(1)

Účinná látka ocot patrí k potravinám alebo krmivám určeným na používanie ako repelenty alebo atraktanty patriace k výrobkom typu 19, a preto sa na ňu dosiaľ vzťahovala výnimka na potraviny a krmivá uvedená v článku 6 nariadenia Komisie (ES) č. 1451/2007 (2).

(2)

V súlade s článkom 16 ods. 5 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) č. 1062/2014 (3) bolo predložené oznámenie týkajúce sa octu pre výrobky typu 19, na ktoré sa vzťahuje výnimka pre potraviny a krmivá. Európska chemická agentúra (ďalej len „agentúra“) vyhlásila oznámenie za vyhovujúce a informovala Komisiu o súlade oznámenia s článkom 17 uvedeného nariadenia. Ocot bol následne zaradený v rámci výrobkov typu 19 do zoznamu kombinácií látok/typov výrobkov zaradených do kontrolného programu existujúcich účinných látok nachádzajúcich sa v biocídnych výrobkoch (4).

(3)

Komisia požiadala 31. januára 2017 agentúru o stanovisko, či ocot vyvoláva obavy v súlade s článkom 28 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 528/2012.

(4)

V stanovisku agentúry (5) sa dospelo k záveru, že ocot nevyvoláva obavy a je preto oprávnený na zaradenie do prílohy I k nariadeniu (EÚ) č. 528/2012.

(5)

Vzhľadom na stanovisko agentúry je vhodné zaradiť ocot do prílohy I k nariadeniu (EÚ) č. 528/2012. Keďže ocot je prírodného pôvodu, mal by sa zaradiť do kategórie 4 „Tradične používané látky prírodného pôvodu“. Ocot by mal byť zaradený do uvedenej prílohy, len pokiaľ spadá do vymedzenia pojmu „potraviny“ uvedeného v článku 3 bode 1 písm. u) daného nariadenia a pokiaľ obsahuje menej ako 10 % kyseliny octovej. Je to v súlade so skutočnosťou, že výnimka na potraviny a krmivo stanovená v článku 6 nariadenia (ES) č. 1451/2007 sa na ocot vzťahovala len v prípade, že bol klasifikovaný ako potravina.

(6)

Článok 89 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 528/2012 obsahuje prechodné opatrenia, v rámci ktorých sa existujúca účinná látka zaradená do pracovného programu na systematické preskúmavanie existujúcich účinných látok schvaľuje v súlade s uvedeným nariadením. Pokiaľ ide o ocot pre výrobky typu 19, dátum schválenia na účely článku 89 ods. 3 uvedeného nariadenia by sa mal stanoviť na 1. júna 2021 s cieľom poskytnúť dostatočný čas na predloženie žiadostí o autorizáciu v súlade s článkom 89 ods. 3 druhým pododsekom uvedeného nariadenia,

(1)

Účinná látka Saccharomyces cerevisiae patrí k potravinám alebo krmivám určeným na používanie ako repelenty alebo atraktanty patriace k výrobkom typu 19, a preto sa na ňu dosiaľ vzťahovala výnimka na potraviny a krmivá uvedená v článku 6 nariadenia Komisie (ES) č. 1451/2007 (2).

(2)

V súlade s článkom 16 ods. 5 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) č. 1062/2014 (3) bolo predložené oznámenie týkajúce sa Saccharomyces cerevisiae pre výrobky typu 19, na ktoré sa vzťahuje výnimka pre potraviny a krmivá. Európska chemická agentúra (ďalej len „agentúra“) vyhlásila oznámenie za vyhovujúce a informovala Komisiu o súlade oznámenia s článkom 17 uvedeného nariadenia. Mikroorganizmus Saccharomyces cerevisiae bol následne zaradený v rámci výrobkov typu 19 do zoznamu kombinácií látok/typov výrobkov zaradených do kontrolného programu existujúcich účinných látok nachádzajúcich sa v biocídnych výrobkoch (4).

(3)

Komisia požiadala 31. januára 2017 agentúru o stanovisko, či Saccharomyces cerevisiae vyvoláva obavy v súlade s článkom 28 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 528/2012.

(4)

V stanovisku agentúry (5) sa dospelo k záveru, že Saccharomyces cerevisiae nevyvoláva obavy a je preto oprávnený na zaradenie do prílohy I k nariadeniu (EÚ) č. 528/2012.

(5)

Vzhľadom na stanovisko agentúry je vhodné zaradiť Saccharomyces cerevisiae do prílohy I k nariadeniu (EÚ) č. 528/2012. Keďže mikroorganizmus Saccharomyces cerevisiae je prírodného pôvodu, mal by sa zaradiť do kategórie 4 „Tradične používané látky prírodného pôvodu“. Mikroorganizmus Saccharomyces cerevisiae by mal byť zaradený do uvedenej prílohy, len pokiaľ spadá do vymedzenia pojmu „potraviny“ alebo „krmivá“ uvedeného v článku 3 bode 1 písm. u) daného nariadenia. Je to v súlade so skutočnosťou, že výnimka na potraviny a krmivo stanovená v článku 6 nariadenia (ES) č. 1451/2007 sa na mikroorganizmus Saccharomyces cerevisiae vzťahovala len v prípade, že bol klasifikovaný ako potravina alebo krmivo.

