(1)

V súlade s článkom 50 ods. 2 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 1151/2012 bola v Úradnom vestníku Európskej únie uverejnená žiadosť Francúzska o zápis názvu „Pomme de terre de Noirmoutier“ do registra (2).

(2)

Vzhľadom na to, že Komisii nebola oznámená žiadna námietka v zmysle článku 51 nariadenia (EÚ) č. 1151/2012, názov „Pomme de terre de Noirmoutier“ by sa mal zapísať do registra,

(1)

V súčasnosti platným opatrením je konečné antidumpingové clo na dovoz ferosilícia s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „ČĽR“) a v Ruskej federácii (ďalej len „Rusko“) (ďalej len „dotknuté krajiny“) uložené vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) č. 360/2014 (2) po revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti podľa článku 11 ods. 2 základného nariadenia (ďalej len „predchádzajúce revízne prešetrovanie“).

(2)

Platné opatrenia majú podobu valorického cla vo výške 31,2 % v prípade dovozu z ČĽR, s výnimkou spoločností Erdos Xijin Kuangye Co. (15,6 %) a Lanzhou Good Land Ferroalloy Factory Co. (29,0 %), a vo výške 22,7 % v prípade dovozu z Ruska, s výnimkou spoločnosti Bratsk Ferroalloy Plant (17,8 %).

(3)

Po uverejnení oznámenia o blížiacom sa uplynutí platnosti (3) platných antidumpingových opatrení bola Komisii doručená žiadosť o revízne prešetrovanie podľa článku 11 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2016/1036.

(4)

Žiadosť o revízne prešetrovanie podalo 3. januára 2019 združenie Euroalliages (ďalej len „žiadateľ“) v mene výrobcov z Únie, ktorých výroba predstavuje viac než 90 % celkovej výroby ferosilícia v Únii.

(5)

Žiadosť o revízne prešetrovanie sa odôvodnila tým, že uplynutie platnosti opatrení by pravdepodobne viedlo k pokračovaniu dumpingu a opätovnému výskytu ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie.

(6)

Keďže Komisia po porade s výborom zriadeným podľa článku 15 ods. 1 základného nariadenia stanovila, že existujú dostatočné dôkazy na začatie revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti, začala revízne prešetrovanie dovozu ferosilícia s pôvodom v ČĽR a Rusku do Únie. Oznámenie o začatí revízneho prešetrovania uverejnila 2. apríla 2019 v Úradnom vestníku Európskej únie (4) (ďalej len „oznámenie o začatí revízneho prešetrovania“).

(7)

Prešetrovanie pokračovania alebo opätovného výskytu dumpingu sa vzťahovalo na obdobie od 1. apríla 2018 do 31. marca 2019 (ďalej len „obdobie revízneho prešetrovania“). Preskúmanie vývoja relevantného z hľadiska posúdenia pravdepodobnosti pokračovania alebo opätovného výskytu ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2015 do konca obdobia revízneho prešetrovania (ďalej len „posudzované obdobie“).

(8)

Zainteresované strany boli v oznámení o začatí revízneho prešetrovania vyzvané, aby sa s cieľom zúčastniť sa na prešetrovaní obrátili na Komisiu. Komisia okrem toho výslovne informovala žiadateľov, ostatných známych výrobcov z Únie, známych výrobcov v ČĽR a Rusku, známych dovozcov, používateľov a obchodníkov, ako aj združenia, o ktorých je známe, že sa ich prešetrovanie týka, o začatí prešetrovania, a vyzvala ich na účasť.

(9)

Zainteresované strany mali takisto možnosť vyjadriť sa k začatiu revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti a požiadať o vypočutie Komisiou a/alebo úradníkom pre vypočutie v obchodných konaniach.

(10)

V oznámení o začatí revízneho prešetrovania Komisia uviedla, že v súlade s článkom 17 základného nariadenia môže vybrať vzorku zainteresovaných strán.

(11)

V oznámení o začatí revízneho prešetrovania Komisia uviedla, že predbežný výber vzorky výrobcov z Únie už zrealizovala. V súlade s článkom 17 ods. 1 základného nariadenia Komisia vybrala vzorku štyroch výrobcov z Únie na základe najväčšieho objemu výroby a predaja prešetrovaného výrobku a zainteresované strany vyzvala, aby sa k nej vyjadrili. Neboli predložené žiadne pripomienky.

(12)

Výrobcovia z Únie zaradení do konečnej vzorky predstavovali viac ako 90 % celkového odhadovaného objemu výroby v Únii. Komisia dospela k záveru, že vzorka je reprezentatívna pre výrobné odvetvie Únie.

(13)

Pre možný veľký počet neprepojených dovozcov zapojených do tohto konania Komisia v počiatočnej fáze zvažovala, že do vzorky vybratej podľa článku 17 základného antidumpingového nariadenia zaradí iba primeraný počet prešetrovaných neprepojených dovozcov.

(14)

Keďže dotazník na výber vzorky priložený k oznámeniu o začatí revízneho prešetrovania nevyplnil žiadny neprepojený dovozca, Komisia sa rozhodla neuskutočniť výber vzorky neprepojených dovozcov.

(15)

S cieľom rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť Komisia požiadala všetkých známych výrobcov prešetrovaného výrobku v ČĽR a Rusku, aby poskytli informácie uvedené v oznámení o začatí revízneho prešetrovania.

(16)

Komisia okrem toho požiadala misiu Čínskej ľudovej republiky pri Európskej únii a misiu Ruskej federácie pri Európskej únii, aby určili a/alebo kontaktovali ďalších výrobcov, ak existujú, ktorí by mohli mať záujem o účasť na prešetrovaní.

(17)

Jedna čínska spoločnosť zaslala formulár na výber vzorky, v ktorom uviedla, že vyrába a predáva ferosilícium do Únie.

(18)

Jedna ruská strana zaslala formulár na výber vzorky, v ktorom však uviedla, že ferosilícium podľa vymedzenia v oznámení o začatí revízneho prešetrovania nevyrába. Prihlásili sa dvaja známi ruskí vyvážajúci výrobcovia, ktorí však nezaslali formulár na výber vzorky.

(19)

Po začatí konania v tejto veci boli dotazníky sprístupnené na webovom sídle GR pre obchod.

(20)

Komisia poslala listy štyrom výrobcom z Únie zaradeným do vzorky. Okrem toho poslala čínskej spoločnosti uvedenej v odôvodnení 17 a dvom ruským vyvážajúcim výrobcom uvedeným v odôvodnení 18 aj dotazníky určené pre nich a požiadala o ich vyplnenie.

(21)

Vyplnený dotazník zaslali štyria výrobcovia z Únie a jeden používateľ.

(22)

Po prijatí dotazníka informovala čínska spoločnosť uvedená v odôvodnení 17 Komisiu, že v skutočnosti je obchodníkom, nie výrobcom. Bola preto informovaná, že dotazník nemusí vypĺňať. Dvaja ruskí vyvážajúci výrobcovia uvedení v odôvodnení 18 odpovedali, že vzhľadom na trhové okolnosti sa rozhodli dotazník nevyplniť a nezaslať. Uviedli však aj to, že chcú spolupracovať „na všetkých ostatných aspektoch prešetrovania […]“. Týmto dvom vyvážajúcim výrobcom bolo udelené postavenie zainteresovaných strán, keďže však nevyplnili formulár na výber vzorky a ani sa nepokúsili vyplniť dotazník pre vyvážajúcich výrobcov, boli považovaní za nespolupracujúcich. Po konečnom poskytnutí informácií dotknuté strany spochybnili rozhodnutie Komisie považovať ich za nespolupracujúce a uviedli, že Komisia nemala obmedzené čiastočné informácie, ktoré poskytli v písomnom podaní, len riadne posúdiť, ale aj overiť. Toto tvrdenie bolo zamietnuté, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 189.

(23)

Výrobcovia z ČĽR ani z Ruska teda nespolupracovali.

(24)

Komisia vyhľadala a overila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na účely prešetrovania. Overovania na mieste podľa článku 16 základného nariadenia sa uskutočnili v priestoroch týchto spoločností:

Výrobcovia z Únie:

(25)

Keďže pri začatí revízneho prešetrovania boli k dispozícii dostatočné dôkazy nasvedčujúce o existencii výrazných deformácií v ČĽR v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia, Komisia považovala za vhodné začať prešetrovanie týkajúce sa ČĽR na základe článku 2 ods. 6a základného nariadenia.

(26)

Komisia preto v záujme získania údajov potrebných na prípadné uplatnenie článku 2 ods. 6a základného nariadenia vyzvala v oznámení o začatí revízneho prešetrovania výrobcov z ČĽR, aby poskytli informácie požadované v prílohe III k oznámeniu o začatí revízneho prešetrovania v súvislosti so vstupmi použitými na výrobu prešetrovaného výrobku. Informácie požadované v prílohe III nepredložil žiadny vyvážajúci výrobca ani výrobca.

(27)

V snahe získať informácie potrebné na účely prešetrovania v súvislosti s údajnými výraznými deformáciami v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia Komisia zaslala dotazník aj čínskej vláde. Čínska vláda dotazník nevyplnila.

(28)

V oznámení o začatí revízneho prešetrovania Komisia okrem toho vyzvala všetky zainteresované strany, aby do 37 dní odo dňa uverejnenia tohto oznámenia v Úradnom vestníku Európskej únie oznámili svoje stanoviská, predložili informácie a poskytli podporné dôkazy v súvislosti s vhodnosťou uplatnenia článku 2 ods. 6a základného nariadenia. V tejto súvislosti neboli doručené žiadne podania ani doplňujúce dôkazy.

(29)

V oznámení o začatí revízneho prešetrovania Komisia takisto uviedla, že vzhľadom na dostupné dôkazy by mohlo byť potrebné vybrať vhodnú reprezentatívnu krajinu podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia na účely určenia normálnej hodnoty na základe nedeformovaných cien alebo referenčných hodnôt.

(30)

Komisia 24. júna 2019 vydala prvý záznam do spisu (ďalej len „prvý záznam o výrobných faktoroch“) s cieľom získať stanoviská zainteresovaných strán k relevantným zdrojom, ktoré by Komisia mohla použiť na určenie normálnej hodnoty v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. e) druhou zarážkou základného nariadenia. V tomto zázname do spisu Komisia uviedla zoznam všetkých výrobných faktorov, ako sú materiály, energia a pracovná sila, ktoré vyvážajúci výrobcovia využívajú pri výrobe prešetrovaného výrobku. Komisia okrem toho na základe kritérií výberu nedeformovaných cien alebo referenčných hodnôt identifikovala tri možné reprezentatívne krajiny: Brazíliu, Rusko a Turecko.

(31)

Komisia poskytla všetkým zainteresovaným stranám príležitosť vyjadriť sa. Pripomienky dostala iba od žiadateľa.

(32)

Týmito pripomienkami sa Komisia zaoberala v druhom zázname do spisu z 15. októbra 2019 (ďalej len „druhý záznam o výrobných faktoroch“). Komisia zostavila aj zoznam výrobných faktorov a dospela k záveru, že v danom štádiu bola Brazília najvhodnejšou reprezentatívnou krajinou podľa článku 2 ods. 6a písm. a) prvej zarážky základného nariadenia. Komisia vyzvala zainteresované strany, aby sa vyjadrili. Nedostala žiadne pripomienky.

(33)

Prešetrovaný výrobok je rovnaký ako v prípade pôvodného prešetrovania a predchádzajúceho revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti, teda ferosilícium s pôvodom v ČĽR a Rusku v súčasnosti patriace pod číselné znaky KN 7202 21 00, 7202 29 10 a 7202 29 90 (ďalej len „prešetrovaný výrobok“).

(34)

Ako sa zistilo pri pôvodnom prešetrovaní a predchádzajúcom revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti a potvrdilo pri tomto revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti, ferosilícium vyrábané a predávané na domácom trhu v Rusku, ČĽR a v reprezentatívnej krajine a ferosilícium vyrábané a predávané výrobným odvetvím Únie na trhu Únie majú rovnaké základné fyzické a technické vlastnosti a rovnaké základné použitia.

(35)

Preto sa tieto výrobky považujú za podobné výrobky v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia.

(36)

V súlade s článkom 11 ods. 2 základného nariadenia Komisia skúmala, či je pravdepodobné, že by uplynutie platnosti platných opatrení viedlo k pokračovaniu alebo opätovnému výskytu dumpingu z ČĽR alebo Ruska.

(37)

Ako sa uvádza v odôvodnení 23, ani jeden čínsky vyvážajúci výrobca pri tomto prešetrovaní nespolupracoval. Vyvážajúci výrobcovia tak nepredložili vyplnené dotazníky, a teda ani údaje o vývozných cenách a nákladoch, cenách a nákladoch na domácom trhu, kapacite, výrobe, investíciách atď. Rovnako sa čínska vláda a vyvážajúci výrobcovia nevyjadrili ani k dôkazom uvedeným v spise vrátane pracovného dokumentu útvarov Komisie o výrazných deformáciách v hospodárstve Čínskej ľudovej republiky na účely prešetrovaní na ochranu obchodu (5) (ďalej len „správa“), ako ani k ďalším dôkazom predloženým žiadateľom, v ktorých sa poukazuje na to, že takéto ceny a náklady boli ovplyvnené značným zasahovaním vlády. Komisia preto v súlade s článkom 18 základného nariadenia použila dostupné skutočnosti.

(38)

Komisia oznámila čínskym orgánom uplatňovanie článku 18 ods. 1 základného nariadenia a poskytla im príležitosť vyjadriť sa. Nedostala žiadne pripomienky.

(39)

Z toho vyplýva, že zistenia týkajúce sa pravdepodobnosti pokračovania alebo opätovného výskytu dumpingu, ktoré sú uvedené ďalej v texte, vychádzajú v súlade s článkom 18 ods. 1 základného nariadenia z dostupných skutočností, najmä z informácií uvedených v žiadosti o revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti a z podaní predložených zainteresovanými stranami v kombinácii s ďalšími zdrojmi informácií, ako sú obchodné štatistiky dovozu a vývozu (Eurostat a databáza Global Trade Atlas) a štatistické údaje od nezávislých poskytovateľov informácií o cenách, správ, údajov, analýz a organizátorov konferencií pre železiarsky a oceliarsky priemysel, akými sú napríklad Metal Expert (6) a AlloyConsult (7).

(40)

Ako sa uvádza v odôvodnení 23, ani jeden ruský vyvážajúci výrobca pri tomto prešetrovaní nespolupracoval. Vyvážajúci výrobcovia tak nepredložili vyplnené dotazníky. Komisia dostala pripomienky od ruskej vlády a dvoch vyvážajúcich výrobcov.

(41)

Keďže ruskí vyvážajúci výrobcovia nespolupracovali, Komisia informovala ruskú vládu a dvoch vyvážajúcich výrobcov uvedených v odôvodnení 18 o svojom zámere použiť v súlade s článkom 18 ods. 1 základného nariadenia dostupné skutočnosti, pričom im poskytla príležitosť vyjadriť sa. Ruskí vyvážajúci výrobcovia odpovedali, že chápu možné dôsledky, a ruská vláda nezaslala žiadne pripomienky.

(42)

Z toho vyplýva, že zistenia týkajúce sa pravdepodobnosti pokračovania alebo opätovného výskytu dumpingu, ktoré sú uvedené ďalej v texte, vychádzajú v súlade s článkom 18 ods. 1 základného nariadenia z dostupných skutočností, najmä z informácií uvedených v žiadosti o revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti a z podaní zainteresovaných strán v kombinácii s ďalšími zdrojmi informácií, ako sú obchodné štatistiky dovozu a vývozu (Eurostat a Global Trade Atlas) a štatistické údaje zo špecializovaného webového sídla, ako je sídlo organizácie Metal Expert, ako aj zo správy nezávislých odborníkov, k akým patrí organizácia AlloyConsult.

(43)

Zo štatistických údajov Eurostatu vyplýva, že v období revízneho prešetrovania bolo do Únie z ČĽR dovezených 3 587 ton ferosilícia, čo predstavuje približne 0,5 % z celkovej spotreby v Únii. Komisia dospela k záveru, že tento objem dovozu je dostatočne reprezentatívny na to, aby sa preskúmalo, či počas obdobia revízneho prešetrovania dumping pokračoval.

(44)

Podľa článku 2 ods. 1 základného nariadenia, „normálna hodnota je spravidla založená na cenách zaplatených alebo obvykle platených v bežnom obchode nezávislými zákazníkmi v krajine vývozu“.

(45)

Podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia, „ak sa […] zistí, že vzhľadom na existenciu výrazných deformácií v zmysle písmena b) vo vyvážajúcej krajine nie je vhodné použiť domáce ceny a náklady v tejto krajine, normálna hodnota sa vytvorí výlučne na základe nákladov na výrobu a predaj odrážajúcich nedeformované ceny alebo referenčné hodnoty“ a „musí zahŕňať nedeformovanú a primeranú sumu na administratívne, predajné a všeobecné náklady a zisk“. Ako sa bližšie vysvetľuje ďalej v texte, Komisia v súčasnom prešetrovaní dospela k záveru, že na základe dostupných dôkazov a vzhľadom na nedostatočnú spoluprácu zo strany čínskej vlády a vyvážajúcich výrobcov bolo vhodné uplatniť článok 2 ods. 6a základného nariadenia.

(46)

V článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia sa vymedzuje, že „výrazné deformácie sú deformácie, ku ktorým dochádza vtedy, keď vykazované ceny alebo náklady vrátane nákladov na suroviny a energiu nie sú výsledkom voľného pôsobenia trhových síl, pretože sú ovplyvnené značným zasahovaním vlády. Pri vyhodnocovaní existencie výrazných deformácií sa prihliada okrem iného na potenciálne dôsledky jedného alebo viacerých z týchto faktorov:

(47)

Podľa článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia sa pri posudzovaní existencie výrazných deformácií v zmysle článku 2 ods. 6a písm. a) okrem iného zohľadní nevyčerpávajúci zoznam prvkov v prvom uvedenom ustanovení. Podľa článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia sa pri posudzovaní existencie výrazných deformácií prihliada na potenciálny vplyv jedného alebo viacerých z týchto prvkov na ceny a náklady v krajine vyvážajúcej prešetrovaný výrobok. Keďže tento zoznam nie je kumulatívny, na zistenie výrazných deformácií sa nemusí prihliadať na všetky prvky. Tie isté faktické okolnosti sa navyše môžu použiť na preukázanie existencie jedného alebo viacerých prvkov zo zoznamu. Akýkoľvek záver v súvislosti s výraznými deformáciami v zmysle článku 2 ods. 6a písm. a) však musí byť založený na všetkých dostupných dôkazoch. Pri celkovom posúdení existencie deformácií sa môžu zohľadniť aj všeobecný kontext a situácia vo vyvážajúcej krajine, najmä ak základné prvky hospodárskeho a administratívneho nastavenia vyvážajúcej krajiny dávajú vláde podstatné právomoci zasahovať do trhových síl, čo potom poukazuje na skutočnosť, že ceny a náklady nie sú výsledkom voľného pôsobenia trhových síl.

(48)

V článku 2 ods. 6a písm. c) základného nariadenia sa stanovuje, že „[a]k má Komisia informácie o odôvodnených známkach možnej existencie výrazných deformácií uvedených v písmene b) v určitej krajine alebo v určitom odvetví v danej krajine a ak je to vhodné na účinné uplatňovanie tohto nariadenia, Komisia vypracuje, zverejní a pravidelne aktualizuje správu s opisom trhových podmienok uvedených v písmene b) v danej krajine alebo odvetví“.

(49)

Podľa tohto ustanovenia Komisia vydala správu. Zainteresované strany boli v čase začatia revízneho prešetrovania vyzvané, aby vyvrátili, pripomienkovali alebo doplnili dôkazy vo vyšetrovacom spise. Komisia sa v tejto súvislosti a vzhľadom na nedostatočnú spoluprácu v tejto veci opierala o správu, v ktorej sa poukazuje na existenciu značného zasahovania vlády na viacerých úrovniach hospodárstva vrátane konkrétnych deformácií v kľúčových výrobných faktoroch (ako napr. pozemky, energia, kapitál, suroviny a práca), ako aj v konkrétnych odvetviach (ako napr. odvetví výroby hliníka, ocele a chemického priemyslu). Správa bola vo fáze začatia prešetrovania vložená do vyšetrovacieho spisu.

