(1)

Rada uložila nariadením (ES) č. 2603/2000 (2) konečné vyrovnávacie clá na dovoz polyetyléntereftalátu (PET) s pôvodom okrem iného v Indii (ďalej len „pôvodné prešetrovanie“).

(2)

Rozhodnutím 2000/745/ES (3) Európska komisia (ďalej len „Komisia“) prijala minimálnu dovoznú cenu, ktorú ponúkli traja vyvážajúci výrobcovia v Indii.

(3)

Rada prostredníctvom nariadenia (ES) č. 1645/2005 (4) zmenila úroveň platných vyrovnávacích opatrení vzťahujúcich sa na dovoz PET z Indie. Zmeny boli výsledkom zrýchleného revízneho prešetrovania, ktoré sa začalo podľa článku 20 základného nariadenia.

(4)

V nadväznosti na revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti Rada uložila nariadením (ES) č. 193/2007 (5) konečné vyrovnávacie clá na ďalšie obdobie piatich rokov.

(5)

Na základe čiastočných priebežných revíznych prešetrovaní boli vyrovnávacie opatrenia následne zmenené nariadením Rady (ES) č. 1286/2008 (6) a vykonávacím nariadením Rady (EÚ) č. 906/2011 (7).

(6)

Ďalšie čiastočné priebežné revízne prešetrovanie bolo ukončené bez toho, aby sa vykonávacím nariadením Rady (EÚ) č. 559/2012 (8) platné opatrenia zmenili.

(7)

Rada v nadväznosti na ďalšie revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti uložila nariadením (ES) č. 461/2013 (9) konečné vyrovnávacie clá na ďalšie obdobie piatich rokov.

(8)

Vykonávacím rozhodnutím 2014/109/EÚ (10) Komisia odvolala prijatie záväzkov v dôsledku zmeny okolností, za ktorých boli tieto záväzky prijaté.

(9)

Komisia vykonávacím nariadením (EÚ) 2015/1350 (11) na základe dvoch čiastočných priebežných revíznych prešetrovaní zmenila úroveň platných vyrovnávacích opatrení vzťahujúcich sa na dovoz PET z Indie.

(10)

Komisia vykonávacím nariadením (EÚ) 2018/1468 (12) na základe dvoch čiastočných priebežných revíznych prešetrovaní zmenila úroveň platných vyrovnávacích opatrení (ďalej len „nariadenie z roku 2018“).

(11)

Vykonávacím nariadením (EÚ) 2019/1286 (13) Komisia v nadväznosti na posledné revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti uložila konečné vyrovnávacie clá na ďalšie obdobie piatich rokov (ďalej len „nariadenie z roku 2019“). Tieto opatrenia, ktoré sú v súčasnosti platné (ďalej len „platné opatrenia“), pozostávajú zo špecifických ciel v rozpätí od 0 do 74,6 EUR za tonu pre jednotlivo vymenovaných indických výrobcov, pričom reziduálna sadzba uložená na dovoz od všetkých ostatných výrobcov je 69,4 EUR za tonu.

(12)

Prostredníctvom nariadenia z roku 2018 Komisia zmenila úroveň platných vyrovnávacích opatrení pre dvoch vyvážajúcich výrobcov, na ktorých sa vzťahovali revízne prešetrovania, a dospela k záveru, že na rozdiel od pôvodného prešetrovania nemusia byť špecifické clá už viac najvhodnejšou formou opatrení.

(13)

Komisia však zároveň poznamenala, že nemohla zmeniť formu opatrení v rámci uvedených revíznych prešetrovaní, keďže ukončovala dve čiastočné priebežné revízne prešetrovania, ktoré boli obmedzené na subvencovanie len dvoch vyvážajúcich výrobcov.

(14)

Komisia preto 25. marca 2019 začala čiastočné priebežné revízne prešetrovanie z úradnej moci podľa článku 19 ods. 1 základného nariadenia obmedzené na formu opatrení na dovoz PET s pôvodom v Indii (14) (ďalej len „oznámenie o začatí čiastočného priebežného revízneho prešetrovania“). Začatie revízneho prešetrovania podporil Výbor výrobcov PET v Európe (Committee of PET Manufacturers in Europe, ďalej len „CPME“), európske odborové združenie zastupujúce všetkých európskych výrobcov PET živice.

(15)

V oznámení o začatí čiastočného priebežného revízneho prešetrovania Komisia uviedla, že existujú dostatočné dôkazy o tom, že došlo k zmene okolností, na základe ktorých sa uložili existujúce opatrenia, a že tieto zmeny majú trvalý charakter. Tieto dôkazy sa týkali špecifického kontextu vývoja cien a antidumpingových a vyrovnávacích opatrení v pôvodnom prešetrovaní, ako aj rastúceho významu subvencií poskytujúcich finančné výhody, ktoré sú väčšinou úmerné hodnote vývozu.

(16)

V oznámení o začatí čiastočného priebežného revízneho prešetrovania Komisia vyzvala zainteresované strany, aby sa prihlásili s cieľom zúčastniť sa na prešetrovaní. Komisia okrem toho osobitne informovala známych výrobcov z Únie, známych vyvážajúcich výrobcov, indické orgány, známych dovozcov a používateľov o začatí prešetrovania a vyzvala ich, aby sa na ňom zúčastnili.

(17)

Zainteresované strany mali možnosť vyjadriť sa k začatiu prešetrovania a požiadať o vypočutie Komisiou a/alebo úradníkom pre vypočutie v obchodných konaniach.