(6)

Článok 89 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 528/2012 obsahuje prechodné opatrenia, v rámci ktorých sa existujúca účinná látka zaradená do pracovného programu na systematické preskúmavanie existujúcich účinných látok schvaľuje v súlade s uvedeným nariadením. Pokiaľ ide o Saccharomyces cerevisiae pre výrobky typu 19, dátum schválenia na účely článku 89 ods. 3 uvedeného nariadenia by sa mal stanoviť na 1. júna 2021 s cieľom poskytnúť dostatočný čas na predloženie žiadostí o autorizáciu v súlade s článkom 89 ods. 3 druhým pododsekom uvedeného nariadenia,

(1)

Účinná látka sušené vajcia patrí k potravinám alebo krmivám určeným na používanie ako repelenty alebo atraktanty patriace k výrobkom typu 19, a preto sa na ňu dosiaľ vzťahovala výnimka na potraviny a krmivá uvedená v článku 6 nariadenia Komisie (ES) č. 1451/2007 (2).

(2)

V súlade s článkom 16 ods. 5 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) č. 1062/2014 (3) bolo predložené oznámenie týkajúce sa sušených vajec pre výrobky typu 19, na ktoré sa vzťahuje výnimka pre potraviny a krmivá. Európska chemická agentúra (ďalej len „agentúra“) vyhlásila oznámenie za vyhovujúce a informovala Komisiu o súlade oznámenia s článkom 17 uvedeného nariadenia. Sušené vajcia boli následne zaradené v rámci výrobkov typu 19 do zoznamu kombinácií látok/typov výrobkov zaradených do kontrolného programu existujúcich účinných látok nachádzajúcich sa v biocídnych výrobkoch (4).

(3)

Komisia požiadala 31. januára 2017 agentúru o stanovisko, či sušené vajcia vyvolávajú obavy v súlade s článkom 28 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 528/2012.

(4)

V stanovisku agentúry (5) sa dospelo k záveru, že sušené vajcia nevyvolávajú obavy a sú preto oprávnené na zaradenie do prílohy I k nariadeniu (EÚ) č. 528/2012.

(5)

Vzhľadom na stanovisko agentúry je vhodné zaradiť sušené vajcia do prílohy I k nariadeniu (EÚ) č. 528/2012. Keďže sušené vajcia sú prírodného pôvodu, mali by sa zaradiť do kategórie 4 „Tradične používané látky prírodného pôvodu“. Sušené vajcia by mala byť zaradené do uvedenej prílohy, len pokiaľ spadajú do vymedzenia pojmu „potraviny“ alebo „krmivá“ uvedeného v článku 3 bode 1 písm. u) daného nariadenia. Je to v súlade so skutočnosťou, že výnimka na potraviny a krmivo stanovená v článku 6 nariadenia (ES) č. 1451/2007 sa na sušené vajcia vzťahovala len v prípade, že boli klasifikované ako potravina alebo krmivo.

(6)

Článok 89 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 528/2012 obsahuje prechodné opatrenia, v rámci ktorých sa existujúca účinná látka zaradená do pracovného programu na systematické preskúmavanie existujúcich účinných látok schvaľuje v súlade s uvedeným nariadením. Pokiaľ ide o sušené vajcia pre výrobky typu 19, dátum schválenia na účely článku 89 ods. 3 uvedeného nariadenia by sa mal stanoviť na 1. júna 2021 s cieľom poskytnúť dostatočný čas na predloženie žiadostí o autorizáciu v súlade s článkom 89 ods. 3 druhým pododsekom uvedeného nariadenia,

(1)

Účinná látka med patrí k potravinám alebo krmivám určeným na používanie ako repelenty alebo atraktanty patriace k výrobkom typu 19, a preto sa na ňu dosiaľ vzťahovala výnimka na potraviny a krmivá uvedená v článku 6 nariadenia Komisie (ES) č. 1451/2007 (2).

(2)

V súlade s článkom 16 ods. 5 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) č. 1062/2014 (3) bolo predložené oznámenie týkajúce sa medu pre výrobky typu 19, na ktoré sa vzťahuje výnimka pre potraviny a krmivá. Európska chemická agentúra (ďalej len „agentúra“) vyhlásila oznámenie za vyhovujúce a informovala Komisiu o súlade oznámenia s článkom 17 uvedeného nariadenia. Med bol následne zaradený v rámci výrobkov typu 19 do zoznamu kombinácií látok/typov výrobkov zaradených do kontrolného programu existujúcich účinných látok nachádzajúcich sa v biocídnych výrobkoch (4).

(3)

Komisia požiadala 31. januára 2017 agentúru o stanovisko, či med vyvoláva obavy v súlade s článkom 28 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 528/2012.

(4)

V stanovisku agentúry (5) sa dospelo k záveru, že med nevyvoláva obavy a je preto oprávnený na zaradenie do prílohy I k nariadeniu (EÚ) č. 528/2012.

(5)

Vzhľadom na stanovisko agentúry je vhodné zaradiť med do prílohy I k nariadeniu (EÚ) č. 528/2012. Keďže med je prírodného pôvodu, mal by sa zaradiť do kategórie 4 „Tradične používané látky prírodného pôvodu“. Med by mal byť zaradený do uvedenej prílohy, len pokiaľ spadá do vymedzenia pojmu „potraviny“ alebo „krmivá“ uvedeného v článku 3 bode 1 písm. u) daného nariadenia. Je to v súlade so skutočnosťou, že výnimka na potraviny a krmivo stanovená v článku 6 nariadenia (ES) č. 1451/2007 sa na med vzťahovala len v prípade, že bol klasifikovaný ako potravina alebo krmivo.

