ISSN 1977-0790

Úradný vestník

Európskej únie

L 200

European flag  

Slovenské vydanie

Právne predpisy

Ročník 62
29. júla 2019


Obsah

 

II   Nelegislatívne akty

Strana

 

 

NARIADENIA

 

*

Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2019/1266 z 24. júla 2019, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1484/95, pokiaľ ide o stanovenie reprezentatívnych cien v sektoroch hydinového mäsa a vajec a pre vaječný albumín

1

 

*

Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2019/1267 z 26. júla 2019, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz volfrámových elektród s pôvodom v Čínskej ľudovej republike po revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti podľa článku 11 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2016/1036

4

 

 

ROZHODNUTIA

 

*

Rozhodnutie Komisie (EÚ) 2019/1268 z 3. júla 2019 o navrhovanej iniciatíve občanov s názvom Skoncujme s érou plastov v Európe [oznámené pod číslom C(2019) 4974]

33

 

*

Vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2019/1269 z 26. júla 2019, ktorým sa mení vykonávacie rozhodnutie 2014/287/EÚ, ktorým sa stanovujú kritériá vytvárania a hodnotenia európskych referenčných sietí, schvaľovania a hodnotenia ich členov, ako aj kritériá na uľahčenie výmeny informácií a odborných poznatkov v súvislosti s vytváraním a hodnotením takýchto sietí ( 1 )

35

 

*

Vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2019/1270 z 26. júla 2019, ktorým sa mení príloha k vykonávaciemu rozhodnutiu 2014/709/EÚ o opatreniach na kontrolu zdravia zvierat v súvislosti s africkým morom ošípaných v určitých členských štátoch [oznámené pod číslom C(2019) 5737]  ( 1 )

44

 

 

Korigendá

 

*

Korigendum k vykonávaciemu nariadeniu Komisie (EÚ) 2019/707 zo 7. mája 2019, ktorým sa mení vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 540/2011, pokiaľ ide o predĺženie období schválenia účinných látok alfa-cypermetrín, beflubutamid, benalaxyl, bentiavalicarb, bifenazát, boskalid, bromoxynil, kaptán, cyazofamid, desmedifám, dimetoát, dimetomorf, diurón, etefón, etoxazol, famoxadón, fenamifos, flumioxazín, fluoxastrobín, folpet, foramsulfurón, formetanát, metalaxyl-M, metiokarb, metribuzín, milbemektín, Paecilomyces lilacinus kmeň 251, fenmedifam, fosmet, pirimifos-metyl, propamokarb, protiokonazol, S-metolachlór a tebukonazol ( Ú. v. EÚ L 120, 8.5.2019 )

67

 


 

(1)   Text s významom pre EHP

SK

Akty, ktoré sú vytlačené obyčajným písmom, sa týkajú každodennej organizácie poľnohospodárskych záležitostí a sú spravidla platné len obmedzenú dobu.

Názvy všetkých ostatných aktov sú vytlačené tučným písmom a je pred nimi hviezdička.


II Nelegislatívne akty

NARIADENIA

29.7.2019   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 200/1


VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2019/1266

z 24. júla 2019,

ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1484/95, pokiaľ ide o stanovenie reprezentatívnych cien v sektoroch hydinového mäsa a vajec a pre vaječný albumín

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa vytvára spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami, a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 922/72, (EHS) č. 234/79, (ES) č. 1037/2001 a (ES) č. 1234/2007 (1), a najmä na jeho článok 183 písm. b),

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 510/2014 zo 16. apríla 2014, ktorým sa stanovujú obchodné opatrenia uplatniteľné na určitý tovar vznikajúci spracovaním poľnohospodárskych výrobkov, a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (ES) č. 1216/2009 a (ES) č. 614/2009 (2), a najmä na jeho článok 5 ods. 6 písm. a),

keďže:

(1)

Nariadením Komisie (ES) č. 1484/95 (3) sa stanovili pravidlá uplatňovania systému dodatkových dovozných ciel a reprezentatívne ceny v sektoroch hydinového mäsa a vajec a pre vaječný albumín.

(2)

Z pravidelnej kontroly údajov, z ktorých sa vychádza pri stanovovaní reprezentatívnych cien výrobkov v sektoroch hydinového mäsa a vajec a pre vaječný albumín, vyplýva, že reprezentatívne ceny pre dovoz niektorých výrobkov treba zmeniť, pričom sa zohľadňujú rozdiely v cenách v závislosti od pôvodu.

(3)

Nariadenie (ES) č. 1484/95 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(4)

Treba zabezpečiť, aby sa toto opatrenie začalo uplatňovať čo najskôr po sprístupnení aktualizovaných údajov, a preto by toto nariadenie malo nadobudnúť účinnosť dňom jeho uverejnenia,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Príloha I k nariadeniu (ES) č. 1484/95 sa nahrádza textom uvedeným v prílohe k tomuto nariadeniu.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 24. júla 2019

Za Komisiu

v mene predsedu

Jerzy PLEWA

generálny riaditeľ

Generálne riaditeľstvo pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka


(1)  Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 671.

(2)  Ú. v. EÚ L 150, 20.5.2014, s. 1.

(3)  Nariadenie Komisie (ES) č. 1484/95 z 28. júna 1995 stanovujúce podrobné pravidlá na zavedenie systému dodatkových dovozných ciel a stanovenie reprezentatívnych cien v sektoroch hydinového mäsa a vajec a pre vaječný albumín a ktorým sa ruší nariadenie č. 163/67/EHS (Ú. v. ES L 145, 29.6.1995, s. 47).


PRÍLOHA

„PRÍLOHA I

Číselný znak KN

Opis tovaru

Reprezentatívna cena

(v EUR/100 kg)

Zábezpeka podľa článku 3

(v EUR/100 kg)

Pôvod (1)

0207 12 90

Mrazené trupy z hydiny druhu Gallus domesticus, známe ako „kurčatá 65 %“

142,5

0

AR

0207 14 10

Mrazené vykostené kusy z hydiny druhu Gallus domesticus

235,4

19

AR

206,5

28

BR

222,7

23

TH

1602 32 11

Nevarené prípravky z hydiny druhu Gallus domesticus

276,1

3

BR


(1)  Nomenklatúra krajín stanovená nariadením Komisie (EÚ) č. 1106/2012 z 27. novembra 2012, ktorým sa vykonáva nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 471/2009 o štatistike Spoločenstva o zahraničnom obchode s nečlenskými krajinami, pokiaľ ide o aktualizáciu nomenklatúry krajín a území (Ú. v. EÚ L 328, 28.11.2012, s. 7).


29.7.2019   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 200/4


VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2019/1267

z 26. júla 2019,

ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz volfrámových elektród s pôvodom v Čínskej ľudovej republike po revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti podľa článku 11 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2016/1036

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1036 z 8. júna 2016 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskej únie (1), a najmä na jeho článok 11 ods. 2,

keďže:

1.   POSTUP

1.1.   Platné opatrenia

(1)

V marci 2007 Rada po antidumpingovom prešetrovaní (ďalej len „pôvodné prešetrovanie“) nariadením (ES) č. 260/2007 (2) (ďalej len „konečné nariadenie“) uložila konečné antidumpingové clo na dovoz určitých volfrámových elektród, v súčasnosti patriacich pod číselné znaky KN ex 8101 99 10 a ex 8515 90 80 (kódy TARIC 8101991010 a 8515908010) s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „ČĽR“).

(2)

Konečným nariadením sa uložilo antidumpingové clo so sadzbami v rozpätí od 17,0 % do 41,0 % na dovoz od spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky a so sadzbou 63,5 % na dovoz od všetkých ostatných vyvážajúcich výrobcov v ČĽR.

(3)

Rada po revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti (ďalej len „predchádzajúce revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti“) rozhodla vykonávacím nariadením (EÚ) č. 508/2013 (3) o zachovaní platného antidumpingového cla.

1.2.   Začatie revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti

(4)

Komisia uverejnila 2. septembra 2017 oznámenie o blížiacom sa uplynutí platnosti platných antidumpingových opatrení na dovoz volfrámových elektród s pôvodom v ČĽR v Úradnom vestníku Európskej únie (4).

(5)

Dňa 27. februára 2018 dvaja výrobcovia z Únie (Gesellschaft für Wolfram Industrie mbH a Plansee SE) (ďalej len „žiadatelia“), ktorí predstavujú 100 % celkovej výroby volfrámových elektród v Európskej únii (ďalej len „Únia“), podali žiadosť o revízne prešetrovanie v súlade s článkom 11 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1036 z 8. júna 2016 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskej únie (5) (ďalej len „základné nariadenie“).

(6)

Žiadatelia svoju žiadosť odôvodnili tým, že uplynutie platnosti opatrení by pravdepodobne malo za následok pokračovanie alebo opätovný výskyt dumpingu a ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie.

(7)

Keďže Komisia stanovila, že existujú dostatočné dôkazy na začatie revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti, 31. mája 2018 uverejnila oznámenie o začatí revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti v Úradnom vestníku Európskej únie (6) (ďalej len „oznámenie o začatí revízneho prešetrovania“).

1.3.   Obdobie revízneho prešetrovania a posudzované obdobie

(8)

Prešetrovanie pravdepodobnosti pokračovania alebo opätovného výskytu dumpingu a ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. apríla 2017 do 31. marca 2018 (ďalej len „obdobie revízneho prešetrovania“ alebo „ORP“).

(9)

Preskúmanie trendov relevantných z hľadiska posúdenia pravdepodobnosti pokračovania alebo opätovného výskytu ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2014 do konca obdobia revízneho prešetrovania (ďalej len „posudzované obdobie“).

1.4.   Zainteresované strany

(10)

V oznámení o začatí revízneho prešetrovania Komisia vyzvala zainteresované strany, aby sa na ňu obrátili s cieľom zúčastniť sa na prešetrovaní. Komisia okrem toho osobitne informovala žiadateľov, známych dovozcov a používateľov volfrámových elektród v Únii, orgány v ČĽR a známych vyvážajúcich výrobcov v ČĽR o začatí revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti a vyzvala ich na spoluprácu.

(11)

Všetky zainteresované strany mali možnosť vyjadriť sa k začatiu prešetrovania a požiadať o vypočutie Komisiou a/alebo úradníkom pre vypočutie v obchodných konaniach. Neboli doručené žiadne pripomienky k začatiu prešetrovania ani žiadosti o vypočutie.

1.5.   Výber vzorky

(12)

Komisia vo svojom oznámení o začatí revízneho prešetrovania uviedla, že v súlade s článkom 17 základného nariadenia môže vybrať vzorku zainteresovaných strán.

1.5.1.   Výber vzorky neprepojených dovozcov

(13)

Komisia v oznámení o začatí revízneho prešetrovania vyzvala dovozcov, aby sa prihlásili a poskytli konkrétne informácie potrebné na to, aby rozhodla o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpila.

(14)

Zo 46 neprepojených dovozcov, ktorých oslovila, sa prihlásilo päť spoločností. Dve z nich však v období revízneho prešetrovania nedovážali volfrámové elektródy s pôvodom v ČĽR a tri zvyšné spoločnosti o sebe tvrdili, že sú používatelia, nie dovozcovia, a iba jedna z nich prejavila záujem byť zainteresovanou stranou. Jeden ďalší dovozca sa ozval v neskoršom štádiu prešetrovania a bolo mu priznané postavenie zainteresovanej strany. Nevybrala sa preto žiadna vzorka dovozcov.

1.5.2.   Výber vzorky výrobcov v ČĽR

(15)

Aby Komisia mohla rozhodnúť, či je výber vzorky potrebný, a ak áno, aby mohla vzorku vybrať, požiadala všetkých známych výrobcov v ČĽR, aby poskytli informácie uvedené v oznámení o začatí revízneho prešetrovania. Komisia okrem toho požiadala zastupiteľský úrad ČĽR pri Európskej únii, aby určil a/alebo oslovil prípadných iných výrobcov v ČĽR, ktorí by mohli mať záujem o účasť na prešetrovaní.

(16)

Požadované informácie poskytli traja výrobcovia v ČĽR, ktorí zároveň súhlasili so zaradením do vzorky. Komisia vzhľadom na nízky počet spolupracujúcich výrobcov rozhodla, že výber vzorky nie je potrebný, a požiadala všetkých čínskych výrobcov, ktorí poskytli odpovede na účely výberu vzorky, aby vyplnili dotazník.

1.6.   Používatelia

(17)

Komisia v oznámení o začatí revízneho prešetrovania vyzvala používateľov, aby sa prihlásili a spolupracovali. Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 14, prihlásili sa traja používatelia, ale iba jeden chcel byť zaevidovaný ako zainteresovaná strana.

1.7.   Vyplnené dotazníky

(18)

Komisia poslala dotazníky dvom výrobcom z Únie, trom výrobcom z ČĽR, ktorí sa prihlásili do výberu vzorky, a vláde Čínskej ľudovej republiky (ďalej len „čínska vláda“). Vyplnené dotazníky boli doručené iba od dvoch výrobcov z Únie a od jednej čínskej spoločnosti, Shaanxi Yuheng Tungsten & Molybdenum Industrial Co., Ltd. Táto spoločnosť bola v minulosti výrobcom prešetrovaného výrobku vymedzeného v odôvodnení 32, ale v súčasnosti výrobu pozastavila a vykonáva iba obchodné činnosti.

(19)

Čínska vláda ani výrobcovia (7) prešetrovaného výrobku z ČĽR (bez ohľadu na to, či výrobok vyvážali) tak vôbec nespolupracovali. Komisia informovala výrobcov o dôsledkoch nedostatočnej spolupráce; napriek tomu však pri prešetrovaní nespolupracoval žiadny výrobca.

1.8.   Overovanie na mieste

(20)

Komisia získala a overila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na stanovenie pravdepodobnosti pokračovania alebo opätovného výskytu dumpingu a ujmy a na stanovenie záujmu Únie. Overovanie na mieste podľa článku 16 základného nariadenia sa uskutočnilo v priestoroch týchto spoločností:

 

Výrobcovia z Únie

Gesellschaft für Wolfram Industrie mbH, Traunstein, Nemecko,

Plansee SE, Reutte, Rakúsko,

 

Vývozca v ČĽR

Shaanxi Yuheng Tungsten & Molybdenum Industrial Co., Ltd., Pao-ťi, provincia Šen-si, ČĽR.

1.9.   Postup na určenie normálnej hodnoty podľa článku 2 ods. 6a základného nariadenia

(21)

Keďže pri začatí prešetrovania boli dostupné dostatočné dôkazy nasvedčujúce existencii výrazných deformácií v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia, Komisia považovala za vhodné začať prešetrovanie na základe článku 2 ods. 6a základného nariadenia.

(22)

Komisia preto v záujme zhromaždenia údajov potrebných na prípadné uplatnenie článku 2 ods. 6a základného nariadenia vyzvala v oznámení o začatí revízneho prešetrovania všetkých známych výrobcov z ČĽR, aby poskytli informácie požadované v prílohe III k oznámeniu o začatí revízneho prešetrovania v súvislosti so vstupmi používanými na výrobu prešetrovaného výrobku. V tejto súvislosti poskytli informácie dvaja čínski výrobcovia.

(23)

Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 18, Komisia v snahe získať informácie, ktoré považuje za potrebné na účely svojho prešetrovania v súvislosti s údajnými výraznými deformáciami v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia, zaslala dotazník aj čínskej vláde. Od čínskej vlády neprišla žiadna odpoveď.

(24)

V oznámení o začatí revízneho prešetrovania Komisia okrem toho vyzvala všetky zainteresované strany, aby do 37 dní odo dňa uverejnenia tohto oznámenia v Úradnom vestníku Európskej únie oznámili svoje stanoviská, predložili informácie a poskytli podporné dôkazy, ktoré sa týkajú vhodnosti uplatnenia článku 2 ods. 6a základného nariadenia. Čínska vláda ani vyvážajúci výrobcovia v ČĽR v tejto súvislosti nepredložili žiadne informácie ani ďalšie dôkazy.

(25)

V oznámení o začatí revízneho prešetrovania Komisia takisto uviedla, že vzhľadom na dostupné dôkazy by mohlo byť potrebné vybrať vhodnú reprezentatívnu krajinu podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia na účely určenia normálnej hodnoty na základe nedeformovaných cien alebo referenčných hodnôt.

(26)

Komisia 8. novembra 2018 sprístupnila prvú poznámku k spisu (ďalej len „poznámka z 8. novembra 2018“) s cieľom získať stanoviská zainteresovaných strán k relevantným zdrojom, ktoré by mohla použiť na určenie normálnej hodnoty. Poznámka z 8. novembra 2018 obsahovala zoznam všetkých výrobných faktorov, ako napríklad materiál, energiu a pracovnú silu, ktoré vyvážajúci výrobcovia používajú pri výrobe prešetrovaného výrobku. Útvary Komisie okrem toho na základe kritérií výberu nedeformovaných cien alebo referenčných hodnôt v tomto štádiu identifikovali ako potenciálne reprezentatívne krajiny Brazíliu, Mexiko, Rusko a Turecko. V poznámke z 8. novembra 2018 sa ďalej uvádzalo, že pre náklady na hlavnú surovinu sa zamýšľa použiť medzinárodné referenčné hodnoty.

(27)

Všetky zainteresované strany mali príležitosť vyjadriť do desiatich dní svoje pripomienky. Pripomienky predložili dvaja výrobcovia z Únie. Výrobné odvetvie Únie konkrétne tvrdilo, že náklady v Turecku predstavujú lepší základ než údaje z Mexika, Brazílie či Ruska.

(28)

Komisia sa pripomienkami, ktoré poslali daní dvaja výrobcovia z Únie, zaoberala v druhej poznámke k zdrojom na určenie normálnej hodnoty zo 6. marca 2019 (ďalej len „poznámka zo 6. marca 2019“). V poznámke zo 6. marca 2019 bolo na základe informácií dostupných v danom štádiu za najvhodnejšiu reprezentatívnu krajinu podľa článku 2 ods. 6a písm. a) prvej zarážky základného nariadenia určené Turecko. V poznámke zo 6. marca 2019 sa ďalej uvádzalo, že v súvislosti s nákladmi práce a nákladmi na elektrickú energiu Komisia zamýšľa použiť údaje, ktoré uverejnil turecký štatistický úrad. Okrem toho bolo uvedené, že na základe dostupných informácií sa zdá, že prešetrovaný výrobok sa nevyrábal nikde inde mimo ČĽR a Únie. Komisia preto uviedla, že pokiaľ ide o režijné náklady spojené s výrobou, administratívne, predajné a všeobecné náklady a zisk, má v úmysle použiť verejne dostupné údaje dvoch spolupracujúcich výrobcov z Únie. Pokiaľ ide o čistú cenu suroviny [oxid volfrámový v dodekavolfrámane amónnom (z angl. ammonium paratungstate, APT)], použije sa medzinárodná referenčná hodnota podľa Platts Metals Week, ktorú vydáva stredisko National Minerals Information Centre Geologického ústavu USA (U.S. Geological Survey).

(29)

Všetky zainteresované strany mali príležitosť vyjadriť do desiatich dní svoje pripomienky, neboli však doručené žiadne.

1.9.1.   Ďalší postup

(30)

Komisia 6. mája 2019 zverejnila základné skutočnosti a úvahy, na základe ktorých zamýšľala zachovať antidumpingové clá (ďalej len „konečné poskytnutie informácií“). Všetkým stranám sa poskytla lehota, v rámci ktorej mohli predložiť svoje pripomienky k poskytnutým informáciám a požiadať o vypočutie Komisiou a/alebo úradníkom pre vypočutie v obchodných konaniach.

(31)

Jedna strana predložila pripomienky, pričom poukázala na skutočnosti, ktoré sú v tomto nariadení už náležite vysvetlené. Neboli doručené žiadne žiadosti o vypočutie.

2.   PREŠETROVANÝ VÝROBOK A PODOBNÝ VÝROBOK

2.1.   Prešetrovaný výrobok

(32)

Výrobok, ktorý je predmetom tohto revízneho prešetrovania, je rovnaký ako v pôvodnom prešetrovaní, a to volfrámové zváracie elektródy vrátane volfrámových tyčí a prútov pre zváracie elektródy, ktoré obsahujú najmenej 94 hmotnostných % volfrámu, iné ako získané jednoduchým spekaním, tiež upravené do stanovenej dĺžky, v súčasnosti patriace pod číselné znaky KN ex 8101 99 10 a ex 8515 90 80 (kódy TARIC 8101991010 a 8515908010) (ďalej len „prešetrovaný výrobok“).

(33)

Prešetrovaný výrobok sa používa pri zváraní a podobných procesoch vrátane zvárania elektrickým oblúkom v ochrannej atmosfére pomocou volfrámovej elektródy, zvárania plazmovým oblúkom a rezania plazmou. Tieto procesy sa využívajú v širokom spektre priemyselných odvetví, ako je stavebníctvo, stavba lodí, výroba automobilov, námorné, chemické a jadrové inžinierstvo, letectvo, ako aj v ropovodoch a plynovodoch. Vzhľadom na fyzické a chemické vlastnosti a zameniteľnosť jednotlivých druhov výrobku z hľadiska používateľa sa na účely tohto konania považujú všetky volfrámové elektródy za jeden výrobok.

2.2.   Podobný výrobok

(34)

K podobnému výrobku nepredložila pripomienky žiadna zainteresovaná strana. A tak, ako sa zistilo v pôvodnom prešetrovaní, v tomto revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti sa potvrdilo, že výrobok vyrábaný a predávaný na domácich trhoch ČĽR a výrobok vyrábaný a predávaný v Únii výrobcami z Únie majú rovnaké základné fyzické a technické vlastnosti a konečné použitia. Preto sa považujú za podobné výrobky v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia.

3.   PRAVDEPODOBNOSŤ POKRAČOVANIA DUMPINGU

3.1.   Predbežné poznámky týkajúce sa ČĽR

(35)

V súlade s článkom 11 ods. 2 základného nariadenia Komisia skúmala, či je pravdepodobné, že uplynutie platnosti platných opatrení by viedlo k pokračovaniu alebo opätovnému výskytu dumpingu z ČĽR.

(36)

Ako sa uvádza v odôvodneniach 18 a 19, ani jeden čínsky výrobca pri tomto prešetrovaní nespolupracoval. Čínski výrobcovia nepredložili vyplnené dotazníky, a teda ani údaje o vývozných cenách a nákladoch, cenách a nákladoch na domácom trhu, kapacite, výrobe, investíciách atď. Rovnako čínska vláda a čínski výrobcovia nepredložili žiadne pripomienky k dôkazom uvedeným v spise vrátane správy. Komisia sa preto v súlade s článkom 18 základného nariadenia uchýlila k použitiu dostupných skutočností.

(37)

Komisia informovala čínske orgány a obidvoch čínskych výrobcov, ktorí sa prihlásili do výberu vzorky, o uplatnení článku 18 základného nariadenia a poskytla im možnosť predložiť pripomienky. Neboli doručené žiadne pripomienky, ktoré by mohli zmeniť použitie článku 18 základného nariadenia.

(38)

Na základe toho zistenia týkajúce sa pravdepodobnosti pokračovania alebo opätovného výskytu dumpingu, ktoré sú uvedené ďalej v texte, vychádzajú v súlade s článkom 18 základného nariadenia z dostupných skutočností, najmä z informácií uvedených v žiadosti, z podaní predložených zainteresovanými stranami a zo štatistických údajov dostupných v databáze podľa článku 14 ods. 6 základného nariadenia a z ďalších verejných zdrojov špecifikovaných v prípade potreby ďalej v texte.

3.2.   Dumping počas obdobia revízneho prešetrovania

(39)

Zo štatistických údajov z databázy podľa článku 14 ods. 6 základného nariadenia vyplýva, že v období revízneho prešetrovania bolo do Únie z ČĽR dovezených 45 000 – 50 000 kg volfrámových elektród, čo predstavuje 40 – 50 % z celkovej spotreby v Únii. Komisia tak dospela k záveru, že skutočný dovoz počas obdobia revízneho prešetrovania bol reprezentatívny, a preto skúmala, či počas obdobia revízneho prešetrovania dumping pokračoval.

3.3.   Normálna hodnota

(40)

Podľa článku 2 ods. 1 základného nariadenia „[n]ormálna hodnota je spravidla založená na cenách zaplatených alebo obvykle platených v bežnom obchode nezávislými zákazníkmi v krajine vývozu“.

(41)

Podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia, „ak sa […] zistí, že vzhľadom na existenciu výrazných deformácií v zmysle písmena b) vo vyvážajúcej krajine nie je vhodné použiť domáce ceny a náklady v tejto krajine, normálna hodnota sa vytvorí výlučne na základe nákladov na výrobu a predaj odrážajúcich nedeformované ceny alebo referenčné hodnoty“, a táto vytvorená normálna hodnota „musí zahŕňať nedeformovanú a primeranú sumu na administratívne, predajné a všeobecné náklady a zisk“. Ako sa bližšie vysvetľuje ďalej v texte, Komisia v súčasnom prešetrovaní dospela k záveru, že na základe dostupných dôkazov a vzhľadom na nedostatočnú spoluprácu zo strany čínskej vlády a vyvážajúcich výrobcov bolo vhodné uplatniť článok 2 ods. 6a základného nariadenia.

3.3.1.   Existencia výrazných deformácií

3.3.1.1.   Úvod

(42)

V súlade s článkom 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia: „Výrazné deformácie sú deformácie, ku ktorým dochádza vtedy, keď vykazované ceny alebo náklady vrátane nákladov na suroviny a energiu nie sú výsledkom voľného pôsobenia trhových síl, pretože sú ovplyvnené značným zasahovaním vlády. Pri vyhodnocovaní existencie výrazných deformácií sa prihliada okrem iného na potenciálne dôsledky jedného alebo viacerých z týchto faktorov:

príslušný trh zásobovaný do značnej miery podnikmi, ktoré vlastnia, ovládajú, nad ktorými vykonávajú dozor alebo ktoré usmerňujú orgány vyvážajúcej krajiny,

prítomnosť štátu vo firmách, ktorá mu umožňuje zasahovať do cien alebo nákladov,

diskriminačné verejné politiky alebo opatrenia v prospech domácich dodávateľov alebo iné ovplyvňovanie síl voľného trhu,

neexistencia, diskriminačné uplatňovanie alebo nedostatočné presadzovanie predpisov z oblasti konkurzného práva, práva obchodných spoločností alebo majetkového práva,

deformácia mzdových nákladov,

prístup k finančným prostriedkom poskytovaným inštitúciami, ktoré plnia ciele verejnej politiky alebo iným spôsobom nekonajú nezávisle od štátu.

(43)

Podľa článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia sa v posúdení existencie výrazných deformácií v zmysle článku 2 ods. 6a písm. a) okrem iného zohľadní neúplný zoznam prvkov uvedených v predchádzajúcom ustanovení. Podľa článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia sa pri posudzovaní existencie výrazných deformácií prihliada na potenciálny vplyv jedného alebo viacerých z týchto prvkov na ceny a náklady v krajine vyvážajúcej dotknutý výrobok. Keďže tento zoznam nie je kumulatívny, na zistenie výrazných deformácií sa nemusí prihliadať na všetky prvky. Pri posudzovaní rôznych prvkov zo zoznamu sa navyše môžu použiť tie isté faktické okolnosti. Každý záver v súvislosti s výraznými deformáciami v zmysle článku 2 ods. 6a písm. a) však musí byť založený na všetkých dôkazoch, ktoré sú k dispozícii. Pri celkovom posúdení existencie deformácií sa môže zohľadniť aj všeobecný kontext a situácia vo vyvážajúcej krajine, najmä ak základné prvky hospodárskeho a administratívneho nastavenia vyvážajúcej krajiny dávajú vláde podstatné právomoci zasahovať do trhových síl, čo potom poukazuje na skutočnosť, že ceny a náklady nie sú výsledkom voľného pôsobenia trhových síl.

(44)

V článku 2 ods. 6a písm. c) základného nariadenia sa stanovuje, že v prípade, „[a]k má Komisia informácie o odôvodnených známkach možnej existencie výrazných deformácií uvedených v písmene b) v určitej krajine alebo v určitom odvetví v danej krajine a ak je to vhodné na účinné uplatňovanie tohto nariadenia, Komisia vypracuje, zverejní a pravidelne aktualizuje správu s opisom trhových podmienok uvedených v písmene b) v danej krajine alebo odvetví“.

