(1)

Účinné prudenciálne požiadavky sú neoddeliteľnou súčasťou regulačných podmienok, za ktorých finančné inštitúcie poskytujú služby v Únii. Na investičné spoločnosti a úverové inštitúcie sa vzťahuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 (4) a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ (5), pokiaľ ide o prudenciálne zaobchádzanie a dohľad, zatiaľ čo udeľovanie povolení a iné požiadavky na organizáciu a správanie sú stanovené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ (6).

(2)

Existujúce prudenciálne režimy v zmysle nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a smernice 2013/36/EÚ vychádzajú vo veľkej miere z postupných iterácií medzinárodných regulačných noriem stanovených pre veľké bankové skupiny Bazilejským výborom pre bankový dohľad a len čiastočne riešia osobitné riziká spojené s rôznymi činnosťami veľkého počtu investičných spoločností. Osobitné zraniteľnosti týchto investičných spoločností a riziká im vlastné by sa preto mali osobitne riešiť vhodnými a primeranými prudenciálnymi mechanizmami na úrovni Únie.

(3)

Riziká, ktoré investičným spoločnostiam vznikajú a ktoré investičné spoločnosti predstavujú pre svojich klientov a širšie trhy, na ktorých pôsobia, závisia od povahy a objemu ich činností, a to vrátane toho, či investičné spoločnosti konajú ako zástupcovia svojich klientov a nie sú zmluvnou stranou samotných výsledných transakcií, alebo či pri obchodovaní konajú na vlastný účet.

(4)

Spoľahlivé prudenciálne požiadavky by mali zabezpečiť, aby investičné spoločnosti boli spravované systematicky a v najlepšom záujme svojich klientov. Mali by zohľadňovať potenciál investičných spoločností a ich klientov zapojiť sa do nadmerného riskovania a rôzne stupne rizika, ktoré preberajú a predstavujú investičné spoločnosti. Takéto prudenciálne požiadavky by rovnako mali byť zamerané na to, aby zabránili uloženiu neprimeraného administratívneho zaťaženia investičných spoločností.

(5)

Mnohé z prudenciálnych požiadaviek, ktoré vyplývajú z rámca nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a smernice 2013/36/EÚ, sú navrhnuté na riešenie spoločných rizík, ktorým čelia úverové inštitúcie. Existujúce požiadavky sú teda prevažne nastavené na zachovanie úverovej kapacity úverových inštitúcií počas hospodárskych cyklov a ochranu vkladateľov a daňovníkov pred prípadným zlyhaním, a nie sú konštruované na riešenie všetkých jednotlivých rizikových profilov investičných spoločností. Investičné spoločnosti nemajú veľké portfóliá retailových a podnikových úverov a neprijímajú vklady. Pravdepodobnosť, že ich zlyhanie môže mať škodlivý vplyv na celkovú finančnú stabilitu, je nižšia ako v prípade úverových inštitúcií. Riziká, ktorým čelí a ktoré predstavuje väčšina investičných spoločností, sa teda podstatne líšia od rizík, ktorým čelia a ktoré predstavujú úverové inštitúcie, a tieto rozdiely by sa mali jasne odzrkadliť v prudenciálnom rámci Únie.

(6)

Prudenciálne požiadavky, ktorým podliehajú investičné spoločnosti podľa nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a smernice 2013/36/EÚ, vychádzajú z prudenciálnych požiadaviek na úverové inštitúcie. Na investičné spoločnosti, ktorých rozsah povolenia je obmedzený na osobitné investičné služby, ktoré nie sú predmetom súčasného prudenciálneho rámca, sa vzťahujú početné výnimky z týchto požiadaviek. Uvedenými výnimkami sa uznáva, že tieto investičné spoločnosti nepodstupujú riziká rovnakej povahy ako úverové inštitúcie. Investičné spoločnosti, ktoré vykonávajú činnosti, ktoré sú predmetom súčasného prudenciálneho rámca a ktoré zahŕňajú obchodovanie s finančnými nástrojmi v obmedzenej miere, podliehajú zodpovedajúcim požiadavkám rámca z hľadiska kapitálu, ale sú oprávnené na výnimky v iných oblastiach, ako je napríklad likvidita, veľké majetkové angažovanosti a finančná páka. Na investičné spoločnosti, ktorých rozsah povolenia nepodlieha týmto obmedzeniam, sa vzťahujú rovnaké prudenciálne požiadavky ako na úverové inštitúcie.

(7)

Obchodovanie s finančnými nástrojmi, buď na účely riadenia rizík, hedžingu alebo riadenia likvidity, alebo na zaujatie smerových pozícií týkajúcich sa hodnoty nástrojov v priebehu času, je činnosť, ktorú úverové inštitúcie aj investičné spoločnosti majúce povolenie obchodovať na vlastný účet môžu vykonávať a ktorú už upravuje prudenciálny rámec podľa nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a smernice 2013/36/EÚ. S cieľom vyhnúť sa nerovnakým podmienkam, ktoré by v tejto oblasti mohli viesť k regulačnej arbitráži medzi úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami, by sa preto požiadavky na vlastné zdroje vyplývajúce z týchto pravidiel na pokrytie rizika mali naďalej uplatňovať aj na tieto investičné spoločnosti. Na expozície týchto investičných spoločností voči ich obchodným protistranám v osobitných transakciách a zodpovedajúce požiadavky na vlastné zdroje sa takisto vzťahujú pravidlá, a preto by sa aj naďalej mali uplatňovať na investičné spoločnosti zjednodušeným spôsobom. A napokon, pravidlá veľkej majetkovej angažovanosti v súčasnom prudenciálnom rámci sú takisto relevantné, ak je obchodná angažovanosť týchto investičných spoločností voči osobitným protistranám mimoriadne veľká, a tým vytvára nadmerne koncentrovaný zdroj rizika pre investičné spoločnosti zo zlyhania protistrany. Uvedené pravidlá by sa preto mali naďalej uplatňovať na investičné spoločnosti zjednodušeným spôsobom.

(8)

Rozdiely v uplatňovaní existujúceho prudenciálneho rámca v rôznych členských štátoch ohrozujú rovnaké podmienky pre investičné spoločnosti v Únii. Tieto rozdiely vyplývajú z celkovej zložitosti uplatňovania rámca na rozličné investičné spoločnosti, ktoré vychádzajú z poskytovaných služieb, ak niektoré vnútroštátne orgány upravujú alebo zjednodušujú takéto uplatňovanie vo vnútroštátnych právnych predpisoch alebo praxi. Keďže existujúci prudenciálny rámec sa nezaoberá všetkými rizikami, ktorým čelia a ktoré predstavujú určité druhy investičných spoločností, v niektorých členských štátoch boli uplatnené veľké navýšenia kapitálu na určité investičné spoločnosti. V záujme zabezpečenia harmonizovaného prudenciálneho dohľadu nad investičnými spoločnosťami v celej Únii by sa mali stanoviť jednotné ustanovenia, ktoré sa zaoberajú týmito rizikami.

(9)

Pre investičné spoločnosti, ktoré nie sú systémovo významné z dôvodu ich veľkosti a prepojenosti s inými finančnými a hospodárskymi subjektmi, je teda potrebný osobitný prudenciálny režim. Systémovo významné investičné spoločnosti by však mali naďalej podliehať existujúcemu prudenciálnemu rámcu v zmysle nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a smernice 2013/36/EÚ. Tieto investičné spoločnosti sú podskupinou investičných spoločností, na ktoré sa v súčasnosti vzťahuje rámec stanovený v nariadení (EÚ) č. 575/2013 a smernici 2013/36/EÚ a ktoré neťažia zo špecifického vyňatia zo žiadnej z jeho zásadných požiadaviek. Najväčšie a najviac prepojené investičné spoločnosti majú obchodné modely a rizikové profily, ktoré sú podobné obchodným modelom a rizikovým profilom významných úverových inštitúcií – poskytujú služby „podobné službám bánk“ a upisujú riziká vo veľkom rozsahu. Systémovo významné investičné spoločnosti sú okrem toho dostatočne veľké a majú obchodné modely a rizikové profily, ktoré predstavujú porovnateľnú hrozbu pre stabilitu a riadne fungovanie finančných trhov ako veľké úverové inštitúcie. Preto je vhodné, aby sa na tieto investičné spoločnosti naďalej vzťahovali pravidlá stanovené v nariadení (EÚ) č. 575/2013 a smernici 2013/36/EÚ.

(10)

Osobitný prudenciálny režim pre investičné spoločnosti, ktoré sa v dôsledku svojej veľkosti a prepojenosti s inými finančnými a hospodárskymi subjektmi nepovažujú za systémové, by mal riešiť osobitné obchodné postupy rôznych druhov investičných spoločností. Na investičné spoločnosti s najvyššou možnosťou vystavovať rizikám klientov, trhy alebo riadne fungovanie investičných spoločností by sa mali uplatňovať jasné a účinné prudenciálne požiadavky osobitne prispôsobené týmto osobitným rizikám. Tieto prudenciálne požiadavky by mali byť nastavené primerane k druhu investičnej spoločnosti, najlepším záujmom klientov uvedeného druhu investičnej spoločnosti a mali by podporovať hladké a riadne fungovanie trhov, na ktorých tento druh investičnej spoločnosti vykonáva svoju činnosť. Mali by zmierňovať identifikované rizikové oblasti a v prípade zlyhania investičnej spoločnosti pomáhať zabezpečiť jej likvidáciu riadnym spôsobom s minimálnym narušením stability finančných trhov.

(11)

Režim stanovený v tomto nariadení by nemal mať vplyv na povinnosť určených tvorcov trhu na obchodných miestach podľa smernice 2014/65/EÚ poskytovať kotácie a byť nepretržite prítomní na trhu.

(12)

Prudenciálny režim pre investičné spoločnosti, ktoré sa v dôsledku svojej veľkosti a prepojenosti s inými finančnými a hospodárskymi subjektmi nepovažujú za systémové, by sa mal uplatňovať na každú investičnú spoločnosť na individuálnom základe. S cieľom uľahčiť uplatňovanie prudenciálnych požiadaviek na investičné spoločnosti v Únii, ktoré sú súčasťou bankových skupín, aby sa zabránilo narušeniu určitých obchodných modelov, na ktorých riziká sa už vzťahuje uplatňovanie prudenciálnych pravidiel, by však investičným spoločnostiam malo byť v prípade potreby na základe schválenia príslušnými orgánmi umožnené uplatňovať požiadavky nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a smernice 2013/36/EÚ, ak ich rozhodnutie urobiť tak nie je motivované regulačnou arbitrážou. Ďalej, keďže riziká, ktorým sú vystavené malé a neprepojené investičné spoločnosti, sú z väčšej časti obmedzené, tieto investičné spoločnosti by mali mať možnosť využiť výnimku z osobitných prudenciálnych požiadaviek na investičné spoločnosti, ak sú súčasťou bankovej skupiny alebo skupiny investičných spoločností, ktorá má ústredie a podlieha konsolidovanému dohľadu v zmysle nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a smernice 2013/36/EÚ alebo v zmysle tohto nariadenia a smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2034 (7), podľa toho, čo je uplatniteľné, v tom istom členskom štáte, keďže uvedené prudenciálne rámce by v takých prípadoch mali primerane pokrývať tieto riziká. S cieľom zohľadniť existujúce zaobchádzanie so skupinami investičných spoločností podľa nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a smernice 2013/36/EÚ by sa u skupín pozostávajúcich len z investičných spoločností alebo v prípadoch, keď sa neuplatňuje konsolidácia na základe nariadenia (EÚ) č. 575/2013, malo od materského podniku takýchto skupín vyžadovať dodržiavanie požiadaviek tohto nariadenia na základe konsolidovanej situácie skupiny. Namiesto prudenciálnej konsolidácie, ak takéto skupiny investičných spoločností odrážajú jednoduchšie štruktúry a rizikové profily, môžu príslušné orgány alternatívne umožniť materským podnikom v skupine, aby mali dostatočný kapitál na podporu účtovnej hodnoty svojich podielov v dcérskych podnikoch. Ak sú malé a neprepojené investičné spoločnosti súčasťou poisťovacej skupiny, mali by mať aj možnosť využívať výnimku z požiadaviek na zverejňovanie.

