(1)

S cieľom zabezpečiť, aby dokumentácia k registrácii bola v súlade s nariadením (ES) č. 1907/2006, sa v článku 41 uvedeného nariadenia vyžaduje, aby Európska chemická agentúra (ďalej len „agentúra“) vybrala určitý percentuálny podiel dokumentácií k registrácii na kontrolu súladu. Táto kontrola môže viesť k návrhu rozhodnutia, ktorým sa od registrujúcich požaduje predloženie všetkých informácií potrebných na zosúladenie registrácie s príslušnými požiadavkami na informácie.

(2)

Z posúdenia, ktoré agentúra (2) a Komisia (3) vykonali vo veci vykonávania nariadenia (ES) č. 1907/2006 v praxi, ako aj zo štúdie vykonanej príslušnými nemeckými orgánmi (4) vyplýva, že pravdepodobne značný počet dokumentácií k registrácii nie je v súlade s predpismi, čo bráni účinnému dosahovaniu cieľov nariadenia (ES) č. 1907/2006.

(3)

Vo „Všeobecnej správe o vykonávaní nariadenia REACH v praxi a preskúmaní určitých aspektov“ Komisia označila nesúlad dokumentácií k registrácii za problém, ktorý si vyžaduje naliehavé opatrenia.

(4)

Po uplynutí posledného termínu registrácie bude možné lepšie predbežné plánovanie, pokiaľ ide o kontroly súladu na základe lepších znalostí o skutočnom počte registrovaných látok a skúseností agentúry s hodnotením dokumentácie.

(5)

Po konzultácii s agentúrou, ako sa uvádza v spoločnom akčnom pláne na hodnotenie REACH (5), na ktorom sa dohodli útvary Komisie a Európska chemická agentúra (ECHA) a ktorý Rada požadovala vo svojich záveroch z 26. júna 2019 (6), sa Komisia domnieva, že v záujme posilnenia súladu s príslušnými požiadavkami týkajúcimi sa informácií by sa mal minimálny percentuálny podiel dokumentácií k registrácii, ktoré sa majú skontrolovať z hľadiska súladu so všetkými prvkami uvedenými v článku 41 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1907/2006, zvýšiť z 5 % na 20 % z celkového množstva dokumentácií prijatých agentúrou v každom hmotnostnom pásme do stanoveného termínu v roku 2018. Vzhľadom na zdroje agentúry sa takýto percentuálny podiel považuje za realistický.

(6)

V spoločnom akčnom pláne, na ktorom sa dohodli útvary Komisie a ECHA, sa odsúhlasilo, že 20 % cieľ by sa mal dosiahnuť v prípade registrácií v hmotnostných pásmach 100 alebo viac ton ročne do 31. decembra 2023 a do 31. decembra 2027 v prípade registrácií v hmotnostných pásmach do 100 ton ročne, ktoré boli predložené do roku 2018.

(7)

Nariadenie (ES) č. 1907/2006 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(8)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom výboru zriadeného na základe článku 133 nariadenia (ES) č. 1907/2006,

(1)

Dňa 12. augusta 2019 Európska komisia (ďalej len „Komisia“) začala antidumpingové prešetrovanie týkajúce sa dovozu určitých plechov a zvitkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za tepla (ďalej len „prešetrovaný výrobok“) s pôvodom v Indonézii, Čínskej ľudovej republike (ďalej len „ČĽR“) a na Taiwane (ďalej len „dotknuté krajiny“) do Únie na základe článku 5 nariadenia (EÚ) 2016/1036. Komisia uverejnila oznámenie o začatí konania v Úradnom vestníku Európskej únie (2) (ďalej len „oznámenie o začatí konania“).

(2)

Komisia začala prešetrovanie na základe podnetu, ktorý 28. júna 2019 podalo Európske združenie oceliarskeho priemyslu (ďalej len „Eurofer“ alebo „navrhovateľ“) v mene štyroch výrobcov z Únie zastupujúcich celkovú výrobu prešetrovaného výrobku v Únii. Podnet obsahoval dôkazy o existencii dumpingu v dotknutých krajinách a z neho vyplývajúcej značnej ujme, ktoré sa považovali za dostatočný dôvod na začatie prešetrovania.

(3)

Vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2020/104 (3) Komisia podriadila dovoz dotknutého výrobku registrácii podľa článku 14 ods. 5 základného nariadenia.

(4)

V oznámení o začatí konania Komisia vyzvala zainteresované strany, aby sa na ňu obrátili s cieľom zúčastniť sa na prešetrovaní. Komisia okrem toho o začatí prešetrovania osobitne informovala navrhovateľa, známych vyvážajúcich výrobcov v dotknutých krajinách a orgány dotknutých krajín, známych dovozcov a používateľov z Únie a vyzvala ich, aby sa na ňom zúčastnili.

(5)

Zainteresované strany mali možnosť vyjadriť sa k začatiu prešetrovania a požiadať o vypočutie Komisiou a/alebo úradníkom pre vypočutie v obchodných konaniach. Komisii boli doručené pripomienky, ktorými sa zaoberajú oddiely 2.3 a 5.2.3.

(6)

V oznámení o začatí konania Komisia uviedla, že v súlade s článkom 17 základného nariadenia môže vybrať vzorku zainteresovaných strán.

(7)

Komisia v oznámení o začatí konania uviedla, že sa rozhodla obmedziť počet výrobcov z Únie, ktorí budú predmetom prešetrovania, na primeraný počet uplatnením výberu vzorky a že predbežne vybrala vzorku výrobcov z Únie. Komisia v rámci analýzy posudzovania reprezentatívnosti pred začatím prešetrovania vybrala predbežnú vzorku na základe výroby a objemov predaja v Únii, ktoré vykázali výrobcovia z Únie, pričom zohľadnila aj ich geografickú polohu. Takto vytvorená predbežná vzorka pozostávala z troch výrobcov z Únie, ktorí predstavujú viac ako 78 % výroby a 88 % predaja podobného výrobku v Únii, a nachádzajú sa v troch rôznych členských štátoch. Podrobné údaje o tejto predbežnej vzorke boli sprístupnené v spise, ktorý je zainteresovaným stranám k dispozícii na nahliadnutie, aby ich mohli pripomienkovať. Neboli predložené žiadne pripomienky.

(8)

Na základe uvedeného sa predbežná vzorka výrobcov z Únie potvrdila. Pozostávala zo spoločností Aperam Belgium (ďalej len „Aperam“), Acciai Speciali Terni S.p.A. (ďalej len „AST“) a OTK Stainless Oy (ďalej len „OTK“). Konečná vzorka je reprezentatívnou vzorkou výrobného odvetvia Únie.

(9)

S cieľom rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť Komisia požiadala všetkých známych neprepojených dovozcov o poskytnutie informácií uvedených v oznámení o začatí konania.

(10)

Dvaja neprepojení dovozcovia sa prihlásili ako zainteresované strany a poskytli požadované informácie. Vzhľadom na malý počet doručených odpovedí výber vzorky nebol potrebný. Obaja dovozcovia boli vyzvaní, aby vyplnili dotazník.

(11)

Vzhľadom na počet známych výrobcov dotknutého výrobku v dotknutých krajinách sa v oznámení o začatí konania stanovil iba výber vzorky v ČĽR, a Komisia preto požiadala všetkých čínskych vyvážajúcich výrobcov, aby poskytli informácie uvedené v oznámení o začatí konania, aby mohla rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť.

(12)

Okrem toho Komisia požiadala veľvyslanectvo Indonézskej republiky v Bruseli, zastúpenie Čínskej ľudovej republiky pri Európskej únii a tchajpejský zastupiteľský úrad v Európskej únii, aby identifikovali a/alebo kontaktovali prípadných ďalších vyvážajúcich výrobcov, ktorí by mohli mať záujem zúčastniť sa na prešetrovaní.

(13)

Na začiatku prešetrovania boli Komisii v Indonézii známi iba dvaja vyvážajúci výrobcovia. Komisia preto nemala v úmysle vybrať vzorku. Neprihlásili sa žiadni ďalší vyvážajúci výrobcovia. Komisia v dôsledku uvedených skutočností prešetrila daných dvoch vyvážajúcich výrobcov v Indonézii.

(14)

Piati vyvážajúci výrobcovia v ČĽR poskytli informácie požadované v oznámení o začatí konania a súhlasili so zaradením do vzorky. V súlade s článkom 17 ods. 1 základného nariadenia Komisia vybrala vzorku troch spoločností, ktoré bolo možné v rámci dostupného času primerane prešetriť. Základom pre výber vzorky boli najväčšie objemy vývozu do Únie.

(15)

V súlade s článkom 17 ods. 2 základného nariadenia sa výber vzorky konzultoval so všetkými známymi dotknutými vyvážajúcimi výrobcami a s orgánmi ČĽR. Neboli predložené žiadne pripomienky.

(16)

Po vykonaní overovaní na mieste z dôvodu nedostatkov v informáciách poskytnutých jedným čínskym vyvážajúcim výrobcom zaradeným do vzorky sa Komisia rozhodla na základe článku 18 ods. 1 základného nariadenia (4) informácie poskytnuté týmto výrobcom nezohľadniť.

(17)

V dôsledku toho sa vzorka čínskych vyvážajúcich výrobcov zmenšila na dve spoločnosti, ktoré pokrývali približne 92 % čínskeho vývozu dotknutého výrobku do Únie v období prešetrovania, čo sa stále považovalo za vysokú úroveň spolupráce.

(18)

V oznámení o začatí konania sa neočakával výber vzorky pre Taiwan, keďže Komisii bol známy iba jeden vyvážajúci výrobca. Tchajpejský zastupiteľský úrad v Európskej únii však krátko pred začatím konania informoval Komisiu, že na Taiwane by mohlo byť spolu ďalších 12 vyvážajúcich výrobcov dotknutého výrobku. Komisia preto hneď vo fáze začatia požiadala 13 zainteresovaných strán, aby odpovedali na otázky týkajúce sa výberu vzorky a následne odpovedali na niekoľko ďalších otázok určených na objasnenie ich úlohy a presných činností. Na základe daných odpovedí Komisia nakoniec dokázala identifikovať dvoch vyvážajúcich výrobcov dotknutého výrobku na Taiwane. Výber vzorky preto nebol potrebný.

(19)

Dvaja vyvážajúci výrobcovia predstavovali približne 56 % celkového objemu vývozu z Taiwanu do Únie. Na základe odpovedí siedmich taiwanských strán, na ktoré sa Komisia obrátila pri začatí konania, sa ukázalo, že tieto spoločnosti boli v skutočnosti nezávislé strediská služieb a/alebo obchodníci a že väčšinu, ak nie všetok zostávajúci taiwanský vývoz do Únie vlastne uskutočňovali tieto strany. Tieto strediská služieb nemali žiadne zariadenia na valcovanie za tepla ani za studena, a preto sa nepovažovali za výrobcu dotknutého výrobku. Ich pridaná hodnota bola okrem toho vo vzťahu k nákladom na ich vstupy len malá. So zreteľom na doručené odpovede na otázky uvedené v odôvodnení 18 však Komisia týmto stranám ďalej adresovala stručný dotazník, aby získala dobré znalosti o fungovaní taiwanského predaja prešetrovaného výrobku na domácom trhu a jeho predaja na vývoz.

(20)

O individuálne preskúmanie podľa článku 17 ods. 3 základného nariadenia požiadali pôvodne štyria čínski vyvážajúci výrobcovia, ktorí zaslali späť vyplnené formuláre na výber vzorky. Komisia sprístupnila dotazník online v deň začatia konania (5). Komisia pri oznamovaní vzorky okrem toho informovala vyvážajúcich výrobcov, ktorí neboli zaradení do vzorky, že sa od nich požaduje, aby predložili vyplnený dotazník, pokiaľ chcú byť individuálne preskúmaní. Žiadna z týchto spoločností však vyplnený dotazník nepredložila. Neuskutočnilo sa preto žiadne individuálne preskúmanie.

(21)

Komisia zaslala vláde Čínskej ľudovej republiky (ďalej len „čínska vláda“) dotazník týkajúci sa existencie výrazných deformácií v ČĽR v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia.

(22)

Navrhovateľ okrem toho v podnete poskytol dostatočné dôkazy prima facie o deformáciách trhu so surovinami v Indonézii a ČĽR, pokiaľ ide o dotknutý výrobok. Prešetrovanie sa preto týkalo týchto deformácií trhu so surovinami, ako bolo uvedené v oznámení o začatí konania, aby bolo možné určiť, či treba vo vzťahu k Indonézii a ČĽR uplatniť ustanovenia článku 7 ods. 2a a článku 7 ods. 2b základného nariadenia. Komisia preto v tejto súvislosti zaslala vláde Indonézie (ďalej len „indonézska vláda“) a čínskej vláde ďalšie dotazníky.

(23)

Komisia zaslala dotazníky všetkým trom výrobcom z Únie zaradeným do vzorky, navrhovateľovi, obom neprepojeným dovozcom a dvom používateľom, ktorí sa prihlásili, deviatim vyvážajúcim výrobcom v dotknutých krajinách a všetkým ostatným hospodárskym subjektom, ktoré sa prihlásili a vyžiadali si dotazník. Rovnaké dotazníky boli v deň začatia konania sprístupnené aj online (6).

(24)

Vyplnené dotazníky boli doručené od troch výrobcov z Únie zaradených do vzorky, dvoch neprepojených dovozcov, dvoch používateľov, dvoch známych vyvážajúcich výrobcov z Indonézie, troch vyvážajúcich výrobcov z ČĽR zaradených do vzorky, dvoch vyvážajúcich výrobcov na Taiwane a neprepojeného strediska služieb na Taiwane. Vyplnený dotazník zaslala aj indonézska vláda. Čínska vláda neodpovedala ani na jeden z dvoch zaslaných dotazníkov.

(25)

Komisia získala a preverila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na predbežné stanovenie dumpingu, z neho vyplývajúcej ujmy a záujmu Únie. Overovania na mieste podľa článku 16 základného nariadenia sa uskutočnili v priestoroch týchto strán:

(26)

Pokiaľ ide o postup podľa článku 7 ods. 2a a článku 7 ods. 2b základného nariadenia, uskutočnila sa konzultácia s indonézskou vládou.

(27)

Prešetrovanie dumpingu a ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. júla 2018 do 30. júna 2019 (ďalej len „obdobie prešetrovania“). Preskúmanie trendov relevantných z hľadiska posúdenia ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2016 do konca obdobia prešetrovania (ďalej len „posudzované obdobie“).

(28)

Keďže pri začatí prešetrovania boli k dispozícii dostatočné dôkazy poukazujúce na existenciu výrazných deformácií v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia, pokiaľ ide o ČĽR, Komisia považovala za vhodné začať prešetrovanie vyvážajúcich výrobcov z tejto krajiny so zreteľom na článok 2 ods. 6a základného nariadenia.

(29)

Komisia preto v záujme zhromaždenia údajov potrebných na prípadné uplatnenie článku 2 ods. 6a základného nariadenia vyzvala v oznámení o začatí konania všetkých vyvážajúcich výrobcov v ČĽR, aby poskytli informácie o vstupoch používaných na výrobu plechov a zvitkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za tepla požadované v prílohe III k oznámeniu o začatí konania. Príslušné informácie predložilo päť čínskych vyvážajúcich výrobcov.

(30)

Komisia v snahe získať informácie, ktoré považovala za potrebné na účely svojho prešetrovania v súvislosti s údajnými výraznými deformáciami v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia, zaslala dotazník čínskej vláde, ako sa opisuje v odôvodnení 21. Od čínskej vlády neprišla žiadna odpoveď. Komisia následne informovala čínsku vládu, že na stanovenie existencie výrazných deformácií v ČĽR použije v zmysle článku 18 základného nariadenia dostupné skutočnosti.

(31)

V oznámení o začatí konania Komisia okrem toho vyzvala všetky zainteresované strany, aby do 37 dní odo dňa uverejnenia tohto oznámenia v Úradnom vestníku Európskej únie oznámili svoje stanoviská, predložili informácie a poskytli podporné dôkazy v súvislosti s tým, či je vhodné uplatniť článok 2 ods. 6a základného nariadenia. Dvaja vyvážajúci výrobcovia vyjadrili pripomienky k existencii výrazných deformácií.

(32)

V oznámení o začatí konania Komisia takisto uviedla, že vzhľadom na dostupné dôkazy by mohlo byť potrebné vybrať vhodnú reprezentatívnu krajinu podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia na účely určenia normálnej hodnoty na základe nedeformovaných cien alebo referenčných hodnôt.

(33)

Komisia 9. septembra 2019 uverejnila prvý záznam do spisu (ďalej len „záznam z 9. septembra“) s cieľom získať stanoviská zainteresovaných strán k relevantným zdrojom, ktoré by Komisia mohla použiť na určenie normálnej hodnoty v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. e) druhým odsekom základného nariadenia. V tomto zázname Komisia uviedla zoznam všetkých výrobných faktorov, ako napríklad materiál, energia a pracovná sila, ktoré vyvážajúci výrobcovia využívajú pri výrobe dotknutého výrobku. Komisia okrem toho na základe kritérií výberu nedeformovaných cien alebo referenčných hodnôt identifikovala možné reprezentatívne krajiny (konkrétne Brazíliu, Malajziu, Južnú Afriku a Turecko).

(34)

Komisia poskytla všetkým zainteresovaným stranám možnosť, aby predložili svoje pripomienky. Komisia dostala pripomienky od dvoch čínskych vyvážajúcich výrobcov a navrhovateľa. Čínska vláda nepredložila žiadne pripomienky.

(35)

Komisia sa doručenými pripomienkami zaoberala v druhom zázname týkajúcom sa zdrojov na určenie normálnej hodnoty z 10. októbra 2019 (ďalej len „záznam z 10. októbra“). Komisia takisto stanovila predbežný zoznam výrobných faktorov a dospela k záveru, že v danom štádiu bola Brazília najvhodnejšou reprezentatívnou krajinou podľa článku 2 ods. 6a písm. a) prvej zarážky základného nariadenia. Komisia vyzvala zainteresované strany, aby vyjadrili svoje pripomienky, no nedostala žiadne.

(36)

Výrobkom, ktorý je predmetom tohto prešetrovania, sú ploché valcované výrobky z nehrdzavejúcej ocele, tiež vo zvitkoch (vrátane výrobkov rezaných na dĺžku a úzkych pásov), po valcovaní za tepla už ďalej neupravené, s vylúčením výrobkov nie vo zvitkoch, so šírkou 600 mm alebo väčšou a s hrúbkou presahujúcou 10 mm, ktoré v súčasnosti patria pod kódy HS 7219 11, 7219 12, 7219 13, 7219 14, 7219 22, 7219 23, 7219 24, 7220 11 a 7220 12, a s pôvodom v Čínskej ľudovej republike, na Taiwane a v Indonézii. Tieto kódy HS sa uvádzajú len pre informáciu.

(37)

Z prešetrovania vyplynulo, že nasledujúce výrobky majú rovnaké základné fyzické, chemické a technické vlastnosti, ako aj rovnaké základné použitia:

(38)

Komisia v tejto fáze rozhodla, že uvedené výrobky sú preto podobnými výrobkami v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia.

(39)

Spoločnosť Marcegaglia a dvaja vyvážajúci výrobcovia v Indonézii tvrdili, že čierne zvitky by sa mali z rozsahu prešetrovania vylúčiť. Tvrdili, že súčasné prešetrovanie sa týka dvoch rôznych druhov zvitkov z nehrdzavejúcej ocele, a to bielych a čiernych zvitkov, a hoci čierne aj biele zvitky sú zaradené pod rovnaké kódy HS (ako sú definované v oznámení o začatí konania), ich vlastnosti a zamýšľané použitie sa líšia. Pokiaľ ide o fyzické a chemické vlastnosti, spoločnosť Marcegaglia okrem iného tvrdila, že z hľadiska odolnosti proti korózii čierne zvitky ani nie sú výrobkami z nehrdzavejúcej ocele. Podľa tejto spoločnosti sú to polovýrobky, nie sú ani žíhané ani morené.

(40)

Okrem toho sa podľa spoločnosti Marcegaglia čierne plechy a zvitky z nehrdzavejúcej ocele valcované za tepla vyrábajú valcovaním bramov za tepla a dodávajú sa hlavne, ak nie výlučne, na prevalcovanie. Spoločnosť Marcegaglia argumentovala, že čierne plechy a zvitky z nehrdzavejúcej ocele valcované za tepla sa totiž môžu používať len na ďalšie spracovanie (prevalcovanie) na morené zvitky alebo zvitky z nehrdzavejúcej ocele valcované za studena, pričom v Únii sú len dve spoločnosti zaoberajúce sa prevalcovaním, konkrétne Marcegaglia a ďalšia oveľa menšia strana. Tvrdila, že čierne plechy a zvitky z nehrdzavejúcej ocele valcované za tepla sú ako kategória výrobkov z dôvodu svojej prirodzenej povahy polovýrobku podobnejšie bramom z nehrdzavejúcej ocele ako bielym plechom a zvitkom z nehrdzavejúcej ocele.

(41)

Ďalej sú podľa spoločnosti Marcegaglia biele plechy a zvitky z nehrdzavejúcej ocele konečným výrobkom z nehrdzavejúcej ocele vyrobeným žíhaním a morením čiernych plechov a zvitkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za tepla. Čierne plechy a zvitky z nehrdzavejúcej ocele valcované za tepla sú preto nevyhnutnou surovinou na výrobu bielych plechov a zvitkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za tepla rovnako, ako sú bramy nevyhnutnou surovinou na výrobu čiernych plechov a zvitkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za tepla. Biele plechy a zvitky z nehrdzavejúcej ocele valcované za tepla sa preto môžu použiť bez ďalšieho spracovania koncovými používateľmi na priame priemyselné využitie (napr. automobilový, strojársky a petrochemický priemysel). Dodávajú sa spoločnostiam na rezanie dosiek, výrobcom rúr a spoločnostiam valcujúcim za studena na ďalšie spracovanie.

(42)

Dotknuté strany napokon tvrdili, že výrobné odvetvie Únie nemá záujem o zásobovanie trhu čiernymi zvitkami, pretože čierne zvitky, ktoré vyrába, radšej samé použije na ďalšiu konverziu na biele zvitky a ďalšie výrobky v ďalšom článku. Bezpečnosť dodávok čiernych zvitkov je preto podľa nich ohrozená, ak by boli zahrnuté do rozsahu pôsobnosti prípadných opatrení.

(43)

Združenie Eurofer namietalo proti tvrdeniam uvedeným v odôvodneniach 39 až 42. Okrem iného trvalo na tom, že čierne aj biele zvitky sú ploché výrobky z nehrdzavejúcej ocele s rovnakými fyzickými vlastnosťami a chemickým zložením pre rovnaké triedy, vyrábané z rovnakých surovín (v podstate chrómu, šrotu z nehrdzavejúcej ocele a niklu) a že pridaná hodnota pre spracovanie čiernych zvitkov na biele zvitky je obmedzená a predstavuje menej ako 8 % výrobných nákladov na biely zvitok. Združenie Eurofer tiež poukázalo na celkovú nevyužitú kapacitu výrobcov z Únie vo výške viac ako dvoch miliónov ton a naznačilo, že výrobné odvetvie Únie môže a je ochotné uspokojiť celkový dopyt po plechoch a zvitkoch z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za tepla na trhu Únie bez ohľadu na potrebný druh výrobku. Okrem toho uviedlo, že niekoľko výrobcov z Únie na svojich webových sídlach oznámilo, že sú schopní a ochotní dodávať čierne zvitky. Nakoniec tvrdilo, že bezpečnosť dodávok čiernych zvitkov nie je ohrozená, ale poukázalo na riziko obchádzania, ak by sa čierne zvitky z opatrení vylúčili.