(18)

Pripomienky k začatiu prešetrovania poskytlo európske odborové združenie zastupujúce výrobcov PET, jeden indický vyvážajúci výrobca a šiesti používatelia. Prihlásili sa ďalší dvaja vyvážajúci výrobcovia, neposkytli však pripomienky k začatiu prešetrovania.

(19)

Komisia zorganizovala 11. júna 2019 vypočutie s tromi používateľmi, ktorí sa prihlásili.

(20)

Indická vláda a ostatné zainteresované strany boli 6. apríla 2020 informované o základných skutočnostiach a úvahách, na základe ktorých Komisia zamýšľala navrhnúť zmenu formy opatrení uplatniteľných na dovoz PET z Indie. Zároveň dostali primeraný čas na predloženie pripomienok.

(21)

Indická vláda a jeden vyvážajúci výrobca predložili k tomuto poskytnutiu informácií pripomienky, ktoré sa náležite zohľadnili, ako sa uvádza ďalej.

(22)

Výrobok, ktorý je predmetom tohto revízneho prešetrovania, je rovnaký ako výrobok v pôvodnom prešetrovaní, konkrétne polyetyléntereftalát (PET) s číslom viskozity 78 ml/g alebo viac, v súlade s normou ISO 1628-5, v súčasnosti patriaci pod číselný znak KN 3907 61 00 a s pôvodom v Indii (ďalej len „prešetrovaný výrobok“).

(23)

Komisia usúdila, že prešetrovaný výrobok vyrábaný v Indii a vyvážaný do Únie a výrobok vyrábaný a predávaný v Únii výrobným odvetvím Únie majú rovnaké základné fyzikálne a chemické vlastnosti a rovnaké základné použitia. Považujú sa preto za podobné výrobky v zmysle článku 2 písm. c) základného nariadenia.

(24)

V rámci pôvodného prešetrovania sa uložili špecifické vyrovnávacie clá (na rozdiel od valorických sadzieb). Tieto opatrenia boli spojené so špecifickými antidumpingovými clami (15), ktoré sa uložili v ten istý deň. V tom čase sa považovalo za vhodnejšie uložiť špecifické clá namiesto valorických ciel (na základe skutočnej úrovne vývozných cien). Týmto rozhodnutím sa malo predísť tomu, aby výkyvy cien PET spôsobované výkyvmi cien ropy vyústili do vyberania vyšších ciel (16).

(25)

Antidumpingové opatrenia Rada ukončila v roku 2013 (17), zatiaľ čo vyrovnávacie clá sa niekoľkokrát čiastočne revízne prešetrili a v súčasnosti sa pohybujú v rozmedzí od 0 do 74,6 EUR za tonu.

(26)

V nariadení z roku 2018 Komisia poznamenala, že na rozdiel od pôvodného prešetrovania špecifické clá už možno nie sú najvhodnejšou formou opatrení na vyrovnanie poskytovaných subvencií. Je to tak preto, lebo prostredníctvom dvoch hlavných programov subvencovania (systém vrátenia cla – Duty Drawback Scheme, ďalej len „DDS“, a systém vývozu tovaru z Indie – Merchandise Exports from India Scheme, ďalej len „MEIS“), ktoré boli dostupné vyvážajúcim výrobcom PET počas obdobia revízneho prešetrovania, sa poskytovali finančné výhody, ktoré boli prevažne prepojené s vývoznou cenou.

(27)

Analýza Komisie vychádzala zo zistení uvedených v nariadení z roku 2018. Tieto zistenia sa považovali za zistenia trvalého charakteru a skutočne sa potvrdili revíznym prešetrovaním pred uplynutím platnosti z roku 2019. Vychádzali z overených údajov, ktoré poskytla indická vláda a dvaja vyvážajúci výrobcovia, konkrétne IVL Dhunseri Petrochem Industries Private Limited (ďalej len „Dhunseri“) a Reliance Industries Limited (ďalej len „Reliance“). Títo vyvážajúci výrobcovia predstavovali takmer všetok vývoz PET z Indie do EÚ počas obdobia revízneho prešetrovania pri revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti uskutočnenom v roku 2019 (od 1. apríla 2017 do 31. marca 2018). Vzťahujú sa na nich vyrovnávacie clá vo výške 18,73 EUR za tonu, resp. 29,21 EUR za tonu (na základe valorickej miery subvencie vo výške 2,3 %, resp. 4 %).

(28)

Vyvážajúci výrobca zopakoval vo svojich pripomienkach ku konečnému poskytnutiu informácií svoje pripomienky vyjadrené po začatí prešetrovania a týkajúce sa jeho začatia z úradnej moci, ktoré sú zhrnuté v odôvodnení 50. Indická vláda vyjadrila vo svojich pripomienkach ku konečnému poskytnutiu informácií podobné pripomienky. Komisia sa nimi už zaoberala v odôvodnení 51. Tieto tvrdenia sa preto zamietli.

(29)

V súlade s článkom 1 ods. 1 základného nariadenia môže byť vyrovnávacie clo uložené s cieľom kompenzovať subvencie poskytnuté priamo alebo nepriamo na výrobu, vývoz alebo prepravu výrobku, ktorého prepustenie do režimu voľný obeh v Únii spôsobuje ujmu.