(13)

Vymedzenie a zloženie vlastných zdrojov by sa malo zosúladiť s nariadením (EÚ) č. 575/2013, aby sa investičným spoločnostiam umožnilo naďalej sa spoliehať na existujúce vlastné zdroje s cieľom spĺňať svoje požiadavky na vlastné zdroje v zmysle prudenciálneho rámca osobitného pre investičné spoločnosti. Toto zahŕňa všetky odpočty položiek súvahy z vlastných zdrojov v súlade s nariadením (EÚ) č. 575/2013, ako sú odložené daňové pohľadávky a podiely v kapitálových nástrojoch iných subjektov finančného sektora. Investičné spoločnosti by však mali mať možnosť vyňať z odpočtov nevýznamné podiely v kapitálových nástrojoch subjektov finančného sektora, ak sú držané na účely obchodovania s cieľom podporiť tvorbu trhu pre tieto nástroje. S cieľom zosúladiť zloženie vlastných zdrojov s nariadením (EÚ) č. 575/2013 sa zodpovedajúce pomery typov vlastných zdrojov zohľadnili v kontexte tohto nariadenia. S cieľom zabezpečiť, aby požiadavky boli primerané povahe, rozsahu a zložitosti činností investičných spoločností a aby boli investičným spoločnostiam ľahko dostupné v rámci tohto nariadenia, Komisia by mala preskúmať, či je vhodné pokračovať v zosúlaďovaní vymedzenia a zloženia vlastných zdrojov s nariadením (EÚ) č. 575/2013.

(14)

S cieľom zabezpečiť, aby investičné spoločnosti vždy vykonávali svoju činnosť na základe úrovne vlastných zdrojov požadovaných na ich povolenie, všetky investičné spoločnosti by mali neustále spĺňať trvalú minimálnu kapitálovú požiadavku rovnajúcu sa počiatočnému kapitálu požadovanému pre povolenie vykonávať príslušné investičné služby stanovené v súlade so smernicou (EÚ) 2019/2034.

(15)

Na zabezpečenie jednoduchého uplatňovania minimálnej požiadavky na vlastné zdroje pre malé a neprepojené investičné spoločnosti by tieto mali mať vlastné zdroje rovnaké alebo vyššie, ako je ich trvalá minimálna kapitálová požiadavka, alebo ako je štvrtina ich fixných režijných nákladov meraných na základe ich činnosti za predchádzajúci rok. Malým a neprepojeným investičným spoločnostiam, ktoré uprednostňujú uplatňovanie väčšej obozretnosti a zabránenie kaskádovým účinkom v prípade reklasifikácie, by sa nemalo brániť v tom, aby držali viac vlastných zdrojov alebo uplatňovali prísnejšie opatrenia v porovnaní s tými, ktoré sa vyžadujú v tomto nariadení.

(16)

S cieľom zohľadniť vyššie riziká investičných spoločností, ktoré nie sú malé a neprepojené spoločnosti, minimálna požiadavka na vlastné zdroje pre takéto spoločnosti by mala byť vyššia, ako je ich trvalá minimálna kapitálová požiadavka, štvrtina ich fixných režijných nákladov počas predchádzajúceho roka alebo výška ich požiadavky podľa súboru rizikových faktorov osobitne prispôsobených pre investičné spoločnosti („K-faktory“), v ktorom sa stanovuje kapitál vo vzťahu k rizikám v osobitných obchodných oblastiach investičných spoločností.

(17)

Investičné spoločnosti by sa mali na účely osobitných prudenciálnych požiadaviek na investičné spoločnosti považovať za malé a neprepojené, ak nevykonávajú investičné služby, ktoré predstavujú vysoké riziko pre klientov, trhy alebo pre ne samotné, a ak ich veľkosť znamená, že je menej pravdepodobné, že spôsobia rozsiahle negatívne vplyvy na klientov a trhy, ak dôjde k naplneniu rizík spojených s ich činnosťou, alebo ak zlyhajú. Podobne by sa aj malé a neprepojené investičné spoločnosti mali vymedziť ako investičné spoločnosti, ktoré neobchodujú na vlastný účet ani im nevzniká riziko vyplývajúce z obchodovania s finančnými nástrojmi, nedržia žiadne aktíva ani peniaze klienta, majú aktíva v diskrečnej správe portfólia aj v rámci nediskrečných (poradných) mechanizmov vo výške menej ako 1,2 miliardy EUR, vykonávajú obchody v hotovosti na základe pokynov klientov za menej ako 100 miliónov EUR denne alebo vykonávajú obchody s derivátmi na základe pokynov klientov za menej ako 1 miliardu EUR denne, pričom majú súvahu nižšiu ako 100 miliónov EUR vrátane podsúvahových položiek a celkové hrubé ročné príjmy z vykonávania svojich investičných služieb menej ako 30 miliónov EUR.

(18)

S cieľom zabrániť regulačnej arbitráži a zredukovať stimul pre investičné spoločnosti, aby reštruktúrovali svoje činnosti tak, aby sa vyhli prekročeniu prahových hodnôt, nad ktorými sa nebudú považovať za malé a neprepojené investičné spoločnosti, by sa mali prahové hodnoty spravovaných aktív, vykonané pokyny klientov, veľkosť súvahy a celkové hrubé ročné príjmy uplatňovať na spoločnom základe pre všetky investičné spoločnosti, ktoré sú súčasťou tej istej skupiny. Ostatné podmienky, najmä či investičná spoločnosť drží peniaze klienta, spravuje alebo uschováva aktíva klienta, alebo obchoduje s finančnými nástrojmi a vytvára trhové riziko alebo riziko protistrany, sú binárne a neponechávajú žiadnu možnosť pre takúto reštrukturalizáciu, a preto by sa mali posudzovať na individuálnom základe. S cieľom zachytiť vyvíjajúce sa obchodné modely a riziká, ktoré tieto modely neustále predstavujú, uvedené podmienky a prahové hodnoty by sa mali posudzovať na koncodennom základe, s výnimkou držania peňazí klienta, ktoré by malo posudzovať na vnútrodennom základe, a veľkosti súvahy a celkových hrubých ročných príjmov, ktoré by sa mali posudzovať na základe situácie investičnej spoločnosti na konci predchádzajúceho účtovného obdobia.

(19)

Investičná spoločnosť, ktorá prekračuje regulačné prahové hodnoty alebo nespĺňa ostatné podmienky, by sa nemala považovať za malú a neprepojenú a mala by podliehať požiadavkám na ostatné investičné spoločnosti, s výhradou osobitných prechodných ustanovení stanovených v tomto nariadení. Toto by malo podnecovať investičné spoločnosti, aby plánovali svoje obchodné činnosti tak, aby sa jasne vymedzili ako malé a neprepojené investičné spoločnosti. Investičná spoločnosť, ktorá nespĺňa požiadavky na to, aby sa považovala za malú a neprepojenú, aby bola oprávnená na takéto zaobchádzanie, by sa mala monitorovať, ak spĺňa podmienky a zostáva pod príslušnými prahovými hodnotami počas najmenej šiestich po sebe nasledujúcich mesiacov.

(20)

Všetky investičné spoločnosti by mali vypočítavať svoju požiadavku na vlastné zdroje odkazom na súbor K-faktorov, ktoré zachytávajú riziko vyplývajúce zo vzťahu s klientom („RtC“), riziko vyplývajúce zo vzťahu s trhom („RtC“) a riziko vyplývajúce zo vzťahu so spoločnosťou („RtF“). K-faktory spadajúce pod RtC zachytávajú spravované aktíva klienta a priebežné poskytovanie poradenstva (K-AUM), peniaze klienta v držbe (K-CMH), aktíva v úschove a správe (K-ASA) a vykonané pokyny klienta (K-COH).

(21)

K-faktory spadajúce pod RtM zachytávajú riziko čistej pozície (K-NPR) v súlade s ustanoveniami nariadenia (EÚ) č. 575/2013 týkajúcimi sa trhového rizika, alebo, ak je to povolené príslušným orgánom pre špecifické typy investičných spoločností, ktoré obchodujú na vlastný účet prostredníctvom zúčtovacích členov, riziko čistej pozície založené na celkových maržiach, ktoré požaduje zúčtovací člen investičnej spoločnosti (K-CMG). Investičné spoločnosti by mali mať možnosť uplatňovať K-NPR a K-CMG simultánne na úrovni portfólia.

(22)

K-faktory spadajúce pod RtF zachytávajú expozíciu investičnej spoločnosti voči zlyhaniu jej obchodných protistrán (K-TCD) v súlade so zjednodušenými ustanoveniami pre kreditné riziko protistrany na základe nariadenia (EÚ) č. 575/2013, riziko koncentrácie vo veľkých majetkových angažovanostiach investičnej spoločnosti voči špecifickým protistranám na základe ustanovení uvedeného nariadenia, ktoré sa uplatňujú na veľké majetkové angažovanosti v obchodnej knihe (K-CON), ako aj operačné riziká z denného obchodného toku investičnej spoločnosti (K-DTF).

(23)

Celková požiadavka na vlastné zdroje spadajúca pod K-faktory je súčtom požiadaviek K-faktorov spadajúcich pod RtC, RtM a RtF. K-AUM, K-ASA, K-CMH, K-COH a K-DTF sa týkajú objemu činnosti, na ktorú odkazuje každý K-faktor. Objemy K-CMH, K-ASA a K-DTF sa vypočítavajú na základe kĺzavého priemeru za predchádzajúcich deväť mesiacov. Objem K-COH sa vypočítava na základe kĺzavého priemeru za predchádzajúcich šesť mesiacov, zatiaľ čo v prípade K-AUM je to za predchádzajúcich 15 mesiacov. Objemy sa vynásobujú príslušnými koeficientmi stanovenými v tomto nariadení, aby sa mohla stanoviť požiadavka na vlastné zdroje. Požiadavky na vlastné zdroje na K-NPR sú odvodené od nariadenia (EÚ) č. 575/2013, zatiaľ čo na požiadavky na vlastné zdroje na K-CON a K-TCD sa používa zjednodušené uplatňovanie zodpovedajúcich požiadaviek v zmysle uvedeného nariadenia na zaobchádzanie s veľkými majetkovými angažovanosťami v obchodnej knihe, resp. s kreditným rizikom protistrany. Výška K-faktora sa rovná nule, ak investičná spoločnosť nevykonáva príslušnú činnosť.

