(1)

Cieľom činnosti Únie v odvetví námornej dopravy by mala byť ochrana morského prostredia, ľudského zdravia a zlepšovanie námornej bezpečnosti.

(2)

Výbor Medzinárodnej námornej organizácie (ďalej len „IMO“) pre ochranu morského prostredia by mal na 75. zasadnutí (ďalej len „MEPC 75“), prijať zmeny pravidiel 2, 14 a 18 a dodatkov I a VI prílohy VI k Medzinárodnému dohovoru o zabránení znečisťovaniu z lodí (ďalej len „príloha VI k dohovoru MARPOL“) stanovené v prílohe k dokumentu IMO MEPC 75/3.

(3)

Výbor IMO pre námornú bezpečnosť by mal na 102. zasadnutí (ďalej len „MSC 102“) prijať zmeny častí A-1, B, B-1 a B-2 až B-4 kapitoly II-1 Medzinárodného dohovoru o bezpečnosti ľudského života na mori (ďalej len „SOLAS kapitola II-1“) stanovené v prílohe 1 k dokumentu IMO MSC 102/3, zmeny častí A-1 a B-1 Medzinárodného kódexu bezpečnosti pre lode používajúce plyny alebo iné palivá s nízkou teplotou vzplanutia (ďalej len „kódex IGF“) stanovené v prílohe 2 k dokumentu IMO MSC 102/3, a zmeny rezolúcie A.658 (16) o používaní a umiestňovaní odrazových materiálov na záchranných prostriedkoch (ďalej len „rezolúcia A.658 (16)“).

(4)

Je vhodné stanoviť pozíciu, ktorá sa má v mene Únie prijať na MEPC 75, keďže zmeny pravidiel 2, 14 a 18 a dodatkov I a VI prílohy VI k dohovoru MARPOL môžu rozhodujúcim spôsobom ovplyvniť obsah právnych predpisov Únie, konkrétne smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/802 (1) a vykonávacieho rozhodnutia Komisie (EÚ) 2015/253 (2).

(5)

Je vhodné stanoviť pozíciu, ktorá sa má zaujať v mene Únie na MSC 102, keďže zmeny častí A-1, B, B-1 a B-2 až B-4 kapitoly II-1 dohovoru SOLAS, častí A-1 a B-1 kódexu IGF a rezolúcie A.658(16) môžu rozhodujúcim spôsobom ovplyvniť obsah právnych predpisov Únie, konkrétne smerníc Európskeho parlamentu a Rady 2009/45/ES (3) a 2014/90/ES (4) a vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2019/1397 (5).

(6)

Zmeny pravidiel 2, 14 a 18 a dodatkov I a VI prílohy VI k dohovoru MARPOL by umožnili konzistentné uplatňovanie limitu pre obsah síry používanej v lodných palivách na úrovni 0,50 %, ktorý je stanovený v pravidle 14. Únia by preto mala uvedené zmeny podporiť, pretože zníženie emisií oxidu siričitého zo spaľovania na palube bude mať očakávaný prínos pre zdravie a životné prostredie.

(7)

Zmeny časti A-1 kapitoly II-1 dohovoru SOLAS by plavidlám umožnili bezpečnejšie kotvenie. Únia by preto mala uvedené zmeny podporiť, pretože predstavujú komplexnú modernizáciu súčasného usporiadania v oblasti kotvenia.

(8)

Zmeny častí B, B-1 a B-2 až B-4 kapitoly II-1 dohovoru SOLAS by zabezpečili súlad ustanovení týkajúcich sa vodotesnej odolnosti plavidiel. Únia by preto mala tieto zmeny podporiť, pretože sa nimi zavádza súlad v celej časti B ustanovení o vodotesnej odolnosti vrátane kľúčovej otázky výpočtov poškodenej stability lode.

(9)

Zmeny častí A-1 a B-1 kódexu IGF by mali priniesť zlepšenia v oblastiach kontroly paliva, požiarnej bezpečnosti a skúšok pevnosti v ťahu pri zváraní kovových materiálov a nedeštruktívnych testov systému kontroly palivovej nádrže na základe skúseností získaných pri uplatňovaní kódexu IGF. Únia by preto mala uvedené zmeny podporiť, pretože sa nimi poskytne jasnejšia odpoveď na otázku, ktoré priestory sa majú vybaviť vhodným systémom na uvoľnenie tlaku, a poskytnú sa dodatočné bezpečnostné opatrenia v miestnostiach na prípravu paliva.

