ISSN 1977-0790

Úradný vestník

Európskej únie

L 225

European flag  

Slovenské vydanie

Právne predpisy

Ročník 62
29. augusta 2019


Obsah

 

II   Nelegislatívne akty

Strana

 

 

NARIADENIA

 

*

Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2019/1379 z 28. augusta 2019, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz bicyklov s pôvodom v Čínskej ľudovej republike po jeho rozšírení na dovoz bicyklov odosielaných z Indonézie, Malajzie, zo Srí Lanky, z Tuniska, Kambodže, Pakistanu a Filipín bez ohľadu na to, či majú alebo nemajú deklarovaný pôvod v týchto krajinách, po revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti podľa článku 11 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2016/1036

1

SK

Akty, ktoré sú vytlačené obyčajným písmom, sa týkajú každodennej organizácie poľnohospodárskych záležitostí a sú spravidla platné len obmedzenú dobu.

Názvy všetkých ostatných aktov sú vytlačené tučným písmom a je pred nimi hviezdička.


II Nelegislatívne akty

NARIADENIA

29.8.2019   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 225/1


VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2019/1379

z 28. augusta 2019,

ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz bicyklov s pôvodom v Čínskej ľudovej republike po jeho rozšírení na dovoz bicyklov odosielaných z Indonézie, Malajzie, zo Srí Lanky, z Tuniska, Kambodže, Pakistanu a Filipín bez ohľadu na to, či majú alebo nemajú deklarovaný pôvod v týchto krajinách, po revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti podľa článku 11 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2016/1036

EURÓPSKA KOMISIA

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1036 z 8. júna 2016 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskej únie (1) (ďalej len „základné nariadenie“), a najmä na jeho článok 11 ods. 2,

keďže:

1.   POSTUP

1.1.   Platné opatrenia

(1)

Nariadením (EHS) č. 2474/93 (2) (ďalej len „pôvodné prešetrovanie“) Rada uložila konečné antidumpingové clo vo výške 30,6 % na dovoz bicyklov s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „ČĽR“ alebo „dotknutá krajina“). Po prešetrovaní obchádzania opatrení sa nariadením Rady (ES) č. 71/97 (3) toto clo rozšírilo na dovoz určitých častí a súčastí bicyklov s pôvodom v ČĽR. Nariadením Komisie (ES) č. 88/97 (4) bol zavedený „systém oslobodenia“ pre niektoré časti a súčasti bicyklov. Odvtedy boli vykonané viaceré prešetrovania, na základe ktorých sa zmenili pôvodné opatrenia.

(2)

V súčasnosti platnými opatreniami sú konečné antidumpingové clá uložené nariadením Rady (EÚ) č. 502/2013 (5). V súčasnosti platné antidumpingové clá sa pohybujú v rozmedzí od 0 % do 48,5 % (ďalej len „platné opatrenia“). Prešetrovanie, ktoré viedlo k uloženiu platných opatrení, sa ďalej uvádza ako „predchádzajúce revízne prešetrovanie“.

(3)

Vykonávacím nariadením (EÚ) č. 501/2013 (6) Rada rozšírila opatrenia platné pre dovoz bicyklov s pôvodom v ČĽR aj na dovoz bicyklov odosielaných z Indonézie, Malajzie, zo Srí Lanky a z Tuniska bez ohľadu na to, či majú alebo nemajú deklarovaný pôvod v Indonézii, Malajzii, na Srí Lanke a v Tunisku. V rámci tohto prešetrovania boli udelené viaceré oslobodenia skutočným vyvážajúcim výrobcom v týchto krajinách.

(4)

Vykonávacím nariadením (EÚ) 2015/776 (7) Komisia rozšírila opatrenia platné pre dovoz bicyklov s pôvodom v ČĽR aj na dovoz bicyklov odosielaných z Kambodže, Pakistanu a Filipín bez ohľadu na to, či majú alebo nemajú deklarovaný pôvod v Kambodži, Pakistane a na Filipínach. V rámci tohto prešetrovania boli udelené viaceré oslobodenia skutočným vyvážajúcim výrobcom v týchto krajinách.

(5)

Dňa 14. decembra 2017 (8) Súdny dvor Európskej únie potvrdil rozsudok Všeobecného súdu, ktorým sa zrušilo nariadenie zavádzajúce antidumpingové opatrenia týkajúce sa žiadateľa, spoločnosti Giant Co. Ltd. Spoločnosť Giant Co. Ltd. je preto mimo rozsahu pôsobnosti uvedených opatrení a tiež mimo rozsahu pôsobnosti tohto prešetrovania.

(6)

Vykonávacím nariadením (EÚ) 2018/49 (9) Komisia zmenila opatrenia na dovoz bicyklov s pôvodom v ČĽR po revíznom prešetrovaní týkajúcom sa nového vývozcu podľa článku 11 ods. 4 a článku 13 ods. 4 základného nariadenia.

1.2.   Začatie revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti

(7)

Po uverejnení oznámenia o blížiacom sa uplynutí platnosti konečných antidumpingových opatrení (10) podalo Európske združenie výrobcov bicyklov (ďalej len „EBMA“ alebo „žiadateľ“) žiadosť o začatie revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti týchto opatrení podľa článku 11 ods. 2 základného nariadenia. Žiadosť bola podaná 5. marca 2018. Žiadateľ koná v mene výrobcov bicyklov z EÚ, ktorých výroba predstavuje viac než 45 % celkovej výroby bicyklov v Únii. Žiadosť bola odôvodnená tým, že uplynutie platnosti opatrení by pravdepodobne malo za následok pokračovanie alebo opätovný výskyt dumpingu a ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie.

(8)

Oznámením uverejneným v Úradnom vestníku Európskej únie (11) (ďalej len „oznámenie o začatí revízneho prešetrovania“) Komisia 4. júna 2018 oznámila začatie revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti antidumpingových opatrení uplatniteľných na dovoz bicyklov s pôvodom v Čínskej ľudovej republike podľa článku 11 ods. 2 základného nariadenia.

1.3.   Prešetrovanie

1.3.1.   Obdobie revízneho prešetrovania a posudzované obdobie

(9)

Prešetrovanie pravdepodobnosti pokračovania alebo opätovného výskytu dumpingu sa vzťahovalo na obdobie od 1. apríla 2017 do 31. marca 2018 (ďalej len „obdobie revízneho prešetrovania“ alebo „ORP“). Preskúmanie trendov relevantných z hľadiska posúdenia pravdepodobnosti pokračovania alebo opätovného výskytu ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2014 do konca obdobia revízneho prešetrovania (ďalej len „posudzované obdobie“).

1.3.2.   Zainteresované strany

(10)

V oznámení o začatí revízneho prešetrovania Komisia vyzvala všetky zainteresované strany, aby sa na prešetrovaní zúčastnili. Okrem toho Komisia oficiálne informovala o začatí revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti tieto strany: žiadateľa, známych výrobcov v Únii a ich príslušné združenia, známych vyvážajúcich výrobcov v ČĽR, známych neprepojených dovozcov v Únii, dodávateľov častí a súčastí a združenie používateľov v Únii, o ktorých je známe, že sa ich prešetrovanie týka, a orgány v ČĽR.

(11)

Všetky zainteresované strany boli vyzvané, aby oznámili svoje stanoviská, predložili informácie a poskytli podporné dôkazy v lehotách stanovených v oznámení o začatí revízneho prešetrovania. Zainteresované strany okrem toho dostali možnosť písomne požiadať o vypočutie útvarmi Komisie vykonávajúcimi prešetrovanie a/alebo úradníkom pre vypočutie v obchodných konaniach.

1.3.3.   Výber vzorky

(12)

Komisia v oznámení o začatí revízneho prešetrovania uviedla, že v súlade s článkom 17 základného nariadenia môže vybrať vzorku zainteresovaných strán.

1.3.3.1.   Výber vzorky výrobcov z Únie

(13)

Komisia v oznámení o začatí revízneho prešetrovania uviedla, že v súlade s článkom 17 ods. 1 základného nariadenia predbežne vybrala vzorku výrobcov z Únie. Pred začatím prešetrovania viac ako 70 výrobcov z Únie poskytlo informácie požadované na účely výberu vzorky a vyjadrilo ochotu spolupracovať s Komisiou. Komisia na základe toho predbežne vybrala vzorku troch výrobcov, ktorých považovala za reprezentatívnych pre výrobné odvetvie Únie z hľadiska objemu predaja a výroby podobného výrobku v Únii. Výrobcovia z Únie zaradení do vzorky predstavovali 22 % odhadovanej celkovej výroby výrobného odvetvia Únie a 21 % celkového objemu predaja výrobného odvetvia Únie neprepojeným zákazníkom v Únii počas obdobia od 1. januára 2017 do 31. decembra 2017. Komisia vyzvala zainteresované strany, aby sa k predbežnej vzorke vyjadrili. Neboli doručené žiadne pripomienky.

(14)

Po začatí konania sa ukázalo, že viacerí výrobcovia z Únie čiastočne alebo úplne presunuli výrobný proces subdodávateľským spôsobom na tretie spoločnosti, ktoré pracujú na základe dohôd o spracovaní (ďalej len „spracovatelia“). Z toho dôvodu Komisia požiadala desiatich najväčších výrobcov z Únie o dodatočné informácie týkajúce sa ich obchodných modelov a objemov výroby. Vzhľadom na nové získané informácie sa Komisia rozhodla zaradiť do vzorky ďalších dvoch výrobcov z Únie s cieľom pokryť rôzne obchodné modely uplatniteľné v EÚ. Konečná vzorka zahŕňala 27 % odhadovaného celkového objemu výroby a 26 % odhadovaného celkového objemu predaja neprepojeným zákazníkom v Únii počas roku 2017. Neboli doručené žiadne ďalšie pripomienky. Táto vzorka sa považovala za reprezentatívnu vzorku výrobného odvetvia Únie.

1.3.3.2.   Výber vzorky neprepojených dovozcov

(15)

S cieľom umožniť Komisii, aby rozhodla o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpila, boli všetci neprepojení dovozcovia vyzvaní, aby sa zúčastnili na tomto prešetrovaní. Komisia ich požiadala, aby sa prihlásili a o svojich spoločnostiach poskytli informácie uvedené v prílohe II k oznámeniu o začatí revízneho prešetrovania.

(16)

Okrem toho sa Komisia v počiatočnej fáze obrátila na 75 dovozcov identifikovaných v žiadosti o revízne prešetrovanie a vyzvala ich, aby vysvetlili svoju činnosť a vyplnili prílohu II k oznámeniu o začatí revízneho prešetrovania. Žiadny z nich sa neprihlásil.

1.3.3.3.   Výber vzorky výrobcov v ČĽR

(17)

S cieľom rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť Komisia požiadala všetkých známych výrobcov prešetrovaného výrobku v ČĽR, aby poskytli informácie uvedené v oznámení o začatí revízneho prešetrovania. Okrem toho Komisia požiadala zastúpenie Čínskej ľudovej republiky pri Európskej únii, aby identifikovalo a/alebo kontaktovalo prípadných iných výrobcov, ktorí by mohli mať záujem zúčastniť sa na prešetrovaní.

(18)

Po začatí konania sa prihlásilo šesť vyvážajúcich výrobcov/výrobcov, z ktorých jeden následne od spolupráce odstúpil. Zo zostávajúcich piatich spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov/výrobcov iba dvaja vyvážali bicykle do Únie počas obdobia revízneho prešetrovania.

(19)

V súlade s článkom 17 ods. 1 základného nariadenia Komisia vybrala reprezentatívnu vzorku troch skupín vyvážajúcich výrobcov/výrobcov na základe najväčšieho udávaného objemu vývozu do EÚ aj do tretích krajín a výroby prešetrovaného výrobku počas obdobia revízneho prešetrovania.

(20)

Na tomto základe tri skupiny čínskych vyvážajúcich výrobcov/výrobcov zaradených do vzorky predstavujú 89 % celkovej udávanej výroby a predaja piatich spolupracujúcich spoločností/skupín spoločností. V celkovom vyjadrení predstavovali tri skupiny zaradené do vzorky 18 % predaja bicyklov z ČĽR do EÚ a 1 % výroby bicyklov v ČĽR počas obdobia revízneho prešetrovania.

(21)

Zainteresované strany dostali možnosť vyjadriť sa k navrhnutej vzorke. Komisii predložil pripomienky len žiadateľ. Po prvé žiadateľ tvrdil, že výrobcovia, ktorí sa prihlásili, nie sú čínski výrobcovia bicyklov, keďže sú prepojení s taiwanskými spoločnosťami. Po druhé žiadateľ argumentoval tým, že spoločnosti zaradené do vzorky a spoločnosti, ktoré sa prihlásili, nie sú typickí čínski výrobcovia bicyklov, keďže nemajú sídlo v troch hlavných centrách čínskeho odvetvia výroby bicyklov. Po tretie žiadateľ argumentoval tým, že spoločnosti zaradené do vzorky a spoločnosti, ktoré sa prihlásili, nevyrábajú bicykle najnižšej kategórie. Po štvrté žiadateľ argumentoval tým, že na dve spoločnosti zaradené do vzorky sa vzťahuje valorické antidumpingové clo vo výške nula percent.

(22)

Komisia konštatovala, že žiadateľ neposkytol žiadne dôkazy o tom, že umiestnenie sídla spoločnosti by spôsobovalo nejaké rozdiely vo vyrábaných druhoch alebo výrobných nákladoch, ani že vybrané spoločnosti nevyrábajú bicykle najnižšej kategórie. Komisia sa navyše mohla presvedčiť, že vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky vyrábajú aj bicykle najnižšej kategórie.

(23)

Okrem toho bola Komisia pri výbere vzorky viazaná ustanoveniami článku 17 základného nariadenia, podľa ktorých sa má vybrať reprezentatívna vzorka zo spoločností, ktoré sa prihlásili. Komisia objasnila, že bez ohľadu na vlastníctvo, miesto sídla a sortiment výrobkov všetky tieto spolupracujúce spoločnosti vybrané do vzorky vyrábali počas obdobia revízneho prešetrovania bicykle v ČĽR.

(24)

Tvrdenia združenia EBMA o výbere vzorky boli preto zamietnuté.

1.3.3.4.   Dotazníky a overovanie na mieste

(25)

Komisia zaslala dotazníky piatim výrobcom z Únie zaradeným do vzorky, trom vyvážajúcim výrobcom zaradeným do vzorky, žiadateľovi a čínskej vláde (ďalej len „vláda ČĽR“). Vyplnené dotazníky predložili piati výrobcovia z Únie zaradení do vzorky, spolu so svojimi desiatimi spracovateľmi, traja vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky a žiadateľ.

(26)

Komisia overila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na určenie pravdepodobnosti pokračovania alebo opätovného výskytu dumpingu a ujmy a na určenie záujmu Únie. Overovania na mieste sa uskutočnili v priestoroch týchto zainteresovaných strán:

a)

Výrobcovia z Únie:

Denver Bike, Taliansko

Maxcom EOOD, Bulharsko

MFC (Manufacture Française du Cycle), Francúzsko

RGVS Ibérica Lda, skupina Decathlon, Portugalsko

Sprick Rowery Spółka z o.o., Poľsko

b)

Spracovatelia (subdodávatelia) z Únie:

A. J. Maias SA, Portugalsko

All Bike's SRL, Taliansko

Andos Bike SRL, Taliansko

G.L. Cicli Di Giraudo Lorena, Taliansko

RTE SA, Portugalsko

c)

Vyvážajúci výrobcovia a s nimi prepojené spoločnosti:

Ideal Bike Co., Ltd., Tung-kuan (ČĽR)

Advanced Sports International-China Ltd., Tung-kuan (ČĽR)

Econotrade Co. Ltd., Tchaj-čung (Taiwan)

Top Sport International Co. Ltd., Tchaj-čung (Taiwan)

Ideal Bike Corporation Co., Ltd., Tchaj-čung (Taiwan)

Oyama Bicycles Co., Ltd., Tchaj-cchang (ČĽR)

Universal Cycle Corporation Co., Ltd., Kanton (ČĽR)

Universal Cycle Corporation (taiwanská organizačná zložka), Tchaj-pej (Taiwan)

1.3.4.   Postup na určenie normálnej hodnoty podľa článku 2 ods. 6a základného nariadenia

(27)

Keďže pri začatí prešetrovania boli k dispozícii dostatočné dôkazy svedčiace o existencii výrazných deformácií v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia, Komisia považovala za vhodné začať prešetrovanie na základe článku 2 ods. 6a základného nariadenia.

(28)

Komisia preto v záujme zhromaždenia údajov potrebných na prípadné uplatnenie článku 2 ods. 6a základného nariadenia vyzvala v oznámení o začatí revízneho prešetrovania výrobcov z dotknutej krajiny, aby poskytli informácie požadované v prílohe III k oznámeniu o začatí revízneho prešetrovania v súvislosti so vstupmi použitými na výrobu prešetrovaného výrobku. Informácie požadované v prílohe III predložili tí istí šiesti vyvážajúci výrobcovia/výrobcovia, ktorí zaslali aj odpovede na účely výberu vzorky.

(29)

V snahe získať informácie potrebné na účely prešetrovania v súvislosti s údajnými výraznými deformáciami v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia Komisia zaslala dotazník aj vláde ČĽR. Vláda ČĽR na dotazník neodpovedala.

(30)

V oznámení o začatí revízneho prešetrovania Komisia okrem toho vyzvala všetky zainteresované strany, aby do 37 dní odo dňa uverejnenia tohto oznámenia v Úradnom vestníku Európskej únie oznámili svoje stanoviská, predložili informácie a poskytli podporné dôkazy v súvislosti s vhodnosťou uplatnenia článku 2 ods. 6a základného nariadenia. V tejto súvislosti neboli doručené žiadne podania ani doplňujúce dôkazy.

(31)

V oznámení o začatí revízneho prešetrovania Komisia takisto uviedla, že vzhľadom na dostupné dôkazy možno bude potrebné vybrať vhodnú reprezentatívnu krajinu podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia na účely určenia normálnej hodnoty na základe nedeformovaných cien alebo referenčných hodnôt.

(32)

Komisia 4. júla 2018 uverejnila prvú poznámku do spisu (ďalej len „prvá poznámka o výrobných faktoroch“) s cieľom získať stanoviská zainteresovaných strán k relevantným zdrojom, ktoré by Komisia mohla použiť na určenie normálnej hodnoty, v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. e) druhou zarážkou základného nariadenia. V tejto poznámke Komisia uviedla zoznam všetkých výrobných faktorov, ako napríklad materiál, energia a pracovná sila, ktoré vyvážajúci výrobcovia využívajú pri výrobe prešetrovaného výrobku. Komisia okrem toho na základe kritérií výberu nedeformovaných cien alebo referenčných hodnôt identifikovala šesť možných reprezentatívnych krajín: Brazíliu, Mexiko, Rusko, Srbsko, Thajsko a Turecko.

(33)

Komisia poskytla všetkým zainteresovaným stranám možnosť, aby predložili svoje pripomienky. Komisia dostala pripomienky od jedného vyvážajúceho výrobcu a jedného výrobcu z Únie, ako aj od žiadateľa, zatiaľ čo orgány dotknutej krajiny neposkytli žiadne pripomienky.

(34)

Komisia sa doručenými pripomienkami k prvej poznámke o výrobných faktoroch zaoberala v druhej poznámke z 9. augusta 2018 (ďalej len „druhá poznámka o výrobných faktoroch“). Komisia tiež stanovila zoznam výrobných faktorov a skonštatovala, že v danom štádiu bolo Srbsko najvhodnejšou reprezentatívnou krajinou podľa článku 2 ods. 6a písm. a) prvej zarážky základného nariadenia. Komisia vyzvala zainteresované strany, aby predložili pripomienky. Komisia žiadne pripomienky nedostala.

1.3.5.   Následný postup

(35)

Komisia 7. júna 2019 poskytla základné skutočnosti a úvahy, na základe ktorých zamýšľala uložiť antidumpingové clá (ďalej len „konečné poskytnutie informácií“). Všetkým stranám sa poskytla lehota, v rámci ktorej mohli k tomuto poskytnutiu informácií predložiť pripomienky.

(36)

Komisia dostala pripomienky od žiadateľa a Čínskej obchodnej komory pre dovoz a vývoz strojov a elektronických výrobkov (ďalej len „CCCME“).

2.   PREŠETROVANÝ VÝROBOK A PODOBNÝ VÝROBOK

2.1.   Prešetrovaný výrobok

(37)

Výrobkom, ktorý je predmetom tohto prešetrovania, sú cestné bicykle a ostatné bicykle (vrátane dodávkových trojkoliek, ale s výnimkou jednokoliek), bez motora, patriace pod číselné znaky KN 8712 00 30 a ex 8712 00 70 (kódy TARIC 8712007091 8712007092 a 8712007099) (ďalej len „prešetrovaný výrobok“ alebo „bicykle“).

(38)

Komisia zaznamenala, že od predchádzajúceho revízneho prešetrovania nastali v tomto odvetví zmeny. Prebieha výrazný technologický rozvoj, predovšetkým pokiaľ ide o používané suroviny. Okrem toho sa výrazne zmenil aj trh a určité kategórie bicyklov sa stali populárnejšími a získali značný podiel na trhu. So zámerom reagovať na tento vývoj sa Komisia rozhodla upraviť kategórie bicyklov, ktoré sa používali v rámci predchádzajúceho revízneho prešetrovania. Všetky zainteresované strany boli o tomto rozhodnutí informované a boli vyzvané, aby predložili pripomienky. Neboli doručené žiadne pripomienky.

(39)

Bicykle boli teda klasifikované podľa týchto hlavných typov:

kód (A): ATB (terénne bicykle vrátane horských bicyklov, viac ako 24″),

kód (F): skladacie,

kód (J): detské „motokrosové“ bicykle (BMX) a detské bicykle (24″ a menej),

kód (R): cestné/pretekárske (viac ako 24″),

kód (T): trekingové/mestské/hybridné/turistické bicykle (viac ako 24″),

kód (O): iné (napríklad dodávkové, nákladné, trojkolky).

(40)

Všetky typy uvedených bicyklov majú rovnaké základné fyzické a technické vlastnosti. Okrem toho sa na trhu Únie predávajú prostredníctvom podobných distribučných kanálov, ako sú napríklad maloobchodní predajcovia, športové reťazce, veľkoobchodníci a nezávislí predajcovia bicyklov. Základné uplatnenie a použitie bicyklov je rovnaké, takže niektoré modely rôznych typov môžu byť zameniteľné a navzájom si konkurovať.

(41)

Na základe toho bol vyvodený záver, že všetky typy bicyklov tvoria jeden výrobok.

2.2.   Podobný výrobok

(42)

Týmto revíznym prešetrovaním pred uplynutím platnosti sa potvrdilo, že bicykle vyrábané a predávané na domácich trhoch ČĽR a reprezentatívnej krajiny, ktorou je Srbsko, a výrobok vyrábaný a predávaný v Únii výrobcami z Únie majú rovnaké základné fyzické a technické vlastnosti a konečné použitia. Preto sa považujú za identické výrobky, podobné vo všetkých znakoch, v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia.

3.   PRAVDEPODOBNOSŤ POKRAČOVANIA ALEBO OPÄTOVNÉHO VÝSKYTU DUMPINGU

3.1.   Predbežné poznámky

(43)

V súlade s článkom 11 ods. 2 základného nariadenia Komisia skúmala, či je pravdepodobné, že by uplynutie platnosti platných opatrení viedlo k pokračovaniu alebo opätovnému výskytu dumpingu z ČĽR.

3.2.   Spolupráca zo strany ČĽR

(44)

Dotazník o výbere vzorky vyplnilo šesť spoločností/skupín spoločností. Jedna z týchto spoločností/skupín spoločností neskôr od spolupráce odstúpila. Celkový udávaný objem vývozu bicyklov do Únie piatimi spolupracujúcimi spoločnosťami dosahoval v období revízneho prešetrovania [120 000 až 150 000] jednotiek, čo zodpovedá 18 % celkového objemu dovozu prešetrovaného výrobku z ČĽR, ako ho zaznamenal Eurostat v danom období. Celková udávaná výrobná kapacita spolupracujúcich spoločností/skupín spoločností dosahovala približne jeden milión jednotiek, čo je približne 1 % celkovej odhadovanej čínskej výrobnej kapacity (117 miliónov jednotiek).

(45)

Vzhľadom na nízku úroveň spolupráce Komisia uplatnila článok 18 a svoje zistenia o čínskom trhu s bicyklami vrátane výroby, kapacity a voľnej kapacity založila na dostupných skutočnostiach.

(46)

Okrem toho jedna zo skupín spoločností zaradených do vzorky, Ideal Group, neposkytla Komisii svoje predajné ceny v rámci predaja prostredníctvom prepojeného obchodníka prvému nezávislému zákazníkovi, a to ani pri predaji do Únie, ani pri predaji do zvyšku sveta. Preto Komisia uplatnila článok 18 základného nariadenia a v prípade tejto časti predaja na vývoz uvedenej skupiny použila najlepšie dostupné skutočnosti.

3.3.   Pokračovanie dumpingu pri dovoze počas obdobia revízneho prešetrovania

(47)

Zo štatistických údajov Eurostatu vyplýva, že v období revízneho prešetrovania bolo do Únie z ČĽR dovezených 747 313 bicyklov, čo predstavuje približne 4 % z celkovej spotreby v Únii. Komisia tak dospela k záveru, že skutočný dovoz počas obdobia revízneho prešetrovania bol dostatočne reprezentatívny na to, aby sa preskúmalo, či počas obdobia revízneho prešetrovania dumping pokračoval.

3.3.1.   Normálna hodnota

(48)

Podľa článku 2 ods. 1 základného nariadenia „normálna hodnota je spravidla založená na cenách zaplatených alebo obvykle platených v bežnom obchode nezávislými zákazníkmi v krajine vývozu“.

(49)

Podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia, „ak sa […] zistí, že vzhľadom na existenciu výrazných deformácií v zmysle písmena b) vo vyvážajúcej krajine nie je vhodné použiť domáce ceny a náklady v tejto krajine, normálna hodnota sa vytvorí výlučne na základe nákladov na výrobu a predaj odrážajúcich nedeformované ceny alebo referenčné hodnoty“„musí zahŕňať nedeformovanú a primeranú sumu na administratívne, predajné a všeobecné náklady a zisk“. Ako sa bližšie vysvetľuje v ďalšom texte, Komisia v súčasnom prešetrovaní dospela k záveru, že na základe dostupných dôkazov a vzhľadom na nedostatočnú spoluprácu zo strany vlády ČĽR a chýbajúce vyjadrenia vyvážajúcich výrobcov bolo uplatnenie článku 2 ods. 6a základného nariadenia vhodné.

