základe informácií poskytnutých GCNS (jediný podnik v skupine, ktorý poskytol úplný súbor informácií) bol rozdiel obsahu niklu na úrovni 0,01 percentuálneho bodu skutočne zohľadnený v rámci kúpnej ceny niklovej rudy. Komisia preto toto tvrdenie prijala a primerane upravila nezávislú trhovú cenu niklovej rudy.

(48)	Vyvážajúci výrobcovia ďalej tvrdili, že Komisia mala stanoviť nezávislú trhovú cenu niklovej rudy prepojeného dodávateľa PT Tsingshan Steel Indonesia (ďalej len „TSI“) na základe nákupov od neprepojených dodávateľov niklovej rudy.

(49)

Komisia pripomenula, že príčinou zamietnutia kúpnej ceny niklovej rudy vyvážajúcich výrobcov bola skutočnosť, že neposkytli užitočnú informáciu o celosvetovej štruktúre skupiny. Skutočnosť, že Komisia nemohla stanoviť, ktorí dodávatelia vyvážajúcich výrobcov boli skutočne neprepojení, bola rovnako uplatnená aj na dodávateľov TSI.

(50)

Po zmene nezávislej trhovej ceny vypočítanej pre GCNS, ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 46 a 47, však Komisia upravila aj nezávislú trhovú kúpnu cenu TSI tak, že na referenčnú hodnotu GCNS uplatnila pomer medzi priemernou skutočnou cenou zaplatenou spoločnosťou TSI a spoločnosťou GCNS. Tento postup bol takisto v súlade s technickými pripomienkami vyvážajúcich výrobcov, ktoré sa týkali alternatívneho stanovenia nezávislej trhovej kúpnej ceny niklovej rudy v prípade TSI.

(51)	Komisia pri skúmaní pripomienok zainteresovaných strán navyše zistila, že v predbežnej fáze pri výpočte normálnej hodnoty nezohľadnila určité výrobné náklady oznámené spoločnosťou ITSS.

(52)

Po oprave tohto opomenutia neboli ziskové žiadne predaje podobného výrobku na domácom trhu spoločnosťou ITSS. Komisia preto vytvorila normálnu hodnotu tak, že k priemerným nákladom spoločnosti ITSS na výrobu podobného výrobku počas obdobia prešetrovania pripočítala tieto položky:

a)	vážené priemerné predajné, všeobecné a administratívne náklady, ktoré spoločnosti GCNS vznikli pri predaji podobného výrobku na domácom trhu v bežnom obchode počas obdobia prešetrovania a

b)	vážený priemerný zisk, ktorý spoločnosť GCNS dosiahla pri predaji podobného výrobku na domácom trhu v bežnom obchode počas obdobia prešetrovania.

(53)	Pokiaľ ide o stanovenie normálnej hodnoty pre ITSS, združenie Eurofer v podaní zo 4. mája 2020 tvrdilo, že Komisia nemala prijať záver o reprezentatívnosti a ziskovosti predaja nezávislým zákazníkom na domácom trhu, keď nebola poskytnutá komplexná celosvetová štruktúra skupiny.

(54)	Komisia konštatovala, že jej predchádzajúce závery a nadväzujúce pripomienky združenia Eurofer sa vzhľadom na opravy normálnej hodnoty stanovenej pre ITSS, ktoré sú opísané v odôvodnení 52, stali bezpredmetnými.

(55)

Komisia v súlade s prijatými tvrdeniami a objasneniami uvedenými v odôvodneniach 39 až 50 tohto nariadenia potvrdila závery uvedené v odôvodneniach 64 až 72 a 80 až 85 predbežného nariadenia. Aspekty stanovenia normálnej hodnoty pre ITSS opísané v odôvodneniach 73 až 79 predbežného nariadenia boli upravené tak, ako sa opisuje v odôvodneniach 51 až 54.

3.1.4. Vývozná cena

(56)	Podrobnosti o výpočte vývoznej ceny boli uvedené v odôvodneniach 86 a 87 predbežného nariadenia.

(57)

Združenie Eurofer v podaní zo 7. februára 2020 tvrdilo, že Komisia by nemala používať dovozné ceny hlavného zákazníka indonézskych vyvážajúcich výrobcov v Únii ako dostupné skutočnosti. Navrhovateľ predovšetkým tvrdil, že vyvážajúci výrobcovia úmyselne nespolupracovali a dostupné skutočnosti ovplyvnili tak, aby ich výsledkom bolo priaznivejšie stanovenie dumpingu. Združenie Eurofer uvedené tvrdenie podložilo sériou podaní dotknutého zákazníka. Združenie Eurofer predovšetkým poukázalo na to, že zákazník predložil podrobné informácie o cenách dovozných transakcií z Indonézie (podanie zo 4. novembra 2019, referenčné číslo t19.005668), až keď Komisia 23. októbra 2019 poslala indonézskym vyvážajúcim výrobcom druhé písomné upozornenie (referenčné číslo t19.005465). Združenie Eurofer preto dospelo k záveru, že indonézski vyvážajúci výrobcovia požiadali zákazníka v Únii, aby poskytol informácie ako náhradu zoznamu ich vlastných predajov na vývoz.

(58)	Navrhovateľ zopakoval svoje tvrdenia opísané v odôvodnení 57 v podaní zo 4. mája 2020.

(59)

V tejto súvislosti je dôležité objasniť, že zákazník v Únii spolupracoval na prešetrovaní od úplného začiatku. Komisia 18. októbra 2019 zisťovala, či by bol podnik ochotný predložiť doplňujúce informácie o dovoze prešetrovaného výrobku s pôvodom v Indonézii v členení podľa jednotlivých transakcií a podľa druhu výrobku (referenčné číslo t20.003960). Podnik predložil požadované informácie 25. októbra 2019 (referenčné číslo t19.005556). Zákazník v Únii predložil podanie zo 4. novembra 2019, na ktoré sa odvoláva Eurofer, ako vysvetlenie v nadväznosti na doplňujúce otázky Komisie.

(60)

Komisia okrem toho pripomenula, že indonézski vyvážajúci výrobcovia poskytli Únii úplný zoznam svojich predajov na vývoz. Komisia okrem iného overila druhy výrobku, množstvá, hodnoty a destinácie uvedených predajov. Keďže však prepojení obchodníci v tretích krajinách podieľajúci sa na predajoch na vývoz nespolupracovali na prešetrovaní, Komisia nemohla stanoviť vývoznú cenu na základe ceny ich ďalšieho predaja prvému nezávislému zákazníkovi. Komisia sa v tomto prípade rozhodla použiť informácie, ktoré už boli v spise, a tieto informácie doplnila o podrobné informácie v členení podľa jednotlivých transakcií a podľa druhu výrobku, ktoré predložil zákazník z Únie.

(61)

Komisia okrem toho porovnala uvedené ceny s oficiálnou obchodnou štatistikou Eurostatu a zistila, že jednotkové dovozné ceny stanovené na základe všetkých dostupných zdrojov sú veľmi podobné. Komisia preto považovala informácie poskytnuté hlavným zákazníkom v Únii za vhodné na to, aby ich použila ako dostupné skutočnosti.

(62)	Tvrdenia združenia Eurofer uvedené v odôvodneniach 57 a 58 sa preto zamietajú.

(63)	Keďže neboli predložené žiadne dodatočné pripomienky týkajúce sa vývoznej ceny nad rámec tých, ktoré sú už uvedené v odôvodneniach 56 až 62 tohto nariadenia, odôvodnenia 86 až 87 predbežného nariadenia boli potvrdené.

3.1.5. Porovnanie

(64)	Podrobnosti o porovnaní normálnej hodnoty a vývoznej ceny boli uvedené v odôvodneniach 88 a 89 predbežného nariadenia.

(65)

Združenie Eurofer v podaní zo 4. mája 2020 tvrdilo, že Komisia nevyvodila primerané závery z nespolupráce prepojených obchodníkov podieľajúcich sa na predaji na vývoz indonézskych vyvážajúcich výrobcov so zreteľom na stanovenie vývoznej ceny na porovnanie. Združenie Eurofer predovšetkým tvrdilo, že Komisia nemala použiť menovitú hodnotu informácií poskytnutých vyvážajúcimi výrobcami, pokiaľ ide o dopravu, manipuláciu, nakládku a ďalšie príspevky (ako sú provízie, úverové náklady, bankové náklady, menový prepočet).

(66)	Združenie Eurofer ďalej spochybnilo odpočty predajných, všeobecných a administratívnych nákladov z vývoznej ceny a zisk prepojených obchodníkov podieľajúcich sa na predaji na vývoz, pretože ich totožnosť a vzťah s vyvážajúcimi výrobcami nebolo možné overiť.

(67)	Napokon združenie Eurofer uviedlo, že Komisia mala zverejniť totožnosť prepojeného obchodníka, ktorého verejne dostupné finančné výkazy použila na stanovenie predajných, všeobecných a administratívnych nákladov, ktoré treba odpočítať z vývoznej ceny.

(68)

Komisia sa domnievala, že nezvýhodnila indonézskych vyvážajúcich výrobcov, keď použila skutočnosti dostupné z verejných zdrojov, prípadne skutočnosti, ktoré poskytli samotní vyvážajúci výrobcovia. Komisia pripomenula, že s cieľom stanoviť vývoznú cenu na účely porovnania s normálnou hodnotou (t. j. na úrovni ceny zo závodu), z vývoznej ceny na úrovni CIF, ktorú stanovila na základe dovozných cien zákazníka v Únii, odpočítala províziu neprepojeného obchodníka podieľajúceho sa na predaji na vývoz, predajné, všeobecné a administratívne náklady niekoľkých prepojených obchodníkov podieľajúcich sa na predaji na vývoz, zisk neprepojeného dovozcu, námorné prepravné a poistenie, manipuláciu a nakládku v Indonézii, dopravu v Indonézii a úverové náklady individuálne za každú vývoznú transakciu.

(69)

Komisia v tejto súvislosti pri každej transakcii odpočítala predajné, všeobecné a administratívne náklady všetkých prepojených obchodníkov podieľajúcich sa na predaji na vývoz, hoci vyvážajúci výrobcovia tvrdili, že nie všetci sa podieľali na každom predajnom kanáli. Komisia navyše odpočítala úverové náklady na základe indonézskych úrokových sadzieb a priemerného trvania obchodného úveru poskytnutého zákazníkovi v Únii, hoci indonézski vyvážajúci výrobcovia neposkytovali žiadne obchodné úvery pri vývoze do Únie. V tomto prípade sa Komisia domnievala, že vývozný úver mohol poskytnúť jeden z prepojených obchodníkov podieľajúcich sa na predaji na vývoz.

(70)

Pokiaľ ide o totožnosť prepojeného obchodníka, ktorého finančné výkazy sa použili na stanovenie predajných, všeobecných a administratívnych nákladov, treba poznamenať, že vyvážajúci výrobcovia považovali svoju totožnosť za citlivú informáciu. Komisia preto nezverejnila túto informáciu v predbežnom nariadení.

(71)	Komisia z dôvodov vysvetlených v odôvodneniach 68 až 70 zamietla toto tvrdenie združenia Eurofer.

(72)

Vyvážajúci výrobcovia tvrdili, že úprava vývoznej ceny o predajné, všeobecné a administratívne náklady prepojených obchodníkov nachádzajúcich sa mimo Únie je neopodstatnená, prípadne že túto úpravu treba vypočítať iným spôsobom. Komisia prijala navrhovaný alternatívny výpočet dotknutej úpravy a primerane upravila vývoznú cenu. Keďže sa úprava týkala dôverných obchodných údajov vyvážajúcich výrobcov, podrobnosti boli vyvážajúcim výrobcom poskytnuté v osobitnom konečnom poskytnutí informácií pre jednotlivé spoločnosti.

(73)	Keďže neboli predložené žiadne dodatočné pripomienky týkajúce sa porovnania normálnej hodnoty a vývoznej ceny, odôvodnenia 87 a 88 predbežného nariadenia boli potvrdené v rozsahu týkajúcom sa úprav normálnej hodnoty.

3.1.6. Dumpingové rozpätia

(74)	Ako sa uvádza v odôvodneniach 32 až 73, Komisia vzala do úvahy pripomienky zainteresovaných strán a prepočítala dumpingové rozpätia všetkých indonézskych vyvážajúcich výrobcov.

(75)

Konečné dumpingové rozpätia, vyjadrené ako percentuálny podiel ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, sú takéto:

Spoločnosť

Dumpingové rozpätie (v %)

PT Indonesia Guang Ching Nickel and Stainless Steel Industry

PT Indonesia Tsingshan Stainless Steel

17,7

Všetky ostatné spoločnosti

17,7

(76)	Informácie o výpočtoch individuálnych dumpingových rozpätí po opravách a úpravách vykonaných v nadväznosti na pripomienky zainteresovaných strán po predbežnom poskytnutí informácií boli poskytnuté indonézskym vyvážajúcim výrobcom.

3.2. Čínska ľudová republika

3.2.1. Predbežné poznámky

(77)

Ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 95 až 99 predbežného nariadenia, Komisia sa rozhodla uplatniť článok 18 základného nariadenia so zreteľom na čínskych vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky – Zhenshi Group Eastern Special Steel Co., Ltd. (ďalej len „Zhenshi“). Komisia nedokázala zosúladiť viacero údajov (napríklad objemy výroby podľa druhu výrobku, spotrebu energetických vstupov, rozdelenie vedľajších produktov a režijné náklady spojené s výrobou), ktoré boli rozhodujúce pre výpočet individuálneho dumpingového rozpätia spoločnosti, s audítorsky overenými účtami spoločnosti, účtami riadenia nákladov a údajmi v používaných interných aplikáciách IT.

(78)

Komisia preto dospela k záveru, že poskytnuté informácie sú nespoľahlivé, a rozhodla sa uplatniť článok 18 ods. 1 základného nariadenia na účely dokončenia stanovenia dumpingového rozpätia a rozpätia ujmy vyvážajúcich výrobcov. Výsledkom bolo, že v predbežnej fáze boli dotknutej spoločnosti uložené reziduálne rozpätia.

(79)

V podaní po predbežnom poskytnutí informácií sa spoločnosť Zhenshi znova vyjadrila k rozhodnutiu Komisie uplatniť článok 18 základného nariadenia a uložiť reziduálne clo. Spoločnosť tvrdila, že bez ohľadu na to, že neposkytla správne údaje pre výpočet normálnej hodnoty, Komisia mala k dispozícii všetky overené údaje o predaji na vývoz potrebné na výpočet individuálneho rozpätia ujmy. Spoločnosť v tejto súvislosti požiadala Komisiu, aby uplatnila článok 18 ods. 3 základného nariadenia, pretože „hoci informácie predložené spoločnosťou nie sú vo všetkých ohľadoch ideálne, akékoľvek nedostatky nie sú takého rozsahu, aby spôsobili neprimerané ťažkosti pri dopracovaní sa k prijateľnému a správnemu zisteniu v tejto veci“.

(80)	Po preskúmaní tohto tvrdenia sa Komisia v súlade s článkom 18 ods. 3 základného nariadenia rozhodla na základe dostupných skutočností vypočítať individuálne dumpingové rozpätie, ako aj rozpätie ujmy v prípade spoločnosti Zhenshi.

(81)

Pokiaľ ide o dumpingové rozpätie, na stanovenie vývoznej ceny boli použité overené údaje o vývoznej cene. Pri každom druhu výrobku, ktorý vyváža Zhenshi, bola normálna hodnota použitá na výpočet prevzatá od jedného z ďalších dvoch spolupracujúcich čínskych vyvážajúcich výrobcov. V prípade, že normálna hodnota pre určitý konkrétny druh výrobku existovala v oboch dotknutých spoločnostiach, použila sa vyššia číselná hodnota. Táto metodika sa považovala za primeranú, keďže spoločnosť Zhenshi neposkytla dostatočné údaje pre výpočet príslušnej normálnej hodnoty. V prípade, že normálna hodnota pre určitý konkrétny druh výrobku neexistovala ani v jednej z dvoch dotknutých spoločností, použila sa normálna hodnota druhu výrobku, ktorý sa najviac podobal na druh výrobku vyvážaný spoločnosťou Zhenshi. Normálne hodnoty sa následne porovnali podľa druhu výrobku, pričom vývozné ceny sa upravili na ceny zo závodu, ktoré poskytla spoločnosť Zhenshi a ktoré boli overené počas overovania na mieste.

(82)	Na základe uvedeného výpočtu sa individuálne dumpingové rozpätie pre Zhenshi vyjadrené ako percentuálny podiel vlastnej hodnoty CIF spoločnosti stanovilo na úrovni 71,7 %.

(83)	V súlade s článkom 9 ods. 6 druhým pododsekom základného nariadenia, keďže dumpingové rozpätie spoločnosti bolo založené na dostupných skutočnostiach, nepoužilo sa na výpočet váženého priemeru dumpingového rozpätia spolupracujúcich spoločností nezaradených do vzorky.

(84)

Rozhodnutie Komisie vypočítať individuálne dumpingové rozpätie pre spoločnosť Zhenshi napadlo združenie Eurofer v podaní po konečnom poskytnutí informácií. Navrhovateľ namietal proti zmene stanoviska Komisie v konečnom poskytnutí informácií, pričom poukazoval na to, že čínsky vyvážajúci výrobca iba zopakoval svoje predchádzajúce argumenty a neposkytol žiadne nové informácie. Podľa navrhovateľa dospela Komisia v predbežnej fáze jednoznačne k záveru, že nie je možné vypočítať individuálne dumpingové rozpätie pre spoločnosť Zhenshi, keďže niekoľko kľúčových údajov nebolo možné zosúladiť s audítorsky overenými účtami, prevádzkovými účtami a databázami IT spoločnosti.

(85)	Združenie Eurofer ďalej tvrdilo, že výpočet dumpingového rozpätia by mal vychádzať z vlastných údajov spoločnosti, a nie z metodiky, ktorú použila Komisia v konečnej fáze.

(86)	A napokon navrhovateľ vyjadril pochybnosti o tom, ako mohla Komisia akceptovať vývozné ceny spoločnosti Zhenshi, keď vyplnený dotazník nebolo možné zosúladiť s audítorsky overenými účtami.

(87)

Po prvé, Komisia stále trvá na svojom závere, že na základe údajov poskytnutých spoločnosťou Zhenshi nebolo možné vypočítať normálnu hodnotu. Problém so zosúladením údajov sa týkal údajov o výrobe, zásobách, nákladoch a vstupnej spotrebe iba na úrovni rozdelenia na jednotlivé druhy výrobkov, preto nebolo možné vypočítať normálnu hodnotu. Spoločnosť Zhenshi však poskytla všetky údaje potrebné na stanovenie vývoznej ceny a Komisia ich dokázala overiť.

(88)

Po druhé, po predbežnom poskytnutí informácií spoločnosť predložila nový platný argument – keďže Komisia pripustila, že dokáže overiť údaje o predaji na vývoz, je možné vypočítať individuálne rozpätie ujmy. Komisia s týmto argumentom súhlasila a následne v súlade s článkom 18 ods. 3 základného nariadenia vypočítala individuálne rozpätie ujmy a potom dumpingové rozpätie.

(89)	V rozpore s vyhlásením združenia Eurofer je bežné, keď normálna hodnota spoločnosti nevychádza z údajov predložených vyvážajúcim výrobcom. Ak sú napríklad poskytnuté informácie nespoľahlivé, Komisia môže použiť dostupné skutočnosti vrátane údajov z iných zdrojov.

(90)

Preto podľa článku 18 ods. 3 základného nariadenia, a ako je zrejmé z odôvodnenia 81, normálna hodnota spoločnosti Zhenshi vychádza z dostupných skutočností, čo predstavuje objektívne posúdenie. V tomto konkrétnom prípade vyplynuli z posúdenia úrovne vývozných cien spoločnosti individuálne dumpingové rozpätie v strednom rozsahu čínskych spoločností a najnižšia úroveň rozpätia ujmy.

(91)

A napokon, Komisia nenašla žiadny dôvod na vylúčenie údajov o predaji a obrate spoločnosti, ani na vylúčenie určitých vývozných transakcií z výpočtu. Napriek problémom s rozdelením nákladov a vstupov podľa druhov vyrábaných výrobkov bolo možné údaje o predaji na vývoz a obrate overiť a zosúladiť s audítorsky overenými účtami spoločnosti, ako aj s objektívnymi externými dokumentmi, ako sú súhrnné výkazy DPH, colné vyhlásenia, aktuálne prepravné a poistné doklady.

(92)	Z dôvodov uvedených v odôvodneniach 87 až 91 tohto nariadenia boli argumenty navrhovateľa proti uplatneniu článku 18 ods. 3 základného nariadenia na spoločnosť Zheshi zamietnuté.

3.2.2. Normálna hodnota

3.2.2.1. Existencia výrazných deformácií

(93)

Pokiaľ ide o vyvážajúcich výrobcov v ČĽR, Komisia vytvorila normálnu hodnotu krajiny pôvodu výlučne na základe nákladov na výrobu a predaj, v ktorých sa zohľadňujú nedeformované ceny alebo referenčné hodnoty vo vhodnej reprezentatívnej krajine, v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia.

(94)

V odôvodneniach 103 až 157 predbežného nariadenia sa uvádzajú podrobnosti o preskúmaní všetkých dostupných dôkazov súvisiacich so zasahovaním ČĽR do svojho hospodárstva vo všeobecnosti a takisto aj do odvetvia oceliarstva, pričom sa preukázalo, že ceny a náklady dotknutého výrobku vrátane nákladov na suroviny, energie a pracovnú silu nie sú výsledkom voľného pôsobenia trhových síl, pretože sú ovplyvnené značným zasahovaním vlády v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia.

(95)	Na základe toho a vzhľadom na skutočnosť, že čínska vláda nespolupracovala na prešetrovaní, Komisia predbežne dospela k záveru, že na stanovenie normálnej hodnoty nie je vhodné použiť ceny a náklady na domácom trhu.

(96)	Po predbežnom poskytnutí informácií boli doručené pripomienky od čínskej vlády a čínskeho vyvážajúceho výrobcu FSS týkajúce sa uplatnenia článku 2 ods. 6a základného nariadenia.

(97)

Obe zainteresované strany tvrdili, že článok 2 ods. 6a základného nariadenia nie je v súlade s pravidlami WTO, konkrétne s článkom VI odsekom 1 písm. b) dohody GATT a článkom 2.2 Dohody o uplatňovaní článku VI Všeobecnej dohody o clách a obchode 1994 (ďalej len „antidumpingová dohoda“), a že v základnom nariadení sa zavádza pojem „výrazné deformácie“, ktorý nie je uvedený v článku 2.2 antidumpingovej dohody ako jedna z okolností na vytvorenie normálnej hodnoty. Navyše, normálna hodnota vytvorená na základe článku 2 ods. 6a základného nariadenia, keďže vychádza z nákladov na výrobu a predaj v reprezentatívnej krajine, alebo z medzinárodných cien, nákladov alebo referenčných hodnôt, údajne ide nad rámec článku VI odseku 1 písm. b) dohody GATT a článku 2.2 antidumpingovej dohody, v ktorých sa požaduje použitie nákladov v krajine pôvodu.

(98)

Komisia na účely tohto prešetrovania dospela v odôvodnení 95 k záveru, že je vhodné uplatniť článok 2 ods. 6a základného nariadenia. Komisia nesúhlasila s tvrdením zainteresovaných strán, že Komisia nemusí uplatniť článok 2 ods. 6a. Komisia sa naopak domnievala, že článok 2 ods. 6a je uplatniteľný a že za daných okolností tohto prípadu sa musí uplatniť. Komisia sa navyše domnievala, že toto ustanovenie je v súlade so záväzkami Európskej únie v rámci WTO. Komisia zastáva názor, že ako sa už objasnilo vo veci DS473 EÚ – bionafta (Argentína), ustanovenia základného nariadenia, ktoré sa vo všeobecnosti uplatňujú na všetkých členov WTO, a najmä článok 2 ods. 5 druhý pododsek základného nariadenia, umožňujú použitie náležite upravených údajov z tretej krajiny, pokiaľ je takáto úprava nevyhnutná a opodstatnená.

(99)

Čínska vláda okrem toho tvrdila, že pracovný dokument útvarov Komisie o výrazných deformáciách v hospodárstve Čínskej ľudovej republiky na účely prešetrovaní na ochranu obchodu (12) nemožno kvalifikovať ako „správu“, ktorú by podľa článku 2 ods. 6a základného nariadenia Komisia mala „vypracovať, zverejniť a pravidelne aktualizovať“. Čínska vláda takisto tvrdila, že uvedený dokument je zavádzajúci a výrazne sa odchyľuje od skutočnosti.

(100)

Čínska vláda ďalej poznamenala, že takýto pracovný dokument útvarov Komisie bol vydaný len so zreteľom na Čínu a takéto trhové hodnotenie sa nevykonáva v prípade žiadnych iných krajín vrátane reprezentatívnej krajiny v rámci prešetrovania alebo členských štátov Európskej únie. Podľa čínskej vlády tým vznikajú obavy v súvislosti so zásadami zaobchádzania podľa doložky najvyšších výhod (ďalej len „DNV“) a národného zaobchádzania.

(101)

Ako odpoveď na tieto tvrdenia Komisia uvádza, že správa bola zverejnená od decembra 2017, aby všetky zainteresované strany dostali príležitosť vyvrátiť, doplniť a pripomienkovať správu a dôkazy, na ktorých je založená. Čínska vláda sa od zverejnenia správy v decembri 2017 nepokúsila o vyvrátenie alebo pripomienkovanie podstaty a dôkazov uvedených v správe. Čínska vláda takisto neposkytla dôkazy o tom, že správa je neaktuálna. Komisia v každom prípade predovšetkým poznamenáva, že hlavné politické dokumenty a dôkazy uvedené v správe vrátane príslušných päťročných plánov a právnych predpisov uplatniteľných na dotknutý výrobok počas obdobia prešetrovania sú stále relevantné. Pokiaľ ide o obavy týkajúce sa diskriminácie, Komisia pripomína, že v súlade článkom 2 ods. 6a písm. c) základného nariadenia sa takáto správa o krajine vypracúva len prípade, že Komisia má informácie o odôvodnených známkach možnej existencie výrazných deformácií v určitej krajine alebo v určitom odvetví v danej krajine. Komisia mala po schválení nových ustanovení článku 2 ods. 6a základného nariadenia v decembri 2017 informácie o známkach výrazných deformácií v prípade ČĽR. Komisia zvažuje podobné správy o ďalších krajinách. Komisia preto tieto tvrdenia zamietla.