(50)

Žiadosť obsahovala aj ďalšie dôkazy o existencii výrazných deformácií v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b), ako už bolo uvedené, a doplnila tak správu.

(51)

Žiadateľ predložil štúdiu o čínskom trhu s ferozliatinami (vrátane ferosilícia), ktorú si dal vypracovať. V tejto štúdii sa preukázalo, že čínske odvetvie ferozliatin podlieha autoritatívnym usmerneniam a svojvoľným zásahom štátu, pričom sa dospieva k záveru, že čínske spoločnosti v tomto odvetví „vyvíjajú svoju činnosť v deformovanom trhovom prostredí, v ktorom sa silám hospodárskej súťaže neumožňuje štruktúrovať domáci trh a zosúlaďovať ho s globálnymi trhmi“. Štúdia bola vložená do vyšetrovacieho spisu vo fáze začatia revízneho prešetrovania. (8) Žiadna zainteresovaná strana, a to ani čínska vláda a vyvážajúci výrobcovia, sa k tejto správe nevyjadrila.

(52)

Komisia preskúmala, či vzhľadom na existenciu výrazných deformácií v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia je, resp. nie je vhodné použiť ceny a náklady na domácom trhu v ČĽR. Komisia toto preskúmanie vykonala na základe dôkazov dostupných v spise vrátane dôkazov uvedených v správe, ktorá vychádza z verejne dostupných zdrojov, predovšetkým z čínskych právnych predpisov, zo zverejnených oficiálnych dokumentov týkajúcich sa čínskej politiky, zo správ, ktoré vydali medzinárodné organizácie, a zo štúdií a článkov renomovaných akademických pracovníkov, ktoré sú osobitne uvedené v správe. Uvedená analýza bola zameraná na preskúmanie značného zasahovania vlády do hospodárstva ČĽR vo všeobecnosti, ale aj konkrétnej situácie na trhu v danom odvetví vrátane prešetrovaného výrobku.

(53)

Ako sa uvádza v odôvodnení 37, čínska vláda nevyplnila dotazník, ktorý dostala. Ako sa uvádza v odôvodnení 23, vyvážajúci výrobcovia nespolupracovali a ani vyvážajúci výrobcovia s udeleným postavením zainteresovanej strany neposkytli dôkazy na podporu alebo vyvrátenie existujúcich dôkazov v spise vrátane správy, ako ani ďalších dôkazov predložených žiadateľom o existencii výrazných deformácií a/alebo o vhodnosti uplatnenia článku 2 ods. 6a základného nariadenia v predmetnom prípade.

(54)

Čínsky hospodársky systém je založený na koncepcii „socialistického trhového hospodárstva“. Táto koncepcia je zakotvená v čínskej ústave a určuje spôsob správy hospodárskych záležitostí v ČĽR. Hlavnou zásadou je „socialistické verejné vlastníctvo výrobných prostriedkov, t. j. všeľudové vlastníctvo a kolektívne vlastníctvo pracujúceho ľudu“. Štátne hospodárstvo sa považuje za „vedúcu silu národného hospodárstva“ a štát má mandát na „zabezpečenie jeho konsolidácie a rastu“ (9). Celkové nastavenie čínskeho hospodárstva preto nielenže umožňuje značné zasahovanie vlády do hospodárstva, ale takéto zasahovanie je výslovne nariadené. Koncepcia nadradenosti verejného vlastníctva nad súkromným vlastníctvom preniká celým právnym systémom a zdôrazňuje sa ako všeobecná zásada vo všetkých kľúčových právnych predpisoch. Najlepším príkladom je čínsky zákon o vlastníctve: odkazuje sa v ňom na primárne štádium socializmu a štát sa v ňom poveruje, aby presadzoval základný hospodársky systém, v ktorom zohráva dominantnú úlohu verejné vlastníctvo. Iné formy vlastníctva sú tolerované, pričom právny poriadok im umožňuje, aby sa rozvíjali popri štátnom vlastníctve (10).

(55)

Okrem toho sa podľa čínskeho právneho poriadku socialistické trhové hospodárstvo rozvíja pod vedením Komunistickej strany Číny. Štruktúry čínskeho štátu a Komunistickej strany Číny sú vzájomne prepojené na každej úrovni (právnej, inštitucionálnej a personálnej) a vytvárajú mimoriadne komplexnú štruktúru, v ktorej sa úlohy Komunistickej strany Číny a štátu nedajú oddeliť. Po zmene čínskej ústavy v marci 2018 sa na vedúcu úlohu Komunistickej strany Číny kladie ešte väčší dôraz, čo potvrdzuje aj text článku 1 ústavy. Za pôvodnú prvú vetu ustanovenia: „[s]ocialistické zriadenie je základným systémom Čínskej ľudovej republiky“, bola doplnená nová veta, ktorá znie takto: „[u]rčujúcim prvkom socializmu charakteristického pre Čínu je vedúca úloha Komunistickej strany Číny“ (11). Je to názorný príklad kontroly Komunistickej strany Číny nad hospodárskym systémom v ČĽR. Táto kontrola je neoddeliteľnou súčasťou čínskeho systému a presahuje to, čo je obvyklé v iných krajinách, v ktorých vlády uplatňujú všeobecnú makroekonomickú kontrolu, v rámci ktorej ale voľne pôsobia trhové sily.

(56)

Čínsky štát uplatňuje intervenčnú hospodársku politiku pri plnení cieľov, ktoré sa zhodujú s politickou agendou stanovenou Komunistickou stranou Číny, a nezohľadňuje prevládajúce hospodárske podmienky na voľnom trhu (12). Intervenčné hospodárske nástroje uplatňované čínskymi orgánmi sú rôznorodé, pričom zahŕňajú aj systém priemyselného plánovania a finančný systém a uplatňujú sa aj na úrovni regulačného prostredia.

(57)

Po prvé, na úrovni celkovej administratívnej kontroly sa smerovanie čínskeho hospodárstva riadi komplexným systémom priemyselného plánovania, ktorý ovplyvňuje všetky hospodárske činnosti v krajine. Všetky tieto plány zahŕňajú komplexnú a zložitú sústavu odvetví a prierezových politík a sú prítomné na všetkých úrovniach štátnej správy. Plány na úrovni provincií sú podrobné, zatiaľ čo v národných plánoch sa stanovujú širšie ciele. V plánoch sú vymedzené aj nástroje na podporu príslušných priemyselných odvetví/sektorov a časové rámce, v ktorých sa majú ciele dosiahnuť. Niektoré plány obsahujú výslovne stanovené výkonnostné ciele. Na základe týchto plánov sa jednotlivé priemyselné odvetvia a/alebo projekty zvolia za (pozitívne alebo negatívne) priority v súlade s prioritami vlády a priradia sa im konkrétne rozvojové ciele (modernizácia priemyslu, expanzia do zahraničia atď.). Hospodárske subjekty, tak súkromné, ako aj štátom vlastnené, musia efektívne prispôsobovať svoje podnikateľské činnosti reáliám, ktoré ukladá systém plánovania. Dôvodom nie je len záväznosť plánov, ale aj to, že príslušné čínske orgány na všetkých úrovniach verejnej správy sa pridŕžajú systému plánov a zodpovedajúcim spôsobom využívajú právomoci, ktoré im boli zverené, a nútia tak hospodárske subjekty, aby plnili priority stanovené v plánoch [pozri aj oddiel iv) ďalej] (13).

(58)

Po druhé, pokiaľ ide o prideľovanie finančných zdrojov, finančný systém ČĽR ovládajú štátom vlastnené komerčné banky. Tieto banky musia pri vytváraní a vykonávaní svojich úverových politík postupovať v súlade s cieľmi priemyselnej politiky vlády namiesto toho, aby v prvom rade posúdili ekonomické prínosy daného projektu [pozri aj oddiel vii) ďalej] (14). To isté platí aj vo vzťahu k ostatným zložkám čínskeho finančného systému, ako sú napríklad akciové trhy, trhy s dlhopismi, trhy so súkromným vlastným kapitálom atď. Aj keď ich význam je v porovnaní s bankovým sektorom menší, tieto súčasti finančného sektora nie sú inštitucionálne a prevádzkovo zriadené tak, aby maximalizovali efektívne fungovanie finančných trhov, ale aby zabezpečovali kontrolu nad systémom a umožňovali zasahovanie zo strany štátu a Komunistickej strany Číny (15).

(59)

Po tretie, pokiaľ ide o regulačné prostredie, zásahy štátu do hospodárstva majú viacero foriem. Napríklad pravidlá verejného obstarávania sa pravidelne používajú na dosahovanie politických cieľov, ktoré sú iné než ekonomická efektívnosť, čím oslabujú trhové zásady v tejto oblasti. V príslušných právnych predpisoch sa konkrétne stanovuje, že verejné obstarávanie sa má vykonávať tak, aby sa uľahčilo dosahovanie cieľov vytýčených v štátnych politikách. Povaha týchto cieľov však nie je presne vymedzená, čo rozhodovacím orgánom ponecháva široký priestor na voľné rozhodovanie (16). Podobne aj v oblasti investícií si čínska vláda udržiava značnú kontrolu nad smerovaním a veľkosťou štátnych aj súkromných investícií a značný vplyv v tomto ohľade. Orgány využívajú preverovanie investícií, ako aj rôzne investičné stimuly, obmedzenia a zákazy, ktoré im slúžia ako dôležitý nástroj na podporu cieľov priemyselnej politiky, ako je napr. zachovanie kontroly štátu nad kľúčovými sektormi alebo posilnenie domáceho výrobného odvetvia (17).

(60)

Možno teda zhrnúť, že čínsky hospodársky model sa zakladá na určitých základných axiómach, ktorými sa zaisťuje a podporuje široká škála zásahov vlády. Takéto značné zasahovanie vlády je v rozpore s voľným pôsobením trhových síl, v dôsledku čoho sa deformuje efektívne rozdeľovanie zdrojov v súlade s trhovými zásadami (18).

(61)

Vzhľadom na zasahovanie štátu a dominantné postavenie štátneho vlastníctva v čínskom hospodárskom modeli predstavujú štátom vlastnené podniky významnú časť čínskeho hospodárstva. Vláda a Komunistická strana Číny zachovávajú štruktúry, ktoré zabezpečujú udržanie ich vplyvu nad štátom vlastnenými podnikmi. Štát (a v mnohých ohľadoch Komunistická strana Číny) nielen aktívne formuluje všeobecné hospodárske politiky a dohliada na ich realizáciu jednotlivými štátom vlastnenými podnikmi, ale osobuje si aj právo zúčastňovať sa na ich prevádzkovom rozhodovaní. To sa zvyčajne uskutočňuje prostredníctvom rotácie kádrov medzi orgánmi štátnej správy a štátom vlastnenými podnikmi, prostredníctvom pôsobenia členov strany vo výkonných orgánoch štátom vlastnených podnikov a prítomnosti straníckych buniek v podnikoch [pozri aj oddiel iii)], ako aj prostredníctvom formovania podnikových štruktúr v odvetví štátom vlastnených podnikov (19). Výmenou za to majú štátom vlastnené podniky osobitné postavenie v rámci čínskeho hospodárstva a s tým sú spojené viaceré hospodárske výhody, najmä ochrana pred konkurenciou a prednostný prístup k príslušným vstupom vrátane financovania (20).

(62)

Odvetvie ferosilícia sa stále vyznačuje určitou mierou vlastníctva zo strany čínskej vlády. Aj keď je odvetvie ferosilícia v ČĽR značne fragmentované na veľký počet malých výrobcov, veľkí výrobcovia ferosilícia Erdos Metallurgy Group a Erdos Xijin Kuangye Co., Ltd, ktorí predstavujú viac ako 10 % čínskej výrobnej kapacity ferosilícia (21) a vyrábajú dvojnásobný objem spotreby v Únii, sú štátom vlastnenými podnikmi.

(63)

Prvky, ktoré poukazujú na existenciu kontroly vlády nad podnikmi v odvetví kremíka a ferosilícia, sa podrobnejšie rozoberajú v oddiele iii) ďalej.

(64)

Analýza vykonávania dozoru a usmerňovania v danom odvetví zo strany štátu sa uvádza ďalej v texte v oddieloch iii) a iv) ďalej. Vysoká miera kontroly a zasahovania vlády do odvetvia ferosilícia, ako sa uvádza ďalej, bráni aj súkromným výrobcom, aby fungovali za trhových podmienok.

(65)

Komisia na základe uvedených skutočností dospela k záveru, že trh s ferosilíciom v ČĽR bol do značnej miery zásobovaný podnikmi, ktoré vlastní či ovláda čínska vláda, ktoré podliehajú jej dozoru alebo ktoré usmerňuje.

(66)

Okrem ovládania hospodárstva prostredníctvom vlastníctva štátom vlastnených podnikov a iných nástrojov môže čínska vláda zasahovať do cien a nákladov vďaka svojej prítomnosti vo firmách. Aj keď právo príslušných štátnych orgánov vymenúvať a odvolávať kľúčových riadiacich pracovníkov v štátom vlastnených podnikoch v súlade s čínskymi právnymi predpismi je možné považovať za prostriedok na výkon príslušných vlastníckych práv (22), ďalším kanálom, cez ktorý môže štát zasahovať do obchodných rozhodnutí, sú bunky Komunistickej strany Číny v podnikoch, a to štátnych, ako aj súkromných. Podľa čínskeho práva obchodných spoločností sa má v každej spoločnosti zriadiť podniková organizácia Komunistickej strany Číny (s najmenej troma členmi Komunistickej strany Číny, ako sa uvádza v stanovách tejto strany (23)), pričom daná spoločnosť má zabezpečiť na činnosť tejto straníckej organizácie potrebné podmienky. Táto požiadavka podľa všetkého nebola v minulosti vždy dodržiavaná ani striktne presadzovaná. Prinajmenšom od roku 2016 však Komunistická strana Číny dôraznejšie uplatňuje svoje požiadavky na kontrolu obchodných rozhodnutí v štátnom vlastnených podnikoch s tým, že ide o politickú zásadu. Objavujú sa aj informácie, že Komunistická strana Číny vyvíja tlak na súkromné spoločnosti, aby kládli patriotizmus na prvé miesto a dodržiavali stranícku disciplínu (24). Podľa informácií z roku 2017 pôsobili stranícke bunky v 70 % z približne 1,86 milióna súkromných spoločností, pričom sa vyvíja čoraz väčší tlak, aby tieto organizácie Komunistickej strany Číny mali pri obchodných rozhodnutiach spoločností, v ktorých pôsobia, posledné slovo (25). Tieto pravidlá sa uplatňujú všeobecne v celom čínskom hospodárstve vrátane odvetvia ferozliatin. Považuje sa teda za preukázané, že tieto pravidlá sa uplatňujú aj na výrobcov ferosilícia a na dodávateľov ich vstupov.

(67)

Konkrétne v odvetví ferosilícia existujú úzke prepojenia medzi rozhodovacími procesmi podnikov pôsobiacich v odvetví a štátom, predovšetkým Komunistickou stranou Číny. Stranícke štruktúry sa personálne prekrývajú s riadiacimi orgánmi v prípade mnohých čínskych výrobcov ferosilícia. Prítomnosť štátu, a najmä úlohu organizácií Komunistickej strany Číny, vo firmách potvrdzuje množstvo príkladov (26):

(68)

Na trh má ďalej rušivý vplyv prítomnosť štátu na finančných trhoch a jeho zasahovanie do nich [pozri aj oddiel vii)], ako aj do poskytovania surovín a vstupov (27).

(69)

Na základe všetkých uvedených skutočností Komisia dospela k záveru, že prítomnosť štátu vo firmách v odvetví ferosilícia, ako aj vo finančnom sektore a iných odvetviach vstupov, umožňuje čínskej vláde v kombinácii s rámcom opísaným v oddiele ii) a nasledujúcich oddieloch zasahovať do cien a nákladov.

(70)

Smerovanie čínskeho hospodárstva je do značnej miery určované prepracovaným systémom plánovania, v ktorom sa stanovujú priority a určujú ciele, na ktoré sa musia ústredné štátne orgány a miestne samosprávy zamerať. Na všetkých úrovniach štátnej správy sa uplatňujú príslušné plány, ktoré pokrývajú prakticky všetky hospodárske odvetvia, ciele stanovené plánovacími nástrojmi sú záväzné a orgány na každej správnej úrovni monitorujú plnenie plánov príslušnými orgánmi štátnej správy na nižšej úrovni. Z celkového hľadiska tento systém plánovania v ČĽR vedie k tomu, že zdroje smerujú do odvetví, ktoré vláda určila za strategické, resp. inak politicky významné, namiesto toho, aby boli prideľované v súlade s trhovými silami (28).

(71)

Národná komisia pre rozvoj a reformy vydala trojročný akčný plán zlepšovania základných kompetencií výrobného odvetvia (2018 – 2020), v ktorom sa vyzýva na zrýchlenie industrializácie v oblasti vyspelých kľúčových kovových aj nekovových materiálov. Stanovuje sa v ňom, že „[…] je potrebné prehĺbiť realizáciu ducha Devätnásteho národného zjazdu Komunistickej strany Číny, ako aj rozhodovacie právomoci a nasadzovanie ústrednej štátnej správy pri budovaní výrobnej veľmoci, zrýchliť zavádzanie inteligentných systémov, ekologizáciu a služby výrobného odvetvia, významne zlepšiť základnú konkurencieschopnosť výrobného odvetvia a podporiť zrýchľovanie čínskeho výrobného odvetvia ako súčasti špičkového celosvetového hodnotového reťazca“.

(72)

Ministerstvo priemyslu a informačných technológií vydalo množstvo požiadaviek na odvetvie, cieľom ktorých je otvoriť, prispôsobiť alebo rozvíjať, okrem iného, odvetvie ferosilícia (29). Konkrétne uvádza požiadavky na inštaláciu zariadení a pomer využívania spotreby energie a vodného cyklu. Ministerstvo priemyslu a informačných technológií predpokladá aj to, že v nových (reformných, rozšírených) projektoch v oblasti ferozliatin sa budú musieť dodržať požiadavky národných a provinčných (okresných, miestnych) plánov funkčných oblastí, regionálnych plánov, plánov rozvoja priemyslu, plánov rozvoja miest, komplexných plánov životného prostredia miest, plánov využívania pôdy, plánov šetrenia energie a znižovania emisií, plánov ochrany životného prostredia a prevencie znečisťovania atď.

(73)

Komisia zistila aj to, že existujú výrazné zásahy vlády do oblasti surovín používaných pri výrobe ferosilícia. Väčšina komponentov používaných pri výrobe ferosilícia sa vyrába zo surovín, ktoré sú na čínskom trhu pod vplyvom značného zasahovania zo strany čínskej vlády (30), a to uhlia, kremeňa, koksu a vápenca.

(74)

Uhlie, kremeň a vápenec sa uvádzajú v trinástom päťročnom pláne pre nerastné suroviny, v ktorom sa zdôrazňuje význam odvetvia ťažby a zabezpečenia dodávok nerastných surovín pre priemysel. Podľa plánu ČĽR od roku 2008 realizovala zásadné investície do geologických prieskumov (vo výške 800 miliárd RMB) a do fixných aktív v odvetví ťažby vo výške 9 biliónov RMB, pričom sa vyprodukovalo viac ako 70 miliárd ton rudy (31).

(75)

V januári 2017 zaviedla čínska vláda nový systém vládnych zásahov do cien uhlia. V oznámení o vydaní memoranda o boji proti nadmernému kolísaniu cien na trhu s uhlím, ktorý spoločne vydali Národná komisia pre rozvoj a reformy, Čínske združenie uhoľného odvetvia, Čínska rada pre elektrinu a Čínske združenie výrobcov železa a ocele, sa zavádza mechanizmus na obmedzenie kolísania cien uhlia (32).

(76)

Čínska vláda zaviedla obmedzenia vývozu určitých surovín používaných na výrobu ferosilícia, čo malo rušivý vplyv na trh. Obmedzenia majú podobu neautomatických vývozných licencií na koks a vývozných ciel na koksovateľné uhlie, surové železo, kovový odpad a šrot (33).