3.3.2.   Existencia výrazných deformácií

3.3.2.1.   Úvod

(50)

V článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia sa vymedzuje, že „výrazné deformácie sú deformácie, ku ktorým dochádza vtedy, keď vykazované ceny alebo náklady vrátane nákladov na suroviny a energiu nie sú výsledkom voľného pôsobenia trhových síl, pretože sú ovplyvnené značným zasahovaním vlády. Pri vyhodnocovaní existencie výrazných deformácií sa prihliada okrem iného na potenciálne dôsledky jedného alebo viacerých z týchto faktorov:

príslušný trh zásobovaný do značnej miery podnikmi, ktoré vlastnia, ovládajú, nad ktorými vykonávajú dozor alebo ktoré usmerňujú orgány vyvážajúcej krajiny,

prítomnosť štátu vo firmách, ktorá mu umožňuje zasahovať do cien alebo nákladov,

diskriminačné verejné politiky alebo opatrenia v prospech domácich dodávateľov alebo iné ovplyvňovanie síl voľného trhu,

neexistencia, diskriminačné uplatňovanie alebo nedostatočné presadzovanie predpisov z oblasti konkurzného práva, práva obchodných spoločností alebo majetkového práva,

deformácia mzdových nákladov,

prístup k finančným prostriedkom poskytovaným inštitúciami, ktoré plnia ciele verejnej politiky alebo iným spôsobom nekonajú nezávisle od štátu“.

(51)

Podľa článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia sa pri posudzovaní existencie výrazných deformácií v zmysle článku 2 ods. 6a písm. a) okrem iného zohľadní nevyčerpávajúci zoznam prvkov v prvom uvedenom ustanovení. Podľa článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia sa pri posudzovaní existencie výrazných deformácií prihliada na potenciálny vplyv jedného alebo viacerých z týchto prvkov na ceny a náklady v krajine vyvážajúcej prešetrovaný výrobok. Keďže tento zoznam nie je kumulatívny, na zistenie výrazných deformácií sa nemusí prihliadať na všetky prvky. Tie isté faktické okolnosti sa navyše môžu použiť na preukázanie existencie jedného alebo viacerých prvkov zo zoznamu. Každý záver v súvislosti s výraznými deformáciami v zmysle článku 2 ods. 6a písm. a) však musí byť založený na všetkých dôkazoch, ktoré sú k dispozícii. Pri celkovom posúdení existencie deformácií sa môže zohľadniť aj všeobecný kontext a situácia vo vyvážajúcej krajine, najmä ak základné prvky hospodárskeho a administratívneho nastavenia vyvážajúcej krajiny dávajú vláde podstatné právomoci zasahovať do trhových síl, čo potom poukazuje na skutočnosť, že ceny a náklady nie sú výsledkom voľného pôsobenia trhových síl.

(52)

V článku 2 ods. 6a písm. c) základného nariadenia sa stanovuje, že „ak má Komisia informácie o odôvodnených známkach možnej existencie výrazných deformácií uvedených v písmene b) v určitej krajine alebo v určitom odvetví v danej krajine a ak je to vhodné na účinné uplatňovanie tohto nariadenia, Komisia vypracuje, zverejní a pravidelne aktualizuje správu s opisom trhových podmienok uvedených v písmene b) v danej krajine alebo odvetví“.

(53)

Na základe tohto ustanovenia Komisia vydala správu o krajine týkajúcu sa ČĽR (ďalej len „správa“) (12). Zainteresované strany boli v čase začatia revízneho prešetrovania vyzvané, aby vyvrátili, pripomienkovali alebo doplnili dôkazy vo vyšetrovacom spise. Komisia sa v tejto súvislosti a vzhľadom na nedostatočnú spoluprácu v tejto veci opierala o správu, ktorá poukazuje na existenciu značného zasahovania vlády na viacerých úrovniach hospodárstva vrátane konkrétnych deformácií v kľúčových výrobných faktoroch (ako napr. pozemky, energia, kapitál, suroviny a práca), ako aj v konkrétnych odvetviach (ako napr. odvetvie výroby hliníka, ocele a chemický priemysel). Správa bola vložená do vyšetrovacieho spisu vo fáze začatia revízneho prešetrovania.

(54)

Žiadosť tiež obsahuje podporu tvrdení o výrazných deformáciách v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b), ako už bolo uvedené, a doplnila tak správu.

(55)

Po prvé sa žiadateľ odvoláva na ustanovenia uvedené v 13. päťročnom pláne pre odvetvie výroby bicyklov a elektrických bicyklov (ďalej len „13. plán pre odvetvie bicyklov“). Konkrétne ustanovenia tohto plánu sú uvedené v oddiele 5.1 žiadosti. Okrem toho žiadateľ poukazuje na existenciu štátom vlastnených podnikov v odvetví výroby bicyklov (oddiel 5.2 žiadosti), ako aj na silný nátlak vyvíjaný na menších výrobcov, aby vykonávali konsolidáciu stanovenú v 13. pláne pre odvetvie výroby bicyklov (oddiel 5.2 žiadosti).

(56)

Komisia preskúmala, či vzhľadom na existenciu výrazných deformácií v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia je, resp. nie je vhodné použiť ceny a náklady na domácom trhu v ČĽR. Komisia toto preskúmanie vykonala na základe dôkazov dostupných v spise vrátane dôkazov uvedených v správe, ktorá vychádza z verejne dostupných zdrojov, predovšetkým z čínskych právnych predpisov, zo zverejnených oficiálnych dokumentov týkajúcich sa čínskej politiky, zo správ, ktoré vydali medzinárodné organizácie, a zo štúdií a článkov renomovaných akademických pracovníkov, ktoré sú osobitne uvedené v správe. Uvedená analýza bola zameraná na preskúmanie značného zasahovania vlády do hospodárstva krajiny vo všeobecnosti, ale aj konkrétnej situácie na trhu v danom odvetví vrátane prešetrovaného výrobku.

(57)

Ako sa uvádza v odôvodnení 29, vláda ČĽR neposkytla žiadnu odpoveď na dotazník, ktorý dostala. Vyvážajúci výrobcovia, ktorí doručili vyplnené dotazníky, nepredložili pripomienky ani neposkytli dôkazy na podporu alebo vyvrátenie existujúcich dôkazov v spise vrátane správy, ako ani ďalších dôkazov predložených žiadateľom o existencii výrazných deformácií a/alebo o vhodnosti uplatnenia článku 2 ods. 6a základného nariadenia v predmetnom prípade.

3.3.2.2.   Výrazné deformácie, ktoré ovplyvňujú ceny a náklady na domácom trhu v ČĽR: všeobecný hospodársky kontext

(58)

Čínsky hospodársky systém je založený na koncepcii „socialistického trhového hospodárstva“. Táto koncepcia je zakotvená v čínskej ústave a určuje spôsob správy hospodárskych záležitostí v ČĽR. Hlavnou zásadou je „socialistické verejné vlastníctvo výrobných prostriedkov, t. j. všeľudové vlastníctvo a kolektívne vlastníctvo pracujúceho ľudu“. Štátne hospodárstvo sa považuje za „vedúcu silu národného hospodárstva“ a štát má mandát na „zabezpečenie jeho konsolidácie a rastu“ (13). Celkové nastavenie čínskeho hospodárstva preto nielenže umožňuje značné zasahovanie vlády do hospodárstva, ale takéto zasahovanie je výslovne nariadené. Koncepcia nadradenosti verejného vlastníctva nad súkromným vlastníctvom preniká celým právnym systémom a zdôrazňuje sa ako všeobecná zásada vo všetkých kľúčových právnych predpisoch. Najlepším príkladom je čínsky zákon o vlastníctve: odkazuje sa v ňom na primárne štádium socializmu a štát sa v ňom poveruje, aby presadzoval základný hospodársky systém, v ktorom zohráva dominantnú úlohu verejné vlastníctvo. Iné formy vlastníctva sú tolerované, pričom právny poriadok im umožňuje, aby sa rozvíjali popri štátnom vlastníctve (14).

(59)

Okrem toho sa podľa čínskeho právneho poriadku socialistické trhové hospodárstvo rozvíja pod vedením Komunistickej strany Číny. Štruktúry čínskeho štátu a Komunistickej strany Číny sú prepojené na každej úrovni (právnej, inštitucionálnej a personálnej) a vytvárajú mimoriadne komplexnú štruktúru, v ktorej sa úlohy Komunistickej strany Číny a štátu nedajú oddeliť. Po zmene čínskej ústavy v marci 2018 sa na vedúcu úlohu Komunistickej strany Číny kladie ešte väčší dôraz, čo potvrdzuje aj text článku 1 ústavy. Za pôvodnú prvú vetu ustanovenia: „[s]ocialistické zriadenie je základným systémom Čínskej ľudovej republiky“ bola doplnená nová veta, ktorá znie takto: „Určujúcim prvkom socializmu charakteristického pre Čínu je vedúca úloha Komunistickej strany Číny.“ (15) Je to názorný príklad kontroly Komunistickej strany Číny nad hospodárskym systémom v ČĽR. Táto kontrola je neoddeliteľnou súčasťou čínskeho systému a presahuje to, čo je obvyklé v iných krajinách, v ktorých vlády uplatňujú rozsiahlu makroekonomickú kontrolu, v rámci ktorej ale voľne pôsobia trhové sily.

(60)

Čínsky štát uplatňuje intervenčnú hospodársku politiku pri plnení cieľov, ktoré sa zhodujú s politickou agendou stanovenou Komunistickou stranou Číny, a nezohľadňuje prevládajúce hospodárske podmienky na voľnom trhu (16). Intervenčné ekonomické nástroje uplatňované čínskymi orgánmi sú rôznorodé, zahŕňajú aj systém priemyselného plánovania a finančný systém a uplatňujú sa aj na úrovni regulačného prostredia.

(61)

Po prvé, na úrovni celkovej administratívnej kontroly sa smerovanie čínskeho hospodárstva riadi komplexným systémom priemyselného plánovania, ktorý ovplyvňuje všetky hospodárske činnosti v krajine. Všetky tieto plány zahŕňajú komplexnú a zložitú sústavu odvetví a prierezových politík a sú prítomné na všetkých úrovniach štátnej správy. Plány na úrovni provincií sú podrobné, zatiaľ čo v národných plánoch sa stanovujú širšie ciele. V plánoch sú vymedzené aj nástroje na podporu príslušných priemyselných odvetví/sektorov a časové rámce, v ktorých sa majú ciele dosiahnuť. V niektorých plánoch sa uvádzajú konkrétne vyjadrené ciele z hľadiska objemu výroby. Na základe týchto plánov sa jednotlivé priemyselné odvetvia a/alebo projekty zvolia za (pozitívne alebo negatívne) priority v súlade s prioritami vlády a priradia sa im konkrétne rozvojové ciele (modernizácia priemyslu, expanzia do zahraničia atď.). Súkromné aj štátom vlastnené hospodárske subjekty musia efektívne prispôsobovať svoje podnikateľské činnosti realitám plánovacieho systému. Dôvodom nie je len záväznosť plánov, ale aj to, že príslušné čínske orgány na všetkých úrovniach verejnej správy sa pridŕžajú systému plánov a zodpovedajúcim spôsobom využívajú právomoci, ktoré im boli zverené, a nútia tak hospodárske subjekty, aby plnili priority stanovené v plánoch (pozri aj oddiel 3.3.2.5 ďalej) (17).

(62)

Po druhé, na úrovni prideľovania finančných prostriedkov ovládajú finančný systém Číny štátom vlastnené komerčné banky. Tieto banky musia pri vytváraní a vykonávaní svojich úverových politík postupovať v súlade s cieľmi priemyselnej politiky vlády namiesto toho, aby v prvom rade posúdili ekonomické prínosy daného projektu (pozri aj oddiel 3.3.2.9 ďalej) (18). To isté platí aj vo vzťahu k ostatným zložkám čínskeho finančného systému, ako sú napríklad akciové trhy, trhy s dlhopismi, trhy so súkromným vlastným kapitálom atď. Aj keď ich význam je v porovnaní s bankovým sektorom menší, tieto súčasti finančného sektora sú inštitucionálne a prevádzkovo zriadené tak, aby maximalizovali efektívne fungovanie finančných trhov, ale aby zabezpečovali kontrolu nad systémom a umožňovali zasahovanie zo strany štátu a Komunistickej strany Číny (19).

(63)

Po tretie, pokiaľ ide o regulačné prostredie, zásahy štátu do hospodárstva majú viacero foriem. Napríklad pravidlá verejného obstarávania sa pravidelne používajú na dosahovanie politických cieľov, ktoré sú iné než ekonomická efektívnosť, čím oslabujú trhové zásady v tejto oblasti. V príslušných právnych predpisoch sa konkrétne stanovuje, že verejné obstarávanie sa má vykonávať tak, aby sa uľahčilo dosahovanie cieľov vytýčených v štátnych politikách. Povaha týchto cieľov však nie je presne vymedzená, čo rozhodovacím orgánom ponecháva široký priestor na voľné rozhodovanie (20). Podobne aj v oblasti investícií si vláda ČĽR udržiava značnú kontrolu nad smerovaním a veľkosťou štátnych aj súkromných investícií a značný vplyv v tomto ohľade. Orgány využívajú preverovanie investícií, ako aj rôzne investičné stimuly, obmedzenia a zákazy, ktoré im slúžia ako dôležitý nástroj na podporu cieľov priemyselnej politiky, ako je napr. zachovanie kontroly štátu nad kľúčovými sektormi alebo posilnenie domáceho výrobného odvetvia (21).

(64)

Možno teda zhrnúť, že čínsky hospodársky model sa zakladá na určitých základných axiómach, ktorými sa zaisťuje a podporuje široká škála zásahov vlády. Takéto značné zasahovanie vlády je v rozpore s voľným pôsobením trhových síl, v dôsledku čoho sa deformuje efektívne rozdeľovanie zdrojov v súlade s trhovými zásadami (22).

3.3.2.3.   Výrazné deformácie podľa článku 2 ods. 6a písm. b) prvej zarážky základného nariadenia: príslušný trh zásobovaný do značnej miery podnikmi, ktoré vlastnia, ovládajú, nad ktorými vykonávajú dozor alebo ktoré usmerňujú orgány vyvážajúcej krajiny

(65)

Podniky, ktoré vlastní, ovláda a nad ktorými vykonáva dozor alebo ktoré usmerňuje štát, predstavujú v ČĽR podstatnú časť hospodárstva.

(66)

Pokiaľ ide o otázku vlastníctva štátu, odvetvie výroby bicyklov sa stále vyznačuje určitou mierou vlastníctva zo strany vlády ČĽR. Aj keď je odvetvie výroby bicyklov v ČĽR značne fragmentované s veľkým počtom malých výrobcov, veľkí výrobcovia bicyklov vrátane spoločností Flying Pidgeon a Phoenix sú štátom vlastnenými podnikmi, aj keď na základe informácií získaných od spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov nie je možné odhadnúť presné číselné údaje.

(67)

Pokiaľ ide o ovládanie zo strany štátu, vláda a Komunistická strana Číny udržujú štruktúry, ktorými zabezpečujú svoj neustály vplyv v podnikoch. Štát (a v mnohých ohľadoch aj Komunistická strana Číny) nielen aktívne formuluje všeobecné hospodárske politiky a dohliada na ich realizáciu jednotlivými podnikmi, ale osobuje si aj právo zúčastňovať sa na ich prevádzkovom rozhodovaní. Prvky, ktoré poukazujú na existenciu kontroly vlády nad podnikmi v odvetví železa a ocele, sa podrobnejšie rozoberajú v oddiele 3.3.2.4.

(68)

Analýza vykonávania dozoru a usmerňovania v danom odvetví zo strany štátu sa uvádza ďalej v texte v oddieloch 3.3.2.4 a 3.3.2.5. Vysoká miera kontroly a zasahovania vlády do odvetvia výroby bicyklov, ako sa uvádza ďalej, bráni aj súkromným výrobcom, aby fungovali za trhových podmienok.

(69)

Kontrola, politický dohľad a usmerňovanie odvetvia zo strany čínskych orgánov vyžaruje aj z cieľov hlavného priemyselného odvetvového združenia, Čínskeho združenia výrobcov bicyklov (ďalej len „CBA“), ktoré je silne prepojené s vládou ČĽR a Komunistickou stranou Číny. Podľa webového sídla CBA má združenie 650 členov, ktorí predstavujú 80 % celkového ročného objemu produkcie a objemu vývozu odvetvia. Účelom združenia je: sústreďovať sily odvetvia, riešiť problémy odvetvia, poskytovať služby odvetviu a podporovať rozvoj odvetvia (23). Stanovy združenia CBA poukazujú na silné prepojenie s vládou ČĽR a Komunistickou stranou Číny vrátane článku 2: „Účelom združenia je: riadiť sa teóriou Si Ťin-pchinga o socializme s čínskymi charakteristikami pre novú éru a konať v duchu 19. národného zjazdu Komunistickej strany Číny, plne zavádzať príslušnú vnútroštátnu priemyselnú politiku, podporovať štátnu správu pri posilňovaní riadenia odvetvia […]. Združenie sa musí riadiť ústavou, zákonmi a reguláciami, ako aj štátnou politikou v duchu základných hodnôt socializmu“ (24). Združenie CBA okrem toho uverejnilo 13. plán pre odvetvie bicyklov a v rámci nedávneho prešetrovania Európskej komisie sa zistilo, že to urobilo v silnom prepojení s vládou ČĽR (25).

(70)

Komisia na základe uvedených skutočností dospela k záveru, že trh s bicyklami v ČĽR bol do značnej miery zásobovaný podnikmi, ktoré vlastní či ovláda vláda ČĽR, ktoré podliehajú jej dozoru alebo ktoré usmerňuje.

3.3.2.4.   Výrazné deformácie podľa článku 2 ods. 6a písm. b) druhej zarážky základného nariadenia: prítomnosť štátu vo firmách, ktorá mu umožňuje zasahovať do cien alebo nákladov

(71)

Vláda ČĽR môže zasahovať do cien a nákladov prostredníctvom svojej prítomnosti vo firmách. Aj keď právo príslušných štátnych orgánov vymenúvať a odvolávať kľúčových riadiacich pracovníkov v štátom vlastnených podnikoch v súlade s čínskymi právnymi predpismi je možné považovať za prostriedok na výkon príslušných vlastníckych práv (26), bunky Komunistickej strany Číny v podnikoch, a to štátnych, ako aj súkromných, sú ďalším kanálom, cez ktorý môže štát zasahovať do obchodných rozhodnutí. Podľa práva obchodných spoločností v Číne sa má v každej spoločnosti zriadiť podniková organizácia Komunistickej strany Číny (s najmenej troma členmi Komunistickej strany Číny, ako sa uvádza v stanovách tejto strany (27)), pričom daná spoločnosť je povinná zabezpečiť na činnosť tejto straníckej organizácie potrebné podmienky. Táto požiadavka podľa všetkého nebola v minulosti vždy dodržiavaná ani striktne presadzovaná. Prinajmenšom od roku 2016 však Komunistická strana Číny dôraznejšie uplatňuje svoje požiadavky na kontrolu obchodných rozhodnutí v štátnom vlastnených podnikoch s tým, že ide o politickú zásadu. Objavujú sa aj informácie, že Komunistická strana Číny vyvíja tlak na súkromné spoločnosti, aby kládli patriotizmus na prvé miesto a dodržiavali stranícku disciplínu (28). Podľa informácií z roku 2017 pôsobili stranícke bunky v 70 % z približne 1,86 milióna súkromných spoločností, pričom sa vyvíja čoraz väčší tlak, aby tieto organizácie Komunistickej strany Číny mali pri obchodných rozhodnutiach spoločností, v ktorých pôsobia, posledné slovo (29). Tieto pravidlá sa uplatňujú všeobecne v celom čínskom hospodárstve vrátane železiarskeho a oceliarskeho odvetvia. Považuje sa teda za preukázané, že tieto pravidlá sa uplatňujú aj na výrobcov bicyklov a na dodávateľov ich vstupov.

(72)

Konkrétne v odvetví výroby bicyklov existujú úzke prepojenia medzi rozhodovacími procesmi podnikov pôsobiacich v odvetví a štátom, predovšetkým Komunistickou stranou Číny. Stranícke štruktúry sa personálne prekrývajú s riadiacimi orgánmi u mnohých čínskych výrobcov bicyklov. Napríklad predseda predstavenstva spoločnosti Shanghai Phoenix Enterprise pôsobí od roku 2012 aj ako tajomník strany v tejto spoločnosti (30). Podobne zástupca tajomníka výboru strany v spoločnosti Shanghai Zhonglu bol zároveň členom dozorného výboru spoločnosti (31).

(73)

Na trh má ďalej rušivý vplyv prítomnosť štátu na finančných trhoch a jeho zasahovanie do nich (pozri aj oddiel 3.3.2.8 ďalej), ako aj do poskytovania surovín a vstupov (32).

(74)

Na základe všetkých uvedených skutočností Komisia dospela k záveru, že prítomnosť štátu vo firmách v odvetví výroby bicyklov, ako aj vo finančnom sektore a iných odvetviach vstupov, v kombinácii s rámcom opísaným v oddiele 3.3.2.3 a nasledujúcich oddieloch, umožňuje čínskej vláde zasahovať do cien a nákladov.

3.3.2.5.   Výrazné deformácie podľa článku 2 ods. 6a písm. b) tretej zarážky základného nariadenia: diskriminačné verejné politiky alebo opatrenia v prospech domácich dodávateľov alebo iné ovplyvňovanie síl voľného trhu

(75)

Smerovanie čínskeho hospodárstva je do značnej miery určované prepracovaným systémom plánovania, ktorý stanovuje priority a určuje ciele, na ktoré sa musia ústredné štátne orgány a miestne samosprávy zamerať. Na všetkých úrovniach štátnej správy sa uplatňujú príslušné plány, ktoré pokrývajú prakticky všetky hospodárske odvetvia, ciele stanovené plánovacími nástrojmi sú záväzné a orgány na každej správnej úrovni monitorujú plnenie plánov príslušnými orgánmi štátnej správy na nižšej úrovni. Z celkového hľadiska tento systém plánovania v ČĽR vedie k tomu, že zdroje smerujú do odvetví, ktoré vláda určila za strategické, resp. inak politicky významné, namiesto toho, aby boli prideľované v súlade s trhovými silami (33).

(76)

Výroba bicyklov sa popri iných odvetviach vymedzuje ako jedno z kľúčových odvetví aj v pláne rozvoja ľahkého priemyslu (2016 – 2020), ktorý vypracovala vláda ČĽR na účely vykonávania 13. päťročného plánu a plánu Vyrobené v Číne 2025 (ďalej len „plán rozvoja ľahkého priemyslu“). Odporúča sa v ňom tiež „Podporovať odvetvie výroby bicyklov s cieľom rozvoja smerom k ľahkým, diverzifikovaným, módnym a inteligentným bicyklom. Urýchliť výskum a vývoj a používanie odolných ľahkých materiálov, prevodoviek, hnacieho systému, novej energie, inteligentnej snímacej technológie a technológie internetu vecí. Klásť dôraz na vývoj diverzifikovaných bicyklov vhodných na módne a bežné účely, cvičenie a fitnes, diaľkové cesty po teréne, ako aj na vysokovýkonné sklápacie mechanizmy […].“

(77)

V pláne rozvoja ľahkého priemyslu sa uvádza aj zoznam konkrétnych politických opatrení na podporu kľúčových odvetví. Prvá skupina opatrení sa týka reformy rozšírenia prístupu na trh, a to najmä formou zjednodušenia administratívnych krokov (t. j. zrušenia zbytočných schvaľovaní, zníženia a štandardizácie poplatkov a procesu schvaľovania). Druhá skupina opatrení sa týka zvýšenia finančnej podpory v rámci daňovej politiky:

„úplne rozvíjať vedúcu úlohu rozvojového fondu pre malé a stredné podniky, viesť malé a stredné podniky k zvyšovaniu investícií do technologických inovácií, štrukturálnemu prispôsobovaniu, šetreniu energie a znižovaniu emisií, vykonávať rôzne preferenčné politiky, zdokonaliť systém služieb pre malé a stredné podniky“,

„vykonávať politiky zrýchleného odpisovania pre dlhodobý majetok, viesť podniky k zvyšovaniu investícií do pokročilého vybavenia“,

„naplno rozvíjať úlohu osobitných fondov čistejšej výroby, usmerňovať používanie výrobnej technológie a podporu technológie čistejšej výroby v kľúčových odvetviach“,

„vykonávať preferenčné politiky príslušných daní a poplatkov, znížiť podnikové náklady na 'fond piatich sociálnych poistení a jedného bývania', primerane prispôsobiť politiku spotrebnej dane“,

„nabádať podniky, aby zvýšili investície do výskumu a vývoja ekologických výrobkov, klásť maximálnu prioritu pri nákupoch štátnej správy na výrobky s ekologickým certifikátom výrobku“.

(78)

Tretia skupina opatrení sa týka zvýšenia podpory v rámci finančnej politiky, najmä:

„vykonávať finančnú politiku, ktorou sa podporuje rozvoj malých a stredných podnikov, bližšie preskúmať finančné kanály malých a stredných podnikov, vylepšiť systém úverových záruk pre malé a stredné podniky“,

„urýchliť rozvoj finančných produktov a služieb na podporu podnikania ľudu a inovácií v priemyselnej oblasti“,

„zvýšiť finančnú podporu na transformáciu technológií a inováciu vybavenia podnikov“,

„nabádať bankové finančné inštitúcie, aby rozvíjali úverové služby s použitím nehmotných aktív ako záruky vrátane: ich vlastných značiek, ako aj osobitných práv na používanie ochranných známok a podporovať tvorbu značiek v oblasti ľahkého priemyslu“.

„ďalej rozvíjať úlohu politického a rozvojového financovania, podporovať finančné inštitúcie prostredníctvom syndikovaných úverov, vývozných úverov, projektového financovania, zriadiť platformu finančných služieb pre medzinárodný výskum a vývoj, výrobný systém, podpora značiek pre podniky“,

„zvýšiť podporu poistenia vývozných úverov pre podniky so značkou, nabádať obchodné banky, aby aktívne vykonávali finančné podnikanie v oblasti poistenia vývozných úverov“.

(79)

Plány rozvoja ľahkého priemyslu sa vypracúvajú aj na miestnej úrovni. To je aj prípad Plánu rozvoja ľahkého priemyslu a textilného priemyslu v meste Tchien-ťin, ktorý bol vypracovaný v rámci 12. päťročného plánu (2011 – 2015) a v ktorom sa presadzovalo vytvorenie štyroch základní ľahkého priemyslu na štátnej úrovni v danej provincii: „Mesto Tchien-ťin vybuduje základňu pre výrobu a vývoz bicyklov na vnútroštátnej úrovni. Za základ zoberieme priemyselný park 'Čínske kráľovstvo bicyklov' v okrese Wu-čching a priemyselný park (elektrických) bicyklov v okrese Binhai a budeme intenzívne rozvíjať výrobné odvetvie (elektrických) bicyklov, náhradných dielov atď.“.