(6)

Článok 89 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 528/2012 obsahuje prechodné opatrenia, v rámci ktorých sa existujúca účinná látka zaradená do pracovného programu na systematické preskúmavanie existujúcich účinných látok schvaľuje v súlade s uvedeným nariadením. Pokiaľ ide o med pre výrobky typu 19, dátum schválenia na účely článku 89 ods. 3 uvedeného nariadenia by sa mal stanoviť na 1. júna 2021 s cieľom poskytnúť dostatočný čas na predloženie žiadostí o autorizáciu v súlade s článkom 89 ods. 3 druhým pododsekom uvedeného nariadenia,

(1)

Účinná látka D-fruktóza patrí k potravinám alebo krmivám určeným na používanie ako repelenty alebo atraktanty patriace k výrobkom typu 19, a preto sa na ňu dosiaľ vzťahovala výnimka na potraviny a krmivá uvedená v článku 6 nariadenia Komisie (ES) č. 1451/2007 (2).

(2)

V súlade s článkom 16 ods. 5 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) č. 1062/2014 (3) bolo predložené oznámenie týkajúce sa D-fruktózy pre výrobky typu 19, na ktoré sa vzťahuje výnimka pre potraviny a krmivá. Európska chemická agentúra (ďalej len „agentúra“) vyhlásila oznámenie za vyhovujúce a informovala Komisiu o súlade oznámenia s článkom 17 uvedeného nariadenia. D-fruktóza bola následne zaradená v rámci výrobkov typu 19 do zoznamu kombinácií látok/typov výrobkov zaradených do kontrolného programu existujúcich účinných látok nachádzajúcich sa v biocídnych výrobkoch (4).

(3)

Komisia požiadala 31. januára 2017 agentúru o stanovisko, či D-fruktóza vyvoláva obavy v súlade s článkom 28 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 528/2012. V stanovisku agentúry (5) sa dospelo k záveru, že D-fruktóza nevyvoláva obavy a je preto oprávnená na zaradenie do prílohy I k nariadeniu (EÚ) č. 528/2012.

(4)

Vzhľadom na stanovisko agentúry je vhodné zaradiť D-fruktózu do prílohy I k nariadeniu (EÚ) č. 528/2012. Keďže D-fruktóza je prírodného pôvodu, mala by sa zaradiť do kategórie 4 „Tradične používané látky prírodného pôvodu“. D-fruktóza by mala byť zaradená do uvedenej prílohy, len pokiaľ spadá do vymedzenia pojmu „potraviny“ alebo „krmivá“ uvedeného v článku 3 ods. 1 písm. u) daného nariadenia. Je to v súlade so skutočnosťou, že výnimka na potraviny a krmivo stanovená v článku 6 nariadenia (ES) č. 1451/2007 sa na D-fruktózu vzťahovala len v prípade, že bola klasifikovaná ako potravina alebo krmivo.

(5)

Článok 89 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 528/2012 obsahuje prechodné opatrenia, v rámci ktorých sa existujúca účinná látka zaradená do pracovného programu na systematické preskúmavanie existujúcich účinných látok schvaľuje v súlade s uvedeným nariadením. Pokiaľ ide o D-fruktózu pre výrobky typu 19, dátum schválenia na účely článku 89 ods. 3 uvedeného nariadenia by sa mal stanoviť na 1. júna 2021 s cieľom poskytnúť dostatočný čas na predloženie žiadostí o autorizáciu v súlade s článkom 89 ods. 3 druhým pododsekom uvedeného nariadenia,

(1)

Účinná látka syr patrí k potravinám alebo krmivám určeným na používanie ako repelenty alebo atraktanty patriace k výrobkom typu 19, a preto sa na ňu dosiaľ vzťahovala výnimka na potraviny a krmivá uvedená v článku 6 nariadenia Komisie (ES) č. 1451/2007 (2).

(2)

V súlade s článkom 16 ods. 5 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) č. 1062/2014 (3) bolo predložené oznámenie týkajúce sa syra pre výrobky typu 19, na ktoré sa vzťahuje výnimka pre potraviny a krmivá. Európska chemická agentúra (ďalej len „agentúra“) vyhlásila oznámenie za vyhovujúce a informovala Komisiu o súlade oznámenia s článkom 17 uvedeného nariadenia. Syr bol následne zaradený v rámci výrobkov typu 19 do zoznamu kombinácií látok/typov výrobkov zaradených do kontrolného programu existujúcich účinných látok nachádzajúcich sa v biocídnych výrobkoch (4).

(3)

Komisia požiadala 31. januára 2017 agentúru o stanovisko, či syr vyvoláva obavy v súlade s článkom 28 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 528/2012.

(4)

V stanovisku agentúry (5) sa dospelo k záveru, že syr nevyvoláva obavy a je preto oprávnený na zaradenie do prílohy I k nariadeniu (EÚ) č. 528/2012.

(5)

Vzhľadom na stanovisko agentúry je vhodné zaradiť syr do prílohy I k nariadeniu (EÚ) č. 528/2012. Keďže syr je prírodného pôvodu, mal by sa zaradiť do kategórie 4 „Tradične používané látky prírodného pôvodu“. Syr by mal byť zaradený do uvedenej prílohy, len pokiaľ spadá do vymedzenia pojmu „potraviny“ alebo „krmivá“ uvedeného v článku 3 bode 1 písm. u) daného nariadenia. Je to v súlade so skutočnosťou, že výnimka na potraviny a krmivo stanovená v článku 6 nariadenia (ES) č. 1451/2007 sa na syr vzťahovala len v prípade, že bol klasifikovaný ako potravina alebo krmivo.