(45)

Zainteresované strany boli v čase začatia konania vyzvané, aby vyvrátili, pripomienkovali alebo doplnili dôkazy vo vyšetrovacom spise. Komisia sa v tejto súvislosti opiera o správu (8), ktorá preukazuje existenciu značného zasahovania vlády na viacerých úrovniach hospodárstva vrátane konkrétnych deformácií v kľúčových výrobných faktoroch (ako napr. pozemky, energia, kapitál, suroviny a práca), ako aj v konkrétnych odvetviach (ako napr. oceliarsky a chemický priemysel). Správa bola vo fáze začatia prešetrovania vložená do vyšetrovacieho spisu. Žiadosť obsahovala aj niektoré relevantné dôkazy, ktoré správu dopĺňajú.

(46)

Žiadateľ sa v žiadosti odvoláva na deformácie v odvetví volfrámu uvedené v správe, a konkrétnejšie na tieto skutočnosti:

opatrenia čínskej vlády na obmedzenie kapacity a podporu výrobkov v ďalšom článku: obmedzenia počtu ťažobných a vývozných licencií, výrobné kvóty a ďalšie obmedzenia ťažby a spracovania,

plány na zníženie objemu výroby volfrámových koncentrátov, ktoré v roku 2016 oznámili ôsmi veľkí výrobcovia z ČĽR na základe žiadosti Čínskeho združenia odvetvia volfrámu (China Tungsten Industry Association),

volfrám je súčasťou 13. päťročného plánu pre nerastné suroviny a je značne regulovaný,

na volfrám sa vzťahujú požiadavky na vydanie vývoznej licencie, na základe ktorej môžu s volfrámom obchodovať iba určité štátne obchodné podniky,

vývozné kvóty, a

hromadenie zásob.

(47)

Komisia preskúmala, či vzhľadom na existenciu výrazných deformácií v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia je, resp. nie je vhodné použiť ceny a náklady na domácom trhu v ČĽR. Komisia toto preskúmanie vykonala na základe dôkazov dostupných v spise vrátane dôkazov uvedených v správe, ktorá vychádza z verejne dostupných zdrojov, predovšetkým z čínskych právnych predpisov, zo zverejnených oficiálnych dokumentov týkajúcich sa čínskej politiky, zo správ, ktoré vydali medzinárodné organizácie, a zo štúdií a článkov akademických pracovníkov, ktoré sú osobitne uvedené v správe. Uvedená analýza bola zameraná na preskúmanie značného zasahovania vlády do hospodárstva krajiny vo všeobecnosti, ale aj konkrétnej situácie na trhu v danom odvetví vrátane prešetrovaného výrobku.

(48)

Ako sa uvádza v odôvodneniach 18 a 19, čínska vláda ani čínski výrobcovia nepredložili pripomienky ani neposkytli dôkazy na podporu alebo vyvrátenie existujúcich dôkazov v spise vrátane správy, ako ani ďalších dôkazov predložených žiadateľmi o existencii výrazných deformácií a/alebo o vhodnosti uplatnenia článku 2 ods. 6a základného nariadenia v predmetnom prípade.

3.3.1.2.   Výrazné deformácie, ktoré ovplyvňujú ceny a náklady na domácom trhu v ČĽR: všeobecný hospodársky kontext

(49)

Čínsky hospodársky systém je založený na koncepcii „socialistického trhového hospodárstva“. Táto koncepcia je zakotvená v čínskej ústave a určuje spôsob správy hospodárskych záležitostí v ČĽR. Hlavnou zásadou je „socialistické verejné vlastníctvo výrobných prostriedkov, najmä všeľudové vlastníctvo a kolektívne vlastníctvo pracujúceho ľudu“. Štátne hospodárstvo sa považuje za „vedúcu silu národného hospodárstva“ a štát má mandát na „zabezpečenie jeho konsolidácie a rastu“ (9). Celkové nastavenie čínskeho hospodárstva preto nielenže umožňuje značné zasahovanie vlády do ekonomiky, ale takéto zasahovanie je výslovne nariadené. Koncepcia nadradenosti verejného vlastníctva nad súkromným vlastníctvom preniká celým právnym systémom a zdôrazňuje sa ako všeobecná zásada vo všetkých kľúčových právnych predpisoch. Najlepším príkladom sú čínsky zákon o vlastníctve: odkazuje sa v ňom na primárne štádium socializmu a štát sa v ňom poveruje, aby presadzoval základný hospodársky systém, v ktorom zohráva dominantnú úlohu verejné vlastníctvo. Iné formy vlastníctva sú tolerované, pričom právny poriadok im umožňuje, aby sa rozvíjali sa popri štátnom vlastníctve (10).

(50)

Okrem toho sa podľa čínskeho právneho poriadku socialistické trhové hospodárstvo rozvíja pod vedením Komunistickej strany Číny. Štruktúry čínskeho štátu a Komunistickej strany Číny sú vzájomne prepojené na každej úrovni (právnej, inštitucionálnej a personálnej) a vytvárajú mimoriadne komplexnú štruktúru, v ktorej sa úlohy Komunistickej strany Číny a štátu nedajú oddeliť. Po zmene čínskej ústavy v marci 2018 sa na vedúcu úlohu Komunistickej strany Číny kladie ešte väčší dôraz, čo potvrdzuje aj text článku 1 ústavy. Za pôvodnú prvú vetu ustanovenia: „Socialistické zriadenie je základným systémom Čínskej ľudovej republiky“, bola doplnená nová, druhá veta, ktorá znie takto: „Určujúcim prvkom socializmu charakteristického pre Čínu je vedúca úloha Komunistickej strany Číny.“ (11) Dokladá to kontrolu Komunistickej strany Číny nad hospodárskym systémom v ČĽR. Táto kontrola je neoddeliteľnou súčasťou čínskeho systému a presahuje to, čo je obvyklé v iných krajinách, v ktorých vlády uplatňujú rozsiahlu makroekonomickú kontrolu v rámci hraníc určených voľným pôsobením trhových síl.

(51)

Čínsky štát uplatňuje intervenčnú hospodársku politiku pri plnení cieľov, ktoré sa viac zhodujú s politickým programom stanoveným Komunistickou stranou Číny, než zohľadňujú prevládajúce ekonomické podmienky na voľnom trhu (12). Intervenčné ekonomické nástroje uplatňované čínskymi orgánmi sú rôznorodé a zahŕňajú aj systém priemyselného plánovania, finančný systém a uplatňujú sa aj na úrovni regulačného prostredia.

(52)

Po prvé, na úrovni celkovej administratívnej kontroly sa spravovanie čínskeho hospodárstva riadi komplexným systémom priemyselného plánovania, ktoré ovplyvňuje všetky ekonomické činnosti v krajine. Všetky tieto plány zahŕňajú komplexnú a zložitú sústavu odvetví a prierezových politík a sú prítomné na všetkých úrovniach štátnej správy. Plány na úrovni provincií sú podrobné, zatiaľ čo v národných plánoch sa stanovujú širšie ciele. V plánoch sú vymedzené aj prostriedky na podporu príslušných priemyselných odvetví/sektorov a časové rámce, v ktorých sa majú ciele dosiahnuť. V niektorých plánoch sa uvádzajú konkrétne vyjadrené ciele z hľadiska objemu výroby. Na základe týchto plánov sa jednotlivé priemyselné odvetvia a/alebo projekty zvolia za (pozitívne alebo negatívne) priority v súlade s prioritami vlády a priradia sa im konkrétne rozvojové ciele (modernizácia priemyslu, expanzia do zahraničia atď.). Hospodárske subjekty, súkromné, ako aj štátom vlastnené, musia efektívne prispôsobovať svoje podnikateľské činnosti reáliám, ktoré ukladá systém plánovania. Záväznosť plánov a skutočnosť, že príslušné čínske orgány na všetkých úrovniach verejnej správy sa pridŕžajú systému plánov a zodpovedajúcim spôsobom využívajú právomoci, ktoré im boli zverené, nútia hospodárske subjekty, aby plnili priority stanovené v plánoch (pozri aj oddiel 3.3.1.5 ďalej) (13).

(53)

Po druhé, na úrovni prideľovania finančných prostriedkov ovládajú finančný systém Číny štátom vlastnené komerčné banky. Tieto banky musia pri vytváraní a vykonávaní svojich úverových politík postupovať v súlade s cieľmi priemyselnej politiky vlády namiesto toho, aby v prvom rade posúdili ekonomické prínosy daného projektu (pozri aj oddiel 3.3.1.8) (14). To isté platí aj vo vzťahu k ostatným zložkám čínskeho finančného systému, ako napr. akciové trhy, trhy s dlhopismi, trhy so súkromným vlastným kapitálom atď. Aj keď ich význam je v porovnaní s bankovým sektorom menší, tieto súčasti finančného sektora sú inštitucionálne a prevádzkovo vytvorené spôsobom, ktorý sa nezameriava na maximalizáciu efektívneho fungovania finančných trhov, ale na zabezpečenie kontroly a umožnenie zásahov zo strany vlády a Komunistickej strany Číny (15).

(54)

Po tretie, na úrovni regulačného prostredia prebieha zasahovanie štátu do hospodárstva viacerými spôsobmi. Napríklad pravidlá verejného obstarávania sa pravidelne používajú na dosahovanie iných politických cieľov než ekonomickej efektívnosti, čím sa oslabujú trhové zásady v tejto oblasti. V platných právnych predpisoch sa konkrétne stanovuje, že verejné obstarávanie sa vykonáva tak, aby sa uľahčilo dosahovanie cieľov vytýčených v štátnych politikách. Povaha týchto cieľov však nie je presne vymedzená, čo rozhodovacím orgánom ponecháva široký priestor na voľné rozhodovanie (16). Podobne aj v oblasti investícií si čínska vláda udržiava značnú kontrolu nad smerovaním a veľkosťou štátnych aj súkromných investícií a značný vplyv v tomto ohľade. Orgány využívajú preverovanie investícií, ako aj rôzne investičné stimuly, obmedzenia a zákazy, ktoré im slúžia ako dôležitý nástroj na podporu cieľov priemyselnej politiky, ako je napr. zachovanie kontroly štátu nad kľúčovými sektormi alebo posilnenie domáceho výrobného odvetvia (17).

(55)

V stručnosti, čínsky ekonomický model sa zakladá na určitých základných axiómach, ktorými sa ustanovujú a podporujú rôzne zásahy vlády. Takéto značné zasahovanie vlády je v rozpore s voľným pôsobením trhových síl, v dôsledku čoho sa deformuje efektívne rozdeľovanie zdrojov v súlade s trhovými zásadami (18).

3.3.1.3.   Výrazné deformácie podľa článku 2 ods. 6a písm. b) prvej zarážky základného nariadenia: príslušný trh zásobovaný do značnej miery podnikmi, ktoré vlastnia, ovládajú, nad ktorými vykonávajú dozor alebo ktoré usmerňujú orgány vyvážajúcej krajiny

(56)

Podniky, ktoré vlastní, ovláda a nad ktorými vykonáva dozor alebo ktoré usmerňuje štát, v ČĽR predstavujú podstatnú časť hospodárstva.

(57)

Pokiaľ ide o otázku vlastníctva štátu, odvetvie volfrámu sa stále vyznačuje veľkou mierou vlastníctva zo strany čínskej vlády. Mnoho veľkých spoločností, ktoré ťažia volfrám, je vo vlastníctve štátu, keďže licencie na ťažbu volfrámu sa zväčša udeľujú štátom vlastneným podnikom (19).

(58)

Pokiaľ ide o ovládanie podnikov štátom, vláda a Komunistická strana Číny udržujú štruktúry, ktorými zabezpečujú svoj neustály vplyv v podnikoch. Štát (a v mnohých ohľadoch aj Komunistická strana Číny) nielen aktívne formuluje všeobecné hospodárske politiky a dohliada na ich realizáciu jednotlivými podnikmi, ale osobuje si aj právo zúčastňovať sa na ich operatívnom rozhodovaní. Medzi prvky, ktoré poukazujú na existenciu kontroly vlády nad podnikmi v odvetví volfrámu, patria ťažobné licencie, investičné obmedzenia a obmedzenia vývozu (20). Okrem toho sa v 13. päťročnom pláne pre odvetvie výroby neželezných kovov stanovuje veľké množstvo podrobných cieľov a kvót (21).

(59)

Analýza vykonávania dozoru a usmerňovania v danom odvetví zo strany štátu sa uvádza ďalej v texte v oddieloch 3.3.1.4 a 3.3.1.5. Vysoká miera kontroly a zasahovania vlády do odvetvia volfrámu, ako sa uvádza ďalej, bráni aj súkromným výrobcom v odvetví volfrámu, aby fungovali za trhových podmienok.

(60)

Komisia na základe uvedených skutočností dospela k záveru, že trh s volfrámovými elektródami v ČĽR bol do značnej miery zásobovaný podnikmi, ktoré ovláda čínska vláda, ktoré podliehajú jej dozoru alebo ktoré usmerňuje.

3.3.1.4.   Výrazné deformácie podľa článku 2 ods. 6a písm. b) druhej zarážky základného nariadenia: prítomnosť štátu vo firmách, ktorá mu umožňuje zasahovať do cien alebo nákladov

(61)

Čínsky štát môže zasahovať do cien a nákladov prostredníctvom svojej prítomnosti vo firmách. Aj keď právo príslušných štátnych orgánov vymenúvať a odvolávať kľúčových riadiacich pracovníkov v štátom vlastnených podnikoch v súlade s čínskymi právnymi predpismi možno považovať za prostriedok na výkon príslušných vlastníckych práv (22), bunky Komunistickej strany Číny v podnikoch, a to štátnych, ako aj súkromných, sú ďalším kanálom, cez ktorý môže štát zasahovať do obchodných rozhodnutí. Podľa práva obchodných spoločností v Číne sa má v každom podniku zriadiť organizácia Komunistickej strany Číny (ktorú majú podľa ústavy Komunistickej strany Číny tvoriť aspoň traja členovia strany (23)) a podnik má zabezpečiť potrebné podmienky na činnosti straníckej organizácie. Táto požiadavka podľa všetkého nebola v minulosti vždy dodržiavaná ani striktne vymáhaná. Prinajmenšom od roku 2016 však Komunistická strana Číny dôraznejšie uplatňuje svoje požiadavky na kontrolu obchodných rozhodnutí v štátnom vlastnených podnikoch s tým, že ide o politickú zásadu. Podľa určitých informácií Komunistická strana Číny takisto vyvíja tlak na súkromné spoločnosti, aby na prvom mieste presadzovali „patriotizmus“ a dodržiavali stranícku disciplínu (24). Podľa informácií z roku 2017 pôsobili stranícke bunky v 70 % z približne 1,86 milióna súkromných spoločností, pričom organizácie Komunistickej strany Číny vyvíjajú čoraz väčší tlak, aby mali pri obchodných rozhodnutiach v rámci príslušných spoločností posledné slovo (25). Tieto pravidlá sa uplatňujú všeobecne v celom čínskom hospodárstve vrátane odvetvia volfrámu. Považuje sa teda za preukázané, že tieto pravidlá sa uplatňujú aj na výrobcov volfrámových elektród a na dodávateľov ich vstupov.

(62)

Konkrétne v odvetví volfrámu (vrátane prešetrovaného výrobku) existujú tesné prepojenia medzi rozhodovacími postupmi podnikov pôsobiacich v odvetví a štátom, konkrétnejšie Komunistickou stranou Číny. Výrobcovia v odvetví volfrámu sú združení v Čínskom združení odvetvia volfrámu, ktoré je súčasťou Čínskeho združenia odvetvia neželezných kovov. Čínske združenie odvetvia neželezných kovov sa očividne riadi vládnou politikou, ktorá núti zamestnancov a členov, aby okrem iného sprostredkúvali a plnili ducha dvoch plenárnych zhromaždení – Lianghui (26). Čínske združenie odvetvia volfrámu vykonáva vládne politiky, čo má za následok deformácie nákladov a cien na čínskom trhu. V roku 2016 osem veľkých výrobcov v ČĽR oznámilo, že plánujú znížiť objem výroby volfrámových koncentrátov, Čínske zduženie odvetvia volfrámu požiadalo svojich členov, aby znížili výrobu a čínsky Úrad pre štátne rezervy usporiadal ponukové konanie na nákup volfrámových koncentrátov. Keďže ČĽR vyrába vyše 80 % celosvetového objemu výroby volfrámu, takýto postup má vplyv na čínske, ale aj svetové ceny volfrámu. Po druhé, väčšina kvóty na ťažbu volfrámu je rozdelená medzi šesť hlavných štátom vlastnených podnikov: China Minmetals, Aluminium Corporation of China, China Northern Rare Earth Group High-Tech, Xiamen Tungsten, China Southern Rare Earth Group, Guangdong Rare Earth Industry Group (27). Prítomnosť štátu v odvetví volfrámu v Číne sa tak vykonáva priamo v štátom vlastnených podnikoch, ale aj prostredníctvom Čínskeho združenia odvetvia volfrámu.

(63)

Na trh má ďalej rušivý vplyv prítomnosť štátu na finančných trhoch a jeho zasahovanie do nich (pozri aj oddiel 3.3.1.8), ako aj do poskytovania surovín a vstupov (28).

(64)

Na základe uvedených skutočností sa dospelo k záveru, že prítomnosť štátu vo firmách v odvetví volfrámu, ako aj vo finančnom sektore a iných odvetviach vstupov, v kombinácii s rámcom opísaným v oddiele 3.3.1.3 a nasledujúcich oddieloch, umožňuje čínskej vláde zasahovať do cien a nákladov.

3.3.1.5.   Výrazné deformácie podľa článku 2 ods. 6a písm. b) tretej zarážky základného nariadenia: diskriminačné verejné politiky alebo opatrenia v prospech domácich dodávateľov alebo iné ovplyvňovanie síl voľného trhu

(65)

Smerovanie čínskeho hospodárstva je do značnej miery určované prepracovaným systémom plánovania, ktorý stanovuje priority a určuje ciele, na ktoré sa musia ústredné štátne orgány a miestne samosprávy zamerať. Na všetkých úrovniach štátnej správy sa uplatňujú príslušné plány, ktoré pokrývajú prakticky všetky hospodárske odvetvia, ciele stanovené plánovacími nástrojmi sú záväzné a orgány na každej správnej úrovni monitorujú plnenie plánov príslušnými orgánmi štátnej správy na nižšej úrovni. Vo všeobecnosti vedie v ČĽR systém plánovania k tomu, že zdroje smerujú do odvetví označených ako strategické alebo inak politicky významné namiesto toho, aby boli prideľované v súlade s trhovými silami (29).

(66)

Čínska vláda dôkladne kontroluje a reguluje odvetvie volfrámu. Túto skutočnosť potvrdzuje 13. päťročný plán pre odvetvie výroby neželezných kovov a 13. päťročný plán pre nerastné suroviny, ale aj právne predpisy týkajúce sa regulácie ťažby a spracovania, vývozu a investovania do odvetvia volfrámu.

(67)

V 13. päťročnom pláne pre nerastné suroviny sa volfrám uvádza ako jeden z 24 strategických nerastov, ktoré predstavujú „kľúčové prvky makrokontroly nerastných surovín, dohľadu nad nimi a hospodárenia s nimi“ (30). V pláne sa navyše obmedzuje celkový objem ťažby volfrámovej rudy na 120 000 ton ročne (31) a jeho zámerom je stabilizovať rozsah ťažobných činností a konsolidovať volfrámové surovinové základne na juhu Ťiang-si, Chu-nan (Čchen-čou). Ďalším cieľom plánu je, aby stredne veľké bane tvorili viac ako 12 % všetkých baní, a usiluje sa zabezpečiť podnikovú koncentráciu a rozvoj veľkých a stredných baní, ktoré sú konkurencieschopné na trhu (32).

(68)

V 13. päťročnom pláne pre odvetvie výroby neželezných kovov sa stanovuje cieľ „zlepšiť obmedzenia výroby a mechanizmy ochrany hodnoty týkajúce sa volfrámu atď., [a] primerane prispôsobiť kontrolné ukazovatele objemu ťažby volfrámu a kontrolovať ich“ (33).

(69)

Volfrám je navyše uvedený v zozname výrobkov, ktoré podliehajú vývozným clám (34), vývozným licenčným požiadavkám (35), ako aj štátom riadenému obchodovaniu (36). To spoločne s prísnymi kontrolami výrobných kvót, ako aj s veľkými rezervami, ktoré uchováva Úrad pre štátne rezervy (37), umožňuje čínskej vláde kontrolovať ponuku volfrámu v Číne.

(70)

Považuje sa teda za preukázané, že čínska vláda má zavedené verejné politiky, ktoré ovplyvňujú voľné pôsobenie trhových síl, pokiaľ ide o výrobu volfrámu a volfrámových zváracích elektród. Takéto opatrenia bránia normálnemu fungovaniu trhových síl.

(71)

Komisia navyše konštatuje, že hoci na preukázanie toho, že verejné politiky ovplyvňujú voľné pôsobenie trhových síl v sektore volfrámových elektród nebolo potrebné uskutočniť analýzu týkajúcu sa surovín používaných pri výrobe prešetrovaného výrobku, zistila, že hlavná surovina, dodekavolfráman amónny, podlieha v Číne udeleniu vývoznej licencie (38).

(72)

Vývozné licencie boli v Zozname vývozných obmedzení priemyselných surovín OECD uznané za druh vývozných obmedzení (39). Vývozné licencie umožňujú vláde kontrolovať vývozcov a množstvo vyvážaného tovaru (40), čo jej poskytuje možnosť značne obmedziť vývoz zadržiavaním výrobkov na domácom trhu. To zas môže viesť k väčšej ponuke, ktorá nevyhnutne nesúvisí s väčším dopytom, čo môže mať za následok stlačenie cien na domácom trhu. To môže poukazovať na deformáciu v podobe nepriameho subvencovania domáceho výrobného odvetvia, ktoré používa komoditu, ktorej sa obmedzenia týkajú, ako vstup (41). Zavedené vývozné licencie na dodekavolfráman amónny tak znamenajú pre čínske výrobné odvetvie ďalší stimul, aby vyrábalo a vyvážalo za nižšie ceny, keďže odberateľské odvetvie má na výrobu dotknutého výrobku prístup k lacnejším surovinám. To má vplyv na konkurenčný vzťah medzi dotknutým výrobkom a podobným výrobkom, keďže čínske výrobné odvetvie je schopné vyrábať a vyvážať prešetrovaný výrobok za cenu, ktorá v dôsledku vývozných licencií nie je výsledkom voľného pôsobenia trhových síl.

(73)

Stručne, Komisia preukázala, že čínska vláda zaviedla verejné politiky, ktoré ovplyvňujú voľné pôsobenie trhových síl aj v prípade hlavnej suroviny, dodekavolfrámanu amónneho, používanej na výrobu volfrámových elektród.

3.3.1.6.   Výrazné deformácie podľa článku 2 ods. 6a písm. b) štvrtej zarážky základného nariadenia: neexistencia, diskriminačné uplatňovanie alebo nedostatočné presadzovanie predpisov z oblasti konkurzného práva, práva obchodných spoločností alebo majetkového práva

(74)

Podľa informácií v spise sa čínsky konkurzný systém zdá nedostatočný, pokiaľ ide o dosahovanie svojich hlavných cieľov, ako je spravodlivé urovnanie sporov a dlhov a ochrana zákonných práv a záujmov veriteľov a dlžníkov. Príčinou je podľa všetkého skutočnosť, že aj keď čínske konkurzné právo formálne vychádza z podobných zásad ako zodpovedajúce právne predpisy v iných krajinách, čínsky systém sa vyznačuje systematicky neuspokojivým presadzovaním práva. Počet konkurzov zostáva tradične nízky v pomere k veľkosti hospodárstva krajiny, a to aj z dôvodu, že insolvenčné konania sú poznačené viacerými nedostatkami, ktoré v praxi pôsobia odrádzajúco pri podávaní žiadosti o konkurz. Okrem toho štát stále zohráva silnú a aktívnu úlohu v insolvenčnom konaní, pričom nezriedka priamo ovplyvňuje jeho výsledok (42).

(75)

Nedostatky v systéme vlastníckych práv sú okrem toho obzvlášť zreteľné vo vzťahu k vlastníctvu pozemkov a k právam na užívanie pôdy v Číne (43). Všetku pôdu vlastní čínsky štát (pozemky na vidieku v spoločnom vlastníctve a mestské pozemky vo vlastníctve štátu). Jej prideľovanie závisí výlučne od štátu. V krajine platia právne predpisy, ktorých cieľom je udeľovať práva na užívanie pôdy transparentným spôsobom a za trhové ceny, napr. zavedením ponukových konaní. Tieto predpisy sa však často nedodržiavajú a niektorí kupujúci získavajú svoje pozemky zadarmo alebo za sadzby, ktoré sú nižšie ako trhové (44). Okrem toho orgány pri prideľovaní pozemkov často sledujú konkrétne politické ciele vrátane vykonávania hospodárskych plánov (45).

(76)

Preto sa zdá, že čínske predpisy v oblasti konkurzného a majetkového práva nefungujú tak, ako by mali, čo spôsobuje deformácie, keď sa platobne neschopné firmy udržiavajú nad vodou, a pri poskytovaní a nadobúdaní pozemkov v ČĽR. Tieto právne predpisy sa uplatňujú aj v súvislosti s odvetvím volfrámu vrátane vyvážajúcich výrobcov prešetrovaného výrobku.

(77)

So zreteľom na uvedené skutočnosti Komisia dospela k záveru, že došlo k diskriminačnému uplatňovaniu alebo nedostatočnému presadzovaniu predpisov v oblasti konkurzného a majetkového práva v odvetví volfrámu, a to aj pokiaľ ide o prešetrovaný výrobok.

3.3.1.7.   Výrazné deformácie podľa článku 2 ods. 6a písm. b) piatej zarážky základného nariadenia: deformácia mzdových nákladov

(78)

Systém miezd založených na trhových princípoch sa v ČĽR nemôže naplno rozvíjať, pretože pracovníkom a zamestnávateľom sa bráni v právach na kolektívne organizovanie. Čína neratifikovala viacero základných dohovorov Medzinárodnej organizácie práce (ďalej len „MOP“), a to najmä dohovorov súvisiacich so slobodou združovania a s kolektívnym vyjednávaním (46). Podľa vnútroštátneho práva pôsobí len jedna odborová organizácia. Táto organizácia však nie je nezávislá od štátnych orgánov a do kolektívneho vyjednávania a ochrany práv pracujúcich sa zapája len rudimentárnym spôsobom (47). Mobilitu čínskej pracovnej sily okrem toho sťažuje aj systém registrácie domácností, ktorý obmedzuje prístup k celej škále dávok sociálneho zabezpečenia a iných dávok len na miestnych obyvateľov v danej správnej oblasti. Vedie to zvyčajne k tomu, že pracovníci, ktorí nemajú bydlisko registrované v danej lokalite, sú z pohľadu pozície v zamestnaní zraniteľnejší a majú nižší príjem než držitelia registrácie bydliska (48). Tieto zistenia vedú k deformácii mzdových nákladov v ČĽR.

(79)

Odvetvie volfrámu vrátane volfrámových elektród takisto podlieha opísanému čínskemu systému v oblasti pracovného práva. Odvetvie volfrámu je preto ovplyvnené deformáciami mzdových nákladov priamo (pri výrobe prešetrovaného výrobku), ako aj nepriamo (keď má prístup ku kapitálu alebo vstupom od spoločností, na ktoré sa vzťahuje rovnaký pracovnoprávny systém v ČĽR).

(80)

Na základe uvedených skutočností Komisia dospela k záveru, že mzdové náklady v odvetví volfrámu, a to aj v súvislosti s prešetrovaným výrobkom, boli deformované.

3.3.1.8.   Výrazné deformácie podľa článku 2 ods. 6a písm. b) šiestej zarážky základného nariadenia: prístup k finančným prostriedkom poskytovaným inštitúciami, ktoré plnia ciele verejnej politiky alebo iným spôsobom nekonajú nezávisle od štátu

(81)

Prístup obchodných subjektov ku kapitálu v ČĽR podlieha rôznym deformáciám.

