ISSN 1977-0790

Úradný vestník

Európskej únie

L 328

European flag  

Slovenské vydanie

Právne predpisy

Ročník 62
18. decembra 2019


Obsah

 

I   Legislatívne akty

Strana

 

 

NARIADENIA

 

*

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2160 z 27. novembra 2019, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 575/2013, pokiaľ ide o expozície vo forme krytých dlhopisov ( 1 )

1

 

 

SMERNICE

 

*

Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2161 z 27. novembra 2019, ktorou sa menia smernica Rady 93/13/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/6/ES, 2005/29/ES a 2011/83/EÚ, pokiaľ ide o lepšie presadzovanie a modernizáciu predpisov Únie v oblasti ochrany spotrebiteľa ( 1 )

7

 

*

Smernica Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2162 z 27. novembra 2019 o emisii krytých dlhopisov a verejnom dohľade nad krytými dlhopismi a ktorou sa menia smernice 2009/65/ES a 2014/59/EÚ ( 2 )

29

 

 

II   Nelegislatívne akty

 

 

NARIADENIA

 

*

Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2019/2163 zo 17. decembra 2019, ktorým sa stanovujú spúšťacie objemy na roky 2020 a 2021 na účely možného uplatňovania dodatočných dovozných ciel na určité druhy ovocia a zeleniny

58

 

*

Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2019/2164 zo 17. decembra 2019, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 889/2008, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá implementácie nariadenia Rady (ES) č. 834/2007 o ekologickej výrobe a označovaní ekologických produktov so zreteľom na ekologickú výrobu, označovanie a kontrolu ( 3 )

61

 

*

Vykonávacie Nariadenie Komisie (EU) 2019/2165 zo 17. decembra 2019, ktorým sa povoľuje zmena špecifikácií novej potraviny olej zo semien koriandra (Coriandrum sativum) podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2283 a ktorým sa mení vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2017/2470 ( 1 )

81

 

 

ROZHODNUTIA

 

*

Vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2019/2166 zo 16. decembra 2019, ktorým sa mení vykonávacie rozhodnutie 2014/908/EÚ, pokiaľ ide o zahrnutie Srbska a Južnej Kórey do zoznamov tretích krajín a území, ktorých požiadavky v oblasti dohľadu a regulácie sa považujú za rovnocenné na účely zaobchádzania s expozíciami v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 ( 3 )

84

 

*

Vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2019/2167 zo 17. decembra 2019, ktorým sa schvaľuje strategický plán siete pre funkcie siete manažmentu letovej prevádzky v rámci jednotného európskeho neba na roky 2020 – 2029

89

 

*

Vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2019/2168 zo 17. decembra 2019 o vymenovaní predsedu a členov Rady pre riadenie siete a ich náhradníkov a členov Európskej jednotky krízovej koordinácie v letectve a ich náhradníkov v súvislosti s funkciami siete manažmentu letovej prevádzky na tretie referenčné obdobie 2020 – 2024

90

 

*

Vykonávacie Rozhodnutie Komisie (EÚ) 2019/2169 zo 17. decembra 2019, ktorým sa mení príloha k vykonávaciemu rozhodnutiu 2014/709/EÚ o opatreniach na kontrolu zdravia zvierat v súvislosti s africkým morom ošípaných v určitých členských štátoch [oznámené pod číslom C(2019) 9369]  ( 1 )

97

 


 

(1)   Text s významom pre EHP.

 

(2)   Text s významom pre EHP.

 

(3)   Text s významom pre EHP.

SK

Akty, ktoré sú vytlačené obyčajným písmom, sa týkajú každodennej organizácie poľnohospodárskych záležitostí a sú spravidla platné len obmedzenú dobu.

Názvy všetkých ostatných aktov sú vytlačené tučným písmom a je pred nimi hviezdička.


I Legislatívne akty

NARIADENIA

18.12.2019   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 328/1


NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2019/2160

z 27. novembra 2019,

ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 575/2013, pokiaľ ide o expozície vo forme krytých dlhopisov

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 114,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky (1),

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (2),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (3),

keďže:

(1)

Na základe článku 129 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 (4) sa krytým dlhopisom za určitých podmienok udeľuje preferenčné zaobchádzanie. Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2162 (5) bližšie určuje základné prvky krytých dlhopisov a stanovuje spoločné vymedzenie krytých dlhopisov.

(2)

Komisia 20. decembra 2013 požiadala Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) (ďalej len „EBA“) zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 (6) o predloženie stanoviska k vhodnosti rizikových váh krytých dlhopisov stanovených v článku 129 nariadenia (EÚ) č. 575/2013. Podľa stanoviska EBA z 1. júla 2014 predstavuje zaobchádzanie s preferenčnými rizikovými váhami stanovené v nariadení (EÚ) č. 575/2013 v zásade vhodné prudenciálne zaobchádzanie. EBA však odporúča, aby sa ešte zvážilo doplnenie požiadaviek prípustnosti pre zaobchádzanie s preferenčnými rizikovými váhami tak, aby sa vzťahovali minimálne na oblasti zmierňovania rizika likvidity a nadmerné zabezpečenie kolaterálom, úlohu príslušných orgánov a ďalšie rozpracovanie existujúcich požiadaviek na poskytovanie informácií investorom.

(3)

So zreteľom na stanovisko EBA je vhodné prijať dodatočné požiadavky na kryté dlhopisy, čím sa posilní kvalita krytých dlhopisov oprávnených na priaznivé zaobchádzanie s kapitálom podľa nariadenia (EÚ) č. 575/2013.

(4)

Príslušné orgány môžu čiastočne upustiť od uplatňovania požiadavky, na základe ktorej sa expozície voči úverovým inštitúciám v rámci krycieho súboru kvalifikujú do 1. stupňa kreditnej kvality a namiesto toho povoliť, aby sa expozície až do výšky maximálne 10 % celkovej nominálnej hodnoty nesplatených krytých dlhopisov emitujúcej inštitúcie kvalifikovali do 2. stupňa kreditnej kvality. Takéto čiastočné upustenie sa však uplatňuje len po predchádzajúcej porade s EBA a iba v prípade, ak významné prípadné problémy s koncentráciou vyplývajúce z uplatňovania požiadavky na 1. stupeň kreditnej kvality možno v dotknutých členských štátoch zdokumentovať. Uplatnenie takéhoto čiastočného upustenia považovali za potrebné tie členské štáty, v ktorých existujú najväčšie trhy s krytými dlhopismi, keďže dodržiavanie požiadaviek, na základe ktorých sa expozície kvalifikujú do 1. stupňa kreditnej kvality, ako sú sprístupnené externými ratingovými agentúrami, sa stalo čoraz zložitejšie vo väčšine členských štátov v rámci eurozóny, ako aj mimo nej. Aby sa zjednodušilo používanie expozícií voči úverovým inštitúciám ako kolaterálu pre kryté dlhopisy a aby sa vyriešili možné problémy s koncentráciou, je potrebné zmeniť nariadenie (EÚ) č. 575/2013 stanovením pravidla, ktoré povoľuje expozície voči úverovým inštitúciám až do výšky maximálne 10 % nominálnej hodnoty nesplatených krytých dlhopisov emitujúcej inštitúcie, aby sa namiesto do 1. stupňa kreditnej kvality kvalifikovali do 2. stupňa kreditnej kvality, a to bez požiadavky konzultovať s EBA. Pri krátkodobých vkladoch a derivátoch v konkrétnych členských štátoch je potrebné v prípade, keď by dodržanie požiadavky na 1. a 2. stupeň kreditnej kvality bolo príliš zložité, umožniť použitie 3. stupňa kreditnej kvality. V záujme vyriešenia prípadných problémov s koncentráciou by príslušné orgány určené podľa smernice (EÚ) 2019/2162 po konzultácii s EBA mali mať možnosť povoliť pre derivátové zmluvy použitie 3. stupňa kreditnej kvality.

(5)

Úvery zabezpečené nadriadenými podielovými listami emitované francúzskymi fondmi Fonds Communs de Titrisation alebo emitované rovnocennými subjektmi, ktoré sa zaoberajú sekuritizáciou expozícií zabezpečených nehnuteľným majetkom určeným na bývanie alebo nehnuteľným majetkom určeným na podnikanie sú oprávnenými aktívami, ktoré možno použiť ako kolaterál pre kryté dlhopisy až do výšky maximálne 10 % nominálnej hodnoty nesplatenej emisie krytých dlhopisov („limit 10 %“). V článku 496 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 sa príslušným orgánom povoľuje udeľovať výnimku z uplatňovania limitu 10 %. V článku 503 ods. 4 uvedeného nariadenia sa navyše od Komisie vyžaduje preskúmať vhodnosť výnimky povoľujúcej príslušným orgánom udeliť výnimku z uplatňovania limitu 10 %. Komisia 22. decembra 2013 požiadala v tejto súvislosti EBA o poskytnutie stanoviska. EBA vo svojom stanovisku uviedol, že používanie nadriadených podielových listov emitovaných francúzskymi fondmi Fonds Communs de Titrisation alebo emitovaných rovnocennými subjektmi, ktoré sa zaoberajú sekuritizáciou expozícií zabezpečených nehnuteľným majetkom určeným na bývanie alebo nehnuteľným majetkom určeným na podnikanie, ako kolaterálu by zvýšilo prudenciálne obavy spôsobené dvojvrstvovou štruktúrou programu krytých dlhopisov zabezpečenému sekuritizačnými podielovými listami, čo by viedlo k nedostatočnej transparentnosti, pokiaľ ide o kreditnú kvalitu krycieho súboru. V dôsledku toho EBA odporučil, aby sa výnimka z uplatňovania limitu 10 % pre nadradené podielové listy, v súčasnosti stanovená v článku 496 uvedeného nariadenia, po 31. decembri 2017 odstránila.

(6)

Len obmedzený počet vnútroštátnych rámcov krytých dlhopisov umožňuje zahrnutie cenných papierov zabezpečených hypotékami na nehnuteľnosti určené na bývanie alebo cenných papierov zabezpečených hypotékami na nehnuteľnosti určené na podnikanie do krycieho súboru. Používanie takýchto štruktúr je na ústupe a považuje sa za zbytočné zvyšovanie zložitosti k programom krytých dlhopisov. Z tohto dôvodu je vhodné úplne odstrániť používanie takýchto štruktúr ako oprávnených aktív.

(7)

Kryté dlhopisy emitované v rámci štruktúry vnútroskupinových krytých dlhopisov, ktoré sú v súlade s nariadením (EÚ) č. 575/2013, sa takisto používali ako prípustný kolaterál. Štruktúry vnútroskupinových krytých dlhopisov nepredstavujú dodatočné riziká z prudenciálneho hľadiska, pretože nevyvolávajú tie isté otázky týkajúce sa zložitosti, aké vyvoláva používanie úverov zabezpečených nadriadenými podielovými listami emitovaných francúzskymi fondmi Fonds Communs de Titrisation alebo emitovaných rovnocennými subjektmi, ktoré sa zaoberajú sekuritizáciou expozícií zabezpečených nehnuteľným majetkom určeným na bývanie alebo nehnuteľným majetkom určeným na podnikanie. Podľa stanoviska EBA zabezpečenie krytých dlhopisov štruktúrami vnútroskupinových krytých dlhopisov by sa malo povoliť bez obmedzení týkajúcich sa výšky nesplatených krytých dlhopisov emitujúcej úverovej inštitúcie. Požiadavka na uplatňovanie limitu 15 % alebo 10 % vo vzťahu k expozíciám voči úverovým inštitúciám v rámci štruktúr vnútroskupinových krytých dlhopisov by sa preto mala odstrániť. Tieto štruktúry vnútroskupinových krytých dlhopisov sú upravené v smernici (EÚ) 2019/2162

(8)

Zásady oceňovania pre nehnuteľný majetok zabezpečujúci kryté dlhopisy sa uplatňujú na kryté dlhopisy, aby tieto dlhopisy spĺňali požiadavky na preferenčné zaobchádzanie. Požiadavky na oprávnenosť aktív slúžiacich ako kolaterál pre kryté dlhopisy sa týkajú všeobecných prvkov kvality, ktorými sa zabezpečuje spoľahlivosť krycieho súboru, a preto by mali byť stanovené v smernici (EÚ) 2019/2162. Ustanovenia týkajúce sa metodiky oceňovania by sa preto mali stanoviť v uvedenej smernici a regulačné technické predpisy týkajúce sa posudzovania hodnoty hypotekárneho úveru prijaté podľa nariadenia (EÚ) č. 575/2013 by sa nemali uplatňovať v súvislosti s uvedenými kritériami prípustnosti pre kryté dlhopisy.

(9)

Limity pre pomer výšky úveru k hodnote zabezpečenia (ďalej len „limity ukazovateľa LTV“) sú nevyhnutnou súčasťou zabezpečenia kreditnej kvality krytých dlhopisov. V článku 129 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 sa stanovujú limity ukazovateľa LTV pre hypotéky a námorné záložné práva k lodiam, ale bližšie sa v ňom neurčuje, ako sa majú tieto limity uplatňovať. To by mohlo viesť k neistote. Limity ukazovateľa LTV by sa mali uplatňovať ako mäkké limity krytia. To znamená, že kým neexistujú žiadne limity pre veľkosť podkladového úveru, takýto úver sa môže používať ako kolaterál len v rámci limitov ukazovateľa LTV stanovených pre aktíva. Limity ukazovateľa LTV určujú percentuálnu časť úveru, ktorá sa podieľa na požiadavke na krytie záväzkov. Je preto vhodné výslovne uviesť, že limity ukazovateľa LTV určujú časť úveru, ktorá sa podieľa na krytí krytých dlhopisov.

(10)

Na zabezpečenie väčšej zrozumiteľnosti by sa limity ukazovateľa LTV mali uplatňovať počas celého obdobia splatnosti úveru. Skutočné limity ukazovateľa LTV by sa nemali meniť, ale mali by zostať na úrovni 80 % hodnoty nehnuteľného majetku určeného na bývanie v prípade úverov na nehnuteľný majetok určený na bývanie, na úrovni 60 % hodnoty nehnuteľného majetku určeného na podnikanie v prípade úverov určených na podnikanie s možnosťou zvýšenia na úroveň 70 % uvedenej hodnoty a na úrovni 60 % hodnoty lodí. Nehnuteľný majetok určený na podnikanie by sa mal chápať v súlade so všeobecným chápaním tohto druhu nehnuteľnosti ako nehnuteľný majetok určený na iné účely než bývanie, a to aj v prípade, keď ho vlastnia neziskové organizácie.

(11)

S cieľom ešte viac zlepšovať kvalitu krytých dlhopisov, ktorým sa poskytuje preferenčné zaobchádzanie, by sa na takéto preferenčné zaobchádzanie mala vzťahovať minimálna úroveň nadmerného zabezpečenia kolaterálom, čiže úroveň kolaterálu presahujúca požiadavky na krytie aktív uvedených v smernici (EÚ) 2019/2162. Takáto požiadavka by zmiernila najvýznamnejšie riziká, ktoré vznikajú v prípade platobnej neschopnosti alebo riešenia krízovej situácie emitenta. Rozhodnutie členského štátu uplatňovať vyššiu minimálnu úroveň nadmerného zabezpečenia kolaterálom na kryté dlhopisy, ktoré emitovali úverové inštitúcie so sídlom na jeho území, by nemalo brániť úverovým inštitúciám v investovaní do iných krytých dlhopisov s nižšou minimálnou úrovňou nadmerného zabezpečenia kolaterálom, ktoré sú v súlade s týmto nariadením, a vo využívaní výhod vyplývajúcich z jeho ustanovení.

(12)

Úverovým inštitúciám investujúcim do krytých dlhopisov sa musia poskytovať určité informácie o uvedených krytých dlhopisoch najmenej v polročných intervaloch. Požiadavky na transparentnosť tvoria neoddeliteľnú súčasť krytých dlhopisov, pričom zabezpečujú jednotnú úroveň poskytovania informácií a umožňujú investorom vykonávať potrebné posúdenie rizika, čím sa zlepšuje porovnateľnosť, transparentnosť a stabilita trhu. Je preto vhodné zabezpečiť, aby sa požiadavky na transparentnosť uplatňovali na všetky kryté dlhopisy a to stanovením týchto požiadaviek v smernici (EÚ) 2019/2162. Preto by sa takéto požiadavky mali z nariadenia (EÚ) č. 575/2013 vypustiť.

(13)

Kryté dlhopisy sú nástroje dlhodobého financovania, a preto sa emitujú s plánovanou splatnosťou v dĺžke niekoľko rokov. Je preto potrebné zabezpečiť, aby kryté dlhopisy emitované pred 31. decembrom 2007 alebo pred 8. júlom 2022 neboli dotknuté týmto nariadením. V záujme dosiahnutia tohto cieľa by kryté dlhopisy emitované pred 31. decembrom 2007 mali zostať oslobodené od požiadaviek nariadenia (EÚ) č. 575/2013, ktoré sa týkajú oprávnených aktív, nadmerného zabezpečenia kolaterálom a náhradných aktív. Okrem toho, ostatné kryté dlhopisy, ktoré sú v súlade s nariadením (EÚ) č. 575/2013 a sú emitované pred 8. júlom 2022, by mali byť oslobodené od požiadaviek na nadmerné zabezpečenie kolaterálom a náhradné aktíva a mali by byť naďalej oprávnené na preferenčné zaobchádzanie, ako sa stanovuje v uvedenom nariadení, a to až do ich splatnosti.

(14)

Toto nariadenie by sa malo uplatňovať v spojení s ustanoveniami vnútroštátneho práva, ktorými sa transponuje smernica (EÚ) 2019/2162. S cieľom zabezpečiť jednotné uplatňovanie nového rámca, ktorým sa stanovujú štrukturálne znaky emisie krytých dlhopisov a zmenené požiadavky na preferenčné zaobchádzanie, by sa uplatňovanie tohto nariadenia malo odložiť tak, aby sa časovo zhodovalo s dátumom, od ktorého musia členské štáty uplatňovať ustanovenia vnútroštátneho práva, ktorými sa transponuje uvedená smernica.

(15)

Nariadenie (EÚ) č. 575/2013 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Zmeny nariadenia (EÚ) č. 575/2013

Nariadenie (EÚ) č. 575/2013 sa mení takto:

1.

Článok 129 sa mení takto:

a)

Odsek 1 sa mení takto:

i)

prvý pododsek sa mení takto:

úvodná časť sa nahrádza takto:

„Aby sa mohlo uplatniť preferenčné zaobchádzanie stanovené v odsekoch 4 a 5 tohto článku, kryté dlhopisy podľa vymedzenia v článku 3 bod 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2162 (*1)musia spĺňať požiadavky stanovené v odsekoch 3, 3a a 3b tohto článku a musia byť zabezpečené kolaterálom vo forme niektorých z týchto oprávnených aktív:

písmeno c) sa nahrádza takto:

„c)

expozíciami voči úverovým inštitúciám, ktoré sa kvalifikujú do 1. stupňa kreditnej kvality, alebo 2. stupňa kreditnej kvality, alebo expozíciami voči úverovým inštitúciám, ktoré sa kvalifikujú do 3. stupňa kreditnej kvality vo forme:

i)

krátkodobých vkladov s pôvodnou splatnosťou nepresahujúcou 100 dní, ak sa použili na splnenie požiadavky na vankúš likvidity krycieho súboru stanovenej v článku 16 smernice (EÚ) 2019/2162, alebo

ii)

derivátových zmlúv, ktoré spĺňajú požiadavky stanovené v článku 11 ods. 1 uvedenej smernice, ak ich príslušné orgány povoľujú;“;

písm. d) sa nahrádza takto:

„d)

úvermi zabezpečenými nehnuteľným majetkom určeným na bývanie až do výšky nižšej hodnoty spomedzi hodnôt istín záložných práv, ktoré sú kombinované s akýmikoľvek prednostnými záložnými právami a 80 % hodnoty založených nehnuteľností;“;

písm. f) sa nahrádza takto:

„f)

úvermi zabezpečenými nehnuteľným majetkom určeným na podnikanie až do výšky nižšej hodnoty spomedzi hodnôt istín záložných práv, ktoré sú kombinované s akýmikoľvek prednostnými záložnými právami a 60 % hodnoty založených nehnuteľností. Úvery zabezpečené nehnuteľným majetkom určeným na podnikanie sú oprávnené aj v prípade, že pomer hodnoty úveru a nehnuteľnosti prekročí hodnotu 60 %, maximálne však do výšky 70 %, ak hodnota celkových aktív založených ako kolaterál na kryté dlhopisy prekročí nesplatenú nominálnu hodnotu krytých dlhopisov najmenej o 10 % a pohľadávka držiteľa dlhopisu spĺňa požiadavky právnej istoty stanovené v kapitole 4. Pohľadávka držiteľa dlhopisu má prednosť pred všetkými ostatnými pohľadávkami z kolaterálu;“;

ii)

druhý pododsek sa nahrádza takto:

„Na účely odseku 1a expozície vzniknuté prevodom a správou platieb dlžníkov z úverov zabezpečených nehnuteľnosťami, ktoré slúžia ako záruka za dlhové cenné papiere, alebo prevodom a správou platieb výnosov z likvidácie, ktoré sa týkajú takýchto úverov, sa nezapočítavajú do limitov uvedených v uvedenom odseku.“;

iii)

tretí pododsek sa vypúšťa.

b)

Vkladajú sa tieto odseky:

„1a.   Na účely odseku 1 prvého pododseku písm. c) sa uplatňujú tieto ustanovenia:

a)

v prípade expozícií voči úverovým inštitúciám, ktoré sa kvalifikujú do 1. stupňa kreditnej kvality, expozícia nesmie presiahnuť 15 % nominálnej hodnoty nesplatených krytých dlhopisov emitujúcej úverovej inštitúcie;

b)

v prípade expozícií voči úverovým inštitúciám, ktoré sa kvalifikujú do 2. stupňa kreditnej kvality, expozícia nesmie presiahnuť 10 % nominálnej hodnoty nesplatených krytých dlhopisov emitujúcej úverovej inštitúcie;

c)

v prípade expozícií voči úverovým inštitúciám, ktoré sa kvalifikujú do 3. stupňa kreditnej kvality vo forme krátkodobých vkladov ako sa uvádza v odseku 1 prvom pododseku písm. c) bode i) tohto článku alebo vo forme derivátových zmlúv, ako sa uvádza v odseku 1 prvom pododseku písm. c) bode ii) tohto článku, celková expozícia nesmie presiahnuť 8 % nominálnej hodnoty nesplatených krytých dlhopisov emitujúcej úverovej inštitúcie; príslušné orgány určené podľa článku 18 ods. 2 smernice (EÚ) 2019/2162 môžu po porade s EBA povoliť expozície voči úverovým inštitúciám, ktoré sa kvalifikujú do 3. stupňa kreditnej kvality vo forme derivátových zmlúv za predpokladu, že je v dotknutých členských štátoch možné zdokumentovať významné prípadné problémy s koncentráciou z dôvodu uplatňovania požiadaviek na 1. a 2. stupeň kreditnej kvality uvedených v tomto odseku;

d)

celková expozícia voči úverovým inštitúciám, ktoré sa kvalifikujú do 1., 2. alebo 3. stupňa kreditnej kvality, nesmie presiahnuť 15 % nominálnej hodnoty nesplatených krytých dlhopisov emitujúcej úverovej inštitúcie a celková expozícia voči úverovým inštitúciám, ktoré sa kvalifikujú do 2. alebo 3. stupňa kreditnej kvality, nesmie presiahnuť 10 % nominálnej hodnoty nesplatených krytých dlhopisov emitujúcej úverovej inštitúcie.

1b.   Odsek 1a tohto článku sa neuplatňuje na používanie krytých dlhopisov ako prípustného kolaterálu, ako sa povoľuje podľa článku 8 smernice (EÚ) 2019/2162.

1c.   Na účely odseku 1 prvého pododseku písm. d) limit 80 % uplatňujúci sa jednotlivo na každý úver, určuje časť úveru, ktorá sa podieľa na krytí záväzkov spojených s krytým dlhopisom, a uplatňuje sa počas celého obdobia splatnosti úveru.

1d.   Na účely odseku 1 prvého pododseku písm. f) a písm. g) limit 60 % alebo 70 % uplatňujúci sa jednotlivo na každý úver, určuje časť úveru, ktorá sa podieľa na krytí záväzkov spojených s krytým dlhopisom, a uplatňuje sa počas celého obdobia splatnosti úveru.“

c)

Odsek 3 sa nahrádza takto:

„3.   V prípade nehnuteľného majetku a lodí zabezpečujúcich kryté dlhopisy, ktoré sú v súlade s týmto nariadením, musia byť splnené požiadavky stanovené v článku 208. Monitorovanie hodnoty majetku v súlade s článkom 208 ods. 3 písm. a) sa musí vykonávať často a najmenej raz ročne v prípade všetkého nehnuteľného majetku a lodí.“

d)

Vkladajú sa tieto odseky:

„3a.   Okrem toho, že kryté dlhopisy sú zabezpečené kolaterálom vo forme oprávnených aktív uvedených v odseku 1 tohto článku, sa na ne vzťahuje minimálna úroveň nadmerného zabezpečenia kolaterálom vo výške 5 % v zmysle vymedzenia v článku 3 bod 14 smernice (EÚ) 2019/2162.

Na účely prvého pododseku tohto odseku celková nominálna hodnota všetkých krycích aktív, v zmysle vymedzenia v článku 3 bod 4 uvedenej smernice, musí mať prinajmenej rovnakú hodnotu ako celková nominálna hodnota nesplatených krytých dlhopisov („nominálna zásada“) a musí pozostávať z oprávnených aktív, ako sa stanovuje v odseku 1 tohto článku.

Členské štáty môžu stanoviť nižšiu minimálnu úroveň nadmerného zabezpečenia kolaterálom na kryté dlhopisy alebo povoliť svojim príslušným orgánom, aby takúto úroveň stanovili, za predpokladu, že:

a)

buď výpočet nadmerného zabezpečenia kolaterálom vychádza z formálneho prístupu, ktorý zohľadňuje podkladové riziko aktív, alebo v rámci ktorého sa ocenenie aktív vzťahuje na záložnú hodnotu; a

b)

minimálna úroveň nadmerného zabezpečenia kolaterálom nemôže byť nižšia ako 2 %, pričom sa vychádza z nominálnej zásady uvedenej v článku 15 ods. 6 a 7 smernice (EÚ) 2019/2162.

Na aktíva, ktoré sa podieľajú na minimálnej úrovni nadmerného zabezpečenia kolaterálom, sa nevzťahujú limity na veľkosť expozície, ako sa stanovuje v odseku 1a, a do týchto limitov sa nezapočítavajú.

3b.   Oprávnené aktíva uvedené v odseku 1 tohto článku sa môžu zahrnúť do krycieho súboru ako náhradné aktíva v zmysle vymedzenia v článku 3 bod 13 smernice (EÚ) 2019/2162 s výhradou limitov týkajúcich sa kreditnej kvality a veľkosti expozície stanovených v odsekoch 1 a 1a tohto článku.“

e)

Odseky 6 a 7 sa nahrádzajú takto:

„6.   Na kryté dlhopisy emitované pred 31. decembrom 2007 sa nevzťahujú požiadavky stanovené v odsekoch 1, 1a, 3, 3a a 3b. Sú oprávnené na preferenčné zaobchádzanie podľa odsekov 4 a 5 až do dátumu svojej splatnosti.

7.   Na kryté dlhopisy emitované pred 8. júlom 2022, ktoré spĺňajú požiadavky stanovené v tomto nariadení platné k dátumu ich emisie, sa nevťahujú požiadavky stanovené v odsekoch 3a a 3b. Sú oprávnené na preferenčné zaobchádzanie podľa odsekov 4 a 5 až do dátumu svojej splatnosti.“

2.

V článku 416 ods. 2 písm. a) sa bod ii) nahrádza takto:

„ii)

predstavujú kryté dlhopisy vymedzené v článku 3 bode (1) smernice (EÚ) 2019/2162, ktoré nie sú uvedené v tomto písmene bode i);“.

3.

V článku 425 sa odsek 1 nahrádza takto:

„1.   Inštitúcie vykazujú svoje kladné toky likvidity. Kladné toky likvidity by sa mali obmedziť na 75 % záporných tokov likvidity. Inštitúcie môžu vyňať z uvedeného obmedzenia kladné toky likvidity z vkladov umiestnených v iných inštitúciách, ktoré sa kvalifikujú na zaobchádzanie stanovené v článku 113 ods. 6 alebo 7 tohto nariadenia.

Inštitúcie môžu vyňať z uvedeného obmedzenia kladné toky likvidity z peňazí splatných dlžníkmi a investormi do dlhopisov, ak uvedené toky súvisia s hypotekárnymi úvermi financovanými dlhopismi prípustnými na zaobchádzanie stanovené v článku 129 ods. 4, 5 alebo 6 tohto nariadenia alebo krytými dlhopismi, v zmysle vymedzenia v článku 3 bod 1 smernice (EÚ) 2019/2162. Inštitúcie môžu vyňať kladné peňažné toky z podporných úverov, ktoré inštitúcia postúpila. Na základe predchádzajúceho schválenia príslušným orgánom zodpovedným za individuálny dohľad môže inštitúcia úplne alebo čiastočne vyňať kladné peňažné toky, ak je poskytovateľom likvidity materská alebo dcérska inštitúcia tejto inštitúcie, materská alebo dcérska investičná spoločnosť tejto inštitúcie alebo iná dcérska spoločnosť tej istej materskej inštitúcie alebo materskej investičnej spoločnosti, alebo je prepojená s touto inštitúciou, ako sa stanovuje v článku 22 ods. 7 smernice 83/349/EHS.“

4.

V článku 427 ods. 1 písm. b) sa bod x) nahrádza takto:

„x)

záväzky vyplývajúce z emitovaných cenných papierov, ktoré sa kvalifikujú na zaobchádzanie stanovené v článku 129 ods. 4 alebo 5 tohto nariadenia alebo z krytých dlhopisov, v zmysle vymedzenia v článku 3 bod 1 smernice (EÚ) 2019/2162;“.

5.

V článku 428 ods. 1 písm. h) sa bod iii) nahrádza takto:

„iii)

krytie financované (pass through) prostredníctvom dlhopisov prípustných na zaobchádzanie stanovené v článku 129 ods. 4 alebo 5 tohto nariadenia, alebo prostredníctvom krytých dlhopisov, v zmysle vymedzenia v článku 3 bod 1 smernice (EÚ) 2019/2162;“.

6.

Článok 496 sa vypúšťa.

7.

V bode 6 prílohy III sa písmeno c) nahrádza takto:

„c)

predstavujú kryté dlhopisy, v zmysle vymedzenia v článku 3 bod 1 smernice (EÚ) 2019/2162, ktoré nie sú uvedené v tomto bode písm. b);“.

Článok 2

Nadobudnutie účinnosti a uplatňovanie

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 8. júla 2022.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Štrasburgu 27. novembra 2019

Za Európsky parlament

predseda

D. M. SASSOLI

Za Radu

predsedníčka

T. TUPPURAINEN


(1)  Ú. v. EÚ C 382, 23.10.2018, s. 2.

(2)  Ú. v. EÚ C 367, 10.10.2018, s. 56.

(3)  Pozícia Európskeho parlamentu z 18. apríla 2019 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady z 8. novembra 2019.

(4)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 1).

(5)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2162 z 27. novembra 2019 o emisii krytých dlhopisov a verejnom dohľade nad krytými dlhopismi a ktorou sa menia smernice 2009/65/ES a 2014/59/EÚ (pozri stranu 29 tohto úradného vestníka).

(6)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/78/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 12).


SMERNICE

18.12.2019   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 328/7


SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2019/2161

z 27. novembra 2019,

ktorou sa menia smernica Rady 93/13/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/6/ES, 2005/29/ES a 2011/83/EÚ, pokiaľ ide o lepšie presadzovanie a modernizáciu predpisov Únie v oblasti ochrany spotrebiteľa

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 114,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (2),

keďže:

(1)

V článku 169 ods. 1 a článku 169 ods. 2 písm. a) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) sa stanovuje, že Únia má prispievať k dosiahnutiu vysokej úrovne ochrany spotrebiteľa prostredníctvom opatrení prijímaných podľa článku 114 ZFEÚ. V článku 38 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“) sa stanovuje, že politiky Únie zabezpečia vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa.

(2)

Právne predpisy v oblasti ochrany spotrebiteľa by sa mali uplatňovať účinne v celej Únii. Napriek tomu však z komplexnej kontroly vhodnosti spotrebiteľského a marketingového práva, ktorú uskutočnila Komisia v rokoch 2016 a 2017 v rámci Programu regulačnej vhodnosti a efektívnosti (REFIT), vyplynulo, že účinnosť právnych predpisov Únie v oblasti ochrany spotrebiteľa je ohrozená nedostatočnou informovanosťou obchodníkov aj spotrebiteľov, a že by sa existujúce prostriedky nápravy mohli využívať častejšie.

(3)

Únia už prijala množstvo opatrení na zlepšenie informovanosti spotrebiteľov, obchodníkov a odborníkov pracujúcich v oblasti práva o právach spotrebiteľa a na zlepšenie presadzovania práv spotrebiteľa a dosiahnutia nápravy pre spotrebiteľov. Stále však existujú nedostatky vo vnútroštátnom práve, pokiaľ ide o skutočne účinné a primerané sankcie na odrádzanie od porušovania právnych predpisov v rámci Únie a na jeho sankcionovanie, nedostatočné individuálne prostriedky nápravy pre spotrebiteľov poškodených v dôsledku porušenia vnútroštátnych právnych predpisov, ktorými sa transponuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES (3), a nedostatky v postupe na vydanie súdneho príkazu podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/22/ES (4). Revízia postupu na vydanie súdneho príkazu by sa mala riešiť samostatným nástrojom na zmenu a nahradenie smernice 2009/22/ES.

(4)

Smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/6/ES (5), 2005/29/ES a 2011/83/EÚ (6) obsahujú požiadavky, aby členské štáty zaviedli účinné, primerané a odrádzajúce sankcie na riešenie porušení vnútroštátnych ustanovení, ktorými sa uvedené smernice transponujú. Okrem toho sa v článku 21 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2394 (7) vyžaduje, aby členské štáty účinným, efektívnym a koordinovaným spôsobom prijímali opatrenia na presadzovanie práva vrátane ukladania sankcií s cieľom dosiahnuť ukončenie alebo zákaz rozšíreného porušovania právnych predpisov alebo rozšíreného porušovania právnych predpisov s rozmerom Únie.

(5)

Súčasné vnútroštátne pravidlá o sankciách sa v Únii do veľkej miery líšia. Konkrétne nie všetky členské štáty zabezpečujú ukladanie účinných, primeraných a odrádzajúcich pokút obchodníkom zodpovedným za rozšírené porušovanie právnych predpisov alebo rozšírené porušovanie právnych predpisov s rozmerom Únie. Z toho dôvodu by sa mali zlepšiť existujúce pravidlá o sankciách v smerniciach 98/6/ES, 2005/29/ES a 2011/83/EÚ a zároveň by sa mali zaviesť nové pravidlá o sankciách v smernici Rady 93/13/EHS (8).

(6)

Malo by byť naďalej na členských štátoch, aby vybrali druhy sankcií, ktoré sa majú uložiť, a stanovili vo svojom vnútroštátnom práve príslušné postupy na uloženie sankcií v prípade porušenia smerníc 93/13/EHS, 98/6/ES, 2005/29/ES a 2011/83/EÚ v znení zmenenom touto smernicou.

(7)

S cieľom umožniť konzistentnejšie uplatňovanie sankcií, najmä v prípadoch porušovania právnych predpisov v rámci Únie, rozšíreného porušovania právnych predpisov a rozšíreného porušovania právnych predpisov s rozmerom Únie, ako sa uvádza v nariadení (EÚ) 2017/2394, by sa do smerníc 93/13/EHS, 98/6/ES, 2005/29/ES a 2011/83/EÚ mali zahrnúť spoločné demonštratívne a informatívne kritériá na uplatňovanie sankcií. Tieto kritériá by mali obsahovať napríklad povahu, závažnosť, rozsah a trvanie porušenia právnych predpisov a akúkoľvek nápravu, ktorú obchodník poskytol spotrebiteľom za spôsobenú škodu. Opakované porušenie právnych predpisov tým istým páchateľom svedčí o jeho sklone dopúšťať sa porušovania právnych predpisov, a je preto významným ukazovateľom závažnosti predmetného správania, ako aj potreby uložiť vyššie sankcie v záujme dosiahnutia odrádzajúceho účinku. Ak sú k dispozícii príslušné údaje, mali by sa zohľadniť získané finančné výhody alebo straty, ktorým sa podarilo zabrániť, vyplývajúce z porušenia právnych predpisov. Zohľadniť sa môžu aj ďalšie priťažujúce alebo poľahčujúce faktory, ktoré sa vzťahujú na okolnosti prípadu.

(8)

Uvedené spoločné demonštratívne a informatívne kritériá uplatňovania sankcií by nemuseli byť relevantné pri rozhodovaní o sankciách týkajúcich sa každého porušenia právnych predpisov, najmä ak ide o nezávažné porušenia právnych predpisov. Členské štáty by mali zohľadniť aj ďalšie všeobecné právne zásady vzťahujúce sa na ukladanie sankcií, ako je zásada ne bis in idem.

(9)

V súlade s článkom 21 nariadenia (EÚ) 2017/2394 príslušné orgány členských štátov, ktorých sa koordinovaný postup týka, majú prijať v rámci svojej právomoci všetky potrebné opatrenia na presadzovanie práva voči obchodníkovi zodpovednému za rozšírené porušovanie právnych predpisov alebo za rozšírené porušovanie právnych predpisov s rozmerom Únie s cieľom dosiahnuť ukončenie alebo zákaz daného porušovania právnych predpisov. Ak je to vhodné, majú uložiť obchodníkovi zodpovednému za rozšírené porušovanie právnych predpisov alebo za rozšírené porušovanie právnych predpisov s rozmerom Únie sankcie, ako sú pokuty alebo opakujúce sa peňažné sankcie. Opatrenia na presadzovanie práva sa majú prijať účinným, efektívnym a koordinovaným spôsobom s cieľom dosiahnuť ukončenie alebo zákaz rozšíreného porušovania právnych predpisov alebo rozšíreného porušovania právnych predpisov s rozmerom Únie. Príslušné orgány, ktorých sa týka koordinovaný postup, majú súčasne vyvinúť úsilie na prijatie opatrení na presadzovanie práva v členských štátoch, ktorých sa týka uvedené porušovanie právnych predpisov.

(10)

S cieľom zabezpečiť, aby mohli orgány členských štátov ukladať účinné, primerané a odrádzajúce sankcie v súvislosti s rozšíreným porušovaním právnych predpisov a rozšíreným porušovaním právnych predpisov s rozmerom Únie, ktoré sú predmetom mechanizmu koordinovaného vyšetrovania a opatrení na presadzovanie práva v súlade s nariadením (EÚ) 2017/2394, by sa mali pokuty zaviesť ako súčasť sankcií za takéto porušenia právnych predpisov. S cieľom zabezpečiť, aby pokuty mali odrádzajúci účinok, členské štáty by mali vo svojom vnútroštátnom práve stanoviť maximálnu výšku pokuty za takéto porušovanie právnych predpisov na úrovni aspoň 4 % ročného obratu obchodníka v dotknutom členskom štáte alebo v dotknutých členských štátoch. V niektorých prípadoch môže byť obchodníkom aj skupina spoločností.

(11)

Ako sa stanovuje v článkoch 9 a 10 nariadenia (EÚ) 2017/2394, pri ukladaní sankcií by sa mala podľa vhodnosti náležite zohľadňovať povaha, závažnosť a trvanie daného porušovania právnych predpisov. Ukladanie sankcií by malo byť primerané a malo by byť v súlade s právom Únie a vnútroštátnym právom, ako aj s uplatniteľnými procesnými zárukami a so zásadami charty. Napokon, uložené sankcie by mali byť primerané povahe a celkovej skutočnej alebo potenciálnej ujme spôsobenej porušovaním právnych predpisov Únie na ochranu záujmov spotrebiteľov. Právomoc ukladať sankcie sa má vykonávať buď priamo príslušnými orgánmi v rámci ich pôsobnosti, alebo ak je to vhodné, dožiadaním iných príslušných orgánov alebo iných orgánov verejnej moci, alebo v relevantných prípadoch poverením určených subjektov, alebo podaním návrhu na vydanie potrebného rozhodnutia na príslušný súd, prípadne aj podaním odvolania, ak návrh na vydanie potrebného rozhodnutia nie je úspešný.