(44)

Komisia analyzovala tieto tvrdenia. Pokiaľ ide o vlastnosti výrobku, prešetrovaním sa zistilo, že čierne a biele zvitky majú rovnaké chemické zloženie. Čierne zvitky sa navyše vyrábajú z rovnakého základného materiálu, a preto majú v závislosti od triedy ocele rovnaké vlastnosti ako biele zvitky. Z toho vyplýva, že čierne zvitky patria do rovnakých položiek kombinovanej nomenklatúry ako biele zvitky, na ktoré sa vzťahuje konanie, počnúc položkou 7219 alebo 7220. Obe tieto položky spadajú pod triedu „nehrdzavejúca oceľ“ v 72. kapitole (Železo a oceľ) kombinovanej nomenklatúry. Čierne a biele zvitky majú aj rovnaké fyzické vlastnosti, pretože majú podobné rozmery. Čierne a biele zvitky sú pre prevalcovne so žíhacím a moriacim zariadením zameniteľné, čo naozaj znamená, že existuje riziko obchádzania, ak by boli čierne zvitky vylúčené z rozsahu pôsobnosti dotknutého výrobku.

(45)

Pokiaľ ide o údajný nedostatok záujmu výrobného odvetvia Únie o predaj čiernych zvitkov, toto tvrdenie nebolo podložené žiadnymi dôkazmi. Z prešetrovania naopak vyplynulo, že výrobné odvetvie Únie má značnú voľnú kapacitu dostupnú pre biele aj pre čierne zvitky, a že napriek zložitým podmienkam na trhu predávalo v období prešetrovania skutočne značné objemy čiernych zvitkov na trhu Únie, a to aj (ale nielen) spoločnosti Marcegaglia. To dokazuje, že má skutočný záujem uspokojiť požiadavky trhu.

(46)

Na základe uvedených skutočností sa dospelo k predbežnému záveru, že čierne a biele zvitky majú rovnaké základné fyzické a chemické vlastnosti a tvoria jednu skupinu výrobkov. Tvrdenia uvedené v odôvodneniach 39 až 42 sa preto zamietajú.

(47)

Niekoľko strán tvrdilo, že plechy a zvitky z nehrdzavejúcej ocele valcované za tepla so šírkou 1 600 mm a viac vrátane plechov a zvitkov so šírkou 2 000 mm by sa mali vylúčiť z rozsahu prešetrovania, pretože zavedenie antidumpingových opatrení na tento osobitný materiál by ešte viac obmedzilo možnosť nákupu materiálu, ktorý sa už teraz dá obstarať len veľmi ťažko. Obmedzilo by to aj ich konkurencieschopnosť voči výrobcom zváraných rúr s veľkým priemerom z krajín mimo Únie.

(48)

Toto tvrdenie sa zamieta. Plechy a zvitky z nehrdzavejúcej ocele valcované za tepla so šírkou 1 600 mm alebo viac majú rovnaké základné chemické vlastnosti ako menšie plechy a zvitky z nehrdzavejúcej ocele valcované za tepla. Odhliadnuc od rozdielnej šírky majú aj rovnaké základné fyzické vlastnosti. Širšie plechy a zvitky z nehrdzavejúcej ocele valcované za tepla je možné jednoduchým rezaním ľahko premeniť na užšie. Existuje preto riziko obchádzania, ak by sa širšie zvitky vylúčili z rozsahu pôsobnosti dotknutého výrobku.

(49)

Konzorcium pre dovoz SST HRF (7) tvrdilo, že by sa mali vylúčiť zvitky s hrúbkou nad 10 mm, pretože v Únii sú iba dva závody schopné vyrábať plechy a zvitky z nehrdzavejúcej ocele valcované za tepla s hrúbkou nad 13 mm. Komisia nevidí žiadne opodstatnené dôvody na vylúčenie týchto zvitkov, ktoré majú nepochybne rovnaké základné fyzické a chemické vlastnosti a použitia ako všetky ostatné druhy výrobku v rámci daného vymedzenia výrobku. Navyše, ako uviedlo samotné konzorcium, výrobné odvetvie Únie je schopné ich dodávať. Tvrdenie sa preto zamieta.

(50)

Počas obdobia prešetrovania boli v Indonézii dvaja vyvážajúci výrobcovia, spoločnosti ITSS a GCNS. Spoločnosti boli navzájom prepojené prostredníctvom svojej hlavnej materskej spoločnosti, čínskeho výrobcu ocele Tsingshan Steel Group.

(51)

Tsingshan Steel Group založila spolu s indonézskou spoločnosťou PT Bintang Delapan v meste Sulawesi v Indonézii indonézsky priemyselný park Indonesia Morowali Industrial Park (ďalej len „IMIP“) (8). Do prešetrovania boli zapojené tieto spoločnosti prepojené prostredníctvom spoločnosti Tsingshan Steel Group nachádzajúce sa v parku IMIP:

(52)

Vyvážajúci výrobcovia vo svojich vyplnených dotazníkoch ani počas overovaní na mieste neposkytli užitočnú celosvetovú štruktúru skupiny. Prepojení obchodníci zapojení do predaja na vývoz navyše neposkytli žiadne vyplnené dotazníky.

(53)

Komisia preto nedokázala overiť vzťah medzi vyvážajúcimi výrobcami a ich dodávateľmi niklovej rudy, ktorá sa považuje za rozhodujúcu surovinu, ktorá dodáva prešetrovanému výrobku jeho nehrdzavejúce vlastnosti. Komisia predovšetkým nedokázala zistiť, či boli údajne neprepojení dodávatelia skutočne nezávislí od vyvážajúcich výrobcov.

(54)

V dôsledku toho Komisia nemohla posúdiť, či bola niklová ruda dodávaná riadne identifikovanými prepojenými stranami nakúpená za nezávislú trhovú cenu.

(55)

Komisia okrem toho nedokázala overiť vzťah s údajne neprepojeným zákazníkom jedného prepojeného domáceho obchodníka. Komisia teda pri určovaní normálnej hodnoty nezohľadnila predaj medzi daným prepojeným obchodníkom a údajne neprepojeným zákazníkom.

(56)

Pre nespoluprácu prepojených obchodníkov zapojených do predaja na vývoz Komisia nemohla stanoviť ani vývoznú cenu pre prvého neprepojeného zákazníka a skutočné náklady, ktoré títo prepojení obchodníci vynaložili. Komisia teda na základe údajov poskytnutých vyvážajúcimi výrobcami nedokázala vypočítať vývoznú cenu, hoci všetky informácie poskytnuté spoločnosťami GCNS a ITSS bolo možné overiť na základe záznamov týchto spoločností.

(57)

Komisia listom z 20. decembra 2019 informovala spoločnosti GCNS a ITSS o svojom úmysle uplatniť článok 18 základného nariadenia, pokiaľ ide o určité aspekty výpočtu dumpingového rozpätia. Vyvážajúci výrobcovia k tomu predložili svoje pripomienky 7. januára 2020.

(58)

Vyvážajúci výrobcovia vo svojich pripomienkach k uplatňovaniu článku 18 základného nariadenia tvrdili, že základné nariadenie neumožňuje Komisii dospieť k záveru, že informácie poskytnuté vyvážajúcimi výrobcami týkajúce sa nákupu niklovej rudy nie sú spoľahlivé, iba na základe toho, že nebolo možné zistiť vzťah medzi vyvážajúcimi výrobcami a ich dodávateľmi. Spoločnosti GCNS a ITSS sa odvolávali na judikatúru Svetovej obchodnej organizácie (9) (ďalej len „WTO“) a Dohodu WTO o colnej hodnote (10), z ktorých vyplýva, že transakcie medzi prepojenými stranami nemožno a priori považovať za neprijateľné alebo za nezodpovedajúce zásade trhového odstupu. Vyvážajúci výrobcovia nakoniec pripomenuli, že Komisia overila nákup niklovej rudy počas overovania na mieste.

(59)

Komisia v tejto súvislosti potvrdila, že informácie poskytnuté spoločnosťami v danej skupine (GCNS, ITSS, SMI a TSI) o totožnosti dodávateľa, objemoch a hodnotách nákupu surovín skutočne overila. Vyvážajúci výrobcovia však predsa a bez ohľadu na pravidlá a judikatúru WTO v oblasti transakcií medzi prepojenými stranami tým, že Komisii nedodali celosvetovú štruktúru skupiny, zabránili jej čo i len preskúmať, či sa nákupné transakcie uskutočňovali za nezávislú trhovú cenu.

(60)

Komisia preto potvrdila svoj úmysel nezohľadniť vykázanú kúpnu cenu niklovej rudy a podľa článku 18 základného nariadenia ju nahradiť skutočnosťami, ktoré sú dostupné.

(61)

Pokiaľ ide o výpočet vývoznej ceny, vyvážajúci výrobcovia zopakovali, že sa maximálne usilujú o zabezpečenie spolupráce prepojených obchodníkov zapojených do predaja na vývoz. Vyvážajúci výrobcovia zároveň navrhli, aby Komisia použila informácie dostupné v spise ako dostupné fakty.

(62)

V tejto súvislosti sa Komisia predbežne rozhodla použiť údaje dostupné v spise poskytnuté zainteresovanými stranami v Únii, ktoré pri prešetrovaní od začiatku spolupracovali a zaslali vyplnené dotazníky.

(63)

Komisia teda napokon predbežne použila dostupné skutočnosti na zistenie alebo nahradenie určitých informácií v súlade s článkom 18 základného nariadenia, a to v rozsahu opísanom v predchádzajúcom texte.

(64)

Komisia najskôr preskúmala, či je celkový objem predaja na domácom trhu každého spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu reprezentatívny v súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia. Predaj na domácom trhu je reprezentatívny, ak celkový objem predaja podobného výrobku na domácom trhu nezávislým zákazníkom na domácom trhu jednotlivého vyvážajúceho výrobcu predstavuje najmenej 5 % jeho celkového objemu predaja dotknutého výrobku na vývoz do Únie počas obdobia prešetrovania.

(65)

Na základe toho sa zistilo, že celkový predaj podobného výrobku spoločnosťou GCNS na domácom trhu nie je reprezentatívny.

(66)

Preto keď sa na domácom trhu daný druh výrobku nepredával, Komisia vytvorila normálnu hodnotu v súlade s článkom 2 ods. 3 a ods. 6 základného nariadenia.

(67)

Normálna hodnota sa vytvorila tak, že k priemerným nákladom spoločnosti GCNS na výrobu podobného výrobku počas obdobia prešetrovania sa pripočítali tieto položky:

(68)

Náklady na niklovú rudu boli upravené, ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 79 až 82.

(69)

Spoločnosť GCNS nakúpila určité služby a vstupy vo forme polotovarov od prepojených dodávateľov nachádzajúcich sa v parku IMIP. Komisia preskúmala, či sa tieto nákupy uskutočnili za nezávislú trhovú cenu. Komisia v tejto súvislosti porovnala kúpnu cenu s cenou prepojeného dodávateľa pre neprepojeného zákazníka, ak ju mala k dispozícii. Ak takáto cena nebola dostupná, Komisia porovnala kúpnu cenu s vytvorenou trhovou cenou, pričom zohľadnila výrobné náklady, PVA náklady a primeraný zisk prepojeného dodávateľa. Komisia v náležitých prípadoch upravila náklady na tieto služby a vstupy, ktoré vznikli spoločnosti GCNS, v súlade s článkom 2 ods. 5 základného nariadenia.

(70)

Na základe testu reprezentatívnosti vysvetleného v odôvodnení 64 bol objem celkového predaja podobného výrobku na domácom trhu uskutočnený spoločnosťou ITSS reprezentatívny.

(71)

Komisia následne v prípade spoločnosti ITSS identifikovala druhy výrobku predávané na domácom trhu, ktoré boli rovnaké alebo porovnateľné s druhmi výrobku predávanými na vývoz do Únie, s reprezentatívnym predajom na domácom trhu.

(72)

Komisia potom preskúmala, či bol predaj na domácom trhu spoločnosti ITSS v prípade každého druhu výrobku, ktorý je rovnaký alebo porovnateľný s druhom výrobku predávaným na vývoz do Únie, reprezentatívny v súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia. Predaj určitého druhu výrobku na domácom trhu je reprezentatívny, ak celkový objem predaja tohto druhu výrobku na domácom trhu nezávislým zákazníkom počas obdobia prešetrovania predstavuje aspoň 5 % celkového objemu predaja identického alebo porovnateľného druhu výrobku na vývoz do Únie. Komisia zistila, že predaj jedného druhu výrobku na domácom trhu bol reprezentatívny.

(73)

Následne Komisia stanovila podiel ziskového predaja nezávislým zákazníkom na domácom trhu pre tento druh výrobku počas obdobia prešetrovania s cieľom rozhodnúť o tom, či má na výpočet normálnej hodnoty v súlade s článkom 2 ods. 4 základného nariadenia použiť skutočný domáci predaj.

(74)

Normálna hodnota je založená na skutočnej cene jednotlivých druhov výrobku na domácom trhu bez ohľadu na to, či je tento predaj ziskový alebo nie, ak:

(75)

V tomto prípade je normálna hodnota váženým priemerom cien celého objemu predaja daného druhu výrobku na domácom trhu počas obdobia prešetrovania.

(76)

Normálna hodnota je skutočná cena jednotlivých druhov výrobku na domácom trhu len v prípade ziskového predaja daných druhov výrobku na domácom trhu počas obdobia prešetrovania, ak:

(77)

Z analýzy predaja na domácom trhu vyplynulo, že 13,7 % všetkého domáceho predaja tohto druhu výrobku bolo ziskových a že vážený priemer predajných cien bol vyšší ako výrobné náklady. Normálna hodnota sa v súlade s tým vypočítala ako vážený priemer iba ziskového predaja.

(78)

Ak sa na domácom trhu daný druh výrobku nepredával v reprezentatívnych množstvách, Komisia vytvorila normálnu hodnotu v súlade s článkom 2 ods. 3 a ods. 6 základného nariadenia.

(79)

Normálna hodnota sa vytvorila tak, že k priemerným nákladom spoločnosti ITSS na výrobu podobného výrobku počas obdobia prešetrovania sa pripočítali tieto položky:

(80)

Náklady na niklovú rudu boli upravené, ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 79 až 82.

(81)

Spoločnosť ITSS nakúpila určité služby a vstupy od prepojených dodávateľov nachádzajúcich sa v parku IMIP. Komisia preskúmala, či sa tieto nákupy uskutočnili za nezávislú trhovú cenu. Komisia v tejto súvislosti porovnala kúpnu cenu s cenou prepojeného dodávateľa pre neprepojeného zákazníka, ak ju mala k dispozícii. Ak takáto cena nebola dostupná, Komisia porovnala kúpnu cenu s vytvorenou trhovou cenou, pričom zohľadnila výrobné náklady, PVA náklady a primeraný zisk prepojeného dodávateľa. Komisia v náležitých prípadoch upravila náklady na tieto služby a vstupy, ktoré vznikli spoločnosti ITSS v súlade s článkom 2 ods. 5 základného nariadenia.

(82)

Ako je vysvetlené v odôvodneniach 52 až 54 a 57 až 60, Komisia nezohľadnila náklady na niklovú rudu, ktoré vykázali dvaja vyvážajúci výrobcovia a ich prepojení dodávatelia určitých vstupov, ako sa uvádza v odôvodneniach 69 a 78. Komisia mala v úmysle použiť ako dostupné skutočnosti trhovú cenu niklovej rudy v Indonézii a nahradiť skutočné náklady na niklovú rudu touto cenou.

(83)

Komisia v tejto súvislosti v rámci konzultácií s indonézskou vládou o možných deformáciách trhu so surovinami podľa článku 7 ods. 2a základného nariadenia požiadala o štatistické informácie o objemoch a hodnotách predaja na domácom trhu, ktoré indonézska vláda obvykle zhromažďuje podľa uplatniteľných právnych predpisov (11). Indonézska vláda však poskytla len informácie o objemoch predaja na domácom trhu. Tieto informácie boli teda neúplné a nemohli sa použiť na stanovenie trhovej ceny niklovej rudy na indonézskom domácom trhu.

(84)

Komisia preto použila skutočnú cenu zaplatenú jedným vyvážajúcim výrobcom, ktorý poskytol informácie o obsahu niklu v niklovej rude pri všetkých svojich nákupných transakciách. Komisia usúdila, že pri nahrádzaní nákladov na niklovú rudu, ktoré vykázali spoločnosti v skupine, by sa mal zohľadniť obsah niklu, ktorý ovplyvňuje cenu niklovej rudy. Komisia určila najdrahšie nákupné transakcie pre každý obsah niklu a usúdila, že tieto transakcie a ceny boli pravdepodobne najmenej ovplyvnené vzťahom medzi dodávateľom a kupujúcim. Komisia stanovila upravené náklady na niklovú rudu na základe váženého priemeru kúpnej ceny vybraných transakcií, pričom zohľadnila celkový objem, ktorý spoločnosť nakúpila v jednotlivých skupinách výrobku podľa obsahu niklu.

(85)

Upravené náklady na niklovú rudu sa použili aj na prepočítanie výrobných nákladov na vstupy vo forme polotovarov nakúpené od prepojených dodávateľov v odôvodneniach 69 a 78, pričom sa skúmalo, či vyvážajúci výrobcovia nakupovali príslušné vstupy za nezávislú trhovú cenu. Ak bolo zrejmé, že dodávatelia používali niklovú rudu s nižším obsahom niklu, upravené náklady odrážali tento rozdiel.

(86)

Vyvážajúci výrobcovia poskytli informácie, že do Únie vyvážali prostredníctvom prepojených obchodníkov v tretích krajinách a jedného neprepojeného obchodníka v tretej krajine.

(87)

Ako je vysvetlené v odôvodneniach 52 a 56, prepojení obchodníci zapojení do predaja na vývoz nespolupracovali pri prešetrovaní. Vývozná cena sa preto stanovila v súlade s článkom 18 základného nariadenia na základe informácií dostupných v spise a overených Komisiou. Komisia pri určovaní vývoznej ceny najprv stanovila dovoznú cenu do Únie na základe informácií v spise, ktoré poskytli spolupracujúce zainteresované strany v Únii. Komisia túto cenu následne upravila o všetky náklady, ktoré vznikli medzi dovozom a ďalším predajom vrátane dopravy, poistenia, manipulácie a nakládky, PVA nákladov, a o dosiahnuté zisky na základe overených informácií poskytnutých vyvážajúcimi výrobcami alebo verejne dostupných informácií (napr. verejne dostupná účtovná závierka jedného z údajných prepojených obchodníkov).

(88)

Komisia porovnala normálnu hodnotu a vývoznú cenu vyvážajúcich výrobcov na základe cien zo závodu.

(89)

Keď to bolo odôvodnené potrebou zaistiť spravodlivé porovnanie, Komisia upravila normálnu hodnotu a/alebo vývoznú cenu s cieľom zohľadniť rozdiely, ktoré ovplyvňujú ceny a ich porovnateľnosť, v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia. Normálna hodnota sa upravila so zreteľom na dopravu, poistenie, manipuláciu a nakládku. Vývozná cena sa upravila o úverové náklady a províziu neprepojeného obchodníka v tretej krajine.

(90)

Komisia porovnala vážený priemer normálnej hodnoty každého druhu podobného výrobku s váženým priemerom vývoznej ceny zodpovedajúceho druhu prešetrovaného výrobku v súlade s článkom 2 ods. 11 a ods. 12 základného nariadenia.

(91)

Na tomto základe sú predbežné vážené priemery dumpingových rozpätí vyjadrené ako percentuálny podiel ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, 19,3 % v prípade spoločnosti GCNS a 16,2 % v prípade spoločnosti ITSS.

(92)

Ako je vysvetlené v odôvodneniach 50 a 51, vyvážajúci výrobcovia sú prepojení. Komisia preto stanovila jednotný vážený priemer dumpingového rozpätia pre obe spoločnosti na úrovni 19,2 %.

(93)

Keďže dovoz spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov predstavoval 100 % celkového vývozu do Únie počas obdobia prešetrovania, Komisia ho považovala za reprezentatívny na stanovenie reziduálneho dumpingového rozpätia na úrovni spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov.

(94)

Predbežné dumpingové rozpätia, vyjadrené ako percentuálny podiel ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, sú takéto:

(95)

Ako je vysvetlené v odôvodnení 16, pokiaľ ide o jedného z troch čínskych vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky, Komisia sa rozhodla využiť ustanovenia článku 18 základného nariadenia a nezohľadnila informácie poskytnuté týmto vyvážajúcim výrobcom.

(96)

Komisia sa takto rozhodla, pretože spoločnosť počas overovania na mieste nevysvetlila včas niektoré údaje uvedené vo vyplnenom dotazníku a neprepojila ich s audítorsky overenými účtami, účtami riadenia nákladov a údajmi v používaných interných aplikáciách IT. Niektoré údaje, ako napríklad objemy výroby podľa druhu výrobku, spotreba energetických vstupov, rozdelenie vedľajších produktov a režijné náklady spojené s výrobou, ktoré sa považovali za rozhodujúce pre výpočet individuálneho dumpingového rozpätia, sa nepodarilo zosúhlasiť s vyššie uvedenými dokumentmi, alebo kľúče na ich rozdelenie sa nedali dostatočne vysvetliť. Komisia okrem toho z dôvodu oneskoreného poskytovania požadovaných údajov a vysvetlení vôbec nedokázala overiť určité časti vyplnených dotazníkov týkajúce sa stanovenia normálnej hodnoty. Komisia preto v lehotách stanovených v základnom nariadení nedostala potrebné informácie na stanovenie dumpingového rozpätia pre danú spoločnosť.

(97)

V súlade s článkom 18 ods. 4 základného nariadenia bola zainteresovaná strana listom z 18. decembra 2019 informovaná o dôvodoch, prečo Komisia zamýšľa nezohľadniť poskytnuté informácie, a dostala možnosť poskytnúť ďalšie vysvetlenia.

(98)

Spoločnosť odpovedala na list Komisie 7. januára 2020. Vo svojej odpovedi nespochybnila existenciu nedostatkov uvedených v liste Komisie. Spoločnosť však tvrdila, že tieto nedostatky neboli dostatočne závažné na uplatnenie článku 18 základného nariadenia. Spoločnosť argumentovala tým, že nedostatky, ktoré Komisia uviedla vo svojom liste, boli spôsobené skutočnosťou, že informácie poskytnuté jednou prepojenou spoločnosťou sa vo všeobecnosti zostavovali a spracovávali skôr manuálne ako prostredníctvom systému IT. Preto v nich mohlo ľahšie dôjsť k nedostatkom. Spoločnosť dospela k záveru, že Komisia mohla napriek tomu vypočítať individuálne dumpingové rozpätie na základe informácií overených na mieste.

(99)

Komisia nesúhlasila s tvrdením spoločnosti, že na základe informácií overených na mieste bolo možné vypočítať individuálne dumpingové rozpätie. Ako je uvedené v odôvodnení 93, povaha a množstvo nedostatkov zistených na mieste – bez ohľadu na ich pôvod – a skutočnosť, že ich spoločnosť počas celého trvania overovania na mieste nedokázala odstrániť, reálne zabránili Komisii vo výpočte dumpingového rozpätia na základe overených údajov. Komisia preto predbežne nezohľadnila informácie poskytnuté vyvážajúcim výrobcom a v tejto fáze potvrdila, že v prípade tohto vyvážajúceho výrobcu sa použijú dostupné skutočnosti.

