(1)

V nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1380/2013 (1) sa vyžaduje, aby sa prijali ochranné opatrenia s prihliadnutím na dostupné vedecké, technické a hospodárske odporúčania, a v relevantných prípadoch aj na správy Vedeckého, technického a hospodárskeho výboru pre rybárstvo a iných poradných orgánov, ako aj na odporúčania poskytnuté poradnými radami zriadenými pre príslušné zemepisné oblasti alebo oblasti pôsobnosti vrátane všetkých spoločných odporúčaní členských štátov.

(2)

Povinnosťou Rady je prijímať opatrenia týkajúce sa stanovovania a prideľovania rybolovných možností a v prípade potreby aj určité podmienky, ktoré s nimi funkčne súvisia. Rybolovné možnosti by sa mali členským štátom prideliť tak, aby sa každému členskému štátu zabezpečila relatívna stabilita rybolovných činností v prípade každej populácie rýb alebo druhu rybolovu a aby sa náležite zohľadňovali ciele spoločnej rybárskej politiky (SRP) stanovené v nariadení (EÚ) č. 1380/2013.

(3)

V nariadení (EÚ) č. 1380/2013 sa stanovuje, že cieľom SRP je dosiahnuť mieru využívania na úrovni maximálneho udržateľného výnosu (ďalej len „MSY“ – maximum sustainable yield) vo všetkých možných prípadoch do roku 2015 a v ostatných prípadoch postupne a progresívne najneskôr do roku 2020 pre všetky populácie rýb.

(4)

Preto by sa v súlade s nariadením (EÚ) č. 1380/2013 mali na základe dostupných vedeckých odporúčaní stanoviť celkové povolené výlovy (ďalej len „TAC“ – total allowable catch), pričom by sa mali zohľadniť biologické a sociálno-ekonomické aspekty a zároveň by sa malo zabezpečiť spravodlivé zaobchádzanie s jednotlivými odvetviami rybolovu; je tiež dôležité zohľadniť stanoviská vyjadrené počas konzultácií so zainteresovanými stranami.

(5)

Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1139 (2) sa stanovuje viacročný plán pre populácie tresky škvrnitej, sleďa atlantického a šproty severnej v Baltskom mori a pre rybolov využívajúci tieto populácie (ďalej len „plán“). Cieľom plánu je zabezpečiť, aby využívanie živých morských biologických zdrojov viedlo k obnove a zachovaniu populácií lovených druhov nad úrovňami, pri ktorých možno dosiahnuť MSY. Na tento účel sa má cieľová hodnota rybolovnej úmrtnosti pre príslušné populácie vyjadrená rozsahom hodnôt dosiahnuť čo najskôr a postupne a progresívne do roku 2020. Je vhodné stanoviť obmedzenia výlovu uplatniteľné v roku 2020 na populácie tresky škvrnitej, sleďa atlantického a šproty severnej v Baltskom mori v súlade s cieľmi plánu.

(6)

Medzinárodná rada pre výskum mora (ICES) uviedla, že biomasa sleďa atlantického v západnej časti Baltského mora v poddivíziách ICES 20 – 24 sa nachádza naďalej pod úrovňou hraničného referenčného bodu pre biomasu neresiacej sa populácie, pod hranicou ktorého môže dôjsť k zníženiu reprodukčnej schopnosti (Blim). Preto ICES vo svojom ročnom vedeckom odporúčaní z 29. mája 2019 navrhuje pre túto populáciu nulové úlovky. V súlade s článkom 5 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2016/1139 by sa preto mali prijať všetky vhodné nápravné opatrenia s cieľom zabezpečiť rýchly návrat príslušnej populácie na úrovne presahujúce úroveň, pri ktorej možno dosiahnuť MSY. V uvedenom ustanovení sa navyše požaduje prijatie ďalších nápravných opatrení. Na tento účel je potrebné vziať do úvahy harmonogram na dosiahnutie všeobecných cieľov SRP a konkrétnych cieľov plánu s ohľadom na očakávaný účinok prijatých nápravných opatrení a súčasne sledovať ciele hospodárskeho a sociálneho prínosu a prínosu v oblasti zamestnanosti, ako je stanovené v článku 2 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013. Podľa uvedených skutočností a v súlade s článkom 4 ods. 4 a článkom 5 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2016/1139 je vhodné, aby sa rybolovné možnosti pre západobaltskú populáciu sleďa atlantického stanovili vzhľadom na úbytok biomasy na hodnotu nižšiu než rozsahy rybolovnej úmrtnosti.