(82)

Po prvé, čínsky finančný systém sa vyznačuje silným postavením štátom vlastnených bánk (49), ktoré pri poskytovaní prístupu k financovaniu zohľadňujú iné kritériá než hospodársku životaschopnosť projektu. Podobne ako štátom vlastnené nefinančné podniky, aj banky sú stále prepojené so štátom, a to nielen prostredníctvom vlastníckych, ale aj osobných vzťahov (vrcholové vedenie vo veľkých štátom vlastnených finančných inštitúciách vymenúva v konečnom dôsledku Komunistická strana Číny), (50) a rovnako ako štátom vlastnené nefinančné podniky aj banky spravidla vykonávajú verejné politiky, ktoré skoncipovala vláda. Banky si tak plnia výslovnú zákonnú povinnosť vykonávať svoju podnikateľskú činnosť v súlade s potrebami národného hospodárskeho a sociálneho rozvoja a podľa usmernení priemyselných politík štátu (51). Túto situáciu ešte zhoršujú ďalšie pravidlá, na základe ktorých sa financie smerujú do odvetví, ktoré vláda označila za podporované alebo inak významné (52).

(83)

Uznáva sa, že hoci môžu existovať rôzne právne nástroje odkazujúce na potrebu dodržiavať štandardné bankové postupy a prudenciálne pravidlá, ako napr. nevyhnutnosť posúdenia úverovej bonity dlžníka, z príslušných dôkazov vyplýva, tieto ustanovenia zohrávajú pri uplatňovaní týchto rôznych právnych nástrojov len vedľajšiu úlohu (53). Na základe zistení v predchádzajúcich prešetrovaniach na ochranu obchodu sa takisto dospelo k rovnakému záveru (54).

(84)

Okrem toho ratingy dlhopisov a úverové ratingy sú neraz skreslené z rôznych dôvodov vrátane tohože posúdenie rizika je ovplyvnené strategickým významom firmy pre čínsku vládu a silou implicitnej záruky vlády. Odhady jasne naznačujú, že čínske úverové ratingy systematicky zodpovedajú nižším medzinárodným ratingom (55).

(85)

To má za následok zvýhodnené poskytovanie úverov štátom vlastneným podnikom, veľkým a náležite prepojeným súkromným firmám a firmám v kľúčových priemyselných odvetviach, čo znamená, že dostupnosť kapitálu a náklady naň nie sú rovnaké pre všetky subjekty na trhu.

(86)

Po druhé, náklady na prijaté úvery a pôžičky sa v snahe podporiť investičný rast udržiavali na umelo nízkej úrovni. To viedlo k nadmernému využívaniu kapitálových investícií pri čoraz nižšej návratnosti investícií. Túto skutočnosť dokladá nedávny nárast zadlženosti podnikov v štátnom sektore napriek výraznému poklesu ziskovosti, čo svedčí o tom, že mechanizmy uplatňované v bankovom systéme nefungujú štandardným komerčným spôsobom.

(87)

Po tretie, aj keď sa v októbri 2015 dosiahla liberalizácia nominálnych úrokových sadzieb, cenové signály stále nie sú výsledkom voľného pôsobenia trhových síl, ale sú ovplyvnené deformáciami zo strany vlády. Podiel úverov poskytnutých pri referenčnej úrokovej sadzbe, resp. pod ňou, predstavuje totiž aj naďalej 45 % všetkých poskytnutých úverov a podľa všetkého sa viac využívajú cielené úvery, pretože tento podiel sa od roku 2015 markantne zvýšil napriek zhoršujúcim sa hospodárskym podmienkam. Umelo nízke úrokové sadzby vedú k podhodnocovaniu ceny kapitálu a následne k jeho nadmernému užívaniu.

(88)

Celkový nárast úverov v ČĽR poukazuje na zhoršujúcu sa efektívnosť prideľovania kapitálu bez akýchkoľvek náznakov sprísnenia úverových podmienok, ktoré by sa očakávalo v nedeformovanom trhovom prostredí. V dôsledku toho sa v uplynulých rokoch prudko zvýšilo množstvo nesplácaných úverov. V situácii zvyšovania rizikovej zadlženosti sa čínska vláda rozhodla zabrániť úverovým zlyhaniam podnikov. Následne sa problémy s nedobytnými pohľadávkami riešili predlžovaním ich splatnosti, v dôsledku čoho vznikli tzv. zombie spoločnosti, alebo prevodom vlastníctva dlhu (napr. prostredníctvom fúzií alebo konverzie dlhu na kapitál) bez toho, aby sa odstránil celkový problém s dlhom alebo riešili jeho hlavné príčiny.

(89)

Aj napriek nedávnym krokom, ktoré sa vykonali v záujme liberalizácie trhu, je systém poskytovania úverov pre podnikových klientov v ČĽR v podstate poznačený zásadnými systematickými problémami a deformáciami, ktoré vyplývajú z pretrvávajúcej všadeprítomnej úlohy štátu na kapitálových trhoch.

(90)

Konkrétne v odvetví volfrámu sa v rámci 13. päťročného plánu pre odvetvie výroby neželezných kovov a 13. päťročného plánu pre nerastné suroviny poskytuje široký okruh podporných opatrení a subvencií na podporu príslušných priemyselných odvetví vrátane odvetvia volfrámu (56). Keďže odvetvie volfrámu je uvedené v zozname priemyselných odvetví podporovaných štátom v 13. päťročnom pláne pre odvetvie výroby neželezných kovov a 13. päťročnom pláne pre nerastné suroviny a pretože banky nastavujú svoje úverové politiky v súlade s týmito plánmi, vyvážajúci výrobcovia aj ich dodávatelia majú prístup k preferenčnému financovaniu, ako sa opisuje v tomto oddiele (57).

(91)

So zreteľom na uvedené skutočnosti Komisia dospela k záveru, že výrobcovia volfrámových elektród mali prístup k finančným prostriedkom poskytovaným inštitúciami, ktoré plnia ciele verejnej politiky alebo iným spôsobom nekonajú nezávisle od štátu.

3.3.1.9.   Systémový charakter opísaných deformácií

(92)

Komisia konštatovala, že deformácie opísané v správe sa netýkajú len odvetvia volfrámu vo všeobecnosti alebo konkrétne odvetvia volfrámových zváracích elektród. Naopak, z dostupných dôkazov vyplýva, že skutočnosti a prvky čínskeho systému opísané v predchádzajúcich oddieloch 3.3.1.1 až 3.3.1.5, ako aj v časti I správy sa uplatňujú v celej krajine a naprieč odvetviami hospodárstva. To isté platí aj pre opis výrobných faktorov, ako sa uvádza v predchádzajúcich oddieloch 3.3.1.6 až 3.3.1.8 a v časti II správy.

(93)

Kľúčovým vstupom na výrobu volfrámových zváracích elektród je dodekavolfráman amónny. Keď výrobcovia volfrámových zváracích elektród nakupujú/zazmluvňujú tieto vstupy, ceny, ktoré platia (a ktoré sa zaznamenávajú ako ich náklady), sú jednoznačne vystavené rovnakým systémovým deformáciám, aké už boli spomenuté. Napríklad dodávatelia vstupov zamestnávajú pracovné sily, ktoré sú ovplyvnené týmito deformáciami. Môžu si požičať peniaze, ktoré podliehajú deformáciám vo finančnom sektore, resp. pri prideľovaní kapitálu. Okrem toho podliehajú systému plánovania, ktorý sa uplatňuje na všetkých úrovniach štátnej správy a vo všetkých odvetviach.

(94)

V dôsledku toho nielenže nemožno použiť predajné ceny volfrámových zváracích elektród na domácom trhu, ale skreslené sú aj všetky náklady na vstupy (vrátane surovín, energie, pozemkov, financovania, práce atď.), pretože tvorba ich cien je ovplyvnená značným zasahovaním vlády, ako sa opisuje v častiach I a II správy. Zásahy vlády opísané v súvislosti s prideľovaním kapitálu, pozemkami, prácou, energiou a surovinami sa totiž vyskytujú v celej ČĽR. To napríklad znamená, že vstup, ktorý bol sám osebe vyrobený v ČĽR kombináciou rôznych výrobných faktorov, je vystavený výrazným deformáciám. To isté platí aj pre vstupy používané na výrobu takéhoto vstupu atď.

3.3.1.10.   Záver

(95)

Analýza uvedená v oddieloch 3.3.1.2 až 3.3.1.9, ktorá zahŕňa preskúmanie všetkých dostupných dôkazov o všeobecnom zasahovaní ČĽR do hospodárstva krajiny, ako aj o jej zasahovaní do odvetvia volfrámu (vrátane prešetrovaného výrobku), preukázala, že ceny alebo náklady vrátane nákladov na suroviny, energiu a prácu nie sú výsledkom voľného pôsobenia trhových síl, pretože sú ovplyvnené značným zasahovaním vlády v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia. Na základe toho a vzhľadom na skutočnosť, že čínska vláda ani výrobcovia z ČĽR nespolupracovali, Komisia dospela k záveru, že na stanovenie normálnej hodnoty nie je v tomto prípade vhodné použiť ceny a náklady na domácom trhu.

(96)

Komisia preto pristúpila k vytvoreniu normálnej hodnoty výlučne na základe nákladov na výrobu a predaj, ktoré odrážajú nedeformované ceny alebo referenčné hodnoty, čiže v tomto prípade postupovala na základe zodpovedajúcich nákladov na výrobu a predaj vo vhodnej reprezentatívnej krajine v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia, ako sa rozoberá v ďalšom oddiele. Komisia pripomenula, že v rámci prešetrovania nespolupracovali žiadni čínski výrobcovia a že nebolo predložené žiadne tvrdenie, podľa ktorého niektoré náklady na domácom trhu neboli deformované v zmysle článku 2 ods. 6a písm. a) tretej zarážky základného nariadenia.

3.3.2.   Reprezentatívna krajina

3.3.2.1.   Všeobecné poznámky

(97)

Výber reprezentatívnej krajiny vychádzal z týchto kritérií:

úroveň hospodárskeho rozvoja podobná ČĽR. Komisia na tento účel použila krajiny, ktoré majú podľa databázy Svetovej banky podobný hrubý národný dôchodok ako ČĽR (58),

výroba prešetrovaného výrobku v takejto krajine (59),

dostupnosť príslušných verejných údajov v danej krajine,

ak existuje viac ako jedna možná reprezentatívna krajina, v náležitom prípade sa uprednostnila krajina so zodpovedajúcou úrovňou sociálnej ochrany a ochrany životného prostredia.

(98)

Ako sa uvádza v odôvodnení 26, Komisia v poznámke z 8. novembra 2018 informovala zainteresované strany, že identifikovala štyri možné reprezentatívne krajiny: Brazíliu, Mexiko, Rusko a Turecko, a vyzvala zainteresované strany, aby predložili pripomienky a navrhli ďalšie krajiny.

(99)

Pokiaľ ide o reprezentatívnu krajinu, Komisii bolo na základe poznámky z 8. novembra 2018 doručené podanie od výrobného odvetvia Únie.

(100)

Výrobné odvetvie Únie tvrdilo, že náklady v Turecku predstavujú lepší základ než údaje z Mexika, Brazílie či Ruska. Dôvodom je to, že náklady v týchto troch krajinách sú deformované z rôznych dôvodov vrátane vysokej inflácie a ochranných vládnych opatrení.

(101)

Výrobné odvetvie Únie konkrétne namietalo proti vhodnosti Ruska a tvrdilo, že ceny energií sú veľmi deformované. Túto skutočnosť podporili odkazom na nedávne zistenia Komisie v kontexte prípadu, ktorý sa týkal dusičnanu amónneho [vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2018/1703]. Keďže Komisia (ako sa vysvetľuje v odôvodnení 108) vybrala za vhodnú reprezentatívnu krajinu pre toto prešetrovanie Turecko, lebo zistila, že Turecko má najpodrobnejšie štatistické údaje týkajúce sa nákladov práce spomedzi zvažovaných potenciálnych reprezentatívnych krajín, nebolo v rámci tohto konania potrebné zaoberať sa touto námietkou a skúmať existenciu deformácií cien energií v Rusku.

3.3.2.2.   Úroveň hospodárskeho rozvoja podobná ČĽR

(102)

Pokiaľ ide o úroveň hospodárskeho rozvoja, Komisia konštatuje, že podľa Svetovej banky (60) sa všetky krajiny uvedené v odôvodnení 98 nachádzajú na rovnakej príjmovej úrovni „vyššie stredné príjmy“, a preto sú v tejto súvislosti rovnako vhodné ako reprezentatívne krajiny.

3.3.2.3.   Výroba prešetrovaného výrobku v reprezentatívnej krajine a dostupnosť príslušných verejných údajov v reprezentatívnej krajine

(103)

Komisia v poznámke zo 6. marca 2019 informovala zainteresované strany, že na základe dostupných informácií sa prešetrovaný výrobok vyrábal iba v ČĽR a v Únii. V tejto súvislosti neboli predložené žiadne pripomienky.

(104)

Keďže k dispozícii bolo viac možných reprezentatívnych krajín než len jedna, Komisia v súvislosti s článkom 2 ods. 6a písm. a) prvou zarážkou základného nariadenia zohľadnila dostupnosť príslušných verejných údajov reprezentatívnej krajine.

(105)

Komisia zohľadnila význam výrobných faktorov volfrámových elektród. Popri najvýznamnejšej surovine, dodekavolfrámane amónnom, ktorá tvorí väčšinu nákladov na konečný výrobok, sú druhým a tretím najvýznamnejším faktorom práca a elektrická energia. Komisia následne porovnala štyri potenciálne reprezentatívne krajiny so zreteľom na kvalitu informácií o nákladoch práce a nákladoch na elektrickú energiu.

(106)

Na základe dostupných informácií Komisia určila, že najpodrobnejšie štatistické údaje týkajúce sa nákladov práce spomedzi posudzovaných potenciálnych reprezentatívnych krajín má Turecko. Turecký štatistický úrad zverejňuje podrobné údaje o nákladoch práce pre každú hospodársku činnosť. Preto sú konkrétne náklady práce za odvetvie výroby základných kovov verejne dostupné. Podobne boli dostupné aj podrobné údaje o cene elektrickej energie pre priemyselných používateľov.

(107)

Po zohľadnení informácií, ktoré poskytlo výrobné odvetvie Únie, a dostupnosti relevantných verejných údajov v reprezentatívnej krajine Komisia vo svojej poznámke zo 6. marca 2019 navrhla, aby sa ako reprezentatívna krajina použilo Turecko, a vyzvala zainteresované strany, aby predložili pripomienky. Neboli doručené žiadne pripomienky.

3.3.2.4.   Závery týkajúce sa reprezentatívnej krajiny

(108)

So zreteľom na uvedenú analýzu a údaje dostupné v spise Komisia použila údaje Turecka, aby stanovila príslušné náklady práce a náklady na elektrickú energiu vo vhodnej reprezentatívnej krajine v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia.

3.3.3.   Údaje použité na vytvorenie normálnej hodnoty

(109)

Podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia „normálna hodnota sa vytvorí výlučne na základe nákladov na výrobu a predaj odrážajúcich nedeformované ceny alebo referenčné hodnoty“ a „musí zahŕňať nedeformovanú a primeranú sumu na administratívne, predajné a všeobecné náklady a zisk“.

(110)

V poznámke z 8. novembra 2018 Komisia uviedla, že pri vytváraní normálnej hodnoty v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia sa nemohla oprieť o údaje o dovoze z vhodných reprezentatívnych krajín s cieľom stanoviť hodnotu hlavného výrobného faktora. Dôvodom je mimoriadna nestálosť dovozných cien v prípade kódu HS týkajúceho sa hlavnej suroviny (dodekavolfráman amónny), ale aj ostatných výrobkov v štyroch možných reprezentatívnych krajinách. Namiesto toho sa na stanovenie nedeformovaných nákladov na hlavnú surovinu použila medzinárodná referenčná hodnota uverejnená strediskom National Minerals Information Centre Geologického ústavu USA (U.S. Geological Survey).

(111)

Ako zdroj nákladov práce a nákladov na elektrickú energiu Komisia použila informácie, ktoré poskytol turecký štatistický úrad.

3.3.4.   Výrobné faktory

(112)

V poznámke z 8. novembra 2018 sa Komisia snažila zostaviť prvotný zoznam výrobných faktorov a zdrojov, ktorý sa mal použiť pre všetky výrobné faktory, ako napr. materiál, energia a práca, ktoré spolupracujúci výrobcovia používajú pri výrobe prešetrovaného výrobku.

(113)

Keďže čínski výrobcovia nespolupracovali, Komisia pri špecifikovaní výrobných faktorov použitých pri výrobe vychádzala z informácií žiadateľov a dvoch respondentov, ktorí poskytli odpovede k prílohe III k oznámeniu o začatí revízneho prešetrovania.

(114)

Komisii neboli doručené nijaké pripomienky týkajúce sa konkrétnych výrobných faktorov.

(115)

Po zohľadnení všetkých informácií, ktoré predložil žiadateľ, boli v náležitých prípadoch identifikované tieto výrobné faktory a súvisiace položky colného sadzobníka:

Tabuľka 1

Výrobné faktory

Výrobný faktor

Kód HS

Použitý zdroj

Hodnota

Suroviny

Dodekavolfráman amónny

ex 2841 80

Čistá cena oxidu volfrámového v dodekavolfrámane amónnom podľa medzinárodnej referenčnej hodnoty Platts metals week zverejnenej strediskom National Minerals Information Centre Geologického ústavu USA

34,81 EUR/kg

Práca

Priama práca,

mzdy v spracovateľskom priemysle

[neuplatňuje sa]

Turecký štatistický úrad

8,15 EUR/osobohodinu

Energia

Elektrina

[neuplatňuje sa]

Turecký štatistický úrad

0,06 EUR/kWh

3.3.4.1.   Suroviny

(116)

Hlavnou surovinou na výrobu prešetrovaného výrobku je dodekavolfráman amónny. Vo svojej poznámke zo 6. marca 2019 Komisia uviedla, že plánovala použiť medzinárodnú referenčnú hodnotu podľa Platts Metals Week vydávanú strediskom National Minerals Information Centre Geologického ústavu USA (U.S. Geological Survey) (61) v rámci mesačných prehľadov nerastných surovín.

(117)

Dodekavolfráman amónny sa pred použitím ako surovina na výrobu volfrámových elektród musí spracovať na práškový volfrám.

(118)

Keďže medzinárodná referenčná hodnota udáva cenu dodekavolfrámanu amónneho podľa obsahu oxidov volfrámu v ňom a takisto sa musia pripočítať náklady na spracovanie, referenčné údaje boli upravené násobkom 1,26 a pripočítaním 0,767 EUR na kilogram spracovanej suroviny. Návrh výrobného odvetvia Únie týkajúci sa týchto nákladov na spracovanie bol sprístupnený zainteresovaným stranám, pričom Komisia nedostala v tejto súvislosti žiadne pripomienky.

3.3.4.2.   Práca

(119)

Pokiaľ ide o náklady práce, Komisia vo svojej poznámke zo 6. marca 2019 uviedla, že zamýšľa použiť údaje, ktoré uverejnil turecký štatistický úrad. Komisia predovšetkým uviedla, že zamýšľa použiť hodinové náklady práce v spracovateľskom priemysle za rok 2016, za hospodársku činnosť C.24 (výroba základných kovov) podľa NACE Rev. 2 (62), ktoré sú najaktuálnejšími dostupnými štatistickými údajmi (63). Ďalej uviedla, že hodnoty sa primerane upravia o infláciu podľa cenového indexu domácich výrobcov (64), ktorý zverejnil turecký štatistický úrad. Keďže neboli predložené žiadne pripomienky, Komisia uplatnila tento prístup.

3.3.4.3.   Elektrina

(120)

Pokiaľ ide o náklady na elektrickú energiu, Komisia vo svojej poznámke zo 6. marca 2019 uviedla, že zamýšľa uplatniť priemernú jednotkovú cenu elektrickej energie pre priemyselných používateľov uvedenú v tlačovej správe tureckého štatistického úradu. Keďže neboli predložené žiadne pripomienky, Komisia uplatnila tento prístup.

3.3.4.4.   Režijné náklady spojené s výrobou, administratívne, predajné a všeobecné náklady a zisk

(121)

Podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia vytvorená normálna hodnota musí zahŕňať nedeformovanú a primeranú sumu na administratívne, predajné a všeobecné náklady a zisk. Okrem toho sa musela stanoviť hodnota režijných nákladov spojených s výrobou, aby sa pokryli náklady, ktoré nie sú zahrnuté vo výrobných faktoroch.

(122)

Komisia v poznámke z 8. novembra 2018 identifikovala iba dvoch výrobcov volfrámových elektród mimo ČĽR, ktorými boli spolupracujúci výrobcovia z Únie. Keďže v tejto súvislosti neboli predložené žiadne pripomienky, Komisia použila údaje týkajúce sa režijných nákladov spojených s výrobou, administratívnych, predajných a všeobecných nákladov a zisku týchto dvoch výrobcov. Keďže iba jeden z týchto dvoch výrobcov z Únie zverejnil svoje finančné výkazy, ktoré boli jednoducho dostupné z databázy Orbis (65), použili sa údaje iba jedného z výrobcov.

(123)

Na určenie nedeformovanej hodnoty režijných nákladov spojených s výrobou a administratívnych, predajných a všeobecných nákladov Komisia použila podiel priamych výrobných nákladov, ktorý v štruktúre nákladov spolupracujúceho výrobcu z Únie predstavujú režijné náklady spojené s výrobou a administratívne, predajné a všeobecné náklady.

(124)

Presnejšie povedané, Komisia skutočné režijné náklady spojené s výrobou a administratívne, predajné a všeobecné náklady spolupracujúceho výrobcu z Únie najprv vyjadrila ako percentuálny podiel celkových skutočných priamych výrobných nákladov. Potom ten istý percentuálny údaj uplatnila na nedeformovanú hodnotu priamych výrobných nákladov, aby získala nedeformovanú hodnotu režijných nákladov spojených s výrobou a administratívnych, predajných a všeobecných nákladov.

(125)

V prípade zisku Komisia použila finančné údaje od toho istého výrobcu z Únie. Presnejšie povedané, Komisia použila údaje o zisku vykázané v audítorsky skontrolovaných účtoch spoločnosti za obdobie od 1. marca 2017 do 28. februára 2018.

(126)

V dôsledku toho sa do nedeformovaných priamych výrobných nákladov započítali tieto položky:

režijné náklady spojené s výrobou a administratívne, predajné a všeobecné náklady (66) vo výške 32,06 % uplatnené na priame výrobné náklady (ktoré pokrývajú spotrebu surovín, práce a energie),

zisk (67) vo výške 5,58 % uplatnený na súhrn priamych výrobných nákladov.

3.3.4.5.   Výpočet normálnej hodnoty

(127)

Na účely stanovenia vytvorenej normálnej hodnoty Komisia postupovala podľa týchto krokov.

(128)

Po prvé, Komisia stanovila nedeformované priame výrobné náklady. Keďže čínski výrobcovia nespolupracovali, Komisia použila rovnaký pomer spotreby materiálu, práce a energie ako v prípade výrobcu z Únie s najväčšou výrobou v Únii. Použité údaje sa týkali výroby najbežnejšie používanej elektródy WL15 s priemerom 2,4 a dĺžkou 175 mm.

(129)

Komisia potom vynásobila spotrebu výrobných faktorov nedeformovanými jednotkovými nákladmi stanovenými v tabuľke 1 a pripočítala režijné náklady spojené s výrobou, administratívne, predajné a všeobecné náklady a zisk opísané v odôvodnení 126.

(130)

Na tomto základe Komisia vytvorila normálnu hodnotu na základe cien zo závodu v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia.

(131)

Keďže žiadni čínski výrobcovia nespolupracovali, normálna hodnota sa stanovila za celú krajinu a nie pre každého výrobcu jednotlivo.

3.4.   Vývozná cena

(132)

Keďže čínski výrobcovia nespolupracovali, vývozná cena sa stanovila podľa údajov o nákladoch, poistení a prepravnom CIF týkajúcich sa dovoznej ceny získaných z databázy podľa článku 14 ods. 6 základného nariadenia.

3.5.   Porovnanie

(133)

V prípadoch, keď to bolo odôvodnené potrebou zaistiť spravodlivé porovnanie, Komisia upravila normálnu hodnotu a vývoznú cenu s prihliadnutím na rozdiely, ktoré ovplyvňujú ceny a ich porovnateľnosť v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia.

(134)

Normálna hodnota sa upravila smerom nahor o vývoznú DPH vo výške 17 %, keďže neexistuje nijaká úľava na vývoznej DPH pri vývoze prešetrovaného výrobku, a vývozná cena sa upravila smerom nadol o náklady na medzinárodnú a domácu nákladnú dopravu a poistenie.

3.6.   Dumpingové rozpätie

(135)

Keďže čínski výrobcovia nespolupracovali, Komisia v súlade s článkom 2 ods. 11 a 12 základného nariadenia porovnala normálnu hodnotu podobného výrobku s vývoznou cenou na úrovni ceny zo závodu.

(136)

Na základe toho Komisia zistila dumpingové rozpätie vyjadrené ako percento ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, a to na úrovni približne 55 %.

(137)

Komisia preto dospela k záveru, že dumping pokračoval aj počas obdobia revízneho prešetrovania.

3.7.   Pravdepodobnosť pokračovania dumpingu v prípade zrušenia opatrení

(138)

V nadväznosti na zistenie dumpingu počas obdobia revízneho prešetrovania Komisia v súlade s článkom 11 ods. 2 základného nariadenia prešetrila, či existuje pravdepodobnosť pokračovania dumpingu v prípade zrušenia opatrení. Analyzovali sa tieto ďalšie prvky: výrobná kapacita a voľná kapacita v ČĽR, atraktívnosť trhu Únie a narušenia v súvislosti so surovinami.

(139)

V dôsledku nespolupráce výrobcov z ČĽR bolo toto preskúmanie založené na informáciách, ktoré má Komisia k dispozícii, čiže na informáciách poskytnutých v žiadosti, na informáciách z ďalších dostupných zdrojov, ako je databáza podľa článku 14 ods. 6 základného nariadenia, a na informáciách získaných od zainteresovaných strán počas prešetrovania.

3.7.1.   Výrobná kapacita a voľná kapacita v ČĽR

(140)

Vzhľadom na nespoluprácu výrobcov z ČĽR sa nasledujúci záver zakladá na informáciách uvedených v žiadosti o revízne prešetrovanie, na informáciách poskytnutých výrobným odvetvím Únie počas prešetrovania a na informáciách, ktoré poskytla spoločnosť Shaanxi Yuheng Tungsten & Molybdenum Industrial Co., Ltd.

(141)

Čínska výrobná kapacita týkajúca sa volfrámových elektród sa podľa žiadosti o revízne prešetrovanie odhaduje na 2 000 000 až 4 000 000 kg ročne. Kapacita stanovená v predchádzajúcom revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti bola 1 600 000 s využitím kapacity 63 %, čo predstavuje nevyužitú kapacitu približne 600 000 kg, a to je takmer päťkrát viac, než celková spotreba v Únii.

(142)

Pri súčasnom prešetrovaní dvaja výrobcovia, ktorí odpovedali vo fáze výberu vzorky, vykázali voľnú kapacitu 17 %. Po uplatnení tohto pomeru na najskromnejší odhad výrobnej kapacity v ČĽR je jej voľná kapacita oveľa vyššia než celková spotreba podobného výrobku v Únii.

(143)

Z toho možno vyvodiť záver, že ČĽR má značnú voľnú kapacitu, ktorá by sa mohla v prípade uplynutia platnosti opatrení nasmerovať do Únie. Zároveň nie sú žiadne náznaky toho, že by trhy tretích krajín alebo domáci trh boli schopné absorbovať túto veľkú voľnú kapacitu.

3.7.2.   Atraktívnosť trhu Únie

(144)

Čínski výrobcovia preukazovali neustály záujem o trh Únie a boli schopní zvýšiť podiel na trhu na 40 – 50 %. Únia má silnú priemyselnú základňu a je aj veľkým trhom, na ktorý sústavne pripadá viac ako 10 % celkovej odhadovanej výroby v Číne.

