(1)

Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 (4) sa stanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, aby sa vytvorila spoločná základňa pre opatrenia, ktorými sa riadi potravinové právo tak na úrovni Únie, ako aj na vnútroštátnej úrovni. Okrem iného sa v ňom stanovuje, že potravinové právo má byť založené na analýze rizika okrem prípadov, ak to nezodpovedá okolnostiam alebo charakteru opatrenia.

(2)

V nariadení (ES) č. 178/2002 sa vymedzuje pojem analýza rizika ako postup pozostávajúci z troch navzájom prepojených zložiek: hodnotenie rizika, riadenie rizika a komunikácia o riziku. Na účely hodnotenia rizika na úrovni Únie sa uvedeným nariadením zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (ďalej len „úrad“) ako orgán Únie zodpovedný za hodnotenie rizika v záležitostiach týkajúcich sa bezpečnosti potravín a krmív.

(3)

Dôležitou súčasťou procesu analýzy rizika je komunikácia o riziku. Hodnotením všeobecného potravinového práva REFIT (nariadenie (ES) č. 178/2002) z roku 2018 (ďalej len „kontrola vhodnosti všeobecného potravinového práva“) sa zistilo, že komunikácia o riziku sa vo všeobecnosti nepovažuje za dostatočne účinnou. Má to vplyv na dôveru spotrebiteľov, pokiaľ ide o výsledok procesu analýzy rizika.

(4)

Preto je potrebné zabezpečiť transparentnú, nepretržitú a inkluzívnu komunikáciu o riziku počas analýzy rizika, do ktorej sú zapojení tí, ktorí hodnotia riziko, a tí, ktorí sa zaoberajú riadením rizika, a to na úrovni Únie aj na vnútroštátnej úrovni. Takúto komunikáciu o riziku by malo posilniť dôveru občanov v to, že za analýzou rizika je cieľ zabezpečiť vysokú úroveň ochrany zdravia ľudí a záujmov spotrebiteľov. Uvedenou komunikáciou o riziku by sa malo umožniť aj prispenie k participatívnemu a otvorenému dialógu medzi všetkými zainteresovanými stranami, aby sa v rámci procesu analýzy rizika zabezpečilo zohľadnenie prevahy verejného záujmu a správnosť, komplexnosť, transparentnosť, konzistentnosť a zodpovednosť.

(5)

V rámci komunikácie o riziku by sa mal klásť osobitný dôraz na to, aby sa presne, jasne, komplexne, koherentne, vhodne a včas vysvetlili nielen samotné zistenia z hodnotenia rizika, ale aj spôsob, akým sa takéto zistenia využívajú s cieľom pomôcť s poskytovaním informácií pri rozhodovaní o riadení rizika spolu s inými legitímnymi faktormi, ak je to relevantné. Mali by sa poskytnúť informácie o tom, ako sa dosiahli rozhodnutia o riadení rizika, a informácie o faktoroch iných, ako sú výsledky hodnotenia rizika, ktoré zohľadnili tí, ktorí sa zaoberajú riadením rizika, ako aj o tom, ako boli tieto faktory zvážené navzájom.

(6)

Vzhľadom na to, že verejnosť nevníma jednoznačne rozdiel medzi nebezpečenstvom a rizikom, komunikácia o riziku by sa mala usilovať objasniť uvedený rozdiel, a tak zaistiť, aby ho široká verejnosť lepšie pochopila.

(7)

Ak existujú opodstatnené dôvody na podozrenie, že potravina alebo krmivo môže predstavovať riziko pre zdravie ľudí alebo zvierat z dôvodu nedodržania pravidiel vyplývajúceho zo zámerného porušovania uplatniteľného práva Únie spáchaného podvodnými alebo nekalými praktikami, orgány verejnej moci by mali čo najskôr náležite informovať verejnosť, pričom by mali v najväčšej možnej miere identifikovať príslušné produkty a riziká, ktoré môžu predstavovať.

(8)

Je potrebné stanoviť všeobecné ciele a zásady komunikácie o riziku, pričom sa zohľadnia príslušné úlohy tých, ktorí hodnotia riziko, a tých, ktorí sa zaoberajú riadením rizika, a zároveň zaistiť ich nezávislosť.

