ISSN 1977-0790

Úradný vestník

Európskej únie

L 295

European flag  

Slovenské vydanie

Právne predpisy

Ročník 62
14. novembra 2019


Obsah

 

I   Legislatívne akty

Strana

 

 

NARIADENIA

 

*

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1896 z 13. novembra 2019 o európskej pohraničnej a pobrežnej stráži a zrušení nariadení (EÚ) č. 1052/2013 a (EÚ) 2016/1624

1

SK

Akty, ktoré sú vytlačené obyčajným písmom, sa týkajú každodennej organizácie poľnohospodárskych záležitostí a sú spravidla platné len obmedzenú dobu.

Názvy všetkých ostatných aktov sú vytlačené tučným písmom a je pred nimi hviezdička.


I Legislatívne akty

NARIADENIA

14.11.2019   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 295/1


NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2019/1896

z 13. novembra 2019

o európskej pohraničnej a pobrežnej stráži a zrušení nariadení (EÚ) č. 1052/2013 a (EÚ) 2016/1624

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 77 ods. 2 písm. b) a d) a článok 79 ods. 2 písm. c),

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov (2),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (3),

keďže:

(1)

Cieľom politiky Únie v oblasti riadenia vonkajších hraníc je rozvíjať a vykonávať európske integrované riadenie hraníc na vnútroštátnej úrovni a na úrovni Únie, ktoré je nutným logickým dôsledkom voľného pohybu osôb v rámci Únie a tvorí základnú súčasť priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti. Európske integrované riadenie hraníc má zásadný význam pre zlepšenie riadenia migrácie. Cieľom je účinné riadenie prekračovania vonkajších hraníc a riešenie migračných výziev a prípadných budúcich hrozieb na týchto hraniciach, čím sa prispieva k riešeniu závažnej trestnej činnosti s cezhraničným rozmerom a k zabezpečeniu vysokej úrovne vnútornej bezpečnosti v Únii. Zároveň je potrebné konať tak, aby sa plne rešpektovali základné práva a zabezpečil sa voľný pohyb osôb v rámci Únie.

(2)

Európska agentúra pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov Európskej únie bola zriadená nariadením Rady (ES) č. 2007/2004 (4). Odkedy sa ujala plnenia svojich povinností 1. mája 2005, úspešne pomáha členským štátom pri vykonávaní operačných aspektov riadenia vonkajších hraníc prostredníctvom spoločných operácií a rýchlych pohraničných zásahov, analýzy rizík, výmeny informácií, vzťahov s tretími krajinami a návratu navrátilcov.

(3)

Európska agentúra pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov Európskej únie sa premenovala na Európsku agentúru pre pohraničnú a pobrežnú stráž (ďalej aj „agentúra“), ktorá sa obvykle uvádza ako Frontex, s úplnou kontinuitou všetkých činností a postupov, pričom jej úlohy sa rozšírili. Hlavnými úlohami agentúry by malo byť: vypracovanie technickej a operačnej stratégie ako súčasť vykonávania cyklu viacročnej strategickej politiky európskeho integrovaného riadenia hraníc; dohliadanie na účinné fungovanie kontrol vonkajších hraníc; vykonávanie analýzy rizík a posúdení zraniteľnosti; poskytovanie zvýšenej technickej a operačnej pomoci členským štátom a tretím krajinám prostredníctvom spoločných operácií a rýchlych pohraničných zásahov; zabezpečenie praktického vykonávania opatrení v prípade situácie, ktorá si vyžaduje naliehavú akciu na vonkajších hraniciach; poskytovanie technickej a operačnej pomoci pri podpore pátracích a záchranných operácií týkajúcich sa osôb v núdzi na mori; a organizovanie, koordinovanie a vykonávanie návratových operácií a intervencií.

(4)

Od začatia migračnej krízy v roku 2015 Komisia prijala dôležité iniciatívy a navrhla celý rad opatrení s cieľom posilniť ochranu vonkajších hraníc a obnoviť normálne fungovanie schengenského priestoru. Návrh na výrazné posilnenie mandátu Európskej agentúry pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach bol predložený v decembri 2015 a rýchlo prerokovaný v roku 2016. Výsledné nariadenie, nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1624 (5) nadobudlo účinnosť 6. októbra 2016.

(5)

Rámec Únie v oblastiach kontroly vonkajších hraníc, návratu, boja proti cezhraničnej trestnej činnosti a azylu však treba ďalej zlepšovať. Na uvedený účel a s cieľom ďalej podporovať súčasné a budúce plánované operačné úsilie by sa mala uskutočniť reforma európskej pohraničnej a pobrežnej stráže tým, že sa posilní mandát agentúry, najmä poskytnutím potrebnej spôsobilosti vo forme stáleho zboru európskej pohraničnej a pobrežnej stráže (ďalej len „stály zbor“). Stály zbor by mal postupne, ale rýchlo, dosiahnuť strategický cieľ, ktorým je kapacita vo forme 10 000 operačných pracovníkov, ako sa stanovuje v prílohe I, s výkonnými právomocami, v náležitých prípadoch s cieľom účinne podporovať priamo na mieste členské štáty v ich snahe chrániť vonkajšie hranice, bojovať proti cezhraničnej trestnej činnosti a výrazne zintenzívniť účinný a udržateľný návrat neregulárnych migrantov. Takáto kapacita 10 000 operačných pracovníkov znamená maximálnu dostupnú kapacitu potrebnú na účinné riešenie existujúcich a budúcich operačných potrieb pre operácie týkajúce sa hraníc a návratové operácie v Únii a tretích krajinách vrátane kapacity rýchlej reakcie na riešenie budúcich kríz.

(6)

Komisia by mala preskúmať celkový počet a zloženie stáleho zboru vrátane výšky príspevkov jednotlivých členských štátov do stáleho zboru, ako aj jeho odbornej prípravy, odborných znalostí a profesionality. V prípade potreby by Komisia mala do marca 2024 predložiť primerané návrhy na zmenu príloh I, II, III a IV. Ak Komisia návrh nepredloží, mala by uviesť dôvod takéhoto počínania.

(7)

Vykonávanie tohto nariadenia, najmä zriadenie stáleho zboru a to aj po uvedenom preskúmaní stáleho zboru Komisiou, by malo podliehať viacročnému finančnému rámcu.

(8)

Európska rada vo svojich záveroch z 28. júna 2018 vyzvala na ďalšie posilnenie podpornej úlohy agentúry, a to aj jej spolupráce s tretími krajinami, prostredníctvom zvýšených zdrojov a posilneného mandátu s cieľom zabezpečiť účinnú kontrolu vonkajších hraníc a výrazne zintenzívniť účinný návrat neregulárnych migrantov.

(9)

Je potrebné účinne monitorovať prekračovanie vonkajších hraníc, riešiť migračné výzvy a prípadné budúce hrozby na vonkajších hraniciach, zabezpečiť vysokú úroveň vnútornej bezpečnosti v rámci Únie, zaručiť fungovanie schengenského priestoru a rešpektovať zastrešujúcu zásadu solidarity. Uvedené činnosti a ciele by malo sprevádzať proaktívne riadenie migrácie vrátane potrebných opatrení v tretích krajinách. Na uvedený účel je potrebné posilniť európsku pohraničnú a pobrežnú stráž a ďalej rozširovať mandát agentúry.

(10)

Pri vykonávaní európskeho integrovaného riadenia hraníc by sa mala zabezpečiť koherencia s inými politickými cieľmi.

(11)

Európske integrované riadenie hraníc, založené na štvorstupňovom modeli kontroly prístupu, zahŕňa opatrenia v tretích krajinách, napríklad v rámci spoločnej vízovej politiky, opatrenia so susednými tretími krajinami, opatrenia na kontrolu vonkajších hraníc, analýzu rizík a opatrenia v oblasti schengenského priestoru a návratu.

(12)

Za európske integrované riadenie hraníc by mala spoločne zodpovedať agentúra a vnútroštátne orgány zodpovedné za riadenie hraníc vrátane pobrežnej stráže v rozsahu, v akom vykonávajú operácie v oblasti hraničného dozoru na námornej hranici a plnia akékoľvek iné úlohy týkajúce sa kontroly hraníc, ako aj vnútroštátne orgány zodpovedné za návrat. Zatiaľ čo sa členským štátom ponecháva primárna zodpovednosť za riadenie ich vonkajších hraníc v ich vlastnom záujme a v záujme všetkých členských štátov a sú zodpovedné za vydávanie rozhodnutí o návrate, úlohou agentúry by mala byť podpora uplatňovania opatrení Únie týkajúcich sa riadenia vonkajších hraníc a návratu, a to posilnením, posudzovaním a koordinovaním krokov členských štátov, ktoré vykonávajú uvedené opatrenia. Činnosť agentúry by mala dopĺňať úsilie členských štátov.

(13)

V záujme zabezpečenia účinného vykonávania európskeho integrovaného riadenia hraníc a zvyšovania účinnosti politiky Únie v oblasti návratu by sa mala zriadiť európska pohraničná a pobrežná stráž. Mali by sa jej poskytnúť potrebné finančné a ľudské zdroje a vybavenie. Európsku pohraničnú a pobrežnú stráž by sa mali tvoriť agentúra a vnútroštátne orgány zodpovedné za riadenie hraníc vrátane pobrežnej stráže v rozsahu, v akom plnia úlohy týkajúce sa kontroly hraníc, ako aj vnútroštátne orgány zodpovedné za návrat. Bude sa opierať o spoločné využívanie informácií, spôsobilostí a systémov na vnútroštátnej úrovni a o reakciu agentúry na úrovni Únie.

(14)

Európskym integrovaným riadením hraníc sa nemenia príslušné právomoci Komisie a členských štátov v colnej oblasti, najmä pokiaľ ide o kontroly, riadenie rizík a výmenu informácií.

(15)

Za rozvoj politiky a práva týkajúcich sa kontroly vonkajších hraníc a návratu vrátane rozvoja viacročnej strategickej politiky európskeho integrovaného riadenia hraníc sú aj naďalej zodpovedné inštitúcie Únie. Mala by sa zaručiť úzka koordinácia medzi agentúrou a uvedenými inštitúciami.

(16)

Účinné vykonávanie európskeho integrovaného riadenia hraníc európskou pohraničnou a pobrežnou strážou by sa malo zabezpečovať prostredníctvom viacročného strategického cyklu politík. Viacročný cyklus by mal stanoviť integrovaný, jednotný a nepretržitý proces pre poskytovanie strategických usmernení všetkým príslušným aktérom na úrovni Únie a na vnútroštátnej úrovni v oblasti riadenia hraníc a návratu tak, aby títo aktéri mali možnosť európske integrované riadenie hraníc vykonávať jednotne. Mali by sa tiež riešiť všetky príslušné interakcie európskej pohraničnej a pobrežnej stráže s Komisiou a ostatnými inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie a spolupráca s inými príslušnými partnermi vrátane v náležitých prípadoch tretích krajín a tretích strán.

(17)

Európske integrované riadenie hraníc si medzi členskými štátmi a agentúrou vyžaduje integrované plánovanie zamerané na operácie týkajúce sa hraníc a návratové operácie na účely prípravy reakcií na výzvy na vonkajších hraniciach, ako aj zamerané na plánovanie pre prípad nepredvídaných udalostí a na koordináciu dlhodobého rozvoja spôsobilostí tak v oblasti náboru a odbornej prípravy, ako aj v oblasti nadobúdania a rozvoja vybavenia.

(18)

Agentúra by mala vypracovať technické normy pre výmenu informácií, ako sa stanovuje v tomto nariadení. Okrem toho by sa v záujme účinného vykonávania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/399 (6) mali vypracovať spoločné minimálne normy pre dozor na vonkajších hraniciach. Agentúra by mala mať možnosť na uvedený účel prispievať k vypracovaniu spoločných minimálnych noriem v súlade s príslušnými právomocami členských štátov a Komisie. Uvedené spoločné minimálne normy by sa mali vypracovať s prihliadnutím na typ hraníc, úrovne vplyvu, ktoré agentúra pripisuje každému úseku vonkajších hraníc, a ďalšie faktory, ako sú zemepisné osobitosti. Pri vypracúvaní týchto spoločných minimálnych noriem by sa mali zohľadňovať prípadné obmedzenia vyplývajúce z vnútroštátneho práva.

(19)

Technické normy pre informačné systémy a softvérové aplikácie by sa mali zosúladiť s normami, ktoré používa Agentúra Európskej únie na prevádzkové riadenie rozsiahlych informačných systémov v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti (ďalej len „eu-LISA“) pre ostatné informačné systémy v oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti.

(20)

Vykonávanie tohto nariadenia nemá vplyv na rozdelenie právomocí medzi Úniou a členskými štátmi ani na záväzky členských štátov podľa Dohovoru Organizácie Spojených národov o morskom práve, Medzinárodného dohovoru o bezpečnosti ľudského života na mori, Medzinárodného dohovoru o pátraní a záchrane na mori, Dohovoru Organizácie Spojených národov proti nadnárodnému organizovanému zločinu a jeho Protokolu proti pašovaniu migrantov po súši, po mori a letecky, Dohovoru o právnom postavení utečencov z roku 1951, jeho protokolu z roku 1967, Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Dohovoru Organizácie Spojených národov o právnom postavení osôb bez štátnej príslušnosti a ďalších relevantných medzinárodných nástrojov.

(21)

Vykonávanie tohto nariadenia nemá vplyv na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 656/2014 (7). Námorné operácie by sa mali vykonávať spôsobom, ktorý vo všetkých prípadoch zaisťuje bezpečnosť zadržaných alebo zachránených osôb, bezpečnosť jednotiek, ktoré sa zúčastňujú príslušných námorných operácií a bezpečnosť tretích strán.

(22)

Agentúra by mala plniť svoje úlohy v súlade so zásadou subsidiarity a bez toho, aby boli dotknuté právomoci členských štátov, pokiaľ ide o udržiavanie verejného poriadku a zaisťovanie vnútornej bezpečnosti.

(23)

Agentúra by mala plniť svoje úlohy bez toho, aby boli dotknuté právomoci členských štátov v oblasti obrany.

(24)

Rozšírené úlohy a právomoci agentúry by mali byť vyvážené posilnenými zárukami dodržiavania základných práv, ako aj vyššou zodpovednosťou a vyšším podielom záväzkov, najmä pokiaľ ide o uplatňovanie výkonných právomocí stálymi zamestnancami.

(25)

Agentúra sa opiera o spoluprácu členských štátov, aby mohla účinne plniť svoje úlohy. V tejto súvislosti je dôležité, aby agentúra a členské štáty konali v dobrej viere a včas si vymieňali presné informácie. Žiaden členský štát by nemal byť povinný poskytovať informácie, ktorých sprístupnenie odporuje podľa jeho názoru základným záujmom jeho bezpečnosti.

(26)

Členské štáty by mali vo vlastnom záujme a v záujme ostatných členských štátov tiež prispievať relevantnými údajmi potrebnými pre činnosti vykonávané agentúrou, a to aj na účely situačnej informovanosti, analýzy rizík, posúdení zraniteľnosti a integrovaného plánovania. Zároveň by mali zabezpečiť, aby tieto údaje boli presné, aktuálne a získané a vložené v súlade so zákonom. V prípadoch, keď uvedené údaje zahŕňajú osobné údaje, malo by sa v plnej miere uplatňovať právo Únie o ochrane údajov.

(27)

Komunikačná sieť zriadená podľa tohto nariadenia by mala vychádzať z komunikačnej siete systému EUROSUR vypracovanej v rámci nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1052/2013 a nahradiť ju (8). Komunikačná sieť systému zriadená podľa tohto nariadenia by sa mala používať pre všetky zabezpečené výmeny informácií v rámci európskej pohraničnej a pobrežnej stráže. Úroveň akreditácie komunikačnej siete by sa mala zvýšiť na úroveň utajenia CONFIDENTIEL UE/EU CONFIDENTIAL s cieľom zlepšiť informačnú bezpečnosť medzi členskými štátmi a agentúrou.

(28)

Systém EUROSUR je potrebný, aby umožnil európskej pohraničnej a pobrežnej stráži stanoviť rámec na výmenu informácií a operačnú spoluprácu medzi vnútroštátnymi orgánmi členských štátov a agentúrou. Systém EUROSUR poskytuje vnútroštátnym orgánom a agentúre infraštruktúru a nástroje potrebné na zlepšenie situačnej informovanosti a zvýšenie reakčnej spôsobilosti na vonkajších hraniciach na účely odhaľovania, prevencie a potláčania nelegálneho prisťahovalectva a cezhraničnej trestnej činnosti a tým prispievania k zachraňovaniu životov migrantov a zabezpečovaniu ich ochrany.

(29)

Členské štáty by mali zriadiť národné koordinačné centrá na zlepšenie výmeny informácií a spolupráce medzi členskými štátmi a agentúrou vzhľadom na hraničný dozor a na vykonávanie hraničných kontrol. Pre riadne fungovanie systému EUROSUR je podstatné, aby všetky vnútroštátne orgány zodpovedné za dozor na vonkajších hraniciach podľa vnútroštátneho práva spolupracovali prostredníctvom národných koordinačných centier.

(30)

Úloha národného koordinačného centra pri koordinácii a výmene informácií medzi všetkými orgánmi zodpovednými za kontrolu vonkajších hraníc na vnútroštátnej úrovni nemá vplyv na právomoc stanovenú na vnútroštátnej úrovni, pokiaľ ide o plánovanie a vykonávanie kontroly hraníc.

(31)

Toto nariadenie by členským štátom nemalo brániť v tom, aby svoje národné koordinačné centrá poverili aj zodpovednosťou za koordináciu výmeny informácií a za spoluprácu v oblasti ďalších zložiek európskeho integrovaného riadenia hraníc.

(32)

Kvalita informácií vymieňaných medzi členskými štátmi a agentúrou a vhodné načasovanie výmeny takýchto informácií sú nevyhnutným predpokladom riadneho fungovania európskeho integrovaného riadenia hraníc. Na základe úspechu systému EUROSUR by sa uvedená kvalita mala zabezpečiť prostredníctvom štandardizácie, automatizácie výmeny informácií medzi sieťami a systémami, informačnou bezpečnosťou a kontrolou kvality prenášaných údajov a informácií.

(33)

Agentúra by mala poskytovať potrebnú pomoc pri vývoji a prevádzke systému EUROSUR, a to vrátane interoperability systémov, najmä prostredníctvom vytvorenia, spravovania a koordinácie systému EUROSUR.

(34)

Systém EUROSUR by mal poskytovať úplný situačný prehľad nielen o vonkajších hraniciach, ale aj v rámci schengenského priestoru a v predhraničnej oblasti. Mal by sa vzťahovať na hraničný dozor nad pozemnými, námornými a vzdušnými hranicami a na kontroly hraníc. Vytváranie situačnej informovanosti v rámci schengenského priestoru by nemalo viesť k operačným činnostiam agentúry na vnútorných hraniciach členských štátov.

(35)

Medzi prvky riadenia hraníc by mal patriť aj dozor nad vzdušnými hranicami, keďže na nezákonné činnosti súvisiace s prisťahovalectvom a cezhraničnou trestnou činnosťou sa využívajú komerčné aj súkromné lety a diaľkovo riadené letecké systémy. Cieľom dozoru nad vzdušnými hranicami je odhaľovať a monitorovať také podozrivé lety, ktoré prekračujú alebo majú v úmysle prekročiť vonkajšie hranice, a vykonávať súvisiacu analýzu rizík s cieľom aktivovať reakčné spôsobilosti príslušných orgánov Únie a členských štátov. Na uvedený účel by sa mala podporovať medziagentúrna spolupráca na úrovni Únie medzi agentúrou, manažérom siete európskej siete manažmentu letovej prevádzky (EATMN) a Agentúrou Európskej Únie pre bezpečnosť letectva (EASA). Členské štáty by v náležitých prípadoch mali mať možnosť získavať informácie o podozrivých externých letoch a zodpovedajúcim spôsobom reagovať. Agentúra by mala monitorovať a podporovať činnosti v uvedenej oblasti zamerané na výskum a inovácie.

(36)

Podávanie správ o udalostiach spojených s neoprávnenými sekundárnymi pohybmi v rámci systému EUROSUR prispeje k tomu, aby agentúra monitorovala migračné toky smerom do Únie a v rámci nej na účely analýzy rizík a situačného povedomia. Vykonávací akt ustanovujúci podrobnosti o informačných vrstvách situačných prehľadov a pravidlá týkajúce sa stanovenia osobitných situačných prehľadov by mal bližšie vymedziť typ podávania správ, aby bol tento cieľ čo najlepšie splnený.

(37)

Zlúčené služby systému EUROSUR poskytované agentúrou by mali byť založené na spoločnom uplatňovaní nástrojov dozoru a medziagentúrnej spolupráci na úrovni Únie vrátane poskytovania bezpečnostných služieb programu Copernicus. Zlúčené služby systému EUROSUR by mali poskytovať členským štátom a agentúre informačné služby s pridanou hodnotou týkajúce sa európskeho integrovaného riadenia hraníc. Zlúčené služby systému EUROSUR by sa mali rozšíriť s cieľom podporiť kontroly hraníc, dozor nad vzdušnými hranicami a monitorovanie migračných tokov.

(38)

Cestovanie v malých plavidlách nespôsobilých na plavbu na mori dramaticky zvýšilo počet migrantov utopených na južných námorných vonkajších hraniciach. Systém EUROSUR by mal významne zvýšiť operačné a technické schopnosti agentúry a členských štátov odhaľovať takéto malé plavidlá a zlepšiť reakčnú spôsobilosť členských štátov a prispieť tak k zníženiu počtu úmrtí migrantov, a to aj v rámci pátracích a záchranných operácií.

(39)

V tomto nariadení sa uznáva, že migračné trasy sú využívané aj osobami, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu.

(40)

Agentúra by mala pripravovať všeobecné analýzy rizík a špecifické analýzy rizík na základe modelu spoločnej integrovanej analýzy rizík, ktoré by mala uplatňovať agentúra aj členské štáty. Agentúra by mala na základe informácií poskytnutých členskými štátmi poskytovať primerané informácie týkajúce sa všetkých aspektov významných pre európske integrované riadenie hraníc, najmä v oblasti kontroly hraníc, návratu, fenoménu neoprávnených sekundárnych pohybov štátnych príslušníkov tretích krajín v rámci Únie z hľadiska trendov, objemu a trás, predchádzania cezhraničnej trestnej činnosti vrátane uľahčovania neoprávneného prekračovania hraníc, obchodovania s ľuďmi, terorizmu a hrozieb hybridnej povahy, ako aj situácie v príslušných tretích krajinách, ktoré umožnia prijatie vhodných opatrení alebo riešenie identifikovaných hrozieb a rizík v záujme zlepšenia integrovaného riadenia vonkajších hraníc.

(41)

Vzhľadom na svoje činnosti na vonkajších hraniciach by agentúra mala prispievať k predchádzaniu a odhaľovaniu cezhraničnej trestnej činnosti, ako je prevádzačstvo, obchodovanie s ľuďmi a terorizmus, v prípadoch, keď je jej zásah vhodný a keď prostredníctvom svojich činností získala relevantné informácie. Ako agentúra zodpovedná za podporu a posilňovanie činností členských štátov a za ich spoluprácu pri predchádzaní závažnej trestnej činnosti, ktorá sa týka dvoch alebo viacerých členských štátov, a v boji proti nej by mala koordinovať svoje činnosti s Europolom. Tento cezhraničný rozmer je charakteristický pre trestné činy priamo súvisiace s neoprávneným prekračovaním vonkajších hraníc vrátane obchodovania s ľuďmi alebo prevádzačstva. V súlade so smernicou Rady 2002/90/ES (9), sa členské štáty môžu rozhodnúť, že neuvalia sankcie, ak cieľom správania je poskytnutie humanitárnej pomoci migrantom.

(42)

Úloha agentúry by v duchu spoločnej zodpovednosti mala spočívať v pravidelnom monitorovaní riadenia vonkajších hraníc vrátane dodržiavania základných práv v rámci riadenia hraníc a činností agentúry v oblasti návratu. Agentúra by mala zabezpečiť riadne a účinné monitorovanie nielen prostredníctvom situačnej informovanosti a analýzy rizík, ale aj prostredníctvom prítomnosti odborníkov z radov vlastných pracovníkov v členských štátoch. Agentúra by preto mala byť schopná nasadiť styčných dôstojníkov do členských štátov na obdobie, počas ktorého bude styčný dôstojník podávať správy výkonnému riaditeľovi. Správy styčných dôstojníkov by mali tvoriť súčasť posúdenia zraniteľnosti.

(43)

Agentúra by mala na základe objektívnych kritérií vypracovať posúdenie zraniteľnosti s cieľom posúdiť schopnosť a pripravenosť členských štátov čeliť výzvam na ich vonkajších hraniciach a prispievať k stálemu zboru a do rezervy technického vybavenia. Posúdenie zraniteľnosti by malo zahŕňať aj posúdenie vybavenia, infraštruktúry, pracovníkov, rozpočtu a finančných zdrojov členských štátov, ako aj ich plánov pre nepredvídané udalosti na riešenie možných kríz na vonkajších hraniciach. Členské štáty by mali prijať opatrenia na riešenie všetkých nedostatkov zistených v tomto posúdení. Výkonný riaditeľ by mal určiť opatrenia, ktoré má prijať dotknutý členský štát, a odporučiť mu ich. Mal by tiež stanoviť lehotu, v rámci ktorej by sa mali prijať uvedené opatrenia, a pozorne sledovať ich včasné vykonávanie. Pokiaľ sa potrebné opatrenia neprijmú v stanovenej lehote, vec by sa mala postúpiť riadiacej rade na ďalšie rozhodnutie.

(44)

Ak sa agentúre neposkytnú presné a včasné informácie potrebné na vykonanie posúdenia zraniteľnosti, agentúra by mala mať možnosť túto skutočnosť zohľadniť pri uskutočňovaní posúdenia zraniteľnosti, pokiaľ neexistujú riadne opodstatnené dôvody na neposkytnutie údajov.

(45)

Posúdenie zraniteľnosti a schengenský hodnotiaci mechanizmus zriadené nariadením Rady (EÚ) č. 1053/2013 (10) sú dva doplňujúce mechanizmy na zaručenie únijnej kontroly kvality riadneho fungovania schengenského priestoru a na zabezpečenie stálej pripravenosti reagovať na všetky výzvy na vonkajších hraniciach tak na úrovni Únie ako aj na vnútroštátnej úrovni. Zatiaľ čo schengenský hodnotiaci mechanizmus je hlavnou metódou na hodnotenie vykonávania a dodržiavania práva Únie v členských štátoch, synergie medzi posúdením zraniteľnosti a mechanizmom schengenského hodnotenia by sa mali maximalizovať s cieľom vytvoriť kvalitnejší situačný prehľad o fungovaní schengenského priestoru, ktorým sa v čo najväčšej miere odstraňuje duplicita úsilia členských štátov a zabezpečuje sa koordinovanejšie využívanie príslušných finančných nástrojov Únie na podporu riadenia vonkajších hraníc. Na tento účel by sa mala zaviesť pravidelná výmena informácií o výsledkoch oboch mechanizmov medzi agentúrou a Komisiou.

(46)

Keďže členské štáty zriaďujú hraničné úseky, ktorým agentúra priraďuje stupeň vplyvu, pričom reakčná spôsobilosť členských štátov a agentúry by mala byť s týmito stupňami vplyvu spojená, mal by sa zaviesť štvrtý stupeň vplyvu – kritický stupeň vplyvu – na jeho dočasné priradenie hraničným úsekom, v prípade, keď je schengenský priestor ohrozený a v prípade, keď by mala agentúra zasiahnuť.

(47)

Keď sa v dôsledku nárastu nelegálneho prisťahovalectva pripisuje vysoký alebo kritický stupeň vplyvu úseku námorných hraníc, príslušné členské štáty by mali uvedený nárast zohľadniť pri plánovaní a vykonávaní pátracích a záchranných operácií, pretože takáto situácia by mohla viesť k zvýšeniu žiadostí o pomoc pre osoby v núdzi na mori.

(48)

Agentúra by mala organizovať príslušnú technickú a operačnú pomoc členským štátom s cieľom posilniť ich schopnosť plniť si záväzky, pokiaľ ide o kontrolu vonkajších hraníc, a čeliť výzvam na vonkajších hraniciach vyplývajúcim zo zvýšeného počtu príchodu neregulárnych migrantov alebo cezhraničnej trestnej činnosti. Takouto pomocou by nemala byť dotknutá právomoc príslušných vnútroštátnych orgánov začať vyšetrovania trestných činov. V tejto súvislosti by agentúra mala buď z vlastného podnetu a so súhlasom dotknutého členského štátu alebo na požiadanie uvedeného členského štátu organizovať a koordinovať spoločné operácie pre jeden alebo viacero členských štátov, nasadzovať tímy pre riadenie hraníc, podporné tímy pre riadenie migrácie a návratové tímy (ďalej spoločne len „tímy“) stáleho zboru a poskytovať potrebné technické vybavenie.

(49)

V prípadoch osobitnej a neúmernej výzvy na vonkajších hraniciach by agentúra mala buď z vlastného podnetu a so súhlasom dotknutého členského štátu alebo na požiadanie uvedeného členského štátu organizovať a koordinovať rýchle pohraničné zásahy a nasadiť tímy stáleho zboru a technické vybavenie vrátane rezervy technického vybavenia na rýchly zásah. Rezerva technického vybavenia pre rýchly zásah by mala obsahovať obmedzený kontingent vybavenia potrebný na prípadné rýchle pohraničné zásahy. Rýchle pohraničné zásahy by mali byť časovo obmedzenou posilou v situáciách, ktoré si vyžadujú okamžitú reakciu a v ktorých by takýto zásah zabezpečil účinnú reakciu. S cieľom zabezpečiť, aby bol takýto zásah účinný, by členské štáty mali dať k dispozícii pracovníkov, ktorých vyšlú do agentúry, poskytnú agentúre na krátkodobé nasadenie a nasadia na účely rezervy rýchleho zásahu, aby vytvorili príslušné tímy a zabezpečili potrebné technické vybavenie. Ak personál nasadený s technickým vybavením členského štátu pochádza z tohto členského štátu, mal by sa považovať za súčasť príspevku tohto členského štátu do stáleho zboru. Agentúra a dotknuté členské štáty by sa mali dohodnúť na operačnom pláne.

(50)

Ak členský štát čelí osobitným a neúmerným migračným výzvam charakterizovaným veľkými prílevmi zmiešaných migračných tokov na konkrétnych úsekoch svojich vonkajších hraníc, členské štáty by mali mať možnosť využívať zvýšené technické a operačné posilnenia. Tieto posilnenia by mali v problémových oblastiach zabezpečiť podporné tímy pre riadenie migrácie. Tieto tímy by mali byť zložené z operačných pracovníkov, ktorí sa majú nasadiť zo stáleho zboru a odborníkov z Európskeho podporného úradu pre azyl (ďalej len „EASO“) a Europolu a v náležitých prípadoch z odborníkov z Agentúry Európskej únie pre základné práva, ostatných orgánov, úradov a agentúr Únie a členských štátov. Komisia by mala zabezpečiť potrebnú koordináciu posúdenia potrieb predložených členskými štátmi. Agentúra by mala pomáhať Komisii pri koordinovaní rôznych agentúr priamo na mieste. Komisia by mala v spolupráci s hostiteľským členským štátom a príslušnými agentúrami Únie stanoviť podmienky spolupráce v problémových oblastiach. Komisia by mala zabezpečiť spoluprácu príslušných agentúr v rámci ich príslušných mandátov a mala by zodpovedať za koordináciu činností podporných tímov pre riadenie migrácie.

(51)

Členské štáty by mali zabezpečiť, aby všetky orgány, ktorým by mohli byť adresované žiadosti o medzinárodnú ochranu, ako napríklad polícia, pohraničná stráž, imigračné orgány a personál zariadení určených na zaistenie, mali príslušné informácie. Mali by tiež zabezpečiť, aby personál takýchto orgánov absolvoval odbornú prípravu na potrebnej úrovni primeranú jeho úlohám a povinnostiam, dostal pokyny informovať žiadateľov o tom, kde a ako možno podať žiadosť o medzinárodnú ochranu, a pokyny o tom, ako odporučiť osobám v zraniteľnej situácii primerané mechanizmy na usmerňovanie.

(52)

Vo svojich záveroch z 28. júna 2018 Európska rada opätovne potvrdila význam uplatňovania komplexného prístupu k migrácii a konštatovala, že migrácia je výzvou nielen pre jeden členský štát, ale tiež pre celú Európu. V tejto súvislosti zdôraznila, že je dôležité, aby Únia poskytovala plnú podporu na zabezpečenie náležitého riadenia migračných tokov.

(53)

Agentúra a EASO by mali úzko spolupracovať, aby mohli účinne riešiť migračné výzvy charakterizované veľkými prílevmi zmiešaných migračných tokov, predovšetkým na vonkajších hraniciach. Agentúra a EASO by mali najmä koordinovať svoje činnosti a podporovať členské štáty s cieľom uľahčiť postupy týkajúce sa medzinárodnej ochrany a konania o návrate, pokiaľ ide o štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorých žiadosti o medzinárodnú ochranu boli zamietnuté. Agentúra a EASO by mali spolupracovať aj v rámci iných spoločných operačných činností, ako sú spoločná analýza rizík, zber štatistických údajov, odborná príprava a podpora členských štátov v súvislosti s plánovaním nepredvídaných udalostí.

(54)

Vnútroštátne orgány plniace funkcie pobrežnej stráže sú zodpovedné za širokú škálu úloh, medzi ktoré môže patriť námorná bezpečnosť, bezpečnostná ochrana, pátranie a záchrana, kontrola hraníc, kontrola rybárstva, colná kontrola, všeobecné presadzovanie práva a ochrana životného prostredia. Agentúra, Európska agentúra pre kontrolu rybárstva (ďalej len „EFCA“) a Európska námorná bezpečnostná agentúra (ďalej len „EMSA“) by preto mali posilniť vzájomnú spoluprácu, ako aj spoluprácu s vnútroštátnymi orgánmi plniacimi úlohy pobrežnej stráže s cieľom zvýšiť námornú situačnú informovanosť a podporiť koherentné a nákladovo efektívne opatrenia. Synergie medzi rôznymi aktérmi v námornom prostredí by mali byť v súlade s európskym integrovaným riadením hraníc a stratégiami námornej bezpečnosti.

(55)

Členské štáty by v problémových oblastiach mali spolupracovať s príslušnými agentúrami Únie, ktoré by mali konať v rámci svojich príslušných mandátov a právomocí, na základe koordinácie Komisie. Komisia by v spolupráci s príslušnými agentúrami Únie mala zabezpečiť, aby činnosti v problémových oblastiach boli v súlade s príslušnými právnymi predpismi Únie a základnými právami.

(56)

Ak je to odôvodnené na základe výsledkov posúdenia zraniteľnosti, analýzy rizík alebo v prípade dočasného priradenia kritického stupňa vplyvu k jednému alebo viacerým hraničným úsekom, výkonný riaditeľ agentúry by mal dotknutému členskému štátu odporučiť iniciovať a vykonať spoločné operácie alebo rýchle pohraničné zásahy.

(57)

Keď je kontrola vonkajších hraníc neúčinná do takej miery, že vznikne riziko ohrozenia fungovania schengenského priestoru, buď preto, že členský štát neprijme potrebné opatrenia v súlade s posúdením zraniteľnosti, alebo preto, že členský štát, ktorý čelí osobitným a neúmerným výzvam na vonkajších hraniciach, nepožiadal agentúru o dostatočnú podporu alebo túto podporu nevyužíva, mala by sa prijať jednotná, rýchla a účinná reakcia na úrovni Únie. Na účel zmiernenia týchto rizík a na zabezpečenie lepšej koordinácie na úrovni Únie by Komisia mala navrhnúť Rade rozhodnutie určujúce opatrenia, ktoré má vykonať agentúra a požadujúce, aby dotknutý členský štát spolupracoval s agentúrou pri vykonávaní uvedených opatrení. Vykonávacia právomoc prijať takéto rozhodnutie by sa mala preniesť na Radu, keďže opatrenia, o ktorých sa má rozhodnúť, sa môžu dotknúť vnútroštátnych výkonných právomocí a právomocí v oblasti presadzovania, môžu mať politicky citlivú povahu. Agentúra by následne mala určiť kroky, ktoré sa majú podniknúť na praktické vykonávanie opatrení uvedených v rozhodnutí Rady. Agentúra by mala vypracovať operačný plán spolu s dotknutým členským štátom. Dotknutý členský štát by mal uľahčiť vykonávanie rozhodnutia Rady a operačného plánu tým, že bude okrem iného plniť svoje povinnosti ako sú stanovené v tomto nariadení. Ak členský štát uvedenému rozhodnutiu Rady nevyhovie do 30 dní a nespolupracuje s agentúrou pri vykonávaní opatrení uvedených v danom rozhodnutí, Komisia by mala mať možnosť začať osobitný postup stanovený v článku 29 nariadenia (EÚ) 2016/399 na riešenie výnimočných okolností ohrozujúcich celkové fungovanie priestoru bez kontroly vnútorných hraníc.

(58)

Stály zbor by sa mal skladať zo štyroch kategórií operačných pracovníkov, konkrétne zo stálych zamestnancov, pracovníkov dlhodobo vyslaných do agentúry z členských štátov, pracovníkov, ktorých členské štáty poskytli na krátkodobé nasadenie, a pracovníkov, ktorí sú súčasťou rezervy rýchleho zásahu na rýchle pohraničné zásahy. Operační pracovníci by mali zahŕňať príslušníkov pohraničnej stráže, eskortné skupiny pre návrat, špecialistov na návrat a iných príslušných pracovníkov. Stály zbor by sa mal nasadiť v rámci tímov. Skutočný počet operačných pracovníkov nasadených zo stáleho zboru by mal závisieť od operačných potrieb.

(59)

Operační pracovníci nasadení ako členovia tímov by mali mať všetky potrebné právomoci na vykonávanie úloh kontroly hraníc a návratu vrátane úloh, ktoré si vyžadujú výkonné právomoci stanovené v príslušnom vnútroštátnom práve alebo v tomto nariadení. Ak stáli zamestnanci uplatňujú vykonávacie právomoci, agentúra by mala zodpovedať za akúkoľvek spôsobenú škodu.

(60)

Členské štáty by mali prispieť do stáleho zboru v súlade s prílohou II pre dlhodobé vysielania a v súlade s prílohou IIII pre krátkodobé nasadenia. Jednotlivé príspevky členských štátov by mali byt stanovené na základe distribučného kľúča dohodnutého počas rokovaní o nariadení (EÚ) 2016/1624 v roku 2016 na účely rezervy rýchleho zásahu a stanoveného v prílohe I k uvedenému nariadeniu. Uvedený distribučný kľúč by mal byť proporčne prispôsobený veľkosti stáleho zboru. Dané príspevky by mali byť stanovené proporčne aj pre krajiny pridružené k schengenskému priestoru.

(61)

Pri výbere počtu a profilov pracovníkov, ktoré sa majú uviesť v rozhodnutí riadiacej rady, by mal výkonný riaditeľ uplatňovať zásady rovnakého zaobchádzania a proporcionality, najmä pokiaľ ide o vnútroštátne spôsobilosti členských štátov.

(62)

Každý členský štát a agentúra by mali prostredníctvom každoročných dvojstranných rokovaní dohodnúť presné načasovanie krátkodobých nasadení zo stáleho zboru a sprístupnenie technického vybavenia, ktoré je spolufinancované v rámci osobitných činností Fondu pre vnútornú bezpečnosť alebo akéhokoľvek iného osobitného financovania Únie, a to pri zohľadnení kapacity a proporcionality. Pri žiadaní stáleho zboru o vnútroštátne príspevky by mal výkonný riaditeľ vo všeobecnosti uplatňovať zásady proporcionality a rovnakého zaobchádzania s členskými štátmi s cieľom zabrániť situáciám, ktoré by mali podstatný vplyv na plnenie vnútroštátnych úloh v jednom členskom štáte, a to prostredníctvom žiadosti o nasadenie, pokiaľ ide o ročné príspevky uvedeného členského štátu, v priebehu jedného konkrétneho obdobia štyroch mesiacov. Takéto opatrenia by mohli zahŕňať možnosť, aby členské štáty plnili svoje povinnosti pokiaľ ide o obdobia nasadenia prostredníctvom nesúvislých období. Pokiaľ ide o krátkodobé nasadenia stáleho zboru, členské štáty by mali mať možnosť plniť svoje povinnosti týkajúce sa krátkodobého nasadenia aj kumulatívnym spôsobom, nasadzovaním väčšieho počtu zamestnancov na kratšie obdobia alebo nasadzovaním jednotlivých zamestnancov na viac ako štyri mesiace v súlade s plánovaním dohodnutým v rámci každoročných dvojstranných rokovaní.

(63)

Bez toho, aby bolo dotknuté včasné uzavretie operačného plánu týkajúceho sa operácií na mori, by mala agentúra poskytnúť zúčastneným členským štátom v čo najskoršej fáze konkrétne informácie o príslušnej jurisdikcii a uplatniteľnom práve, najmä o výsadách veliteľov lodí a lietadiel, podmienkach používania sily a uložení reštriktívnych alebo väzobných opatrení.

(64)

Dlhodobý rozvoj ľudských zdrojov na zabezpečenie príspevkov členských štátov do stáleho zboru by sa mal podporovať systémom finančnej podpory. Na uvedený účel je vhodné splnomocniť agentúru na využívanie postupu udeľovania grantov členským štátom bez výzvy na predkladanie návrhov v rámci financovania, ktoré nie je spojené s nákladmi, za predpokladu splnenia podmienok stanovených nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 (11). Finančnou podporou by sa malo členským štátom umožniť najímať a školiť dodatočných pracovníkov, čím by sa im poskytla potrebná flexibilita na dodržanie povinných príspevkov do stáleho zboru. Systém finančnej podpory by mal zohľadniť čas potrebný na nábor a odbornú prípravu, a preto by mal vychádzať z pravidla N+2. Vo vyhradenom systéme financovania by sa mala nájsť správna rovnováha medzi rizikami nezrovnalostí a podvodov a nákladmi na kontrolu. V tomto nariadení sa stanovujú základné podmienky pre aktivovanie finančnej podpory, a to nábor a odborná príprava primeraného počtu príslušníkov pohraničnej stráže alebo iných odborníkov, ktorý by zodpovedal počtu príslušníkov dlhodobo vyslaných do agentúry, alebo účinné nasadenie príslušníkov do operačných činností agentúry na súvislé alebo nesúvislé obdobie v dĺžke aspoň štyroch mesiacov alebo na pomernom základe v prípade nasadenia na súvislé alebo nesúvislé obdobie kratšie než štyri mesiace. Vzhľadom na nedostatok relevantných a porovnateľných údajov o skutočných nákladoch jednotlivých členských štátov by bol vývoj systému financovania založeného na nákladoch príliš zložitý a nevyriešil by potrebu jednoduchého, rýchleho, efektívneho a účinného systému financovania. Na účely stanovenia výšky takéhoto financovania pre jednotlivé členské štáty je vhodné ako referenčnú sumu použiť ročnú mzdu zmluvných zamestnancov inštitúcií Únie vo funkčnej skupine III, platovej triede 8, stupni 1, ktorá sa upraví opravným koeficientom pre každý členský štát v súlade so zásadou riadneho finančného hospodárenia a v duchu rovnakého zaobchádzania. Agentúra a členské štáty by pri vykonávaní takejto finančnej podpory mali zabezpečiť, že zásady spolufinancovania a predchádzania dvojitému financovaniu sú dodržané.

(65)

S cieľom zmierniť možný vplyv na vnútroštátne služby súvisiace s náborom stálych zamestnancov do stáleho zboru by sa mala poskytovať podpora príslušným službám členských štátov s cieľom pokryť investície do odbornej prípravy nových zamestnancov, ktorí nahrádzajú odchádzajúcich zamestnancov.

(66)

Vzhľadom na nasadenie stáleho zboru na území tretích krajín by agentúra mala rozvíjať spôsobilosti svojich vlastných štruktúr velenia a kontroly ako aj postup na zabezpečenie toho, aby členovia tímov môžu byť občiansky a trestne zodpovední.

(67)

S cieľom umožniť účinné nasadenie stáleho zboru od 1. januára 2021 by sa čo najskôr mali prijať a zaviesť určité rozhodnutia a vykonávacie opatrenia. Agentúra by sa preto spolu s členskými štátmi a Komisiou mala zapojiť do prípravy takýchto vykonávacích opatrení a rozhodnutí v záujme ich prijatia riadiacou radou. Takýto prípravný proces by mal zahŕňať príslušný nábor agentúrou a členskými štátmi, ako sa uvádza v tomto nariadení.

(68)

S cieľom zabezpečiť kontinuitu podpory pre operačné činnosti organizované agentúrou by sa však všetky nasadenia, a to aj v rámci rezervy rýchleho zásahu, ktoré sa majú uskutočniť do 31. decembra 2020, mali naplánovať a vykonať v súlade s nariadením (EÚ) 2016/1624 a v súlade s každoročnými dvojstrannými rokovaniami, ktoré sa uskutočnili v roku 2019. Na uvedený účel by sa tieto ustanovenia uvedeného nariadenia mali preto zrušiť až s účinnosťou od 1. januára 2021.

(69)

Pracovnú silu agentúry by mali tvoriť pracovníci vykonávajúci úlohy v jej kompetencii, a to buď v ústredí agentúry, alebo v rámci stáleho zboru. Stáli zamestnanci v rámci stáleho zboru by mali byť v prvom rade nasadení ako členovia tímov. Na vykonávanie podporných funkcií na zriadenie stáleho zboru, najmä na ústredí, by malo byť možné prijať iba obmedzený a jasne vymedzený počet stálych zamestnancov.

(70)

Na prekonanie pretrvávajúcich nedostatkov pri dobrovoľnom zhromažďovaní technického vybavenia z členských štátov, najmä pokiaľ ide o prostriedky veľkého rozsahu, by agentúra mala mať vlastné potrebné vybavenie, ktoré sa má nasadzovať v rámci spoločných operácií alebo rýchlych pohraničných zásahov alebo iných operačných činností. Tieto prostriedky by mali byť povolené členskými štátmi na účely štátnej služby. Hoci je agentúra od roku 2011 právne schopná nadobúdať alebo prenajímať svoje vlastné technické vybavenie, uvedenú možnosť výrazne obmedzoval nedostatok rozpočtových zdrojov.

(71)

Komisia preto s cieľom zosúladiť úroveň ambícií, ktoré sú základom zriadenia stáleho zboru, vyčlenila vo viacročnom finančnom rámci na obdobie 2021 – 2027 značné finančné krytie, ktorým by sa agentúre umožnilo nadobúdať, spravovať a prevádzkovať potrebné vzdušné, námorné a pozemné prostriedky zodpovedajúce jej operačným potrebám. Nadobúdanie potrebných prostriedkov by mohol byť zdĺhavý proces, najmä v prípade prostriedkov s významnou hodnotou, ale vlastné vybavenie agentúry by sa v konečnom dôsledku malo stať základňou operačných nasadení spolu s ďalšími príspevkami členských štátov, o ktoré sa požiada za výnimočných okolností. Vybavenie agentúry by mal z veľkej časti prevádzkovať jej technický personál z radov stáleho zboru. S cieľom zabezpečiť účinné využívanie navrhovaných finančných zdrojov by mal proces nadobúdania potrebných prostriedkov vychádzať z viacročnej stratégie, o ktorej rozhoduje riadiaca rada čo najskôr. Je potrebné zabezpečiť udržateľnosť agentúry prostredníctvom budúcich viacročných finančných rámcov a udržiavať komplexné európske integrované riadenie hraníc.

(72)

Agentúra a členské štáty by pri vykonávaní tohto nariadenia mali čo najlepšie využívať existujúce kapacity z hľadiska ľudských zdrojov, ako aj technického vybavenia, a to na úrovni Únie i na vnútroštátnej úrovni.

(73)

Členské štáty a agentúra by mali koordinovať dlhodobý rozvoj nových spôsobilostí v rámci európskej pohraničnej a pobrežnej stráže v súlade s viacročným strategickým cyklom politík pre európsku pohraničnú a pobrežnú stráž, pričom by mali zohľadniť dlhé trvanie určitých postupov. Patrí sem nábor a odborná príprava nových príslušníkov pohraničnej stráže, ktorí by počas svojej kariéry mohli slúžiť tak v členských štátoch ako aj v rámci stáleho zboru, nadobúdanie, spravovanie a zneškodňovanie vybavenia, v prípade ktorého by sa mali hľadať príležitosti pre interoperabilitu a úspory z rozsahu) a vývoj nového vybavenia a súvisiacich technológií, a to aj prostredníctvom výskumu.

(74)

Prostredníctvom plánu spôsobilostí by sa mali zosúladiť plány rozvoja spôsobilostí z členských štátov s viacročným plánovaním zdrojov agentúry tak, aby sa optimalizovali dlhodobé investície, a teda čo najlepšie chránili vonkajšie hranice.

(75)

Vzhľadom na posilnený mandát agentúry, vytvorenie stáleho zboru, posilnenie jeho prítomnosti priamo na mieste na vonkajších hraniciach a jeho zvýšenú angažovanosť v oblasti návratu by agentúra mala mať možnosť zriadiť vysunuté pracoviská nachádzajúce sa na miestach v blízkosti významných operačných činností na obdobie ich trvania, konať ako spojovací článok medzi agentúrou a hostiteľským členským štátom, riešiť koordinačné, logistické a podporné úlohy a uľahčiť spoluprácu medzi agentúrou a hostiteľským členským štátom.

(76)

Vzhľadom na to, že medziagentúrna spolupráca je súčasťou európskeho integrovaného riadenia hraníc, agentúra by mala úzko spolupracovať so všetkými príslušnými orgánmi, úradmi a agentúrami Únie, najmä s Europolom a EASO. Takáto spolupráca by sa mala uskutočňovať na úrovni ústredia, v operačných oblastiach a v náležitých prípadoch na úrovni vysunutých pracovísk.

(77)

Agentúra a členské štáty, najmä ich akadémie pre odborné vzdelávanie, by mali úzko spolupracovať pokiaľ ide o odbornú prípravu stáleho zboru, pričom zabezpečia harmonizáciu programov odbornej prípravy a podporu spoločných hodnôt zakotvených v zmluvách. Agentúra by mala mať možnosť po získaní súhlasu riadiacej rady vytvoriť stredisko odbornej prípravy agentúry s cieľom ešte viac uľahčiť začlenenie spoločnej európskej kultúry do poskytovanej odbornej prípravy.

(78)

Agentúra by mala ďalej rozvinúť spoločný základný vzdelávací program a vhodné nástroje odbornej prípravy v oblasti riadenia hraníc a návratu vrátane osobitnej odbornej prípravy zameranej na ochranu zraniteľných osôb, a to aj detí. Mala by tiež ponúknuť doplnkové kurzy odbornej prípravy a semináre týkajúce sa úloh integrovaného riadenia hraníc, určené aj pre úradníkov príslušných vnútroštátnych orgánov. Agentúra by mala členom stáleho zboru poskytnúť špecializovanú odbornú prípravu týkajúcu sa ich úloh a právomocí. Jej súčasťou by mala byť odborná príprava zameraná na relevantné právo Únie a medzinárodné právo, ako aj na základné práva. Agentúra by mala byť oprávnená organizovať aktivity v oblasti odbornej prípravy v spolupráci s členskými štátmi a tretími krajinami na ich území.

(79)

Návrat štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí nespĺňajú alebo ktorí prestali spĺňať podmienky na vstup, pobyt alebo trvalý pobyt v členských štátoch v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES (12), je základným prvkom komplexného úsilia riešiť nelegálne prisťahovalectvo a predstavuje dôležitú oblasť závažného verejného záujmu.

(80)

Agentúra by mala zintenzívniť svoju pomoc členským štátom pri navracaní štátnych príslušníkov tretích krajín, a to v súlade s politikou Únie v oblasti návratu a v súlade so smernicou 2008/115/ES. Agentúra by mala predovšetkým koordinovať a organizovať návratové operácie z jedného alebo viacerých členských štátov a organizovať a vykonávať návratové intervencie s cieľom posilniť návratové systémy členských štátov, ktoré potrebujú zvýšenú technickú a operačnú pomoc pri plnení svojej povinnosti vracať štátnych príslušníkov tretích krajín v súlade s uvedenou smernicou.

(81)

Agentúra by mala poskytovať členským štátom technickú a operačnú pomoc v procese návratu vrátane identifikácie štátnych príslušníkov tretích krajín a iných činností členských štátov vykonávaných pred návratom a v súvislosti s návratom, a to pri plnom rešpektovaní základných práv a bez toho, aby bola dotknutá zodpovednosť členských štátov za vydávanie rozhodnutí o návrate. Okrem toho by mala agentúra v spolupráci s orgánmi príslušných tretích krajín pomáhať členským štátom pri získavaní cestovných dokladov potrebných pre návrat.

(82)

Agentúra by mala na základe súhlasu dotknutého členského štátu povoliť Európskemu výboru na zabránenie mučeniu a neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu Rady Európy uskutočňovať návštevy, kde vykonáva návratové operácie, a to v rámci monitorovacieho mechanizmu zavedeného členmi Rady Európy podľa Európskeho dohovoru na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania.

(83)

Pomoc členským štátom pri vedení konaní o návrate by mala zahŕňať poskytovanie praktických informácií o tretích krajinách návratu, ktoré sú relevantné z hľadiska vykonávania tohto nariadenia, napríklad poskytovanie podrobných informácií o kontaktoch alebo iných logistických informácií potrebných na hladký a dôstojný priebeh návratových operácií. Pomoc by mala tiež zahŕňať prevádzku a údržbu platformy na výmenu údajov a informácií, ktoré sú potrebné nato, aby agentúra poskytovala technickú a operačnú pomoc v súlade s týmto nariadením. Uvedená platforma by mala disponovať komunikačnou infraštruktúrou umožňujúcou automatizovaný prenos štatistických údajov systémami riadenia návratov jednotlivých členských štátov.

(84)

Prípadná existencia dohody medzi členským štátom a treťou krajinou nepozbavuje agentúru ani členské štáty ich záväzkov alebo zodpovednosti podľa práva Únie alebo medzinárodného práva, najmä pokiaľ ide o dodržiavanie zásady zákazu vyhostenia alebo vrátenia či zákazu mučenia a neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania.

(85)

Členské štáty by mali mať možnosť na operačnej úrovni spolupracovať na vonkajších hraniciach s inými členskými štátmi alebo tretími krajinami na účely presadzovania práva vrátane vojenských operácií, ak je takáto spolupráca zlučiteľná s činnosťami agentúry.

(86)

Agentúra by mala zlepšovať výmenu informácií a spoluprácu s ostatnými orgánmi, úradmi a agentúrami Únie, ako sú Europol, EASO, EMSA, Satelitné stredisko Európskej únie, EASA a manažér siete EATMN, s cieľom čo najlepšie využívať informácie, spôsobilosti a systémy, ktoré už sú dostupné na európskej úrovni, ako je program Copernicus, program Únie pre pozorovanie a monitorovanie Zeme.

(87)

Dôležitým prvkom európskeho integrovaného riadenia hraníc je spolupráca s tretími krajinami. Mala by slúžiť na podporu riadenia európskych hraníc a noriem upravujúcich návrat, na výmenu informácií a analýzu rizík, na uľahčenie vykonávania návratov v záujme ich zefektívnenia a na podporu tretích krajín v oblasti riadenia hraníc a migrácie vrátane prostredníctvom nasadzovania stáleho zboru, keď sa takáto podpora vyžaduje na ochranu vonkajších hraníc a na účinné riadenie migračnej politiky Únie.

(88)

Ak Komisia odporučí, aby jej Rada povolila rokovať o dohode o štatúte s treťou krajinou, Komisia by mala posúdiť situáciu v oblasti základných práv týkajúcu sa oblastí, na ktoré sa vzťahuje dohoda o štatúte v danej tretej krajine, a informovať o tom Európsky parlament.