(102)

Čínska vláda po konečnom poskytnutí informácií zopakovala svoje tvrdenia o štatúte pracovného dokumentu útvarov Komisie uvedené v odôvodnení 99, diskriminačnom zaobchádzaní s Čínou a údajnom porušení doložky najvyšších výhod a doložky o národnom zaobchádzaní a o nesúlade článku 2 ods. 6a základného nariadenia s článkom 2.2 antidumpingovej dohody. Neboli však predložené žiadne nové argumenty ani dôkazy, na základe ktorých by mohla Komisia zmeniť predbežné zamietnutie týchto tvrdení alebo závery v odôvodnení 101 tohto nariadenia.

(103)

Čínska vláda v tom istom podaní tvrdila, že správa bola vydaná ako pracovný dokument útvarov Komisie, pričom neexistuje žiadny dôkaz ani náznak, z ktorého by vyplývalo, že Komisia dokument potvrdila alebo schválila pri jeho uverejnení alebo po ňom. Bez formálneho potvrdenia alebo schválenia Komisiou a uverejnení ako pracovného dokumentu útvarov Komisie možno do veľkej miery pochybovať o tom, či možno takýto dokument považovať za oficiálne stanovisko Komisie a či jeho právny štatút spĺňa požiadavku článku 2 ods. 6a základného nariadenia týkajúcu sa vypracúvania, vydávania a aktualizovania správ Komisiou.

(104)

Správa je faktickým technickým dokumentom, ktorý sa používa iba v súvislosti s prešetrovaním na ochranu obchodu, a preto sa vydáva ako čisto opisný pracovný dokument útvarov Komisie, v ktorom sa nevyjadrujú žiadne politické názory, preferencie ani úsudky. Nemá to vplyv na jeho obsah, konkrétne na zdroje informácií o existencii výrazných deformácií čínskeho hospodárstva, ktoré sú relevantné na účely uplatnenia článku 2 ods. 6a písm. c) základného nariadenia. Správa vrátane dôkazov, ktoré obsahuje, je pri tomto prešetrovaní súčasťou dôkazov v spise, ktorými sa odôvodňuje uplatnenie článku 2 ods. 6a. Čínska vláda neposkytla žiadny dôkaz o tom, že informácie v správe sú neplatné alebo neuplatniteľné v rámci tohto prešetrovania. Komisia v každom prípade pripomína, že existencia správy o krajine nie je nevyhnutným predpokladom uplatnenia článku 2 ods. 6a, keďže v článku 2 ods. 6a písm. c) sa uvádza, že Komisia správu vypracuje, zverejní a pravidelne aktualizuje, ak je to vhodné na účinné uplatňovanie nariadenia. Za uplatnenie metodiky podľa článku 2 ods. 6a základného nariadenia sa považujú zistenia o existencii výrazných deformácií v predmetnej veci, čo je aj prípad tohto prešetrovania. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(105)

Čínska vláda nastolila v tom istom podaní otázku údajného nesúladu článku 2 ods. 6a základného nariadenia s článkom 2.2.1.1 antidumpingovej dohody, keďže Komisia zamietla náklady čínskych spoločností bez toho, aby stanovila, či boli záznamy o nich vedené v súlade so všeobecne akceptovanými účtovnými zásadami Číny, alebo či sa v záznamoch primerane zohľadňovali náklady súvisiace s výrobou a predajom posudzovaného výrobku.

(106)

Ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 93 až 98 tohto nariadenia, Komisia dospela k záveru, že článok 2 ods. 6a základného nariadenia je vhodné uplatniť vzhľadom na existenciu výrazných deformácií v zmysle písmena b) uvedeného článku. Čínske spoločnosti dostali príležitosť vyjadriť sa, neposkytli však žiadne relevantné pripomienky. To, či boli záznamy čínskych spoločností vedené v súlade so všeobecne akceptovanými účtovnými zásadami Číny, alebo či sa v záznamoch primerane odrážali náklady súvisiace s výrobou a predajom posudzovaného výrobku. preto nemá vplyv na záver týkajúci sa uplatnenia metodiky podľa článku 2 ods. 6a základného nariadenia. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(107)

Napokon čínska vláda tvrdila, že pri vykonávaní prešetrovania sa vychádzalo z predpokladu, že existujú výrazné deformácie na čínskom trhu a v dotknutom odvetví, a zainteresované strany nemali možnosť brániť svoje záujmy a dokázať, že ich záznamy primerane odrážajú náklady spojené s výrobou a predajom prešetrovaného výrobku.

(108)

Zainteresované strany boli vyzvané, aby sa vyjadrili k údajným deformáciám trhu v ČĽR a možnému uplatňovaniu článku 2 ods. 6a základného nariadenia. Niektorí čínski vyvážajúci výrobcovia sa vyjadrili k údajným deformáciám trhu vo svojich odpovediach na dotazník a v rámci samostatných podaní. Reakcia na ich pripomienky v tejto súvislosti je uvedená v odôvodneniach 111 až 113 predbežného nariadenia a v odôvodneniach 98 až 101 tohto nariadenia. Čínska vláda nevyužila možnosť vyjadriť sa k údajným deformáciám trhu v lehote stanovenej v oddiele 5.3.2 oznámenia o začatí konania (13) a neodpovedala na dotazník so špecifickými otázkami týkajúcimi sa existencie výrazných deformácií v ČĽR, ktorý bol zaslaný 12. augusta 2019. Komisia preto toto tvrdenie zamietla.

(109)

Keďže neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky týkajúce sa uplatňovania článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia, Komisia potvrdila odôvodnenia 103 až 159 predbežného nariadenia.

3.2.2.2. Reprezentatívna krajina

(110)

Ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 160 až 178 predbežného nariadenia, Komisia predbežne vybrala Brazíliu ako vhodnú reprezentatívnu krajinu v rámci tohto postupu, pričom boli splnené všetky kritériá stanovené v článku 2 ods. 6a písm. a) prvej zarážke základného nariadenia.

(111)

Po predbežnom poskytnutí informácií vyjadril používateľ Marcegaglia pripomienky k výberu reprezentatívnej krajiny. Tvrdil, že Brazília nie je vhodnou reprezentatívnou krajinou, pretože v nej pôsobí len jeden veľký výrobca prešetrovaného výrobku, ktorý je vertikálne integrovaný a na trhu má dominantné postavenie, pretože kontroluje celý dodávateľský reťazec od výroby brám až po distribúciu výrobkov v ďalších článkoch reťazca. Používateľ navyše tvrdil, že brazílsky trh s plochými výrobkami z nehrdzavejúcej ocele je chránený niekoľkými antidumpingovými opatreniami.

(112)

Komisia poskytla svoju analýzu týkajúcu sa výberu reprezentatívnej krajiny v dvoch nadväzujúcich záznamoch (14). V týchto záznamoch informovala zainteresované strany o kritériách použitých na výber reprezentatívnej krajiny a o možných alternatívach. Zainteresované strany boli vyzvané, aby vyjadrili pripomienky k výberu Komisie a aby predložili svoj vlastný návrh najvhodnejšej reprezentatívnej krajiny. Spoločnosť Marcegaglia v tejto súvislosti nepredložila žiadne podanie.

(113)

Údajné dominantné postavenie niektorých podnikov alebo existencia antidumpingových opatrení na domácom trhu reprezentatívnej krajiny so zreteľom na odvetvie prešetrovaného výrobku nemá žiadny vplyv na výber reprezentatívnej krajiny. Na vytvorenie referenčných hodnôt Komisia použila brazílske dovozné ceny surovín, pomocných materiálov a energetických vstupov vrátane výrobných faktorov využívaných na výrobu brám alebo na výrobu vstupov v predchádzajúcich článkoch výrobného reťazca, ako je hutnícky koks, aglomerát alebo roztavené železo. Tieto vstupy využívajú mnohé odvetvia v reprezentatívnej krajine, a preto údajná obmedzená vnútorná hospodárska súťaž na trhu s plochými výrobkami z nehrdzavejúcej ocele alebo jeho ochrana prostredníctvom antidumpingových opatrení nemôžu mať významný vplyv na priemernú dovoznú cenu dotknutých vstupov.

(114)

Spoločnosť Marcegaglia takisto poukázala na to, že výrobca v reprezentatívnej krajine je prepojený s jedným z navrhovateľov.

(115)

Brazílsky výrobca (Aperam Inox America do Sul S.A.) je skutočne prepojený s výrobcom z Únie zaradeným do vzorky (Aperam Stainless Belgium). Komisia však nenašla žiadne dôkazy o tom, že by tento vzťah mal rušivý vplyv na predajné, všeobecné a administratívne náklady a na zisk brazílskej spoločnosti.

(116)

So zreteľom na uvedené skutočnosti bolo tvrdenie spoločnosti Marcegaglia zamietnuté a odôvodnenia 160 až 178 predbežného nariadenia sa potvrdzujú.

3.2.2.3. Zdroje použité na stanovenie nedeformovaných nákladov

(117)

Zdroje, ktoré Komisia použila na stanovenie nedeformovaných nákladov na výrobné faktory pri výpočte priamych výrobných nákladov, boli uvedené v odôvodneniach 179 až 183 predbežného nariadenia.

(118)

Navrhovateľ v tejto súvislosti predložil tvrdenie týkajúce sa použitia štatistiky Medzinárodnej organizácie práce (ďalej len „MOP“) na stanovenie nedeformovaných nákladov práce. Združenie Eurofer tvrdilo, že keďže náklady práce v brazílskom oceliarskom priemysle sú oveľa vyššie ako v spracovateľskom priemysle ako celku, Komisia by mala použiť verejne dostupné štatistiky zverejnené brazílskym oceliarskym združením. Navrhovateľ predložil tieto štatistiky.

(119)

Komisia analyzovala štatistiky poskytnuté na podporu tohto tvrdenia. V správe Brazílskeho oceliarskeho inštitútu, v ktorej sa uvádzajú informácie o celkových mzdách, výdavkoch na sociálne zabezpečenie a o celkovej zamestnanosti v odvetví a ktorú predložilo združenie Eurofer na podporu svojho tvrdenia, sa rozlišuje medzi celkovou registrovanou pracovnou silou, skutočne aktívnou pracovnou silou a subdodávateľskou pracovnou silou. Keďže v správe sú uvedené len hrubé číselné údaje bez opisu metodiky, nie je jasné, ako možno údaje o celkovej mzde a výdavkoch na sociálne zabezpečenie prepojiť s počtom zamestnancov. Pokiaľ ide o subdodávateľských zamestnancov, neuvádzajú sa žiadne informácie o úrovni sociálnych dávok a priemernom pracovnom čase. Priemerné náklady práce v odvetví oceliarstva, ktoré vypočítalo združenie Eurofer vo svojom podaní, sú navyše takmer štyrikrát vyššie ako náklady práce, ktoré predbežne vypočítala Komisia na základe oficiálnych štatistík MOP týkajúcich sa spracovateľského priemyslu v Brazílii. Aj v rámci najkonzervatívnejšieho prístupu a pri zohľadnení celkového počtu zamestnancov by zo štatistík brazílskeho oceliarskeho združenia vyplývalo, že hodinová mzda v odvetví oceliarstva je v priemere takmer o 20 % vyššia ako vo finančnom sektore a o 50 % vyššia ako v IT sektore v Brazílii v porovnaní s údajmi uvedenými v oficiálnych štatistikách MOP. Keďže údaje poskytnuté združením Eurofer nebolo možné použiť ako základ na stanovenie odhadu hodinových nákladov práce a nie je známa metodika, ako boli tieto údaje získané, Komisia ich považovala za menej spoľahlivý zdroj na výpočet nákladov práce ako štatistiky MOP.

(120)

So zreteľom na uvedené skutočnosti bolo tvrdenie združenia Eurofer zamietnuté a odôvodnenia 179 až 183 predbežného nariadenia boli potvrdené.

3.2.2.4. Nedeformované náklady a referenčné hodnoty

(121)

Zoznam výrobných faktorov použitých na stanovenie nedeformovaných priamych výrobných nákladov, ich nedeformovaná hodnota a metodika ich výpočtu boli uvedené v odôvodneniach 185 až 200 predbežného nariadenia.

(122)

Po predbežnom poskytnutí informácií dvaja čínski vyvážajúci výrobcovia (FSS a STSS) predložili niekoľko tvrdení so zreteľom na uvedené odôvodnenia.

(123)

Obe zainteresované strany tvrdili, že nedeformovaná hodnota referenčných hodnôt je v prípade niekoľkých výrobných faktorov príliš vysoká, čo mohlo byť spôsobené použitím príliš všeobecných brazílskych colných kódov, a tak sa neporovnával rovnaký vstup, alebo sa porovnával veľmi malý brazílsky objem dovozu s oveľa väčším objemom vstupu, ktorý spotrebúvajú čínski výrobcovia.

(124)

V zázname z 10. októbra boli zainteresované strany informované o colných kódoch, ktoré mala Komisia v úmysle použiť ako referenčné hodnoty pre nedeformované hodnoty všetkých výrobných faktorov. Zainteresované strany mali prístup aj k zodpovedajúcim hodnotám a objemom dovozu reprezentatívnej krajiny, pretože výňatok z brazílskej colnej štatistiky bol priložený k záznamu. V uvedenej fáze neboli predložené žiadne pripomienky.

(125)

Navyše, o všetkých výrobných faktoroch sa podrobne diskutovalo počas overovaní na mieste v dotknutých spoločnostiach. Zahŕňalo to aj diskusiu o presnom zložení daného vstupu a o navrhovanom kóde HS, ktoré boli v prípade potreby opravené po dohode so spoločnosťou.

(126)

Napokon, Komisia v prípade osobitných vstupov neporovnávala objemy dovozu do reprezentatívnej krajiny s objemami, ktoré kupujú a spotrebúvajú čínski vyvážajúci výrobcovia. Objemy dovážané do Brazílie mohli byť menšie, ale napriek tomu sa považovali za reprezentatívne.

(127)

So zreteľom na uvedené skutočnosti boli tvrdenia týkajúce sa referenčných hodnôt zamietnuté okrem dvoch výrobných faktorov, pri ktorých Komisia po ďalšej analýze súhlasila s tým, že dovážané objemy boli príliš zanedbateľné na to, aby mohli byť reprezentatívne.

(128)

So zreteľom na železnú rudu sa Komisia rozhodla vrátiť k medzinárodnej referenčnej hodnote založenej na priemernej cenovej kotácii železnej rudy počas obdobia prešetrovania podľa organizácie Fastmarkets. Pokiaľ ide o kyslík, so zreteľom na zanedbateľný podiel tohto vstupu na priamych výrobných nákladoch sa Komisia rozhodla presunúť príslušné náklady medzi nepriame výrobné náklady. Podrobný výpočet novej referenčnej hodnoty železnej rudy a aktualizovaný zoznam výrobných faktorov presunutých medzi nepriame náklady sú uvedené v osobitných konečných poskytnutiach informácií pre jednotlivé spoločnosti.

(129)

Obe zainteresované strany ďalej tvrdili, že nedeformované náklady neodrážajú náklady v Číne. Spoločnosti tvrdili, že medzinárodné prepravné, poistenie a clá by sa v zásade nemali pripočítavať k referenčnej hodnote vytvorenej pre vstupy, ktoré čínski výrobcovia kúpili na domácom trhu.

(130)

Spoločnosť FSS ďalej tvrdila, že aj v prípade pripočítania prepravného a poistenia by bolo nelogické pri úprave vychádzať z údajov týkajúcich sa prepravného a poistenia získaných od čínskych vývozcov, pretože tie sa vzťahujú na vývoz z Číny do Únie, zatiaľ čo upraviť by sa mala cena FOB na brazílskej hranici na úroveň priestorov výrobcu.

(131)

Spoločnosť STSS ďalej spochybnila skutočný údaj použitý na úpravu nákladov na vnútroštátnu dopravu a predložila alternatívny výpočet založený na skutočných údajoch spoločnosti.

(132)

Spoločnosť STSS napokon spochybnila vylúčenie čínskych vývozných údajov z troch referenčných hodnôt, ktoré boli založené na štatistikách vývozu namiesto štatistík dovozu (t. j. išlo o referenčné hodnoty pre feroniób, roztavené železo a bramy z nehrdzavejúcej ocele).

(133)

Cieľom vytvorenia nedeformovaných nákladov a referenčných hodnôt je odzrkadliť situáciu, keď sú dotknuté vstupy doručené do priestorov výrobcu. Keďže referenčná hodnota sa vytvára na základe dovoznej ceny na hranici reprezentatívnej krajiny, skutočný zdroj pre výrobcu v Číne nie je podstatný. Keďže v prípade Brazílie sú v databáze GTA uvedené dovozné ceny na úrovni FOB, je potrebné pripočítať medzinárodné prepravné a poistenie, aby sa dosiahla cena úrovni CIF. Okrem toho treba pripočítať aj clá a náklady na vnútroštátnu dopravu, a tak sa získa cena na úrovni priestorov výrobcu. Hlavné tvrdenie týkajúce sa metodiky vytvorenia referenčných hodnôt bolo preto zamietnuté.

(134)

Komisia však vzala na vedomie osobitné tvrdenie FSS týkajúce sa metodiky úpravy medzinárodného prepravného a poistenia a rozhodla sa využiť Databázu OECD o nákladoch na medzinárodnú dopravu a poistenie (15) na výpočet priemerného rozpätia z FOB na CIF v Brazílii pre všetky dotknuté vstupy. Dovozné hodnoty na úrovni FOB v Brazílii sa následne zvýšili o 8,58 %, a tak sa dosiahla úroveň CIF. Podrobné informácie o tomto výpočte a opis metodiky sú zainteresovaným stranám poskytnuté v osobitnom konečnom poskytnutí informácií.

(135)

Po konečnom poskytnutí informácií spoločnosť FSS poukázala na to, že v rámci predbežného poskytnutia informácií napadla metodiku Komisie v oblasti tvorby referenčných hodnôt v prípade úpravy na získanie frankoceny na hranici Únie po preclení v reprezentatívnej krajine. Spoločnosť tvrdila, že Komisia nesprávne pochopila jej tvrdenie v predbežnej fáze a opravila iba výpočet nákladov na medzinárodnú dopravu a poistenie.

(136)

Komisia hlavné tvrdenie spoločnosti pochopila a vysvetlila ho v odôvodnení 133 tohto nariadenia. Ako sa vysvetľuje v uvedenom odôvodnení, pri tvorbe referenčných hodnôt nie je relevantné, či čínsky výrobca naozaj dané vstupy nakupoval na domácom trhu alebo ich doviezol. Na prenesenie nákladov na vstupy do priestorov spoločnosti v reprezentatívnej krajine je potrebná úprava hodnoty CIF na hranici.

(137)

Tvrdenie STSS týkajúce sa výpočtu vnútroštátnej dopravy bolo zamietnuté. Vzhľadom na dôvernosť informácií je však podrobnejšie vysvetlenie poskytnuté v osobitnom poskytnutí informácií pre jednotlivé spoločnosti.

(138)

Napokon vylúčenie vývozu do ČĽR z troch referenčných hodnôt stanovených na základe štatistík vývozu z Brazílie, Iránu a Južnej Kórey, ako sa opisuje v odôvodnení 192 predbežného nariadenia, bolo potrebné a opodstatnené. V súlade s článkom 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia musela Komisia stanoviť nedeformované referenčné hodnoty s cieľom vytvoriť normálnu hodnotu. V tomto konkrétnom prípade nebolo možné použiť dovoz do reprezentatívnej krajiny a Komisia sa rozhodla použiť údaje o vývoze, pretože neexistoval žiadny dovoz alebo sa referenčné hodnoty považovali za nereprezentatívne z dôvodu vývozných obmedzení alebo zanedbateľného množstva dovozu. Komisia však považovala za potrebné vylúčiť vývoz do ČĽR, pretože neexistovali dôkazy o tom, že deformácie v ČĽR neovplyvnili aj uvedené ceny. Keď chcú byť výrobcovia z tretích krajín konkurencieschopní na čínskom trhu, ich ceny musia zohľadňovať podmienky na čínskom domácom trhu.

(139)

Ďalšie tvrdenie STSS sa týkalo metodiky výpočtu pri úprave výnosov za vedľajšie produkty, ktoré sa opätovne nepoužívajú na výrobu prešetrovaného výrobku. Podľa STSS by sa tieto výnosy mali počítať aj s nedeformovanou referenčnou hodnotou a mali by sa priamo odrátať z priamych výrobných nákladov, a nie z vytvorenej normálnej hodnoty.

(140)

Komisia v predbežnej fáze upravila normálnu hodnotu tak, že odrátala nedeformovanú hodnotu určitých vedľajších produktov, ktoré sa opätovne nepoužívajú na výrobu prešetrovaného výrobku, ale spoločnosť ich predáva. S cieľom získať túto nedeformovanú hodnotu sa vypočítal percentuálny podiel výnosu za vedľajšie produkty jednotlivých druhov výrobkov na ich priamych výrobných nákladoch. Neskôr sa tento percentuálny podiel uplatnil na nedeformované priame výrobné náklady.

(141)

Komisia na základe pripomienok zainteresovanej strany zmenila metodiku tejto úpravy. S cieľom získať nedeformovaný výnos za jednotlivé druhy výrobku, sa množstvá vedľajších produktov oznámené spoločnosťou vynásobili brazílskou referenčnou jednotkovou cenou týchto materiálov. Nedeformovaný výnos bol odrátaný podľa jednotlivých druhov výrobku od vytvorenej normálnej hodnoty. Komisia dospela k záveru, že zápornú úpravu zohľadňujúcu tieto vedľajšie produkty treba vykonať na tejto úrovni, a nie na úrovni priamych výrobných nákladov, pretože tieto vedľajšie produkty sa predávali a z výnosov by sa mali zvyčajne hradiť aj predajné náklady a vytvárať zisk.

(142)

Po konečnom poskytnutí informácií spoločnosť FSS konštatovala, že referenčné hodnoty energetických vstupov ako elektrina, zemný plyn a voda, ktoré vychádzali z brazílskych sadzieb na vnútornom trhu, môžu obsahovať nepriame dane, ktoré by sa mali odpočítať.

(143)

Toto tvrdenie sa prijalo v súvislosti so zemným plynom. V príslušnej prílohe k osobitnému poskytnutiu informácií sa jednoznačne uvádzalo, že Komisia do výpočtu referenčnej hodnoty začlenila nepriamu daň (ICMS). Predmetná referenčná hodnota bola prepočítaná a upravená smerom nadol z 3,23 CNY na meter kubický na 2,75 CNY na meter kubický. Následne bolo revidované dumpingové rozpätie pre spoločnosť FSS. Táto úprava nemala vplyv na individuálne dumpingové rozpätia spoločností STSS a Zhenshi. Dumpingové rozpätie dvoch spolupracujúcich spoločnosti nezaradených do vzorky bolo príslušne upravené.

(144)

Pokiaľ ide o elektrinu, v zdrojovej databáze sa nepriame dane neuvádzali. Komisia sa preto domnievala, že do sadzby neboli žiadne nepriame dane započítané. Keďže spoločnosť FSS opak nepreukázala, toto tvrdenie sa považovalo za nepodložené. Je potrebné poznamenať, že za vodu sa žiadne ICMS neúčtuje.

(145)

Keďže neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky týkajúce sa výpočtu nedeformovaných nákladov a referenčných hodnôt, Komisia potvrdila odôvodnenia 179 až 183 predbežného nariadenia, pričom boli vykonané opravy vysvetlené v odôvodneniach 127, 134, 137, 141 a 143 tohto nariadenia.