(80)

Podobne aj v 13. päťročnom pláne provincie Tchien-ťin pre priemyselný hospodársky rozvoj sa jasne stanovujú ciele na podporu odvetví výroby bicyklov a elektrických bicyklov vrátane odvetvia výroby častí a súčastí, napríklad:

„dôrazne rozvíjať odvetvie výroby bicyklov“,

„urýchliť výstavbu typických priemyselných základní vrátane […] výroby bicyklov v okresoch Ťing-chaj a Wu-čching“,

„urýchliť transformáciu a inováciu podnikov, dôsledne vykonávať stratégiu budovania značiek, viesť podniky k zintenzívneniu technologických inovácií a popularizácii výrobkov a posilniť a podporovať trhové postavenie konkurencieschopných výrobkov vrátane bicyklov, podporovať zlučovanie a reorganizáciu podnikov a komplexne zlepšovať inovačnú kapacitu a pridanú hodnotu výrobkov malých a stredných podnikov a súkromných podnikov“,

„urýchliť výstavbu uvedených parkov vrátane priemyselných parkov na výrobu bicyklov v lokalitách Čchu-čching a Ťing-chaj“, […]

„rozvíjať oblasti so značnými výhodami, využiť lítiovo-iónové batérie ako základ na podporu vývoja superkondenzátorov a batérií s vysokou výkonnosťou“.

(81)

V 13. päťročnom pláne pre odvetvie výroby bicyklov a elektrických bicyklov (ďalej len „13. plán pre odvetvie výroby bicyklov“), ktorý vydalo CBA, sa bicykle navyše zaraďujú medzi „novovznikajúce odvetvia“: „Novovznikajúce odvetvia, ako napríklad nové zdroje energie, nové materiály, internet, šetrenie energiou a ochrana životného prostredia a informačné technológie, sa podporujú na úrovniach siahajúcich až po úroveň národnej stratégie, a preto sa vstup do komunity strednej a najvyššej triedy stal pre tradičné odvetvia nevyhnutným trendom. Najmä po piatom plenárnom zasadnutí zameranom na 'podporu nízkouhlíkového rozvoja dopravy a presadzovanie ekologickej prepravy na bicykli' bude mať odvetvie výroby bicyklov určite nové historické príležitosti na rozvoj.“

(82)

V 13. pláne pre odvetvie výroby bicyklov sa stanovujú merateľné ciele, ktoré vláda ČĽR plánuje v odvetví výroby bicyklov dosiahnuť do roku 2020: „príjem z hlavnej podnikateľskej činnosti uvedených podnikov v rámci celého priemyslu dosiahne ročnú priemernú rýchlosť rastu 6 % a do roku 2020 prekročí hodnotu 200 miliárd RMB. Rozsah vývozu bicyklov a náhradných dielcov zostane stabilný a vývoz elektrických bicyklov sa dramaticky zvýši. Ešte viac sa posilní integrácia tohto odvetvia a prínos vedúcich podnikov k výstupnému objemu prekročí 50 %. Odvetvie bude podporovať, spoločne budovať a podnecovať rast troch až piatich priemyselných zoskupení a charakteristických regiónov. Podiel bicyklov strednej a najvyššej triedy a elektrických bicyklov s lítiovými batériami sa ročne zvýši.“ V 13. pláne pre odvetvie výroby bicyklov sa navyše predpokladá posilnenie rozvoja značky a úsilie o vytváranie medzinárodných značiek.

(83)

Ako už bolo preukázané, odvetvie výroby bicyklov dôsledne monitoruje a podporuje vláda ČĽR. Plnenie rozličných cieľov stanovených v rôznych plánoch si vyžaduje značnú angažovanosť vlády ČĽR v odvetví výroby bicyklov.

(84)

Komisia zastáva názor, že uvedený dôkazový materiál týkajúci sa odvetvia výroby bicyklov je dostatočný na prijatie záveru, že verejné politiky alebo opatrenia ovplyvňujú sily voľného trhu v tomto odvetví.

(85)

Komisia však tiež zistila, že existujú výrazné zásahy vlády do oblasti surovín používaných pri výrobe bicyklov. Väčšina komponentov používaných pri výrobe bicyklov sa vyrába zo surovín, ktoré sú pod vplyvom značného zasahovania vlády ČĽR (34), vrátane hliníka a ocele (ktoré sa môžu používať na výrobu rámov, vidlíc, riadidiel, kolies a spíc, reťazí, prehadzovačiek, ozubených kolies, káblov, nosičov), gumy (na výrobu pneumatík) a chemických látok (plastové prvky a farby).

(86)

Napríklad hliníka sa týka Plán rozvoja odvetvia výroby neželezných kovov 2016 – 2020 (13. päťročný plán pre odvetvie výroby neželezných kovov), v ktorom sú stanovené prísne kvantitatívne a kvalitatívne ciele a rozsiahle opatrenia na podporu tohto odvetvia s cieľom dosiahnuť jeho rozvoj. Ocele sa týka Plán na prispôsobenie a modernizáciu oceliarskeho priemyslu 2016 – 2020 (13. päťročný plán pre výrobu ocele), ktorý zasahuje prakticky do všetkých aspektov rozvoja tohto odvetvia vrátane cieľov výrobnej kapacity, modernizácie a zabezpečenia efektívnosti dodávok, reštrukturalizácie odvetvia, finančnej podpory, kvantitatívnych cieľov, geografického umiestnenia oceliarskych závodov. Podobne v 13. päťročnom pláne pre petrochemický a chemický priemysel (2016 – 2020) je stanovená prísna regulácia chemického priemyslu, ktorá sa týka surovín používaných pri výrobe jednotlivých prvkov bicykla, ako sú guma, farby a plasty.

(87)

Pre oceliarske odvetvie je navyše charakteristická značná prítomnosť štátom vlastnených podnikov. Mnohí z veľkých výrobcov sú vo vlastníctve štátu, pričom niektorí sú konkrétne uvedení v Pláne na prispôsobenie a modernizáciu oceliarskeho priemyslu 2016 – 2020 (35) ako príklady dosiahnutých úspechov v 12. päťročnom plánovacom období (ako napríklad Baosteel, Anshan Iron and Steel, Wuhan Iron and Steel atď.). Výroba ocele je dôsledne regulovaná množstvom plánov, smerníc a iných dokumentov týkajúcich sa ocele, ktoré sa vydávajú na vnútroštátnej, regionálnej a komunálnej úrovni, ako napríklad Plán na prispôsobenie a modernizáciu oceliarskeho priemyslu 2016 – 2020. V tomto pláne sa uvádza, že oceliarsky priemysel je „dôležitým, zásadným odvetvím čínskeho hospodárstva, národným základným kameňom“ (36).

(88)

V 13. päťročnom pláne hospodárskeho a sociálneho rozvoja (37) sa plánuje podpora pre podniky vyrábajúce oceľové výrobky vyššej kategórie (38). Tento plán sa zameriava aj na zabezpečenie kvality výrobku, jeho trvanlivosti a spoľahlivosti prostredníctvom podporovania spoločností, ktoré využívajú technológie čistej výroby ocele, presného valcovania a zvyšovania kvality (39).

(89)

V Katalógu na usmernenie reštrukturalizácie priemyslu (verzia z roku 2011) (v znení zmien z roku 2013) (40) (ďalej len „katalóg“) sú železo a oceľ uvedené medzi podporovanými odvetviami. Katalóg predovšetkým podporuje „rozvoj a používanie technológií na účely vysokovýkonných, vysokokvalitných a inovačných oceľových výrobkov, okrem iného vrátane automobilových plechov s vysokou pevnosťou najmenej 600 MPa, vysokoúčinnej potrubnej ocele na prepravu ropy a plynu, vysokopevných širokých a hrubých dosiek pre lode, ocele pre námorné staviteľstvo, dosiek strednej hrúbky s pevnosťou najmenej 420 MPa pre budovy, mosty a ostatné stavby, ocele pre vysokorýchlostné železničné trate a trate s vysokým zaťažením, kremíkovej ocele s nízkymi stratami železa a vysokou magnetickou indukciou, ocele odolnej proti korózii a opotrebeniu, legovanej nehrdzavejúcej ocele s úsporou zdrojov (moderná feritická nehrdzavejúca oceľ, duplexná nehrdzavejúca oceľ a nehrdzavejúca oceľ s prísadou dusíka), špeciálnych oceľových tyčí a valcovaného drôtu pre vysokovýkonné základné súčiastky (vysokovýkonné ozubené prevody, spoje so stupňom pevnosti 12,9 alebo vyšším, pružiny s vysokou pevnosťou a ložiská s dlhou životnosťou) a vysokokvalitných špeciálnych oceľových kovaných materiálov (nástrojová oceľ a oceľ na lisovanie, nehrdzavejúca oceľ a oceľ pre strojné zariadenia, okrem iných)“. Platnosť katalógu bola potvrdená nedávnym antisubvenčným prešetrovaním určitých plochých výrobkov zo železa, z nelegovanej ocele alebo ostatnej legovanej ocele valcovaných za tepla s pôvodom v ČĽR (41).

(90)

Predmetom výrazného zasahovania štátu je v ČĽR aj výroba hliníka. Po prvé, pre odvetvie výroby hliníka je charakteristická dominancia štátom vlastnených podnikov. Podľa odhadov pripadá na štátom vlastnené podniky viac ako 50 % celkovej výroby primárneho hliníka v ČĽR (42). Nedávna štúdia zameraná na odvetvie neželezných kovov v ČĽR tiež naznačuje, že štátom vlastnené podniky majú dominantný podiel na domácom trhu (43). Hoci sa rast kapacity v ostatných rokoch pripisuje čiastočne súkromným spoločnostiam, takýto rast kapacity je zvyčajne spojený s rôznymi formami účasti (miestnej) vlády, ako je napríklad tolerovanie nelegálneho rozširovania kapacít (44). Kapacita výroby hliníka navyše vzrástla aj medzi hlavnými štátom vlastnenými podnikmi, hoci v menšej miere (45).

(91)

V 13. päťročnom pláne pre odvetvie výroby neželezných kovov sa vytyčuje cieľ modernizácie celého radu rôznych druhov výrobkov čínskeho odvetvia výroby hliníka, a to okrem iného aj prostredníctvom podpory inovácie. Plán obsahuje výzvu na urýchlený rozvoj systému zmiešaného vlastníctva a na podporu životaschopnosti štátom vlastnených podnikov. Okrem toho umožňuje vytvárať zásoby neželezných kovov, zvyšovať bezpečnosť zdrojov, a to aj pokiaľ ide o hliník, pričom sa v ňom stanovujú konkrétne kvantitatívne ciele v oblasti znižovania spotreby energie, zvyšovania podielu recyklovaného hliníka vo výrobe a lepšieho využitia kapacity (46).

(92)

V pláne sa ďalej stanovujú štrukturálne úpravy s prísnejšou kontrolou nových taviacich zariadení a likvidáciou zastaraných kapacít. Ďalej sa v ňom stanovuje geografické rozmiestnenie jednotlivých výrobných závodov, osobitná pozornosť sa venuje projektom na zlepšenie využívania zdrojov bauxitu a oxidu hlinitého a plán sa dotýka aj problematiky dodávok elektrickej energie a cenovej politiky (47).

(93)

Ďalšími dokumentmi upravujúcimi politiku v oblasti odvetvia výroby hliníka sú Štandardné podmienky uplatniteľné na odvetvie výroby hliníka, ktoré vydalo Ministerstvo priemyslu a informačných technológií, Vstupné podmienky uplatniteľné na odvetvie výroby hliníka, ktoré vydala Národná komisia pre rozvoj a reformu, a smernice na urýchlenie reštrukturalizácie odvetvia výroby hliníka (48), ktoré takisto vydala Národná komisia pre rozvoj a reformu.

(94)

Uvedené mnohopočetné plány, smernice a iné dokumenty týkajúce sa hliníka, vydávané na celoštátnej, regionálnej a miestnej úrovni, tak jasne ukazujú vysokú mieru zasahovania zo strany vlády ČĽR do odvetvia výroby hliníka (49).

(95)

Skutočnosť, že vláda ČĽR má mnoho verejných politík, ktoré ovplyvňujú voľné pôsobenie trhových síl, pokiaľ ide o výrobu bicyklov vrátane surovín používaných v tomto odvetví, sa preto považuje za preukázanú. Takéto opatrenia bránia normálnemu fungovaniu trhových síl.

3.3.2.6.   Výrazné deformácie podľa článku 2 ods. 6a písm. b) štvrtej zarážky základného nariadenia: neexistencia, diskriminačné uplatňovanie alebo nedostatočné presadzovanie predpisov z oblasti konkurzného práva, práva obchodných spoločností alebo majetkového práva

(96)

Podľa informácií v spise sa čínsky konkurzný systém zdá nedostatočný, pokiaľ ide o dosahovanie jeho hlavných cieľov, ako je spravodlivé urovnanie sporov a dlhov a ochrana zákonných práv a záujmov veriteľov a dlžníkov. Príčinou tohto stavu môže byť skutočnosť, že hoci čínske konkurzné právo formálne spočíva na podobných zásadách ako analogické právne predpisy v iných krajinách, čínsky systém charakterizuje systematické nedostatočné presadzovanie. Počet konkurzov je chronicky nízky, keď zoberieme do úvahy veľkosť hospodárstva tejto krajiny, a to v neposlednom rade aj preto, že insolvenčné konanie trpí viacerými nedostatkami, ktoré v skutočnosti pôsobia ako faktor odrádzajúci od podania návrhu na konkurz. Okrem toho štát stále zohráva silnú a aktívnu úlohu v insolvenčnom konaní, pričom nezriedka priamo ovplyvňuje jeho výsledok (50).

(97)

Nedostatky v systéme vlastníckych práv sú okrem toho obzvlášť zreteľné vo vzťahu k vlastníctvu pozemkov a k právam na užívanie pôdy v ČĽR (51). Všetku pôdu vlastní čínsky štát (pozemky na vidieku sú v spoločnom vlastníctve a mestské pozemky vo vlastníctve štátu). Jej prideľovanie závisí výlučne od štátu. V krajine existujú právne ustanovenia, ktorých cieľom je udeľovať práva na užívanie pôdy transparentným spôsobom a za trhové ceny, napr. zavedením ponukových konaní. Tieto ustanovenia sa však často nedodržiavajú a niektorí kupujúci získavajú pôdu zadarmo alebo za sadzby, ktoré sú nižšie ako trhové (52). Okrem toho orgány pri prideľovaní pozemkov často sledujú konkrétne politické ciele vrátane vykonávania hospodárskych plánov (53).

(98)

Preto sa zdá, že čínske predpisy v oblasti konkurzného a majetkového práva nefungujú tak, ako by mali, čo spôsobuje deformácie, keď sa platobne neschopné firmy udržiavajú nad vodou, ako aj deformácie pri poskytovaní a nadobúdaní pozemkov v ČĽR. Tieto právne predpisy sa uplatňujú aj v súvislosti s odvetvím výroby bicyklov vrátane vyvážajúcich výrobcov prešetrovaného výrobku. Komisia predovšetkým v rámci predchádzajúceho revízneho prešetrovania zistila, že výrobcovia elektrických bicyklov, čo je odvetvie, ktoré do značnej miery riadia rovnaké politické nástroje ako výrobu bicyklov (napríklad 13. päťročný plán pre odvetvie bicyklov a elektrických bicyklov), využívajú výhody poskytovania užívacích práv k pozemkom za nižšiu než primeranú odplatu (54). Nedávne prešetrovania v iných odvetviach tiež potvrdili poskytovanie užívacích práv k pozemkom za nižšiu než primeranú odplatu (55).

(99)

So zreteľom na uvedené skutočnosti Komisia dospela k záveru, že došlo k diskriminačnému uplatňovaniu alebo nedostatočnému presadzovaniu predpisov v oblasti konkurzného a majetkového práva v odvetví výroby bicyklov, a to aj pokiaľ ide o prešetrovaný výrobok.

3.3.2.7.   Výrazné deformácie podľa článku 2 ods. 6a písm. b) piatej zarážky základného nariadenia: deformácia mzdových nákladov

(100)

Systém miezd založených na trhových princípoch sa v ČĽR nemôže naplno rozvíjať, pretože pracovníkom a zamestnávateľom sa bráni vo výkone ich práv na kolektívne organizovanie sa. ČĽR neratifikovala viacero základných dohovorov Medzinárodnej organizácie práce (ďalej len „MOP“), a to najmä dohovorov súvisiacich so slobodou združovania a s kolektívnym vyjednávaním (56). Podľa vnútroštátnych právnych predpisov pôsobí len jedna odborová organizácia. Táto organizácia však nie je nezávislá od štátnych orgánov a jej zapájanie sa do kolektívneho vyjednávania a ochrany práv pracovníkov je stále len rudimentárne (57). Mobilita čínskej pracovnej sily je navyše obmedzená systémom registrácie domácností, ktorý obmedzuje prístup k plnému rozsahu sociálneho zabezpečenia a iným výhodám len pre miestnych obyvateľov danej administratívnej oblasti. Vedie to zvyčajne k tomu, že pracovníci, ktorí nemajú bydlisko registrované v danej lokalite, majú krehkú pozíciu v zamestnaní a nižší príjem než držitelia miestnej registrácie bydliska (58). Uvedené zistenia vedú k deformácii mzdových nákladov v ČĽR.

(101)

Nič v spise z tohto prešetrovania nepreukázalo, že na odvetvie výroby bicyklov sa nevzťahuje opísaný systém čínskeho pracovného práva. Zdá sa, že odvetvie výroby bicyklov je ovplyvnené deformáciami mzdových nákladov priamo (pri výrobe prešetrovaného výrobku), ako aj nepriamo (keď má prístup ku kapitálu alebo vstupom od spoločností, na ktoré sa vzťahuje rovnaký pracovnoprávny systém v ČĽR).

(102)

Na základe uvedených skutočností Komisia dospela k záveru, že mzdové náklady v odvetví výroby bicyklov, a to aj v súvislosti s prešetrovaným výrobkom, boli deformované.

3.3.2.8.   Výrazné deformácie podľa článku 2 ods. 6a písm. b) šiestej zarážky základného nariadenia: prístup k finančným prostriedkom poskytovaným inštitúciami, ktoré plnia ciele verejnej politiky alebo iným spôsobom nekonajú nezávisle od štátu

(103)

Pri prístupe obchodných subjektov ku kapitálu dochádza v ČĽR k rôznym deformáciám.

(104)

Po prvé, čínsky finančný systém sa vyznačuje silným postavením štátom vlastnených bánk (59), ktoré pri poskytovaní prístupu k financovaniu zohľadňujú iné kritériá než hospodársku životaschopnosť projektu. Podobne ako štátom vlastnené nefinančné podniky, aj banky sú stále prepojené so štátom, a to nielen prostredníctvom vlastníckych, ale aj osobných vzťahov (vrcholové vedenie vo veľkých štátom vlastnených finančných inštitúciách vymenúva v konečnom dôsledku Komunistická strana Číny) (60), a takisto rovnako ako štátom vlastnené nefinančné podniky aj banky pravidelne vykonávajú verejné politiky, ktoré skoncipovala vláda. Banky si takýmto spôsobom plnia svoju výslovnú zákonnú povinnosť vykonávať svoju podnikateľskú činnosť v súlade s potrebami národného hospodárskeho a sociálneho rozvoja a na základe usmernení priemyselných politík štátu (61). Túto situáciu ešte zhoršujú ďalšie pravidlá, na základe ktorých sa financie smerujú do odvetví, ktoré vláda označila za podporované alebo inak významné (62).

(105)

Uznáva sa, že hoci môžu existovať rôzne právne nástroje odkazujúce na potrebu dodržiavať štandardné bankové postupy a prudenciálne pravidlá, ako napríklad nevyhnutnosť posúdenia úverovej bonity dlžníka, z príslušných dôkazov vyplýva, že tieto ustanovenia zohrávajú pri uplatňovaní týchto rôznych právnych nástrojov len vedľajšiu úlohu (63). Na základe zistení v predchádzajúcich prešetrovaniach na ochranu obchodu sa tiež dospelo k rovnakému záveru (64).

(106)

Dlhopisové a úverové ratingy sú navyše často skreslené, a to z viacerých dôvodov, okrem iného aj preto, že posúdenie rizika je ovplyvnené strategickým významom firmy pre vládu ČĽR a silou implicitnej vládnej záruky. Odhady jasne naznačujú, že čínske úverové ratingy systematicky zodpovedajú nižším medzinárodným ratingom (65).

(107)

To má za následok zvýhodnené poskytovanie úverov štátom vlastneným podnikom, veľkým a náležite prepojeným súkromným firmám a firmám v kľúčových priemyselných odvetviach, čo znamená, že dostupnosť kapitálu a náklady naň nie sú rovnaké pre všetky subjekty na trhu.

(108)

Po druhé, náklady na úvery a pôžičky sa umelo udržiavali na nízkej úrovni, aby sa podporil rast investícií. To viedlo k nadmernému využívaniu kapitálových investícií s čoraz nižšou návratnosťou investícií. Túto skutočnosť dokazuje nedávny nárast financovania dlhu podnikov v štátnom sektore napriek výraznému poklesu ziskovosti, čo naznačuje, že mechanizmy uplatňované v bankovom sektore nefungujú štandardným komerčným spôsobom.

(109)

Po tretie, hoci sa v októbri 2015 dosiahla liberalizácia nominálnych úrokových sadzieb, cenové signály stále nie sú výsledkom voľného pôsobenia trhových síl, ale sú ovplyvnené vládou spôsobenými deformáciami. Podiel úverov poskytnutých za referenčnú sadzbu, resp. pod referenčnou sadzbou predstavuje totiž aj naďalej 45 % zo všetkých poskytnutých úverov a využívanie cielených úverov sa podľa všetkého zintenzívnilo, pretože tento podiel sa od roku 2015 značne zvýšil napriek zhoršujúcej sa hospodárskej situácii. Neprirodzene nízke úrokové sadzby viedli k podhodnoteniu a následne aj k nadmernému využívaniu kapitálu.

(110)

Celkový nárast úverov v ČĽR poukazuje na zhoršujúcu sa efektívnosť prideľovania kapitálu bez akýchkoľvek náznakov sprísnenia úverových podmienok, ktoré by sa dalo očakávať v nedeformovanom trhovom prostredí. V dôsledku toho sa v uplynulých rokoch rapídne zvýšilo množstvo nesplácaných úverov. V situácii zvyšovania rizikovej zadlženosti sa vláda ČĽR rozhodla vyhýbať sa úverovým zlyhaniam. Následne sa problémy s nedobytnými pohľadávkami riešili prolongovaním, v dôsledku čoho vznikli tzv. zombie spoločnosti, alebo prevodom vlastníctva dlhu (napr. prostredníctvom fúzií alebo konverzie dlhu na kapitál) bez toho, aby sa nutne odstránil celkový problém s dlhom alebo riešili jeho hlavné príčiny.

(111)

Aj napriek nedávnym krokom, ktoré sa podnikli v snahe liberalizovať trh, je systém poskytovania úverov pre podnikových klientov v ČĽR poznačený zásadnými systematickými problémami a deformáciami, ktoré vyplývajú z pretrvávajúcej všadeprítomnej úlohy štátu na kapitálových trhoch.

(112)

Nič v spise z tohto prešetrovania nepreukázalo, že výrobcovia bicyklov a/alebo dodávatelia surovín a ďalších vstupov nie sú zvýhodnení týmto finančným systémom. Nedávne prešetrovanie výrobcov elektrických bicyklov, na ktorých sa vzťahujú rovnaké politické nástroje ako na výrobcov bicyklov (pozri odôvodnenia 80 až 81), skutočne ukázalo, že sú zvýhodnení preferenčnými úvermi (66), preferenčným financovaním a poistením (poistením vývozných úverov) (67), oslobodením od dane z dividendových príjmov medzi podnikmi, ktoré sú kvalifikované ako rezidenčné podniky (68), a grantovými programami (69). Okrem toho dôkaz v spise zo súčasného prešetrovania ukazuje, že niektorým zo spolupracujúcich výrobcov boli počas obdobia prešetrovania poskytnuté úvery. Táto nedávna podpora a už opísané všeobecné značné zasahovanie vlády do finančného systému preto vedie k závažnému ovplyvňovaniu trhových podmienok na všetkých úrovniach.

(113)

So zreteľom na uvedené skutočnosti Komisia dospela k záveru, že výrobcovia bicyklov mali prístup k finančným prostriedkom poskytovaným inštitúciami, ktoré plnia ciele verejnej politiky alebo iným spôsobom nekonajú nezávisle od štátu.

3.3.2.9.   Systémový charakter opísaných deformácií

(114)

Komisia konštatovala, že deformácie opísané v správe sa neobmedzujú na žiadne konkrétne priemyselné odvetvie. Naopak, z dostupných dôkazov vyplýva, že skutočnosti a prvky čínskeho systému opísané v predchádzajúcich oddieloch 3.3.2.1 až 3.3.2.5, ako aj v časti A správy sa uplatňujú v celej krajine a naprieč odvetviami hospodárstva. To isté platí aj pre opis faktorov výroby, ako sa uvádza v oddieloch 3.3.2.6 až 3.3.2.8 a v časti B správy.

(115)

Na výrobu bicyklov je potrebná široká škála vstupov. Keď výrobcovia bicyklov nakupujú/kontrahujú tieto vstupy, ceny, ktoré platia (a ktoré sa zaznamenávajú ako ich náklady), sú jednoznačne vystavené rovnakým systematickým deformáciám, aké už boli spomenuté. Napríklad dodávatelia vstupov zamestnávajú pracovné sily, ktoré sú ovplyvnené týmito deformáciami. Môžu si požičať peniaze, ktoré podliehajú deformáciám vo finančnom sektore, resp. pri prideľovaní kapitálu. Okrem toho podliehajú systému plánovania, ktorý sa uplatňuje na všetkých úrovniach štátnej správy a vo všetkých odvetviach.

(116)

V dôsledku toho nielenže nie je možné použiť domáce predajné ceny bicyklov, ale skreslené sú aj všetky náklady na vstupy (vrátane surovín, energie, pozemkov, financovania, práce atď.), pretože tvorba ich cien je ovplyvnená značným zasahovaním vlády, ako sa uvádza v častiach A a B správy. Zásahy vlády opísané v súvislosti s prideľovaním kapitálu, pôdou, pracovnou silou, energiami a surovinami sú skutočne realitou v celej ČĽR. To napríklad znamená, že vstup, ktorý bol sám osebe vyrobený v ČĽR kombináciou rôznych výrobných faktorov, je vystavený výrazným deformáciám. To isté platí pre vstupy používané na výrobu takéhoto vstupu atď.

3.3.2.10.   Záver

(117)

Analýza uvedená v oddieloch 3.3.2.2 až 3.3.2.9, ktorá zahŕňa preskúmanie všetkých dostupných dôkazov o zasahovaní ČĽR do hospodárstva krajiny vo všeobecnosti, ako aj o jej zasahovaní do odvetvia výroby bicyklov (vrátane prešetrovaného výrobku), preukázala, že ceny alebo náklady vrátane nákladov na suroviny, energie a pracovnú silu nie sú výsledkom voľného pôsobenia trhových síl, pretože sú ovplyvnené značným zasahovaním vlády v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia. Na základe toho a vzhľadom na skutočnosť, že vláda ČĽR nespolupracovala a vyvážajúci výrobcovia z ČĽR poskytli obmedzené informácie o daných záležitostiach, Komisia dospela k záveru, že na stanovenie normálnej hodnoty nie je v tomto prípade vhodné použiť ceny a náklady na domácom trhu.