(30)

V súlade s článkom 19 ods. 2 základného nariadenia Komisia môže revízne prešetriť pokračujúce uloženie opatrení, ak existujú dostatočné dôkazy o tom, že existujúce opatrenie nestačí alebo už nestačí na vyrovnanie napadnuteľnej subvencie, ktorá spôsobuje ujmu. Ak sa prešetrovaním preukáže, že tvrdenia sú správne, vyrovnávacie clá možno zvýšiť, aby sa dosiahlo zvýšenie cien nutné na vyrovnanie subvencie.

(31)

Z týchto dvoch ustanovení teda vyplýva, že hlavným cieľom vyrovnávacieho cla je kompenzovať subvenciu alebo konať proti nej.

(32)

Súčasné výšky subvencovania stanovené v nariadení z roku 2018 sú založené predovšetkým na dvoch programoch subvencovania, a to DDS a MEIS. Z týchto programov dostala spoločnosť Dhunseri 97 % a spoločnosť Reliance 89 % výšky subvencií, ktoré boli v tom čase zistené. Indická vláda pomocou týchto programov vracia vyvážajúcim výrobcom určitý percentuálny podiel priemernej vývoznej hodnoty oprávnených vyvážaných výrobkov v nadmernej výške. Čím vyššia je teda hodnota na tonu vývozu, tým vyššia je nadmerná výška náhrady, ktorú získa daný vyvážajúci výrobca, a tým aj výška subvencovania. To znamená, že výška napadnuteľných subvencií sa zvyšuje s nárastom vývoznej ceny.

(33)

Pri ukladaní týchto ciel v roku 2018 sa výšky subvencií prepočítali na špecifické clá na základe cien PET spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov počas obdobia revízneho prešetrovania príslušného prešetrovania, konkrétne od 1. apríla 2016 do 31. marca 2017. Tieto ceny boli v uvedenom období pomerne nízke a pohybovali sa v rozpätí od okolo 730 do 815 EUR za tonu v závislosti od vyvážajúceho výrobcu. Podľa revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti z roku 2019 bola skutočne priemerná dovozná cena PET z Indie v roku 2016 obzvlášť nízka, a to 776 EUR za tonu (18). Išlo o najnižšie priemerné ročné ceny za celé posudzované obdobie v uvedenom nariadení (od 1. januára 2014 do 31. marca 2018). Priemerná dovozná cena PET z Indie počas obdobia revízneho prešetrovania v rámci revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti z roku 2019 (od 1. apríla 2017 do 31. marca 2018), ktoré je dosiaľ posledným obdobím, ktoré Komisia prešetrovala v súvislosti s dovozom PET z Indie, bola 916 EUR za tonu (19). Keďže, ako sa uvádza v odôvodnení 32, subvencovanie vývozu PET z Indie je úmerne naviazané na vývoznú cenu, špecifické clá vypočítané na základe cien od 1. apríla 2016 do 31. marca 2017 by nepostačovali na vyrovnanie subvencovania vychádzajúceho z cien od 1. apríla 2017 do 31. marca 2018.

(34)

Komisia preto usúdila, že pre povahu tohto konkrétneho subvencovania by špecifické clá nemuseli postačovať na jeho vyrovnanie, ako sa vyžaduje v článku 1 ods. 1 základného nariadenia. Na tento účel by boli vhodnejšie valorické clá.

(35)

Ako sa už spresnilo, na základe záujmu Únie sa v pôvodnom prešetrovaní považovali za vhodnejšie špecifické clá, ktorými sa malo predísť tomu, aby výkyvy cien PET spôsobované výkyvmi cien ropy vyústili do vyberania vyšších ciel. Kým ceny ropy, a teda aj ceny PET naďalej kolíšu, rozhodnutie o uložení pevne stanovených ciel sa musí vykladať v takých súvislostiach, v akých bolo prijaté.

(36)

Súčasné okolnosti opísané v odôvodneniach 32 až 34 sa veľmi líšia od situácie v roku 2000, keď sa prvýkrát uložili vyrovnávacie clá. Pôvodná výška subvencií sa zakladala na troch programoch subvencovania: i) systém úverových colných knižiek (Duty Entitlement Passbook Scheme, ďalej len „DEPS“); ii) systém podpory vývozu kapitálového tovaru (Export Promotion Capital Goods Scheme, ďalej len „EPCGS“) a iii) vývozné spracovateľské zóny (Export Processing Zones, ďalej len „EPZ“)/jednotky orientované na vývoz (Export Oriented Unit, ďalej len „EOU“). Najvýhodnejšie z nich boli DEPS a EOU/EPZ. Na rozdiel od programov platných v súčasnosti nedávali automaticky právo na vrátenie na základe vývoznej hodnoty.

(37)

V rámci DEPS bola vývozcovi udelená licencia na úver na dovoz tovaru (ako sú suroviny alebo kapitálový tovar). K získaniu výhody, a teda k subvencovaniu došlo pri dovoze tohto tovaru, a nie pri vývoze PET. Zatiaľ čo maximálna výška subvencovania, akú mohol vyvážajúci výrobca dostať, sa určovala podľa vývoznej hodnoty, subvencovanie samotné bolo určené úrovňou dovozu. Programy EPZ/EOU, na ktoré pripadala takmer celá výška subvencie (13,5 z 13,9 %) pridelenej subjektom, ktoré dnes predstavujú spoločnosť Dhunseri (20), pozostávali z rôznych mechanizmov (21). Žiadny z nich nespočíval v jednoduchej platbe prepojenej s vývoznou hodnotou, ako je to v prípade v súčasnosti uplatniteľných programov DDS a MEIS.