(146)

So zreteľom na všetky úpravy vykonané po tvrdeniach predložených zainteresovanými stranami sa v konečnej fáze identifikovali tieto výrobné faktory, kódy HS a nedeformované normálne hodnoty:

Tabuľka 1

Výrobný faktor	Kód HS	Nedeformovaná hodnota	Jednotka
Suroviny/pomocné materiály
Kremenec	2506 20	1 662,69	CNY/t
Žiaruvzdorný íl	2508 30	4 012,56	CNY/t
Serpentín	2516 90	4 172,45	CNY/t
Tavená magnézia; spekaná (sintrovaná) magnézia, tiež obsahujúca malé množstvá ostatných oxidov pridaných pred spekaním; ostatné oxidy horčíka, tiež čisté	2519 90	9 315,74	CNY/t
Kazivec – obsahujúci 97 hmotnostných % alebo menej fluoridu vápenatého	2529 21	1 876,11	CNY/t
Železná ruda, neaglomerovaná (prášok); železná ruda v kusoch	[neuvádza sa] (pozri odôvodnenie 128)	548,90	CNY/t
Železná ruda, aglomerovaná (sintrovaná)	2601 12	824,20	CNY/t
Chrómové rudy a koncentráty	2610 00	4 437,72	CNY/t
Mastné uhlie; koksovateľné uhlie	2701 12	1 101,32	CNY/t
Chudé uhlie; elektrárenské uhlie; plynové uhlie	2701 19	944,43	CNY/t
Koks; koksový prach; hutnícky koks	2704 00	2 503,14	CNY/t
Mazací olej	2710 19	80,05	CNY/t
Uhlík	2803 00	10 484,38	CNY/t
Vápnik (drôt)	2805 12	37 565,18	CNY/t
Kyselina sírová	2807 00	608,14	CNY/t
Kyselina dusičná	2808 00	2 803,81	CNY/t
Kyselina fluorovodíková	2811 11	12 036,01	CNY/t
Amoniak bezvodý	2814 10	2 085,04	CNY/t
Oxid alebo hydroxid molybdénu	2825 70	146 169,98	CNY/t
Sulfid železnatý	2830 90	100 236,10	CNY/t
Peroxid vodíka	2847 00	17 324,44	CNY/t
Jadrový drôt; liaci prášok	3824 99	16 490,97	CNY/t
Surové železo so stredným obsahom niklu; surové železo s nízkym obsahom niklu	[neuvádza sa] (pozri odôvodnenie 192 predbežného nariadenia)	84 151,00 upravená na základe skutočného obsahu niklu (16)	CNY/t
Feromangán, obsahujúci viac ako 2 hmotnostné % uhlíka	7202 11	8 841,84	CNY/t
Feromangán, obsahujúci nie viac ako 2 hmotnostné % uhlíka	7202 19	14 018,29	CNY/t
Ferosilícium, > 55 % kremíka	7202 21	13 848,56	CNY/t
Ferosilikomangán	7202 30	8 770,18	CNY/t
Ferochróm, > 4 % uhlíka	7202 41	10 288,69	CNY/t
Feronikel	[neuvádza sa] (pozri odôvodnenie 192 predbežného nariadenia)	21 879,38	CNY/t
Feromolybdén	7202 70	141 697,92	CNY/t
Ferovolfrámové železo	7202 80	217 629,37	CNY/t
Ferotitán	7202 91	28 149,49	CNY/t
Feroniób	[neuvádza sa] (pozri odôvodnenie 192 predbežného nariadenia)	145 667,77	CNY/t
Ferobór; zliatina ferosilikokalcia	7202 99	15 917,12	CNY/t
Liatinový šrot	7204 10	987,48	CNY/t
Šrot z nehrdzavejúcej ocele	7204 21	7 166,20	CNY/t
Železný a oceľový odpad a šrot iné ako triesky zo sústruženia, hobliny, odrezky, odpad z frézovania, piliny, odstrižky a odpady z razenia; z iného materiálu ako z liatiny, legovanej ocele, pocínovaného železa alebo ocele	7204 49	2 593,84	CNY/t
Granuly zo surového železa, vysokopecnej zrkadloviny, železa alebo ocele	7205 10	10 450,71	CNY/t
Železný prach na horenie	7205 29	9 588,22	CNY/t
Roztavené železo	[neuvádza sa] (pozri odôvodnenie 192 predbežného nariadenia)	2 715,76	CNY/t
Vystužovacie tyče a prúty	7214 20	4 301,49	CNY/t
Guľôčky na brokovanie (otryskávanie)	7326 11	7 618,08	CNY/t
Katódová meď	7403 11	46 580,96	CNY/t
Ostatné výrobky z medi; liate, tvarované, razené alebo kované, ďalej však neopracované; okrem reťazí, ich častí a súčastí	7419 91	300 346,61	CNY/t
Nelegovaný nikel	7502 10	106 604,34	CNY/t
Niklový odpad a niklový šrot	7503 00	695,72	CNY/t
Niklové tyče, prúty a profily zo zliatin niklu	7505 12	187 405,08	CNY/t
Hliníkový ingot; hliník, surový, nelegovaný	7601 10	17 191,65	CNY/t
Hliníkový drôt, nelegovaný	7605 11	17 484,28	CNY/t
Hliníkové dosky, plechy a pásy	7606 91	24 396,75	CNY/t
Tyče a prúty z molybdénu	8102 95	887 517,09	CNY/t
Kobaltový kamienok (lech) a ostatné medziprodukty metalurgie kobaltu	8105 20	195 635,71	CNY/t
Hubovitý titán	8108 20	78 477,42	CNY/t
Mangán	8111 00	18 493,80	CNY/t
Elektródy z grafitu	8545 11	62 601,76	CNY/t
Bram	[neuvádza sa] (pozri odôvodnenie 192 predbežného nariadenia)	14 033,74	CNY/t
Práca
Náklady práce v spracovateľskom priemysle	[neuvádza sa]	33,88	CNY/hod.
Energia
Elektrina	[neuvádza sa]	0,82	CNY/kWh
Zemný plyn	[neuvádza sa]	2,75	CNY/m3
Voda	[neuvádza sa]	68,88	CNY/m3
Argón	280 421	8,03	CNY/m3

3.2.2.5. Nepriame výrobné náklady, predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk

(147)

Vytvorenie nepriamych výrobných nákladov a zdroj predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku, ktoré sa použili pri výpočte normálnej hodnoty, boli opísané v odôvodneniach 201 a 202 predbežného nariadenia.

(148)

Po predbežnom poskytnutí informácií spoločnosť STSS tvrdila, že zahrnutím určitých výrobných faktorov do nepriamych výrobných nákladov (ako sa opisuje v odôvodneniach 194 a 201 predbežného nariadenia) Komisia nadsadila nepriame výrobné náklady a tým aj konečné výrobné náklady. Spoločnosť ďalej poukázala na to, že Komisia neposkytla žiadne dôkazy o tom, že tieto výrobné faktory boli deformované.

(149)

Komisia toto tvrdenie zamietla. V prípade vstupov, ktoré sa presúvajú medzi nepriame výrobné náklady, nie je potrebný samostatný dôkaz o deformácii. V odôvodneniach 103 až 157 predbežného nariadenia Komisia jasne vysvetlila, prečo sa všetky náklady na prešetrovaný výrobok (vrátane nákladov na tie vstupy, ktoré sa presunuli medzi nepriame výrobné náklady) považujú za deformované. Okrem toho, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 194 základného nariadenia, tieto vstupy boli z hľadiska nákladov zanedbateľné a Komisia ich presunula medzi nepriame výrobné náklady, pretože vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky neboli vo svojich záznamoch schopní určiť objem spotreby, resp. v reprezentatívnej krajine nebolo možné stanoviť primeranú referenčnú hodnotu.

(150)

Po predbežnom poskytnutí informácií predložili spoločnosti FSS a STSS viacero tvrdení týkajúcich sa úrovne predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku, ktoré sa použili na výpočet normálnej hodnoty.

(151)

Spoločnosť FSS tvrdila, že Komisia neposkytla žiadne právne ani skutkové vysvetlenie, pokiaľ ide o deformáciu predajných, všeobecných a administratívnych nákladov v Číne. Ako sa však vysvetľuje v odôvodnení 149, takýto samostatný dôkaz v prípade jednotlivých druhov nákladov nie je potrebný, pretože Komisia dospela k jasnému záveru, že deformácie existujú so zreteľom na všetky náklady na prešetrovaný výrobok.

(152)

Spoločnosť ďalej tvrdila, že predajné, všeobecné a administratívne náklady brazílskeho výrobcu prešetrovaného výrobku použité na výpočet normálnej hodnoty by sa mali znížiť o náklady na vlastný kapitál spoločnosti a finančné náklady jej dcérskych spoločností.

(153)

Komisia vypočítala predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk ako percentuálny podiel nákladov na predaný tovar na základe verejne dostupných údajov, t. j. audítorsky overených účtov spoločnosti Aperam Inox do Sul S.A. Na základe dostupných informácií nemožno vyvodiť záver, že časť finančných nákladov nie je spojená s prešetrovaným výrobkom. Spoločnosť FSS neposkytla žiadny dôkaz ani náznak toho, že by tieto náklady boli nadsadené. Navyše treba poznamenať, že znížením časti týchto finančných nákladov by sa znížili predajné, všeobecné a administratívne náklady a nevyhnutne by sa primerane zvýšil zisk. V dôsledku toho by sa konečný výsledok nezmenil.

(154)

Spoločnosť STSS poukázala na to, že zatiaľ čo určité náklady práce čínskych vyvážajúcich výrobcov (napr. náklady práce oddelenia pre výskum a vývoj a kontrolu kvality) sa presunuli medzi priame výrobné náklady, neboli poskytnuté žiadne dôkazy o tom, že tieto náklady práce neboli zahrnuté do predajných, všeobecných a administratívnych nákladov výrobcu v reprezentatívnej krajine, čo mohlo viesť k dvojitému zarátaniu týchto nákladov pri vytvorení normálnej hodnoty.

(155)

Spoločnosť STSS však nepredložila žiadny dôkaz o tom, že tieto náklady boli zahrnuté do predajných, všeobecných a administratívnych nákladov výrobcu v reprezentatívnej krajine. Komisia preto potvrdila svoj prístup v tejto súvislosti.

(156)

Spoločnosť FSS sa napokon odvolala na článok 2 ods. 2.2.2 bod iii) antidumpingovej dohody, v ktorom sa uvádza, že zisk možno na účely vytvorenia normálnej hodnoty stanoviť na základe „akejkoľvek inej primeranej metódy za predpokladu, že takto stanovená čiastka zodpovedajúca zisku nepresiahne zisk bežne dosahovaný inými vývozcami alebo výrobcami pri predaji výrobkov tej istej všeobecnej kategórie na domácom trhu v krajine pôvodu“. Spoločnosť poukázala na to, že Komisia nevypočítala túto hornú hranicu zisku na čínskom domácom trhu, pričom na výpočet normálnej hodnoty uplatnila zisk spoločnosti v reprezentatívnej krajine na úrovni 7,65 %.

(157)

V odpovedi na toto tvrdenie Komisia pripomenula, že normálnu hodnotu vytvorila na základe článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia, pretože stanovila (ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 103 až 157 predbežného nariadenia), že nie je vhodné použiť ceny a náklady na domácom trhu vo vyvážajúcej krajine z dôvodu existencie výrazných deformácií v tejto krajine. Všetky náklady a ceny vrátane ziskov, ktoré sú a priori ovplyvnené príslušnými nákladmi a cenami v domácej krajine, sa preto považujú za deformované. V článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia sa stanovuje, že vytvorená normálna hodnota musí zahŕňať nedeformovanú a primeranú sumu na administratívne, predajné a všeobecné náklady a zisk. Ako sa vysvetľuje v predchádzajúcom texte v odôvodnení 98, ustanovenia článku 2 ods. 6a základného nariadenia sú úplne v súlade s medzinárodnými záväzkami EÚ vrátane všetkých príslušných ustanovení antidumpingovej dohody WTO. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(158)

Keďže neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky týkajúce sa nepriamych výrobných nákladov, predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku, Komisia potvrdila odôvodnenia 201 a 202 predbežného nariadenia.

3.2.2.6. Výpočet normálnej hodnoty

(159)

Keďže neboli predložené žiadne pripomienky týkajúce sa výpočtu normálnej hodnoty, potvrdzujú sa odôvodnenia 203 až 210 predbežného nariadenia.

3.2.3. Vývozná cena

(160)

Keďže neboli predložené žiadne pripomienky týkajúce sa stanovenia vývoznej ceny, potvrdzujú sa odôvodnenia 211 až 213 predbežného nariadenia.

3.2.4. Porovnanie

(161)

Komisia porovnala normálnu hodnotu a vývoznú cenu čínskych vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky na základe cien zo závodu, ako sa opisuje v odôvodneniach 214 až 216 predbežného nariadenia.

(162)

Po predbežnom poskytnutí informácií spoločnosť STSS spochybnila skutočnosť, že Komisia z vývoznej ceny odrátala určité výdavky súvisiace s prepravným, zatiaľ čo tieto výdavky sa neodrátali z predajných, všeobecných a administratívnych nákladov výrobcu v reprezentatívnej krajine.

(163)

Spoločnosť STSS však nepredložila žiadny dôkaz o tom, že tieto výdavky boli zahrnuté do predajných, všeobecných a administratívnych nákladov výrobcu v reprezentatívnej krajine. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(164)

Komisia pri výpočte vývoznej ceny STSS vykonala úpravu podľa článku 2 ods. 10 písm. i) v prípade predajov realizovaných prostredníctvom prepojeného obchodníka nachádzajúceho sa v inej krajine. Po predbežnom poskytnutí informácií vyvážajúci výrobca spochybnil túto úpravu a tvrdil, že výrobca a jeho prepojený obchodník v tretej krajine tvoria jeden hospodársky subjekt, pričom prepojený obchodník vykonáva funkcie vnútorného oddelenia predaja. Vyvážajúci výrobca v súlade s tým požiadal Komisiu, aby nevykonala túto úpravu.

(165)

Komisia pripomenula, že v zmysle judikatúry EÚ jeden hospodársky subjekt existuje v prípade, že výrobca zverí úlohy, za ktoré zvyčajne zodpovedá vnútorné oddelenie predaja, distribučnej spoločnosti svojich výrobkov, nad ktorou má hospodársku kontrolu (17). Súdny dvor takisto stanovil, že „inštitúcie Únie sú povinné zohľadniť všetky relevantné faktory, ktoré umožňujú určiť, či uvedený distribútor vykonáva funkcie vnútorného oddelenia predaja uvedeného výrobcu alebo nie“ (18).

(166)

Komisia v súlade s tým analyzovala dostupné dôkazy a zistila tieto skutočnosti. Komisia predovšetkým zistila, že v štruktúre spoločnosti existuje viacero predajných spoločností v rámci skupiny vrátane prepojeného obchodníka, ktorého sa týka spochybnená úprava. Komisia v tomto smere potvrdila, že existuje viac ako jeden prepojený podnik podieľajúci sa na predaji prešetrovaného výrobku do Únie. Komisia posúdila zmluvy medzi vyvážajúcim výrobcom a dotknutým prepojeným obchodníkom a identifikovala určité ustanovenia, ktorými sa riadia vzťahy medzi výrobcom a prepojeným obchodníkom a ktoré možno ťažko zosúladiť s predstavou, že uvedené spoločnosti tvoria jeden hospodársky subjekt (19).

(167)

Komisia navyše zistila, že za aspekty súvisiace s predajom zodpovedá iné oddelenie, a nie dotknutý prepojený obchodník. Aj v stanovách a obchodnej licencii dotknutého prepojeného obchodníka sú uvedené určité ustanovenia, ktorých charakter nepatrí do rozsahu úloh, ktoré zvyčajne vykonáva vnútorné oddelenie predaja. (20) Okrem toho vzhľadom na dohodovací proces medzi výrobcom a prepojeným obchodníkom, ktorý je opísaný v odpovedi na dotazník (najmä pokiaľ ide o podmienky predaja) (21), sa posilnili pochybnosti o tom, či tvoria jeden hospodársky subjekt. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(168)

Na zabezpečenie toho, aby bola normálna hodnota vyjadrená na rovnakej úrovni zdanenia ako vývozná cena, bola normálna hodnota upravená smerom nahor o časť DPH účtovanej pri vývoze prešetrovaného výrobku, ktorá sa čínskym vyvážajúcim výrobcom nevrátila. Po predbežnom poskytnutí informácií spoločnosti FSS a STSS spochybnili túto úpravu. Spoločnosti tvrdili, že táto úprava nie je vôbec opodstatnená, pretože Komisia nepoužíva čínske ceny na domácom trhu ako normálnu hodnotu, prípadne že upraviť treba skutočné výrobné náklady a nie nedeformované náklady.

(169)

V tejto súvislosti sa konštatuje, že Komisia upravila normálnu hodnotu v súlade s rozsudkom Všeobecného súdu vo veci T-423/09 (22). Tieto tvrdenia sa preto zamietli.

(170)

Keďže neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky týkajúce sa porovnania, potvrdzujú sa odôvodnenia 214 až 216 predbežného nariadenia.

3.2.5. Dumpingové rozpätia

(171)

Ako sa uvádza v odôvodneniach 121 až 170 tohto nariadenia, Komisia vzala do úvahy pripomienky spoločností STSS a FSS a prepočítala dumpingové rozpätia dotknutých spoločností.

(172)

Dumpingové rozpätie spolupracujúcich čínskych spoločností nezaradených do vzorky, Xiangshui Defeng Metals Co., Ltd. a Fujian Dingxin Technology Co., Ltd., ktoré bolo váženým priemerom medzi dvoma individuálnymi dumpingovými rozpätiami pre spoločnosti zaradené do vzorky, sa primerane upravilo.

(173)

Vzhľadom na vysokú úroveň spolupráce čínskych vyvážajúcich výrobcov na úrovni 92 % celkového čínskeho vývozu prešetrovaného výrobku do Únie považovala Komisia za primerané stanoviť reziduálne dumpingové rozpätie uplatniteľné na všetkých ostatných (nespolupracujúcich) vyvážajúcich výrobcov. Komisia preto považovala za primerané stanoviť dumpingové rozpätie uplatniteľné na „všetky ostatné spoločnosti“ na úrovni zodpovedajúcej najvyššiemu individuálnemu dumpingovému rozpätiu čínskych spoločností zaradených do vzorky okrem spoločnosti, ktorej sa týka článok 18, ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 77 až 82.

(174)

V dôsledku toho sú konečné dumpingové rozpätia vyjadrené ako percentuálny podiel ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, takéto:

Spoločnosť	Dumpingové rozpätie (v %)
Shanxi Taigang Stainless Steel Co., Ltd (23)	106,5
Fujian Fuxin Special Steel Co., Ltd	57,1
Zhenshi Group Eastern Special Steel Co., Ltd	71,7
Xiangshui Defeng Metals Co., Ltd	87,3
Fujian Dingxin Technology Co., Ltd	87,3
Všetky ostatné spoločnosti	106,5

(175)

Informácie o výpočtoch individuálnych dumpingových rozpätí po opravách a úpravách vykonaných v nadväznosti na pripomienky čínskych vyvážajúcich výrobcov po predbežnom poskytnutí informácií boli poskytnuté dotknutým spoločnostiam.

3.3. Taiwan

3.3.1. Normálna hodnota

(176)

Podrobnosti o výpočte normálnej hodnoty sú uvedené v odôvodneniach 227 až 237 predbežného nariadenia.

(177)

Skupina Yusco v pripomienkach ku skorému a predbežnému poskytnutiu informácií tvrdila, že Komisia nesprávne zamietla žiadosť jej o povolenie úpravy o rozdiel výmenného kurzu pri výpočte pomeru predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a úpravy o recyklovaný šrot vo forme nákladového zníženia nákladov na suroviny. Komisia tieto tvrdenia preskúmala.

(178)

Opakované tvrdenie týkajúce sa úpravy o rozdiel výmenného kurzu pri výpočte pomeru predajných, všeobecných a administratívnych výdavkov sa zamietlo, pretože skupina Yusco nedokázala odôvodniť, že tieto rozdiely sa týkali predaja na domácom trhu. Tvrdenie bolo zopakované aj po konečnom poskytnutí informácií, ale opäť bez toho, aby bolo dôslednejšie podložené. So zreteľom na nové argumenty, ktoré sú v súlade s informáciami poskytnutými počas overovania, však bola prijatá úprava o recyklovaný šrot, ktorá sa týkala skupiny Yusco a aj jej prepojeného výrobcu Tang Eng. Revidované priame výrobné náklady sa zohľadnili pri výpočte revidovaného dumpingu.

(179)

Spoločnosť Walsin v pripomienkach ku skorému a predbežnému poskytnutiu informácií tvrdila, že Komisia nesprávne zamietla jej žiadosť o povolenie úpravy o predaj odpadového spotrebného materiálu, úpravy o náklady na suroviny po fyzickej kontrole zásob a úpravy o náklady na spracovanie v závode v Tchaj-čungu. Spoločnosť Walsin takisto spochybnila rozhodnutie Komisie, že pri stanovovaní normálnej hodnoty neprihliadala na predaj na domácom trhu colným závodom a námorným prístavom, pričom dotknuté výrobky boli určené na vývoz. Komisia tieto tvrdenia preskúmala.

(180)

Pokiaľ ide o tvrdenie týkajúce sa úpravy normálnej hodnoty o predaj odpadového spotrebného materiálu, Komisia so zreteľom na objasnenia predložené v tejto súvislosti spoločnosťou Walsin považovala toto tvrdenie za odôvodnené a prijala ho, pretože spoločnosť Walsin preukázala, že tento odpadový spotrebný materiál nemožno opätovne využiť v rámci výroby a predáva sa zákazníkom.

(181)

So zreteľom na tvrdenie, že náklady na suroviny by sa mali upraviť po fyzickej kontrole zásob, Komisia posúdila poskytnuté doplňujúce informácie a rozhodla sa potvrdiť svoje predbežné rozhodnutie, ktorým zamietla toto tvrdenie týkajúce sa úpravy, pretože spoločnosť nedokázala odôvodniť pôvod rozdielov v zásobách. Tieto rozdiely navyše neboli zaznamenané v nákladovom účtovnom systéme a túto úpravu nebolo možné dať do súladu s predvahou ani s odpoveďou na dotazník.

(182)

Pokiaľ ide o tvrdenie týkajúce sa úpravy nákladov na spracovanie v závode v Tchaj-čungu odrátaním odhadovaného zisku vytvoreného závodom v Tchaj-čungu, Komisia považovala toto tvrdenie za neodôvodnené. Spoločnosť Walsin nepreukázala, že jej vnútropodniková fakturácia za náklady na spracovanie žíhaním a morením zahŕňala len náklady a nezahŕňala žiadne rozpätie zisku, a úprava, ktorej sa tvrdenie týkalo, nebola zaznamenaná v nákladovom účtovnom systéme spoločnosti.

(183)

Napokon, pokiaľ ide o tvrdenie, že pri stanovovaní normálnej hodnoty treba zahrnúť predaj colným závodom a námorným prístavom, Komisia toto tvrdenie zamietla. Samotná spoločnosť v odpovedi na dotazník tento predaj považovala za nepriamy predaj na vývoz, a preto nebol oznámený v rámci transakcií predaja na domácom trhu. Po predbežnom poskytnutí informácií spoločnosť Walsin zmenila názor a tvrdila, že tento predaj treba považovať za predaj určený na domácu spotrebu, pretože nevedela, či sa tieto výrobky nakoniec vyviezli alebo spotrebovali na domácom trhu. Keďže Komisia v tejto súvislosti nemala k dispozícii žiadne konkrétnejšie informácie, na základe predložených dôkazov nemohla určiť, či sa tento predaj vyviezol alebo spotreboval na domácom trhu. Ako sa stanovuje v článku 2 ods. 2 základného nariadenia, výraz „určený na domácu spotrebu“ nie je založený na subjektívnom úmysle predávajúceho ani na skutočnosti, že vyvážajúci výrobca nevie, či obchodník/colný závod dotknutý výrobok následne vyvezie, ale na objektívnom mieste určenia výrobku, na objektívnej skutočnosti, ktorú možno kedykoľvek určiť, až kým napokon nedosiahne konečné miesto určenia a tovar sa predá na účely spotreby na domácom trhu. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(184)

Neboli predložené žiadne ďalšie tvrdenia, a preto sa potvrdili odôvodnenia 227 až 237 predbežného nariadenia.

3.3.2. Vývozná cena

(185)

Keďže neboli predložené žiadne pripomienky týkajúce sa vývoznej ceny, potvrdili sa odôvodnenia 238 až 239 predbežného nariadenia.

3.3.3. Porovnanie

(186)

Keďže neboli predložené žiadne pripomienky týkajúce sa porovnania, potvrdili sa odôvodnenia 238 až 239 predbežného nariadenia.

3.3.4. Dumpingové rozpätia

(187)

Úroveň spolupráce sa v tomto prípade považovala za vysokú a nepodarilo sa zistiť žiadnych ďalších vyvážajúcich výrobcov. Komisia z toho dôvodu považovala za reprezentatívne stanoviť reziduálne dumpingové rozpätie na úrovni vyvážajúceho výrobcu s najvyšším dumpingovým rozpätím. Konečné dumpingové rozpätia, vyjadrené ako percentuálny podiel ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, sú takéto:

Spoločnosť	Konečné dumpingové rozpätie (v %)
Yieh United Steel Co. a Tang Eng Iron Works Co. Ltd	4,1
Walsin Lihwa Co.	7,5
Všetky ostatné spoločnosti	7,5

4. UJMA

4.1. Vymedzenie výrobného odvetvia Únie a výroby v Únii

(188)

Keďže neboli predložené žiadne pripomienky týkajúce sa vymedzenia výrobného odvetvia Únie a výroby v Únii, Komisia potvrdila svoje závery uvedené v odôvodneniach 246 až 248 predbežného nariadenia.

4.2. Stanovenie relevantného trhu Únie

(189)

Čínsky vyvážajúci výrobca FSS tvrdil, že hnacou silou objemu výroby výrobného odvetvia Únie bol dopyt pre vlastnú spotrebu, a nie predaj na voľnom trhu, ktorý predstavoval len zlomok celkovej výroby. Podľa FSS to dokazuje skutočnosť, že objem výroby výrobného odvetvia Únie v roku 2017 v porovnaní s rokom 2016 vzrástol napriek tomu, že predaj na voľnom trhu sa znížil o 94 000 ton.

(190)

Čínsky vyvážajúci výrobca STSS so zreteľom na vzťah medzi voľným trhom a trhom pre vlastnú spotrebu tvrdil, že v rámci posúdenia trhového podielu treba zohľadniť, že trhový podiel výrobného odvetvia Únie bol 62 % na voľnom trhu, ale tento segment predstavoval približne len 22 % celkového trhu Únie. Zostávajúcich 78 % trhu tvoril trh pre vlastnú spotrebu a trhový podiel výrobného odvetvia Únie na ňom bol 100 %. Navyše podľa STSS túto skutočnosť treba vnímať v spojení s jediným trhovým podielom, ktorý sa naopak zvýšil (t. j. trhovým podielom Indonézie).