(118)

Komisia preto pristúpila k vytvoreniu normálnej hodnoty výlučne na základe nákladov na výrobu a predaj odrážajúcich nedeformované ceny alebo referenčné hodnoty, čiže v tomto prípade postupovala na základe zodpovedajúcich nákladov na výrobu a predaj v primeranej reprezentatívnej krajine v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia, ako sa rozoberá v ďalšom oddiele. Komisia pripomenula, že nebolo predložené žiadne tvrdenie, podľa ktorého niektoré náklady na domácom trhu neboli deformované v zmysle článku 2 ods. 6a písm. a) tretej zarážky základného nariadenia.

3.3.2.11.   Pripomienky CCCME k existencii výrazných deformácií

(119)

CCCME vo svojich pripomienkach ku konečnému poskytnutiu informácií tvrdila, že analýza Komisie týkajúca sa výrazných deformácií bola makroskopická a všeobecná. Po prvé, CCCME zastávala názor, že socialistické trhové hospodárstvo je svojou povahou trhovým hospodárstvom s vlastnosťami spoločného trhového hospodárstva, ktoré poskytuje podnikom plnú autonómiu, pokiaľ ide o prijímanie prevádzkových rozhodnutí vrátane cien CCCME ďalej tvrdila, že vláda ČĽR síce vykonáva makrokontrolu s cieľom zabezpečiť stabilné národné hospodárstvo, táto makroekonomická kontrola by však nemala byť nesprávne chápaná ako intervencia vlády v jednotlivých podnikoch a nemá žiadny vplyv na náklady ani ceny ich výrobkov.

(120)

Po druhé, CCCME nesúhlasila s tým, že vláda ČĽR významne zasahuje na trhu s hliníkom, oceľou, kaučukom a chemickými látkami. Ak sa aj na týchto trhoch vyskytujú deformácie, na trhu s časťami a súčasťami bicyklov nie sú prítomné, keďže tieto suroviny sú spracovávané v niekoľkých fázach a ich cenu ovplyvňujú iné faktory, ako sú napríklad osobitné technické vlastnosti bicyklov a dopyt jednotlivých spotrebiteľov. Deformácie na trhu s hliníkom, oceľou, kaučukom a chemickými látkami by preto nemali mať vplyv na ceny častí a súčastí bicyklov.

(121)

Po tretie, CCCME tvrdila, že existencia subvencie by sa nemala považovať za dôkaz o existencii deformácie trhu, pretože subvencie sú prítomné v mnohých iných krajinách považovaných za krajiny s trhovým hospodárstvom. CCCME takisto uviedla, že zistenia týkajúce sa subvencií v prípade elektrických bicyklov (70) sú neprimerané.

(122)

Vo svojom podaní CCCME ďalej tvrdila, že tak trh s bicyklami, ako aj trh s časťami a súčasťami bicyklov sú voľnými trhmi bez zásahov štátu, pretože mnohí výrobcovia bicyklov a častí a súčastí bicyklov sú v súkromnom vlastníctve alebo spoločnosti so zahraničnou majetkovou účasťou. CCCME ďalej dodala, že ak aj štát vlastní niektoré spoločnosti alebo do nich investuje, neexistujú rozdiely medzi nimi a ostatnými spoločnosťami, ktoré by mohli mať vplyv na ceny bicyklov alebo častí a súčastí bicyklov, keďže všetky hospodárske subjekty musia dodržiavať rovnaké pravidlá a predpisy vrátane platieb DPH, platieb zdravotného a dôchodkového poistenia atď.

(123)

Komisia už na začiatku uviedla, že CCCME vôbec nepodporila svoje tvrdenia žiadnymi dôkazmi, ktoré by vyvrátili dôkazy v tomto oddiele, ktoré preukazujú existenciu výrazných deformácií v ČĽR vo všeobecnosti a konkrétne v odvetví výroby bicyklov a v jeho dodávateľských výrobných odvetviach. Tvrdenia CCCME sa preto mohli hneď úplne zamietnuť ako neopodstatnené.

(124)

V každom prípade Komisia pripomenula, že podľa článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia sa pri posudzovaní existencie výrazných deformácií prihliada na potenciálny vplyv jedného alebo viacerých prvkov, ktoré sú v danom ustanovení uvedené, na ceny a náklady v krajine vyvážajúcej dotknutý výrobok. Každý záver v súvislosti s výraznými deformáciami v zmysle článku 2 ods. 6a písm. a) musí byť založený na všetkých dostupných dôkazoch, ktoré preukazujú, že tieto prvky majú potenciálny vplyv na ceny a náklady. Komisia poznamenala, že samotná CCCME uznala, že vláda ČĽR vykonáva kontrolu s cieľom zabezpečiť stabilné národné hospodárstvo. Ako je podrobne vysvetlené v oddieloch 3.3.2.1 až 3.3.2.9, intervenčná povaha vlády ČĽR má priamy a nepriamy vplyv na štruktúru nákladov podnikov a na konečné ceny. Z rozsahu zásahov vlády ČĽR do odvetvia výroby bicyklov je zrejmé, že existoval prinajmenšom potenciálny vplyv na trh s bicyklami a/alebo s časťami a súčasťami bicyklov.

(125)

Pokiaľ ide o deformácie v súvislosti so surovinami, Komisia poskytla v oddiele 3.3.2.5 viaceré príklady konkrétnych štátnych zásahov do uvedených trhov, ktorými preukázala existenciu významných deformácií. Komisia opätovne uviedla, že CCCME neposkytla žiadne dôkazy o opaku. Okrem toho Komisia poukázala na to, že existencia prvkov deformujúcich cenu na trhoch s hliníkom, oceľou, kaučukom a chemickými látkami vedie aspoň k potenciálnemu prenosu týchto cenových deformácií do oblasti poskytovania spracovaných častí a súčastí bicyklov vyrobených z uvedených surovín, a teda má vplyv na ceny alebo náklady bicyklov. CCCME okrem tvrdení, že neodškriepiteľné deformácie v súvislosti so surovinami nemajú vplyv na odberateľské prostredie, neposkytla žiadne dôkazy o tom, že by uvedené deformácie nemali žiaden vplyv na odvetvie výroby bicyklov.

(126)

Pokiaľ ide o tvrdenie CCCME týkajúce sa subvencií, Komisia podčiarkla, že subvencie sú jedným z mnohých ukazovateľov deformácií cien a nákladov v hospodárstve, keďže majú priamy alebo nepriamy, skutočný alebo potenciálny vplyv na takéto náklady a ceny, ktoré sa zvyčajne znižujú pre prijímajúce podniky a/alebo ich zákazníkov. Subvencie ako poskytovanie užívacích práv k pozemkom za nižšiu než primeranú odplatu alebo dostupnosť preferenčných úverov alebo preferenčného financovania v danom odvetví znižujú náklady výrobcu, a majú teda vplyv na výrobné náklady a/alebo ceny ich výrobkov (71). Komisia takisto poznamenala, že to, že zistenia v prípade elektrických bicyklov považuje CCCME za neodôvodnené, má len malý význam, keďže existencia subvencií formou poskytovania užívacích práv k pozemkom a preferenčných úverov bola sústavne potvrdená v rámci viacerých nedávnych prešetrovaní, a neobmedzuje sa len na elektrické bicykle, ale uplatňuje sa v celom čínskom hospodárstve (pozri odôvodnenie 98). Tvrdenie CCCME, že podniky v iných hospodárstvach by takisto mohli profitovať zo subvencií, nie je relevantné pre toto prešetrovanie, ktoré sa zaoberá konkrétnou situáciou prešetrovaného výrobku v ČĽR, a nie teoreticky so situáciou v oblasti subvencií v iných krajinách.

(127)

Napokon, pokiaľ ide o tvrdenie, že veľký počet výrobcov bicyklov je v súkromnom vlastníctve a všetky spoločnosti v ČĽR podliehajú voľnotrhovým podmienkam a pre súkromné podniky aj štátne podniky platia rovnaké pravidlá, Komisia poznamenala, že jedným z prvkov uvedených v článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia, ktoré sú ukazovateľom výrazných deformácií v hospodárstve, je to, že „príslušný trh [je] zásobovaný do značnej miery podnikmi, ktoré vlastnia, ovládajú, nad ktorými vykonávajú dozor alebo ktoré usmerňujú orgány vyvážajúcej krajiny“. Ako je vysvetlené v odôvodnení 66, nebolo možné stanoviť presný pomer výrobcov bicyklov v štátnom a súkromnom vlastníctve v ČĽR v dôsledku nedostatočných údajov o trhu. Ak by však aj v danom odvetví nebola prevaha štátnych podnikov, štátne vlastníctvo je len jedným z ukazovateľov výrazných deformácií. Štátna kontrola a politický dohľad alebo usmernenia sú ďalšie ukazovatele uvedené v článku 2 ods. 6a písm. b), a keďže sú do značnej miery prítomné v odvetví výroby bicyklov (pozri oddiel 3.3.2.3), Komisia zistila, že celé odvetvie výroby bicyklov v ČĽR podlieha výrazným deformáciám. Po druhé, skutočnosť, že štátom vlastnené podniky a podniky v súkromnom vlastníctve podliehajú rovnakým pravidlám a predpisom, ako sú platby DPH, zdravotné a dôchodkové zabezpečenie atď., nevylučuje, že všetky tieto podniky pôsobia v prostredí charakterizovanom výraznými deformáciami, ktoré majú vplyv na náklady a ceny týchto podnikov.

(128)

Na základe uvedeného boli tvrdenia CCCME, pokiaľ ide o existenciu výrazných deformácií, zamietnuté.

3.3.3.   Reprezentatívna krajina

3.3.3.1.   Všeobecné poznámky

(129)

Výber reprezentatívnej krajiny bol založený na týchto kritériách:

úroveň hospodárskeho rozvoja podobná ČĽR. Komisia použila na tento účel krajiny, ktoré majú podľa databázy Svetovej banky podobný hrubý národný dôchodok ako ČĽR (72),

výroba prešetrovaného výrobku v takejto krajine (73),

dostupnosť príslušných verejných údajov v danej krajine,

ak existuje viac ako jedna možná reprezentatívna krajina, v náležitom prípade sa uprednostnila krajina so zodpovedajúcou úrovňou sociálnej ochrany a ochrany životného prostredia.

(130)

V prvej poznámke o výrobných faktoroch Komisia informovala zainteresované strany, že identifikovala šesť možných reprezentatívnych krajín: Brazíliu, Mexiko, Rusko, Srbsko, Thajsko a Turecko, a vyzvala zainteresované strany, aby predložili svoje pripomienky a navrhli ďalšie krajiny. V druhej poznámke o výrobných faktoroch Komisia informovala zainteresované strany, že vhodnou reprezentatívnou krajinou je Srbsko.

3.3.3.2.   Úroveň hospodárskeho rozvoja podobná úrovni ČĽR

(131)

Svetová banka považuje Brazíliu, Mexiko, Rusko, Srbsko, Thajsko a Turecko za krajiny na podobnej úrovni hospodárskeho rozvoja ako ČĽR, t. j. sú zaradené do kategórie krajín „s vyššími strednými príjmami“ podľa hrubého národného dôchodku.

(132)

Žiadateľ vo svojich pripomienkach k prvej poznámke o výrobných faktoroch varoval, že vážna hospodárska kríza, ktorú v uplynulých rokoch zažila Brazília, môže ovplyvniť dovoz komponentov na bicykle a zhoršiť výkonnosť výrobcov bicyklov na ich domácom trhu.

(133)

Komisia konštatovala, že žiadateľ neposkytol dôkaz o tom, že bol ovplyvnený dovoz do Brazílie, ani o tom, že zhoršujúca sa domáca výkonnosť brazílskych výrobcov je systematická. Hoci Komisia uznala, že jediná známa spoločnosť s verejne dostupnými údajmi vyrábajúca bicykle má záporný prevádzkový zisk, nebolo možné toto zistenie uplatniť na celú krajinu.

3.3.3.3.   Výroba prešetrovaného výrobku v reprezentatívnej krajine

(134)

Vo všetkých šiestich krajinách uvedených v oddiele 3.3.3.2 Komisia určila viacerých výrobcov s produktmi podľa kódu NACE 3092 (Nomenklatúra ekonomických činností v Únii) súvisiacimi s výrobou bicyklov (74).

(135)

V pripomienkach k prvej poznámke o výrobných faktoroch žiadateľ poukázal na skutočnosť, že v Rusku existujú subvencie na energiu a tie by mohli ovplyvňovať výrobu energeticky náročných materiálov, ako je napríklad hliník, ktorý sa používa pri výrobe bicyklov.

(136)

Komisia skonštatovala, že žiadateľ neposkytol dôkaz o týchto subvenciách ani o ich reálnom vplyve na výrobu bicyklov. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(137)

Žiadateľ tvrdil, že srbskí výrobcovia získavajú časti a súčasti bicyklov z Únie (približne 30 %), z ČĽR (približne 30 %), z iných ázijských krajín (približne 30 %) a z domácich zdrojov (približne 10 %) a že tureckí výrobcovia získavajú časti a súčasti bicyklov z Únie (približne 15 %), z ČĽR (približne 30 %), z iných ázijských krajín (približne 30 %), z domácich zdrojov (približne 20 %) a z iných krajín (približne 5 %).

(138)

Komisia overila a potvrdila túto informáciu v databáze Global Trade Atlas (75) a považuje to za známku otvorených trhov s diverzifikovanými zdrojmi dodávok.

(139)

Žiadateľ konštatoval, že Únia zvýšila clá na dovoz bicyklov z Thajska (zrušením preferencií v rámci všeobecného systému preferencií VSP v roku 2015 (76)), čo viedlo k poklesu thajského vývozu bicyklov do Únie. Žiadateľ tvrdil, že toto opatrenie výrazne ovplyvnilo výkonnosť thajských výrobcov, ktorí vyvážajú prevažne do Únie. Žiadateľ tiež tvrdil, že thajskí výrobcovia sa dostali do straty. Neposkytol však žiadne údaje o ziskovosti thajských výrobcov ani o objeme ich vývozu.

(140)

Komisia zistila, že ziskovosť dvoch thajských výrobcov uvedených v poznámke zo 4. júla bola v roku 2016 pozitívna. Komisia prešetrovala v Thajsku aj spoločnosti, pre ktoré je výroba bicyklov vedľajšou podnikateľskou činnosťou (konkrétne so sekundárnym kódom NACE 3092), a zistila, že z 93 spoločností, pre ktoré boli v databáze Orbis k dispozícii výkazy ziskov a strát za rok 2017 alebo 2016, bolo 76 ziskových (77). Uvedené tvrdenie bolo preto zamietnuté.

3.3.3.4.   Dostupnosť príslušných verejných údajov v reprezentatívnej krajine

(141)

Komisia ďalej overovala dostupnosť verejných údajov (a osobitne verejných finančných údajov od výrobcov prešetrovaného výrobku) pre všetkých šesť krajín uvedených v odôvodnení 130.

(142)

Komisia hľadala výrobcov bicyklov s verejne dostupnými finančnými údajmi, ktoré sa dajú použiť na stanovenie nedeformovanej a primeranej sumy na predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk. Ako bolo uvedené v prvej a druhej poznámke o výrobných faktoroch, Komisia využila ako zdroj údajov databázu Orbis (78) a vybrala spoločnosti s primárnym kódom NACE 3092 s cieľom obmedziť analýzu na výrobcov, pre ktorých je výroba bicyklov hlavnou podnikateľskou činnosťou. Komisia okrem toho obmedzila vyhľadávanie na spoločnosti s verejne dostupnými výkazmi ziskov a strát za posledné obdobie (roky 2016 a 2017). To zúžilo vyhľadávanie na jednu spoločnosť v Brazílii, 29 spoločností v Rusku a šesť v Srbsku. Komisia potom vybrala ziskové spoločnosti. To viedlo k vylúčeniu jednej spoločnosti v Brazílii a desiatich spoločností v Rusku, ktoré mali v rokoch 2016 a 2017 zápornú hodnotu ziskovosti.

(143)

Komisia napokon konštatovala, že šesť srbských spoločností malo verejne dostupné údaje za rok 2017, zatiaľ čo 19 zostávajúcich ruských spoločností malo verejne dostupné údaje iba do roku 2016. Keďže obdobie revízneho prešetrovania pozostáva z troch posledných štvrťrokov 2017 a prvého štvrťroka 2018, Komisia dospela k záveru, že vhodnou reprezentatívnou krajinou je Srbsko.

(144)

Komisia následne v druhej poznámke o výrobných faktoroch oznámila všetkým zainteresovaným stranám svoj zámer použiť Srbsko ako vhodnú reprezentatívnu krajinu, pokiaľ dospeje k záveru, že by boli splnené všetky podmienky na uplatnenie metodiky uvedenej v článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia. Berúc do úvahy všetky uvedené prvky a pripomienky strán Komisia rozhodla, že konečný výber vhodnej reprezentatívnej krajiny predstavuje Srbsko, a vybrala týchto šesť spoločností s verejne dostupnými finančnými údajmi, ktoré sa dajú použiť na stanovenie nedeformovanej a primeranej sumy na predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia:

Capriolo d.o.o backa topola,

Planet bike co. D.o.o., Belehrad,

Venera bike,

Kripton company d.o.o backa topola,

Crossbike,

Cassini wheels d.o.o.

3.3.3.5.   Úroveň sociálnej a environmentálnej ochrany

(145)

Po určení Srbska ako vhodnej reprezentatívnej krajiny na základe týchto prvkov nebolo potrebné vykonať posúdenie úrovne sociálnej a environmentálnej ochrany v súlade s poslednou vetou článku 2 ods. 6a písm. a) prvej zarážky základného nariadenia.

3.3.3.6.   Záver

(146)

Podľa predchádzajúcej analýzy Srbsko vyhovuje všetkým kritériám uvedeným v článku 2 ods. 6a písm. a) prvej zarážke základného nariadenia, aby sa mohlo považovať za vhodnú reprezentatívnu krajinu. Srbsko predovšetkým disponuje značnou produkciou prešetrovaného výrobku a úplným súborom údajov, ktoré sú k dispozícii v súvislosti so všetkými výrobnými faktormi, predajnými, všeobecnými a administratívnymi nákladmi a ziskom.

3.3.4.   Režijné výrobné náklady, predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk

(147)

Na vytvorenie normálnej hodnoty Komisia použila metodiku vysvetlenú v druhej poznámke o výrobných údajoch a zahrnula predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk šiestich spoločností v Srbsku, ktoré sú uvedené v odôvodnení 144, v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) štvrtým bodom základného nariadenia.

(148)

Okrem toho Komisia zahrnula hodnotu režijných výrobných nákladov a účely pokrytia nákladov, ktoré nie sú zahrnuté v uvedených výrobných faktoroch. Táto hodnota bola odhadnutá pomocou pomeru režijných výrobných nákladov, ktoré uviedli spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia, a príslušných nedeformovaných výrobných nákladov (zahŕňajúcich spotrebu materiálu, práce, energie a vody) určených podľa metodiky opísanej v oddiele 3.3.8.

3.3.5.   Zdroje použité na stanovenie nedeformovaných nákladov

(149)

V druhej poznámke o výrobných faktoroch Komisia uviedla, že pri vytváraní normálnej hodnoty v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia použije databázu Global Trade Atlas na stanovenie nedeformovaných nákladov väčšiny výrobných faktorov. Po druhej poznámke o výrobných faktoroch však Komisia konštatovala, že informácie získané z databázy Global Trade Atlas o dovoze častí a súčastí bicyklov do Srbska počas obdobia revízneho prešetrovania boli neúplné. Komisia preto použila údaje Eurostatu na stanovenie nákladov na materiál (79), elektrickú energiu a zemný plyn (80), extrakciu údajov spoločnosti Bloomberg zo Štatistického úradu Srbskej republiky na stanovenie nákladov na vodu (81) a finančné údaje šiestich srbských spoločností uvedených v odôvodnení 144 na stanovenie predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku.

(150)

Ako je vysvetlené v oddiele 3.3.5, k predajným, všeobecným a administratívnym nákladom a zisku sa pridali režijné výrobné náklady na základe pomeru režijných výrobných nákladov, ktoré uviedli spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia, a príslušných nedeformovaných výrobných nákladov.

3.3.6.   Výrobné faktory

(151)

V prvej a druhej poznámke o výrobných faktoroch sa Komisia snažila zostaviť prvotný zoznam výrobných faktorov a zdrojov, ktorý sa mal použiť pre všetky výrobné faktory, ako je napríklad materiál, energia a práca, ktoré výrobcovia v ČĽR používajú pri výrobe prešetrovaného výrobku.

(152)

Komisia využila údaje poskytnuté žiadateľom a odpovede na prílohu III k oznámeniu o začatí revízneho prešetrovania poskytnuté pôvodnými šiestimi spolupracujúcimi výrobcami v ČĽR (82) na vypracovanie úplného zoznamu výrobných faktorov pre bicykle.

(153)

Na účely porovnateľnosti čínskej a srbskej nomenklatúry Komisia na základe informácií poskytnutých žiadateľom a spolupracujúcimi výrobcami v ČĽR vymedzila pre každý výrobný faktor príslušný 6-miestny kód harmonizovaného systému (HS) na úrovni podpoložky HS (šesť číslic). ČĽR, Srbsko aj Únia používajú harmonizovaný systém, takže kódy colného sadzobníka všetkých troch strán sa zhodujú.

(154)

Po zohľadnení všetkých informácií, ktoré predložil žiadateľ a spolupracujúci výrobcovia v ČĽR, boli v relevantných prípadoch identifikované tieto výrobné faktory a kódy HS:

Tabuľka 1

Výrobný faktor

Kód HS

Jednotková dovozná hodnota

Úplný rám

871491

65,63 EUR/kus

Koruna hlavovej rúry rámu

871491

7,63 EUR/kg

Výstuž pre rám

871491

7,63 EUR/kg

Záves pre rám

871491

7,63 EUR/kg

Súčiastky montované na hlavovú rúru rámu

871491

7,63 EUR/kg

Vidlice pre rám

871491

7,63 EUR/kg

Trojuholník rámu

871491

7,63 EUR/kg

Príslušenstvo k rámu

871491

7,63 EUR/kg

Mostík rámu

871491

7,63 EUR/kg

Schránka na príslušenstvo

871499

9,15 EUR/kg

Zliatinová značka

831000

11,02 EUR/kg

Legovaná hliníková rúra

760820

4,78 EUR/kg

Čap nápravy

871499

9,15 EUR/kg

Súčiastky pedálovej osi

871499

9,15 EUR/kg

Súprava pedálovej osi

871499

9,15 EUR/kg

Puzdro pedálovej osi

871499

9,15 EUR/kg

Hriadeľ pedálovej osi

871499

9,15 EUR/kg

Vak

392321

2,20 EUR/kg

Koncovka riadidiel

871499

9,15 EUR/kg

Košík

871499

9,15 EUR/kg

Držiak košíka

871499

9,15 EUR/kg

Batéria

871499

9,15 EUR/kg

Zvonček

830610

12,47 EUR/kg

Brzda

871494

7,48 EUR/kg

Brzdový kábel

871494

7,48 EUR/kg

Kryt brzdového kábla

871499

9,15 EUR/kg

Vnútorné brzdové lanko

871494

7,48 EUR/kg

Brzdová páka

871494

7,48 EUR/kg

Čap brzdy

871494

7,48 EUR/kg

Brzdový kábel

871494

7,48 EUR/kg

Mostík

871499

9,15 EUR/kg

Vodiaci kanálik pre kábel

871499

9,15 EUR/kg

Káblová zátka

871499

9,15 EUR/kg

Rameno vidlice z uhlíkových vlákien

871491

7,63 EUR/kg

Upevňovacia matica nosiča

731816

5,55 EUR/kg

Kartón

481910

1,11 EUR/kg

Reťaz

731511 alebo

871499

14,23 EUR/kg

9,15 EUR/kg

Regulátor napätia reťaze

871499

9,15 EUR/kg

Držiak krytu reťaze

871499

9,15 EUR/kg

Chránič reťaze

871499

9,15 EUR/kg

Kryt reťaze

392690

8,93 EUR/kg

Držiak krytu reťaze

871499

9,15 EUR/kg

Reťazové koleso

871496

7,41 EUR/kg

Súprava v úplne rozobranom stave (CKD)

871499

9,15 EUR/kg

Vlnitá lepenka

480810

0,77 EUR/kg

Kľuková súprava

871499

9,15 EUR/kg

Nálepka

482110

7,77 EUR/kg

Kábel prehadzovačky

871499

9,15 EUR/kg

Ochranné puzdro prehadzovačky

871499

9,15 EUR/kg

Disk s používateľskou príručkou

852349

335,30 EUR/kg

Upevňovací držiak disku

871494

7,48 EUR/kg

Kotúčová brzda

871494

7,48 EUR/kg

Elektrické príslušenstvo

871499

9,15 EUR/kg

Koncový kryt rukoväte

871499

9,15 EUR/kg

Blatník

871499

9,15 EUR/kg

Vidlica

871491

7,63 EUR/kg

Koncovky zadnej vidlice

871491

7,63 EUR/kg

Prehadzovačka (predná/zadná)

871499

9,15 EUR/kg

Rukoväť

871499

9,15 EUR/kg

Riadidlá

871499

9,15 EUR/kg

Držiak riadidiel

871499

9,15 EUR/kg

Súprava hlavice

871491 alebo

871499

7,63 EUR/kg

9,15 EUR/kg

Rúra hlavice

760820

4,78 EUR/kg

Rúry z ocele Hi-Ten (high tensile)

730451

1,97 EUR/kg

Náboj

871493

15,53 EUR/kg

Kryt náboja

871499

9,15 EUR/kg

Duša pneumatiky

401320

0,93 EUR/kus

Spoj

871499

9,15 EUR/kg

Stojan

871499

9,15 EUR/kg

Platňa stojanu

871499

9,15 EUR/kg

Svetlá

851210

3,20 EUR/kg

Zámok

830140

14,33 EUR/kg

Príručka

491110

1,95 EUR/kg

Ostatné príslušenstvo

871499

9,15 EUR/kg

Vonkajší kryt

871494

7,48 EUR/kg

Vonkajší kryt pre brzdy

871494

7,48 EUR/kg

Obalové materiály

392390

3,17 EUR/kg

Obalové príslušenstvo

871499

9,15 EUR/kg

Farba

320820 alebo

320890

4,35 EUR/kg

3,81 EUR/kg

Nádoba na farbu

701090

0,45 EUR/kg

Pedál

871496

8,93 EUR/pár

Rýchloupínacie zariadenie

871499

9,15 EUR/kg

Zadný nosič

871499

9,15 EUR/kg

Držiak reflektora

871499

9,15 EUR/kg

Reflektor

392690

8,93 EUR/kg

Ráf

871492

3,01 EUR/kg

Súprava ráfu bez pneumatiky a duše

871492

3,01 EUR/kg

Páska na ráfik

401290

3,22 EUR/kg

Nit

731816

5,55 EUR/kg

Rotor

871494

7,48 EUR/kg

Rotor/časti príslušenstva pre košík/časti príslušenstva pre blatník

871499

9,15 EUR/kg

Sedlo

871495

6,15 EUR/kg

Skrutka

731815

3,69 EUR/kg

Skrutka/matica

731816

5,55 EUR/kg

Sedlová svorka

871499

9,15 EUR/kg

Objímka na sedlo

871499

9,15 EUR/kg

Sedlová trubica

871499

9,15 EUR/kg

Mostík sedlového nástavca

871499

9,15 EUR/kg

Páčka prehadzovačky

871499

9,15 EUR/kg

Vnútorné lanko prehadzovačky

871499

9,15 EUR/kg

Vonkajší kábel prehadzovačky

871499

9,15 EUR/kg

Spica

871492

3,01 EUR/kg

Chránič spice

871499

9,15 EUR/kg

Nálepka

391990

5,60 EUR/kg

Odpruženie

871499

9,15 EUR/kg

Príslušenstvo odpruženia

871499

9,15 EUR/kg

Pneumatika

401150

2,75 EUR/kus

Náradie

871499

9,15 EUR/kg

Duša

760820

4,78 EUR/kg

Ventil

871499

9,15 EUR/kg

Nástavec tvaru V pre blatník

871499

9,15 EUR/kg

Upevňovacia matica pre fľašu na vodu

731816

5,55 EUR/kg

Voľnobežné koleso

871493

15,53 EUR/kg

Súpravy kolies

871493

15,53 EUR/kg

Pomocné výcvikové koliesko

871499

9,15 EUR/kg

Lanko

871494 alebo

871499

7,48 EUR/kg

9,15 EUR/kg

Práca

Mzdy vo výrobnom odvetví

[neuplatňuje sa]

1,49 EUR/hod.

alebo 3 396,84 EUR/rok

Energia

Elektrická energia

[neuplatňuje sa]

0,06 EUR/kWh

Plyn

[neuplatňuje sa]

0,33 EUR/m3

Voda

[neuplatňuje sa]

2,28 EUR/m3

3.3.6.1.   Materiály

(155)

Aby bolo možné stanoviť nedeformovanú cenu materiálov dodaných k bránam závodu výrobcu v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) prvou zarážkou, Komisia použila dovozné ceny v reprezentatívnej krajine pre každý materiál, ktorý používajú spolupracujúci výrobcovia v ČĽR.