(7)

Pokiaľ ide o východobaltskú populáciu tresky škvrnitej, ICES dokázala poskytnúť analytické posúdenie po prvýkrát po niekoľkých rokoch. Podľa odhadov ICES je biomasa pod úrovňou Blim a v strednodobom horizonte zostane pod úrovňou tohto referenčného bodu aj v prípade, že sa v tejto populácii nebude vôbec loviť. ICES preto vydala vedecké odporúčanie, v ktorom navrhuje na rok 2020 nulové úlovky. Nedokázala však určiť hodnoty rozsahov rybolovnej úmrtnosti. Na základe posúdenia populácií a s cieľom reagovať čo najrýchlejšie prijala Komisia vykonávacie nariadenie (EÚ) 2019/1248 (3), ktorým sa stanovujú núdzové opatrenia na zmiernenie vážneho ohrozenia ochrany populácie tresky škvrnitej (Gadus morhua) vo východnej časti Baltského mora. Podľa článku 5 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2016/1139 sa rybolovné možnosti na rok 2020 musia stanoviť tak, aby sa zabezpečil rýchly návrat príslušnej populácie na úroveň presahujúcu úroveň, pri ktorej možno dosiahnuť MSY.

(8)

Ak by sa rybolovné možnosti pre východobaltskú populáciu tresky škvrnitej stanovili na úrovni uvedenej vo vedeckom odporúčaní, povinnosť vylodiť pri zmiešanom rybolove všetky úlovky vrátane vedľajších úlovkov z východobaltskej populácie tresky škvrnitej by spôsobila fenomén tzv. blokačných druhov. S cieľom dosiahnuť ideálnu rovnováhu medzi možnosťou pokračovať v rybolove s ohľadom na inak potenciálne závažné socio-ekonomické dôsledky na jednej strane a potrebou dosiahnuť dobrý biologický stav danej populácie s prihliadnutím na to, že pri zmiešanom rybolove je náročné súbežne loviť vo všetkých populáciách na úrovni MSY, na druhej stane, je vhodné stanoviť špecifický TAC pre vedľajšie úlovky z východobaltskej populácie tresky škvrnitej. Pre tresku škvrnitú by sa však mali povoliť rybolovné operácie vykonávané výhradne na účely vedeckého výskumu a v plnom súlade s podmienkami stanovenými v článku 25 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1241 (4). Uvedený TAC by sa mal stanoviť tak, aby sa nezvýšila úmrtnosť a aby sa poskytla motivácia na zlepšenie selektívnosti a zamedzovania nechceným úlovkom.

(9)

Očakáva sa, že v novembri 2019 ICES vydá odporúčanie týkajúce sa úrovne nezamedziteľných vedľajších úlovkov tresky škvrnitej vo východnej časti Baltského mora pri rybolove, ktorý nie je zameraný na lov tresky škvrnitej vo východnej časti Baltského mora. Ak sa úroveň, ktorú odporučí ICES, bude líšiť od úrovne stanovenej v tomto nariadení, TAC pre tresku škvrnitú vo východnej časti Baltského mora by sa mal zmeniť tak, aby sa zabezpečilo, že je v súlade s odporúčaním ICES a vzťahuje sa len na nezamedziteľné vedľajšie úlovky z tejto populácie v rámci iných druhov rybolovu.

(10)

Okrem toho sa v článku 5 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2016/1139 uvádza, že sa majú prijať ďalšie nápravné opatrenia s cieľom zabezpečiť rýchly návrat príslušnej populácie na úrovne presahujúce úroveň, pri ktorej možno dosiahnuť MSY. Vo vedeckom odporúčaní sa uvádza, že zákaz rybolovu najmä počas obdobia neresenia môže mať pre danú populáciu dodatočný prínos, aký nemožno dosiahnuť len samotným TAC, napríklad početnejšie doplnenie populácie vďaka nerušenému nereseniu. Vzhľadom na stav východobaltskej populácie tresky škvrnitej je vhodné rozšíriť rozsah pôsobnosti a časový rámec súčasného zákazu rybolovu počas letného obdobia neresenia pre východobaltskú populáciu tresky škvrnitej. Vo vedeckom odporúčaní sa okrem toho uvádza, že relatívny význam rekreačného rybolovu východobaltskej populácie tresky škvrnitej závisí od úrovne TAC. Vzhľadom na veľmi výrazné zníženie TAC sa množstvá ulovené pri rekreačnom rybolove považujú za nie zanedbateľné. Preto je vhodné zakázať rekreačný rybolov tresky škvrnitej v poddivíziách ICES 25 a 26, kde je východobaltská populácia tresky škvrnitej najpočetnejšia.