(9)

Na základe týchto všeobecných cieľov a zásad by sa mal v úzkej spolupráci s úradom a členskými štátmi a po príslušných verejných konzultáciách stanoviť všeobecný plán komunikácie o riziku. Uvedeným všeobecným plánom by sa mal podporovať integrovaný rámec komunikácie o riziku pre všetkých, ktorí hodnotia riziko a ktorí sa zaoberajú riadením rizika, a to na úrovni Únie a na vnútroštátnej úrovni vo všetkých záležitostiach týkajúcich sa potravinového reťazca. Mal by umožniť aj potrebnú flexibilitu a nemal by sa venovať situáciám, ktoré sú osobitne upravené vo všeobecnom pláne riadenia krízy.

(10)

Vo všeobecnom pláne komunikácie o riziku by sa mali určiť kľúčové faktory, ktoré sa majú zohľadňovať pri zvažovaní druhu a úrovne potrebných činností týkajúcich sa komunikácie o riziku, ako sú napríklad rozličné úrovne rizika, povaha rizika a jeho možný vplyv na zdravie ľudí, zdravie zvierat a, ak je to relevantné, aj na životné prostredie, to, na koho a čo má riziko priamy alebo nepriamy vplyv, úrovne vystavenia nebezpečenstvu, úroveň naliehavosti a schopnosť mať riziko pod kontrolou a iné faktory, ktoré ovplyvňujú vnímanie rizika vrátane uplatniteľného právneho rámca a príslušného trhového kontextu.

(11)

Vo všeobecnom pláne komunikácie o riziku by sa mali určiť aj nástroje a kanály, ktoré by sa mali používať, a mali by sa v ňom zaviesť vhodné mechanizmy koordinácie a spolupráce medzi tými, ktorí hodnotia riziko a sa zaoberajú riadením rizika na úrovni Únie a na vnútroštátnej úrovni a sú zapojení do procesu analýzy rizika, a to najmä v prípadoch, keď sa vedecké výstupy v tých istých alebo súvisiacich záležitostiach poskytujú viacerými agentúrami Únie, aby sa zabezpečila koherentná komunikácia o riziku a otvorený dialóg medzi všetkými zainteresovanými stranami.

(12)

Transparentnosť procesu hodnotenia rizika prispieva k tomu, aby úrad získal v očiach spotrebiteľov a širokej verejnosti väčšiu legitímnosť pri napĺňaní svojho poslania, zvyšuje sa ňou dôvera spotrebiteľov a širokej verejnosti v jeho prácu, a zároveň sa ňou zabezpečuje, aby úrad niesol väčšiu zodpovednosť voči občanom Únie v demokratickom systéme. Preto je nevyhnutné, aby sa posilnila dôvera širokej verejnosti a ostatných zainteresovaných strán v analýzu rizika, ktorá tvorí základ príslušného práva Únie, a najmä dôvera v hodnotenie rizika vrátane jeho transparentnosti, ako aj dôvera v organizáciu, fungovanie a nezávislosť úradu.

(13)

Je vhodné posilniť úlohu členských štátov a zintenzívniť úsilie a angažovanosť všetkých zainteresovaných strán zúčastnených v správnej rade úradu (ďalej len „správna rada“).

(14)

Zo skúseností vyplýva, že správna rada sa v rámci svojej úlohy zameriava na administratívne a finančné aspekty a nemá vplyv na nezávislosť vedeckej práce úradu. Preto je vhodné, aby sa do správnej rady začlenili zástupcovia všetkých členských štátov, Európskeho parlamentu a Komisie, ako aj občianskej spoločnosti a priemyselných organizácií, pričom sa zabezpečí, aby uvedení zástupcovia mali skúsenosti a odbornosť nielen v oblasti práva a politiky potravinového reťazca, vrátane oblasti hodnotenia rizika, ale aj v manažérskych, administratívnych, finančných a právnych záležitostiach, a aby konali nezávisle vo verejnom záujme.

(15)

Členovia správnej rady by sa mali vyberať a vymenovať takým spôsobom, aby sa zabezpečili najvyššie štandardy kompetentnosti a najširší rozsah príslušných skúseností.