(12)

Ak v dôsledku koordinovaného postupu podľa nariadenia (EÚ) 2017/2394 jeden príslušný orgán v zmysle uvedeného nariadenia udelí pokutu obchodníkovi zodpovednému za rozšírené porušovanie právnych predpisov alebo rozšírené porušovanie právnych predpisov s rozmerom Únie, mal by mať možnosť uložiť pokutu vo výške minimálne 4 % ročného obratu obchodníka vo všetkých dotknutých členských štátoch na základe koordinovaného postupu na presadzovanie práva.

(13)

Členským štátom by sa nemalo brániť zachovať alebo zaviesť do svojho vnútroštátneho práva vyššie pokuty vychádzajúce z maximálneho obratu za rozšírené porušovanie právnych predpisov a rozšírené porušovanie právnych predpisov s rozmerom Únie. Členské štáty by takisto mali mať možnosť vychádzať pri týchto pokutách z celosvetového obratu obchodníka alebo rozšíriť pravidlá týkajúce sa pokút na iné porušenia právnych predpisov, na ktoré sa nevzťahujú ustanovenia tejto smernice, týkajúce sa článku 21 nariadenia (EÚ) 2017/2394. Požiadavka na stanovenie pokuty na úrovni minimálne 4 % ročného obratu obchodníka by sa nemala uplatňovať na žiadne ďalšie pravidlá členských štátov v oblasti opakujúcich sa peňažných sankcií, ako sú denné pokuty, za neplnenie akéhokoľvek rozhodnutia, príkazu, predbežného opatrenia, záväzku obchodníka alebo iného opatrenia s cieľom dosiahnuť ukončenie porušovania právnych predpisov.

(14)

Pravidlá o sankciách by sa mali zahrnúť do smernice 93/13/EHS s cieľom posilniť jej odrádzajúci účinok. Členské štáty môžu slobodne rozhodnúť o správnom alebo súdnom konaní týkajúcom sa uplatňovania sankcií za porušenie uvedenej smernice. Správne orgány alebo vnútroštátne súdy by mohli ukladať sankcie predovšetkým pri zistení nekalého charakteru zmluvných podmienok, a to aj na základe súdnych konaní začatých na podnet správneho orgánu. Sankcie by mohli ukladať aj správne orgány alebo vnútroštátne súdy v prípade, že predajca alebo dodávateľ používa zmluvné podmienky, ktoré sú vo vnútroštátnom práve výslovne vymedzené ako nekalé za každých okolností, ako aj v prípade, že predajca alebo dodávateľ používa zmluvné podmienky, ktoré boli na základe konečného záväzného rozhodnutia uznané za nekalé. Členské štáty by mohli rozhodnúť, že aj správne orgány majú právo konštatovať nekalý charakter zmluvných podmienok. Správne orgány alebo vnútroštátne súdy by mohli uložiť sankciu aj prostredníctvom toho istého rozhodnutia, na základe ktorého bola konštatovaná nekalosť zmluvných podmienok. Členské štáty by mohli stanoviť vhodné koordinačné mechanizmy všetkých opatrení na vnútroštátnej úrovni, pokiaľ ide o individuálne nápravy a sankcie.

(15)

Pri prideľovaní výnosov z pokút by členské štáty mali zvážiť posilnenie ochrany všeobecného záujmu spotrebiteľov, ako aj iných chránených verejných záujmov.

(16)

Členské štáty by mali zaručiť dostupnosť prostriedkov nápravy spotrebiteľom, ktorí utrpeli ujmu v dôsledku nekalých obchodných praktík, na odstránenie všetkých následkov týchto nekalých praktík. Jednoznačný rámec pre individuálne prostriedky nápravy by uľahčil súkromné presadzovanie práva. Spotrebiteľ by mal mať prístup k náhrade škody a prípadne k zníženiu ceny alebo ukončeniu zmluvy, a to primeraným a účinným spôsobom. Členským štátom by sa nemalo brániť zachovať alebo zaviesť právo na iné prostriedky nápravy, ako je oprava alebo výmena, spotrebiteľom, ktorí utrpeli ujmu v dôsledku nekalých obchodných praktík, na zabezpečenie úplného odstránenia následkov takýchto praktík. Členským štátom by sa nemalo brániť stanoviť podmienky uplatňovania a účinky prostriedkov nápravy pre spotrebiteľov. Pri uplatňovaní prostriedkov nápravy by sa podľa potreby mohla zohľadniť závažnosť a povaha nekalej obchodnej praktiky, škoda, ktorú spotrebiteľ utrpel, a ďalšie relevantné okolnosti, ako je pochybenie obchodníka alebo porušenie zmluvy.

(17)

Pri kontrole vhodnosti spotrebiteľského a marketingového práva a súbežnom hodnotení smernice 2011/83/EÚ sa zistilo aj množstvo oblastí, v ktorých by sa mali modernizovať existujúce predpisy Únie v oblasti ochrany spotrebiteľa. Vzhľadom na nepretržitý vývoj digitálnych nástrojov je nevyhnutná úprava práva Únie v oblasti ochrany spotrebiteľa.

(18)

Vyššie umiestnenie v poradí alebo akékoľvek popredné umiestnenie obchodných ponúk v rámci výsledkov internetového vyhľadávania, ktoré zabezpečujú poskytovatelia internetových vyhľadávačov, má na spotrebiteľov zásadný vplyv.

(19)

Ako poradie sa označuje relatívna dôležitosť ponúk obchodníkov alebo relevantnosť pripisovaná výsledkom vyhľadávania, ako ich poskytovatelia internetových vyhľadávačov prezentujú, usporadúvajú alebo oznamujú, ktorá je výsledkom aj používania algoritmického radenia, ratingových alebo hodnotiacich mechanizmov, vizuálnych zvýraznení alebo iných nástrojov na zvýraznenie (saliencie) či ich kombinácií.

(20)

V tejto súvislosti by sa príloha I k smernici 2005/29/ES mala zmeniť s cieľom objasniť, že by sa mali zakázať praktiky, pri ktorých obchodník v reakcii na spotrebiteľov online dopyt vyhľadávania poskytuje spotrebiteľovi informácie vo forme výsledkov vyhľadávania bez jasného zverejnenia akejkoľvek platenej reklamy alebo platby za špecifické dosiahnutie vyššieho umiestnenia výrobkov v poradí výsledkov vyhľadávania. Ak obchodník priamo alebo nepriamo zaplatil poskytovateľovi internetových vyhľadávačov za vyššie umiestnenie výrobku v poradí výsledkov vyhľadávania, poskytovateľ internetových vyhľadávačov by o mal o tejto skutočnosti informovať spotrebiteľov stručnou, ľahko dostupnou a zrozumiteľnou formou. Nepriama platba by mohla mať formu prijatia dodatočných povinností zo strany obchodníka voči poskytovateľovi internetových vyhľadávačov akéhokoľvek druhu, ktorých konkrétnym výsledkom je vyššie umiestnenie v poradí. Nepriama platba by mohla pozostávať zo zvýšenej provízie za transakciu, ako aj z rôznych kompenzačných systémov, ktoré konkrétne vedú k vyššiemu umiestneniu v poradí. Platby za všeobecné služby, ako sú poplatky za uvedenie v zozname alebo členské príspevky, ktoré sa týkajú širokej škály funkcií, ktoré ponúka poskytovateľ internetových vyhľadávačov obchodníkovi, by sa nemali považovať za platbu za špecifické dosiahnutie vyššieho umiestnenia výrobkov v poradí, pokiaľ takéto platby nie sú určené na dosiahnutie vyššieho umiestnenia v poradí. Funkciu internetového vyhľadávania môžu poskytovať rôzne druhy online obchodníkov vrátane sprostredkovateľov, ako sú online trhy, vyhľadávače a porovnávacie webové sídla.

(21)

Požiadavky na transparentnosť, pokiaľ ide o hlavné parametre určovania poradia, sa upravujú aj nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1150 (9). Požiadavky na transparentnosť podľa uvedeného nariadenia sa vzťahujú na širokú škálu online sprostredkovateľov vrátane online trhov, ale uplatňujú sa len medzi obchodníkmi a online sprostredkovateľmi. Podobné požiadavky na transparentnosť by sa preto mali zaviesť do smernice 2005/29/ES, aby sa zabezpečila náležitá transparentnosť voči spotrebiteľom, s výnimkou požiadaviek týkajúcich sa poskytovateľov internetových vyhľadávačov, ktoré sa už vyžadujú v uvedenom nariadení, s cieľom stanoviť hlavné parametre, ktoré sú jednotlivo alebo spoločne najvýznamnejšie pri určovaní miesta v poradí a relatívnu dôležitosť týchto hlavných parametrov, a to uvedením ich ľahko a verejne prístupného opisu vypracovaného v jednoduchom a zrozumiteľnom jazyku v internetových vyhľadávačoch týchto poskytovateľov.

(22)

Obchodníci, ktorí spotrebiteľom umožňujú vyhľadávať tovar a služby, napríklad v oblasti cestovania, ubytovania a voľnočasových aktivít, ktoré ponúkajú rôzni obchodníci alebo spotrebitelia, by mali informovať spotrebiteľov o predvolených hlavných parametroch určujúcich poradie ponúk prezentovaných spotrebiteľovi ako výsledok dopytu vyhľadávania a o ich relatívnej dôležitosti oproti iným parametrom. Uvedené informácie by mali byť stručné a ľahko, viditeľne a priamo dostupné. Parametre, ktoré určujú poradie, sú všetky všeobecné kritériá, procesy, osobitné signály zahrnuté do algoritmov alebo iné mechanizmy úpravy alebo zhoršenia pozície používané v súvislosti s poradím.

(23)

Požiadavka na informácie týkajúca sa hlavných parametrov určujúcich poradie nemá vplyv na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/943 (10). Od obchodníkov by sa nemalo vyžadovať, aby zverejňovali podrobné informácie o fungovaní svojich mechanizmov na určovanie poradia vrátane algoritmov. Obchodníci by mali poskytnúť všeobecný opis hlavných parametrov určovania poradia, v ktorom sa vysvetlia predvolené hlavné parametre používané obchodníkom a ich relatívny význam oproti iným parametrom, no tento opis sa nemusí prezentovať spôsobom prispôsobeným pre každý jednotlivý dopyt vyhľadávania.

(24)

Keď sa výrobky ponúkajú spotrebiteľom na online trhoch, do poskytovania predzmluvných informácií, ktoré sa vyžadujú podľa smernice 2011/83/EÚ, sa zapájajú prevádzkovateľ online trhu aj dodávateľ tretej strany. Preto spotrebitelia využívajúci online trh nemusia jednoznačne chápať, kto sú ich zmluvní partneri a ako to ovplyvňuje ich práva a povinnosti.

(25)

Online trhy by sa mali na účely smerníc 2005/29/ES a 2011/83/EÚ vymedziť podobne ako v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 524/2013 (11) a v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1148 (12). Vymedzenie pojmu „online trh“ by sa však malo aktualizovať a naformulovať technologicky neutrálnejšie, aby sa vzťahovalo aj na nové technológie. Preto je vhodné namiesto na „webové sídlo“ odkazovať na softvér, ktorý zahŕňa webové sídlo, časť webového sídla alebo aplikáciu, ktorú prevádzkuje obchodník, alebo je prevádzkovaná v jeho mene, v súlade s pojmom „online rozhranie“, ako sa stanovuje v nariadení (EÚ) 2017/2394 a v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/302 (13).

(26)

V smerniciach 2005/29/ES a 2011/83/EÚ by sa preto mali stanoviť konkrétne požiadavky na informácie pre online trhy, aby boli spotrebitelia využívajúci online trhy informovaní o hlavných parametroch, ktoré určujú poradie ponúk a či uzatvárajú zmluvu s obchodníkom alebo so subjektom, ktorý nie je obchodníkom, napríklad s iným spotrebiteľom.

(27)

Prevádzkovatelia online trhov by mali informovať spotrebiteľov o tom, či je tretia strana ponúkajúca tovar, služby alebo digitálny obsah obchodníkom alebo subjektom, ktorý nie je obchodníkom, a to na základe vyhlásenia, ktoré im poskytne daná tretia strana. Ak tretia strana ponúkajúca tovar, služby alebo digitálny obsah vyhlási, že má štatút subjektu, ktorý nie je obchodníkom, prevádzkovatelia online trhov by mali poskytnúť krátke oznámenie v tom zmysle, že práva spotrebiteľa vyplývajúce z právnych predpisov Únie o ochrane spotrebiteľa sa na uzavretú zmluvu nevzťahujú. Spotrebitelia by navyše mali byť informovaní o tom, ako sa povinnosti súvisiace so zmluvou delia medzi tretie strany ponúkajúce tovar, služby alebo digitálny obsah a prevádzkovateľov online trhov. Tieto informácie by sa mali poskytovať jednoznačne a komplexne, a nie iba v štandardných zmluvných podmienkach alebo podobných zmluvných dokumentoch. Požiadavky na informácie vzťahujúce sa na prevádzkovateľov online trhov by mali byť primerané. Uvedené požiadavky musia dosiahnuť rovnováhu medzi vysokou úrovňou ochrany spotrebiteľa a konkurencieschopnosťou prevádzkovateľov online trhov. Od prevádzkovateľov online trhov by sa nemalo vyžadovať, aby uvádzali konkrétne práva spotrebiteľa pri informovaní spotrebiteľov o ich neuplatniteľnosti. Tým nie sú dotknuté požiadavky na informácie poskytované spotrebiteľom, ktoré sú stanovené v smernici 2011/83/EÚ, a najmä v jej článku 6 ods. 1 Poskytnutie informácií o zodpovednosti za zabezpečenie práv spotrebiteľa závisí od zmluvného dojednania medzi prevádzkovateľmi online trhov a príslušnými poskytovateľmi tretích strán. Prevádzkovateľ online trhu by mohol uviesť, že poskytovateľ tretej strany je výlučne zodpovedný za zabezpečenie práv spotrebiteľa, alebo opísať svoje vlastné konkrétne povinnosti v prípade, ak uvedený prevádzkovateľ preberá zodpovednosť za niektoré aspekty zmluvy, napríklad za doručenie alebo uplatnenie práva na odstúpenie od zmluvy.

(28)

V súlade s článkom 15 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/31/ES (14) by sa od prevádzkovateľov online trhov nemalo vyžadovať overenie právneho postavenia dodávateľov tretích strán. Namiesto toho by mali prevádzkovatelia online trhov od dodávateľov tretích strán na online trhu vyžadovať, aby na účely práva v oblasti ochrany spotrebiteľa uviedli svoje postavenie obchodníka alebo postavenie subjektu, ktorý nie je obchodníkom, a tieto informácie poskytli prevádzkovateľovi online trhu.

(29)

Vzhľadom na rýchly technologický vývoj týkajúci sa online trhov a potrebu zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov by členské štáty mali mať možnosť prijať alebo zachovať na tento účel osobitné dodatočné opatrenia. Takéto ustanovenia by mali byť primerané, nediskriminačné a nemali by mať vplyv na smernicu 2000/31/ES.

(30)

Vymedzenia pojmov digitálny obsah a digitálne služby v smernici 2011/83/EÚ by sa mali zosúladiť s vymedzeniami uvedenými v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/770 (15). Digitálny obsah, na ktorý sa vzťahuje smernica (EÚ) 2019/770, zahŕňa jednorazovú dodávku, sériu jednotlivých dodávok alebo nepretržité dodávanie počas určitého obdobia. Prvok nepretržitého dodávania nemusí nevyhnutne znamenať dlhodobé dodávanie. Prípady ako internetové vysielanie videí (web-streaming) by sa mali považovať za nepretržité dodávanie počas určitého obdobia bez ohľadu na skutočné trvanie audiovizuálneho súboru. Preto môže byť zložité rozlišovať medzi určitými druhmi digitálneho obsahu a digitálnych služieb, keďže obidva môžu zahŕňať nepretržité dodávanie zo strany obchodníka počas celej doby platnosti zmluvy. Medzi digitálne služby patria napríklad služby spoločného využívania videosúborov a zvukových súborov a iné hostiteľské služby, textové editovanie alebo hry ponúkané v rámci cloudu, cloudového úložiska, webmailu, sociálnych médií a cloudových aplikácií. Neustála účasť poskytovateľa služby opodstatňuje uplatňovanie pravidiel týkajúcich sa práva na odstúpenie od zmluvy podľa smernice 2011/83/EÚ, ktoré spotrebiteľovi účinne umožňuje odskúšať službu a v lehote 14 dní od uzavretia zmluvy sa rozhodnúť, či ju bude ďalej využívať alebo nie. Pre mnohé zmluvy o dodávaní digitálneho obsahu, ktorý sa nedodáva na hmotnom nosiči, je typické jednorazové dodanie spotrebiteľovi konkrétneho digitálneho obsahu, ako napríklad konkrétneho hudobného alebo obrazového súboru. Zmluvy o dodávaní digitálneho obsahu, ktorý sa nedodáva na hmotnom nosiči, naďalej podliehajú výnimke z práva na odstúpenie od zmluvy stanovenej v článku 16 prvom odseku písm. m) smernice 2011/83/EÚ, podľa ktorej spotrebiteľovi zaniká jeho právo na odstúpenie od zmluvy po začatí plnenia zmluvy, ktorým môže byť napríklad stiahnutie alebo stríming obsahu, pokiaľ spotrebiteľ vyjadril predchádzajúci výslovný súhlas so začatím plnenia zmluvy počas lehoty na uplatnenie práva na odstúpenie od zmluvy a potvrdil, že v dôsledku toho mu zaniká právo na odstúpenie od zmluvy. V prípade pochybností, či ide o zmluvu o dodávaní služieb alebo zmluvu o dodávaní digitálneho obsahu, ktorý sa nedodáva na hmotnom nosiči, by sa mali uplatňovať pravidlá upravujúce právo na odstúpenie od zmluvy o dodávaní služieb.

(31)

Digitálny obsah a digitálne služby sa často dodávajú online na základe zmlúv, podľa ktorých spotrebiteľ neplatí úhradu ceny, ale poskytuje obchodníkovi svoje osobné údaje. Smernica 2011/83/EÚ sa už uplatňuje na zmluvy o dodávaní digitálneho obsahu, ktorý sa nedodáva na hmotnom nosiči (t. j. dodanie online digitálneho obsahu), bez ohľadu na to, či spotrebiteľ zaplatil peňažnú úhradu ceny alebo poskytol osobné údaje. Uvedená smernica sa však uplatňuje iba na zmluvy o dodávaní služieb vrátane zmlúv o dodávaní digitálnych služieb, podľa ktorých spotrebiteľ zaplatí alebo sa zaväzuje zaplatiť úhradu ceny. Uvedená smernica sa teda neuplatňuje na zmluvy o dodávaní digitálnych služieb, podľa ktorých spotrebiteľ poskytuje obchodníkovi osobné údaje bez úhrady ceny. Vzhľadom na podobnosti medzi nimi a zameniteľnosť platených digitálnych služieb a digitálnych služieb dodávaných výmenou za osobné údaje, by sa na ne mali vzťahovať rovnaké pravidlá podľa uvedenej smernice.

(32)

Mala by sa zabezpečiť jednotnosť medzi rozsahom uplatňovania smernice 2011/83/EÚ a smernice (EÚ) 2019/770, ktorá sa týka zmlúv o dodávaní digitálneho obsahu alebo digitálnych služieb, na základe ktorých spotrebiteľ poskytuje alebo sa zaväzuje poskytnúť obchodníkovi osobné údaje.

(33)

Rozsah pôsobnosti smernice 2011/83/EÚ by sa mal preto rozšíriť tak, aby sa týkal aj zmlúv, na základe ktorých obchodník dodáva alebo sa zaväzuje dodávať digitálnu službu spotrebiteľovi a spotrebiteľ poskytuje alebo sa zaväzuje poskytovať osobné údaje. Podobne ako v prípade zmlúv o dodávaní digitálneho obsahu, ktorý sa nedodáva na hmotnom nosiči, by sa uvedená smernica mala uplatňovať vždy vtedy, keď spotrebiteľ poskytne alebo sa zaviaže poskytnúť obchodníkovi osobné údaje, okrem prípadov, keď osobné údaje poskytnuté spotrebiteľom spracúva výlučne obchodník na účely dodania digitálneho obsahu alebo digitálnej služby a obchodník uvedené údaje nespracúva na žiadny iný účel. Každé spracovanie osobných údajov by malo byť v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 (16).

(34)

S cieľom zaručiť úplné zosúladenie so smernicou (EÚ) 2019/770, keď sa digitálny obsah a digitálne služby nedodávajú výmenou za úhradu ceny, smernica 2011/83/EÚ by sa nemala uplatňovať ani na situácie, v ktorých obchodník zbiera osobné údaje výlučne s cieľom dodržať právne požiadavky, ktoré sa naňho vzťahujú. Medzi takéto situácie môžu patriť napríklad prípady, v ktorých sa registrácia spotrebiteľa vyžaduje podľa platných právnych predpisov z dôvodu bezpečnosti a na účely identifikácie.

(35)

Smernica 2011/83/EÚ by sa nemala uplatňovať ani na situácie, keď obchodník zbiera iba metaúdaje, ako napríklad informácie týkajúce sa zariadenia spotrebiteľa alebo históriu prehľadávania, s výnimkou prípadu, keď sa takáto situácia považuje podľa vnútroštátneho práva za zmluvu. Nemala by sa uplatňovať ani na situácie, keď je spotrebiteľ bez uzavretia zmluvy s obchodníkom vystavený reklamám výlučne s cieľom získať prístup k digitálnemu obsahu alebo digitálnej službe. Členské štáty by však mali mať naďalej možnosť rozšíriť uplatňovanie uvedenej smernice na takéto situácie alebo inak regulovať situácie, ktoré sú vylúčené z rozsahu pôsobnosti uvedenej smernice.

(36)

Pojem funkčnosť by sa mal chápať tak, že odkazuje na spôsoby, ktorými možno využívať digitálny obsah alebo digitálnu službu. Napríklad neprítomnosť alebo prítomnosť akýchkoľvek technických obmedzení, napríklad ochrany prostredníctvom správy digitálnych práv alebo regionálneho kódovania, by mohlo mať vplyv na schopnosť digitálneho obsahu alebo digitálnej služby vykonávať všetky svoje funkcie s ohľadom na svoj účel. Pojem interoperabilita súvisí s tým, či a do akej miery je digitálny obsah alebo digitálna služba schopná fungovať s hardvérom alebo softvérom odlišným od tých, s ktorými sa digitálny obsah alebo digitálne služby rovnakého druhu bežne používajú. Úspešné fungovanie by napríklad mohlo zahŕňať schopnosť digitálneho obsahu alebo digitálnej služby vymieňať si informácie s týmto iným softvérom alebo hardvérom a využívať vymieňané informácie. Pojem kompatibilita je vymedzený v smernici (EÚ) 2019/770.

(37)

V článku 7 ods. 3 a článku 8 ods. 8 smernice 2011/83/EÚ sa od obchodníkov vyžaduje, aby pri zmluvách uzavretých mimo prevádzkových priestorov a zmluvách uzavretých na diaľku získali predchádzajúci výslovný súhlas spotrebiteľa so začatím plnenia zmluvy pred uplynutím lehoty na uplatnenie práva na odstúpenie od zmluvy. V článku 14 ods. 4 písm. a) uvedenej smernice sa stanovuje zmluvná sankcia v prípade, ak obchodník nesplní túto požiadavku, konkrétne taká, že spotrebiteľ nemusí zaplatiť za dodané služby. Požiadavka na získanie predchádzajúceho výslovného súhlasu spotrebiteľa je vzhľadom na to relevantná iba pre služby vrátane digitálnych služieb dodávané za úhradu ceny. Preto je potrebné zmeniť článok 7 ods. 3 a článok 8 ods. 8 tak, aby sa požiadavka, podľa ktorej musia obchodníci získať predchádzajúci výslovný súhlas spotrebiteľa, uplatňovala iba na zmluvy o dodávaní služieb, na základe ktorých je spotrebiteľ povinný zaplatiť.

(38)

V článku 16 prvom odseku písm. m) smernice 2011/83/EÚ sa stanovuje výnimka z práva na odstúpenie od zmluvy, pokiaľ ide o digitálny obsah, ktorý sa nedodáva na hmotnom nosiči, ak spotrebiteľ vyjadril predchádzajúci výslovný súhlas so začatím plnenia zmluvy pred uplynutím lehoty na uplatnenie práva na odstúpenie od zmluvy a potvrdil, že tým stráca svoje právo na odstúpenie od zmluvy. V článku 14 ods. 4 písm. b) uvedenej smernice sa stanovuje zmluvná sankcia v prípade, ak obchodník nesplní túto požiadavku, konkrétne taká, že spotrebiteľ nemusí zaplatiť za použitý digitálny obsah. Požiadavka na získanie predchádzajúceho výslovného súhlasu a potvrdenia spotrebiteľa je vzhľadom na to relevantná iba pre digitálny obsah dodávaný za úhradu ceny. Preto je potrebné zmeniť článok 16 prvý odsek písm. m) tak, aby sa požiadavka, podľa ktorej musia obchodníci získať predchádzajúci výslovný súhlas a potvrdenie spotrebiteľa, uplatňovala iba na zmluvy, na základe ktorých je spotrebiteľ povinný zaplatiť.

(39)

V článku 7 ods. 4 smernice 2005/29/ES sa stanovujú požiadavky na informácie v prípade výzvy na kúpu výrobku za určitú cenu. Uvedené požiadavky na informácie sa uplatňujú už v štádiu reklamy, zatiaľ čo smernicou 2011/83/EÚ sa ukladajú rovnaké a ďalšie podrobnejšie požiadavky na informácie v neskoršom predzmluvnom štádiu (t. j. krátko pred tým, než spotrebiteľ uzavrie zmluvu). Vzhľadom na to sa môže od obchodníkov vyžadovať poskytnutie rovnakých informácií v štádiu reklamy (napríklad online reklama na mediálnom webovom sídle) a v predzmluvnom štádiu (napríklad na stránkach ich online webových obchodov).

(40)

Požiadavky na informácie podľa článku 7 ods. 4 smernice 2005/29/ES obsahujú aj informovanie spotrebiteľa o podmienkach obchodníka týkajúcich sa vybavovania sťažností. Zo zistení kontroly vhodnosti spotrebiteľského a marketingového práva vyplýva, že tieto informácie sú najrelevantnejšie v predzmluvnom štádiu, ktoré upravuje smernica 2011/83/EÚ. Požiadavka na poskytnutie uvedených informácií vo výzvach na kúpu v štádiu reklamy podľa smernice 2005/29/ES by sa preto mala vypustiť.

(41)

V článku 6 ods. 1 písm. h) smernice 2011/83/EÚ sa od obchodníkov vyžaduje, aby spotrebiteľom poskytli predzmluvné informácie o práve na odstúpenie od zmluvy vrátane vzorového formulára na odstúpenie od zmluvy uvedeného v prílohe I časti B k uvedenej smernici. V článku 8 ods. 4 uvedenej smernice sa stanovujú jednoduchšie požiadavky na predzmluvné informácie v prípade, ak sa zmluva uzatvára prostriedkami komunikácie na diaľku, ktoré poskytujú obmedzený priestor alebo čas na zobrazenie informácií, ako napríklad telefonicky, prostredníctvom hlasových nákupných asistentov alebo cez SMS. Povinnými predzmluvnými informáciami, ktoré sa majú poskytovať na osobitnom prostriedku komunikácie na diaľku alebo prostredníctvom neho, sú informácie týkajúce sa práva na odstúpenie od zmluvy, ktoré je uvedené v článku 6 ods. 1 písm. h). Vzhľadom na to obsahujú aj poskytnutie vzorového formulára na odstúpenie od zmluvy uvedeného v prílohe I časti B. Poskytnutie formulára na odstúpenie od zmluvy je však nemožné v prípade, ak sa zmluva uzavrela prostredníctvom telefónu alebo hlasového nákupného asistenta, a nemusí to byť technicky realizovateľné ľahko použiteľným spôsobom ani inými prostriedkami komunikácie na diaľku, ktoré sa uvádzajú v článku 8 ods. 4 Preto je vhodné vylúčiť ustanovenie o vzorovom formulári na odstúpenie od zmluvy z informácií, ktoré obchodníci majú poskytovať v každom prípade na osobitnom prostriedku komunikácie na diaľku používanom na uzatváranie zmluvy podľa článku 8 ods. 4 alebo prostredníctvom neho.

(42)

V článku 16 prvom odseku písm. a) smernice 2011/83/EÚ sa stanovuje výnimka z práva na odstúpenie od zmluvy o dodávaní služieb, ktorá bola v plnej miere splnená, ak sa plnenie zmluvy začalo s predchádzajúcim výslovným súhlasom spotrebiteľa, pričom spotrebiteľ potvrdil, že mu zanikne po dokončení plnenia zmluvy obchodníkom jeho právo na odstúpenie od zmluvy. V porovnaní s tým sa v článku 7 ods. 3 a článku 8 ods. 8 uvedenej smernice, ktoré sa zaoberajú povinnosťami obchodníka v situáciách, keď sa plnenie zmluvy začalo pred uplynutím lehoty na uplatnenie práva na odstúpenie od zmluvy, vyžaduje iba to, aby obchodníci získali predchádzajúci výslovný súhlas spotrebiteľa, ale nie potvrdenie, že po dokončení plnenia zmluvy mu zanikne právo na odstúpenie od zmluvy. Na zabezpečenie jednotnosti medzi uvedenými ustanoveniami je potrebné doplniť povinnosť v článku 7 ods. 3 a v článku 8 ods. 8 tak, aby obchodník získal od spotrebiteľa aj potvrdenie o tom, že právo na odstúpenie od zmluvy zaniká po dokončení plnenia zmluvy, ak sa zmluvou ukladá spotrebiteľovi povinnosť zaplatiť. Navyše znenie článku 16 prvého odseku písm. a) by sa malo zmeniť s cieľom zohľadniť zmeny v článku 7 ods. 3 a v článku 8 ods. 8 tak, aby sa požiadavka, podľa ktorej obchodníci musia získať predchádzajúci výslovný súhlas a potvrdenie spotrebiteľa, uplatňovala iba na zmluvy o dodávaní služieb, ktorými sa spotrebiteľovi ukladá povinnosť zaplatiť. Členské štáty by však mali mať možnosť neuplatňovať požiadavku na získanie potvrdenia od spotrebiteľa, že právo na odstúpenie od zmluvy zaniká po dokončení plnenia zmluvy o dodávaní služieb, ak spotrebiteľ výslovne požiadal obchodníka o návštevu na účely vykonania opráv. V článku 16 prvom odseku písm. c) uvedenej smernice sa stanovuje výnimka z práva na odstúpenie od zmluvy, pokiaľ ide o zmluvy týkajúce sa dodania tovaru vyrobeného podľa špecifikácií spotrebiteľa alebo tovaru vyrobeného jasne na mieru. Uvedená výnimka sa vzťahuje napríklad na výrobu a montáž nábytku na mieru v domácnosti spotrebiteľa, ak sa dodáva na základe jedinej kúpnej zmluvy.

(43)

Výnimka z práva na odstúpenie od zmluvy stanovená v článku 16 prvom odseku písm. b) smernice 2011/83/EÚ by sa takisto mala považovať za uplatniteľnú v prípade zmlúv na individuálne dodávky nesieťovej energie, pretože jej cena závisí od kolísania cien na komoditných trhoch alebo trhoch s energiou, ktoré obchodník nemôže ovplyvniť a ktoré sa môžu vyskytnúť počas lehoty na odstúpenie od zmluvy.

(44)

V článku 14 ods. 4 smernice 2011/83/EÚ sa stanovujú podmienky, za ktorých spotrebiteľ v prípade uplatnenia práva na odstúpenie od zmluvy neznáša náklady na poskytnutie služieb, poskytnutie verejnoprospešných služieb a dodanie digitálneho obsahu, ktorý nie je dodaný na hmotnom nosiči. Ak je splnená niektorá z uvedených podmienok, spotrebiteľ nemusí uhradiť cenu služby, verejných služieb či digitálneho obsahu prijatých pred uplatnením práva na odstúpenie od zmluvy. Pokiaľ ide o digitálny obsah, jednou z týchto nekumulatívnych podmienok, konkrétne podľa článku 14 ods. 4 písm. b) bodu iii) je neposkytnutie potvrdenia o zmluve, ktoré zahŕňa potvrdenie o predchádzajúcom výslovnom súhlase spotrebiteľa so začatím plnenia zmluvy pred uplynutím lehoty na uplatnenie práva na odstúpenie od zmluvy a potvrdenia, že v dôsledku toho zaniká jeho právo na odstúpenie od zmluvy. Uvedená podmienka však nie je zahrnutá do podmienok pre zánik práva na odstúpenie od zmluvy podľa článku 16 prvého odseku písm. m) uvedenej smernice, čo vytvára neistotu, pokiaľ ide o možnosť spotrebiteľov odvolať sa na článok 14 ods. 4 písm. b) bod iii), keď sú splnené ďalšie dve podmienky stanovené v článku 14 ods. 4 písm. b) a v dôsledku toho zaniká právo na odstúpenie od zmluvy v súlade s článkom 16 prvým odsekom písm. m). Podmienka stanovená v článku 14 ods. 4 písm. b) bode iii) by sa preto mala doplniť do článku 16 prvého odseku písm. m), aby sa spotrebiteľovi umožnilo uplatniť si právo na odstúpenie od zmluvy, ak uvedená podmienka nebola splnená, a uplatniť si tak práva stanovené v článku 14 ods. 4

(45)

Obchodníci môžu personalizovať cenu svojich ponúk v prípade konkrétnych spotrebiteľov alebo konkrétnych kategórií spotrebiteľov na základe automatizovaného rozhodovania a profilovania správania spotrebiteľov, ktoré obchodníkom umožňuje posúdiť kúpnu silu spotrebiteľa. Spotrebitelia by preto mali byť jasne informovaní o tom, kedy je cena, ktorá im bola ponúknutá, personalizovaná na základe automatizovaného rozhodnutia, aby tak pri svojom rozhodovaní o kúpe mohli zohľadniť potenciálne riziká. Do smernice 2011/83/EÚ by sa preto mala doplniť osobitná požiadavka na informácie s cieľom informovať spotrebiteľa, keď je cena personalizovaná na základe automatizovaného rozhodovania. Táto požiadavka na informácie by sa nemala vzťahovať na techniky, ako je napríklad „dynamické“ oceňovanie alebo oceňovanie „v reálnom čase“, ktoré zahŕňajú veľmi flexibilné a rýchle upravovanie ceny v reakcii na požiadavky trhu, keď uvedené techniky nezahŕňajú personalizáciu založenú na automatizovanom rozhodovaní. Touto požiadavkou na informácie nie je dotknuté nariadenie (EÚ) 2016/679, v ktorom sa okrem iného stanovuje, že právo jednotlivca nepodlieha automatizovanému individuálnemu rozhodovaniu vrátane profilovania.

(46)

Vzhľadom na technologický vývoj je potrebné odstrániť odkaz na číslo faxu zo zoznamu prostriedkov komunikácie v článku 6 ods. 1 písm. c) smernice 2011/83/EÚ, keďže fax sa v súčasnosti používa zriedka a je do veľkej miery zastaraný.

(47)

Spotrebitelia sa pri rozhodovaní o kúpe čoraz viac spoliehajú na hodnotenia a odporúčania spotrebiteľov. Preto ak obchodníci poskytujú prístup k spotrebiteľským hodnoteniam výrobkov, mali by spotrebiteľov informovať, či sú zavedené procesy alebo postupy na zabezpečenie toho, že uverejnené hodnotenia pochádzajú od spotrebiteľov, ktorí výrobky skutočne používali alebo zakúpili. Ak sú takéto procesy alebo postupy zavedené, obchodníci by mali poskytovať informácie o tom, ako sa vykonávajú kontroly, a poskytovať spotrebiteľom jasné informácie o tom, ako sa spracúvajú hodnotenia, napríklad či sa uverejňujú všetky hodnotenia, či už pozitívne, alebo negatívne, alebo či sú uvedené hodnotenia sponzorované alebo ovplyvnené zmluvným vzťahom s obchodníkom. Práve preto by sa zavádzanie spotrebiteľov vyhlásením, že hodnotenia výrobku poskytli spotrebitelia, ktorí skutočne používali alebo kúpili uvedený výrobok, malo považovať za nekalú obchodnú praktiku, ak sa nepodnikli žiadne náležité a primerané kroky na zabezpečenie toho, že tieto hodnotenia pochádzajú od takýchto spotrebiteľov. Takéto kroky by mohli zahŕňať technické prostriedky na overenie spoľahlivosti osoby, ktorá hodnotenie zverejňuje, napríklad požiadanie o informácie na overenie toho, či spotrebiteľ skutočne daný výrobok použil alebo kúpil.

(48)

Ustanoveniami tejto smernice zameranými na spotrebiteľské hodnotenia a odporúčania nie sú dotknuté bežné a oprávnené reklamné praktiky, akými sú zveličujúce vyhlásenia alebo vyhlásenia, ktoré nie sú mienené doslovne.

(49)

Obchodníkom by sa takisto malo zakázať, aby predkladali falošné hodnotenia a odporúčania spotrebiteľov, ako sú napríklad „lajky“ na sociálnych sieťach, alebo aby tým poverovali iné osoby s cieľom propagovať svoje výrobky, a rovnako by sa im malo zakázať manipulovať s hodnoteniami a odporúčaniami spotrebiteľov, ako je napríklad uverejňovanie len pozitívnych hodnotení a zmazávanie tých negatívnych. K takémuto postupu by mohlo dôjsť aj prostredníctvom extrapolácie sociálnych odporúčaní, keď je pozitívna interakcia používateľa s určitým online obsahom prepojená alebo prenesená na iný, ale súvisiaci obsah, čo vytvára zdanie, že tento užívateľ má pozitívny postoj aj k súvisiacemu obsahu.

(50)

Obchodníkom by sa malo zakázať druhotne predávať spotrebiteľom vstupenky na kultúrne a športové podujatia, ktoré získali prostredníctvom softvéru, ako sú napríklad takzvané boty, ktorý im umožňuje kupovať vstupenky nad rámec technických limitov uložených primárnym predajcom vstupeniek alebo obísť akékoľvek iné technické prostriedky, ktoré zaviedol primárny predajca s cieľom zaručiť dostupnosť vstupeniek pre všetkých jednotlivcov. Uvedeným zákazom nie sú dotknuté žiadne iné vnútroštátne opatrenia, ktoré môžu členské štáty prijať na ochranu oprávnených záujmov spotrebiteľov a na zabezpečenie kultúrnej politiky a širokého prístupu všetkých jednotlivcov ku kultúrnym a k športovým podujatiam, ako je napríklad regulácia cien vstupeniek v rámci ďalšieho predaja.

(51)

V článku 16 charty sa zaručuje sloboda podnikania v súlade s právom Únie, vnútroštátnymi právnymi predpismi a praxou. Marketing tovarov v členských štátoch ako identických, ak majú v skutočnosti podstatne odlišné zloženie alebo vlastnosti, môže zavádzať spotrebiteľov a priviesť ich k prijatiu rozhodnutia o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobili.

(52)

Takáto praktika sa teda môže na základe individuálneho posúdenia príslušných prvkov považovať za praktiku v rozpore so smernicou 2005/29/ES. S cieľom uľahčiť orgánom členských štátov pre ochranu spotrebiteľa a bezpečnosť potravín uplatňovanie existujúceho práva Únie sa v oznámení Komisie z 29. septembra 2017 o uplatňovaní právnych predpisov Únie v oblasti potravín a ochrany spotrebiteľov v prípadoch dvojakej kvality výrobkov – konkrétny prípad potravín poskytlo usmernenie týkajúce sa uplatňovania súčasných predpisov Únie na problémy s potravinami dvojakej kvality. V tejto súvislosti Spoločné výskumné centrum Komisie predstavilo 25. apríla 2018 Rámec na výber a skúšky potravinových výrobkov na posúdenie vlastností súvisiacich s kvalitou: Harmonizovaná metodika skúšok na úrovni EÚ.