(89)

Spolupráca s tretími krajinami by sa mala uskutočňovať v rámci vonkajšej činnosti Únie a v súlade so zásadami a s cieľmi stanovenými v článku 21 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“). Komisia by mala zabezpečiť súlad medzi európskym integrovaným riadením hraníc a ostatnými politikami Únie v oblasti vonkajšej činnosti Únie, a najmä spoločnou bezpečnostnou a obrannou politikou. Komisii by mal pomáhať vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku. Takáto spolupráca by sa mala uskutočňovať najmä s ohľadom na činnosti agentúry, ktoré sa uskutočňujú na území tretích krajín alebo za účasti úradníkov tretích krajín v oblastiach, ako je analýza rizík, plánovanie a uskutočňovanie operácií, odborná príprava, výmena informácií a spolupráca.

(90)

S cieľom zabezpečiť, aby informácie obsiahnuté v systéme EUROSUR boli čo najúplnejšie a najaktuálnejšie, najmä v súvislosti so situáciou v tretích krajinách, agentúra by mala spolupracovať s orgánmi tretích krajín, a to buď v rámci dvojstranných a mnohostranných dohôd medzi členskými štátmi a tretími krajinami vrátane regionálnych sietí, alebo prostredníctvom dohôd o pracovných podmienkach uzavretých medzi agentúrou a príslušnými orgánmi tretích krajín. Na tieto účely by Európska služba pre vonkajšiu činnosť a delegácie a úrady Únie mali poskytovať všetky informácie, ktoré by mohli mať význam pre systém EUROSUR.

(91)

Toto nariadenie obsahuje ustanovenia o spolupráci s tretími krajinami, pretože náležite štruktúrovaná a nepretržitá výmena informácií a spolupráca s takýmito krajinami, okrem iného vrátane susedných tretích krajín, sú kľúčovými faktormi k dosiahnutiu cieľov európskeho integrovaného riadenia hraníc. Je nevyhnutné, aby sa akákoľvek výmena informácií a akákoľvek spolupráca medzi členskými štátmi a tretími krajinami uskutočňovala v plnom súlade so základnými právami.

(92)

Pomoc tretím krajinám by mala dopĺňať podporu, ktorú agentúra poskytuje členským štátom pri uplatňovaní opatrení Únie týkajúcich sa vykonávania európskeho integrovaného riadenia hraníc.

(93)

Dvojstranné a viacstranné dohody, ktoré členské štáty uzatvoria s tretími krajinami v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje integrované riadenie hraníc by mohli obsahovať skutočnosti citlivé z bezpečnostného hľadiska. Keď sa takéto skutočnosti oznámia Komisii, Komisia by ich mala spravovať v súlade s platnými bezpečnostnými predpismi.

(94)

S cieľom vytvoriť komplexný situačný prehľad a analýzu rizík, ktoré sa týkajú predhraničnej oblasti, agentúra a národné koordinačné centrá by mali zbierať informácie a koordinovať ich s imigračnými styčnými dôstojníkmi, ktorých členské štáty, Komisia, agentúra alebo iné orgány, úrady a agentúry Únie nasadili do tretích krajín.

(95)

V rámci Generálneho sekretariátu Rady bol jednotnou akciou Rady 98/700/SVV (13) zriadený systém falošných a pravých dokladov online (ďalej len „systém FADO“), ktorým sa orgánom členských štátov umožnilo sprístupnenie informácií o každej novej metóde falšovania, ktorá je odhalená, a o nových pravých dokladoch, ktoré sú v obehu.

(96)

Vo svojich záveroch z 27. marca 2017 Rada uviedla, že riadenie systému FADO je zastarané a že nato, aby bolo možné pokračovať v plnení požiadaviek politík spravodlivosti a vnútorných vecí, je potrebná zmena jeho právneho základu. Rada takisto poznamenala, že v tejto súvislosti by sa mohli zužitkovať synergie medzi využívaním odborných znalostí agentúry v oblasti podvodov týkajúcich sa dokladov a prácou, ktorú už agentúra v tejto oblasti vykonáva. Agentúra by preto od Generálneho sekretariátu Rady mala prevziať správu a prevádzkové a technické riadenie systému FADO, len čo Európsky parlament a Rada prijmú príslušný právny akt o systéme FADO, ktorým sa nahradí jednotná akcia 98/700/SVV.

(97)

Pred prijatím príslušného právneho aktu o systéme FADO je vhodné zabezpečiť plnú prevádzku systému FADO, kým sa prevod definitívne nevykoná a existujúce údaje sa neprenesú do nového systému. Vlastníctvo existujúcich údajov by sa potom previedlo na agentúru.

(98)

Akékoľvek spracúvanie osobných údajov agentúrou v rámci tohto nariadenia by sa malo vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 (14).

(99)

Akékoľvek spracúvanie osobných údajov členskými štátmi v rámci tohto nariadenia by sa malo vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 (15) alebo v prípade potreby v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/680 (16).

(100)

V súvislosti s návratom štátni príslušníci tretích krajín často nemajú žiadne doklady totožnosti a nespolupracujú, pokiaľ ide o určovanie ich totožnosti, tak, že zadržiavajú informácie alebo poskytujú nesprávne osobné údaje. Vzhľadom na osobitnú politickú potrebu účelnosti konaní o návrate je potrebné, aby agentúra bola schopná obmedziť určité práva dotknutých osôb s cieľom zabrániť tomu, aby zneužitie takýchto práv mohlo spomaľovať správne vykonávanie konaní o návrate a úspešné presadzovanie rozhodnutí o návrate členskými štátmi alebo mohlo agentúre zabrániť, aby efektívne plnila svoje úlohy. Najmä vykonávanie práva na obmedzenie spracúvania by mohlo značne oneskoriť a mariť vykonávanie návratových operácií. Okrem toho v niektorých prípadoch by mohlo právo prístupu štátneho príslušníka tretej krajiny ohroziť návratovú operáciu zvýšením rizika úteku, ak by sa štátny príslušník tretej krajiny dozvedel, že agentúra spracúva jeho údaje v súvislosti s plánovanou návratovou operáciou. Právo na opravu by mohlo zvýšiť riziko, že dotknutý štátny príslušník tretej krajiny bude poskytovať nesprávne údaje, a tým zavádzať orgány. S cieľom umožniť agentúre obmedziť určité práva dotknutých osôb, by agentúra mala mať možnosť prijať vnútorné pravidlá týkajúce sa takýchto obmedzení.

(101)

Na účely riadneho vykonávania svojich úloh v oblasti návratu vrátane poskytovania pomoci členským štátom pri riadnom vykonávaní konaní o návrate a úspešnom presadzovaní rozhodnutí o návrate, ako aj na uľahčenie návratových operácií môže mať agentúra potrebu previesť osobné údaje navrátilcov do tretích krajín. Tretie krajiny návratu často nepodliehajú rozhodnutiam o primeranosti, ktoré Komisia prijala podľa článku 45 nariadenia (EÚ) 2016/679 alebo podľa článku 36 smernice (EÚ) 2016/680, a často neuzatvorili alebo neplánujú uzatvoriť dohodu o readmisii s Úniou ani inak poskytnúť primerané záruky v zmysle článku 48 nariadenia (EÚ) 2018/1725 alebo v zmysle vnútroštátnych ustanovení, ktorými sa transponuje článok 37 smernice (EÚ) 2016/680. Napriek rozsiahlym snahám Únie o spoluprácu s hlavnými krajinami pôvodu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na jej území a majú povinnosť návratu, nie je vždy možné zabezpečiť, aby si takéto tretie krajiny systematicky plnili povinnosť prijať späť vlastných štátnych príslušníkov, ktorú stanovuje medzinárodné právo. Dohody o readmisii, ktoré uzavrela alebo o ktorých rokuje Únia alebo členské štáty a ktoré stanovujú primerané záruky pre osobné údaje, sú uzavreté len s obmedzeným počtom takýchto tretích krajín. Keď takéto dohody ešte neexistujú, agentúra by mala preniesť osobné údaje na účely uľahčenia návratových operácií Únie za predpokladu, že sú splnené podmienky stanovené v článku 50 ods. 1 písm. d) nariadenia (EÚ) 2018/1725.

(102)

Akýkoľvek prenos osobných údajov členskými štátmi do tretích krajín by sa mal vykonávať v súlade s nariadením (EÚ) 2016/679, resp. so smernicou (EÚ) 2016/680. V prípade neexistencie dohôd o readmisii a v rámci výnimky z požiadavky, aby sa prijali rozhodnutia o primeranosti alebo poskytli vhodné záruky, členské štáty by mali mať možnosť preniesť osobné údajov orgánom tretích krajín na účely vykonávania politiky Únie v oblasti návratu. Mala by existovať možnosť uplatniť v osobitných situáciách výnimku stanovenú v článku 49 nariadenia (EÚ) 2016/679, resp. článku 38 smernice (EÚ) 2016/680 na základe podmienok stanovených v uvedených článkoch.

(103)

V tomto nariadení sa rešpektujú základné práva a dodržiavajú zásady uznané v článkoch 2 a 6 Zmluvy o EÚ a v Charte základných práv Európskej únie (ďalej aj „charta“), najmä rešpektovanie ľudskej dôstojnosti, právo na život, zákaz mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania, zákaz obchodovania s ľuďmi, právo na slobodu a bezpečnosť, právo na ochranu osobných údajov, právo na prístup k dokumentom, právo na azyl a ochranu proti odsunu alebo vyhosteniu, zákaz vyhostenia alebo vrátenia, zákaz diskriminácie a práva dieťaťa.

(104)

Týmto nariadením by sa mal ustanoviť mechanizmus na podávanie sťažností agentúre v spolupráci s pracovníkom pre základné práva s cieľom zabezpečiť dodržiavanie základných práv vo všetkých činnostiach agentúry. Mal by to byť správny mechanizmus, v rámci ktorého by pracovník pre základné práva mal byť zodpovedný za vybavovanie sťažností prijatých agentúrou v súlade s právom na dobrú správu vecí verejných. Pracovník pre základné práva by mal preskúmať prípustnosť sťažnosti, zaregistrovať prípustné sťažnosti, postúpiť všetky zaregistrované sťažnosti výkonnému riaditeľovi, postúpiť sťažnosti týkajúce sa členov tímov do domovského členského štátu a zaregistrovať následné opatrenia zo strany agentúry alebo tohto členského štátu. Mechanizmus by mal byť účinný a mal by zabezpečiť riadne riešenie sťažností. Mechanizmom na podávanie sťažností by nemal byť dotknutý prístup k správnym a súdnym prostriedkom nápravy a nemal by byť podmienkou na uplatnenie takýchto prostriedkov nápravy. Vyšetrovania trestných činov by mali viesť členské štáty. V záujme zvýšenia transparentnosti a zodpovednosti by agentúra mala zahrnúť do svojej výročnej správy informácie o mechanizme na podávanie sťažností. Správa by mala uviesť najmä počet prijatých sťažností, typy porušení základných práv, príslušné operácie a podľa možnosti následné opatrenia prijaté agentúrou a členskými štátmi. Pracovník pre základné práva by mal mať prístup k všetkým informáciám, ktoré sa týkajú dodržiavania základných práv pri všetkých činnostiach agentúry. Pracovníkovi pre základné práva by sa mali poskytnúť potrebné zdroje a pracovníci, ktorí by mu umožnili účinne plniť všetky úlohy v súlade s týmto nariadením. Pracovníci daní k dispozícii pracovníkovi pre základné práva by mali mať zručnosti a služobné postavenie zodpovedajúce rozšíreniu činností a právomocí agentúry.

(105)

Agentúra by mala byť nezávislá vo vzťahu k technickým a operačným záležitostiam a mala by mať právnu, správnu a finančnú autonómiu. Na tento účel je potrebné a vhodné, aby bola orgánom Únie s právnou subjektivitou a vykonávacími právomocami, ktoré sa jej udeľujú týmto nariadením.

(106)

Komisia a členské štáty by mali byť zastúpené v riadiacej rade, aby vykonávali dohľad nad agentúrou. Riadiaca rada by mala, pokiaľ je to možné, pozostávať z operačných vedúcich vnútroštátnych útvarov zodpovedných za riadenie hraníc alebo z ich zástupcov. Strany zastúpené v riadiacej rade by sa mali usilovať obmedziť výmenu svojich zástupcov v nej s cieľom zabezpečiť kontinuitu jej činnosti. Riadiacej rade by sa mali zveriť potrebné právomoci na zostavenie rozpočtu agentúry, overenie jeho plnenia, prijatie príslušných rozpočtových pravidiel, zavedenie transparentných pracovných postupov rozhodovania v agentúre a vymenovanie výkonného riaditeľa a troch zástupcov výkonného riaditeľa, z ktorých každému by mali byť pridelené úlohy v určitej oblasti pôsobnosti agentúry, ako je riadenie stáleho zboru, dohľad nad úlohami agentúry v oblasti návratu alebo riadenie účasti v rozsiahlych informačných systémoch. Agentúra by sa mala spravovať a prevádzkovať so zreteľom na zásady spoločného prístupu k decentralizovaným agentúram Únie, ktoré 19. júla 2012 prijali Európsky parlament, Rada a Komisia.

(107)

Vzhľadom na zapojenie Európskeho parlamentu do otázok upravených týmto nariadením by predseda riadiacej rady mal mať možnosť pozvať odborníka z Európskeho parlamentu, aby sa zúčastnil na schôdzach riadiacej rady.

(108)

Riadiaca rada by mala každoročne pripraviť jednotný programový dokument. Pri príprave uvedeného dokumentu by riadiaca rada mala zohľadniť odporúčania medziinštitucionálnej pracovnej skupiny pre decentralizované zdroje agentúr.

(109)

Pre agentúru by sa mal vyčleniť samostatný rozpočet, ktorého príjmy by pochádzali predovšetkým z príspevku Únie, aby bola zaručená nezávislosť agentúry. Rozpočet agentúry by sa mal vypracovať v súlade so zásadou zostavovania rozpočtu na základe výkonnosti pri zohľadnení jej cieľov a očakávaných výsledkov jej úloh. Rozpočtový postup Únie by sa mal uplatňovať, pokiaľ ide o príspevok Únie a všetky ďalšie dotácie, ktoré možno hradiť zo všeobecného rozpočtu Únie. Audit účtovných výkazov by mal vykonávať Dvor audítorov. Vo výnimočných situáciách, keď sa dostupný rozpočet považuje za nedostatočný a rozpočtový postup neumožňuje primeranú reakciu na rýchlo sa meniace situácie, by agentúra mala mať možnosť získať na plnenie svojich úloh granty z fondov Únie.

(110)

Výkonný riaditeľ by mal vo svojej funkcii povoľujúceho úradníka pravidelne posudzovať finančné riziká súvisiace s činnosťami agentúry a prijať potrebné zmierňujúce opatrenia v súlade s finančným rámcom uplatniteľným na agentúru a zodpovedajúcim spôsobom o tom informovať riadiacu radu.

(111)

Očakáva sa, že v nasledujúcich rokoch bude agentúra čeliť náročným okolnostiam pokiaľ ide o splnenie mimoriadnych potrieb na nábor a udržanie kvalifikovaných pracovníkov s čo najširším geografickým základom.

(112)

V duchu spoločnej zodpovednosti by agentúra mala požadovať, aby personál, ktorý zamestnáva, najmä stáli zamestnanci stáleho zboru vrátane stálych zamestnancov nasadených na operačné činnosti, mal rovnakú úroveň odbornej prípravy, špeciálnych odborných znalostí a profesionality ako vyslaný personál alebo personál zamestnaný členskými štátmi. Agentúra by preto mala preskúmať a zhodnotiť, či sa jej stáli zamestnanci správajú pri operačných činnostiach v oblasti kontroly hraníc a návratu primerane.

(113)

Na agentúru by sa malo bez obmedzení uplatňovať nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 (17) a agentúra by mala pristúpiť k Medziinštitucionálnej dohode z 25. mája 1999 medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Komisiou Európskych spoločenstiev, ktorá sa týka vnútorných vyšetrovaní vedených Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF) (18).

(114)

Európska prokuratúra by mala mať možnosť v súlade s nariadením Rady (EÚ) 2017/1939 (19) vyšetrovať a stíhať podvody a iné trestné činy poškodzujúce finančné záujmy Únie, ako sa stanovuje v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371 (20).

(115)

Na agentúru by sa malo vzťahovať nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 (21). Agentúra by mala byť so zreteľom na svoje činnosti čo najtransparentnejšia, pričom by to však nemalo ohrozovať dosiahnutie cieľov jej operácií. Mala by zverejňovať informácie o všetkých svojich činnostiach. Mala by tiež zaistiť, aby verejnosť a všetky zainteresované subjekty urýchlene dostávali informácie o jej práci.

(116)

Agentúra by takisto mala Európskemu parlamentu, Rade a Komisii podávať čo najúplnejšiu správu o svojich činnostiach.

(117)

Komisia by mala vykonať hodnotenie tohto nariadenia. V uvedenom hodnotení by sa mala posúdiť okrem iného atraktívnosť agentúry ako zamestnávateľa v súvislosti s náborom stálych zamestnancov s cieľom zabezpečiť kvalitu kandidátov a geografickú rovnováhu.

(118)

Vonkajšie hranice uvedené v tomto nariadení sú hranice, na ktoré sa uplatňujú ustanovenia hlavy II nariadenia (EÚ) 2016/399 a ktoré zahŕňajú vonkajšie hranice členských štátov Schengenu v súlade s Protokolom č. 19 o schengenskom acquis začlenenom do rámca Európskej únie, ktorý je pripojený k Zmluve o EÚ a Zmluve o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“).

(119)

V záujme zabezpečenia jednotných podmienok na vykonávanie tohto nariadenia by sa vykonávacie právomoci mali preniesť na Komisiu. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (22).

(120)

Keďže ciele tohto nariadenia, a to vytvorenie a realizácia systému integrovaného riadenia vonkajších hraníc s cieľom zaistiť správne fungovanie schengenského priestoru, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni nekoordinovane konajúcich členských štátov, ale z dôvodu neexistencie kontroly na vnútorných hraniciach, významných migračných výziev na vonkajších hraniciach, potreby efektívneho monitorovania prekračovania týchto hraníc a potreby prispievania k vysokej úrovni vnútornej bezpečnosti v Únii ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o EÚ. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie uvedených cieľov.

(121)

Pokiaľ ide o Island a Nórsko, toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Dohody uzavretej medzi Radou Európskej únie a Islandskou republikou a Nórskym kráľovstvom o pridružení Islandskej republiky a Nórskeho kráľovstva pri vykonávaní, uplatňovaní a vývoji schengenského acquis (23), ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bode A rozhodnutia Rady 1999/437/ES (24). V Dohode medzi Európskym spoločenstvom a Islandskou republikou a Nórskym kráľovstvom o dojednaní foriem účasti týchto štátov na činnosti Európskej agentúry pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov Európskej únie (25) sa stanovujú pravidlá účasti uvedených krajín na práci agentúry vrátane ustanovení o finančných príspevkoch a zamestnancoch.

(122)

Pokiaľ ide o Švajčiarsko, toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Dohody medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis (26), ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bode A rozhodnutia 1999/437/ES v spojení s článkom 3 rozhodnutia Rady 2008/146/ES (27).

(123)

Pokiaľ ide o Lichtenštajnsko, toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Protokolu medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom, Švajčiarskou konfederáciou a Lichtenštajnským kniežatstvom o pristúpení Lichtenštajnského kniežatstva k Dohode medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis (28), ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bode A rozhodnutia 1999/437/ES v spojení s článkom 3 rozhodnutia Rady 2011/350/EÚ (29).

(124)

V Dohode medzi Európskym spoločenstvom na jednej strane a Švajčiarskou konfederáciou a Lichtenštajnským kniežatstvom na strane druhej o dojednaní foriem účasti týchto štátov na činnosti Európskej agentúry pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov Európskej únie (30) sa stanovujú pravidlá účasti týchto krajín na činnosti agentúry vrátane ustanovení o finančných príspevkoch a zamestnancoch.

(125)

V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu č. 22 o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o EÚ a ZFEÚ, sa Dánsko nezúčastňuje na prijatí tohto nariadenia, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu. Vzhľadom na to, že toto nariadenie je založené na schengenskom acquis, sa Dánsko v súlade s článkom 4 uvedeného protokolu rozhodne do šiestich mesiacov po rozhodnutí Rady o tomto nariadení, či ho bude transponovať do svojho vnútroštátneho práva.

(126)

Toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis, na ktorých sa Spojené kráľovstvo nezúčastňuje v súlade s rozhodnutím Rady 2000/365/ES (31); Spojené kráľovstvo sa preto nezúčastňuje na jeho prijatí, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.

(127)

Toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis, na ktorých sa Írsko nezúčastňuje v súlade s rozhodnutím Rady 2002/192/ES (32); Írsko sa preto nezúčastňuje na jeho prijatí, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.

(128)

Agentúra by mala uľahčovať organizáciu konkrétnych činností, pri ktorých členské štáty môžu využívať odborné poznatky a vybavenie, ktoré sú Írsko a Spojené kráľovstvo ochotné poskytnúť, a to v súlade s podmienkami, o ktorých jednotlivo pre každý prípad rozhodne riadiaca rada. Z tohto dôvodu môžu byť zástupcovia Írska pozvaní na zasadnutia riadiacej rady, ktoré im umožnia plne sa podieľať na príprave takýchto osobitných činností. Zástupcovia Spojeného kráľovstva môžu byť pozvaní na zasadnutia riadiacej rady, ktoré sa konajú do dňa, ku ktorému sa podľa článku 50 ods. 3 Zmluvy o EÚ prestanú na Spojené kráľovstvo vzťahovať zmluvy.

(129)

Hoci sa Spojené kráľovstvo nepodieľa na tomto nariadení, vzhľadom na svoje postavenie členského štátu mu bola udelená možnosť spolupracovať s európskou pohraničnou a pobrežnou strážou. Vzhľadom na predloženie oznámenia Spojeného kráľovstva o svojom úmysle vystúpiť z Únie podľa článku 50 Zmluvy o EÚ by sa mali na základe tohto nariadenia uplatňovať osobitné opatrenia uplatniteľné na operačnú spoluprácu so Spojeným kráľovstvom, do dňa, ku ktorému sa podľa článku 50 ods. 3 Zmluvy o EÚ prestanú na Spojené kráľovstvo vzťahovať zmluvy, alebo za predpokladu, že dohoda o vystúpení uzatvorená so Spojeným kráľovstvom v súlade s článkom 50 Zmluvy o EÚ, ktorá upravuje takéto osobitné opatrenia, nadobudla platnosť.

(130)

Medzi Španielskym kráľovstvom a Spojeným kráľovstvom existuje spor, pokiaľ ide o určenie hraníc Gibraltáru.

(131)

Pozastavenie uplatňovania tohto nariadenia na hranice Gibraltáru neznamená žiadnu zmenu v pozíciách dotknutých štátov.

(132)

S európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov sa 7. novembra 2018 konzultovalo v súlade s článkom 28 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 (33) a európsky dozorný úradník pre ochranu údajov vydal 30. novembra 2018 stanovisko.

(133)

Cieľom tohto nariadenia je zmeniť a rozšíriť ustanovenia nariadení (EÚ) 2016/1624 a (EÚ) č. 1052/2013. Keďže zmeny, ktoré sa majú vykonať, sú početné a ich charakter je závažný, uvedené právne akty by sa mali v záujme jasnosti zrušiť,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

KAPITOLA I

EURÓPSKA POHRANIČNÁ A POBREŽNÁ STRÁŽ

Článok 1

Predmet úpravy

Týmto nariadením sa zriaďuje európska pohraničná a pobrežná stráž, ktorá má zabezpečiť európske integrované riadenie hraníc na vonkajších hraniciach s cieľom účinne riadiť tieto hranice pri plnom rešpektovaní základných práv a zvýšiť účinnosť politiky Únie v oblasti návratu.

Týmto nariadením sa riešia migračné výzvy a prípadné budúce výzvy a hrozby na vonkajších hraniciach. Zabezpečuje sa ním vysoká úroveň vnútornej bezpečnosti v Únii pri plnom rešpektovaní základných práv, pričom zároveň sa chráni voľný pohyb osôb v rámci Únie. Nariadenie prispieva k odhaľovaniu a prevencii cezhraničnej trestnej činnosti na vonkajších hraniciach a boju proti nej.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

(1)

„vonkajšie hranice“ sú vonkajšie hranice, ako sa vymedzuje v článku 2 bode 2 nariadenia (EÚ) 2016/399;

(2)

„hraničný priechod“ je hraničný priechod, ako sa vymedzuje v článku 2 bode 8 nariadenia (EÚ) 2016/399;

(3)

„kontrola hraníc“ je kontrola hraníc, ako sa vymedzuje v článku 2 bode 10 nariadenia (EÚ) 2016/399;

(4)

„hraničné kontroly“ sú hraničné kontroly, ako sa vymedzuje v článku 2 bode 11 nariadenia (EÚ) 2016/399;

(5)

„hraničný dozor“ je hraničný dozor, ako sa vymedzuje v článku 2 bode 12 nariadenia (EÚ) 2016/399;

(6)

„dozor nad vzdušnými hranicami“ je dozor nad každým letom s posádkou alebo bez posádky a jeho cestujúcimi alebo nákladu bez posádky na území členských štátov, ktorý nie je vnútorným letom podľa článku 2 bodu 3 nariadenia (EÚ) 2016/399;

(7)

„situačná informovanosť“ je schopnosť monitorovať, odhaľovať, identifikovať, sledovať a pochopiť nelegálne cezhraničné aktivity s cieľom nájsť opodstatnené dôvody na reakčné opatrenia na základe kombinácie nových informácií s existujúcimi poznatkami a nadobudnúť lepšiu schopnosť predchádzať úmrtiam migrantov na vonkajších hraniciach, pozdĺž nich alebo v ich blízkosti;

(8)

„reakčná spôsobilosť“ je schopnosť uskutočniť opatrenia zamerané na potláčanie nelegálnych cezhraničných aktivít na vonkajších hraniciach, pozdĺž nich alebo v ich blízkosti vrátane prostriedkov a času na náležitú reakciu;

(9)

„EUROSUR“ je rámec výmeny informácií a spolupráce medzi členskými štátmi a Európskou agentúrou pre pohraničnú a pobrežnú stráž;

(10)

„situačný prehľad“ je zlúčenie georeferencovaných údajov a informácií v takmer reálnom čase prijatých od rôznych orgánov, z rôznych snímačov, platforiem a ďalších zdrojov, ktoré sú prenášané zabezpečenými komunikačnými a informačnými kanálmi a iné príslušné orgány ich vedia spracovať a selektívne zobraziť a navzájom si ich vymieňať tak, aby sa dosiahla situačná informovanosť a podporila sa reakčná spôsobilosť na vonkajších hraniciach a v predhraničných oblastiach, pozdĺž nich alebo v ich blízkosti;

(11)

„úsek vonkajšej hranice“ je celá alebo čiastočná vonkajšia hranica členského štátu, ako sa vymedzuje vnútroštátnym právom, alebo určená národným koordinačným centrom alebo akýmkoľvek iným zodpovedným vnútroštátnym orgánom;

(12)

„cezhraničná trestná činnosť“ je akákoľvek závažná trestná činnosť s cezhraničným rozmerom, páchaná hoci aj v štádiu pokusu na vonkajších hraniciach, pozdĺž nich alebo v ich blízkosti;

(13)

„predhraničná oblasť“ je geografická oblasť nachádzajúca sa za vonkajšími hranicami, ktorá je relevantná pre riadenie vonkajších hraníc prostredníctvom analýzy rizík a situačnej informovanosti;

(14)

„mimoriadna udalosť“ je situácia súvisiaca s nelegálnym prisťahovalectvom, cezhraničnou trestnou činnosťou alebo rizikom pre životy migrantov na vonkajších hraniciach, pozdĺž nich alebo v ich blízkosti;

(15)

„stáli zamestnanci“ sú pracovníci Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž zamestnaní v súlade so Služobným poriadkom úradníkov Európskej únie (ďalej len „služobný poriadok“) a Podmienkami zamestnávania ostatných zamestnancov Európskej únie (ďalej len „podmienky zamestnávania“), ako sa stanovujú v nariadení Rady (EHS, Euratom, ESUO) č. 259/68 (34);

(16)

„operační pracovníci“ sú príslušníci pohraničnej stráže, eskortné návratové skupiny, špecialisti na návrat a iní príslušní pracovníci, ktorí tvoria stály zbor európskej pohraničnej a pobrežnej stráže v zmysle štyroch kategórií stanovených v článku 54 ods. 1, pôsobiaci v príslušných prípadoch ako členovia tímov s vykonávacími právomocami, a stáli zamestnanci zodpovední za fungovanie centrálnej jednotky v rámci európskeho systému pre cestovné informácie a povolenia (ďalej len „ETIAS“), ktorých nemožno nasadiť ako členov tímov;

(17)

„člen tímov“ je člen stáleho zboru európskej pohraničnej a pobrežnej stráže nasadený prostredníctvom tímov riadenia hraníc, podporných tímov pre riadenie migrácie a návratových tímov;

(18)

„tímy riadenia hraníc“ sú tímy zostavené zo stáleho zboru európskej pohraničnej a pobrežnej stráže, ktoré majú byť nasadené pri spoločných operáciách na vonkajších hraniciach a pri rýchlych pohraničných zásahoch v členských štátoch a tretích krajinách;

(19)

„podporné tímy pre riadenie migrácie“ sú tímy odborníkov, ktoré poskytujú technickú a operačnú posilu členským štátom aj v problémových oblastiach a ktoré sú zložené z operačných pracovníkov, pracovníkov z Európskeho podporného úradu pre azyl (ďalej len „EASO“) a Europolu a v náležitých prípadoch z odborníkov z Agentúry Európskej únie pre základné práva (ďalej len „FRA“), ostatných orgánov, úradov a agentúr Únie a členských štátov;

(20)

„hostiteľský členský štát“ je členský štát, v ktorom sa spoločná operácia alebo rýchly pohraničný zásah, návratová operácia alebo návratová intervencia uskutočňuje alebo z ktorého sa spúšťa, alebo v ktorom je nasadený podporný tím pre riadenie migrácie;

(21)

„domovský členský štát“ je členský štát, z ktorého bol pracovník nasadený alebo vyslaný do stáleho zboru európskej pohraničnej a pobrežnej stráže;

(22)

„participujúci členský štát“ je členský štát, ktorý sa zúčastňuje na spoločnej operácii, rýchlom pohraničnom zásahu, návratovej operácii, návratovej intervencii alebo na nasadení podporného tímu pre riadenie migrácie tak, že poskytuje technické vybavenie alebo pracovníkov stáleho zboru európskej pohraničnej a pobrežnej stráže, ako aj členský štát, ktorý sa zúčastňuje na návratových operáciách alebo návratových intervenciách tak, že poskytuje technické vybavenie alebo pracovníkov, a ktorý pri tom nie je hostiteľským členským štátom;

(23)

„problémová oblasť“ je oblasť vytvorená na žiadosť hostiteľského členského štátu, v ktorej spolupracujú hostiteľský členský štát, Komisia, príslušné agentúry Únie a participujúce členské štáty s cieľom riadiť existujúcu alebo potenciálnu neúmernú migračnú výzvu, ktorá sa vyznačuje výrazným zvýšením počtu prichádzajúcich migrantov na vonkajších hraniciach;

(24)

„návrat“ je návrat, ako sa vymedzuje v článku 3 bode 3 smernice 2008/115/ES;

(25)

„rozhodnutie o návrate“ je správne alebo súdne rozhodnutie alebo akt, ktorým sa stanovuje alebo vyhlasuje, že pobyt štátneho príslušníka tretej krajiny nie je oprávnený, a ktorým sa ukladá alebo stanovuje povinnosť návratu v súlade so smernicou 2008/115/ES;

(26)

„navrátilec“ je neoprávnene sa zdržiavajúci štátny príslušník tretej krajiny, na ktorého sa vzťahuje vykonateľné rozhodnutie o návrate;

(27)

„návratová operácia“ je operácia organizovaná alebo koordinovaná Európskou agentúrou pre pohraničnú a pobrežnú stráž, ktorá zahŕňa technické a operačné posily poskytované jednému alebo viacerým členským štátom, v rámci ktorej sa navrátilci z jedného alebo viacerých členských štátov vracajú na základe donútenia alebo dobrovoľne, bez ohľadu na dopravný prostriedok;

(28)

„návratová intervencia“ je činnosť Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž, ktorou sa členským štátom poskytuje posilnená technická a operačná pomoc pozostávajúca z nasadenia návratových tímov a z organizovania návratových operácií;

(29)

„návratové tímy“ sú tímy zostavené zo stáleho zboru európskej pohraničnej a pobrežnej stráže, ktoré majú byť nasadené pri návratových operáciách, návratových intervenciách v členských štátoch alebo pri iných operačných aktivitách spojených s výkonom úloh súvisiacich s návratom;

(30)

„imigračný styčný dôstojník“ je imigračný styčný dôstojník, ako sa vymedzuje v článku 2 bode 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1240 (35).

Článok 3

Európske integrované riadenie hraníc

1.   Európske integrované riadenie hraníc pozostáva z týchto zložiek:

a)

kontrola hraníc vrátane opatrení na uľahčenie legitímneho prekračovania hraníc a podľa potreby: opatrení týkajúcich sa prevencie a odhaľovania cezhraničnej trestnej činnosti na vonkajších hraniciach, najmä prevádzačstva, obchodovania s ľuďmi a terorizmu, a mechanizmov a postupov na identifikáciu zraniteľných osôb a maloletých osôb bez sprievodu a na identifikáciu osôb, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu alebo chcú o takúto ochranu požiadať, poskytovania informácií takýmto osobám a usmernenia takýchto osôb;

b)

pátracie a záchranné operácie v prospech osôb v núdzi na mori spustené a vykonávané v súlade s nariadením (EÚ) č. 656/2014 a medzinárodným právom, ktoré sa uskutočňujú v situáciách, ku ktorým môže dôjsť počas operácií hraničného dozoru na mori;

c)

analýza rizík pre vnútornú bezpečnosť a analýza hrozieb, ktoré môžu ovplyvniť fungovanie alebo bezpečnosť vonkajších hraníc;

d)

výmena informácií a spolupráca medzi členskými štátmi v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, ako aj výmena informácií a spolupráca medzi členskými štátmi a Európskou agentúrou pre pohraničnú a pobrežnú stráž, vrátane podpory koordinovanej Európskou agentúrou pre pohraničnú a pobrežnú stráž;

e)

medziagentúrna spolupráca medzi vnútroštátnymi orgánmi v jednotlivých členských štátoch, ktoré sú zodpovedné za kontrolu hraníc alebo za iné úlohy vykonávané na hraniciach, ako aj medzi orgánmi v jednotlivých členských štátoch, ktoré sú zodpovedné za návrat, vrátane pravidelnej výmeny informácií prostredníctvom existujúcich nástrojov na výmenu informácií, v náležitých prípadoch vrátane spolupráce s vnútroštátnymi orgánmi zodpovednými za ochranu základných práv;

f)

spolupráca medzi príslušnými inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, aj formou pravidelnej výmeny informácií;

g)

spolupráca s tretími krajinami v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, s osobitným zameraním na susedné tretie krajiny a tie tretie krajiny, ktoré boli na základe analýzy rizík označené za krajiny pôvodu alebo tranzitu v prípade nelegálneho prisťahovalectva;

h)

technické a operačné opatrenia v rámci schengenského priestoru, ktoré súvisia s kontrolou hraníc a sú zamerané na lepšie riešenie nelegálneho prisťahovalectva a na boj proti cezhraničnej trestnej činnosti;

i)

navracanie štátnych príslušníkov tretích krajín, na ktorých sa vzťahujú rozhodnutia o návrate vydané členským štátom;

j)

použitie najmodernejších technológií vrátane rozsiahlych informačných systémov;

k)

mechanizmus kontroly kvality, najmä schengenský hodnotiaci mechanizmus, posúdenie zraniteľnosti a prípadné vnútroštátne mechanizmy na zabezpečenie vykonávania práva Únie v oblasti riadenia hraníc;

l)

mechanizmy solidarity, najmä nástroje financovania Únie.

2.   Základné práva, vzdelávanie a odborná príprava, ako aj výskum a inovácie sú hlavné zložky vykonávania európskeho integrovaného riadenia hraníc.

Článok 4

Európska pohraničná a pobrežná stráž

Európsku pohraničnú a pobrežnú stráž tvoria vnútroštátne orgány členských štátov zodpovedné za riadenie hraníc vrátane pobrežnej stráže v rozsahu, v akom vykonáva úlohy kontroly hraníc, vnútroštátne orgány zodpovedné za návrat a Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž (ďalej len „agentúra“).

Článok 5

Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž

1.   Agentúra sa riadi týmto nariadením.

2.   Agentúra zahŕňa stály zbor európskej pohraničnej a pobrežnej stráže (ďalej len „stály zbor“) uvedený v článku 54, ktorý má kapacitu až 10 000 operačných pracovníkov v súlade s prílohou I.

3.   Na zabezpečenie jednotného európskeho integrovaného riadenia hraníc agentúra uľahčuje a zabezpečuje účinnejšie uplatňovanie opatrení Únie, ktoré sa týkajú riadenia vonkajších hraníc, najmä nariadenia (EÚ) 2016/399, a opatrení Únie týkajúcich sa návratu.

4.   Agentúra prispieva k nepretržitému a jednotnému uplatňovaniu práva Únie vrátane acquis Únie v oblasti základných práv, najmä Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“), na vonkajších hraniciach. Jej príspevok zahŕňa aj výmenu osvedčených postupov.

Článok 6

Zodpovednosť

Agentúra sa zodpovedá Európskemu parlamentu a Rade v súlade s týmto nariadením.

Článok 7

Spoločná zodpovednosť

1.   Európska pohraničná a pobrežná stráž vykonáva európske integrované riadenie hraníc ako spoločnú zodpovednosť agentúry a vnútroštátnych orgánov, ktoré sú zodpovedné za riadenie hraníc vrátane pobrežnej stráže v rozsahu, v akom vykonáva operácie v oblasti hraničného dozoru na námornej hranici a akékoľvek iné úlohy kontroly hraníc. Členským štátom zostáva primárna zodpovednosť za riadenie ich úsekov vonkajších hraníc.

2.   Agentúra poskytuje technickú a operačnú pomoc s vykonávaním opatrení týkajúcich sa návratu, ako sa uvádza v článku 48 tohto nariadenia, na žiadosť dotknutého členského štátu alebo z vlastnej iniciatívy a po dohode s dotknutým členským štátom. Členské štáty sú naďalej výlučne zodpovedné za vydávanie rozhodnutí o návrate a prijímanie opatrení súvisiacich so zaistením navrátilcov v súlade so smernicou 2008/115/ES.

3.   Riadenie svojich vonkajších hraníc a výkon rozhodnutí o návrate zabezpečujú členské štáty, v úzkej spolupráci s agentúrou, vo vlastnom záujme a v spoločnom záujme všetkých členských štátov, a to v plnom súlade s právom Únie vrátane rešpektovania základných práv a v súlade s viacročným strategickým cyklom politík európskeho integrovaného riadenia hraníc uvedeného v článku 8.

4.   Agentúra podporuje uplatňovanie opatrení Únie týkajúcich sa riadenia vonkajších hraníc a výkonu rozhodnutí o návrate tým, že posilňuje, posudzuje a koordinuje činnosti členských štátov a poskytuje technickú a operačnú pomoc pri vykonávaní týchto opatrení a pri záležitostiach návratu. Agentúra nepodporuje žiadne opatrenia ani sa nezúčastňuje na žiadnych činnostiach súvisiacich s kontrolami na vnútorných hraniciach. Agentúra v plnej miere zodpovedá za každé rozhodnutie, ktoré prijme, a za každú činnosť, za ktorú je výlučne zodpovedná podľa tohto nariadenia.

5.   Členské štáty môžu na operačnej úrovni spolupracovať s inými členskými štátmi alebo tretími krajinami, ak je takáto spolupráca zlučiteľná s úlohami agentúry. Členské štáty sa zdržia akéhokoľvek konania, ktoré by mohlo ohroziť fungovanie agentúry alebo dosahovanie jej cieľov. Členské štáty informujú agentúru o uvedenej operačnej spolupráci s inými členskými štátmi alebo tretími krajinami na vonkajších hraniciach a v oblasti návratu. Výkonný riaditeľ pravidelne, a to najmenej raz za rok, informuje o takýchto záležitostiach riadiacu radu.

Článok 8

Viacročný strategický cyklus politík európskeho integrovaného riadenia hraníc

1.   Komisia a európska pohraničná a pobrežná stráž zabezpečujú účinnosť európskeho integrovaného riadenia hraníc prostredníctvom viacročného strategického cyklu politík, ktorý sa prijíma v súlade s postupom stanoveným v odseku 4.

2.   Viacročná strategická politika európskeho integrovaného riadenia hraníc stanovuje spôsob jednotného, integrovaného a systematického riešenia výziev v oblasti riadenia hraníc a návratu. Stanovujú sa ňou politické priority a poskytujú sa strategické usmernenia na obdobie piatich rokov v súvislosti so zložkami stanovenými v článku 3.

3.   Viacročný strategický cyklus politík európskeho integrovaného riadenia hraníc pozostáva zo štyroch fáz stanovených v odsekoch 4 až 7.

4.   Komisia na základe strategickej analýzy rizík európskeho integrovaného riadenia hraníc, ako sa uvádza v článku 29 ods. 2, prijme politický dokument, ktorým sa vypracuje viacročná strategická politika európskeho integrovaného riadenia hraníc. Komisia predloží uvedený politický dokument na prerokovanie Európskemu parlamentu a Rade. Po tomto prerokovaní Komisia prijme oznámenie, ktorým sa stanoví viacročná strategická politika európskeho integrovaného riadenia hraníc.

5.   S cieľom vykonávania viacročnej strategickej politiky európskeho integrovaného riadenia hraníc agentúra stanoví rozhodnutím riadiacej rady na základe návrhu výkonného riaditeľa, ktorý je pripravený v úzkej spolupráci s členskými štátmi a Komisiou, technickú a operačnú stratégiu pre európske integrované riadenie hraníc. Agentúra zohľadní v odôvodnených prípadoch konkrétnu situáciu členských štátov, najmä ich geografickú polohu. Technická a operačná stratégia musí byť v súlade s článkom 3 a viacročnou strategickou politikou európskeho integrovaného riadenia hraníc. Presadzuje a podporuje sa ňou vykonávanie európskeho integrovaného riadenia hraníc vo všetkých členských štátoch.

6.   S cieľom vykonávania viacročnej strategickej politiky európskeho integrovaného riadenia hraníc členské štáty vypracujú národné stratégie európskeho integrovaného riadenia hraníc prostredníctvom úzkej spolupráce medzi všetkými vnútroštátnymi orgánmi zodpovednými za riadenie vonkajších hraníc a návrat. Uvedené národné stratégie musia byť v súlade s článkom 3, viacročnou strategickou politikou európskeho integrovaného riadenia hraníc a technickou a operačnou stratégiou.

7.   Štyri roky po prijatí viacročnej strategickej politiky európskeho integrovaného riadenia hraníc vykoná Komisia dôkladné hodnotenie jeho uplatňovania. Výsledky uvedeného hodnotenia sa zohľadnia pri príprave nasledujúceho cyklu viacročnej strategickej politiky. Členské štáty a agentúra včas poskytnú Komisii potrebné informácie, aby mohla vypracovať uvedené hodnotenie. Výsledky uvedeného hodnotenia Komisia oznámi Európskemu parlamentu a Rade.

8.   Ak si situácia na vonkajších hraniciach alebo v oblasti návratu vyžaduje zmenu politických priorít, Komisia zmení viacročnú strategickú politiku európskeho integrovaného riadenia hraníc alebo jej príslušné časti v súlade s postupom stanoveným v odseku 4.

V prípade ak Komisia zmení viacročnú strategickú politiku, ako sa stanovuje v prvom pododoseku, v prípade potreby sa upraví aj technická a operačná stratégia a vnútroštátne stratégie.

Článok 9

Integrované plánovanie

1.   Európska pohraničná a pobrežná stráž na základe viacročného strategického cyklu politík európskeho integrovaného riadenia hraníc vypracuje proces integrovaného plánovania riadenia hraníc a návratu vrátane procesov operačného plánovania, plánovania pre prípad nepredvídaných udalostí a plánovania rozvoja spôsobilostí. Uvedený proces integrovaného plánovania sa vypracuje v súlade s odsekmi 2, 3 a 4 tohto článku.

2.   Členské štáty a agentúra prijmú operačné plány riadenia hraníc a návratu. Operačné plány členských štátov týkajúce sa hraničných úsekov s vysokými a kritickými stupňami vplyvu sa koordinujú so susednými členskými štátmi a s agentúrou v záujme vykonávania potrebných cezhraničných opatrení a poskytovania podpory zo strany agentúry. Pokiaľ ide o činnosti agentúry, procesy operačného plánovania na nasledujúci rok sa stanovia v prílohe k jednotnému programovému dokumentu uvedenému v článku 102. Výsledkom procesov operačného plánovania musia byť pre každú konkrétnu operačnú činnosť operačné plány uvedené v článku 38 a článku 74 ods. 3 Operačné plány alebo ich časti sa môžu v náležitých prípadoch klasifikovať v súlade s článkom 92.

3.   Každý členský štát prijme na účely riadenia svojich hraníc a návratu plán pre prípad nepredvídaných udalostí. V súlade s národnými stratégiami integrovaného riadenia hraníc sa v plánoch pre prípad nepredvídaných udalostí opíšu všetky potrebné opatrenia a zdroje na možné posilnenie spôsobilostí vrátane logistiky a podpory na vnútroštátnej úrovni a zo strany agentúry.

Časť plánov pre prípad nepredvídaných udalostí, v ktorých sa vyžaduje dodatočná podpora zo strany európskej pohraničnej a pobrežnej stráže, pripravuje dotknutý členský štát spoločne s agentúrou v úzkej súčinnosti so susednými členskými štátmi.

4.   Členské štáty prijmú národné plány rozvoja spôsobilosti na riadenie hraníc a návratu v súlade so svojou národnou stratégiou integrovaného riadenia hraníc. V uvedených plánoch rozvoja spôsobilosti sa opisuje strednodobý až dlhodobý vývoj vnútroštátnych spôsobilostí v oblasti riadenia hraníc a návratu.

V národných plánoch rozvoja spôsobilosti sa rieši rozvoj každej zložky európskeho integrovaného riadenia hraníc, najmä politika v oblasti náboru a odbornej prípravy príslušníkov pohraničnej stráže a odborníkov na návrat, nadobúdanie a údržba vybavenia, potrebné činnosti v oblasti výskumu a vývoja a príslušné finančné požiadavky a zdroje.

5.   Základom plánov pre prípad nepredvídaných udalostí a národných plánov rozvoja spôsobilosti uvedených v odsekoch 3 a 4 sú scenáre, ktoré sa odvodzujú z analýzy rizík. Uvedené scenáre odzrkadľujú možný vývoj situácie na vonkajších hraniciach a v oblasti nelegálneho prisťahovalectva a výzvy zistené vo viacročnom strategickom cykle politík európskeho integrovaného riadenia hraníc. Uvedené scenáre sa stanovia v plánoch pre prípad nepredvídaných udalostí a národných plánoch rozvoja spôsobilosti, ktorých sa týkajú.

6.   Metodiku a postup vypracovania plánov uvedených v odsekoch 3 a 4 prijíma riadiaca rada po konzultáciách s členskými štátmi, na základe návrhu výkonného riaditeľa.

7.   Agentúra pripraví prehľad národných plánov rozvoja spôsobilosti a viacročnú stratégiu nadobúdania vybavenia agentúry uvedenú v článku 63, ako aj viacročné plánovanie profilov pracovníkov pre stály zbor.

Agentúra poskytne uvedený prehľad členským štátom a Komisii s cieľom identifikovať prípadné synergie a možnosti spolupráce v rôznych oblastiach, ktorých sa týkajú národné plány rozvoja spôsobilosti, napríklad aj pri spoločnom obstarávaní. Agentúra môže na základe zistených synergií vyzvať členské štáty, aby sa v záujme spolupráce zúčastnili na nadväzných opatreniach.

8.   Riadiaca rada zasadá aspoň raz ročne s cieľom prerokovať a schváliť plán spôsobilostí európskej pohraničnej a pobrežnej stráže. Plán spôsobilostí navrhuje výkonný riaditeľ na základe prehľadu národných plánov rozvoja spôsobilosti, pričom berie do úvahy okrem iného aj výsledky analýz rizík a posúdení zraniteľnosti, ktoré sa vykonali v súlade s článkami 29 a 32, a vlastné viacročné plány agentúry. Bezprostredne po schválení riadiacou radou sa plán spôsobilosti priloží k technickej a operačnej stratégii uvedenej v článku 8 ods. 5

KAPITOLA II

FUNGOVANIE EURÓPSKEJ POHRANIČNEJ A POBREŽNEJ STRÁŽE

ODDIEL 1

Úlohy Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž

Článok 10

Úlohy Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž

1.   Agentúra vykonáva tieto úlohy:

a)

monitoruje migračné toky a vykonáva analýzu rizík, pokiaľ ide o všetky aspekty integrovaného riadenia hraníc;

b)

monitoruje operačné potreby členských štátov súvisiace s vykonávaním návratu vrátane zberu operačných údajov;

c)

vykonáva posudzovania zraniteľnosti vrátane posudzovaní schopnosti a pripravenosti členských štátov čeliť hrozbám a výzvam na vonkajších hraniciach;

d)

monitoruje riadenie vonkajších hraníc prostredníctvom styčných dôstojníkov agentúry v členských štátoch;

e)

monitoruje dodržiavanie základných práv pri všetkých svojich činnostiach na vonkajších hraniciach a v rámci návratových operácií;

f)

podporuje rozvoj a činnosť systému EUROSUR;

g)

pomáha členským štátom v situáciách, ktoré si vyžadujú zvýšenú technickú a operačnú pomoc na vonkajších hraniciach, koordináciou a organizovaním spoločných operácií, zohľadňujúc, že v niektorých situáciách môže dôjsť k humanitárnym núdzovým situáciám a záchrane na mori v súlade s právom Únie a s medzinárodným právom;

h)

pomáha členským štátom v situáciách, ktoré si vyžadujú zvýšenú technickú a operačnú pomoc na vonkajších hraniciach, a to spustením rýchlych pohraničných zásahov na vonkajších hraniciach tých členských štátov, ktoré sú vystavené osobitným a neúmerným výzvam, zohľadňujúc, že v niektorých situáciách môže dôjsť k humanitárnym núdzovým situáciám a záchrane na mori v súlade s právom Únie a s medzinárodným právom;

i)

poskytuje technickú a operačnú pomoc členským štátom a tretím krajinám v súlade s nariadením (EÚ) č. 656/2014 a s medzinárodným právom pri podpore pátracích a záchranných operácií týkajúcich sa osôb v núdzi na mori, ku ktorým môže dôjsť počas operácií hraničného dozoru na mori;

j)

nasadzuje stály zbor v rámci tímov riadenia hraníc, podporných tímov pre riadenie migrácie a návratových tímov (ďalej spoločne len „tímy“) počas spoločných operácií ako aj rýchlych pohraničných zásahov, návratových operácií a návratových intervencií;

k)

vytvára rezervu technického vybavenia vrátane rezervy technického vybavenia pre rýchly zásah, ktoré sa má nasadiť v rámci spoločných operácií, rýchlych pohraničných zásahov a v rámci podporných tímov pre riadenie migrácie, ako aj návratových operácií a návratových intervencií;

l)

s podporou interného mechanizmu kontroly kvality vytvára a riadi svoje vlastné ľudské a technické spôsobilosti s cieľom prispievať do stáleho zboru, vrátane náboru a odbornej prípravy jej pracovníkov, ktorí pôsobia ako členovia tímov a do rezervy technického vybavenia;

m)

v rámci riadenia migrácie podporuje tímy v problémových oblastiach:

i)

nasadzuje operačných pracovníkov a technické vybavenie na poskytovanie pomoci pri skríningu, hĺbkovom pohovore, identifikácii a snímaní odtlačkov prstov,

ii)

stanovuje postup na usmernenie osôb, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu alebo chcú o takúto pomoc požiadať, a na poskytovanie počiatočných informácií týmto osobám vrátane postupu identifikácie zraniteľných skupín, v spolupráci s EASO a príslušnými vnútroštátnymi orgánmi;

n)

poskytuje pomoc vo všetkých fázach procesu návratu bez toho, aby hodnotila opodstatnenosť rozhodnutí o návrate, za ktoré nesú naďalej výlučnú zodpovednosť členské štáty, pomáha pri koordinácii a organizácii návratových operácií a poskytuje technickú a operačnú podporu pri plnení povinnosti vracať navrátilcov a technickú a operačnú podporu týkajúcu sa návratových operácií a intervencií, a to aj v situáciách vyžadujúcich si intenzívnejšiu pomoc;

o)

vytvára rezervu členov monitorovacej skupiny pre nútený návrat;

p)

nasadzuje návratové tímy pri návratových intervenciách;

q)

v rámci príslušných mandátov dotknutých agentúr spolupracuje s Europolom a Eurojustom a poskytuje podporu členským štátom v situáciách, ktoré si vyžadujú zvýšenú technickú a operačnú pomoc na vonkajších hraniciach v rámci boja proti cezhraničnej trestnej činnosti a terorizmu;

r)

spolupracuje s EASO v rámci jeho príslušného mandátu, najmä s cieľom uľahčiť opatrenia v prípadoch návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorých žiadosť o medzinárodnú ochranu bola zamietnutá konečným rozhodnutím;

s)

spolupracuje s agentúrou FRA v rámci ich príslušných mandátov s cieľom zabezpečiť nepretržité a jednotné uplatňovanie acquis Únie v oblasti základných práv;

t)

spolupracuje s Európskou agentúrou pre kontrolu rybárstva (ďalej len „EFCA“) a Európskou námornou bezpečnostnou agentúrou (ďalej len „EMSA“) v rámci ich príslušných mandátov s cieľom podporovať vnútroštátne orgány plniace funkcie pobrežnej stráže, ako sa stanovuje v článku 69, vrátane záchrany života na mori poskytovaním služieb, informácií, vybavenia a odbornej prípravy, ako aj koordináciou viacúčelových operácií;

u)

spolupracuje s tretími krajinami vo vzťahu k oblastiam, ktorých sa toto nariadenie týka, a to aj prostredníctvom možného operačného nasadenia tímov riadenia hraníc v tretích krajinách;

v)

pomáha členským štátom a tretím krajinám v rámci technickej a operačnej spolupráce medzi nimi vo veciach, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie;

w)

pomáha členským štátom a tretím krajinám pri odbornej príprave príslušníkov vnútroštátnej pohraničnej stráže, iných príslušných pracovníkov a odborníkov na problematiku návratu, a to aj zavádzaním spoločných noriem a programov odbornej prípravy, ktoré zahŕňajú aj základné práva;

x)

podieľa sa na rozvoji a riadení výskumných a inovačných činností relevantných z hľadiska kontroly na vonkajších hraniciach vrátane používania moderných technológií na úseku hraničného dozoru a vypracúva svoje vlastné pilotné projekty v prípade potreby, na vykonávanie činností, ako sa stanovuje v tomto nariadení;

y)

vypracúva technické normy výmeny informácií;

z)

podporuje vypracovanie technických noriem pre vybavenie v oblasti kontroly hraníc a návratu, a to aj pre prepojenie systémov a sietí, a podporuje, v náležitých prípadoch, rozvoj spoločných minimálnych noriem pre dozor na vonkajších hraniciach v súlade s príslušnými právomocami členských štátov a Komisie;

aa)

vytvára a spravuje komunikačnú sieť uvedenú v článku 14;

ab)

v súlade s nariadením (EÚ) 2018/1725 vyvíja a prevádzkuje informačné systémy, ktoré umožňujú rýchlu a spoľahlivú výmenu informácií o rizikách vznikajúcich pri riadení vonkajších hraníc, nelegálnom prisťahovalectve a návrate v úzkej spolupráci s Komisiou, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie, ako aj s Európskou migračnou sieťou zriadenou rozhodnutím Rady 2008/381/ES (36);

ac)

poskytuje v prípade potreby pomoc potrebnú na vytvorenie spoločného prostredia na výmenu informácií vrátane interoperability systémov;

ad)

dodržiava prísne normy riadenia hraníc, ktoré poskytujú transparentnosť a verejnú kontrolu, a to v plnom súlade s uplatniteľným právom a zabezpečujú rešpektovanie, ochranu a presadzovanie základných práv;

ae)

riadi a prevádzkuje systém falošných a pravých dokladov online uvedený v článku 79 a podporuje členské štáty tým, že im uľahčuje odhaľovanie podvodov v oblasti dokladov;

af)

plní úlohy a povinnosti zverené agentúre podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1240 (37) a zabezpečuje vytvorenie a prevádzku centrálnej jednotky ETIAS v súlade s článkom 7 uvedeného nariadenia;

ag)

pomáha členským štátom uľahčovať osobám prekračovať vonkajšie hranice.