(38)

V pripomienkach ku konečnému poskytnutiu informácií vyvážajúci výrobca zopakoval svoju pripomienku k začatiu prešetrovania, podľa ktorej nedochádza k posunu v programoch subvencovania, ktorá sa rozoberá v odôvodneniach 59 a 60. Vyvážajúci výrobca pripomenul, že Komisia v zázname do spisu týkajúcom sa začatia prešetrovania skonštatovala, že 79 % subvencovania zisteného v pôvodnom prešetrovaní pochádzalo z programu, ktorý bol úmerný vývoznej cene. Vyvážajúci výrobca argumentoval, že je to len nepatrne menej ako podiel subvencovania pochádzajúceho z programov DDS a MEIS zisteného v nariadení z roku 2018 a v revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti z roku 2019. Vyvážajúci výrobca takisto argumentoval, že v absolútnom vyjadrení sú uvedené subvencie poskytované na základe vývoznej ceny v skutočnosti menej dominantné než boli v pôvodnom prešetrovaní. V neposlednom rade argumentoval, že MEIS sa ukončí a nahradí sa schémou, ktorá je v súlade s pravidlami WTO.

(39)

Komisia poukázala na to, že v zázname do spisu týkajúcom sa začatia prešetrovania sa konštatuje, že 79 % subvencovania zisteného v pôvodnom prešetrovaní plynulo z programu DEPS po vývoze, ktorý „poskytuje finančné výhody, o ktorých sa zistilo, že sú naviazané na vývoznú cenu“. Komisia podrobnejšie vysvetlila povahu tohto naviazania a odlišnosť od programov DDS a MEIS v odôvodneniach 36 a 37, pričom vyvážajúci výrobca to vo svojich poznámkach ku konečnému predbežnému poskytnutiu informácií nenamietal.

(40)

Pokiaľ ide o pripomienku k programu MEIS, Komisia poznamenala, že jeho budúci vývoj a zlučiteľnosť údajného náhradného programu s pravidlami WTO je mimo rozsahu pôsobnosti tohto čiastočného priebežného revízneho prešetrovania.

(41)

Tieto tvrdenia sa preto zamietli.

(42)

V roku 2000, v čase, keď neexistovala konkrétna spätosť medzi výškou prijatého subvencovania a vývoznými cenami vyvážajúcich výrobcov, boli dôvodom na uloženie špecifických ciel výkyvy cien PET. Naopak v roku 2020 je veľká väčšina subvencovania PET vyvážaného z Indie do Únie naviazaná prevažne na hodnotu tohto vývozu. Jedinou primeranou reakciou je naviazať výšku ciel na rovnakú hodnotu prostredníctvom valorických ciel.

(43)

Aj keď toto revízne prešetrovanie nezahŕňa vykonanie nového testu záujmu Únie, treba poznamenať, že očakávané kolísanie cla, ktoré sa má zaplatiť za tonu, by bolo pre používateľov oveľa menej problematické v roku 2020, než by bolo bývalo v roku 2000. Sadzby vyrovnávacieho cla stanovené v roku 2000 boli totiž nielen vyššie (dosahovali až 8,2 % a v roku 2005, keď spoločnosť Dhunseri začala vyvážať, 13,9 %), ale boli uložené spolu s antidumpingovým clami, pričom ich kombinácia by viedla k colným sadzbám v rozmedzí od 30 % do 44,3 %. Náhle zvýšenie cien PET na tonu by v dôsledku toho bolo pre používateľov oveľa problematickejšie. Oproti tomu najvyššie valorické clo, ktoré by bolo v súčasnosti uplatniteľné na väčšinu terajšieho dovozu, by dosahovalo najviac 4 %.

(44)

Vyvážajúci výrobca vo svojich pripomienkach ku konečnému poskytnutiu informácií argumentoval, že ceny ropy kolísali aj po roku 2014 a ešte väčšie výkyvy zaznamenávajú v roku 2020. Podľa tohto vyvážajúceho výrobcu Komisia v poskytnutí informácií uviedla, že ceny ropy boli po roku 2014 stabilné a táto stálosť si vyžiadala zmenu opatrení na valorické sadzby. Zmena opatrení na valorické sadzby na základe tvrdenia Komisie o stálosti cien ropy bola podľa tohto vyvážajúceho výrobcu neopodstatnená.

(45)

Komisia podotkla, že táto pripomienka je skreslením jej postoja ku kolísaniu cien ropy a k jeho vplyvu na závery, ku ktorým dospela v tomto revíznom prešetrovaní. Ako sa uvádza v odôvodnení 35, Komisia jednoznačne uznala, že ceny PET a ceny ropy po poslednom revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti v roku 2014 aj naďalej kolísali. Ako sa podrobnejšie uvádza v odôvodnení 58, Komisia usúdila, že valorické clo je vhodnejšie na presné vyrovnanie subvencie, ktorá kolíše podľa cien PET a ropy. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(46)

Táto zmena okolností má trvalý charakter. Potvrdilo to aj nariadenie z roku 2018, v ktorom sa zistilo, že charakter a prevládanie oboch hlavných systémov (DDS a MEIS) sú trvalé (22).

(47)

Indická vláda vo svojich pripomienkach ku konečnému poskytnutiu informácií argumentovala, že tvrdenie Komisie o tom, že určité zmeny sú trvalé, nebolo správne. Indická vláda uviedla, že to je konkrétne prípad cien ropy, ktoré boli nižšie ako ceny ropy v roku 2000.