(100)

Opis výpočtu dumpingového rozpätia uvedený ďalej sa teda týka zostávajúcich dvoch čínskych vyvážajúcich výrobcov vo vzorke.

(101)

Podľa článku 2 ods. 1 základného nariadenia „normálna hodnota je spravidla založená na cenách zaplatených alebo obvykle platených v rámci bežného obchodovania nezávislými zákazníkmi v krajine vývozu“.

(102)

Podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia, „ak sa […] zistí, že vzhľadom na existenciu výrazných deformácií v zmysle písmena b) vo vyvážajúcej krajine nie je vhodné použiť domáce ceny a náklady v tejto krajine, normálna hodnota sa vytvorí výlučne na základe nákladov na výrobu a predaj odrážajúcich nedeformované ceny alebo referenčné hodnoty“ a „musí zahŕňať nedeformovanú a primeranú sumu na administratívne, predajné a všeobecné náklady a zisk“. Ako sa bližšie vysvetľuje ďalej v texte, Komisia v súčasnom prešetrovaní skonštatovala, že na základe dostupných dôkazov a vzhľadom na nedostatočnú spoluprácu zo strany čínskej vlády bolo uplatnenie článku 2 ods. 6a základného nariadenia primerané.

(103)

V článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia sa vymedzuje, že „výrazné deformácie sú deformácie, ku ktorým dochádza vtedy, keď vykazované ceny alebo náklady vrátane nákladov na suroviny a energiu nie sú výsledkom voľného pôsobenia trhových síl, pretože sú ovplyvnené značným zasahovaním vlády. Pri vyhodnocovaní existencie výrazných deformácií sa prihliada okrem iného na potenciálne dôsledky jedného alebo viacerých z týchto faktorov:

(104)

Podľa článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia sa pri posudzovaní existencie výrazných deformácií v zmysle článku 2 ods. 6a písm. a) okrem iného zohľadní nevyčerpávajúci zoznam prvkov v prvom uvedenom ustanovení. Podľa článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia sa pri posudzovaní existencie výrazných deformácií prihliada na potenciálny vplyv jedného alebo viacerých z týchto prvkov na ceny a náklady vo vyvážajúcej krajine dotknutého výrobku. Keďže tento zoznam nie je kumulatívny, na zistenie výrazných deformácií sa nemusí prihliadať na všetky prvky. Tie isté faktické okolnosti sa navyše môžu použiť na preukázanie existencie jedného alebo viacerých prvkov zo zoznamu. Akýkoľvek záver v súvislosti s výraznými deformáciami v zmysle článku 2 ods. 6a písm. a) však musí byť založený na všetkých dostupných dôkazoch. Pri celkovom posúdení existencie deformácií sa môže zohľadniť aj všeobecný kontext a situácia vo vyvážajúcej krajine, najmä ak základné prvky hospodárskeho a administratívneho nastavenia vyvážajúcej krajiny dávajú vláde podstatné právomoci zasahovať do hospodárstva takým spôsobom, že ceny a náklady nie sú výsledkom voľného pôsobenia trhových síl.

(105)

V článku 2 ods. 6a písm. c) základného nariadenia sa stanovuje, že „[a]k má Komisia informácie o odôvodnených známkach možnej existencie výrazných deformácií uvedených v písmene b) v určitej krajine alebo v určitom odvetví v danej krajine a ak je to vhodné na účinné uplatňovanie tohto nariadenia, Komisia vypracuje, zverejní a pravidelne aktualizuje správu s opisom trhových podmienok uvedených v písmene b) v danej krajine alebo odvetví“.

(106)

Komisia podľa uvedeného ustanovenia vydala správu o krajine týkajúcu sa ČĽR (ďalej len „správa“) (12), v ktorej sa poukazuje na existenciu značného zasahovania vlády na mnohých úrovniach hospodárstva vrátane konkrétnych deformácií v mnohých kľúčových faktoroch výroby (ako napr. pozemky, energia, kapitál, suroviny a práca), ako aj v konkrétnych odvetviach (ako napr. oceliarsky a chemický priemysel). Správa bola vo fáze začatia prešetrovania vložená do vyšetrovacieho spisu. Podnet obsahoval aj niektoré relevantné dôkazy, ktoré správu dopĺňajú. Zainteresované strany boli v čase začatia revízneho prešetrovania vyzvané, aby vyvrátili, pripomienkovali alebo doplnili dôkazy vo vyšetrovacom spise.

(107)

Podnet sa konkrétne týkal postupov ovplyvňujúcich náklady a ceny v sektore nehrdzavejúcej ocele:

(108)

Ako sa uvádza v odôvodnení 30, čínska vláda nepredložila pripomienky ani neposkytla dôkazy na podporu alebo vyvrátenie existujúcich dôkazov v spise k prípadu vrátane správy, ako ani ďalších dôkazov predložených navrhovateľom o existencii výrazných deformácií a/alebo o vhodnosti uplatnenia článku 2 ods. 6a základného nariadenia v predmetnom prípade.

(109)

Pripomienky v tomto smere zaslali dvaja vyvážajúci výrobcovia, ktorí tvrdili, že výpočet normálnej hodnoty podľa článku 2 ods. 6a základného nariadenia je nezlučiteľný s antidumpingovou dohodou WTO. Vyvážajúci výrobcovia v tejto súvislosti tvrdili, že Komisia by sa pri stanovovaní normálnej hodnoty nemala odchýliť od štandardnej metodiky, pokiaľ antidumpingová dohoda WTO neumožňuje inak, a mala by sa riadiť štandardnou metodikou v súlade s článkom 2 uvedenej dohody. Okrem toho zainteresované strany tvrdili, že pojem „výrazné deformácie“ v antidumpingovej dohode WTO ani neexistuje.

(110)

Vyvážajúci výrobcovia ďalej tvrdili, že v spise neboli predložené žiadne dôkazy o tom, že údajné vládne zásahy uvedené v správe a podnete viedli k narušeniu cien vstupov na výrobu dotknutého výrobku.

(111)

Komisia na účely tohto prešetrovania dospela v odôvodnení 157 k záveru, že je vhodné uplatniť článok 2 ods. 6a základného nariadenia. Domnieva sa, že článok 2 ods. 6a je uplatniteľný. Komisia sa navyše domnieva, že toto ustanovenie je v súlade so záväzkami Európskej únie v rámci WTO. Komisia zastáva názor, že ako sa už objasnilo vo veci DS473 EÚ – Bionafta (Argentína), ustanovenia základného nariadenia, ktoré sa vo všeobecnosti uplatňujú na všetkých členov WTO, a najmä článok 2 ods. 5 druhý pododsek základného nariadenia, umožňujú použitie náležite upravených údajov z tretej krajiny, pokiaľ je takáto úprava nevyhnutná a opodstatnená. Komisia napokon pripomenula, že spor vo veci DS473 EÚ – Bionafta (Argentína) sa netýkal uplatňovania článku 2 ods. 6a základného nariadenia, ktorý je príslušným právnym základom na určovanie normálnej hodnoty v tomto prešetrovaní. Komisia preto toto tvrdenie zamietla.

(112)

Komisia preskúmala, či vzhľadom na existenciu výrazných deformácií v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia je, resp. nie je vhodné použiť ceny a náklady na domácom trhu v ČĽR. Komisia toto preskúmanie vykonala na základe dôkazov dostupných v spise vrátane dôkazov uvedených v správe, ktorá vychádzala z verejne dostupných zdrojov. Uvedená analýza bola zameraná na preskúmanie značného zasahovania vlády do hospodárstva ČĽR vo všeobecnosti, ale aj konkrétnej situácie na trhu v danom odvetví vrátane dotknutého výrobku.

(113)

Pokiaľ ide o druhé tvrdenie, Komisia poznamenala, že existencia výrazných deformácií, ktoré vedú k uplatňovaniu článku 2 ods. 6a základného nariadenia, nesúvisí s existenciou osobitnej sektorovej kapitoly, ktorá sa vzťahuje na prešetrovaný výrobok. Správa opisuje rôzne typy deformácií prítomných v ČĽR, ktoré sú prierezové a relevantné v celom čínskom hospodárstve a ovplyvňujú ceny a/alebo suroviny a náklady na výrobu výrobku, ktorý je predmetom prešetrovania. Ako je vysvetlené ďalej v oddieloch b) až i), priemysel s plechmi a zvitkami z nehrdzavejúcej ocele valcovanými za tepla podlieha viacerým vládnym zásahom opísaným v správe (vzťahujú sa naň päťročné plány a iné dokumenty, deformácie trhu so surovinami, finančné narušenia atď.), ktoré sú v tomto nariadení výslovne uvedené a odkazuje sa v ňom na ne. V odôvodneniach 104, 121 až 122, 124 až 128, 135, 138, 141, 151, 153 až 154 tohto nariadenia sa okrem toho tiež podrobne opísalo niekoľko deformácií vzťahujúcich sa na odvetvie plechov a zvitkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za tepla a/alebo na jeho suroviny a vstupy nad rámec výrazných deformácií, ktoré už obsahuje správa. Situácia na trhu a príslušné politiky a plány, ktoré vedú k výrazným deformáciám, sú na daný sektor a na náklady na výrobu prešetrovaného výrobku stále uplatniteľné, a to napriek tomu, že správa bola zverejnená v decembri 2017. Žiadna strana nepredložila nijaký dôkaz o opaku. Naďalej sú uplatniteľné aj ďalšie zdroje výrazných deformácií obsiahnuté v nariadení a žiadna strana nepredložila žiadny dôkaz o opaku.

(114)

Komisia preto predbežne zamietla tvrdenia oboch vyvážajúcich výrobcov.

(115)

Čínsky hospodársky systém je založený na koncepcii „socialistického trhového hospodárstva“. Táto koncepcia je zakotvená v čínskej ústave a určuje spôsob správy hospodárskych záležitostí v ČĽR. Hlavnou zásadou je „socialistické verejné vlastníctvo výrobných prostriedkov, t. j. všeľudové vlastníctvo a kolektívne vlastníctvo pracujúceho ľudu“. Štátne hospodárstvo sa považuje za „vedúcu silu národného hospodárstva“ a štát má mandát na „zabezpečenie jeho konsolidácie a rastu“ (13). Celkové nastavenie čínskeho hospodárstva preto nielenže umožňuje značné zasahovanie vlády do hospodárstva, ale takéto zasahovanie je výslovne nariadené. Koncepcia nadradenosti verejného vlastníctva nad súkromným vlastníctvom preniká celým právnym systémom a zdôrazňuje sa ako všeobecná zásada vo všetkých kľúčových právnych predpisoch. Najlepším príkladom je čínsky zákon o vlastníctve: odkazuje sa v ňom na prvotné štádium socializmu a štát sa v ňom poveruje, aby presadzoval základný hospodársky systém, v ktorom zohráva dominantnú úlohu verejné vlastníctvo. Iné formy vlastníctva sú tolerované, pričom právny poriadok im umožňuje, aby sa rozvíjali popri štátnom vlastníctve (14).

(116)

Okrem toho sa podľa čínskeho právneho poriadku socialistické trhové hospodárstvo rozvíja pod vedením Komunistickej strany Číny. Štruktúry čínskeho štátu a Komunistickej strany Číny sú vzájomne prepojené na každej úrovni (právnej, inštitucionálnej a personálnej) a vytvárajú mimoriadne komplexnú štruktúru, v ktorej sa úlohy Komunistickej strany Číny a štátu nedajú oddeliť. Po zmene čínskej ústavy v marci 2018 sa na vedúcu úlohu Komunistickej strany Číny kladie ešte väčší dôraz, čo potvrdzuje aj text článku 1 ústavy. Za pôvodnú prvú vetu ustanovenia: „[s]ocialistické zriadenie je základným systémom Čínskej ľudovej republiky“, bola doplnená nová veta, ktorá znie takto: „[u]rčujúcim prvkom socializmu charakteristického pre Čínu je vedúca úloha Komunistickej strany Číny“. (15) Je to názorný príklad nespochybňovanej a neustále rastúcej kontroly Komunistickej strany Číny nad hospodárskym systémom v ČĽR. Táto vedúca úloha a kontrola je neoddeliteľnou súčasťou čínskeho systému a výrazne presahuje to, čo je obvyklé v iných krajinách, v ktorých vlády uplatňujú všeobecnú makroekonomickú kontrolu, v rámci ktorej ale voľne pôsobia trhové sily.

(117)

Čínsky štát uplatňuje intervenčnú hospodársku politiku pri plnení cieľov, ktoré sa zhodujú s politickou agendou stanovenou Komunistickou stranou Číny, a nezohľadňuje prevládajúce hospodárske podmienky na voľnom trhu (16). Intervenčné ekonomické nástroje uplatňované čínskymi orgánmi sú rôznorodé, zahŕňajú aj systém priemyselného plánovania a finančný systém a uplatňujú sa aj na úrovni regulačného prostredia.

(118)

Po prvé, na úrovni celkovej administratívnej kontroly sa smerovanie čínskeho hospodárstva riadi komplexným systémom priemyselného plánovania, ktorý ovplyvňuje všetky hospodárske činnosti v krajine. Všetky tieto plány zahŕňajú komplexnú a zložitú sústavu odvetví a prierezových politík a sú prítomné na všetkých úrovniach štátnej správy. Plány na úrovni provincií sú podrobné, zatiaľ čo v národných plánoch sa stanovujú širšie ciele. V plánoch sú vymedzené aj nástroje na podporu príslušných priemyselných odvetví/sektorov a časové rámce, v ktorých sa majú ciele dosiahnuť. Niektoré plány stále obsahujú výslovne stanovené výkonnostné ciele, čo bol zvyčajný prvok v prechádzajúcich plánovacích cykloch. Na základe týchto plánov sa jednotlivé priemyselné odvetvia a/alebo projekty zvolia za (pozitívne alebo negatívne) priority v súlade s prioritami vlády a priradia sa im konkrétne rozvojové ciele (modernizácia priemyslu, expanzia do zahraničia atď.). Hospodárske subjekty, tak súkromné, ako aj štátom vlastnené, musia efektívne prispôsobovať svoje podnikateľské činnosti reáliám, ktoré ukladá systém plánovania. Dôvodom nie je len záväznosť plánov, ale aj to, že príslušné čínske orgány na všetkých úrovniach verejnej správy sa pridŕžajú systému plánov a zodpovedajúcim spôsobom využívajú právomoci, ktoré im boli zverené, a nútia tak hospodárske subjekty, aby plnili priority stanovené v plánoch [pozri aj oddiel e) ďalej] (17).

(119)

Po druhé, pokiaľ ide o prideľovanie finančných zdrojov, finančný systém ČĽR ovládajú štátom vlastnené komerčné banky. Tieto banky musia pri vytváraní a vykonávaní svojich úverových politík postupovať v súlade s cieľmi priemyselnej politiky vlády namiesto toho, aby v prvom rade posúdili ekonomické prínosy daného projektu [pozri aj oddiel h) ďalej] (18). To isté platí aj vo vzťahu k ostatným zložkám čínskeho finančného systému, ako napr. akciové trhy, trhy s dlhopismi, trhy so súkromným vlastným kapitálom atď. Ani tieto súčasti finančného sektora, ktoré nepatria k bankovému sektoru, nie sú inštitucionálne a prevádzkovo zriadené tak, aby maximalizovali efektívne fungovanie finančných trhov, ale aby zabezpečovali kontrolu nad systémom a umožňovali zasahovanie zo strany štátu a Komunistickej strany Číny (19).

(120)

Po tretie, pokiaľ ide o regulačné prostredie, zásahy štátu do hospodárstva majú viacero foriem. Napríklad pravidlá verejného obstarávania sa pravidelne používajú na dosahovanie politických cieľov, ktoré sú iné než ekonomická efektívnosť, čím oslabujú trhové zásady v tejto oblasti. V príslušných právnych predpisoch sa konkrétne stanovuje, že verejné obstarávanie sa má vykonávať tak, aby sa uľahčilo dosahovanie cieľov vytýčených v štátnych politikách. Povaha týchto cieľov však nie je presne vymedzená, čo rozhodovacím orgánom ponecháva široký priestor na voľné rozhodovanie (20). Podobne aj v oblasti investícií si čínska vláda udržiava značnú kontrolu nad smerovaním a veľkosťou štátnych aj súkromných investícií a značný vplyv v tomto ohľade. Orgány využívajú preverovanie investícií, ako aj rôzne investičné stimuly, obmedzenia a zákazy, ktoré im slúžia ako dôležitý nástroj na podporu cieľov priemyselnej politiky, ako je napr. zachovanie kontroly štátu nad kľúčovými sektormi alebo posilnenie domáceho výrobného odvetvia (21).

(121)

Možno teda zhrnúť, že čínsky hospodársky model sa zakladá na určitých základných axiómach, ktorými sa zaisťuje a podporuje široká škála zásahov vlády. Takéto značné zasahovanie vlády je v rozpore s voľným pôsobením trhových síl, v dôsledku čoho sa deformuje efektívne rozdeľovanie zdrojov v súlade s trhovými zásadami (22).

(122)

Podniky, ktoré vlastní, ovláda a/alebo nad ktorými vykonáva dozor alebo ktoré usmerňuje štát, predstavujú v ČĽR podstatnú časť hospodárstva.

(123)

Čínska vláda a Komunistická strana Číny udržujú štruktúry, ktorými zabezpečujú svoj neustály vplyv v podnikoch, a to najmä v štátom vlastnených podnikoch. Štát (a v mnohých ohľadoch aj Komunistická strana Číny) nielen aktívne formuluje všeobecné hospodárske politiky a dohliada na ich realizáciu jednotlivými štátom vlastnenými podnikmi, ale osobuje si aj právo zúčastňovať sa na ich prevádzkovom rozhodovaní. To sa zvyčajne uskutočňuje prostredníctvom rotácie kádrov medzi orgánmi štátnej správy a štátom vlastnenými podnikmi, prostredníctvom pôsobenia členov strany vo výkonných orgánoch štátom vlastnených podnikov a prítomnosti straníckych buniek v podnikoch [pozri tiež oddiel d)], ako aj prostredníctvom formovania podnikových štruktúr v odvetví štátom vlastnených podnikov (23). Výmenou za to majú štátom vlastnené podniky osobitné postavenie v rámci čínskeho hospodárstva, a s tým sú spojené viaceré hospodárske výhody, najmä ochrana pred konkurenciou a prednostný prístup k príslušným vstupom vrátane financovania (24).

(124)

Veľký počet podnikov vlastnených čínskou vládou naďalej existuje najmä v oceliarskom odvetví. Napriek tomu, že je podľa odhadov počet štátom vlastnených podnikov a súkromných spoločností v nominálnom vyjadrení takmer rovnaký, z piatich čínskych výrobcov ocele, ktorí sa umiestnili v prvej desiatke najväčších svetových výrobcov ocele, sú štyria štátom vlastnené podniky (25). Zatiaľ čo podiel desiatich najväčších výrobcov na celkovej produkcii odvetvia predstavoval v roku 2016 len približne 36 %, čínska vláda má v úmysle do roku 2025 konsolidovať 60 až 70 % výroby železa a ocele do približne desiatich veľkých podnikov (26). Čínska vláda zopakovala tento úmysel v apríli 2019, keď oznámila vydanie usmernení o konsolidácii oceliarskeho odvetvia (27). Takáto konsolidácia môže zahŕňať nútené fúzie ziskových súkromných spoločností so štátom vlastnenými podnikmi, ktoré dosahujú horšie výsledky (28). Príkladom nedávnej fúzie sú výrobcovia ocele Baosteel Group Corp. a Wuhan Iron & Steel Group Corp. v roku 2016, vďaka ktorej vznikol druhý najväčší výrobca ocele na svete (29). Hlavní výrobcovia nehrdzavejúcej ocele sú vo vlastníctve štátu, napríklad Tisco, Baosteel, Ansteel Lianzhong, Jiujuan Iron a Steel and Tangshan.

(125)

ČĽR je navyše popredným svetovým spotrebiteľom niklu. Nikel je dôležitou surovinou, ktorá spolu s chrómom dodáva nehrdzavejúcej oceli jej nehrdzavejúce vlastnosti. Obsah niklu je zároveň faktorom ovplyvňujúcim náklady na niklovú rudu, ktorá je zase nákladovým faktorom pre bezprostredné vstupy dotknutého výrobku. Používa sa pri výrobe plechov a zvitkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za tepla v rôznych formách, napr. niklová ruda, niklové surové železo, feronikel, čistý nikel, niklový šrot, šrot z nehrdzavejúcej ocele. Navrhovateľ odhadol, že nikel vo svojich rôznych formách predstavoval viac ako 50 % výrobných nákladov na nehrdzavejúcu oceľ v ČĽR (30). V roku 2016 krajina využila 1,04 milióna ton, čo predstavuje 52 % celosvetovej spotreby niklu. V roku 2017 sa mala čínska spotreba zvýšiť o 2,9 % na 1,07 milióna ton. Výroba nehrdzavejúcej ocele predstavuje prevládajúce využitie niklu v ČĽR (84 %). Tento podiel je výrazne vyšší ako medzinárodný priemer (64 %). Spotreba niklu sa v rokoch 2016 a 2017 výrazne zvýšila (31), keďže čínska výroba nehrdzavejúcej ocele sa zvýšila o 15,7 % na 24,9 milióna ton. Keďže produkcia vo zvyšku sveta vzrástla iba o 4,3 %, podiel ČĽR na svetovej produkcii dosiahol 54,5 %. Prudký nárast výroby je výsledkom veľkých výdavkov čínskej vlády na infraštruktúru a rozsiahlej výstavby nehnuteľností. Štatistické údaje naznačujú, že čínska vláda a jej štátom vlastnené podniky organizovali väčšinu investícií do fixných aktív ČĽR, pričom táto vláda aj podniky vykazovali vyšší rast investícií ako súkromný sektor (32).

(126)

Vysoká miera zasahovania vlády do oceliarskeho priemyslu a priemyslu neželezných kovov a vysoký podiel štátom vlastnených podnikov v týchto odvetviach bráni aj súkromným výrobcom ocele, aby fungovali za trhových podmienok. Verejné aj súkromné podniky v oceliarskom odvetví totiž podliehajú politickému dohľadu a usmerneniu, ako sa uvádza v oddiele e).

(127)

Na základe uvedeného sa dospelo k záveru, že trh s plechmi a zvitkami z nehrdzavejúcej ocele valcovanými za tepla v ČĽR bol do značnej miery zásobovaný podnikmi, ktoré vlastní, ovláda, nad ktorými vykonáva politický dozor alebo ktoré usmerňuje čínska vláda.