(145)

Ako sa uvádza v tabuľkách 4 a 9, ceny výrobcov z Únie sú nastavené na úrovni výrazne prevyšujúcej dovozné ceny. Značný dovoz z ČĽR do Únie aj napriek zavedeniu antidumpingového cla potvrdzuje veľkú atraktívnosť trhu Únie.

3.7.3.   Narušenia v súvislosti so surovinami

(146)

Ako sa uvádza v odôvodneniach 71 až 73 a vysvetľuje v oddiele 12.4.1 správy, hospodárska situácia spoločností závisí aj od podmienok ponuky surovín (68). Ak teda existujú zavedené vládne opatrenia, ktoré uprednostňujú domácu spotrebu surovín oproti rozdeleniu surovín na základe medzinárodnej ponuky a dopytu, rovnaké podmienky hospodárskej súťaže sa naklonia v prospech nadväzujúceho domáceho odberateľského odvetvia.

3.7.4.   Záver o pravdepodobnosti pokračovania dumpingu

(147)

Volfrámové elektródy sa vyrábajú iba v ČĽR a v Únii. Čínska ľudová republika uplatňuje vývozné obmedzenia na hlavnú surovinu, ktorá sa zväčša vyskytuje iba v ČĽR. Vzhľadom na atraktívnosť trhu Únie, veľké inštalované voľné kapacity v ČĽR a pokračovanie výrazného dumpingu Komisia dospela k záveru, že existuje veľká pravdepodobnosť, že dumping by v prípade zrušenia opatrení pokračoval.

4.   PRAVDEPODOBNOSŤ POKRAČOVANIA UJMY

4.1.   Vymedzenie výrobného odvetvia Únie a výroby v Únii

(148)

V priebehu obdobia revízneho prešetrovania vyrábali v Únii podobný výrobok dvaja známi výrobcovia. Obaja výrobcovia pri tomto prešetrovaní plne spolupracovali. Títo výrobcovia predstavujú „výrobné odvetvie Únie“ v zmysle článku 4 ods. 1 základného nariadenia.

4.2.   Predbežné poznámky

(149)

Komisia posúdila ujmu na základe trendov týkajúcich sa výroby, výrobnej kapacity, využitia kapacity, predaja, podielu na trhu, zamestnanosti, produktivity a rastu, a na základe trendov týkajúcich sa cien, ziskovosti, peňažného toku, schopnosti získavať kapitál a investície, zásob, návratnosti investícií a miezd.

(150)

Keďže iba dve spoločnosti tvoria výrobné odvetvie Únie, budú údaje o výrobnom odvetví Únie uvedené v rozpätiach, aby bola chránená dôvernosť podľa článku 19 základného nariadenia.

(151)

V záujme ochrany dôvernosti výrobného odvetvia Únie sa aj dovoz z ČĽR získaný z databázy podľa článku 14 ods. 6 základného nariadenia uvedie v rozpätiach, keďže jeho zverejnenie by mohlo poskytnúť takú úroveň podrobnosti údajov, ktorá by umožnila presne zistiť výrobu a predaj výrobného odvetvia Únie.

4.3.   Výroba a spotreba v Únii

(152)

Celková výroba v Únii počas obdobia revízneho prešetrovania bola v rozpätí 35 až 40 ton, čo je menej než v predchádzajúcom revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti.

(153)

Komisia určila spotrebu v Únii sčítaním štatistických údajov o dovoze na úrovni TARIC pomocou informácií zhromaždených na základe databázy podľa článku 14 ods. 6 základného nariadenia a objemu predaja v Únii za výrobné odvetvie Únie.

(154)

Spotreba prešetrovaného výrobku v Únii sa vyvíjala takto:

Tabuľka 2

Spotreba v Únii

 

2014

2015

2016

2017

ORP

Celková spotreba v Únii (v kg)

130 000 – 140 000

120 000 – 130 000

120 000 – 130 000

100 000 – 110 000

105 000 – 115 000

Index (2014 = 100)

100

95

96

83

86

Zdroj: Vyplnené dotazníky, databáza podľa článku 14 ods. 6.

(155)

Spotreba v Únii v posudzovanom období klesla o 14 %. Z analýzy jednotlivých rokov vyplýva takmer postupný pokles počas celého obdobia až do roku 2017 a potom jej mierne zvýšenie o 3 % v období medzi rokom 2017 a obdobím revízneho prešetrovania.

4.4.   Dovoz z ČĽR

4.4.1.   Objem dovozu z ČĽR a jeho podiel na trhu

(156)

Komisia určila objem dovozu z ČĽR do Únie na základe databázy podľa článku 14 ods. 6 základného nariadenia a jeho podiel na trhu porovnaním tohto objemu dovozu so spotrebou v Únii, ako sa uvádza v tabuľke 2.

(157)

Podiel na trhu a dovoz z ČĽR sa vyvíjali takto:

Tabuľka 3

Objem dovozu (v tonách) a jeho podiel na trhu

 

2014

2015

2016

2017

ORP

Objem dovozu z ČĽR (v kg)

45 000 – 50 000

50 000 – 55 000

50 000 – 55 000

40 000 – 45 000

45 000 – 50 000

Index (2014 = 100)

100

103

109

87

97

Podiel dovozu z ČĽR na trhu (%)

30 – 40 %

40 – 50 %

40 – 50 %

40 – 50 %

40 – 50 %

Index (2014 = 100)

100

108

113

105

112

Zdroj: Vyplnené dotazníky, databáza podľa článku 14 ods. 6.

(158)

V súlade s poklesom spotreby v Únii sa objem dovozu prešetrovaného výrobku s pôvodom v ČĽR v posudzovanom období znížil o 3 %, pričom počas obdobia revízneho prešetrovania sa udržiaval na úrovni 45 000 – 50 000 kg (pozri tabuľku 3). Napriek tomuto poklesu sa podiel čínskych vývozcov na trhu zvýšil o 12 %, takmer na polovicu celkového trhu Únie.

(159)

Pre analýzu ujmy je dôležité poznamenať, že dovoz z ČĽR do Únie pokračoval so zaplatenými clami počas celého posudzovaného obdobia.

4.4.2.   Ceny dovozu z ČĽR

(160)

Komisia použila ceny dovozu z ČĽR vykázané v databáze podľa článku 14 ods. 6 základného nariadenia.

(161)

Priemerná cena dovozu z ČĽR do Únie sa vyvíjala takto:

Tabuľka 4

Dovozné ceny z ČĽR (v EUR/t)

 

2014

2015

2016

2017

ORP

Priemerná dovozná cena z ČĽR (v EUR/kg)

45 – 50

50 – 55

45 – 50

45 – 50

45 – 50

Index (2014 = 100)

100

108

93

93

99

Zdroj: Databáza podľa článku 14 ods. 6

(162)

Priemerné ceny dovozu z ČĽR sa v roku 2015 zvýšili o 8 %, v roku 2016 klesli a v roku 2017 ostali stabilné, následne sa počas obdobia revízneho prešetrovania zvýšili takmer na úroveň z roku 2014.

(163)

Počas posudzovaného obdobia ostala priemerná dovozná cena z ČĽR výrazne nižšia než priemerná predajná cena a priemerné výrobné náklady výrobného odvetvia Únie uvedené v tabuľke 9.

4.4.3.   Cenové podhodnotenie

(164)

Komisia stanovila podhodnotenie ceny počas obdobia revízneho prešetrovania tak, že porovnala vážený priemer predajných cien, ktoré dvaja výrobcovia z Únie účtovali neprepojeným zákazníkom na trhu Únie, upravených na úroveň cien zo závodu, s údajmi z databázy podľa článku 14 ods. 6 základného nariadenia o dovozných cenách prešetrovaného výrobku z ČĽR na úrovni CIF, upravenými na frankocenu na hranici Únie po preclení.

(165)

Výsledok porovnania bol vyjadrený ako percento priemernej ceny dvoch výrobcov z Únie počas obdobia revízneho prešetrovania.

(166)

Z porovnania vyplynulo, že dovoz z ČĽR bol na trhu Únie počas obdobia revízneho prešetrovania v priemere podhodnotený o vyše 50 %, a to aj napriek existencii antidumpingového cla, prostredníctvom ktorého sa mali napraviť konkurenčné rozdiely medzi danými dvomi výrobkami.

4.5.   Dovoz z iných tretích krajín ako ČĽR

(167)

Objem dovozu do Únie, ako aj podiel na trhu a trendy cien dovozu prešetrovaného výrobku z iných tretích krajín sú uvedené v tabuľke 5. Tento objem a trendy cien sú založené na údajoch z databázy podľa článku 14 ods. 6 základného nariadenia.

Tabuľka 5

Dovoz z iných tretích krajín ako ČĽR

 

2014

2015

2016

2017

ORP

Dovoz z iných tretích krajín ako ČĽR (v kg)

60 000 – 65 000

55 000 – 60 000

50 000 – 55 000

45 000 – 50 000

45 000 – 50 000

Index (2014 = 100)

100

88

85

76

75

Podiel dovozu z tretích krajín na trhu

45 – 50 %

45 – 50 %

40 – 45 %

40 – 45 %

40 – 45 %

Index (2014 = 100)

100

92

88

91

87

Priemerná dovozná cena tretích krajín (v EUR/kg)

50 – 55

65 – 70

65 – 70

55 – 60

55 – 60

Index (2014 = 100)

100

129

124

113

111

Zdroj: Databáza podľa článku 14 ods. 6

(168)

Objem dovozu z iných tretích krajín sa v posudzovanom období znížil o 25 %.

(169)

Podiel dovozu na trhu z iných tretích krajín sa v tom istom období znížil o 13 %.

(170)

Priemerné ceny dovozu z tretích krajín iných ako ČĽR sa počas posudzovaného obdobia zvýšili o 11 %, zostali však výrazne pod úrovňou cien výrobného odvetvia Únie, ako sa uvádza v tabuľke 10.

(171)

Ako sa uvádza v odôvodnení 28, prešetrovaný výrobok sa vyrába iba v ČĽR a v Únii. Dovoz z iných tretích krajín tak s najväčšou pravdepodobnosťou pochádzal z ČĽR.

4.6.   Hospodárska situácia výrobného odvetvia Únie

4.6.1.   Všeobecné poznámky

(172)

V súlade s článkom 3 ods. 5 základného nariadenia skúmanie vplyvu dumpingového dovozu na výrobné odvetvie Únie zahŕňalo hodnotenie všetkých hospodárskych ukazovateľov, ktoré mali počas posudzovaného obdobia vplyv na stav výrobného odvetvia Únie.

(173)

Komisia na účely určenia ujmy použila údaje jediných dvoch výrobcov z Únie, aby stanovila ukazovatele ujmy.

(174)

Medzi ukazovatele ujmy patria: výroba, výrobná kapacita, využitie kapacity, objem predaja, podiel na trhu, rast, zamestnanosť, produktivita, veľkosť dumpingového rozpätia a zotavenie z minulého dumpingu, ako aj priemerné jednotkové ceny, jednotkové náklady, náklady práce, zásoby, ziskovosť, peňažné toky, investície, návratnosť investícií a schopnosť získavať kapitál.

4.6.2.   Ukazovatele ujmy

4.6.2.1.   Výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity

(175)

Celková výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity v Únii sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 6

Výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity

 

2014

2015

2016

2017

ORP

Objem výroby (v kg)

40 000 – 45 000

40 000 – 45 000

35 000 – 40 000

35 000 – 40 000

35 000 – 40 000

Index (2014 = 100)

100

101

88

94

94

Výrobná kapacita (v kg)

100 000 – 110 000

100 000 – 110 000

100 000 – 110 000

100 000 – 110 000

100 000 – 110 000

Index (2014 = 100)

100

100

100

100

100

Využitie kapacity

35 – 40 %

35 – 40 %

35 – 40 %

35 – 40 %

35 – 40 %

Index (2014 = 100)

100

101

88

94

94

Zdroj: Vyplnené dotazníky

(176)

Objem výroby výrobného odvetvia Únie sa počas posudzovaného obdobia znížil o 6 % v súlade s poklesom spotreby v Únii. V roku 2016 došlo k výraznému poklesu o 12 %, v nasledujúcom roku sa však výroba zvýšila o 6 % a počas obdobia revízneho prešetrovania ostala na tej istej úrovni.

(177)

Výrobná kapacita výrobného odvetvia Únie ostala v posudzovanom období stabilná.

(178)

Využitie kapacity počas posudzovaného obdobia kolísalo. Najprv sa využitie kapacity medzi rokmi 2014 až 2015 zvýšilo o 1 %, v roku 2016 však kleslo o 13 % a potom sa v roku 2017 zas zvýšilo o 6 % a na tejto úrovni už ostalo. Vo všeobecnosti zostala miera využitia kapacity nízka a počas posudzovaného obdobia sa znížila o 6 %.

(179)

Výroba a využitie kapacity výrobného odvetvia Únie klesli o 6 %, pričom kopírovali trend 14 % poklesu spotreby v Únii, znížil sa však aj dovoz z ČĽR (o 3 %) a dovoz z tretích krajín (o 25 %).

4.6.2.2.   Objem predaja a podiel na trhu

(180)

Objem predaja a podiel na trhu výrobného odvetvia Únie sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka 7

Objem predaja a podiel na trhu

 

2014

2015

2016

2017

ORP

Objem predaja na trhu Únie (v kg)

15 000 – 20 000

15 000 – 20 000

15 000 – 20 000

15 000 – 20 000

15 000 – 20 000

Index (2014 = 100)

100

101

100

98

96

Podiel na trhu

10 – 15 %

10 – 15 %

10 – 15 %

15 – 20 %

15 – 20 %

Index (2014 = 100)

100

106

105

118

111

Zdroj: Vyplnené dotazníky

(181)

Objem predaja výrobného odvetvia Únie na trhu Únie sa počas posudzovaného obdobia znížil o 4 %. Toto zníženie nasledovalo po poklese spotreby v Únii.

(182)

Výrobnému odvetviu Únie sa podarilo zvýšiť podiel na trhu v rokoch 2014 až 2017 o 18 %, ale počas obdobia revízneho prešetrovania stratilo 7 %. Výrobné odvetvie Únie počas posudzovaného obdobia celkovo zvýšilo svoj podiel na trhu o 11 %.

4.6.2.3.   Rast

(183)

Počas posudzovaného obdobia sa výroba výrobného odvetvia Únie znížila o 6 %, kým spotreba v Únii sa znížila o 14 % a objem predaja výrobného odvetvia Únie na trhu Únie sa zmenšil o 4 %. Pokles objemu predaja výrobného odvetvia Únie v posudzovanom období by sa mal vnímať v kontexte klesajúcej spotreby v rovnakom období. Podiel Únie na trhu sa zvýšil o 11 %.

4.6.2.4.   Zamestnanosť a produktivita

(184)

Zamestnanosť a produktivita sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka 8

Zamestnanosť a produktivita

 

2014

2015

2016

2017

ORP

Počet zamestnancov (ekvivalent plného pracovného času)

40 – 50

40 – 50

40 – 50

40 – 50

40 – 50

Index (2014 = 100)

100

98

100

106

106

Produktivita (kg/ekvivalent plného pracovného času)

900 – 1 000

900 – 1 000

800 – 900

800 – 900

800 – 900

Index (2014 = 100)

100

103

88

88

89

Zdroj: Vyplnené dotazníky

(185)

Napriek obmedzenej výrobe sa počas posudzovaného obdobia zvýšila zamestnanosť vo výrobnom odvetví Únie o 6 %. To ovplyvnilo produktivitu výrobcov z Únie, ktorá v posudzovanom období klesla o 11 %.

4.6.2.5.   Ceny a faktory ovplyvňujúce ceny

(186)

Priemerné predajné ceny a výrobné náklady výrobcov z Únie účtované neprepojeným zákazníkom v Únii sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 9

Predajné ceny v Únii

 

2014

2015

2016

2017

ORP

Priemerné predajné ceny za kg (v EUR)

140 – 180

140 – 180

140 – 180

140 – 180

140 – 180

Index (2014 = 100)

100

102

101

99

97

Priemerné výrobné náklady na kg (v EUR)

130 – 150

130 – 150

130 – 150

130 – 150

130 – 150

Index (2014 = 100)

100

101

91

98

100

Zdroj: Vyplnené dotazníky

(187)

Priemerná predajná cena výrobného odvetvia Únie neprepojeným zákazníkom v Únii kolísala, vo všeobecnosti však počas posudzovaného obdobia klesla o 3 %, zatiaľ čo jeho výrobné náklady ostali v rovnakom období pomerne stabilné s miernym zvýšením o 1 % v roku 2015 a následným poklesom o 10 % v roku 2016.

4.6.2.6.   Náklady práce

(188)

Priemerné náklady práce výrobcov z Únie sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka 10

Priemerné náklady práce na zamestnanca

 

2014

2015

2016

2017

ORP

Priemerné náklady práce na zamestnanca (ekvivalent plného pracovného času) (v EUR)

52 007

55 772

52 157

54 719

52 362

Index (2014 = 100)

100

107

100

105

101

Zdroj: Vyplnené dotazníky

(189)

Priemerné náklady práce na pracovníka vo výrobnom odvetví Únie počas posudzovaného obdobia kolísali, celkovo sa však trošku zvýšili o 1 %.

4.6.2.7.   Zásoby

(190)

Úroveň zásob výrobcov z Únie sa v posudzovanom období vyvíjala takto:

Tabuľka 11

Zásoby

 

2014

2015

2016

2017

ORP

Konečný stav zásob (v kg)

3 500 – 4 000

3 500 – 4 000

2 500 – 3 000

2 300 – 2 800

2 500 – 3 000

Index (2014 = 100)

100

106

71

67

81

Zdroj: Vyplnené dotazníky

(191)

Konečný stav zásob počas posudzovaného obdobia kolísal. Celkovo počas tohto obdobia klesol o 19 %.

4.6.2.8.   Ziskovosť, peňažný tok, investície, návratnosť investícií a schopnosť získať kapitál

(192)

Komisia stanovila ziskovosť výrobného odvetvia Únie tak, že zisk z predaja podobného výrobku neprepojeným zákazníkom v Únii pred zdanením vyjadrila ako percentuálny podiel obratu z tohto predaja.

(193)

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií výrobcov z Únie sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka 12

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií

 

2014

2015

2016

2017

ORP

Ziskovosť predaja v Únii určeného neprepojeným zákazníkom (v % z obratu z predaja)

(– 10) – (– 5)

0 – 5

0 – 5

0 – 5

(– 5) – (0)

Index (2014 = 100)

– 100

11

50

34

– 11

Peňažný tok (v EUR)

30 000 – 35 000

300 000 – 350 000

400 000 – 450 000

500 000 – 550 000

(– 150 000 ) – (– 75 000 )

Index (2014 = 100)

100

1,065

1,329

1,681

– 411

Investície (v EUR)

220 000 – 270 000

200 000 – 230 000

230 000 – 250 000

250 000 – 275 000

410 000 – 440 000

Index (2014 = 100)

100

80

92

103

163

Návratnosť investícií

(– 15) – (– 10)

(– 5) – (0)

5 – 10

5 – 10

0 – 5

Index (2014 = 100)

– 100

– 23

74

64

4

Zdroj: Vyplnené dotazníky

(194)

Ziskovosť výrobného odvetvia Únie v posudzovanom období kolísala. Hoci sa v rokoch 2015, 2016 a 2017 zlepšila, počas obdobia revízneho prešetrovania sa prepadla na úroveň stratovosti.

(195)

Čistý peňažný tok, schopnosť výrobného odvetvia Únie samofinancovať svoje činnosti, sa počas posudzovaného obdobia znížil o 411 %. V rokoch 2015, 2016 a 2017 bol stabilný, ale potom v období revízneho prešetrovania prudko klesol.

(196)

Počas posudzovaného obdobia ročné investície výrobného odvetvia Únie do podobného výrobku kolísali, celkovo sa však zvýšili o 63 %.

(197)

Návratnosť investícií výrobného odvetvia Únie, čiže zisk ako percento čistej účtovnej hodnoty aktív, sa v posudzovanom období zvýšila o 104 %, jej úroveň v období revízneho prešetrovania však ostala veľmi nízka.

4.6.3.   Záver o situácii vo výrobnom odvetví Únie

(198)

Prešetrovaním sa ukázalo, že väčšina ukazovateľov ujmy sa vyvíjala negatívne a hospodárska a finančná situácia výrobného odvetvia Únie sa počas posudzovaného obdobia zhoršila.

(199)

Vďaka zavedeným opatreniam výrobné odvetvie Únie na upadajúcom trhu dokázalo zvýšiť svoj trhový podiel o 11 % aj napriek znižovaniu cien.

(200)

Objem výroby a predaja výrobného odvetvia Únie sledoval rovnaký negatívny trend ako spotreba v Únii. Ziskovosť sa zlepšila, ale v období revízneho prešetrovania bola stále záporná. Peňažný tok sa zhoršil a počas obdobia revízneho prešetrovania bol záporný. Investície sa počas posudzovaného obdobia znížili. Návratnosť investícií sa trochu vzchopila, v období revízneho prešetrovania sa však držala len mierne nad nulou.

(201)

Vývoj ziskovosti, peňažného toku a návratnosti investícií bol na začiatku posudzovaného obdobia pozitívny. V období revízneho prešetrovania sa však výrobné odvetvie Únie stalo opäť stratovým.

(202)

Zároveň sa počas posudzovaného obdobia znížil objem dovozu z tretích krajín aj v absolútnom vyjadrení, aj z hľadiska jeho podielu na trhu. Napriek poklesu spotreby v Únii sa podiel čínskeho dovozu na trhu zvýšil o 4 %, kým jeho cena sa znížila. Hoci priemerné ceny dovozu z tretích krajín boli mierne vyššie než veľmi nízke čínske ceny, Komisia nedokázala vyvodiť záver, či tento dovoz pochádzal v skutočnosti z ČĽR, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 171. Priemerná jednotková cena z tretích krajín je iba o trochu vyššia ako ceny, za ktoré počas obdobia revízneho prešetrovania vstupoval na trh Únie dovoz z ČĽR. Teda bez ohľadu na to, či dovoz z tretích krajín v skutočnosti pochádza z ČĽR alebo nie, sa toho zhoršujúca hospodárska a finančná situácia výrobného odvetvia Únie časovo zhoduje s pokračujúcou prítomnosťou dumpingového dovozu z ČĽR na trh Únie v reprezentatívnom objeme, ktorý bol naďalej výrazne podhodnotený voči cenám výrobného odvetvia Únie, a preto naďalej vyvíjal nespravodlivý konkurenčný tlak na výrobné odvetvie Únie.

(203)

Komisia po celkovom posúdení faktorov ujmy dospela k záveru, že výrobné odvetvie Únie naďalej trpelo značnou ujmou, keďže nezlepšilo svoju hospodársku a finančnú situáciu a nezotavilo sa zo značnej ujmy, ktorú Komisia konštatovala v pôvodom prešetrovaní.

4.7.   Pravdepodobnosť pokračovania ujmy

(204)

V súlade s článkom 11 ods. 2 základného nariadenia Komisia preskúmala, či by v prípade uplynutia platnosti opatrení ďalej dochádzalo k značnej ujme spôsobovanej dumpingovým dovozom z ČĽR.

(205)

S cieľom určiť pravdepodobnosť pokračovania ujmy v prípade zrušenia opatrení proti ČĽR Komisia analyzovala i) voľnú kapacitu dostupnú v ČĽR, ii) atraktívnosť trhu Únie a iii) vplyv čínskeho dovozu na situáciu výrobného odvetvia Únie.

a)    Voľná kapacita v ČĽR

(206)

Ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 140 až 143, v ČĽR je značná voľná kapacita prešetrovaného výrobku, ktorá počas obdobia revízneho prešetrovania výrazne presahuje celkovú spotrebu v Únii.

(207)

Komisia okrem toho nezistila žiadne prvky, ktoré by mohli naznačovať prípadný výrazný nárast domáceho dopytu po prešetrovanom výrobku v ČĽR alebo na trhu niektorej inej tretej krajiny v blízkej budúcnosti. Komisia preto dospela k záveru, že domáci dopyt v ČĽR ani na trhoch iných tretích krajín nebude schopný absorbovať dostupnú voľnú kapacitu v ČĽR.

b)    Atraktívnosť trhu Únie

(208)

Ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 144 až 145, trh Únie je atraktívny pre vyvážajúcich výrobcov z ČĽR. Podiel dovozu z ČĽR na trhu počas pôvodného obdobia prešetrovania (2001 – 2005) predstavoval 76,2 %, čo naznačuje možnú úroveň dovozu z ČĽR v prípade, ak by platnosť opatrení uplynula.

(209)

Dovoz z ČĽR bez antidumpingového cla by v období revízneho prešetrovania bol vzhľadom na predajné ceny výrobného odvetvia Únie podhodnotený o vyše 60 %. Naznačuje to pravdepodobnú cenovú úroveň dovozu z ČĽR v prípade zrušenia opatrení. Na základe toho je pravdepodobné, že v prípade zrušenia opatrení by sa cenový tlak na trhu Únie zvýšil, čo by viedlo k tomu, že výrobné odvetvie Únie by utrpelo ďalšiu ujmu.

(210)

Z toho vyplýva, že pri neexistencii opatrení by vyvážajúci výrobcovia z ČĽR pravdepodobne zvýšili svoju prítomnosť na trhu Únie z hľadiska objemu aj podielu na trhu a za dumpingové ceny, ktoré by boli výrazne podhodnotené voči predajným cenám výrobného odvetvia Únie.

c)    Vplyv na výrobné odvetvie Únie

(211)

Pretrvávajúca prítomnosť dumpingového dovozu z ČĽR na trhu Únie a jeho nízka cenová politika zabránili tomu, aby výrobné odvetvie Únie mohlo v plnej miere využiť existujúce antidumpingové opatrenia a zotaviť sa z minulých dumpingových praktík spôsobujúcich ujmu. Vzhľadom na prítomnosť tohto dumpingového dovozu výrobné odvetvie Únie nedokázalo premietnuť svoje náklady do svojich predajných cien, čo spôsobilo výrazné zhoršenie jeho ziskovosti v období revízneho prešetrovania na stratovú úroveň.

(212)

Ak sa opatrenia zrušia, výrobné odvetvie Únie si nedokáže udržať svoj objem predaja a podiel na trhu oproti dovozu z ČĽR za nízke ceny. Je veľmi pravdepodobné, že v prípade uplynutia platnosti opatrení by podiel ČĽR na trhu prudko vzrástol. Ďalšia strata objemu predaja by viedla k ešte nižšej miere využitia kapacity a k zvýšeniu priemerných výrobných nákladov. Spolu s väčším cenovým tlakom, keďže cenové podhodnotenie by bez opatrení prevyšovalo 60 %, by to viedlo k ďalšiemu zhoršeniu už aj tak chúlostivej finančnej situácie výrobného odvetvia Únie a v konečnom dôsledku k zatváraniu výrobných prevádzok a prípadne aj k zániku tohto výrobného odvetvia kdekoľvek mimo ČĽR.

(213)

Komisia preto dospela k záveru, že uplynutie platnosti existujúcich opatrení by s veľkou pravdepodobnosťou viedlo k pokračovaniu ujmy utrpenej v dôsledku dumpingového dovozu z ČĽR a že situácia výrobného odvetvia Únie, ktorá je už teraz chúlostivá, by sa ešte viac zhoršila.

4.8.   Záver

(214)

Zrušenie opatrení by s najväčšou pravdepodobnosťou viedlo k značnému zvýšeniu dumpingového dovozu z ČĽR za výrazne podhodnotené ceny voči cenám výrobného odvetvia Únie. Komisia preto dospela k záveru, že v prípade zrušenia opatrení existuje veľká pravdepodobnosť pokračovania ujmy.

5.   ZÁUJEM ÚNIE

(215)

Komisia v súlade s článkom 21 základného nariadenia preskúmala, či by zachovanie existujúcich antidumpingových opatrení bolo v rozpore so záujmom Únie ako celku.

(216)

Pri stanovení záujmu Únie Komisia vychádzala z posúdenia všetkých rôznych dotknutých záujmov vrátane záujmov výrobného odvetvia Únie, dovozcov a používateľov. Všetky zainteresované strany dostali možnosť vyjadriť svoje stanoviská podľa článku 21 ods. 2 základného nariadenia.