(11)

Vo vedeckých odporúčaniach pre západobaltskú populáciu tresky škvrnitej sa uvádza, že na celkovej rybolovnej úmrtnosti danej populácie sa významnou mierou podieľa rekreačný rybolov. So zreteľom na aktuálny stav tejto populácie a znížený TAC je vhodné sprísniť denné obmedzenie počtu úlovkov na rybára. Tým nie je dotknutá zásada relatívnej stability, ktorá sa uplatňuje na komerčné rybolovné činnosti. Z vedeckých odporúčaní takisto vyplýva, že západobaltské a východobaltské populácie tresky škvrnitej sa v poddivízii ICES 24 prelínajú. S cieľom chrániť východobaltskú populáciu tresky škvrnitej a zabezpečiť rovnaké podmienky hospodárenia, ako sú podmienky hospodárenia s východobaltskou populáciou tresky škvrnitej, je vhodné obmedziť používanie TAC v poddivízii ICES 24 na vedľajšie úlovky tresky škvrnitej okrem rybolovných operácií vykonávaných výlučne na účely vedeckého výskumu a v plnom súlade s podmienkami stanovenými v článku 25 nariadenia (EÚ) 2019/1241. Okrem toho by mala existovať výnimka pre malých pobrežných rybárov loviacich s pasívnym výstrojom v oblastiach do šiestich námorných míľ meraných od základných línií, kde hĺbka vody nepresahuje 20 metrov, keďže v týchto plytkých pobrežných oblastiach západobaltská populácia tresky škvrnitej prevláda. Z tohto dôvodu a s cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky ako v poddivíziách ICES 25 a 26 by sa rekreačný rybolov tresky škvrnitej v poddivízii ICES 24 mal zakázať vo vzdialenosti viac ako šesť námorných míľ meraných od základných línií. Vzhľadom na povážlivý stav tejto populácie a na skutočnosť, že vo vedeckých odporúčaniach sa uvádza, že zákaz rybolovu najmä počas obdobia neresenia môže mať pre populáciu dodatočný prínos, aký nemožno dosiahnuť len samotným TAC, napríklad početnejšie doplnenie populácie vďaka nerušenému nereseniu, je vhodné znovu zaviesť zákaz komerčných rybolovných činností počas zimného obdobia neresenia.

(12)

S cieľom zaručiť plné využitie rybolovných možností v pobrežných vodách je vhodné zaviesť obmedzenú medzioblastnú flexibilitu pre lososa atlantického medzi poddivíziami ICES 22 – 31 a poddivíziou ICES 32 pre členský štát, ktorý o takúto flexibilitu požiada.

(13)

V odporúčaní ICES sa uvádza, že 32 % úlovkov v rámci rybolovu lososa atlantického sa nahlasuje nesprávne, najmä ako úlovky pstruha morského. Keďže väčšina úlovkov pstruha morského v Baltskom mori pochádza z pobrežných oblastí, je vhodné zakázať rybolov pstruha morského vo vzdialenosti viac ako štyri námorné míle a obmedziť vedľajšie úlovky pstruha morského na 3 % kombinovaného úlovku pstruha morského a lososa atlantického, čo by malo prispieť k tomu, aby sa zabránilo nesprávnemu nahlasovaniu úlovkov lososa atlantického ako úlovkov pstruha morského.

(14)

Vzhľadom na to, že biomasa neresiacej sa populácie šproty severnej je nad hodnotou MSY Btrigger (biomasa neresiacej sa populácie), je vhodné stanoviť TAC v súlade s horným rozsahom FMSY s cieľom obmedziť výkyvy rybolovných možností medzi po sebe idúcimi rokmi v súlade s článkom 4 ods. 5 písm. c) nariadenia (EÚ) 2016/1139.