(16)

Pri kontrole vhodnosti všeobecného potravinového práva sa zistili určité nedostatky v súvislosti s dlhodobou schopnosťou úradu zachovať si vysokú úroveň odbornosti. Predovšetkým došlo k zníženiu počtu kandidátov uchádzajúcich sa o miesto členov vo vedeckých pracovných skupinách úradu. Existujúci systém je preto potrebné posilniť a členské štáty by mali zohrávať aktívnejšiu úlohu, aby sa zabezpečilo, že bude k dispozícii dostatočný počet odborníkov na uspokojenie potrieb systému Únie pre hodnotenie rizika z hľadiska vysokej úrovne vedeckej odbornosti, nezávislosti, ako aj multidisciplinárnej odbornosti.

(17)

Na účely zachovania toho, aby hodnotenie rizika ostalo nezávislé od riadenia rizika a od iných záujmov na úrovni Únie, je vhodné, aby výkonný riaditeľ úradu vyberal a správna rada vymenúvala členov vedeckého výboru a vedeckých pracovných skupín úradu na základe prísnych kritérií zabezpečujúcich excelentnosť a nezávislosť odborníkov a aby sa pre každú vedeckú pracovnú skupinu tiež zaistila požadovaná úroveň multidisciplinárnej odbornosti. Na tento účel je dôležité, aby pri výbere uvedených vedeckých odborníkov zohrával úlohu výkonný riaditeľ, ktorého úlohou je hájiť záujmy úradu, a najmä nezávislosť odbornosti úradu. Správna rada by sa mala snažiť v čo najväčšej miere zabezpečiť, aby odborníci vymenovaní ako členovia vedeckých pracovných skupín boli vedci, ktorí tiež aktívne vykonávajú výskum a publikujú výsledky svojho výskumu v recenzovaných vedeckých časopisoch, za predpokladu, že spĺňajú prísne kritériá excelentnosti a nezávislosti. Mala by sa zabezpečiť náležitá finančná kompenzácia uvedených odborníkov. Mali by sa zaviesť aj ďalšie opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby vedeckí odborníci mali prostriedky konať nezávisle.

(18)

Je nevyhnutné, aby sa zabezpečilo efektívne fungovanie úradu a zlepšila trvalá udržateľnosť jeho odbornosti. Preto je potrebné posilniť podporu, ktorú úrad a členské štáty poskytujú práci vedeckého výboru a vedeckých pracovných skupín. Úrad by mal konkrétne organizovať prípravné práce na podporu úloh vedeckých pracovných skupín vrátane možnosti požiadať zamestnancov úradu alebo vnútroštátne vedecké organizácie, ktoré majú s úradom nadviazaný kontakt, aby vypracovali prípravné vedecké stanoviská, ktoré budú predmetom partnerského preskúmania a ktoré sa prijmú v rámci uvedených vedeckých pracovných skupín. Tým by nemala byť dotknutá nezávislosť vedeckých hodnotení vypracovaných úradom.

(19)

Postupy schvaľovania sú založené na zásade, že je úlohou žiadateľa alebo oznamovateľa, aby preukázal, že predmet žiadosti alebo oznámenia je v súlade s požiadavkami Únie. Uvedená zásada vychádza z predpokladu, že zdravie ľudí, zdravie zvierat a, ak je to relevantné, aj životné prostredie sú lepšie chránené, ak dôkazné bremeno nesie žiadateľ alebo oznamovateľ, keďže musí preukázať, že predmet jeho žiadosti alebo oznámenia je bezpečný, ešte pred jeho uvedením na trh namiesto toho, aby orgány verejnej moci museli dokazovať, že uvedený predmet je nebezpečný, s cieľom zakázať jeho uvedenie na trh. V súlade s touto zásadou a s uplatniteľnými regulačnými požiadavkami sa od žiadateľov alebo oznamovateľov vyžaduje, aby na podporu žiadostí alebo oznámení v rámci odvetvových právnych predpisov Únie predložili relevantné štúdie vrátane skúšok, aby preukázali bezpečnosť a v niektorých prípadoch aj účinnosť predmetu ich žiadosti alebo oznámenia.