(191)

Tieto tvrdenia sa museli zamietnuť. Ako sa stanovuje v odôvodneniach 251 a 252 predbežného nariadenia, priamej konkurencii dovozu je vystavený len predaj na voľnom trhu vertikálne integrovaných výrobcov, ako sú výrobcovia z Únie zaradení do vzorky. Komisia preto v rámci zavedenej prípadovej praxe nezohľadňuje predaj a výrobu pre vlastnú spotrebu pri niektorých ukazovateľoch ujmy v takýchto prípadoch, pretože trh pre vlastnú spotrebu je chránený pred dovozom. Keďže výrobky na voľný trh aj na trh pre vlastnú spotrebu sa vyrábajú na rovnakých výrobných linkách, analýza výroby a výrobnej kapacity by však mala zahŕňať aj výrobky určené na trh pre vlastnú spotrebu. V odvetví náročnom na kapitál, ako je oceliarske odvetvie, by sa samozrejme miera využitia kapacity mala udržať na čo najvyššej úrovni, aby sa znížili fixné náklady a aby sa výrobné náklady udržiavali na čo najnižšej úrovni. Vývoj trhového podielu jednotlivých vyvážajúcich krajín navyše netreba posudzovať izolovane, pretože v súčasnom prešetrovaní sú splnené podmienky na súhrnné vyhodnotenie dovozu zo všetkých dotknutých krajín (pozri oddiel 4.4).

(192)

Keďže neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky týkajúce sa stanovenia relevantného trhu Únie, Komisia potvrdila svoje závery uvedené v odôvodneniach 249 až 255 predbežného nariadenia.

4.3. Spotreba v Únii

(193)

Keďže neboli predložené žiadne pripomienky týkajúce sa spotreby v Únii, Komisia potvrdila svoje závery uvedené v odôvodneniach 256 až 262 predbežného nariadenia.

4.4. Dovoz z dotknutých krajín

(194)

Čínsky vyvážajúci výrobca FSS tvrdil, že súhrn dovozu z Číny, Indonézie a Taiwanu bol nejednotný. Keďže súčasné antidumpingové prešetrovanie sa vykonávalo v čase, keď prebiehalo aj samostatné antisubvenčné prešetrovanie týkajúce sa rovnakého výrobku, posúdenie ujmy by malo byť v oboch prípadoch rovnaké. V samostatnom antisubvenčnom prešetrovaní však Taiwan nebol zaradený medzi dotknuté krajiny. Akékoľvek súhrnné vyhodnotenie v rámci súčasného antidumpingového prešetrovania zahŕňajúce dovoz z Taiwanu by preto bolo v následnom rozpore so súhrnným vyhodnotením v rámci uvedeného antisubvenčného prešetrovania zahŕňajúceho súhrn dovozu z Číny a Indonézie, ale nie z Taiwanu. Spoločnosť FSS navyše tvrdila, že súhrn dovozu z Číny a Indonézie nie je opodstatnený. Zatiaľ čo čínsky dovoz klesol, indonézsky dovoz sa zvýšil, a z toho údajne vyplýva, že čínsky dovoz nekonkuruje indonézskemu dovozu. Okrem toho v roku 2017, keď mal čínsky dovoz najväčší objem s trhovým podielom na úrovni 21 % a indonézsky dovoz nebol na trhu prítomný, výrobné odvetvie Únie zaznamenalo najlepší rok, čo potvrdzujú údaje o predaji a ziskovosti. Tieto tvrdenia sa museli zamietnuť.

(195)

Po prvé nie je žiadna nejednotnosť v tom, že v rámci súčasného prešetrovania sa súhrnne vyhodnocuje dovoz z troch krajín, t. j. z Číny, Indonézie a Taiwanu, zatiaľ čo v rámci samostatného antisubvenčného prešetrovania sa súhrnne vyhodnocuje dovoz len z dvoch krajín, konkrétne z Číny a Indonézie. Každá vec sa posudzuje osobitne. V oboch prípadoch sú splnené právne podmienky na vykonanie súhrnného vyhodnotenia dovozu.

(196)

Po druhé, pokiaľ ide o rozhodnutie Komisie vyhodnocovať dovoz z dotknutých krajín súhrnne v rámci súčasného antidumpingového prešetrovania, treba pripomenúť, že počas posudzovaného obdobia sa zvýšil dovoz z každej z troch krajín. Z dôvodov uvedených v odôvodnení 269 predbežného nariadenia, aj keby bol vývoj dovozu z Číny počas posudzovaného obdobia iný ako vývoj dovozu z Indonézie, podmienky súhrnného vyhodnotenia v súlade s článkom 3 ods. 4 základného nariadenia sú splnené.

(197)

Čínsky vyvážajúci výrobca STSS tvrdil, že súhrn dovozu z Číny, Indonézie a Taiwanu nie je opodstatnený, pretože existujú rozdielne podmienky hospodárskej súťaže medzi Čínou a Taiwanom na jednej strane a Indonéziou na strane druhej. Zatiaľ čo Indonézia má priamy prístup k niklu, ktorý je jednou z hlavných surovín potrebných na výrobu nehrdzavejúcej ocele, Čína a Taiwan ho museli dovážať, pričom bol menej dostupný ako v minulosti z dôvodu indonézskeho zákazu vývozu. Toto tvrdenie sa muselo zamietnuť. Podobný prístup k surovinám nie je jednou z podmienok súhrnného vyhodnotenia, ktoré sú stanovené v článku 3 ods. 4 základného nariadenia. Ak majú vývozcovia v rôznych krajinách rôzne podmienky, pokiaľ ide o zabezpečenie vstupov (ako sú suroviny alebo ľudské zdroje), napriek tomu môžu navzájom súťažiť o rovnaké miesta určenia predaja na strane výstupu. Tak je to aj v tomto prípade, čo dokazuje aj skutočnosť, že v rámci súčasného prípadu dováža jeden dôležitý spolupracujúci používateľ značné objemy z Číny, Indonézie a Taiwanu.

(198)

Vyvážajúci výrobca STSS ďalej tvrdil, že v rovnakom čase (t. j. v roku 2017) sa zvýšili tak ceny predaja výrobného odvetvia Únie, ako aj objemy čínskeho dovozu. Podobne nebola žiadna korelácia medzi objemami čínskeho dovozu a objemami predaja výrobného odvetvia Únie. Mierne zvýšenie čínskeho dovozu počas posudzovaného obdobia (+28 000 ton) z matematického hľadiska nemohlo spôsobiť viac ako štvornásobne vyšší pokles predaja výrobcov z Únie na voľnom trhu (– 116 000 ton). Čínsky dovoz navyše počas obdobia prešetrovania tvoril len 4,6 % celkovej spotreby v Únii.

(199)

Tieto tvrdenia boli zamietnuté. Ako sa uvádza v odôvodneniach 263 až 270 predbežného nariadenia, čínsky dovoz by sa nemal posudzovať izolovane, ale súhrnne s dovozom z Indonézie a Taiwanu. Súhrnný dovoz z dotknutých krajín sa počas posudzovaného obdobia zvýšil o 147 000 ton, čo zjavne prevyšuje stratu výrobného odvetvia Únie vo výške 116 000 ton za rovnaké obdobie. Navyše, trhový podiel dosiahnutý čínskym dovozom počas obdobia prešetrovania v dôsledku uplatňovaného dumpingu spôsobujúceho ujmu bol 18,3 %, t. j. nie 4,6 %; túto hodnotu by čínsky trhový podiel dosiahol v prípade, ak by sa objem trhu pre vlastnú spotrebu pripočítal k trhu Únie na účely tohto prešetrovania.

(200)

Keďže neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky týkajúce sa dovozu z dotknutých krajín, Komisia potvrdila všetky ostatné závery uvedené v odôvodneniach 263 až 270 predbežného nariadenia.

4.4.1. Objem a podiel dovozu z dotknutých krajín na trhu

(201)

Keďže neboli predložené žiadne pripomienky týkajúce sa objemu a podielu dovozu z dotknutých krajín na trhu, Komisia potvrdila všetky závery uvedené v odôvodneniach 271 až 277 predbežného nariadenia.

4.5. Hospodárska situácia výrobného odvetvia Únie

4.5.1. Všeobecné poznámky

(202)

Keďže neboli predložené žiadne pripomienky, Komisia potvrdila svoje závery uvedené v odôvodneniach 278 až 282 predbežného nariadenia.

4.5.2. Makroekonomické ukazovatele

(203)

So zreteľom na tabuľku 7 predbežného nariadenia indonézska vláda tvrdila, že zo zvýšenia výrobnej kapacity výrobného odvetvia Únie vyplýva, že toto odvetvie je vo výbornom stave. Rovnaké tvrdenie bolo zopakované po konečnom poskytnutí informácií. Komisia poznamenala, že v priebehu posudzovaného obdobia sa výrobná kapacita zvýšila o 1 %, čo podporuje záver, že výrobná kapacita zostala počas posudzovaného obdobia prakticky stabilná (odôvodnenie 284 predbežného nariadenia). Tvrdenie sa preto považovalo za neodôvodnené.

(204)

So zreteľom na tabuľku 8 predbežného nariadenia poukázala spoločnosť STSS na pokles použitia pre vlastnú spotrebu a objemov predaja výrobcov z Únie medzi rokom 2018 a obdobím prešetrovania, ktorý pripísala poklesu na nepomerne veľkom trhu pre vlastnú spotrebu. Toto tvrdenie sa zamietlo. Komisia poznamenala, že nie je žiadna súvislosť medzi vývojom objemov na voľnom trhu a trhu pre vlastnú spotrebu, najmä keď počas posudzovaného obdobia výrobné odvetvie Únie fungovalo s voľnou výrobnou kapacitou na úrovni viac ako 30 %. Navyše sa zdá, že tvrdenie STSS je fakticky nesprávne, pretože vývoj na trhu pre vlastnú spotrebu bol počas posudzovaného obdobia stabilný (tabuľka 9 a odôvodnenia 290 až 292 predbežného nariadenia), zatiaľ čo výrobné odvetvie Únie v rovnakom období prišlo o významný podiel (9,3 percentuálneho bodu) na voľnom trhu.

(205)

Indonézska vláda so zreteľom na tabuľku 10 predbežného nariadenia poznamenala, že pokles produktivity bol spôsobený zvýšením zamestnanosti. Rovnaké tvrdenie bolo zopakované po konečnom poskytnutí informácií. Nemožno však vyvodiť, že takýto pokles produktivity, hoci spôsobený len miernym zvýšením zamestnanosti o 4 % počas posudzovaného obdobia, bol zodpovedný za ujmu, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie. Utrpená značná ujma sa prejavila prostredníctvom iných ukazovateľov, ako sa uvádza v odôvodneniach 307 až 310 predbežného nariadenia. Komisia pripomenula, že v súlade s článkom 3 ods. 5 základného nariadenia nemusí byť žiadny z uvedených faktorov smerodajný.

(206)

Indonézska vláda so zreteľom na tabuľku 14 predbežného nariadenia tvrdila, že v posúdení ziskovosti chýba účinok „predaja pre vlastnú spotrebu“, ktorý vykonali výrobcovia z Únie. Rovnaké tvrdenie bolo zopakované po konečnom poskytnutí informácií. Toto tvrdenie sa zamietlo. Komisia pripomenula, že v súlade so zavedenou prípadovou praxou, keď sa výrobné odvetvie podieľa na výrobe na predaj na voľnom trhu a výrobe na použitie pre vlastnú spotrebu, sa na účely posúdenia viacerých faktorov ujmy výroba na použitie pre vlastnú spotrebu vylučuje z rozsahu prešetrovania. Tieto skutočnosti už boli riadne vysvetlené v odôvodneniach 254 a 255 predbežného nariadenia.

(207)

Indonézska vláda ďalej tvrdila, že podiel predaja na voľnom trhu, ktorý realizuje výrobné odvetvie Únie, je príliš malý (20 % celkového predaja Únie) v porovnaní s vlastnou spotrebou, aby ovplyvnil celkovú situáciu výrobného odvetvia Únie, a z toho vyplýva, že nebola spôsobená žiadna ujma. Rovnaké tvrdenie bolo zopakované po konečnom poskytnutí informácií. Ako sa uvádza v odôvodnení 191 tohto nariadenia, Komisia pripomenula, že v súlade so zavedenou prípadovou praxou, keď sa výrobné odvetvie podieľa na predaji na voľnom trhu aj na použití pre vlastnú spotrebu, sa na účely posúdenia väčšiny faktorov ujmy použitie pre vlastnú spotrebu vylučuje z rozsahu prešetrovania. V prípade týchto hospodárskych ukazovateľov týkajúcich sa výrobného odvetvia Únie sa zistilo, že zmysluplná analýza a hodnotenie sa musí zameriavať na situáciu prevládajúcu na voľnom trhu: objem predaja a predajné ceny na trhu Únie, podiel na trhu a ziskovosť. Keď to bolo možné a odôvodnené, tieto zistenia sa následne porovnali s údajmi o trhu vlastnej spotreby, aby sa poskytol úplný obraz o situácii výrobného odvetvia Únie.

(208)

Keďže neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky týkajúce sa makroekonomických ukazovateľov, Komisia potvrdila svoje závery uvedené v odôvodneniach 283 až 296 predbežného nariadenia.

4.5.3. Mikroekonomické ukazovatele

(209)

Čínsky vyvážajúci výrobca FSS tvrdil, že Komisia založila svoje zistenie na analýze koncových bodov bez posúdenia priaznivého vývoja situácie vo výrobnom odvetví Únie, pokiaľ ide o predajné ceny až do roku 2018, t. j. v priebehu prevažnej časti posudzovaného obdobia, pričom nezohľadnila skutočnosť, že k poklesu predaja došlo, keď bolo výrobné odvetvie Únie najziskovejšie. Podľa FSS Komisia pri zisteniach o ujme nemôže vychádzať z toho, že sa predajné ceny výrobného odvetvia Únie medzi rokom 2018 a obdobím prešetrovania znížili o 4 %, zatiaľ čo náklady sa v rovnakom období znížili o 2 %. Inak povedané, zistenie o značnej ujme nemožno odôvodniť poklesom ceny o 2 % v čistom vyjadrení počas izolovaného obdobia (obdobia prešetrovania). Spoločnosť FSS navyše tvrdila, že výrobné odvetvie Únie od roku 2018 do obdobia prešetrovania predávalo za ceny, ktoré dostatočne prevyšovali výrobné náklady. Toto tvrdenie sa muselo zamietnuť. Komisia súhlasila s tým, že v období od roku 2016 do roku 2018 bol vývoj cien a nákladov paralelný, čo preukazuje skutočnosť, že v oboch prípadoch bol zaznamenaný nárast o 22 %, ale v období od roku 2018 do obdobia prešetrovania to už tak nebolo, pretože ceny klesli o 5 percentuálnych bodov, ale náklady len o 2 percentuálne body. Trh s plechmi a zvitkami z nehrdzavejúcej ocele valcovanými za tepla sa vyznačuje veľkou citlivosťou na ceny, a vzhľadom na veľký nárast dumpingového dovozu s nízkymi cenami výrobné odvetvie Únie nemalo na výber a pri stanovovaní predajných cien nemohlo v plnej miere zohľadniť zvýšenie nákladov. Premietlo sa to do výrazného zhoršenia príslušných finančných ukazovateľov vrátane toho, že zisk klesol z 5,1 % na 3,5 %, ako je uvedené v tabuľke 14 predbežného nariadenia.

(210)

Čínsky vyvážajúci výrobca FSS tvrdil, že výrobné náklady výrobného odvetvia Únie sa v najväčšej miere zvýšili v rokoch 2016 až 2017. V rovnakom období sa najviac zvýšil objem dovozu z dotknutých krajín a cenový rozdiel medzi týmto dovozom a predajom výrobného odvetvia Únie bol približne na úrovni 200 EUR za tonu, a tak to bolo aj v období prešetrovania. Napriek tomu v rokoch 2016 až 2017 výrobné odvetvie Únie mohlo zvýšiť svoje predajné ceny o 19 % a zvýšenie nákladov v plnej miere prenieslo na zákazníkov. Toto tvrdenie sa zamietlo. V rokoch 2016 až 2017 zvýšili ceny nielen výrobcovia z Únie, ale aj výrobcovia vo vyvážajúcich krajinách, konkrétne o 21 %, resp. 316 EUR za tonu (pozri tabuľku 6 predbežného nariadenia). Z uvedeného vyplýva, že v trhovom prostredí s prinajmenšom stabilným dopytom mohli výrobcovia z Únie tento trend zužitkovať len čiastočne, pretože už boli pod tlakom dovozu z dotknutých krajín, ktoré podhodnocovali predajné ceny výrobného odvetvia Únie. V dôsledku tohto tlaku a s cieľom udržať úrovne ziskovosti výrobné odvetvie Únie navyše stratilo značný trhový podiel v prospech dovozu z dotknutých krajín v rokoch 2016 až 2017.

(211)

Čínski vyvážajúci výrobcovia FSS a STSS tvrdili, že hoci počas obdobia prešetrovania výrobné odvetvie Únie tvrdilo, že ich zisky sú výrazne nižšie ako v roku 2016, ich investície boli o 57 % vyššie ako v roku 2016. Tejto problematike sa už venovala pozornosť v odôvodnení 306 predbežného nariadenia. Komisia pripomenula, že vyššia úroveň investícií sa nepremietla do zodpovedajúceho zvýšenia kapacity (pozri tabuľku 7 predbežného nariadenia). Investície sa následne zamerali iba na zachovanie existujúcich kapacít a na náležité nahrádzanie potrebných výrobných aktív.

(212)

So zreteľom na tabuľku 11 predbežného nariadenia spoločnosť STSS tvrdila, že malý pokles predajných cien výrobcov z Únie medzi rokom 2018 a obdobím prešetrovania treba vnímať v spojení s prudkým nárastom dovozu za nízke ceny z Indonézie. Komisia pripomenula, že boli splnené podmienky na súhrnné vyhodnotenie dovozu zo všetkých troch dotknutých krajín, a preto dovoz z jednej krajiny nemožno hodnotiť oddelene od dovozu z ostatných dotknutých krajín.

(213)

Indonézska vláda so zreteľom na tabuľku 13 predbežného nariadenia tvrdila, že z poklesu zásob medzi rokom 2018 a obdobím prešetrovania možno vyvodiť pozitívny vývoj predaja výrobného odvetvia Únie. Rovnaké tvrdenie bolo zopakované po konečnom poskytnutí informácií. Toto tvrdenie sa zamietlo. Predaj na voľnom trhu Únie sa v priebehu posudzovaného obdobia znížil o 13 %, ako je uvedené v tabuľke 8 predbežného nariadenia. Malý pokles zásob v uvedenom období, ktorý uvádza Indonézia, nebol reprezentatívny a v dôsledku neho nemožno spochybniť pozorovanú tendenciu predaja.

(214)

Indonézska vláda so zreteľom na tabuľku 14 predbežného nariadenia tvrdila, že ujmu, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, spôsobila vysoká úroveň investícií v roku 2017, a to v nasledujúcom období, teda v roku 2018 a počas obdobia prešetrovania, znamenalo finančnú záťaž. Rovnaké tvrdenie bolo zopakované po konečnom poskytnutí informácií. Toto tvrdenie sa zamietlo. Investície sa zvyčajne financujú zo zadržaných peňažných prostriedkov alebo prostredníctvom úverov. Pokiaľ ide o náklady a o vplyv na zisk, takéto investície sa odpisujú dlhé obdobie, ktoré trvá najmenej päť rokov. V dôsledku toho pokles zisku vo výške viac ako 50 miliónov EUR, ktorý bolo možné pozorovať v roku 2018 v porovnaní s rokom 2017, alebo dokonca 80 miliónov EUR, ku ktorému došlo medzi rokom 2017 a koncom obdobia prešetrovania, nemožno pripísať investíciám z roku 2017, ktorých celková výška bola 48 miliónov EUR, ale ich odpisovanie trvalo najmenej päť rokov.

(215)

Čínsky vyvážajúci výrobca STSS tvrdil, že využitie kapacity približne na úrovni 70 % nebolo známkou ujmy, pretože bolo podobné ako celková priemerná kapacita stanovená vo všetkých oceliarskych kategóriách v rámci oceliarskeho ochranného prešetrovania. Toto tvrdenie sa zamietlo. Po prvé, Komisia poukázala na to, že miera využitia kapacity výrobného odvetvia Únie sa počas posudzovaného obdobia znížila zo 69 % na 66 %. Po druhé, na antidumpingové prešetrovanie sa vzťahuje iný právny rámec ako na ochranné prešetrovanie. Pripomienky alebo závery z ochranného prešetrovania preto nemožno transponovať do antidumpingového prešetrovania. V súlade s článkom 3 ods. 5 základného nariadenia musí Komisia posúdiť všetky relevantné hospodárske faktory a ukazovatele, ktoré majú vplyv na stav výrobného odvetvia, a hoci žiadny z týchto ukazovateľov nemusí byť smerodajný, v rámci súčasného prešetrovania poukazujú vývoj a úroveň využitia kapacity na ujmu spôsobenú dumpingovým dovozom.

(216)

Keďže neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky týkajúce sa mikroekonomických ukazovateľov, Komisia potvrdila svoje závery uvedené v odôvodneniach 297 až 306 predbežného nariadenia.

4.5.4. Záver o ujme

(217)

Keďže neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky týkajúce sa záveru o ujme, Komisia potvrdila svoje závery uvedené v odôvodneniach 307 až 310 predbežného nariadenia.

5. PRÍČINNÁ SÚVISLOSŤ

5.1. Vplyv dumpingového dovozu

(218)

K tvrdeniu, ktoré je v uvedené v odôvodnení 189 tohto nariadenia, vyvážajúci výrobca FSS ďalej tvrdil, že pokles predaja (–94 000 ton) a trhového podielu (-7,3 %) výrobného odvetvia Únie bol najvýraznejší v roku 2017. Výrobné odvetvie Únie však v uvedenom roku neutrpelo ujmu, ale dosiahlo výnimočné zisky. Podľa názoru spoločnosti FSS sa dotknutý dovoz zvýšil, pretože výrobné odvetvie Únie dobrovoľne stiahlo predaj z voľného trhu Únie (pričom hnacou silou bolo väčšie zacielenie na ďalšie články reťazca). Toto tvrdenie sa zamietlo. Nemožno sa domnievať, že by výrobné odvetvie Únie bolo pod akýmkoľvek tlakom, aby stiahlo predaj z voľného trhu. Naopak výrobné odvetvie Únie malo počas celého posudzovaného obdobia dostatočné voľné kapacity, aby predávalo väčšie množstvá na voľnom trhu, ako to bolo v skutočnosti (pozri odôvodnenia 283 až 285 a tabuľku 7 predbežného nariadenia).

(219)

So zreteľom na tabuľku 7 predbežného nariadenia indonézska vláda tvrdila, že zvýšenie dovozu z dotknutých krajín nemalo významný vplyv na výrobu výrobného odvetvia Únie, keďže táto výroba sa v priebehu posudzovaného obdobia znížila len o 3 %. Rovnaké tvrdenie bolo zopakované po konečnom poskytnutí informácií. Komisia poznamenala, že zníženie o 3 % nie je nevýznamné, hoci pri iných faktoroch ujmy sa ukázalo, že počas posudzovaného obdobia bol ich trend ešte horší, a v tejto súvislosti sa odvoláva na odôvodnenia 307 až 311 predbežného nariadenia.

(220)

So zreteľom na tabuľku 8 predbežného nariadenia indonézska vláda tvrdila, že predaj výrobného odvetvia Únie na voľnom trhu sa stabilizoval po roku 2017 a zvyšoval sa v období od roku 2018 až po obdobie prešetrovania, a z uvedeného vyplýva, že dovoz prešetrovaného výrobku nemal žiadny vplyv na predaj výrobného odvetvia Únie. Rovnaké tvrdenie bolo zopakované po konečnom poskytnutí informácií. Komisia poznamenala, že trhový podiel výrobného odvetvia Únie klesol v rokoch 2016 a 2017 zo 71,2 % na 63,9 %, a že pokles medzi rokom 2017 a obdobím prešetrovania bol menej výrazný (zo 63,9 % na 61,9 %). Hoci celkový pokles bol skutočne významnejší v prvej časti posudzovaného obdobia, nemožno sa domnievať, že trhový podiel výrobného odvetvia Únie sa vrátil na dobrú úroveň, pretože celkovo bol zaznamenaný pokles zo 71,2 % na 61,9 %. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(221)

Čínski vyvážajúci výrobcovia FSS a STSS tvrdili, že dovoz z Číny nespôsobil ujmu výrobcom z Únie; naopak túto ujmu spôsobil dovoz z Indonézie. Uvedené spoločnosti tvrdili, že čínsky dovoz nemal vplyv na výrobcov z Únie, pretože zisk v rokoch 2017 a 2018 klesol z 10,2 % na 5,1 % a v tom čase došlo k prudkému nárastu dovozu z Indonézie, zatiaľ čo v rovnakom období došlo k poklesu čínskeho dovozu. Tieto tvrdenia boli zamietnuté. Ako sa uvádza v odôvodneniach 263 až 270 predbežného nariadenia, boli splnené podmienky súhrnného vyhodnotenia. Dovoz z Číny preto nemožno hodnotiť oddelene od dovozu z Indonézie alebo Taiwanu.

(222)

Keďže neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky týkajúce sa pripísania zistenej ujmy dotknutému dovozu, Komisia potvrdila svoje závery uvedené v odôvodnení 312 predbežného nariadenia.

5.2. Vplyv ostatných faktorov

(223)

So zreteľom na tabuľku 11 predbežného nariadenia spoločnosť STSS tvrdila, že výrobné náklady výrobného odvetvia Únie sa v priebehu posudzovaného obdobia zvýšili o 20 %, a uviedla, že toto zvýšenie nákladov údajne spôsobilo ujmu, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie. Toto tvrdenie sa zamietlo. Ako už bolo vysvetlené v odôvodnení 319 predbežného nariadenia, v určitom čase už výrobné odvetvie Únie nebolo schopné preniesť globálne zvýšenie nákladov na suroviny do svojich predajných cien vzhľadom na tlak na cenu v dôsledku dumpingového dovozu. Ujma preto nebola spôsobená samotným zvýšením výrobných nákladov, ale tým, že v dôsledku dumpingového dovozu nebolo možné preniesť toto zvýšenie nákladov do ceny.