(128)

Okrem ovládania hospodárstva prostredníctvom vlastníctva štátom vlastnených podnikov a iných nástrojov môže čínska vláda zasahovať do cien a nákladov vďaka svojej prítomnosti vo firmách. Aj keď právo príslušných štátnych orgánov vymenúvať a odvolávať kľúčových riadiacich pracovníkov v štátom vlastnených podnikoch v súlade s čínskymi právnymi predpismi je možné považovať za prostriedok na výkon príslušných vlastníckych práv, (33) bunky Komunistickej strany Číny v podnikoch, a to štátnych, ako aj súkromných, sú ďalším významným kanálom, cez ktorý môže štát zasahovať do obchodných rozhodnutí. Podľa práva obchodných spoločností ČĽR sa má v každej spoločnosti zriadiť podniková organizácia Komunistickej strany Číny (najmenej s troma členmi Komunistickej strany Číny, ako sa uvádza v stanovách tejto strany (34)), pričom daná spoločnosť je povinná zabezpečiť na činnosť tejto straníckej organizácie potrebné podmienky. Táto požiadavka podľa všetkého nebola v minulosti vždy dodržiavaná ani striktne presadzovaná. Prinajmenšom od roku 2016 však Komunistická strana Číny dôraznejšie uplatňuje svoje požiadavky na kontrolu obchodných rozhodnutí v štátom vlastnených podnikoch s tým, že ide o politickú zásadu. Objavujú sa aj informácie, že Komunistická strana Číny vyvíja tlak na súkromné spoločnosti, aby kládli patriotizmus na prvé miesto a dodržiavali stranícku disciplínu (35). Podľa informácií z roku 2017 pôsobili stranícke bunky v 70 % z približne 1,86 milióna súkromných spoločností, pričom sa vyvíja čoraz väčší tlak, aby tieto organizácie Komunistickej strany Číny mali pri obchodných rozhodnutiach spoločností, v ktorých pôsobia, posledné slovo (36). Tieto pravidlá sa uplatňujú všeobecne v celom čínskom hospodárstve – vo všetkých jeho odvetviach vrátane výrobcov plechov a zvitkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za tepla a dodávateľov ich vstupov.

(129)

Najmä v oceliarskom odvetví je, ako sa už poukázalo, množstvo veľkých výrobcov vo vlastníctve štátu (pozri odôvodnenie 123). Niektorí z nich sa konkrétne uvádzajú v „Pláne na prispôsobenie a modernizáciu oceliarskeho priemyslu 2016 – 2020“ (37). Hlavnými štátom vlastnenými vyrábajúcimi vývozcami sú často poprední svetoví výrobcovia plechov a zvitkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za tepla, či už integrovaní alebo nie. Napríklad čínska štátna spoločnosť Shanxi Taiyuan Iron & Steel Co. Ltd. (ďalej len „TISCO“) na svojom webovom sídle uvádza, že je „obrovským oceliarskym a železiarskym gigantom a zároveň vedúcou spoločnosťou v globálnom priemysle s nehrdzavejúcou oceľou“, „najväčším podnikom s nehrdzavejúcou oceľou vybaveným celosvetovo najväčšou kapacitou a najmodernejšou technológiou a vybavením“. V súlade s tým sa z „TISCO stal mimoriadne rozsiahly železiarsky a oceliarsky komplex, ktorý je integrovaný s činnosťou ťažby železa, výroby, spracovania, dodávky a obchodovania so železom a oceľou“ (38). Baosteel je ďalší významný čínsky štátom vlastnený podnik, ktorý sa zaoberá výrobou nehrdzavejúcej ocele a je v držbe nedávno konsolidovanej spoločnosti China Baowu Steel Group Co. Ltd. (predtým Baosteel Group a Wuhuan Iron & Steel) (39).

(130)

Čínska vláda je v podnikoch s nehrdzavejúcou oceľou prítomná aj prostredníctvom menovania osôb do funkcií. Príkladom takéhoto prístupu je výrobca nehrdzavejúcej ocele TISCO, kde menovaný zástupca tajomníka výboru Komunistickej strany Číny bol na základe rozhodnutia výboru Komunistickej strany Číny v provincii Shanxi a vlády vymenovaný aj za prezidenta spoločnosti TISCO (40).

(131)

Prítomnosť štátu na finančných trhoch a jeho zasahovanie do finančných trhov [pozri aj oddiel h)], ako aj do poskytovania surovín a vstupov má takisto rušivý vplyv na trh s plechmi a zvitkami z nehrdzavejúcej ocele valcovanými za tepla (41). Prítomnosť štátu vo firmách vrátane štátom vlastnených podnikov v oceliarskom odvetví a iných sektoroch (ako napr. finančný sektor a sektor vstupov vrátane priemyslu neželezných kovov) tak umožňuje čínskej vláde zasahovať do cien a nákladov.

(132)

Čínska vláda priamo zasahuje do stanovovania cien kapitálu, práce, pôdy, surovín a základných vstupov do výrobného procesu. Aj keď sú ceny konečných výrobkov väčšinou určované trhovými mechanizmami, cenové deformácie vytvorené na začiatku hodnotového reťazca vrhajú dlhé tiene na tieto ceny a vytvárajú „nesprávne“ cenové signály, ktoré neodrážajú skutočné nedostatky v danom priemyselnom odvetví a skresľujú rovnováhu ziskov a strát všetkých zúčastnených strán.

(133)

Smerovanie čínskeho hospodárstva je do značnej miery určované prepracovaným systémom plánovania, ktorý stanovuje priority a predpisuje ciele, na ktoré sa musia ústredné štátne orgány a miestne samosprávy zamerať, pričom príslušné plány existujú na všetkých úrovniach štátnej správy a pokrývajú prakticky všetky hospodárske odvetvia. Ciele stanovené plánovacími nástrojmi sú záväzné a orgány na každej správnej úrovni monitorujú plnenie plánov príslušnými orgánmi štátnej správy na nižšej úrovni. Z celkového hľadiska tento systém plánovania v ČĽR vedie k tomu, že zdroje smerujú do odvetví, ktoré vláda určila za strategické, resp. inak politicky významné, namiesto toho, aby boli prideľované v súlade s trhovými silami (42).

(134)

Oceliarsky priemysel považuje čínska vláda za kľúčový (43). Túto skutočnosť potvrdzuje množstvo plánov, smerníc a iných dokumentov týkajúcich sa ocele, ktoré sa vydávajú na vnútroštátnej, regionálnej a komunálnej úrovni, ako napr. Plán na prispôsobenie a modernizáciu oceliarskeho priemyslu 2016 – 2020. V tomto pláne sa uvádza, že oceliarsky priemysel je „dôležitým, zásadným odvetvím čínskeho hospodárstva, národným základným kameňom“ (44). Hlavné úlohy a ciele stanovené v tomto pláne pokrývajú všetky aspekty rozvoja tohto priemyselného odvetvia (45).

(135)

V 13. päťročnom pláne hospodárskeho a sociálneho rozvoja (46) sa plánuje podpora pre podniky vyrábajúce oceľové výrobky vyššej kategórie (47). Tento plán sa zameriava aj na zabezpečenie kvality výrobku, jeho trvanlivosti a spoľahlivosti prostredníctvom podporovania spoločností, ktoré využívajú technológie čistej výroby ocele, presného valcovania a zvyšovania kvality (48).

(136)

V Katalógu na usmernenie reštrukturalizácie priemyslu (verzia z roku 2011) (v znení zmien z roku 2013) (49) (ďalej len „katalóg“) sú železo a oceľ uvedené medzi podporovanými priemyselnými odvetviami.

(137)

Čínska vláda ďalej usmerňuje rozvoj odvetvia v súlade so širokou škálou politických nástrojov a smerníc, ktoré sa okrem iného týkajú: zloženia a reštrukturalizácie trhu, surovín, investícií, odstraňovania kapacít, sortimentu výrobkov, premiestňovania, modernizácie atď. Prostredníctvom týchto a ďalších prostriedkov čínska vláda usmerňuje a riadi prakticky každý aspekt rozvoja a fungovania odvetvia (50). Súčasný problém nadmernej kapacity je nepochybne najjednoznačnejším prejavom dôsledkov politík čínskej vlády a následných deformácií.

(138)

Celkovo možno zhrnúť, že čínska vláda má zavedené opatrenia, ktorými môže primäť subjekty, aby sa riadili cieľmi verejnej politiky, ktoré pomáhajú podporovaným priemyselným odvetviam vrátane výroby plechov a zvitkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaným za tepla, ktorá je takisto súčasťou podporovaného oceliarskeho odvetvia. Takéto opatrenia bránia normálnemu fungovaniu trhových síl.

(139)

Podľa informácií v spise čínsky konkurzný systém nie je dostatočný, pokiaľ ide o plnenie jeho hlavných funkcií, ako napr. spravodlivé uspokojenie pohľadávok a dlhov a zabezpečenie oprávnených nárokov a záujmov veriteľov a dlžníkov. Príčinou je podľa všetkého skutočnosť, že aj keď čínske konkurzné právo formálne vychádza zo zásad podobných tým, ktoré sa uplatňujú v zodpovedajúcich právnych predpisoch v krajinách iných ako ČĽR, čínsky systém sa vyznačuje systematicky neuspokojivým presadzovaním práv. Počet konkurzov zostáva tradične nízky v pomere k veľkosti hospodárstva krajiny, a to v neposlednom rade aj z dôvodu, že insolvenčné konania sú poznačené viacerými nedostatkami, ktoré v praxi pôsobia odrádzajúco pri podávaní žiadosti o konkurz. Okrem toho štát stále zohráva silnú a aktívnu úlohu v insolvenčnom konaní, pričom nezriedka priamo ovplyvňuje jeho výsledok (51).

(140)

Nedostatky v systéme vlastníckych práv sú okrem toho obzvlášť zreteľné vo vzťahu k vlastníctvu pôdy a k právam na užívanie pôdy v ČĽR (52). Všetku pôdu vlastní čínsky štát (pozemky na vidieku sú v kolektívnom vlastníctve a mestské pozemky vo vlastníctve štátu). Jej prideľovanie závisí výlučne od štátu. V krajine existujú právne ustanovenia, ktorých cieľom je udeľovať práva na užívanie pôdy transparentným spôsobom a za trhové ceny, napr. zavedením ponukových konaní. Tieto ustanovenia sa však často nedodržiavajú a niektorí kupujúci získavajú pôdu zadarmo alebo za sadzby, ktoré sú nižšie ako trhové (53). Okrem toho orgány pri prideľovaní pozemkov často sledujú konkrétne politické ciele vrátane vykonávania hospodárskych plánov (54).

(141)

Na výrobcov plechov a zvitkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za tepla sa veľmi podobne ako na iné odvetvia čínskeho hospodárstva vzťahuje všeobecný režim čínskych predpisov z oblasti konkurzného práva, práva obchodných spoločností alebo majetkového práva. V dôsledku toho sú aj tieto spoločnosti vystavené deformáciám zhora nadol vyplývajúcim z diskriminačného uplatňovania alebo nedostatočného presadzovania predpisov z oblasti konkurzného alebo majetkového práva. Zo súčasného prešetrovania nevyplynuli žiadne skutočnosti, ktorými by sa tieto zistenia spochybňovali. Komisia celkovo už skôr dospela k záveru, že čínske predpisy v oblasti konkurzného a majetkového práva nefungujú tak, ako by mali, čo spôsobuje deformácie, keď sa platobne neschopné firmy udržiavajú nad vodou, a pri udeľovaní práv na užívanie pôdy v ČĽR. Tieto úvahy sa na základe dostupných dôkazov javia ako úplne uplatniteľné aj v sektore nehrdzavejúcej ocele.

(142)

So zreteľom na uvedené skutočnosti Komisia dospela k záveru, že došlo k diskriminačnému uplatňovaniu alebo nedostatočnému presadzovaniu predpisov v oblasti konkurzného a majetkového práva v oceliarskom odvetví, a to aj pokiaľ ide o dotknutý výrobok.

(143)

Systém miezd založených na trhových princípoch sa v ČĽR nemôže naplno rozvíjať, pretože pracovníkom a zamestnávateľom sa bráni vo výkone ich práv na kolektívne organizovanie sa. ČĽR neratifikovala viacero základných dohovorov Medzinárodnej organizácie práce, a to najmä dohovorov súvisiacich so slobodou združovania a s kolektívnym vyjednávaním (55). Podľa celoštátneho práva pôsobí len jedna odborová organizácia. Táto organizácia však nie je nezávislá od štátnych orgánov a jej zapájanie sa do kolektívneho vyjednávania a ochrany práv pracovníkov je stále len elementárne (56). Mobilitu čínskej pracovnej sily okrem toho sťažuje aj systém registrácie domácností, ktorý obmedzuje prístup k plnej škále dávok sociálneho zabezpečenia a iných dávok len na miestnych obyvateľov v danej správnej oblasti. Vedie to zvyčajne k tomu, že pracovníci, ktorí nemajú bydlisko registrované v danej lokalite, majú krehkú pozíciu v zamestnaní a nižší príjem než držitelia miestnej registrácie bydliska (57). Tieto zistenia spôsobujú deformáciu mzdových nákladov v ČĽR.

(144)

Nebol predložený žiadny dôkaz v tom zmysle, že by sa opísaný systém čínskeho pracovného práva nemal dotýkať oceliarskeho odvetvia vrátane výrobcov plechov a zvitkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za tepla. Túto časť oceliarskeho odvetvia preto ovplyvňujú deformácie mzdových nákladov jednak priamo (pri výrobe dotknutého výrobku), ako aj nepriamo (pri prístupe ku kapitálu alebo k vstupom od spoločností, ktoré podliehajú rovnakému systému v oblasti pracovného práva v ČĽR).

(145)

Prístup obchodných subjektov ku kapitálu v ČĽR je poznačený rôznymi deformáciami.

(146)

Po prvé, čínsky finančný systém sa vyznačuje silným postavením štátom vlastnených bánk (58), ktoré pri poskytovaní prístupu k financovaniu zohľadňujú iné kritériá než hospodársku životaschopnosť projektu. Podobne ako štátom vlastnené nefinančné podniky, aj banky sú stále prepojené so štátom, a to nielen prostredníctvom vlastníckych, ale aj osobných vzťahov (vrcholové vedenie vo veľkých štátom vlastnených finančných inštitúciách vymenúva v konečnom dôsledku Komunistická strana Číny) (59), a takisto rovnako ako štátom vlastnené nefinančné podniky aj banky pravidelne vykonávajú verejné politiky, ktoré skoncipovala vláda. Banky si takýmto spôsobom plnia svoju výslovnú zákonnú povinnosť vykonávať svoju podnikateľskú činnosť v súlade s potrebami národného hospodárskeho a sociálneho rozvoja a na základe usmernení priemyselných politík štátu (60). Túto situáciu ešte zhoršujú ďalšie existujúce pravidlá, na základe ktorých sa financie smerujú do odvetví, ktoré vláda označila za podporované alebo inak významné (61).

(147)

Aj keď treba uznať, že rôzne právne ustanovenia odkazujú na nutnosť dodržiavať obvyklé bankové postupy a prudenciálne pravidlá, ako napr. nutnosť posúdenia úverovej bonity dlžníka, z veľmi presvedčivých dôkazov vrátane zistení v rámci prešetrovaní na ochranu obchodu vyplýva, že tieto ustanovenia zohrávajú pri uplatňovaní týchto rôznych právnych nástrojov len vedľajšiu úlohu.

(148)

Dlhopisové a úverové ratingy sú navyše často skreslené, a to z viacerých dôvodov, okrem iného aj preto, že posúdenie rizika je ovplyvnené strategickým významom firmy pre čínsku vládu a silou implicitnej vládnej záruky. Odhady jasne naznačujú, že čínske úverové ratingy systematicky zodpovedajú nižším medzinárodným ratingom (62).

(149)

Túto situáciu ešte zhoršujú ďalšie pravidlá, na základe ktorých sa financie smerujú do odvetví, ktoré vláda označila za podporované alebo inak významné (63). To má za následok zvýhodnené poskytovanie úverov štátom vlastneným podnikom, veľkým a náležite prepojeným súkromným firmám a firmám v kľúčových priemyselných odvetviach, čo znamená, že dostupnosť kapitálu a náklady naň nie sú rovnaké pre všetky subjekty na trhu.

(150)

Po druhé, náklady na úvery a pôžičky sa umelo udržiavali na nízkej úrovni, aby sa podporil rast investícií. To viedlo k nadmernému využívaniu kapitálových investícií s čoraz nižšou návratnosťou investícií. Túto skutočnosť dokladá nedávny nárast zadlženosti podnikov v štátnom sektore napriek výraznému poklesu ziskovosti, čo svedčí o tom, že mechanizmy uplatňované v bankovom systéme nefungujú štandardným komerčným spôsobom.

(151)

Po tretie, hoci v októbri 2015 sa dosiahla liberalizácia nominálnych úrokových sadzieb, cenové signály stále nie sú výsledkom voľného pôsobenia trhových síl, ale sú ovplyvnené vládou vyvolanými deformáciami. Podiel úverov poskytnutých pri referenčnej úrokovej sadzbe, resp. pod ňou, predstavuje totiž aj naďalej 45 % zo všetkých poskytnutých úverov a podľa všetkého sa viac využívajú cielené úvery, pretože tento podiel sa od roku 2015 markantne zvýšil napriek zhoršujúcim sa hospodárskym podmienkam. Umelo nízke úrokové sadzby vedú k podhodnocovaniu ceny kapitálu a následne k jeho nadmernému užívaniu.

(152)

Celkový nárast úverov v ČĽR poukazuje na zhoršujúcu sa efektívnosť prideľovania kapitálu bez akýchkoľvek náznakov sprísnenia úverových podmienok, ktoré by sa dalo očakávať v nedeformovanom trhovom prostredí. V dôsledku toho sa v uplynulých rokoch prudko zvýšilo množstvo nesplácaných úverov. V situácii zvyšovania rizikovej zadlženosti sa čínska vláda rozhodla vyhýbať sa úverovým zlyhaniam. Následne sa problémy s nedobytnými pohľadávkami riešili prolongovaním, v dôsledku čoho vznikli tzv. zombie spoločnosti, alebo prevodom vlastníctva dlhu (napr. prostredníctvom fúzií alebo konverzie dlhu na kapitál) bez toho, aby sa nutne odstránil celkový problém s dlhom alebo riešili jeho hlavné príčiny.

(153)

Aj napriek nedávnym krokom, ktoré sa podnikli v snahe liberalizovať trh, je systém poskytovania úverov pre podnikových klientov v ČĽR poznačený výraznými deformáciami, ktoré vyplývajú z pretrvávajúcej všadeprítomnej úlohy štátu na kapitálových trhoch.

(154)

Neboli predložené žiadne dôkazy o tom, že vyššie uvedené zásahy vlády do finančného systému by sa nemali dotýkať oceliarskeho odvetvia vrátane výroby nehrdzavejúcej ocele. Značné zasahovanie vlády do finančného systému preto vedie k závažnému ovplyvňovaniu trhových podmienok na všetkých úrovniach.

(155)

Komisia poznamenala, že deformácie opísané v správe sú pre čínske hospodárstvo charakteristické. Z dostupných dôkazov vyplýva, že skutočnosti a črty čínskeho systému, ako boli opísané v oddieloch a) – e), ako aj v časti A správy, platia pre celú krajinu a pre všetky odvetvia hospodárstva. To isté platí aj pre opis výrobných faktorov uvedený v oddieloch f) – h) a v časti B správy.

(156)

Komisia pripomína, že na výrobu plechov a zvitkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za tepla je potrebná široká škála vstupov. Keď výrobcovia plechov a zvitkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za tepla nakupujú/kontrahujú tieto vstupy, ceny, ktoré platia (a ktoré sa zaznamenávajú ako ich náklady), sú jednoznačne vystavení rovnakým systematickým deformáciám, aké už boli spomenuté. Napríklad dodávatelia vstupov zamestnávajú pracovnú silu, ktorá je ovplyvnená týmito deformáciami. Môžu si požičať peniaze, ktoré podliehajú deformáciám vo finančnom sektore, resp. pri prideľovaní kapitálu. Okrem toho podliehajú systému plánovania, ktorý sa uplatňuje na všetkých úrovniach štátnej správy a vo všetkých odvetviach.

(157)

V dôsledku toho nielenže nie je vhodné použiť v zmysle článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia predajné ceny plechov a zvitkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za tepla na domácom trhu, ale skreslené sú aj všetky náklady na vstupy (vrátane surovín, energie, pozemkov, financovania, práce atď.), pretože ich cenotvorba je ovplyvnená značným zasahovaním vlády, ako sa uvádza v častiach A a B správy. Zásahy vlády opísané v súvislosti s prideľovaním kapitálu, pôdou, prácou, energiou a surovinami sú totiž prítomné v celej ČĽR. To napríklad znamená, že vstup, ktorý bol vyrobený v ČĽR kombináciou rôznych výrobných faktorov, je vystavený výrazným deformáciám. To isté platí aj pre vstupy používané na výrobu takéhoto vstupu atď. Čínska vláda ani vyvážajúci výrobcovia nepredložili v predmetnom prešetrovaní žiadne dôkazy alebo argumenty, ktoré by preukazovali opak.

(158)

Analýza uvedená v bodoch a) – i) tohto oddielu, ktorá zahŕňa preskúmanie všetkých dostupných dôkazov o zasahovaní ČĽR do hospodárstva krajiny vo všeobecnosti, ako aj o jej zasahovaní do oceliarskeho odvetvia, preukázala, že ceny dotknutého výrobku alebo náklady naň vrátane nákladov na suroviny, energiu a prácu nie sú výsledkom voľného pôsobenia trhových síl, pretože sú ovplyvnené značným zasahovaním vlády v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia, ako vyplýva z reálneho alebo potenciálneho vplyvu jedného alebo viacerých v ňom uvedených relevantných prvkov. Na základe toho a vzhľadom na skutočnosť, že čínska vláda nespolupracovala, Komisia dospela k záveru, že na stanovenie normálnej hodnoty nie je v tomto prípade vhodné použiť ceny a náklady na domácom trhu.

(159)

Komisia preto pristúpila k vytvoreniu normálnej hodnoty výlučne na základe nákladov na výrobu a predaj odrážajúcich nedeformované ceny alebo referenčné hodnoty, čiže v tomto prípade postupovala na základe zodpovedajúcich nákladov na výrobu a predaj v primeranej reprezentatívnej krajine v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia, ako sa rozoberá v ďalšom oddiele.

(160)

Výber reprezentatívnej krajiny bol založený na týchto kritériách:

(161)

Ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 33 až 35, Komisia uverejnila dva záznamy do spisu týkajúce sa zdrojov na určenie normálnej hodnoty.

(162)

V zázname z 9. septembra Komisia informovala zainteresované strany, že na základe kritérií uvedených v odôvodnení 157 určila tieto štyri možné reprezentatívne krajiny: Brazíliu, Malajziu, Južnú Afriku a Turecko.

(163)

Komisia dostala pripomienky od troch zainteresovaných strán: navrhovateľa a dvoch čínskych vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky.

(164)

Obaja čínski vyvážajúci výrobcovia vo svojich podaniach tvrdili, že Malajzia by bola najlepšou reprezentatívnou krajinou, pretože spĺňa všetky kritériá článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia, zatiaľ čo Brazília a Južná Afrika majú údajne nižšiu úroveň sociálnej a environmentálnej ochrany.

(165)

Navrhovateľ na druhej strane vo svojom vyjadrení uviedol, že v Malajzii a Turecku sa nevyrábal prešetrovaný výrobok.

(166)

Malajzijská spoločnosť, ktorá bola identifikovaná ako potenciálny výrobca výrobku, ktorý je predmetom prešetrovania, sa podľa podania navrhovateľa zaoberá iba prevalcovaním zvitkov valcovaných za tepla na zvitky valcované za studena a zjavne nemá ani taviareň ani linku na valcovanie za tepla. Navrhovateľ v tejto súvislosti založil svoje tvrdenia na konsolidovanej auditovanej finančnej závierke skupiny Acerinox za rok 2017. Toto tvrdenie potvrdila aj finančná správa skupiny z roku 2018.

(167)

Pokiaľ ide o Turecko, navrhovateľ tvrdil, že príslušná spoločnosť sa zaoberala výrobou iba zanedbateľného množstva výrobkov z nehrdzavejúcej ocele. Táto výroba sa okrem toho obmedzovala na dlhé výrobky z martenzitickej ocele, ktorých surovinou sú sochory (predvalky), čo by v skutočnosti vylučovalo výrobu výrobku, ktorý je predmetom prešetrovania.