(217)

Na základe toho Komisia preskúmala, či napriek záverom o pravdepodobnosti pokračovania dumpingu a ujmy existujú presvedčivé dôvody, ktoré by viedli k záveru, že zachovanie existujúcich opatrení nie je v záujme Únie.

5.1.   Záujem výrobného odvetvia Únie

(218)

Z prešetrovania vyplynulo, že v prípade zrušenia opatrení by sa krehká situácia výrobného odvetvia Únie s veľkou pravdepodobnosťou ďalej výrazne zhoršila. To by mohlo viesť k jeho zániku a k monopolizácii trhu zo strany Číny.

(219)

Komisia preto dospela k záveru, že pokračovanie opatrení proti ČĽR by bolo výrobnému odvetviu Únie na osoh.

5.2.   Záujem neprepojených dovozcov a používateľov

(220)

Ako sa uvádza v odôvodneniach 14 a 17, iba jeden dovozca a jeden používateľ vyjadrili záujem prihlásiť sa ako zainteresovaná strana a ani jeden z nich v tomto prešetrovaní nepredložil nijaké pripomienky. Slabú úroveň spolupráce dovozcov aj používateľov v súlade so zisteniami predchádzajúceho revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti možno vysvetliť malým vplyvom prešetrovaného výrobku na ich výrobné náklady. Zdá sa, že výrobok je považovaný za komoditu a jeho cena a schopnosť zásobiť sa všetkými potrebnými druhmi výrobku od jedného dodávateľa sú pre zákazníkov prvoradým kritériom. Vzhľadom na zjavne okrajový vplyv prešetrovaného výrobku na náklady výrobkov v ďalšom článku sa dospelo k záveru, že opatrenia nebudú mať nepriaznivý vplyv na dovozcov a používateľov.

5.3.   Záver o záujme Únie

(221)

Komisia so zreteľom na uvedené skutočnosti dospela k záveru, že neexistujú žiadne presvedčivé dôvody vedúce k záveru, že predĺženie platnosti existujúcich antidumpingových opatrení na dovoz prešetrovaného výrobku s pôvodom v ČĽR nie je v záujme Únie.

6.   ANTIDUMPINGOVÉ OPATRENIA

(222)

Na základe záverov, ku ktorým Komisia dospela v súvislosti s pravdepodobnosťou pokračovania dumpingu a ujmy a so záujmom Únie, by sa mali antidumpingové opatrenia uplatniteľné na dovoz volfrámových elektród s pôvodom v ČĽR zachovať.

(223)

Individuálne antidumpingové colné sadzby pre jednotlivé spoločnosti vymedzené v tomto nariadení sa uplatňujú iba na dovoz prešetrovaného výrobku vyrábaného týmito spoločnosťami, a teda uvedenými konkrétnymi právnymi subjektmi. Pri dovoze prešetrovaného výrobku vyrábaného akoukoľvek inou spoločnosťou, ktorej názov a adresa nie sú konkrétne uvedené v normatívnej časti tohto nariadenia, vrátane subjektov prepojených s uvedenými konkrétnymi subjektmi, sa tieto sadzby nemôžu využívať a takýto dovoz podlieha colnej sadzbe uplatniteľnej na „všetky ostatné spoločnosti“.

(224)

Každú žiadosť o uplatňovanie týchto individuálnych antidumpingových colných sadzieb (napríklad po zmene názvu subjektu alebo po zriadení nových výrobných alebo predajných subjektov) je potrebné bezodkladne adresovať Komisii (69) spolu so všetkými náležitými informáciami. Najmä pokiaľ ide o všetky zmeny činností spoločnosti, ktoré súvisia s výrobou, predajom na domácom trhu a predajom na vývoz, napríklad v súvislosti so zmenou názvu alebo zmenou výrobných a predajných subjektov. V náležitých prípadoch sa potom nariadenie zodpovedajúcim spôsobom zmení prostredníctvom aktualizácie zoznamu spoločností, na ktoré sa vzťahujú individuálne colné sadzby.

(225)

Podľa článku 109 nariadenia (EÚ, Euratom) 2018/1046 (70), ak sa má v nadväznosti na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vrátiť určitá suma, sadzbou úroku, ktorá sa má zaplatiť, by mala byť sadzba, ktorú Európska centrálna banka uplatňuje na svoje hlavné refinančné operácie, uverejnená v sérii C Úradného vestníka Európskej únie v prvý kalendárny deň každého mesiaca.

(226)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom výboru zriadeného článkom 15 ods. 1 základného nariadenia,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

1.   Týmto sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz volfrámových zváracích elektród vrátane volfrámových tyčí a prútov pre zváracie elektródy, ktoré obsahujú najmenej 94 hmotnostných % volfrámu, iných ako získaných jednoduchým spekaním, tiež upravených do stanovenej dĺžky, v súčasnosti patriacich pod číselné znaky KN ex 8101 99 10 a ex 8515 90 80 (kódy TARIC 8101991010 a 8515908010) a s pôvodom v Čínskej ľudovej republike.

2.   Sadzba konečného antidumpingového cla uplatniteľná na čistú frankocenu na hranici Únie pred preclením je v prípade výrobku opísaného v odseku 1 a vyrobeného ďalej uvedenými spoločnosťami takáto:

Spoločnosť

Clo

Doplnkový kód TARIC

Shandong Weldstone Tungsten Industry Co., Ltd

17,0 %

A754

Shaanxi Yuheng Tungsten & Molybdenum Industrial Co., Ltd

41,0 %

A755

Beijing Advanced Metal Materials Co., Ltd

38,8 %

A756

Všetky ostatné spoločnosti

63,5 %

A999

3.   Uplatňovanie individuálnych colných sadzieb stanovených pre spoločnosti uvedené v odseku 2 je podmienené predložením platnej obchodnej faktúry colným orgánom členských štátov, ktorá musí obsahovať vyhlásenie s dátumom a podpisom pracovníka subjektu, ktorý takúto faktúru vystavil, s uvedením jeho mena a funkcie, v tomto znení: „Ja, podpísaný(-á), potvrdzujem, že (objem) volfrámových elektród predaných na vývoz do Európskej únie, na ktoré sa vzťahuje táto faktúra, vyrobila spoločnosť (názov a adresa spoločnosti) (doplnkový kód TARIC) v [názov dotknutej krajiny]. Vyhlasujem, že informácie uvedené v tejto faktúre sú úplné a správne.“ Ak sa takáto faktúra nepredloží, uplatňuje sa clo uplatňované na všetky ostatné spoločnosti.

4.   Pokiaľ nie je stanovené inak, uplatňujú sa platné ustanovenia týkajúce sa cla.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 26. júla 2019

Za Komisiu

predseda

Jean-Claude JUNCKER


(1)  Ú. v. EÚ L 176, 30.6.2016, s. 21.

(2)  Nariadenie Rady (ES) č. 260/2007 (Ú. v. EÚ L 72, 13.3.2007, s. 1).

(3)  Vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) č. 508/2013 (Ú. v. EÚ L 150, 4.6.2013, s. 1).

(4)  Ú. v. EÚ C 292, 2.9.2017, s. 6.

(5)  Ú. v. EÚ L 176, 30.6.2016, s. 21, naposledy zmenené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/825 z 30. mája 2018 (Ú. v. EÚ L 143, 7.6.2018, s. 1).

(6)  Ú. v. EÚ C 186, 31.5.2018, s. 13.

(7)  Výrobcom je každá spoločnosť v dotknutej krajine, ktorá vyrába prešetrovaný výrobok, vrátane akýchkoľvek s ňou prepojených spoločností, ktoré sú zapojené do výroby, predaja na domácom trhu alebo vývozu prešetrovaného výrobku.

(8)  Pracovný dokument útvarov Komisie o výrazných deformáciách v hospodárstve ČĽR na účely prešetrovaní na ochranu obchodu.

(9)  Správa – kapitola 2, s. 6 – 7.

(10)  Správa – kapitola 2, s. 10.

(11)  http://en.pkulaw.cn/display.aspx?cgid=311950&lib=law.

(12)  Správa – kapitola 2, s. 20 – 21.

(13)  Správa – kapitola 3, s. 41, 73 – 74.

(14)  Správa – kapitola 6, s. 120 – 121.

(15)  Správa – kapitola 6, s. 122 – 135.

(16)  Správa, kapitola 7, s. 167 – 168.

(17)  Správa – kapitola 8, s. 169 – 170, 200 – 201.

(18)  Správa – kapitola 2, s. 15 – 16, správa – kapitola 4, s. 50, s. 84, správa – kapitola 5, s. 108 – 109.

(19)  Správa – kapitola 13, s. 322.

(20)  Správa – kapitola 12, s. 298 – 312.

(21)  Správa – kapitola 12, s. 267 – 282.

(22)  Správa – kapitola 5, s. 100 – 101.

(23)  Správa – kapitola 2, s. 26.

(24)  Správa – kapitola 2, s. 31 – 32.

(25)  Pozri https://www.reuters.com/article/us-china-congress-companies-idUSKCN1B40JU.

(26)  Pozri webové sídlo Čínskeho združenia odvetvia neželezných kovov: http://www.chinania.org.cn/html/dangjiangongzuo/dangjianhuodong/2019/0326/34906.html (stránka navštívená 29. marca 2019).

(27)  Správa – kapitola 12, s. 322.

(28)  Správa – kapitola 14.1 až 14.3.

(29)  Správa – kapitola 4, s. 41 – 42, 83.

(30)  Správa – kapitola 12, s. 268.

(31)  Správa – kapitola 12, s. 271.

(32)  Správa – kapitola 12, s. 273.

(33)  Správa – kapitola 12, s. 279.

(34)  Správa – kapitola 12, s. 306.

(35)  Správa – kapitola 12, s. 310.

(36)  Správa – kapitola 12, s. 311.

(37)  Správa – kapitola 12, s. 316.

(38)  Pozri oznam ministerstva obchodu č. 208[2018], ktorý je k dispozícii na adrese: http://www.mofcom.gov.cn/article/b/e/201812/20181202821970.shtml (stránka navštívená 26. apríla 2019).

(39)  Pozri stranu 298 správy.

(40)  OECD. (2014). Vývozné obmedzenia v obchode so surovinami: fakty, chybné predstavy a lepšie postupy (OECD Publishing, 2014), strana 26.

(41)  OECD. (2016). Metodická poznámka k zoznamu vývozných obmedzení týkajúcich sa priemyselných surovín, OECD, 9. marca 2016.

(42)  Správa – kapitola 6, s. 138 – 149.

(43)  Správa – kapitola 9, s. 216.

(44)  Správa – kapitola 9, s. 213 – 215.

(45)  Správa – kapitola 9, s. 209 – 211.

(46)  Správa – kapitola 13, s. 332 – 337.

(47)  Správa – kapitola 13, s. 336.

(48)  Správa – kapitola 13, s. 337 – 341.

(49)  Správa – kapitola 6, s. 114 – 117.

(50)  Správa – kapitola 6, s. 119.

(51)  Správa – kapitola 6, s. 120.

(52)  Správa – kapitola 6, s. 121 – 122, 126 – 128, 133 – 135.

(53)  Správa, tamže.

(54)  Správa – kapitola 14, s. 362 – 363, v ktorej sa uvádzajú prešetrovania EÚ na ochranu obchodu (týkajúce sa určitých plochých výrobkov zo železa, z nelegovanej ocele alebo ostatnej legovanej ocele valcovaných za tepla s pôvodom v Čínskej ľudovej republike), ako aj prešetrovania na ochranu obchodu, ktoré uskutočnili austrálske, kanadské alebo indické orgány alebo orgány Spojených štátov.

(55)  Správa – kapitola 6, s. 127, najmä pokiaľ ide o odhad MMF.

(56)  Správa – kapitola 12, s. 274 a s. 281 – 282.

(57)  Správa – kapitola 6, s. 120.

(58)  World Bank Open Data – Upper Middle Income (Otvorené dáta Svetovej banky – Vyššie stredné príjmy), https://data.worldbank.org/income-level/upper-middle-income.

(59)  Ak sa prešetrovaný výrobok nevyrába v žiadnej z krajín s podobnou úrovňou rozvoja, môže sa posudzovať výroba výrobku z rovnakej všeobecnej kategórie a/alebo z rovnakého sektora, ako je prešetrovaný výrobok.

(60)  Otvorené dáta Svetovej banky – Vyššie stredné príjmy, https://data.worldbank.org/income-level/upper-middle-income.

(61)  https://minerals.usgs.gov/minerals/pubs/commodity/tungsten/.

(62)  Kódy NACE sa uvádzajú na adrese http://ec.europa.eu/competition/mergers/cases/index/nace_all.html.

(63)  Náklady práce sú k dispozícii na adrese http://www.turkstat.gov.tr/PreIstatistikTablo.do?istab_id=2088.

(64)  Tlačová správa, v ktorej sa uverejňuje ročná zmena cenového indexu domácich výrobcov pre spracovateľský priemysel, je k dispozícii na adrese: http://www.turkstat.gov.tr/PreTabloArama.do?metod=search&araType=hb_x.

(65)  Orbis (Bureau Van Dijk) je celosvetový poskytovateľ údajov o podnikových informáciách: www.bvdinfo.com.

(66)  Poznámka zo 6. marca 2019, príloha 2.

(67)  Poznámka zo 6. marca 2019, príloha 2.

(68)  Súvislosť medzi vývoznými obmedzeniami a cenami sa podrobnejšie opisuje v správe, oddiel 12.4.1, s. 298 – 299.

(69)  Európska komisia, Generálne riaditeľstvo pre obchod, Riaditeľstvo H, B-1049 Brusel, Belgicko.

(70)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 z 18. júla 2018 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, o zmene nariadení (EÚ) č. 1296/2013, (EÚ) č. 1301/2013, (EÚ) č. 1303/2013, (EÚ) č. 1304/2013, (EÚ) č. 1309/2013, (EÚ) č. 1316/2013, (EÚ) č. 223/2014, (EÚ) č. 283/2014 a rozhodnutia č. 541/2014/EÚ a o zrušení nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (Ú. v. EÚ L 193, 30.7.2018, s. 1).


ROZHODNUTIA

29.7.2019   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 200/33


ROZHODNUTIE KOMISIE (EÚ) 2019/1268

z 3. júla 2019

o navrhovanej iniciatíve občanov s názvom „Skoncujme s érou plastov v Európe“

[oznámené pod číslom C(2019) 4974]

(Iba francúzske znenie je autentické)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 211/2011 zo 16. februára 2011 o iniciatíve občanov (1), a najmä na jeho článok 4,

keďže:

(1)

Predmet navrhovanej iniciatívy občanov s názvom „Skoncujme s érou plastov v Európe“ je tento: „Vyzývame Európsku komisiu, aby zrevidovala smernicu o vplyve určitých plastov na životné prostredie s cieľom zakázať v Európe všetky jednorazové plasty.“

(2)

Ciele navrhovanej iniciatívy občanov sú tieto: „Európska únia prekročila 10. mája limit zdrojov, ktoré planéta poskytuje. Aj napriek vedeckým správam, v ktorých sa zdôrazňuje naliehavá potreba konať, Európa vo svojom modeli nevykonáva zásadnú zmenu. Plast je príznakom tvrdohlavého odmietania faktov, ktoré je v rozpore s potrebami životného prostredia. Žiadame preto zákaz používania všetkých plastových obalov a fliaš do roku 2027 tak, aby sa mohli zaviesť konkrétne opatrenia s cieľom dodržania limitov našich zdrojov.“

(3)

Zmluva o Európskej únii (ZEÚ) posilňuje občianstvo Únie a ďalej zlepšuje demokratické fungovanie Únie okrem iného tým, že stanovuje právo každého občana zúčastňovať sa na demokratickom živote Únie prostredníctvom európskej iniciatívy občanov.

(4)

Postupy a podmienky požadované v prípade iniciatívy občanov by preto mali byť v záujme podpory účasti občanov a zaistenia väčšej prístupnosti Únie jasné, jednoduché, používateľsky ústretové a primerané povahe iniciatívy občanov.

(5)

Komisia má právomoc predkladať návrhy právnych predpisov Únie na účely vykonávania zmlúv o prijatí opatrení zameraných na dosiahnutie cieľov udržiavania, ochrany a zlepšovania kvality životného prostredia, podpory ľudského zdravia, rozvážneho a racionálneho využívania prírodných zdrojov a podpory opatrení na medzinárodnej úrovni na riešenie regionálnych alebo celosvetových problémov životného prostredia, a to predovšetkým na boj proti zmene klímy, na základe článku 192 ods. 1 ZFEÚ v spojení s článkom 191 ods. 1 ZFEÚ.

(6)

Navrhovaná iniciatíva občanov preto nie je zjavne mimo rámca právomocí Komisie predložiť návrh právneho aktu Únie na účely vykonávania zmlúv v súlade s článkom 4 ods. 2 písm. b) nariadenia.

(7)

Okrem toho bol v súlade s článkom 3 ods. 2 nariadenia vytvorený občiansky výbor a boli určené kontaktné osoby a navrhovaná iniciatíva občanov nepredstavuje zjavné zneužitie práva, nie je zjavne neopodstatnená alebo šikanujúca, ani nie je zjavne v rozpore s hodnotami Únie uvedenými v článku 2 ZEÚ.

(8)

Navrhovaná iniciatíva občanov s názvom „Skoncujme s érou plastov v Európe“ by sa preto mala zaregistrovať.

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Navrhovaná iniciatíva občanov s názvom „Skoncujme s érou plastov v Európe“ sa týmto registruje.

Článok 2

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť 26. júla 2019.

Článok 3

Toto rozhodnutie je určené organizátorom (členom občianskeho výboru) navrhovanej iniciatívy občanov s názvom „Skoncujme s érou plastov v Európe“, ktorú zastupujú Daniela PLATSCH a Alice BUSTIN konajúce ako kontaktné osoby.

V Bruseli 3. júla 2019

Za Komisiu

Frans TIMMERMANS

prvý podpredseda


(1)  Ú. v. EÚ L 65, 11.3.2011, s. 1.


29.7.2019   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 200/35


VYKONÁVACIE ROZHODNUTIE KOMISIE (EÚ) 2019/1269

z 26. júla 2019,

ktorým sa mení vykonávacie rozhodnutie 2014/287/EÚ, ktorým sa stanovujú kritériá vytvárania a hodnotenia európskych referenčných sietí, schvaľovania a hodnotenia ich členov, ako aj kritériá na uľahčenie výmeny informácií a odborných poznatkov v súvislosti s vytváraním a hodnotením takýchto sietí

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2011/24/EÚ z 9. marca 2011 o uplatňovaní práv pacientov pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti (1), a najmä na jej článok 12 ods. 4 písm. b) a c),

keďže:

(1)

Vykonávacím rozhodnutím Komisie 2014/287/EÚ (2) sa stanovujú kritériá vytvárania a hodnotenia európskych referenčných sietí a ich členov, ako aj kritériá na uľahčenie výmeny informácií a odborných poznatkov v súvislosti s vytváraním a hodnotením takýchto sietí Podľa článku 6 uvedeného rozhodnutia sa členské štáty vyzývajú, aby zriadili radu členských štátov, ktorá by rozhodovala o schválení alebo neschválení návrhov sietí, ich zložení a ukončení činnosti. Členské štáty zriadili radu členských štátov, ktorá následne v decembri 2016 schválila 23 európskych referenčných sietí (European Reference Network – ERN) a ďalšiu referenčnú sieť vo februári 2017. Všetky siete začali svoju činnosť v roku 2017.

(2)

S cieľom zvýšiť efektivitu európskych referenčných sietí by sa rada členských štátov mala stať fórom na výmenu informácií a odborných poznatkov, aby urýchlila rozvoj ERN, poskytovala im i členským štátom usmernenia a radila Komisii v otázkach súvisiacich so zriaďovaním sietí. Na podporu výmeny skúseností, ako aj uľahčovania procesu zodpovedajúceho iným cezhraničným formám výmeny zdravotných informácií, by rada mala počítať s úzkou spoluprácou so sieťou eHealth (elektronického zdravotníctva), aby sa podľa možnosti dospelo k dosiahnutiu spoločných postupov, dátových štruktúr a usmernení na uľahčenie transparentného prístupu k rôznym službám a zjednodušenie pravidiel pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Rada by mala podporovať aj diskusiu s inými relevantnými fórami EÚ (ako je riadiaca skupina pre podporu zdravia, prevenciu chorôb a manažment neprenosných chorôb) v oblastiach spoločného záujmu.

(3)

Zo súčasných skúseností z fungovania 24 existujúcich ERN vyplýva, že na zaručenie účinného fungovania každej z nich by mali jej členovia úzko spolupracovať na efektívnom a bezpečnom vykonávaní svojich úloh, ako je napríklad výmena zdravotných údajov o diagnózach a liečbe pacientov, a tým prispievať k vedecko-výskumným činnostiam a k tvorbe usmernení v oblasti zdravotníctva. Úzka spolupráca si vyžaduje vzájomnú dôveru medzi členmi každej zo sietí a vzájomné uznanie, najmä pokiaľ ide o vedecké poznatky a kompetentnosť, kvalitu klinickej starostlivosti, ako aj špecifické ľudské, štrukturálne zdroje a prístrojové vybavenie v zmysle bodu 2 prílohy II k delegovanému rozhodnutiu Komisie 2014/286/EÚ (3).

(4)

Vzájomná dôvera a uznanie zo strany partnerov sú rovnako dôležité v prípade, že sa poskytovatelia zdravotnej starostlivosti chcú stať členmi siete, keďže títo partneri musia garantovať potrebné predpoklady na budúcu spoluprácu v rámci siete. Súhlasné stanovisko rady siete k žiadosti o členstvo daného poskytovateľa zdravotnej starostlivosti na základe partnerského hodnotenia vykonaného príslušnou sieťou podľa kritérií a za podmienok stanovených v bode 2 prílohy II k delegovanému rozhodnutiu Komisie 2014/286/EÚ by preto malo byť súčasťou žiadosti pri jej posudzovaní nezávislým hodnotiacim orgánom vymenovaným Komisiou. Aby poskytovateľ zdravotnej starostlivosti mohol vyjadriť svoje názory k stanovisku rady siete, mal by mať možnosť predkladať svoje pripomienky k návrhu stanoviska jeden mesiac po jeho obdržaní.

(5)

Rada siete by mala mať na vypracovanie návrhu a konečného znenia stanoviska dostatok času. Termín vypracovania konečného znenia stanoviska by sa preto mal stanoviť na štyri mesiace. Ak však poskytovateľ zdravotnej starostlivosti predloží svoje pripomienky k návrhu stanoviska rady siete, termín štyri mesiace na predloženie konečného znenia stanoviska by sa mal predĺžiť o jeden mesiac, aby rada siete mohla tieto pripomienky zohľadniť. Na účely zaručenia právnej istoty sa v prípade, že rada siete nedoručí návrh stanoviska, prípadne jeho konečné znenie v stanovených termínoch, konečné znenie stanoviska sa považuje za súhlasné.

(6)

Ak rada siete zamietne žiadosť o členstvo poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, pričom dostala písomný súhlas od členského štátu, v ktorom je daný poskytovateľ zdravotnej starostlivosti usadený, mal by mať tento členský štát možnosť požiadať radu členských štátov, aby na základe kritérií a podmienok stanovených v bode 2 prílohy II k delegovanému rozhodnutiu Komisie 2014/286/EÚ rozhodla o tom, či táto žiadosť napriek tomu nemohla byť doručená Komisii.

(7)

V snahe pomáhať zdravotníckym pracovníkom v rámci ERN v cezhraničnej spolupráci pri diagnostikovaní a liečbe pacientov so zriedkavými alebo komplexnými chorobami či stavmi s nízkou prevalenciou, ako aj s úmyslom uľahčiť vedecký výskum, prípadne podmienky výskumu týchto chorôb alebo stavov, Komisia vytvorila pre ERN systém manažmentu klinických údajov o pacientoch (Clinical Patient Management System – CPMS), aby zjednodušila zriaďovanie a fungovanie ERN v súlade s článkom 12 ods. 4 písm. c) smernice 2011/24/EÚ.

(8)

CPMS by mal zdravotníckym pracovníkom zabezpečiť spoločnú infraštruktúru na spoluprácu v rámci ERN pri diagnostike a liečbe pacientov so zriedkavými alebo komplexnými chorobami či stavmi s nízkou prevalenciou. Jeho úlohou by mala byť podpora čo najefektívnejšej výmeny informácií a odborných poznatkov o týchto chorobách v rámci ERN.

(9)

CPMS by preto mal byť vybavený takou IT infraštruktúrou, ktorá by bezpečne poskytovala spoločné rozhranie, kde by si poskytovatelia zdravotnej starostlivosti, ktorí sú členmi ERN, ako aj pridružení partneri (4) alebo hosťujúci používatelia (t. j. poskytovatelia zdravotnej starostlivosti s prístupom do CPMS) mohli v rámci sietí vymieňať informácie o príslušných pacientoch, ktorí by tak mohli ľahšie získať prístup k bezpečnej a špičkovej zdravotnej starostlivosti, čím by sa zároveň podporila efektívna spolupráca členských štátov v oblasti zdravotnej starostlivosti vďaka zjednodušeniu výmeny potrebných informácií.

(10)

S cieľom zaručiť súlad s pravidlami ochrany údajov a zabezpečiť efektívne a bezpečné využívanie elektronickej výmeny osobných údajov o pacientoch medzi poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti v rámci ERN na účely uvedené v článku 12 ods. 2 smernice 2011/24/EÚ by k takejto výmene informácií malo dochádzať len s výslovným súhlasom pacienta a iba prostredníctvom CPMS. Poskytovatelia zdravotnej starostlivosti sú zodpovední za bezpečnosť údajov, ktoré spracujú mimo CPMS a chcú ich do CPMS vložiť, ako aj za bezpečnosť údajov, ktoré do CPMS nevložia, ale spracujú ich s ohľadom na CPMS (napr. tlačivá o vydaní súhlasu), prípadne údajov, ktoré si stiahli z CPMS a spracovali bez použitia CPMS.

(11)

CPMS spracúva citlivé údaje týkajúce sa pacientov s ojedinelými alebo zriedkavými ťažkými ochoreniami. Tieto údaje sú spracovávané výlučne na účely uľahčenia diagnostiky a liečby pacientov tým, že sa ukladajú do príslušných registrov, prípadne iných databáz ojedinelých alebo zriedkavých ťažkých ochorení, ktoré potom slúžia na vedecký výskum, vypracovanie klinických či zdravotných predpisov, ako aj na nadväzovanie kontaktov s možnými záujemcami o zapojenie sa do iniciatív vedeckého výskumu. Poskytovatelia zdravotnej starostlivosti v rámci ERN by mali byť schopní spracovať údaje o pacientoch v CPMS hneď po tom, ako získajú konkrétny, informovaný a dobrovoľný súhlas pacienta s tromi možnými spôsobmi použitia jeho údajov (vyjadrenie lekára k jeho zdravotnej karte z hľadiska diagnózy a liečby, uloženie jeho údajov do registrov ojedinelých chorôb, prípadne do iných databáz zriedkavých alebo komplexných chorôb s nízkou prevalenciou, a možnosť osloviť pacienta, či by sa nechcel zapojiť do vedeckého výskumu). Súhlas by mal byť vydaný samostatne pre všetky tri prípady. V tomto rozhodnutí by sa mal stanoviť účel a záruky spracovávania takýchto údajov v CPMS. Komisia by mala predovšetkým vysvetliť všeobecné charakteristiky CPMS v prípade každej zo sietí, vytvoriť a spravovať potrebnú IT infraštruktúru a zároveň zabezpečiť jej technickú funkčnosť a bezpečnosť. V súlade so zásadami minimalizácie údajov by Komisia mala spracúvať iba tie osobné údaje, ktoré sú absolútne nevyhnutné na zabezpečenie fungovania CPMS v prípade každej zo sietí, a preto by nemala mať prístup k údajom o pacientoch, ktoré si jednotlivé európske referenčné siete vymieňajú, pokiaľ to nepotrebuje na výkon svojich povinností ako spoločného prevádzkovateľa.

(12)

Toto vykonávacie rozhodnutie by sa malo uplatňovať iba v prípade spracovávania osobných údajov, ktoré prebieha v CPMS v rámci ERN, a to najmä kontaktných údajov a údajov o zdravotnom stave.