(6)

Článok 89 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 528/2012 obsahuje prechodné opatrenia, v rámci ktorých sa existujúca účinná látka zaradená do pracovného programu na systematické preskúmavanie existujúcich účinných látok schvaľuje v súlade s uvedeným nariadením. Pokiaľ ide o syr pre výrobky typu 19, dátum schválenia na účely článku 89 ods. 3 uvedeného nariadenia by sa mal stanoviť na 1. júna 2021 s cieľom poskytnúť dostatočný čas na predloženie žiadostí o autorizáciu v súlade s článkom 89 ods. 3 druhým pododsekom uvedeného nariadenia,

(1)

Účinná látka koncentrovaná jablková šťava patrí k potravinám alebo krmivám určeným na používanie ako repelenty alebo atraktanty patriace k výrobkom typu 19, a preto sa na ňu dosiaľ vzťahovala výnimka na potraviny a krmivá uvedená v článku 6 nariadenia Komisie (ES) č. 1451/2007 (2).

(2)

V súlade s článkom 16 ods. 5 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) č. 1062/2014 (3) bolo predložené oznámenie týkajúce sa koncentrovanej jablkovej šťavy pre výrobky typu 19, na ktoré sa vzťahuje výnimka pre potraviny a krmivá. Európska chemická agentúra (ďalej len „agentúra“) vyhlásila oznámenie za vyhovujúce a informovala Komisiu o súlade oznámenia s článkom 17 uvedeného nariadenia. Koncentrovaná jablková šťava bola následne zaradená v rámci výrobkov typu 19 do zoznamu kombinácií látok/typov výrobkov zaradených do kontrolného programu existujúcich účinných látok nachádzajúcich sa v biocídnych výrobkoch (4).

(3)

Komisia požiadala 31. januára 2017 agentúru o stanovisko, či koncentrovaná jablková šťava vyvoláva obavy v súlade s článkom 28 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 528/2012.

(4)

V stanovisku agentúry (5) sa dospelo k záveru, že koncentrovaná jablková šťava nevyvoláva obavy a je preto oprávnená na zaradenie do prílohy I k nariadeniu (EÚ) č. 528/2012.

(5)

Vzhľadom na stanovisko agentúry je vhodné zaradiť koncentrovanú jablkovú šťavu do prílohy I k nariadeniu (EÚ) č. 528/2012. Keďže koncentrovaná jablková šťava je prírodného pôvodu, mala by sa zaradiť do kategórie 4 „Tradične používané látky prírodného pôvodu“. Koncentrovaná jablková šťava by sa mala zaradiť do uvedenej prílohy iba vtedy, pokiaľ sa na ňu vzťahuje definícia uvedená v časti I bode 2 prílohy I k smernici Rady 2001/112/ES (6).

(6)

Článok 89 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 528/2012 obsahuje prechodné opatrenia, v rámci ktorých sa existujúca účinná látka zaradená do pracovného programu na systematické preskúmavanie existujúcich účinných látok schvaľuje v súlade s uvedeným nariadením. Pokiaľ ide o koncentrovanú jablkovú šťavu pre výrobky typu 19, dátum schválenia na účely článku 89 ods. 3 uvedeného nariadenia by sa mal stanoviť na 1. júna 2021 s cieľom poskytnúť dostatočný čas na predloženie žiadostí o autorizáciu v súlade s článkom 89 ods. 3 druhým pododsekom uvedeného nariadenia,

(1)

V súlade s článkom 50 ods. 2 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 1151/2012 bola v Úradnom vestníku Európskej únie (2) uverejnená žiadosť Litovskej republiky o zápis názvu „Kaimiškas Jovarų alus“ do registra.

(2)

Vzhľadom na to, že Komisii nebola oznámená žiadna námietka v zmysle článku 51 nariadenia (EÚ) č. 1151/2012, názov „Kaimiškas Jovarų alus“ by sa mal zapísať do registra,

(1)

Rada rozhodnutím 2014/115/EÚ (2) schválila protokol, ktorým sa mení Dohoda o vládnom obstarávaní (3) (ďalej len „dohoda“) uzatvorená v rámci Svetovej obchodnej organizácie. Dohoda je plurilaterálnym nástrojom a jej účelom je vzájomné otvorenie trhov vládneho obstarávania medzi stranami. Uplatňuje sa na každú verejnú zákazku, ktorej hodnota dosiahne alebo presiahne sumy („finančné limity“) stanovené v dohode a vyjadrené v zvláštnych právach čerpania.

(2)

Jedným z cieľov smernice 2014/23/EÚ je umožniť obstarávateľom a verejným obstarávateľom, ktorí uvedenú smernicu uplatňujú, aby súčasne dodržiavali aj záväzky stanovené v dohode. V súlade s článkom 9 ods. 1 smernice 2014/23/EÚ Komisia každé dva roky overí, či finančný limit stanovený v článku 8 ods. 1 uvedenej smernice zodpovedá finančnému limitu stanovenému v dohode. Keďže hodnota finančného limitu vypočítaného v súlade s článkom 9 ods. 1 smernice 2014/23/EÚ sa líši od hodnoty finančného limitu stanoveného v článku 8 ods. 1 uvedenej smernice, treba tento finančný limit zrevidovať.