(24)

K-faktory spadajúce pod RtC sú proxy údaje zahŕňajúce obchodné oblasti investičných spoločností, ktoré môžu v prípade problémov klientom spôsobiť škodu. K-AUM zachytáva riziko spôsobenia škody klientom z dôvodu nesprávnej diskrečnej správy klientskych portfólií alebo nedostatočného vykonávania, pričom poskytuje záruky a klientske výhody, pokiaľ ide o kontinuitu služby priebežnej správy portfólia a investičného poradenstva. K-ASA zachytáva riziko úschovy a správy klientskych aktív, pričom zabezpečuje, aby investičné spoločnosti mali v držbe kapitál v pomere k takýmto zostatkom, a to bez ohľadu na to, či sa nachádzajú v ich vlastnej súvahe alebo na účtoch tretej strany. K-CMH zachytáva riziko možného poškodenia, ak má investičná spoločnosť v držbe peniaze svojich klientov, pričom sa zohľadní, či sú v jej vlastnej súvahe alebo sú na účtoch tretej strany a v štruktúrach podľa platných vnútroštátnych právnych predpisov, za predpokladu, že peniaze klienta sú chránené v prípade konkurzu, platobnej neschopnosti alebo začatia riešenia krízovej situácie alebo nútenej správy investičnej spoločnosti. K-CMH nezahŕňa peniaze klientov, ktoré sú uložené na (správcovskom) bankovom účte v mene samotného klienta, keď má investičná spoločnosť prístup k peniazom klienta prostredníctvom mandátu tretej strany. K-COH zachytáva potenciálne riziko voči klientom investičnej spoločnosti, ktorá vykonáva pokyny (v mene klienta a nie v mene samotnej investičnej spoločnosti), a to napríklad ako súčasť služieb výhradného vykonávania pokynov klientov alebo keď je investičná spoločnosť súčasťou reťazca pre pokyny klienta.

(25)

K-faktor pre RtM v prípade investičných spoločností, ktoré obchodujú na vlastný účet, vychádza z pravidiel pre trhové riziko pre pozície vo finančných nástrojoch, devízach a komoditách v súlade s nariadením (EÚ) č. 575/2013. To umožňuje investičným spoločnostiam, aby sa rozhodli uplatňovať štandardizovaný prístup, alternatívny štandardizovaný prístup podľa nariadenia (EÚ) č. 575/2013 alebo možnosť používať interné modely, akonáhle sa tieto dva uvedené prístupy stanú uplatniteľnými na úverové inštitúcie nielen na účely podávania správ, ale aj na účely požiadaviek na vlastné zdroje. Medzitým a minimálne počas piatich rokov odo dňa začatia uplatňovania tohto nariadenia by investičné spoločnosti mali uplatňovať rámec trhového rizika (štandardizovaný prístup, prípadne interné modely) nariadenia (EÚ) č. 575/2013 na účely výpočtu svojich K-NPR. Ak sa ustanovenia stanovené v tretej časti hlave IV kapitolách 1a a 1b nariadenia (EÚ) č. 575/2013 zmeneného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/876 (8) nestanú uplatniteľnými na úverové inštitúcie na účely požiadaviek na vlastné zdroje, investičné spoločnosti by mali naďalej uplatňovať požiadavky stanovené v tretej časti hlave IV nariadenia (EÚ) č. 575/2013 na účel výpočtu K-NPR. Alternatívne sa požiadavka na vlastné zdroje investičných spoločností, ktoré obchodujú s finančnými nástrojmi, v súvislosti s pozíciami, ktoré podliehajú zúčtovaniu, môže so súhlasom príslušného orgánu a po splnení určitých podmienok rovnať sume celkových marží požadovaných ich zúčtovacím členom, vynásobenej pevným multiplikátorom. Využívanie K-CMG by malo v prvom rade vychádzať z predpokladu, že obchodná činnosť investičnej spoločnosti na základe tohto prístupu klesne v celom rozsahu alebo podstatne. Príslušný orgán investičnej spoločnosti však môže investičnej spoločnosti povoliť čiastočné využívanie prístupu K-CMG za predpokladu, že sa tento prístup použije pre všetky pozície, ktoré podliehajú zúčtovaniu alebo dozabezpečeniu, a jedna z troch alternatívnych metód pre K-ZPR sa použije pre portfóliá, ktoré nepodliehajú zúčtovaniu. S cieľom zabezpečiť, aby požiadavky boli primerané povahe, rozsahu a zložitosti činností investičných spoločností a aby boli investičným spoločnostiam ľahko dostupné v rámci tohto nariadenia, akékoľvek preskúmanie, ktoré sa následne uskutoční v súvislosti s uplatňovaním metód výpočtu K-faktorov, by malo zahŕňať vhodnosť ďalšieho zosúladenia výpočtu K-NPR s pravidlami pre trhové riziko pre pozície v obchodnej knihe vo finančných nástrojoch, v devízach a v komoditách v súlade s nariadením (EÚ) č. 575/2013.

(26)

Pre investičné spoločnosti, ktoré obchodujú na vlastný účet, K-faktory pre K-TCD a K-CON v zmysle RtF predstavujú zjednodušené uplatňovanie pravidiel stanovených v nariadení (EÚ) č. 575/2013 týkajúcich sa kreditného rizika protistrany, resp. rizika veľkej majetkovej angažovanosti. K-TCD zachytáva riziko pre investičnú spoločnosť spojené s protistranami v mimoburzových derivátoch (OTC), repo transakciách, transakciách požičiavania alebo vypožičiavania cenných papierov a komodít, transakciách s dlhou dobou vyrovnania, transakciách požičiavania s dozabezpečením, akýchkoľvek iných transakciách financovania prostredníctvom cenných papierov, ako aj s príjemcami úverov poskytnutých investičnou spoločnosťou v rámci vedľajšej činnosti ako súčasť investičnej služby, ktorí neplnia svoje povinnosti, vynásobením hodnoty expozícií, ktorá vychádza z reprodukčných nákladov a navýšenia hodnoty pre potenciálnu budúcu expozíciu, rizikovými faktormi vychádzajúcimi z nariadenia (EÚ) č. 575/2013, pričom sa zohľadnia zmierňujúce účinky účinného vzájomného započítavania a výmeny kolaterálu. S cieľom ďalej zosúlaďovať zaobchádzanie s kreditným rizikom protistrany s nariadením (EÚ) č. 575/2013 by sa mal pridávať aj pevný multiplikátor 1,2 a multiplikátor pre úpravu ocenenia pohľadávok (ďalej len „CVA“ – credit valuation adjustment), aby sa zohľadnila aktuálna trhová hodnota kreditného rizika protistrany voči investičnej spoločnosti pri konkrétnych transakciách. K-CON zachytáva riziko koncentrácie vo vzťahu k jednotlivým alebo vysoko prepojeným protistranám súkromného sektora, s ktorými majú spoločnosti expozície vo výške viac ako 25 % svojich vlastných zdrojov, alebo osobitné alternatívne prahové hodnoty vo vzťahu k úverovým inštitúciám alebo iným investičným spoločnostiam, a to uložením navýšenia kapitálu v súlade s nariadením (EÚ) č. 575/2013 pre nadmerné expozície nad rámec týchto limitov. Napokon K-DTF zachytáva operačné riziká pre investičnú spoločnosť vo veľkých objemoch obchodov uzavretých na vlastný účet alebo pre klientov vo vlastnom mene v jednom dni, ktoré by mohli vyplývať z neprimeraných alebo chybných interných procesov, ľudí a systémov alebo z externých udalostí, na základe pomyselnej hodnoty denných obchodov, upravené o čas do splatnosti úrokových derivátov s cieľom obmedziť zvýšenie požiadaviek na vlastné zdroje, a to najmä v prípade krátkodobých zmlúv, pri ktorých sú vnímané operačné riziká nižšie.

(27)

Všetky investičné spoločnosti by mali monitorovať a riadiť svoje riziko koncentrácie, a to aj vo vzťahu k svojim klientom. Svoje riziko koncentrácie by však mali oznamovať príslušným orgánom len investičné spoločnosti, ktoré podliehajú minimálnej požiadavke na vlastné zdroje v zmysle K-faktorov. V prípade investičných spoločností špecializovaných v oblasti komoditných derivátov alebo emisných kvót alebo ich derivátov s veľkými koncentrovanými expozíciami voči nefinančným protistranám sa môžu prekročiť limity pre riziko koncentrácie bez dodatočného kapitálu v zmysle K-CON, pokiaľ slúžia na obchodné účely, účely treasury alebo na účely riadenia rizika.

(28)

Všetky investičné spoločnosti by mali mať interné postupy na monitorovanie a riadenie svojich požiadaviek na likviditu. Účelom týchto postupov je pomôcť zabezpečiť, aby investičné spoločnosti mohli fungovať náležitým spôsobom v priebehu času, a to bez toho, aby bolo potrebné osobitne vyčleniť likviditu osobitne na obdobie stresu. Na tento účel by všetky investičné spoločnosti stále mali mať v držbe v likvidných aktívach minimálne jednu tretinu požiadavky stanovenej na základe svojich fixných režijných nákladov. Príslušné orgány by však mali mať možnosť oslobodiť malé a neprepojené investičné spoločnosti od tejto požiadavky. Takéto likvidné aktíva by mali mať vysokú kvalitu a mali by byť v súlade s požiadavkami uvedenými v delegovanom nariadení Komisie (EÚ) 2015/61 (9) a haircutmi, ktoré sa uplatňujú na tieto aktíva podľa uvedeného delegovaného nariadenia. Na zohľadnenie rozdielu v profiloch likvidity investičných spoločností v porovnaní s úverovými inštitúciami by sa zoznam vhodných likvidných aktív mal doplniť nezaťaženými vlastnými peňažnými prostriedkami a krátkodobými vkladmi investičnej spoločnosti (ktoré by nemali zahŕňať žiadne peňažné prostriedky klientov ani finančné nástroje patriace klientom), a určitými finančnými nástrojmi, pre ktoré existuje likvidný trh. Ak sa malé a neprepojené investičné spoločnosti, ako aj investičné spoločnosti, ktoré nemajú licenciu na vykonávanie obchodných alebo upisovacích činností, neoslobodia od požiadaviek na likviditu, mohli by ďalej obsahovať ako likvidné aktíva položky týkajúce sa pohľadávok z obchodného styku a poplatkov alebo provízií splatných do 30 dní, a to za predpokladu, že tieto položky neprekročia jednu tretinu minimálnej požiadavky na likviditu, nezapočítavajú sa do žiadnych dodatočných požiadaviek na likviditu uložených príslušným orgánom a vzťahuje sa na ne haircut vo výške 50 %. Vo výnimočných prípadoch by investičné spoločnosti mali mať povolené klesnúť pod požadovanú hranicu speňažením svojich likvidných aktív na krytie požiadaviek na likviditu, a to za predpokladu, že o tom okamžite informujú svoj príslušný orgán. Všetky finančné záruky poskytované klientom, na základe ktorých môže v prípade aktivácie vzniknúť zvýšená potreba likvidity, by mali znížiť sumu dostupných likvidných aktív aspoň o 1,6 % z celkovej hodnoty takýchto záruk. S cieľom zabezpečiť, aby boli požiadavky primerané povahe, rozsahu a zložitosti činností investičných spoločností a aby boli investičným spoločnostiam ľahko dostupné v rámci rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, malo by sa následne vykonať preskúmanie primeranosti likvidných aktív, ktoré sú oprávnené na splnenie minimálnej požiadavky na likviditu vrátane pokračujúceho zosúlaďovania s tými požiadavkami, ktoré sú uvedené v delegovanom nariadení (EÚ) 2015/61, spolu s haircutmi, ktoré sa uplatňujú na tieto aktíva podľa uvedeného delegovaného nariadenia.