(53)

Pri presadzovaní práva sa však ukázalo, že v prípade neexistencie jasného ustanovenia by spotrebiteľom, obchodníkom a príslušným vnútroštátnym orgánom nemuselo byť jasné, ktoré obchodné praktiky by mohli byť v rozpore so smernicou 2005/29/ES. Preto by sa uvedená smernica mala zmeniť tak, aby sa ňou obchodníkom aj orgánom na presadzovanie práva zabezpečovala právna istota, a to jasným riešením uvádzania na trh tovaru ako identického s tovarom uvádzaným na trh v ďalších členských štátoch, v ktorých má takýto tovar podstatne odlišné zloženie alebo vlastnosti. Príslušné orgány by mali individuálne posudzovať a riešiť takéto praktiky v súlade so smernicou 2005/29/ES v znení zmien zavedených touto smernicou. Pri uskutočňovaní posúdenia by mal príslušný orgán zohľadniť, či takéto rozlíšenie je pre spotrebiteľa ľahko rozpoznateľné, právo obchodníka prispôsobiť tovar rovnakej značky pre rôzne geografické trhy v dôsledku legitímnych a objektívnych faktorov, ako sú vnútroštátne právo, dostupnosť alebo sezónnosť surovín alebo dobrovoľné stratégie na zlepšovanie prístupu k zdravým a výživným potravinám, ako aj právo obchodníka ponúkať tovar rovnakej značky na rôznych geografických trhoch v baleniach rôznej hmotnosti alebo objemu. Príslušné orgány by mali posúdiť, či je takéto rozlíšenie pre spotrebiteľov ľahko rozpoznateľné, a to zameraním sa na dostupnosť a primeranosť informácií. Je dôležité, aby boli spotrebitelia informovaní o rozdieloch medzi tovarmi z dôvodu legitímnych a objektívnych faktorov. Obchodníci by mali mať možnosť poskytovať takéto informácie rôznymi spôsobmi, ktoré umožňujú spotrebiteľom prístup k potrebným informáciám. Obchodníci by vo všeobecnosti mali uprednostňovať alternatívy k poskytovaniu informácií na označení tovaru. Mali by sa dodržiavať príslušné odvetvové predpisy Únie a predpisy o voľnom pohybe tovaru.

(54)

Hoci je predaj mimo prevádzkových priestorov legitímnym a zavedeným predajným kanálom rovnako ako predaj v prevádzkových priestoroch obchodníka a predaj na diaľku, niektoré osobitne agresívne alebo klamlivé marketingové alebo predajné praktiky v súvislosti s návštevami v domácnosti spotrebiteľa alebo so zájazdmi, ako sa uvádzajú v článku 2 bode 8 smernice 2011/83/EÚ, môžu na spotrebiteľov vyvíjať nátlak na zakúpenie tovaru alebo služieb, ktoré by si inak nekúpili, alebo na zakúpenie predraženého tovaru, pri ktorom sa vyžaduje okamžitá platba. Takéto praktiky sú často zacielené na starších alebo inak zraniteľných spotrebiteľov. Niektoré členské štáty vnímajú tieto praktiky ako neželané a teda považujú za potrebné obmedziť určité formy a aspekty predaja mimo prevádzkových priestorov v zmysle smernice 2011/83/EÚ, ako sú agresívny a klamlivý marketing alebo predaj výrobku v súvislosti s nevyžiadanými návštevami v domácnosti spotrebiteľa alebo so zájazdmi. Ak sa takéto obmedzenia prijímajú na inom základe, ako je ochrana spotrebiteľa, napríklad na základe verejného záujmu alebo rešpektovania súkromného života spotrebiteľov chráneného článkom 7 charty, nepatria do rozsahu pôsobnosti smernice 2005/29/ES.

(55)

V súlade so zásadou subsidiarity a na uľahčenie presadzovania práva by sa malo objasniť, že smernicou 2005/29/ES nie je dotknutá sloboda členských štátov prijímať vnútroštátne ustanovenia s cieľom viac chrániť oprávnené záujmy spotrebiteľov pred nekalými obchodnými praktikami v súvislosti s nevyžiadanými návštevami obchodníka v ich domácnosti na účely ponúkania alebo predaja výrobkov alebo v súvislosti so zájazdmi organizovanými obchodníkom s cieľom alebo výsledkom, ktorým je propagácia alebo predaj výrobkov spotrebiteľom, ak sú takéto ustanovenia opodstatnené ochranou spotrebiteľa. Všetky takéto ustanovenia by mali byť primerané a nediskriminačné a nemali by zakazovať uvedené predajné kanály ako také. Vo vnútroštátnych ustanoveniach prijatých členskými štátmi by sa mohol napríklad vymedzovať čas dňa, keď nie sú povolené návštevy v domácnosti spotrebiteľov bez ich výslovnej žiadosti, alebo by sa tieto návštevy mohli zakazovať, ak spotrebiteľ jasne uviedol, že takéto návštevy sú neprijateľné, alebo by sa v nich mohol presne stanovovať postup platby. Okrem toho by sa v takýchto ustanoveniach mohlo stanovovať viac ochranných pravidiel v oblastiach harmonizovaných smernicou 2011/83/EÚ. Smernica 2011/83/EÚ by sa preto mala zmeniť tak, aby umožnila členským štátom prijať vnútroštátne opatrenia na poskytnutie dlhšieho obdobia na uplatnenie práva na odstúpenie od zmluvy a na uplatnenie výnimky z osobitných výnimiek z práva na odstúpenie od zmluvy. Od členských štátov by sa malo vyžadovať, aby všetky vnútroštátne ustanovenia prijaté v tomto zmysle oznámili Komisii, takže Komisia bude môcť tieto informácie sprístupniť všetkým zainteresovaným stranám a monitorovať primeranosť a zákonnosť týchto opatrení.

(56)

Pokiaľ ide o agresívne a klamlivé praktiky v súvislosti s podujatiami organizovanými na iných miestach než v priestoroch obchodníka, smernicou 2005/29/ES nie sú dotknuté podmienky usadenia sa alebo režimov vydávania povolení, ktoré môžu ukladať obchodníkom členské štáty. Okrem toho uvedenou smernicou nie je dotknuté vnútroštátne zmluvné právo, a najmä pravidlá o platnosti, uzavieraní alebo účinkoch zmluvy. Agresívne a klamlivé praktiky v súvislosti s podujatiami organizovanými na iných miestach než v priestoroch obchodníka sa môžu zakázať na základe posúdenia jednotlivých prípadov podľa článkov 5 až 9 uvedenej smernice. Navyše príloha I k uvedenej smernici obsahuje všeobecný zákaz praktík, ktorými obchodník vytvára dojem, že nekoná na účely súvisiace s jeho obchodným povolaním, a praktík, ktoré vytvárajú dojem, že spotrebiteľ nemôže opustiť priestory predtým, ako sa uzatvorí zmluva. Komisia by mala posúdiť, či súčasné predpisy poskytujú primeranú úroveň ochrany spotrebiteľov a primerané nástroje pre členské štáty na účinné riešenie takýchto praktík.

(57)

Táto smernica by nemala mať vplyv na aspekty vnútroštátneho zmluvného práva, ktoré ňou nie sú upravené. Touto smernicou by preto nemalo byť dotknuté vnútroštátne zmluvné právo upravujúce napríklad uzavretie alebo platnosť zmluvy v prípadoch, ako je absencia súhlasu alebo nepovolená obchodná činnosť.

(58)

S cieľom zabezpečiť, aby mali občania prístup k aktuálnym informáciám o svojich právach spotrebiteľa a mimosúdnych riešeniach sporov, by online kontaktné miesto, ktoré má zriadiť Komisia, malo byť čo najviac užívateľsky jednoduché, prispôsobené na použitie v mobilnom telefóne, ľahko dostupné a použiteľné pre všetkých vrátane osôb so zdravotným postihnutím (takzvaný „dizajn pre všetkých“).

(59)

V súlade so spoločným politickým vyhlásením členských štátov a Komisie z 28. septembra 2011 o vysvetľujúcich dokumentoch (17) sa členské štáty zaviazali, že v odôvodnených prípadoch k svojim oznámeniam o transpozičných opatreniach pripoja jeden alebo viacero dokumentov vysvetľujúcich vzťah medzi prvkami smernice a zodpovedajúcimi časťami vnútroštátnych transpozičných nástrojov. V súvislosti s touto smernicou sa zákonodarca domnieva, že zasielanie takýchto dokumentov je odôvodnené.

(60)

Keďže ciele tejto smernice, a to lepšie presadzovanie a modernizácia právnych predpisov v oblasti ochrany spotrebiteľa, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale možno ich lepšie dosiahnuť na úrovni Únie vzhľadom na to, že daný problém sa týka celej Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

Článok 1

Zmena smernice 93/13/EHS

V smernici 93/13/EHS sa vkladá tento článok:

„Článok 8b

1.   Členské štáty stanovia pravidlá o sankciách uplatniteľných za porušenie vnútroštátnych ustanovení prijatých na základe tejto smernice a prijmú všetky nevyhnutné opatrenia na zabezpečenie ich vykonávania. Uvedené sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce.

2.   Členské štáty môžu obmedziť takéto sankcie na situácie, keď sú zmluvné podmienky výslovne vymedzené ako nekalé za každých okolností vo vnútroštátnom práve alebo keď predajca alebo dodávateľ naďalej používa zmluvné podmienky, ktoré boli v konečnom rozhodnutí prijatom v súlade s článkom 7 ods. 2 uznané za nekalé.

3.   Pri ukladaní sankcií členské štáty zabezpečia, aby sa v prípade potreby zohľadnili tieto demonštratívne a informatívne kritériá:

a)

povaha, závažnosť, rozsah a trvanie porušenia právnych predpisov;

b)

akékoľvek opatrenie prijaté predajcom alebo dodávateľom na zmiernenie škody, ktorú utrpeli spotrebitelia, alebo na jej nápravu;

c)

všetky predchádzajúce porušenia právnych predpisov, ktorých sa predajca alebo dodávateľ dopustil;

d)

získané finančné výhody predajcu alebo dodávateľa v dôsledku porušenia právnych predpisov alebo straty, ktoré predajca alebo dodávateľ v dôsledku takéhoto porušenia neutrpel, ak sú k dispozícii príslušné údaje;

e)

sankcie uložené predajcovi alebo dodávateľovi za rovnaké porušenie právnych predpisov v iných členských štátoch v cezhraničných prípadoch, keď sú informácie o takýchto sankciách dostupné prostredníctvom mechanizmu zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2394 (*1);

f)

všetky ostatné priťažujúce alebo poľahčujúce faktory vzťahujúce sa na okolnosti prípadu.

4.   Bez toho, aby bol dotknutý odsek 2 tohto článku, členské štáty zabezpečia, aby v prípade, keď sa majú v súlade s článkom 21 nariadenia (EÚ) 2017/2394 uložiť sankcie, tieto sankcie obsahovali buď možnosť uložiť pokuty prostredníctvom správnych postupov alebo začať súdne konanie o uložení pokút, alebo obidve tieto možnosti, pričom maximálna výška takýchto pokút je minimálne 4 % ročného obratu predajcu alebo dodávateľa v dotknutom členskom štáte alebo v dotknutých členských štátoch.

5.   V prípadoch, keď sa má uložiť pokuta v súlade s odsekom 4, ale informácie o ročnom obrate predajcu alebo dodávateľa nie sú k dispozícii, členské štáty zavedú možnosť uložiť pokuty, ktorých maximálna výška je minimálne 2 milióny EUR.

6.   Členské štáty do 28. novembra 2021 oznámia Komisii pravidlá a opatrenia uvedené v odseku 1 a bezodkladne jej oznámia všetky následné zmeny, ktoré majú na ne vplyv.

Článok 2

Zmeny smernice 98/6/ES

Smernica 98/6/ES sa mení takto:

1.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 6a

1.   V každom oznámení o znížení ceny sa uvedie predchádzajúca cena, ktorú obchodník uplatňoval počas určitého obdobia pred uplatnením zníženia ceny.

2.   Predchádzajúca cena je najnižšia cena, ktorú uplatňoval obchodník počas obdobia, ktoré nie je kratšie ako 30 dní, pred uplatnením zníženia ceny.

3.   Členské štáty môžu stanoviť odlišné pravidlá pre tovar, ktorý by sa mohol poškodiť alebo sa rýchlo kazí.

4.   Ak bol výrobok na trhu menej ako 30 dní, členské štáty môžu stanoviť aj kratšie obdobie, ako je obdobie stanovené v odseku 2.

5.   Členské štáty môžu stanoviť, že ak sa zníženie ceny postupne zvyšuje, predchádzajúca cena je cena bez zníženia ceny pred prvým uplatnením zníženia ceny.“

2.

Článok 8 sa nahrádza takto:

„Článok 8

1.   Členské štáty stanovia pravidlá o sankciách uplatniteľných za porušenie vnútroštátnych ustanovení prijatých na základe tejto smernice a prijmú všetky nevyhnutné opatrenia na zabezpečenie ich vykonávania. Uvedené sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce.

2.   Pri ukladaní sankcií členské štáty zabezpečia, aby sa v prípade potreby zohľadnili tieto demonštratívne a informatívne kritériá:

a)

povaha, závažnosť, rozsah a trvanie porušenia právnych predpisov;

b)

akékoľvek opatrenie prijaté obchodníkom na zmiernenie škody, ktorú utrpeli spotrebitelia, alebo na jej nápravu;

c)

všetky predchádzajúce porušenia právnych predpisov, ktorých sa obchodník dopustil;

d)

získané finančné výhody obchodníka v dôsledku porušenia právnych predpisov, alebo straty, ktoré obchodník v dôsledku takéhoto porušenia neutrpel, ak sú k dispozícii príslušné údaje;

e)

sankcie uložené obchodníkovi za rovnaké porušenie právnych predpisov v iných členských štátoch v cezhraničných prípadoch, keď sú informácie o takýchto sankciách dostupné prostredníctvom mechanizmu zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2394 (*2);

f)

všetky ostatné priťažujúce alebo poľahčujúce faktory vzťahujúce sa na okolnosti prípadu.

3.   Členské štáty do 28. novembra 2021 oznámia Komisii pravidlá a opatrenia uvedené v odseku 1 a bezodkladne jej oznámia všetky následné zmeny, ktoré majú na ne vplyv.

(*2)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2394 z 12. decembra 2017 o spolupráci medzi národnými orgánmi zodpovednými za presadzovanie právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa a o zrušení nariadenia (ES) č. 2006/2004 (Ú. v. EÚ L 345, 27.12.2017, s. 1).“"

Článok 3

Zmeny smernice 2005/29/ES

Smernica 2005/29/ES sa mení takto:

1.

V článku 2 sa prvý odsek mení takto:

a)

písmeno c) sa nahrádza takto:

„c)

‚produkt’ je akýkoľvek tovar alebo služba vrátane nehnuteľnosti, digitálnej služby a digitálneho obsahu, ako aj práv a záväzkov;“;

b)

dopĺňajú sa tieto písmená:

„m)

‚poradie’ je relatívna prednosť priznaná produktom, prezentovaná, organizovaná alebo oznamovaná obchodníkom, bez ohľadu na technologické prostriedky použité na takúto prezentáciu, organizáciu alebo oznámenie;

n)

‚online trh’ je služba, ktorá pomocou softvéru, vrátane webového sídla, časti webového sídla alebo aplikácie, prevádzkovaná obchodníkom alebo v jeho mene, umožňuje spotrebiteľom uzatvárať zmluvy na diaľku s inými obchodníkmi alebo so spotrebiteľmi;“

2.

V článku 3 sa odseky 5 a 6 nahrádzajú takto:

„5.   Touto smernicou sa členským štátom nebráni prijať ustanovenia na ochranu oprávnených záujmov spotrebiteľov, pokiaľ ide o agresívne alebo klamlivé marketingové či predajné praktiky v súvislosti s nevyžiadanými návštevami obchodníka v domácnosti spotrebiteľa alebo so zájazdmi organizovanými obchodníkom s cieľom alebo výsledkom, ktorým je propagácia alebo predaj produktov spotrebiteľom. Takéto obmedzenia musia byť primerané, nediskriminačné a opodstatnené ochranou spotrebiteľa.

6.   Členské štáty bezodkladne oznámia Komisii akékoľvek vnútroštátne ustanovenia, ktoré sa prijmú na základe odseku 5, ako aj akékoľvek následné zmeny. Komisia zabezpečí jednoduchý prístup spotrebiteľov a obchodníkov k týmto informáciám na špecializovanom webovom sídle.“

3.

V článku 6 ods. 2 sa dopĺňa toto písmeno:

„c)

akýkoľvek marketing tovaru v jednom členskom štáte ako identický s tovarom uvádzaným na trh v iných členských štátoch, hoci majú tieto tovary podstatne odlišné zloženie alebo vlastnosti, pokiaľ to nie je odôvodnené legitímnymi a objektívnymi faktormi.“

4.

Článok 7sa mení takto:

a)

odsek 4 sa mení takto:

i)

písmeno d) sa nahrádza takto:

„d)

dojednania o spôsobe platby, dodaní a predvedení, ak sa odlišujú od požiadaviek odbornej starostlivosti;“;

ii)

dopĺňa sa toto písmeno:

„f)

pre produkty ponúkané na online trhoch to, či je tretia strana ponúkajúca produkty obchodníkom, alebo nie, a to na základe vyhlásenia, ktoré daná tretia strana poskytne prevádzkovateľovi online trhu.“;

b)

vkladá sa tento odsek:

„4a.   Keď sa spotrebiteľom poskytuje možnosť vyhľadávať produkty ponúkané rôznymi obchodníkmi alebo spotrebiteľmi na základe dopytu vo forme kľúčového slova, frázy alebo iného vstupu, bez ohľadu na to, kde sa transakcie napokon uzavrú, za dôležité sa považujú všeobecné informácie sprístupnené v osobitnej časti online rozhrania, ktorá je priamo a ľahko dostupná zo stránky, na ktorej sú prezentované výsledky dopytu, o hlavných parametroch určujúcich poradie produktov prezentovaných spotrebiteľovi ako výsledok dopytu vyhľadávania a o relatívnom význame týchto parametrov oproti iným parametrom. Tento odsek sa nevzťahuje na poskytovateľov internetových vyhľadávačov, ako sa vymedzujú v článku 2 bode 6 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1150. (*3)

(*3)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1150 z 20. júna 2019 o podpore spravodlivosti a transparentnosti pre komerčných používateľov online sprostredkovateľských služieb (Ú. v. EÚ L 186, 11.7.2019, s. 57).“;"

c)

dopĺňa sa tento odsek:

„6.   Ak obchodník poskytuje prístup k spotrebiteľským hodnoteniam produktov, za dôležité sa považujú informácie o tom, či a ako obchodník zabezpečuje, že uverejnené hodnotenia pochádzajú od spotrebiteľov, ktorí produkt skutočne použili alebo kúpili.“

5.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 11a

Náprava

1.   Spotrebitelia, ktorí boli poškodení nekalými obchodnými praktikami, majú prístup k primeraným a účinným prostriedkom nápravy vrátane odškodnenia za škodu, ktorú utrpeli, a v relevantnom prípade zníženia ceny alebo ukončenia zmluvy. Členské štáty môžu stanoviť podmienky uplatňovania a účinkov týchto prostriedkov nápravy. Členské štáty môžu v prípade potreby zohľadniť závažnosť a povahu nekalej obchodnej praktiky, škodu, ktorú spotrebiteľ utrpel, a iné relevantné okolnosti.

2.   Týmito prostriedkami nápravy nie je dotknuté uplatňovanie iných prostriedkov nápravy, ktoré majú spotrebitelia k dispozícii podľa práva Únie alebo vnútroštátneho práva.“

6.

Článok 13 sa nahrádza takto:

„Článok 13

Sankcie

1.   Členské štáty stanovia pravidlá o sankciách uplatniteľných za porušenie vnútroštátnych ustanovení prijatých na základe tejto smernice a prijmú všetky nevyhnutné opatrenia na zabezpečenie ich vykonávania. Uvedené sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce.

2.   Pri ukladaní sankcií členské štáty zabezpečia, aby sa v prípade potreby zohľadnili tieto demonštratívne a informatívne kritériá:

a)

povaha, závažnosť, rozsah a trvanie porušenia právnych predpisov;

b)

akékoľvek opatrenie prijaté obchodníkom na zmiernenie škody, ktorú utrpeli spotrebitelia, alebo na jej nápravu;

c)

všetky predchádzajúce porušenia právnych predpisov, ktorých sa obchodník dopustil;

d)

finančné výhody získané obchodníkom v dôsledku porušenia právnych predpisov, alebo straty, ktoré obchodník v dôsledku takéhoto porušenia neutrpel, ak sú k dispozícii príslušné údaje;

e)

sankcie uložené obchodníkovi za rovnaké porušenie právnych predpisov v iných členských štátoch v cezhraničných prípadoch, keď sú informácie o takýchto sankciách dostupné prostredníctvom mechanizmu zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2394 (*4);

f)

všetky ostatné priťažujúce alebo poľahčujúce faktory vzťahujúce sa na okolnosti prípadu.

3.   Členské štáty zabezpečia, aby v prípade, keď sa majú v súlade s článkom 21 nariadenia (EÚ) 2017/2394 uložiť sankcie, tieto sankcie obsahovali buď možnosť uložiť pokuty prostredníctvom správnych postupov alebo začať súdne konanie o uložení pokút, alebo obidve tieto možnosti, pričom maximálna výška takýchto pokút je minimálne 4 % ročného obratu obchodníka v dotknutom členskom štáte alebo v dotknutých členských štátoch. Bez toho, aby bolo dotknuté uvedené nariadenie, môžu členské štáty z vnútroštátnych ústavných dôvodov obmedziť ukladanie pokút na:

a)

porušenia článkov 6, 7, 8, 9 tejto smernice a jej prílohy I a

b)

pokračujúce používanie obchodnej praktiky zo strany obchodníka, ktorú príslušný vnútroštátny orgán alebo súd uznal za nekalú, pokiaľ uvedená obchodná praktika nie je porušením uvedeným v písmene a).

4.   V prípadoch, keď sa má uložiť pokuta v súlade s odsekom 3, ale informácie o ročnom obrate obchodníka nie sú k dispozícii, členské štáty zavedú možnosť uložiť pokuty, ktorých maximálna výška je minimálne 2 milióny EUR.

5.   Členské štáty do 28. novembra 2021 oznámia Komisii pravidlá a opatrenia uvedené v odseku 1 a bezodkladne jej oznámia všetky následné zmeny, ktoré majú na ne vplyv.

(*4)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2394 z 12. decembra 2017 o spolupráci medzi národnými orgánmi zodpovednými za presadzovanie právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa a o zrušení nariadenia (ES) č. 2006/2004 (Ú. v. EÚ L 345, 27.12.2017, s. 1).“"

7.

Príloha I sa mení takto:

a)

vkladá sa tento bod:

„11a.

Poskytovanie výsledkov vyhľadávania v reakcii na online dopyt vyhľadávania spotrebiteľa bez jasného zverejnenia akejkoľvek platenej reklamy alebo platby konkrétne za dosiahnutie vyššieho umiestnenia produktov v poradí v rámci výsledkov vyhľadávania.“;

b)

vkladajú sa tieto body:

„23a.

Druhotný predaj vstupeniek spotrebiteľom na podujatia, ak ich obchodník získal pomocou automatizovaných prostriedkov s cieľom obísť akýkoľvek stanovený limit týkajúci sa počtu vstupeniek, ktoré si jednotlivec môže kúpiť, alebo akékoľvek iné pravidlá týkajúce sa nákupu vstupeniek.

23b.

Vyhlásenie, že hodnotenia produktu poskytujú spotrebitelia, ktorí tento produkt skutočne použili alebo kúpili, bez prijatia náležitých a primeraných krokov na kontrolu toho, že pochádzajú od takýchto spotrebiteľov.

23c.

Predloženie alebo poverenie inej právnickej alebo fyzickej osoby, aby poskytla falošné spotrebiteľské hodnotenia alebo odporúčania, alebo skresľovanie spotrebiteľských hodnotení alebo odporúčaní v sociálnych médiách s cieľom propagovať produkty.“

Článok 4

Zmeny smernice 2011/83/EÚ

Smernica 2011/83/EÚ sa mení takto:

1.

V článku 2 sa prvý odsek mení takto:

a)

bod 3 sa nahrádza takto:

„3.

‚tovar’ je tovar v zmysle vymedzenia v článku 2 bode 5 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/771 (*5);

(*5)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/771 z 20. mája 2019 o určitých aspektoch týkajúcich sa zmlúv o predaji tovaru, ktorou sa mení nariadenie (EÚ) 2017/2394 a smernica 2009/22/ES a zrušuje smernica 1999/44/ES (Ú. v. EÚ L 136, 22.5.2019, s. 28).“;"

b)

vkladá sa tento bod:

„4a.

‚osobné údaje’ sú osobné údaje v zmysle vymedzenia v článku 4 bode 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 (*6);

(*6)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1).“;"

c)

body 5 a 6 sa nahrádzajú takto:

„5.

‚kúpna zmluva’ je akákoľvek zmluva, na základe ktorej obchodník prevedie alebo sa zaviaže previesť vlastníctvo tovaru na spotrebiteľa, a to vrátane akejkoľvek zmluvy, ktorej predmetom je tovar aj služby;

6.

‚zmluva o dodávaní služieb’ je akákoľvek zmluva, ktorá nie je kúpnou zmluvou a na základe ktorej obchodník dodáva alebo sa zaviaže dodávať spotrebiteľovi službu vrátane digitálnej služby;“;

d)

bod 11 sa nahrádza takto:

„11.

‚digitálny obsah’ je digitálny obsah v zmysle vymedzenia v článku 2 bode 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/770 (*7);

(*7)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/770 z 20. mája 2019 o určitých aspektoch týkajúcich sa zmlúv o dodávaní digitálneho obsahu a digitálnych služieb (Ú. v. EÚ L 136, 22.5.2019, s. 1).“;"

e)

dopĺňajú sa tieto body:

„16.

‚digitálna služba’ je digitálna služba v zmysle vymedzenia v článku 2 bode 2 smernice (EÚ) 2019/770;

17.

‚online trh’ je služba, ktorá pomocou softvéru, vrátane webového sídla, časti webového sídla alebo aplikácie, prevádzkovaná obchodníkom alebo v jeho mene, umožňuje spotrebiteľom uzatvárať zmluvy na diaľku s inými obchodníkmi alebo so spotrebiteľmi;

18.

‚prevádzkovateľ online trhu’ je akýkoľvek obchodník, ktorý poskytuje spotrebiteľom online trh;

19.

‚kompatibilita’ je kompatibilita v zmysle vymedzenia v článku 2 bode 10 smernice (EÚ) 2019/770;

20.

‚funkčnosť’ je funkčnosť v zmysle vymedzenia v článku 2 bode 11 smernice (EÚ) 2019/770;

21.

‚interoperabilita’ je interoperabilita v zmysle vymedzenia v článku 2 bode 12 smernice (EÚ) 2019/770.“

2.

Článok 3 sa mení takto:

a)

odsek 1 sa nahrádza takto:

„1.   Táto smernica sa vzťahuje za podmienok a v rozsahu stanovenom v jej ustanoveniach na každú zmluvu uzatvorenú medzi obchodníkom a spotrebiteľom, podľa ktorej spotrebiteľ zaplatí alebo sa zaviaže zaplatiť cenu. Vzťahuje sa na zmluvy na dodávky vody, plynu, elektriny alebo ústredného kúrenia vrátane tých, ktoré sú zabezpečované verejnými poskytovateľmi, a to v rozsahu, v akom sa tieto komodity poskytujú na zmluvnom základe.“;

b)

vkladá sa tento odsek:

„1a.   Táto smernica sa vzťahuje aj na prípady, keď obchodník dodáva alebo sa zaväzuje dodať digitálny obsah, ktorý nie je dodávaný na hmotnom nosiči, alebo digitálnu službu spotrebiteľovi a ten poskytuje alebo sa zaväzuje poskytnúť obchodníkovi osobné údaje, okrem prípadov, keď osobné údaje, ktoré poskytol spotrebiteľ, spracúva obchodník výlučne na účely dodania digitálneho obsahu, ktorý sa nedodáva na hmotnom nosiči, alebo digitálnej služby v súlade s touto smernicou, alebo na to, aby obchodník mohol dodržiavať zákonné požiadavky, ktorým podlieha, pričom obchodník nespracúva uvedené údaje na žiadne iné účely.“;

c)

odsek 3 sa mení takto:

i)

písmeno k) sa nahrádza takto:

„k)

o službách osobnej dopravy s výnimkou článku 8 ods. 2 a článkov 19, 21 a 22;“;

ii)

dopĺňa sa toto písmeno:

„n)

o akomkoľvek tovare predanom formou exekúcie alebo na základe iných zákonných rozhodnutí.“

3.

V článku 5 sa odsek 1 mení takto:

a)

písmeno e) sa nahrádza takto:

„e)

okrem pripomenutia existencie zákonnej záruky súladu tovaru, digitálneho obsahu a digitálnych služieb prípadne aj informáciu o existencii a podmienkach popredajného servisu a obchodných záruk;“;

b)

písmená g) a h) sa nahrádzajú takto:

„g)

prípadne informáciu o funkčnosti tovaru s digitálnymi prvkami, digitálneho obsahu a digitálnych služieb vrátane uplatniteľných technických ochranných opatrení;

h)

prípadne informáciu o akejkoľvek relevantnej kompatibilite a interoperabilite tovaru s digitálnymi prvkami, digitálneho obsahu a digitálnych služieb, o ktorých obchodník vie alebo v prípade ktorých možno logicky predpokladať, že o nich vie.“

4.

Článok 6 sa mení takto:

a)

odsek 1 sa mení takto:

i)

písmeno c) sa nahrádza takto:

„c)

poštovú adresu, na ktorej má obchodník sídlo, a jeho telefónne číslo a e-mailovú adresu; okrem toho, ak obchodník poskytne iné prostriedky online komunikácie, ktorými sa zabezpečí, že spotrebiteľ môže uchovávať akúkoľvek písomnú korešpondenciu vrátane dátumu a času takejto korešpondencie s obchodníkom na trvalom nosiči, tieto informácie musia obsahovať aj podrobnosti o týchto iných prostriedkoch; všetky tieto komunikačné prostriedky, ktoré poskytuje obchodník, musia spotrebiteľovi umožniť rýchlo obchodníka kontaktovať a účinne s ním komunikovať; prípadne obchodník poskytne aj poštovú adresu a totožnosť obchodníka, v mene ktorého koná.“;

ii)

vkladá sa toto písmeno:

„ea)

prípadne, že cena bola personalizovaná na základe automatizovaného rozhodovania;“;

iii)

písmeno l) sa nahrádza takto:

„l)

pripomenutie existencie zákonnej záruky súladu tovaru, digitálneho obsahu a digitálnych služieb so zmluvou;“;

iv)

písmená r) a s) sa nahrádzajú takto:

„r)

prípadne informáciu o funkčnosti tovaru s digitálnymi prvkami, digitálneho obsahu a digitálnych služieb vrátane uplatniteľných technických ochranných opatrení;

s)

prípadne informáciu o akejkoľvek relevantnej kompatibilite a interoperabilite tovaru s digitálnymi prvkami, digitálneho obsahu a digitálnych služieb, o ktorých obchodník vie alebo v prípade ktorých možno rozumne predpokladať, že o nich vie.“;

b)

odsek 4 sa nahrádza takto:

„4.   Informácie uvedené v odseku 1 písm. h), i) a j) tohto článku sa môžu poskytovať prostredníctvom vzorových pokynov na odstúpenie od zmluvy stanovených v prílohe I časti A. Obchodník musí splniť požiadavky na informácie stanovené v odseku 1 písm. h), i) a j) tohto článku, ak tieto pokyny poskytol spotrebiteľovi správne vyplnené. Odkazy na 14-dňovú lehotu na odstúpenie od zmluvy vo vzorových pokynoch na odstúpenie od zmluvy stanovených v prílohe I časti A sa nahrádzajú odkazmi na 30-dňovú lehotu na odstúpenie od zmluvy v prípadoch, keď členské štáty prijali pravidlá v súlade s článkom 9 ods. 1a.“

5.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 6a

Dodatočné osobitné požiadavky na informácie v prípade zmlúv uzatváraných na online trhoch

1.   Predtým ako sa zmluva uzavretá na diaľku či akákoľvek zodpovedajúca ponuka na online trhu stane pre spotrebiteľa záväznou, prevádzkovateľ online trhu mu bez toho, aby bola dotknutá smernica 2005/29/ES, poskytne jasným a zrozumiteľným spôsobom a spôsobom vhodným pre prostriedky komunikácie na diaľku tieto informácie:

a)

všeobecné informácie sprístupnené v osobitnej časti online rozhrania, ktorá je priamo a ľahko dostupná zo stránky, na ktorej sú prezentované ponuky o hlavných parametroch, ktoré určujú poradie, v zmysle vymedzenia v článku 2 ods. 1 písm. m) smernice 2005/29/ES, ponúk prezentovaných spotrebiteľovi ako výsledok jeho dopytu vyhľadávania a relatívneho významu týchto parametrov oproti iným parametrom;

b)

či je tretia strana ponúkajúca tovar, služby alebo digitálny obsah obchodníkom, alebo nie, a to na základe vyhlásenia, ktoré daná tretia strana poskytne prevádzkovateľovi online trhu;

c)

ak tretia strana, ktorá ponúka tovar, služby alebo digitálny obsah, nie je obchodníkom, že práva spotrebiteľa vyplývajúce z práva Únie v oblasti ochrany spotrebiteľa sa neuplatňujú na zmluvu;

d)

prípadne informáciu o tom, ako sa povinnosti súvisiace so zmluvou delia medzi tretiu stranu ponúkajúcu tovar, služby alebo digitálny obsah a prevádzkovateľa online trhu. Takouto informáciou nie je dotknutá zodpovednosť, ktorú prevádzkovateľ online trhu alebo obchodník tretej strany má v súvislosti so zmluvou podľa iného práva Únie alebo vnútroštátneho práva.

2.   Bez toho, aby bola dotknutá smernica 2000/31/ES, tento článok nebráni členským štátom ukladať dodatočné požiadavky na informácie pre prevádzkovateľov online trhov. Takéto ustanovenia musia byť primerané, nediskriminačné a opodstatnené ochranou spotrebiteľa.“

6.

V článku 7 sa odsek 3 nahrádza takto:

„3.   Ak spotrebiteľ chce, aby sa poskytovanie služieb alebo dodávky vody, plynu alebo elektriny, ktorých predaj nie je obmedzený objemom ani stanoveným množstvom, alebo ústredného kúrenia začalo počas lehoty na odstúpenie od zmluvy stanovenej v článku 9 ods. 2, a ak je podľa zmluvy spotrebiteľ povinný zaplatiť, obchodník spotrebiteľa požiada, aby o to výslovne požiadal na trvalom nosiči, a požiada tiež spotrebiteľa, aby potvrdil, že po úplnom splnení zmluvy zo strany obchodníka spotrebiteľ už nebude mať právo na odstúpenie od zmluvy.“

7.

Článok 8 sa mení takto:

a)

odsek 4 sa nahrádza takto:

„4.   Ak je zmluva uzatvorená pomocou prostriedku komunikácie na diaľku, ktorý poskytuje obmedzený čas alebo priestor na zobrazenie informácií, obchodník poskytne na tomto osobitnom prostriedku alebo prostredníctvom neho pred uzatvorením takejto zmluvy aspoň predzmluvné informácie o hlavných vlastnostiach tovaru alebo služby, totožnosti obchodníka, celkovej cene, práve na odstúpenie od zmluvy, dĺžke trvania zmluvy a v prípade zmluvy na dobu neurčitú o podmienkach vypovedania zmluvy, uvedené v článku 6 ods. 1 písm. a), b), e), h) a o), s výnimkou vzorového formulára na odstúpenie od zmluvy stanoveného v prílohe I časti B uvedeného v písmene h). Ostatné informácie uvedené v článku 6 ods. 1 vrátane vzorového formulára na odstúpenie od zmluvy obchodník poskytne spotrebiteľovi primeraným spôsobom v súlade s odsekom 1 tohto článku.“;

b)

odsek 8 sa nahrádza takto:

„8.   Ak spotrebiteľ chce, aby sa poskytovanie služieb alebo dodávok vody, plynu alebo elektriny, ktorých predaj nie je obmedzený objemom ani stanoveným množstvom, alebo ústredného kúrenia začalo počas lehoty na odstúpenie od zmluvy stanovenej v článku 9 ods. 2, a ak je podľa zmluvy spotrebiteľ povinný zaplatiť, obchodník spotrebiteľa požiada, aby o to výslovne požiadal, a požiada tiež spotrebiteľa, aby potvrdil, že po úplnom splnení zmluvy zo strany obchodníka spotrebiteľ už nebude mať právo na odstúpenie od zmluvy.“

8.

Článok 9 sa mení takto:

a)

vkladá sa tento odsek:

„1a.   Členské štáty môžu prijať pravidlá, v súlade s ktorými sa 14-dňová lehota na odstúpenie od zmluvy uvedená v odseku 1 predĺži na 30 dní v prípade zmlúv uzatvorených v súvislosti s nevyžiadanými návštevami obchodníka v domácnosti spotrebiteľa alebo so zájazdmi organizovanými obchodníkom s cieľom alebo výsledkom propagácie alebo predaja výrobkov spotrebiteľom, na účely ochrany legitímnych záujmov spotrebiteľov s ohľadom na agresívne alebo klamlivé marketingové či predajné praktiky. Takéto pravidlá musia byť primerané, nediskriminačné a opodstatnené ochranou spotrebiteľa.“;

b)

v odseku 2 sa úvodná časť nahrádza takto:

„2.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 10, lehota na odstúpenie od zmluvy uvedená v odseku 1 tohto článku uplynie po 14 dňoch, alebo v prípadoch, keď členské štáty prijali pravidlá v súlade s odsekom 1a tohto článku, po 30 dňoch, a to:“

9.

V článku 10 sa odsek 2 nahrádza takto:

„2.   Ak obchodník poskytne spotrebiteľovi informácie stanovené v odseku 1 tohto článku do 12 mesiacov odo dňa uvedeného v článku 9 ods. 2, lehota na odstúpenie od zmluvy uplynie po 14 dňoch odo dňa, keď spotrebiteľ dostane uvedené informácie, alebo v prípadoch, keď členské štáty prijali pravidlá v súlade s článkom 9 ods. 1a, po 30 dňoch odo dňa, keď spotrebiteľ dostane uvedené informácie.“

10.

V článku 13 sa dopĺňajú tieto odseky:

„4.   Pokiaľ ide o osobné údaje spotrebiteľa, obchodník dodržiava povinnosti uplatniteľné podľa nariadenia (EÚ) 2016/679.

5.   Obchodník sa zdrží použitia akéhokoľvek obsahu, okrem osobných údajov, ktorý spotrebiteľ poskytol alebo vytvoril pri používaní digitálneho obsahu alebo digitálnej služby dodaných obchodníkom, s výnimkou prípadov, keď takýto obsah:

a)

nemá využitie mimo kontextu digitálneho obsahu alebo digitálnej služby, ktoré dodáva obchodník;

b)

sa týka len aktivity spotrebiteľa pri používaní digitálneho obsahu alebo digitálnej služby, ktoré dodáva obchodník;

c)

agreguje obchodník s inými dátami a nemožno ho od nich odčleniť alebo ho možno odčleniť len pri vynaložení neprimeraného úsilia, alebo

d)

bol vytvorený spoločne spotrebiteľom a inými osobami a iní spotrebitelia môžu tento obsah naďalej používať.

6.   S výnimkou situácií uvedených v odseku 5 písm. a), b) alebo c) obchodník sprístupní spotrebiteľovi na jeho žiadosť všetok obsah, okrem osobných údajov, ktorý poskytol alebo vytvoril spotrebiteľ pri používaní digitálneho obsahu alebo digitálnej služby dodaných obchodníkom.

7.   Spotrebiteľ má nárok na spätné získanie digitálneho obsahu bezplatne a bez závažných prekážok zo strany obchodníka, a to v primeranej lehote a v bežne používanom a strojovo čitateľnom formáte.