(3)

Smernica 2014/23/EÚ by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

(1)

Rada rozhodnutím 2014/115/EÚ (2) schválila protokol, ktorým sa mení Dohoda o vládnom obstarávaní (3) (ďalej len „dohoda“) uzatvorená v rámci Svetovej obchodnej organizácie. Dohoda je plurilaterálnym nástrojom a jej účelom je vzájomné otvorenie trhov vládneho obstarávania medzi stranami. Uplatňuje sa na každú verejnú zákazku, ktorej hodnota dosiahne alebo presiahne sumy („finančné limity“) stanovené v dohode a vyjadrené v zvláštnych právach čerpania.

(2)

Jedným z cieľov smernice 2014/24/EÚ je umožniť verejným obstarávateľom, ktorí uvedenú smernicu uplatňujú, aby súčasne dodržiavali aj záväzky stanovené v dohode. V súlade s článkom 6 ods. 1 smernice 2014/24/EÚ Komisia každé dva roky overí, či finančné limity pre verejné zákazky a súťaže návrhov stanovené v článku 4 písm. a), b) a c) uvedenej smernice zodpovedá finančným limitom stanoveným v dohode. Keďže hodnota finančných limitov vypočítaných v súlade s článkom 6 ods. 1 smernice 2014/24/EÚ sa líši od hodnoty finančných limitov stanovených v článku 4 písm. a), b) a c) uvedenej smernice, treba tieto finančné limity zrevidovať. V súlade s článkom 6 ods. 2 smernice 2014/24/EÚ sa finančné limity stanovené v článku 13 tejto smernice majú zosúladiť s finančnými limitmi stanovenými v článku 4 písm. a) a c) uvedenej smernice.

(3)

Smernica 2014/24/EÚ by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

(1)

Rada rozhodnutím 2014/115/EÚ (2) schválila protokol, ktorým sa mení Dohoda o vládnom obstarávaní (3) (ďalej len „dohoda“) uzatvorená v rámci Svetovej obchodnej organizácie. Dohoda je plurilaterálnym nástrojom a jej účelom je vzájomné otvorenie trhov vládneho obstarávania medzi stranami. Uplatňuje sa na každú verejnú zákazku, ktorej hodnota dosiahne alebo presiahne sumy („finančné limity“) stanovené v dohode a vyjadrené v zvláštnych právach čerpania.

(2)

Jedným z cieľov smernice 2014/25/EÚ je umožniť obstarávateľom, ktorí uvedenú smernicu uplatňujú, aby súčasne dodržiavali aj záväzky stanovené v dohode. V súlade s článkom 17 ods. 1 smernice 2014/25/EÚ Komisia každé dva roky overí, či finančné limity pre zákazky a súťaže návrhov stanovené v článku 15 písm. a) a b) uvedenej smernice zodpovedá finančným limitom stanoveným v dohode. Keďže hodnota finančných limitov vypočítaných v súlade s článkom 17 ods. 1 smernice 2014/25/EÚ sa líši od hodnoty finančných limitov stanovených v článku 15 písm. a) a b) uvedenej smernice, treba tieto finančné limity zrevidovať.

(3)

Smernica 2014/25/EÚ by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

(1)

Rada rozhodnutím 2014/115/EÚ (2) schválila protokol, ktorým sa mení Dohoda o vládnom obstarávaní (3) (ďalej len „dohoda“) uzatvorená v rámci Svetovej obchodnej organizácie. Dohoda je plurilaterálnym nástrojom a jej účelom je vzájomné otvorenie trhov vládneho obstarávania medzi stranami. Uplatňuje sa na každú verejnú zákazku, ktorej hodnota dosiahne alebo presiahne sumy („finančné limity“) stanovené v dohode a vyjadrené v zvláštnych právach čerpania.

(2)

Jedným z cieľov smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/25/EÚ (4) je umožniť obstarávateľom a verejným obstarávateľom, ktorí uvedenú smernicu uplatňujú, aby súčasne dodržiavali aj záväzky stanovené v dohode. V súlade s článkom 17 smernice 2014/25/EÚ Komisia každé dva roky má overiť, či finančné limity stanovené v článku 15 písm. a) a b) uvedenej smernice zodpovedajú finančným limitom stanoveným v dohode a má ich v prípade potreby zrevidovať.

(3)

Finančné limity stanovené v smernici 2014/25/EÚ boli zrevidované. V súlade s článkom 68 ods. 1 smernice 2009/81/ES sa prahové hodnoty stanovené v uvedenej smernici majú zosúladiť s revidovanými finančnými limitmi stanovenými v smernici 2014/25/EÚ.

(4)

Smernica 2009/81/ES by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

(1)

V zásade 10 Európskeho piliera sociálnych práv (2) vyhláseného v Göteborgu 17. novembra 2017 sa uvádza, že každý pracovník má právo na zdravé, bezpečné a prispôsobené pracovné prostredie. Právo na vysokú úroveň bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a na pracovné prostredie, ktoré je prispôsobené profesionálnym potrebám pracovníkov a ktoré im umožňuje predĺžiť ich účasť na trhu práce, zahŕňa aj ochranu pred vystavením chemickým faktorom pri práci.

(2)

Komisia jasne zdôraznila vo svojom oznámení „Bezpečnejšia a zdravšia práca pre všetkých“ (3) potrebu ďalšieho zlepšovania ochrany pracovníkov pred vystavením nebezpečným chemickým látkam pri práci.