2.   Agentúra komunikuje o záležitostiach, ktoré patria do rozsahu jej mandátu. Poskytuje verejnosti presné, podrobné, včasné a komplexné informácie o svojich činnostiach.

Takáto komunikácia nesmie mať negatívny vplyv na úlohy uvedené v odseku 1 tohto článku, a to najmä nesmie prezradiť operačné informácie, zverejnenie ktorých by ohrozilo dosiahnutie cieľa operácií. Agentúra komunikuje bez toho, aby bol dotknutý článok 92, a v súlade s príslušnými plánmi oznamovania a šírenia informácií prijatými riadiacou radou, v prípade potreby v úzkej spolupráci s inými orgánmi, úradmi a agentúrami.

ODDIEL 2

Výmena informácií a spolupráca

Článok 11

Povinnosť spolupracovať v dobrej viere

Na agentúru, vnútroštátne orgány, ktoré sú zodpovedné za riadenie hraníc, vrátane pobrežnej stráže v rozsahu, v akom vykonáva úlohy kontroly hraníc, a na vnútroštátne orgány, ktoré sú zodpovedné za návrat, sa vzťahuje povinnosť spolupracovať v dobrej viere a povinnosť vymieňať si informácie.

Článok 12

Povinnosť vymieňať si informácie

1.   S cieľom vykonávať úlohy, ktoré sa im uložili týmto nariadením, agentúra, vnútroštátne orgány zodpovedné za riadenie hraníc, vrátane pobrežnej stráže v rozsahu, v akom vykonáva úlohy kontroly hraníc, a vnútroštátne orgány, ktoré sú zodpovedné za návrat, si v súlade s týmto nariadením a iným príslušným právom Únie a vnútroštátnym právom pokiaľ ide o výmenu informácií, včas a presne vymieňajú všetky potrebné informácie.

2.   Agentúra prijme všetky vhodné opatrenia na uľahčenie výmeny informácií, ktoré sú významné pre jej úlohy, s Komisiou a členskými štátmi.

Pokiaľ sú informácie dôležité na vykonávanie úloh agentúry, agentúra si vymieňa uvedené informácie s ostatnými príslušnými orgánmi, úradmi a agentúrami Únie na účely analýzy rizík, zberu štatistických údajov, posúdenia situácie v tretích krajinách, odbornej prípravy a na účely podpory členských štátov v súvislosti s plánovaním pre prípad nepredvídaných udalostí. Na uvedený účel sa medzi orgánmi, úradmi a agentúrami Únie vypracujú potrebné nástroje a štruktúry.

3.   Agentúra prijme všetky potrebné opatrenia na uľahčenie výmeny informácií, ktoré sú významné pre jej úlohy, s Írskom a Spojeným kráľovstvom, ak sa tieto informácie týkajú činností, do ktorých sa zapojili v súlade s článkom 70 a článkom 100 ods. 5

Článok 13

Národné kontaktné body

1.   Každý členské štát určí národný kontaktný bod pre komunikáciu s agentúrou o všetkých záležitostiach týkajúcich sa činností agentúry bez toho, aby bola dotknutá úloha národných koordinačných centier. Národné kontaktné body sú vždy dostupné a zabezpečujú včasnú distribúciu všetkých informácií z agentúry ku všetkým príslušným orgánom v dotknutom členskom štáte, a to najmä členom riadiacej rady a národnému koordinačnému centru.

2.   Členské štáty môžu určiť najviac dvoch zamestnancov zastupujúcich ich národný kontaktný bod, ktorí sa pridelia do agentúry ako styční dôstojníci. Styční dôstojníci uľahčujú komunikáciu medzi národným kontaktným bodom a agentúrou, a ak je to potrebné, môžu sa tiež zúčastňovať na príslušných schôdzach.

3.   Agentúra poskytne styčným dôstojníkom vo svojom ústredí potrebné priestory a primeranú podporu na plnenie ich úloh. Všetky ostatné náklady, ktoré vzniknú v súvislosti s vysielaním styčných dôstojníkov, hradí členský štát. Riadiaca rada stanoví pravidlá a podmienky vysielania, ako aj pravidlá týkajúce sa náležitej podpory, ktorá sa má poskytnúť.

Článok 14

Komunikačná sieť

1.   Agentúra vytvorí a spravuje komunikačnú sieť na účely poskytovania komunikačných a analytických nástrojov a umožnenia výmeny citlivých neutajovaných a utajovaných skutočností bezpečným spôsobom a v takmer reálnom čase s národnými koordinačnými centrami a medzi nimi.

Každý systém alebo aplikácia využívajúce komunikačnú sieť musia byť počas celého svojho životného cyklu v súlade s právom Únie o ochrane údajov.

Komunikačná sieť je v prevádzke dvadsaťštyri hodín denne a sedem dní v týždni a umožňuje:

a)

dvojstrannú a mnohostrannú výmenu informácií v takmer reálnom čase;

b)

audiokonferencie a videokonferencie;

c)

bezpečné zaobchádzanie s citlivými neutajovanými skutočnosťami, ich bezpečné uchovávanie, prenos a spracúvanie;

d)

bezpečné zaobchádzanie s utajovanými skutočnosťami EÚ až po stupeň utajenia CONFIDENTIEL UE/EU CONFIDENTIAL alebo po rovnocenné vnútroštátne stupne utajenia, ich bezpečné uchovávanie, prenos a spracúvanie, zaisťujúc pritom, aby sa s utajovanými skutočnosťami nakladalo v samostatnej a riadne akreditovanej časti komunikačnej siete a tiež aby sa uchovávali, prenášali a spracúvali v tejto samostatnej a riadne akreditovanej časti komunikačnej siete.

2.   Agentúra poskytuje technickú podporu a zabezpečuje, aby komunikačná sieť bola neustále dostupná a dokázala podporovať komunikačný a informačný systém spravovaný agentúrou.

Článok 15

Systémy výmeny informácií a aplikácie spravované agentúrou

1.   Agentúra môže prijať všetky opatrenia potrebné na uľahčenie výmeny informácií, ktoré sú významné pre jej úlohy, s Európskym parlamentom, Radou, Komisiou, členskými štátmi a prípadne aj s inými inštitúciami Únie a orgánmi, úradmi a agentúrami Únie a medzinárodnými organizáciami uvedenými v článku 68 ods. 1 a s tretími krajinami, ako sa uvádza v článku 71.

2.   Agentúra vytvorí, zavedie a prevádzkuje informačný systém umožňujúci výmenu utajovaných a citlivých neutajovaných skutočností s aktérmi uvedenými v odseku 1 tohto článku, ako aj výmenu osobných údajov uvedených v článkoch 86 až 91 v súlade s článkom 92.

3.   Agentúra podľa potreby zavedie informačné systémy uvedené v odseku 2 tohto článku v komunikačnej sieti uvedenej v článku 14.

Článok 16

Technické normy výmeny informácií

Agentúra v spolupráci s členskými štátmi vypracuje technické normy s cieľom:

a)

prepojiť komunikačnú sieť uvedenú v článku 14 s vnútroštátnymi sieťami používanými na vytvorenie národného situačného prehľadu uvedeného v článku 25 a s inými informačnými systémami významnými na účel tohto nariadenia;

b)

vytvoriť a zriadiť rozhrania medzi príslušnými systémami výmeny informácií a softvérových aplikácií agentúry a členských štátov na účel tohto nariadenia;

c)

vysielať situačné prehľady a v prípade potreby aj osobitné situačné prehľady, ako sa uvádza v článku 27 a zabezpečiť komunikáciu medzi príslušnými jednotkami a centrami príslušných vnútroštátnych orgánov, ako aj s tímami nasadenými agentúrou prostredníctvom rôznych komunikačných prostriedkov, napríklad prostredníctvom satelitnej komunikácie a rádiových sietí;

d)

hlásiť polohu vlastných prostriedkov s čo najlepším využitím technologického rozvoja systému satelitnej navigácie vytvoreného v rámci programu Galileo v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1285/2013 (38).

Článok 17

Informačná bezpečnosť

Členské štáty prostredníctvom svojich národných koordinačných centier a pod dohľadom príslušných vnútroštátnych orgánov zabezpečia, aby ich vnútroštátne orgány, agentúry a ďalšie subjekty pri využívaní komunikačnej siete uvedenej v článku 14 a systémov agentúry určených na výmenu informácií:

a)

mali riadny a nepretržitý prístup k príslušným systémom a sieťam agentúry alebo systémom a sieťam pripojeným k nim;

b)

dodržiavali príslušné technické normy uvedené v článku 16;

c)

pri nakladaní s utajovanými skutočnosťami uplatňovali bezpečnostné predpisy a normy rovnocenné pravidlám a normám uplatňovaným agentúrou;

d)

zabezpečovali výmenu, spracúvanie a ukladanie citlivých neutajovaných a utajovaných skutočností v súlade s článkom 92.

ODDIEL 3

EUROSUR

Článok 18

EUROSUR

Týmto nariadením sa v záujme zlepšenia situačnej informovanosti a zvýšenia reakčnej spôsobilosti na účely riadenia hraníc Únie vrátane odhaľovania, prevencie a potláčania nelegálneho prisťahovalectva a cezhraničnej trestnej činnosti a prispievania k zabezpečeniu ochrany životov migrantov a ich zachraňovaniu zriaďuje systém EUROSUR ako integrovaný rámec na výmenu informácií a operačnú spoluprácu v európskej pohraničnej a pobrežnej stráži.

Článok 19

Rozsah pôsobnosti systému EUROSUR

1.   Systém EUROSUR sa využíva na hraničné kontroly na schválených hraničných priechodoch a na dozor nad vonkajšími pozemnými, námornými a vzdušnými hranicami vrátane monitorovania, odhaľovania, identifikácie, sledovania, predchádzania a zachytávania neoprávneného prekračovania hraníc na účely odhaľovania, prevencie a potláčania nelegálneho prisťahovalectva a cezhraničnej trestnej činnosti a prispievania k zabezpečeniu ochrany životov migrantov a ich zachraňovaniu.

2.   Systém EUROSUR sa nesmie využívať na žiadne právne ani administratívne opatrenie prijaté po tom, ako príslušné orgány členského štátu zachytili cezhraničnú trestnú činnosť alebo neoprávnené prekročenie vonkajšej hranice osobami.

Článok 20

Zložky systému EUROSUR

1.   Členské štáty a agentúra využívajú systém EUROSUR na výmenu informácií a na spoluprácu v oblasti kontroly hraníc, pričom zohľadňujú existujúce mechanizmy výmeny informácií a spolupráce. Systém EUROSUR tvoria tieto zložky:

a)

národné koordinačné centrá, ako sa uvádza v článku 21;

b)

národné situačné prehľady, ako sa uvádza v článku 25;

c)

európsky situačný prehľad, ako sa uvádza v článku 26, zahŕňajúci informácie o úsekoch vonkajších hraníc s príslušnými stupňami vplyvu;

d)

osobitné situačné prehľady, ako sa uvádza v článku 27;

e)

zlúčené služby systému EUROSUR, ako sa uvádza v článku 28;

f)

integrované plánovanie, ako sa uvádza v článku 9.

2.   Národné koordinačné centrá poskytujú agentúre prostredníctvom komunikačnej siete uvedenej v článku 14a príslušných systémov informácie zo svojich národných situačných prehľadov, v prípade potreby aj z osobitných situačných prehľadov, ktoré sú potrebné pre vypracovanie a vedenie európskeho situačného prehľadu.

3.   Agentúra poskytuje národným koordinačným centrám prostredníctvom komunikačnej siete neobmedzený prístup dvadsaťštyri hodín denne, sedem dní v týždni k osobitným situačným prehľadom a k európskemu situačnému prehľadu.

Článok 21

Národné koordinačné centrá

1.   Každý členský štát určí, prevádzkuje a spravuje národné koordinačné centrum, ktoré koordinuje a vymieňa informácie medzi všetkými orgánmi zodpovednými za kontrolu vonkajších hraníc na vnútroštátnej úrovni, ako aj s ostatnými národnými koordinačnými centrami a agentúrou. Každý členský štát oznámi zriadenie svojho národného koordinačného centra Komisii, ktorá o tom bezodkladne informuje ostatné členské štáty a agentúru.

2.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 13, a v rámci systému EUROSUR je národné koordinačné centrum jediným kontaktným miestom na výmenu informácií a na spoluprácu s ostatnými národnými koordinačnými centrami a agentúrou.

3.   Národné koordinačné centrá:

a)

zabezpečujú včasnú výmenu informácií a včasnú spoluprácu medzi všetkými vnútroštátnymi orgánmi zodpovednými za kontrolu vonkajších hraníc na vnútroštátnej úrovni, ako aj s ostatnými národnými koordinačnými centrami a agentúrou;

b)

zabezpečujú včasnú výmenu informácií s orgánmi zodpovednými za pátranie a záchranu, presadzovanie práva, azyl a prisťahovalectvo a riadia distribúciu relevantných informácií na vnútroštátnej úrovni;

c)

prispievajú k účinnému a efektívnemu riadeniu zdrojov a personálu;

d)

vytvárajú a vedú národné situačné prehľady v súlade s článkom 25;

e)

podporujú koordináciu, plánovanie a vykonávanie vnútroštátnych kontrol hraníc;

f)

koordinujú vnútroštátne systémy kontroly hraníc v súlade s vnútroštátnym právom;

g)

na účely tohto nariadenia prispievajú k pravidelnému meraniu účinkov vnútroštátnych kontrol hraníc;

h)

koordinujú operačné opatrenia s ostatnými členskými štátmi a tretími krajinami bez toho, aby boli dotknuté právomoci agentúry a ostatných členských štátov;

i)

zabezpečujú výmenu relevantných informácií s imigračnými styčnými dôstojníkmi svojich členských štátov, keď boli vymenovaní, a to prostredníctvom náležitých štruktúr vytvorených na vnútroštátnej úrovni, s cieľom prispievať k európskemu situačnému prehľadu a podporovať operácie na vykonávanie kontroly hraníc;

j)

pod dohľadom príslušných vnútroštátnych orgánov prispievajú k informačnej bezpečnosti vnútroštátnych a agentúrnych informačných systémov.

4.   Členské štáty môžu poveriť regionálne, miestne, funkčné alebo iné orgány, ktoré sú oprávnené prijímať operačné rozhodnutia, zabezpečovaním situačnej informovanosti a reakčnej spôsobilosti v ich príslušných oblastiach právomocí vrátane úloh a právomocí uvedených v odseku 3 písm. c), e) a f).

5.   Rozhodnutie členského štátu prideliť úlohy v súlade s odsekom 4 nesmie mať vplyv na schopnosť národného koordinačného centra spolupracovať a vymieňať si informácie s inými národnými koordinačnými centrami a agentúrou.

6.   Vo vopred vymedzených prípadoch určených na vnútroštátnej úrovni môže národné koordinačné centrum poveriť orgán uvedený v odseku 4 komunikáciou a výmenou informácií s regionálnymi orgánmi alebo národným koordinačným centrom iného členského štátu alebo príslušnými orgánmi tretej krajiny pod podmienkou, že uvedený poverený orgán o takejto komunikácii a výmene informácií pravidelne informuje vlastné národné koordinačné centrum.

7.   Národné koordinačné centrum je v prevádzke dvadsaťštyri hodín denne a sedem dní v týždni.

Článok 22

Príručka systému EUROSUR

1.   Komisia v úzkej spolupráci s agentúrou a akýmkoľvek iným príslušným orgánom, úradom alebo agentúrou Únie prijme a sprístupní praktickú príručku pre potreby zavedenia a riadenia systému EUROSUR (ďalej len „príručka EUROSUR“). V príručke EUROSUR sa uvedú technické a operačné usmernenia, odporúčania a najlepšie postupy, a to aj v kontexte spolupráce s tretími krajinami. Komisia prijme príručku EUROSUR vo forme odporúčania.

2.   Komisia môže po porade s členskými štátmi a agentúrou rozhodnúť o utajení častí príručky EUROSUR stupňom RESTREINT UE/EU RESTRICTED v súlade s pravidlami ustanovenými v rokovacom poriadku Komisie.

Článok 23

Monitorovanie systému EUROSUR

1.   Agentúra a členské štáty zabezpečia vytvorenie postupov na monitorovanie technického a operačného fungovania systému EUROSUR v súlade s cieľmi dosiahnuť primeranú situačnú informovanosť a reakčnú spôsobilosť na vonkajších hraniciach.

2.   Agentúra nepretržite monitoruje kvalitu služieb ponúkaných v komunikačnej sieti uvedenej v článku 14, ako aj kvalitu údajov poskytovaných v európskom situačnom prehľade.

3.   Agentúra prenáša informácie získané ako súčasť monitorovania podľa odseku 2 národným koordinačným centrám a príslušným štruktúram velenia a kontroly využívaným na operácie agentúry ako súčasť zlúčených služieb EUROSUR-u. Takéto informácie sú utajené stupňom RESTREINT UE/EU RESTRICTED.

ODDIEL 4

Situačná informovanosť

Článok 24

Situačné prehľady

1.   Národné situačné prehľady, európsky situačný prehľad a osobitný situačný prehľad sa vytvárajú prostredníctvom zberu, hodnotenia, porovnávania, analýzy, výkladu, generovania, vizualizácie a šírenia informácií.

Situačné prehľady uvedené v prvom pododseku pozostávajú z týchto informačných vrstiev:

a)

vrstva udalostí zahŕňajúca udalosti a mimoriadne udalosti týkajúce sa neoprávneného prekročenia hranice a cezhraničnej trestnej činnosti a v prípade dostupnosti informácie o neoprávnených sekundárnych pohyboch v záujme pochopenia migračných trendov, objemu a trás;

b)

operačná vrstva obsahujúca informácie o operáciách vrátane plánu nasadenia či operačných oblastí, ako aj o polohe, čase, stave a type zúčastnených prostriedkov stanovených v operačnom pláne;

c)

analytická vrstva obsahujúca analyzované informácie významné na účely tohto nariadenia, a najmä významné pre priradenie stupňa vplyvu k úsekom vonkajších hraníc, ako sú napríklad snímky a zemepisné údaje, najdôležitejšie udalosti a ukazovatele, analytické správy a iné významné podporné informácie.

2.   Situačné prehľady uvedené v odseku 1 umožňujú identifikovať a sledovať udalosti, operácie a príslušné analýzy týkajúce sa situácií, keď dochádza k ohrozeniu ľudských životov.

3.   Komisia prijme vykonávací akt, ktorým stanoví podrobnosti o informačných vrstvách situačných prehľadov a pravidlá vytvárania osobitných situačných prehľadov. Vo vykonávacom akte sa určí typ informácií, ktoré sa majú poskytovať, subjekty zodpovedné za zber, spracovanie, archiváciu a prenos osobitných informácií, maximálne doby hlásenia, pravidlá zabezpečenia údajov a ochrany údajov, ako aj súvisiace kontrolné mechanizmy. Uvedený vykonávací akt sa prijme v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 122 ods. 2

Článok 25

Národné situačné prehľady

1.   Každé národné koordinačné centrum vytvára a vedie národný situačný prehľad s cieľom poskytnúť všetkým orgánom zodpovedným za kontrolu vonkajších hraníc na vnútroštátnej úrovni účinné, presné a včasné informácie.

2.   Národný situačný prehľad pozostáva z informácií zozbieraných z týchto zdrojov:

a)

vnútroštátny systém hraničného dozoru, v súlade s vnútroštátnym právom;

b)

stacionárne a mobilné technické prostriedky prevádzkované vnútroštátnymi orgánmi, zodpovednými za dozor na vonkajších hraniciach;

c)

hliadky vykonávajúce hraničný dozor a iné monitorovacie misie;

d)

miestne, regionálne a iné koordinačné centrá;

e)

ďalšie relevantné vnútroštátne orgány a systémy vrátane imigračných styčných dôstojníkov, operačných centier a kontaktných miest;

f)

hraničné kontroly;

g)

agentúra;

h)

národné koordinačné centrá v iných členských štátoch;

i)

orgány tretích krajín na základe dvojstranných alebo viacstranných dohôd a regionálne siete uvedené v článku 72;

j)

systémy hlásenia lodí v súlade so svojimi príslušnými právnymi základmi;

k)

ďalšie relevantné európske a medzinárodné organizácie;

l)

iné zdroje.

3.   Každé národné koordinačné centrum prisúdi každej mimoriadnej udalosti v rámci vrstvy udalostí národného situačného prehľadu jediný orientačný stupeň vplyvu v rozsahu od „nízky“ a „stredný“ až po „vysoký“ a „veľmi vysoký“. Všetky mimoriadne udalosti sa oznámia agentúre.

4.   Každé národné koordinačné centrum môže na žiadosť zodpovedných vnútroštátnych orgánov rozhodnúť o obmedzení prístupu k informáciám týkajúcim sa národnej bezpečnosti vrátane vojenských prostriedkov na základe zásady „need-to-know“.

5.   Národné koordinačné centrá susedných členských štátov môžu priamo a v takmer reálnom čase vzájomne využívať situačný prehľad susedných úsekov vonkajších hraníc vrátane polohy, stavu a typu vlastných prostriedkov prevádzkovaných v susedných úsekoch vonkajších hraníc.

Článok 26

Európsky situačný prehľad

1.   Agentúra vytvára a vedie európsky situačný prehľad s cieľom poskytovať národným koordinačným centrám a Komisii účinné, presné a včasné informácie a analýzy, ktoré sa týkajú vonkajších hraníc, predhraničnej oblasti a neoprávnených sekundárnych pohybov.

2.   Európsky situačný prehľad sa skladá z informácií zozbieraných z týchto zdrojov:

a)

národné koordinačné centrá a národné situačné prehľady a informácie a správy od imigračných styčných dôstojníkov v miere požadovanej v tomto článku;

b)

agentúra, vrátane informácií a správ poskytnuté jej styčnými dôstojníkmi v súlade s článkami 31 a 77;

c)

delegácie Únie a misie a operácie v rámci spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (ďalej len „SBOP“) stanovené v článku 68 ods. 1 druhý pododsek písm. j);

d)

ďalšie príslušné orgány, úrady a agentúry Únie a medzinárodné organizácie uvedené v článku 68 ods. 1;

e)

orgány tretích krajín na základe dvojstranných alebo viacstranných dohôd a regionálne siete, ako sa uvádza v článku 72, a na základe pracovných dohôd, ako sa uvádza v článku 73 ods. 4;

f)

iné zdroje.

3.   Vrstva udalostí európskeho situačného prehľadu zahŕňa informácie týkajúce sa:

a)

mimoriadnych udalostí a iných udalostí, ktoré obsahuje vrstva udalostí národného situačného prehľadu;

b)

mimoriadnych udalostí a iných udalostí v osobitných situačných prehľadoch, ako sa uvádza v článku 27;

c)

mimoriadnych udalostí v operačnej oblasti spoločnej operácie alebo rýchleho zásahu koordinovaného agentúrou alebo v problémovej oblasti.

4.   Operačná vrstva európskeho situačného prehľadu obsahuje informácie o spoločných operáciách a rýchlych zásahoch koordinovaných agentúrou a o problémových oblastiach a zahŕňa mandát, miesta, stav, času trvania misie, ako aj informácie o členských štátoch a ďalších zapojených aktéroch, denné a týždenné situačné hlásenia, štatistické údaje a informačné balíky pre médiá.

5.   Informácie o vlastných prostriedkoch v operačnej vrstve európskeho situačného prehľadu môžu byť podľa potreby utajené stupňom RESTREINT UE/EU RESTRICTED.

6.   Agentúra v európskom situačnom prehľade zohľadňujú stupne vplyvu, ktoré národné koordinačné centrá prisúdili v národných situačných prehľadoch konkrétnym mimoriadnym udalostiam. V prípade akejkoľvek mimoriadnej udalosti v predhraničnej oblasti agentúra priradí jediný indikatívny stupeň vplyvu a informuje o tom národné koordinačné centrá.

Článok 27

Osobitné situačné prehľady

1.   Agentúra a členské štáty môžu vytvárať a viesť osobitné situačné prehľady s cieľom podporovať osobitné operačné činnosti na vonkajších hraniciach alebo zabezpečiť výmenu informácií s inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami a medzinárodnými organizáciami Únie uvedenými v článku 68 ods. 1 alebo tretími krajinami, ako sa stanovuje v článku 75.

2.   Osobitné situačné prehľady sa skladajú z podsúboru informácií z národných situačných prehľadov a európskeho situačného prehľadu.

3.   Podrobné pravidlá vytvárania a poskytovania osobitných situačných prehľadov sa stanovia v operačnom pláne príslušných operačných činností a v dvojstrannej alebo mnohostrannej dohode, keď sa osobitný situačný prehľad vytvára v rámci dvojstrannej alebo mnohostrannej spolupráce s tretími krajinami. Akékoľvek poskytovanie informácií podľa tohto odseku sa musí vykonávať v súlade so zásadou súhlasu pôvodcov.

Článok 28

Zlúčené služby systému EUROSUR

1.   Agentúra koordinuje zlúčené služby systému EUROSUR s cieľom pravidelne, spoľahlivo a hospodárne poskytovať národným koordinačným centrám, Komisii a sebe informácie o vonkajších hraniciach a predhraničnej oblasti.

2.   Agentúra poskytuje národnému koordinačnému centru na jeho žiadosť informácie o vonkajších hraniciach členského štátu, ktorému patrí a o predhraničnej oblasti, ktoré môžu vychádzať zo:

a)

selektívneho monitorovania prístavov a pobrežia určených tretích krajín, ktoré boli prostredníctvom analýzy rizík a informácií identifikované ako miesta nalodenia alebo tranzitu pre plavidlá alebo iné prostriedky používané na nelegálne prisťahovalectvo alebo cezhraničnú trestnú činnosť;

b)

sledovania plavidiel alebo iných prostriedkov na šírom mori a sledovania lietadiel, ak v súvislosti s uvedenými plavidlami, inými prostriedkami alebo lietadlami existuje podozrenie, že sú používané na nelegálne prisťahovalectvo alebo cezhraničnú trestnú činnosť, vrátane prípadu osôb v núdzi na mori, s cieľom zasielať uvedené informácie príslušným orgánom zodpovedným za pátracie a záchranné operácie;

c)

monitorovania určených oblastí v pôsobnosti námorníctva s cieľom odhaliť, identifikovať a sledovať plavidlá a iné prostriedky používané na nelegálne prisťahovalectvo alebo cezhraničnú trestnú činnosť, alebo v súvislosti s ktorými existuje podozrenie, že sa na tieto účely používajú, vrátane prípadu osôb v núdzi na mori, s cieľom zasielať uvedené informácie príslušným orgánom zodpovedným za pátracie a záchranné operácie;

d)

monitorovania určených oblastí vzdušných hraníc s cieľom odhaliť, identifikovať a sledovať lietadlá a iné formy vybavenia používané na nelegálne prisťahovalectvo alebo cezhraničnú trestnú činnosť, alebo v súvislosti s ktorými existuje podozrenie, že sa na tieto účely používajú;

e)

environmentálneho posudzovania určených oblastí v pôsobnosti námorníctva a na vonkajších pozemných a vzdušných hraniciach na účely optimalizácie monitorovacích a hliadkovacích činností;

f)

selektívneho monitorovania určených predhraničných oblastí na vonkajších hraniciach, ktoré boli prostredníctvom analýzy rizík a informácií identifikované ako potenciálne oblasti odchodu alebo tranzitu pre nelegálne prisťahovalectvo alebo cezhraničnú trestnú činnosť;

g)

monitorovania migračných tokov do Únie a v rámci Únie pokiaľ ide o trendy, objem a trasy;

h)

monitorovania médií, spravodajských informácií z otvorených zdrojov a analýzy internetových aktivít v súlade so smernicou (EÚ) 2016/680 alebo prípadne s nariadením (EÚ) 2016/679 na účely predchádzania nelegálnemu prisťahovalectvu alebo cezhraničnej trestnej činnosti;

i)

analýzy informácií pochádzajúcich z rozsiahlych informačných systémov na účely odhaľovania meniacich sa trás a spôsobov používaných v nelegálnom prisťahovalectve a cezhraničnej trestnej činnosti.

3.   Agentúra môže odmietnuť žiadosť národného koordinačného centra z technických, finančných alebo operačných dôvodov. Agentúra oznámi národnému koordinačnému centru včas dôvody takéhoto odmietnutia.

4.   Agentúra môže z vlastného podnetu používať nástroje dozoru uvedené v odseku 2 na zber informácií o predhraničnej oblasti, ktoré sú relevantné pre európsky situačný prehľad.

ODDIEL 5

Analýza rizík

Článok 29

Analýza rizík

1.   Agentúra monitoruje migračné toky do Únie a v rámci Únie, pokiaľ ide o trendy, objem a trasy a iné trendy alebo možné výzvy na vonkajších hraniciach, a to aj v súvislosti s návratom. Agentúra na uvedený účel rozhodnutím riadiacej rady na základe návrhu výkonného riaditeľa vytvorí spoločný integrovaný model analýzy rizík, ktorý bude uplatňovať spolu s členskými štátmi. Spoločný integrovaný model analýzy rizík sa vytvorí a v prípade potreby aktualizuje na základe výsledkov hodnotenia vykonávania viacročného strategického cyklu politík európskeho integrovaného riadenia hraníc uvedeného v článku 8 ods. 7

2.   Agentúra vypracúva všeobecné výročné analýzy rizík, ktoré predkladá Európskemu parlamentu, Rade a Komisii uplatňujúc bezpečnostné predpisy v súlade s článkom 92, a špecifické analýzy rizík pre operačné činnosti. Každé dva roky po dôkladnej konzultácii s členskými štátmi agentúra vypracuje a predloží Európskemu parlamentu, Rade a Komisii analýzu strategických rizík týkajúcu sa európskeho integrovaného riadenia hraníc. Takáto analýza strategických rizík sa zohľadní pri príprave viacročného strategického cyklu politík európskeho integrovaného riadenia hraníc. Agentúra vypracuje takúto všeobecnú výročnú analýzu rizík a analýzu strategických rizík na základe informácií získaných aj od členských štátov. Osobné údaje musia byť anonymizované.

3.   Analýzy rizík uvádzané v odseku 2 sa vzťahujú na všetky dôležité aspekty týkajúce sa európskeho integrovaného riadenia hraníc s cieľom vypracovať mechanizmus včasného varovania.

4.   Agentúra zverejní komplexné informácie o spoločnom integrovanom modeli analýzy rizík.

5.   Členské štáty poskytujú agentúre všetky potrebné informácie o danej situácii, trendoch a prípadných hrozbách na vonkajších hraniciach a v oblasti návratu. Členské štáty pravidelne alebo na základe žiadosti agentúry poskytujú agentúre všetky dôležité informácie, ako sú štatistické a operačné údaje získané v súvislosti s európskym integrovaným riadením hraníc a ktoré sú zahrnuté v zozname povinných informácií a údajov, ktoré sa majú vymieňať s agentúrou, ako sa uvádza v článku 100 ods. 2 písm. e), ako aj informácie získané z analytickej vrstvy národného situačného prehľadu, ako sa uvádza v článku 25.

6.   Výsledky analýzy rizík sa predkladajú riadiacej rade a včas a primeraným spôsobom sa poskytujú príslušným orgánom členských štátov.

7.   Členské štáty zohľadňujú výsledky analýzy rizík pri plánovaní svojich operácií a činností na vonkajších hraniciach, ako aj pri svojich činnostiach, pokiaľ ide o návrat.

8.   Agentúra zohľadňuje výsledky spoločného integrovaného modelu analýzy rizík pri vypracúvaní spoločných učebných osnov pre odbornú prípravu, ako sa uvádza v článku 62.

ODDIEL 6

Prevencia a schopnosť reagovať

Článok 30

Určenie úsekov vonkajších hraníc

Na účely tohto nariadenia si každý členský štát rozdelí svoje vonkajšie hranice na úseky vonkajších hraníc. Uvedené úseky pozostávajú z pozemných, námorných, a ak tak členský štát rozhodne, vzdušných úsekov hraníc. Každý členský štát oznámi takéto úseky vonkajších hraníc agentúre.

Členský štát oznámi akúkoľvek zmenu úsekov vonkajších hraníc agentúre včas, aby agentúra mohla zabezpečiť kontinuitu analýzy rizík.

Článok 31

Styční dôstojníci agentúry v členských štátoch

1.   Agentúra zabezpečuje pravidelné monitorovanie riadenia vonkajších hraníc a návratu všetkými členskými štátmi prostredníctvom styčných dôstojníkov agentúry.

Agentúra môže rozhodnúť, že styčný dôstojník bude mať na starosti až štyri členské štáty, ktoré sú si geograficky blízko.

2.   Výkonný riaditeľ vymenúva odborníkov z radov stálych zamestnancov, ktorí majú byť nasadení ako styční dôstojníci. Výkonný riaditeľ predloží na základe analýzy rizík a po porade s príslušnými členskými štátmi návrh o povahe a podmienkach takéhoto nasadenia, členskom štáte alebo regióne, do ktorého môže byť styčný dôstojník nasadený, a prípadných úlohách, ktoré nie sú zahrnuté v odseku 3. Návrh výkonného riaditeľa musí schváliť riadiaca rada. Výkonný riaditeľ informuje o tomto nasadení dotknutý členský štát a spolu s ním určí miesto vyslania.

3.   Styční dôstojníci konajú v mene agentúry a ich úlohou je podporovať spoluprácu a dialóg medzi agentúrou a vnútroštátnymi orgánmi zodpovednými za riadenie hraníc vrátane pobrežnej stráže v rozsahu, v akom vykonáva úlohy kontroly hraníc ako aj vnútroštátnymi orgánmi zodpovednými za návrat. Styční dôstojníci najmä:

a)

konajú ako spojovací článok medzi agentúrou a vnútroštátnymi orgánmi zodpovednými za riadenie hraníc vrátane pobrežnej stráže v rozsahu, v akom vykonáva úlohy kontroly hraníc ako aj vnútroštátnymi orgánmi zodpovednými za návrat;

b)

podporujú zber informácií, ktoré požaduje agentúra na monitorovanie nelegálnej migrácie a analýzu rizík podľa článku 29;

c)

podporujú zber informácií, ako sa uvádza v článku 32 a ako požaduje agentúra na vykonanie posúdení zraniteľnosti a na uvedený účel vypracúvajú správu;

d)

monitorujú opatrenia prijaté členskými štátmi na úsekoch vonkajších hraníc, ktorým je priradený vysoký alebo kritický stupeň vplyvu v súlade s článkom 34;

e)

prispievajú k presadzovaniu uplatňovania acquis Únie v oblasti riadenia vonkajších hraníc a návratu, a to aj so zreteľom na dodržiavanie základných práv;

f)

v prípade potreby spolupracujú s pracovníkom pre základné práva s cieľom prispieť k podporovaniu dodržiavania základných práv v rámci činnosti agentúry v súlade s písmenom e);

g)

ak je to možné, pomáhajú členským štátom pri vypracúvaní ich plánov pre nepredvídané udalosti súvisiacich s riadením hraníc;

h)

uľahčujú komunikáciu medzi dotknutým členským štátom a agentúrou a sprostredkúvajú dotknutému členskému štátu dôležité informácie od agentúry, a to aj vrátane informácií o aktuálnych operáciách;

i)

pravidelne a priamo podávajú výkonnému riaditeľovi správy o situácii na vonkajších hraniciach a o schopnosti dotknutého členského štátu účinne riešiť situáciu na vonkajších hraniciach; podávajú správy aj o uskutočňovaní návratových operácií do príslušných tretích krajín;

j)

monitorujú opatrenia prijaté členským štátom so zreteľom na situáciu, ktorá si vyžaduje naliehavú akciu na vonkajších hraniciach podľa článku 42;

k)

monitorujú opatrenia prijaté členským štátom v súvislosti s návratom a podporou zberu informácií, ktoré agentúra požaduje na vykonávanie činností uvedených v článku 48.

4.   Ak podávanie správ styčného dôstojníka uvedené v odseku 3 písm. i) vyvolá obavy z hľadiska jedného alebo viacerých aspektov, ktoré sú pre dotknutý členský štát relevantné, výkonný riaditeľ uvedený členský štát bezodkladne informuje.

5.   Na účely odseku 3 styčný dôstojník v súlade s vnútroštátnymi pravidlami a pravidlami Únie v oblasti bezpečnosti a ochrany údajov:

a)

dostáva informácie z dotknutého národného koordinačného centra a dotknutého národného situačného prehľadu vypracovaného v súlade s článkom 25;

b)

udržiava pravidelné kontakty s vnútroštátnymi orgánmi zodpovednými za riadenie hraníc, vrátane pobrežnej stráže v rozsahu, v akom vykonáva úlohy kontroly hraníc ako aj vnútroštátnymi orgánmi zodpovednými za návrat, a súčasne informuje dotknutý vnútroštátny kontaktný bod.

6.   Správa styčného dôstojníka uvedená v odseku 3 písm. c) tohto článku je súčasťou posudzovania zraniteľnosti uvedeného v článku 32. Správa sa postupuje dotknutému členskému štátu.

7.   Pri výkone svojich povinností styční dôstojníci prijímajú pokyny iba od agentúry.

Článok 32

Posudzovanie zraniteľnosti

1.   Agentúra vytvorí spoločnú metodiku posudzovania zraniteľnosti rozhodnutím riadiacej rady na základe návrhu výkonného riaditeľa vypracovaného v úzkej spolupráci s členskými štátmi a Komisiou. Uvedená metodika musí zahŕňať objektívne kritériá, na základe ktorých agentúra vykoná posúdenie zraniteľnosti, informácie o frekvencii takéhoto posudzovania, spôsobe vykonávania nasledujúcich posúdení zraniteľnosti a spôsoby účinného systému monitorovania vykonávania odporúčaní výkonného riaditeľa, ako sa uvádza v odseku 7.

2.   Agentúra monitoruje a posudzuje dostupnosť technického vybavenia, systémov, spôsobilostí, zdrojov, infraštruktúry a primerane kvalifikovaných a vyškolených zamestnancov z členských štátov potrebných na kontrolu hraníc, ako sa uvádza v článku 3 ods. 1 písm. a). V uvedenej súvislosti agentúra posúdi vnútroštátne plány rozvoja spôsobilosti uvedené v článku 9 ods. 4 z hľadiska schopnosti vykonávať kontroly hraníc, pričom zohľadní skutočnosť, že niektoré vnútroštátne spôsobilosti sa môžu čiastočne využiť na iné ciele ako kontrolu hraníc. Pre potreby budúceho plánovania agentúra vykonáva takéto monitorovanie a posudzovanie ako preventívne opatrenie na základe analýzy rizík vypracovanej v súlade s článkom 29 ods. 2 Agentúra vykonáva takéto monitorovanie a posudzovanie najmenej raz ročne, pokiaľ výkonný riaditeľ na základe analýzy rizík alebo predchádzajúceho posúdenia zraniteľnosti nerozhodne inak. V každom prípade každý členský štát podlieha monitorovaniu a posudzovaniu aspoň raz za tri roky.

3.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 9, členské štáty poskytnú na žiadosť agentúry informácie o technickom vybavení, pracovníkoch a v rámci možností o finančných zdrojoch, ktoré sú dostupné na vnútroštátnej úrovni na vykonávanie kontroly hraníc. Členské štáty tiež poskytnú na žiadosť agentúry informácie o svojich plánoch pre nepredvídané udalosti v oblasti riadenia hraníc.

4.   Cieľom posúdenia zraniteľnosti je: aby agentúra posúdila schopnosť a pripravenosť členských štátov čeliť súčasným a budúcim výzvam na vonkajších hraniciach, stanovila, najmä v prípade tých členských štátov, ktoré sú vystavené osobitným a neúmerným výzvam, možné bezprostredné dôsledky na vonkajších hraniciach a ich následný vplyv na fungovanie schengenského priestoru, posúdila ich schopnosť prispievať do stáleho zboru a do rezervy technického vybavenia vrátane rezervy technického vybavenia pre rýchly zásah a posúdila schopnosť členských štátov pokiaľ ide o prijímanie podpory zo strany európskej pohraničnej a pobrežnej stráže v súlade s článkom 9 ods. 3 Uvedeným posúdením nie je dotknutý schengenský hodnotiaci mechanizmus.

5.   V tomto posúdení zraniteľnosti agentúra posúdi kvalitatívnu a kvantitatívnu schopnosť členských štátov vykonávať všetky úlohy riadenia hraníc vrátane ich schopnosti zvládnuť potenciálny príchod vysokého počtu osôb na ich územie.

6.   Predbežné výsledky posúdenia zraniteľnosti sa predkladajú dotknutým členským štátom. Dotknuté členské štáty môžu k uvedenému posúdeniu predložiť pripomienky.

7.   V prípade potreby výkonný riaditeľ po porade s dotknutým členským štátom vydá odporúčanie, v ktorom stanoví potrebné opatrenia, ktoré má prijať dotknutý členský štát, a lehotu, v ktorej sa tieto opatrenia majú vykonať. Výkonný riaditeľ vyzve dotknuté členské štáty, aby prijali potrebné opatrenia na základe akčného plánu, ktorý daný členský štát vypracoval po porade s výkonným riaditeľom.

8.   Výkonný riaditeľ pri vypracúvaní opatrení, ktoré sa majú odporučiť dotknutým členským štátom, vychádza z výsledkov posúdenia zraniteľnosti, pričom zohľadní analýzu rizík, ktorú vykonala agentúra, pripomienky dotknutého členského štátu a výsledky schengenského hodnotiaceho mechanizmu.

Cieľom odporúčaných opatrení je odstránenie zraniteľností, ktoré sa zistili pri posúdení, aby členské štáty zvýšili svoju pripravenosť čeliť súčasným a budúcim výzvam na vonkajších hraniciach tým, že posilnia alebo zlepšia svoje spôsobilosti, technické vybavenie, systémy, zdroje a pohotovostné plány. Výkonný riaditeľ môže členským štátom ponúknuť technické odborné znalosti agentúry na podporu vykonávania odporúčaných opatrení.

9.   Výkonný riaditeľ monitoruje vykonávanie odporúčaných opatrení formou pravidelných správ, ktoré majú členské štáty predkladať na základe akčných plánov uvedených v odseku 7.

Ak hrozí, že členský štát nevykoná odporúčané opatrenie v lehote stanovenej v súlade s odsekom 7, výkonný riaditeľ bezodkladne informuje člena riadiacej rady z dotknutého členského štátu a Komisiu. Po porade s členom riadiacej rady z dotknutého členského štátu výkonný riaditeľ zistí od príslušných orgánov tohto členského štátu dôvody omeškania, pričom ponúkne podporu agentúry s cieľom uľahčiť vykonávanie odporúčaného opatrenia.

10.   Ak členský štát nevykoná potrebné opatrenia uvedené v odporúčaní v lehote stanovenej v súlade s odsekom 7 tohto článku, výkonný riaditeľ postúpi vec riadiacej rade a oznámi to Komisii. Riadiaca rada prijme na základe návrhu výkonného riaditeľa rozhodnutie, v ktorom sa stanovia potrebné opatrenia, ktoré má prijať dotknutý členský štát, a lehota, v ktorej sa takéto opatrenia majú vykonať. Rozhodnutie riadiacej rady je pre členský štát záväzné. Ak členský štát nevykoná opatrenia v lehote stanovenej v uvedenom rozhodnutí, riadiaca rada to oznámi Rade a Komisii a v súlade s článkom 42 sa môžu prijať ďalšie opatrenia.

11.   Posúdenie zraniteľnosti vrátane podrobného opisu výsledku posúdenia zraniteľnosti, opatrení prijatých členskými štátmi v reakcii na posúdenie zraniteľnosti a stavu vykonávania akýchkoľvek predtým odporúčaných opatrení sa v súlade s článkom 92 pravidelne, najmenej raz za rok, postupujú Európskemu parlamentu, Rade a Komisii.

Článok 33

Synergie medzi posúdením zraniteľnosti a schengenským hodnotiacim mechanizmom

1.   Synergie medzi posúdením zraniteľnosti a schengenským hodnotiacim mechanizmom sa maximalizujú s cieľom vytvoriť lepší situačný prehľad o fungovaní schengenského priestoru, zabrániť v čo najväčšej miere duplicite úsilia členských štátov a zaistiť lepšie koordinované využívanie príslušných finančných nástrojov Únie na podporu riadenia vonkajších hraníc.

2.   Komisia a agentúra prijmú opatrenia potrebné na účel uvedený v odseku 1, aby si mohli pravidelne, bezpečne a včas vymieňať všetky informácie týkajúce sa výsledkov posúdení zraniteľnosti a výsledkov hodnotení vykonaných v rámci schengenského hodnotiaceho mechanizmu v oblasti riadenia hraníc. Uvedené opatrenia na výmenu informácií sa vzťahujú na správy z posúdení zraniteľnosti a na správy z návštev v rámci schengenského hodnotenia, následné odporúčania, akčné plány a všetky aktuálne informácie o vykonávaní akčných plánov, ktoré poskytnú členské štáty.

3.   Na účely schengenského hodnotiaceho mechanizmu, pokiaľ ide o riadenie vonkajších hraníc, Komisia poskytne výsledky posúdení zraniteľnosti všetkým členom schengenských hodnotiacich tímov zapojených do hodnotenia dotknutého členského štátu. Takéto informácie sa považujú za citlivé v zmysle nariadenia (EÚ) č. 1053/2013 a podľa toho sa s nimi aj zaobchádza.

4.   Opatrenia uvedené v odseku 2 zahŕňajú výsledky hodnotení vykonaných v rámci schengenského hodnotiaceho mechanizmu v oblasti návratu, aby agentúra bola plne informovaná o zistených nedostatkoch a mohla tak v uvedenej súvislosti navrhovať vhodné opatrenia na podporu dotknutých členských štátov.

Článok 34

Priradenie stupňov vplyvu úsekom vonkajších hraníc

1.   Na základe analýzy rizík vykonanej agentúrou a posúdenia zraniteľnosti a po dohode s dotknutým členským štátom priradí agentúra každému úseku vonkajších, hraníc členských štátov tieto stupne vplyvu alebo tieto stupne zmení:

a)

nízky stupeň vplyvu v prípade, že mimoriadne udalosti súvisiace s nelegálnym prisťahovalectvom alebo cezhraničnou trestnou činnosťou vyskytujúce sa na danom hraničnom úseku majú bezvýznamný vplyv na bezpečnosť hraníc;

b)

stredný stupeň vplyvu v prípade, že mimoriadne udalosti súvisiace s nelegálnym prisťahovalectvom alebo cezhraničnou trestnou činnosťou vyskytujúce sa na danom hraničnom úseku majú mierny vplyv na bezpečnosť hraníc;

c)

vysoký stupeň vplyvu v prípade, že mimoriadne udalosti súvisiace s nelegálnym prisťahovalectvom alebo cezhraničnou trestnou činnosťou vyskytujúce sa na danom úseku hraníc majú významný vplyv na bezpečnosť hraníc.

2.   S cieľom rýchlo riešiť krízové situácie na danom hraničnom úseku, v prípade, že z analýzy rizík agentúry vyplýva, že mimoriadne udalosti súvisiace s nelegálnym prisťahovalectvom alebo cezhraničnou trestnou činnosťou vyskytujúce sa na danom úseku vonkajších hraníc majú rozhodujúci vplyv na bezpečnosť hraníc v takej miere, že je ohrozené fungovanie schengenského priestoru, agentúra po dohode s dotknutým členským štátom dočasne priradí „kritický“ stupeň vplyvu na uvedený úsek vonkajších hraníc.

3.   V prípade, ak neexistuje dohoda medzi dotknutým členským štátom a agentúrou o priradení stupňa vplyvu na úsek vonkajších hraníc, stupeň vplyvu, ktorý bol predtým priradený tomuto hraničnému úseku zostane nezmenený.

4.   Národné koordinačné centrum v úzkej spolupráci s inými príslušnými vnútroštátnymi orgánmi sústavne posudzuje, či je na základe zohľadnenia informácií uvedených v národnom situačnom prehľade potrebné zmeniť stupeň vplyvu akýchkoľvek úsekov vonkajších hraníc a náležite informuje agentúru.

5.   Agentúra uvedenie stupne vplyvu priradené úsekom vonkajších hraníc v európskom situačnom prehľade.

Článok 35

Reakcia zodpovedajúca stupňom vplyvu

1.   Členské štáty zabezpečia, aby kontrola hraníc na úsekoch vonkajších hraníc zodpovedala priradeným stupňom vplyvu takto:

a)

ak je úseku vonkajšej hranice priradený nízky stupeň vplyvu, vnútroštátne orgány zodpovedné za kontrolu vonkajších hraníc organizujú pravidelnú kontrolu hraníc na základe analýzy rizík a zabezpečia prítomnosť dostatočného počtu personálu a dostatočných zdrojov prístupných na uvedenom hraničnom úseku;

b)

ak je úseku vonkajšej hranice priradený stredný stupeň vplyvu, vnútroštátne orgány zodpovedné za kontrolu vonkajších hraníc zabezpečia, aby sa okrem opatrení prijatých podľa písmena a) tohto odseku na tomto hraničnom úseku prijali aj primerané opatrenia na kontrolu hraníc. Ak sa prijmú takéto opatrenia na kontrolu hraníc, oznámi sa to národnému koordinačnému centru. Národné koordinačné centrum koordinuje akúkoľvek podporu poskytnutú v súlade s článkom 21 ods. 3;

c)

ak je úseku vonkajšej hranice priradený vysoký stupeň vplyvu, dotknutý členský štát okrem opatrení prijatých podľa písmena b) tohto odseku zabezpečí prostredníctvom národného koordinačného centra, aby vnútroštátne orgány, ktoré vykonávajú svoju činnosť na tomto hraničnom úseku, dostali potrebnú podporu a aby sa prijali posilnené opatrenia na kontrolu hraníc. Uvedený členský štát môže požiadať agentúru o podporu, ak sú splnené podmienky iniciovania spoločných operácií alebo rýchlych zásahov stanovené v článku 36;

d)

ak je úseku vonkajšej hranice priradený kritický stupeň vplyvu, agentúra o tom informuje Komisiu; výkonný riaditeľ okrem opatrení prijatých podľa písmena c) tohto odseku vydá odporúčanie v súlade s článkom 41 ods. 1, pričom zohľadní prebiehajúcu podporu agentúry; dotknutý členský štát reaguje na odporúčanie v súlade s článkom 41 ods. 2

2.   Národné koordinačné centrá pravidelne informujú agentúru o opatreniach prijatých na vnútroštátnej úrovni podľa odseku 1 písm. c) a d).

3.   Keď sa úseku vonkajšej hranice, ktorý susedí s hraničným úsekom iného členského štátu alebo tretej krajiny, s ktorou sú uzavreté dohody, iné formy dohôd alebo fungujú regionálne siete v zmysle článkov 72 a 73, priradí stredný, vysoký alebo kritický stupeň vplyvu, národné koordinačné centrum kontaktuje národné koordinačné centrum susedného členského štátu alebo príslušný orgán susednej tretej krajiny a spoločne s agentúrou sa usiluje o koordináciu potrebných cezhraničných opatrení.

4.   Agentúra spolu s dotknutým členským štátom vyhodnocuje priradenie stupňov vplyvu a zodpovedajúce opatrenia prijaté na vnútroštátnej úrovni a na úrovni Únie. Toto hodnotenie využije aj v posúdení zraniteľnosti, ktoré má vykonať agentúra v súlade s článkom 32.

ODDIEL 7

Činnosť agentúry na vonkajších hraniciach

Článok 36

Činnosť agentúry na vonkajších hraniciach

1.   Členský štát môže požiadať agentúru o pomoc pri vykonávaní svojich povinností, pokiaľ ide o kontrolu vonkajších hraníc. Agentúra vykonáva aj opatrenia v súlade s článkami 41 a 42.

2.   Agentúra organizuje pre hostiteľský členský štát príslušnú technickú a operačnú pomoc a môže v súlade s príslušnými právom Únie a medzinárodným právom vrátane zásady zákazu vyhostenia alebo vrátenia prijať jedno alebo viacero z týchto opatrení:

a)

koordinovať spoločné operácie pre jeden alebo viaceré členské štáty a nasadzovať stály zbor a technické vybavenie;

b)

organizovať rýchle pohraničné zásahy a nasadzovať stály zbor a technické vybavenie;

c)

koordinovať činnosti pre jeden alebo viaceré členské štáty a tretie krajiny na vonkajších hraniciach vrátane spoločných operácií s tretími krajinami;

d)

nasadzovať stály zbor v rámci podporných tímov pre riadenie migrácie, okrem iného aj v problémových oblastiach, s cieľom poskytovať technickú a operačnú pomoc vrátane v prípade potreby pri činnostiach v oblasti návratu;

e)

v rámci operácií uvedených v písmenách a), b) a c) tohto odseku a v súlade s nariadením (EÚ) č. 656/2014 a s medzinárodným právom poskytovať technickú a operačnú pomoc členským štátom a tretím krajinám pri podpore pátracích a záchranných operácií týkajúcich sa osôb v núdzi na mori, ku ktorým môže dôjsť počas operácií hraničného dozoru na mori;

f)

uprednostňovať zlúčené služby systému EUROSUR.

3.   Agentúra financuje alebo spolufinancuje činnosti uvedené v odseku 2 zo svojho rozpočtu v súlade s rozpočtovými pravidlami, ktoré sa na ňu uplatňujú.

4.   Ak agentúra potrebuje ďalšie podstatné finančné prostriedky v dôsledku situácie na vonkajších hraniciach, bezodkladne o týchto potrebách informuje Európsky parlament, Radu a Komisiu.

Článok 37

Iniciovanie spoločných operácií a rýchlych pohraničných zásahov na vonkajších hraniciach

1.   Členský štát môže agentúru požiadať, aby spustila spoločné operácie s cieľom čeliť aktuálnym výzvam vrátane nelegálneho prisťahovalectva, súčasných alebo budúcich hrozieb na jeho vonkajších hraniciach alebo cezhraničnej trestnej činnosti, alebo aby poskytla zvýšenú technickú a operačnú pomoc pri vykonávaní jeho povinností, pokiaľ ide o kontrolu vonkajších hraníc. Ako súčasť takejto žiadosti môže členský štát uviesť aj profily operačných pracovníkov potrebných pre príslušnú spoločnú operáciu, prípadne vrátane tých pracovníkov, ktorí majú výkonné právomoci.

2.   Na žiadosť členského štátu, ktorý je vystavený osobitným a neúmerným výzvam, najmä príchodu veľkého počtu štátnych príslušníkov tretích krajín na vonkajšie hranice, ktorí sa snažia vstúpiť na územie daného členského štátu bez oprávnenia, môže agentúra dočasne nasadiť na územie tohto hostiteľského členského štátu rýchly pohraničný zásah.

3.   Výkonný riaditeľ hodnotí, schvaľuje a koordinuje návrhy členských štátov na spoločné operácie alebo rýchle pohraničné zásahy. Spoločným operáciám a rýchlym pohraničným zásahom predchádza dôkladná, spoľahlivá a aktuálna analýza rizík, čím sa agentúre umožní, aby stanovila poradie priorít pre navrhované spoločné operácie a rýchle pohraničné zásahy, berúc pritom do úvahy úrovne vplyvu priradené úsekom vonkajších hraníc v súlade s článkom 34 a dostupnosť zdrojov.