(156)

S cieľom stanoviť normálnu hodnotu je podľa metodiky Komisie potrebné k týmto dovozným cenám pripočítať dovozné clo výrobných faktorov a materiálov dovážaných do Srbska, ako aj domáce náklady na dopravu. Výsledkom by bola vyššia normálna hodnota, keďže dovozné clo by ďalej zvýšilo dovozné ceny častí a súčastí bicyklov. V dôsledku toho by sa zvýšilo aj dumpingové rozpätie. Po zohľadnení zistení uvedených v odôvodnení 178, ako aj charakteru tohto revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti, ktoré je zamerané skôr na zistenie, či počas obdobia revízneho prešetrovania dumping pokračoval, než na zistenie jeho presného rozsahu, Komisia rozhodla, že úpravy týkajúce sa dovozného cla a domácej dopravy nie sú potrebné.

3.3.6.2.   Práca

(157)

Informácie o mesačných mzdách vo výrobnom sektore a o týždenných odpracovaných hodinách v Srbsku počas obdobia revízneho prešetrovania boli získané zo štatistík MOP. V prípade spoločnosti Ideal, ktorá uviedla celkové mzdy zamestnancov za obdobie revízneho prešetrovania, Komisia extrapolovala individuálnu priemernú mesačnú mzdu a nahradila ju priemernou mesačnou mzdou podľa MOP. V prípade spoločnosti Oyama, ktorá uviedla mzdy vo forme osobohodín, Komisia najskôr extrapolovala mesačnú pracovnú dobu podľa údajov MOP na pracovnú dobu za týždeň, potom vydelila priemernú mesačnú mzdu priemerným počtom odpracovaných hodín, čím získala priemernú mzdu za hodinu, ktorú nakoniec použila ako náhradu za informáciu poskytnutú spoločnosťou.

3.3.6.3.   Elektrická energia a zemný plyn

(158)

Ceny elektrickej energie a zemného plynu pre spotrebiteľov, ktorí nepatria do kategórie domácností, a predovšetkým pre stredne veľké výrobné odvetvie, boli v prípade Srbska za rok 2017 ľahko dostupné cez Eurostat (83). Cena elektrickej energie sa uvádzala v eurách za kWh a cena zemného plynu v eurách za gigajoule. V prípade zemného plynu platí fixný prepočítavací koeficient na metre kubické, čo je jednotka, ktorú používajú spolupracujúci výrobcovia v ČĽR pri udávaní svojej spotreby zemného plynu.

3.3.6.4.   Voda

(159)

Údaje použité na určenie ceny vody boli získané z databázy spoločnosti Bloomberg v rámci indexu spotrebiteľských cien (CPI) v Srbsku za dodávky vody, a výsledkom je suma 269,1 srbského dinára (RSD) za január 2019.

3.3.7.   Výpočty

(160)

Na účely stanovenia vytvorenej normálnej hodnoty Komisia postupovala podľa týchto dvoch krokov.

(161)

Po prvé Komisia stanovila nedeformované výrobné náklady. Dosiahla to vynásobením koeficientu používania pre každý výrobný faktor jeho nedeformovanými jednotkovými nákladmi. Koeficienty používania pre materiál, prácu, energiu a vodu poskytli spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia. Ako nedeformované jednotkové náklady sa použili údaje získané z reprezentatívnej krajiny.

(162)

Po druhé Komisia stanovila režijné výrobné náklady. Tie boli vypočítané pomocou pomeru režijných výrobných nákladov, ktoré uviedli spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia, a príslušných nedeformovaných výrobných nákladov (zahŕňajúcich spotrebu materiálu, práce, energie a vody) určených podľa metodiky opísanej v oddiele 3.3.6.

(163)

Po tretie Komisia na už uvedené výrobné náklady uplatnila priemerné predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisky šiestich spoločností v Srbsku (Capriolo, Planet bike, Venera bike, Kripton, Crossbike a Cassini Wheels). Tieto údaje boli získané na základe verejne dostupných informácií o ročných účtovných závierkach týchto spoločností za rok 2017 (84) a boli vyjadrené týmito percentuálnymi podielmi:

predajné, všeobecné a administratívne náklady (85) vo výške 6,62 % uplatnené na súčet výrobných nákladov a režijných výrobných nákladov, ako aj

zisk (86) vo výške 10,05 % uplatnený na súčet výrobných nákladov a režijných výrobných nákladov.

(164)

Na tomto základe Komisia vytvorila normálnu hodnotu podľa druhu výrobku na základe cien zo závodu v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia. Pre každého vyvážajúceho výrobcu bola stanovená odlišná normálna hodnota.

(165)

CCCME vo svojich pripomienkach ku konečnému poskytnutiu tvrdila, že Komisia nepoužila pri stanovovaní nedeformovanej normálnej hodnoty žiadne údaje, ktoré poskytli spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia. CCCME tvrdila, že keďže ČĽR sa už nepovažuje za netrhové hospodárstvo, faktory ako sú náklady na energiu, režijné výrobné náklady, predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk by sa nemali byť nahradiť referenčnými hodnotami. CCCME takisto tvrdila, že ostatné faktory výroby, ako napríklad rámy vyrobené z uhlíka, by sa nemali nahradiť, keďže uhlík použitý v týchto rámoch nebol uvedený ako materiál podliehajúci výrazným deformáciám v ČĽR.

(166)

Komisia poznamenala, že tvrdenie, že pri stanovovaní nedeformovanej normálnej hodnoty nepoužila žiadne údaje, ktoré poskytli spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia, je fakticky nesprávne. Ako sa uvádza v odôvodneniach 150 a 161, Komisia použila koeficient používania pre materiály, prácu, energiu a vodu, ako aj pomer režijných výrobných nákladov, čo sú všetko údaje, ktoré uviedli spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia a ktoré overila Komisia.

(167)

Komisia ďalej poznamenala, že tvrdenie CCCME, že ČĽR sa už nepovažuje za netrhové hospodárstvo, je rovnako irelevantné. Komisia pripomína, že v odôvodnení 2 nového antidumpingového právneho predpisu sa jasne uvádza, že „[t]ýmto nariadením nie je dotknuté určovanie toho, či člen WTO je alebo nie je trhovým hospodárstvom, ani podmienky stanovené v protokoloch a ďalších nástrojoch, v súlade s ktorými krajiny pristúpili k Dohode o založení Svetovej obchodnej organizácie, podpísanej v Marrákeši 15. apríla 1994“ (87). Keďže sa v tomto novom antidumpingovom právnom predpise viac nerozlišuje medzi trhovými hospodárstvami a netrhovými hospodárstvami, pre dané tvrdenie CCCME chýba právny základ uplatňovaný na toto prešetrovanie. Uplatňovanie článku 2 ods. 6a základného nariadenia sa vykonáva v jednotlivých prípadoch so zreteľom na všetky dostupné dôkazy týkajúce sa vyvážajúcej krajiny.

(168)

Komisia ďalej uviedla, že v článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia sa uvádza, že existencia výrazných deformácií trhu spôsobuje, že používanie domácich nákladov a cien je neprimerané, a preto sa normálna hodnota musí vytvoriť výlučne na základe nákladov na výrobu a predaj odrážajúcich nedeformované ceny alebo referenčné hodnoty. Takisto sa v ňom stanovuje, že normálna hodnota musí zahŕňať nedeformovanú a primeranú sumu na administratívne, predajné a všeobecné náklady a zisk. Domáce náklady sa môžu použiť v tejto súvislosti len v tom rozsahu, v akom na základe presných a primeraných dôkazov možno s určitosťou preukázať, že nie sú deformované, predovšetkým na základe dôkazov poskytnutých zainteresovanými stranami v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. c). CCCME nepredložila na tento účel žiadne dôkazy.

(169)

Komisia na záver takisto poznamenala, že žiadny z troch spolupracujúcich výrobcov v ČĽR zaradených do vzorky netvrdil, že sa niektoré z výrobných faktorov nakupovali na základe nedeformovaných hodnôt.

(170)

Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

3.3.8.   Vývozná cena

(171)

Z dvoch výrobcov/skupín výrobcov v ČĽR zaradených do vzorky, ktorí počas obdobia revízneho prešetrovania predávali prešetrovaný výrobok do Únie, jeden predával priamo nezávislým zákazníkom a druhý predával prostredníctvom prepojených obchodníkov.

(172)

Vyvážajúci výrobcovia vyvážali prešetrovaný výrobok buď priamo nezávislým zákazníkom v Únii, alebo prostredníctvom obchodníka. Vývozná cena bola preto určená na základe cien skutočne zaplatených alebo splatných za prešetrovaný výrobok pri jeho predaji na vývoz do Únie, v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia.

(173)

Ako bolo uvedené v odôvodnení 46, jedna zo skupín vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky neposkytla Komisii svoje predajné ceny v rámci predaja prostredníctvom prepojeného obchodníka prvému nezávislému zákazníkovi, a to ani pri predaji do Únie, ani pri predaji do zvyšku sveta. Preto Komisia na základe najlepšie dostupných skutočností v súlade s článkom 18 základného nariadenia použila iba transakcie, pri ktorých bolo možné zistiť cenu pre nezávislého zákazníka a stanoviť vývoznú cenu pre danú skupinu vyvážajúcich výrobcov.

3.3.9.   Porovnanie

(174)

Komisia porovnala vytvorenú normálnu hodnotu podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia a vývoznú cenu na základe ceny zo závodu.

(175)

V prípadoch, keď to odôvodňovala potreba zabezpečenia spravodlivého porovnania, Komisia upravila v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia vývoznú cenu o rozdiely, ktoré ovplyvňovali cenu a porovnateľnosť cien. Úpravy sa robili v súvislosti s nákladmi na vnútrozemskú dopravu, manipuláciu, nakladanie a s vedľajšími výdavkami, ako aj s úverovými nákladmi a bankovými poplatkami.

(176)

V prípade jedného vyvážajúceho výrobcu bola okrem toho vývozná cena upravená v súlade s článkom 2 ods. 10 písm. i) základného nariadenia odpočítaním provízií poskytnutých v rámci predaja prostredníctvom obchodníka. Výpočet provízií bol založený na predajných, všeobecných a administratívnych nákladoch obchodníka a jeho primeranom ziskovom rozpätí. Pri úprave zisku Komisia použila úroveň určenú v rámci prešetrovania, ktorým sa stanovila súčasná úroveň ciel.

3.3.9.1.   Dumpingové rozpätie

(177)

Komisia porovnala vážený priemer normálnej hodnoty každého druhu podobného výrobku s váženým priemerom vývoznej ceny zodpovedajúceho druhu dotknutého výrobku v súlade s článkom 2 ods. 11 a 12 základného nariadenia.

(178)

Na základe toho predstavoval vážený priemer dumpingového rozpätia vyjadrený ako percentuálny podiel ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, 2,56 % v prípade spoločnosti Ideal a 49,82 % v prípade spoločnosti Oyama.

3.3.9.2.   Dumping nespolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov

(179)

Komisia tiež vypočítala priemerné dumpingové rozpätie pre nespolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov. Vzhľadom na nízku úroveň spolupráce zo strany ČĽR uvedenú v oddiele 3.2 Komisia v súlade s článkom 18 základného nariadenia použila dostupné skutočnosti.

(180)

Po prvé, na určenie normálnej hodnoty Komisia použila priemernú normálnu hodnotu dvoch spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov/skupín výrobcov.

(181)

Po druhé, na určenie vývoznej ceny Komisia použila údaje Eurostatu po odpočítaní vývozu dvoch spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov. Na účely porovnania Komisia upravila vývoznú cenu na úroveň cien zo závodu, použitím priemerných overených rozdielov vrátane nákladov na dopravu v prípade dvoch spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov.

(182)

Na základe toho predstavoval vážený priemer dumpingového rozpätia vyjadrený ako percentuálny podiel ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, 206 %. Dumpingové rozpätie by bolo vyššie, ak by sa normálna hodnota spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov upravila o domáce náklady na dopravu a dovozné clo v Srbsku, ako je uvedené v odôvodnení 156.

(183)

Alternatívne, s cieľom využiť všetky najlepšie dostupné skutočnosti v súlade s článkom 18 základného nariadenia Komisia vypočítala dumpingové rozpätie pomocou priemernej vytvorenej normálnej hodnoty uvedenej v žiadosti. Pri tom sa vychádzalo z reprezentatívnej krajiny, ktorou bolo Turecko. Napriek skutočnosti, že táto alternatívna normálna hodnota zahŕňala iba základné výrobné faktory (15 až 20 faktorov v závislosti od typu bicykla), výsledné dumpingové rozpätie bolo 86 %.

(184)

Niet preto pochybností, že počas obdobia revízneho prešetrovania dumping pokračoval.

3.3.9.3.   Záver

(185)

Komisia preto dospela k záveru, že počas obdobia revízneho prešetrovania dumping pokračoval.

3.4.   Pravdepodobnosť pokračovania dumpingu zo strany ČĽR

(186)

S cieľom preskúmať pravdepodobnosť pokračovania dumpingu Komisia skúmala tieto prvky: výrobnú kapacitu a voľnú kapacitu v ČĽR a atraktívnosť trhu Únie.

3.4.1.   Výrobná kapacita a voľná kapacita v ČĽR

(187)

Podľa Čínskeho združenia výrobcov bicyklov v roku 2017 predstavovala celková produkcia bicyklov 80 miliónov jednotiek.

(188)

Okrem toho päť spolupracujúcich spoločností uviedlo mieru využitia kapacity počas obdobia revízneho prešetrovania v rozpätí od 38 % do 96 % (t. j. vážený priemer bol 68 %). Komisia vzhľadom na nízku úroveň spolupráce odhadla na základe uplatnenia najlepšie dostupných skutočností v súlade s článkom 18 základného nariadenia celkovú kapacitu na 117 miliónov bicyklov (88). Na základe toho by voľná kapacita čínskeho výrobného odvetvia predstavovala približne 37 miliónov bicyklov, čo je viac ako dvojnásobok celkovej spotreby v Únii (konkrétne 18 miliónov jednotiek).

(189)

Okrem toho, ako je uvedené v nariadení Rady (EÚ) č. 502/2013 (89) a ako sa potvrdilo počas prešetrovania, výroba bicyklov je predovšetkým montážnou činnosťou, ktorá by sa mohla jednoducho rozšíriť zvýšením počtu pracovníkov. Čínski výrobcovia by preto mohli rýchlo vybudovať novú kapacitu najatím nových pracovníkov.

(190)

Na základe uvedených skutočností Komisia dospela k záveru, že ak by uplynula platnosť opatrení, čínski vyvážajúci výrobcovia majú značnú voľnú kapacitu, ktorú by mohli využiť na výrobu bicyklov s cieľom ich vývozu na trh Únie.

(191)

CCCME vo svojich pripomienkach ku konečnému poskytnutiu tvrdila, že Komisia zhruba odhadla voľnú kapacitu čínskeho výrobného odvetvia a neposkytla žiadne dôkazy na podporu svojho odhadu.

(192)

Komisia pripomenula, že z dôvodu nízkej úrovne spolupráce zo strany ČĽR sa na odhad voľnej kapacity uplatnil článok 18 základného nariadenia. Okrem toho, ako je vysvetlené v odôvodneniach 187 a 188, Komisia založila svoj odhad na údajoch o celkovej produkcii, ktoré poskytlo Čínske združenie výrobcov bicyklov. CCCME navyše okrem týchto vyhlásení neposkytla žiadne dôkazy pre svoje tvrdenie, že Komisia nesprávne vypočítala voľné kapacity v ČĽR. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

3.4.2.   Atraktívnosť trhu Únie

3.4.2.1.   Cenové správanie čínskych vývozcov na trhoch tretích krajín

(193)

Prvým prvkom, ktorý prispieva k atraktívnosti trhu Únie, je cenové správanie čínskych výrobcov pri predaji na trhu Únie v porovnaní s inými vývoznými trhmi. Celkový čínsky vývoz bicyklov počas obdobia revízneho prešetrovania (90) dosiahol objem približne 58 miliónov kusov, z ktorých 15 miliónov bolo predaných do USA (teda 26 % celkového čínskeho vývozu bicyklov). Priemerná čínska vývozná cena pri vývoze do USA je 50 EUR za jednotku, čo je nižšia hodnota než pri vývoze do EÚ (64 EUR za jednotku) a výrazne nižšia než priemerná predajná cena výrobcov z Únie počas obdobia revízneho prešetrovania (konkrétne 129 EUR za jednotku). Zavedenie dodatočnej valorickej colnej sadzby 10 % na čínske bicykle v USA od 1. januára 2019 na základe oddielu 301 zákona USA o obchode (91) pravdepodobne výrazne ovplyvní čínsky vývoz bicyklov do tejto krajiny. USA navyše 10. mája 2019 ešte viac zvýšili dodatočné valorické dovozné clo na 25 % (92). Očakáva sa preto, že vplyv na čínsky vývoz bicyklov do USA bude ešte výraznejší. V dôsledku toho by sa Únia stala atraktívnejšou než najväčší súčasný trh pre čínske bicykle, ak by uplynula platnosť existujúcich opatrení.

(194)

Celkovo je Únia pre čínskych výrobcov bicyklov atraktívna z hľadiska cien. Čínski vývozcovia predávali v 149 krajinách (predstavuje to 71 % celkovej hodnoty ich vývozu bicyklov), kde sú ceny v priemere nižšie než v Únii. Iba v 24 krajinách (predstavuje to 25 % celkovej hodnoty ich vývozu bicyklov) predávajú za ceny, ktoré sú v priemere vyššie než v Únii.

(195)

Záver je, že vývoz do Únie by bol pre čínskych vývozcov atraktívnejší než vývoz do väčšiny ostatných krajín, ktoré predstavujú väčšinu ich vývozu.

3.4.2.2.   Dostupnosť ďalších trhov

(196)

Druhým prvkom, ktorý prispieva k atraktívnosti trhu Únie, je existencia ochrany obchodu a ďalších opatrení na obmedzovanie dovozu čínskych bicyklov na veľkom počte vývozných trhov. Také opatrenia existujú napríklad v Mexiku a Argentíne. Tieto krajiny predstavujú 4 % celkového objemu, ktorý vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky vyvážajú do zvyšku sveta, a 1 % celkového čínskeho vývozu počas obdobia revízneho prešetrovania (93).

(197)

Ako sa uvádza v odôvodnení 193, zavedenie dodatočnej valorickej sadzby dovozného cla 10 % na čínske bicykle v USA od 1. januára 2019 výrazne ovplyvní čínsky vývoz bicyklov. Samotné USA predstavujú totiž 58 % objemu, ktorý vyvážajú do zvyšku sveta vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky, a 26 %, ak zohľadňujeme celý vývoz z ČĽR. Už v prvom štvrťroku 2019 bol čínsky vývoz bicyklov do USA o 54 % nižší než v prvom štvrťroku 2018 (alebo nižší približne o 1,4 milióna jednotiek). Očakáva sa, že tento vplyv bude ešte vyšší po prijatí rozhodnutia USA ďalej zvýšiť dodatočnú valorickú sadzbu dovozného cla na 25 % od 10. mája 2019 (94).

(198)

Dôsledkom tohto dodatočného cla na čínske bicykle na najväčšom vývoznom trhu v spojení so zrušením existujúcich opatrení na trhu Únie by pravdepodobne bolo presmerovanie čínskeho vývozu z USA do Únie.

(199)

CCCME vo svojich pripomienkach ku konečnému poskytnutiu tvrdila, že Komisia neposkytla žiadne dôkazy o tom, že voľná kapacita v ČĽR sa zameriava na trh Únie.

(200)

Komisia uviedla, že netvrdila, že voľná kapacita sa zameriava na trh Únie, ale že by sa tak mohlo stať, ak by uplynula platnosť opatrení. V odôvodneniach 193 až 198 Komisia uviedla viaceré okolnosti, ktoré výrazne poukazujú na túto pravdepodobnosť. Žiadnu z týchto okolností CCCME nespochybnila.

(201)

Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

3.4.3.   Záver o pravdepodobnosti pokračovania dumpingu

(202)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Komisia dospela k záveru, že ak by uplynula platnosť opatrení, existuje vysoká pravdepodobnosť pokračovania dumpingu.

3.5.   Celkové závery o pravdepodobnosti pokračovania dumpingu

(203)

Prešetrovaním sa preukázalo, že počas obdobia revízneho prešetrovania pokračoval čínsky dovoz na trh Únie za dumpingové ceny.

(204)

Komisia tiež dokázala, že ak by uplynula platnosť opatrení, dumping by pravdepodobne pokračoval. Voľná kapacita v ČĽR bola značná v porovnaní so spotrebou v Únii počas obdobia revízneho prešetrovania. Cenové správanie čínskych vyvážajúcich výrobcov na trhoch tretích krajín navyše ukazuje, že vývozné ceny na väčšine týchto trhov sú nižšie než v Únii, čo poukazuje na pravdepodobnosť pokračovania dumpingu v Únii, ak by uplynula platnosť opatrení. A nakoniec, atraktívnosť trhu Únie z hľadiska jeho veľkosti a cien a skutočnosť, že iné trhy – osobitne v USA – zostávajú chránené obchodnými opatreniami, naznačujú, že čínsky vývoz a voľná kapacita by boli pravdepodobne presmerované na trh Únie, ak by platnosť opatrení uplynula. Komisia preto dospela k záveru, že existuje vysoká pravdepodobnosť, že zrušenie antidumpingových opatrení by malo za následok zvýšenie vývozu bicyklov z ČĽR do Únie za dumpingové ceny.

(205)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Komisia dospela k záveru, že uplynutie platnosti antidumpingových opatrení by pravdepodobne viedlo k pokračovaniu dumpingu.

4.   PRAVDEPODOBNOSŤ POKRAČOVANIA ALEBO OPÄTOVNÉHO VÝSKYTU UJMY

4.1.   Vymedzenie výrobného odvetvia Únie a výroby v Únii

(206)

V Únii bolo viac ako 400 známych výrobcov, ktorí počas obdobia revízneho prešetrovania vyrábali bicykle. Ako sa uvádza v odôvodnení 14, niektorí z nich čiastočne alebo úplne presunuli výrobný proces subdodávateľským spôsobom na tretie spoločnosti, ktoré pracujú na základe dohôd o spracovaní (ďalej len „spracovatelia“). Týchto 400 výrobcov a spracovateľov predstavuje „výrobné odvetvie Únie“ v zmysle článku 4 ods. 1 základného nariadenia. Časť výrobného odvetvia Únie vyrába aj elektrické bicykle, pričom do istej miery využíva rovnaké výrobné zariadenia, aké sa používajú na výrobu prešetrovaného výrobku.

(207)

Celková výroba v Únii sa počas obdobia revízneho prešetrovania odhadovala na 11,2 milióna kusov. Tento číselný údaj je založený na údajoch získaných Konfederáciou európskeho cyklistického priemyslu (ďalej len „CONEBI“).

4.2.   Spotreba v Únii

(208)

Komisia odhadla spotrebu v Únii na základe informácií predložených žiadateľom a konfederáciou CONEBI.

(209)

Spotreba v Únii sa počas posudzovaného obdobia vyvíjala takto:

Tabuľka 2

Spotreba v Únii

 

2014

2015

2016

2017

ORP

Spotreba v Únii (v kusoch)

19 201 153

19 269 158

18 883 749

18 501 392

18 300 000

Index

100

100

98

96

95

Zdroj: EBMA, CONEBI, Eurostat

(210)

Spotreba v Únii klesla počas posudzovaného obdobia o 5 % na 18,3 milióna kusov v období revízneho prešetrovania. Pokles spotreby sa vysvetľuje predovšetkým súbežným rozšírením trhu s elektrickými bicyklami, ktorý vzrástol z 1 139 000 kusov na 1 982 269 kusov v období od januára 2014 do septembra 2017 (95).

4.3.   Dovoz do Únie z ČĽR

(211)

Komisia určila objem dovozu a ceny na základe štatistických údajov Eurostatu na úrovni TARIC. Následne sa stanovil podiel dovozu na trhu porovnaním objemu dovozu so spotrebou v Únii, ako je to zobrazené v tabuľke 2.

4.3.1.   Objem a podiel na trhu

(212)

Dovoz z ČĽR do Únie sa počas posudzovaného obdobia vyvíjal takto:

Tabuľka 3

Objem dovozu a podiel na trhu

 

2014

2015

2016

2017

ORP

Objem dovozu (v kusoch)

494 433

595 558

456 158

694 748

747 313

Index

100

120

92

141

151

Podiel na trhu (v %)

2,6

3,1

2,4

3,8

4,1

Index

100

120

94

146

159

Zdroj: Eurostat

(213)

Objem čínskeho dovozu zostal nízky a blízky úrovni z obdobia predchádzajúceho revízneho prešetrovania. Trend, ktorým je nárast o 51 % počas posudzovaného obdobia, však ukazuje oživenie záujmu o trh Únie.

(214)

Kombinácia poklesu spotreby a nárastu objemu dovozu viedla k zvýšeniu podielu na trhu z 2,6 % v roku 2014 na 4,1 % v období revízneho prešetrovania.