(20)

Právo Únie ustanovuje obsah žiadostí a oznámení. Je dôležité, aby žiadosť alebo oznámenie, ktoré sa predkladajú úradu, aby zhodnotil riziko, spĺňali uplatniteľné špecifikácie na zabezpečenie tej najlepšej kvality vedeckého hodnotenia zo strany úradu. Žiadatelia alebo oznamovatelia, a najmä malé a stredné podniky, nie vždy celkom rozumejú týmto špecifikáciám. Je preto vhodné, aby v prípadoch, keď sa úrad žiada o poskytnutie vedeckého výstupu, zároveň potenciálnemu žiadateľovi alebo oznamovateľovi na požiadanie poradil ešte pred tým, ako sa žiadosť alebo oznámenie formálne predložia. Takéto poradenstvo pred predložením žiadosti alebo oznámenia by sa malo týkať uplatniteľných pravidiel a požadovaného obsahu žiadosti alebo oznámenia, a nemalo by sa ním zasahovať do koncepcie štúdií, ktoré sa majú predložiť, keďže koncepcia štúdií zostáva zodpovednosťou žiadateľa.

(21)

V prípadoch, keď úrad môže byť požiadaný o poskytnutie vedeckého výstupu, mal by vedieť o všetkých štúdiách, ktoré žiadateľ vykonal na podporu žiadosti predloženej podľa práva Únie. Na tento účel je potrebné a vhodné, aby prevádzkovatelia podnikov, keď zadávajú alebo uskutočňujú štúdie s cieľom predložiť žiadosť alebo oznámenie, oznámili tieto štúdie úradu. Povinnosť oznamovať tieto štúdie by sa mala vzťahovať aj na laboratóriá a iné skúšobné inštitúcie, ktoré uskutočňujú štúdie. Informácie o oznámených štúdiách by sa mali zverejniť iba po zverejnení zodpovedajúcej žiadosti v súlade s uplatniteľnými pravidlami týkajúcimi sa transparentnosti. S cieľom zabezpečiť účinné vykonávanie uvedenej povinnosti je vhodné stanoviť určité procesné dôsledky v prípade jej nedodržania. Úrad by mal v tomto kontexte stanoviť praktické opatrenia na vykonávanie oznamovacej povinnosti vrátane postupov žiadania a zverejňovania odôvodnení v prípade nedodržania uvedenej povinnosti.

(22)

V súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2010/63/EÚ (5) by sa testovanie na zvieratách malo nahradiť, obmedziť alebo zjemniť. Preto by sa malo v rámci rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, pokiaľ je to možné, vyhýbať duplicite testovania na zvieratách.

(23)

V prípade žiadostí o obnovenie schválenia alebo oznámení na účely obnovenia schválenia je schválená látka alebo produkt na trhu už niekoľko rokov. Preto už v súvislosti s touto látkou alebo produktom existujú skúsenosti a znalosti. V prípadoch, keď možno úrad požiadať o poskytnutie vedeckého výstupu, je vhodné, aby sa štúdie plánované na podporu žiadostí o obnovenie vrátane informácií o navrhovanej koncepcii, ktoré žiadateľ alebo oznamovateľ oznámil úradu, predložili na konzultáciu s tretími stranami. Úrad by mal systematicky poskytovať poradenstvo žiadateľom alebo oznamovateľom v súvislosti s obsahom zamýšľanej žiadosti o obnovenie alebo oznámení, ako aj v súvislosti s koncepciou štúdií a mal by pritom zohľadňovať prijaté pripomienky.

(24)

Verejnosť má určité obavy, pokiaľ ide o to, že hodnotenie úradu v oblasti postupov schvaľovania je založené predovšetkým na odvetvových štúdiách. Je mimoriadne dôležité, aby úrad vykonával rešerš vo vedeckej literatúre s cieľom môcť zohľadniť ďalšie existujúce údaje a štúdie o predmete, ktorý sa mu predložil na hodnotenie. Aby sa zaistila dodatočná úroveň záruk, že úrad môže mať prístup ku všetkým relevantným vedeckých údajom a štúdiám, ktoré sú k dispozícii o predmete žiadosti o schválenie alebo o obnovenie schválenia alebo oznámenia na účely schválenia alebo obnovenie schválenia, je vhodné zorganizovať konzultáciu s tretími stranami s cieľom zistiť, či nie sú k dispozícii iné relevantné vedecké údaje alebo štúdie. S cieľom zvýšiť efektívnosť konzultácie by sa konzultácia mala uskutočniť bezprostredne po tom, ako sa štúdie predkladané odvetvím a zahrnuté v žiadosti alebo v oznámení zverejnia, a to podľa uplatniteľných pravidiel transparentnosti. Ak existuje riziko, že výsledky verejnej konzultácie nemožno kvôli uplatniteľným lehotám náležite zohľadniť, je vhodné umožniť obmedzené predĺženie týchto lehôt.