(77)

Najpodstatnejším faktorom ovplyvňujúcim náklady na výrobu ferosilícia je elektrina. Niektoré podniky z odvetvia ferozliatin majú príjmy z predaja nadbytočnej elektriny priemyselným odberateľom a domácnostiam (34). Pre veľmi rozdielne miery sebestačnosti v oblasti dodávok elektriny a nejasnú ziskovosť z externého predaja energie však nemožno presne určiť, či sa ceny elektriny subvencujú na účely zníženia nákladov na energiu, ktorá je výrobným vstupom, alebo na účely kompenzácie rozdielu medzi relatívne nízkymi predajnými cenami a vysokými výrobnými nákladmi. To isté možno povedať o subvencovaní vykurovania. Metalurgické podniky, ako napríklad výrobcovia ocele a ferozliatin, intenzívne využívajú rekuperáciu odpadového tepla, pričom im čínska vláda nariaďuje (a zároveň im subvencuje) rozširovanie kapacít využívania synergických zdrojov v tejto oblasti.

(78)

Viacerých výrobcov ferosilícia uznali dozorujúce organizácie miestnej samosprávy za „podniky s vyspelými a novými technológiami“, a preto mohli využiť výhody spočívajúce v zníženej sadzbe dane z príjmov podnikov vo výške 15 percent, napríklad: spoločnosť Inner Mongolia Eerduosi Resources Co., Ltd prostredníctvom svojej dcérskej spoločnosti Qinghai Baitong High Purity Material Development Co. a spoločnosť Inner Mongolia Junzheng Energy & Chemical Group Co., Ltd. využili výhodu tohto opatrenia v rokoch 2013 – 2015 a 2012 – 2017 (35).

(79)

V roku 2015 vydali ministerstvo financií a Štátna daňová správa katalóg výrobkov a služieb na využívanie synergických zdrojov s nárokom na výhody v oblasti DPH. Na príjem z predaja výrobkov uvedených v katalógu sa vzťahujú úľavy z dane z príjmu podnikov. Ak provinčné orgány potvrdia, že výrobok zodpovedá vymedzeniu v katalógu, výrobný podnik musí zaplatiť túto daň iba zo 70 % zodpovedajúceho príjmu z predaja. Tento systém daňového zvýhodnenia využilo niekoľko veľkých výrobcov ferosilícia. V rokoch 2016 a 2017 využili výhody tohto programu všetky dcérske spoločnosti Inner Mongolia Eerduosi Resources Co., Ltd (36). Spoločnosť Inner Mongolia Junzheng Energy & Chemical Group Co., Ltd. využívala výhodu tejto politiky od 1. januára 2009, pričom podniku sa vrátilo 50 % DPH zaplatenej z predaja elektriny (37).

(80)

Skutočnosť, že vláda ČĽR má mnoho verejných politík, ktoré ovplyvňujú voľné pôsobenie trhových síl, pokiaľ ide o výrobu ferosilícia vrátane surovín používaných v tomto odvetví, sa preto považuje za preukázanú. Takéto opatrenia bránia normálnemu fungovaniu trhových síl.

(81)

Podľa informácií v spise sa čínsky konkurzný systém zdá nedostatočný, pokiaľ ide o dosahovanie jeho hlavných cieľov, ako je spravodlivé uspokojenie pohľadávok a dlhov a ochrana zákonných práv a záujmov veriteľov a dlžníkov. Príčinou je podľa všetkého skutočnosť, že aj keď čínske konkurzné právo formálne vychádza z podobných zásad ako v zodpovedajúcich právnych predpisoch v iných krajinách, čínsky systém sa vyznačuje systematicky neuspokojivým presadzovaním práva. Počet konkurzov zostáva tradične nízky v pomere k veľkosti hospodárstva krajiny, a to v neposlednom rade aj z dôvodu, že insolvenčné konania sú poznačené viacerými nedostatkami, ktoré v praxi pôsobia odrádzajúco pri podávaní žiadosti o konkurz. Okrem toho štát stále zohráva silnú a aktívnu úlohu v insolvenčnom konaní, pričom nezriedka priamo ovplyvňuje jeho výsledok (38).

(82)

Nedostatky v systéme vlastníckych práv sú okrem toho obzvlášť zreteľné vo vzťahu k vlastníctvu pozemkov a k právam na užívanie pôdy v ČĽR (39). Všetku pôdu vlastní čínsky štát (pozemky na vidieku sú v kolektívnom vlastníctve a mestské pozemky vo vlastníctve štátu). Jej prideľovanie závisí výlučne od štátu. V krajine existujú právne ustanovenia, ktorých cieľom je udeľovať práva na užívanie pôdy transparentným spôsobom a za trhové ceny, napr. zavedením ponukových konaní. Tieto ustanovenia sa však často nedodržiavajú a niektorí kupujúci získavajú pôdu zadarmo alebo za sadzby, ktoré sú nižšie ako trhové (40). Okrem toho orgány pri prideľovaní pozemkov často sledujú konkrétne politické ciele vrátane vykonávania hospodárskych plánov (41).

(83)

Zdá sa teda, že čínske predpisy v oblasti konkurzného a majetkového práva nefungujú tak, ako by mali, čo spôsobuje deformácie, keď sa platobne neschopné firmy udržiavajú nad vodou, ako aj deformácie pri poskytovaní a nadobúdaní pôdy v ČĽR. Tieto právne predpisy sa uplatňujú aj v súvislosti s odvetvím ferosilícia vrátane vyvážajúcich výrobcov prešetrovaného výrobku.

(84)

Správa medzinárodného obchodu USA rozhodla, že „[v] dôsledku často sa vyskytujúcich vládnych zásahov na trhu s právami na užívanie pôdy, ako aj rozšíreného a zdokumentovaného odchýlenia od povolených metód stanovovania cien a prideľovania pôdy sa kúpa práv na užívanie pôdy v Číne nevykonáva v súlade s trhovými zásadami“ (U.S. ITA 2008 na s. 16).

(85)

V správe organizácie Think!Desk priloženej k žiadosti o revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti sa jednoznačne uvádza, že čínske právo a právne predpisy využívajú práva na užívanie pôdy ako politický nástroj v zmysle, že poskytnutie pôdy za priaznivých podmienok považuje ústredná štátna správa ČĽR za legitímny stimul na zapojenie podnikov do fúzií a akvizícií (42). Priznávanie práv na užívanie pôdy za priaznivých podmienok bolo potvrdené v dokumente The Several Opinions on Further Strengthening Energy Conservation and Emissions Reduction and Accelerate the Structural Adjustment of the Steel Industry (Niekoľko stanovísk k ďalšiemu zintenzívneniu šetrenia energie a znižovania emisií a zrýchľovaniu štrukturálnych úprav oceliarskeho priemyslu) (GOSC 2010). Užívanie pôdy sa môže v politikách miestnej samosprávy využívať na podporu fúzií a akvizícií v odvetví ferozliatin. V roku 2013 sa v usmerneniach ministerstva priemyslu a informačných technológií k zrýchleniu podpory fúzií a akvizícií pre podniky v kľúčových odvetviach vyžadovalo, aby miestne opatrenia podpory fúzií a akvizícií zahŕňali ustanovenia o správe pozemkov. A napokon v rokoch 2012 až 2017 niekoľko výrobcov ferozliatin získalo subvencie v súvislosti s užívaním pôdy v celkovej výške 98,7 milióna RMB.

(86)

So zreteľom na uvedené skutočnosti Komisia dospela k záveru, že došlo k diskriminačnému uplatňovaniu alebo nedostatočnému presadzovaniu predpisov v oblasti konkurzného a majetkového práva v odvetví ferosilícia, a to aj pokiaľ ide o prešetrovaný výrobok.

(87)

Systém miezd založených na trhových princípoch sa v ČĽR nemôže naplno rozvíjať, pretože pracovníkom a zamestnávateľom sa bráni vo výkone ich práv na kolektívne organizovanie sa. ČĽR neratifikovala viacero základných dohovorov Medzinárodnej organizácie práce, a to najmä dohovorov súvisiacich so slobodou združovania a s kolektívnym vyjednávaním (43). Podľa celoštátneho práva pôsobí len jedna odborová organizácia. Táto organizácia však nie je nezávislá od štátnych orgánov a jej zapájanie sa do kolektívneho vyjednávania a ochrany práv pracovníkov je stále len rudimentárne (44). Mobilitu čínskej pracovnej sily okrem toho sťažuje aj systém registrácie domácností, ktorý obmedzuje prístup k plnej škále dávok sociálneho zabezpečenia a iných dávok len na miestnych obyvateľov v danej správnej oblasti. Vedie to zvyčajne k tomu, že pracovníci, ktorí nemajú bydlisko registrované v danej lokalite, majú krehkú pozíciu v zamestnaní a nižší príjem než držitelia miestnej registrácie bydliska (45). Tieto zistenia spôsobujú deformáciu mzdových nákladov v ČĽR.

(88)

Nič v spise z tohto prešetrovania nepreukázalo, že na odvetvie ferosilícia sa nevzťahuje opísaný systém čínskeho pracovného práva. Zdá sa, že odvetvie ferosilícia je ovplyvnené deformáciami mzdových nákladov priamo (pri výrobe prešetrovaného výrobku), ako aj nepriamo (keď má prístup ku kapitálu alebo vstupom od spoločností, na ktoré sa vzťahuje rovnaký pracovnoprávny systém v ČĽR).

(89)

V správe organizácie Think!Desk, ktorú poskytol žiadateľ, sa uvádza, že miestne samosprávy sa veľmi zaujímajú o zlepšovanie ľudského kapitálu a predchádzanie stratám pracovných miest. Podniky, ktoré za svojich zamestnancov niekoľko rokov platia povinné poistné na sociálne poistenie a spĺňajú niekoľko ďalších kritérií, môžu získať finančnú pomoc na platby do povinného fondu sociálneho zabezpečenia. V správe sa uvádza, že miestne orgány pravidelnými platbami priamo subvencujú existujúce pracovné miesta, dokonca migrujúcim pracovníkom prijatým do zamestnania a študentom na stáži preplácajú náklady na živobytie. Uskutočnilo sa aj množstvo transakcií na podporu odbornej prípravy zamestnancov a rozvoja talentov. Niektoré miestne samosprávy takisto čiastočne preplácajú poistné na sociálne zabezpečenie, ktoré podniky platia za zamestnancov. (46)

(90)

Na základe uvedených skutočností Komisia dospela k záveru, že mzdové náklady v odvetví ferosilícia, a to aj v súvislosti s prešetrovaným výrobkom, boli deformované.

(91)

Prístup obchodných subjektov ku kapitálu v ČĽR je poznačený rôznymi deformáciami.

(92)

Po prvé, čínsky finančný systém sa vyznačuje silným postavením štátom vlastnených bánk (47), ktoré pri poskytovaní prístupu k financovaniu zohľadňujú iné kritériá než hospodársku životaschopnosť projektu. Podobne ako štátom vlastnené nefinančné podniky, aj banky sú stále prepojené so štátom, a to nielen prostredníctvom vlastníckych, ale aj osobných vzťahov (vrcholové vedenie vo veľkých štátom vlastnených finančných inštitúciách vymenúva v konečnom dôsledku Komunistická strana Číny) (48), a takisto rovnako ako štátom vlastnené nefinančné podniky aj banky pravidelne vykonávajú verejné politiky, ktoré skoncipovala vláda. Banky si takýmto spôsobom plnia svoju výslovnú zákonnú povinnosť vykonávať svoju podnikateľskú činnosť v súlade s potrebami národného hospodárskeho a sociálneho rozvoja a na základe usmernení priemyselných politík štátu (49). Túto situáciu ešte zhoršujú ďalšie pravidlá, na základe ktorých sa financie smerujú do odvetví, ktoré vláda označila za podporované alebo inak významné (50).

(93)

Hoci treba uznať, že môžu existovať rôzne právne nástroje odkazujúce na potrebu dodržiavať obvyklé bankové postupy a prudenciálne pravidlá, ako napríklad nutnosť posúdenia úverovej bonity dlžníka, z príslušných dôkazov vyplýva, že tieto ustanovenia zohrávajú pri uplatňovaní týchto rôznych právnych nástrojov len vedľajšiu úlohu (51). Na základe zistení v predchádzajúcich prešetrovaniach na ochranu obchodu sa tiež dospelo k rovnakému záveru (52).

(94)

Dlhopisové a úverové ratingy sú navyše často skreslené, a to z viacerých dôvodov, okrem iného aj preto, že posúdenie rizika je ovplyvnené strategickým významom firmy pre čínsku vládu a silou implicitnej vládnej záruky. Odhady jasne naznačujú, že čínske úverové ratingy systematicky zodpovedajú nižším medzinárodným ratingom (53).

(95)

To má za následok zvýhodnené poskytovanie úverov štátom vlastneným podnikom, veľkým a náležite prepojeným súkromným firmám a firmám v kľúčových priemyselných odvetviach, čo znamená, že dostupnosť kapitálu a náklady naň nie sú rovnaké pre všetky subjekty na trhu.

(96)

Po druhé, náklady na prijaté úvery a pôžičky sa v snahe podporiť rast investícií udržiavali na umelo nízkej úrovni. To viedlo k nadmernému využívaniu kapitálových investícií s čoraz nižšou návratnosťou investícií. Túto skutočnosť dokladá nedávny nárast zadlženosti podnikov v štátnom sektore napriek výraznému poklesu ziskovosti, čo svedčí o tom, že mechanizmy uplatňované v bankovom systéme nefungujú štandardným komerčným spôsobom.

(97)

Po tretie, hoci v októbri 2015 sa dosiahla liberalizácia nominálnych úrokových sadzieb, cenové signály stále nie sú výsledkom voľného pôsobenia trhových síl, ale sú ovplyvnené vládou vyvolanými deformáciami. Podiel úverov poskytnutých pri referenčnej úrokovej sadzbe, resp. pod ňou, predstavuje totiž aj naďalej 45 % zo všetkých poskytnutých úverov a podľa všetkého sa viac využívajú cielené úvery, pretože tento podiel sa od roku 2015 markantne zvýšil napriek zhoršujúcim sa hospodárskym podmienkam. Umelo nízke úrokové sadzby vedú k podhodnocovaniu ceny kapitálu a následne k jeho nadmernému využívaniu.

(98)

Celkový nárast úverov v ČĽR poukazuje na zhoršujúcu sa efektívnosť prideľovania kapitálu bez akýchkoľvek náznakov sprísnenia úverových podmienok, ktoré by sa dalo očakávať v nedeformovanom trhovom prostredí. V dôsledku toho sa v uplynulých rokoch prudko zvýšilo množstvo nesplácaných úverov. V situácii zvyšovania rizikovej zadlženosti sa čínska vláda rozhodla vyhýbať sa úverovým zlyhaniam. Následne sa problémy s nedobytnými pohľadávkami riešili prolongovaním, v dôsledku čoho vznikli tzv. zombie spoločnosti, alebo prevodom vlastníctva dlhu (napr. prostredníctvom fúzií alebo konverzie dlhu na kapitál) bez toho, aby sa nutne odstránil celkový problém s dlhom alebo riešili jeho hlavné príčiny.

(99)

Aj napriek nedávnym krokom, ktoré sa vykonali v snahe liberalizovať trh, je systém poskytovania úverov pre podnikových klientov v ČĽR poznačený zásadnými systematickými problémami a deformáciami, ktoré vyplývajú z pretrvávajúcej všadeprítomnej úlohy štátu na kapitálových trhoch.

(100)

Nič v spise týkajúcom sa tohto prešetrovania nepreukázalo, že výrobcovia ferosilícia a/alebo dodávatelia surovín a ďalších vstupov neprofitujú z tohto finančného systému. Naopak, v správe organizácie Think!Desk, ktorú poskytol žiadateľ, sa uvádza, že spoločnosť Inner Mongolia Eerduosi Resources Co., Ltd. využívala výhody finančných operácií Čínskej exportno-importnej banky (plne vo vlastníctve štátu) a Čínskej rozvojovej banky (plne vo vlastníctve štátu), ktoré nezodpovedajú trhovým zásadám.

(101)

Čínski výrobcovia ferosilícia využívali výhody poskytovania subvencií na úroky z úverov, čím sa časť úverového rizika prenáša na finančné inštitúcie, ktoré majú za úlohu dozerať na (finančnú) výkonnosť spoločností. Keďže účasť vlády a jej sprostredkovateľské činnosti jednoznačne signalizujú štátnu pomoc, predpokladané zníženie úverového rizika posilnilo vyjednávaciu pozíciu dlžníkov pri stanovovaní podmienok. Podľa správy organizácie Think!Desk využila výhody tohto opatrenia skupina spoločností Ningxia Shengyan Group a spoločnosť Inner Mongolia Eerduosi Resources Co., Ltd (54).

(102)

V správe sa uvádza, že politika podpory vývozu je dôsledne začlenená do všeobecného rámca priemyselnej politiky. Čínska vláda selektívne podporuje vývoz niektorých vyspelých technológií, ako aj tovaru a služieb s vysokou pridanou hodnotou. V posledných rokoch sa významne podporoval aj vývoz priemyselných služieb a technológií. Spoločnosť Inner Mongolia Eerduosi Resources Co., Ltd. napríklad získala finančné prostriedky na zavedenie platforiem spoločných služieb zahraničného obchodu.

(103)

Finančná pomoc vývozcom mala aj podobu subvencií pre zahraničný obchod. Tieto prevody mali za cieľ stimulovať, podporovať alebo odmeňovať vyvážajúce podniky. V tomto zmysle získala spoločnosť Inner Mongolia Eerduosi Resources Co., Ltd. finančné prostriedky na zavedenie platforiem spoločných služieb zahraničného obchodu, na transformáciu a modernizáciu inovačného rozvoja a zahraničného obchodu, ako aj na rozvoj zahraničného obchodu (55).

(104)

Určití výrobcovia ferosilícia získali značné finančné prostriedky na zníženie nákladov na dopravu (56). Je to veľmi dôležité vzhľadom na to, že závody sa nachádzajú prevažne vo vnútrozemských regiónoch, ktoré ležia ďaleko od pobrežných hospodárskych centier. Finančná pomoc od čínskej vlády sa v tejto súvislosti poskytuje v podobe subvencovania nákladov na dopravu, ktorými sa podnikom čiastočne kompenzujú vzniknuté náklady. Okrem toho má aj podobu subvencií na výstavbu infraštruktúry, a to najmä špecializovaných železničných tratí umožňujúcich priame prepojenie pozemkov továrne s národnou železničnou sieťou. Spoločnosť Inner Mongolia Eerduosi Resources Co., Ltd. získala finančné prostriedky na výstavbu špecializovaných železničných tratí, vďaka čomu ušetrila čas aj náklady pri preprave tovaru na medzinárodné trhy (57).

(105)

Čínska priemyselná politika v oblasti technologických inovácií sa riadi národným strednodobým a dlhodobým plánom vedeckého a technologického rozvoja (2006 – 2020) (Štátna rada 2005b). V tomto rámci získal výrobca ferosilícia, skupina spoločností Ningxia Shengyan Group, subvencie na uskutočňovanie úloh v oblasti výskumu a vývoja, ktoré sú uvedené v národnom pláne podpory vedy a technológie (58).

(106)

Určití výrobcovia ferosilícia získali finančnú podporu na likvidáciu výrobných kapacít s cieľom odstrániť z trhu zastarané výrobné kapacity. Výhody tohto opatrenia využili spoločnosť Inner Mongolia Junzheng Energy & Chemical Group Co. a skupina spoločností Ningxia Shengyan Group (59).

(107)

Čínska vláda sa snaží ovplyvniť priemyselnú štruktúru aj z geografického hľadiska. Znamená to, že ťažký priemysel by mal odísť z mestských oblastí a premiestniť sa do vyhradených priemyselných parkov. Hoci sa týmto krokom prospeje plneniu cieľov ochrany životného prostredia v mestách a prispeje k zníženiu znečistenia v husto obývaných oblastiach, rôznymi spôsobmi pomôže aj spoločnostiam, ktoré získajú štedré investičné stimuly, daňové úľavy, hotovostné granty a subvencované úvery. Skupina Inner Mongolia Eerduosi Resources Co., Ltd., ktorá vyrába ferosilícium, získala subvencie na premiestnenie závodu (60).

(108)

Výrobca ferosilícia Ningxia Shengyan Group získal subvencie v súvislosti s užívaním pôdy (61).