4.3.2.   Cena dovozu a cenové podhodnotenie

(215)

Cena dovozu z ČĽR do Únie sa počas posudzovaného obdobia vyvíjala takto:

Tabuľka 4

Dovozné ceny

 

2014

2015

2016

2017

ORP

Priemerná dovozná cena (EUR za kus)

47

61

44

77

77

Index

100

130

94

164

164

Zdroj: Eurostat

(216)

Ceny čínskeho dovozu sa počas posudzovaného obdobia zvýšili o 64 %. V dovozných cenách založených na údajoch Eurostatu sa nezohľadňujú rôzne druhy výrobkov a cenové rozdiely medzi rôznymi druhmi prešetrovaného výrobku. Vzhľadom na nízku úroveň spolupráce čínskych vývozcov, ako je vysvetlené v odôvodnení 45, Komisia musela vychádzať z dostupných skutočností v súlade s článkom 18 základného nariadenia.

(217)

Na tomto základe sa priemerné predajné ceny spolupracujúcich výrobcov z Únie neprepojeným zákazníkom na trhu Únie porovnali s priemernými cenami dovozu z ČĽR. Zistilo sa, že ceny viac ako 80 % dovozu (celý dovoz s výnimkou dovozu od dvoch spolupracujúcich čínskych vyvážajúcich výrobcov) boli podhodnotené voči cenám výrobného odvetvia Únie o 19,1 %. Po odpočítaní platného antidumpingového cla rozpätie podhodnotenia dosiahlo hodnotu 43,0 %.

(218)

Pokiaľ ide o dvoch spolupracujúcich čínskych vyvážajúcich výrobcov, porovnanie bolo vykonané na cenovej úrovni výrobcu pôvodného zariadenia (ďalej len „VPZ“), keďže obaja vyvážali na trh EÚ výlučne modely VPZ. Podhodnotenie sa zistilo aj v prípade jedného z týchto dvoch vývozcov a dosiahlo hodnotu 6,4 %.

4.4.   Dovoz do Únie z iných tretích krajín

4.4.1.   Dovoz do Únie z iných krajín

(219)

Objem dovozu, podiel na trhu a dovozné ceny týkajúce sa dovozu z iných tretích krajín sa vyvíjali takto:

Tabuľka 5

Objem dovozu, podiel na trhu a dovozné ceny zo všetkých ostatných krajín okrem ČĽR

 

2014

2015

2016

2017

ORP

Objem dovozu (v kusoch)

7 347 580

7 179 794

6 497 571

6 387 657

6 244 138

Index

100

98

88

87

85

Podiel na trhu (v %)

38,3

37,3

34,4

34,5

34,1

Priemerná cena (v EUR za kus)

148

180

186

172

169

Zdroj: Eurostat

(220)

Objem dovozu z iných tretích krajín počas posudzovaného obdobia klesol o 15 %. Ich podiel na trhu počas posudzovaného obdobia klesol z 38,3 % na 34,1 %.

(221)

Priemerné dovozné ceny z tretích krajín boli počas obdobia revízneho prešetrovania systematicky vyššie než priemerné dovozné ceny z ČĽR. Rozdiel sa počas posudzovaného obdobia pohyboval od 92 do 142 EUR za kus.

(222)

Priemerné dovozné ceny z tretích krajín boli systematicky vyššie než ceny výrobcov z Únie uvedené v tabuľke 12 v odôvodnení 250. V závislosti od roka sa rozdiel pohybuje od 30 do 58 EUR za kus.

4.4.2.   Dovoz do Únie z ostatných krajín, na ktoré sa vzťahujú antidumpingové opatrenia

(223)

Dovoz do Únie z ostatných krajín, na ktoré sa vzťahujú antidumpingové opatrenia po prešetrovaní obchádzania opatrení, uvedených v odôvodneniach 3 a 4, sa vyvíjal takto:

Tabuľka 6

Objem dovozu, podiel na trhu a dovozné ceny z ostatných krajín, na ktoré sa vzťahujú antidumpingové opatrenia

 

2014

2015

2016

2017

ORP

Objem dovozu (v kusoch)

3 314 228

3 272 207

2 948 037

3 122 230

3 084 171

Index

100

99

89

94

93

Podiel na trhu (v %)

17,3

17,0

15,6

16,9

16,9

Priemerná cena (v EUR za kus)

105

133

138

132

130

Kambodža

Podiel na trhu (v %)

6,3

7,2

6,9

7,7

7,9

Priemerná cena (v EUR za kus)

193

226

222

204

196

Filipíny

Podiel na trhu (v %)

4,8

4,5

3,6

4,5

4,4

Priemerná cena (v EUR za kus)

43

48

50

55

54

Tunisko

Podiel na trhu (v %)

2,2

2,2

2,3

2,2

2,0

Priemerná cena (v EUR za kus)

66

79

82

78

79

Srí Lanka

Podiel na trhu (v %)

2,1

2,0

1,7

1,5

1,7

Priemerná cena (v EUR za kus)

47

54

58

62

64

Indonézia

Podiel na trhu (v %)

0,9

0,9

1,1

1,0

0,9

Priemerná cena (v EUR za kus)

112

142

147

159

153

Pakistan

Podiel na trhu (v %)

1,0

0,3

0

0

0

Priemerná cena (v EUR za kus)

44

48

Zdroj: Eurostat

(224)

Objem dovozu z ostatných tretích krajín, na ktoré sa vzťahujú antidumpingové opatrenia, počas posudzovaného obdobia klesol o 7 %.

(225)

Podobný trend vykazovala hodnota celkového podielu na trhu, ktorá počas posudzovaného obdobia klesla zo 17,3 % na 16,9 %, keďže v prípade všetkých krajín s výnimkou Kambodže sa ich podiel na trhu znížil.

(226)

Priemerná dovozná cena počas posudzovaného obdobia vzrástla zo 105 na 130 EUR za kus.

(227)

Je potrebné poznamenať, že veľká väčšina dovozu z ostatných krajín, na ktoré sa vzťahujú antidumpingové opatrenia, pochádza od skutočných výrobcov, ktorým bolo povolené oslobodenie od rozšírenia opatrení (96).

4.4.3.   Dovoz do Únie z iných krajín, na ktoré sa nevzťahujú antidumpingové opatrenia

(228)

Dovoz do Únie z iných krajín, na ktoré sa nevzťahujú antidumpingové opatrenia, sa vyvíjal takto:

Tabuľka 7

Objem dovozu, podiel na trhu a dovozné ceny z iných krajín, na ktoré sa nevzťahujú antidumpingové opatrenia

 

2014

2015

2016

2017

ORP

Objem dovozu (v kusoch)

4 033 352

3 907 587

3 549 534

3 265 427

3 159 967

Index

100

97

88

81

78

Podiel na trhu (v %)

21,0

20,3

18,8

17,6

17,3

Priemerná cena (v EUR za kus)

183

220

226

210

206

Taiwan

Podiel na trhu (v %)

10,0

10,2

8,8

7,8

7,0

Priemerná cena (v EUR za kus)

256

296

320

311

318

Bangladéš

Podiel na trhu (v %)

3,5

3,9

3,9

4,4

4,6

Priemerná cena (v EUR za kus)

84

98

89

80

78

Thajsko

Podiel na trhu (v %)

3,6

2,4

2,2

1,8

1,8

Priemerná cena (v EUR za kus)

79

95

96

94

93

Iné krajiny

Podiel na trhu (v %)

3,9

3,7

3,9

3,6

3,8

Priemerná cena (v EUR za kus)

107

128

116

105

98

Zdroj: Eurostat

(229)

Dovoz z iných krajín, na ktoré sa nevzťahujú antidumpingové opatrenia, klesol o 22 %. Prvými tromi krajinami z hľadiska objemu boli Taiwan, Bangladéš a Thajsko.

(230)

V dôsledku toho počas posudzovaného obdobia klesol podiel týchto krajín na trhu z 21 % na 17,3 %. Podiel na trhu v prípade dovozu z Taiwanu sa znížil o 3 percentuálne body a v prípade Thajska o 1,8 percentuálneho bodu, zatiaľ čo podiel na trhu v prípade dovozu z Bangladéša sa zvýšil o 1,1 percentuálneho bodu.

(231)

Priemerné dovozné ceny z iných krajín, na ktoré sa nevzťahujú antidumpingové opatrenia, boli počas posudzovaného obdobia vyššie než čínske priemerné dovozné ceny. Dovozné ceny z iných krajín, na ktoré sa nevzťahujú antidumpingové opatrenia, sa pohybovali od 78 do 320 EUR za kus.

4.5.   Hospodárska situácia výrobného odvetvia Únie

(232)

Podľa článku 3 ods. 5 základného nariadenia preskúmanie vplyvu dumpingového dovozu na výrobné odvetvie Únie zahŕňalo hodnotenie všetkých hospodárskych faktorov a indexov, ktoré mali vplyv na stav výrobného odvetvia Únie počas posudzovaného obdobia.

(233)

Ako sa uvádza v odôvodneniach 13 a 14, výber vzorky sa použil na stanovenie prípadnej ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie. Komisia na účely stanovenia ujmy rozlišovala medzi makroekonomickými a mikroekonomickými ukazovateľmi ujmy.

(234)

Makroekonomické ukazovatele (výroba, výrobná kapacita, využitie kapacity, objem predaja, podiel na trhu, zamestnanosť, produktivita, rast, veľkosť dumpingových rozpätí a zotavenie z vplyvu minulého dumpingu) sa posúdili na úrovni celého výrobného odvetvia Únie. Základom posúdenia boli informácie predložené žiadateľom a konfederáciou CONEBI.

(235)

Analýza mikroekonomických ukazovateľov (zásoby, predajné ceny a náklady, náklady práce, ziskovosť, peňažný tok, investície, návratnosť investícií, schopnosť získavať kapitál) sa vykonala na úrovni výrobcov z Únie zaradených do vzorky. Posúdenie vychádzalo z ich informácií, ktoré boli riadne overené počas overovania na mieste.

(236)

Doplňujúca analýza určitých mikroekonomických ukazovateľov (náklady práce, investície a návratnosť investícií) sa považovala za potrebnú v dôsledku osobitosti niektorých výrobcov bicyklov, ktorí určité výrobné procesy presunuli subdodávateľským spôsobom na spracovateľov, ako sa uvádza v odôvodnení 206. Toto posúdenie sa vykonalo na úrovni spracovateľov, ktorí počas posudzovaného obdobia pracovali na základe dohôd o spracovaní pre dvoch výrobcov z Únie zaradených do vzorky. Posúdenie vychádzalo z ich informácií, ktoré boli riadne overené počas overovania na mieste u piatich najväčších spracovateľov z hľadiska objemu výroby.

4.5.1.   Makroekonomické ukazovatele

4.5.1.1.   Výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity

(237)

Výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity výrobného odvetvia Únie sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka 8

Výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity

 

2014

2015

2016

2017

ORP

Objem výroby (v kusoch)

11 441 234

12 540 564

11 917 086

11 422 700

11 227 000

Index

100

110

104

100

98

Výrobná kapacita (v kusoch)

14 858 745

16 153 881

16 355 470

15 331 000

15 150 000

Index

100

109

110

103

102

Využitie kapacity (%)

77,0

77,6

72,9

74,5

74,1

Index

100

101

95

97

96

Zdroj: EBMA, CONEBI

(238)

Po náraste v roku 2015 výroba postupne klesala a v období revízneho prešetrovania skončila na mierne nižšej úrovni, než bola v roku 2014, konkrétne na úrovni 11,2 milióna bicyklov. Podobný trend vykazovala hodnota výrobnej kapacity, ktorá spočiatku rástla, potom klesala, ale počas posudzovaného obdobia zaznamenala celkový nárast o 2 %. V dôsledku toho využitie kapacity kleslo o 2,9 percentuálneho bodu a v období revízneho prešetrovania dosiahlo hodnotu 74,1 %.

(239)

Kapacitou sa rozumie teoretický počet bicyklov, ktoré sa môžu vyrobiť na dostupných výrobných linkách. Kapacitu je možné zvýšiť zavedením doplňujúcich pracovných zmien v závislosti od dopytu a od dostupnosti pracovníkov a častí a súčastí bicyklov. Okrem toho sa tie isté výrobné linky bez akýchkoľvek dodatočných nákladov dajú rovnako použiť na výrobu elektrických bicyklov. Vzhľadom na prispôsobivosť takýchto parametrov by sa ukazovatele kapacity a využitia kapacity mali analyzovať opatrne a v rámci analýzy ujmy by sa im nemala prisudzovať veľká dôležitosť.

4.5.1.2.   Objem predaja a podiel na trhu v Únii

(240)

Predaj v EÚ zo strany výrobného odvetvia Únie a jeho podiel na trhu vo vzťahu k spotrebe sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka 9

Objem predaja a podiel na trhu

 

2014

2015

2016

2017

ORP

Objem predaja (v kusoch)

11 359 140

11 493 806

11 930 020

11 418 987

11 308 549

Index

100

101

105

101

100

Podiel na trhu (v %)

59,2

59,6

63,2

61,7

61,8

Index

100

101

107

104

104

Zdroj: EBMA, CONEBI, Eurostat

(241)

Objem predaja výrobného odvetvia Únie na trhu EÚ zostal počas posudzovaného obdobia stabilný, na úrovni približne 11,3 milióna bicyklov.

(242)

V dôsledku klesajúcej spotreby, uvedenej v tabuľke 2 v odôvodnení 209, podiel výrobného odvetvia Únie na trhu stúpol o 2,6 percentuálneho bodu a v období revízneho prešetrovania dosiahol hodnotu 61,8 %.

4.5.1.3.   Zamestnanosť a produktivita

(243)

Zamestnanosť a produktivita vo výrobnom odvetví Únie sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka 10

Zamestnanosť a produktivita

 

2014

2015

2016

2017

ORP

Počet zamestnancov (v ekvivalente plného pracovného času)

20 137

22 071

20 975

23 641

23 652

Index

100

110

104

117

117

Produktivita (v počte bicyklov na zamestnanca)

568

568

568

483

475

Index

100

100

100

85

84

Zdroj: EBMA

(244)

Zamestnanosť vzrástla počas posudzovaného obdobia o 17 %, zatiaľ čo produktivita vykazovala opačný trend. Pokles produktivity čiastočne vysvetľuje skutočnosť, že niektorí výrobcovia z Únie vrátili späť výrobu určitých častí a súčastí, alebo zahrnuli do svojej činnosti určité procesy, ako napríklad nanášanie náterov. V dôsledku toho zvýšili počet zamestnancov bez zvýšenia objemu výroby. Produktivita preto vykazovala klesajúci trend. V rámci predchádzajúceho revízneho prešetrovania bola stanovená nižšia úroveň zamestnanosti. Číselné údaje o zamestnanosti uvádzané v tabuľke vychádzajú z najnovších aktualizovaných údajov, ktoré poskytuje združenie EBMA, a zahŕňajú všetku prácu priamo alebo nepriamo spojenú s výrobou bicyklov.

4.5.1.4.   Rast

(245)

Keďže predaj výrobného odvetvia Únie zostal počas posudzovaného obdobia stabilný, zatiaľ čo spotreba klesla, výrobnému odvetviu Únie sa podarilo konsolidovať svoju pozíciu na trhu, čo viedlo počas posudzovaného obdobia k nárastu podielu na trhu (+ 2,6 percentuálneho bodu).

4.5.1.5.   Rozsah dumpingu a zotavenie z minulého dumpingu

(246)

Dumping zostal počas obdobia revízneho prešetrovania na značne vysokej úrovni, ako sa uvádza v oddiele 3, a ceny čínskych vyvážajúcich výrobcov naďalej do značnej miery podhodnocovali predajné ceny výrobného odvetvia Únie.

(247)

Kombinovaný vplyv rastúceho objemu lacného dumpingového dovozu z ČĽR a skutočného dumpingového rozpätia neumožnil výrobnému odvetviu Únie úplné zotavenie z minulého dumpingu.

4.5.2.   Mikroekonomické ukazovatele

4.5.2.1.   Zásoby

(248)

Úroveň zásob výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa počas posudzovaného obdobia vyvíjala takto:

Tabuľka 11

Zásoby

 

2014

2015

2016

2017

ORP

Konečný stav zásob (v kusoch)

254 758

255 917

268 546

291 969

527 087

Index

100

100

105

115

207

Konečný stav zásob ako % z objemu výroby

9,5

9,0

9,0

9,7

16,9

Zdroj: Overené vyplnené dotazníky výrobcov z Únie zaradených do vzorky

(249)

Konečný stav zásob v rokoch 2014 až 2017 postupne vzrástol o 15 %. V porovnaní s objemom výroby nevykazuje počas obdobia rokov 2014 až 2017 žiadny výrazný nárast. Bicykle sú sezónnym produktom, a tak výrobné odvetvie Únie musí zvýšiť úroveň svojich zásob pred začiatkom sezóny predaja. To sa odrazilo v období revízneho prešetrovania, keď sa koniec tohto obdobia prekrýval so začiatkom sezóny predaja, čo viedlo k výraznému nárastu úrovne zásob.

4.5.2.2.   Priemerné jednotkové predajné ceny v Únii a výrobné náklady

(250)

Priemerná jednotková predajná cena účtovaná neprepojeným zákazníkom v Únii a priemerné jednotkové výrobné náklady výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka 12

Predajná cena a výrobné náklady v Únii

 

2014

2015

2016

2017

ORP

Priemerná jednotková predajná cena (EUR za kus)

118

125

128

127

129

Index

100

106

108

108

109

Jednotkové výrobné náklady (EUR/kus)

116

120

122

122

120

Index

100

103

105

105

103

Zdroj: Overené vyplnené dotazníky výrobcov z Únie zaradených do vzorky

(251)

Výrobné odvetvie Únie dokázalo počas posudzovaného obdobia zvýšiť svoje priemerné predajné ceny o 9 %. Priemerné výrobné náklady mierne vzrástli o 3 %.

4.5.2.3.   Náklady práce

(252)

Priemerné náklady práce piatich výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka 13

Priemerné náklady práce

 

2014

2015

2016

2017

ORP

Priemerné náklady práce na zamestnanca (v EUR)

17 403

19 712

21 895

24 036

23 083

Index

100

113

126

138

133

Zdroj: Overené vyplnené dotazníky výrobcov z Únie zaradených do vzorky

(253)

Priemerné náklady práce na jedného zamestnanca sa počas posudzovaného obdobia zvýšili o 33 %. Tento ukazovateľ ovplyvnilo predovšetkým výrazné zvýšenie miezd v Bulharsku, kde sa nachádza jedna zo spoločností zaradených do vzorky. Mzdy v tomto členskom štáte vzrástli počas posudzovaného obdobia takmer o 50 % (97).

(254)

Okrem toho sa analyzovali aj priemerné náklady práce spracovateľov pracujúcich pre piatich výrobcov zaradených do vzorky. Počas posudzovaného obdobia sa vyvíjali takto:

Tabuľka 14

Priemerné náklady práce spracovateľov

 

2014

2015

2016

2017

ORP

Priemerné náklady práce na zamestnanca (v EUR)

15 071

15 113

15 470

16 276

16 429

Index

100

100

103

108

109

Zdroj: Overené dotazníky vyplnené spracovateľmi zaradenými do vzorky

(255)

Priemerné náklady práce na jedného zamestnanca sa počas posudzovaného obdobia zvýšili o 9 %.

4.5.2.4.   Ziskovosť a peňažný tok

(256)

Ziskovosť a peňažný tok sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka 15

Ziskovosť

 

2014

2015

2016

2017

ORP

Ziskovosť (v %)

1,5

5,0

3,5

3,3

2,8

Index

100

333

233

220

187

Zdroj: Overené vyplnené dotazníky výrobcov z Únie zaradených do vzorky

(257)

Komisia stanovila ziskovosť výrobcov z Únie zaradených do vzorky tak, že vyjadrila čistý zisk pred zdanením z predaja podobného výrobku neprepojeným zákazníkom v Únii ako percentuálny podiel obratu z tohto predaja. Výrobcovia z Únie zaradení do vzorky dokázali počas posudzovaného obdobia zvýšiť svoju ziskovosť. Po zvýšení na 5 % v roku 2015 ziskovosť postupne klesala na 2,8 % v období revízneho prešetrovania. Aj keď výrobné odvetvie Únie bolo počas posudzovaného obdobia ziskové, úroveň zisku naďalej nedosahovala cieľový zisk (8 %), ktorý bol stanovený v rámci predchádzajúceho revízneho prešetrovania.

(258)

Čistý peňažný tok ukazuje schopnosť výrobného odvetvia Únie samofinancovať svoje činnosti. Tento ukazovateľ sa počas posudzovaného obdobia vyvíjal takto:

Tabuľka 16

Peňažný tok

 

2014

2015

2016

2017

ORP

Peňažný tok (v EUR)

5 754 771

17 826 914

11 635 887

5 880 325

-15 297 175

Index

100

310

202

102

-266

Zdroj: Overené vyplnené dotazníky výrobcov z Únie zaradených do vzorky

(259)

Vývoj peňažného toku odzrkadľuje najmä vývoj celkovej ziskovosti výrobného odvetvia Únie. Situácia v oblasti peňažného toku v období revízneho prešetrovania sa vysvetľuje predovšetkým výrazným nárastom zásob, ktorý je analyzovaný v odôvodnení 249.

4.5.2.5.   Investície, návratnosť investícií a schopnosť získať kapitál

(260)

Investície a návratnosť investícií vo výrobnom odvetví Únie sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka 17

Investície a návratnosť investícií

 

2014

2015

2016

2017

ORP

Investície (v EUR)

5 344 906

7 666 151

9 971 864

4 508 316

3 626 470

Index

100

143

187

84

68

Návratnosť investícií (v %)

15

50

34

31

26

Index

100

333

227

207

173

Zdroj: Overené vyplnené dotazníky výrobcov z Únie zaradených do vzorky

(261)

Investície v období rokov 2014 až 2016 výrazne vzrástli o 87 %. Od roku 2017 investície klesali a kopírovali tak trend ziskovosti. Celkovo sa investície počas posudzovaného obdobia znížili o 32 %.

(262)

Výrobcovia z Únie realizovali viaceré investície týkajúce sa modernizácie a automatizácie výrobných liniek. Niektoré spoločnosti tiež optimalizovali svoje kapacity rozšírením skladovacích priestorov.

(263)

Návratnosť investícií je zisk vyjadrený ako percentuálny podiel z čistej účtovnej hodnoty investícií. Návratnosť investícií počas posudzovaného obdobia čiastočne kopírovala trend ziskovosti, keďže v roku 2015 výrazne vzrástla a potom postupne klesala, zostala však nad úrovňou z roku 2014.

(264)

Analyzovali sa aj investície a návratnosť investícií spracovateľov. Tie sa vyvíjali takto:

Tabuľka 18

Investície a návratnosť investícií spracovateľov

 

2014

2015

2016

2017

ORP

Investície (v EUR)

4 947 813

2 762 778

5 820 882

8 556 256

5 938 196

Index

100

56

118

173

120

Návratnosť investícií (v %)

26

31

30

23

27

Index

100

119

115

88

104

Zdroj: Overené vyplnené dotazníky výrobcov z Únie zaradených do vzorky

(265)

Spracovatelia počas posudzovaného obdobia realizovali bežné investície. Trend ukazuje nárast investícií počas posudzovaného obdobia o 20 %.

(266)

Investovalo sa do nových výrobných liniek, automatizácie existujúcich liniek a návratu k výrobe určitých častí a súčastí.

(267)

Návratnosť investícií počas posudzovaného obdobia kolísala od 23 % do 31 % a celkovo vykazuje mierny nárast z 26 % v roku 2014 na 27 % v období revízneho prešetrovania.

(268)

Celkové zlepšenie ziskovosti a peňažného toku malo pozitívny vplyv na schopnosť výrobcov z Únie a ich spracovateľov získať kapitál, keďže väčšina z nich sa pri financovaní svojich aktivít a investícií spolieha na svoje vlastné zdroje. Niektoré spoločnosti využili európske alebo vnútroštátne rozvojové programy, zatiaľ čo iné sa rozhodli pre financovanie prostredníctvom bánk.

4.5.3.   Záver

(269)

Z prešetrovania vyplynulo, že situácia výrobného odvetvia Únie na makroúrovni bola počas posudzovaného obdobia, keď odvetvie výroby bicyklov v Únii prechádza transformáciou v dôsledku zrýchľujúceho sa rozširovania trhu s elektrickými bicyklami v Únii, pomerne stabilná. Zatiaľ čo spotreba počas posudzovaného obdobia klesla, objem predaja aj výroby zostal stabilný, čo umožnilo vo výrobnom odvetví Únie zvýšiť jeho podiel na trhu.

(270)

Z prešetrovania tiež vyplynulo, že situácia výrobného odvetvia na mikroúrovni sa počas posudzovaného obdobia zlepšila vďaka nižšiemu rastu nákladov než cien, čo viedlo k zvýšeniu ziskovosti, a tiež vďaka investíciám, ktoré sa začali vyplácať. Dosiahnutý zisk však zostal počas celého posudzovaného obdobia nižší než cieľový zisk stanovený v rámci pôvodného prešetrovania. Situácia spracovateľov je podobná.

(271)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Komisia dospela k záveru, že výrobné odvetvie Únie počas obdobia revízneho prešetrovania neutrpelo značnú ujmu v zmysle článku 3 základného nariadenia.

(272)

Aj keď sa však situácia výrobného odvetvia Únie stabilizovala, táto stabilita je stále nestabilná, ako ukázal zisk dosahovaný počas posudzovaného obdobia.

(273)

Združenie EBMA vo svojich pripomienkach ku konečnému poskytnutiu informácií tvrdilo, že Komisia v analýze výkonnosti výrobného odvetvia Únie nevzala do úvahy celú situáciu na trhu, najmä pokiaľ ide o dovoz bicyklov na spoločné využívanie (bike-sharing) bez dokovacích staníc z ČĽR a ich vplyv na situáciu výrobného odvetvia Únie v období od roku 2016 do obdobia revízneho prešetrovania. Združenie EBMA takisto tvrdilo, že analýza zamestnanosti a produktivity v odôvodneniach 243 až 244 by mohla viesť k nesprávnemu výkladu.

(274)

Komisia pripomenula, že makroekonomické ukazovatele v oddiele 4.5 sa posudzovali na úrovni celého výrobného odvetvia Únie a pre všetky druhy výrobkov ako celok. Nebol poskytnutý žiadny konkrétny dôkaz o prepojení medzi dovozom bicyklov na spoločné využívanie bez dokovacích staníc a zhoršením týchto ukazovateľov, ktorý by odôvodňoval analýzu špecifického druhu výrobku. Okrem toho preskúmanie trendov relevantných z hľadiska posúdenia pravdepodobnosti pokračovania alebo opätovného výskytu ujmy sa vzťahovalo na obdobie od roku 2014 do obdobia revízneho prešetrovania, počas ktorého niektoré ukazovatele vykazovali zlepšenie. Pokiaľ ide o úroveň a trend čínskeho dovozu, Komisia poznamenala, že oživenie záujmu už analyzovala a poukázala naň v odôvodnení 213.