(10)

Zmenami rezolúcie A.658(16) by sa vypustil výraz „carbon arc“ (uhlíkový oblúk) a nahradil by sa aktualizovanými ustanoveniami o skúškach odrazových materiálov na záchranných prostriedkoch. Únia by preto mala tieto zmeny podporiť, pretože sa nimi umožňuje využitie najmodernejšej technológie.

(11)

Únia nie je členom IMO ani zmluvnou stranou Medzinárodného dohovoru o zabránení znečisťovaniu z lodí, Medzinárodného dohovoru o bezpečnosti ľudského života na mori a kódexu IGF. Rada by preto mala vyjadrením pozície Únie poveriť členské štáty.

(12)

Rozsah pôsobnosti tohto rozhodnutia by sa mal obmedziť na obsah navrhovaných zmien v rozsahu, v akom tieto zmeny môžu ovplyvniť spoločné pravidlá Únie a patria do výlučnej právomoci Únie. Týmto rozhodnutím by nemalo byť dotknuté rozdelenie právomocí medzi Úniu a jej členské štáty,

(1)

V smernici Európskeho parlamentu a Rady 2009/16/ES (1) sa stanovuje právny systém Únie o štátnej prístavnej kontrole, pričom sa nanovo formulujú a posilňujú predchádzajúce právne predpisy Únie, ktoré boli platné v tejto oblasti od roku 1995. Právny systém Únie o štátnej prístavnej kontrole sa zakladá na Parížskom memorande o porozumení o štátnej prístavnej kontrole (ďalej len „Parížske MoP“), ktoré bolo podpísané 26. januára 1982 v Paríži.

(2)

Pokiaľ ide o členské štáty Únie, smernicou 2009/16/ES sa postupy, nástroje a činnosti Parížskeho MoP účinne začleňujú do rozsahu pôsobnosti práva Únie. Na základe uvedenej smernice sa určité rozhodnutia, ktoré prijíma výbor pre štátnu prístavnú kontrolu, zriadený podľa oddielu 7 Parížskeho MoP (Port State Control Committee – ďalej len „PSCC“), stávajú pre členské štáty Únie záväznými.

(3)

PSCC zasadá každý rok. Počas svojich rokovaní prijíma rozhodnutia o určitých otázkach, ktoré majú právne účinky.

(4)

Podľa článku 218 ods. 9 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ‟) sa má pozícia, ktorá sa má v mene Únie prijať v rámci orgánu zriadeného dohodou, keď je tento orgán vyzvaný prijať akty s právnymi účinkami, prijať rozhodnutím Rady, a to na návrh Komisie.

(5)

Vzhľadom na vnútorné pravidlá Parížskeho MoP je zložité včas stanoviť pozíciu, ktorá sa má v mene Únie prijať v súlade s článkom 218 ods. 9 ZFEÚ pre každé jednotlivé zasadnutie PSCC. Preto je vhodnejšie stanovovať takúto pozíciu na viac rokov, pričom jej súčasťou sú orientačné zásady a usmernenia, ako aj rámec na jej každoročné upresnenia. Navyše sa väčšina tém, o ktorých sa rokuje na ročných zasadnutiach PSCC, týka záležitostí štátnej prístavnej kontroly, ktoré sú vo všeobecnosti zahrnuté do jediného právneho aktu Únie, konkrétne smernice 2009/16/ES. V osobitných okolnostiach, ktoré sa vzťahujú na Parížske MoP, je preto možné stanoviť všeobecnú pozíciu, ktorá sa má v mene Únie prijať, pre viacero zasadnutí PSCC.

(6)

Únia nie je zmluvnou stranou Parížskeho MoP. Preto je nevyhnutné, aby Rada oprávnila členské štáty na konanie v súlade s pozíciou, ktorá sa má prijať v mene Únie, a na vyjadrenie ich súhlasu s tým, že budú rozhodnutiami PSCC viazané.

(7)

Technické diskusie a spolupráca s tretími krajinami, ktoré sú členmi Parížskeho MoP, v rámci PSCC sú veľmi dôležitými nástrojmi na zabezpečenie účinnosti a dobrého fungovania Parížskeho MoP.

(8)

Toto rozhodnutie by sa malo vzťahovať na obdobie rokov 2020 – 2024,