(29)

V spojení s novým prudenciálnym režimom by sa mal vypracovať primeraný zodpovedajúci rámec predkladania správ regulačným orgánom, ktorý by mal byť špecificky prispôsobený činnosti investičných spoločností a požiadavkám prudenciálneho rámca. Požiadavky na predkladanie správ stanovené pre investičné spoločnosti by sa mali týkať úrovne a zloženia ich vlastných zdrojov, ich požiadaviek na vlastné zdroje, základu na výpočet ich požiadaviek na vlastné zdroje, ich profilu činnosti a veľkosti vo vzťahu k parametrom, ktoré sú potrebné na posúdenie investičných spoločností ako malých a neprepojených, ich požiadaviek na likviditu, ako aj ich dodržiavania ustanovení o riziku koncentrácie. Malé a neprepojené investičné spoločnosti by mali byť oslobodené od predkladania správ o riziku koncentrácie a len v prípade, že sa na ne požiadavky na likviditu vzťahujú, mali by o nich predkladať správy. Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 (10) (ďalej len „EBA“) by mal vypracovať návrh vykonávacích technických predpisov na ďalšie spresnenie podrobných vzorov a mechanizmov pre uvedené predkladanie správ regulačným orgánom a spresnenie vzorov pre zverejňovanie vlastných zdrojov. Tieto predpisy by mali byť primerané veľkosti a zložitosti rôznych investičných spoločností a mali by najmä zohľadňovať, či sa investičné spoločnosti považujú za malé a neprepojené.

(30)

Investičné spoločnosti, ktoré sa považujú za malé a neprepojené, by mali zverejňovať svoje úrovne vlastných zdrojov, požiadavky na vlastné zdroje, mechanizmy riadenia a politiky a postupy odmeňovania, aby zabezpečili transparentnosť pre svojich investorov a širšie trhy. Malé a neprepojené investičné spoločnosti by nemali podliehať požiadavkám na zverejňovanie s výnimkou prípadu, ak emitujú nástroje dodatočného kapitálu Tier 1 s cieľom zabezpečiť transparentnosť pre investorov týkajúcu sa týchto nástrojov.

(31)

Investičné spoločnosti by mali uplatňovať rodovo neutrálne politiky odmeňovania podľa zásady stanovenej v článku 157 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“). V súvislosti so zverejňovaním informácií o odmeňovaní by sa mali vykonať určité objasnenia. Požiadavky na zverejňovanie týkajúce sa odmeňovania stanovené v tomto nariadení by mali byť zlučiteľné s cieľmi pravidiel odmeňovania, konkrétne s cieľom zaviesť a zachovávať pre kategórie zamestnancov, ktorých profesionálne aktivity majú významný vplyv na rizikový profil investičných spoločností, také politiky a postupy odmeňovania, ktoré sú v súlade s účinným riadením rizík. Okrem toho by sa malo od investičných spoločností, ktoré majú prospech z výnimky z určitých pravidiel odmeňovania, vyžadovať, aby zverejňovali informácie o takejto výnimke.

(32)

S cieľom uľahčiť investičným spoločnostiam hladký prechod od požiadaviek nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a smernice 2013/36/EÚ na požiadavky v zmysle tohto nariadenia a smernice (EÚ) 2019/2034 je vhodné stanoviť primerané prechodné opatrenia. Konkrétne, na obdobie piatich rokov od dátumu uplatňovania tohto nariadenia investičné spoločnosti, pre ktoré požiadavky na vlastné zdroje podľa tohto nariadenia by sa v porovnaní s ich požiadavkou na vlastné zdroje podľa nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a smernice 2013/36/EÚ viac ako zdvojnásobili, by mali mať možnosť zmierniť účinky možného zvýšenia obmedzením požiadavky na vlastné zdroje na dvojnásobok ich príslušnej požiadavky na vlastné zdroje podľa nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a smernice 2013/36/EÚ.

(33)

Aby nedošlo k znevýhodneniu nových investičných spoločnosti s podobnými profilmi voči existujúcim investičným spoločnostiam, investičné spoločnosti, ktoré nikdy nepodliehali požiadavkám na vlastné zdroje podľa nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a smernice 2013/36/EÚ, by mali mať možnosť obmedziť na obdobie piatich rokov od dátumu začatia uplatňovania tohto nariadenia svoje požiadavky na vlastné zdroje podľa tohto nariadenia na dvojnásobok svojich fixných režijných nákladov.

(34)

Rovnako by investičné spoločnosti, ktoré podliehali len požiadavke na počiatočný kapitál podľa nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a smernice 2013/36/EÚ a pre ktoré by sa požiadavky na vlastné zdroje podľa tohto nariadenia viac ako zdvojnásobili v porovnaní s ich situáciou podľa nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a smernice 2013/36/EÚ, mali mať možnosť obmedziť svoju požiadavku na vlastné zdroje podľa tohto nariadenia na dvojnásobok ich požiadavky na počiatočný kapitál podľa nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a smernice 2013/36/EÚ na obdobie piatich rokov od dátumu začatia uplatňovania tohto nariadenia, s výnimkou miestnych spoločností uvedených v článku 4 ods. 1 bode 2 písm. b) nariadenia (EÚ) č. 575/2013, zmeneného nariadením (EÚ) 2019/876, na ktoré by sa mala vzťahovať osobitná prechodná požiadavka na vlastné zdroje odrážajúca ich vyššiu úroveň rizika. Na účely proporcionality by sa osobitné prechodné požiadavky na vlastné zdroje mali stanoviť aj pre menšie investičné spoločnosti a pre tie, ktoré poskytujú obmedzenú škálu investičných služieb, ak by nemali prospech z obmedzenia požiadaviek na vlastné zdroje podľa tohto nariadenia na dvojnásobok ich požiadaviek na počiatočný kapitál podľa nariadenia (EÚ) č. 575/2013, zmeneného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/630 (11), a smernice 2013/36/EÚ, zmenenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/878 (12), ale ich záväzná požiadavka na vlastné zdroje podľa tohto nariadenia by sa v porovnaní s ich situáciou podľa nariadenia (EÚ) č. 575/2013, zmeneného nariadením (EÚ) 2019/630, zvýšila.

(35)

Tieto prechodné opatrenia by prípadne mali byť k dispozícii aj investičným spoločnostiam uvedeným v článku 498 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, v ktorom sa na tieto investičné spoločnosti uplatňuje výnimka z požiadaviek na vlastné zdroje podľa uvedeného nariadenia, keďže požiadavky na počiatočný kapitál týkajúce sa týchto investičných spoločností závisia od investičných služieb alebo činností, ktoré poskytujú. Na obdobie piatich rokov od dátumu začatia uplatňovania tohto nariadenia by sa požiadavky na vlastné zdroje týchto investičných spoločností podľa prechodných ustanovení tohto nariadenia mali vypočítať vzhľadom na uvedené uplatniteľné úrovne.

(36)

Na obdobie piatich rokov od dátumu začatia uplatňovania tohto nariadenia alebo do dátumu začatia uplatňovania zmien prijatých k nariadeniu (EÚ) č. 575/2013 a smernici 2013/36/EÚ, pokiaľ ide o požiadavky na vlastné zdroje v súvislosti s trhovým rizikom podľa tretej časti hlavy IV kapitol 1a a 1b nariadenia (EÚ) č. 575/2013, zmeneného nariadením (EÚ) 2019/876, podľa toho, čo nastane neskôr, investičné spoločnosti, ktoré podliehajú zodpovedajúcim ustanoveniam tohto nariadenia by mali naďalej vypočítavať svoju požiadavku na vlastné zdroje pre obchodnú knihu v súlade s nariadením (EÚ) č. 575/2013, zmeneným nariadením (EÚ) 2019/630.

(37)

Najväčšie investičné spoločnosti, ktoré poskytujú kľúčové služby pre veľkých klientov a služby investičného bankovníctva (obchodovanie na vlastný účet s finančnými nástrojmi alebo upisovanie finančných nástrojov alebo umiestňovanie finančných nástrojov na základe pevného záväzku) majú obchodné modely a rizikové profily, ktoré sú podobné významným úverovým inštitúciám. Ich činnosti ich vystavujú kreditnému riziku, najmä vo forme kreditného rizika protistrany, ako aj trhovému riziku pre pozície, do ktorých vstupujú na vlastný účet, a to bez ohľadu na to, či súvisia s klientom, alebo nie. Ako také predstavujú vzhľadom na svoju veľkosť a systémový význam riziko pre finančnú stabilitu.

(38)

Tieto veľké investičné spoločnosti predstavujú ďalšiu výzvu, pokiaľ ide o ich účinný prudenciálny dohľad vykonávaný príslušnými vnútroštátnymi orgánmi. Aj keď najväčšie investičné spoločnosti poskytujú cezhraničné služby investičného bankovníctva vo veľkom rozsahu, ako investičné spoločnosti podliehajú prudenciálnemu dohľadu vykonávanému orgánmi určenými podľa smernice 2014/65/EÚ, ktoré nie sú nevyhnutne tými istými príslušnými orgánmi, ako sú tie, ktoré sú určené podľa smernice 2013/36/EÚ. To môže viesť k nerovnakým podmienkam pri uplatňovaní nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a smernice 2013/36/EÚ v Únii a brániť orgánom dohľadu, aby získali celkový prudenciálny obraz, ktorý je nevyhnutný pre účinné riešenie rizík spojených s veľkými cezhraničnými investičnými spoločnosťami. V dôsledku toho sa prudenciálny dohľad môže stať menej účinným a môže takisto narúšať hospodársku súťaž v Únii. Najväčším investičným spoločnostiam by sa preto mal udeliť štatút úverových inštitúcií, aby sa mohli vytvoriť synergie, pokiaľ ide o vykonávanie dohľadu nad cezhraničnými trhovými činnosťami pre veľkých klientov v skupine tvorenej podobnými subjektmi, podporovanie rovnakých podmienok a umožnenie jednotného dohľadu vo všetkých skupinách.