(224)

Indonézska vláda tvrdila, že ujmu spôsobil vývoj na trhu vlastnej spotreby, a nie vývoj na voľnom trhu. Rovnaké tvrdenie bolo zopakované po konečnom poskytnutí informácií. Toto tvrdenie sa zamietlo. V dôsledku vývoja na trhu vlastnej spotreby sa nezmiernila príčinná súvislosť medzi dumpingovým dovozom a ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie. Počas posudzovaného obdobia sa predaj na voľnom trhu znížil o 13 % (– 150 000 ton), zatiaľ čo vlastná spotreba bola pomerne stabilná (–20 000 ton).

(225)

Indonézska vláda ďalej tvrdila, že Komisia sa nezaoberala internými predajnými cenami výrobného odvetvia Únie, ktoré mali spôsobiť ujmu. Rovnaké tvrdenie bolo zopakované po konečnom poskytnutí informácií. Toto tvrdenie sa zamietlo. Komisia stanovila, že interný predaj sa nevykonáva za nezávislé trhové ceny, a preto ho pri posudzovaní ujmy neberie do úvahy.

(226)

Vyvážajúci výrobca STSS tvrdil, že je pravdepodobné, že po uložení antidumpingových ciel sa objavia iné zdroje dovozu, napríklad Kórejská republika. Keďže priemerné dovozné ceny z Kórejskej republiky sú neustále výrazne nižšie ako dovozné ceny z Číny, výrobcovia z Únie by boli týmto dovozom poškodení ešte viac ako dovozom z Číny. Toto tvrdenie sa zamietlo. Po prvé, neexistujú dostatočné dôkazy o dumpingu spôsobujúcom ujmu, pokiaľ ide o tento dovoz, ktorý sa líši od dovozu z Číny, ako sa preukázalo v rámci tohto prešetrovania. Po druhé, hoci priemerné dovozné ceny plechov a zvitkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za tepla z Číny boli vyššie ako ceny z Kórejskej republiky počas celého posudzovaného obdobia, pri čínskom dovoze neustále dochádzalo k podhodnocovaniu ceny predaja výrobného odvetvia Únie. Tieto výpočty týkajúce sa podhodnotenia ceny, ktoré nespochybnila žiadna zainteresovaná strana, boli založené na porovnaní podobných druhov výrobku, čo nemožno urobiť na základe štatistických údajov Eurostatu a uvedené juhokórejské ceny sú ceny podľa Eurostatu. Po tretie, ujma bola čínskym dovozom spôsobená aj v dôsledku jeho objemu, ktorý sa počas posudzovaného obdobia zvýšil o 14 %, zatiaľ čo objem dovozu z Kórejskej republiky sa v rovnakom období znížil o 49 %. Objem čínskeho dovozu bol okrem toho v roku 2016 približne trikrát vyšší a počas obdobia prešetrovania približne sedemkrát vyšší v porovnaní s objemom dovozu z Kórejskej republiky.

(227)

Vyvážajúci výrobca STSS zopakoval tvrdenie, že príčinou ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie bola nadmerná kapacita v Únii. Toto tvrdenie sa zamietlo z dôvodov uvedených v odôvodnení 322 predbežného nariadenia.

(228)

Keďže neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky týkajúce sa pripísania zistenej ujmy iným faktorom ako dotknutému dovozu, Komisia potvrdila svoje závery uvedené v odôvodneniach 319 až 325 predbežného nariadenia.

5.2.1. Záver

(229)

Na základe uvedených skutočností a keďže neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky, Komisia dospela k záveru, že žiadny z iných faktorov preskúmaných v predbežnej, ako aj v konečnej fáze nemohol mať významný vplyv na situáciu spôsobujúcu ujmu výrobnému odvetviu Únie. Žiadny z faktorov analyzovaných jednotlivo alebo spoločne preto nezmiernil príčinnú súvislosť medzi dumpingovým dovozom a ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, do tej miery, že by takáto súvislosť už nebola reálna a podstatná, čím sa potvrdzuje záver uvedený v odôvodneniach 326 a 327 predbežného nariadenia.

6. ÚROVEŇ OPATRENÍ

6.1. Preskúmanie rozpätia primeraného na odstránenie ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie v prípade Taiwanu

(230)

Čínsky vývozca FSS tvrdil, že cieľová cena vypočítaná na účely posúdenia rozpätí predaja pod cieľovú cenu bola nadsadená o subvencie prijaté výrobcami z Únie. Pokiaľ ide o prijaté subvencie, nebol dôvod na pripočítanie sumy so zreteľom na budúce náklady na dodržiavanie predpisov. Takisto výdavky na výskum a vývoj a náklady práce by sa mali znížiť na úroveň subvencií prijatých v období prešetrovania. V prípade nedodržania tohto postupu by sa poskytla dvojitá výhoda podnikom zaradeným do vzorky.

(231)

Toto tvrdenie sa zamietlo. Po prvé nebolo odôvodnené primeranými dôkazmi. Po druhé nejde o prípad dvojitého započítania, pretože v rámci overených údajov o výrobných nákladoch výrobného odvetvia Únie v období prešetrovania už sú zohľadnené všetky subvencie prijaté výrobcami z Únie, ako aj ich súčasné náklady na dodržiavanie predpisov, pričom všetky prípadné pripočítania sa týkajú výlučne budúcich nákladov na dodržiavanie predpisov v zmysle článku 7 ods. 2d základného nariadenia, ktoré vzniknú v inom časovom období. V súlade s uvedeným Komisia v prípade potreby odpočítala súčasné náklady, ktoré už boli zohľadnené, aby získala budúce náklady.

(232)

Po predbežnom poskytnutí informácií a potom aj po konečnom poskytnutí informácií niekoľko zainteresovaných strán spochybnilo uplatnenie cieľového zisku na úrovni 8,7 %, čo bolo priemerné rozpätie zisku dosiahnuté výrobným odvetvím Únie v rokoch 2016 (7,2 %) a 2017 (10,2 %). Zainteresované strany predovšetkým tvrdili, že Komisia uviedla, že rok 2017 bol pre výrobné odvetvie Únie výnimočný, a preto je pravdepodobné, že ziskovosť za ten rok bola skreslená. To isté bolo uvedené aj v nariadení, ktorým sa ukladajú konečné ochranné opatrenia týkajúce sa výrobkov z ocele. Okrem toho tvoril podiel dovozu na trhu z dotknutých krajín v roku 2017 už 25 %, zatiaľ čo v roku 2016 bol podiel tohto dovozu na trhu podstatne nižší ako v roku 2017 (18,3 %). Komisia by preto mala namiesto toho použiť rozpätie zisku len na úrovni 6 % alebo rozpätie zisku dosiahnuté v roku 2016. Združenie Eurofer naopak tvrdilo, že výrobné odvetvie Únie stratilo v roku 2017 v porovnaní s rokom 2016 významný podiel na trhu (7,3 percentuálneho bodu), pokiaľ ide o zvýšenú úroveň dovozu, a že ziskovosť na úrovni 10,2 % dosiahnutá v danom roku preto nebola výnimočne vysoká a mala by sa použiť ako cieľový zisk.

(233)

Komisia potvrdila, že použitie cieľového zisku na úrovni 8,7 % je odôvodnené z dôvodov uvedených v odôvodnení 331 predbežného nariadenia. Ako sa uvádza v článku 7 ods. 2c základného nariadenia, použitý cieľový zisk sa stanovuje na základe faktorov, ako sú úroveň ziskovosti pred zvýšením dovozu z dotknutých krajín, úroveň ziskovosti potrebná na pokrytie celkových nákladov a investícií, výskumu, vývoja a inovácie, ako aj úroveň ziskovosti, ktorú možno očakávať za bežných podmienok hospodárskej súťaže. Napriek tomu, že dovoz z ČĽR a Taiwanu už bol zrejmý, v roku 2017 bol dovoz z Indonézie stále na veľmi nízkej úrovni (24), a preto sa do údajov o ziskovosti za rok 2017 premieta úroveň ziskovosti pred zvýšením objemu dovozu zo všetkých dotknutých krajín. Okrem toho bol kombinovaný podiel dovozu na trh z dotknutých krajín v roku 2017 na úrovni 25 %, čo už je vskutku významné, a preto je pravdepodobný pokles rozpätia zisku výrobného odvetvia Únie v danom roku, v dôsledku čoho môže byť tento rok nevhodný na stanovenie primeraného rozpätia zisku. Ako sa však vysvetľuje v odôvodnení 331 predbežného nariadenia, rok 2017 bol výnimočným rokom, a preto je aj napriek zníženiu rozpätia zisku výrobného odvetvia Únie na dostatočne vysokej úrovni, hoci je odvodené z roka, ktorý neprebiehal za úplne bežných podmienok hospodárskej súťaže. Komisia preto potvrdila, že začlenenie roka 2017 do rovnice a stanovenie cieľového zisku na základe priemeru ziskov dosiahnutých v rokoch 2016 a 2017 je plne v súlade s požiadavkami článku 7 ods. 2c základného nariadenia.

(234)

Okrem toho po konečnom poskytnutí informácií spoločnosť Marcegaglia tvrdila, že Komisia mala stanoviť cieľovú cenu čiernych plechov a zvitkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za tepla na základe nižšieho cieľového zisku, v ktorom sa premietajú osobitné vlastnosti čiernych plechov a zvitkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za tepla v podobe polovýrobkov v porovnaní s bielymi plechmi a zvitkami z nehrdzavejúcej ocele valcovanými za tepla v podobe hotových výrobkov.

(235)

Toto tvrdenie sa zamietlo. Ako sa uvádza v odôvodnení 30 tohto nariadenia a v odôvodnení 46 predbežného nariadenia, čierne a biele zvitky majú rovnaké základné fyzikálne a chemické vlastnosti, a preto sa oba tieto výrobky považujú za dotknutý výrobok. Cieľový zisk použitý Komisiou preto vychádza z údajov o ziskovosti oboch výrobkov, čiže sa v ňom premietajú osobitné vlastnosti čiernych plechov a zvitkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za tepla v podobe polovýrobkov v porovnaní s bielymi plechmi a zvitkami z nehrdzavejúcej ocele valcovanými za tepla v podobe hotových výrobkov.

(236)

Združenie Eurofer tvrdilo, že rozpätia ujmy stanovené v predbežnom nariadení boli podhodnotené. Konkrétne združenie Eurofer poskytlo nové dôkazy, ktoré by mali odôvodniť zvýšenie v rámci úprav vykonaných podľa článku 7 ods. 2c a 2d základného nariadenia so zreteľom na odôvodnenia 332 a 333 predbežného nariadenia. Tieto tvrdenia sa čiastočne prijali. V dôsledku toho sa úpravy opravili smerom nahor so zreteľom na nevyužité investície (článok 7 ods. 2c) v prípade jedného výrobcu z Únie a aj so zreteľom na budúce náklady na dodržiavanie predpisov (článok 7 ods. 2d) v prípade dvoch výrobcov z Únie. Po konečnom poskytnutí informácií sa zopakovali dve tvrdenia týkajúce sa jedného z výrobcov zaradených do vzorky, žiadne ďalšie úpravy sa však už nemohli prijať.

(237)

Po konečnom poskytnutí informácií združenie Eurofer zopakovalo svoje tvrdenie, že úpravy cieľovej ceny výrobného odvetvia Únie, ktoré vykonala Komisia podľa článkov 7 ods. 2c a 7 ods. 2d základného nariadenia, boli nedostatočné. Podľa jeho názoru by mala byť Komisia naďalej flexibilná a umožniť spoločnostiam predložiť ďalšie dôkazy na podporu svojich tvrdení aj po overovaniach na mieste, keď už tieto informácie nemožno overiť.

(238)

Toto tvrdenie sa zamietlo. Väčšina týchto tvrdení (okrem tvrdení, ktoré boli uznané za odôvodnené a čiastočne sa prijali, a tvrdení, na základe ktorých sa vykonali úpravy, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 236 tohto nariadenia) bola vôbec prvýkrát predložená až po predbežnom poskytnutí informácií, keďže výrobcovia zaradení do vzorky nezaslali príslušné vyplnené dotazníky, ani takéto tvrdenia nepredložili počas overovaní na mieste, pričom nepredloženie týchto informácií včas nebolo nijako objektívne odôvodnené. Komisia preto považovala neskoré predloženie informácií výrobcami zaradenými do vzorky, ktoré v mnohých prípadoch obsahovalo úplne nové údaje a tvrdenia, ktoré už v danej fáze prešetrovania nebolo možné overiť, za neodôvodnené.

(239)

Pokiaľ ide o úpravy podľa článku 7 ods. 2d základného nariadenia týkajúce sa budúcich sociálnych a environmentálnych nákladov, združenie Eurofer obvinilo Komisiu z diskriminačného prístupu k výrobnému odvetviu Únie, keďže Komisia odmietla extrapolovať údaje od jedného výrobcu zaradeného do vzorky a použiť ich na dvoch ďalších výrobcov zaradených do vzorky, pričom zároveň vypočítala individuálne dumpingové rozpätie pre čínskeho vyvážajúceho výrobcu Zhenshi na základe informácií od iných vyvážajúcich výrobcov v ČĽR.

(240)

Toto tvrdenie sa zamietlo. Združenie Eurofer sa odvoláva na dve rôzne situácie – výpočet dumpingového rozpätia vyvážajúceho výrobcu v rámci článku 18 ods. 3 a výpočet individuálnej cieľovej ceny konkrétnej spoločnosti – ktoré teda nie sú porovnateľné. Ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 87 až 92 tohto nariadenia, výpočet normálnej hodnoty spoločnosti Zhenshi sa uskutočnil v súlade s článkom 18 ods. 3 základného nariadenia na základe skutočností dostupných len za niektoré údaje, pričom v prípade cieľovej ceny výrobcov z Únie sa nevyskytol problém s nespoluprácou a Komisia mala k dispozícii všetky skutočnosti na stanovenie svojich zistení. Okrem toho sa predmetné budúce náklady na investície do životného prostredia a prevádzkové náklady týkali konkrétnej spoločnosti, preto by bola extrapolácia na iné spoločnosti zo vzorky neprimeraná.

(241)

Združenie Eurofer ďalej tvrdilo, že pokiaľ ide o ujmu, situácia sa ďalej zhoršovala aj po 30. júni 2019, t. j. po konci obdobia prešetrovania, a že Komisia by mala toto zhoršenie vziať do úvahy pri rozhodovaní o úrovni konečných opatrení. Združenie Eurofer sa v tejto súvislosti odvolalo na článok 14 ods. 5, článok 9 ods. 4 a článok 7 ods. 2c a 2d základného nariadenia. Komisia poznamenala, že úpravy podľa článku 7 ods. 2c a ods. 2d boli priznané, ako sa uvádza v odôvodnení 236 Error! No bookmark name given.tohto nariadenia a v odôvodneniach 330 až 334 predbežného nariadenia. Navyše bola vykonaná registrácia dovozu, ale neboli splnené podmienky na retroaktívny výber ciel (pozri odôvodnenia 321 až 325). Zároveň Komisia nezistila, že by počas obdobia predbežného poskytovania informácií dochádzalo k ďalšiemu podstatnému zvýšeniu dovozu v zmysle článku 9 ods. 4, pričom v prípade, že by došlo k naplneniu tohto ustanovenia, by bolo pri stanovení rozpätia ujmy potrebné zohľadniť dodatočnú ujmu vyplývajúcu z takéhoto zvýšenia. Tvrdenie sa preto považovalo za neodôvodnené.

(242)

Vzhľadom na uvedené zmeny týkajúce sa výpočtov predaja pod cieľovú cenu a zmeny dumpingových rozpätí uvedené v odôvodneniach 178 a 180 tohto nariadenia sa tabuľka uvedená v odôvodnení 336 predbežného nariadenia aktualizuje takto:

Krajina	Spoločnosť	Dumpingové rozpätie (v %)	Rozpätie predaja pod cieľovú cenu (v %)
Taiwan	Yieh United Steel Co. a Tang Eng Iron Works Co. Ltd.	4,1	24,2
Taiwan	Walsin Lihwa Co.	7,5	18,4
Taiwan	Všetky ostatné spoločnosti	7,5	24,2

(243)

Keďže neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky týkajúce sa preskúmania rozpätia primeraného na odstránenie ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie v prípade Taiwanu, Komisia potvrdila svoje závery uvedené v odôvodneniach 330 až 336 predbežného nariadenia.

6.2. Preskúmanie rozpätia primeraného na odstránenie ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie v prípade Indonézie a ČĽR

6.2.1. Predaj pod cieľovú cenu a porovnanie rozpätia predaja pod cieľovú cenu a dumpingového rozpätia

(244)

S odvolaním na rozhodnutie Všeobecného súdu z 10. apríla 2019 vo veci T-301/16, Jindal Saw Ltd a Jindal Saw Italia S.p.A./Európska komisia (ďalej len „Jindal Saw“) (25), čínsky vývozca FSS tvrdil, že porovnanie medzi vývoznými cenami a predajnými cenami výrobného odvetvia Únie sa nemuselo vykonať na rovnakej úrovni obchodu, pretože výrobcovia z Únie zvyčajne predávali prostredníctvom dcérskych spoločností (t. j. prostredníctvom prepojených podnikov). Spoločnosť FSS v tejto súvislosti žiadala o poskytnutie podrobnejších informácií o výpočte rozpätia ujmy. So zreteľom na toto tvrdenie Komisia objasňuje, že na účely výpočtu rozpätí podhodnotenia ceny sa zohľadnili len predaje výrobcov z Únie neprepojeným podnikom. Pokiaľ ide o výpočty predaja pod cieľovú cenu, predajné ceny výrobného odvetvia Únie sa nepoužili, pretože cieľové ceny boli založené na výrobných nákladoch výrobcov zaradených do vzorky. Navyše žiadne ďalšie informácie v spise nepoukazovali na to, že by bolo potrebné uplatniť akúkoľvek úpravu úrovne obchodu. Napokon, Komisia nesmie poskytnúť východiskové údaje získané od výrobcov z Únie, pretože tieto údaje sú dôverné v zmysle článku 19 základného nariadenia.

(245)

Po predbežnom a konečnom poskytnutí informácií spoločnosť STSS tvrdila, že Komisia pri porovnávaní jej predajných cien s predajnými cenami výrobného odvetvia Únie nemala odpočítať predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk jej prepojeného dovozcu, pretože to je v rozpore s rozhodnutím vo veci Jindal Saw, ako sa potvrdzuje v rozhodnutí Všeobecného súdu z 2. apríla 2020 vo veci T-383/17, Hansol Paper Co. Ltd./Európska komisia (ďalej len „Hansol Paper“) (26).

(246)

Komisia toto tvrdenie zamietla. Pokiaľ ide o prvky zohľadnené pri výpočte podhodnotenia (najmä vývozných cien), Komisia musí identifikovať prvý bod na trhu Únie, v ktorom sa vyskytuje (alebo môže vyskytovať) hospodárska súťaž s výrobcami z Únie. Týmto bodom je v skutočnosti nákupná cena prvého neprepojeného dovozcu, pretože daná spoločnosť má v zásade na výber, či bude získavať zdroje z výrobného odvetvia Únie alebo od zahraničných dodávateľov.

(247)

V tomto prípade sa nemôže dovozná cena určitého predaja na vývoz považovať za menovitú hodnotu, pretože vyvážajúci výrobca a dovozca sú prepojení. Na stanovenie spoľahlivých dovozných cien na základe nezávislého vzťahu je preto potrebné, aby sa takéto ceny vytvorili pomocou cien ďalšieho predaja prepojeného dovozcu prvému nezávislému zákazníkovi. Pri uskutočňovaní tejto rekonštrukcie sú relevantné a primerane sa uplatňujú pravidlá vytvárania vývozných cien z článku 2 ods. 9 základného nariadenia, ktoré sú rovnako relevantné aj pri stanovení vývozných cien na účely dumpingu. Primerané uplatnenie článku 2 ods. 9 základného nariadenia umožňuje dosiahnuť cenu, ktorá je v plnej miere porovnateľná s cenou používanou pri skúmaní predaja neprepojeným zákazníkom, ako aj s predajnou cenou výrobného odvetvia Únie.

(248)

S cieľom zabezpečiť spravodlivé porovnanie a dospieť k spoľahlivej cene je preto odôvodnené odpočítanie predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku od ceny ďalšieho predaja prepojeného dovozcu neprepojeným zákazníkom (27).

(249)

Tento odpočet sa musí použiť aj pri výpočte predaja pod cieľovú cenu. Cieľová cena výrobného odvetvia Únie naozaj vychádza z jeho výrobných nákladov, ku ktorým je pripočítaný cieľový zisk, pričom sa neprihliada na to, či sa výrobok potom predáva v Únii prepojeným alebo neprepojeným zákazníkom, preto sa musí porovnať s cenou CIF (na hranici Únie) vývozu, ktorá nemá obsahovať predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk prepojených dovozcov v Únii.

(250)

Po predbežnom poskytnutí informácií spoločnosť FSS uviedla, že vzhľadom na to, že 32 % jej objemu vývozu tvorili PCN, ktoré nepredávali výrobcovia z Únie zaradení do vzorky, a preto neboli zahrnuté do výpočtu cenového podhodnotenia a predaja pod cieľovú cenu, tieto výpočty sú v rozpore s rozhodnutím Všeobecného súdu z 24. septembra 2019 vo veci T-500/17, Hubei Xinyegang Special Tube Co. Ltd./Európska komisia (ďalej len „Hubei Xinyegang“), bod 74 (28). Spoločnosť STSS predložila podobné tvrdenie týkajúce sa 8 % jej objemu predaja v Únii. Tieto tvrdenia boli znovu predložené po konečnom poskytnutí informácií.

(251)

Komisia tieto tvrdenia zamietla. Po prvé, proti rozhodnutiu vo veci Hubei Xinyegang je podané odvolanie na Súdny dvor. Zistenia uvedené v rozsudku týkajúce sa otázky, na ktorú sa vzťahuje tvrdenie, preto nemajú konečnú platnosť. Po druhé, Komisia poznamenala, že pri posudzovaní rozpätia podhodnotenia ceny a rozpätia predaja pod cieľovú cenu slúžia modely vyvážané do Únie z dotknutých krajín ako referenčné ukazovatele na účely porovnania. Zo samotného charakteru porovnania predaja na vývoz vyvážajúcich výrobcov s predajom výrobného odvetvia Únie vyplýva, že nie všetky vyvážané modely predáva výrobné odvetvie Únie. V súčasnom prípade bola miera zhody na úrovni 84 % všetkých prešetrovaných čínskych vyvážajúcich výrobcov, a to Komisia považovala za dostatočné na zabezpečenie rozsiahleho a spravodlivého porovnania vyvážaných modelov a modelov predávaných výrobným odvetvím Únie. Po tretie, podľa základného nariadenia Komisia nemusí vykonať cenovú analýzu samostatne pre každý druh výrobku. Požaduje sa však určenie na úrovni podobného výrobku. A napokon Komisia dospela k záveru, že všetky PCN boli súčasťou dotknutého výrobku a navzájom si aspoň do istej miery konkurovali. Preto percento vývozu vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky, ktoré výrobné odvetvie Únie nepredalo, nepredstavuje samostatnú kategóriu dotknutého výrobku, ale plne konkuruje ostatným triedam, s ktorými sa zistila zhoda.

(252)

S odvolaním na bod 71 rozhodnutia vo veci Hubei Xinyegang spoločnosť STSS konštatovala, že objemy predaja vzorky výrobného odvetvia Únie použité na výpočet podhodnotenia ceny a predaja pod cieľovú cenu nepredstavujú celkový predaj podobného výrobku výrobným odvetvím Únie uskutočnený stranami zaradenými do vzorky. Tvrdila, že by to podľa bodu 71 uvedeného rozhodnutia nebolo možné. Ako sa uvádza v odôvodnení 250 tohto nariadenia, proti tomuto rozhodnutiu bolo podané odvolanie. Komisia v podstate uviedla, že na účely porovnania nemôže k predaju výrobného odvetvia Únie pridať určité PCN, ktoré nepredávali vyvážajúci výrobcovia. Na zabezpečenie spravodlivého porovnania Komisia naozaj porovnala podobné výrobky, a preto doň nezahrnula modely patriace do vymedzenia výrobku a predávané výrobným odvetvím Únie, ktoré však spoločnosť STSS nevyvážala. Po druhé, ako už bolo uvedené v predchádzajúcom odôvodnení, podľa základného nariadenia Komisia nemusí vykonať cenovú analýzu samostatne pre každý druh výrobku. Požaduje sa však určenie na úrovni podobného výrobku. Hoci sa kontrolné čísla výrobku používajú ako východisko pre takéto posúdenie, neznamená to, že iné kontrolné čísla výrobku nie sú konkurenciou. Skutočnosť, že niektoré PCN výrobného odvetvia Únie neboli porovnané s dovozom spoločnosti STSS do Únie, teda neznamená, že nepodliehali cenovému tlaku vyvíjanému týmto dovozom. Po tretie, Komisia ďalej zdôraznila, že objemy predaja zhodujúcich sa PCN výrobným odvetvím Únie, ktoré sa použili pri výpočte v prípade spoločnosti STSS, predstavovali približne dvojnásobný objem predaja spoločnosti STSS na trhu Únie, a preto sú do veľkej miery reprezentatívne. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(253)

Indonézska vláda spochybnila, či dovozné ceny a predajné ceny výrobného odvetvia Únie boli porovnateľné so zreteľom na sortiment výrobkov. Komisia objasnila, že výpočty rozpätia cenového podhodnotenia a rozpätia predaja pod cieľovú cenu boli založené na porovnaní, pri ktorom sa zohľadnili PCN, a tým je zabezpečené, že sa navzájom porovnávajú len podobné výrobky v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia. Dovoz z dotknutých krajín v každom prípade konkuruje všetkým výrobkom predávaným výrobným odvetvím Únie, a neexistujú dôkazy o tom, že menšia časť celkového dovozu, ktorú nemožno priamo porovnať s druhmi výrobkov predávanými výrobcami z Únie zaradenými do vzorky, nemôže vyvíjať konkurenčný tlak na výrobné odvetvie Únie.