8.   V prípade odstúpenia od zmluvy obchodník môže zabrániť akémukoľvek ďalšiemu používaniu digitálneho obsahu alebo digitálnej služby spotrebiteľom, a to najmä tým, že zamedzí prístup spotrebiteľa k digitálnemu obsahu alebo digitálnej službe alebo deaktivuje užívateľský účet spotrebiteľa, a to bez toho, aby bol dotknutý odsek 6“

11.

Článok 14 sa mení takto:

a)

vkladá sa tento odsek:

„2a.   V prípade odstúpenia od zmluvy sa spotrebiteľ zdrží používania digitálneho obsahu alebo digitálnej služby a ich poskytovania tretím stranám.“;

b)

v odseku 4 písm. b) sa bod i) nahrádza takto:

„i)

spotrebiteľ neudelil pred uplynutím 14-dňovej alebo 30-dňovej lehoty uvedenej v článku 9 predchádzajúci výslovný súhlas so začatím poskytovania;“

12.

Článok 16 sa mení takto:

a)

prvý odsek sa mení takto:

i)

písmeno a) sa nahrádza takto:

„a)

o zmluvy o dodávaní služieb, u ktorých došlo k úplnému dodaniu služby, ale ak je spotrebiteľ na základe zmluvy povinný zaplatiť, len ak sa jej dodávanie začalo s predchádzajúcim výslovným súhlasom spotrebiteľa, pričom spotrebiteľ potvrdil, že po úplnom splnení zmluvy obchodníkom mu zaniká jeho právo na odstúpenie od zmluvy;“;

ii)

písmeno m) sa nahrádza takto:

„m)

o zmluvy o dodaní digitálneho obsahu nedodávaného na hmotnom nosiči, ak sa jeho dodanie už začalo, a ak je spotrebiteľ na základe zmluvy povinný zaplatiť, ak:

i)

spotrebiteľ udelil predchádzajúci výslovný súhlas so začatím plnenia zmluvy počas lehoty na uplatnenie práva na odstúpenie od zmluvy;

ii)

spotrebiteľ potvrdil, že mu tým zaniká jeho právo na odstúpenie od zmluvy, a

iii)

obchodník poskytol potvrdenie v súlade s článkom 7 ods. 2 alebo článkom 8 ods. 7“;

b)

dopĺňajú sa tieto odseky:

„Členské štáty sa môžu odchýliť od výnimiek z práva na odstúpenie od zmluvy stanovených v prvom odseku písm. a), b), c) a e) v prípade zmlúv uzatvorených v súvislosti s nevyžiadanými návštevami obchodníka v domácnosti spotrebiteľa alebo so zájazdmi organizovanými obchodníkom s cieľom alebo výsledkom propagácie alebo predaja výrobkov spotrebiteľom, na účely ochrany legitímnych záujmov spotrebiteľov s ohľadom na agresívne alebo klamlivé marketingové či predajné praktiky. Takéto ustanovenia musia byť primerané, nediskriminačné a opodstatnené ochranou spotrebiteľa.

V prípade zmlúv o dodávaní služieb, ktoré ukladajú spotrebiteľovi povinnosť zaplatiť, ak spotrebiteľ výslovne požiadal obchodníka o návštevu na účely vykonania opráv, môžu členské štáty stanoviť, že spotrebiteľovi po úplnom dodaní služby zaniká právo na odstúpenie od zmluvy, ak sa plnenie začalo s predchádzajúcim výslovným súhlasom spotrebiteľa.“

13.

Článok 24 sa nahrádza takto:

„Článok 24

Sankcie

1.   Členské štáty stanovia pravidlá o sankciách uplatniteľných za porušenie vnútroštátnych ustanovení prijatých na základe tejto smernice a prijmú všetky nevyhnutné opatrenia na zabezpečenie ich vykonávania. Uvedené sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce.

2.   Pri ukladaní sankcií členské štáty zabezpečia, aby sa v prípade potreby zohľadnili tieto demonštratívne a informatívne kritériá:

a)

povaha, závažnosť, rozsah a trvanie porušenia právnych predpisov;

b)

akékoľvek opatrenie prijaté obchodníkom na zmiernenie škody, ktorú utrpeli spotrebitelia, alebo na jej nápravu;

c)

všetky predchádzajúce porušenia právnych predpisov, ktorých sa obchodník dopustil;

d)

finančné výhody získané obchodníkom v dôsledku porušenia právnych predpisov, alebo straty, ktoré obchodník v dôsledku takéhoto porušenia neutrpel, ak sú k dispozícii príslušné údaje;

e)

sankcie uložené obchodníkovi za rovnaké porušenie právnych predpisov v iných členských štátoch v cezhraničných prípadoch, keď sú informácie o takýchto sankciách dostupné prostredníctvom mechanizmu stanoveného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2394 (*8);

f)

všetky ostatné priťažujúce alebo poľahčujúce faktory vzťahujúce sa na okolnosti prípadu.

3.   Členské štáty zabezpečia, aby v prípade, keď sa majú v súlade s článkom 21 nariadenia (EÚ) 2017/2394 uložiť sankcie, tieto sankcie obsahovali buď možnosť uložiť pokuty prostredníctvom správnych postupov alebo začať súdne konanie o uložení pokút, alebo obidve tieto možnosti, pričom maximálna výška takýchto pokút je minimálne 4 % ročného obratu obchodníka v dotknutom členskom štáte alebo v dotknutých členských štátoch.

4.   V prípadoch, keď sa má uložiť pokuta v súlade s odsekom 3, ale informácie o ročnom obrate obchodníka nie sú k dispozícii, členské štáty zavedú možnosť uložiť pokuty, ktorých maximálna výška je minimálne 2 milióny EUR.

5.   Členské štáty do 28. novembra 2021 oznámia Komisii pravidlá a opatrenia uvedené v odseku 1 a bezodkladne jej oznámia všetky následné zmeny, ktoré majú na ne vplyv.

(*8)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2394 z 12. decembra 2017 o spolupráci medzi národnými orgánmi zodpovednými za presadzovanie právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa a o zrušení nariadenia (ES) č. 2006/2004 (Ú. v. EÚ L 345, 27.12.2017, s. 1).“"

14.

V článku 29 sa odsek 1 nahrádza takto:

„1.   Ak členský štát využije niektorú z regulačných možností uvedených v článku 3 ods. 4, článku 6 ods. 7, článku 6 ods. 8, článku 7 ods. 4, článku 8 ods. 6, článku 9 ods. 1a a 3 a článku 16 druhom a treťom odseku, oznámi túto skutočnosť Komisii do 28. novembra 2021, ako aj všetky následné zmeny.“

15.

Príloha I sa mení takto:

a)

časť A sa mení takto:

i)

tretí odsek pod nadpisom Právo na odstúpenie od zmluvy sa nahrádza takto:

„Pri uplatnení práva na odstúpenie od zmluvy nás [2] musíte informovať o svojom rozhodnutí odstúpiť od tejto zmluvy jednoznačným vyhlásením (napríklad listom zaslaným poštou alebo e-mailom). Na tento účel môžete použiť pripojený vzorový formulár na odstúpenie od zmluvy, ktorého použitie však nie je povinné. [3]“;

ii)

odsek 2 pod nadpisom Pokyny na vyplnenie sa nahrádza takto:

„[2.] Doplňte svoje meno/názov, poštovú adresu, telefónne číslo a e-mailovú adresu.“;

b)

v časti B sa prvá zarážka nahrádza takto:

„Komu [Obchodník doplní svoje meno/názov, poštovú adresu a e-mailovú adresu]:“

Článok 5

Informácie o právach spotrebiteľa

Komisia zabezpečí, aby občania, ktorí hľadajú informácie o svojich právach spotrebiteľa alebo o mimosúdnom riešení sporov, mohli využívať online kontaktné miesto prostredníctvom jednotnej digitálnej brány zriadenej nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1724 (18), ktorá im umožní:

a)

získať prístup k aktuálnym informáciám o ich právach spotrebiteľa v Únii, a to jasným, zrozumiteľným a ľahko dostupným spôsobom, a

b)

podať sťažnosť prostredníctvom platformy na riešenie sporov online zriadenej podľa nariadenia (EÚ) č. 524/2013 a príslušnému centru siete európskych spotrebiteľských centier v závislosti od zúčastnených strán.

Článok 6

Podávanie správ zo strany Komisie a preskúmanie

Do 28. mája 2024 Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o uplatňovaní tejto smernice. Táto správa musí obsahovať najmä posúdenie ustanovení tejto smernice, pokiaľ ide o:

a)

podujatia organizované na iných miestach, ako sú prevádzkové priestory obchodníka, a

b)

prípady tovarov, ktoré sa uvádzajú na trh ako identické, ale majú výrazne odlišné zloženie alebo vlastnosti, vrátane toho, či by tieto prípady mali podliehať prísnejším požiadavkám vrátane zákazu uvedeného v prílohe I k smernici 2005/29/ES a či sú potrebné podrobnejšie ustanovenia o informáciách o rozdielnosti tovarov.

K uvedenej správe sa podľa potreby pripojí legislatívny návrh.

Článok 7

Transpozícia

1.   Členské štáty prijmú a uverejnia do 28. novembra 2021 opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou. Bezodkladne ich oznámia Komisii.

Členské štáty uplatňujú uvedené opatrenia od 28. mája 2022.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

2.   Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 8

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 9

Adresáti

Táto smernica je adresovaná členským štátom.

V Štrasburgu 27. novembra 2019

Za Európsky parlament

Predseda

D. M. SASSOLI

Za Radu

Predsedníčka

T. TUPPURAINEN


(1)  Ú. v. EÚ C 440, 6.12.2018, s. 66.

(2)  Pozícia Európskeho parlamentu zo 17. apríla 2019 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady z 8. novembra 2019.

(3)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 84/450/EHS, smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ES a 2002/65/ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 (Ú. v. EÚ L 149, 11.6.2005, s. 22).

(4)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/22/ES z 23. apríla 2009 o súdnych príkazoch na ochranu spotrebiteľských záujmov (Ú. v. EÚ L 110, 1.5.2009, s. 30).

(5)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/6/ES zo 16. februára 1998 o ochrane spotrebiteľa pri označovaní cien výrobkov ponúkaných spotrebiteľovi (Ú. v. ES L 80, 18.3.1998, s. 27).

(6)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ z 25. októbra 2011 o právach spotrebiteľov, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 93/13/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/44/ES a ktorou sa zrušuje smernica Rady 85/577/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES (Ú. v. EÚ L 304, 22.11.2011, s. 64).

(7)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2394 z 12. decembra 2017 o spolupráci medzi národnými orgánmi zodpovednými za presadzovanie právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa a o zrušení nariadenia (ES) č. 2006/2004 (Ú. v. EÚ L 345, 27.12.2017, s. 1).

(8)  Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Ú. v. ES L 95, 21.4.1993, s. 29).

(9)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1150 z 20. júna 2019 o podpore spravodlivosti a transparentnosti pre komerčných používateľov online sprostredkovateľských služieb (Ú. v. EÚ L 186, 11.7.2019, s. 57).

(10)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/943 z 8. júna 2016 o ochrane nesprístupneného know-how a obchodných informácií (obchodného tajomstva) pred ich neoprávneným získaním, využitím a sprístupnením (Ú. v. EÚ L 157, 15.6.2016, s. 1).

(11)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 524/2013 z 21. mája 2013 o riešení spotrebiteľských sporov online, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 2006/2004 a smernica 2009/22/ES (nariadenie o riešení spotrebiteľských sporov online) (Ú. v. EÚ L 165, 18.6.2013, s. 1).

(12)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1148 zo 6. júla 2016 o opatreniach na zabezpečenie vysokej spoločnej úrovne bezpečnosti sietí a informačných systémov v Únii (Ú. v. EÚ L 194, 19.7.2016, s. 1).

(13)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/302 z 28. februára 2018 o riešení neodôvodneného geografického blokovania a iných foriem diskriminácie z dôvodu štátnej príslušnosti, miesta bydliska alebo sídla zákazníkov na vnútornom trhu, ktorým sa menia nariadenia (ES) č. 2006/2004 a (EÚ) 2017/2394 a smernica 2009/22/ES (Ú. v. EÚ L 60 I, 2.3.2018, s. 1).

(14)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/31/ES z 8. júna 2000 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode (smernica o elektronickom obchode) (Ú. v. ES L 178, 17.7.2000, s. 1).

(15)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/770 z 20. mája 2019 o určitých aspektoch týkajúcich sa zmlúv o dodávaní digitálneho obsahu a digitálnych služieb (Ú. v. EÚ L 136, 22.5.2019, s. 1).

(16)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1).

(17)  Ú. v. EÚ C 369, 17.12.2011, s. 14.

(18)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1724 z 2. októbra 2018 o zriadení jednotnej digitálnej brány na poskytovanie prístupu k informáciám, postupom a asistenčným službám a službám riešenia problémov a o zmene nariadenia (EÚ) č. 1024/2012 (Ú. v. EÚ L 295, 21.11.2018, s. 1).


18.12.2019   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 328/29


SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2019/2162

z 27. novembra 2019

o emisii krytých dlhopisov a verejnom dohľade nad krytými dlhopismi a ktorou sa menia smernice 2009/65/ES a 2014/59/EÚ

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 114,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (2),

keďže:

(1)

V článku 52 ods. 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/65/ES (3) sa stanovujú veľmi všeobecné požiadavky týkajúce sa štrukturálnych prvkov krytých dlhopisov. Tieto požiadavky sú obmedzené na potrebu vyžadovať, aby boli kryté dlhopisy emitované úverovou inštitúciou, ktorá má registrované sídlo v členskom štáte, a na to, aby podliehali osobitnému verejnému dohľadu a mechanizmu dvojitej ochrany. Vnútroštátne rámce pre kryté dlhopisy sa týmito otázkami zaoberajú a regulujú ich omnoho podrobnejšie. Tieto vnútroštátne rámce obsahujú aj ďalšie štrukturálne ustanovenia, a to najmä pravidlá týkajúce sa zloženia krycieho súboru, kritérií oprávnenosti aktív, možnosti zoskupovať aktíva, povinností v oblastiach transparentnosti a ohlasovania a pravidiel týkajúcich sa zmierňovania rizika likvidity. Prístupy členských štátov k regulácii sa líšia aj vo svojej podstate. V niektorých členských štátoch neexistuje žiadny osobitný vnútroštátny rámec pre kryté dlhopisy. V dôsledku toho kľúčové štrukturálne prvky, ktoré majú spĺňať kryté dlhopisy emitované v Únii, ešte nie sú stanovené v práve Únie.

(2)

V článku 129 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 (4) sa k podmienkam, ktoré sú uvedené v článku 52 ods. 4 smernice 2009/65/ES, dopĺňajú ďalšie podmienky na získanie preferenčného zaobchádzania, pokiaľ ide o kapitálové požiadavky, ktoré umožňujú úverovým inštitúciám investujúcim do krytých dlhopisov mať menší kapitál než v prípade investovania do iných aktív. Keďže tieto dodatočné požiadavky zvyšujú úroveň harmonizácie krytých dlhopisov v rámci Únie, slúžia na konkrétny účel stanovenia podmienok, ktoré sa majú spĺňať, aby investori do krytých dlhopisov získali takéto preferenčné zaobchádzanie, a nie sú uplatniteľné mimo rámca nariadenia (EÚ) č. 575/2013.

(3)

Iné právne akty Únie, ako sú delegované nariadenia Komisie (EÚ) 2015/35 (5) a (EÚ) 2015/61 (6) a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ (7), takisto odkazujú na vymedzenie pojmu uvedené v smernici 2009/65/ES ako na odkaz na určenie krytých dlhopisov, ktoré využívajú preferenčné zaobchádzanie pre investorov do krytých dlhopisov podľa uvedených aktov. Znenie uvedených aktov sa však líši podľa ich účelu a predmetu úpravy, a preto sa pojem „krytý dlhopis“ nepoužíva konzistentne.

(4)

Celkovo vzaté, zaobchádzanie s krytými dlhopismi možno z pohľadu podmienok na investovanie do krytých dlhopisov považovať za harmonizované. V celej Únii však existuje nedostatok harmonizácie z pohľadu podmienok na emisiu krytých dlhopisov, a to má viacero dôsledkov. Po prvé, preferenčné zaobchádzanie sa udeľuje rovnako nástrojom, ktoré sú vo svojej podstate, ako aj úrovňou rizika a ochranou investorov odlišné. Po druhé, rozdiely medzi vnútroštátnymi rámcami alebo neexistencia takéhoto rámca a neexistencia spoločne dohodnutého vymedzenia pojmu „krytý dlhopis“ by mohli vytvárať prekážky rozvoja skutočne integrovaného jednotného trhu s krytými dlhopismi. Po tretie, rozdiely v zárukách, ktoré sa poskytujú vo vnútroštátnych predpisoch, by mohli vytvárať riziká pre finančnú stabilitu, pretože kryté dlhopisy s rôznymi úrovňami ochrany investorov môžu byť kúpené v celej Únii a môžu využívať preferenčné zaobchádzanie na základe nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a iných právnych aktov Únie.

(5)

Harmonizáciou niektorých aspektov vnútroštátnych rámcov založených na určitých najlepších postupoch, by sa preto mal zabezpečiť bezproblémový a trvalý rozvoj dobre fungujúcich trhov s krytými dlhopismi v Únii a mali by sa obmedziť potenciálne riziká a slabé miesta v oblasti finančnej stability. Takouto harmonizáciou založenou na zásadách by sa mal vytvoriť spoločný základ pre emisiu všetkých krytých dlhopisov v Únii. Harmonizácia si vyžaduje, aby všetky členské štáty zaviedli rámce pre kryté dlhopisy, čo by tiež malo uľahčiť rozvoj trhov s krytými dlhopismi v tých členských štátoch, v ktorých neexistujú. Takýto trh by zabezpečil stabilný zdroj financovania pre úverové inštitúcie, ktoré by na tomto základe mali lepšie predpoklady poskytovať cenovo dostupné hypotekárne úvery pre spotrebiteľov a podniky a investorom by umožnili alternatívne bezpečné investície.

(6)

Európsky výbor pre systémové riziká (ďalej len „ESRB“) vo svojom odporúčaní z 20. decembra 2012 o financovaní úverových inštitúcií (8) vyzval príslušné vnútroštátne orgány a Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) (ďalej len „EBA“) zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 (9), aby určili najlepšie postupy, pokiaľ ide o kryté dlhopisy, a aby podporili harmonizáciu vnútroštátnych rámcov. Takisto odporučil, aby EBA koordinoval opatrenia prijaté príslušnými vnútroštátnymi orgánmi, najmä v súvislosti s kvalitou a oddelením krycích súborov, oddelením krytých dlhopisov od úpadku, rizikami spojenými s aktívami a záväzkami, ktoré majú vplyv na krycie súbory, a so zverejňovaním zloženia krycích súborov. V uvedenom odporúčaní takisto vyzval EBA, aby počas obdobia dvoch rokov monitoroval fungovanie trhu s krytými dlhopismi na základe najlepších postupov, ktoré EBA identifikoval, s cieľom posúdiť potrebu legislatívnych opatrení a podávať správy ESRB a Komisii.

(7)

V decembri 2013 si Komisia vyžiadala poradenstvo od EBA v súlade s článkom 503 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 575/2013.

(8)

EBA v správe sprevádzajúcej jeho stanovisko z 1. júla 2014 reagoval na odporúčanie ESRB z 20. decembra 2012 a na žiadosť Komisie o poradenstvo z decembra 2013 a odporučil vyššiu mieru konvergencie vnútroštátnych právnych a regulačných rámcov, ako aj rámcov dohľadu nad krytými dlhopismi, aby sa ešte viac podporilo jednotné preferenčné zaobchádzanie s krytými dlhopismi z hľadiska rizikových váh v Únii.

(9)

EBA podľa požiadaviek ESRB dva roky monitoroval fungovanie trhu s krytými dlhopismi na základe najlepších postupov stanovených v uvedenom odporúčaní. Na základe tohto monitorovania EBA predložil ESRB, Rade a Komisii 20. decembra 2016 druhé stanovisko a správu o krytých dlhopisoch (10). V uvedenej správe dospel k záveru, že na zabezpečenie konzistentnejšieho vymedzenia pojmov a regulačného zaobchádzania s krytými dlhopismi v Únii je potrebná ďalšia harmonizácia. V správe takisto dospel k záveru, že harmonizácia by mala vychádzať z existujúcich dobre fungujúcich trhov v niektorých členských štátoch.

(10)

Kryté dlhopisy tradične emitujú úverové inštitúcie. Samotným účelom krytých dlhopisov je poskytovať financovanie úverov a jednou z kľúčových činností úverových inštitúcií je poskytovať úvery vo veľkom rozsahu. V súlade s tým, aby kryté dlhopisy mohli využívať preferenčné zaobchádzanie podľa práva Únie, vyžaduje sa, aby ich emitovali úverové inštitúcie.

(11)

Tým, že sa emisia krytých dlhopisov obmedzí iba na úverové inštitúcie, sa zabezpečuje, že emitent má potrebné znalosti na riadenie kreditného rizika týkajúceho sa úverov v krycom súbore. Takisto sa tým zabezpečí, aby emitent podliehal kapitálovým požiadavkám, ktoré chránia investorov v rámci mechanizmu dvojitej ochrany, ktorý investorovi, ako aj protistrane derivátovej zmluvy priznáva nárok voči emitentovi krytých dlhopisov, ako aj voči krycím aktívam. Obmedzenie emitovania krytých dlhopisov iba na úverové inštitúcie preto zabezpečuje, že kryté dlhopisy zostávajú bezpečným a efektívnym nástrojom financovania, čím sa prispieva k ochrane investorov a finančnej stabilite, čo sú dôležité ciele verejnej politiky vo všeobecnom záujme. To je tiež v súlade s prístupom dobre fungujúcich vnútroštátnych trhov, na ktorých je povolené emitovať kryté dlhopisy iba úverovým inštitúciám.

(12)

Preto je vhodné, aby iba úverové inštitúcie v zmysle ich vymedzenia v článku 4 ods. 1 bode 1 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 boli podľa práva Únie oprávnené emitovať kryté dlhopisy. Špecializované hypotekárne úverové inštitúcie sú charakteristické tým, že neprijímajú vklady, ale prijímajú iné návratné peňažné prostriedky od verejnosti, a ako také patria do vymedzenia pojmu „úverová inštitúcia“ ako sa uvádza v nariadení (EÚ) č. 575/2013. Bez toho, aby boli dotknuté pomocné činnosti povolené podľa uplatniteľného vnútroštátneho práva, špecializované hypotekárne úverové inštitúcie sú inštitúcie, ktoré poskytujú výlučne hypotekárne úvery a úvery verejnému sektoru vrátane financovania úverov kúpených od iných úverových inštitúcií. Hlavným účelom tejto smernice je regulovať podmienky, za ktorých môžu úverové inštitúcie emitovať kryté dlhopisy ako nástroj financovania, a to stanovením požiadaviek na produkty a vytvorením osobitného dohľadu nad produktom, ktorému úverové inštitúcie podliehajú, s cieľom zabezpečiť vysokú úroveň ochrany investorov.

(13)

Existencia mechanizmu dvojitej ochrany je základným konceptom a prvkom mnohých existujúcich vnútroštátnych rámcov pre kryté dlhopisy. Je tiež kľúčovým znakom krytých dlhopisov uvedených v článku 52 ods. 4 smernice 2009/65/ES. Je preto potrebné spresniť tento koncept tak, aby sa zabezpečilo, že investori a protistrany derivátových zmlúv v celej Únii si uplatnia pohľadávku tak voči emitentovi krytých dlhopisov, ako aj voči krycím aktívam podľa harmonizovaných podmienok.

(14)

Oddelenie od úpadku by takisto malo patriť medzi základné znaky krytých dlhopisov, aby sa zabezpečilo, že investori do krytých dlhopisov dostanú k dátumu splatnosti dlhopisu svoje prostriedky späť. Automatické zosplatnenie v prípade platobnej neschopnosti alebo riešenia krízovej situácie emitenta môže narušiť poradie investorov do krytých dlhopisov. Preto je dôležité zabezpečiť, aby investori do krytých dlhopisov dostali svoje prostriedky späť v súlade so zmluvnými termínmi, a to aj v prípade platobnej neschopnosti alebo riešenia krízovej situácie. Oddelenie od úpadku je preto priamo prepojené s mechanizmom dvojitej ochrany, a preto by takisto malo patriť medzi hlavné znaky rámca pre kryté dlhopisy.

(15)

Ďalším hlavným znakom existujúcich vnútroštátnych rámcov pre kryté dlhopisy je požiadavka, aby krycie aktíva boli vysoko kvalitné v záujme zabezpečenia spoľahlivosti krycieho súboru. Krycie aktíva sa vyznačujú osobitnými znakmi, ktoré sa týkajú nároku na platbu a zabezpečenia takýchto krycích aktív. Je preto vhodné stanoviť všeobecné znaky týkajúce sa kvality oprávnených krycích aktív.

(16)

Aktíva uvedené v článku 129 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 by sa mali považovať za oprávnené krycie aktíva v rámci krytých dlhopisov. Krycie aktíva, ktoré už nespĺňajú požiadavky stanovené v článku 129 ods. 1 uvedeného nariadenia, by mali byť naďalej považované za oprávnené krycie aktíva podľa článku 6 ods. 1 písm. b) tejto smernice za predpokladu, že spĺňajú požiadavky tejto smernice. Ostatné krycie aktíva podobne vysokej kvality môžu byť tiež oprávnené podľa tejto smernice za predpokladu, že takéto krycie aktíva spĺňajú požiadavky tejto smernice vrátane tých, ktoré sa vzťahujú na aktíva poskytnuté ako zabezpečenie zabezpečujúce nárok na platbu. V prípade fyzických aktív poskytnutých ako zabezpečenie by sa ich vlastníctvo malo zaznamenávať vo verejnom registri s cieľom zabezpečiť ich vymožiteľnosť. Ak verejný register neexistuje, členské štáty by mali mať možnosť stanoviť alternatívnu formu certifikácie vlastníctva a nárokov, ktorá je porovnateľná s formou, ktorú poskytuje verejný register zaťažených fyzických aktív. Ak členské štáty využijú takúto alternatívnu formu certifikácie, mali by tiež stanoviť postup zavádzania zmien v zázname vlastníctva a nárokov. Expozície voči úverovým inštitúciám by mali byť oprávnenými krycími aktívami podľa článku 6 ods. 1 písm. a) alebo b) tejto smernice v závislosti na tom, či spĺňajú požiadavky stanovené v článku 129 nariadenia (EÚ) č. 575/2013. Expozície voči poisťovniam by mali tiež byť oprávnenými krycími aktívami podľa článku 6 ods. 1 písm. b) tejto smernice. Úvery pre verejné podniky v zmysle vymedzenia v článku 2 písm. b) smernice Komisie 2006/111/ES (11) alebo úvery zaručené týmito verejnými podnikmi môžu byť oprávnené krycie aktíva za predpokladu, že verejné podniky poskytujú základné verejné služby na zachovanie kritických spoločenských činností.

Okrem toho by takéto verejné podniky mali poskytovať svoje služby na základe koncesie alebo povolenia od orgánu verejnej moci, podliehať verejnému dohľadu a mať dostatočné právomoci na vytváranie príjmov na zabezpečenie svojej platobnej spôsobilosti. Ak členské štáty rozhodnú, že vo svojich vnútroštátnych rámcoch povolia aktíva vo forme úverov pre verejné podniky alebo aktíva zabezpečené týmito podnikmi, mali by náležite zvážiť možný vplyv takýchto aktív na hospodársku súťaž. Nezávisle od ich vlastníctva by sa úverové inštitúcie a poisťovne nemali považovať za verejné podniky. Členské štáty by navyše mali mať možnosť vo svojich vnútroštátnych rámcoch určité aktíva vylúčiť z oprávnenosti na zaradenie do krycieho súboru. Aby mohli investori do krytých dlhopisov lepšie posúdiť riziko programu krytých dlhopisov, členské štáty by mali taktiež stanoviť pravidlá diverzifikácie rizík v súvislosti s granularitou a významnou koncentráciou počtu úverov alebo expozícií v krycom súbore a počtu protistrán. Členské štáty by mali mať možnosť rozhodnúť o vhodnej úrovni granularity a významnej koncentrácie, ktorá sa vyžaduje podľa ich vnútroštátneho práva.

(17)

Kryté dlhopisy majú špecifické štrukturálne znaky, ktorých cieľom je vždy chrániť investorov. Tieto znaky zahŕňajú požiadavku, aby si investori do krytých dlhopisov mohli uplatniť nárok nielen voči emitentovi, ale aj voči aktívam v krycom súbore. Tieto štrukturálne požiadavky súvisiace s produktom sa líšia od prudenciálnych požiadaviek uplatniteľných na úverovú inštitúciu emitujúcu kryté dlhopisy. Tieto štrukturálne požiadavky súvisiace s produktom by sa nemali zameriavať na zabezpečenie prudenciálneho zdravia emitujúcej inštitúcie, ale ich cieľom by mala byť skôr ochrana investorov prostredníctvom uloženia osobitných požiadaviek na samotný krytý dlhopis. Okrem osobitnej požiadavky na používanie krycích aktív vysokej kvality je takisto vhodné regulovať všeobecné požiadavky na znaky krycieho súboru s cieľom ešte viac posilniť ochranu investorov. Uvedené požiadavky by mali zahŕňať osobitné pravidlá zamerané na ochranu krycieho súboru, ako sú pravidlá pre oddelenie krycích aktív. Toto oddelenie možno dosiahnuť rôznymi spôsobmi, napríklad v súvahe, prostredníctvom účelovo vytvoreného subjektu alebo inými prostriedkami. Účelom oddelenia krycích aktív je však dosiahnuť, aby boli zo zákona mimo dosahu veriteľov, ktorí nie sú investormi do krytých dlhopisov.

(18)

Umiestnenie aktív poskytnutých ako zabezpečenie by sa malo tiež regulovať, aby sa zabezpečilo presadenie práv investorov. Je rovnako dôležité, aby členské štáty stanovili pravidlá pre zloženie krycieho súboru. V tejto smernici by sa navyše mali určiť požiadavky na krytie, a to bez toho, aby bolo dotknuté právo členských štátov povoliť rôzne prostriedky na zmiernenie rizika, ako napríklad pokiaľ ide o menové a úrokové sadzby. Výpočet krytia a podmienky, za ktorých môžu byť derivátové zmluvy zahrnuté do krycieho súboru, by mali byť tiež vymedzené v záujme zabezpečenia, aby krycie súbory podliehali spoločným normám pre vysokú kvalitu v celej Únii. Výpočet krytia by sa mal riadiť nominálnou zásadou pre istinu. Členské štáty by mali mať možnosť použiť inú metódu výpočtu než na základe nominálnej zásady za predpokladu, že daná iná metóda je obozretnejšia, to znamená, že nemá za následok vyšší ukazovateľ krytia, v ktorom sú krycie aktíva čitateľom a záväzky krytých dlhopisov sú menovateľom. Členské štáty by mali mať možnosť vyžadovať úroveň nadmerného zabezpečenia krytých dlhopisov, ktoré emitovali úverové inštitúcie umiestnené v dotknutom členskom štáte, ktorá je vyššia než požiadavka na krytie stanovená v tejto smernici.

(19)

Viacero členských štátov už vyžaduje, aby osoba monitorujúca krycí súbor vykonávala osobitné úlohy týkajúce sa kvality oprávnených aktív a zabezpečovala dodržiavanie vnútroštátnych požiadaviek na krytie. Preto je dôležité v záujme harmonizovania zaobchádzania s krytými dlhopismi v celej Únii jasne vymedziť úlohy a zodpovednosti osoby monitorujúcej krycí súbor, ak sa jej existencia vyžaduje vo vnútroštátnom rámci. Existencia osoby monitorujúcej krycí súbor nezbavuje príslušné vnútroštátne orgány zodpovednosti, pokiaľ ide o verejný dohľad nad krytými dlhopismi, najmä čo sa týka súladu s požiadavkami stanovenými v ustanoveniach vnútroštátneho práva transponujúceho túto smernicu.

(20)

V článku 129 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 sa stanovuje viacero podmienok, ktoré musia spĺňať kryté dlhopisy zabezpečené subjektmi zaoberajúcimi sa sekuritizáciou. Jedna z uvedených podmienok sa týka rozsahu, v akom je možné použiť uvedený typ krycieho aktíva, a obmedzuje použitie takýchto štruktúr na 10 % hodnoty nesplatených krytých dlhopisov. Na uplatňovanie uvedenej podmienky môžu príslušné orgány v súlade s nariadením (EÚ) č. 575/2013 udeliť výnimku. V preskúmaní Komisie týkajúcom sa vhodnosti uvedenej výnimky sa dospelo k záveru, že možnosť používať sekuritizačné nástroje alebo kryté dlhopisy ako krycie aktíva na emitovanie krytých dlhopisov by mala byť povolená len pre iné kryté dlhopisy (ďalej len „štruktúry vnútroskupinových krytých dlhopisov“) a mala by byť povolená bez obmedzenia s ohľadom na hodnotu nesplatených krytých dlhopisov. S cieľom zaručiť optimálnu úroveň transparentnosti by krycie súbory pre externe emitované kryté dlhopisy nemali obsahovať interne emitované kryté dlhopisy od rôznych úverových inštitúcií v rámci tej istej skupiny. Naviac, keďže používanie štruktúr vnútroskupinových krytých dlhopisov poskytuje výnimku z limitov pre expozície úverových inštitúcií stanovených v článku 129 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, interne a externe emitované kryté dlhopisy by sa v čase emisie mali kvalifikovať do 1. stupňa kreditnej kvality, alebo do 2. stupňa kreditnej kvality v prípade následnej zmeny stupňa kreditnej kvality schválenou príslušnými orgánmi. Ak interne alebo externe emitované kryté dlhopisy prestanú spĺňať uvedenú požiadavku, interne emitované kryté dlhopisy sa už nekvalifikujú ako oprávnené aktíva podľa článku 129 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a v dôsledku toho externe emitované kryté dlhopisy z príslušného krycieho súboru nespadajú pod výnimku uvedenú v článku 129 ods. 1b uvedeného nariadenia.

Ak uvedené interne emitované kryté dlhopisy už nespĺňajú požiadavku na príslušný stupeň kreditnej kvality, mali by byť aj tak oprávnenými krycími aktívami na účely tejto smernice za predpokladu, že spĺňajú všetky požiadavky stanovené v tejto smernici, a preto by malo byť takisto možné, aby externe emitované kryté dlhopisy zabezpečené vo forme uvedených interne emitovaných krytých dlhopisov alebo iných aktív, ktoré sú v súlade s touto smernicou, používali označenie „európsky krytý dlhopis“. Členské štáty by mali mať možnosť povoliť používanie takýchto štruktúr. Z toho vyplýva, že aby bola uvedená možnosť účinne dostupná pre úverové inštitúcie patriace do skupiny, ktorá sa nachádza v rôznych členských štátoch, všetky príslušné členské štáty by mali uvedenú možnosť uplatniť a príslušné ustanovenie transponovať do svojho práva.

(21)

Malé úverové inštitúcie čelia pri emitovaní krytých dlhopisov ťažkostiam, keďže zriadenie programov krytých dlhopisov so sebou často prináša vysoké počiatočné náklady. Na trhoch s krytými dlhopismi je tiež mimoriadne dôležitá likvidita, ktorá je vo veľkej miere určovaná objemom nesplatených dlhopisov. V záujme umožnenia emisie krytých dlhopisov menšími úverovými inštitúciami je preto vhodné umožniť spoločné financovanie dvomi alebo viacerými úverovými inštitúciami. Umožnilo by to zoskupovanie krycích aktív viacerými úverovými inštitúciami ako krycích aktív pre kryté dlhopisy emitované jedinou úverovou inštitúciou a uľahčilo by to emisiu krytých dlhopisov v tých členských štátoch, kde v súčasnosti neexistuje dobre rozvinutý trh s krytými dlhopismi. Požiadavky na používanie dohôd o spoločnom financovaní by mali zabezpečiť, že krycie aktíva, ktoré sú predané alebo, ak členský štát umožnil túto možnosť, prevedené prostredníctvom dohody o finančných zárukách podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/47/ES (12) na emitujúce úverové inštitúcie, budú spĺňať požiadavky na oprávnenosť a oddelenie krycích aktív podľa práva Únie.

(22)

Transparentnosť krycieho súboru zabezpečujúceho krytý dlhopis je zásadnou súčasťou tohto druhu finančného nástroja, pretože zvyšuje porovnateľnosť a umožňuje investorom vykonávať potrebné hodnotenie rizika. Právo Únie zahŕňa pravidlá týkajúce sa vypracovania, schvaľovania a šírenia prospektu, ktorý sa má zverejňovať pri verejnej ponuke cenných papierov, alebo pri ich prijatí na obchodovanie na regulovanom trhu nachádzajúcom sa v členskom štáte alebo v ňom pôsobiacom. Vnútroštátni zákonodarcovia a účastníci trhu doteraz vyvinuli viaceré iniciatívy dopĺňajúce takéto právo Únie týkajúce sa informácií, ktoré sa majú zverejňovať investorom do krytých dlhopisov. Je však nevyhnutné v práve Únie bližšie určiť minimálnu spoločnú úroveň informácií, ku ktorej by mali mať prístup investori pred nákupom alebo v čase nákupu krytých dlhopisov. Členským štátom by malo byť umožnené doplniť uvedené minimálne požiadavky o dodatočné ustanovenia.

(23)

Kľúčovým prvkom zabezpečenia ochrany investorov do krytých dlhopisov je zmierňovanie rizika likvidity nástroja. To má zásadný význam pre zabezpečenie včasného splatenia záväzkov z krytých dlhopisov. Preto je vhodné zaviesť vankúš likvidity krycieho súboru na riešenie rizík nedostatku likvidity, ako sú napríklad nesúlad splatností a úrokových sadzieb, prerušenia platieb, riziká zmiešania peňažných tokov, platobné záväzky z derivátových zmlúv a ostatné prevádzkové záväzky splatné v rámci programu krytých dlhopisov. Úverová inštitúcia sa môže dostať do situácií, v ktorých je ťažké splniť požiadavku na vankúš likvidity krycieho súboru, napríklad v časoch stresu, keď sa vankúš použije na krytie záporných tokov. Príslušné orgány určené podľa tejto smernice by mali monitorovať dodržiavanie požiadavky na vankúš likvidity krycieho súboru a v prípade potreby prijať opatrenia, aby zabezpečili, že úverová inštitúcia dodržiava požiadavku na vankúš. Vankúš likvidity pre krycí súbor sa od všeobecných požiadaviek na likviditu stanovených úverovým inštitúciám v súlade s inými právnymi aktmi Únie líši, keďže sa vzťahuje priamo na krycí súbor a jeho cieľom je zmierniť riziká likvidity, ktoré sú preň špecifické. S cieľom minimalizovať regulačné zaťaženie by členské štáty mali mať možnosť umožniť vhodnú interakciu s požiadavkami na likviditu stanovenými v iných právnych aktoch Únie, ktoré slúžia na odlišné ciele než vankúš likvidity krycieho súboru. Členské štáty by preto mali mať možnosť rozhodnúť, že až do dňa zmeny uvedených právnych aktov Únie je požiadavka na vankúš likvidity krycieho súboru uplatniteľná iba v prípade, ak podľa práva Únie nie je počas obdobia, na ktoré sa vzťahujú ďalšie požiadavky na likviditu, úverovej inštitúcii uložená žiadna iná takáto ďalšia požiadavka.

Takéto rozhodnutia by mali zamedziť tomu, aby úverové inštitúcie podliehali povinnosti kryť tie isté záporné toky rôznymi likvidnými aktívami v rovnakom období. Možnosť členských štátov rozhodnúť, aby sa vankúš likvidity krycieho súboru neuplatňoval, by sa mala opätovne posúdiť v kontexte budúcich zmien požiadaviek pre úverové inštitúcie na likviditu podľa práva Únie vrátane uplatniteľného delegovaného nariadenia prijatého podľa článku 460 nariadenia (EÚ) č. 575/2013. Riziká likvidity by sa mohli riešiť inými prostriedkami než poskytovaním likvidných aktív, napríklad emitovaním krytých dlhopisov so štruktúrami s možnosťou predĺženia splatnosti, pri ktorých spúšťače reagujú na nedostatok likvidity alebo stres. V takýchto prípadoch by členské štáty mali mať možnosť umožniť výpočet vankúša likvidity na základe konečného dátumu splatnosti krytého dlhopisu, berúc do úvahy možné predĺženia splatnosti, ak spúšťače reagujú na riziká likvidity. Okrem toho by členské štáty mali mať možnosť umožniť, aby sa požiadavky na likviditu krycieho súboru nevzťahovali na kryté dlhopisy, ktoré podliehajú požiadavkám na zosúladené financovanie, ak prichádzajúce platby sú zmluvne splatné pred odchádzajúcimi platbami a sú medzitým umiestnené medzi vysoko likvidné aktíva.