(13)

V článku 26 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 (5) a v článku 28 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 (6) sa spoločným prevádzkovateľom spracúvajúcim osobné údaje ukladá povinnosť transparentne určiť svoju príslušnú zodpovednosť za splnenie požiadaviek uvedených v daných nariadeniach. Zároveň sa v nich uvádza, že ich zodpovednosť môže byť daná právom Únie alebo členského štátu, ktorému spoloční prevádzkovatelia podliehajú.

(14)

Vykonávacie rozhodnutie 2014/287/EÚ by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(15)

S európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov sa v tejto veci konzultovalo v súlade s článkom 42 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2018/1725, pričom stanovisko vydal 13. septembra 2018.

(16)

Opatrenia stanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom výboru zriadeného v zmysle článku 16 smernice 2011/24/EÚ,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Vykonávacie rozhodnutie 2014/287/EÚ sa mení takto:

1.

Vkladá sa tento článok 1a:

„Článok 1a

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto vykonávacieho rozhodnutia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

a)

„koordinátor európskych referenčných sietí“ je osoba, ktorú za koordinátora siete určil člen európskej referenčnej siete zvolený za koordinujúceho člena v zmysle odôvodnenia 3 a článku 4 delegovaného rozhodnutia 2014/286/EÚ;

b)

„rada siete“ je orgán zodpovedný za riadenie siete, ktorý je zložený zo zástupcov všetkých členov siete v zmysle odôvodnenia 3 a bodu 1 písm. b) bodu ii) prílohy I k delegovanému rozhodnutiu 2014/286/EÚ;

c)

„pridružený partner“ je (pridružené národné centrum, kooperatívne národné centrum a národný koordinačný uzol) v zmysle odôvodnenia 14 a bodu 7 písm. c) prílohy I k delegovanému rozhodnutiu 2014/286/EÚ a vyhlásenia rady členských štátov z 10. októbra 2017;

d)

„hosťujúci používateľ“ je poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, ktorý nie je pridruženým partnerom a ktorý má, po schválení koordinátorom príslušnej európskej referenčnej siete na určitý čas právo zapisovať pacientov do CPMS a zúčastňovať sa na zasadnutiach vedeckej skupiny týkajúcich sa pacientov alebo na zasadnutiach osobitných vedeckých skupín ako expert.“

2.

V článku 8 sa vkladajú tieto odseky 4, 5 a 6:

„4.   Ak Komisia dospeje k záveru, že požiadavky stanovené v článku 8 ods. 2 a 3 sú splnené, rada siete vydá stanovisko k žiadosti o členstvo daného poskytovateľa zdravotnej starostlivosti na základe partnerského hodnotenia vykonaného príslušnou sieťou podľa kritérií a za podmienok stanovených v bode 2 prílohy II k delegovanému rozhodnutiu Komisie 2014/286/EÚ.

5.   Pred doručením stanoviska uvedeného v odseku 4 a do troch mesiacov od chvíle, keď Komisia potvrdila, že požiadavky stanovené v článku 8 ods. 2 a 3 sú splnené, rada siete zašle poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti žiadajúcemu o členstvo návrh stanoviska, ku ktorému žiadateľ môže do jedného mesiaca od jeho doručenia zaslať svoje pripomienky adresované sieti. V prípade, že rade siete nebudú doručené žiadne pripomienky k návrhu, rada svoje konečné stanovisko k žiadosti o členstvo oznámi do štyroch mesiacov od chvíle, keď Komisia potvrdila, že požiadavky stanovené v článku 8 ods. 2 a 3 sú splnené.

V prípade, že rade siete budú pripomienky doručené, rada má na oznámenie svojho konečného stanoviska ďalších päť mesiacov od chvíle, keď Komisia potvrdila, že požiadavky stanovené v článku 8 ods. 2 a 3 sú splnené. Po doručení pripomienok rada siete zmení svoje stanovisko s vysvetlením, či sú dané pripomienky dostatočné na to, aby ho zmenila. Ak rada siete nedoručí návrh stanoviska, prípadne jeho konečné znenie v stanovených termínoch, konečné znenie stanoviska sa považuje za súhlasné.

6.   V prípade nesúhlasného stanoviska rady siete môže rada členských štátov na žiadosť členského štátu, v ktorom je daný poskytovateľ usadený, vydať súhlasné stanovisko po opätovnom preskúmaní žiadosti podľa kritérií a podmienok stanovených v bode 2 prílohy II k delegovanému nariadeniu 2014/286/EÚ. Toto súhlasné stanovisko musí byť súčasťou žiadosti.“

3.

V článku 9 sa odsek 1 nahrádza takto:

„1.   Ak sa v súlade s článkom 8 ods. 5 alebo 6 vydá súhlasné stanovisko, Komisia vymenuje orgán, ktorý žiadosť o členstvo, ktorá je jeho súčasťou, posúdi.“

4.

V kapitole IV sa vkladá tento článok 15a:

„Článok 15a

Výmena informácií a odborných poznatkov medzi členskými štátmi

Členské štáty sa vyzývajú k výmene informácií a odborných poznatkov v rámci rady členských štátov s cieľom urýchliť rozvoj ERN, poskytovať jednotlivým sieťam i členským štátom usmernenia a Komisii poradenstvo v otázkach súvisiacich so zriaďovaním sietí.“

5.

Vkladá sa tento článok 16 a:

„Článok 16a

Systém manažmentu klinických údajov o pacientoch

1.   Týmto sa v rámci ERN zriaďuje systém manažmentu klinických údajov o pacientoch (Clinical Patient Management System – CPMS) na elektronickú výmenu osobných údajov pacientov medzi poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti, ktorí majú do systému prístup.

2.   CPMS je bezpečným IT nástrojom vytvoreným Komisiou v rámci ERN na výmenu a ukladanie údajov o pacientoch a na včasnú komunikáciu v reálnom čase o stave jednotlivých pacientov.

3.   Jeho súčasťou sú okrem iného zobrazovacie metódy, možnosti prihlasovania údajov, špeciálne databázy. Zároveň ide o systém, ktorý musí poskytovať dostatočné záruky ochrany údajov v súlade prílohou I.“

6.

Vkladá sa tento článok 16b:

„Článok 16b

Spracovanie osobných údajov v CPMS

1.   Osobné údaje o pacientoch, t. j. meno, pohlavie, miesto a dátum narodenia či iné osobné údaje potrebné na diagnózu a liečbu sa v rámci ERN vymieňajú a spracúvajú výhradne prostredníctvom CPMS. Ich spracovanie je obmedzené výlučne na účely uľahčenia spolupráce pri lekárskom posudzovaní pacientovej zdravotnej karty na účely diagnostiky a liečby tým, že sa ukladajú do príslušných registrov a iných databáz zriedkavých alebo komplexných chorôb s nízkou prevalenciou, ktoré potom slúžia na vedecký výskum, vypracovanie klinických či zdravotných predpisov, ako aj na nadväzovanie kontaktov s možnými záujemcami o zapojenie sa do iniciatív vedeckého výskumu. Zakladá sa na súhlase, ktorý sa dosiahol v súlade s prílohou IV.

2.   Komisia sa považuje za prevádzkovateľa spracovania osobných údajov, pokiaľ ide o správu prístupových práv, pričom tieto údaje spracúva na základe výslovného súhlasu jednotlivých osôb, ktorých poskytovatelia zdravotnej starostlivosti identifikovali ako používateľov, a po súhlase príslušnej ERN, do takej miery, aby zabezpečila, že:

a)

týmto osobám budú udelené prístupové práva;

b)

tieto osoby majú svoje práva a možnosť plniť si svoje povinnosti a

c)

si Komisia bude plniť svoje povinnosti ako prevádzkovateľ.

3.   Komisia nemá prístup k osobným údajom o pacientoch, pokiaľ to nepotrebuje na výkon svojich povinností ako spoločného prevádzkovateľa.

4.   K osobným údajom o pacientoch v CPMS majú prístup iba osoby, ktoré dostali povolenie od ERN, a sú zamestnancami alebo v inom vzťahu s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti s prístupom do CPMS.

5.   Meno pacienta, ako aj miesto a presný dátum jeho narodenia sú v CPMS šifrované a pseudonymizované. Iné osobné údaje potrebné na diagnózu a liečbu sú pseudonymizované. Používateľom CPMS z iných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti sú k dispozícii iba pseudonymizované údaje na účely panelovej diskusie a posudzovania zdravotných kariet pacientov.

6.   Komisia zaručuje bezpečnosť prenosu a ukladania osobných údajov.

7.   Poskytovatelia zdravotnej starostlivosti s prístupom do CPMS vymažú údaje, ktoré už nepovažujú za potrebné. Osobné údaje o pacientoch zostávajú uložené len, ak sú nevyhnutné na stanovenie diagnózy, zabezpečenie starostlivosti o pacienta alebo o rodinných príslušníkov pacientov v rámci európskych referenčných sietí. Najmenej každých pätnásť rokov zabezpečí každý poskytovateľ zdravotnej starostlivosti s prístupom do CPMS revíziu potreby uchovávania údajov o pacientoch ako ich prevádzkovateľa.

8.   Komisia a poskytovatelia zdravotnej starostlivosti s prístupom do CPMS pravidelne preverujú, posudzujú a hodnotia efektivitu technických a organizačných opatrení na zaistenie bezpečnosti spracovania osobných údajov v CPMS.“

7.

Vkladá sa tento článok 16c:

„Článok 16c

Spoločné prevádzkovanie osobných údajov o pacientoch spracovávaných v CPMS

1.   Každý prevádzkovateľ zdravotnej starostlivosti, ktorý spracúva údaje o pacientovi v CPMS, ako aj Komisia sú zároveň spoločným prevádzkovateľom spracovania týchto údajov v CPMS.

2.   Na účely odseku 1 sa úlohy rozdelia medzi spoločných prevádzkovateľov v súlade s prílohou III.

3.   Každý spoločný prevádzkovateľ musí spĺňať príslušné vnútroštátne právne predpisy a právne predpisy Únie, ktorým daný prevádzkovateľ podlieha.“

8.

Dopĺňa sa príloha III, ktorej text je uvedený v prílohe I k tomuto rozhodnutiu.

9.

Dopĺňa sa príloha IV, ktorej text je uvedený v prílohe II k tomuto rozhodnutiu.

Článok 2

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

V Bruseli 26. júla 2019

Za Komisiu

predseda

Jean-Claude JUNCKER


(1)  Ú. v. EÚ L 88, 4.4.2011, s. 45.

(2)  Vykonávacie rozhodnutie Komisie 2014/287/EÚ z 10. marca 2014, ktorým sa stanovujú kritériá vytvárania a hodnotenia európskych referenčných sietí, schvaľovania a hodnotenia ich členov, ako aj kritériá na uľahčenie výmeny informácií a odborných znalostí v súvislosti s vytváraním a hodnotením takýchto sietí (Ú. v. EÚ L 147, 17.5.2014, s. 79).

(3)  Delegované rozhodnutie Komisie 2014/286/EÚ z 10. marca 2014, ktorým sa stanovujú kritériá a podmienky, ktoré musia spĺňať európske referenčné siete a poskytovatelia zdravotnej starostlivosti, ktorí sa chcú zapojiť do európskej referenčnej siete (Ú. v. EÚ L 147, 17.5.2014, s. 71).

(4)  V zmysle odôvodnenia 14 a odseku 7 písm. c) prílohy I v delegovanom rozhodnutí 2014/286/EÚ a vyhlásenia rady členských štátov z 10. októbra 2017, ktoré je dostupné na webovej stránke: https://ec.europa.eu/health/sites/health/files/ern/docs/boms_affiliated_partners_en.pdf.

(5)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1).

(6)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 z 23. októbra 2018 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 45/2001 a rozhodnutie č. 1247/2002/ES (Ú. v. EÚ L 295, 21.11.2018, s. 39).


PRÍLOHA I

„PRÍLOHA III

ROZDELENIE POVINNOSTÍ MEDZI SPOLOČNÝCH PREVÁDZKOVATEĽOV

1.

Komisia zodpovedá za:

i)

vytvorenie, prevádzku a správu CPMS;

ii)

podľa potreby poskytovanie technických prostriedkov poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, ktoré umožnia pacientom výkon ich práv pomocou CPMS v súlade s nariadením (EÚ) 2018/1725, ako aj riešenie a sledovanie požiadaviek dotknutých osôb, ak si to vyžadujú platné právne predpisy;

iii)

zabezpečenie súladu CPMS s požiadavkami platnými pre komunikačné a informačné systémy Komisie (1);

iv)

výber a realizáciu technických prostriedkov, ktoré umožnia pacientom výkon ich práv v súlade s nariadením (EÚ) 2018/1725;

v)

oznamovanie každého porušenia ochrany osobných údajov v rámci CPMS poskytovateľom zdravotnej starostlivosti;

vi)

odosielanie dátových súborov s osobnými údajmi z CPMS v prípade výmeny procesoru s osobnými údajmi;

vii)

identifikáciu kategórií zamestnancov a iných osôb, ktoré môžu získať prístup do CPMS, a sú pridruženými partnermi poskytovateľov zdravotnej starostlivosti s prístupom do CPMS;

viii)

zaručenie toho, že mená pacientov a ich miesto narodenia (s výnimkou prípadov, keď je to potrebné na stanovenie diagnózy a liečby), ako aj presný dátum narodenia budú šifrované a pseudonymizované a že iné osobné údaje potrebné na stanovenie diagnózy a liečby budú pseudonymizované v CPMS;

ix)

zavedenie primeraných záruk na zaistenie bezpečnosti a dôvernosti osobných údajov pacientov spracúvaných v CPMS.

2.

Každý poskytovateľ zdravotnej starostlivosti s prístupom do CPMS zodpovedá za:

i)

výber pacientov, ktorých osobné údaje budú spracované v CPMS;

ii)

zber a uchovávanie výslovného, informovaného, dobrovoľného a konkrétneho súhlasu pacientov, ktorých údaje sú spracúvané v CPMS v súlade s povinnými minimálnymi požiadavkami týkajúcimi sa formuláru na vydanie súhlasu podľa prílohy IV;

iii)

vykonávanie služby ako kontaktného miesta pre svojich pacientov vrátane prípadov výkonu ich práv, riešenie žiadostí pacientov alebo ich zástupcov a zaručenie toho, že pacienti, ktorých údaje sú spracúvané v CPMS, budú môcť vykonávať svoje práva v súlade s právnymi predpismi o ochrane osobných údajov využitím, v prípade potreby, technických prostriedkov Komisie v súlade s odsekom 1 bodom ii);

iv)

preskúmanie potreby spracúvania špecifických osobných údajov pacientov v CPMS najmenej každých pätnásť rokov;

v)

zaručenie bezpečnosti a dôvernosti všetkých osobných údajov o pacientoch spracúvaných daným poskytovateľom zdravotnej starostlivosti mimo CPMS, ak sú tieto údaje spracúvané na účely spracovania osobných údajov pacientov CPMS alebo s ním súvisia;

vi)

oznamovanie všetkých porušení ochrany osobných údajov v súvislosti s ich spracúvaním v CPMS Komisii, príslušným orgánom dozoru a v predpísaných prípadoch aj pacientom v súlade s článkami 33 a 34 nariadenia (EÚ) 2016/679, prípadne na žiadosť Komisie;

vii)

identifikáciu zamestnancov a iných osôb ako pridružených partnerov, ktorým má byť udelený prístup k osobným údajom o pacientoch v CPMS v súlade s kritériami prístupu uvedenými v odseku 1 písm. vii) tejto prílohy a ich oznámenie Komisii;

viii)

zaručenie, že ich zamestnanci a iné osoby ako pridružení partneri, ktoré majú prístup k osobným údajom o pacientoch v CPMS, boli patrične vyškolené tak, aby svoje úlohy mohli vykonávať v súlade s pravidlami ochrany osobných údajov a aby sa riadili povinnosťami dodržiavania služobného tajomstva v súlade s článkom 9 ods. 3 nariadenia (EÚ) 2016/679.


(1)  Rozhodnutie Komisie (EÚ, Euratom) 2017/46 z 10. januára 2017 o bezpečnosti komunikačných a informačných systémov v Európskej komisii (Ú. v. EÚ L 6, 11.1.2017, s. 40) a rozhodnutie Komisie z 13. decembra 2017, ktorým sa stanovujú vykonávacie pravidlá pre články 3, 5, 7, 8, 9, 10, 11, 12, 14, 15 rozhodnutia (EÚ, Euratom) 2017/46 o bezpečnosti komunikačných a informačných systémov v Európskej komisii [C(2017) 8841 final].


PRÍLOHA II

„PRÍLOHA IV

Povinné minimálne požiadavky týkajúce sa formuláru na vyslovenie súhlasu používaného poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti s prístupom do CPMS

1.

Vo formulári na vydanie súhlasu je opísaný právny základ a zákonnosť spracovania, ako aj charakter a účel európskych referenčných sietí (European Reference Networks – ERN) v zmysle smernice 2011/24/EÚ o uplatňovaní práv pacientov pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti. Obsahuje informácie o konkrétnych operáciách spracúvania údajov a súvisiacich právach dotknutej osoby v súlade s uplatniteľnými právnymi predpismi o ochrane údajov. Vysvetľuje sa v ňom, že siete tvoria členovia, ktorí sú špičkovými špecializovanými poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti, a že účelom sietí je umožniť zdravotníckym pracovníkom spolupracovať v prospech pacientov so zriedkavými alebo komplexnými chorobami či stavmi s nízkou prevalenciou, ktoré si vyžadujú vysoko špecializovanú liečbu.

2.

Vo formulári na vydanie súhlasu sa pacienti vyzývajú, aby vydali výslovný súhlas s narábaním s ich osobnými údajmi v rámci jednej či viacerých ERN, ktorého jediným účelom je zlepšiť ich prístup k diagnostike a liečbe a poskytnúť im špičkovú zdravotnú starostlivosť. Preto sa v ňom vysvetľuje, že:

a)

po vydaní súhlasu budú osobné údaje pacientov spracované poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti s prístupom do CPMS za týchto podmienok:

i)

Meno pacienta, ako aj miesto a presný dátum jeho narodenia nebudú súčasťou výmeny údajov; identifikačné údaje pacientov sa nahradia jedinečným identifikátorom, ktorý nebude umožňovať identifikáciu pacienta inej osobe, iba poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti (pseudonymizácia).

ii)

Vymieňajú sa iba údaje, ktoré sú potrebné na účely stanovenia diagnózy a liečby; patrí medzi ne miesto narodenia, miesto bydliska, pohlavie, rok a mesiac narodenia, zdravotné snímky, laboratórne výsledky, ako aj údaje o vzorkách biologického materiálu. Môžu zahŕňať aj listy a správy od iných zdravotníckych pracovníkov, ktorý v minulosti daného pacienta liečili.

iii)

Údaje o pacientovi sa vymieňajú v systéme manažmentu klinických údajov o pacientoch (Clinical Patient Management System – CPMS), ktorý je zabezpečeným elektronickým informačným systémom.

iv)

K údajom o pacientoch majú prístup iba zdravotnícki pracovníci a iné osoby, ktoré sú pridruženými partnermi daných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti s právom na prístup k údajom o pacientoch v sieťach za predpokladu, že budú dodržiavať služobné tajomstvo.

v)

Zdravotnícki pracovníci a iné osoby, ktoré sú pridruženými partnermi daných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti s právom na prístup k údajom o pacientoch, môžu v CPMS vyhľadávať a vytvárať správy, aby mohli identifikovať podobných pacientov.

b)

Ak súhlas nie je vydaný, nesmie to nijakým spôsobom ovplyvniť starostlivosť o pacienta zabezpečovanú príslušným poskytovateľom zdravotnej starostlivosti.

3.

Vo formulári na vydanie súhlasu sa od pacientov môže vyžadovať aj ich súhlas s uložením údajov do registrov alebo iných databáz so zriedkavými alebo komplexnými chorobami s nízkou prevalenciou, ktoré slúžia na vedecké a klinické účely alebo na tvorbu politík. Ak je potrebné vydať súhlas na tento účel, vo formulári na vydanie súhlasu sa opíše charakter a účel registrov alebo databáz so zriedkavými chorobami a vysvetlí sa, že:

a)

po vydaní súhlasu budú osobné údaje pacienta spracované poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti s prístupom do CPMS za týchto podmienok:

i)

Vymieňať sa budú iba tie údaje, ktoré súvisia so zdravotným stavom pacienta.

ii)

Zdravotnícki pracovníci a iné osoby, ktoré sú pridruženými partnermi daných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti s právom na prístup k údajom o pacientoch, môžu v CPMS vyhľadávať a vytvárať správy, aby mohli identifikovať podobných pacientov.

b)

Ak súhlas nie je vydaný, nesmie to nijakým spôsobom ovplyvniť starostlivosť o pacienta zabezpečovanú príslušným poskytovateľom zdravotnej starostlivosti ani to, že sieť poskytne pacientovi na jeho žiadosť poradenstvo o diagnóze a liečbe.

4.

Vo formulári na vydanie súhlasu sa od pacientov môže vyžadovať aj súhlas s tým, že ho člen siete smie kontaktovať, ak si myslí, že daný pacient by mohol byť vhodný na účely vedecko-výskumnej iniciatívy, konkrétneho vedecko-výskumného projektu alebo jeho časti. Ak je potrebné vydať súhlas na tento účel, vo formulári na vydanie súhlasu sa vysvetlí, že súhlas s nadviazaním kontaktu na vedecko-výskumné účely neznamená súhlas s použitím údajov pacienta na konkrétnu vedecko-výskumnú iniciatívu ani s tým, že pacient môže byť kedykoľvek kontaktovaný v súvislosti s niektorým z vedecko-výskumných projektov alebo sa do neho musí zapojiť a takisto, že:

a)

po vydaní súhlasu budú osobné údaje pacienta spracované poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti s prístupom do CPMS za týchto podmienok:

i)

Zdravotnícki pracovníci a iné osoby, ktoré sú pridruženými partnermi daných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti s právom na prístup k údajom o pacientoch, môžu v CPMS vyhľadávať a vytvárať správy, aby mohli nájsť pacientov vhodných na účely vedeckého výskumu.

ii)

Ak sa zistí, že choroba alebo stav pacienta sú vhodné na účely vedecko-výskumného projektu, je možné kontaktovať pacienta v súvislosti s daným konkrétnym vedeckým projektom a vyžiadať si od neho súhlas na použitie jeho údajov na účely toho projektu.

b)

Ak súhlas nie je vydaný, nesmie to nijakým spôsobom ovplyvniť starostlivosť o pacienta zabezpečovanú príslušným poskytovateľom zdravotnej starostlivosti ani to, že sieť poskytne pacientovi na jeho žiadosť poradenstvo o diagnóze a liečbe.

5.

Vo formulári na vydanie súhlasu sú vysvetlené práva pacientov na vydanie ich súhlasu s výmenou osobných údajov, ale hlavne sú v ňom uvedené informácie, že pacient:

a)

má právo s čímkoľvek súhlasiť alebo nesúhlasiť bez toho, aby to ovplyvnilo starostlivosť, ktorá mu je poskytovaná;

b)

môže svoj daný súhlas kedykoľvek zrušiť;

c)

má právo vedieť, ktoré údaje sa v rámci siete vymieňajú, mať prístup k nim a požiadať o ich opravu, ak objaví nejaké chyby;

d)

môže požiadať o zablokovanie alebo vymazanie svojich osobných údajov a má právo na ich prenesenie.

6.

Formulár na vydanie súhlasu pacienta informuje, že poskytovateľ zdravotnej starostlivosti bude jeho osobné údaje uchovávať iba dovtedy, kým budú slúžiť na tie účely, s ktorými pacient súhlasil, pričom potrebu uchovávať osobné údaje v CPMS preskúma najmenej každých pätnásť rokov.

7.

Formulár na vydanie súhlasu pacienta informuje o pôvode a kontaktných údajoch prevádzkovateľov, pričom jasne uvádza, že kontaktným miestom na výkon práv pacientov je príslušný poskytovateľ zdravotnej starostlivosti s prístupom do CPMS, o kontaktných údajoch týkajúcich sa úradníkov pre ochranu údajov a vnútroštátneho orgánu pre ochranu údajov a v prípade potreby aj o nápravných prostriedkoch, ktoré možno využiť v súvislosti s ochranou údajov.

8.

Do formulára na vydanie súhlasu sa osobitne zaznamená individuálny súhlas s každým z troch spôsobov výmeny informácií, a to konkrétnym, výslovným a jasným spôsobom:

a)

súhlas musí byť vyjadrený jednoznačným spôsobom napr. použitím zaškrtávacieho políčka a podpisom na formulári;

b)

uvedené musia byť obe možnosti (na vydanie súhlasu i nesúhlasu).


29.7.2019   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 200/44


VYKONÁVACIE ROZHODNUTIE KOMISIE (EÚ) 2019/1270

z 26. júla 2019,

ktorým sa mení príloha k vykonávaciemu rozhodnutiu 2014/709/EÚ o opatreniach na kontrolu zdravia zvierat v súvislosti s africkým morom ošípaných v určitých členských štátoch

[oznámené pod číslom C(2019) 5737]

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na smernicu Rady 89/662/EHS z 11. decembra 1989 o veterinárnych kontrolách v obchode vnútri Spoločenstva s cieľom dobudovania vnútorného trhu (1), a najmä na jej článok 9 ods. 4,

so zreteľom na smernicu Rady 90/425/EHS z 26. júna 1990 týkajúcu sa veterinárnych kontrol uplatňovaných v obchode vnútri Únie s určitými živými zvieratami a výrobkami s ohľadom na vytvorenie vnútorného trhu (2), a najmä na jej článok 10 ods. 4,

so zreteľom na smernicu Rady 2002/99/ES zo 16. decembra 2002 ustanovujúcu pravidlá pre zdravie zvierat, ktorými sa riadi produkcia, spracovanie, distribúcia a uvádzanie produktov živočíšneho pôvodu určených na ľudskú spotrebu na trh (3), a najmä na jej článok 4 ods. 3,

keďže:

(1)

Vykonávacím rozhodnutím Komisie 2014/709/EÚ (4) sa stanovujú opatrenia na kontrolu zdravia zvierat v súvislosti s africkým morom ošípaných v určitých členských štátoch, v ktorých boli potvrdené prípady tejto choroby v populácii domácich alebo divo žijúcich ošípaných (ďalej len „dotknuté členské štáty“). V prílohe k uvedenému vykonávaciemu rozhodnutiu sa v častiach I až IV vymedzujú a uvádzajú určité oblasti dotknutých členských štátov rozdelené podľa miery rizika vyplývajúcej z epidemiologickej situácie v súvislosti s danou chorobou. Príloha k vykonávaciemu rozhodnutiu 2014/709/EÚ bola niekoľkokrát zmenená s cieľom zapracovať zmeny epidemiologickej situácie afrického moru ošípaných v Únii, ktoré treba zohľadniť v uvedenej prílohe. Príloha k vykonávaciemu rozhodnutiu 2014/709/EÚ bola naposledy zmenená vykonávacím rozhodnutím Komisie (EÚ) 2019/1247 (5) po výskyte afrického moru ošípaných v Poľsku, Bulharsku a Litve.

(2)

Odo dňa prijatia vykonávacieho rozhodnutia (EÚ) 2019/1247 sa zistili ďalšie výskyty afrického moru ošípaných v populáciách divo žijúcich a domácich ošípaných v Bulharsku, Poľsku a Litve, ktoré takisto treba zohľadniť v prílohe k vykonávaciemu rozhodnutiu 2014/709/EÚ.

(3)

V júli 2019 bolo v Bulharsku v regióne Ruse zaznamenané jedno ohnisko afrického moru ošípaných v populácii domácich ošípaných v oblasti, ktorá je v súčasnosti uvedená v časti I prílohy k vykonávaciemu rozhodnutiu 2014/709/EÚ. Toto ohnisko afrického moru ošípaných v populácii domácich ošípaných predstavuje zvýšenú mieru rizika, ktorá by sa mala zohľadniť v uvedenej prílohe. Preto by sa táto oblasť Bulharska postihnutá africkým morom ošípaných mala uvádzať v časti III prílohy k vykonávaciemu rozhodnutiu 2014/709/EÚ, a nie v jej časti I.