(3)

Podľa smernice 98/24/ES má Komisia navrhnúť ciele Európskej únie (EÚ) vo forme indikatívnych limitných hodnôt ohrozenia pri práci (inde „smerných najvyšších prípustných hodnôt vystavenia pri práci“) (IOELV, indicative occupational exposure limit values), ktoré sa stanovia na úrovni EÚ, s cieľom chrániť pracovníkov pred rizikami vyplývajúcimi z vystavenia nebezpečným chemickým látkam.

(4)

Článkom 3 ods. 2 smernice 98/24/ES sa Komisia splnomocňuje stanoviť alebo zrevidovať IOELV berúc do úvahy dostupnosť meracích techník na základe opatrení prijatých v súlade s postupom stanoveným v článku 17 smernice Rady 89/391/EHS (4).

(5)

Podľa článku 3 ods. 1 smernice 98/24/ES Komisia zhodnotí vzťah medzi účinkami nebezpečných chemických faktorov na zdravie a stupňom ohrozenia pri práci prostredníctvom nezávislých vedeckých posudkov najnovších dostupných vedeckých údajov.

(6)

Komisii pri tejto úlohe pomáha Vedecký výbor pre najvyššie prípustné hodnoty vystavenia chemickým faktorom pri práci (SCOEL, Scientific Committee on Occupational Exposure Limits) zriadený rozhodnutím Komisie 2014/113/EÚ (5).

(7)

Podľa smernice 98/24/ES „najvyššia prípustná hodnota vystavenia pri práci“ znamená, pokiaľ nie je uvedené inak, limit časovo váženého priemeru koncentrácie chemického faktora v ovzduší v dýchacej zóne pracovníka vo vzťahu k určenému referenčnému času.

(8)

IOELV sú najvyššie prípustné hodnoty vystavenia pri práci z hľadiska zdravia, odvodené z najnovších dostupných vedeckých údajov a prijaté Komisiou, ktoré zohľadňujú dostupnosť meracích techník. Ide o prahové hodnoty vystavenia, pod ktorých úrovňou sa všeobecne nepredpokladá škodlivý účinok daného chemického faktora po krátkodobom alebo každodennom vystavení počas celého trvania pracovného života. Predstavujú ciele EÚ a ich účelom je pomáhať zamestnávateľom stanoviť a hodnotiť riziká a vykonávať preventívne a ochranné opatrenia v súlade so smernicou 98/24/ES.

(9)

V súlade s odporúčaniami výboru SCOEL sú IOELV stanovené vo vzťahu k referenčnému obdobiu časovo váženého priemeru osem hodín (dlhodobé najvyššie prípustné hodnoty vystavenia) a pre určité chemické faktory na kratšie referenčné obdobia – vo všeobecnosti pätnásť minút časovo váženého priemeru (krátkodobé najvyššie prípustné hodnoty vystavenia), aby sa zohľadnili účinky vyplývajúce z krátkodobého vystavenia.

(10)

Pre každý chemický faktor, pre ktorý bola stanovená IOELV na úrovni EÚ, sa od členských štátov vyžaduje, aby zaviedli vnútroštátnu najvyššiu prípustnú hodnotu vystavenia pri práci. Pritom musia zohľadniť najvyššiu prípustnú hodnotu EÚ a povahu vnútroštátnej najvyššej prípustnej hodnoty určia v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a postupmi.

(11)

IOELV sú dôležitou súčasťou všeobecných opatrení na ochranu pracovníkov pred zdravotnými rizikami vyplývajúcimi z vystavenia nebezpečným chemickým látkam.

(12)

V súlade s článkom 3 smernice 98/24/ES výbor SCOEL posúdil vzťah medzi zdravotnými účinkami chemických faktorov uvedených v 10 položkách v prílohe k tejto smernici a úrovňou vystavenia pri práci. Podobne odporučil, aby sa pre všetky tieto chemické faktory stanovili IOELV pre inhalačný spôsob vystavenia vo vzťahu k referenčnému obdobiu časovo váženého priemeru osem hodín. Je preto vhodné stanoviť dlhodobé najvyššie prípustné hodnoty vystavenia pre všetky tieto faktory uvedené v prílohe k tejto smernici.

(13)

Pre niektoré z týchto chemických faktorov, t. j. anilín, trimetylamín, 2-fenylpropán (kumén), sek-butyl-acetát, 4-metylanilín, izobutyl-acetát, izoamylalkohol, n-butyl-acetát a trichlorid-oxid fosforečný, výbor SCOEL odporučil stanoviť aj krátkodobé najvyššie prípustné hodnoty vystavenia.

(14)

Pri určitých látkach treba zohľadniť aj možnosť prenikania cez pokožku, aby sa zabezpečila najvyššia možná úroveň ochrany. Medzi chemickými faktormi uvedenými v položkách v prílohe k tejto smernici výbor SCOEL zistil možnosť značného prenikania cez pokožku, pokiaľ ide o anilín, 2-fenylpropán (kumén) a 4-metylanilín. Je preto vhodné okrem IOELV zahrnúť do prílohy k tejto smernici poznámky označujúce možnosť prenikania značného množstva týchto chemických faktorov cez pokožku.