(25)

Bezpečnosť potravín je citlivou záležitosťou prvoradého záujmu pre všetkých občanov Únie. Popri zachovaní zásady, že dôkazné bremeno preukázania súladu s požiadavkami Únie nesie odvetvie, je zároveň dôležité zriadiť dodatočný overovací nástroj, a to konkrétne zadávanie dodatočných štúdií s cieľom overiť dôkazy použité v rámci hodnotenia rizika, na riešenie osobitných prípadov s veľkým spoločenským významom, pri ktorých existujú vážne nezhody alebo protichodné výsledky. Vzhľadom na to, že uvedené overovacie štúdie by boli financované z rozpočtu Únie a že používanie tohto výnimočného overovacieho nástroja by malo zostať primerané, by za začatie zadávania takýchto overovacích štúdií mala byť zodpovedná Komisia, pričom by mala zohľadniť názory vyjadrené Európskym parlamentom a členskými štátmi. Do úvahy by sa mala vziať skutočnosť, že v niektorých osobitných prípadoch by mohlo byť potrebné, aby zadané overovacie štúdie mali širší rozsah ako predmetné dôkazy, a to napríklad, keď sa objavia nové vedecké poznatky.

(26)

Pri kontrole vhodnosti všeobecného potravinového práva sa preukázalo, že hoci úrad dosiahol z hľadiska transparentnosti významný pokrok, proces hodnotenia rizika sa nie vždy považuje za plne transparentný, najmä v súvislosti s postupmi schvaľovania týkajúcimi sa potravinového reťazca. To je tiež čiastočne dôsledkom rôznych pravidiel týkajúcich sa transparentnosti, ako aj utajenia a dôvernosti, ktoré sú stanovené v nariadení (ES) č. 178/2002 a v iných odvetvových legislatívnych aktoch Únie. Vzájomné pôsobenie medzi týmito aktami môže ovplyvniť prijatie hodnotenia rizika širokou verejnosťou.

(27)

Obavy týkajúce sa transparentnosti, pokiaľ ide o štúdie zadávané odvetvím a predkladané v rámci postupu schvaľovania, potvrdila aj európska iniciatíva občanov s názvom Zákaz glyfosátu a ochrana ľudí a životného prostredia pred toxickými pesticídmi.

(28)

Preto je potrebné proaktívnym spôsobom posilniť transparentnosť hodnotenia rizika. Podľa možnosti by sa už v čo najskoršej fáze procesu hodnotenia rizika mali všetky vedecké údaje a informácie na podporu žiadostí o schválenie podľa práva Únie, ako aj ostatných žiadostí o vedecké výstupy, proaktívne sprístupňovať verejnosti a mali by byť ľahko prístupné. Takýmto zverejňovaním by však nemali byť dotknuté žiadne pravidlá týkajúce sa práv duševného vlastníctva ani žiadne ustanovenia práva Únie na ochranu investícií uskutočnených inovátormi pri zbieraní informácií a údajov, ktoré slúžia na podporu príslušných žiadostí alebo oznámení. Malo by sa zabezpečiť, aby sa takéto zverejňovanie nepovažovalo za povolenie na ďalšie použitia alebo využívanie, a to bez toho, aby sa ohrozila proaktívna povaha zverejňovania a ľahký prístup verejnosti k zverejneným údajom a informáciám.

(29)

Na zabezpečenie transparentnosti hodnotenia rizika by sa malo zhrnutie poradenstva uskutočneného pred predložením žiadosti alebo oznámenia zverejniť až po tom, ako sa v súlade s uplatniteľnými pravidlami týkajúcimi sa transparentnosti zverejní zodpovedajúca žiadosť alebo oznámenie.

(30)

Ak sa požaduje stanovisko úradu v súvislosti so žiadosťami alebo oznámeniami predloženými podľa práva Únie a so zreteľom na povinnosť úradu zabezpečiť prístup verejnosti ku všetkým podporným informáciám v súvislosti s poskytovaním svojich vedeckých výstupov, za posúdenie žiadostí o zachovanie dôvernosti by mal niesť zodpovednosť úrad.