(109)

Uvedená podpora a vo všeobecnosti značné zasahovanie vlády do finančného systému opísané skôr v texte preto vedie k závažnému ovplyvňovaniu trhových podmienok na všetkých úrovniach.

(110)

So zreteľom na uvedené skutočnosti Komisia dospela k záveru, že výrobcovia ferosilícia mali prístup k finančným prostriedkom poskytovaným inštitúciami, ktoré plnia ciele verejnej politiky alebo iným spôsobom nekonajú nezávisle od štátu.

(111)

Komisia konštatovala, že deformácie opísané v správe sa neobmedzujú na žiadne konkrétne priemyselné odvetvie. Naopak, z dostupných dôkazov vyplýva, že skutočnosti a prvky čínskeho systému opísané v predchádzajúcich oddieloch i) až iv) (odôvodnenia 54 až 80), ako aj v časti A správy, sa uplatňujú v celej krajine a naprieč odvetviami hospodárstva. To isté platí aj pre opis výrobných faktorov uvedený v predchádzajúcich oddieloch v) až vii) a v časti B správy.

(112)

Na výrobu ferosilícia je potrebné veľké množstvo vstupov. Keď výrobcovia ferosilícia nakupujú/zazmluvňujú tieto vstupy, ceny, ktoré platia (a ktoré sa zaznamenávajú ako ich náklady), sú jednoznačne vystavené rovnakým systémovým deformáciám, aké už boli spomenuté. Napríklad dodávatelia vstupov zamestnávajú pracovnú silu, ktorá je ovplyvnená týmito deformáciami. Môžu si požičať peniaze, ktoré podliehajú deformáciám vo finančnom sektore, resp. pri prideľovaní kapitálu. Okrem toho podliehajú systému plánovania, ktorý sa uplatňuje na všetkých úrovniach štátnej správy a vo všetkých odvetviach.

(113)

V dôsledku toho nielenže nie je možné použiť ceny za predaj ferosilícia na domácom trhu, ale skreslené sú aj všetky náklady na vstupy (vrátane surovín, energie, pozemkov, financovania, práce atď.), pretože tvorba ich cien je ovplyvnená značným zasahovaním vlády, ako sa uvádza v častiach A a B správy. Zásahy vlády opísané v súvislosti s prideľovaním kapitálu, pôdou, prácou, energiou a surovinami sú totiž prítomné v celej ČĽR. To napríklad znamená, že vstup, ktorý bol sám osebe vyrobený v ČĽR kombináciou rôznych výrobných faktorov, je vystavený výrazným deformáciám. To isté platí aj pre vstupy používané na výrobu takéhoto vstupu atď. Čínska vláda ani žiadna iná zainteresovaná strana tohto prešetrovania nepredložili žiadne dôkazy ani argumenty, ktoré by preukazovali opak.

(114)

Analýza uvedená v predchádzajúcich oddieloch i) až viii), ktorá zahŕňa preskúmanie všetkých dostupných dôkazov o zasahovaní ČĽR do hospodárstva krajiny vo všeobecnosti, ako aj o jej zasahovaní do odvetvia ferosilícia (vrátane prešetrovaného výrobku), preukázala, že ceny alebo náklady vrátane nákladov na suroviny, energiu a prácu nie sú výsledkom voľného pôsobenia trhových síl, pretože sú ovplyvnené značným zasahovaním vlády v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia. Na základe toho a vzhľadom na skutočnosť, že čínska vláda ani vyvážajúci výrobcovia z ČĽR nespolupracovali, Komisia dospela k záveru, že na stanovenie normálnej hodnoty nie je v tomto prípade vhodné použiť ceny a náklady na domácom trhu.

(115)

Komisia preto pristúpila k vytvoreniu normálnej hodnoty výlučne na základe nákladov na výrobu a predaj odrážajúcich nedeformované ceny alebo referenčné hodnoty, čiže v tomto prípade postupovala na základe zodpovedajúcich nákladov na výrobu a predaj v primeranej reprezentatívnej krajine v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia, ako sa rozoberá v ďalšom oddiele. Komisia pripomenula, že nebolo predložené žiadne tvrdenie, podľa ktorého niektoré náklady na domácom trhu neboli deformované v zmysle článku 2 ods. 6a písm. a) tretej zarážky základného nariadenia.

(116)

Výber reprezentatívnej krajiny vychádzal z týchto kritérií:

(117)

Ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 30 – 32, Komisia vydala dva záznamy do spisu o zdrojoch na určenie normálnej hodnoty (prvý záznam o výrobných faktoroch z 24. júna 2019 a druhý záznam o výrobných faktoroch z 15. októbra 2019, ktorý sa zaoberá doručenými pripomienkami k prvému záznamu o výrobných faktoroch). V druhom zázname o výrobných faktoroch Komisia informovala zainteresované strany o svojom závere, že v predmetnom prípade je vhodnou reprezentatívnou krajinou Brazília.

(118)

V prvom zázname o výrobných faktoroch Komisia identifikovala Argentínu, Brazíliu, Južnú Afriku, Kolumbiu, Malajziu, Mexiko, Rusko a Turecko ako krajiny s podobnou úrovňou hospodárskeho rozvoja ako ČĽR podľa Svetovej banky, čo znamená, že všetky tieto krajiny klasifikuje Svetová banka ako krajiny s vyšším stredným príjmom na základe hrubého národného dôchodku.

(119)

Po vydaní daného záznamu neboli k úrovni hospodárskeho rozvoja prijaté žiadne pripomienky.

(120)

V prvom zázname o výrobných faktoroch Komisia uviedla, že prešetrovaný výrobok sa podľa dostupných informácií vyrába v Argentíne, Brazílii, Južnej Afrike, Kolumbii, Malajzii, Mexiku, Rusku a Turecku. V pripomienkach k tomuto záznamu žiadateľ upozornil, že v Turecku sa ferosilícium nevyrábalo.

(121)

Komisia toto tvrdenie preskúmala a zistila, že identifikovaný turecký výrobca naozaj ferosilícium v období prešetrovania nevyrábal. Komisia teda už nepovažovala Turecko za možnú reprezentatívnu krajinu.

(122)

Komisia ďalej overovala dostupnosť verejných údajov (a osobitne verejných finančných údajov od výrobcov prešetrovaného výrobku) za uvedené zvažované krajiny.

(123)

Komisia hľadala výrobcov ferosilícia s verejne dostupnými finančnými údajmi, ktoré sa dajú použiť na stanovenie nedeformovanej a primeranej sumy za predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk. Ako sa uvádza v prvom a druhom zázname o výrobných faktoroch, Komisia použila ako zdroj údajov databázu Orbis (64) a internet. Komisia okrem toho obmedzila vyhľadávanie na spoločnosti s verejne dostupnými výkazmi ziskov a strát za posledné obdobie (rok 2018) a na ziskové spoločnosti. Tým sa v druhom zázname o výrobných faktoroch vyhľadávanie zúžilo na päť spoločností v Brazílii a päť v Rusku.

(124)

Komisia napokon konštatovala, že iba jediná spoločnosť, a to so sídlom v Brazílii, mala svoje finančné účty rozdelené do segmentov, čo jej umožnilo izolovať príjmy a výdavky za konkrétny segment ferosilícia. Preto Komisia dospela k záveru, že vhodnou reprezentatívnou krajinou je Brazília.

(125)

Komisia následne v druhom zázname o výrobných faktoroch oznámila všetkým zainteresovaným stranám svoj zámer použiť Brazíliu ako vhodnú reprezentatívnu krajinu, pokiaľ dospeje k záveru, že sú splnené všetky podmienky na uplatnenie metodiky uvedenej v článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia. Vzhľadom na všetky uvedené prvky a na to, že strany k druhému záznamu nepredložili žiadne pripomienky, Komisia rozhodla, že konečný výber vhodnej reprezentatívnej krajiny predstavuje Brazília, a vybrala túto spoločnosť s verejne dostupnými finančnými údajmi, ktoré sa dajú použiť na stanovenie nedeformovanej a primeranej sumy za predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk v súlade posledným odsekom článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia: Cia de Ferro Ligas da Bahia S.A.

(126)

Po určení Brazílie ako vhodnej reprezentatívnej krajiny na základe týchto prvkov nebolo potrebné vykonať posúdenie úrovne sociálnej a environmentálnej ochrany v súlade s poslednou vetou článku 2 ods. 6a písm. a) prvej zarážky základného nariadenia.

(127)

Podľa predchádzajúcej analýzy Brazília vyhovuje všetkým kritériám uvedeným v článku 2 ods. 6a písm. a) prvej zarážke základného nariadenia, aby sa mohla považovať za vhodnú reprezentatívnu krajinu. Brazília predovšetkým disponuje značnou produkciou prešetrovaného výrobku a úplným súborom údajov, ktoré sú k dispozícii v súvislosti so všetkými výrobnými faktormi, predajnými, všeobecnými a administratívnymi nákladmi a ziskom.

(128)

V druhom zázname o výrobných faktoroch Komisia uviedla, že na účely vytvorenia normálnej hodnoty v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia použije databázu Global Trade Atlas na stanovenie nedeformovaných nákladov väčšiny výrobných faktorov v reprezentatívnej krajine, ďalej štatistiku Medzinárodnej organizácie práce (ďalej len „MOP“) a vnútroštátne štatistiky, na základe ktorých stanoví nedeformované náklady práce v reprezentatívnej krajine. Komisia uviedla aj to, že na určenie nákladov na elektrinu použije ceny účtované jedným z najväčších dodávateľov elektriny v Brazílii, spoločnosťou EDP Brasil, a že finančné údaje od vybratej brazílskej spoločnosti, t. j. Cia de Ferro Ligas da Bahia S.A., použije na stanovenie predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku.

(129)

Komisia takisto vysvetlila, že informácie získané z databázy Global Trade Atlas o dovoze jedného výrobného faktora ferosilícia do Brazílie, t. j. drevnej štiepky, neboli za obdobie revízneho prešetrovania reprezentatívne, a preto sa nemohli použiť. Vzhľadom na nedostupnosť medzinárodnej referenčnej hodnoty alebo medzinárodne zverejnených informácií, ako aj na dôležitosť drevnej štiepky, sa Komisia rozhodla použiť alternatívne informácie z databázy Global Trade Atlas: dovoznú cenu drevnej štiepky v Turecku, krajine s podobnou úrovňou hospodárskeho rozvoja ako ČĽR, ktorú Komisia v prvom zázname o výrobných faktoroch identifikovala ako jednu z troch možných reprezentatívnych krajín (pozri odôvodnenie 30). V Rusku, druhej krajine identifikovanej v danom zázname, sa nevyskytli reprezentatívne objemy dovozu drevnej štiepky, ale v Turecku sa tento výrobok v reprezentatívnych objemoch dováža. Táto referenčná hodnota sa považuje za nedeformovanú, pretože sa zakladá na aritmetickom priemere hodnôt týkajúcich sa reprezentatívneho počtu transakcií identifikovaných v databáze Global Trade Atlas, a preto sa predpokladá, že odráža konkurenčné trhové podmienky v tejto oblasti (65).

(130)

Komisia zahrnula hodnotu režijných nákladov spojených s výrobou na účely pokrytia nákladov, ktoré nie sú zahrnuté v uvedených výrobných faktoroch. Na stanovenie tohto objemu sa použili finančné údaje výrobcu z Únie zaradeného do vzorky, ktorý pri prešetrovaní dumpingu spolupracoval, na uvedený účel poskytol konkrétne informácie a umožnil overovanie na mieste, konkrétne spoločnosti FerroAtlántica S.A.U. zo Španielska (ďalej len „FASAU“). Metodika sa riadne vysvetľuje v oddiele 3.2.1.1 písm. e).

(131)

V prvom a druhom zázname o výrobných faktoroch sa Komisia snažila zostaviť zoznam výrobných faktorov a zdrojov, ktorý sa mal použiť pre všetky výrobné faktory, ako je napríklad materiál, energia a práca, ktoré výrobcovia v ČĽR používajú pri výrobe prešetrovaného výrobku. Komisia nedostala žiadne pripomienky týkajúce sa zoznamu výrobných faktorov, ktorý v uvedených záznamoch poskytla zainteresovaným stranám.

(132)

Po vykonaní overovania na mieste v spoločnosti FASAU teda Komisia zostavila konečný zoznam výrobných faktorov ferosilícia.

(133)

Vzhľadom na všetky informácie predložené žiadateľom a vzhľadom na to, že neboli predložené pripomienky k dvom záznamom o zdrojoch na určenie normálnej hodnoty výrobných faktorov, boli identifikované tieto výrobné faktory a číselné znaky colného sadzobníka (ak sa uplatňujú):

Tabuľka

(134)

Na stanovenie nedeformovaných cien materiálov dodaných k bránam závodu výrobcu v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) prvou zarážkou Komisia použila dovozné ceny v reprezentatívnej krajine za každý materiál, ktorý používa spoločnosť FASAU na výrobu ferosilícia, keďže žiadny výrobca z ČĽR nespolupracoval.

(135)

S cieľom stanoviť normálnu hodnotu je podľa metodiky Komisie potrebné k týmto dovozným cenám pripočítať dovozné clo výrobných faktorov a materiálov dovážaných do Brazílie (a drevnej štiepky do Turecka), pozri odôvodnenie 133, ako aj domáce náklady na dopravu. Tieto úpravy budú mať za následok vyššiu normálnu hodnotu, keďže dovozné clo navýši dovozné ceny materiálov, a tým aj úroveň dumpingu. Po zohľadnení zistení uvedených v odôvodnení 155, ako aj charakteru tohto revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti, ktoré je zamerané skôr na zistenie, či počas obdobia revízneho prešetrovania dumping pokračoval, než na zistenie jeho presného rozsahu, Komisia za daných okolností rozhodla, že úpravy týkajúce sa dovozného cla a domácej dopravy nie sú potrebné.

(136)

Počas overovania na mieste v spoločnosti FASAU Komisia overila uvádzané používané suroviny a vzniknutý oceľový šrot, ako aj príslušné pomery spotreby pri výrobe prešetrovaného výrobku.

(137)

V prípade nákupných cien všetkých surovín okrem troch Komisia vzhľadom na neexistenciu informácií o trhu reprezentatívnej krajiny využila dovozné ceny v reprezentatívnej krajine Brazília. V prípade drevnej štiepky sa použili dovozné ceny v Turecku (pozri odôvodnenie 129). Dovozné ceny boli určené ako vážený priemer jednotkových cien dovozu zo všetkých tretích krajín okrem ČĽR.

(138)

Komisia sa rozhodla vyňať dovoz z ČĽR do reprezentatívnej krajiny (alebo Turecka v prípade drevnej štiepky), keďže v odôvodnení 121 dospela k záveru, že podľa článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia z dôvodu existencie výrazných deformácií nie je vhodné použiť ceny a náklady na domácom trhu v ČĽR. Keďže neexistujú žiadne dôkazy o tom, že tieto deformácie nemajú vplyv rovnako aj na výrobky určené na vývoz, Komisia dospela k záveru, že týmito deformáciami boli ovplyvnené aj vývozné ceny. Podobne boli vylúčené aj údaje o dovoze do reprezentatívnej krajiny (alebo Turecka v prípade drevnej štiepky) z krajín, ktoré nie sú členmi WTO, uvedených v prílohe 1 k nariadeniu (EÚ) 2015/755 (69). Podľa ustanovení článku 2 ods. 7 základného nariadenia sa ceny na domácom trhu v uvedených krajinách nemôžu použiť na účely stanovenia normálnej hodnoty, no údaje o takomto dovoze boli v každom prípade zanedbateľné. Po vyňatí ČĽR zostal dovoz z iných tretích krajín reprezentatívny a pohyboval sa v rozmedzí od 30 % do 93 % z celkového objemu dovozu do Brazílie (alebo Turecka v prípade drevnej štiepky). Okrem toho sa do Brazílie z ČĽR nevyváža hlavná surovina na výrobu ferosilícia, teda uhlie.

(139)

Komisia preskúmala existenciu obmedzení vývozu v Brazílii a v zázname z 15. októbra 2019 potvrdila, že na vývoz vápenca a okují sa vzťahuje vývozné povolenie (70). Okrem toho Komisia stanovila, že v období revízneho prešetrovania bol objem dovozu vápenca do Brazílie zanedbateľný a k dovozu okují nedochádzalo. Nebolo možné identifikovať žiadnu reprezentatívnu alternatívnu referenčnú hodnotu. Z overovania v spoločnosti FASAU vyplynulo, že tieto vstupné suroviny majú relatívne malý vplyv na celkové náklady na prešetrovaný výrobok. Po zohľadnení zistení uvedených v odôvodnení 155, ako aj charakteru tohto revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti, ktoré je zamerané skôr na zistenie, či počas obdobia revízneho prešetrovania dumping pokračoval alebo existuje pravdepodobnosť, že sa bude opätovne vyskytovať, než na zistenie jeho presného rozsahu, Komisia rozhodla, že nezohľadní náklady na tieto dva výrobné faktory, pre ktoré nebolo možné identifikovať žiadnu reprezentatívnu referenčnú hodnotu.

(140)

Príjem z vedľajšieho produktu mikrosiliky sa odpočítal z nákladov vynásobením koeficientov používania uvedených v žiadosti nedeformovanými jednotkovými nákladmi zistenými v reprezentatívnej krajine Brazília.

(141)

V súvislosti s príjmom z vedľajšieho produktu ferosilíciovej trosky Komisia stanovila, že objem dovozu uvedeného produktu do Brazílie sa blížil nule a že získané brazílske dovozné ceny tohto produktu preto nemožno považovať za reprezentatívne. Keďže skutočný príjem spoločnosti FASAU z ferosilíciovej trosky predstavoval zanedbateľný podiel na celkových nákladoch na suroviny, nemá významný vplyv na výpočet dumpingového rozpätia ani v prípade jeho nahradenia akýmkoľvek iným zdrojom. Komisia sa preto rozhodla zohľadniť tento príjem pri stanovovaní režijných nákladov spojených s výrobou [pozri oddiel 3.2.1.1 písm. e)].

(142)

Na účely stanovenia nedeformovanej ceny surovín dodaných k bránam závodu vyvážajúceho výrobcu v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) prvou zarážkou základného nariadenia by mala Komisia k dovoznej cene pripočítať náklady na medzinárodnú dopravu a poistenie (71), uplatniť na ňu dovozné clo reprezentatívnej krajiny a pripočítať náklady na vnútroštátnu dopravu. Vzhľadom na vážený priemer dumpingového rozpätia získaný bez týchto nákladov (pozri odôvodnenie 155) sa Komisia rozhodla tieto náklady nezohľadniť.

(143)

Na stanovenie referenčnej hodnoty nákladov práce Komisia použila štatistiky organizácie MOP spolu s verejne dostupnými informáciami o priemerných dodatočných nákladoch práce, ktoré vznikli brazílskym zamestnávateľom (72), ako sú príspevky na sociálne zabezpečenie vrátane príspevkov do fondu nezamestnanosti, na nemocenské, na výstavbu/zakúpenie nehnuteľnosti.

(144)

Štatistiky MOP (73) obsahovali údaje o priemernom počte hodín za týždeň, ktoré zamestnanec skutočne odpracoval, a o mesačných príjmoch zamestnancov vo výrobe počas obdobia prešetrovania. Pomocou týchto údajov Komisia vypočítala hodinovú mzdu vo výrobe, ku ktorej pripočítala dodatočné náklady súvisiace s prácou (74) (sociálne zabezpečenie a príspevky do fondu nezamestnanosti, ktoré znáša zamestnávateľ).

(145)

Cena za elektrinu účtovaná jedným z najväčších dodávateľov elektriny v Brazílii, spoločnosťou EDP Brasil, bola ľahko dostupná (75). Informácie boli dostatočne podrobné, aby sa dala určiť cena za elektrinu a za využívanie distribučnej sústavy (modalidade tarifaria azul), ktorú platia priemyselní užívatelia.