(39)

Na tieto investičné spoločnosti by sa preto malo vzhľadom na skutočnosť, že sa stanú úverovými inštitúciami, naďalej vzťahovať nariadenie (EÚ) č. 575/2013 a smernica 2013/36/EÚ a dohľad zo strany príslušných orgánov vrátane dohľadu Európskej centrálnej banky, ktorá je v rámci jednotného mechanizmu dohľadu zodpovedná za úverové inštitúcie. Tým by sa zabezpečilo, že prudenciálny dohľad nad úverovými inštitúciami sa vykonáva jednotným a účinným spôsobom a že jednotný súbor pravidiel pre finančné služby sa uplatňuje rovnakým spôsobom pre všetky úverové inštitúcie vzhľadom na ich systémový význam. S cieľom zabrániť regulačnej arbitráži a znížiť riziká obchádzania by sa príslušné orgány mali usilovať zabrániť situáciám, v ktorých by potenciálne systémové skupiny štruktúrovali svoje činnosti tak, aby neprekročili prahové hodnoty stanovené v článku 4 ods. 1 bode 1 písm. b) nariadenia (EÚ) č. 575/2013, a obišli tak povinnosť žiadať o povolenie ako úverová inštitúcia podľa článku 8a smernice 2013/36/EÚ.

(40)

Veľké investičné spoločnosti premenené na úverové inštitúcie by mali mať možnosť prijímať vklady alebo iné návratné peňažné prostriedky od verejnosti a poskytovať úvery na vlastný účet až po získaní povolenia na tieto činnosti v súlade so smernicou 2013/36/EÚ. Vykonávanie všetkých takýchto činností vrátane prijímania vkladov alebo iných návratných peňažných prostriedkov od verejnosti a poskytovania úverov na vlastný účet by nemalo byť nevyhnutnou požiadavkou, aby sa podniky považovali za úverové inštitúcie. Zmena vymedzenia pojmu úverová inštitúcia zavedená týmto nariadením by sa preto mala uplatňovať bez toho, aby boli dotknuté vnútroštátne režimy udeľovania povolení zavedené členskými štátmi v súlade so smernicami 2013/36/EÚ a (EÚ) 2019/2034 vrátane akýchkoľvek ustanovení, ktoré členské štáty môžu považovať za vhodné na účely upresnenia činností, ktoré veľké investičné spoločnosti, na ktoré sa vzťahuje zmenené vymedzenie úverových inštitúcií, môžu začať vykonávať.

(41)

Navyše, dohľad nad úverovými inštitúciami na konsolidovanom základe je okrem iného zameraný na zabezpečenie stability finančného systému, pričom, aby bol účinný, mal by sa uplatňovať na všetky skupiny vrátane tých materských podnikov, ktoré nie sú úverovými inštitúciami alebo investičnými spoločnosťami. Na všetky úverové inštitúcie vrátane tých, ktoré predtým mali postavenie investičných spoločností, by sa preto mali vzťahovať pravidlá týkajúce sa individuálneho a konsolidovaného dohľadu nad materským podnikom príslušnými orgánmi podľa hlavy VII kapitoly 3 oddielu I smernice 2013/36/EÚ.

(42)

Okrem toho je možné, že veľké investičné spoločnosti, ktoré nie sú systémovo významné, ale obchodujú na vlastný účet, upisujú finančné nástroje alebo umiestňujú finančné nástroje na základe pevného záväzku, majú obchodné modely a rizikové profily, ktoré sú podobné takýmto modelom a profilom iných systémovo významných inštitúcií. Vzhľadom na ich veľkosť a činnosti je možné, že takéto investičné spoločnosti predstavujú určité riziká pre finančnú stabilitu a napriek tomu, že ich premena na úverové inštitúcie sa vzhľadom na ich povahu a zložitosť nepovažuje za vhodnú, malo by sa na ne naďalej vzťahovať rovnaké prudenciálne zaobchádzanie ako na úverové inštitúcie. S cieľom predchádzať regulačnej arbitráži a znížiť riziká obchádzania by sa príslušné orgány mali takisto usilovať vyhnúť sa situáciám, v ktorých investičné spoločnosti štruktúrujú svoje operácie tak, aby neprekročili prahovú hodnotu 15 miliárd EUR týkajúcu sa celkovej hodnoty aktív na individuálnej úrovni alebo na úrovni skupiny, alebo neprimerane obmedzili právomoc príslušných orgánov podriadiť investičné spoločnosti požiadavkám nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a súladu s prudenciálnymi požiadavkami stanovenými v smernici 2013/36/EÚ v súlade s článkom 5 smernice (EÚ) 2019/2034.

(43)

Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 600/2014 (13) sa zaviedol harmonizovaný režim Únie pre udelenie prístupu spoločnostiam z tretích krajín, ktoré poskytujú investičné služby alebo činnosti oprávneným protistranám a profesionálnym klientom so sídlom v Únii. Prístup na vnútorný trh je podmienený tým, že Komisia prijala rozhodnutie o rovnocennosti a európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy) zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010 (14) (ďalej len „ESMA“) zaregistroval spoločnosť z tretej krajiny. Je dôležité, aby posúdenie rovnocennosti sa uskutočnilo na základe príslušného uplatniteľného práva Únie a aby sa zaviedli účinné nástroje na monitorovanie podmienok, za ktorých sa udelila rovnocennosť. Z týchto dôvodov by sa malo požadovať od registrovaných spoločností z tretích krajín, aby každoročne predkladali správu orgánu ESMA týkajúcu sa škály a rozsahu poskytovaných služieb a vykonávaných činností v Únii. Takisto by sa mala zlepšiť spolupráca v oblasti dohľadu v súvislosti s monitorovaním, presadzovaním a plnením podmienok rovnocennosti.

(44)

S cieľom zaručiť rovnaké podmienky a podporiť transparentnosť trhu Únie je potrebné zmeniť nariadenie (EÚ) č. 600/2014 tak, aby kotácie systematických internalizátorov, zlepšenia cien a realizačné ceny podliehali režimu veľkosti tiku pri obchodovaní s akýmkoľvek objemom. V dôsledku toho by v súčasnosti platné regulačné technické predpisy týkajúce sa režimu veľkosti tiku mali platiť aj na rozšírený rozsah pôsobnosti nariadenia (EÚ) č. 600/2014.

(45)

S cieľom zabezpečiť ochranu investorov, ako aj integritu a stabilitu finančných trhov v Únii, by Komisia pri prijímaní rozhodnutia o rovnocennosti mala zohľadňovať možné riziká, ktoré predstavujú služby a činnosti, ktoré by spoločnosti z uvedených tretích krajín mohli vykonávať v Únii na základe tohto rozhodnutia. Ich systémový význam by sa mal posudzovať na základe kritérií, akými sú pravdepodobná škála a rozsah poskytovania služieb a vykonávania činností spoločnosťami z dotknutých tretích krajín. Na ten istý účel by Komisia mala mať možnosť zohľadniť, či je tretia krajina identifikovaná ako jurisdikcia nespolupracujúca na daňové účely podľa príslušných právnych predpisov Únie alebo ako vysokoriziková tretia krajina v súlade s článkom 9 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 (15). Komisia by mala považovať špecifické prudenciálne a organizačné požiadavky alebo požiadavky týkajúce sa podnikateľského správania za rovnocenné, len ak sa dosiahne ten istý účinok. Okrem toho by Komisia mala mať v prípade potreby možnosť prijímať rozhodnutia o rovnocennosti obmedzené na špecifické služby a činnosti alebo kategórie služieb a činností uvedených v oddiele A prílohy I k smernici 2014/65/EÚ.

(46)

Orgán EBA za účasti orgánu ESMA vydal správu vychádzajúcu z dôkladnej podpornej analýzy, zberu údajov a konzultácií týkajúcu sa osobitného prudenciálneho režimu pre všetky nesystémové investičné spoločnosti, ktorá slúži ako základ pre revidovaný prudenciálny rámec pre investičné spoločnosti.

(47)

S cieľom zabezpečiť harmonizované uplatňovanie tohto nariadenia by orgán EBA mal vypracovať návrh regulačných technických predpisov, ktorými sa spresní(-ia) rozsah a metódy prudenciálnej konsolidácie skupín investičných spoločností, výpočet fixných režijných nákladov, meranie K-faktorov, vymedzenie pojmu oddelený účet v súvislosti s peniazmi klientov, úprava koeficientov K-DTF v prípadoch stresových trhových podmienok, výpočet stanovenia požiadaviek na vlastné zdroje rovnajúcich sa celkovej marži, ktorú požadujú zúčtovací členovia, vzory pre zverejňovanie, a to aj pokiaľ ide o investičnú politiku investičných spoločností, a predkladanie správ regulačným orgánom podľa tohto nariadenia, a informácie, ktoré sa majú poskytovať príslušným orgánom v súvislosti s prahovými hodnotami pri žiadosti o povolenie ako úverovej inštitúcie. Komisii by mala udeliť právomoc doplniť toto nariadenie prijatím regulačných technických predpisov vypracovaných orgánom EBA prostredníctvom delegovaných aktov podľa článku 290 ZFEÚ a v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010. Komisia a orgán EBA by mali zabezpečiť, aby uvedené regulačné technické predpisy mohli uplatňovať všetky dotknuté investičné spoločnosti spôsobom, ktorý je primeraný povahe, rozsahu a zložitosti uvedených investičných spoločností a ich činností.

(48)

Komisii by sa takisto mala udeliť právomoc prijímať vykonávacie technické predpisy vypracované orgánom EBA a orgánom ESMA prostredníctvom vykonávacích aktov podľa článku 291 ZFEÚ a v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 a článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

(49)

S cieľom zabezpečiť jednotné uplatňovanie tohto nariadenia a zohľadniť vývoj na finančných trhoch by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, s cieľom doplniť toto nariadenie o objasnenie pojmov v tomto nariadení. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni odborníkov, a aby tieto konzultácie vykonala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (16). Predovšetkým, v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov, sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako odborníkom z členských štátov, a odborníci Európskeho parlamentu a Rady majú systematicky prístup na zasadnutia skupín odborníkov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(50)

S cieľom zabezpečiť právnu istotu a zabrániť prekrývaniu medzi súčasným prudenciálnym rámcom uplatniteľným na úverové inštitúcie aj investičné spoločnosti a týmto nariadením, malo by sa nariadenie (EÚ) č. 575/2013 a smernica 2013/36/EÚ zmeniť, aby sa z rozsahu ich pôsobnosti odstránili investičné spoločnosti. Na investičné spoločnosti, ktoré sú súčasťou bankovej skupiny, by sa však mali vzťahovať tie ustanovenia nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a smernice 2013/36/EÚ, ktoré sú relevantné pre bankovú skupinu, ako sú ustanovenia týkajúce sa materského podniku v EÚ na medzistupni uvedené v článku 21b smernice 2013/36/EÚ, ako aj pravidlá týkajúce sa prudenciálnej konsolidácie stanovené v prvej časti hlave II kapitole 2 nariadenia (EÚ) č. 575/2013.

(51)

Keďže cieľ tohto nariadenia, a to vytvorenie účinného a primeraného prudenciálneho rámca s cieľom zabezpečiť, aby investičné spoločnosti, ktoré majú povolenie na činnosť v Únii, vykonávali svoju činnosť na spoľahlivo fungujúcom finančnom základe a boli riadené náležitým spôsobom vrátane, v prípade potreby, v najlepšom záujme svojich klientov, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodu jeho rozsahu a účinkov ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa,

(1)

Spoľahlivý prudenciálny dohľad je neoddeliteľnou súčasťou regulačných podmienok, v ktorých finančné inštitúcie poskytujú služby v rámci Únie. Na investičné spoločnosti spolu s úverovými inštitúciami sa vzťahuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 (4) a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ (5), pokiaľ ide o prudenciálne zaobchádzanie s nimi a prudenciálny dohľad nad nimi, zatiaľ čo udeľovanie povolení a iné organizačné požiadavky a požiadavky týkajúce sa vykonávania činnosti sa stanovujú v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ (6).