(24)

Vo viacerých členských štátoch boli s cieľom riešiť potenciálne riziká likvidity vrátane nesúladu splatností vyvinuté inovačné štruktúry pre profily splatnosti. Uvedené štruktúry zahŕňajú možnosť predĺženia plánovanej splatnosti krytého dlhopisu o určitý čas alebo povolenia peňažným tokom prejsť od krycích aktív priamo k investorom do krytých dlhopisov. V záujme harmonizovania štruktúr s možnosťou predĺženia splatnosti v celej Únii je dôležité, aby sa stanovili podmienky, za ktorých členské štáty môžu povoliť tieto štruktúry s cieľom zabezpečiť, aby neboli príliš zložité a aby nevystavovali investorov vyšším rizikám. Dôležitým prvkom uvedených podmienok je zabezpečiť, aby úverová inštitúcia nemohla predlžovať splatnosť na základe vlastného uváženia. Predĺženie splatnosti by malo byť umožnené len vtedy, keď nastanú objektívne a jasne vymedzené spúšťacie udalosti stanovené vo vnútroštátnom práve alebo sa očakáva, že nastanú v blízkej budúcnosti. Takéto spúšťače by mali byť zamerané na zabránenie zlyhaniu, napríklad riešenie nedostatku likvidity, zlyhania trhu alebo narušenia trhu. Predĺžením splatnosti by sa mohla tiež uľahčiť riadna likvidácia úverových inštitúcií emitujúcich kryté dlhopisy, pričom by sa umožnilo predĺženie splatnosti v prípade platobnej neschopnosti alebo riešenia krízovej situácie v snahe zabrániť rýchlemu predaju aktív za akúkoľvek cenu.

(25)

Existencia rámca osobitného verejného dohľadu je prvkom vymedzujúcim kryté dlhopisy podľa článku 52 ods. 4 smernice 2009/65/ES. V uvedenej smernici sa však neurčuje povaha a obsah takého dohľadu alebo orgány, ktoré by mali byť zodpovedné za vykonávanie takého dohľadu. Preto je nevyhnutné, aby základné prvky takého verejného dohľadu nad krytými dlhopismi boli harmonizované a aby sa jasne stanovili úlohy a zodpovednosti príslušných vnútroštátnych orgánov vykonávajúcich takýto dohľad.

(26)

Keďže verejný dohľad nad krytými dlhopismi je odlišný od dohľadu nad úverovými inštitúciami v Únii, členské štáty by mali mať možnosť vymenovať príslušné vnútroštátne orgány na vykonávanie verejného dohľadu nad krytými dlhopismi, ktoré sú iné ako príslušné orgány, ktoré vykonávajú všeobecný dohľad nad úverovou inštitúciou. V záujme zabezpečenia konzistentnosti pri uplatňovaní verejného dohľadu nad krytými dlhopismi v celej Únii je však potrebné vyžadovať, aby príslušné orgány vykonávajúce verejný dohľad nad krytými dlhopismi úzko spolupracovali s tými príslušnými orgánmi, ktoré vykonávajú všeobecný dohľad nad úverovými inštitúciami, ako aj prípadne s orgánom pre riešenie krízových situácií.

(27)

Verejný dohľad nad krytými dlhopismi by mal zahŕňať udelenie povolenia úverovým inštitúciám emitovať kryté dlhopisy. Keďže len úverovým inštitúciám by malo byť povolené emitovať kryté dlhopisy, získanie povolenia pôsobiť ako úverová inštitúcia by malo predstavovať predbežnú podmienku pre udelenie uvedeného povolenia. Keďže v členských štátoch, ktoré sa zúčastňujú na jednotnom mechanizme dohľadu, je úlohou Európskej centrálnej banky udeľovať povolenie úverovým inštitúciám v súlade s článkom 4 ods. 1 písm. a) nariadenia Rady (EÚ) č. 1024/2013 (13), len orgány určené podľa tejto smernice by mali mať právomoc udeľovať povolenie emitovať kryté dlhopisy a vykonávať verejný dohľad nad krytými dlhopismi. Táto smernica by preto mala stanoviť podmienky, za ktorých môžu úverové inštitúcie, ktorým bolo udelené povolenie podľa práva Únie, získať povolenie na výkon činnosti emitovania krytých dlhopisov.

(28)

Rozsah povolenia by sa mal vzťahovať na program krytých dlhopisov. Uvedený program by mal podliehať dohľadu podľa tejto smernice. Úverová inštitúcia môže mať viac ako jeden program krytých dlhopisov. V takom prípade by sa pre každý program malo vyžadovať samostatné povolenie. Program krytých dlhopisov môže zahŕňať jeden alebo viac krycích súborov. Viaceré krycie súbory alebo rôzne emisie [rôzne medzinárodné identifikačné čísla cenných papierov (ďalej len „ISIN“)] v rámci toho istého programu krytých dlhopisov nemusia nevyhnutne indikovať existenciu viacerých samostatných programov krytých dlhopisov.

(29)

Keď sa začnú uplatňovať ustanovenia vnútroštátneho práva, ktorými sa transponuje táto smernica, by sa v prípade existujúcich programov krytých dlhopisov nemalo vyžadovať získanie nového povolenia. Pokiaľ ide o kryté dlhopisy emitované podľa existujúcich programov krytých dlhopisov po dátume začatia uplatňovania ustanovení vnútroštátneho práva transponujúcich túto smernicu, by však úverové inštitúcie mali dodržiavať všetky požiadavky stanovené v tejto smernici. Nad takýmto dodržiavaním požiadaviek by mali vykonávať dohľad príslušné orgány určené podľa tejto smernice ako súčasť verejného dohľadu nad krytými dlhopismi. Členské štáty by mohli poskytnúť usmernenia podľa vnútroštátneho práva k spôsobu, ako procesne vykonať posúdenie dodržiavania požiadaviek po dátume, od ktorého majú členské štáty uplatňovať ustanovenia vnútroštátneho práva, ktorými sa transponuje táto smernica. Príslušné orgány by mali mať možnosť preskúmať program krytých dlhopisov a posúdiť, či je potrebná zmena povolenia pre daný program. Dôvodom takejto potreby zmeny by mohli byť podstatné zmeny v obchodnom modeli úverovej inštitúcie emitujúcej kryté dlhopisy, napríklad po zmene vnútroštátneho rámca pre kryté dlhopisy alebo rozhodnutiach úverovej inštitúcie. Takéto zmeny by sa mohli považovať za podstatné, ak si vyžadujú opätovné posúdenie podmienok, za ktorých bolo udelené povolenie na emisiu krytých dlhopisov.

(30)

Ak členský štát stanoví vymenovanie osobitného správcu, mal by mať možnosť stanoviť pravidlá týkajúce sa kompetencií takýchto osobitných správcov a prevádzkových požiadaviek pre nich. Tieto pravidlá by mohli vylučovať možnosť, aby osobitný správca prijímal vklady alebo iné návratné peňažné prostriedky od spotrebiteľov a retailových investorov, avšak mohli by umožňovať výber vkladov alebo iných návratných peňažných prostriedkov len od profesionálnych investorov.

(31)

S cieľom zabezpečiť dodržiavanie povinností uložených úverovým inštitúciám emitujúcim kryté dlhopisy a s cieľom zabezpečiť podobné zaobchádzanie a dodržiavanie súladu v celej Únii by sa od členských štátov malo vyžadovať, aby zaviedli správne sankcie a iné administratívne opatrenia, ktoré budú účinné, primerané a odrádzajúce. Členské štáty by mali mať tiež možnosť stanoviť namiesto správnych sankcií trestné sankcie. Členské štáty, ktoré sa rozhodnú stanoviť trestné sankcie, by mali oznámiť príslušné ustanovenia trestného práva Komisii.

(32)

Správne sankcie a iné správne opatrenia stanovené členskými štátmi by mali spĺňať určité základné požiadavky vo vzťahu k adresátom týchto sankcií alebo opatrení, kritériám, ktoré sa majú zohľadniť pri ich uplatňovaní, povinnostiam príslušných orgánov vykonávajúcich verejný dohľad nad krytými dlhopismi týkajúcim sa uverejňovania, právomociam ukladať sankcie a úrovniam správnych peňažných sankcií, ktoré môžu byť uložené. Pred prijatím akéhokoľvek rozhodnutia o uložení správnych sankcií alebo iných správnych opatrení by adresát mal dostať príležitosť byť vypočutý. Členské štáty by však mali mať možnosť stanoviť výnimky z práva na vypočutie, pokiaľ ide o iné správne opatrenia než sú správne sankcie. Každá takáto výnimka by sa mala obmedziť na prípady bezprostredného nebezpečenstva, v ktorých je potrebné naliehavo konať s cieľom zabrániť významným stratám pre tretie strany, akými sú investori do krytých dlhopisov, alebo s cieľom zabrániť závažnému poškodeniu finančného systému alebo takéto poškodenie napraviť. V takých prípadoch by mal adresát dostať príležitosť byť vypočutý až po uložení opatrenia.

(33)

Od členských štátov by sa malo vyžadovať, aby zabezpečili, aby príslušné orgány vykonávajúce verejný dohľad nad krytými dlhopismi pri určovaní druhu správnych sankcií alebo iných správnych opatrení a úrovne týchto sankcií zohľadňovali všetky relevantné okolnosti s cieľom zaistiť jednotné uplatňovanie správnych sankcií alebo iných správnych opatrení v celej Únii. Členské štáty by mohli zahrnúť správne opatrenia vo vzťahu k predĺženiu splatnosti do štruktúr s možnosťou predĺženia splatnosti. Ak členské štáty stanovia takéto opatrenia, tieto opatrenia by mohli príslušným orgánom umožniť zrušenie predĺženia splatnosti a mohli by stanoviť podmienky takéhoto zrušenia na účely riešenia situácie, keď úverová inštitúcia predĺži splatnosť v rozpore s objektívnymi spúšťačmi stanovenými vo vnútroštátnom práve, alebo s cieľom zabezpečiť finančnú stabilitu a ochranu investorov.

(34)

S cieľom zistiť prípadné porušenia požiadaviek pre emisiu krytých dlhopisov a ich uvádzanie na trh by príslušné orgány vykonávajúce verejný dohľad nad krytými dlhopismi mali disponovať potrebnými vyšetrovacími právomocami a účinnými mechanizmami na podporu ohlasovania potenciálnych alebo skutočných porušení. Týmito mechanizmami by nemali byť dotknuté práva na obhajobu každej osoby alebo subjektu negatívne postihnutých výkonom uvedených právomocí a mechanizmov.

(35)

Príslušné orgány, ktoré vykonávajú verejný dohľad nad krytými dlhopismi, by mali disponovať aj právomocou ukladať správne sankcie a prijímať iné správne opatrenia s cieľom zabezpečiť čo najširší rozsah reakcie po porušení a predísť ďalším porušeniam bez ohľadu na to, či sú takéto opatrenia podľa vnútroštátneho práva kvalifikované ako správna sankcia alebo iné správne opatrenie. Členské štáty by mali mať možnosť stanoviť okrem sankcií uvedených v tejto smernici aj ďalšie sankcie.

(36)

Existujúce vnútroštátne právne predpisy týkajúce sa krytých dlhopisov sa vyznačujú tým, že podliehajú podrobnej regulácii na vnútroštátnej úrovni a dohľadu nad emisiami krytých dlhopisov a programami krytých dlhopisov na zabezpečenie trvalého dodržania práv investorov do krytých dlhopisov. Tento dohľad zahŕňa priebežné monitorovanie znakov programu, požiadavky na krytie a kvalitu krycieho súboru. Základným prvkom ochrany investorov je primeraná úroveň informácií pre investorov o regulačnom rámci upravujúcom emisiu krytých dlhopisov. Preto je vhodné zabezpečiť, aby príslušné orgány uverejňovali pravidelné informácie o ustanoveniach vnútroštátneho práva, ktorými sa transponuje táto smernica, a o spôsobe, akým vykonávajú verejný dohľad nad krytými dlhopismi.

(37)

Kryté dlhopisy sa v súčasnosti v Únii uvádzajú na trh pod vnútroštátnymi názvami a označeniami, z ktorých niektoré sú etablované, zatiaľ čo iné nie. Zdá sa preto vhodné umožniť úverovým inštitúciám, ktoré emitujú kryté dlhopisy v Únii, používať pri predaji krytých dlhopisov investorom z Únie aj z tretej krajiny osobitné označenie „európsky krytý dlhopis“, a to pod podmienkou, že uvedené kryté dlhopisy spĺňajú požiadavky stanovené v tejto smernici. Ak takéto kryté dlhopisy spĺňajú aj požiadavky stanovené v článku 129 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, úverové inštitúcie by mali mať možnosť používať označenie „európsky krytý dlhopis (prémiový)“. Toto označenie, ktoré naznačuje, že boli splnené osobitné dodatočné požiadavky, v dôsledku ktorých sa dosiahla posilnená a dobre zrozumiteľná kvalita, môže byť atraktívne aj v členských štátoch s etablovanými vnútroštátnymi označeniami. Cieľom označení „európsky krytý dlhopis“ a „európsky krytý dlhopis (prémiový)“ je uľahčiť investorom posudzovať kvalitu krytých dlhopisov, a tak zvýšiť ich atraktívnosť ako investičného nástroja v rámci Únie i mimo nej. Použitie uvedených dvoch označení by však malo byť nepovinné a členské štáty by mali mať možnosť ponechať si svoje vnútroštátne rámce pre názvy a označenia súčasne s uvedenými dvoma označeniami.

(38)

V záujme posúdenia uplatňovania tejto smernice by Komisia mala v úzkej spolupráci s EBA monitorovať vývoj krytých dlhopisov v Únii a predložiť Európskemu parlamentu a Rade správu o úrovni ochrany investorov a vývoji na trhoch s krytými dlhopismi. Táto správa by sa mala sústrediť aj na vývoj týkajúci sa aktív slúžiacich ako zabezpečenie pre emisiu krytých dlhopisov. Keďže používanie štruktúr s možnosťou predĺženia splatnosti narastá, Komisia by mala predložiť Európskemu parlamentu a Rade tiež správu o fungovaní štruktúr krytých dlhopisov s možnosťou predĺženia splatnosti a o rizikách a prínosoch vyplývajúcich z emisie takýchto krytých dlhopisov.

(39)

Ako dodatočný nástroj pre banky na financovanie reálnej ekonomiky navrhli účastníci trhu a ďalšie subjekty novú triedu finančných nástrojov pod názvom „európske zabezpečené dlhové cenné papiere“, ktoré sú kryté aktívami, ktoré sú rizikovejšie než verejné expozície a hypotéky a ktoré nie sú oprávnenými krycími aktívami podľa tejto smernice. Komisia uskutočnila 3. októbra 2017 konzultácie s EBA na účely posúdenia rozsahu, v akom by európske zabezpečené dlhové cenné papiere mohli využívať najlepšie postupy definované orgánom EBA pre tradičné kryté dlhopisy, primeraného zaobchádzania s rizikom európskych zabezpečených dlhových cenných papierov a možného vplyvu emisií európskych zabezpečených dlhových cenných papierov na súvahy bánk z hľadiska úrovní zaťaženosti. V nadväznosti na tieto konzultácie EBA vydal 24. júla 2018 správu. Popri správe EBA uverejnila Komisia 12. októbra 2018 štúdiu. V štúdii Komisie a správe EBA sa dospelo k záveru, že je potrebné ďalšie posúdenie, napríklad v oblasti regulačného zaobchádzania. Komisia by preto mala naďalej posudzovať, či by pre európske zabezpečené dlhové cenné papiere bol vhodný legislatívny rámec, a predložiť Európskemu parlamentu a Rade správu o svojich zisteniach spolu s prípadným legislatívnym návrhom.

(40)

V súčasnosti neexistuje žiadny režim rovnocennosti na uznávanie krytých dlhopisov emitovaných úverovými inštitúciami v tretích krajinách zo strany Únie s výnimkou prudenciálneho kontextu, keď sa dlhopisom niektorých tretích krajín za určitých podmienok udelí preferenčné zaobchádzanie týkajúce sa likvidity. Komisia by preto mala v úzkej spolupráci s EBA posúdiť potrebu a význam možného zavedenia režimu rovnocennosti, pokiaľ ide o emitentov krytých dlhopisov a investorov do krytých dlhopisov z tretích krajín. Komisia by mala najneskôr do dvoch rokov po dátume, od ktorého majú členské štáty uplatňovať ustanovenia vnútroštátneho práva, ktorými sa transponuje táto smernica, predložiť Európskemu parlamentu a Rade k tejto problematike správu spolu s prípadným legislatívnym návrhom.

(41)

Kryté dlhopisy sa vyznačujú stanovenou splatnosťou v dĺžke niekoľkých rokov. Je preto nevyhnutné zahrnúť prechodné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby kryté dlhopisy, ktoré boli emitované pred 8. júlom 2022, neboli dotknuté. Kryté dlhopisy emitované pred uvedeným dátumom by preto mali naďalej spĺňať požiadavky stanovené v článku 52 ods. 4 smernice 2009/65/ES a mali by byť vyňaté z väčšiny nových požiadaviek stanovených v tejto smernici. Takéto kryté dlhopisy by malo byť aj naďalej možné uvádzať ako kryté dlhopisy za predpokladu, že ich súlad s článkom 52 ods. 4 smernice 2009/65/ES, ako sa uplatňuje k dátumu ich emisie, a s požiadavkami tejto smernice, ktoré sa na ne vzťahujú, podlieha dohľadu zo strany príslušných orgánov určených podľa tejto smernice. Takýto dohľad by sa nemal vzťahovať na požiadavky tejto smernice, z ktorých sú takéto kryté dlhopisy vyňaté. V niektorých členských štátoch sú emisie ISIN otvorené na dlhšie obdobie, čo umožňuje, aby kryté dlhopisy boli emitované nepretržite pod daným kódom s cieľom zvýšiť objem (veľkosť emisie) daného krytého dlhopisu (navyšované emisie). Prechodné opatrenia by sa mali vzťahovať na navyšované emisie krytých dlhopisov v rámci emisií ISIN, ktoré boli otvorené pred 8. júlom 2022, s výhradou niekoľkých obmedzení.

(42)

V dôsledku stanovenia jednotného rámca pre kryté dlhopisy by sa mal zmeniť opis krytých dlhopisov v článku 52 ods. 4 smernice 2009/65/ES. V smernici 2014/59/EÚ sa kryté dlhopisy vymedzujú odkazom na článok 52 ods. 4 smernice 2009/65/ES. Vzhľadom na to, že uvedené vymedzenie by sa malo zmeniť, smernica 2014/59/EÚ by sa mala takisto zmeniť. Okrem toho, aby sa predišlo ovplyvneniu krytých dlhopisov emitovaných v súlade s článkom 52 ods. 4 smernice 2009/65/ES pred 8. júlom 2022, uvedené kryté dlhopisy by sa mali naďalej uvádzať ako kryté dlhopisy až do ich splatnosti. Smernice 2009/65/ES a 2014/59/EÚ by sa preto mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(43)

V súlade so spoločným politickým vyhlásením členských štátov a Komisie z 28. septembra 2011 o vysvetľujúcich dokumentoch (14) sa členské štáty zaviazali, že v odôvodnených prípadoch k svojim oznámeniam o transpozičných opatreniach pripoja jeden alebo viacero dokumentov vysvetľujúcich vzťah medzi prvkami smernice a zodpovedajúcimi časťami vnútroštátnych transpozičných nástrojov. V súvislosti s touto smernicou sa zákonodarca domnieva, že zasielanie takýchto dokumentov je odôvodnené.

(44)

Keďže cieľ tejto smernice, a to stanovenie spoločného rámca pre kryté dlhopisy, ktorým sa zabezpečí, aby štrukturálne vlastnosti krytých dlhopisov v celej Únii zodpovedali nižšiemu rizikovému profilu odôvodňujúcemu preferenčné zaobchádzanie v Únii, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov, ale z dôvodu potreby ďalej rozvíjať trh s krytými dlhopismi a podporiť cezhraničné investície v Únii ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(45)

Uskutočnili sa konzultácie s Európskou centrálnou bankou, ktorá vydala stanovisko 22. augusta 2018.

(46)

S európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov sa konzultovalo v súlade s článkom 28 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 (15) a 12. októbra 2018 vydal stanovisko.

(47)

Úverové inštitúcie emitujúce kryté dlhopisy spracúvajú významné množstvo osobných údajov. Toto spracúvanie by malo byť vždy v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 (16). Podobne aj spracúvanie osobných údajov EBA keď, ako sa vyžaduje v tejto smernici, vedie centrálnu databázu správnych sankcií a iných správnych opatrení, ktoré mu oznamujú príslušné vnútroštátne orgány, by sa malo vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 (17),

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

HLAVA I

PREDMET ÚPRAVY, ROZSAH PÔSOBNOSTI A VYMEDZENIE POJMOV

Článok 1

Predmet úpravy

V tejto smernici sa stanovujú nasledujúce pravidlá na ochranu investorov, pokiaľ ide o:

1.

požiadavky na emisiu krytých dlhopisov;

2.

štrukturálne znaky krytých dlhopisov;

3.

verejný dohľad nad krytými dlhopismi;

4.

požiadavky na uverejňovanie v súvislosti s krytými dlhopismi.

Článok 2

Rozsah pôsobnosti

Táto smernica sa uplatňuje na kryté dlhopisy emitované úverovými inštitúciami usadenými v Únii.

Článok 3

Vymedzenie pojmov

Na účely tejto smernice sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

1.

„krytý dlhopis“ je dlhový záväzok, ktorý emituje úverová inštitúcia v súlade s ustanoveniami vnútroštátneho práva, ktorými sa transponujú povinné požiadavky tejto smernice, a ktorý je zabezpečený krycími aktívami, na ktoré majú investori do krytých dlhopisov priamy nárok ako prednostní veritelia;

2.

„program krytých dlhopisov“ sú štrukturálne znaky emisie krytých dlhopisov, ktoré sú určené podľa zákonných pravidiel a zmluvných podmienok, v súlade s povolením udeleným úverovej inštitúcii emitujúcej kryté dlhopisy;

3.

„krycí súbor“ je jasne vymedzený súbor aktív, ktoré zabezpečujú platobné záväzky z krytých dlhopisov a ktoré sú oddelené od ostatných aktív v držbe úverovej inštitúcie emitujúcej kryté dlhopisy;

4.

„krycie aktíva“ sú aktíva zahrnuté do krycieho súboru;

5.

„aktíva poskytnuté ako zabezpečenie“ sú fyzické aktíva a aktíva vo forme expozícií, ktoré zabezpečujú krycie aktíva;

6.

„oddelenie“ sú opatrenia vykonané úverovou inštitúciou emitujúcou kryté dlhopisy na identifikovanie krycích aktív a dosiahnutie toho, aby boli zo zákona mimo dosahu veriteľov, ktorí nie sú investormi do krytých dlhopisov a protistranami derivátových zmlúv;

7.

„úverová inštitúcia“ je úverová inštitúcia v zmysle vymedzenia v článku 4 ods. 1 bode 1 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

8.

„špecializovaná hypotekárna úverová inštitúcia“ je úverová inštitúcia, ktorá financuje úvery výhradne alebo najmä prostredníctvom emisie krytých dlhopisov, je zo zákona oprávnená poskytovať výlučne hypotekárne úvery a úvery verejnému sektoru a nie je oprávnená prijímať vklady, ale ktorá prijíma od verejnosti iné návratné peňažné prostriedky;

9.

„automatické zosplatnenie“ je situácia, v ktorej sa krytý dlhopis automaticky stáva okamžite splatným pri platobnej neschopnosti alebo riešení krízovej situácie emitenta a v súvislosti s ktorou investori do krytých dlhopisov majú vymáhateľný nárok na vyplatenie v čase pred pôvodným dátumom splatnosti;

10.

„trhová hodnota“ je na účely nehnuteľného majetku trhová hodnota v zmysle vymedzenia v článku 4 ods. 1 bode 76 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

11.

„hodnota poskytnutého hypotekárneho financovania“ je na účely nehnuteľného majetku hodnota poskytnutého hypotekárneho financovania v zmysle vymedzenia v článku 4 ods. 1 bode 74 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

12.

„základné aktíva“ sú dominantné krycie aktíva, ktoré určujú povahu krycieho súboru;

13.

„doplňujúce aktíva“ sú krycie aktíva, ktoré prispievajú k splneniu požiadaviek na krytie, a sú iné než základné aktíva;

14.

„nadmerné zabezpečenie“ je celková zákonná, zmluvná alebo dobrovoľná úroveň zabezpečenia, ktorá presahuje požiadavku na krytie, ako sa uvádza v článku 15;

15.

„požiadavky na zosúladené financovanie“ sú pravidlá vyjadrujúce požiadavku, aby peňažné toky medzi záväzkami a aktívami, ktoré sa stávajú splatnými, boli zosúladené, a to tak, že sa v zmluvných podmienkach zabezpečí, aby sa platby od dlžníkov a protistrán derivátových zmlúv stávali splatnými pred uskutočnením platieb investorom do krytých dlhopisov a protistranám derivátových zmlúv, aby mali prijaté sumy minimálne takú istú hodnotu ako platby, ktoré sa majú uskutočniť investorom do krytých dlhopisov a protistranám derivátových zmlúv, a aby boli sumy prijaté od dlžníkov a protistrán derivátových zmlúv zahrnuté do krycieho súboru v súlade s článkom 16 ods. 3 až do splatnosti platieb investorom do krytých dlhopisov a protistranám derivátových zmlúv;

16.

„čistý záporný tok likvidity“ sú všetky záporné peňažné toky splatné v jeden deň, zahrňujúce platbu istiny a úrokov, ako aj platieb v rámci derivátových zmlúv programu krytých dlhopisov, po odpočítaní všetkých kladných peňažných tokov z krycích aktív splatných v ten istý deň;

17.

„štruktúra s možnosťou predĺženia splatnosti“ je mechanizmus, ktorý poskytuje možnosť predĺžiť plánovanú splatnosť krytých dlhopisov o vopred určené časové obdobie a v prípade, že dôjde ku konkrétnej spúšťacej udalosti;

18.

„verejný dohľad nad krytými dlhopismi“ je dohľad nad programami krytých dlhopisov, ktorým sa zabezpečuje dodržiavanie a presadzovanie požiadaviek vzťahujúcich sa na emisiu krytých dlhopisov;

19.

„osobitný správca“ je osoba alebo subjekt vymenovaný na správu programu krytých dlhopisov v prípade platobnej neschopnosti úverovej inštitúcie, ktorá emituje kryté dlhopisy v rámci tohto programu, alebo keď sa v prípade takejto úverovej inštitúcie určilo, že zlyháva alebo pravdepodobné zlyhá podľa článku 32 ods. 1 smernice 2014/59/EÚ, alebo ak za mimoriadnych okolností dotknutý príslušný orgán určí, že je vážne ohrozené riadne fungovanie danej úverovej inštitúcie;

20.

„riešenie krízovej situácie“ je riešenie krízovej situácie v zmysle vymedzenia v článku 2 ods. 1 bode 1 smernice 2014/59/EÚ;

21.

„skupina“ je skupina v zmysle vymedzenia v článku 4 ods. 1 bode 138 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

22.

„verejný podnik“ je verejný podnik v zmysle vymedzenia v článku 2 písm. b) smernice Komisie 2006/111/ES.

HLAVA II

ŠTRUKTURÁLNE ZNAKY KRYTÝCH DLHOPISOV

KAPITOLA 1

Dvojitá ochrana a oddelenie od úpadku

Článok 4

Dvojitá ochrana

1.   Členské štáty stanovia pravidlá oprávňujúce investorov do krytých dlhopisov a protistrany derivátových zmlúv, ktoré sú v súlade s článkom 11, na tieto nároky:

a)

nárok voči úverovej inštitúcii emitujúcej kryté dlhopisy;

b)

v prípade platobnej neschopnosti alebo riešenia krízovej situácie úverovej inštitúcie emitujúcej kryté dlhopisy, prednostná pohľadávka na istinu a alikvotné a budúce úroky z krycích aktív;

c)

v prípade platobnej neschopnosti úverovej inštitúcie emitujúcej kryté dlhopisy a v prípade, že prednostnú pohľadávku uvedenú v písmene b) nemožno v plnej miere uspokojiť, nárok voči konkurznej podstate uvedenej úverovej inštitúcie, ktorý má rovnocenné postavenie s nárokmi bežných nezabezpečených veriteľov úverovej inštitúcie určených v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi, ktoré upravujú poradie v rámci bežného konkurzného konania.

2.   Nároky uvedené v odseku 1 sú obmedzené na plné platobné záväzky z krytých dlhopisov.

3.   Na účely odseku 1 písm. c) tohto článku v prípade platobnej neschopnosti špecializovanej hypotekárnej úverovej inštitúcie môžu členské štáty stanoviť pravidlá, v ktorých sa investorom do krytých dlhopisov a protistranám derivátových zmlúv, ktoré sú v súlade s článkom 11, prizná nárok, ktorý je nadradený nároku bežných nezabezpečených veriteľov tejto špecializovanej hypotekárnej úverovej inštitúcie určených v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi, ktoré upravujú poradie veriteľov v bežnom konkurznom konaní, ale podriadený akýmkoľvek iným prednostným veriteľom.

Článok 5

Oddelenie krytých dlhopisov od úpadku

Členské štáty zabezpečia, aby platobné záväzky z krytých dlhopisov nepodliehali automatickému zosplatneniu pri platobnej neschopnosti alebo riešení krízovej situácie úverovej inštitúcie emitujúcej kryté dlhopisy.

KAPITOLA 2

Krycí súbor a krytie

Oddiel I

Oprávnené aktíva

Článok 6

Oprávnené krycie aktíva

1.   Členské štáty vyžadujú, aby boli kryté dlhopisy trvale zabezpečené:

a)

aktívami, ktoré sú oprávnené podľa článku 129 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 za predpokladu, že úverová inštitúcia emitujúca kryté dlhopisy spĺňa požiadavky uvedené v článku 129 ods. 1a až 3 uvedeného nariadenia;

b)

krycími aktívami vysokej kvality, ktoré zabezpečujú, aby úverová inštitúcia emitujúca kryté dlhopisy mala nárok na platbu, ako sa stanovuje v odseku 2, a ktoré sú zabezpečené aktívami poskytnutými ako zabezpečenie, ako je stanovené v odseku 3, alebo

c)

aktívami vo forme úverov pre verejné podniky alebo úverov zaručených týmito verejnými podnikmi za splnenia podmienok v odseku 4 tohto článku.

2.   Na nárok na platbu uvedený v odseku 1 písm. b) sa vzťahujú tieto právne požiadavky:

a)

aktívum predstavuje nárok na platbu peňažných prostriedkov, ktorých minimálnu hodnotu je možné kedykoľvek určiť, ktorý je právne platný a vymožiteľný, na ktorý sa nevzťahuje iná podmienka, ako je podmienka, že nárok je splatný k budúcemu dátumu, a ktorý je zabezpečený hypotékou, vecným bremenom, záložným právom alebo inou zárukou;

b)

vymožiteľnosť hypotéky, vecného bremena, záložného práva alebo inej záruky, ktoré zabezpečujú nárok na platbu;

c)

splnenie všetkých právnych požiadaviek na zriadenie hypotéky, vecného bremena, záložného práva alebo inej záruky, ktoré zabezpečujú nárok na platbu;

d)

hypotéka, vecné bremeno, záložné právo alebo iná záruka, ktoré zabezpečujú nárok na platbu, umožňujú úverovej inštitúcii emitujúcej kryté dlhopisy bez zbytočného odkladu získať späť hodnotu pohľadávky.

Členské štáty vyžadujú, aby úverové inštitúcie emitujúce kryté dlhopisy posudzovali vymožiteľnosť nárokov na platbu a schopnosť speňažiť aktíva poskytnuté ako zabezpečenie pred tým, než ich zaradia do krycieho súboru.

3.   Aktíva poskytnuté ako zabezpečenie uvedené v odseku 1 písm. b) musia spĺňať jednu z týchto požiadaviek:

a)

v prípade fyzických aktív poskytnutých ako zabezpečenie existujú normy oceňovania, ktoré sú všeobecne akceptované medzi odborníkmi a ktoré sú vhodné pre dotknuté fyzické aktívum poskytnuté ako zabezpečenie, a existuje verejný register, v ktorom sa zaznamenáva vlastníctvo fyzických aktív poskytnutých ako zabezpečenie a nároky na tieto fyzické aktíva, alebo

b)

v prípade aktív vo forme expozícií bezpečnosť a spoľahlivosť protistrany expozície vyplývajú z právomocí vyberať dane alebo z toho, že sa na ne vzťahuje priebežný verejný dohľad nad prevádzkovou spoľahlivosťou a platobnou schopnosťou protistrany.

Fyzické aktíva poskytnuté ako zabezpečenie uvedené v prvom pododseku písm. a) tohto odseku sa podieľajú na krytí záväzkov z krytého dlhopisu až do výšky menovitej hodnoty zaťaženej záložnými právami vrátane predchádzajúcich záložných práv a až do výšky 70 % hodnoty uvedených fyzických aktív poskytnutých ako zabezpečenie, podľa toho, ktorá z týchto hodnôt je nižšia. Fyzické aktíva poskytnuté ako zabezpečenie uvedené v prvom pododseku písm. a) tohto odseku, ktoré zabezpečujú aktíva uvedené v odseku 1 písm. a), nemusia spĺňať limit 70 % ani limity uvedené v článku 129 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 575/2013.

Ak na účely prvého pododseku písm. a) tohto odseku neexistuje verejný register pre konkrétne fyzické aktívum poskytnuté ako zabezpečenie, členské štáty môžu stanoviť alternatívnu formu certifikácie vlastníctva daného fyzického aktíva poskytnutého ako zabezpečenie a nárokov naň, pokiaľ táto forma certifikácie poskytuje ochranu, ktorá je porovnateľná s ochranou, ktorú poskytuje verejný register v tom zmysle, že zainteresovaným tretím stranám v súlade s právom dotknutého členského štátu umožňuje prístup k informáciám v súvislosti s identifikáciou zaťaženého fyzického aktíva poskytnutého ako zabezpečenie, prisúdením vlastníctva, dokumentáciou a prisúdením zaťaženosti a vymožiteľnosťou záložných práv.

4.   Na účely odseku 1 písm. c) kryté dlhopisy zabezpečené úvermi pre verejné podniky alebo úvermi zaručenými verejnými podnikmi ako základné aktíva podliehajú minimálnej úrovni 10 % nadmerného zabezpečenia a vzťahujú sa na ne všetky tieto podmienky:

a)

verejné podniky poskytujú základné verejné služby na základe licencie, koncesnej zmluvy alebo inej formy poverenia od orgánu verejnej moci;

b)

verejné podniky podliehajú verejnému dohľadu;

c)

verejné podniky majú dostatočné právomoci na vytváranie príjmov, čo je zabezpečené skutočnosťou, že tieto verejné podniky:

i)

majú primeranú flexibilitu na výber a zvyšovanie poplatkov, platieb a pohľadávok za službu poskytovanú s cieľom zabezpečiť svoje finančné zdravie a platobnú schopnosť;

ii)

prijímajú dostatočné granty na základe zákona s cieľom zabezpečiť svoje finančné zdravie a platobnú schopnosť výmenou za poskytovanie základných verejných služieb, alebo

iii)

uzatvorili dohodu s orgánom verejnej moci o prevode ziskov a strát.

5.   Členské štáty stanovia pravidlá týkajúce sa metodiky a postupu pre oceňovanie fyzických aktív poskytnutých ako zabezpečenie, ktoré zabezpečujú aktíva uvedené v odseku 1 písm. a) a b). Uvedenými pravidlami sa zabezpečuje prinajmenšom:

a)

aby pre všetky fyzické aktíva poskytnuté ako zabezpečenie v čase zahrnutia krycieho aktíva do krycieho súboru existovalo aktuálne ocenenie na úrovni trhovej hodnoty alebo hodnoty poskytnutého hypotekárneho financovania alebo na nižšej úrovni než uvedené úrovne;

b)

aby ocenenie vykonal oceňovateľ, ktorý má potrebnú kvalifikáciu, schopnosti a skúsenosti, a

c)

aby bol oceňovateľ nezávislý od postupu rozhodovania o úvere, aby pri posudzovaní hodnoty fyzického aktíva poskytnutého ako zabezpečenie nezohľadňoval špekulatívne prvky a aby zdokumentoval hodnotu fyzického aktíva poskytnutého ako zabezpečenie transparentným a zrozumiteľným spôsobom.

6.   Členské štáty vyžadujú, aby úverové inštitúcie emitujúce kryté dlhopisy mali zavedené postupy na monitorovanie toho, či sú fyzické aktíva poskytnuté ako zabezpečenie, ktoré zabezpečujú aktíva uvedené v odseku 1 písm. a) a b) tohto článku, primerane poistené proti riziku poškodenia a či je poistný nárok oddelený v súlade s článkom 12.

7.   Členské štáty vyžadujú, aby úverové inštitúcie emitujúce kryté dlhopisy dokumentovali krycie aktíva uvedené v odseku 1 písm. a) a b) a dodržiavanie svojich politík poskytovania úverov v súlade s ustanoveniami vnútroštátneho práva transponujúceho tento článok.

8.   Členské štáty stanovia pravidlá, ktorými sa zabezpečí diverzifikácia rizika v krycom súbore v súvislosti s granularitou a významnou koncentráciou pre aktíva, ktoré nie sú oprávnené podľa odseku 1 písm. a).

Článok 7

Aktíva poskytnuté ako zabezpečenie umiestnené mimo Únie

1.   S výhradou odseku 2 môžu členské štáty umožniť úverovým inštitúciám emitujúcim kryté dlhopisy, aby do krycieho súboru zahrnuli aktíva zabezpečené aktívami poskytnutými ako zabezpečenie, ktoré sú umiestnené mimo Únie.

2.   Ak členské štáty umožnia zahrnutie aktív uvedených v odseku 1, zabezpečia ochranu investorov vyžadovaním toho, aby úverové inštitúcie overovali súlad uvedených aktív poskytnutých ako zabezpečenie so všetkými požiadavkami stanovenými v článku 6. Členské štáty zabezpečia, aby uvedené aktíva poskytnuté ako zabezpečenie poskytovali podobnú úroveň zábezpeky ako aktíva poskytnuté ako zabezpečenie, ktoré sú umiestnené v Únii, a aby realizácia uvedených aktív poskytnutých ako zabezpečenie bola právne vymožiteľná spôsobom, ktorý je rovnocenný účinku realizácie aktív poskytnutých ako zabezpečenie, ktoré sú umiestnené v Únii.

Článok 8

Štruktúry vnútroskupinových krytých dlhopisov

Členské štáty môžu stanoviť pravidlá týkajúce sa používania štruktúr vnútroskupinových krytých dlhopisov, v rámci ktorých kryté dlhopisy emitované úverovou inštitúciou, ktoré patria do skupiny (ďalej len „interne emitované kryté dlhopisy“), sa používajú ako krycie aktíva pre externú emisiu krytých dlhopisov inou úverovou inštitúciou, ktorá patrí do tej istej skupiny (ďalej len „externe emitované kryté dlhopisy“). Uvedené pravidlá musia zahŕňať aspoň tieto požiadavky:

a)

interne emitované kryté dlhopisy sa predajú úverovej inštitúcii emitujúcej externe emitované kryté dlhopisy;

b)

interne emitované kryté dlhopisy sa používajú ako krycie aktíva v krycom súbore pre externe emitované kryté dlhopisy a zaznamenajú sa v súvahe úverovej inštitúcie, ktorá emituje externe emitované kryté dlhopisy;

c)

krycí súbor pre externe emitované kryté dlhopisy obsahuje len interne emitované kryté dlhopisy, ktoré emitovala len jedna úverová inštitúcia v rámci skupiny;

d)

úverová inštitúcia emitujúca externe emitované kryté dlhopisy má v úmysle ich predať investorom do krytých dlhopisov mimo skupiny;

e)

interne aj externe emitované kryté dlhopisy sa v čase emisie kvalifikujú do 1. stupňa kreditnej kvality, ako sa uvádza v tretej časti hlave II kapitole 2 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, a sú zabezpečené oprávnenými krycími aktívami uvedenými v článku 6 tejto smernice;

f)

v prípade cezhraničných štruktúr vnútroskupinových krytých dlhopisov sú krycie aktíva interne emitovaných krytých dlhopisov v súlade s požiadavkami pre externe emitované kryté dlhopisy na oprávnenosť a krytie aktív.