4.   Ciele spoločnej operácie alebo rýchleho pohraničného zásahu možno dosiahnuť v rámci viacúčelovej operácie. Takéto operácie môžu zahŕňať funkcie pobrežnej stráže a predchádzanie cezhraničnej trestnej činnosti s dôrazom na boj proti prevádzačstvu alebo obchodovaniu s ľuďmi a riadenie migrácie s dôrazom na identifikáciu, registráciu, hĺbkový pohovor a návrat.

Článok 38

Operačné plány spoločných operácií

1.   Pri príprave spoločnej operácie výkonný riaditeľ v spolupráci s hostiteľským členským štátom vypracuje zoznam technického vybavenia, potrebného personálu a profilov personálu, prípadne vrátane toho personálu, ktorý má výkonné právomoci, ktoré sa majú povoliť v súlade s článkom 82 ods. 2 Pri vypracovaní uvedeného zoznamu sa zohľadnia dostupné zdroje hostiteľského členského štátu a žiadosť hostiteľského členského štátu podľa článku 37. Agentúra na základe týchto prvkov vymedzí súbor technických a operačných posíl, ako aj činnosti v oblasti budovania kapacít, ktoré sa zahrnú do operačného plánu.

2.   Výkonný riaditeľ vypracuje operačný plán spoločných operácií na vonkajších hraniciach. Výkonný riaditeľ a hostiteľský členský štát po dôkladnej a včasnej porade s participujúcimi členskými štátmi schvália operačný plán s podrobnými údajmi o organizačných a procesných aspektoch spoločnej operácie.

3.   Operačný plán je záväzný pre agentúru, hostiteľský členský štát a participujúce členské štáty. Zohľadňuje všetky aspekty, ktoré sa považujú za potrebné na vykonanie spoločnej operácie vrátane:

a)

opisu situácie spolu s postupom vykonávania a cieľmi nasadenia vrátane operačného cieľa;

b)

odhadovaného času, ktorý by mala spoločná operácia trvať na dosiahnutie jej cieľov;

c)

geografickej oblasti, v ktorej sa spoločná operácia uskutoční;

d)

opisu úloh vrátane tých, ktoré si vyžadujú výkonné právomoci, povinností, a to aj v súvislosti s dodržiavaním základných práv a požiadaviek na ochranu údajov a osobitných pokynov pre tímy týkajúcich sa aj toho, do ktorých databáz možno nahliadnuť a ktoré služobné zbrane, strelivo a výstroj možno v hostiteľskom členskom štáte použiť;

e)

zloženia tímov, ako aj nasadenia ďalšieho relevantného personálu;

f)

ustanovení v oblasti velenia a kontroly vrátane mien a hodností príslušníkov pohraničnej stráže hostiteľského členského štátu zodpovedných za spoluprácu s členmi tímov a agentúrou, najmä mien a hodností tých príslušníkov pohraničnej stráže, ktorí majú počas obdobia nasadenia veliteľskú právomoc, a postavenia členov tímov v štruktúre velenia;

g)

technického vybavenia, ktoré má byť počas spoločnej operácie nasadené vrátane konkrétnych požiadaviek, ako sú podmienky používania, požadovaný obsluhujúci personál, preprava a ostatné logistické aspekty, a finančné ustanovenia;

h)

podrobných ustanovení o okamžitom hlásení mimoriadnych udalostí agentúrou riadiacej rade a príslušným vnútroštátnym orgánom;

i)

systému predkladania správ a hodnotení, ktorý obsahuje kritériá pre hodnotiacu správu, a to aj v súvislosti s ochranou základných práv, a konečný dátum na predloženie záverečnej hodnotiacej správy;

j)

v prípade operácií na mori špecifických informácií o uplatňovaní príslušnej jurisdikcie a rozhodného práva v geografickej oblasti, v ktorej sa spoločná operácia uskutočňuje vrátane odkazov na vnútroštátne právo, medzinárodné právo a právo Únie v oblasti zásahov, námorných záchranných operácií a vyloďovania; v tejto súvislosti sa vypracuje operačný plán v súlade s nariadením (EÚ) č. 656/2014;

k)

podmienok spolupráce s tretími krajinami, inými orgánmi, úradmi a agentúrami Únie alebo medzinárodnými organizáciami;

l)

všeobecných pokynov na to, ako zabezpečiť dodržiavanie základných práv počas operačnej činnosti agentúry;

m)

postupov, ktorými sa osoby, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu, obete obchodovania s ľuďmi, maloletí bez sprievodu a osoby v zraniteľnom postavení nasmerujú na príslušné vnútroštátne orgány, ktoré im poskytnú primeranú pomoc;

n)

postupov, ktorými sa stanovuje mechanizmus prijímania sťažností na akúkoľvek osobu, ktorá sa zúčastňuje na operačnej činnosti agentúry vrátane pohraničnej stráže alebo iných príslušných pracovníkov hostiteľského členského štátu a na členov tímov, týkajúce sa údajného porušenia základných práv v rámci ich účasti na operačnej činnosti agentúry, a zasielania takýchto sťažností agentúre;

o)

logistických opatrení vrátane informácií o pracovných podmienkach a prostredí v oblastiach, v ktorých sa uskutočňuje spoločná operácia.

4.   Na akékoľvek zmeny alebo úpravy operačného plánu sa vyžaduje súhlas výkonného riaditeľa a hostiteľského členského štátu po porade s participujúcimi členskými štátmi. Agentúra okamžite zašle kópiu zmeneného alebo upraveného operačného plánu participujúcim členským štátom.

5.   Tento článok sa primerane uplatňuje na všetky operácie agentúry.

Článok 39

Postup pri spustení rýchleho pohraničného zásahu

1.   Žiadosť členského štátu o spustenie rýchleho pohraničného zásahu obsahuje opis situácie, možné ciele a predpokladané potreby, ako aj potrebné profily personálu prípadne vrátane toho personálu, ktorý má výkonné právomoci. V prípade potreby môže výkonný riaditeľ okamžite vyslať z agentúry odborníkov, aby posúdili situáciu na vonkajších hraniciach dotknutého členského štátu.

2.   Výkonný riaditeľ okamžite informuje riadiacu radu o žiadosti členského štátu o spustenie rýchleho pohraničného zásahu.

3.   Pri rozhodovaní o žiadosti členského štátu vezme výkonný riaditeľ do úvahy zistenia z analýz rizík, ktoré vykonala agentúra, a analytickú vrstvu európskeho situačného prehľadu, ako aj výsledok posúdenia zraniteľnosti uvedeného v článku 32 a akékoľvek ďalšie dôležité informácie, ktoré poskytol dotknutý členský štát alebo iný členský štát.

4.   Výkonný riaditeľ bezodkladne posúdi možnosti prevelenia dostupných členov tímu v rámci stáleho zboru, a to najmä stálych zamestnancov a pracovníkov vyslaných do agentúry členskými štátmi, prítomných v iných operačných oblastiach. Výkonný riaditeľ takisto posúdi dodatočnú potrebu v súvislosti s nasadením operačných pracovníkov v súlade s článkom 57 a, keď sa pracovníci v rámci požadovaných profilov vyčerpali, aktivuje rezervu rýchleho zásahu v súlade s článkom 58.

5.   Výkonný riaditeľ prijme rozhodnutie týkajúce sa žiadosti o spustenie rýchleho pohraničného zásahu do dvoch pracovných dní odo dňa doručenia žiadosti. Výkonný riaditeľ súčasne písomne informuje dotknutý členský štát a riadiacu radu o svojom rozhodnutí. V rozhodnutí sa uvedú hlavné dôvody, na ktorých sa zakladá.

6.   Pri prijímaní rozhodnutia uvedeného v odseku 5 tohto článku výkonný riaditeľ informuje členské štáty o možnosti požiadať o dodatočných operačných pracovníkov v súlade s článkom 57 a prípadne s článkom 58 s uvedením možného počtu a profilov pracovníkov, ktoré má poskytnúť každý členský štát.

7.   Ak sa výkonný riaditeľ rozhodne spustiť rýchly pohraničný zásah, nasadí tímy riadenia hraníc zo stáleho zboru, ktoré sú k dispozícii, a vybavenie z rezervy technického vybavenia v súlade s článkom 64 a v prípade potreby rozhodne o okamžitom posilnení jedného alebo viacerých tímov riadenia hraníc v súlade s článkom 57.

8.   Výkonný riaditeľ spolu s hostiteľským členským štátom bezodkladne vypracujú a schvália operačný plán uvedený v článku 38 ods. 2, a to v každom prípade najneskôr do troch pracovných dní odo dňa prijatia rozhodnutia.

9.   Ihneď po schválení operačného plánu a jeho poskytnutí členským štátom výkonný riaditeľ okamžite nasadí voľných operačných pracovníkov formou prevelenia z iných operačných oblastí alebo iných povinností.

10.   Súčasne s nasadením uvedeným v odseku 9, a ak je to potrebné na zabezpečenie okamžitého posilnenia tímov riadenia hraníc prevelených z iných oblastí alebo povinností, si výkonný riaditeľ z každého členského štátu vyžiada počet a profily dodatočných pracovníkov, ktorí budú dodatočne nasadení z ich národných zoznamov pre krátkodobé nasadenie, ako sa uvádza v článku 57.

11.   Ak nastane situácia, že tímy riadenia hraníc uvedené v odseku 7 a pracovníci uvedení v odseku 10 tohto článku sú nedostatočné, výkonný riaditeľ môže aktivovať rezervu rýchleho zásahu tým, že požiada každý členský štát o počet a profily ďalších pracovníkov, ktorí sa majú nasadiť, ako sa stanovuje v článku 58.

12.   Informácie uvedené v odsekoch 10 a 11 sa písomne oznámia národným kontaktným bodom, pričom sa uvedie dátum nasadenia každej kategórie. Národným kontaktným bodom sa poskytne aj kópia operačného plánu.

13.   Členské štáty zabezpečia, aby agentúra mala okamžite k dispozícii počet a profily pracovníkov, aby sa zaručilo úplné nasadenie v súlade s článkom 57 a prípadne s článkom 58.

14.   Nasadenie prvých tímov riadenia hraníc prevelených z iných oblastí a iných povinností sa uskutoční najneskôr do piatich pracovných dní odo dňa schválenia operačného plánu výkonným riaditeľom a hostiteľským členským štátom. Dodatočné nasadenie tímov riadenia hraníc sa v prípade potreby uskutoční najneskôr 12 pracovných dní odo dňa, keď bol operačný plán schválený.

15.   Ak sa bude vykonávať rýchly pohraničný zásah, výkonný riaditeľ po porade s riadiacou radou okamžite zohľadní priority so zreteľom na prebiehajúce a plánované spoločné operácie agentúry na iných vonkajších hraniciach s cieľom určiť prípadné prerozdelenie zdrojov do oblastí vonkajších hraníc, kde sú posily najviac potrebné.

Článok 40

Podporné tímy pre riadenie migrácie

1.   Ak členský štát čelí neúmerným migračným výzvam v konkrétnych problémových oblastiach svojich vonkajších hraníc, ktoré sú charakterizované veľkým prílevom zmiešaných migračných tokov, tento členský štát môže požiadať o technické a operačné posilnenie z podporných tímov pre riadenie migrácie zložených z odborníkov z príslušných orgánov, úradov a agentúr Únie, ktorí pôsobia v súlade so svojimi mandátmi.

Uvedený členský štát predloží žiadosť o posily a posúdenie svojich potrieb Komisii. Na základe uvedeného posúdenia potrieb Komisia odošle žiadosť, v náležitých prípadoch, agentúre, EASO, Europolu a ďalším príslušným orgánom, úradom a agentúram Únie.

2.   Príslušné orgány, úrady a agentúry Únie v súlade so svojimi príslušnými mandátmi preskúmajú žiadosť členského štátu o posily a posúdenie jeho potrieb na účel vymedzenia komplexného balíka na posilnenie, ktorý bude pozostávať z rozličných činností koordinovaných príslušnými orgánmi, úradmi a agentúrami Únie a na ktorom sa dohodnú s dotknutým členským štátom. Tento proces koordinuje Komisia.

3.   Komisia v spolupráci s hostiteľským členským štátom a príslušnými orgánmi, úradmi a agentúrami Únie, v súlade s ich príslušnými mandátmi, stanoví podmienky spolupráce v problémovej oblasti a zodpovedá za koordináciu činností podporných tímov pre riadenie migrácie.

4.   Technické a operačné posilnenie poskytované stálym zborom v rámci podporných tímov pre riadenie migrácie pri dôslednom dodržiavaní základných práv môže zahŕňať poskytovanie:

a)

pomoci pri skríningu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí prichádzajú na vonkajšie hranice, vrátane identifikácie a registrácie týchto štátnych príslušníkov tretích krajín a vedenia pohovoru s nimi, a ak to požaduje členský štát, snímania odtlačkov prstov štátnych príslušníkov tretích krajín a poskytovania informácií o účele týchto postupov, a to v plnom súlade so základnými právami;

b)

počiatočných informácií osobám, ktoré chcú požiadať o medzinárodnú ochranu, a odkázanie týchto osôb na príslušné vnútroštátne orgány dotknutého členského štátu alebo odborníkov nasadených z EASO;

c)

technickej a operačnej pomoci v oblasti návratu v súlade s článkom 48 vrátane prípravy a organizovania návratových operácií;

d)

potrebného technického vybavenia.

5.   Podporné tímy pre riadenie migrácie zahŕňajú v prípade potreby pracovníkov s odbornými znalosťami v oblasti ochrany detí, obchodovania s ľuďmi, ochrany pred rodovo motivovaným prenasledovaním alebo základných práv.

Článok 41

Navrhované opatrenia na vonkajších hraniciach

1.   Na základe výsledkov posúdenia zraniteľnosti alebo v prípade priradenia kritického stupňa vplyvu k jednému alebo viacerým úsekom vonkajších hraníc výkonný riaditeľ s ohľadom na relevantné prvky v plánoch členského štátu pre prípad nepredvídaných udalostí, analýzu rizík vykonanú agentúrou a analytickú vrstvu európskeho situačného prehľadu odporučí dotknutému členskému štátu, aby požiadal agentúru, aby iniciovala, vykonala alebo prispôsobila spoločné operácie, rýchle pohraničné zásahy, prípadne akékoľvek iné príslušné opatrenia vykonávané agentúrou stanovené v článku 36.

2.   Dotknutý členský štát reaguje na odporúčanie výkonného riaditeľa uvedené v odseku 1 do šiestich pracovných dní. V prípade zápornej odpovede na odporúčanie, členský štát uvedenú odpoveď tiež odôvodní. Výkonný riaditeľ bezodkladne informuje riadiacu radu a Komisiu o odporúčaných opatreniach a dôvodoch zápornej odpovede s cieľom posúdiť, či je potrebná naliehavá akcia v súlade s článkom 42.

Článok 42

Situácia na vonkajších hraniciach, ktorá si vyžaduje naliehavú akciu

1.   Ak je kontrola vonkajších hraníc neúčinná do takej miery, že vznikne riziko ohrozenia fungovania schengenského priestoru, pretože:

a)

členský štát nevykoná potrebné opatrenia v súlade s rozhodnutím riadiacej rady uvedené v článku 32 ods. 10, alebo

b)

členský štát, ktorý čelí osobitným a neúmerným výzvam na vonkajších hraniciach, nepožiadal agentúru o dostatočnú podporu podľa článku 37, 39, 40 alebo ani neprijíma potrebné kroky na vykonávanie opatrení podľa uvedených článkov alebo podľa článku 41;

Rada môže na základe návrhu Komisie bezodkladne prijať rozhodnutie prostredníctvom vykonávacieho aktu s cieľom určiť opatrenia na zmiernenie uvedených rizík, ktoré vykoná agentúra, a ktorým sa od dotknutého členského štátu vyžaduje, aby spolupracoval s agentúrou pri vykonávaní týchto opatrení. Komisia sa pred predložením svojho návrhu poradí s agentúrou.

2.   Ak nastane situácia, ktorá si vyžiada naliehavú akciu, Európsky parlament o nej bude bezodkladne informovaný, rovnako ako aj o všetkých následných opatreniach a rozhodnutiach prijatých v reakcii na túto situáciu.

3.   Na účely zmiernenia rizika ohrozenia schengenského priestoru sa v rozhodnutí Rady uvedenom v odseku 1 stanoví jedno alebo viaceré z nasledujúcich opatrení, ktoré má prijať agentúra:

a)

organizovať a koordinovať rýchle pohraničné zásahy a nasadzovať stály zbor vrátane tímov z rezervy rýchleho zásahu;

b)

nasadzovať stály zbor v rámci podporných tímov pre riadenie migrácie, a to predovšetkým v problémových oblastiach;

c)

koordinovať činnosti pre jeden alebo viaceré členské štáty a tretie krajiny na vonkajších hraniciach vrátane spoločných operácií s tretími krajinami;

d)

nasadzovať technické vybavenie;

e)

organizovať návratové intervencie.

4.   Výkonný riaditeľ do dvoch pracovných dní odo dňa prijatia rozhodnutia Rady uvedeného v odseku 1:

a)

stanoví opatrenia, ktoré sa majú prijať na praktické vykonanie opatrení určených v uvedenom rozhodnutí, vrátane technického vybavenia a počtu a profilu operačných pracovníkov potrebných na splnenie cieľov uvedeného rozhodnutia;

b)

vypracuje návrh operačného plánu a predloží ho dotknutým členským štátom.

5.   Výkonný riaditeľ a dotknutý členský štát sa dohodnú na operačnom pláne uvedenom v odseku 4 písm. b) do troch pracovných dní od dátumu jeho predloženia.

6.   Agentúra bezodkladne a v každom prípade do piatich pracovných dní od vypracovania operačného plánu nasadí potrebných operačných pracovníkov zo stáleho zboru na praktické vykonávanie opatrení určených v rozhodnutí Rady uvedenom v odseku 1. Dodatočné tímy sa nasadzujú podľa potreby v druhej fáze a v každom prípade do dvanástich pracovných dní od vypracovania operačného plánu.

7.   Agentúra a členské štáty bezodkladne a v každom prípade do 10 pracovných dní od vypracovania operačného plánu pošlú potrebné technické vybavenie a kompetentných pracovníkov na miesto nasadenia na praktické vykonávanie opatrení určených v rozhodnutí Rady uvedenom v odseku 1.

Dodatočné technické vybavenie sa nasadí podľa potreby v druhej fáze v súlade s článkom 64.

8.   Dotknutý členský štát koná v súlade s rozhodnutím Rady uvedeným v odseku 1. Na tento účel bezodkladne spolupracuje s agentúrou a prijíma potrebné opatrenia s cieľom uľahčiť vykonávanie uvedeného rozhodnutia a praktické vykonávanie opatrení stanovených v uvedenom rozhodnutí a v operačnom pláne dohodnutom s výkonným riaditeľom, a to predovšetkým splnením povinností stanovených v článkoch 43, 82 a 83.

9.   V súlade s článkom 57, a v prípade potreby aj s článkom 39, členské štáty uvoľnia operačných pracovníkov, ktorých výkonný riaditeľ určil v súlade s odsekom 4 tohto článku.

10.   Komisia monitoruje vykonávanie opatrení, ktoré sú určené v rozhodnutí Rady uvedenom v odseku 1, a akcií, ktoré agentúra prijme na uvedený účel. Ak dotknutý členský štát do 30 dní nevyhovie rozhodnutiu Rady uvedenému v odseku 1 tohto článku a nespolupracuje s agentúrou v súlade s odsekom 8 tohto článku, Komisia môže začať postup stanovený v článku 29 nariadenia (EÚ) 2016/399.

Článok 43

Pokyny pre tímy

1.   Tímom riadenia hraníc, návratovým tímom a podporným tímom pre riadenie migrácie vydáva počas ich nasadenia pokyny hostiteľský členský štát alebo – v prípade spolupráce s treťou krajinou v súlade s dohodou o štatúte – dotknutá tretia krajina v súlade s operačným plánom.

2.   Agentúra môže prostredníctvom svojho koordinačného úradníka predložiť hostiteľskému členskému štátu svoje stanoviská k pokynom, ktoré boli tímom vydané. Ak tak urobí, hostiteľský členský štát vezme tieto stanoviská na vedomie a riadi sa nimi v čo najväčšom rozsahu.

3.   V prípadoch, keď pokyny vydané tímom nie sú v súlade s operačným plánom, koordinačný úradník o tom bezodkladne podá správu výkonnému riaditeľovi, ktorý môže podľa potreby podniknúť kroky v súlade s článkom 46 ods. 3

4.   Členovia tímov pri plnení svojich úloh a vykonávaní svojich právomocí plne rešpektujú základné práva vrátane práva na prístup k azylovým konaniam a práva na ľudskú dôstojnosť a venujú osobitnú pozornosť zraniteľným osobám. Všetky opatrenia, ktoré prijmú pri plnení svojich úloh a vykonávaní svojich právomocí, musia byť primerané cieľom, ktoré sa týmito opatreniami sledujú. Pri plnení svojich úloh a vykonávaní svojich právomocí nesmú diskriminovať osoby zo žiadnych dôvodov, napríklad z dôvodu pohlavia, rasy, farby pleti, etnického alebo sociálneho pôvodu, genetických vlastností, jazyka, náboženstva alebo viery, politického alebo iného zmýšľania, príslušnosti k národnostnej menšine, majetku, narodenia, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie, v súlade s článkom 21 charty.

5.   Členovia tímov, ktorí nie sú stálymi zamestnancami, aj naďalej podliehajú disciplinárnym opatreniam svojho domovského členského štátu. Domovský členský štát stanoví primerané disciplinárne alebo iné opatrenia v súlade so svojím vnútroštátnym právom za porušenia základných práv alebo záväzkov medzinárodnej ochrany počas akejkoľvek operačnej činnosti agentúry.

6.   Stáli zamestnanci nasadení ako členovia tímov podliehajú disciplinárnym opatreniam stanoveným v služobnom poriadku a podmienkach zamestnávania a opatreniam disciplinárnej povahy stanoveným v rámci mechanizmu dohľadu uvedeného v článku 55 ods. 5 písm. a).

Článok 44

Koordinačný úradník

1.   Agentúra zabezpečuje operatívne vykonávanie všetkých organizačných aspektov spoločných operácií, pilotných projektov alebo rýchlych pohraničných zásahov vrátane prítomnosti stálych zamestnancov.

2.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 60, výkonný riaditeľ vymenuje jedného alebo viacerých odborníkov spomedzi stálych zamestnancov, ktorí majú byť nasadení ako koordinační úradníci pre každú spoločnú operáciu alebo rýchly pohraničný zásah. Výkonný riaditeľ o tomto vymenovaní informuje hostiteľský členský štát.

3.   Koordinačný úradník koná v mene agentúry vo všetkých aspektoch nasadzovania tímov. Úlohou koordinačného úradníka je podporovať spoluprácu a koordináciu medzi hostiteľskými a participujúcimi členskými štátmi. Aspoň jeden člen monitorovacej skupiny pre základné práva pomáha koordinačnému úradníkovi a radí mu. Koordinačný úradník predovšetkým:

a)

koná ako spojovací článok medzi agentúrou, hostiteľským členským štátom a členmi tímov, pričom poskytuje pomoc v mene agentúry vo všetkých otázkach týkajúcich sa podmienok ich nasadenia v tímoch;

b)

v spolupráci s členmi monitorovacej skupiny pre základné práva monitoruje správne vykonávanie operačného plánu vrátane ochrany základných práv a podáva o tom správy výkonnému riaditeľovi;

c)

koná v mene agentúry vo všetkých aspektoch nasadzovania jej tímov a podáva agentúre správy o všetkých týchto aspektoch;

d)

podáva správu výkonnému riaditeľovi, ak pokyny členských štátov vydané pre tímy nie sú v súlade s operačným plánom, najmä pokiaľ ide o základné práva, a v prípade potreby navrhuje výkonnému riaditeľovi, aby zvážil prijatie rozhodnutia v súlade s článkom 46.

4.   Výkonný riaditeľ môže v rámci spoločných operácií alebo rýchlych pohraničných zásahov oprávniť koordinačného úradníka, aby pomáhal pri riešení akéhokoľvek sporu týkajúceho sa vykonávania operačného plánu a nasadenia tímov.

Článok 45

Náklady

1.   Agentúra hradí v plnom rozsahu nasledujúce náklady, ktoré vzniknú členským štátom v súvislosti s uvoľnením ich pracovníkov na účely ich krátkodobého nasadenia zo stáleho zboru ako členov tímov do členských štátov a do tretích krajín v súlade s článkom 57 alebo do členských štátov prostredníctvom rezervy rýchleho zásahu v súlade s článkom 58:

a)

cestovné náklady z domovského členského štátu do hostiteľského členského štátu, z hostiteľského členského štátu do domovského členského štátu, v rámci hostiteľského členského štátu na účely nasadenia alebo prevelenia v rámci tohto hostiteľského členského štátu alebo do iného hostiteľského členského štátu a na účely nasadenia a prevelenia v rámci tretej krajiny alebo do inej tretej krajiny;

b)

náklady súvisiace s očkovaním;

c)

náklady súvisiace s potrebným osobitným poistením;

d)

náklady súvisiace so zdravotnou starostlivosťou vrátane psychologickej pomoci;

e)

denné príspevky na stravu vrátane nákladov na ubytovanie.

2.   Riadiaca rada prijme na základe návrhu výkonného riaditeľa podrobné pravidlá týkajúce sa úhrady výdavkov, ktoré vznikli krátkodobo nasadeným pracovníkom v súlade s článkami 57 a 58 a v prípade potreby tieto pravidlá aktualizuje. Na to, aby sa zabezpečil súlad s uplatniteľným právnym rámcom, výkonný riaditeľ predloží takýto návrh po tom, čo získa pozitívne stanovisko od Komisie. Podrobné pravidlá sú v maximálnej možnej miere založené na zjednodušenom vykazovaní nákladov v súlade s článkom 125 ods. 1 písm. c), d) a e) nariadenia (EÚ, Euratom) 2018/1046. V relevantných prípadoch riadiaca rada zaistí súlad s pravidlami týkajúcimi sa výdavkov stálych zamestnancov v súvislosti s misiami.

Článok 46

Rozhodnutia pozastaviť, ukončiť alebo nezačať činnosti

1.   Výkonný riaditeľ ukončí akúkoľvek činnosť agentúry, ak už nie sú splnené podmienky realizácie týchto činností. Vopred informuje o tomto ukončení dotknutý členský štát.

2.   Členské štáty, ktoré sa zúčastňujú na operačnej činnosti agentúry, môžu požiadať, aby výkonný riaditeľ ukončil danú operačnú činnosť. Výkonný riaditeľ o takejto žiadosti informuje riadiacu radu.

3.   Výkonný riaditeľ môže po tom, ako informuje dotknutý členský štát, zrušiť financovanie činnosti alebo ju pozastaviť či ukončiť, ak hostiteľský členský štát nerešpektuje operačný plán.

4.   Výkonný riaditeľ po tom, ako uskutoční konzultáciu s pracovníkom pre základné práva a informuje dotknutý členský štát, čiastočne alebo úplne zruší financovanie akejkoľvek činnosti agentúry alebo pozastaví alebo ukončí akúkoľvek činnosť agentúry, ak sa domnieva, že v súvislosti s príslušnou činnosťou došlo k porušeniu základných práv alebo záväzkov medzinárodnej ochrany, ktoré je vážnej povahy alebo bude pravdepodobne naďalej pretrvávať.

5.   Výkonný riaditeľ po tom, ako uskutoční konzultáciu s pracovníkom pre základné práva, rozhodne o tom, že sa nezačne žiadna činnosť agentúry, o ktorej sa domnieva, že už od začiatku činnosti by existovali závažné dôvody na jej pozastavenie alebo ukončenie, pretože by mohla viesť k porušeniu základných práv alebo záväzkov medzinárodnej ochrany, ktoré je závažného charakteru. Výkonný riaditeľ o uvedenom rozhodnutí informuje dotknutý členský štát.

6.   Rozhodnutia uvedené v odsekoch 4 a 5 sa musia zakladať na náležite opodstatnených dôvodoch. Pri prijímaní takýchto rozhodnutí výkonný riaditeľ zohľadňuje príslušné informácie, ako je počet a obsah registrovaných sťažností, ktoré nevyriešil príslušný vnútroštátny orgán, správy o závažných mimoriadnych udalostiach, správy od koordinačných úradníkov, príslušných medzinárodných organizácií a inštitúcií, orgánov, úradov a agentúr Únie v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie. Výkonný riaditeľ o takýchto rozhodnutiach informuje riadiacu radu a odôvodňuje ich.

7.   Ak výkonný riaditeľ rozhodne pozastaviť alebo ukončiť nasadenie podporného tímu pre riadenie migrácie zo strany agentúry, informuje o tomto rozhodnutí ostatné príslušné orgány, úrady a agentúry, ktoré pôsobia v problémovej oblasti.

Článok 47

Hodnotenie činností

Výkonný riaditeľ zhodnotí výsledky všetkých operačných činností agentúry. Do 60 dní od ukončenia týchto činností predloží riadiacej rade podrobné hodnotiace správy spolu so zisteniami pracovníka pre základné práva. Výkonný riaditeľ v záujme zvýšenia kvality, koherencie a účinnosti budúcich činností vypracuje komplexnú analýzu týchto výsledkov a uvedenú analýzu zahrnie do výročnej správy o činnosti agentúry. Výkonný riaditeľ zabezpečí, aby agentúra zohľadnila analýzu uvedených výsledkov pri budúcich operačných činnostiach.

ODDIEL 8

Opatrenia agentúry v oblasti návratu

Článok 48

Návrat

1.   Pokiaľ ide o návrat, agentúra bez toho, aby hodnotila skutkovú podstatu rozhodnutí o návrate, za ktoré naďalej výlučne zodpovedajú členské štáty a v súlade s dodržiavaním základných práv, všeobecných zásad práva Únie a medzinárodného práva vrátane medzinárodnej ochrany, dodržiavania zásady zákazu vyhostenia alebo vrátenia a práv detí:

a)

poskytuje technickú a operačnú pomoc členským štátom v oblasti návratu vrátane:

i)

zberu informácií potrebných na vydávanie rozhodnutí o návrate, identifikácie štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí podliehajú konaniu o návrate a iným činnostiam členských štátov vykonávaných pred návratom, v súvislosti s návratom, po príchode a po návrate s cieľom dosiahnuť integrovaný systém riadenia návratu medzi príslušnými orgánmi členských štátov so zapojením príslušných orgánov tretích krajín a ostatných zainteresovaných strán;

ii)

obstarávania cestových dokladov, a to aj formou konzulárnej spolupráce, bez zverejnenia informácie o tom, že bola podaná žiadosť o medzinárodnú ochranu alebo akýchkoľvek iných informácií, ktoré nie sú nevyhnutné na účely návratu;

iii)

organizovania a koordinácie návratových operácií a poskytovania pomoci v súvislosti s dobrovoľným návratom v spolupráci s členskými štátmi;

iv)

poskytovania pomoci navrátilcom počas fázy pred návratom, počas návratu, po príchode a po návrate v prípade asistovaných dobrovoľných návratov z členských štátov, pričom sa zohľadnia potreby zraniteľných osôb;

b)

poskytuje technickú a operačnú pomoc členským štátom, ktoré čelia výzvam v súvislosti s ich systémami návratu;

c)

po porade s pracovníkom pre základné práva vytvorí nezáväzný referenčný vzor národného IT systému pre správu prípadov v oblasti návratu, ktorý popíše štruktúru takýchto systémov, a zároveň poskytuje technickú a operačnú pomoc členským štátom pri tvorbe takýchto systémov riadenia návratu, ktoré sú v súlade s týmto vzorom;

d)

prevádzkuje a ďalej rozvíja integrovanú platformu riadenia návratu a komunikačnú infraštruktúru, ktorá umožní prepojenie systémov členských štátov riadenia návratov s platformou na účel výmeny údajov a informácií vrátane automatizovanej výmeny štatistických údajov a poskytuje technickú a operačnú pomoc členským štátom pri pripájaní sa na komunikačnú infraštruktúru;

e)

organizuje, podporuje a koordinuje činnosti, ktoré umožňujú výmenu informácií a zisťovanie a zhromažďovanie najlepších postupov v oblasti návratov medzi členskými štátmi;

f)

financuje alebo spolufinancuje zo svojho rozpočtu, v súlade s finančnými pravidlami, ktoré sa uplatňujú na agentúru, operácie, intervencie a činnosti uvedené v tejto kapitole, vrátane úhrady nákladov, ktoré vznikli v súvislosti s potrebnými úpravami národných IT systémov pre riadenie návratov na účely zaručenia bezpečnej komunikácie s integrovanou platformou riadenia návratov.

2.   Technická a operačná pomoc uvedená v odseku 1 písm. b) zahŕňa činnosti s cieľom pomôcť členským štátom viesť konania o návrate prostredníctvom príslušných vnútroštátnych orgánov, najmä poskytovaním:

a)

tlmočníckych služieb;

b)

praktických informácií, vrátane analýz takýchto informácií, a odporúčaní agentúry týkajúcich sa tretích krajín návratu relevantných pre vykonávanie tohto nariadenia, ak je to potrebné v spolupráci s ostatnými orgánmi, úradmi a agentúrami Únie, najmä s EASO;

c)

poradenstva v oblasti vykonávania a riadenia konaní o návrate v súlade so smernicou 2008/115/ES;

d)

poradenstva a pomoci pri vykonávaní opatrení prijatých členskými štátmi v súlade so smernicou 2008/115/ES a s medzinárodným právom, ktoré sú potrebné na zabezpečenie dostupnosti navrátilcov na účely návratu a na zabránenie ich úteku, a poradenstva a pomoci týkajúcich sa alternatív k zadržiavaniu;

e)

vybavenia, zdrojov a odborných znalostí na vykonávanie rozhodnutí o návrate a identifikáciu štátnych príslušníkov tretích krajín.

3.   Agentúra sa zameriava na vytváranie súčinnosti a prepojenie sietí a programov financovaných Úniou v oblasti návratu v úzkej spolupráci s Komisiou a za podpory príslušných zainteresovaných strán vrátane Európskej migračnej siete.

Článok 49

Systémy výmeny informácií a riadenie návratu

1.   Agentúra v súlade s článkom 48 ods. 1 písm. d) prevádzkuje a ďalej rozvíja integrovanú platformu riadenia návratov na spracúvanie informácií vrátane osobných údajov, ktoré boli prenesené zo systémov riadenia návratov členských štátov a ktoré agentúra potrebuje na poskytovanie technickej a operačnej pomoci. Osobné údaje zahŕňajú len biografické údaje alebo zoznamy cestujúcich. Osobné údaje sa prenášajú, len ak sú pre agentúru potrebné na pomoc pri koordinácii alebo organizácii návratových operácií do tretích krajín bez ohľadu na dopravný prostriedok. Takéto osobné údaje sa postupujú platforme, len keď sa prijme rozhodnutie o začatí operácie návratu, a vymažú sa hneď, ako sa operácia ukončí.

Biografické údaje sa postúpia platforme iba vtedy, keď nie sú prístupné členom tímov v súlade s článkom 17 ods. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1860 (39).

Agentúra môže platformu používať aj na účely bezpečného prenosu biografických alebo biometrických údajov vrátane všetkých druhov dokumentov, ktoré možno považovať za dôkaz prima facie o štátnej príslušnosti štátnych príslušníkov tretích krajín, na ktorých sa vzťahujú rozhodnutia o návrate, ak je prenos takýchto osobných údajov potrebný na to, aby agentúra na žiadosť členského štátu poskytla pomoc pri potvrdzovaní totožnosti a štátnej príslušnosti štátnych príslušníkov tretích krajín v jednotlivých prípadoch. Takéto údaje sa nesmú uchovávať na platforme a musia byť vymazané ihneď po potvrdení ich prijatia.

2.   Agentúra vyvíja, zavádza a prevádzkuje informačné systémy a softvérové aplikácie umožňujúce výmenu informácií na účel návratu v rámci európskej pohraničnej a pobrežnej stráže a na účel výmeny osobných údajov.

3.   Osobné údaje sa spracúvajú v súlade s príslušnými článkami 86, 87, 88 a 91.

Článok 50

Návratové operácie

1.   Agentúra bez toho, aby hodnotila skutkovú podstatu rozhodnutí o návrate, za ktoré naďalej výlučne zodpovedajú členské štáty, poskytuje členským štátom technickú a operačnú pomoc a zabezpečuje koordináciu alebo organizáciu návratových operácií, a to vrátane nájmu lietadiel na účely takýchto operácií a organizovania návratov pravidelnými letmi alebo inými dopravnými prostriedkami. Agentúra môže z vlastného podnetu a so súhlasom dotknutého členského štátu koordinovať alebo organizovať návratové operácie.

2.   Členské štáty prostredníctvom platformy uvedenej v článku 49 ods. 1 poskytujú operačné údaje týkajúce sa návratov, ktoré agentúra potrebuje na posúdenie potrieb v súvislosti s návratom, a informujú agentúru o svojom predbežnom plánovaní, pokiaľ ide o počet navrátilcov a tretie krajiny návratu v súvislosti s príslušnými národnými návratovými operáciami, a o svojich potrebách pomoci alebo koordinácie agentúrou. Agentúra vypracuje a vedie priebežný operačný plán s cieľom poskytnúť žiadajúcim členským štátom potrebnú operačnú pomoc a posily vrátane technického vybavenia. Agentúra môže buď z vlastného podnetu a so súhlasom dotknutého členského štátu alebo na žiadosť členského štátu a na základe posúdenia potrieb zahrnúť do priebežného operačného plánu dátumy a miesta určenia návratových operácií, ktoré považuje za potrebné. Riadiaca rada rozhodne na základe návrhu výkonného riaditeľa o postupe vykonávania priebežného operačného plánu. Dotknutý členský štát potvrdí agentúre, že sa na všetkých navrátilcov, ktorých sa týka návratová operácia organizovaná alebo koordinovaná agentúrou, vzťahuje vykonateľné rozhodnutie o návrate.

Ak sú nasadení členovia tímov, pred návratom akéhokoľvek navrátilca konzultujú Schengenský informačný systém s cieľom skontrolovať, či rozhodnutie o návrate vydané vo vzťahu k uvedenému navrátilcovi bolo pozastavené alebo či bol jeho výkon odložený.

Priebežný operačný plán obsahuje prvky potrebné na vykonanie operácie návratu vrátane tých, ktoré sa týkajú dodržiavania základných práv a odkazuje okrem iného na príslušné kódexy správania a na postupy monitorovania, podávania správ a mechanizmus podávania sťažností.

3.   Agentúra môže poskytnúť technickú a operačnú pomoc členským štátom a môže tiež z vlastného podnetu a so súhlasom dotknutého členského štátu alebo na žiadosť participujúcich členských štátov zabezpečiť koordináciu alebo organizáciu návratových operácií, pre ktoré tretia krajina návratu poskytne dopravné prostriedky a eskortnú skupinu pre návrat (ďalej len „hromadné návratové operácie“). Participujúce členské štáty a agentúra zabezpečia, aby počas celej návratovej operácie bolo zaručené dodržiavanie základných práv, uplatňovanie zásady zákazu vyhostenia alebo vrátenia, primerané používanie prostriedkov obmedzenia a dôstojnosť navrátilca. Počas celej návratovej operácie až do príchodu do tretej krajiny návratu musí byť prítomný aspoň jeden zástupca členského štátu a jeden člen monitorovacej skupiny pre nútený návrat vytvorenej z rezervy podľa článku 51 alebo z monitorovacieho systému participujúceho členského štátu.

4.   Výkonný riaditeľ bezodkladne vypracuje plán návratu pre hromadné návratové operácie. Výkonný riaditeľ a každý participujúci členský štát odsúhlasia plán opisujúci organizačné a procesné stránky hromadnej návratovej operácie, pričom sa prihliada na základné práva a riziká takýchto operácií. Na akékoľvek doplnenie alebo zmenu uvedeného plánu sa vyžaduje súhlas strán uvedených v odseku 3 a v tomto odseku.

Plán návratu pre hromadné návratové operácie je záväzný pre agentúru a každý participujúci členský štát. Zahŕňa všetky potrebné kroky na vykonanie hromadných návratových operácií.

5.   Každá návratová operácia, ktorú organizuje alebo koordinuje agentúra, sa monitoruje v súlade s článkom 8 ods. 6 smernice 2008/115/ES. Monitorovanie nútených návratových operácií vykonáva člen monitorovacej skupiny pre nútený návrat na základe objektívnych a transparentných kritérií a vzťahuje sa na celú návratovú operáciu, a to od fázy pred odchodom až po odovzdanie navrátilcov v tretej krajine návratu. Člen monitorovacej skupiny pre nútený návrat predloží správu o každej nútenej návratovej operácii výkonnému riaditeľovi, pracovníkovi pre základné práva a príslušným vnútroštátnym orgánom všetkých členských štátov zapojených do danej operácie. Výkonný riaditeľ, respektíve príslušné vnútroštátne orgány zabezpečia v prípade potreby primerané nadväzné opatrenia.

6.   Ak má agentúra obavy v súvislosti s dodržiavaním základných práv v akomkoľvek štádiu návratovej operácie, informuje o tom participujúce členské štáty a Komisiu.

7.   Výkonný riaditeľ vyhodnocuje výsledky návratových operácií a každých šesť mesiacov postúpi Európskemu parlamentu, Rade, Komisii a riadiacej rade podrobnú hodnotiacu správu zahŕňajúcu všetky návratové operácie vykonané v predchádzajúcom polroku spolu so zisteniami pracovníka pre základné práva. V záujme zvýšenia kvality, koherencie a účinnosti budúcich návratových operácií vypracuje rozsiahlu porovnávaciu analýzu týchto výsledkov. Výkonný riaditeľ zahrnie uvedenú analýzu do výročnej správy o činnosti agentúry.

8.   Agentúra financuje alebo spolufinancuje návratové operácie zo svojho rozpočtu v súlade s rozpočtovými pravidlami, ktoré sa uplatňujú na agentúru, pričom uprednostňuje návratové operácie vykonávané viac než jedným členským štátom alebo návratové operácie z problémových oblastí.

Článok 51

Rezerva členov monitorovacej skupiny pre nútený návrat

1.   Agentúra po riadnom zohľadnení stanoviska pracovníka pre základné práva vytvorí rezervu členov monitorovacej skupiny pre nútený návrat z príslušných orgánov členských štátov, ktorá vykonáva činnosti monitorovania núteného návratu v súlade s článkom 8 ods. 6 smernice 2008/115/ES a ktorá bola vyškolená v súlade s článkom 62 tohto nariadenia.

2.   Riadiaca rada na základe návrhu výkonného riaditeľa určí profil a počet členov monitorovacej skupiny pre nútený návrat, ktorí budú k dispozícii pre túto rezervu. Rovnaký postup sa uplatňuje v súvislosti s každou následnou zmenou profilu a celkového počtu.

Členské štáty sú zodpovedné za príspevok do tejto rezervy vymenovaním členov monitorovacej skupiny pre nútený návrat, ktorí zodpovedajú vymedzenému profilu, bez toho, aby bola dotknutá nezávislosť uvedených členov monitorovacej skupiny podľa vnútroštátneho práva, ak sa tak ustanovuje vo vnútroštátnom práve. Agentúra prispeje do rezervy členmi monitorovacej skupiny pre základné práva, ako sa uvádza v článku 110. Členmi rezervy sú členovia monitorovacej skupiny pre nútený návrat so špecifickými odbornými znalosťami v oblasti ochrany detí.

3.   Príspevok členských štátov k monitorovacej skupine pre nútený návrat pre návratové operácie a návratové intervencie na nasledujúci rok sa plánuje na základe každoročných dvojstranných rokovaní a dohôd medzi agentúrou a členskými štátmi. V súlade s týmito dohodami dajú členské štáty na žiadosť agentúry k dispozícii členov monitorovacej skupiny pre nútený návrat na nasadenie, pokiaľ nečelia výnimočnej situácii, ktorá významne ovplyvňuje plnenie vnútroštátnych úloh. Takáto žiadosť sa predkladá najmenej 21 pracovných dní pred plánovaným nasadením alebo päť pracovných dní v prípade rýchlej návratovej intervencie.

4.   Agentúra na požiadanie poskytne členov monitorovacej skupiny pre nútený návrat participujúcim členským štátom, aby v ich mene monitorovali správne vykonávanie návratovej operácie a návratových intervencií počas ich trvania. Pre každú návratovú operáciu zahŕňajúcu deti poskytne členov monitorovacej skupiny pre nútený návrat so špecifickými odbornými znalosťami z oblasti ochrany detí.

5.   Počas návratovej operácie alebo návratovej intervencie členovia monitorovacej skupiny pre nútený návrat naďalej podliehajú disciplinárnym opatreniam svojho domovského členského štátu. Stáli zamestnanci nasadení ako členovia monitorovacej skupiny pre nútený návrat podliehajú disciplinárnym opatreniam stanoveným v služobnom poriadku a podmienkach zamestnávania.

Článok 52

Návratové tímy

1.   Agentúra môže nasadiť návratové tímy buď z vlastnej iniciatívy a so súhlasom dotknutého členského štátu alebo na žiadosť uvedeného členského štátu. Agentúra môže nasadzovať takéto návratové tímy počas návratových intervencií v rámci podporných tímov pre riadenie migrácie alebo podľa potreby poskytnúť ďalšiu technickú a operačnú pomoc v oblasti návratu. V prípade potreby návratové tímy pozostávajú z príslušníkov so špecifickými odbornými znalosťami v oblasti ochrany detí.

2.   Na návratové tímy sa primerane uplatňuje článok 40 ods. 2 až 5 a články 43, 44 a 45.

Článok 53

Návratové intervencie

1.   Keď členský štát čelí bremenu pri vykonávaní povinnosti návratu navrátilcov, agentúra poskytne príslušnú technickú a operačnú pomoc v podobe návratovej intervencie, buď z vlastnej iniciatívy a so súhlasom dotknutého členského štátu alebo na žiadosť uvedeného členského štátu. Takéto intervencie môžu spočívať v nasadení návratových tímov do hostiteľského členského štátu, kde budú poskytovať pomoc pri vykonávaní konaní o návrate a organizovaní návratových operácií z hostiteľského členského štátu.

Článok 50 sa uplatňuje aj na návratové operácie, ktoré agentúra organizuje alebo koordinuje v rámci návratových intervencií.

2.   Ak členský štát čelí osobitným a neúmerným výzvam pri vykonávaní svojej povinnosti návratu navrátilcov, agentúra poskytne príslušnú technickú a operačnú pomoc v podobe rýchlej návratovej intervencie, buď z vlastnej iniciatívy a so súhlasom dotknutého členského štátu alebo na žiadosť uvedeného členského štátu. Rýchle návratové intervencie môžu spočívať v rýchlom nasadení návratových tímov do hostiteľského členského štátu, kde budú poskytovať pomoc pri vykonávaní konaní o návrate a organizovaní návratových operácií z hostiteľského členského štátu.

3.   Výkonný riaditeľ v súvislosti s návratovou intervenciou bezodkladne vypracuje operačný plán po dohode s hostiteľským členským štátom a participujúcimi členskými štátmi. Ustanovenia článku 38 sa uplatnia primerane.

4.   Výkonný riaditeľ prijme rozhodnutie o operačnom pláne čo najskôr a v prípade uvedenom v odseku 2 do piatich pracovných dní. Toto rozhodnutie sa bezodkladne písomne oznámi dotknutým členským štátom a riadiacej rade.

5.   Agentúra financuje alebo spolufinancuje návratové intervencie zo svojho rozpočtu v súlade s rozpočtovými pravidlami, ktoré sa uplatňujú na agentúru.

ODDIEL 9

Spôsobilosti

Článok 54

Stály zbor európskej pohraničnej a pobrežnej stráže

1.   Súčasťou agentúry je stály zbor európskej pohraničnej a pobrežnej stráže s kapacitou vymedzenou v prílohe I. V súlade s ročnou schémou dostupnosti stanovenou v prílohe I stály zbor tvoria tieto štyri kategórie operačných pracovníkov:

a)

kategória 1: stáli zamestnanci nasadení ako členovia tímov v operačných oblastiach v súlade s článkom 55, ako aj pracovníci zodpovední za fungovanie centrálnej jednotky ETIAS;

b)

kategória 2: pracovníci dlhodobo vyslaní do agentúry z členských štátov ako súčasť stáleho zboru v súlade s článkom 56;

c)

kategória 3: pracovníci z členských štátov, ktorí sú pripravení byť poskytnutí agentúre na krátkodobé nasadenie ako súčasť stáleho zboru v súlade s článkom 57; a

d)

kategória 4: rezerva rýchleho zásahu pozostávajúca z pracovníkov z členských štátov, ktorí sú pripravení na nasadenie v súlade s článkom 58 na účely rýchlych pohraničných zásahov v súlade s článkom 39.

2.   Agentúra nasadzuje členov stáleho zboru ako členov tímov riadenia hraníc, podporných tímov pre riadenie migrácie, návratových tímov v spoločných operáciách, rýchlych pohraničných zásahoch alebo návratových intervenciách alebo v akýchkoľvek iných relevantných operačných činnostiach v členských štátoch alebo tretích krajinách. Takéto činnosti sa vykonávajú len so súhlasom dotknutého členského štátu alebo tretej krajiny. Skutočný počet personálu nasadeného zo stáleho zboru závisí od operačných potrieb.

Nasadenie stáleho zboru dopĺňa úsilie vyvíjané členskými štátmi.

3.   Pri poskytovaní pomoci členským štátom musia byť členovia stáleho zboru nasadení ako členovia tímu schopní vykonávať úlohy týkajúce sa kontroly hraníc alebo návratu, a to vrátane úloh vyžadujúcich si výkonné právomoci ustanovené v príslušnom vnútroštátnom práve alebo v prípade stálych zamestnancov, úlohy vyžadujúce si výkonné právomoci stanovené v článku 55 ods. 7

Členovia stáleho zboru musia spĺňať požiadavky týkajúce sa špecializovanej odbornej prípravy a profesionality, ako sa stanovuje v článku 16 ods. 1 tretí pododsek nariadenia (EÚ) 2016/399 a v iných príslušných nástrojoch.

4.   Na základe návrhu výkonného riaditeľa, po zohľadnení analýzy rizík vykonanej agentúrou, výsledkov posúdenia zraniteľnosti a cyklu viacročnej strategickej politiky pre európske integrované riadenie hraníc a vychádzajúc z počtov a profilov pracovníkov, ktorými agentúra disponuje prostredníctvom svojich stálych zamestnancov a aktuálne vyslaných pracovníkov, riadiaca rada každoročne do 31. marca prijme rozhodnutie, ktorým:

a)

vymedzí profily a stanoví požiadavky na operačných pracovníkov;

b)

rozhodne o počte pracovníkov v jednotlivých profiloch v kategóriách pracovníkov 1, 2 a 3, z ktorých sa zostavia tímy v nasledujúcom roku, vychádzajúc z očakávaných operačných potrieb na nasledujúci rok;

c)

bližšie špecifikuje príspevky stanovené v prílohe II a III stanovením konkrétneho počtu a profilov pracovníkov z jednotlivých členských štátov, ktorí budú v nasledujúcom roku vyslaní do agentúry v súlade s článkom 56 a vymenovaní v súlade s článkom 57;

d)

vymedzí príspevky stanovené v prílohe IV stanovením konkrétneho počtu a profilov pracovníkov z jednotlivých členských štátov v rámci rezervy rýchleho zásahu, ktorí budú v nasledujúcom roku poskytnutí v prípade rýchlych pohraničných zásahov v súlade s článkami 39 a 58 v rámci stáleho zboru; a

e)

stanoví orientačné viacročné naplánovanie profilov na nasledujúce roky s cieľom uľahčiť dlhodobé plánovanie príspevkov členských štátov a nábor stálych zamestnancov.

5.   Personál pre technické vybavenie poskytnutý v súlade s článkom 64 sa zohľadní ako súčasť príspevkov na nasledujúci rok na krátkodobé nasadenie poskytované členskými štátmi podľa článku 57. S cieľom pripraviť príslušné rozhodnutie riadiacej rady uvedené v odseku 4 tohto článku dotknutý členský štát do konca januára každého roka informuje agentúru o jeho úmysle nasadiť technické vybavenie s príslušným personálom.

6.   Na účely článku 73 agentúra vytvorí a zabezpečí štruktúry velenia a kontroly pre potreby efektívneho nasadzovania stáleho zboru na území tretích krajín.

7.   Agentúra môže prijať dostatočný počet stálych zamestnancov, ktorý môže dosiahnuť až 4 % z celkového počtu stáleho zboru stanoveného v prílohe I, a to na podporné alebo monitorovacie funkcie pre zriadenie stáleho zboru, plánovanie a riadenie jeho operácií a pre obstaranie vlastného vybavenia agentúry.

8.   Personál uvedený v odseku 7 a personál zodpovedný za fungovanie centrálnej jednotky ETIAS nesmie byť nasadený ako členovia tímov, považuje sa však na účely prílohy I za pracovníkov kategórie 1.

Článok 55

Stáli zamestnanci v stálom zbore

1.   Agentúra prispieva svojimi stálymi zamestnancami (kategória 1) do stáleho zboru, ktorí budú nasadení v operačných oblastiach ako členovia tímov s úlohami a právomocami stanovenými v článku 82 vrátane úlohy prevádzkovania vlastného vybavenia agentúry.

2.   Pri nábore pracovníkov agentúra zabezpečí, že sa vyberú iba uchádzači, ktorí preukážu vysokú úroveň profesionality, uznávanie vysokých etických hodnôt a ktorí majú primerané jazykové znalosti.

3.   V súlade s článkom 62 ods. 2 stáli zamestnanci, ktorí budú nasadení ako členovia tímov, absolvujú po prijatí potrebnú odbornú prípravu v oblasti pohraničnej stráže alebo návratov, vrátane základných práv, vzhľadom na profily pracovníkov stanovené riadiacou radou v súlade s článkom 54 ods. 4, pričom sa zohľadnia predtým nadobudnuté kvalifikácie a odborné skúsenosti v príslušných oblastiach.

Odborná príprava uvedená v prvom pododseku sa uskutočňuje v rámci špecializovaných programov odbornej prípravy vytvorených agentúrou a na základe dohôd s vybranými členskými štátmi, ktorá sa bude realizovať v špecializovaných inštitúciách odbornej prípravy a vzdelávania vrátane partnerských akadémií agentúry v členských štátoch. Po prijatí sa pre každého zamestnanca navrhnú primerané plány odbornej prípravy, aby sa zabezpečila ich neustála odborná kvalifikácia na plnenie úloh v oblasti pohraničnej stráže alebo návratov. Plány odbornej prípravy sa pravidelne aktualizujú. Náklady na odbornú prípravu hradí v plnom rozsahu agentúra.

Stáli zamestnanci, ktorí pôsobia ako technický personál, ktorý prevádzkuje vlastné vybavenie agentúry, nemusia prejsť úplnou odbornou prípravou v oblasti pohraničnej stráže alebo návratu.

4.   Agentúra zabezpečí také plnenie povinností svojich stálych zamestnancov, ktoré zodpovedá najvyšším normám a v plnej miere rešpektuje základné práva, počas celého trvania ich zamestnaneckého pomeru.

5.   Riadiaca rada na základe návrhu výkonného riaditeľa:

a)

zriadi primeraný mechanizmus dohľadu na monitorovanie uplatňovania ustanovení o používaní sily stálymi zamestnancami vrátane pravidiel o podávaní správ a osobitných opatrení, ako sú opatrenia disciplinárneho charakteru, pokiaľ ide o používanie sily počas nasadenia;

b)

stanoví pravidlá, na základe ktorých výkonný riaditeľ môže oprávniť stálych zamestnancov nosiť a použiť zbrane v súlade s článkom 82 a prílohou V, vrátane povinnej spolupráce s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi, najmä s členským štátom, ktorého sú štátnymi príslušníkmi, členským štátom pobytu a členským štátom úvodnej odbornej prípravy. Uvedené pravidlá sa musia zaoberať aj tým, ako výkonný riaditeľ zabezpečí, že stáli zamestnanci naďalej spĺňajú podmienky na vydanie takéhoto oprávnenia, najmä pokiaľ ide o manipuláciu so zbraňami vrátane pravidelne vykonávaných testov streľby;

c)

zavedie osobitné pravidlá na uľahčenie skladovania zbraní, munície a iného vybavenia v zabezpečených zariadeniach a ich prepravy do operačných oblastí.