(168)

Vlastný prieskum Komisie na základe konsolidovanej auditovanej správy skupiny Acerinox z roku 2018 a oficiálnych webových sídel oboch príslušných spoločností potvrdil tvrdenia navrhovateľa.

(169)

Navrhovateľ potvrdil, že prešetrovaný výrobok vyrába v Južnej Afrike jedna zo spoločností skupiny Acerinox, ako uviedla Komisia v zázname z 9. septembra. Navrhovateľ však predložil niekoľko argumentov v prospech výberu Brazílie ako reprezentatívnej krajiny namiesto Južnej Afriky.

(170)

Po prvé uviedol, že z hľadiska hospodárskeho rozvoja meraného indexom HND má Brazília oveľa bližšie k ČĽR ako Južná Afrika (Južná Afrika je v týchto štatistikách na podstatne nižšej pozícii).

(171)

Aj keď z hľadiska skutočných údajov o HND sa Južná Afrika menej približuje k ČĽR ako Brazília, všetky tri krajiny sú podľa Svetovej banky aj tak klasifikované ako krajiny s vyšším stredným príjmom. Komisia preto toto tvrdenie zamietla.

(172)

Po druhé, navrhovateľ tvrdil, že Južná Afrika je najväčším svetovým výrobcom chrómu, ktorý je dôležitým vstupom pre nehrdzavejúcu oceľ, a preto by úroveň cien tohto vstupu nebola reprezentatívna.

(173)

Skutočnosť, že krajina vyrába vstup pre prešetrovaný výrobok, automaticky neznamená, že úroveň cien dovozu tohto výrobku do tejto krajiny nie je reprezentatívna. Navrhovateľ nepredložil dôkaz o vplyve veľkej domácej výroby na dovoznú cenu. Komisia preto považovala toto tvrdenie za neopodstatnené.

(174)

Navrhovateľ napokon Komisii poskytol verejne dostupné audítorsky overené účty brazílskeho výrobcu prešetrovaného výrobku uvedeného v zázname z 9. septembra, ktoré by sa mohli použiť ako zdroj údajov o PVA nákladoch a zisku potrebných na výpočet normálnej hodnoty. V prípade juhoafrického výrobcu uvedeného v tom istom zázname boli takéto údaje k dispozícii iba na konsolidovanej úrovni skupiny.

(175)

Na základe kvality a podrobnosti ľahko dostupných finančných údajov v Brazílii, ako ich poskytol navrhovateľ, a tiež vzhľadom na reprezentatívnosť výrobných faktorov, ako sa vysvetľuje v oddiele 3.2.2.3, Komisia dospela vo svojom zázname z 10. októbra k záveru, že za vhodnú reprezentatívnu krajinu by sa mala považovať Brazília.

(176)

Po určení Brazílie ako vhodnej reprezentatívnej krajiny z hľadiska úrovne rozvoja a dostupnosti príslušných dovozných štatistík a finančných údajov Komisia nepovažovala za potrebné posúdiť úroveň sociálnej a environmentálnej ochrany potenciálnych reprezentatívnych krajín.

(177)

K záznamu z 10. októbra neboli od zainteresovaných strán predložené žiadne pripomienky.

(178)

Podľa predchádzajúcej analýzy Brazília vyhovuje všetkým kritériám uvedeným v článku 2 ods. 6a písm. a) prvej zarážke základného nariadenia, aby sa mohla považovať za vhodnú reprezentatívnu krajinu. Brazília má popri podobnej úrovni hospodárskeho rozvoja ako ČĽR predovšetkým značnú výrobu prešetrovaného výrobku a disponuje úplným súborom dostupných údajov v súvislosti s výrobnými faktormi, predajnými, všeobecnými a administratívnymi nákladmi a ziskom počas obdobia prešetrovania.

(179)

Na základe informácií predložených zainteresovanými stranami a ďalších relevantných informácií dostupných v spise Komisia v zázname z 9. septembra zostavila počiatočný zoznam výrobných faktorov a zdrojov, ktoré zamýšľala použiť pre všetky výrobné faktory, ako sú materiály, energia a práca, používané vyvážajúcimi výrobcami pri výrobe prešetrovaného výrobku. Komisia uviedla, že na účely vytvorenia normálnej hodnoty v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia v čo najväčšom rozsahu použije štatistiku z databázy Global Trade Atlas, na základe ktorej stanoví nedeformované náklady na výrobné faktory, ďalej štatistiky Medzinárodnej organizácie práce (ďalej len „MOP“) a vnútroštátne štatistiky, na základe ktorých stanoví nedeformované náklady práce, ako aj ďalšie zdroje v závislosti od vybratej reprezentatívnej krajiny, na základe ktorých stanoví nedeformované náklady na energiu (napríklad elektrinu, zemný plyn a vodu). V tom istom zázname Komisia určila kódy harmonizovaného systému (HS) jednotlivých výrobných faktorov, ktoré sa podľa informácií poskytnutých zainteresovanými stranami pôvodne mali použiť na analýzu na základe databázy Global Trade Atlas.

(180)

V tejto súvislosti bola doručená pripomienka iba od navrhovateľa, v ktorej uvádza, že v prípade niektorých výrobných faktorov mali kódy HS navrhnuté Komisiou príliš široké pokrytie a mohli by tak zahŕňať zmes výrobkov, ktoré nezodpovedajú chemickému zloženiu vstupov skutočne použitých pri výrobe prešetrovaného výrobku. Komisia vzala túto pripomienku na vedomie. Zohľadnila sa v ďalších fázach prešetrovania v závislosti od kódov tovaru reprezentatívnej krajiny a zistení z overovaní na mieste u vyvážajúcich výrobcov.

(181)

Komisia ďalej analyzovala počiatočné informácie, ktoré o kódoch HS dostala od zainteresovaných strán, a zistila, že niektoré výrobné faktory, t. j. určité suroviny a spotrebný materiál, možno neboli správne zatriedené. Zmenené kódy HS a zoznam výrobných faktorov boli uverejnené v zázname z 10. októbra. Komisia analyzovala aj dostupnosť údajov o dovoze, ktoré by sa použili na výpočet referenčných hodnôt pre nedeformované náklady, a overila existenciu obmedzení v reprezentatívnej krajine týkajúcich sa vývozu výrobných faktorov.

(182)

V zázname z 10. októbra Komisia potvrdila, že na stanovenie nedeformovaných nákladov na výrobné faktory použije databázu Global Trade Atlas, na stanovenie nedeformovaných nákladov práce použije štatistiky MOP a ďalšie verejne dostupné zdroje (65) a na stanovenie nedeformovaných nákladov na elektrinu, zemný plyn a vodu použije sadzby, resp. tarify účtované vybranými brazílskymi dodávateľmi týchto druhov energie.

(183)

V tom istom zázname Komisia takisto informovala zainteresované strany, že na stanovenie nenarušených PVA nákladov a zisku použije finančné údaje jediného známeho brazílskeho výrobcu prešetrovaného výrobku, u ktorého sú verejne dostupné podrobné finančné údaje – Aperam Inox America do Sul SA. Zainteresované strany nepredložili verejne dostupné finančné údaje žiadneho iného výrobcu prešetrovaného výrobku v Brazílii, a ani Komisia také údaje nenašla.

(184)

V nadväznosti na záznam z 10. októbra nedostala Komisia žiadne ďalšie pripomienky týkajúce sa zdrojov nedeformovaných nákladov a referenčných hodnôt. Preto boli zdroje uvedené v odôvodneniach 178 až 180 predbežne potvrdené.

(185)

Ako už bolo uvedené v odôvodneniach 176 a 178 až 179, Komisia sa snažila vytvoriť počiatočný zoznam výrobných faktorov a zdrojov určených na použitie pre všetky výrobné faktory, ako napr. materiál, energia a práca, ktoré pri výrobe dotknutého výrobku používajú vyvážajúci výrobcovia.

(186)

Komisia nedostala žiadne pripomienky týkajúce sa zoznamu výrobných faktorov v nadväznosti na záznam z 10. októbra, kde na základe informácií získaných od zainteresovaných strán zostavila zoznam všetkých potenciálnych kódov HS zodpovedajúcich výrobným faktorom používaným pri výrobe dotknutého výrobku.

(187)

Komisia potom po overovaniach na mieste v priestoroch vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky vypracovala konečný zoznam výrobných faktorov a zodpovedajúcich kódov HS.

(188)

Po zohľadnení všetkých informácií, ktoré predložili zainteresované strany a ktoré sa získali počas overovaní na mieste, boli určené tieto výrobné faktory a v náležitých prípadoch kódy HS:

Tabuľka 1

(189)

Počas overovaní na mieste Komisia overila suroviny a pomocné materiály používané pri výrobe dotknutého výrobku.

(190)

Komisia pri všetkých surovinách a pomocných materiáloch, s výnimkou tých, ktoré sú opísané v odôvodneniach 190 a 192, vychádzala z dovozných cien v reprezentatívnej krajine. Dovozná cena v reprezentatívnej krajine bola stanovená ako vážený priemer jednotkových cien dovozu zo všetkých tretích krajín okrem ČĽR. Komisia sa rozhodla vyňať dovoz z ČĽR do reprezentatívnej krajiny, keďže v odôvodnení 156 dospela k záveru, že podľa článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia z dôvodu existencie výrazných deformácií nie je vhodné použiť ceny a náklady na domácom trhu v ČĽR. Keďže neexistujú žiadne dôkazy o tom, že tieto deformácie nemajú vplyv rovnako aj na výrobky určené na vývoz, Komisia dospela k záveru, že týmito deformáciami boli ovplyvnené aj vývozné ceny. Okrem toho sa ukazuje, že dovozná cena hlavných surovín vyvážaných ČĽR do Brazílie je nižšia ako vážený priemer dovozu z iných krajín. Podobne boli vylúčené aj údaje o dovoze do reprezentatívnej krajiny z krajín, ktoré nie sú členmi WTO, uvedených v prílohe 1 k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/755 (67). Podľa ustanovení článku 2 ods. 7 základného nariadenia sa ceny na domácom trhu v uvedených krajinách nemôžu použiť na účely stanovenia normálnej hodnoty, no údaje o takomto dovoze boli v každom prípade zanedbateľné.

(191)

Na účely stanovenia nedeformovanej ceny surovín na úrovni dodania do závodu vyvážajúceho výrobcu v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) prvou zarážkou základného nariadenia Komisia pripočítala náklady na medzinárodnú dopravu a poistenie (68) a uplatnila dovozné clo reprezentatívnej krajiny. V neskoršej fáze, počas výpočtu individuálneho dumpingového rozpätia, Komisia k dovoznej cene pripočítala konkrétne náklady danej spoločnosti na vnútroštátnu dopravu. Náklady na medzinárodnú a vnútroštátnu dopravu v prípade všetkých surovín, ako aj náklady na poistenie, sa odhadli na základe overených údajov poskytnutých vyvážajúcimi výrobcami zaradenými do vzorky.

(192)

V prípade niektorých surovín, pre ktoré neexistovala referenčná hodnota alebo sa dostupná referenčná hodnota považovala na základe štatistík dovozu do reprezentatívnej krajiny za nereprezentatívnu (69), Komisia použila referenčné hodnoty založené na nedeformovaných medzinárodných cenách alebo iných primeraných údajoch. Vykonalo sa tak v prípade piatich vstupov:

(193)

Keď sa na určenie nedeformovanej ceny suroviny použila vývozná cena (73), nevykonali sa žiadne ďalšie úpravy údajov z databázy Global Trade Atlas. Komisia sa domnievala, že náklady medzi brazílskym dodávateľom a medzinárodným prístavom zodpovedali nákladom medzi takýmto dodávateľom a jeho brazílskym zákazníkom. Cena z databázy Global Trade Atlas sa preto môže považovať za cenu suroviny na úrovni dodania do závodu vyvážajúceho výrobcu.

(194)

Pri niektorých surovinách a pomocných materiáloch (74) vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky neboli vo svojich záznamoch schopní určiť objem spotreby, resp. v reprezentatívnej krajine nebolo možné stanoviť primeranú referenčnú hodnotu. Uvedené vstupy boli z hľadiska nákladov celkovo zanedbateľné. Uvedené náklady boli zahrnuté do výrobných režijných nákladov, ako je vysvetlené v odôvodnení 198, keďže skutočné náklady na tieto suroviny predstavovali zanedbateľný podiel z celkových skutočných priamych výrobných nákladov vyvážajúcich spoločností zaradených do vzorky. Výrobné faktory presunuté do režijných nákladov boli uvedené v osobitných poskytnutiach informácií pre jednotlivé spoločnosti.

(195)

Na účely stanovenia referenčnej hodnoty pre náklady práce Komisia použila štatistiky MOP spolu s verejne dostupnými informáciami o dodatočných nákladoch práce, ktoré vznikli zamestnávateľovi v Brazílii.

(196)

Štatistiky MOP (75) obsahovali údaje o priemernom počte hodín za týždeň, ktoré zamestnanec skutočne odpracoval, a o mesačných mzdách zamestnancov vo výrobe počas obdobia prešetrovania. Pomocou týchto údajov Komisia vypočítala hodinovú mzdu vo výrobe, ku ktorej pripočítala dodatočné náklady súvisiace s prácou (76) (sociálne zabezpečenie a príspevky do fondu nezamestnanosti, ktoré znáša zamestnávateľ).

(197)

Cena za elektrinu účtovaná jedným z najväčších dodávateľov elektriny v Brazílii, spoločnosťou EDP Brazil, bola ľahko dostupná (77). Informácie boli dostatočne podrobné, aby sa dala určiť cena za elektrinu a cena za využívanie distribučnej sústavy (modalidade tarifaria azul), ktorú platia priemyselní užívatelia.

(198)

Je potrebné uviesť, že v Brazílii ukladá regulačný orgán Agência Nacional de Energia Elétrica (78) (ďalej len „ANEEL“) dodávateľom elektriny povinnosť zvyšovať sadzby o určitú percentuálnu hodnotu v snahe regulovať spotrebu elektrickej energie v krajine. Spoločnosť ANEEL používa systém farebných upozornení (79) (zelená, žltá, červená 1, červená 2 vlajka), ktorými oznamuje, či má cena elektriny zostať na úrovni navrhovanej dodávateľom (zelená), alebo sa má zvýšiť o 0,010 BRL/kWh (žltá), 0,030 BRL/kWh (červená 1) alebo 0,050 BRL/kWh (červená 2). Tieto upozornenia uverejňuje spoločnosť ANEEL každý mesiac a za obdobie prešetrovania sa dali ľahko dohľadať na webovom sídle spoločnosti EDP Brazil (80). Pri určovaní nedeformovaných nákladov na elektrinu Komisia zohľadnila farebné upozornenia platné počas obdobia prešetrovania a podľa toho upravila cenu.

(199)

Sadzba za vodu účtovaná spoločnosťou Sabesp, ktorá zodpovedá za dodávky vody a zber a čistenie odpadových vôd v štáte Sao Paulo, je ľahko dostupná. Z informácií je možné určiť sadzby (81) platné pre priemyselných užívateľov počas obdobia prešetrovania v rôznych subregiónoch a obciach štátu Sao Paulo (82). Komisia určila nedeformované náklady na vodu a zber odpadových vôd na základe sadzieb platných počas obdobia prešetrovania pre priemyselných odberateľov v metropolitnej oblasti štátu Sao Paulo.

(200)

Cena zemného plynu sa dá ľahko získať ako cena, ktorú účtuje najväčší distribútor plynu v Brazílii, spoločnosť Comgas, ktorá sa zameriava na štát Sao Paulo. Informácie uvedené na webovom sídle spoločnosti Comgas (83) umožňujú určiť cenu zemného plynu dodávaného priemyselným užívateľom.

(201)

Režijné náklady spojené s výrobou, ktoré vznikli spolupracujúcim vyvážajúcim výrobcom, sa zvýšili o náklady na suroviny a pomocné materiály uvedené v odôvodnení 192 a následne sa vyjadrili ako podiel z priamych výrobných nákladov skutočne vynaložených jednotlivými vyvážajúcimi výrobcami zaradenými do vzorky. Tento percentuálny podiel sa uplatnil na nedeformované priame výrobné náklady.

(202)

Pokiaľ ide o PVA náklady a zisk, Komisia použila finančné údaje jediného známeho brazílskeho výrobcu prešetrovaného výrobku, u ktorého sú verejne dostupné podrobné finančné údaje – Aperam Inox America do Sul S.A. Zainteresovaným stranám boli ako príloha k záznamu z 10. októbra poskytnuté verejne dostupné audítorsky overené účty spoločnosti.

(203)

Na účely stanovenia vytvorenej normálnej hodnoty Komisia postupovala podľa týchto krokov.

(204)

Ako prvé Komisia stanovila nedeformované priame výrobné náklady. Uplatnila nedeformované jednotkové náklady na skutočnú spotrebu individuálnych výrobných faktorov vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky. Priame výrobné náklady sa znížili o nedeformované náklady na vedľajšie produkty opätovne použité vo výrobnom procese, ako spoločnosti vykázali.

(205)

Po druhé, Komisia navýšila nedeformované výrobné náklady o režijné výrobné náklady určené podľa opisu v odôvodnení 199, aby získala nedeformované priame výrobné náklady.

(206)

A napokon na výrobné náklady stanovené podľa opisu v odôvodnení 203 Komisia uplatnila predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk spoločnosti Aperam Inox America do Sul S.A., ako sa vysvetľuje v odôvodnení 200.

(207)

Predajné, všeobecné a administratívne náklady vyjadrené ako percentuálny podiel nákladov na predaný tovar a uplatnené na nedeformované výrobné náklady dosiahli 13,90 %.

(208)

Zisk vyjadrený ako percentuálny podiel nákladov na predaný tovar a uplatnený na nedeformované výrobné náklady dosiahol 7,65 %.

(209)

Normálna hodnota vypočítaná tak, ako sa opisuje v odôvodneniach 202 až 206, bola znížená o nedeformovanú hodnotu vedľajších produktov predaných spoločnosťami zaradenými do vzorky.

(210)

Na tomto základe Komisia vytvorila normálnu hodnotu podľa druhu výrobku na základe cien zo závodu v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia. Keďže vo vzorke zostali iba dvaja čínski vyvážajúci výrobcovia, Komisia vytvorila normálnu hodnotu na každý druh výrobku iba pre týchto vyvážajúcich výrobcov.

(211)

Príslušní čínski vyvážajúci výrobcovia vyvážali do Únie priamo nezávislým zákazníkom alebo prostredníctvom prepojených spoločností konajúcich ako prepojení vývozcovia v tretej krajine alebo prepojení dovozcovia v Únii.

(212)

Keď vyvážajúci výrobcovia vyvážali dotknutý výrobok priamo nezávislým zákazníkom v Únii, vývoznou cenou bola v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia cena dotknutého výrobku skutočne zaplatená alebo splatná za dotknutý výrobok pri jeho predaji na vývoz do Únie.

(213)

Ak vyvážajúci výrobcovia vyvážali dotknutý výrobok do Únie prostredníctvom prepojených dovozcov v Únii, vývozná cena sa stanovila na základe ceny, za ktorú sa dovážaný výrobok prvýkrát ďalej predal nezávislým zákazníkom v Únii v súlade s článkom 2 ods. 9 základného nariadenia. V tomto prípade sa cena upravila s cieľom zohľadniť všetky náklady, ktoré vznikli medzi dovozom a ďalším predajom, vrátane PVA nákladov a primeraného zisku.

(214)

Komisia porovnala normálnu hodnotu a vývoznú cenu čínskych vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky na základe cien zo závodu.

(215)

Keď to bolo odôvodnené potrebou zaistiť spravodlivé porovnanie, Komisia upravila normálnu hodnotu a/alebo vývoznú cenu s cieľom zohľadniť rozdiely, ktoré ovplyvňujú ceny a ich porovnateľnosť, v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia. V prípade potreby sa vykonali úpravy týkajúce sa nákladov na dopravu, poistenie, manipuláciu, nakládku a vedľajších nákladov; nákladov na úver; bankových poplatkov; PVA nákladov prepojených vývozcov vrátane prirážky.

(216)

ČĽR uplatňuje politiku vrátenia DPH pri vývoze iba čiastočne a v tomto prípade nebola vrátená DPH od 0 % do 3 %, v závislosti od mesiaca obdobia prešetrovania. Na zabezpečenie toho, aby bola normálna hodnota vyjadrená na rovnakej úrovni zdanenia ako vývozná cena, bola normálna hodnota upravená smerom nahor o časť DPH účtovanej pri vývoze dotknutého výrobku, ktorá čínskym vyvážajúcim výrobcom nebola vrátená.

(217)

V prípade vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky Komisia v súlade s článkom 2 ods. 11 a článkom 2 ods. 12 základného nariadenia porovnala váženú priemernú normálnu hodnotu každého druhu podobného výrobku s váženou priemernou vývoznou cenou zodpovedajúceho druhu dotknutého výrobku.

(218)

Na tomto základe sú predbežné vážené priemery dumpingových rozpätí vyjadrené ako percentuálny podiel ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, 108,4 % v prípade spoločnosti STSS a 55,6 % v prípade spoločnosti FSS.

(219)

Dumpingové rozpätie spolupracujúcich čínskych spoločností nezaradených do vzorky, Xiangshui Defeng Metals Co., Ltd. a Fujian Dingxin Technology Co., Ltd., je váženým priemerom medzi dvoma individuálnymi dumpingovými rozpätiami pre spoločnosti zaradené do vzorky a bolo stanovené na 87,9 %.

(220)

Vzhľadom na vysokú úroveň spolupráce čínskych vyvážajúcich výrobcov na úrovni 92 % celkového čínskeho vývozu prešetrovaného výrobku do Únie Komisia považovala za reprezentatívne stanoviť reziduálne dumpingové rozpätie uplatniteľné na všetkých ostatných (nespolupracujúcich) vyvážajúcich výrobcov vrátane spoločnosti, ktorej sa týka článok 18, na úrovni 108,4 %, čo zodpovedá najvyššiemu individuálnemu dumpingovému rozpätiu čínskych spoločností zaradených do vzorky.

(221)

Na tomto základe sú predbežné vážené priemery dumpingových rozpätí vyjadrené ako percentuálny podiel ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, takéto:

(222)

Ako sa uvádza v odôvodnení 24, dvaja vyvážajúci výrobcovia na Taiwane, skupina Yusco Group a Walsin, pri prešetrovaní spolupracovali a poskytli vyplnený dotazník. Neboli zistení ani sa neprihlásili žiadni ďalší vyvážajúci výrobcovia na Taiwane.

(223)

Okrem toho, ako sa uvádza aj v odôvodnení 24, pri prešetrovaní spolupracovalo neprepojené stredisko služieb YC Inox, pričom poskytlo vyplnený dotazník. Táto spoločnosť nebola prepojená s dvoma taiwanskými spolupracujúcimi výrobcami. Vďaka tejto spolupráci Komisia získala dôkladné pochopenie fungovania taiwanských domácich a vývozných trhov prešetrovaného výrobku. Komisia dokázala najmä na základe informácií poskytnutých touto stranou a ich overenia vyvodiť primerané závery, pokiaľ ide o najpravdepodobnejšie určenie vykázaného predaja týchto dvoch spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov na domácom trhu.