Na účely písmena e) prvého pododseku tohto článku príslušné orgány určené podľa článku 18 ods. 2 môžu umožniť, aby kryté dlhopisy, ktoré sa po zmene znižujúcej stupeň kreditnej kvality krytých dlhopisov kvalifikujú do 2. stupňa kreditnej kvality, boli naďalej súčasťou štruktúry vnútroskupinových krytých dlhopisov za predpokladu, že tieto príslušné orgány dospeli k záveru, že zmenu stupňa kreditnej kvality nespôsobilo porušenie požiadaviek na povolenie uvedených v ustanoveniach vnútroštátneho práva, ktorými sa transponuje článok 19 ods. 2. Príslušné orgány určené podľa článku 18 ods. 2 musia následne informovať EBA o každom rozhodnutí podľa tohto pododseku.

Článok 9

Spoločné financovanie

1.   Členské štáty umožnia, aby sa oprávnené krycie aktíva, ktoré boli vytvorené úverovou inštitúciou a ktoré boli nakúpené úverovou inštitúciou emitujúcou kryté dlhopisy, použili ako krycie aktíva pre emisiu krytých dlhopisov.

Členské štáty takéto nákupy regulujú s cieľom zabezpečiť splnenie požiadaviek stanovených v článkoch 6 a 12.

2.   Bez toho, aby bola dotknutá požiadavka stanovená v druhom pododseku odseku 1 tohto článku môžu členské štáty umožniť prevody prostredníctvom dohody o finančných zárukách podľa smernice 2002/47/ES.

3.   Bez toho, aby bola dotknutá požiadavka stanovená v odseku 1 druhom pododseku, členské štáty môžu tiež umožniť, aby sa aktíva, ktoré boli vytvorené podnikom, ktorý nie je úverovou inštitúciou, používali ako krycie aktíva. Ak členské štáty využijú túto možnosť, musia vyžadovať, aby úverová inštitúcia emitujúca kryté dlhopisy buď posúdila úverové štandardy na poskytovanie úverov podniku, ktorý vytvoril krycie aktíva, alebo aby sama vykonala dôkladné posúdenie úverovej bonity dlžníka.

Článok 10

Zloženie krycieho súboru

Členské štáty zabezpečia ochranu investorov tým, že stanovia pravidlá týkajúce sa zloženia krycích súborov. V uvedených pravidlách sa v príslušných prípadoch stanovia podmienky, za ktorých úverové inštitúcie emitujúce kryté dlhopisy zahrnú do krycieho súboru základné aktíva, ktoré majú odlišné vlastnosti, pokiaľ ide o štrukturálne znaky, životnosť alebo rizikový profil.

Článok 11

Derivátové zmluvy v krycom súbore

1.   Členské štáty zabezpečia ochranu investorov tým, že umožnia, aby derivátové zmluvy boli zahrnuté do krycieho súboru, len ak sú splnené aspoň tieto požiadavky:

a)

derivátové zmluvy sú zahrnuté do krycieho súboru výhradne na účely hedžingu rizika, ich objem sa upraví v prípade zníženia hedžovaného rizika a vyradia sa v prípade, keď hedžované riziko prestane existovať;

b)

derivátové zmluvy sú dostatočne zdokumentované;

c)

derivátové zmluvy sú oddelené v súlade s článkom 12;

d)

derivátové zmluvy nemôžu byť ukončené pri platobnej neschopnosti alebo pri riešení krízovej situácie úverovej inštitúcie, ktorá emitovala kryté dlhopisy;

e)

derivátové zmluvy sú v súlade s pravidlami stanovenými podľa odseku 2.

2.   Členské štáty na účely zabezpečenia splnenia požiadaviek uvedených v odseku 1 stanovia pravidlá pre derivátové zmluvy v krycom súbore. V uvedených pravidlách sa určia:

a)

kritériá oprávnenosti pre protistrany hedžingu;

b)

potrebná dokumentácia, ktorá sa má poskytnúť v súvislosti s derivátovými zmluvami.

Článok 12

Oddelenie krycích aktív

1.   Členské štáty stanovia pravidlá upravujúce oddelenie krycích aktív. Uvedené pravidlá zahŕňajú aspoň tieto požiadavky:

a)

úverová inštitúcia emitujúca kryté dlhopisy je schopná vždy identifikovať všetky krycie aktíva;

b)

všetky krycie aktíva podliehajú právne záväznému a vymožiteľnému oddeleniu úverovou inštitúciou emitujúcou kryté dlhopisy;

c)

všetky krycie aktíva sú chránené pred všetkými pohľadávkami tretích strán a netvoria súčasť konkurznej podstaty úverovej inštitúcie emitujúcej kryté dlhopisy, pokiaľ nebude uspokojená prednostná pohľadávka uvedená v článku 4 ods. 1 písm. b).

Krycie aktíva na účely prvého pododseku zahŕňajú akékoľvek zabezpečenie prijaté v spojitosti s pozíciami v derivátových zmluvách.

2.   Oddelenie krycích aktív uvedené v odseku 1 sa uplatňuje aj v prípade platobnej neschopnosti alebo riešenia krízovej situácie úverovej inštitúcie emitujúcej kryté dlhopisy.

Článok 13

Osoba monitorujúca krycí súbor

1.   Členské štáty môžu požadovať, aby úverové inštitúcie emitujúce kryté dlhopisy vymenovali osobu monitorujúcu krycí súbor, ktorá bude vykonávať priebežné monitorovanie krycieho súboru s ohľadom na požiadavky stanovené v článkoch 6 až 12 a článkoch 14 až 17.

2.   Ak členské štáty využijú možnosť uvedenú v odseku 1, stanovia pravidlá, ktoré sa týkajú aspoň týchto aspektov:

a)

vymenúvania a odvolávania osoby monitorujúcej krycí súbor;

b)

všetkých kritérií oprávnenosti pre osobu monitorujúcu krycí súbor;

c)

úlohy a povinností osoby monitorujúcej krycí súbor, a to aj v prípade platobnej neschopnosti alebo riešenia krízovej situácie úverovej inštitúcie emitujúcej kryté dlhopisy;

d)

povinnosti informovať príslušné orgány určené podľa článku 18 ods. 2;

e)

práva na prístup k informáciám potrebným na vykonávanie povinností osoby monitorujúcej krycí súbor.

3.   Ak členské štáty využijú možnosť uvedenú v odseku 1, osoba monitorujúca krycí súbor musí byť oddelená a nezávislá od úverovej inštitúcie emitujúcej kryté dlhopisy a od audítora uvedenej úverovej inštitúcie.

Členské štáty však môžu povoliť osobu monitorujúcu krycí súbor, ktorá nie je oddelená od úverovej inštitúcie (ďalej len „interná osoba monitorujúca krycí súbor“), ak:

a)

interná osoba monitorujúca krycí súbor je nezávislá od postupu rozhodovania o úveroch v úverovej inštitúcii emitujúcej kryté dlhopisy;

b)

bez toho, aby bol dotknutý odsek 2 písm. a), členské štáty zabezpečia, aby interná osoba monitorujúca krycí súbor nebola odvolaná zo svojej funkcie osoby monitorujúcej krycí súbor bez predchádzajúceho schválenia riadiacim orgánom úverovej inštitúcie emitujúcej kryté dlhopisy v jeho funkcii dohľadu, a

c)

v prípade potreby má interná osoba monitorujúca krycí súbor priamy prístup k riadiacemu orgánu vo funkcii dohľadu.

4.   Ak členské štáty využijú možnosť uvedenú v odseku 1, oznámia to EBA.

Článok 14

Informácie pre investorov

1.   Členské štáty zabezpečia, aby úverové inštitúcie emitujúce kryté dlhopisy poskytovali informácie o svojich programoch krytých dlhopisov, ktoré sú dostatočne podrobné na to, aby investorom umožnili posúdiť profil a riziká daného programu a postupovať s náležitou starostlivosťou.

2.   Členské štáty na účely odseku 1 zabezpečia, aby sa tieto informácie poskytovali investorom aspoň raz za štvrťrok a aby zahŕňali tieto minimálne informácie o portfóliu:

a)

hodnotu krycieho súboru a nesplatených krytých dlhopisov;

b)

zoznam medzinárodných identifikačných čísel cenných papierov (ISIN) pre všetky emisie krytých dlhopisov v rámci daného programu, ktorým bolo pridelené ISIN;

c)

geografické rozloženie a druh krycích aktív, objem úverov a metódu oceňovania;

d)

podrobnosti v súvislosti s trhovým rizikom vrátane úrokového rizika a menového rizika, a kreditného rizika a rizika likvidity;

e)

štruktúru splatnosti krycích aktív a krytých dlhopisov prípadne vrátane prehľadu spúšťačov predĺženia splatnosti;

f)

úrovne požadovaného a dostupného krytia a úrovne zákonného, zmluvného a dobrovoľného nadmerného zabezpečenia;

g)

percentuálny podiel úverov, pri ktorých sa predpokladá, že došlo k zlyhaniu podľa článku 178 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, a v každom prípade, ak sú úvery viac ako 90 dní po splatnosti.

Členské štáty zabezpečia, aby sa v prípade externe emitovaných krytých dlhopisov v rámci štruktúr vnútroskupinových krytých dlhopisov uvedených v článku 8 poskytovali investorom, pokiaľ ide o všetky interne emitované kryté dlhopisy skupiny, informácie uvedené v prvom pododseku tohto odseku, alebo odkaz na ne. Členské štáty zabezpečia, aby sa uvedené informácie poskytovali investorom aspoň na súhrnnom základe.

3.   Členské štáty zabezpečia ochranu investorov tým, že od úverových inštitúcií emitujúcich kryté dlhopisy vyžadujú, aby na svojom webovom sídle uverejňovali informácie sprístupnené investorom v súlade s odsekmi 1 a 2. Členské štáty nesmú vyžadovať, aby uvedené úverové inštitúcie uverejňovali uvedené informácie v papierovej forme.

Oddiel II

Požiadavky na krytie a likviditu

Článok 15

Požiadavky na krytie

1.   Členské štáty zabezpečia ochranu investorov tým, že požadujú, aby programy krytých dlhopisov vždy spĺňali aspoň požiadavky na krytie uvedené v odsekoch 2 až 8.

2.   Všetky záväzky z krytých dlhopisov musia byť kryté nárokmi na platbu spojenými s krycími aktívami.

3.   Záväzky uvedené v odseku 2 zahŕňajú:

a)

povinnosti splatiť menovitú hodnotu nesplatených krytých dlhopisov;

b)

povinnosti splatiť všetky úroky z nesplatených krytých dlhopisov;

c)

platobné záväzky z derivátových zmlúv držaných v súlade s článkom 11 a

d)

očakávané náklady súvisiace s udržiavaním a správou na účely ukončenia programu krytých dlhopisov.

Na účely písmena d) prvého pododseku môžu členské štáty povoliť paušálny výpočet.

4.   Predpokladá sa, že na požiadavke na krytie sa podieľajú nasledujúce krycie aktíva:

a)

základné aktíva;

b)

doplňujúce aktíva;

c)

likvidné aktíva držané v súlade s článkom 16 a

d)

nároky na platbu spojené s derivátovými zmluvami držanými v súlade s článkom 11.

Nezabezpečené pohľadávky, ak sa konštatuje, že došlo k zlyhaniu podľa článku 178 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, sa nepodieľajú na krytí.

5.   Členské štáty stanovia na účely odseku 3 prvého pododseku písm. c) a odseku 4 prvého pododseku písm. d) pravidlá týkajúce sa oceňovania derivátových zmlúv.

6.   Výpočet požadovaného krytia zabezpečuje, aby sa súhrnná menovitá hodnota všetkých krycích aktív rovnala súhrnnej menovitej hodnote nesplatených krytých dlhopisov alebo ju prevyšovala (ďalej len „nominálna zásada“).

Členské štáty môžu umožniť iné zásady výpočtu za predpokladu, že ich výsledkom nie je vyšší ukazovateľ krytia než v prípade výpočtu na základe nominálnej zásady.

Členské štáty stanovia pravidlá výpočtu všetkých splatných úrokov z nesplatených krytých dlhopisov a úrokových výnosov z krycích aktív, ktoré musia odrážať spoľahlivé prudenciálne zásady v súlade uplatniteľnými účtovnými štandardmi.

7.   Odchylne od odseku 6 prvého pododseku môžu členské štáty spôsobom, ktorý odráža spoľahlivé prudenciálne zásady, a v súlade s uplatniteľnými účtovnými štandardmi umožniť, aby boli budúce úrokové výnosy z krycieho aktíva po odpočítaní budúcich splatných úrokov z príslušného krytého dlhopisu zohľadnené s cieľom vyrovnať akékoľvek nedostatočné krytie záväzku úhrady menovitej hodnoty spojeného s krytým dlhopisom, ak existuje úzka spojitosť v zmysle vymedzenia v uplatniteľnom delegovanom nariadení prijatom podľa článku 33 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, ak sú splnené tieto podmienky:

a)

platby prijaté počas životnosti krycieho aktíva a potrebné na krytie platobného záväzku z príslušného krytého dlhopisu sú oddelené v súlade s článkom 12 alebo sú zahrnuté do krycieho súboru vo forme krycích aktív uvedených v článku 6 až do splatnosti platieb, a

b)

predčasné splatenie v prípade krycieho aktíva je možné len prostredníctvom uplatnenia možnosti dodania v zmysle vymedzenia v uplatniteľnom delegovanom nariadení prijatom podľa článku 33 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 alebo v prípade krytých dlhopisov vypovedateľných v menovitej hodnote úverovou inštitúciou emitujúcou kryté dlhopisy tak, že dlžník krycieho aktíva zaplatí aspoň menovitú hodnotu vypovedaného krytého dlhopisu.

8.   Členské štáty zabezpečia, aby sa výpočet krycích aktív a záväzkov zakladali na rovnakej metodike. Členské štáty môžu umožniť odlišné metodiky výpočtu krycích aktív na jednej strane a záväzkov na strane druhej za predpokladu, že výsledkom použitia týchto odlišných metodík nie je vyšší ukazovateľ krytia než v prípade použitia tej istej metodiky na výpočet krycích aktív a záväzkov.

Článok 16

Požiadavka na vankúš likvidity krycieho súboru

1.   Členské štáty zabezpečia ochranu investorov tým, že požadujú, aby krycí súbor vždy zahŕňal vankúš likvidity zložený z likvidných aktív, ktoré sú k dispozícii na krytie čistého záporného toku likvidity programu krytých dlhopisov.

2.   Vankúš likvidity krycieho súboru musí kryť maximálny kumulovaný čistý záporný tok likvidity počas nasledujúcich 180 dní.

3.   Členské štáty zabezpečia, aby vankúš likvidity krycieho súboru uvedený v odseku 1 tohto článku pozostával z týchto druhov aktív, oddelených v súlade s článkom 12 tejto smernice:

a)

aktív, ktoré spĺňajú podmienky vymedzenia ako aktíva úrovne 1, úrovne 2A alebo úrovne 2B podľa uplatniteľného delegovaného nariadenia prijatého podľa článku 460 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, ktoré sú ocenené v súlade s uvedeným delegovaným nariadením, a ktoré neemituje samotná úverová inštitúcia emitujúca kryté dlhopisy, jej materská spoločnosť iná ako subjekt verejného sektora, ktorá nie je úverovou inštitúciou, jej dcérska spoločnosť ani iná dcérska spoločnosť jej materskej spoločnosti ani účelová jednotka zaoberajúca sa sekuritizáciou, s ktorou je úverová inštitúcia úzko prepojená;

b)

krátkodobých expozícií voči úverovým inštitúciám, ktoré sa kvalifikujú do 1. alebo 2. stupňa kreditnej kvality, alebo krátkodobých vkladov úverovým inštitúciám, ktoré sa kvalifikujú do 1., 2. alebo 3. stupňa kreditnej kvality, v súlade s článkom 129 ods. 1 písm. c) nariadenia (EÚ) č. 575/2013.

Členské štáty môžu obmedziť druhy likvidných aktív, ktoré sa majú použiť na účely prvého pododseku písm. a) a b).

Členské štáty zabezpečia, aby sa nezabezpečené pohľadávky z expozícií, v prípade ktorých sa konštatuje zlyhanie podľa článku 178 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, nemohli podieľať na vankúši likvidity krycieho súboru.

4.   Ak sa na úverovú inštitúciu emitujúcu kryté dlhopisy vzťahujú požiadavky na likviditu stanovené v iných právnych aktoch Únie, ktoré majú za následok prekrývanie s vankúšom likvidity krycieho súboru, členské štáty môžu rozhodnúť, že sa nebudú uplatňovať ustanovenia vnútroštátneho práva, ktorými sa transponujú odseky 1, 2 a 3, počas obdobia uvedeného v daných právnych aktoch Únie. Členské štáty môžu uvedenú možnosť využívať iba do dňa začatia uplatňovania zmeny uvedených právnych aktov Únie na odstránenie prekrývania a informujú o využití tejto možnosti Komisiu a EBA.

5.   Členské štáty môžu umožniť, aby sa výpočet menovitej hodnoty v prípade štruktúr s možnosťou predĺženia splatnosti zakladal na konečnom dátume splatnosti v súlade so zmluvnými podmienkami krytého dlhopisu.

6.   Členské štáty môžu stanoviť, aby sa odsek 1 neuplatňoval na kryté dlhopisy, ktoré podliehajú požiadavkám na zosúladené financovanie.

Článok 17

Podmienky pre štruktúry s možnosťou predĺženia splatnosti

1.   Členské štáty môžu umožniť emisiu krytých dlhopisov so štruktúrami s možnosťou predĺženia splatnosti, ak je ochrana investorov zabezpečená aspoň týmito prvkami:

a)

splatnosť možno predĺžiť len pri splnení objektívnych spúšťačov určených vo vnútroštátnom práve, a nie len na základe uváženia úverovej inštitúcie emitujúcej kryté dlhopisy;

b)

spúšťače predĺženia splatnosti sú určené v zmluvných podmienkach krytého dlhopisu;

c)

informácie o štruktúre splatnosti poskytnuté investorom sú dostatočné na to, aby im umožnili určiť riziko krytého dlhopisu, a obsahujú podrobný opis:

i)

spúšťačov predĺženia splatnosti;

ii)

dôsledkov, ktoré má platobná neschopnosť alebo riešenie krízovej situácie úverovej inštitúcie emitujúcej kryté dlhopisy na predĺženie splatnosti;

iii)

úlohy príslušných orgánov určených podľa článku 18 ods. 2 a v náležitých prípadoch osobitného správcu v súvislosti s predĺžením splatnosti;

d)

je možné vždy určiť dátum konečnej splatnosti krytého dlhopisu;

e)

v prípade platobnej neschopnosti alebo riešenia krízovej situácie úverovej inštitúcie emitujúcej kryté dlhopisy nemajú predĺženia splatnosti vplyv na poradie investorov do krytých dlhopisov ani nemenia poradie pôvodného harmonogramu splatnosti programu krytých dlhopisov;

f)

predĺžením splatnosti sa nemenia štrukturálne znaky krytých dlhopisov v súvislosti s dvojitou ochranou uvedenou v článku 4 a oddelením od úpadku uvedeným v článku 5.

2.   Členské štáty, ktoré umožňujú emisiu krytých dlhopisov so štruktúrami s možnosťou predĺženia splatnosti, to oznámia EBA.

HLAVA III

VEREJNÝ DOHĽAD NAD KRYTÝMI DLHOPISMI

Článok 18

Verejný dohľad nad krytými dlhopismi

1.   Členské štáty zabezpečia ochranu investorov stanovením toho, že sa na emisiu krytých dlhopisov vzťahuje verejný dohľad nad krytými dlhopismi.

2.   Členské štáty na účely verejného dohľadu nad krytými dlhopismi uvedeného v odseku 1 určia jeden alebo viacero príslušných orgánov. O týchto určených orgánoch informujú Komisiu a EBA a uvedú akékoľvek rozdelenie funkcií a povinností.

3.   Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány určené podľa odseku 2 monitorovali emisiu krytých dlhopisov s cieľom posudzovať dodržiavanie požiadaviek stanovených v ustanoveniach vnútroštátneho práva, ktorými sa transponuje táto smernica.

4.   Členské štáty zabezpečia, aby úverové inštitúcie emitujúce kryté dlhopisy registrovali všetky svoje transakcie vo vzťahu k programu krytých dlhopisov a aby mali zavedené primerané a vhodné dokumentačné systémy a postupy.

5.   Členské štáty ďalej zabezpečia, aby sa zaviedli vhodné opatrenia, ktoré umožnia príslušným orgánom určeným podľa odseku 2 tohto článku získavať informácie potrebné na posúdenie dodržania požiadaviek stanovených v ustanoveniach vnútroštátneho práva, ktorými sa transponuje táto smernica, vyšetrenie možných porušení týchto požiadaviek a uloženie správnych sankcií a iných správnych opatrení v súlade s ustanoveniami vnútroštátneho práva, ktorými sa transponuje článok 23.

6.   Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány určené podľa odseku 2 mali odborné znalosti, zdroje, prevádzkové kapacity, právomoci a nezávislosť, ktoré sú potrebné na vykonávanie funkcií týkajúcich sa verejného dohľadu nad krytými dlhopismi.

Článok 19

Povolenie pre programy krytých dlhopisov

1.   Členské štáty zabezpečia ochranu investorov tým, že požadujú, aby program krytých dlhopisov získal povolenie pred emisiou krytých dlhopisov v rámci daného programu. Členské štáty zverujú právomoc udeľovať takéto povolenie príslušným orgánom určeným podľa článku 18 ods. 2.

2.   Členské štáty stanovia požiadavky na udelenie povolenia uvedeného v odseku 1, a to aspoň vrátane:

a)

primeraného programu činností, v ktorom sa stanovuje emisia krytých dlhopisov;

b)

primeraných politík, postupov a metodík zameraných na ochranu investorov v oblasti schvaľovania, zmeny, obnovenia a refinancovania úverov, ktoré sú súčasťou krycieho súboru;

c)

manažmentu a pracovníkov vyčlenených na program krytých dlhopisov, ktorí majú primeranú kvalifikáciu a znalosti, pokiaľ ide o emisiu krytých dlhopisov a správu programu krytých dlhopisov;

d)

administratívneho usporiadania krycieho súboru a jeho monitorovania, ktoré spĺňa uplatniteľné požiadavky stanovené v ustanoveniach vnútroštátneho práva, ktorými sa transponuje táto smernica.

Článok 20

Verejný dohľad nad krytými dlhopismi v prípade platobnej neschopnosti alebo riešenia krízovej situácie

1.   Príslušné orgány určené podľa článku 18 ods. 2 spolupracujú s orgánom pre riešenie krízových situácií v prípade riešenia krízovej situácie úverovej inštitúcie emitujúcej kryté dlhopisy s cieľom zabezpečiť, aby práva a záujmy investorov do krytých dlhopisov zostali zachované, a to aspoň prostredníctvom overovania priebežného a správneho riadenia programu krytých dlhopisov počas procesu riešenia krízovej situácie.

2.   Členské štáty môžu stanoviť vymenovanie osobitného správcu s cieľom zabezpečiť, aby práva a záujmy investorov do krytých dlhopisov zostali zachované, a to aspoň overovaním toho, že počas nevyhnutného obdobia je program krytých dlhopisov nepretržite a riadne riadený.

Ak členské štáty využijú túto možnosť, môžu vyžadovať od svojich príslušných orgánov určených podľa článku 18 ods. 2, aby schvaľovali vymenúvania a odvolávania osobitného správcu. Členské štáty, ktoré využijú túto možnosť, musia vyžadovať aspoň to, aby sa s týmito príslušnými orgánmi uskutočnili konzultácie týkajúce sa vymenúvania a odvolávania osobitného správcu.

3.   Ak členské štáty stanovia vymenovanie osobitného správcu v súlade s odsekom 2, prijmú pravidlá, v ktorých stanovia úlohy a zodpovednosti daného osobitného správcu aspoň vo vzťahu k:

a)

splácaniu záväzkov spojených s krytými dlhopismi;

b)

správe a realizácii krycích aktív vrátane ich prevodu spolu so záväzkami z krytých dlhopisov na inú úverovú inštitúciu emitujúcu kryté dlhopisy;

c)

právnymi úkonmi potrebnými na riadnu správu krycieho súboru, na priebežné monitorovanie krytia záväzkov z krytých dlhopisov, na začatie konania s cieľom vrátiť aktíva do krycieho súboru a na prevod zostávajúcich aktív do konkurznej podstaty úverovej inštitúcie, ktorá emitovala kryté dlhopisy, po uhradení všetkých záväzkov z krytých dlhopisov.

Na účely písmena c) prvého pododseku môžu členské štáty umožniť, aby osobitný správca v prípade platobnej neschopnosti úverovej inštitúcie emitujúcej kryté dlhopisy vykonával činnosť na základe povolenia držaného uvedenou úverovou inštitúciou, ak sa uplatňujú rovnaké prevádzkové požiadavky.

4.   Členské štáty zabezpečia koordináciu a výmenu informácií na účely platobnej neschopnosti alebo postupu riešenia krízovej situácie medzi príslušnými orgánmi určenými podľa článku 18 ods. 2, osobitným správcom, ak bol takýto správca vymenovaný, a v prípade riešenia krízovej situácie orgánom pre riešenie krízových situácií.

Článok 21

Ohlasovanie príslušným orgánom

1.   Členské štáty zabezpečia ochranu investorov tým, že od úverových inštitúcií emitujúcich kryté dlhopisy vyžadujú ohlasovanie informácií uvedených v odseku 2 týkajúcich sa programov krytých dlhopisov príslušným orgánom určeným podľa článku 18 ods. 2. Toto ohlasovanie sa vykonáva pravidelne, ako aj na žiadosť týchto príslušných orgánov. Členské štáty stanovia pravidlá o frekvencii tohto pravidelného ohlasovania.

2.   V rámci ohlasovacích povinností, ktoré sa majú stanoviť podľa odseku 1, sa požaduje, aby informácie, ktoré sa majú poskytovať, zahŕňali informácie aspoň o týchto prvkoch:

a)

oprávnenosť aktív a požiadavky na krycí súbor v súlade s článkami 6 až 11;

b)

oddelenie krycích aktív v súlade s článkom 12;

c)

prípadne fungovanie osoby monitorujúcej krycí súbor v súlade s článkom 13;

d)

požiadavky na krytie v súlade s článkom 15;

e)

vankúš likvidity krycieho súboru v súlade s článkom 16;

f)

prípadne podmienky pre štruktúry s možnosťou predĺženia splatnosti v súlade s článkom 17.

3.   Členské štáty stanovia pravidlá týkajúce sa informácií, ktoré sa majú poskytnúť podľa odseku 2 úverovými inštitúciami emitujúcimi kryté dlhopisy príslušným orgánom určeným podľa článku 18 ods. 2 v prípade platobnej neschopnosti alebo riešenia krízovej situácie úverovej inštitúcie emitujúcej kryté dlhopisy.

Článok 22

Právomoci príslušných orgánov na účely verejného dohľadu nad krytými dlhopismi

1.   Členské štáty zabezpečia ochranu investorov tým, že dávajú príslušným orgánom určeným podľa článku 18 ods. 2 všetky právomoci dohľadu, vyšetrovania a ukladania sankcií, ktoré sú potrebné na vykonávanie úlohy verejného dohľadu nad krytými dlhopismi.

2.   Právomoci uvedené v odseku 1 zahŕňajú aspoň:

a)

právomoc udeľovať alebo zamietať povolenie podľa článku 19;

b)

právomoc pravidelne preskúmavať program krytých dlhopisov s cieľom posúdiť súlad s ustanoveniami vnútroštátneho práva, ktorými sa transponuje táto smernica;

c)

právomoc vykonávať kontroly na mieste a na diaľku;

d)

právomoc ukladať správne sankcie a iné správne opatrenia v súlade s ustanoveniami vnútroštátneho práva, ktorými sa transponuje článok 23;

e)

právomoc prijímať a vykonávať usmernenia týkajúce sa dohľadu v súvislosti s emisiou krytých dlhopisov.

Článok 23

Správne sankcie a iné správne opatrenia

1.   Bez toho, aby bolo dotknuté právo členských štátov stanoviť trestné sankcie, členské štáty stanovia pravidlá, ktorými sa zavádzajú primerané správne sankcie a iné správne opatrenia, ktoré sa uplatnia aspoň v týchto situáciách:

a)

úverová inštitúcia získala povolenie pre program krytých dlhopisov na základe nepravdivých vyhlásení alebo inými nezákonnými prostriedkami;

b)

úverová inštitúcia už nespĺňa podmienky, za ktorých bolo udelené povolenie pre program krytých dlhopisov;

c)

úverová inštitúcia emituje kryté dlhopisy bez toho, aby získala povolenie v súlade s ustanoveniami vnútroštátneho práva, ktorými sa transponuje článok 19;

d)

úverová inštitúcia emitujúca kryté dlhopisy nespĺňa požiadavky uvedené v ustanoveniach vnútroštátneho práva, ktorými sa transponuje článok 4;

e)

úverová inštitúcia emituje kryté dlhopisy, ktoré nespĺňajú požiadavky uvedené v ustanoveniach vnútroštátneho práva, ktorými sa transponuje článok 5;

f)

úverová inštitúcia emituje kryté dlhopisy, ktoré nie sú zabezpečené v súlade s ustanoveniami vnútroštátneho práva, ktorými sa transponuje článok 6;

g)

úverová inštitúcia emituje kryté dlhopisy, ktoré sú zabezpečené aktívami umiestnenými mimo Únie, pričom porušuje požiadavky uvedené v ustanoveniach vnútroštátneho práva, ktorými sa transponuje článok 7;

h)

úverová inštitúcia zabezpečuje kryté dlhopisy v štruktúre vnútroskupinových krytých dlhopisov, pričom porušuje požiadavky uvedené v ustanoveniach vnútroštátneho práva, ktorými sa transponuje článok 8;

i)

úverová inštitúcia emitujúca kryté dlhopisy nespĺňa podmienky pre spoločné financovanie uvedené v ustanoveniach vnútroštátneho práva, ktorými sa transponuje článok 9;

j)

úverová inštitúcia emitujúca kryté dlhopisy nespĺňa požiadavky na zloženie krycieho súboru uvedené v ustanoveniach vnútroštátneho práva, ktorými sa transponuje článok 10;

k)

úverová inštitúcia emitujúca kryté dlhopisy nespĺňa požiadavky týkajúce sa derivátových zmlúv v krycom súbore uvedené v ustanoveniach vnútroštátneho práva, ktorými sa transponuje článok 11;

l)

úverová inštitúcia emitujúca kryté dlhopisy nespĺňa požiadavky na oddelenie krycích aktív v súlade s ustanoveniami vnútroštátneho práva, ktorými sa transponuje článok 12;

m)

úverová inštitúcia emitujúca kryté dlhopisy neohlasuje informácie alebo poskytuje neúplné alebo nepresné informácie, pričom porušuje ustanovenia vnútroštátneho práva, ktorými sa transponuje článok 14;

n)

úverová inštitúcia emitujúca kryté dlhopisy opakovane alebo nepretržite neudržiava vankúš likvidity krycieho súboru, pričom porušuje ustanovenia vnútroštátneho práva, ktorými sa transponuje článok 16;

o)

úverová inštitúcia, ktorá emituje kryté dlhopisy so štruktúrami s možnosťou predĺženia splatnosti nespĺňa podmienky pre štruktúry s možnosťou predĺženia splatnosti uvedené v ustanoveniach vnútroštátneho práva, ktorými sa transponuje článok 17;

p)

úverová inštitúcia emitujúca kryté dlhopisy neohlasuje informácie alebo poskytuje neúplné alebo nepresné informácie o svojich povinnostiach, čím porušuje ustanovenia vnútroštátneho práva, ktorými sa transponuje článok 21 ods. 2.

Členské štáty sa môžu rozhodnúť, že nestanovia správne sankcie alebo iné správne opatrenia za porušenia, na ktoré sa podľa ich vnútroštátneho práva vzťahujú trestné sankcie. V takýchto prípadoch členské štáty oznámia Komisii príslušné ustanovenia trestného práva.

2.   Sankcie a opatrenia uvedené v odseku 1 musia byť účinné, primerané a odrádzajúce a musia zahŕňať aspoň:

a)

odňatie povolenia pre program krytých dlhopisov;

b)

verejné vyhlásenie, v ktorom sa uvádza totožnosť fyzickej alebo právnickej osoby a povaha porušenia v súlade s článkom 24;

c)

príkaz vyžadujúci, aby fyzická alebo právnická osoba upustila od konania a zdržala sa jeho opakovania;

d)

správne peňažné sankcie.

3.   Členské štáty takisto zabezpečia, aby sa sankcie a opatrenia uvedené v odseku 1 účinne vykonávali.

4.   Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány určené podľa článku 18 ods. 2 pri určovaní druhu správnych sankcií alebo iných správnych opatrení a výšky správnych peňažných sankcií zohľadňovali v náležitých prípadoch všetky tieto okolnosti:

a)

závažnosť a trvanie porušenia;

b)

mieru zodpovednosti fyzickej alebo právnickej osoby, ktorá je zodpovedná za porušenie;

c)

finančnú silu fyzickej alebo právnickej osoby, ktorá je zodpovedná za porušenie, vrátane uvedenia celkového obratu právnickej osoby alebo ročného príjmu fyzickej osoby;

d)

významnosť dosiahnutých ziskov v dôsledku porušenia fyzickou alebo právnickou osobou, ktorá je zodpovedná za porušenie, alebo strát, ktorým sa v dôsledku tohto porušenia zabránilo, pokiaľ tieto zisky alebo straty možno určiť;

e)

straty spôsobené tretím stranám v dôsledku porušenia, pokiaľ tieto straty možno určiť;

f)

úroveň spolupráce zo strany fyzickej alebo právnickej osoby, ktorá je zodpovedná za porušenie, s príslušnými orgánmi určenými podľa článku 18 ods. 2;

g)

všetky predchádzajúce porušenia, ktorých sa dopustila fyzická alebo právnická osoba, ktorá je zodpovedná za porušenie;

h)

všetky skutočné alebo potenciálne systémové dôsledky porušenia.

5.   Ak sa ustanovenia uvedené v odseku 1 vzťahujú na právnické osoby, členské štáty takisto zabezpečia, aby príslušné orgány určené podľa článku 18 ods. 2 uplatňovali správne sankcie a iné správne opatrenia stanovené v odseku 2 tohto článku voči členom riadiaceho orgánu a voči ďalším osobám, ktoré sú podľa vnútroštátneho práva zodpovedné za porušenie.

6.   Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány určené podľa článku 18 ods. 2 pred prijatím každého rozhodnutia o uložení správnych sankcií alebo iných správnych opatrení uvedených v odseku 2 tohto článku poskytli dotknutej fyzickej alebo právnickej osobe možnosť jej vypočutia. Výnimky z práva na vypočutie sa môžu uplatňovať v prípade prijatia týchto iných správnych opatrení, ak je potrebné naliehavo konať s cieľom zabrániť významným stratám pre tretie strany alebo závažnému poškodeniu finančného systému. V takýchto prípadoch sa dotknutej osobe poskytne príležitosť jej vypočutia čo najskôr po prijatí správneho opatrenia a v prípade potreby sa toto opatrenie preskúma.

7.   Členské štáty zabezpečia, aby každé rozhodnutie o uložení správnych sankcií alebo iných správnych opatrení stanovených v odseku 2 bolo riadne odôvodnené a podliehalo právu odvolať sa.

Článok 24

Uverejňovanie správnych sankcií a iných správnych opatrení

1.   Členské štáty zabezpečia, aby ustanovenia vnútroštátneho práva, ktorými sa transponuje táto smernica, zahŕňali pravidlá vyžadujúce, aby boli správne sankcie a iné správne opatrenia bez zbytočného odkladu uverejnené na oficiálnych webových sídlach príslušných orgánov určených podľa článku 18 ods. 2. Tie isté povinnosti sa uplatňujú v prípade, keď sa členský štát rozhodne stanoviť trestné sankcie podľa článku 23 ods. 1 druhého pododseku.

2.   V pravidlách prijatých podľa odseku 1 sa vyžaduje aspoň uverejnenie všetkých rozhodnutí, voči ktorým nie je možné podať odvolanie alebo voči ktorým sa už nemožno odvolať a ktoré sa ukladajú za porušenie ustanovení vnútroštátneho práva, ktorými sa transponuje táto smernica.

3.   Členské štáty zabezpečia, aby takéto uverejňovanie zahŕňalo informácie o druhu a povahe porušenia a o totožnosti fyzickej alebo právnickej osoby, ktorej sa ukladá sankcia alebo opatrenie. Za splnenia podmienok uvedených v odseku 4 členské štáty ďalej zabezpečia, aby sa takéto informácie uverejňovali bez zbytočného odkladu po tom, ako je adresát informovaný o uvedenej sankcii alebo opatrení, ako aj o uverejnení rozhodnutia o uložení danej sankcie alebo opatrenia na oficiálnych webových sídlach príslušných orgánov určených podľa článku 18 ods. 2.

4.   Ak členské štáty povolia uverejnenie rozhodnutia o uložení sankcií alebo iných opatrení, proti ktorým prebieha odvolacie konanie, príslušné orgány určené podľa článku 18 ods. 2 uverejnia na svojich oficiálnych webových sídlach bez zbytočného odkladu aj informácie o stave odvolania a jeho výsledku.

5.   Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány určené podľa článku 18 ods. 2 uverejňovali rozhodnutie o uložení sankcií alebo opatrení anonymne a v súlade s vnútroštátnym právom za ktorejkoľvek z týchto okolností:

a)

ak sa sankcia alebo opatrenie ukladajú fyzickej osobe a uverejnenie osobných údajov sa považuje za neprimerané;

b)

ak by uverejnenie ohrozilo stabilitu finančných trhov alebo prebiehajúce vyšetrovanie trestného činu;

c)

ak by uverejnenie spôsobilo neprimeranú škodu dotknutým úverovým inštitúciám alebo fyzickým osobám, pokiaľ sa táto škoda dá určiť.

6.   Ak členský štát uverejní rozhodnutie o uložení sankcie alebo opatrenia na anonymnom základe, môže umožniť, aby sa uverejnenie príslušných údajov odložilo.

7.   Členské štáty zabezpečia, aby sa uverejnilo aj každé konečné rozhodnutie súdu, ktorým sa ruší rozhodnutie o uložení sankcie alebo opatrenia.

8.   Členské štáty zabezpečia, aby každé uverejnenie podľa odsekov 2 až 6 zostalo na oficiálnych webových sídlach príslušných orgánov určených podľa článku 18 ods. 2 najmenej päť rokov od dátumu uverejnenia. Osobné údaje, ktoré sú súčasťou uverejnenia, sa ponechávajú na oficiálnom webovom sídle počas obdobia, ktoré je nevyhnutné, a v súlade s uplatniteľnými pravidlami ochrany osobných údajov. Toto obdobie na ponechanie údajov sa určuje s prihliadnutím na premlčacie lehoty stanovené v právnych predpisoch dotknutých členských štátov, ale v žiadnom prípade nesmie byť dlhšie ako 10 rokov.

9.   Príslušné orgány určené podľa článku 18 ods. 2 informujú EBA o všetkých uložených správnych sankciách a iných správnych opatreniach, prípadne vrátane všetkých odvolaní proti nim a o ich výsledku. Členské štáty zabezpečia, aby uvedené príslušné orgány dostali informácie a podrobnosti o konečnom rozsudku vo vzťahu ku všetkým uloženým trestným sankciám, ktoré uvedené príslušné orgány takisto predkladajú EBA.