(2)

Existujúce prudenciálne režimy v zmysle nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a smernice 2013/36/EÚ vychádzajú vo veľkej miere z postupných iterácií medzinárodných regulačných noriem stanovených pre veľké bankové skupiny Bazilejským výborom pre bankový dohľad a len čiastočne riešia osobitné riziká spojené s rôznymi činnosťami veľkého počtu investičných spoločností. Osobitné aspekty zraniteľnosti a riziká vlastné týmto investičným spoločnostiam by sa preto mali ďalej riešiť prostredníctvom účinných, vhodných a primeraných prudenciálnych opatrení na úrovni Únie, ktoré pomôžu zabezpečiť rovnaké podmienky v celej Únii, zaručia účinný prudenciálny dohľad a zároveň udržia náklady na zabezpečenie súladu pod kontrolou a zabezpečia dostatočný kapitál na riziká väčšiny investičných spoločností.

(3)

Spoľahlivým prudenciálnym dohľadom by sa malo zabezpečiť, aby boli investičné spoločnosti riadené riadnym spôsobom a v najlepšom záujme ich klientov. Malo by sa v ňom prihliadať na potenciál investičných spoločností a ich klientov podstupovať nadmerné riziko a na rôzne stupne rizika, ktoré preberajú a ktoré predstavujú investičné spoločnosti. Cieľom takéhoto prudenciálneho dohľadu by malo byť takisto aj to, aby sa zabránilo uloženiu neprimeraného administratívneho zaťaženia investičných spoločností. Tento prudenciálny dohľad by zároveň mal umožniť nastoliť rovnováhu medzi zaistením bezpečnosti a zdravia investičných spoločností a zabránením neprimerane vysokým nákladom, ktoré by mohli ohroziť životaschopnosť ich podnikateľských činností.

(4)

Mnohé z požiadaviek, ktoré vyplývajú z rámca nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a smernice 2013/36/EÚ, sú navrhnuté na riešenie spoločných rizík, ktorým čelia úverové inštitúcie. Existujúce požiadavky sú teda prevažne nastavené na zachovanie úverovej kapacity úverových inštitúcií počas hospodárskych cyklov a ochranu vkladateľov a daňovníkov pred prípadným zlyhaním, a nie sú navrhnuté na riešenie všetkých rozdielnych rizikových profilov investičných spoločností. Investičné spoločnosti nemajú veľké portfóliá retailových a firemných úverov a neprijímajú vklady. Pravdepodobnosť, že ich zlyhanie môže mať škodlivé vplyvy na celkovú finančnú stabilitu, je nižšia ako v prípade úverových inštitúcií, ale investičné spoločnosti stále však predstavujú riziko, ktoré je nutné riešiť prostredníctvom spoľahlivého rámca. Riziká, ktorým čelí a ktoré predstavuje väčšina investičných spoločností, sa teda podstatne líšia od rizík, ktorým čelia a ktoré predstavujú úverové inštitúcie, a tieto rozdiely by sa mali jasne odzrkadliť v prudenciálnom rámci Únie.

(5)

Rozdiely v uplatňovaní existujúceho prudenciálneho rámca v jednotlivých členských štátoch ohrozujú rovnaké podmienky pre investičné spoločnosti v rámci Únie a brzdia prístup investorov k novým príležitostiam a lepším spôsobom riadenia ich rizík. Tieto rozdiely vyplývajú z celkovej zložitosti uplatňovania rámca na rôzne investičné spoločnosti na základe služieb, ktoré poskytujú, pričom niektoré vnútroštátne orgány upravujú alebo zjednodušujú takéto uplatňovanie vo vnútroštátnych právnych predpisoch alebo praxi. Keďže v existujúcom prudenciálnom rámci sa neriešia všetky riziká, ktorým čelia a ktoré predstavujú niektoré druhy investičných spoločností, v niektorých členských štátoch sa na niektoré investičné spoločnosti uplatňuje veľké navýšenie kapitálu. Na riešenie týchto rizík by sa mali stanoviť jednotné ustanovenia s cieľom zabezpečiť harmonizovaný prudenciálny dohľad nad investičnými spoločnosťami v rámci Únie.

(6)

Pre investičné spoločnosti, ktoré nie sú systémovo významné vzhľadom na ich veľkosť a ich vzájomnú prepojenosť s inými finančnými a hospodárskymi subjektmi, je preto potrebný osobitný prudenciálny režim. Na systémovo významné investičné spoločnosti by sa však mal naďalej vzťahovať existujúci prudenciálny rámec podľa nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a smernice 2013/36/EÚ. Tieto investičné spoločnosti predstavujú podskupinu investičných spoločností, na ktoré sa v súčasnosti uplatňuje rámec stanovený v nariadení (EÚ) č. 575/2013 a smernici 2013/36/EÚ a nevzťahujú sa na ne vyhradené výnimky z niektorej z ich zásadných požiadaviek. Najväčšie a najviac prepojené investičné spoločnosti majú obchodné modely a rizikové profily podobné obchodným modelom a rizikovým profilom dôležitých úverových inštitúcií. Poskytujú „nebankové“ služby, a poisťujú riziká vo veľkom rozsahu. Systémovo významné investičné spoločnosti sú dosť veľké a majú obchodné modely a rizikové profily na to, aby predstavovali hrozbu pre stabilné a riadne fungovanie finančných trhov rovnako ako veľké úverové inštitúcie. Preto je vhodné, aby sa na tieto investičné spoločnosti naďalej vzťahovali ustanovenia stanovené v nariadení (EÚ) č. 575/2013 a smernici 2013/36/EÚ.

(7)

Je možné, že investičné spoločnosti, ktoré obchodujú na vlastný účet, ktoré upisujú finančné nástroje alebo umiestňujú finančné nástroje so záväzkom vo veľkom rozsahu, alebo ktoré sú zúčtovacími členmi v centrálnych protistranách, majú obchodné modely a rizikové profily, ktoré sú podobné obchodným modelom a rizikovým profilom úverových inštitúcií. Vzhľadom na svoju veľkosť a činnosti je možné, že takéto investičné spoločnosti môžu predstavovať porovnateľné riziko pre finančnú stabilitu ako úverové inštitúcie. Príslušné orgány by mali mať možnosť požadovať, aby uvedené investičné spoločnosti naďalej podliehali rovnakému prudenciálnemu zaobchádzaniu ako úverové inštitúcie, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti nariadenia (EÚ) č. 575/2013, ako aj prudenciálnemu dohľadu podľa smernice 2013/36/EÚ.

(8)

Môžu existovať členské štáty, v ktorých sú orgány zodpovedné za prudenciálny dohľad nad investičnými spoločnosťami odlišné od orgánov, ktoré sú príslušné pre dohľad nad trhovým správaním. Preto je potrebné vytvoriť mechanizmus spolupráce a výmeny informácií medzi týmito orgánmi s cieľom zabezpečiť rýchlo a efektívne fungujúci harmonizovaný prudenciálny dohľad nad investičnými spoločnosťami v celej Únii.

(9)

Investičná spoločnosť môže obchodovať prostredníctvom zúčtovacieho člena v inom členskom štáte. V takom prípade by sa mal v jednotlivých členských štátoch zaviesť mechanizmus výmeny informácií medzi relevantnými príslušnými orgánmi. Takýto mechanizmus by mal umožňovať výmenu informácii medzi príslušným orgánom pre prudenciálny dohľad nad investičnou spoločnosťou a buď orgánom vykonávajúcim dohľad nad zúčtovacím členom alebo orgánom vykonávajúcim dohľad nad centrálnou protistranou, a to na základe vzoru a parametrov používaných na výpočet maržových požiadaviek investičnej spoločnosti, ak sa taká metóda výpočtu používa ako základ pre požiadavky na vlastné zdroje investičnej spoločnosti.

(10)

Na podporu harmonizácie noriem a postupov dohľadu v rámci Únie by primárna právomoc európskeho orgánu dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo), zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 (7) (ďalej len „EBA“), mala v úzkej spolupráci s európskym orgánom dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy), zriadeným nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010 (8) (ďalej len „ESMA“), zostať zachovaná v oblasti koordinácie a konvergencie postupov dohľadu v oblasti prudenciálneho dohľadu nad investičnými spoločnosťami v rámci európskeho systému finančného dohľadu (ďalej len „ESFS“).

(11)

Požadovaná výška počiatočného kapitálu investičnej spoločnosti by mala byť založená na službách a činnostiach, na ktorých poskytovanie bolo tejto investičnej spoločnosti udelené povolenie a ktoré vykonáva, v súlade so smernicou 2014/65/EÚ. Možnosť, aby členské štáty na jednej strane v osobitných situáciách znížili požadované sumy počiatočného kapitálu, ako sa stanovuje v smernici 2013/36/EÚ, a na druhej strane nerovnaké vykonávanie tejto smernice viedlo k situácii, keď je požadovaná výška počiatočného kapitálu odlišná v rámci Únie. Na ukončenie tejto fragmentácie by sa mali harmonizovať požadované sumy počiatočného kapitálu pre všetky investičné spoločnosti v Únii. S cieľom znížiť prekážky vstupu na trh, ktoré v súčasnosti existujú pre multilaterálne obchodné systémy (MTF) a organizované obchodné systémy (OTF), by sa počiatočný kapitál investičných spoločností, ktoré prevádzkujú MTF alebo OTF, mal stanoviť na úrovni uvedenej v tejto smernici. Ak sa investičnej spoločnosti, ktorá je oprávnená prevádzkovať OTF, povolilo aj obchodovať na vlastný účet za podmienok stanovených v článku 20 smernice 2014/65/EÚ, jej počiatočný kapitál by sa mal stanoviť na úrovni uvedenej v tejto smernici.

(12)

Hoci by investičné spoločnosti už nemali patriť do rozsahu pôsobnosti nariadenia (EÚ) č. 575/2013 alebo smernice 2013/36/EÚ, niektoré pojmy použité v súvislosti s uvedenými legislatívnymi aktmi by si mali zachovať svoj ustálený zmysel. S cieľom umožniť a uľahčiť jednotný výklad týchto pojmov použitých v právnych aktoch Únie by sa mali odkazy v takýchto aktoch na počiatočný kapitál investičných spoločností a na právomoci príslušných orgánov v oblasti dohľadu nad investičnými spoločnosťami, na postup hodnotenia primeranosti interného kapitálu investičných spoločností, na postup preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu týkajúci sa príslušných orgánov investičných spoločností a na ustanovenia v oblasti správy a riadenia a odmeňovania uplatniteľné na investičné spoločnosti považovať za odkazy na zodpovedajúce ustanovenia v tejto smernici.

(13)

Riadne fungovanie vnútorného trhu si vyžaduje, aby za prudenciálny dohľad nad investičnou spoločnosťou, najmä nad jej platobnou schopnosťou a finančným zdravím, zodpovedal príslušný orgán jej domovského členského štátu. Na dosiahnutie účinného dohľadu nad investičnými spoločnosťami aj v iných členských štátoch, v ktorých poskytujú služby alebo majú pobočku, by mala byť zabezpečená úzka spolupráca a výmena informácií s príslušnými orgánmi uvedených členských štátov.