(275)

Pokiaľ ide o zamestnanosť a produktivitu, Komisia poznamenala, že na nesprávny výklad neexistuje žiadny priestor, keďže v odôvodneniach 243 až 244 už poskytla podrobnú analýzu údajov o zamestnanosti, pozorovaný trend produktivity a príčiny tohto trendu. Celkový počet zamestnancov sa mohol zvýšiť, ale mnohé z týchto miest sa týkali relokalizácie niektorých činností, napríklad výroby určitých častí a súčastí alebo lakovania. V dôsledku toho sa objem výroby bicyklov nezvýšil v rovnakej miere a produktivita vykazovala klesajúci trend.

(276)

Obe tvrdenia združenia EBMA boli preto zamietnuté.

(277)

CCCME vo svojich pripomienkach ku konečnému poskytnutiu informácií takisto tvrdila, že výrobné odvetvie Únie sa zotavilo z predchádzajúcej ujmy, čo odôvodňuje zrušenie opatrení.

(278)

Komisia zopakovala zistenia uvedené v odôvodneniach 269 až 272, v ktorých takisto dospela k záveru, že situácia výrobného odvetvia Únie je stále nestabilná. Preukazuje to okrem iného zisk dosiahnutý počas posudzovaného obdobia, ktorý zostal pod cieľovým ziskom stanoveným v pôvodnom prešetrovaní a nemožno ho v tomto prešetrovaní zmeniť.

(279)

Tvrdenie CCCME bolo preto zamietnuté.

(280)

Keďže výrobné odvetvie Únie počas obdobia revízneho prešetrovania neutrpelo značnú ujmu, Komisia v súlade s článkom 11 ods. 2 základného nariadenia ďalej skúmala pravdepodobnosť toho, či by uplynutie platnosti opatrení voči ČĽR viedlo k opätovnému výskytu značnej ujmy spôsobenej čínskym dovozom.

4.6.   Pravdepodobnosť opätovného výskytu ujmy

4.6.1.   Predbežná poznámka

(281)

S cieľom určiť pravdepodobnosť opätovného výskytu ujmy v prípade zrušenia opatrení Komisia analyzovala tieto prvky: a) pravdepodobnú úroveň cien dovozu z ČĽR v prípade chýbajúcich antidumpingových opatrení, b) atraktívnosť trhu Únie, c) výrobnú kapacitu a voľnú kapacitu v ČĽR a d) existenciu opatrení na obmedzovanie obchodu, týkajúcich sa vývozu bicyklov z ČĽR, v ostatných tretích krajinách.

4.6.2.   Pravdepodobná úroveň cien dovozu z ČĽR v prípade chýbajúcich antidumpingových opatrení

(282)

Z prešetrovania vyplynulo, že dovoz z ČĽR počas obdobia revízneho prešetrovania sa uskutočňoval za dumpingové ceny (pozri odôvodnenie 185) a že existuje pravdepodobnosť pokračovania dumpingu, ak by uplynula platnosť opatrení (pozri odôvodnenie 202).

(283)

Ako bolo vysvetlené v odôvodneniach 215 až 218, čínske dovozné ceny boli počas posudzovaného obdobia výrazne nižšie než predajné ceny výrobného odvetvia Únie, a to napriek platným antidumpingovým opatreniam. Priemerná predajná cena výrobného odvetvia Únie na trhu EÚ bola počas obdobia revízneho prešetrovania 129 EUR za kus, zatiaľ čo priemerná dovozná cena z ČĽR bola takmer polovičná, 77 EUR za kus. Na základe toho bol vyvodený záver, že ak by uplynula platnosť opatrení, čínsky vývoz bicyklov do EÚ by sa uskutočňoval za dumpingové ceny a ceny spôsobujúce ujmy, ktoré by podhodnocovali predajné ceny výrobného odvetvia Únie.

(284)

CCCME vo svojich pripomienkach ku konečnému poskytnutiu informácií tvrdila, že rozdiel v cenách čínskeho dovozu a predaja výrobného odvetvia Únie bol spôsobený rozdielom v porovnaní výrobkov, a nie dumpingovými cenami spôsobujúcimi ujmu, a že Komisia nevykonala cenové porovnanie podľa druhov výrobkov. CCCME takisto tvrdila, že aj v prípade uplynutia platnosti opatrení si môžu čínski vývozcovia zachovať súčasnú cenovú úroveň a nebudú vyvážať bicykle do Únie za dumpingové ceny spôsobujúce ujmu.

(285)

Komisia uviedla, že z dôvodu nízkej úrovne spolupráce zo strany čínskych vývozcov cenové porovnanie podľa druhov výrobkov nebolo možné. Ujma sa posudzovala pri všetkých druhoch výrobkov ako celok a výrobky vyššej kategórie sa neuprednostňovali. Zabezpečilo sa to výberom vzorky výrobcov z Únie, ku ktorému neboli doručené žiadne pripomienky. Výrobcovia boli vybraní na základe najväčšieho reprezentatívneho objemu predaja a výroby, a preto ich výroba pokrývala všetky druhy výrobkov, a nielen druhy vyššej kategórie. Pokiaľ ide o druhé tvrdenie, Komisia pripomenula odôvodnenie 185 a skutočnosť, že dumping zo strany čínskych vývozcov sa už zistil v období revízneho prešetrovania.

(286)

Preto boli obe tvrdenia CCCME zamietnuté.

4.6.3.   Atraktívnosť trhu Únie

(287)

Trh Únie je atraktívny z hľadiska svojej veľkosti a cien. Podľa dostupných informácií, ktoré poskytol žiadateľ (98), je trh Únie najväčším svetovým trhom z hľadiska dopytu.

(288)

Ako sa uvádza v odôvodnení 193, zistilo sa, že trh je atraktívny z hľadiska cien, pretože vývozné ceny do EÚ sú v priemere vyššie než vývozné ceny do iných krajín.

(289)

Čínske vývozné štatistiky tiež ukazujú, že čínske vývozné ceny na hlavné vývozné trhy Číny, t. j. do USA, Indonézie a Japonska, boli počas obdobia revízneho prešetrovania v priemere nižšie (50 EUR za kus) než vývozné ceny do EÚ (64 EUR za kus).

(290)

Atraktívnosť trhu Únie potvrdzuje aj trend dovozu z ČĽR, ktorý napriek platným opatreniam vykazoval počas posudzovaného obdobia výrazný nárast (+ 51 %).

(291)

CCCME vo svojich pripomienkach ku konečnému poskytnutiu informácií tvrdila, že aj v prípade zrušenia opatrení je pre čínskych vývozcov ťažké v krátkom čase znovu získať zákazníkov z Únie. Okrem toho sieť vytvorená v iných krajinách, klesajúci dopyt v Únii a konkurencia zo strany výrobcov z Únie, ktorí sa zotavili, by pôsobili pre čínskych vývozcov odrádzajúco.

(292)

Komisia pripomenula zistenia uvedené v odôvodnení 212, najmä to, že počas obdobia 27 mesiacov (od roku 2016 do obdobia revízneho prešetrovania) sa čínsky dovoz zvýšil o 59 %. Navyše, praktiky obchádzania uvedené v odôvodneniach 3 a 4 potvrdzujú, že čínski vývozcovia majú stále veľký záujem o trh Únie a dokážu naň prenikať dosť rýchlo.

(293)

Toto tvrdenie CCCME bolo preto zamietnuté.

4.6.4.   Výrobná kapacita a voľná kapacita v ČĽR

(294)

Ako je vysvetlené v odôvodneniach 187 až 190, čínska kapacita výroby bicyklov počas obdobia revízneho prešetrovania bola konzervatívne odhadnutá na 117 miliónov kusov. Vzhľadom na objem výroby 80 miliónov kusov bola dostupná voľná kapacita počas obdobia revízneho prešetrovania 37 miliónov bicyklov. Taká kapacita by postačovala na dvojnásobné pokrytie spotreby na trhu Únie.

(295)

Ako navyše potvrdilo Čínske združenie výrobcov bicyklov, čínski vyvážajúci výrobcovia sa orientujú najmä na vývoz, keďže 75 % ich ročnej výroby sa vyváža (99).

(296)

Na základe toho bol vyvodený záver, že čínski vyvážajúci výrobcovia sa orientujú na vývoz a že v prípade zrušenia opatrení majú dostatočnú dostupnú voľnú kapacitu na výrazné zvýšenie svojho vývozu do EÚ.

4.6.5.   Existencia opatrení na obmedzovanie obchodu, týkajúcich sa vývozu bicyklov z ČĽR, v ostatných tretích krajinách

(297)

Ako sa uvádza v odôvodnení 196, na niektorých hlavných vývozných trhoch ČĽR s bicyklami, ako je Argentína a Mexiko, kde platia antidumpingové opatrenia, existujú viaceré prekážky obchodu.

(298)

Okrem toho, ako sa uvádza v odôvodnení 197, zvýšenie valorického dovozného cla v USA (25 %) na dovoz bicyklov s pôvodom v ČĽR znížilo atraktívnosť trhu USA.

(299)

Obmedzenia na týchto vývozných trhoch pre ČĽR sú popri atraktívnosti trhu EÚ uvedenej v odôvodneniach 287 a 290 ďalším ukazovateľom toho, že ak by uplynula platnosť opatrení, cieľom bude pravdepodobne trh Únie.

4.6.6.   Analýza výrobného odvetvia Únie a pravdepodobnosť opätovného výskytu ujmy

(300)

Z prešetrovania vyplynulo, že dovoz z ČĽR sa naďalej uskutočňoval za dumpingové ceny a nie sú žiadne náznaky toho, že by sa tieto dumpingové praktiky v budúcnosti skončili.

(301)

Okrem toho je v prípade zrušenia opatrení možné reálne predpokladať, že v dôsledku atraktívnosti trhu Únie, dostupnej voľnej kapacity v ČĽR a existencie prekážok obchodu na iných trhoch dôjde k výraznému zvýšeniu dovozu do EÚ, uskutočňovanému za dumpingové ceny spôsobujúce ujmu, ktoré budú podhodnocovať predajné ceny výrobného odvetvia Únie.

(302)

Podľa takého scenára by čínsky vývoz do EÚ rýchlo získal podiel na trhu od výrobného odvetvia Únie, ktoré by čelilo okamžitému poklesu objemu svojho predaja a nárastu svojich fixných jednotkových nákladov.

(303)

Vzhľadom na cenovú citlivosť niektorých distribučných kanálov a pravdepodobnú cenovú úroveň čínskeho dovozu by výrobné odvetvie Únie bolo zrejme navyše nútené znížiť ceny, aby si chránilo svoj podiel na trhu. Nárast fixných nákladov v kombinácii s poklesom predajných cien by okamžite negatívne ovplyvnil ziskovosť výrobného odvetvia Únie, ktorá zostala počas celého posudzovaného obdobia značne nižšia než cieľový zisk. Výrobné odvetvie Únie by sa v dôsledku toho stalo stratovým, celková hospodárska situácia výrobného odvetvia Únie by bola negatívne ovplyvnená a došlo by k opätovnému výskytu značnej ujmy.

(304)

Vzhľadom na odvetvové prepojenia spracovateľov by aj ich situáciu rovnako negatívne ovplyvnil pokles objemu výroby a nárast fixných nákladov. Z dlhodobého hľadiska by činnosť výrobného odvetvia Únie ako celku bola vystavená riziku vedúcemu k zatváraniu viacerých výrobných prevádzok.

(305)

Na základe uvedených skutočností Komisia dospela k záveru, že v prípade zrušenia opatrení existuje vysoká pravdepodobnosť opätovného výskytu ujmy spôsobenej dovozom s pôvodom v ČĽR.

5.   ZÁUJEM ÚNIE

5.1.   Úvod

(306)

V súlade s článkom 21 základného nariadenia sa preskúmalo, či by zachovanie existujúcich antidumpingových opatrení nebolo v rozpore so záujmom Únie ako celku.

(307)

Najskôr je potrebné pripomenúť, že pri predchádzajúcich prešetrovaniach sa usúdilo, že prijatie opatrení nie je v rozpore so záujmom Únie.

(308)

V súlade s článkom 21 ods. 2 základného nariadenia dostali všetky zainteresované strany možnosť vyjadriť svoje stanovisko.

(309)

Na základe toho Komisia preskúmala, či napriek záverom o pravdepodobnosti pokračovania dumpingu a opätovného výskytu ujmy existujú presvedčivé dôvody, ktoré by viedli k záveru, že zachovanie existujúcich opatrení nie je v záujme Únie.

5.2.   Záujem výrobného odvetvia Únie

(310)

Z prešetrovania vyplynulo, že výrobné odvetvie Únie sa stále nachádza v neistej situácii. V prípade uplynutia platnosti opatrení by sa situácia výrobného odvetvia Únie rýchlo zhoršila, čo by viedlo z krátkodobého hľadiska opäť k stratám a z dlhodobého hľadiska k postupnej likvidácii celého výrobného odvetvia.

(311)

Ako sa pripomína v odôvodnení 14, veľká časť výroby je presunutá subdodávateľským spôsobom na spracovateľov, ktorí počas posudzovaného obdobia realizovali značné investície do prešetrovaného výrobku. Vzhľadom na to, že spracovatelia sú veľmi závislí od úrovne činnosti svojich obchodných partnerov, ich situácia by bola v prípade zrušenia opatrení tiež negatívne ovplyvnená.

(312)

Na základe toho bol vyvodený záver, že pokračovanie opatrení týkajúcich sa dovozu z ČĽR je v záujme výrobného odvetvia Únie, keďže by umožnilo ďalšiu stabilizáciu jeho pozície na trhu a zabezpečilo jeho zamestnanosť. Výrobnému odvetviu Únie by to tiež umožnilo využiť prínosy značných investícií, ktoré boli realizované počas posudzovaného obdobia s cieľom zabezpečiť jeho budúci rozvoj.

5.3.   Záujem výrobcov elektrických bicyklov

(313)

V januári 2019 Komisia vykonávacími nariadeniami (EÚ) 2019/72 (100) a 2019/73 (101) uložila vyrovnávacie a antidumpingové opatrenia týkajúce sa dovozu elektrických bicyklov s pôvodom v ČĽR.

(314)

Ako sa uvádza v odôvodnení 206, časť výrobného odvetvia Únie sa podieľa aj na výrobe elektrických bicyklov, pri ktorej sa využívajú do značnej miery tie isté strojné zariadenia a montážne linky a rovnaká pracovná sila ako pri výrobe prešetrovaného výrobku. V tejto súvislosti by akýkoľvek pokles výroby a objemu predaja konvenčných bicyklov po zrušení opatrení spôsobil dominový efekt, negatívny vplyv na výrobu elektrických bicyklov v Únii. Fixné náklady by sa museli absorbovať pri nižšom objeme výroby, čo by viedlo k zvýšeniu nákladov a negatívne ovplyvnilo finančnú situáciu tohto prepojeného výrobného odvetvia.

(315)

CCCME vo svojich pripomienkach ku konečnému poskytnutiu informácií tvrdila, že čínske bicykle nezaplavia Úniu a že celková výroba bicyklov a elektrických bicyklov bude určite narastať. Podľa CCCME v žiadnom prípade nepríde k údajnej možnosti, že by sa fixné náklady museli absorbovať pri nižšom objeme výroby.

(316)

Komisia už analyzovala v odôvodneniach 301 až 302 očakávaný vývoj čínskeho dovozu v prípade uplynutia platnosti opatrení a rozsiahly negatívny vplyv na výrobu bicyklov. Vzhľadom na to, že výroba elektrických bicyklov je pomerne obmedzená (desaťkrát nižšia ako výroba konvenčných bicyklov v roku 2016), je nepravdepodobné, že by nárast výroby elektrických bicyklov mohol vyvážiť negatívny vplyv na fixné náklady spôsobený znížením výroby konvenčných bicyklov.

(317)

Tvrdenie CCCME bolo preto zamietnuté.

(318)

Vzhľadom na podobnosť medzi konvenčnými a elektrickými bicyklami by zrušenie opatrení týkajúcich sa prešetrovaného výrobku navyše podnecovalo pri dovoze do EÚ k nesprávnemu deklarovaniu elektrických bicyklov za konvenčné bicykle, čo by viedlo k obchádzaniu opatrení platných pre elektrické bicykle. Za takých okolností by bola účinnosť antidumpingových a antisubvenčných opatrení týkajúcich sa elektrických bicyklov značne obmedzená a odvetvie výroby elektrických bicyklov v Únii by bolo negatívne ovplyvnené.

(319)

CCCME vo svojich pripomienkach ku konečnému poskytnutiu informácií tvrdila, že konvenčné a elektrické bicykle sú úplne odlišné výrobky a cena elektrických bicyklov je zvyčajne oveľa vyššia ako cena konvenčných bicyklov. Za týchto okolností je pre colné orgány členských štátov jednoduché odlíšiť tieto dva výrobky, a preto bude sotva možné, aby došlo k nesprávnemu colnému vyhláseniu.

(320)

Komisia poznamenáva, že elektrické bicykle sú do veľkej miery pomerne podobné konvenčným bicyklom, pokiaľ ide o ich časti a súčasti a ceny. Hlavný rozdiel je motor a batéria, ktoré by sa mohli integrovať v neskoršej fáze. Nesprávne colné vyhlásenie by preto mohlo byť pravdepodobné. Tento záver ďalej podporuje aj skutočnosť, že v tomto odvetví existuje dlhá história obchádzania antidumpingových opatrení, ako sa uvádza v odôvodneniach 1, 3 a 4.

(321)

Komisia preto uvedené tvrdenie zamietla.

(322)

V dôsledku toho bol vyvodený záver, že zachovanie platných opatrení týkajúcich sa prešetrovaného výrobku by bolo aj v záujme výrobcov elektrických bicyklov.

5.4.   Záujem výrobcov častí a súčastí bicyklov

(323)

Podľa nedávneho prieskumu (102), ktorý spoločne vykonali združenie EBMA a konfederácia CONEBI, v roku 2018 vyrábalo časti a súčasti konvenčných aj elektrických bicyklov viac ako 400 spoločností v 20 rôznych členských štátoch. Tieto spoločnosti celkovo zamestnávali viac ako 22 000 ľudí.

(324)

Je potrebné pripomenúť, ako je vysvetlené v odôvodnení 1, že po prešetrovaní obchádzania opatrení sa antidumpingové opatrenia rozšírili na dovoz určitých častí a súčastí bicyklov s pôvodom v ČĽR. Po tomto prešetrovaní bol zavedený systém oslobodenia na podporu miestnej výroby častí a súčastí bicyklov tým, že sa obmedzil podiel používania častí a súčastí bicyklov z Číny na maximálne 60 % z celkovej hodnoty. V dôsledku toho majú výrobcovia bicyklov stimul, aby nakupovali svoje časti a súčasti mimo ČĽR a do značnej miery nakupovali miestne výrobky, čo zároveň zabezpečuje krátke lehoty dodania a znižuje úroveň ich zásob. Výrobcovia častí a súčastí bicyklov majú následne tiež prospech z rozšírenia existujúcich opatrení na základné časti a súčasti bicyklov.

(325)

Dodávatelia častí a súčastí okrem toho počas posudzovaného obdobia vyvinuli značné úsilie o vrátenie výroby častí a súčastí späť do EÚ prostredníctvom značných investícií do výskumu a vývoja a do strojných zariadení. Vzhľadom na osobitosť takýchto investícií a na dlhodobé vzťahy medzi oboma výrobnými odvetviami je udržateľnosť odvetvia výroby častí a súčastí bicyklov úzko prepojená s existenciou životaschopného odvetvia výroby bicyklov v Únii. Každý pokles objemu výroby a predaja v odvetví výroby bicyklov v Únii by mal škodlivý vplyv na odvetvie výroby častí a súčastí bicyklov.

(326)

CCCME vo svojich pripomienkach ku konečnému poskytnutiu informácií tvrdila, že v prípade uplynutia platnosti opatrení nebudú existovať žiadne negatívne dôsledky pre výrobcov častí a súčastí bicyklov, keďže sa objem výroby a objem predaja v odvetví výroby bicyklov v Únii nezníži. Časti a súčasti sa budú navyše používať pri výrobe elektrických bicyklov, ktorá sa bude zvyšovať.

(327)

Komisia zopakovala tvrdenia uvedené v odôvodnení 316. Zrušenie opatrení pravdepodobne bude mať výrazný negatívny vplyv na výrobu bicyklov, ktorý nemôže byť kompenzovaný zvýšením výroby elektrických bicyklov. Odvetvie výroby častí a súčastí bicyklov je úzko prepojené s odvetvím výroby bicyklov, a preto sa ho to dotkne okamžite.

(328)

Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(329)

Na základe toho bolo konštatované, že v prípade zrušenia opatrení by aj odvetvie výroby častí a súčastí bicyklov v EÚ pocítilo negatívne dôsledky. Komisia preto dospela k záveru, že uloženie antidumpingových opatrení by bolo v záujme odvetvia výroby častí a súčastí bicyklov.

5.5.   Záujem neprepojených dovozcov

(330)

Ako sa uvádza v odôvodneniach 15 a 16, Komisia vyzvala všetkých neprepojených dovozcov, aby sa zúčastnili na tomto prešetrovaní, a priamo sa obrátila na 75 dovozcov. Rovnako ako pri poslednom revíznom prešetrovaní sa žiadny z nich neprihlásil a ani žiadnym spôsobom na tomto prešetrovaní nespolupracoval.

(331)

Je potrebné tiež pripomenúť, že účelom antidumpingových opatrení nie je zabrániť dovozu, ale obnoviť spravodlivý obchod a zabezpečiť, aby sa dovoz neuskutočňoval za dumpingové ceny spôsobujúce ujmu.

(332)

Prešetrovaním sa zistilo, že v období revízneho prešetrovania značný objem dovozu, predstavujúci podiel na trhu vyšší ako 17 %, pochádzal z krajín, na ktoré sa nevzťahovali antidumpingové opatrenia. Okrem toho, ako sa uvádza v odôvodnení 227, väčšina dovozu z ostatných krajín, na ktoré sa vzťahujú opatrenia, pochádza od skutočných výrobcov, ktorí boli oslobodení od rozšírenia opatrení. V období revízneho prešetrovania táto časť dovozu predstavovala podiel na trhu vyšší ako 15 %. V dôsledku toho a vzhľadom na dovoz, na ktorý sa nevzťahujú opatrenia a ktorý v období revízneho prešetrovania predstavoval podiel na trhu vyšší ako 32 %, sa dospelo k záveru, že dovozcovia naďalej môžu dovážať bicykle z veľkého počtu rôznych krajín.

(333)

Na základe uvedených skutočností bol vyvodený záver, že v súčasnosti platné opatrenia zásadným negatívnym spôsobom neovplyvňujú situáciu dovozcov a že pokračovanie opatrení sa ich príliš nedotkne.

5.6.   Záujem používateľov

(334)

Je potrebné v prvom rade pripomenúť, že v rámci predchádzajúcich prešetrovaní sa zistilo, že vplyv uloženia opatrení na používateľov/spotrebiteľov by nebol významný.

(335)

Európska cyklistická federácia, ktorá zastupuje združenia a federácie cyklistov, a Cykelfrämjandet, organizácia cyklistov vo Švédsku, vyjadrili svoju podporu zachovaniu opatrení. Tvrdili, že pre cyklistov sú výhodné dodávky výrobkov s vysokou kvalitou a bezpečnostnými normami, zatiaľ čo veľmi lacné bicykle nespĺňajú bezpečnostné normy a odrádzajú od používania bicyklov tým, že sú nepohodlné na jazdenie, nespoľahlivé a chýba im vybavenie potrebné na každodenné použitie. Poukazujú tiež na uprednostňovanie kvality pred cenou zo strany spotrebiteľa a na skutočnosť, že bicykle s nízkou cenou a kvalitou ohrozujú jazdu a bezpečnosť cyklistov.

(336)

Odhaduje sa, že vplyv antidumpingového cla na spotrebiteľské ceny nie je výrazný, keďže niektorí čínski výrobcovia majú nulové clo a zároveň na trhu EÚ existujú aj iné zdroje dodávok. Väčšina výrobcov bicyklov z Únie navyše pôsobí v rámci systému oslobodenia, na základe ktorého sa základné časti a súčasti bicyklov môžu dovážať z ČĽR bez akéhokoľvek cla až do 60 % celkovej hodnoty použitých častí a súčastí. Zabezpečuje to spravodlivé rovnaké podmienky a podporuje hospodársku súťaž na trhu medzi bicyklami vyrábanými v EÚ a dovážanými bicyklami.

(337)

CCCME vo svojich pripomienkach ku konečnému poskytnutiu informácií tvrdila, že náklady na kúpu bicyklov pre spotrebiteľov v Únii sa zvýšili a ľudia s nízkym príjmom si nemôžu z dôvodu antidumpingových opatrení kúpiť bicykel. CCCME dodala, že povaha antidumpingových opatrení má za cieľ chrániť záujmy menšinových výrobcov výrobkov vyššej kategórie na úkor životného a verejného zdravia.

(338)

Komisia uviedla, že pokračovanie platnosti opatrení zvýšilo rozmanitosť dodávateľov a následne aj rôznorodosť cien. Ako sa uvádza v tabuľkách 6 a 7 v odôvodneniach 223 a 228, priemerné dovozné ceny z iných krajín boli často nižšie ako dovozné ceny z ČĽR. Na spotrebiteľov v Únii preto opatrenia nemali negatívny vplyv.

(339)

Pokiaľ ide o druhé tvrdenie CCCME, Komisia zopakovala svoju odpoveď v odôvodnení 268 a odkázala na tabuľku 12 v odôvodnení 250, v ktorej sa uvádza, že priemerná predajná cena v Únii sa pohybovala od 118 do 129 EUR za kus a určite ju nemožno považovať za indikatívnu cenu bicykla vyššej kategórie.

(340)

Obe tieto tvrdenia boli takisto zamietnuté.

(341)

Na základe uvedených skutočností bol vyvodený záver, že v súčasnosti platné opatrenia nemali negatívny vplyv na situáciu používateľov a že pokračovanie opatrení sa ich príliš nedotkne.

5.7.   Záujem iných strán

(342)

Odvetvie výroby bicyklov v Únii pozostáva z približne 400 spoločností, predovšetkým malých a stredných podnikov, a počas obdobia revízneho prešetrovania priamo zamestnávalo viac ako 20 000 ľudí na trhu Únie. Európsky odborový zväz IndustriAll, federácia nezávislých odborových zväzov zastupujúca manuálnych a nemanuálnych pracovníkov v rôznych odvetviach, vyjadril svoju podporu pokračovaniu opatrení. Uviedol, že opatrenia posilnia rast tohto výrobného odvetvia, od ktorého sa očakáva, že ako celok bude v priebehu piatich rokov zamestnávať 200 000 ľudí. Uviedol tiež, že opatrenia by výrobnému odvetviu umožnili riešiť strategické výzvy týkajúce sa premeny bicyklov na inteligentné bicykle alebo organizovania obehového hospodárstva pre bicykle (recyklácia, opätovné použitie, opätovná výroba).

(343)

Organizácia AEGIS Europe, ktorá združuje 25 európskych združení výrobných odvetví, tiež vyjadrila svoju podporu opatreniam a uviedla, že zabezpečujú rovnaké podmienky a riešia deformácie, ktoré na medzinárodnom trhu vytvára štátom riadený hospodársky model deformujúci obchod.