(224)

Predaj podobného výrobku skupiny Yusco na domácom trhu sa v období prešetrovania uskutočňoval buď priamo neprepojeným zákazníkom, alebo nepriamo cez prepojené domáce stredisko služieb. V obidvoch prípadoch bolo možné zistiť, že niektoré z týchto predajov boli nakoniec určené na vývoz. Predaj skupiny Yusco na vývoz do Únie sa v období prešetrovania uskutočňoval priamo nezávislým zákazníkom alebo nepriamo prostredníctvom prepojeného strediska služieb nachádzajúceho sa na Taiwane alebo prepojeného obchodníka registrovaného v Hongkongu, ale nachádzajúceho sa na Taiwane a v ČĽR.

(225)

V prípade spoločnosti Walsin sa predaj podobného výrobku na domácom trhu a na vývoz počas obdobia prešetrovania uskutočňoval priamo neprepojeným zákazníkom.

(226)

Komisia preskúmala predaj na domácom trhu, ktorý vykázali Yusco Group a Walsin. Na základe zistení počas overovaní na mieste na Taiwane týkajúcich sa transakcií, pri ktorých boli miestom určenia tovaru námorné prístavy alebo colné závody (85) (t. j. 0 % DPH), alebo určitého iného vykázaného predaja na domácom trhu a na základe vysvetlení poskytnutých na mieste zo strany vyvážajúcich výrobcov alebo YC Inox, Komisia preradila tento predaj na domácom trhu medzi na predaj na vývoz. Tieto transakcie boli preto vylúčené z predajných transakcií na domácom trhu použitých na výpočet normálnej hodnoty.

(227)

Komisia najprv preskúmala, či bol celkový objem predaja na domácom trhu v prípade každého prešetrovaného vyvážajúceho výrobcu reprezentatívny v súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia. Predaj na domácom trhu je reprezentatívny, ak celkový objem predaja podobného výrobku na domácom trhu nezávislým zákazníkom na domácom trhu jedného vyvážajúceho výrobcu predstavuje najmenej 5 % jeho celkového objemu predaja dotknutého výrobku na vývoz do Únie počas obdobia prešetrovania.

(228)

Na tomto základe sa zistilo, že celkový objem predaja prešetrovaného výrobku na domácom trhu spoločnosťami Yusco Group a Walsin je reprezentatívny.

(229)

Komisia následne identifikovala druhy výrobku predávané na domácom trhu, ktoré boli rovnaké alebo porovnateľné s druhmi predávanými na vývoz do Únie v prípade prešetrovaných vyvážajúcich výrobcov s reprezentatívnym predajom na domácom trhu.

(230)

Komisia ďalej preskúmala, či boli druhy výrobku, ktoré vyvážajúci výrobcovia predávajú na svojom domácom trhu, v porovnaní s druhmi výrobku predávanými na vývoz do Únie reprezentatívne v súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia. Predaj určitého druhu výrobku na domácom trhu je reprezentatívny, ak celkový objem predaja tohto druhu výrobku na domácom trhu nezávislým zákazníkom počas obdobia prešetrovania predstavuje aspoň 5 % celkového objemu predaja identického alebo porovnateľného druhu výrobku na vývoz do Únie.

(231)

Následne Komisia vymedzila podiel ziskového predaja nezávislým zákazníkom na domácom trhu pre každý druh výrobku počas obdobia prešetrovania s cieľom rozhodnúť o tom, či na výpočet normálnej hodnoty v súlade s článkom 2 ods. 4 základného nariadenia použiť skutočný predaj na domácom trhu.

(232)

Normálna hodnota je založená na skutočnej cene jednotlivých druhov výrobku na domácom trhu bez ohľadu na to, či je tento predaj ziskový alebo nie, ak:

(233)

V tomto prípade je normálna hodnota váženým priemerom cien celého objemu predaja daného druhu výrobku na domácom trhu počas obdobia prešetrovania.

(234)

Normálna hodnota je skutočná cena jednotlivých druhov výrobku na domácom trhu len v prípade ziskového predaja druhov výrobku na domácom trhu počas obdobia prešetrovania, ak:

(235)

Ak sa na domácom trhu daný druh výrobku nepredával vôbec alebo sa na ňom predával len v nedostatočnom množstve, Komisia vytvorila normálnu hodnotu v súlade s článkom 2 ods. 3 a ods. 6 základného nariadenia.

(236)

Normálna hodnota sa vytvorila tak, že k priemerným nákladom prešetrovaných vyvážajúcich výrobcov na výrobu podobného výrobku počas obdobia prešetrovania sa pripočítali tieto položky:

(237)

V prípade druhov výrobku, ktoré sa na domácom trhu nepredávali v reprezentatívnych množstvách, sa pripočítali priemerné PVA náklady a zisk z transakcií uskutočnených v bežnom obchode na domácom trhu v súvislosti s týmito druhmi výrobku. V prípade druhov výrobku, ktoré sa na domácom trhu nepredávali vôbec, alebo v prípade, že nebol zaznamenaný žiadny predaj v bežnom obchode, sa pripočítal vážený priemer PVA nákladov a zisku zo všetkých transakcií uskutočnených v bežnom obchode na domácom trhu.

(238)

Vyvážajúci výrobcovia uskutočňovali vývoz do Únie buď priamo nezávislým zákazníkom, alebo prostredníctvom prepojených spoločností.

(239)

Preto bola vývozná cena stanovená na základe cien skutočne zaplatených alebo cien splatných za dotknutý výrobok pri jeho predaji na vývoz do Únie v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia.

(240)

Komisia porovnala normálnu hodnotu a vývoznú cenu vyvážajúcich výrobcov na základe cien zo závodu.

(241)

Keď to bolo odôvodnené potrebou zaistiť spravodlivé porovnanie, Komisia upravila normálnu hodnotu a/alebo vývoznú cenu s cieľom zohľadniť rozdiely, ktoré ovplyvňujú ceny a ich porovnateľnosť v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia.

(242)

V prípade potreby sa vykonali úpravy týkajúce sa nákladov na dopravu, poistenie, manipuláciu, nakládku a vedľajších nákladov, poplatkov za balenie, nákladov na úver, bankových poplatkov, provízií a PVA nákladov.

(243)

V prípade vyvážajúcich výrobcov Komisia porovnala vážený priemer normálnej hodnoty každého druhu podobného výrobku s váženou priemernou vývoznou cenou zodpovedajúceho druhu dotknutého výrobku v súlade s článkom 2 ods. 11 a ods. 12 základného nariadenia.

(244)

Na základe toho sú predbežné dumpingové rozpätia vyjadrené ako percento z ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, takéto:

(245)

Úroveň spolupráce sa v tomto prípade považovala za vysokú a nepodarilo sa zistiť žiadnych ďalších vyvážajúcich výrobcov. Komisia z toho dôvodu považovala za reprezentatívne stanoviť reziduálne dumpingové rozpätie na úrovni vyvážajúceho výrobcu s najvyšším dumpingovým rozpätím.

(246)

Počas obdobia prešetrovania vyrábalo v Únii podobný výrobok päť známych (skupín) výrobcov. Títo výrobcovia predstavujú „výrobné odvetvie Únie“ v zmysle článku 4 ods. 1 základného nariadenia.

(247)

Celková výroba v Únii počas obdobia prešetrovania bola stanovená na úrovni približne 4,6 milióna ton vrátane výroby pre vlastnú spotrebu. Komisia stanovila tento údaj na základe všetkých dostupných informácií týkajúcich sa výrobného odvetvia Únie, konkrétne overeného vyplneného dotazníka doručeného od združenia Eurofer, pričom podľa možnosti vykonala krížovú kontrolu s overenými vyplnenými dotazníkmi od výrobcov z Únie zaradených do vzorky.

(248)

Ako sa uvádza v odôvodnení 7, do vzorky boli zaradení traja výrobcovia z Únie, ktorí predstavujú vyše 78 % celkovej výroby podobného výrobku v Únii. Všetci sú vertikálne integrovaní výrobcovia.

(249)

S cieľom stanoviť, či výrobné odvetvie Únie utrpelo ujmu, a na určenie spotreby a rôznych hospodárskych ukazovateľov súvisiacich so situáciou výrobného odvetvia Únie Komisia preskúmala, či a v akom rozsahu sa má v analýze zohľadniť následné používanie výroby podobného výrobku výrobným odvetvím Únie.

(250)

Výrobné odvetvie Únie je vertikálne integrované a plechy a zvitky z nehrdzavejúcej ocele valcované za tepla sa považujú za medziprodukt na výrobu výrobkov v ďalšom článku reťazca s rôznou pridanou hodnotou, konkrétne výrobkov valcovaných za studena. Komisia zistila, že podstatná časť výroby všetkých výrobcov z Únie bola určená na použitie na vlastnú spotrebu.

(251)

Rozlišovanie medzi trhom na vlastnú spotrebu a voľným trhom je pre analýzu ujmy najdôležitejšie, pretože výrobky určené na použitie na vlastnú spotrebu nie sú vystavené priamej konkurencii dovozu, keďže sa predávajú v rámci tej istej spoločnosti alebo skupín spoločností na základe transferových cien stanovených podľa interných cenových politík, a teda priamo nesúvisia s cenami na voľnom trhu.

(252)

Naopak, výroba určená na predaj na voľnom trhu je v priamej konkurencii s dotknutým výrobkom z dovozu a predáva sa za ceny na voľnom trhu.

(253)

S cieľom poskytnúť čo najúplnejší obraz výrobného odvetvia Únie si Komisia vyžiadala údaje za celkovú výrobu plechov a zvitkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za tepla a overila, či bola výroba určená na použitie na vlastnú spotrebu alebo pre voľný trh.

(254)

Komisia preskúmala určité hospodárske ukazovatele týkajúce sa výrobného odvetvia Únie iba na základe údajov pre voľný trh. Týmito ukazovateľmi sú: objem predaja a predajné ceny na trhu Únie; podiel na trhu; objem a ceny vývozu a ziskovosť. Keď to bolo možné a vhodné, zistenia preskúmania sa porovnali s údajmi o trhu vlastnej spotreby, aby sa poskytol úplný obraz o situácii výrobného odvetvia Únie.

(255)

Ostatné hospodárske ukazovatele by sa však mohli zmysluplne preskúmať len vzhľadom na celý proces výroby plechov a zvitkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za tepla vrátane použitia výrobným odvetvím Únie na vlastnú spotrebu. Sú to: výroba; kapacita a využitie kapacity; investície; zásoby; zamestnanosť; produktivita a mzdy. Súvisí to so skutočnosťou, že závisia od celej výrobnej činnosti, či už sa plechy a zvitky z nehrdzavejúcej ocele valcované za tepla uchovávajú na použitie na vlastnú spotrebu alebo predávajú na voľnom trhu.

(256)

Komisia stanovila spotrebu v Únii na základe: a) údajov združenia Eurofer týkajúcich sa predaja podobného výrobku výrobného odvetvia Únie neprepojeným zákazníkom v Únii, či už ide o priamy alebo nepriamy predaj, krížovo skontrolovaných s výrobcami z Únie zaradenými do vzorky, a b) dovozu prešetrovaného výrobku do Únie zo všetkých tretích krajín podľa údajov Eurostatu.

(257)

Spotreba v Únii na voľnom trhu sa v posudzovanom období vyvíjala takto:

Tabuľka 2

Spotreba na voľnom trhu Únie (v tonách)

(258)

Počas posudzovaného obdobia zostala spotreba v Únii stabilná.

(259)

Komisia stanovila vlastnú spotrebu v Únii na základe použitia na vlastnú spotrebu všetkých známych výrobcov v Únii. Na základe toho sa vlastná spotreba v Únii v posudzovanom období vyvíjala takto:

Tabuľka 3

Vlastná spotreba na trhu Únie (v tonách)

(260)

Vlastná spotreba na trhu Únie zostala počas posudzovaného obdobia pomerne stabilná a počas obdobia prešetrovania sa znížila o menej ako 1 %.

(261)

Po zlúčení dvoch predchádzajúcich tabuliek sa celková spotreba – teda súhrn vlastnej spotreby a spotreby na voľnom trhu – počas posudzovaného obdobia vyvíjala takto:

Tabuľka 4

Celková spotreba (vlastná a voľný trh) (v tonách)

(262)

Uvedená tabuľka ukazuje, že celková spotreba sa vyvíjala rovnako ako v prípade spotreby na voľnom trhu a vlastnej spotreby, takže počas posudzovaného obdobia zostala stabilná. Celková spotreba bola tiež v súlade s celkovou výrobou v Únii (pozri tabuľku 7).

(263)

Komisia preskúmala, či by sa dovoz plechov a zvitkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za tepla s pôvodom v dotknutých krajinách mal v súlade s článkom 3 ods. 4 základného nariadenia vyhodnotiť súhrnne.

(264)

V uvedenom ustanovení sa uvádza, že dovoz z viac ako jednej krajiny sa vyhodnotí súhrnne, iba ak sa zistí, že:

(265)

Dumpingové rozpätia stanovené vo vzťahu k dovozu z každej z troch dotknutých krajín sú zhrnuté v odôvodneniach 91, 218 a 241. Všetky tieto rozpätia sú nad úrovňou de minimis stanovenou v článku 9 ods. 3 základného nariadenia.

(266)

Objem dovozu z každej z troch dotknutých krajín nebol zanedbateľný. Podiely dovozu na trhu v porovnaní so spotrebou na voľnom trhu v období prešetrovania predstavovali 18,3 % v prípade ČĽR, 9,1 % v prípade Indonézie a 3,0 % v prípade Taiwanu.

(267)

Podmienky hospodárskej súťaže medzi dumpingovým dovozom z každej z troch dotknutých krajín a medzi ním a podobným výrobkom Únie boli podobné. Plechy a zvitky z nehrdzavejúcej ocele valcované za tepla s pôvodom v Indonézii, ČĽR a na Taiwane si pri dovoze na predaj na trhu Únie navzájom a s podobným výrobkom vyrábaným výrobným odvetvím Únie konkurovali, pretože všetky sa predávali podobným kategóriám zákazníkov.

(268)

Spoločnosť STSS vo svojom podaní na začiatku konania tvrdila, že dovoz z ČĽR by sa vzhľadom na jeho rozdielny vývoj, pokiaľ ide o objem a ceny, nemal kumulovať. Tvrdila, že dovoz z ČĽR sa v posudzovanom období postupne znižoval, zatiaľ čo ceny sa zvyšovali, a to najmä v roku 2017.

(269)

Hoci je pravda, že ceny čínskeho dovozu sa v priebehu posudzovaného obdobia zvýšili, počas celého posudzovaného obdobia boli na úrovniach o dosť nižších ako predajné ceny výrobného odvetvia Únie. Objemy čínskeho dovozu sa takisto výrazne zvýšili a jeho podiel na trhu sa držal počas celého obdobia nad 16 %. Prešetrovanie ukázalo, že dovozy z dotknutých krajín si navzájom konkurujú v zmysle článku 3 ods. 4 písm. b) základného nariadenia. Objem dovozu z ČĽR od roku 2017 do obdobia prešetrovania klesal (pozri tabuľku 5: z indexu 135 v roku 2017 na 129 v roku 2018 a až na 114 v období prešetrovania). Zároveň sa prudko zvýšil objem dovozu z Indonézie (z indexu 16 na 42 726 a následne na 106 202). V absolútnych číslach bol od roku 2017 do obdobia prešetrovania nárast objemu z Indonézie väčší ako pokles dovozu z ČĽR. Objem dovozu z Taiwanu od roku 2017 do roku 2018 stabilne rástol, ale potom v období prešetrovania poklesol (z indexu 137 na 173 a potom na 128). Celkovo sa kumulovaný dovoz z dotknutých krajín v posudzovanom období sústavne zvyšoval (z indexu 100 v roku 2016 na 136 v roku 2017 a 156 v roku 2018 až na 166 v období prešetrovania).

(270)

Z tohto dôvodu a v rozpore s tvrdením spoločnosti STSS boli všetky kritériá stanovené v článku 3 ods. 4 základného nariadenia splnené a dovoz z dotknutých krajín sa na účely stanovenia ujmy hodnotil súhrnne.

(271)

Komisia stanovila objem dovozu na základe údajov Eurostatu. Podiel dovozu na trhu sa stanovil porovnaním objemu dovozu so spotrebou na voľnom trhu v Únii.

(272)

Dovoz z dotknutých krajín do Únie sa vyvíjal takto:

Tabuľka 5

Objem dovozu (v tonách) a jeho podiel na trhu

(273)

Dovoz z dotknutých krajín sa v posudzovanom období zvýšil o 66 % a počas obdobia prešetrovania dosiahol viac ako 30 % spotreby na voľnom trhu v Únii.

(274)

Komisia stanovila ceny dovozu na základe údajov Eurostatu. Vážený priemer ceny dovozu z dotknutých krajín do Únie sa vyvíjal takto:

Tabuľka 6

Ceny dovozu z dotknutých krajín (v EUR/t)

(275)

Kým ceny dovozu z ČĽR sa zvýšili o 21 % a ceny dovozu z Taiwanu o 25 %, ceny dovozu z Indonézie však v priebehu posudzovaného obdobia výrazne klesli o 25 % (dovozné ceny z dotknutých krajín sa zvýšili v priemere o 18 %). Napriek celkovému nárastu zostávajú dovozné ceny z dotknutých krajín stále nižšie ako ceny výrobného odvetvia Únie v tom istom období (pozri tabuľku 11).

(276)

Komisia určila cenové podhodnotenie počas obdobia prešetrovania tak, že porovnala:

(277)

Cenové porovnanie sa uskutočnilo podľa jednotlivých druhov výrobku pri transakciách na rovnakej úrovni obchodu, v prípade potreby s primeranými úpravami, a po odpočítaní rabatov a zliav. Výsledok porovnania bol vyjadrený ako percentuálny podiel obratu výrobcov z Únie zaradených do vzorky počas obdobia prešetrovania. Z porovnania vyplynul vážený priemer rozpätia podhodnotenia ceny vo výške 10,7 % v prípade dovozu z Indonézie, 9,3 % v prípade dovozu z ČĽR a 4,1 % v prípade dovozu z Taiwanu.

(278)

V súlade s článkom 3 ods. 5 základného nariadenia skúmanie vplyvu dumpingového dovozu na výrobné odvetvie Únie zahŕňalo hodnotenie všetkých hospodárskych ukazovateľov, ktoré mali počas posudzovaného obdobia vplyv na stav výrobného odvetvia Únie.

(279)

Ako sa uvádza v odôvodnení 7, na stanovenie možnej ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, sa použil výber vzorky.

(280)

Na účely stanovenia ujmy Komisia rozlišovala medzi makroekonomickými a mikroekonomickými ukazovateľmi ujmy. Komisia vyhodnotila makroekonomické ukazovatele na základe údajov z vyplneného dotazníka združenia Eurofer, ktorý bol riadne overený a týkal sa všetkých výrobcov z Únie. Komisia vyhodnotila mikroekonomické ukazovatele na základe údajov z vyplnených dotazníkov od troch výrobcov z Únie zaradených do vzorky, ktoré boli riadne overené. Pri oboch súboroch údajov sa konštatovalo, že sú reprezentatívne, pokiaľ ide o hospodársku situáciu výrobného odvetvia Únie.

(281)

Makroekonomické ukazovatele sú: výroba, výrobná kapacita, využitie kapacity, objem predaja, podiel na trhu, zásoby, zamestnanosť, produktivita a veľkosť dumpingového rozpätia.

(282)

Mikroekonomické ukazovatele sú: priemerné jednotkové ceny, jednotkové náklady, náklady práce, ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií.

(283)

Celková výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity v Únii sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 7

Výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity

(284)

Objem výroby výrobného odvetvia Únie bol stabilný do roku 2018, potom sa v období prešetrovania znížil o 3 %. Vykázané údaje o kapacite sa vzťahujú na skutočnú kapacitu, čo znamená, že boli zohľadnené úpravy o čas na nastavenie, údržbu, odstránenie prekážok a iné bežné prestoje, ktoré odvetvie považuje za normálne. Na základe toho zostala výrobná kapacita prakticky stabilná a počas posudzovaného obdobia sa nepatrne zvýšila o 1 %.

(285)

V dôsledku zníženej výroby a mierne zvýšenej kapacity sa využitie kapacity v posudzovanom období znížilo o 4 % a bolo neustále pod 70 %.

(286)

Objem predaja výrobného odvetvia Únie a jeho podiel na voľnom trhu sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka 8

Objem predaja na voľnom trhu a jeho podiel na trhu

(287)

Objem predaja výrobného odvetvia Únie na voľnom trhu klesol v príslušnom období o 13 %.

(288)

Podiel výrobného odvetvia Únie na trhu sa takisto výrazne znížil, takmer o 10 percentuálnych bodov, aj keď spotreba v Únii zostala počas posudzovaného obdobia stabilná.

(289)

Pokiaľ ide o trh na vlastnú spotrebu, objem vlastnej spotreby a jej podiel na trhu Únie sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 9

Objem vlastnej spotreby a podiel na trhu (v tonách)

(290)

Objem vlastnej spotreby výrobného odvetvia Únie (zložený z plechov a zvitkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za tepla, ktoré si výrobné odvetvie Únie ponecháva na následné použitie v ďalšom článku) zostal na trhu Únie počas posudzovaného obdobia stabilný na úrovni približne 3,6 milióna ton.

(291)

Podiel výrobného odvetvia Únie na trhu na vlastnú spotrebu (vyjadrený ako percentuálny podiel z celkovej výroby Únie) sa v roku 2017 nepatrne zvýšil, potom zostal počas zostávajúceho obdobia stabilný na úrovni približne 78 %.

(292)

Vzhľadom na stabilný trend vývoja trhu na vlastnú spotrebu Únie v posudzovanom období bol preto pokles predaja výrobného odvetvia Únie dôsledkom zvýšeného tlaku zo strany dovozu z dotknutých krajín.

(293)

Z uvedených údajov týkajúcich sa výroby, objemu predaja a podielu na trhu, ktoré všetky vykazujú počas posudzovaného obdobia klesajúci trend, vyplýva, že výrobné odvetvie Únie nebolo schopné rastu, a to ani v absolútnom vyjadrení, ani v súvislosti so spotrebou.

(294)

Zamestnanosť a produktivita sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 10

Zamestnanosť a produktivita

(295)

Úroveň zamestnanosti výrobného odvetvia Únie v súvislosti s výrobou plechov a zvitkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za tepla sa v posudzovanom období mierne zvýšila o 4 %. Vzhľadom na mierny pokles výroby sa produktivita pracovnej sily vo výrobnom odvetví Únie meraná v tonách vyrobených za rok na zamestnanca v posudzovanom období výrazne znížila.

(296)

Všetky dumpingové rozpätia boli výrazne nad úrovňou de minimis. Vplyv veľkosti skutočných dampingových rozpätí na výrobné odvetvie Únie bol vzhľadom na objem a ceny dovozu z dotknutých krajín podstatný.

(297)

Vážené priemerné jednotkové predajné ceny výrobcov z Únie zaradených do vzorky účtované neprepojeným zákazníkom v Únii sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 11

Predajné ceny v Únii

(298)

Priemerné jednotkové predajné ceny sa v posudzovanom období zvýšili o 17 %, čo nebolo dostatočné na udržanie kroku s vývojom výrobných nákladov, ktoré sa v tom istom období zvýšili o 20 %. Vývoj nákladov bol do veľkej miery zapríčinený významným zvýšením cien surovín, ako napríklad niklu, molybdénu a chrómu. Zatiaľ čo medzi rokmi 2016 a 2018 bolo výrobné odvetvie Únie schopné premietnuť toto zvýšenie nákladov pomerne dobre aj do svojich predajných cien, v období prešetrovania to úplne nedokázalo, pretože zvýšenie nákladov bolo vyššie ako nárast cien.