(254)

Po zmenách dumpingových rozpätí, ako sa vysvetľuje v oddiele 3 tohto nariadenia, a zmenách rozpätí predaja pod cieľovú cenu, ako sa vysvetľuje v oddiele 6.1 tohto nariadenia, sa tabuľka uvedená v odôvodnení 337 predbežného nariadenia aktualizuje takto:

Krajina	Spoločnosť	Dumpingové rozpätie (v %)	Rozpätie predaja pod cieľovú cenu (v %)
Indonézia	PT Indonesia Guang Ching Nickel and Stainless Steel Industry PT Indonesia Tsingshan Stainless Steel	17,7	17,3
ČĽR	Shanxi Taigang Stainless Steel Co., Ltd	106,5	19,0
	Fujian Fuxin Special Steel Co., Ltd	57,1	14,6
	Zhenshi Group Eastern Special Steel Co., Ltd	71,7	9,2
	Xiangshui Defeng Metals Co., Ltd	87,3	17,5
	Fujian Dingxin Technology Co., Ltd	87,3	17,5
	Všetky ostatné spoločnosti	106,5	19

6.2.2. Deformácie trhu so surovinami

a) Indonézia

(255)

Keďže neboli predložené žiadne pripomienky týkajúce sa existencie deformácií trhu so surovinami v Indonézii a podielu deformovaných surovín na výrobných nákladoch prešetrovaného výrobku, Komisia potvrdila svoje závery uvedené v odôvodneniach 342 až 346 predbežného nariadenia.

b) Čínska ľudová republika

(256)

Po poskytnutí informácií o predbežných zisteniach dvaja čínski vyvážajúci výrobcovia predložili tvrdenia so zreteľom na zistenia Komisie podľa článku 7 ods. 2a základného nariadenia a so zreteľom na to, ako Komisia uplatňovala tento článok. Komisia prijala jedno tvrdenie a ostatné tvrdenia zamietla, ako sa vysvetľuje v nasledujúcich odôvodneniach. Okrem toho Komisia opravila jednu chybu vecnej povahy, ktorá mala vplyv na jedného čínskeho vyvážajúceho výrobcu, ale nemala žiadny dosah na zistenia. (29)

(257)

Jeden čínsky vyvážajúci výrobca tvrdil, že pri porovnávaní cenového rozdielu medzi referenčnou cenou a skutočnou nákupnou cenou deformovaných surovín tejto spoločnosti (ako sa vyžaduje v článku 7 ods. 2a druhom pododseku) Komisia porovnala tieto ceny pri rôznych dodacích podmienkach, a tým sa umelo navýšil rozdiel medzi dvoma uvedenými cenami.

(258)

Komisia súhlasila s týmto tvrdením a zodpovedajúcim spôsobom revidovala výpočet. Komisia poskytla revidovaný výpočet v osobitnom poskytnutí informácií dotknutej spoločnosti. V dôsledku tejto zmeny sa však nezmenilo zistenie, že cena suroviny bola výrazne nižšia v porovnaní s nedeformovanou referenčnou cenou.

(259)

Dvaja čínski vyvážajúci výrobcovia tvrdili, že pri výpočte podielu váhy jednej zo surovín na celkových výrobných nákladoch Komisia nezvolila vhodného menovateľa s cieľom stanoviť, či je dosiahnutá prahová hodnota 17 %. Tieto spoločnosti tvrdili, že Komisia z výrobných nákladov vylúčila predajné, všeobecné a administratívne náklady, a tak umelo nadsadila podiel váhy tejto suroviny na výrobných nákladoch spoločnosti. Tieto spoločnosti tvrdili, že Komisia mala naopak pripočítať predajné, všeobecné a administratívne náklady k menovateľu.

(260)

Komisia poznamenala, že je nesporné, že v článku 7 ods. 2a sa uvádzajú výrobné náklady dotknutého výrobku ako hodnota, ktorú treba použiť vo výpočte (ako menovateľa). Komisia takisto pripomenula, že pojem „výrobné náklady“ v základnom nariadení nezahŕňa predajné, všeobecné a administratívne náklady. Podporuje to aj znenie článku 2 ods. 3 základného nariadenia, v ktorom sa uvádza, že „normálna hodnota podobného výrobku sa vypočíta na základe výrobných nákladov v krajine pôvodu, ktoré sa zvýšia o primeranú čiastku na predajné, všeobecné a administratívne náklady...“.

(261)

Z hľadiska Komisie je preto jasné, že menovateľ použitý pri uplatnení ustanovení článku 7 ods. 2a (t. j. výrobné náklady) nemá zahŕňať predajné, všeobecné a administratívne náklady. Komisia teda toto tvrdenie zamietla.

(262)

Po druhé, dvaja vyvážajúci výrobcovia spochybnili skutočnosť, že Komisia použila nedeformované náklady na danú surovinu ako čitateľa (vynásobené spotrebovaným množstvom) na jednej strane a skutočné výrobné náklady ako menovateľa na druhej strane. Tieto spoločnosti tvrdili, že v dôsledku tohto prístupu došlo k skresleniu výpočtu, a preto žiadali, aby Komisia náležite revidovala tento aspekt výpočtu prostredníctvom porovnania nedeformovaných hodnôt čitateľa, ako aj menovateľa.

(263)

Komisia v tejto súvislosti konštatovala, že znenie príslušného právneho ustanovenia je jasné: „Na účely tohto nariadenia musí surovina, bez ohľadu na to, či je nespracovaná alebo spracovaná, vrátane energie, pre ktorú sa zistí narušenie, predstavovať najmenej 17 % výrobných nákladov daného výrobku. Na účely tohto výpočtu sa použije nedeformovaná cena suroviny tak, ako je stanovená na reprezentatívnych medzinárodných trhoch.“

(264)

Preto keď Komisia použila nedeformovanú hodnotu v prípade dotknutej suroviny (dotknutých surovín) ako čitateľa a skutočné výrobné náklady spoločností ako menovateľa, uplatnila správne toto ustanovenie základného nariadenia.

(265)

Dvaja čínski vyvážajúci výrobcovia predložili dodatočné tvrdenia so zreteľom na uplatňovanie článku 7 ods. 2a, ktoré sa týkali otázok špecifických pre dotknuté spoločnosti. V súlade s uvedeným a s cieľom zachovať dôvernosť ich údajov sa Komisia podrobne vyjadrila k ich tvrdeniam v rámci individuálneho poskytnutia informácií. V každom prípade sa tieto dodatočné tvrdenia zamietli.

(266)

Komisia napokon posúdila osobitnú situáciu čínskeho vyvážajúceho výrobcu, v prípade ktorého vzhľadom na nedostatočnú spoluprácu nemohla overiť príslušné informácie potrebné na vykonanie riadneho posúdenia podľa článku 7 ods. 2a. (30) Komisia sa za daných okolností rozhodla uplatniť článok 18 základného nariadenia. V súlade s uvedeným sa Komisia domnievala, že zistenia so zreteľom na dvoch čínskych vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky (t. j. existencia deformácií trhu so surovinami v súlade s ustanoveniami článku 7 ods. 2a), ktoré boli založené na overených informáciách, by sa mali uplatniť aj na túto spoločnosť.

(267)

Keďže neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky týkajúce sa existencie deformácií trhu so surovinami v ČĽR a podielu deformovaných surovín na výrobných nákladoch prešetrovaného výrobku, Komisia potvrdila svoje závery uvedené v odôvodneniach 347 až 350 predbežného nariadenia.

6.2.3. Záujem Únie podľa článku 7 ods. 2b základného nariadenia

6.2.3.1. Voľné kapacity vo vyvážajúcej krajine

(268)

Keďže neboli predložené žiadne pripomienky týkajúce sa existencie voľných kapacít v ČĽR a Indonézii, Komisia potvrdila svoje závery uvedené v odôvodneniach 352 a 353 predbežného nariadenia.

6.2.3.2. Hospodárska súťaž v oblasti surovín

(269)

Keďže neboli predložené žiadne pripomienky týkajúce sa hospodárskej súťaže v oblasti surovín, Komisia potvrdila svoje závery uvedené v odôvodneniach 354 až 357 predbežného nariadenia.

6.2.3.3. Vplyv na dodávateľské reťazce spoločností z Únie

(270)

Po predbežnom poskytnutí informácií združenie Eurofer tvrdilo, že Komisia neposkytla súvislé vysvetlenie svojho záveru, keďže vykonala test Vplyv na dodávateľské reťazce spoločností z Únie pod názvom Záujem používateľa, a tak sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia. Združenie Eurofer ďalej tvrdilo, že Komisia zamenila dva testy záujmu Únie: test záujmu Únie podľa článku 7 ods. 2b a test podľa článku 21 základného nariadenia. Združenie Eurofer toto tvrdenie po konečnom poskytnutí informácií zopakovalo a argumentovalo tým, že Komisia nesprávne vykonala test záujmu Únie podľa článku 21 namiesto článku 7 ods. 2b.

(271)

Zistilo sa, že tieto tvrdenia sú neodôvodnené. V článku 7 ods. 2b základného nariadenia sa stanovuje, že „[a]k Komisia na základe všetkých predložených informácií môže jednoznačne dospieť k záveru, že je v záujme Únie určiť rozsah predbežných ciel v súlade s odsekom 2a tohto článku, odsek 2 tohto článku sa neuplatňuje. Komisia aktívne vyhľadáva informácie od zainteresovaných strán, ktoré jej umožňujú určiť, či sa uplatní odsek 2 alebo 2a tohto článku. Komisia v tejto súvislosti preskúma všetky relevantné informácie, ako napríklad voľné kapacity vo vyvážajúcej krajine, konkurenciu v získavaní surovín a vplyv na dodávateľské reťazce pre spoločnosti z Únie. Komisia môže v prípade chýbajúcej spolupráce dospieť k záveru, že uplatňovanie odseku 2a tohto článku je v súlade so záujmom Únie. Pri uskutočňovaní testu záujmu Únie v súlade s článkom 21 sa venuje osobitná pozornosť tejto otázke.“

(272)

V poslednej vete uvedeného ustanovenia je konkrétny odkaz na článok 21 základného nariadenia. V rámci príslušného posúdenia záujmu Únie sa podľa článku 21 základného nariadenia vykonaného v predbežnom nariadení stanovilo, že hlavný vplyv na dodávateľské reťazce bude citeľný na úrovni používateľov. Ako sa uvádza v odôvodnení 358 predbežného nariadenia, možný vplyv na dodávateľské reťazce pre spoločnosti z Únie stanovený v článku 7 ods. 2b základného nariadenia sa vzhľadom na významný rozdiel medzi dumpingovým rozpätím a rozpätím ujmy vyvážajúcich krajín posudzoval v kontexte testu záujmu Únie podľa článku 21 základného nariadenia. Komisia v žiadnom prípade nezamenila dva testy. Naopak, pri analýze vplyvu na dodávateľské reťazce podľa článku 7 ods. 2b základného nariadenia sa nevyhnutne zohľadňujú informácie predložené používateľmi, ktoré sa zvyčajne používajú aj v rámci záujmu Únie podľa článku 21 základného nariadenia. Komisia preto zamietla pripomienky združenia Eurofer a potvrdila, že príslušné testy záujmu Únie boli správne použité v zmysle článku 7 ods. 2b, ako aj v zmysle článku 21 základného nariadenia.

(273)

Združenie Eurofer v podstate tvrdilo, že dotknutý používateľ, na ktorom bola analýza postavená, by mohol nahradiť dovoz z Číny dovozom z mnohých ďalších zdrojov vrátane Indonézia a Taiwanu, ak by clo na čínsky dovoz na úrovni dumpingu bolo obmedzujúce.

(274)

Komisia posúdila toto tvrdenie a zistila, že na úrovni menovitej hodnoty by tento používateľ skutočne mohol nahradiť dovoz z Číny nákupmi od [1 až 2] (31) výrobcov z Únie. Aj ďalší výrobcovia z Únie mali značné voľné kapacity, ale dotknutému používateľovi počas posudzovaného obdobia neposkytli takmer žiadne dodávky. Na základe tokov dovozu počas posudzovaného obdobia možno konštatovať, že by mohli existovať príležitosti na získavanie zdrojov v tretích krajinách, predovšetkým v Kórejskej republike a v Južnej Afrike. Na uvedenom základe však boli potenciálne objemy dovozu z týchto krajín obmedzené a v súčasnosti je aktuálne platnými ochrannými opatreniami (32) obmedzený dovoz minimálne z Kórejskej republiky. Pokiaľ ide o dovoz z Indonézie a Taiwanu, Komisia poznamenala, že významný používateľ skutočne nevyužíval len zdroje z Číny, ale aj z Indonézie. To však neznamená, že prechod od jedného zdroja k inému je jednoduchý a priamočiary. Komisia poznamenala, že dotknutý výrobok tvorí mnoho rôznych PCN. Navyše so zreteľom na to, že by bolo potrebné, aby tento používateľ reorganizoval hodnotové reťazce, aby zamedzil vplyvu opatrení na základe rozpätia ujmy, a vzhľadom na pravdepodobný vplyv týchto opatrení na ziskovosť, Komisia považovala za neopodstatnené vystavovať tohto používateľa ďalšej neistote prostredníctvom uloženia opatrení na úrovni dumpingových rozpätí. Je preto pravdepodobné, že dotknutý používateľ môže diverzifikovať a prispôsobovať získavanie zdrojov len v obmedzenej miere. Za týchto okolností by Komisia nemohla odôvodnene tvrdiť, že clá na vyššej úrovni by neprimerane nepoškodili tohto používateľa, pretože je pravdepodobné, že v dôsledku týchto ciel by podnikateľské činnosti používateľa neboli životaschopné.

(275)

Po konečnom poskytnutí informácií združenie Eurofer pripomenulo, že na Južnú Afriku sa od 15. novembra 2018 nevzťahujú ochranné opatrenia a od 1. júla 2020 už pre plechy a zvitky z nehrdzavejúcej ocele valcované za tepla neexistujú kvóty pre jednotlivé krajiny, ale len globálna kvóta, ktorá dovozcom umožňuje získavať zdroje vo veľkých objemoch z krajín, na ktoré sa nevzťahujú individuálne opatrenia. Touto úpravou sa používateľom v Únii zabezpečí dostatočná flexibilita na prípadnú zmenu pôvodu dodávok. Komisia s touto skutočnosťou súhlasila, tá však nepostačuje na úpravu výsledkov uvedenej analýzy, ktorá vychádza z aktuálnych údajov za obdobie prešetrovania, pričom sa v nej dodatočne zohľadňujú aj úrovne ciel uložených podľa tohto nariadenia.

(276)

Združenie Eurofer opakovane kritizovalo podľa jeho názoru príliš zjednodušené posúdenie vplyvu opatrení na finančnú situáciu používateľa vykonané Komisiou, pretože bolo uskutočnené na základe konštantných zdrojov, objemov a ceny a predpokladala sa v ňom situácia, v ktorej si používateľ bez zmeny zachová svoje dodávateľské reťazce napriek tomu, že výrobok je dostupný za nižšie ceny z mnohých ďalších zdrojov, ku ktorým patria aj výrobcovia z Únie, a nie je potrebné žiadnu časť zvýšenia nákladov prenášať na zákazníkov na nadväzujúcom trhu. Podľa názoru združenia Eurofer to nebolo účelom testu záujmu Únie.

(277)

Komisia objasnila, že analýza, ktorú uskutočnila, a v ktorej sa uvádza, že ide o najhorší scenár v predbežnom nariadení (odôvodnenie 373), predstavuje v danej situácii najprimeranejší prístup. Ak má byť takéto posúdenie spoľahlivé, musí vychádzať z aktuálnych údajov za obdobie prešetrovania a dodatočne zohľadňovať úrovne ciel uložených v tomto nariadení. Ako poukázalo združenie Eurofer, je naozaj bežné očakávať, že časť zvýšenia nákladov sa prenesie na zákazníkov, a preto sa vplyv javí ako precenený. Nie je však známe, do akej miery môže byť zvýšenie nákladov prenesené na túto úroveň. Za súčasnej situácie je prenesenie veľkého objemu nákladov určite diskutabilné, keďže hlavnými konkurentmi používateľa sú tí istí výrobcovia plechov a zvitkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za tepla z Únie. Pri statickej analýze sa môže vyskytnúť precenenie vplyvu ciel, pretože sa v nej nepredpokladá zvýšenie obratu, a ako už bolo vysvetlené, zároveň sa v nej môže podceniť nepriaznivý vplyv ciel, keďže pri statických predpokladoch Komisie sa nepredpokladá ani žiadne zvýšenie nákladov výrobného odvetvia Únie na nákup, pričom výrobné odvetvie Únie je v tomto prípade hlavným dodávateľom dotknutého používateľa. Komisia ďalej objasnila, že stanovenie predpokladov týkajúcich sa meniacich sa vzorcov získavania zdrojov takisto nie je v predmetnom prípade primerané, keďže, ako už bolo vysvetlené v odôvodnení 274 tohto nariadenia, možnosti dotknutého používateľa v tomto smere sú z rôznych dôvodov obmedzené. Každá odchýlka od metodiky uplatnenej Komisiou by mala za týchto okolností za následok iba špekulatívnejšiu analýzu.

(278)

Po dôkladnej úvahe preto Komisia dospela k záveru, že najbezpečnejším prístupom k odhadu vplyvu opatrení na dotknutého používateľa bolo nepredvídať zmeny v obrate alebo nákladoch, pokiaľ ide o nákupy z krajín, na ktoré sa opatrenia nevzťahujú.

(279)

A napokon, pokiaľ ide o žiadosť združenia Eurofer o poskytnutie informácií o základných skutočnostiach, z ktorých vychádza posúdenie ziskovosti dotknutého používateľa, Komisia zistila, že tieto informácie nemožno poskytnúť, pretože zo samotného charakteru východiskových údajov vyplýva, že sú dôverné v zmysle článku 19 základného nariadenia. Po konečnom poskytnutí informácií však Komisia poskytla združeniu Eurofer zhrnutie týkajúce sa analýzy vplyvu navrhovaných opatrení podľa článku 7 ods. 2 základného nariadenia, ktoré nemá dôverný charakter. Keďže sa tieto poskytnuté informácie týkali iba vplyvu opatrení na navrhovanej úrovni, združenie Eurofer naň zareagovalo záverom, že Komisia teda neanalyzovala vplyv opatrení podľa článku 7 ods. 2a základného nariadenia. Komisia toto tvrdenie jednoznačne zamietla. Komisia naozaj dospela k záveru, že opatrenia na vyššej úrovni, ako sa uvádza v článku 7 ods. 2, by neboli v súlade so záujmom Únie podľa článku 7 ods. 2b vzhľadom na už tak závažné dôsledky opatrení týkajúcich sa uplatňovania pravidla nižšieho cla, ktorú sú zhrnuté v odôvodnení 274 tohto nariadenia. Preto nepovažovala za relevantné poskytnúť informácie o skutočne vykonanom výpočte vplyvu opatrení podľa článku 7 ods. 2a. Okrem toho, zatiaľ čo platné sadzby pre ČĽR a Indonéziu sa zmenili v súlade so zverejnenými dumpingovými rozpätiami, daný výpočet sa uskutočnil na základe rovnakej metodiky, ako sa uvádza vo zverejnenom spise.

(280)

Združenie Eurofer ďalej tvrdilo, že vplyv na ziskovosť jedného používateľa by bol menej negatívny, ako predpokladala Komisia, ale v každom prípade menej vážny ako vplyv nižších antidumpingových ciel na celé výrobné odvetvie Únie. Združenie Eurofer uviedlo, že dotknutý používateľ by mal byť schopný poradiť si so zvýšením nákladov a že činnosti týkajúce sa dotknutého výrobku tvoria len malú časť jeho podnikateľskej činnosti, a preto by naň nemalo mať neprimeraný vplyv, ak by sa opatrenia stanovili v súlade s článkom 7 ods. 2a. Na podloženie svojho tvrdenia združenie Eurofer vypočítalo, že v prípade uplatnenia článku 7 ods. 2a by bol vplyv na náklady uvedeného používateľa „okrajový“ a na úrovni „menej ako 2 %“. Združenie Eurofer tvrdilo, že úsek uhlíkovej ocele uvedeného používateľa je oveľa väčší (deväťnásobne) ako jeho úsek nehrdzavejúcej ocele, a uviedlo, že v rámci testu záujmu Únie by sa mali zohľadniť len operácie súvisiace s výrobou materiálu valcovaného za studena (a výrobky v ďalšom článku výrobného reťazca v rámci úseku nehrdzavejúcej ocele). Dotknutý používateľ je diverzifikovanou spoločnosťou, ktorej finančná životaschopnosť nezávisí výlučne od výroby výrobkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za tepla v ďalšom článku výrobného reťazca. Keďže pridaná hodnota operácií uvedeného používateľa v oblasti nehrdzavejúcej ocele bola nízka, spoločnosť musela používať čo najlacnejšie vstupy (čierne zvitky), aby dosiahla zisk. So zreteľom na odôvodnenie 377 predbežného nariadenia združenie Eurofer takisto požiadalo Komisiu, aby poskytla informácie o základných skutočnostiach, na ktorých bolo postavené posúdenie ziskovosti uvedeného používateľa.

(281)

Tieto tvrdenia boli zamietnuté. Komisia zistila, že výpočty združenia Eurofer sú nesprávne, a stanovila, že príslušná používateľská spoločnosť tvorí [20 až 30] % (33) obratu celej skupiny, do ktorej patrí. Komisia na základe overených informácií stanovila, že tento zisk používateľa v období prešetrovania, pokiaľ ide o výrobky zahŕňajúce plechy a zvitky z nehrdzavejúcej ocele valcované za tepla, bol na úrovni [1 až 4] % (34). Za predpokladu, že by všetky relevantné faktory (predovšetkým zdroje, objemy a ceny nákupov pred preclením a obrat dosiahnutý za výrobky v ďalšom článku výrobného reťazca) zostali v porovnaní s obdobím prešetrovania nezmenené, by uvalenie konečných ciel na úrovni nižšieho cla spôsobilo, že prevádzkový výsledok používateľa (zahŕňajúci aj výrobky na báze uhlíkovej ocele) by bol blízko nuly (a na úrovni [–2 až –5] % (35) v prípade výrobkov zahŕňajúcich plechy a zvitky z nehrdzavejúcej ocele valcované za tepla).

(282)

Komisia nevylúčila, že dotknutý používateľ, ktorý v segmente plechov a zvitkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za tepla zamestnáva [500 až 700] (36) ekvivalentov plného pracovného času, bude schopný diverzifikovať, prispôsobí zabezpečovanie zdrojov a využije svoju trhovú silu a že v dôsledku toho je pravdepodobné, že dôjde k čiastočnému zmierneniu takéhoto vplyvu nižšieho cla. Komisia však dospela k záveru, že v súlade s uvedenou analýzou by clá na vyššej úrovni ako na úrovni rozpätia predaja pod cieľovú cenu neprimerane poškodili tohto dôležitého používateľa.

(283)

Po dodatočnom konečnom poskytnutí informácií združenie Eurofer takisto tvrdilo, že Komisia by mala zverejniť informácie o presných druhoch výrobkov začlenených do posúdenia ziskovosti skupiny výrobkov z plechov a zvitkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za tepla. Podľa združenia Eurofer by tieto informácie nemali mať dôvernú povahu, keďže používateľ vydal katalógy svojich výrobkov. Združeniu Eurofer by to umožnilo posúdiť, či boli všetky zohľadnené výrobky relevantné pre posúdenie, či boli ceny výrobkov priamo ovplyvnené nákladmi na plechy a zvitky z nehrdzavejúcej ocele valcované za tepla a či navrhované opatrenia nebudú mať za následok dodatočné príjmy za tieto výrobky. Komisia dospela k záveru, že tvrdenie združenia Eurofer bolo neodôvodnené a mohlo by dôjsť k zverejneniu niektorých dôverných údajov používateľa. Po prvé, Komisia zdôraznila, že z dodatočných informácií jednoznačne vyplýva, že do nákladov na výrobky v danej skupine výrobkov boli na základe metodiky vysvetlenej v odôvodnení 371 predbežného nariadenia a odôvodnení 277 tohto nariadenia a vizualizovanej v dodatočnom poskytnutí informácií započítané iba dodatočné náklady, ktoré vznikli v dôsledku navrhovaných ciel za nákup plechov a zvitkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za tepla uskutočnený používateľom. Ak by Komisia do tohto segmentu začlenila výrobky, ktoré sa nevyrábajú z plechov a zvitkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za tepla, dodatočné náklady preto nemôžu byť nadhodnotené (čiže sa nemôže vyskytnúť ani nepriaznivý účinok na ziskovosť). Po druhé, Komisia objasnila, že predmetné posúdenie sa uskutočnilo najkomplexnejším možným spôsobom, t. j. týkalo sa iba predaja všetkých výrobkov dotknutého používateľa v ďalšom článku výrobného reťazca, vyrobených z plechov a zvitkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za tepla. Obrat, ktorý tieto výrobky priniesli, predstavoval hrubý obrat dotknutého používateľa (nie skupiny, do ktorej patril). Informácie o konkrétnom výrobku používateľa vrátane výrobkov v ďalšom článku výrobného reťazca vyrobených z plechov a zvitkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za tepla sú dostupné z otvorených zdrojov vrátane vydaných katalógov. Komisia preto dospela k záveru, že združeniu Eurofer boli poskytnuté všetky relevantné informácie o tom, ako Komisia odhadla vplyv opatrení na ziskovosť používateľa, pokiaľ ide o skupinu výrobkov z plechov a zvitkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za tepla. Žiadosť sa teda zamietla.

(284)

Združenie Eurofer okrem toho tvrdilo, že poskytnuté informácie sa netýkali úrovne celkového zisku používateľa bez ciel [„zisk dotknutého používateľa bol (%)“]. Táto informácia by však bola užitočná na posúdenie vplyvu ciel na používateľa. Pokiaľ ide o ďalšie informácie o aktuálnom alebo teoretickom zisku, mohli by sa poskytnúť vo forme rozsahu, aby sa predišlo porušeniu dôvernosti údajov. Bez týchto informácií sa navrhovateľ domnieval, že vplyv ciel „skupiny výrobkov z plechov a zvitkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za tepla“ na celkový zisk používateľa môže byť zanedbateľný.