(146)

Je potrebné uviesť, že v Brazílii ukladá regulačný orgán Agência Nacional de Energia Elétrica (76) (ďalej len „ANEEL“) dodávateľom elektriny povinnosť zvyšovať sadzby o určitú percentuálnu hodnotu s cieľom regulovať spotrebu elektriny v krajine. Spoločnosť ANEEL používa systém farebných upozornení (77) (zelená, žltá, červená 1, červená 2), ktorými oznamuje, či má cena elektriny zostať na úrovni navrhovanej dodávateľom (zelená), alebo sa má zvýšiť o 0,010 BRL/kWh (žltá), 0,030 BRL/kWh (červená 1) alebo 0,050 BRL/kWh (červená 2). Tieto upozornenia uverejňuje spoločnosť ANEEL každý mesiac a za obdobie prešetrovania sa dali ľahko dohľadať na webovom sídle spoločnosti EDP Brasil (78). Pri určovaní nedeformovaných nákladov na elektrinu Komisia nezohľadnila farebné upozornenia platné počas obdobia prešetrovania a neupravila podľa nich cenu. Po zohľadnení zistení uvedených v odôvodnení 155, ako aj charakteru tohto revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti, ktoré je zamerané skôr na zistenie, či počas obdobia revízneho prešetrovania dumping pokračoval alebo sa bude pravdepodobne opätovne vyskytovať, než na zistenie jeho presného rozsahu, Komisia rozhodla, že úpravy týkajúce sa nákladov na elektrinu nie sú potrebné.

(147)

Okrem výrobných faktorov zhrnutých v odôvodnení 133 boli identifikované aj režijné náklady spojené s výrobou. Výpočet týchto režijných nákladov spojených s výrobou vychádzal z pomeru režijných nákladov spojených s výrobou a priamych výrobných nákladov vykázaných spoločnosťou FASAU a overených na základe priamych výrobných nákladov tejto spoločnosti (zahŕňajúcich spotrebu materiálu, ktorý nie je určený do pece, externé služby, vnútornú dopravu a štrukturálne náklady ako odpisy a náklady na údržbu). Tento percentuálny podiel sa uplatnil na nedeformované priame výrobné náklady.

(148)

V prípade predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku Komisia použila, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 128, finančné údaje spoločnosti Cia de Ferro Ligas da Bahia S.A. Aby mali súvis s obdobím revízneho prešetrovania, Komisia použila konsolidované finančné účty spoločnosti za rok 2018, pripočítala konsolidované finančné účty za prvý trimester roku 2019 a odpočítala konsolidované finančné účty za prvý trimester roku 2018 (79). Keďže však táto spoločnosť nevyrábala iba ferosilícium, Komisia pri výpočte údajov obmedzených na segment ferosilícia zohľadnila segmentáciu poskytnutú spoločnosťou.

(149)

Pri výpočte predajných, všeobecných a administratívnych nákladov Komisia nezohľadnila položku „podiel zisku (straty) v investíciách“, pretože takéto náklady (alebo príjmy) nesúviseli s prešetrovaným výrobkom. Táto úprava mala za následok rovnakú mieru vyššieho percentuálneho podielu predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a nižšieho percentuálneho podielu zisku. Celkovo teda nemala na výpočet normálnej hodnoty žiadny vplyv.

(150)

Na účely stanovenia vytvorenej normálnej hodnoty Komisia postupovala podľa týchto krokov.

(151)

Ako prvé Komisia stanovila nedeformované priame výrobné náklady. Ako sa stanovuje a vysvetľuje v oddiele 3.2.1.1 písm. d), vzhľadom na to, že vyvážajúci výrobcovia nespolupracovali, Komisia vynásobila overené koeficienty používania spoločnosti FASAU za materiály, prácu a energie nedeformovanými jednotkovými nákladmi.

(152)

Po druhé, na tieto priame výrobné náklady Komisia uplatnila režijné náklady spojené s výrobou a pridala stanovené predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk, ako sa vysvetľuje v oddiele 3.2.1.1 písm. e). Režijné náklady spojené s výrobou boli preto stanovené na úrovni 37,11 %. Predajné, všeobecné a administratívne náklady (80) vyjadrené ako percentuálny podiel nákladov na predaný tovar a uplatnené na priame výrobné náklady a režijné náklady spojené s výrobou dosiahli 15,12 %. Zisk (81) vyjadrený ako percentuálny podiel nákladov na predaný tovar a uplatnený na priame výrobné náklady, režijné náklady spojené s výrobou a predajné, všeobecné a administratívne náklady dosiahol 51,1 %.

(153)

Komisia vytvorila normálnu hodnotu na základe cien zo závodu v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia. Vzhľadom na skutočnosť, že nespolupracovali žiadni vyvážajúci výrobcovia, sa normálna hodnota stanovila pre celú krajinu.

(154)

Keďže čínski vyvážajúci výrobcovia nespolupracovali, vývozná cena sa stanovila podľa údajov o nákladoch, poistení a prepravnej cene CIF Eurostatu upravenej na úroveň ceny zo závodu.

(155)

Komisia porovnala vytvorenú normálnu hodnotu podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia a vývoznú cenu stanovenú na základe ceny zo závodu. Na základe toho predstavoval vážený priemer dumpingového rozpätia vyjadrený ako percentuálny podiel ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, 157,8 %.

(156)

Komisia preto dospela k záveru, že počas obdobia revízneho prešetrovania dumping z ČĽR pokračoval.

(157)

Zo štatistických údajov Eurostatu vyplýva, že v období revízneho prešetrovania bolo do Únie z Ruska dovezených 2 735 ton ferosilícia, čo predstavuje približne 0,4 % z celkovej spotreby v Únii. Ruská vláda tvrdila, že tento objem dovozu je zanedbateľný. Komisia však dospela k záveru, že tento objem dovozu je dostatočne reprezentatívny nato, aby sa preskúmalo, či počas obdobia revízneho prešetrovania dumping pokračoval.

(158)

Vzhľadom na nedostatočnú spoluprácu ruských výrobcov Komisia na stanovenie normálnej hodnoty pre Rusko použila fakty, ktoré mala k dispozícii. Na tento účel sa použili informácie predložené žiadateľom (82). Tieto informácie chránené autorským právom poskytla organizácia Metal Expert (83).

(159)

Normálna hodnota vychádzala z cien na domácom trhu počas obdobia prešetrovania, ktoré boli uvedené v žiadosti a aktualizované (84). Aktualizované ceny na domácom trhu boli zverejnené v spise. Zainteresované strany sa nijako nevyjadrili.

(160)

Keďže ruskí vyvážajúci výrobcovia nespolupracovali, vývozná cena sa stanovila podľa údajov o nákladoch, poistení a prepravnej cene CIF Eurostatu upravenej na úroveň ceny zo závodu.

(161)

Keď to bolo odôvodnené potrebou zaistiť spravodlivé porovnanie, Komisia upravila normálnu hodnotu a/alebo vývoznú cenu s cieľom zohľadniť rozdiely, ktoré ovplyvňujú ceny, a ich porovnateľnosť v súlade s článkom 2 ods. 10 písm. e) základného nariadenia. Na základe informácií žiadateľa sa vývozná cena upravila smerom nadol o 100 EUR na tonu o náklady na prepravu.

(162)

Na základe toho predstavoval vážený priemer dumpingového rozpätia vyjadrený ako percentuálny podiel ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, 17,6 %.

(163)

Komisia preto dospela k záveru, že počas obdobia revízneho prešetrovania dumping z Ruska pokračoval.

(164)

Ako už bolo preukázané v oddiele 3.2.1, zistilo sa, že dovoz ferosilícia z ČĽR bol počas obdobia revízneho prešetrovania dumpingový. V záujme úplnosti Komisia prešetrovala aj pravdepodobnosť pokračovania alebo opätovného výskytu dumpingu, ak by sa opatrenia zrušili. Analyzovali sa tieto ďalšie prvky: výrobná kapacita a voľná kapacita v ČĽR, dostupnosť ďalších trhov pre čínskych výrobcov, cenové správanie vyvážajúcich výrobcov v ČĽR na domácom trhu a na iných trhoch, ako aj atraktívnosť trhu Únie.

(165)

Vzhľadom na nespoluprácu sa výrobná a voľná kapacita v ČĽR stanovili v súlade s článkom 18 základného nariadenia na základe dostupných skutočností, a najmä na základe informácií poskytnutých žiadateľom.

(166)

Výrobná kapacita v ČĽR výrazne prekročila súčasný objem výroby. Podľa údajov uvedených v žiadosti (85), ktoré boli počas prešetrovania aktualizované (86), dosiahla v roku 2019 výrobná kapacita ferosilícia 10 571 000 ton, zatiaľ čo objem výroby dosiahol v tom istom roku 4 040 000 ton. Kapacita sa preto využívala iba na úrovni približne 38,2 %. V prípade zrušenia opatrení by teda mali čínski výrobcovia odhadovanú voľnú kapacitu 6 531 000 ton, zatiaľ čo spotreba na trhu Únie bola počas obdobia revízneho prešetrovania 740 144 ton (pozri tabuľku 1). Výrobnú kapacitu a voľnú kapacitu v ČĽR uvedené v žiadosti o revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti žiadna strana nevyvrátila.

(167)

Na základe uvedených skutočností Komisia dospela k záveru, že ak by uplynula platnosť opatrení, čínski vyvážajúci výrobcovia by mali značnú voľnú kapacitu, ktorú by mohli využiť na výrobu ferosilícia s cieľom jeho vývozu na trh Únie.

(168)

Čínsky domáci trh je v celosvetovom meradle zďaleka najvýznamnejším trhom, pretože v roku 2017 predstavoval 58 % celosvetovej zrejmej spotreby (87). Spotreba na tomto trhu sa však v období od roku 2013 do obdobia revízneho prešetrovania o 18 %, resp. 887 000 ton, znížila (88).

(169)

V období revízneho prešetrovania doviezlo Japonsko z ČĽR 167 000 ton ferosilícia, pričom pre odvetvie ČĽR išlo o prvý vývozný trh predstavujúci 27,7 % celkového čínskeho vývozu ferosilícia. Podľa článkov v tlači sa však japonské ferozliatinové huty zameriavajú na diverzifikovanie dodávok a snažia sa ukončiť svoju závislosť od Indie a ČĽR. S týmto cieľom založili v roku 2017 niekoľko spoločných podnikov v Malajzii (89). Očakáva sa teda, že v budúcnosti bude mať čínsky vývoz sťažený prístup na japonský trh.

(170)

Komisia preto dospela k záveru, že v prípade zrušenia súčasných opatrení hrozí vysoké riziko, že čínski výrobcovia sa budú snažiť vykompenzovať významné straty objemu predaja na dôležitom domácom a, podľa očakávaní, aj japonskom trhu presmerovaním podstatných tokov predaja na trh Únie.

(171)

Čínsky vývoz ferosilícia počas obdobia revízneho prešetrovania bol na úrovni 608 000 ton, z čoho 3 587 ton smerovalo do Únie (90). Čínski výrobcovia vyvážali do 63 krajín a priemerné predajné ceny ferosilícia do týchto krajín boli v porovnaní s predajnými cenami do Únie nižšie. Iba v 14 z týchto krajín boli predajné ceny v porovnaní s predajnými cenami do Únie vyššie. Priemerné čínske predajné ceny do Únie boli počas obdobia revízneho prešetrovania naozaj vyššie (+6,1 %) ako celkové priemerné čínske vývozné predajné ceny (91). Vývoz do Únie je preto pre čínskych vývozcov oveľa atraktívnejší ako vývoz do takmer všetkých ďalších krajín.

(172)

Trh Únie je atraktívny pre čínskych výrobcov aj vzhľadom na jeho veľkosť: v celosvetovej spotrebe ferosilícia je Únia druhým najväčším jednotným trhom po ČĽR. Veľkosťou predstavuje 1,7-násobok severoamerického trhu a 1,5-násobok japonského trhu (92). Jeho veľkosť teda významne prispieva k jeho atraktívnosti.

(173)

Vzhľadom na pokračovanie dumpingu aj počas obdobia revízneho prešetrovania, cenové správanie vývozcov na tretích trhoch, objem voľnej kapacity v ČĽR, veľkosť trhu Únie a prevažujúce ceny na tomto trhu, ako aj na významné zníženie spotreby na domácom trhu a očakávané zníženie dostupnosti ďalšieho významného vývozného trhu, existuje veľká pravdepodobnosť, že dumpingový dovoz z ČĽR bude pokračovať alebo sa bude v každom prípade opätovne vyskytovať aj po uplynutí platnosti opatrení.

(174)

Ako už bolo preukázané v oddiele 3.2.2, zistilo sa, že dovoz ferosilícia z Ruska bol počas obdobia revízneho prešetrovania dumpingový. Komisia prešetrovala aj pravdepodobnosť pokračovania alebo opätovného výskytu dumpingu, ak by sa opatrenia zrušili. Analyzovali sa tieto ďalšie prvky: výrobná kapacita a voľná kapacita v Rusku, dostupnosť ďalších trhov pre ruských výrobcov, cenové správanie vyvážajúcich výrobcov v Rusku na domácom trhu a na iných trhoch, ako aj atraktívnosť trhu Únie.

(175)

Vzhľadom na nespoluprácu sa výrobná a voľná kapacita v Rusku stanovili v súlade s článkom 18 základného nariadenia na základe dostupných skutočností, a najmä na základe informácií, ktoré poskytol a neskôr aktualizoval žiadateľ (93).

(176)

Výrobná kapacita v Rusku výrazne prekročila súčasný objem výroby. Podľa žiadosti dosiahla v roku 2019 výrobná kapacita ferosilícia 826 000 ton, zatiaľ čo objem výroby dosiahol v tom istom roku 561 000 ton. Kapacita sa preto využívala iba na úrovni približne 67,9 %. V prípade zrušenia opatrení budú mať ruskí výrobcovia dostatočnú voľnú kapacitu na odhadovanej úrovni 265 000 ton, aby mohli ponúkať nadmerné objemy ferosilícia za dumpingové ceny na trhu Únie, na ktorom spotreba v období revízneho prešetrovania dosahovala 740 144 ton.

(177)

Dvaja nespolupracujúci ruskí vývozcovia a ruská vláda tvrdili, že Komisia podceňuje mieru využitia v Rusku. Ruská vláda poukázala na podanie dvoch ruských vyvážajúcich výrobcov, podľa ktorého je ruská výrobná kapacita oveľa nižšia, najmä v prípade samotných dvoch vyvážajúcich výrobcov, a ruský objem výroby je vyšší. Využitie kapacity v Rusku by tak dosahovalo úroveň od 90 % do 100 %. Ruská vláda poukázala aj na svoje vlastné podanie v tejto veci.

(178)

Po prvé, Komisia konštatovala, že ruská vláda/Ministerstvo hospodárskeho rozvoja Ruskej federácie vo svojom podaní z 24. apríla 2019 uviedli, že výrobnú kapacitu prešetrovaného výrobku v Rusku, ktorú uvádzajú žiadatelia a používa Komisia, „potvrdili aj ruské oficiálne štatistiky“.

(179)

Po druhé, z prešetrovania vyplynulo, že ruská výrobná kapacita sa odhaduje za rok 2019 na 826 000 ton, zatiaľ čo z ruských oficiálnych štatistík vyplýva za rok 2018 ešte vyšší údaj, konkrétne 932 000 ton. Údaje uvádzané nespolupracujúcimi vyvážajúcimi výrobcami za rok 2017 nezodpovedajú ruským oficiálnym štatistikám ani odhadom žiadateľov za rovnaký rok. V skutočnosti bola výrobná kapacita v Rusku v roku 2017 podľa ruskej vlády [o 20 % – 30 %] vyššia ako podľa údajov poskytnutých dvomi nespolupracujúcimi vyvážajúcimi výrobcami. Z odhadov žiadateľov, ako aj z ruských oficiálnych štatistík (a vyhlásenia ruskej vlády), teda jednoznačne vyplýva, že výrobná kapacita, ktorú uvádza vyvážajúci výrobca, je podhodnotená.

(180)

Po tretie, informácie uvádzané nespolupracujúcimi vyvážajúcimi výrobcami sa týkajú roka 2017, nie obdobia prešetrovania. Aj keby sme tieto neoverené informácie prijali, vyhlásenie, že využitie kapacity v Rusku je na úrovni takmer 100 %, je stále nesprávne. Keby sa využitie kapacity vypočítalo pomocou ruských oficiálnych štatistík o výrobnej kapacite (840 700 ton) a skutočnej výroby za rok 2017 uvádzanej nespolupracujúcim vyvážajúcim výrobcom [600 000 ton – 700 000 ton], využitie kapacity by bolo na úrovni [71 % – 83 %], čo zďaleka nie je „takmer 100 %“.

(181)

V každom prípade, údaje o výrobnej kapacite a objeme výroby poskytnuté žiadateľom sú aktuálnejšie, keďže sa týkajú roka 2019, a teda aj relevantnejšie na účely budúcich predpokladov, ako napríklad analýzy pravdepodobnosti.

(182)

Z uvedených dôvodov sa tvrdenia, že Komisia nadhodnotila voľnú kapacitu v Rusku, zamietajú. Toto rozhodnutie bolo oznámené stranám, ktoré dostali príležitosť sa k nemu pred prijatím konečného rozhodnutia vyjadriť.

(183)

V reakcii na to dvaja vyvážajúci výrobcovia uviedli, že Komisia sa nezaoberala všetkými nevyriešenými problémami, na ktoré spolu s ruskou vládou upozorňovali počas súčasného revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti vo všeobecnosti, ani konkrétne závermi Komisie o voľnej kapacite ruských výrobcov. Vyvážajúci výrobcovia ďalej uviedli, že okrem otázok týkajúcich sa dumpingu pri prešetrovaní plne spolupracovali ako zainteresovaná strana. Okrem toho tvrdili, že vzhľadom na závažné nezrovnalosti v údajoch o kapacite, výrobe a využití kapacity v Rusku, predložených rôznymi zainteresovanými stranami, mala Komisia povinnosť údaje overiť, a to aj prostredníctvom overovania na mieste v ich priestoroch. Vyvážajúci výrobcovia spochybnili zamietnutie argumentu o miere využitia kapacity blížiacej sa 100 %, a to alternatívnym výpočtom pomocou údajov poskytnutých spoločnosťami a žiadateľmi. V tomto zmysle tvrdili, že Komisia zvolila selektívny prístup pri vyberaní údajov o využití výrobnej kapacity a objemu výroby. A napokon tieto spoločnosti odkázali na judikatúru WTO v súvislosti s dostupnými skutočnosťami na podporu svojho tvrdenia, že informácie, ktoré použila Komisia, neboli v tomto prípade najvhodnejšie, a že informácie, ktoré poskytli ony, sú spomedzi dostupných informácií najlepšie.

(184)

Po prvé, Komisia nesúhlasí s tvrdením, že nezohľadnila všetky podania alebo argumenty, prípadne na ne nereagovala. Komisia v skutočnosti s cieľom zabezpečiť, že sa pripomienkam spoločností k voľnej kapacite dostatočne venovala a aby dostali príležitosť vyjadriť sa ešte pred záverečnými zisteniami, týmto spoločnostiam zaslala dodatočné poskytnutie informácií. Skutočnosť, že spoločnosti nesúhlasia so závermi Komisie, si nemožno zamieňať s nedostatočným odôvodnením. Okrem voľnej kapacity spoločnosti neuviedli, ktoré konkrétne otázky Komisia v dokumente s konečným poskytnutím informácií neriešila. Dodatočné poskytnutie informácií sa samozrejme obmedzovalo na posúdenie voľnej kapacity a odpoveď na pripomienky k dokumentu s konečným poskytnutím informácií sa nachádza v tomto nariadení, čo je štandardný postup Komisie.