(4)

V júli 2019 bol v Bulharsku v regióne Silistra zaznamenaný jeden prípad afrického moru ošípaných v populácii divo žijúcich ošípaných v oblasti, ktorá je v súčasnosti uvedená v časti I prílohy k vykonávaciemu rozhodnutiu 2014/709/EÚ. Tento prípad afrického moru ošípaných v populácii divo žijúcich ošípaných predstavuje zvýšenú mieru rizika, ktorá by sa mala zohľadniť v uvedenej prílohe. Preto by sa táto oblasť Bulharska postihnutá africkým morom ošípaných mala uvádzať v časti II prílohy k vykonávaciemu rozhodnutiu 2014/709/EÚ, a nie v jej časti I.

(5)

V júli 2019 boli v Poľsku v okresoch lubartowski, ciechanowski a sokołowski zaznamenané tri ohniská afrického moru ošípaných v populácii domácich ošípaných v oblastiach, ktoré sú v súčasnosti uvedené v časti II prílohy k vykonávaciemu rozhodnutiu 2014/709/EÚ. Tieto ohniská afrického moru ošípaných v populácii domácich ošípaných predstavujú zvýšenú mieru rizika, ktorá by sa mala zohľadniť v uvedenej prílohe. Preto by sa tieto oblasti Poľska postihnuté africkým morom ošípaných mali uvádzať v časti III prílohy k vykonávaciemu rozhodnutiu 2014/709/EÚ, a nie v jej časti II.

(6)

V júli 2019 bolo v Litve v kraji Alytus zaznamenané jedno ohnisko afrického moru ošípaných v populácii domácich ošípaných v oblasti, ktorá je v súčasnosti uvedená v časti II prílohy k vykonávaciemu rozhodnutiu 2014/709/EÚ. Toto ohnisko afrického moru ošípaných v populácii domácich ošípaných predstavuje zvýšenú mieru rizika, ktorá by sa mala zohľadniť v uvedenej prílohe. Preto by sa uvedená oblasť Litvy postihnutá africkým morom ošípaných mala uvádzať v časti III prílohy k vykonávaciemu rozhodnutiu 2014/709/EÚ, a nie v jej časti II.

(7)

S cieľom zohľadniť najnovší epidemiologický vývoj afrického moru ošípaných v Únii, ako aj s cieľom proaktívne bojovať proti rizikám spojeným so šírením tejto choroby by sa v prípade Bulharska, Poľska a Litvy mali vymedziť nové dostatočne veľké oblasti s vysokým rizikom, ktoré by sa mali náležite uviesť v častiach I, II a III prílohy k vykonávaciemu rozhodnutiu 2014/709/EÚ. Príloha k vykonávaciemu rozhodnutiu 2014/709/EÚ by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(8)

Opatrenia stanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Príloha k vykonávaciemu rozhodnutiu 2014/709/EÚ sa nahrádza textom uvedeným v prílohe k tomuto rozhodnutiu.

Článok 2

Toto rozhodnutie je určené členským štátom.

V Bruseli 26. júla 2019

Za Komisiu

Vytenis ANDRIUKAITIS

člen Komisie


(1)  Ú. v. ES L 395, 30.12.1989, s. 13.

(2)  Ú. v. ES L 224, 18.8.1990, s. 29.

(3)  Ú. v. ES L 18, 23.1.2003, s. 11.

(4)  Vykonávacie rozhodnutie Komisie 2014/709/EÚ z 9. októbra 2014 o opatreniach na kontrolu zdravia zvierat v súvislosti s africkým morom ošípaných v určitých členských štátoch a o zrušení vykonávacieho rozhodnutia 2014/178/EÚ (Ú. v. EÚ L 295, 11.10.2014, s. 63).

(5)  Vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2019/1247 z 19. júla 2019, ktorým sa mení príloha k vykonávaciemu rozhodnutiu 2014/709/EÚ o opatreniach na kontrolu zdravia zvierat v súvislosti s africkým morom ošípaných v určitých členských štátoch (Ú. v. EÚ L 194, 22.7.2019, s. 27).


PRÍLOHA

Príloha k vykonávaciemu rozhodnutiu 2014/709/EÚ sa nahrádza takto:

„PRÍLOHA

ČASŤ I

1.   Belgicko

Tieto oblasti v Belgicku:

in Luxembourg province:

the area is delimited clockwise by:

Frontière avec la France,

Rue Mersinhat,

La N818 jusque son intersection avec la N83,

La N83 jusque son intersection avec la N884,

La N884 jusque son intersection avec la N824,

La N824 jusque son intersection avec Le Routeux,

Le Routeux,

Rue d'Orgéo,

Rue de la Vierre,

Rue du Bout-d'en-Bas,

Rue Sous l'Eglise,

Rue Notre-Dame,

Rue du Centre,

La N845 jusque son intersection avec la N85,

La N85 jusque son intersection avec la N40,

La N40 jusque son intersection avec la N802,

La N802 jusque son intersection avec la N825,

La N825 jusque son intersection avec la E25-E411,

La E25-E411 jusque son intersection avec la N40,

N40: Burnaimont, Rue de Luxembourg, Rue Ranci, Rue de la Chapelle,

Rue du Tombois,

Rue Du Pierroy,

Rue Saint-Orban,

Rue Saint-Aubain,

Rue des Cottages,

Rue de Relune,

Rue de Rulune,

Route de l'Ermitage,

N87: Route de Habay,

Chemin des Ecoliers,

Le Routy,

Rue Burgknapp,

Rue de la Halte,

Rue du Centre,

Rue de l'Eglise,

Rue du Marquisat,

Rue de la Carrière,

Rue de la Lorraine,

Rue du Beynert,

Millewée,

Rue du Tram,

Millewée,

N4: Route de Bastogne, Avenue de Longwy, Route de Luxembourg,

Frontière avec le Grand-Duché de Luxembourg,

Frontière avec la France,

La N87 jusque son intersection avec la N871 au niveau de Rouvroy,

La N871 jusque son intersection avec la N88,

La N88 jusque son intersection avec la rue Baillet Latour,

La rue Baillet Latour jusque son intersection avec la N811,

La N811 jusque son intersection avec la N88,

La N88 jusque son intersection avecla N883 au niveau d'Aubange,

La N883 jusque son intersection avec la N81 au niveau d'Aubange,

La N81 jusque son intersection avec la E25-E411,

La E25-E411 jusque son intersection avec la N40,

La N40 jusque son intersection avec la rue du Fet,

Rue du Fet,

Rue de l'Accord jusque son intersection avec la rue de la Gaume,

Rue de la Gaume jusque son intersection avec la rue des Bruyères,

Rue des Bruyères,

Rue de Neufchâteau,

Rue de la Motte,

La N894 jusque son intersection avec la N85,

La N85 jusque son intersection avec la frontière avec la France.

2.   Bulharsko

Tieto oblasti v Bulharsku:

the whole region of Yambol,

the whole region of Sliven,

the whole region of Vidin,

in the region of Sofia District:

the whole municipality of Dragoman,

the whole municipality of Svoge,

the whole municipality of Botevgrad,

the whole municipality of Etropole,

the whole region of Lovech excluding the areas in Part III,

the whole region of Burgas excluding the areas in Part III.

3.   Estónsko

Tieto oblasti v Estónsku:

Hiiu maakond.

4.   Maďarsko

Tieto oblasti v Maďarsku:

Borsod-Abaúj-Zemplén megye 651100, 651300, 651400, 651500, 651610, 651700, 651801, 651802, 651803, 651900, 652000, 652200, 652300, 652601, 652602, 652603, 652700, 652900, 653000, 653100, 653200, 653300, 653401, 653403, 653500, 653600, 653700, 653800, 653900, 654000, 654201, 654202, 654301, 654302, 654400, 654501, 654502, 654600, 654700, 654800, 654900, 655000, 655100, 655200, 655300, 655500, 655600, 655700, 655800, 655901, 655902, 656000, 656100, 656200, 656300, 656400, 656600, 657300, 657400, 657500, 657600, 657700, 657800, 657900, 658000, 658201, 658202 és 658403 kódszámú vadgazdálkodási egységeinek teljes területe,

Hajdú-Bihar megye 900750, 901250, 901260, 901270, 901350, 901551, 901560, 901570, 901580, 901590, 901650, 901660, 901750, 901950, 902050, 902150, 902250, 902350, 902450, 902550, 902650, 902660, 902670, 902750, 903250, 903650, 903750, 903850, 904350, 904750, 904760, 904850, 904860, 905360, 905450 és 905550 kódszámú vadgazdálkodási egységeinek teljes területe,

Heves megye 702550, 703350, 703360, 703450, 703550, 703610, 703750, 703850, 703950, 704050, 704150, 704250, 704350, 704450, 704550, 704650, 704750, 704850, 704950, 705050, és 705350 kódszámúvadgazdálkodási egységeinek teljes területe,

Jász-Nagykun-Szolnok megye 750150, 750160, 750250, 750260, 750350, 750450, 750460, 750550, 750650, 750750, 750850, 750950, 751150, 752150 és 755550 kódszámú vadgazdálkodási egységeinek teljes területe,

Nógrád megye 552010, 552150, 552250, 552350, 552450, 552460, 552520, 552550, 552610, 552620, 552710, 552850, 552860, 552950, 552970, 553050, 553110, 553250, 553260, 553350, 553650, 553750, 553850, 553910 és 554050 kódszámú vadgazdálkodási egységeinek teljes területe,

Pest megye 571250, 571350, 571550, 571610, 571750, 571760, 572250, 572350, 572550, 572850, 572950, 573360, 573450, 580050 és 580450 kódszámú vadgazdálkodási egységeinek teljes területe,

Szabolcs-Szatmár-Bereg megye 851950, 852350, 852450, 852550, 852750, 853560, 853650, 853751, 853850, 853950, 853960, 854050, 854150, 854250, 854350, 855350, 855450, 855550, 855650, 855660 és 855850 kódszámú vadgazdálkodási egységeinek teljes területe.

5.   Lotyšsko

Tieto oblasti v Lotyšsku:

Aizputes novada Cīravas pagasta daļa uz ziemeļiem no autoceļa 1192, Lažas pagasta daļa uz ziemeļrietumiem no autoceļa 1199 un uz ziemeļiem no Padures autoceļa,

Alsungas novads,

Durbes novada Dunalkas pagasta daļa uz rietumiem no autoceļiem P112, 1193 un 1192, un Tadaiķu pagasts,

Kuldīgas novada Gudenieku pagasts,

Pāvilostas novads,

Stopiņu novada daļa, kas atrodas uz rietumiem no autoceļa V36, P4 un P5, Acones ielas, Dauguļupes ielas un Dauguļupītes,

Ventspils novada Jūrkalnes pagasts,

Grobiņas novads,

Rucavas novada Dunikas pagasts.

6.   Litva

Tieto oblasti v Litve:

Jurbarko rajono savivaldybė: Smalininkų ir Viešvilės seniūnijos,

Kelmės rajono savivaldybė: Kelmės, Kelmės apylinkių, Kražių, Kukečių seniūnijos dalis į pietus nuo kelio Nr. 2128 ir į vakarus nuo kelio Nr. 2106, Liolių, Pakražančio seniūnijos, Tytuvėnų seniūnijos dalis į vakarus ir šiaurę nuo kelio Nr. 157 ir į vakarus nuo kelio Nr. 2105 ir Tytuvėnų apylinkių seniūnijos dalis į šiaurę nuo kelio Nr. 157 ir į vakarus nuo kelio Nr. 2105, ir Vaiguvos seniūnijos,

Pagėgių savivaldybė,

Plungės rajono savivaldybė,

Raseinių rajono savivaldybė: Girkalnio ir Kalnujų seniūnijos dalis į šiaurę nuo kelio Nr A1, Nemakščių, Paliepių, Raseinių, Raseinių miesto ir Viduklės seniūnijos,

Rietavo savivaldybė,

Skuodo rajono savivaldybė,

Šilalės rajono savivaldybė,

Šilutės rajono savivaldybė: Juknaičių, Kintų, Šilutės ir Usėnų seniūnijos,

Tauragės rajono savivaldybė: Lauksargių, Skaudvilės, Tauragės, Mažonų, Tauragės miesto ir Žygaičių seniūnijos.

7.   Poľsko

Tieto oblasti v Poľsku:

w województwie warmińsko-mazurskim:

gmina Ruciane – Nida w powiecie piskim,

część gminy Ryn położona na południe od linii kolejowej łączącej miejscowości Giżycko i Kętrzyn w powiecie giżyckim,

gminy Mikołajki, Piecki, część gminy wiejskiej Mrągowo położona na południe od linii wyznaczonej przez drogę nr 16 biegnącą od zachodniej granicy gminy do granicy miasta Mrągowo oraz na południe od linii wyznaczonej przez drogę nr 59 biegnącą od wschodniej granicy gminy do granicy miasta Mrągowo w powiecie mrągowskim,

gminy Dźwierzuty, Pasym, Rozogi i Świętajno w powiecie szczycieńskim,

gminy Gronowo Elbląskie, Markusy, Rychliki, część gminy Elbląg położona na zachódod zachodniej granicy powiatu miejskiego Elbląg i na północ od linii wyznaczonej przez drogę nr 22 i część gminy Tolkmicko niewymieniona w części II załącznika w powiecie elbląskim oraz strefa wód przybrzeżnych Zalewu Wiślanego i Zatoki Elbląskiej,

gminy Gietrzwałd, Purda, Stawiguda, Jonkowo, Świątki i miasto Olsztyn w powiecie olsztyńskim,

gminy Łukta, Miłakowo, Małdyty, Miłomłyn i Morąg w powiecie ostródzkim,

gmina Zalewo w powiecie iławskim,

w województwie podlaskim:

gminy Rudka, Wyszki, część gminy Brańsk położona na północ od linii od linii wyznaczonej przez drogę nr 66 biegnącą od wschodniej granicy gminy do granicy miasta Brańsk i miasto Brańsk w powiecie bielskim,

gminy Kolno z miastem Kolno, Mały Płock i Turośl w powiecie kolneńskim,

gmina Poświętne w powiecie białostockim,

gminy Kulesze Kościelne, Nowe Piekuty, Szepietowo, Klukowo, Wysokie Mazowieckie z miastem Wysokie Mazowieckie, Czyżew w powiecie wysokomazowieckim,

gminy Miastkowo, Nowogród, Śniadowo i Zbójna w powiecie łomżyńskim,

powiat zambrowski,

w województwie mazowieckim:

powiat ostrołęcki,

powiat miejski Ostrołęka,

powiat płocki,

powiat sierpecki,

powiat żuromiński,

gminy Andrzejewo, Boguty – Pianki, Brok, Małkinia Górna, Stary Lubotyń, Szulborze Wielkie, Wąsewo, Zaręby Kościelne i Ostrów Mazowiecka z miastem Ostrów Mazowiecka w powiecie ostrowskim,

gminy Dzierzgowo, Lipowiec Kościelny, Radzanów, Stupsk, Szreńsk, Szydłowo, Wieczfnia Kościelna, Wiśniewo i część gminy Strzegowo położona na zachód od linii wyznaczonej przez drogę nr 7 w powiecie mławskim,

powiat przasnyski,

powiat makowski,

gminy Gzy, Obryte, Zatory, Pułtusk i część gminy Winnica położona na wschód od linii wyznaczonej przez drogę łączącą miejscowości Bielany, Winnica i Pokrzywnica w powiecie pułtuskim,

gminy Brańszczyk, Długosiodło, Rząśnik, Wyszków, Zabrodzie i część gminy Somianka położona na północ od linii wyznaczonej przez drogę nr 62 w powiecie wyszkowskim,

gminy Jadów, Klembów, Poświętne, Strachówkai Tłuszcz w powiecie wołomińskim,

gminy Garbatka Letnisko, Gniewoszów i Sieciechów w powiecie kozienickim,

gminy Baranów i Jaktorów w powiecie grodziskim,

powiat żyrardowski,

gminy Belsk Duży, Błędów, Goszczyn i Mogielnica w powiecie grójeckim,

gminy Białobrzegi, Promna, Stara Błotnica, Wyśmierzyce i Radzanów w powiecie białobrzeskim,

gminy Jedlińsk, Jastrzębia i Pionki z miastem Pionki w powiecie radomskim,

gminy Iłów, Nowa Sucha, Rybno, część gminy Teresin położona na południe od linii wyznaczonej przez drogę nr 92, część gminy wiejskiej Sochaczew położona na południe od linii wyznaczonej przez drogę nr 92 i część miasta Sochaczew położona na południowy zachód od linii wyznaczonej przez drogi nr 50 i 92 w powiecie sochaczewskim,

gmina Policzna w powiecie zwoleńskim,

gmina Solec nad Wisłą w powiecie lipskim,

w województwie lubelskim:

gminy Nowodwór, Ryki, Ułęż i miasto Dęblin w powiecie ryckim,

gmina Janowiec i część gminy wiejskiej Puławy położona na zachód od rzeki Wisły w powiecie puławskim,

gminy Bełżyce, Borzechów, Bychawa, Niedrzwica Duża, Konopnica, Strzyżewice, Wysokie, Wojciechów i Zakrzew w powiecie lubelskim,

gminy Adamów, Miączyn, Radecznica, Sitno, Komarów-Osada, Krasnobród, Łabunie, Sułów, Szczebrzeszyn, Zamość, Zwierzyniec i Radecznica w powiecie zamojskim,

powiat miejski Zamość,

gminy Chodel, Karczmiska, Łaziska, Opole Lubelskie, Poniatowa i Wilków w powiecie opolskim,

gmina Żółkiewka w powiecie krasnostawskim,

gminy Krynice, Rachanie i Tarnawatka w powiecie tomaszowskim,

gminy Aleksandrów, Józefów, Łukowa, Obsza, Tereszpol, Turobin, Frampol, Goraj w powiecie biłgorajskim,

gminy Kraśnik z miastem Kraśnik, Szastarka, Trzydnik Duży, Urzędów, Wilkołaz i Zakrzówek w powiecie kraśnickim,

gminy Modliborzyce, Potok Wielki, Chrzanów i Batorz w powiecie janowskim;

w województwie podkarpackim:

gminy Cieszanów, Oleszyce, Stary Dzików, Wielki Oczy i Lubaczów z miastem Lubaczów w powiecie lubaczowskim,

gminy Laszki i Wiązownica w powiecie jarosławskim,

gminy Pysznica, Zaleszany i miasto Stalowa Wola w powiecie stalowowolskim,

gmina Gorzyce w powiecie tarnobrzeskim;

w województwie świętokrzyskim:

gminy Tarłów i Ożarów w powiecie opatowskim,

gminy Dwikozy, Zawichost i miasto Sandomierz w powiecie sandomierskim.

8.   Rumunsko

Tieto oblasti v Rumunsku:

Județul Alba,

Județul Cluj,

Județul Harghita,

Județul Hunedoara,

Județul Iași cu restul comunelor care nu sunt incluse in partea II,

Județul Neamț,

Restul județului Mehedinți care nu a fost inclus în Partea III cu următoarele comune:

Comuna Garla Mare,

Hinova,

Burila Mare,

Gruia,

Pristol,

Dubova,

Municipiul Drobeta Turnu Severin,

Eselnița,

Salcia,

Devesel,

Svinița,

Gogoșu,

Simian,

Orșova,

Obârșia Closani,

Baia de Aramă,

Bala,

Florești,

Broșteni,

Corcova,

Isverna,

Balta,

Podeni,

Cireșu,

Ilovița,

Ponoarele,

Ilovăț,

Patulele,

Jiana,

Iyvoru Bârzii,

Malovat,

Bălvănești,

Breznița Ocol,

Godeanu,

Padina Mare,

Corlățel,

Vânju Mare,

Vânjuleț,

Obârșia de Câmp,

Vânători,

Vladaia,

Punghina,

Cujmir,

Oprișor,

Dârvari,

Căzănești,

Husnicioara,

Poroina Mare,

Prunișor,

Tămna,

Livezile,

Rogova,

Voloiac,

Sisești,

Sovarna,

Bălăcița,

Județul Gorj,

Județul Suceava,

Județul Mureș,

Județul Sibiu,

Județul Caraș-Severin.

ČASŤ II

1.   Belgicko

Tieto oblasti v Belgicku:

in Luxembourg province:

the area is delimited clockwise by:

La frontière avec la France au niveau de Florenville,

La N85 jusque son intersection avec la N894 au niveau de Florenville,

La N894 jusque son intersection avec larue de la Motte,

La rue de la Motte jusque son intersection avec la rue de Neufchâteau,

La rue de Neufchâteau,

La rue des Bruyères jusque son intersection avec la rue de la Gaume,

La rue de la Gaume jusque son intersection avec la rue de l'Accord,

La rue de l'Accord,

La rue du Fet,

La N40 jusque son intersection avec la E25-E411,

La E25-E411 jusque son intersection avec la N81 au niveau de Weyler,

La N81 jusque son intersection avec la N883 au niveau d'Aubange,

La N883 jusque son intersection avec la N88 au niveau d'Aubange,

La N88 jusque son intersection avec la N811,

La N811 jusque son intersection avec la rue Baillet Latour,

La rue Baillet Latour jusque son intersection avec la N88,

La N88 jusque son intersection avec la N871,

La N871 jusque son intersection avec la N87 au niveau de Rouvroy,

La N87 jusque son intersection avec la frontière avec la France.

2.   Bulharsko

Tieto oblasti v Bulharsku:

the whole region of Varna,

the whole region of Dobrich,

the whole region of Shumen.

3.   Estónsko

Tieto oblasti v Estónsku:

Eesti Vabariik (välja arvatud Hiiu maakond).

4.   Maďarsko

Tieto oblasti v Maďarsku:

Heves megye 700150, 700250, 700260, 700350, 700450, 700460, 700550, 700650, 700750, 700850, 700860, 700950, 701050, 701111, 701150, 701250, 701350, 701550, 701560, 701650, 701750, 701850, 701950, 702050, 702150, 702250, 702260, 702350, 702450, 702750, 702850, 702950, 703050, 703150, 703250, 703370, 705150,705250, 705450,705510 és 705610 kódszámú vadgazdálkodási egységeinek teljes területe,

Szabolcs-Szatmár-Bereg megye 850950, 851050, 851150, 851250, 851350, 851450, 851550, 851560, 851650, 851660, 851751, 851752, 852850, 852860, 852950, 852960, 853050, 853150, 853160, 853250, 853260, 853350, 853360, 853450, 853550, 854450, 854550, 854560, 854650, 854660, 854750, 854850, 854860, 854870, 854950, 855050, 855150, 855250, 855460, 855750, 855950, 855960, 856051, 856150, 856250, 856260, 856350, 856360, 856450, 856550, 856650, 856750, 856760, 856850, 856950, 857050, 857150, 857350, 857450, 857650, valamint 850150, 850250, 850260, 850350, 850450, 850550, 852050, 852150, 852250 és 857550, továbbá 850650, 850850, 851851 és 851852 kódszámú vadgazdálkodási egységeinek teljes területe,

Nógrád megye 550110, 550120, 550130, 550210, 550310, 550320, 550450, 550460, 550510, 550610, 550710, 550810, 550950, 551010, 551150, 551160, 551250, 551350, 551360, 551450, 551460, 551550, 551650, 551710, 551810, 551821,552360 és 552960 kódszámú vadgazdálkodási egységeinek teljes területe,

Borsod-Abaúj-Zemplén megye 650100, 650200, 650300, 650400, 650500, 650600, 650700, 650800, 650900, 651000, 651200, 652100, 655400, 656701, 656702, 656800, 656900, 657010, 657100, 658100, 658310, 658401, 658402, 658404, 658500, 658600, 658700, 658801, 658802, 658901, 658902, 659000, 659100, 659210, 659220, 659300, 659400, 659500, 659601, 659602, 659701, 659800, 659901, 660000, 660100, 660200, 660400, 660501, 660502, 660600 és 660800, valamint 652400, 652500 és 652800 kódszámú vadgazdálkodási egységeinek teljes területe,

Hajdú-Bihar megye 900150, 900250, 900350, 900450, 900550, 900650, 900660, 900670, 901850,900850, 900860, 900930, 900950, 901050, 901150, 901450, 902850, 902860, 902950, 902960, 903050, 903150, 903350, 903360, 903370, 903450, 903550, 904450, 904460, 904550, 904650 kódszámú vadgazdálkodási egységeinek teljes területe.

5.   Lotyšsko

Tieto oblasti v Lotyšsku:

Ādažu novads,

Aizputes novada Kalvenes pagasts pagasta daļa uz dienvidiem no autoceļa A9,

Aglonas novads,

Aizkraukles novads,

Aknīstes novads,

Alojas novads,

Alūksnes novads,

Amatas novads,

Apes novads,

Auces novads,

Babītes novads,

Baldones novads,

Baltinavas novads,

Balvu novads,

Bauskas novads,

Beverīnas novads,

Brocēnu novada Blīdenes pagasts, Remtes pagasta daļa uz austrumiem no autoceļa 1154 un P109,

Burtnieku novads,

Carnikavas novads,

Cēsu novads,

Cesvaines novads,

Ciblas novads,

Dagdas novads,

Daugavpils novads,

Dobeles novads,

Dundagas novads,

Durbes novada Durbes pagasta daļa uz dienvidiem no dzelzceļa līnijas Jelgava-Liepāja,

Engures novads,

Ērgļu novads,

Garkalnes novads,

Gulbenes novads,

Iecavas novads,

Ikšķiles novads,

Ilūkstes novads,

Inčukalna novads,

Jaunjelgavas novads,

Jaunpiebalgas novads,

Jaunpils novads,

Jēkabpils novads,

Jelgavas novads,

Kandavas novads,

Kārsavas novads,

Ķeguma novads,

Ķekavas novads,

Kocēnu novads,

Kokneses novads,

Krāslavas novads,

Krimuldas novads,

Krustpils novads,

Kuldīgas novada Ēdoles, Īvandes, Padures, Rendas, Kabiles, Rumbas, Kurmāles, Pelču, Snēpeles, Turlavas, Laidu un Vārmes pagasts, Kuldīgas pilsēta,

Lielvārdes novads,

Līgatnes novads,

Limbažu novads,

Līvānu novads,

Lubānas novads,

Ludzas novads,

Madonas novads,

Mālpils novads,

Mārupes novads,

Mazsalacas novads,

Mērsraga novads,

Naukšēnu novads,

Neretas novads,

Ogres novads,

Olaines novads,

Ozolnieku novads,

Pārgaujas novads,

Pļaviņu novads,

Preiļu novads,

Priekules novads,

Priekuļu novads,

Raunas novads,

republikas pilsēta Daugavpils,

republikas pilsēta Jelgava,

republikas pilsēta Jēkabpils,

republikas pilsēta Jūrmala,

republikas pilsēta Rēzekne,

republikas pilsēta Valmiera,

Rēzeknes novads,

Riebiņu novads,

Rojas novads,

Ropažu novads,

Rugāju novads,

Rundāles novads,

Rūjienas novads,

Salacgrīvas novads,

Salas novads,

Salaspils novads,

Saldus novada Novadnieku, Kursīšu, Zvārdes, Pampāļu, Šķēdes, Nīgrandes, Zaņas, Ezeres, Rubas, Jaunauces un Vadakstes pagasts,

Saulkrastu novads,

Sējas novads,

Siguldas novads,

Skrīveru novads,

Skrundas novads,

Smiltenes novads,

Stopiņu novada daļa, kas atrodas uz austrumiem no autoceļa V36, P4 un P5, Acones ielas, Dauguļupes ielas un Dauguļupītes,

Strenču novads,

Talsu novads,

Tērvetes novads,

Tukuma novads,

Vaiņodes novads,

Valkas novads,

Varakļānu novads,

Vārkavas novads,

Vecpiebalgas novads,

Vecumnieku novads,

Ventspils novada Ances, Tārgales, Popes, Vārves, Užavas, Piltenes, Puzes, Ziru, Ugāles, Usmas un Zlēku pagasts, Piltenes pilsēta,

Viesītes novads,

Viļakas novads,

Viļānu novads,

Zilupes novads.