V súvislosti s pravidlami uvedenými v prvom pododseku písm. a) tohto odseku Komisia vydá stanovisko o ich súlade so služobným poriadkom a podmienkami zamestnávania, v súlade s článkom 110 ods. 2 služobného poriadku. O návrhu výkonného riaditeľa, pokiaľ ide o uvedené pravidlá, sa konzultuje s pracovníkom pre základné práva.

6.   Zamestnanci agentúry, ktorí nie sú kvalifikovaní na vykonávanie úloh súvisiacich s pohraničnou strážou alebo návratom, sa počas spoločných operácií nasadzujú len na koordinačné úlohy, úlohy v oblasti monitorovania základných práv a iné súvisiace úlohy. Nie sú súčasťou tímov.

7.   Stáli zamestnanci, ktorí majú byť nasadení ako členovia tímov, musia byť schopní plniť, v súlade s článkom 82, tieto úlohy, ktoré si vyžadujú výkonné právomoci, a to v súlade s profilmi pracovníkov a príslušnou odbornou prípravou:

a)

overovanie totožnosti a štátnej príslušnosti osôb vrátane kontroly v príslušných databázach Únie a vnútroštátnych databázach;

b)

povoľovanie vstupu v prípade splnenia podmienok vstupu, ako sa stanovuje v článku 6 nariadenia (EÚ) 2016/399;

c)

odmietnutie vstupu v súlade s článkom 14 nariadenia (EÚ) 2016/399;

d)

označovanie cestovných dokladov odtlačkom pečiatky v súlade s článkom 11 nariadenia (EÚ) 2016/399;

e)

vydávanie víz alebo zamietanie žiadostí o udelenie víz na hraniciach v súlade s článkom 35 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 810/2009 (40) a ukladanie príslušných údajov do vízového informačného systému;

f)

hraničný dozor vrátane hliadkovania mimo hraničných priechodov s cieľom brániť neoprávnenému prekračovaniu hraníc, bojovať proti cezhraničnej kriminalite a prijímať opatrenia proti osobám, ktoré prekračujú hranicu neoprávnene, vrátane zachytenia alebo zadržania;

g)

registrovanie odtlačkov prstov osôb zadržaných v súvislosti s neoprávneným prekročením vonkajších hraníc v systéme Eurodac v súlade s kapitolou III nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 603/2013 (41);

h)

udržiavanie styku s tretími krajinami s cieľom identifikácie a získania cestovných dokladov pre navrátilcov;

i)

sprevádzanie štátnych príslušníkov tretích krajín podliehajúcich postupom nútenému návratu.

Článok 56

Účasť členských štátov v stálom zbore prostredníctvom dlhodobého vysielania

1.   Členské štáty prispievajú do stáleho zboru vyslaním operačných pracovníkov do agentúry ako členov tímov (kategória 2). Trvanie jednotlivých vyslaní je 24 mesiacov. So súhlasom domovského členského štátu a agentúry sa môžu individuálne vyslania predĺžiť jedenkrát na ďalších 12 alebo 24 mesiacov. S cieľom uľahčiť vykonávanie systému finančnej podpory, ako sa uvádza v článku 61, sa vyslania spravidla začínajú začiatkom kalendárneho roka.

2.   Každý členský štát je zodpovedný za zabezpečenie kontinuálneho prispievania operačnými pracovníkmi, ktorí budú pôsobiť ako vyslaní členovia tímov v súlade s prílohou II. Náklady pracovníkov nasadených v zmysle tohto článku sa uhrádzajú v súlade s pravidlami prijatými v zmysle článku 95 ods. 6

3.   Operační pracovníci vyslaní do agentúry majú úlohy a právomoci ako členovia tímov v súlade s článkom 82. Členský štát, ktorý vyslal uvedených operačných pracovníkov, sa považuje za ich domovský členský štát. O miestach a trvaní nasadenia vyslaných členov tímov rozhoduje počas ich vyslania výkonný riaditeľ v súlade s operačnými potrebami. Agentúra počas vyslania zabezpečuje nepretržitú odbornú prípravu operačných pracovníkov.

4.   Každý členský štát do 30. júna každého roka určí uchádzačov na vyslanie medzi svojimi operačnými pracovníkmi v súlade s konkrétnymi počtami a profilmi pracovníkov, o ktorých rozhodla riadiaca rada na nasledujúci rok, ako sa uvádza v článku 54 ods. 4 Agentúra overí, či operační pracovníci navrhovaní členskými štátmi zodpovedajú vymedzeným profilom pracovníkov a majú potrebné jazykové znalosti. Agentúra do 15. septembra každého roka schváli navrhovaných uchádzačov alebo v prípadoch nedodržania požadovaných profilov, nedostatočných jazykových znalostí, pochybenia alebo porušenia pravidiel pri predchádzajúcom nasadení odmietne dotknutých uchádzačov a požiada členský štát, aby na nasadenie navrhol iných uchádzačov.

5.   Ak z dôvodov vyššej moci nie je možné vyslať konkrétneho operačného pracovníka alebo tento pracovník nemôže vo svojom vyslaní pokračovať, dotknutý členský štát zabezpečí jeho nahradenie iným operačným pracovníkom s požadovaným profilom.

Článok 57

Účasť členských štátov v stálom zbore prostredníctvom krátkodobých nasadení

1.   Okrem každoročných vyslaní do 30. júna podľa článku 56 členské štáty prispievajú do stáleho zboru nominovaním príslušníkov pohraničnej stráže a iných príslušných pracovníkov do predbežného národného zoznamu disponibilných operačných pracovníkov na krátkodobé nasadenia (kategória 3) v súlade s príspevkami stanovenými v prílohe III a v súlade s konkrétnymi počtami a profilmi pracovníkov, o ktorých rozhodla riadiaca rada na nasledujúci rok, ako sa uvádza v článku 54 ods. 4 Predbežné národné zoznamy nominovaných operačných pracovníkov sa oznamujú agentúre. Konečná podoba ročného zoznamu sa potvrdí agentúre po ukončení ročných dvojstranných rokovaní do 1. decembra daného roka.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby nominovaní operační pracovníci boli k dispozícii na žiadosť agentúry v súlade s pravidlami stanovenými v tomto článku. Každý pracovník je počas kalendárneho roka k dispozícii na obdobie do štyroch mesiacov. Členské štáty však môžu rozhodnúť o nasadení konkrétneho pracovníka na obdobie dlhšie ako štyri mesiace. Takéto predĺženie sa považuje za samostatný príspevok tohto členského štátu k tomu istému profilu alebo inému požadovanému profilu, ak má pracovník potrebné spôsobilosti. Náklady pracovníkov nasadených v zmysle tohto článku sa uhrádzajú v súlade s pravidlami prijatými podľa článku 45 ods. 2.

3.   Pracovníci vyslaní do agentúry podľa tohto článku majú úlohy a právomoci ako členovia tímov v súlade s článkom 82.

4.   Agentúra môže overiť, či operační pracovníci nominovaní členskými štátmi na krátkodobé nasadenia zodpovedajú vymedzeným profilom pracovníkov a majú potrebné jazykové znalosti. V prípadoch nedostatočných jazykových znalostí, pochybenia alebo porušenia platných pravidiel pri predchádzajúcom nasadení agentúra nominovaného operačného pracovníka odmietne. Agentúra takisto odmietne nominovaných operačných pracovníkov v prípade nesúladu s požadovanými profilmi s výnimkou prípadov, keď sú dotknutí operační pracovníci kvalifikovaní pre iný profil pridelený tomuto členskému štátu. V prípade, ak agentúra pracovníka zamietne, dotknutý členský štát zabezpečí výmenu uvedeného pracovníka s iným operačným pracovníkom, ktorý má požadovaný profil.

5.   Agentúra každoročne do 31. júla požiada členské štáty, aby prispeli špecifickými konkrétnymi operačnými pracovníkmi na nasadenie ako súčasti spoločných operácií na nasledujúci rok v rámci požadovaného počtu a profilov. O obdobiach individuálneho nasadenia sa rozhoduje pri každoročných dvojstranných rokovaniach a dohodách medzi agentúrou a členskými štátmi.

6.   Po ukončení každoročných dvojstranných rokovaní členské štáty zabezpečia disponibilnosť operačných pracovníkov z národných zoznamov uvedených v odseku 1 na konkrétne nasadenia v takých počtoch a s takými profilmi, ako sa uvádza v žiadosti agentúry.

7.   Ak z dôvodov vyššej moci nie je možné vyslať konkrétneho operačného pracovníka v súlade s dohodami, dotknutý členský štát zabezpečí, že sa takýto pracovník nahradí iným pracovníkom zo zoznamu s požadovaným profilom.

8.   V prípade zvýšenej potreby posilnenia prebiehajúcej spoločnej operácie alebo potreby spustenia rýchleho pohraničného zásahu alebo novej spoločnej operácie, ktorá nebola uvedená v príslušnom ročnom pracovnom programe, ani jemu zodpovedajúcom výsledku výročných dvojstranných rokovaní, nasadenie sa vykoná v rámci limitov stanovených v prílohe III. Výkonný riaditeľ bezodkladne informuje členské štáty o dodatočných potrebách, pričom uvedie možné počty a profily operačných pracovníkov, ktoré majú poskytnúť jednotlivé členské štáty. Keď výkonný riaditeľ a hostiteľský členský štát odsúhlasia pozmenený operačný plán, prípadne nový operačný plán, výkonný riaditeľ predloží oficiálnu žiadosť o počet a profily operačných pracovníkov. Bez toho, aby bol dotknutý článok 39, každý členský štát nasadí členov tímov do 20 pracovných dní od podania uvedenej oficiálnej žiadosti.

9.   Ak z analýzy rizík alebo akéhokoľvek dostupného posúdenia zraniteľnosti vyplýva, že členský štát čelí situácii, ktorá by podstatne ovplyvnila plnenie jeho vnútroštátnych úloh, uvedený členský štát prispeje operačnými pracovníkmi v súlade s požiadavkami uvedenými v odseku 5 alebo 8 tohto článku. Tieto príspevky však súhrnne nepresiahnu polovicu príspevkov uvedeného členského štátu pre daný rok, ako je stanovené v prílohe III. Ak sa členský štát odvoláva na takúto mimoriadnu situáciu, agentúre písomne uvedie komplexné dôvody a informácie o situácii a obsah týchto informácií sa zahrnie do správy uvedenej v článku 65.

10.   Dĺžku vyslania na konkrétnu operáciu určí domovský členský štát, ale v žiadnom prípade nesmie byť kratšia než 30 dní okrem prípadu, keď operácia, súčasťou ktorej je vyslanie, trvá kratšie než 30 dní.

11.   Technický personál zohľadnený na účely príspevkov členských štátov v súlade s článkom 54 ods. 5 sa v súlade s dohodami dosiahnutými v každoročných dvojstranných rokovaniach nasadzuje len v prípade príslušných položiek technického vybavenia uvedeného v článku 64 ods. 9.

Odchylne od odseku 1 tohto článku členské štáty zahrnú do ich ročných zoznamov technický personál uvedený v prvom pododseku tohto odseku až po skončení každoročných dvojstranných rokovaní. Členské štáty môžu príslušné ročné zoznamy upraviť v prípade akýchkoľvek zmien technického personálu počas príslušného roka. Členské štáty oznámia tieto zmeny agentúre.

Overenie uvedené v odseku 4 tohto článku sa netýka právomoci na prevádzku technického vybavenia.

Členovia personálu, ktorí majú výlučne technické úlohy, sa uvedú v národných ročných zoznamoch len podľa funkcie.

Trvanie nasadenia technického personálu sa určí v súlade s článkom 64.

Článok 58

Účasť členských štátov v stálom zbore prostredníctvom rezervy rýchleho zásahu

1.   Členské štáty prispievajú do stáleho zboru prostredníctvom rezervy rýchleho zásahu (kategória 4), ktorá sa má aktivovať na rýchle pohraničné zásahy v súlade s článkom 37 ods. 2 a článkom 39 za predpokladu, že pre príslušný rýchly pohraničný zásah už bol plne nasadený operačný personál kategórie 1, 2 a 3.

2.   Každý členský štát je zodpovedný za zabezpečenie disponibility operačných pracovníkov v počte a so zodpovedajúcimi profilmi, o ktorých riadiaca rada rozhodla pre nasledujúci rok, ako je uvedené v článku 54 ods. 4, a to na žiadosť agentúry v rámci limitov stanovených v prílohe IV a v súlade s opatreniami stanovenými v tomto článku. Každý operačný pracovník je počas kalendárneho roka k dispozícii na obdobie do štyroch mesiacov.

3.   Konkrétne nasadenia v rámci rýchlych pohraničných zásahov z rezervy rýchleho zásahu sa uskutočňujú v súlade s článkom 39 ods. 11 a 13.

Článok 59

Preskúmanie stáleho zboru

1.   Komisia do 31. decembra 2023 predloží Európskemu parlamentu a Rade preskúmanie celkového počtu a zloženia stáleho zboru vrátane výšky príspevkov jednotlivých členských štátov do stáleho zboru, ako aj odborných znalostí a profesionality stáleho zboru a odbornej prípravy, ktorú absolvuje, a to najmä na základe správ uvedených v článku 62 ods. 10 a článku 65. Preskúmanie sa zameria aj na to, či je potrebné zachovať rezervu rýchleho zásahu ako súčasť stáleho zboru.

V preskúmaní sa opisujú a zohľadňujú existujúce a potenciálne operačné potreby stáleho zboru v oblasti kapacít rýchleho zásahu, významné okolnosti, ktoré majú vplyv na spôsobilosť členských štátov prispievať do stáleho zboru a vývoj stálych zamestnancov pokiaľ ide o príspevok agentúry do stáleho zboru.

2.   V prípade potreby Komisia do 29. februára 2024 predloží príslušné návrhy na zmenu príloh I, II, III a IV. Ak Komisia návrh nepredloží, musí vysvetliť svoje dôvody.

Článok 60

Vysunuté pracoviská

1.   Agentúra môže so súhlasom hostiteľského členského štátu alebo v prípade výslovného začlenenia tejto možnosti do dohody o štatúte s hostiteľskou treťou krajinou zriadiť vysunuté pracoviská na území uvedeného členského štátu alebo tretej krajiny s cieľom uľahčiť a zlepšiť koordináciu operačných činností, a to aj v oblasti návratu, ktoré agentúra organizuje v uvedenom členskom štáte, v susednom regióne alebo v uvedenej tretej krajine, a s cieľom zabezpečiť efektívne riadenie ľudských a technických zdrojov agentúry. Vysunuté pracoviská sa zriaďujú v súlade s operačnými potrebami na obdobie, ktoré agentúra potrebuje na vykonávanie dôležitých operačných činností v danom členskom štáte, v susednom regióne alebo v dotknutej tretej krajine. Uvedené obdobie sa môže v prípade potreby predĺžiť.

Pred zriadením vysunutého pracoviska sa dôkladne posúdi a vypočíta vplyv na rozpočet a príslušné sumy sa vopred stanovia v rozpočte.

2.   Agentúra a hostiteľský členský štát alebo hostiteľská tretia krajina, v ktorej je zriadené vysunuté pracovisko, vykonajú opatrenia potrebné na zabezpečenie čo najlepších podmienok potrebných na plnenie úloh pridelených vysunutému pracovisku. Miesto zamestnania pracovníkov pracujúcich na vysunutých pracoviskách sa stanoví v súlade s článkom 95 ods. 2

3.   V prípade potreby vysunuté pracoviská:

a)

poskytujú operačnú a logistickú podporu a zabezpečujú koordináciu činností agentúry v dotknutých operačných oblastiach;

b)

poskytujú operačnú podporu členskému štátu alebo tretej krajine v dotknutých operačných oblastiach;

c)

monitorujú činnosti tímov a podávajú pravidelné hlásenia ústrediu agentúry;

d)

spolupracujú s hostiteľským členským štátom alebo hostiteľskou treťou krajinou vo všetkých záležitostiach týkajúcich sa praktického vykonávania operačných činností organizovaných agentúrou v danom členskom štáte alebo tretej krajine vrátane akýchkoľvek ďalších záležitostí, ktoré môžu vyplynúť v priebehu týchto činností;

e)

podporujú spoluprácu koordinačného úradníka uvedeného v článku 44 s participujúcimi členskými štátmi vo všetkých záležitostiach týkajúcich sa ich príspevku k operačným činnostiam organizovaným agentúrou a v prípade potreby pôsobia ako styčný článok s ústredím agentúry;

f)

poskytujú podporu koordinačnému úradníkovi a členom monitorovacej skupiny pre základné práva určených na monitorovanie operačných činností pri uľahčovaní koordinácie a komunikácie v prípade potreby medzi tímami agentúry a príslušnými orgánmi hostiteľského členského štátu alebo hostiteľskej tretej krajiny a pri všetkých príslušných úlohách;

g)

organizujú logistickú podporu v súvislosti s nasadením členov tímov a nasadením a používaním technického vybavenia;

h)

poskytujú všetku ďalšiu logistickú podporu v súvislosti s operačnou oblasťou, za ktorú zodpovedá príslušné vysunuté pracovisko, s cieľom uľahčiť bezproblémový priebeh operačných činností organizovaných agentúrou;

i)

poskytujú podporu styčnému dôstojníkovi agentúry, a to bez toho, aby boli dotknuté jeho úlohy a funkcie uvedené v článku 31, pri identifikácii prípadných aktuálnych alebo budúcich výziev týkajúcich sa riadenia hraníc v oblasti, za ktorú zodpovedá príslušné vysunuté pracovisko, alebo vykonávania acquis v oblasti návratu a podávajú pravidelné hlásenia ústrediu agentúry;

j)

zabezpečujú efektívnu správu vlastného vybavenia agentúry v oblastiach jej pôsobenia, a to vrátane prípadnej registrácie a dlhodobej údržby uvedeného vybavenia a akejkoľvek potrebnej logistickej podpory.

4.   Každé vysunuté pracovisko riadi zástupca agentúry vymenovaný výkonným riaditeľom za vedúceho vysunutého pracoviska. Vedúci vysunutého pracoviska dohliada na celkovú prácu pracoviska a vystupuje ako jednotné kontaktné miesto s ústredím agentúry.

5.   Na základe návrhu výkonného riaditeľa riadiaca rada rozhoduje o zriadení, zložení, dobe zriadenia a v prípade potreby o prípadnom predĺžení doby činnosti vysunutého pracoviska, pričom berie do úvahy názor Komisie a súhlas hostiteľského členského štátu alebo hostiteľskej tretej krajiny.

6.   Hostiteľský členský štát poskytne agentúre pomoc na zabezpečenie prevádzkovej kapacity.

7.   Výkonný riaditeľ podáva štvrťročnú správu riadiacej rade o činnostiach vysunutých pracovísk. Činnosti vysunutých pracovísk sa opisujú v samostatnej časti výročnej správy o činnosti.

Článok 61

Finančná podpora na rozvoj stáleho zboru

1.   Členské štáty majú nárok získať raz ročne finančné prostriedky vo forme financovania, ktoré nie je spojené s nákladmi, s cieľom podporovať rozvoj ľudských zdrojov na účely zabezpečenia svojich príspevkov do stáleho zboru, ako sa stanovuje v prílohách II, III a IV, v súlade s článkom 125 ods. 1 písm. a) nariadenia (EÚ, Euratom) 2018/1046. Uvedené financovanie sa vypláca na konci príslušného roka a po splnení podmienok stanovených v súlade s odsekmi 3 a 4 tohto článku. Uvedené financovanie je založené na referenčnej sume, ako sa stanovuje v odseku 2 tohto článku a v prípade potreby predstavuje:

a)

100 % referenčnej sumy vynásobenej počtom operačných pracovníkov, ktorí bolo určení na rok N+ 2 na nasadenie v súlade s prílohou II;

b)

37 % referenčnej sumy vynásobenej počtom operačných pracovníkov účinne nasadených v súlade s článkom 57 v rámci limitu stanoveného v prílohe III a prípadne v súlade s článkom 58 v rámci limitu stanoveného v prílohe IV;

c)

jednorazovú platbu 50 % referenčnej sumy vynásobenej počtom operačných pracovníkov prijatých agentúrou za stálych zamestnancov, uvedená platba sa vzťahuje na personál odchádzajúci z vnútroštátnych služieb, ktorí v čase prijatia do zamestnania agentúrou nie sú v aktívnom služobnom pomere viac ako 15 rokov.

2.   Referenčná suma sa rovná ročnému základnému platu zmluvného zamestnanca vo funkčnej skupine III platovej triede 8 stupni 1, ako sa stanovuje v článku 93 podmienok zamestnávania, a podlieha korekčným koeficientom uplatniteľným v príslušnom členskom štáte.

3.   Ročná platba sumy uvedenej v odseku 1 písm. a) tohto článku je splatná len pod podmienkou, že členské štáty zodpovedajúco zvýšia celkový počet príslušníkov svojej národnej pohraničnej stráže prijatím nových pracovníkov v príslušnom období. Informácie relevantné na účely vykazovania sa poskytujú agentúre pri každoročných dvojstranných rokovaniach a v nasledujúcom roku sa overia prostredníctvom posúdenia zraniteľnosti. Ročná platba sumy uvedenej v odseku 1 písm. b) tohto článku je plne splatná vo vzťahu k počtu pracovníkov, ktorí boli účinne nasadení na súvislé alebo nesúvislé obdobie v dĺžke štyroch mesiacov v súlade s článkom 57 v rámci limitu stanoveného v prílohe III a v súlade s článkom 58 av rámci limitu stanoveného v prílohe IV. Pre účinné nasadenia uvedené v odseku 1 písm. b) tohto článku sa platby vypočítajú na pomernom základe za referenčné obdobie štyroch mesiacov.

Agentúra poskytne zálohovú platbu súvisiacu s ročnými platbami súm uvedených v odseku 1 písm. a) a b) tohto článku v súlade s vykonávacím aktom uvedeným v odseku 4 tohto článku po predložení osobitnej a odôvodnenej žiadosti prispievajúceho členského štátu.

4.   Komisia prijme vykonávací akt, ktorým stanoví podrobné pravidlá týkajúce sa ročnej platby a monitorovania príslušných podmienok stanovených v odseku 3 tohto článku. Uvedené pravidlá zahŕňajú podmienky pre zálohové platby pri plnení podmienok stanovených v odseku 3 tohto článku, ako aj spôsoby pomerného výpočtu vrátane v súvislosti s prípadmi, keď by nasadenie technického personálu výnimočne presiahlo maximálne národné príspevky stanovené v prílohe III. Uvedený vykonávací akt sa prijme v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 122 ods. 2.

5.   Agentúra a členské štáty zabezpečia pri vykonávaní finančnej podpory podľa tohto článku dodržiavanie zásad spolufinancovania a predchádzania dvojitému financovaniu.

Článok 62

Odborná príprava

1.   Agentúra s prihliadnutím na plán spôsobilosti uvedený v článku 9 ods. 8 ak je k dispozícii, a v spolupráci s príslušnými subjektmi členských štátov zodpovednými za odbornú prípravu a vo vhodných prípadoch s EASO, agentúrou FRA, Agentúrou Európskej únie na prevádzkové riadenie rozsiahlych informačných systémov v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti (eu-LISA) a Agentúrou Európskej únie pre odbornú prípravu v oblasti presadzovania práva (CEPOL) vytvoria osobitné nástroje odbornej prípravy vrátane špecifickej odbornej prípravy zameranej na ochranu detí a ďalších osôb v zraniteľnom postavení. Obsah odbornej prípravy zohľadňuje príslušné výsledky výskumu a najlepšie postupy. Agentúra poskytne príslušníkom pohraničnej stráže, špecialistom na návrat, členom eskortnej skupiny a ostatným príslušným pracovníkom, ktorí sú členmi stáleho zboru, ako aj monitorovacej skupiny pre nútený návrat a monitorovacej skupiny pre základné práva špecializovanú odbornú prípravu týkajúcu sa ich úloh a právomocí. Agentúra uskutoční pravidelné cvičenia uvedených príslušníkov pohraničnej stráže a ostatných členov tímov v súlade s harmonogramom špecializovanej odbornej prípravy uvedeným v ročnom pracovnom programe agentúry.

2.   Okrem odbornej prípravy uvedenej v článku 55 ods. 3 agentúra zabezpečí, aby všetci stáli zamestnanci, ktorí majú byť nasadení ako členovia tímov, absolvovali primeranú odbornú prípravu, ktorá bude zameraná na príslušné právo Únie a medzinárodné právo vrátane základných práv, prístupu k medzinárodnej ochrane, usmernení na účely identifikácie osôb, ktoré hľadajú ochranu, a ich nasmerovania na príslušné postupy, usmernení týkajúcich sa osobitných potrieb detí vrátane maloletých osôb bez sprievodu, obetí obchodovania s ľuďmi, osôb vyžadujúcich bezodkladnú lekársku pomoc a iných osobitne zraniteľných osôb a pátrania a záchrany, ak sa majú zúčastniť na operáciách na mori, a to ešte pred prvým nasadením v operačných činnostiach organizovaných agentúrou.

Takáto odborná príprava zahŕňa aj používanie sily v súlade s prílohou V.

3.   Agentúra na účel odseku 2 a na základe dohôd s vybranými členskými štátmi vykonáva potrebné programy odbornej prípravy v špecializovaných inštitúciách odbornej prípravy a vzdelávania v uvedených členských štátoch vrátane partnerských akadémií agentúry v členských štátoch. Agentúra zabezpečí, aby sa odborná príprava riadila spoločnými učebnými osnovami, bola harmonizovaná a podporovala vzájomné porozumenie a spoločnú kultúru založenú na hodnotách zakotvených v zmluvách. Náklady na odbornú prípravu hradí v plnom rozsahu agentúra.

Agentúra môže po získaní súhlasu riadiacej rady vytvoriť stredisko odbornej prípravy agentúry s cieľom ešte viac uľahčiť začlenenie spoločnej európskej kultúry do poskytovanej odbornej prípravy.

4.   Agentúra prijme potrebné iniciatívy s cieľom zabezpečiť, aby všetci pracovníci z členských štátov, ktorí sú súčasťou tímov stáleho zboru, absolvovali odbornú prípravu uvedenú v prvom pododseku odseku 2.

5.   Agentúra prijme potrebné kroky s cieľom zabezpečiť odbornú prípravu pracovníkov zapojených do úloh súvisiacich s návratom, ktorí sú pridelení do stáleho zboru alebo do rezervy uvedenej v článku 51. Agentúra zabezpečí, aby stáli zamestnanci a všetci pracovníci, ktorí sa zúčastňujú na návratových operáciách alebo návratových intervenciách, absolvovali pred svojou účasťou na operačných činnostiach organizovaných agentúrou odbornú prípravu zameranú na príslušné právo Únie a medzinárodné právo vrátane základných práv, prístupu k medzinárodnej ochrane a usmerňovania zraniteľných osôb.

6.   Agentúra vypracuje a ďalej rozvíja spoločné učebné osnovy pre základnú odbornú prípravu príslušníkov pohraničnej stráže a na európskej úrovni poskytuje odbornú prípravu inštruktorom príslušníkov pohraničnej stráže členských štátov, ktorá je okrem iného zameraná aj na problematiku základných práv, prístupu k medzinárodnej ochrane a príslušného námorného práva, ako aj spoločné učebné osnovy pre odbornú prípravu pracovníkov zapojených do úloh súvisiacich s návratom. Cieľom spoločných učebných osnov je presadzovať najprísnejšie normy a najlepšie postupy pri vykonávaní práva Únie v oblasti riadenia hraníc a návratu. Agentúra vypracuje spoločné učebné osnovy po porade s konzultačným fórom uvedeným v článku 108 (ďalej len „konzultačné fórum“) a pracovníkom pre základné práva. Členské štáty začlenia spoločné učebné osnovy do základnej odbornej prípravy, ktorú poskytujú príslušníkom svojej vnútroštátnej pohraničnej stráže a pracovníkom zapojených do úloh súvisiacich s návratom.

7.   Agentúra ponúkne pre úradníkov príslušných služieb členských štátov, a v relevantných prípadoch i tretích krajín, aj doplnkové kurzy odbornej prípravy a semináre na témy, ktoré sa týkajú kontroly vonkajších hraníc a návratu štátnych príslušníkov tretích krajín.

8.   Agentúra môže organizovať činnosti odbornej prípravy v spolupráci s členskými štátmi a tretími krajinami na ich území.

9.   Agentúra vytvorí výmenný program umožňujúci príslušníkom pohraničnej stráže zapojeným do tímov a personálu, ktorý je súčasťou intervenčných návratových tímov, získať poznatky alebo špecifické odborné vedomosti na základe skúseností a osvedčených postupov v zahraničí pri práci s príslušníkmi pohraničnej stráže a pracovníkmi zapojenými do úloh súvisiacich s návratom v inom členskom štáte než ich vlastnom.

10.   Agentúra zavedie a bude ďalej rozvíjať interný mechanizmus kontroly kvality s cieľom zaistiť vysokú úroveň odbornej prípravy, odborných znalostí a profesionality všetkých stálych zamestnancov, najmä stálych zamestnancov, ktorí sa zapájajú do operačných činností agentúry. Agentúra na základe zavedenia mechanizmu kontroly kvality vypracuje výročnú hodnotiacu správu, ktorá sa pripojí k výročnej správe o činnosti.

Článok 63

Nadobudnutie alebo prenajímanie technického vybavenia

1.   Agentúra môže nadobúdať samostatne alebo v spoluvlastníctve s členským štátom, respektíve si prenajímať technické vybavenie, ktoré sa má nasadiť počas spoločných operácií, pilotných projektov, rýchlych pohraničných zásahov, činností v oblasti návratu vrátane návratových operácií a návratových intervencií, nasadenia podporných tímov pre riadenie migrácie alebo v rámci projektov technickej pomoci v súlade s rozpočtovými pravidlami, ktoré sa uplatňujú na agentúru.

2.   Riadiaca rada na základe návrhu výkonného riaditeľa prijme komplexnú viacročnú stratégiu spôsobu rozvíjania vlastných technických spôsobilostí agentúry, pričom zohľadňuje cyklus viacročnej strategickej politiky európskeho integrovaného riadenia hraníc vrátane plánu spôsobilosti uvedeného v článku 9 ods. 8, ak je k dispozícii, a rozpočtové zdroje vyčlenené na uvedený účel vo viacročnom finančnom rámci. Na to, aby sa zabezpečil súlad s uplatniteľným právnym, finančným a politickým rámcom, výkonný riaditeľ predloží tento návrh až po získaní kladného stanoviska Komisie.

Viacročnú stratégiu dopĺňa podrobný plán vykonávania, ktorým sa určuje harmonogram nadobúdania alebo prenájmu, plán obstarávania a zmiernenia rizík. Ak sa pri prijímaní stratégie a plánu riadiaca rada rozhodne odchýliť od stanoviska Komisie, odôvodní to Komisii. Po prijatí viacročnej stratégie sa plán vykonávania stáva súčasťou zložky viacročného plánovania v jednotnom programovom dokumente uvedenom v článku 100 ods. 2 písm. k).

3.   Agentúra môže nadobúdať technické vybavenie na základe rozhodnutia výkonného riaditeľa po porade s riadiacou radou v súlade s platnými pravidlami obstarávania. Pred každým nadobudnutím alebo prenájmom vybavenia, ktoré predstavuje pre agentúru značné náklady, sa uskutoční dôkladná analýza potrieb a nákladov a ziskov. Všetky výdavky týkajúce sa nadobudnutia alebo prenájmu sa uvedú v rozpočte agentúry prijatom riadiacou radou.

4.   Ak agentúra nadobudne alebo si prenajme väčšie technické vybavenie, ako napríklad lietadlo, služobné vozidlá alebo plavidlá, uplatňujú sa tieto podmienky:

a)

v prípade nadobudnutia agentúrou alebo v rámci spoluvlastníctva sa agentúra dohodne s jedným členským štátom, že tento členský štát zabezpečí registráciu vybavenia ako vybavenia verejnej správy v súlade s príslušnými právom uvedeného členského štátu vrátane výsad a imunít pre takého technické vybavenie podľa medzinárodného práva;

b)

v prípade prenájmu sa vybavenie zaregistruje v členskom štáte.

5.   Na základe vzorovej dohody vypracovanej agentúrou a schválenej riadiacou radou sa členský štát, v ktorom je vybavenie zaregistrované, dohodne s agentúrou na podmienkach zabezpečujúcich prevádzkyschopnosť vybavenia. V prípade aktív v spoločnom vlastníctve sa v podmienkach upravia aj obdobia plnej dostupnosti aktív pre agentúru a určí sa spôsob využívania uvedených aktív, ako aj osobitné ustanovenia týkajúce sa rýchleho nasadenia pri rýchlych pohraničných zásahoch, a financovanie uvedených aktív.

6.   Ak agentúra nemá požadovaných kvalifikovaných stálych zamestnancov, členský štát, v ktorom je vybavenie zaregistrované, alebo dodávateľ technického vybavenia poskytnú potrebných odborníkov a technický personál na právne podloženú a bezpečnú obsluhu technického vybavenia v súlade so vzorovou dohodou uvedenou v odseku 5 tohto článku a naplánovanú na základe každoročných dvojstranných rokovaní a dohôd uvedených v článku 64 ods. 9 V takom prípade technické vybavenie vo výlučnom vlastníctve agentúry musí byť agentúre sprístupnené na jej žiadosť a členský štát, v ktorom je vybavenie zaregistrované, sa nemôže odvolávať na výnimočnú situáciu uvedenú v článku 64 ods. 9.

Ak sa členský štát požiada o poskytnutie technického vybavenia a pracovníkov, agentúra zohľadní konkrétne prevádzkové problémy, ktorým uvedený členský štát čelí v čase podania žiadosti.

Článok 64

Rezerva technického vybavenia

1.   Agentúra zriadi a vedie centralizovaný register vybavenia v rezerve technického vybavenia, ktorú tvorí vybavenie vo vlastníctve buď členských štátov alebo agentúry a vybavenie v spoločnom vlastníctve členských štátov a agentúry určené na jej operačné činnosti.

2.   Vybavenie vo výlučnom vlastníctve agentúry je kedykoľvek plne dostupné na účel nasadenia.

3.   Vybavenie, ktoré je vo viac ako 50-percentnom spoluvlastníctve agentúry, je tiež dostupné na účel nasadenia v súlade s dohodou medzi členským štátom a agentúrou, uzavretej v súlade s článkom 63 ods. 5.

4.   Agentúra zabezpečí kompatibilitu a interoperabilitu vybavenia uvedeného v rezerve technického vybavenia.

5.   Na účely odseku 4 agentúra v úzkej spolupráci s členskými štátmi a Komisiou vymedzí technické normy pre nasadenie vybavenia v prípade potreby pri činnostiach agentúry. Vybavenie, ktoré má agentúra vo vlastníctve samostatne alebo v spoluvlastníctve, a vybavenie vo vlastníctve členských štátov, ktoré je uvedené v rezerve technického vybavenia, musí spĺňať uvedené normy.

6.   Riadiaca rada na základe návrhu výkonného riaditeľa a s prihliadnutím na analýzu rizík vykonanú agentúrou a výsledky posúdenia zraniteľnosti rozhodne každoročne do 31. marca o minimálnom kontingente technického vybavenia, ktoré je potrebné na plnenie potrieb agentúry v nasledujúcom roku, najmä pokiaľ ide o vykonávanie spoločných operácií, nasadenie podporných tímov pre riadenie migrácie, vykonávanie rýchlych pohraničných zásahov a činností v oblasti návratu vrátane návratových operácií a návratových intervencií. V minimálnom kontingente technického vybavenia je zahrnuté aj vlastné vybavenie agentúry. V uvedenom rozhodnutí sa stanovia aj pravidlá týkajúce sa nasadzovania technického vybavenia v operačných činnostiach.

Ak sa ukáže, že minimálny kontingent technického vybavenia nie je dostatočný na realizáciu operačného plánu dohodnutého pre takéto činnosti, agentúra uvedený minimálny kontingent zreviduje na základe odôvodnených potrieb a dohody s členskými štátmi.

7.   Rezerva technického vybavenia obsahuje minimálny kontingent vybavenia označený agentúrou ako potrebný podľa jednotlivých druhov technického vybavenia. Vybavenie uvedené v rezerve technického vybavenia sa použije počas spoločných operácií, nasadenia podporného tímu pre riadenie migrácie, pilotných projektov, rýchlych pohraničných zásahov, návratových operácií alebo návratových intervencií.

8.   Súčasťou rezervy technického vybavenia je rezerva technického vybavenia pre rýchly zásah obsahujúca obmedzený kontingent vybavenia potrebný na prípadné rýchle pohraničné zásahy. Príspevky členských štátov do rezervy technického vybavenia pre rýchly zásah sa plánujú v súlade s každoročnými dvojstrannými rokovaniami a dohodami uvedenými v odseku 9 tohto článku. V súvislosti s vybavením uvedeným v zozname položiek uvedenej rezervy sa členské štáty nemôžu odvolávať na výnimočnú situáciu uvedenú v odseku 9 tohto článku.

Dotknutý členský štát pošle vybavenie uvedené v tomto zozname spolu s potrebnými odborníkmi a technickým personálom na cieľové miesto na účely nasadenia čo najskôr, avšak v každom prípade najneskôr do 10 dní odo dňa schválenia operačného plánu.

Agentúra prispeje do tejto rezervy vybavením, ktoré má k dispozícii, ako sa uvádza v článku 63 ods. 1.

9.   Členské štáty prispievajú do rezervy technického vybavenia. Príspevok členských štátov do rezervy a nasadenie technického vybavenia na konkrétne operácie sa plánuje na základe každoročných dvojstranných rokovaní a dohôd medzi agentúrou a členskými štátmi. V súlade s týmito dohodami a v rozsahu, v akom tvorí súčasť minimálneho kontingentu technického vybavenia na daný rok, členské štáty na žiadosť agentúry poskytnú svoje technické vybavenie na nasadenie, pokiaľ nečelia výnimočnej situácii, ktorá významne ovplyvňuje plnenie vnútroštátnych úloh. Ak sa členský štát odvoláva na takúto výnimočnú situáciu, musí agentúre písomne poskytnúť vyčerpávajúce dôvody a informácie o situácii, obsah ktorých je zahrnutý do správy uvedenej v článku 65 ods. 1 Agentúra žiadosť predkladá minimálne 45 dní pred plánovaným nasadením väčšieho technického vybavenia a 30 dní pred plánovaným nasadením iného vybavenia. Príspevky do rezervy technického vybavenia sa každoročne preskúmajú.

10.   Na základe návrhu výkonného riaditeľa riadiaca rada každoročne rozhoduje o pravidlách týkajúcich sa technického vybavenia vrátane požadovaného celkového minimálneho kontingentu podľa jednotlivých druhov technického vybavenia a o podmienkach nasadenia a o náhrade nákladov, ako aj o obmedzenom kontingente technického vybavenia rezervy technického vybavenia pre rýchly zásah. Na účely rozpočtu by riadiaca rada mala prijať toto rozhodnutie každoročne do 31. marca.

11.   V prípade rýchleho pohraničného zásahu sa primerane uplatní článok 39 ods. 15

12.   Ak sa po stanovení minimálneho kontingentu technického vybavenia objavia nepredvídané potreby technického vybavenia pre spoločnú operáciu alebo rýchly pohraničný zásah, ktoré nemožno pokryť z rezervy technického vybavenia ani z rezervy technického vybavenia pre rýchly zásah, členské štáty poskytnú v prípade možnosti agentúre ad hoc na základe jej žiadosti potrebné technické vybavenie na účel nasadenia.

13.   Výkonný riaditeľ pravidelne podáva riadiacej rade správu o zložení a nasadení vybavenia, ktoré je súčasťou rezervy technického vybavenia. Ak sa nedosiahne minimálny kontingent technického vybavenia požadovaný pre rezervu, výkonný riaditeľ o tom bezodkladne informuje riadiacu radu. Riadiaca rada urýchlene prijme rozhodnutie o prioritách pri nasadení technického vybavenia a vykoná potrebné kroky na odstránenie nedostatku. Riadiaca rada informuje Komisiu o nedostatku a krokoch, ktoré vykonala. Komisia o nich a o svojom vlastnom posúdení následne informuje Európsky parlament a Radu.

14.   Členské štáty zaregistrujú v rezerve technického vybavenia všetky dopravné prostriedky a materiálno-technické vybavenie zakúpené v rámci osobitných činností Fondu pre vnútornú bezpečnosť v súlade s článkom 7 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 515/2014 (42) alebo v relevantných prípadoch z akýchkoľvek iných budúcich vyhradených prostriedkov Únie uvoľnených pre členské štáty s jasným cieľom zvýšiť prevádzkovú kapacitu agentúry. Toto technické vybavenie tvorí súčasť minimálneho kontingentu technického vybavenia na daný rok.

Na žiadosť agentúry v rámci každoročných dvojstranných rokovaní členské štáty sprístupnia agentúre na nasadenie technické vybavenie, ktoré je spolufinancované v rámci osobitných opatrení Fondu pre vnútornú bezpečnosť alebo z akýchkoľvek iných budúcich vyhradených prostriedkov Únie, ako sa stanovuje v prvom pododseku tohto odseku. Každý kontingent sa uvoľní minimálne na obdobie do štyroch mesiacov, ako sa plánuje v každoročných dvojstranných rokovaniach. Členské štáty môžu rozhodnúť o nasadení kontingentu na obdobie dlhšie ako štyri mesiace. V prípade operačnej činnosti uvedenej v článku 39 alebo 42 tohto nariadenia sa členské štáty nemôžu odvolávať na výnimočnú situáciu uvedenú v odseku 9 tohto článku.

15.   Agentúra vedie záznamy o rezerve technického vybavenia podľa týchto kritérií:

a)

klasifikácia podľa druhu vybavenia a typu operácie;

b)

klasifikácia podľa vlastníka (členský štát, agentúra, iné);

c)

celkový kontingent požadovaného vybavenia;

d)

v prípade potreby požiadavky na personál;

e)

ďalšie informácie, ako sú registračné údaje, požiadavky na dopravu a údržbu, uplatniteľné vnútroštátne vývozné režimy, technické inštrukcie alebo iné informácie dôležité z hľadiska správneho zaobchádzania s vybavením;

f)

údaj, či bol kontingent financovaný z prostriedkov Únie.

16.   Agentúra financuje 100 % nasadenia technického vybavenia, ktoré tvorí súčasť minimálneho kontingentu technického vybavenia poskytnutého zo strany príslušného členského štátu na daný rok. Nasadenie technického vybavenia, ktoré netvorí súčasť minimálneho kontingentu technického vybavenia, spolufinancuje agentúra až do maximálnej výšky 100 % oprávnených nákladov pri zohľadnení osobitných okolností v členských štátoch nasadzujúcich toto technické vybavenie.

Článok 65

Vykazovanie agentúrnych spôsobilostí

1.   Riadiaca rada na základe návrhu výkonného riaditeľa prijíma a predkladá Európskemu parlamentu, Rade a Komisii výročnú správu o vykonávaní článkov 51, 55, 56, 57, 58, 63 a 64 (ďalej len „výročná správa o vykonávaní“).

2.   Vo výročnej správe o vykonávaní sa uvádza predovšetkým:

a)

počet pracovníkov, ktorých jednotlivé členské štáty vyčlenili pre stály zbor vrátane prostredníctvom rezervy rýchleho zásahu a rezervy členov monitorovacej skupiny pre nútený návrat;

b)

počet stálych zamestnancov, ktorých agentúra vyčlenila pre stály zbor;

c)

počet pracovníkov, ktorých jednotlivé členské štáty a agentúra v predchádzajúcom roku skutočne nasadili zo stáleho zboru, podľa profilu;

d)

veľkosť kontingentu technického vybavenia, ktoré jednotlivé členské štáty a agentúra vyčlenili do rezervy technického vybavenia;

e)

veľkosť kontingentu technického vybavenia, ktoré jednotlivé členské štáty a agentúra skutočne nasadili v predchádzajúcom roku z rezervy technického vybavenia;

f)

prostriedky vyčlenené do rezervy vybavenia pre rýchly zásah a nasadených z tejto rezervy;

g)

rozvoj vlastných ľudských a technických spôsobilostí agentúry.

3.   Vo výročnej správe o vykonávaní sa uvádzajú členské štáty, ktoré sa v predchádzajúcom roku odvolali na výnimočnú situáciu uvedenú v článku 57 ods. 9 a článku 64 ods. 9, spolu s dôvodmi a informáciami, ktoré dotknuté členské štáty poskytli.

4.   S cieľom zabezpečiť transparentnosť výkonný riaditeľ informuje štvrťročne riadiacu radu o prvkoch uvedených v odseku 2 v súvislosti s prebiehajúcim rokom.

Článok 66

Výskum a inovácie

1.   Agentúra proaktívne monitoruje a podporuje výskumné a inovačné činnosti týkajúce sa európskeho integrovaného riadenia hraníc vrátane používania moderných zariadení kontroly hraníc, pričom zohľadňuje plán spôsobilosti uvedený v článku 9 ods. 8 Agentúra zabezpečí rozoslanie výsledkov tohto výskumu Európskemu parlamentu, členským štátom a Komisii v súlade s článkom 92. Tieto výsledky môže náležite použiť v spoločných operáciách, rýchlych pohraničných zásahoch, návratových operáciách a návratových intervenciách.

2.   S prihliadnutím na plán spôsobilosti uvedený v článku 9 ods. 8 agentúra pomáha členským štátom a Komisii pri určovaní kľúčových tém výskumu. Agentúra pomáha členským štátom a Komisii pri stanovovaní a vykonávaní príslušných rámcových programov Únie pre výskumné a inovačné činnosti.

3.   Agentúra vykonáva tie časti rámcového programu pre výskum a inováciu, ktoré sa týkajú bezpečnosti hraníc. Na tento účel agentúra v prípade, že na ňu Komisia delegovala príslušné právomoci, plní tieto úlohy:

a)

riadenie niektorých fáz vykonávania programov a niektorých etáp počas trvania osobitných projektov na základe príslušných pracovných programov prijatých Komisiou;

b)

schvaľovanie nástrojov na plnenie rozpočtu, pokiaľ ide o príjmy a výdavky, a vykonávanie všetkých činností potrebných na riadenie programu;

c)

poskytovanie podpory pri vykonávaní programu.

4.   Agentúra môže plánovať a vykonávať pilotné projekty týkajúce sa záležitostí, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie.

5.   Agentúra zverejní informácie o svojich výskumných projektoch vrátane demonštračných projektov, partneroch zapojených do spolupráce a rozpočte na projekt.

ODDIEL 10

európsky systém pre cestovné informácie a povolenia (ETIAS)

Článok 67

Centrálna jednotka systému ETIAS

Agentúra zabezpečuje zriadenie a prevádzku centrálnej jednotky systému ETIAS, ako sa uvádza v článku 7 nariadenia (EÚ) 2018/1240.

ODDIEL 11

Spolupráca

Článok 68

Spolupráca agentúry s inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie a medzinárodnými organizáciami

1.   Agentúra spolupracuje s inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie a môže spolupracovať s medzinárodnými organizáciami v medziach ich príslušných právnych rámcov a využíva existujúce informácie, zdroje a systémy dostupné v rámci systému EUROSUR.

Agentúra v súlade s prvým pododsekom spolupracuje najmä s:

a)

Komisiou a Európskou službou pre vonkajšiu činnosť (ďalej len „ESVČ“);

b)

Europolom;

c)

EASO;

d)

agentúrou FRA;

e)

Eurojustom;

f)

Satelitným strediskom Európskej únie;

g)

agentúrou EFCA a agentúrou EMSA;

h)

agentúrou eu-LISA;

i)

Agentúrou Európskej únie pre bezpečnosť letectva (EASA) a manažérom siete pre európsku sieť manažmentu letovej prevádzky (ďalej len „EATMN“);

j)

misiami a operáciami v rámci SBOP v súlade s ich mandátmi s cieľom zabezpečiť:

i)

presadzovanie noriem v oblasti európskeho integrovaného riadenia hraníc;

ii)

situačnú informovanosť a analýzu rizík.

Agentúra môže takisto spolupracovať s týmito medzinárodnými organizáciami relevantnými vzhľadom na jej úlohy, a to v medziach ich príslušných právnych rámcov:

a)

Organizáciou Spojených národov prostredníctvom jej príslušných úradov, agentúr, organizácií a iných subjektov, najmä Úradu Vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre utečencov, Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva, Medzinárodnej organizácie pre migráciu, Úradu OSN pre drogy a kriminalitu a Medzinárodnej organizácie civilného letectva;

b)

Medzinárodnou organizáciou kriminálnej polície (Interpol);

c)

Organizáciou pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe;

d)

Radou Európy a komisárom Rady Európy pre ľudské práva;

e)

Námorným centrom analýz a operácií – narkotiká (MAOC-N).

2.   Spolupráca uvedená v odseku 1 sa uskutočňuje v rámci dohôd o pracovných podmienkach uzavretých so subjektami uvedenými v odseku 1. Takéto dohody musí Komisia vopred schváliť. V každom prípade agentúra o každej takejto dohode informuje Európsky parlament a Radu.

3.   Pokiaľ ide o zaobchádzanie s utajovanými skutočnosťami, v dohodách o pracovných podmienkach uvedených v odseku 2 sa stanoví, že dotknutý orgán, úrad alebo agentúra Únie alebo medzinárodná organizácia spĺňajú bezpečnostné predpisy a normy, ktoré sú rovnocenné s tými, ktoré uplatňuje agentúra. Pred uzavretím dohody sa uskutoční hodnotiaca návšteva a Komisia bude informovaná o výsledku tejto návštevy.

4.   Hoci mimo rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, agentúra tiež spolupracuje s Komisiou a v prípade potreby s členskými štátmi a ESVČ pri činnostiach súvisiacich s colnou oblasťou vrátane riadenia rizík, ak sa uvedené činnosti vzájomne podporujú. Uvedená spolupráca nemá vplyv na existujúcu právomoc Komisie, právomoc vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku ani na právomoc členských štátov.

5.   Inštitúcie, orgány, úrady a agentúry Únie a medzinárodné organizácie uvedené v odseku 1 použijú informácie prijaté od agentúry výlučne v rámci svojich právomocí a pri dodržaní základných práv vrátane požiadaviek na ochranu údajov.

Akýkoľvek prenos osobných údajov spracúvaných agentúrou iným inštitúciám, orgánom, úradom a agentúram Únie podľa článku 87 ods. 1 písm. c) a d) podlieha osobitným dohodám o pracovných podmienkach týkajúcim sa výmeny osobných údajov.

Dohody o pracovných podmienkach uvedené v druhom pododseku zahŕňajú ustanovenie, ktorým sa zabezpečí, aby sa osobné údaje zaslané inštitúciám, orgánom, úradom a agentúram Únie agentúrou mohli spracúvať na iný účel, len ak to povolí agentúra a ak je to zlučiteľné s pôvodným účelom, na ktorý boli údaje zhromaždené a postúpené agentúrou. Uvedené inštitúcie, orgány, úrady a agentúry Únie vedú písomné záznamy o posúdení zlučiteľnosti jednotlivo pre každý prípad.

Každý prenos osobných údajov agentúrou medzinárodným organizáciám podľa článku 87 ods. 1 písm. c) sa uskutočňuje v súlade s ustanoveniami o ochrane údajov stanovenými v kapitole IV oddiele 2.

Agentúra predovšetkým zabezpečuje, aby všetky dohody o pracovných podmienkach uzatvorené s medzinárodnými organizáciami, pokiaľ ide o výmenu osobných údajov podľa článku 87 ods. 1 písm. c) boli v súlade s kapitolou V nariadenia (EÚ) 2018/1725 a aby sa na ne vzťahovalo povolenie európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov, ak sa tak ustanovuje v uvedenom nariadení.

Agentúra zabezpečí, aby sa osobné údaje poskytované medzinárodným organizáciám spracúvali len na účely, na ktoré boli poskytnuté.

6.   Výmena informácií medzi agentúrou a inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie a medzinárodnými organizáciami uvedenými v odseku 1 sa uskutočňuje prostredníctvom komunikačnej siete uvedenej v článku 14 alebo iných akreditovaných systémov výmeny informácií, ktoré spĺňajú kritériá dostupnosti, dôvernosti a integrity.

Článok 69

Európska spolupráca pri činnostiach pobrežnej stráže

1.   Bez toho, aby bol dotknutý systém EUROSUR, agentúra v spolupráci s EFCA a EMSA podporuje vnútroštátne orgány plniace funkcie pobrežnej stráže na vnútroštátnej úrovni a na úrovni Únie a v prípade potreby aj na medzinárodnej úrovni, a to prostredníctvom:

a)

výmeny, syntézy a analýzy informácií dostupných v oblasti systémov hlásenia lodí a iných informačných systémov prevádzkovaných uvedenými agentúrami alebo prístupných uvedeným agentúram, a to v súlade s ich príslušnými právnymi základmi a bez toho, aby bolo dotknuté vlastníctvo údajov členskými štátmi;

b)

zabezpečovania služieb dohľadu a komunikačných služieb na základe najmodernejších technológií vrátane vesmírnych a pozemných infraštruktúr a snímačov umiestnených na akomkoľvek druhu platformy;

c)

budovania kapacít vypracúvaním usmernení a odporúčaní a stanovením najlepších postupov, ako aj zabezpečovaním odbornej prípravy a výmeny pracovníkov;

d)

posilňovania výmeny informácií a spolupráce v súvislosti s funkciami pobrežnej stráže, a to aj analyzovaním operačných výziev a vznikajúcich rizík v námornej oblasti;

e)

spoločného využívania kapacít prostredníctvom plánovania a vykonávania viacúčelových operácií a spoločného využívania prostriedkov a iných spôsobilostí v takom rozsahu, v akom sú uvedené činnosti koordinované uvedenými agentúrami a odsúhlasené príslušnými orgánmi dotknutých členských štátov.

2.   Presné formy spolupráce medzi agentúrou, EFCA a EMSA pri činnostiach pobrežnej stráže sa stanovia v dohodách o pracovných podmienkach v súlade s ich príslušnými mandátmi a rozpočtovými pravidlami, ktoré sa vzťahujú na uvedené agentúry. Takéto dohody schvaľuje riadiaca rada agentúry a správne rady EFCA a EMCA. Agentúra používa informácie prijaté v kontexte spolupráce len v medziach svojho právneho rámca a v súlade so základnými právami vrátane požiadaviek týkajúcich sa ochrany údajov.

3.   Komisia v úzkej spolupráci s členskými štátmi, agentúrou, EFCA a EMSA sprístupní praktickú príručku o európskej spolupráci pri činnostiach pobrežnej stráže. Uvedená príručka bude obsahovať usmernenia, odporúčania a najlepšie postupy na výmenu informácií. Komisia prijme príručku vo forme odporúčania.

Článok 70

Spolupráca s Írskom a Spojeným kráľovstvom

1.   Agentúra sprostredkúva operačnú spoluprácu členských štátov s Írskom a Spojeným kráľovstvom v osobitných činnostiach.

2.   Na účely systému EUROSUR môže výmena informácií a spolupráca s Írskom a so Spojeným kráľovstvom prebiehať na základe dvojstranných alebo mnohostranných dohôd medzi Írskom alebo Spojeným kráľovstvom a jedným alebo viacerými susednými členskými štátmi alebo prostredníctvom regionálnych sietí založených na týchto dohodách. Kontaktnými miestami pre výmenu informácií so zodpovedajúcimi orgánmi Írska a Spojeného kráľovstva v rámci systému EUROSUR sú národné koordinačné centrá.

3.   Dohody uvedené v odseku 2 sú obmedzené na výmenu nasledujúcich informácií medzi národným koordinačným centrom a zodpovedajúcim orgánom Írska alebo Spojeného kráľovstva:

a)

informácie obsiahnuté v národnom situačnom prehľade členského štátu v rozsahu, v akom sú takéto informácie postupované agentúre na účely európskeho situačného prehľadu;

b)

informácie zozbierané Írskom alebo Spojeným kráľovstvom, ktoré sú relevantné na účely európskeho situačného prehľadu;

c)

informácie uvedené v článku 25 ods. 5.