(185)

Po druhé, dvaja vyvážajúci výrobcovia boli podľa článku 18 základného nariadenia považovaní za nespolupracujúce strany. Ako uviedli samotné spoločnosti, rozhodli sa nevyplniť dotazník, ktorý obsahoval dôležité informácie, na základe ktorých sa stanovuje dumping, ale aj posudzuje ujma (napríklad informácie o výrobe, výrobnej kapacite a využití). Hoci uskutočňovanie overovaní na mieste nie je zákonnou povinnosťou Komisie, v praxi overuje vyplnené dotazníky a dodatočné údaje poskytnuté všetkými spolupracujúcimi stranami, títo dvaja vyvážajúci výrobcovia však nespolupracovali. Komisia ďalej konštatuje, že v tomto konkrétnom prípade napriek tomu, že tieto strany nespolupracovali, a preto sa v ich priestoroch neuskutočnili žiadne overovania, boli údaje, ktoré strany predložili, zvážené z vecného hľadiska, aj keď neboli overené, v rámci dodatočného osobitného poskytnutia informácií. Tieto informácie boli preto takisto po vykonaní krížovej kontroly s informáciami poskytnutými ruskou vládou a žiadateľmi z vecného hľadiska zamietnuté. V rozpore s tým, čo spoločnosti tvrdili, sa nevyskytli žiadne „významné nezrovnalosti v údajoch, ktoré predložili rôzne zainteresované strany“. Práve ich informácie sa významne líšili od všetkých ostatných informácií, ktoré sú v spise dostupné, a čo je dôležitejšie, týkali sa roka 2017, teda obdobia pred obdobím revízneho prešetrovania, a dokonca aj novšieho obdobia roka 2018, za ktoré poskytla informácie ruská vláda. Zároveň boli údaje poskytnuté žiadateľmi a ruskou vládou, z ktorých Komisia vychádzala pri posúdení, vo vzájomnom súlade, hoci neboli identické. V podaní z 24. apríla 2019 samotná ruská vláda/Ministerstvo hospodárskeho rozvoja Ruskej federácie potvrdili správnosť údajov, ktoré poskytli žiadatelia. Vzhľadom na to dospela Komisia z vecného hľadiska a bez ohľadu na overenie týchto informácií k záveru, že informácie poskytnuté vyvážajúcimi výrobcami sú zastarané, a preto nepodstatné, a okrem toho nespoľahlivé, a teda ich nemožno použiť na výpočet voľnej kapacity v Rusku.

(186)

Po tretie, v rozpore s tvrdeniami spoločností sa pri výpočte uskutočnenom Komisiou použili vlastné údaje spoločností a oficiálne štatistiky týkajúce sa kapacity v Rusku, ktoré predložila ruská vláda (a nie informácie poskytnuté žiadateľom). Komisia ďalej nemôže akceptovať, že rôzne metodiky môžu priniesť také odlišné výsledky ako v prípade zistených údajov, ktoré poskytli spoločnosti o výrobnej kapacite. Z tohto dôvodu Komisia zamieta tvrdenie, že si vyberala medzi údajmi, ktoré mala k dispozícii. Pri krížovej kontrole s oficiálnymi štatistikami nebolo možné informácie poskytnuté spoločnosťami potvrdiť, a preto boli zamietnuté.

(187)

Po štvrté, Komisia nesúhlasí s tým, že najvhodnejšie informácie v tomto prípade sú informácie poskytnuté spoločnosťami. Z krížovej kontroly s oficiálnymi údajmi vyplynulo, že poskytnuté údaje o výrobnej kapacite neboli správne, a preto sa tieto informácie považovali za nespoľahlivé a Komisia ich pri vypracúvaní zistení nepoužila. Komisia sa rozhodla použiť informácie poskytnuté žiadateľmi, ktoré boli v súlade s ruskými oficiálnymi štatistikami. Vzhľadom na základné nariadenie a koncepciu WTO, ktoré spoločnosti citovali, sa tieto informácie považovali v tomto prípade za „najvhodnejšie“. Tvrdenie spoločností sa preto zamietlo.

(188)

V každom prípade Komisia pripomenula, že posudzovanie voľnej kapacity bolo len jedným z niekoľkých prvkov a ukazovateľov, na základe ktorých je pri revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti zo zákona povinné dospieť k zisteniam o opätovnom výskyte ujmy.

(189)

Na základe uvedených skutočností Komisia dospela k záveru, že ak by uplynula platnosť opatrení, ruskí vyvážajúci výrobcovia majú značnú voľnú kapacitu, ktorú by mohli využiť na výrobu ferosilícia s cieľom jeho vývozu na trh Únie.

(190)

Ako sa opisuje v odôvodnení 168, nedávny vývoj na japonskom trhu naznačuje, že podiel na trhu, ktorý doteraz patril dovozu z iných krajín, postupne prevezme dovoz z Malajzie. Japonsko je aj prvým ruským vývozným trhom ferosilícia. V období revízneho prešetrovania predstavoval japonský trh 30 % celkového ruského vývozu ferosilícia (alebo 127 000 ton). V prípade zrušenia súčasných opatrení je pravdepodobné, že ruskí vyvážajúci výrobcovia presmerujú aspoň určitú časť tohto vývozu do Únie za dumpingové ceny.

(191)

Vzhľadom na nespoluprácu sa na porovnanie ruských vývozných cien do Únie s ruskými vývoznými cenami na iných vývozných trhoch použili údaje z databázy Global Trade Atlas a ruské colné štatistiky zahraničného obchodu, pričom z oboch zdrojov vyplývajú takmer rovnaké výsledky. Vyplýva z nich, že priemerné ruské vývozné predajné ceny do Únie boli počas obdobia revízneho prešetrovania o 1 149 EUR za tonu (alebo o 8,1 %) vyššie ako celkové priemerné ruské vývozné predajné ceny. Len v dvoch z 36 krajín predávali ruskí vyvážajúci výrobcovia za ceny, ktoré boli v priemere vyššie ako v Únii. Tento predaj predstavoval menej ako 1 % celkového objemu vývozu. Komisia teda zistila, že vývoz do Únie je pre ruských vývozcov oveľa atraktívnejší ako vývoz do takmer všetkých ďalších krajín.

(192)

Po poskytnutí informácií vyjadrili dvaja ruskí vyvážajúci výrobcovia uvedení v odôvodnení 191 nesúhlas so zisteniami Komisie týkajúcimi sa atraktívnosti trhu Únie pre ruské odvetvie ferosilícia. Ceny uvedené v ruských colných štatistikách zahraničného obchodu spochybnili ako nespoľahlivé. Toto tvrdenie však nebolo ničím podložené a nebol navrhnutý ani alternatívny spôsob porovnania ruských vývozných cien na iných trhoch. Pripomína sa, že dve dotknuté strany sú dvomi najväčšími ruskými vyvážajúcimi výrobcami a keby sa rozhodli spolupracovať pri prešetrovaní, quod non, Komisia mohla dôkladne posúdiť ruské vývozné ceny porovnateľných výrobkov na iných svetových trhoch na základe ich vlastného predaja na vývoz. Dvaja vyvážajúci výrobcovia ďalej argumentovali tým, že objem ruského vývozu do Únie je na zanedbateľnej úrovni, preto je nemožné dospieť k akýmkoľvek záverom, pokiaľ ide o ceny tohto dovozu. Ako sa uvádza v odôvodnení 157, ruský dovoz predstavoval v období revízneho prešetrovania približne 0,4 % celkovej spotreby v Únii a Komisia sa domnievala, že takáto úroveň dovozu je dostatočne reprezentatívna. A napokon tieto strany tvrdili, že ceny ferosilícia stanovuje ČĽR, pričom ostatní účastníci trhu ich vo všeobecnosti len s malými odchýlkami kopírujú. Bez ohľadu na to, či je to tak, to Komisia považovala za nepodstatné na účely posúdenia atraktívnosti trhu Únie, pokiaľ ide o ceny v porovnaní s inými trhmi. Tvrdenia preto zamietla.

(193)

Ako sa uvádza v odôvodnení 172, pokiaľ ide o ceny prevažujúce na trhu Únie, veľkosť trhu Únie je druhým najdôležitejším faktorom, ktorý prispieva k jeho atraktívnosti.

(194)

Vzhľadom na pokračovanie dumpingu aj počas obdobia revízneho prešetrovania, cenové správanie vývozcov na tretích trhoch, existujúcu voľnú kapacitu v Rusku, veľkosť trhu Únie a prevažujúce ceny na tomto trhu, ako aj na očakávané zníženie dostupnosti ďalšieho významného vývozného trhu, existuje veľká pravdepodobnosť, že dumpingový dovoz z Ruska bude pokračovať alebo sa bude opätovne vyskytovať aj po uplynutí platnosti opatrení.

(195)

Prešetrovaním sa preukázalo, že počas obdobia revízneho prešetrovania čínsky a ruský dovoz naďalej vstupoval na trh Únie za dumpingové ceny.

(196)

Komisia našla aj dôkazy o existencii významnej voľnej kapacity v oboch dotknutých krajinách, atraktívnosti trhu Únie, pokiaľ ide o ceny a veľkosť, a o možnosti presmerovania iného vývozu.

(197)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Komisia dospela k záveru, že uplynutie platnosti antidumpingových opatrení by pravdepodobne viedlo k pokračovaniu dumpingu alebo jeho opätovnému výskytu.

(198)

Podobný výrobok vyrábalo v Únii počas posudzovaného obdobia päť výrobcov. Títo výrobcovia predstavujú „výrobné odvetvie Únie“ v zmysle článku 4 ods. 1 základného nariadenia.

(199)

Na základe informácií, ktoré poskytlo výrobné odvetvie Únie, sa celková výroba v Únii počas obdobia revízneho prešetrovania stanovila na úrovni približne 241 000 ton. Ako sa uvádza v odôvodnení 11, do vzorky boli zaradení štyria výrobcovia z Únie, ktorí predstavovali viac ako 90 % celkovej výroby podobného výrobku v Únii.

(200)

Komisia stanovila spotrebu v Únii ako súčet objemu predaja výrobného odvetvia Únie na trhu Únie a celkového dovozu do Únie získaného z databázy Comext (Eurostat).

(201)

Počas posudzovaného obdobia zostala spotreba v Únii stabilná s výnimkou roka 2016, v ktorom došlo k jej prudkému poklesu. Prudký pokles cien sa začal v štvrtom štvrťroku roka 2015 a počas roka 2016 mal negatívny vplyv na celý trh. Hlavným odvetvím konečnej spotreby pre ferosilícium je oceľ, pričom výroba ocele v Európskej únii klesla v roku 2015 zo 165,9 milióna ton na 162,1 milióna ton v roku 2016 (–2,3 %) (94). V druhej polovici roka 2015 došlo okrem toho k veľkému poklesu zásob, čo spôsobilo zníženie cien. Nízke ceny mali potom vplyv na zníženie výstupu a v priebehu ďalších dvoch rokov 2016 a 2017 sa postupne znižoval objem zásob.

Tabuľka 1

Spotreba v Únii (v tonách)

(202)

Komisia preskúmala, či by sa dovoz ferosilícia s pôvodom v dotknutých krajinách mal v súlade s článkom 3 ods. 4 základného nariadenia vyhodnotiť súhrnne.

(203)

Dumpingové rozpätie stanovené vo vzťahu k dovozu z každej z dotknutých krajín bolo nad hranicou de minimis stanovenou v článku 9 ods. 3 základného nariadenia a objem dovozu z každej z dotknutých krajín bol dostatočne reprezentatívny, ako sa uvádza v odôvodneniach 43 a 157.

(204)

Vzhľadom na porovnateľné podmienky hospodárskej súťaže medzi dovozom z týchto dvoch krajín a podobným výrobkom v Únii sa považovalo za primerané ich súhrnné vyhodnotenie. Komisia zistila existenciu podobných podmienok hospodárskej súťaže, keďže prešetrovaný výrobok z ČĽR a Ruska a podobný výrobok vyrábaný a predávaný výrobným odvetvím Únie na trhu Únie boli podobné a považovali sa za distribuované rovnakými obchodnými kanálmi.

(205)

Z uvedeného hľadiska sa dospelo k záveru, že sú splnené všetky kritériá stanovené v článku 3 ods. 4 základného nariadenia. Dovoz z ČĽR a Ruska bol teda preskúmaný súhrnne.

(206)

Komisia stanovila objem dovozu z ČĽR a Ruska do Únie na základe údajov z databázy Comext (Eurostat) a podiel dovozu na trhu porovnaním tohto objemu dovozu so spotrebou v Únii, ako je uvedené v tabuľke 1.

(207)

Počas posudzovaného obdobia sa objem dovozu prešetrovaného výrobku z dotknutých krajín na trh Únie znížil o 17 %. Objem dovozu z ČĽR však vykazoval v roku 2018 a v období revízneho prešetrovania viac ako štvornásobný nárast, zatiaľ čo dovoz z Ruska sa počas posudzovaného obdobia znížil o viac ako polovicu, hoci v období od roku 2016 do obdobia revízneho prešetrovania možno pozorovať nárast.

Tabuľka 2

Objem dovozu do Únie (v tonách)

(208)

Podiel dumpingového dovozu z dotknutých krajín na trhu sa počas posudzovaného obdobia znížil a zostal pod úrovňou 1 %. V posudzovanom období teda dovoz z ČĽR a Ruska naďalej vstupoval do Únie, hoci v obmedzenom rozsahu.

Tabuľka 3

Podiel na trhu Únie (v %)

(209)

Komisia stanovila ceny dovozu na základe údajov z databázy Comext (Eurostat).

(210)

Priemerné dovozné ceny prešetrovaného výrobku z ČĽR vykázali v roku 2017 prudký nárast, ale v roku 2018 klesli o 74 percentuálnych bodov. Celkovo čínske ceny vykázali za posudzované obdobie pokles o 6 %. V prípade Ruska bol vývoj opačný. V rokoch 2016 a 2017 vykazovalo nižšiu cenovú úroveň, ktorá sa však v posudzovanom období zvýšila o 9 %.

Tabuľka 4

Dovozné ceny (v EUR/t)

(211)

Komisia určila cenové podhodnotenie počas obdobia revízneho prešetrovania tak, že porovnala:

(212)

váženú priemernú predajnú cenu prešetrovaného výrobku výrobcov z Únie zaradených do vzorky účtovanú neprepojeným zákazníkom na trhu Únie, upravenú na úroveň cien zo závodu; ako aj

(213)

údaje o dovozných cenách z Eurostatu týkajúce sa prešetrovaného výrobku z ČĽR aj Ruska na úrovni cien CIF, upravených na frankocenu na hranici Únie po preclení vrátane sumy zmluvného cla a nákladov po dovoze.

(214)

Výsledok porovnania bol vyjadrený ako percento ceny výrobného odvetvia Únie počas obdobia revízneho prešetrovania.

(215)

Z porovnania vyplynulo, že pokiaľ ide o dovoz z Ruska, priemerné podhodnotenie na trhu Únie počas obdobia revízneho prešetrovania predstavovalo 1,0 %.

(216)

Dovoz z ČĽR nepodhodnocoval ceny na trhu Únie, tieto ceny boli naopak o 0,4 % vyššie. Z pohľadu na čínske vývozné ceny do iných tretích krajín (95) však vyplýva, že tieto ceny podhodnocovali ceny na trhu Únie o 1,7 %.

(217)

Ak by uplynula platnosť opatrení, trh Únie by sa stal atraktívnym pre ruských aj čínskych vyvážajúcich výrobcov, keďže cenová hladina v Únii je vyššia ako v ostatných krajinách, do ktorých vyvážajú. Táto atraktívnosť by ruských a čínskych vývozcov motivovala k tomu, aby pokračovali vo svojich dumpingových praktikách na trhu Únie a využívali (aspoň čiastočne) svoju voľnú kapacitu na zásobovanie trhu Únie. Už taký nárast dovozu by spôsobil pokles cien v Únii. Okrem toho, ako vyplýva z ruských vývozných cien do Únie a čínskych vývozných cien do iných tretích krajín, takýto dovoz by pravdepodobne podhodnocoval ceny výrobného odvetvia Únie.

(218)

Vzhľadom na veľkosť objemu by mal ruský a čínsky dovoz do veľkej miery negatívny vplyv na ceny výrobného odvetvia Únie. Aby mohlo výrobné odvetvie Únie konkurovať vyššiemu objemu dovozu z dotknutých krajín za nižšie ceny, pravdepodobne by sa muselo zmieriť so stratou podielu na trhu a/alebo by bolo donútené upraviť svoje ceny smerom nadol, aby si podiel na trhu udržalo.

(219)

Komisia preto dospela k záveru, že ak by uplynula platnosť opatrení, dovoz z Ruska a ČĽR by pravdepodobne podhodnocoval ceny výrobného odvetvia Únie alebo by už len svojím veľkým objemom a dumpingovými cenami spôsobil stlačenie cien na trhu Únie.

(220)

Jeden vývozca tvrdil, že dovoz z dotknutých krajín nahradil dovoz z Nórska, Malajzie, Egypta a Brazílie.

(221)

Dovoz ferosilícia z tretích krajín iných ako ČĽR a Rusko sa uskutočňoval najmä z Nórska, ktoré predstavovalo počas obdobia revízneho prešetrovania 39 % dovozu z iných krajín ako dotknutých. Malajzia, Egypt a Brazília predstavovali počas obdobia revízneho prešetrovania 11 %, 5 % a 7 % celkového dovozu. Vývozca neposkytol žiadny dôkaz o tom, že tento dovoz bol na trhu Únie dumpingový.

(222)

Keďže celkový podiel dovozu z tretích krajín na trhu bol počas celého posudzovaného obdobia stabilný, len s miernym poklesom v rokoch 2016 a 2017, tvrdenia vývozcu sa daného obdobia netýkajú.

Tabuľka 5

Dovoz z iných tretích krajín a ich podiel na trhu

(223)

V súlade s článkom 3 ods. 5 základného nariadenia zahŕňalo vyhodnotenie dosahu dumpingových dovozov na výrobné odvetvie Únie vyhodnotenie všetkých hospodárskych ukazovateľov, ktoré mali počas posudzovaného obdobia vplyv na stav výrobného odvetvia Únie.

(224)

Ako sa uvádza v odôvodnení 10, na posúdenie hospodárskej situácie výrobného odvetvia Únie sa použil výber vzorky.

(225)

Na účely stanovenia ujmy Komisia rozlišovala medzi makroekonomickými a mikroekonomickými ukazovateľmi ujmy. Komisia vyhodnotila makroekonomické ukazovatele na základe údajov predložených výrobným odvetvím Únie a na základe overených vyplnených dotazníkov od výrobcov z Únie zaradených do vzorky.

(226)

Komisia vyhodnotila mikroekonomické ukazovatele na základe údajov z vyplnených dotazníkov od výrobcov z Únie zaradených do vzorky.

(227)

Zistilo sa, že oba súbory údajov sú reprezentatívne, pokiaľ ide o hospodársku situáciu výrobného odvetvia Únie.

(228)

Makroekonomické ukazovatele sú: výroba, výrobná kapacita, využitie kapacity, objem predaja, podiel na trhu, rast, zamestnanosť, produktivita, veľkosť dumpingového rozpätia a zotavenie z minulého dumpingu.

(229)

Mikroekonomické ukazovatele sú: priemerné jednotkové ceny, jednotkové náklady, náklady práce, zásoby, ziskovosť, peňažný tok, investície, návratnosť investícií a schopnosť získavať kapitál.

(230)

Hoci sa v roku 2016 znížil objem výroby, výroba výrobného odvetvia Únie sa v posudzovanom období zvýšila o 3 %.

Tabuľka 6

Výroba v Únii

(231)

Výrobná kapacita zostala počas posudzovaného obdobia stabilná.

Tabuľka 7

Výrobná kapacita Únie

(232)

Využitie kapacity sa vyvíjalo rovnako ako výroba – počas posudzovaného obdobia sa zvýšilo o 2 % na 80 %.

Tabuľka 8

Využitie kapacity Únie

(233)

Predaj výrobného odvetvia Únie na trhu Únie neprepojeným zákazníkom zostal počas posudzovaného obdobia stabilný a v období revízneho prešetrovania vykazoval mierny pokles o 1 %.

Tabuľka 9

Objem predaja v Únii

(234)

Podiel výrobného odvetvia Únie na trhu v roku 2016 prudko vzrástol, v období revízneho prešetrovania však v porovnaní so začiatkom posudzovaného obdobia zostal stabilný, a to na úrovni 27,7 %.

Tabuľka 10

Podiel na trhu Únie

(235)

V období od roku 2015 do obdobia revízneho prešetrovania sa spotreba v Únii mierne znížila o 2 % a predaj výrobného odvetvia Únie klesol o 1 %. Jeho podiel na trhu teda zostal stabilný.

(236)

Úroveň zamestnanosti vo výrobnom odvetví Únie sa v období od roku 2015 do roku 2018 znížila o 12 %, potom sa v období revízneho prešetrovania zvýšila o 6 percentuálnych bodov. Zamestnanosť vo výrobnom odvetví Únie sa celkovo v posudzovanom období znížila o 6 %. Náhle zvýšenie zamestnanosti počas obdobia revízneho prešetrovania možno vysvetliť tým, že jeden európsky výrobný závod vyrábal počas obdobia revízneho prešetrovania iba prešetrovaný výrobok, na ktorý pridelil všetku svoju pracovnú silu.