(15)

Jeden z týchto chemických faktorov – 2-fenylpropán (kumén) – je v súčasnosti uvedený v prílohe k smernici Komisie 2000/39/ES (6). Výbor SCOEL odporučil pre túto látku stanoviť novú IOELV. Je preto vhodné zahrnúť revidovanú najvyššiu prípustnú hodnotu pre 2-fenylpropán (kumén) do prílohy k tejto smernici a vypustiť zodpovedajúcu položku z prílohy k smernici 2000/39/ES.

(16)

V súlade so spoločným politickým vyhlásením členských štátov a Komisie z 28. septembra 2011 k vysvetľujúcim dokumentom (7) sa členské štáty zaviazali v odôvodnených prípadoch pripojiť k svojim oznámeniam transpozičných opatrení jeden alebo viacero dokumentov vysvetľujúcich vzťah medzi prvkami smernice a zodpovedajúcimi časťami vnútroštátnych transpozičných nástrojov.

(17)

Pokiaľ ide o túto smernicu, Komisia považuje postúpenie týchto dokumentov vo forme tabuľky zhody medzi vnútroštátnymi ustanoveniami a touto smernicou za odôvodnené vzhľadom na to, že pre niektoré faktory sú už vo vnútroštátnych právnych predpisoch stanovené vnútroštátne najvyššie prípustné hodnoty vystavenia pri práci, a vzhľadom na rôznorodosť a technickú povahu vnútroštátnych právnych nástrojov, ktorými sa stanovujú najvyššie prípustné hodnoty vystavenia práci.

(18)

Poradný výbor pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, s ktorým sa konzultovalo v súlade s článkom 3 ods. 2 smernice 98/24/ES, vydal svoje stanoviská 6. decembra 2017 a 31. mája 2018. Výbor uznal, že v súčasnosti sú problémy s dostupnosťou metód merania, ktoré by sa mohli použiť na preukázanie súladu s navrhovanými najvyššími prípustnými hodnotami pre trichlorid-oxid fosforečný a izoamylalkohol, a že by sa malo vyvinúť úsilie na zabezpečenie dostupnosti vhodných techník do konca lehoty na transpozíciu.

(19)

Opatrenia stanovené v tejto smernici sú v súlade so stanoviskom Výboru pre technický pokrok zriadeného podľa článku 17 smernice 89/391/EHS.

(1)

Podľa zásady 10 Európskeho piliera sociálnych práv (2), ktorý bol vyhlásený v Göteborgu 17. novembra 2017, má každý pracovník právo na zdravé, bezpečné a prispôsobené pracovné prostredie. Právo pracovníkov na vysokú úroveň ochrany ich zdravia a bezpečnosti pri práci a na pracovné prostredie, ktoré je prispôsobené ich profesionálnym potrebám a ktoré im umožňuje predĺžiť ich účasť na trhu práce, zahŕňa používanie osobných ochranných prostriedkov na pracovisku, keď nie je možné vyhnúť sa rizikám alebo dostatočne ich obmedziť inými prostriedkami, opatreniami, metódami alebo postupmi organizácie práce.

(2)

Vykonávanie smerníc, ktoré sa týkajú zdravia a bezpečnosti pracovníkov pri práci vrátane smernice 89/656/EHS, bolo predmetom hodnotenia ex-post označovaného ako hodnotenie REFIT. Hodnotenie sa zameralo na relevantnosť smerníc, výskum a nové vedecké poznatky v rôznych príslušných oblastiach. V hodnotení REFIT, na ktoré odkazuje pracovný dokument útvarov Komisie (3), sa okrem iného konštatuje, že používanie osobných ochranných prostriedkov pri práci sa týka približne 40 % pracovnej sily EÚ, keďže nie je možné zabrániť rizikám iným spôsobom, a že treba riešiť ťažkosti pri vykonávaní smernice 89/656/EHS.

(3)

Komisia vo svojom oznámení Bezpečnejšia a zdravšia práca pre všetkých – modernizácia právnych predpisov a politiky EÚ v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (4) opätovne zdôraznila, že zatiaľ čo hodnotenie REFIT týkajúce sa acquis Únie v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci potvrdilo, že právne predpisy v tejto oblasti sú vo všeobecnosti účinné a vhodné na daný účel, existuje priestor na aktualizáciu zastaraných pravidiel a zabezpečenie lepšej a širšej ochrany, dodržiavania predpisov a ich presadzovania v praxi. Komisia zdôrazňuje osobitnú potrebu prehodnotiť definíciu osobných ochranných prostriedkov a ich použitia v rôznych službách a odvetviach, ako sa stanovuje v článku 2 smernice 89/656/EHS.

(4)

V smernici 89/656/EHS sa stanovujú minimálne požiadavky na použitie osobných ochranných prostriedkov používaných pracovníkmi pri práci, ktoré sa majú použiť, keď nie je možné vyhnúť sa rizikám alebo dostatočne ich obmedziť technickými kolektívnymi ochrannými opatreniami alebo opatreniami, metódami alebo postupmi organizácie práce. Aby sa uľahčilo vytváranie všeobecných pravidiel požadovaných podľa článku 6 smernice 89/656/EHS, poskytujú prílohy I, II a III k smernici 89/656/EHS nezáväzné usmernenia, ktoré sú určené na uľahčenie a podporu výberu vhodných osobných ochranných pomôcok v prípade príslušných rizík, činností a odvetví.