4.   Informácie, ktoré v kontexte systému EUROSUR poskytla agentúra alebo členský štát, ktorý nie je stranou dohody v zmysle odseku 2, nemožno poskytnúť Írsku ani Spojenému kráľovstvu bez predchádzajúceho súhlasu agentúry alebo uvedeného členského štátu. Odmietnutie poskytnutia uvedených informácií Írsku alebo Spojenému kráľovstvu je pre členské štáty a agentúru záväzné.

5.   Následný prenos alebo ďalšie oznamovanie informácií vymenených podľa tohto článku tretím krajinám alebo tretím stranám sa zakazujú.

6.   Dohody uvedené v odseku 2 zahŕňajú ustanovenia o finančných nákladoch vyplývajúcich z účasti Írska alebo Spojeného kráľovstva na vykonávaní týchto dohôd.

7.   Podpora, ktorú má agentúra poskytovať podľa článku 10 ods. 1 písm. n), o) a p), sa vzťahuje na organizovanie návratových operácií členských štátov, na ktorých sa zúčastňuje aj Írsko alebo Spojené kráľovstvo.

8.   Uplatňovanie tohto nariadenia na hraniciach Gibraltáru sa pozastavuje do dňa, keď sa dosiahne dohoda o rozsahu opatrení, ktoré sa týkajú prekračovania vonkajších hraníc osobami.

Článok 71

Spolupráca s tretími krajinami

1.   Členské štáty a agentúra spolupracujú s tretími krajinami na účely európskeho integrovaného riadenia hraníc a migračnej politiky v súlade s článkom 3 ods. 1 písm. g).

2.   Na základe politických priorít stanovených v zmysle článku 8 ods. 4 poskytuje agentúra technickú a operačnú pomoc tretím krajinám v rámci politiky vonkajšej činnosti Únie, a to aj v súvislosti s ochranou základných práv a osobných údajov a v súvislosti so zásadou zákazu vyhostenia alebo vrátenia.

3.   Agentúra a členské štáty dodržiavajú právo Únie vrátane noriem a pravidiel, ktoré sú súčasťou acquis Únie, a to aj v prípade, keď sa spolupráca s tretími krajinami uskutočňuje na území týchto tretích krajín.

4.   Nadviazanie spolupráce s tretími krajinami slúži na podporu noriem európskeho integrovaného riadenia hraníc.

Článok 72

Spolupráca členských štátov s tretími krajinami

1.   Členské štáty môžu spolupracovať na operačnej úrovni s jednou alebo viacerými tretími krajinami v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie. Takáto spolupráca môže zahŕňať výmenu informácií a môže prebiehať na základe dvojstranných alebo mnohostranných dohôd, iných foriem dojednaní alebo prostredníctvom regionálnych sietí zriadených na základe uvedených dohôd.

2.   Pri uzatváraní dvojstranných a mnohostranných dohôd uvedených v odseku 1 tohto článku môžu členské štáty do týchto dohôd začleniť ustanovenia týkajúce sa výmeny informácií a spolupráce na účely systému EUROSUR v súlade s článkami 75 a 89.

3.   Dvojstranné a mnohostranné dohody a iné formy dojednaní uvedené v odseku 1 musia byť v súlade s právom Únie a medzinárodným právom týkajúcim sa základných práv a medzinárodnej ochrany vrátane charty, Európskeho Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a Dohovoru o právnom postavení utečencov z roku 1951 a jeho protokolu z roku 1967, a najmä so zásadou zákazu vyhostenia alebo vrátenia. Členské štáty pri vykonávaní takýchto dohôd a dojednaní pravidelne posudzujú a zohľadňujú celkovú situáciu v tretej krajine a musia zohľadniť článok 8.

Článok 73

Spolupráca medzi agentúrou a tretími krajinami

1.   Agentúra môže spolupracovať, v rozsahu potrebnom na plnenie jej úloh, s orgánmi tretích krajín príslušnými v záležitostiach, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie. Agentúra musí dodržiavať právo Únie vrátane noriem a pravidiel, ktoré sú súčasťou acquis Únie, a to aj vtedy, ak sa spolupráca s tretími krajinami uskutočňuje na území týchto tretích krajín.

2.   Pri spolupráci s orgánmi tretích krajín, ako sa uvádza v odseku 1 tohto článku, agentúra koná v rámci politiky vonkajšej činnosti Únie, a to i so zreteľom na ochranu základných práv a osobných údajov, zásadu zákazu vyhostenia alebo vrátenia, zákaz svojvoľného zaistenia a zákaz mučenia a neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania, využívajúc podporu a koordináciu zo strany delegácií Únie a v prípade potreby aj misií a operácií SBOP v súlade s článkom 68 ods. 1 druhý pododsek písm. j).

3.   V situáciách, ktoré si vyžadujú nasadenie tímov riadenia hraníc zo stáleho zboru do tretej krajiny, v ktorej budú členovia tímov uplatňovať výkonné právomoci, sa medzi Úniou a dotknutou treťou krajinou uzavrie podľa článku 218 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) dohoda o štatúte vypracovaná na základe vzoru dohody o štatúte uvedenej v článku 76 ods. 1 Dohoda o štatúte zahŕňa všetky aspekty potrebné na vykonávanie činností. Stanoví najmä rozsah operácie, ustanovenia o občianskoprávnej a trestnoprávnej zodpovednosť, úlohy a právomoci členov tímov, opatrenia týkajúce sa zriadenia vysunutého pracoviska a praktické opatrenia týkajúce sa dodržiavania základných práv. Dohodou o štatúte sa zabezpečí úplné dodržiavanie základných práv počas uvedených operácií a stanoví sa v nej mechanizmus na podávanie sťažností. Ak sa ustanovenia dohody o štatúte týkajúce sa prenosu údajov podstatne odlišujú od vzoru dohody o štatúte, konzultujú sa s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov.

4.   Agentúra prípadne koná aj v rámci dohôd o pracovných podmienkach uzatvorených s orgánmi tretích krajín uvedených v odseku 1 tohto článku v súlade s právom a politikou Únie, v súlade s článkom 76 ods. 4.

V dohodách o pracovných podmienkach uvedených v prvom pododseku tohto odseku sa špecifikuje rozsah, charakter a účel spolupráce a týkajú sa riadenia operačnej spolupráce. Takéto dohody o pracovných podmienkach môžu zahŕňať ustanovenia o výmene citlivých neutajovaných skutočností a o spolupráci v rámci systému EUROSUR v súlade s článkom 74 ods. 3.

Agentúra zabezpečí, aby tretie krajiny, ktorým sa prenášajú informácie, spracúvali tieto informácie len na účely, na ktoré boli prenesené. Všetky dohody o pracovných podmienkach týkajúce sa výmeny utajovaných skutočností musia byť uzatvorené v súlade s článkom 76 ods. 4 tohto nariadenia. Agentúra požiada európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov o predchádzajúce schválenie, ak sa v týchto dohodách o pracovných podmienkach stanovuje prenos osobných údajov a ak tak ustanovuje nariadenie (EÚ) 2018/1725.

5.   Agentúra prispieva k vykonávaniu vonkajšej politiky Únie v oblasti návratu a readmisie v rámci politiky vonkajšej činnosti Únie a v súvislosti s otázkami, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie.

6.   Agentúra môže získavať finančné prostriedky Únie v súlade s ustanoveniami príslušných nástrojov na podporu tretích krajín a aktivít, ktoré sa ich týkajú. V súlade s rozpočtovými pravidlami platnými pre agentúru môže spustiť a financovať projekty technickej pomoci v tretích krajinách, ktoré sa týkajú záležitostí, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie. Takéto projekty sa zahrnú do jednotného programového dokumentu uvedeného v článku 102.

7.   Agentúra informuje Európsky parlament, Radu a Komisiu o činnostiach vykonávaných podľa tohto článku a najmä o činnostiach súvisiacich s technickou a operačnou pomocou v oblasti riadenia hraníc a návratu v tretích krajinách a s nasadením styčných dôstojníkov, pričom im poskytne aj podrobné informácie o dodržiavaní základných práv. Agentúra v súlade s článkom 114 ods. 2 zverejní dohody, dohody o pracovných podmienkach, pilotné projekty a projekty technickej pomoci s tretími krajinami.

8.   Do svojich výročných správ agentúra zahrnie posúdenie spolupráce s tretími krajinami.

Článok 74

Technická a operačná pomoc poskytovaná agentúrou tretím krajinám

1.   Agentúra môže koordinovať operačnú spoluprácu medzi členskými štátmi a tretími krajinami a poskytovať technickú a operačnú pomoc tretím krajinám v súvislosti s európskym integrovaným riadením hraníc.

2.   Agentúra môže vykonávať činnosti súvisiace s európskym integrovaným riadením hraníc na území tretej krajiny so súhlasom tejto tretej krajiny.

3.   Operácie na území tretej krajiny sa zahrnú do ročného pracovného programu, ktorý riadiaca rada prijme v súlade s článkom 102, a vykonávajú sa na základe operačného plánu, na ktorom sa agentúra dohodne s dotknutou treťou krajinou a po porade so zúčastnenými členskými štátmi. V prípade, že členský štát alebo členské štáty susedia s treťou krajinou alebo hraničia s operačnou oblasťou tretej krajiny, musí operačný plán a akékoľvek jeho zmeny, odsúhlasiť uvedený členský štát alebo uvedené členské štáty. Na nasadenie v tretích krajinách sa primerane vzťahujú články 38, 43, 46, 47 a 54 až 57.

4.   Výkonný riaditeľ zaisťuje bezpečnosť pracovníkov nasadených v tretích krajinách.

Na účel prvého pododseku členské štáty informujú výkonného riaditeľa o všetkých obavách súvisiacich s bezpečnosťou svojich štátnych príslušníkov, ak by boli nasadení na území určitých tretích krajín.

Ak nie je možné zaručiť bezpečnosť ktoréhokoľvek pracovníka nasadeného v tretích krajinách, výkonný riaditeľ prijme primerané opatrenia a pozastaví alebo ukončí príslušné aspekty technickej a operačnej pomoci, ktorú agentúra poskytuje danej tretej krajine.

5.   Bez toho, aby bolo dotknuté nasadzovanie členov stáleho zboru v súlade s článkami 54 až 57, účasť členských štátov v operáciách na území tretích krajín je dobrovoľná.

Okrem príslušného mechanizmu uvedeného v článku 57 ods. 9 a v odseku 4 tohto článku, ak nie je možné zaručiť bezpečnosť zúčastnených pracovníkov k spokojnosti členského štátu, daný členský štát sa môže rozhodnúť, že sa na operácii v príslušnej tretej krajine nezúčastní. Ak sa členský štát odvolá na takúto výnimočnú situáciu, agentúre poskytne podrobné písomné odôvodnenie a informácie o tejto situácii, pričom obsah týchto informácií sa zahrnie do správy uvedenej v článku 65. Členský štát poskytne takéto odôvodnenie a informácie počas každoročných dvojstranných rokovaní alebo najneskôr 21 dní pred nasadením. Nasadenie pracovníkov vyslaných v súlade s článkom 56 podlieha schváleniu domovského členského štátu, na základe oznámenia agentúry a najneskôr 21 dní pred nasadením.

6.   Operačné plány, ako sa uvádza v odseku 3, môžu zahŕňať ustanovenia týkajúce sa výmeny informácií a spolupráce na účely systému EUROSUR v súlade s článkami 75 a 89.

Článok 75

Výmena informácií s tretími krajinami v rámci systému EUROSUR

1.   Národné koordinačné centrá a v prípade potreby agentúra, sú kontaktnými miestami pre výmenu informácií a spoluprácu s tretími krajinami na účely systému EUROSUR.

2.   Ustanovenia týkajúce sa výmeny informácií a spolupráce na účely systému EUROSUR obsiahnuté v dvojstranných alebo viacstranných dohodách uvedených v článku 72 ods. 2 upravujú:

a)

osobitné situačné prehľady poskytované tretím krajinám;

b)

údaje pochádzajúce z tretích krajín, ktoré možno uviesť v európskom situačnom prehľade, a postupy výmeny uvedených údajov;

c)

postupy a podmienky, podľa ktorých možno orgánom tretích krajín poskytnúť zlúčené služby systému EUROSUR;

d)

podrobné pravidlá týkajúce sa spolupráce a výmeny informácií s pozorovateľmi z tretích krajín na účely systému EUROSUR.

3.   Informácie, ktoré v kontexte systému EUROSUR poskytla agentúra alebo členský štát, ktorý nie je zmluvnou stranou dohody, ako sa uvádza v článku 72 ods. 1, nemožno poskytnúť tretej krajine podľa tejto dohody bez predchádzajúceho súhlasu agentúry alebo tohto členského štátu. Odmietnutie poskytnutia uvedených informácií dotknutej tretej krajine je pre členské štáty a agentúru záväzné.

Článok 76

Úloha Komisie v rámci spolupráce s tretími krajinami

1.   Komisia po porade s členskými štátmi, agentúrou, agentúrou FRA a európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov vypracuje vzor dohody o štatúte pre akcie vykonávané na území tretích krajín.

2.   Komisia v spolupráci s členskými štátmi a agentúrou vypracuje vzor ustanovení pre výmenu informácií v rámci systému EUROSUR v súlade s článkami 70 ods. 2 a 72 ods. 2

Komisia po porade s agentúrou a inými príslušnými orgánmi, úradmi alebo agentúrami Únie vrátane agentúry FRA a európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov vypracuje vzor dohody o pracovných podmienkach uvedenej v článku 73 ods. 4 Uvedený vzor musí obsahovať ustanovenia týkajúce sa záruk v oblasti základných práv a ochrany údajov, ktoré sa zaoberajú praktickými opatreniami.

3.   Pred tým, ako sa uzavrie nová dvojstranná alebo mnohostranná dohoda, ako sa uvádza v článku 72 ods. 1, dotknuté členské štáty oznámia Komisii návrh ustanovení týkajúcich sa riadenia hraníc a návratu.

Dotknuté členské štáty oznámia ustanovenia takýchto existujúcich a nových dvojstranných a mnohostranných dohôd týkajúcich sa riadenia hraníc a návratu Komisii, ktorá o nich informuje Radu a agentúru.

4.   Pred tým, ako riadiaca rada schváli akúkoľvek dohodu o pracovných podmienkach medzi agentúrou a príslušnými orgánmi tretích krajín, agentúra túto dohodu oznámi Komisii, ktorá ju musí vopred schváliť. Pred uzavretím akejkoľvek takejto dohody o pracovných podmienkach agentúra poskytne Európskemu parlamentu podrobné informácie o zmluvných stranách dohody o pracovných podmienkach a o jej predpokladanom obsahu.

5.   Agentúra informuje Komisiu o operačných plánoch uvedených v článku 74 ods. 3 Každému rozhodnutiu vyslať styčných dôstojníkov do tretích krajín v súlade s článkom 77 musí predchádzať doručenie stanoviska Komisie. Európsky parlament musí byť o týchto činnostiach v plnej miere a bezodkladne informovaný.

Článok 77

Styční dôstojníci v tretích krajinách

1.   Agentúra môže do tretích krajín vyslať odborníkov z radov stálych zamestnancov, ako aj iných odborníkov ako styčných dôstojníkov, ktorí by mali pri vykonávaní svojich povinností disponovať najvyššou možnou mierou ochrany. Styční dôstojníci sa zapájajú do miestnych alebo regionálnych sietí pre spoluprácu imigračných styčných dôstojníkov a bezpečnostných odborníkov Únie a členských štátov vrátane siete zriadenej podľa nariadenia (EÚ) 2019/1240. Na základe rozhodnutia riadiacej rady môže agentúra stanoviť osobitné profily styčných dôstojníkov v závislosti od operačných potrieb v súvislosti s dotknutou treťou krajinou.

2.   V rámci politiky Únie v oblasti vonkajšej činnosti sa styční dôstojníci prednostne vysielajú do tých tretích krajín, ktoré podľa analýzy rizík predstavujú krajinu pôvodu alebo tranzitu v súvislosti s nelegálnym prisťahovalectvom. Agentúra môže na základe reciprocity prijímať styčných dôstojníkov vyslaných týmito tretími krajinami. Riadiaca rada každoročne na základe návrhu výkonného riaditeľa prijíma zoznam priorít. Nasadenie styčných dôstojníkov schvaľuje riadiaca rada po vydaní stanoviska Komisie.

3.   Úlohy styčných dôstojníkov agentúry zahŕňajú nadväzovanie a udržiavanie kontaktov s príslušnými orgánmi tretej krajiny, do ktorej boli pridelení, s cieľom prispievať k prevencii nelegálneho prisťahovalectva a boju proti nemu a k návratu navrátilcov, a to aj poskytovaním technickej pomoci pri identifikácii štátnych príslušníkov tretích krajín a obstarávaní cestovných dokladov. Takéto úlohy sa musia vykonávať v súlade s právom Únie a musia rešpektovať základné práva. Styční dôstojníci agentúry pôsobia v úzkej súčinnosti s delegáciami Únie, s členskými štátmi v súlade s nariadením (EÚ) 2019/1240, a v prípade potreby aj misiami a operáciami v rámci SBOP, ako sa stanovuje v článku 68 ods. 1 druhý pododsek písm. j). Vždy, keď je to možné, majú kancelárie v tých istých priestoroch ako delegácie Únie.

4.   V tretích krajinách, do ktorých agentúra nenasadila styčných dôstojníkov pre návrat, môže agentúra podporiť nasadenie styčného dôstojníka pre návrat členským štátom s cieľom podporiť členské štáty, ako aj podporiť činnosti agentúry v súlade s článkom 48.

Článok 78

Pozorovatelia zúčastňujúci sa činností agentúry

1.   Agentúra môže so súhlasom dotknutých členských štátov pozvať pozorovateľov z inštitúcií, orgánov, úradov a agentúr Únie alebo z medzinárodných organizácií a misií a operácií SBOP uvedených v článku 68 ods. 1 druhý pododsek písm. j), aby sa zapojili do jej činností, najmä do spoločných operácií a pilotných projektov, analýzy rizík a odbornej prípravy, ak je ich prítomnosť v súlade s cieľmi týchto činností, môže prispieť k zlepšeniu spolupráce a výmeny najlepších postupov a neovplyvňuje celkovú bezpečnosť týchto činností. Účasť takýchto pozorovateľov na analýze rizík a odbornej príprave sa môže uskutočniť len so súhlasom dotknutých členských štátov. Pokiaľ ide o spoločné operácie a pilotné projekty, účasť pozorovateľov musí schváliť hostiteľský členský štát. Podrobné pravidlá účasti pozorovateľov sa uvedú v operačnom pláne. Agentúra poskytne týmto pozorovateľom pred ich účasťou na uvedených činnostiach primeranú odbornú prípravu.

2.   Agentúra môže so súhlasom dotknutých členských štátov pozvať pozorovateľov z tretích krajín, aby sa zapojili do jej činností na vonkajších hraniciach, návratových operácií, návratových intervencií a odbornej prípravy, ako sa uvádza v článku 62, ak je ich prítomnosť v súlade s cieľmi týchto činností, môže prispieť k zlepšeniu spolupráce a výmene najlepších postupov a neovplyvňuje to celkovú bezpečnosť uvedených činností ani bezpečnosť štátnych príslušníkov tretích krajín. Podrobné pravidlá účasti pozorovateľov sa uvedú v operačnom pláne. Agentúra poskytne týmto pozorovateľom pred ich účasťou na uvedených činnostiach primeranú odbornú prípravu. Od pozorovateľov sa požaduje, aby sa počas účasti na činnostiach agentúry riadili jej kódexom správania.

3.   Agentúra zabezpečí, aby prítomnosť pozorovateľov nepredstavovala žiadne riziko z hľadiska dodržiavania základných práv.

KAPITOLA III

FALOŠNÉ A PRAVÉ DOKLADY ONLINE (SYSTÉM FADO)

Článok 79

Agentúra prevezme a prevádzkuje systém falošných a pravých dokladov online (ďalej len „systém FADO“) zriadený v súlade s jednotnou akciou 98/700/SVV.

KAPITOLA IV

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

ODDIEL 1

Všeobecné pravidlá

Článok 80

Ochrana základných práv a stratégia pre základné práva

1.   Európska pohraničná a pobrežná stráž zabezpečuje ochranu základných práv pri plnení svojich úloh podľa tohto nariadenia v súlade s príslušnými právnymi predpismi Únie, najmä s chartou a platným medzinárodným právom vrátane Dohovoru o právnom postavení utečencov z roku 1951, jeho protokolu z roku 1967, Dohovoru o právach dieťaťa a povinností súvisiacich s prístupom k medzinárodnej ochrane, najmä zásady zákazu vyhostenia alebo vrátenia.

Na tento účel agentúra s prispením pracovníka pre základné práva a s jeho schválením vypracuje, realizuje a ďalej rozvíja stratégiu a akčný plán pre základné práva vrátane účinného mechanizmu na monitorovanie dodržiavania základných práv pri všetkých činnostiach agentúry.

2.   Európska pohraničná a pobrežná stráž pri plnení svojich úloh zabezpečí, aby nikto nebol v rozpore so zásadou zákazu vyhostenia alebo vrátenia v žiadnej krajine nútený k vylodeniu, nútený k vstupu do krajiny alebo dopravený do krajiny alebo inak odovzdaný či vrátený orgánom danej krajiny, v ktorej okrem iného existuje vážne riziko, že bude odsúdený na trest smrti, vystavený mučeniu, prenasledovaniu alebo inému neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu, alebo v ktorej by bol ohrozený jeho život alebo sloboda z dôvodu jeho rasy, náboženstva, národnosti, sexuálnej orientácie, príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo zastávania určitých politických názorov, alebo v ktorej hrozí riziko vyhostenia, odsunu, vydania alebo vrátenia do inej krajiny v rozpore so zásadou zákazu vyhostenia alebo vrátenia.

3.   Európska pohraničná a pobrežná stráž pri plnení svojich úloh berie do úvahy práva a osobitné potreby detí, maloletých bez sprievodu, osôb so zdravotným postihnutím, obetí obchodovania s ľuďmi, osôb, ktoré potrebujú lekársku pomoc, osôb, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu, osôb v tiesni na mori a ďalších osôb v mimoriadne zraniteľnom postavení, a v rámci svojho mandátu sa nimi zaoberá. Európska pohraničná a pobrežná stráž pri všetkých svojich činnostiach venuje osobitnú pozornosť právam detí a zabezpečuje dodržiavanie najlepšieho záujmu dieťaťa.

4.   Agentúra pri plnení svojich úloh, vo svojich vzťahoch s členskými štátmi a v rámci spolupráce s tretími krajinami zohľadňuje správy konzultačného fóra uvedeného v článku 108 a správy pracovníka pre základné práva.

Článok 81

Kódex správania

1.   Agentúra v spolupráci s konzultačným fórom vypracuje a ďalej rozvíja kódex správania, ktorý sa uplatňuje na všetky operácie na vykonávanie kontroly hraníc koordinované agentúrou a na všetky osoby zúčastnené na činnostiach agentúry. V kódexe správania sa stanovujú postupy zamerané na zabezpečenie zásad právneho štátu a dodržiavanie základných práv s osobitným zameraním na zraniteľné osoby vrátane detí, maloletých bez sprievodu a ďalšie osoby v zraniteľnom postavení, ako aj na osoby, ktoré žiadajú medzinárodnú ochranu.

2.   Agentúra v spolupráci s konzultačným fórom vypracuje a ďalej rozvíja kódex správania pre návratové operácie a návratové intervencie, ktorý sa uplatňuje počas všetkých návratových operácií a návratových intervencií koordinovaných alebo organizovaných agentúrou. Tento kódex správania opisuje spoločné štandardizované postupy s cieľom zjednodušiť organizovanie návratových operácií a návratových intervencií a zabezpečuje návrat humánnym spôsobom pri plnom dodržiavaní základných práv, najmä zásad ľudskej dôstojnosti, zákazu mučenia a neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania, práva na slobodu a bezpečnosť a práva na ochranu osobných údajov a nediskrimináciu.

3.   V kódexe správania pre návrat sa venuje pozornosť predovšetkým povinnosti členských štátov zabezpečiť účinný systém monitorovania nútených návratov, ako sa uvádza v článku 8 ods. 6 smernice 2008/115/ES, a stratégii pre základné práva.

Článok 82

Úlohy a právomoci členov tímov

1.   Členovia tímov musia byť spôsobilí plniť úlohy a vykonávať právomoci súvisiace s kontrolou hraníc a návratom, ako aj tie, ktoré sú potrebné na uskutočnenie cieľov nariadení (EÚ) č. 656/2014 a (EÚ) 2016/399, a smernice 2008/115/ES.

2.   Plnenie úloh a vykonávanie právomocí členmi tímov, najmä tých, ktoré si vyžadujú výkonné právomoci, musí na svojom území povoliť hostiteľský členský štát a musí sa riadiť uplatniteľným právom Únie, vnútroštátnym alebo medzinárodným právom, najmä nariadením (EÚ) č. 656/2014, ako sa uvádza v operačnom pláne uvedenom v článku 38.

3.   Členovia tímov pri plnení úloh a vykonávaní právomocí v plnom rozsahu zabezpečujú dodržiavanie základných práv a konajú v súlade s právom Únie a medzinárodným právom, a s vnútroštátnym právom hostiteľského členského štátu.

4.   Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 95 ods. 1 týkajúce sa stálych zamestnancov, členovia tímov plnia úlohy a vykonávajú právomoci len na základe pokynov príslušníkov pohraničnej stráže alebo pracovníkov zapojených do úloh hostiteľského členského štátu súvisiacich s návratom a v zásade len v ich prítomnosti. Hostiteľský členský štát môže oprávniť členov týchto tímov, aby konali v jeho mene.

5.   Hostiteľský členský štát môže agentúre prostredníctvom koordinačného úradníka oznamovať prípady týkajúce sa nedodržania operačného plánu členmi tímov vrátane prípadov súvisiacich so základnými právami, aby agentúra prijala ďalšie kroky, ktoré môžu zahŕňať disciplinárne opatrenia.

6.   Stáli zamestnanci, ktorí sú členmi tímov nosia pri plnení svojich úloh a vykonávaní svojich právomocí uniformu stáleho zboru. Členovia tímov, ktorí sú dlhodobo vyslaní z členských štátov alebo ktorí sú krátkodobo nasadení, nosia pri plnení úloh a vykonávaní svojich právomocí svoju vlastnú uniformu.

Odchylne od prvého pododseku tohto odseku sa v rozhodnutí riadiacej rady uvedenej v článku 54 ods. 4 písm. a) uvedú profily, na ktoré sa vzhľadom na osobitnú povahu operačnej činnosti povinnosť nosiť uniformu neuplatňuje.

Všetci členovia tímov majú na uniformách viditeľné osobné identifikačné údaje, pričom na rukáve majú modrú pásku so znakmi Únie a agentúry, čo umožňuje ich identifikáciu ako účastníkov spoločnej operácie, nasadenia podporného tímu pre riadenie migrácie, pilotného projektu, rýchleho pohraničného zásahu, návratovej operácie alebo návratovej intervencie. Na účely identifikácie vo vzťahu k vnútroštátnym orgánom hostiteľského členského štátu majú členovia tímov vždy pri sebe akreditačný doklad, ktorým sa na požiadanie preukazujú.

Návrh a špecifikácie uniforiem stálych zamestnancov stanovuje riadiaca rada rozhodnutím prijatým na základe návrhu výkonného riaditeľa po získaní stanoviska Komisie.

7.   V prípade pracovníkov vyslaných do agentúry alebo krátkodobo nasadených členským štátom sa možnosť nosiť a používať služobné zbrane, strelivo a vybavenie riadi vnútroštátnym právom domovského členského štátu.

V prípade stálych zamestnancov agentúry, ktorí sú nasadení ako členovia tímov, sa možnosť nosiť a používať služobné zbrane, strelivo a vybavenie riadi rámcom a podrobnými pravidlami stanovenými v tomto článku a prílohe V.

Na účely vykonávania tohto odseku môže výkonný riaditeľ oprávniť stálych zamestnancov na nosenie a používanie zbraní v súlade s pravidlami prijatými riadiacou radou podľa článku 55 ods. 5 písm. b).

8.   Členom tímov vrátane stálych zamestnancov povoľuje pre príslušné profily plnenie úloh počas nasadenia, ktoré si vyžaduje použitie sily vrátane nosenia a použitia služobných zbraní, streliva a vybavenia, hostiteľský členský štát a musí ich schváliť buď domovský členský štát, alebo – v prípade stálych zamestnancov – agentúra. Použitie sily vrátane nosenia a použitia služobných zbraní, streliva a vybavenia sa vykonáva v súlade s vnútroštátnym právom hostiteľského členského štátu a v prítomnosti príslušníkov pohraničnej stráže hostiteľského členského štátu. Hostiteľský členský štát môže so súhlasom domovského členského štátu, respektíve agentúry povoliť členom tímov, aby v neprítomnosti príslušníkov pohraničnej stráže hostiteľského členského štátu na jeho území použili silu.

Hostiteľský členský štát môže zakázať nosenie niektorých služobných zbraní, streliva a vybavenia, ak sa v jeho práve uplatňuje rovnaký zákaz na jeho vlastnú pohraničnú stráž alebo pracovníkov zapojených do úloh súvisiacich s návratom. Hostiteľský členský štát pred nasadením členov tímov informuje agentúru o povolených služobných zbraniach, strelive a vybavení a o podmienkach ich použitia. Agentúra postúpi tieto informácie členským štátom.

9.   Služobné zbrane, strelivo a vybavenie možno použiť na zákonnú sebaobranu a zákonnú obranu členov tímov alebo iných osôb v súlade s vnútroštátnym právom hostiteľského členského štátu v súlade s príslušnými zásadami medzinárodného práva v oblasti ľudských práv a chartou.

10.   Na účely tohto nariadenia hostiteľský členský štát oprávni členov tímov nahliadať do databáz Únie, ak je takéto nahliadanie potrebné na plnenie operačných cieľov špecifikovaných v operačnom pláne pre hraničné kontroly, hraničný dozor a návrat, prostredníctvom ich vnútroštátnych rozhraní alebo iných foriem prístupu ustanovených v právnych aktoch Únie, ktorými sa takéto databázy zriaďujú. Hostiteľský členský štát môže členom tímov tiež povoliť nahliadnuť do svojej vnútroštátnej databázy, ak je to potrebné na rovnaké účely. Členské štáty zabezpečia, aby prístup do týchto databáz bol efektívny a účinný. Členovia tímov nahliadajú len do údajov, ktoré sú nevyhnutne potrebné na plnenie ich úloh a vykonávanie ich právomocí. Hostiteľský členský štát pred nasadením členov tímov informuje agentúru, do ktorých vnútroštátnych a databáz Únie možno nahliadnuť. Agentúra postúpi tieto informácie všetkým členským štátom, ktoré sa zúčastňujú na nasadení.

Takéto nahliadanie sa uskutočňuje v súlade s právom Únie v oblasti ochrany údajov a vnútroštátnym právom hostiteľského členského štátu v oblasti ochrany údajov.

11.   Rozhodnutia o odopretí vstupu v súlade s článkom 14 nariadenia (EÚ) 2016/399 a rozhodnutia o zamietnutí víza na hranici v súlade s článkom 35 nariadenia (ES) č. 810/2009 prijímajú iba príslušníci pohraničnej stráže hostiteľského členského štátu alebo členovia tímov, ak im hostiteľský členský štát povolil, aby konali v jeho mene.

Článok 83

Akreditačný doklad

1.   Agentúra v spolupráci s hostiteľským členským štátom vydá členom tímov v úradnom jazyku hostiteľského členského štátu a inom úradnom jazyku inštitúcií Únie doklad na účely ich identifikácie a ako dôkaz práv držiteľa na plnenie úloh a vykonávanie právomocí uvedených v článku 82. Uvedený doklad obsahuje nasledujúce prvky týkajúce sa jednotlivých členov tímov:

a)

meno a štátnu príslušnosť;

b)

hodnosť alebo funkciu;

c)

aktuálnu digitalizovanú fotografiu; a

d)

úlohy, ktoré je oprávnený vykonávať počas nasadenia.

2.   Doklad sa agentúre vráti na konci každej spoločnej operácie, po skončení nasadenia podporného tímu pre riadenie migrácie, pilotného projektu, rýchleho pohraničného zásahu, návratovej operácie alebo návratovej intervencie.

Článok 84

Občianskoprávna zodpovednosť členov tímu

1.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 95, ak členovia tímov pôsobia v hostiteľskom členskom štáte, tento členský štát je v súlade so svojím vnútroštátnym právom zodpovedný za všetku škodu, ktorú spôsobia v priebehu operácií týchto tímov.

2.   Ak táto škoda vznikla v dôsledku hrubej nedbanlivosti alebo úmyselného konania členov tímov vyslaných alebo nasadených členskými štátmi, hostiteľský členský štát môže požiadať domovský členský štát o nahradenie akejkoľvek čiastky, ktorú hostiteľský členský štát vyplatil poškodeným stranám alebo osobám oprávneným na prijatie takejto čiastky v mene poškodených strán.

Ak takáto škoda vznikla v dôsledku hrubej nedbanlivosti alebo úmyselného konania stálych zamestnancov, hostiteľský členský štát môže požiadať agentúru o nahradenie akejkoľvek čiastky, ktorú hostiteľský štát vyplatil poškodeným stranám alebo osobám oprávneným na prijatie takejto čiastky v mene poškodených strán. Tým nie sú dotknuté žaloby voči agentúre podané na Súdny dvor Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“) v súlade s článkom 98.

3.   Bez toho, aby bolo dotknuté uplatňovanie práv členského štátu voči tretím osobám, sa každý členský štát zdrží požadovania náhrady od hostiteľského členského štátu alebo ktoréhokoľvek iného členského štátu za škody, ktoré utrpel, s výnimkou prípadov hrubej nedbanlivosti alebo úmyselného konania.

4.   Všetky spory medzi členskými štátmi alebo medzi členským štátom a agentúrou, ktoré sa týkajú uplatňovania odsekov 2 a 3 tohto článku a ktoré nie je možné vyriešiť medzi nimi dohodou, predložia Súdnemu dvoru.

5.   Bez toho, aby bolo dotknuté uplatňovanie práv agentúry voči tretím osobám, agentúra znáša náklady na odstránenie škody na vybavení agentúry počas nasadenia, okrem prípadov hrubej nedbanlivosti alebo úmyselného konania.

Článok 85

Trestnoprávna zodpovednosť členov tímov

Bez toho, aby bol dotknutý článok 95, sa počas spoločnej operácie, pilotného projektu, nasadenia podporného tímu pre riadenie migrácie, rýchleho pohraničného zásahu, návratovej operácie alebo návratovej intervencie s členmi tímov na území hostiteľského členského štátu, vrátane stálych zamestnancov, zaobchádza rovnako ako s úradníkmi hostiteľského členského štátu, pokiaľ ide o akékoľvek trestné činy, ktoré by mohli byť spáchané voči nim alebo nimi.

ODDIEL 2

Spracovanie osobných údajov európskou pohraničnou a pobrežnou strážou

Článok 86

Všeobecné pravidlá spracúvania osobných údajov agentúrou

1.   Agentúra pri spracúvaní osobných údajov uplatňuje nariadenie (EÚ) 2018/1725.

2.   Riadiaca rada prijme vnútorné pravidlá o uplatňovaní nariadenia (EÚ) 2018/1725 agentúrou vrátane pravidiel týkajúcich sa úradníka agentúry pre ochranu údajov.

Agentúra môže v súlade s článkom 25 nariadenia (EÚ) 2018/1725 prijať vnútorné pravidlá o obmedzení uplatňovania článkov 14 až 22, 35 a 36 uvedeného nariadenia. Agentúra predovšetkým môže v záujme plnenia svojich úloh v oblasti návratu stanoviť vnútorné pravidlá o obmedzení uplatňovania uvedených ustanovení v individuálnych prípadoch, ak by výkon uvedených ustanovení ohrozil konania o návrate. Takéto obmedzenia musia rešpektovať podstatu základných práv a slobôd, musia byť nevyhnutné a primerané sledovaným cieľom a musia obsahovať v relevantných prípadoch osobitné ustanovenia, ako sa uvádza v článku 25 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2018/1725.

3.   Agentúra môže v súlade s kapitolou V nariadenia (EÚ) 2018/1725 preniesť osobné údaje uvedené v článkoch 49, 88 a 89 do tretej krajiny alebo medzinárodnej organizácii, pokiaľ je tento prenos potrebný na plnenie úloh agentúry. Agentúra zabezpečí, aby sa osobné údaje prenášané do tretích krajín alebo medzinárodnej organizácii spracúvali len na účely, na ktoré boli poskytnuté. Agentúra pri prenose osobných údajov do tretej krajiny alebo medzinárodnej organizácii určí akékoľvek obmedzenia prístupu k údajom alebo využitia uvedených údajov, či už všeobecné alebo konkrétne, vrátane obmedzení týkajúcich sa prenosu, výmazu alebo zničenia. Ak vznikne potreba takýchto obmedzení po prenose osobných údajov, agentúra zodpovedajúcim spôsobom informuje tretiu krajinu alebo medzinárodnú organizáciu. Agentúra zabezpečí, aby dotknutá tretia krajina alebo medzinárodná organizácia takéto obmedzenia dodržiavali.

4.   Prenos osobných údajov do tretích krajín nemá vplyv na práva osôb žiadajúcich o medzinárodnú ochranu a osôb, ktoré ju požívajú, najmä pokiaľ ide o zákaz vyhostenia alebo vrátenia, a na zákaz sprístupňovať alebo získavať informácie stanovený v článku 30 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/32/EÚ (43).

5.   Členské štáty a agentúra v náležitých prípadoch zabezpečia, aby sa informácie prenášané alebo zverejnené tretím krajinám podľa tohto nariadenia následne neprenášali do ďalších tretích krajín ani iným tretím stranám. Súvisiace ustanovenia sa začlenia do každej dohody uzavretej s treťou krajinou, týkajúcej sa výmeny informácií.

Článok 87

Účely spracúvania osobných údajov

1.   Agentúra môže spracúvať osobné údaje len na tieto účely:

a)

vykonávanie svojich úloh organizovania a koordinácie spoločných operácií, pilotných projektov, rýchlych pohraničných zásahov a v rámci podporných tímov pre riadenie migrácie, ako sa uvádza v článkoch 37 až 40;

b)

plnenie svojich úloh spočívajúcich v podpore členských štátov a tretích krajín pri činnostiach pred návratom a v oblasti návratu, prevádzkovaní systémov riadenia návratu, ako aj koordinovaní a organizovaní návratových operácií a poskytovaní technickej a operačnej pomoci členským štátom a tretím krajinám v súlade s článkom 48;

c)

uľahčenie výmeny informácií s členskými štátmi, Komisiou, ESVČ a týmito orgánmi, úradmi a agentúrami Únie a medzinárodnými organizáciami: s EASO, so Satelitným strediskom Európskej únie, s EFCA, EMSA, EASA a manažérom siete EATMN, v súlade s článkom 88;

d)

uľahčenie výmeny informácií s orgánmi presadzovania práva členských štátov, Europolom alebo Eurojustom v súlade s článkom 90;

e)

analýza rizík agentúrou v súlade s článkom 29;

f)

vykonávanie svojich úloh v rámci systému EUROSUR v súlade s článkom 89;

g)

prevádzkovanie systému FADO v súlade s článkom 79;

h)

administratívne úlohy.

2.   Členské štáty a ich orgány presadzovania práva, Komisia, EEAS a tie orgány, úrady a agentúry Únie a medzinárodné organizácie uvedené v odseku 1 písm. c) a d), ktoré poskytujú agentúre osobné údaje, určia účel alebo účely, na ktoré sa tieto údaje majú spracovať, ako sa uvádza v odseku 1. Agentúra môže rozhodnúť, že takéto osobné údaje spracuje na iný účel, na ktorý sa tiež vzťahuje odsek 1 len v individuálnych prípadoch a po tom, ako určila, že takéto spracovanie je zlučiteľné s pôvodným účelom, na ktorý sa tieto údaje zozbierali, a ak jej to poskytovateľ osobných údajov povolí. Agentúra vedie písomné záznamy o posúdení zlučiteľnosti jednotlivo pre každý prípad.

3.   Agentúra, členské štáty a ich orgány presadzovania práva, Komisia, EEAS a tie orgány, úrady a agentúry Únie a medzinárodné organizácie uvedené v odseku 1 písm. c) a d), môžu pri prenose osobných údajov určiť akékoľvek obmedzenia týkajúce sa prístupu k týmto údajom alebo využitia takýchto údajov, či už všeobecné alebo konkrétne, vrátane obmedzení týkajúcich sa ich prenosu, výmazu alebo zničenia takýchto údajov. Ak vznikne potreba takéhoto obmedzenia po prenose osobných údajov, zodpovedajúcim spôsobom informujú príjemcov. Príjemcovia musia takéto obmedzenia dodržať.

Článok 88

Spracúvanie osobných údajov zozbieraných počas spoločných operácií, návratových operácií, návratových intervencií, pilotných projektov, rýchlych pohraničných zásahov a nasadení podporných tímov pre riadenie migrácie

1.   Agentúra a hostiteľský členský štát pred každou spoločnou operáciou, návratovou operáciou, návratovou intervenciou, pilotným projektom, rýchlym pohraničným zásahom alebo nasadením podporného tímu pre riadenie migrácie transparentným spôsobom určia zodpovednosť za plnenie povinností v oblasti ochrany údajov. Ak o účele a prostriedkoch spracúvania spoločne rozhodujú agentúra a hostiteľský členský štát, agentúra a hostiteľský členský štát sú spoločnými prevádzkovateľmi, o čom uzavrú dohodu.

Na účely uvedené v článku 87 ods. 1 písm. a), b), c), e) a f) agentúra spracúva len tieto kategórie osobných údajov, ktoré zozbierali členské štáty, členovia tímov, jej pracovníci alebo EASO a ktoré agentúre preniesli v rámci spoločných operácií, návratových operácií, návratových intervencií, pilotných projektov, rýchlych pohraničných zásahov, a nasadení podporných tímov pre riadenie migrácie:

a)

osobné údaje osôb, ktoré prekročili vonkajšie hranice bez oprávnenia;

b)

osobné údaje potrebné na potvrdenie totožnosti a štátnej príslušnosti štátnych príslušníkov tretích krajín v rámci činností v oblasti návratu vrátane zoznamov cestujúcich;

c)

evidenčné čísla vozidiel, identifikačné čísla vozidiel, telefónne čísla alebo identifikačné čísla lodí a lietadiel, ktoré sa spájajú s osobami uvedenými v písmene a) a ktoré sú potrebné na analyzovanie trás a metód používaných v prípade nelegálneho prisťahovalectva.

2.   Osobné údaje uvedené v odseku 1 môže agentúra spracúvať v týchto prípadoch:

a)

ak je prenos takýchto údajov orgánom príslušných členských štátov, ktoré sú zodpovedné za kontrolu hraníc, migráciu, azyl alebo návrat, alebo príslušným orgánom, úradom a agentúram Únie potrebný pre uvedené orgány alebo orgány, úrady a agentúry Únie na plnenie ich úloh v súlade s právom Únie a vnútroštátnym právom;

b)

ak je prenos takýchto údajov orgánom príslušných členských štátov, príslušným orgánom, úradom a agentúram Únie, tretím krajinám návratu alebo medzinárodným organizáciám potrebný na účely identifikácie príslušníkov tretích krajín, získavania cestovných dokladov alebo umožnenia alebo podpory návratu;

c)

ak je to potrebné na vypracovanie analýzy rizík.

Článok 89

Spracúvanie osobných údajov v rámci systému EUROSUR

1.   Ak si národný situačný prehľad vyžaduje spracúvanie osobných údajov, tieto údaje sa spracúvajú v súlade s nariadením (EÚ) 2016/679 a v relevantných prípadoch v súlade so smernicou (EÚ) 2016/680. Každý členský štát určí orgán, ktorý sa považuje za prevádzkovateľa v zmysle článku 4 bod 7 nariadenia (EÚ) 2016/679 alebo prípadne článku 3 bod 8 smernice (EÚ) 2016/680 a ktorý má hlavnú zodpovednosť za spracovávanie osobných údajov týmto členským štátom. Každý členský štát oznámi údaje o tomto orgáne Komisii.

2.   Jediné osobné údaje, ktoré možno povoliť sprístupniť v európskom situačnom prehľade, osobitných situačných prehľadoch a v zlúčených službách systému EUROSUR, sú identifikačné čísla lodí a lietadiel.

3.   Ak si spracovanie informácií v systéme EUROSUR výnimočne vyžaduje spracovanie iných osobných údajov ako identifikačných čísel lodí a lietadiel, akékoľvek takéto spracovanie sa prísne obmedzí na to, čo je nevyhnutné na účely systému EUROSUR v súlade s článkom 18.

4.   Akákoľvek výmena osobných údajov s tretími krajinami v rámci systému EUROSUR sa prísne obmedzí na to, čo je absolútne nevyhnutné na účely tohto nariadenia. Agentúra ju vykonáva v súlade s kapitolou V nariadenia (EÚ) 2018/1725 a členské štáty ju vykonávajú v súlade s kapitolou V nariadenia (EÚ) 2016/679, prípadne s kapitolou V smernice (EÚ) 2016/680, a s príslušnými vnútroštátnymi ustanoveniami o ochrane údajov, ktorými sa transponuje uvedená smernica.

5.   Zakazuje sa akákoľvek výmena informácií podľa článkov 72 ods. 2, článku 73 ods. 3 a 74 ods. 3, prostredníctvom ktorej sa tretej krajine poskytnú údaje, ktoré by sa mohli použiť na identifikáciu osôb alebo skupín osôb, ktorých žiadosť o prístup k medzinárodnej ochrane sa posudzuje alebo ktorým hrozí vážne riziko mučenia, neľudského a ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania alebo akéhokoľvek iného porušenia základných práv.

6.   Členské štáty a agentúra vedú záznamy o činnostiach týkajúcich sa spracovania údajov v súlade s článkom 30 nariadenia (EÚ) 2016/679, článkom 24 smernice (EÚ) 2016/680, prípadne článkom 31 nariadenia (EÚ) 2018/1725.

Článok 90

Spracovanie operačných osobných údajov

1.   Ak agentúra pri výkone svojich úloh podľa článku 10 ods. 1 písm. q) tohto nariadenia spracúva osobné údaje, ktoré zozbierala počas monitorovania migračných tokov, vykonávania analýzy rizík alebo počas operácií na účely identifikácie osôb podozrivých z cezhraničnej trestnej činnosti, takéto osobné údaje spracúva v súlade s kapitolou IX nariadenia (EÚ) 2018/1725. Osobné údaje spracúvané na uvedený účel, vrátane evidenčných čísel vozidiel, telefónnych čísel, identifikačných čísel lodí alebo lietadiel, ktoré sa spájajú s takýmito osobami, sa musia týkať na fyzických osôb, ktoré príslušné orgány členských štátov, Europol, Eurojust alebo agentúra z opodstatnených dôvodov podozrievajú z účasti na cezhraničnej trestnej činnosti. Takéto osobné údaje môžu obsahovať osobné údaje obetí alebo svedkov, ak tieto osobné údaje dopĺňajú osobné údaje podozrivých osôb, ktoré agentúra spracúva v súlade s týmto článkom.

2.   Agentúra si vymieňa len osobné údaje, ako sa uvádza v odseku 1 tohto článku:

a)

s Europolom alebo Eurojustom, ak sú nevyhnutne potrebné na výkon ich príslušných mandátov a v súlade s článkom 68;

b)

s príslušnými orgánmi presadzovania práva členských štátov, ak sú pre tieto orgány nevyhnutne potrebné na účely predchádzania závažnej cezhraničnej trestnej činnosti, jej odhaľovania, vyšetrovania alebo stíhania.

Článok 91

Uchovávanie údajov

1.   Agentúra vymaže osobné údaje ihneď po ich postúpení príslušným orgánom členských štátov, iným orgánom, úradom a agentúram Únie, najmä EASO, po ich postúpení do tretích krajín alebo medzinárodným organizáciám, alebo po ich využití na vypracovanie analýzy rizík. Obdobie uchovávania údajov v žiadnom prípade nesmie prekročiť 90 dní odo dňa ich zberu. Údaje musia byť vo výsledkoch analýz rizík anonymizované.

2.   Osobné údaje spracúvané na účely vykonávania úloh súvisiacich s návratom sa vymažú ihneď po splnení účelu, na ktorý boli zozbierané, a vymažú sa najneskôr 30 dní po ukončení uvedených úloh.

3.   Operačné osobné údaje spracúvané na účely článku 90 sa vymažú ihneď po tom, ako agentúra splní účel, na ktorý boli zozbierané. Agentúra priebežne prehodnocuje potrebu uchovávania takýchto údajov, najmä osobných údajov obetí a svedkov. Agentúra v každom prípade prehodnotí potrebu uchovávania takýchto údajov najneskôr tri mesiace od začiatku pôvodného spracovania takýchto údajov a potom každých šesť mesiacov. Agentúra rozhodne, že osobné údaje, najmä osobné údaje obetí a svedkov, budú nepretržite uchované do nasledujúceho preskúmania, iba ak je takéto uchovanie stále potrebné na výkon úloh agentúry podľa článku 90.

4.   Tento článok sa nevzťahuje na osobné údaje zozbierané v rámci systému FADO.

Článok 92

Bezpečnostné predpisy v oblasti ochrany utajovaných skutočností a citlivých neutajovaných skutočností

1.   Agentúra prijme vlastné bezpečnostné predpisy, ktoré sú založené na zásadách a pravidlách stanovených v bezpečnostných predpisoch Komisie na ochranu utajovaných skutočností Európskej únie a citlivých neutajovaných skutočností vrátane, okrem iného, ustanovení týkajúcich sa výmeny takýchto informácií s tretími krajinami, a spracúvania a uchovávania takýchto skutočností, ako sa stanovuje v rozhodnutiach Komisie (EÚ, Euratom) 2015/443 (44) a (EÚ, Euratom) 2015/444 (45). Akékoľvek správne dojednanie týkajúce sa výmeny utajovaných skutočností s príslušnými orgánmi tretej krajiny alebo akékoľvek mimoriadne ad hoc poskytnutie utajovaných skutočností Európskej únie týmto orgánom v prípade neexistencie takéhoto dojednania musí vopred schváliť Komisia.

2.   Bezpečnostné predpisy agentúry prijme riadiaca rada po ich schválení Komisiou. Pri posudzovaní navrhovaných bezpečnostných predpisov Komisia zabezpečí, aby boli v súlade s rozhodnutiami (EÚ, Euratom) 2015/443 a (EÚ, Euratom) 2015/444.

3.   Utajenie nebráni tomu, aby sa informácie sprístupňovali Európskemu parlamentu. Pri prenose informácií a dokumentov, ktoré sa Európskemu parlamentu poskytujú v súlade s týmto nariadením, a zaobchádzaní s nimi sa dodržiavajú pravidlá postupovania utajovaných skutočností a nakladania s utajovanými skutočnosťami uplatňované medzi Európskym parlamentom a Komisiou.

ODDIEL 3

Všeobecný rámec a organizácia agentúry

Článok 93

Právne postavenie a umiestnenie

1.   Agentúra je orgán Únie. Má právnu subjektivitu.

2.   V každom členskom štáte požíva agentúra čo najširšiu právnu spôsobilosť akú ich právo priznáva právnickým osobám. Môže najmä nadobúdať hnuteľný a nehnuteľný majetok alebo s ním nakladať a môže byť účastníkom súdneho konania.

3.   Agentúra je pri vykonávaní svojho technického a operačného mandátu nezávislá.

4.   Agentúru zastupuje jej výkonný riaditeľ.

5.   Sídlo agentúry je vo Varšave v Poľsku.

Článok 94

Dohoda o sídle

1.   V dohode o sídle medzi agentúrou a členským štátom, v ktorom má agentúra sídlo, sa stanovia potrebné opatrenia týkajúce sa umiestnenia agentúry v tomto členskom štáte a vybavenia, ktoré má tento členský štát poskytnúť, ako aj osobitné pravidlá, ktoré sa budú v tomto členskom štáte vzťahovať na výkonného riaditeľa, zástupcov výkonného riaditeľa, členov riadiacej rady, zamestnancov agentúry a ich rodinných príslušníkov.

2.   Dohoda o sídle sa uzatvorí po získaní súhlasu riadiacej rady.

3.   Členský štát, v ktorom má agentúra sídlo, poskytne čo najlepšie podmienky na zabezpečenie riadneho fungovania agentúry vrátane viacjazyčného a európsky orientovaného vzdelávania a primeraných dopravných spojení.

Článok 95

Zamestnanci

1.   Na stálych zamestnancov sa vzťahuje služobný poriadok, podmienky zamestnávania a pravidlá prijaté na základe dohody medzi inštitúciami Únie s cieľom vykonávať uvedený služobný poriadok a uvedené podmienky zamestnávania.

2.   Miesto výkonu práce je v zásade v členskom štáte, v ktorom sa nachádza sídlo agentúry.

3.   Stáli zamestnanci, na ktorých sa vzťahujú podmienky zamestnávania, sú v zásade na začiatku prijatí na dobu určitú v trvaní päť rokov. Ich zmluvy možno v zásade predĺžiť iba raz, a to na pevne stanovené obdobie maximálne piatich rokov. Každé ďalšie predĺženie je na dobu neurčitú.

4.   Na účely vykonávania článkov 31 a 44 možno za styčných dôstojníkov alebo koordinačných úradníkov vymenovať iba stálych zamestnancov agentúry, na ktorých sa vzťahuje služobný poriadok alebo hlava II podmienok zamestnávania. Na účely vykonávania článku 55 možno ako členov tímov nasadiť iba stálych zamestnancov, na ktorých sa vzťahuje služobný poriadok alebo podmienky zamestnávania.

5.   Riadiaca rada po dohode s Komisiou prijme vykonávacie pravidlá na vykonávanie služobného poriadku a podmienok zamestnávania v súlade s článkom 110 ods. 2 služobného poriadku.

6.   Riadiaca rada na základe predchádzajúceho súhlasu Komisie prijme pravidlá týkajúce sa pracovníkov z členských štátov, ktorí budú vyslaní do agentúry v súlade s článkom 56, a tieto pravidlá podľa potreby aktualizuje. Uvedené pravidlá zahŕňajú najmä finančné ustanovenia týkajúce sa uvedeného vysielania vrátane poistenia a odbornej prípravy. V uvedených pravidlách zohľadní, že pracovníci sú vyslaní na nasadenie ako členovia tímov a majú mať úlohy a právomoci stanovené v článku 82. Takéto pravidlá zahŕňajú ustanovenia o podmienkach nasadenia. V relevantných prípadoch sa riadiaca rada snaží zaistiť jednotnosť s pravidlami týkajúcimi sa preplácania výdavkov stálych zamestnancov v súvislosti s misiami.

Článok 96

Výsady a imunity

Na agentúru a jej stálych zamestnancov sa vzťahuje Protokol č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie pripojený k Zmluve o Európskej Únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“) a ZFEÚ.

Článok 97

Zodpovednosť

1.   Bez toho, aby boli dotknuté články 84 a 85, je agentúra zodpovedná za všetky činnosti vykonané v súlade s týmto nariadením.

2.   Zmluvná zodpovednosť agentúry sa spravuje právom rozhodným pre danú zmluvu.

3.   Súdny dvor má právomoc rozhodovať podľa akejkoľvek rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve uzatvorenej agentúrou.

4.   V prípade mimozmluvnej zodpovednosti agentúra nahradí všetky škody spôsobené jej orgánmi alebo jej zamestnancami pri výkone ich povinností vrátane povinností súvisiacich s použitím výkonných právomocí, a to v súlade so všeobecnými zásadami spoločnými pre právne poriadky členských štátov.

5.   Súdny dvor má právomoc rozhodovať v sporoch o náhradu škody podľa odseku 4.

6.   Osobná zodpovednosť stálych zamestnancov voči agentúre sa riadi ustanoveniami stanovenými v služobnom poriadku a podmienkach zamestnávania, ktoré sa na nich vzťahujú.