(285)

Toto tvrdenie sa muselo zamietnuť. Komisia pripomenula, že zásada ochrany dôvernosti informácií poskytovaných stranami v konaniach na ochranu obchodu sa nesmie porušiť. V súčasnom prípade by poskytnutie informácie o rozpätí zisku používateľa (ktorý konkuruje aj výrobnému odvetviu Únie na dolných trhoch), a to aj vtedy, keby bolo vyjadrené ako rozsah, mohlo poškodiť oprávnené obchodné záujmy používateľa.

(286)

So zreteľom na vplyv na dodávateľské reťazce združenie Eurofer takisto tvrdilo, že by sa nemal podporovať obchodný model dotknutého používateľa, ktorý je založený na nákupoch od krajín (často znečisťujúcich životné prostredie) s nízkymi nákladmi a s obmedzenou pridanou hodnotou. V tejto súvislosti Komisia zdôraznila, že v zmysle základného nariadenia sa možno ekologickou stopou dovozu prešetrovaného výrobku zaoberať len v obmedzenej miere, predovšetkým prostredníctvom úpravy cieľovej ceny výrobného odvetvia Únie podľa článku 7 ods. 2d základného nariadenia. Takéto úpravy boli vykonané v rámci súčasného prešetrovania, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 333 predbežného nariadenia a potvrdzuje sa v odôvodnení 236 tohto nariadenia. So zreteľom na obchodný model používateľa Komisia takisto poznamenala, že používateľ získava rôzne výrobky vo veľkých množstvách od výrobcov v Únii, a tak je to aj v prípade plechov a zvitkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za tepla. Okrem toho zohráva dôležitú úlohu na dolných trhoch s plechmi a zvitkami z nehrdzavejúcej ocele valcovanými za tepla, na ktorých je jediným významným neintegrovaným európskym výrobcom.

(287)

Združenie Eurofer napokon uviedlo, že Komisia nemôže obmedziť svoj záver týkajúci sa vplyvu na dodávateľské reťazce na vplyv jediného používateľa, ale mala by posúdiť situáciu všetkých používateľov ako celku bez ohľadu na to, či dovážajú dotknutý výrobok, alebo nakupujú podobný výrobok na domácom trhu. Komisia toto tvrdenie zamietla. Samotný dotknutý používateľ počas obdobia prešetrovania predstavoval [30 až 40] % (37) spotreby na voľnom trhu s plechmi a zvitkami z nehrdzavejúcej ocele valcovanými za tepla, zatiaľ čo ďalší individuálny spolupracujúci používateľ predstavoval menej ako 10 % spotreby. Vzhľadom na dôležitosť dotknutého používateľa a jeho jedinečné postavenie v rámci odvetvia používateľov Komisia trvala na tom, že stanovenie ciel v súlade s článkom 7 ods. 2a základného nariadenia by malo jasný nepriaznivý celkový vplyv na dodávateľské reťazce spoločnosti z Únie.

(288)

Po konečnom poskytnutí informácií združenie Eurofer tvrdilo, že Komisia nepreukázala, že zistenia týkajúce sa dotknutého používateľa možno rozšíriť na nespolupracujúcich používateľov. Ako sa však uvádza v odôvodnení 287 tohto nariadenia, dotknutý používateľ predstavoval [30 až 40] % (38) spotreby plechov a zvitkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za tepla na voľnom trhu. Takisto naň pripadalo [60 až 70] % (39) dovozu plechov a zvitkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za tepla z dotknutých krajín. Preto je opodstatnené pri analýze vplyvu vyšších ciel na dodávateľský reťazec prisudzovať veľkú váhu zisteniam týkajúcim sa tohto používateľa, aj keď ide len o jeden subjekt.

6.2.3.4. Pripomienky k predbežnému záveru o teste záujmu Únie podľa článku 7 ods. 2b

(289)

V predbežnom nariadení Komisia dospela k záveru, že nie je v záujme Únie, aby stanovila úroveň opatrení na úrovni dumpingu, a to vzhľadom na neprimerane nepriaznivý vplyv, ktorý by to pravdepodobne malo na dodávateľské reťazce spoločností z Únie.

(290)

Po predbežnom poskytnutí informácií združenie Eurofer tvrdilo, že Komisia by nemala uplatniť pravidlo nižšieho cla a mala by postupovať v súlade s článkom 7 ods. 2a základného nariadenia. Združenie Eurofer tvrdilo, že v zmysle testu záujmu Únie by záujem všetkých výrobcov z Únie mal prevážiť záujem jedného používateľa. Združenie tvrdilo, že dve zásadné deformácie trhu so surovinami v Číne a päť deformácií v Indonézii odôvodňuje stanovenie cla na úrovni dumpingových rozpätí. Združenie sa zmienilo aj o značných voľných kapacitách vo vyvážajúcich krajinách a že len v Indonézii podľa odhadov združenia Eurofer celková kapacita v oblasti nehrdzavejúcej ocele (t. j. nielen prešetrovaného výrobku) do roku 2025 presiahne 10 miliónov ton, a tak takmer o tretinu prevýši výrobnú kapacitu Únie. Podľa združenia Eurofer sa musí vplyv na dodávateľské reťazce používateľa v zmysle článku 7 ods. 2b základného nariadenia posudzovať so zreteľom na účinky deformácií, existenciu voľných kapacít a konkurenciu v získavaní surovín. Združenie Eurofer dodalo, že neuplatnenie pravidla nižšieho cla je potrebné aj v prípade, že Únia namietala proti deformáciám zisteným v Indonézii v rámci Svetovej obchodnej organizácie (WTO) (40).

(291)

Po konečnom poskytnutí informácií združenie Eurofer zopakovalo tvrdenie, ktoré sa už riešilo v odôvodneniach 270 až 272 tohto nariadenia, že Komisia nesprávne vykonala test záujmu Únie podľa článku 21, a nie podľa článku 7 ods. 2b základného nariadenia. V tomto zmysle združenie Eurofer odkázalo na odôvodnenie 21 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/825 z 30. mája 2018, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2016/1036 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskej únie, a na nariadenie (EÚ) 2016/1037 o ochrane pred subvencovanými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskej únie. Podľa združenia Eurofer Komisia umelo rozšírila test záujmu Únie s cieľom nahradiť binárnu otázku testu záujmu Únie z článku 21 – Je alebo nie je uloženie opatrení v záujme Únie? – otvorenejšou otázkou – Na akej úrovni je v záujme Únie uložiť opatrenia? – ktorá sa v základnom nariadení nenachádza.

(292)

V rovnakej súvislosti združenie Eurofer tvrdilo, že Komisia pri teste podľa článku 7 ods. 2b nerovnomerne zohľadnila kritériá „dodávateľského reťazca“. Vo svojom podaní v rámci vypočutia z 12. augusta 2020 sa združenie pýtalo, aká úroveň voľných kapacít by bola dostatočne vysoká nato, aby sa neuplatnilo pravidlo nižšieho cla, a aká komparatívna nevýhoda spôsobená deformáciami by bola dostatočná na to, aby sa neuplatnilo pravidlo nižšieho cla.

(293)

Okrem toho združenie Eurofer tvrdilo, že Komisia neposúdila ani nezohľadnila iné „relevantné informácie“, ktoré majú vplyv na vypracovanie záveru podľa článku 7 ods. 2b, ako sú:

a)	osobitne vysoká úroveň deformácie trhu s niklovou rudou, najmä v Indonézii;

skutočnosť, že niektorí čínski výrobcovia plechov a zvitkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za tepla splnili kritériá stanovené v článku 7 ods. 2a základného nariadenia nielen v prípade jednej suroviny, ale minimálne v prípade dvoch, čo znamená, že aspoň 34 % (v skutočnosti takmer dvojnásobok) trhu so surovinami použitými na vstupy bolo deformovaného;

skutočnosť, že napriek tomu, že suroviny spĺňajú požiadavky článku 7 ods. 2a, bolo veľké množstvo iných výrobných faktorov priamo alebo nepriamo použitých pri výrobe plechov a zvitkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za tepla v Číne aj Indonézii ovplyvnených deformáciami, ako je to zdokumentované v databáze organizácie OECD o obmedzeniach a podnetoch týkajúcich sa priemyselných surovín;

d)	skutočnosť, že zistené deformácie trhu so surovinami nepredstavujú len pretrvávajúce opatrenia, ale v prípade Indonézie sa po období prešetrovania zhoršujú v dôsledku zavedenia úplného zákazu vývozu niklovej rudy namiesto zákazu vývozu rudy s obsahom niklu vyšším ako 1,7 %;

e)	skutočnosť, že pôvodcom destabilizácie trhu LME s niklom, na ktorom sa indexujú vstupy výrobcov z Únie, je podľa všetkého indonézska vláda, prináša ďalšie výhody vyplývajúce z indonézskych a čínskych deformácií trhu s niklom.

(294)

Okrem toho združenie Eurofer tvrdilo, že Komisia urobila pri posudzovaní nepomernosti ciel stanovených na úrovni dumpingového rozpätia zrejmé chyby. Pokiaľ ide o clá platné pre Indonéziu, združenie Eurofer tvrdilo, že clá na úrovni dumpingového rozpätia 17,7 % namiesto rozpätia ujmy 17,3 % nebudú mať takmer žiadny dodatočný finančný vplyv na hlavného používateľa a nemali by sa považovať za clá s nepomerným vplyvom na daného používateľa. Spravodlivú hospodársku súťaž teda nie je potrebné obnoviť na úkor používateľa. Pokiaľ ide o clá platné pre Čínu, združenie Eurofer tvrdilo, že dovoz z Číny vykazuje premenlivé, ale výrazné rozdiely medzi rozpätím ujmy a dumpingovým rozpätím (od 87,5 % v prípade spoločnosti Tisco do 4 % v prípade spoločnosti Fujian Fuxin Special Steel). Tento rozdiel a vysoké dumpingové rozpätia poukazujú na výraznú schopnosť čínskych výrobcov spôsobiť ujmu výrobnému odvetviu Únie.

(295)

Tieto tvrdenia sa museli zamietnuť. Komisia uznala a potvrdila, že v Číne a Indonézií sú značné voľné kapacity a že výrobné odvetvie Únie má komparatívnu nevýhodu v porovnaní s čínskymi a indonézskymi vyvážajúcimi výrobcami, pokiaľ ide o prístup k surovinám. V dôsledku toho by bolo potrebné v prípade dvoch z troch kritérií posúdenia primeranosti stanovenia cla v zmysle článku 7 ods. 2a základného nariadenia, ktoré sú osobitne uvedené v článku 7 ods. 2b základného nariadenia, uplatniť článok 7 ods. 2a.

(296)

Na základe skutočnosti, že iba dva z troch prvkov výslovne uvedených v článku 7 ods. 2b základného nariadenia svedčia v neprospech stanovenia cla podľa článku 7 ods. 2a základného nariadenia, a skutočnosti, že navrhovateľ navyše identifikoval ďalšie neuvedené prvky, z ktorých takisto vyplýva potreba uplatnenia článku 7 ods. 2, nemožno vyvodiť, že tretiemu kritériu, t. j. vplyvu na dodávateľské reťazce, bola pripísaná neprimeraná váha. Ak by sa uplatnil článok 7 ods. 2a, pri analýze tretieho kritéria, vplyvu na dodávateľské reťazce, by sa ukázali neprimerané dôsledky na odvetvie používateľov, ako sa uvádza v odôvodneniach 370 až 377 predbežného nariadenia a potvrdzuje v odôvodneniach 270 až 287 tohto nariadenia. Naozaj platí, že ak by clá vychádzali z dumpingových rozpätí, celkový prevádzkový výsledok používateľa a v ešte väčšej miere jeho skupiny výrobkov z plechov a zvitkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za tepla by sa mohol dramaticky zhoršiť až pod úrovne uvedené v odôvodnení 281 tohto nariadenia. Za týchto okolností, v ktorých jeden používateľ zabezpečuje významnú mieru zamestnanosti v Únii, ako aj väčšinu dovozu a veľmi významný podiel na spotrebe, a na ktorého budú mať clá, ak by sa stanovili na základe článku 7 ods. 2a, jednoznačne závažný vplyv, preto vyplýva z významu zistení z analýzy vplyvu na dodávateľské reťazce v Únii záver, že uplatnenie článku 7 ods. 2a nie je v záujme Únie. Skutočnosť, že z iných prvkov, ako napríklad dvoch prvkov výslovne uvedených v článku 7 ods. 2b a analyzovaných Komisiou, ale aj z prvkov, na ktoré upozornilo združenie Eurofer, ako sa uvádza v odôvodnení 291 tohto nariadenia, vyplýva, že článok 7 ods. 2 nie je potrebné použiť, na tomto závere nič nemení.

(297)

Pokiaľ ide o rozdiely medzi dumpingovým rozpätím a rozpätím ujmy, nemožno argumentovať tým, že keď je rozdiel v prípade jednej z dvoch dotknutých krajín, t. j. Indonézie, iba 0,4 percentuálneho bodu, uloženie ciel na úrovni dumpingového rozpätia by bolo primerané. Podobne ako v prípade Číny, aj tu musela Komisia komplexne posúdiť vplyv cla na úrovni dumpingového rozpätia na základe kritérií stanovených v článku 7 ods. 2b základného nariadenia. Okrem toho, keďže rozpätie zisku dotknutého používateľa je už relatívne malé, clo stanovené na úrovni rozpätia ujmy, teda clo vyššie o 0,4 percentuálneho bodu, by jeho situáciu ešte viac zhoršilo.

(298)

Komisia súhlasila so združením Eurofer, že sú k dispozícii iné „príslušné informácie“, ako sa uvádza v odôvodnení 287 tohto nariadenia. Tie však nijako nemenia výsledok uvedenej analýzy. „Príslušné informácie“ sa naozaj týkajú deformácií trhu so surovinami podľa článku 7 ods. 2a základného nariadenia, ich závažnosti a účinkov a Komisia existenciu týchto deformácií potvrdila. Komisia vzhľadom na priaznivé zistenia následne vypracovala analýzu záujmu Únie podľa článku 7 ods. 2b základného nariadenia. Žiadna zo skutočností, na ktoré upozornilo združenie Eurofer ako na „príslušné informácie“, nemá vplyv na analýzu vplyvu uplatnenia článku 7 ods. 2a na dodávateľské reťazce v Únii vypracovanú Komisiou, a preto nič nemení na závere Komisie, že uplatnenie článku 7 ods. 2a nie je v súlade so záujmom Únie.

(299)

Komisia z týchto dôvodov dospela k záveru, že posúdenie podľa článku 7 ods. 2b základného nariadenia bolo pomerné a primerané.

6.2.3.5. Záver

(300)

Komisia na základe uvedených skutočností dôkladne zvážila všetky prvky a nemohla dospieť k jasnému záveru, že je v záujme Únie stanoviť výšku ciel v súlade s článkom 7 ods. 2a, a preto potvrdila, že opatrenia by sa mali stanoviť v súlade s článkom 7 ods. 2 základného nariadenia. Komisia takisto objasnila, že tento záver je založený výlučne na dôkazoch a skutočnostiach zhromaždených na účely tohto prešetrovania a nie sú ním dotknuté príslušné konzultácie v rámci WTO.

(301)

Na základe uvedených skutočností a keďže neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky, Komisia potvrdila, že nie je v záujme Únie, aby stanovila úroveň opatrení na úrovni dumpingu, a to vzhľadom na neprimerane nepriaznivý vplyv, ktorý by to pravdepodobne malo na dodávateľské reťazce spoločností z Únie, ako sa uvádza v odôvodnení 360 predbežného nariadenia.

7. ZÁUJEM ÚNIE

7.1. Záujem výrobného odvetvia Únie

(302)

Keďže neboli predložené žiadne pripomienky týkajúce sa záujmu výrobného odvetvia Únie, závery uvedené v odôvodneniach 362 až 364 predbežného nariadenia sa potvrdili.

7.2. Záujem neprepojených dovozcov

(303)

Keďže neboli predložené žiadne pripomienky týkajúce sa záujmu neprepojených dovozcov, závery uvedené v odôvodneniach 365 až 367 predbežného nariadenia sa potvrdili.

7.3. Záujem používateľov

(304)

Spoločnosť Marcegaglia tvrdila, že uloženie antidumpingových opatrení týkajúcich sa čiernych zvitkov nie je v záujme nezávislých používateľov, pretože prítomnosť dovozu už obmedzujú uplatniteľné ochranné opatrenia. Je pravdepodobné, že po uložení antidumpingových ciel sa ceny výrobcov z Únie ešte viac zvýšia. Ak by Komisia postupovala v súlade s tvrdením spoločnosti Marcegaglia a vylúčila by čierne zvitky z uplatňovania opatrení, výrobcovia z Únie by na segmente trhu s čiernymi zvitkami museli konkurovať dovozu za dumpingové ceny spôsobujúce ujmu. Ako sa uvádza v oddiele 2 tohto nariadenia, čierne zvitky sú zjavne súčasťou dotknutého výrobku a nie je možné nezaoberať sa nespravodlivou hospodárskou súťažou so zreteľom na tento druh výrobku. Čierne zvitky sú navyše vo veľkej miere dostupné z rôznych zdrojov. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(305)

Keďže neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky týkajúce sa záujmu používateľov, závery uvedené v odôvodneniach 368 až 377 predbežného nariadenia sa potvrdili. Stanoviská k pripomienkam týkajúcim sa záujmu používateľov v súvislosti s vplyvom na dodávateľské reťazce spoločností z Únie v zmysle článku 7 ods. 2b základného nariadenia sú uvedené v oddiele 6 tohto nariadenia.

7.4. Ďalšie pripomienky

(306)

Čínsky vyvážajúci výrobca STSS tvrdil, že uloženie antidumpingových ciel nie je v záujme Únie, pretože na trhu Únie už majú dominantné postavenie výrobcovia z Únie. Hrozí, že dôjde k oslabeniu hospodárskej súťaže a k nadmernej koncentrácii výrobcov z Únie na trhu Únie.

(307)

Komisia pripomína, že cieľom antidumpingových opatrení je práve obnova spravodlivého obchodu, a teda hospodárskej súťaže na trhu Únie. Tvrdenie sa preto zamieta.

7.5. Záver o záujme Únie

(308)

Na základe uvedeného a keďže neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky, potvrdili sa závery uvedené v odôvodnení 378 predbežného nariadenia.

8. KONEČNÉ ANTIDUMPINGOVÉ OPATRENIA

8.1. Aktuálne uplatniteľné ochranné opatrenia

(309)

Po predbežnom poskytnutí informácií niekoľko zainteresovaných strán tvrdilo, že uloženie antidumpingových ciel by viedlo k nadmernej ochrane výrobného odvetvia Únie, pretože výrobné odvetvie Únie v oblasti plechov a zvitkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za tepla už je chránené pred dovozom prostredníctvom ochranných opatrení. Taiwanský vyvážajúci výrobca Walsin žiadal o zmenu vykonávacieho nariadenia 2019/1382 (41), ktorým sa menia určité nariadenia, ktorými sa ukladajú antidumpingové alebo antisubvenčné opatrenia na určité výrobky z ocele, na ktoré sa vzťahujú ochranné opatrenia, aby sa zabránilo dvojitému nápravnému opatreniu v dôsledku spojeného účinku ochranných opatrení a antidumpingových ciel uložených na ploché výrobky z nehrdzavejúcej ocele valcované za tepla z Taiwanu. Ďalej požadoval zlúčenie colných kvót v kategórii 8 vykonávacieho nariadenia 2019/1382 v prípade Taiwanu a Číny.

(310)

Komisia chce predovšetkým objasniť, že v tomto prípade nejde o dvojité nápravné opatrenie. Na prešetrovaný výrobok sa skutočne vzťahujú ochranné opatrenia na výrobky z ocele (kategória výrobku 8) s kvótami špecifickými pre ČĽR, Kórejskú republiku, Taiwan a USA a so súborom kvót v prípade všetkých ostatných krajín. Tieto opatrenia platia do 30. júna 2021. Komisia 3. septembra 2019 uverejnila vykonávacie nariadenie 2019/1382, v ktorom sú uvedené všetky antidiskriminačné a antisubvenčné opatrenia týkajúce sa výrobkov, na ktoré sa vzťahujú aj ochranné opatrenia, a uviedla, že v každom z uvedených prípadov sa antidiskriminačné a/alebo antisubvenčné clo uplatňuje v rámci kvóty a po vyčerpaní kvóty sa uplatňuje antidiskriminačné a/alebo antisubvenčné clo na jednej strane, alebo ochranné clo vo výške 25 % po prekročení kvóty na druhej strane, podľa toho, ktoré z nich je vyššie. Táto zásada sa uplatňuje aj na súčasné antidumpingové opatrenia, a preto nejde o dvojité nápravné opatrenie.

(311)

Pokiaľ ide o žiadosť o zlúčenie colných kvót v prípade Taiwanu a Číny v kategórii 8 vykonávacieho nariadenia 2019/1382, takúto žiadosť možno predložiť len v rámci ochranného prešetrovania, a preto sa zamieta.

8.2. Konečné opatrenia

(312)

Vzhľadom na závery, ku ktorým sa dospelo, pokiaľ ide o dumping, ujmu, príčinnú súvislosť a záujem Únie, a v súlade s článkom 9 ods. 4 základného nariadenia by sa mali uložiť konečné antidumpingové opatrenia, aby sa predišlo tomu, že dumpingový dovoz dotknutého výrobku spôsobí výrobnému odvetviu Únie ďalšiu ujmu. Z dôvodov uvedených v oddiele 6, a najmä v pododdiele 6.2.3.4 tohto nariadenia by sa antidumpingové clá mali stanoviť v súlade s pravidlom nižšieho cla.

(313)

Na základe uvedených skutočností sa sadzby ciel, ktoré budú uložené, stanovujú takto:

Krajina pôvodu	Spoločnosť	Dumpingové rozpätie (v %)	Úroveň odstránenia ujmy (v %)	Antidumpingové clo (v %)
Indonézia	PT Indonesia Guang Ching Nickel and Stainless Steel Industry	17,7	17,3	17,3
	PT Indonesia Tsingshan Stainless Steel	17,7	17,3	17,3
	Všetky ostatné spoločnosti	17,7	17,3	17,3
Čína	Shanxi Taigang Stainless Steel Co., Ltd	106,5	19,0	19,0
	Taiyuan Taigang Daming Metal Products	106,5	19,0	19,0
	Tisco Guangdong Stainless Steel Service Center Co., Ltd	106,5	19,0	19,0
	Tianjin TISCO & TPCO Stainless Steel Co. Ltd	106,5	19,0	19,0
	Fujian Fuxin Special Steel Co., Ltd	57,1	14,6	14,6
	Zhenshi Group Eastern Special Steel Co., Ltd	71,7	9,2	9,2
	Xiangshui Defeng Metals Co., Ltd	87,3	17,5	17,5
	Fujian Dingxin Technology Co., Ltd	87,3	17,5	17,5
	Všetky ostatné spoločnosti	106,5	19,0	19,0
Taiwan	Yieh United Steel Co.	4,1	24,2	4,1
	Tang Eng Iron Works Co. Ltd	4,1	24,2	4,1
	Walsin Lihwa Co.	7,5	18,4	7,5
	Všetky ostatné spoločnosti	7,5	24,2	7,5

(314)

Individuálne antidumpingové colné sadzby pre jednotlivé spoločnosti vymedzené v tomto nariadení sa stanovili na základe zistení v rámci tohto prešetrovania. Odrážajú preto situáciu zistenú počas tohto prešetrovania, pokiaľ ide o tieto spoločnosti. Tieto colné sadzby sú teda uplatniteľné výlučne na dovoz prešetrovaného výrobku s pôvodom v dotknutých krajinách, ktorý vyrábajú uvedené právnické osoby. Na dovoz dotknutého výrobku vyrobeného akoukoľvek inou spoločnosťou, ktorá nie je osobitne uvedená v normatívnej časti tohto nariadenia, vrátane subjektov prepojených s danými osobitne uvedenými subjektmi sa tieto sadzby nemôžu použiť a mala by pre ne platiť sadzba cla vzťahujúca sa na „všetky ostatné spoločnosti“.

(315)

Spoločnosť môže požiadať o uplatňovanie svojej individuálnej antidumpingovej colnej sadzby, ak následne zmení názov svojho subjektu. Táto žiadosť musí byť adresovaná Komisii (42). Žiadosť musí obsahovať všetky príslušné informácie na preukázanie toho, že uvedenou zmenou nie je dotknuté právo spoločnosti využívať colnú sadzbu, ktorá sa na ňu uplatňuje.

(316)

S cieľom minimalizovať riziko obchádzania vzhľadom na rozdiel v colných sadzbách je potrebné prijať osobitné opatrenia, ktorými sa zabezpečí riadne uplatňovanie individuálnych antidumpingových ciel. Spoločnosti, na ktoré sa vzťahujú individuálne antidumpingové clá, musia colným orgánom členských štátov predložiť platnú obchodnú faktúru. Faktúra musí spĺňať požiadavky stanovené v článku 1 ods. 3 tohto nariadenia. Na tovar, ktorý sa dovezie bez takejto faktúry, by sa malo vzťahovať antidumpingové clo uplatňované na „všetky ostatné spoločnosti“.

(317)

Hoci je predloženie tejto faktúry nevyhnutné na to, aby colné orgány členských štátov mohli na dovoz uplatňovať individuálne sadzby antidumpingového cla, nejde o jediný prvok, ktorý majú zohľadňovať. Colné orgány členských štátov by totiž mali aj v prípade, že sa tovar predkladá s faktúrou spĺňajúcou všetky požiadavky stanovené v článku 1 ods. 3 tohto nariadenia, vykonať svoje zvyčajné kontroly a môžu si podobne ako vo všetkých ostatných prípadoch vyžiadať ďalšie doklady (prepravné doklady atď.), aby mohli overiť správnosť údajov uvedených vo vyhlásení a zabezpečiť, že následné uplatnenie colnej sadzby je oprávnené v súlade s colnými predpismi.