(5)

Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/425 (5) sa stanovujú ustanovenia týkajúce sa návrhu, výroby a uvádzania osobných ochranných prostriedkov na trh. Nariadením (EÚ) 2016/425 sa upravila kategorizácia rizík, na ktoré sú výrobky určené, aby jej zamestnávatelia mohli porozumieť a zavádzať podľa nej osobné ochranné prostriedky, ako sa podrobnejšie vysvetľuje v usmerneniach o osobných ochranných prostriedkoch (6), v ktorých sa objasňujú postupy a záležitosti uvedené v nariadení (EÚ) 2016/425. Považuje sa za vhodné aktualizovať prílohy I, II a III k smernici 89/656/EHS s cieľom zabezpečiť konzistentnosť s klasifikáciou rizík stanovenou v nariadení (EÚ) 2016/425 a zosúladiť ich s použitou terminológiou a typmi osobných ochranných prostriedkov podľa nariadenia (EÚ) 2016/425.

(6)

V článku 4 ods. 1 smernice 89/656/EHS sa stanovuje, že zamestnávatelia musia poskytnúť osobné ochranné prostriedky, ktoré sú v súlade s príslušnými ustanoveniami Únie o návrhu a výrobe vo vzťahu k bezpečnosti a ochrane zdravia. Podľa uvedeného článku zamestnávatelia, ktorí dané osobné ochranné prostriedky poskytujú svojim pracovníkom, musia zabezpečiť, aby takéto OOP spĺňali požiadavky nariadenia (EÚ) 2016/425.

(7)

V prílohe I k smernici 89/656/EHS sa stanovuje vzorová tabuľka prehľadu rizík pre používanie osobných ochranných prostriedkov a stanovujú sa typy rizík, ktoré by mohli vzniknúť na pracoviskách v súvislosti s rôznymi časťami tela, ktoré sa majú chrániť osobnými ochrannými prostriedkami. Príloha I by sa mala zmeniť s cieľom zohľadniť nové typy rizík vyskytujúcich sa na pracoviskách a zabezpečiť konzistentnosť s klasifikáciou rizík a použitou terminológiou najmä v nariadení (EÚ) 2016/425.

(8)

Príloha II k smernici 89/656/EHS, ktorou sa stanovuje nevyčerpávajúci orientačný zoznam typov osobných ochranných prostriedkov, by sa mala zmeniť tak, aby sa zohľadnili nové druhy rizík identifikované v prílohe I k uvedenej smernici. Príloha II by sa mala zmeniť aj takým spôsobom, aby zahŕňala príklady osobných ochranných prostriedkov, ktoré sú v súčasnosti dostupné na trhu a sú v súlade s nariadením (EÚ) 2016/425 a s terminológiou používanou v uvedenom nariadení.

(9)

V prílohe III k smernici 89/656/EHS sa stanovuje nevyčerpávajúci orientačný zoznam činností a oblastí činnosti, ktoré si môžu vyžadovať poskytovanie osobných ochranných prostriedkov, a k rizikovým kategóriám stanoveným v prílohe I k uvedenej smernici sa priraďujú typy osobných ochranných prostriedkov opísané v prílohe II k uvedenej smernici. Príloha III k smernici 89/656/EHS by mala mať novú štruktúru, aby sa zabezpečila konzistentnosť terminológie a kategórií použitých v troch prílohách a v nariadení (EÚ) 2016/425. Zamestnávatelia z rôznych sektorov a odvetví tak budú môcť lepšie identifikovať a poskytovať osobné ochranné prostriedky, ktoré zodpovedajú konkrétnym činnostiam a konkrétnym typom rizík, ktorým sú pracovníci podľa hodnotenia rizika vystavení.

(10)

S Poradným výborom pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci sa konzultovalo o opatreniach vyplývajúcich z prijatia oznámenia Komisie s názvom Bezpečnejšia a zdravšia práca pre všetkých – modernizácia právnych predpisov a politiky EÚ v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ktoré sú potrebné na zachovanie účinnosti a účelnosti právnych predpisov Únie v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

(11)

Poradný výbor pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci vo svojom stanovisku k modernizácii šiestich smerníc o ochrane zdravia a bezpečnosti pri práci (7) prijatom 6. decembra 2017 odporúča zmeniť smernicu 89/656/EHS s cieľom zlepšiť jej relevantnosť a účinnosť.

(12)

Poradný výbor pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci v následnom „stanovisku k technickej aktualizácii príloh k smernici o osobných ochranných prostriedkoch (89/656/EHS)“ (8) prijatom 31. mája 2018 odporúča konkrétne aktualizácie príloh I, II, a III k smernici 89/656/EHS s prihliadnutím na najnovší technologický vývoj v danej oblasti a zabezpečenie konzistentnosti s nariadením (EÚ) 2016/425.

(13)

Pri príprave súčasnej aktualizácie príloh I, II a III k smernici 89/656/ES Komisii pomáhali experti zastupujúci členské štáty, ktorí poskytli technickú a vedeckú podporu.

(14)

V súlade so spoločným politickým vyhlásením k vysvetľujúcim dokumentom (9), ktoré prijali členské štáty a Komisia 28. septembra 2011, sa členské štáty zaviazali v odôvodnených prípadoch pripojiť k svojim oznámeniam transpozičných opatrení jeden alebo viacero dokumentov vysvetľujúcich vzťah medzi prvkami smernice a zodpovedajúcimi časťami vnútroštátnych transpozičných nástrojov.

(15)

Opatrenia stanovené v tejto smernici sú v súlade so stanoviskom výboru zriadeného článkom 17 smernice Rady 89/391/EHS (10),