Článok 98

Žaloby podané na Súdny dvor

1.   Na Súdny dvor možno podať žalobu o zrušenie aktov agentúry, ktoré majú mať právne účinky vo vzťahu k tretím stranám, v súlade s článkom 263 ZFEÚ a pre nečinnosť v súlade s článkom 265 ZFEÚ, pre mimozmluvnú zodpovednosť za škody spôsobené agentúrou a podľa rozhodcovskej doložky pre zmluvnú zodpovednosť za škody spôsobené konaním agentúry v súlade s článkom 340 ZFEÚ.

2.   Agentúra prijme opatrenia potrebné na vykonanie rozsudkov Súdneho.

Článok 99

Správna a riadiaca štruktúra agentúry

Správnu a riadiacu štruktúru agentúry tvorí:

a)

riadiaca rada;

b)

výkonný riaditeľ;

c)

zástupcovia výkonného riaditeľa; a

d)

pracovník pre základné práva.

Konzultačné fórum pomáha agentúre ako poradný orgán.

Článok 100

Funkcie riadiacej rady

1.   Riadiaca rada je zodpovedná za prijímanie strategických rozhodnutí agentúry v súlade s týmto nariadením.

2.   Riadiaca rada:

a)

vymenúva výkonného riaditeľa na základe návrhu Komisie v súlade s článkom 107;

b)

vymenúva zástupcov výkonného riaditeľa na základe návrhu Komisie v súlade s článkom 107;

c)

prijíma rozhodnutia o zriadení vysunutých pracovísk alebo predĺžení doby ich činnosti v súlade s článkom 60 ods. 5 dvojtretinovou väčšinou hlasov členov s hlasovacím právom;

d)

prijíma rozhodnutia o vykonaní posúdenia zraniteľnosti v súlade s článkom 32 ods. 1 a 10; rozhodnutia, ktorými sa stanovujú opatrenia prijímané podľa článku 32 ods. 10, sa prijímajú dvojtretinovou väčšinou hlasov členov s hlasovacím právom;

e)

prijíma rozhodnutia o zoznamoch povinných informácií a údajov, ktoré si s agentúrou majú vymieňať vnútroštátne orgány zodpovedné za riadenie hraníc, vrátane pobrežnej stráže v rozsahu, v akom vykonáva úlohy kontroly hraníc, ako aj vnútroštátnych orgánov zodpovedných za návrat, aby sa agentúre umožnilo plniť si svoje úlohy, bez toho, aby boli dotknuté povinnosti ustanovené týmto nariadením, najmä článkami 49 a 86;

f)

prijíma rozhodnutia o vytvorení spoločného integrovaného modelu analýzy rizík v súlade s článkom 29 ods. 1;

g)

prijíma rozhodnutia o povahe a podmienkach vyslania styčných dôstojníkov do členských štátov v súlade s článkom 31 ods. 2;

h)

prijíma technickú a operačnú stratégiu pre európske integrované riadenie hraníc v súlade s článkom 8 ods. 5;

i)

prijíma rozhodnutia o profiloch a počtoch operačných pracovníkov v oblasti riadenia hraníc a migrácie v rámci stáleho zboru v súlade s článkom 54 ods. 4;

j)

prijíma výročnú správu o činnosti agentúry za predchádzajúci rok, ktorú postúpi najneskôr do 1. júla každého roka Európskemu parlamentu, Rade, Komisii a Dvoru audítorov;

k)

do 30. novembra každého roka a po riadnom zohľadnení stanoviska Komisie prijme dvojtretinovou väčšinou hlasov členov s hlasovacím právom jednotný programový dokument obsahujúci okrem iného viacročné plánovanie a pracovný program agentúry na nasledujúci rok a zašle ho Európskemu parlamentu, Rade a Komisii;

l)

stanovuje postupy rozhodovania výkonného riaditeľa, ktoré sa týkajú technických a operačných úloh agentúry;

m)

dvojtretinovou väčšinou hlasov členov s hlasovacím právom prijíma ročný rozpočet agentúry a vykonáva ďalšie funkcie týkajúce sa rozpočtu agentúry podľa oddielu 4 tejto kapitoly;

n)

vykonáva disciplinárnu právomoc voči výkonnému riaditeľovi a po konzultácii s výkonným riaditeľom voči zástupcom výkonného riaditeľa;

o)

vypracúva svoj rokovací poriadok;

p)

stanovuje organizačnú štruktúru agentúry a prijíma personálnu politiku agentúry;

q)

prijíma stratégiu boja proti podvodom, ktorá je primeraná riziku podvodov, pričom zohľadňuje náklady a prínosy opatrení, ktoré sa majú vykonať;

r)

prijíma vnútorné pravidlá prevencie a riadenia konfliktov záujmov svojich členov;

s)

vo vzťahu ku stálym zamestnancom vykonáva v súlade s odsekom 8 právomoci zverené menovaciemu orgánu na základe služobného poriadku a právomoci zverené orgánu oprávnenému uzatvárať pracovné zmluvy na základe podmienok zamestnávania (ďalej len „právomoci menovacieho orgánu“);

t)

prijíma vykonávacie pravidlá na vykonávanie služobného poriadku a podmienok zamestnávania v súlade s článkom 110 ods. 2 služobného poriadku;

u)

zabezpečuje primerané opatrenia, ktoré nadväzujú na zistenia a odporúčania vyplývajúce zo správ interného alebo externého auditu, ako aj z hodnotení a vyšetrovaní vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (ďalej len „OLAF“);

v)

prijíma a pravidelne aktualizuje plány oznamovania a šírenia informácií uvedené v článku 10 ods. 2 druhom pododseku;

w)

vymenúva účtovníka, na ktorého sa vzťahuje služobný poriadok a podmienky zamestnávania, ktorý je pri výkone svojich povinností úplne nezávislý;

x)

rozhoduje o spoločnej metodike posúdenia zraniteľnosti vrátane objektívnych kritérií, na základe ktorých agentúra vykonáva posúdenie zraniteľnosti, frekvencie takýchto posúdení a podmienok vykonávania následných posúdení zraniteľnosti;

y)

rozhoduje o rozšírenom posúdení a monitorovaní členského štátu, ako sa uvádza v článku 32 ods. 2;

z)

vymenúva pracovníka pre základné práva a jeho zástupcu v súlade s článkom 109;

aa)

ustanovuje osobitné pravidlá na zaručenie nezávislosti pracovníka pre základné práva pri výkone jeho povinností;

ab)

schvaľuje dohody o pracovných podmienkach s tretími krajinami;

ac)

na základe predchádzajúceho súhlasu Komisie prijíma bezpečnostné predpisy agentúry o ochrane utajovaných skutočností EÚ a citlivých neutajovaných skutočností, ako sa uvádza v článku 92;

ad)

vymenúva bezpečnostného úradníka, na ktorého sa vzťahuje služobný poriadok a podmienky zamestnávania a ktorý zodpovedá za bezpečnosť v agentúre vrátane ochrany utajovaných skutočností a citlivých neutajovaných skutočností;

ae)

rozhoduje o všetkých ďalších otázkach, ktoré upravuje toto nariadenie.

Výročná správa o činnosti uvedená v písmene j) sa zverejní.

3.   Na prijatie návrhov rozhodnutí riadiacej rady o konkrétnych činnostiach agentúry, ktoré sa majú vykonať na vonkajších hraniciach určitého členského štátu alebo v ich bezprostrednej blízkosti, ako sa uvádza v odseku 2, alebo o dohodách o pracovných podmienkach s tretími krajinami podľa článku 73 ods. 4, sa vyžaduje, aby za ich prijatie hlasoval člen riadiacej rady, ktorý zastupuje tento konkrétny členský štát alebo členský štát susediaci s danou treťou krajinou.

4.   Riadiaca rada môže radiť výkonnému riaditeľovi v akejkoľvek veci, ktorá súvisí s rozvojom operačného riadenia vonkajších hraníc a odbornou prípravou vrátane činností súvisiacich s výskumom.

5.   Ak Írsko alebo Spojené kráľovstvo požiadajú o účasť na osobitných činnostiach, o danej veci rozhodne riadiaca rada.

Riadiaca rada prijíma svoje rozhodnutia jednotlivo pre každý prípad. Vo svojich rozhodnutiach riadiaca rada zváži, či účasť Írska alebo Spojeného kráľovstva prispieva k uskutočneniu danej činnosti. Rozhodnutím určí finančný príspevok Írska alebo Spojeného kráľovstva na činnosť, v prípade ktorej požiadali o účasť.

6.   Riadiaca rada každoročne zašle Európskemu parlamentu a Rade (ďalej len „rozpočtový orgán“) všetky informácie relevantné pre výsledok hodnotiacich postupov, ktoré vykonáva agentúra.

7.   Riadiaca rada môže zriadiť výkonnú radu pozostávajúcu z maximálne štyroch zástupcov riadiacej rady vrátane jej predsedu a zástupcu Komisie s cieľom pomôcť riadiacej rade a výkonnému riaditeľovi pri príprave rozhodnutí, programov a činností, ktoré má riadiaca rada prijať, a v prípade potreby prijímať určité predbežné naliehavé rozhodnutia v mene riadiacej rady. Výkonná rada nesmie prijímať rozhodnutia, na prijatie ktorých je potrebná dvojtretinová väčšina členov riadiacej rady. Riadiaca rada môže delegovať určité jasne vymedzené úlohy na výkonnú radu, najmä ak sa tým zlepší efektivita agentúry. Na výkonnú radu nesmie delegovať úlohy týkajúce sa rozhodnutí, na prijatie ktorých je potrebná dvojtretinová väčšina členov riadiacej rady.

8.   Riadiaca rada prijme v súlade s článkom 110 služobného poriadku rozhodnutie na základe článku 2 ods. 1 služobného poriadku a článku 6 podmienok zamestnávania, ktorým deleguje príslušné právomoci menovacieho orgánu na výkonného riaditeľa a v ktorom stanoví podmienky, za ktorých možno toto delegovanie právomocí pozastaviť. Výkonný riaditeľ je oprávnený uvedené právomoci delegovať ďalej.

Ak si to vyžadujú mimoriadne okolnosti, riadiaca rada môže na základe rozhodnutia dočasne pozastaviť delegovanie právomocí menovacieho orgánu na výkonného riaditeľa a právomocí, ktoré delegoval ďalej. Môže ich potom vykonávať sama alebo ich delegovať na jedného zo svojich členov alebo stáleho zamestnanca, ktorý nie je výkonným riaditeľom.

Článok 101

Zloženie riadiacej rady

1.   Bez toho, aby bol dotknutý odsek 3, riadiaca rada je zložená z jedného zástupcu každého členského štátu a dvoch zástupcov Komisie, pričom každý z nich má hlasovacie právo. Na tento účel každý členský štát vymenuje člena riadiacej rady, ako aj jedného náhradníka, ktorý člena zastupuje v prípade jeho neprítomnosti. Komisia vymenuje dvoch členov a dvoch náhradníkov. Funkčné obdobie trvá štyri roky a môže sa predĺžiť.

2.   Členovia riadiacej rady sa vymenúvajú na základe stupňa ich príslušných skúseností na vysokej úrovni a ich odborných znalostí v oblasti operačnej spolupráce pri riadení hraníc a návratu a ich príslušných schopností v oblasti riadenia, správy a rozpočtu. Členské štáty a Komisia sa snažia dosiahnuť vyvážené zastúpenie mužov a žien v riadiacej rade.

3.   Na činnosti agentúry sa zúčastňujú krajiny pridružené k vykonávaniu, uplatňovaniu a rozvoju schengenského acquis. V riadiacej rade má každá z nich jedného zástupcu a jedného náhradníka. Uplatnia sa dojednania vypracované na základe príslušných ustanovení ich jednotlivých dohôd o pridružení, ktorými sa spresňuje povaha a rozsah účasti týchto krajín na činnosti agentúry, ako aj podrobné pravidlá tejto účasti vrátane ustanovení o finančných príspevkoch a zamestnancoch.

Článok 102

Viacročné plánovanie a ročné pracovné programy

1.   Riadiaca rada každoročne do 30. novembra prijme, na základe návrhu výkonného riaditeľa schváleného riadiacou radou, jednotný programový dokument obsahujúci okrem iného viacročné plánovanie a ročný plán činnosti agentúry na nasledujúci rok. Jednotný programový dokument sa prijme s prihliadnutím na kladné stanovisko Komisie a v prípade viacročného plánovania až po porade s Európskym parlamentom a Radou. Ak sa riadiaca rada rozhodne nezohľadniť prvky stanoviska Komisie, dôkladne to odôvodní. Povinnosť poskytnúť dôkladné odôvodnenie sa uplatní aj na prvky, na ktoré upozorní Európsky parlament a Rada počas konzultácií. Riadiaca rada bezodkladne predloží tento dokument Európskemu parlamentu, Rade a Komisii.

2.   Dokument uvedený v odseku 1 sa stáva definitívnym po konečnom prijatí všeobecného rozpočtu. V prípade potreby sa náležite upraví.

3.   V súlade s viacročným strategickým cyklom politík európskeho integrovaného riadenia hraníc sa vo viacročnom plánovaní stanovuje celkový strategický program pre strednodobý a dlhodobý horizont a zahŕňa ciele, očakávané výsledky a ukazovatele plnenia a plánovanie zdrojov vrátane viacročného rozpočtu, zamestnancov a rozvoja vlastných spôsobilostí agentúry vrátane orientačného viacročného plánovania profilov pre stály zbor. Vo viacročnom plánovaní sa stanovia strategické oblasti zásahov a uvedie sa, čo je potrebné urobiť na dosiahnutie cieľov. Uvedú sa v ňom strategické činnosti na vykonávanie stratégie pre základné práva uvedenej v článku 80 ods. 1 a stratégia týkajúca sa vzťahov s tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami, ako aj opatrenia súvisiace s touto stratégiou.

4.   Viacročné plánovanie sa vykonáva prostredníctvom ročných pracovných programov a v prípade potreby sa aktualizuje na základe výsledku hodnotenia vykonaného podľa článku 121. Závery týchto hodnotení sa v prípade potreby takisto premietnu do ročného pracovného programu na nasledujúci rok.

5.   Ročný pracovný program obsahuje opis činností, ktoré sa majú financovať, spolu s podrobnými cieľmi a očakávanými výsledkami vrátane ukazovateľov plnenia. Zároveň sa v ňom uvádzajú finančné a ľudské zdroje pridelené na každú činnosť v súlade so zásadami zostavovania rozpočtu a riadenia podľa činností. Ročný pracovný program musí byť v súlade s viacročným plánovaním. Jasne sa v ňom stanovujú úlohy, ktoré sa v porovnaní s predchádzajúcim rozpočtovým rokom doplnili, zmenili alebo vypustili.

6.   Ročný pracovný program sa prijíma v súlade s legislatívnym programom Únie v oblastiach, ktoré sa týkajú riadenia vonkajších hraníc a návratu.

7.   Ak sa po prijatí ročného pracovného programu pridelí agentúre nová úloha, riadiaca rada zmení ročný pracovný program.

8.   Všetky podstatné zmeny ročného pracovného programu, a to najmä zmeny vedúce k prerozdeleniu rozpočtových prostriedkov v miere presahujúcej 2 % ročného rozpočtu, sa prijímajú rovnakým postupom ako pri prijatí pôvodného ročného pracovného programu. Riadiaca rada môže právomoc prijímať nepodstatné zmeny ročného pracovného programu delegovať na výkonného riaditeľa.

Článok 103

Predsedníctvo riadiacej rady

1.   Riadiaca rada si spomedzi svojich členov s hlasovacím právom volí predsedu a podpredsedu. Predseda a podpredseda sú volení dvojtretinovou väčšinou hlasov členov riadiacej rady s hlasovacím právom. Podpredseda zastupuje z úradnej moci predsedu v prípade, ak si predseda nemôže plniť svoje úlohy.

2.   Funkčné obdobie predsedu a podpredsedu sa končí zánikom ich členstva v riadiacej rade. S výhradou uvedeného ustanovenia funkčné obdobie predsedu alebo podpredsedu trvá štyri roky. Uvedené funkčné obdobie sa môže raz predĺžiť.

Článok 104

Zasadnutia riadiacej rady

1.   Zasadnutia riadiacej rady zvoláva jej predseda.

2.   Výkonný riaditeľ sa zúčastňuje na zasadnutiach riadiacej rady bez hlasovacieho práva.

3.   Riadne zasadnutia riadiacej rady sa konajú aspoň dvakrát ročne. Okrem toho zasadá na podnet predsedu, na žiadosť Komisie alebo na žiadosť aspoň jednej tretiny členov riadiacej rady. Riadiaca rada môže v prípade potreby organizovať spoločné zasadnutia so správnymi radami EASO a Europolu.

4.   Na zasadnutia riadiacej rady sa prizýva Írsko.

5.   Spojené kráľovstvo sa prizýva na zasadnutia riadiacej rady, ktoré sa konajú do dňa, keď sa na Spojené kráľovstvo prestanú uplatňovať zmluvy podľa článku 50 ods. 3 Zmluvy o EÚ.

6.   Na zasadnutia riadiacej rady sa prizývajú zástupcovia EASO a Europolu. Zástupca agentúry FRA sa prizýva na zasadnutia riadiacej rady v prípade, ak sú na programe body, ktoré sú relevantné pre ochranu základných práv.

7.   Predseda riadiacej rady môže na zasadnutia riadiacej rady prizvať aj odborníka z Európskeho parlamentu. Riadiaca rada môže taktiež prizvať zástupcov iných príslušných inštitúcií, orgánov, úradov a agentúr Únie. Riadiaca rada môže v súlade so svojím rokovacím poriadkom prizvať akúkoľvek ďalšiu osobu, ktorej názor môže byť užitočný, aby sa zúčastnila na zasadnutí ako pozorovateľ.

8.   Pokiaľ sa v rokovacom poriadku riadiacej rady neustanovuje inak, môžu jej členom pomáhať poradcovia alebo odborníci.

9.   Sekretariát riadiacej rady zabezpečuje agentúra.

Článok 105

Hlasovanie

1.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 100 ods. 2 písm. c), d), k) a m), článok 103 ods. 1 a článok 107 ods. 2 a 4, riadiaca rada prijíma svoje rozhodnutia absolútnou väčšinou hlasov svojich členov s hlasovacím právom.

2.   Každý člen má jeden hlas. Hlasovacie právo člena je v jeho neprítomnosti oprávnený uplatniť jeho náhradník. Výkonný riaditeľ nehlasuje.

3.   V rokovacom poriadku sa stanovujú podrobnejšie pravidlá hlasovania. Uvedené pravidlá zahŕňajú podmienky, za ktorých môže člen konať v mene iného člena, a aj jednotlivé požiadavky na kvórum.

4.   Zástupcovia krajín pridružených k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis majú hlasovacie práva obmedzené v súlade s ich príslušnými dojednaniami. Agentúra podrobne vymedzí body programu, pri ktorých bolo udelené obmedzené hlasovacie právo, aby pridruženým krajinám umožnila vykonávať ich hlasovacie právo.

Článok 106

Funkcie a právomoci výkonného riaditeľa

1.   Agentúru riadi jej výkonný riaditeľ, ktorý je pri výkone svojich povinností úplne nezávislý. Bez toho, aby boli dotknuté príslušné právomoci inštitúcií Únie a riadiacej rady, výkonný riaditeľ nesmie žiadať ani prijímať pokyny od žiadnej vlády či akéhokoľvek iného orgánu.

2.   Európsky parlament alebo Rada môžu vyzvať výkonného riaditeľa, aby podal správu o plnení svojich úloh. Táto správa zahrnie informovanie o činnostiach agentúry, vykonávaní a monitorovaní stratégie pre základné práva, výročnej správe o činnosti agentúry za predošlý rok, pracovnom programe na nadchádzajúci rok a viacročnom plánovaní agentúry a o akýchkoľvek iných záležitostiach týkajúcich sa činnosti agentúry. Výkonný riaditeľ tiež na požiadanie prednesie vyhlásenie pred Európskym parlamentom a písomne zodpovie všetky otázky poslancov Európskeho parlamentu do 15 kalendárnych dní od doručenia takejto otázky. Výkonný riaditeľ pravidelne podáva správy príslušným orgánom a výborom Európskeho parlamentu.

3.   Okrem prípadov, keď v tomto nariadení sú stanovené konkrétne lehoty, výkonný riaditeľ zabezpečí, aby boli správy predložené Európskemu parlamentu, Rade alebo Komisii čo najskôr a v každom prípade do šiestich mesiacov po skončení obdobia na podávanie správ, s výnimkou prípadov, keď meškanie výkonný riaditeľ riadne písomne odôvodnení.

4.   Výkonný riaditeľ je zodpovedný za prípravu a vykonávanie strategických rozhodnutí, ktoré prijala riadiaca rada, a za prijímanie rozhodnutí súvisiacich s operačnými činnosťami agentúry v súlade s týmto nariadením. Výkonný riaditeľ má tieto funkcie a právomoci:

a)

navrhovať, pripravovať a uskutočňovať strategické rozhodnutia a programy a činnosti, ktoré schválila riadiaca rada v rámci obmedzení stanovených týmto nariadením, jeho vykonávacími predpismi a akýmikoľvek uplatniteľnými právnymi predpismi;

b)

prijímať všetky nevyhnutné kroky vrátane prijímania interných administratívnych pokynov a zverejňovania oznamov potrebných na zabezpečenie každodennej správy a fungovania agentúry v súlade s týmto nariadením;

c)

každoročne vypracovať návrh jednotného programového dokumentu a predložiť ho riadiacej rade na schválenie pred odoslaním návrhu Európskemu parlamentu, Rade a Komisii do 31. januára;

d)

každoročne pripraviť výročnú správu o činnosti agentúry a predložiť ju riadiacej rade;

e)

vypracovať návrh výkazu odhadov príjmov a výdavkov agentúry podľa článku 115 ods. 3 ako súčasť jednotného programového dokumentu a plniť rozpočet podľa článku 116 ods. 1;

f)

delegovať svoje právomoci na iných stálych zamestnancov v súlade s pravidlami, ktoré sa majú prijať v súlade s článkom 100 ods. 2 písm. o);

g)

prijať odporúčanie o opatreniach v súlade s článkom 32 ods. 7 vrátane rozhodnutí navrhujúcich členským štátom, aby iniciovali a vykonávali spoločné operácie, rýchle pohraničné zásahy alebo iné opatrenia uvedené v článku 36 ods. 2;

h)

hodnotiť, schvaľovať a koordinovať návrhy členských štátov na spoločné operácie alebo rýchle pohraničné zásahy v súlade s článkom 37 ods. 3;

i)

hodnotiť, schvaľovať a koordinovať žiadosti členských štátov na návratové operácie a návratové intervencie v súlade s článkami 50 a 53;

j)

zabezpečiť vykonávanie operačných plánov podľa článku 38, článku 42 a článku 53 ods. 3;

k)

zabezpečiť vykonávanie rozhodnutia Rady uvedeného v článku 42 ods. 1;

l)

zrušiť financovanie činností v súlade s článkom 46;

m)

pred každou operačnou činnosťou agentúry posúdiť, či dochádza k porušovaniu základných práv alebo záväzkov medzinárodnej ochrany, ktoré je závažnej povahy alebo bude pravdepodobne naďalej pretrvávať, v súlade s článkom 46 ods. 4 a 5;

n)

posudzovať výsledky činností v súlade s článkom 47;

o)

určovať minimálny kontingent technického vybavenia, ktoré sa vyžaduje na splnenie potrieb agentúry, a to najmä pokiaľ ide o vykonávanie spoločných operácií, nasadenie podporného tímu pre riadenie migrácie, vykonávanie rýchlych pohraničných zásahov, návratových operácií a návratových intervencií v súlade s článkom 64 ods. 6;

p)

navrhovať zriadenie vysunutých pracovísk alebo predĺženie obdobia ich činnosti v súlade s článkom 60 ods. 5;

q)

vymenúvať vedúcich vysunutých pracovísk v súlade s článkom 60 ods. 4;

r)

pripravovať akčný plán v nadväznosti na závery správ a hodnotení interného alebo externého auditu, ako aj vyšetrovaní vykonávaných úradom OLAF, a informovať o pokroku dvakrát ročne Komisiu a pravidelne riadiacu radu;

s)

chrániť finančné záujmy Únie uplatňovaním preventívnych opatrení proti podvodom, korupcii a akémukoľvek inému protiprávnemu konaniu pomocou účinných kontrol, a v prípade zistenia nezrovnalostí vymáhaním nenáležite vyplatených súm a prípadne uplatňovaním účinných, primeraných a odrádzajúcich správnych a finančných sankcií;

t)

pripraviť pre agentúru stratégiu boja proti podvodom a predložiť ju riadiacej rade na schválenie.

5.   Výkonný riaditeľ sa za svoju činnosť zodpovedá riadiacej rade.

6.   Výkonný riaditeľ je právnym zástupcom agentúry.

Článok 107

Vymenovanie výkonného riaditeľa a zástupcov výkonného riaditeľa

1.   Komisia navrhne aspoň troch uchádzačov na miesto výkonného riaditeľa a na každé miesto zástupcu výkonného riaditeľa na základe zoznamu vytvoreného po uverejnení voľného miesta v Úradnom vestníku Európskej únie, a prípadne v inej tlači alebo na internetových stránkach.

2.   Na základe návrhu Komisie, ako sa uvádza v odseku 1, riadiaca rada vymenuje výkonného riaditeľa na základe zásluh a preukázaných administratívnych a riadiacich schopností na vysokej úrovni, ako aj relevantných vyšších odborných skúseností v oblasti riadenia vonkajších hraníc a návratu. Pred vymenovaním sú kandidáti navrhnutí Komisiou vyzvaní, aby predniesli vyhlásenie pred príslušným výborom alebo výbormi Európskeho parlamentu a odpovedali na otázky jeho či ich členov.

Po takýchto vyhláseniach Európsky parlament prijme stanovisko, v ktorom uvedie svoj názor a môže označiť preferovaného kandidáta.

Riadiaca rada vezme uvedený názor do úvahy a vymenuje výkonného riaditeľa. Riadiaca rada prijme svoje rozhodnutie dvojtretinovou väčšinou hlasov členov s hlasovacím právom.

Ak sa riadiaca rada rozhodne vymenovať iného kandidáta ako kandidáta, ktorého označil za preferovaného Európsky parlament, riadiaca rada písomne informuje Európsky parlament a Radu o tom, ako zohľadnila stanovisko Európskeho parlamentu.

Právomoc odvolať výkonného riaditeľa má riadiaca rada konajúca na návrh Komisie.

3.   Výkonnému riaditeľovi pomáhajú traja zástupcovia výkonného riaditeľa. Každý zástupca výkonného riaditeľa má pridelenú konkrétnu oblasť zodpovednosti. Ak je výkonný riaditeľ neprítomný alebo nemôže vykonávať svoju funkciu, zastupuje ho jeden zo zástupcov výkonného riaditeľa.

4.   Na základe návrhu Komisie, ako sa uvádza v odseku 1, riadiaca rada vymenuje zástupcov výkonného riaditeľa agentúry na základe zásluh a vhodných administratívnych a riadiacich schopností vrátane príslušných odborných skúseností v oblasti riadenia vonkajších hraníc a návratu. Výkonný riaditeľ je zapojený do procesu výberu. Riadiaca rada prijme svoje rozhodnutie dvojtretinovou väčšinou hlasov členov s hlasovacím právom.

Riadiaca rada má právomoc odvolať zástupcov výkonného riaditeľa v súlade s postupom stanoveným v prvom pododseku.

5.   Funkčné obdobie výkonného riaditeľa je päť rokov. Na konci tohto obdobia Komisia vykoná posúdenie, v ktorom zohľadní hodnotenie výsledkov činnosti výkonného riaditeľa a budúce úlohy a výzvy agentúry.

6.   Riadiaca rada konajúca na návrh Komisie, v ktorom sa zohľadňuje posúdenie uvedené v odseku 5, môže funkčné obdobie výkonného riaditeľa raz predĺžiť na ďalšie obdobie najviac piatich rokov.

7.   Funkčné obdobie zástupcov výkonného riaditeľa je päť rokov. Riadiaca rada môže na návrh Komisie uvedené funkčné obdobie raz predĺžiť na ďalšie obdobie najviac piatich rokov.

8.   Výkonný riaditeľ a zástupcovia výkonného riaditeľa sú prijatí ako dočasní zamestnanci agentúry v súlade s článkom 2 písm. a) podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov.

Článok 108

Konzultačné fórum

1.   Agentúra zriadi konzultačné fórum poskytujúce nezávislé poradenstvo na pomoc agentúre v otázkach základných práv. Výkonný riaditeľ a riadiaca rada sa môžu v koordinácii s pracovníkom pre základné práva poradiť s konzultačným fórom o akejkoľvek otázke týkajúcej sa základných práv.

2.   Agentúra pozve EASO, agentúru FRA, Vysokého komisára OSN pre utečencov a iné príslušné organizácie, aby sa zúčastňovali na konzultačnom fóre. Na základe návrhu pracovníka pre základné práva predloženom po konzultácii s výkonným riaditeľom riadiaca rada rozhodne o zložení konzultačného fóra a o spôsoboch predkladania informácií konzultačnému fóru. Konzultačné fórum po porade s riadiacou radou a výkonným riaditeľom vymedzí svoje pracovné postupy a vytvorí svoj pracovný program.

3.   S konzultačným fórom sa konzultuje ďalší rozvoj a uplatňovanie stratégie pre základné práva, fungovanie mechanizmu na podávanie sťažností, kódexy správania a spoločné učebné osnovy. Agentúra informuje konzultačné fórum o opatreniach prijatých v nadväznosti na jeho odporúčania.

4.   Konzultačné fórum vypracúva výročnú správu o svojej činnosti. Táto správa sa sprístupňuje verejnosti.

5.   Bez toho, aby boli dotknuté úlohy pracovníka pre základné práva, konzultačnému fóru sa včas a účinne poskytuje skutočný prístup k všetkým informáciám týkajúcim sa dodržiavania základných práv, a to aj prostredníctvom návštev na mieste, ktoré so súhlasom hostiteľského členského štátu alebo tretej krajiny vykonáva pri spoločných operáciách alebo rýchlych pohraničných zásahoch, v problémových oblastiach a pri návratových operáciách a návratových intervenciách, a to aj v tretích krajinách. V prípade, že hostiteľský členský štát nesúhlasí s návštevou konzultačného fóra na mieste pri spoločnej operácii alebo s rýchlym pohraničným zásahom, ktoré sa vykonávajú na jeho území, písomne oznámi agentúre svoje riadne podložené dôvody.

Článok 109

Pracovník pre základné práva

1.   Pracovníka pre základné práva vymenúva riadiaca rada na základe zoznamu troch kandidátov po konzultácii s konzultačným fórom. Pracovník pre základné práva musí mať potrebnú kvalifikáciu, odborné znalosti a odborné skúsenosti v oblasti základných práv.

2.   Pracovník pre základné práva vykonáva tieto úlohy:

a)

podieľa sa na vypracúvaní stratégie agentúry pre základné práva a príslušného akčného plánu, a to aj vydávaním odporúčaní na ich zlepšenie;

b)

monitoruje dodržiavanie základných práv agentúrou vrátane prešetrovania všetkých jej činností;

c)

podporuje dodržiavanie základných práv agentúrou;

d)

poskytuje poradenstvo agentúre, ak to považuje za potrebné alebo ak si to vyžaduje akákoľvek činnosť agentúry, bez toho, aby dochádzalo k odďaľovaniu uvedených činností;

e)

poskytuje konzultácie v súvislosti s operačnými plánmi vypracovanými pre operačné činnosti agentúry v súvislosti s pilotnými projektmi a projektmi technickej pomoci v tretích krajinách;

f)

poskytuje stanoviská k pracovným podmienkam;

g)

vykonáva návštevy na mieste v rámci spoločných operácií, rýchleho pohraničného zásahu, pilotných projektov, nasadenia podporného tímu pre riadenie migrácie, návratových operácií alebo návratových intervencií, a to aj v tretích krajinách;

h)

poskytuje sekretariát konzultačnému fóru;

i)

informuje výkonného riaditeľa o možných porušeniach základných práv počas činností agentúry;

j)

riadi monitorovaciu skupinu pre základné práva a vyberá jej členov;

k)

vykonáva všetky ďalšie úlohy stanovené v tomto nariadení.

Sekretariát uvedený v písmene h) prvého pododseku dostáva pokyny priamo od podpredsedov konzultačného fóra.

3.   Na účely odseku 2 prvého pododseku písm. j) pracovník pre základné práva predovšetkým:

a)

vymenúva členov monitorovacej skupiny pre základné práva;

b)

prideľuje operácie a činnosti členom monitorovacej skupiny pre základné práva, ako sa stanovuje v článku 110 ods. 3;

c)

nominuje členov monitorovacej skupiny pre základné práva za členov monitorovacej skupiny pre nútený návrat do rezervy uvedenej v článku 51;

d)

zabezpečuje, aby boli členovia monitorovacej skupiny pre základné práva primerane vyškolení;

e)

informuje výkonného riaditeľa o prípadnom porušovaní základných práv, ktoré mu nahlásia členovia monitorovacej skupiny pre základné práva, ak to pracovník pre základné práva považuje za potrebné.

Výkonný riaditeľ odpovedá pracovníkovi pre základné práva, ako sa riešili otázky týkajúce sa možného porušovania základných práv, ako sa uvádza v písmene e) prvého pododseku.

Pracovník pre základné práva môže zveriť ktorúkoľvek z úloh stanovených v odseku 2 prvom pododseku písm. a) až i) a k) jednému z členov monitorovacej skupiny pre základné práva.

4.   Riadiaca rada stanoví osobitné pravidlá, ktoré sa uplatňujú na pracovníka pre základné práva s cieľom zabezpečiť, aby boli pracovník pre základné práva a jeho podriadení pri výkone svojich povinností nezávislí. Pracovník pre základné práva podlieha priamo riadiacej rade a spolupracuje s konzultačným fórom. Riadiaca rada zabezpečí, aby sa zaviedli opatrenia s ohľadom na odporúčania pracovníka pre základné práva. Pracovník pre základné práva okrem toho zverejňuje výročné správy o svojej činnosti a o rozsahu, v ktorom sa pri činnostiach agentúry dodržiavajú základné práva. Uvedené správy obsahujú informácie o mechanizme podávania sťažností a vykonávaní stratégie pre základné práva.

5.   Agentúra zabezpečí, aby pracovník pre základné práva mal možnosť samostatne a aby mal možnosť byť pri výkone svojich povinností nezávislý. Pracovník pre základné práva musí mať dostatočné a primerané ľudské a finančné zdroje na plnenie svojich úloh.

Pracovník pre základné práva si vyberá svojich podriadených, ktorí mu priamo podliehajú.

6.   Pracovníkovi pre základné práva pomáha zástupca pracovníka pre základné práva. Zástupcu pracovníka pre základné práva vymenúva riadiaca rada zo zoznamu aspoň troch kandidátov, ktorý predloží pracovník pre základné práva. Zástupca pracovníka pre základné práva musí mať potrebnú kvalifikáciu a skúsenosti v oblasti základných práv a musí byť pri výkone svojich povinností nezávislý. Ak je pracovník pre základné práva neprítomný alebo indisponovaný, prevezme povinnosti a úlohy pracovníka pre základné práva zástupca pracovníka pre základné práva.

7.   Pracovník pre základné práva by mal mať prístup k všetkým informáciám, ktoré sa týkajú dodržiavania základných práv pri všetkých činnostiach agentúry.

Článok 110

Monitorovacia skupina pre základné práva

1.   Členovia monitorovacej skupiny pre základné práva zamestnaní ako stali zamestnanci, neustále hodnotia dodržiavanie základných práv pri operačných činnostiach, poskytujú poradenstvo a pomoc v uvedenej súvislosti a prispievajú k podpore základných práv v rámci európskeho integrovaného riadenia hraníc.

2.   Členovia monitorovacej skupiny pre základné práva plnia tieto úlohy:

a)

monitorujú dodržiavanie základných práv a poskytujú poradenstvo a pomoc v oblasti základných práv pri príprave, vykonávaní a hodnotení operačných činností agentúry, ktorých monitorovanie im pridelil pracovník pre základné práva;

b)

fungujú ako členovia monitorovacej skupiny pre nútený návrat;

c)

podieľajú sa na činnostiach agentúry súvisiacich s odbornou prípravou v oblasti základných práv, ako sa stanovuje v článku 62, a to aj poskytovaním odbornej prípravy v oblasti základných práv.

Na účely písmena a) prvého pododseku, členovia monitorovacej skupiny pre základné práva najmä:

a)

sledujú prípravu prevádzkových plánov a podáva správy pracovníkovi pre základné práva s cieľom umožniť mu plnenie jeho úloh, ako sa stanovuje v článku 109 ods. 2 písm. e);

b)

navštevujú miesta, a to aj dlhodobo, kde sa uskutočňujú operačné činnosti;

c)

spolupracujú s koordinačným úradníkom, ako sa stanovuje v článku 44 a poskytujú mu poradenstvo a pomoc;

d)

informujú koordinačného úradníka a pracovníka pre základné práva o akýchkoľvek otázkach týkajúcich sa možného porušovania základných práv v rámci operačných činností agentúry; a

e)

podieľajú sa na hodnotení činností, ako sa uvádza v článku 47.

3.   Bez toho, aby bol dotknutý odsek 4, pracovník pre základné práva pridelí aspoň jedného člena monitorovacej skupiny pre základné práva pre každú operáciu. Pracovník pre základné práva môže takisto rozhodnúť, že pridelí členom monitorovacej skupiny pre základné práva monitorovanie všetkých ďalších operačných činností, ktoré považuje za dôležité.

Členovia monitorovacej skupiny pre základné práva majú prístup do všetkých miest, na ktorých sa vykonáva operačná činnosť agentúry, a ku všetkým jej dokumentom relevantným z hľadiska jej vykonávania.

4.   Členovia monitorovacej skupiny pre základné práva môžu byť nominovaní pracovníkom pre základné práva za členov monitorovacej skupiny pre nútený návrat do rezervy uvedenej v článku 51. Ak členovia monitorovacej skupiny pre základné práva fungujú ako členovia monitorovacej skupiny pre nútený návrat, ustanovenia článku 50 ods. 5 a článku 51 sa na nich vzťahujú primerane.

5.   Pracovník pre základné práva vymenúva členov monitorovacej skupiny pre základné práva, ktorí mu podliehajú. Členovia monitorovacej skupiny pre základné práva svoje povinnosti vykonávajú nezávisle. Ak sú prítomní v operačnej oblasti, musia byť označení tak, aby to jasne umožňovalo ich identifikáciu ako členov monitorovacej skupiny pre základné práva.

6.   Agentúra zabezpečí, aby do 5. decembra 2020 boli prijatí aspoň 40 členovia monitorovacej skupiny pre základné práva. Výkonný riaditeľ každoročne po porade s pracovníkom pre základné práva posudzuje, či je potrebné zvýšiť počet členov monitorovacej skupiny pre základné práva. Na základe uvedeného posúdenia výkonný riaditeľ v prípade potreby navrhne riadiacej rade, aby sa v dôsledku operačných potrieb zvýšil počet členov monitorovacej skupiny pre základné práva na nasledujúci rok.

7.   Po prijatí sa členovia monitorovacej skupiny pre základné práva podrobia intenzívnej odbornej príprave v oblasti základných práv, pričom sa zohľadní ich nadobudnutá kvalifikácia a odborná prax v príslušných oblastiach. Agentúra zabezpečuje, aby si členovia monitorovacej skupiny pre základné práva plnili svoje povinnosti počas zamestnania na čo najvyššej úrovni. Pre každého člena monitorovacej skupiny pre základné práva sa navrhujú primerané plány odbornej prípravy s cieľom zabezpečiť udržiavanie ich odborného rozvoja, aby sa im umožnilo plnenie ich úlohy ako členov monitorovacej skupiny pre základné práva.

Článok 111

Mechanizmus na podávanie sťažností

1.   Agentúra v spolupráci s pracovníkom pre základné práva prijme potrebné opatrenia na zriadenie a ďalší rozvoj nezávislého a účinného mechanizmu na podávanie sťažností v súlade s týmto článkom s cieľom monitorovať a zabezpečiť dodržiavanie základných práv pri všetkých činnostiach agentúry.

2.   Každá osoba, ktorá je priamo dotknutá činnosťou alebo nečinnosťou zamestnancov zapojených do spoločných operácií, pilotných projektov, rýchlych pohraničných zásahov, nasadenia podporných tímov pre riadenie migrácie, návratových operácií, návratových intervencií alebo operačnej činnosti agentúry v tretej krajine a ktorá sa domnieva, že v dôsledku tejto činnosti alebo uvedenej nečinnosti boli porušené jej základné práva, alebo akákoľvek strana zastupujúca takúto osobu môže agentúre predložiť písomnú sťažnosť.

3.   Prípustné sú len opodstatnené sťažnosti týkajúce sa konkrétneho porušenia základných práv.

4.   Pracovník pre základné práva je zodpovedný za vybavovanie sťažností prijatých agentúrou v súlade s právom na dobrú správu vecí verejných. Na uvedený účel preskúma prípustnosť sťažnosti, zaregistruje prípustné sťažnosti, postúpi všetky zaregistrované sťažnosti výkonnému riaditeľovi a sťažnosti týkajúce sa členov tímov postúpi domovskému členskému štátu vrátane príslušného orgánu alebo subjektu zodpovedného za základné práva v členskom štáte na prijatie ďalších opatrení v súlade s ich mandátom. Pracovník pre základné práva takisto zaregistruje a zabezpečí následné opatrenia zo strany agentúry alebo tohto členského štátu.

5.   Ak je sťažnosť prípustná, sťažovateľom sa v súlade s právom na dobrú správu vecí verejných oznámi, že sťažnosť bola zaregistrovaná, začala sa posudzovať a že môžu očakávať odpoveď, hneď ako bude k dispozícii. Ak sa sťažnosť postúpi vnútroštátnym orgánom alebo subjektom, sťažovateľovi sa poskytnú ich kontaktné údaje. Ak je sťažnosť označená za neprípustnú, sťažovateľom sa oznámia dôvody, a ak je to možné, poskytnú sa im ďalšie možnosti riešenia ich problémov.

Ak je sťažnosť označená za neprípustnú alebo nedôvodnú, agentúra stanoví primeraný postup.

Každé rozhodnutie má písomnú formu a je odôvodnené. Pracovník pre základné práva znovu posúdi sťažnosť, ak sťažovateľ predloží nové dôkazy v situáciách, keď bola sťažnosť označená za neprípustnú alebo nedôvodnú.

6.   V prípade registrovanej sťažnosti týkajúcej sa zamestnanca agentúry pracovník pre základné práva odporučí výkonnému riaditeľovi primerané následné opatrenia vrátane prípadných disciplinárnych opatrení a vo vhodných prípadoch postúpenie na začatie občianskoprávneho alebo trestnoprávneho konania v súlade s týmto nariadením a vnútroštátnym právom. Výkonný riaditeľ zabezpečí primerané následné opatrenia a podá pracovníkovi pre základné práva v stanovenej lehote a potom podľa potreby v pravidelných intervaloch správu pokiaľ ide o zistenia, vykonanie disciplinárnych opatrení a následných opatrení agentúry v reakcii na sťažnosť.

Ak sťažnosť súvisí s otázkami ochrany údajov, výkonný riaditeľ pred prijatím rozhodnutia o sťažnosti konzultuje s úradníkom agentúry pre ochranu údajov. Pracovník pre základné práva a úradník pre ochranu údajov vypracujú písomné memorandum o porozumení, v ktorom uvedú rozdelenie svojich úloh a spoluprácu, pokiaľ ide o prijaté sťažnosti.

7.   V prípade zaregistrovanej sťažnosti týkajúcej sa člena tímov z hostiteľského členského štátu alebo z iného participujúceho členského štátu vrátane vyslaného člena tímu alebo vyslaného národného experta domovský členský štát zabezpečí primerané následné opatrenia vrátane disciplinárnych opatrení, postúpenie na začatie občianskoprávneho alebo trestnoprávneho konania a iných opatrení v súlade s vnútroštátnym právom. Príslušný členský štát v stanovenej lehote a následne, ak je to potrebné, v pravidelných intervaloch podá úradníkovi pre základné práva správu pokiaľ ide o zistenia a následné opatrenia prijatých v reakcii na sťažnosť. Pokiaľ príslušný členský štát nepodá žiadnu správu, agentúra sa vecou ďalej zaoberá.

Ak príslušný členský štát v stanovenej lehote nepredloží správu alebo poskytne len nejednoznačnú odpoveď, pracovník pre základné práva o tom informuje výkonného riaditeľa a riadiacu radu.

8.   Ak sa zistí, že člen tímu porušil základné práva či záväzky v oblasti medzinárodnej ochrany, agentúra požiada členský štát, aby tohto člena ihneď vylúčil z činností agentúry alebo stáleho zboru.

9.   Pracovník pre základné práva zahrnie do svojej výročnej správy informácie o mechanizme na podávanie sťažností, ako sa uvádza v článku 109 ods. 4, vrátane konkrétnych odkazov na zistenia agentúry a členských štátov a ich následné opatrenia v reakcii na sťažnosti.

10.   Pracovník pre základné práva v súlade s odsekmi 1 až 9 a po porade s konzultačným fórom vypracuje štandardizovaný formulár sťažnosti s uvedením podrobných a konkrétnych informácií týkajúcich sa údajného porušenia základných práv. Pracovník pre základné práva v prípade potreby vypracuje aj všetky ďalšie podrobné pravidlá. Pracovník pre základné práva predloží formulár a takéto ďalšie podrobné pravidlá výkonnému riaditeľovi a riadiacej rade.

Agentúra zabezpečí, aby boli informácie o možnosti a postupe podávania sťažnosti ľahko dostupné, a to aj pre zraniteľné osoby. Štandardizovaný formulár sťažnosti sa sprístupní sa webovom sídle agentúry a v papierovej forme pri všetkých činnostiach agentúry v jazykoch, ktorým štátni príslušníci tretích krajín rozumejú alebo o ktorých sa možno opodstatnene domnievať, že im rozumejú. Štandardizovaný formulár sťažnosti musí byť ľahko dostupný, a to aj na mobilných zariadeniach. Agentúra zabezpečí, aby sa sťažovateľom poskytli ďalšie usmernenia a pomoc, pokiaľ ide o postup podávania sťažností. Pracovník pre základné práva posúdi sťažnosti aj v prípade, ak neboli podané na štandardizovanom formulári sťažnosti.

11.   So všetkými osobnými údajmi uvedenými v sťažnosti nakladá agentúra vrátane pracovníka pre základné práva v súlade s nariadením (EÚ) 2018/1725 a členské štáty v súlade s nariadením (EÚ) 2016/679 a smernicou (EÚ) 2016/680 a v súlade s uvedenými predpismi tieto údaje aj spracúvajú.

Podanie sťažnosti sťažovateľom sa považuje za súhlas sťažovateľa so spracovaním jeho osobných údajov agentúrou a pracovníkom pre základné práva v zmysle článku 5 ods. 1 písm. d) nariadenia (EÚ) 2018/1725.

S cieľom chrániť záujmy sťažovateľov sťažnosti dôverne vybavuje pracovník pre základné práva v súlade s vnútroštátnym právom a právom Únie, pokiaľ sa sťažovateľ výslovne nevzdá svojho práva na zachovanie dôvernosti. Ak sa sťažovateľ vzdá svojho práva na zachovanie dôvernosti, rozumie sa tým, že súhlasí s tým, aby pracovník pre základné práva alebo agentúra v súvislosti s predmetom sťažnosti v prípade potreby zverejnila jeho totožnosť príslušným orgánom alebo subjektom.

Článok 112

Medziparlamentná spolupráca

1.   S cieľom zamerať sa na osobitný charakter európskej pohraničnej a pobrežnej stráže, v tom zmysle, že sa skladá z vnútroštátnych orgánov a agentúry, a zabezpečiť účinnú kontrolu funkcií agentúry Európskym parlamentom a príslušných vnútroštátnych orgánov národnými parlamentmi, ako sa stanovuje v zmluvách a vnútroštátnom práve členských štátov, môžu Európsky parlament a národné parlamenty spolupracovať v rámci článku 9 Protokolu č. 1 o úlohe národných parlamentov v Európskej únii, ktorý je pripojený k Zmluve o EÚ a ZFEÚ.

2.   Výkonný riaditeľ a predseda riadiacej rady sa na pozvanie Európskeho parlamentu a národných parlamentov zúčastňujú v zmysle 1 na ich schôdzach.

3.   Agentúra zasiela svoju výročnú správu o činnosti národným parlamentom.

Článok 113

Jazykový režim

1.   Na agentúru sa vzťahuje nariadenie č. 1 (46).

2.   Bez toho, aby boli dotknuté rozhodnutia prijaté na základe článku 342 ZFEÚ, sa výročná správa o činnosti a pracovný program vyhotovia vo všetkých úradných jazykoch Únie.

3.   Prekladateľské služby potrebné na chod agentúry zabezpečuje Prekladateľské stredisko pre orgány Európskej únie.

Článok 114

Transparentnosť a komunikácia

1.   V súvislosti so spracovaním žiadostí o prístup k dokumentom, ktoré agentúra drží, sa na agentúru vzťahuje nariadenie (ES) č. 1049/2001.

2.   Agentúra z vlastného podnetu poskytuje informácie o záležitostiach spadajúcich do jej úloh. Zverejní príslušné informácie vrátane výročnej správy o činnosti, ročného pracovného programu, kódexu správania, strategických analýz rizík a komplexných informácií o predchádzajúcich a súčasných spoločných operáciách, rýchlych pohraničných zásahoch, pilotných projektoch, projektoch technickej pomoci s tretími krajinami, podporných tímoch pre riadenie migrácie, návratových operáciách alebo návratových intervenciách, a to aj v tretích krajinách, a dohôd o pracovných podmienkach a bez toho, aby bol dotknutý článok 92, predovšetkým zabezpečí, aby verejnosť a každá zainteresovaná strana rýchlo dostali objektívne, podrobné, komplexné, spoľahlivé a ľahko zrozumiteľné informácie o jej činnosti. Urobí tak bez toho, aby boli prezradené operačné informácie, zverejnením ktorých by sa ohrozilo dosiahnutie cieľa operácií.

3.   Riadiaca rada ustanoví praktické opatrenia na uplatňovanie odsekov 1 a 2.

4.   Každá fyzická alebo právnická osoba je oprávnená obrátiť sa písomnou formou na agentúru v ktoromkoľvek z úradných jazykov Únie. Zároveň má právo dostať odpoveď v tom istom jazyku.

5.   Proti rozhodnutiam prijatým agentúrou podľa článku 8 nariadenia (ES) č. 1049/2001 je možné podať sťažnosť európskemu ombudsmanovi podľa podmienok stanovených v článku 228 ZFEÚ alebo žalobu na Súdnom dvore podľa podmienok stanovených v článku 263 ZFEÚ.

ODDIEL 4

Finančné požiadavky

Článok 115

Rozpočet

1.   Bez toho, aby boli dotknuté ostatné druhy príjmov, príjmy agentúry tvoria:

a)

príspevok od Únie zahrnutý do všeobecného rozpočtu Európskej únie (oddiel Komisia);

b)

príspevky krajín pridružených k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis, ako sa stanovuje v príslušných dojednaniach, ktoré určujú ich finančný príspevok;

c)

finančné prostriedky Únie prostredníctvom dohôd o príspevkoch alebo ad hoc grantov v súlade s rozpočtovými pravidlami agentúry uvedenými v článku 120 a ustanoveniami príslušných nástrojov na podporu politík Únie;

d)

poplatky za poskytované služby;

e)

akékoľvek dobrovoľné príspevky od členských štátov.

2.   Výdavky agentúry zahŕňajú jej výdavky na administratívu, infraštruktúru, prevádzku a zamestnancov.

3.   Výkonný riaditeľ vypracuje návrh výkazu odhadov príjmov a výdavkov agentúry na nasledujúci rozpočtový rok vrátane plánu pracovných miest a predloží ho riadiacej rade.

4.   Príjmy a výdavky musia byť v rovnováhe.

5.   Riadiaca rada na základe návrhu výkazu odhadov, ktorý zostaví výkonný riaditeľ, prijme predbežný návrh odhadu príjmov a výdavkov agentúry vrátane predbežného plánu pracovných miest. Riadiaca rada ich každoročne do 31. januára zašle Európskemu parlamentu, Rade a Komisii ako súčasť návrhu jednotného programového dokumentu.

6.   Riadiaca rada zašle každoročne do 31. marca Komisii konečný návrh odhadu príjmov a výdavkov agentúry vrátane návrhu plánu pracovných miest spolu s predbežným pracovným programom.

7.   Komisia zašle tento odhad rozpočtovému orgánu spolu s návrhom všeobecného rozpočtu Európskej únie.

8.   Na základe odhadu Komisia zahrnie odhady, ktoré považuje za nevyhnutné pre plán pracovných miest, a sumu príspevku, ktorý sa má uhradiť zo všeobecného rozpočtu, do návrhu všeobecného rozpočtu Európskej únie, ktorý predloží rozpočtovému orgánu v súlade s článkami 313 a 314 ZFEÚ.

9.   Rozpočtový orgán schvaľuje rozpočtové prostriedky na príspevok pre agentúru.

10.   Rozpočtový orgán prijíma plán pracovných miest agentúry.

11.   Riadiaca rada prijíma rozpočet agentúry. Po konečnom prijatí všeobecného rozpočtu Európskej únie sa rozpočet agentúry stáva konečným. V prípade potreby sa zodpovedajúcim spôsobom upraví.

12.   Každá úprava rozpočtu vrátane plánu pracovných miest podlieha rovnakému postupu.

13.   V prípade každého stavebného projektu, ktorý by mohol mať značný vplyv na rozpočet agentúry, sa uplatňujú ustanovenia delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2019/715 (47).

14.   Na účely financovania nasadzovania rýchlych pohraničných zásahov a návratových intervencií zahŕňa rozpočet agentúry prijatý riadiacou radou finančnú operačnú rezervu vo výške aspoň 2 % prostriedkov vyčlenených spoločne na spoločné operácie na vonkajších hraniciach a operačné činnosti v oblasti návratu. Výkonný riaditeľ môže na konci každého mesiaca rozhodnúť o prerozdelení sumy zodpovedajúcej jednej dvanástine rozpočtových prostriedkov rezervy na iné operačné činnosti agentúry. V takom prípade výkonný riaditeľ informuje riadiacu radu.

15.   Rozpočtové záväzky, ktoré sa vzťahujú na akcie trvajúce viac ako jeden rozpočtový rok, sa môžu rozdeliť na ročné čiastkové platby počas viacerých rokov.

Článok 116

Plnenie a kontrola rozpočtu

1.   Výkonný riaditeľ plní rozpočet agentúry.

2.   Do 1. marca rozpočtového roka N + 1 účtovník agentúry oznámi predbežnú účtovnú závierku za rozpočtový rok N účtovníkovi Komisie a Dvoru audítorov. Účtovník Komisie skonsoliduje predbežné účtovné závierky inštitúcií a decentralizovaných orgánov v súlade s článkom 245 nariadenia (EÚ, Euratom) 2018/1046.

3.   Agentúra zašle správu o rozpočtovom a finančnom hospodárení za rok N Európskemu parlamentu, Rade a Dvoru audítorov do 31. marca roku N + 1.

4.   Účtovník Komisie zašle predbežnú účtovnú závierku agentúry za rok N konsolidovanú s účtovnou závierkou Komisie Dvoru audítorov do 31. marca roka N + 1.

5.   Po doručení pripomienok Dvora audítorov k predbežnej účtovnej závierke agentúry za rok N podľa článku 246 nariadenia (EÚ, Euratom) 2018/1046 výkonný riaditeľ vypracuje konečnú účtovnú závierku agentúry na svoju vlastnú zodpovednosť a zašle ju riadiacej rade na vyjadrenie stanoviska.

6.   Riadiaca rada vyjadrí stanovisko ku konečnej účtovnej závierke agentúry za rok N.

7.   Výkonný riaditeľ zašle konečnú účtovnú závierku spolu so stanoviskom riadiacej rady do 1. júla roka N + 1 Európskemu parlamentu, Rade, Komisii a Dvoru audítorov.

8.   Konečná účtovná závierka za rok N sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie do 15. novembra roka N + 1.