(48)

V súvislosti s kolísaním cien ropy, ktoré indická vláda spomenula ako jediný príklad nesprávneho posúdenia trvalej zmeny okolností, Komisia zopakovala svoje argumenty uvedené v odôvodnení 45. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(49)

Združenie európskych výrobcov PET podporilo začatie revízneho prešetrovania.

(50)

Vyvážajúci výrobca tvrdil, že jeho začatie z úradnej moci je nezákonné, a dodal, že Komisia začala toto revízne prešetrovanie na podnet CPME napriek tomu, že neboli predložené žiadne dôkazy ani informácie. Vyvážajúci výrobca ďalej trval na tom, že Komisia nemôže zamietnuť žiadosť o revízne prešetrovanie a zároveň začať revízne prešetrovanie z vlastnej iniciatívy. Podľa vyvážajúceho výrobcu boli porušené procedurálne požiadavky článku 19 ods. 2 základného nariadenia a článku 21.2 Dohody WTO o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach.

(51)

E-mail: od združenia CPME nadväzuje na výroky Komisie uvedené v nariadení z roku 2018, ktoré sú zhrnuté v odôvodnení 27. Združenie CPME vo svojom e-maile uvádza, že podporuje argumentáciu Komisie, a žiada ju, aby prijala potrebné opatrenia. V e-maile od združenia CPME sa nevyskytuje pojem „žiadosť o revízne prešetrovanie“. Iba podporuje prípadné začatie takéhoto revízneho prešetrovania, ak by to Komisia považovala za vhodné. Komisia nemohla zamietnuť žiadosť o revízne prešetrovanie, ktorá nebola predložená. Ako sa uvádza v oznámení o začatí čiastočného priebežného revízneho prešetrovania, Komisia začala revízne prešetrovanie z vlastnej iniciatívy podľa článku 19 ods. 1 základného nariadenia, čo je v súlade s článkom 21.2 Dohody WTO o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach. Toto nepodložené tvrdenie sa preto zamietlo.

(52)

Vyvážajúci výrobca ďalej tvrdil, že clá boli zavedené počas 20 rokov a že Komisia by napokon mala nechať uplynúť ich platnosť, pozorovať reakciu trhov a potom, ak to vôbec bude potrebné, začať nové samostatné prešetrovanie.

(53)

Komisia poznamenala, že rozsah tohto čiastočného priebežného revízneho prešetrovania je obmedzený len na formu opatrení. Pokračovanie alebo uplynutie platnosti opatrení sa nedávno prešetrilo v revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti z roku 2019, pri ktorom tento vyvážajúci výrobca spolupracoval. Uvedeným revíznym prešetrovaním sa zistilo, že vyrovnávacie opatrenia uplatniteľné na dovoz PET s pôvodom v Indii by sa mali zachovať. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(54)

Vyvážajúci výrobca takisto tvrdil, že neexistujú dôvody ani na čiastočné priebežné revízne prešetrovanie, ani na zmenu formy opatrení. Uplynutie platnosti antidumpingových opatrení a odvolanie záväzkov pred takmer šiestimi rokmi údajne nemá vplyv na účinnosť súčasných vyrovnávacích opatrení. Navyše podľa vyvážajúceho výrobcu údajne nedochádza k posunu v systémoch subvencovania a cena ropy kolísala a rástla už pred začatím priebežného revízneho prešetrovania a je aj naďalej nestála.

(55)

Ako Komisia poznamenala v odôvodneniach 32 a 34, na rozdiel od situácie, keď boli vyrovnávacie clá pôvodne uložené, špecifické sadzby vyrovnávacieho cla už nie sú primerané na úplné vyrovnanie skutočnej úrovne subvencovania, ktorá kolíše podľa cien PET. Naviazaním výšky cla na cenu PET prostredníctvom valorických ciel Komisia lepšie zabezpečí vyrovnanie miery subvencovania. Pokiaľ ide o spojitosť medzi prerušením platnosti antidumpingových ciel a zmenou okolností, Komisia pripomenula, čo sa uvádza v odôvodnení 43. Celková úroveň ciel zapadala do situácie, v akej sa v roku 2000 dospelo k rozhodnutiu o uplatňovaní špecifických ciel a ktorá už neexistuje. Tieto tvrdenia sa preto zamietli.

(56)

Pokiaľ ide o tvrdenie, že zmena okolností nastala už istý čas predtým, Komisia poukazuje na to, že na začatie revízneho prešetrovania formy opatrení nie je stanovená lehota. Odkedy došlo k uvedeným zmenám, neuskutočnilo sa žiadne revízne prešetrovanie, ktoré by sa situáciou zaoberalo, keďže jediné konania, ktoré sa po zmenách začali, boli čiastočné priebežné revízne prešetrovania obmedzené na subvencie prijaté dvoma vyvážajúcimi výrobcami a revízne prešetrovania pred uplynutím platnosti. Toto revízne prešetrovanie je prvým prešetrovaním od zmeny týchto okolností, ktoré sa konkrétne zameriava na účinnosť špecifických ciel pre všetkých vyvážajúcich výrobcov. Aj toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(57)

Vyvážajúci výrobca takisto argumentoval, že pevne stanovené clo je aj naďalej vhodnou formou opatrenia na predchádzanie tomu, aby výkyvy cien PET spôsobené výkyvmi cien ropy vyústili do výberu neodôvodnene vysokých ciel.