10.   EBA vedie centrálnu databázu správnych sankcií a iných správnych opatrení, ktoré jej boli ohlásené. Táto databáza je prístupná len príslušným orgánom určeným podľa článku 18 ods. 2 a aktualizuje sa na základe informácií, ktoré poskytujú uvedené príslušné orgány v súlade s odsekom 9 tohto článku.

Článok 25

Povinnosti v oblasti spolupráce

1.   Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány určené podľa článku 18 ods. 2 úzko spolupracovali s príslušnými orgánmi vykonávajúcimi všeobecný dohľad nad úverovými inštitúciami v súlade s príslušným právom Únie uplatniteľným na tieto inštitúcie a s orgánom pre riešenie krízových situácií v prípade riešenia krízovej situácie úverovej inštitúcie emitujúcej kryté dlhopisy.

2.   Členské štáty ďalej zabezpečia, aby príslušné orgány určené podľa článku 18 ods. 2 spolu úzko spolupracovali. Táto spolupráca zahŕňa aj vzájomné poskytovanie všetkých informácií, ktoré sú relevantné pre výkon úloh dohľadu iných orgánov podľa ustanovení vnútroštátneho práva, ktorými sa transponuje táto smernica.

3.   Členské štáty na účely druhej vety odseku 2 tohto článku zabezpečia, aby príslušné orgány určené podľa článku 18 ods. 2 oznamovali:

a)

na požiadanie iného príslušného orgánu určeného podľa článku 18 ods. 2 všetky relevantné informácie a

b)

z vlastnej iniciatívy všetky dôležité informácie ostatným príslušným orgánom určeným podľa článku 18 ods. 2 v ostatných členských štátoch.

4.   Členské štáty takisto zabezpečia, aby príslušné orgány určené podľa článku 18 ods. 2 spolupracovali s EBA alebo v príslušných prípadoch s Európskym orgánom dohľadu (Európskym orgánom pre cenné papiere a trhy) zriadeným nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010 (18) na účely tejto smernice.

5.   Na účely tohto článku sa informácie považujú za dôležité, ak by mohli podstatne ovplyvniť posúdenie emisie krytých dlhopisov v inom členskom štáte.

Článok 26

Požiadavky na zverejňovanie

1.   Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány určené podľa článku 18 ods. 2 na svojich oficiálnych webových sídlach uverejňovali tieto informácie:

a)

znenie ich vnútroštátnych zákonov, iných právnych predpisov, správnych predpisov a všeobecných usmernení prijatých v súvislosti s emisiou krytých dlhopisov;

b)

zoznam úverových inštitúcií s povolením emitovať kryté dlhopisy;

c)

zoznam krytých dlhopisov, ktoré môžu používať označenie „európsky krytý dlhopis“, a zoznam krytých dlhopisov, ktoré môžu používať označenie „európsky krytý dlhopis (prémiový)“.

2.   Informácie uverejnené v súlade s odsekom 1 musia byť dostatočné na to, aby umožňovali zmysluplné porovnanie prístupov prijatých príslušnými orgánmi rôznych členských štátov určenými podľa článku 18 ods. 2. Tieto informácie sa aktualizujú tak, aby sa zohľadnili všetky zmeny.

3.   Príslušné orgány určené podľa článku 18 ods. 2 každoročne oznámia EBA zoznam úverových inštitúcií uvedený v odseku 1 písm. b) a zoznamy krytých dlhopisov uvedené v odseku 1 písm. c).

HLAVA IV

OZNAČOVANIE

Článok 27

Označovanie

1.   Členské štáty zabezpečia, aby sa označenie „európsky krytý dlhopis“ a jeho úradný preklad do všetkých úradných jazykov Únie používalo len v prípade krytých dlhopisov, ktoré spĺňajú požiadavky stanovené v ustanoveniach vnútroštátneho práva, ktorými sa transponuje táto smernica.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby sa označenie „európsky krytý dlhopis (prémiový)“ a jeho úradný preklad do všetkých úradných jazykov Únie používalo len v prípade krytých dlhopisov, ktoré spĺňajú požiadavky stanovené v ustanoveniach vnútroštátneho práva, ktorými sa transponuje táto smernica, a požiadavky uvedené v článku 129 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 zmeneného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2160 (19).

HLAVA V

ZMENY INÝCH SMERNÍC

Článok 28

Zmena smernice 2009/65/ES

Článok 52 ods. 4 smernice 2009/65/ES sa mení takto:

1.

Prvý pododsek sa nahrádza takto:

„4.

Členské štáty môžu zvýšiť 5 % limit stanovený v odseku 1 prvom pododseku najviac na 25 % v prípade, ak boli dlhopisy emitované pred 8. júlom 2022 a spĺňali požiadavky stanovené v tomto odseku platné k dátumu ich emisie, alebo ak dlhopisy spadajú pod vymedzenie krytých dlhopisov článku 3 bode 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2162 (*1).

(*1)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2162 z 27. novembra 2019 o emisii krytých dlhopisov a verejnom dohľade nad krytými dlhopismi a ktorou sa menia smernice 2009/65/ES a 2014/59/EÚ (Ú. v. EÚ L 328, 18.12.2019, s. 29).“"

2.

Tretí pododsek sa vypúšťa.

Článok 29

Zmena smernice 2014/59/EÚ

V článku 2 ods. 1 smernice 2014/59/EÚ sa bod 96 nahrádza takto:

„96.

‚krytý dlhopis‘ je krytý dlhopis vymedzený v článku 3 bode 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2162 (*2) alebo vo vzťahu k nástroju, ktorý bol emitovaný pred 8. júlom 2022, dlhopis uvedený v článku 52 ods.4 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/65/ES (*3), ako je uplatniteľná v znení k dátumu jeho emisie;

HLAVA VI

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 30

Prechodné ustanovenia

1.   Členské štáty zabezpečia, aby kryté dlhopisy emitované pred 8. júlom 2022, ktoré spĺňajú požiadavky stanovené v článku 52 ods. 4 smernice 2009/65/ES, ako je uplatniteľná v znení k dátumu ich emisie, nepodliehali požiadavkám stanoveným v článkoch 5 až 12 a v článkoch 15, 16, 17 a 19 tejto smernice, ale aby mohli byť aj naďalej uvádzané ako kryté dlhopisy v súlade s touto smernicou až do ich splatnosti.

Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány určené podľa článku 18 ods. 2 tejto smernice monitorovali súlad krytých dlhopisov emitovaných pred 8. júlom 2022 s požiadavkami stanovenými v článku 52 ods. 4 smernice 2009/65/ES, ako je uplatniteľná v znení k dátumu ich emisie, ako aj s požiadavkami tejto smernice v rozsahu, v akom sú uplatniteľné v súlade s prvým pododsekom tohto odseku.

2.   Členské štáty môžu uplatňovať odsek 1 na navyšované emisie krytých dlhopisov, v prípade ktorých došlo k otvoreniu ISIN pred 8. júlom 2022 až na 24 mesiacov po uvedenom dátume za predpokladu, že tieto emisie spĺňajú všetky tieto požiadavky:

a)

dátum splatnosti krytého dlhopisu je pred 8. júlom 2027;

b)

celková veľkosť emisie navyšovaných emisií po 8. júli 2022 neprevyšuje dvojnásobok celkovej veľkosti emisie krytých dlhopisov nesplatených k uvedenému dátumu;

c)

celková veľkosť emisie krytého dlhopisu v čase splatnosti neprevyšuje sumu 6 000 000 000 EUR alebo ekvivalentnú sumu v domácej mene;

d)

aktíva poskytnuté ako zabezpečenie sú umiestnené v členskom štáte, ktorý uplatňuje odsek 1 na navyšované emisie krytých dlhopisov.

Článok 31

Preskúmanie a správy

1.   Komisia do 8. júla 2024 v úzkej spolupráci s EBA predloží Európskemu parlamentu a Rade správu spolu s prípadným legislatívnym návrhom, o tom, či by bolo možné, a ak áno, akým spôsobom by bolo možné zaviesť režim rovnocennosti pre úverové inštitúcie tretích krajín emitujúce kryté dlhopisy a pre investorov do týchto krytých dlhopisov, s prihliadnutím na medzinárodný vývoj v oblasti krytých dlhopisov, najmä na vývoj legislatívnych rámcov v tretích krajinách.

2.   Komisia do 8. júla 2025 v úzkej spolupráci s EBA predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o vykonávaní tejto smernice, pokiaľ ide o úroveň ochrany investorov a vývoj v oblasti emisie krytých dlhopisov v Únii. Správa obsahuje všetky odporúčania pre ďalšie opatrenia. Správa musí zahŕňať informácie o:

a)

vývoji, pokiaľ ide o počet povolení na emitovanie krytých dlhopisov;

b)

vývoji, pokiaľ ide o počet krytých dlhopisov emitovaných v súlade s ustanoveniami vnútroštátneho práva, ktorými sa transponuje táto smernica, a s článkom 129 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

c)

vývoji, pokiaľ ide o aktíva zabezpečujúce emisiu krytých dlhopisov;

d)

vývoji, pokiaľ ide o úroveň nadmerného zabezpečenia;

e)

cezhraničných investíciách do krytých dlhopisov vrátane prílevu investícií z tretích krajín a odlevu investícií do tretích krajín;

f)

vývoji, pokiaľ ide o emisiu krytých dlhopisov so štruktúrami s možnosťou predĺženia splatnosti;

g)

vývoji, pokiaľ ide o riziká a prínosy vyplývajúce z používania expozícií uvedených v článku 129 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

h)

fungovaní trhov s krytými dlhopismi.

3.   Členské štáty do 8. júla 2024 zašlú Komisii informácie o záležitostiach uvedených v odseku 2.

4.   Komisia do 8. júla 2024 po tom, čo zadá a dostane štúdiu, v ktorej sa posúdia riziká a prínosy vyplývajúce z krytých dlhopisov so štruktúrami s možnosťou predĺženia splatnosti, a po konzultácii s EBA prijme správu a uvedenú štúdiu a správu predloží Európskemu parlamentu a Rade spolu s prípadným legislatívnym návrhom.

5.   Komisia do 8. júla 2024 prijme správu o možnosti zavedenia nástroja dvojitej ochrany s názvom európske zabezpečené dlhové cenné papiere. Komisia uvedenú správu predloží Európskemu parlamentu a Rade spolu s prípadným legislatívnym návrhom.

Článok 32

Transpozícia

1.   Členské štáty prijmú a uverejnia do 8. júla 2021 zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou. Komisii bezodkladne oznámia znenie týchto ustanovení.

Tieto ustanovenia začnú uplatňovať najneskôr od 8. júla 2022.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

2.   Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných opatrení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 33

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 34

Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom.

V Štrasburgu 27. novembra 2019

Za Európsky parlament

Predseda

D. M. SASSOLI

Za Radu

predsedníčka

T. TUPPURAINEN


(1)  Ú. v. EÚ C 367, 10.10.2018, s. 56.

(2)  Pozícia Európskeho parlamentu z 18. apríla 2019 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady z 8. novembra 2019.

(3)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/65/ES z 13. júla 2009 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP) (Ú. v. EÚ L 302, 17.11.2009, s. 32).

(4)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 1).

(5)  Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2015/35 z 10. októbra 2014, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia (Solventnosť II) (Ú. v. EÚ L 12, 17.1.2015, s. 1).

(6)  Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2015/61 z 10. októbra 2014, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013, pokiaľ ide o požiadavku na krytie likvidity pre úverové inštitúcie (Ú. v. EÚ L 11, 17.1.2015, s. 1).

(7)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 190).

(8)  Odporúčanie Európskeho výboru pre systémové riziká z 20. decembra 2012 o financovaní úverových inštitúcií (ESRB/2012/2) (Ú. v. EÚ C 119, 25.4.2013, s. 1).

(9)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/78/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 12).

(10)  Správa EBA o krytých dlhopisoch – odporúčania o harmonizácii rámcov pre kryté dlhopisy v EÚ (2016), EBA-Op-2016-23.

(11)  Smernica Komisie 2006/111/ES zo 16. novembra 2006 o transparentnosti finančných vzťahov členských štátov a verejných podnikov a o finančnej transparentnosti v niektorých podnikoch (Ú. v. EÚ L 318, 17.11.2006, s. 17).

(12)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/47/ES zo 6. júna 2002 o dohodách o finančných zárukách (Ú. v. ES L 168, 27.6.2002, s. 43).

(13)  Nariadenie Rady (EÚ) č. 1024/2013 z 15. októbra 2013, ktorým sa Európska centrálna banka poveruje osobitnými úlohami, pokiaľ ide o politiky týkajúce sa prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami (Ú. v. EÚ L 287, 29.10.2013, s. 63).

(14)  Ú. v. EÚ C 369, 17.12.2011, s. 14.

(15)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov (Ú. v. ES L 8, 12.1.2001, s. 1).

(16)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1).

(17)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 z 23. októbra 2018 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 45/2001 a rozhodnutie č. 1247/2002/ES (Ú. v. EÚ L 295, 21.11.2018, s. 39).

(18)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/77/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 84).

(19)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2160 z 27. novembra 2019, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 575/2013, pokiaľ ide o expozície vo forme krytých dlhopisov (pozri stranu 1 tohto úradného vestníka).


II Nelegislatívne akty

NARIADENIA

18.12.2019   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 328/58


VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2019/2163

zo 17. decembra 2019,

ktorým sa stanovujú spúšťacie objemy na roky 2020 a 2021 na účely možného uplatňovania dodatočných dovozných ciel na určité druhy ovocia a zeleniny

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa vytvára spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami, a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 922/72, (EHS) č. 234/79, (ES) č. 1037/2001 a (ES) č. 1234/2007 (1), a najmä na jeho článok 183 prvý odsek písm. b),

keďže:

(1)

V článku 39 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2017/892 (2) sa stanovuje, že dodatočné dovozné clo uvedené v článku 182 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1308/2013 možno uplatňovať na výrobky a počas období uvedených v prílohe VII k uvedenému vykonávaciemu nariadeniu. Dodatočné dovozné clo sa musí uplatňovať, ak množstvo akýchkoľvek výrobkov prepustených do voľného obehu v ktoromkoľvek z období uplatňovania stanovených v uvedenej prílohe prekročí spúšťací objem dovozu v roku pre daný výrobok. Dodatočné dovozné clá sa neuložia, ak je nepravdepodobné, že by dovoz narušil trh Únie, alebo ak by účinky boli neprimerané plánovanému cieľu.

(1)

V súlade s článkom 182 ods. 1 druhým pododsekom nariadenia (EÚ) č. 1308/2013 sa spúšťacie objemy dovozu na účely možného uplatňovania dodatočných dovozných ciel na niektoré druhy ovocia a zeleniny zakladajú na údajoch o dovoze a údajoch o domácej spotrebe za predchádzajúce tri roky. Spúšťacie objemy pre určité druhy ovocia a zeleniny by sa na roky 2020 a 2021 mali stanoviť na základe údajov, ktoré oznámili členské štáty za roky 2016, 2017 a 2018.

(2)

Vzhľadom na to, že obdobie uplatňovania možných dodatočných dovozných ciel stanovených v prílohe VII k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2017/892 sa pre celý rad výrobkov začína 1. januára, toto nariadenie by sa malo uplatňovať od 1. januára 2020, a preto by malo nadobudnúť účinnosť čo najskôr,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Na roky 2020 a 2021 sa spúšťacie objemy uvedené v článku 182 ods. 1 prvom pododseku písm. b) nariadenia (EÚ) č. 1308/2013 pre výrobky vymenované v prílohe VII k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2017/892 stanovujú v prílohe k tomuto nariadeniu.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 1. januára 2020.

Platí do 30. júna 2021.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 17. decembra 2019

Za Komisiu

Predsedníčka

Ursula VON DER LEYEN


(1)  Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 671.

(2)  Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2017/892 z 13. marca 2017, ktorým sa stanovujú pravidlá uplatňovania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013, pokiaľ ide o sektory ovocia a zeleniny a spracovaného ovocia a zeleniny (Ú. v. EÚ L 138, 25.5.2017, s. 57).


PRÍLOHA

Spúšťacie objemy pre výrobky a obdobia uvedené v prílohe VII k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2017/892 na účely možného uplatňovania dodatočných dovozných ciel

Bez toho, aby boli dotknuté pravidlá interpretácie kombinovanej nomenklatúry, sa opis výrobkov považuje len za orientačný. Rozsah pôsobnosti dodatočných dovozných ciel je na účely tejto prílohy určený rozsahom pôsobnosti číselných znakov KN v ich podobe v čase prijatia tohto nariadenia.

Poradové číslo

Číselný znak KN

Opis výrobkov

Obdobie uplatňovania

Spúšťací objem (v tonách)

2020

2021

78.0020

0702 00 00

Rajčiaky

od 1. júna do 30. septembra

 

54 848

78.0015

od 1. októbra

do 31. mája

578 315

78.0065

0707 00 05

Uhorky šalátové

od 1. mája do 31. októbra

 

62 171

78.0075

od 1. novembra

do 30. apríla

48 583

78.0085

0709 91 00

Artičoky

od 1. novembra

do 30. júna

8 244

78.0100

0709 93 10

Cukety

od 1. januára do 31. decembra

 

94 081

78.0110

0805 10 22

0805 10 24

0805 10 28

Pomaranče

od 1. decembra

do 31. mája

466 660

78.0120

0805 22 00

Klementínky

od 1. novembra

do konca februára

241 919

78.0130

0805 21

0805 29 00

Mandarínky (vrátane druhov tangerines a satsumas) wilkingy a podobné citrusové hybridy

od 1. novembra

do konca februára

96 897

78.0160

0805 50 10

Citróny

od 1. januára do 31. mája

 

351 591

78.0155

od 1. júna do 31. decembra

 

621 073

78.0170

0806 10 10

Stolové hrozno

od 16. júla do 16. novembra

 

214 307

78.0175

0808 10 80

Jablká

od 1. januára do 31. augusta

 

595 028

78.0180

od 1. septembra do 31. decembra

 

1 154 623

78.0220

0808 30 90

Hrušky

od 1. januára do 30. apríla

 

141 496

78.0235

od 1. júla do 31. decembra

 

106 940

78.0250

0809 10 00

Marhule

od 1. júna do 31. júla

 

7 166

78.0265

0809 29 00

Čerešne okrem višní

od 16. mája do 15. augusta

 

104 573

78.0270

0809 30

Broskyne vrátane nektáriniek

od 16. júna do 30. septembra

 

3 482

78.0280

0809 40 05

Slivky

od 16. júna do 30. septembra

 

204 681


18.12.2019   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 328/61


VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2019/2164

zo 17. decembra 2019,

ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 889/2008, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá implementácie nariadenia Rady (ES) č. 834/2007 o ekologickej výrobe a označovaní ekologických produktov so zreteľom na ekologickú výrobu, označovanie a kontrolu

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 834/2007 z 28. júna 2007 o ekologickej výrobe a označovaní ekologických produktov, ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 2092/91 (1), a najmä na jeho článok 16 ods. 1 a ods. 3 písm. a) a článok 21 ods. 2,

keďže:

(1)

V súlade s článkom 16 ods. 3 písm. b) nariadenia (ES) č. 834/2007 niekoľko členských štátov predložilo Komisii a ostatným členským štátom dokumentáciu týkajúcu sa určitých látok v záujme ich povolenia a zahrnutia do príloh I, II, VI a VIII k nariadeniu Komisie (ES) č. 889/2008 (2). Uvedenú dokumentáciu preskúmala expertná skupina pre technické poradenstvo v oblasti ekologickej poľnohospodárskej výroby (Expert group for technical advice on organic production, EGTOP) a Komisia.

(2)

Vo svojich odporúčaniach týkajúcich sa hnojív (3) skupina EGTOP okrem iného konštatovala, že látky „biouhlie“, „odpad z mäkkýšov a vaječné škrupiny“ a „kyselina humínová a fulvínová“ sú v súlade s cieľmi a so zásadami ekologickej poľnohospodárskej výroby. Preto by sa uvedené látky mali zahrnúť do prílohy I k nariadeniu (ES) č. 889/2008. Skupina EGTOP takisto odporučila objasniť vymedzenie pojmu „uhličitan vápenatý“ uvedené v danej prílohe.

(3)

Vo svojich odporúčaniach týkajúcich sa prípravkov na ochranu rastlín (4) skupina EGTOP okrem iného konštatovala, že látky „maltodextrín“, „peroxid vodíka“, „terpény (eugenol, geraniol a tymol)“, „chlorid sodný“, „cerevisan“ a pyretríny z iných rastlín ako Chrysanthemum cinerariaefolium sú v súlade s cieľmi a so zásadami ekologickej poľnohospodárskej výroby. Preto by sa uvedené látky mali zahrnúť do prílohy II k nariadeniu (ES) č. 889/2008. Skupina EGTOP okrem toho vydala odporúčania týkajúce sa štruktúry uvedenej prílohy.

(4)

Vo svojich odporúčaniach týkajúcich sa krmív (5) skupina EGTOP okrem iného konštatovala, že látky „guarová guma“ ako kŕmna doplnková látka, „extrakt z gaštana jedlého“ ako senzorická doplnková látka a „bezvodný betaín“ pre monogastrické zvieratá a len prírodného alebo organického pôvodu sú v súlade s cieľmi a so zásadami ekologickej poľnohospodárskej výroby. Preto by sa uvedené látky mali zahrnúť do prílohy VI k nariadeniu (ES) č. 889/2008. Odkaz na niektoré doplnkové látky do siláže je v uvedenej prílohe nejasný a treba ho objasniť, aby sa zabránilo nejasnostiam.

(5)

Vo svojich odporúčaniach týkajúcich sa potravín (6) skupina EGTOP okrem iného konštatovala, že látky „glycerol“ ako zvlhčovadlo v gélových kapsulách a v poťahu tabliet, „bentonit“ ako technologická pomocná látka, „kyselina (+)–L–mliečna a hydroxid sodný“ ako technologická pomocná látka pri extrakcii rastlinných bielkovín a „prášok z gumy tara“ ako zahusťovadlo, „chmeľový extrakt a extrakt z borovicovej živice“ pri výrobe cukru sú v súlade s cieľmi a so zásadami ekologickej poľnohospodárskej výroby. Preto by sa uvedené látky mali zahrnúť do prílohy VIII k nariadeniu (ES) č. 889/2008. Skupina EGTOP okrem toho odporučila, aby sa v prípade prášku z gumy tara, lecitínov, glycerolu, karobovej gumy, gumy gellan, arabskej gumy, guarovej gumy a karnaubského vosku požadovala ich výroba ekologickým spôsobom. S cieľom poskytnúť dostatočný čas na prispôsobenie sa tejto novej požiadavke by sa prevádzkovateľom malo poskytnúť trojročné prechodné obdobie.

(6)

V prílohe VIIIa k nariadeniu (ES) č. 889/2008 niektoré odkazy na názvy doplnkových látok nie sú presné a musia sa objasniť, aby sa zabránilo nejasnostiam.

(7)

Nariadenie (ES) č. 889/2008 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(8)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom výboru pre ekologickú poľnohospodársku výrobu,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Nariadenie (ES) č. 889/2008 sa mení takto:

1.

Príloha I sa nahrádza textom uvedeným v prílohe I k tomuto nariadeniu.

2.

Príloha II sa nahrádza textom uvedeným v prílohe II k tomuto nariadeniu.

3.

Príloha VI sa nahrádza textom uvedeným v prílohe III k tomuto nariadeniu.

4.

Príloha VIII sa nahrádza textom uvedeným v prílohe IV k tomuto nariadeniu.

5.

Príloha VIIIa sa nahrádza textom uvedeným v prílohe V k tomuto nariadeniu.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 17. decembra 2019

Za Komisiu

Predsedníčka

Ursula VON DER LEYEN


(1)  Ú. v. EÚ L 189, 20.7.2007, s. 1.

(2)  Nariadenie Komisie (ES) č. 889/2008 z 5. septembra 2008, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá implementácie nariadenia Rady (ES) č. 834/2007 o ekologickej výrobe a označovaní ekologických produktov so zreteľom na ekologickú výrobu, označovanie a kontrolu (Ú. v. EÚ L 250, 18.9.2008, s. 1).

(3)  Záverečná správa o hnojivách III, https://ec.europa.eu/info/sites/info/files/food-farming-fisheries/farming/documents/final-report-egtop-fertilizers-iii_en.pdf.

(4)  Záverečná správa o prípravkoch na ochranu rastlín IV, https://ec.europa.eu/info/publications/egtop-reports-organic-production_en.

(5)  Záverečná správa o krmivách III a potravinách V, https://ec.europa.eu/info/publications/egtop-reports-organic-production_en.

(6)  Záverečná správa o potravinách IV a záverečná správa o krmivách III a potravinách V, https://ec.europa.eu/info/publications/egtop-reports-organic-production_en.


PRÍLOHA I

„PRÍLOHA I

Hnojivá, pôdne pomocné látky a živiny uvedené v článku 3 ods. 1 a článku 6d ods. 2

Poznámka:

A: povolené podľa nariadenia (EHS) č. 2092/91 a s možnosťou naďalej ich používať na základe článku 16 ods. 3 písm. c) nariadenia (ES) č. 834/2007

B: povolené podľa nariadenia (ES) č. 834/2007

Povolenie

Názov

Viaczložkové produkty alebo produkty obsahujúce len ďalej uvedené materiály

Opis, požiadavky na zloženie, podmienky používania

A

Maštaľný hnoj

Produkt pozostávajúci zo zmesi živočíšnych výkalov a rastlinnej hmoty (podstielky).

Nesmie pochádzať z priemyselného chovu.

A

Sušený maštaľný hnoj a dehydrovaný hydinový trus

Nesmie pochádzať z priemyselného chovu.

A

Kompostované živočíšne exkrementy vrátane hydinového trusu a kompostovaného maštaľného hnoja

Nesmie pochádzať z priemyselného chovu.

A

Tekuté živočíšne exkrementy

Používanie po riadenej fermentácii a/alebo vhodnom zriedení.

Nesmie pochádzať z priemyselného chovu.

B

Kompostovaná alebo fermentovaná zmes odpadu z domácností

Produkt získaný z odpadu z domácností, ktorý sa triedil pri zdroji a prešiel procesom kompostovania alebo anaeróbnej fermentácie na účely výroby bioplynu.

Len odpad z domácností rastlinného a živočíšneho pôvodu.

Len v prípade výroby v uzatvorenom a monitorovanom zbernom systéme uznanom daným členským štátom.

Maximálna koncentrácia v mg/kg sušiny:

kadmium: 0,7; meď: 70; nikel: 25; olovo: 45; zinok: 200; ortuť:

0,4; chróm (celková): 70; chróm (VI): nedetekovateľná.

A

Rašelina

Používanie sa obmedzuje na záhradníctvo (záhradná produkcia pre trh, pestovanie kvetín, pestovanie stromov, škôlky).

A

Odpad z pestovania húb

Počiatočné zloženie substrátu sa obmedzuje na produkty tejto prílohy.

A

Výkaly dážďoviek (vermikompost) a hmyzu

 

A

Guáno

 

A

Kompostovaná alebo fermentovaná zmes rastlinnej hmoty

Produkt získaný zo zmesí rastlinnej hmoty, ktorá prešla procesom kompostovania alebo anaeróbnej fermentácie na účely výroby bioplynu.

B

Digestát z výroby bioplynu obsahujúci vedľajšie živočíšne produkty, ktoré sa rozkladajú spolu s materiálom rastlinného alebo živočíšneho pôvodu, ako sa uvádza v tejto prílohe

Vedľajšie živočíšne produkty (vrátane vedľajších produktov voľne žijúcich zvierat) kategórie 3 a obsah tráviacej sústavy kategórie 2 (kategórie 2 a 3 vymedzené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1069/2009 1 nesmú pochádzať z priemyselného chovu).

Postupy musia byť v súlade s nariadením Komisie (EÚ) č. 142/2011.

Neuplatňuje sa na jedlé časti plodín.

B

Produkty alebo vedľajšie produkty živočíšneho pôvodu:

 

krvná múčka

 

múčka z paznechtov a kopýt

 

rohová múčka

 

kostná múčka alebo odželatinizovaná kostná múčka

 

rybia múčka

 

mäsová múčka

 

múčka z peria, srsť a múčka „chiquette“

 

vlna

 

kožušina (1)

 

srsť

 

mliečne výrobky

 

hydrolyzované bielkoviny (2)

1.

Maximálna koncentrácia chrómu (VI) v mg/kg sušiny: nedetekovateľná.

2.

Neuplatňuje sa na jedlé časti plodín.

A

Produkty a vedľajšie produkty rastlinného pôvodu na účely hnojenia

Príklady: múčka z olejových výliskov, kakaové šupky, sladové steblá.

B

Hydrolyzované bielkoviny rastlinného pôvodu

 

A

Morské riasy a výrobky z nich

Pokiaľ sa priamo získavajú:

i)

fyzikálnymi postupmi vrátane dehydratácie, mrazenia a mletia;

ii)

extrakciou vodou alebo kyslým vodným roztokom a/alebo alkalickým roztokom;

iii)

fermentáciou.

A

Piliny a drevná štiepka

Z dreva, ktoré nebolo po ťažbe chemicky upravované.

A

Kompostovaná kôra

Z dreva, ktoré nebolo po ťažbe chemicky upravované.

A

Drevný popol

Z dreva, ktoré nebolo po ťažbe chemicky upravované.

A

Mletý prírodný mäkký fosforit

Produkt, ako je stanovený v bode 7 prílohy IA.2 k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2003/2003 2.

S obsahom kadmia najviac 90 mg/kg P205

A

Fosforečnan vápenato-hlinitý

Produkt, ako je stanovený v bode 6 prílohy IA.2 k nariadeniu (ES) č. 2003/2003.

S obsahom kadmia najviac 90 mg/kg P205

Používanie je obmedzené na zásadité pôdy (pH > 7,5).

A

Zásaditá troska

Produkt, ako je stanovený v bode 1 prílohy IA.2 k nariadeniu (ES) č. 2003/2003.

A

Surová draselná soľ alebo kainit

Produkt, ako je stanovený v bode 1 prílohy IA.3. k nariadeniu (ES) č. 2003/2003.

A

Síran draselný, prípadne aj s obsahom soli horčíka

Produkt získaný zo surovej draselnej soli fyzikálnou extrakciou, prípadne aj s obsahom solí horčíka.

A

Liehovarské výpalky a výťažok z nich

Okrem amónnych výpalkov.

A

Uhličitan vápenatý, napr.: krieda, slieň, mletý vápenec, bretónske činidlo, (maerl), fosfátová krieda

Len prírodného pôvodu.

B

Odpad z mäkkýšov

Iba z udržateľného rybárstva, ako sa vymedzuje v článku 4 ods. 1 bode 7 nariadenia Rady (EÚ) č. 1380/2013, alebo z ekologickej akvakultúry.

B

Vaječné škrupiny

Nesmie pochádzať z priemyselného chovu.

A

Uhličitan horečnatý a vápenatý

Len prírodného pôvodu.

napr. horečnatá krieda, mletý horčík, vápenec

A

Síran horečnatý (kieserit)

Len prírodného pôvodu.

A

Roztok chloridu vápenatého

Na ošetrovanie listov jabloní po zistení nedostatku vápnika.

A

Síran vápenatý (sadra)

Produkty, ako sú stanovené v bode 1 prílohy ID k nariadeniu (ES) č. 2003/2003.

Len prírodného pôvodu.

A, B

Priemyselné vápno z výroby cukru

Vedľajší produkt pri výrobe cukru z cukrovej repy a cukrovej trstiny.

A

Priemyselné vápno z vákuovej výroby soli

Vedľajší produkt z vákuovej výroby soli zo soľanky, ktorá sa vyskytuje v horách.

A

Elementárna síra

Produkt, ako je stanovený v prílohe ID.3 k nariadeniu (ES) č. 2003/2003.

A

Stopové prvky

Mikroživiny anorganického pôvodu uvedené v časti E prílohy I k nariadeniu (ES) č. 2003/2003.

A

Chlorid sodný

 

A

Kamenná múčka a íly

 

B

Leonardit (surový organický sediment bohatý na humínové kyseliny)

Len ak je získaný ako vedľajší produkt ťažby.

B

Kyselina humínová a fulvínová

Len ak sú získané anorganickými soľami/roztokmi bez použitia amónnych solí alebo z čistenia pitnej vody.

B

Xylit

Len ak je získaný ako vedľajší produkt ťažby (napr. vedľajší produkt ťažby hnedého uhlia).

B

Chitín (polysacharid získaný z panciera kôrovcov)

Len ak je získaný udržateľným rybárstvom, ako sa vymedzuje v článku 4 ods. 1 bode 7 nariadenia Rady (EÚ) č. 1380/2013, alebo z ekologickej akvakultúry.

B

Bohatý organický sediment vytvorený bez prístupu kyslíka, ktorý sa nachádza v sladkovodných útvaroch

(napr. sapropel)

Len organické sedimenty, ktoré sú vedľajšími produktmi správy sladkovodných útvarov alebo sú získané z bývalých sladkovodných oblastí.

V prípade vhodnosti treba extrakciu vykonávať s minimálnym vplyvom na vodné prostredie.

Len sedimenty získané zo zdrojov nekontaminovaných pesticídmi, perzistentnými organickými znečisťujúcimi látkami a látkami podobnými benzínu.

Najvyššie koncentrácie v mg/kg sušiny: kadmium 0,7; meď: 70; nikel: 25; olovo: 45; zinok: 200; ortuť: 0,4; chróm (celková): 70; chróm (VI): nedetekovateľná.

B

Biouhlie – produkt pyrolýzy získaný zo širokej škály organických materiálov rastlinného pôvodu a používaný ako pôdna pomocná látka

Len z rastlinných materiálov, neošetrené alebo ošetrené produktmi uvedenými v prílohe II.

Maximálna hodnota 4 mg polycyklických aromatických uhľovodíkov (PAU) na kg sušiny. Táto hodnota sa každý druhý rok prehodnotí so zreteľom na riziko akumulácie v dôsledku viacnásobného použitia.


(1)  Nariadenie Komisie (EÚ) č. 142/2011 z 25. februára 2011, ktorým sa vykonáva nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1069/2009, ktorým sa ustanovujú zdravotné predpisy týkajúce sa vedľajších živočíšnych produktov a odvodených produktov neurčených na ľudskú spotrebu, a ktorým sa vykonáva smernica Rady 97/78/ES, pokiaľ ide o určité vzorky a predmety vyňaté spod povinnosti veterinárnych kontrol na hraniciach podľa danej smernice (Ú. v. EÚ L 54, 26.2.2011, s. 1).

(2)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2003/2003 z 13. októbra 2003 o hnojivách (Ú. v. EÚ L 304, 21.11.2003, s. 1).


PRÍLOHA II

„PRÍLOHA II

Pesticídy – prípravky na ochranu rastlín podľa článku 5 ods. 1

Všetky látky uvedené v tejto prílohe musia spĺňať aspoň podmienky používania uvedené v prílohe k vykonávaciemu nariadeniu Komisie (EÚ) č. 540/2011 (1). Viac obmedzujúce podmienky používania v prípade ekologickej výroby sa uvádzajú v druhom stĺpci každej tabuľky.

1.   Látky rastlinného alebo živočíšneho pôvodu

Názov

Opis, požiadavky na zloženie, podmienky používania

Allium sativum (výťažok z cesnaku)

 

Azadirachtín extrahovaný zo stromu nimba (neem) (Azadirachta indica)

 

Včelí vosk

Len ako prípravok na ošetrenie drevín po reze/ochranu pred vznikom poranení.

COS-OGA

 

Hydrolyzované bielkoviny okrem želatíny

 

Laminarín

Hnedé riasy čeľade Laminariaceae sa pestujú buď organicky v súlade s článkom 6d, alebo sú zberané udržateľným spôsobom v súlade s článkom 6c.

Maltodextrín

 

Feromóny

Len v pasciach a dávkovačoch.

Rastlinné oleje

Povolené sú všetky použitia okrem použitia ako herbicíd.

Pyretríny

iba rastlinného pôvodu

Kvassia extrahovaná z Quassia amara

Len ako insekticíd, repelent.

Pachové repelenty živočíšneho alebo rastlinného pôvodu/ovčí tuk

Len na nejedlé časti plodiny a v prípadoch, keď plodina nie je požívaná ovcami alebo kozami.

Salix spp. Cortex (známy aj ako výťažok z kôry vŕby)

 

Terpény (eugenol, geraniol a tymol)

 

2.   Základné látky

Základné látky založené na potravinách (vrátane lecitínov, sacharózy, fruktózy, octu, srvátky, chitozán hydrochloridu 1, Equisetum arvense atď.)

Iba tie základné látky v zmysle článku 23 nariadenia (ES) č. 1107/2009 2, na ktoré sa vzťahuje vymedzenie pojmu „potravina“ v článku 2 nariadenia (ES) č. 178/2002 a ktoré majú rastlinný alebo živočíšny pôvod.

Látky, ktoré sa nemajú používať ako herbicídy

3.   Mikroorganizmy alebo látky produkované mikroorganizmami alebo získané z mikroorganizmov

Názov

Opis, požiadavky na zloženie, podmienky používania

Mikroorganizmy

Ktoré nepochádzajú z GMO.

Spinosad

 

Cerevisan

 

4.   Látky iné ako látky uvedené v oddieloch 1, 2 a 3

Názov

Opis, požiadavky na zloženie, podmienky alebo obmedzenia používania

Kremičitan hlinitý (kaolín)

 

Hydroxid vápenatý

Ak sa používa ako fungicíd, len na ovocné stromy vrátane škôlok, a to na ničenie Nectria galligena.

Oxid uhličitý

 

Zlúčeniny medi v týchto formách: hydroxid meďnatý, oxichlorid meďnatý, oxid meďnatý, zmes bordeaux a tribázický síran meďnatý

 

Fosforečnan diamónny

Len v pasciach ako atraktant.

Etylén

 

Mastné kyseliny

Povolené sú všetky použitia okrem použitia ako herbicíd.

Ortofosforečnan železitý

Prípravky, ktoré sa aplikujú na povrch pôdy medzi pestovanými plodinami.

Peroxid vodíka

 

Kremelina (diatomová zemina)

 

Polysulfid vápnika

 

Parafínový olej

 

Hydrogenuhličitan draselný a hydrogenuhličitan sodný (známy aj ako bikarbonát draselný/bikarbonát sodný)

 

Pyretroidy (len deltametrín alebo lambdacyhalotrín)

Len v pasciach so špecifickými atraktantmi; len proti Bactrocera oleae a Ceratitis capitata Wied.

Kremenný piesok

 

Chlorid sodný

Povolené sú všetky použitia okrem použitia ako herbicíd.

Síra

 


(1)  Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 540/2011 z 25. mája 2011 , ktorým sa vykonáva nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009, pokiaľ ide o zoznam schválených účinných látok (Ú. v. EÚ L 153, 11.6.2011, s. 1).

(2)  Získané z udržateľného rybárstva alebo ekologickej akvakultúry.

(3)  Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 540/2011 z 25. mája 2011, ktorým sa vykonáva nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009, pokiaľ ide o zoznam schválených účinných látok (Ú. v. EÚ L 153, 11.6.2011, s. 1).


PRÍLOHA III

„PRÍLOHA VI

Kŕmne doplnkové látky používané vo výžive zvierat podľa článku 22 písm. g), článku 24 ods. 2 a článku 25m ods. 2

Kŕmne doplnkové látky uvedené v tejto prílohe musia byť povolené podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1831/2003.

1.   TECHNOLOGICKÉ POMOCNÉ LÁTKY

a)   Konzervačné látky

Identifikačné číslo alebo funkčná skupina

Látka

Opis, podmienky používania

 

E 200

Kyselina sorbová

 

 

E 236

Kyselina mravčia

 

 

E 237

Mravčan sodný

 

 

E 260

Kyselina octová

 

 

E 270

Kyselina mliečna

 

 

E 280

Kyselina propionová

 

 

E 330

Kyselina citrónová

 

b)   Antioxidanty

Identifikačné číslo alebo funkčná skupina

Látka

Opis, podmienky používania

 

1b306i)

Tokoferolové extrakty z rastlinných olejov

 

 

1b306ii)

Extrakty s vysokým obsahom tokoferolu z rastlinných olejov (bohaté na delta-tokoferol)

 

c)   Emulgátory a stabilizátory, zahusťovadlá a želírujúce látky

Identifikačné číslo alebo funkčná skupina

Látka

Opis, podmienky používania

 

1c322

Lecitíny

Len ak pochádzajú z ekologických surovín.