Tabuľka 11

Zamestnanosť

(237)

Produktivita pracovnej sily vo výrobnom odvetví Únie meraná vo výstupoch (tonách) na ekvivalent plného pracovného času ročne sa z počiatočnej úrovne 279 ton na ekvivalent plného pracovného času zvýšila počas posudzovaného obdobia o 9 %.

Tabuľka 12

Produktivita v Únii

(238)

Z prešetrovania vyplynulo pokračovanie dumpingu v prípade ČĽR aj Ruska, ako aj to, že veľkosť dumpingových rozpätí uvedená v odôvodneniach 155 a 162 prekračuje úroveň de minimis.

(239)

Úroveň dovozu prešetrovaného výrobku z dotknutých krajín však bola počas obdobia revízneho prešetrovania naďalej obmedzená na úrovni 0,7 %.

(240)

Jednotkové ceny predaja výrobného odvetvia Únie neprepojeným zákazníkom sa počas posudzovaného obdobia zvýšili o 15 % na 1 338 EUR/t. Výrobné náklady sa zvýšili o 20 % na 1 250 EUR/t, čím sa vysvetľuje zvýšenie predajnej ceny.

Tabuľka 13

Jednotková cena a jednotkové náklady na trhu Únie

(241)

Od roka 2015 do obdobia revízneho prešetrovania sa priemerné náklady práce na zamestnanca zvýšili o 41 % z dôvodu zvýšenia celkových nákladov práce a nižšej zamestnanosti v ekvivalente plného pracovného času za rovnaké obdobie.

Tabuľka 14

Priemerné náklady práce na zamestnanca

(242)

Konečný stav zásob výrobného odvetvia Únie sa v posudzovanom období znížil. V roku 2016 prudko klesol o 59 %, v ďalšom priebehu posudzovaného obdobia sa zvyšoval a počas obdobia revízneho prešetrovania zostal na úrovni o 31 % nižšej ako na začiatku posudzovaného obdobia.

Tabuľka 15

Zásoby

(243)

Počas posudzovaného obdobia sa ziskovosť predaja výrobného odvetvia Únie vyjadrená v percentách čistého predaja znížila z úrovne 10,7 % v roku 2015 na 7,4 % v období revízneho prešetrovania.

(244)

Návratnosť investícií vyjadrená ako zisk v percentách čistej účtovnej hodnoty investícií sa vo veľkej miere vyvíjala podobne ako uvedený trend ziskovosti. Poklesla z úrovne 93,2 % v roku 2015 na 54,9 % v období revízneho prešetrovania, z čoho vyplýva, že počas posudzovaného obdobia klesla o 41 %.

(245)

Čistý peňažný tok predstavuje schopnosť výrobcov z Únie samostatne financovať svoje činnosti. Čistý peňažný tok z prevádzkových činností sa vyvíjal podobne ako ziskovosť. V roku 2015 dosiahol približnú výšku 25 miliónov EUR a v období revízneho prešetrovania sa znížil približne na 23 miliónov EUR (t. j. klesol o 8 %).

Tabuľka 16

Ziskovosť a návratnosť investícií

Tabuľka 17

Peňažný tok

(246)

Ročné investície výrobného odvetvia Únie do výroby podobného výrobku počas posudzovaného obdobia kolísali, nakoniec však vykázali pokles z úrovne približne 11 miliónov EUR v roku 2015 na približne 8 miliónov EUR v období revízneho prešetrovania, a zaznamenali tak pokles o 25 %.

Tabuľka 18

Investície

(247)

Z prešetrovania vyplynulo, že dovoz dumpingových výrobkov za nízke ceny z dotknutých krajín sa po predchádzajúcom revíznom prešetrovaní ďalej znižoval. Výrobnému odvetviu Únie to umožnilo dosiahnuť vyššiu úroveň výroby a udržať si stabilnú výrobu, objem predaja a podiel na trhu, čím si zabezpečilo pomerne stabilnú celkovú finančnú situáciu.

(248)

Z preskúmaných makroukazovateľov a mikroukazovateľov vyplýva, že antidumpingovými opatreniami sa dosiahli zamýšľané výsledky, pokiaľ ide o odstránenie ujmy, ktorú utrpeli výrobcovia z Únie.

(249)

Dospelo sa preto k záveru, že výrobné odvetvie Únie neutrpelo počas obdobia revízneho prešetrovania značnú ujmu v zmysle článku 3 ods. 5 základného nariadenia.

(250)

Komisia v odôvodnení 247 dospela k záveru, že výrobné odvetvie Únie neutrpelo počas obdobia revízneho prešetrovania značnú ujmu. Komisia preto v súlade s článkom 11 ods. 2 základného nariadenia posudzovala, či je v prípade, ak by uplynula platnosť opatrení, pravdepodobný opätovný výskyt ujmy z dumpingového dovozu z ČĽR a Ruska. Na základe opísaného vývoja sa zdá, že antidumpingovými opatreniami sa dosiahli zamýšľané výsledky, pokiaľ ide o odstránenie ujmy, ktorú utrpeli výrobcovia z Únie.

(251)

V tejto súvislosti Komisia preskúmala výrobnú a voľnú kapacitu v dotknutých krajinách, atraktívnosť trhu Únie a vplyv dovozu z dotknutých krajín na situáciu výrobného odvetvia Únie v prípade, ak by uplynula platnosť opatrení.

(252)

Ako sa uvádza v odôvodneniach 166 a 176, čínski a ruskí vývozcovia majú značnú voľnú kapacitu nato, aby mohli rýchlo zvýšiť objem vývozu. Táto voľná kapacita sa odhaduje na úroveň približne 6 531 000 ton a 265 000 ton, čo je asi deväťkrát viac ako spotreba v Únii.

(253)

Po poskytnutí informácií dvaja ruskí vývozcovia tvrdili, že spočítanie voľnej kapacity ruských a čínskych výrobcov predstavuje zavádzajúci a neobjektívny údaj.

(254)

Tieto tvrdenia sú fakticky nesprávne, keďže Komisia nespočítala voľnú kapacitu ruských a čínskych vývozcov. ČĽR (odôvodnenie 166) a Rusko (odôvodnenie 176) sa posudzovali samostatne, ako sa uvádza v odôvodnení 250. V súvislosti s Ruskom Komisia zistila, že v prípade zrušenia opatrení budú mať ruskí výrobcovia dostatočnú voľnú kapacitu na odhadovanej úrovni 265 000 ton, aby mohli ponúkať nadmerné objemy ferosilícia za dumpingové ceny na trhu Únie, na ktorom spotreba v období revízneho prešetrovania dosahovala 740 144 ton.

(255)

Komisia preto trvá na svojom závere, že v Rusku existuje značná voľná kapacita, ktorú možno využiť na dodávky na trh Únie, ak uplynie platnosť opatrení, preto toto tvrdenie zamietla.

(256)

Vzhľadom na lukratívnejšie ceny na trhu Únie v porovnaní s trhmi tretích krajín, ako je opísané v odôvodneniach 171 a 191, je pravdepodobné, že významné množstvá, ktoré sa v súčasnosti vyvážajú do týchto krajín, by boli v prípade uplynutia platnosti antidumpingových opatrení presmerované na trh Únie.

(257)

Vzhľadom na to by v prípade neexistencie opatrení čínski a ruskí výrobcovia pravdepodobne zvýšili svoju prítomnosť na trhu Únie, pokiaľ ide o objem a podiel na trhu, ako aj dumpingové ceny, ktoré by pravdepodobne podhodnocovali ceny výrobného odvetvia Únie alebo aspoň vyvíjali väčší cenový tlak na predajné ceny výrobného odvetvia Únie, ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 213 až 216.

(258)

Jeden vývozca tvrdil, že podiel na trhu Únie, ktorý predtým mali čínski a ruskí vývozcovia, prevzali iné tretie krajiny, a preto je veľmi nepravdepodobné, že by sa dovoz z dotknutých krajín v prípade uplynutia platnosti opatrení prudko zvýšil. Tento vývozca ďalej tvrdil, že trh Únie nie je taký atraktívny ako trhy iných tretích krajín, na ktorých sú vybudované dobre fungujúce vzťahy.

(259)

Z prešetrovania však vyplynulo, že ceny na trhu Únie sú vyššie ako na iných vývozných trhoch dotknutých krajín. Okrem toho, napriek tomu, že čínski a ruskí vývozcovia mali na trhu Únie len malý podiel, pokračovali v dumpingovom správaní. To by spolu s veľkými voľnými kapacitami v ČĽR a Rusku pravdepodobne spôsobilo zvýšenú prítomnosť na trhu Únie za dumpingové ceny, preto Komisia toto tvrdenie odmietla.

(260)

V prípade uplynutia platnosti opatrení sa očakáva zvýšenie dovozu z dotknutých krajín v dôsledku atraktívnosti trhu Únie, ako sa uvádza v odôvodneniach 254 až 257. Tento dovoz bude pravdepodobne podhodnocovať ceny výrobného odvetvia Únie alebo aspoň vyvíjať silný tlak na znižovanie cien výrobného odvetvia Únie na úrovni cien nespôsobujúcich ujmu, ako sa uvádza v odôvodneniach 213 až 217.

(261)

Jeden vývozca tvrdil, že spotreba v Únii sa zvýši v dôsledku vyššieho dopytu zo strany nadväzujúceho odvetvia ocele. Žiadateľ však tvrdil opak. V každom prípade, aj keby sa spotreba v Únii v budúcnosti vyvíjala pozitívne, v prípade uplynutia platnosti opatrení by sa tým nezmiernil vplyv dumpingového dovozu z dotknutých krajín spôsobujúci ujmu.

(262)

Po poskytnutí informácií dvaja ruskí vyvážajúci výrobcovia tvrdili, že Komisia by mala pri dokazovaní pravdepodobnosti opätovného výskytu ujmy zo strany Ruska dodržiavať prísnejšie štandardy, keďže záver o pokračovaní dumpingu prijala na základe zanedbateľného objemu ruského dovozu do Únie. Zo štatistických údajov Eurostatu vyplýva, že v období revízneho prešetrovania bolo do Únie z Ruska dovezených 2 735 ton ferosilícia, čo predstavuje približne 0,4 % z celkovej spotreby v Únii (96).

(263)

Ako sa uvádza v odôvodnení 192, Komisia dospela k záveru, že tento objem dovozu je dostatočne reprezentatívny nato, aby sa preskúmalo, či počas obdobia revízneho prešetrovania dumping pokračoval. Komisia ďalej analyzovala vývoj vývozu do tretích krajín a dospela k záveru, že vývoz do tretích krajín bude pravdepodobne z dôvodu cenovej hladiny a veľkosti trhu Únie presmerovaný do Únie (odôvodnenia 191 až 193). Komisia teda nesúhlasí s tým, že závery o pravdepodobnosti opätovného výskytu ujmy neboli vyvodené z dostatočne štandardných dôkazov. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(264)

V prípade pravdepodobného príchodu veľkého objemu čínskeho a ruského dovozu s dumpingovými cenami by výrobné odvetvie Únie bolo nútené obmedziť svoju výrobu alebo znížiť ceny. Pokiaľ ide o ruský dovoz, výrobné odvetvie Únie by muselo znížiť ceny, aby mu mohlo konkurovať na rovnakej cenovej hladine. Voľná kapacita v ČĽR je taká obrovská, že aj malý posun predaja smerom do Únie by mal na výrobné odvetvie Únie negatívny účinok, najmä ak čínsky vývoz do iných tretích krajín ukazuje, že ceny možno znížiť na úroveň podhodnocujúcu ceny výrobného odvetvia Únie. Zníženie objemu výroby alebo predajných cien výrobného odvetvia Únie by spôsobilo veľmi rýchle zhoršenie ziskovosti a ďalších ukazovateľov výkonnosti.

(265)

Po poskytnutí informácií dvaja ruskí vyvážajúci výrobcovia tvrdili, že v dôsledku stabilného alebo pozitívneho výkonu európskeho výrobného odvetvia počas posudzovaného obdobia je pravdepodobnosť opätovného výskytu ujmy veľmi malá. Ruská vláda podobne uviedla, že európske odvetvie ferosilícia je momentálne vo veľmi priaznivom a stabilnom stave.

(266)

Pri prešetrovaní Komisie sa naozaj potvrdilo, že výrobné odvetvie Únie neutrpelo počas obdobia revízneho prešetrovania značnú ujmu. Značné voľné kapacity v Rusku však ohrozujú situáciu výrobného odvetvia Únie, keďže to by bolo donútené v prípade uplynutia platnosti opatrení znížiť výrobu alebo ceny. Atraktívnosť trhu Únie, ktorý ponúka lukratívnejšie ceny ako iné vývozné destinácie, zvyšuje pravdepodobnosť toho, že Rusko môže v prípade uplynutia platnosti opatrení presmerovať veľký objem vývozu do Únie. Dvaja ruskí vyvážajúci výrobcovia nepredložili žiadny argument, ktorým by tieto závery Komisie vyvrátili. Neexistencia značnej ujmy výrobného odvetvia Únie v súčasnosti ako argument nepostačuje a nemôže viesť k záveru, že ujma by sa opätovne v prípade zrušenia opatrení nevyskytla.

(267)

Ruská vláda okrem toho tvrdila, že trh Únie nie je pre ruských výrobcov atraktívny, keďže už v dôsledku uloženia antidumpingových opatrení prešli na tretie trhy. Zvýšenie dovozu ruského ferosilícia do Únie je preto veľmi nepravdepodobné a ruskí výrobcovia by nedokázali v prípade zrušenia opatrení podstatne zvýšiť svoje dodávky do Únie.

(268)

Ako sa uvádza v odôvodneniach 191 až 193, ceny na trhu Únie sú vyššie, čo spolu s veľkosťou trhu Únie prispieva k jeho väčšej atraktívnosti pre vývozcov. Vzhľadom na potenciál v oblasti cien aj objemu v porovnaní s inými tretími trhmi neexistuje v rozpore s tým, čo tvrdí ruská vláda, dôvod, pre ktorý by sa ruskí vývozcovia nevrátili k dodávkam na trh Únie, kde by mohli predávať viac s väčším ziskom. Komisia preto trvá na svojom závere, že ruský vývoz by bol v prípade uplynutia platnosti opatrení pravdepodobne presmerovaný do Únie.

(269)

Ruská vláda vyjadrila aj obavu z toho, že Komisia posudzovala vplyv dovozu ferosilícia z Ruska a ČĽR spoločne, pričom dovoz ferosilícia z týchto dvoch krajín má protichodný vývoj.

(270)

Hoci je pravda, že v dovozných tokoch do Únie sú medzi týmito dvomi krajinami počas posudzovaného obdobia rozdiely, ruská vláda nepredložila žiadny argument, ktorým by vysvetlila, ako tieto rozdiely ovplyvňujú zistenie o opätovnom výskyte ujmy v prípade zrušenia opatrení. Ako už bolo vysvetlené, opätovný výskyt ujmy je posúdenie zamerané na budúcnosť a na základe atraktívnosti trhu Únie a objemu, ktorý dané dve krajiny vyrábajú, z prešetrovania vyplynulo, že existuje pravdepodobnosť opätovného výskytu ujmy. Ako sa uvádza v odôvodnení 252, Komisia posudzovala kapacitu aj atraktívnosť trhu Únie za každú krajinu osobitne. Až potom dospela k záveru, že existuje značná voľná kapacita a že trh Únie je pre vývoz z oboch krajín atraktívny, a na základe toho k tomu, že existuje pravdepodobnosť opätovného výskytu ujmy vo vzťahu k obom krajinám. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(271)

Na základe uvedeného možno konštatovať, že v prípade uplynutia platnosti súčasných antidumpingových opatrení existuje pravdepodobnosť opätovného výskytu značnej ujmy.

(272)

Komisia v súlade s článkom 21 základného nariadenia preskúmala, či by zachovanie existujúcich antidumpingových opatrení bolo v rozpore so záujmom Únie ako celku. Určenie záujmu Únie sa zakladalo na posúdení všetkých jednotlivých príslušných záujmov. Všetky zainteresované strany dostali možnosť vyjadriť svoje stanoviská v súlade s článkom 21 ods. 2 základného nariadenia.

(273)

Ako sa uvádza v odôvodnení 262, situácia výrobného odvetvia Únie by sa pravdepodobne v prípade uplynutia platnosti antidumpingových opatrení vážne zhoršila. Preto by zachovanie opatrení bolo prínosom pre výrobné odvetvie Únie, keďže výrobcovia z Únie by boli schopní udržať si svoj objem predaja, podiel na trhu, ziskovosť a celkovú pozitívnu hospodársku situáciu. Na druhej strane, zrušenie opatrení by vážne ohrozilo životaschopnosť výrobného odvetvia Únie, pretože by pravdepodobne došlo k posunu čínskeho a ruského dovozu na trh Únie za dumpingové ceny a vo veľkom objeme, čo by spôsobilo opätovný výskyt značnej ujmy výrobného odvetvia Únie.

(274)

Jeden vývozca požiadal Komisiu o predĺženie opatrení vo vzťahu k Rusku na obdobie maximálne dva roky, aby sa dosiahla správna rovnováha najrôznejších záujmov všetkých zainteresovaných strán výrobného odvetvia Únie. Vývozca však podrobnejšie nevysvetlil, ako by obdobie dvoch rokov nastolilo rovnováhu medzi záujmami všetkých zainteresovaných strán Únie.

(275)

Po konečnom poskytnutí informácií dvaja ruskí vyvážajúci výrobcovia zopakovali svoje tvrdenie, že opodstatnené by bolo kratšie obdobie predĺženia.

(276)

Komisia zistila, že situácia výrobného odvetvia Únie a neexistencia značnej ujmy počas obdobia revízneho prešetrovania nie sú výnimočnými okolnosťami. Komisia zistila, že uplynutie platnosti opatrení by malo pravdepodobne za následok opätovný výskyt ujmy. Preto v tomto prípade nie sú žiadne prvky, ktorými by sa opodstatňovalo kratšie predĺženie v záujme Únie.

(277)

V predchádzajúcom revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti sa dospelo k záveru, že používatelia by neboli neúmerne ovplyvnení, aj keby sa platnosť opatrení mala predĺžiť.

(278)

Jeden používateľ, ktorý na súčasnom prešetrovaní spolupracoval, oponoval obnoveniu antidumpingových opatrení. Používateľ však uviedol, že prešetrovaný výrobok používal iba ako vykurovací materiál pri výrobnom procese. Keďže prešetrovaný výrobok zohrával v štruktúre nákladov tohto používateľa iba veľmi malú úlohu, Komisia nenašla žiadne dôkazy, z ktorých by vyplývalo, že záver z predchádzajúceho revízneho prešetrovania by sa mal v súčasnom revíznom prešetrovaní zmeniť.

(279)

Okrem toho ruská vláda spochybnila vyhlásenie Komisie, že zvýšenie ceny ferosilícia na trhu Únie by nespôsobilo ujmu spotrebiteľom, a tvrdila, že pokračovanie antidumpingových opatrení týkajúcich sa ferosilícia bude vzhľadom na ďalšie opatrenia na ochranu obchodu v odvetví ocele viesť k výrobe nadhodnotených a nekonkurenčných metalurgických výrobkov. Ruská vláda nepredložila na podporu tohto tvrdenia žiadne dôkazy.

(280)

Vzhľadom na to, že antidumpingové opatrenia sú už zavedené, Komisia nesúhlasí s tým, že by v prípade predĺžení platnosti opatrení došlo k zvýšeniu cien. Okrem toho, antidumpingové clá sú zamerané na to, aby sa ceny dumpingového dovozu dostali na spravodlivú úroveň. Možné zvýšenie cien na trhu by tak nemalo za následok nadhodnotenie a nekonkurenčné výrobky, ale spravodlivú hospodársku súťaž. Vzhľadom na neexistenciu dôkazov, ktorými by sa potvrdila nesprávnosť týchto záverov, Komisia toto tvrdenie zamietla.

(281)

Komisia teda dospela k záveru, že v súčasnosti platné opatrenia nemali významný negatívny vplyv na finančnú situáciu používateľov a že pokračovanie opatrení sa ich príliš nedotkne.