5.8.   Záver

(344)

Na základe dostupných informácií, ktoré sa týkajú záujmu Únie, Komisia dospela k záveru, že neexistujú žiadne nevyvrátiteľné dôvody proti zachovaniu konečných antidumpingových opatrení na dovoz bicyklov s pôvodom v ČĽR.

6.   ANTIDUMPINGOVÉ OPATRENIA

(345)

Všetky zainteresované strany boli informované o základných skutočnostiach a úvahách, z ktorých vychádzal zámer zachovať platné antidumpingové opatrenia uplatňované na dovoz bicyklov s pôvodom v ČĽR. Poskytla sa im aj lehota na predloženie pripomienok k poskytnutým informáciám. Vyjadrenia a pripomienky sa riadne zohľadnili.

(346)

Z uvedených úvah vyplýva, že podľa článku 11 ods. 2 základného nariadenia antidumpingové opatrenia vzťahujúce sa na dovoz bicyklov s pôvodom v ČĽR uložené nariadením Rady (EÚ) č. 502/2013, zmenené vykonávacím nariadením (EÚ) 2018/49, a ich rozšírenie stanovené vo vykonávacom nariadení (EÚ) č. 501/2013 a vykonávacom nariadení (EÚ) 2015/776, by sa mali zachovať.

(347)

Každá žiadosť o uplatnenie týchto individuálnych antidumpingových colných sadzieb (napríklad po zmene názvu subjektu alebo po založení nových výrobných alebo predávajúcich subjektov) by sa mala bezodkladne adresovať Komisii (103) so všetkými príslušnými informáciami, predovšetkým o akejkoľvek zmene činností spoločnosti súvisiacich s výrobou, predajom na domácom trhu a predajom na vývoz, ktorá je spojená napríklad s uvedenou zmenou názvu alebo uvedenou zmenou týkajúcou sa výrobných a predávajúcich subjektov. Ak to bude vhodné, toto nariadenie sa zodpovedajúcim spôsobom zmení prostredníctvom aktualizácie zoznamu spoločností, na ktoré sa vzťahujú individuálne colné sadzby.

(348)

Podľa článku 109 nariadenia 2018/1046 (104), ak sa má v nadväznosti na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vrátiť určitá suma, sadzbou úroku, ktorý sa má zaplatiť, by mala byť sadzba, ktorú Európska centrálna banka uplatňuje na svoje hlavné refinančné operácie, uverejnená v sérii C Úradného vestníka Európskej únie v prvý kalendárny deň každého mesiaca.

(349)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom výboru zriadeného článkom 15 ods. 1 základného nariadenia,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

1.   Týmto sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz cestných bicyklov a ostatných bicyklov (vrátane dodávkových trojkoliek, ale s výnimkou jednokoliek) bez motora, patriacich pod číselné znaky KN 8712 00 30 a ex 8712 00 70 (kódy TARIC 8712007091, 8712007092 a 8712007099), s pôvodom v Čínskej ľudovej republike.

2.   Sadzba konečného antidumpingového cla uplatniteľná na čistú frankocenu na hranici Únie pred preclením je v prípade výrobkov opísaných v odseku 1 a vyrobených ďalej uvedenými spoločnosťami takáto:

Spoločnosť

Konečné clo

Doplnkový kód TARIC

Zhejiang Baoguilai Vehicle Co. Ltd.

19,2 %

B772

Oyama Bicycles (Taicang) Co. Ltd.

0 %

B773

Ideal (Dongguan) Bike Co., Ltd.

0 %

B774

Všetky ostatné spoločnosti

[okrem spoločnosti Giant (China) Co. Ltd. – doplnkový kód TARIC C329 ]

48,5 %

B999

3.   Konečné antidumpingové clo uplatniteľné na dovoz s pôvodom v Čínskej ľudovej republike podľa odseku 2 sa týmto rozširuje aj na dovoz rovnakých bicyklov a iných bicyklov odosielaných z Indonézie, Malajzie, zo Srí Lanky (105) a z Tuniska bez ohľadu na to, či majú alebo nemajú deklarovaný pôvod v Indonézii, Malajzii, na Srí Lanke a v Tunisku, v súčasnosti patriacich pod číselné znaky KN ex 8712 00 30 a ex 8712 00 70 (kódy TARIC 8712003010 a 8712007091), s výnimkou bicyklov vyrábaných týmito spoločnosťami:

Krajina

Spoločnosť

Doplnkový kód TARIC

Indonézia

P.T. Insera Sena, 393 Jawa Street, Buduran, Sidoarjo 61252, Indonézia

B765

 

PT Wijaya Indonesia Makmur Bicycle Industries (Wim Cycle), Raya Bambe KM. 20, Driyorejo, Gresik 61177, Jawa Timur Indonézia

B766

 

P.T. Terang Dunia Internusa, (United Bike), Jl. Anggrek Neli Murni 114 Slipi, 11480, Jakarta Barat, Indonézia

B767

Srí Lanka

Asiabike Industrial Limited, No 114, Galle Road, Henamulla, Panadura, Srí Lanka

B768

 

BSH Ventures (Private) Limited, No 84, Campbell Place, Colombo-10, Srí Lanka

B769

 

Samson Bikes (Pvt) Ltd., No 110, Kumaran Rathnam Road, Colombo 02, Srí Lanka

B770

Tunisko

Euro Cycles SA, Zone Industrielle Kelaa Kebira, 4060, Sousse, Tunisko

B771

 

Look Design System Route de Tunis Km6 — BP 18, 8020 Soliman, Tunisko

C206

4.   Konečné antidumpingové clo uplatniteľné na dovoz s pôvodom v Čínskej ľudovej republike podľa odseku 2 sa týmto rozširuje aj na dovoz rovnakých bicyklov a iných bicyklov odosielaných z Kambodže, Pakistanu a Filipín bez ohľadu na to, či majú alebo nemajú deklarovaný pôvod v Kambodži, Pakistane a na Filipínach, v súčasnosti patriacich pod číselné znaky KN ex 8712 00 30 a ex 8712 00 70 (kódy TARIC 8712003020 a 8712007092), s výnimkou bicyklov vyrábaných týmito spoločnosťami:

Krajina

Spoločnosť

Doplnkový kód TARIC

Kambodža

A and J (Cambodia) Co., Ltd., Special Economic Zone Tai Seng Bavet, Sangkar Bavet, Krong Baver, Ket Svay Rieng, Kambodža

C035

 

Smart Tech (Cambodia) Co., Ltd, Tai Seng Bavet Special Economic Zone, National Road No 1, Bavet City, Svay Rieng, Kambodža

C036

 

Speedtech Industrial Co. Ltd, Manhattan (Svay Rieng) Special Economic Zone, National Road No 1, Sangkat Bavet, Krong Bavet, Svay Rieng Province, Kambodža

C037

 

Bestway Industrial Co., Manhattan (Svay Rieng) Special Economic Zone, National Road No 1, Sangkat Bavet, Krong Bavet, Svay Rieng Province, Kambodža

C037

Filipíny

Procycle Industrial Inc., Hong Chang Compound, Brgy. Lantic, Carmona, Cavite, Filipíny

C038

5.   Pokiaľ nie je stanovené inak, uplatňujú sa platné ustanovenia týkajúce sa cla.

6.   Uplatňovanie individuálnych antidumpingových colných sadzieb alebo oslobodení stanovených pre spoločnosti uvedené v odsekoch 2, 3 a 4 je podmienené predložením platnej obchodnej faktúry colným orgánom členských štátov, ktorá musí obsahovať vyhlásenie s dátumom a podpisom pracovníka subjektu, ktorý takúto faktúru vystavil, s uvedením jeho mena a funkcie, v tomto znení:

„Ja, podpísaný(-á), potvrdzujem, že (objem) bicyklov predaných na vývoz do Európskej únie, na ktoré sa vzťahuje táto faktúra, vyrobila spoločnosť [názov a adresa spoločnosti] [doplnkový kód TARIC] v [názov dotknutej krajiny]. Vyhlasujem, že informácie uvedené v tejto faktúre sú úplné a správne.“

Ak sa takáto faktúra nepredloží, uplatňuje sa sadzba cla uplatňovaná na „všetky ostatné spoločnosti“.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 28. augusta 2019

Za Komisiu

predseda

Jean-Claude JUNCKER


(1)  Ú. v. EÚ L 176, 30.6.2016, s. 21.

(2)  Nariadenie Rady (EHS) č. 2474/93 z 8. septembra 1993, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz bicyklov s pôvodom v Čínskej ľudovej republike do spoločenstva a s konečnou platnosťou sa vyberá dočasné antidumpingové clo (Ú. v. ES L 228, 9.9.1993, s. 1).

(3)  Nariadenie Rady (ES) č. 71/97 z 10. januára 1997, ktorým sa rozširuje konečné antidumpingové clo uložené nariadením (EHS) č. 2474/93 na bicykle s pôvodom v Čínskej ľudovej republike na dovoz určitých častí a súčastí bicyklov z Čínskej ľudovej republiky a ktorým sa ukladá rozšírené clo na takýto dovoz registrovaný podľa nariadenia (ES) č. 703/96 (Ú. v. ES L 16, 18.1.1997, s. 55).

(4)  Nariadenie Komisie (ES) č. 88/97 z 20. januára 1997 o povolení oslobodenia dovozov niektorých častí a súčastí bicyklov s pôvodom v Čínskej ľudovej republike od rozšírenia antidumpingového cla nariadením Rady (ES) č. 71/97, ktoré bolo zavedené nariadením Rady (EHS) č. 2474/93 (Ú. v. ES L 17, 21.1.1997, s. 17).

(5)  Nariadenie Rady (EÚ) č. 502/2013 z 29. mája 2013, ktorým sa mení vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 990/2011, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz bicyklov s pôvodom v Čínskej ľudovej republike, po predbežnom preskúmaní podľa článku 11 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1225/2009 (Ú. v. EÚ L 153, 5.6.2013, s. 17).

(6)  Vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) č. 501/2013 z 29. mája 2013, ktorým sa konečné antidumpingové clo uložené vykonávacím nariadením (EÚ) č. 990/2011 na dovoz bicyklov s pôvodom v Čínskej ľudovej republike rozširuje na dovoz bicyklov odosielaných z Indonézie, Malajzie, zo Srí Lanky a z Tuniska bez ohľadu na to, či majú alebo nemajú deklarovaný pôvod v Indonézii, Malajzii, na Srí Lanke a v Tunisku (Ú. v. EÚ L 153, 5.6.2013, s. 1).

(7)  Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2015/776 z 18. mája 2015, ktorým sa konečné antidumpingové clo uložené vykonávacím nariadením Rady (EÚ) č. 502/2013 na dovoz bicyklov s pôvodom v Čínskej ľudovej republike rozširuje na dovoz bicyklov odosielaných z Kambodže, Pakistanu a Filipín bez ohľadu na to, či majú alebo nemajú deklarovaný pôvod v Kambodži, Pakistane a na Filipínach (Ú. v. EÚ L 122, 19.5.2015, s. 4).

(8)  Rozsudok Súdneho dvora Európskej únie zo 14. decembra 2017 vo veci C-61/16 P, EBMA/Giant (Čína), ECLI:EU:C:2017:968.

(9)  Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2018/49 z 11. januára 2018, ktorým sa po revíznom prešetrovaní týkajúcom sa „nového vývozcu“ podľa článku 11 ods. 4 a článku 13 ods. 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1036 mení vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) č. 501/2013, ktorým sa konečné antidumpingové clo uložené vykonávacím nariadením (EÚ) č. 990/2011 na dovoz bicyklov s pôvodom v Čínskej ľudovej republike rozširuje na dovoz bicyklov odosielaných, okrem iného, z Tuniska bez ohľadu na to, či majú alebo nemajú deklarovaný pôvod, okrem iného, v Tunisku (Ú. v. EÚ L 7, 12.1.2018, s. 31).

(10)  Ú. v. EÚ C 294, 5.9.2017, s. 3.

(11)  Ú. v. EÚ C 189, 4.6.2018, s. 18.

(12)  Pracovný dokument útvarov Komisie o výrazných deformáciách v hospodárstve Čínskej ľudovej republiky na účely prešetrovaní na ochranu obchodu, 20. decembra 2017, SWD(2017) 483 final/2.

(13)  Správa – kapitola 2, s. 6 – 7.

(14)  Správa – kapitola 2, s. 10.

(15)  http://en.pkulaw.cn/display.aspx?cgid=311950&lib=law.

(16)  Správa – kapitola 2, s. 20 – 21.

(17)  Správa – kapitola 3, s. 41, 73 a 74.

(18)  Správa – kapitola 6, s. 120 – 121.

(19)  Správa – kapitola 6, s. 122 – 135.

(20)  Správa – kapitola 7, s. 167 – 168.

(21)  Správa – kapitola 8, s. 169 – 170, s. 200 – 201.

(22)  Správa – kapitola 2, s. 15 – 16, správa – kapitola 4, s. 50, s. 84, správa – kapitola 5, s. 108 – 109.

(23)  Webové sídlo združenia CBA: http://www.china-bicycle.com/information/?cid=11 (dátum prístupu 26. marca 2019).

(24)  Pozri stanovy združenia CBA: http://www.china-bicycle.com/information/?cid=33 (dátum prístupu 27. marca 2019).

(25)  Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2019/72 zo 17. januára 2019, ktorým sa ukladá konečné vyrovnávacie clo na dovoz elektrických bicyklov s pôvodom v Čínskej ľudovej republike, odôvodnenia 136 až 138.

(26)  Správa – kapitola 5, s. 100 – 101.

(27)  Správa – kapitola 2, s. 26.

(28)  Správa – kapitola 2, s. 31 – 32.

(29)  Pozri https://www.reuters.com/article/us-china-congress-companies-idUSKCN1B40JU.

(30)  http://money.finance.sina.com.cn/corp/view/vCI_CorpManagerInfo.php?stockid=600679&Name=%D6%DC%CE%C0%D6%D0.

(31)  http://www.600818.cn/about.asp?id=5 and http://money.finance.sina.com.cn/corp/view/vCI_CorpManagerInfo.php?stockid=600818&Name=%B9%CB%BE%F5%D0%C2.

(32)  Správa – kapitoly 14.1 až 14.3.

(33)  Správa – kapitola 4, s. 41 – 42, s. 83.

(34)  Pozri správu, kapitolu 14 o oceli, kapitolu 15 o hliníku, kapitolu 16 o chemickom odvetví (čiastočne sa týka gumy) a kapitolu 12 o surovinách (obsahuje doplňujúce informácie o gume).

(35)  Plné znenie plánu je k dispozícii na webovom sídle Ministerstva priemyslu a informačných technológií: http://www.miit.gov.cn/n1146295/n1652858/n1652930/n3757016/c5353943/content.html.

(36)  Úvod k Plánu na prispôsobenie a modernizáciu oceliarskeho priemyslu.

(37)  13. päťročný plán hospodárskeho a sociálneho rozvoja Čínskej ľudovej republiky (2016 – 2020), http://en.ndrc.gov.cn/newsrelease/201612/P020161207645765233498.pdf.

(38)  Správa – kapitola 14, s. 349.

(39)  Správa – kapitola 14, s. 352.

(40)  Katalóg na usmernenie reštrukturalizácie priemyslu (verzia z roku 2011) (v znení zmien z roku 2013) vydaný nariadením č. 9 Národnej komisie pre rozvoj a reformy z 27. marca 2011, v znení zmien v súlade s rozhodnutím Národnej komisie pre rozvoj a reformy o zmene príslušných ustanovení Katalógu na usmernenie reštrukturalizácie priemyslu (verzia z roku 2011), vydaného nariadením č. 21 Národnej komisie pre rozvoj a reformy zo 16. februára 2013.

(41)  Pozri odôvodnenie 56 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2017/969 z 8. júna 2017, ktorým sa ukladajú konečné vyrovnávacie clá na dovoz určitých plochých výrobkov zo železa, z nelegovanej ocele alebo ostatnej legovanej ocele valcovaných za tepla s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a ktorým sa mení vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2017/649, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz určitých plochých výrobkov zo železa, z nelegovanej ocele alebo ostatnej legovanej ocele valcovaných za tepla s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (Ú. v. EÚ L 146, 9.6.2017, s. 17).

(42)  Australian Anti-Dumping Commission (Austrálsky antidumpingový úrad), štúdia o hliníkových výliskoch s názvom Aluminium Extrusions from China, REP 248, s. 79 (13. júla 2015).

(43)  Taube, M. (2017). Analysis of Market Distortions in the Chinese Non-Ferrous Metals Industry (Analýza trhových deformácií v čínskom odvetví neželezných kovov) Think!Desk, 24. apríla 2017, s. 51.

(44)  Pozri napríklad správu o vláde provincie Shandong (Šan-tung) a jej neschopnosti zastaviť rozširovanie kapacity v oblasti hliníka: https://mp.weixin.qq.com/s?__biz=MzI2OTUyMzA0Nw==&mid=2247494318&idx=1&sn=9690ca50845c19f38eafff659516817a&chksm=eaddaba6ddaa22b071a5e2588aa787ed6f6a1a964ccae55c4d85c6f7ccbfcb5cedd3cdceac9d&scene=0&pass_ticket=JFplYZoDqNTFmOPYUGJbMwF0XlC1N3hAJ3EYPpsKx6rkt4fSeZ4TwIvB5BffX4du#rd (dátum prístupu 22. februára 2019).

(45)  Správa – kapitola 15, s. 387 – 388.

(46)  Správa – kapitola 12, s. 275 až 282.

(47)  Správa – kapitola 15, s. 378 až 382, s. 390.

(48)  Správa – kapitola 15, s. 386.

(49)  Správa – kapitola 15, s. 377 až 387.

(50)  Správa – kapitola 6, s. 138 až 149.

(51)  Správa – kapitola 9, s. 216.

(52)  Správa – kapitola 9, s. 213 až 215.

(53)  Správa – kapitola 9, s. 209 až 211.

(54)  Pozri odôvodnenia 503 až 515 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2019/72 zo 17. januára 2019, ktorým sa ukladá konečné vyrovnávacie clo na dovoz elektrických bicyklov s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (Ú. v. EÚ L 16, 18.1.2019, s. 5) (C/2019/43).

(55)  Pozri odôvodnenia 478 až 493 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2018/1690 z 9. novembra 2018, ktorým sa ukladajú konečné vyrovnávacie clá na dovoz určitých pneumatík, nových alebo protektorovaných, z kaučuku, druhu používaného na autobusy alebo nákladné automobily, s indexom zaťaženia presahujúcim 121, s pôvodom v Čínskej ľudovej republike, a ktorým sa mení vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2018/1579, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo a s konečnou platnosťou vyberá predbežné clo uložené na dovoz určitých pneumatík, nových alebo protektorovaných, z kaučuku, druhu používaného na autobusy alebo nákladné automobily, s indexom zaťaženia presahujúcim 121, s pôvodom v Čínskej ľudovej republike, a ktorým sa zrušuje vykonávacie nariadenie (EÚ) 2018/163 (Ú. v. EÚ L 283, 12.11.2018, s. 1) (C/2018/7349).

(56)  Správa – kapitola 13, s. 332 – 337.

(57)  Správa – kapitola 13, s. 336.

(58)  Správa – kapitola 13, s. 337 – 341.

(59)  Správa – kapitola 6, s. 114 – 117.

(60)  Správa – kapitola 6, s. 119.

(61)  Správa – kapitola 6, s. 120.

(62)  Správa – kapitola 6, s. 121 a 122, s. 126 až 128, s. 133 – 135.

(63)  Správa, tamtiež.

(64)  Správa – kapitola 14, s. 362 a 363, v ktorej sa uvádzajú prešetrovania EÚ na ochranu obchodu (týkajúce sa určitých plochých výrobkov zo železa, z nelegovanej ocele alebo ostatnej legovanej ocele valcovaných za tepla s pôvodom v Čínskej ľudovej republike), ako aj prešetrovania na ochranu obchodu, ktoré uskutočnili austrálske, kanadské alebo indické orgány alebo orgány Spojených štátov.

(65)  Správa – kapitola 6, s. 127, najmä pokiaľ ide o odhad MMF.

(66)  Pozri odôvodnenia 175 až 346 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2019/72 zo 17. januára 2019, ktorým sa ukladá konečné vyrovnávacie clo na dovoz elektrických bicyklov s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (Ú. v. EÚ L 16, 18.1.2019, s. 5) (C/2019/43).

(67)  Pozri odôvodnenia 347 až 367, tamtiež.

(68)  Pozri odôvodnenia 551 až 557, tamtiež.

(69)  Pozri odôvodnenia 562 až 575, tamtiež.

(70)  Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2019/72 zo 17. januára 2019, ktorým sa ukladá konečné vyrovnávacie clo na dovoz elektrických bicyklov s pôvodom v Čínskej ľudovej republike.

(71)  Pozri rozsudok Súdneho dvora z 28. februára 2018 vo veci C-301/16 P.

(72)  Otvorené dáta Svetovej banky – Vyššie stredné príjmy, https://data.worldbank.org/income-level/upper-middle-income.

(73)  Ak sa prešetrovaný výrobok nevyrába v žiadnej z krajín s podobnou úrovňou rozvoja, môže sa posudzovať výroba výrobku z rovnakej všeobecnej kategórie, resp. z rovnakého odvetvia, ako je prešetrovaný výrobok.

(74)  Zdroj: Databáza Orbis, ktorú poskytla spoločnosť Bureau Van Dick (https://orbis.bvdinfo.com/version-2019228/home.serv?product=OrbisNeo).

(75)  Global Trade Atlas – GTA (https://www.gtis.com/gta/secure/htscty_wta.cfm).

(76)  Thajsko bolo vyradené zo zoznamu krajín zvýhodnených podľa systému VSP, ktorý je uvedený v prílohe II k nariadeniu (EÚ) č. 978/2012, s účinnosťou od 1. januára 2015 v súlade s delegovaným nariadením Komisie (EÚ) č. 1421/2013.

(77)  Zdroj: Databáza Orbis, ktorú poskytla spoločnosť Bureau Van Dick (https://orbis.bvdinfo.com/version-2019228/home.serv?product=OrbisNeo).

(78)  Zdroj: Databáza Orbis, ktorú poskytla spoločnosť Bureau Van Dick (https://orbis.bvdinfo.com/version-2019228/home.serv?product=OrbisNeo).

(79)  http://comext.eurostat.ec.europa.eu/ANALYTICAL_S10_V17_ECAS/Analytical.html.

(80)  https://ec.europa.eu/eurostat/web/energy/data/main-tables.

(81)  https://www.bloomberg.com/.

(82)  K 4. júlu 2018 spoločnosť Yong Yi ešte nezrušila svoju spoluprácu pri prešetrovaní, a preto sa informácie poskytnuté v prílohe III použili ako zdroj.

(83)  https://ec.europa.eu/eurostat/web/energy/data/database.

(84)  Zdroj: Databáza Orbis, ktorú poskytla spoločnosť Bureau Van Dick (https://orbis.bvdinfo.com/version-2019228/home.serv?product=OrbisNeo).

(85)  Vypočítané ako priemerné prevádzkové príjmy, mínus prevádzkový zisk, mínus finančný zisk, mínus náklady na predaný tovar (náklady na materiál, zamestnancov, odpisy a amortizáciu).

(86)  Vypočítané ako zisk pred zdanením nákladov na predaný tovar (náklady na materiál, zamestnancov, odpisy a amortizáciu).

(87)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2321 z 12. decembra 2017, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2016/1036 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskej únie, a nariadenie (EÚ) 2016/1037 o ochrane pred subvencovanými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskej únie (Ú. v. EÚ L 338, 19.12.2017, s. 1).

(88)  Vypočítané to bolo extrapoláciou vychádzajúcou z predpokladu, že celková výroba 80 miliónov jednotiek predstavuje 68 % celkovej kapacity, ktorá by sa teda rovnala 117 miliónom jednotiek.

(89)  Nariadenie Rady (EÚ) č. 502/2013 z 29. mája 2013, ktorým sa mení vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 990/2011, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz bicyklov s pôvodom v Čínskej ľudovej republike, po predbežnom preskúmaní podľa článku 11 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1225/2009 (Ú. v. EÚ L 153, 5.6.2013, s. 17).

(90)  Zdroj: Global Trade Atlas – GTA (https://www.gtis.com/gta/secure/htscty_wta.cfm), štatistické údaje dostupné na úrovni kódu HS 8712 00 (dotknutý výrobok: číselný znak KN 8712 00 30 a 8712 00 70).

(91)  https://www.usitc.gov/tata/hts/index.htm, Komisia USA pre medzinárodný obchod – oficiálny harmonizovaný zoznam taríf na rok 2019.

(92)  https://www.federalregister.gov/documents/2019/05/09/2019-09681/notice-of-modification-of-section-301-action-chinas-acts-policies-and-practices-related-to.

(93)  Zdroj: Global Trade Atlas – GTA.

(94)  https://www.federalregister.gov/documents/2019/05/09/2019-09681/notice-of-modification-of-section-301-action-chinas-acts-policies-and-practices-related-to.

(95)  Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2019/73 zo 17. januára 2019, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo a s konečnou platnosťou sa vyberá predbežné clo uložené na dovoz elektrických bicyklov s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (Ú. v. EÚ L 16, 18.1.2019, s. 108).

(96)  Zdroj: Štatistické údaje na základe údajov, ktoré Komisii poskytli členské štáty v súlade s článkom 14 ods. 6 základného nariadenia.

(97)  https://ec.europa.eu/eurostat/en/web/products-datasets/-/EARN_MW_CUR.

(98)  Podanie EBMA z 1. mája 2019.

(99)  http://www.china-bicycle.com/information/?cid=11.

(100)  Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2019/72 zo 17. januára 2019, ktorým sa ukladá konečné vyrovnávacie clo na dovoz elektrických bicyklov s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (Ú. v. EÚ L 16, 18.1.2019, s. 5).

(101)  Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2019/73 zo 17. januára 2019, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo a s konečnou platnosťou sa vyberá predbežné clo uložené na dovoz elektrických bicyklov s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (Ú. v. EÚ L 16, 18.1.2019, s. 108).

(102)  „European bicycle market – Employment and Investment figures in 2018“ (Európsky trh s bicyklami – Číselné údaje o zamestnanosti a investíciách za rok 2018) (aktualizované v marci 2019, s. 5).

(103)  Európska komisia, Generálne riaditeľstvo pre obchod, Riaditeľstvo H, B-1049 Brusel, Belgicko.

(104)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 z 18. júla 2018 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, o zmene nariadení (EÚ) č. 1296/2013, (EÚ) č. 1301/2013, (EÚ) č. 1303/2013, (EÚ) č. 1304/2013, (EÚ) č. 1309/2013, (EÚ) č. 1316/2013, (EÚ) č. 223/2014, (EÚ) č. 283/2014 a rozhodnutia č. 541/2014/EÚ a o zrušení nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (Ú. v. EÚ L 193, 30.7.2018, s. 1).

(105)  Vrátane spoločnosti City Cycle Industries – doplnkový kód TARIC B131 [Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2018/28 z 9. januára 2018, ktorým sa opätovne ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz bicyklov bez ohľadu na to, či majú alebo nemajú deklarovaný pôvod na Srí Lanke, od spoločnosti City Cycle Industries (Ú. v. EÚ L 5, 10.1.2018, s. 27)].