9.   Výkonný riaditeľ pošle Dvoru audítorov odpoveď na jeho pripomienky do 30. septembra roka N + 1. Túto odpoveď zašle aj riadiacej rade.

10.   Výkonný riaditeľ predloží Európskemu parlamentu na jeho žiadosť všetky informácie potrebné na plynulé uplatňovanie postupu udelenia absolutória za rok N v súlade s článkom 261 ods. 3 nariadenia (EÚ, Euratom) 2018/1046.

11.   Na odporúčanie Rady, ktorá sa uznáša kvalifikovanou väčšinou, Európsky parlament udelí pred 15. májom roku N + 2 absolutórium výkonnému riaditeľovi v súvislosti s plnením rozpočtu za rok N.

Článok 117

Boj proti podvodom

1.   V záujme boja proti podvodom, korupcii a ďalším nezákonným činnostiam sa ustanovenia nariadenia (EÚ, Euratom) č. 883/2013 uplatňujú bez obmedzenia. Agentúra pristúpi k medziinštitucionálnej dohode z 25. mája 1999 o vnútornom vyšetrovaní vykonávanom Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF) a bezodkladne prijme vhodné ustanovenia uplatniteľné na všetkých zamestnancov agentúry s použitím vzoru uvedeného v prílohe k uvedenej dohode.

2.   Dvor audítorov je oprávnený vykonávať audit na základe dokumentov a inšpekcií na mieste u všetkých príjemcov grantov, dodávateľov a subdodávateľov, ktorým agentúra poskytla finančné prostriedky Únie.

3.   OLAF môže v súlade s ustanoveniami a postupmi stanovenými v nariadení (EÚ, Euratom) č. 883/2013 a nariadení Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 (48) vykonávať administratívne vyšetrovania vrátane kontrol a inšpekcií na mieste, na účely zistenia toho, či v súvislosti s dohodou o grante alebo rozhodnutím o udelení grantu alebo zmluvou financovanou agentúrou nedošlo k podvodu, korupcii alebo akémukoľvek inému protiprávnemu konaniu poškodzujúcemu finančné záujmy Únie.

4.   Európska prokuratúra môže v súlade s nariadením (EÚ) 2017/1939 vyšetrovať a stíhať podvody a iné protiprávne konania poškodzujúce finančné záujmy Únie, ako sa stanovuje v smernici (EÚ) 2017/1371.

5.   Bez toho, aby boli dotknuté odseky 1 až 4, dohody o pracovných podmienkach s tretími krajinami a s medzinárodnými organizáciami, dohody o grante, rozhodnutia o udelení grantu a zmluvy agentúry obsahujú ustanovenia, ktorými sa Dvoru audítorov, úradu OLAF a Európskej prokuratúre výslovne udeľuje právomoc vykonávať takéto audity a vyšetrovania v súlade s ich príslušnými právomocami.

Článok 118

Predchádzanie konfliktom záujmov

Agentúra prijme vnútorné predpisy, ktoré budú od členov jej orgánov a od jej zamestnancov vyžadovať, aby sa počas zamestnania alebo funkčného obdobia vyhli akejkoľvek situácii, v ktorej by mohlo dôjsť ku konfliktu záujmov, a aby takéto situácie nahlásili.

Agentúra zabezpečí transparentnosť lobovania prostredníctvom registra transparentnosti a zverejňovaním všetkých svojich schôdzí so zainteresovanými tretími stranami. Register transparentnosti zahŕňa všetky schôdze a kontakty medzi zainteresovanými tretími stranami a výkonným riaditeľom, zástupcami výkonného riaditeľa a vedúcimi oddelení vo veciach týkajúcich sa obstarávania a verejných súťaží na služby, zariadenia alebo externe zadávané projekty a štúdie. Agentúra vedie záznamy o všetkých stretnutiach svojich zamestnancov so zainteresovanými tretími stranami vo veciach týkajúcich sa obstarávania a verejných súťaží na služby, zariadenia alebo externe zadávané projekty a štúdie.

Článok 119

Administratívne vyšetrovania

Činnosti agentúry podliehajú vyšetrovaniam európskeho ombudsmana v súlade s článkom 228 ZFEÚ.

Článok 120

Finančné ustanovenie

Rozpočtové pravidlá uplatniteľné na agentúru prijme riadiaca rada po porade s Komisiou. Nesmú sa odchyľovať od delegovaného nariadenia (EÚ) č. 1271/2013, pokiaľ nie je takáto odchýlka priamo potrebná na prevádzku agentúry a pokiaľ s ňou Komisia vopred nesúhlasila. Riadiaca rada prijme v tomto rámci osobitné rozpočtové pravidlá pre činnosti agentúry týkajúce sa spolupráce s tretími krajinami v oblasti návratu.

Článok 121

Hodnotenie

1.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 59, Komisia vykoná hodnotenie tohto nariadenia do 5. decembra 2023 a potom každé štyri roky. V uvedenom hodnotení posudzuje predovšetkým:

a)

výsledky, ktoré agentúra dosiahla so zreteľom na svoje ciele, mandát, zdroje a úlohy;

b)

vplyv, účinnosť a efektívnosť činnosti agentúry a jej pracovných postupov, pokiaľ ide o jej ciele, mandát a úlohy;

c)

medziagentúrnu spoluprácu na európskej úrovni vrátane európskej spolupráce v oblasti funkcií pobrežnej stráže;

d)

prípadnú potrebu zmeniť mandát agentúry;

e)

finančný vplyv každej takejto zmeny;

f)

fungovanie stáleho zboru a od druhého hodnotenia hodnotenie celkového počtu členov a zloženia;

g)

úroveň odbornej prípravy, odborných znalostí a profesionality zamestnancov stáleho zboru.

Súčasťou hodnotenia je osobitná analýza dodržiavania charty a iných príslušných právnych predpisov Únie pri uplatňovaní tohto nariadenia.

2.   V hodnotení sa hodnotí aj atraktívnosť agentúry ako zamestnávateľa pri prijímaní stálych zamestnancov s cieľom zabezpečiť kvalitu kandidátov a geografickú rovnováhu.

3.   Komisia sa pri hodnotení usiluje získať informácie od príslušných zainteresovaných strán vrátane konzultačného fóra a agentúry FRA.

4.   Komisia zasiela hodnotiace správy spolu so svojimi závermi týkajúcimi sa správ Európskemu parlamentu, Rade a riadiacej rade. Riadiaca rada môže vydať odporúčania určené Komisii týkajúce sa zmien tohto nariadenia. Hodnotiace správy a závery týkajúce sa správy sa zverejnia. Členské štáty a agentúra poskytnú Komisii informácie potrebné na vypracovanie hodnotiacich správ. Podľa potreby sa k hodnotiacim správam pripoja legislatívne návrhy.

5.   Agentúra predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o fungovaní systému EUROSUR do 1. decembra 2021 a potom každé dva roky.

Členské štáty poskytnú agentúre informácie potrebné na vypracovanie uvedených správ.

6.   V rámci hodnotenia uvedeného v odseku 1 Komisia poskytne celkové hodnotenie systému EUROSUR, ku ktorému pripojí prípadné vhodné návrhy na zlepšenie jeho fungovania.

Členské štáty a agentúra poskytnú Komisii informácie potrebné na vypracovanie celkového hodnotenia uvedeného v prvom pododseku.

Komisia sa pri celkovom hodnotení uvedenom v prvom pododseku usiluje získať informácie od príslušných zainteresovaných strán vrátane konzultačného fóra a agentúry FRA.

KAPITOLA V

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 122

Postup výboru

1.   Komisii pomáha výbor (ďalej len „Výbor európskej pohraničnej a pobrežnej stráže“). Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Článok 123

Zrušovacie a prechodné ustanovenia

1.   Nariadenie (EÚ) č. 1052/2013 sa zrušuje s výnimkou článku 9 ods. 3, ods. 5, 7 až 10 a článku 10 ods. 5 a 7, ktoré sa zrušujú s účinnosťou odo dňa nadobudnutia účinnosti vykonávacieho aktu uvedeného v článku 24 ods. 3 tohto nariadenia.

2.   Nariadenie (EÚ) 2016/1624 sa zrušuje s výnimkou článkov 20, 30 a 31, ktoré sa zrušujú s účinnosťou od 1. januára 2021.

3.   Nasadenia podľa článkov 54 až 58 prebiehajú od 1. januára 2021.

4.   Riadiaca prijme pre nasadenia v roku 2021 rozhodnutia uvedené v článku 54 ods. 4 a článku 64 ods. 6 do 31. marca 2020.

5.   Na účely podpory rozvoja ľudských zdrojov s cieľom zabezpečiť príspevky členských štátov pre stály zbor majú členské štáty nárok na financovanie v roku 2020 v súlade s článkom 61 ods. 1 písm. a). Číselné údaje uvedené v prílohe II na rok 2022 sa použijú ako referenčné údaje pre financovanie v roku 2020.

6.   S cieľom účinne sa podieľať požadovanými kapacitami stálych zamestnancov na prvých nasadeniach stáleho zboru a na zriadení centrálnej jednotky ETIAS, agentúra začne od 4. decembra 2019 a v súlade s rozpočtovými pravidlami potrebné prípravy vrátane náboru a odbornej prípravy.

7.   Do 5. decembra 2021 môžu členské štáty dobrovoľne podávať informácie systému EUROSUR týkajúce sa hraničných kontrol a dozoru nad vzdušnými hranicami.

8.   Odkazy na zrušené akty sa považujú za odkazy na toto nariadenie a znejú v súlade s tabuľkou zhody uvedenou v prílohe VI k tomuto nariadeniu.

Článok 124

Nadobudnutie účinnosti a uplatňovanie

1.   Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

2.   Článok 79 sa uplatňuje odo dňa účinného prevodu systému uvedeného v uvedenom článku.

3.   Pokiaľ ide o spoluprácu so Spojeným kráľovstvom, článok 12 ods. 3, článok 70 a článok 100 ods. 5 sa uplatňujú do dňa, ku ktorému sa podľa článku 50 ods. 3 Zmluvy o EÚ prestanú na Spojené kráľovstvo vzťahovať zmluvy alebo za predpokladu, že dohoda o vystúpení uzatvorená so Spojeným kráľovstvom v súlade s článkom 50 ods. 2 Zmluvy o EÚ nadobudla do uvedeného dátumu platnosť, do konca prechodného obdobia stanoveného v uvedenej dohode o vystúpení.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné v členských štátoch v súlade so zmluvami.

V Bruseli 13. novembra 2019

Za Európsky parlament

predseda

D. M. SASSOLI

Za Radu

predsedníčka

T. TUPPURAINEN


(1)  Ú. v. EÚ C 110, 22.3.2019, s. 62.

(2)  Ú. v. EÚ C 168, 16.5.2019, s. 74.

(3)  Pozícia Európskeho parlamentu zo 17. apríla 2019 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady z 8. novembra 2019.

(4)  Nariadenie Rady (ES) č. 2007/2004 z 26. októbra 2004 o zriadení Európskej agentúry pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov Európskej únie (Ú. v. EÚ L 349, 25.11.2004, s. 1).

(5)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1624 zo 14. septembra 2016 o európskej pohraničnej a pobrežnej stráži, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/399 a ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 863/2007, nariadenie Rady (ES) č. 2007/2004 a rozhodnutie Rady 2005/267/ES (Ú. v. EÚ L 251, 16.9.2016, s. 1).

(6)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/399 9. marca 2016, ktorým sa ustanovuje kódex Únie o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (Kódex schengenských hraníc) (Ú. v. EÚ L 77, 23.3.2016, s. 1).

(7)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 656/2014 z 15. mája 2014, ktorým sa stanovujú pravidlá dozoru nad vonkajšími morskými hranicami v kontexte operačnej spolupráce koordinovanej Európskou agentúrou pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov Európskej únie (Ú. v. EÚ L 189, 27.6.2014, s. 93).

(8)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1052/2013 z 22. októbra 2013, ktorým sa zriaďuje európsky systém hraničného dozoru (EUROSUR) (Ú. v. EÚ L 295, 6.11.2013, s. 11).

(9)  Smernica Rady 2002/90/ES z 28. novembra 2002, ktorá definuje napomáhanie neoprávneného vstupu, tranzitu a bydlisku (Ú. v. ES L 328, 5.12.2002, s. 17).

(10)  Nariadenie Rady (EÚ) č. 1053/2013 zo 7. októbra 2013, ktorým sa vytvára hodnotiaci a monitorovací mechanizmus na overenie uplatňovania schengenského acquis a ktorým sa zrušuje rozhodnutie výkonného výboru zo 16. septembra 1998, ktorým bol zriadený Stály výbor pre hodnotenie a vykonávanie Schengenu (Ú. v. EÚ L 295, 6.11.2013, s. 27).

(11)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 z 18. júla 2018 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, o zmene nariadení (EÚ) č. 1296/2013, (EÚ) č. 1301/2013, (EÚ) č. 1303/2013, (EÚ) č. 1304/2013, (EÚ) č. 1309/2013, (EÚ) č. 1316/2013, (EÚ) č. 223/2014, (EÚ) č. 283/2014 a rozhodnutia č. 541/2014/EÚ a o zrušení nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (Ú. v. EÚ L 193, 30.7.2018, s. 1).

(12)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16. decembra 2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území (Ú. v. EÚ L 348, 24.12.2008, s. 98).

(13)  Jednotná akcia 98/700/SVV z 3. decembra 1998 prijatá Radou na základe článku K.3 Zmluvy o Európskej únii, týkajúca sa zriadenia Európskeho systému archivácie vyobrazení (FADO) (Ú. v. ES L 333, 9.12.1998, s. 4).

(14)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 z 23. októbra 2018 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 45/2001 a rozhodnutie č. 1247/2002/ES (Ú. v. EÚ L 295, 21.11.2018, s. 39).

(15)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1).

(16)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/680 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov príslušnými orgánmi na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania alebo na účely výkonu trestných sankcií a o voľnom pohybe takýchto údajov a o zrušení rámcového rozhodnutia Rady 2008/977/SVV (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 89).

(17)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 z 11. septembra 2013 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF) a ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 a nariadenie Rady (Euratom) č. 1074/1999 (Ú. v. EÚ L 248, 18.9.2013, s. 1).

(18)  Ú. v. ES L 136, 31.5.1999, s. 15.

(19)  Nariadenie Rady (EÚ) 2017/1939 z 12. októbra 2017, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely zriadenia Európskej prokuratúry (Ú. v. EÚ L 283, 31.10.2017, s. 1).

(20)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371 z 5. júla 2017 o boji proti podvodom, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie, prostredníctvom trestného práva (Ú. v. EÚ L 198, 28.7.2017, s. 29).

(21)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (Ú. v. ES L 145, 31.5.2001, s. 43).

(22)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).

(23)  Ú. v. ES L 176, 10.7.1999, s. 36.

(24)  Rozhodnutie Rady 1999/437/ES zo 17. mája 1999 o určitých vykonávacích predpisoch k Dohode uzavretej medzi Radou Európskej únie a Islandskou republikou a Nórskym kráľovstvom o pridružení týchto dvoch štátov pri vykonávaní, uplatňovaní a vývoji schengenského acquis (Ú. v. ES L 176, 10.7.1999, s. 31).

(25)  Ú. v. EÚ L 188, 20.7.2007, s. 19.

(26)  Ú. v. EÚ L 53, 27.2.2008, s. 52.

(27)  Rozhodnutie Rady 2008/146/ES z 28. januára 2008 o uzavretí v mene Európskeho spoločenstva Dohody medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis (Ú. v. EÚ L 53, 27.2.2008, s. 1).

(28)  EÚ L 160, 18.6.2011, s. 21.

(29)  Rozhodnutie Rady 2011/350/EÚ zo 7. marca 2011 o uzavretí, v mene Európskej únie, Protokolu medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom, Švajčiarskou konfederáciou a Lichtenštajnských kniežatstvom o pristúpení Lichtenštajnského kniežatstva k Dohode medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou a pridružení Švajčiarskej konfederácie k implementácii, uplatňovaniu a rozvoju schengenského acquis, ktoré sa vzťahuje na zrušenie kontrol na vnútorných hraniciach a pohyb osôb (Ú. v. EÚ L 160, 18.6.2011, s. 19).

(30)  Ú. v. EÚ L 243, 16.9.2010, s. 4.

(31)  Rozhodnutie Rady 2000/365/ES z 29. mája 2000, ktoré sa týka požiadavky Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska zúčastňovať sa na niektorých ustanoveniach schengenského acquis (Ú. v. ES L 131, 1.6.2000, s. 43).

(32)  Rozhodnutie Rady 2002/192/ES z 28. februára 2002 o požiadavke Írska zúčastňovať sa na niektorých ustanoveniach schengenského acquis (Ú. v. ES L 64, 7.3.2002, s. 20).

(33)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov (Ú. v. ES L 8, 12.1.2001, s. 1).

(34)  Ú. v. ES L 56, 4.3.1968, s. 1.

(35)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1240 z 20. júna 2019 o vytvorení európskej siete imigračných styčných dôstojníkov (Ú. v. EÚ L 198, 25.7.2019, s. 88).

(36)  Rozhodnutie Rady 2008/381/ES zo 14. mája 2008, ktorým sa zriaďuje Európska migračná sieť (Ú. v. EÚ L 131, 21.5.2008, s. 7).

(37)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1240 z 12. septembra 2018, ktorým sa zriaďuje Európsky systém pre cestovné informácie a povolenia (ETIAS) a ktorým sa menia nariadenia (EÚ) č. 1077/2011, (EÚ) č. 515/2014, (EÚ) 2016/399, (EÚ) 2016/1624 a (EÚ) 2017/2226 (Ú. v. EÚ L 236, 19.9.2018, s. 1).

(38)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1285/2013 z 11. decembra 2013 o zriadení a využívaní európskych systémov satelitnej navigácie, ktorým sa ruší nariadenie Rady (ES) č. 876/2002 a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 683/2008 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 1).

(39)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1860 z 28. novembra 2018 o využívaní Schengenského informačného systému na účely návratu neoprávnene sa zdržiavajúcich štátnych príslušníkov tretích krajín (Ú. v. EÚ L 312, 7.12.2018, s. 1).

(40)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 810/2009 z 13. júla 2009, ktorým sa ustanovuje vízový kódex Spoločenstva (vízový kódex) (Ú. v. EÚ L 243, 15.9.2009, s. 1).

(41)  Nariadenie Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) č. 603/2013 z 26. júna 2013 o zriadení systému Eurodac na porovnávanie odtlačkov prstov pre účinné uplatňovanie nariadenia (EÚ) č. 604/2013, ktorým sa ustanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov, a o žiadostiach orgánov členských štátov na presadzovanie práva a Europolu o porovnanie s údajmi v systéme Eurodac na účely presadzovania práva a o zmene nariadenia (EÚ) č. 1077/2011, ktorým sa zriaďuje Európska agentúra na prevádzkové riadenie rozsiahlych informačných systémov v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti (Ú. v. EÚ L 180, 29.6.2013, s. 1).

(42)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 515/2014 zo 16. apríla 2014, ktorým sa ako súčasť Fondu pre vnútornú bezpečnosť zriaďuje nástroj pre finančnú podporu v oblasti vonkajších hraníc a víz a ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 574/2007/ES (Ú. v. EÚ L 150, 20.5.2014, s. 143).

(43)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/32/EÚ z 26. júna 2013 o spoločných konaniach o poskytovaní a odnímaní medzinárodnej ochrany (Ú. v. EÚ L 180, 29.6.2013, s. 60).

(44)  Rozhodnutie Komisie (EÚ, Euratom) 2015/443 z 13. marca 2015 o bezpečnosti v Komisii (Ú. v. EÚ L 72, 19.3.2015, s. 41).

(45)  Rozhodnutie Komisie (EÚ, Euratom) 2015/444 z 13. marca 2015 o bezpečnostných predpisoch na ochranu utajovaných skutočností EÚ (Ú. v. EÚ L 72, 19.3.2015, s. 53).

(46)  Nariadenie Rady č. 1 z 15. apríla 1958 o používaní jazykov v Európskom hospodárskom spoločenstve (Ú. v. ES 17, 6.10.1958, s. 385).

(47)  Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2019/715 z 18. decembra 2018 o rámcovom nariadení o rozpočtových pravidlách pre subjekty zriadené podľa ZFEÚ a Zmluvy o Euratome a uvedené v článku 70 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 (Ú. v. EÚ L 122, 10.5.2019, s. 1).

(48)  Nariadenie Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 z 11. novembra 1996 o kontrolách a inšpekciách na mieste, vykonávaných Komisiou s cieľom ochrany finančných záujmov Európskych spoločenstiev pred spreneverou a inými podvodmi (Ú. v. ES L 292, 15.11.1996, s. 2).


PRÍLOHA I

Kapacita stáleho zboru v jednotlivých rokoch a podľa kategórie v súlade s článkom 54

Kategória/Rok

Kategória 1

stáli zamestnanci

Kategória 2

operační pracovníci na dlhodobé vysielanie

Kategória 3

operační pracovníci na krátkodobé nasadenie

Kategória 4

rezervy rýchleho zásahu

Spolu pre stály zbor

2021

1 000

400

3 600

1 500

6 500

2022

1 000

500

3 500

1 500

6 500

2023

1 500

500

4 000

1 500

7 500

2024

1 500

750

4 250

1 500

8 000

2025

2 000

1 000

5 000

0

8 000

2026

2 500

1 250

5 250

0

9 000

2027 a neskôr

3 000

1 500

5 500

0

10 000


PRÍLOHA II

Ročné príspevky, ktoré poskytnú členské štáty stálemu zboru prostredníctvom dlhodobého vyslania pracovníkov v súlade s článkom 56

Krajina/rok

2021

2022

2023

2024

2025

2026

2027 a neskôr

Belgicko

8

10

10

15

20

25

30

Bulharsko

11

13

13

20

27

33

40

Česká republika

5

7

7

10

13

17

20

Dánsko

8

10

10

15

19

24

29

Nemecko

61

73

73

110

152

187

225

Estónsko

5

6

6

9

12

15

18

Grécko

13

17

17

25

33

42

50

Španielsko

30

37

37

56

74

93

111

Francúzsko

46

56

56

83

114

141

170

Chorvátsko

17

22

22

33

43

54

65

Taliansko

33

42

42

63

83

104

125

Cyprus

2

3

3

4

5

7

8

Lotyšsko

8

10

10

15

20

25

30

Litva

10

13

13

20

26

33

39

Luxembursko

2

3

3

4

5

7

8

Maďarsko

17

22

22

33

43

54

65

Malta

2

2

2

3

4

5

6

Holandsko

13

17

17

25

33

42

50

Rakúsko

9

11

11

17

23

28

34

Poľsko

27

33

33

50

67

83

100

Portugalsko

8

10

10

15

20

25

30

Rumunsko

20

25

25

38

50

63

75

Slovinsko

9

12

12

18

23

29

35

Slovensko

9

12

12

18

23

29

35

Fínsko

8

10

10

15

20

25

30

Švédsko

9

11

11

17

23

28

34

Švajčiarsko

4

5

5

8

11

13

16

Island

1

1

1

1

1

2

2

Lichtenštajnsko (*1)

0

0

0

0

0

0

0

Nórsko

5

7

7

10

13

17

20

SPOLU

400

500

500

750

1 000

1 250

1 500


(*1)  Lichtenštajnsko poskytne príspevok prostredníctvom proporcionálnej finančnej podpory.


PRÍLOHA III

Ročné príspevky, ktoré poskytnú členské štáty stálemu zboru na krátkodobé nasadenia pracovníkov v súlade s článkom 57

Krajina/rok

2021

2022

2023

2024

2025

2026

2027 a neskôr

Belgicko

72

70

80

85

100

105

110

Bulharsko

96

93

107

113

133

140

147

Česká republika

48

47

53

57

67

70

73

Dánsko

70

68

77

82

97

102

106

Nemecko

540

523

602

637

748

785

827

Estónsko

43

42

48

51

60

63

66

Grécko

120

117

133

142

167

175

183

Španielsko

266

259

296

315

370

389

407

Francúzsko

408

396

454

481

566

593

624

Chorvátsko

156

152

173

184

217

228

238

Taliansko

300

292

333

354

417

438

458

Cyprus

19

19

21

23

27

28

29

Lotyšsko

72

70

80

85

100

105

110

Litva

94

91

104

111

130

137

143

Luxembursko

19

19

21

23

27

28

29

Maďarsko

156

152

173

184

217

228

238

Malta

14

14

16

17

20

21

22

Holandsko

120

117

133

142

167

175

183

Rakúsko

82

79

91

96

113

119

125

Poľsko

240

233

267

283

333

350

367

Portugalsko

72

0

80

85

100

105

110

Rumunsko

180

175

200

213

250

263

275

Slovinsko

84

82

93

99

117

123

128

Slovensko

84

82

93

99

117

123

128

Fínsko

72

70

80

85

100

105

110

Švédsko

82

79

91

96

113

119

125

Švajčiarsko

38

37

43

45

53

56

59

Island

5

5

5

6

7

7

7

Lichtenštajnsko (*1)

0

0

0

0

0

0

0

Nórsko

48

47

53

57

67

70

73

SPOLU

3 600

3 500

4 000

4 250

5 000

5 250

5 500


(*1)  Lichtenštajnsko poskytne príspevok prostredníctvom proporcionálnej finančnej podpory.


PRÍLOHA IV

Príspevky, ktoré poskytnú členské štáty stálemu zboru prostredníctvom rezervy rýchleho zásahu v súlade s článkom 58

Krajina

Číslo

Belgicko

30

Bulharsko

40

Česká republika

20

Dánsko

29

Nemecko

225

Estónsko

18

Grécko

50

Španielsko

111

Francúzsko

170

Chorvátsko

65

Taliansko

125

Cyprus

8

Lotyšsko

30

Litva

39

Luxembursko

8

Maďarsko

65

Malta

6

Holandsko

50

Rakúsko

34

Poľsko

100

Portugalsko

30

Rumunsko

75

Slovinsko

35

Slovensko

35

Fínsko

30

Švédsko

34

Švajčiarsko

16

Island

2

Lichtenštajnsko (*1)

0

Nórsko

20

SPOLU

1 500


(*1)  Lichtenštajnsko poskytne príspevok prostredníctvom proporcionálnej finančnej podpory.


PRÍLOHA V

Pravidlá upravujúce použitie sily vrátane odbornej prípravy a poskytovania služobných zbraní a nesmrtiaceho vybavenia, ich kontroly a používania, ktoré sa vzťahujú na stálych zamestnancov nasadených ako členovia tímov

1.   Všeobecné zásady upravujúce použitie sily a zbraní

Na účely tohto nariadenia pojem „použitie sily“ znamená využitie fyzických prostriedkov stálymi zamestnancami nasadenými ako členovia tímov na účely vykonávania ich úloh alebo na zabezpečenie sebaobrany, ktoré zahŕňa použitie rúk a tela a použitie akýchkoľvek nástrojov, zbraní, vrátane strelných zbraní, alebo vybavenia.

Zbrane, strelivo a vybavenie sa nosia a používajú len počas operácií. Nosenie alebo používanie zbraní, streliva a vybavenia mimo času služby je zakázané.

V súlade s článkom 82 ods. 8 sa použitie sily a zbraní stálymi zamestnancami nasadenými ako stáli členovia tímov vykonáva v súlade s vnútroštátnym právom hostiteľského členského štátu, v prítomnosti príslušníkov pohraničnej stráže hostiteľského členského štátu.

Bez toho, aby bolo dotknuté povolenie hostiteľského členského štátu a uplatniteľnosť jeho vnútroštátneho práva na použitie sily počas operácií, použitie sily a zbraní stálymi zamestnancami nasadenými ako členovia tímov musí byť v súlade so zásadami nevyhnutnosti, proporcionality a opatrnosti (ďalej len „základné zásady“), ako sa uvádza ďalej.

V operačnom pláne, ktorý dohodne výkonný riaditeľ s hostiteľským členským štátom, sa vymedzia podmienky nosenia a používania zbraní počas operácií v súlade s vnútroštátnym právom alebo prevádzkovými postupmi.

Zásada nevyhnutnosti

Použitie sily, či už prostredníctvom priameho fyzického kontaktu, alebo použitím zbraní alebo vybavenia, musí byť výnimočné a využije sa iba vtedy, keď je to bezpodmienečne potrebné na zabezpečenie plnenia povinností agentúry alebo na sebaobranu. Sila sa použije len v krajnom prípade po tom, ako sa vynaloží všetko primerané úsilie na vyriešenie situácie využitím nenásilných prostriedkov vrátane prostriedkov ako presviedčanie, vyjednávanie alebo mediácia. Použitie sily alebo donucovacích prostriedkov nesmie byť nikdy svojvoľné ani hrubé.

Zásada proporcionality

Vždy, keď sa nedá vyhnúť zákonnému použitiu sily alebo strelných zbraní, stáli zamestnanci nasadení ako členovia tímov musia konať úmerne k závažnosti situácia a k oprávnenému cieľu, ktorý sa má dosiahnuť. Počas operačných činností sa zásadou proporcionality riadi povaha použitej sily (napríklad potreba použiť zbraní), ako aj rozsah jej použitia. Stáli zamestnanci nasadení ako členova tímov nesmú použiť viac sily, ako je absolútne nevyhnutné na dosiahnutie legitímneho cieľa presadzovania práva. Ak sa použije strelná zbraň, stáli zamestnanci nasadení ako členovia tímov zabezpečia, aby takéto použitie spôsobilo čo najmenšie poranenie a v najväčšej možnej miere sa minimalizovali poranenia a škody. Ak opatrenia vedú k neprijateľnému výsledku, stály zamestnanci nasadení ako členovia tímov môžu od opatrenia upustiť. V zmysle zásady proporcionality sa od agentúry vyžaduje, aby svojim stálym zamestnancom nasadeným ako členovia tímov poskytovala vybavenie a prostriedky sebaobrany potrebné na to, aby bolo možné aplikovať vhodnú úroveň sily.

Povinnosť zachovávať opatrnosť

Operačné činnosti vykonávané stálymi zamestnancami nasadenými ako členovia tímov musia v plnej miere rešpektovať ľudský život a ľudskú dôstojnosť a usilovať sa o ich zachovanie. Musia sa vykonať všetky potrebné kroky, ktoré môžu minimalizovať riziko poranenia a škody počas operácií. Táto povinnosť zahŕňa všeobecnú povinnosť stálych zamestnancov nasadených ako členovia tímov dávať jasné výstrahy o ich zámere použiť silu okrem prípadov, keď by takáto výstraha neprimeraným spôsobom vystavila členov tímov riziku alebo vytvorila situáciu, v ktorej by riziko smrti alebo vážneho poranenia hrozilo iným osobám, prípadne by bola za konkrétnych okolností zjavne nevhodná alebo neúčinná.

2.   Špecifické pravidlá pre najbežnejšie používané donucovacie prostriedky (vybavenie stálych zamestnancov nasadených ako členovia tímov)

V súlade so základnými zásadami je použitie sily prípustné len v rozsahu, v ktorom je použitie sily potrebné na dosiahnutie okamžitého cieľa presadzovania práva a až vtedy, keď:

pokusy vyriešiť potenciálne násilnú konfrontáciu presviedčaním, vyjednávaním a mediáciou boli vyčerpané a neúspešné,

bola daná výstraha o zámere použiť silu.

V prípade, keď je potrebné eskalovať úroveň intervencie (napríklad použitie zbrane alebo iného druhu zbrane), musí sa dať aj jasná výstraha pred takouto eskaláciou, pokiaľ by takáto výstraha neprimeraným spôsobom nevystavila členov tímov riziku ani nevytvorila riziko smrti alebo vážneho poranenia iných osôb, prípadne by nebola za konkrétnych okolností zjavne nevhodná alebo neúčinná.

Strelné zbrane

Stáli zamestnanci nasadení ako členovia tímov nesmú používať strelné zbrane proti osobám s výnimkou nasledujúcich prípadov a len vtedy, keď sú menej extrémne prostriedky nedostatočné na dosiahnutie potrebných cieľov:

použitie strelných zbraní stálymi zamestnancami nasadenými ako členovia tímov je krajným prípadom v extrémnej núdzi predovšetkým vtedy, keď existuje akékoľvek riziko ohrozenia nezúčastnených prítomných osôb,

použitie strelných zbraní stálymi zamestnancami nasadenými ako členovia tímov je nevyhnutné na sebaobranu a ochranu iných osôb pred bezprostredne hroziacim nebezpečenstvom smrti alebo vážneho poranenia,

použitie strelných zbraní stálymi zamestnancami nasadenými ako členovia tímov je nevyhnutné na predídenie bezprostredne hroziacemu nebezpečenstvu smrti alebo vážneho poranenia,

použitie strelných zbraní stálymi zamestnancami nasadenými ako členovia tímov je nevyhnutné na odrazenie prebiehajúceho útoku alebo na odvrátenie blížiaceho sa nebezpečného útoku na zásadne dôležité inštitúcie, služby alebo zariadenia.

Pred použitím strelných zbraní musia stáli zamestnanci nasadení ako členovia tímov dať jasnú výstrahu o svojom zámere použiť takéto strelné zbrane. Výstrahy môžu mať podobu výzvy alebo výstražných výstrelov.

Nesmrtiace zbrane

Obušok

Schválené obušky sa smú používať ako prostriedok obrany prípadne ako zbraň v súlade s hlavnými zásadami takto:

keď sa použitie menšej sily považuje za zjavne nevhodné na daný účel,

na odvrátenie prebiehajúceho alebo blížiaceho sa útoku na majetok.

Pred použitím obuškov musia stáli zamestnanci nasadení ako členovia tímov dať jasnú výstrahu pred svojím zámerom použiť obušky. Pri použití obuškov sa stáli zamestnanci nasadení ako členovia tímov vždy usilujú minimalizovať riziko poranenia a vyhnúť sa kontaktu s hlavou.

Slzotvorné prostriedky (napríklad paprikový sprej)

Schválené slzotvorné prostriedky sa smú používať ako prostriedok obrany prípadne ako zbraň v súlade s hlavnými zásadami takto:

keď sa použitie menšej sily považuje za zjavne nevhodné na daný účel,

na odvrátenie prebiehajúceho alebo blížiaceho sa útoku.

Iné vybavenie

Putá

Putá sa nasadzujú iba osobám považovaným za nebezpečné pre seba alebo pre iných, aby sa zaručilo ich bezpečné zaistenie alebo preprava a zaručila bezpečnosť stálych zamestnancov nasadených ako členovia tímov a ostatných členov tímov. Putá sa používajú len najkratší možný čas a iba vtedy, keď je to bezpodmienečne potrebné.

3.   Praktické pravidlá pre použitie sily, služobných zbraní, streliva a vybavenia počas operácií

Všeobecné praktické pravidlá pre použitie sily, zbraní a iného vybavenia počas operácií

V súlade s článkom 82 ods. 8 stáli zamestnanci nasadení ako členovia tímov majú vykonávať svoje výkonné právomoci vrátane použitia sily pod velením a kontrolou hostiteľského členského štátu a použijú silu, vrátane použitia zbraní, streliva a vybavenia, len za prítomnosti príslušníkov pohraničnej stráže hostiteľského členského štátu po povolení príslušných orgánov hostiteľského členského štátu. Napriek tomu môžu príslušné orgány hostiteľského členského štátu so súhlasom agentúry povoliť jej stálym zamestnancom nasadeným ako členovia tímov použitie sily v neprítomnosti príslušníkov z hostiteľského členského štátu.

Hostiteľský členský štát môže zakázať nosenie niektorých služobných zbraní, streliva a vybavenia v súlade s článkom 82 ods. 8 druhým pododsekom.

Bez toho, aby tým bolo dotknuté povolenie hostiteľského členského štátu a uplatniteľnosť jeho vnútroštátneho práva na použitie sily počas operácií, použitie sily a zbraní stálymi zamestnancami vyslanými ako členovia tímov musí:

a)

byť v súlade so základnými zásadami a so špecifickými pravidlami uvedenými v časti 2;

b)

rešpektovať základné práva zaručené v rámci medzinárodného práva a práva Únie, vrátane predovšetkým charty, Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných hodnôt, základných zásad OSN pre použitie sily a strelných zbraní príslušníkmi orgánov presadzovania práva a kódexu správania OSN pre príslušníkov orgánov presadzovania práva;

c)

byť v súlade s kódexom správania agentúry.

4.   Kontrolný mechanizmus

Agentúra poskytuje nasledujúce záruky týkajúce sa použitia sily, zbraní, streliva a vybavenia a vo svojej výročnej správe uvádza ich prehľad.

Odborná príprava

Odborná príprava poskytnutá v súlade s článkom 62 ods. 2 zahŕňa teoretické a praktické aspekty súvisiace s prevenciou a použitím sily. Teoretická odborná príprava zahŕňa psychologickú odbornú prípravu vrátane odbornej prípravy týkajúcej sa odolnosti a prípravy na prácu v situáciách vystavenia vysokému tlaku, ako aj techniky na predchádzanie použitiu sily, ako sú vyjednávanie a mediácia. Po teoretickej odbornej príprave nasleduje povinná a primeraná teoretická a praktická odborná príprava zameraná na používanie sily, zbraní, streliva a vybavenia a na uplatniteľné záruky týkajúce sa základných práv S cieľom zaručiť jednotné praktické vnímanie a prístup, praktická odborná príprava sa končí simuláciou, ktorá je relevantná pre činnosti, ktoré sa majú vykonávať počas nasadenia, a jej súčasťou je praktická simulácia zahŕňajúca uplatnenie záruk v oblasti základných práv.

Agentúra poskytuje stálym zamestnancom nasadeným ako členovia tímov každoročnú priebežnú odbornú prípravu týkajúcu sa používania sily. Takáto odborná príprava sa uskutočňuje v súlade s odbornou prípravou stanovenou v článku 62 ods. 2 Aby bolo povolené stálym zamestnancom nasadeným ako členovia tímov nosiť služobné zbrane a používať silu, musia úspešne absolvovať každoročnú priebežnú odbornú prípravu. Každoročná priebežná odborná príprava zahŕňa teoretické a praktické aspekty, ako je opísané v prvom odseku. Každoročná priebežná príprava trvá celkovo najmenej 24 hodín, pričom teoretická odborná príprava trvá najmenej 8 hodín a praktická odborná príprava najmenej 16 hodín. Praktická odborná príprava musí byť rozdelená na najmenej 8 hodín určených na fyzickú prípravu s využitím techník na obmedzenie osobnej slobody a minimálne 8 hodín zameraných na používanie strelných zbraní.

Užívanie drog, liekov a konzumácia alkoholu

Stáli zamestnanci nasadení ako členovia tímov nesmú počas služby konzumovať alkohol ani nesmú byť v tom čase pod vplyvom alkoholu.

Stáli zamestnanci nasadení ako členovia tímov nesmú vlastniť ani užívať drogy ani lieky, ak nie sú predpísané zo zdravotných dôvodov. Stáli zamestnanci nasadení ako členovia tímov, ktorí potrebujú lieky na zdravotné účely, bezodkladne informujú o tejto potrebe svojho priameho nadriadeného. Ich účasť na operačných činnostiach môže byť preskúmaná so zreteľom na možné účinky a vedľajšie účinky spojené s užívaním danej látky.

Agentúra zriadi kontrolný mechanizmus s cieľom zabezpečiť, aby jej stáli zamestnanci nasadení ako členovia tímov nevykonávali svoje úlohy pod vplyvom drog, liekov alebo alkoholu. Uvedený mechanizmus sa zakladá na pravidelnej lekárskej kontrole stálych zamestnancov nasadených ako členovia tímov, s cieľom zistiť akékoľvek možné užívanie drog, liekov alebo konzumácie alkoholu. Všetky pozitívne výsledky testov sa bezodkladne oznámia výkonnému riaditeľovi.

Podávanie správ

Všetky mimoriadne udalosti, pri ktorých došlo k použitiu sily, sa okamžite oznamujú prostredníctvom hierarchie velenia koordinačnej štruktúre príslušnej pre každú operáciu, pracovníkovi pre základné práva a výkonnému riaditeľovi. Oznámenie musí obsahovať všetky podrobnosti o okolnostiach, za ktorých k takémuto použitiu sily došlo.

Povinnosť spolupracovať a informovať

Stáli zamestnanci nasadení ako členovia tímov a všetci ďalší účastníci operácií spolupracujú pri zisťovaní skutočností týkajúcich sa každej mimoriadnej udalosti, ktorá bola oznámená počas operačnej činnosti.

Mechanizmus dohľadu

Agentúra zriadi mechanizmus dohľadu uvedený v článku 55 ods. 5 písm. a).

Mechanizmus na podávanie sťažností

Ktokoľvek môže oznámiť podozrenia, že stáli zamestnanci nasadení ako členovi tímov porušili pravidlá použitia sily uplatniteľné na základe tejto prílohy prostredníctvom mechanizmu na podávanie sťažností stanoveného v článku 111.

Sankcie

Bez toho, aby bol dotknutý článok 85, ak agentúra zistí, že niektorý z jej stálych zamestnancov nasadený ako člen tímov vykonal činnosti v rozpore s pravidlami uplatniteľnými podľa tohto nariadenia vrátane základných práv chránených chartou, Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných hodnôt a medzinárodným právom, výkonný riaditeľ prijme primerané opatrenia, ktoré môžu zahŕňať okamžité stiahnutie stáleho zamestnanca z operačnej činnosti, a akékoľvek disciplinárne opatrenia v súlade so služobným poriadkom vrátane prepustenia príslušného stáleho zamestnanca z agentúry.

Úloha pracovníka pre základné práva

Pracovník pre základné práva overuje obsah úvodnej odbornej prípravy a odbornej prípravy zameranej na obnovu vedomostí s osobitným zreteľom na aspekty týkajúce sa základných práv a ako možno základné práva chrániť v situáciách, v ktorých je použitie sily potrebné, poskytuje v tejto súvislosti spätnú väzbu a zabezpečuje, aby sa do tejto odbornej prípravy zahrnuli príslušné preventívne techniky.

Pracovník pre základné práva podáva správu o dodržiavaní základných práv v rámci praxe presadzovania práva v hostiteľskom členskom štáte alebo hostiteľskej tretej krajine. Uvedená správa sa predkladá výkonnému riaditeľovi a zohľadňuje sa pri navrhovaní operačného plánu.

Pracovník pre základné práva zabezpečí, aby boli mimoriadne udalosti týkajúce sa použitia sily a použitia zbraní, streliva a vybavenia dôkladne vyšetrené a bezodkladne oznámené výkonnému riaditeľovi. Výsledky takéhoto vyšetrovania sa doručia konzultačnému fóru.

Všetky činnosti súvisiace s použitím sily, zbraní, streliva a vybavenia pravidelne monitoruje pracovník pre základné práva a všetky mimoriadne udalosti sa oznamujú v správach pracovníka pre základné práva, ako aj vo výročnej správe agentúry.

5.   Poskytnutie služobných zbraní

Autorizácia zbraní

Na účely určenia konkrétnych služobných zbraní, streliva a iného vybavenia, ktoré majú stáli zamestnanci nasadení ako členovi tímov, agentúra vypracuje vyčerpávajúci zoznam položiek, ktoré sa majú zahrnúť do súprav osobného vybavenia.

Súpravy osobného vybavenia používajú všetci stáli zamestnanci nasadení ako členovia tímov. Agentúra môže doplniť súpravy osobného vybavenia aj o ďalšie zbrane, strelivo alebo iné vybavenie špecifické na účel vykonávania konkrétnych úloh v rámci jedného alebo dvoch druhov tímov.

Agentúra zabezpečí, aby všetky zbrane, vrátane strelných zbraní, strelivo a vybavenie poskytnuté stálym zamestnancom nasadeným ako členom tímov bolo v súlade so všetkými potrebnými technickými normami.

Zbrane, strelivo a vybavenie, ktoré sú autorizované na používanie, sa uvedú v operačnom pláne v súlade s požiadavkami týkajúcimi sa prípustných a zakázaných zbraní hostiteľského členského štátu.

Pokyny na čas služby

Zbrane, strelivo a vybavenie sa môžu nosiť počas operácií a používajú sa len ako krajné riešenie. Nosenie alebo používanie zbraní, streliva a vybavenia mimo času služby nie je povolené. Agentúra zavedie osobitné pravidlá a opatrenia na zabezpečenie skladovania zbraní, streliva a ostatného vybavenia stálych zamestnancov nasadených ako členov tímov v zabezpečených priestoroch v čase mimo služby, ako sa uvádza v článku 55 ods. 5 písm. c).


PRÍLOHA VI

Tabuľka zhody

<

Nariadenie (EÚ) 2016/1624

Nariadenie (EÚ) č. 1052/2013

Toto nariadenie

článok 1, prvá veta

článok 1 prvý odsek

článok 1, druhá veta

článok 1 druhý odsek

článok 2 bod (1)

článok 2 bod 1

článok 2 body (2), (4), (5), (6), (9)(15), (16), (17), (18), (29) a (30)

článok 2 bod (2)

článok 2 bod (3)

článok 3 písm. b), c), d), f) a g)

článok 2 body (7), (8), (10), (11) a (13)

článok 2 bod (16)

článok 3 písm. e)

článok 2 bod (12)

článok 3 písm. i)

článok 2 bod (14)

článok 2 bod (9)

článok 2 bod (19)

článok 2 body (5) až (7)

článok 2 body (20) až (22)

článok 2 body (10) až (15)

článok 2 body (23) až (28)

článok 4 písm. a) až d)

článok 3 ods. 1 písm. a) až d)

článok 4 písm. e)

článok 3 ods. 1 písm. e) a f)

článok 4 písm. f) až k)

článok 3 ods. 1 písm. g) až l)

článok 3 ods. 2

článok 3 ods. 1

Článok 4

Článok 6

Článok 5

Článok 7

Článok 6

článok 5 ods. 1

článok 7 ods. 1

článok 7 ods. 2

článok 5 ods. 2 a 3

článok 7 ods. 3 a 4

článok 8 ods. 2

článok 7 ods. 5

článok 8 ods. 1 až 4

článok 3 ods. 2

článok 8 ods. 5

článok 3 ods. 3

článok 8 ods. 6

článok 8 ods. 7 a 8

Článok 9

článok 8 ods. 1 písm. a)

článok 10 ods. 1 písm. a)

článok 10 ods. 1 písm. b)

článok 8 ods. 1 písm. b)

článok 10 ods. 1 písm. c)

článok 8 ods. 1, písm. c)

článok 10 ods. 1 písm. d)

článok 10 ods. 1 písm. e)

článok 8 ods. 1 písm. s)

článok 10 ods. 1 písm. f)

článok 8 ods. 1, písm. d)

článok 10 ods. 1 písm. g)

článok 8 ods. 1 písm. e)

článok 10 ods. 1 písm. h)

článok 8 ods. 1 písm. f)

článok 10 ods. 1 písm. i)

článok 8 ods. 1 písm. g)

článok 10 ods. 1 písm. j)

článok 8 ods. 1 písm. h)

článok 10 ods. 1 písm. k)

článok 10 ods. 1 písm. l)

článok 8 ods. 1 písm. i)

článok 10 ods. 1 písm. m)

článok 8 ods. 1 písm. l)

článok 10 ods. 1 písm. n)

článok 8 ods. 1 písm. n)

článok 10 ods. 1 písm. o)

článok 8 ods. 1 písm. o)

článok 10 ods. 1 písm. p)

článok 8 ods. 1 písm. m)

článok 10 ods. 1 písm. q)

článok 10 ods. 1 písm. r) a s)

článok 8 ods. 1 písm. t)

článok 10 ods. 1 písm. t)

článok 10 ods. 1 písm. u)

článok 8 ods. 1 písm. u)

článok 10 ods. 1 písm. v)

článok 8 ods. 1 písm. p)

článok 10 ods. 1 písm. w)

článok 8 ods. 1 písm. q)

článok 10 ods. 1 písm. x)

článok 10 ods. 1 písm. y)

článok 8 ods. 1 písm. j)

článok 10 ods. 1 písm. z)

článok 6 ods. 1 písm. a)

článok 10 ods. 1 písm. a. a.)

článok 8 ods. 1 písm. r)

článok 10 ods. 1 písm. ab)

článok 8 ods. 1 písm. s)

článok 10 ods. 1 písm. ac)

článok 10 ods. 1 písm. ad) až ag)

článok 8 ods. 3

článok 10 ods. 2

Článok 9

Článok 11

Článok 10

článok 12 ods. 1

článok 12 ods. 2 a 3

Článok 23

článok 13 ods. 1 prvá veta

článok 13 ods. 1 druhá veta

článok 13 ods. 2 a 3

článok 7 ods. 1

článok 14 ods. 1

článok 7 ods. 2

článok 14 ods. 2

článok 44 ods. 1

článok 15 ods. 1 a 2

článok 15 ods. 3

Článok 16

Článok 17

Článok 1

Článok 18

článok 2 ods. 1 a 2

článok 19 ods. 1

článok 2 ods. 3

článok 19 ods. 2

článok 4 ods. 1 písm. a) a b)

článok 20 ods. 1 písm. a) a b)

článok 4 ods. 1 písm. d)

článok 20 ods. 1 písm. c)

článok 20 ods. 1 písm. d), e) a f)

článok 4 ods. 2 a 3

článok 20 ods. 2 a 3

článok 5 ods. 1, 2 a 3

článok 21 ods. 1, 2 a 3 písm. a) až h)

článok 21 ods. 3 písm. i) a j)

článok 17 ods. 1, 2 a 3

článok 21 ods. 4, 5 a 6

článok 5 ods. 4

článok 21 ods. 7

Článok 21

Článok 22

článok 22 ods. 1

článok 23 ods. 1

článok 23 ods. 2 a 3

článok 8 ods. 1 a 2

článok 24 ods. 1

článok 24 ods. 2

článok 24 ods. 3

článok 9 ods. 1

článok 25 ods. 1

článok 9 ods. 2 písm. a) až e)

článok 25 ods. 2 písm. a) až e)

článok 25 ods. 2 písm. f)

článok 9 ods. 2 písm. f)

článok 25 ods. 2 písm. g)

článok 9 ods. 2 písm. g)

článok 25 ods. 2 písm. h)

článok 9 ods. 2 písm. h)

článok 25 ods. 2 písm. i)

článok 9 ods. 2 písm. i)

článok 25 ods. 2 písm. j)

článok 9 ods. 2 písm. j)

článok 25 ods. 2 písm. k)

článok 9 ods. 2 písm. k)

článok 25 ods. 2 písm. l)

článok 9 ods. 4

článok 25 ods. 3

článok 9 ods. 5 písm. a), druhá veta

článok 25 ods. 4

článok 9 ods. 10

článok 25 ods. 5

článok 10 ods. 1

článok 26 ods. 1

článok 10 ods. 2 písm. a) a b)

článok 26 ods. 2 písm. a) a b)

článok 10 ods. 2 písm. d)

článok 26 ods. 2 písm. c)

článok 10 ods. 2 písm. e)

článok 26 ods. 2 písm. d)

článok 26 ods. 2 písm. e)

článok 10 ods. 2 písm. f)

článok 26 ods. 2 písm. f)

článok 10 ods. 3 písm. a)

článok 26 ods. 3 písm. a)

článok 26 ods. 3 písm. b)

článok 10 ods. 3 písm. c)

článok 26 ods. 3 písm. c)

článok 10 ods. 5

článok 26 ods. 4

článok 10 ods. 6

článok 26 ods. 5

článok 10 ods. 4

článok 26 ods. 6

Článok 27

článok 12 ods. 1

článok 28 ods. 1

článok 12 ods. 2 písm. a), b) a c)

článok 28 ods. 2 písm. a), b) a c)

článok 28 ods. 2 písm. d)

článok 12 ods. 2 písm. d)

článok 28 ods. 2 písm. e)

článok 12 ods. 2 písm. e)

článok 28 ods. 2 písm. f)

článok 28 ods. 2 písm. g), h) a i)

článok 12 ods. 4 a 5

článok 28 ods. 3 a 4

Článok 11

článok 29 ods. 1, 2, 3 a 5 až 8

článok 29 ods. 4

Článok 14

Článok 30

Článok 12

článok 31 ods. 1, 2 a 4 až 7 a článok 31 ods. 3 písm. a) až e) a písm. g) až j)

článok 31 ods. 3 písm. f) a k)

Článok 13

článok 32 ods. 1 až 8, 10 a 11

článok 32 ods. 9

Článok 33

článok 15 ods. 1

článok 34 ods. 1

článok 34 ods. 2

článok 34 ods. 3

článok 15 ods. 2

článok 34 ods. 4

článok 15 ods. 3

článok 34 ods. 5

článok 16 ods. 1, 2 a 3

článok 35 ods. 1 písm. a), b) a c) a článok 35 ods. 2 a 3

článok 35 ods. 1 písm. d)

článok 16 ods. 5

článok 35 ods. 4

Článok 14

článok 36 ods. 1, 3 a 4 a článok 36 ods. 2 písm. a) až e)

článok 16 ods. 4 písm. a)

článok 36 ods. 2 písm. f)

článok 15 ods. 1, 2 a 3

článok 37 ods. 1, 2 a 3

článok 15 ods. 5

článok 37 ods. 4

Článok 16

článok 38 ods. 1, 2 a 4 a článok 38 ods. 3 písm. a) až k) a písm. m) až o)

článok 38 ods. 3 písm. l) a článok 38 ods. 5

Článok 17

článok 39 ods. 1, 2, 3, 5, 7 až 10 a 13 až 15

článok 39 ods. 4, 6, 11 a 12

Článok 18

článok 40 ods. 1, 2, 3 a 5 a článok 40 ods. 4 písm. a), b) a c)

článok 40 ods. 4 písm. d)

článok 15 ods. 4

článok 41 ods. 1

článok 41 ods. 2

Článok 19

Článok 42

Článok 21

článok 43 ods. 1 až 5

článok 43 ods. 6

Článok 22

Článok 44

článok 24 ods. 1, písm. a) až e) a článok 24 ods. 2

článok 45 ods. 1

článok 45 ods. 2

Článok 25

článok 46 ods. 1 až 4 a 7

článok 46 ods. 5 a 6

Článok 26

Článok 47

článok 27 ods. 1 písm. a)

článok 48 ods. 1 písm. a) bod i)

článok 27 ods. 1 písm. c)

článok 48 ods. 1 písm. a) bod ii) a iii)

článok 48 ods. 1 písm. a) bod iv)

článok 27 ods. 1 písm. b)

článok 48 ods. 1 písm. b)

článok 48 ods. 1 písm. c) a d)

článok 27 ods. 1 písm. d)

článok 48 ods. 1 písm. e)

článok 27 ods. 1 písm. e)

článok 48 ods. 1 písm. f)

článok 27 ods. 2

článok 48 ods. 2 písm. a) až d)

článok 48 ods. 2 písm. e)

článok 27 ods. 3

článok 48 ods. 3

Článok 49

Článok 28

Článok 50

Článok 29

Článok 51

článok 52 ods. 1

článok 32 ods. 2

článok 52 ods. 2

Článok 33

Článok 53

Článok 54

Článok 55

Článok 56

Článok 57

Článok 58

Článok 59

Článok 60

Článok 61

článok 36 ods. 1

článok 62 ods. 1

článok 62 ods. 2 a 3

článok 36 ods. 2

článok 62 ods. 4

článok 36 ods. 4 až 8

článok 62 ods. 5 až 9

článok 62 ods. 10

článok 38 ods. 1

článok 63 ods. 1

článok 63 ods. 2

článok 38 ods. 2 až 5

článok 63 ods. 3 až 6

článok 39 ods. 1 až 12 a 14 až 16

Článok 64

článok 65 ods. 1 a 2

článok 20 ods. 12, článok 39 ods. 13

článok 65 ods. 3

článok 65 ods. 4

Článok 37

článok 66 ods. 1 až 4

článok 66 ods. 5

Článok 67

článok 52 ods. 1

článok 18 ods. 1, 2 a 3

článok 68 ods. 1 prvý pododsek a druhý pododsek písm. a) až g)

článok 68 ods. 1, písm. i) a j)

článok 68 ods. 1 tretí pododsek písm. a) až d)

článok 68 ods. 1 tretí pododsek písm. e)

článok 52 ods. 2

článok 18 ods. 5

článok 68 ods. 2

článok 52 ods. 4

článok 18 ods. 5

článok 68 ods. 3