6.   Litva

Tieto oblasti v Litve:

Alytaus miesto savivaldybė,

Alytaus rajono savivaldybė: Alytaus, Alovės, Butrimonių, Daugų, Nemunaičio, Pivašiūnų, Punios, Raitininkų seniūnijos,

Anykščių rajono savivaldybė,

Akmenės rajono savivaldybė: Ventos ir Papilės seniūnijos,

Biržų miesto savivaldybė,

Biržų rajono savivaldybė,

Druskininkų savivaldybė,

Elektrėnų savivaldybė,

Ignalinos rajono savivaldybė,

Jonavos rajono savivaldybė,

Joniškio rajono savivaldybė: Kepalių, Kriukų, Saugėlaukio ir Satkūnų seniūnijos,

Jurbarko rajono savivaldybė,

Kaišiadorių rajono savivaldybė,

Kalvarijos savivaldybė: Akmenynų, Liubavo, Kalvarijos seniūnijos dalis į pietus nuo kelio Nr. 131 ir į pietus nuo kelio Nr. 200 ir Sangrūdos seniūnijos,

Kauno miesto savivaldybė,

Kauno rajono savivaldybė: Babtų, Batniavos, Čekiškės, Domeikavos, Garliavos, Garliavos apylinkių, Karmėlavos, Kulautuvos, Lapių, Linksmakalnio, Neveronių, Raudondvario, Rokų, Samylų, Taurakiemio, Užliedžių, Vandžiogalos, Vilkijos ir Vilkijos apylinkių seniūnijos,

Kelmės rajono savivaldybė: Tytuvėnų seniūnijos dalis į rytus ir pietus nuo kelio Nr. 157 ir į rytus nuo kelio Nr. 2105 ir Tytuvėnų apylinkių seniūnijos dalis į pietus nuo kelio Nr. 157 ir į rytus nuo kelio Nr. 2105, Užvenčio, Kukečių dalis į šiaurę nuo kelio Nr. 2128 ir į rytus nuo kelio Nr. 2106, ir Šaukėnų seniūnijos,

Kėdainių rajono savivaldybė,

Kupiškio rajono savivaldybė,

Lazdijų rajono savivaldybė: Būdviečio, Kapčiamieščio, Kučiūnų ir Noragėlių seniūnijos,

Marijampolės savivaldybė: Degučių, Mokolų ir Narto seniūnijos,

Mažeikių rajono savivaldybė: Šerkšnėnų, Sedos ir Židikų seniūnijos,

Molėtų rajono savivaldybė,

Pakruojo rajono savivaldybė,

Panevėžio rajono savivaldybė,

Panevėžio miesto savivaldybė,

Pasvalio rajono savivaldybė,

Radviliškio rajono savivaldybė,

Prienų rajono savivaldybė: Stakliškių ir Veiverių seniūnijos

Raseinių rajono savivaldybė: Ariogalos, Betygalos, Pagojukų, Šiluvos,Kalnujų seniūnijos ir Girkalnio seniūnijos dalis į pietus nuo kelio Nr. A1,

Rokiškio rajono savivaldybė,

Šakių rajono savivaldybė: Barzdų, Griškabūdžio, Kidulių, Kudirkos Naumiesčio, Lekėčių, Sintautų, Slavikų. Sudargo, Žvirgždaičių seniūnijos ir Kriūkų seniūnijos dalis į rytus nuo kelio Nr. 3804, Lukšių seniūnijos dalis į rytus nuo kelio Nr. 3804, Šakių seniūnijos dalis į pietus nuo kelio Nr. 140 ir į pietvakarius nuo kelio Nr. 137

Šalčininkų rajono savivaldybė,

Šiaulių miesto savivaldybė,

Šiaulių rajono savivaldybė: Šiaulių kaimiškoji seniūnija,

Šilutės rajono savivaldybė: Rusnės seniūnija,

Širvintų rajono savivaldybė,

Švenčionių rajono savivaldybė,

Tauragės rajono savivaldybė: Batakių ir Gaurės seniūnijos,

Telšių rajono savivaldybė,

Trakų rajono savivaldybė,

Ukmergės rajono savivaldybė,

Utenos rajono savivaldybė,

Varėnos rajono savivaldybė,

Vilniaus miesto savivaldybė,

Vilniaus rajono savivaldybė,

Vilkaviškio rajono savivaldybė:Bartninkų, Gražiškių, Keturvalakių, Kybartų, Klausučių, Pajevonio, Šeimenos, Vilkaviškio miesto, Virbalio, Vištyčio seniūnijos,

Visagino savivaldybė,

Zarasų rajono savivaldybė.

7.   Poľsko

Tieto oblasti v Poľsku:

w województwie warmińsko-mazurskim:

gminy Kalinowo, Prostki i gmina wiejska Ełk w powiecie ełckim,

gminy Godkowo, Milejewo, Młynary, Pasłęk, część gminy Elbląg położona na południe od linii wyznaczonej przez drogę nr 22 oraz na południe i na południowy wschód od granicy powiatu miejskiego Elbląg, i część obszaru lądowego gminy Tolkmicko położona na południe od linii brzegowej Zalewu Wiślanego i Zatoki Elbląskiej do granicy z gminą wiejską Elbląg w powiecie elbląskim,

powiat miejski Elbląg,

powiat gołdapski,

gmina Wieliczki w powiecie oleckim,

gminy Orzysz, Biała Piska i Pisz w powiecie piskim,

gminy Górowo Iławeckie z miastem Górowo Iławeckie i Bisztynek w powiecie bartoszyckim,

gminy Kolno, Jeziorany, Barczewo, Biskupiec, Dywity i Dobre Miasto w powiecie olsztyńskim,

powiat braniewski,

gmina Reszel, część gminy Kętrzyn położona na południe od linii kolejowej łączącej miejscowości Giżycko i Kętrzyn biegnącej do granicy miasta Kętrzyn, na zachód od linii wyznaczonej przez drogę nr 591 biegnącą od miasta Kętrzyn do północnej granicy gminy oraz na zachód i na południe od zachodniej i południowej granicy miasta Kętrzyn, miasto Kętrzyn i część gminy Korsze położona na południe od linii wyznaczonej przez drogę biegnącą od wschodniej granicy łączącą miejscowości Krelikiejmy i Sątoczno i na wschód od linii wyznaczonej przez drogę łączącą miejscowości Sątoczno, Sajna Wielka biegnącą do skrzyżowania z drogą nr 590 w miejscowości Glitajny, a następnie na wschód od drogi nr 590 do skrzyżowania z drogą nr 592 i na południe od linii wyznaczonej przez drogę nr 592 biegnącą od zachodniej granicy gminy do skrzyżowania z drogą nr 590 w powiecie kętrzyńskim,

gminy Lidzbark Warmiński z miastem Lidzbark Warmiński, Lubomino, Orneta i część gminy Kiwity położona na południe od linii wyznaczonej przez drogę nr 513 w powiecie lidzbarskim,

gmina Sorkwity i część gminy wiejskiej Mrągowo położona na północ od linii wyznaczonej przez drogę nr 16 biegnącą od zachodniej granicy gminy do granicy miasta Mrągowo oraz na północ od linii wyznaczonej przez drogę nr 59 biegnącą od wschodniej granicy gminy do granicy miasta Mrągowo w powiecie mrągowskim;

w województwie podlaskim:

powiat grajewski,

powiat moniecki,

powiat sejneński,

gminy Łomża, Piątnica, Jedwabne, Przytuły i Wiznaw powiecie łomżyńskim,

powiat miejski Łomża,

gminy Dziadkowice, Grodzisk, Mielnik, Nurzec-Stacja i Siemiatycze z miastem Siemiatycze w powiecie siemiatyckim,

gminy Białowieża, Czyże, Narew, Narewka, Hajnówka z miastem Hajnówka i część gminy Dubicze Cerkiewne położona na północny wschód od linii wyznaczonej przez drogę nr 1654B w powiecie hajnowskim,

gminy Kobylin-Borzymy i Sokoły w powiecie wysokomazowieckim,

gminy Grabowo i Stawiski w powiecie kolneńskim,

gminy Czarna Białostocka, Dobrzyniewo Duże, Gródek, Juchnowiec Kościelny, Łapy, Michałowo, Supraśl, Suraż, Turośń Kościelna, Tykocin, Wasilków, Zabłudów, Zawady i Choroszcz w powiecie białostockim,

miasto Bielsk Podlaski, część gminy Bielsk Podlaski położona na zachód od linii wyznaczonej przez drogę nr 19 biegnącą od południowo-zachodniej granicy gminy do granicy miasta Bielsk Podlaski, na północ od linii wyznaczonej przez drogę nr 689 biegnącą od wschodniej granicy gminy do wschodniej granicy miasta Bielsk Podlaski oraz na północ i północny zachód od granicy miasta Bielsk Podlaski, część gminy Boćki położona na zachód od linii od linii wyznaczonej przez drogę nr 19 i część gminy Brańsk położona na południe od linii od linii wyznaczonej przez drogę nr 66 biegnącą od wschodniej granicy gminy do granicy miasta Brańsk w powiecie bielskim,

powiat suwalski,

powiat miejski Suwałki,

powiat augustowski,

powiat sokólski,

powiat miejski Białystok;

w województwie mazowieckim:

gminy Korczew, Kotuń, Paprotnia, Przesmyki, Wodynie, Skórzec, Mokobody, Mordy, Siedlce, Suchożebry i Zbuczyn w powiecie siedleckim,

powiat miejski Siedlce,

gminy Bielany, Ceranów, Kosów Lacki, Repki i gmina wiejska Sokołów Podlaski w powiecie sokołowskim,

powiat węgrowski,

powiat łosicki,

gminy Grudusk, Opinogóra Górna, Gołymin-Ośrodek i część gminy Glinojeck położona na zachód od linii wyznaczonej przez drogę nr 7 w powiecie ciechanowskim,

gminy Brochów, Młodzieszyn, część gminy Teresin położona na północ od linii wyznaczonej przez drogę nr 92, część gminy wiejskiej Sochaczew położona na północ od linii wyznaczonej przez drogę nr 92 i część miasta Sochaczew położona na północny wschód od linii wyznaczonej przez drogi nr 50 i 92 w powiecie sochaczewskim,

powiat nowodworski,

powiat płoński,

gminy Pokrzywnica, Świercze i część gminy Winnica położona na zachód od linii wyznaczonej przez drogę łączącą miejscowości Bielany, Winnica i Pokrzywnica w powiecie pułtuskim,

gminy Dąbrówka, Kobyłka, Marki, Radzymin, Wołomin, Zielonka i Ząbki w powiecie wołomińskim,

część gminy Somianka położona na południe od linii wyznaczonej przez drogę nr 62 w powiecie wyszkowskim,

gminy Borowie, Garwolin z miastem Garwolin, Górzno, Miastków Kościelny, Parysów, Pilawa, Trojanów, Żelechów, część gminy Wilga położona na północ od linii wyznaczonej przez rzekę Wilga biegnącą od wschodniej granicy gminy do ujścia do rzeki Wisły w powiecie garwolińskim,

powiat otwocki,

powiat warszawski zachodni,

powiat legionowski,

powiat piaseczyński,

powiat pruszkowski,

gminy Chynów, Grójec, Jasieniec, Pniewy i Warkaw powiecie grójeckim,

gminy Milanówek, Grodzisk Mazowiecki, Podkowa Leśna i Żabia Wola w powiecie grodziskim,

gminy Grabów nad Pilicą, Magnuszew, Głowaczów, Kozienice w powiecie kozienickim,

gmina Stromiec w powiecie białobrzeskim,

powiat miejski Warszawa;

w województwie lubelskim:

gminy Janów Podlaski, Kodeń, Tuczna, Leśna Podlaska, Rossosz, Łomazy, Konstantynów, Piszczac, Rokitno, Biała Podlaska, Zalesie, Terespol z miastem Terespol, Drelów, Międzyrzec Podlaski z miastem Międzyrzec Podlaski w powiecie bialskim,

powiat miejski Biała Podlaska,

gminy Markuszów, Nałęczów, Kazimierz Dolny, Końskowola, Kurów, Wąwolnica, Żyrzyn, Baranów, część gminy wiejskiej Puławy położona na wschód od rzeki Wisły i miasto Puławy w powiecie puławskim,

gminy Kłoczew i Stężyca w powiecie ryckim;

gminy Stoczek Łukowski z miastem Stoczek Łukowski, Wola Mysłowska, Trzebieszów, Stanin, część gminy wiejskiej Łuków położona na wschód od linii wyznaczonej przez drogę nr 63 biegnącą od północnej granicy gminy do granicy miasta Łuków i na północ od linii wyznaczonej przez drogę nr 806 biegnącą od wschodniej granicy miasta Łuków do wschodniej granicy gminy wiejskiej Łuków i miasto Łuków w powiecie łukowskim,

gminy Jabłonna, Krzczonów i Garbów w powiecie lubelskim,

gminy Rybczewice i Piaski w powiecie świdnickim,

gminy Fajsławice i część gminy Łopiennik Górny położona na zachód od linii wyznaczonej przez drogę nr 17 w powiecie krasnostawskim,

gminy Dołhobyczów, Mircze, Trzeszczany, Werbkowice i część gminy wiejskiej Hrubieszów położona na południe od linii wyznaczonej przez drogę nr 844 oraz na południe od linii wyznaczonej przez drogę nr 74 i miasto Hrubieszów w powiecie hrubieszowskim,

Łaszczów, Telatyn, Tyszowce i Ulhówek w powiecie tomaszowskim,

część gminy Wojsławice położona na zachód od linii wyznaczonej przez drogę biegnącą od północnej granicy gminy przez miejscowość Wojsławice do południowej granicy gminy w powiecie chełmskim,

gmina Grabowiec i część gminy Skierbieszów położona na wschód od linii wyznaczonej przez drogę nr 843 w powiecie zamojskim,

gminy Annopol, Dzierzkowice i Gościeradów w powiecie kraśnickim,

gmina Józefów nad Wisłą w powiecie opolskim,

w województwie podkarpackim:

gminy Radomyśl nad Sanem i Zaklików w powiecie stalowowolskim,

gmina Horyniec-Zdrój w powiecie lubaczowskim.

8.   Rumunsko

Tieto oblasti v Rumunsku:

Restul județului Maramureș care nu a fost inclus în Partea III cu următoarele comune:

Comuna Vișeu de Sus,

Comuna Moisei,

Comuna Borșa,

Comuna Oarța de Jos,

Comuna Suciu de Sus,

Comuna Coroieni,

Comuna Târgu Lăpuș,

Comuna Vima Mică,

Comuna Boiu Mare,

Comuna Valea Chioarului,

Comuna Ulmeni,

Comuna Băsești,

Comuna Baia Mare,

Comuna Tăuții Magherăuș,

Comuna Cicărlău,

Comuna Seini,

Comuna Ardusat,

Comuna Farcasa,

Comuna Salsig,

Comuna Asuaju de Sus,

Comuna Băița de sub Codru,

Comuna Bicaz,

Comuna Grosi,

Comuna Recea,

Comuna Baia Sprie,

Comuna Sisesti,

Comuna Cernesti,

Copalnic Mănăstur,

Comuna Dumbrăvița,

Comuna Cupseni,

Comuna Șomcuța Mare,

Comuna Sacaleșeni,

Comuna Remetea Chioarului,

Comuna Mireșu Mare,

Comuna Ariniș,

Județul Bistrița-Năsăud,

Județul Iași cu următoarele comune:

Bivolari,

Trifești,

Probota,

Movileni,

Țigănași,

Popricani,

Victoria,

Golăești,

Aroneanu,

Iași,

Rediu,

Miroslava,

Bârnova,

Ciurea,

Mogosești,

Grajduri,

Scânteia,

Scheia,

Dobrovăț,

Schitu Duca,

Tuțora,

Tomești,

Bosia,

Prisăcani,

Osoi,

Costuleni,

Răducăneni,

Dolhești,

Gorban,

Ciortești,

Moșna,

Cozmești,

Grozești,

Holboca.

ČASŤ III

1.   Bulharsko

Tieto oblasti v Bulharsku:

the whole region of Montana,

the whole region of Ruse,

the whole region of Razgrad,

the whole region of Silistra,

the whole region of Pleven,

the whole region of Vratza,

the whole region of Targovishte,

in the region of Lovech:

within municipality of Lovech:

Bahovitsa,

Vladinya,

Goran,

Devetaki,

Doyrentsi,

Drenov,

Yoglav,

Lisets,

Slavyani,

Slatina,

Smochan,

within municipality of Lukovit:

Bezhanovo,

Dermantsi,

Karlukovo,

Lukovit,

Petrevene,

Todorichene,

Aglen,

within municipality of Ugarchin:

Dragana,

Katunets,

in the region of Veliko Tarnovo:

the whole municipality of Svishtov,

the whole municipality of Pavlikeni

the whole municipality of Polski Trambesh

the whole municipality of Strajitsa,

in Burgas region:

the whole municipality of Burgas,

the whole municipality of Kameno,

the whole municipality of Malko Tarnovo,

the whole municipality of Primorsko,

the whole municipality of Sozopol,

the whole municipality of Sredets,

the whole municipality of Tsarevo.

2.   Lotyšsko

Tieto oblasti v Lotyšsku:

Aizputes novada Aizputes pagasts, Cīravas pagasta daļa uz dienvidiem no autoceļa 1192, Kazdangas pagasts, Kalvenes pagasta daļa uz ziemeļiem no autoceļa A9, Lažas pagasta dienvidaustrumu daļa un pagasta daļa uz dienvidaustrumiem no autoceļa 1199 un uz dienvidiem no Padures autoceļa, Aizputes pilsēta,

Durbes novada Vecpils pagasts, Durbes pagasta daļa uz ziemeļiem no dzelzceļa līnijas Jelgava-Liepāja, Dunalkas pagasta daļa uz austrumiem no autoceļiem P112, 1193 un 1192, Durbes pilsēta,

Brocēnu novada Cieceres un Gaiķu pagasts, Remtes pagasta daļa uz rietumiem no autoceļa 1154 un P109, Brocēnu pilsēta,

Saldus novada Saldus, Zirņu, Lutriņu un Jaunlutriņu pagasts, Saldus pilsēta.

3.   Litva

Tieto oblasti v Litve:

Akmenės rajono savivaldybė: Akmenės, Kruopių, Naujosios Akmenės kaimiškoji ir Naujosios Akmenės miesto seniūnijos,

Alytaus rajono savivaldybė: Simno sen, Krokialaukio ir Miroslavo seniūnijos,

Birštono savivaldybė,

Joniškio rajono savivaldybė:Gaižaičių, Gataučių, Joniškio, Rudiškių, Skaistgirio, Žagarės seniūnijos,

Kalvarijos savivaldybė: Kalvarijos seniūnijos dalis į šiaurę nuo kelio Nr. 131 ir į šiaurę nuo kelio Nr. 200,

Kauno rajono savivaldybė: Akademijos, Alšėnų, Ežerėlio, Kačerginės, Ringaudų ir Zapyškio seniūnijos,

Kazlų Rudos savivaldybė: Antanavo, Kazlų Rudos, Jankų ir Plutiškių seniūnijos,

Lazdijų rajono savivaldybė: Krosnos, Lazdijų miesto, Lazdijų, Seirijų, Šeštokų, Šventežerio ir Veisiejų seniūnijos,

Marijampolės savivaldybė: Gudelių, Igliaukos, Liudvinavo, Marijampolės,Sasnavos ir Šunskų seniūnijos,

Mažeikių rajono savivaldybės: Laižuvos, Mažeikių apylinkės, Mažeikių, Reivyčių, Tirkšlių ir Viekšnių seniūnijos,

Prienų rajono savivaldybė: Ašmintos, Balbieriškio, Išlaužo, Jiezno, Naujosios Ūtos, Pakuonio, Prienų ir Šilavotos seniūnijos,

Šakių rajono savivaldybė: Gelgaudiškio ir Plokščių seniūnijos ir Kriūkų seniūnijos dalis į vakarus nuo kelio Nr. 3804, Lukšių seniūnijos dalis į vakarus nuo kelio Nr. 3804, Šakių seniūnijos dalis į šiaurę nuo kelio Nr. 140 ir į šiaurės rytus nuo kelio Nr. 137,

Šiaulių rajono savivaldybės: Bubių, Ginkūnų, Gruzdžių, Kairių, Kuršėnų kaimiškoji, Kuršėnų miesto, Kužių, Meškuičių, Raudėnų ir Šakynos seniūnijos,

Šakių rajono savivaldybė: Gelgaudiškio ir Plokščių seniūnijos ir Kriūkų seniūnijos dalis į vakarus nuo kelio Nr. 3804, Lukšių seniūnijos dalis į vakarus nuo kelio Nr. 3804, Šakių seniūnijos dalis į šiaurę nuo kelio Nr. 140 ir į šiaurės rytus nuo kelio Nr. 137,

Vilkaviškio rajono savivaldybės: Gižų ir Pilviškių seniūnijos.

4.   Poľsko

Tieto oblasti v Poľsku:

w województwie warmińsko-mazurskim:

gminy Sępopol i Bartoszyce z miastem Bartoszyce w powiecie bartoszyckim,

część gminy Kiwity położona na północ od linii wyznaczonej przez drogę nr 513 w powiecie lidzbarskim,

gminy Srokowo, Barciany, część gminy Kętrzyn położona na północ od linii kolejowej łączącej miejscowości Giżycko i Kętrzyn biegnącej do granicy miasta Kętrzyn oraz na wschód od linii wyznaczonej przez drogę nr 591 biegnącą od miasta Kętrzyn do północnej granicy gminy i część gminy Korsze położona na północ od linii wyznaczonej przez drogę biegnącą od wschodniej granicy łączącą miejscowości Krelikiejmy i Sątoczno i na zachód od linii wyznaczonej przez drogę łączącą miejscowości Sątoczno, Sajna Wielka biegnącą do skrzyżowania z drogą nr 590 w miejscowości Glitajny, a następnie na zachód od drogi nr 590 do skrzyżowania z drogą nr 592 i na północ od linii wyznaczonej przez drogę nr 592 biegnącą od zachodniej granicy gminy do skrzyżowania z drogą nr 590 w powiecie kętrzyńskim,

gmina Stare Juchy w powiecie ełckim,

gminy Kowale Oleckie, Olecko i Świętajno w powiecie oleckim,

powiat węgorzewski,

gminy Kruklanki, Wydminy, Miłki, Giżycko z miastem Giżycko i część gminy Ryn położona na północ od linii kolejowej łączącej miejscowości Giżycko i Kętrzyn w powiecie giżyckim,

w województwie podlaskim:

gmina Orla, część gminy Bielsk Podlaski położona na wschód od linii wyznaczonej przez drogę nr 19 biegnącą od południowo-zachodniej granicy gminy do granicy miasta Bielsk Podlaski i na południe od linii wyznaczonej przez drogę nr 689 biegnącą od wschodniej granicy gminy do wschodniej granicy miasta Bielsk Podlaski i część gminy Boćki położona na wschód od linii wyznaczonej przez drogę nr 19 w powiecie bielskim,

gminy Kleszczele, Czeremcha i część gminy Dubicze Cerkiewne położona na południowy zachód od linii wyznaczonej przez drogę nr 1654B w powiecie hajnowskim,

gminy Perlejewo, Drohiczyn i Milejczyce w powiecie siemiatyckim,

gmina Ciechanowiec w powiecie wysokomazowieckim,

w województwie mazowieckim:

gminy Domanice i Wiśniew w powiecie siedleckim,

gminy Łaskarzew z miastem Łaskarzew, Maciejowice, Sobolew i część gminy Wilga położona na południe od linii wyznaczonej przez rzekę Wilga biegnącą od wschodniej granicy gminy do ujścia dorzeki Wisły w powiecie garwolińskim,

powiat miński,

gminy Jabłonna Lacka, Sabnie i Sterdyń w powiecie sokołowskim,

gminy Ojrzeń, Sońsk, Regimin, Ciechanów z miastem Ciechanów i część gminy Glinojeck położona na wschód od linii wyznaczonej przez drogę nr 7 w powiecie ciechanowskim,

część gminy Strzegowo położona na wschód od linii wyznaczonej przez drogę nr 7 w powiecie mławskim,

gmina Nur w powiecie ostrowskim,

w województwie lubelskim:

gminy Bełżec, Jarczów, Lubycza Królewska, Susiec, Tomaszów Lubelski i miasto Tomaszów Lubelski w powiecie tomaszowskim,

gminy Białopole, Dubienka, Chełm, Leśniowice, Wierzbica, Sawin, Ruda Huta, Dorohusk, Kamień, Rejowiec, Rejowiec Fabryczny z miastem Rejowiec Fabryczny, Siedliszcze, Żmudź i część gminy Wojsławice położona na wschód od linii wyznaczonej przez drogę biegnącą od północnej granicy gminy do miejscowości Wojsławice do południowej granicy gminy w powiecie chełmskim,

powiat miejski Chełm,

gminy Izbica, Gorzków, Rudnik, Kraśniczyn, Krasnystaw z miastem Krasnystaw, Siennica Różana i część gminy Łopiennik Górny położona na wschód od linii wyznaczonej przez drogę nr 17 w powiecie krasnostawskim,

gmina Stary Zamość, Nielisz i część gminy Skierbieszów położona na zachód od linii wyznaczonej przez drogę nr 843 w powiecie zamojskim,

gminy Hanna, Hańsk, Wola Uhruska, Urszulin, Stary Brus, Wyryki i gmina wiejska Włodawa w powiecie włodawskim,

powiat łęczyński,

gmina Trawniki w powiecie świdnickim,

gminy Sławatycze, Sosnówka i Wisznice w powiecie bialskim,

gminy Adamów, Krzywda, Serokomla, Wojcieszków i część gminy wiejskiej Łuków położona na zachód od linii wyznaczonej przez drogę nr 63 biegnącą od północnej granicy gminy do granicy miasta Łuków, a następnie na północ, zachód, południe i wschód od linii stanowiącej północną, zachodnią, południową i wschodnią granicę miasta Łuków do jej przecięcia się z drogą nr 806 i na południe od linii wyznaczonej przez drogę nr 806 biegnącą od wschodniej granicy miasta Łuków do wschodniej granicy gminy wiejskiej Łuków w powiecie łukowskim,

powiat parczewski,

powiat radzyński,

powiat lubartowski,

gminy Horodło, Uchanie, Niedźwiada i część gminy wiejskiej Hrubieszów położona na północ od linii wyznaczonej przez drogę nr 844 biegnącą od zachodniej granicy gminy wiejskiej Hrubieszów do granicy miasta Hrubieszów oraz na północ od linii wyznaczonej przez drogę nr 74 biegnącą od wschodniej granicy miasta Hrubieszów do wschodniej granicy gminy wiejskiej Hrubieszów w powiecie hrubieszowskim,

gminy Głusk, Jastków, Niemce i Wólka w powiecie lubelskim,

gminy Mełgiew i miasto Świdnik w powiecie świdnickim,

powiat miejski Lublin,

w województwie podkarpackim:

gmina Narol w powiecie lubaczowskim.

5.   Rumunsko

Tieto oblasti v Rumunsku:

Zona orașului București,

Județul Constanța,

Județul Satu Mare,

Județul Tulcea,

Județul Bacău,

Județul Bihor,

Județul Brăila,

Județul Buzău,

Județul Călărași,

Județul Dâmbovița,

Județul Galați,

Județul Giurgiu,

Județul Ialomița,

Județul Ilfov,

Județul Prahova,

Județul Sălaj,

Județul Vaslui,

Județul Vrancea,

Județul Teleorman,

Partea din județul Maramureș cu următoarele delimitări:

Comuna Petrova,

Comuna Bistra,

Comuna Repedea,

Comuna Poienile de sub Munte,

Comuna Vișeu e Jos,

Comuna Ruscova,

Comuna Leordina,

Comuna Rozavlea,

Comuna Strâmtura,

Comuna Bârsana,

Comuna Rona de Sus,

Comuna Rona de Jos,

Comuna Bocoiu Mare,

Comuna Sighetu Marmației,

Comuna Sarasau,

Comuna Câmpulung la Tisa,

Comuna Săpânța,

Comuna Remeti,

Comuna Giulești,

Comuna Ocna Șugatag,

Comuna Desești,

Comuna Budești,

Comuna Băiuț,

Comuna Cavnic,

Comuna Lăpuș,

Comuna Dragomirești,

Comuna Ieud,

Comuna Saliștea de Sus,

Comuna Săcel,

Comuna Călinești,

Comuna Vadu Izei,

Comuna Botiza,

Comuna Bogdan Vodă,

Localitatea Groșii Țibileșului, comuna Suciu de Sus,

Localitatea Vișeu de Mijloc, comuna Vișeu de Sus,

Localitatea Vișeu de Sus, comuna Vișeu de Sus.