(58)

Ako sa uvádza v odôvodneniach 32 a 34, Komisia sa domnieva, že valorické clo je vhodnejšie na presné vyrovnanie subvencie, ktorá kolíše podľa cien PET a ropy. Nie je jasné, prečo by takéto clo bolo neodôvodnené. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(59)

Vyvážajúci výrobca napokon vyhlásil, že nenastal žiaden posun v systémoch subvencovania, keďže DEPS napadnutý v roku 2000 bol podobný ako systémy DDS a MEIS.

(60)

Komisia v odôvodnení 37 už poukázala na to, že DEPS sa od systému DDS alebo MEIS líšil tým, že výhoda (a tak aj subvencovanie) sa zakladala na dovoze surovín alebo kapitálového tovaru namiesto vývozu dotknutého konečného výrobku. Z toho vyplýva, že toto tvrdenie bolo vecne nesprávne, a preto sa zamietlo.

(61)

Šesť používateľov tvrdilo, že zmena formy opatrení zo špecifických ciel na valorické clá by zhoršila cenovú volatilitu a jej výsledkom by bolo zvýšenie skutočného cla (a teda aj celkovej ceny výrobku), čo by malo škodlivý vplyv na udržateľnosť podnikania všetkých následných používateľov. Argumentovali aj tým, že rast nákladov by oslabil ich ziskové rozpätie a znížil by ich konkurencieschopnosť.

(62)

Komisia už uviedla v odôvodnení 34, že úroveň subvencovania je z dôvodu povahy hlavných systémov subvencovania prevažne prepojená s úrovňou cien PET. Jediný spôsob, ako to náležite kompenzovať, je stanoviť opatrenie, ktoré bude takisto viazané na úroveň vývozných cien. Boli by ním valorické clá. Zmena na valorické clá neznamená, že ceny PET by sa automaticky zvýšili. Ak sa vývozné ceny znížia, ako v roku 2019, znížia sa aj uplatniteľné clá. Navyše, ako sa bližšie uvádza v odôvodnení 43, valorické clá z dovozu dvoch hlavných vyvážajúcich výrobcov v Indii by boli nízke (2,3 %, resp. 4 %) a nedali by sa považovať za škodlivé z hľadiska udržateľnosti podnikania následných používateľov. Tieto tvrdenia sa preto zamietli.

(63)

Používatelia argumentovali, že inštalovaný výkon európskych výrobcov PET nie je dostatočný na pokrytie domáceho dopytu po PET.

(64)

Ako sa uvádza v revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti z roku 2019, výrobné odvetvie Únie má dostatočnú kapacitu na uspokojenie 85 % celkovej súčasnej spotreby na domácom trhu. Okrem toho je dostupný aj dovoz z iných krajín bez opatrení, pričom ďalším zdrojom je recyklácia PET. Cieľom súčasného revízneho prešetrovania navyše nie je zvýšiť clo uplatniteľné na dovoz PET z Indie, ale s ohľadom na súčasné okolnosti náležitým spôsobom pomocou valorických ciel vyrovnať skutočné subvencovanie. Vzhľadom na ceny ropy na konci prvého štvrťroka 2020 táto zmena pravdepodobne povedie k zníženiu cien PET. Tieto tvrdenia sa preto zamietli.

(65)

Používatelia takisto tvrdili, že európski výrobcovia PET nie sú vystavení žiadnej ujme spôsobenej dovozom polyetyléntereftalátu s pôvodom v Indii, a naopak prechádzajú dlhým obdobím mimoriadnej ziskovosti.

(66)

Rozsah pôsobnosti tohto čiastočného priebežného revízneho prešetrovania je obmedzený na formu opatrení na dovoz PET s pôvodom v Indii. Komisia však poznamenala, že v rámci najnovšieho revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti ukončeného v júli 2019 sa vykonala analýza ujmy. Z uvedeného revízneho prešetrovania vyplynulo, že výrobné odvetvie Únie neutrpelo počas obdobia revízneho prešetrovania značnú ujmu, naďalej sa však nachádzalo v neistej situácii, o čom svedčí nízka ziskovosť. Tieto tvrdenia sa preto zamietli.

(67)

Prešetrovaním sa zistilo, že platné vyrovnávacie opatrenia by mali mať formu valorických ciel v zodpovedajúcej výške, ktorá už bola stanovená vo viacerých predchádzajúcich prešetrovaniach (23).

(68)

Indická vláda a vyvážajúci výrobca vo svojich pripomienkach ku konečnému poskytnutiu informácií argumentovali, že ak sa Komisia rozhodla pristúpiť k zmene formy opatrení na valorické clá, mala by uplatňovať mieru subvencovania stanovenú v revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti z roku 2019, teda 3,6 %.

(69)

Komisia poznamenala, že toto čiastočné priebežné revízne prešetrovanie je obmedzené len na formu opatrení a netýka sa ich úrovne. Komisia poznamenala, že kým súčasná úroveň cla sa stanovila v nariadení z roku 2018, v súčasnosti platné opatrenia boli uložené v rámci revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti z roku 2019. V prípade spoločnosti Reliance tieto opatrenia predstavujú 29,21 EUR za tonu na základe 4 % miery subvencovania. Na základe tohto čiastočného priebežného revízneho prešetrovania nemožno uložiť iné valorické clo, pretože takáto zmena by nespadala do rozsahu pôsobnosti tohto revízneho prešetrovania, ako sa uvádza v oznámení o jeho začatí. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(70)

Vzhľadom na uvedenú analýzu Komisia dospela k záveru, že okolnosti sa zmenili a použitie špecifických ciel už nie je vhodné na vyrovnanie skutočnej úrovne subvencovania. Keďže v revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti z roku 2019 sa už potvrdila pravdepodobnosť pokračovania subvencovania, forma opatrení sa zmení zo špecifických ciel na valorickú formu vyrovnávacích ciel.