(299)

Priemerné náklady práce výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 12

Priemerné náklady práce na zamestnanca

(300)

Priemerné náklady práce na zamestnanca u výrobcov z Únie zaradených do vzorky klesli do roku 2018 o 4 %, následne sa v období prešetrovania opäť zvýšili, avšak len na úroveň, ktorá je stále o 1 % nižšia ako úroveň v roku 2016. Z toho vyplýva, že výrobcovia z Únie boli schopní znížiť náklady práce napriek zhoršujúcej sa situácii na trhu.

(301)

Úroveň zásob výrobného odvetvia Únie sa počas posudzovaného obdobia vyvíjala takto:

Tabuľka 13

Zásoby

(302)

Počas posudzovaného obdobia sa úroveň konečného stavu zásob znížila o 20 %. Väčšinu druhov podobného výrobku vyrába výrobné odvetvie Únie na základe konkrétnych objednávok používateľov. Zásoby sa preto nepovažujú za významný ukazovateľ ujmy v tomto odvetví. Potvrdilo sa to aj analýzou vývoja konečného stavu zásob ako percentuálneho podielu výroby. Z uvedených údajov vidno, že tento ukazovateľ zostal počas posudzovaného obdobia pomerne stabilný a zotrvával na úrovni približne 3 % objemu výroby.

(303)

Komisia stanovila ziskovosť výrobcov z Únie tak, že vyjadrila čistý zisk pred zdanením z predaja podobného výrobku neprepojeným zákazníkom v Únii ako percentuálny podiel obratu z tohto predaja.

(304)

Celková ziskovosť klesla zo 7,2 % v roku 2016 na 3,5 % v období prešetrovania. Tento pokles sa zhoduje s nárastom objemu dovozu z dotknutých krajín za podhodnotené ceny (pozri odôvodnenie 276). Návratnosť investícií vykazovala tú istú klesajúcu tendenciu.

(305)

Čistý peňažný tok sa vyvíjal do veľkej miery v súlade so ziskovosťou a návratnosťou investícií. Od roku 2016 do roku 2018 bol kladný, pričom vrchol dosiahol v roku 2017, a v období prešetrovania, keď bola ziskovosť na najnižšom bode posudzovaného obdobia, sa dostal do záporných hodnôt.

(306)

Úroveň ročných investícií sa v posudzovanom období zvýšila o 57 %. Vyššia úroveň investícií sa však nepremietla do zodpovedajúceho zvýšenia kapacity (pozri tabuľku 7). Investície sa následne zamerali iba na zachovanie existujúcich kapacít a na náležité nahrádzanie potrebných výrobných aktív.

(307)

Počas posudzovaného obdobia bola spotreba stabilná. Podiel výrobcov z Únie na trhu sa však znížil zo 71,2 % na 61,9 %.

(308)

Z finančných ukazovateľov vzorky výrobcov z Únie vyplýva, že výrobné náklady výrobného odvetvia Únie sa zvýšili (+ 20 %) o niečo viac ako jeho priemerná predajná cena (+ 17 %), čo znamenalo, že výrobné odvetvie Únie nedokázalo v plnej miere preniesť zvýšenie nákladov. Viedlo to k výraznému poklesu zisku v posudzovanom období, konkrétne zo 7,2 % v roku 2016 na 3,5 % v období prešetrovania. Podobný negatívny vývoj bol zaznamenaný aj v súvislosti s ostatnými finančnými ukazovateľmi, návratnosťou investícií a peňažným tokom.

(309)

Objem predaja výrobného odvetvia Únie sa v posudzovanom období znížil o 13 % a objem výroby o 3 %. Tento výpadok sa vysvetľuje tým, že trh vlastnej spotreby je pre výrobné odvetvie Únie veľmi dôležitý, v posudzovanom období sa však nezvýšil. Využitie kapacity bolo trvalo pod 70 % a počas posudzovaného obdobia kleslo o tri percentuálne body (66 % v období prešetrovania).

(310)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Komisia dospela v tejto fáze k záveru, že výrobné odvetvie Únie utrpelo značnú ujmu v zmysle článku 3 ods. 5 základného nariadenia.

(311)

V súlade s článkom 3 ods. 6 základného nariadenia Komisia skúmala, či dumpingový dovoz z dotknutých krajín spôsobil výrobnému odvetviu Únie značnú ujmu. V súlade s článkom 3 ods. 7 základného nariadenia Komisia takisto skúmala, či výrobné odvetvie Únie mohlo byť súčasne s tým utrpieť ujmu aj vplyvom iných známych faktorov. Komisia zabezpečila, aby prípadná ujma spôsobená inými faktormi než dumpingovým dovozom z dotknutých krajín nebola pripísaná tomuto dumpingovému dovozu. K týmto faktorom patrí okrem iného: dovoz z tretích krajín, vývozná výkonnosť výrobného odvetvia Únie, zvýšenie výrobných nákladov, zníženie dopytu Únie po plechoch a zvitkoch z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za tepla v roku 2018 a čiastočné spoliehanie sa výrobcov z Únie na výrobu pre vlastnú spotrebu.

(312)

Ceny dovozu zo všetkých troch dotknutých krajín podhodnocovali ceny výrobného odvetvia Únie, výsledkom čoho boli v období prešetrovania rozpätia podhodnotenia ceny 4,1 % v prípade Taiwanu, 9,3 % v prípade ČĽR a 10,7 % v prípade Indonézie (v priemere 9,5 %). Výrobné odvetvie Únie preto nebolo schopné premietnuť zvýšenie výrobných nákladov do predajných cien Únie, čo poukazuje na cenový tlak, ktorý vyvoláva príslušný dovoz. Táto situácia mala vážny vplyv na ziskovosť výrobného odvetvia Únie, ktorá sa v období prešetrovania znížila na veľmi nízku úroveň.

(313)

Objem a ceny dovozu z iných tretích krajín sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 15

(314)

Počas posudzovaného obdobia sa podiel dovozu z tretích krajín na trhu v období prešetrovania znížil o 27 % (alebo takmer o 3 percentuálne body) na 7,7 %. Keďže počas toho istého obdobia dotknuté krajiny zvýšili svoj podiel na trhu o 66 % (pozri odôvodnenie 273 a tabuľku 5), strata podielu výrobného odvetvia Únie na trhu sa pripisuje prudkému zvýšeniu podielu dotknutých krajín na trhu.

(315)

Objem dovozu z Kórey sa v posudzovanom období výrazne znížil, jeho podiel na trhu sa znížil takmer na polovicu a počas obdobia prešetrovania klesol iba na 2,7 %. Priemerné ceny dovozu z Kórey sa v posudzovanom období zvýšili o 18 %, teda o niečo menej ako ceny dovozu zo všetkých tretích krajín okrem dotknutých krajín (24 %). Dovoz z Južnej Afriky bol v posudzovanom období stabilný, ale predával sa za vyššie ceny ako dovoz z dotknutých krajín a nikdy nedosiahol vyšší podiel na trhu ako 2,5 %.

(316)

Komisia preto dospela k predbežnému záveru, že dovoz z iných krajín neprispel k ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(317)

Objemy a ceny vývozu výrobného odvetvia Únie sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 16

(318)

Výrobné odvetvie Únie dokázalo počas posudzovaného obdobia zvýšiť svoj objem vývozu o 13 %. Dodatočný predaj na vývoz v objeme približne 16 000 ton v období prešetrovania v porovnaní so začiatkom posudzovaného obdobia sa javí v porovnaní so stratou 115 000 ton predaja na trhu Únie počas toho istého obdobia nepodstatný. Výrobcovia z Únie okrem toho boli schopní v tom istom období zvýšiť svoje jednotkové vývozné ceny o 14 %. Predaj tohto výrobného odvetvia na vývoz tak dokázal kompenzovať negatívny vývoj, pokiaľ ide o objemy a ceny na trhu Únie, len vo veľmi malej miere. Na tomto základe a na rozdiel od tvrdenia jednej zainteresovanej strany však bola vývozná výkonnosť výrobného odvetvia Únie pozitívna a nemohla prispieť k ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(319)

Výrobné náklady na tonu vyrobených plechov a zvitkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za tepla sa v posudzovanom období zvýšili o 20 % (pozri tabuľku 11). Stalo sa to najmä v dôsledku výrazného zvýšenia nákladov na suroviny, čo je faktor, ktorý zasiahol výrobcov na celom svete. Najmä cena niklu, ktorý je druhým najdôležitejším vstupom pre viacerých výrobcov z Únie, sa zvýšila z menej ako 9 000 USD na začiatku roka 2016 na viac ako 15 000 USD v polovici roka 2018 a v júni 2019 stále dosahovala viac ako 12 500 USD. Výrobné odvetvie Únie bolo zároveň na začiatku schopné preniesť toto zvýšenie nákladov do svojich predajných cien, čo však viedlo k významnej strate podielu na trhu a ziskovosti. V období prešetrovania to už z dôvodu cenového tlaku zo strany dumpingového dovozu nebolo možné. V dôsledku toho sa ziskovosť počas posudzovaného obdobia prudko znížila, a to o 51 %.

(320)

Niekoľko strán tvrdilo, že zhoršenie, ktoré ovplyvnilo výrobné odvetvie Únie v druhej polovici roka 2018, bolo v skutočnosti spôsobené poklesom dopytu; tento pokles bol zasa spôsobený bezprostredným zavedením ochranných opatrení, ktoré viedli k sústredeniu nákupov v prvej polovici roka, a cyklickým vývojom na svetovom trhu s oceľou v druhej polovici roka. V rozpore s týmito tvrdeniami sa pri prešetrovaní neodhalilo žiadne zníženie spotreby na trhu Únie, ale skôr prudká strata podielu výrobného odvetvia Únie na trhu v dôsledku výrazného zvýšenia dovozu (pozri oddiel 4.4.2. a tabuľky 5 a 8). Komisia nedokázala ani prepojiť zníženie s ochrannými opatreniami. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(321)

Niekoľko strán tvrdilo, že výrobné odvetvie Únie podľa nich nemalo záujem o predaj dotknutého výrobku na voľnom trhu, alebo ho údajne malo len v menšej miere, pretože uprednostňovalo výrobu pre vlastnú spotrebu. Napriek tomu, že dolný trh je pre výrobné odvetvie Únie dôležitý, predáva tiež významné objemy dotknutého výrobku na voľnom trhu a má stále značnú voľnú kapacitu na výrobu, a teda aj na predaj vo väčšom množstve. Trh vlastnej spotreby Únie v posudzovanom období navyše nerástol. Z týchto dôvodov bolo toto tvrdenie zamietnuté.

(322)

Jedna zainteresovaná strana tvrdila, že príčinou ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie bola nadmerná kapacita v Únii. Prešetrovaním sa však potvrdilo, že celková výrobná kapacita výrobného odvetvia Únie zostala počas posudzovaného obdobia stabilná (+ 1 %), na rozdiel od ČĽR a Indonézie, ktoré si vytvárajú značné nadmerné kapacity s cieľom vyvážať produkciu vyplývajúcu z týchto nadmerných kapacít do Únie, čím zaberajú podiel na trhu výrobcom z Únie. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(323)

Jedna zainteresovaná strana tvrdila, že keďže výrobnému odvetviu Únie (a oceliarskemu priemyslu globálne) sa v roku 2017 darilo mimoriadne dobre, najmä pokiaľ ide o zisk, pokles v roku 2018 bol v skutočnosti prirodzeným vyústením. Prešetrovaním sa však predbežne zistilo významné zhoršenie určitých ukazovateľov ujmy od začiatku do konca posudzovaného obdobia, čo znamená, že počiatočným bodom bol rok 2016, a nie rok 2017. V porovnaní s rokom 2016 sa totiž ziskovosť skutočne znížila na polovicu a objem predaja výrobného odvetvia Únie na trhu Únie a jeho podiel na trhu klesli o 13 %. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(324)

Dve zainteresované strany tvrdili, že dodatočné náklady, ktoré znášajú výrobcovia podobného výrobku z Únie, aby splnili prísne normy EÚ v oblasti životného prostredia, ich robia na trhu Únie menej konkurencieschopnými. V súvislosti s týmto tvrdením sa Komisia domnieva, že prísne environmentálne normy v Únii nemožno považovať za faktor, ktorým si odvetvie samé spôsobuje ujmu. Naopak, prísne normy EÚ v oblasti životného prostredia sa zohľadňujú pri výpočte cieľovej ceny. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(325)

Jedna zainteresovaná strana tvrdila, že ceny výrobného odvetvia Únie aj ceny čínskeho dovozu sa zvýšili, a čínsky dovoz preto nemôže byť príčinou ujmy. Ceny čínskeho dovozu však zostali počas obdobia prešetrovania neustále výrazne pod priemernými cenami výrobného odvetvia Únie a takisto podhodnocovali ceny v Únii. Pokiaľ ide o objemy, v posudzovanom období sa dovoz z ČĽR navyše výrazne zvýšil, čo zintenzívnilo cenový tlak. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(326)

Komisia na základe uvedených úvah predbežne stanovila príčinnú súvislosť medzi ujmou spôsobenou výrobnému odvetviu Únie a dumpingovým dovozom z dotknutých krajín.

(327)

Komisia rozlíšila a oddelila účinky všetkých známych faktorov na situáciu výrobného odvetvia Únie od účinkov dumpingového dovozu spôsobujúcich ujmu. Predbežne sa nezistilo, že všetky ostatné identifikované faktory, najmä dovoz z tretích krajín, vývozná výkonnosť výrobného odvetvia Únie, zvýšenie výrobných nákladov, zníženie dopytu po plechoch a zvitkoch z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za tepla v roku 2018, čiastočné spoliehanie sa výrobcov z Únie na výrobu pre vlastnú spotrebu, nadmerná kapacita v Únii v dôsledku globálnej nadmernej kapacity, výnimočne priaznivé trhové podmienky v roku 2017, dodatočné environmentálne náklady, ktoré znášajú výrobcovia z Únie, a zvýšenie dovozných cien z ČĽR by oslabili príčinnú súvislosť, a to ani pri zvážení ich možného kombinovaného účinku.

(328)

Na stanovenie úrovne opatrení Komisia preskúmala, či by clo nižšie než dumpingové rozpätie stačilo na odstránenie ujmy, ktorú dumpingový dovoz spôsobil výrobnému odvetviu Únie.

(329)

V tomto prípade navrhovatelia tvrdili, že pri dvoch z prešetrovaných krajín, konkrétne Indonézii a ČĽR, existujú deformácie trhu so surovinami v zmysle článku 7 ods. 2a základného nariadenia. Posúdenie týkajúce sa týchto krajín je zahrnuté v oddiele 6.2.

(330)

Komisia najprv stanovila výšku cla potrebného na odstránenie ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, pri neexistencii narušení v zmysle článku 7 ods. 2a základného nariadenia. V tomto prípade by sa ujma odstránila, keby výrobné odvetvie Únie bolo schopné pokryť svoje výrobné náklady vrátane nákladov vyplývajúcich z mnohostranných environmentálnych dohôd a protokolov k nim, ktorých je Únia zmluvnou stranou, a dohovorov MOP uvedených v prílohe Ia k základnému nariadeniu, a dosiahnuť primeraný zisk (ďalej len „cieľový zisk“).

(331)

V súlade s článkom 7 ods. 2c základného nariadenia Komisia pri určovaní cieľového zisku zohľadnila tieto faktory: úroveň ziskovosti pred zvýšením dovozu z krajiny, ktorá je predmetom prešetrovania, úroveň ziskovosti potrebná na pokrytie celkových nákladov a investícií, výskum a vývoj a inovácie, ako aj úroveň ziskovosti, ktorú možno očakávať za bežných podmienok hospodárskej súťaže. Výrobné odvetvie Únie tvrdilo, že vhodným rokom na stanovenie cieľového zisku bol rok 2017. Komisia sa domnieva, že rok 2017 bol pre toto odvetvie výnimočne dobrým rokom, a preto je pravdepodobné, že zisk dosiahnutý výrobcami z Únie zaradenými do vzorky v tomto roku (10,2 %) bude skreslený, ak sa použije ako cieľový zisk. Okrem toho podiel dovozu na trhu v roku 2017 predstavoval už 29,1 %. Naopak, v roku 2016 bol podiel dovozu na trhu podstatne nižší ako v roku 2017 (21,5 %). Keďže neboli k dispozícii žiadne ďalšie informácie, Komisia sa rozhodla predbežne použiť ako cieľový zisk priemerný zisk dosiahnutý v rokoch 2016 a 2017. Tento zisk je na úrovni 8,7 %.

(332)

V súlade s článkom 7 ods. 2c základného nariadenia Komisia posúdila tvrdenie jedného výrobcu z Únie o plánovaných investíciách, ktoré sa počas posudzovaného obdobia nezrealizovali. Komisia na základe získaných dôkazov predbežne prijala toto tvrdenie a k cene nespôsobujúcej ujmu v prípade tohto výrobcu z Únie pripočítala príslušnú sumu.

(333)

V súlade s článkom 7 ods. 2d základného nariadenia Komisia posúdila budúce náklady vyplývajúce z mnohostranných environmentálnych dohôd a protokolov k nim, ktorých je Únia zmluvnou stranou, ktoré výrobnému odvetviu Únie vzniknú počas obdobia uplatňovania opatrenia podľa článku 11 ods. 2 Na základe dostupných dôkazov Komisia stanovila dodatočné náklady v rozmedzí od 1,5 do 6 EUR za tonu, ktoré sa pripočítali k cene nespôsobujúcej ujmu.

(334)

Komisia na tomto základe vypočítala pre výrobné odvetvie Únie cenu podobného výrobku nespôsobujúcu ujmu tak, že k výrobným nákladom výrobcov z Únie zaradených do vzorky počas obdobia prešetrovania pridala vyššie uvedené ziskové rozpätie 8,7 % a úpravy podľa článku 7 ods. 2c a ods. 2d.

(335)

Komisia následne určila úroveň odstránenia ujmy na základe porovnania váženého priemeru dovoznej ceny stanovenej pre overených spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov v dotknutých krajinách podľa jednotlivých druhov, stanoveného na účely výpočtov cenového podhodnotenia, s váženým priemerom cien rovnakých druhov výrobku nespôsobujúcich ujmu, ktoré počas obdobia prešetrovania predávali výrobcovia z Únie zaradení do vzorky na voľnom trhu Únie. Prípadný rozdiel vyplývajúci z tohto porovnania sa vyjadril ako percento váženého priemeru dovoznej hodnoty CIF.

(336)

Výsledok týchto výpočtov je uvedený v nasledujúcej tabuľke:

(337)

V súlade s článkom 7 ods. 2 základného nariadenia Komisia vo vzťahu k Indonézii a ČĽR najprv preskúmala, či by predbežne stanovené dumpingové rozpätie bolo vyššie ako primerané rozpätie na odstránenie ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie. Na tento účel sa vykonalo porovnanie váženého priemeru dovoznej ceny spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov v Indonézii a v ČĽR s cieľovou cenou výrobného odvetvia Únie, ako sa vysvetľuje v oddiele 6.1. Výsledok týchto výpočtov je uvedený v tejto tabuľke:

(338)

Keďže rozpätie predaja pod cieľovú cenu vypočítané pre indonézskych a čínskych vyvážajúcich výrobcov bolo nižšie ako dumpingové rozpätie, Komisia podľa článku 7 ods. 2a základného nariadenia posúdila, či existujú deformácie trhu so surovinami, pokiaľ ide o dotknutý výrobok.

(339)

Navrhovateľ v podnete poskytol dostatočné dôkazy o tom, že pokiaľ ide o dotknutý výrobok, v Indonézii a ČĽR dochádza k deformáciám trhu so surovinami v zmysle článku 7 ods. 2a základného nariadenia. Ako sa uvádza v oznámení o začatí konania, Komisia pri posudzovaní primeranej úrovne opatrení vo vzťahu k Indonézii a ČĽR preskúmala údajné deformácie a akékoľvek iné narušenia v Indonézii a ČĽR, na ktoré sa vzťahuje článok 7 ods. 2a základného nariadenia.

(340)

Surovinami, o ktorých sa tvrdilo, že boli dotknuté takýmito deformáciami, boli nikel (feronikel, niklové surové železo, niklová ruda, niklový šrot), uhlie a šrot z nehrdzavejúcej ocele v Indonézii a šrot z nehrdzavejúcej ocele, chróm, koksovateľné uhlie, ferochróm, ferosilícium, surová (nehrdzavejúca) oceľ a vanád v ČĽR.

(341)

Komisia spomedzi týchto surovín určila hlavné suroviny používané pri výrobe dotknutého výrobku každým z vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky. Za hlavné suroviny považovala Komisia tie, ktoré predstavujú aspoň 17 % výrobných nákladov na dotknutý výrobok.

(342)

Pokiaľ ide o Indonéziu, prešetrovaním sa potvrdilo, že počas obdobia prešetrovania došlo k deformáciám trhu so surovinami v zmysle článku 7 ods. 2a základného nariadenia vo forme zákazu vývozu (90) niklovej rudy s obsahom niklu 1,7 % a viac, vývoznej dane (91) vo výške 10 % na niklovú rudu s obsahom niklu menej ako 1,7 %, licenčnej požiadavky (92) a de facto vývoznej kvóty (93) na niklovú rudu s uvedeným obsahom niklu a de facto licenčnej požiadavky (94) na feronikel a niklové surové železo.

(343)

Prešetrovaním sa ďalej zistilo, že niklová ruda predstavovala viac ako 17 % celkových výrobných nákladov na prešetrovaný výrobok.

(344)

Prešetrovaním sa nakoniec dospelo k záveru, že cena platená za niklovú rudu bola výrazne nižšia (o viac ako 30 %) ako cena na reprezentatívnom medzinárodnom trhu, v súlade s článkom 7 ods. 2a základného nariadenia.

(345)

Komisia v tejto súvislosti porovnala kúpnu cenu indonézskych vyvážajúcich výrobcov s cenou FOB niklovej rudy s obsahom niklu 1,8 % na Filipínach (95). Komisia považovala cenu na Filipínach za vhodnú, pretože Filipíny, podobne ako Indonézia, patria medzi krajiny s najväčšími zásobami niklovej rudy na svete (96). Obsah niklu v niklovej rude na tomto reprezentatívnom medzinárodnom trhu bol okrem toho veľmi podobný priemernému obsahu niklu v niklovej rude, ktorú nakupovali indonézski vyvážajúci výrobcovia. Komisia v neposlednom rade usúdila, že dopravné náklady medzi dodávateľom a prístavom zahrnuté do ceny FOB odrážajú dopravné náklady, ktoré vynaložili indonézski vyvážajúci výrobcovia.

(346)

Požiadavka podľa článku 7 ods. 2a základného nariadenia, a to existencia narušeniaí) v súvislosti so surovinou, ktorá predstavuje viac ako 17 % výrobných nákladov dotknutého výrobku, bola preto v prípade Indonézie splnená.

(347)

Pokiaľ ide o ČĽR, prešetrovaním sa potvrdilo, že počas obdobia prešetrovania existovalo narušenie v súvislosti so surovinami v zmysle článku 7 ods. 2a základného nariadenia vo forme vývoznej dane za šrot z nehrdzavejúcej ocele, ferosilícium, niklové surové železo a ferochróm, a licenčnej požiadavky na ferosilícium, vanád, feronikel a ferochróm. Komisia založila toto zistenie na údajoch dostupných v databáze OECD (97) a na príslušných právnych predpisoch uplatniteľných v ČĽR.