(318)

Ak by sa predovšetkým po uložení príslušných opatrení výrazne zvýšil objem vývozu jednej zo spoločností, na ktoré sa vzťahujú nižšie individuálne colné sadzby, takéto zvýšenie objemu by sa mohlo samo osebe považovať za zmenu v štruktúre obchodu v dôsledku uloženia opatrení v zmysle článku 13 ods. 1 základného nariadenia. Za takýchto okolností možno začať prešetrovanie obchádzania, pokiaľ sú na to splnené podmienky. V tomto prešetrovaní sa môže okrem iného preskúmať potreba odňatia individuálnej colnej sadzby (sadzieb) a následného uloženia cla pre celú krajinu.

(319)

S cieľom zabezpečiť riadne presadzovanie antidumpingových ciel by sa antidumpingové clo pre všetky ostatné spoločnosti nemalo vzťahovať iba na vyvážajúcich výrobcov, ktorí pri tomto prešetrovaní nespolupracovali, ale aj na výrobcov, ktorí počas obdobia prešetrovania nevyvážali do Únie.

8.3. Konečný výber predbežných ciel

(320)

Vzhľadom na zistené dumpingové rozpätia a so zreteľom na úroveň ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie by sa sumy zabezpečené prostredníctvom predbežného antidumpingového cla, ktoré bolo uložené predbežným nariadením, mali vybrať s konečnou platnosťou až po úrovne stanovené v zmysle súčasného nariadenia.

8.4. Spätná účinnosť

(321)

Ako sa uvádza v oddiele 1.2 tohto nariadenia, Komisia na základe žiadosti navrhovateľa zaviedla registráciu dovozu určitých plechov a zvitkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za tepla v zmysle článku 14 ods. 5 základného nariadenia.

(322)

Počas konečnej fázy prešetrovania boli posudzované údaje zozbierané v súvislosti s registráciou. Komisia analyzovala, či boli splnené kritériá podľa článku 10 ods. 4 základného nariadenia, pokiaľ ide o retroaktívny výber konečných ciel.

(323)

Na základe analýzy Komisie sa zistilo, že nedošlo k ďalšiemu podstatnému zvýšeniu dovozu okrem úrovne dovozu, ktorý spôsobil ujmu počas obdobia prešetrovania, ako sa stanovuje v článku 10 ods. 4 písm. d) základného nariadenia. Na účely tejto analýzy Komisia porovnala priemerné mesačné objemy dovozu dotknutého výrobku počas obdobia prešetrovania s priemernými mesačnými objemami dovozu počas obdobia od mesiaca nasledujúceho po začatí tohto prešetrovania až do posledného úplného mesiaca, ktorý predchádzal uloženiu predbežných opatrení. Ani pri porovnaní priemerných mesačných objemov dovozu dotknutého výrobku počas obdobia prešetrovania s priemernými mesačnými objemami dovozu počas obdobia od mesiaca nasledujúceho po začatí tohto prešetrovania až do mesiaca, v ktorom boli uložené predbežné opatrenia (vrátane), nebolo zistené ďalšie podstatné zvýšenie:

Dovoz plechov a zvitkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za tepla	OP		Od septembra 2019 do marca 2020		Od septembra 2019 do apríla 2020
	v tonách	v tonách/ mesiac	v tonách	v tonách/ mesiac	v tonách	v tonách/ mesiac
ČĽR	222 802	18 567	163 424	23 346	170 743	21 343
Indonézia	111 512	9 293	12 252	1 750	12 300	1 538
Taiwan	36 910	3 076	16 335	2 334	16 870	2 109
Spolu	371 224	30 935	192 011	27 430	199 913	24 989
Zdroj: Eurostat.

(324)

Podmienka podľa článku 10 ods. 4 písm. d) základného nariadenia preto nie je splnená.

(325)

Na základe uvedených skutočností Komisia dospela k záveru, že retroaktívny výber konečných ciel za obdobie, počas ktorého bol dovoz registrovaný, nie je v tomto prípade opodstatnený.

9. PONUKA ZÁVÄZKU

(326)

Po konečnom poskytnutí informácií dvaja čínski vyvážajúci výrobcovia predložili ponuku cenového záväzku v súlade s článkom 8 základného nariadenia.

(327)

Komisia zhodnotila tieto ponuky a dospela k záveru, že prijatie takýchto záväzkov by bolo neuskutočniteľné v zmysle článku 8 základného nariadenia. Je to tak najmä z dôvodu veľkého množstva neoddeliteľných druhov výrobkov, ktorých sa ponuky týkajú, pričom tieto výrobky sa do veľkej miery líšia v cene, obmedzeniach navrhovaného systému indexácie pri zohľadňovaní fluktuácie cien a v prípade jednej spoločnosti aj z dôvodu zložitej štruktúry skupiny spoločností.

(328)

Veľké množstvo druhov výrobkov, pre ktoré bol ponúknutý záväzok, predstavuje vysoké riziko krížovej kompenzácie drahšími druhmi výrobkov, ktoré sa môžu predávať za nižšiu ako navrhovanú minimálnu dovoznú cenu a deklarovať ako lacnejšie druhy výrobkov, na ktoré sa takisto vzťahuje záväzok.

(329)

Okrem toho existujú závažné riziká v oblasti monitorovania a krížovej kompenzácie súvisiace so štruktúrou spoločnosti Taiyuan Iron and Steel Group Co., Ltd. (ďalej len „TISCO“), do ktorej patrí spoločnosť STSS. TISCO je veľká železiarenská a oceliarska skupina spoločností pôsobiaca v oblastiach ťažby železnej rudy, výroby a spracovania ocele, ako aj distribúcie tovaru a obchodovaní s ním. Vzhľadom na povahu výrobkov nemožno vylúčiť, že daná skupina predáva alebo bude predávať rovnakým klientom rôzne výrobky vrátane dotknutého výrobku. Komisia takéto transakcie nemôže monitorovať s cieľom zabezpečiť dodržiavanie minimálnej dovoznej ceny dotknutého výrobku a účinnej realizácie záväzku.

(330)

Okrem toho obe spoločnosti vo svojej ponuke záväzku navrhli štvrťročnú indexáciu, ktorá sa týka cenových ponúk hotového výrobku, a nie suroviny. Navrhovaná indexácia sa nepovažovala za vhodnú a vzhľadom na množstvo rôznych druhov výrobkov bude jej monitorovanie predstavovať aj veľmi nepraktickú záťaž.

(331)

Komisia zaslala obom žiadateľom list, v ktorom uviedla dôvody odmietnutia príslušnej ponuky záväzku a umožnila im vyjadriť pripomienky.

(332)

Komisia dostala odpoveď od spoločnosti STSS, v ktorej spoločnosť zrevidovala niektoré prvky ponuky záväzku vrátane úrovne navrhovanej minimálnej dovoznej ceny. Táto revidovaná ponuka záväzku však bola predložená po uplynutí zákonnej lehoty uvedenej v článku 8 základného nariadenia. Hoci spoločnosť mohla predložiť záväzok už od uloženia predbežných opatrení, urobila tak až v posledný deň zákonnej lehoty, t. j. päť dní pred uplynutím lehoty na podanie pripomienok ku konečnému poskytnutiu informácií. Ako už bolo uvedené, spoločnosť STSS predložila revidovanú verziu ponuky záväzku po uplynutí platnej lehoty, a tá preto nebola zohľadnená.

(333)

Okrem toho, napriek snahe spoločnosti o zjednodušenie pôvodnej ponuky záväzku, pokiaľ ide o počet výrobkov s minimálnou dovoznou cenou a určité ponúkané záväzky týkajúce sa predajných kanálov a predaja iných výrobkov v Únii spoločnosťami zo skupiny TISCO, by v prípade prijatia záväzku veľmi zložitá štruktúra skupiny spoločností a úroveň minimálnej dovoznej ceny viedli k zvýšeniu pravdepodobnosti krížovej kompenzácie. Komisia preto trvala na svojich zisteniach, z ktorých vyplýva, že účinné monitorovanie záväzku by bolo nepraktické.

(334)

Z dôvodov uvedených v odôvodneniach 327 až 333 sa preto obe ponuky cenového záväzku zamietli.

10. ZÁVEREČNÉ USTANOVENIE

(335)

So zreteľom na článok 109 nariadenia 2018/1046 (43), ak sa má vrátiť suma v dôsledku rozsudku Súdneho dvora Európskej únie, príslušnou úrokovou sadzbou by mala byť sadzba, ktorú Európska centrálna banka uplatňuje na svoje hlavné refinančné operácie, uverejnená v sérii C Úradného vestníka Európskej únie v prvý kalendárny deň každého mesiaca.

(336)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom výboru zriadeného článkom 15 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2016/1036,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

1. Ukladá sa konečné antidumpingové clo na dovoz plochých valcovaných výrobkov z nehrdzavejúcej ocele, tiež vo zvitkoch (vrátane výrobkov rezaných na dĺžku a úzkych pásov), po valcovaní za tepla už ďalej neupravené, s vylúčením výrobkov nie vo zvitkoch, so šírkou 600 mm alebo väčšou a s hrúbkou presahujúcou 10 mm, v súčasnosti patriace pod kódy HS 7219 11, 7219 12, 7219 13, 7219 14, 7219 22, 7219 23, 7219 24, 7220 11 a 7220 12 a s pôvodom v Čínskej ľudovej republike, na Taiwane a v Indonézii.

2. Sadzba konečného antidumpingového cla uplatniteľná na čistú frankocenu na hranici Únie pred preclením je v prípade výrobkov opísaných v odseku 1 a vyrobených ďalej uvedenými spoločnosťami takáto:

Krajina	Spoločnosť	Sadzba cla (v %)	Doplnkový kód TARIC
Indonézia	PT Indonesia Guang Ching Nickel and Stainless Steel Industry	17,3	C541
	PT Indonesia Tsingshan Stainless Steel	17,3	C547
	Všetky ostatné spoločnosti	17,3	C999
Čínska ľudová republika	Shanxi Taigang Stainless Steel Co., Ltd	19,0	C163
	Taiyuan Taigang Daming Metal Products	19,0	C542
	Tisco Guangdong Stainless Steel Service Center Co., Ltd	19,0	C543
	Tianjin TISCO & TPCO Stainless Steel Co. Ltd	19,0	C025
	Fujian Fuxin Special Steel Co., Ltd	14,6	C544
	Zhenshi Group Eastern Special Steel Co., Ltd	9,2	C558
	Xiangshui Defeng Metals Co., Ltd.	17,5	C545
	Fujian Dingxin Technology Co., Ltd	17,5	C546
	Všetky ostatné spoločnosti	19,0	C999
Taiwan	Yieh United Steel Co.	4,1	C032
	Tang Eng Iron Works Co. Ltd	4,1	C031
	Walsin Lihwa Co.	7,5	C548
	Všetky ostatné spoločnosti	7,5	C999

3. Uplatňovanie individuálnych colných sadzieb stanovených pre spoločnosti uvedené v odseku 2 je podmienené predložením platnej obchodnej faktúry colným orgánom členských štátov, ktorá musí obsahovať vyhlásenie s dátumom a podpisom pracovníka subjektu, ktorý takúto faktúru vystavil, s uvedením mena a funkcie, v tomto znení: „Ja, podpísaný(-á), potvrdzujem, že (objem) (dotknutého výrobku) predaného na vývoz do Európskej únie, na ktorý sa vzťahuje táto faktúra, vyrobila spoločnosť (názov a adresa spoločnosti) (doplnkový kód TARIC) v [dotknutej krajine]. Vyhlasujem, že informácie uvedené v tejto faktúre sú úplné a správne.“ Ak sa takáto faktúra nepredloží, uplatňuje sa clo uplatňované na všetky ostatné spoločnosti.

4. Pokiaľ nie je stanovené inak, uplatňujú sa platné ustanovenia týkajúce sa cla.

Článok 2

Sumy zabezpečené prostredníctvom predbežného antidumpingového cla podľa vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2020/508 sa vyberajú s konečnou platnosťou. Sumy zabezpečené nad rámec konečných sadzieb antidumpingového cla sa uvoľňujú.

Článok 3

Z registrovaného dovozu sa spätne nebude vyberať žiadne konečné antidumpingové clo. Údaje zozbierané v súlade s článkom 1 vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2020/104 sa ďalej neuchovávajú.

Článok 4

Článok 1 ods. 2 sa môže zmeniť tak, že sa pridajú noví vyvážajúci výrobcovia z Čínskej ľudovej republiky a že sa na týchto výrobcov bude vzťahovať primeraná vážená priemerná sadzba antidumpingového cla platná pre spolupracujúce spoločnosti, ktoré neboli zaradené do vzorky. Nový vyvážajúci výrobca poskytne dôkazy, že:

a)	počas obdobia prešetrovania (od 1. júla 2018 do 30. júna 2019) nevyvážal tovar opísaný v článku 1 ods. 1 s pôvodom v Čínskej ľudovej republike;

b)	nie je prepojený so žiadnym vývozcom alebo výrobcom, na ktorého sa vzťahujú opatrenia uložené týmto nariadením a

c)	skutočne vyvážal dotknutý výrobok alebo prijal neodvolateľný zmluvný záväzok vyviezť značné množstvo do Únie po skončení obdobia prešetrovania.

Článok 5

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 6. októbra 2020

Za Komisiu

predsedníčka

Ursula VON DER LEYEN

(1) Ú. v. EÚ L 176, 30.6.2016, s. 21.

(2) Oznámenie o začatí antidumpingového konania týkajúceho sa dovozu určitých plechov a zvitkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za tepla s pôvodom v Čínskej ľudovej republike, na Taiwane a v Indonézii (Ú. v. EÚ C269I, 12.8.2019, s. 1).

(3) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2020/104 z 23. januára 2020, ktorým sa zavádza registrácia dovozu určitých plechov a zvitkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za tepla s pôvodom v Čínskej ľudovej republike, na Taiwane a v Indonézii (Ú. v. EÚ L 19, 24.1.2020, s. 5).

(4) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2020/508 zo 7. apríla 2020, ktorým sa ukladá predbežné antidumpingové clo na dovoz určitých plechov a zvitkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za tepla s pôvodom v Indonézii, Čínskej ľudovej republike a na Taiwane (Ú. v. EÚ L 110 z 8.4.2020, s. 3).

(5) Presné číselné údaje nemožno uviesť bez zverejnenia dôverných informácií. Interval sa považuje za presný so zreteľom na informácie, ktoré poskytli zainteresované strany v rámci tohto prešetrovania.

(6) Presné číselné údaje nemožno uviesť bez zverejnenia dôverných informácií. Interval sa považuje za presný so zreteľom na informácie, ktoré poskytli zainteresované strany v rámci tohto prešetrovania.

(7) Rozsudok Všeobecného súdu z 22. mája 2014, Guangdong Kito Ceramics a iní/Rada Európskej únie, vec T-633/11, predovšetkým body 100 a 111.

(8) Správa odvolacieho orgánu, Spojené štáty – antidumpingové opatrenia týkajúce sa určitých oceľových výrobkov valcovaných za tepla z Japonska, WT/DS184/AB/R, predovšetkým bod 102.

(9) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2019/576 z 10. apríla 2019, ktorým sa ukladá predbežné antidumpingové clo na dovoz zmesí močoviny a dusičnanu amónneho s pôvodom v Rusku, na Trinidade a Tobagu a v Spojených štátoch amerických (Ú. v. EÚ L 100, 11.4.2019, s. 7 – 41).

(10) Správa odvolacieho orgánu, Ukrajina – antidumpingové opatrenia týkajúce sa dusičnanu amónneho, WT/DS493/AB/R, predovšetkým body 6.85 a 6.105.

(11) Správa odvolacieho orgánu, Ukrajina – antidumpingové opatrenia týkajúce sa dusičnanu amónneho, WT/DS493/AB/R, predovšetkým bod 6.105.

(12) SWD(2017) 483 final/2 z 20. decembra 2017.

(13) Oznámenie o začatí antidumpingového konania týkajúceho sa dovozu určitých plechov a zvitkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za tepla s pôvodom v Čínskej ľudovej republike, na Taiwane a v Indonézii (Ú. v. EÚ C269I, 12.8.2019, s. 1).

(14) Záznam z 9. septembra 2019 a záznam z 10. októbra 2019 o zdrojoch na určenie normálnej hodnoty.

(15) K dispozícii na stránke https://stats.oecd.org/Index.aspx?DataSetCode=CIF_FOB_ITIC (online stav k 3. júnu 2020).

(16) Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 192 písm. a) predbežného nariadenia, ako základ pre túto nedeformovanú hodnotu sa použili údaje Londýnskej burzy kovov (London Metal Exchange), pričom sa vykonala úprava na základe obsahu niklu v surovine. Pretože obsah niklu sa medzi spoločnosťami zaradenými do vzorky líšil, presná nedeformovaná hodnota sa uvádza v osobitných poskytnutiach informácií jednotlivým spoločnostiam.

(17) Veci C-191/09 P a C-200/09 P: Rada a Komisia/Interpipe Niko Tube a Interpipe NTRP, bod 55.

(18) Vec C-468/15 P: PT Perindustrian dan Perdagangan Musim Semi Mas (PT Musim Mas)/Rada Európskej únie, bod 43.

(19) Podrobnejšie informácie, ktoré majú dôverný charakter, sú uvedené v osobitnom poskytnutí informácií.

(20) Z dôvodu dôvernosti sú podrobnejšie vysvetlenia uvedené v osobitnom poskytnutí informácií.

(21) Z dôvodu dôvernosti sú podrobnejšie vysvetlenia uvedené v osobitnom poskytnutí informácií.

(22) Rozsudok zo 16. decembra 2011, vec T-423/09, Dashiqiao/Rada, ECLI:EU:T:2011:764, body 34 až 50.

(23) Rozpätie sa uplatňuje na všetkých ostatných čínskych výrobcov prešetrovaného výrobku skupiny TISCO, ako je uvedené v normatívnej časti nariadenia.

(24) Trhový podiel Indonézie v roku 2017 bol na úrovni 0,0014 %, ale v roku 2018 bol už na úrovni 3,7 %.

(25) http://curia.europa.eu/juris/document/document_print.jsf?docid=212842&text=&dir=&doclang= SK&part=1&occ=first&mode=lst&pageIndex=0&cid=593705.

(26) http://curia.europa.eu/juris/document/document.jsf?text=&docid=224910&pageIndex=0&doclang= en&mode=lst&dir=&occ=first&part=1&cid=14412714.

(27) V každom prípade bol objem predaja spoločnosti STSS prostredníctvom prepojeného dovozcu veľmi malý, preto by bol vplyv úpravy vývoznej ceny v súlade s článkom 2 ods. 9 na rozpätie podhodnotenia ceny zanedbateľný.

(28) http://curia.europa.eu/juris/document/document.jsf?text=&docid=218162&pageIndex=0&doclang= en&mode=lst&dir=&occ=first&part=1&cid=14413842.

(29) Komisia podrobne vysvetlila túto chybu vecnej povahy v osobitnom informačnom dokumente, ktorý bol adresovaný dotknutému vyvážajúcemu výrobcovi.

(30) Komisia nemohla overiť základné údaje na vykonanie riadnej analýzy. Údaje, ktoré v dôsledku nedostatočnej spolupráce nebolo možné overiť, okrem iného zahŕňali aj nepriame výrobné náklady, a teda aj celkové výrobné náklady.

(31) Presné číselné údaje nemožno uviesť bez zverejnenia dôverných informácií. Interval sa považuje za presný so zreteľom na informácie, ktoré poskytli zainteresované strany v rámci tohto prešetrovania.

(32) Južná Afrika bola vylúčená z rozsahu pôsobnosti ochranných opatrení týkajúcich sa dovozu výrobkov z ocele k 15. novembru 2018 na základe vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2018/1712 z 13. novembra 2018, ktorým mení vykonávacie nariadenie (EÚ) 2018/1013, ktorým sa ukladajú dočasné ochranné opatrenia týkajúce sa dovozu určitých výrobkov z ocele (Ú. v. EÚ L 286, 14.11.2018, s. 17).

(33) Presné číselné údaje nemožno uviesť bez zverejnenia dôverných informácií. Interval sa považuje za presný so zreteľom na informácie, ktoré poskytli zainteresované strany v rámci tohto prešetrovania.

(34) Presné číselné údaje nemožno uviesť bez zverejnenia dôverných informácií. Interval sa považuje za presný so zreteľom na informácie, ktoré poskytli zainteresované strany v rámci tohto prešetrovania.

(35) Presné číselné údaje nemožno uviesť bez zverejnenia dôverných informácií. Interval sa považuje za presný so zreteľom na informácie, ktoré poskytli zainteresované strany v rámci tohto prešetrovania.

(36) Presné číselné údaje nemožno uviesť bez zverejnenia dôverných informácií. Interval sa považuje za presný so zreteľom na informácie, ktoré poskytli zainteresované strany v rámci tohto prešetrovania.

(37) Presné číselné údaje nemožno uviesť bez zverejnenia dôverných informácií. Interval sa považuje za presný so zreteľom na informácie, ktoré poskytli zainteresované strany v rámci tohto prešetrovania.

(38) Presné číselné údaje nemožno uviesť bez zverejnenia dôverných informácií. Interval sa považuje za presný so zreteľom na informácie, ktoré poskytli zainteresované strany v rámci tohto prešetrovania.

(39) Presné číselné údaje nemožno uviesť bez zverejnenia dôverných informácií. Interval sa považuje za presný so zreteľom na informácie, ktoré poskytli zainteresované strany v rámci tohto prešetrovania.

(40) WTO, Indonézia – Opatrenia týkajúce sa surovín, DS592, žiadosť Európskej únie o konzultácie, 22. novembra 2019.

(41) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2019/1382 z 2. septembra 2019, ktorým sa menia určité nariadenia, ktorými sa ukladajú antidumpingové alebo antisubvenčné opatrenia na určité výrobky z ocele, na ktoré sa vzťahujú ochranné opatrenia (Ú. v. EÚ L 227, 3.9.2019, s. 1).

(42) European Commission, Directorate-General for Trade, Directorate G, Rue de la Loi 170, 1040 Bruxelles/Brussel, Belgique/België.

(43) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 z 18. júla 2018 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, o zmene nariadení (EÚ) č. 1296/2013, (EÚ) č. 1301/2013, (EÚ) č. 1303/2013, (EÚ) č. 1304/2013, (EÚ) č. 1309/2013, (EÚ) č. 1316/2013, (EÚ) č. 223/2014, (EÚ) č. 283/2014 a rozhodnutia č. 541/2014/EÚ a o zrušení nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (Ú. v. EÚ L 193, 30.7.2018, s. 1).

		ISSN 1977-0790
Úradný vestník Európskej únie		L 325

Slovenské vydanie	Právne predpisy	Ročník 63 7. októbra 2020

Obsah		II Nelegislatívne akty	Strana
		NARIADENIA
	*	Nariadenie Komisie (EÚ) 2020/1404 z 30. septembra 2020, ktorým sa plavidlám plaviacim sa pod vlajkou Poľska zakazuje lov makrely atlantickej v zónach 6, 7, 8a, 8b, 8d a 8e, vo vodách Únie a v medzinárodných vodách zóny 5b, ako aj v medzinárodných vodách zón 2a, 12 a 14	1
	*	Nariadenie Komisie (EÚ) 2020/1405 z 1. októbra 2020, ktorým sa plavidlám plaviacim sa pod vlajkou Španielska zakazuje lov sebastesov vo vodách Únie a v medzinárodných vodách zóny 5, ako aj v medzinárodných vodách zón 12 a 14	4
	*	Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2020/1406 z 2. októbra 2020, ktorým sa stanovujú vykonávacie technické predpisy, pokiaľ ide o postupy výmeny informácií a spolupráce medzi príslušnými orgánmi, orgánom ESMA, Komisiou a ďalšími subjektmi podľa článku 24 ods. 2 a článku 25 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 596/2014 o zneužívaní trhu a formuláre na takúto výmenu informácií a spoluprácu ( 1 )	7
	*	Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2020/1407 zo 6. októbra 2020, ktorým sa prijíma žiadosť o udelenie štatútu nového vyvážajúceho výrobcu, pokiaľ ide o konečné antidumpingové opatrenia uložené na dovoz keramického stolového a kuchynského riadu s pôvodom v Čínskej ľudovej republike, a mení vykonávacie nariadenie (EÚ) 2019/1198	22
	*	Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2020/1408 zo 6. októbra 2020, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo a s konečnou platnosťou vyberá predbežné clo uložené na dovoz určitých plechov a zvitkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za tepla s pôvodom v Indonézii, Čínskej ľudovej republike a na Taiwane	26
		ROZHODNUTIA
	*	Vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2020/1409 z 29. septembra 2020, ktoré sa týka oslobodení od rozšíreného antidumpingového cla na určité časti a súčasti bicyklov s pôvodom v Čínskej ľudovej republike podľa nariadenia (ES) č. 88/97 [oznámené pod číslom C(2020) 6574]	74

Číslo	15/TQ123
ČLENSKÝ ŠTÁT	Poľsko
POPULÁCIA	MAC/2CX14- a osobitná podmienka MAC/*8C910
DRUH	makrela atlantická (Scomber scombrus)
ZÓNA	6, 7, 8a, 8b, 8d a 8e; vody Únie a medzinárodné vody zóny 5b; medzinárodné vody zón 2a, 12 a 14
ZÁKAZ PLATNÝ OD	9. 9. 2020

Číslo	14/TQ123
Členský štát	Španielsko
Populácia	RED/51214D
Druh	sebastesy (hlbokovodné) (Sebastes spp.)
Zóna	vody Únie a medzinárodné vody zóny 5; medzinárodné vody zón 12 a 14
Zákaz platný od	28. 8. 2020


	(1) Text s významom pre EHP