(71)

Indická vláda a vyvážajúci výrobca vo svojich pripomienkach ku konečnému poskytnutiu informácií argumentovali, že clá sa na dovoz PET z Indie uplatňujú dve desaťročia a ich platnosť by mala uplynúť, keďže uplynutie platnosti opatrení je pravidlom, zatiaľ čo pokračovanie opatrení je výnimkou. Indická vláda a vyvážajúci výrobca okrem toho tvrdili, že pôvodní navrhovatelia už neexistujú a Komisia teraz chráni výrobcov mimo okruhu domáceho výrobného odvetvia.

(72)

Vyvážajúci výrobca zároveň tvrdil, že spoločnosť Indorama Ventures Europe B.V. by sa mala vyňať zo súčasného výkladu výrobného odvetvia Únie. Vyvážajúci výrobca ďalej argumentoval, že opatrenia nie sú v záujme Únie, keďže sú škodlivé z hľadiska udržateľnosti podnikania všetkých následných používateľov a spotrebiteľov. V neposlednom rade vyvážajúci výrobca tvrdil, že ak sa umožní, aby opatrenia pokračovali, bude to predstavovať diskrimináciu Indie a konkrétne jeho diskrimináciu.

(73)

Komisia poznamenala, že žiadna z uvedených úvah nepatrí do rozsahu pôsobnosti tohto čiastočného priebežného revízneho prešetrovania, ktoré je obmedzené na formu opatrení. Komisia zároveň uviedla, že v revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti z roku 2019, pri ktorom spolupracoval aj tento vyvážajúci výrobca aj indická vláda, sa nedávno rozhodlo, že predĺženie platnosti opatrení je v rámci platného právneho rámca opodstatnené. Komisia pripomenula, že podľa článku 19 ods. 2 základného nariadenia môžu vyvážajúci výrobcovia Komisiu požiadať, aby začala revízne prešetrovanie úrovne subvencovania v prípade, že sa domnievajú, že existujú určité pretrvávajúce dôvody, ktoré si zasluhujú byť takto revízne prešetrené.

(74)

Tieto tvrdenia sa preto zamietli.

(75)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom výboru zriadeného článkom 15 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1036 (24),

(1)

Únia sa snaží zachovať svoj vysoký štandard, pokiaľ ide o zabezpečenie primeranej ochrany zdravia pracovníkov, čo je obzvlášť dôležité v kontexte celosvetovej zdravotnej pandémie. Šírením nového ochorenia COVID-19 sú od začiatku roku 2020 postihnuté všetky členské štáty a toto ochorenie spôsobuje vážne narušenie všetkých odvetví a služieb, čo má priamy vplyv na zdravie a bezpečnosť všetkých pracovníkov v celej Únii.

(2)

Mimoriadne dôležité je viac než kedykoľvek predtým prísne dodržiavanie a uplatňovanie vnútroštátnych ustanovení, ktorými sa transponujú pravidlá Únie týkajúce sa bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Smernicou 2000/54/ES sa stanovujú pravidlá ochrany pracovníkov pred rizikami ohrozenia ich zdravia a bezpečnosti vrátane predchádzania takýmto rizikám, ktoré vznikajú alebo môžu vzniknúť na základe vystavenia biologickým činiteľom pri práci. Smernica sa vzťahuje na činnosti, v rámci ktorých sú pracovníci v dôsledku svojej práce vystavení alebo potenciálne vystavení biologickým činiteľom, a zahŕňa opatrenia, ktoré sa majú prijať v prípade akejkoľvek činnosti, ktorá by mohla zahŕňať riziko vystavenia biologickým činiteľom, s cieľom určiť charakter, stupeň a trvanie vystavenia pracovníkov takýmto činiteľom.

(3)

V prílohe III k smernici 2000/54/ES sa stanovuje zoznam biologických činiteľov klasifikovaných podľa úrovne rizika infekcie, o ktorých sa vie, že spôsobujú infekciu u ľudí. V súlade s úvodnou poznámkou 6 v uvedenej prílohe by sa tento zoznam mal zmeniť s cieľom zohľadniť najnovšie vedomosti v oblasti vedeckého a epidemiologického vývoja, ktoré priniesli významné zmeny vrátane existencie nových biologických činiteľov.

(4)

Smernicou Komisie (EÚ) 2019/1833 (2) bola v októbri 2019 zmenená príloha III k smernici 2000/54/ES, čo viedlo najmä k pridaniu veľkého množstva biologických činiteľov vrátane koronavírusu spôsobujúceho ťažký akútny respiračný syndróm (vírus SARS) a koronavírusu spôsobujúceho blízkovýchodný respiračný syndróm (vírus MERS).

(5)

„Koronavírus 2 spôsobujúci ťažký akútny respiračný syndróm“ alebo skrátene „SARS-CoV-2“, ktorý vyvolal šírenie ochorenia COVID-19, vykazuje veľkú podobnosť s vírusom SARS a vírusom MERS. Vzhľadom na epidemiologické a klinické údaje týkajúce sa vlastností vírusu, ktoré sú v súčasnosti dostupné, ako je napríklad jeho mechanizmus prenosu, klinické príznaky a rizikové faktory infekcie, by sa mal vírus SARS-CoV-2 bezodkladne doplniť do prílohy III k smernici 2000/54/ES s cieľom zabezpečiť nepretržitú primeranú ochranu zdravia a bezpečnosti pracovníkov pri práci.