(282)

Všetci známi dovozcovia boli informovaní o začatí revízneho prešetrovania. Prihlásili sa štyria dovozcovia, ale žiadny z nich nedovážal počas obdobia revízneho prešetrovania prešetrovaný výrobok z dotknutých krajín.

(283)

Jeden dovozca však predložil podanie oponujúce obnoveniu antidumpingových opatrení na dovoz s pôvodom v ČĽR. Tento dovozca tvrdil, že cena čínskeho ferosilícia je už vyššia ako cena podobného výrobku v Únii, štruktúra výrobného odvetvia Únie sa od pôvodného prešetrovania zmenila a ferosilícium s nízkym obsahom kremíka by nemalo byť súčasťou súčasného prešetrovania, keďže bolo vylúčené z najnovších antidumpingových prešetrovaní týkajúcich sa ferosilícia z tretích krajín iných ako dotknuté krajiny.

(284)

Dovozná cena z ČĽR na úrovni CIF počas obdobia revízneho prešetrovania dosahovala priemernú úroveň 1 234 EUR/t, zatiaľ čo cena Únie úroveň 1 338 EUR/t. Komisia zistila, že cena z ČĽR sa počas posledného polroka 2017 zvýšila o 75,5 % a vrchol dosiahla v decembri 2017 na úrovni 2 005 USD/t (97), keďže niektoré čínske výrobné závody museli byť z environmentálnych dôvodov zavreté. Orgány zastavili výrobu ferosilícia z environmentálnych dôvodov vo významnom regióne Ning-sia na konci roka 2017. Po obnovení výroby o štyri mesiace neskôr sa ceny rýchlo znížili o 31 % (1 387,5 USD/t v apríli 2018) a o 40 % na konci obdobia revízneho prešetrovania (1 195 USD/t v marci 2019). Tvrdenie spoločnosti, že cena čínskeho ferosilícia je vyššia ako cena podobného výrobku v Únii bolo preto zamietnuté, keďže uvedený nárast bol náhly, dočasný a časovo obmedzený.

(285)

Pokiaľ ide o tvrdenie, že sa od pôvodného prešetrovania zmenila štruktúra výrobného odvetvia Únie, pri prešetrovaní sa zistilo, že hoci v štruktúre výrobného odvetvia Únie došlo k určitým zmenám, zistenia Komisie vychádzajú zo súčasných údajov a týkajú sa viac ako 90 % celkovej výroby ferosilícia v Únii. Dovozca okrem toho nepredložil žiadny závažný dôkaz o tom, ako a prečo by štruktúra výrobného odvetvia Únie ovplyvnila existenciu zavedených opatrení. Z tohto dôvodu Komisia toto tvrdenie zamietla.

(286)

Pokiaľ ide o začlenenie ferosilícia s nízkym obsahom kremíka, vymedzenie výrobku v tomto revíznom prešetrovaní je rovnaké ako v pôvodnom revíznom prešetrovaní. Komisia konštatovala, že výrobné odvetvie Únie stále tento druh výrobku vyrába. Skutočnosť, že iné antidumpingové prešetrovania sa netýkali presne rovnakého výrobku ako toto revízne prešetrovanie, nič nemení na záveroch Komisie z tohto prešetrovania o pokračovaní dumpingu a pravdepodobnosti opätovného výskytu ujmy v prípade prešetrovaného výrobku.

(287)

Z predchádzajúceho revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti vyplynul záver, že dovozcovia môžu ľahko nakupovať z iných zdrojov, ktoré sú v súčasnosti dostupné na trhu, najmä od výrobného odvetvia Únie a od hlavných vývozcov z tretích krajín, ktorí predávajú za nedumpingové ceny. Komisia nenašla v súčasnom revíznom prešetrovaní žiadny dôkaz, ktorý by bol s týmto záverom v rozpore. Preto sa dospelo k záveru, že zachovanie opatrení nie je neprimerané.

(288)

Komisia dospela k záveru, že neexistujú žiadne presvedčivé dôvody v záujme Únie proti zachovaniu existujúcich opatrení na dovoz prešetrovaného výrobku. Zachovanie opatrení je v záujme výrobného odvetvia Únie a nebude mať škodlivý účinok na používateľov ani dovozcov v Únii.

(289)

Na základe záverov, ku ktorým dospela Komisia, o pokračovaní dumpingu alebo opätovnom výskyte dumpingu a ujmy, ako aj o záujme Únie, by sa antidumpingové opatrenia týkajúce sa ferosilícia s pôvodom v ČĽR a Rusku mali zachovať.

(290)

Všetky zainteresované strany boli informované o základných skutočnostiach a úvahách, o ktoré sa opieral zámer odporučiť zachovanie existujúcich opatrení. Dvom ruským vyvážajúcim výrobcom bolo doručené dodatočné konečné poskytnutie informácií. Všetkým stranám sa poskytla aj lehota na vyjadrenie sa k tomuto poskytnutiu informácií a na požiadanie o vypočutie pred Komisiou a/alebo úradníkom pre vypočutie v obchodných konaniach. Vyjadrenia a pripomienky sa riadne zohľadnili.

(291)

Podľa článku 109 nariadenia (EÚ, Euratom) 2018/1046 (98), ak sa má v nadväznosti na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vrátiť určitá suma, sadzbou úroku, ktorý sa má zaplatiť, by mala byť sadzba, ktorú Európska centrálna banka uplatňuje na svoje hlavné refinančné operácie, uverejnená v sérii C Úradného vestníka Európskej únie v prvý kalendárny deň každého mesiaca.

(292)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom výboru zriadeného článkom 15 ods. 1 základného nariadenia. Výbor zriadený článkom 15 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2016/1036 vydal kladné stanovisko,

(1)

Ničivý vplyv súčasnej pandémie COVID-19 na medzinárodné a európske civilné letectvo výrazne obmedzuje schopnosť členských štátov a Európskej únie ako celku udržiavať účinný a efektívny vstupný dodávateľský reťazec. Plynulé a nepretržité služby nákladnej dopravy majú pre Úniu zásadný strategický význam a zohrávajú podstatnú úlohu pri dodávaní základného tovaru vrátane liekov, zdravotníckeho vybavenia, iných látok a komodít.

(2)

V režime Únie v oblasti bezpečnostnej ochrany privážaného leteckého nákladu a poštových zásielok vymedzenom v bode 6.8. prílohy k vykonávaciemu nariadeniu Komisie (EÚ) 2015/1998 (2) sa vyžaduje, aby leteckí dopravcovia prepravujúci náklad a poštové zásielky do Európskej únie boli každých päť rokov určení ako „letecký dopravca nákladu alebo poštovej zásielky do Únie z tretej krajiny“ (ACC3) a aby ich poskytovatelia služieb pozemnej obsluhy boli každé tri roky určení ako „oprávnený zástupca z tretej krajiny overený z hľadiska bezpečnostnej ochrany letectva EÚ“ (RA3) alebo ako „známy odosielateľ z tretej krajiny overený z hľadiska bezpečnostnej ochrany letectva EÚ“ (KC3).

(3)

Overovanie bezpečnostnej ochrany letectva EÚ na účely určenia ACC3, RA3 a KC3 si ako súčasť tohto procesu vyžaduje návštevu overovateľa bezpečnostnej ochrany letectva EÚ vykonanú na mieste v priestoroch prevádzkovateľa s cieľom potvrdiť účinné vykonávanie opatrení.

(4)

Počas súčasnej pandémie COVID-19 je uskutočňovanie týchto návštev na mieste na určenie a opätovné určenie leteckých dopravcov a prevádzkovateľov nákladnej dopravy v tretích krajinách vážne ovplyvnené a/alebo sťažené z objektívnych dôvodov, za ktoré títo dopravcovia alebo prevádzkovatelia nenesú zodpovednosť, ani ich nemôžu ovplyvniť.

(5)

V prípade veľkého počtu určení ACC3, RA3 a KC3 sa platnosť v nasledujúcich mesiacoch skončí alebo sa už skončila, a to bez možnosti vykonať potrebnú overovaciu návštevu na mieste. Takíto prevádzkovatelia už nemôžu bez príslušného štatútu Únie vykonávať svoju činnosť v rámci zabezpečeného dodávateľského reťazca na vstupe do Únie, čo znemožňuje pokračovanie základnej prevádzky v týchto kritických časoch.

(6)

Treba prijať naliehavé opatrenia, ktorými sa stanoví náležitý právny základ na zavedenie alternatívneho a rýchleho overovania bezpečnostnej ochrany letectva EÚ v prípade prevádzkovateľov dodávateľského reťazca na vstupe do Únie, ktorých zasiahla súčasná situácia.

(7)

Vykonávacími nariadeniami (EÚ) 2019/103 (3) a 2019/1583 (4), ktorými sa mení vykonávacie nariadenie (EÚ) 2015/1998, sa zaviedli regulačné požiadavky uplatniteľné od 31. decembra 2020 v oblasti previerky zamestnancov v civilnom letectve a v oblasti kybernetickej bezpečnosti. Schopnosť orgánov a prevádzkovateľov pripraviť včasné vykonávanie týchto požiadaviek je vážne ovplyvnená účinkami obmedzení zavedených v dôsledku pandémie COVID-19, a to do tej miery, že dátum uplatňovania treba odložiť.

(8)

V bode 12.4.2.2 prílohy k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2015/1998 sa ako dátum skončenia platnosti úrovne 2 zariadení systémov detekcie výbušnín (EDS) stanovuje 1. september 2020. Schopnosť viacerých letísk v Únii dokončiť inštaláciu a aktiváciu úrovne 3 zariadenia EDS je vážne ovplyvnená obmedzeniami zavedenými v dôsledku účinkov pandémie COVID-19, a to do takej miery, že dátum skončenia platnosti treba odložiť. Keďže zariadenie EDS úrovne 3 ponúka vyššiu výkonnosť a schopnosť detekcie, čo môže prispieť k zlepšeniu bezpečnosti, Komisia a členské štáty sú naďalej odhodlané bezodkladne dokončiť zavádzanie tejto technológie.

(9)

V bode 12.6.3 prílohy k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2015/1998 sa stanovuje 1. júl 2020 ako dátum, dokedy príslušný orgán môže povoliť, aby sa naďalej používali zariadenia na stopovú detekciu výbušnín (ETD), ktoré nie sú v súlade s dodatkom 12-L. Schopnosť viacerých letísk v Únii dokončiť zavádzanie nového zariadenia ETD je vážne ovplyvnená obmedzeniami zavedenými v dôsledku účinkov pandémie COVID-19, a to do takej miery, že uvedený dátum treba odložiť s cieľom zabrániť právnym následkom a zbytočne neohroziť bezpečnostnú ochranu letectva.

(10)

Vykonávacie nariadenia (EÚ) 2015/1998, (EÚ) 2019/103 a (EÚ) 2019/1583 by sa preto mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(11)

Keďže sa štatút Únie v prípade niektorých prevádzkovateľov ACC3, RA3 a KC3 už skončil buď počas prvej fázy súčasnej pandémie COVID-19, alebo v období, ktoré mu bezprostredne predchádzalo, keď sa muselo začať a uskutočňovať príslušné overovanie bezpečnostnej ochrany letectva EÚ, malo by mať toto nariadenie spätnú účinnosť, čo by umožnilo prevádzkovateľom, ktorým sa platnosť štatútu už skončila, využiť opatrenia stanovené v tomto nariadení.

(12)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení nemajú vplyv na oprávnené záujmy a práva, ani neobmedzujú očakávania iných leteckých dopravcov, prevádzkovateľov, subjektov alebo štátov.

(13)

S cieľom poskytnúť členským štátom právny základ na okamžité začatie alternatívneho a rýchleho overovania a určovania prevádzkovateľov v dodávateľskom reťazci na vstupe do Únie, ktoré je potrebné na obnovenie nákladnej dopravy do Únie, malo by toto nariadenie nadobudnúť účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

(14)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom výboru zriadeného podľa článku 19 nariadenia (ES) č. 300/2008,

(1)

Ako sa uznáva v smernici (EÚ) 2018/1972, keďže bezdrôtový prístupový bod s malým dosahom a nízkym výkonom má pravdepodobne pozitívny vplyv na využívanie rádiového spektra a na vývoj bezdrôtovej komunikácie v Únii, zavádzanie bezdrôtových prístupových bodov s malým dosahom by sa malo uľahčiť prostredníctvom režimu zavádzania bez povinnosti získať povolenie.

(2)

Bezdrôtový prístupový bod s malým dosahom pozostáva z rôznych prvkov ako jednotka na spracovanie signálu, anténový systém, káblové spoje a kryt. V niektorých prípadoch by sa anténové systémy alebo ich časti mohli inštalovať oddelene od ostatných prvkov bezdrôtového prístupového bodu s malým dosahom a pripojiť jedným alebo viacerými vyhradenými káblami. Môže ísť o prípad distribuovaných anténových systémov alebo distribuovaného rádiového systému, ktorý používajú jeden alebo viacerí prevádzkovatelia. Bezdrôtový prístupový bod s malým dosahom môže byť projektovaný tak, aby ho mohli používať dvaja alebo viacerí užívatelia spektra.

(3)

S cieľom zabezpečiť prijatie zo strany verejnosti a udržateľné zavádzanie by bezdrôtové prístupové body s malým dosahom, na ktoré sa vzťahuje článok 57 ods. 1 smernice (EÚ) 2018/1972, mali mať minimálny vizuálny vplyv. Preto by nemali byť viditeľné alebo by mali byť na svojej podpornej konštrukcii namontované tak, aby vizuálne nerušili. Ich prevádzka by takisto mala zabezpečiť vysokú úroveň ochrany verejného zdravia, ako sa stanovuje v odporúčaní Rady 1999/519/ES (2) o obmedzení vystavenia širokej verejnosti elektromagnetickým poliam (EMP).

(4)

V smernici Európskeho parlamentu a Rady 2014/53/EÚ (3) o harmonizácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa sprístupňovania rádiových zariadení na trhu sa stanovuje, že rádiové zariadenia vrátane bezdrôtového prístupového bodu s malým dosahom musia byť skonštruované tak, aby sa zabezpečila ochrana zdravia a bezpečnosti osôb.

(5)

Mali by sa preto vymedziť fyzické a technické charakteristiky bezdrôtových prístupových bodov s malým dosahom, na ktoré sa vzťahuje článok 57 ods. 1 smernice (EÚ) 2018/1972, pokiaľ ide o maximálny objem, obmedzenie hmotnosti a maximálny vysielací výkon pre pripojenie užívateľov. Výber maximálneho objemu na obmedzenie vizuálneho vplyvu bezdrôtového prístupového bodu s malým dosahom by mal umožňovať flexibilitu pri návrhu a umožniť prispôsobenie fyzickým a technickým charakteristikám podpornej konštrukcie.

(6)

Štúdia vypracovaná pre Komisiu „Režim jednoduchého zavádzania bezdrôtových prístupových bodov s malým dosahom (4)“ preukazuje, že obmedzenie objemu na 20 litrov by malo stačiť na uloženie hlavných prvkov bezdrôtového prístupového bodu s malým dosahom, a zároveň zaistiť jeho nerušivý charakter. Tento maximálny objem by sa mal uplatňovať na každé zavádzanie bezdrôtového prístupového bodu s malým dosahom pre jedného alebo viacerých užívateľov spektra, ako aj na zavádzanie viacerých bezdrôtových prístupových bodov s malým dosahom na tej istej infraštruktúre, ako je napríklad stĺp osvetlenia, semafor, bilbord alebo autobusová zastávka, ktoré vzhľadom na svoje fyzikálne rozmery a/alebo hustý výskyt v danej oblasti pravdepodobne budú vizuálne narúšať vzhľad.

(7)

Bezdrôtové prístupové body s malým dosahom by mali spĺňať európsku harmonizovanú normu EN 62232:2017 (5) „Stanovenie intenzity vysokofrekvenčných polí, hustoty výkonu a špecifickej miery absorpcie (SAR) v okolí rádiokomunikačných základňových staníc na účely hodnotenia expozície osôb“, v ktorej sa stanovuje metodika inštalácie základňových staníc pri zohľadnení ich vysielacieho výkonu na účely hodnotenia expozície ľudí elektromagnetickým poliam (ďalej len „EMP“), v súlade s obmedzeniami stanovenými v odporúčaní 1999/519/ES.

(8)

Táto norma platí pre všetky typy základňových staníc, ktoré sa rozdeľujú na päť inštalačných tried zodpovedajúcich rôznym hraničným hodnotám ekvivalentov nesmerovo vyžiareného výkonu (EIRP), konkrétne niekoľko miliwattov (trieda E0), 2 watty (trieda E2), 10 wattov (trieda E10), 100 wattov (trieda E100) a nad 100 wattov (trieda E+). Vzhľadom na bezpečné vzdialenosti pri inštalácii, ktoré treba podľa danej normy dodržiavať, a keďže v smernici (EÚ) 2018/1972 sa stanovuje, že bezdrôtové prístupové body s malým dosahom by mali byť zariadenia s nízkym výkonom, by sa toto nariadenia malo vzťahovať iba na inštalačné triedy E0, E2 a E10. V tabuľke 2 ustanovenia 6.2.4 normy EN 62232:2017 sa vyžaduje, aby najnižšia vyžarujúca časť antény triedy E10 mala výšku aspoň 2,2 metra nad verejným chodníkom, aby sa medzi hlavnou anténou a telom osoby vysokej 2 metre zabezpečila vzdialenosť aspoň 20 cm (6).

(9)

Z estetických dôvodov by sa vo vnútorných priestoroch inštalácia bezdrôtových prístupových bodov s malým dosahom triedy E10, pri ktorých sa pravdepodobne využije maximálny objem 20 litrov, mala obmedziť na veľké vnútorné priestory s výškou stropu aspoň 4 metre, ako napríklad múzeá, štadióny, kongresové centrá, letiská, stanice metra, železničné stanice alebo nákupné strediská.

(10)

Hmotnosť a tvar bezdrôtového prístupového bodu s malým dosahom by nemali vyžadovať konštrukčné vystuženie použitej podpornej konštrukcie.

(11)

Ak by sa mali ďalšie príslušné normy, ktorých vypracovanie sa predpokladá, vzťahovať na bezdrôtové prístupové body s malým dosahom využívajúce aktívne anténové systémy, takéto prístupové body by v tomto štádiu nemali patriť do rozsahu pôsobnosti režimu zavádzania bez povinnosti získať povolenie.

(12)

Aby mohli príslušné orgány vykonávať dohľad a monitorovanie, najmä v prípade viacerých spoločne umiestnených anténových systémov, každý prevádzkovateľ, ktorý zaviedol bezdrôtové prístupové body s malým dosahom v súlade s charakteristikami stanovenými v tomto nariadení, by mal príslušnému orgánu včas predložiť oznámenie o inštalácii a umiestnení týchto prístupových bodov.

(13)

Týmto nariadením nie sú dotknuté právomoci členských štátov určiť súhrnné úrovne merania EMP, ktoré sú výsledkom spoločného umiestnenia alebo zoskupenia v miestnej oblasti bezdrôtových prístupových bodov s malým dosahom, na ktoré sa vzťahuje článok 57 ods. 1 smernice (EÚ) 2018/1972, a zabezpečiť ich súlad s uplatniteľnými súhrnnými hraničnými hodnotami expozície v súlade s právnymi predpismi Únie inými spôsobmi než individuálnymi povoleniami.

(14)

Vykonávanie tohto nariadenia by sa malo pravidelne monitorovať, aby sa v prípade potreby uľahčilo jeho preskúmanie, a to pri zohľadnení vnútroštátnej praxe a vývoja v oblasti normalizácie, najmä pokiaľ ide o začlenenie aktívnych anténových systémov.

(15)

Týmto nariadením nie sú dotknuté vnútroštátne opatrenia týkajúce sa bezpečnosti, zásobovania a rešpektovania súkromného majetku vrátane práva vlastníkov rozhodovať o využívaní svojho majetku.

(16)

Týmto nariadením nie je dotknuté uplatňovanie menej reštriktívnych režimov zavádzania bezdrôtových prístupových bodov s malým dosahom na vnútroštátnej úrovni, aby sa uľahčilo dosiahnutie zodpovedajúcej hustoty a nízkeho vizuálneho vplyvu pri zavádzaní bezdrôtových prístupových bodov s malým dosahom.

(17)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Komunikačného výboru,