(15)

Využívanie rybolovných možností stanovených v tomto nariadení podlieha uplatňovaniu nariadenia Rady (ES) č. 1224/2009 (5), a najmä jeho článku 33 o zaznamenávaní úlovkov a rybolovného úsilia a článku 34 o zasielaní údajov o vyčerpaní rybolovných možností Komisii. V tomto nariadení by sa preto mali špecifikovať kódy, ktoré majú členské štáty používať pri zasielaní údajov Komisii v súvislosti s vyloďovaním úlovkov z populácií, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie.

(16)

Nariadením Rady (ES) č. 847/96 (6) sa zaviedli dodatočné podmienky medziročného riadenia TAC vrátane ustanovení o flexibilite podľa článkov 3 a 4 týkajúcich sa preventívneho a analytického TAC. Podľa článku 2 uvedeného nariadenia Rada pri stanovovaní TAC rozhoduje o tom, na ktoré populácie sa článok 3 alebo 4 neuplatňuje, a to najmä na základe biologického stavu populácií. Nedávno sa článkom 15 ods. 9 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 zaviedol mechanizmus medziročnej flexibility pre všetky populácie, na ktoré sa vzťahuje povinnosť vylodiť úlovky. S cieľom zabrániť nadmernej flexibilite, ktorou by sa oslabila zásada rozumného a zodpovedného využívania živých morských biologických zdrojov, bránilo by sa ňou dosiahnutiu cieľov SRP a zhoršil by sa ňou biologický stav populácií, by sa preto malo stanoviť, že články 3 a 4 nariadenia (ES) č. 847/96 sa uplatňujú na analytický TAC len vtedy, keď sa nevyužíva medziročná flexibilita stanovená v článku 15 ods. 9 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013.

(17)

Navyše vzhľadom na to, že biomasa východobaltskej populácie tresky škvrnitej je pod úrovňou Blim a že v roku 2020 sú povolené len vedľajšie úlovky a rybolov na vedecké účely, sa členské štáty zaviazali, že v roku 2020 nebudú uplatňovať článok 15 ods. 9 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 na túto populáciu, aby úlovky v roku 2020 nepresiahli stanovený TAC.

(18)

Na základe nového vedeckého odporúčania by sa mal na obdobie od 1. novembra 2019 do 31. októbra 2020 stanoviť predbežný TAC pre tresku koruškovitú v divízii ICES 3a a vo vodách Únie divízie ICES 2a a podoblasti ICES 4.

(19)

ICES vydala 1. októbra 2019 revidované odporúčanie týkajúce sa soley európskej (Solea solea) v divíziách ICES 7f a 7g (Bristolský záliv, Keltské more). Na základe uvedeného odporúčania by sa TAC pre túto populáciu mohol zvýšiť. Zvýšenie by sa malo obmedziť na 20 % s cieľom zohľadniť rybolovnú kapacitu pre túto populáciu do konca roku 2019.

(20)

V tabuľke rybolovných možností pre nototénie rodu Dissostichus v oblasti dohovoru SPRFMO podľa nariadenia Rady (EÚ) 2019/124 (7) by sa mal opraviť označovací kód.

(21)

S cieľom predísť prerušeniu rybolovných činností a zabezpečiť živobytie rybárov Únie by sa toto nariadenie malo uplatňovať od 1. januára 2020. Na tresku koruškovitú v divízii ICES 3a a vo vodách Únie divízie ICES 2a a podoblasti ICES 4 by sa však toto nariadenie malo uplatňovať od 1. novembra 2019 do 31. októbra 2020. TAC pre soleu európsku v divíziách ICES 7f a 7g a TAC pre nototénie rodu Dissostichus v oblasti dohovoru SPRFMO podľa nariadenia (EÚ) 2019/124 sa uplatňujú od 1. januára 2019. Zvýšenie TAC pre soleu európsku a zmena v označovacom kóde pre nototénie rodu Dissostichus by sa preto mali uplatňovať s účinnosťou od uvedeného dátumu. Takýmto spätným uplatňovaním nie je dotknutá zásada právnej istoty ani zásada ochrany oprávnených očakávaní, pretože príslušné rybolovné možnosti sa v porovnaní s rybolovnými možnosťami pôvodne stanovenými v nariadení (EÚ) 2019/124 zvyšujú. Z dôvodu naliehavosti by toto nariadenie malo nadobudnúť účinnosť ihneď po jeho uverejnení,