(6)

Vírus SARS-CoV-2 môže u infikovanej populácie ľudí spôsobiť vážne ochorenie, ktoré predstavuje najmä závažné nebezpečenstvo pre starších pracovníkov a osoby s iným zdravotným problémom alebo chronickou chorobou. Hoci v súčasnosti neexistuje žiadna vakcína ani účinná liečba, na medzinárodnej úrovni sa vynakladá výrazné úsilie a doteraz bolo identifikované značné množstvo potenciálnych vakcín. Vzhľadom na najnovšie vedecké dôkazy a dostupné klinické údaje, ako aj na poradenstvo poskytnuté odborníkmi zastupujúcimi všetky členské štáty by sa preto vírus SARS-CoV-2 mal klasifikovať ako ľudský patogén v 3. skupine rizikovosti. Viaceré členské štáty, ako aj štáty EZVO a iné tretie krajiny začali prijímať opatrenia týkajúce sa klasifikácie vírusu SARS-CoV-2 v 3. skupine rizikovosti.

(7)

V marci 2020 uverejnila Svetová zdravotnícka organizácia usmernenie pre biologickú bezpečnosť laboratórií v súvislosti s novým koronavírusom a testovaním klinických vzoriek pacientov infikovaných SARS-CoV-2 (3). V usmernení sa uvádza, že laboratórna diagnostická práca bez rozmnožovania mikrobiologického agensu, ako napríklad sekvenovanie, sa môže vykonávať v zariadení s použitím postupov zodpovedajúcich aspoň úrovni biologickej bezpečnosti 2 (úroveň biologickej bezpečnosti 2, BSL-2), zatiaľ čo laboratórna diagnostická práca zahŕňajúca rozmnožovanie vírusu SARS-CoV-2, by sa mala vykonávať v uzavretom laboratóriu s podtlakom (úroveň biologickej bezpečnosti 3, BSL-3). Na zabezpečenie dostatočnej kapacity, ako aj kontinuity nevyhnutnej práce, ktorú vykonávajú diagnostické laboratóriá v celej Únii, by sa to v prílohe III k smernici 2000/54/ES malo objasniť.

(8)

Vzhľadom na závažnosť celosvetovej pandémie ochorenia COVID-19 a vzhľadom na to, že každý pracovník má právo na zdravé, bezpečné a prispôsobené pracovné prostredie, ako sa stanovuje v zásade 10 Európskeho piliera sociálnych práv (4), by sa v tejto smernici mala stanoviť krátka lehota na transpozíciu. Na základe rozsiahlej konzultácie sa za primeranú považovala lehota na transpozíciu v trvaní 5 mesiacov. Vzhľadom na výnimočné okolnosti sa členské štáty vyzývajú, aby túto smernicu vykonali pred uplynutím lehoty na transpozíciu, ak je to možné.

(9)

Smernicou (EÚ) 2019/1833 sa tiež zmenili prílohy V a VI k smernici 2000/54/ES, v ktorých sa stanovujú ochranné opatrenia a úrovne ochrany v laboratóriách, zariadeniach pre zvieratá a v priemysle. S cieľom poskytnúť pracovníkom primeranú úroveň ochrany by sa mala skrátiť lehota na transpozíciu zmien uvedených príloh, pokiaľ ide o vystavenie vírusu SARS-CoV-2.

(10)

Komisia bude naďalej pozorne monitorovať situáciu týkajúcu sa šírenia ochorenia COVID-19 vrátane vývoja možnej vakcíny a dostupnosti ďalších technologických a vedeckých údajov a dôkazov týkajúcich sa vírusu SARS-CoV-2. Na základe toho by Komisia v prípade potreby preskúmala klasifikáciu v skupine rizikovosti stanovenú na základe prijatia tejto smernice.

(11)

Prihliadalo sa na potrebu zachovať existujúcu úroveň ochrany pracovníkov, ktorí sú pri svojej práci vystavení alebo potenciálne vystavení účinkom biologických činiteľov, a zabezpečiť, aby zmeny zohľadňovali iba vedecký vývoj v danej oblasti, ktorý si vyžaduje čisto technické úpravy na pracovisku.

(12)

Pri príprave tejto smernice Komisii pomáhali odborníci zastupujúci členské štáty, ktorí poskytli technickú a vedeckú podporu. Okrem toho sa konzultovalo s tripartitným Poradným výborom pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, pokiaľ ide o čisto technické úpravy smernice 2000/54/ES v súvislosti so šírením vírusu SARS-CoV-2.

(13)

V súlade so spoločným politickým vyhlásením k vysvetľujúcim dokumentom z 28. septembra 2011 (5) sa členské štáty a Komisia zaviazali v odôvodnených prípadoch pripojiť k oznámeniam o svojich transpozičných opatreniach jeden alebo viacero dokumentov vysvetľujúcich vzťah medzi prvkami smernice a zodpovedajúcimi časťami vnútroštátnych transpozičných nástrojov.

(14)

Opatrenia stanovené v tejto smernici sú v súlade so stanoviskom výboru zriadeného článkom 17 smernice Rady 89/391/EHS (6),