(14)

Na informačné účely a účely dohľadu, a najmä s cieľom zabezpečiť stabilitu finančného systému by príslušné orgány hostiteľských členských štátov mali mať možnosť vykonávať v jednotlivých prípadoch kontroly na mieste, prešetrovať činnosti pobočiek investičných spoločností na ich území a požadovať od týchto pobočiek informácie o ich činnostiach. Za opatrenia dohľadu týkajúce sa týchto pobočiek by však mal zostať zodpovedný domovský členský štát.

(15)

Na ochranu informácií citlivých z obchodného hľadiska by príslušné orgány pri vykonávaní svojich úloh v oblasti dohľadu a výmene dôverných informácií mali byť viazané pravidlami služobného tajomstva.

(16)

Na posilnenie prudenciálneho dohľadu nad investičnými spoločnosťami a na ochranu klientov investičných spoločností by mali audítori vykonávať overovanie nestranne a bezodkladne oznamovať príslušným orgánom tie skutočnosti, ktoré môžu mať závažný vplyv na finančnú situáciu investičnej spoločnosti alebo na jej administratívnu a účtovnú organizáciu.

(17)

Na účely tejto smernice by osobné údaje mali byť spracúvané v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 (9) a s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 (10). Najmä ak sa podľa tejto smernice umožňuje výmena osobných údajov s tretími krajinami, mali by sa uplatňovať príslušné ustanovenia kapitoly V nariadenia (EÚ) 2016/679 a kapitoly V nariadenia (EÚ) 2018/1725.

(18)

Na zabezpečenie dodržiavania povinností stanovených v tejto smernici a nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2033 (11) by mali členské štáty stanoviť správne sankcie a iné správne opatrenia, ktoré sú účinné, primerané a odrádzajúce. S cieľom zabezpečiť, aby správne sankcie mali odradzujúci účinok, mali by sa zverejňovať s výnimkou určitých riadne vymedzených okolností. S cieľom umožniť klientom a investorom prijímať informované rozhodnutia o ich investičných možnostiach by klienti a investori mali mať prístup k informáciám o správnych sankciách a iných správnych opatreniach uložených investičným spoločnostiam.

(19)

Na zisťovanie porušení vnútroštátnych ustanovení, ktorými sa transponuje táto smernica, a porušení nariadenia (EÚ) 2019/2033 by členské štáty mali mať potrebné vyšetrovacie právomoci a mali by vytvoriť účinné a rýchle mechanizmy na ohlasovanie potenciálnych alebo skutočných porušení.

(20)

Investičné spoločnosti, ktoré sa nepovažujú za malé a neprepojené, by mali mať dostupný interný kapitál v primeranom množstve, kvalite a rozdelení na pokrytie osobitných rizík, ktorým sú alebo môžu byť vystavené. Príslušné orgány by mali zabezpečiť, aby investičné spoločnosti zaviedli primerané stratégie a procesy na posúdenie a zachovanie primeranosti svojho interného kapitálu. Príslušné orgány by tiež mali mať možnosť požiadať malé a neprepojené investičné spoločnosti, aby v prípade potreby uplatňovali podobné požiadavky.

(21)

Právomoci na preskúmanie a hodnotenie orgánmi dohľadu by mali naďalej zostať dôležitým regulačným nástrojom, ktorý príslušným orgánom umožní posúdenie kvalitatívnych prvkov, vrátane vnútornej správy a riadenia a kontrol, procesov riadenia rizík, a v prípade potreby stanovenia dodatočných požiadaviek, najmä v súvislosti s požiadavkami na vlastné zdroje a likviditu, najmä pokiaľ ide o investičné spoločnosti, ktoré sa nepovažujú za malé a neprepojené, ako aj v prípadoch, keď to príslušný orgán považuje za oprávnené a primerané aj pre malé a neprepojené investičné spoločnosti.

(22)

Zásada rovnakej odmeny pre mužov a ženy za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty je stanovená v článku 157 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ). Investičné spoločnosti by mali uvedenú zásadu konzistentne uplatňovať. Na zosúladenie odmeňovania s rizikovým profilom investičných spoločností a na zaručenie rovnakých podmienok by sa na investičné spoločnosti mali vzťahovať jasné zásady týkajúce sa mechanizmov riadenia spoločností a pravidiel odmeňovania, ktoré sú rodovo neutrálne a v ktorých sa zohľadňujú rozdiely medzi úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami. Malé a neprepojené investičné spoločnosti by však mali byť od týchto pravidiel oslobodené, pretože ustanovenia týkajúce sa odmeňovania a riadenia spoločností uvedené v smernici 2014/65/EÚ nie sú pre tieto druhy investičných spoločností dostatočne komplexné.

(23)

V správe Komisie z 28. júla 2016 o hodnotení pravidiel odmeňovania podľa smernice 2013/36/EÚ a nariadenia (EÚ) č. 575/2013 sa podobne preukázalo, že požiadavky týkajúce sa odkladu a vyplácania v nástrojoch stanovené v smernici 2013/36/EÚ nie sú primerané pre malé a menej komplexné investičné spoločnosti ani pre zamestnancov s nízkymi úrovňami pohyblivej zložky odmeňovania. Na zabezpečenie konvergencie dohľadu a na zaručenie rovnakých podmienok sú potrebné jasné, konzistentné a harmonizované kritériá na určovanie investičných spoločností a osôb, ktoré sú vyňaté z týchto požiadaviek. Vzhľadom na dôležitú úlohu, ktorú osoby s vysokými príjmami zohrávajú pri riadení podnikania a dlhodobej výkonnosti investičných spoločností, by sa mal zabezpečiť účinný dohľad nad postupmi a trendmi odmeňovania osôb s vysokými príjmami. Príslušné orgány by preto mali mať možnosť monitorovať odmeňovanie osôb s vysokými príjmami.

(24)

Takisto je vhodné poskytnúť investičným spoločnostiam určitú flexibilitu v tom, ako používajú bezhotovostné nástroje pri platení pohyblivej zložky odmeňovania, ak sú takéto nástroje účinné v dosahovaní cieľa zosúladenia záujmov zamestnancov so záujmami rôznych zainteresovaných strán, ako sú akcionári a veritelia, a prispievajú k zosúladeniu pohyblivej zložky odmeňovania s rizikovým profilom investičnej spoločnosti.

(25)

Príjmy investičných spoločností v podobe poplatkov, provízií a iných príjmov v súvislosti s poskytovaním rôznych investičných služieb sú veľmi nestále. Obmedzenie pohyblivej zložky odmeňovania na podiel fixnej zložky by malo vplyv na schopnosť investičnej spoločnosti znížiť odmenu v čase znížených príjmov a mohlo by viesť k zvýšeniu základne fixných nákladov investičnej spoločnosti, čo by zasa viedlo k rizikám z hľadiska schopnosti investičnej spoločnosti zvládnuť obdobia hospodárskeho poklesu alebo znížených príjmov. Na zabránenie týmto rizikám by sa systémovo nevýznamným investičným spoločnostiam nemal ukladať jednotný maximálny pomer medzi pohyblivými a fixnými zložkami odmeňovania. Namiesto toho by tieto investičné spoločnosti mali stanovovať primerané pomery samy. Touto smernicou by sa však nemalo členským štátom brániť v tom, aby vo vnútroštátnych právnych predpisoch zaviedli opatrenia určené na to, aby investičné spoločnosti podliehali prísnejším požiadavkám, pokiaľ ide o maximálny pomer medzi pohyblivou a fixnou zložkou odmeňovania. Táto smernica by okrem toho nemala členským štátom brániť v ukladaní takéhoto maximálneho pomeru na všetky alebo konkrétne druhy investičných spoločností.

(26)

Táto smernica by nemala brániť členským štátom v tom, aby v súvislosti s odmeňovaním uplatňovali prísnejší postup, ak investičné spoločnosti dostali mimoriadnu verejnú finančnú podporu.

(27)

V jednotlivých členských štátoch sa používajú rôzne štruktúry správy a riadenia. Vo väčšine prípadov sa používajú štruktúry pozostávajúce z jednej alebo dvoch rád. Vymedzenia pojmov stanovené v tejto smernici sú zamerané na obsiahnutie všetkých existujúcich štruktúr bez toho, aby sa uprednostňovala ktorákoľvek konkrétna štruktúra. Vymedzenia pojmov slúžia iba na účely stanovenia pravidiel zameraných na konkrétny výsledok bez ohľadu na vnútroštátne právo obchodných spoločností uplatniteľné na určitú inštitúciu v jednotlivých členských štátoch. Tieto vymedzenia pojmov by preto nemali zasahovať do všeobecného rozdelenia právomoci podľa vnútroštátneho práva obchodných spoločností.

(28)

Riadiace orgány by sa mali chápať ako orgány, ktoré majú výkonné funkcie a funkcie dohľadu. Právomoc a štruktúra riadiacich orgánov je v jednotlivých členských štátoch je rozdielna. V členských štátoch, v ktorých majú riadiace orgány jednostupňovú štruktúru, jedna rada zvyčajne vykonáva riadiace úlohy a úlohy dohľadu. V členských štátoch s dvojstupňovým systémom vykonáva funkciu dohľadu samostatná dozorná rada, ktorá nemá výkonné funkcie, a výkonnú funkciu vykonáva samostatná riadiaca rada, ktorá je zodpovedná za každodenné riadenie podniku. Samostatné úlohy sú zodpovedajúcim spôsobom pridelené rôznym jednotkám v rámci riadiaceho orgánu.

(29)

V reakcii na rastúci dopyt verejnosti po daňovej transparentnosti a na účely presadzovania sociálnej zodpovednosti investičných spoločností je primerané požadovať, aby investičné spoločnosti, pokiaľ sa nepovažujú za malé a neprepojené, každoročne zverejňovali niektoré informácie vrátane informácií o dosiahnutých ziskoch, zaplatených daniach a získaných subvenciách z verejných zdrojov.

(30)

Na riešenie rizík na úrovni skupiny tvorenej iba investičnými spoločnosťami by metóda prudenciálnej konsolidácie požadovaná v nariadení (EÚ) 2019/2033 mala byť v prípade skupín tvorených iba investičnými spoločnosťami doplnená pre jednoduchšie skupinové štruktúry kapitálovým testom skupiny. Určenie orgánu dohľadu nad skupinou by sa však v oboch prípadoch malo zakladať na rovnakých zásadách, ktoré sa uplatňujú v prípade dohľadu na konsolidovanom základe podľa smernice 2013/36/EÚ. Na zabezpečenie riadnej spolupráce by mali byť ústredné prvky koordinačných opatrení, a najmä informačné požiadavky v núdzových situáciách alebo opatrenia spolupráce a koordinácie, podobné ústredným prvkom koordinácie uplatňovaným v kontexte jednotného súboru pravidiel pre úverové inštitúcie.