(348)

Prešetrovaním sa ďalej zistilo, že pre každú zo spoločností zaradených do vzorky predstavovala najmenej jedna z uvedených hlavných surovín viac ako 17 % jej celkových výrobných nákladov na prešetrovaný výrobok (98).

(349)

Prešetrovaním sa dospelo k záveru, že cena, ktorú dvaja čínski vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky v ČĽR platili za tieto hlavné suroviny, bola výrazne nižšia ako cena na reprezentatívnom medzinárodnom trhu používaná pre jednotlivú príslušnú surovinu, v prípade ktorej sa použili rovnaké zdroje ako na vytvorenie normálnej hodnoty v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia.

(350)

Požiadavka podľa článku 7 ods. 2a základného nariadenia, a to existencia narušeniaí) v súvislosti so surovinou, ktorá predstavuje viac ako 17 % výrobných nákladov dotknutého výrobku, bola preto v prípade ČĽR splnená.

(351)

Keďže Komisia dospela k záveru, že v prípade ČĽR a Indonézie dochádza k narušeniam v súvislosti so surovinami podľa ustanovení článku 7 ods. 2a základného nariadenia, preskúmala, či by mohla dospieť k jednoznačnému záveru, že je v záujme Únie určiť výšku predbežných ciel v súlade s článkom 7 ods. 2b základného nariadenia. Určenie záujmu Únie sa zakladalo na posúdení všetkých relevantných informácií týkajúcich sa tohto prešetrovania vrátane voľných kapacít vo vyvážajúcich krajinách, hospodárskej súťaže v súvislosti so surovinami a vplyvu na dodávateľské reťazce pre spoločností z Únie v súlade s článkom 7 ods. 2b základného nariadenia. Komisia s cieľom vykonať toto posúdenie vložila do dotazníkov osobitné otázky pre všetky zainteresované strany. Navrhovateľ a výrobcovia z Únie zaradení do vzorky na ne odpovedali.

(352)

Na základe informácií, ktoré poskytlo združenie Eurofer, sa voľná kapacita v ČĽR v roku 2019 odhadovala na 26,4 milióna ton (99) a voľná kapacita v celom sektore nehrdzavejúcej ocele v Indonézii sa v roku 2019 odhadovala na 4 milióny ton (100).

(353)

Podľa dotazníka indonézskej vlády sa však voľná kapacita v Indonézii v súčasnosti pohybuje na úrovni 2,1 milióna ton. Voľný trh Únie mal oproti tomu veľkosť 1,2 milióna ton. Z relatívneho hľadiska sú teda voľné kapacity vo vyvážajúcich krajinách obrovské.

(354)

Pokiaľ ide o hospodársku súťaž v oblasti surovín, čínska vláda neposkytla žiadne zmysluplné informácie k deformácii trhu so surovinami v ČĽR, ako sa uvádza v odôvodnení 347. Navrhovateľ uviedol, že čínska vláda môže nasmerovať ceny nahor alebo nadol, a to umelým zvýšením alebo znížením úrovne dodávok surovín alebo jednoducho centrálnym nastavením cien. Ako sa uvádza v oddiele 6.2.2., čínsky trh so surovinami sa považoval za deformovaný.

(355)

Pokiaľ ide o Indonéziu, prešetrovaním sa zistilo, že má jeden z najväčších sektorov ťažby niklovej rudy na svete. Indonézska vláda preto umelo znižuje ceny na domácom indonézskom trhu tým, že má zavedené vývozné obmedzenia na niklovú rudu.

(356)

Obe krajiny majú vývozné obmedzenia týkajúce sa vstupov obsahujúcich nikel, ktorý je zároveň druhým najdôležitejším vstupom výrobcov z Únie, ako sa uvádza v odôvodnení 319.

(357)

Všetky tieto aspekty znamenajú pre výrobné odvetvie Únie komparatívnu nevýhodu v porovnaní s vyvážajúcimi výrobcami v dotknutých krajinách. Komisia sa domnieva, že táto situácia sa v blízkej budúcnosti pravdepodobne nezmení. Pokiaľ ide o Indonéziu, situácia sa v poslednom čase ešte zhoršila. Platnosť opatrení umožňujúcich vývoz niklovej rudy s obsahom niklu pod 1,7 % mala trvať do januára 2022. Indonézska vláda sa však rozhodla skončenie ich platnosti urýchliť. Od januára 2020 bol zakázaný všetok vývoz niklovej rudy (101). Neexistujú dôkazy o tom, že by indonézska vláda v blízkej budúcnosti zmenila svoju politiku.

(358)

Vzhľadom na nedostatočnú spoluprácu dovozcov Komisia predbežne stanovila, že hlavný vplyv na dodávateľské reťazce sa prejaví na úrovni používateľov. Možný vplyv na dodávateľské reťazce pre spoločnosti z Únie stanovený v článku 7 ods. 2b základného nariadenia sa vzhľadom na významný rozdiel medzi dumpingovým rozpätím a rozpätím ujmy vyvážajúcich krajín posudzoval v kontexte testu záujmu Únie podľa článku 21 základného nariadenia.

(359)

Ako sa uvádza v odôvodnení 373, táto analýza viedla k záveru, že vzhľadom na účinok opatrení na úrovni dumpingového rozpätia nie je v súlade so záujmom Únie uplatňovať článok 7 ods. 2a základného nariadenia.

(360)

Vzhľadom na uvedenú analýzu Komisia dospela k záveru, že v súlade s článkom 7 ods. 2a základného nariadenia nie je v záujme Únie, aby stanovila úroveň opatrení na úrovni dumpingu, a to vzhľadom na neprimerane negatívny účinok, ktorý by to pravdepodobne malo na dodávateľské reťazce spoločností z Únie.

(361)

V súlade s článkom 21 základného nariadenia Komisia skúmala, či napriek zisteniu dumpingu spôsobujúceho ujmu môže vyvodiť jednoznačný záver, že v tomto prípade nie je v záujme Únie prijať opatrenia. Určenie záujmu Únie sa zakladalo na posúdení všetkých jednotlivých príslušných záujmov vrátane záujmov výrobného odvetvia Únie, dovozcov a používateľov.

(362)

Výrobné odvetvie Únie sa nachádza vo viacerých členských štátoch a vo vzťahu k prešetrovanému výrobku priamo zamestnáva 2 372 zamestnancov. Žiadny z výrobcov z Únie nenamietal proti začatiu prešetrovania. Ako sa uvádza v oddiele 4 pri analýze ukazovateľov ujmy, výrobné odvetvie Únie ako celok zaznamenalo zhoršenie svojej situácie a bolo nepriaznivo ovplyvnené dumpingovým dovozom.

(363)

Očakáva sa, že uložením predbežných antidumpingových ciel sa obnovia spravodlivé obchodné podmienky na trhu Únie, ceny prestanú klesať a umožní sa, aby sa výrobné odvetvie Únie zotavilo. Viedlo by to k zvýšeniu ziskovosti výrobného odvetvia Únie na úrovne, ktoré sa pre toto kapitálovo náročné výrobné odvetvie považujú za nevyhnutné. Výrobné odvetvie Únie utrpelo značnú ujmu spôsobenú dovozom za dumpingové ceny z dotknutých krajín. Je potrebné pripomenúť, že viacero kľúčových ukazovateľov ujmy vykazovalo v posudzovanom období nepriaznivý trend. Vážne ovplyvnené boli najmä podiel na trhu a objem predaja, ako aj ukazovatele týkajúce sa finančnej výkonnosti výrobcov z Únie zaradených do vzorky, ako sú ziskovosť a návratnosť investícií. Preto je dôležité obnoviť ceny na nedumpingovej úrovni alebo aspoň na úrovni nespôsobujúcej ujmu, aby mohli všetci výrobcovia pôsobiť na trhu Únie za spravodlivých obchodných podmienok. Pri neexistencii opatrení je veľmi pravdepodobné ďalšie zhoršovanie hospodárskej situácie výrobného odvetvia Únie. Zlá výkonnosť v segmente plechov a zvitkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za tepla by ovplyvnila segmenty výrobcov z Únie v ďalšom článku, predovšetkým ich výrobu pre vlastnú spotrebu. Výrobcovia z Únie sa vo veľkej miere spoliehajú na obchodný model spočívajúci v kombinácii predaja na voľnom trhu a výroby pre vlastnú spotrebu. Zhoršenie segmentu voľného trhu by mohlo ohroziť aj segment výroby pre vlastnú spotrebu, ktorý predstavuje väčšie objemy výroby a zamestnanosť ako voľný trh.

(364)

Preto sa predbežne dospelo k záveru, že uloženie antidumpingových ciel by bolo v záujme výrobného odvetvia Únie, pretože by mu to umožnilo zotaviť sa zo zistených účinkov dumpingu spôsobujúceho ujmu.

(365)

Dve strany sa prihlásili ako neprepojení dovozcovia a vyplnili príslušný dotazník. S odpoveďou jedného z nich sa však ďalej nepracovalo, pretože sa ukázalo, že pôsobí mimo Únie.

(366)

Ukázalo sa, že druhá strana nie je skutočným dovozcom, ale strediskom služieb pre rôzne operácie. Nespolupracovali teda žiadni skutoční dovozcovia. Podľa spolupracujúceho prevádzkovateľa strediska služieb vedie zvýšenie ceny dotknutých výrobkov k vyšším výrobným nákladom pre európskych používateľov výrobkov, čo týmto používateľom spôsobuje ujmu. Konkrétnejšie, strana podala žiadosť o vylúčenie výrobku, ktorá sa rozoberá v oddiele 2.3 spolu s ďalšími takýmito tvrdeniami.

(367)

Na základe uvedeného v tejto fáze nič nenasvedčuje tomu, že by opatrenia boli proti záujmu dovozcov.

(368)

Pri prešetrovaní spolupracovali dvaja používatelia.

(369)

Jedným z používateľov, ktorí predložili vyplnený dotazník, bol výrobca rúr z nehrdzavejúcej ocele. Pokiaľ ide o tohto používateľa, Komisia zistila, že vzhľadom na jeho objemy nákupu a dovozu, jeho celkový zisk a zisk pochádzajúci z výrobkov na výstupe, ktoré zahŕňajú dotknutý výrobok ako vstup, by mu uloženie opatrení neprimerane nepoškodilo.

(370)

Druhým spolupracujúcim používateľom je výrobca výrobkov z nehrdzavejúcej ocele, ktorý konkuruje výrobnému odvetviu Únie na niekoľkých jeho kľúčových dolných trhoch. Nakupuje významné objemy plechov a zvitkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za tepla od výrobného odvetvia Únie, ako aj od výrobcov mimo Únie, a to aj z dotknutých krajín. Tento používateľ vyjadril obavy v súvislosti s bezpečnosťou dodávok a nákupnými cenami po prípadnom uložení ciel. Je to jediný veľký nezávislý používateľ dotknutého výrobku v Únii. Keďže nemá integrovanú výrobu ocele, pri výrobe svojich výrobkov v ďalšom článku úplne závisí od dodávok zvitkov od iných strán. Táto strana tvrdila, že výrobné odvetvie Únie nemá záujem o to, aby jej predalo ďalšie veľké množstvá plechov a zvitkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za tepla, a najmä jeden druh výrobku (čierne zvitky), za konkurencieschopné ceny, pretože výrobcovia v Únii podľa nej uprednostňujú ponechať si ich na použitie na vlastnú spotrebu. Toto tvrdenie vyvracia skutočnosť, že výrobné odvetvie Únie malo počas celého posudzovaného obdobia voľné kapacity, ktoré minimálne štvornásobne prekračovali celkový dopyt tohto používateľa. Okrem toho, ako uviedol navrhovateľ, viacerí výrobcovia z Únie sú podľa oznamov na svojich webových sídlach pripravení dodávať čierne zvitky. Napokon, vzhľadom na už zavedené dodávateľské reťazce používateľa a kontakty, ktoré má nadviazané s výrobcami z tretích krajín, je tiež primerané očakávať, že bude schopný diverzifikovať svoje dodávky vďaka tomu, že bude viac nakupovať z tretích krajín.

(371)

Komisia zistila, že za predpokladu, že všetky relevantné faktory (najmä zdroje, objemy a ceny predaja pred clami a obrat dosiahnutý pri výrobkoch v ďalšom článku) by sa v porovnaní s obdobím prešetrovania nezmenili, celkový ročný zisk tohto používateľa by bol závažne negatívne ovplyvnený, ak by sa na dovoz z ČĽR a Indonézie uvalili clá podľa článku 7 ods. 2a základného nariadenia.

(372)

Ak by sa za rovnakých predpokladov ako v odôvodnení 369 uvalili clá na dovoz z ČĽR a Indonézie podľa článku 7 ods. 2 základného nariadenia, ovplyvnilo by to aj celkový ročný zisk, ale v oveľa menšej miere.

(373)

Uvedené scenáre sú založené na statických predpokladoch (t. j. všetky relevantné faktory zostávajú nezmenené, ale uložia sa clá, a preto sa musia zohľadniť). V skutočnosti tak vyzerajú možnosti najnepriaznivejšieho vývoja, pretože, ako je vysvetlené ďalej v texte, v prípade uvalenia ciel sa pravdepodobne zmenia ďalšie základné faktory.

(374)

Po prvé, spôsoby získavania zdrojov a nákupné ceny nezostanú rovnaké. Ak sa ceny dovozu najmä z ČĽR a Indonézie skorigujú smerom nahor, dovoz z iných zdrojov dodávok sa pravdepodobne obnoví vo väčších objemoch. Predovšetkým poznamenávame, že dovoz z Južnej Kórey bol na vysokej úrovni až do roku 2016 vrátane, keď dosahoval 65 000 ton. Vzhľadom na následný vývoj na trhu tento dovoz v priebehu rokov stratil významné podiely na trhu (pozri tabuľku 15), dá sa však očakávať, že po uložení opatrení vyvážajúci výrobcovia z Kórey, ale aj z iných producentských krajín, ako je napríklad Južná Afrika, sa v čoraz väčšej miere zamerajú na trh Únie, pretože sa ocitnú v lepšej konkurenčnej pozícii, čo bude v prospech používateľov. Očakáva sa tiež, že vzhľadom na úľavu, ktorú opatrenia ponúkajú, bude výrobné odvetvie Únie schopné predávať používateľom väčšie objemy za konkurenčné ceny. Výrobné odvetvie Únie si jednoducho nemôže dovoliť stratiť dôležité podiely na trhu v Únii, čo dosvedčilo aj toto prešetrovanie. Pokiaľ ide o uvedeného druhého používateľa, z dôvodu jeho veľkosti a významu ako zákazníka vo výrobnom odvetví Únie môže mať určitý vplyv, ktorý sa pravdepodobne zvýši v prípade, že bude od výrobného odvetvia Únie kupovať ešte väčšie objemy.

(375)

Treba tiež poznamenať, že sa predpokladá, že v júli 2021 uplynie platnosť súčasných platných ochranných opatrení na oceľ, ktoré sa týkajú aj dotknutého výrobku. Znamená to, že od júla 2021 budú mať používatelia lepší prístup k alternatívnym zdrojom, pretože sa zrušia obmedzenia spojené s kvótami, ktoré platia od 19. júla 2018.

(376)

Očakáva sa teda, že uloženie ciel pravdepodobne negatívne ovplyvní používateľov ako celok, ale vplyv cla na úrovniach stanovených pre ČĽR a Indonéziu podľa článku 7 ods. 2 základného nariadenia nebude sám osebe neprimeraný, pretože podľa očakávaní bude odvetvie používateľov následne schopné prispôsobiť sa novej situácii. Ak by sa úroveň ciel mala stanoviť podľa článku 7 ods. 2 základného nariadenia, očakáva sa, že všetci spolupracujúci používatelia zostanú ziskoví.

(377)

Ak by sa však clá mali uložiť podľa článku 7 ods. 2a základného nariadenia, Komisia zistila, že možný dosah opatrení voči ČĽR a Indonézii na úrovni dumpingového rozpätia by bol neprimeraný vzhľadom na možné silné negatívne účinky na dodávateľské reťazce určitých spoločností z Únie, a najmä na používateľov. Komisia skutočne zistila, že pri takomto scenári by odvetvie používateľov, a najmä používatelia, ktorí v období prešetrovania nakupovali značné objemy z ČĽR a/alebo Indonézie, mohli byť neprimerane nepriaznivo ovplyvnení a mohli by sa stať stratovými.

(378)

Na základe uvedeného a pod podmienkou, že clá sa majú uložiť podľa článku 7 ods. 2 základného nariadenia, Komisia predbežne dospela k záveru, že neexistujú žiadne presvedčivé dôvody, pre ktoré by nebolo v záujme Únie v tejto fáze prešetrovania uložiť opatrenia na dovoz určitých plechov a zvitkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za tepla s pôvodom v dotknutých krajinách.

(379)

Na základe záverov Komisie o dumpingu, ujme, príčinnej súvislosti a záujme Únie by sa mali uložiť predbežné opatrenia na dovoz plochých valcovaných výrobkov z nehrdzavejúcej ocele, tiež vo zvitkoch (vrátane výrobkov rezaných na dĺžku a úzkych pásov), po valcovaní za tepla už ďalej neupravených, s pôvodom v Indonézii, Čínskej ľudovej republike a na Taiwane, aby sa zabránilo tomu, že dumpingový dovoz spôsobí výrobnému odvetviu Únie ďalšiu ujmu.

(380)

Predbežné antidumpingové opatrenia by sa mali uložiť v súlade s pravidlom nižšieho cla podľa článku 7 ods. 2 základného nariadenia. Komisia porovnala rozpätia ujmy a dumpingové rozpätia. Výška ciel bola stanovená na úrovni nižšieho z uvedených rozpätí.

(381)

Na základe toho by mali byť sadzby predbežného antidumpingového cla vyjadrené ako cena CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, takéto:

(382)

Individuálne antidumpingové colné sadzby pre jednotlivé spoločnosti určené v tomto nariadení sa stanovili na základe predbežných zistení tohto prešetrovania. Odrážali preto situáciu zistenú počas tohto prešetrovania, pokiaľ ide o tieto spoločnosti. Tieto sadzby cla sa vzťahujú výlučne na dovoz dotknutého výrobku s pôvodom v dotknutých krajinách a vyrábaného uvedenými právnymi subjektmi. Na dovoz dotknutého výrobku vyrábaného akoukoľvek inou spoločnosťou, ktorá sa osobitne neuvádza v normatívnej časti tohto nariadenia, vrátane subjektov prepojených s danými osobitne uvedenými spoločnosťami by sa mala vzťahovať colná sadzba uplatňovaná na „všetky ostatné spoločnosti“. Nemali by sa naň vzťahovať žiadne individuálne antidumpingové colné sadzby.

(383)

Ak spoločnosť následne zmení názov svojho subjektu, môže požiadať o uplatňovanie týchto individuálnych antidumpingových colných sadzieb. Táto žiadosť musí byť adresovaná Komisii (102). Žiadosť musí obsahovať všetky relevantné informácie, ktoré umožnia preukázať, že uvedenou zmenou nie je dotknuté právo spoločnosti využívať colnú sadzbu, ktorá sa na ňu uplatňuje. Ak zmenou názvu spoločnosti nie je dotknuté jej právo využívať colnú sadzbu, ktorá sa na ňu uplatňuje, v Úradnom vestníku Európskej únie sa uverejní oznámenie o zmene názvu.

(384)

S cieľom minimalizovať riziko obchádzania vzhľadom na veľký rozdiel v colných sadzbách je potrebné prijať osobitné opatrenia, ktorými sa zabezpečí riadne uplatňovanie individuálnych antidumpingových ciel. Spoločnosti, na ktoré sa vzťahujú individuálne antidumpingové clá, musia colným orgánom členských štátov predložiť platnú obchodnú faktúru. Faktúra musí spĺňať požiadavky stanovené v článku 1 ods. 3 tohto nariadenia. Na tovar, ktorý sa dovezie bez takejto faktúry, by sa malo vzťahovať antidumpingové clo uplatňované na „všetky ostatné spoločnosti“.

(385)

Hoci je predloženie tejto faktúry nevyhnutné na to, aby colné orgány členských štátov mohli na dovoz uplatňovať individuálne sadzby antidumpingového cla, nejde o jediný prvok, ktorý majú zohľadňovať. Colné orgány členských štátov by totiž mali aj v prípade, že sa im predloží faktúra spĺňajúca všetky požiadavky uvedené v článku 1 ods. 3 tohto nariadenia, vykonať svoje obvyklé kontroly, a môžu si podobne ako vo všetkých ostatných prípadoch vyžiadať dodatočné doklady (prepravné doklady atď.), aby mohli overiť správnosť údajov uvedených vo vyhlásení a zabezpečiť, že následné uplatnenie sadzby cla je odôvodnené v súlade s colnými predpismi.

(386)

Ak by sa osobitne po uložení príslušných opatrení výrazne zvýšil objem vývozu jednej zo spoločností, na ktoré sa vzťahujú nižšie individuálne colné sadzby, takéto zvýšenie objemu by sa mohlo samo osebe považovať za zmenu v štruktúre obchodu v dôsledku uloženia opatrení v zmysle článku 13 ods. 1 základného nariadenia. Za takýchto okolností možno začať prešetrovanie obchádzania, pokiaľ sú na to splnené podmienky. V tomto prešetrovaní sa môže okrem iného preskúmať potreba odňatia individuálnej colnej sadzby (sadzieb) a následného uloženia cla pre celú krajinu.

(387)

S cieľom zabezpečiť riadne presadzovanie antidumpingových ciel by sa antidumpingové clo pre všetky ostatné spoločnosti nemalo vzťahovať iba na vyvážajúcich výrobcov, ktorí pri tomto prešetrovaní nespolupracovali, ale aj na výrobcov, ktorí počas obdobia prešetrovania nevyvážali do Únie.

(388)

Ako sa uvádza v odôvodnení 3, Komisia podrobila dovoz určitých plechov a zvitkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za tepla registrácii. Registrácia sa zaviedla na účely prípadného retroaktívneho výberu ciel podľa článku 10 ods. 4 základného nariadenia. Prebiehala teda počas obdobia skorého predbežného poskytovania informácií.

(389)

So zreteľom na zistenia v predbežnej fáze by sa registrácia dovozu mala ukončiť/zastaviť.

(390)

V tejto fáze konania nebolo prijaté žiadne rozhodnutie o možnom retroaktívnom uplatňovaní antidumpingových opatrení. Takéto rozhodnutie sa prijme v konečnej fáze.

(391)

V súlade s článkom 19a základného nariadenia Komisia informovala zainteresované strany o plánovanom uložení predbežných ciel. Tieto informácie sa sprístupnili aj verejnosti na webovom sídle GR TRADE. Zainteresovaným stranám boli poskytnuté tri pracovné dni na predloženie pripomienok k presnosti výpočtov, o ktorých boli osobitne informované.

(392)

Pripomienky predložili dvaja vyvážajúci výrobcovia v ČĽR, dvaja vyvážajúci výrobcovia v Indonézii a traja výrobcovia a jedno nezávislé stredisko služieb na Taiwane. Komisia zohľadnila pripomienky, ktoré považovala za administratívneho charakteru a v náležitých prípadoch zodpovedajúcim spôsobom opravila rozpätia.

(393)

V záujme riadneho úradného postupu Komisia vyzve zainteresované strany, aby v stanovenej lehote predložili písomné pripomienky a/alebo požiadali o vypočutie Komisiou a/alebo úradníkom pre vypočutie v obchodných konaniach.

(394)

Zistenia týkajúce sa uloženia predbežných ciel sú predbežné a môžu sa v konečnej fáze prešetrovania zmeniť,