(31)

S cieľom určiť primeranú úroveň proaktívneho zverejňovania by sa príslušné práva verejnosti na transparentnosť v rámci procesu hodnotenia rizika mali zvážiť oproti právam žiadateľov alebo oznamovateľov, a to s ohľadom na ciele nariadenia (ES) č. 178/2002.

(32)

S ohľadom na postupy týkajúce sa podávania žiadosti alebo oznámenia stanovené v práve Únie, z doterajších skúsenosti vyplýva, že určité prvky informácií sa vo všeobecnosti považujú za citlivé a v rámci rôznych odvetvových postupov by mali zostať dôverné. V nariadení (ES) č. 178/2002 by preto bolo vhodné stanoviť horizontálny zoznam tých prvkov informácií, pri ktorých žiadateľ alebo oznamovateľ preukázal, že ich zverejnenie významnou mierou poškodí dotknuté obchodné záujmy, a preto by sa nemali zverejniť. Uvedené prvky by mali zahŕňať výrobný proces vrátane použitej metódy a jeho inovačných aspektov, a tiež vrátane technických a priemyselných špecifikácií, ako sú napríklad nečistoty, ktoré sú pre tento proces vlastné, s výnimkou informácií relevantných pre posúdenie bezpečnosti. Uvedené informácie by sa mali zverejňovať len za veľmi obmedzených a výnimočných okolností v prípade predvídateľných účinkov na zdravie, alebo ak sa podľa odvetvového práva Únie vyžaduje environmentálne posúdenie, aj účinkov na životné prostredie, alebo v prípadoch, keď príslušné orgány zistia naliehavú potrebu ochrany zdravia ľudí, zdravia zvierat alebo životného prostredia.

(33)

Na účely zrozumiteľnosti a zvýšenia právnej istoty je potrebné stanoviť osobitné procedurálne požiadavky, ktoré musí žiadateľ alebo oznamovateľ dodržiavať v súvislosti so žiadosťou o to, aby sa s informáciami predloženými na podporu žiadosti alebo oznámenia podľa práva Únie zaobchádzalo dôverne.

(34)

Takisto je potrebné stanoviť osobitné požiadavky, pokiaľ ide o ochranu a dôvernosť osobných údajov na účely transparentnosti procesu hodnotenia rizika s ohľadom na nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 (6) a (EÚ) 2016/679 (7). V súlade s tým by sa podľa tohto nariadenia nemali verejnosti sprístupňovať žiadne osobné údaje s výnimkou prípadov, keď je to potrebné a primerané na účely zabezpečenia transparentnosti, nezávislosti a spoľahlivosti procesu hodnotenia rizika, pričom sa má predchádzať konfliktom záujmov. Konkrétne na účely zabezpečenia transparentnosti a zabránenia konfliktom záujmov je potrebné uverejniť mená účastníkov a pozorovateľov určitých zasadaní úradu.

(35)

S cieľom zvýšiť transparentnosť a zabezpečiť účinné spracovanie žiadostí o vedecké výstupy, ktoré úrad prijíma, by sa mali vyvinúť štandardné formáty údajov.

(36)

Vzhľadom na skutočnosť, že úrad bude mať povinnosť uchovávať vedecké údaje vrátane dôverných a osobných údajov, je potrebné zabezpečiť, aby sa takéto uchovávanie vykonávalo v súlade s vysokou úrovňou bezpečnosti.

(37)

S cieľom posúdiť efektívnosť a účinnosť rôznych právnych ustanovení, ktoré sa vzťahujú na úrad, je okrem toho vhodné zabezpečiť hodnotenie úradu Komisiou. V rámci uvedeného hodnotenia by sa mali predovšetkým preskúmať postupy výberu členov vedeckého výboru a vedeckých pracovných skupín s cieľom určiť ich stupeň transparentnosti, nákladovej efektívnosti a schopnosti zabezpečiť nezávislosť a kompetentnosť, ako aj predchádzať konfliktom záujmov.