(31)

Komisia by mala mať možnosť predkladať Rade odporúčania pre rokovania o dohodách medzi Úniou a tretími krajinami, pokiaľ ide o praktické uplatňovanie dohľadu nad súladom s kapitálovým testom skupiny pre investičné spoločnosti, ktorých materské spoločnosti sú zriadené v tretích krajinách, a pre investičné spoločnosti pôsobiace v tretích krajinách, ktorých materské spoločnosti sú zriadené v Únii. Okrem toho by členské štáty aj orgán EBA mali mať možnosť uzatvárať dojednania o spolupráci s tretími krajinami na účely plnenia ich úloh v oblasti dohľadu.

(32)

V záujme zabezpečenia právnej istoty a zamedzenia prekrývaniu súčasného prudenciálneho rámca uplatniteľného na úverové inštitúcie aj na investičné spoločnosti s touto smernicou by sa malo nariadenie (EÚ) č. 575/2013 a smernica 2013/36/EÚ zmeniť s cieľom odstrániť investičné spoločnosti z rozsahu svojej pôsobnosti. Investičné spoločnosti, ktoré sú súčasťou bankovej skupiny, by však mali naďalej podliehať uvedeným ustanoveniam nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a smernice 2013/36/EÚ, ktoré sú relevantné pre bankové skupiny, ako sú pravidlá prudenciálnej konsolidácie stanovené v článkoch 11 až 24 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a ustanovenia týkajúce sa materskej spoločnosti v EÚ na medzistupni uvedené v článku 21b smernice 2013/36/EÚ.

(33)

Treba špecifikovať kroky, ktoré musia podniky vykonať s cieľom overiť, či sa na ne vzťahuje vymedzenie pojmu úverová inštitúcia uvedené v článku 4 ods. 1 bode 1 písm. b) nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a či preto musia získať povolenie na vykonávanie činnosti úverovej inštitúcie. Vzhľadom na to, že niektoré investičné spoločnosti už vykonávajú činnosti uvedené v oddiele A bodoch 3 a 6 prílohy I k smernici 2014/65/EÚ, treba tiež zabezpečiť jasný výklad kontinuity povolení týkajúcich sa týchto činností. Predovšetkým je dôležité, aby príslušné orgány zabezpečili, aby sa pri prechode zo súčasného rámca k novým rámcom poskytla pre investičné spoločnosti dostatočná regulačná istota.

(34)

Na zabezpečenie účinného dohľadu je dôležité, aby podniky, ktoré spĺňajú podmienky uvedené v článku 4 ods. 1 bode 1 písm. b) nariadenia (EÚ) č. 575/2013, požiadali o udelenie povolenia na vykonávanie činnosti úverovej inštitúcie. Príslušné orgány by preto mali mať možnosť uplatnenia sankcií voči podnikom, ktoré nepodali žiadosť o toto povolenie.

(35)

Zmena vymedzenia pojmu „úverová inštitúcia“ v nariadení (EÚ) č. 575/2013 podľa nariadenia (EÚ) 2019/2033 sa od nadobudnutia účinnosti nariadenia (EÚ) 2019/… môže vzťahovať na investičné spoločnosti, ktoré už vykonávajú činnosť na základe povolenia vydaného v súlade so smernicou 2014/65/EÚ. Tieto podniky by mali mať možnosť pokračovať v činnosti na základe svojho povolenia na vykonávanie činnosti ako investičné spoločnosti až do udelenia povolenia na vykonávanie činnosti ako úverové inštitúcie. Tieto investičné spoločnosti by mali žiadosť o udelenie povolenia na vykonávanie činnosti úverovej inštitúcie predložiť najneskôr vtedy, keď priemer ich celkových mesačných aktív sa rovná alebo presiahne niektorú z prahových hodnôt uvedených v článku 4 ods. 1 bode 1 písm. b) nariadenia (EÚ) č. 575/2013 počas obdobia 12 po sebe nasledujúcich mesiacov. Ak investičné spoločnosti dosiahnu niektorú z prahových hodnôt uvedených v článku 4 ods. 1 bode 1 písm. b) nariadenia (EÚ) č. 575/2013 odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice, priemer ich celkových mesačných aktív by sa mal vypočítať s prihliadnutím na 12 po sebe nasledujúcich mesiacov predchádzajúcich tomuto dátumu. Tieto investičné spoločnosti by mali požiadať o udelenie povolenia na vykonávanie činnosti úverovej inštitúcie do jedného roka a jedného dňa od nadobudnutia účinnosti tejto smernice.

(36)

Zmena vymedzenia pojmu „úverová inštitúcia“ v nariadení (EÚ) č. 575/2013 podľa nariadenia (EÚ) 2019/2033 môže mať vplyv aj na podniky, ktoré už požiadali o povolenie na vykonávanie činnosti ako investičné spoločnosti podľa smernice 2014/65/EÚ a na ktorých žiadosť sa stále čaká. Takéto žiadosti by sa mali postúpiť príslušným orgánom podľa smernice 2013/36/EÚ a mali by sa vybavovať v súlade s ustanoveniami týkajúcimi sa udeľovania povolení stanovenými v uvedenej smernici, ak plánované celkové aktíva podniku sa rovnajú alebo presiahnu niektorú z prahových hodnôt uvedených v článku 4 ods. 1 bode 1 písm. b) nariadenia (EÚ) č. 575/2013.

(37)

Na podniky uvedené v článku 4 ods. 1 bode 1 písm. b) nariadenia (EÚ) č. 575/2013 by sa mali vzťahovať všetky požiadavky týkajúce sa prístupu k činnosti úverových inštitúcií stanovené v hlave III smernice 2013/36/EÚ vrátane ustanovení o odňatí povolenia v súlade s článkom 18 uvedenej smernice. Článok 18 uvedenej smernice by sa však mal zmeniť s cieľom zabezpečiť, aby príslušné orgány mali možnosť odňať povolenie udelené úverovej inštitúcii aj v prípade, že úverová inštitúcia využíva svoje povolenie výlučne na vykonávanie činností uvedených v článku 4 ods. 1 bode 1 písm. b) nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a v období piatich po sebe nasledujúcich rokov má priemerné celkové aktíva pod prahovými hodnotami stanovenými v uvedenom písmene.

(38)

Podľa článku 39 smernice 2014/65/EÚ spoločnosti z tretích krajín poskytujúce finančné služby v Únii podliehajú vnútroštátnym režimom, ktoré môžu vyžadovať zriadenie pobočky v členskom štáte. S cieľom uľahčiť pravidelné monitorovanie a hodnotenie činností vykonávaných spoločnosťami z tretích krajín prostredníctvom pobočiek v Únii by príslušné orgány mali byť informované o veľkosti a rozsahu služieb a činností vykonávaných prostredníctvom pobočiek na ich území.

(39)

Osobitné krížové odkazy v smerniciach Európskeho parlamentu a Rady 2009/65/ES (12), 2011/61/EÚ (13) a 2014/59/EÚ (14) na ustanovenia nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a smernice 2013/36/EÚ, ktoré sa už neuplatňujú na investičné spoločnosti od dátumu uplatňovania tejto smernice a nariadenia (EÚ) 2019/2033, by sa mali považovať za odkazy na príslušné ustanovenia v tejto smernici a v nariadení (EÚ) 2019/2033.

(40)

Orgán EBA v spolupráci s orgánom ESMA vydal správu založenú na dôkladnej podpornej analýze, zbere údajov a konzultáciách o prispôsobenom prudenciálnom režime pre všetky nesystémové investičné spoločnosti, ktorá slúži ako základ pre revidovaný prudenciálny rámec pre investičné spoločnosti.

(41)

S cieľom zabezpečiť harmonizované uplatňovanie tejto smernice by orgán EBA mal vypracovať návrh regulačných technických predpisov, ktorými sa bližšie spresnia kritériá pre podriadenie určitých investičných spoločností nariadeniu (EÚ) č. 575/2013, spresnia informácie, ktoré by si mali vymieňať príslušné orgány domovských členských štátov a hostiteľských členských štátov v rámci dohľadu, stanoví spôsob, akým by investičné spoločnosti mali posúdiť rozsah svojich činností na účely požiadaviek týkajúcich sa vnútorného riadenia, a najmä posúdiť, či predstavujú malé a neprepojené investičné spoločnosti. V regulačných technických predpisoch by sa mali takisto špecifikovať kategórie zamestnancov, ktorých odborné činnosti majú významný vplyv na rizikový profil spoločností na účely ustanovení o odmeňovaní a bližšie určiť dodatočné nástroje Tier 1 a Tier 2, ktoré sa kvalifikujú ako pohyblivá zložka odmeňovania. V regulačných technických predpisoch by sa nakoniec mali spresniť prvky pre posúdenie osobitných rizík likvidity, uplatňovanie dodatočných požiadaviek na vlastné zdroje príslušnými orgánmi a fungovanie kolégií orgánov dohľadu. Komisia by mala doplniť túto smernicu prijatím regulačných technických predpisov vypracovaných orgánom EBA prostredníctvom delegovaných aktov podľa článku 290 ZFEÚ a v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010. Komisia a orgán EBA by mali zabezpečiť, aby uvedené regulačné technické predpisy mohli uplatňovať všetky dotknuté investičné spoločnosti spôsobom, ktorý je primeraný povahe, rozsahu a zložitosti uvedených investičných spoločností a ich činností.

(42)

Komisii by sa takisto mala udeliť právomoc prijať vykonávacie technické predpisy vypracované orgánom EBA, pokiaľ ide o výmenu informácií medzi príslušnými orgánmi a požiadavky na zverejňovanie informácií príslušnými orgánmi, a vykonávacie technické predpisy vypracované orgánom ESMA prostredníctvom vykonávacích aktov podľa článku 291 ZFEÚ a v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 a článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

(43)

Na zabezpečenie jednotného uplatňovania tejto smernice a na zohľadnenie vývoja na finančných trhoch by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ s cieľom doplniť túto smernicu o objasnenie pojmov v tejto smernici, interného kapitálu a posudzovania rizík investičných spoločností a právomocí príslušných orgánov, pokiaľ ide o preskúmanie a hodnotenie orgánmi dohľadu. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni odborníkov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (15). Predovšetkým, v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov, sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako odborníkom z členských štátov, a odborníci Európskeho parlamentu a Rady majú systematicky prístup na zasadnutia skupín odborníkov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(44)

Keďže cieľ tejto smernice, a to zriadenie účinného a primeraného prudenciálneho rámca s cieľom zabezpečiť, aby investičné spoločnosti, ktorým bolo udelené povolenie pôsobiť v rámci Únie, vykonávali svoju činnosť na zdravom finančnom základe a boli riadené usporiadaným spôsobom, vrátane riadenia v najlepšom záujme ich klientov, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodu jeho rozsahu a účinku ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(45)

V súlade so spoločným politickým vyhlásením členských štátov a Komisie z 28. septembra 2011 k vysvetľujúcim dokumentom (16) sa členské štáty zaviazali, že v odôvodnených prípadoch k svojim oznámeniam o transpozičných opatreniach pripoja jeden alebo viacero dokumentov vysvetľujúcich vzťah medzi prvkami smernice a zodpovedajúcimi časťami vnútroštátnych transpozičných nástrojov. V súvislosti s touto smernicou sa zákonodarca domnieva, že zasielanie takýchto dokumentov je odôvodnené,