 

 

 

Použitie obmedzené len na kŕmenie akvakultúrnych živočíchov.

d)   Spojivá a protihrudkujúce látky

Identifikačné číslo alebo funkčná skupina

Látka

Opis, podmienky používania

 

E 412

Guarová guma

 

 

E 535

Kyanoželeznatan sodný

Maximálna dávka NaCl: 20 mg/kg vypočítaná na anión kyanoželeznatanu.

 

E 551b

Koloidný kremeň (oxid kremičitý koloidný)

 

 

E 551c

Kremelina (diatomická zemina, čistená)

 

 

1m558i

Bentonit

 

 

E 559

Kaolínové íly, bez azbestu

 

 

E 560

Prírodné zmesi steatitov a chloritanu

 

 

E 561

Vermikulit

 

 

E 562

Sepiolit

 

 

E 566

Natrolit-fonolit

 

 

1g568

Klinoptilolit sedimentárneho pôvodu

 

 

E 599

Perlit

 

e)   Doplnkové látky do siláže

Identifikačné číslo alebo funkčná skupina

Látka

Opis, podmienky používania

1k

1k236

Enzýmy, mikroorganizmy

Kyselina mravčia

Použitie obmedzené na výrobu siláže, ak poveternostné podmienky neumožňujú primeranú fermentáciu.

Použitie kyseliny mravčej a propiónovej a ich sodných solí vo výrobe siláže je povolené, iba ak poveternostné podmienky neumožňujú adekvátnu fermentáciu.

1k237

Mravčan sodný

1k280

Kyselina propiónová

1k281

Propionát sodný

2.   SENZORICKÉ PRÍDAVNÉ LÁTKY

Identifikačné číslo alebo funkčná skupina

Látka

Opis, podmienky používania

2b

Aromatické zlúčeniny

Len extrakty z poľnohospodárskych produktov.

 

Castanea sativa Mill.: Extrakt z gaštana jedlého

 

3.   VÝŽIVOVÉ DOPLNKOVÉ LÁTKY

a)   Vitamíny, provitamíny a chemicky presne vymedzené látky, ktoré majú obdobný účinok

Identifikačné číslo alebo funkčná skupina

Látka

Opis, podmienky používania

3a

Vitamíny a provitamíny

Pochádzajúce z poľnohospodárskych produktov.

Ak majú syntetický pôvod, na kŕmenie monogastrických zvierat a akvakultúrnych živočíchov sa môžu použiť len tie, ktoré sú identické s vitamínmi pochádzajúcimi z poľnohospodárskych produktov.

Ak majú syntetický pôvod, na kŕmenie prežúvavcov sa môžu použiť len vitamíny A, D a E, ktoré sú identické s vitamínmi pochádzajúcimi z poľnohospodárskych produktov; dané použitie podlieha predchádzajúcemu schváleniu členskými štátmi na základe posúdenia toho, či prežúvavce chované ekologicky získavajú potrebné množstvá uvedených vitamínov prostredníctvom kŕmnych dávok.

3a920

Bezvodý betaín

Len pre monogastrické zvieratá.

Len prírodného pôvodu a podľa možnosti ekologického pôvodu.

b)   Zlúčeniny stopových prvkov

 

Identifikačné čísla alebo funkčné skupiny

Látka

Opis, podmienky používania

 

E1 Železo:

 

 

 

3b101

Uhličitan železnatý (siderit)

 

 

3b103

Monohydrát síranu železnatého

 

 

3b104

Heptahydrát síranu železnatého

 

 

3b201

Jodid draselný

 

 

3b202

Jodičnan vápenatý bezvodý

 

 

3b203

Potiahnutý granulovaný jodičnan vápenatý bezvodý

 

 

3b301

Octan kobaltnatý tetrahydrát

 

 

3b302

Uhličitan kobaltnatý

 

 

3b303

Uhličitan kobaltnatý zásaditý (2:3) monohydrát

 

 

3b304

Potiahnutý granulovaný uhličitan kobaltnatý zásaditý (2:3) monohydrát

 

 

3b305

Síran kobaltnatý heptahydrát

 

 

3b402

Monohydrát dihydroxid-uhličitanu dimeďnatého

 

 

3b404

Oxid meďnatý

 

 

3b405

Pentahydrát síranu meďnatého

 

 

3b409

Trihydroxid-chlorid meďnatý (TBCC)

 

 

3b502

Oxid manganatý

 

 

3b503

Monohydrát síranu mangánatého

 

 

 

 

 

 

3b603

Oxid zinočnatý

 

 

3b604

Heptahydrát síranu zinočnatého

 

 

3b605

Monohydrát síranu zinočnatého

 

 

3b609

Monohydrát hydroxid-chloridu zinočnatého (TBZC)

 

 

3b701

Dihydrát molybdénanu sodného

 

 

3b801

Seleničitan sodný

 

 

3b810, 3b811, 3b812,

3b813 a 3b817

Inaktivované kvasnice obohatené selénom

 

4.   ZOOTECHNICKÉ PRÍDAVNÉ LÁTKY

Identifikačné číslo alebo funkčné skupiny

Látka

Opis, podmienky používania

4a, 4b, 4c a 4d

Enzýmy a mikroorganizmy patriace do kategórie „Zootechnické doplnkové látky“.

 


PRÍLOHA IV

„PRÍLOHA VIII

Určité výrobky a látky určené na používanie vo výrobe spracovaných ekologických potravín, kvasníc a výrobkov z kvasníc uvedených v článku 27 ods. 1 písm. a) a článku 27a písm. a)

ODDIEL A – DOPLNKOVÉ LÁTKY DO POTRAVÍN VRÁTANE NOSIČOV

Na účely výpočtu uvedeného v článku 23 ods. 4 písm. a) bode ii) nariadenia (ES) č. 834/2007 sa doplnkové látky do potravín označené hviezdičkou v stĺpci obsahujúcom kód vypočítavajú ako zložky poľnohospodárskeho pôvodu.

Kód

Názov

Príprava potravín

Osobitné podmienky a obmedzenia nad rámec nariadenia (ES) č. 1333/2008

rastlinného pôvodu

živočíšneho pôvodu

E 153

Rastlinné uhlie

 

X

Kozí syr v popole

Syr Morbier

E 160b*

Annatto, bixín, norbixín

 

X

Syr Red Leicester

Syr Double Gloucester

Čedar

Syr Mimolette

E 170

Uhličitan vápenatý

X

X

Nesmie sa používať ako farbivo alebo ako doplnok kalcia vo výrobkoch

E 220

Oxid siričitý

X

X (Len pre medovinu)

V ovocných vínach (víno vyrobené z ovocia iného ako hrozno, vrátane cideru a perry) a medovine s pridaným cukrom a bez neho: 100 mg/l (Maximálne hladiny využiteľné zo všetkých zdrojov, vyjadrené ako SO2 v mg/l)

E 223

Disiričitan sodný

 

X

Kôrovce

E 224

Disiričitan draselný

X

X (Len pre medovinu)

V ovocných vínach (víno vyrobené z ovocia iného ako hrozno, vrátane cideru a perry) a medovine s pridaným cukrom a bez neho: 100 mg/l (Maximálne hladiny využiteľné zo všetkých zdrojov, vyjadrené ako SO2 v mg/l)

E 250

Dusitan sodný

 

X

Pre mäsové výrobky. Môže sa použiť len v prípade, pokiaľ bolo príslušnému orgánu uspokojivo dokázané, že neexistuje technologická alternatíva s rovnakou zárukou a/alebo umožňujúca udržať špecifické vlastnosti tohto výrobku. Nie v kombinácii s E 252. Orientačné vstupné množstvo vyjadrené v NaNO2: 80 mg/kg, najvyššie zvyškové množstvo vyjadrené v NaNO2 50 mg/kg

E 252

Dusičnan draselný

 

X

Pre mäsové výrobky. Môže sa použiť len v prípade, pokiaľ bolo príslušnému orgánu uspokojivo dokázané, že neexistuje technologická alternatíva s rovnakou zárukou a/alebo umožňujúca udržať špecifické vlastnosti tohto výrobku. Nie v kombinácii s E 250. Orientačné vstupné množstvo vyjadrené v NaNO3: 80 mg/kg, najvyššie zvyškové množstvo vyjadrené v NaNO3 50 mg/kg

E 270

Kyselina mliečna

X

X

 

E 290

Oxid uhličitý

X

X

 

E 296

Kyselina jablčná

X

 

 

E 300

Kyselina askorbová

X

X

Pokiaľ ide o potraviny živočíšneho pôvodu: mäsové výrobky

E 301

Askorbát sodný

 

X

Pokiaľ ide o potraviny živočíšneho pôvodu: mäsové výrobky v spojitosti s dusitanmi a dusičnanmi

E 306(*)

Extrakt s vysokým obsahom tokoferolu

X

X

Antioxidant

E 322(*)

Lecitíny

X

X

Pokiaľ ide o potraviny živočíšneho pôvodu: mliečne výrobky

Len ak pochádzajú z ekologickej poľnohospodárskej výroby. Uplatniteľné od 1. januára 2022. Do tohto dátumu, len ak boli získané z ekologickej prírodnej suroviny.

E 325

Mliečnan sodný

 

X

Mliečne a mäsové výrobky

E 330

Kyselina citrónová

X

X

 

E 331

Citrany sodné

X

X

 

E 333

Citrany vápenaté

X

 

 

E 334

Kyselina vínna (L(+)-)

X

X (Len pre medovinu)

Pokiaľ ide o potraviny živočíšneho pôvodu: medovina

E 335

Vínany sodné

X

 

 

E 336

Vínany draselné

X

 

 

E 341 i)

Monokalcium fosfát

X

 

Kypridlo do múky

E 392*

Extrakty z rozmarímu

X

X

Len ak pochádza z ekologickej poľnohospodárskej výroby

E 400

Kyselina algínová

X

X

Pokiaľ ide o potraviny živočíšneho pôvodu: mliečne výrobky

E 401

Alginát sodný

X

X

Pokiaľ ide o potraviny živočíšneho pôvodu: mliečne výrobky

E 402

Alginát draselný

X

X

Pokiaľ ide o potraviny živočíšneho pôvodu: mliečne výrobky

E 406

Agar

X

X

Pokiaľ ide o potraviny živočíšneho pôvodu: mliečne a mäsové výrobky

E 407

Karagénan

X

X

Pokiaľ ide o potraviny živočíšneho pôvodu: mliečne výrobky

E 410*

Karobová guma

X

X

Len ak pochádza z ekologickej poľnohospodárskej výroby. Uplatniteľné od 1. januára 2022.

E 412*

Guarová guma

X

X

Len ak pochádza z ekologickej poľnohospodárskej výroby. Uplatniteľné od 1. januára 2022.

E 414*

Arabská guma

X

X

Len ak pochádza z ekologickej poľnohospodárskej výroby. Uplatniteľné od 1. januára 2022.

E 415

Xantánová guma

X

X

 

E 417

Prášok z gumy tara

X

X

Zahusťovadlo

Len ak pochádza z ekologickej poľnohospodárskej výroby. Uplatniteľné od 1. januára 2022.

E 418

Guma gellan

X

X

Len vo forme s vysokou mierou substitúcie acylovými skupinami

Len ak pochádza z ekologickej poľnohospodárskej výroby. Uplatniteľné od 1. januára 2022.

E 422

Glycerol

X

X

Len rastlinného pôvodu

Len ak pochádza z ekologickej poľnohospodárskej výroby. Uplatniteľné od 1. januára 2022.

Pre rastlinné extrakty, aromatické látky, zvlhčovadlo v gélových kapsulách a ako poťah tabliet.

E 440 i)*

Pektín

X

X

Pokiaľ ide o potraviny živočíšneho pôvodu: mliečne výrobky

E 464

Hydroxypropylmetylcelulóza

X

X

Materiál na výrobu kapsúl

E 500

Uhličitany sodné

X

X

 

E 501

Uhličitany draslíka

X

 

 

E 503

Uhličitany amoniaku

X

 

 

E 504

Uhličitany horčíka

X

 

 

E 509

Chlorid vápenatý

 

X

Koagulácia mlieka

E 516

Síran vápenatý

X

 

Nosič

E 524

Hydroxid sodný

X

 

Povrchová úprava „Laugengebäck“ a regulácia kyslosti v ekologických aromatických látkach

E 551

Oxid kremičitý

X

X

Pre byliny a koreniny vo forme aromatických látok v práškovej forme a propolis

E 553b

Mastenec

X

X

Pokiaľ ide o potraviny živočíšneho pôvodu: povrchové ošetrenie párkov, salám a klobás

E 901

Včelí vosk

X

 

Ako povlaková látka len pri výrobe cukroviniek.

Včelí vosk z ekologickej poľnohospodárskej výroby

E 903

Karnaubský vosk

X

 

Ako povlaková látka pri výrobe cukroviniek.

Ako zmierňujúca metóda na povinné ošetrenie ovocia extrémnym schladením ako karanténne opatrenie na boj proti škodcom [vykonávacia smernica Komisie (EÚ) 2017/1279].

Len ak pochádza z ekologickej poľnohospodárskej výroby. Uplatniteľné od 1. januára 2022. Do tohto dátumu, len ak boli získané z ekologickej prírodnej suroviny.

E 938

Argón

X

X

 

E 939

Hélium

X

X

 

E 941

Dusík

X

X

 

E 948

Kyslík

X

X

 

E 968

Erytritol

X

X

Len ak pochádzajú z ekologickej poľnohospodárskej výroby bez použitia iónomeničovej technológie

ODDIEL B – POMOCNÉ TECHNOLOGICKÉ LÁTKY A INÉ VÝROBKY, KTORÉ JE MOŽNÉ POUŽIŤ PRI SPRACOVANÍ ZLOŽIEK POĽNOHOSPODÁRSKEHO PÔVODU Z EKOLOGICKEJ VÝROBY

Názov

Príprava všetkých potravín rastlinného pôvodu

Príprava všetkých potravín živočíšneho pôvodu

Osobitné podmienky a obmedzenia nad rámec nariadenia (ES) č. 1333/2008

Voda

X

X

Pitná voda v zmysle smernice 98/83/ES

Chlorid vápenatý

X

 

Koagulačné činidlo

Uhličitan vápenatý

X

 

 

Hydroxid vápenatý

X

 

 

Síran vápenatý

X

 

Koagulačné činidlo

Chlorid horečnatý (alebo nigari)

X

 

Koagulačné činidlo

Uhličitan draselný

X

 

Pokiaľ ide o potraviny rastlinného pôvodu: sušenie hrozna

Uhličitan sodný

X

X

 

Kyselina mliečna

 

X

Pokiaľ ide o potraviny živočíšneho pôvodu: na úpravu pH soľného roztoku pri výrobe syra (1)

L(+) kyselina mliečna z fermentácie

X

 

Pokiaľ ide o potraviny rastlinného pôvodu: na prípravu rastlinných proteínových extraktov

Kyselina citrónová

X

X

 

Hydroxid sodný

X

 

Pokiaľ ide o potraviny rastlinného pôvodu: pri výrobe cukru (cukrov); pri výrobe oleja s výnimkou výroby olivového oleja; pri príprave rastlinných proteínových extraktov

Kyselina sírová

X

X

Výroba želatíny

Výroba cukru

Chmeľový extrakt

X

 

Pokiaľ ide o potraviny rastlinného pôvodu: len na antimikrobiálne účely pri výrobe cukru.

Keď je dostupný z ekologickej poľnohospodárskej výroby.

Extrakt z borovicovej živice

X

 

Pokiaľ ide o potraviny rastlinného pôvodu: Len na antimikrobiálne účely pri výrobe cukru.

Keď je dostupný z ekologickej poľnohospodárskej výroby.

Kyselina chlorovodíková

 

X

Pokiaľ ide o potraviny živočíšneho pôvodu: výroba želatíny; na úpravu pH soľného roztoku pri spracovaní syrov Gouda, Edam a Maasdammer, Boerenkaas, Friese a Leidse Nagelkaas

Hydroxid amónny

 

X

Pokiaľ ide o potraviny živočíšneho pôvodu: výroba želatíny.

Peroxid vodíka

 

X

Pokiaľ ide o potraviny živočíšneho pôvodu: výroba želatíny

Oxid uhličitý

X

X

 

Dusík

X

X

 

Etanol

X

X

Rozpúšťadlo

Kyselina tanínová

X

 

Filtračná pomôcka

Vaječný albumín

X

 

 

Kazeín

X

 

 

Želatína

X

 

 

Vyzina

X

 

 

Rastlinné oleje

X

X

Mastiace, uvoľňujúce alebo protipeniace činidlo.

Len ak pochádza z ekologickej poľnohospodárskej výroby.

Gél alebo koloidný roztok oxidu kremičitého

X

 

 

Aktívne uhlie

X

 

 

Mastenec

X

 

V súlade s osobitnými kritériami čistoty pre prídavnú látku do potravín E 553b.

Bentonit

X

 

Pokiaľ ide o potraviny živočíšneho pôvodu: ako zahusťovacie činidlo pre medovinu.

Celulóza

X

X

Pokiaľ ide o potraviny živočíšneho pôvodu: výroba želatíny.

Diatomová zemina

X

X

Pokiaľ ide o potraviny živočíšneho pôvodu: výroba želatíny

Perlit

X

X

Pokiaľ ide o potraviny živočíšneho pôvodu: výroba želatíny

Škrupiny lieskových orechov

X

 

 

Ryžová múka

X

 

 

Včelí vosk

X

 

Uvoľňujúce činidlo.

Včelí vosk z ekologickej poľnohospodárskej výroby.

Karnaubský vosk

X

 

Uvoľňujúce činidlo

Len ak pochádza z ekologickej poľnohospodárskej výroby

Uplatniteľné od 1. januára 2022. Do tohto dátumu, len ak bolo získané z ekologickej prírodnej suroviny.

Kyselina octová/ocot

 

X

Len ak pochádza z ekologickej poľnohospodárskej výroby.

Len na spracovanie rýb. Z prirodzenej fermentácie, nemá sa vyrábať pomocou alebo z GMO

Tiamín hydrochlorid

X

X

Len na použitie pri spracovaní ovocných vín vrátane cideru, perry a medoviny.

Fosforečnan diamónny

X

X

Len na použitie pri spracovaní ovocných vín vrátane cideru, perry a medoviny

Drevné vlákno

X

X

Zdroj dreva by sa mal obmedzovať na certifikované, udržateľne vyťažené drevo.

Použité drevo nesmie obsahovať toxické zložky (ošetrenie po ťažbe, prirodzene sa vyskytujúce toxíny alebo toxíny spôsobené mikroorganizmami).

ODDIEL C – POMOCNÉ TECHNOLOGICKÉ LÁTKY NA VÝROBU KVASNÍC A VÝROBKOV Z KVASNÍC

Názov

Primárne kvasnice

Príprava/vypracovanie kvasníc

Osobitné podmienky

Chlorid vápenatý

X

 

 

Oxid uhličitý

X

X

 

Kyselina citrónová

X

 

Na reguláciu pH pri výrobe kvasníc.

Kyselina mliečna

X

 

Na reguláciu pH pri výrobe kvasníc

Dusík

X

X

 

Kyslík

X

X

 

Zemiakový škrob

X

X

Na filtrovanie.

Len ak pochádza z ekologickej poľnohospodárskej výroby.

Uhličitan sodný

X

X

Na reguláciu pH.

Rastlinné oleje

X

X

Mastiace, uvoľňujúce alebo protipeniace činidlo. Len ak pochádza z ekologickej poľnohospodárskej výroby.


(1)  Vykonávacia smernica Komisie (EÚ) 2017/1279 zo 14. júla 2017, ktorou sa menia prílohy I až V k smernici Rady 2000/29/ES o ochranných opatreniach proti zavlečeniu organizmov škodlivých pre rastliny alebo rastlinné produkty do Spoločenstva a proti ich rozšíreniu v rámci Spoločenstva (Ú. v. EÚ L 184, 15.7.2017, s. 33).


PRÍLOHA V

„PRÍLOHA VIIIa

Produkty a látky povolené na použitie alebo pridanie do ekologických produktov v sektore vinárstva a vinohradníctva, ako sa uvádza v článku 29c.

Druh ošetrenia vína podľa prílohy I A k nariadeniu (ES) č. 606/2009

Názov produktov alebo látok

Osobitné podmienky a zákazy v rámci podmienok stanovených v nariadení (ES) č. 1234/2007 a nariadení (ES) č. 606/2009

Bod 1: Na prevzdušnenie alebo okysličenie

vzduch

plynný kyslík

 

Bod 3: Odstredenie a filtrácia

perlit

celulóza

kremelina

Na použitie len ako inertné filtračné činidlo.

Bod 4: Na vytvorenie inertnej atmosféry a manipuláciu s produktom bez prítomnosti vzduchu

dusík

oxid uhličitý

argón

 

Body 5, 15 a 21: Použitie

kvasinky  (1), bunkové steny kvasiniek

 

Bod 6: Použitie

hydrogenfosforečnan amónny

hydrochlorid tiamínu

autolyzáty kvasiniek

 

Bod 7: Použitie

oxid siričitý

hydrogensiričitan draselný alebo disiričitan draselný

a)

Maximálny obsah oxidu siričitého nesmie prekročiť 100 miligramov na liter v prípade červených vín v zmysle časti A bodu 1 písm. a) prílohy I B k nariadeniu (ES) č. 606/2009, ktorých obsah zvyškového cukru je menej ako 2 gramy na liter.

b)

Maximálny obsah oxidu siričitého nesmie prekročiť 150 miligramov na liter v prípade bielych a ružových vín v zmysle časti A bodu 1 písm. b) prílohy I B k nariadeniu (ES) č. 606/2009, ktorých obsah zvyškového cukru je menej ako 2 gramy na liter.

c)

Pre všetky ostatné vína sa maximálna hodnota obsahu oxidu siričitého uplatňovaná v súlade s prílohou I B k nariadeniu (ES) č. 606/2009 od 1. augusta 2010 znižuje o 30 miligramov na liter.

Bod 9: Použitie

uhlie na enologické účely

 

Bod 10: Objasnenie

jedlá želatína  (2)

rastlinné bielkoviny z pšenice alebo hrachu  (2)

vyzina  (2)

vaječný albumín  (2)

taníny  (2)

zemiakové bielkoviny  (2)

kvasinkové proteínové extrakty  (2)

kazeín

chitozan získaný z huby Aspergillus niger

kazeinát draselný

oxid kremičitý

bentonit

pektolytické enzýmy

 

Bod 12: Použitie na okyslenie

kyselina mliečna

kyselina L–(+)–vínna

 

Bod 13: Použitie na odkyslenie

kyselina L–(+)–vínna

uhličitan vápenatý

neutrálny vínan draselný

hydrogénuhličitan draselný

 

Bod 14: Pridanie

živica z borovice halepskej

 

Bod 17: Použitie

mliečne baktérie

 

Bod 19: Pridanie

kyselina L–askorbová

 

Bod 22: Na prebublávanie

dusík

 

Bod 23: Pridanie

oxid uhličitý

 

Bod 24: Pridanie na stabilizáciu vína

kyselina citrónová

 

Bod 25: Pridanie

taníny  (2)

 

Bod 27: Pridanie

kyselina metavínna

 

Bod 28: Použitie

akáciová guma  (2) (= arabská guma)

 

Bod 30: Použitie

hydrogenvínan draselný

 

Bod 31: Použitie

citran meďnatý

 

Bod 35: Použitie

kvasinkové manoproteíny

 

Bod 38: Použitie

kúsky dubového dreva

 

Bod 39: Použitie

alginát draselný

 

Bod 44: Použitie

chitozan získaný z huby Aspergillus niger

 

Bod 51: Použitie

inaktivované kvasinky

 

Druh ošetrenia vína podľa časti A bodu 2 písmena b) prílohy III k nariadeniu (ES) č. 606/2009

síran vápenatý

Len na výrobu „vino generoso“ alebo „vino generoso de licor“.


(1)  Pre jednotlivé kmene kvasiniek získané z ekologickej prírodnej suroviny, pokiaľ je dostupná.

(2)  Získané z ekologickej prírodnej suroviny, pokiaľ je dostupná.


18.12.2019   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 328/81


VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EU) 2019/2165

zo 17. decembra 2019,

ktorým sa povoľuje zmena špecifikácií novej potraviny olej zo semien koriandra (Coriandrum sativum) podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2283 a ktorým sa mení vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2017/2470

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2283 z 25. novembra 2015 o nových potravinách, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1169/2011, ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 258/97 a nariadenie Komisie (ES) č. 1852/2001 (1), a najmä na jeho článok 12,

keďže:

(1)

V nariadení (EÚ) 2015/2283 sa stanovuje, že na trh v Únii možno umiestňovať iba nové potraviny, ktoré sú povolené a zaradené do únijného zoznamu.

(2)

V súlade s článkom 8 nariadenia (EÚ) 2015/2283 bolo prijaté vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2017/2470 (2), ktorým sa zriaďuje únijný zoznam povolených nových potravín.

(3)

Podľa článku 12 nariadenia (EÚ) 2015/2283 Komisia rozhodne o povolení a umiestnení novej potraviny na trh Únie a o aktualizácii únijného zoznamu.

(4)

Vykonávacím rozhodnutím Komisie 2014/155/EÚ (3) sa v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 258/97 (4) povolilo umiestnenie oleja zo semien koriandra (Coriandrum sativum) na trh ako novej zložky potravín na použitie vo výživových doplnkoch.

(5)

Spoločnosť Ovalie Innovation (ďalej len „žiadateľ“) 2. júla 2019 požiadala Komisiu o zmenu špecifikácií oleja zo semien koriandra (Coriandrum sativum) v súlade s článkom 10 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2015/2283. Žiadateľ požiadal o zníženie minimálneho množstva kyseliny olejovej zo súčasných 8,0 % na 7,0 %.

(6)

Žiadateľ zdôvodnil žiadosť tým, že zmena je potrebná na zohľadnenie prirodzeného kolísania množstva kyseliny olejovej pozorovaného v rastline druhu Coriandrum sativum.

(7)

Komisia sa domnieva, že hodnotenie bezpečnosti aktuálnej žiadosti Európskym úradom pre bezpečnosť potravín (ďalej len „úrad“) v súlade s článkom 10 ods. 3 nariadenia (EÚ) 2015/2283 nie je potrebné. Kyselina olejová je prirodzenou hlavnou zložkou olivového oleja. Prirodzene sa vyskytuje v množstvách zhodných s navrhovanými množstvami pre novú potravinu aj v mnohých iných základných potravinách, ktoré majú dlhú históriu bezpečnej spotreby.

(8)

Navrhovanou zmenou množstiev kyseliny olejovej oleja zo semien koriandra (Coriandrum sativum) sa nemenia závery hodnotenia bezpečnosti, ktoré vykonal úrad (5) a ktoré podporilo povolenie tohto oleja vykonávacím rozhodnutím 2014/155/EÚ. Preto je vhodné zmeniť špecifikácie novej potraviny „olej zo semien koriandra (Coriandrum sativum)“ podľa navrhovaného množstva kyseliny olejovej.

(9)

Informácie uvedené v žiadosti poskytujú dostatočné dôvody na to, aby sa dalo skonštatovať, že zmeny špecifikácií novej potraviny olej zo semien koriandra (Coriandrum sativum) sú v súlade s článkom 12 nariadenia (EÚ) 2015/2283.

(10)

Príloha k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2017/2470 by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(11)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Únijný zoznam povolených nových potravín, stanovený v článku 6 nariadenia (EÚ) 2015/2283 a zahrnutý vo vykonávacom nariadení (EÚ) 2017/2470, ktorý odkazuje na novú potravinu olej zo semien koriandra (Coriandrum sativum), sa mení v súlade s prílohou k tomuto nariadeniu.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli17. decembra 2019

Za Komisiu

predsedníčka

Ursula VON DER LEYEN


(1)  Ú. v. EÚ L 327, 11.12.2015, s. 1.

(2)  Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2017/2470 z 20. decembra 2017, ktorým sa zriaďuje únijný zoznam nových potravín v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2283 o nových potravinách (Ú. v. EÚ L 351, 30.12.2017, s. 72).

(3)  Vykonávacie rozhodnutie Komisie 2014/155/EÚ z 19. marca 2014, ktorým sa povoľuje umiestnenie oleja zo semien koriandra ako novej zložky potravín na trh podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 258/97 (Ú. v. EÚ L 85, 21.3.2014, s. 13).

(4)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 258/97 z 27. januára 1997 o nových potravinách a nových prídavných látkach (Ú. v. ES L 43, 14.2.1997, s. 1).

(5)  Vestník EFSA (EFSA Journal) (2013) 11(10):3422.


PRÍLOHA

V prílohe k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2017/2470 sa zápis týkajúci sa potraviny „Olej zo semien koriandra (Coriandrum sativum)“ v tabuľke 2 (Špecifikácie) nahrádza takto:

‘Povolená nová potravina

Špecifikácie

Olej zo semien koriandra (Coriandrum sativum)

Opis/definícia:

Olej zo semien koriandra je olej obsahujúci glyceridy mastných kyselín, ktorý sa vyrába zo semien koriandra siateho (Coriandrum sativum L.).

Svetložltá farba, neutrálna chuť

Číslo CAS: 8008-52-4

Zloženie mastných kyselín:

Kyselina palmitová (C16:0): 2 – 5 %

Kyselina stearová (C18:0): < 1,5 %

Kyselina petroselinová [cis-C18:1(n-12)]: 60 – 75 %

Kyselina olejová [cis-C18:1(n-9)]: 7 – 15 %

Kyselina linolová (C18:2): 12 – 19 %

Kyselina α-linolénová (C18:3): < 1,0 %

Transmastné kyseliny: ≤ 1,0 %

Čistota:

Index lomu (20 °C): 1,466 – 1,474

Číslo kyslosti: ≤ 2,5 mg KOH/g

Peroxidové číslo: ≤ 5,0 meq/kg

Jódové číslo: 88 – 110 jednotiek

Číslo zmydelnenia: 179 – 200 mg KOH/g

Nezmydelniteľný podiel: ≤ 15 g/kg“’.


ROZHODNUTIA

18.12.2019   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 328/84


VYKONÁVACIE ROZHODNUTIE KOMISIE (EÚ) 2019/2166

zo 16. decembra 2019,

ktorým sa mení vykonávacie rozhodnutie 2014/908/EÚ, pokiaľ ide o zahrnutie Srbska a Južnej Kórey do zoznamov tretích krajín a území, ktorých požiadavky v oblasti dohľadu a regulácie sa považujú za rovnocenné na účely zaobchádzania s expozíciami v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (1), a najmä na jeho článok 107 ods. 4, článok 114 ods. 7, článok 115 ods. 4, článok 116 ods. 5 a článok 142 ods. 2,

keďže:

(1)

Vykonávacím rozhodnutím Komisie 2014/908/EÚ (2) sa stanovujú zoznamy tretích krajín a území, ktorých postupy/režimy dohľadu a regulácie sa považujú za rovnocenné so zodpovedajúcimi postupmi/režimami dohľadu a regulácie uplatňovanými v Únii v súlade s nariadením (EÚ) č. 575/2013.

(2)

Komisia vykonala ďalšie posúdenia postupov/režimov dohľadu a regulácie uplatňovaných na úverové inštitúcie v určitých tretích krajinách a územiach. Uvedené posúdenia Komisii umožnili posúdiť, či sú dané postupy/režimy rovnocenné na účely určenia toho, ako sa má zaobchádzať s príslušnými kategóriami expozícií uvedenými v článkoch 107, 114, 115, 116 a 142 nariadenia (EÚ) č. 575/2013.

(3)

Rovnocennosť bola určená analýzou postupov/režimov dohľadu a regulácie tretích krajín založenou na výsledkoch, ktorou sa otestovala schopnosť týchto postupov/režimov dosahovať rovnaké všeobecné ciele ako postupy/režimy dohľadu a regulácie v Únii. Ciele sa konkrétne týkajú stability a integrity vnútroštátneho aj celosvetového finančného systému ako celku, účinnej a primeranej ochrany vkladateľov a iných spotrebiteľov využívajúcich finančné služby, spolupráce rôznych aktérov finančného systému vrátane regulačných orgánov a orgánov dohľadu, nezávislosti a účinnosti dohľadu a účinného vykonávania a presadzovania príslušných medzinárodne dohodnutých noriem. Aby postupy/režimy dohľadu a regulácie tretích krajín dosahovali rovnaké všeobecné ciele ako postupy/režimy dohľadu a regulácie v Únii, mali by spĺňať súbor noriem v oblasti prevádzky, organizácie a dohľadu, ktoré by odzrkadľovali základné prvky požiadaviek Únie v oblasti prudenciálneho dohľadu a regulácie uplatniteľných na príslušné kategórie finančných inštitúcií.

(4)

Komisia vo svojich posúdeniach vzala do úvahy vývoj v oblasti postupov/režimov dohľadu a regulácie Srbska a Južnej Kórey od prijatia vykonávacieho rozhodnutia Komisie (EÚ) 2019/536 (3) a zohľadnila dostupné zdroje informácií vrátane posúdenia vypracovaného Európskym orgánom pre bankovníctvo, ktoré obsahovalo odporúčanie, aby sa rámce dohľadu a regulácie uplatňované na úverové inštitúcie v uvedených tretích krajinách považovali za rovnocenné s rámcom Únie na účely článku 107 ods. 3, článku 114 ods. 7, článku 115 ods. 4, článku 116 ods. 5 a článku 142 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 575/2013. Komisia ďalej poznamenáva, že Srbsko výrazne zlepšilo svoj rámec boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a že práca v tomto ohľade naďalej pokračuje.

(5)

Komisia dospela k záveru, že Srbsko a Južná Kórea majú zavedené postupy/režimy dohľadu a regulácie, ktoré spĺňajú súbor noriem v oblasti prevádzky, organizácie a dohľadu, ktoré sú aspoň rovnocenné so základnými prvkami postupov/režimov dohľadu a regulácie Únie uplatňovaných na úverové inštitúcie. Preto je na účely článku 107 ods. 3, článku 114 ods. 7, článku 115 ods. 4, článku 116 ods. 5 a článku 142 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 vhodné považovať požiadavky v oblasti dohľadu a regulácie uplatňované na úverové inštitúcie v Srbsku a Južnej Kórei za požiadavky, ktoré sú aspoň rovnocenné s požiadavkami uplatňovanými v Únii.

(6)

Vykonávacie rozhodnutie 2014/908/EÚ by sa preto malo zmeniť tak, aby zahŕňalo Srbsko a Južnú Kóreu v príslušných zoznamoch tretích krajín a území, ktorých požiadavky v oblasti dohľadu a regulácie sa na účely zaobchádzania s expozíciami uvedenými v článkoch 107, 114, 115, 116 a 142 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 považujú za rovnocenné s režimom Únie.

(7)

Zoznamy tretích krajín a území, ktoré sa na účely príslušných ustanovení nariadenia (EÚ) č. 575/2013 považujú za rovnocenné, nie sú vyčerpávajúce. Komisia bude s pomocou Európskeho orgánu pre bankovníctvo pokračovať v pravidelnom monitorovaní vývoja postupov/režimov dohľadu a regulácie tretích krajín a území s cieľom aktualizovať v prípade potreby a aspoň raz za päť rokov zoznamy tretích krajín a území stanovené vo vykonávacom rozhodnutí 2014/908/EÚ, a to najmä vzhľadom na vývoj v oblasti postupov/režimov dohľadu a regulácie na úrovni Únie a na celosvetovej úrovni v nadväznosti na nové dostupné zdroje relevantných informácií.

(8)

Pravidelným preskúmavaním prudenciálnych požiadaviek a požiadaviek v oblasti dohľadu uplatňovaných v tretích krajinách a územiach uvedených v prílohách I až V k vykonávaciemu rozhodnutiu 2014/908/EÚ by nemala byť dotknutá možnosť Komisie vykonať kedykoľvek osobitné preskúmanie týkajúce sa jednotlivej tretej krajiny alebo územia mimo všeobecného preskúmania v prípade, keď je Komisia vzhľadom na príslušný vývoj nútená prehodnotiť svoje uznanie rovnocennosti udelené na základe vykonávacieho rozhodnutia 2014/908/EÚ. Takéto prehodnotenie by mohlo viesť k zrušeniu rozhodnutia o uznaní rovnocennosti.

(9)

Opatrenia stanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom Európskeho výboru pre bankovníctvo,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Vykonávacie rozhodnutie 2014/908/EÚ sa mení takto:

1.

Príloha I sa nahrádza textom uvedeným v prílohe I k tomuto rozhodnutiu.

2.

Príloha IV sa nahrádza textom uvedeným v prílohe II k tomuto rozhodnutiu.

3.

Príloha V sa nahrádza textom uvedeným v prílohe III k tomuto rozhodnutiu.

Článok 2

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

V Bruseli 16. decembra 2019

Za Komisiu

Predsedníčka

Ursula VON DER LEYEN


(1)  Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 1.

(2)  Vykonávacie rozhodnutie Komisie 2014/908/EÚ z 12. decembra 2014 o rovnocennosti požiadaviek určitých tretích krajín a území v oblasti prudenciálneho dohľadu a regulácie na účely zaobchádzania s expozíciami podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 (Ú. v. EÚ L 359, 16.12.2014, s. 155).

(3)  Vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2019/536 z 29. marca 2019, ktorým sa mení vykonávacie rozhodnutie 2014/908/EÚ, pokiaľ ide o zoznamy tretích krajín a území, ktorých požiadavky v oblasti dohľadu a regulácie sa považujú za rovnocenné na účely zaobchádzania s expozíciami v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 (Ú. v. EÚ L 92, 1.4.2019, s. 3).


PRÍLOHA I

„PRÍLOHA I

ZOZNAM TRETÍCH KRAJÍN A ÚZEMÍ NA ÚČELY ČLÁNKU 1 (ÚVEROVÉ INŠTITÚCIE)

1.

Argentína

2.

Austrália

3.

Brazília

4.

Kanada

5.

Čína

6.

Faerské ostrovy

7.

Grónsko

8.

Guernsey

9.

Hongkong

10.

India

11.

Ostrov Man

12.

Japonsko

13.

Jersey

14.

Mexiko

15.

Monako

16.

Nový Zéland

17.

Saudská Arábia

18.

Srbsko

19.

Singapur

20.

Južná Afrika

21.

Južná Kórea

22.

Švajčiarsko

23.

Turecko

24.

USA


PRÍLOHA II

„PRÍLOHA IV

ZOZNAM TRETÍCH KRAJÍN A ÚZEMÍ NA ÚČELY ČLÁNKU 4 (ÚVEROVÉ INŠTITÚCIE)

1.

Argentína

2.

Austrália

3.

Brazília

4.

Kanada

5.

Čína

6.

Faerské ostrovy

7.

Grónsko

8.

Guernsey

9.

Hongkong

10.

India

11.

Ostrov Man

12.

Japonsko

13.

Jersey

14.

Mexiko

15.

Monako

16.

Nový Zéland

17.

Saudská Arábia

18.

Srbsko

19.

Singapur

20.

Južná Afrika

21.

Južná Kórea

22.

Švajčiarsko

23.

Turecko

24.

USA


PRÍLOHA III

„PRÍLOHA III

ZOZNAM TRETÍCH KRAJÍN A ÚZEMÍ NA ÚČELY ČLÁNKU 5 (ÚVEROVÉ INŠTITÚCIE A INVESTIČNÉ SPOLOČNOSTI)

Úverové inštitúcie:

1.

Argentína

2.

Austrália

3.

Brazília

4.

Kanada

5.

Čína

6.

Faerské ostrovy

7.

Grónsko

8.

Guernsey

9.

Hongkong

10.

India

11.

Ostrov Man

12.

Japonsko

13.

Jersey

14.

Mexiko

15.

Monako

16.

Nový Zéland

17.

Saudská Arábia

18.

Srbsko

19.

Singapur

20.

Južná Afrika

21.

Južná Kórea

22.

Švajčiarsko

23.

Turecko

24.

USA

Investičné spoločnosti:

1.

Austrália

2.

Brazília

3.

Kanada

4.

Čína

5.

Hongkong

6.

Indonézia

7.

Japonsko (obmedzené na subjekty obchodujúce s finančnými nástrojmi typu I)

8.

Mexiko

9.

Južná Kórea

10.

Saudská Arábia

11.

Singapur

12.

Južná Afrika

13.

USA