(38)

Štúdie vrátane skúšok, ktoré predložili prevádzkovatelia podnikov na podporu žiadostí, sú zvyčajne v súlade s medzinárodne uznávanými zásadami, ktorými sa poskytuje jednotný základ pre ich kvalitu, najmä z hľadiska reprodukovateľnosti výsledkov. V niektorých prípadoch sa však môžu objaviť problémy, pokiaľ ide o súlad s platnými normami, ako sú napríklad normy stanovené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2004/10/ES (8) alebo normy vypracované Medzinárodnou organizáciou pre normalizáciu, a z tohto dôvodu sú zavedené medzinárodné a národné systémy na overovanie tohto súladu. Je preto vhodné, aby Komisia vykonávala zisťovacie misie s cieľom posúdiť, či laboratóriá a iné skúšobné inštitúcie uplatňujú pri vykonávaní skúšok a štúdií predložených úradu ako súčasť žiadosti príslušné normy. Uvedené zisťovacie misie by mali Komisii umožniť zistiť možné nedostatky v systémoch a nedodržanie pravidiel a zamerať sa na ich nápravu a zaistiť dodatočnú úroveň záruk na ubezpečenie širokej verejnosti o kvalite štúdií. Na základe záverov týchto zisťovacích misií by Komisia mohla navrhnúť vhodné legislatívne opatrenia zamerané na zlepšenie súladu s príslušnými normami.

(39)

V záujme zabezpečenia súladu s navrhovanými úpravami v nariadení (ES) č. 178/2002 by sa mali zmeniť ustanovenia týkajúce sa verejného prístupu k dôverným informáciám a ochrany takýchto informácií v nariadeniach Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 (9), (ES) č. 1831/2003 (10), (ES) č. 2065/2003 (11), (ES) č. 1935/2004 (12), (ES) č. 1331/2008 (13), (ES) č. 1107/2009 (14), (EÚ) 2015/2283 (15) a v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2001/18/ES (16).

(40)

S cieľom zabezpečiť, aby sa zohľadňovali špecifickosti odvetvia v súvislosti s dôvernými informáciami, je potrebné zvážiť príslušné práva verejnosti na transparentnosť v rámci procesu hodnotenia rizika oproti právam žiadateľov alebo oznamovateľov, a zohľadniť pri tom aj osobitné ciele odvetvového práva Únie, ako aj získané skúsenosti. Preto je potrebné vykonať osobitné zmeny nariadení (ES) č. 1829/2003, (ES) č. 1831/2003, (ES) č. 1935/2004, (ES) č. 1331/2008, (ES) č. 1107/2009, (EÚ) 2015/2283 a smernice 2001/18/ES s cieľom stanoviť k prvkom informácií dôverného charakteru, ktoré už sú stanovené v nariadení (ES) č. 178/2002, aj ďalšie prvky informácií dôverného charakteru.

(41)

Týmto nariadením nie sú dotknuté práva na prístup k dokumentom zakotvené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 (17) a, pokiaľ ide o informácie o životnom prostredí, ani práva zakotvené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1367/2006 (18) a smernici Európskeho parlamentu a Rady 2003/4/ES (19). Práva stanovené v uvedených aktoch by nemali byť žiadnym spôsobom obmedzované ustanoveniami týkajúcimi sa proaktívneho šírenia informácií stanovenými v tomto nariadení a príslušným posúdením žiadosti o zachovanie dôvernosti.

(42)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania nariadenia (ES) č. 178/2002, pokiaľ ide o prijatie všeobecného plánu komunikácie o riziku a o prijatie štandardných formátov údajov, by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (20).

(43)

S cieľom umožniť Komisii, členským štátom, úradu a prevádzkovateľom podnikov, aby sa prispôsobili novým požiadavkám stanoveným týmto nariadením, a zároveň zabezpečiť pokračovanie hladkého fungovania úradu je potrebné stanoviť prechodné opatrenia pre uplatňovanie tohto nariadenia.

(44)

Keďže vymenovanie členov vedeckého výboru a vedeckých pracovných skupín závisí od nástupu novej správnej rady do funkcie, je potrebné stanoviť osobitné prechodné ustanovenia, ktorými sa umožní predĺženie súčasného funkčného obdobia členov vedeckého výboru a vedeckých pracovných skupín.

(45)

S európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov sa konzultovalo v súlade s článkom 28 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 (21),